Obsah
editori ál
4 O vírusových hepatitídach, žltačke a očkovaní
6 Pasívna a aktívna imunizácia
8 Prevencia chrípkových ochorení
10 Chirurg musí mať pokoru
14 Ivan Petrovič Pavlov
16 Chronická myelocytová leukémia
18 Čo to je to chronická myelocytová leukémia?
Dosiahnuť cieľ je
ťažké, ale nie nemožné
Začiatok jesene je obdobím,
kedy si každoročne spolu so
Svetovou zdravotníckou organizáciou pripomíname viacero
takzvaných „svetových dní“. Ich
20 Príbeh pacienta
cieľom je upozorniť či pripomenúť si niektoré ochorenia.
22 Šanca pre deti so skoliózou chrbtice
ale aj duševné zdravie, zrak či dokonca bolesť. V októbri si pripomí-
26 Biologická liečba systémového lupusu
28 Komplexná liečba reumatoidnej artritídy
30 Najčastejšie alergické ochorenia
34 Pevné zuby v každom veku
„Svoj deň“ majú osteoporóza, reumatizmus, Alzheimerova choroba,
name Medzinárodný deň starších, no a september sa už tradične
nesie v znamení srdcových tém. Viete, čo je to skratka MOST? Spája
sa práve s týmto mesiacom a za veľkými písmenami v nej sa skrýva Mesiac O Srdcových Témach. Deti nastupujú po prázdninách do
školy a medicínska a zdravotnícka verejnosť sa na čele so Slovenskou nadáciou srdca prostredníctvom preventívnych meraní tlaku
krvi v uliciach slovenských miest a ďalšími aktivitami snažia upozor-
35 Zdravá strava – prevencia ochorení srdca a ciev
38 Fajčenie a deti
40 Dôvera preplatí deťom a ich mamám 100 + 100 eur
42 Stravovanie seniorov
44 Letný relax pre onkologických pacientov
46 Liek verzus výživový doplnok
48 Rizikové faktory a príznaky cievnej mozgovej
príhody
niť na dôležitosť prevencie v súvislosti s ochoreniami srdca a ciev.
Prevencii sa pravidelne venujeme aj na stránkach nášho časopisu,
a tak sa konkrétne o predchádzaní ochoreniam kardio-vaskulárneho
systému môžete viac dozvedieť v článku profesora Zoltána Mikeša
Preventívna kardiológia, kde sa píše: „Prevencia nie je výdobytkom
modernej epochy. Staroveký čínsky lekár Huang Chung ešte pred
Hippokratom konštatoval, že výborný lekár chorobám predchádza,
dobrý lekár lieči pred vypuknutím príznakov a podradný lekár lieči
chorobu. Toľko sa prevencii venujeme, toľko o nej píšeme. Je jasné,
že je to beh na dlhé trate. „Dosiahnuť vytýčené ciele je ťažké, ale
nie nemožné. Dokazuje to úspešnosť projektu Severná Karélia vo
Fínsku. V tomto regióne, kde bola najvyššia kardio-vaskulárna úmrt-
50 Päť energií feng-šuej
nosť a chorobnosť, sa podarilo cielenou, intenzívnou a sústredenou
52 Neurotické poruchy detí
cie a následne pokles úmrtnosti a chorobnosti na ochorenia srdca
54 Preventívna kardiológia
56 Prevencia pri ochoreniach prostaty
57 Výživa pre kĺby
zdravotníckou osvetou dosiahnuť zmenu životného štýlu populáa ciev,“ dodáva na záver svojho článku profesor Mikeš.
Keď si zalistujete jesenným vydaním Bedekra zdravia, isto vás oslovia aj ďalšie články či témy. Pozornosť sme venovali napríklad chronickej myelocytovej leukémii, reumatoidnej artritíde a tiež zdravému stravovaniu už od detského veku z pera odborníka na zdra-
58 Menej známe vlastnosti surového mlieka
vý životný štýl MUDr. Petra Minárika. Veď predsa zdravá strava je
60 Roztopiť alebo zmraziť?
Krásne jesenné dni vám za redakciu želá
61 Antigravitačná relaxácia
prevenciou mnohých ochorení, aj srdcovo-cievnych.
Iva Baranovičová, editorka
64 Alzheimerova demencia
4/2013 | bedeker zdrav ia 1
pa r t n e r i
Dvojmesačník
Číslo 4/2013, Ročník IX.
Dátum vydania: september 2013
Vydavateľ: RE-PUBLIC s.r.o.
Office: Cukrová 14, 813 39 Bratislava
IČO: 35810327
IČ DPH: SK 2020259208
OR: OS BA I., Odd.: Sro. Vložka č. 23916/B
Riaditeľka: Mgr. Iveta Kožková
Obchodné oddelenie: Mgr. Hana Matúšová
Bc. Mário Bošanský
Administrácia: Mgr. Katarína Kožková, Tel: 02/59 324 225
Vedúci redaktor: doc. PhDr. Róbert Ochaba, PhD., MPH
Zástupca vedúceho redaktora: prof. MUDr. Ladislav Hegyi, DrSc.
Editorka: Mgr. Ivana Baranovičová, Tel: 02/59 324 224
jazyková korektorka: Mgr. Zuzana Voštenáková
Grafická úprava: Kumpan a Kuskus
Foto na obálke: Dionýz Kiss
Foto: 123rf.com, archív redakcie
Tlač: Patria I., spol. s r. o.
Evidenčné číslo MK SR: EV 4694/12, ISSN 1337-2734
Internet: www.bedekerzdravia.sk
E-mail: [email protected]
© RE-PUBLIC s.r.o. Bratislava 2013
Redakčná rada časopisu Bedeker zdravia
MUDr. Vladimír Balogh, PhD.
prof. MUDr. Ján Breza, DrSc.
prof. MUDr. Andrej Černák, DrSc.
prof. MUDr. Svetozár Dluholucký, CSc.
doc. MUDr. Milan Dragula, CSc., mim. prof.
MUDr. Ľubomíra Fábryová, PhD.
prof. PhDr. Dana Farkašová, CSc.
prof. MUDr. Viliam Fischer, CSc.
doc. MUDr. Eva Gonçalvesová, CSc., FESC
MUDr. Svätopluk Hlavačka, MBA
prof. MUDr. Štefan Hrušovský, CSc., Dr.SVS
MUDr. Alena Kállayová
doc. MUDr. Cyril Klement, CSc.
doc. MUDr. Roman Kováč, CSc., mim. prof.
prof. MUDr. Ivan Koza, DrSc.
prof. MUDr. Štefan Krajčík, CSc.
prof. MUDr. Vladimír Krčméry, DrSc.
prof. MUDr. Peter Krištúfek, CSc.
prof. PharmDr. Ján Kyselovič, CSc.
prof. MUDr. Peter Labaš, CSc
prof. RNDr. Milan Melník, DrSc.
prof. MUDr. Ján Murín, CSc.
doc. MUDr. Vladimír Oleár, CSc.
doc. MUDr. Alojz Rakús
prof. MUDr. Jozef Rovenský, DrSc., FRCP
MUDr. Darina Sedláková, MPH
Mgr. Lenka Skalická
prof. MUDr. Tibor Šagát, CSc.
prof. MUDr. Ján Štencl, CSc.
doc. Dr. Igor M. Tomo, CSc., MPH
prof. JUDr. Karol Tóth, PhD., MPH
doc. PhDr. Markéta Vladárová, PhD., MPH
Odborná spolupráca
Úrad verejného zdravotníctva SR
Slovenská zdravotnícka univerzita
Kancelária WHO na Slovensku
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou
Slovenská lekárska spoločnosť
Liga proti rakovine
Výskumný ústav potravinársky
Slovenská biologická spoločnosť SAV
Lekárska fakulta UK
Farmaceutická fakulta UK
Slovenský červený kríž
Upozornenie:
Na všetky príspevky sa vzťahuje autorské právo. Za obsah textov a reklám zodpovedajú ich autori a zadávatelia. Vydavateľ si vyhradzuje právo na skrátenie a formálnu úpravu textu, ako aj na
jeho jazykovú úpravu. Vydavateľ si tiež vyhradzuje právo na umiestnenie inzercií a reklamných
článkov, pokiaľ nebolo dohodnuté ich umiestnenie so zadávateľom. Kopírovanie a rozširovanie
textov, grafov a fotografií, alebo ich častí je povolené len s písomným súhlasom vydavateľa.
Uverejnené texty, príspevky a reklamy majú výlučne informatívny charakter a v žiadnom prípade
nemôžu nahradiť stanovenie diagnózy odborným vyšetrením, stanoviť liečebný postup, meniť
spôsob liečby, alebo ho určovať, najmä užívaním liekov, alebo iných prípravkov, ktoré musia byť
vždy vykonávané a konzultované s príslušným odborným lekárom. Vydavateľ nezodpovedá za
škody, alebo prípadné nepríjemnosti, ktoré by mohli vzniknúť nedodržaním tejto povinnosti.
2 bedeker zdrav ia | 4 /2013
odbo r n í pa r t n e r i
Výskumný
ústav
potravinársky
Číslo v yšlo s finančnou podporou
Často sa nás pýtate, kde možno Bedeker zdravia získať.
Časopis je nepredajný, a tak jednou z možností je úhrada
poštovného a balného v cene 13 € ročne poštovou poukážkou alebo internet bankingom priamo na:
účet v banke 2624431297/1100.
Variabilný symbol 27019999.
Správa pre adresáta Bedeker zdravia
VA K C I N O L Ó G I A
O vírusových hepatitídach,
žltačke a očkovaní
—
prof. MUDr. Štefan Hrušovský, CSc., Dr.SVS.
V súčasnosti existujú očkovacie látky – vakcíny proti desiatkam vírusov a baktérií. V Slovenskej republike určuje pravidlá
očkovania Národný imunizačný program, ktorý zaraďuje Slovensko v oblasti vakcinológie medzi najvyspelejšie krajiny
sveta s veľkou tradíciou očkovania.
História očkovania sa spája s kiahňami. Prvé stopy smerujú do Číny a do 16. storočia. Očkovanie proti kiahňam
sa postupne rozšírilo pozdĺž hodvábnej cesty, do Európy
sa dostalo cez Carihrad. Neskôr sa očkovalo v Anglicku,
o čom v roku 1734 písal Voltaire vo svojich Filozofických
listoch (11. list) použijúc pojem inokulácia – očkovanie.
Tristo rokov od očkovania v Prešove
Slovensko patrí ku krajinám s veľkými skúsenosťami
a s veľkou tradíciou očkovania. Už v roku 1720 očkoval proti kiahňam prešovský lekár Ján Adam Rayman. Edward Jenner v roku
1796 vykonal a detailne opísal inokuláciu a presadil jej všeobecné
používanie. Prvý zákon o povinnom očkovaní proti variole platil
na Slovensku od roku 1836. Pojem vakcinácia vyjadruje, že na očkovanie sa použila variola kráv (vacca = krava). Ďalším medzníkom
v očkovaní sa stal rok 1885, keď Louis Pasteur očkoval dieťa proti besnote. Na rozdiel od dovtedajších skúseností a praxe Pasteur uskutočnil úspešné očkovanie po expozícii – po tom, čo dieťa
uhryzol besný pes.
Mýty a pravda o hepatitídach
Prvý mýtus:
„Žltačka znamená infekciu.“
Žiaľ, aj v súčasnosti sa ešte používajú neodborné výrazy,
ktoré sú v rozpore s medicínou a s vedeckými poznatkami. Medzi ne patrí „žltačka typu A“, či „žltačka typu B“.
4 bedeker zdrav ia | 4 /2013
Ožltnutie (žltačka, ikterus) je častým prejavom upchatia
žlčových ciest a iba zriedkavo je príčinou vírusová hepatitída.
Druhý mýtus:
„Kto má infekčnú hepatitídu, zožltne.“
Vôbec nie! Deväťdesiat percent pacientov s vírusovou hepatitídou vôbec nemá žltačku. Ožltnutie nastáva najmä
pri hepatitíde A, ktorá takmer vždy prebehne ako akútna
choroba s úplným vyliečením. Pri hepatitíde B je ožltnutie zriedkavé a pri hepatitíde C sa takmer nevyskytuje. Ikterus je výnimočný práve pri chronickom priebehu vírusových hepatitíd B a C, a to z nich robí bezpríznakových,
tichých zabijakov.
Tretí mýtus:
„Pečeň sa dobre regeneruje, vylieči sa sama.“
Pri vírusových hepatitídach to možno povedať azda iba
pri hepatitíde A. Iba v tomto prípade ide o akútnu infekčnú chorobu, ktorá sa bez osobitnej protivírusovej liečby
vylieči do niekoľkých týždňov. Hepatitída B býva zväčša
bez ožltnutia, môže prebehnúť akútne, no môže sa vyvinúť aj chronická hepatitída, ktorá trvá roky a neliečená
nezriedka vyústi do cirhózy pečene, ba môže vzniknúť
aj rakovina pečene – hepatocelulárny karcinóm. Hepatitída C je v typickom prípade chronický zápal pečene,
VA K C I N O L Ó G I A
ktorý vznikol nenápadne a bez vedomia infikovanej osoby. Často speje do cirhózy pečene so všetkými komplikáciami.
Chronické hepatitídy B a C – ťažká suita
Chronická hepatitída B a chronická hepatitída C sú závažné choroby, aj keď o nich chorý počas desiatich či
dvadsiatich rokov nemusí vôbec vedieť. Prebiehajú bez
príznakov, podobne ako chronické hepatitídy s inou príčinou. Závažnosť je v tom, že chronický zápal je fibrogénny – vyvoláva v pečeni fibrózu – mikroskopické zjazvovatenie. Pokročilým štádiom fibrózy je cirhóza pečene.
Cirhóza pečene sa vyvíja aj niekoľko desaťročí. Predstavuje
závažný medicínsky problém. Zhoršuje kvalitu života pacientov a nezriedka skracuje aj život. V suite komplikácií
sa zjavujú pažerákové varixy, ktoré môžu masívne krvácať, alebo ascites (tekutina v bruchu), ktorý sa môže infikovať, alebo sa skomplikuje zlyhávaním obličiek. Ďalšou
komplikáciou je hypersplenizmus: pri cirhóze sa zväčšuje slezina, čo vyvolá pokles počtu bielych krviniek (leukopéniu), rovnako ako aj červených krviniek (anémiu), či
krvných doštičiek (trombocytopéniu). Zlyhávanie pečene
pri pokročilej cirhóze spôsobuje aj poruchy správania
a poruchy vedomia (encefalopatiu). Ťažkú suitu uzatvára
hepatocelulárny karcinóm. Hoci vyhliadky na vyliečenie nemajú zďaleka všetci pacienti, vo všetkých štádiách
choroby sa dnes využívajú účinné liečebné postupy, ktoré zlepšujú kvalitu života a predlžujú ho.
Očkovanie – účinná zbraň proti hepatitíde A a B
V ostatnom štvrťstoročí sa prudko rozvinul voľný pohyb a cestovanie Slovákov po celom svete. Cestujeme
i viackrát do roka: na dovolenky, pracovné cesty i dlhodobé pobyty. Preto narastá aj riziko vírusových hepatitíd.
Slovenský systém povinného očkovania od narodenia po
dospelosť zahŕňa očkovanie proti hepatitíde B a môže sa
doplniť o očkovanie proti hepatitíde A. Aj Svetová zdravotnícka organizácia odporúča očkovanie proti vírusovým hepatitídam. Očkovanie proti hepatitíde A sa odporúča cestujúcim do 54 rokov pri dlhodobých pobytoch
v krajinách s vysokým výskytom tejto infekcie a s nízkym hygienickým štandardom v mieste pobytu. Sú to najmä africké krajiny, Ázia, Stredomorie, Stredný Východ,
Stredná a Južná Amerika. Očkovanie proti hepatitíde B
sa odporúča pri dlhodobých pobytoch vo vysoko endemických oblastiach: krajiny Afriky, Južná a Stredná Amerika, Blízky Východ, Juhovýchodná Ázia a ostrovy Tichého
oceánu.
Na vakcináciu proti hepatitíde C si síce ľudstvo bude musieť ešte počkať, no vakcíny proti hepatitíde A a B sú tu,
sú účinné, bezpečné a dostupné.
4/2013 | bedeker zdrav ia 5
VA K C I N O L Ó G I A
Pasívna a aktívna
imunizácia
—
Mgr. Adriana Mečochová
RNDr. MUDr. Ján Mikas
Úrad verejného zdravotníctva SR
Aj napriek zlepšeniu sociálno-ekonomických podmienok, zdravotnej starostlivosti a životnému štýlu sa v súčasnosti nedá
vylúčiť, že pri masívnom cestovaní a migrácii sa budú infekčné choroby ľuďom vyhýbať. Infekcie totiž nepoznajú hranice.
Aby sa organizmus dokázal brániť pred nebezpečnými
nákazami, je vyvinutý účinný obranný mechanizmus
– imunitný systém. Imunitný systém je zodpovedný za
odolnosť organizmu voči mikroorganizmom – za vytváranie imunity. Existujú viaceré spôsoby navodenia imunity organizmu a to buď pasívne alebo aktívne, umelo
alebo prirodzene. Proces vytvárania nešpecifickej a špecifickej imunitnej odpovede v organizme na podaný antigén sa nazýva imunizácia.
Pasívna imunizácia
Pri pasívnej imunzácii sa do organizmu vpravia pripravené protilátky – globulíny, alebo protilátky dostane novorodenec od matky transplacentárne, resp. materským
mliekom.
Hotové protilátky – globulíny, ktoré sa používajú na
pasívnu imunizáciu, môžu byť vo forme zvieracích
(heterológne globulíny) alebo ľudských (homológne)
imunoglobulíny. Heterológne globulíny sa získavajú
z hyperimunizovaných zvierat. Purifikujú sa tak, aby
sa znížil výskyt nežiaducich reakcií po ich aplikácii. Homológne imunoglobulíny sa pripravujú z krvnej plazmy
obsahujúcej protilátky proti infekčným chorobám. Výhodou takto vyvolanej imunity je okamžitý nástup ochrany
osôb, ktorým hrozí riziko nákazy. Naopak nevýhodou je
krátkodobá ochrana organizmu ako aj možné alergické
reakcie. Pasívna imunizácia sa najčastejšie používa pri
postexpozičnej profylaxii proti vírusovej hepatitíde typu
A a B, tetanu, besnote a podobne.
6 bedeker zdrav ia | 4 /2013
Aktívna imunizácia
Aktívna imunizácia znamená, že si organizmus sám vytvára protilátky po stretnutí s antigénom. Môže to byť
buď po prekonaní samotnej infekcie alebo po očkovaní.
Podstatnou úlohou očkovania je stimulácia a aktivácia
buniek imunitného systému, ktoré začnú vytvárať špecifické protilátky a tzv. pamäťové bunky, čo je dôkazom
centrálnej úlohy imunitného systému v boji s infekčnými
ochoreniami. Najúčinnejšiu prevenciu proti infekčným
ochoreniam poskytuje očkovanie. Očkovanie a imunizácia nie sú totožné. Očkovanie je proces vpravenia očkovacej látky do organizmu, imunizácia je vytváranie imunitnej odpovede v organizme na podaný antigén. Očkovanie
nepochybne patrí medzi najvýznamnejšie a zároveň vysoko účinné opatrenia v prevencii infekčných ochorení.
V súčasnosti je veľmi diskutovanou témou a tejto problematike venuje nielen odborná, ale aj laická verejnosť
obrovský záujem.
Imunizácia prináša výhody nielen pre očkovaného, ale
aj pre celú spoločnosť. Je prevenciou vzniku infekčných
ochorení, znižuje výskyt prípadných komplikácií a úmrtnosti na infekčné ochorenia, klesajú náklady na liečbu
ochorení. Dochádza k prerušeniu cirkulácie pôvodcov
infekčných ochorení v populácii, k eliminácii vybraných
infekcií a navodeniu kolektívnej imunity. Čím viac je
v populácii imúnnych osôb, tým sa dosiahne vyššia kolektívna imunita a nepriamo sú tak chránené i osoby,
ktoré nie sú zaočkované.
VA K C I N O L Ó G I A
viacerým infekčným ochoreniam). Aplikácia očkovacích
látok môže byť intradermálna, intramuskulárna, subkutánna, perorálna alebo intranazálna.
Správna imunizácia znižuje riziko nežiaducich reakcií
Po očkovaní sa môžu okrem vytvárania ochrany organizmu objaviť i nežiaduce reakcie. Môžu byť lokálne alebo
celkové, očakávané alebo neočakávané. Najčastejšími reakciami býva bolesť, opuch a zdurenie v mieste vpichu,
začervenanie, zvýšená teplota, nevoľnosť. Väčšinou ide
o prirodzenú „fyziologickú“ reakciu organizmu na očkovanie, čo je prejavom toho, že imunitný systém zareagoval na podanú očkovaciu látku. Závažné nežiaduce
reakcie sa vyskytujú veľmi vzácne. Zásadami správnej
imunizácie možno znížiť riziko postvakcinačných reakcií a dosiahnuť maximálny efekt imunizácie. Medzi
princípy správnej imunizácie patrí individuálny prístup
k očkovaniu, dodržiavanie kontraindikácií očkovania,
správna očkovacia technika, dodržiavanie chladového
reťazca pri transporte a uchovávanie očkovacích látok,
spôsob aplikácie, dodržiavanie odstupov medzi očkovaniami, vhodná kombinácia očkovacích látok a pod.
Cieľom je dlhodobá ochrana
Základným cieľom očkovania je vyvolať imunitnú odpoveď, ktorá zaistí dlhodobú až trvalú ochranu očkovanej
osoby. Žiadna očkovacia látka nie je stopercentne účinná. Účinnosť imunizácie závisí od viacerých faktorov –
najmä od imunitného stavu osoby, vlastností antigénu,
spôsobu aplikácie očkovacej látky, typu infekcie, veku
očkovanej osoby a pod. Očkovacie látky (vakcíny) svojou
podstatou nemôžu vyvolať ochorenie, proti ktorému sa
očkuje. Princíp imunizácie nie je založený na umelom
vyvolaní „samotného ochorenia“, ale na aktivácii imunitného systému očkovacou látkou. Hlavnou zložkou očkovacích látok je antigén, ktorý aktívne pôsobí na imunitný
systém. Očkovacie látky obsahujú aj pomocné látky, ktoré
sú potrebné pre stabilitu a bezpečnosť očkovacej látky.
Patria sem adjuvans (látky zosilňujúce odpoveď organizmu na antigén, na zaistenie výraznejšej imunitnej odpovede), antibiotiká (znižujú rast kontaminujúcich mikroorganizmov), konzervačné prostriedky (používajú sa pri
viacdávkových baleniach, v prípade rizika kontaminácie), stabilizátory (slúžia na udržanie funkcií stability
antigénu a ostatných aktívnych zložiek očkovacej látky).
Očkovacie látky sa pripravujú z baktérií, vírusov, príp.
ich častí alebo látok produkovaných pôvodcom ochorenia. Podľa prípravy a spôsobu získania rozlišujeme živé
(atenuované) očkovacie látky, inaktivované, ďalej toxoidy
(anatoxíny), subjednotkové vakcíny, konjugované vakcíny a rekombinantné vakcíny. Očkovacie látky môžu byť
monovalentné, polyvalentné alebo kombinované (proti
Očkovanie je v Slovenskej republike upravené v zákone
č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného
zdravia v znení neskorších predpisov a vo vyhláške MZ SR
č. 585/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení v znení neskorších
predpisov. Zahŕňa povinné očkovanie detí a dospelých,
očkovanie osôb vo vysokom riziku infekcie vzhľadom
na vek, základnú diagnózu alebo na profesiu a očkovanie všeobecne odporúčané v záujme prevencie ochorení.
Celoplošné povinné očkovanie sa v Slovenskej republike
vykonáva od konca 40. rokov minulého storočia. V súčasnosti sa povinné očkovanie realizuje proti desiatim infekčným ochoreniam: záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu,
detskej obrne, vírusovej hepatitíde typu B, hemofilovým
invazívnym infekciám, pneumokokovým invazívnym
ochoreniam, osýpkam, mumpsu a ružienke. Celoslovenská zaočkovanosť proti ochoreniam, proti ktorým sa na
Slovensku dlhodobo povinne očkuje, prevyšuje 95 % odporúčaných Svetovou zdravotníckou organizáciou.
Je potrebné si uvedomiť, že nízky výskyt infekčných
ochorení preventabilných očkovaním, je zabezpečený
vďaka vysokej zaočkovanosti populácie a vysokej kolektívnej imunite. Aj keď sa v Slovenskej republike niektoré
závažné infekčné ochorenia vďaka očkovaniu v súčasnosti nevyskytujú, stále hrozí riziko ich zavlečenia na naše
územie. A práve z tohto dôvodu sa musí v očkovaní pokračovať. V opačnom prípade môže dôjsť k objaveniu už dávno zabudnutých infekčných ochorení a k vzniku a šíreniu
epidémií v populácii.
4/2013 | bedeker zdrav ia 7
PRE VENC I A
Prevencia
chrípkových ochorení
—
RNDr. MUDr. Ján Mikas
Mgr. Katarína Krajčírová
Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky
Chrípka a chrípke podobné ochorenia patria do skupiny respiračných nákaz. Vstupnou bránou infekcie je sliznica dýchacích ciest a najčastejším mechanizmom prenosu pôvodcu nákazy je vdýchnutie (inhalácia). Ochorenia sa prenášajú vzduchom, kontaminovaným výlučkami horných dýchacích ciest chorého. Niektoré z tejto skupiny nákaz sa môžu prenášať aj
kontaminovanými rukami alebo predmetmi.
Okrem vírusu chrípky môžu byť takéto ochorenia spôsobené aj inými vírusmi (najčastejšie adenovírus, respiračno-syncyciálny vírus, vírus parachrípky, ECHO vírus, koronavírus, rinovírus, coxasckie vírus) alebo baktériami (napr.
mykoplazmy, chlamýdie, hemofily, streptokoky a stafylokoky). Chrípka a chrípke podobné ochorenia sa najčastejšie
prejavujú vysokou horúčkou, bolesťou svalov a kĺbov, kašľom, nádchou, bolesťou hrdla, ale aj inými symptómami.
Ide o ochorenia, ktoré sa vyznačujú vysokou chorobnosťou, najmä v prípade najmladších a najstarších vekových
skupín, niektoré aj vysokou smrtnosťou. Vyskytujú sa na celom svete sporadicky v lokálnych i rozsiahlych epidémiách.
Väčšina týchto nákaz má sezónny charakter (chladné mesiace roka). Typický pre ne je opakovaný hromadný výskyt
v cyklických obdobiach. Pre svoj každoročne vysoký výskyt
sú najmä chrípka, ale aj ostatné akútne respiračné ochorenia, vážnym zdravotným i ekonomickým problémom.
Všeobecná a špecifická prevencia
Prevencia chrípkových ochorení zahŕňa všeobecné zásady prevencie pred respiračnými nákazami a špecifickú
prevenciu chrípky, ktorú predstavuje očkovanie.
Medzi všeobecné zásady prevencie chrípkových ochorení patrí:
− zvyšovanie odolnosti organizmu dodržiavaním zásad
zdravého životného štýlu:
o správna výživa – dostatok ovocia, zeleniny a tekutín,
o dostatočný pobyt na čerstvom vzduchu,
ootužovanie,
o dostatok spánku a odpočinku,
8 bedeker zdrav ia | 4 /2013
− dodržiavanie zásad osobnej hygieny:
o časté umývanie rúk (po každom kýchnutí, kašľaní
a vyfúkaní nosa),
o používanie jednorazových vreckoviek,
− primerané obliekanie,
− časté a účinné vetranie, najmä v škôlkach, školách a na
pracoviskách,
− potrebné je vyhýbať sa priestorom s vysokou koncentráciou ľudí, rovnako ako aj kontaktu s chorými osobami,
− obmedzenie podávania rúk.
Zloženie vakcín
Najdostupnejšou a najúčinnejšou špecifickou ochranou
pred chrípkou je očkovanie. Princípom očkovania je tvorba ochranných protilátok, ktoré zabraňujú vzniku ochorenia, prípade zmierňujú jeho priebeh a znižujú riziko
komplikácií a úmrtia. Vakcína proti chrípke nechráni
pred všetkými pôvodcami chrípke podobných ochorení, ale poskytne spoľahlivú ochranu pred tými vírusmi
chrípky, ktorých antigény sa nachádzajú v očkovacej látke pre danú chrípkovú sezónu.
Chrípkové vírusy neustále podliehajú genetickým zmenám a imunita získaná po predchádzajúcej chrípkovej
infekcii alebo po očkovaní v predchádzajúcom roku, nemusí ochrániť pred zmenenými chrípkovými vírusmi.
Z toho dôvodu musí byť chrípková vakcína každý rok aktualizovaná. Zloženie chrípkovej vakcíny stanovuje skupina expertov Svetovej zdravotníckej organizácie na základe vyhodnotenia medzinárodnej surveillance chrípky
PRE VENC I A
Ďalšie skupiny osôb:
− osoby, ktoré môžu preniesť chrípku na rizikové skupiny
(lekári, zdravotné sestry, zamestnanci ošetrovateľských
ústavov),
− cestujúci do cudziny v čase predpokladanej epidémie
chrípky (najmä športovci cestujúci na medzinárodné súťaže),
− zamestnanci strategických podnikov, bánk a dopravy.
Očkovanie proti chrípke je kontraindikované v prípade
akútnej infekcie alebo horúčkovitého ochorenia, pri zistenej alergii na vaječnú kuraciu bielkovinu, alebo na inú
zložku vakcíny. Najčastejšie vedľajšie účinky po podaní
chrípkovej vakcíny sú reakcie v mieste vpichu (začervenie, opuch, bolesť, zatvrdnutie). Z celkových príznakov to
môže byť bolesť hlavy, potenie, bolesť svalov, kĺbov, nevoľnosť, triaška, únava. Tieto reakcie obyčajne odznejú
v priebehu jedného až dvoch dní bez liečby. Z raritných
Graf: Zaočkovanosť celkovej populácie Slovenskej republiky
v chrípkovej sezóne 2012/2013 v porovnaní s predchádzajúcimi
sezónami.
14
12
10
8
6
4
2
2
3
01
12
/2
1
01
/2
11
20
20
0
01
01
/2
/2
10
20
8
9
00
/2
09
08
20
20
7
00
00
/2
/2
07
20
5
6
00
/2
06
05
20
4
00
20
00
/2
/2
04
20
2
3
00
/2
02
03
20
1
00
/2
01
20
0
00
20
00
/2
/2
00
20
8
9
98
19
19
99
/1
99
99
/1
96
97
/1
99
7
0
19
Dať sa zaočkovať je vhodné počas jesenných aj zimných
mesiacov až do objavenia epidémie chrípky. Očkovať sa
možno aj v čase zvýšenej aktivity chrípky, existuje však riziko, že očkovaná osoba môže ochorieť skôr, ako si stihne
vytvoriť dostatočné množstvo protilátok. Ochranné protilátky si organizmus vytvára postupne, približne v priebehu desiatich až 14 dní po očkovaní. Očkovanie sa vykonáva
podaním jednej dávky vakcíny optimálne každý rok. Deťom, ktoré ešte neboli v minulosti očkované, sa má podať
druhá dávka po intervale najmenej štyroch týždňov.
Očkovanie je určené predovšetkým osobám, ktoré majú najvyššia pravdepodobnosť vzniku komplikácií, resp. pre tých,
ktorí sú najväčšmi vystavení zvýšenému riziku chrípky:
− osoby s iným, najmä chronickým ochorením,
− osoby so zníženou obranyschopnosťou organizmu vrodenou alebo získanou (malé deti s nedostatočne vyvinutým
imunitným systémom, osoby staršie ako 59 rokov),
− osoby žijúce v kolektívnych zariadeniach (domovy dôchodcov, sociálne ústavy, geriatrické centrá a podobne).
—
%
Najvhodnejší čas na očkovanie
reakcií sa uvádza neuralgia, parestézie (pálenie, svrbenie; nepríjemné pocity v svaloch či kostiach – pozn. red.),
kŕče, prechodná trombocytopénia (zníženie počtu krvných doštičiek – pozn. red.). Vzácne sa môže vyskytnúť
alergická reakcia a šok.
Očkovanie proti chrípke je v Slovenskej republike nedostatočne využívaným preventívnym opatrením. Zaočkovanosť celkovej populácie, ktorá sa sleduje od roku
1996, bola najvyššia v chrípkovej sezóne 2008/2009,
kedy dosiahla 12,8 %. Odvtedy klesá. V chrípkovej sezóne
2012/2013 dosiahla zaočkovanosť 4,6 % (Graf č. 1).
19
a sledovania cirkulácie vírusov v predchádzajúcej sezóne.
Svetová zdravotnícka organizácia odporučila pre nadchádzajúcu chrípkovú sezónu 2013/2014 pre severnú pologuľu nasledujúce zloženie chrípkových vakcín:
− trivalentné vakcíny by mali obsahovať nasledujúce kmene
chrípkových vírusov:
o A/California/7/2009 (H1N1)pdm09-like virus
(pandemický vírus),
o A/Victoria/361/2011 (H3N2),
o B/Massachusetts/2/2012-like virus.
− tetravalentné vakcíny, obsahujúce dva kmene vírusu chrípky
typu B, by mali okrem vyššie uvedených troch kmeňov chrípkových vírusov obsahovať aj B/Brisbane/60/2008-like virus.
chrípková sezóna
Súčasné odporúčania SZO pre očkovanie rizikových
skupín sú podľa priority zoradené nasledovne:
1. osoby žijúce v ošetrovateľských zariadeniach (osoby
staršie alebo postihnuté);
2. osoby s chronickým ochorením;
3. staršie osoby,
4. ďalšie skupiny ako tehotné ženy, zdravotnícki pracovníci,
osoby s mimoriadne dôležitými funkciami v spoločnosti a
deti od šiestich mesiacov do dvoch rokov veku.
V Slovenskej republike bolo v chrípkovej sezóne 2012/2013
hlásených spolu 226 126 prípadov chrípky a chrípke podobných ochorení, čo predstavuje chorobnosť 7 274/100
000 osôb v starostlivosti hlásiacich lekárov. V porovnaní
s predchádzajúcou chrípkovou sezónou počet hlásených
prípadov vzrástol o 36,4 %. Hlásených bolo 228 prípadov
SARI (Severe Acute Respiratory Infection – závažné akútne respiračné infekcie vyžadujúce hospitalizáciu), z toho
27 pacientov ochoreniu podľahlo, v prípade deviatich
zomrelých bol potvrdený vírus chrípky, ani jeden z nich
nebol očkovaný proti chrípke.
4/2013 | bedeker zdrav ia 9
OSOBNOSŤ
Tému prináša
Chirurg
musí mať pokoru
Prednosta Kliniky stomatológie a maxilofaciálnej chirurgie Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach
Dr. h. c. prof. MUDr. Andrej Jenča, CSc., spojil celý svoj profesionálny život s Lekárskou fakultou UPJŠ, kde pôsobí od roku 1977.
Ako hovorí v rozhovore, človek musí svoj odbor milovať a pristupovať k nemu s pokorou. Práca maxilofaciálneho chirurga
zasahuje totiž tú najviac exponovanú časť ľudského tela a tou je tvár.
Čo vás vlastne k medicíne, či lepšie povedané k stomatológii priviedlo?
Človek sa v živote profiluje, neuvedomujúc si, ako jeho
rozhodnutia ovplyvnia výber jeho povolania. Už počas
základnej školy som mal veľmi rád prírodovedné predmety. V deviatom ročníku som utrpel úraz, po ktorom som
bol hospitalizovaný v nemocnici, kde som bol dlhodobo
pripútaný na lôžko. Práve toto obdobie bolo rozhodujúce
pre moju budúcu profiláciu s cieľom poskytovať ľuďom
pomoc v čase, keď je ohrozené to najvzácnejšie, čo človek
má – zdravie. Stredná škola len posilnila moje rozhodnutie stať sa lekárom a pomáhať iným. Moja túžba bola taká
silná, že aj keď ma ako syna politického väzňa neprijali na
medicínu, nastúpil som do nemocnice pracovať ako sanitár. Opätovne som sa hlásil na lekársku fakultu na odbor všeobecné lekárstvo, kde ma síce prijali na odvolanie,
avšak na odbor stomatológia. Moje pevné odhodlanie venovať sa tejto ušľachtilej práci bolo také veľké, že som
akceptoval zmenu odboru. Okrem študijných povinností
som pracoval aj ako študentská vedecká odborná sila, čo
mi značne pomohlo vniknúť do experimentálneho života
v medicíne. Môj sen z detstva sa teda začal napĺňať.
Mali ste už počas štúdií jasno v tom, čomu sa v praxi
budete venovať?
Počas štúdia som postupne inklinoval k chirurgickým
disciplínam. Moje rozhodovanie značne ovplyvňovala aj
činnosť v ŠVOČ, kde sme zvieratám transplantovali obličky
do oblasti veľkých krčných ciev a sledovali ich funkčnosť.
Predmety chirurgia, ústna, čeľustná a tvárová chirurgia
ma oslovili natoľko, že som sa v závere štúdia rozhodol ve10 bedeker zdrav ia | 4 /2013
novať chirurgii hlavy a krku, čo dodnes neľutujem a som
presvedčený, že som urobil správny krok.
Spomeniete si na osobnosti v stomatológii alebo
chirurgii, ktoré vás ovplyvnili?
Samozrejme, že človek je aj v profesionálnom živote ovplyvnený ľuďmi okolo seba. Aj ja som mal vzory, ktoré som obdivoval a ktoré ma modelovali v ďalšej mojej profilácii. Na
mojom pracovisku to bol doc. MUDr. Ladislav Takáč, DrSc.
a Doc. MUDr. Jozef Vondra, CSc., ktorí dennodenne formovali moje vlastnosti, vedomosti a profesionálne zručnosti.
Nemôžem nespomenúť mojich učiteľov z bratislavských
kliník: profesorov Halmoša, Velgosaa, Ležoviča a Čarskeho. Cieľavedomým konaním a húževnatosťou boli pre mňa
veľkým vzorom profesori Kňazovický, Martinček, Vajóo,
Bober a Siman. Najviac mal na môj odborný rast vplyv profesor Toman z Prahy a profesori Tessier a Merville z Paríža.
Vzhľadom k tomu, že som stážoval na mnohých domácich
i zahraničných pracoviskách, mohol by som menovať mnoho
iných odborníkov, avšak zoznam by bol pomerne dlhý. Stále
ich však mám v pamäti a prechovávam k nim veľkú úctu.
V súčasnosti ste prednostom Kliniky stomatológie
a maxilofaciálnej chirurgie Univerzitnej nemocnice
L. Pasteura v Košiciach. Priblížite čitateľom Bedekra
zdravia, čo to vlastne maxilofaciálna chirurgia je?
V laickom ponímaní je to odbor, ktorý sa zaoberá prevenciou, diagnostikou, liečbou a rehabilitáciou chorôb
v oblasti čeľustí, sánky, tváre, očníc, krku a orgánov ústnej
dutiny. Presnejšie povedané maxilofaciálna chirurgia zabezpečuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti v oblasti
OSOBNOSŤ
nádorových, zápalových ochorení, úrazov, rieši anomálie
maxilofaciálnej kostry, v interdisciplinárnom ponímaní sa
podieľa na rekonštrukcii rázštepov tváre, rehabilituje pacientov formou rekonštrukcií, pacientov po stratách kostných a mäkkých tkanív. Jednoducho povedané, rieši všetky
chorobné stavy v uvedenej oblasti v súčinnosti s inými odbormi. Tento odbor je veľmi náročný už len z toho dôvodu,
že sa týka tváre, ktorá je najviac exponovaná a sledovaná
okolím. Okolie teda v konečnom dôsledku „hodnotí“ prácu
maxilofaciálneho chirurga, čo ho zaväzuje k zodpovednej a
precíznej práci v spolupráci s pacientom. Výsledok operácie
je vizitkou maxilofaciálneho chirurga.
Istý čas ste pôsobili na pozícii dekana LF. Pripravuje
študentov maxilofaciálnej chirurgie pre prax. Je to nepochybne zložitý odbor. Čo musí taký študent všetko zvládnuť? Byť chirurgom isto nestačí...
Tak ako ste povedali. Je to veľmi zložitý odbor. Ako dekan
som nemal možnosť ovplyvňovať študenta, ktorý bol prijatý na základné medicínske štúdium. Študent sa musí v
štúdiu nájsť a začať sa profilovať pre konkrétny odbor. Je
málo študentov, ktorí sa pre tento odbor rozhodnú už počas
štúdia medicíny. Prečo je to tak? Vyžaduje si totiž úspešné
ukončenie odboru zubného lekárstva alebo odboru všeobecného lekárstva. V európskom a svetovom meradle je to jediný odbor, ktorý si vyžaduje absolvovanie zubného lekárstva
a všeobecného lekárstva. Aj Slovensko tento model v súčasnosti preberá, čo posúva maxilofaciálnu chirurgiu medzi
vysokošpecializované odbory. Byť chirurgom je dlhá cesta.
Po absolvovaní medicíny sa absolvent nestáva automaticky
chirurgom. Musí zvládnuť teoretické vedomosti a praktické zručnosti v tomto odbore s minimálnou dobou prípravy
päť rokov. Ani to ešte z neurobí dobrého maxilofaciálneho
chirurga. Človek musí tento odbor robiť s láskou, veľkým
srdcom, zanietením a hlavne s pokorou. Musí ho milovať.
Počas vašej profesionálnej kariéry ste v stomatológii
a maxilofaciálnej chirurgii zaviedli množstvo nových postupov v rekonštrukčnej chirurgii tváre, po úrazoch alebo pri liečbe poškodení hlavy a krku po onkologických
ochoreniach. Čomu všetkému sa venujete? Porozprávajte
nám viac.
Okrem bežnej zdravotnej starostlivosti zameriavam svoju
pozornosť hlavne na rehabilitáciu pacientov po stratách
4/2013 | bedeker zdrav ia 11
OSOBNOSŤ
Na vašej klinike a pod vaším vedením sa už niekoľko
rokov uskutočňujú unikátne operácie – náhrady chýbajúcej kosti či kĺbov na lebke umelými implantátmi. Celkom čerstvo ste pred krátkym časom uskutočnili operáciu pacientovi, ktorý po úraze lebky prišiel o veľkú časť
spánkovej a temennej kosti. Priblížite nám celý prípad?
Pacient sa dozvedel o tom, že naše pracovisko sa venuje rekonštrukcii tváre a lebky. Dôvodom jeho ťažkostí boli kolapsové stavy
po to, čo sa udrel do defektu v oblasti lebky. Niekoľkokrát upadol
do bezvedomia. Pri vyšetrení na našej klinike sme zistili, že má
veľký defekt kosti v oblasti lebky na pravej strane. Navrhli sme
mu operáciu, s ktorou súhlasil. Podstatou bolo nahradenie stratených kostných tkanív na mieru vyrobeným implantátom z titánu.
Operáciu sme vykonali za štandardných podmienok s plastikou
a rekonštrukciu straty kostných tkanív na mieru vyrobeným
implantátom. Pooperačný stav pacienta sa zlepšil natoľko, že je
sebestačný, získal sebadôveru a v súčasnosti sa už pohybuje bez
sprievodu inej osoby.
tkanív metódami rekonštrukcie stratených tkanív, počnúc od regeneratívnej medicíny až po využitie autológnych
a alogénnych štepov. Pred zavádzaním nových metodík
a operačných postupov sa snažím aplikovať najnovšie vedecké poznatky, ktoré si najprv overujem prostredníctvom
experimentov v spolupráci s Univerzitou veterinárneho lekárstva v Košiciach, Technickou univerzitou v Košiciach
a SAV v Košiciach. Interdisciplinárne smerovanie mojej
činnosti spočíva v širokej spolupráci s ďalšími medicínskymi odbormi. V súčasnosti je veľa ochorení, ktoré devastujú
tkanivá tváre, a tým poškodzujú pacienta nielen na zdraví,
ale zhoršujú aj kvalitu jeho života, preto v ostatných rokoch zameriavam svoju pozornosť práve týmto smerom.
V súčasnosti sa nám dostalo aj podpory prostredníctvom
vedeckých grantových projektov, ktoré sme získali.
Kde ste zbierali skúsenosti? Predpokladám, že aj na zahraničných stážach...
Iste, ak chce človek byť rozhľadeným lekárom, známym
vedcom a chce zavádzať nové metodiky a rozvíjať odbor,
ktorý na Slovensku ešte dobieha svetové pracoviská, musí
absolvovať množstvo štúdia so získavaním skúseností najmä na zahraničných pracoviskách. Stážoval som na siedmich zahraničných pracoviskách. Najvýznamnejšie bolo
pracovisko v Paríži pod vedením profesoro Tessiera a Mervillea. Nezaostávali pracoviská v Nantes, Moskve, Tbilisi,
Ríme, Zürichu, Prahe a ďalšie iné.
12 bedeker zdrav ia | 4 /2013
V roku 2007 ste na vašej klinike operovali pacientku so
zrastenou čeľusťou. Bol to prvý prípad takéhoto druhu?
Bol, zrastené oba kĺbové výbežky sánky so spánkovou kosťou po popáleninách neboli totiž do toho času ani publikované. Prípad bol veľmi vzácny, pretože pacientku som liečil
od dvoch rokov, kedy došlo k úrazu, až po dospelý vek, kedy
sme mohli pristúpiť k rekonštrukčnej operácii po ukončení rastu kostí tváre. V súčasnosti pacientka otvára ústa na
3,5 cm, môže prijímať riadnu stravu, vyštudovala vysokú
školu a pracuje ako ekonómka.
Pri operáciách takéhoto rozsahu a zamerania sú technologické postupy, ale aj implantáty šité na mieru každému pacientovi. V tomto konkrétnom prípade ste pri konštrukcii implantátu
spolupracovali s Technickou univerzitou v Košiciach....
Áno, ako som už vyššie uviedol, pri výrobe implantátu na mieru sme spolupracovali s TU KE na základe spoločných grantových projektov. Laboratórium Strojníckej fakulty na Ústave
biomedicínskeho inžinierstva nám takého implantáty vyrába
jednak pre experimentálnu časť a tiež pre klinickú aplikáciu.
V našich úspešných projektoch, ktoré nás prezentujú v Európskej únii plánujeme pokračovať aj naďalej. Slovensko zaostáva
a má veľký dlh pokiaľ ide o prispievanie vedeckými poznatkami ku vzdelanosti v Európe. Úspešnosť zavádzania inovačných foriem v zdravotníctve a vo vede závisí od finančných
prostriedkov, ktorých je u nás málo a jednou z možností je ich
získanie z európskych a svetových grantov.
V súvislosti s maxilofaciálnou chirurgiou je na mieste
použiť aj termín regeneratívna medicína. O čo konkrétne
ide? Avšak v prípade, ktorý sme spomenuli vyššie, regeneratívna medicína môže zrejme byť len podporná.
Naša klinika sa regeneratívnou medicínou zapodieva od
roku 1997, kedy sme začali vytvorením kostnej banky na
OSOBNOSŤ
LF UPJŠ. Postupne sme však doplnili problematiku s využitím autológnych mezenchymálnych kmeňových buniek,
následne typizáciou buniek a v súčasnosti aj s podporou
rastových faktorov kumulovaných v trombocytárnom koncentráte. Isté je, že vďaka využívaniu mezenchymálnych
kmeňových buniek a trombocytárneho koncentrátu pri vyhojovaní defektov a vhojovaní transplantátov sa skrátila
doba hojenia, čím sa nám podstatne skôr darí prinavrátiť
pacienta do bežného života. Regeneratívnu medicínu využívame aj v dentálnej implantológii a to naočkovaním
implantátov typizovanými mezenchymálnymi kmeňovými bunkami. Regeneratívna medicína má dnes vysoký potenciál využitia v poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
Úskalia, ktoré predpovedali neprajníci v začiatkoch, sa nenaplnili. To znamená, že vyrábané autológne mezenchymálme kmeňové bunky sa netransformovali na malígne
procesy, mali obmedzenú formu rastu a dokázali sme ich
usmerniť v raste metodikami, ktoré sme na to pripravili,
t. j. riadenou regeneráciou. V súčasnosti možno konštatovať, že v oblasti maxilofaciálnej krajiny je regeneratívna
medicína podporným odborom dôležitým pre akceleráciu
vhojenia respektíve vyhojenia defektov. V experimentálne
časti to však už neplatí. Regeneratívna medicína už dokáže
z typizovaných buniek vypestovať orgán či tkanivo.
Do vašich rúk sa dostávajú naozaj „ťažké prípady“. Akí
sú takýto pacienti? Isto je to individuálne....
Stretávam sa s pacientmi, ktorí majú rôzne ťažkosti. Každý človek je vo svojej podstate individuálnou osobnosťou
a svoje ťažkosti pokladá za najťažšie. Preto neodmietnem
žiadneho pacienta, ktorý ma osloví. Za ťažké prípady považujem pacientov s psychosomatickými ťažkosťami, zvlášť
s bolesťami hlavy a tváre nejasnej etiológie. Inou, ale tiež
ťažkou skupinou, sú pacienti s organickými poruchami
funkčnosti orgánov ústnej dutiny a tváre, po ťažkých úrazoch, onkologickí pacienti, pacienti s defektmi tváre, rázštepoví pacienti, pacienti s poruchou zhryzu, s geneticky
podmienenými anomáliami. Každý z nich si však vyžaduje
individuálny prístup. Je na nás, ako dokážeme takéhoto
pacienta usmerniť, uspokojiť a vyliečiť. Vecou osobnosti lekára je v prvom rade získať si dôveru pacienta.
V septembri sa v Košiciach bude konať II. kongres biomedicíny v oromaxilofaciálnej oblasti, na ktorého príprave intenzívne pracujete a súčasne ste jeho prezidentom.
V čom vidíte prínos takého podujatia pre váš medicínsky
odbor?
Stretávanie s odborníkov na medzinárodných podujatiach
prispieva k získavaniu a výmenám nových poznatkov. Podstatné problematické veci sa vydiskutujú a tí, ktorí chcú
napredovať po konfrontáciách, majú možnosť korigovať
svoje myslenie a konanie, a tak rozvíjať nielen seba, ale aj
svoj odbor. Hodnoty prínosu sú po takýchto kongresoch
nemerateľné. Tie sa dostávajú do každodennej praxe a čin-
nosti pre rozvoj medicínskej vedy a zdravotnej starostlivosti. Medicína ako vedný odbor by bez takýchto aktivít
značne stagnovala. Musím konštatovať, že zamestnávatelia
a inštitúty na Slovensku vyčleňujú minimum finančných
prostriedkov na organizovanie takýchto vzdelávacích aktivít. Nie každý vie získať prostriedky z grantov. Finančná
náročnosť takýchto podujatí v značnej miere obmedzuje
účasť najmä mladých ľudí, čo je na veľkú škodu celého
odboru.
Okrem pedagogickej činnosti a práce na klinike
publikujete v domácich i zahraničných odborných
periodikách. Dokonca ste spoluautorom zahraničnej
monografie...
Na základe mojich publikačných aktivít ma oslovili, aby
som vydal vedeckú monografiu v zahraničí, čo sa aj stalo.
Bola vydaná ako štátna učebnica pre 1. – 4. stupeň vzdelávania v medicínskom odbore. Teší ma, že aj takouto formou
reprezentujem Slovensko v zahraničí.
Práca lekára vášho zamerania predpokladá plné nasadenie, niekedy aj na úkor času stráveného s rodinou... Čo
vypĺňa váš voľný čas? Dozvedeli sme sa, že máte radi vážnu hudbu a starožitnosti...
Ak človek veľmi chce, vždy si čas nájde. Nielen na prácu,
ale aj na rodinu, priateľov, svoje záľuby... Teším sa na každú voľnú chvíľu, je pre mňa vzácnosťou, a preto si ju rád
vychutnávam. Mám hlboký vzťah k histórii, venujem sa
slovanskej histórii. Rád sa obklopujem peknými historickými vecami. Dlhé roky si sám reštaurujem starožitný nábytok, z ktorého sa potom teším vo svojom súkromí. Moje
pracovné nasadenie si vyžaduje z času na čas aj utiahnuť sa
do ústrania, kde meditujem, čítam a počúvam vážnu hudbu. Tak ako iní, aj ja sa rád zamýšľam nad podstatou bytia,
môjho poslania a naplnenosti môjho života. Pri relaxácii
v prírode sa rodia vo mne myšlienky na získanie novej
energie a stimulácie k ďalšiemu pôsobeniu. Som rád v kruhu srdcu mne blízkych ľudí. Dodáva mi to energiu, silu,
elán, chuť do života. A za to som im vďačný.
Johnson & Johnson Medical Ltd.
DePuy Synthes, Synthes Slovakia s.r.o,
Prievozská 4, 821 09 Bratislava
www.depuysynthes.com
Za rozhovor ďakuje Iva Baranovičová
Foto: Dionýz Kiss
4/2013 | bedeker zdrav ia 13
h is t ória m e d ic í n y
Ivan Petrovič
Pavlov
(1849 – 1936)
Nositeľ Nobelovej ceny za medicínu sa narodil 26. septembra 1849 v Rjazani, v rodine duchovného. Pod vplyvom revolučných demokratov čoskoro prejavil záujem o prírodné vedy a v roku
1870 prerušil štúdium v seminári a začal študovať prírodné vedy na univerzite v Petrohrade.
Najprv navštevoval cirkevnú školu
a v roku 1864 ho prijali do kňazského
seminára v Rjazani. Po prestupe na
univerzitu sa jeho hlavným študijným
odborom stala fyziológia zvierat, vedľajším chémia. Po získaní stupňa kandidát prírodných vied sa prihlásil na
ďalšie štúdium na vojenskú lekársku
akadémiu. Štúdium medicíny ukončil
v roku 1879. Počas celého obdobia experimentoval a študoval funkcie pankreasu a krvného obehu. Za svoje výsledky
bol ocenený dvomi zlatými medailami. V roku 1881 sa oženil s učiteľkou
Serafimou Vasiljevnou Karčevskoj.
Pre ďalší vývoj Pavlova malo kľúčový
význam pozvanie do Petrohradu, kde
od roku 1878 pracoval v laboratóriu pre
fyziológiu pod vedením slávneho lekára S. P. Botkina, ktorý bol žiakom francúzskeho fyziológa Claude Bernarda.
Botkin bol zástancom úzkeho prepojenia medicíny s fyziológiou a zdôrazňoval význam nervového systému pre
reguláciu funkcií organizmu. V roku
1884 Pavlov odišiel na dvojročnú stáž
do laboratórií vo Wroclawi a v Lipsku.
Po návrate sa stal vedúcim laboratórií
Botkinovej kliniky. Pavlov, ktorý počas štúdií trel biedu, žil aj vo funkcii
vedúceho laboratória so svojou ženou
v mimoriadne chudobných pomeroch.
Z vlastných peňazí pritom financoval
14 bedeker zdrav ia | 4 /2013
výskumné projekty. Napriek tomu, že
jeho výskumné a pedagogické aktivity
mu priniesli slávu v Rusku i v zahraničí, pre svoje slobodomyseľné názory a kritiku sociálnych pomerov mu
cárska administratívna zabránila nastúpiť na uvoľnené miesto vedúceho
katedry fyziológie na Univerzite v Petrohrade. Z existenčných dôvodov preto prijal miesto profesora farmakológie na vojenskej lekárskej akadémii.
O rok neskôr dostal poverenie vybudovať Oddelenie fyziológie na Inštitúte
experimentálnej medicíny, ktoré viedol až do svojej smrti. Na tomto pracovisku uskutočnil svoje experimenty
o fyziológii tráviacich žliaz. Ich uverejnenie v roku 1897 mu prinieslo svetovú slávu a v roku 1904 aj Nobelovu
cenu za medicínu.
V roku 1901 objavil Pavlov podmienený reflex ako špeciálnu funkciu nervového systému. Napriek svojim skvelým výsledkom a svetovému záujmu
žil naďalej v mimoriadne skromných
podmienkach. Až po revolúcii v Rusku
došlo k zmene. Lenin nechal zriadiť
komisiu na čele s Maximom Gorkým,
ktorej cieľom bolo zabezpečiť podmienky na vedeckú činnosť samotného Pavlova, aj jeho kolektívu. Tak vznikol Inštitút fyziológie Akadémie vied,
ktorý dnes nesie meno I. P. Pavlova.
Počet jeho stálych spolupracovníkov
vzrástol na 50, počet zahraničných
stážistov až na 300. V roku 1931 sa splnil Pavlovov sen: k jeho inštitútu bola
priradená neurologická a psychiatrická klinika. V roku 1935 sa v Leningrade a Moskve uskutočnil XV. Medzinárodný kongres fyziológie, ktorého
prezidentom sa stal I. P. Pavlov. Až do
februára 1936 bol vedecky činný. Potom ochorel na zápal pľúc a 27. februára 1936 v Leningrade zomrel.
Hlavnými oblasťami vedeckého záujmu Pavlova boli inervácia pankreasu
a srdca (1876 – 1884), fyziológia a patológia trávenia (1886 – 1903) a fyziológia
vyššej nervovej činnosti (1901 – 1936).
Základom jeho postupov bol vedecký
experiment. Základnými princípmi
jeho metódy boli princíp determinizmu, t. j. príčiny a následku, princíp
analýzy a syntézy a princíp štruktúrnosti, t. j. prepojenia štrukturálnych
a funkčných zmien. V Liste mládeži
Pavlov napísal: „Myslite na to, že veda
si žiada celého človeka. I keby ste mali
dva životy, nebudú vám stačiť. Veda
vyžaduje od človeka veľkú námahu
a vášeň. Buďte vášniví vo svojej práci
a vo svojom výskume!“
­­­
—
prof. MUDr. Ladislav Hegyi, DrSc.
Slovenská zdravotnícka univerzita
Inzercia
Nebojte sa zákroku
u zubného lekára!
Liek Wobenzym®
•pomáha proti opuchom
•urýchľ uje hojenie
Viac na www.wobenzym.sk
po zákroku
•obmedzuje bolesť
Účinná pomoc po stomatologických zákrokoch
Enzýmy, ktoré obsahuje liek Wobenzym, urýchľujú vstrebávanie opuchov, krvných výronov a podliatin, čím zmierňujú aj bolesť. Použitie Wobenzymu skracuje dobu hojenia
rán a obmedzuje výskyt niektorých komplikácií po zákroku, napr. s hnisaním rany. Najlepší účinok dosiahneme, ak začneme užívať Wobenzym čo najskôr po zákroku.
Nie je enzým ako enzým
Liek Wobenzym obsahuje unikátnu zmes enzýmov, ktorých účinnosť je overená rozsiahlym vedeckým výskumom, radom kontrolovaných klinických štúdií a viac ako 40 ročnou liečebnou praxou. Účinok iných enzýmových zmesí môže byť celkom odlišný. K liečbe vždy používajte liek, nie enzýmové doplnky stravy, ktoré nie sú k liečbe určené.
Vhodný pri chirurgických výkonoch, trhaní zubov, resekciách, opuchoch ďasien, extrakciách zubov múdrosti a.i.
Wobenzym je tradičným liekom z prírodných zdrojov na vnútorné použitie. Starostlivo čítajte príbalovú informáciu.
MUCOS PHARMA CZ, s.r.o., Uhříněveská 448, 252 43 Průhonice, Česká republika, MUDr. Richard Zachar, Kamenná 46, 966 22 Lutila, www.wobenzym.sk, konzultácie na tel.: 0911 723 175
ONKOLÓGI A
Tému prináša
—
MUDr. Zuzana Sninská, PhD.
Chronická
myelocytová
leukémia
Leukémia, v laickej verejnosti často známa ako rakovina krvi, prípadne rakovina kostnej drene, je zhubné nádorové ochorenie krvotvorných orgánov, pri ktorom dochádza k nadmernému a nekontrolovateľnému množeniu kmeňových krvotvorných
buniek v kostnej dreni.
Cesta k dnešnému stavu a poznaniu leukémií bola lemovaná radom neúspechov i fascinujúcich objavov. Prvá zmienka o leukémii pochádza z roku 1827 a dnes už o leukémii
a jej liečbe vieme pomerne veľa. Ochorenie tvorí relatívne
malé percento z nádorových ochorení (asi 2,2 %). Ročne
pribudnú jeden až dva prípady pacientov s chronickou myelocytovou leukémiou (CML) na 100 000 obyvateľov, čo na
Slovensku predstavuje približne 75 pacientov za rok. Stredný vek v čase diagnózy je 55 až 60 rokov.
Zhubné množenie bielych krviniek
Vlastná príčina ochorenia známa nie je. Existujú však
určité rizikové faktory, ktoré zvyšujú riziko vzniku
leukémie, ako napríklad ionizačné žiarenie, genetická
predispozícia, niektoré chemikálie (napríklad benzén,
niektoré cytostatiká, najnovšie aj fajčenie), vírusové
ochorenia (HTLV I, Human T-cell Leukemia Virus, vírus
infikujúci T-lymfocyty) a niektoré genetické abnormality (Downov syndróm). CML je zhubné ochorenie, ktoré
vedie k abnormálnemu rozmnoženiu bielych krviniek,
ktoré však nie sú schopné adekvátne plniť svoju funkciu.
V kostnej dreni dôjde k zmene genetického materiálu
kmeňovej bunky, čo spôsobí vznik abnormálneho chromozómu, tzv. Philadelphia (Ph) chromozómu. Vzniká
výmenou častí medzi 9. a 22. Chromozómom, čoho následkom je vznik abnormálneho génu nazývaného BCR-ABL, ktorý následne tvorí abnormálnu bielkovinu s tzv.
tyrozínkinázovou aktivitou, ktorá je potom zodpovedná
za tvorbu abnormálnych bielych krviniek.
Symptomatológia CML v chronickej fáze je veľmi variabilná.
Až 40 % pacientov je v čase diagnózy asymptomatických, nemajú teda žiadne príznaky. Ochorenie sa zistí ako náhodný
16 bedeker zdrav ia | 4 /2013
nález, napríklad pri preventívnej prehliadke. Pri symptomatickom priebehu sú ťažkosti nešpecifické. Súvisia s anémiou
(chudokrvnosťou). Typické sú bledosť, únavnosť, dýchavica,
tachykardia (zrýchlená činnosť srdca). Môže sa pridružiť pocit
plnosti brucha pri zväčšujúcej sa slezine. Pri trombocytopénii
(nedostatok krvných doštičiek) sa vyskytujú súvisiace prejavy ako petechie (krvácania do kože v tvare drobných bodiek),
krvácanie z nosa, modriny po minimálnych poraneniach,
krvácanie z ďasien, v pokročilejších štádiách to môže byť aj
závažnejšie krvácanie do tráviaceho traktu, hemoptýza (vykašliavanie krvi) alebo krvácanie do mozgu. Pri granulocytopénii (nedostatok jedného typu bielych krviniek) sa vyskytujú
opakované infekcie nereagujúce na antibiotiká a plesňové infekcie v ústnej dutine. Z celkových príznakov sú to nechutenstvo, chudnutie, potenie, teploty, bolesti kostí, kĺbov.
Potrebné vyšetrenia
Pri podozrení na CML je nevyhnutné vyšetriť krvný obraz. Typickým znakom je nadmerné niekoľkonásobné
zmnoženie bielych krviniek (leukocytóza). Pod mikroskopom môžeme presnejšie určiť jednotlivé podtypy bielych krviniek. Často bývajú zmnožené aj krvné doštičky
(trombocytóza) a znížené červené krvinky (anémia). Na
definitívne potvrdenie diagnózy je potrebné vyšetrenie
kostnej drene. Robí sa takzvanou punkčnou ihlou v lokálnom znecitlivení z panvovej kosti. Vzorka sa vyšetruje cytologicky pod mikroskopom a posiela sa tiež na
cytogenetické vyšetrenie na stanovenie Ph chromozómu.
Ako sa CML lieči?
Liečba, a tým aj prognóza pacientov s CML, prešla za posledné desaťročie zásadným vývojom. Ešte pred 20 rok-
ONKOLÓGI A
Imatinib významne zlepšil prežívanie
u pacientov s CML
(výsledky od „German CML study group“)
1.0
Primárna liečba
n = 3615
imatinibom, 2002-2011
(CML IV) 5 rokov 93% , 8 rokov 88 %
0.9
0.8
Prež ívanie
0.7
IFN alebo TKB + 2 . línia
imatinib, 1997-2008 (CML IIIA)
5 rokov 71 %
0.6
0.5
IFN alebo TKB , 1995-2008 (CML III)
5 rokov 63%
0.4
0.3
IFN , 1986-2003 5 rokov 53 %
0.2
Hydroxyurea, 1983-1994 5 rokov 44 %
0.1
Busulfan, 1983-1994 5 rokov 38%
0.0
0
2
4
6
8
10
12
14
16
18
20
22
Roky od diagnózy
mi sa opierala o symptomatickú chemoterapiu (hydroxyurea, dnes sa používa na začiatku liečby na zníženie
počtu leukocytov), neskôr o liečbu interferónom alfa,
ktorého injekčnú aplikáciu pod kožu pacienti zle tolerovali. Navyše liek navodil liečebnú odpoveď len v prípade
malého počtu pacientov. Jediným vyliečiteľným spôsobom bola a aj dnes zostáva transplantácia krvotvorných
buniek od súrodeneckého alebo neprí buzenského darcu,
ktorá však prináša so sebou pomerne veľké riziko komplikácií aj úmrtia. Ich najčastejšími príčinami sú závažne prebiehajúce infekcie a reakcia štepu proti hostiteľovi. Pravdepodobnosť úmrtia spojená s transplantáciou sa
pohybuje od 20 do 40 %. Objavenie účinnej látky imatinib
mesylát dramaticky zmenilo manažment a tým aj prognózu a kvalitu života pacientov s CML. Cieľom liečby je
odstrániť príčinu ochorenia, teda všetky bunky obsahujúce Ph chromozóm, čím sa zabráni vzniku nádorových
buniek a teda aj nadprodukcii bielych krviniek. Potom sa
v kostnej dreni začnú tvoriť už len zdravé krvinky, ktoré zabezpečia normálne fungovanie organizmu. Pacient
nepociťuje žiadne príznaky ochorenia a jeho život by mal
byť rovnaký ako pred diagnostikovaním choroby. Výhodou je, že imatinib sa podáva vo forme 400 a 100 mg tabletiek a celá liečba prebieha ambulantne. V prípade všetkých pacientov je pre dosiahnutie optimálnych výsledkov
nevyhnutná kontinuálna liečba adekvátnymi dávkami, to
znamená, že liečba sa nesmie prerušiť ani po dosiahnutí
optimálnej odpovede, inak sa choroba vráti.
Nežiaduce účinky bývajú slabé až stredne silné, prítomné väčšinou na začiatku liečby a zvládnuteľné bez nutnosti redukcie dávky alebo ukončenia liečby. Liek môže
spôsobiť zníženie niektorého alebo všetkých typov krviniek. Pri miernom poklese nie je potrebná žiadna inter-
vencia, pri závažnejšom je možné buď dočasne prerušiť
liečbu, znížiť dávku alebo podať krvotvorné rastové faktory (na biele a červené krvinky), prípadne transfúzie
erytrocytov alebo trombocytov. Ďalej sa môžu vyskytnúť
komplikácie z tráviaceho traktu, ako je vracanie, bolesti
brucha, hnačky. Často sa vyskytuje zadržiavanie tekutín v organizme a z toho vyplývajúce opuchy dolných
končatín a viečok. Pri ich objavení sa odporúča obmedziť príjem soli, alebo pridať lieky podporujúce močenie.
Závažnejšou komplikáciou môže byť opuch pľúc, kedy je
potrebné liečbu prerušiť. Pri výskyte svalových kŕčov sa
odporúča podávať kalcium a magnézium. Kožné reakcie
sa zvyčajne vyskytujú ako vyrážky kdekoľvek na tele,
zvládnuteľné liekmi proti alergii. Imatinib môže tiež
toxicky pôsobiť na pečeň, čo odhalia zvýšené pečeňové
testy a hladina bilirubínu.
Pre pacientov, ktorí nereagujú na liečbu, máme k dispozícii druhogeneračné inhibítory tyrozínkinázy, účinné
látky nilotinib a dasatinib. V súčasnosti sú už k dispozícii aj ako prvolíniová liečba pre novodiagnostikovaných
pacientov s CML v chronickej fáze, na Slovensku konkrétne nilotinib.
Ako často treba chodiť na kontroly?
Zo začiatku sú potrebné častejšie kontroly na hematologickej ambulancii, spravidla raz za dva týždne, do normalizácie krvného obrazu. Potom sa pacienti kontrolujú
v mesačných intervaloch, pričom každý mesiac sa kontroluje krvný obraz a základné biochemické parametre.
Cytogenetické vyšetrenie na zistenie percentuálneho
zastúpenia Ph pozitívnych buniek z krvi sa vykonáva
v trojmesačných intervaloch, cytogenetické vyšetrenie
z kostnej drene každého pol roka.
4/2013 | bedeker zdrav ia 17
S p ý t ali s m e sa z a vá s
Tému prináša
Čo je to chronická
myelocytová
leukémia?
doc. MUDr. Martin Mistrík, PhD.
Odpovedá doc. MUDr. Martin Mistrík, PhD., prednosta Kliniky
hematológie a transfuziológie LF UK a Univerzitnej nemocnice
v Bratislave.
18 bedeker zdrav ia | 4 /2013
Ide o chronické nádorové ochorenie. Už samotný názov
vystihuje podstatu ochorenia. Nádorové bujnenie postihuje tvorbu bielych krviniek, môžu však byť postihnuté
aj iné bunky krvotvorby, teda červené krvinky a krvné
doštičky. Predovšetkým však dochádza k nadmernému
zmnoženiu bielych krviniek. Keď sa povie leukémia, znie
to pre väčšinu pacientov veľmi nebezpečne. Ochorenie
sa môže vyvíjať aj dlhý čas, a v súčasnosti, keď pomerne
dosť pacientov pravidelne podstupuje preventívne prehliadky, sa zachytí najčastejšie laboratórnym vyšetrením krvného obrazu. Chronická myelocytová leukémia
nie je časté ochorenie, výskyt je asi jeden až dva prípady
na stotisíc obyvateľov ročne. Ide o ochorenie dospelého veku, kedy veľká väčšina pacientov má 50 a viac rokov. Vzácne, dokonca extrémne vzácne, môže postihnúť
aj deti. Pre detský vek je skôr charakteristická akútna
leukémia, ktorá postihuje iný podtyp bielych krviniek.
Chronická leukémia je typická tým, že aj keď je nerozpoznaná, môže sa prejaviť zvýšenou únavnosťou, nočným potením, tlakom pod ľavým rebrovým oblúkom
v dôsledku zväčšenia sleziny a z toho istého dôvodu pocitom rýchleho zasýtenia, keďže slezina tlačí na žalúdok
a bránicu. Práve vzhľadom na to, že ľudia nezanedbávajú preventívne prehliadky, je zachytiteľnosť ochorenia v porovnaní s obdobím, kedy som sa začal venovať
hematológii, oveľa lepšia. Pred niekoľkými desiatkami
rokov sa ochorenie zachytávalo až vo veľmi pokročilom
štádiu, s veľmi zväčšenou slezinou. Diagnóza mnohých
chorôb je stále ešte v hematológii vecou veľmi zložitého
pátrania. V tomto prípade máme našťastie pomerne spoľahlivé cytogenetické a molekulovo-genetické vyšetrenie,
ktoré vie zistiť špecifickú zmenu v nádorových bunkách,
a čo je ešte pozitívnejšie, aj veľmi dobrú, takzvanú cielenú liečbu, ktorá v porovnaní s minulosťou predstavuje
pre pacientov oveľa lepšie vyhliadku do budúcnosti.
S p ý t ali s m e sa z a vá s
MUDr. Zuzana Sninská, PhD.
Dnes majú pacienti s chronickou myelocytovou leukémiou možnosť
dostať tabletkovú formu veľmi účinnej a cielenej liečby. O čo presne
ide, približuje MUDr. Zuzana Sninská, PhD.
Ešte pred desiatimi rokmi bola jednou z mála možností
liečby tabletová forma chemoterapie, ktorá vlastne slúžila
na to, aby sa znormalizoval počet bielych krviniek. Išlo však
skôr o symptomatickú liečbu. Pacienti mali dobrý krvný
obraz niekoľko mesiacov alebo rokov. Takúto formu tabletovej chemoterapie predpisujeme novo diagnostikovaným
pacientom s veľmi vysokým počtom bielych krviniek na to,
aby sa ich počet znormalizoval. Potom sa pristupuje k cielenej biologickej liečbe. Ďalšou možnosťou je transplantácia
krvotvorných buniek, čo sa stále považuje za jediný spôsob
vyliečenia. Pacient po úspešne prebehnutej transplantácii
už doživotnú liečbu nepotrebuje, avšak samotná transplantácia prináša so sebou pomerne veľké riziko chorobnosti
a úmrtnosti, preto ju pri tomto ochorení vykonávame len
v presne vymedzených prípadoch, predovšetkým ak nefunguje cielená liečba alebo pri progresii ochorenia. Transplantácia sa tradične vykonáva pri akútnych leukémiách.
Cielená molekulová liečba nie je chemoterapiou, to znamená, že nemá ani typické nežiaduce účinky ako vracanie,
vypadávanie vlasov. Celá liečba prebieha ambulantne, pacienti pravidelne, raz mesačne, podstupujú kontroly, kde
im kontrolujeme krvný obraz a iné biochemické parametre
a raz za šesť až 12 mesiacov aj kostnú dreň. Liečbu musia
pacienti brať stále, doživotne, nesmie sa prerušiť, inak hrozí návrat ochorenia. Je to podobné ako s diabetom. Na to,
aby sa choroba zastabilizovala, musí byť liečba doživotná.
V tomto prípade nehovoríme o pacientoch, že sú vyliečení,
hovoríme, že sú v remisii. Znamená to, že nemajú žiadne,
ani klinické ani laboratórne známky ochorenia. Majú normálny krvný obraz, normálnu veľkosť sleziny, netrápi ich
nočné potenie či slabosť. Liečba im umožňuje normálne
fungovať. Pokiaľ ide o tabletovú formu liečby, od roku 2002
sa používa účinná látka imatinib. Ide o biologickú liečbu.
Liek blokuje konkrétny enzým v bunke zodpovedný za to,
že sa bunka vymkne spod kontroly a množí sa. Liek tento
enzým dokáže vyblokovať a tiež „zmazať“ genetickú zmenu, ktorá je príčinou ochorenia. Skúsenosti s liečbou máme
teda viac ako desať rokov. Čas ešte ukáže, aké výsledky sa
budú dosahovať povedzme po ďalších desiatich rokoch. Ale
pacienti, ktorí sa napríklad liečia desať rokov, sa vo väčšine
prípadov majú dobre. Ak im nezaberá prvá generácia liekov, je k dispozícii aj druhá generácia účinnej látky. Takéto
lieky sa používajú v prípade, ak sú pacienti rezistentní na
prvú generáciu liekov, čo nám ukážu vyšetrenia. Niekedy sa
vyskytnú vedľajšie účinky liečby vo forme alergických prejavov na koži či tráviacich ťažkostí, aj vtedy pristupujeme
k druhej generácii liekov, ktorá je účinnejšia. Potvrdilo
sa, že lieky druhej generácie sú účinnejšie aj pre novo diagnostikovaných pacientov, v súčasnosti máme na Slovensku
dostupný nilotinib. Ďalšie nové lieky sú momentálne v klinickom skúšaní. Pokiaľ nefungujú lieky, pristupujeme aj
k transplantácii. Pacientom často zdôrazňujeme, že nesmú
vynechať ani jednu tabletku pri liečbe. Je to veľmi dôležité,
výsledky prieskumov ukazujú, že aj vynechanie povedzme
troch tabletiek mesačne má vplyv na účinnosť liečby. Pacienti to síce na sebe pri dlhodobej liečbe nemusia pocítiť, avšak
aké budú dlhodobé následky, sa zatiaľ nevie. Vzhľadom na
to, že niektorí pacienti sa liečia dlhodobo, ukazuje sa, že niektorých z nich možno považovať za vyliečených a mohli by
liečbu prerušiť. To je zatiaľ v štádiu klinického skúšania.
Pacienti podstupujú vyšetrenia a čakajú, že sa potvrdí, že
sú vyliečení. Naopak, máme tiež pacientov, ktorí napríklad
pre časté nevoľnosti liečbu prerušia, je to však riziko, že ak
by sa aj k nej vrátili, nie je zaručené, že liečba opäť zaberie.
Každá liečba má totiž svoje nežiaduce účinky, a aj keď v tomto prípade nejde o chemoterapiu, pacienti môžu mať tráviace ťažkosti, hnačky a vracanie. Treba si preto nájsť nejaký
spôsob, ktorý pacientovi vyhovuje, aby sa takýmto účinkom
vyhol. Častým javom pri imatinibe je zadržiavanie vody
v organizme, čo sa môže prejaviť opuchmi očí, alebo dolných
končatín. Sprievodným prejavom môže byť aj hepatotoxicita, keďže liek sa vylučuje cez pečeň. Väčšina nežiaducich
účinkov sa dá vyriešiť symptomatickou podpornou liečbou.
Ak ťažkosti pretrvávajú a sú závažné, pristupujeme k zmene
liečby. Ukazuje sa, že výsledky liečby sú veľmi dobré, v porovnaní s obdobím spred desiatich rokov, keď cielená liečba ešte nebola k dispozícii, prežíva až 90 % pacientov, ktorí
majú veľmi dobrú prognózu.
4/2013 | bedeker zdrav ia 19
ONKOLÓGI A
Príbeh pacienta
s chronickou myelocytovou
leukémiou
Keď sa mladý, zdravý, aktívne športujúci muž začne z plného zdravia cítiť akosi priveľmi unavene a slabo, prvé, čo ho napadne je, že asi začína starnúť. Len prečo je ten zlom taký prudký? V prípade Maroša Havrana nešlo o starnutie, išlo
o niečo oveľa závažnejšie.
Príbeh, ktorý sa krátko po prvých zažitých ťažkostiach začal rozvíjať rýchlosťou automatom písaného scenára, ohromil mladého muža, čo práve prekročil tridsiatku, aj celé
jeho okolie. Ale len na chvíľu. Koho by neohromilo a aspoň
na čas neparalizovalo oznámenie o diagnóze chronická leukémia? Po počiatočnom otrase sa rozkrútil kolotoč udalostí, náhod, aj tých šťastných, ktoré viedli k rýchlej diagnóze
a bezprostredne na to nasadenej liečbe. Asi po dvoch rokoch
od diagnostikovania ochorenia sa Maroš Havran rozhodol,
že svoj príbeh zverejní. Súviselo to so založením Občianskeho združenia CML Life na podporu pacientov s chronickou
myelocytovou leukémiou. „Ako pacient som sa stretával
s ťažkosťami, dezinformáciami a prekážkami, o ktorých
som si myslel, že by sa s nimi pacient stretávať nemal,“ začína svoje rozprávanie Maroš Havran.
„Napríklad len na internete nájdete také množstvo protichodných, neúplných či dokonca zavádzajúcich informácií,
až je to zarážajúce. Keďže som si tým sám prešiel, viem aj
z vlastnej skúsenosti posúdiť, aké je pre pacienta s akoukoľvek závažnou diagnózou, a s diagnózou rakoviny o to viac,
dôležitá podpora nielen zo strany lekárov či najbližšieho
okolia. Nech to akokoľvek znie ako klišé, svoje zohráva aj
„prísun“ pozitívnych informácií. A ešte viac tých negatívnych. Ak je totiž pacient dobre nastavený, zvláda svoje ochorenie, dôveruje lekárom, liečba sa nemusí nejako zbytočne
predlžovať a komplikovať. Príbeh môjho ochorenia začal
typicky: zle som sa cítil, nemal som dosť energie na zvládanie pre mňa dovtedy bežných vecí, ako boli napríklad volejbalové zápasy či turnaje a prvé, čo mi napadlo, bolo zvaliť
to na starnutie. Typické stavy ako napríklad horúčky som
20 bedeker zdrav ia | 4 /2013
FOTO: Maroš Havran
ONKOLÓGI A
zasa pokladal za bežnú chrípku. A že sa v noci potím, som
pripisoval horúcemu teplému letu. Na konci leta sme hrali dosť náročný turnaj, po ktorom som mal, síce ako športovec privyknutý, ale predsa len dlho trvajúcu „svalovicu“
na bruchu. Keď už to trvalo dva týždne, nechutilo mi jesť a
bol som úplne bez energie, rozhodol som sa dať sa vyšetriť.
V tej chvíli sa začal odvíjať pre mňa akýsi nepochopiteľný
filmový scenár a všetko sa rozbehlo veľmi rýchlo. Nastali
nejaké problémy s mojou zdravotnou kartou, ktorú som mal
v mojom rodisku v Novej Bani, a tam, na chodbe nemocnice
som stretol človeka, ktorého dnes môžem s pokojným svedomím označiť za jedného zo záchrancov môjho života. Náhoda chcela, že som hneď bezprostredne po tom neodcestoval do Bratislavy, ako som mal pôvodne v pláne, ale vďaka
tomuto človeku som absolvoval rýchle vyšetrenia – odbery
krvi a sonografické vyšetrenia. Ako sa neskôr potvrdilo,
„v hodine dvanástej“. Stále som ešte netušil o čo ide. No keď
mi lekár na sonografii, dnes už viem, že po tom, čo videl
moju šesťkrát zväčšenú slezinu, oznámil vetu, na ktorú nezabudnem asi do konca života, uvedomil som si, že je to asi
vážne. Pod tlakom všetkých myšlienok o tých najstrašnejších chorobách predstavovalo jeho odporúčanie, aby som
v najbližšom čase, najlepšie hneď na druhý deň, navštívil
hematologickú ambulanciu, jasný odkaz na niečo, čo je vážne fatálne. Následné hematologické vyšetrenia každý deň
ukazovali dramaticky narastajúci počet bielych krviniek –
leukocytov. Zdravý človek ich má okolo troch tisícok. Ja som
mal pri prvom vyšetrení 70-tisíc, na druhý deň už 120-tisíc.
Vrátil som sa do Bratislavy, kde ma na druhý deň ráno hospitalizovali v nemocnici v Ružinove. Pri každom ďalšom vyšetrení počet bielych krviniek narastal. O dva dni som ich
mal už okolo 300-tisíc. Paradoxy tohto obdobia boli v tom,
že moja manželka bola práve v štvrtom mesiaci tehotenstva
a moja stará mama zomierala na akútnu leukémiu. Keď mi
pani doktorka – hematologička, začala rozprávať o tom, že
dnes je medicína a medicínsky pokrok naozaj ďaleko, že sa
dajú liečiť choroby, ktoré by sa možno pred takými troma
rokmi nedali, bol som si už istý, že s mojou krvou sa deje naozaj niečo veľmi zlé. Momenty bezprostredne po tom si pamätám ako momenty, kedy na mňa asi naozaj siahla smrť.
Boli to však rozhodujúce momenty. Mal som dve možnosti:
zlomiť sa a zrútiť, alebo začať s chorobou bojovať, liečiť sa
a dôverovať liečbe. A nielen to, paradoxne, k tomu všetkému
navyše, som sa stal aj psychologickým terapeutom pre celé
moje okolie, a najmä pre manželku, ktorej akási všetečná
sestrička na chodbe nemocnice, kde na mňa čakala, povedala, že som asi beznádejný prípad. Nasledovala chemoterapia v liekovej forme. Nezažil som nejaké typické reakcie
na chemoterapiu, okrem jeden celý deň trvajúcich naozaj
intenzívnych bolestí vrátane pulzných, ktoré by som neprial nikomu. Ako sa vyjadril docent Mistrík, z Kliniky
hematológie a transfuziológie Univerzitnej nemocnice na
Antolskej v Bratislave, do ktorého starostlivosti som sa dostal, bola to zrejme reakcia na chemoterapiu. Našťastie viac
sa nezopakovala. Jedno vyšetrenie striedalo druhé, až sa
napokon naozaj potvrdilo, že mám chronickú myelocytovú
leukémiu. Čo vlastne bolo dobre, pretože na toto ochorenie,
ako na jedno z mála onkologických, existuje účinná cielená
takzvaná molekulová liečba. Našťastie väčšina vedľajších
účinkov liečby ma obišla. Po tom, čo som si prežil, ma „nejaké nepríjemné drobné“ zápaly kože alebo opuchnuté viečka
nemohli rozhádzať. Najčastejšie sa popisujú žalúdočné ťažkosti, tie ma však obišli. Bývajú totiž tiež častým dôvodom,
prečo pacienti túto veľmi pohodlnú a súčasne veľmi účinnú
liečbu vynechávajú.“
Krokov a problémov, ktoré viedli k rozhodnutiu založiť občianske združenie na podporu pacientov s chronickou leukémiou, bolo viacero. „Spomínal som dezinformácie na internete či to, akým spôsobom mojej manželke oznámili, že
mi asi niet pomoci,“ pokračuje v rozprávaní Maroš Havran.
„Na pacienta vplýva aj celý proces diagnostiky, situácia, aká
je v nemocniciach – pacientov je veľa a lekárov málo, chýba psychologická podpora pacientov. Prvotným impulzom
bolo zjednotiť informácie na internete a založiť informačný
portál, kde by sa pacienti mohli spoľahnúť na to, čo sa tam
dozvedia. Prečítajú si, čo môžu a nemôžu, čo im prospieva,
čomu by sa mali vyhnúť, že by sa napríklad mali udržiavať
v dobrej fyzickej kondícii. Myslím si, že aj mne, ešte pred
diagnostikou ochorenia, moja dobrá fyzická kondícia pomohla. Ako som už povedal, to, ako je pacient nastavený na
liečbu, môže samotnej liečbe a odozve na ňu len pomôcť.
A to je želaním nielen lekárov, ale predovšetkým samotných pacientov.“
CML life
Občianske združenie CML life bolo založené s cieľom zvýšiť informovanosť a vzdelanostnú úroveň
pacientov, ich príbuzných, priateľov, ale i širokej
verejnosti o najnovších poznatkoch o ochorení,
diagnostike a liečbe CML. Chce tiež hájiť záujmy
a potreby pacientov s CML na zdravotnom, sociálnom, spoločenskom a pracovnom úseku tým,
že sprostredkúva informácie o ochorení, zaisťuje
zdravotnícku osvetu, spolupracuje s organizáciami podobného zamerania a poskytuje tiež priestor
a možnosť na výmenu informácií či poradenstvo s
odborníkom hematológom na diskusnom fóre internetovej stránky www.cmllife.sk.
4/2013 | bedeker zdrav ia 21
Tému prináša
Šanca pre deti
so skoliózou chrbtice
Váš spoľahlivý partner pre ortopédiu
Normálna a zdravá chrbtica je pri pohľade spredu alebo zozadu priama a rovná. Pri skolióze vybočuje buď vpravo alebo
vľavo. Zákernosť ochorenia sa skrýva v tom, že nebolí a neraz si ho ani rodičia nevšimnú a v ambulancii lekára nevychádzajú z údivu, ako sa to vôbec mohlo stať?
­­­—
prof. MUDr. Milan Kokavec, PhD.
„Skolióza je odvodená od gréckeho slova skolios, čo znamená
krivý, pokrivený,“ začína svoje rozprávanie prof. MUDr. Milan Kokavec, PhD., prednosta Detskej ortopedickej kliniky LF
UK Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou v Bratislave,
jeden z trojice špecialistov, ktorých sme v súvislosti s liečbou
skolióz oslovili. „Deformita postihuje asi tri percentá populácie, pričom pre asi tri desatiny percenta chorých môže byť
ochorenie závažne invalidizujúce. Ide o trojrozmernú deformitu chrbtice akejkoľvek etiológie a lokalizácie na chrbtici.
Asi 20 % prípadov vzniká dôsledkom presne definovaného
ochorenia. V ostatných prípadoch ostáva príčina neznáma,
ide o tzv. idiopatické skoliózy. Princípom symptomatickej terapie skolióz je snaha o zastavenie progresie krivky, a to aplikáciou troch základných terapeutických modalít. Prvou je
liečebná telesná výchova, druhou liečba korzetom so súčasnou liečebnou telesnou výchovou a napokon operačná liečba. Výber terapeutického postupu závisí od prognostických
faktorov, ako sú predovšetkým etiológia, veľkosť a topografia krivky, skeletálny vek, rastová rýchlosť, pohlavie, stupeň
vývoja pohlavných znakov a ukončenie rastu pacienta.“
V posledných desaťročiach zažila operačná liečba skolióz
nielen v zahraničí, ale aj na Slovensku veľký rozmach.
Profesor Kokavec hovorí: „Medzi priekopníkov možno na
I. ortopedickej klinike LF UK a FN v Bratislave, a tým aj
na Slovensku, zaradiť profesora Jána Červeňanského, doc.
MUDr. Michala Šteňa, CSc., (ako prvý použil Harringtonove inštrumentárium vyrobené v spolupráci s technickou
univerzitou v Trnave), MUDr. Jozefa Kordoša a doc. MUDr.
Ľuboša Reháka, CSc. Detských a adolescentných pacientov
operoval docent Rehák po presťahovaní I. ortopedickej
22 bedeker zdrav ia | 4 /2013
kliniky LF UK a FN z historickej budovy na Hlbokej ceste
v roku 2003 na Detskej ortopedickej klinike LF UK a DFNsP
na bratislavských Kramároch. Neskôr sa operačnej liečbe
skolióz začalo venovať Oddelenie pediatrickej ortopédie vo
FNsP v Žiline pod gesciou primára MUDr. Juraja Popluhára, PhD. a MUDr. Borisa Liščáka. V tomto roku sme na Detskej ortopedickej klinike LF UK a DFNsP v Bratislave vykonali prvé operácie skolióz pod vedením MUDr. Liščáka za
použitia pedikulárnej navigácie systémom Pediguard a so
zabezpečením spinálnym monitoringom.“
Viacero kritérií
„Skoliózy rozdeľujeme podľa viacerých kritérií, najčastejšie
však z hľadiska vekového obdobia a závažnosti krivky,“ hovorí MUDr. Blažena Brozmanová, CSc., z Ortopedickej ambulancie v DFNsP na bratislavských Kramároch. „Niektoré
skoliózy sú vrodené, iné sú získané. Najčastejšou formou
sú idiopatické skoliózy, pri ktorých je príčina vzniku neznáma. Práve takéto formy veľmi často postihujú dievčatá
v pubertálnom veku okolo 12 až 13 rokov. Vrodené skoliózy
vznikajú poruchou vývoja stavca alebo jeho nerovnomerného rastu. Získané zasa ako následok úrazu chrbtice alebo
dolnej končatiny. Ak je napríklad jedna z dolných končatín
kratšia, panva sa zošikmí a keďže chrbtica „rastie“ vždy kolmo na panvu, následne sa vychýli. Skolióza sa však môže
vyvinúť ako súčasť iného ochorenia, napríklad Marfanovho syndrómu, alebo tiež ako následok operácie hrudníka.
Príčinou však môže byť aj základné neurologické ochorenie,
ako napríklad detská mozgová obrna či svalová dystrofia.“
Najčastejšie trpia dievčatá
Každá veková kategória má jedinečné problémy, ale aj potreby spojené s liečbou. Idiopatická skolióza sa v populácii
adolescentov vyskytuje asi v dvoch až troch percentách.
Hoci sú dievčatá a chlapci rovnako postihnutí malým stupňom ochorenia, v prípade dievčat je oveľa pravdepodobnejšie, dokonca až osemkrát, že ich ochorenie bude progredovať. „Vývoj a vznik skoliózy, aj vtedy, ak je ochorenie
geneticky podmienené, súvisí zrejme s estrogénmi,“ vy-
­­­—
MUDr. Blažena Brozmanová, CSc.
svetľuje doktorka Blažena Brozmanová. „Tie sa totiž starajú
o zabudovávanie vápnika do kosti. Ak hladina estrogénov vo
veku okolo trinástich rokov nie je ešte dostatočne vysoká,
skolióza sa môže zhoršovať. Zhruba dva roky od prvej menštruácie kosti prestávajú rásť. Dovtedy vieme skoliózu a jej
vývoj ovplyvniť v dobrom aj v zlom. Mierne krivky sa dajú
korigovať cvičením a stredné zasa korzetom. Pri nevhodnom
režime, napríklad nevhodnom sedení či jednostrannom
športe ako tenis či hokej a súčasnej genetickej predispozícii
alebo nedodržiavaní opatrení sa skolióza môže zhoršiť.“
renia). Práve pre idiopatické skoliózy je v prípade dievčat
typické vychýlenie chrbtice v hrudnej časti doprava a teda
aj predsunutie pravého ramena, odstávanie pravej lopatky
a vychýlenie doľava v driekovej oblasti. Hrudný kôš je pootočený a rotácia vlastne spôsobuje vytláčanie lopatky von.
Práve pri výrobe korzetu sa musí zohľadňovať to, že chrbtica je vytočená a zároveň rotuje. Základom je pevne ukotviť
panvu. Korzet by mal predstavovať optimum šité na mieru
konkrétnej osoby. Korzety sú rôzne, patologické zakrivenie chrbtice môžu v štádiu rastu naprávať alebo krivku iba
usmernia a vedú. Napríklad, ak sú niektoré ťažšie formy
skolióz kontraindikované k operácii z iných zdravotných
dôvodov a chrbtica je preťažená, korzet chrbticu vlastne
iba podopiera a odľahčuje. Najčastejšie v prípade detí s neuromuskulárnymi ochoreniami, ktoré napríklad sedia na
vozíčku. Hoci spomínané znaky svedčiace o skolióze môže
byť pre laikov niekedy ťažké vidieť, je dobré, ak si ich rodičia všímajú. Zákernosť skoliózy spočíva práve v tom, že keď
sa vyvíja, nebolí. Bolestivá je až v dospelom veku, keď ju už
nevieme ovplyvniť tak, ako by bolo potrebné.“
Rodičia, pozerajte sa!
Do špecializovanej ambulancie pre skoliózu MUDr. Blaženy
Brozmanovej posielajú deti zvyčajne pediatri po pravidelných
preventívnych prehliadkach, alebo ortopédi, ktorí potrebujú
vyšpecifikovať typ liečby korzetom pri takzvanej ortézoterapii.
„Po rőntgenologickom vyšetrení sa meria zakrivenie chrbtice podľa tzv. Cobbovho uhla. Ak je tento uhol nad desať
stupňov, hovoríme o skolióze,“ vysvetľuje špecialistka. „Vykrivenie vzniká v hrudnom alebo driekovom úseku alebo aj
v oboch a najčastejšia je pravostranná hrudná krivka. Skolióza môže spôsobiť trvalé zmeny v oblasti ramien, hrudného koša, trupu, jej následkom môže odstávať jedna z lopatiek. Skoliotické krivky môžu byť malé, stredné a veľké.
Často sa stáva, že do ambulancie príde slečna so stredným
stupňom ochorenia a jej mama nevychádza z údivu, že si jej
patologické zakrivenie chrbtice nevšimla. Napríklad aj pre
dlhé vlasy či voľné tričká. Preto sú dôležité jednak pravidelné preventívne prehliadky u pediatra, ale aj pozornosť rodičov a učiteľov (hlavne pri telocviku), ktorí môžu odhaliť
príznaky, akými sú jedno rameno vyššie ako druhé, jedna
lopatka výraznejšia, či je badateľná asymetria v páse alebo
jeden bok vyšší ako druhý. Čím skôr sa totiž skolióza odhalí, tým lepšie sa dá korigovať. Ak je krivka skoliózy malá
a jednoduchá, odporúčame cvičenia, ak je stredného stupňa a dieťa ešte rastie, liečime ju korzetom. Je to plastická
pomôcka vyrobená na mieru, akási plastová objímka, ktorou tlačíme na miesta, kde je chrbtica najviac vychýlená.
Jednoducho, snažíme sa ju dostať či usmerniť do správnej
polohy. Efektívne je to v prípade, že krivky sú progresívne
a dieťa sa ešte nachádza v štádiu rastu a je teda dostatok
rastového potenciálu. Len v takom prípade môže byť korzet účinný v prevencii ďalšej progresie (zhoršovania ocho-
­­­—
MUDr. Boris Liščák
Správne vedená rehabilitácia
Základnú liečbu predstavuje správne vedená rehabilitácia.
Platí to pre malé, a čiastočne aj pre stredné skoliózy, ktoré sa liečia korzetom. Popri ortézoterapii sú však cvičenie
a rehabilitácia veľmi dôležité. Pokiaľ by dieťa nosilo iba
korzet a necvičilo, svaly chrbta by mu ochabli. Aj pri skolióze, rovnako ako aj pre zdravie chrbta všeobecne, je dôležité
budovať si takzvaný svalový korzet.
Vo všeobecnosti platí, že ak je zakrivenie chrbtice po dosiahnutí kostnej zrelosti merané v stupňoch podľa Cobba menšie
ako 40 stupňov, ochorenie nemá pri správnom manažovaní tendenciu zhoršovať sa. Ak je zakrivenie po dosiahnutí
kostnej zrelosti väčšie ako 40 stupňov, je to nebezpečné pre
ďalšiu progresiu v priebehu celého života, aj keď by sa to dialo pomalším tempom. Zvyčajne ide o jeden až dva stupne za
rok. V takomto prípade a rovnako aj vtedy, ak krivka dosiahne 40 stupňov a rast je ukončený, sa odporúča operácia.
Bezpečné operačné postupy
V súčasnej dobe ponúka medicína operačné postupy na špičkovej úrovni, ktoré dokážu patologické zakrivenie chrbtice
úspešne korigovať. „Aj keď metodika nie je nová, zlepšu4/2013 | bedeker zdrav ia 23
je sa jednak technickými možnosťami či vyspelosťou implantátov,“ hovorí MUDr. Boris Liščák, ortopéd a operatér
z Ortopedickej kliniky DFNsP v Bratislave. „Na Detskej ortopedickej klinike dnes využívame také metodiky, ktoré sú
bežné a štandardné na celom svete. Na našom oddelení sa
snažíme revitalizovať zabehané techniky operačnej liečby
skolióz. S profesorom Kokavcom momentálne zavádzame
celý systém manažovania pacienta v našej vlastnej réžii
vrátane kompletnej perioperačnej starostlivosti o skoliotického pacienta. Staráme sa oňho nielen v čase operácie, ale
aj pred a po nej. Takáto celostná starostlivosť je veľmi dôležitá jednak z psychologického, neurologického, ale rovnako
i rehabilitačného hľadiska, či v rámci spolupráce s rodičmi.
Pri zvažovaní indikácie k operačnej liečbe, ktorá je súčasťou liečby skoliózy, berieme do úvahy či sa pacient, zvyčajne
v adolescentnom veku, nachádza ešte vo fáze takzvaného
rastového špurtu, teda zrýchleného rastu. Vtedy sa skoliózy zvyknú zhoršovať. Pred samotnou operáciou urobíme
pacientovi špeciálne úklonové a postojové rőntgenologické
snímky, neurologické, kardiologické, pľúcne vyšetrenia rovnako ako aj endokrinologické vyšetrenie. Vďaka nemu sa dá
stanoviť predpoklad možného rastu, čo je dôležitá informácia ovplyvňujúca rozhodovanie o type montáže, ktorú budeme do chrbtice implantovať. Súčasťou predoperačnej fázy
je naučiť pacienta, ako bude z hľadiska rehabilitačnej starostlivosti postupovať po operácii. Aby sa napríklad dokázal
z postele postaviť či sám sa napiť. V rámci predoperačnej starostlivosti a po zvážení špeciálnych rőntgenových snímok
sa deformita klasifikuje a naplánuje sa typ operácie. Máme
na výber viacero možností, či už v rámci operačných prístupov alebo ich vzájomných kombinácií. Zlatý štandard predstavuje izolovaný zadný prístup – cez chrbát. Do spektra
operačných výkonov patria však aj izolované „predné“ transtorakálne (cez hrudník) alebo retroperitoneálne (cez bok)
prístupy. Tieto prístupy sa dajú využiť aj v kombináciách so
zadným prístupom, ak to konkrétna deformita vyžaduje.“
Jedným z častých výkonov je operácia, pri ktorej sa implantujú takzvané rastúce tyče, čo umožňuje súčasne zakrivenie chrbtice čiastočne skorigovať a nezablokovať pri
tom rast. „Práve preto sa tento spôsob indikuje pacientom
vo fáze rastu, vysvetľuje doktor Liščák. „Druhou možnosťou je ošetrenie repozíciou a tzv. definitívnou fúziou alebo
spondylodézou. K tejto možnosti pristupujeme pri ukončovaní alebo po ukončení rastu pacienta. Implantáty, ktoré
používame na korekcie skolióz a iných deformít chrbtice,
sú ich schopné korigovať minimálne o 50 %. Prednedávnom sme operovali 14-ročnú pacientku, ktorá mala vybočenie aj hrudnej aj driekovej chrbtice v krivkách 80 stupňov,
teda takmer pravý uhol. V driekovej časti sa nám podarilo
dostať sa na 16 stupňov bez komplikácie, najmä neurologického charakteru. V jej prípade išlo o definitívnu fúziu,
pretože mala už ukončený rast. Implantáty si treba pred24 bedeker zdrav ia | 4 /2013
staviť ako systém skrutiek, háčikov a matíc rôzneho tvaru,
ktoré predstavujú úložisko pre tyč, jej ukotvenie či zaistenie. Pri zavádzaní skrutiek využívame tzv. pedikulárnu
sondu „Pediguard“, ktorá umožňuje bezpečné zavádzanie
skrutiek cez pedikel (anatomická súčasť každého stavca
v jeho zadnej časti) bez preniknutia do miešneho kanála alebo mimo vlastného tela stavca, v ktorom je skrutka
ukotvená. Tvar tiel stavcov skoliotickej chrbtice je odlišný
ako v prípade zdravej chrbtice. Pedikle predstavujú akoby
zakrivený tunel, ktorým sa skrutka zavedie do tela stavca
a je fixovaná jednak pediklom, ktorý ju obopína a zároveň
vo vlastnom tele stavca. Vzhľadom k niekedy až raritným
rotačným a translačným zmenám jednotlivých stavcov,
a to najmä na vrchole kriviek, je zavádzanie skrutiek náročné a vyžaduje špecifické skúsenosti, ako aj niekoľkoročnú prax s operačnou liečbou skolióz. Tyče následne po ich
vložení do tzv. „tulipánov“ skrutiek (háčikov), korešpondujúc pritom skoliotickú deformitu, slúžia k vlastnej repozícii derotáciou krivky (kriviek) do správneho sagitálneho
profilu. Záverečným repozičným momentom je distrakcia
(natiahnutie) na konkávnej – „vydutej“ a kompresia (stiahnutie) na konvexnej – „vypuklej“ strane deformity. Riziko
predstavuje najmä distrakčná fáza, kedy bez použitia neuromonitoringu a priebežnej kontroly MEP (motorických
evokovaných potenciálov) môže dôjsť k prílišnému natiahnutiu tepien zásobujúcich miechu a tým k jej nedostatočnému prekrveniu so všetkými možnými následkami neurologického charakteru. So zreteľom na tieto nežiaduce
komplikácie patrí Detská ortopedická klinika medzi operačné pracoviská so zabezpečením bezpečnosti v maximálnej možnej miere na úrovni celosvetového štandardu.
Záverečnú fázu operácie predstavuje fúzia ako taká vo forme kĺbovej artrodézy medzi jednotlivými stavcami s ich
dekortikáciou v celom priebehu operovaných segmentov.
Ponad implantát sa potom umiestňujú kostné štepy, aby sa
chrbtica mohla zrásť v korigovanej polohe. Cieľom fúzie je
udržať chrbticu v stave, kedy sa čo najviac priblíži k normálnemu fyziologickému zakriveniu a tiež predísť ďalšej
progresii ochorenia.“
Po operácii ostáva pacient zhruba týždeň v starostlivosti nemocničného personálu. Rodičia by s ním mali zvládnuť všetky fázy návratu k bežným činnostiam, teda od postavenia
z postele cez návrat k normálnemu stravovaniu a vylučovaniu až po prechádzky a rehabilitáciu. Šesť týždňov po operácii sa pacienti zvyčajne vracajú k bežným aktivitám s výnimkou niektorých športových obmedzení. Do roka po operácii
sa treba vyhýbať činnostiam, ktoré kladú veľký dôraz na
fyzickú aktivitu hojacich sa kostí, aby došlo k bezpečnému
zhojeniu – fúzii. Potom už pacientov nečakajú žiadne obmedzenia. Dodržiavať však treba zdravý životný štýl, normálnu
hmotnosť a najmä, nenechať svaly zlenivieť a zostať aktívny.
Pripravila Iva Baranovičová
O r t op é d ia
Detská ortopedická klinika
(DORK) LF UK a DFNsP Bratislava
doc. MUDr. Ladislav Kužela, CSc.
Naša klinika sa komplexne venuje
prevencii, diagnostike, liečbe, vzdelávaniu a výskumu ochorení a úrazov pohybového aparátu v detskom a
adolescentnom veku. Vykonáva mnohé výkony ako jediné pracovisko na
Slovensku. Dominuje v detskej onkoortopédii (odstraňuje zhubné nádory
z kostí a nahrádza ich individuálnymi endoprotézami), vykonáva Ponsetiho metódu liečby vrodenej konskej
nohy a taktiež náhrady poškodených
väzov a ošetrenia meniskov v kolennom kĺbe. Samostatne vykonáva tiež
operácie skolióz všetkých typov u detí
a adolescentov.
Detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou záleží na tom, aby sa jej
kliniky neustále zlepšovali a drža-
li štandard porovnateľný so špičkovými pracoviskami vo svete, tak
ako je to v prípade Detskej ortopedickej kliniky. Pre úspech liečby
a komfort pacienta sme zaviedli celkový systém manažovania pacienta,
kedy sa o dieťa staráme nielen v čase
operácie, ale aj v období pred a po operácii. Takáto celostná starostlivosť je
veľkým benefitom nielen pre samotného pacienta, ale aj jeho rodičov. Dôležitou podmienkou celostnej starostlivosti o pacienta je úzka spolupráca
nielen pracovísk v rámci DFNsP Bratislava, ale aj spolupráca s inými špičkovými pracoviskami v rámci Slovenska
a tiež zahraničnými pracoviskami.
doc. MUDr. Ladislav Kužela, CSc.
Riaditeľ DFNsP Bratislava
K N I HY Z O S V E T A ZD R AV I A
90 rokov slovenskej ortopédie /
90 Years of Orthopaedics in Slovakia
mapuje históriu i súčasnosť jednotlivých ortopedických kliník a oddelení
na Slovensku. „Bez minulosti niet prítomnosti,“ hovorí odborný editor publikácie profesor MUDr. Milan Kokavec,
PhD., pre ktorého je história ortopédie
a traumatológie srdcovou záležitosťou.
Pri príležitosti 90. výročia československej a slovenskej ortopédie vydala spoločnosť RE-PUBLIC, s. r. o. knihu, ktorá
Obsah publikácie tvorí história jednotlivých pracovísk od takzvaných
„veľkých“ kliník, ako sú I. a II. ortopedicko-traumatologická klinika UN
Bratislava, Detská ortopedická klinika
LF UK a DFNsP, Ortopedicko-traumatologická klinika JLF UK a UN Martin či
Klinika ortopédie a traumatológie pohybového aparátu LF UPJŠ a UN Košice,
až po ortopedické oddelenia nemocníc
v slovenských mestách od Galanty cez
Nitru, Banskú Bystricu až po Poprad,
Prešov a Michalovce.
Okrem histórie ortopedických pracovísk predstavuje bohato ilustrovaná
publikácia aj viaceré osobnosti z minulosti i súčasnosti slovenskej ortopédie,
ktoré v tomto náročnom medicínskom
odbore zanechali významnú stopu.
Publikácia je dvojjazyčná, okrem slovenských obsahuje aj anglické texty. Je
určená širšej odbornej verejnosti, ale aj
všetkým tým, ktorí sa o rozvoji a smerovaní tejto medicínskej špecializácie
na Slovensku chcú dozvedieť viac.
Knihu si možno za cenu 25 eur bez DPH
objednať na adrese bedekerzdravia@
bedekerzdravia alebo zavolať na číslo
02/59 324 225.
4/2013 | bedeker zdrav ia 25
A u t oi m u ni t n é oc h orenia
Biologická liečba
systémového lupusu
—
prof. MUDr. Jozef Rovenský, DrSc., FRCP
doc. Ing. Stanislava Blažíčková, PhD.1
prof. MUDr. Mária Kovářová, CSc.2
Národný ústav reumatických chorôb, Piešťany
1
Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce, Trnava
2
Univerzita sv. Cyrila a Metoda, Trnava
Systémový lupus erythematosus je chronické, multisystémové autoimunitné ochorenie, ktoré v prípade, že postihne
životne dôležité orgány, môže byť až fatálne, teda život ohrozujúce. Najtypickejšie sú zápalové prejavy rôznych orgánových systémov. Hoci príčina nie je známa, veľkú úlohu zohrávajú genetické, hormonálne a environmentálne vplyvy.
Priebeh ochorenia zahŕňa sporadické prepuknutia aktivity, tzv. relapsy, ktoré môžu viesť k nenávratnému poškodeniu orgánov. Pre systémový lupus je charakteristická
patologická tvorba protilátok namierených proti vlastným
bunkám tela – proti antigénom. K tomu sa navyše pridružuje abnormálny aktivácia B a T lymfocytov. Priebeh ochorenia je fázovitý, striedajú sa akútne, subakútne a chronické perzistujúce fázy s bezpríznakovou fázou.
Ochorenie predominantne postihuje ženy v produktívnom
veku, priemerný vek vzplanutia ochorenia je 29 rokov. Najčastejšie bývajú postihnuté kĺby, koža a svaly, ale tiež vnútorné orgány: obličky, pľúca, srdce, cievy, ale aj centrálny
nervový systém a tráviaci trakt. Poškodenie spojivového
tkaniva má za následok rozvoj artritídy či poškodenie srdcového svalu, poškodenie ciev sa prejaví na obličkách, koži,
CNS či očnej sietnici. Prevalencia, teda pomer počtu chorých k počtu obyvateľov, je na Slovensku asi 26 na 100 tisíc
obyvateľov (ide o dispenzarizovaných pacientov), pričom
ročne pribudnú asi traja noví pacienti.
Cieľ liečby
V popredí stojí potlačenie klinických prejavov, potlačenie tvorby autoprotilátok, navodenie remisie, zabránenie
vzniku relapsov a ireverzibilného poškodenia orgánov pri
zachovaní čo najlepšej kvality života pacienta. V liečbe systémového lupusu sa uplatňujú nesteroidné antiflogistiká,
antimalariká, glukokortikoidy, imunosupresíva, biologická
liečba a tiež režimové opatrenia a nefarmakologická liečba.
K tradičnej terapii pat­r ia glukokortikoidy, cyklofosfamid
a cyklosporín A, pri ťažkých formách nachádzajú uplatne26 bedeker zdrav ia | 4 /2013
nie okrem azatioprínu i vysoké dávky imunoglobulínov.
Intenzívny výskum patogenézy systémového lupusu objavil v posledných rokoch ďalšie možné ciele pre terapeutický zásah. Pacienti s týmto ochorením ma­jú v periférnej krvi znížený počet B lymfocy­tov. Napriek tomu vedie
ich aktivácia k produkcii autoprotilátok a následnému
vytváraniu imunokomplexov. Cielená terapia je zameraná na odstránenie týchto lym­focytov rôznymi spôsobmi.
Napríklad zablokovaním dôležitých miest – tzv. receptorov na B lymfocy­toch či inhibíciou produkcie cytokínov
ovplyvňujú­cich B lymfocyty.
Biologická liečba
Biologická liečba je cielená, upravuje a využíva biologické odpovede organizmu. Podstatou je cielený regulačný
zásah do biologických procesov, ktoré sprevádzajú vznik
a vývoj choroby. „Biologikami“, teda biologickými liekmi,
sú vysoko účinné látky biologickej povahy, ktoré sú zhodné alebo veľmi podobné látkam, ktoré organizmus sám
produkuje.
Ukázalo sa, že B lymfocyty nie sú len pasívnymi producentmi autoprotilátok, ale majú centrálnu úlohu v autoimunitných procesoch. Práve preto sa stali terčom záujmu vedcov
pri hľadaní nových terapeutických možností. Cieľom biologickej liečby je nájsť takú liečbu, ktorá predĺži obdobie,
kedy dôjde k orgánovému poškodeniu a súčasne sa zastaví
aktivita zápalového ochorenia, minimalizujú sa vedľajšie
účinky liečby, aj riziko infekcie. Vďaka týmto opatreniam
sa predchádza ďalšiemu orgánovému poškodeniu, čo vedie
k zachovaniu lepšej kvality života pacientov.
A u t oi m u ni t n é oc h orenia
Ako to funguje?
Imunitný systém kontroluje tvorbu autoreaktívnych lymfocytov, aby sa dosiahla funkčná rovnováha potrebná pre
imunitný dohľad, prostredníctvom ktorého imunitný
systém rozpoznáva vnútorné škodliviny. Na B bunkách sa
nachádzajú rôzne receptory, ktoré túto krehkú rovnováhu udržiavajú. Jedným z takýchto receptorov je receptor
B buniek označený skratkou BCR, ktorý spúšťa apoptózu
(riadenú smrť buniek) alebo prežívanie buniek. Ďalším je
receptor, na ktorý sa naviaže aktivujúci faktor B lymfocytov (BLyS). Pri autoimunitných ochoreniach, akým je aj
systémový lupus, chýba vyváženosť apoptózy a prežívania
buniek. Porucha je na strane apoptózy, B bunky určené
na apoptózu prežívajú a produkujú protilátky, ktoré vedú
k poškodeniu zdravých tkanív a orgánov. Keďže pacienti
so systémovým lupusom majú abnormálnu aktiváciu B buniek vedúcu k poškodeniu tkanív a orgánov, pozornosť vedcov sa sústredila na vyváženie tohto stavu a snaží sa úplne
odstrániť alebo aspoň obmedziť tvorbu autoprotilátok.
Monoklonové protilátky
Jednou z ciest je využiť tzv. monoklonové protilátky, namierené proti diferenciačným antigénom B lymfocytov.
Takouto monoklonovou protilátkou je rituximab (anti-CD20 monoklonová protilátka). Po prvýkrát bola použitá
v roku 1997 pri liečbe non-Hodgkinových lymfómov. Jej
účinok je v odstraňovaní (deplécii) B lymfocytov. Dlhotrvajúce, otvorené štúdie pacientov s refraktórnou formou
systémového lupusu a kombinovanou imunosupresívnou
terapiou (cyklofosfamid, perorálne kortikosteroidy) s rituximabom ukázali výrazne zlepšenie stavu pacienta už po
šiestich mesiacoch po dosiahnutí deplécie B lymfocytov.
Súčasne bolo možné redukovať dávku kortikosteroidov
a navyše liečbu pacienti dobre tolerujú.
Najnovšie sa do liečby zavádza humani­zovaná monoklonová protilátka anti-CD22 epratuzumab. Po­dobne ako rituximab je zameraná na odstránenie B lymfocytov. Obe látky
pôso­bia na B lymfocyty rozdielne, čo umožní ich vzájomnú
kombináciu. Látka znižuje aktivitu ochorenia, čo umožní
znížiť dávku kortikosteroidov. Zlepšenie stavu priaznivo
hodnotili lekári i samotní pacienti. Za pozornosť stojí zníženie neuropsychiatrických a kardio-respiračných príznakov typických pre ochorenie, ktoré sú často veľmi odolné
voči konvenčnej terapii.
V posledných rokoch sa záujem sústredil na ovplyvnenie
produkcie cytokínov, ktoré ovplyvňujú B lymfocyty, resp.
blokujú ich aktiváciu. Do praxe sa zaviedol inhibítor BLySu
humánna monoklonová protilátka benimumab. Jeho účinnosť sa prejavila najmä v prípade pacientov chorých na lupus s kĺbovými a kožnými prejavmi, vaskulitídou a hematologickými abnormalitami.
Vďaka novým postupom v liečbe a novým liekom sa prežívanie pacientov so systémovým lupusom za posledných
30 rokov dramaticky zlepšilo. Stačí spomenúť, že pred 60
rokmi prežilo štyri roky od diagnostikovania ochorenia 50
% pacientov. Dnes prežije 80 % pacientov viac ako 20 rokov.
Napriek tomu majú takýto pacienti vyššie riziko úmrtia
ako bežná populácia. Predčasná smrť je zväčša výsledkom
aktívnej choroby a následnej infekcie a neskoré úmrtia sú
zasa výsledkom aterosklerózy a kardio-vaskulárnych ochorení. Cieľom je preto nájsť správnu liečbu ochorenia za účelom predĺženia obdobia, kedy dôjde k rozšíreniu orgánového poškodenia, zastaviť aktivitu zápalového ochorenia,
a tým minimalizovať vedľajšie účinky a riziko infekcie.
Kombinovaná terapia rôznymi biologickými látkami môže
zvyšovať pravdepodobnosť úspešného zásahu do siete poškodených imunitných mechanizmov.
—
Článok vyšiel s finančnou podporou spoločnosti UCB
Tabuľka 1: Ciele terapie
Modifikácie bunkových odpovedí
Kostimulácia T a B buniek
Anti CD40 ligandová protilátka • CTLA4-Ig
Odstránenie B buniek Rituximab (Anti CD 20) • Epratuzumab (Anti CD 22) • Efalizumab (Anti CD 11)
Aktivácia B buniek
Anti BLyS protilátka (belimumab) • rozpustný receptor, Atacicept
Navodenie tolerancie toleragénom Abetimus (LJP394)
Priama cytokínova terapia
Anti IL-21 protilátka • Anti IL-10 protilátka • Anti IL-6 protilátka (Tocilizumab) • Anti TNF chimerická monoklónová protilátka • Anti–IFN- ◊ monoklónová protilátka (Sifalimumab)
Tvorba komplexov a depozitov
DNAse • Anti-idiotypové protilátky a kompetetívne peptidy
Potenciálne ciele
Zložky komplementu Modulácia chemokínov Anti–C5 monoklónová protilátka (Eculizumab) • Rozpustný rekombinantný C3 inhibitor
Bindarit
Nové prístupy
Imunosupresia a obnova tkanív Mesenchymálne kmeňové bunky
4/2013 | bedeker zdrav ia 27
R e u m at ológia
Tému prináša
Komplexná liečba
reumatoidnej artritídy
­­­—
prof. MUDr. Jozef Rovenský, DrSc., FRCP
Reumatoidná artritída (RA) je časté, závažné zápalové ochorenie kĺbov, ktoré postihuje všetky vekové skupiny s maximálnym výskytom v populácii mladých ľudí a premenopauzálnych žien. Má multifaktorové príčiny vrátane
určitej genetickej predispozície a je preň charakteristický chronický zápal, ktorý iniciujú a udržiavajú autoimunitné
mechanizmy.
Priebeh RA je veľmi variabilný, progresívny a často vedie k invalidite a skracuje život až o desať rokov. Akútne
exacerbácie (zhoršenie alebo nové vzplanutie ochorenia –
pozn. red.) môžu vystriedať obdobia remisie (zmiernenie,
vymiznutie príznakov choroby – pozn. red.). Ide o heterogénne ochorenie, ktoré má rozdielnu aktivitu, ako aj rozdielnu rýchlosť rozvoja štrukturálnych zmien. Pacienti
subjektívne ťažkosti a vplyv svojho postihnutia na kvalitu
života vnímajú rozdielne. Cieľom liečby je dosiahnutie remisie, liečba však musí byť včasná, agresívna. V terapii sú
dnes k dispozícii lepšie liečebné prostriedky. Okrem tradičných tzv. liekov modifikujúcich chorobu je to hlavne
biologická terapia.
Prevažujú ženy
Miestom patologického zápalového procesu je synoviálna
výstelka v kĺboch, burzách a šľachách. Chronická synovitída (zápal blany tvoriacej stenu kĺbového puzdra – pozn.
red.) vedie k vzniku erózií chrupavky a kosti s následnou
deštrukciou kĺbov. Rozličné mimokĺbové príznaky vznikajú okrem iného ako následok reumatoidných uzlov alebo
vaskulitídy (zápal krvných ciev – pozn. red.), čo môže byť
veľmi závažné. Približne dvom tretinám chorých s RA sa
v sére zistia reumatoidné faktory. Prevalencia kolíše od
0,5 do 1,0 %. V kaukazskej populácii v Európe sa pohybuje
väčšinou okolo 1 %. Prevažujú ženy, v pomere 2 – 4 : 1 nad
mužmi. Príčina vzniku ochorenia nie je doteraz známa.
28 bedeker zdrav ia | 4 /2013
Predpokladá sa, že ide o ochorenie, ktoré v prípade geneticky predisponovaných jedincov spúšťa určitý mikroorganizmus.
Zápalový proces
Pri RA prebieha zápalový proces v tkanive synoviálnej
membrány, ktorá má podstatnú úlohu vo výžive hyalínovej chrupavky v synoviálnych kĺboch. Pri zápalovom procese býva postihnutá i synoviálna membrána šľachových
puzdier, kĺbových recesov a búrz. Kĺbová chrupavka sa postupne ničí, pretože pri zápale sa naruší jej výživa a drenáž kĺbovej dutiny. V mieste synoviochondrálneho spojenia sa vytvorí tkanivo (pannus), ktoré sa začne rozširovať
na kĺbovú chrupavku a postupne ju nahradzovať, najskôr
po jej obvode. Zápal produkuje lokálne aj systémové poškodenia zahrňujúce erózie kĺbov, kostné erózie a osteoporózu, ktoré odrážajú nerovnováhu medzi mediátormi
kostnej resorpcie a kostnej formácie a následne zvyšujú
riziko zlomenín.
Subjektívne príznaky
Začiatočné príznaky môžu byť kĺbové alebo systémové. Medzi prvé sa zaraďuje predovšetkým bolesť kĺbov. Býva rôznej intenzity a výrazne horšia ráno. Lokalizuje sa na kĺby,
niekedy vyžaruje i do tkanív a svalov. Druhým dôležitým
príznakom je ranná stuhnutosť. Spôsobuje ju nahromadenie edému v zápalovom tkanive počas spánku. Trvá spra-
re u m at ológia
vidla dlhšie ako jednu hodinu, čím sa líši od stuhnutosti
pri osteoartróze, ktorá býva krátkodobá. Medzi systémové
príznaky radíme celkový pocit ochorenia, únava, slabosť,
subfebrílie (zvýšenie telesnej teploty – pozn. red.), úbytok
hmotnosti, poruchy spánku. Ochorenie však môže postihovať tiež mnohé iné orgány a systémy, vtedy hovoríme
o mimokĺbových prejavoch, pričom klinicky najzávažnejšie sú vaskulitída a pľúcna fibróza. Sem však patria aj kardiálne, hepatálne či neurologické prejavy. Pacienti niekedy
mávajú aj príznaky úzkosti a depresie.
Objektívne príznaky
Pri včasnej RA sú najčastejšie postihnuté drobné kĺby
rúk, zápästie a tiež kolená, lakeť a členky. Veľké kĺby sú
spravidla postihnuté až po malých kĺboch; ich postihnutie znamená závažnejší priebeh ochorenia. V prípade
starších ľudí sa ochorenie môže začať na veľkých kĺboch.
Typická je symetrická artritída. Základným klinickým
prejavom zápalu kĺbu je kĺbový opuch a palpačná bolestivosť. Nad kĺbom, býva opuchnutý, môže byť teplejšia koža.
Kĺbové deštrukcie možno určovať buď klinicky alebo röntgenologicky. Pri klinickom vyšetrovaní sa zisťuje zníženie
rozsahu pohybu, nestabilita, subluxácia, narušenie kĺbovej osi a vznik deformácií. Laboratórne sa pri systémovom
ochorení zisťujú: anémia, zvýšené reaktanty akútnej fázy,
trombocytóza a zvýšené hodnoty pečeňových testov.
NEMEDIKAMENTÓZNA LIEČBA
Hlavným cieľom liečby je navodiť remisiu ochorenia, ak to
nie je možné, je potrebné dosiahnuť aspoň nízku aktivitu
ochorenia, potlačiť zápal, zmenšiť bolesť, zachovať svalovú silu, uchovať funkciu, zlepšiť kvalitu života, zachovať
práceschopnosť a potlačiť deštrukciu kĺbov.
Vzdelávanie pacienta sa dnes vo svete pokladá za kľúčové,
ale u nás sa podceňuje a niekedy je nedostatočné. Pacientovi treba vysvetliť podstatu choroby, jej priebeh, prognózu, spôsob medikamentóznej liečby, možné nežiaduce
účinky, nevyhnutnosť režimových opatrení a spolupráce s
inými odborníkmi. Od začiatku ochorenia sa kladie vysoký dôraz na rehabilitáciu. Jej cieľom je hlavne prevencia
kontraktúr (skrátenie svalov) a udržanie pohybov kĺbov.
V súčasnosti sa za pomocnú pokladá fyzikálna liečba,
pričom dôležitejšie je farmakoterapeutické zvládnutie
zápalu. Uplatňuje sa aj kryoterapia. Tepelné procedúry
(napr. parafín) sa aplikujú pri úplne neaktívnych kĺboch,
pri prítomnosti sekundárnych osteoartrotických zmien.
Používajú sa aj rôzne formy elektroterapie, ako je ionoforéza, galvanizácia, interferenčné prúdy, ultrazvukové
metódy, magnetoterapia a najnovšie terapia laserom. Vodoliečebné procedúry majú význam v chronickej fáze a v
pooperačnom období.
MEDIKAMENTÓZNA LIEČBA
Nesteroidové antireumatiká
Podávajú sa spravidla v kombinácii s inými liekmi v celom
priebehu aktívnej fázy RA. Ide však len o symptomatickú liečbu, ktorá síce prináša úľavu od bolesti, zmenšenie
stuhnutosti a sekundárne i lepšiu funkciu, ale principiálne neovplyvňuje základné ochorenie, t. j. nepotlačí reaktanty akútnej fázy, ani nespomalí deštrukciu. O tom,
či sú nesteroidové antireumatiká účinné alebo nie, resp.
či sa majú zameniť za iné, sa rozhodne po dvoch až troch
týždňoch podávania plnej protizápalovej dávky.
Lieky modifikujúce chorobu
V angličtine sa nazývajú Disease Modifying Antirheumatic Drugs – DMARDs. Od roku 1980 týchto liekov podstatne
pribudlo a rozšírili sa i terapeutické možnosti. Dôležité je,
že niektoré z nich (metotrexát, sulfasalazín) majú oveľa
rýchlejší nástup účinku (väčšinou tri až šesť týždňov) ako
niektoré iné (soli zlata, antimalariká, penicilamín). Do
značnej miery to ovplyvňuje výber lieku a stratégiu iniciálnej liečby.
Biologická liečba
Je založená na biochemickej charakteristike cytokínov. Sú
to látky cirkulujúce v krvi, ktoré komunikujú s bielymi
krvnými bunkami. Niektoré z nich organizujú „útok” na
škodlivé javy ako napríklad infekcie, čo vedie k vzniku zápalovej reakcie. Ak funguje imunitný systém normálne,
cytokíny prestanú byť aktívne, keď je infekcia porazená.
Pacienti s reumatoidnou artritídou však majú príliš vysoké množstvo niektorých cytokínov. To spôsobuje, že aktivita cytokínov pretrváva a zápal pokračuje stále ďalej a
ďalej. Pokiaľ sa podarí neutralizovať ich, môže sa potlačiť
aktivita RA. Biologické lieky sú vysoko účinné; v súčasnosti je k dispozícii viacero preparátov.
Glukokortikoidy
Najčastejšie sa aplikujú dávky do 10 mg denne v tzv. liečbe
malými dávkami. Pomocou týchto dávok by sa mala zvládnuť
väčšina artritických prejavov s výnimkou mimokĺbových prejavov, ako je napríklad vaskulitída, pri ktorých sa majú používať vyššie dávky. Glukokortikoidy sú veľmi rýchle a intenzívne
protizápalovo pôsobiace lieky. Pri ich podávaní rýchle ustupuje
synovitída, zmenšuje sa bolesť a ranná stuhnutosť a niekedy aj
systémové prejavy, ako sú únava a malátnosť. Klinický účinok
sa v kontrolovaných štúdiách prejavuje na začiatku ochorenia,
po určitom čase sa však stráca. Preto sa malé dávky steroidov
aplikovali len v zmysle premosťujúcej liečby, do nástupu účinku
napr. DMARDs. Intravenózna pulzná liečba sa podáva pri RA
zriedkavo a je rezervovaná hlavne pre pacientov so závažnými
mimokĺbovými prejavmi. Podstatne častejšie sa kortikoidy
aplikujú priamo do kĺbu.
4/2013 | bedeker zdrav ia 29
ALERGOLÓG I A
Najčastejšie
alergické ochorenia
—
MUDr. Monika Antošová,
pediatrička
Alergia je prehnaná reakcia imunitného systému na látku, ktorá je telu síce cudzia, ale bežne sa vyskytuje v okolitom prostredí. Látka, ktorá prehnanú reakciu vyvolá, sa nazýva alergén. Imunitný systém má veľmi dobré vyvinutú pamäť. Ak sa
látka, na ktorú už organizmus už raz reagoval prehnane, dostane do organizmu, ďalšia reakcia je rovnako alebo ešte viac
prehnaná. Preto, ak niekto je alergický na peľ tráv, bude vždy reagovať alergicky, ak sa s peľom dostane do kontaktu. Samozrejme, ak sa nelieči. Alergiu môžeme dostať aj v prípade, že sa v rodine nevyskytuje. Existuje však aj dedične podmienená alergia, ktorej hovoríme atopia. Je to zdedená schopnosť reagovať alergicky. Pritom platí, že dieťa nemusí reagovať
alergicky presne na tú istú látku ako rodič.
Najčastejšie alergické ochorenia
Príznaky
SENNÁ NÁDCHA (ALERGICKÁ RINITÍDA)
Senná nádcha je označenie síce zaužívané, ale nepresné,
pretože nejde o alergiu na seno (pokosenú trávu), ale o alergiu na peľ tráv. Správny názov je peľová alergia (polinóza).
Drobné peľové zrnká obsahujúce aj bielkoviny, sa vzduchom
dostanú na sliznicu nosa alebo očných spojiviek, kde ich organizmus rozoznáva ako alergén a spustí alergickú reakciu.
Alergická reakcia sa prejavuje vodnatým výtokom z nosa,
záchvatmi kýchania, svrbením nosa, ústnej dutiny a hrdla, upchaným nosom, bolesťami hrdla až suchým kašľom.
Často spojené so zápalom spojoviek so slzením a citlivosťou
na svetlo. Pri peľovej alergii je ochorenie sezónne, pri alergii
napr. na domáci prach alebo roztoče, srsť domácich zvierat,
môže byť ochorenie celoročné. Súčasťou sú i celkové prejavy
slabosti a vyčerpania, najmä po záchvatoch kýchania.
K najčastejším alergénom patrí peľ týchto rastlín:
Trávy –
kostrava, reznačka, pýr, mätonoh, lipnica,
psiarka, timotejka, trstina
Dreviny –breza, vŕba, hrab, pagaštan, javor, dub,
cyprus, jaseň, buk, jelša, orech, lieska,
topoľ, olivovník, brest, lipa, platan
Byliny – palina, lucerna, horčica, ambrózia,
ďatelina, skorocel
Dôležitá je koncentrácia peľu v ovzduší. Na vyvolanie alergickej reakcie je spravidla potrebné desať až 20 peľových zŕn na
m³. Najviac alergénov vo vzduchu je ráno do desiatej hodiny, vo
veternom počasí a pred búrkou. Najčastejšími peľovými alergénmi v strednej Európe sú: breza (apríl – máj), lieska (február
– marec), jelša (február – apríl), trávy (máj – jún), palina (august).
30 bedeker zdrav ia | 4 /2013
ZÁPAL SPOJOVIEK (ALERGICKÁ KONJUKTIVITÍDA)
Väčšinou je zápal spojoviek sprievodným príznakom alergickej nádchy. Prejavuje sa prekrvenými, červenými, presiaknutými spojovkami, môže byť prítomný opuch pod očami, poklesnuté očné viečka. Oči svrbia, vyteká z nich číry
výtok, v prípade pridruženia infekcie je hnisavý. Typický je
sezónny výskyt.
ALERGICKÁ ASTMA
Je nadmerná reakcia priedušiek, prejavujúca sa piskotmi,
sťaženým dýchaním, hlavne výdychom, pocitom nedostatku vzduchu, kašľom. Pri vzniku astmy sa uplatňujú alergické mechanizmy (alergény – peľ, potravinové alergény, roztoče,) alebo nealergické mechanizmy (cigaretový dym, prach,
dráždivé plyny, hmla, smog, chlad, telesná námaha, silné
rozrušenie).
ALERGOLÓG I A
ZÁPAL PRÍNOSOVÝCH DUTÍN (ALERGICKÁ SINUSITÍDA)
Prínosové dutiny sa nachádzajú v tvárovej časti lebky,
v blízkosti nosa. Sú umiestnené v hornej čeľusti (čeľustné),
pri koreni nosa (čuchové) a v čelovej časti (frontálne). Dutiny sú vyplnené vzduchom a pokryté sliznicou. V prípade
alergickej reakcie dochádza k opuchu sliznice s tvorbou
sekrétu. Vzhľadom na opuch, sekrét (hlien) nemôže vytekať, vyvolá tlak na okolité štruktúry, čo sa prejaví bolesťami kosti a hlavy. Je to miesto zníženej odolnosti voči baktériám, stav sa môže komplikovať infekciou.
ALERGICKÁ BOLESŤ HLAVY
Bolesť hlavy na alergickom podklade je častejšie v prípade
detí ako dospelých. Najčastejším alergénom sú vajíčka, citrusové plody, čokoláda, čaj, kravské mlieko, oriešky, med,
ryby. Bolesť hlavy je potrebné odlíšiť od bolesti pri zápale prínosových dutín a od bolesti pri migréne. Spúšťačom
môže byť okrem jedla aj alergén z ovzdušia (peľ, prach,
roztoče, plesne). Pri opakovaných bolestiach hlavy je potrebné, ak sa nezistila iná príčina, dôsledne zapisovať, čo
dieťa jedlo a na základe toho vytypovať možné potraviny
– alergény.
PORUCHY TRÁVENIA (ALERGICKÁ GASTROENTEROPATIA)
Najčastejšími potravinovými alergénmi sú kravské mlieko,
vajíčka, obilniny, med, arašidy, kakao, ryby a morské plody, južné ovocie, sója. Medzi prejavy patria bolesti brucha,
zvýšená činnosť čriev, hnačka, pocit na zvracanie, v prípade
malých detí neprospievanie. Dojčatá môžu trpieť aj málokrvnosťou ako prejavom alergie na bielkovinu kravského
mlieka. Je to spôsobené chronickým mikrokrvácaním z poškodených kapilár v čreve.
URTIKÁRIA (žihľavka)
Je to kožný prejav alergie buď na potraviny, alebo na dotyk
s alergénom. Vtedy hovoríme o kontaktnej žihľavke. Prejavuje
sa drobnými vyrážkami, ktoré mierne vyčnievajú nad povrch,
môžu byť ojedinelé alebo mnohopočetné, koža je začervenaná,
môžu sa vytvárať mapovité útvary, ktoré môžu meniť lokalizáciu, hovoríme že migrujú. Môžu byť umiestnené kdekoľvek
na koži, ale najčastejšie v tvárovej časti, na krku, ušiach, hrudníku i na končatinách. Sprevádza ich svrbenie. Pri kontaktnej
žihľavke začínajú príznaky zvyčajne v mieste dotyku. Urtikária je však často spôsobená aj nealergickou reakciou.
EKZÉM (ATOPICKÁ DERMATITÍDA)
Ide o kožný prejav alergie, začínajúci väčšinou v rannom
detstve, ešte v dojčenskom veku. Prvé príznaky začínajú
po požití kravského mlieka. Ekzém môžu spôsobovať aj iné
alergény (vajíčka, arašidy, orechy, med, obilniny – hlavne
pšenica, citrusové plody). Prejavuje sa svrbením kože, ktorá
je suchá, ošupuje sa, mokvá, môže dôjsť k následnej infekcii.
Liečba je niekedy ťažká a dlhodobá.
ALERGICKÁ BOLESŤ UCHA (OTITÍDA)
Názory na samostatnú bolesť ucha pri alergii sa rôznia.
Viac menej sa predpokladá bolesť ucha pri alergickej nádche
alebo pri alergickom zápale prínosových dutín.
ALERGICKÁ BOLESŤ KĹBOV A SVALOV
Alergie sa môžu podieľať na príznakoch reumatickej artritídy (reumatický zápal kĺbov) a juvenilnej chronickej artritídy (chronický zápal kĺbov mladistvých).
ANAFYLAKTICKÝ ŠOK
Je najzávažnejším celkovým prejavom alergie. Najčastejšími alergénmi sú kravské mlieko, vaječný bielok, ovocie
(banány, kivi, mango, avokádo), orechy (lieskovce, mandle,
vlašské orechy, arašidy, kešu), dary mora (kôrovce, mäkkýše), koreniny (najmä horčica), obilniny a prísady do jedla
(sulfity, papaín a iné). Táto reakcia je častejšia po podaní alergénu do žily alebo svalu, napr. očkovacia látka alebo iný liek, pretože organizmus dostáva nárazovú dávku
a priamo do krvného obehu. Postihnutý je najčastejšie srdcovo-cievny a dýchací systém. Reakcia sa objavuje v priebehu niekoľkých sekúnd až minút po požití potravy alebo podaní lieku. Dochádza k poklesu krvného tlaku, šokovému
stavu, poruchám dýchania. Dieťa je potrebné uložiť do vodorovnej polohy so zdvihnutými končatinami, aby sa udržal prietok krvi v mozgu. Okamžite treba volať lekársku
službu prvej pomoci. Ak pacient má pri sebe adrenalínové
pero, je potrebné ho použiť. Bez rýchlej lekárskej pomoci je
dieťa ohrozené na živote.
4/2013 | bedeker zdrav ia 31
www. rozdychajto.sk
Cvičenia zamerané
na posilnenie dýchacích svalov
1 Zásady pri dýchaní
výdych ústami, nádych nosom
A/ Výdych
Pri výdychu sťahujte brucho, používajte brušný lis - snažte sa sťahovať zvierače.
B/ Nádych
Pri nádychu nedvíhajte plecia. Pľúca sa musia naplniť vzduchom najprv v spodnej časti, pritom sa vyklenie bruško
a súčasne sa rozšíri dolná časť hrudného koša, až potom nasleduje plnenie hornej časti pľúc.
C/ Rozdýchanie
Zamerané na tzv. laterálne dýchanie, dýchanie do bránice.
Dlane priložte zboku na spodný okraj rebier; receptory pomáhajú vnímať pohyb. Zhlboka sa nadýchnite, nedvíhajte
pri tom plecia. Pri výdychu jemne stláčajte rebrá pre uvedomenie si správneho dýchania.
Opakujte 5-8x.
2 Zanožovania
stoj spojný
S nádychom vzpažte a zanožte, krátko zadržte dych. Nedvíhajte
plecia a dbajte, aby trup a noha boli pevné.
S výdychom pripažte a prinožte. Striedajte strany
Opakujte 5-8x na obe strany.
3 Činky
mierny stoj rozkročný, špičky vytočené mierne dovnútra,
predstavte si, že držíte v rukách činky (jednoručky)
SK.FOS.13.09.01
Predkloňte sa s vystretými rukami a kolenami, v dolnej polohe
vydýchnite. S nádychom dvíhajte činky pomalým vystieraním
trupu. Keď máte trup vystretý, ohnite ruky v lakťoch, pritiahnite ich
k telu dlaňami nahor a pomaly
vydýchnite. S nádychom dvíhajte
činky do vzpaženia.
Opakujte 5x.
4 Luk
široký stoj rozkročný, kolená mierne pokrčené, špičky smerujú od
seba, predstavte si, že držíte luk
S nádychom naťahujte tetivu, pokračujte až do rozpaženia.
S výdychom uvoľnite ruky dolu do mierneho predklonu
a pokračujte na druhú stranu. Počas cviku nedvíhajte plecia.
Opakujte 5x na obe strany.
5 Výpady vpred
stoj spojný, ruky ohnuté v lakťoch, pritiahnuté k telu, prsty
mierne zovreté v päsť, dlane vytočené nahor
S výdychom urobte výpad vpred a na súhlasnej strane
súčasne predpažte tak, aby päsť bola vytočená dlaňou nadol.
S nádychom sa vráťte do východiskovej polohy. Dbajte, aby
ste vytáčali päste a mali vystretý chrbát. Striedajte strany.
Opakujte 5-8x na obe strany.
6 Výpady vzad
stoj spojný
S výdychom urobte výpad vzad, ruky v predpažení dlaňami dolu ohnite
v lakťoch do pravého uhla.
S nádychom sa vráťte do stoja spojného a vzpažte. Dbajte, aby ste mali
vystretý chrbát. Striedajte strany.
Opakujte 5-8x na obe strany.
7 Trojuholník
stoj výkročný, predná noha ohnutá v kolene do pravého uhla, chodidlá
rovnobežne za sebou, súhlasná ruka sa pri chodidle opiera dlaňou o zem,
prsty smerujú dopredu, druhá ruka visí uvoľnená vedľa nej
SK.FOS.13.09.01
S nádychom dvíhajte voľnú ruku cez upaženie nad seba.
S výdychom sa vráťte do východiskovej polohy. Pri pohybe
ruky stále sledujte dlaň.
Opakujte 4-5x na obe strany.
4/2013 | bedeker zdrav ia 33
r O ZH O V O R
Tému prináša
Pevné zuby
v každom veku
Kto by nechcel mať pekné a zdravé zuby? Ako znovu získať bezchybný úsmev, ak sme z rôznych dôvodov zuby stratili, nám
v stomatologickom a implantologickom centre DENTAL CARE Dr. Rosa porozprával Dr. med. dent. Robert Rosa, certifikovaný
implantológ a člen Centra pre orálnu implantológiu v Nemecku a Implantologického klubu Slovenskej republiky.
Hovorí sa, že zubár by sa mal snažiť udržať v pacientových
ústach zub čo najdlhšie. Kedy je vhodný čas začať uvažovať nad
zubným implantátom?
Zub treba vytiahnuť až vtedy, keď ho už naozaj nemožno zachrániť
a jeho okolie je postihnuté zápalom. A tiež vtedy, ak sa zub zlomí aj
s koreňom. Podobne je to v prípade chrupu postihnutého parodontózou. Implantológ musí uvažovať aj nad tým, v ktorej časti chrupu
implantát nasadí, a či je to vôbec možné. Je to veľmi individuálne. Implantáty odporúčame aj pacientom, ktorí chcú mať pevný
chrup, ale napríklad už nemajú dostatok zubov na „nasadenie“
mostíka.
Čo to vlastne implantát je a je naň možné nasadiť korunku
alebo mostík?
Samotný implantát je vyrobený z titánu, ktorý sa nasadí či navŕta
do kosti, kde nahradí koreň jedného zuba. Na implantát sa, a to je
ten najjednoduchší prípad, nasadí korunka. Avšak ľuďom, ktorí už
nemajú žiadne zuby, dnešné technické možnosti ponúkajú aj ďalšie riešenia. Napríklad nasadíme dva alebo štyri implantáty, tie
spojíme strmeňom a naň nasadíme protézu. Kvôli hygiene sa dá
vyberať, netreba ju napríklad fixovať lepidlom, a tak pacient môže
jesť všetko od jabĺk cez oriešky až po rezeň, čo v
prípade snímateľnej protézy nie je vždy možné.
Práve v tom vidím najväčšiu výhodu zubných
implantátov najmä pre starších pacientov, ktorí
už nemajú viac zubov. Strata zubov nepredstavuje len estetický problém, ale ide aj o obmedzenie dôležitých funkcií, a to predovšetkým hryzenia a žuvania, kedy dochádza
k narušeniu fungovania tráviacej sústavy,
ktorá ťažko spracováva nedostatočne rozomletú potravu a preto aj odporúčame
riešenie upevnenia snímateľnej protézy
na implantátoch pre našich pacientov.
Čo vekové alebo zdravotné obmedzenia?
Vekové obmedzenia neexistujú, máme
aj takmer osemdesiatročných pacientov. Obmedzenie nepredstavuje ani
cukrovka, ak sa správne lieči. Problé34 bedeker zdrav ia | 4/2013
mom dokonca nemusí byť ani osteoporóza. Dnešné implantáty
sú tak skonštruované a ich povrch špeciálne upravený, že bunky
kosti sa aj v takomto prípade dobre prihoja.
Priblížite nám v skratke, ako prebieha ošetrenie?
Zákrok sa vykonáva v lokálnej anestézii. Implantológ otvorí ďasno až po kosť, do nej zavedie implantát a ďasno sa zašije. V jednoduchom prípade zákrok trvá dvadsať minút. Vďaka moderným
implantátom je úspešnosť 95 až 97-percentná.
Kedy je možné bezprostredné zavedenie implantátu?
Opäť je to individuálne. Kosť a miesto, kam implantát nasadíme, musia byť predovšetkým zdravé, bez zápalu. Bezprostredné
zavedenie implantátu znamená, že v jeden deň vytrhneme zub
a hneď následne vkladáme implantát.
Ako si čo najdlhšie zachovať životnosť implantátu?
Dôležitá je predovšetkým hygiena. Zubný implantát síce nemôže
dostať zubný kaz, ale môže ho ohroziť paradontóza. Práve preto
sa odporúča pravidelné odstraňovanie zubného kameňa a povlakov. Aby sme zabezpečili čo najdlhšiu životnosť implantátov,
odporúčame aspoň dvakrát ročne pravidelnú kontrolu spojenú
s výkonom profesionálnej dentálnej hygieny.
Komu implantáty najviac pomôžu?
Z vlastnej skúsenosti viem, že starší ľudia, ktorí napríklad mali
nepríjemné skúsenosti s odnímateľnou protézou, sú po nasadení
implantátov tí najšťastnejší pacienti. Môžu totiž konečne bez obmedzenia a nepríjemných pocitov všetko jesť. Zdravá vyvážená
strava je predsa dôležitá v každom veku. Práve preto si myslím,
že najväčší úžitok z implantátov majú práve starší pacienti, ktorí
vo svojom veku už prišli o viac zubov. Pevne ukotvená protéza im
totiž umožňuje oveľa lepšiu kvalitu života. Zároveň sú implantáty aj vhodným riešením pre tých pacientov, ktorí riešia estetickú
stránku straty zubov napríklad pri úraze alebo športe. Pacienti
niekedy majú obavy z priveľmi vysokej ceny implantátov. Dnes sú
však moderné implantáty cenovo oveľa dostupnejšie ako v minulosti, a kvalita života s nimi v porovnaní s odnímateľnou protézou
neporovnateľná.
Viac sa dozviete na www.dentalcare-rosa.sk
Zhovárala sa Iva Baranovičová
PRE VENC I A
Zdravá strava
už od detstva – prevencia
ochorení srdca a ciev
—
MUDr. Peter Minárik,
ONLIFE, s. r. o.
Centrum zdravia a výživy
Poradňa pre obezitu, výživu a zdravý životný štýl
Všeobecné stravovacie a výživové odporúčania pre prevenciu kardio-vaskulárnych ochorení detí, mládeže aj dospelých
sformulovali mnohé odborné spoločnosti a mienkotvorné osobnosti. Jednotlivé citované zdroje sa vo svojich radách nijako významne neodlišujú. Nižšie uvedený stručný súhrn zásad európskych výživových odporúčaní pre prevenciu kardio-vaskulárnych ochorení je súčasťou odporúčaní komplexného manažmentu zníženia celkového rizika ochorení srdca a
ciev v populácii detí, mladistvých aj dospelých.
1. Strava má byť pestrá (čo najpestrejšia) – zlepšia sa tak
podmienky pre optimálny príjem všetkých potrebných
živín. Žiadna potravina neobsahuje všetky potrebné živiny v optimálnom zložení a pomere. Je preto potrebné
zdravé potraviny primerane striedať.
2. Celodennú stravu treba rovnomerne rozdeliť v priebehu dňa – najlepšie do piatich až šiestich denných jedál.
3.Príjem energie v potrave sa má prispôsobiť veku, pohlaviu a výdaju energie tak, aby nedochádzalo k neprimeranému a nechcenému priberaniu na telesnej hmotnosti
a neželanému rozvoju nadváhy a obezity. V praxi to
znamená zabrániť aktívnemu (príliš mnoho jedla, neúmerne veľké porcie) i pasívnemu (mastné, tučné, smotanové a neraz i sladké potraviny) prejedaniu a častému maškrteniu. Treba však myslieť aj na to, že tuku
by sa nemalo konzumovať viac ako 30 % z celodenného energetického príjmu (Príklad: pri dennom príjme
energie: 2000 kcal/8400 kJ; tuk kryje nie viac ako 2000
x 0,3 = 600 kcal / 8400 x 0,3 = 2520 kJ. To predstavuje
najviac 66 g tuku). Nasýteného tuku má byť z toho najviac jedna tretina (pri 2000 kcal / 8400 kJ, to je najviac
180 kcal / 756 kJ. To predstavuje najviac 20 g nasýtených mastných kyselín denne).
4.Preferovať rastlinné potraviny (najmenej 2/3 z celodenného stravovania) na úkor živočíšnych potravín (najviac
1/3). Rastlinné potraviny neobsahujú cholesterol, ich tuk
je bohatý na nenasýtené mastné kyseliny (skratka MK)
a chudobný na nasýtené MK; navyše rastliny obsahujú
vlákninu, ktorá výdatne prispieva k prevencii ochorení
srdca a ciev, ako aj dôležité vitamíny, minerálne látky
(napríklad pre srdce potrebný draslík) a rastlinné antioxidanty / fytonutrienty (flavonoidy, polyfenoly, vitamíny E a C).
5. Ovocie a zeleninu konzumovať päť až šesťkrát denne
a v dostatočných množstvách; napríklad dve porcie ovocia (2 x 150 = 300 g) a tri porcie zeleniny (3 x 250 = 450 g).
6.Príjem vlákniny zvýšiť na 25 – 30 g denne (zdroj: všetko
ovocie a zelenina, strukoviny, celozrnné obilniny a obilné klíčky, orechy a rastlinné semená).
7. Denný príjem tuku by nemal prekročiť 30 % z celodenného energetického príjmu (v potrave). Preferovať treba príjem nenasýtených MK (mononenasýtených MK
– MUFA, viacnenasýtených MK – PUFA) na úkor nasýtených MK (nasýtené MK – SAFA). Príjem transmastných
MK – TFA by mal byť minimálny. (Bežne sa odporúča,
aby príjem SAFA nepresiahol 10 % a TFA nepresiahol 1 %
z celodenného energetického príjmu). Dá sa to dosiahnuť
podporou konzumácie rýb (najmä morských, predovšetkým mastných rýb), chudého bieleho mäsa z hydiny, čo
najchudšieho červeného mäsa (pozor: nie viac ako 500 g
za týždeň!), nízkotučných mliečnych výrobkov, a najmä
rastlinných olejov, orechov a semien – s osobitným dôrazom na olivový olej (bohatý na MUFA).
8.Obsah cholesterolu v potrave by nemal byť vyšší ako
300 mg denne; v prípade ľudí s kardio-vaskulárnymi
ochoreniami, obezitou alebo cukrovkou sa niekedy
4/2013 | bedeker zdrav ia 35
PRE VENC I A
udáva ešte prísnejšie odporúčanie, maximálne 200 mg
denne. Cholesterol sa vyskytuje výlučne v živočíšnych
potravinách (predovšetkým vnútornosti, mastné mäso
a vaječný žĺtok). Vstrebávanie cholesterolu účinne znižuje rastlinná vláknina (najmä rozpustná) a rastlinné steroly. Existujú funkčné potraviny (potraviny s osobitným
zdravotne pozitívnym účinkom), ktoré sú obohatené
o rastlinné steroly (fytosteroly). Vhodné sú predovšetkým pre ľudí, ktorí majú vysoké hladiny cholesterolu
v krvi v rámci poruchy tukového metabolizmu (HLP).
9. Denný príjem sacharidov má pokryť 55 – 60 % z celodenného energetického príjmu. Majú to byť prevažne zložité
sacharidy s obsahom vlákniny (celozrnné obilniny, ryža
naturál, zemiaky, strukoviny, sója). Jednoduché sacharidy – cukry s rýchlym vstrebávaním (glukóza, fruktóza, sacharóza) majú tvoriť maximálne 10 % z celodenného energetického príjmu. (Príklad: pri príjme 2000
kcal/8400 kJ to znamená prijať najviac 200 kcal/840 kJ
v podobe cukru, čo je 50 g cukru denne).
36 bedeker zdrav ia | 4 /2013
10.Príjem soli (pod pojmom „soľ“ sa myslí kuchynská
soľ s obsahom sodíka = NaCl) by nemal prevyšovať 5 g
za deň. Soľ podporuje zvyšovanie krvného tlaku a pri
systematickej neúmerne veľkej konzumácii (najmä
z údenín) zvyšuje riziko rakoviny žalúdka. Okrem zavrhnutia bezdôvodného dosoľovania hotového jedla sa
predovšetkým treba vyhýbať konzumácii slaných potravín (slané oriešky, zemiakové lupienky, údeniny, konzervové potraviny). Zvlášť nevhodné sú slané údeniny.
Naopak zdravie srdca a ciev podporuje príjem potravín
bohatých na draslík (ovocie a zelenina).
11. Pravidelný príjem vitamínov v plnej pestrosti a z rôznych potravinových zdrojov. Ako sľubný sa ukazuje aj
význam predovšetkým niektorých vitamínov zo skupiny B, najmä priaznivý vplyv vitamínov B6, B12 a kyseliny listovej na hladinu LDL cholesterolu v krvi, ako
aj na zápalové parametre, ktoré sa podieľajú pri vzniku
aterosklerózy. Publikované výsledky sú však zatiaľ ešte
málo presvedčivé. Pozitívny vplyv majú pravdepodobne
aj vitamíny s antioxidačným účinkom (vitamín C a vitamín E).
12.Odporúčanie pre denný príjem alkoholu sa týka predovšetkým dospelých ľudí. Vzhľadom na to, že časť ľudí
začína s pravidelnou konzumáciou alkoholických nápojov už v období dospievania, nevynecháme pre istotu
ani tento bod. Deťom ani mládeži však akýkoľvek konzum alkoholických nápojov neodporúčame! U dospelých
denný príjem alkoholu nemá prekročiť 10 g (maximálne
20 g) v prípade žien a 20 g (maximálne 30 g) v prípade
mužov. V praxi to môže znamenať pre ženu jedno malé
pivo, deci vína a ¼ deci destilátu a pre muža jedno veľké
pivo, dve deci vína a ½ deci destilátu. Pravidelná konzumácia malého množstva červeného vína podporuje
cievne a srdcové zdravie vďaka obsahu resveratrolu. Je
to rastlinný flavonoid – látka, ktorá má antioxidačný,
protizápalový a ochranný účinok na stenu ciev a okrem
iného znižuje zrážanlivosť krvi, t. j. pohotovosť k tvorbe
krvných zrazenín a upchávaniu ciev. Podobnú službu –
avšak bez alkoholu – urobí aj užívanie lieku s obsahom
kyseliny acetylosalicylovej.
13.Absolútny zákaz fajčenia (najmä cigariet, ale aj ostatných tabakových výrobkov) platí pre deti a mládež,
a, samozrejme, v ideálnom prípade aj pre dospelých.
Strava a výživa detí a dospievajúcich sa týka predovšetkým dospelých, ktorí stravovanie svojich ratolestí ovplyvňujú. Úloha rodičov a rodiny ako takej, je nezastupiteľná.
Zdravú výživu a správne stravovacie (ako aj pohybové) návyky musia dodržiavať všetci členovia rodiny. Bez pozitívnych
príkladov rodičov možno iba ťažko očakávať od detí odlišné
návyky. Návyky zafixované v detstve zväčša ostanú nezmenené počas celého života jedinca.
Fajčenie
a deti
Zdá sa, že na Slovensku fajčí čoraz viac mladých ľudí či dokonca adolescentov. Užívanie tabaku deťmi vo veku
18 rokov sa na Slovensku pravidelne monitoruje. Prinášame niekoľko zaujímavých informácií z minulého roka,
realizovaných prostredníctvom prieskumov ESPAD (European School Project on Alcohol and Other Drugs), GYTS
(Global Youth Tobacco Survey) a prieskumov, ktoré pravidelne vykonáva Ústav informácií a prognóz školstva.
%
40
Determinanty fajčenia detí a mládeže
35
Príčiny experimentácie a užívania tabaku sa dajú vysvetliť na
pozadí veľkého vystavenia detí a mládeže faktorom, ktoré zvyšujú riziko stať sa závislým fajčiarom. Medzi riziká zaraďujeme:
30
25
20
—
15
chlapci
10
dievčatá
5
celkom
0
—
1995
1999
2003
2007
2011
Graf: Fajčenie 16-ročných v SR v priebehu minulých 30 dní (ESPAD
Report, 2012)
Z grafu je zrejmé, že situácia na Slovensku sa podľa údajov
z ESPAD-u zhoršuje. Alarmujúco, až o 19 % vzrástol počet dievčat,
ktoré si zapálili cigaretu v priebehu minulých 30 dní (1995 – 2011).
O niečo menej závažná situácia je v prípade chlapcov, kde nárast
predstavuje 4 % (1995 – 2011).
Prieskum organizovaný Centrom pre kontrolu chorôb v USA
pod názvom GYTS zisťoval výskyt fajčenia a užívania tabakových výrobkov medzi mládežou vo veku od 13 do 15 rokov
aj na Slovensku. Na základe jeho výsledkov možno poukázať
na najdôležitejšie údaje:
• Až 29,3 % respondentov začalo fajčiť pred desiatym
rokom života.
• Až 24,3 % respondentov v súčasnosti fajčí cigarety.
• Až 11,7 % respondentov fajčí cigary.
• Až 80,8 % respondentov sa pokúšalo prestať fajčiť.
• Až 68,5 % respondentov spomedzi nefajčiarov je doma vystavených účinkom pasívneho fajčenia oproti 90,9 % respondentom spomedzi fajčiarov.
Ústav informácií a prognóz školstva od roku 2001 realizuje nepravidelné prieskumy o užívaní legálnych a nelegálnych drog
medzi súborom detí základných a stredných škôl. Od roku 2001
do roku 2012 výrazne stúpol počet žiakov základných škôl, ktorí fajčia každý deň na 9,6 %. V populácii žiakov stredných škôl
došlo k stabilizácii na úrovni 23,7 %. Z pohľadu trendu užívania
tabakových výrobkov je možné konštatovať, že zatiaľ čo užívanie
tabaku v prípade žiakov stredných škôl dosiahlo vrchol, situácia
na základných školách je opačná s rizikom ďalšieho zvyšovania
počtu detí, ktoré fajčia cigarety každý deň.
38 bedeker zdrav ia | 4 /2013
Tabuľka č. 1: Fajčenie tabakových výrobkov u žiakov základných škôl
Fajčí denne
Fajčí občas
Nefajčí
2001
2,9
12
85,1
2003
3,5
13
83,5
2009
7,9
9,2
82,9
2012
9,6
7,1
83,3
—
Tabuľka č. 2: Fajčenie tabakových výrobkov u študentov stredných škôl
Zdroj 1,2: Pétiová, M.: Konzumácia legálnych a nelegálnych drog u
žiakov základných a stredných škôl, 2012.
Fajčí denne
Fajčí občas
Nefajčí
2001
21,6
14,4
64,0
2003
24,6
13,8
61,6
2009
23,2
10,2
66,6
2012
23,7
11,7
64,6
• Nedostatočné až nízke vnímanie rizika fajčenia v populácii
mladých ľudí, ktorí pochádzajú z nižších socio-ekonomických skupín.
• Vzor rodičov a ich postoje k fajčeniu ovplyvňujú správanie
ich detí. Ak je v rodine fajčiar, narastá pravdepodobnosť
rizika experimentácie s tabakom. Obdobné sa vzťahuje na
schvaľovanie fajčenia medzi dospelými, ktorých postoj má
veľký vplyv na deti a mládež.
• Slabý odpor k rovesníckemu tlaku vzhľadom k socializácii
jednotlivcov, ktorí chcú patriť do sociálnych skupín.
• Psychologické problémy poukazujú na vzťah medzi fajčením
a ich výskytom najmä v dospelej populácii vo forme depresií
a úzkostlivosti. Socio-ekonomické rozdiely vo výskyte psychologických faktorov boli nájdené aj medzi adolescentmi
a takto podporovali rozdiely vo výskyte závislosti od nikotínu.
• Problémy doma a v škole spôsobujú stres, a už adolescenti
sa ho sčasti snažia zvládať a redukovať prostredníctvom
fajčenia.
(red)
rubrik a
www.navekuzalezi.sk
Zákaz predaja tabakových výrobkov a výrobkov, ktoré sú
určené na fajčenie a neobsahujú tabak osobám mladším ako
zdrav ia 39
18 rokov podľa Zákona č. 377/20044/2013
Z. z. o| bedeker
ochrane
nefajčiarov.
P O I S ŤO V N Í C T V O
Dôvera preplatí
deťom a ich mamám
100 + 100 eur
Zdravotná poisťovňa Dôvera doposiaľ preplácala deťom do dvoch rokov veku doplatky viazané na lekársky predpis. Túto
výhodu teraz rozširuje aj na ich mamičky, spolu ju tak môžu čerpať až do výšky sto eur. V praxi to znamená, že mamička
s dvoma deťmi mladšími ako dva roky si môže svoj rozpočet zlepšiť až o 300 eur. Podmienkou je byť poistený v zdravotnej
poisťovni Dôvera.
Akcia sa týka všetkých liekov, ktoré
predpísal lekár a poisťovňa ich čiastočne prepláca, a ktoré boli vybraté v lekárni v čase od 1. júna 2013 do
31. decembra 2014. Dôležitý je tak práve dátum výdaja lieku v lekárni.
Benefit 100 + 100 od Dôvery ocenia najmä poistenci, ktorí užívajú viaceré antibiotiká či alergici. Do tohto benefitu
sa však nezohľadňujú dietetické potraviny (umelé mlieka), zdravotnícke
pomôcky, voľnopredajné lieky a lieky,
ktoré sú síce na recept, no pacient si
ich v plnej výške hradí sám.
Doplatky priamo na účet
Doplatky za lieky vydané na lekársky predpis Dôvera vracia bankovým
prevodom na účet uvedený v elektronickej žiadosti, ktorú je možné nájsť
priamo v Elektronickej pobočke.
Prvýkrát je možné požiadať o preplatenie doplatkov za lieky v Elektronickej pobočke, ak za lieky pacient doplatí aspoň tri eurá – bez ohľadu na
to, či sú na jednom recepte alebo na
viacerých.
V prípade, že počas celej doby trvania
akcie bude na účte suma nižšia ako tri
eurá, je možné požiadať o jej preplatenie prostredníctvom Elektronickej
pobočky do troch mesiacov po skon40 bedeker zdrav ia | 4 /2013
P O I S ŤO V N Í C T V O
čení benefitu, v termíne od 1. januára
2015 do 31. marca 2015. Podmienkou je,
aby v čase podania žiadosti boli matka
aj dieťa stále poistení v Dôvere.
Pozor, v každej lekárni
sa výška doplatku môže
meniť. Dôvera poistencom
prepláca doplatok za lieky
v sume rovnajúcej sa maximálnej sume uvedenej v
Kategorizačnom zozname
liekov a zdravotníckych
pomôcok v čase výdaja
lieku (nájdete na www.
health.gov.sk).
Využite Elektronickú pobočku
Najrýchlejším a najefektívnejším spôsobom čerpania výhody je Elektronická pobočka. Tu rodič alebo zá-
konný zástupca vyplní jednoduchú
elektronickú žiadosť dostupnú hneď
po prihlásení na úvodnej obrazovke
stránky. Ak je rodič alebo zákonný
zástupca poistencom Dôvery, stačí,
keď si dieťa pridá vo svojej Elektronickej pobočke. Podobným spôsobom
získava benefit aj mamička. V Elektronickej pobočke vyplní jednoduchú
elektronickú žiadosť. Podať žiadosť je
možné za podmienky, že matka má
dieťa do dvoch rokov veku a obaja sú
poistení v Dôvere. Proces vrátenia
doplatkov trvá nanajvýš jeden týždeň
od doručenia žiadosti.
Upozornenie: Informácie o liekoch vydaných v lekárni sa do
poisťovne dostávajú s niekoľkotýždňovým odstupom. Preto
je potrebné počítať s posunom štyri až šesť týždňov pri preplatení doplatkov za lieky.
VÝHODA UŽ AJ
PRE MAMU!
100 +va1še0d0ieťa
pre vás a
Odteraz preplácame doplatky za lieky na predpis nielen našim
poistencom do dovŕšenia dvoch rokov veku, ale aj ich mamám
poisteným v Dôvere.
Viac možností, viac výhod.
4/2013 | bedeker zdrav ia 41
www.dovera.sk
v ý ž iva
Stravovanie seniorov
—
prof. MUDr. Štefan Krajčík, CSc.
Motto. Nech sa strava stane tvojím liekom.
Hippokrates
Stará múdrosť hovorí: Povedz mi čo je ješ a ja ti poviem ako si zdravý. Na tejto múdrosti, ako aj na výroku
Hippokrata, je veľa pravdy. Mnohým chorobám je totiž skutočne možné predchádzať vhodnou stravou.
Adekvátna diéta je súčasťou liečebného režimu.
Zdravá strava seniorov je v podstate rovnaká aká strava
mladých ľudí a ľudí stredného veku. Stravovanie seniorov
však musí rešpektovať zmeny spôsobené starnutím, zmenou životného štýlu a pridruženými chorobami.
Poruchy výživy v starobe
Tučnota
V priebehu starnutia dochádza k zmenšovaniu počtu buniek v organizme. Najväčší úbytok možno pozorovať na
svaloch. Dochádza k nemu najmä v prípade ľudí so sedavým spôsobom života. Dostatočná pohybová aktivita dokáže výrazne redukovať úbytok svalovej hmoty, ale nedokáže
mu úplne zabrániť. V dôsledku menšej pohybovej aktivity
sa znižuje energetická potreba organizmu. Častým problémom je, že ľudia nedokážu pri zníženej pohyblivosti dostatočne zmenšiť príjem potravy, z čoho vzniká tučnota. Pandémia obezity neobišla ani starších ľudí.
V USA sa podiel obéznych vo vekovej skupine 60-ročných
a starších ľudí zvýšil z 23,6 % v roku 1990 na 32 % v roku
2000 a na 37,4 % v roku 2010. Počet tučných ľudí sa však
v starobe zmenšuje. Vo veku 60 rokov je obéznych 32 %, vo
veku 65 rokov 25 % a vo veku 75 rokov 14,4 %. Ideálny BMI
(body mass index) v starobe je 25-27 kg/m2.
Nežiaduce účinky obezity sú všeobecne známe (tabuľka 1):
Nežiaduce účinky obezity
→ artróza váhonosných kĺbov
→ poruchy tukového metabolizmu
→ porucha glukózovej tolerancie (cukrovka)
→ stukovatenie pečene
→ zvýšenie krvného tlaku
→ zmenšenie vitálnej kapacity pľúc
→ relatívny hypogonadizmus mužov
(porucha funkcie pohlavných žliaz – pozn. red.)
→ stresová inkontinencia žien
→ zhoršenie kvality života
→ zvýšenie úmrtnosti
Jedinou dobrou vlastnosťou obezity je, že znižuje riziko
vzniku osteoporózy a zlomenín najmä bedrového kĺbu. Po
42 bedeker zdrav ia | 4 /2013
75. roku veku už obezita úmrtnosť nezvyšuje. Hoci zníženie
nadmernej hmotnosti má priaznivé účinky aj vo vyššom
veku, pri redukcii hmotnosti je potrebné postupovať veľmi
uvážlivo tak, aby nedošlo k úbytku svalov. Podmienkou je
posilňovanie svalov, ktorému sa môžu venovať aj pacienti
s chorobami srdca a pľúc. Redukcia príjmu potravy hrozí
tiež znížením príjmu niektorých potrebných živín (bielkoviny, vitamíny). Výraznejší úbytok hmotnosti je škodlivejší
ako jej mierne zvýšenie.
Podvýživa
Po 70. roku veku sa podvýživa stáva závažnejším problémom ako obezita. Vyskytuje sa v piatich až 12 % starých
ľudí bývajúcich doma a trpí ňou asi 30 % mužov a 41 % starších žien liečených v nemocnici. V zariadeniach sociálnej
starostlivosti ohrozuje od 23 až do 85 % ich klientov. Na
vzniku podvýživy sa podieľa celý rad faktorov. Starší ľudia
sa rýchlejšie zasýtia a nie sú schopní adekvátne prispôsobiť
množstvo potravy aktuálnym potrebám (zväčšiť jej príjem
po období hladovania a pod.). Príjem a výber potravy môže
byť limitovaný zlým stavom chrupu a poruchami prehĺtania. Negatívne pôsobí aj oslabenie čuchu a chuti spôsobené starnutím, chorobami a niektorými liekmi (najmä ak
sa užívajú viaceré naraz). Znížená chuť do jedla môže byť
prejavom závažných ochorení (zhubné ochorenia, dekompenzovaná cukrovka, infekčné choroby, reumatické choroby, pokročilé zlyhávanie srdca, pokročilé choroby pľúc, zvýšená činnosť štítnej žľazy). Využitie živín je zhoršené pri
chorobách zažívacieho systému. Na úbytku hmotnosti sa
podieľa aj zvýšená potreba energie, ktorá sprevádza vyššie
uvedené choroby. V prípade dementných ľudí je spôsobená
aj nepokojom. Na rozvoji podvýživy sa podieľajú faktory
ako nezáujem (dementní a depresívni ľudia) či problémy pri
zaobstarávaní potravy (chudoba, zhoršená pohyblivosť, poruchy zraku a pod.). Podvýživa je spojená s oslabením imunitného systému, zvýšeným rizikom pádov a zlomenín.
Štúdia zameriavajúca sa na riziko podvýživy v populácii
starších ľudí s názvom In frigo veritas (pravda v chladničke) zistila, že starší ľudia, ktorí mali prázdne chladničky,
museli byť častejšie hospitalizovaní. Podvýživa je tiež spojená s vyššou úmrtnosťou.
v ý ž iva
Riešenie tohto problému závisí od jeho príčiny. Je možné
zaistiť dovoz stravy. Niektorí ľudia potrebujú naservírovať
potravu, iní kŕmenie. Nutričnú hodnotu potravín je možné zvýšiť obohatením potravinami s vysokým obsahom
živín (nastrúhaný syr, maslo). Chuť do jedla možno zvýšiť
vhodným korením, estetickým stolovaním. Interval medzi
večerou a raňajkami by nemal byť dlhší ako 12 hodín. Je potrebné prispôsobiť sa zvyklostiam opatrovaného, ktorý by
nemal jesť sám. V prípade dementných je vhodné servírovanie jedál, ktoré je možné jesť rukou a netrvať na dobrých
mravoch. V indikovaných prípadoch prichádza do úvahy
doplnková výživa. Podmienkou úspechu je konzumácia
najmenej dvoch balení denne. Takáto výživa nenahrádza
bežnú výživu a preto sa nemá konzumovať krátko pred
hlavnými jedlami, aby nenavodila pocit sýtosti. Najvhodnejší spôsob je „usrkávanie“, pri ktorom sa konzumuje podporná výživa po dúškoch.
Nedostatok vitamínov
Starobu najčastejšie sprevádza nedostatok vitamínu D, ktorý sa tvorí v koži spolupôsobením ultrafialového žiarenia
a aktivuje sa v obličkách. Starí ľudia chodia zriedkavejšie
na slnko, ich koža produkuje menej vitamínu D a často trpia na choroby obličiek. Nedostatok vitamínu D urýchľuje
rozvoj osteoporózy a spôsobuje slabosť svalov, čo zvyšuje
riziko vzniku zlomenín. Vitamín D tiež chráni proti vzniku nádorov. Nájdeme ho vo vaječných žĺtkoch, ale najbohatším zdrojom sú morské ryby. Hoci skorbut sa vyskytuje
zriedkavo, hladiny vitamínu C mávajú starší ľudia často
nedostatočné. Nedostatok kyseliny listovej a vitamínu B12
v starobe poškodzuje nervový systém a krvotvorbu. Kyselina listová sa nachádza v listovej zelenine a vo výrobkoch
vyrobených z celozrnej múky. Zdrojom vitamínu B12 sú
takmer výlučne potraviny živočíšneho pôvodu.
Najčastejšie chyby vo výžive
Častým problém je neadekvátny príjem energie, s následným vznikom podvýživy alebo obezity. Nadmerný príjem
je spôsobený neprimerane vysokou konzumáciou tukov
alebo cukrov. Preto sú v staršom veku nevhodné jedlá s vysokým obsahom živočíšnych tukov (tučné mäso, tučné syry,
maslo). Tieto tuky zvyšujú riziko vzniku aterosklerózy.
Osobitne nevhodné sú stužené tuky, ktoré majú ešte negatívnejšie následky na tukový metabolizmus ako živočíšne
tuky. Nevhodné sú aj jedlá s vysokým obsahom jednoduchých cukrov, ktorých konzumácia zvyšuje riziko rozvoja cukrovky. Osobitným problémom je vysoký príjem soli,
ktorý sa podieľa na vzniku vysokého krvného tlaku. Vďaka
preventívnemu projektu, ktorý pred viac ako dvadsiatimi
rokmi začali uskutočňovať vo Fínsku, došlo k zníženiu príjmu soli o jednu tretinu, čo bolo sprevádzané poklesom systolického a diastolického krvného tlaku o 10 mmg Hg v po-
pulácii, znížením úmrtnosti na ischemickú chorobu srdca
a cievne mozgové príhody o 75 až 80 % a k predĺženiu očakávanej dĺžky života o päť až šesť rokov. V Spojenom kráľovstve sa postupne znižuje obsah soli v priemyselne vyrábaných potravinách. Medzi slané potraviny patria napr.
údeniny, tvrdé syry, kyslá kapusta. Slovensko patrí medzi
krajiny s vysokým výskytom rakoviny hrubého čreva. Medzi rizikové faktory jeho vzniku patrí aj konzumácia väčšieho množstva červeného mäsa. Strava starých ľudí často
neobsahuje dostatok vápnika, ktorého najlepším zdrojom
je mlieko. Niektorí ľudia netolerujú mliečny cukor, čomu
sa dá predísť konzumáciou skvasených výrobkov (napr. jogurtu). Vstrebávanie vápnika zhoršujú tiež nealkoholické
nápoje, ktoré obsahujú kyselinu fosforečnú.
Zdravá diéta
V súčasnosti sa z hľadiska prevencie ochorení za jednu
z najzdravších považuje takzvaná stredomorská diéta. Nejde o diétu v pravom slova zmysle. Obyvatelia krajín okolo Stredozemného mora uprednostňujúci takýto spôsob
stravovania, majú preukázateľne nižší výskyt kardio-vaskulárnych ochorení a demencie. Strava s vysokým podielom ovocia a zeleniny, v ktorých sa nachádzajú antioxidanty – rastlinné farbivá, napríklad flavonoidy, predstavuje
„ochranu“ pred viacerými civilizačnými ochoreniami.
Zelenina a ovocie obsahujú tiež vlákninu chrániacu hrubé
črevo pred vznikom rakoviny hrubého čreva. Za dostatočný príjem sa považuje konzumácia zeleniny alebo ovocia
tri až päťkrát denne. Diéta obsahuje tuky s malým obsahom nasýtených mastných kyselín a vysoký podiel tukov
s nenasýtenými mastnými kyselinami (olivový olej, ryby,
orechy), ktoré priaznivo ovplyvňujú metabolizmus tukov.
Priaznivý účinok však majú aj iné rastlinné oleje (repkový,
slnečnicový). Konzumácia rýb dva až trikrát týždenne znižuje riziko vzniku rakoviny hrubého čreva.
Organizmus starších ľudí horšie využíva bielkoviny,
a preto je odporúčaná denná dávka bielkovín o niečo vyššia
(1g/kg oproti 0,8 v mladšom veku). Dôležité je, aby to boli
kvalitné bielkoviny, obsahujúce dostatok aminokyseliny
leucín, z ktorého vyniká betahydroxymetylbutyrát, ktorý
má anabolické účinky (používajú ho kulturisti). Využitie
leucínu v starobe je menej efektívne. Nachádza sa v bielkovinách živočíšneho pôvodu a v strukovinách (najmä
v sóji). Sója obsahuje aj rastlinné estrogény (ženské pohlavné hormóny). Tie majú celý rad priaznivých účinkov: znižujú hladinu cholesterolu a triacyglycerolov, rovnako ako
aj krvný tlak. Znižujú tiež riziko vzniku demencie, rakoviny prsníka a prostaty. Naopak, pozitívne je, že zvyšujú
kostnú hustotu. Ženám s rakovinou prsníka, ktorá je citlivá na estrogény, však ich podávanie urýchľuje rast nádoru.
4/2013 | bedeker zdrav ia 43
Tému prináša
Letný relax
pre onkologických pacientov
Už piaty rok organizuje Liga proti rakovine Relaxačné pobyty – Týždňovky, ktoré sa tešia čoraz väčšiemu záujmu
zo strany onkologických pacientov. Aj vďaka nim môžu načerpať nové sily, poprechádzať sa v prírode a tešiť sa
zo spoločných chvíľ s priateľmi. Aktivitám sa medze nekladú a každý si určite príde na svoje.
Účastníci z radov onkologických pacientov nad 60 rokov si počas májových a júnových relaxačných týždňoviek mohli vybrať z viacerých aktivít.
Pre pacientov s onkologickou diagnózou je veľmi dôležitá psychická podpora. Nachádzajú ju predovšetkým
v rodine. Príbuzných a priateľov však
nechcú zaťažovať individuá lnymi
problémami, ktoré ochorenie prináša, preto im padne veľmi vhod, ak sa
stretnú s ľuďmi poznajúcimi všetky
stránky onkologickej diagnózy a vedia ich s nimi zdieľať aj inak než len
empaticky.
Nadväzovanie nových priateľstiev
s okruhom ľudí s podobným osudom
umožňujú relaxačné pobyty, takzvané
„týždňovky“, ktoré Liga proti rakovine
ako súčasť psychosociálnej podpory
organizuje už piaty rok. I tohto roku sa
ich zúčastní 300 ľudí z celého Slovenska. Pobyty ponúkajú pacientom možnosť vzájomného zblíženia, vznikajú
44 bedeker zdrav ia | 4 /2013
nové priateľstvá, ktoré sa utužujú nielen v individuálnych rozhovoroch, ale
i na organizovaných spoločenských
aktivitách, výletoch do prírody, voľnočasových aktivitách a workshopoch.
Na pobyty pozýva Liga ľudí z radov
lekárov či umelcov, ktorí ich spestria
zaujímavými informáciami a vystúpeniami.
Tieto relaxačné týždňovky je možné
organizovať vďaka príspevkom, ktoré
Liga získa v rámci Dňa narcisov alebo
z asignácie dvoch percent z daní. Pre
účastníkov – onkologických pacientov
z celej SR – sú v plnom rozsahu bezplatné. Účasť nie je ničím podmienená, pobyty sú určené pacientom
s akoukoľvek onkologickou diagnózou. Účastníci sú rozdelení do dvoch
kategórií podľa veku – do 60 a nad
60 rokov. Tento rok si môžu pacienti
odpočinúť na miestach ako Dudince,
Štrba, Smižany či Malatiny. Aj keď niektoré turnusy už prebehli, je ešte pár
voľných miest na septembrové a októbrové termíny, určené pre pacientov,
do 60 rokov.
Relaxačné týždňovky
možnosť prihlásiť sa na termíny:
→21. – 27. 9. 2013
hotel Čingov, Smižany
→7. – 13. 10. 2013
hotel Sojka, Malatiny
Všetky bližšie informácie o možnosti
účasti a prihlásení získajú záujemcovia priamo v Lige proti rakovine na
tel: 02/5292 2910, 02/5292 1735,
príp. mailom: [email protected]
Kód
54292
40754
Názov
Helicobacter Test INFAI 75 mg
prášok na perorálny roztok
Helicobacter Test INFAI 45 mg pre deti
vo veku 3 – 11 rokov, prášok na perorálny roztok
Doplnok
plv por 1x75 mg
(fla. polyst.)
plv por 1x45 mg
(fla. polyst./tuby)
Názov lieku: Helicobacter Test INFAI 75 mg prášok na perorálny roztok Zloženie: Jeden téglik kemeninový aleto sklenený obal obsahuje 75 mg 13C-močoviny. Pomocné látky: žiadne. Lieková forma: Prášok na perorálny
roztok. Čistý, bezfarebný roztok. Indikácie: Helicobacter Test INFAI sa používa pre in vivo diagnostiku gastroduodenálnej infekcie, spôsobenej baktériou Helicobakter pylori: – u dospelých – u mladistvých, ktorí pravdepodobne majú peptický vred. Dávkovanie a spôsob podávania: Tento medicínsky produkt môže byť poskytnutý iba lekárom a pod profesionálnym medicínskym dohľadom. Helicobacter Test INFAI je dychový test. Mladistvý vo
veku od 12 rokov a dospelí užijú obsah 1 téglika so 75 mg látky. Dychový test je na jednorazové podanie. Na vykonanie testu u pacientov starších ako 12 rokov je treba 200 ml 100 % pomarančovej šťavy, alebo 1 g kyseliny citrónovej rozpustenej v 200 ml vody (nápoj sa podáva pred podaním testu) a pitná voda (na rozpustenie prášku 13C močoviny). Pacient musí byť 6 hodín pred testom nalačno, pokiaľ možno cez noc. Test trvá približne 40 minút. V prípade, že je nutné test opakovať, nesmie sa urobiť skôr ako nasledujúci deň. Supresia Helicobacter pylori môže spôsobovať falošné negatívne výsledky. Preto sa má test vykonať až po uplynutí najmenej
štyroch týždňov od ukončenia systémovej antibakteriálnej liečby a po dvoch týždňoch po poslednom podaní antacída. V obidvoch prípadoch je možná interferencia s prítomnosťou Helicobacter pylori. Je to dôležité najmä
po eradikačnej terapii Helicobacter pylori. Kontraindikácie: Test sa nesmie vykonávať u chorých so zistenou alebo suspektnou žalúdočnou infekciou alebo atrofickou gastritídou, ktoré môžu s močovinovým dychovým testom interferovať. Upozornenia: Samotná pozitivita testu ešte nie je indikáciou eradikačnej terapie. Aby sa vylúčila prítomnosť komplikácií, napr. vredu, autoimunitnej gastritídy a malignít, môže byť indikovaná diferenciálna
diagnostika s pomocou invazívnych endoskopických metód. Doposiaľ nie sú k dispozícii postačujúce údaje o diagnostickej spoľahlivosti testu Helicobacter Test INFAI na to, aby sa jeho použitie mohlo odporučiť u pacientov
po gastrektómii a u pacientov mladších ako 12 rokov. Pre deti od 3 rokov je k dispozícii Helicobacter test INFAI pre vek 3 – 11. V jednotlivých prípadoch A-gastritídy (atrofickej gastritídy) môže byť dychový test falošne pozitívny; preto musia byť pre dôkaz prítomnosti Helicobacter pylori vykonané ďalšie testy. Ak pacient počas testu vracia, je potrebné test opakovať; a to nalačno a najskôr na druhý deň. Interakcie: Helicobacter Test INFAI
bude ovplyvnený každou liečbou, ktorá interferuje s prítomnosťou Helicobacter pylori alebo s aktivitou ureázy. Gravidita a laktácia: Neočakáva sa, že by vykonanie test v priebehu gravidity a laktácie bolo škodlivé. Odporúča
sa vziať do úvahy informácie o liečivách, používaných pri eradikačnej terapii a o ich používaní v priebehu gravidity a laktácie. Ovplyvňovanie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje: Helicobacter Test INFAI nemá žiadny
vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Nežiadúce účinky: Nie sú známe. Držiteľ rozhodnutia o registrácii: INFAI, Institut für biomedizinische Analytik & NMR-Imaging GmbH Universitätsstrasse142 D44799 Bochum Nemecko Registračné číslo: EU/1/97/045/001 Dátum revízie textu: Júl 2004. Pred predpisovaním lieku si prečítajte súhrn charakteristických vlastností lieku (SPC).
Dovozca a distribútor: ALLMEDICAL s.r.o, Popradská 7, 040 11 Košice. [email protected], +421 911 654 505
A N G I O L O G I C K É K O N ZU LTÁ C I E
Liek
verzus výživový doplnok?
—
doc. MUDr. Peter Gavorník, PhD., mim. prof.
II. interná klinika LF UK – UNB,
Prvé angiologické pracovisko (PAP);
predseda Sekcie angiológov SLK
Otázka: Lekár mi na moje zdravotné problémy s kŕčovými žilami predpísal tabletky a vysvetlil mi, že je to liek. V lekárni mi
namiesto neho ponúkali výživový doplnok s odôvodnením, že je to to isté a lacnejšie. Je to naozaj tak? M. V. Bratislava
Odpoveď: Treba konštatovať, že v lekárni vám nedali úplne presné informácie. Medzi liekom a výživovým doplnkom
je totiž podstatný rozdiel.
Výživové doplnky
Lieky
Sú potraviny na doplnenie prirodzenej stravy, ktoré sú
koncentrovanými zdrojmi živín, ako sú vitamíny a minerálne látky alebo iné látky s výživovým alebo fyziologickým účinkom, jednotlivo alebo v kombinácii. Výživové
doplnky sa do lekární dostávajú v dávkovanej forme, aby
ich bolo možné brať v malých odmeraných jednotkových
množstvách. Koľko pre zdravie prospešných jednotlivých
komponentov má doplnok výživy obsahovať, nemusí byť
presne definované: nesmie ich byť priveľa, aby neškodil,
nebol jedovatý, ale ani primálo, aby neprišlo k zavádzaniu spotrebiteľa. Kontrolovať to má samotný výrobca
a príslušné úrady dozerajúce na bezpečnosť potravín. Súhlas pre uvedenie na trh stačí od Úradu verejného zdravotníctva SR. Výživové doplnky sa musia vyrábať podľa
zásad správnej výrobnej praxe uvedených v potravinovom kódexe. Pri označovaní, ponúkaní a reklame výživových doplnkov, sa nesmie uvádzať žiadna informácia,
ktorá tvrdí alebo vzbudzuje dojem, že vyvážená a rozmanitá strava neposkytuje vo všeobecnosti vyvážené množstvo živín. Označovanie, prezentácia a reklama nesmú
prisudzovať výživovým doplnkom schopnosť prevencie,
liečby alebo vyliečenia ľudských chorôb alebo sa na také
schopnosti odvolávať.
Liek je liečivo alebo zmes liečiv a pomocných látok upravených technologickým procesom do liekovej formy a určených na ochranu pred chorobami, na diagnostiku chorôb,
liečenie chorôb alebo na ovplyvňovanie fyziologických funkcií. Držiteľ povolenia na výrobu liekov je povinný vytvoriť
a používať systém zabezpečovania kvality výroby, pri výrobe liekov a kontrole ich kvality dodržiavať požiadavky správnej výrobnej praxe. Správna výrobná prax je súbor požiadaviek na zabezpečenie výroby a kontroly kvality liekov
v súlade s cieľom použitia a s príslušnou dokumentáciou.
46 bedeker zdrav ia | 4 /2013
Na liek sa teda kladú oveľa náročnejšie, prísnejšie požiadavky.
Očakávame od neho ochranu pred chorobami alebo ich diagnostiku, liečenie chorôb či ovplyvňovanie fyziologických
funkcií. Liek obsahuje farmakologicky účinné množstvá
liečivých látok. Ich obsah je prísne definovaný a kontrolovaný výrobcom v procese výroby, ako aj príslušnými medzinárodnými orgánmi (Európska lieková agentúra so sídlom
v Londýne; European Medicines Agency – EMA) i štátnymi liekovými orgánmi (Štátny ústav pre kontrolu liečiv
– ŠÚKL). Správna výrobná prax pri výrobe liekov zabezpečuje realizáciu a kontrolu jednotlivých výrobných krokov
tak, aby sa dosahovala požadovaná kvalita liekovej formy
a zaručil sa definovaný obsah liečivej látky alebo liečivých
látok v konečnom produkte. Platia tu oveľa prísnejšie a rozsiahlejšie požiadavky, než pri výrobe výživového doplnku.
A N G I O L O G I C K É K O N ZU LTÁ C I E
Pred uvedením na trh podlieha každý nový liek komplexnému farmaceutickému, farmakologicko-toxikologickému
a klinickému skúšaniu a procesom registrácie. Po uvedení
na trh podlieha liek ďalšiemu prísnemu sledovaniu účinnosti a bezpečnosti.
V súvislosti s vaším ochorením žíl dolných končatín vám
lekár predpísal liek obsahujúci mikronizovanú purifikovanú flavonoidnú frakciu (MPFF), takzvaný mikronizovaný
diosmín. Diosmín je venofarmakum s komplexným mechanizmom účinku. Pôsobí na cievy nielen v oblasti veľkých
vén (žíl – pozn. red.), ale aj v oblasti stredných a malých vén,
venúl, v oblasti mikrociev, vrátane kapilár i v oblasti lymfatických ciev. Na Slovensku je registrovaná fixná kombinácia
diosmínu s hesperidínom v jednej tabletke. Lieči samotnú
podstatu ochorenia – zápalovú reakciu steny žily, zabraňuje
bolesti a opuchom. Okrem komplexného účinku patrí medzi
kľúčové vlastnosti tohto lieku jeho tzv. mikronizovaná forma (výrazne zmenšené častice lieku), ktorá umožňuje rýchlejší nástup účinku. Malé molekuly lieku dokážu preniknúť
aj do najmenších ciev (mikrociev), preto sa v organizme
vstrebáva vo výrazne vyššej miere ako iné podobné lieky.
Tento liek patrí medzi lieky s vedecky dokázaným (evidence based medicine – EBM) účinkom, s najvyšším stupňom
vedeckého dôkazu (stupeň I).
Prevencia a liečba chronickej žilovej choroby dolných končatín však musí byť komplexná a celoživotná. Základom
je eliminácia alebo aspoň redukcia všetkých rizikových
faktorov, ako sú redukcia telesnej hmotnosti osôb s obezitou, nefajčenie, neužívanie hormonálnej antikoncepcie,
vystríhanie sa státia, polohovanie dolných končatín, používanie kompresívnych pančúch v gravidite atď. Veľmi
dôležitá je pravidelná pohybová aktivita (kinezioprevencia
a kinezioterapia), ako napr. chôdza, plávanie, bicyklovanie
a kompresívna liečba pomocou kompresívnych ovínadiel
a kompresívnych pančúch (lýtkových, polostehnových, stehnových alebo pančuchových nohavíc).
Lieky a výživové doplnky sa podstatne odlišujú svojimi charakteristickými vlastnosťami, najmä obsahom medicínsky
účinných látok, postupmi a podmienkami ich vývoja, výroby, kontroly, označovania a marketingu, ako aj dôvodmi
a spôsobom použitia. Tieto skutočnosti musí nevyhnutne
rešpektovať lekár i lekárnik a je dobré, keď je o nich informovaný aj pacient. Zámena lieku za výživový doplnok
nie je totiž v súlade s legislatívnymi predpismi.
4/2013 | bedeker zdrav ia 47
Me d ic í na
Rizikové faktory a príznaky
náhlej cievnej mozgovej príhody
­—
prof. MUDr. Ladislav Hegyi, DrSc.
Slovenská zdravotnícka univerzita
Náhla cievna mozgová príhoda (NCMP), mozgová porážka alebo apoplexia sú označenia pre vážnu poruchu centrálneho
nervového systému. Sú treťou najčastejšou príčinou smrti a častou príčinou závažnej poruchy zdravia.
70 % prežívajúcich má problémy s rečou, 30 % potrebuje
pomoc pri bežných denných činnostiach a 20 % môže chodiť iba s pomocou. Na ich vzniku sa podieľajú viaceré rizikové faktory.
Ischemické cievne príhody tvoria až 80 % všetkých
náhlych mozgových príhod. Embolické NCMP tvoria asi 30
% ischemických príhod. Významnou príčinou je i fibrilácia
predsiení srdca. Ďalšou je postihnutie veľkých mozgových
tepien. Prejavy NCMP závisia od miesta uzáveru. Uzáver
a. cerebri anterior (predná mozgová artéria) spôsobí poruchu citlivosti kontralaterálnej (opačnej, ako postihnutá časť
mozgu – pozn. red.) dolnej končatiny a slabosť kontralaterálnej hornej končatiny. Pacienti môžu byť inkontinentní a bez
záujmu.
Postihnutie a. cerebri media (stredná mozgová artéria) má za následok slabosť a poruchu citlivosti kontralaterálnej časti tela, hlavne tváre. Pri ľavostrannej lézii býva
prítomná afázia (neschopnosť rozprávať) a pri pravostrannom poškodení si pacient neuvedomuje ľavú polovicu tela.
Uzáver artérií v zadnej časti mozgu sa prejavuje závratmi, dvojitým videním, zášklbmi očných buliev, nevoľnosťou, neistou chôdzou, obrnou tváre a kontralaterálnou
obrnou končatín. Pri poškodení niektorých mozgových
štruktúr vznikajú poruchy pamäte a poznávacích funkcií.
Uzáver malých ciev je príčinou asi 25 % ischemických cievnych príhod a prejavy závisia od miesta po48 bedeker zdrav ia | 4 /2013
škodenia. Podľa miesta postihnutia nachádzame čisto
motorický deficit na postihnutej strane alebo poruchu
citlivosti polovice tela bez motorického deficitu. Poškodenie mozgového mostu sa môže prejaviť neobratnosťou
ruky a poruchou reči.
Tranzitórny ischemický atak (TIA)
Prejavy TIA (označuje sa aj ako prechodná mozgová príhoda – pozn. red. ) sú ako pri iných NCMP, avšak ustúpia do 24
hodín. TIA je predzvesťou NCMP (asi jednej štvrtine až jednej polovici NCMP predchádza TIA). Riziko vzniku NCMP
v nasledujúcich siedmych dňoch je 8 až 20 %, avšak dokonaná NCMP sa môže objaviť i o niekoľko mesiacov neskôr.
Najdôležitejším rizikovým faktorom je hypertenzia. Dobrá liečba hypertenzie znižuje výskyt NCMP, rovnako ako
aj antiagregačná liečba (kyselina acetylosalicylová, tiklopidín, clopidogrel). Hoci vzťah hladiny cholesterolu a výskytu NCMP nebol zistený, statíny znižujú výskyt NCMP
o 20 až 30 %, čo možno vysvetliť stabilizáciou plátov, zlepšením funkcie endotelu, vazodilatáciou, ktoré spôsobujú.
Fibráty, ktoré znižujú hladinu triglyceridov, tiež znižujú
výskyt NCMP. Vyšší výskyt NCMP mávajú osoby s konzumáciou alkoholu.
Príznaky ischemických NCMP sú vzhľadom k veľmi
rozdielnemu mechanizmu vzniku variabilné, od ľahkých ložiskových porúch až po ťažké príhody s poruchou vedomia.
Me d ic í na
Rizikové faktory (RF) NCMP (podľa Ehlera)
RF neovplyvniteľné
→ Vek (riziko sa zdvojnásobuje v každej dekáde po 55. roku života)
→ Pohlavie (viac muži)
→Rasové faktory (v USA väčší výskyt v populácii černochov a hispáncov)
→ Rodinná záťaž (stravovacie návyky, diabetes, hypertenzia)
RF preukázané a ovplyvniteľné
→ Hypertenzia (najvýznamnejší RF, diastolický i systolický TK, pružníková hypertenzia)
→ Diabetes mellitus (1,8 až šesťkrát zvyšuje riziko
NCMP)
→ Hyperlipidémia (väčší vplyv na ICHS než NCMP)
→ Fajčenie (1,5-krát vyššie riziko)
→ Fibrilácia predsiení a ďalšie ochorenia srdca
RF s nižšou preukaznosťou
a len potenciálne ovplyvniteľné
→ Obezita (BMI – viac ženy, abdominálny typ obezity – muži)
→ Konzumácia alkoholu (do 90 g denne je riziko nižšie; väčšie dávky – vysoké riziko)
→ Drogová závislosť (amfetamín, kokaín, heroín) → Hyperkoagulačné → Hormonálna substitučná liečba → Orálne kontraceptíva → Zápalové procesy
Hemoragické cievne príhody
Subarachnoidálne krvácanie (5 až 10 %) je spôsobené najčastejšie krvácaním z vakovitej tepnovej vydutiny. Rizikovými faktormi vzniku takejto vydutiny (aneuryzmy) je
hypertenzia, konzumácia alkoholu, drog, fajčenie, vysoká
hladina cholesterolu. Prvým prejavom je prudká bolesť hlavy, často s meningeálnym dráždením. V ťažších prípadoch
sú prítomné poruchy vedomia rôzneho stupňa. 12 % pacientov zomrie ešte pred príchodom do nemocnice. Celkove 25
% pacientov zomrie do troch mesiacov. 40 % prežívajúcich
má následné poškodenie poznávacích, motorických alebo
senzorických funkcií.
Krvácanie do mozgu tvorí 10 až 15 % všetkých NCMP.
Najčastejším rizikovým faktorom je hypertenzia, ktorá je
prítomná až v 78 až 88 % týchto príhod. Krvácanie utláča
okolité štruktúry. Účinok útlaku znásobuje vznik mozgového opuchu. Najčastejšími prejavmi sú zvracanie, bolesti
hlavy a meningizmus. Pri väčších krvácaniach sú prítomné poruchy vedomia, ktoré sa zhoršujú i počas prvých dní
pobytu v nemocnici. Úmrtnosť sa pohybuje medzi 23-58 %.
Výskyt dlhodobých následkov je rovnaký ako po ischemických príhodách. Vážnejšie postihnutie CNS sprevádzajú obvykle poruchy vedomia, ktoré môžu byť kvalitatívne alebo
kvantitatívne.
Pri kvalitatívnych poruchách vedomia je zmenený obsah vedomia, najmä poznávacie funkcie. Prejavujú sa poruchami myslenia a orientácie a neprimeraným konaním.
Delírium sa vyznačuje poruchami pozornosti, dezorientáciou, poruchami myslenia. Vyskytuje sa ilúzie a halucinácie. Chorí nie sú schopní udržať pozornosť alebo zmeniť
zameranie pozornosti. Vyskytujú sa poruchy cyklu spánku a bdenia. Vo dne bývajú chorí unavení a spaví, v noci
nepokojní a zmätení. Amentný stav je charakterizovaný
dezorganizáciou myslenia, poruchou pamäte a prítomnosťou dezorientácie. Nie sú prítomné halucinácie ani ilúzie.
Obnubilácia, čiže mrákotný stav, sa vyznačuje náhlym začiatkom a náhlym koncom, úplnou amnéziou (strata pamäte – pozn. red.) a kvalitatívnou poruchou vedomia. Trvá
niekoľko sekúnd až niekoľko dní.
Rozdelenie NCMP podľa príčiny vzniku (podľa Ehlera)
Ischemické cievne príhody
Typ NCMPVýskyt (v %)
Ischemické NCMP
80 %
Krvácanie do mozgu
12 – 15 %
Subarachnoideálne krvácanie
5 %
Iné (napr. trombóza)
2 – 3 %
Pri kvantitatívnych poruchách vedomia nachádzame
poruchy bdelosti rôzneho stupňa. Pri somnolencii (ľahkej
poruche vedomia) chorý pospáva, dá sa ale ľahko prebudiť
slovným podnetom alebo dotykom. Jeho reakcie sú spomalené, odpovedá s dlhšou latenciou, ale je schopný verbálnej
komunikácie. Pri sopore sa už chorý nedá prebudiť slovným podnetom, ale len silnejšou a často bolestivou stimuláciou. Reaguje len krátkym slovom, často len zamrmle,
motorická reakcia má obranný charakter. Kóma je hlboké
bezvedomie, keď chorý nereaguje na vonkajšie podnety
a kontakt s ním nie je možný.
NCMP patria k život ohrozujúcim stavom. Ich diagnostika a liečba patrí do rúk lekára.
4/2013 | bedeker zdrav ia 49
f eng - š u e j
Päť energií
feng-šuej
—
PhDr. Nina Harňáková
certifikovaná profesionálna poradkyňa feng-šuej
Cyklus prvkov je elementárnou súčasťou tak čínskej medicíny, ako aj umenia harmonizácie priestoru,
v ktorom žijeme a pracujeme – feng-šuej.
Päť živlov
Pre život v zdraví a harmónii potrebuje mať okolo seba i v sebe vyvážených
päť prvkov (elementov, energií). Ide
o kruhový cyklus, v ktorom jeden prvok vytvára ďalší a ten následne ďalší.
Na začiatku cyklu je Drevo, ktoré živí
Oheň, z Ohňa vzniká Zem, zo Zeme
vzniká Kov, na Kove sa vyzráža Voda
a bez Vody niet Dreva... Tento cyklus
v smere hodinových ručičiek je pozitívny, hovoríme o cykle tvorby. Ak sa
pohybuje opačne, „v spätnom“ chode,
sú prvky oslabené, a ak stoja proti
sebe, ide o cyklus skazy, deštrukciu.
Podľa východnej astrológie dostáva spolu s dátumom a hodinou narodenia každý človek aj určitý počet
jednotlivých prvkov (spolu osem = deň,
mesiac, rok, hodina krát dva elementy
z kmeňov a vetiev = Ba Zi). Ak niektorý
element prevažuje, alebo naopak výrazne chýba, je ohrozený aj ten orgán
v tele, ktorý danému prvku prislúcha,
napríklad chýbajúca Zem má za následok náchylnosť na ochorenie žalúdka,
pankreasu, sleziny a svalov.
Drevo
Súvisí s plánovaním, začiatkom nových projektov, s marketingom, predajom i vzdelávaním. Je to cyklus
otvorenia. Vitalita, aktivita. Ak je
energia Dreva príliš zastúpená alebo
prevažujúca, potom si na seba vezmeme príliš veľa práce, ktorú nevieme
dotiahnuť dokonca.
50 bedeker zdrav ia | 4 /2013
Pripomeňme si, čo predstavuje živel (element) dreva: nielen drevo
samotné a výrobky z neho ako papier,
ďalej rastliny, ale aj všetko čo „rastie“
do výšky, napr. stĺp, vysoká úzka skriňa, mrakodrap.
Oheň
S jeho energiou súvisí veľké pracovné
nasadenie, spoločenský styk, ale aj zábava a výbušnosť. Stúpajúca energia
v primeranom zastúpení ohňa povzbudí k práci, ale jej nadmiera vedie k vyčerpaniu alebo syndrómu „vyhorenia“.
Oheň predstavujú nielen ohnivé
farby (červená, oranžová), ale aj tvary
špicaté a trojuholník. Oheň, to je aj
prst namierený na niekoho či niekam.
Je to energia výbušná, stúpajúca, vytryskujúca. Príkladom „stavieb“ ohňa
sú kostoly, pyramídy – ohnivý živel
má aj duchovný a spirituálny podtón.
Zem
S týmto živlom súvisí solídnosť, pevnosť, spoľahlivosť, racionalita, koncentrácia i rozvaha. Potrebujú ho nevyhnutne ľudia pracujúci v službách
a zdravotníctve, ale aj v personálnom
manažmente. Priveľa energie Zeme
prináša chaos do života a tendenciu
myslieť len vo svoj prospech. Ak Zem
chýba, sme naivne obetaví.
Zem – to sú štvorce, obdĺžniky,
keramika, piesok, hlina, zemité farby
a žltá, prírodné tkaniny ako bavlna,
ľan, hodváb. Zem, to je klasický pane-
lový alebo tehlový obytný dom pravidelného tvaru.
Kov
Súvisí s múdrosťou, schopnosťou triediť, organizovať a uvažovať, byť kreatívny, dokončiť prácu. S ním súvisiace
činnosti sú účtovníctvo, výroba, navrhovanie aj výskumi, všade kde sa
vyžaduje dobré analytické myslenie
a presnosť. Ak je energie kovu priveľa,
sťažuje to používanie nových postupov v práci a laterálne myslenie. Ak
chýba, nevieme sa sústrediť.
Kov – to je oblý tvar, príkladom
je ľudská lebka a vajíčko. Sem patria
všetky druhy kovov, a ich farby, strieborná, zlatá, medená, bronzová, biela
aj čierna.
Voda
Všetky činnosti vyžadujúce komunikáciu, ale aj umelci, spisovatelia,
filozofi, a liečitelia majú profesie
s energiou Vody. K tomu sa pripája
meditatívna stránka vody, jej schopnosť „prenikať všade“, plynúť, podporuje aj vedeckú prácu a jej výsledkom
sú priekopnícke myšlienky a inovácia. Príliš veľa Vody vedie k depresii
a zasnenosti.
Voda je – okrem tej najdôležitejšej – pitnej vody, aj vlnitý a oblý tvar,
hĺbka, sila aj pohyb, modrá, čierna,
schopnosť prispôsobiť sa. Voda, to je
diaľnica, ale aj kľukatá horská cesta.
Sklo aj zrkadlo, nariasený záves...
Všetko pre zdravý úsmev vašich detí
Úsmev našich detí je ten najkrajší dar. Union zdravotná poisťovňa, a. s. myslí na to, aby bol zdravý a žiarivý. Pre svojich
detských klientov pripravila program prevencie, ktorý prispieva k zdravému úsmevu bez zubného kazu. Pečatenie zubov
patrí k výkonom detskej stomatológie a preventívnej stomatológie, je optimálne ho vykonať ihneď po prerezaní prvých
stálych zubov, čiže okolo 6. roku veku.
Ako vzniká zubný kaz?
Žuvacie plôšky na zuboch, t.j. ryhy, jamky sú ťažko očistiteľné vláknami zubnej kefky a u malých detí je väčší predpoklad
nedostatočného očistenia. V ryhách ostávajú zvyšky nedostatočne vyčistenej potravy a tým i vyššia koncentrácia baktérií.
Ako mu vieme zabrániť?
Pri pečatení zubár zaleje stoličky hmotou, ktorá sa podobá bielej plombe a vytvrdí ju ultrafialovým svetlom. Toto ošetrenie je pre pacienta bezbolestné. Zapečatenie zuba je vlastne vytvorenie hladkého povrchu zuba, čo umožňuje jeho
jednoduchšie vyčistenie.
Pečatenie vydrží tri až päť rokov, teda kým sa nezhryzie alebo nepoškodí iným spôsobom. Zhryzené pečate sa dajú zapečatiť nanovo. Mnohoročné výsledky pečatenia stomatológmi jednoznačne potvrdili, že pečatenie rýh zadných zubov
podstatným spôsobom znižuje tvorbu zubného kazu a je ekonomicky najvýhodnejšia ochrana pred zubným kazom.
Výhody pečatenia zubov:
Bezbolestné ošetrenie
Jednoduchšie čistenie zubov (vytvorenie hladkého povrchu zuba)
Zníženie tvorby zubného kazu
Ekonomicky najvýhodnejšia ochrana pred zubným kazom
Union zdravotná poisťovňa, a.s. poskytne príspevok
vo výške 7 EUR/zub na výkon pečatenia zubov (zdravých stoličiek č. 6 a 7) pre poistencov vo veku 5 až 10
rokov vrátane.
K
SA
NÁM t R
O
VŠETK
ME
O
BÍ
RIDAJ
E tP
TE
VI
My v Union zdravotnej poisťovni veríme, že zdravie je na
prvom mieste.
ŠE
E VA ZDRA
PR
•
•
•
•
PSYCHOLÓG I A
Neurotické
poruchy detí
Patria medzi najobvyklejšie ochorenia našej populácie. Vznikajú z vonkajších alebo vnútorných duševných konfliktov
človeka rôznej intenzity, ktoré ovplyvňujú jeho osobnosť. Podľa súčasných psychologických štatistík na ne trpí každý
piaty človek. Možno práve preto sa slovo neurotik stalo súčasťou nášho slovníka a jeho hanlivý obsah nám svojsky
vysvetlí dospelý, ba aj dieťa.
­­­—
Mgr. Mária Hrtanová
špeciálna pedagogička, Pedagogicko-psychologická poradňa Senec
Prečo?
Úzkosť a strach prežil v živote každý z nás. Príroda nám
dala do vienka strach, aby sme sa ochránili pred nebezpečenstvom, ale aj úzkosť – nepríjemný emocionálny stav,
akási prípravná fáza, aby sme ohrozeniu predchádzali
a zbytočne neriskovali ohrozenie zdravia a života. Intenzita týchto psychických stavov je u každého človeka individuálna, ale môže prerásť až do chorobných prejavov úzkosti – fóbií, pri ktorých je prežívanie neprimerané a trvá
aj napriek tomu, že nebezpečenstvo sa pominulo. Negatívne emócie v človeku zostávajú a vedú ho k tomu, že sa
vyhýba niektorým situáciám, ľuďom, miestam, zvieratám,
predmetom, ba dokonca očakáva nebezpečenstvo už aj pri
pomyslení na ne. Strach ho bezdôvodne obmedzuje, znepríjemňuje mu život a nedovolí mu vykonávať niektoré nevyhnutné a bežné životné činnosti.
tériu a psychasténiu. Pri neurasténii na záťažovú situáciu
reagujeme pocitmi únavy a vyčerpanosti, nechutenstvom,
zvracaním, potením, trasením rúk, bolesťami hlavy, brucha, chrbta, poruchami hybnosti, zraku, sluchu, zabúdaním, nesústredenosťou, roztržitosťou, poruchami spánku
a celkovou vyčerpanosťou.
Hystériu charakterizuje náhla emocionálna labilita človeka s afektívnymi prejavmi a s neopodstatnenými záchvatmi úzkosti, strachu, hnevu či egocentrizmu. V popredí psychasténie je nedôvera v samého seba s nutkavými
myšlienkami a konaním, ktoré prerastajú až do neopodstatneného vystupňovaného fóbického strachu.
Príčiny vzniku neuróz sú individuálne a rozmanité. Podľa
faktorov vzniku ich môžeme rozdeliť na vnútorné osobnostné predispozície, s ktorými sme sa narodili ako napríklad
dedičná krehkosť nervovej sústavy – vrodená úzkostnosť,
temperamentové danosti alebo iné podmienené psychické
poruchy. Veľký podiel na vzniku neuróz má aj pôsobenie
z vonkajšieho prostredia ako napríklad psychická trauma
po úraze, ohrození života, z negatívneho zážitku, z fyzického alebo sexuálneho zneužívania, z neprimeranej výchovy
s nevhodným spôsobom komunikácie, s nerešpektovaním
vekových a intelektových osobitostí, so zmenami v pracovnom, spánkovom, stravovacom režime, alebo v napodobňovaní rodičov, ktorí rovnako neprimerane zvládajú záťažové
situácie zo života.
Viacero symptómov v rôznych kombináciách
Tri základné typy
V psychológii sa neuróza definuje ako duševná nerovnováha spôsobujúca úzkosť, ktorá sa prejavuje fyziologicky – búšením srdca, suchom v ústach, problémami s dýchaním,
závratmi, mdlobami, kŕčmi a psychologicky obavami z potenciálneho nebezpečenstva, pocitmi ohrozenia, strachom
zo straty sebakontroly, nervozitou a inými zmenami, ktoré
otrasú základmi našej osobnosti. Podľa prejavov sa neurózy rozdeľujú na tri základné typy – na neurasténiu, hys52 bedeker zdrav ia | 4 /2013
V poradenskej praxi sa stretávame s deťmi, ktoré majú jeden
alebo viacero symptómov neurózy v rôznych kombináciách. Rodičia obyčajne prichádzajú do zariadenia so žiadosťou o pomoc až vtedy, keď o ich problémoch už vedia všetci
naokolo, len oni si nepripúšťajú, že ich dieťa trpí neurózou.
V predškolskom veku najčastejšie riešime neurotickú separačnú úzkosť – strach z odlúčenia od rodičov, alebo blízkych osôb v spojení so zhoršeným sociálnym fungovaním
dieťaťa v cudzom prostredí. V tomto vývinovom období sú
PSYCHOLÓG I A
časté aj neopodstatnené obavy detí – devastujúci strach z neznámych a nových vecí, zo zmien prostredia, z niektorých
ľudí, zvierat, ktoré vyúsťujú až do abnormálnych stupňov
fóbických prejavov. Nezriedka riešime aj súrodeneckú rivalitu – žiarlivosť, ktorá má za následok nezvyčajné zhoršenie
sociálneho fungovania dieťaťa. V piatom roku života môže
vzniknúť v prípade detí z rizikových sociálnych skupín reaktívna porucha príchylnosti, ktorú charakterizujú abnormality v sociálnych väzbách – vtieravá emocionálna väzba
k cudzím osobám, alebo naopak bojazlivosť až plachosť, či
ohrozujúca agresia voči rovesníkom.
V školskom veku nám pribúdajú klienti, ktorí ťažšie zvládajú adaptáciu v školskom prostredí, alebo trpia prílišnou
zodpovednosťou za svoj výkon v rovesníckej skupine a neprimerane kriticky sa hodnotia. V tejto vekovej skupine sa
vyskytuje aj mnohopočetná skupina detí so sonygofágiou
– obhrýzaním nechtov a kože pri zvládaní úloh či záťažových situácií. Mladší žiaci mávajú problémy v komunikácii
v škole. Kvôli elektívnemu mutizmu (narušenie komunikačnej schopnosti, kedy dochádza k strate artikulovanej reči
– pozn. red.) nedokážu v istom prostredí používať reč, alebo
zápasia s neorganickými poruchami v zrozumiteľnosti reči
– hovoria rýchlo, ticho, zajakávajú sa. Vyskytne sa aj neorganická enuréza – opakované nočné pomočovanie a neorganická enkopréza – spontánne, mimovôľové uvoľňovanie
stolice na neprimeraných miestach, či motorické, vokálne
a kombinované motoricko-vokálne tikové poruchy tela.
Čo poradiť rodičom?
Včasná terapia neuróz je nevyhnutná, a ak sa s ňou začne
dostatočne skoro, má dobré predpoklady úspešnosti liečby.
Zmeny by mali nastať aj v rodine. Treba si položiť niekoľko
základných otázok typu: Je náš rodinný výchovný model
optimálny? Neprenášame svoje strachy a úzkosti na deti?
Neprajeme si v hĺbke duše, aby naše dieťa patrilo iba nám?
Máme primerané nároky, nevyžadujeme od dieťaťa neprimerané výkony, neporovnávame ho? Nenarúšame vývin
jeho sebavedomia posmeškami a netaktnými poznámkami? Nie sme príliš autoritatívni alebo naopak benevolentní? Dávame dieťaťu priestor na sebarealizáciu a prekonávanie prekážok vlastnými silami? Nie je životospráva
našich detí nestabilná a nezdravá? Ak je niektorá odpoveď rozporná zamyslime sa, vyhľadajme odbornú pomoc,
riešme problémy svojho dieťaťa. Lekárska veda dokáže
v súčasnosti určiť, aké chemické narušenie v mozgu vzniká
a navrhnúť spôsob účinnej medikamentóznej liečby. Veľmi
úspešne sa realizuje riešenie neuróz expozičnou terapiou –
terapiou postupného vystavovania klienta obávaným situáciám v kombinácii s kognitívno-behaviorálnymi terapiami založenými na racionálnom vysvetľovaní a logickom
zdôvodňovaní sitácií. Pre deti sú príťažlivé aj virtuálne
počítačové terapie v kombinácii s farmakoterapiou.
Čo dodať na záver? Doprajme našim deťom racionálne
a uvážené spracovanie životných situácii bez negatívnych
emócii, strachov a úzkostí.
4/2013 | bedeker zdrav ia 53
K ar d iológia
Preventívna
kardiológia
—
prof. MUDr. Zoltán Mikeš, DrSc. FESC
Kardio-vaskulárne ochorenia sú celosvetovo na prvých priečkach úmrtnosti a chorobnosti populácie. Konštatovanie platí
nielen pre hospodársky rozvinuté krajiny, ale aj pre krajiny rozvojové. Celosvetovo zomierajú na ochorenia srdca a ciev milióny ľudí.
Okrem medicínskej problematiky majú kardio-vaskulárne
ochorenia aj celospoločenský a sociálny rozmer. Úmrtie a invalidizácia vyraďujú z pracovného procesu aj populáciu v aktívnom veku, čo znamená celospoločenskú stratu. Z uvedených
dôvodov je pochopiteľná snaha o prevenciu kardio-vaskulárnych ochorení. Prevencia však nie je výdobytkom modernej
epochy. Huang Chung (Čína, 2600 pred n. l.) ešte pred Hippokratom konštatoval, že „výborný lekár chorobám predchádza,
dobrý lekár lieči pred vypuknutím príznakov a podradný lekár lieči chorobu“. Míľnikom v histórii modernej preventívnej
kardiológie je Framinghamská štúdia. Bola zahájená v roku
1948 a sledovaním viac ako 5000 osôb položila základ teórii
rizikových faktorov aterogenézy. Početné štúdie jej závery potvrdili a rozvinuli. Dnešná koncepcia delí rizikové faktory na
ovplyvniteľné a neovplyvniteľné. K neovplyvniteľným patrí
vek, mužské pohlavie a pozitívna rodinná anamnéza aterosklerotických ochorení. Medzi ovplyvniteľné sa radia fajčenie,
hypertenzia, dyslipidémia (vysoká hladina LDL- a nízka hladina HDL-cholesterolu, hypertriacylglycerolémia), diabetes mellitus, telesná inaktivita a obezita. Nezanedbateľný je aj vplyv
psychických stresov na kardio-vaskulárne zdravie. V súčasnosti poznáme viac ako 230 dokázaných či predpokladaných
rizikových faktorov aterogenézy.
Stratégia prevencie
Musí vychádzať zo skutočnosti, že aterogenéza sa vyvíja od
mladosti nepozorovane a v čase objavenia klinických príznakov je už v pokročilom štádiu. Manifestácia kardio-vaskulárnych ochorení úzko koreluje so životným štýlom a s ovplyvniteľnými rizikovými faktormi. Zásady správnej životosprávy by
mal dodržiavať každý od útleho veku. Správna životospráva je
zašifrovaná kódom : 0 3 5 140 5 3 0. Dešifrovací kľúč je nasledovný: 0= žiadne fajčenie; 3= prechádzka aspoň 3 km denne alebo
30 minút miernej telesnej aktivity; 5 = aspoň 5 dávok ovocia
a zeleniny za deň (cca 500g ošúpanej zeleniny, resp. priamo
konzumovaného ovocia) 140 = systolický tlak krvi menej ako
140 mmHg ; 5= hladina celkového cholesterolu v sére menej ako
54 bedeker zdrav ia | 4/2013
5 mmol/l, 3 = hladina LDL-cholesterolu menej ako 3 mmol/l ;
0 = žiadna nadváha či diabetes. Je dokázané, že denný príjem
30 g orechovej zmesi (t. j. naplnený 0,5 ml pohár) už po roku
preukázateľne znižuje výskyt kardio-vaskulárnych ochorení.
Preventívne opatrenia by mali byť orientované prednostne na
ohrozené osoby. Považujú sa za ne pacienti s dokázaným aterosklerotickým ochorením, ako aj osoby bez chorobných príznakov, ktorých desaťročné kardio-vaskulárne riziko presahuje
5 % podľa rizikovej tabuľky Európskej kardiologickej spoločnosti. Za rizikové sa považujú aj osoby s cukrovkou 2. typu
a osoby s nálezom bielkoviny v moči, ďalej pacienti s poškodením cieľových orgánov a ľudia s pozitívnou rodinnou anamnézou. V prípade vysoko rizikových osôb sú cieľové hodnoty
prísnejšie (TK menej ako 130/80 mmHg, LDL-cholesterol menej
ako 2 mmol/l, glykémia menej ako 6 mmol/l).
Úzka spolupráca
Kardio-vaskulárna prevencia si vyžaduje úzku spoluprácu
lekára a pacienta. Spoluprácu zhoršujú nízky sociálno-ekonomický stav, sociálna izolácia, stresové situácie, negatívne
emócie (depresia, úzkosť a nepriateľstvo). Určité úspechy sa
dosiahli v boji proti fajčeniu, hypertenzii a dyslipidémii. Žiaľ,
obezita, diabetes mellitus 2. typu a počet telesne inaktívnych
osôb celosvetovo narastajú. Prevencia kardio-vaskulárnych
ochorení je problém celospoločenský a vyžaduje si aj podporu
štátnych orgánov. Potvrdzujú sa tak slová Virchowa, ktorý už
v r. 1847 povedal, že „medicína je rovnako sociálna, ako aj biologická veda. Politika nie je nič iného, ako medicína vo veľkých
rozmeroch“.
Dosiahnuť vytýčené ciele je ťažké, ale nie nemožné. Dokazuje
to úspešnosť projektu Severná Karélia vo Fínsku. V tomto regióne, kde bola najvyššia kardio-vaskulárna úmrtnosť a chorobnosť, sa podarilo cielenou, intenzívnou a sústredenou zdravotníckou osvetou dosiahnuť zmenu životného štýlu populácie
a následne pokles úmrtnosti a chorobnosti na ochorenia srdca
a ciev.
4/2013 | bedeker zdrav ia 55
PRE VENC I A
Prevencia
pri ochoreniach prostaty
­­­—
MUDr. Roman Sokol
Privátna urologická ambulancia
Rakovina prostaty je tretie najčastejšie onkologické ochorenie mužov. Ročne sa na Slovensku diagnostikuje
približne 1 200 až 1 400 nových prípadov. Ide o veľmi alarmujúce číslo, keď si predstavíme, že denne pribudnú
približne traja až štyria noví pacienti. V Českej republike sa ročne zistí rakovina prostaty asi štyrom tisíckam mužov.
Rozlišujeme tri rôzne štádiá karcinómu
prostaty (CaP) – lokalizované, lokálne
pokročilé a diseminované – metastázujúce. Vyliečiť sa dá jedine štádium, ktoré
je lokalizované, iné štádiá sa už nedajú
vyliečiť. Cieľom prevencie je teda diagnostikovať čo najviac mužov s rakovinou
prostaty v štádiu, kedy sa dá ochorenie
vyliečiť. Ideálny pomer je 80/15/5 percent
v pomere lokalizovaný, lokálne pokročilý
a metastázujúci karcinóm prostaty. Cieľom je diagnostikovať aspoň 80 percent
mužov s kurabilným, vyliečiteľným karcinómom prostaty. Na Slovensku je pomer približne 40/30/30, čo nie je dobrá
vizitka.
Rozdiel vo vnímaní
Ženy sa vo všeobecnosti dožívajú vyššieho veku. Jedným z dôvodov je, že vo
zvýšenej miere dbajú o svoje zdravie a na
rozdiel od mužov nepodceňujú význam
prevencie.
Na preventívne vyšetrenie má nárok
každý muž, ak je poistencom Všeobecnej
zdravotnej poisťovne, tak jedenkrát za
tri roky po dovŕšení veku 35. roku veku.
Ak je poistenec Dôvery alebo Unionu, po
dosiahnutí 50. roku veku. Veľké množstvo mužov si myslí, že keď nemá žiadne ťažkosti s močením, nemusí trpieť
rakovinou prostaty. Opak je pravdou. Aj
muž, ktorý nemá žiadne ťažkosti, môže
mať rakovinu prostaty. Samozrejme, že
platí aj pravidlo, že ak má muž problém,
nemusí, ale môže mať rakovinu prostaty.
Ochorenie postihuje mužov prevažne vo
56 bedeker zdrav ia | 4/2013
vyššom veku, zvyčajne po päťdesiatke.
To ale neznamená, že muž mladší ako
50 rokov nemôže mať rakovinu prostaty.
Preto sa odporúča preventívne urologické vyšetrenie aspoň jedenkrát za tri roky
po dovŕšení 40. roku života. Preventívne
vyšetrenie je zdarma a hradia ho všetky
zdravotné poisťovne. Vyšetrenie pozostáva z odberu anamnézy (otázky týkajúce
sa zdravotného stavu), objektívneho vyšetrenia, vyšetrenia moču, odberu krvi,
vyplnenia dotazníkov zaoberajúcich
sa problémami s prostatou a erekciou,
vyšetrenia prostaty cez konečník, ultrasonografie a uroflowmetrie. Až na
vyšetrenie prostaty cez konečník a odberu krvi ide o nebolestivé a neinvazívne
vyšetrenie. Pri správnom prevedení ani
vyšetrenie prostaty cez konečník nebolí,
ide len o mierne nepríjemné vyšetrenie.
Anamnéza
Pri odbere anamnézy pátrame po informáciách o urologických malignitách
v rodine. Informujeme sa o problémoch
s močením, koľkokrát chodí muž močiť,
aký má prúd moču, pátrame po prítomnosti krvavého moču a po iných problémoch. Otázka zameraná na erekciu
je neoddeliteľnou súčasťou rozhovoru.
Pri objektívnom vyšetrení si všímame
stav vonkajších genitálií, semenníkov a predkožky, často nás prekvapí
hydrokéla (zväčšenie semenníka v
dôsledku hromadenia tkanivových tekutín – pozn. red.) alebo fimóza (zúženie predkožky – pozn. red.). Odberom
krvi zistíme hodnotu s PSA – prostata
špecifického antigénu onkomarkeru
rakoviny prostaty. Pacient si domov
odnesie aspoň dva dotazníky, ktoré
môže v pokoji domova vyplniť a prinesie ich na kontrolu. Dotazníkmi zistíme závažnosť problémov s močením a
problémov s erekciou. Ultrasonografia
nám povie viac o stave obličiek, močového mechúra, o veľkosti prostaty, jej
vnútornej štruktúre. Niekedy náhodne,
aj zdravým ľuďom nájdeme kamene,
nádor, alebo iné odchýlky, napríklad
divertikle močového mechúra, alebo
zhrubnutú stenu močového mechúra.
Uroflowmetria
Ide o nebolestivé vyšetrenie, pri ktorom
sa muž vymočí do špeciálneho pisoára.
Výsledkom vyšetrenia je graf močenia,
ktorý nám napovie či muž potrebuje
alebo nepotrebuje liečbu.
Po preventívnom urologickom vyšetrení lekár oznámi jeho výsledok
a frekvenciu ďalších kontrol a vyšetrení, informuje pacienta o objektívne
preukázateľných výsledkoch a v prípade potreby odporučí vhodnú liečbu.
Pri preventívnom vyšetrení sa odhalí
najviac bezpríznakových zhubných
ochorení prostaty, práve tých, ktoré
sa dajú úplne vyliečiť. Preto neváhajte,
nájdite si čas a urobte niečo pre seba
a pre svoje zdravie a objednajte sa na
preventívne vyšetrenie. Viac nájdete na
www.prostata.sk, www.mojaprostata.sk,
www.rakovinaprostaty.sk.
P o h y bov ý apar át
Výživa pre kĺby
Medzi najčastejšie kĺbové ochorenia patrí v súčasnej dobe osteoartóza. V mladosti ňou ešte netrpíme, ale vo veku nad 65 rokov
má viac ako 70 % osôb röntgenologicky zistiteľné artrotické zmeny na kĺboch, pričom nie všetci majú subjektívne ťažkosti.
„Ochorenie postihuje celý kĺb, nielen chrupavku, ale aj okolité štruktúry vrátane subchondrálnej kosti, synoviálnej membrány, kĺbového puzdra, ligamentov a priľahlých svalov,“
hovorí prof. MUDr. Jozef Rovenský, DrSc.,
FRCP z Národného ústavu reumatických
chorôb v Piešťanoch.
Zvyčajne ide o ireverzibilné poškodenie
chrupavky a jej postupnú stratu.
„Chondrocyty ako jediné bunky chrupavky
zodpovedné za jej metabolizmus strácajú
v priebehu artrotického procesu postupne
schopnosť udržať rovnováhu medzi syntézou
a degradáciou makromolekúl medzibunkovej
hmoty. Môže sa pridružiť ešte zápal synoviálneho tkaniva, kĺb opuchne a zápalové cytokíny
deštrukciu chrupavky a okolitých štruktúr ešte
urýchlia. Strácajú sa makromolekulárne komponenty chrupavky najmä proteoglykány,
hyaluronan a kolagén,“ vysvetľuje profesor
Rovenský. Preto sa súčasná liečba osteoartózy zameriava nielen na tlmenie
symptómov, ako sú bolesť, stuhnutosť,
obmedzenie pohybu, ale aj na zachovanie týchto makromolekúl a podporu ich
tvorby.
„Intenzívny výskum kolagénu a jeho možnej
náhrady v zachovaní kolagénových štruktúr priniesol zaujímavé výsledky. Kolagén
je dominantnou zložkou chrupaviek, šliach,
úponov, kostí a kože a zodpovedá za funkčnú
integritu týchto tkanív. Okrem toho sa podieľa
na výstavbe krvných ciev a ďalších orgánov.
Charakteristickou vlastnosťou kolagénov je
prítomnosť trojitej špirály v molekule. Molekuly kolagénu sa ukladajú do supramolekulových štruktúr a dodávajú tkanivám jedinečné
biomechanické vlastnosti. Najrozšírenejším
kolagénom v ľudskom tele je kolagén typu I. Má
najmä podpornú funkciu, nachádza sa v kos-
tiach, šľachách, koži, ligamentách, v cievach
ale aj artrotickej chrupke. Kolagén sa tradične
používa v doplnkoch stravy. Už naše babičky
vedeli, že huspenina, ktorá je bohatým zdrojom
želatíny, je dobrá na kĺby. Súčasná generácia
má stravu chudobnú na kolagén, nejeme šľachy
ani kožu, mäso priam chirurgicky očistíme od
šliach, blán, kože, ktoré sú bohatým zdrojom
kolagénu,“ hovorí špecialista.
V súčasnosti sa kolagény využívajú aj
v liečbe autoimunitných aj degeneratívnych chorôb spojiva, ako sú : reumatoidná artritída, systémová skleróza,
osteoartróza a ďalšie kĺbové ochorenia.
Tieto choroby sú spojené s degradáciou
kolagénu. Preto je vhodné dopĺňať ich aj
v strave prípadne formou doplnkov výživy.
(red)
Pre radosť z pohybu v každom veku
Na kĺby Colafit
Colafit AKUT Pro
Pôsobí na kĺby komplexne, vhodný na akútne použitie
Napomáha regenerovať kĺby, väzivá a svaly. Uvoľňuje stuhlosť
Účinnosť COLAFITU potvrdená klinickou štúdiou*
93,3 % užívateľov zaznamenalo zlepšenie. Priemerné zlepšenie bolo 40 % za 3 mesiace.
* Název studie/názov štúdie: Hycol-dvojito slepá, randomizovaná, placebom kontrolovaná, multicentrická štúdia s doplnkami stravy
Colafit a Hyalfit u pacientov s osteoartrózou kolena.
Realizátor/vykonávateľ štúdie: NÚRCH Piešťany Slovensko
Colafit = ATELOKOLAGÉN
Najčistejšia forma kolagénu čistota 99,99 %
Zakúpiť možno v lekárňach, alebo na www.dacomslovakia.sk
výživový doplnok
V ÝŽ I VA
Menej známe vlastnosti
surového mlieka
—
prof. RNDr. Libor Ebringer, DrSc.
emeritný profesor
Prírodovedeckej fakulty UK
Ohrev mlieka vyššími teplotami zabraňuje premnoženiu patogénnych mikroorganizmov a umožní predĺženie jeho skladovania. Pasterizácia patrí medzi základné technologické postupy v mliekarenskom priemysle.
Jej účinnosť závisí od dĺžky a intenzity tepla: minimálne 71 °C/15 sekúnd alebo 62 °C/30 minút. Po pasterizácii ostane v mlieku zachovaných 1 – 2 % baktérií. Avšak
vysoké teploty, napríklad niekoľko sekundové ohriatie
na 135 °C pri výrobe UHT mlieka (mlieko ošetrené ultravysokotepelným ohrevom – pozn. red.) zabezpečí jeho
sterilitu. Prísne dodržiavanie pasterizačných postupov
zabezpečuje ochranu pred potravinovými nákazami
a minimalizuje kvalitatívne zmeny mlieka. Okrem senzorických zmien však môžu nastať aj zmeny v aktivite
biologicky aktívnych zložiek. Dajú sa zistiť nielen fyzikálno-chemickými analýzami, ale aj zmyslami, a to
najmä porovnávaním kvality syrov. Pasterizácia zníži
rozsah lipolýzy, proteolýzy a glykolýzy, čo ovplyvňuje
charakteristickú chuť a vôňu a predlžuje dobu zrenia.
Čo strácame pasterizáciou
Syry vyrobené zo surového mlieka obsahujú mnohonásobne viac mezofilných baktérií (laktobacily, laktokoky,
enterokoky, propionové a i. baktérie) ako syry vyrobené z pasterizovaného mlieka. Aj druhová biodioverzita
je rozsiahlejšia v syroch zo surového mlieka. Na tvorbe
chuťových vlastností chýrnych syrov (Chedar, Manchego
a Rockefort) sa zúčastňuje až 300 prchavých a neprchavých látok. Syry vyrobené zo surového mlieka sú zo senzorického hľadiska hodnotené vyššie.
Tepelná úprava znižuje aj antioxidačnú aktivitu mlieka, na
ktorej sa okrem vitamínov C, E a beta karoténu (provitamín
A) zúčastňujú aj viaceré enzýmy: superoxidáza, glutatión
peroxidáza, kataláza a niektoré srvátkové bielkoviny (napr.
β-laktoglobulín). Nedávno boli v mlieku identifikované bielkoviny angiogenín a laktogenín, ktoré hydrolyzujú DNA
58 bedeker zdrav ia | 4 /2013
a RNA patogénnych baktérií, čo vysvetľuje ich antibakteriálne a antivírusové aktivity. Ohrev spôsobuje v mlieku
rôzne zmeny, ktorých rozsah závisí od použitej teploty. Denaturácia srvátkových bielkovín začína pri 60 °C, výrazná
je pri dosiahnutí 80 °C. Na rozdiel od kazeínu, srvátkové
bielkoviny kompletne inaktivuje teplota 90 °C/5 minút. Preto pri výrobe žinčice tzv. odvarom bača starostlivo sleduje
požadovanú teplotu, ktorá má veľký podiel na kvalite tohto
tradičného ovčiarskeho výrobku. Významné sú aj zmeny
medzi imunologicky aktívnymi zložkami mlieka (α-laktalbumín, β-laktoglobulín, sérový albumín, imunoglobulíny).
Kým α-laktalbumín je relatívne termostabilný, β-laktoglobulín tepelnou úpravou stráca jednu z jeho funkcií – väzbu a prenos niektorých vitamínov. Pasterizácia podobne
znižuje aj obsah imunoglobulínu G. Niekoľko, dokonca aj
medzinárodných štúdií potvrdzuje, že surové mlieko vďaka obsahu biologicky aktívnych zložiek významne znižuje
výskyt astmy a iných alergických ochorení detí.
Mlieko obsahuje aj rôzne cytokíny. Viac TGF-β (transformujúci rastový faktor beta) sa nachádza v surovom mlieku.
Je to bielkovina, ktorá kontroluje rast a množenie normálnych zdravých buniek, ako aj niektorých rakovinových, najmä na začiatku karcinogenézy. Je to multifunkčný faktor.
Podporuje tvorbu orálnej tolerancie k vysokým dávkam antigénov a má aj protizápalové účinky. Teploty prevyšujúce
50 až 60 °C však deštruujú aj niektoré biologicky aktívne
látky rastlinného pôvodu pochádzajúce z paše. Pasterizácia
napr. znehodnotí stigmasterol (fytosterol), ktorý pomáha
chrániť chrupavky pred degeneráciou.
Za čo môžu vyššie teploty?
Inaktivujú napríklad aj inhibítor ACE (angiotensin converting enzyme), ktorý blokuje premenu angiotenzínu I
V ÝŽ I VA
na angiotenzín II. Angiotenzín II je prirodzená látka, ktorá spôsobuje zužovanie ciev a zadržiavanie tekutín. Tento
inhibítor patrí medzi biopeptidy, ktoré sa tvoria aj počas
fermentácie kyslomliečnych nápojov a syrov. Biopeptidy
tohto typu sa uplatňujú pri regulácii krvného tlaku, pôsobia preventívne ako ochrana pred vznikom hypertenzie.
Vyššie teploty znižujú kvalitu a nutričnú hodnotu bielkovín. Je to dôsledok tzv. Maillardovej reakcie, pri ktorej sacharidy reagujú s aminokyselinami peptidov a bielkovín,
ako aj s nukleovými kyselinami, čím vznikajú nerozložiteľné a stabilné produkty. Mliečny cukor reaguje najmä
s reaktívnou aminokyselinou lyzínu, výsledkom čoho je
vznik nutrične nevyužiteľných produktov, napr. furozínu
a hydroxymetylfurfuralu. Intenzita Maillardovej reakcie
sa zvyšuje so zvyšovaním teploty. Pôsobením vysokých
teplôt nad 200 °C vznikajú hnedé pigmenty (melanoidy).
Výhody pasterizácie
Pasterizácia od čias jej objavu (Pasteur 1856) našla široké
uplatnenie najmä v potravinárstve, pretože prax potvr-
dzovala, že chráni pred potravinovými nákazami. Mlieko je dobrým substrátom pre množenie aj patogénnych
mikroorganizmov. Preto hygienické nariadenia nedovoľujú predaj surového mlieka a z neho vyrobených syrov
v obchodnej sieti.
Existuje iba niekoľko výnimiek vrátane tradičnej bryndze vyrábanej zo surového ovčieho mlieka. Pasterizáciu nahrádza súbor mikroorganizmov zložený asi z 30
druhov rôznych baktérií a mikroskopických húb, v grame vyzretej bryndze je ich až jedna miliarda. Kým pasterizácia odstráni všetky mikroorganizmy, dobré i zlé,
v tradičnej bryndzi sa pomnožia iba dobré baktérie, ktoré
vytesnia patogény. V tradičnej bryndzi sú zachované aj všetky zložky pôvodného mlieka a zrelá bryndza je ešte aj obohatená o vitamíny a iné biologicky aktívne látky významné
pre udržanie zdravia. Keďže tepelným spracovaním mlieka
sa znižuje jeho nutričná hodnota, hľadajú sa nové technologické postupy, ako tomu predísť. Z alternatívnych metód sa
v potravinárstve zatiaľ využíva iba vysoký hydrostatický
tlak.
4/2013 | bedeker zdrav ia 59
ESTE T I SK Á MEDC ÍNA
Roztopiť alebo zmraziť?
Tému prináša
—
MUDr. Iveta HASOVÁ
www.mediskin.sk
Ak si myslíte, že tuk na brušku patrí iba obéznym, veľmi sa mýlite. Tí, ktorí na sebe „makajú“, o tom určite vedia svoje. Ak mu
chcete dopriať, zareaguje ako prvý, ak z neho však chcete ubrať, na rad sa dostáva na poslednom mieste. Tukovým vankúšom
sa na brušku akosi veľmi dobre darí. Pekne v centre, v teplúčku.
Nefungujú diéty, „brušákmi“ si vycvičíte iba riadnu „svalovicu“, ale tehličky nie naskočiť. A to možno ešte stále patríte do
kategórie tých reagujúcich! Keď sa vek preklopí nad magickú
päťdesiatku, s tou potvorou sa nehodno zahrávať. Tuk sa akoby magneticky usadzoval prednostne tam! Dodržiavate všetky
odporúčania – veľa pijete, pravidelne a primerane jete, dokonca 15 minút pred jedlom konzumujete olivový olej, cvičíte intervalový tréning, kombinujete ho so strečingom, relaxujete,
dostatočne spíte... Napriek tomu nič nefunguje.
Keď máte pocit, že skutočne všetko zlyháva a viete, že sami ste
na boj s tukovými vankúšikmi prikrátky, dostávajú sa na rad
estetické zákroky.
Liposukcia by rozhodne bola najistejšia, ale ide o chirurgický zákrok spojený s jazvami hoci temer nepatrnými, bolesťou
a najmä rekonvalescenciou. Pariť sa v sťahujúcom oblečení, vyradiť na čas cvičenie a na výsledný efekt a jeho (ne)dokonalosť
netrpezlivo vyčkávať? Jednoducho máte strach.
Hľadáte teda neinvazívne riešenie. V posledných rokoch vedci
zistili, že tukové bunky milujú vyvážené teplotné prostredie.
Na akýkoľvek extrém reagujú v náš prospech, teda tuková bunka zmenu nevydrží.
Kryolipolýza
Minuloročným hitom bola kryolipolýza. Sľubuje stratu objemu
ošetrenej tukovej riasy až do 20 %, no často v sľubovaných výsledkoch zlyháva. Jej nevýhodou je neúmerná dĺžka zákroku
na veľkosť ošetrenej plochy a neschopnosť homogénnosti ošetrenia. Pri kryolipolýze sa pred zákrokom aplikuje na kožu kryoprotektant chrániaci povrchové vrstvy kože. Aplikačná hlavica
kombinuje akciu vákuového podtlaku a selektívnu kryotechnológiu. Kožná riasa s tukom sa „nasaje“ do kryokomory, kde
prebieha proces schladzovania pomocou Peltierových článkov. Dochádza k riadenému odoberaniu tepla v uzatvorenom
okruhu. Keďže tuk mrzne pri vyšších teplotách ako koža, dôjde
k jeho kryštalizácii, zatiaľ čo koža zostane pôsobením prístro60 bedeker zdrav ia | 4/2013
ja len chladná. V priebehu ošetrenia klient pociťuje mierny tlak
a spočiatku lokalizovaný pocit chladu, ktorý rýchlo ustupuje.
Ošetrenie plochy veľkosti dlane trvá v priemere 45 minút. Po
zákroku pozorujeme v mieste aplikácie začervenanie kože
a „stuhnutie“ kožnej riasy, ktoré sa v priebehu niekoľkých minút vytratia. Výsledky sa dostavia od dvoch do šiestich týždňov.
Vanquish – fokusované rádiofrekvenčné pole
Je doslova „horúcim“ hitom roku 2013 a označuje sa za liposukciu tretieho milénia. Výsledky dokážu byť priam dramatické.
Po štyroch až šiestich ošetreniach strata objemu v páse až do
13 cm. Tieto výsledky vychádzajú z realizovaných štúdií a sú
potvrdené dennodennou praxou. Nikdy však nemožno zamieňať liečbu obezity s tvarovaním postavy. Vhodnými adeptmi
sú výlučne osoby s indexom telesnej hmotnosti (BMI) do 29.
Vanquish pracuje so špecifickou frekvenciou a sofistikovaným
algoritmom ladenia. Ladenie je procesom, kedy Vanquish meria v reálnom čase impedanciu podkožného tuku a prispôsobuje pole energie tak, aby sa všetka fokusovala priamo do tuku,
respektíve, aby iba v tuku došlo k premene najväčšej časti energie na teplo.
Priebeh terapie je príjemný. Nad brucho klienta sa nekontaktne
nastaví aplikátor, ktorý pokryje celú oblasť, nielen centrálnej,
ale aj bočných partií brucha, vrátane horných bokov. Rameno
je vzdialené na šírku distančného protektantu obmedzujúceho priamy kontakt aplikátora s kožou. Počas 30-minútového
zákroku obsluhujúci personál sleduje na displeji priebeh aktívnej terapeutickej krivky fokusovaného poľa, s kontrolou
dávky energie a teploty ošetrenia. Po niekoľkých minútach od
začiatku ošetrenia klient pocíti prehriatie v brušnej oblasti
spojené s príjemným vnemom. Tento pocit pretrváva približne
30 minút po ukončení terapie, súčasne s možným začervenaním, podmieneným naakumulovanou dávkou energie premenenej na teplo. Výsledky sa dostavia v priebehu štyroch až
šiestich týždňov.
S eri á l č l á nkov na pokra č ovanie o os t eoporó z e
Metodika uvoľňovania skrátených a bolestivých
svalov vhodná aj pre pacientov s osteoporózou
Antigravitačná relaxácia
podľa Zbojana
Zdravý človek má všetky základné jednotky pohybového aparátu (svaly, šľachy, väzivá, kosti) v rovnováhe. Pri ochorení
ktorejkoľvek jeho časti dochádza najskôr k preťaženiu a neskôr aj k ich poškodeniu. Vzniká stav nerovnováhy, ktorá prináša
pacientovi problémy v podobe obmedzenej pohyblivosti, oslabenej výkonnosti alebo bolesti v príslušnej časti pohybového
aparátu. Aj chronická bolesť pri osteoporóze vzniká na základe nerovnovážneho stavu medzi svalmi, šľachami a kosťami, na
ktoré sa tieto svaly upínajú.
V preťažovanom svale je zvýšené napätie, ktoré vedie k jeho
stiahnutiu a nedostatočnému prekrveniu, čo spôsobuje bolesti.
V takto dlhodobo preťažovanom svale vznikajú časom zmeny z
opotrebovania a sval sa stane funkčne slabším, málo výkonným.
Podstatou antigravitačnej metódy (AGR) je využívanie zemskej
príťažlivosti ako prirodzeného odporu zdvihnutej časti tela
počas 21 až 28 sekúnd. Jej cieľom je uvoľnenie stiahnutých
a bolestivých svalov. Je to metóda jednoduchá, ľahko použiteľná a účinná. Pacient ju vykonáva po odbornej inštruktáži sám,
takže sa stáva typom autoterapie – samonapravovania.
Najprv naučíme pacienta pohmatom zisťovať napnutie svalu,
či jeho časti. To umožní presné nasmerovanie na bolestivý
sval, či jeho časť alebo úpon, ktorý chceme ovplyvniť. Pacient
sa môže riadiť pocitom napnutosti svalu alebo bolestivosti v
napínanom svale. Ak je bolesť len mierna, odporúčame ju tolerovať. Ak je silná, má pacient zmierniť uhol zdvihu končatiny,
či trupu. Vždy však iba nepatrne, aby liečebná poloha bola tesne
pri bolestivej polohe („len milimeter“ pred bolestivou polohou).
Ďalšími podmienkami úspechu AGR sú nehybnosť zaujatej polohy – „výdrže“ a presné dodržiavanie rovnakého času výdrže aj času
relaxácie – uvoľnenia.
V úvode pacient napína svoje preťažené a bolestivé svaly (tzv.
izometrická fáza - IZM) proti odporu hmotnosti zdvihnutej
končatiny, hlavy či trupu. V tejto polohe vydrží 21 až 28 sekúnd
a potom nastáva tzv. relaxačná, uvoľňovacia fáza (RLX), pri ktorej dochádza k ústupu stuhnutosti a bolestivosti svalu. Pomocou
dýchacích exkurzií (nádych, výdych) umocňujeme efekt liečby.
1. zaujatie polohy – nehybná výdrž mierne zdvihnutých pliec,
plecia hore smerom k ušiam (obr. č. 1 a ,1 b.)
2. nádych – do maxima
3. zadržanie dychu – výdrž (v trvaní v úvode – kým sa naučíte
správne dýchať – 14 sekúnd, neskôr
21 až 28 sekúnd; časové trvanie
výdrže je nutné presne dodržať!)
4. zrušenie polohy (plecia smerom dolu, obr. č. 1 c, 1 d)
Uvádzam AGR troch najčastejších svalových skupín, ktoré nachádzame u pacientov s osteoporózou vo vysokom percente vo
zvýšenom napätí v spojení s intenzívnymi bolesťami.
Cvik AGR na trapézy
Pri bolestiach hlavy, šije, krčnej chrbtice; má päť fáz:
4/2013 | bedeker zdrav ia 61
5. výdych (v priebehu relaxácie dochádza k predĺženiu svalu,
k zníženiu jeho napätia a ústupu bolesti; nutné opäť
dodržanie času uvoľnenia – 21 až 28 sekúnd).
Cvik môžeme opakovať dva až trikrát.
Cvik na musculus psoas
Pri bolestiach v krížoch, bedrách, stehnách; musculus psoas
je hlavný ohýbač bedra; sval sa môže dostať do zvýšeného napätia – bolestivého stiahnutia pri ochorení chrbtice, ale aj pri
iných ochoreniach napr. vaječníkov, maternice a rôznych brušných afekciách; pôvodne sval zareagoval svojím „ochranným“
sťahom, sám sa však naspäť uvoľniť nedokáže, aj keď pôvodné
ochorenie je už vyliečené, a preto jeho spazmus je často príčinou opakujúcich sa bolestí v krížoch; je dôležité naučiť sa cvik
na jeho uvoľnenie; má päť fáz:
1. zaujatie polohy – ľah na chrbát, dolnú končatinu ohnúť
v bedre a v kolene do 80 stupňov (obr. č. 8 a)
AGR na adduktory stehna
(pri bolestiach v oblasti bedrových kĺbov)
1. zaujatie polohy – poloha v ľahu na chrbte s maximálnym
vonkajším vybočením v bedre, s ohnutým kolenom s jeho
následným zdvihnutím o 2 cm (obr. č. 5 a)
2. výdrž (21 až 28 sekúnd)
3. uvoľnenie 21až 28 sekúnd (koleno necháme voľne klesnúť
k podložke).
Cvik môžeme opakovať dva až trikrát.
Na záver pripomíname, že je dokázané, že dostatok pohybovej
aktivity spolu s pravidelným dlhodobým užívaním odporučeného množstva kalcia a vitamínu D, najmä vo vyššom veku, výrazne zníži riziko vzniku osteoporotických zlomenín. K zaisteniu dennej potreby vápnika prispievajú aj niektoré minerálne
vody, napríklad v kúpeľoch Lúčky, pričom sa pri ich konzumácii
nevyskytujú nežiaduce účinky ako zápcha či plynatosť.
Elena ĎURIŠOVÁ
cen
tr
um
Hl
ohov
ec
ILITA
STER
ovej
Mojžiš
– podľa
(modifikácia)
ENCIA
a
INKONTIN
ná zostav
Re
ck
gi
to
lo
– podľa
01 820
033 73
tel./fax:
.sk
www.rrc
o-re
– cvičeb
“
„Lúčky
ÓZA,
OSTEOPOR TICE
CHRB
BOLESŤ Ďurišovej
habilitačné
o.
AVY:
BNÉ ZOST
r.
CVIČE
s.
2. nádych – do maxima
3. zadržanie dychu – výdrž (21 – 28 sekúnd)
4. zrušenie polohy (dolnú končatinu vyrovnať a položiť na podložku, obr. č. 8 b)
BOLESTI
CHRBTICE,
KĹBOV,
KOSTÍ
A…
Komplexné informácie o osteoporóze
sa dočítate v najnovšej publikácii s CD
„Bolesti chrbtice, kĺbov, kostí a ...“;
CD obsahuje nahraté špeciálne cvičebné zostavy (sterilita – podľa Mojžišovej – modifikácia, inkontinencia –
cvičebná zostava svalstva panvového
dna „Lúčky“ a osteoporóza, bolesť
chrbtice – podľa Ďurišovej).
um
a
V budúcom čísle sa dočítate o liečebných pomôckach vhodných aj pre
pacientov s osteoporózou.
prim. MUDr. Elena Ďurišová
Reumatologicko-rehabilitačné centrum Hlohovec
www.rrc.sk
Príďte si zacvičiť pod dohľadom fyzioterapeuta!
5. výdych – uvoľnenie (21 až 28 sekúnd)
Možná modifikácia cviku v stoji - obr. č. 8 c.
Cvik môžeme opakovať dva až trikrát.
62 bedeker zdrav ia | 4/2013
Špeciálne cvičebné zostavy podľa Ďurišovej – upravuje
svalovú nerovnováhu, optimálna pri osteoporóze a bolestiach chrbtice rôzneho pôvodu;
podľa Mojžišovej – obsahuje samonapravovacie cviky
a účinkuje pri bolestiach chrbtice rôzneho typu; indikovaná hlavne pri neplodnosti;
Lúčky – cvičenie svalstva panvového dna; vhodná pri
problémoch s udržaním moču, zlepšuje stabilitu chrbtice a pomáha pri odstraňovaní bolesti,
sa môže naučiť každý záujemca v Reumatologicko-rehabilitačnom centre v Hlohovci po telefonickom objednaní (033-73 01 820).
NEUROLÓGI A
Alzheimerova demencia
—
prof. MUDr. Ladislav Hegyi, DrSc.
Slovenská zdravotnícka univerzita
So starnutím populácie sa dostávajú do popredia pozornosti ochorenia, ktoré súvisia
so starnutím. Jedným z nich je demencia.
Ide o rozvoj porúch viacerých poznávacích funkcií, ktoré sa
prejavujú na jednej strane poškodením pamäti (narušenie
schopnosti naučiť sa nové veci a vybaviť si naučené informácie), a na druhej strane jednou alebo viacerými poruchami
poznávacích funkcií: afáziou (porucha schopnosti vyjadrovať
sa rečou, písmom, prípadne inými znakmi, alebo poruchou
schopnosti porozumieť významu vnímaných znakov alebo
slov); apraxiou (neschopnosť plánovať a dokončiť motorické akcie, alebo kresliť alebo vytvoriť jednoduché konfigurácie); agnóziou (strata schopnosti rozpoznať predmety, osoby, zvuky,
tvary alebo vône a správne ich interpretovať); poruchou vykonávacích (exekučných) funkcií (plánovanie, organizovanie,
abstrakcia).
Pri pokročilom ochorení dochádza k horšeniu výkonu v zamestnaní alebo pri vykonávaní spoločenskej úlohy následkom
vyššie uvedených porúch.
Celkový výskyt demencie vo veku nad 64 rokov je asi 5 až 10 % a
ročný výskyt (nové prípady v priebehu roka) asi 1 až 2 %. Hoci na
Slovensku nebola urobená epidemiologická štúdia výskytu demencie, odhaduje sa, že je tu 28 000 až 56 000 dementných ľudí.
Jedným z druhov demencie je Alzheimerova demencia. Vyznačuje sa typickými štrukturálnymi zmenami. Medzi neurónmi sa hromadí β-amyloid (druh bielkoviny), čo je nerozpustná for¬ma amyloidu tvoriaceho súčasť medzibunkovej hmoty.
Vytvára senilné ložiská. V neurónoch sa hromadí tau-proteín.
Tvorí mikroskelet buniek. Bunky poškodené nadprodukciou
patologického tau-proteínu zanikajú a vznikajú tak neurofibrilárne klbká. Následkom poškodenia buniek klesá produkcia
neurotransmiterov, najmä acetylcholínu. Zmeny sú najvýraznejšie v spánkovom laloku mozgu.
Klinický obraz ochorenia na Alzheimerovu demenciu je typický. Pacient má nasledovné problémy:
vyhýba sa zložitým
problémom alebo ich
nezvláda
zabúda
stráca dôležité veci
64 bedeker zdrav ia | 4/2013
prestane vykonávať
niektoré obľúbené
činnosti
stráca záujem o dianie
okolo seba
stráca orientáciu v čase
nevie nájsť správne
slovo
zabudne, čo chcel
povedať
nestačí sledovať
rozhovor alebo
televízny program
často sa pýta na to isté
začne robiť veci,
nedokončí ich
oblieka sa neadekvátne
ročnému obdobiu
zhoršuje sa jeho
sebestačnosť
(zanedbávaním osobnej
hygieny, poruchami
výživy a nedodržiavaním
liečebného režimu)
reč sa stáva menej
zreteľnou až nakoniec
nie je pacient schopný
verbálne komunikovať
zjavuje sa inkontinencia
stolice a moču
vyskytujú sa poruchy
správania pridružené
k demencii
Demenciu môžu sprevádzať poruchy správania:
Rušivé správanie
vykrikovanie, neustále
otázky, obnažovanie,
neprístojné
sexuálne správanie,
nespolupracuje, resp.
bráni sa starostlivosti,
poruchy spánku
Nebezpečné správanie agresivita,
sebapoškodzovanie,
blúdenie, hádzanie
predmetov
Psychologické problémy apatia, mánia
(hyperaktivita),
depresia
Psychotické prejavy
ilúzie, halucinácie,
bludy, paranoja
(vzťahovačnosť)
NEUROLÓGI A
Poruchy pamäti máva väčšina ľudí vo vyššom veku. Nespôsobujú ťažkosti v bežnom živote. Výraznejšie sa začínajú
prejavovať už pri ľahšej forme Alzheimerovej dmencie poruchy poznávacích funkcií, a potom narastajú s rozvojom
demencie.
Alzheimerova demencia prebieha v určitých štádiách:
Štádiá Alzheimerovej choroby (upravené podľa FAST/GDS
škály)
Stupeň
Norma Porucha pamäti
spojená so starnutím
Mierna kognitívna
porucha
Mierna AD
Ťažkosti
bez ťažkostí problémy
s hľadaním vecí,
subjektívne problémy
s prácou
poruchu si všimne okolie,
má ťažkosti cestovať na
neznáme miesta
znížená schopnosť
vykonávať všedné
činnosti (peniaze,
užívanie liekov)
Stredne ťažká AD
Ťažká AD
Veľmi ťažká AD
potrebuje pomoc pri
výbere šiat
má ťažkosti správne sa
obliecť, nedokáže sa
kúpať, má strach nezvláda
toaletu, inkontinencia
moču, inkontinencia
stolice
Povie denne jedno až
päť slov, nie je schopný
verbálnej komunikácie,
neschopný chodiť,
nedokáže sedieť,
nedokáže sa usmiať,
nedokáže zdvihnúť hlavu
Alzheimerova demencia sa môže vyskytnúť aj v prípade
mladších ľudí, teda pred dožitím 65. roku veku. Starostlivosť o takéhoto pacienta kladie vysoké nároky na rodinu
chorého. Nemocničná starostlivosť je obvykle potrebná vo
vyšších štádiách ochorenia. So starnutím populácie sa dá
očakávať nárast výskytu tohto ochorenia.
Svetový deň Alzheimerovej choroby
21. september
Nemusí to byť len problém „s pamäťou“
Včasné rozpoznanie Alzheimerovej choroby pomáha nielen pacientom, ale aj ich blízkym. Pamätať by na to mala aj
slovenská spoločnosť, ktorá postupne starne, a preto bude ochorenie pravdepodobne postihovať stále väčšiu časť obyvateľstva. Podľa prognózy Inštitútu informatiky a štatistiky sa počet ľudí vo veku nad 65 rokov do roku 2010 zvýši až na
690-tisíc, pričom celkový rast populácie bude pomalší.
Demenciou Alzheimerovho typu (DAT) trpí v tejto vekovej
skupine každý dvadsiaty človek. Spolu teda tvoria skupinu viac ako 32-tisíc ľudí a predpokladá sa, že v roku 2030
to bude dvojnásobok. O to alarmujúcejší je fakt, že v roku
2006 sa na toto ochorenie liečilo iba 3 000 chorých. Problémom ostáva aj to, že v SR je Alzheimerova choroba pacientom diagnostikovaná zväčša až v neskoršom štádiu,
kedy má pacient už výraznejšie problémy. V takom štádiu
však už majú čiastočne zviazané ruky aj lekári a ovplyvniť
ochorenie a jeho priebeh býva oveľa ťažšie. O to dôležitejšie
je byť voči svojmu okoliu vnímavý, všímať si zmeny v správaní rodičov či partnerov.
Viac informácií o ochorení spolu s dotazníkom zverejnila
internetová stránka www.alzheimer.sk.
4/2013 | bedeker zdrav ia 65
Zvýšená citlivosť zubov –
trápenie, nádeje, sľuby a sklamania
Ostrá, náhle vzniknutá bolesť, ktorá vám vyrazí dych. Najprv je to prekvapenie, potom však zvýšite ostražitosť. Ak vám ostrá, prudká bolesť zubov bráni vychutnať si každý dúšok chladného či horúceho nápoja, potom patríte do veľkej skupiny ľudí s takzvanou
zvýšenou citlivosťou zubov, ktorá sa odborne označuje dentínová hypersenzitivita. Pozrime sa podrobnejšie, čo je jej príčinou.
Pod zubnou sklovinou každého zuba sa nachádza hlavá
zubná hmota podobná kosti (odborne dentín), v ktorej je
systém kanálikov (dentínových tubulov), ktoré sa lúčovite šíria od kostnej drene smerom k povrchu zuba.1 Tieto
kanáliky sú vyplnené tekutinou, obsahujú citlivé nervové
zakončenia a pôsobením rôznych faktorov môže dôjsť k ich
otvoreniu a vnútorný priestor kanálika začne „komunikovať“ s obsahom ústnej dutiny.2 Bolesť vzniká pri podráždení nervových zakončení, spôsobenom náhlym pohybom tekutiny v dentínových tubuloch, teda následkom
mechanického dráždenia, ale tiež náhlej zmeny teploty
(horúce/studené jedlá či nápoje), alebo zmenou chemického zloženia tekutiny v kanálikoch3. Ďalšou závažnou
komplikáciou je vytvorenie priamej komunikácie medzi
infekčným prostredím ústnej dutiny a doposiaľ sterilným
prostredím dentínu a zubnej drene.4 Môže to viesť k vzniku ochorenia hlbokých zubných tkanív a k vzniku tzv. koreňového kazu.5 Najčastejšími príčinami odhalenia dentínu v dnešnej dobe bývajú nesprávna technika používania
prostriedkov ústnej hygieny (zubnej a medzizubnej kefky, medzizubnej nite), zlozvyky (ohrýzanie ceruziek), ale
i profesionálna záťaž (hra na dychové nástroje, účinky agresívnych priemyselných plynov). Zo zdravotných dôvodov
je to v prvom rade zlá ústna hygiena (baktérie v zubnom
povlaku produkujú kyseliny, ktoré narúšajú a ničia zubnú
sklovinu), dlhodobo neliečený zápal ďasien spojený s odhalením dentínu v oblasti zubného krčka (gingiválna recesia), ďalej stavy spojené s opakovaným zvracaním (zubnú
sklovinu poškodí aj žalúdočná kyselina), ale aj nevyhovujúca zubná protéza obrusujúca zuby, časté škrípanie zubami
alebo mechanické poškodenie zubných štruktúr pokrývajúcich dentín.6
Ako riešiť túto nepríjemnú situáciu? Prvým prirodzeným
krokom je prevencia – odstránenie príčin, ktoré k vzniku
bolesti viedli, a používanie bežne dostupných prostriedkov „pre citlivé zuby“. Tomuto kroku treba venovať zvýšenú pozornosť, pretože používanie nejdeného „zázračného“ prípravku môže skončiť zbytočným sklamaním.
Z odborného hľadiska uvedené prostriedky ponúkajú dva
možné prístupy: (1) symptomatický – potláčajúci príznak
(bolesť), alebo kauzálny prístup (2) – odstránenie príčiny
vzniku bolestí. Prvotným cieľom je vždy uľaviť od bolesti, pretože symptomatická úľava má pri zvládnutí ťažkostí
svoje nesporné miesto – typickým príkladom sú zubné pasty s obsahom dusičnanu draselného, ktorý obmedzuje šírenie bolestivého signálu zo zuba ďalej do mozgu.7 Kauzálny
liečebný prístup reaguje na zásadnú podstatu aktuálneho
stavu, v rámci ktorého je bolesť iba konečným príznakom.
Zameriava sa na tri zásadné aspekty dentínovej hypersenzitivity: (1) obmedziť na minimum ďalší priechod infekcie do dentínových tubulov: pravidelná, šetrná, ale pritom veľmi dôsledná a maximálne efektívna hygiena ústnej
dutiny s dôrazom na jej antibakteriálnu účinnosť (zubná
kefka a pasta, medzizubné nite a antimikrobiálna ústna
voda; (2) zastaviť alebo aspoň spomaliť deštrukciu dentínu:
mimoriadnu úlohu zohráva maximálne efektívna fluoridácia dentínu – kombinácia fluoridujúcich prostriedkov
ústnej hygieny (zubná pasta, ústna voda; (3) uzatvoriť dentínové tubuly otvorené do infekčného prostredia ústnej
dutiny: zvoliť správny prostriedok, ktorý bude mať schopnosť kanáliky uzatvoriť (zubné pasty a ústne vody, ktoré
v ústnej dutine vytvoria vo vode nerozpustné mikrokryštáliky, ktoré uzavrú kanáliky).
Všetky uvedené náročné požiadavky spĺňa ústna voda LISTERINE® PROFESSIONAL SENSITIVITY THERAPY, ktorá
spája (1) viac ako 130 rokmi overenú antibakteriálnu účinnosť a bezpečnosť,8 (2) vysoko efektívnu fluoridáciu pri
využití takzvanej „Rapid Fusion Technology“9 a (3) uzatvára 92 % dentínových kanálikov už po šiestich použitiach.10
Ak sa stane ústna voda LISTERINE® PROFESSIONAL SENSITIVITY THERAPY súčasťou pravidelnej každodennej ústnej
hygieny, neznamená to iba dočasné obmedzenie bolesti,
ale aj priaznivý dlhodobý dopad na všetky zásadné aspekty
dentínovej hypersenzitivity.
LISTERINE® PROFESSIONAL SENSITIVITY THERAPY –
pre komplexnú odbornú domácu starostlivosť.
1 Xu C, Wang Y: Chemical composition and structure of peritubular and intertubular human
dentine revisited. Arch Oral Biol. 2012 Apr;57(4):383-91.
2 Petersson LG: The role of fluoride in the preventive management of dentin hypersensitivity and
root caries. Clin Oral Investig. 2013 Mar;17 Suppl 1:S63-71.
3 Tjäderhane L, Carrilho MR, Breschi L, et al.: Dentin basic structure and composition - an overview.
Endodont.Topics 2012,20,3–29.
4 Charadram N, Farahani RM, Harty D, et al.: Regulation of reactionary dentin formation by odontoblasts in response to polymicrobial invasion of dentin matrix. Bone. 2012 Jan;50(1):265-75.
5 Gillam DG: Current diagnosis of dentin hypersensitivity in the dental office: an overview. Clin Oral
Investig. 2013 Mar;17 Suppl 1:S21-9.
6 Grippo JO, Simring M, Coleman TA: Abfraction, abrasion, biocorrosion, and the enigma of noncarious cervical lesions: a 20-year perspective. J Esthet Restor Dent. 2012 Feb;24(1):10-23.
7 Schmidlin PR, Sahrmann P: Current management of dentin hypersensitivity. Clin Oral Investig. 2013
Mar;17 Suppl 1:S55-9.
8 Fine DH: Listerine: past, present and future--a test of thyme. J Dent. 2010 Jun;38 Suppl 1:S2-5.
9http://www.jjdentalprofessional.com/science
10 Dentine Tubule Occlusion, DOF 1 – 2012. CU_201309013
66 bedeker zdravia | 4/2013
INFOSERV I S
Asociácia diabetikov Slovenska
Bratislavský deň diabetikov
Pri príležitosti Svetového dňa diabetu sa v Bratislave v Dome kultúry Ružinov uskutoční 26. októbra 2013 v čase od 13,00 do 17,30
hod. projekt Bratislavský deň diabetikov. Podujatie je zastrešené mestskou časťou Ružinov a magistrátom hlavného mesta
Slovenska Bratislavy a tiež Asociáciou diabetikov a jej štatutárkou Annou Lazarovou.
Cieľom projektu je pripomenúť si Svetový
deň diabetu. Pri tejto príležitosti chceme
upozorniť diabetikov a širokú verejnosť
v Bratislave na akútne problémy tohto
ochorenia.
V roku 1991 Medzinárodná federácia pre
diabetes (IDF) a Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vyhlásila 14. november
za Svetový deň diabetu. Tento deň bol
zvolený podľa dátumu narodenia Fredericka Bantinga, spoluobjaviteľa inzulínu,
bez ktorého by bola cukrovka smrteľnou
chorobou.
Na celom svete si pripomína Svetový deň
diabetu viac ako 200 členských asociácií
Medzinárodnej federácie pre diabetes vo
viac ako 160 krajinách.
Bratislavský deň diabetikov sa ponesie
v znamení uvedomenia zodpovednosti za
vlastné zdravie, edukácie, správnej životosprávy a starostlivosti o pacienta - diabetika.
Medzi kľúčové posolstvá kampane patria:
• Poznajte príznaky cukrovky. Naučte
sa rozpoznávať varovné príznaky.
• Včasná diagnóza zachraňuje životy.
• Náklady na prevenciu a liečbu cukrovky sú efektívnejšie ako neskoršia
liečba komplikácií, spôsobených cukrovkou.
•
Užívajte si aktívny život a predchádzajte komplikáciám.
Program: prednášky o strave
a životospráve diabetikov, retinopatia, diabetická noha, nové
spôsoby liečby diabetu. Počas
podujatia bude bezplatné meranie glykémie a vyšetrenie očného
pozadia. Pre účastníkov budú pripravené časopisy Diabetik a Bedeker zdravia. Predpokladaný počet
účastníkov je 200.
Národný onkologický ústav otvoril komplexne zrekonštruovanú
Kliniku chirurgickej onkológie
Národný onkologický ústav v Bratislave začiatkom leta po 18-mesačnej rekonštrukcii slávnostne otvoril Kliniku chirurgickej
onkológie SZU a NOÚ. Ide o najväčšie onkochirurgické pracovisko na Slovensku, ktoré sa touto rekonštrukciou v celkovej sume
247-tisíc eur zaradilo medzi najmodernejšie zariadenia v Strednej Európe.
Rekonštrukčné práce prebiehali na lôžkových oddeleniach Kliniky chirurgickej onkológie i v ambulantnom trakte.
Vybudovala sa špičková zákroková sála,
ambulancie, nová recepcia, sociálne zariadenia, šatne, sesterské miestnosti či
sklady. Uskutočnila sa tiež rekonštrukcia vzduchotechniky, nainštalované boli
nové klimatizácie a signalizačné systémy, vymenili sa obklady, dlažby, stropné
krytiny, nábytok i ďalší inventár. Vďaka
sponzorom sa na každú pacientsku izbu
nainštalovali LCD televízory a priestory
lôžkových oddelení odteraz skrášľuje aj
33 veľkoplošných fotografií z pozostalosti známeho slovenského fotografa Karola
Kállaya.
Klinika chirurgickej onkológie SZU
a NOÚ je najväčším onkochirurgickým
pracoviskom v SR a slúži ako referenčné
68 bedeker zdrav ia | 4/2013
Prof. MUDr. Juraj Pechan, prednosta Kliniky chirurgickej onkológie LF SZU a NOÚ v novo
zrekonštruovanej ambulancii.
centrum pre riešenie najzložitejších prípadov z celého Slovenska. Overuje nové
liečebné postupy, zavádza ich do praxe
a tiež je konzultačným pracoviskom
v oblasti diagnostiky a onkochirurgickej
liečby zhubných nádorov pre zdravot-
nícke zariadenia v SR. Za rok 2012 bolo
na kliniku prijatých 2 105 novoprijatých
pacientov a 618 bolo prevzatých z iných
oddelení. Vykonalo sa 1 925 operácií. Počty prijatých pacientov a operácií boli najvyššie v celej doterajšej histórii NOÚ.
Download

BZ 4/2013 - Bedeker zdravia