1
BIOLÓGIA MLÁDEŢE A ŠKOLSKÁ HYGIENA
FYZIOLÓGIA
prednášajúci : Ing. Monika Mališová
1. BUNKY, TKANIVÁ, ORGÁNY
1.1 CELLULA (BUNKA)
25 – 75.10¹⁵ ˉ¹⁸ , veľkosť okolo 20 µm - 7,5µm erytrocyty
- 200-250 µm vajíčka
reprodukcia (okrem špecializovaných)⁺
vznik delenie zánik delenie /smrť
bunkové povrchy, cytoplazma, organely
organely - s membránou (jadro, EPR, GA, lyzozomy, peroxizomy, MT)
- bez membrány (chromozomy, jadierko, mikrofilamenty, ribozomy, centrioly)
10
12
1
11
2
13
4
9
3
7
5
8
6
Obr.Schéma typickej eukaryotickej živočíšnej bunky zobrazujúca bunkové organely
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
Jadierko
Jadro
Ribozómy (malé bodky)
Vezikula
Tvrdé endoplazmatické retikulum (ER)
Golgiho aparát
Cytoskeleton
8.
9.
10.
11.
12.
13.
Mäkké endoplazmatické retikulum
Mitochondria
Vakuola
Cytosól
Lyzozóm
Centrioly v centrozóme
2
NUCLEUS (JADRO)
genetická informácia
riadiace funkcie, deferenciácie, maturácie
replikácia a prenos genetickej informácie do novej bunky
syntéza mRNA, tRNA, rRNA
Nucleus zloţenie
jadrový obal – dva listy (perinukleárna cisterna) – gEPR; jadrové póry
chromatín – DNA a proteín – chromozómy (v mitóze)
NUCLEOLUS (JADIERKO) (rRNA, proteíny – ribozómy)
RIBOZÓMY
Ribozómy sú submikroskopické častice prítomné vo všetkých bunkách (aj v prokaryotických)
veľkosť 15–25 nm
rRNA a proteín, dve podjednotky;
ribonukleoproteínové častice (čiže sú zložené z ribozomálnej RNA a bielkovín)ň
viazané na membrány drsného endoplazmatického retikula alebo sú uložené voľne v cytoplazme
mRNA – syntéza bielkovín
vyskytujú sa solitárne - monozómy alebo viac viazaných - polyzómy (vytvárajú rozetovité,
špirálovité, slučkovité útvary); sú spojené pomocou mRNA
vyskytujú sa aj v organelách s vlastnou genetickou informáciou (mitochondrie, chloroplasty).
cytoplazmatické, gEPR
Obr. Malá a velká podjednotka ribozomu bakterií
3
ENDOPLAZMATICKÉ RETIKULUM
systém cistern, tubulov, sakulov, lamel
celkový povrch = 30 – 40x viac ako povrch bunky
endoplazmatická matrix
granulárne - drsné (rER resp. gER)
agranulárne – hladké (sER) EPR
gEPR - syntéza biekovýn (glykolyzované)
aEPR – syntéza lipidov, polysacharidov, cholesterol; glykogenlýza; Ca² ⁺
transportné retikuly; peroxizómy
GOLGIHO APARÁT
keď bunka potrebuje niečo transportovať, zväčša si zvolí dopravu cez Golgiho aparát, takto
spolupracuje s EPR; zabezpečuje však aj transport látok, ktoré sa syntetizujú priamo v tejto organele
Golgiho aparát tvorí rôzny počet diktyozómov; diktyozóm tvorí 3 -10 cisterien , ktoré sú na koncoch
rozšírené a oddeľujú sa z nich sekrečné vezikuly; súbor všetkých diktyozómov v bunke - to je
Golgiho aparát (Golgiho komplex)
Golgiho aparát oddeľuje od základnej cytoplazmy jednoduchá membrána.
kompex lamel a cisterien
transportné vezikuly z EPR, pe............... cisterien
tvorba polysacharidov, pokračuje tvorba proteínov, koncentrácia produktov z EPR do sekrečných
granúl – exocytóza
doplňovanie plazmalemmy
4
LYZOZÓMY
vnútrobunkový táviaci aparát, z GA – primárne lyzozómy
40 kyslých hydrolytických enzýmov
len transportná funkcia enzýmov do fogocytujúcich vakuol – sekundárne lyzozómy (fagolyzozómy)
sekundárne – skladovanie látok, exocytóza)
pri poškodení bunky – rozpad lyzozómov a lýza bunky (autolýza)
PEROXYZÓMY
častejšie v EPR
enzýmy na redukcii H2O2
detoxikácia alkoholu
MITOCHONDRIE
guľovité, tyčkovité, oválne organely
stovky až tisíce MT v bunke
dve membrány – vonkajšia hladká, vnútorná – cristy; matrix
mDNA
oxidácie živín – tvorba ATP
5
CENTRIOLY
dvojice kolmo na seba položených zväzkov mikrotubúl
pri jadre
pri delení jadra
okrem deviatich tripletov má aj dva prídavné mikrotubuly idúce stredom bazálneho telieska - táto
štruktúra sa označuje ako 9+2
centrozóm zohráva nezastupiteľnú úlohu pri mitotickom delení bunky - počas delenia bukového
jadra sa delí aj centrozóm a dcérske centrozómy obsahujúce po dve centrioly a vzniknuté v S-fáze
bunkového cyklu putujú k opačným pólom - medzi od seba putujúcimi centriolami sa vytvorí deliace
vretienko
CYTOSKELET
sústava mikrotubúl (tubulín), mikrofilamentov (aktín/myozín – tenšie)
dynamická organizácia cytoplazmy, transport informácií
mykrofilamenty ukotvené na dezmozómy (medzibunkové kontakty)
niektoré sú kontraktilné – pohyb
Zložky cytoskeletu sa rozdeľujú podľa hrúbky a istej miery aj funkcie:
mikrotubuly (priemer 15-25 nm)
mikrofilamenty (priemer 4–7 nm)
intermediárne filamenty (priemer 8–10 nm)
mikrotrabekuly (priemer 2 nm)
6
PLAZMATICKÁ MEMBRÁNA
fosfolipidy po dvoch stranách proteíny
ohraničuje bunku (celistvosť, tvar, ochrana)
udržiava vnútrobunkové prostredie
EXTRACELULÁRNA MATRIX
proteoglykány, polysacharidy, proteíny
kolagén, elastín, fibronektín, laminin
spojivové väzivo – viac extracelulárnej matrix ako buniek
najmenej v nervovom tkanive
TELESNÉ TEKUTINY
voda – vek, hmotnosť, pohlavie, fyziológia
muži 60%, novorodenec 77%
intracelulárna tekutina ICT – bunková voda – (40% hmotnosti dospelého muža; 28 l)
extracelulárna tekutina ECT (20% hmotnosti; 14 l – krvná plazma 3,5 l - 5%; tkanivový mok 10,5 l 15%)
podiel extracelulárnej tekutiny ECT na hmotnosť je 2,5x vyššia u novorodenca – dehydratácia skôr
a hlavne majú opačný pomer ECT k ICT ako u dospelého človeka – obrátený, teda viac ECT
transcelulárna tekutina – moč, žalúdočná a črevná šťava, žlč, sliny, komorová voda, endolymfa
a perilymfa vo vnútornom uchu, synoviálna tekutina v kĺboch a mozgomiešny mok.
Telesné tekutiny obsahujú:
- nízkomolekulárne organické látky (močoviny, glukóza, aminokyseliny),
- vysokomolekulárne organické látky (bielkoviny),
- anorganické látky (elektrolyty) majúce najväčší podiel na osmotickej hodnote telesných
tekutín (Na, Cl, K, Ca, Mg, P).
7
1.2 TKANIVÁ
výstelkové tkanivá (epitely)
spojivové tkanivá (podporné)
svalové tkanivá
nervové tkanivá
EPITEL
pevne spojené, tesne priliehajúce bunky na bazálnej membráne
krytie povrchov, výstelka dutín, resorbčná a sekrečná schopnosť, reakcia na vonkajšie podnety
Rozdelanie podľa tvaru
plošný jednovrsvový - plochý (cievna stena, podbrušnica)
- kubický (vačky štítnej žľazy)
- cylindrický (črevo) – bunky často s riasami
- cylindrický s nepravidelnými bunkami (dýchacie cesty)
plošný viacvrstvový - dlaždicovitý (zmenšovanie buniek od BM – pokožka)
- cylindrický
- prechodný (močové cesty)
trávičitý (pečeň, niektoré endokrinné žľazy)
retikulárny (týmus)
Rozdelenie podľa funkcie
krycí výstelkový (ochranná funkcia)
riasinkovitý (dýchacie cesty)
žľazovitý - exkrečné žľazy
- sekrečné žľazy
- inkrečné žľazy
- tubulózne (potné), tubualveolárne (slinné), alveolárne (mliečne)
resorbčný (bunky s mikroklkami; črevo)
zmyslový (vysoké štíhle bunky so stereocíliami; špeciálne chemické/fyzikálne podnety)
respieačný (tenučká výstelka alveolov)
svalový (dúhovka)
SPOJIVOVÉ TKANIVÁ
bunky a medzibunková hmota (produkovaná bunkami)
amorfná základná hmota (proteín – polysacharidový komplex)
vláknitá zložka (kolagénne, elastické, retikulárne)
väzivo
chrupka
kosť
cement, dentín
8
VÄZIVO
fibroblasty (-cyty), retikulárne bunky, pigmentové bunky, tukové bunky, sarkofágy, histiocyty,
žírne bunky, plazmatické .................... bunky
kolagénové vlákna, elastické vlákna, retikulárne vlákna
Druhy väziva
mezenchým (primitívne, len sieť buniek bez fibríl)
rôsolovité (ako mezenchým, ale už aj kolagénne a retikulárne vlákna)
kolagénne (najčastejšie; kolagénne vkákna)
- riedke (intersticiálne, fibrilárne) – základné usporiadanie; vypĺňa priestor medzi
tkanivami v orgánoch
- tuhé (fibrózne) – hlavne kolagénové a elasticlé vlákna, málo buniek – väzby a
šľachy
elastické (žlté) väzivo – hlavne elastické vlákna, väzy chrbtice, steny dutých orgánov
lymfoidné (retikulárne) – retikulárne vlákna s lymfocytmi, lymfatické uzliny, kostná dreň
tukovä väzivo – prevaha adipocytov, zásoba energie, termoregulácia, mechanická ochrana
- biele (veľká kvapka, brušné orgány)
- hnedé (menšie bunky s viacerými kvapkami)
CHRUPKA
pevná, tuhá, chondrocyty, kolagén, elastín, mukoproteínová matrix, chondroitínsulfát
paremchýnová (epiteloidná) – málo matrix, len v embrionálnom štádiu
hyalínna (slovitá) - 95% objemu extracelulárnej matrix; prekurzor kostí (kĺby, chrupky dýchacích
ciest)
elastická – hlavne elastín a kolagén (ušný bolec, epiglotis)
väzivová – hlavne chondrocyty (vnútrokĺbne disky, disci interverterales, symfýzy, SI)
KOSŤ
organická zložka – osseín – osteoblasty – osteocyty
anorganická zložka
novorodenec 52%, dospelý 40% organických častí
fibrilárna
laminárna - kompakta
- spongióza
9
SVALOVÉ TKANIVO
sarkoplaza myofibrily
kontrakcia
hladká svalovina – myocyty (myofibrily, svalový tonus
piečne pruhovaná (kostrová) svalovina – svalové vlákno (mnohojadrové), aktín – myozín komplex
srdcová svalovina – priečne pruhované, interkalárne disky
NERVOVÉ TKANIVO
CNS, periférne nervy
dráždivosť
nervové bunka a neuroglie (výživa, ochrana, obal)
neurón – telo, neurit (axón), dendrit
dendrity – aferentný vzruch (prijímajú podnet)
axón – myelínová pošva – eferentný vzruch
synapsie
neurolgie (podporné)
10
2. DÝCHACIA SÚSTAVA
FUNKCIE
získanie O₂ z atmosférického vzduchu – kyslík vo vzduchu 21%
odvádzanie CO₂ (katabolické deje)
fontácia
dusíku je vo vzduchu 78%
DÝCHANIE
vonkajšie (pľúcne) – výmena O₂ a CO₂ medzi krvou a vzduchom
vnútorné (tkanivové) – výmena plynov medzi krvou a tkanivami
STAVBA DÝCHACIEHO SYSTÉMU
dýchacie cesty (horné, dolné, pľúca)
nosová dutina (cavum nasi)
nosohltan (nasolarynx)
hrtan (larynx)
priedušnica (trachea)
priedušky (bronchy)
priedušničky (bronchioly)
DÝCHACIE CESTY
vnútorná cesta - sliznica (cylindrický riasinkový epitel) – hlien (žliazky sliznice) a riasinky –
prachové častice, mikroorganizmy
podslizničné väzivo s lymfatickým tkanivom
hladká svalovina – mení priesvit ciest
NOSOVÁ DUTINA (CAVUM NASI)
kosti (maxilla, os frontale, os ethmoidale, ossa nasalia); chrupavky
nosová prepážka (septum nasi)
nosové mušle (conchae nasales) – horný, stredný, dolný nosový priechod
čuchové pole (strop dutiny)
vedľajšie nosové dutiny (čelustná, čelová, čuchová, klinová)
choany – do nosohltanu...
Funkcie nosovej dutiny
predhriatie a zvlhčovanie vdychovaného vzduchu
zachytenie väčších čiastočiek vzduchu, čiastočne mikroorganizmov (vrstva hlienu); uplatnenie
produktov lymfatického tkaniva (Ig) proti infekcii
podráždenie čuchových buniek
dutiny – rezonančná funkcia (infekcie)
11
NOSOHLTAN (NASOLARYNX)
vzduch z nosovej dutiny do hrtanu
Eustachova trubica (s dutinou stredného ucha)
nosovohltanové mandle (tonsiale pharyngae) – pri ústí tuby; lymfatické tkanivo – bráni prieniku
infekcií do strednoušnej dutiny
HRTAN (LARYNX)
hrtanové chrupky (štítna, prstienková – uchytenie hlasových väzov, hlasivkové)
epiglotis
štrbina medzi hlasivkami (modulácia hlasu) – rozochvievanie vzduchom (napínanie, zblyžovanie,
rozkmitanie väzov) – základný tón (modulovaný jazykom, podnebím, perami)
muži – dlhšie väzy (hlbší hlas)
PRIEDUŠNICA (TRACHEA) a PRIEDUŠKY (BRONCHY)
podkovovité chrupky (vzadu a spolu spojené väzivom); hladká svalovina v stene
asi 12 cm dlhá, asi 1,5 cm široká a tvorí ju 15-20 podkovovitých chrupaviek
vystlaná riasinkovým epitelom
dve priedušky (bronchy) – bronchy s priemerom asi 1 mm sa nazývajú priedušničky (bronchioly)
- kostra pľúc
priedušničky sú zakončené polguľovitými vačkami – pľúcnymi mechúrikmi (alveoly)
vetvením ubúda chrupkové tkanivo
PĽÚCA (PULMO)
hrudná dutina - pohrudnica, pľúcnica (väzivová blana)
- pohrudnicová dutina (negatívny tlak) -medzi pľúcnicou a pohrudnicou je pleurálny
priestor vyplnený tekutinou a je v ňom podtlak
prvé pľúca – 3 laloky
ľavé pľúca – 2 laloky
bronchioly – 3–4 pľúcne vačky (alveoly) – priemer 0,3 mm – pol miliardy
alveoly ( jednovrstvový dýchací epitel) s kapilárami - difúzia plynov do a z krvi
12
DETSKÉ PĽÚCA
intenzívny rast
obvod hrudníka u chlapcov väčší (okrem 12–15 roku)
6. rok – objem pľúc 7 - 8x väčší ako u novorodencov
14.–15. rok – 10x väčší
dospelosť – 20-25x
alveoly – novorodenec 3 – 4x mänšie ako dospelý (25 mil.), 8.rok – 300 mil. alveol
respiračná plocha – 3 m² (novorodenec)
30 m² (8 rokov)
75 m² (dospelý)
MECHANIKA DÝCHANIA
nádych (inspirium), výdych (expirium)
nádych – aktívny pohyb – zväčšenie hrudnej dutiny a pľúc – medzirebrové svaly a bránica (pri ........)
vdych – bránica (60%) a negatívny tlak
výdych – pružnosť rebrových chrupiek, pľúc, hmotnosť pľúc
retikulárna formácia v predĺženej mieche a mozgová kôra
DÝCHANIE
nádych – muži 16x/ min., ženy 18x/ min. (viac pri práci a v teple), novorodenec až 40x/ min.
nádych – 15–20 ml kyslíku
dychový objem – 0,5 l (350 litrov za 24 hod.) – respiračný vzduch
minútová ventilácia pľúc (dychový objem x počet nádychov za minútu) – 6-8 l/min.
vitálna kapacita pľúc - nnožstvo vzduchu, ktoré je možné s maximálnym úsilím vydýchnuť po
maximálnom nádychu (ženy 3,5 l, muži 5 l, 6.rok 1,4 l chlapci a 1,. l dievčatá)
- závisí od telesnej výšky a hmotnosti, od tvaru a rozmeru hrudníku, od
spôsobu zamestnania a od trénovanosti
DETSKÉ DÝCHANIE
abnominálne – hlavne bránica (novorodenec)
kostálne - dospelý
pri dospievaní – chlapci abnominálne, dievčatá kostálne dýchanie
dychová frekvencia – novorodenec (40-50/min); 1.rok (30/min); 2.-5.rok (25/min); 8.rok (../min)
OBRANNÉ DÝCHACIE REFLEXY
obrana pred poškodením vyvolaným vdýchnutím silne dráždivých/toxických látok
zabezpečenie voľného prechodu ciest
apnotický reflex (Katschmerov) – zástava dychu pri podráždení
reflex apnoe – pri prehĺtaní
kýchanie – priechod nosovej dutiny
kašeľ – priechod dýchacích ciest
13
3. OBEHOVÁ SÚSTAVA
3.1 KRV (SANGUIS)
transportná funkcia (O₂, CO₂; živiny, odpadové látky, hormóny, vitamíny, elektrolyty)
udržuje hemostázu (pH, rozloženie elektrolytov)
obrana organizmu (leukocyty, protilátky)
zástava krvácania (bráni strate krvi pri poranení)
telesná teplota (prietokom cez orgány s vysokým metabolizmom – pečeň)
Zloţenie krvi
krvná plazma
formované elementy (červené krvinky, biele krvinky, krvné doštičky)
7-10% celkovej hmotnosti
5-6 l
normovolémia
1 erytrocyty
2 leukocyty
3 krvné doštičky
KRVNÁ PLAZMA
5% telesnej hmotnosti
pH: 7,4; farba: žltá
91% voda (získaná potravou 1000 ml a pitím 1500 ml; metabolická voda 300-500 ml),
8% organické a 1% anorganické látky
bielkoviny (proteinémia 60-80 g/l) – albumíny (45g/l), globulíny (26 g/l), fibrinogén (3-5 g/l)
tuky (lipémia 4-10 g/l) – lipoproteíny a mastné kyseliny
cukry (glykémia 4,4-6,7 mmol/l)
dusíkaté nebielkovinové látky (0,2-4 g/l) – aminokyseliny, keratín, amoniak, močovina, ...
Funkcie
bielkoviny (transport látok – väzba na bielkoviny; udržanie objemu krvi – abumíny a globulíny
prenikajú do intersticia - 5% za hodinu; udržujú pH; protilátky)
lipidy (lipoproteíny VLDL, LDL, HDL – cholesterol 1,6-2,7 g/l)
glycidy (glukóza – energia; pečeňový a svalový glykopén; stavba membrán – glykolipidy,
glykoproteíny)
ANORGANICKÉ LÁTKY
osmotický tlak plazmy, pH, objem
katióny (Na⁺, K⁺, Ca²⁺, Mg²⁺)
anióny (Clˉ, HCO3ˉ)
KRVNÉ ELEMENTY
bunkové (erytrocyty, lymfocyty)
nebunkové (krvné doštičky)
vznik z multipotenetnej kmeňovej bunky
pečeň, slezina, kostná dreň
14
ERYTROCYTY (ČERVENÉ KRVINKY)
hematokrit (muži 44± 5%, ženy 39± 4%, novorodenec o 10% viac)
počet – muži 4,3-5,3 x10¹²/l, ženy 3,8-4,8 x10¹²/l
funkcia – transport dýchacých plynov pomocou hemoglobínu, pH
Obsahujú 60% vody, 40 % sušiny
hemoglobín (červené krvné farbivo) tvorí 95% sušiny – muži 135-170 g/l, ženy 120-160 g/l,
novorodenec 120-180 g/l
hém a globín
HbF – HbA
najjednoduchšie ale najšpeciálnejšie bunky v krvi, u cicavcov nemá bunkové jadro a organely,
obsahujú krvný hemoglobín a prenášajú O₂ bez strát, sú elastické a môžu sa deformovať
životnosť červených krviniek u človeka je okolo 120 dní (štyri mesiace), zanikajú v pečeni a slezine,
po zániku z nich zostáva žlčové farbivo – bilirubín
ich počet určuje vonkajšie prostredie, nadmorská výška, stres
nemajú v sebe genetický materiál - DNA
HEMOGLOBÍN
oxihemoglobín (kyslík)
karbaminohemoglobín (CO₂)
karboxyhemoglobín (CO)
methemoglobín (oxidácia Fe²⁺ na Fe³⁺)
TVORBA ERYTROCYTOV
2.-3. intrauterinný týždeň – na povrchu žĺtkového vaku
6. týždeň – v pečeni (zaniká v žĺtkovom vaku)
12. týždeň – pečeň a slezina (hepatolienálne obdobie)
20. týždeň – kostná dreň (zaniáká v pečeni a slezine)
dospelosť – axiálny skelet, proximálne konce dlhých kostí
životnosť – novorodenec 90 dní (väčšie bunky), dospelý 120 dní (menšie bunky)
KRVNÉ SKUPINY - ABO
Krvná skupina Anglutinogén aglutinín výskyt
A
A
Anti - B
43%
B
B
Anti – A 12%
Anti – A
O
H
40%
Anti - B
AB
AB
5%
KRVNÉ SKUPINY
Rh – anglutinogény C, D, E, c, d, e
Rh+ (D, 85%); Rh- (d)
v krvi nie sú prirodzené protilátky – vznikajú len imunizáciou
erytroblastosis foetalis – rozpad erytrocytov – zvýšený obsah bilirubínu v plazme – poškodenie
mozgu
po pôrode sa podáva anti–D (zničí erytrocyty plodu v krvi matky – nenavodia imunizáciu)
SEDIMENTÁCIA ERYTROCYTOV
muži 3-8 mm/h
ženy 7-12 mm/h
za 2 hod. by nemalo byť viac ako dvojnásobok
hlavne zápalové ochorenia
15
LEUKOCYTY (BIELE KRVINKY)
dospelý 4-9 x10⁹/l, novorodenec 18-20 x 10⁹/l
granulocyty
neutorfilné (57-67%), oveľa menšie ako monocyty, mikrofágy, majú schopnosť fagocytózy
(pohlcovania)
eozinofilné (kyslé) (2-5%), hlavná úloha pri alergiách, hromadia sa v miestach vstupov parazitov v
oblasti ústnej dutiny
bazofilné (zásadité)(1%), málo pohyblivé, dôležité pri alergických ochoreniach
agranulocyty
lymfocyty T a B (24-40%), dôležité pre obranu organizmu, vykonávajú stály imunitný dozor
monocyty (3-5%), najväčšie biele krvinky, majú vysoku schopnosť fagocytózy, označenie aj
makrofágy
po narodení je viac neutrofilov, eozinofilov a monocytov
počet sa zvýši pri primaní potravy, pri námahe, pri gravidite, pri zvýšenej námahe
Funkcia
nešpecifická (vrodená) obrana
fagocytóza (pohlcovanie)
usmrtenie poškodených buniek
špecifická (získaná) obrana
tvorba špecifických protílátok (imunoglobínov) protiantigénom
vytváranie pamäťových buniek po kontakte s antigénom
z ľava do prava : erytrocyt, trombocyt, leukocyt
LYMFOCYTY
T lymfocyty (70%) – Tc (cxtotoxické – rozpoznávajú a ničia
napadnuté/poškodené bunky
Th (pomocné – regulačná úloha – pr. navodenie tvorby protilátok B
lymfocytov)
Ts (supresorové – tlmia činnosť ostatných lymfocytov)
B lymfocyty (10-20%) – po strete s antigénom produkujú protilátky a imunoglobulíny
NK bunky (10-15%) – cytotoxické
IMUNOGLOBULÍNY
IgM – prvé strtnutie s antigénom
IgG – sekundárna odpoveď
IgA – protilátky v sekrétoch
IgE – zodpovedné za alergie
IgD – na b lymfocytoch – receptor pre antigény
TRONBOCYTY
15-300 x10⁹/l
zrážanie krvi
životnosť 4 dni
HEMOSTÁZA
reakcia ciev (vazokonstrikcia)
reakcia trombocytov (provizórny trombus)
hemokoagulácia (definitívny trombus; trombín – fibrinogén – fibrín)
16
3.2 SRDCE (COR)
medzi pľúcami, 260-320 g
perikard (osrdcovník) – fibrózna väzivová blana
epikard – serózna blana na povrchu srdca
myokard – srdcová svalovina
endokard – blana pokrývajúca vnútro srdcovej dutiny
medzi perikardom a epikardom – perikardálna dutina s tekutinou
perikard
koronárna
artéria
myokardu
stena srdca
endokard
myokard
epikard
perikardálna dutina
s tekutinou
SRDCE
pravá a ľavá strana, predsieňe a komory
z ľavej komory – aorta; z pravej komory – pľúcnica
do ľavej predsiene – 4 pľúcne žily
do pravej predsiene – horná a dolná dutá žila
chlopne : trojcípa – pravá predsieň komora
dvojcípa – ľavá predsieň a komora
polmesiačikovité – komora a cieva
koronálne (vencovité) tepny – z aorty – výživa srdcového svalu
ČINNOSŤ SRDCA
Diastola (relaxácia) – komory sa plnia krvou
systola – vypudenie krvi do tepien (systole komôr predchádza systola predsiení)
systoplický objem (krv vypudená pri jednom sťahu) – 70-150 ml
minútový srdcový objem : 5-30 litrov
srdcová frekvencia – tep (za minútu) : novorodenec 140
1 rok 120
6 rokov 90
60-90/min. - za rok 42 miliónov
krvný tlak : novorodenec 80/46; 3roky 100/67; dospelý 120/80
dospelý muž 72
dospelá žena 76-80
staroba 50-65
ŠÍRENIE VZRUCHU
prevodový systém srdca – automacia
synoatriálny uzol (splavovopredsieňový) – pravá predsieň – vzruchy spôsobujú systolu presiene
z neho vlákna k artérioventrikulárnemu (predsieňovokomorovému) uzlu (zdržiavanie vruchu)
a Hisovmu zväzku, Tawarovým ramienkam a Purkyňovým vláknam – vzruch na komory a systola
RIADENIE SRDCOVEJ ČINNOSTI
vegetatívne nervy – sympaticus (zrýchlenie činnosti srdca), parasympaticus (spomalenie)
interoreceptory – zmeny tlaku
humorálne – zrýchlenie (adrenalín, tyrocín), spomalenie (acetylcholín)
17
KRVNÝ OBEH
veľký krvný obeh (telový) spolu s vrátnicovým (pečeňovým)
malý krvný obeh (pľúcny)
slezina (lien) – tvorba leukocytov, zánik erytrocytov
FETÁLNY KRVNÝ OBEH
okysličená krv a živiny cez placentu pupočnou žilou (v.umbilicalis) – časť do pečene, časť do dolnej
dutej žily 80% saturácie O₂
do dolnej dutej žily aj krv z pečene a venózna krv plodu – pri vstupe do srdca (pravá predsieň) má
krv saturáciu 67%
foramen ovale – väčšia časť krvi priamo do predsiene
menšia časť do pravej komory – pľúcnica (pľúca nezavzdušnené – cievy kladú odpor, veľká časť cez
ductus arteriosus priamo do zostupnej aorty)
z pľúc do ľavej predsiene – komora – aorta (62%)
horná časť tela viac O₂ v krvi ako spodná
odkysličená krv dvomi pupočníkovými tepnami (aa.umbilicales) do placenty
ZMENY PRI NARODENÍ
podviazanie pupočníku; nádych a rozvinutie pľúc (viac krvi ide do pľúc)
veľký prítok krvi z pľúc
vyšší tlak v ľavej predsieni – zatvorí sa foramen ovale
do 2. mesiaca sa uzavrú pupočníkové cievy
do 4. mesiaca sa uzatvorí ductus arteriosus
mohutnie svalovina ľavej komory (3x mohutnejšia ako pravej v dospelosti)
CIEVY
tepny – okysličená krv, hrubé, pevné a pružné steny (sympaticus – stiahnutie,
parasympaticus – uvoľnenie)
žily – odkysličená krv; slabšie a tenšie eteny; chlopne (ochabnutie a rozšírenie žily nad chlopňou
– varixy)
vlásočnice – výmena plynov a látok medzi krvou a tkanivami
TKANIVOVÝ MOK
tvorí sa v krvi – na arteriálnom konci kapilár (vyšší tlak), na venóznom sa vstrebáva do krvi spolu
s odpadovými látkami metabolizmu (nižší tlak)
prebytočná tekutina je odvádzaná lymfatickými cievami
LYMFATICKÝ SYSTÉM
lymfa (miazga)
zloženie podobné krvnej plazme, nižší obsah bielkovín (kapilárna stena je pre bielkoviny skoro
nepriepustná)
z krviniek hlavne lymfocyty
lymfatické vlásočnice – cievy – hrudný miazgovod (dolná a ľavá časť tela) a pravostranný miazgový
kmeň (hlava, pravá horná časť) – ústia do veľkých žíl pri srdci
Funkcia
odvádzanie tkanivového moku a čiastočiek, ktoré nemôžu byť reabsorbované
odvádzanie metabolitov, baktérií, toxíny
imunologické reakcie na antigény
miazgové uzliny – filtrujú lymfu a zachytávajú a fagocytujú cudzorodé častice; tvorba protilátok,
tvorba lymfocytov
18
19
4. TRÁVIACA SÚSTAVA (GASTROINTESTINÁLNY TRAKT)
FUNKCIA
trávenie (mechanické, chemické)
vstrbávanie (difúzia, aktivny transport)
skladovanie a postupné spracovanie potravy
ochranca (vlastmý imunitný systém, selektívna resorbcia – bielkoviny, polysacharidy – alimentárna
alergia)
odstraňovamie nestrávených látok
20
STAVBA GASTROINTESTINÁLNEHO TRAKTU
ústna dutina
hltan
pažerák
žalúdok
tenké črevo
hrubé črevo
konečník
slinné žľazy, podžalúdková žľaza, pečeň
ÚSTNA DUTINA
žuvanie (masticatio) – mechanické spracovanie
tvorba a posun sústa do hltanu
tvárové, žuvacie svaly, jazyk, svaly pri hltane
zuby (deciduálna a permanentná dentácia)
SLINY
podjazykové žľazy (mucinózne)
príušné žľazy (serózne)
podčelusťové žľazy (seromucinózne)
tvorba slín (priebežne 0,5ml/min; 4-7 ml/min; denne 2 l)
voda (99%), organické (0,7%) a anorganické (0,3%)
uhladenie sústa a ochrana sliznice (mucín)
trávenie škrobu (ptyalín) na maltózu
rozpustné látky (chuť)
ochrana (IgA, lyzozým) a čistenie ústnej dutiny
mineralizácia zubov (Ca²⁺)
PREHĹTANIE (DEGLUTITIO)
ústna fáza – sústo – jazykom do hltanu – prehĺtací reflex (dotykom koreňa jazyka) – zatvorenie úst,
zdvihnutie jazyka aj mäkkého podnebia – oddelí sa mosová dutina od hltanu
hltanová fáza – kontrakcie hltanu, uzavretie epiglotis, apnoe, uzavretie hlasiviek
pažeráková fáza – peristatická vlna
ŢALÚDOK (GASTER)
vľavo pod bránicou
na lačno 50 ml, pri prijatí potravy 1,5 l
z pažeráka – kardia – fundus (proximálna časť) – telo – vrátnik (pylorus)
proximálna časť – zásobáreň
distálna časť – spracovanie potravy (premiešavanie, drvenie) – chýmus (čiastočky pod 1 mm)
pylorus – riadi vyprázdňovanie žalúdka (sliznica dvanástnika citlivá na nízke pH),
zabraňuje refluxu (sliznica žalúdka citlivá na žlč)
ŢALÚDOČNÁ ŠŤAVA
voda , HCl, enzýmy, mucín, anorganické látky (2-3 l denne)
HCl /kyselina chlorovodíková/ - (obsah zvyšujú bielkoviny; cukry a tuky nie)
pepsinogén – pepsín
kyslé prostredie (činnosť pepsínov)
zabíja mikroorganizmy
mení ťažkorozpustné CaCO₃ na CaCl₂
redukuje Fe₃₊ na vstrebateľný Fe₂₊²⁺
koagulácia bielkovín – pomáha ich rozkladu
21
VRACANIE (VOMITUS)
obranný mechanizmus (retikulárna formácia v predĺženej mieche)
pri preplnení – silnom roztiahnutí
pri poškodení (npr. alkoholom)
pachy, pohľad, predstava, dráždenie sliznice hltanu, rovnovážneho orgánu
nevoľnosť (nausea) – slilnenie, bledosť, potenie, rozšírenie zreníc
brušný lis
TENKÉ ČREVO (INTESTINUM TENUE)
¾ tráviacej trubice (4-5 m)
má 3 časti – cvanástnik, lačník, bedrovník
dvanástnik – najkratší a najhrubší, hlavná časť trávenia
klky – zriasená sliznica (8-18 klkov n a1 mm² sliznice; celková plocha sliznice 42 m²)
chýmus – 2-4 hod.
pohyby – segmentačné a kývavé (premiešanie chýmu) a peristatické (posun chýmu)
peptiáza, sacharáza, maltáza, laktáza, lipáza
PODŢALÚDKOVÁ ŢĽAZA (PANKREAS)
endokrinná časť – (Langerhasove ostrovčeky – inzulín, glukón, somatostatín)
exokrinná časť – podžalúdková šťava – do duodena (1-2 litre denne) – tráviace enzýmy (90%
bielkovín pankreatickej šťavy) – peptidázy, amyláza, lipolytické enzýmy
neutralizuje kyslý chýmus
PEČEŇ (HEPAR)
vpravo pod bránicou, najväčšia žľaza (1,5 kg), dva laloky
produkcia žlče, detoxikácia, termoregulácia, tvorba látok potrebných pri zrážaní krvi
spoločná pečeňová tepna – okysličená krv do srdca
vrátnicová žila – krv do žalúdka, tenkého čreva a sleziny – pracovný obeh – spracovanie a ukladanie
vstrebaných látok
ŢLČ (CHOLE)
produkovaná v pečeni (0,7-1,2 l/deň) – do žlčníku (zbernica, zahusťovanie) – žlčovod – duodenum
soli žlčových kyselín – rozptýlenie tukov (lepšie trávenie)
vylučovanie bilirubínu, cudzorodých látok, produktov detoxikačných činností pečene
HRUBÉ ČREVO (INTESTINUM CRASSUM, COLON)
začína v pravej bedrovej jame – slepé črevo s červovitým výbežkom (zhluky lymfatického tkaniva)
1,5 m dĺžka
zhromažďovanie nestrávených zvyškov
vstrebávanie vody, niektorých minerálov, vitamínov
tvorba hlienu (formovanie stolice)
rozklad nestrávených zvyškov
prechod potravy 2-3 dni (ak je málo vlákniny aj dlhšie)
STOLICA
¾ vody, sušina – 10-20% anorganických látok, 30% mŕtvych baktérií, 2-3% bielkovín, 10-20%
tukov (baktérie, epitely), zvayšok – vláknina, časti tráviacich štiav
aktivita bektérií, indol, merkaptány, sírovodík
PODBRUŠNICA (PERITONEUM)
serózna blana obaľujúca orgány brušnej dutiny
nástenná; viscerálna; mezentérium – záves pre črevá
22
VÝVINOVÉ ZMENY
chrup (detský 20 zubov, dospelý 32 zubov)
sliny (do 3 mesiaca málo)
žalúdok (novorodenec – vakovitý, rastie po 1.roku; plocha k celkovej ploche GIT – novorodenec
1:19, 1.rok 1:2, dospelý 1:9; stene žalúdka sa formuje do 5.roku, potom už ako v dospelosti)
tenké črevo – predlžovanie, nárast klkov (u novorodencov sa môžu vstrebávať väčšie bielkoviny –
alergie)
hrubé črevo – intenzívny rast do 3 rokov
pečeň – (novorodenci a malé deti relatívne väčšia)
žlč – menej žlčových kysekín, cholesterolu, minerálnych solí, viac vody a hlienu)
príjem potravy – kojenec – 2-3x viac potravy vzhľadom na hmotnosť ako dospelý (intenzívny
metabolizmus)
bakteriálna flóra – cez ústa, nosohltan, konečník pri pôrode; 3.-5.deň – kojením dôjde k prevládnutiu
bacillus bifidus (v prevahe až do začiatku prikrmovania)
reflexy - ...
hryzenie – od 6.-9. mesiaca
prechod celým GIT – prirodzene živené deti 15 hod., umelo živené 20-24 hod., dospelý 40-48 hod,
defekácia – prvá (mekonium) – 12-48 hod.
METABOLIZMUS
premena látok a energií
tvorba látok na stavbu buniek, tkanív,
tvorba látok s biologickým významom (npr. enzýmy)
uvoľnenie energie pri štiepení
ukladanie kátok na prípad potreby
BAZÁLNY METABOLIZMUS
energia nevyhnutná na udržanie života (duševný a telesný pokoj, nalačno, 20°C) –
5400-8400 KJ za 24 hod. (pohlavie, vek, konštitúcia)
ľahko pracujúci 9240-10080 KJ/deň
ťažko pracujúci 21000KJ/deň
VÝŢIVA
10-15% bielkoviny, 20-30% tuky, 50-65% sacharidy
voda 1,5-2 l denne dospievajúci
vitamíny a stopové prvky
v období rastu 2g bielkovín na 1 kg hmotnosti za 24 hod. (až ´ by mala byť živočíšne)
pri dlhodobom výdaji vody (pr. potenie) – vylučujú sa soli
23
5. POHLAVNÁ SÚSTAVA
MUŢSKÉ POHLAVNÉ ORGÁNY
semenníky (testes)
vedľajšie pohlavné orgány
Mužské pohlavné orgány
1. Močovod (ureter)
2. Mechúr
3. Semenovod
4. Semenný vačok
5. Prostata
6. Močová rúra
7. Penis
8. Nadsemenník
9. Semenník
10. Miešok (skrótum)
TESTES (SEMENNÍKY)
okolo 8. intrauterinného mesiaca zostupujú
10.-30.roku – maximálne rozmery a hmotnosť (4-5 cm)
tvorba spermií – okolo 13.roku
semenotvorné kanáliky (300-350 m) – spermie
Leydigove bunky (testerón)
32°C-33°C
trenie spermií 75 dní (v epididymnis)
VÝVODOVÉ ORGÁNY
nadsemeník (epidymnis) – z neho semenovod (ductus deferens), 40 cm
prostata – pri vyústení do močovej rúry
alkalická tekutina (kyslá reakcia močovej trubice a pošvy; životnosť a pohyblivosť spermií)
semeno – spermie, sekrét bulbo-uretálnych žľiaz (35-200 miliónov v 1 ml), pod 20 miliónov
neplodnosť
VEDĽAJŠIE MUŢSKÉ POHLAVNÉ ORGÁNY
močová rúra (urethra) – z močového mechúra
penis (corpus spongium et cavernosa)
erekcia – dilatácia arteriol (NO), vazokontrakcia vén – parasypaticus (sakrálna časť) – aj tvorba
hlienu žliazok močovej trubice (alkalický)
ejakulácia – sympaticus (L1-L2) – kontrakcie ductus deferens
ŢENSKÉ POHLAVNÉ ORGÁNY
vaječníky (ovarium) – kôrová (tvoria sa tu vajíčka) a dreňová (výživa)
20.-30. rokom maximálna veľkosť (3-4 cm), zmenšujú sa po klimatériu (v starobe ⅓- ¼ veľkosti)
povrch hladký, po puberte hrboľatý
ovulačný cyklus
VEDĽAJŠIE ŢENSKÉ POHLAVNÉ ORGÁNY
vajíčkovod (tuba uterina) – 10-15 cm, riasinkový epitel
maternica (uterus) – telo (dno, rohy, hrdlo)
sliznica (endometrium), svalovina (myometrium), väzivový obal z podbrušnice (perimetrium)
pošva (vagina) – vchod pod ústim močovej rúry; hymen (panenská blana)
24
VONKAJŠIE ŢENSKÉ POHLAVNÉ ORGÁNY
dráždec (clitoris)
malé a veľké pysky ohambia (labia minor pudendi, labia majora pudendri)
Bartoliniho žľazy (aglandulae vestibuláres majores) – pošvový mukózny sekrét (pH 4,7)
ŽENSKÉ POHLAVNÉ ORGÁNY
1 vajíčkovod
2 močový mechúr
3 spona stydká
4 pošva
5 clitoris
6 močová rúra
7 vonkajšie pohlavné orgány
8 vaječník
9 hrubé črevo
10 maternica
11 krčok maternice
12 pošva
13 konečník
14 análny otvor
REPRODUKČNÝ CYKLUS
periodické opakovanie
ovariálny cyklus (vo vajíčkovodoch)
uterinálny cyklus (v maternici)
začína v puberte (okolo 13.roku) – menarché
končí okolo 45.-50.rokov – klimatérium
OVARIÁLNY CYKLUS
folikulárna fáza – rast a dozrievanie folikulov až po zrelý Graafov folikul s primárnyn oocytom
(10-12 dní od prvého dňa poslednej menštruácie)
ovulačná fáza – Graafov folikul sa vyklenuje nad povrch ovária, praskne a vyplaví sa sekundárny
oocyt (14.-16.deň)
luteálna fáza – corpus luteum – „zmenený Graafov folikul“ – progesterón
oplodnenie – corpus luteum rastie; inak po asi 10 dňoch degeneruje
UTERINNÝ CYKLUS
menštruačný cyklus – zmeny na sliznici maternice; cyklycká produkcia estrogénu a progestrogénu
regeneračná fáza – po menštruácii, obnažená bazálna vrstva sliznice sa pokrýva regenerovaným
epitelom (asi 1 deň)
proliferačná fáza – hrubnutie sliznice (pars spongia et compacta), rast ciev a žliazok – estrogény
dozrievajúcich folikulov (5.-14.deň); pri ovulácii je sliznica už v kľude (14.deň)
sekrečná fáza – progesterón – žliazky a cievy sa stláčajú, produkcia „maternicového mlieka“,
prekrvená sliznica (15.-27.deň)
pri oplodnení sa tu cyklus zastaví
menštruačná fáza – ischemická (zníženie prekrvenia, kontrakcia ciev, degenerácia sliznice – 28.deň)
– deskvamačná (degenerovaná sliznica s krvou /35 ml/ a sekrétmi žliaz /35 ml/ menses; kontrakcie maternice; vysoký obsah plazmínu – antikoagulant) (1.-5.deň)
25
TROŠKA GENETIKY
zrelé pohlavné bunky (n–haploidné)
mitóza (delenie buniek) – štádium množenia
meióza (redukčné delenie) – štádium zrenia, dve delenia, len jedna replikácia DNA
MITÓZA
S fáza – zmnoženie genetického materiáli (každý chromozóm na dve chromatídy spojené centromérou)
Profáza – špiralizácia a dehydrogenácia chromozómov, rozpúšťa sa jadrová membrána, deliace
vretienko
metafáza – centroméry k ekvatoriálnej rovine
anafáza – delenie centromér a chromatíd
telofáza – zaškrtenie cytoplazmy
MEIÓZA – PRVÉ MEIOTICKÉ DELENIE
predĺžená profáza – bivalenty (homologické chromozómy sa blížia – kópie toho istého chromozómu;
4 chromatídy) – crossing over
metafáza – ekvatoriálna rovina, chromozómy nie sú štiepené na chromatídy
anafáza – oddialenie celých chromozómov
telefáza – dve haploidné bunky
MEIÓZA – DRUHÉ MEIOTICKÉ DELENIE
krátka interfáza – bez S fázy (neduplikuje sa DNA
profáza – špiralizácia
metafáza – rozštiepenie na dve chromatídy
anafáza – delenie chromatíd
telofáza – haploidný počet chromozómov, polovičné množstvo DNA
význam – rekombinácia génov medzi párovými chromozómami, 4 dcérske haploidné bunky
SPERMIOGENÉZA
spermatogónie – do puberty v semenotvorných kanálikoch
v puberte mitóza – spermatogónie A (zásoba)
spermatogónie B (dozrievajú – primárne spermatocyty)
primárne spermatocyty (prespermatídy)
spermatocytogenéza – spermatogónie až spermatídy
spermatohistogenéza – zmeny v jadre a cytoplazme; vývin hlavičky a bičíka
spermiogenéza – 64 až 67 dní
OOGENÉZA
primitívne pohlavné bunky – oogónie – mitotické delenie v prvých mesiacoch intrauterinného
života (v 5.mesiaci až do 6 miliónov) – potom už nevznikajú nové
len niektoré sa diferencujú, mnohé zanikajú (aj počas embryonálneho vývinu)
koncom 3.mesiaca až 7.mesiaca – zväčšovanie (obdobie rastu) – primárne oocyty (vrstva
folikulových buniek – výživa) – primordiálne folikuly
začne meióza I (len profáza) – ostávajú až do ovulácie
pred narodením – 1-2 milióny primordiálnych folikulov
v puberte – 300-400 tisíc
dozreje ich okolo 450 (35-40 reprodukčných rokov), po menopauze po 3-4 rokoch involujú
dozrievajú striedavo v každom ováriu v mesačných cykloch
v každom ováriu dozrieva spolu 10-20 oocytov, len jeden ukončí zrenie (uvoľní sa z ovária)
pred ovuláciou oocyt rastie, okola sa tvorí zona pelucida, folikulové bunky – corona radiata
Zrelý folikul – Graafov folikul
dokončí meiózu I – sekundárny oocyt (a pólové teliesko I)
ovulácia – puká stena Graafovho folikulu – vyplavenie sekundárneho oocytu
po ovulácii – meióza II, končí až po preniknutí spermie – zrelá pohlavná bunka a pólové teliesko II
ak nedôjde k oplodneniu – nekončí sa meióza II
26
27
6. ZMYSLOVÁ SÚSTAVA
ZMYSLOVÉ ORGÁNY
receptory – stavbou/fyzikálne-chemickými vlastnosťami prispôsobené na prímanie signálu
súbor receptorových buniek rovnakého/podobného typu – jednoduché čidlá; zmyslové orgány
jednoduché čidlá – zmeny vo vnútornom prostredí organizmu (slúžia k systémovej regulácii)
Signály z nich k riadiacemu centru – humorálne (pr.krvou); nervovo (vzruchy)
zmyslové orgány – informácie z vonkajšieho prostredia (nervovo-vzostupné dráhy)
RECEPTORY
exteroceptory
iteroceotory
proprioceptory
SOMATOVISCERÁLNE RECEPTORY
kožná citlivosť (mechano-, termo-recepcia)
hlboká citlivosť (proprioreceptory)
vnímanie bolesti (nocicepcia)
sprostredkovaná rozptýlenými vláknami a aferentnými vláknali v rôznych nervoch a dráhach
KOŢNÉ ZMYSLY
sústredené okolo citlivých bodov
Citlivé body
Tepelné
Chladové
Dotykové
Bolestivé
Počet/cm²
2
13
25
až 200
Celkovo
30 000
250 000
640 000
5 000 000
Lokalita hl.
Tvár
Tvár
Pery, prsty
Rovnomerne
MECHANOCEPCIA
vnímanie dotyku, tlaku, vibrácií
rozlišovanie dvoch bodov (na bruškách prstov, špičke jyzyka, perách – okolo 1mm; chrbát – cm)
Vater-Paciniho telieska –rýchla reakcia (pr. letmý dotyk)
Meissnerove telieska – stredne rýchla reakcia
receptory vlasového folikulu – pomalé vibrácie
Menkelove terče (združené do hmatových/vlasových doštičiek) – pomalá reakcia
Ruffiho telieska (intenzita tlaku a smer pohybu na koži; pomalá adaptácia)
nervové vlákna z teliesok (myelinizované) – do miechy
voľné zakončenia nemyelimizovaných vlákien vo všetkých vrstvách kože – termorecepcia; bolesť
TERNORECEPCIA
receptory chladu (epidermis a tesne pod ňou) - Krauseho telieskami
receptory tepla (horná a stredná zamša) - Ruffiniho telieskami
BOLESŤ
nepríjemný vnem signalizulúci hroziacu/prebiehajúcu poruchu tkanív, organizmu (ochranná funkcia)
zložky – senzo-dislriminujúca (vlastná bolesť)
centrálna, afektívna, emociálna (strach, hystéria, odvrátenie pozornosti)
vegetatívna - autonómna (porucha výživy tkanív, zrýchlenie tepu, dýchania)
motorická (únik, obranné svalové reakcie)
somatická (povrchná – koža sliznice; hlboká – svaly, šlachy, kosti)
viscerálna (vnútorné orgány)
centrálna (dráždenie nocicepčných nervových dráh bez účasti receptorov)
28
PROPRIORECEPCIA
polohový zmysel (vzájomná poloha častí tela, postavenie kĺbov)
pohybový zmysel (informuje o aktívnom a pasívnom pohybe častí tela; zmena postavenia v kĺbe a
rýchlosť zmeny)
silový zmysel (odhad svalovej sily)
svalové vretienka – dĺžka svalových vlákien
Golgiho šľachové tekieska – napätie vlákien
ZRAKOVÝ ZMYSEL
60% mozgovej kôry spracováva zrakovú informáciu
elektromagnetické žiarenie (400 nm – 750 nm)
29
OKO (OCULUS)
očná guľa (bulbus oculi), prídavné orgány (mihalnice, slzné orgány, 6 ohybových svalov)
očná stena – bielko (sclera) – rohovka (cornea)
cievovka (chorioidea) – riasinkové teleso (corpus ciliare)
dúhovka (iris) a zrenica (pupilla; zúženie – mióza, rozšírenie – mydriáza)
sietnica (retina) – tyčinky a čapíky (II.hlavový nerv – n.opticulus, pri vyústení slepá
škvrna)
sklovec (corpus vitreum) – lom svetla spolu so šošovkou
OKO
mihalnice a riasy
slzy – slzná žľaza – zvlhčovanie rohovky – priehľadnosť
vnútroočný tlak – 15-22 torr (ak je zvýšený – vnútroočná hypertenzia, glaukóm – nepriehľadnosť
rohovky)
oko – 59 D (Dioptrií) – rohovka 43 D, šošovka 16 D
normálne oko (emetropické) – lúče svetla dopadajú na sietnicu v jednom bode
krátkozrakosť (myopia) – lúče sa priťahujú pred sietnicou
ďalekozrakosť (hypermetropia) – lúče sa pretínajú za sietnicou
astigmatizmus – lomné plochy šošovky rôzne zakryvené (bod sa zobrazí ako čiarka)
aleomodácia – lomivosť šošovky sa zvýši pri pohľade do blízka (vyklenie sa)
v detstve o 16 D, okolo 50.roku len asi o 3 D – starecká ďalekozrakosť (presbyopia)
zraková ostrosť (ossus) – Snellove optotypy
čapíky – farebné videnie (najviac na žltej škvrne; tri druhy : krátkovlnné (modré)
strednovlnné (zelené)
dlhovlnné (žlto-červené)
tyčinky – čierno-biele videnie (najviac na periférii)
vrchný priamy
okohybný sval
horný zdvíhač
viečka
sklovec
riasinkové teleso
p
očné bielko
spojivka
cievovka
rohovka
sietnica
dúhovka
zrenica
ústredná jamka žltá škvrna s miestom
najostrejšieho videnia
predná očná
komora
centrálna sietnicová
tepna a žila
zadná očná
komora
zrakový nerv
slzná žľaza –
zvlhčovanie
rohovky
spdný priamy
okohybný sval
zrakový terč
šošovka
závesný aparát
šošovky
30
FAREBNÉ VIDENIE
farbosleposť – 6% mužov, 0,5% žien
normálne je rozlišovanie červená-zelená-modrá – trichromáti; nak´jčastejší farboslepec – dichromát
(zamieňa červenú so zelenou - častejší typ, alebo žltú s modrou – zriedkavejší. Extrémne vzácny sú
úplne farboslepí – len čierno-biele a odtiene sivej (0,003%) – monochromáti
Ishiharov farebný test
Snellove optotypy
Amslerov test na kontrolu
neporušenej funkcie žltej škvrny
Ishiharov farebný test
test astigmatizmu
31
SLUCHOVÝ ZMYSEL
kmitanie 16 Hz – 20 000 Hz
vonkajšie ucho (auris externa) – ušnica, vonkajší zvukovod (mazové žľazy)
stredné ucho (auris media) – bubienok; kladivko, nákovka, strmienok; Eustachova trubica
vnútorné ucho (auris interna) – blanitý labyrint
SLUCH
zvuk prichádza ušnicou, pokračuje cez vonkajší zvukovod k bubienku, ktorý rozkmitá – prevod na
stredoušné kostičky – na membránu oválneho okienka na slimákovi s perilymfou (zloženie ako iná
extracelurálna tekutina – scala vastibuli, scala tympani) a endolymfou (viac K+; scala media)
Cortiho orgán (v scala media)
vonkaší zvukovod
bubienok
vnútorný zvukovod
strmienok
kladivko
blanitý labyrint –
statokynetický org.
nákovka
nerv slimáka
slimák
eustachova
trubica
vonkajšie ucho
(auris externa)
stredné ucho
(auris media)
vnútorné ucho
(auris interna)
ROZLIŠOVANIE TÓNOV A HLASITOSTI
tón (sila – intenzita, výška – kmitočet/frekvencia, farba zvuku)
16-20000 Hz, vekom sa znižuje vrchná hranica na 13000 Hz
reakčný čas – aby si človek uvedomil nejaký zvuk závisí od veku a pozornosti – zhruba 0,1-0,15 s.
za sekundu je človek schopný počuť 10 slabík, pri vyššej rýchlosti je ťažšká zrozumiteľnosť
mužský hlas pri normálnej reči – frekvencia 100-500 Hz; ženský hlas – 200-1000 Hz
maximálny rozsah hlasu od 43 do 2607 Hz (6 oktáv), bežne má človek rozsah 1-1,5 oktávy
PRÍKLADY TYPICKÝCH HLADÍN ZVUKU
reč normálneho hovoru – 60 dB (A)
trieda základnej školy – 74 dB (A)
ťažká cestná doprava – 85 dB (A)
pneumatické búracie kladivo – 100 dB (A)
štart prúdového lietadla vo vzdialenosti 100 m – 130 dB (A)
prah bolesti je 130 dB
horná hranica znesiteľnosti hluku je 130 dB – krátkodobo
32
ZROZUMITEĽNOSŤ
zrozumiteľnosť reči je závislá od hluku pozadia (šum)
intenzita šumu pod 35 dB – možno sa dohovoriť šepotom
35-55 dB – normálna intenzita hlasu
60-65 dB – treba zvýšiť hlas
pri 80 dB – sťažené dorozumievanie
a pri 110 dB – je nemožné
vyšuje sa pri vzdialenosti osôb, pr. ak je 1m vzdialená, tak je zrozumiteľnosť pri hluku pozadia 55
dB dobrá, pri 65 dB už nespoľahlivá a pri 75 dB dosť zlá
STATOKINETICKÝ ZMYSEL
vestibulárny aparát – uhlové a lineárne zrýchlenie a pohyb hlavy
reflexná kompenzácia pohybov končatín, očí, svalový tonus – udržanie rovnováhy, fixovanie obrazu
statokinetický orgán – v zadnej časti blanitého labyrintu (vyplnený endolymfou, obklopený
perylymfou)
blanitý labyrint – dva vačky (utriculus, saculus) a tri polkruhovité kanáliky (horizontálny, predný,
zadný zvislý)
STATOKINETICKÝ ORGÁN
polkruhové kanáliky – kinetické čidlo (pohyb endolymfy dráždi vláskové bunky)
makulárny systém (saculus, utriculus) – statické čidlo (otolity v utricule) - gravitačné zrýchlenie
ČUCHOVÝ ZMYSEL
detekcia chemických látok
čuchová sliznica v hornej a zadnej časti nosovej dutiny (nažltlá a tenšia)
látky nosom aj cez nosohltan z úst – zvyšujú chuť do jedla, podporujú sekréciu štiav
anosmia (strata čuchu), hyposmia (oslabený čuch)
vône (korenená, kvetinová, ovocná, živicová), zápach (hnilobný, spálený)
človek vie rozlíšiť 2000-4000 vôní
čelná dutina
stredná
nosová mušľa
dolná nosová
mušľa
vonkajšie nosové
dutiny –
vchod do nosa
horná nosová
mušľa
čuchová dutina
vnútorné
nosové dutiny –
čelustná dutina
nosohltan
s vývodom
Eustachovej
trubice
33
CHUŤOVÝ ZMYSEL
chuťové poháriky v chuťových papilách
rozpustné látky na jazyku – chuťové receptory (oválne telieska 0,08 x 0,04 mm), v ústnej dutine asi
2000; reflexy
sladká, slaná, horká, kyslá, umami
sladká (špička jazyka), slaná (špička a boky v predu), kyslá (boky vzadu), horká (koreň jazyka)
agelusia (zánik chute), hypogeusia (oslabená chuť)
látky považované za zdroj chuti umami – kyselina glutamová (1866), glutaman sodný (1909),
nukleotidy, inosinmonofosfát a guanosinmonofosfát. Gény chuťových receptorov pre sladkosť a
umami sú tesne vzájomne viazané na rovnaký chromozóm.
koreň jazyka
horká chuť
kalichovité papily
chrbát jazyka
kyslá chuť
stredový žliabok
hubovité papily
slaná chuť
sladká chuť
VEKOVÉ ZMENY ZMYSLOV
bolesť – novorodenec – zvýšený prah
chuť – už novorodenci rozoznávajú (preferujú sladké; inak množstvo slín a vysúvanie jazykom z úst)
čuch – už vyvinutý, reaguje na silné podnety
sluch – už intrauterinne; po narodení reaguje; rozlišovanie až po 14 dňoch
zrak – 75% - hypermetropia (plochá rohovka a malý predno-zadný priemer oka) – dospelé proporcie
až v 8-12 roku
dúhovka – málo pigmentu; (definitívna farba v 6 mesiaci)
fixácia pohľadu – 2.-3.mesiac (zmizne aj stabilizmus)
mrkanie – novorodenec 2/min, dospelý 20/min
rozpoznávanie farieb – medzi 1.-2.rokom, najskôr červená a žltá
_______________________________________________________________________________________
Poznámka :
čierna farba – originál text prednášky
šedá farba – doplnenie k téme podľa môjho uváženia
Download

A--ŠKOLSKÁ--HYGIENA-prednáška.pdf