TÝŽDENNÍK MIEST A OBCÍ
OBECNÉ NOVINY
ROČNÍK XX/ČÍSLO 51 - 52
21. december 2010
Pokojné Vianoce,
ve a zdravia a š astia
v roku 2011 vám želá
redakcia Obecných novín
CENA: 0,85 €
www.inprost.sk
Adresa:
Neznesite ná
ahkos
sklamania
Snímka: Vladimír Bárta
Aj Obecné noviny majú už dvadsa
rokov a želajú všetkým pekné sviatky
Stáli ste už – ako die a alebo ako rodič či starý rodič so svojimi de mi, vnúčatami niekde
pri vode – a hádzali nej kamene? Asi áno, ve voda nás ako jeden z hlavných živlov poväčšine pri ahuje, hoci bez tej povod ovej by sme sa zaobišli. Hodíte do vody kame , voda
žblnkne, povyskočí si nad hladinu a robí vlnkovité kruhy, ktoré sa stále rozširujú, pritom
slabnú, až sa celkom stratia. Hádzanie kamienkov do vody, ich žblnkanie či vlnenie nás
teší, od ahčí nám hlavu, privedie na iné myšlienky. Málokto, a samozrejme deti vôbec, si
vtedy uvedomuje, že aj život a jeho pekné stránky sú len takým žblnknutím či žblnknutiami.
Hodíte kame , žblnkne to, na chví ku sa hladina zavlní a potom celkom zavrie a upokojí.
Po chvíli by už nikto nepovedal, že bola rozčerená.
Je síce pravda, že čím väčší kame vhodíte do vody, tým väčšie vlny a dlhšie vlnenie spôsobí.
Tak aj udské životy zanechávajú väčšie či menšie vlny a poväčšine každý človek ovplyv uje
ich ve kos . Sviatky, teda aj, alebo najmä Vianoce, sú vhodným obdobím o tom pomeditova
(Pokračovanie na str. 2)
str. 7
n
Deti prehrali,
kto vyhral?
str. 8, 9
n
Chceme býva
skromne a útulne
str. 19
n
Zlatá cesta
str. 24
n
Falošný
starosta
str. 21
Vážení čitatelia,
Najbližšie (dvoj)číslo Obecných
novín vyjde 13. januára. V roku
2011 bude týždenník Obecné
noviny vychádza vo štvrtok a
nie v utorok, ako doteraz.
Šéfredaktor Obecných novín
2/ON č. 51 - 52, 21. december 2010
Aj Obecné noviny majú......
(Dokončenie zo str. 1)
a pospomína aj na nám blízkych udí, aby
aj ke odišli z nášho života – navždy či len
inde do sveta – sa nestratili tak rýchlo ako tie
vlnky na vode.
Tento rok sa niesol v znamení dvadsa ročnej existencie obnovenej samosprávy.
Veci sa ešte pred dvadsiatimi rokmi vyvinuli
tak, že vo by predstavite ov miest a obcí sa
uskutoč ujú pár týžd ov pred Vianocami a
„odovzdávanie“ moci, teda zasadanie zastupite stiev, na ktorých sa ujímajú vlády novo
alebo opätovne zvolení zastupcovia občanov, až po Vianociach, ale ešte pred Novým
rokom, lebo tak to vychádza pod a platného
zákona. Vzh adom na rôzne pekné, neraz
tradičné obecné i osobné aktivity vytvárajúce
Obsah ON č. 51 - 52 /2010
Bohumil M. OLACH:
Aj Obecné noviny majú už dvadsa
rokov a želajú všetkým
pekné sviatky
str. 1, 2
Návrh nariadenie vlády SR
č. 668/2004 Z. z.
str. 3
Michal KALI ÁK:
Navrhované zrovnoprávnenie
spôsobí vykrádanie obecných
rozpočtov – reakcia ZMOS
str. 4
Mgr. Jana DURDÍKOVÁ:
Strata štátneho občianstva SR
str. 5
Michal SÝKORA:
Po vo bách nastáva reč skutkov
JUDr. Daniela FRANZENOVÁ:
O povinnosti zvolených predstavite ov
miest a obcí poda po ujatí sa výkonu
funkcie oznámenie funkcií, zamestnaní,
činností a majetkových pomerov
str. 6
Komuniké z 27. schôdze vlády SR
str. 7
Tereza LJUBIMOVOVÁ:
Deti prehrali, kto vyhral?
str. 8, 9
Branislav KRPELAN:
O peripetiach priamej demokracie
str. 9
Bohumil OLACH:
AKE SR významne prispieva
ku kvalite samosprávy
str. 11
Ladislav STRÍŽ:
Od januára 2011 platí nový zákon
o pohrebníctve
str. 12, 13
Prof. Michal ŠARAFÍN:
Chceme býva skromne a útulne
str. 19
Vyhlásenie predsedu ŽSK k novele
zákona č. 448/2008 Z. z.
o sociálnych službách
str. 22
Jozef RUS ÁK:
O banskoštiavnickom betleheme
So a JURÍKOVÁ:
Záchránili unikátnu vrbovskú zvonicu str. 25
Obsah ON – ročník 2010
str. 26 – 31
Humor
str. 32
OBECNÉ NOVINY
TÝŽDENNÍK MIEST A OBCÍ
Vychádza pri Združení miest a obcí
Slovenska ako odborno-metodický
týždenník pre komunálnu sféru
ZMOS: Bezručova 9, 811 09 Bratislava 1,
Tel.: 02/52964243, fax: 02/52964256
e-mail: [email protected], www.zmos.sk
AKTUALITY
vianočnú atmosféru si ve a starostiek a starostov, primátoriek a primátorov odložilo toto
zasadanie až po Vianociach a ke že zákon
hovorí o povinnosti zvola ho do tridsa dní
od volieb, tak na poslednú chví u, teda na
27. decembra. Každé štyri roky sa ozývajú
aj hlasy, aby sa termín komunálnych volieb
aspo o mesiac, ešte lepšie o šes týžd ov
predsunul. Nielen preto, že teraz je naozaj
priblízko Vianoc, ale najmä preto, aby napr.
takú vážnu vec ako rozpočet neschva ovali
odchádzajúce, ale nastupujúce zastupite stvá, ktoré si rozpočet časom aj tak zmenia
pod a svojho. Medzisviatočný termín týchto
zasadaní však môže ma aj pozitívny vplyv,
ak do nich presiakne sviatočná atmosféra
porozumenia a žičlivosti.
Na stránkach Obecných novín sme tohto
roku viac pozornosti ako po iné roky venovali
dlho slúžiacim predstavite om samosprávy.
Viacerí z nich, najmä tí, čo odchádzajú do
dôchodku, mali tiež silný pocit, že tých dvadsa rokov len tak „žblnklo“. A ten pocit máme
aj v redakcii Obecných novín, ktoré začali
vychádza v januári r. 1991, teda asi o dva
týždne budú ma dvadsiate narodeniny. Založilo ich Združenie miest a obcí Slovenska
za predsedníctva Miloslava Hetteša a ich
prvým šéfredaktorom sa stal Seraf Tropek,
vtedy tlačový tajomník ZMOS, dnes riadite
vydavate stva INPROST, s. r. o., ktoré vydáva Obecné noviny. (INPROST je dcérska
spoločnos ZMOS. Vlastnia ju ZMOS – 30 %
a S. Tropek – 70 %). Po S. Tropekovi sa
bola od septembra r. 1991 šéfredaktorkou
O ga Gáfriková, ktorá v marci 1993 sa stala
tlačovou tajomníčkou ZMOS. Na jej miesto
v Obecných novinách prišiel Márius Kopcsay (odišiel v máji 1994) a po om koncom
roka 1994 Bohumil Olach, ktorý je šéfredaktorom dodnes. Dovo te nám, vážení čitatelia, spomenú spo pár mien tých, ktorí sa
významnejšie pričinili o pripravu a vydávanie
ON. Zuzana Kubátová (od januára 1991 až
do svojho predčasného skonu v apríli 2009),
Judita urovská (od januára 1991 do apríla
Príhovor
1995), Beata Kadlečovičová (január 1991
– jún 2005), Iris Kopcsayová (marec 1992
– apríl 1997), Dagmar Molnárová (jún 1994
– máj 2004), Dušan Kačáni (január 1995 –
december 2002), Miroslav Potančok (jún
1995 – december 2002), ktorý, žia , už nežije, Martina Bienská (január 1994 – február
2001). Dnes ON pripravujú S. Tropek (riadite ), B. Olach (šéfredaktor), redaktorky Darina Žoldošová (od septembra 1995) a Tereza
Ljubimovová (od júna 2006), Alena Samarjayová (ekonómka, od mája 1995) a Dagmar
Borisová (distribúcia, od júna 1993).
A teraz sa opä vrá me k času sviatočnému,
teda najmä vianočnému. Spome me si aj na
našich spoluobčanov, ktorých tento rok „ničili“
a na južnom Zemplíne ešte aj teraz ohrozujú
povodne. Im veru nie je do spevu a potrebujú
od štátu rýchlu pomoc. Žia , zatia štát a jeho
orgány rýchlo pomáha nevedia, zákonný mechanizmus pomoci by sa však vraj čoskoro mal
zmeni tak, aby sa pomoc vytopeným nedostávala až o mesiace, ale tak do dvoch-troch týžd ov. Všetkých však nevytopilo a nepostihli ich
ani iné zlé udalosti a tí by si zaspieva nielen
mohli, ale mali. Koledy aj iné pesničky. Spev
sa, žia , z nášho života vytráca a samospráva
to môže trochu zastavi podporovaním súborov, v ktorých sa len alebo aj spieva.
„Mlados moja mlados , tak som a utratil,
akoby som kame do vody zahodil,“ spieva
sa v jednej známej nostalgickej piesni. Zaspievajme si aj takú aj inšie, aby sa želanie
Veselé Vianoce nestalo iba prázdnou frázou
a veselos v nás nevzbudzovali iba drahé
dary, ale najmä „žblnkanie“ vzájomnej náklonnosti, žičlivosti a dobrých vz ahov.
Veselé Vianoce, štedré na piesne, pohodu
i dostatočne plný sviatočný stôl vám želá redakcia Obecných novín.
Bohumil M. OLACH
VYDÁVA: INPROST, spol. s r. o., riadite Seraf TROPEK, tel.: 02/44 63 11 94, e-mail:[email protected]
REDAKCIA: Smrečianska 29, 811 05 Bratislava
Tel./fax: 02/44 63 11 95, 02/44 63 11 98, Fax: 02/44 63 11 96
http://www.inprost.sk, http://www.obecne-noviny.sk, e-mail: [email protected]
ŠÉFREDAKTOR: Ing. Bohumil OLACH, 02/44 63 11 98, mobil: 0905 631 853
REDAKTORKY: Darina ŽOLDOŠOVÁ, 02/44 63 11 98, mobil: 0908 710 115,
Tereza LJUBIMOVOVÁ, 02/44 63 11 98, mobil: 0918 394 354
PREDPLATNÉ a DISTRIBÚCIA: Dagmar BORISOVÁ, 02/ 44 63 11 99, mobil: 0905 599 120
e-mail: [email protected]
Redakcia nevyžiadané rukopisy nevracia. Tlačí Petit Press, a. s., Nám. SNP 30,
814 64 Bratislava. Registrované Ministerstvom kultúry SR pod č. EV 3772/09 zo d a 24. 07. 2009.
ISSN 1335-650X. Podávanie novinových zásielok povolené riadite stvom pôšt v Bratislave,
č. j. 183 - PP - zo d a 14. 1. 1991.
ON č. 51 - 52, 21. december 2010/3
AKTUALITY
Návrh
Nariadenie vlády Slovenskej republiky
z ........ 2010,
ktorým sa mení nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 668/2004 Z. z. o rozde ovaní výnosu dane z príjmov územnej samospráve v znení neskorších predpisov
Vláda Slovenskej republiky pod a § 4 ods. 1 zákona č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení
niektorých zákonov naria uje:
Čl. I
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 668/2004 Z. z. o rozde ovaní výnosu
dane z príjmov územnej samospráve v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky
č. 519/2006 Z. z., nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 623/2007 Z. z., nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 412/2008 Z. z. a nariadenia vlády Slovenskej republiky
č. 276/2010 Z. z. sa mení takto:
Predkladacia správa
Ministerstvo inancií Slovenskej republiky
predkladá na rokovanie vlády Slovenskej republiky návrh novely nariadenia vlády SR č.
668/2004 Z. z. o rozde ovaní výnosu dane
z príjmov územnej samospráve v znení neskorších predpisov, na základe návrhu Ministerstva
školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej
republiky. Predkladaný návrh novely je v súlade
s Programovým vyhlásením vlády SR na roky
2010 – 2014 a je zásadným krokom k zrovnoprávneniu inancovania škôl a školských zariadení bez oh adu na ich zria ovate a.
Predložený návrh zjednocuje koeicienty
materských škôl, základných umeleckých škôl,
jazykových škôl, školských jedální a ostatných
školských zariadení cirkevných a súkromných
zria ovate ov so školami a školskými zariadeniami v zria ovate skej pôsobnosti obce v oblasti prevádzkových nákladov.
Návrh materiálu nemá inančný dopad na
štátny rozpočet a rozpočty subjektov územnej
samosprávy. Prehodnotenie podmienok rozdeovania výnosu dane pre obce má dopad len na
rozpočty jednotlivých subjektov, pričom z celkového h adiska sú dopady vzájomne vykompenzované.
Dôvodová správa
k nariadeniu vlády SR, ktorým sa mení nariadenie vlády SR č. 668/2004 Z. z. o rozde ovaní
výnosu dane z príjmov územnej samospráve
v znení neskorších predpisov
A. Všeobecná čas :
Návrh nariadenia vlády Slovenskej republiky
na novelizáciu nariadenia vlády č. 668/2004 Z. z.
o rozde ovaní výnosu dane z príjmov územnej samospráve v znení neskorších predpisov sa predkladá ako iniciatívny materiál na základe návrhu
Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR.
V súlade s Programovým vyhlásením vlády
SR na roky 2010 – 2014 sa navrhuje zjednotenie
koeicientov materských škôl, základných umeleckých škôl, jazykových škôl, školských jedální a
ostatných školských zariadení cirkevných a súkromných zria ovate ov so školami a školskými
zariadeniami v zria ovate skej pôsobnosti obce.
Na základe tejto úpravy budú obce dostáva na
mzdy a prevádzku základných umeleckých škôl,
materských škôl, jazykových škôl a školských
zariadení vo svojej zria ovate skej pôsobnosti a
v zria ovate skej pôsobnosti cirkví a súkromných
osôb inančné prostriedky v rovnakej výške. Oproti koeicientom uvedeným v prílohe č. 3, tabu ke
č. 1, ktorá stanovuje koeicienty pre obecné školy
a zariadenia, sú koeicienty znížené o 12 %, t. j.
o kapitálové výdavky. Ide o zásadný krok k zrovnoprávneniu inancovania škôl a školských zariadení bez oh adu na ich zria ovate a.
B. Osobitná čas :
Čl. II
Účinnos
Toto nariadenie vlády nadobúda účinnos 1. januára 2011.
K Čl. I:
K bodu 1:
Zvyšujú sa koeicienty škôl a školských zariadení v zria ovate skej pôsobnosti súkromných
osôb a štátom uznaných cirkví na úrove 88 %
koeicientov obecných škôl a školských zariadení.
Taktiež sa navyšujú koeicienty špecializovaných
školských zariadení, ktoré sú v súčasnej dobe len
v zria ovate skej pôsobnosti neštátnych zria ovate ov s cie om zachovania doterajšej úrovne nápočtu objemu inančných prostriedkov.
K Čl. II
Účinnos sa navrhuje od 1. januára 2011.
4/ON č. 51 - 52, 21. december 2010
AKTUALITY
Reakcia ZMOS na návrh nariadenia vlády SR, ktorým sa mení nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 668/2004 Z. z.
o rozde ovaní výnosu dane z príjmov územnej samospráve v znení neskorších predpisov (zo str. 3)
Navrhované zrovnoprávnenie spôsobí
vykrádanie obecných rozpočtov
Nariadenie vlády o rozde ovaní výnosu dane z príjmov územnej samospráve
upravuje podmienky prerozde ovanie výnosu dane z príjmov fyzických osôb obciam na výkon ich kompetencií na základe dohodnutých verejne známych, transparentných, objektívnych a kontrolovate ných kritérií. Združenie miest a obcí
Slovenska nesúhlasí s navrhovanými zmenami v tomto nariadení. Zmenu parametrov považujeme za vážny zásah do systému inancovania obcí, ktorý zo sebou
prináša mnoho rizík.
Snaha zrovnoprávni súkromných či cirkevných zria ovate ov škôl a školských
zariadení s rovnakými organizáciami, ktorých zria ovate om sú mestá a obce zmenou nariadenia vlády SR bez súbežného
presunu inančných prostriedkov mení
parametre iškálnej decentralizácie. Tá je
pritom jedným z pilierov miestnej územnej
samosprávy. Návrh destabilizuje inančnú
stránku fungovania miest a obcí a do systému namiesto spravodlivosti prináša chaos a neporiadok.
ZMOS cíti potrebu upriami pozornos
občanov, rodičov detí, pedagógov a zriaovate ov obecných základných škôl,
základných umeleckých škôl, materských
škôl, školských klubov detí, centier vo ného času, školských stredísk záujmovej
činnosti, školských jedální a alších školských zariadení na to, že pokus o zrovnoprávnenie škôl a školských zariadení ide
na úkor stability a inancovania obecných
škôl, materských škôl, školských zariadení
a ich žiakov. Navrhované zvýšenie inancií
pre neštátnych zria ovate ov až o tretinu
sa dotkne viac ako 2 154 tis. detí a žiakov,
ktorým mestá a obce zabezpečujú výchovu a vzdelávanie vo svojich zariadeniach.
Mestá a obce budú musie nielen meni už schválené rozpočty na rok 2011,
ale budú aj znižova výšku dotácií v pripravovaných všeobecne záväzných nariadeniach na žiakov v obecných školách
a školských zariadeniach. V tomto zmysle predložený návrh nariadenia vlády SR
spochyb uje dôveryhodnos
miestnej
územnej samosprávy.
ZMOS nepodporil rozpočet verejnej
správy na rok 2011 aj preto, lebo nevytvára primerané podmienky na výkon stanovených kompetencií miest a obcí a poskytovanie služieb občanom najmä v oblasti
sociálnych služieb. Túto skutočnos pri
prerokovaní zákona o štátnom rozpočte
na rok 2011 v NR SR priznal aj predkladate zákona.
„Táto novela nariadenia vlády SR pokračuje v trende obmedzovania inančných
možností miest a obcí. Navyše novela
nereaguje ani na nevyhnutnos upravi
v nariadení vlády podmienky inancovania
údržby, modernizácie a obnovy obecných
základných škôl. Práve to je jedna z k účových povinností miest a obcí v oblasti školstva“ zdôraz uje riadite inančnej sekcie
Jaroslav Mrva.
ZMOS vidí východisko v neprijatí nariadenia vlády. „Ak na alej pôjdeme v platnom znení nariadenia, mestá a obce
nebudú musie v januári prepracováva
a nanovo schva ova rozpočty a príslušné
všeobecne záväzné nariadenia. Okrem
toho v zmysle záverov z predchádzajúcich
pracovných rokovaní s MF SR, budú ma
rezorty práce a školstva dostatok času pripravi požadované systémové návrhy za-
bezpečovania sociálnych služieb a inancovania školstva, športu a vo nočasových
aktivít detí a mládeže. Až na ich základe
bude možné prija takú zmenu nariadenia
vlády SR, ktorá na jednej strane nebude diskriminačná pre žiadne mesto alebo obec, na druhej strane bude v súlade
s princípmi iškálnej decentralizácie,“ upozor uje výkonný podpredseda J. Turčány.
ZMOS tiež prekvapuje, že rezort školstva
nereagoval na schválené zníženie príjmov
škôl a školských zariadení z dôvodu zavedenia zda ovania prenájmu škôl, telocviční a ostatných školských zariadení 19 %
percentnou sadzbou dane z príjmov a na
pripravovaný zámer zvýhod ovania súkromných zria ovate ov na úkor rozpočtov
verejných škôl a školských zariadení, ako
aj riešenia ich materiálnych podmienok.
ZMOS aj za pomoci médií malo odvahu
pomenova a rieši zneužívanie verejných
zdrojov pri nedávnom systéme inancovania centier vo ného času, ke peniaze
nesmerovali len de om a mládeži na ich
výchovu a vo nočasové aktivity, ale často
k profesionálnym športovcom, do marketingu a skôr vyzval rezort na nápravu a na
zmenu školskej legislatívy, ktorá by odstránila nespravodlivos a manipulácie pri
využívaní verejných inancií.
ZMOS očakáva, že jeho návrhy a pripomienky budú akceptované a alšie rozhodnutia vlády SR, prípadne kompetentných rezortov budú akceptova objektívnu pravdu a úprimný záujem podporova
všetky deti a mládež žijúcu v našich mestách a obciach prostredníctvom férových,
zodpovedných a spravodlivých pravidiel.
V opačnom prípade odporúčame Ministerstvu inancií SR a Ministerstvu školstva SR
aby zvážilo opätovný návrat súkromných
a cirkevných škôl a školských zariadení do
svojho portfólia a aby s rovnakým inančným zázemím realizovalo to, čo sa teraz
pokúša presunú do zodpovednosti miest
a obcí.
Michal KALI ÁK,
hovorca ZMOS
Rešpektujme zákonné lehoty
Združenie miest a obcí Slovenska upozoruje primátorov a starostov miest a obcí, aby
pri zvolávaní ustanovujúcich zasadnutí mestských a obecných zastupite stiev dodržiavali
zákon o obecnom zriadení a nepripúš ali nesprávny výklad jeho jednotlivých ustanovení.
Pod a predsedu ZMOS Michala Sýkoru
zákon o obecnom zriadení jasne deinuje
termín zvolávania ustanovujúceho zasadnutia mestských a obecných zastupite stiev.
„Primátor či starosta je povinný zvola ustanovujúce zasadnutie zastupite stva do 30
kalendárnych dní od vykonania volieb. Na
to by nemali zabúda noví, ani odchádzajúci
primátori či starostovia,“ zdôraz uje M. Sýkora. Zákon pripúš a aj ešte jednu možnos ,
a to automatické zvolanie ustanovujúceho
zasadnutia v tridsiaty pracovný de od komunálnych volieb. „Toto ustanovenie sa však
môže použi len v prípade, ak z akýchko vek
dôvodov zlyhá prvá možnos , teda zvolanie
prvého ustanovujúceho zasadnutia po komunálnych vo bách súčasným primátorom
alebo starostom. Bezdôvodné siahnutie po
tejto alternatíve je neserióznym zásahom do
fungovania miestnej územnej samosprávy
a súvisí viac so špekuláciami ako s reálnymi
potrebami obce,“ apeluje M. Sýkora.
Združenie miest a obcí Slovenska preto
očakáva konanie ustanovujúcich zasadnutí
mestských a obecných zastupite stiev v riadnom termíne, teda do 27. decembra 2010.
Zárove pripomíname, že aj samotný termín
slávnostného rokovania novozvolených volených orgánov je prejavom rešpektu a úcty.
Michal KALI ÁK,
hovorca ZMOS
Kresba: Peter Gossányi
UDSKÉ PRÁVA
Strata štátneho občianstva
Slovenskej republiky
ON č. 51 - 52, 21. december 2010/5
Z poznatkov verejného ochrancu práv o problémoch, ktoré trápia občanov, vyplynul
aj problém, ktorý zarezonoval v poslednom čase v spojitosti so stratou štátneho občianstva SR. Štatút občana bol frustrujúcou otázkou už pri rozdelení bývalej Českej
a Slovenskej federatívnej republiky a vzniku dvoch samostatných štátov. Zánik spoločného štátu a vznik dvoch samostatných štátov si vyžiadal vo vz ahu k štátnemu
občianstvu SR urči , kto sa stal zo zákona štátnym občanom SR. V Českej republike
žijúci občania slovenskej národnosti sa museli rozhodnú medzi občianstvom ČR alebo občianstvom SR. Odvtedy ubehlo 17 rokov, ale doteraz sa na verejného ochrancu
práv obracajú s nedoriešenými právnymi otázkami majetkovej povahy, dedičstvom,
dôchodkami, poistnými plneniami udia, ktorí sa rozhodli pre občianstvo ČR.
Určovanie štátnej príslušnosti je výlučnou platky na daniach a verejných dávkach
vnútornou záležitos ou štátu. Štátne občian- v SR.
stvo je tesne späté s existenciou štátu, pretoManželia a maloleté deti od 14 rokov žiadaže vzniká a zaniká so vznikom resp. zánikom jú o prepustenie zo štátneho zväzku SR v saštátu. Štátne občianstvo vzniká a zaniká z dô- mostatných žiadostiach. Maloleté deti mladvodov ustanovených vnútroštátnym zákono- šie ako 14 rokov, ktoré rodič uviedol v žiadosti
darstvom. Ide pritom o takú dôležitú oblas , o prepustenie zo štátneho zväzku SR, strácaže je zakotvená aj v Ústave SR.
jú štátne občianstvo spolu s rodičom. Ak žiaPod a čl. 5 Ústavy Slovenskej republiky:
date uvedie v žiadosti pod a ustanovenia § 9
(1) Nadobúdanie a stratu štátneho občian- maloleté die a a druhý rodič nepodal rovnakú
stva SR ustanoví zákon.
žiados , je potrebný súhlas druhého rodiča,
(2) Nikomu nemožno od a štátne občian- ktorého podpis musí by úradne osvedčestvo SR proti jeho vôli.
ný. Súhlas druhého rodiča možno nahradi
Ako vidno, ide o pomerne krátke ustano- právoplatným rozhodnutím súdu. Súhlas sa
venia, avšak význam majú obe. Odsek 2 vo nevyžaduje, ak druhý rodič je pozbavený rovz ahu k podmienkam straty štátneho občian- dičovských práv alebo jeho rodičovské práva
stva, odsek 1 vo vz ahu k ústavnému splno- sú obmedzené, alebo je pozbavený spôsobimocneniu na vydanie zákona, ktorý upravuje losti na právne úkony, alebo jeho spôsobilos
túto problematiku. Je ním zákon č. 40/1993 Z. na právne úkony je obmedzená.
z. o štátnom občianstve SR v znení neskorDoklady k žiadosti pod a ustanovenia § 9
ších predpisov. Tento upravuje v ustanovení žiadate predloží v origináli alebo predloží ich
§ 9 dva spôsoby straty štátneho občianstva, úradne osvedčenú kópiu. Ak žiadate predloží
a to prepustením zo štátneho zväzku na vlast- doklady v origináli, obvodný úrad v sídle kranú žiados a nadobudnutím cudzieho štátne- ja, diplomatická misia alebo konzulárny úrad
ho občianstva na základe výslovného prejavu SR po overení údajov vyhotoví ich kópie
vôle. Druhý spôsob straty štátneho občianstva a doklady vráti žiadate ovi. Doklady vydané
je aktuálny s účinnos ou od 17. júla 2010.
cudzím štátom musia ma alšie overenie,
Pri prvom spôsobe straty štátneho občian- ak medzinárodná zmluva neustanovuje inak,
stva na základe výslovného prejavu vôle ob- a musí k nim by priložený úradne osvedčený
čana sa tak stáva na základe žiadosti o pre- preklad do slovenského jazyka.
pustenie zo štátneho zväzku SR. Žiados sa
Obvodný úrad v sídle kraja rozhodne o žiapodáva osobne na obvodnom úrade v sídle dosti o prepustenie zo štátneho zväzku SR
kraja príslušnom pod a pobytu osoby na úze- najneskôr do 6 mesiacov od doručenia žiadosmí SR, ktorý o nej rozhoduje. Ak taký pobyt ti. Ak obvodný úrad rozhodne o prepustení zo
nemá, tak pod a posledného pobytu. V prípa- štátneho zväzku, vydá listinu o prepustení zo
de, ak nemá ani takýto pobyt, rozhoduje Ob- štátneho zväzku SR. Štátne občianstvo SR sa
vodný úrad Bratislava.
stráca d om prevzatia listiny o prepustení zo
Žiados o prepustenie zo štátneho zväzku štátneho zväzku SR. Ak si žiadate bez vážSR obsahuje:
neho dôvodu neprevezme listinu o prepustení
- meno, priezvisko, rodné priezvisko, rodné zo štátneho zväzku SR do šiestich mesiacov
číslo, ak ho má pridelené, dátum a miesto na- od doručenia písomnej výzvy, obvodný úrad
rodenia žiadate a,
konanie zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie
- adresu pobytu žiadate a a adresu posled- je možné sa odvola .
ného pobytu žiadate a na území SR,
Presnejšie informácie o prepustení zo
- dôvody žiadosti o prepustenie zo štátneho štátneho zväzku SR možno získa na oddezväzku SR a
leniach štátneho občianstva a matrík na prí- dátum a podpis žiadate a.
slušných obvodných úradoch v sídle kraja.
Žiadate predloží k žiadosti o prepustenie
V dôsledku zákona č. 250/2010 Z. z., ktozo štátneho zväzku SR:
rým sa mení a dop a zákon č. 40/1993 Z. z.
- doklad totožnosti,
o štátnom občianstve SR v znení neskorších
- rodný list,
predpisov ( alej len „novela zákona“) občan
- doklad o osobnom stave, ktorým je sobáš- stratí slovenské občianstvo ex lege – zo zány list, právoplatný rozsudok alebo potvrdenie kona ako následok nadobudnutia cudzieho
o rozvode manželstva, úmrtný list manžela, štátneho občianstva a na základe výslovného
ak je žiadate ženatý muž alebo vydatá žena, prejavu jeho nadobúdate a. Za výslovný prerozvedený alebo ovdovený,
jav vôle smerujúci k strate štátneho občian- výpis z registra trestov SR nie starší ako stva SR sa rozumie žiados , vyhlásenie alebo
šes mesiacov,
iný úkon štátneho občana SR smerujúci k na- prís ub udelenia štátneho občianstva iné- dobudnutiu cudzieho štátneho občianstva a k
ho štátu alebo doklad o jeho nadobudnutí,
strate štátneho občianstva dochádza d om,
- potvrdenie, že žiadate nemá nedo- ktorým dobrovo ne nadobudol cudzie štátne
Z kancelárie ombudsmana
občianstvo.
Novela zákona ustanovila povinnos ohlási stratu štátneho občianstva SR bezodkladne obvodnému úradu v sídle kraja, ktorý
oznámi túto skutočnos obci trvalého pobytu
osoby, ktorá stratila štátne občianstvo SR,
útvaru Policajného zboru, da ovému úradu,
colnému úradu, Sociálnej pois ovni a príslušnej zdravotnej pois ovni.
Následkom straty štátneho občianstva
SR je zánik štátnozamestnaneckého pomeru, služobného pomeru alebo obdobného
právneho vz ahu zakladajúceho funkciu, zamestnanie alebo povolanie, ktorých výkon je
podmienený štátnym občianstvom SR. D om
straty štátneho občianstva SR zaniká oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými
skutočnos ami.
Ako vyplýva z dôvodovej správy k novele
zákona, vzh adom na to, že existujú dôvody
osobitného zrete a, pre ktoré by uplatnenie
straty štátneho občianstva bolo tvrdým opatrením, boli do novely zákona vložené ustanovenia, upravujúce situácie, na ktoré sa ustanovenia zákona nebudú vz ahova . K strate
štátneho občianstva SR nedôjde, ak štátny
občan nadobudol cudzie štátne občianstvo
v súvislosti s uzatvorením manželstva so
štátnym občanom cudzieho štátu, a to za
predpokladu, že cudzie štátne občianstvo
manžela nadobudol za trvania spoločného
manželstva. K strate štátneho občianstva SR
nedôjde tiež vtedy, ak cudzie štátne občianstvo bolo nadobudnuté narodením.
Pod a novely zákona sa ten, kto bezodkladne neoznámi stratu štátneho občianstva
SR obvodnému úradu v sídle kraja, dopúš a
priestupku a hrozí mu pokuta 3 319 eur.
Pod a dôvodovej správy k novele zákona
sa dvojaké občianstvo chápe ako nežiaduci
element vzh adom na to, že udelením alšieho štátneho občianstva vzniká štátoprávny
vz ah k dvom štátom. Tento druhý spôsob
straty štátneho občianstva pritom nie je ojedinelý ani v právnych úpravách členských
štátov EÚ, pretože prakticky kopíruje právnu
úpravu straty štátneho občianstva v ČR.
Po posledných parlamentných vo bách
však tieto prísne podmienky straty štátneho
občianstva SR poslanci NR SR navrhli v pozme ovacom návrhu novely zákona zmierni .
Návrh poslancov NR SR Gábora Gála, Pavla
Kuboviča a Szilárda Somogyho z 19. októbra
2010 bol už v prvom čítaní prerokovaný na
parlamentnej schôdzi NR SR 5. novembra
2010 a v súčasnosti je posunutý do druhého
čítania. Novela by v prípade schválenia mala
plati od 1. januára 2011 a riešila by aj stratu
štátneho občianstva na základe doteraz platnej novely a najmä otázku platenia správnych
poplatkov a oslobodenie od ich platenia pre
niektoré skupiny občanov a cudzincov.
Štátnoobčiansky zväzok je v SR viazaný
na uplat ovanie základných udských práv
a slobôd, najmä práv politických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych. Uplat ovanie
týchto práv je tou najdôležitejšou otázkou pre
osoby, ktoré s účinnos ou novely zákona sa
vlastným rozhodnutím stali „neobčanmi“ SR
s obmedzeným právami.
Mgr. Jana DURDÍKOVÁ
6/ON č. 51 - 52, 21. december 2010
SAMOSPRÁVA
Po vo bách nastáva reč skutkov
Michal SÝKORA
Výsledky volieb dávajú priestor na bilanciu
práce, jej výsledkov, ale aj priebehu samotnej
kampane. Obdobie, v ktorom sa očakávajú zodpovedné slová, rešpekt k u om, úcta
k voličom a zodpovednos voči samospráve.
Častokrát sme pritom boli svedkami presného
opaku. A trvalo to dlhšie ako len oiciálnych 17
dní počas riadnej predvolebnej kampane.
Osočovanie, ohováranie, urážky, s ubovanie nemožného a napokon znevažovanie
súperov boli spoluautormi volebného záujmu.
Hoci volebná účas bola vyššia ako pred štyrmi rokmi, takmer polovica voličov sa rozhodla
nevyuži svoje najdôležitejšie právo a nevybrali si žiadneho zástupcu. Polovici voličov
je akoby osud ich mesta či obce ahostajný.
To je ve mi zlý signál o lokálpatriotizme a
tiež o demokracii. Ostáva veri , že tento stav
sa dá zmeni , ale treba k tomu aj prispie , a
to pomenovaním problémov a návrhom opatrení.
Preto je potrebné napríklad prehodnoti
volebné moratórium. Pre parlamentné vo by bolo zrušené, ale pri vo bách do orgánov
vyšších územných celkov, ako aj pri vo bách
do orgánov samosprávy obcí platí. Dôvody,
ktoré viedli poslancov k jeho odstráneniu
sú pritom identické bez oh adu na to, o aké
vo by ide. Vágne formulácie, nejasný výklad
a hmlisté sankcie spôsobili zrušenie volebného moratória pre vo by do Národnej rady
Slovenskej republiky, ale problém nevyriešili.
Svedkami toho sme boli pred rokom, pri regionálnych vo bách a na vlastnej koži sme to
zažili v poslednú tohtoročnú novembrovú so-
botu. Zrušenie moratória jednoducho problém
nerieši. Treba h ada iný spôsob ako necha
u om dvojd ový oddych a tresta tých, ktorí
posledných 48 hodín pred sviatkom demokracie ovplyv ujú voličov a útočia na súperov.
Za zváženie tiež stojí úhrada nákladov, ktoré
majú samosprávy v súvislosti s demontážou
dočasných reklamných zariadení a odstránením plagátov z reklamných plôch. Zákon
o vo bách by mal tiež upravi vz ah k reklamným agentúram a správcom vonkajšej reklamy, lebo ešte teraz vidíme na bilbordoch, budovách a autobusových zastávkach kandidátov, ktorí sa tam prezentovali počas kampane,
teda aj v čase moratória. To však tiež nikto
neskúma, ani nehodnotí.
Verím, že mi mnohí dáte za pravdu ak
poviem, že z ve kej politiky prešli do samosprávy aj ve mi zlé maniere. Nie skúsenosti,
rozvaha, nadh ad, ale opovrhovanie, špinenie
a polarizácia. Všetko to, čo sa nikdy nemalo
uchyti v miestnom živote, medzi komunitami,
rodinami a dlhoročnými susedmi. Problém
nevidím v kampani bez pravidiel, ale v kampani bez miery. Po vo bách by malo by samozrejmé, vedie sa pozrie do očí aj názorovým oponentom a je potrebné h ada spoločnú reč s občanmi v prospech celku. Správne
a zodpovedné rozhodnutia potrebujú dialóg
a občiansku participáciu. Jedno aj druhé bolo
v mnohých prípadoch vážne ochromené. Negatívne kampane nie sú nikdy súbojom dobrých a lepších alternatív. Sú konliktom, ktorý
očier uje kandidátov a demotivuje udí. Pre
otvorenú správu vecí verejných, výber zodpo-
Povinnos verejných funkcionárov miest a obcí poda po ujatí sa výkonu funkcie
Oznámenie funkcií, zamestnaní, činností
a majetkových pomerov
Pod a ústavného zákona NR SR
č. 357/2004 Z. z. v znení ústavného zákona
NR SR č. 545/2005 Z. z. ( alej „ústavný zákon“) sú všetci verejní činitelia, ktorí spadajú
pod jeho osobnú pôsobnos , povinní poda
do 30 dní odo d a, ke sa ujali výkonu verejnej funkcie (v našom prípade od zloženia zákonom stanoveného s ubu) písomné
Oznámenie funkcií, zamestnaní, činností
a majetkových pomerov za predchádzajúci
kalendárny rok.
Z funkcionárov miestnej územnej samosprávy patria pod osobnú pôsobnos ústavného zákona primátori miest, starostovia
mestských častí v Bratislave a v Košiciach,
starostovia obcí, poslanci mestských zastupite stiev a zastupite stiev mestských častí
v Bratislave a v Košiciach. Upozor ujem, že
na poslancov obecných zastupite stiev sa
ústavný zákon nevz ahuje.
V podmienkach územnej samosprávy jej
funkcionári oznámenie podávajú komisii
mestského, miestneho, resp. obecného zastupite stva na ochranu verejného záujmu.
Je to jediná komisia, ktorá je príslušným
zastupite stvom zria ovaná obligatórne, t.j.
povinne. Ústavný zákon súčasne v čl. 7 ods.
5 ustanovuje aj zloženie tejto komisie.
Oznámenie za rok 2010 podávajú do 30
dní od zloženia s ubu všetci verejní funkcionári územnej samosprávy, na ktorých sa
ústavný zákon vz ahuje, bez oh adu na to,
či ide o nových funkcionárov, alebo či sú do
funkcie opätovne zvolení.
Pripomínam, že k oznámeniu je zo zákona potrebné do konca apríla 2011 doloži aj
potvrdenie o podanom da ovom priznaní
k dani z príjmov fyzických osôb, prípadne iný
doklad vydávaný na da ové účely, potvrdzujúci sumu príjmov, ktoré verejný funkcionár
získal za predchádzajúci kalendárny rok, t.j.
za rok 2010.
Nasledujúce oznámenie budú verejní
funkcionári podáva komisii až v roku 2012,
a to do 31. marca.
Dôležité je si uvedomi , že ústavný zákon spája s nedodržaním lehoty podania
písomného Oznámenia funkcií, zamestnaní,
činností a majetkových pomerov sankciu vo
výške jednomesačného platu (v prípade poslancov jednomesačnej odmeny). Verejnému
funkcionárovi súčasne hrozí v prípade uvedenia neúplných alebo nepravdivých údajov
v oznámení pokuta v sume zodpovedajúcej
vedných politikov a účinnú vonkajšiu kontrolu
neprináša nič dobré. Napriek tomu si v samosprávach našiel svoje miesto a postupne
sa,žia , udomác uje.
V poradí šieste komunálne vo by dali mestám a obciam politikov, ktorí budú miestne
územné samosprávy spravova najbližšie
štyri roky. Primátori, starostovia a miestni poslanci vstupujú do tretej dekády existencie samosprávy. Po vo bách musí nasta reč skutkov, ktoré by mali by realizáciou volebných
s ubov, ochranou verejných záujmov a úprimným dialógom so všetkými aktérmi miestnej
politiky. Nielen začínajúce volebné obdobie,
aj prichádzajúce tretie desa ročie miestnej
územnej samosprávy je výzvou pre slušnos ,
zodpovednos , nápravu chýb, odstra ovanie
nedostatkov, ale aj prehlbovanie subsidiarity
a demokracie. Verím, že sa nám to spoločne
podarí, pretože volebné obdobie je dos dlhé
na správne a zodpovedné rozhodnutia.
(Autor je starostom Štrby a predsedom
Združenia miest a obcí Slovenska.)
trojnásobku jeho mesačného platu.
Pre úplnos
podotýkam, že primátori miest, starostovia mestských častí
v Bratislave a v Košiciach a starostovia
obcí sú povinní pod a
čl. 8 ods. 5 ústavného
zákona do 30 dní po
uplynutí jedného roka odo d a skončenia výkonu verejnej funkcie poda písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok.
Ústavný zákon ustanovuje aj obsah tohto
oznámenia. Povinnos poda oznámenie po
roku od skončenia výkonu funkcie sa však už
nevz ahuje na poslancov mestských zastupite stiev a zastupite stiev mestských častí
v Bratislave a v Košiciach.
Vzor Oznámenia funkcií, zamestnaní,
činností a majetkových pomerov pod a
ústavného zákona NR SR č. 357/2004 Z. z.
o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného
zákona č. 545/2005 Z. z. po ujatí sa verejnej
funkcie za rok 2010, aj vzor Oznámenia verejného funkcionára po skončení výkonu verejnej funkcie sú uverejnené a prístupné na
stiahnutie pre vašu potrebu na internetovej
adrese Združenia miest a obcí Slovenska
www.zmos.sk v časti Oznamy.
JUDr. Daniela FRANZENOVÁ,
riad. sekcie legislatívy ZMOS
ŠTÁTNA SPRÁVA
ON č. 51 - 52, 21. december 2010/7
Komuniké
27. schôdze vlády SR, 8. december 2010
Vláda prerokovala:
- návrh nariadenia vlády SR, ktorým
sa mení a dop a nariadenie vlády SR
č. 354/2006 Z. z., ktorým sa ustanovujú
požiadavky na vodu určenú na udskú
spotrebu a kontrolu kvality vody určenej na udskú spotrebu.
Znenie so zapracovanými pripomienkami.
Predložil minister zdravotníctva.
- návrh aktualizovanej koncepcie rozvoja verejných prístavov Bratislava,
Komárno a Štúrovo.
Schválený.
Predložil 1. podpredseda vlády a minister dopravy, výstavby a regionálneho
rozvoja.
- návrh systému odškod ovania pri mimoriadnych situáciách.
Schválený.
Predložil minister vnútra a predseda Výboru vlády SR pre riešenie následkov škôd
vzniknutých povod ami v roku 2010.
- návrh na doplnenie personálneho zloženia Rady vlády SR pre verejnú správu.
Schválený.
Predložil minister vnútra.
- návrh štatútu Rady vlády SR pre prevenciu kriminality.
Schválený.
Predložil minister vnútra a predseda
Rady vlády pre prevenciu kriminality
- návrh na určenie zodpovednosti ministerstiev a ostatných ústredných
orgánov štátnej správy za aplikáciu a
prijatie opatrení na vnútroštátnej úrovni k nariadeniam EÚ a rozhodnutiam
EÚ.
Schválený.
Predložil vedúci Úradu vlády SR.
- návrh nariadenia vlády SR o podmienkach poskytovania podpory v po nohospodárstve formou priamych platieb
- nové znenie.
Schválený.
Predložil minister pôdohospodárstva a
rozvoja vidieka.
- návrh na poukázanie prostriedkov obciam a vyšším územným celkom vyplývajúcich z monitoringu implementácie
Rodí sa koalícia MOST-HÍD – HZDS – SNS? Alebo:
Neznesite ná ahkos sklamania
(Otvorený list ministrovi životného prostredia SR, ostatným členkám/členom vlády a
koaličným poslankyniam/poslancom NR SR)
Som občan tejto republiky, ktorý sa snažil rejná) družba dominantne ma arskej strany
by občanom ešte za komunizmu, ke tento a SNS? A prečo nie? Čo na tom, že to tu
ohrozený druh, ako je známe, takmer pre- ešte nebolo. Peniaze na drevo (a drevo za
stal existova . Som zárove volič, ktorý si peniaze), spoloční sponzori a po ovačky sú
želal zmenu. A mám problém. Môj problém asi silnejšie ako všetky etnické, ideologické
spočíva v tom, že pol roka po parlament- či nebodaj etické prekážky.
ných vo bách prestávam veri tomu, že táto
Moja skepsa voči politikom a „politikom“ od
koalícia má úprimný záujem meni situáciu v volieb k vo bám narastá. Má to tú výhodu, že
ochrane prírody na Slovensku k lepšiemu. už ma môže len málokto a máločo sklama .
Naivne som predpokladal, že po kalamite, A predsa sa to práve stalo. Sklamala ma táto
ktorú v tejto sfére spôsobila predchádzajúca koalícia a sklamala ma konkrétne a najmä
mocenská garnitúra, budú aspo elementár- vo vz ahu k prírode, krajine a jej ochrane.
ne zmeny k lepšiemu jednou z priorít nového Jasné, najväčšie fauly od čias komunizmu v
vedenia rezortu, prípadne i celej vlády a par- tomto urobila predchádzajúca vláda, a najlamentu a že k nim dôjde takpovediac auto- mä nominanti SNS a HZDS vo vedení rematicky, ke že ich nevyhnutnos je na prvý zortu životného prostredia, ktorí vytunelovapoh ad zrejmá. Dosia je, žia , opak pravdou li, čo sa dalo a povyhadzovali či vyštvali zo
a ak mám by úprimný, moje sklamanie je Štátnej ochrany prírody SR, národných parve ké a trpezlivos v koncoch. Nielen dia - kov, inšpekcie životného prostredia i samotnice či zlučovanie rozhlasu a televízie, ale ného Ministerstva životného prostredia SR
aj spotrebná da za pivo sú na Námestí takmer všetkých slušných a schopných udí.
slobody i na Vodnom vrchu stokrát väčší- Ale v mojich očiach mali jednu ve kú výhodu
mi prioritami, ako slovenská príroda. udia - nikdy som nevolil SNS ani HZDS, a preto
vo vedení Štátnej ochrany prírody SR, ktorí ma - už z elementárnej logiky veci - nemohli
mali a majú blízko k SNS a HZDS- S, ale sklama . Vás som však volil, vážení, a to je
čo je ešte dôležitejšie, ktorí boli a sú nebez- zásadný rozdiel!
peční pre slovenskú prírodu, sa na svojich
Spomínaní vyhodení, z ve kej časti slušní
postoch zabetónovali, správajú sa čoraz se- a schopní udia, pokia by ešte vôbec mali
baistejšie a smejú sa nám všetkým do tvá- záujem sa vráti , mali by už dávno o to
re. Bodaj by nie! Ukazuje sa totiž, že majú slušne požiadaní a pomáha postavi z hlaplnú podporu minimálne jedného z členov vy na nohy to, čo minulá vláda tak dokonale
vládnej koalície, strany MOST - HÍD. Že by pokazila. Realita pol roka po... - na rozdiel
nová, dosia nevídaná (aj ke zatia neve- napríklad od Štátnych lesov, kde sa takýto
zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych
službách a o zmene a doplnení zákona
č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení
neskorších predpisov v znení zákona
č. 317/2009 Z. z. a nálezu Ústavného
súdu SR č. 332/2010 Z. z. za obdobie I.
polroka 2010.
Schválený.
Predložil podpredseda vlády a minister
práce, sociálnych vecí a rodiny.
- návrh na vymenovanie predsedu slovenskej časti zmiešanej slovensko-maarskej komisie pre otázky ochrany
prírody a životného prostredia.
Schválený.
Predložil minister životného prostredia.
- návrh na odvolanie a vymenovanie
prednostu Obvodného úradu Senec.
Schválený.
Predložil minister vnútra.
Pod a materiálov Úradu vlády SR
sprac. (žo)
scenár návratu viac-menej realizoval hne
po vo bách - je však nielen iná, ale priam
opačná. Títo udia sú bu bez práce, alebo
robia niečo od veci a na vysokých postoch
v Štátnej ochrane prírody SR na alej veselo dominujú udia s krvnou skupinou SNS
a HZDS a negatívnym vz ahom k ochrane
prírody.
Takže, vážení a milí novodobí vládcovia
a vládkyne! Ráčte sa, prosím, zamyslie aj
nad takou pre vás marginálnou vecou, ako
je ochrana prírody a začnite v tejto veci kona , lebo prídete/prídeme nielen o našu prírodu, ktorej pri každej vhodnej i nevhodnej
príležitosti zvyknete vyznáva lásku, ale aj o
dobrých pár voličov (minimálne o jedného
určite)!
A ešte jeden exkurz do nedávnej i trochu
dávnejšej minulosti. Aj ke si to takmer určite neuvedomujete, ke že ochrana prírody
je na jednej z najnižších priečok v hierarchii
Vašich záujmov, takmer všetky slovenské
vlády za uplynulých viac ako 20 rokov prišli
o moc čoskoro po tom, ako sa postavili proti prírode a jej ochrancom. Len tak zbežne
a neúplne: komunistická vláda v novembri
1989, prenasledujúca ochranárov za ich kritiku premeny záhrady Európy na smetisko,
Vladimír Mečiar, okrem iného známy nepriate (aj) tretieho sektora – vrátane jeho environmentálnej časti, Pavol Rusko, autor tézy,
že ochrana prírody je brzda pokroku, Mikuláš Dzurinda v r. 2006, nedlho po svojom vyhlásení, že betón môže by vhodný materiál
pre Tatry a že ochranári neuverite ne klamú,
vláda Roberta Fica tesne po predstavení návrhu zonácie TANAP a zrušení ministerstva
životného prostredia.
Mikuláš HUBA
(autor je notorický občan a ochranár,
signatár aktuálnej výzvy pracovníkov ŠOP
SR na www.changenet.sk/kampane)
SOCIÁLNE VECI
8/ON č. 51 - 52, 21. december 2010
V detskom domove v Domaniži tento rok už vianočný stromček nerozsvietia
Deti prehrali, kto vyhral?
Tereza LJUBIMOVOVÁ
Ke v roku 1936 barónka Melánia Swaben Durneissová v záveti odkázala svoje letné sídlo – neve ký kaštie v Domaniži - do užívania de om, určite ani len tušila, ako o
takmer tri štvrte storočia neskôr s jej altruistický počinom naložia. Najskôr v jej dome
bola zotavov a pre deti, nasledovalo krátke intermezzo v rokoch druhej svetovej vojny, ke ho obsadili mladí z Hitlerjugend, aby sa z neho napokon v roku 1949 stal
okresný detský domov. A tým aj bol, presnejšie ešte je, do 31. decembra tohto roku.
K tomu dátumu, ako znie rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Trenčíne, s požehnaním príslušných inštitúcií, teda
Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny v
Bratislave a Ministerstva práce, sociálnych
vecí a rodiny Slovenskej republiky, detský domov v Domaniži deinitívne končí.
Šok v domove, šok v dedine
Prišlo to ako blesk z jasného neba. Rozhodnutie šokovalo nielen personál a deti v
domove, ale celú dedinu, pre ktorú sa detský
domov a jeho chovanci už dávno stali jej samozrejmou súčas ou.
„Bude to ve ká škoda pre obec. Po prvé,
prídeme o deti v škole. Navyše ich stav klesne pod dvesto, čím stratíme nárok na čerpanie z eurofondov. Druhá vec – domov zamestnával 16 našich obyvate ov, ktorí teraz prídu
o prácu, A alšia vec: u om sa dianie okolo
domova nepáči aj preto, lebo majú podozrenie, že kaštie sa bude využíva na nejaké iné
účely. Pani barónka to dala vyslovene de om,
ba aj po roku1989 to v reštitúciách ostalo v
rukách štátu. Neviem, ako sa s kaštie om alej naloží. Hoci chápem aj krajský úrad práce
v tom, že prevádzka je nákladná. No udia v
dedine sa obávajú, či za tým nie sú nejaké iné
osobné záujmy,“ hovorí starosta obce Jozef
Galko.
V základnej škole v obci majú momentálne
216 detí, z toho je 14 z detského domova a
v septembri, ke že nastúpi menej prváčikov,
možno pod a starostu ráta s tým, že v škole bude len 196 detí a to už bude problém.
Navyše, približne stovka bývalých chovancov
domova má v om doteraz trvalý pobyt a nik
nevie, čo s tým, ako sa to bude rieši .
To nateraz nevie ani riadite detského domova Vladimír Varecha, ktorý sa o zrušení
zariadenia v Domaniži, presne povedané
zlúčení s Detským mestečkom v Zlatovciach,
dozvedel 29. novembra na trenčianskom úrade práce. „Od riadite ky úradu som prevzal
oznámenie, že Ústredie práce, sociálnych
vecí a rodiny v Bratislave súhlasí so zrušením Detského domova v Domaniži k dátumu
31. 12. 2010. K tomuto termínu mám urobi
inventarizáciu majetku, pripravi preberací
protokol a odovzda ho nástupníckej organizácii.“
Šité horúcou ihlou
List, z ktorého odcitoval riadite , bol podpísaný 24. novembra 2010. Čiže dva mesiace po
tom, čo predchádzajúca riadite ka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Trenčíne Teresa
Pavlásková podala návrh na zrušenie domova
v Domaniži bez toho, aby vôbec kto z úradu nejakou formou informoval o tom tých, ktorých sa
opatrenie dotkne najcite nejšie. Za dva mesiace
bola teda vec vyriešená. Len riadite Varecha
dostal povinnos bezodkladne oboznámi s
rozhodnutím zamestnancov zariadenia, aby sa
urobilo zados Zákonníku
práce a od 1. decembra
zabezpeči strážnu službu, ke už trenčiansky
úrad vykonal na u verejné obstarávanie. Nateraz bolo na túto službu
vyčlenených niečo vyše
5 000 eur, za december
ju uhradí domov v Domaniži, od januára prejde
táto povinnos na Detské
mestečko v Zlatovciach.
Zmysel tohto opatrenia
síce v detskom domove
neve mi chápu (doteraz
tu predsa nič také nefungovalo a na čo stráži , ke
sme tu predsa my), pod a
súčasnej riadite ky Úradu
práce, sociálnych vecí a
rodiny v Trenčíne Zuzany Horníkovej je to však
nevyhnutné, ke že ide o
ochranu majetku štátu.
No, dobre. Podstatné
Detský domov v Domaniži, kedysi letné sídlo barónky Melánie a ove a dôležitejšie však
Swaben Durneissovej na nachádza v krásnom horskom prostredí. je, na základe akých poV blízkosti je aj golfové ihrisko.
znatkov a faktov trenčian-
sky úrad dospel k záveru, že domov v Domaniži treba zruši .
Otázky bez odpovedí
„Ke sem prišla pani riadite ka Horníková
a zamestnanci sa jej pýtali, aký dôvod bol na
zrušenie, povedala, že dôvodu sa nedopátrala, že návrh na zrušenie dala predchádzajúca riadite ka úradu pani Pavlásková.“ Len
z vyjadrení pracovníka tlačového oddelenia
Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny v
Bratislave Petra Zemana sa dozvedeli, čo
sa v žiadosti o zrušenie domova uvádzalo:
že ide o neefektívnu, vysoko nákladovú prevádzku, v ktorej je málo deti a navyše sú v
nej nevyhovujúce podmienky. „Ani jedno z
toho nie je pravda,“ hovorí V. Varecha. „Sme
zariadenie, ktoré je vo vlastnej budove, máme
vlastnú vodu, kaštie de om darovala barónka
a hlavne, dos ve a vecí sa tu doteraz poprerábalo.“
Skúsme vymenova : vybudovala sa dvojpochodová prístavba – v hornej časti žije jedna
skupina detí, dole je ve ká jedále či skôr spoločenská miestnos , kancelária pre sociálnu
pracovníčku. Dole sú skladové priestory,archív a alšie kancelárie. „Priestory sú ve ké
a čo sa týka nákladov, sú vysoké preto, že ak
máme kapacitu pre 40 detí a máme tu len 17,
z toho tri sú v profesionálnej rodine v Považskej Bystrici, náklady nemôžu by nízke. No aj
tak v porovnaní s inými detskými domovmi nie
sú najvyššie. Keby tu bolo 40 detí, ukázalo by
sa, že v skutočnosti sú naše náklady dos nízke,“ dodáva riadite .
Deti za kratší koniec
A čo na to deti, ktoré do 23. decembra musia odís do Zlatoviec?
„Sú z toho neš astné. Máme tu aj mladých
dospelých a tí hovoria, že do iného zariadenia
už nechcú ís . Mnohé, aj menšie deti, sú tu už
dlhú dobu. Pre ne to je, ako by im niekto bral
domov. Nech nám niekto nerozpráva, ako je
to zlé, ke deti prehadzujeme z jedného domova do druhého, a potom to bez problémov
urobí, povýši biznis nad starostlivos o deti...“
netají svoje sklamanie riadite .
Pokia ide o zlý prístup do dediny v zime,
čím sa tiež argumentovalo: kaštie je síce na
kopci, ale ke je cesta udržiavaná a posypaná, bez problémov sa sem dá vyjs , hovorí
riadite . Len keby boli dva metre snehu, vtedy
si musíte nasadi re aze. Cesta do školy deom trvá asi desa minút.
Rovnako technický stav budovy nijako nie
je zlý. Za jediný problém riadite považuje
kanalizáciu daž ových vôd, na ktorú už dlhší čas žiadal peniaze. Nedostal, a tak voda
steká na múr, ktorý na jednej strane vlhne a
opadáva omietka. „Projekt sme mali rozrátaný na približne 350-tisíc, a to mohla by urobená kompletne celá budova aj s drenážami.
A čo sa týka vnútorných priestorov: máme
novú kotol u – robili sme ju asi pred dvoma,
tromi rokmi. V celej budove, okrem jednej
skupinky, máme prerobené kúpe ne. Každá
SOCIÁLNE VECI/DEMOKRACIA
skupina má štyri izby, ve kú obývačku, kuchy u, jedále a dve
skupiny aj ve ké terasy či balkóny. Kedysi žilo v tomto domove
60 detí a mali dos miesta. Ke tu
boli hygienici a počítali, ko ko by
tu malo by maximálne detí, vyšlo im to minimálne na štyridsa ,“
vyratúva V. Varecha a dodáva:
„Navyše sme zariadenie, ktoré
prijalo aj nemalý počet detí z reedukačných domovov. Mali sme
tu aj die a, ktoré malo cukrovku
a poruchy správania, nechceli ho
už ani v reedukačnom domove,
lebo si s ním nevedeli da rady a
my sme ho tu pekne dotiahli do
osemnástky. Chlapec teraz bez
problémov funguje v Považskej
Bystrici, stretávam ho. V podstate je to o prístupe k de om. Treba
používa ani nie tak vedecké metódy, ale jednoducho ma udský
prístup.“
Zamyslenie na záver
Samozrejme, oslovili sme aj
zástupcov príslušných inštitúcií.
Pod a hovorkyne ÚPSVR v Bratislave Danice Lehotskej odpove
treba h ada na trenčianskom
úrade. Jeho súčasná riadite ka
Zuzana Horníková hovorí, že sa
rozhodnutie pokúšala bezúspešne zvráti a odkazuje na predchádzajúce vedenie úradu. To
zas v osobe T. Pavláskovej sa k
zodpovednosti ve mi nehlási: Je
viacero tímov, ktoré o tom rozhodujú, povedala nám. Ja som
to akurát podpísala. Nebolo len
moje rozhodnutie, môj výmysel,
že zrušíme Domanižu, uviedla a
predsa len dodala, že pod a jej
mienky bolo neúnosné drža v
kraji 12 detských domov, ke sú
niektoré dlhodobo poddimenzované.
Čo k tomu doda ? - hovorí na
záver riadite domova V. Varecha
a sám si hne odpovedá: Niet k
tomu čo doda . Poznám aj horšie
domovy, aj také, ktoré majú aj
menej deti a všetko je v pohode.
Neviem, čo si mám o tom myslie ...
Nuž, naozaj ažko k tomu čo
doda , ke zrazu vlastne nieto
nikoho, kto by chcel prevzia zodpovednos za to, že nielen koná
v rozpore s prianím už dávno
m tvej barónky (čo je vec možno
už viac citová ako právna), ale –
a to je horšie, bez akéhoko vek
predchádzajúceho varovania a
spôsobom, bohužia , vonkoncom
nie empatickým, zasiahne do života detí, ktoré už aj tak stihli od
osudu ut ži tvrdé zaucho. A teraz
ich ako ve mi svojský „vianočný
balíček“ presúvajú do nového
prostredia z toho, čo im je dôverne známe. Prečo, na to sme
zatia ani my nenašli uspokojivú
odpove . Faktom ale zostáva,
že to boli deti, kto prehral. A kto
vyhral? Možno sa raz aj na túto
otázku dozvieme odpove .
ON č. 51 - 52, 21. december 2010/9
Úvaha o priamej demokracii a citáte Charlesa de Gaulla
„Ja uprednost ujem podvod voličov“
O priamej demokracii už bolo
napísané a povedané mnoho. V
Nemecku rezonujú v tomto roku
práve v spojení s priamou demokraciou a zapojením sa občanov do vecí verejných tri problémy.
Na nich možno ukáza , aký odlišný je prístup politikov k chápaniu
priamej demokracie. Nie vždy sa
podarí občanov presvedči či nadchnú .
Mesto Mníchov (Spolková krajina Bavorsko) kandiduje na usporiadanie zimných olympijských hier
v roku 2018. Na to budú okrem peazí potrebné najmä pozemky na
vidieku, na ktorých by plánované
športoviská mali vyrás . Mníchov
už raz (letné) olympijské hry usporiadal. Bolo to v roku 1972 a z tohto
obdobia si domáci spomínajú na
obrovský rozvoj mesta, spojený so
stavbou metra, nových obytných
štvrtí a parkov. Pri tejto kandidatúre
sa však sedliaci nedajú tak ahko
presvedči (tento preklad nemeckého slova Bauer = sedliak je myslený pozitívne a označuje majite ov
pozemkov a hospodárstiev. Určite
si v mysli vybavíte reklamu jednej
nemeckej čokolády; tie ialové
kravičky spolu s pozemkom patria
práve takýmto sedliakom - pozn.
autora). Ich najhlavnejším argumentom je, že sa cítia nevypočutí
a ich názor pri plánovaní celého
projektu vôbec nebrali do úvahy.
A tak odmietajú preda pozemky.
Starosta dotknutej obce sa vyjadril, že má všetko pod palcom. Na
to koordinátorka protestov odvetí:
„So starostom už nekomunikuje
nikto“ a vyjadruje tým skutočný
stav, ke starosta stratil morálnu
autoritu na obhajobu projektu. Ten
to však neberie na vedomie a na
zasadaní krajinskej vlády povedal,
že o bojkote komunikácie nič nevie: „Pozrite sa do môjho plného
termínového kalendára“. Plánované investície vo výške viac než
425 miliónov eur sú však ohrozené. Na pomoc už prišla aj Katarína
Wittová, bývalá úspešná krasokorčuliarka, sedliaci však odolávajú
lákadlám aj tlaku.
Väčšie problémy majú politici
v meste Stuttgart (Spolková krajina Baden–Württemberg). Vyše
dvadsa rokov plánujú železnice
spolu s krajinskou vládou prestavbu hlavnej stanice. Samospráva
dodržala všetky zákonom predpísané kroky. Uverej ovala vyhlášky, sprístup ovala nariadenia na
pripomienkovanie, usporadúvala
diskusie. Ke konečne došlo k
realizácii projektu a v parku začal výrub prvých starých stromov,
zdvihla sa obrovská vlna odporu.
Štrajk vyvrcholil nepeknými zábermi v televízii, ktoré ukázali tvrdo
zasahujúcich policajtov s vodnými
delami a slzotvorným plynom. Pri
zásahoch bolo zranených dos
udí (aj školopovinné deti) a zábery
zakrvavených demonštrantov obleteli celé Nemecko. Aj tu demonštranti vyčítali najmä nedostatok
priestoru na pripomienkovanie
celého projektu; nakoniec zablokovali projekt tak, že stavebné
mechanizmy sa nemohli dosta na
stavenisko. Predseda vlády preto
zavolal na pomoc bývalého krajinského politika, ktorý sa počas série
zmierovacích konaní (Schlichtung)
snažil obe strany primä k nájdeniu
spoločného stanoviska. Piatkové
priame prenosy zo zmierovania
zdvihli sledovanos vysielajúcej televízie na nevídané hodnoty. Spor
sa skončil odporúčaním zmierovate a projekt s úpravami realizova .
Stavitelia musia najmä dokáza ,
že počas dopravnej špičky (medzi
siedmou a ôsmou hodinou ráno)
bude môc stanicou prechádza o
30 percent viac vlakov ako doteraz.
Nespokojní odporcovia, ktorí dúfali
v celkové zastavenie projektu, už
ohlásili nové protesty. Komentátor
denníka Frankfurter Allgemeine
zhodnotil úsilie predsedu vlády
jednoduchou vetou „...Mappus
(predseda krajinskej vlády, pozn.
autora) šikovne prelomil v aka
zmierovate ovi Geißlerovi protest
proti projektu Stuttgart 21 a vrátil
ho naspä do parlamentu...“
Nuž a ešte k Mníchovu. Tam
cez mesto prechádzajú vlaky
rýchlodráhy cez jeden tunel (viac
o verejnej hromadnej doprave v
niektorom z budúcich článkov) v
dvojminútovom takte. Stačí, aby
sa jeden vlak pokazil a celý tunel
je na nieko ko hodín zablokovaný.
Aj tu sa už dlhé roky plánuje druhý
tunel, ktorý má – ako to väčšinou
býva – svojich zástancov aj odporcov. Krajinský minister hospodárstva varoval, že eskalácii ako
v Štutgarte treba zabráni . Na pomoc navrhol občianske centrum,
ktoré by bolo umiestnené v špeciálnom vagóne rýchlodráhy a prechádzalo by dotknutými stanicami.
„Ak budeme predvídavo agitova
a získame udí na našu stranu,
nebudeme potrebova žiadneho
zmierovate a“, dodáva minister.
Autor tohto článku sa zúčastnil aj
na rokovaní mestskej rady, ktorá
sa problémom zaoberala. Proti
návrhu jedného poslanca, aby k
uvedenému zámeru vyhlásili referendum len pre občanov mesta (a
nie aj okolitého okresu, do ktorého
rýchlovlaky jazdia), oponoval iný
poslanec nemeckým porekadlom:
„Ak chceš vysuši močiar, nesmieš
sa pýta žiab“.
Aká je teda tá zlatá stredná ces-
ta? Kde je hranica, na jednej strane ktorej stoja politici s ich vlastnými rozhodnutiami a na druhej
občania s možnos ou priameho
ovplyvnenia projektu? Je táto hranica nepriechodná, alebo sú pozd ž nej priestory na vzájomné dohody medzi politikmi a občanmi?
Komentátor denníka Süddeutsche
Zeitung Tanjev Schultz smutne
priznáva, že politická propaganda
existuje aj v demokracii a pridáva
slová Bertolda Brechta, pod a ktorého „dobrý propagátor aj z kopy
hnoja výletné miesto urobí“. Alebo
si treba vzia príklad z výroku bývalého anglického ministerského
predsedu Johna Majora v roku
1989? Pod a neho „ak politika nebolí, tak neúčinkuje“. Inak problematiku vidí Andreas Zielcke, opä
v denníku Süddeutsche Zeitung:
„Vôbec neosoží, ak vlády konajú
len správne. Zárove so správnym konaním musia splni očakávania občanov, predovšetkým
tým, že im priznajú právo vyjadri
sa a predložia im rôzne možnosti
realizácie“. Tento odsek s citátmi
ukončime slovami Charlesa de
Gaulla; čitatelia spomínajúci si na
jeho pôsobenie budú pravdepodobne šokovaní tak isto, ako autor tohto článku: „V politike musíš
zradi svoju krajinu alebo svojich
voličov. Ja uprednost ujem podvod voličov“. Charles de Gaulle
bol francúzskym prezidentom v
rokoch 1959 – 1969.
S odpove ou na nastolené
otázky (možno; vieme predsa,
ako niekedy dopadnú zámery) prichádza Európska únia. V budúcnosti budú ma obyvatelia únie
(pravdepodobne od roku 2012)
možnos vyžadova nové zákony
na základe petícií. Jeden milión
podpisov z minimálne siedmich
krajín únie bude môc by doručený európskej komisii so žiados ou
o zmenu zákona. Iniciátori budú
musie založi výbor s minimálne siedmimi členmi z minimálne
siedmich krajín únie. V každej zo
zapojených krajín bude musie
by navyše dosiahnutý určitý minimálny počet podpisov, napríklad
v Nemecku 74 250 a na Malte 3
750. Iniciátori však nebudú môc
požadova zmenu európskych
zmlúv.
Branislav KRPELAN
(Zdrojom informácií pre tento
článok boli denníky Süddeutsche
Zeitung a Frankfurter Allgemeine,
vysielanie televízie, internetové
stránky Spolkových krajín BadenWürttemberg a Bavorsko, internetová stránka mesta Mníchov ako
aj (hlavne) vlastné poznatky a pozorovania autora článku.)
10/ON č. 51 - 52, 21. december 2010
SAMOSPRÁVA
Samospráva, to nie sú iba
starostovia a primátori
V Obecných novinách, ale aj v inej tlači, sa väčšinou k problematike samosprávy
miest a obcí vyjadrujú ich štatutárni volení predstavitelia, teda starostky, primátorky,
starostovia a primátori. Je to logické, pretože u nich sa zbiehajú a od nich rozbiehajú
takmer všetky nite a nitky činnosti samosprávy a jej úradov. Oni sú tí, na ktorých sa
najviac obracajú obyvatelia, podnikatelia, dobrovo ní aktivisti, ale aj novinári a redaktori rôznych printových (tlačených) či elektronických informačných médií.
Samospráva však nie sú iba jej štatutárni predstavitelia. Rovnako dôležitým, ak nie
aj dôležitejším článkom samosprávnej demokracie sú miestni poslanci, ktorí prakticky
rozhodujú o peniazoch a majetku samosprávy. No a z poh adu praktických potrieb
obyvate ov sú ve mi dôležitým, ba dokonca najdôležitejším článkom úrady samosprávy a ich pracovníci, pretože s nimi obyvatelia prichádzajú najviac do styku. Bolo a je
potrebné tento fakt pripomína najmä v roku 20. výročia obnovenia samosprávy na
Slovensku a preto priestor na tejto strane patrí práve jednej z nich.
Bac. Danuša LÚDIKOVÁ, pracovníčka OcÚ Mošovce
Pre obec robí všetko, čo vie a čo treba
Mošovce sú pomerne známa, konsolidovaná a dobre fungujúca dedina v Turci, ktorá
v histórii bola dokonca aj mestom. A zásluhu
na tom majú nielen dlhoročný starosta Ján
Žirko, ktorý teraz po dvadsiatich rokoch odchádza do zaslúženého dôchodku a poslanci, ale aj pracovníci Obecného úradu v Mošovciach. Medzi tých, ktorí slúžia obyvate om
už pekných pár rôčkov – už od r. 1983 - patrí
aj Danuša Lúdiková, ktorá na našu otázku,
čo konkrétne v úrade robi najskôr odvetila – ja tu robím také skoro všetko. Oiciálne
je matrikárkou s desatinovým úväzkom, na
starosti má evidenciu obyvate ov, kultúru...
Najskôr sme sa D. Lúdikovej opýtali, ako samospráva funguje v ich obci?
- udia prichádzali na úrad kedysi i dnes.
V rokoch socializmu sme mali úlohy alebo
plán, ktorý bolo potrebné splni , ak sa neplnil, tak nás zhora bombardovali, že sme
niečo nesplnili, neposlali hlásenie, vyplnenú
tabu ku. Dnes nás zhora nikto neusmer uje,
nekontroluje, aj ke od nás žiadajú rôzne informácie, napr. štatistické.
n Ste prosto samospráva, sami musíte
rozhodova . A čo obyvatelia obce, ako
vnímajú samosprávu? Cíti aspo čas
z nich, že aj oni by mali do vecí verejných
hovori , chodia napr. na schôdze zastupite stva?
- Ve mi málo chodia a ke raz či dva razy
do roka zvoláme verejnú občiansku schôdzu,
tí čo najviac v krčme a na ulici kibicujú, neprídu.
n Ke sme spomenuli minulý režim, vtedy sa občas občania dali nahovori a priložili napr. v akcii Z ruku k dielu.
- Podobná pomoc obci by sa zišla aj dnes,
napr. pár desiatok udí by svojou brigádou
ve mi pomohlo krásnemu obecnému parku,
ktorý by bolo treba trochu obriadi . Najčastejšie na to upozornia návštevníci Mošoviec.
n Možno by sa aj vám zišla detská ekopo-
20
SAMOSPRÁVA
NA SLOVENSKU
lícia, taká ako si ju zorganizovali v oravskej obci Zábiedovo. Deti základnej školy,
ktoré majú aj svoju rovnošatu, teda čiapku a vestu, strážia čistotu i správaníe sa
udí. A tie deti majú riadnu autoritu u obyvate ov obci.
- Možno by to bolo dobré odkuka . U nás
napríklad deti z materskej školy chodia do
toho parku na prechádzku a už nás ich učitelia viackrát upozornili, ke sú poškodené
lavičky alebo rozhádzané f aše, ba aj injekčné striekačky.
n Čo sa vám v obci dnes páči a čo nepáči?
- Nepáči sa mi najmä to, že každý pozerá a dozerá len na to svoje, a ke niečo nie
je moje osobné, tak mám na očiach klapky
a nevadí mi, ani ke to ničí. Páči sa mi táto
práca, lebo nemusím iba sedie na jednom
mieste, ale je všestranná. Aj problémy, s ktorými prichádzajú na úrad udia, sú pestré.
A páčia sa mi aj Mošovce, ve preto tu žijem.
n Prečo ste zakotvili pracovne v samospráve?
- Do úradu miestneho národného výboru
som nastúpila hne po maturite na gymnáziu
a po materskej dovolenke. Najskôr som robila kultúrničku a potom na rôznych miestach.
U nás totiž nemáme špecializované oddelenia, je nás spolu pä a všetci robíme skoro
všetko. Ja si napr. netrúfam na ekonomiku,
je to príliš odborné. Ale ostatné – administratívu, kultúru, matriku, evidenciu obyvate stva
a alšie ovládam.
n Napadla mi jedna vec, vy taká skúsená
v samosprávnej agende a s takým dlhým
poznaním svojej obce, nerozmýš ali ste
o tom, že by ste kandidovali na miesto
starostu? Lebo dlhoročný pán starosta
už deinitívne končí.
- Priznám sa, že v poslednom období
som na to pomyslela. Viem však, že každý
novozvolený starosta to bude ma po Jánovi Žirkovi ažké.
n Každý nový starosta to má ažké a potrebuje určitý čas, aby sa zorientoval.
Končiaci starosta však povedal, že on
každému ochotne pomôže, ak bude ma
o to záujem.
- Hovorí sa o viacerých kandidátoch
a ten, o ktorom sa predpokladá, že vyhrá, je
v problematike samosprávy zorientovaný.
n Pod a vás sa na čo sa treba vo vašej
obci zamera viac ako doteraz?
- Myslím, že treba sa viac orientova na
sociálne otázky, napr. problematiku starých
udí, problémom je tiež zamestnanos , teda
nedostatok vo ných pracovných miest, hoci
priamo v obci nemožno ve a očkáva . Určité
možnosti by boli v cestovnom ruchu, máme
napr. kúpalisko Drienok, kde ke plávate
v bazéne máte výh ad na krásne pohorie
okolo Mošoviec. Treba však niečo urobi pre
zvýšenie záujmu o dlhší rekreačný pobyt
v Mošovciach. Tu by azda pomohla lepšia
súčinnos podnikate ov z obce, napr. vlastníkov kaštie a a vlastníkov kúpaliska a alších, čo by mohla podnecova aj obec.
n Vy zrejme poznáte ve a udí v Mošovciach osobne, ve ste aj matrikárka.
V mestskej časti Bratislavy, kde bývam,
bolo v zastupite stve vyše 20 poslancov,
plus na úrade asi 15 úradníkov, ale ja
som mal pocit, že oni nič v obci nevideli.
Pritom každý, kto občas prešiel obcou videl, že tam je rozbitá lavička, inde zarastené detské ihrisko, zničená informačná
tabu a miestneho úradu a pod. Oni nič.
Ste v Mošovciach vnímavejší?
- Skôr si také veci všímajú pracovníci ako
poslanci. Mne sa zdá, že našim poslancom
stačí, ke pozdvíhajú ruky za nejaké návrhy
a dos . Neviem, akú mali predstavu o činnosti poslanca.
n Hovorí vám niečo skratka ZMOS?
- Pravdaže. Pomáhame starostovi s rozmnožovaním materiálov zo ZMOS a je nám
jasné, že ZMOS usmer uje samosprávy.
Náš starosta je aj predsedom regionálneho
združenia miest a obcí Turca a často sa na
neho obracajú starostovia iných obcí a zástupcovia rôznych občianskych organizácií
združení.
x
x
x
Tento rozhovor sme zaznamenali ešte
v prvom polroku tohto roku. Danuša Lúdiková sa napokon odhodlala kandidova na
post starostu, ale neuspela. Vyhral Peter
Mojtek, ktorého ako favorita spomenula
v rozhovore aj D. Lúdiková. Ešte stále úradujúci starosta Ján Žirko, ktorý svoje žezlo
odovzdá Petrovi Mojtekovi 27. decembra,
bol zvolený za poslanca obce a nového starostu považuje za dobrú vo bu pre plynulý
prechod z jedného do druhého volebného
obdobia a alší nerušený rozvoj obce.
(bo)
SAMOSPRÁVA
ON č. 51 - 52, 21. december 2010/11
V mnohých mestách a obciach ešte podce ujú potrebu inančného manažmentu
AKE SR za takmer pätnás rokov
významne prispela ku kvalite samosprávy
ka – ako za socializmu – zavrela, urobila
rozpočet a potom ju všetci chodili prehovára a podpláca , nech im tam dá to či hento.
Takto sa to naozaj dlhé roky robilo.
n Na záver debaty s predstavite kami
AKE SR som ich požiadal o akúsi bodku
– pár slov o členskej základni a obzretie
sa za doterajšou činnos ou.
- E. Balážová: Základ a nám mladne,
počet osciluje okolo 140, členovia sa však
stále obmie ajú. Niektorí mladí, ke nastúpia zistia, že na chlebík sa dá niekde aj
ahšie zarobi a odchádzajú zo samosprávy. alší zase idú do dôchodku a dochádza
k obmene generácie. Tamer pätnás ročná
existencia AKE však ukázala jej opodstatnenos v každom čase, až doteraz. Keby
nebolo asociácie, tak by sa v samospráve
ove a viac plátali nejaké diery. Oce ujeme
odborníkov, ktorí vždy, ke sa to dá, radi
prijmú naše pozvanie, aby na našich konferenciách informovali členov a diskutovali
s nimi o problémoch, s ktorými sa ekonómovia musia bori . Ve mi v ační sme aj našim sponzorom, bez ktorých by bola naša
činnos ove a skromnejšia, lebo členské
príspevky sú viac symbolické ako nie. Musíme sa však otvorene prizna , že vlani pred
poslednými vo bami bola aj taká malá kríza.
My, ktorí sme to „ ahali“ od začiatku sme
mali pocit, že by bolo vedenie asociácie
potrebné nejakým spôsobom zrevitalizova .
Vtedy mi rad radom členovia rady povedali, že už to nechcú robi . Naš astie, ja som
ešte nepod ahla ilúzii to ukonči , tak som na
nich dobreže nenakričala a znovu všetkých
naštartovala. Chyba je, že my ešte stále
nemáme za sebou udí, ktorým by sme to
mohli odovzda . Ono to vyznieva tak frajersky, ale je to holá realita.
- H. Dienerová: Všetko sme to naozaj
chceli položi , ve iba dvaja z rady povedali, že chcú pokračova . Ale vo vo bách, ktoré boli dvojkolové, sa členovia jednohlasne
vzdali zodpovednosti za asociáciu a „hodili“
to opä na nás.
- E. Balážová: Ke od niekoho z našich
členov, vrátane členov rady niečo chceme,
tak je to zložité, hoci všetci vieme, že celý
život je založený na princípe dáš – dostaneš. Ak nedáš, tiež niekedy berieš, ale to
nie je fér. Takže my už pätnás rokov dávame, nezištne bez akejko vek náhrady, na
úkor svojho vo ného času, ale AKE je spolok, ktorý napriek všetkému stojí za to.
Nám už po týchto slovách neostalo nič
iné iba vyslovi to známe povzbudzujúce:
„čo vás nezabilo, to vás posilní“, a zažela
AKE do alšej činnosti všetko najlepšie.
Na 30. odbornej konferencii Asociácie komunálnych ekonómov
(AKE) SR (8. a 9. novembra 2010) ústredná téme znela: Kvalitní inanční manažéri – záruka udržate nosti hospodárenia miest a obcí. V období, v ktorom aj samosprávu miest a obcí zasiahla hospodárska kríza,
najmä nižšie príjmy z daní, je kvalitné a dôsledné manažovanie inancií
a majetku ešte dôležitejšie ako v ekonomicky dobrých rokoch, za ktoré
samospráva považuje roky po iškálnej decentralizácii.
AKE SR venuje tejto tematike dlhodobú nevedome, na toho inančného manažéra.
pozornos , preto sme sa opýtali jej pred- n
alšia myšlienka z konferencie –
staviteliek – prezidentky AKE Evy Balážo- programové rozpočtovanie by malo by
vej, inak v končiacom sa volebnom období srdcovou záležitos ou jednotlivých kozástupkyne primátora Lučenca a viceprezi- misii samosprávy.
dentky AKE Hany Dienerovej, inak prednost- H. Dienerová: Teória dlhodobého rozky MsÚ Trnava – ako ony cez AKE môžu počtovania a programovej štruktúry - my
ovplyvni rýchlejšie presadenie a skvalitne- máme trojročné rozpočty - vychádza z jednie inančného manažmentu do samosprá- nej preambuly mesta, a možno to robi tam,
vy. (Prvú čas rozhovoru s AKE sme uverej- kde majú koncepčné dokumenty. Či už sú to
nili v predchádzajúcom čísle ON 50.)
PHSR alebo aj programy politických strán,
- E. Balážová: Jednoducho ako asociácia lebo nie vždy sa všetko z nich dostane do
sa snažíme získava čím alej väčší odbor- PHSR. Ja som pred štyrmi rokmi vyzvala
ný rešpekt, čo sa nám asi darí, a len takou politické strany, aby nám odovzdali volebné
ozajstnou zodpovednou prácou a pridržiavaním sa tejto línie vieme robi a robíme,
čo vieme.
- H. Dienerová: Poslanie AKE je také,
aby sme to, čo sa nerobí správne, napr.
v programovom rozpočtovaní korigovali,
aby sme dávali spätnú väzbu. Ale vrátim programy a dali sme ich všetkým vedúcim
sa ešte k predchádzajúcej otázke. Jeden MsÚ. To znamená, že treba sústredi všetpríklad. Robili sme z tejto konferencie ko- ky strategické dokumenty, inak sa programy
muniké, v ktorom sme vyzývali poslancov urobi nedajú. To je jedna úrove .
alšia
NR SR aj vládu, aby nechceli zda ova
úrove je taká, že každý program sa týka
obce. Toto AKE vybojovala ešte za minis- vždy určitej skupiny udí, preto treba vytvotrovania B. Schmognerovej. Vtedy sme sa, ri aj programové tímy. Tieto tími, to spracusamospráva, dostali spod kurately hrozia- jú a nachystajú procesne a členom každého
cej štátnej pokladnice a tak isto aj z toho tímu musí by politický reprezentant. U nás
nezmyselného zda ovania, lebo sme si v Trnave sú v tímoch aj zástupcovia primápovedali, že žijeme z daní a raz sa k nám tora, ktorí majú zastupite stvom delegovaspráva vláda ako k podnikate om s dôra- né metodické riadenie niektorých odborov.
zom na hospodársky výsledok, inokedy Čiže, ak sa hovorí o doprave je tam zástupzase ako k verejnej správe a zabra uje ca primátora, ktorý má dopravu na starosti,
nám robi niektoré veci. Ke sme čítali toto ak o inej oblasti, príde iný zástupca. Úrad
komuniké, tak sme si lak om do seba drgli, má pripravi rozbehnuté projekty a urobi
lebo toto sme už raz vybojovali a teraz mu- tú ve kú prácu a potom všetko da na stôl.
síme opä o to bojova !
Potom sa v našej zasadačke nad každým
- E. Balážová: Je to nezmyselné, pretože programom zíde minimálne 25 udí, kolekje tam zvýšená administratívna náročnos
tívne sa to prediskutuje, urobia závery a tí,
a nemôžu sa k nám správa raz ako k pod- ktorí to procesne manažujú potom pokračunikate om a druhý raz ako k verejnej správe. jú alej. Táto etapa sa jednoducho nemôBu sme alebo nie sme ako verejná správa. že preskoči , lebo to potom nemá zmysel.
Bohumil OLACH
Ale my sme verejná správa.
Vždy som bola proti tomu, aby sa ekonóm- H. Dienerová: Je to o peniazoch a o princípoch.
n Na konferencii niekto vyslovil myšlienOspravedlnenie:
ku, že dobre by bolo, aby na tom skvalitnení programového rozpočtovania sa
V Obecných novinách č. 50/2010 v prvom článku o konferencii AKE SR sme nesprávne
podie ali ekonómovia spolu s prednosuviedli krstné meno podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu SR Ing. Emila Kočiša.
tami úradov.
Ospravedl ujeme sa mu, podobne aj predstavite kám AKE E. Balážovej a H. Dienerovej,
- H. Dienerová: To je alfa a omega, lebo
s ktorými sme viedli rozhovor a, samozrejme, všetkým čitate om.
ke to prednosta nechá tak, ekonóm, ktorý
Dovo ujeme si tiež požiada čitate ov, aby si opravili v ON č. 49 v článku Finančné
je jeho podriadený, to musí pretláča odzdravie samosprávy... na str. 5 v úvodnom perexe vetu v zátvorke: (Konferencia sa konala
spodu, ke že nemá dobré nástroje, hoci by
v d och 8. a 9. novembra, medzitým Dexia banku Slovensko od jej francúzskej matky
ich mohol ma , a využíva autoritu vyššieho
kúpila spoločnos J&T – pozn. red.), pretože správna informácia znie, že Dexia banku
nadriadeného a vedenia mesta, ktoré to
Slovensko kúpila spoločnos Penta.
chce ma dobre.
akujeme za pochopenie.
- E. Balážová: Prednosta je nosite om
Bohumil Olach, šéfredaktor ON
procesu manažovania celého programového rozpočtu. On to deleguje, vedome alebo
LEGISLATÍVA
12/ON č. 51 - 52, 21. december 2010
Od prvého januára platí nový Zákon o pohrebníctve č.131/2010 Z. z.
Pomôže skvalitni pohreby
a vyjasni vz ahy
Ladislav STRÍŽ
Komunálne vo by sú za nami, emócie upadli a na nás opä do ahla realita všedného života. Do zákonom daných pozícií sa dostali noví, alebo opä zvolení primátori, starostovia, obecní a mestskí poslanci miestnych zastupite stiev. Azda naozaj niet
takej samosprávy, ktorá by niekedy neriešila problematiku súvisiacu s pohrebom či
cintorínom. Či už sú politické farby vyznávané jednotlivými komunálnymi politikmi
také alebo onaké, nemení to nič na fakte, že ustanovenia zákonov treba dodržiava .
A pretože zákon, o ktorom teraz píšeme je dôležitý, veríme, že obsah tohto článku
u nikoho nenaruší atmosféru radostných sviatkov a minimálne si ho odloží na začiatok januára a potom prečíta. Tým zákonom je Zákon o pohrebníctve č.131/2010 Z. z.
platný od 1. 1. 2011.
V tomto smere nám dovo te, aby sme vôbec jednoduchý a tak primátori, starosv rámci Slovenskej asociácie pohrebných tovia, ale i poslanci zastupite stiev, samotní
a kremačných služieb, ktorá bola tiež pri podnikatelia a súkromné osoby v niektorých
zrode tohto zákona a participovala na om, prípadoch nevedia ako alej, o čom svedčí
podali pomocnú ruku v riešení a zorientova- množstvo otázok, s ktorými sa obracajú na
ní sa v tejto problematike. Že ide o závažnú adresu asociácie.
tému zákona, ktorý sa časom dotkne každéVenujme sa teda téme konkrétne, pod a
ho z nás, či už ide o občana obce alebo mes- vybraných paragrafov.
ta, nemôže nikto poprie . Dnes sa v prvej
časti pozrieme na výklad niektorých pojmov,
§ 17 Prevádzkovanie pohrebiska
porovnáme stav pred platnos ou nového Zákona a zameriame sa na podstatné zmeny.
Obec môže prevádzkova pohrebisko
sama alebo prostredníctvom právnickej osox
x
x
by na tento účel zriadenej, alebo prenecha
jeho prevádzkovanie inému prevádzkovateNa Slovensku pred r. 2005 chýbala právovi pohrebiska.
na úprava, ktorá by komplexne upravovala
Najväčšou nevýhodou prevádzkovania
práva a povinnosti fyzických osôb, živnostní- cintorína obcou je, že odborná spôsobilos je
kov, právnických osôb ako aj orgánov štátnej daná zo zákona na konkrétnu osobu ako živsprávy a samosprávy na úseku pohrebníctva nostníka alebo živnostníčku, ktorá v prípade
či správy cintorína. Pri množstve problémov výpovede zmluvy, v rámci jej dohodnutého
a neriešite ných situácii sa dospelo k záve- obdobia alebo z dôvodu porušenia zmluvru, že je potrebné túto legislatívnu medzeru ných vz ahov zo strany poskytovate a poneodstráni . Po prijatí zákona č. 470/2005 Z. z. chá obec bez prevádzkovate a cintorína.
o pohrebníctve, o zmene a doplnení zákona
alej si dovo ujem upozorni , že doterajšia
č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní zákonná úprava nedávala možnosti uklada
(živnostenský zákon), ktorý nadobudol účin- pokuty zo strany kontrolných orgánov za ponos d a 1. novembra 2005, vyplynuli z pra- rušenie predchádzajúcich pravidiel, čo sa od
xe nemalé problémy. Aplikáciou niektorých januára 2011 radikálne mení. Tieto sankcie
ustanovení, a to najmä v oblasti ochranných v zmysle zákona sú presne určené v § 33
pásiem, nakladania s udskými pozostatkami pod názvom: ,,Iné správne delikty“ a sú stav zdravotníckych zariadeniach, pri odovzdá- novené vo výške od 100 do 10 000 €!
vaní udských pozostatkov pohrebnej službe, ale aj pri pochovávaní na pohrebiskách,
Ak obec prevádzkuje pohrebisko prostredvznikali často spory. Zákon č. 470/2005 Z. z. níctvom iného prevádzkovate a pohrebiska,
nebol v detailoch presný a tak prišla lavína prevádzkovanie pohrebiska je živnos ou.
samozvaných odborníkov, ktorí si mysleli, že
Na to, aby niekto prevádzkoval cintorín,
pohrebníctvo je celkom dobrý biznis a začali bude musie dodrža nasledovné špeciické
si plies a zamie a pojmy v om obsiahnuté, podmienky pohrebného zákona. Musí:
používa vlastné výklady. V praxi to prinášalo
1. Získa odbornú spôsobilos v akreditoneriešite né problémy medzi správou cintorí- vanom školite skom stredisku.
na a pohrebnou službou, pričom objednáva2. Obháji akreditáciu pred skúšobnou
te pohrebu pri svojich starostiach a vo svojej komisiou na Regionálnom úrade verejného
bolesti sa považoval za druhoradého pri han- zdravotníctva (RÚVZ).
drkovaní sa v žabomyších sporoch.
3. Požiada vydanie živnostenského listu
V Slovenskej republike má zo zákona po- na živnostenskom úrade.
vinnos založi cintorín obec, z čoho vyplý4. Vypracova prevádzkový poriadok a da
vajú aj alšie povinnosti, ktoré sú upresnené na schválenie obecnému zastupite stvu.
v pohrebnom zákone č.131/2010 Z. z. (len
5. Predloži prevádzkový poriadok RÚVZ
pre zaujímavos na Slovensku nie je možné v danom okrese cintorína (ako nadriadezaloži ,,súkromný cintorín“).
nému orgánu) na schválenie, až po týchto
V poslednom čase sa o tento zákon inten- úkonoch je možné započa prevádzkovanie
zívne zaujímajú médiá a prinášajú kauzy či cintorína.
kauzičky, len aby upútali pozornos verejnosti. Zákon samotný a jeho výklad nie je
V tejto súvislosti podotýkam, že obce, kto-
ré nemenia svojich prevádzkovate ov, nemusia pod a nového zákona predklada nové
prevádzkové poriadky.
Prevádzkovanie pohrebiska zah a:
a) vykopanie hrobu a zasypanie hrobu,
Zo zákona je daná povinnos výkopu hrobov správcovi cintorína. Dôvodom tejto zmeny bola nekompetentnos osôb pôsobiacich
na cintoríne zaoberajúcich sa pozostatkami
a ostatkami zosnulých. V praxi neexistovalo
dodržiavanie podmienok ochrany a bezpečnosti zdravia pri práci, pričom správca cintorína doteraz nemal v tejto oblasti na nich
dosah. Prichádzalo preto k prípadom, spravidla pri dovoze zosnulého inou pohrebnou
službou, že výkop hrobu sa komplikoval, pričom ako vysvetlenie sa uvádzali vymyslené
prekážky. Až po prís ube dvoj, troj-násobnej
pôvodnej odmeny za výkop, vyplatenej bez
dokladu (na ruku), sa hrobár pustil do práce.
Samozrejme, že skrátka prišiel štát na daniach a taktiež pozostalí, ktorí tieto náklady
znášali a nemohli si ich uplatni pri pozostatkovom konaní, lebo o nich nemali príslušný
doklad.
b) vykonanie exhumácie,
Exhumácia je zo strany dodržania hygienických podmienok ve mi náročný úkon a je
azda najväčšou možnou zdravotnou nákazou ohrozujúcou pracovníkov a verejnos pri
výkone činnosti na cintorínoch.
Exhumácia sa uskutoč uje v dvoch časových úsekoch, ktoré sú presne deinované.
Vykonáva sa:
- pred tlecou dobou určenou Regionálnym
úradom verejného zdravotníctva (RÚVZ) na
základe hydrogeologických vrtov na cintoríne. Táto doba môže by niekedy viac ako 10
rokov.
V tomto prípade exhumácia vyžaduje prísnejšie dodržiavanie hygienických podmienok
pri práci a podlieha aj povoleniu RÚVZ tieto
práce vykona . O exhumáciu môžu požiada
aj úrady činné v trestnom konaní, ako je prokurátor alebo súd.
- po tlecej dobe, čo nepodlieha povoleniu
RÚVZ, ale aj tu sa musia dodrža isté hygienické podmienky a podmienky bezpečnosti a
ochrany zdravia pri práci (BOZP).
Činnos hrobára a pracovníkov na cintoríne nie je jednoduchá a s ou súvisia rôzne
obmedzenia, špeciiká, ktoré majú zabezpeči nielen ochranu zdravia a bezpečnosti
pri práci pracovníkov priamo vykonávajúcich
činnos , ale aj ochranu zdravia širokej verejnosti, ktorá cintoríny navštevuje. Nemožno
podce ova upozornenia a zákazy vstupu do
určitých lokalít a miest cintorínov. Zväčša ide
o krátkodobé, časovo obmedzené opatrenia,
ktoré prevádzkovate použil práve preto, aby
návštevníkov pietnych miest ochránil pred
možným rizikom.
c) vedenie evidencie súvisiacej s prevádzkovaním pohrebiska,
V samotnom vedení evidencie a poplatkov
za hrobové miesta navrhujeme zvoli kompromis a dohodu v tom zmysle, aby sa poplatky a evidencia viedla na obecnom úrade
v súčinnosti so správcom cintorína (živnostníkom, právnickou osobou), pričom podrobné podmienky budú dané v prevádzkovom
poriadku cintorína. Obecné úrady, pokia je
LEGISLATÍVA/KULTÚRA
mi známe, sú vy até z platenia DPH, teda
poplatky občanov nie sú za ažené touto
da ou. Druhým dôležitým faktom je, že vybrané poplatky poputujú tam kam patria,
a to do pokladne obecného úradu, ktorý je
zria ovate om cintorína. V prípade zmeny
prevádzkovate a či konkurzu nesú obecné
úrady povinnosti spojené s odovzdávaním
agendy o prenajímate och hrobových miest,
pričom inančné prostriedky sa neznehodnotia na úkor zria ovate a v prospech odstupujúceho prevádzkovate a. Nevýhodou tohto
systému bude, že treba dohodnú spôsob
inančnej kompenzácie straty z príjmu za
prenájom hrobových miest prevádzkovateovi cintorína.
d) správu pohrebiska
Jedna z otázok, ktoré sme dostali v Asoci-
ON č. 51 - 52, 21. december 2010/13
ácii pohrebných a kremačných služieb bola:
„môže ma cintorín dvoch správcov“? V duchu Zákona platného od januára odpovedáme: „Zákon takéto usporiadanie pri správe
cintorína nepozná“!
Je potrebné, aby táto činnos bola pod
jednou správou. Potom nenastane prípad,
ke pri poškodení cudzieho majetku, ako je
napríklad hrob z mramorového kame a, si
subjekty budú prehadzova vinu a zodpovednos jeden na druhého. Vzh adom na to, že
zákon o pohrebníctve je pomerne rozsiahly,
budeme s jeho komentovaním pokračova
na tému „Správa márnice a domu smútku,
ak sú na pohrebisku vybudované„.
x
x
x
Dnešné vysvetlenie niektorých pojmov
Užitočná, no samosprávami málo využívaná pomôcka
Kalendár pre zvedavých a zábudlivých
Komár anská Knižnica Józsefa Szinnyeiho – ide o kultúrno-výchovné zariadenie
s okresnou pôsobnos ou – vydala Kalendár výročí osobností a udalostí na rok 2011.
Ide o užitočnú publikáciu pre záujemcov o regionálnu históriu, ale aj o súčasné dianie
v Komár anskom okrese i v pri ahlých lokalitách. Osobitný význam má pre členov
a funkcionárov miestnych samospráv, ktorí v nej nájdu ve a užitočných informácií
regionálneho charakteru. Zjednodušene by sme publikáciu mohli nazva kalendárom
pre zvedavých a zábudlivých.
sme nemali ani uprostred
denného zhonu zabudnú
– živým by sa pri okrúhlom
výročí patrilo zablahožela ,
pri m tvych zasa pripomenú ich dielo a prínos.
relevantného zákona, ktorý začne plati od
januára 2011, je počiatkom série článkov,
ktorá vyjde v Obecných novínách a webových stránkach. Dúfame, že čitate ov téma
nielen zaujala, ale bude pre nich aj dôležitým
pomocníkom pri orientovaní sa v takej dôležitej téme, akou nepochybne je fungovanie
služieb, spojených s úmrtím ich drahých
a blízkych.
Radi privítame prípadné otázky súvisiace
s touto problematikou, ktoré zasielajte bu
do redakcie Obecných novín alebo priamo
na adresu Slovenskej asociácie pohrebných
a kremačných služieb SAPAKS, Trojičné
nám. 12, 821 06 Bratislava, alebo mailom na
[email protected]
,
(Autor je predsedom Slovenskej asociácie
pohrebných a kremačných služieb.)
pred devä desiatimi rokmi sa do okolia Komárna
pris ahovali
prví slovenskí kolonisti,
ktorí potom
utvorili
zo
zapadnutých
majerov rúče
dediny. Z kalendára
sa
dá vyčíta , že
roku 2011 si
okrúhle vý- Mladý Mikuláš Konkoly Thege,
ročie budú ktorý založil hvezdáre v Hurp r i p o m í n a banove.
v desiatich
obciach okresu – ide o jubileum založenia
usadlosti, alebo prvej písomnej zmienky
o nej.
Takýto knižný kalendár, alebo jeho elektronická podoba, by sa mohol sta užitočným
pomocníkom samospráv – pravda, ak by
vlažný záujem o pretavili do aktívnejšieho
prístupu. Navyše, tento komár anský počin
by mohol by inšpirujúcim aj pre podobné
kultúrne zariadenia v druhých okresoch. Aby
sa nám v zabudnutí nestrácali osobnosti
a udalosti, ktoré si zahodno pripomenú , ucti , priblíži mladej generácii.
Pä storočné pečatidlo
a ešte čosi
V druhej časti kalendár
uvádza rozmanité jubilejné
udalosti. Napríklad, že hurbanovská hvezdáre bude
ma 140 a komár anské
múzeum 125 rokov. V Nesvadoch by si mali spomenú na 115. výročie dobrovo ného hasičského zboru
Pôvodná budova súkromnej hvezdárne dr. Mikuláša Konkola v a v Radvani nad Dunajom
Hurbanove.
na 405. jubileum tzv. Žitavského mieru, ktorý pri tejto
František BUDA
Jubilanti v abecednom poradí
obci
Autorka kalendára Eva určová odviedla podpísali zástupcovia
precíznu robotu, ke stihla vyda a biblio- uhorského cisára a tugraicky spracova až 316 osobností spätých reckého sultána.
nejakým spôsobom s komár anským regióKalendár upozornom. Sú to udia, ktorí vykonali o niečo viac
uje, že v komár anako ostatní a roku 2011 budú ma okrúhle skom pravoslávnom
jubileum. Ide o takých jednotlivcov, ktorí sa kostole sa nachádza
v tomto regióne narodili, či zomreli, prípadne zlaté pečatidlo s dáistý čas v om pôsobili a zanechali po sebe tumom 17. máj 1511.
cite nú stopu. Ich mená sú najprv radené Je to dôkaz, že v tento
pod a mesiacov, potom pod a abecedy. Po de pred pä sto rokstručnej charakteristike osobnosti čitate
mi tu bola zriadená
nájde literárny, či iný zdroj, z ktorého sa o nej pravoslávna cirkevná
môže dozvedie viac.
komunita, do ktorej
Kalendár zah a informácie o významných sa združili Srbi utevedcoch, lekároch, umelcoch, pedagógoch, kajúci pred Turkami
predstavite och cirkvi, ekonómoch, športov- a usadení pri sútoku
coch, čiže u och najrozmanitejších profe- Váhu a Dunaja. A ke
sií. Starí panovníci a vojvodcovia, bojovníci už hovoríme o národproti fašizmu, súčasní politici, dnešní vyni- nostných
väzbách,
kajúci športovci – všetci majú svoje miesto nemôžeme vynecha Hvezdáre v Hurbanove, budúci rok si pripomenie 140 rokov svojej
v kalendári. Sú to takí udia, na ktorých by informáciu, že okrúhle existencie.
Z REGIóNOV
14/ON č. 51 - 52, 21. december 2010
Elektronická aukcia zníži
výdavky na telefóny
Nad očakávanie dopadla elektronická aukcia,
výsledkom ktorej bolo nájs čo najvýhodnejšieho mobilného operátora pre potreby Miestneho
úradu mestskej časti Bratislava-Staré Mesto.
Prihlásili sa do nej dve spoločnosti – Orange
Slovensko a Slovak Telecom. Mali stanovi
mesačný paušál pre celkovo 74 mobilných telefónov používaných pracovníkmi miestneho
úradu.
V úvode aukcie za služby požadovala spoločnos Orange Slovensko 2 165,80 eur, zatia
čo Slovak Telecom 4 286,80 eur. Po 39 minútach vzájomného súperenia bol ví az jasný –
stala sa ním spoločnos Slovak Telecom s výslednou ponukou 1 134,80 eur. Zaujímavos ou
je, že rozhodlo jediné euro, druhý účastník súaže v závere aukcie zastal na sume 1 135,80
eur. Doteraz MČ Bratislava-Staré Mesto platila
mesačne za služby operátora takmer 4 000 eur.
V aka vysú aženej cene v elektronickej aukcii
tak dosiahne takmer 75-percentnú úsporu nákladov.
(ak)
Veterný park pri Svidníku
začnú stava na jar
O veternom parku pri Svidníku sa hovorí už
dlho. Usiluje sa o to zahraničný investor. Po
roku od predloženia zámeru výstavby je na
svete prvý pozitívny verdikt. Veterný park so
štrnástimi udovo nazývanými vrtu ami by mali
postavi v katastroch obcí Vagrinec a Šemetkovce. Zámer jeho výstavby pomaly, ale isto
napreduje. Kladné stanovisko už padlo v prípade posudzovania vplyvov na životné prostredie.
Predpokladá sa, že v priebehu zimy sa vyriešia
stavebné veci, čiže stavebné povolenie a následne v jarnom období 2011 sa začne s výstavbou veterného parku. Celková investícia je
59 miliónov eur.
(Zdroj: Podduklianske novinky, 6. 12. 2010)
Rabčiansky spevácky
zbor oslavoval
Rabčiansky spevácky zbor Marana Tha
počas osláv svojho 15. výročia v nede u 14.
novembra predstavil svoje prvé CD s názvom
Sláva Bohu na výsostiach, ktoré bude slúži
na reprezentáciu obce. Oslava pozostávala
zo svätej omše v miestnom kostole. Speváčky
zboru, ktoré ako zvyčajne celú omšu doprevádzali svojím spevom, na u doniesli svoje CD
ako obetný dar. Potom nasledovalo slávnostné posedenie v Gaceli, na ktorom im starosta
Rabče Dušan Ratica odovzdal pamätné listy
a spomienkový darček v podobe hlinených
krčiažkov s názvom spevokolu. „Marana Tha
sú pýchou našej obce. Ve mi kladne ich hodnotíme aj z pozície obecného zastupite stva,
preto sme na vydanie cédečka prispeli,“ povedal starosta a dodal, že CD bude slúži ako reprezentačný predmet pri návštevách starostov
či návštevách zo zahraničia. Spevácky zbor
dobre poznajú nielen v Rabči, ale aj v Oravskom Veselom, Oravskej Polhore, Novoti i vo
farnostiach bývalých rabčianskych kaplánov v
Hozelci, Švábovciach pri Poprade a Úloži pri
Levoči.
(Zdroj: Rabčiansky chýrnik, 5/6, 2010)
Propagácia v aka programu cezhraničnej spolupráce
PSK predstavil novú knihu a ilm
Prešovský samosprávny kraj začiatkom decembra na medzinárodnej konferencii vo
Ve kom Šariši predstavil nové prezentačné materiály o kraji. Ide o krátkometrážny ilm
7 divov Prešovského kraja a obrazovú publikáciu Vitajte v Prešovskom kraji. Sú to
záverečné výstupy projektu, ktorý sa podarilo uskutočni v aka inančným prostriedkom z Programu cezhraničnej spolupráce Slovensko – Po sko 2007 - 2013. Celkový
rozpočet projektu bol 55 800 eur.
Pätnás minútový ilm nadväzuje na anketu o siedmich divoch kraja, v ktorej obyvatelia hlasovaním rozhodli o najzaujímavejších
miestach v regióne. Sú medzi nimi historické
centrá Bardejova a Levoče, drevené kostolíky, oltár majstra Pavla z Levoče, Tatranský
a Pieninský národný park a hrad ubov a.
Texty s informáciami a pä jazyčným popisom sú v booklete. Film bude PSK distribuova inštitúciám vo svojej zria ovate skej
pôsobnosti, ale aj alším organizáciám a
turistickým centrám.
Druhým produktom je 100-stranová kniha
Vitajte v Prešovskom kraji. Vyšla v náklade
7 500 kusov a obsahuje vyše 100 fotograií
vrátane leteckých záberov. Predstavuje najkrajšie miesta nielen z Prešovského kraja,
ale aj z Malopo ského vojvodstva. Register
fotograií a príhovor v publikácii je tiež v pä jazyčnej mutácii v slovenčine, angličtine,
po štine, francúzštine a ruštine.
Na záverečnej konferencii vo Ve kom Šariši sa zúčastnilo vyše 40 účastníkov zo Slovenska a z Po ska. Vedúci Odboru regionálneho rozvoja a cestovného ruchu PSK Rudolf Žiak uviedol, že regionálna samospráva
momentálne pracuje na piatich projektoch
zameraných na turizmus. „V tomto roku môžeme získa v rámci týchto projektov do regiónu takmer dva milióny eur,“ povedal.
Veronika FITZEKOVÁ,
hovorky a PSK
História vinohradníctva v Malokarpatskej oblasti
Múzeum v Pezinku oslávilo pä desiatku
Malokarpatské múzeum v Pezinku (v zria ovate skej pôsobnosti Bratislavského samosprávneho kraja), si začiatkom decembra pripomenulo 50 rokov svojej existencie.
Múzeum sa zameriava na históriu vinohradníctva v Malokarpatskej vinohradníckej oblasti a históriu vína, ktoré predurčili a ovplyvnili dejinný vývoj a životy udí v tomto
regióne.
Pod a riadite ky Malokarpatského múzea
Danky Kopálovej sú múzeá dôležité hlavne pre zachovanie identity svojho národa.
„Platí: ke nepoznáš svoju minulos , nemôžeš budova svoju budúcnos ,“ myslí si.
Na oslavách sa okrem župana BSK Pavla
Freša zúčastnili aj krajskí poslanci Ladislav
Snopko a René Bílik, primátor Pezinka Oliver Solga ako aj historici a pracovníci, ktorí
stáli pri zrode múzea.
V súčasnosti má Malokarpatské múzeum sprístupnenú pivničnú expozíciu tematicky zameranú na vinohradníctvo a vinárstvo, resp. prácu vo vinohrade a následné
spracovanie vína. Nachádza sa tu okrem
iného aj najväčšia zbierka lisov v strednej
Európe. Múzeum vo svojich expozíciách
využíva multimediálne prostriedky ako aj
prvky interaktivity, ktorými relektuje na
súčasné požiadavky doby a návštevníkov.
Malokarpatské múzeum v Pezinku sa popri
výstavnej činnosti venuje aj archeologickému výskumu, vzdelávacím a pedagogickým aktivitám. Súčasne sa podie a na viacerých projektoch a podujatiach v meste
Pezinok a celom Malokarpatskom regióne.
Súčas ou, resp. vysunutým pracoviskom
múzea je aj Literárne a vlastivedné múzeum vo Svätom Jure a Múzeum Ferdiša
Kostku v Stupave.
Počiatky pezinského múzejníctva siahajú
do prelomu 19. a 20. storočia, ke miestny
lekárnik a člen mestskej rady František Meissl založil mestské múzeum. Nešlo pritom
o samostatnú inštitúciu, skôr o pamätnú
izbu prístupnú občasným návštevníkom.
Pri zria ovaní tohto prvého pezinského
múzejníckeho počinu pomáhal F. Meisslovi
v tom čase študent Fedor Jamnický, ktorý
po skončení vysokoškolského štúdia pracoval ako chemický inžinier v zahraničí. Po
návrate na Slovensko a do Pezinka v roku
1947 zistil, že mestské múzeum v Pezinku
už takmer neexistuje. V aka jeho úsiliu a
intervenciám napokon Jamnického v roku
1958 poverili zriadením nového múzea.
Za jeho sídlo určili v Pezinku tzv. Kaviakov dom, kde sa nachádza dodnes. Je to
dvojpodlažná renesančná budova a pôdorysom v tvare U.
(ts-bsk)
Z REGIóNOV
ON č. 51 - 52, 21. december 2010/15
Víziou je vybudova vzdelávaco-vo nočasové centrum
Divé maky koncertovali v Jarovniciach
V pastoračnom centre v rómskej osade v Jarovniciach sa v sobotu 4. decembra
uskutočnil záverečný koncert detí z pilotného projektu Divé maky – šanca pre rómske
talenty z celého Slovenska. De om prišli pomôc aj ich rovesníci z programu Divé
maky. Spoločne pripravili nezabudnute nú zmes hudby, spevu, tanca a divadla.
Rímskokatolícky kostol sa postupne zaplnil rodinami detí a alšími priaznivcami
rómskych talentov. Úvodný zborový spev
prijalo publikum s ve kým nadšením. Modernú hudbu v podaní mladej rómskej kapely Divé maky vystriedalo divadlo z Čičavy.
Účinkujúci do scénky o vianočnom die ati
zapojili aj divákov. Cimbalovka Divých makov rozohriala všetkých prítomných, i tých,
čo počúvali vonku pri mínus
ôsmich stup och. A ak to
náhodou niekomu nestačilo,
piati nadaní tanečníci dali do
pohybu aj stojacich divákov.
Chór kostola zdobili nádherné výtvarné práce detí. Záver
patril spevákom. Po piesni
Aleluja, ktorú poslucháčom
zaspievali Ladislav Bubnár
a František Balog, sa v rukách
detí rozžiarili sviečky. Tichá
noc, svätá noc sa niesla kostolom a všetkým bolo jasné,
že aj tieto deti môžu v živote
uspie , ak sa im niekto venuje
a dá im šancu. Z kostola vychádzali hrdí rodičia s novou
skúsenos ou – tlieskali svojim de om.
Pilotný projekt Divé maky – šanca pre
rómske talenty nadväzuje na úspešný
5-ročný program Divé maky. Občianske
združenie PRO DONUM v novembri 2009
vybralo na základe talentových skúšok
100 detí z najväčšej rómskej
osady na Slovensku, v Jarovniciach. „Do pilotného projektu
sme zapojili deti, ktoré majú
potenciál pokračova v štúdiu
na stredných školách, ale ich
rodiny nemajú dostatok inancií a možností. Celý rok sa im
venovali tútori, pedagógovia
a profesionálni umelci. Deti
mali možnos trávi svoj vo ný
čas zmysluplnými aktivitami
a vzniklo viacero nádherných
výtvarných prác, tanečných čísel, zborových piesní, divadelných etúd. Ale začali sa črta
aj nové športové a hudobné
talenty,“ povedala projektová
koordinátorka Barbora Kohútiková.
Záverečným koncertom PRO DONUM
v Jarovniciach nekončí. Nasledova bude
vyhodnotenie a v septembri 2011 dostane
20 najšikovnejších a najvytrvalejších detí z
pilotného projektu šancu pokračova v štúdiu a rozvíjaní svojho talentu v programe
Divé maky. „Našou dlhodobou víziou je zria-
di v Jarovniciach vzdelávaco-vo nočasové
centrum Divé maky a postavi športovisko
a ihrisko, ktoré bude prístupné všetkým deom bez rozdielu,“ uviedla B. Kohútiková.
Na koncerte spolupracovali spevák Ladislav Bubnár, klavirista Juraj Sloboda, divadelníci Na a Uherová a František Balog,
výtvarníčka Gabriela Binderová,
hudobníci Lukáš Goro , Barbora Botošová a uboš Gašpar a
projektový tím Divé maky a PRO
DONUM. Koncert sa uskutočnil
aj v aka podpore Rímskokatolíckeho arcibiskupského úradu v Košiciach, ktorý poskytol
priestory Pastoračného centra
v Jarovniciach.
Viac informácií nájdete na:
www.divemaky.sk a www.sanca-pre-talenty.prodonum.sk.
Anna PODLESNÁ
Snímky: www.divemaky.sk
Medové Vianoce
vo Ve kých Teriakovciach
Vyrobi sviečky z včelieho vosku, vyzdobi medovníčky, ochutna vianočný punč a
stretnú koledníkov si 11. decembra mohli
návštevníci zrekonštruovaného vodného
mlyna vo Ve kých Teriakovciach na podujatí s názvom Medové Vianoce. Pripravilo ho
občianske združenie Ozveny spolu s miestnou organizáciou Slovenského Červeného
kríža spolu s alšími aktívnymi obyvate mi
obce Ve ké Teriakovce. Organizátori pre
návštevníkov pripravili v mlyne predajnú výstavu sviečok z včelieho vosku. Každý si tiež
mohol v tvorivej dielni sviečku aj vyrobi a
vyzdobi medovníček. Nechýbala ani ochutnávka dobrôt s medom či vianočný punč.
Pravú atmosféru Vianoc dotvorili koledníci
z folklórneho súboru Vepor z Klenovca.
Zdroj: Rimava.sk, 7. 12. 2010
Tradícia stromčeka
v Trnave má 85 rokov
Blížiace sa vianočné sviatky v Trnave
pripomínajú tri vianočné stromy. Trojičné
námestie zdobí jed a z Hornej Krupej, na
Mikulášskom námestí je smrek z Modranky a na Hlavnej ulici smrek z Hrnčiaroviec.
Tento rok 20. decembra uplynie 85 rokov
odo d a, ke sa v Trnave prvý raz objavil
na Trojičnom námestí živý vianočný strom.
„Pečlivos ou Čs. Červeného kríža postavený bol v Trnave prvýkrát pod a dánskeho
zvyku vianočný strom. Slávnos vztýčenia a
osvetlenia konala sa 20. decembra 1925 na
námestí pod protektorátom mestskej rady.“
Citát je z kapitoly Poprevratové dejiny mesta
Trnavy od V. Holoubka v publikácii Trnava
1238 – 1938, ktorú vydala Rada mesta Trnavy na pamä 700-ročného jubilea. Tradícia
umiest ovania vianočného stromu na Trojičnom námestí bola v období normalizácie
prerušená a obnovila ju až súčasná mestská samospráva v roku 2006. Podobne ako
minulý rok, aj teraz sú dva vianočné stromy
darmi mestu od občanov.
(Zdroj: Novinky z radnice, dec. 2010)
Centrum Pezinka
žilo vianočnými trhmi
Tradičné Vianočné trhy pripravilo mesto
Pezinok v spolupráci s Pezinským kultúrnym centrom. Od 17. do 19. decembra žilo
centrum mesta vianočnými nákupmi, stretnutiami Pezinčanov pri teplom punči či varenom víne. Kultúrny program sa odohrával
na pódiu na Radničnom námestí. V sobotu
sa Pezinčania mohli okrem iného zapoji do
programu Vianočná dedinka, ktorý ponúkal množstvo aktivít pre rodičov a deti. Do
Pezinka počas trhov zavítal aj Vianočný kamión so svojimi tradičnými aktivitami. Pezinčania si čakanie na mohli skráti v Santa
Clausovej vianočnej dedinke so stánkami,
ktoré ponúkali sprievodný program či drobné
občerstvenie. Pre deti boli pripravené rozličné zábavné aktivity. Mohli ma ova , recitova , spieva alebo len tak šanti a kto chcel,
mohol si vyrobi aj vianočné blahoželania.
(Zdroj: Pezinčan, nov. 2010)
16/ON č. 51 - 52, 21. december 2010
ŽIVOTNÉ PROSTREDIE
Ako sa žije obciam po povodniach - Malčice
Po povodni ako na ade
- štát rozde oval samospráve bodyčeky
Darina ŽOLDOŠOVÁ
Obec Malčice (okres Michalovce) je členom Mikroregiónu Poondavie a aj ona bola v máji postihnutá ve kou povod ou. Na príčine
boli silné dažde a následne vyliatie Ondavy. V normálnom stave
je rieka pokojná, pod a starostky
Marty Tomkovej by sa dokonca
dala využíva aj na cestovný ruch.
Pravda, ak by mala udržiavané
oba brehy. Pravý, na strane Trebišova, je udržiavaný o niečo lepšie,
avý, kde ležia obce Mikroregiónu
Poondavie, už podstatne horšie.
Pri väčších prívalových daž och
je potenciálne nebezpečenstvo
ohrozenia obyvate stva. „Aby sa
zamedzilo situácii, ktorá bola pred
18. májom tohto roku, štát by mal
da peniaze na rekonštrukciu avého brehu rieky,“ jednoznačne
tvrdí Marta Tomková. „Ondava
má bežne výšku 80 centimetrov.
V máji stúpla na 7 metrov a ke
pretrhla hrádzu, voda sa na avú
stranu liala mesiac. Naša dedina
má malú výhodu, že nie je celkom
blízko pri rieke a dos ve ký objem
vody zachytávajú polia. Najviac je
ohrozená Hradiš ská Mo va, ktorá
je od Malčíc vzdialená 3 km, ale je
ich súčas ou, od rieky však len pol
kilometra, takže to schytáva hne .
V 33 domoch tam žije okolo šes sto udí.“
Zábranou by mohli by
protipovod ové valy
Počasie je nevyspytate né a
pod a starostky nie je vylúčené, že
povodne môžu prís kedyko vek.
Na stretnutí s ministrom pôdohospodárstva Zsoltom Simonom
udia bojovali s vodou mesiac.
a ministrom práce a sociálnych
vecí Jozefom Mihálom v Strede
nad Bodrogom počas povodní navrhovala vybudova okolo ohrozených obcí valy a v Hradiš skej
Mo ve domy vykúpi , lebo prakticky už nemajú žiadnu cenu, sú
znehodnotené aj vysokou spodnou vodou (aj začiatkom novembra boli stále mokré). Hoci je tam
zavedený plyn, kúri ním nemožno, kotly sú nefunkčné. Malčice,
Petrikovce, Oborín, Markovce,
kde žije okolo 5-tisíc obyvate ov,
sú stále ohrozované povod ami.
Obyvatelia Hradiš skej Mo vy boli
v Malčiciach evakuovaní mesiac.
Súhlasili by s vykúpením domov?
- pýtame sa starostky. „Domy nie
sú súce na bývanie, tak ako celá
lokalita,“ odpovedá jednoznačne.
Prečo tu teda udia stavali? Lebo
ani túto lokalitu neohrozovali povodne. Na pretrhnutú hrádzu si
starí udia spomínajú z roku 1953.
alšia bola až pred štyrmi rokmi,
ale vtedy v Malčiciach iba podmočila tri domy. Potom sa však situácia začala čoraz viac zhoršova .
„Celé dediny nemožno prenies ,
preto treba prija také opatrenia,
ktoré by eliminovali ohrozenie
obyvate stva. A spomínané protipovod ové valy by tomu zabránili,
som o tom presvedčená. V prípade povodne by sa voda vylievala
na polia, pastviny, trvalé trávne
porasty, ktoré nie sú využívané.
Ministrom sa táto myšlienka dos
zapáčila, zaoberali sa ou ako
jednou z alternatív.“
Hoci vzdelaním je hnihovníčka,
samu seba považuje za technický
Malčice počas povodne.
typ. V dedine sú síce záchytné
kanály, no rýchlo sa nap ajú. Pri
povodniach v roku 2006 rozmýšala, ako zabráni vode, aby sa
vylievala do obcí. Priznáva, že k
myšlienke vybudova ochranné
valy ju motivoval Michal Kravčík
z MVO udia a voda. Osobne sa
nepoznajú, jeho názory pozná
iba z e-mailovej pošty. Inšpirovali
ju jeho hrádzky v lesoch. Počkaj,
povedala si, na nížine by mohli
túto funkciu plni valy, najlepšie v
dvoch radoch. Vždy je lepšie, ke
sa voda pomaly rozlieva, než ke
prudko stúpa. Aj odborníci z ministerstva to odobrili ako celkom
dobrý nápad. „Nešlo by o suchý
polder v pravom zmysle, lebo na
ten by bolo treba vykúpi pozemky, čo by bolo prinajmenej na dlhé
lakte. Pre štát by bolo jednoduchšie pre budovanie protipovod ových valov odškodni majite ov
ornej pôdy, ktorej na tomto území
nie je ve a, ako odškodni okolo
1 500 obyvate ov., ktorí keby
využili všetky právne možnosti,
išlo by o ve ké peniaze. Hrádza
na Ondave bola totiž prerušená
umelo. Myslím si, že s pomocou
eurofondov by bolo vybudovanie
valov pre štát podstatne lacnejšie.
Pomohlo by to obciam a zachránilo obyvate ov od následkov nielen
povodní, ale aj vysokej spodnej
vody. Pod a môjho názoru by to
bolo systémové riešenie na celom
toku rieky. Som totiž proti tomu,
aby obce na jednej strane boli
chránené na úkor obcí na druhej
strane, čo je problém pravého a
avého brehu Ondavy.“
Odstrel bez vedomia
starostov
Obyvatelia upodozrievali starostov, že súhlasili s umelým prerušením hrádze. „Ja som sa o tom
dozvedela, až ke prišli z krajského úradu životného prostredia
zis ova škody. Pri vypisovaní
tabuliek nás upozornili, že treba
tam výslovne napísa : v dôsledku umelého pretrhnutia hrádze.
Akého umelého, pýtam sa sama
seba, to do nej niekto strelil? Áno,
priesaky boli, ale keby odo m a
ako starostky žiadali súhlas, určite by som ho nedala. A ak, tak iba
pod podmienkou, že to ochráni
obyvate ov. Vodohospodári predsa vedia vyráta , ko ko vody sa v
takom prípade vyleje. Musela som
sa obráti na civilnú ochranu, pretože v priebehu mesiaca sa tu nič
nerobilo, vodu nik neodčerpával.
Na krízovom štábe som preto vystupovala dos ostro, zdôraz ovala, že správcami katastra sme my,
starostovia, od nás si mali v prvom
rade žiada súhlas na odstrel hrádze. Nás predsa obyvatelia poverili spravovaním katastrálneho
územia obce. Keby si nás boli
zvolali, v prvom rade by som sa
ich pýtala, či vedia ochráni obyvate ov, či vedia, pokia sa voda
vyleje, či majú prečistené všetky
kanály, aby vedeli, že voda potečie tam, kam má. Neviem, či by
vedeli na tieto otázky odpoveda .
Kanály ani prietoky nie sú vyčistené a oni nevedeli ani to, kde sa
voda zastaví. Na rozdiel od nich
pred záchranármi, hasičmi, civilnou ochranu však klobúk dole.“
ŽIVOTNÉ PROSTREDIE
Namietame, že členmi krízového štábu sú predsa aj starostovia,
mohli teda namieta proti takémuto postupu. „Áno, sme, ale do
procesu vstupujeme až potom,
ke sa niečo stane, v tomto prípade po pretrhnutí či prerušení
hrádze. Keby išlo o živelnú pohromu, vieme, čo máme robi . Ale o
umelom prerušení hrádze rozhoduje ústredný štáb, krajské a
okresné sú už len vykonávate mi
rozhodnutí. Chápem, niekto musí
ma v takýchto situáciách právo
rozhodnú , štát by ináč nemohol
fungova . Ale treba konzultova aj
s nižšími stup ami, či ide o dobré rozhodnutie. Štátne orgány
by nás, starostov, mali bra ako
rovnocenných partnerov najmä v
takýchto situáciách. My totiž na
území obcí taktiež predstavujeme
výkonnú moc. Mám však dojem,
že pre štát sme len vykonávate mi
zákonov a príkazov.“
Sociálny zákon? Hrozné!
Pri tomto konštatovaní vzápätí
prechádza na inú tému - sociálny zákon. Je to vraj niečo hrozné. Obec dostáva od štátu okolo
17-tisíc eur. Ako originálnu kompetenciu má materskú školu, školskú jedále , alej má na starosti
zdravotné stredisko a, pochopite ne, chod obce. Starostka sa pýta,
z čoho má zabezpeči aj sociálnu
starostlivos , navyše ke o u
žiadajú nie celkom osamelí udia,
ktorí sú na u odkázaní, ale takí,
ktorí majú deti a tie predsa majú
voči nim vyživovaciu povinnos .
„Bola by to diskriminácia ostatných občanov, keby jednému dával obecný úrad vyše 3-tisíc ročne - na to ko to totiž vychádza - a
druhému nič. Máme komunitného
pracovníka, ve mi šikovného, sociálnu pracovníčku - z úradu práce - ktorá roznáša obedy dôchodcom, obec im na prispieva 50
percentami, čiže toto máme vyriešené. Nechápem totiž jedno. Ke
dokáže dôchodca s penziou 400
euro ži sám v rodinnom dome a
plati nemalé peniaze za energie,
ako je možné, že na pobyt v štandardnom sociálnom zariadení je
to málo? Mám silný pocit, že štát
sa zbavuje svojich povinností a
necháva si len kontrolnú činnos .“
Naporúdzi má alší príklad, ako
štát (ne)zasahuje do života obcí.
Ke žiadala o odčerpávanie vody
po povodniach, celý mesiac sa
tým nadriadené orgány nezapodievali. Ale ke prišiel anonym od
obyvate a, že nebol odškodnený
tisíc eurami - hoci ako sa zistilo
bol! - štátny orgán žiadal odpove , ako obec s ažnos vybavila.
Starostka na to reaguje, že ve
obec má kontrolórku a zastupite stvo, ktorí majú kompetenciu v
takýchto prípadoch rozhodova a
s ažovate sa mal obráti najprv
na obecný úrad. Neurobil to však,
z osobných dôvodov. Aj takí sú.
ON č. 51 - 52, 21. december 2010/17
Vrecia s pieskom aspo čiastočne bránia alším prívalom.
alší prípad - školská jedále .
Svojho času ju dala obec do prenájmu súkromníkovi. Tohto roku
sa zastupite stvo rozhodlo vzia ju
naspä do pôsobnosti obce. Ministerstvo žiadalo k tomu množstvo
alších potvrdení. Ke sa však
starostka ohradila, že predsa ide
o originálnu kompetenciu, zrazu
alšie papiere nebolo treba a od
1. septembra je školská jedále
v kompetencii obce. Marta Tomanová ironicky poznamenáva, či
vari v takýchto prípadoch k funkcii
starostu treba osvedčenie, že ním
naozaj je. „Štát by sa mal stara o
to, aby v edu-zbere dostal podklady o žiakoch a zastupite stvo je na
to, aby na originálne kompetencie
schválilo rozpočet. O tom je samospráva,“ hovorí.
tých, ktorí dochádzajú z okolitých
dedín. Škody na svojom majetku
po povodni vyčíslila obec na 90-tisíc eur. Obyvatelia dostali za poškodené domy po tisíc eur. Medzičasom si ich už opravili, aj v aka
podpore rôznych nadácií. Od Siemensu dostali aj elektrospotrebiče
pod a vlastného výberu. Pomoc
prišla aj od charitatívnych organizácií a jednotlivcov - šatstvo, čistiace prostriedky, nábytok. „Bola to
obrovská pomoc. Ke by si niekto
myslel, že Slováci sú lakomí, nie
je to pravda. V tejto situácii sa
prejavili ako ve mi solidárni, sama
Tristo eur je dos pe azí, ke ich
zarobia zamestnanci jednej z michalovských iriem, ktorá teraz naberá udí, budú ve mi radi. V takej
situácii, aká bola po povodniach,
sa má samospráva prejavi . Môže
si skutočnos veriikova . Zákon
hovorí, že poškodený má žiados
o náhradu škody poda na úrad
životného prostredia. Nechcem
si predstavi situáciu, ktorá by tu
nastala, keby sa takto postupovalo. Preto som vyhlásila v obecnom
rozhlase, že tí, ktorí majú poškodené pivnice, nech to prídu nahlási na obecný úrad, zamestnanci
im vyplnia formulár. Ja som potom
zis ovala, či nahlásili skutočný
stav. Bola som totiž presvedčená, že ke my v obci nebudeme
postupova spravodlivo, žiaden
nadriadený štátny úrad nebude
postupova spravodlivo. Toto je
úloha samosprávy. Ako však postupoval štát? Vyplácal u om po
tisíc eur bez vedomia samosprávy. Viete, aký tu bol cirkus? Odškodnenie sa týkalo obyvate ov
120 domov. Ráno prišiel policajt
a spýtal sa ma, či viem, že majú
prís peniaze, lebo vraj pošta požiadala políciu, aby jej pri ich rozde ovaní pomohla. Nechcela som
veri vlastným ušiam. A to bola len
prvá etapa, po ktorej nasledovala
druhá. Pochopite ne, viaceré rodiny potom protestovali. A rieši to
mal obecný úrad. Takýto postup
Slováci vedia by
solidárni
Obec na obnovu objektov vo
svojom vlastníctve a na obnovu
infraštruktúry čerpala peniaze z
eurofondov. Rekonštruovala školu, požiarnu zbrojnicu a opravila
cesty. Tú v Hradiš skej Mo ve však
poškodila povode a transportér
pri záchranných prácach. Obec
ju zahrnula do škôd, no nie je isté,
či to štát zoh adní, ke že cestu nespravuje obec, lebo je tam
ve a vlastníkov. „Keby sme otvorili
vlastnícke vz ahy, bola by to druhá Kia,“ poznamenáva Tomanová. „Boli by sme radi, keby sme
dostali peniaze aspo na opravu
výmo ov, ve bola poškodená pri
záchranných prácach, čo je záležitos štátu.“ Peniaze dostali za
záchranné práce - za vrecia, piesok, čerpanie vody, za pohonné
hmoty a podobne. Spolu to bolo
17-tisíc eur. Poškodené však boli
komunitné centrum, športový areál, v ktorom voda zničila budovy,
cesta na Hradiš skú Mo vu, sociálne zariadenia v škole, kde boli
evakuovaní obyvatelia. Aby sa
v novom školskom roku mohlo
zača s vyučovaním, bolo treba
opravi aj dvere. Ročníky 1. - 9.
navštevuje 350 žiakov vrátane
Takto to vyzeralo v Hradiš skej Mo ve.
som bola prekvapená,“ hodnotí starostka. Problém však bol s
domami, ktorých pivnice zaplavila
spodná voda. „Vraj to nie je dôsledok povodní. Ako to? - pýtala som
sa členov komisie, ktorá tu bola
na obhliadku. Ve keby nebola
povode , nestúpla by ani spodná
voda.“ rozhodne tvrdí Marta Tomanová. „Viem, že v niektorých
obciach dostali po 300 eur aj tí
obyvatelia, ktorí nemali zaplavené pivnice. Preto som všetkým
našim, ktorí boli takto postihnutí,
napísala žiados o odškodnenie.
Ke sa štát chystal odškod ova ,
mal si niekto prís overi situáciu.
štátu hodnotím ako bodyčekovanie samosprávy. Niektorí kolegovia so mnou nesúhlasia, že peniaze sme mali rozde ova my. Takí
však pod a môjho názoru nemajú
v samospráve čo robi .“
X X X
V tohtoročných komunálnych
vo bách Martu Tomkovú za starostku nezvolili. Napriek tomu,
že v kritickej situácii pre obec si
svoju pozíciu bezpochyby zastala.
Nebála sa by kritická, ba prišla
aj s návrhmi, nad ktorými hodno
porozmýš a . Nuž, voliči rozhodli
ináč.
18/ON č. 51 - 52, 21. december 2010
Mesto Poltár získalo do svojho vlastníctva areál bývalej sklárskej školy
Vznikne tu technologický sklársky inkubátor?
Areál bývalej sklárskej školy vrátane telocvične, internátu, učebného a stravovacieho
pavilónu, ktorý vlastnil Banskobystrický samosprávny kraj, prejde do majetku mesta
Poltár. Ing. Pavel Rončák a Ing. Vladimír Ma ka už podpísali zmluvu o prevode nehnute nosti do majetku mesta.
„V júni sme požiadali Ban- ktorá je jednou z hlavných Priestory sú prispôsobené
skobystrický
samosprávny prekážok pre príchod in- aj na manipuláciu so sklom
kraj o prevod majetku býva- vestorov a pri regionálnom – nákladný vý ah, nakladalej sklárskej školy. Dobrá vec rozvoji. Rozvoju mesta by cia rampa a dostatočne ve sa podarila a teraz už budú pomohlo, keby bol areál po ké manipulačné priestory.
môc
modernú telocvič u bývalej sklárskej škole vyu- Okrem toho sú tam rozostavyužíva volejbalistky MVK žitý na podporu podnikania
Poltár a celý areál bývalej a prilákanie zahraničných inškoly v približnej hodnote vestorov do sklárskej výroby.
1,3 milóna eur, v ktorom bola V novom pláne hospodárskeukončená výučba k 30. 6. ho a sociálneho rozvoja mes2007, bude slúži na prospech ta je určené využitie týchto
obyvate ov Poltára,“ povedal priestorov na zriadenie podniprimátor mesta Ing. Pavol kate ského technologického
Rončák. Poltár má zlú eko- inkubátora. Čas priestorov
nomickú základ u, slabú in- školy bola prispôsobená na
fraštruktúrnu vybavenos a prax uč ov a nachádzajú sa
v štruktúre priemyslu má do- tam aj funkčné zariadenia na
minantné zastúpenie sklár- brúsenie krištá u (s možnossky priemysel. Mesto leží
ou ich okamžitého prenajamimo hlavných cestných trás tia prípadným záujemcom)
a z dopravného h adiska je s čistiar ou, ktorá je ve mi
jeho najväčším nedostatkom dôležitá a mnohým, ktorí by
zlá dopravná dostupnos , chceli zača podnika , chýba.
Spojenú školu v Kysuckom N. Meste
opravili za viac ako 1,6 mil. eur
Koncom novembra na Spojenej škole v Kysuckom Novom Meste slávnostne ukončili
alší z ôsmich europrojektov rekonštrukcie stredných škôl v zria ovate skej pôsobnosti
Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK). Od mája 2009 sa za viac ako 1 677 000 € zo zdrojov Regionálneho operačného programu a za inančnej spoluúčasti ŽSK rekonštruovali odborné a všeobecné učebne, dielne, stredisko technicko-informačných služieb (TEI)
a stravov a.
a plese . „Týmito opatreniami
dosiahneme pod a energetického auditu 30 – 40 % úsporu
energie oproti terajšej spotrebe, čo nám umožní investova
ušetrené inancie do alšieho
rozvoja školy,“ vysvet uje M.
Válek.
„Objekty majú zateplený obvodový pláš a vymenené
okná. Na diel ach a stravovni
sú opravené a zateplené rovné strechy, nízky krov s presvetlením je vybudovaný nad
strediskom TEI a nad učebami je zateplené podkrovie,“
informoval nás riadite školy
Milan Válek. Ako alej doplnil,
v rámci projektu postavili štyri
učebne informatiky v podkroví
pavilónu odborných učební.
Projektom sa výrazne zníži
spotreba energie na vykurovanie budov, pred ži sa ich životnos a odstráni sa zatekanie vody do strešného pláš a
Z REGIóNOV
vané (hrubá stavba) aj dva
alšie pavilóny (stravovací
a pavilón pôvodne určený
na výučbu ma ovania skla).
Tieto priestory boli stavebne
prispôsobené na špeciálne
účely a sú aj navzájom poprepájané spoločnými rozvodmi,
takže je výhodné využi ich
na zriadenie technologického
sklárskeho inkubátora a na
výrobné priestory pre podnikate ov v sklárskej výrobe.
Ondrej LEPIŠ,
hovorca MsÚ
Z iniciatívy ŽSK sú zateplené a vymenené okná na
školských šatniach. „Rekonštrukcia tohto objektu sa už
nedostala do projektu, preto
náklady na ich opravu inancovala zo svojho rozpočtu
krajská samospráva v sume
46 800 €. Takto sa nám postupne darí skvalit ova podmienky na výučbu žiakom
a pedagógom v jednotlivých
regiónoch kraja,“ spomenul
predseda ŽSK Juraj Blanár
alšie projekty rekonštrukcií
stredných škôl v Tvrdošíne,
Žiline, Čadci, Krásne nad Kysucou či Martine.
Mgr. Zuzana MUCHOVÁ,
hovorky a ŽSK
ON č. 51 - 52, 21. december 2010/19
OBNOVA DEDINY
Výraz domu - 6
Chceme býva skromne a útulne
Prof. Michal ŠARAFÍN
Výraz domu na vidieku mal a má svoje tajomstvá. V minulosti vynikal jednoduchos ou, mal ve kú strechu a na fasáde regionálne znaky. Dnes výraz domu pre vidiek h adáme, a to v závislosti
od typológie jeho prostredia, lebo vidiek je pestrý a rôznorodý. Seriál nastolil typológiu, ktorá
podmie uje charakter a logiku výrazu takéhoto domu. Tentoraz to bude o tom, ako dispozícia
vplýva na výraz rodinného domu.
Na rozdiel od verejnoprávneho záujmu obce budova
či rekonštruova domy pod a
prijatého stavebného poriadku
je dispozícia domu súkromnou záležitos ou stavebníka.
Samospráva určuje stavebný
poriadok prostredníctvom regulatívov výstavby, ktoré reprezentujú stavebnú kultúru
každej dediny. Známym argumentom praxe je, že regulatívy
obmedzujú dispozičné nároky
stavebníkov. Regulatívy sa sústre ujú na výšku domov a tvar
striech, predurčujú maximálnu výmeru zastavanej plochy
v pomere k ve kosti stavebného pozemku. Regulatívy zabezpečujú súlad v zástavbe rodinných domov, predvídajú ich
dispozície, vyhovujúce životnému štýlu vidieka. Európa pozná
tzv.
simultánne plánovanie,
ktoré je progresívnou metódou
a pojmom pre stavebný poriadok dediny, čo znamená, že
na dedine sa budú predvídavo
stava domy v životnom štýle
dediny. Nosite om simultánneho plánovania je dispozičný
typ domu, ktorý jeho budúcemu
obyvate ovi zabezpečí všetko,
čo ponúka naša doba. Svojou
funkciou a prevádzkou poskytne užívate ovi ekonomické výhody a zoh adní požiadavky na
individuálnos bývania. Výraz
domu na vidieku sa tak stane
nosite om, znakom životného
štýlu dediny. Dnes v chaose
zväčšujúceho sa množstva informácií, rád a úvah prichádza
čas od širokej produkcie projektov rodinných domov oddeli
tie, ktoré predvídajú a stimulujú
vlastnosti bývania na vidieku.
To v prvom rade vylučuje domy,
ktoré charakterizuje osobná
prestíž a extravagancia. Bývanie na dedine bude znovu
reprezentova
ekonomicky
a energeticky úsporný dom,
jednoduchý a účelný, skromný
a malebný. Vidiek preto objavuje vlastnosti a kultúrne hodnoty
svojho domu. Mnohí túto ideu
spochyb ujú ako nereálnu.
Prekážky sú vraj také ve ké,
že je neuskutočnite ná, pretože
sa nedajú zladi záujmy inančného kapitálu s predstavami
sociálne orientovanej samo-
správy. Isté je, že samospráva
odpojená od sociálnych ideí
rozvoja dediny sa tak stane holým pragmatizmom, čo by znamenalo rezignáciu na cie ma
peknú dedinu.
Racionalita
dedinského domu
Stava alebo rekonštruova
rodinný dom znamená ovláda
nielen nové stavebno-technické vymoženosti doby, ale aj dôsledky a požiadavky na dispozíciu domu a následne na život
rodiny. Stavebná objednávka
musí by múdra a predvídavá.
Podstatou veci je vytvori predlohu pokia možno dokonalého
rodinného domu pre vidiek,
predlohu s múdros ou tradícií
a prednos ami pokroku našej
doby. Návrat vlastností dedinského domu vyjadrujú nasledujúce koncepčné zásady, ktoré
každý budúci stavebník musí
vedie objavi na pôdorysoch
projektu svojho domu:
A. Efektívnos využitia stavebného pozemku spojeného
s pôdorysom domu, návrat
menšej šírky pozemku a domu
s pôdorysom obd žnika.
B. Univerzálnos dispozície
domu, návrat ve kej kuchyne
a dvora s jeho zázemím.
1. Skica autora: Využitie tradícií domu udovej architektúry pre znovuzrodenie dedinského domu.
2. Skica M. Rührnschopfa (Rakúsko): dom s racionálnymi dispozičnými vlastnos ami.
C. Racionálnos orientácie
rodinného domu v závislosti od
tepelných ziskov zo slnečnej
energie, návrat severnej steny
ako bariéry proti ochladzovaniu
domu, využitie obnovite ných
zdrojov na vykurovanie.
Popis priložených obrázkov podrobnejšie vysvet uje
vlastnosti dedinského domu.
Tradícia dedinského domu vychádza z pôdorysu domu udovej architektúry, odkazom sú
odpovede na zásady A - B - C.
Dedinský dom bol umiestnený
po d žke stavebného pozemku,
orientácia dvora a miestností je
do dvora a na slnečnú stranu.
Dom inovuje podkrovie a centrálne umiestnenie schodiska,
ktoré rozde uje prízemie domu
na prednú a zadnú čas . Prednou je spoločenská čas zameraná na zvýraznenie významnejších situácií v živote rodiny,
zadnú čas tvorí ve ká kuchya s vlastným prepojením na
hospodárske zázemie domu.
V podkroví sú spálne. Pôdorys
je univerzálny vo funkčnej interpretácii prízemia domu a jeho
prepojenia na dvor. Racionalita tejto dispozície prináša do
domu útulnos . Dispozíciu v prízemí možno otvára a spája ,
ale aj a členi . Severná stena
domu je bez okien, je bariérou
proti ochladzovaniu domu.
Inováciu dispozícií dedinského domu predstavuje alší
príklad (www.noe-gestalten.at).
Dom je orientovaný na juh, dispozícia je slnečná na prízemí
aj na poschodí, kde sú spálne.
Zásady B - C nap a „otvorenou“ dispozíciou prízemia. Dom
tak vytvára dojem prieh adnosti a pôsobivosti, dominuje mu
ve ká kuchy a. Severná stena
organizovaná schodiskom zabezpečuje ekonomicky výhodnú tepelnú pohodu domu. Pôdorys „organizuje“ životný štýl
rodiny bez hospodárskeho zázemia, tým je spojenie bývania
so záhradou a slnkom.
Príklady sú výzvou, ako zauja stanovisko k zásadám
A - B - C, naznačujú racionálne
hodnoty dispozície dedinského
rodinného domu. Dispozícia
domu môže rodinu rozde ova alebo spája . Má čarovnú
silu „vies “ rodinu k súdržnosti a spolupatričnosti. Rodinný
dom na dedine má preto vlastnú dispozíciu, a to dispozíciu
formujúcu vidiecky štýl života
rodiny.
20/ON č. 51 - 52, 21. december 2010
INZERCIA
Tlačivá - Da ové priznanie k dani z nehnute ností na rok 2011
V nadväznosti na prijatie spoločnej európskej meny v Slovenskej
republike – eura k 1. januáru 2009 a súvisiacu novelu zákona č.
582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov v rámci zákona, ktorým sa menia a dop ajú zákony v pôsobnosti Ministerstva inancií Slovenskej republiky v súvislosti so
zavedením meny euro v Slovenskej republike, Ministerstvo inancií
Slovenskej republiky pripravilo s účinnos ou od 1. januára 2009
nové vzory tlačív da ových priznaní k dani z nehnute ností.
Okrem zmien, ktoré súvisia so zavedením meny euro, sa v nových
tlačivách vykonávajú aj alšie zmeny, ktoré vyplynuli z poznatkov praxe
a ich cie om je odstránenie nejasností pri vypl ovaní da ových priznaní.
Nové vzory da ových priznaní sa vydávajú formou opatrenia pod a
§ 38 ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe
daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných inančných orgánov
v znení neskorších predpisov a toto opatrenie sa vyhlasuje v Zbierke
zákonov Slovenskej republiky uverejnením oznámenia o jeho vydaní.
Ing. Iveta IŠTOKOVÁ, MF SR
(ON 41/08, str. 3 - krátené)
Tlačivá si môžete objedna ihne na adrese:
INPROST, spol. s r. o.
Distribúcia tlačív
Smrečianska 29
811 05 Bratislava
alebo faxom na čísle: 02/446 311 95, 02/ 446 311 98,
alebo mailom na adrese: [email protected]
Kontaktná osoba: Dagmar Borisová,
tel.: 02/ 446 311 99 alebo mobil: 0905 599 120
Objednávky budeme vybavova v poradí, v akom prídu a
budú zaevidované.
Cena tlačív zostáva nezmenená, a to košie ka (F11 a P21)
a poučenie na vyplnenie tlačiva ( F17 a P17) - 0,17 € (5 Sk),
ostatné tlačivá - 0,10 € (3 Sk) s DPH.
PRÍBEH/Z REGIóNOV
ON č. 51 - 52, 21. december 2010/21
Fejtón
Falošný starosta
V našej dedine sme mali pred nejakým časom skvelého a vynaliezavého starostu. Jána Cvancigera. Čulý
štyridsiatnik, človek, ktorý čo s úbil, to
aj splnil. Motor zve a ovania obce. A
tak udia neraz využívali jeho služby i
dobré styky na všetky strany. Dokázal
vybavi všetko. Aj poukaz na kúpe nú
liečbu bolo pre ho hračkou zohna .
Ke za ním opä prišiel František
Cibu a, správca miestneho cintorína,
novopečený pä desiatnik, už desa
rokov vdovec, hne tušil, čo bude nasledova .
- Janko, pomôž mi dosta sa do kúpe ov, zaprosíkal šéf nášho cintorína.
Nuž čo, nebola to úloha nad schopnosti starostu. Lenže čo poveda ostatným, ke ten človek chodí do kúpe ov
takmer každý rok?
- Vieš čo? - nadbiehal mu žiadate ,
- povedz svojim kamarátom na okrese
hoc aj to, že v kúpe och mám šancu
nájs si vhodnú spoločníčku, súcu partnerku do života. Ve každý vie, že nechcem by sám do nekonečna.
Janko Cvanciger uznal, odobril, ale
zaprisahal sa, že to bude posledný
raz.
Čo náš starosta s úbil, to aj vybavil, a
tak Cibu a s výraznou plešinou na hlave už o necelý mesiac sedel v rýchliku
smerom do Pieš an.
Načim ešte poveda , že tento ctižiadostivý vdovec žiadnou krásou neoplýval. Na takých tuctových chlapov ako
bol on, zaberú ženy azda len v najnúdznejšej núdzi. Ale v kúpe och, tam
sa kormidelník nášho pietneho miesta
vytiahol. Z liečebného pavilónu vychádzal na korzo, do jedálne i na procedúry
v novotou vo ajúcom obleku, modernej
košeli s pestrofarebnou viazankou. Ako
manekýn. A nie bez efektu.
Už na druhý de sa mu podarilo
takto vyintenému zauja istú Anetu,
štyridsiatničku, hrdzavých vlasov zviazaných maš ou do konského chvosta.
Táto dos švitoriaca žienka od Komárna bola rozvedená, bez rysujúcich sa
záväzkov, takže tiež h adala vhodného
životného partnera medzi kúpe nými
hos ami.
Fero sa jej predstavil ako Jano Cvanciger a že už druhé volebné obdobie
je starostom obce. Manželku nemá a
že sa ve mi teší z toho, že sú obaja
podobných túžob a stretli sa to ký kus
od domova. A že si obaja istotne užijú nielen kúpe ov, ale i všeličoho iného
dosýta.
Tak to v alšie dni aj bolo. Obaja si
užili kúpe nej pohody, večernej zábavy,
randenia po korze i všeličoho iného do
sýtosti a ke prišiel koniec turnusu, vymenili si adresy i telefónne čísla. Ferko
Cibu a dal Anetke adresu toho, za koho
sa počas celého kúpe ného pobytu vydával - Jána Cvancigera, starostu ich
obce. Po následnej horúcej rozlúčke na
železničnej stanici odviezli vlaky každého iným smerom.
Prefíkaný správca cintorína po príchode domov sa načisto zahrúžil do
pracovnej aktivity na stavbe domu
smútku a na svoju najnovšiu kúpe nú
lásku pomaly zabúdal. To však ale netušil, čo mu prinesie najbližší čas.
V jeden de pred našim obecným
úradom zastavil taxík. Vystúpila z neho
pani hrdzavých vlasov s dvoma kuframi oblepenými všakovakými nálepkami
a zamierila si to priamo k jeho vchodu.
- Idem za Jankom Cvancigerom, starostom vašej obce, zvestovala sekretárke.
O chví u vyšiel zo svojej kancelárie
starosta.
- To som ja, predstavil sa návšteve.
- Ale to nie je možné, zostala návštevníčka ako obarená. - Vy ste predsa
neboli v lete na kúpe nej liečbe v Piešanoch, zaprotestovala a hne popísala človeka, ktorý jej tak poplietol hlavu.
Starostovi hne svitlo, že je v tom nejaká haba úra. Zachoval však pokoj a
až potom sa ozval.
- Pani, posa te sa, ja vám toho š astlivca hne zavolám.
A tak aj urobil. V mobile však neprezradil, o čo ide, a tak natešený budovate pietneho domu mysliac si, že
hádam opä dostal poukaz na liečbu,
ozlomkrky bežal k starostovi. Ale len čo
prekročil prah miestnosti, zdúpnel.
- Ty sviniar, naničhodník, klamár,
zaútočila na ho bývalá láska a Fero
Cibu a sa začervenal ani nie tak pred
ou, ako pred svojím predstaveným a
kamarátom, u ktorého už dopredu vedel, čo ho čaká.
Aneta sa vyzúrila a požiadala Jána
Cvancigera, aby jej privolal nejaké
auto, ktoré by ju odviezlo do mesta na
železničnú stanicu.
Len čo sa za neočakávanou návštevníčkou zatvorili dvere, spustila sa na
milého Ferinka druhá sp ška:
- Mal som a za priate a, kúpele ti
stále vybavil a ty takto? - razantne riekol starosta a dodal:
- Kým tu budem, jakživ nijakú kúpe nú liečbu ti už nevybavím. Skončili
sme! Môžeš ís .
Správca cintorína odišiel so sklonenou hlavou bez slova a v nasledujúcich
d och, týžd och a mesiacoch sa Cvancigerovi vyhýbal, ako len mohol.
Ten si skúsenos s podareným vedúcim cintorína nenechal len pre seba,
oboznámil s ou aj svojich poslancov
a tí zase ostatných kamarátov a známych.
Falošný starosta hanbu neuniesol.
Odišiel z dediny a zamestnal sa kdesi
v inom okrese. Neviem, čo si tam zase
povymýš al, ale chu na kúpe nú liečbu
mu istotne natrvalo prešla...
Jozef HRUBOVČÁK
Predseda Prešovského samosprávneho kraja (PSK) Peter Chudík a predseda
Zakarpatskej oblastnej štátnej administrácie (ZOŠA) Olexandr Ledida podpísali
začiatkom decembra spoločné vyhlásenie k hraničnému priechodu Ulič – Zabro na slovensko-ukrajinskej hranici.
„Je to alší jednoznačný signál, že obom
stranám skutočne záleží na vybudovaní
priechodu,“ konštatoval predseda PSK
Peter Chudík.
Priechod prispeje k zlepšeniu hospodárskeho a sociálneho rozvoja prihraničných
regiónov a zvýši sa priepustnos hranice.
To bude ma pozitívny vplyv na obchodnú
výmenu, turistický ruch a malý pohraničný
styk. Dôležité je aj to, že sa bude môc rozvíja kontakt medzi obyvate mi obcí, pretože
Dohoda o priechode
Ulič – Zabro
na opačných stranách hranice žijú početné
skupiny udí, hlásiacich sa či už k ukrajinskej
alebo slovenskej národnosti. O výstavbe infraštruktúry tohto hraničného prepojenia sa
hovorí už nieko ko rokov a bolo predmetom
nieko kých rokovaní medzivládnej slovensko-ukrajinskej komisie.
Predseda PSK zdôraznil, že ministerstvo
vnútra po septembrovom rokovaní medzivládnej komisie žiada od samosprávneho
kraja dokumenty, ktoré už dávno odovzdali.
„My pokračujeme v tom, čo sme už pripravili
a začali v rokoch 2006 – 2008. Chceme ís
alej a tejto myšlienky sa nevzdávame. Pevne verím, že príde k tomu, aby sme začali s
výstavbou tohto hraničného priechodu. Som
presvedčený, že táto oblas to potrebuje a v
podstate všetko teraz závisí od ústredných
orgánov štátnej správy v Bratislave,“ pripomenul P. Chudík.
Predseda ZOŠA O. Ledida vyzdvihol
význam priechodu pre oba štáty i susediace
regióny. Zárove upozornil na zložitú a neriešenú problematiku vízovej povinnosti,
ktorá bola tiež témou spoločného rokovania
oboch predstavite ov. Obe strany hovorili aj
o možnostiach spolupráce v rámci výziev
podporovaných eurofondami. Počas rokovaní sa diskutovalo aj o dokončení zámeru
zriadi Ukrajinské kultúrne centrum na ulici
Janka Borodáča v Prešove. Slovenské centrum by malo v budúcnosti sídli v jednej zo
základných škôl v Užhorode.
(itz)
LEGISLATÍVA/INZERCIA
22/ON č. 51 - 52, 21. december 2010
Vyhlásenie predsedu Žilinského samosprávneho kraja k novele zákona
č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona
č. 455/1991 Z. z. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon)
v znení neskorších predpisov
Poslanci NR SR schválili na svojom zasadnutí 10. 12. novelu zákona č. 448/2008 Z. z.
o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Z. z. o živnostenskom
podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov ( alej len „novela zákona o sociálnych službách“) predloženú skupinou poslancov NR SR.
Ako predseda ŽSK zásadne odmietam túto
novelu z nasledujúcich dôvodov:
- novela zákona ide nad rámec nálezu
Ústavného súdu SR, ktorého právny názor je
pre všetkých záväzný! Predkladatelia novely tak
nerešpektujú svoj vlastný návrh, ktorý na ÚS SR
podali, a s ktorým sa ÚS SR sčasti aj stotožnil.
- zákon o sociálnych službách je náročný
a komplikovaný zákon, ktorý rieši poskytovanie sociálnych služieb pre udí odkázaných na
túto službu, preto som presvedčený, že akáko vek jeho zmena sa nedá urobi bez diskusie
s odbornou verejnos ou, ale predovšetkým
s osobami povinnými poskytnú a zabezpeči
poskytnutie sociálnej služby, ktorých sa zákon
bezprostredne týka, t. j. so samosprávnymi
krajmi. A presne to koaliční poslanci spravili, ke k novele zákona pri jeho prerokúvaní v
II. čítaní vo výboroch NR SR doplnili o alších
33 dopl ujúcich návrhov nad rámec samotnej
novely!
- novela zákona o sociálnych službách pôvodne z dielne MPSVR SR bola poslancami NR
SR na októbrovej schôdzi zamietnutá. V obsahu novely samotné MF SR konštatuje, že zákon
bude ma dopad na rozpočty obcí a samosprávnych krajov. Skupina koaličných poslancov však
strednom školstve, kultúre a v doprave na zabezpečovanie prímestskej autobusovej dopravy a správu ciest II. a III. triedy. Navyše, ak si
samosprávny kraj nesplní svoju povinnos , teda
povinnos zabezpeči poskytovanie sociálnej
služby a zárove poskytnú inančný príspevok
jej poskytovate ovi – reálne mu hrozia žaloby
podané na súd.
Záver:
Zásadne odmietam takéto hazardovanie
s poskytovaním sociálnych služieb a zaobchádzanie s klientmi – prijímate mi sociálnych
služieb ako s rukojemníkmi koaličných poslancov NR SR, ktorí v predloženej novele otázku
inancovania nových povinností vôbec neriešia.
Týmto vyzývam ministra práce, sociálnych vecí
a rodiny SR a ministra inancií SR, aby sa bezodkladne začali zaobera otázkou doinancovania sociálnych služieb, pretože touto novelou
bol vykonaný bezprecedentný zásah do originálnych kompetencií samosprávy.
ŽSK je zria ovate om 26 domovov sociálnych služieb s 3 564 klientmi a prostredníctvom neverejných poskytovate ov sociálnych
služieb zabezpečuje poskytovanie tejto služby
pre alších 305 klientov, ktorým bude poskytovanie sociálnych služieb po nadobudnutí
účinnosti schválenej novely zákona o sociálnych službách ohrozené.
stanovisko MF SR a rozhodnutie poslancov NR
SR ignorovala, zákon znovu predložila na rokovanie NR SR, a to aj napriek tomu, že vo svojom
návrhu opätovne neriešila základný problém,
ktorým je otázka inancovania sociálnych
služieb a nedostatok inančných prostriedkov
v rozpočtoch samosprávnych krajov.
Schválená novela je tak priamo v rozpore
s nadradeným medzinárodným dokumentom
- Európskou chartou miestnej samosprávy,
ktorá v čl. 9 ods. 2 hovorí, že inančné zdroje
miestnych orgánov majú by úmerné kompetenciám, ktoré im ukladá ústava alebo zákon.
Pri dnešnom systéme inancovania samosprávy nebude ŽSK schopný inancova svoje
kompetencie určené týmto zákonom. Pod a
výpočtu predpokladaných dopadov si novela zákona vyžiada ročne o 681-tisíc eur viac
z rozpočtu ŽSK len pre neverejných poskytovate ov sociálnych služieb. ŽSK nemá na
takéto inancovanie sociálnych služieb dostatok
príjmov v rozpočte. Už dnes kraj vynakladá na
sociálnu oblas 39,7 % zo všetkých svojich daových a neda ových príjmov, pričom príjem
do rozpočtu na sociálnu oblas je nižší a kraj
tak dopláca alších 8,4 mil. eur na úkor iných
nezastupite ných kompetencií v zdravotníctve,
Ing. Juraj BLANÁR, predseda ŽSK kraja
V Žiline, 10. 12. 2010
Asociácia vzdelávania samosprávy, Námestie mieru 2, 080 01 Prešov,
tel.: 051/77342 15, e-mail: [email protected], www.avs-rvc.sk
v spolupráci s členskými Regionálnymi vzdelávacími centrami v Košiciach,
Martine, Michalovciach, Nitre, Prešove, Rovinke, Senici, Trenčíne a Trnave
Príručka pre volených predstavite ov samosprávy
„Miestna samospráva – základné princípy fungovania“
(Sprievodca kompetenciami volených predstavite ov samosprávy 2010 - 2014)
Asociácia vzdelávania samosprávy v spolupráci s Regionálnymi vzdelávacími centrami pripravila príručku, ktorá bude
základnou pracovnou pomôckou pre starostov a primátorov, poslancov a pracovníkov obecných a mestských úradov.
Publikácia je zostavená tak, aby bola preh adným pomocníkom pri riešení pracovnoprávnych, majetkových, ekonomických
a sociálnych otázok vo vašej obci alebo meste.
Tematické časti publikácie:
1. Základné princípy fungovania miestnej samosprávy a orgánov
JUDr. Helena Spišiaková,
2. Ekonomické princípy fungovania samosprávy a kontrola
Ing. Oxana Hospodárová
3. Pracovnoprávne špeciiká miestnej samosprávy
Doc. JUDr. Marta Thurzová, CSc.
4. Samospráva a sociálna oblas
PhDr. Dušan Demčák
Autorský kolektív je zárukou zrozumite ného
podania aktuálnej legislatívy miestnej samosprávy.
Publikáciu si už môžete objedna mailom alebo poštou na
hore uvedenú adresu AVS, priamo na našej web-stránke v sekcii „študijné materiály“, alebo na vašom príslušnom regionálnom
vzdelávacom centre (RVC Košice, Martin, Michalovce, Nitra,
Prešov, Rovinka, Senica, Trenčín, Trnava)
Termín vydania: január 2011
Cena príručky: 5,90 € / ks (+ poštovné a balné)
ZÁVäZNÁ OBJEDNÁVKA
Záväzne si objednávame .................. ks príručky:
Miestna samospráva - základné princípy fungovania
v cene 5,90 €/ks.
Obec/mesto/organizácia: .....................................................................
Adresa:.................................................................................................
IČO: .......................................
DIČ: ....................................
Číslo účtu: ................................................................./.........................
Kontaktná osoba: ....................................................................
Telefón: .................................. E-mail: ...............................................
Odber:
osobný
poštou (súhlasíme s naúčtovaním poštovného a balného)
V..............................................................
d a: ........................................
Podpis..............................................
MONITOR
V Snine bez zmeny,
v Humennom striedanie
Primátor Sniny Štefan Milovčík, ktorého po
štvrtý raz zvolili voliči mesta za prvého muža
samosprávy, sa už v budúcnosti na túto
funkciu kandidova nechystá. Š. Milovčík
povedal, že jeho opätovné zvolenie je síce
posledné v jeho kariére, no berie ho rovnako
vážne a s rešpektom ako v minulosti.
„Hne od začiatku je potrebné vytvára
predpoklady na dobrú spoluprácu s poslancami mestského zastupite stva, urobi novú,
efektívnu organizačnú štruktúru mestského
úradu a pokračova vo všetkých rozpracovaných, predovšetkým investičných akciách,“
zdôraznil Š. Milovčík. Snina potrebuje poda jeho slov napríklad novú krytú plaváre ,
dokonči rekonštrukciu centrálnej mestskej
zóny, školských zariadení a rekreačnej oblasti Rybníky.
Sninský magistrát povedie na alej ten istý
muž, k zmene na primátorskom kresle dôjde
v ne alekom Humennom, kde Vladimíra
Kostilníka vystrieda poslanky a Národnej
rady SR za Smer-SD Jana Va ová. Pod a J.
Va ovej, ktorá pôsobila aj ako poslanky a v
mestskom a krajskom zastupite stve, je potrebné v najbližšom čase schváli rozpočet
mesta na budúci rok. „Súčasný primátor zrušil a nezvolal mestské zastupite stvo v októbri, ktoré sa ním malo zaobera ,“ uviedla.
J. Va ová plánuje z pozície primátorky
uskutočni personálny a ekonomický audit v
meste a organizáciách, ktorých je zria ovate om. J. Va ová vníma funkciu poslankyne
NR SR ako výhodu a nemieni sa jej pre post
primátorky Humenného vzda . „Bude to pre
región určite prínosom, je to aj dobré prepojenie praktickej komunálnej politiky a tvorby
zákonov, uzavrela Va ová.
Život Prešova online, 1. 12. 2010
Plány nového starostu
vo Vyšnom Mirošove
Štvrtý najmladší novozvolený starosta
obce okresu Svidník, 29-ročný Michal Petraník sa o post starostu obce Vyšný Mirošov
uchádzal ako kandidát SD .
„Kandidoval som preto, aby aj v našej obci
došlo k zmene. Chcem do obce prinavráti
tradície, ktoré sa u nás organizovali v minulosti,“ povedal novozvolený starosta Vyšného Mirošova Michal Petraník, ktorý spoločne
s novými poslancami zloží poslanecký s ub
27. decembra. „Ako starosta by som chcel
pokračova v rozbehnutých projektoch, mojou snahou je vybudova multifunkčné ihrisko, vynovi klub pre mladých, dotiahnu do
obce lacný internet a podobne. Zabudnú
nechcem ani na spoluobčanov Rómov, ktorým chcem pomôc zaradi sa do pracovného pomeru a dokonči chodník nielen na
nižný koniec dediny, ale aj smerom k osade,“
povedal M. Petraník, ktorý chce ve mi úzko
spolupracova s pravoslávnym i gréckokatolíckym duchovným v obci, pomôc chce
škole i materskej škole. „Budem sa snaži
by dobrý starosta pre všetkých obyvate ov
našej obce. Dali mi šancu ukáza , čo doká-
ON č. 51 - 52, 21. december 2010/23
žem, tak nech moju prácu hodnotia po štyroch rokoch.“
Nový starosta verí, že novozvolení poslanci počas štvorročného funkčného obdobia budú rovnako plni to, čo s úbili u om
a chce s nimi ve mi úzko spolupracova . „ udia v našej obci chceli zmenu, zmena prišla.
Pracovníčku na úrade si chcem ponecha tú,
ktorá tam pôsobí aj teraz, no k zmenám určite dôjde tak, aby som naplnil svoj program,“
dodal M. Petraník.
Podduklianske novinky, 6. 12. 2010
O bezbariérové byty
nie je záujem
Nová bytovka na staro ubovnianskom
sídlisku sídlisku Východ čoskoro dostane
svojich prvých nájomníkov. O tom, kto sa
bude s ahova do nového, rozhodlo verejné
žrebovanie pred zrakmi bytovej komisie, zástupcov mestskej samosprávy i samotných
žiadate ov. Aj napriek tomu, že žiados o
mestský byt mala na tunajšej radnici takmer
stovka obyvate ov, prísnym sitom neprešli tí,
ktorí nesp ali kritériá na pridelenie nájomného bytu. A tak sa do reálneho žrebovania
napokon dostalo iba 26 žiadate ov. Presne
to ko, ko ko bolo nových bytov. Napriek tomu
nie všetci odchádzali s úsmevom.
Až 19 rodín čakalo, že jeden z 10 dvojizbových bytov vyjde práve na nich. Š astie
sa usmialo aj na Jozefa Pompu, ktorý už 16
rokov žiadal mesto o nájomný byt. Doteraz
žili v garsónke s manželkou a štyrmi de mi, predtým u rodičov. Podobne ako mnohé
rodiny v Starej ubovni si uvedomuje, že
prís dnes ku vlastnej streche nad hlavou
vôbec nie je jednoduché. Ceny sa pohybujú od 30-tisíc eur za jednoizbové až po vyše
50-tisíc eur za trojizbové byty. Ani bývanie v
nájomnom byte však nie je zadarmo. Čistý
nájom okrem energií sa v nových bytoch na
sídlisku Východ bude pohybova od 70 do
130 eur. Plus treba zloži 800-eurovú zálohu
pre prípad insolventnosti rodiny.
„Tým, ktorí boli úspešní pri žrebovaní, sme
všetko vysvetlili, dali sme im nieko ko dní na
to, aby si to prepočítali, zvážili,“ uviedol Ján
Petrus, vedúci oddelenia sociálnych vecí a
bytovej politiky MsZ.
Aj ke sa v novopostavenej bytovke objavili lastovičky – bezbariérové byty, nik o ne
nepožiadal. „Myslím si, že udia mali dos
informácií o tom, že také byty sú k dispozícii.
Ke že sa však neprihlásil nikto, rozdelili sme
ich, pretože úver sa musí spláca ,“ vysvetlil
J. Petrus. Ešte stále sú k dispozícii tri 1,5-izbové byty, o ktoré prejavujú záujem piati
slobodní udia. Ke že najprv bytová komisia
uprednostnila žiadosti rodín a osamelých rodičov s de mi, šancu dostanú až teraz.
V blízkej budúcnosti by mal vyrás v tejto
lokalite ešte jeden bytový dom, ktorým by sa
výstavba tohto typu bývania mala uzavrie .
Ako sa ukazuje, záujem o nájomné byty už
nie je taký enormný ako v minulosti a nie
všetci zo žiadate ov sú schopní plati nájomné a réžiu za poskytované energie. Aj v bytovke, ktorú mesto skolaudovalo pred rokom,
už dvom rodinám narastajú dlhy za nevyplatené faktúry.
ubovnianske noviny, 9. 11. 2010
V Trnave o rozpočte
Rozpočet mesta Trnavy na rok 2011 a viacročný rozpočet na roky 2011 – 2013 bol najdôležitejším bodom 25. riadneho zasadnutia
mestského zastupite stva Trnavy, ktoré sa
uskutočnilo 23. novembra.
Rozpočet predpokladá príjmy na úrovni
približne 53 mil. eur a výdavky na približne
rovnakej úrovni. Rozdiel bude krytý prostriedkami z rezervného fondu, ktorý samospráva
pravidelne vytvára. Na základe analýz Ministerstva inancií SR sa predpokladá nárast
výnosu z podielových daní o približne 3,5 mil.
eur, bude to však závisie od celkového vývoja ekonomiky, zamestnanosti a podobných
ukazovate ov.
Ak by bol v prvom štvr roku 2011 horší vývoj
ekonomiky ako očakávajú zverejnené odhady
MF SR a odborná verejnos , na zabezpečenie inančnej stability hospodárenia mesta je
navrhované viaza v 1. štvr roku výdavky vo
výške 5 % ročného rozpočtu.
Samospráve sa v tomto roku podarilo zavedením elektronických aukcií ušetri takmer
500-tisíc eur a Trnava patrí k najmenej zadlženým mestám na Slovensku. Miera zadlženosti je iba 3 %. Toto číslo predstavuje pomer
výšky splátok istiny a úrokov z úverov, ktoré
mesto čerpá, k celkovým príjmom. Samospráva teda ročne potrebuje iba 3 % svojich
bežných príjmov použi na splácanie úverov
(zákonom stanovená hranica je 25 %).
Mesto v aka svojej inančnej stabilite zárove čerpá výhodné bankové úvery, pri ktorých
úroky nedosahujú ani 2 %. V budúcom roku
bude Trnava čerpa úver v sume 1,2 mil. eur.
Mestskí poslanci schva ovali aj návrh všeobecne záväzného nariadenia, ktorým sa
mení a dop a VZN č. 346 o dani z nehnute nosti. Novelizácia tohto predpisu sa týka
nehnute ností nachádzajúcich sa v mestskej
pamiatkovej rezervácii.
alším všeobecne záväzným nariadením
určili výšku dotácie na prevádzku a mzdy na
žiaka základnej umeleckej školy, die a materskej školy a školského zariadenia so sídlom
v Trnave na rok 2011. Výška niektorých príspevkov sa môže v priebehu roka prehodnoti
pod a vývoja príjmov mesta plynúcich najmä
z podielových daní.
Zastupite stvo sa zaoberalo aj Plánom kontrolnej činnosti Útvaru hlavného kontrolóra
mesta Trnavy do 30. júna 2011 a schválilo ho.
Poslanci vyhodnotili aj aktuálne ročníky
dvoch ve kých medzinárodných kultúrnych
podujatí – Trnavskú bránu a Medzinárodnú
spevácku sú až Mikuláša Schneidera-Trnavského, ktoré si vybudovali stabilnú pozíciu
doma aj v zahraničí. V súvislosti so speváckou sú ažou bude pod a vývoja rozpočtu
zvážená možnos usporadúva ju ako bienále
alebo trienále. Dobrofest, alšie z ve kých hudobných podujatí, ktoré sa konajú v Trnave,
po zmene dramaturgie buduje svoju novú
podobu.
Na záver rokovania poslanci mestského
zastupite stva vyjadrili primátorovi Štefanovi
Bošnákovi uznanie za prácu, ktorú pre mesto
počas svojho dlhoročného pôsobenia vykonal.
Novinky z radnice, dec. 2010
Z regionálnej tlače spac. (tl)
24/ON č. 51 - 52, 21. december 2010
Z REGIóNOV/INZERCIA
Naša minulos nám pomáha
h ada cestu do budúcnosti
To je motto občianskeho združenia Zlatá cesta, ktorému na základe rozhodnutia riadiaceho orgánu pre hodnotenie integrovaných stratégií rozvoja územia udelili štatút miestnej akčnej skupiny
a schválili žiados o poskytnutie nenávratného inančného príspevku vydaného pod a zákona č.
528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva. V rámci celého
Slovenska bolo podporených 29 miestnych akčných skupín (MAS), z toho 5 z Banskobystrického
samosprávneho kraja.
Miestna akčná skupina Zlatá ci Integrovanej stratégie rozvoja
3.3 Vzdelávanie a informovanie
cesta združuje 29 obcí a 2 mestá územia OZ Zlatá cesta podporo- (rada nad zlato).
Banská Štiavnica, Ba an, Beluj, va , sú nasledovné:
Sv. Anton, Štiavnické Bane, Dudin3.2 Podpora činnosti v oblasPrečo názov Zlatá cesta
ce, Hontianske Moravce, Hontian- ti vidieckeho cestovného ruchu
Zlatý poklad Banskej Štiavniske Nemce, Sebechleby, Banský (zlatý poklad)
ce spájal a živil tento región po
Studenec, Dekýš, Ilija, Kozelník,
3.4.1 Základné služby pre vi- celé stáročia. Po ceste spájajúcej
Močiar, Podhorie, Počúvadlo, diecke obyvate stvo (zlaté ruky)
dedinky a mestečká nášho regióPrenčov, Vysoká, Devičie, Doma3.4.2 Obnova a rozvoj obcí (zla- nu neprúdilo z Banskej Štiavnice
níky, Drážovce, Hontianske Te- té časy)
sáre, Krá ovce-Krnišov, Ladzany,
Lišov, Medovarce, Rykynčice, Sudince, Súdovce, Terany, Žibritov.
V území žije 24 680 obyvate ov
a obce ležia v okresoch Banská
Štiavnica a Krupina. Sídlo OZ
MAS Zlatá cesta je na Obecnom
úrade v Prenčove, internetová
stránka www.zlatacesta.sk.
Predmetom schválenej žiadosti
sú:
- realizácia oprávnených činností chodu MAS konečným prijímate om
implementácia
Integrovanej stratégie rozvoja územia
prostredníctvom vybraných opatrení osi 3 Plánu rozvoja vidieka,
realizovaných na území MAS.
Projekt MAS Zlatá cesta zameraný na predaj z dvora.
Opatrenia, ktoré budeme v rám-
len zlato, ale aj vzdelanie, kultúra
a hospodárska prosperita. Popri
zlatonosnej riečke Štiavnica vedie cesta, ktorá v minulosti bola
spojivom medzi našimi dedinami,
obyvate mi a zabezpečovala obchod, vzdelanie a prosperitu tohto
regiónu.
Ke zlata pod zemou už niet,
ponúkame zlato na zemi
V 21. storočí znovu objavujeme
zlatý poklad tohto regiónu pozostávajúci z dedičstva našich otcov
a bohatstva tejto zeme.
Zlatý poklad skrytý v prameoch liečivej vody kúpe ov Dudiniec, zlaté lúče slnka pretavené
do dozrievajúcich plodov vínnej
révy na južných svahoch Štiavnických vrchov, z bohatstva zlata
Banskej Štiavnice vybudované
architektonické dedičstvo kultúrnych pamiatok zapísané v svetovom kultúrnom dedičstve UNESCO, zlaté ruky našich predkov,
pretavené do krásy zachovalých
krojov, piesní, zvykov a remeselnej zručnosti.
Cesta je spojenie, porozumenie, spolupráca bez oh adu na
náboženskú alebo rasovú príslušnos . Túto cestu, ktorú sme
nazvali ZLATÁ CESTA, chceme
ponúknu všetkým obyvate om
a návštevníkom tohto regiónu.
Zlatá cesta spájajúca rôzne obce
nášho regiónu je k ukatá, ale veríme, že každého návštevníka vždy
dovedie k svojmu cie u.
Text a snímky:
Janka BAČÍKOVÁ,
manažér MAS Zlatá cesta
Ponuka publikácií
pre novozvolených predstavite ov samosprávy
ZDRUŽENIE OBCÍ REGIONÁLNE VZDELÁVACIE CENTRUM MARTIN sa v súčasnosti okrem pravidelnej vzdelávacej činnosti a poradenského a informačného servisu pre
predstavite ov samosprávy snaží intenzívnejšie venova edičnej činnosti a aj takýmto spôsobom nap a svoje poslanie „by pružným a spo ahlivým konzultantom samosprávy“.
V našej edícii Vzdelávanie v samospráve sme, okrem iného, vydali aj publikácie profesora Miroslava Tumu „Rozvoj udských zdrojov
v samospráve“ (cena 12,50 €) a „Imidž predstavite a samosprávy“ (cena 13,50 €), ktoré
hne po komunálnych vo bách ponúkame novozvoleným predstavite om samosprávy.
Tieto publikácie by si mal prečíta každý,
kto v samospráve pôsobí. Veríme, že čitate ov
oslovia a stanú sa našim príspevkom k neustálemu skvalit ovaniu práce primátorov, starostov, poslancov zastupite stiev, ale aj pracovníkov miest, obcí, škôl a iných organizácií.
Bližšie informácie o publikáciách získate, alebo si ich môžete priamo objedna na
adrese:
Združenie obcí Regionálne vzdelávacie centrum Martin
Nám. H. Vajanského 1, 036 01 Martin
IČO: 31938434, DIČ: 2020604443
Registrácia: OÚ Martin č. Práv. - 94/00333 24. 2. 1994
Tel.: 043/41 329 58 Fax: 043/43 036 10
e-mail: [email protected] www.rvcmartin.sk
KULTÚRA
ON č. 51 - 52, 21. december 2010/25
Banskoštiavnický betlehem patrí k unikátnym dielam nielen na Slovensku
Banícka história vpísaná do dreva
Aj ke Banská Štiavnica návštevníkom ponúka viaceré zaujímavosti, mnohí dajú prednos súkromnej galérii, v ktorej je banskoštiavnický betlehem.
Drevený betlehem má v súčas- bývalého meštianskeho domu na nických dominánt - Nový zámok, za
nosti už úctyhodné rozmery. Dlhý banskoštiavnickom
Radničnom ktorým sa črtá silueta Sitna. Pribuje vyše 21 metrov, široký 2,5 metra námestí. Na betleheme sme za- dol aj štiavnický Nácko, baníci, uha vysoký 3 metre. Má vyše osemsto čali pracova spolu s Petrom, ne- liari... Stredná čas betlehema,
postavičiek, z nich asi polovicu po- skôr sme prizvali Michala Votýpka situovaná okolo nosného st pa,
hyblivých a pohyblivé sú aj viaceré a Martina Baja zo Zvolena. Podo- približuje štiavnických remeselníčasti betlehema. Z nich doslova dý- týkam, že ani jeden z nás nie je kov, spracovanie dreva, trh s vyhrácha história mesta, ktoré je zapísa- rezbár. Mechanickú čas som zveril vajúcimi muzikantmi a železničku
né v zozname kultúrneho a prírod- Štiavničanovi Michalovi Jakubíkovi, z Hronskej Dúbravy s povestnou
ného dedičstva UNESCO. Mnohí ktorý postupne dával do pohybu „Štiavnickou Ančou“.
návštevníci štiavnický betlehem nielen postavičky, ale aj niektoré
Kto navštívi štiavnický betlehem
hodnotia nielen ako slovenský, ale banské zariadenia,“ povedal Peter teraz, uvidí už ucelené dielo, doplaj svetový unikát.
Chovan o vzniku diela, ktoré začalo nené o zbor anjelov, sedem štiavProtagonistu tohto pozoruhodné- písa svoju históriu v januári 2007.
ho diela Ing. arch. Petra Chovana,
V centrálnej časti betlehema
pochádzajúceho z ne alekej obce osloví návštevníkov najmä banícDekýš, často možno stretnú v ga- ka história s permoníkmi, ažbou
lérii, ktorá „žije“ v aka jeho podni- zlatej a striebornej rudy v štôl ach,
kaniu s drevom. „Vyrastal som v jej vyvážanie a spracovanie. Sadedine pod Sitnom, kde sa človek mozrejme, nechýba biblický motív
s drevom rodí i umiera. Myšlienka – Ježiško, kla ajúci sa traja králi,
vytvori rýdzo štiavnický betlehem pastieri a baníci. Nechýba hlavná
sa zrodila pri návšteve betlehemu ulica - Horný Trotuár so Salamanv Rajeckej Lesnej. Pozrel som si ho drovým sprievodom, školy, botanicso synovcom Petrom a zhodli sme ká záhrada, Trojičný st p a známe
sa, že nám v om chýba Banská historické budovy. Túto čas predŠtiavnica, ktorá kedysi patrila k naj- stavili v decembri 2007. Po roku
významnejším uhorským mestám. pribudla pravá strana s kalváriou a
Bolo nám jasné, že banícka história baníckym šachtágom a alšie pobude dominova dielu, ktorého tvar stavičky a práce súvisiace s banícsme museli prispôsobi prenajatým tvom. A o rok neskôr si návštevníci
neve kým priestorom na prízemí už mohli pozrie aj alšiu zo štiav-
Do záchrany vrbovskej zvonice
sa zapojila celá obec
Nadácia VÚB v rámci programu Poklady môjho srdca umož uje verejnosti hlasovaním pomôc
záchrane jednej pamiatky. Vlani v novembri 17 270 hlasujúcich rozhodlo, že sa zrekonštruuje renesančná zvonica vo Vrbove, na ktorej rekonštrukciu vynaložila nadácia 67 000 eur. Mnohí na Slovensku dovtedy ani netušili, že dedinka pri Kežmarku sa hrdí jedinečnou renesančnou zvonicou.
Všetko zmenila pohotovos obecného úradu a nápady miestneho správcu farnosti. Piateho decembra zrekonštruovanú zvonicu po omši v kostole sv. Serváca požehnal biskup Andrej Imrich.
Hlasovanie za vrbovskú zvonicu doslova rozvírilo život v obci.
Správca farnosti Andrej Legutký
napr. pomohol miestnym seniorom zapoji sa do hlasovania tým,
že ich priučil základom internetu.
„Mojím najkrajším prekvapením
bolo, ako Vrbovčania „prevetrali“ svoje mailové adresáre. Deti
namiesto hier na počítači šírili
prosbu o hlasovanie v prospech
našej zvonice a hlasmi pomohli
aj skauti a skautky. Vznikli mnohé nápady, napríklad bilbord na
kostolnej veži vyzýval pocestných, aby nám dali svoj hlas. udia majú oprávnený pocit, že obnova kultúrneho dedičstva sa aj
ich zásluhou uskutočnila práve
vo Vrbove,“ povedal A. Legutký,
ktorý na potrebu zabojova za
miestnu pamiatku neváhal využi aj rogalo s transparentom
„Zachrá te zvonicu“.
Zvonica sa opä zaskvela v plnej kráse.
nických divov a Náckove žartíky.
„V minulom roku nás navštívilo okolo pä tisíc návštevníkov zo
Slovenska, z Česka, Ma arska,
Po ska. Mali sme tu však hostí aj z
Japonska, Austrálie, Cypru, Kanady, Anglicka, či Malajzie,“ vyratúva
Emília Babická, ktorá návštevníkov
galérie sprevádza.
Len nedávno pribudli do knihy
návštev zatia najvzácnejšie podpisy. Sú od nórskeho krá ovského
páru Heralda V., jeho manželky Sonje a prezidenta SR Ivana
Gašparoviča. Krá ovský pár si do
Nórska odniesol drevorezbu sv.
Kataríny, ktorá mu bude pripomína
príjemnú atmosféru, ktorú mu Banskoštiavničania pripravili pri návšteve mesta.
Text a snímka: Jozef RUS ÁK
Obec Vrbov až do polovice 19.
storočia patrila k 13 spišským
mestám, ktoré dal Žigmund Luxemburský v r. 1412 do po ského zálohu. Charakter mestečka
si centrum Vrbova zachovalo
dodnes. Námestiu dominuje
vysoká veža pôvodne románskeho opevneného kostola sv.
Serváca. Pri vstupe do areálu
vznikla ešte v gotickom štýle
samostatná hranolovitá zvonica. Kamenná zvonica s gotickým jadrom bola v roku 1644
renesančne prestavaná. V srdci
atiky sa ukrývajú tri zvony, najstarší pochádza zo 14. storočia
a uliali ho v gotickej zvonolejárskej dielni v Spišskej Novej Vsi.
Rovnakého pôvodu je aj ve ký
zvon z r. 1515. Tretí zvon uliali
v r. 1653 v Prešove. Malý zvon,
ktorý sem v roku 1922 priniesli
z ubických kúpe ov, sa nepoužíva. Zvonicu opravovali už
v r. 1726 a neskôr aj v r. 1971,
ke bola zreštaurovaná výzdoba fasády.
Na základe výsledkov tohtoročného hlasovania Nadácia
VÚB inančne podporí obnovu
vežových hodín v Trnave, Prešove a Sobotišti a slnečných
hodín v Hlohovci.
So a JURÍKOVÁ
26/ON č. 51 - 52, 21. december 2010
OBSAH ROČNÍKA 2010
Obsah OBECNÝCH NOVÍN – ročník 2010
Do obsahu sme zaradili všetky významnejšie články. Obsah je zostavený pod a tematických oblastí a v nich pod a abecedného
poradia autorov článkov, prípadne značiek autorov. Čísla v zátvorkách za názvom článkov sú čísla Obecných novín, v ktorých boli
uverejnené.
I. Samosprávna demokracia
ce slovo občania (1-2), Na začiatok roka „vybuchlo“ elektronické mýto – príh. (3), ZMOS
si dôstojne pripomenie 20 rokov samosprávy i svojej činnosti – príh. (4), Na vianočnom
punči s Banskobystrickou alternatívou (4), ud
verzus zástupcovia udu?! – príh. (5), Najskôr
novela, potom nový zákon o obecnom zriadení
– príh. (6), Aj samospráva a jej predstavitelia
môžu protestova , ale... – príh. (7), Pravidlá
inancovania centier vo ného času potrebujú
zmeny – príh. (9), Novelizovaný zákon o obecnom zriadení by mal pomôc činnosti samosprávy – príh. (10), Vlastenectvo si nezaslúži,
aby ho politicky zneužívali – príh. (11), Korupcia vždy bola a bude, nie je však jedno, v akom
rozsahu! – príh. (12), Pýchy mošovského
starostu (12), ZMOS vznikol z túžby po dobrej
a nezávislej správe obcí – príh. (13), V ktorom
meste na Slovensku sa najlepšie podniká? Vyhral Pezinok – príh. (14), Nedostatok pokory
spôsobuje aj neš astia – príh. (17), Zasa je zlá
samospráva a štát dobrý? – príh. (18), Primátor
St. ubovne: Nejde o honor, ale najmä zodpovednú verejnú službu (18, 22), Nová ubov a:
Výstavba nájomných bytov omladzuje (19), Je
tu opä čas predvolebných s ubov – príh. (19),
Svetom hýbe kríza, výročie konca vojny, našou
samosprávou jubilejný snem – príh. (20), 20
rokov ZMOS - 20 snemov ZMOS (20), Čím žije
a čo rieši samospráva Vranova n/T (21), udia
chcú zmenu, nik im ju však neponúka – príh.
(23), Boli to obrovské povodne, ale... – príh.
(24), Najlepšia povolebná správa – ma arská
menšina nechce konfrontáciu – príh. (25), Riziká novej vlády – nezmierite né časti programov
strán, ale aj korupcia – príh. (27), Kapitolky
o nárečí a iných veciach našich predkov – príh.
(28), Ešte nikdy nebolo tak zle, aby nemohlo
by horšie, ale... – príh. (29), Na zmeny v EÚ
treba ma silu a podporu – príh. (31-32), Prečo
treba podpori „sulíkovské“ referendum – príh.
(37), Takmer milión voličov je ve ká sila – príh.
(39), Múry medzi nami, múry v nás – príh. (40),
Búra , či rekonštruova (opravi , dostava )?
– príh. 41), Da z nehnute ností je originálna
kompetencia samosprávy – príh. (42), Sto dní
vlády – prive a otáznikov a výkričníkov – príh.
(44), Jeho veličenstvo DEFICIT, „hrobár“ Krajcer a zabudnuté predsavzatie – príh. (45), Posledné tohtoročné vo by – vo by do samosprávy miest a obcí – príh. (47), Nad článkom E.
Gindla: O zranenej dôstojnosti občana – príh.
(48), Také spolitizované komunálne vo by ešte
neboli – príh. (49), Demokracia vie by aj ve mi
krutá – príh. (50), Aj Obecné noviny majú už
dvadsa rokov a želajú všetkým pekné sviatky,
Samospráva, to nie sú iba starostovia a primátori - rozhovor s prac. OcÚ (51-52)
com Národnej rady (10), Komunálne vo by 2010
(25), Po vo bách nastáva reč skutkov (51-52),
Mgr. Ladislav KRBÚŠIK: V RZMO stredného
Ponitria najväčšiu pozornos venovali separovanému zberu (15),
Helena POLÁKOVÁ: Vláda SR schválila pre
mestá a obce 33 mil. eur (18),
Branislav KRPELAN: Ako si napísa dobrý
prejav (24)
M. REJDA: Presta me sa deli na „malé obce“
a „ve ké mestá“ str. 4, 5
Bohumil OLACH: Na sneme Podunajska dominoval cestovný ruch (16), Snem ZMO Vranovského regiónu (19)
Tereza LJUBIMOVOVÁ: Najviac potrebujeme
kvalitnú legislatívu – rozh. so Š. Bošnákom, primátorom Trnavy (16),
Milan MUŠKA: Problém inancovania Programu rozvoja vidieka (18)
Richard SULÍK: Priama demokracia – za spravodlivé referendum (1-2),
Bohumil OLACH: Kedy bude Slovensko ako
Švajčiarsko? Vtedy, ke budú ma rozhodujú-
Michal SÝKORA: ZMOS slúžil a bude slúži
potrebám samosprávy – príh. (1-2), List poslan-
František BUDA: V núdzi spoznáš priate a príklad obcí Lehnice a Hul (31 - 32)
uba BRIDOVÁ: Na hornej Nitre stále pretrvávajú vážne problémy – zo snemu ZMO hornej
Nitry (15),
Ing. Jozef BÚŠIK: S. Konečný - B. Konečný:
Otvorená komunálna politika - teória a prax recenzia (18)
Milan BUŠO: Drahá slovenská demokracia
(3),
JUDr. Daniela FRANZENOVÁ: Volebné funkčné obdobie predstavite a samosprávy (24)
Richard FRIMMEL: Mestským častiam ide
o celú Bratislavu (16),
Milan GALANDA: Samospráva dvadsa rokov
po obnovení (8)
Mikuláš HUBA: Neznesite ná ahkos sklamania (51-52)
Vlasta HENČELOVÁ: Tradičné stretnutie
miestnej a regionálnej samosprávy v TSK (15),
Prof. Ivan HRIČOVSKÝ: Zachovajme v obciach
čo je dobré, aj ke je to staré – príh. (46),
Michal KALI ÁK: Pasivita je na škodu spoločnému dobru – rozhovor s I. Rončákom (13),
Samosprávy môžu a mali by podporova národnostné menšiny - rozhovor s M. Jančulovou
(27), Mimovládne organizácie patria k samospráve - rozhovor so S. Mačákovou (28), Komunálna a regionálna politika sú omnoho konkrétnejšie - rozhovor s M. Ftáčnikom (29), Útek
od tradičnej straníckosti – príh. (35),
Alžbeta KLESNILOVÁ: Starostovia MČ Bratislava nepopustia zo svojich požiadaviek (4),
Zneužívanie alkoholu budú v Bratislave rieši
mestské časti (21)
Ján KOSTOLANSKÝ, Bohumil
Zmluva s občanmi...? – príh. (33)
OLACH:
Michal KRAVČÍK: Povod ami spláchnuté eurofondy i politici – príh. (21), Miliarda hladujúcich udí potrebuje pomoc – príh. (30), Povodne
i požiare spôsobuje vysušovanie krajiny človekom – príh. (36),
Dušan SLOBODA: Regionálne rozdiely rastú
napriek eurofondom – príh. (15),
ubomír ŠKRIEČKA: Najskôr nám stavebný
úrad „nanútili“, teraz nám ho chcú zobra ! (12),
Ing. Jozef TURČÁNY: Stanovisko ZMOS k
novele nariad. vlády SR č. 668/2004 Z. z. o
rozde ovaní výnosu dane z príjmov územnej
samospráve (23)
Darina ŽOLDOŠOVÁ: Minister školstva prepadol ako skúšajúci – príh. (8), Vodný plán
Slovenska nezoh ad uje odborné pripomienky
ZMOS (19), Starostka Rece M. Vražovičová:
Prácu nám s ažujú aj „rýchlené“ zákony (20),
Po povodniach hrozí obciam inančný kolaps –
príh. (26), Ochranári žiadajú normálneho ministra životného prostredia (34), Prečo ochranári
ahajú za kratší koniec – príh. (38), Poučíme sa
z katastrofy v Ma arsku? – príh. (43),
(bo): Ako vznikalo ZMOS - spomienky výkonného podpredsedu ZMOS M. Mušku (20), Okrúhly
stôl ZMOS na tému systémových opatrení a prístupov na zníženie povod ových rizík (29, 30),
Participácia občanov - výsledky výskumu a jej
trendy na Slovensku (30)
(hp): ZMOS oce uje rozhodnutie Európskeho
parlamentu (26)
(jb): Medzinárodný úspech obce Zábiedovo
(19)
(tl): Podinancovaná samospráva môže skolabova (28)
(ms): Samosprávy formujú vzdelanú a rozh adenú spoločnos (27)
(žo):ZMOS vyzýva na solidaritu - pomoc postihnutým povod ami (25), Návrhy postupu ZMOS
na riešenie situácie miest a obcí po povodniach
(26)
Stanovisko ZMOS k aktuálnej inančnej situácii
obcí a prognóze výnosu daní z príjmov fyzických osôb (29)
Na pomoc obetiam povodní (27)
Regionálne združenia:
Miroslav BABKA: Výročný snem ZMOL (18)
František BUDA: Snem RZ Poiplia dal dôraz
na sociálne otázky (11), Výročný snem miest
a obcí hornej Oravy – samospráva rieši problémy aktívne (12), Snem RZMO novozámockej
oblasti (19)
Mgr. Marta SLÁVIKOVÁ: Rada ZMOK: Hrozí
kolaps miest a obcí (26)
Ing. Jozef TRSTENSKÝ: K nepriaznivému vývoju inancovania miest a obcí (26)
Ing. Ján BANOVČAN: ZMOHO o dôsledkoch
inančnej krízy (26)
(bo): M. Ma ašovský: Regionálne združenie
OBSAH ROČNÍKA 2010
malo v začiatkoch samosprávy mimoriadny
význam (23), Inšpirácie z hornej Oravy (3132)
(pg): Mimoriadne zasadanie Združenia miest a
obcí Novohradu (26)
(žo): Zo správy o činnosti ZMO JE Jasl. Bohunice (17), Snem RZMO Zemplín - michalovský
región (19)
(tl): Regionálny snem Hornotoryského RZ
ZMOS, Združenie obcí tribečsko-inoveckého
regiónu, Považskobystrické RZMO (18)
(jb):Z histórie ZMO hornej Oravy (25)
Obce z okolia JE J. Bohunice žiadajú náhradu
škody (20)
Vyhlásenie účastníkov XX. snemu Združenia
miest a obcí, región jadrových elektrární Jaslovské Bohunice z 8. apríla 2010 – príh. (15)
Únia miest SR:
Tereza LJUBIMOVOVÁ: XX. snem ÚMS: Prioritou je riešenie kritickej situácie miest a obcí
(27)
Marián MINAROVIČ: XX. snem ÚMS: Pravidlo
„silná obec - silný štát“ platí aj dnes (25),
O problematike využívania zásob palivovo-energetických surovín (3)
(tl): Programové priority ÚMS na najbližšie obdobie (14), Prezídium ÚMS o prioritách - Zvolen (22), Povodne 2010: Pomoc a solidarita sú
stále potrebné (31- 32)
Vyhlásenie ÚMS k mýtnemu systému (6),
II. ZMOS
(bo): Z Rady ZMOS (Štrbské Pleso 1. – 2. dec.
09): O stave prípravy novely zákona o obecnom zriadení (1-2), Nová dcérska spoločnos
ZMOS - Komunál Servis, s. r. o. (22)
ZMOS informuje:
Helena POLÁKOVÁ: ZMOS u prezidenta SR
(4), Stanoviská ZMOS k mýtnemu systému
a k spoplatneniu telefónnej linky 159 (5), Pripomienky ZMOS k Stratégii EÚ 2020 (9), Výstava
ZMOS na ve trhu CONECO (14),
Spoločné rokovanie predsedníctiev ZMOS a
SMO ČR (25), ZMOS pomáha postihnutým obciam (30),
Novozvolení v doplnkových komunálnych vo bách (7),
Výpočet a účel použitia dotácii na krytie výpadku dane z príjmov FO obciam (5),
Michal SÝKORA: ZMOS vyzýva na solidaritu,
Pomohlo by prehodnotenie výziev (24),
Darina ŽOLDOŠOVÁ: ZMOS má vážne výhrady k Vodnému plánu SR (1-2),
Predsedníctvo a Rada ZMOS:
Helena POLÁKOVÁ: O dopadoch inančnej
a hospodárskej krízy (6), Rada ZMOS ocenila
schválenie novely zákona o obecnom zriadení
(8), Komuniké z 23. zasadania predsedníctva
ZMOS (11), Dvadsiate výročie vzniku ZMOS
(13), Zo zasadnutia R-ZMOS 14. 4. 2010 (17),
Z 18. zasadnutia R-ZMOS 6. 7. (29)
Michal KALI ÁK:
ZMOS oce uje solidaritu a profesionalitu (24)
ZMOS je pripravené na aktívny dialóg (25)
Projekt ZMOS v oblasti integrovaného manažmentu vodných zdrojov a pôdneho fondu (29)
ON č. 51 - 52, 21. december 2010/27
Návrhy systémových opatrení ZMOS na znižovanie povod ových rizík (30)
XX. snem ZMOS:
Michal SÝKORA: Za dvadsa rokov svojej
existencie sa ZMOS stalo neprehliadnute nou
silou – príh. na sneme (22), Záverečné slovo
po sneme (22)
Darina ŽOLDOŠOVÁ: Štát napriek s ubom
mešká so stratégiou 6 rokov (22), Samospráva vtlačila peča dianiu v celej spoločnosti (23),
V slávnostnej atmosfére odzneli aj kritické príspevky (24)
Laura LINUMOVÁ: Oskar bez bariér a hudobno-tanečné udové umenie (23)
Zoznam hostí zúčastnených na 20. sneme
ZMOS (27)
Diskusia na sneme (záznam všetkých vystúpení):
Richard FRIMMEL: V čase krízy pomohla samospráve zmena rozpočtových pravidiel (31
- 32)
Ivan GAŠPAROVIČ: Richtári úlohu zvládli (31
- 32)
Pavol PAŠKA: Komunálni politici v parlamente
majú skúsenosti navyše (22)
Robert FICO: Hlavnou výzvou je poriadok vo
verejných inanciách (23)
Pavol KANDRÁČ: Samospráva je priestor, v
ktorom udia dokážu ovplyv ova veci verejné
(23).
Alexander ROZIN, Ján MIKOLAJ, Ján JASOVSKÝ, Anna BELOUSOVOVÁ, Stanislav ZVOLENSKÝ, Stefaan DEPAEPE, Jaromír JECH,
Andrzej PORAWSKI, Oleh LUKŠA, Mikuláš
DZURINDA, Vladimír BAKEŠ, Vladimír ČEČOT,
Monika BÉREŠOVÁ, Alexander SLAFKOVSKÝ, udmila BENKOVIČOVÁ, Ján BLCHÁČ,
Ján TURČAN (31 - 32).
Michal SÝKORA, záverečné slovo 1. d a rokovania: treba diskutova o povodniach (31 - 32)
Dokumenty XVII. Snemu ZMOS:
Uznesenie XX. snemu ZMOS (22), Priority
ZMOS po XX. sneme ZMOS (22), Stanovy
ZMOS (23)
III. Vládna moc,
štátna správa,
zasadania vlády,
NR SR a iné inštitúcie)
Ing. Mária CIMBALISTOVÁ: Ukončenie kontrol okresných miest (17)
Ing. Vladimír LAŠŠÁK: Poh ad na výkon správy dane za ubytovanie a jej použitie (25)
Michal KALI ÁK: Sčítanie obyvate ov si vyžaduje profesionalitu a úprimnos - rozhovor s .
Benkovičovou (26)
Ing. Mária PAŽICKÁ: Poznatky NKÚ SR z kontroly plnenia opatrení na odstránenie zistených
nedostatkov (1-2),
(žo+tl): Komuniké z rokovania schôdze vlády
SR č.: Pod vedením R. Fica - 183. a 184. (12), 185. a 186. (mimoriadnej) (4), 187., 188.
(5), 189 (6), 191. (mimoriadnej) a 192. (8), 194.
a 195. (11). 196. (12), 197. (13), 198. výjazd do
St. ubovne (14), 199. (15), 201. - 14. 4. (17),
204. - 26. 4., 205. - 5. 5., Sečovce (20), 206. -
12. 5. (21), 209. - 19. 5. (22), 211.- 25. 5. (23),
212. - 9. 6., 213. - mimoriadna - 5. 6. (25), 214.
- 23. 6. (27), 215. - 7. 7., 1. už pod vedením I.
Radičovej, 9. 7. (29), 2. - 14. 7., 3. - mimoriadna
- 15. 7. (30), 4. - 21. 7. (31-32), 5. (33), 6., 7., 8.
(35), 9. (37), 12. (38), 13. (39), 14., 15. (40), 16.
(41), 17. (42), mimoriadna schôdza, 18. (43),
20. (44), 21. (45), 22. (46), 23. (47), 24. (48),
25. (48), 26. (50), Návrh štátneho rozpočtu na
rok 2011, výh ady na roky 2012 a 2013 (39),
Samospráva v Programovom vyhlásení vlády
SR na roky 2010 – 2014 (36), 27 (51-52)
Mgr. Ondrej JURIŠTA: Rokovanie OZ a právo
na informácie (40)
Ing. Peter KAPUSCINSKÝ, Ing. Štefan CHAMULA: Z výsledkov kontrol NKÚ u poskytovate ov soc. služieb (40)
doc. Ing. Ján Králik, CSc.: Postoj občanov k
reformám a vo bám (49), Bohumil OLACH: O
kontrole samosprávy s Ing. Emilom Kočišom z
NKÚ (49)
Mgr. Katarína PAULÍNOVÁ: Výkon volebného
práva (44)
(bo): Petícia Stop uránu – vystúpenie M. Tkáčovej v parlamente (5), AKE SR významne prispieva ku kvalite samosprávy (51-52)
XVII. snem ZHK sa uskutoční 10. a 11. júna v
Tatr. Lomnici (18)
Prieskum volebných preferencií - vo by do NR
SR (17)
Predbežná informácia o priebehu a následkoch
povodní na území SR v máji a júni 2010 (25)
Ekoforum proti zlučovaniu MŽP SR (4),
Uznesenie vlády SR k návrhu pozície SR k národným cie om stratégie Európa 2020 a predkladacia správa (24)
Zo XVII. snemu ZHK: Prezidentom sa opä stal
udovít Budzák (27)
IV. Legislatíva, metodika
JUDr. Eva ARNOLDOVÁ: Výkon štátneho stavebného dozoru (24)
JUDr. Katarína ČULÍKOVÁ: Postav dom, zasa strom... - poznatky kancelárie ombudsmana (6), Má pracovníčka nárok na ušlú mzdu?
(15), Záhradkové osady a problémy (48)
Mgr. Jana DURDÍKOVÁ: Strata štátneho občianstva Slovenskej republiky (51-52)
JUDr. Katarína
URIŠOVÁ:
a sociálne služby (36)
Samospráva
JUDr. Daniela FRANZENOVÁ: Návrh novely Zákona o obecnom zriadení – rešerš (1-2),
O povinnosti zvolených predstavite ov miest a
obcí poda po ujatí sa výkonu funkcie oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových
pomerov Komuniké z 27. schôdze vlády SR
(51-52)
Milan GALANDA: Novela zák. č. 369/1990 je
účinná, aká bude prax? (17)
Mgr. Ondrej JURIŠTA: Rokovanie OZ a právo
na informácie (40)
Pavel KANDRÁČ: Aktuálne otázky prístupu
verejnosti k informáciám (1-2), Verejný ochranca práv a samospráva (10)
Michal KALI ÁK: O problémoch územnej samosprávy s právnikom M. Galandom (34), M.
28/ON č. 51 - 52, 21. december 2010
Sýkora víta pragmatické, nie politické riešenia
(36), Návrh nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 668/2004 Z. z., Navrhované zrovnoprávnenie spôsobí vykrádanie obecných rozpočtov
– reakcia ZMOS na navrhované nariadenie
vlády (51-52)
Ing. JUDr. Janka MILAN LAŠŠÁKOVÁ: Zodpovednos štátu za škodu spôsobenú orgánmi
verejnej moci pri výkone verejnej moci (27)
Mgr. Marián MESÁROŠ: Ochrana pred neprimeraným hlukom v obci (31 - 32)
Mgr. Katarína PAULÍNOVÁ: Výkon volebného
práva (44), Transparentné mesto aj do panelákov a dedín (48)
JUDr. So a RÁCEKOVÁ: Poriadok do vybavovania s ažností – kancelárie ombudsmana (14)
JUDr. Martina ROSINOVÁ,
JUDr. Katarína ČULÍKOVÁ: Radí Kancelária
verejného ochrancu práv (25)
Mgr. Lívia STEHLÍKOVÁ: Význam registra obnovenej evidencie pozemkov (18)
RNDr. Andrej ŠTEINER, CSc.: Legislatíva nevytvára predpoklady na posilnenie úlohy VÚC
(25)
Vlasta HENČELOVÁ: Tripartita TSK o doprave
(33)
MareK HRIN: Spoločný česko-- slovenský projekt (34)
Michal KALI ÁK: Dia nice potrebujú politickú
zhodu (44)
Ing. Michal KRAVČÍK: Zemplín mal by regiónom prosperity a zdravého života. Nie je! (12)
Zuzana LACOVÁ: Porovnanie výšky príjmov
municipalít v 1. kvartáli 2008, 2009 a 2010 (28)
Tereza LJUBIMOVOVÁ: Severo-južný cestný
ah by urýchlil rozvoj (3)
František MACH: O Slovensko bol v Prahe
ve ký záujem – z ve trhu CR Holiday World (9),
Turistické centrá rokovali v Trenčíne (26), O vidieckom turizme (43)
Radovan MAJERSKÝ: Informácie MF SR pre
obce (38)
Zuzana MUCHOVÁ: Prepojenie prihraničných
regiónov (43)
Jaroslav MRVA: Dotácie na krytie výpadu daní
FO za rok 2009 (4)
OBSAH ROČNÍKA 2010
Košice sa prezentovali na ve trhu Utazás v Budapešti (12)
Na Záhorí sa najlepšie podniká v okresoch Malacky a Skalica – výsledky prieskumu (13)
Obyvatelia spod považskobystrickej dia nice
žiadajú odškodnenie (24)
Prístup spoločnosti k biodiverzite je symbolom
vyspelosti (26)
Reakcia Da ového riadite stva na výzvu ZMO
región Jasl. Bohunice (22)
Stratégia rozvoja slovenskej spoločnosti – zhrnutie I. čas (16), II. čas (17), III. čas (18), IV.
čas (19), V. čas (20)
TASR: S M. Sýkorom o u ahovaní opaskov
(33)
Hodnotenie samosprávnych opatrení
v regiónoch SR:
štvr rok 2010 - (21), II. štvr rok (28), III. štvr rok
2010 (45)
Z výsledkov sú aže Mesto pre biznis – ví azi
v BBSK a ŽSK (10), Mesto pre biznis – kto vyhral (12)
VI. Životné prostredie,
obnova obcí, územné otázky,
architektúra, vodárenstvo,
energetika
Ladislav STRÍŽ: Od januára 2011 platí nový
zákon o pohrebníctve (51-52)
Bohumil OLACH: Poh ad Dexia banky na samosprávu počas krízy (49)
František BUDA: Chodíme, chodíme, oči zažmúrene... (4), Voda v p úcach obce - Horná
Seč (19)
Darina ŽOLDOŠOVÁ: Prečo nie sú VÚC silné
v regióne (42)
Ing. Štefan POHLY: Medzinárodný projekt CR
Sp. N. Vsi a župy Borsod-Abaúj-Zemplén (50)
Martina BRISUDOVÁ: Informačná kampa
triedení odpadu v Ban. Bystrici (17)
(bo): O stave prípravy novely zákona o obecnom zriadení (1-2), Čo môže a nemôže starosta – porad a (9), Čo zmenila novela zákona
o obecnom zriadení – I. čas (10), II. čas (11)
Jozef RUS ÁK: Problém neskolaudovaného
nadjazdu v N. Bani (46)
Ing. Ivana CIMMERMANOVÁ: Dobrá Niva sa
v Európe nestratila (30), Dobrá Niva medzi európskou elitou (40)
(žo): Informácie z legislatívneho procesu (40),
Návrh novely zákona, ktorým sa upravujú pomienky držania psov (7)
Jana SOUKUPOVÁ: Otvorené pivnice na Malokarpatskej vínnej ceste (28)
Peter TOMAN: Poslanci TSK vyzývajú vládu
na riešenie inančnej situácie samosprávy (28)
MV SR: Metodický návod na zabezpečenie
ustanovujúcich zasadnutí OZ (48)
Darina ŽOLDOŠOVÁ: Východisko vidia v turizme, ale kto im v Smolníckej Hute poradí? (6)
Vyhlásenie predsedu Žilinského samosprávneho kraja k novele zákona č. 448/2008 Z. z. o
sociálnych službách (51-52)
(bo): Starostovia by mali vedie o cestách a doprave viac (11), Z 30. konferencie AKE (48, 50)
V. Ekonomika
– inancie, pois ovníctvo,
hospodárstvo, manažment,
bytové služby, doprava,
cestovný ruch a iné
(hep): Schválili zákon o podpore cestovného
ruchu (11)
(jant): Cestova inteligentnejšie, ži lepšie (33)
(mur): Košice rokovali s ministerstvom o vy atí
mesta z mýtneho systému (10)
Janka BAČÍKOVÁ: Zlatá cesta (51-52)
(tl): ZMOHO žiada pokračova vo výstavbe R3
(41)
Martin BARČÍK: Petícia za dostavbu dia níc
(42)
(vr): Prvé kroky k založeniu klastra Turizmus
Košice (17)
František BUDA: Pingpong okolo nového komár anského mostu (15), Aby Žitný ostrov vábil, pri ahoval (34). K susedom na kompe? (36)
(ttsk): Trnavský krízový fond rozde oval alšie
peniaze (29)
Viktória ČAPČÍKOVÁ: Klaster Liptov získal na
propagáciu CR 565-tisíc eur (33)
Pavol ERDZIAK: Samospráva podporuje kultúrnu turistiku (33)
Ján FILIP: Na hormých Kysuciach už skúšajú
nový vodovod i kanalizáciu (12)
Peter HAJNALA: V Hrochoti otvorili nový domov sociálnych služieb (15)
(zmot): Žiadajú urýchlenú dostavbu dia nic
(38)
(žo): Študentský workshop na Slovakiatoure
(10), Ani kraje dostatočne nepropagujú svoje
atraktivity – zo študentského workshopu na Slovakiatour (11), Výrub stromov v Košiciach nebol
nezákonný (12)
Informácie MF SR pre obce – č. 1/2010 pokyny
na inančné zúčtovanie dotácií poskytovaných
obciam z kapitoly ŠR Všeobecná pokladničná
správa za r. 2009 (13)
o
Michal ČORNÝ: Ojedinelý projekt v Pliešovciach a Zaježovej (18)
Jana DORČÁKOVÁ: Stromolístkov náučný
chodníček v Bánovciach n/O (1-2)
Juraj DŽIMA: Cena Dubnici n/Váhom za separovanie (42)
Pavol ERDZIAK: Nová slovenska architektúra
- recenzia (29), Priority Komárna (43)
Martin FAČKOVEC: 3 dni pre hrdinov - mladí z
Vinohradov sa rozhodli skrášli okolie (31 - 32)
Katarína FERNANDO: Turzovčania počas D a
Zeme vyčistili mesto (19)
Ing. Veronika FITZEKOVÁ: Oprava zosuvov
pôdy v Prešovskom kraji (41)
Ing. arch. Ivan HOJSÍK: Spievajúci charakter
architektúry (11)
Silvia KAJANKOVÁ: Rok 2010 je v Čadci rokom čistoty (13)
Michal KALI ÁK: Pekné stavby a príjemné
prostredie nevznikajú všade - rozh. s V. Kohlmayerom (22), S M. Muškom o škodách v dôsledku povodní (36), Samosprávy sa školia v
protipovod ovej agende (40)
Juraj KEREKEŠ: Domáci cestovný ruch v regiónoch CR na Slovensku (1-2)
Milan KOSEC: Nadácia Ekopolis vyhlasuje 8.
ročník sú aže Strom roka (30), V Trnovom a
Rosinkách budú ma kanalizáciu (33) , Severoslovenské VaK oslavujú prácou (40)
OBSAH ROČNÍKA 2010
Ing. Michal KRAVČÍK, CSc.: Sedliacky rozum
pri ochrane pred povod ami v SR (4), Ko ko
vody vypijeme, to ko aj spláchneme – zbytočne (15), Kultúra Spiša spláchnutá do priehrady
Ružín (29), Povodne i požiare vysušujú krajinu
(36)
ON č. 51 - 52, 21. december 2010/29
(kt): Banskobystričania spustili novú petíciu
za zachovanie Kalvárie (8)
(krav): Hričovská vodná cesta aj ako miesto
pre oddych (18)
Mirka KUBALIAKOVÁ: MAS Malohont rozdelí
prvé tisíce eur (1-2)
(mil): Sú až školských ekoprojektov sa skončila (29)
Ondrej LEPIŠ: Túlavé psy znepríjem ujú život
(11)
(NE):V Hri ovej vzniká vtáčí areál (20)
(žo): Kto povolil zbúranie balustrády v PKO
Bratislava? (16), Nebojíme sa - odkazujú ministrovi ŽP aktivisti (20), Navrhnite strom do ankety
Strom roka 2010 (21), Zlatý mravec Nesvadom
a OZ Tatry (48), Stop trojuholníku smrti (43)
Ján MIKLÁŠ: Zber odpadu v Starej Turej sa
začína naplno (21)
Silvia NEÚROČNÁ: Kúri biomasou sa oplatí
(50)
Bohumil OLACH: Povode to nie je len ve ká
voda – rozhovor s autorkou rovnomennej knihy
B. Horváthovou (15)
Mgr. Rudolf PADO: Pár poznámok k Usmerneniu MŽP SR k postupu pri nájdení nedovoleného alebo opusteného odpadu (15)
Jana PAULÍNYOVÁ: Cie ovou skupinou v Handlovej sú udia v núdzi (15)
Ing. Milan POLIAK: Ako alej s daž ovou vodou v obciach? (22), Prax vypúš ania daž ovej vody zo súkromných pozemkov na obecné
(24), Dôsledky vypúš ania daž ových vôd z rodinných domov na obecné plochy (25), Prístup
obcí k vlastníckym právam a daž ovým vodám
(26), Prečo sú v Rakúsku autá na cestách obcami čisté? (27), Prečo vo ve kých mestách už
nie je ranná rosa (28), Povodia by mali povinne
mera prietoky (34), Čo s daž ovými vodami –
8. (36)
Nina ROČIAKOVÁ: Spracovanie bioodpadu
jednoducho a účinne (39)
Jozef RUS ÁK: Obnovili náučný chodník Vojšín (24), Aj námestia treba omladi (37)
Michal ŠARAFÍN: Príprava investičných projektov (3), Dedine dajú krajší výraz fasády domov (9), Investičné projekty ako podpora turistiky a inšpirácia (7), Nové výzvy a predsavzatia
vidieka (21), Vidiek a stratégia úloh (24), Príažlivé prostredie je téma pre samosprávy obcí
)26), Vidiecka architektúra musí by odlišná od
mestskej (27), Rigoly sú potenciálnou hrozbou
(34), Vidiecke prostredie uzdravuje (36), Čo
alej s úpravou verejných priestranstiev (39),
Znamenia medzi starými a novými časmi (40),
Pevná pôda pod nohami (41), Staneme sa u mi „nového sveta“? (47), Na dedine sa cítime
slobodnejšie a bezpečnejšie (49), Dom môže
by skromný, nevzh adný... (50), Chceme býva
skromne a útulne (51-52)
(ts): Podnikatelia v chémii sú za zachovanie
Recyklačného fondu (33)
(ts-mmb): Projekt Bratislavské visuté záhrady
(17)
(pad): De dobrovo níctva (38)
(ts-md): Vrbové čaká na obnovu (38)
(pas, bar): Svetový de sprievodcov v B. B. lákal novinkami (10)
(ts REC): Hlavným mestom biodiverzity sú Želiezovce (38)
Chynorianske noviny: Len spoločne zdoláme
prekážky (40)
SAŽP: Spoločný projekt rozvoja CR Košíc
a Miškovca (1-2)
Stanovisko Ekofóra k ropovodu cez Žitný ostrov
(1-2)
O separovanom zbere - Priatelia zeme budú
školi policajtov o odpadoch (10)
Slovakregión vyhlásil internetovú sú až o najkrajšie mesto a obec SR (14)
Košice uprednost ujú spa ovanie odpadu pred
jeho triedením (17)
Prievidzký EKOROK bol opä úspešný (18), Zeleným školám môže pomôc každý (18)
Usmernenie k Programu obnovy dediny na r.
2011 (42)
VII. Sociálne veci,
zdravotníctvo, školstvo,
humanita a iné
M. BÍZIKOVÁ: Komunitné sociálne centrum v
službách obce (17)
Juraj BLANÁR: Otvorený list ministrovi J. Mihálovi (36)
František BUDA: Bez pomoci samospráv je
charita bezzubá (21)
Silvia KAJANKOVÁ: Zamestnanci MsÚ v Čadci sa zapojili do projektu celoživotného vzdelávania (24)
Michal KALI ÁK: Nedostatok pe azí brzdí
nadšenie (40), Akcieschopnos samosprávy
oslabuje odcudzenie medzi sociálnymi a etnickými skupinami (45),
Michaela KOLÁRIKOVÁ: Seniori nájdu na
webe aj jedálenský lístok (19)
Laura LINUMOVÁ: V Nitre sa dlhodobo staráme
o hendikepovaných a sociálne znevýhodnených
udí - rozhovor s primátorom J. Dvončom (24), S
Viliamom Záhorčákom, primátorom Michaloviec,
o sú aži Oskar bez bariér (25), Primátor Turzovky Miroslav Rejda: Zameriavame sa najmä na
rodiny s de mi, Ján Žirko, starosta Mošoviec:
Rekonštrukciou námestia sme odstránili bariéry
(26), Ivan Budiak, primátor D. Kubína: Našou prioritou je búranie všetkých bariér (27)
Tereza LJUBIMOVOVÁ: Ocenenie Sociálny
čin roka dostali Včelince, Nitra, Partizánske
a Dolný Kubín (3), O útulku pre chudobných
v Kláštore p/Z (4),
O problémoch aplikácie zákona o sociálnych
službách – z Rady ZMOS (3)
Deti prehrali, kto vyhral (51-52)
Ing. Anton MACHOLA: Stanovisko Zväzu
poskytovate ov sociálnych služieb k zákonu
448/2008 (11)
Milan MUŠKA: Kompenzačné pomôcky z Nórska (35), Mestám a obciam už previedli z FS
250-tisíc eur (37)
Jana SLÁDEČKOVÁ: Financovanie regionálneho školstva v roku 2010 (5), Financovanie regionálneho školstva (35), Aktualizácia rozpočtu
reg. školstva (44)
udmila SYNAKOVÁ: Nitrianska samospráva
uvažuje o zriadení sociálneho supermarketu
(11), Pribudne aj chránená diel a (38)
Mária TOLNAYOVÁ: Kotva má zákaz prevádzky až do odstránenia havárie (33)
(ap): Divé maky: workshop aj cigánsky bašavel
(31 – 32)
(kaj): Charitatívne zariadenie v Čadci dostalo
od mesta inančný dar (22)
(vf): Rómski učni majú triedy v obciach (38)
(tl): OZ Klub starostov vytvorí alších 200 pracovných miest pre zdravotne postihnutých (17)
(ts-TSK): TSK investoval do rekonštrukcie CSS
Lipovec takmer pol milióna (17)
Viktória ČAPČÍKOVÁ: V Lipt. Mikuláši chcú
postavi Rómom bytovku (8)
(ts-mmb): V Bratislave pribudne nové krízové
centrum (24)
(ts Siemens): V spolupráci so ZMOS pomohol
Siemens u om postihnutým povod ami (34)
Prof. Michal ŠARAFÍN, Bc. Robert KIMLE:
Komunitné centrum – príklad príklad a inšpirácia (7)
Mária FÁZIKOVÁ, Viera PETRÁŠOVÁ: Sociálne služby – výzva pre novú politiku vidieka (8)
(vn): V MČ Košice-Juh otvorili výdaj u potravín
pre udí v hmotnej núdzi (28)
Darina ŽOLDOŠOVÁ: Ako si poradi s neporiadnymi psičkármi? (27)
Peter HAJNALA: Mô ová patrila de om zo sociálne znevýhodneného prostredia (29)
(bo): Ani ve ký elektroodpad by už nemal hyzdi
obce a mestá - rozhovor s V. Krakovskou (18),
S V. Krakovskou o separovanom zbere (38),
O bezpečnosti slnečnej energie (46), Ako žijú
obce postihnuté povod ami - Gy ov (48), Markovce (50)
Vlasta HENČELOVÁ: Na 19. ročník Farbičiek čarbičiek v DEMY prišli aj klienti alších piatich
sociálnych zariadení (24)
(žo): Projekt Think Big podporí nápady mladých
udí (28)
Srdcia i pe aženky pre postihnutých záplavami
(35)
V strede pozornosti musí by žiak (37), Na čo
doplácali materské školy (37), Žiaci sa tešili z
novôt (37)
Prof. Michal ŠARAFÍN, Štefan KAČÁNI: Komunitné centrum – idea, či sen dediny? (6), Komunitné centrum II – idea, či sen dediny? (15)
Marek HRIN: V Myjave otvorili nový športový
areál (28)
Výzva SocioFóra účastníkom 20. snemu ZMOS
(23)
30/ON č. 51 - 52, 21. december 2010
VIII. Bezpečnos miest
a obcí, obecná polícia,
bezpečnos dopravy
Silvia NEUROČNÁ: Ako zníži hrozbu padania
snehu zo striech (10)
Ivan KRAJČOVIČ: V TTSK posunuli vz ahy s
HaZZ na vyššiu úrove (19)
Ing. Anna KOLLÁROVÁ: Cyklistická doprava
v mestách: trasy musia by najmä účelné a bezpečné (29), Súčasné trendy rozvoja cyklistiky v
európskych a svetových mestách (30)
Erika
AVČOKOVÁ: Mestskí policajti medzi
školákmi (45)
Ondrej LEPIŠ: Projekt Bezpečné mesto - náš
domov (24)
udmila SYNAKOVÁ: Dražovskí hasiči dostali
nové zásahové auto (21)
Emília BUČKOVÁ: Hrašovík oslavoval 740 rokov (39)
František BUDA: Obec Zemné bude ma dve
múzeá (13), Bábika k bábike a vzniklo ojedinelé múzeum (25) Priezračné okno do Ve kých
Loviec (33), Báse menom dlhý dom (34), Knižné publikácie o Palárikove (48), Kalendár pre
zvedavých a zábudlivých (51-52)
Milan BUŠO: Združenie ZPOZ bilancovalo
(50)
Viktória ČAPČÍKOVÁ: Demänovská zvonica
už je v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (33)
Štefan CIFRA: Výsledky sú aže Slovenská
kronika 2009 (4), Kronikárom chýba legislatívna podpora (18)
Ing. Elena DEBNÁROVÁ: Monograia o Slov.
upči (40)
Vít ZAJAC: De polície, armádnych a záchranných zložiek v Prievidzi (24)
Pavol ERDZIAK: Ma arská menšina na Slovensku po roku 1989 - recenzia (26), Petržalka
schválila zoznam pamätihodností (29), V Štrbe
bežal aj starosta zo Slovenskej Kajne (31- 32),
Obnovia historické cintoríny (34), (žo): Petíciu
podpísala aj premiérka (34)
Václav KUNEC: Napriek zlému počasiu kvalitné výkony hasičov na sú aži v Hertníku (28)
Ivan GÁLIK: Na kopaniciach nechcú len „papučovú“ kultúru (6)
Juraj „ uri“ ŠVARC: Po ný Kesov - miesto,
kde to žije (26)
IX. Modernizácia,
informatizácia,
internetizácia, komunikácia
Viktória ČAPČÍKOVÁ: Lipt. Mikuláš chce dobudova moderný informačný systém (29)
Michaela KOLÁRIKOVÁ: Žilina spustila elektronické aukcie (24)
Ing. Boris KORDOŠ: Prelomia elektronické
aukcie bariéru nedôvery? (29)
Marian MINAROVIČ: 7. ročník medzinárodnej
konferencie V44DIS 2010 v Hradci Králové
(17)
Milan MUŠKA: Informácia o stave implementácie OPIS a príprave výzvy pre mestá (1-2)
Tereza LJUBIMOVOVÁ: Cie om je stabilizácia,
efektívnos riadenia i využívania inancií – rozh.
s J. Turčanom (7)
(ts-ums): Ví azi sú aže ZlatyErb.sk 2010
(48),O stave implementácie OPIS (9)
Postup realizácie úloh vyplývajúcich z Koncepcie modernizácie územnej samosprávy v SR.
(7)
Elektronickou dražbou ušetrila MČ BratislavaStaré Mesto 140 000 eur (21)
Mária HRČKOVÁ: Slávnos Na sv. Jána (35)
Marek HRIN: Na festival MYJAVA 2010 príde 1
500 folkloristov (19)
Monika PASTUCHOVÁ: Publikácia o Banskej
Bystrici a okolí (31 – 32)
Anna PODLESNÁ: Divé maky - workshopy
viedli profesionálni umelci (24), Na Cigánskom
bašavele 2 500 udí (34)
Jozef RUS ÁK: Staré poh adnice v novobanskom Pohronskom múzeu (18), Festival kumštu, remesla a zábavy na banskoštiavnickom
Starom zámku (25), Rušno bolo najmä pri hrnčiarskom kruhu (34)
Adriana SATURYOVÁ: 20. ročník festivalu Európske udové remeslo v Kežmarku (31 - 32)
Richard R. SENČEK: Ako sa tvoria miestne
noviny (19)
Blažena SEDROVIČOVÁ: Bohatý program pre
deti, mladých i starších (34)
O ga SILNICKÁ: Pozitívny trend a nedostatky
v tvorbe monograií a kroník (18)
udmila SYNAKOVÁ: Almanach Nitra oslávil
10. výročie (18)
Mgr. Milan ŠUPA: Zme me zlý systém vzdelávania! (11)
Monika UHLEROVÁ: Sociálny dialóg vo VS
v SR (4)
Peter VLASÁK: Výstava izraelského sochára
(38)
Jozef HRUBOVČÁK: Park pri kaštieli v Humennom sa konečne dočkal obnovy (6), V Uliči
majú mini galériu drevených kostolíkov (6), Kronikár z Novej Sedlice (31 - 32)
Milan ŽABENSKÝ: Monograia o slovenskej
komunite v Po sku (6), Na Orave oživujú tradíciu hudobných podujatí (21), Bačovské dni už
desiatykrát (31 – 32), Oravská Polhora patrila
gajdošom (39),
Lenka JANCOVÁ: Eurofondy pomáhajú aj kultúre (37)
(bo): O práci osvetového strediska vo Vranove
N/Top ou (50)
Michal KALI ÁK: Mladá generácia pri slove
folklór znervóznie – rozhovor s Ondrejom Kandráčom, folkloristom (14)
(mv): Starostlivos o vojnové hroby - konferencia v Smoleniciach (22)
Jozef KLUKA: Jubilejné Kopaničiarske slávnosti (31 – 32)
Michaela KOLÁRIKOVÁ: Folkloristi zo žilinského Rozsutca v Šanghaji (18), Dni európskej
kultúry s gastro ponukou (34)
(sik): Vzácne súsošie spä na kalváriu (34)
(SZPB): Piate Stretnutie generácií v Kališti
(34)
(tl): Ma ovaný rovník má obopnú zemegu u
(9)
Kamil KOBOLKA: Turzovský vrabčiak zaujal
Moravanov (10)
(ts GY): Projekt Bezpečná škôlka pokračuje
(26)
Milan KOSEC: V Ponikách otvorili pamätnú
izbu Štefana Žáryho (13)
(žab): Kapverdská exotika na Orave (35)
Jana KRAJKOVIČOVÁ: Košice v aka projektu
EHMK 2013 budú ma kreatívny inkubátor (17),
Impulz na zmeny v celom regióne (38)
X. História obcí,
vzdelávanie, kultúra, šport
Ján LAZORÍK: Kapitoly o nárečí (29, 30, 31 –
32), 33, 35, 36, 37, 38, 40, 41, 42, 43, 44)
Štefan BENDE: Rímske lapidárium v Komárne
stredoeurópskou atrakciou (29)
Laura LINUMOVÁ: Mladí folkloristi v plnej
kráse (40), Pretavenie pozitívneho do obrazov
(41)
Mária BERECOVÁ: Matičný svetový festival
slovenskej mládeže v Čakajovciach (31 - 32)
OBSAH ROČNÍKA 2010
Tá a BIROŠOVÁ: AVS - záruka vzdelávania
samosprávy (45)
Viera NEPŠINSKÁ: Seniorov MČ Košice-Juh
čaká ve a vzdelávacích a záujmových aktivít
(16), Podujatie Šport troch generácií v MČ Košice-Juh (21)
Adriana BRÁZDOVÁ: V Mošovciach otvorili
Múzeum J. Kollára (36)
Bohumil OLACH: Jánošík si v Partizánskom
stále udržiava guráž – 60 r. súboru (6)
(žo): Starí účastníci s novými nápadmi – z ve trhu Slovakiatour (6), Mestské časti Bratislavy pripravujú obyvate stvu elektronické služby (11),
Najkrajšie kalendáre 2010 a knihy o Slovensku
2009 (14)
XI. Regionálny rozvoj
Hana BACKOVÁ: Projekt Atraktívne miesta
pohraničia H. Srnie/Brumov - Bylnice (17), Regionálne rozvojové agentúry majú za sebou desa rokov činnosti (24), V Ilave sa stretlo 180
zahraničných a 80 domácich účastníkov projektu BIMKWEG (26)
Anna BREČKOVÁ: Projekt rekonštrukcie bazénov v rekr. oblasti Sninské rybníky (17)
OBSAH ROČNÍKA 2010
ON č. 51 - 52, 21. december 2010/31
František BUDA: Keby všade tak ako v Kolárove – symbióza národností (11)
(MMK): Košice
Diósgy ri (21)
v
Marek HRIN: Na kopaniciach sa opä objavili
historické vlaky (23)
Veronika FITZEKOVÁ: Inovácie podporujú
rozvoj regiónov (38)
(ts-mmb): Nová dohoda medzi Bratislavou a
Vied ou (18)
Jozef HODOR: V Stakčíne sa život mení k lepšiemu (11)
Jozef HODOR: Aj malá obec môže ma ve ké
plány – Baškovce (8)
(ts-mvsr): ETMD - hlavnou témou je boj s klimatickými zmenami (18)
Jozef HRUBOVČÁK: Dušou stavebných úprav
kostola v Jasenove bol starosta (12)
Ivan KRAJČOVIČ: Trnavský kraj – Podnikate ský región roka – ocenenie z Bruselu (9)
(žo): Dunajský vedomostný podporí spoluprácu
(18)
Bohumil OLACH: Konferencia Komunál 2010
v Patinciach (42, 43, 46)
Európska únia:
Vo Výbore regiónov nastupuje nová slovenská
delegácia (8)
Aktuality z portálu Euroactiv (31 - 32)
Michal KALI ÁK: Komunálna politika na internete (46), Najväčšou referenciou je úspech
(49)
Anna PODLESNÁ: Úlohy a zodpovednos
VÚC treba jasnejšie vyčleni (14)
RNDr. Andrej ŠTEINER, CSc.: „Samospravovaniu“ regiónov chýba systémové riešenie (26)
(žo): Smolenice majú projekt trvalo udržate ného rozvoja (1-2)
Smolenice majú projekt trvalo udržate ného
rozvoja (1-2)
XII. Medzinárodné vz ahy
a skúsenosti
Martin BARČÍK: Euroregión Beskydy si pripomenul 10. výročie založenia (25)
Anna BREČKOVÁ: Spoločný projekt Sniny a
po ského mesta Lesko (19)
Zuzana ČUPILOVÁ: Kongres miestnych a regionálnych samospráv v Štrasburgu (49)
Veronika FITZEKOVÁ: Program ENPI - druhá
výzva pre cezhraničnú spoluprácu (30)
Katarína JANTOŠOVIČOVÁ: Partneri z nemeckého Wuppertalu navštívili Košice (24)
Michal KALI ÁK: Dunajská stratégia nie je len
tepnou dynamického hospodárstva (18)
Robert KALI ÁK: Európsky rozmer samosprávy (40), Samosprávy by mali viac spolupracova so zahraničím (45)
Branislav KRPELAN: Ako som v Mníchove
odh al sneh (16), On-line kontakt s občanom
(19), Ako sa nemecké mestá starajú o bezdomovcov (39), Ponuky východonemeckých obcí
pre turistov (42), Nové miestne dane v nemeckých obciach (48), V Nemecku sú kontajnery aj
na lístie (50), O peripetiach priamej demokracie
v SRN (51-52)
majú
pamätnú
tabu u
XIII. Z regiónov
Silvia KAJANKOVÁ: Čadčianske deti budú
ma nové ihriská (34)
Ivan KRAJČOVIČ: TTSK - krízový fond pomohol viacerým obciam (21)
Iveta ADAMOVÁ: Prešovská ZŠ Šmeralova
dostane jazykovú učeb u (21)
Igor KRPELAN: Skúsenosti so stavebným zákonom (38),
Ing. Helena BACKOVÁ: Slovensko-česká kultúra v Ilave (36)
Klára KUBIČKOVÁ: Petícia za záchranu kalvárie (34)
Mgr. Martin BARČÍK: Rekonštrukcia škôl z eurofondov prináša aj zamestnanos (20)
Erika AVČOKOVÁ: Bio kúpalisko vo V. Krtíši
(34)
Ján BELÁNYI: V Demandiciach preinvestovali
vyše 2,5 milióna eur (50)
Laura LINUMOVÁ: V Jakubove oslávili 550.
výročie prvej písomnej zmienky o obci (29),
Oprášili dávne tradície (34), Hodové slávnosti v Plaveckom Štvrtku (35), Uhranský somic
sa neutopil (38), Sekulské remeselnícke dvory
(40)
Anna BREČKOVÁ: V Snine začali s revitalizáciou námestia (31 - 32)
František BUDA: Odvážnemu š astie praje –
o obci Choča (1-2), Petržalka je aj za Žitavou
(8), Bodzianske Lúky - die a dunajskej povodne
(22), V slovenských Čechách sa opä lyžovalo
- za udové ceny (23), Truhla, slzy a borovička (29), Skaza zo zabudnutej Lisky – povode
(35), Nad vodným dielom jasno (38), Nová kapitola Palárikova (39), Strekov zvidite uje víno
a kalkýš (40)
Milan BUŠO: Zvolebnieva sa (43)
Viktória ČAPČÍKOVÁ: Policajti fungujú efektívnejšie (34)
Mgr. Tatiana ČELLÁROVÁ: Dobrovo ným hasičom šéfuje žena (34)
Mária ČUCHTOVÁ: Ústretové Smrdáky (39)
František MACH: Hontianska paráda v Hrušove (43)
Ivan KRAJČOVIČ: Ve vyslanci štátov EÚ v Trnavskom kraji (47)
Tereza LJUBIMOVOVÁ: V Kláštore p/Z nemárnia čas nárekmi a reptaním (7)
Erika MACÁKOVÁ: V Leviciach v aka eurofondom rekonštruujú školy (21)
Zuzana MUCHOVÁ: Budatínsky park v pôvodnej podobe (37)
Vanda PRANDORFYOVÁ: Vo Ve kej Lehote
oslávili 665. výročie prvej písomnej zmienky
(27)
Blažena SCHENKOVÁ. V Kátove už majú
„katov u“ a chcú aj betlehem (28), Vinosady obec, čo chce ve a vedie (30)
Jana SOUKUPOVÁ: Vinohradnícke domy v
Modre (19), Keramické trhy v Pezinku (33),
(Infoservis BBA): Šetri na vedení mesta (34)
(mac): Položili základný kame k obnove levickej synagógy (21)
(md): Námestie Stropkova získava novú podobu (34)
Mirka KUBALIAKOVÁ: MAS Malohont na konferencii v Olomouci (22)
Pavol ERDZIAK: Na návšteve v podunajskom
regióne (47)
Laura LINUMOVÁ: Cezhraničné fórum troch
krajín v Stupave (8)
Veronika FITZEKOVÁ: Do inále študenti šiestich okresov (34), Nová komunikácia už koncom
septembra (34)
(ts-bb): Integračný tábor v B. Bystrici (34).
Ján DEBNÁR: Budúcnos Lábu je v jeho občnoch (13), Robme v Polomke to, na čo máme
inancie, ale pamätajme na horšie časy (15)
(žab): Stretnutie kamenárov (39)
Ján MIKLÁŠ: Spolupráca medzi Starou Turou
a Kunovicami (13)
Bohumil OLACH: Stretli sa Viesky a bolo im
dobre (26)
Monika PASTUCHOVÁ: Banská Bystrica podpísala zmluvu s americkým Charlestonom (20)
udmila SYNAKOVÁ: Krom íž sa prišiel do
Nitry inšpirova (13)
ubomír ŠKRIEČKA: Stredné Považie na skusoch v Po sku (24)
Magdaléna DOBIŠOVÁ: Z Košíc do Ma arska
po dia nici (34)
ubomír URINÍK: Cena Dexia banky 2010 výsledky (42)
Pavol ERDZIAK: Prvá kniha o vo bách (45)
Vlasta HENČELOVÁ: Najúspešnejšie študentské projekty v TSK (23)
(sr): Aj malá obec vie by ve ká (34)
(ts NE): Zo Svitu do Lopušnej po Babe (34)
Iné:
Humor (1-2 až 51-52)
Iné
(zmov): Parte starostky Seč. Polianky M. Jarošovej (35),
Nepodporte referendum SaS! (37)
Jozef HRUBOVČÁK: Falošný starosta – fejtón
(51-52)
(Pripravili: bo, tl, žo)
S ÚSMEVOM
J
S ÚSMEVOM
J
S ÚSMEVOM
J
S ÚSMEVOM
J
Kozmodisk?...
- Ahoj, uro, kde si bol
včera večer?
- Na rybách.
- Vážne, a čo si chytal?
- Kapry.
- Fakt a ko ko si ich
chytil?
- Ani jedného.
- Tak ako vieš, že si
chytal kapry?
mi prí te ukáza .
Babička o rok príde a
pýta sa doktora:
- Pán doktor, už môžem chodi po schodoch?
- Áno, babička, už môžete.
- Chvalabohu, po odkvapovej rúre sa mi už
liez nechce.
Babička príde k doktorovi a ten jej hovorí:
- Máte choré srdce.
Nechodievajte ve mi
po schodoch. O rok sa
Stojí starček pred
obchodom s obuvou a
mrmle si:
Je to pravda, že
móda sa vracia, pred
Pre praktický život je genialita taká potrebná ako
hvezdársky alekoh ad v divadle.
(Arthur Schopenhauer)
Kresba: Peter Gossányi
Trochu nám nasnežilo...
sedemdesiatimi rokmi som chodil bosý a
teraz budem znova.
- Včera som chytil
rybu ako moja ruka.
- Netáraj, také špinavé
ryby neexistujú.
klad chrípka.
Janko ide opä spa
s mokrou hlavou a
otecko ho napomína:
- Janíčko, ve nemusíš dáva každý večer
pusu na dobrú noc
našej zlatej rybke!
Dedko vracia kondómy v drogérii. Predavačka sa ho pýta:
- Čo sa stalo, dedko,
čo sú deravé?
- Deravé nie, ale ohýbajú sa.
Pred predaj ou liehovín leží muž a okoloidúci sa ho pýta:
- Prepáčte, to ste taký
opitý, alebo to je reklama?
Ide žena v noci cez
park. Zrazu na u z
kríkov vyskočí nejaký
chlap, zvalí ju na zem
a znásilní. Ke sa postaví a zapína si nohavice, povie s úškrnom
žene:
- Ke
sa to narodí,
môžeš ho vola napríklad Ferko.
Žena sa usmeje na
chlapa a odpovie:
- Ke sa to prejaví,
môžeš to vola naprí-
Muž príde do kníhkupectva a pýta si:
- Chcel by som si
kúpi
nejakú hodnotnú knihu, nijaký
sex, žiadne vraždy,
konzumné hodnoty a
sladkosti.
Predavačka sa na
neho pozrie a znechutene odpovie:
- Tak to vám teda odporúčam zimný cestovný poriadok pre
železnice...
Z internetu spracovala -pt-
Download

Aj Obecné noviny majú už dvadsať rokov a želajú