TÝŽDENNÍK MIEST A OBCÍ
OBECNÉ NOVINY
ROČNÍK XX/ČÍSLO 10
9. marec 2010
CENA: 0,85 €
www.inprost.sk
Adresa:
Predseda ZMOS
píše poslancom
str. 3
n
Kardinál Korec
k výstavbe
na Kalvárii
str. 4
n
Čo sa zmenilo
v zákone 369
str. 6, 7, 12, 13
n
Banícka klopačka v Hodruši - Hámroch.
Snímka: Baška
Novelizovaný zákon o obecnom zriadení
by mal pomôc činnosti samosprávy
„Združenie miest a obcí Slovenska je v ačné za spôsob prijímania novely zákona o obecnom
zriadení,“ vyplynulo z ostatného rokovania Rady ZMOS vo Vysokých Tatrách vo februári tohto
roku. Novelu zákona 369 v znení neskorších predpisov totiž Národná rada väčšinou hlasov prijala takmer v takom znení, k akému predkladatelia dospeli po vyše dvojročnom období jej prípravy,
aj za plného zapojenia sa nižších i vyšších štruktúr ZMOS. Ve predseda ZMOS už listami z 8.
10. 2007 a 21. 11. 2007 oslovil predsedov regionálnych združení, alších členov Rady ZMOS,
členov sekcie verejnej správy, bezpečnosti armády Rady ZMOS, primátorov miest a starostov
mestských častí Bratislavy a Košíc, ktorí nie sú členmi rady, s požiadavkou o zaslanie konkrétnych návrhov a námetov na novelizáciu jednotlivých ustanovení zákona o obecnom zriadení
a zákona o vo bách do orgánov samosprávy obcí, ktoré vychádzajú z ich vlastných skúseností,
(Pokračovanie na str. 2)
Študentský
workshop
na ITF
Slovakiatour
n
str. 14
Turzovský
vrabčiak 2010
str. 18
www.agropart.sk
2/ON č. 10, 9. marec 2010
Novelizovaný zákon o obecnom zriadení
by mal pomôc činnosti samosprávy
(Dokončenie zo str. 1)
resp. zo skúseností zamestnancov ich úradov.
Okrem toho predseda ZMOS oslovil listom
aj predsedu Najvyššieho kontrolného úradu
SR s požiadavkou o prípadné návrhy na novelizáciu zákona o obecnom zriadení, vychádzajúce z kontrolnej činnosti úradu. Odozvou
na tieto listy bolo 88 návrhov a podnetov
k 26 paragrafom vtedy platného zákona
o obecnom zriadení, ktoré Rada ZMOS a jej
príslušná sekcia prehodnotili a zapracovali
do návrhu novely, ktoré potom Kancelária
ZMOS predložila Ministerstvu vnútra SR
ako požiadavky ZMOS na novelizáciu zákona o obecnom zriadení. Ministerstvo vnútra
vytvorilo pracovnú skupinu, v nej mali okrem
ZMOS zastúpenie splnomocnenec vlády SR
pre územnú samosprávu, Generálna prokuratúra SR, Úrad verejného ochrancu práv
a Únia miest SR, ktorá sa začala čini v júni
2008. Mimoriadnu pozornos novelizácii zákona o obecnom zriadení venoval priebežne
aj Výbor NR SR pre verejnú správu a regio-
Obsah ON č. 10/2010
Bohumil M. OLACH:
Novelizovaný zákon o obecnom
zriadení by mal pomôc činnosti
samosprávy.
str. 1 – 3
Predseda ZMOS píše
poslancom NR SR
str. 3
Primátor B. Bystrice a kardinál
o výstavbe Kalvárie
str. 4
Doc. JUDr. Pavol KANDRÁČ:
Verejný ochranca práv
a samospráva
str. 5
Čo zmenila novela zákona o obecnom
zriadení – I. čas
str. 6, 7, 12 a 13
Motivačný seminár
pre podnikate ky
str. 8
Š. Bošnák novým predsedom K8
Vznikol Občiansky klub Rož ava
str. 9
Z regiónov
str. 10, 11, 20, 23
Študentský workshop
na Slovakiatoure
str. 14, 15
Silvia NEUROČNÁ:
Ako zníži hrozbu padania snehu
zo striech domov?
str. 17
Turzovský vrabčiak 2010
str. 18
Partnerstvá slovenských
a rakúskych materských škôl
str. 20
Inzercia
str. 1, 19, 22
Humor
str. 24
OBECNÉ NOVINY
TÝŽDENNÍK MIEST A OBCÍ
Vychádza pri Združení miest a obcí
Slovenska ako odborno-metodický
týždenník pre komunálnu sféru
ZMOS: Bezručova 9, 811 09 Bratislava 1,
Tel.: 02/52964243, fax: 02/52964256
e-mail: [email protected], www.zmos.sk
AKTUALITY
nálny rozvoj, ke prvýkrát už v apríli 2008 rokoval o aktuálnych otázkach verejnej správy
v IV. volebnom období, so zrete om na potrebu novelizácie zákona SNR č. 369/1990
Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších
predpisov, a to všetko za prítomnosti predstavite ov ZMOS, zástupcov MV SR, Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR,
splnomocnenca vlády SR pre informatizáciu
spoločnosti, splnomocnenca vlády SR pre
územnú samosprávu, predsedu NKÚ a verejného ochrancu práv. Podobné rozšírené
rokovanie bolo vo februári 2009 v ČastejPapierničke. Už začiatkom marca sa uskutočnilo alšie zasadnutie pracovnej skupiny
na novelizáciu zákona o obecnom zriadení
na pôde sekcie verejnej správy MV SR, kde
zapracovali do návrhu novely zákona to, na
čom sa dohodli účastníci zasadania Výboru NR SR pre verejnú správu a regionálny
rozvoj. Ešte v marci 2009 o stave prípravy
– vlastne už o paragrafovom znení návrhu
novely – členov Rady ZMOS informovali zástupcovia MV SR, pričom akceptovate né
návrhy a námety členov rady boli do návrhu
novely zákona o obecnom zriadení zapracované pracovnou skupinou v apríli 2009. V júli
2009 sa Výbor NR SR pre verejnú správu
a regionálny rozvoj, tentokrát s účas ou
predstavite ov ZMOS a zástupcov MV SR,
zaoberal výlučne pracovnou verziou novely
zákona 369. Potom všetko ešte posúdili sekcia verejnej správy, bezpečnosti a armády
Rady ZMOS a pracovná skupina, vytvorená
ministerstvom vnútra, ktorá dopracovala novelu zákona o uvedené pripomienky. Takto
upravený materiál išiel do vnútrorezortného
pripomienkového konania MV SR. Tam však
akoby trochu „primrzol“, lebo ani do konca
augusta ho neposunuli do medzirezortného
pripomienkového konania. Vznikla obava,
aby sa nepremeškal čas na prijatie novely ešte v tomto volebnom období, preto sa
predseda ZMOS obrátil listom na ministra
vnútra s požiadavkou o jeho predloženie do
alšieho legislatívneho procesu. Nakoniec
MV SR 15. októbra 2009 zverejnilo návrh
zákona na portáli právnych predpisov na medzirezortné pripomienkové konanie, ktoré sa
skočilo 23. októbra 2009.
V medzirezortnom pripomienkovom konaní
k návrhu vzišli pripomienky Min. práce. soc.
vecí a rodiny SR, MF SR a Únie miest SR,
na ktorých sa pracovalo následné týždne
opä za intenzívnej účasti ZMOS tak, že
návrh novely mohol by predložený 9. novembra 2009 na rokovanie Rady vlády SR
pre verejnú správu, 10. novembra 2009 ho
prerokovala Legislatívna rada vlády SR, 11.
novembra 2009 vláda SR a 13. novembra
2009 bol návrh zákona predložený do Národnej rady SR.
Možno poveda , že potrebné termíny legislatívneho procesu prípravy „malej ústavy
Príhovor
pre samosprávu“ boli dodržané najmä v aka úsiliu Združenia miest a obcí Slovenska.
Tak bolo možné zaradi návrh novely zákona
SNR č. 369/1990 Zb. do prvého čítania decembrového rokovania NR SR a následne
do druhého čítania a schválenia na tohtoročnej februárovej schôdzi NR SR. Neby
iniciatívy a úsilia množstva predstavite ov
ZMOS (Rada ZMOS a jej sekcia verejnej
správy, bezpečnosti a armády) a príslušných
pracovníkov Kancelárie ZMOS, návrh novely
by toto volebné obdobie nebol prijatý a ktovie, kedy by sa ním boli ochotní po vo bách
politici zaobera . Škoda však, že parlamentná opozícia, ktorá je už dlhší čas prepolitizovaná a z princípu hlasuje proti všetkému, čo
podporuje súčasná vládna koalícia, tiež nepodporila návrh novely zákona o obecnom
zriadení. Ve na jej tvorbe sa podie ali aj
predstavitelia samosprávy, ktorí kandidovali za v súčasnosti opozičné politické strany.
Tento návrh si širšiu podporu zaslúžil, čo nepochybne časom ukáže aj prax. (Prvú čas
návrhu – zmien oproti doterajšiemu zneniu
zákona – uverej ujeme na inom mieste tohto
čísla ON – na str. 6, 7, 12 a 13.)
Prezident zákon trochu pribrzdil
Je tu však ešte jeden háčik, ktorý by nemal
skali spokojnos s prijatými zmenami v zákone 369. Prezident republiky vrátil zákon
na opätovné prerokovanie, ke namieta dve
ustanovenia. Pod a článku I 81. bodu v §
25 ods. 8 sa za slová výkon funkcie vkladajú slová zástupcu starostu. Na základe tejto
zmeny už od 1. apríla tohto roku, ke nadobúda účinnos novela zákona 369, bude
patri namiesto mzdy alebo inej odmeny
v zamestnaní primeraný plat od obce len
poslancovi, ktorý je dlhodobo plne uvo nený na výkon funkcie zástupcu starostu.
Pod a ešte stále platného ustanovenia primeraný plat od obce patrí poslancovi, ktorý
je dlhodobo plne uvo nený zo zamestnania
bez oh adu na skutočnos , akú funkciu vykonáva. Prezident republiky navrhuje, aby
účinnos nového znenia tohto ustanovenia
nadobudla právoplatnos až po vo bách do
orgánov samosprávy, ktoré budú v novembri
tohto roku, teda od 1. 1. 2011.
Dôležitejšia je však prezidentova námietka
proti ustanoveniu v čl. III o tom, že Ústavný
súd vo veciach ústavnosti a zákonnosti
volieb do orgánov územnej samosprávy
rozhodne v primeranej zákonnej lehote,
ale najneskôr do 90 dní od doručenia volebnej s ažnosti. Táto lehota sa nevz ahuje na konania, ktoré sa začali a neskončia
pred účinnos ou tejto novely, teda do
VYDÁVA: INPROST, spol. s r. o., riadite Seraf TROPEK, tel.: 02/44 63 11 94
REDAKCIA: Smrečianska 29, 811 05 Bratislava
Tel./fax: 02/44 63 11 95, 02/44 63 11 98, Fax: 02/44 63 11 96
http://www.obecnenoviny.sk, e-mail: [email protected]
ŠÉFREDAKTOR: Ing. Bohumil OLACH, 02/44 63 11 98, mobil: 0905 631 853
REDAKTORKY: Darina ŽOLDOŠOVÁ, 02/44 63 11 98, mobil: 0908 710 115,
Tereza LJUBIMOVOVÁ, 02/44 63 11 98, mobil: 0918 394 354
PREDPLATNÉ a DISTRIBÚCIA: Dagmar BORISOVÁ, 02/ 44 63 11 99, mobil: 0905 599 120
e-mail: [email protected]
Redakcia nevyžiadané rukopisy nevracia. Tlačí Petit Press, a. s., Nám. SNP 30,
814 64 Bratislava. Registrované Ministerstvom kultúry SR pod č. EV 3772/09 zo d a 24. 07. 2009. Podávanie novinových zásielok povolené riadite stvom pôšt v Bratislave, č. j. 183 - PP - zo d a 14. 1. 1991.
ON č. 10, 9. marec 2010/3
SAMOSPRÁVA
List predsedu ZMOS poslancom Národnej rady
Michal Sýkora,
predseda
Združenie miest a obcí Slovenska
Bratislava 24. 2. 2010
Vážená pani poslanky a, vážený pán poslanec,
predmetom rokovania 49. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky bude aj prezidentom Slovenskej republiky vrátený zákon z 9. februára 2010, ktorým sa mení a
dop a zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení
neskorších predpisov.
Prezident Slovenskej republiky navrhuje v časti III. svojho rozhodnutia o vrátení zákona vypusti zo schváleného zákona čl. III, ktorým sa novelizuje zákon Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.
Ako dôvod uvádza, že ustanovenie lehoty do 90 dní od doručenia s ažnosti na neústavnos alebo nezákonnos volieb alebo výsledku volieb do orgánu miestnej samosprávy
považuje za nevhodné pre kvalitu rozhodovania Ústavného súdu Slovenskej republiky,
preto s ustanovením tejto lehoty nemôže súhlasi . Nespochyb uje však skutočnos , že
nieko koročným nerozhodnutím vo veci ústavnej s ažnosti pretrváva v dotknutých obciach napätie a vznikajú problematické situácie.
Združenie miest a obcí Slovenska zastáva názor, že každý občan má právo na riadnu
správu vecí verejných vo svojom území. Po vypustení čl. III občanom Slovenskej republiky však nový § 27 ods. 3 zákona o obecnom zriadení, ktorý zakotvuje: „Ak Ústavný súd
Slovenskej republiky vyhlási vo by do orgánu územnej samosprávy za neplatné alebo
zruší ich výsledok, úkony orgánu územnej samosprávy, ktorého sa rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky týka, a ktoré vykonal do rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky, sa považujú za úkony vykonané oprávneným orgánom.“ vôbec
nezaručuje, že bude volebný výsledok počas viacerých rokov odráža skutočnú vô u
voličov daného územia.
V súčasnosti je jediným možným riešením tohto pretrvávajúceho problému stanovenie
lehoty na rozhodnutie vo veci s ažnosti na neústavnos alebo nezákonnos volieb alebo
proti výsledku volieb do orgánu miestnej územnej samosprávy. Len tak môže by zachovaný základný predpoklad fungovania demokratického štátu.
Podotýkame, že pod a nášho názoru čl. III schváleného zákona nie je v nesúlade
s Ústavou Slovenskej republiky ani s iným všeobecne záväzným právnym predpisom.
Vzh adom na uvedené dôvody si Vás dovo ujem v mene Združenia miest a obcí Slovenska požiada o neakceptovanie návrhu prezidenta Slovenskej republiky na
vypustenie čl. III zo zákona z 9. februára 2010, ktorým sa mení a dop a zákon
Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších
predpisov.
S pozdravom
podpísaný Michal Sýkora, v. r.
1. apríla tohto roku. Prezident síce nespochyb uje skutočnos , že nieko koročným
nerozhodnutím vo veci ústavnej s ažnosti na
vo by pretrváva v dotknutých obciach napätie
a vznikajú problematické situácie, aj tak však
navrhuje zruši toto ustanovenie. Pod a neho
je 90-d ová lehota od doručenia s ažnosti na
neústavnos či nezákonnos volieb pre kvalitu rozhodovania Ústavného súdu nevhodná.
Preverovanie s ažností na neústavnos či
nezákonnos volieb pod a neho býva často
ve mi náročné na rôzne metódy a spôsoby
zis ovania, preto nemožno Ústavný súd tlači vyda nález nejakou časovou lehotou.
Na rozhodnutie prezidenta vráti schválenú
novelu zákona 369 na opätovné prerokovanie v NR SR zareagoval predseda ZMOS
Michal Sýkora listom určeným poslancom
Národnej rady (vi text na str. 3), v ktorom
zdôvod uje, prečo je dôležité stanovi aj pre
Ústavný súd lehotu na rozhodnutie a v ktorom ich žiada, aby prezidentovmu návrhu
vypusti čl. III. nevyhoveli. Stanovenie lehoty je totiž pod a predsedu ZMOS jedinou
možnos ou, ako nepripusti , aby aj nieko ko
rokov pretrvával stav, že volebný výsledok
neodráža skutočnú vô u voličov.
Bohumil M. OLACH
Uznesenie
Ústavnoprávneho výboru
Národnej rady
Slovenskej republiky
z 23. februára 2010
Ústavnoprávny výbor Národnej rady
Slovenskej republiky
prerokoval zákon z 9. februára 2010, ktorým sa mení a dop a zákon Slovenskej
národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom
zriadení v znení neskorších predpisov a
o zmene a doplnení niektorých zákonov,
vrátený prezidentom Slovenskej republiky
na opätovné prerokovanie Národnou radou
Slovenskej republiky (tlač 1507) a
súhlasí
s pripomienkami uvedenými v III. časti
rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky z 19. februára 2010 číslo 1081-2010-BA
nasledovne:
1. Čl. III sa vypúš a.
Doterajšie čl. IV až čl. IX sa označujú ako
čl. III až čl. VIII.
2. Čl. VIII (doterajší čl. IX) znie:
„Čl. VIII
Tento zákon nadobúda účinnos 1. apríla
2010 okrem čl. I 81. bodu, ktorý nadobúda
účinnos 1. januára 2011.“.
odporúča
zákon z 9. februára 2010, ktorým sa mení
a dop a zákon Slovenskej národnej rady č.
369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení
neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátený prezidentom
Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 1507) v znení zmien a doplnkov
uvedených pod bodom A. tohto uznesenia
schváli ;
Mojmír Mamojka,
predseda výboru
Košice rokovali s ministerstovm o vy atí z mýtneho systému
Viceprimátor mesta Košice Mikuláš Čečko, generálny riadite Dopravného podniku mesta Košice (DPMK), a. s., Michal Tkáč a zástupca riadite a MMK Richard Dlhý sa
koncom februára stretli s predstavite mi Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií
(MDPT), aby spoločne h adali riešenie, ktoré by oslobodilo mestskú hromadnú dopravu
od spoplatnenia elektronickým mýtom, ktoré zaviedlo MDPT od januára tohto roku.
DPMK, a. s., už nieko ko mesiacov upozoruje na to, že zavedenie mýta zasiahlo mestskú
hromadnú dopravu v Košiciach výrazne. DPMK
musel palubnými jednotkami vybavi celý autobusový vozový park (203 vozidiel) a alších
takmer 20 technologických vozidiel. Spoplatnenie ciest mýtom zasiahlo v Košiciach vyše 50 %
liniek MHD.
Magistrát mesta Košice spolu s DPMK informoval pred časom o situácii aj ministra dopravy,
pôšt a telekomunikácií ubomíra Vážneho. Primátor mesta František Knapík ho spolu s vedením DPMK požiadali o riešenie komplikovaného
problému, ke že mýto znamená ročne zvýšené
náklady pre DPMK o takmer 150-tisíc eur. „Privítali sme, že ministerstvo vyjadrilo ochotu rieši
problém spoplatnenia mestskej hromadnej dopravy. Predbežne si potrebuje dopravný podnik
situáciu na území mesta Košice analyzova , aby
mohol navrhnú riešenie, ktoré oslobodí MHD od
platenia mýta so zachovaním efektívity mýtneho
systému,“ uviedol po stretnutí s predstavite mi
ministerstva generálny riadite DPMK Michal
Tkáč.
„Vítam, že ministerstvo v reakcii na iniciatívu
mesta a dopravného podniku prejavilo vô u rieši
negatívne dopady zavedenia systému mýta na
MHD v Košiciach. Mesto poskytne maximálnu
súčinnos , aby ministerstvo mohlo čo najskôr prija riešenie v prospech verejnosti, ktorá využíva
služby košickej MHD,“ vyjadril sa primátor mesta
Košice František Knapík.
Pod a vyjadrení hovorcu rezortu MDPT Stanislava Jurikoviča samotné vy atie autobusovej
dopravy zo systému spoplatnenia vzh adom
na platnú legislatívu nie je možné, MDPT preto
bude h ada iné možnosti, aby sa mýto MHD
netýkalo. Okrem iného sa bude posudzova aj
možnos posunú značky hraníc mesta. Pod a
rezortu potrebujú na h adanie riešenia čas do
mája až júna.
(mur)
4/ON č. 10, 9. marec 2010
žIVOTNé PROSTREDIE
Primátor I. Saktor s biskupom R. Balážom
o výstavbe na Kalvárii
Kardinál Korec je za ochranu
dôstojnosti Kalvárie
V utorok 23. februára 2010 sa uskutočnilo spoločné stretnutie primátora mesta Banská Bystrica Ivana Saktora a banskobystrického diecézneho biskupa Mons. Rudolfa
Baláža. Hlavnou témou stretnutia iniciovaného primátorom Ivanom Saktorom boli
otázky súvisiace s navrhovanou II. etapou výstavby na Kalvárii, ktorej investorom je
Biskupský úrad v Banskej Bystrici.
Ivan Saktor informoval biskupa Baláža o priebehu procesu pripomienkovania k územnému konaniu i o samotnom
odbornom posudzovaní celého projektu.
Pripomenul, že v tejto veci je rozhodujúce stanovisko nezávislého stavebného
úradu, ktorý by mal v správnom konaní
rozhodnú do 11. marca. Stavebný úrad
je povinný rešpektova platnú legislatívu
a v tejto fáze správneho konania nemôže do procesu zasahova žiaden subjekt.
Zmenu môže iniciova jedine investor, ktorý pôvodný návrh podal.
Primátor Ivan Saktor na stretnutí hovoril
aj o občianskych protestoch a stanoviskách niektorých architektov. Ke že mestu
záleží na zachovaní historického a kultúrneho dedičstva Kalvárie, o ktorej obnovu
sa rozhodujúcou mierou zaslúžil práve
biskupský úrad, primátor otvoril aj otázku
prípadného prehodnotenia navrhovaného investičného zámeru rímskokatolíckej
cirkvi. Týka sa to najmä plánovanej výstavby rezidenčných viliek, ktoré vyvolali
najväčšie znepokojenie v radoch občanov
i odbornej verejnosti.
Stanovisko biskupa Rudolfa Baláža
vzh adom na osobný charakter ich rozhovoru primátor nezverej uje, ale do vydania rozhodnutia stavebného úradu možno
očakáva zásadné stanovisko biskupského úradu k tejto veci.
„Som za otvorenú diskusiu o alšom
rozvoji územia pri Kalvárii. Moja iniciatíva
smerom k biskupskému úradu má za cie
situáciu upokoji a vytvori priestor pre argumenty oboch strán. Chcem ubezpeči
občanov i investorov, že mesto Banská
Bystrica rešpektuje platné zákony a bude
postupova len v súlade s legislatívou,
majúc na pamäti zachovanie kultúrneho
a historického dedičstva nášho mesta pre
alšie generácie,“ povedal po skončení
stretnutia primátor Ivan Saktor.
Monika PASTUCHOVÁ,
hovorky a primátora
Priatelia Zeme-SPZ budú školi policajtov
o odpadoch
Mimovládna organizácia Priatelia Zeme – SPZ upozor uje, že porušeniu zákonov
v oblasti ekológie sa stále nevenuje dostatok pozornosti. Ve akrát aj príslušníci policajného zboru majú problém posúdi , či ide o porušenie legislatívy. Priatelia Zeme
-SPZ preto v spolupráci s prezídiom policajného zboru pripravili try semináre, ktoré
majú za cie zlepši orientáciu „mužov zákona“ v oblasti legislatívy v odpadovom hospodárstve.
Na seminároch za účasti zástupcu
prezídia policajného zboru, Prokuratúry
SR, Inšpekcie životného prostredia SR sa
za organizátorov zúčastní aj predseda organizácie Martin Valentovič, ktorý vysvetuje: ,,K príprave seminárov nás viedla
dlhoročná prax v odpadovom hospodárstve a riešenia nelegálnej činnosti v tejto oblasti. Radoví príslušníci policajného
zboru sú zvyknutí rieši predovšetkým
tie porušenia zákonov, s ktorými sa bežne stretávajú. Odpadová problematika
sa v ich práci až tak často nevyskytuje,
a preto sa stáva, že policajti nevedia
v takýchto situáciách správne reagova .“
Problémom je aj nedostatočná občianska
uvedomelos a zapojenos obyvate ov do
verejných vecí. ,,Často netušia, že napríklad spa ovanie odpadov je porušením
zákona a môžu v takom prípade vola
políciu,“ pokračuje Martin Valentovič.
Priatelia Zeme-SPZ však zdôraz ujú,
že týmto spôsobom sa dostávajú do pozadia problémy, ktoré sa týkajú nielen životného prostredia, ale vo výraznej miere
aj zdravia všetkých udí. Neriešené problémy s odpadmi sa vždy skôr či neskôr
Predseda prvého petičného výboru za záchranu banskobystrickej Kalvárie Ing. Miroslav
Václavík sa listom obrátil na Jána Chryzostoma kardinála Korca, emeritného nitrianskeho
biskupa, o podporu petície proti výstavbe na
Kalvárii v Banskej Bystrici. Odpove kardinála
Korca uverej ujeme v plnom znení:
Vážený pán Ing. Miroslav Václavík!
Po dlhý čas sledovali ve mi mnohí udia na
Slovensku s rados ou správy o obnove Kalvárie v Banskej Bystrici na Urpíne, ktorá je menšou obdobou kalvárií v Štiavnici či v Prešove.
Bola to obnova našej vzácnej historickej nábožensko-kultúrnej pamiatky. Tak naši udia vnímali aj jej ukončenie na vrchole s kalvárskym
kostolíkom – ako vzácnos .
No tí istí udia začali nedávno s napätím
sledova aj objavené napätie, že dôstojnos
tejto cennej obnovenej pamiatky má by prekrytá robustnou výstavbou bytových domov,
proti čomu sa naliehavo stavajú mnohí veriaci,
ale i ostatní občania, a to nielen mesta. Aj ke
sme nepoznali pozadie tohto sporu, boli sme
na strane ochrany dôstojnosti tejto pamiatky. A
sme na strane jej ochrany natrvalo.
Po tom, čo som tu vyjadril, nepokladám
osobne za nevyhnutné, ba ani za vhodné, aby
som osobne podpisoval petíciu, ktorú podpíšu
tisíce.
Vyprosujem Vám mnoho požehnania!
Kard. Korec
aktívnym občanom pri riešení problémov.
Školenie príslušníkov policajného
zboru sa uskutoční v rámci projektu Od
triedenia k minimalizácii odpadu, ktorý
je spoluinancovaný z Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho
spoločenstva, Nórskeho inančného mechanizmu a štátneho rozpočtu Slovenskej
republiky.
(ts SPZ)
odrazia na zdravotnom stave obyvate stva. Často môže dôjs i k nenávratnému
poškodeniu životného prostredia, ktoré
potom môže dlhodobo vplýva na zdravie
obyvate stva. Semináre majú preto polícii pomôc lepšie sa vyzna v legislatíve
o odpadoch a by tak viac nápomocnou
Komuniké
z výjazdového rokovania 193. schôdze vlády SR
17. februára 2010 v Holíči (okres Skalica)
Vláda SR prerokovala a
- s pripomienkami schválila analýzu
sociálno-ekonomickej situácie Trnavského samosprávneho kraja, okresov
Skalica a Senica a mesta Holíč a návrhy
na zlepšenie v sociálnej a hospodárskej
oblasti.
Návrh predložil minister hospodárstva SR
ubomír Jahnátek.
- schválila návrh na uvo nenie prostried-
kov z rezervy vlády SR v nadväznosti na
Analýzu sociálno – ekonomickej situácie Trnavského samosprávneho kraja
a okresov Skalica a Senica a návrhy na
zlepšenie v ich sociálnej a hospodárskej
oblasti.
Návrh predložil minister inancií SR Ján
Počiatek.
Pod a komuniké Silvie Glendovej,
hovorkyne vlády SR.
UDSKé PRÁVA
Verejný ochranca práv
a samospráva
Problematika týkajúca sa občanov a samosprávy je vždy aktuálna a zaujímavá.
Nielen pre teóriu samosprávy, jej aplikačnú prax, ale pre celý spoločenský i politický
život. Je samozrejmos ou, že pri riešení problémov občanov orgánmi samosprávy sa
zúčast uje i verejný ochranca práv, ktorý sa v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom podie a na ochrane základných práv a slobôd fyzických osôb a právnických
osôb pri konaní, rozhodovaní alebo nečinnosti orgánov verejnej moci, ak je ich konanie, rozhodovanie alebo nečinnos v rozpore s právnym poriadkom, alebo s princípmi
demokratického a právneho štátu.
V tejto súvislosti si dovolím upriami po- Kancelárie verejného ochrancu práv (KVOP)
zornos na skutočnos , že verejný ochranca kladú dôraz aj na komplexnú službu občapráv preukázal viaceré nedostatky, najmä nom. Ide najmä o apelovanie na orgány sazbytočné prie ahy, ktoré spôsobila nečinnos
mosprávy, o poskytovanie pomoci a odborné
orgánov územnej samosprávy tak pri výkone usmer ovanie, kde a ako môžu svoje práva
originálnej pôsobnosti, ako aj pri prenesenom uplatni , ale aj pripomínanie ich povinností.
výkone štátnej správy. Najčastejšie občania Medzi prioritné úlohy patrí aj odstra ovanie
v podnetoch vyjadrovali nespokojnos s ko- právnej nevedomosti formou právnej propananím miest a obcí ako stavebných úradov. gandy a osvety, ako aj zlepšovanie komuniAko príklad uvádzame prípad, ke podáva- kácie medzi občanmi a samosprávou.
te namietal nečinnos obce ako stavebného
Verejný ochranca práv sa snaží pôsobi na
úradu po podaní odvolania proti prvostup o- rast právneho vedomia verejnosti. Ve právvému rozhodnutiu stavebného úradu.
ne vedomie, predstavujúce názory na platné
Verejný ochranca práv preskúmaním právo, stupe jeho poznania, jeho hodnotenie
podnetu zistil, že stavebný úrad rozhodol a postoj k právu vôbec, sa prejavuje v konaní
o žiadosti podávate a o vydanie stavebného človeka, či už v súlade s právom alebo v rozpovolenia v októbri 2007. Pretože bol podá- pore s ním. Každá praktická činnos orgánov
vate podnetu s rozhodnutím nespokojný, samosprávy, rozhodnutia a iné formy právnej
v novembri 2007 sa proti nemu odvolal. Obec činnosti pracovníkov, osobitne funkcionárov
po podaní odvolania mala postupova pod a týchto orgánov, majú ve ký vplyv na formovazákona o správnom konaní, pod a ktorého, nie právneho myslenia občanov, ich predstaak nerozhodne správny orgán, ktorý napad- vy a praktické postoje v oblasti dodržiavania
nuté rozhodnutie vydal o odvolaní, predloží práv, zákonnosti a pravidiel spolužitia.
ho spolu s výsledkami doplneného konania
Zvyšovanie právneho vedomia je predpoa so spisovým materiálom odvolaciemu or- kladom účinnejšieho uplat ovania práv a slogánu najneskôr do 30 dní odo d a, ke mu bôd občanov. Aj preto je potrebné zvyšova
odvolanie došlo a upovedomí o tom účast- právnu vzdelanos a právnu kultúru a zlepníka konania. V tomto prípade však verejný šova legislatívny proces. V tejto súvislosti
ochranca práv preukázal, že obec ako sta- pripomínam, že „neznalos zákona neospravebný úrad postúpila odvolanie účastníka vedl uje“.
konania na krajský stavebný úrad až po uplyS cie om zvyšova právne vedomie sa
nutí troch mesiacov, čo, samozrejme, nebolo verejný ochranca práv stretával a diskutoval
v súlade so zákonom. Nedostatok vo svojom s de mi, so seniormi a s alšími občanmi vo
konaní obec odôvodnila s ahovaním staveb- všetkých regiónoch Slovenska. Okrem toho
ného úradu. Aj z tohto možno usudzova , že sa KVOP podie ala na zvyšovaní právneho
pracovníci obce opomenuli svoju povinnos
vedomia aj sprístup ovaním informácií z tejto
kona pre spokojnos občana. Ich postup je oblasti prostredníctvom informačných materineakceptovate ný.
álov. Okrem vydávania a aktualizácie množV súvislosti s činnos ou orgánov samo- stva tematicky zameraných informačných
správy si dovolím upriami pozornos aj na to, materiálov k najrôznejším právnym otázkam
že pri výkone územnej samosprávy občania KVOP vydáva a distribuuje Informačný bullenajmä v malých obciach, kde je v nejednom tin verejného ochrancu práv. Zvyšovanie inprípade medzi zastupite stvom a starostom formovanosti o činnosti verejného ochrancu
aj rodinné prepojenie, namietajú prístup sta- práv sa uskutoč uje aj prostredníctvom vyrostov, ktorí si myslia, že sú „neobmedzený- dávania informačných materiálov v cudzích
mi pánmi obce, nemusia rešpektova zákony jazykoch. Popri jazykoch národnostných
a rozhodujú pod a vlastnej ubovôle“. Obča- menšín žijúcich v SR, voči ktorým sa uplat unia neraz vnímajú úradníkov, osobitne územ- jú ratiikované ustanovenia Európskej charty
nej samosprávy, ako „nutné zlo“. Pozitívne regionálnych alebo menšinových jazykov, na
obyvatelia vnímajú postupné internetové pre- základe projektu sprístup ovania činnosti
pojenie, ktoré ich čiastočne odbreme uje od KVOP minoritám, dop a kancelária ponuku
nutnosti osobnej návštevy inštitúcií a najmä o alšie inojazyčné informačné materiály.
neúmerného čakania i nepríjemných skúse- Všetky informačné materiály, vrátane formuností s arogantným správaním sa niektorých láru na podanie podnetu, sú v 16 jazykoch
úradníkov.
distribuované po celom Slovensku aj v rámci
Okrem podielu verejného ochrancu práv na podujatí a aktivít kancelárie. Zverejnené sú
ochrane základných práv a slobôd pracovníci aj na webovej stránke verejného ochrancu
práv, prostredníctvom ktorej novým moderným spracovaním z obsahového i formálneMáte otázky pre ombudsmana?
ho h adiska sa rozšírila možnos informova
Mailujte na [email protected]
verejnos o ochrane základných práva a sloalebo faxujte na telefónne číslo:
bôd nielen v SR.
02/4463 1195, 02/4463 1196.
Aktivity KVOP v oblasti zvyšovania práv-
ON č. 10, 9. marec 2010/5
Slovo ombudsmana
neho vedomia o ochrane práv a slobôd sú
predmetom spolupráce aj s mimovládnymi
a inými organizáciami. Aktívna je spolupráca s OZ Fórum pre pomoc starším, verejný
ochranca práv oce uje ví azov ankety „Senior roka“ a má nad ou záštitu. Stála je spolupráca verejného ochrancu práv so ZMOS,
vrátane participácie KVOP na vzdelávaní
primátorov a starostov. Rozvíja sa spolupráca napr. s Maticou slovenskou, Jednotou
dôchodcov Slovenska, predstavite mi mimovládnych organizácií, pôsobiacich v záujme
ochrany práv osôb so zdravotným postihnutím a so zástupcami mimovládnych organizácií podie ajúcich sa na ochrane práv detí.
V snahe zvýši účinnos a efektívnos
svojho podielu na ochrane práv a slobôd, na
základe poznania a skúseností z doterajšej
takmer 8-ročnej existencie inštitúcie verejného ochrancu práv, ako aj poznatkov a záverov
zo stretnutí ombudsmanov krajín EÚ, medzinárodnej charty efektívnosti ombudsmanov,
na základe Lisabonskej zmluvy i alších
medzinárodných zmlúv a dohovorov upravujúcich ochranu udských práv a slobôd, sme
dospeli k záveru, že je potrebné novelizova
súčasne platný zákon o verejnom ochrancovi
práv. Potrebu novelizácie potvrdzuje aj jeho
praktická aplikácia, preskúmavanie podnetov fyzických i právnických osôb a konanie
z vlastnej iniciatívy. Významnou a opodstatnenou zmenou by bolo rozšírenie pôsobnosti
verejného ochrancu práv na celú „maladadministráciu“ (zlú správu), podobne ako to je
v iných krajinách EÚ a nielen na základné
práva a slobody, ako je to v súčasnosti.
Je potrebné konštatova , že činnos verejného ochrancu práv a jeho kancelárie
dôsledne realizuje svoj hlavný cie – podiea sa na ochrane základných práv a slobôd
fyzických a právnických osôb. Vlastná nápl
činnosti verejného ochrancu práv sa ukázala
ako technicky a časovo náročnejšia než bolo
možné predpoklada pri prijímaní súčasne
platnej úpravy.
Novelizáciou súčasného zákona o verejnom ochrancovi práv by činnos ústavného
inštitútu verejného ochrancu práv mohla by
operatívnejšia, rýchlejšia, čím by sa zvýšila
aj efektivita inštitúcie z poh adu včasnosti
zásahu i d žky konania a skúmania negatívnych javov v širších súvislostiach. Zvýšila by
sa efektivita kontrolnej činnosti voči orgánom
verejnej správy, a teda aj samosprávy v tom,
či pri svojej činnosti a rozhodovaní postupujú v súlade s Ústavou SR, medzinárodnými
zmluvami a dohovormi, so zákonmi i alšími
právnymi predpismi a princípmi demokratického a právneho štátu.
Verejný ochranca práv ako kontrolný orgán
„sui generis“ koná ako vonkajší mechanizmus
kontroly, ktorý zis uje a namieta nesprávny
úradný postup, upozor uje na oblasti, ktoré
je potrebné zlepši a, samozrejme, aj odporúča kroky na nápravu. Tým pomáha zlepšova
činnos orgánov samosprávy v záujme občanov, ktorí sa na verejného ochrancu práv
môžu obráti , ke sa domnievajú, že ich základné práva a slobody orgány verejnej správy, vrátane územnej samosprávy, porušujú.
doc. JUDr. Pavel KANDRÁČ, CSc.,
verejný ochranca práv
6/ON č. 10, 9. marec 2010
LEGISLATÍVA
Čo podstatné sa zmenilo v zákone č. 369 o obecnom zriadení
v znení neskorších predpisov po jeho poslednej novelizácii
schválenej 9. 2. 2010?
Vo februári tohto roku NR SR schválila novelu zákona o obecnom zriadení, na príprave ktorej sa intenzívne podie alo aj Združenie miest
a obcí Slovenska. Ponúkame čitate om najdôležitejšie zmeny, ktoré novela priniesla aj s ich zdôvodnením. Nový text zákona je vytlačený
normálnym typom písma v červenej farbe, vypustený text je v kurzíve s poznámkou vypúš a sa, tiež v červenej farbe-vypúš a sa, zdôvodnenie zmeny je za skratkou DS (dôvodová správa) kurzívou.
Uverej ujeme iba tie ustanovenia, ktoré sú nové alebo v ktorých došlo k zmene. V doh adnom období uverejníme kompletné znenie od 1.
apríla platného novelizovaného zákona o obecnom zriadení.
Slovenská národná rada sa uzniesla na
tomto zákone:
§5
Vz ah štátu a obce
PRVÁ ČAS
POSTAVENIE OBCÍ
§2
Územie obce
§ 2d
Odo d a vyhlásenia referenda, volieb do
Národnej rady Slovenskej republiky, volieb
prezidenta Slovenskej republiky alebo udového hlasovania o jeho odvolaní, volieb do
Európskeho parlamentu, volieb do orgánov
územnej samosprávy, miestneho referenda alebo sčítania obyvate ov, domov a bytov
nemožno až do ich vykonania rozhodnú o
územnej zmene, urči alebo zmeni názov
obce alebo jej časti, urči názov ulice alebo
iného verejného priestranstva ani rozhodnú
o zmene číslovania stavieb.
DS: Ustanovenie o moratóriu sa rozširuje o alší dôvod, a to vyhlásenie volieb do
Európskeho parlamentu. Inštitút hlasovania
obyvate ov obce sa terminologicky spres uje
vzh adom na ústavu.
(10) Spor z verejnoprávnej zmluvy medzi
štátom a obcou, ako aj medzi obcami, rozhoduje súd.
DS: Ustanovuje sa právomoc súdu ako
nezávislého štátneho orgánu na rozhodovanie sporov, ktoré vznikajú z verejnoprávnych
zmlúv (správnych dohôd), ktorých účastníkmi
sú obce, prípadne obec a štát. V právnom
poriadku dosia nie je určený orgán, ktorý by
tieto spory rozhodoval. Verejnoprávna zmluva
je dvojstranný alebo viacstranný právny úkon,
ktorým vznikajú, menia sa alebo sa zrušujú
práva a povinnosti v oblasti verejného práva.
Podstatnými znakmi verejnoprávnej zmluvy
sú teda realizácia úloh verejnej správy, jej
uzavretím vznikajú vz ahy verejnoprávnej povahy s právotvornými (konštitutívnymi) účinkami a aspo jeden zo subjektov tejto zmluvy
je orgán verejnej správy. Účelom verejnoprávnej zmluvy je zabezpeči plnenie verejnoprávnych úloh, čo tento typ zmluvy odlišuje
od súkromnoprávnej zmluvy. Verejnoprávna
zmluva sa posudzuje pod a svojho obsahu.
Zákon o obecnom zriadení upravuje viacero
verejnoprávnych zmlúv, napríklad dohodu
o zlúčení obcí a dohodu o rozdelení obce (§
2a), zmluvu uzavretú na účel uskutočnenia
konkrétnej úlohy alebo činnosti, zmluvu o zriadení spoločného obecného úradu (§ 20a),
zmluvu o zriadení združenia obcí (§ 20b).
Taktiež iné právne predpisy upravujú verejnoprávne zmluvy, napríklad zákon č. 130/2005
Z. z. o vojnových hroboch v znení neskorších
predpisov zmluvu o poskytnutí inančného
príspevku zo štátneho rozpočtu na slovenský
vojnový hrob v zahraničí (§ 4 ods. 5), zákon
č. 583/2008 Z. z. o prevencii kriminality a inej
protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov zmluvu o poskytnutí
dotácie zo štátneho rozpočtu na inancovanie
projektu v tejto oblasti (§ 13 ods. 1 a 2).
§3
Obyvatelia obce
(2) Obyvate obce sa zúčast uje na samospráve obce. Má právo najmä c) zúčast ova
sa na vypúš a sa: „verejných“ zhromaždeniach obyvate ov obce a vyjadrova na nich
svoj názor a zúčast ova sa na zasadnutiach
obecného zastupite stva,
Dôvodová správa ( alej DS): Terminológia
zákona o obecnom zriadení sa zosúla uje
s ústavou, ktorá ako jeden zo spôsobov uskutoč ovania samosprávy obce ustanovuje inštitút zhromaždenia obyvate ov obce.
(5) Na samospráve obce má právo podie a
sa aj ten, kto
b) je v obci prihlásený na prechodný pobyt 4a),
vypúš ajú sa slová: „alebo dlhodobý pobyt,“
DS: Ide o zosúladenie ustanovenia so zákonom č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov
v znení neskorších predpisov, ktorý v súvislosti s pobytom cudzincov na území Slovenskej republiky transformoval dlhodobý pobyt
na prechodný pobyt.
§4
Samospráva obce
(2) Samosprávu obce vykonávajú obyvatelia obce
a) orgánmi obce,
b) miestnym referendom,
DS: Zmeny v príslušných ustanoveniach sa
uskutoč ujú vzh adom na terminológiu ústavy, ktorá ustanovuje o miestnom referende.
c) zhromaždením obyvate ov obce.
(3) Obec pri výkone samosprávy najmä
m) organizuje miestne referendum o dôležitých otázkach života a rozvoja obce,
§6
Všeobecne záväzné nariadenia obce
(7) Vyhodnotenie pripomienok sa musí predloži poslancom obecného zastupite stva -vypúš a sa v písomnej forme najneskôr tri dni
pred rokovaním obecného zastupite stva o
návrhu nariadenia.
DRUHÁ ČAS
ORGÁNY OBCE
§ 11
Obecné zastupite stvo
(2) Funkcia poslanca obecného zastupite stva - vypúš a sa je nezlučite ná s funkciou
a) starostu ...
(3) Počet poslancov obecného zastupite stva – vypúš a sa na celé volebné obdobie
určí pred vo bami obecné zastupite stvo poda počtu obyvate ov obce takto:
a) do 40 obyvate ov obce 3 poslanci ...
(4) Obecné zastupite stvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu
vyhradené
d) rozhodova o zavedení a zrušení miestnej dane a uklada miestny poplatok, namiesto: „rozhodova o zavedení a zrušení
miestnej dane alebo miestneho poplatku poda osobitných predpisov“.
DS: Úprava sa zosúla uje so zákonom č.
582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné
stavebné odpady v znení neskorších predpisov. Pod a citovaného zákona obec môže
uklada miestne dane, teda môže rozhodnú
o ich zavedení alebo zrušení, avšak uvedený
miestny poplatok obec má povinnos uklada .
f) vyhlasova miestne referendum o najdôležitejších otázkach života a rozvoja obce a
zvoláva zhromaždenie obyvate ov obce
namiesto: „verejné zhromaždenia občanov“,
i) urči plat starostu pod a osobitného zákona a urči najneskôr 90 dní pred vo bami na celé funkčné obdobie rozsah výkonu
funkcie (úväzku) starostu; zmeni počas
funkčného obdobia na návrh starostu
rozsah výkonu jeho funkcie (úväzku), namiesto: „.určova organizáciu obecného úradu a určova plat starostu a hlavného kontrolóra“,
DS: Zákon č. 253/1994 Z. z. o právnom
postavení a platových pomeroch starostov
obcí a primátorov miest v znení neskorších
predpisov ustanovuje, že starostovi, ktorý nevykonáva funkciu v celom rozsahu (úväzkový
starosta), patrí plat v pomernej časti zodpovedajúcej rozsahu vykonávanej funkcie. Jednoznačne sa ustanovuje, že určovanie úväzku
starostu obce patrí do pôsobnosti obecného
zastupite stva. V záujme právnej istoty starostu obce obecné zastupite stvo musí v dostatočnom predstihu pred komunálnymi vo bami
urči jeho úväzok na celé volebné obdobie.
Počas funkkčného obdobia možno zmeni
(pred ži alebo skráti ) úväzok starostu len na
jeho návrh. Obecné zastupite stvo návrhom
starostu obce nie je viazané. Rozsah výkonu
funkcie nemožno chápa ako rozsah pôsobnosti, ale len ako čas postačujúci na výkon
funkcie (ide o obdobu kratšieho pracovného
času).
j) voli a odvoláva hlavného kontrolóra
obce ( alej len „hlavný kontrolór“), urči
rozsah výkonu funkcie (úväzku) hlavného
kontrolóra a jeho plat, schva ova odmenu hlavnému kontrolórovi, namiesto: „zriaova funkciu hlavného kontrolóra a určova
mu rozsah pracovného úväzku“,
DS: Pôsobnos obecného zastupite stva
týkajúca sa právneho postavenia hlavného
ON č. 10, 9. marec 2010/7
LEGISLATÍVA
kontrolóra a jeho platových náležitostí na rozdiel od platnej právnej úpravy sa sústre uje v
jednom ustanovení.
k) schva ova štatút obce, rokovací poriadok obecného zastupite stva a zásady odme ovania poslancov, namiesto:
„schva ova poriadok odme ovania zamestnancov obce vypracovaný pod a osobitného
predpisu, 11a) ako aj alšie predpisy (rokovací poriadok a pod.)“,
DS: Z pôsobnosti obecného zastupite stva
sa vyčle uje schva ovanie poriadku odme ovania zamestnancov obce, ktorý bude vydáva
starosta, pretože je štatutárnym orgánom obce
v pracovnoprávnych vz ahoch zamestnancov
obce. Zárove sa dop a pôsobnos obecného
zastupite stva schva ova základný interný dokument obce – štatút, ako aj zásady odme ovania poslancov obecného zastupite stva.
§ 11a
(1) Obecné zastupite stvo vyhlási miestne
referendum, ak ide o
a) zlúčenie obcí, rozdelenie alebo zrušenie
obce, ako aj zmenu názvu obce...
(2) Obecné zastupite stvo vyhlási miestne
referendum o rozdelení obce pod a odseku 1
písm. a), ak sú splnené podmienky rozdelenia
uvedené v tomto zákone.
(3) Petíciu pod a odseku 1 písm. c) overujú
aspo traja poslanci určení obecným zastupite stvom, ktorí nemôžu by členmi petičného
výboru, a starosta; starosta neoveruje petíciu
podanú pod a § 13a ods. 3 písm. a) prvého
bodu. Ak petícia sp a náležitosti ustanovené
osobitným zákonom 2a) a ak ide o rozdelenie
obce, aj náležitosti pod a odseku 2, obecné
zastupite stvo vyhlási miestne referendum
tak, aby sa uskutočnilo do 90 dní od doručenia petície obci; to platí aj v prípade petície
pod a § 13a ods. 3 písm. a) prvého bodu.
(4) Obecné zastupite stvo môže vyhlási
miestne referendum aj pred rozhodnutím o
alších dôležitých veciach samosprávy obce
(§ 4).
(5) Obecné zastupite stvo vyhlási miestne referendum pod a odseku 1 písm. a)
a b) a odseku 4 tak, aby sa uskutočnilo do
90 dní od schválenia uznesenia o vyhlásení miestneho referenda.
6) Po vyhlásení miestneho referenda
obecné zastupite stvo bezodkladne zriadi
na hlasovanie a sčítavanie hlasov komisiu
pre miestne referendum a určí lehotu na
jej prvé zasadnutie.
(7) Obec najneskôr 15 dní pred d om
konania miestneho referenda zašle každému oprávnenému voličovi oznámenie
o vyhlásení miestneho referenda, v ktorom
uvedie dátum schválenia uznesenia obecného zastupite stva o vyhlásení miestneho referenda alebo doručenia petície,
otázku alebo otázky, ktoré sa obyvate om
obce predkladajú na rozhodnutie, miesto,
dátum a čas konania miestneho referenda a spôsob úpravy hlasovacieho lístka;
oznámenie zverejní v rovnakej lehote na
úradnej tabuli v obci, ako aj spôsobom
v obci obvyklým.
(8) Výsledky miestneho referenda sú
platné, ak sa na om zúčastnila aspo polovica oprávnených voličov 12) a ak bolo
rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou
platných hlasov účastníkov miestneho referenda. Obecné zastupite stvo vyhlási výsledky miestneho referenda do troch dní od
doručenia zápisnice o výsledkoch hlasovania
na úradnej tabuli.
(9) Obec ustanoví nariadením podrobnosti o organizácii miestneho referenda.
DS: Pod a ústavy jedným zo spôsobov
uskutoč ovania samosprávy obce je miestne referendum. Vzh adom na význam tohto
inštitútu priamej demokracie sa rozširuje jeho
zákonná úprava týkajúca sa najmä spôsobu
kreovania komisie pre miestne referendum
a náležitostí oznámenia o vyhlásení miestneho referenda. Obec sa splnomoc uje, aby
podrobnosti o organizácii miestneho referenda upravila na miestne podmienky právnym
predpisom – všeobecne záväzným nariadením obce.
§ 11b
Zhromaždenie obyvate ov obce namiesto:
„Verejné zhromaždenie obyvate ov obce“
Na prerokovanie obecných vecí môže obecné zastupite stvo zvola zhromaždenie obyvate ov obce alebo jej časti.
§ 12
Rokovanie obecného zastupite stva
(1) Obecné zastupite stvo zasadá pod a
potreby, najmenej však raz za tri mesiace.
Ak požiada o zvolanie zasadnutia obecného zastupite stva aspo tretina poslancov, starosta zvolá zasadnutie obecného
zastupite stva tak, aby sa uskutočnilo do
15 dní od doručenia žiadosti na jeho konanie. Ustanovujúce zasadnutie obecného zastupite stva zvolá starosta zvolený
v predchádzajúcom volebnom období tak,
aby sa uskutočnilo do 30 dní od vykonania volieb. Obecné zastupite stvo zasadá
v obci, v ktorej bolo zvolené.
Namiesto: „(1) Obecné zastupite stvo sa
schádza pod a potreby, najmenej však raz
za dva mesiace. Jeho zasadnutie zvoláva a
vedie starosta, ak tento zákon neustanovuje
inak. Prvé zasadnutie obecného zastupite stva zvolá starosta zvolený v predchádzajúcom volebnom období tak, aby sa uskutočnilo
do 30 dní od vykonania volieb. Ak požiada o
zvolanie zasadnutia obecného zastupite stva
aspo tretina poslancov obecného zastupite stva, starosta zvolá zasadnutie obecného
zastupite stva do 10 dní od doručenia žiadosti
na jeho konanie, ak žiados neobsahuje iný
termín. Zasadnutie obecného zastupite stva
možno uskutočni aj vtedy, ak ho starosta
nezvolá; v takomto prípade ho môže zvola
zástupca starostu alebo iný poslanec poverený obecným zastupite stvom. Návrh programu rokovania sa oznamuje a zverej uje na
úradnej tabuli aspo tri dni pred zasadnutím
obecného zastupite stva alebo, ak ide o mimoriadne zasadnutie, aspo 24 hodín pred
jeho konaním.“
DS: Na základe poznatkov z praxe sa
predlžuje lehota na uskutočnenie zasadnutí
obecného zastupite stva, a to aspo raz za tri
mesiace. Najmä v letných mesiacoch, v čase
dovoleniek je problém s uskutočnením zasadnutia poslaneckého zboru obce v terajšej
lehote dvoch mesiacov. Na alej sa však zachováva základný princíp, že obecné zastupite stvo sa schádza pod a potreby vzh adom
na aktuálnos prerokúvanej problematiky. Na
žiados najmenej jednej tretiny poslancov,
kde sa predpokladá nevyhnutnos urýchleného riešenia problematiky, sa musí zasadnutie
obecného zastupite stva uskutočni najneskôr
do 15 dní. Prvé zasadnutie obecného zastupite stva po komunálnych vo bách sa musí
kona do 30 dní od týchto volieb. Rokovanie obecného zastupite stva sa uskutoč uje
len na území príslušnej obce. Navrhovaným
riešením sa zabráni extrémnym situáciám,
ke napríklad starosta obce zvolal rokovanie
obecného zastupite stva dokonca mimo územia Slovenskej republiky.
(2) Ak starosta nezvolá zasadnutie obecného zastupite stva pod a odseku 1 prvej
vety, zvolá ho zástupca starostu alebo iný
poslanec poverený obecným zastupite stvom. Ak starosta nie je prítomný alebo
odmietne vies takto zvolané zasadnutie
obecného zastupite stva, vedie ho ten, kto
zvolal obecné zastupite stvo.
(3) Ak starosta nezvolá zasadnutie obecného zastupite stva pod a odseku 1 druhej
vety, zasadnutie obecného zastupite stva
sa uskutoční 15. pracovný de od doručenia žiadosti na jeho konanie. Ak starosta
nezvolá zasadnutie obecného zastupite stva pod a odseku 1 tretej vety, zasadnutie obecného zastupite stva sa uskutoční
30. pracovný de od vykonania volieb. Ak
starosta nie je prítomný alebo odmietne
vies takto zvolané zasadnutie obecného zastupite stva, vedie ho zástupca starostu; ak nie je prítomný alebo odmietne
vies zasadnutie obecného zastupite stva,
vedie ho iný poslanec poverený obecným
zastupite stvom.
(4) Návrh programu zasadnutia obecného zastupite stva sa zverej uje na úradnej
tabuli v obci aspo tri dni pred zasadnutím
obecného zastupite stva.
(5) Obecné zastupite stvo schva uje návrh programu zasadnutia a jeho prípadnú
zmenu na začiatku zasadnutia. Ak starosta
odmietne da hlasova o návrhu programu
zasadnutia obecného zastupite stva alebo
o jeho zmene, stráca právo vies zasadnutie obecného zastupite stva, ktoré alej vedie zástupca starostu. Ak zástupca
starostu nie je prítomný alebo odmietne
vies zasadnutie obecného zastupite stva,
vedie ho iný poslanec poverený obecným
zastupite stvom.
(6) Ak na zasadnutí obecného zastupite stva požiada v súvislosti s prerokúvaným
bodom programu o slovo poslanec, slovo sa mu udelí. Ak starosta neudelí slovo
poslancovi, stráca právo vies zasadnutie
obecného zastupite stva, ktoré alej vedie
zástupca starostu. Ak zástupca starostu
nie je prítomný alebo odmietne vies zasadnutie obecného zastupite stva, vedie
ho iný poslanec poverený obecným zastupite stvom.
DS: Upravuje sa mechanizmus zvolávania
a vedenia zasadnutia obecného zastupite stva, ak tak neurobí starosta obce. V takomto
prípade sa zverujú úlohy alším funkcionárom
obce (zástupcovi starostu a iným poslancom).
V určitých prípadoch sa zasadnutie obecného
zastupite stva uskutoční na základe zákona.
Precizuje sa úprava týkajúca sa rokovania
obecného zastupite stva so zrete om na zabezpečenie jeho plynulého priebehu. Určuje
sa postup schva ovania programu rokovania.
Ustanovujú sa následky pre starostu obce, ak
nedá hlasova o návrhu programu alebo ak
zasahuje do práva poslanca predklada obecnému zastupite stvu návrhy.
(10) Ak na rokovaní požiada o slovo poslanec Národnej rady Slovenskej republiky,
poslanec Európskeho parlamentu, zástupca vlády alebo štátneho orgánu, slovo sa mu
udelí. Môže sa udeli aj ktorémuko vek obyvate ovi obce.
(Pokračovanie na str. 12)
8/ON č. 10, 9. marec 2010
EKONOMIKA
Na motivačnom seminári sa zúčastnilo takmer šes desiat záujemký o podnikanie
Projekt podporila aj nitrianska samospráva
sociálnych vecí a rodiny. Európsku sie podnikateliek – ambasádoriek slávnostne otvorila
5. októbra 2009 v Štokholme švédska korunná princezná Viktória. Slovenské ambasádorky podnikateliek sme predstavili verejnosti
v novembri 2009 počas úvodnej konferencie
pod záštitou Ministerstva hospodárstva SR.
V poradí druhý motivačný seminár pre potenciálne podnikate ky zorganizovala
25. februára v Nitre pod hlavičkou projektu „Podpora podnikania žien na Slovensku“
Viac informácií o projekte: http://www.
Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania (NARMSP) v spolupráci
nadsme.sk/?article=712, aktuality aj na Faces nadáciou Integra.
Takmer šes desiat žien z Nitry a okolia 22. apríla v Banskej Bystrici (ambasádorky booku – Ambasádorky podnikateliek Slovenprejavilo záujem o informácie, ako zača pod- S. Martáková, SM Complicité, s r. o., a A. Ki- ska.
x x x
nika . Najväčšie zastúpenie mali zamestnané šová, A. K. Shop), 20. mája v Trenčíne (amNARMSP bola založená v roku 1993 s cieženy, uvažujúce o podnikaní (37 %), ako aj basádorka M. Radošinská, Subliprint, s. r. o.)
om podpori sektor malého a stredného podnezamestnané (17 %), pre ktoré je podnika- a 24. júna v Bratislave (ambasádorka P.
nikania, zvýši jeho konkurencieschopnos a
nie možnos ou kariérneho rozvoja.
Marko, ExtravaDansa, s. r. o.)
u ahči prístup ku kapitálovým zdrojom. PoZa hlavné prekážky, ktoré ženám bránia
v založení vlastného podniku, uviedli chýbaO projekte Podpora podnikania žien na die ala sa na implementácii predvstupových
programov PHARE a od mája 2004 aj na imjúci nápad, nedostatok začiatočného kapitálu Slovensku:
a odvahy. Chýbajú im tiež informácie o tom,
Iniciatíva Podpora podnikania žien na Slo- plementácii štrukturálnych fondov a štátnych
ako správne napísa biznis plán, požiada si vensku sa organizuje v rámci siete Enterprise programov. Poskytuje tiež poradenstvo v reo príspevok na samostatnú zárobkovú čin- Europe Network na základe výzvy Európskej giónoch SR prostredníctvom inštitucionálnej
nos , či aké konkrétne kroky treba podniknú
komisie „EU Network of Female Entreprene- siete regionálnych centier (13 regionálnych
pri založení živnosti.
urship Ambassadors“. Partnerom projektu je poradenských a informačných centier, 5 podPodujatie podporilo i mesto Nitra. Zástupca Regionálne informačné a poradenské cen- nikate ských inovačných centier, 9 centier
primátora Štefan Štefek, ktorý prišiel privíta
trum (RPIC) Prešov, asociovanými partner- prvého kontaktu, 16 podnikate ských/technoúčastníčky, vo svojom príhovore o. i. upozor- mi sú: Top Centrum Podnikateliek, Nadácia logických inkubátorov a dcérskej spoločnosti
nil na vo né podnikate ské kapacity v rámci Integra, Materské centrum MACKO, Ekono- Fond fondov, s. r. o.).
(ts-narmsp
priemyselného parku Nitra-Sever.
mická univerzita Bratislava, Ústredie práce,
O svoje praktické podnikate ské skúsenosti sa so ženami podelila ambasádorka podnikateliek pre Nitriansky samosprávny kraj,
Katarína Absolonová, majite ka spoločnosti
ASAP-translation.com, s. r. o., z Nitry. Na
podujatí sa zúčastnili aj alšie ambasádorky
podnikateliek Slovenska – Terézia Madarová a udmila Hurajová z Trnavského samosprávneho kraja, ako aj Zlatica Mária Stubbs
zo Žiliny. Účastníčkam odpovedali najmä na
otázky prekonania počiatočných problémov
so založením podniku, zosúladenia súkromného života s kariérou podnikate ky a motivácie v podnikaní.
Motivačné semináre v rámci projektu Podpora podnikania žien na Slovensku sa budú
kona celý rok 2010 v jednotlivých regiónoch
Slovenska. Podobné podujatia sa uskutočnili
aj 3. marca v Prešove (ambasádorka R. Jesenská, Don Leon, s. r. o.), 4. marca v Košiciach (ambasádorka R. Jesenská – Don
Leon, s. r. o.). alšie sa uskutočnia 25. marca
v Trnave (ambasádorky T. Madarová, leProvocateur, s. r. o., a . Hurajová, Clip Centrum), Účastníčky seminára sa s ažovali najmä na nedostatok informácií o tom, ako zača podnika .
Na projekty je v prvých výzvach vyčlenených vyše 360-tisíc eur
MAS Malohont prijala dvanás projektov
V decembri minulého roka vyhlásila Miestna akčná skupina (MAS) Malohont prvé
výzvy na predkladanie projektov v rámci realizácie prístupu Leader, podporeného
z programu rozvoja vidieka SR 2007 – 2013.
Určené boli pre obce na realizáciu projektov zameraných na úpravu verejných
priestranstiev, rekonštrukciu a modernizáciu rekreačných zón, objektov spoločenského významu, na budovanie a rekonštrukciu
cyklotrás, ihrísk a pod. Celkovo na tieto
výzvy vyčlenila 363 500 eur (10,5 mil. Sk).
V termíne od 9. februára do 15. februára
2010 MAS prijala a zaregistrovala od obcí
z jej územia celkovo 12 projektov s požadovanou sumou 570 656,06 eura (17,2 mil.
Sk).
Do výzvy pre opatrenie 3.4.1 Základ-
né služby pre vidiecke obyvate stvo bolo
predložených 9 projektov s požadovanou
sumou 503 328,33 eura, čo je o 72 percent
viac ako inancie vyčlenené na túto výzvu – 293 000 eur. Vo výzve pre opatrenie
3.4.2 Obnova a rozvoj obcí, na ktorú bolo
vyčlenených 70 500 eur, boli predložené tri
projekty s požadovanou sumou 67 327,73
eur. To je o necelých 5 percent menej ako
sú inancie vyčlenené na túto výzvu.
Počas trvania výzvy zorganizovala MAS
pre žiadate ov dvojd ový seminár zameraný na prípravu projektov do uvedených
výziev a na realizáciu verejného obstarávania k pripravovaným projektom. Okrem
toho poskytla predkladate om projektov
desiatky osobných, telefonických a mailových konzultácií.
Čo bude nasledova ? Na zasadnutí výboru MAS zvolia 7-člennú výberovú komisiu,
ktorá skontroluje administratívnu stránku
projektov a následne vyhodnotí jednotlivé
projekty pod a vopred stanovených bodovacích kritérií. Zasadnutie výberovej komisie MAS sa začne verejnou prezentáciou
projektov, o ktorej predkladate ov projektov aj verejnos včas oboznámia.
Po vyhodnotení projektov sa projekty
zašlú na PPA, ktorá urobí administratívnu
kontrolu a deinitívne rozhodne o tom, či
projekt bude alebo nebude podporený z
Programu rozvoja vidieka SR – os 4 Leader.
Miroslava KUBALIAKOVÁ,
manažérka MAS Malohont
ON č. 10, 9. marec 2010/9
Z REGIÓNOV
Prvé tohtoročné zasadanie Združenia K8 sa konalo na upčianskom hrade
Novým predsedom je primátor Trnavy
Štefan Bošnák
Primátori krajských miest sa na pozvanie Ivana Saktora 26. februára stretli na hrade upča. Na
programe rokovania bola správa o činnosti Združenia K8 a výsledky hospodárenia za uplynulý
rok. Primátori hovorili aj o plánoch činnosti a rozpočte združenia na rok 2010, diskutovali o aktuálnej situácii týkajúcej sa novely zákona č.369/1990 Zb. o obecnom zriadení a zhodnotili dopady
zmien na výkon samosprávnych funkcií.
Primátori sa zhodli na pokračovaní v úsilí presadi návrh
zákona o miestnom poplatku za
za aženie miestnych komunikácií, a to aj po parlamentných
vo bách. Týmto zákonom by samosprávy mohli získa inančné
prostriedky na zlepšenie najmä
dopravnej infraštruktúry, ktorá je
za ažená predovšetkým stavebnými investíciami.
V oblasti sociálnych služieb
primátori vyjadrili jednoznačnú
potrebu zmeny zákona 448/2008
Z. z. o sociálnych službách, najmä v oblasti inancovania a v
oblasti kompetencií miestnych
a
regionálnych
samospráv.
Združenie K8 poverilo primátora Prešova Pavla Hagyariho,
aby skoordinoval odborníkov z
jednotlivých krajských miest s
cie om formulova spoločné sta-
Primátori František Knapík (Košice), Jozef Dvonč (Nitra), Ivan Saktor
(Banská Bystrica), Štefan Bošnák (Trnava), Pavol Hagyari (Prešov),
Andrej urkovský (Bratislava) a Ivan Harman (Žilina).
Vyzývajú občanov výraznejšie sa podie a na správe vecí verejných
Občianski aktivisti založili OK Rož ava
novisko k novele zákona o sociálnych službách. Členovia K8 sa
zhodli aj na potrebe opätovného
zaradenia núdzového čísla 159
do skupiny ties ových volaní.
Na alšie obdobie si primátori
zvolili nové vedenie: za predsedu
Združenia K8 bol zvolený primátor mesta Trnava Štefan Bošnák
a za podpredsedu Združenia K8
bol zvolený primátor mesta Banská Bystrica Ivan Saktor.
„Vzh adom na skutočnos ,
že jedným z posolstiev, ktoré na
tomto stretnutí zazneli, je aj spolupráca K8 na ochrane kultúrneho dedičstva, považovali sme
za dôstojné miesto pracovného
rokovania práve Hrad upča.
upčianska hradná kaplnka patrí
k trom oceneným dielam za rok
2008 v sú aži Kultúrna pamiatka roka. Na tomto mieste sme
symbolicky podpísali Deklaráciu
krajských miest, v ktorej sú zakotvené ciele spolupráce samospráv pri ochrane nehmotného
kultúrneho dedičstva,“ uviedol
primátor Banskej Bystrice Ivan
Saktor.
Monika PASTUCHOVÁ,
hovorky a primátora Banskej
Bystrice
Viktor VLASÁK,
výkonný riadite kancelárie
Združenia K8
a naše mesto,” uvádzajú aktivisti
OK, ktorými sú Matúš Bischof –
hovorca, Miro Droždiak, Rado
Kovács, Peter Kmotrik, Miro Timár.
V Rož ave 25. februára vznikla občianska iniciatíva s názvom Občiansky klub Rož ava (OK
Rož ava). Redakciu ON o tom informovali jej zakladatelia. Ich prvou iniciatívou je návrh na znížePrimátor víta vznik
nie počtu poslancov mesta z 19 na 13 a počtu volebných obvodov zo 4 na 2.
občianskej iniciatívy
Na vznik občianskej iniciatívy OK
V správe sa alej uvádza, že
OK Rož ava je občianskou nespokojnos , poukáza na nedona 20. výročie Novembra bol na iniciatívou aktívnych a prevažne statky, ale aj navrhnú riešenia a Rož ava reagoval primátor mesta
Námestí baníkov prečítaný text mladých udí, ktorí chcú vlastnými pochváli alebo vyzdvihnú pozití- Vladislav Laciak. „Vítam túto iniciatívu a vôbec každú spätnú väzRož ava nahlas! V om jeho silami pomôc zlepši atmosféru a va.
signatári – aktéri novembrových situáciu v Rož ave a ktorí sa budú
OK Rož ava vníma verejnú bu od občanov na našu prácu, ak
udalostí v Rož ave, okrem iného usilova zmeni tvár komunálnej politiku ako službu občanom, pre- bude vedená v korektnom duchu.
uviedli: „Rož avčania, presta te politiky vo svojom meste. OK Rož- to sa chce svojpomocne a aktívne Pod a môjho názoru by malo poby ahostajní! Presta te čaka na
ava bude otvorený k občanom, angažova vo veciach verejných, maly dôjs k omladeniu mestského
iných, že to za vás zmenia, zme - lebo všetci obyvatelia mesta majú vrátane účasti v tohtoročných ko- zastupite stva,” uviedol.
(ts-ok)
te to vy sami! Vytvorte občiansku právo by pravdivo informovaní o munálnych vo bách. „Spoločne
Viac informácií nájdete na www.
platformu, ktorá bude priestorom jeho skutočnom stave. Dialóg s tak pripravíme a ponúkneme
pre h adanie riešení a najmä udí, občanmi umožní každému vyjadri
efektívne riešenia pre občanov roznava.sk
ktorí ich pôjdu presadzova ako
kandidáti do mestského zastupiDo projektu sa zapojí aj tím projektu Košice – EHMK 2013
te stva. Je to výzva najmä k vám,
mladším. Nenechajte veci plynú
mimo vás, sta te sa šancou pre
toto mesto!”
V meste Košice sa položili základy prvej mestskej organizácie destinačného manažmentu na
Len nieko ko mesiacov na to
Slovensku. Mesto Košice, ktoré v roku 2011 bude hosti majstrovstvá sveta v adovom hokeji a v
vznikla verejná aktivita občanov.
roku 2013 bude Európskym hlavným mestom kultúry, chce koncepčne usmer ova návštevnos
Vo vyhlásení, o ktorom redakciu
mesta.
ON informovali zakladatelia, sa
Súčasnou klientelov v našich hoteloch sú najmä obchodní cestujúci, radi by sme preto oslovili aj pobytouvádza, že k vytvoreniu Občianvých návštevníkov a zamerali sa na ponuku hostí z celej Európy počas „city breaks“.
skeho klubu Rož ava ich viedla
Na stretnutí sa zúčastnili najvýznamnejšie hotely a reštaurácie v meste, letisko Košice, Železnice Slo„dlhodobá nespokojnos s dianím
venskej
republiky, incomingové cestovné kancelárie, ktoré majú v ponuke mesto Košice ako aj registrovaní
v Rož ave, nesúhlas so súčasnou
sprievodcovia. Prejavili záujem pod a vzoru slovenských regiónov, založi klaster cestovného ruchu, ktorý
podobou verejnej politiky, hospoprofesionálne zastreší marketing mesta smerom na turistu a bude manažérskou organizáciou cestovného
dárením, nezáujmom o aktuálne
ruchu v Meste Košice. „Máme plán, aby takáto organizácia fungovala od júna 2010“, potvrdil Marek Kolarproblémy a potreby obyvate ov
čík, riadite magistrátu mesta Košice.
mesta, a najmä nezodpovedný poČlenom novovznikajúceho klastra bude aj nezisková organizácia Košice 2013, n. o. Jedným z cie ov
stoj mestských politikov k budúcprojektu Európskeho hlavného mesta kultúry 2013 je prispie k zvýšeniu návštevnosti Košíc.
nosti Rož avčanov“.
Jana KRAJKOVIČOVÁ
Aj metropola východu bude ma svoj klaster
10/ON č. 10, 9. marec 2010
V Liptovskom Mikuláši opä
čelia havranej invázii
Koncom februára začali zamestnanci Verejnoprospešných služieb mesta Liptovský
Mikuláš opä zhadzova hniezda havrana
po ného. Dôvodom bol zvýšený počet vtákov v meste. Zahniez ujú sa na stromoch
v obytných častiach, radnica sa preto rozhodla využi výnimku MŠP SR na redukciu
hniezd a plašenie tohto spevavca. „Hlukom
a znečis ovaním prostredia znepríjem ujú
život obyvate om. O výnimku na plašenie a
zhadzovanie havraních hniezd sme požiadali už v roku 2008, platná je do jari 2010,“
vysvetlila Iveta Klepáčová z oddelenia životného prostredia na MsÚ v Liptovskom
Mikuláši. V tomto roku pri monitorovaní
zaevidovalo mesto na svojom území 84
hniezd. Mesto na ich zhadzovanie využíva
dvadsa metrovú vysokozdvižnú plošinu.
Plašenia, ktoré radnica uskutočnila v uplynulom roku, mali výrazný efekt, havrany sa
na istý čas ods ahovali. V prípade, že sa v
lete rozmnožia na neúnosnú mieru, mesto
opätovne požiada o výnimku na ich plašenie a zhadzovanie hniezd. V roku 2008 sa
podarilo zamestnancom Verejnoprospešných služieb zníži počet hniezd o 50.
(čapč)
Premeny prútia už deviaty raz
Prútený košík, opálku, ale aj ve konočný
korbáč či píš alku si môžu zhotovi všetci,
ktorí 27. marca prídu do ZŠ v Krivej na tvorivú diel u s názvom Premeny prútia. Lektormi budú majstri košikári udovít Sivko
z Martina a Anna Palugová z Medzibrodia.
V tomto roku bude novinkou výroba píš aliek z v bového prútia. Tajomstvo ich výroby prezradí Jaroslav Sloboda – výrobca
fujár a píš aliek. Záujemcom stačí prinies
si ostrý vreckový nožík, záhradnícke nožnice, drevený lopár a špagát, organizátori
poskytnú kvalitné v bové prútie. Tvorivé
stretnutia pre košikárov realizuje Oravské
kultúrne stredisko v spolupráci s Obecným
úradom a Výskumným ústavom lúk a pasienkov v Krivej už deviaty rok. Za tento
čas sa v remesle zdokonalilo nieko ko
desiatok tvorcov. Svoju šikovnos dokazujú pravidelne na udových jarmokoch, výstavách i alších prezentáciách nielen na
Slovensku, ale i v zahraničí.
Stanislava MARETTOVÁ
Záujem o právne poradenstvo
pretrváva
O bezplatné právne poradenstvo, ktoré
poskytujú právnici Úradu ŽSK jeho obyvate om, prejavilo doteraz záujem takmer 1
500 udí. V roku 2009 využilo služby právnikov 418 osôb. „V súčasnosti udí trápia
najmä problémy súvisiace s ekonomickej
krízou - strata zamestnania či existenčné
otázky. Konzultujú s nami ažkosti v udských vz ahoch s vyústením v rozvodoch
a majetkových rozporoch rodín,“ uviedol
právnik Úradu ŽSK Juraj Líner.
(ts-zsk)
Z REGIÓNOV
Deti z Košíc a Budapešti prázdninovali
spolu v Mlynčekoch
Februárové jarné prázdniny veštili zimu a dostatok snehu. Do sýtosti si to v krásnej
tatranskej prírode v Mlynčekoch užilo tridsa detí v druhom zimnom medzinárodnom
tábore (vlani sa tábor uskutočnil na Sigorde). Tábor organizovala detská organizácia
Frigo v spolupráci s mestskou čas ou Košice-Juh a zúčastnilo sa na om pätnás
košických detí spolu s pätnástimi de mi z partnerského trinásteho obvodu mesta Budapeš .
Budapeštianske deti aj s pedagogickým bor naozaj vydaril, program bol ve mi bohatý
dozorom prijal po príchode do Košíc zástup- a podujatia dômyselne pripravené.
ca starostu mestskej časti Ing. Ladislav HerV mestskej časti Košice-Juh však nezaman, ktorý im poprial dobrú lyžovačku a ve a budli ani na alšie prázdninujúce deti, ktoré
pekných zážitkov.
mohli denne od 10. do 18. hodiny využíOkrem športovania bol pre deti pripravený va mobilnú adovú plochu na Alejovej ulici
aj alší program - rôzne hry a sú aže, dis- (športovo-zábavný areál).
kotéka, ale aj národný večer, na ktorom deti
(ts- odd. KMaŠ)
predstavili svoje tradície, kultúru, tradičné jedlá, či zaspievali
svoje udové piesne.
Cie om podujatia bolo da
de om priestor na aktívny oddych, zdokonali sa v lyžovaní,
no najmä v príjemnej táborovej atmosfére nauči sa niečo
nové a nadviaza nové priate stvá. Prvotnú jazykovú bariéru
deti rýchlo prekonali a našli si
ten správny spôsob dorozumievania - cudzie jazyky a ak
to nešlo inak, na rad prišli ruky,
nohy a pantomíma. Pod a vyjadrenia detí a učite ov z XIII.
obvodu mesta Budapeš sa tá-
V Komárne sa pripravujú na oslavy 140. výročia narodenia krá a operety F. Lehára
Spevácka sú až s medzinárodným puncom
Komárno, rodné mesto autora večne mladých operiet Franza Lehára, ako aj kultúrna
verejnos si každoročne pripomínajú výročie narodenia skladate a (30. apríla 1870),
organizovaním Lehárovho festivalu a každý tretí rok aj medzinárodnou speváckou súažou Ferenca Lehára. Predovšetkým v tomto čase rastie záujem o Lehárovu pamätnú
izbu i Lehárov park, ktorému dominuje socha skladate a (jej autorom je Emil Venkov).
Prvý raz Lehárovu spevácku sú až za
podpory rôznych organizácií zorganizovalo mesto v roku 1989 a stretla sa s ve kým
ohlasom. Záverečné tretie inálové kolo v poradí už 9. ročníka Medzinárodnej operetnej
speváckej sú aže Ferenca Lehára sa uskutoční v Komárne 7. až 9. mája. Oproti predchádzajúcim ročníkom tento rok dochádza k
určitým zmenám, ktoré by mali zvýši kvalitu
tejto ob úbenej speváckej sú aže. O pripravovaných zmenách a tohtoročnom priebehu
sú aže sme sa pozhovárali s jednou z organizátoriek, riadite kou Mestského kultúrneho
strediska v Komárne Annou Vargovou.
„Už nieko ko rokov sa usilujeme dosta
sú až ešte výraznejšie na medzinárodnú úrove . Tento sen sa nám teraz začína sp a .
V súčasnom 9. ročníku bola sú až vyhlásená
len v kategóriách primadona sólo, bonviván
sólo a duet subreta - buffo. Bude to teda rýdzo
operetná spevácka sú až. Jej organizátorom
je samospráva mesta Komárno a mestské
kultúrne stredisko, záštitu nad podujatím má
primátor Komárna Tibor Bastrnák. Počítame
s tým, že hlavným sponzorom sú aže bude
na alej Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, sekcia menšinových a regionálnych
kultúr, Nitriansky samosprávny kraj a veríme,
že sú až podporia aj miestni podnikatelia.
Partnerom sú aže bude aj Budapeštianske
operetné divadlo,“ hovorí A. Vargová.
Ako alej uviedla, cie om sú aže je medzinárodná popularizácia operetného žánru a vyh adávanie nových talentov. Zmenou oproti
predchádzajúcim ročníkom je, že prvé kolá
sú aže sa v marci uskutočnia v Bratislave
(kam prídu aj sú ažiaci z Viedne), Prahe, Budapešti, Bukurešti, Petrohrade a Cluj-Napoca. Môžu sa na nich zúčastni ženy vo veku
18 až 30 rokov a muži vo veku 18 až 35 rokov.
V prvých dvoch sa sú ažiaci budú prezentova tak Lehárovými, ako aj dielami iných operetných skladate ov. Lehárove skladby budú
povinné len v 3. kole sú aže. Organizátori
predpokladajú, že do 3. kola sa dostane 4 až
5 primadon a rovnaký počet bonvivánov a 3
až 4 páry - duetá. Účastníkov 3. kola a jeho
ví azov čakajú zaujímavé ceny. Napríklad
prvá cena je 1 000 € a vystúpenie v operete
v Budapešti a pravdepodobne aj Petrohrade,
za druhé miesto získa sú ažiaci 750 € a vystúpenie na operetnej scéne v Budapešti.
Predsedu poroty vymenuje primátor mesta
Komárno, jej členov na základe návrhu predsedu poroty vymenuje riadite Mestského
kultúrneho strediska v Komárne.
Štefan BENDE
ON č. 10, 9. marec 2010/11
Z REGIÓNOV
Divé maky za pä rokov podporili už viac ako sto nadaných rómskych detí
Šanca rozvíja svoje schopnosti a talent
V roku 2009 občianske združenie Divé maky uskutočnilo dve verejné zbierky
zaregistrované na Ministerstve vnútra SR. Čistý výnos prvej zbierky, ktorá trvala
od 15. novembra 2008 do 1. apríla 2009, bol 4 342,63 eura. Druhá zbierka sa konala
od 14. augusta do 31. decembra 2009 a vyniesla 2 321,46 eura. Vyzbierané inancie sa
použili na podporu programu Divé maky, konkrétne na aktivity a podujatia pre nadané
rómske deti.
V aka obom zbierkam mohli na jar
2009 Divé maky, o. z. zorganizova talentové skúšky, počas ktorých do programu
Divé Maky vybrali alšie nadané rómske
deti. Ako uviedla Barbora Kohútiková,
správky a Divé maky, o. z., v školskom
roku 2009/2010 podporujú 72 talentovaných rómskych detí z celého Slovenska.
„Sme v ační za každého ochotného
darcu, ktorý prispel do našich zbierok.
Darované peniaze nám ve mi pomohli
aj pri príprave a uvedení prvého CD detí
z Divých makov pod vedením Idy Kelarovej v novembri 2009. Z alších aktivít
spomeniem napr. jesenný workshop pre
výtvarné talenty, či účas na Vianočnom
charitatívnom bazári v PKO v Bratislave,
kde naše deti prezentovali svoje práce,”
povedala B. Kohútiková.
Program Divé maky je o životnej šanci
pre nadané rómske deti. Deti do programu vyberá odborná komisia cez talentové skúšky. Do programu sú zaradené na
začiatku každého školského roka. Každé
die a má prideleného svojho regionálneho tútora, ktorý s ním a jeho rodinou
pravidelne komunikuje. Zárove infor-
muje administrátora programu o pokroku
a rozvoji talentu die a a. V súčasnosti na
programe spolupracuje 13 regionálnych
tútorov.
Program Divé maky založilo v roku
2005 občianske združenie PRO DONUM.
Vzh adom na jeho rozsah v októbri 2008
z programu vzniklo samostatné občianske združenie Divé maky. Cie om Divých
makov, o. z., je vyh adáva mladé rómske
talenty a podporova rozvoj ich vzdelania,
umenia a štúdia prostredníctvom individuálnych darcov.
Za 5 rokov pôsobenia udelilo o. z. Divé
maky 133 štipendií a podporilo viac ako
100 nadaných rómskych detí. Dôkazom
talentu detí z Divých makov sú ocenenia,
ktoré získavajú nielen na Slovensku, ale
už aj v zahraničí. Doteraz získali 4 zlaté, 4
strieborné a 3 bronzové medaily na majstrovstvách Slovenska a mnohé alšie
medaily na domácej pôde. Boli nominované na majstrovstvá sveta a absolvovali
viaceré zahraničné vystúpenia.
Viac informácií na www.divemaky.sk
(ts-oz)
Zastupite stvo TSK bude ma v tomto funkčnom období dvoch podpredsedov
Prvé pracovné rokovanie
regionálneho parlamentu
Zastupite stvo Trenčianskeho samosprávneho kraja bude ma v tomto funkčnom období dvoch podpredsedov. Rozhodli o tom poslanci novozvoleného zastupite stva na svojom prvom pracovnom zasadnutí 24. februára. Na výkon tejto
funkcie boli dlhodobo uvo není poslanci Ing. Milan Panáček a PaedDr. Jozef Božik, PhD. Prvý z nich dostane za výkon funkcie mesačne 1 700 eur, druhý 1 500
eur. Zastupite stvo schválilo aj predsedov a členov dvanástich komisií, ktoré budú
pracova pri Zastupite stve TSK.
Zastupite stvo schválilo prvé všeobecne
záväzné nariadenie v tomto roku i v tomto funkčnom období. VZN 1/2010 určuje
sumu dotácie na prevádzku a mzdy na
žiaka neštátnej základnej umeleckej školy
a die a neštátneho školského zariadenia
na kalendárny rok 2010 s účinnos ou od
1. marca 2010.
Poslanci vzali na vedomie Stratégiu odborného vzdelávania a prípravy TSK a prijali uznesenie, aby stratégia prerástla do
konca roku 2010 do Koncepcie odborného
vzdelávania a prípravy TSK.
Zastupite stvo schválilo viacero návrhov na schválenie podania žiadosti
o nenávratné inančné príspevky zo štrukturálnych fondov a iných programov EÚ.
Ide predovšetkým o projekty v rámci operačných programov Vzdelávanie, Cezhraničná spolupráca SR - ČR na roky 2007 až
2013, programu INTERREG IV C, ako aj
Regionálneho operačného programu.
Poslanci TSK vzali na vedomie nieko ko
informatívnych správ. Jedna sa týkala zabezpečovania správy Fondu mikroprojektov Operačného programu cezhraničnej
spolupráce SR – ČR, alšia bilancovala
činnos Informačného centra Europe Direct
v Trenčíne a tretia sumarizovala činnos
zastúpenia TSK v Bruseli za rok 2009.
Hlavný kontrolór predložil Správu
o výsledkoch kontrolnej činnosti za druhý
polrok 2009, ako aj správu o vybavovaní
s ažností a petícií na Úrade TSK za druhý polrok 2009. Poslanci potom schválili
hlavnému kontrolórovi polročnú odmenu
za obdobie od 1.7. do 31. 12. 2009.
Najbližšie rokovanie Zastupite stva TSK
je naplánované na 28. apríla 2010.
Peter TOMAN,
mediálny odbor TSK
Malé obecné služby v Poprade
Malé obecné služby v Poprade budú
pôsobi v rámci pokračovania projektu do
konca mája 2010. Denne 30 až 40 udí čistí zastávky MHD od snehu a adu i stanovištia pre kontajnery, aby pracovníci irmy
Brantner mali ahšiu manipuláciu pri ich vyprázd ovaní. Tiež čistia chodníky, pričom
začínajú od centra a postupujú na sídlisko
Juh. „V máji projekt končí, predpokladáme,
že úrad práce predloží alší projekt a malé
obecné služby budú pokračova , aj ke už
nie v takom rozsahu, ako niekedy, ke pracovalo až 150 udí denne. Dúfame, že podmienky pre uchádzačov nebudú ešte viac
sprísnené a že budeme môc zabezpeči
dostatočný počet udí,“ uviedla vedúca odboru výstavby MsÚ Kristína Horáková.
Poprad, 10. 2. 2010
Tradičná zabíjačka
na netradičnom mieste
Ve kokrtíšske námestie sa 20. februára zmenilo na dedinský dvor. Postavená
trojnoha, dymiace kotly, koryto a ve ký
drevený stôl. Všetko pripravené na pravú
zabíjačku. A tak viac ako 110-kilové prasa
šikovní mäsiari zakvačili a mohli sa pusti
do roboty. Námestie sa začalo zap a zvedavými u mi. Tí skôr narodení spomínali
na staré časy, a mnohí neskôr narodení videli zabíjačku prvýkrát. Atmosféru dop ala
udová hudba. Mäsiarom šla práca od ruky.
Prasa sa rozporciovalo a mäso sa začalo
spracováva . Z kotlov už bolo cíti vô u zabíjačkovej kapustnice, v korytách sa pripravovalo mäso na klobásy a hurky sa začali
plni . udia mohli ochutnáva - zabíjačkovú
kašu, kapustnicu, hurky, klobásy i paprikovú slaninu. Na jeden de teda ve kokrtíšske námestie prenechalo miesto na pravú
dedinskú zabíjačku, a tak sa udia mohli
vráti o pár rokov dozadu a zaspomína si
na staré časy.
Erika AVČOKOVÁ,
hovorky a mesta
12/ON č. 10, 9. marec 2010
(Pokračovanie zo str. 7)
Starosta
§ 13
(3) Funkcia starostu je nezlučite ná s funkciou
a) poslanca obecného zastupite stva – vypúša sa,
b) ...
(4) Starosta
a) zvoláva a vedie zasadnutia obecného zastupite stva a obecnej rady, ak tento zákon
neustanovuje inak a podpisuje ich uznesenia,
DS: Ustanovenie sa spres uje, pretože
zvola a vies zasadnutie obecného zastupite stva a obecnej rady môže v zákonom
ustanovených prípadoch aj iná osoba ako
starosta obce
d) vydáva pracovný poriadok, organizačný poriadok obecného úradu a poriadok
odme ovania zamestnancov obce; informuje obecné zastupite stvo o vydaní a
zmenách organizačného poriadku obecného úradu ,
DS: Pôsobnosti starostu pri vydávaní vnútorných predpisov obce sa prispôsobujú jeho
postaveniu štatutárneho orgánu v pracovnoprávnych vz ahoch zamestnancov obce.
Starosta obce bude povinný informova poslancov obecného zastupite stva o vydaní
organizačného poriadku obce vzh adom na
kompetenciu obecného zastupite stva rozhodova o rozsahu inančných prostriedkov
na činnos obecného úradu.
(5) Starosta je štatutárnym orgánom
obce. Starosta môže rozhodovaním
o právach, právom chránených záujmoch
alebo povinnostiach fyzických osôb
a právnických osôb v oblasti verejnej
správy písomne poveri zamestnanca
obce. Poverený zamestnanec obce rozhoduje v mene obce v rozsahu vymedzenom v písomnom poverení.
DS: Správnym orgánom už nemá by starosta obce, ale obec ako právnická osoba,
za ktorú starosta koná aj v správnych (administratívno-právnych) vz ahoch.
Starosta obce ako štatutárny orgán obce
bude môc rozhodovanie v mene obce
o právnych pomeroch právnych subjektov
v oblasti verejnej správy zveri príslušnému
zamestnancovi obce.
(7) Ustanovenie odseku 6 sa nevz ahuje
na uznesenie o vo be a odvolaní hlavného
kontrolóra a na uznesenie o vyhlásení
miestneho referenda o odvolaní starostu.
DS: Z dôvodu zamedzenia stretu súkromného a verejného záujmu sa navrhuje vylúči zo sistačnej právomoci starostu obce
uznesenie o vyhlásení miestneho referenda
o jeho odvolaní z funkcie.
(9) Obec namiesto: „Starosta“ môže právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie uloži pokutu do 6 638 eur,
ak
a) poruší nariadenie ...
(10) Pokutu možno uloži do jedného roka
odo d a, ke sa obec dozvedela namiesto
„starosta dozvedel“ o tom, kto sa konania
pod a odseku 8 dopustil, najneskôr však do
troch rokov od porušenia nariadenia alebo
nesplnenia povinnosti pod a odseku 8 písm.
c). Pri ukladaní pokút sa prihliada najmä na
závažnos , spôsob, čas trvania a následky
protiprávneho konania. Na konanie o uložení pokuty sa vz ahuje všeobecný predpis o
správnom konaní. Pokuta je príjmom obce.
(12) Starosta si prehlbuje vedomosti po-
LEGISLATÍVA
trebné na výkon funkcie starostu.
DS: V uplynulom období sa rozšírili pôsobnosti obcí predovšetkým decentralizáciou
pôsobností z orgánov štátnej správy. Táto
situácia kladie zvýšené nároky na úrove
vedomostí starostu obce. Preto je žiaduce,
aby starosta obce si prehlboval vedomosti
potrebné na riadny výkon jeho funkcie.
§ 13a
(1) Mandát starostu zaniká
f) vyhlásením výsledku miestneho referenda o odvolaní starostu, ktorým sa rozhodlo o
odvolaní starostu,
(3) Obecné zastupite stvo
a) vyhlási miestne referendum o odvolaní
starostu, ak
1. o to petíciou požiada aspo 30 % oprávnených voličov, 12)
2. hrubo alebo opakovane zanedbáva povinnosti starostu, porušuje Ústavu Slovenskej
republiky, ústavné zákony, zákony a ostatné
všeobecne záväzné právne predpisy,
b) môže vyhlási miestne referendum o
odvolaní starostu, ak neprítomnos alebo
nespôsobilos starostu na výkon funkcie trvá
dlhšie ako šes mesiacov.
(4) O návrhu pod a odseku 3 písm. a)
druhého bodu rozhoduje obecné zastupite stvo nadpolovičnou väčšinou hlasov
všetkých poslancov.
(5) Starosta je povinný skutočnosti
pod a odseku 1 písm. d), g) a h) bezodkladne oznámi obci.
DS: Účelom navrhovaných ustanovení je
zabráni situácii, aby funkciu starostu obce
a poslanca obecného zastupite stva vykonávala osoba, ktorej mandát už zanikol a aby
obec mohla požiada o vyhlásenie nových
volieb.
§ 13b
Zastupovanie starostu
(1) Starostu zastupuje zástupca starostu, ktorého spravidla na celé funkčné
obdobie poverí zastupovaním starosta do
60 dní od zloženia s ubu starostu; ak tak
neurobí, zástupcu starostu zvolí obecné
zastupite stvo. Zástupca starostu môže
by len poslanec. Ak obec má viac ako
20 000 obyvate ov, starosta môže poveri
zastupovaním dvoch zástupcov starostu,
pričom určí ich poradie. Starosta môže zástupcu starostu kedyko vek odvola . Ak
starosta odvolá zástupcu starostu, poverí
zastupovaním alšieho poslanca do 60
dní od odvolania zástupcu starostu.
(2) Ak je v obci zriadená obecná rada,
zástupca starostu je jej členom.
(3) Zástupca starostu zastupuje starostu v rozsahu určenom starostom v písomnom poverení.
Namiesto:
(1) Starostu počas neprítomnosti alebo
nespôsobilosti na výkon funkcie zastupuje jeho zástupca, ktorého na návrh starostu
na tento účel zvolí spravidla na celé funkčné
obdobie obecné zastupite stvo z poslancov
obecného zastupite stva. Obecné zastupite stvo môže zástupcu starostu kedyko vek
odvola ; ak zanikne mandát starostu pred
uplynutím funkčného obdobia a nie je zvolený zástupca starostu, urobí tak aj bez návrhu
starostu.
(2) Ak je v obci zriadená obecná rada,
zástupca starostu je po celý čas jej existencie po celé svoje funkčné obdobie jej členom.
Zástupca starostu v čase, ke zastupuje sta-
rostu, zvoláva a vedie zasadnutie obecnej
rady.
(3) Obecné zastupite stvo na návrh starostu ustanoví okruh úkonov a činnosti, ktoré
je zástupca starostu oprávnený vykonáva .
(4) Zástupca starostu zvolá obecné zastupite stvo v prípadoch pod a § 13a ods. 3,
ak ho nezvolá starosta.
DS: Pod a doterajšej úpravy sa funkcia zástupcu starostu obsadzuje vo bou obecným
zastupite stvom na návrh starostu obce vrátane vymedzenia rozsahu zastupovania. Často
však dochádza k situáciám, ke starosta
podá návrh na vo bu svojho zástupcu, avšak
obecné zastupite stvo ho neakceptuje. V
snahe vyhnú sa zbytočnému napätiu medzi
orgánmi obce a so zrete om na skutočnos ,
že zástupca má zastupova starostu obce
a počas celého volebného obdobia s ním
bezprostredne spolupracova , umož uje sa
priamo starostovi obce, aby si spomedzi poslancov sám určil svojho zástupcu a určil mu
aj rozsah zastupovania. Ak si starosta v ustanovenej lehote nezvolí svojho zástupcu, urobí tak obecné zastupite stvo.Vzh adom na
rozsah pôsobností starostu, umož uje sa v
obciach nad 20 000 obyvate ov, aby si starosta určil dvoch zástupcov a zárove určil aj
ich poradie, v ktorom ho zastupujú.Poverenie
zastupovaním je formálny právny úkon, ktorý
vyžaduje písomnú formu. V pojme rozsah zastupovania je zahrnutý okrem rozsahu kompetenčného aj časový rozsah zastupovania
(napr. iný rozsah kompetencií v čase prítomnosti starostu a iný v čase neprítomnosti).
(4) Ak zanikne mandát starostu pred uplynutím funkčného obdobia [§ 13a ods. 1 písm.
c) až i)], plní úlohy starostu v plnom rozsahu
zástupca starostu; ak sú poverení zastupovaním dvaja zástupcovia starostu, plnia
tieto úlohy v poradí, v ktorom boli poverení za zástupcov starostu. Zastupovanie
sa skončí zložením s ubu novozvoleného
starostu.
DS: Ak sú v obci určení dvaja zástupcovia
starostu a starostovi zanikne mandát počas
funkčného obdobia, ustanovuje sa pravidlo,
že starostu zastupuje zástupca starostu určený ako prvý v poradí.
§ 14
Obecná rada
(1) Obecné zastupite stvo môže zriadi
obecnú radu. Obecná rada je zložená z poslancov obecného zastupite stva- vypúš a
sa, ktorých volí obecné zastupite stvo na celé
funkčné obdobie. Obecnú radu a jej členov
môže obecné zastupite stvo kedyko vek odvola . Spôsob volieb upravuje rokovací poriadok obecného zastupite stva.
(2) Počet členov obecnej rady tvorí najviac
tretinu počtu poslancov obecného zastupite stva – vypúš a sa. V zložení obecnej rady sa
prihliada na zastúpenie politických strán, politických hnutí a nezávislých poslancov v
obecnom zastupite stve.
(4) Obecná rada sa schádza pod a potreby,
najmenej raz za tri mesiace namiesto: „mesiac“. Jej zasadnutie zvoláva a vedie starosta
alebo zástupca starostu, ak tak neurobí
starosta.
DS: Lehota na uskutočnenie zasadnutí
obecnej rady sa predlžuje na tri mesiace, aby
lepšie zodpovedala potrebám praxe. Zmena
súvisí so zmenou lehoty na uskutoč ovanie
zasadnutí obecného zastupite stva. Ke že
obecná rada sa má schádza pod a potreby,
nič nebráni, aby sa schádzala aj častejšie.
ON č. 10, 9. marec 2010/13
LEGISLATÍVA
Umož uje sa, aby zasadnutie obecnej rady
mohol zvola a vies aj zástupca starostu. Ide
najmä o riešenie situácie, ke starosta je dlhodobo neprítomný.
§ 15
Komisie
(2) Komisie sú zložené z poslancov obecného zastupite stva – vypúš a sa a z alších
osôb zvolených obecným zastupite stvom.
§ 16
Obecný úrad
(1) vypúš a sa: Obecný úrad je výkonným
orgánom obecného zastupite stva a starostu.
Obecný úrad zabezpečuje organizačné a administratívne veci obecného zastupite stva a
starostu, ako aj orgánov zriadených obecným
zastupite stvom.
DS: Spres uje sa postavenie obecného
úradu vzh adom na úlohy, ktoré plní.
(2) Obecný úrad najmä
c) vypracúva písomné vyhotovenia rozhodnutí obce namiesto: „starostu vydaných v
správnom konaní“,
d) vykonáva nariadenia, uznesenia obecného
zastupite stva a rozhodnutia obce namiesto:
„starostu“.
(3) Prácu obecného úradu riadi starosta.
DS: Starosta, ako najvyšší výkonný orgán
obce, má vo vz ahu k obecnému úradu riadiacu funkciu.
(5) Organizáciu obecného úradu, počet zamestnancov a ich pracovné funkcie
ustanovuje organizačný poriadok obecného úradu.
DS: Ustanovuje sa predmet úpravy organizačného poriadku obecného úradu.
Hlavný kontrolór
§ 18
Postavenie hlavného kontrolóra
(2) Funkcia hlavného kontrolóra je
nezlučite ná s funkciou
a) poslanca obecného zastupite stva – vypúš a sa,
b) ...
§ 18a
Predpoklady na výkon funkcie, vo ba
a skončenie výkonu funkcie
(3) Na zvolenie hlavného kontrolóra je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých
poslancov obecného zastupite stva – vypúša sa. Ak ani jeden z kandidátov takú väčšinu
nezískal...
(10) Na odvolanie hlavného kontrolóra
z funkcie je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov.
DS: Sprís uje sa spôsob odvolania hlavného kontrolóra obce. Pri odvolaní hlavného
kontrolóra obce sa vyžaduje súhlas rovnakej
väčšiny poslancov obecného zastupite stva
ako pri jeho zvolení do funkcie.
§ 18d
Rozsah kontrolnej činnosti
(3) Kontrolná činnos pod a odseku 1 sa
nevz ahuje na konanie, v ktorom o právach,
právom chránených záujmoch alebo o povinnostiach právnických osôb alebo fyzických
osôb rozhoduje obec v správnom konaní
pod a § 27.
§ 18f
Úlohy hlavného kontrolóra
(4) Hlavný kontrolór je povinný na požiadanie bezodkladne sprístupni výsledky kontrol
poslancom obecného zastupite stva – vypúš-
a sa alebo starostovi.
§ 18g
Útvar hlavného kontrolóra
(1) Obec si môže zriadi útvar hlavného
kontrolóra, ktorý je súčas ou obecného
úradu.
DS: Vzh adom na skutočnos , že útvar
hlavného kontrolóra obce je súčas ou obecného úradu, vykonávajú sa úpravy na zabránenie prípadným interpretačným problémom
týkajúcim sa zaradenia tohto organizačného
útvaru v rámci štruktúry obce.
(4) Organizáciu útvaru hlavného kontrolóra
ustanovuje obecné zastupite stvo v organizačnom poriadku.“ - vypúš a sa
DS: Vzh adom na skutočnos , že útvar hlavného kontrolóra obce je súčas ou obecného
úradu, vykonávajú sa úpravy na zabránenie
prípadným interpretačným problémom týkajúcim sa zaradenia tohto organizačného
útvaru v rámci štruktúry obce.
TRETIA ČAS
SPOLUPRÁCA OBCÍ
Vnútroštátna spolupráca
§ 20
Formy a zásady spolupráce
§ 20a
Zmluvy
(4) Na platnos zmluvy je potrebný
súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov obecného zastupite stva - vypúš a
sa každej obce, ktorá je účastníkom zmluvy.
Za záväzky vzniknuté voči tretím osobám zo
zmluvy uzavretej na účel uskutočnenia konkrétnej úlohy alebo činnosti účastníci zmluvy zodpovedajú spoločne a nerozdielne, ak
zmluva neustanovuje inak.
Združenie obcí
§ 20b
(3) Združenie obcí vzniká d om registrácie v registri združení obcí obvodným
úradom v sídle kraja.
DS: Prax registrových orgánov (obvodných úradov v sídlach krajov) potvrdzuje,
že absencia zákonnej úpravy vedenia registra združení obcí vrátane jeho obsahových náležitostí a ich relevantnosti s ažuje
výkon štátnej správy na tomto úseku. alej
sa spres ujú niektoré ustanovenia upravujúce problematiku združenia obcí, týkajúce sa
najmä vzniku, zrušenia a zániku tohto typu
právnických osôb.
(5) Na platnos zmluvy o zriadení združenia
obcí je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov obecného zastupite stva - vypúš a sa každej obce, ktorá je účastníkom zmluvy. Súčas ou zmluvy o zriadení
združenia obcí sú jeho stanovy.
§ 20c
(2) K návrhu na registráciu sa prikladajú
tieto doklady:
a) zmluva o zriadení namiesto založení združenia obcí podpísaná starostami všetkých
obcí, ktoré sa stávajú členmi združenia obcí,
s uvedením ich mena, priezviska, rodného
čísla, adresy trvalého pobytu, funkcie a názvu obce,
d) stanovy združenia, v ktorých sa uvádza
3. predmet činnosti,
6. spôsob zrušenia, naloženia s majetkom
a vyporiadania všetkých záväzkov združenia
obcí,
§ 20d
(3) Proti rozhodnutiu o odmietnutí
registrácie možno poda do 15 dní od doručenia rozhodnutia splnomocnencovi opravný prostriedok na súd namiesto:krajský súd
príslušný pod a sídla združenia, a ak ide o
združenie s pôsobnos ou na celom území
Slovenskej republiky, na Najvyšší súd Slovenskej republiky.
§ 20e
(4) Obvodný úrad v sídle kraja vedie
register združení obcí. Register združení
obcí je verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú
a) názov a sídlo združenia obcí,
b) predmet činnosti združenia obcí,
c) názvy obcí, ktoré sú zria ovate mi
združenia obcí,
d) orgán oprávnený kona v mene združenia obcí; meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu osoby, ktorá vykonáva túto
pôsobnos ,
e) dátum a číslo registrácie združenia
obcí,
f) dátum a dôvod zrušenia združenia
obcí,
g) vstup združenia obcí do likvidácie
a skončenie likvidácie; meno, priezvisko
a adresa trvalého pobytu likvidátora,
h) vyhlásenie konkurzu a skončenie
konkurzného konania alebo zamietnutie
návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku; meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu správcu konkurznej
podstaty,
i) dátum a dôvod výmazu združenia obcí
z registra združení obcí,
j) zmeny údajov uvedených v písmenách
a), b) a d).
(5) Údaje v registri združení obcí sú účinné voči každému d om vykonania zápisu.
§ 20f
(1) Združenie obcí sa zrušuje
a) dobrovo ným ...
(2) Pri zrušení združenia obcí pod a odseku 1 písm. a) jeho štatutárny orgán oznámi
zrušenie združenia do 15 dní príslušnému
obvodnému úradu v sídle kraja. Pri zrušení združenia obcí pod a odseku 1 písm.
b) obvodný úrad v sídle kraja vymenuje
likvidátora.
(3) Ak obvodný úrad v sídle kraja zistí, že
združenie obcí vyvíja činnos uvedenú v §
20d ods. 1, bezodkladne ho na to upozorní a
vyzve ho, aby do jedného mesiaca od doručenia upozornenia od takej činnosti upustilo.
Ak združenie obcí v tejto činnosti po určenej
lehote pokračuje, obvodný úrad v sídle kraja vydá rozhodnutie o jeho rozpustení. Proti
tomuto rozhodnutiu možno poda opravný
prostriedok na súd. Ak združenie obcí zaniká rozhodnutím súdu, súd v rozhodnutí súčasne určí likvidátora – vypúš a sa.
(5) Združenie obcí sa zrušuje s likvidáciou okrem zrušenia združenia obcí zlúčením s iným združením obcí. Na likvidáciu združenia obcí sa primerane vz ahuje
osobitný predpis.
(6) Združenie obcí zaniká d om jeho výmazu z registra združení obcí obvodným
úradom v sídle kraja.
(Z materálu pripraveného Kanceláriou
ZMOS sprac. bo)
Dokončenie v budúcom čísle ON.
14/ON č. 10, 9. marec 2010
CESTOVNÝ RUCH
Študentský workshop na medzinárodnom ve trhu cestovného ruchu ITF Slovakiatour - 1
Budúci manažéri o možnostiach
hendikepovaných v domácom turizme
Na 16. ročníku medzinárodného ve trhu cestovného ruchu ITF Slovakiatour v bratislavskej Inchebe prezentovali študenti 4. ročníka Ekonomickej univerzity v Bratislave,
katedry služieb a cestovného ruchu, na workschope svoje práce, zamerané na manažment cestovného ruchu v regiónoch a samosprávnych krajoch Slovenska s dôrazom
na mladých a zdravotne handicapovaných účastníkov domáceho cestovného ruchu.
Banská Štiavnica, prvé slovenské mesto, zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva.
Odborným garantom projektu, ktorý ešte sonálu, sociálne neprispôsobivých obyvatestále prebieha, je prof. JUDr. Ludmila Noov, málo zahraničného kapitálu, zastarané
vacká, PhD., zo spomínanej katedry Ekono- turistické značenie a zdôraznili aj potrebu
mickej univerzity v Bratislave. Organizačným revitalizácie prostredia. Medzi príležitosti
garantom bol externý pracovník katedry Ing. kraja spomenuli vodný potenciál, inkubátoJuraj Kerekeš. Na prezentácii mala hojné zastúpenie odborná verejnos (vyše 120 účastníkov). Všetkých privítal doc. PhDr. Stanislav
Benčič, PhD., moderátor workshopu. Zaujímavé aktivity, ktoré organizuje katedra, a
aj jej odborné zameranie s väzbou na budúcnos predstavil doc. Ing. Pavol Plesník,
PhD., vedúci katedry. Prof. Ludmila Novacká priblížila zameranie projektu. Potom už
študenti postupne predstavili svoje práce
pod a jednotlivých vyšších územných celkov. Venovali v nich pozornos napríklad aj
inštitucionálnemu zabezpečeniu cestovného
ruchu, súkromno-verejným partnerstvám,
nástrojom inančnej podpory, zaujímavostiam regiónu a svoje poznatky zhrnuli do odporúčaní. Čo nás zaujalo na prezentáciách
jednotlivých tímov.
Na hodnotenie Košického samosprávneho kraja použili študenti SWOT analýzu. Medzi silné stránky kraja zaradili jeho polohu,
dobré podmienky na rekreáciu, šport (vrátane
vodných a horských odvetví), turistiku, prírodné bohatstvo, kultúrne a historické pamiatky,
vinohrady, cyklotrasy a možnosti ubytovania.
Medzi slabé stránky zaradili nedostatok možností pre invalidov, nedostatočnú infraštruktúru, slabú propagáciu cestovného ruchu
( alej CR), nedostatok kvaliikovaného per- Exponát v skanzene v Zuberci.
ry, vypracovanie informačného systému CR,
kúpele, geotermálnu vodu, rekvaliikáciu,
čerpanie z eurofondov, dobudovanie dia nice
D1 a spoluprácu mikroregiónov. Medzi najväčšie riziká kraja patria nedostatok inančných zdrojov, byrokracia, jazyková bariéra,
nezamestnanos , zahraničná konkurencia,
vandalizmus a únik pracovných síl. Odporúčania pre región charakterizovali na okolí
prírodného jazera Morské oko v CHKO Východné Karpaty. Pre hendikepovaných by sa
tu mohli organizova výlety na zapožičaných
chodníkových vozíčkoch (za poplatok alebo
zdarma), elektrických bugynách, manuálne
ovládaných vozíkoch. Upozor ujú, že v zahraničí vyrábajú pre telesne postihnutých turistov aj detailné mapy s popisom cestičiek a
presným stúpaním povrchu, aby vedeli, kam
smú ís a kam je to už nebezpečné. Mapy by
našli využitie aj v tomto projekte. Vhodné by
bolo vybudova tu špeciálny turistický okruh
na rovnejšom teréne. Vozíčkari by robili turistiku a popri tom by mohli počúva výklad
sprievodcu napríklad o faune a lóre.
V Prešovskom samosprávnom kraji upozor ujú na memorandum o spolupráci pri
rozvoji turizmu, ktoré 14. októbra 2009 podpísalo viac ako 30 subjektov. Zámerom je
zvidite ni región a jeho aktivity pod jednou
značkou, zvýši výkonnos turizmu a jeho
konkurencieschopnos . Hlavnými oblas ami
spolupráce sú legislatíva a inštitucionalizácia turizmu, marketing a propagácia, životné
prostredie, udské zdroje a zamestnanos ,
dopravná infraštruktúra, informatizácia a investície do turizmu. Zúčastnené strany sa
dohodli na vzájomnej informovanosti, tvorbe
spoločných projektov zameraných na rozvoj
turizmu v kraji a aktívnej spolupráci štátnej
správy, samosprávy a súkromného sektora.
Zainteresovanými sú predseda PSK, predseda ZMOS, generálna riadite ka SACR,
predstavitelia samosprávy z PSK a miestne
subjekty cestovného ruchu. Ke že na území kraja sa nachádzajú tri národné parky Nízke Tatry, Slovenský raj a TANAP, sú tu aj
cESTOVNý RUcH/žIVOTNé PROSTREDIE
ubytovacie možnosti pre telesne postihnutých, ktoré sp ajú požadované štandardy
E (predovšetkým vo Vysokých Tatrách).
Žilinský kraj má štyri atraktívne regióny severopovažský, liptovský, oravský a turčiansky. V ponuke stravovacích a ubytovacích
služieb riešitelia navrhujú rozšíri možnosti
ubytovania s bezbariérovým prístupom a
lacnejšieho ubytovania a stravovania pre
mladých udí. Skvalitneniu dopravy v mestách by pomohli nové dopravné prostriedky
s možnos ou prepravy udí s pohybovými
problémami. Kraju chýba nová ponuka atrakcií, ktorá by prilákala väčší počet návštevníkov, najmä mladých a rodín s malými de mi
a viac atrakcií s možnos ou bezbariérového
prístupu. Súkromno-verejným partnerstvám
pri spolupráci na projektoch odporúčajú zamera sa na spoluprácu čo najväčšieho počtu miest a podnikov CR v záujme propagácie
ŽSK ako celku a nadviaza v tom na činnos
klastrov v kraji, využíva alternatívne zdroje inancovania na dobudovanie dopravnej,
cestnej a občianskej infraštruktúry s prihliadnutím na zdravotne postihnutých a zavádza
systém kvality na zvýšenie úrovne poskytovaných služieb v CR. Pod a názoru študentov mestá by mohli participova na alšom
vzdelávaní pracovníkov podnikov CR a obce
by mali dosta podporu na reštaurovanie
kultúrnych pamiatok, ktoré sú v súkromnom
vlastníctve, za čo by ich majitelia sprístupnili
pre verejnos .
O niečo slabšie sa popasoval (alebo to
bol len nedostatok prezentácie?) s úlohou
tím študentov, ktorý hodnotil Banskobys-
trický samosprávny kraj. V časti venovanej
súkromno-verejným partnerstvám a projektom vymenoval medzinárodné partnerstvá
BBSK. Je ich devä v šiestich krajinách.
Študenti zmapovali aj združenia cestovného
ruchu (čo urobili aj ich kolegovia v ostatných
krajoch) a vymenovali naj... slovenského,
ON č. 10, 9. marec 2010/15
európskeho a svetového významu. Nič podstatnejšie sme sa z tejto prezentácie nedozvedeli.
Dokončenie v budúcom čísle ON
(žo)
Snímky: internet
Hotel Sorea Baník Štrbské Pleso má až pä izieb pre zdravotne hendikepovaných turistov.
V Prešove sa začal pilotný projekt
na obnovu verejného priestoru
Na Slovensku sa realizuje projekt Mestské priestory – zvýšenie atraktivity a kvality
mestského prostredia (UrbSpace), ktorého hlavným cie om je zlepšenie životného
prostredia v mestách vo všeobecnosti, a to prostredníctvom zvýšenia kvality verejných priestorov. Vedúcim partnerom projektu je organizácia Regionálne environmentálne centrum (REC Slovensko).
Zúčast uje sa na om13 partnerov z 8
členských štátov EÚ (z Talianska, Slovinska, Ma arska, Rakúska, Nemecka,
Po ska, Slovenska a Českej republiky).
Projekt je inančne podporený z Operačného programu Stredná Európa. Cie sa
dosiahne za pomoci nasledovných aktivít:
n vytvorením Spoločnej stratégie a nástrojov tvorby kvalitných urbánnych
priestorov so zapojením verejnosti za pomoci participatívneho plánovania a zárove so zoh adnením kritérií dostupnosti
n overením Spoločnej stratégie a nástrojov tvorby kvalitných urbánnych priestorov na pilotných projektoch u jednotlivých
partnerov
15 obnovených mestských priestranstiev v regióne strednej Európy
V súčasnosti sa, po teoretickej práci na tvorbe Spoločnej stratégie tvorby
a obnovy kvalitných urbánnych priestorov, prechádza k overeniu tejto stratégie
na pilotných projektoch. Na Slovensku
sa bude pilotne rieši priestor vnútrobloku okolo Obchodného centra Centrál na
Sídlisku II v Prešove. Celková ilozoia
obnovy tohto priestoru spočíva v dodržaní základných aspektov stratégie
tvorby a obnovy verejných priestorov,
ktoré sa zameriavajú na environmentálnu oblas , oblas dostupnosti, vhodného
dizajnu a výberu materiálov, prevenciu
pred kriminalitou a zárove podčiarkujú
aspekt zapojenia verejnosti od samotného začiatku obnovy. Aj z tohto dôvodu v Prešove už začali oslovova miestnych obyvate ov (aj sprostredkovane s
pomocou škôl, miestnych podnikate ov,
knižnice a pod.). V najbližšej budúcnosti
sa budú robi viaceré sprievodné aktivity pre verejnos (sú až pre deti, anketa,
n
spoločné plánovacie stretnutia). O priebehu projektu bude verejnos pravidelne
informovaná prostredníctvom propagačných letákov, plagátov, cez internet at .
Zrevitalizovaný priestor bude odovzdaný na prelome rokov 2010/2011. Okrem
Mestského úradu Prešov, odd. hlavného
architekta budú na projekte spolupracova aj študenti z Technickej univerzity vo
Viedni, a to osobitne v projektovej fáze
– pri vypracovávaní návrhov a dizajnu
verejného priestoru.
Projekt UrbSpace by mal napomôc aj
čo možno najväčšej výmene odborných
znalostí a skúseností a transferu aktuálnych dobrých postupov obnovy mestských priestorov. Viac informácií o projekte je na web stránke www.urbanspaces.
eu a na blogu www.presovskepriestory.
blogspot.com.
(hud)
16/ON č. 10, 9. marec 2010
SAMOSPRÁVA
Transparentné mesto posunulo Martin v OSN
do druhého kola
aby ju kontrolovali a aktívne sa
zapájali do verejného života.
Ocenenie organizácie spojených národov za verejnú službu
je najprestížnejším medzinárodným uznaním inovátorstva a kvality vo verejnej službe. Ude uje sa
v štyroch kategóriách za tvorivé
úspechy a príspevky podporujúce
efektívnejšiu a zodpovednejšiu
verejnú správu a riadenie v krajinách celého sveta. Organizácia
spojených národov sa od roku
2003 týmto spôsobom snaží propagova úlohu profesionality a nápaditosti vo verejnej službe. Ví azi
sú každoročne ocenení 23. júna,
v de , ktorý OSN vyhlásila za De
verejných služieb. Týmto d om
chce oslávi hodnotu a význam
verejnej služby, zdôrazni prínos
verejnej služby v procese alšieho rozvoja a napredovania, či
povzbudi mladých udí k tomu,
aby h adali uplatnenie a možnosti kariérneho postupu vo verejnej
sfére.
Martin so svojím projektom Transparentného mesta postúpil do druhého kola prestížnej sú aže OSN o ocenenie za verejnú službu v kategórií podpora transparentnosti, zodpovednosti a prístupnosti vo verejnej sfére. Medzi alšie podmienky, ktoré v tejto fáze sú aže musí mesto Martin
splni , je aj dokladovanie podporných stanovísk. Transparentné mesto už získalo oiciálnu podporu ambasády Spojených štátov amerických a Republikovej únie zamestnávate ov.
Primátor Martina Andrej Hrn- nu tých, ktorí by privítali realizáciu k dispozícií všetky zmluvy a faktúčiar prišiel s radostnou správou: podobného projektu aj v iných ry, informácie o ponukových ko„Chcem poteši nielen Martinča- samosprávach či na celoštátnej naniach a obstarávaniach mesta,
nov, ale aj všetkých obyvate ov úrovni.
procesoch prijímania a výberu
Slovenska, ktoré už v tejto chvíli
Príprava projektu Transpa- nových zamestnancov, rozpočte,
reprezentujeme, skvelou správou. rentné mesto sa začala ešte v júli prerozde ovania dotácií či etický
Náš projekt Transparentné mesto 2008 a do praxe ho mesto Mar- kódex zamestnancov a volených
postúpil v prestížnej sú aži Or- tin začalo zavádza v júni 2009. predstavite ov. V júli 2009 mesto
ganizácie spojených národov do Transparentnos mesto začalo spustilo elektronické aukcie,
druhého kola. Už len to, že sme zavádza v 17 politikách, ktoré mu v aka ktorým v ažkých časoch
boli nominovaní a prešli cez via- pomohla vytypova Transparency hospodárskej a inančnej krízy
ceré kolá svedčí, že náš projekt International Slovensko ako najri- šetrí pri verejných obstarávaniach
zaujal nielen domácu verejnos , zikovejšie pre vplyv možného ko- takmer tretinu predpokladaných
ale je pozitívne vnímaný aj v ce- rupčného správania. Okrem iného nákladov. V týchto týžd och radlosvetovom meradle. A to už je v rámci projektu mesto spustilo nica masívnou kampa ou vyzýva
ve ké ocenenie pre naše mesto. vlastný elektronický aukčný dom svojich občanov sloganmi „Pozrite
Som ve mi rád, že sme dostali a webovú stránku www.transpa- sa vašej samospráve pod pokrievpodporné stanoviská z americkej rentnemesto.sk. Tu sú nepretržite ku!“ a „Nám do hrnca vidí každý.“,
(pet)
ambasády a Republikovej únie
zamestnávate ov
Slovenska,
ke že tie sú jednou z podmienok
v sú aži. Preto chcem vyzva aj
Po dohode so starostom MČ Košice-Juh začala spoločnos MKM STRED z Družstevnej pri Hornáde
iné organizácie, združenia, tretí
sektor, ak sa im náš projekt páči, 25. februára so skúšobným predajom surového kravského mlieka pre obyvate ov Košice-Juh, z mobilaby nám poslali svoje podporné ného automatu – automobilu typu RENAULT MASTER. Expresná mliekáre bola pristavená cez obed
na parkovisku pred bývalým OC Astória, kde si
stanovisko.“
Pre podporné stanoviská za- obyvatelia Juhu mali možnos zakúpi domáce
viedlo mesto vlastnú sekciu na kravské mlieko za € 0,60 (predajca mal k dispowebovej stránke projektu. Vyzý- zícii aj f aše za 0,20 €). Cie om predaja mlieka
va organizácie a združenia, aby prostredníctvom mobilného automobilu je zvýši
v prípade, ak si myslia, že protiko- dostupnos mlieka väčšiemu množstvu zákazrupčná iniciatíva môže by nielen níkov, tým aj zvýši objem predaného mlieka.
Predpokladalo sa, že od stredy 3. marca
pre samosprávu, ale aj spoločnos
užitočná, vyjadrili projektu podpo- bude pojazdná mliekáre premáva v pracovru. Na nahliadnutie sú tu prístup- ných d och denne od 9.00 h po mestskej časti
né aj podporné stanoviská, ktoré Juh. Automobil bude pristavovaný na sídlisku
projekt už získal. Sú jednou z pod- Železníky – OC Miškovecká, na parkovisku
mienok, ktoré v rámci kandidatú- pred bývalou OC Astória, na Južnej triede 2 –
ry musí mesto plni . Návštevníci pred Domom techniky a na parkovisku oproti
stránky majú možnos kliknutím Fakultnej nemocnici.
(vn)
priamo na stránke rozšíri skupi-
Mliečny expres v Mestskej časti Košice-Juh
Do Svetového d a sprievodcov sa zapojili aj Košice
Aj mesto Košice sa opä zapojilo do organizovania Svetového d a sprievodcov. „Ide o celosvetové podujatie bezplatného sprevádzania turistov a obyvate ov miest pri príležitosti Svetového d a sprievodcov. Na Slovensku sa koná od roku 2004, tento rok teda už po siedmykrát.
V metropole východu možnos
zúčastni sa na štyroch bezplatných prehliadkach mesta využilo
aj napriek nepriazni počasia približne 300 fanúšikov turizmu a histórie z Košíc i okolia. Prehliadky
sa konali v slovenskom jazyku.
Najväčší záujem bol už tradične
o Dóm sv. Alžbety a Kaplnku sv.
Michala. Účastníkov podujatia
zaujala vo ve kej miere aj ponuka
prehliadky Historickej radnice, ktorá nie je počas roka verejne sprístupnená a Dolná brána, ktorá je
otvorená len v letných mesiacoch.
Skupiny do tajov histórie, pamiatok a stavieb mesta zasväcovali
skúsení sprievodcovia Alžbeta
Czimová, Marta Szentirmaiová,
Mária Vajová a Milan Kolcun,“
uviedla Amália Sta ová z Informačného centra mesta Košice.
akujeme všetkým, ktorí sa aj
napriek počasiu na prehliadkach
zúčastnili, ale najmä sprievodcom, ktorí bez nároku na inančnú
odmenu ponúkli obdivovate om
a nadšencom mesta profesionálny
výklad a vtiahli ich do histórie a tajov pamiatok a stavieb mesta.
V tomto roku sa do organizovania bezplatného sprevádzania
turistov a obyvate ov zapojilo 14
miest Slovenska. Na prehliadkach
sa zúčastnilo spolu 1 823 osôb,
ktorým svoje služby bezplatne poskytlo 109 sprievodcov a 2 lektori.
(ts MMK)
Snímka: archív mesta
BEZPEČNOS OBcí
Ako zníži hrozbu padania snehu
zo striech domov?
ON č. 10, 9. marec 2010/17
Tohtoročná zima so sebou priniesla množstvo snehu. Lyžiari mali z vydarenej sezóny rados ,
ale sneh nemusí spôsobova len potešenie. Môže by aj vážnou hrozbou. Prípadov zranení, zničených áut či polámaných striech je čoraz viac. Ak vám padajúci sneh zo strechy spôsobil poranenie
či poškodil vaše motorové vozidlo, žiadajte odškodnenie. Odmieta vám majite objektu škodu
nahradi ? Obrá te sa na súd.
Za škodu spôsobenú pádom strešných rovín strmším ako 25 sledne ju aj poškodi ,“ hovorí
snehu zo strechy je zodpoved- stup ov zachytávač zosúvajú- Eduard Jamrich. Dôraz treba
ný majite objektu. Jeho povin- ceho sa snehu. V súčasnosti klás najmä na miesta s najväčnos ou je sneh odprata , a to na existuje nieko ko druhov sne- ším rizikom poškodenia (strešné
vlastné náklady. Pri nesplnení hových zachytávačov. Osvedči- okná, vikiere a pod.). V prípade,
povinnosti môže majite objektu li sa najmä zábrany umiestnené že sneholamy na strechu neudosta pokutu do sumy 33 eur. a rovnomerne rozložené po ce- miestnime, môže zosúvajúci sa
Na streche či snehových zachy- lom povrchu strechy. „Vhodné sneh poškodi strešné prestupy,
távačoch sa preto neoplatí šet- je kombinova líniové sneho- strhnú strešné ž aby či poškori . V prípade, že majite upred- lamy s bodovými, ktoré tvoria di strešnú krytinu pri odkvape.
nostní lacnejšie a podomácky protisnehové škridly a háky. Lí- Odporúča sa tiež upevnenie
vyrobené zábrany, môže za to niové zachytávače snehu môžu ž abov a zvodov dimenzova
draho zaplati . V prípade úra- v niektorých prípadoch vytvára
na hmotnos snehu. V prípazov a škôd na cudzom majetku ve ké návaly snehu, ktoré môžu de, že je strecha nesprávne
sa výška odškodnenia môže pre aži lokálne krytinu a ná- konštrukčne riešená, môže pri
vyšplha ve mi vysoko.
Venujte strechám
pozornos
Strechám treba v zimnom
období venova
dostatočnú
pozornos . „Aby sa predišlo
možným poruchám zapríčineným extrémnym snehovým zaažením, je dôležité dodržiava
zásady správneho návrhu a
realizácie striech,“ hovorí Miroslav Petrech, obchodný riadite
spoločnosti Icopal. Pri návrhu
treba prihliada k polohe objektu, tvaru striech a celkovej
prevádzke v objekte. „Iný je
návrh strechy v horských oblastiach, kde môže by dovolený
sklz snehu (treba však upravi
prevádzku okolo objektu) a iný
je návrh v zastavanom území,
kde padajúci sneh môže ohrozi chodcov a dopravu,“ hovorí
Ing. Eduard Jamrich, predseda
Cechu strechárov Slovenska.
Predís škodám, ktoré môže
spôsobi sneh, možno prostredníctvom protisnehovej ochrany.
Tú pod a normy STN 73 1901
Navrhovanie striech navrhuje
projektant. Urči za aženie strechy snehom možno prostredníctvom máp snehových oblastí, kde je pre každú oblas
určená zodpovedajúca hodnota
zistená na základe dlhoročných
výpočtov. Na väčšine územia
dosahuje za aženie vplyvom
váhy hodnoty nad 100 kg/m2, v
horských oblastiach je hodnota
za aženia 200 kg/m2.
Šikmé strechy potrebujú
protisnehovú ochranu
Protisnehová ochrana je nevyhnutnou súčas ou šikmých
striech. Pod a vyhlášky ministerstva životného prostredia
č. 532/2002 musí ma šikmá
strecha stavby so sklonom
ve kom množstve snehu a jeho
hromadení na okrajoch strechy
dochádza aj k zatekaniu vody
do vnútorných priestorov.
Pravidelná kontrola
a údržba plochých
striech
Ploché strechy sú z h adiska
snehovej zábrany a padania
snehu zo strechy bezproblémové. V aka nízkemu sklonu
týchto striech je hrozba menšia,
dokonca minimálna. Na druhej
strane, pri plochých strechách
sa zvyšuje najmä riziko preborenia v dôsledku snehovej
zá aže, prípadne zatečenia
strechy pri roztápaní snehu na
jar. „Ak sa však navrhne vhodný tvar strechy bez vysokých
atík a strešných nadstavieb,
potom je obmedzená aj výška
snehovej vrstvy na plochých
strechách. Týmito opatreniami
bránime ukladaniu snehu na
plochej streche,“ hovorí Eduard
Jamrich.
Zima a sneh dokážu strechu
a jej skladbu poriadne preveri . Predovšetkým pred a po
zimnom období treba plochej
streche venova náležitú pozornos . Striedavým roztápaním
snehu cez de a jeho zam zaním v priebehu noci totiž dochádza k vzniku adovej masy.
Pri jej pohybe môžu vzniknú
na plochej streche lokálne poruchy, ktoré treba v pravý čas
odstráni a zabráni tak zatekaniu. V prípade, že sneh predsa
strechu poškodí, je nutné prejs
k okamžitej rekonštrukcii. Na
opravu plochej strechy možno
použi asfaltované pásy, plastové fólie a hydroizolačné fólie na
báze kopolymérov, polyolefínov
a asfaltov. „Vhodnými materiálmi na rekonštrukciu plochých
striech sú modiikované asfaltované pásy s hrebe ovým proilom. Ich výhodou je možnos
opracovania v náročnejších klimatických podmienkach, ale aj
nižšou spotrebou plynu a vyššou úsporou času pri natavení
v porovnaní so štandardnými
pásmi s hladkým spodným povrchom,“ hovorí Miroslav Petrech.
Rekonštruova plochú strechu
však možno aj prostredníctvom termoplastických fólií. Pri
kladení fólií nemožno zabúda
na zásadu oddelenia fólie od
ostatných vrstiev geotextíliou
a zabráneniu jej styku s asfaltovanými pásmi či polystyrénom.
Na účinky snehu však treba
pamäta už pred samotnou realizáciou strechy. Vyššie počiatočné náklady na protisnehové
opatrenia sa vám v budúcnosti
určite vrátia.
Silvia NEUROČNÁ
Ilustračné snímky: internet
18/ON č. 10, 9. marec 2010
KULTÚRA
Turzovský vrabčiak 2010 vstupnou bránou na najväčšie festivaly v Česku a na Slovensku
Z Kysúc na Moravského vrabca aj legendárnu Portu
V Turzovke sa 20. februára uskutočnil 5. ročník sú ažnej prehliadky folk, country, worldmusic
a príbuzných žánrov Turzovský vrabčiak 2010. Prehliadka je vstupnou bránou na najväčšie festivaly tohto žánru v Čechách a na Slovensku.
Už druhý raz si prišli do Tur- honorované vystúpenie na feszovky vybra tých najlepších tivale Drotária 2010, 2. miesto
pesničkárov zo Slovenska aj patrilo zoskupeniu A29 zo Žiliny,
organizátori legendárneho fes- 3. miesto získala skupina Mince
tivalu Porta v Ústí nad Labem. vo fontáne z Liptovského MikuZ celkového počtu 10 účastníkov láša a na 4. mieste sa umiestnila
sa do inále Moravského vrabca skupina Slnovrat z Bardejova.
na základe odporúčania odborCenu primátora mesta Turnej poroty prebojovali 4 kapely. zovka získala speváčka Iva
Na 1. mieste sa umiestnila kape- Kindrenayová zo skupiny Mince
la Edo Klena a Klenoty z Prešo- vo fontáne. Na Portu do sú ava, ktorá okrem postupu získala že interpretov postupujú Edo
hudby, dokonca sme boli prekvapení účas ou skupín, ktorí sú na
Slovensku považovaní za stálice
hudobnej scény. Mesto Turzovka sa tak, prostredníctvom tohto
podujatia, stalo v tento februárový víkend centrom hudobného
Cenu sympatie si v Turzovke prevzal Edo Klema (vpravo).
Klena a Klenoty a žilinská A29. diania na Slovensku, miestom,
V autorskej sú aži Porty budú kde prichádzali skupiny z ceSlovensko reprezentova pies- lého Slovenska a organizátori
ne „O jeseni“ skupiny Edo Klena hudobných festivalov,“ povedali
a Klenoty a „Daniela“ v podaní o sú ažnej prehliadke organizázoskupenia Mince vo fontáne. tori Agáta Machovčáková a Ján
Organizátori Moravského vrab- Schütz. Organizátormi podujatia
ca tu každoročne ude ujú Cenu boli Kultúrne a spoločenské stresympatie – tú tohtoročnú si pre- disko v Turzovke v spolupráci
vzal Edo Klena.
s mestom Turzovka.
„Potešilo nás, že 5. ročník
Kamil KOBOLKA,
Turzovského vrabčiaka bol doprednosta MsÚ
teraz najkvalitnejší, čo sa týka
Alibabky z Vitanovej.
udí privábila na námestie aj vô a zabíjačkových špecialít
Do koša prispel aj primátor
Tradície posledného fašiangu sa v ostatných rokoch presúvajú z našich obcí do miest, kde
si udia tiež chcú priblíži bujarú atmosféru posledného d a pred pôstom. V žiari nad Hronom si
v už po druhý raz spestrili program pravou zabíjačkou priamo v strede mesta.
Fašiangový sprievod na čele
s richtárom, ktorý začal svoje putovanie naprieč mestom
od mestského kultúrneho centra, pozýval občanov na kultúrny
program, v ktorom aj tento rok
dominovala mužská spevácka
skupina Sekera. A tá vždy dokáže vytvori tú pravú atmosféru a strhnú účastníkov nielen
do spevu, ale aj tanca. Pestrá
plejáda maškár a krojovaných
účastníkov roztancovala námestie a neobišla ani primátora
mesta Ivana Černaja. Nechýbali
tradičné šišky a výborná domáca
pálenka.
Tí, ktorí si prišli túto atmosféru
vychutna na Námestie Matice
slovenskej, boli milo prekvapení.
Prasiatko, zavesené na trojnožke sa pomaly, ale isto poddávalo
šikovným rukám mäsiara a jeho
časti putovali k alším pomocníkom, ktorí pripravovali rôzne
zabíjačkové pochú ky. Vytápajúca slanina sa v kotli menila na
hnedasté oškvarky, no aj na tie
si bolo treba ešte počka , podobne ako aj na chutné hurky
a klobásky. Rôzne mäsové špeciality a alšie pochu ky však
bolo možné konzumova už počas programu. Ten asi po hodine
znova pokračoval sprievodom
naprieč mestom a do koša, ktorý
niesol jeden z fašiangovníkov,
pribúdali darčeky, medzi ktorý-
mi nechýbala ani f aša s „ohnivou vodou“ od primátora. Pestrý
program pokračoval v priestoroch mestského kultúrneho centra. Účinkovali v om domáci
umelci, dychová hudba Žiaranka, cimbalová hudba, FS Hron a
členovia MFS Sekera. Hos ami
programu boli Martin Jakubec,
Zdeno Sychra, Lýdia Volejníčková, O ga Szabová a Jadranka.
Symbolické pochovávanie basy
o polnoci ukončilo síce obdobie
fašiangov, no zábava pokračovala až do skorého rána.
Text a snímky: Jozef RUS ÁK
Z REgIóNOV/INZERcIA
ON č. 10, 9. marec 2010/19
Jubilant z obce Osadné
Starosta pohraničnej obce Osadné Ladislav Mikuláško začínal ako tajomník miestneho národného výboru. Roky ho povahovo nezmenili. Ak treba spoluobčanom v niečom pomôc ,
vždy rád vyjde v ústrety. Ke sa stal starostom, dedina toho ve a potrebovala.
Najprv sa v Osadnom postaral o vybudovanie kultúrneho
domu, nové priestory pre obecný úrad, obchod i pohostinstvo,
pamätníka obetiam druhej svetovej vojny, o vynovenie miestnych ciest, zavedenie zemného
plynu, obnovu verejného osvetlenia, namontovanie nového
miestneho rozhlasu. Popri tom
zabezpečil celý rad alších úloh
pre plynulý chod a život dediny.
Starostovi sa tiež podarilo
vybavi prostriedky z európskych fondov na výstavbu turistického chodníka z dediny až na
hranicu s Po skom, ktorý je prístupný celý rok a turisti ho plne
využívajú. V Osadnom umiestnili aj originálnu informačnú
tabu u so sochou stojaceho
medve a, symbolu Rusínov,
väčšinových obyvate ov obce.
Vytvoril ju nebohý ubo Birka
zo Sniny. Návštevníkov informuje o dedine v slovenskom,
ruskom, po skom a anglickom
jazyku. Starosta už dávnejšie
nadviazal družbu a spoluprácu
s po skou Cisnou, ktorá spočíva
hlavne v organizovaní festivalu
zahraničnej spolupráce, ktorý
sa teší obojstrannej pozornosti.
Jeden rok je v Osadnom a druhý v Cisne,
S ThDr. Petrom Sorokom,
duchovným pravoslávnej cirkvi,
dbal na vynovenie krypty v
miestnom bohostánku, kde sú
uložené ostatky okolo 1 600
väčšinou ruských vojakov, ale
aj Rakúšanov, Ma arov, Nemcov, Slovákov, Čechov a Srbov, ktorí padli v prvej svetovej
vojne. Na jej obnovu inančne
prispela Ruská federácia vyše
miliónom korún. Ocenením ich
snahy bol akovný list Sergeja
Lavrova, ministra zahraničných
vecí Ruskej federácie.
Vynovená krypta, dva vzácne chrámy božie a prírodné
zvláštnosti chotára plne zaujali
známeho režiséra Marka Škopa, a tak tento autor dokumentu
o obyvate och Šariša s názvom
Iné svety, nakrútil nádherné dielo aj o tejto dedine. O jej „politike“ na konci „Európskej únie“, v
ktorom predstavil bežné starosti a radosti predstavite ov obce
i ostatných jej obyvate ov. Film
zví azil vlani na festivale v Karlových Varoch a už sa premieta
v kinách.
Ladislav Mikuláško dbá aj
na činnos rôznych miestnych
organizácií. Ve kú pozornos
venuje najmä ZO SZPB, ktorej
predsedom je Vasi Drančák. Jej
členom pomáha vo všetkom, čo
treba – v príprave materiálov na
Výzva na čerpanie dotácií z Európskej únie
Operačný program životného prostredia (www.opzp.sk), vydal 2.2.2010 výzvu k prioritnej osy 4:
Odpadové hospodárstvo. S operačnými cie mi: 4.1 Podpora aktivít v oblasti separovaného zberu.
4.2 Podpora aktivít na zhodnocovanie odpadov.
Všetky obce na Slovensku mu- separova je biologický odpad, téroch doma kompostujú vlastný
sia pod a nariadenia Európskej táto zložka je často opomínaná. biologický odpad. Neskôr ho vo
únie separova jednotlivé zložky Možnos , ako tento odpad sepa- forme kvalitného kompostu spätodpadu.
rova , je decentralizovaný spôsob ne využijú v domácnosti.
Ve mi jednoducho je možné se- kompostovania. To znamená, že
Priekopníkom v domácom komparova komunálny odpad (sklo, každý obývaný dom v obci dosta- postovaní, pilotným projektom,
papier, plasty, ...), pomocou zvo- ne jeden biokompostér do domác- ktorý sa uskutočnil na Slovensku
nových kontajnerov ECOBELL nosti. Tento spôsob kompostova- je obec Nedožery - Brezany. Pre
1300. Prevedenie kontajnerov má nia je pre obec z dlhodobého h a- starostu JUDr. Martina Mokrého,
najvyššiu kvalitu. Zhotovené sú diska udržate ný a alšie režijné to nebol jednoduchý projekt. Ale
z polyetylénu, polyetylén má bez- náklady sú ve mi nízke - takmer v aka svojej šikovnosti bolo zakonkurenčné fyzikálne vlastnosti, žiadne.
čiatkom roku 2010 v obci umiestoproti sklolaminátovému prevedeObyvatelia si v týchto kompos- nených 750 kompostérov, spoločniu. Polyetylén nestráca pružnos
ani pri nízkych poveternostných
teplotách. Nosná konštrukcia kontajnerov je zhotovená s povrchovou úpravou z pozinkovanej oceli.
Biokompostér 1300L
Celému kontajneru tieto vlastnosti
materiálov zabezpečujú bezkonkurenčné kvalitatívne vlastnosti,
dlho trvajúcu životnos a hlavne
100 % recyklovate nos .
Na kontajnery je možné získa
podporu z programu 4.1. Podpora aktivít v oblasti separovaného
zberu.
alšou zo zložiek, ktorú treba
Ekoprogres v. d., Trenčín
Zamarovská 260
Zamarovce
911 05 Trenčín
Tel./fax: +421 32 744 18 89
Mobil: +421 911 168 546
+421 903 705 488
[email protected]
Ekoprogres v. d., Trenčín
obchodné oddelenie Nitra
Cabajská 28
949 01 Nitra
Tel./fax: +421 37 651 20 35
Mobil: +421 903 740 708
[email protected]
Ekoprogres Dunajská Streda, s. r. o.
Kračanská cesta 785/41
929 01 Dunajská Streda
Tel.: +421 31 552 43 61
Fax: +421 31 552 87 95
Mobil: +421 911 432 337
[email protected]
schôdzu, referátov na oslavy a
pod. Ke že značnú čas členov
tvoria prestárnutí občania, členovia výboru v spolupráci so
starostom im ochotne vybavujú
liečenie, umiestnenie do domova dôchodcov či opatrovate skú
službu. Aj ich navštívia, urobia
nákup a potešia v ich osamelosti. Starosta nezabúda ani
na jubilantov. Pozýva ich na
obecný úrad a pri družnom posedení odovzdá kyticu kvetov a
spomienkový darček.
Starosta Osadného sa v
uplynulých d och dožil 60 rokov. Pri tejto príležitosti ho prijal dr. Vasi Gavula, prednosta
Obvodného úradu v Humennom, za prítomnosti zástupcu
Ing. Jána Tomčíka, poprial mu
všetko najlepšie a odovzdal
mu akovný list za dobre odvedenú prácu a spomienkový darček. Dodajme ešte, že
Ladislav Mikuláško je na čele
dediny už najdlhšie nielen v
okrese Humenné, ale možno
aj na Slovensku. A to už niečo
znamená!
Jozef HRUBOVČÁK
ne so štiepkovačom, kompostovacím strojom a traktorom, ktoré
slúžia obyvate om celej obce.
V prípade, že sa obec v minulosti uchádzala o dotácie z Envirofondu, Recyklačného fondu a
žiadala o dotácie na kontajnery
na triedený zber, biokompostéry,
zberný dvor a podobne a nebola
obec úspešná, poprípade čaká na
dotáciu, kým bude ma fond opä
peniaze, má možnos požiada
o dotáciu z Európskej únie s využitím operačných cie ov 4.1, alebo
4.2. Projekty sa navzájom nevylučujú, len si obec zvýši pravdepodobnos získa dotácie.
Čas na predkladanie žiadostí
sa kráti, termín na predkladanie
nových projektov je do 5. 5. 2010!
Naša spoločnos Ekoprogres
v.d., ktorá je výrobcami kontajnerov na triedený zber, biokompostérov, čistiarní odpadových vôd
a iných ekologických výrobkov
vám vie komplexne zabezpeči
poradenstvo, spracovanie, pripravenie a predloženie projektu na
Európske dotácie.
Nie nadarmo sa hovorí: „ Kto projekt nepredložil, nevyužil šancu!“
Bc. Martin MIČO
obchodný manažér,
Ekoprogres v. d.
Ekoprogres Stará ubov a, s. r. o.
Popradská 22
064 01 Stará ubov a
Tel.: +421 52 432 48 71
Fax.: +421 52 428 22 81
Mobil: +421 903 740 703
+421 903 597 370
[email protected]
20/ON č. 10, 9. marec 2010
Z REGIÓNOV
Slovenské a rakúske materské školy
uzatvárajú partnerstvá
Projekt Interkulturálne vzdelávanie detí a dospelých prebieha už druhý rok v 68
slovenských a rakúskych materských školách. Jeho nosnou aktivitou je vyučovanie
slovenského a nemeckého jazyka našich najmenších spoluobčanov. Vyučovanie je
súčas ou druhej etapy projektu s názvom „Partnerstvá materských škôl v pohraničných oblastiach - výučba slovenčiny a nemčiny hravou formou“.
Prvá čas tejto etapy sa stala hlavnou témou pod a slov Z. Pukančíkovej, lektorky pre obce
stretnutia lektoriek zapojených do projektu, kto- Smolinské, Petrova Ves a Gbely prejavili hne
ré sa konalo 22. feburá na Mestskom úrade v po prvom pol roku projektu. Deti, ktoré sa učili
Senici. Senica ako hlavný cezhraničný partner nemecký jazyk v MŠ, chceli pokračova vo vyprojektu privítala na svojej pôde 23 lektoriek, učovaní aj na základnej škole, kde bol pre ne
učiteliek a riaditeliek materských škôl participu- zriadený krúžok nemčiny po vyučovaní. Kladjúcich na projekte. Prvýkrát sa v úzkom kruhu né reakcie prichádzajú nielen od detí, ale aj od
stretli lektorky pôsobiace v slovenských aj ra- ich rodičov. „V Rakúsku deti svoje nadšenie zo
kúskych MŠ.
slovenčiny preniesli na rodičov a aj rodičia naV úvode stretnutia vyjadrili účastníčky vštevujú kurzy slovenského jazyka,“ hovorila o
svoje skúsenosti s projektom. Lektorky sa pri svojich skúsenostiach B. Barteková , lektorka
svojej práci stretávajú s pozitívnymi reakciami slovenského jazyka v Dolnom Rakúsku.
detí. Učia sa s rados ou a svojim spontánnym
Po výmene skúseností prišlo na rad nadprejavom dodávajú lektorkám energiu. Kon- väzovanie kontaktov a partnerstiev medzi
krétne pozitívne ohlasy zo slovenskej strany sa rakúskymi a slovenskými škôlkami. Senické
V Lesoparku chras pribudnú novinky
Revitalizáciu bežeckého okruhu či výstavbu interaktívnej náučnej trasy v Lesoparku
chras má v pláne mesto žilina. V minulosti funkčný bežecký okruh navštevovalo ve a
udí, najmä zo sídliska Vlčince. „chceme rozšíri ponuku už existujúcich vo nočasových aktivít v Lesoparku chras , ako je detské ihrisko so zázemím a lanové centrum,
o alšie aktivity. Jednou z nich bude aj obnova spomínaného bežeckého okruhu so
stanoviš ami na cvičenie v prírode. Projekt bude realizovaný v spolupráci s OZ Preles
z prostriedkov mesta a grantov,“ informoval Ing. Pavel Požoni, zástupca prednostu MsÚ
v žiline. Obnova okruhu by mala zača v apríli a skonči v lete tohto roku.
alšou aktivitou v Lesoparku Chras bude
výstavba interaktívnej náučnej trasy (INT)
Spoznaj seba, spoznaj les v blízkosti detského ihriska a lanového centra. Na realizáciu
tejto aktivity chce Mesto Žilina využi druhú
výzvu na predkladanie žiadostí o inančný príspevok z Fondu mikroprojektov Operačného
programu Cezhraničná spolupráca SR – ČR
hranica. „Vzh adom na to, že ide o cezhraničnú spoluprácu, musíme ma partnera v ČR.
Týmto partnerom sa stalo Stredisko vo ného
času Lužánky Brno, ktoré má spoločné aktivity
aj s OZ Preles,“ dodal P. Požoni. INT je okruh
v d žke približne 1,5 km, ide o kombináciu náučných textov na drevených informačných tabuliach a interaktívnych mechanických prvkov,
ktoré prí ažlivým spôsobom informujú o lesnom
spoločenstve, jeho ekosystéme či stromoch.
Hlavným cie om INT je zoznámi verejnos , najmä deti, s lesným spoločenstvom,
odkry zaujímavé fakty a informácie dôležité
na pochopenie jedinečnej úlohy lesa v prírode a živote človeka a prinies rodinám s de mi
možnos príjemného strávenia vo ného času
v lesoparku. Začiatok trasy, ktorá bude maximálne využíva existujúce neasfaltové chodní-
materské škôlky nadviazali partnerstvo so
škôlkou v Hainburgu a alšie partnerstvá sú v
štádiu rokovania. Materské školy z Jablonice,
Sobotiš a, Smrdák a Koválova budú spolupracova s rakúskou škôlkou z Deutsch-Haslau.
Koordinátorom partnerstiev bude v každej škôlke lektorka. Ke že deti sú ve mi malé a cezhraničné návštevy by boli z h adiska slovenskej
legislatívy náročné, budú partnerstvá prebieha
na báze poštovej a e- mailovej korešpondencie, výmene vlastných prác, pozdravov, audio a
video nahrávok.
Nadviazané partnerstvá budú využité aj v
rámci projektovej etapy zameranej na recipročné výmeny pedagogických zamestnancov
materských škôl a vzájomné obohacovanie sa
o skúsenosti, vedomosti s prácou s de mi v rakúskom a slovenskom vzdelávacom systéme.
Projekt je realizovaný v rámci Programu
cezhraničnej spolupráce Slovenská republika
- Rakúsko 2007 - 2013 a je spoluinancovaný
z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho
rozvoja.
Mgr. ubica MELIŠOVÁ,
projektový manažér, MsÚ Senica
ky v lesoparku, bude pri detskom ihrisku. Trasa
bude ma 8 stanovíš a bude sa rieši tak, aby
sa minimálne križovala s navrhnutými bežeckými chodníkmi. Každé z 8 stanovíš bude tematicky zamerané na les a jeho funkcie. Vybuduje
sa aj jedno špeciálne stanovište - odbočka
z trasy, ktorá bude informova o pohorí Malá
Fatra, z tohto bodu dobre vidite ného. alšími
aktivitami projektu budú školenia a športové
preteky spojené s otvorením INT. Predpokladané náklady tohto projektu sú zhruba 20-tisíc
eur, z toho mesto prispeje 5 %. Predpokladaný
začiatok projektu je október 2010, koniec jún
2011.
OZ Preles v spolupráci s mestom Žilina
podalo do grantovej výzvy Nadácie Ekopolis,
programu Zelené oázy, projekt so zhodným
názvom INT Spoznaj seba, spoznaj les, ktorý
je v súčasnosti v druhom kole hodnotenia. Projekty sú navzájom nezávislé.
Mgr. Michaela KOLÁRIKOVÁ,
referát komunikácie s verejnos ou,
MsÚ Žilina
V Hrušove vzniká javisko pod hruškami
Nadácia Ekopolis v rámci programu PrieStory podporila aj v tomto roku úpravy piatich verejných priestorov v mestách a obciach Slovenska. Podstatou každého projektu
je zapojenie verejnosti do vytvárania konkrétneho verejného priestranstva už od fázy
plánovania. Javisko pod hruškami má vzniknú v Hrušove (okrese Rož ava).
Kresba: Peter Gossányi
Občianske združenie Körtvélyes naplánovalo upravi trávnatú plochu v strede obce pri
obecnej pálenici a sídle Euroregiónu Kras na
priestor pre oddych i zábavu umiestnením javiska, lavičiek a jednoduchého altánku. Súčas ou
premeny priestoru bude aj výsadba tradičných
odrôd hrušiek. Pre obyvate ov Hrušova je tento
priestor ve mi dôležitý - vedie okolo neho hlavná prístupová cesta do dediny a návštevník si
z nej vytvára prvý dojem o obci. Projekt úpravy
priestoru iniciovalo občianske združenie Körtvélyes. Aktívnu podporu mu poskytlo aj vedenie obce a alšie združenia. Spolu s miestnymi
podnikate mi chcú upravi priestor tak, aby už
v auguste tohto roku mohli v Hrušove privíta
na D och obce návštevníkov práve na novom
upravenom priestore.
Prvé plánovacie stretnutie v Hrušove sa
uskutočnilo v sobotu 13. februára 2010 a zúčastnili sa na om takmer tri desiatky miestnych
obyvate ov. V diskusii sa Hrušovčania zhodli na
tom, že v priestore by malo pribudnú aj javisko
a spevnená plocha s posedením, v budúcnosti
aj detský kútik, altánok a zele . Presný návrh
úprav pripravia mladí projektanti, ktorí spracujú
výsledky ankety, výstupy z prvého plánovacieho stretnutia, ale aj predstavy detí vyjadrené v
kresbách. Druhé plánovacie stretnutie pripravujú v Hrušove 13. marca. Na tomto stretnutí
predstavia projektanti nieko ko alternatív úpravy priestoru. Hrušovčania si môžu vybra ten,
ktorý sa im páči najviac a diskutova o navrhnutých detailoch riešenia.
(ts NE)
ON č. 10, 9. marec 2010/21
SAMOSPRÁVA
Najväčšia obec v humenskom regióne sa snaží zlepšova život svojich občanov
V Kamenici nad Cirochou
sa neboja budúcnosti
Obec Kamenicu nad cirochou nedávno navštívili prezident Ivan gašparovič a predseda vlády
SR Robert Fico. Obyvate ov tejto peknej obce na východe Slovenska to, samozrejme, potešilo.
Obec je so svojimi 2 300 obyvate mi najväčšia v humenskom regióne (okresy Snina, Medzilaborce
a Humenné).
Starostu obce Ing. Alexandra
Bugyiho (na snímke v avo) sme sa
opýtali, čo obecné zastupite stvo
robí pre zlepšenie životných podmienok obyvate ov. „Zaviedli sme
separovaný zber, ve koobjemové
kontajnery, zlikvidovali približne
80 percent divokých skládok, vybudovali chodník na Humenskej
ulici, dobudovali vodovod na ul.
Kpt. Nálepku a na Vihorlatskej
ulici aj kanalizáciu. Podarilo sa
nám dobudova miestny rozhlas,
verejné osvetlenie a začali sme
s výstavbou viacúčelovej sociálnej budovy s možnos ou ubytovania v jej podkroví. Rozostavané
máme viacúčelové športové ihrisko pri základnej škole, ktorá už
spolu s materskou školou a školskou jedál ou prešla rekonštrukciou. Začali sme budova denný
stacionár pre seniorov, opravili
sme kultúrny dom, zrekonštruovali obe železničné stanice. To
všetko zlepšilo možnosti kultúrneho, športového a spoločenského
života v obci.“
Na rekonštrukciu školy sa
obci podarilo z fondov EÚ získa
21 miliónov korún (700 000 eur),
výstavba denného stacionára si
vyžiada jeden milión eur, z čoho
by čas takisto chceli uhradi
z prostriedkov EÚ, alšie menšie
stavby obec inancuje zo štátnych,
ale aj z vlastných zdrojov. Do konca volebného obdobia by chceli
dokonči rozostavané objekty,
uzavrie prvú etapu výstavby centra obce, opravi dom smútku. S
inančnou podporou štátu by na
Humenskej ulici chceli vybudova novú vodovodnú prípojku a
odstráni vzdušné elektrické vedenie, vrátane trafostanice v časti
obce Stará píla. Vyvrcholením
tohtoročných snáh samosprávy
Text a snímka: Jozef HODOR
V Budapešti sa diskutovalo o problémoch
a príležitostiach podnikania v Ma arsku a na Slovensku
Vyše sto slovenských a ma arských podnikate ov sa stretlo na otváracej konferencii projektu
cezhraničnej spolupráce „Podpora ma arsko-slovenskej spolupráce malých a stredných podnikov“, ktorá sa uskutočnila 4. februára 2010 v Budapešti. Podujatie zorganizovali projektoví partneri: Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania (NARMSP), Teodore Puskas
Foundation a ITD Hungary Zrt.
Cie om konferencie bolo podpori nadviazanie obchodných vz ahov slovenských a ma arských
podnikate ov, využi existujúce
skúsenosti a know-how z oblasti
spolupráce partnerov z oboch krajín. Aj týmto spôsobom poskytuje
projekt malým a stredným podnikate om, ako aj širokej verejnosti,
komplexné a kvalitné informácie
o problémoch a príležitostiach
podnikania v Ma arsku a na Slovensku.
Viac než polovica účastníkov
bola zo Slovenska. Išlo najmä o
malých a stredných podnikateov z rôznych odvetví (prevažne
strojárskeho, drevospracujúceho
a chemického). Účastníkov privítal
riadite obchodno-ekonomického
oddelenia slovenskej ambasády
v Budapešti JUDr. Peter Horváth. Jedným z najzaujímavejších
vystúpení bola prezentácia zá-
by malo by vypracovanie nového
územného plánu obce.
V obci žije asi 420 seniorov. Pre
nich tu už dva roky funguje klub
dôchodcov Platan. Na jeho činnos obec prispieva ročne sumou
4 000 euro. Obec inancuje aj futbalový klub, stolnotenisový oddiel
a dobrovo ný hasičský zbor. Na
ich podporu ide z obecného rozpočtu približne 17 700 eur.
„Naším cie om je zlepši kvalitu
života občanov. Záleží nám na ich
bezpečnosti, protipožiarnej ochrane, kvalitnom životnom prostredí
a solidarite medzi občanmi. Pretože žijeme na vidieku a väčšina
občanov sú veriaci, spolupracujeme s cirkvami aj pri všetkých
významných podujatiach v obci,“
hovorí starosta.
Obec nie je odrezaná od sveta, pretože cez u do Stakčína a
Humenného vedie trasa mnohých
vlakov a autobusov. udia teda
nemajú problém dosta sa tam,
kde potrebujú. Ale potešilo by ich,
keby sa dalo cestova aj lietadlom
– v obci sa totiž nachádza aj upravené letisko a dosta sa do Košíc,
Popradu či Bratislavy lietadlom
je predsa len ove a pohodlnejšie
ako vlakom či autobusom, hútajú
občania. Mnohí z nich by súčasného starostu radi videli vo funkcii
aj v budúcom volebnom období,
pretože, ako hovoria, je to výborný starosta a jeho zásluhou je
obec každý rok krajšia.
stupcu slovenskej irmy, ktorá už
úspešne podniká na ma arskom
trhu. Podnikate om poskytol praktické informácie o tom, čo môžu
očakáva v začiatkoch, čoho sa
majú vyvarova a pod.
V rámci projektu bol spustený aj
nový portál http://www.sme-husk.
eu. Je určený najmä pre záujemcov o podnikanie v Ma arsku.
Poskytuje možnos bezplatnej registrácie do databázy slovenských
a ma arských spoločností, ktorá
umož uje aktívne vyh adávanie
potenciálnych obchodných partnerov spoza hraníc pod a vopred
zvolených kritérií a následne ich aj
kontaktova .
Pripravované podujatia:
marec 2010
- kooperačné stretnutie ma arských a slovenských iriem
- obchodná misia ma arských
podnikate ov v dvoch slovenských
irmách
- obchodná misia slovenských
podnikate ov vo vybraných maarských podnikoch
apríl 2010
- seminár “Train the Trainer“
– školenie pre poskytovate ov
služieb malým a stredným podnikate om (Zvolen)
- druhá medzinárodná konferencia ma arských a slovenských
podnikate ov (Bratislava)
Projekt sa realizuje v rámci
Programu cezhraničnej spolupráce Ma arská republika
- Slovenská republika 2007
- 2013 a je spoluinancovaný
z prostriedkov Európskej únie.
Bližšie informácie:
http://www.nadsme.sk/?article=720
Ing. Marcela Škubalová,
manažérka komunikácie,
[email protected]
22/ON č. 10, 9. marec 2010
TLAČIVÁ
Tlačivá - Da ové priznanie k dani z nehnute ností na rok 2010
V nadväznosti na prijatie spoločnej európskej meny v Slovenskej
republike – eura k 1. januáru 2009 a súvisiacu novelu zákona č.
582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov v rámci zákona, ktorým sa menia a dop ajú zákony v pôsobnosti Ministerstva inancií Slovenskej republiky v súvislosti so
zavedením meny euro v Slovenskej republike, Ministerstvo inancií
Slovenskej republiky pripravilo s účinnos ou od 1. januára 2009
nové vzory tlačív da ových priznaní k dani z nehnute ností.
Okrem zmien, ktoré súvisia so zavedením meny euro, sa v nových
tlačivách vykonávajú aj alšie zmeny, ktoré vyplynuli z poznatkov praxe
a ich cie om je odstránenie nejasností pri vypl ovaní da ových priznaní.
Nové vzory da ových priznaní sa vydávajú formou opatrenia pod a
§ 38 ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe
daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných inančných orgánov
v znení neskorších predpisov a toto opatrenie sa vyhlasuje v Zbierke
zákonov Slovenskej republiky uverejnením oznámenia o jeho vydaní.
Ing. Iveta IŠTOKOVÁ, MF SR
(ON 41/08, str. 3 - krátené)
Tlačivá si môžete objedna ihne na adrese:
INPROST, spol. s r. o.
Distribúcia tlačív
Smrečianska 29
811 05 Bratislava
alebo faxom na čísle: 02/446 311 95, 02/ 446 311 98,
alebo mailom na adrese: [email protected]
Kontaktná osoba: Dagmar Borisová,
tel.: 02/ 446 311 99 alebo mobil: 0905 599 120
Objednávky budeme vybavova v poradí, v akom prídu a
budú zaevidované.
Cena tlačív zostáva nezmenená, a to košie ka (F11 a P21)
a poučenie na vyplnenie tlačiva ( F17 a P17) - 0,17 € (5 Sk),
ostatné tlačivá - 0,10 € (3 Sk) s DPH.
ON č. 10, 9. marec 2010/23
MONITOR
BSK chce vstúpi do konania
o skládke v Pezinku
Poslanci BSK na zasadnutí 26. februára
schválili vstup Bratislavského samosprávneho kraja, ako účastníka, do konania o preskúmaní rozhodnutia Krajského stavebného
úradu v Bratislave o umiestnení skládky v
Pezinku zo d a 7. mája 2007 mimo odvolacieho konania. Hlavným dôvodom je, že trojročná lehota na zrušenie tohto rozhodnutia
uplynie v máji 2010 a ministerstvo výstavby
a regionálneho rozvoja v tejto veci napriek
podnetu, ktorý dostalo od mesta Pezinok
30. decembra 2008, zatia nerozhodlo. Kraj
preto vyzve ministerstvo výstavby, aby preskúmalo toto rozhodnutie najneskôr do 14.
mája. Zastupite stvo zárove
požiadalo
predsedu BSK Pavla Freša, aby preskúmal možnos vstupu kraja ako ved ajšieho
účastníka do konania na Ústavnom súde SR
v tejto kauze a osobitne informoval o akýchko vek zamýš aných zmenách územného
plánu BSK týkajúcich sa skládky v Pezinku.
Webnoviny, 26. 2. 2010
V Starej ubovni rozdelili
prvý balík dotácií
Poslanci mestského zastupite stva v Starej ubovni na svojom februárovom rokovaní odobrili pridelenie dotácií na tento rok.
„V prvej etape sa o inančnú podporu
uchádzalo dovedna 42 žiadostí od 31 subjektov. Pre nedodržanie podmienok VZN č.
44 alebo aj z iných dôvodov však nevyhoveli 6 žiadate om. Prerozdelených na verejnoprospešné účely bolo celkom 138 394
eur,“ informovala vedúca oddelenia kultúry a
športu na MsÚ Eva Kollárová. Ako uviedla,
nepodporili projekty, ktoré mali by realizované mimo Starej ubovne, smerovali na
podporu prevádzkových činností alebo na
materiálne vybavenie. Úspešná však bola
väčšina subjektov, ktoré podali svoje žiadosti do 30. novembra 2009.
Najviac sa z dotačného balíka ušlo športovcom – 120 850 €, do kultúry, vzdelávania
a sociálnej oblasti pôjde 12 944 €, 2 000 €
získal dobrovo ný hasičský zbor a v limite
primátora na mimoriadne aktivity zostalo
2 600 €. Či sa v tomto roku budú dotácie
rozde ova aj v druhej etape, nie je ešte isté.
„Uvidíme, aké budú inančné možnosti mesta. Ak by boli priaznivé, vyhlási sa aj druhý
termín prijímania žiadostí,“ uviedla E. Kollárová.
ubovnianske noviny, 23. 2. 2010
Z eurofondov pôjdu 4 mil. eur
na obnovu škôl
Ružomberská radnica získala v uplynulom
roku z eurofondov približne 8 miliónov eur.
Spoluúčas mesta na inancovaní schválených projektov je 5 %. „Mesto pripravilo
žiadosti na 17 projektov, podalo 16 z nich.
Úspešní sme boli v desiatich prípadoch,“
potvrdil primátor Michal Slaš an. Takmer
polovica získaných pe azí pôjde do škôl.
„Obnovy sa dočkajú najväčšie ružomberské
základné školy Bystrická cesta, Zarevúca
a Klačno. Rekonštrukcie sa uskutočnia po
výberových konaniach v tomto roku. Budú
sa týka zateplenia obvodového pláš a, výmeny okien, podláh, vykurovania, či vybudovania špeciálnych učební,“ zhrnul primátor.
Vyše 1,25 milióna eur radnica získala na
kompostáre biologického odpadu a takmer
1,15 milióna eur na zberný dvor odpadov
v areáli Technických služieb na Pivovarskej
ulici. Na revitalizáciu verejných priestranstiev v centre mesta pôjde z eurofondov
takmer 1,4 milióna eur. Mesto bolo úspešné
aj v spoločnom projekte cezhraničnej spolupráce s moravským Krom ížom. „Z týchto
pe azí sa spracuje strategický dokument
pre rozvoj cestovného ruchu v dolnom Liptove a informačný systém v oboch mestách,“
vysvetlil M. Slaš an.
Radnica nezískala peniaze na projekty
vodovodu a kanalizácie na Málinom Brde,
verejného osvetlenia mestských častí či
obnovu budovy mestskej knižnice. Z eurofondov sme nedostali peniaze ani na rekonštrukciu materskej školy Riadok a Základnej
školy Sládkovičova. „Obnovu materskej školy smerealizovali z rozpočtu mesta,“ dodal.
Ružomberský hlas, 29. 1. 2010
Prvé zasadnutie Mestského zastupite -
V Giraltovciach museli
ubra školám
stva v Giraltovciach v tomto roku (v poradí
už dvadsiate), sa konalo 15. februára. Primátor mesta Ján Rubis po procedurálnych
otázkach odovzdal slovo prednostovi MsÚ
Jánovi Čabalovi, ktorý informoval o plnení
uznesení prijatých na predchádzajúcich zasadnutiach giraltovského mestského zastupite stva.
Podpredseda Okresného súdu vo Svidníku Ivo Parada vystúpil k schváleniu kandidátov do funkcie prísediacich pre Okresný súd
Svidník na volebné obdobie 2010 – 2014.
Do tejto funkcie boli zvolení Iveta Kurčová,
Viera Verešpejová a prednosta MsÚ Ján
Čabala.
Dodatok č. 1 k VZN mesta Giraltovce č.
36/ 2009 o určení výšky dotácie na prevádzku a mzdy na žiaka školy a die a školského zariadenia na príslušný kalendárny rok
predložil Jozef Kozák zo školského úradu.
„Mesto Giraltovce mení výšku dotácie pre
štátne a neštátne školy a školské zariadenia z dôvodu zníženia rozpočtu od štátu. Na
die a do 3 rokov veku v materskej škole – 3
172 €, na die a od 3 rokov veku v materskej
škole – 1 612 €, na žiaka v zariadení školského stravovania – 104 €, na die a v školskom klube – 312 €, na žiaka v individuálnej
forme vzdelávania ZUŠ – 676 €, na žiaka
v kolektívnej forme vzdelávania v ZUŠ – 416
€, na die a do 15 rokov v CVČ – 192,40 €.
Výška dotácie pre neštátne školy a školské
zariadenia, na žiaka v zariadení školského
stravovania – 67,60 € a na die a v školskom
klube – 202,80 €,“ povedal Jozef Kozák.
K týmto číslam sa vyjadril riadite CVČ Ján
Vook a riadite ka materskej školy Daniela
Rogu ová s tým, že do týchto čísiel sa jednoducho musia v tomto roku zmesti . Poslanec MsZ Dušan Verčimák zdôraznil, že ide
o silný zásah do rozpočtu škôl. Následne na
to predkladala vedúca ekonomického oddelenia Iveta Kurčová úpravu rozpočtu. Bežné
výdavky pre ZUŠ – 248 040 €, pre CVČ –
807 800 €, MŠ – 203 800 €, základná škola
– 639 034 €, školská jedále pri ZŠ – 53 144
€, školský klub pre deti pri ZŠ – 40 688 €.
Poslanci Mestského zastupite stva v Giraltovciach jednohlasne schválili odkúpenie
pozemkov pre výstavbu bytov nižšieho štandardu na Kukučínovej ulici.
Správu o kontrolnej činnosti predniesla
kontrolórka mesta Margita Pachová, ktorá
v druhom polroku 2009 kontrolovala mzdy
a odme ovanie v jednotlivých rezortoch.
Urobila aj previerku pokladničných dokladov v CVČ a nezistila nijaké závažné nedostatky.
Podduklianske novinky, 22. 2. 2010
Obecný úrad v Martinovej
je pod exekúciou
Budova obecného úradu v obci Martinová v okrese Rimavská Sobota je odpojená
od elektriny a je bez administratívnej pracovníčky. Účty obce zablokoval exekútor.
Starosta na polovičný úväzok je už nieko ko
mesiacov bez platu a pracuje u výrobcu káblových zväzkov. Občanov informuje o tom,
kedy je doma. Väčšinu vecí vybavuje počas
víkendu, prípadne po nočnej zmene. Obec
má dlhy viac ako 66-tisíc eur.
„Ide o exekúcie voči Sociálnej pois ovni za nedoplatky za odvody. Najviac dlhuje
obec ministerstvu inancií,“ uviedol starosta Eugen Radič. Ako doplnil, išlo o dotáciu,
ktorú dostala obec na zriadenie materskej
školy. „Tá však zriadená nebola a inancie
boli využité predchádzajúcim vedením na
iné účely, než mali by ,“ podotkol. Pod a
32-ročného E. Radiča dlhy začali postupne
spláca , ke nastúpil do funkcie na začiatku
tohto volebného obdobia. „Ke z ministerstva inancií prišlo rozhodnutie, že máme
vyplati svoju čiastku, úplne nás to odrovnalo,“ zdôraznil starosta malej obce, ktorá má
necelých 200 obyvate ov. Starosta tvrdí, že
približne pred tromi týžd ami začala polícia
trestné stíhanie za spreneveru voči bývalej
zamestnankyni obecného úradu.
„Jediná vec, ktorú obec dokáže plati , je
odvoz komunálneho a separovaného odpadu. Darí sa to spláca čiastkovo z daní od
poplatníkov,“ tvrdí E. Radič, ktorý si počas
svojho volebného obdobia plat znížil na pol
úväzku. „Osem mesiacov ho nepoberám vôbec, lebo sú zablokované účty a preto som
musel nastúpi aj do druhého zamestnania,
aby som uživil rodinu,“ podotkol.
Pod a výpočtov starostu by sa obec
mohla dosta z najhoršieho do decembra.
„Všetky dlhy splatené nebudú, ale väčšina
áno. Aby obecný úrad mohol vykonáva tie
najzákladnejšie funkcie. Najväčší dlh, približne 17-tisíc eur by mal by splatený do
dvoch mesiacov Ministerstvu inancií SR,“
zdôraznil E. Radič, ktorý alšiu kandidatúru nezvažuje. Pod a informácií Rimava.sk v
Martinovej nefunguje ani obecné zastupite stvo.
Zdroj: Rimava.sk, 25. 2. 2010
Z regionálnej tlače sprac. (tl)
S ÚSMEVOM
J
S ÚSMEVOM
J
žena sa dvakrát vydala a dvakrát rozviedla. Prvý
manžel bol surovec a druhý jej utiekol so sekretárkou. Okrem toho boli obaja slabí v posteli. Rozhodla
sa, že už sa nechce sklama a podala si inzerát:
H adám slobodného, sympatického muža, ktorý mi
nebude ubližova , neutečie odo m a a dokáže ma
sexuálne uspokoji .
Asi po troch d och niekto zvoní pri jej vchodových
dverách. Ona ide otvori a vidí pred bytom chlapa
bez rúk a nôh. Čo si prajete?
- Som tu na ten váš inzerát.
- To bude asi nejaké nedorozumenie.
- Ne, dovo te, vysvetlím vám to. Nemám ruky, takže
vám nemôžem ubližova . Nemám nohy, takže vám
neutečiem.
- Ale ako môžete tvrdi , že ste dobrý v posteli?
- Zazvonil som predsa, nie?
- Škoda toho Cibulku.
- Čo je s ním? Taký energický a disciplinovaný
vojak…
- Dostal rozkaz vykopa
zákop. A on ho vykopal
taký dlhý, že ho obvinili z
pokusu o dezerciu.
- uro, vieš, že v našej
dedine budú stava verejný dom?
- No konečne. Ve tu v
tomto zapadákove nemá
človek ani za čo utrati
podporu v nezamestnanosti.
Katechétka na náboženstve sa pýta žiakov:
- Deti, je to malé, chlpaté,
hnedé, behá to po stromoch a úbi to oriešky.
Čo je to?
Nikto sa neprihlási, tak
sa katechétka opýta Janka. Janko vraví:
- Pani katechétka, normálne by som odpovedal, že je to veverička,
ale ako vás poznám, je to
určite Ježiš!
Syn sa pýta otca:
- Otecko, prečo strie aš
na babku?
Otec na to:
- Niekomu babka a niekomu svokra!
- Čím to je, že stále chodíte do práce taký ospalý?
- Nemôžem vám pomôc , pane, na arzén
musíte ma recept od lekára, fotka vašej
svokry skutočne nestačí.
S ÚSMEVOM
:
J
Z mailovej pošty
J
.
Majitelia iriem medzi sebou:
- Počúvaj, ty dávaš výplaty zamestnancom, ke je
kríza?
- Nedávam, a ty?
- Nedávam a chodia do práce i tak?
- Áno, chodia.
Počúvaj, nemali by sme od nich vybera vstupné?
...pä , štyri, tri, dva...
- To je vina mojej ženy.
- Je taká vášnivá?
- Bláznivá. Akonáhle
počuje nejaký šuchot,
zobudí ma a ja musím
šteka .
Pán kapitán, prineste mi
osobné veci vojaka Kováča, - hovorí major po
cvičení na strelnici.
- Niečo sa vám na om
nepáči? Strie a predsa
celkom dobre.
- Áno, ale zakaždým zotiera z pušky odtlačky
prstov.
Príde chlap do francúzskej reštaurácie a
strašne sa tam opije koakom. Po čase k nemu
príde čašník a pýta sa
ho:
- želáte si zaplati ?
Chlap odpovie:
- Beriete perly?
- Áno, samozrejme!
- V tom prípade mi prineste ešte trikrát ustrice
a držte mi palce!
Kresba: Peter Gossányi
S ÚSMEVOM
Riadite sa pýta uchádzača o zamestnanie:
- Prečo vás prepustili z
predchádzajúceho pracovného miesta?
- Pretože kvôli mne utiekla riadite ovi manželka.
- Ste prijatý...
Príde podriadený za
šéfom a hovorí:
- chcem prida .
Nadriadený sa na ho
prekvapene pozrie, poklepe ho s úsmevom po
pleci a vraví:
- No tak pridajte!
Manželka sa pýta
muža:
- Jožo, budeš jes tú polievku? Ak nie, tak tam
pridám mäso a dám ju
psovi...
Dedko sa pozerá z balkóna a krúti hlavou:
- Tí študenti sú dnes takí
chudobní, že piati fajčia
jednu fajku a ešte sa
tomu aj smejú.
Z internetu spracovala -pt-
Download

Novelizovaný zákon o obecnom zriadení by mal pomôcť