TÝŽDENNÍK MIEST A OBCÍ
OBECNÉ NOVINY
ROČNÍK XX/ČÍSLO 35
31. august 2010
CENA: 0,85 €
www.inprost.sk
Adresa:
ŽSK ponúkol
pomoc ažkými
mechanizmami
str. 3
n
V Plaveckom
Štvrtku hodovali
str. 6, 7
n
Počasie sa vydarilo, pagáčiky chutili, zábavy bolo do sýtosti. V takejto atmosfére sa konali obecné Hodové slávnosti v Plaveckom Štvrtku. Čítajte na str. 6 a 7.
Snímka: Michal Monotropa
Financovanie
regionálneho
školstva
str. 14, 15
n
Oravský festival
„okorenila“
kapverdská
exotika
str. 19
Útek od tradičnej straníckosti
Vo by v samospráve nám ponúkajú kandidátov, ktorí nie sú len pred ženou rukou tradičných
vládnych, opozičných či mimoparlamentných strán. Ide aj o bezpartajných politikov a dokonca
o tzv. regionálne politické strany. Konkurencia na volebnom trhu narastá. Len nedávno bola
založená regionálna strana Náš kraj a vznikla Strana patriotov. Neboli to prvé a určite ani posledné politické iniciatívy takéhoto druhu.
Nezávislí politici sa postupne udomácnili v komunálnej a regionálnej politike. Po tretích
vo bách do samosprávy vyšších územných celkov môžeme konštatova , že aj v krajských
zastupite stvách zaujali stabilnejšiu pozíciu a stali sa súčas ou praktickej politiky. Tendencia
ich volebného úspechu je evidentne stúpajúca. Výsledky komunálnych volieb napovedajú, že
(Pokračovanie na str. 2)
Ponúkame:
Irena BuBeníKOVá
Da z nehnute nOStí
na rOK 2010
V OtázKach a ODPOVeDiach
Čítajte na str. 21
2/ON č. 35, 31. august 2010
Útek od tradičnej straníckosti
(Dokončenie zo str. 1)
úspech bezpartajných kandidátov je stabilný i v miestnych samosprávach, ke že obsadili richtárske stoličky, o ktoré mali záujem
stranícki uchádzači. Jednoducho v reálnom
politickom súboji boli úspešnejší. Získali pozície na úkor ostatnej konkurencie.
V prvých vo bách do orgánov samosprávnych krajov nezávislí kandidáti obsadili 18
z celkového počtu 401 poslaneckých mandátov. O štyri roky neskôr, v roku 2005, získali 39 zo 412 kresiel. Pred rokom, v tretích
regionálnych vo bách dokázali získa už 55
zo 408 mandátov.
Výsledky komunálnych volieb, ak sa sústredíme na starostov a primátorov, odkrývajú alší potenciál nezávislých kandidátov.
V roku 2002 patrili nezávislí kandidáti medzi
najúspešnejších spomedzi všetkých, teda
aj straníckych. Získali 32,66 % richtárskych
stoličiek. V roku 2006 si však s miernym
poklesom udržali pozíciu. Obsadili 30,83
% mandátov. Možno predpoklada , že aj
v tohtoročných vo bách potvrdia svoju pozí-
Obsah On č. 35/2010
Michal KaLi áK:
Útek od tradičnej straníckosti
- príhovor
str. 1 – 3
Predseda ŽSK ponúkol pomoc
ažkými mechanizmami
- povode
str. 3
Komuniké z rokovaní
6. - 8. schôdze vlády SR
str. 4
Milan MuŠKa:
alšia dodávka kompenzačných
pomôcok z Nórska
str. 5
Laura LinuMOVá:
Hodové slávnosti
v Plaveckom Štvrtku
str. 6 – 7
František BuDa:
Skaza zo zabudnutej Lisky
– reportáž o povodni
str. 8
Petra KLiMO zLatOŠOVá:
Vo Ve kých Kozmálovciach upravili
v aka eurofondom centrum obce
str. 13
Jana SLáDeČKOVá,
Financovanie regionálneho školstva
- pokyny
str. 14 - 15
Mária hrČKOVá:
Slávnostiam Na svätého Jána
dominoval folklór
str. 18
Inzercia
str. 9, 13, 19
Ján LazOríK:
Epištoly o nárečí - 4
Hradu Branč by mohli pomôc
aj dobrovo níci
str. 20
Monitor
str. 23
Humor
str. 24
OBECNÉ NOVINY
TÝŽDENNÍK MIEST A OBCÍ
Vychádza pri Združení miest a obcí
Slovenska ako odborno-metodický
týždenník pre komunálnu sféru
ZMOS: Bezručova 9, 811 09 Bratislava 1,
Tel.: 02/52964243, fax: 02/52964256
e-mail: [email protected], www.zmos.sk
aKtuaLitY
ciu na úrovni jednej tretiny kresiel.
„Máme dos pozitívnych príkladov, ke
schopní miestni politici dokážu počas svojho
funkčného obdobia objektívne zlepši kvalitu života udí vo svojom regióne bez oh adu
na to, aká vláda je na čele štátu,“ dodáva na
margo pôsobenia miestnych politikov politológ Tomáš Koziak. Zdôraz uje pritom, že
„všetko závisí predovšetkým od schopností
politikov, ktorých si občania v komunálnych
vo bách vyberú“.
Po posledných komunálnych vo bách sa
v mestskom zastupite stve v Banskej Bystrici sformoval klub nezávislých poslancov
– Banskobystrická alternatíva. Hoci v poslaneckých laviciach pôsobí 13 nezávislých poslancov, šes z nich sa rozhodlo pre
spoločnú strechu. Člen tohto poslaneckého
klubu Vladimír Pirošík otvorene priznáva,
že „zladi šes mimobežníkov môže by
náročné“. Napriek tomu klub sa dá identiikova s konkrétnou agendou a ve mi aktívne komunikuje. „S občanmi diskutujeme
osobne, telefonicky, e-mailom, prostredníctvom blogov i cez facebook. Raz do týžd a
máme na mestskom úrade bezplatnú občiansku porad u, každý mesiac podávame
desiatky interpelácií, každý kvartál usporadúvame verejné diskusie a vždy na konci
roka doručujeme do každej schránky leták
s odpočtom našej činnosti,“ konkretizuje
prácu V. Pirošík. Činnos Banskobystrickej alternatívy nevníma ako krok k vzniku
regionálnej politickej strany. Napriek tomu
by uvítal úvahy aspo o založení celoslovenského združenia (nezávislých) poslancov obcí a miest, a to s cie om lobingu za
odstránenie najvypuklejších legislatívnych
deformácií.
Dôvody na nezávislú kandidatúru môžu
by rôzne. Osobné ambície, sklamanie zo
straníckeho života, vlastné kalkulácie o výhodnejšej pozícii pre úspech vo vo bách,
prípadne tichá podpora rôznych politických
strán... Nezávislos , bezpartajnos by však
v prípade dlhodobejšieho a úspešného pôsobenia v samospráve nemali by cie om
samým osebe. Skôr prostriedkom, spôsobom alebo nástrojom na dosiahnutie iných
zámerov. Napríklad zvýšenia osobnej hodnoty politika, o ktorého budú ma záujem
tradičné strany. Tie mu už nemusia núka
„stranícke krytie“, ke že jeho reálna hodnota je rádovo vyššia, ale môžu mu napríklad ponúknu vplyvnú pozíciu v strane,
prostredníctvom čoho môže reformova
pomery, aké mu prekážali. Úspešný nezávislý politik je atraktívnou koris ou pre partaj, ktorej štruktúry nie sú schopné vytvori
adekvátneho lídra. alšou prípadnou métou
pre takéhoto politika môže by nová forma
politickej angažovanosti - pôsobenie v regionálnej strane. To môže posilni skutočný
podiel na moci, zvýši šance na presadzo-
Príhovor
vanie ideového programu, na alej konkurova straníckemu aparátu a odlíši sa od
ostatných nezávislých konkurentov.
alšia konkurencia
V samospráve si nekonkurujú len tradičné
strany a ich koalície. Sme svedkami stále
väčšej konkurencie a vzniku nových súperov. Útek od tradičnej straníckosti napokon
môže vies k zošnurovaniu dovtedy nezávislej politickej sily pod strechou partaje,
avšak ak ou bude organizácia zdôraz ujúca riešenie regionálnych problémov a stotož ovaná s dôsledným plnením svojich
s ubov, jej pôsobenie v obecnej, mestskej
alebo krajskej samospráve môže by skutočnou hrozbou pre prežitie iných bezpartajných politikov a činnos nižších štruktúr tradičných strán. Úspešné pôsobenie teritoriálnej strany môže by tlakom na reformy vo
vnútornom fungovaní tradičných strán, často sa spoliehajúcich na celorepublikového
lídra a zvyčajne sa opierajúcich o stranícke
uznesenia. Pre vyváženos pritom musíme
zdôrazni , že nezávislí politici a regionálne
strany môžu smerom k občanom evokova
formácie, obhajujúce záujmy mimovládnych
organizácii, prípadne sa usilujúce o lobing.
Ke že snahou všetkých aktérov praktickej politiky musí by presadzovanie svojho
programu, obhajoba verejných záujmov
a snaha o ovplyv ovanie verejných rozhodnutí, je na politikoch, do akej miery nájdu
kompromis medzi týmto a „bočnými tlakmi“.
Advokát Milan Galanda pri úvahách
o vzniku regionálnych strán vidí problém
v tom, že „Slovensko má vyše 20 prirodzených regiónov a v rámci ZMOS majú dokonca okolo 50 regionálnych združení“. alej
dodáva: „Viem si predstavi niečo ako regionálnu stranu, či skôr stranu regionálnych
politikov, ktorá by síce de iure existovala,
ale jej hlavnou agendou by bolo umožni
pod touto značkou kandidova tým u om,
ktorí nechcú by členmi nejakej strany a ani
nemajú čas, či chu pred vo bami zbiera
podpisy od spoluobčanov, aby mohli kandidova “.
V minulosti sa o dôveru voličov v rôznych
regiónoch Slovenska, najmä na východe
a v Bratislavskom samosprávnom kraji,
uchádzali strany ponúkajúce regionálne
riešenia. Regionálna demokratická hromada – Východ, Hnutie Vpred či Občianski
liberáli. Nikto z nich neuspel, ale poslúžili
budúcnosti - ako príklady neúspešných projektov, od ktorých sa môžeme inšpirova ,
ale aj pouči .
Profesor geograie Robert Ištok v súvis-
VYDáVa: INPROST, spol. s r. o., riadite Seraf TROPEK, tel.: 02/44 63 11 94, e-mail:[email protected]
reDaKcia: Smrečianska 29, 811 05 Bratislava
Tel./fax: 02/44 63 11 95, 02/44 63 11 98, Fax: 02/44 63 11 96
http://www.inprost.sk, http://www.obecne-noviny.sk, e-mail: [email protected]
ŠÉFreDaKtOr: Ing. Bohumil OLACH, 02/44 63 11 98, mobil: 0905 631 853
reDaKtOrKY: Darina ŽOLDOŠOVÁ, 02/44 63 11 98, mobil: 0908 710 115,
Tereza LJUBIMOVOVÁ, 02/44 63 11 98, mobil: 0918 394 354
PreDPLatnÉ a DiStriBÚcia: Dagmar BORISOVÁ, 02/ 44 63 11 99, mobil: 0905 599 120
e-mail: [email protected]
Redakcia nevyžiadané rukopisy nevracia. Tlačí Petit Press, a. s., Nám. SNP 30,
814 64 Bratislava. Registrované Ministerstvom kultúry SR pod č. EV 3772/09 zo d a 24. 07. 2009.
ISSN 1335-650X. Podávanie novinových zásielok povolené riadite stvom pôšt v Bratislave,
č. j. 183 - PP - zo d a 14. 1. 1991.
SaMOSPráVa
ON č. 35, 31. august 2010/3
Predseda ŽSK ponúkol obciam pomoc
ažkými mechanizmami
na obhliadku škôd v regióne turiec po povodniach z 15. a 16. augusta 2010 prišiel predseda Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) Juraj Blanár, kde sa stretol s
predsedníčkou vlády Slovenskej republiky ivetou radičovou. Spolu si prešli zaplavenú obytnú čas obcí Dražkovce a Sklabi a, kde museli udia, podobne ako v alších
turčianskych obciach, bojova s vodným živlom.
Predseda ŽSK uviedol, že kraj pomôže pri
odstra ovaní povod ových škôd s technikou
Správy ciest ŽSK. „Pomáhame našimi ažkými mechanizmami najviac postihnutým
obciam s odstra ovaním nánosov bahna
a navlečeného kame a. Starostom postihnutých obcí som ponúkol, že s našimi
mechanizmami im budeme do budúcnosti
plne k dispozícii,“ uviedol J. Blanár, pričom
doplnil, že kraj musí tiež opravi škody na
cestách II. a III. triedy. „V turčianskom Jasene je nad cestou rozsiahly zosuv svahu
tesne pred vstupom do obce, ktorý budeme rieši ako havarijný stav spôsobený prívalovými daž ami. Podmyté opory
mostov máme v tomčanoch a Dubovom.
Poškodené priepusty a rigoly, ktoré nestíhajú odvádza takéto prívalové vody, musíme spevni vo Valentovej-Laskári, ivančinej a Jasenove, aby sme do budúcnosti
predišli podmývaniu svahu cestného telesa a alšiemu trhaniu, prípadne úplnému
odtrhnutiu vozovky. Verím, že návšteva
pani premiérky, ktorá si následky povodní pozrela osobne, napomôže tomu, aby
inančná pomoc od vlády prišla postihnutým čo najskôr,“ uzavrel predseda ŽSK J.
Blanár.
najpostihnutejšie lokality v ŽSK
- potok Brod anka: preliala sa horná nádrž
a v dolnej časti Brodna v mieste železničného priecestia došlo k upchatiu priepuste pod
železničným priecestím. Záchranné práce
vykonávala irma Doprastav, členovia DHZ
Brodno a obyvatelia. Poškodené boli mostíky, potrhaná hrádza, po ná cesta, podmyté
brehy a zaliate záhrady rodinných domov.
- potok Všivák: vybreženie z koryta, zaplavené pivničné priestory Living centra. Mesto
Žilina zabezpečilo 100 vriec a dodávku
piesku na odklonenie vody spä do koryta.
losti s nedávnym založením strany Náš kraj
uvádza, že táto strana vo svojom programe okrem iného vyzdvihuje etnický princíp
v podobe preferovania cie ov zvyšovania
úrovne národnostného povedomia občanov
SR, hlásiacich sa k rusínskej a ukrajinskej
národnosti. „Etnické strany však nemusia
by zárove regionálnymi stranami. Takéto
vymedzovanie pod a môjho názoru brzdí
angažovanie sa takejto strany za určitý región, ktorý je súčas ou občianskej spoločnosti štátu,“ tvrdí Ištok.
Každá nová politická sila v slobodnej súaži podmie uje nárast reálnej konkurencie, je predpokladom zvyšovania kvality demokracie a prehlbovania princípov občianskej spoločnosti. Okrem toho podmie uje
tlak na rozvoj miestnej i regionálnej identity
a formovanie prostredia, v ktorom vznikajú
nové politické elity.
Michal KALI ÁK,
politológ
Záchranné práce zabezpečili jednotky HaZZ
Žilina a občania. Zaplavené boli sklady elektra, predaj a a sklad kobercov.
- ul. Oravská: došlo k zaplaveniu záhrad rodinných domov.
- Bytčica: začal sa vylieva miestny potok –
mesto poskytlo 50 vriec na odklonenie vylievajúcej sa vody spä do koryta. Záchranné
práce zabezpečovali členovia DHZ a obyvatelia mestskej časti.
- ul. Dedinská: zatopenie pivníc rodinných
domov v dôsledku toho, že kanalizácia nestačila odvádza ve ké množstvá vody.
- prístupová cesta do Fakultnej nemocnice s poliklinikou: zaplavená, žilinská mestská polícia zabezpečila odklonenie dopravy a
odčerpávanie vody.
- ul. Kamenná: zaplavená. Mestská polícia
odklá ala dopravu.
- trnové: zaplavené pivnice a záhrady rodinných domov, pivničné priestory MŠ a multifunkčné ihrisko pri ZŠ s MŠ Trnové.
- rosinky na ul. nový domov: voda zaliala
pivnice a záhrady 4 rodinných domov, detské
ihrisko a došlo k poškodeniu prechodového
mostíka. áchranné práce v Trnovom a na Rosinkách vykonávali členovia DHZ Trnové
a jednotka HaZZ Žilina.
- Vranie: došlo k vybreženiu potoka Rochovnica na ul. Stehlíkova, bolo zaplavených
nieko ko pivníc a záhrad rodinných domov
a došlo k poškodeniu kanalizácie pod cestou.
- Brodno: znovu sa vylial z koryta potok
Brod anka pri základnej škole. Došlo k zaplaveniu pivníc a záhrad nieko kých rodinných domov, čiastočnému zaplaveniu ihriska
ZŠ a pri ahlých polí. Záchranné práce vo
Vraní a v Brodne vykonávali členovia DHZ
z Brodna.
- Bytčica: záchranné práce vykonávali členovia DHZ Bytčica a obyvatelia Bytčice, ktorí
zabezpečovali odklonenie vylievajúceho sa
Všiváka spä do koryta stavaním zábran,
odčerpávali vodu zo zaplavených priestorov
a čistili zanesenú kanalizáciu.
Ohrozené boli aj školy
Kým prvé vlny tohtoročných povodní spôsobili v máji spúš najmä v okolí Myjavy a zvyšok Trenčianskeho kraja obchádzali, v nede u
15. augusta lejaky ohrozili najmä hornú Nitru.
Intenzívny dáž spôsobil dramatické zvýšenie tokov riečok Handlovka a Nitra. Najhoršie
boli straty na životoch.
Vyčíslenie škôd čaká aj všetky organizácie
v pôsobnosti Trenčianskeho samosprávneho
kraja. Aj ke o konkrétnych číslach je zatia
predčasné hovori , s istotou možno poveda , že vodný živel spôsobil škody predovšetkým na stredných školách v pôsobnosti
TSK. Medzi najviac poškodené patrí SOŠ
v Handlovej, kde bola poškodená strecha na
hlavnej budove školy, až do výšky 5 m boli
zaplavené a znefunkčnené kotol a, stolárska
a údržbárska diel a, stroje, dielne a učebne.
Ve ké škody utrpela SOŠ obchodu a služieb
v Prievidzi. Voda zaplavila pivničné priestory SOŠ T. Vansovej, SOŠ polytechnickej a
SOŠ na Vinohradníckej ulici. Na Gymnáziu
v Novákoch voda pretiekla cez okná, v SOŠ
takisto bola spodná voda i voda z kanalizácie. V Hornonitrianskom múzeu ničivý živel
zaplavil starú čas objektu až do výšky 1,5
m, znehodnotil výstavné panely, služobné
vozidlo a nánosy blata spôsobili alšie ešte
nevyčíslené škody. V Hornonitrianskej knižnici zaplavilo nábytok v pivničných priestoroch
na Košovskej ceste. Poškodená bola strecha
v centrách sociálnych služieb Domino a Humanity v Prievidzi – v prvom bola vytopená
kotol a, zatečená strecha, v druhom, na Viničnej ulici, bol zaplavený celý hospodársky
trakt, kotol a, práčov a, sušiare , žehliare ,
sklady ovocia i sklady MTZ.
Samostatnou kapitolou sú cesty v pôsobnosti Trenčianskeho samosprávneho kraja.
Predovšetkým treba vyzdvihnú , že pracovníci Správy ciest TSK zareagovali po povodni ve mi rýchlo - 18 pracovníkov regulovalo
premávku, osádzalo dopravné značenie, odstra ovalo nánosy a zrezávalo krajnice, odstra ovalo prekážky z mostov a vykonávalo
všetky potrebné práce nielen na cestách II.
a III. triedy, ktoré sú v pôsobnosti TSK. Svoje
sily, ale aj potrebnú techniku bez zaváhania
vložili aj do prác na cestách I. triedy, a to na
postihnutej časti I/50 Prievidza – Handlová na
úseku 175 – 182 km a I/64 Prievidza – Nitrianske Pravno na úseku 141 – 154 km. Pri
pomocných prácach boli nasadené všetky potrebné mechanizmy.
Mimoriadna situácia v handlovej trvá
Nepretržitá prevádzka tel. čísla krízového
štábu v Handlovej 046/5192511 sa 19. augusta sa skončila. Pevná linka bude počas
vyhlásenia mimoriadnej situácie dostupná do
19.00 h v pracovných d och.
Mesto Handlová d om 20. 8. 2010 ukončilo zbierku ošatenia, obliečok, perín, paplónov,
vankúšov a obuvi. Aktuálne potreby a informácie o zbierke sú dostupné na www.handlova.
sk.
Predbežná bilancia škôd: do 200 nehnute ností v meste bolo postihnutých záplavami,
v každej lokalite mesta, kadia sa 15. augusta
prehnala prívalová vlna, sú poškodené komunikácie (podplavené, odtrhnutý asfalt), a to na
dolnom konci mesta – Ul. Prievidzská, sídlisko
Mostná, Cintorínska, Ul. F. Nádaždyho, Ul. 29.
augusta, Ligetská, Kremnická, Žiarska a alšie, a mestské časti Nová Lehota, Morovno.
aj ÚMS vyzýva pomôc
Únia miest Slovenska sa opakovane obracia s výzvou k solidarite a súdržnosti s obcami a mestami, ktoré postihli záplavy. Oslovila
primátorov miest Prievidza, Handlová, Nováky, Martin a Žiar nad Hronom, aby oznámili aktuálne potreby, ktoré bude únia tlmoči
alším fyzickým i právnickým osobám.
Niektoré mestá informovali o svojej ochote
pomôc aj personálne,
materiálne a napriek ažkej situácii prípadne aj inančne. Opä vyzývame
postihnuté mestá a obce, aby čo najskôr
zaslali údaje o zodpovednej
osobe a alšie kontakty a uviedli konkrétne potreby i
bankové spojenie pre inančnú pomoc.
Sprac. (žo)
4/ON č. 35, 31. august 2010
Štátna SPráVa
Komuniké
z rokovania 6. schôdze vlády Sr 11. augusta 2010
Vláda prerokovala:
návrh zabezpečenia zvýšenia kvality vnútorných kontrolných systémov a vykonania mimoriadnych kontrol
(auditov) na ministerstvách a ostatných
ústredných orgánoch štátnej správy.
Predložila predsedníčka vlády. Schválený s
pripomienkami.
- návrh zákona, ktorým sa mení a dop a
zákon č. 513/2009 z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým
sa menia a dop ajú niektoré zákony - nové
znenie.
Predložil 1. podpredseda vlády a minister
dopravy, pôšt a telekomunikácií. Znenie so zapracovanými pripomienkami.
- návrh zákona o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní.
Predložil minister hospodárstva a výstavby.
Znenie so zapracovanými pripomienkami.
- návrh zákona, ktorým sa mení a dop a
zákon č. 331/2005 z. z. o orgánoch štátnej
správy vo veciach drogových prekurzorov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov a
ktorým sa mení a dop a zákon č. 140/1998
z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 zb. o
živnostenskom podnikaní (živnostenský
zákon) v znení neskorších predpisov a o
zmene a doplnení zákona Národnej rady SR
č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov.
Predložil minister hospodárstva a výstavby.
Znenie so zapracovanými pripomienkami.
-
- návrh zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry a cestovného ruchu Sr.
Predložil minister kultúry a cestovného ruchu.
Znenie so zapracovanými pripomienkami.
- návrh nariadenia vlády Sr, ktorým sa
ustanovujú podrobnosti o technických
požiadavkách a postupoch posudzovania
zhody na prostriedky udovej zábavy, zariadenia detských ihrísk a športovo-rekreačné zariadenia.
Predložil predseda Úradu pre normalizáciu,
metrológiu a skúšobníctvo SR. Schválený.
- návrh na zabezpečenie inžiniersko-geologického prieskumu v súvislosti so zosuvmi
pôdy po povodniach a na zníženie príjmov
environmentálneho fondu z predaja kapitálových aktív o 66 000 000 eur.
Predložil minister pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja.
Schválený s pripomienkou.
- vyhodnotenie plnenia Koncepcie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v Slovenskej republike na roky 2008 až 2012 za rok
2009 a návrh na aktualizáciu Koncepcie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci
v Slovenskej republike na roky 2008 až
2012.
Predložil podpredseda vlády a minister práce, sociálnych vecí a rodiny. Schválený.
- správu o priebehu a výsledkoch druhého
kola monitorovania úrovne implementácie
európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov na Slovensku.
Komuniké
z rokovania 7. schôdze vlády Sr 13. augusta 2010
Vláda prerokovala:
- návrh zákona, ktorým sa mení a dop a
zákon č. 575/2001 z. z. o organizácií činností vlády a organizácií ústrednej štátnej
správy v znení neskorších predpisov a
ktorým sa menia a dop ajú niektoré zákony.
Predložila predsedníčka vlády. Znenie so
zapracovanými pripomienkami.
- návrh zákona, ktorým sa mení a dop a
zákon č. 229/1991 zb. o úprave vlastníc-
kych vz ahov k pôde a inému po nohospodárskemu majetku v znení neskorších
predpisov a ktorým sa menia a dop ajú
niektoré zákony - nové znenie.
Predložil minister pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja.
Znenie so zapracovanými pripomienkami.
- návrh na odvolanie a vo bu zástupcov
navrhnutých vládou Sr do dozornej rady
Sociálnej pois ovne.
Predložil podpredseda vlády a minister prá-
Komuniké
z rokovania 8. schôdze vlády Sr 18. augusta 2010
Vláda prerokovala:
- návrh inančného zabezpečenia záchranných a zabezpečovacích prác v súvislosti
s povod ami na území Sr.
Predložil podpredseda vlády a minister inancií. Schválený.
- návrh zákona, ktorým sa mení a dop a
zákon č. 5/2004 z. z. o službách zamest-
nanosti a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov a
ktorým sa menia a dop ajú niektoré zákony - nové znenie.
Predložil podpredseda vlády a minister
práce, sociálnych vecí a rodiny. Znenie so
zapracovanými pripomienkami.
- návrh na skrátené legislatívne konanie o
Predložil minister zahraničných vecí.
Schválený.
- návrh nariadenia vlády Sr, ktorým sa
mení nariadenie vlády Sr č. 339/2008 z. z.
o poskytovaní pomoci na podporu spotreby mlieka a mliečnych výrobkov pre deti
v materských školách, pre žiakov na základných školách a pre žiakov na stredných školách v znení nariadenia vlády Sr,
č. 342/2009 z. z.
Predložil minister pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja. Znenie so zapracovanými pripomienkami.
- návrh na odvolanie prednostu Obvodného
úradu Štúrovo.
Predložil minister vnútra. Schválený.
- návrh riešenia na okamžité obnovenie
poškodenej infraštruktúry v správe organizácií v pôsobnosti rezortu MPŽParr
Sr a MO Sr po povodniach v máji a júni
2010.
Predložil minister pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja.
Schválený.
- návrh na určenie termínu predloženia
návrhu rozpočtu verejnej správy na rokovanie vlády.
Predložil podpredseda vlády a minister inancií. Schválený.
- návrh na zmenu Výboru vlády Sr pre riešenie následkov škôd vzniknutých povodami v roku 2010.
Predložil podpredseda vlády a minister inancií. Schválený.
ce, sociálnych vecí a rodiny. Schválený.
- návrh zákona, ktorým sa mení a dop a
zákon č. 5/2004 z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov a
ktorým sa menia a dop ajú niektoré zákony.
Predložil podpredseda vlády a minister práce, sociálnych vecí a rodiny. Schválený.
- návrh Ministerstva pôdohospodárstva,
životného prostredia a regionálneho rozvoja Sr na využite časti dodatočných inančných prostriedkov pre Sr zo zdrojov
EÚ.
Predložil minister pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja.
Schválený s pripomienkou.
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení
a dop a zákon č. 5/2004 z. z. o službách
zamestnanosti a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov a ktorým sa menia a dop ajú
niektoré zákony.
Predložil podpredseda vlády a minister
práce, sociálnych vecí a rodiny. Schválený s
pripomienkou
- návrh na zmenu štatútu Výboru vlády Sr
pre riešenie následkov škôd vzniknutých
povod ami v roku 2010. Materiál obsahuje
súbory Č. m.: UV-32162/2010
Z materiálov TIO vlády SR sprac. (žo)
SaMOSPráVa
alšia dodávka kompenzačných pomôcok z nórska
ak máte záujem, kontaktujte zMOS
zMOS už štvrtý rok spolupracuje s nórskou štátnou inštitúciou naV hjelpemiddelsentral Sor trondelag, za pomoci ktorej distribuuje mestám a obciam kompenzačné
pomôcky ako sú napr. invalidné vozíky, rolátory, sprchovacie stoličky a pod. Od 23. do
27. augusta mal zMOS nahlásenú alšiu dodávku týchto pomôcok.
V prípade, že má vaše mesto alebo obec neni-ich-povinnosti-zo-zakona.phtml?io tieto pomôcky záujem, je potrebné vyplni
d3=55048&module_action__137242__id_
elektronickú žiados , ktorú nájdete v novovy- art=15563#m_137242.
tvorenej sekcii nášho portálu na adrese:
Pomôcky sa mestám a obciam poskytujú
http://www.zmos.sk/kompenzacne-po- bezplatne v poradí, v akom o ne požiadajú
mocky-z-norska-pomoc-obciam-pri-pl- prostredníctvom elektronickej objednávky.
Príprava projektu Košice – európske hlavné mesto kultúry 2013
Prvé spoločné stretnutie Košice 2013
a Koalície 2013+
V Kasár ach/Kulturparku sa 18. augusta stretli predstavitelia správnej rady Košice
2013, n. o., a členovia správnej rady nedávno založenej Koalície 2013+ zloženej zo
zástupcov súkromného sektora, mesta Košice a Košice 2013, n. o., Košického samosprávneho kraja SK, PSK a mesta Prešov.
„Som ve mi rád, že Koalícia 2013+ vznikla
a že sme pripravení spoločne nap a ciele
projektu s podporou silných partnerov. Verím,
že to bude ma pozitívny prínos nielen pre
mesto a región, ale aj celé Slovensko“, povedal predseda správnej rady neziskovej organizácie Ing. František Knapík.
Na svojom prvom zasadnutí členovia
správnych rád informovali o stave prípravy súkromného sektora. Členovia obidvoch
projektu Košice – Európske hlavné mesto správnych rád dostali podrobné informácie o
kultúry 2013, o jeho programovej časti činnosti Košice 2013, n. o. a dohodli sa na
a o investičnom procese. Diskutovali o harmonograme a úlohách pre alšie pravimožnostiach zapojenia sa do procesov delné stretnutia.
príprav a poskytnutia skúseností zo strany
Jana KRAJKOVIČOVÁ
Posledná rozlúčka s Máriou Jarošovou v Sečovskej Polianke
chcela stihnú ve mi ve a, ale...
V stredu 18. augusta sa na cintoríne v Sečovskej
Polianke rozlúčila verejnos s Máriou Jarošovou.
S tou Marienkou, ktorá svojou prítomnos ou vedela vždy podpori , rozdáva optimizmus a životnú
energiu. Všade tam, kde pôsobila, rozdávala rados , tešila sa z úspechov aj tých druhých.
Začínala pracova na odbore výstavby ONV,
útvare hlavného architekta, neskôr získavala skúsenosti na sekretariáte primátora mesta Vranov nad Top ou, čo jej padlo
vhod v čase starostovania počas dvoch volebných období v rodnej obci
Sečovská Polianka.
V posledných rokoch života sa venovala nielen práci projektovej manažérky spoločnosti STAR EU, a. s., kde z európskych fondov pomohla
získa inančné prostriedky mnohým obciam a mestám celého východného Slovenska, ale aj ako tajomníčka a ekonómka ZMO VR bola pri
všetkých aktivitách Združenia miest a obcí vranovského regiónu. Jej
srdce prestalo by nečakane a navždy vo veku 44 rokov v pondelok 16.
augusta 2010.
(zmovr)
ON č. 35, 31. august 2010/5
Mestá a obce hradia
len alikvotnú čas
nákladov na dopravu
pomôcok z Nórska,
ktorá bude vypočítaná na základe faktúry prepravcu.
alších informácie
nájdete na uvedenej
adrese portálu, prípadne kontaktujte Mgr. Veroniku Panákovú
na tel. č. 02/ 529 622 56, resp. elektronicky
na e-mail: [email protected]
Milan MUŠKA,
výkonný podpredseda ZMOS
ÚMS k Programovému
vyhláseniu vlády
Jubilejný XX. snem Únie miest Slovenska, ktorý sa konal 18. júna v Bratislave,
schválil 8-bodový program 30 odporúčaní
pre novú vládu Sr pod názvom „Odporúčania ÚMS pre pokračovanie decentralizácie“ i stratégiu alšieho postupu pre
nasledujúce obdobie s cie om posilni
hospodársku a inančnú suverenitu územnej samosprávy, jej modernizáciu, transparentnos výkonu verejnej správy a tiež
podpori miestny a regionálny rozvoj a
uskutočni úpravu volebných systémov,
uvádza sa vo vyhlásení ÚMS z 28. júla.
alej sa v om píše: S iniciatívou sme
oboznámili predstavite ov koaličných strán.
Naše námety sa stretli s porozumením pri
formovaní programového vyhlásenia novej
vlády SR.
Prezídium ÚMS pozitívne hodnotí i záväzok predsedníčky vlády a prís ub podpredsedu vlády a ministra inancií ústretovo rieši
vážne dôsledky prudkého prepadu príjmov
územných samospráv v tomto roku a čo najskôr poskytnú zálohové platby na inančné
krytie základných záchranných prác na území miest a obcí postihnutých záplavami i systémový prístup pri likvidácii škôd aj prostredníctvom inančných prostriedkov EÚ.
Oce ujeme i prehodnotenie pôvodného
stanoviska ZMOS k legislatívnym opatreniam v rámci Memoranda o spolupráci medzi vládou SR a ZMOS, ktoré predstavujú
takmer 40 % výpadok da ových príjmov
pre územnú samosprávu a záväzok vlády,
v rámci limitov a možností na základe spoločných rokovaní postupne realizova systémové opatrenia na stabilizáciu inančných
príjmov územnej samosprávy.
Osobitne oce ujeme opätovný návrat
k záväzku ostatnej vlády M. Dzurindu realizova bezodplatný prevod väčšinového, minimálne 51 %, resp. 49 % podielu teplárenských zariadení na šes slovenských miest
– Bratislavu, Košice, Trnavu, Žilinu, Martin
a Zvolen – čo by umožnilo aj na pôde týchto miest plnohodnotne realizova program
efektívnej tvorby a využívania alternatívnych
energetických zdrojov.
Sme pripravení rokova o všetkých problémoch, spôsobených hospodárskou a inančnou krízou, či nedávnou prírodnou katastrofou i alších otázkach, ktoré možno rieši iba
v súčinnosti a koordinácii všetkých úrovní
verejnej správy na Slovensku.
(ts-úms)
6/ON č. 35, 31. august 2010
z regiónOV
V Plaveckom Štvrtku sa konali obecné hodové slávnosti po štvrtý raz nie v réžii obce
Po omši krojovaný sprievod
a ve a kultúry a zábavy
V Plaveckom Štvrtku v sobotu 14. augusta sa konali obecné hodové slávnosti. no neusporiadala ich obec, ale po štvrtý raz aktívne občianske združenie (Oz) Štvrtčan v spolupráci s komisiou pre styk s podnikate mi pri obecnom zastupite stve v Plaveckom
Štvrtku.
Starosta Ivan Slezák je aj predsedom OZ
Štvrtčan.
O muziku sa postarala dychová hudba Túfaranka zo Šakvíc.
Všetko sa začalo v Kostole Nanebovzatia
Panny Márie (sviatok Nanebovzatia Panny
Márie pripadá na 15. august) sa konala slávnostná svätá omša, ktorú celebroval miestny
farár Peter Haramia a v rámci ktorej tiež sprístupnili zraku verejnosti a posvätili drevenú
plastiku umeleckého rezbára Alojza Machaja – triptych nazvaný Nanebovzatie Panny
Márie, ktorý autor daroval kostolu. Po omši,
ktorá trvala skoro dve a pol hodiny, sa udia
rozišli domov – na obed, aby sa čoskoro opä
zišli a spolu prežili niečo pekné. Pretože už
okolo druhej hodiny sa v miestnom Ekocentre začali prezlieka ve kí aj malí folkloristi,
aby sa pripravili na hodový sprievod po obci
a na následné vystúpenia.
No než sa vydali na pú stredom obce, prezreli si unikátnu výstavu bábik, ktoré zozbierali členky Klubu dôchodcov Nezábudka pri
OZ Štvrtčan. Úctyhodných 150 postavičiek
vo všakovakých oblečeniach našli svojich
ve kých i malých obdivovate ov. Domáce seniorky prispeli aj inak k úspešnému priebehu
tohtoročných Hodových slávností. Napokon
sa všetci presunuli pred dom kultúry (DK),
odkia sa začal slávnostný krojovaný sprievod. Najprv smerom na horný koniec dediny
a potom inou ulicou smerom na dolný koniec
okolo kostola a spä ku kultúrnemu stánku.
Sprievod viedla štvorica uniformovaných
hasičov. Niesli tri obrovské zástavy – slovenskú, štvrtčanskú a s logom OZ Štvrtčan. Za
nimi sa zoradila dychová hudba Túfaranka,
ktorá počas celej cesty vyhrávala do kroku.
Krojovaní chlapci s vyšívanými blúzami i ga-
ami si dali pauzu iba na troch občerstvovacích zastávkach. No a za nimi išli všetci,
ktorí sa neskôr predstavili pred pódiom alebo
na pódiu pri dome kultúry. Prvé pohostenie
dostali účastníci sprievodu pri dome vicerichtárky Ing. Márie Gajdošovej. Druhé zasta-
venie bolo pri kolibe Mariana Nemca, ktorý
všetkých vítal aj so svojimi zamestnancami,
a tretie pri pohostinstve U bociana, kde ich
už na ulici netrpezlivo čakali dvaja vedúci
a zárove manželia Miroslav a Zlatica Lisí
(vo vnútri zas ich synovia Juraj a Andrej).
Ing. Ivan Slezák, starosta Plaveckého
Štvrtka, ktorý je zárove predsedom OZ
Štvrtčan, sa pohyboval okolo sprievodu
hore-dole, pretože – tak ako mnohí iní – si
jeho účastníkov starostlivo fotografoval. No
a ke sa celý sprievod vrátil pred dom kultúry
(na susediacom p aci sa rozložili kolotočiari
a stankári), začal sa vonku na scéne i pod
ou pestrý kultúrny program, ktorý moderovala Gitka Benkovičová, speváčka dychovej
hudby Záhorienka. Úvodné slovo patrilo richtárovi Ivanovi Slezákovi, ktorý mal na sebe
bledomodro-biely štvrtkovský kroj.
Aj chlapi z FS Štvrtčan sa potrebovali v horúcom počasí trochu osvieži .
z regiónOV
ON č. 35, 31. august 2010/7
Vicerichtárka Mária Gajdošová ponúkla všetkým pitie a pagáčiky.
Ako prví sa tancami publiku predstavili
členovia detského folklórneho súboru (DFS)
Brodčánek z Brodského, ktorý bol založený
už pred 17 rokmi. Každý pohyb detí pozorne sledovali okrem publika aj ich vedúce –
Marcela Antálková, ktorá vedie aj dospelácky folklórny súbor (FS) Brodčan a všetkým
tiež šije kroje, a Lenka Gulišková, ktorá má
v tomto kolektíve až tri vnúčatá. O hudobný
sprievod sa postarala hrou na akordeóne
Zuzana Papánková. Dychová hudba Túfaranka zo Šakvíc na Morave pod a ohlasov
ve mi ulahodila u om, ktorí si s ou aj zaspievali. Mnohí kvôli jej koncertu prišli aj zo
vzdialenejších končín. Toto teleso 14 muzikantov a dvoch speváčok (Lea Zimková
a Hana Bílková) vzniklo v roku 1978, vedie
ho Bohumír Kameník a kapelníkom je Jan
Bílek. V roku 1993 Túfaranka zví azila na
celosvetovom festivale dychových hudieb
v holandskom Kerkrade, kde sa v roku 1998
stala absolútnym ví azom – avšak už v proi
kategórii. A ako profesionálna kapela v roku
2005 získala titul majstra Európy.
Potom vystúpili domáci. DFS Štvrtčánek,
dospelácky FS Štvrtčan a vyspelý mládežnícky FS Klnka z bratislavskej Dúbravky.
Všetky tri kolektívy vedie bývalá lúčničiarka Ingrid Sa ková. Štvrtčánek vznikol iba
v novembri 2007 a má vo svojich radoch
viac ako dve desiatky detí vo veku od 3,5
do 15 rokov. Nácviky, rovnako ako členovia
Štvrtčanu (založili ho iba pred rokom a jeho
členmi je sedem krojovaných párov), mávajú
v Ekocentre. Po nich nasledovala malá prezentácia detí s ich odvahou. Na úvod ukázala Nikolka Mifkovičová, majsterka Slovenska
v karate, svoje vystúpenie, s ktorým získala
titul. Po nej zopár detí nesmelo zaspievalo,
ale väčšina z nich utiekla, lebo dostali trému.
Gitka Benkovičová, speváčka DH Záhorienka, moderovala kultúrny program.
Najmladšie folkloristky Emka (3,5) a Valenínka (4) z DFS Štvrtčanek.
No a pred večernou hodovou zábavou so
živou muzikou (už vnútri DK), ktorá sa tiež
vydarila, sa predviedla slovenská kapela s
názvom Mariachi Sin Fronteras, ktorú vedie skutočný Mexičan (viackrát absolvovala
koncertné turné už aj v Mexiku). Melodické
a rytmické mexické skladby (v hudobnom
štýle mariachi) Záhorákov nadchli a asi aj
muzikanti to vzali ve mi emotívne, pretože
namiesto plánovanej hodiny hrali takmer
dve.
Všetci obyvatelia Plaveckého Štvrtka, ktorí sa na Hodových slávnostiach zúčastnili,
sú radi, že kultúrne dianie v obci po celý rok
oživuje OZ Štvrtčan, ktoré chce zachováva
tradície a nenecha dedinu v nečinnosti.
Výstava bábik bola očarujúca.
Laura LINUMOVÁ
Foto: Michal Monotropa
8/ON č. 35, 31. august 2010
POVODne/KuLtÚra
Dôsledky povodní nestačí lieči , treba im predchádza
Skaza zo zabudnutej Lisky
Liska je teraz už pokojná. Monotónne a mierumilovne zurčí pri ušiach domácich a ani
na um jej nezíde vzpína sa do výšky. Prišelec by ochotne odprisahal, že tento iba 22,6
kilometra dlhý nížinný potok, ktorý sa pri obci hul v novozámockom okrese vlieva do
Žitavy, je najkrotkejším tokom na svete. Lenže omyl, vážený čitate , omyl!
hrôza o pol štvrtej ráno
Prvého júna obloha nad Požitavím a vari
nad celou krajinou bola zatiahnutá čier avou
a jednostaj sa z nej cedil dáž . Okolo poludnia na dvere starostu obce Hul Františka
Golhu zaklopala poštárka: „Pán richtár, Liska sa vzdúva. udia z okolia sa jej začínajú bá ...“ Starosta v prvej minúte nevenoval
tejto informácii zvláštnu pozornos . Lebo
Liska, nenápadný a uchlácholený potôčik
tečúci cez obec, v minulosti nikdy nerobievala šarapatu. Ak sa aj po silných daž och
trocha zdvihla, napochytro odovzdala kalný
prúd Žitave, potom sa poslušne stiahla ako
spokojný psík. Lenže, zauvažoval starosta,
Liska je zarastená, zanedbaná, plná kalu.
Čo ak sa na nás za desiatky zabudnutých
rokov vypomstí? – kládol si otázku, ktorá ho
vysotila zo stoličky.
Tentoraz sa všetko udialo ináč ako obvykle. Liska stúpala a stúpala, starosta začal zhá a vrecia a piesok. Na nebezpečné
miesta sa zrazu vyrojilo okolo poltisícky Huanov, to je viac ako tretina dediny. Jedni plnili vrecia pieskom, druhí ich nosili a ukladali
na provizórnu hrádzu. „Nikdy som pokope
nevidel to ko usilovných, na všetko odhodlaných občanov,“ spomína starosta. Za noc
naplnili a uložili desa tisíc vriec. Žia , všetko
márne. Druhého júna o pol štvrtej ráno po
Liske prihučala meter vysoká prívalová voda
a inokedy tichunký potok sa pustil doby celý
Hul.
Unavení udia stáli ob aleč ako prikovaní,
na ratovanie majetku už bolo neskoro. „To je
tisícročná povode “ – utrúsil ktosi a dav mu
mlčky prikývol. u om iba to nešlo do hlavy, odkia sa zrazu vzala taká zá aha kalnej
vody.
Milosrdná Žitava
To však ešte nemalo by všetko. Druhého
júna ráno zasadal v Huli krajský povod ový
štáb a z jeho záveru behal mráz po chrbte.
Vraj blíži sa povod ové repete, kto môže,
nech radšej odcestuje. Po ne alekej Žitave
sa mala vali mohutná zátopová riava, ktorá zaleje celý Hul aj s chotárom. Obyvate ov
bolo treba evakuova na kopce za Trávnicou,
potom sa uvidí. Naš astie, Žitava bola v tomto prípade milosrdná a zátopovú vodu odviedla bez toho, aby Hu anom ublížila. u om
sa však neu avilo.
Neu avilo sa, lebo Liska sa tak skoro nevzdala dobytého územia. Okrem polí, lúk
a záhrad zatopila 63 domov, z ktorých sa tri
hne zrútili. Voda v ostatných zatopených
obydliach siahala až do dvojmetrovej výšky. Samospráva obce Hul škody z povodne
tisícročia vyčíslila na milión dvestotisíc eur.
„Sedem nocí som nespal, iba čo som si na
chví u zdriemol. Nikdy by som si nebol pomyslel, že vydržím takýto nápor. Ale to vlastne nie je ani dôležité. Podstatné je, že pri takomto rýchlom a ešte k tomu nočnom návale
nik neprišiel o život a nik nebol ani zranený,“
prízvukoval prvý muž dediny.
udia u om
V živote to často býva tak, že sme voči
druhým závistliví, nežičliví, zlí. V prípade
živelných pohrôm však udia akoby skutočnosti nastavili svoju krajšiu a humánnejšiu
tvár, a to bolo aj v Huli.
Liska sa ešte ani poriadne nespratala do
svojho koryta a už prichádzali prví nezištní
pomocníci. Boli to hasiči zo Semerova, Kolty a Jasovej. Ich kolegovia z Brezovej pod
Bradlom prečerpávali vodu z pivníc celý
týžde . Dva týždne po povodni Hu anov
prekvapila 65-členná skupina pracovníkov
Zboru nápravnej výchovy Väzenskej a justičnej stráže z Nitry, aby odpratala haraburdie
a piesok z okolia Lisky. Čo nestihli, to na druhý de dokončila skupina 45 udí z tej istej
organizácie v Želiezovciach. Ešte aj o stravu
pre seba sa postarali.
Občania Lehníc v Dunajskostredskom
okrese na celý týžde prichýlili 22 hulských
žiakov, aby sa ich rodičia mohli plne venova odstra ovaniu povod ových nánosov.
Ako spomína starosta, jedného d a sa pred
obecným úradom zastavilo dodávkové auto
plné čistiacich prostriedkov, ktoré Hu ania
potrebovali ako so . Až dodatočne sa zistilo,
že odosielate om zásielky bola parlamentná
politická strana Most – Híd.
Za takúto a podobnú, mnoho ráz ani nezaregistrovanú pomoc, Hu ania často vyslovovali svoje dojímavé, zo srdca prýštiace
„ akujem“. Toto slovo bude zvýraznené aj na
pamätníku postavenom v obci ako odkaz na
ve kú vodu aj na ve kú solidaritu, na skazu
a vzkriesenie obce pri sútoku Lisky a Žitavy.
zubadlá neš astiu!
Tu i tam ešte vidie jazierka špinavej vody
a nie všetky domy a pivnice už stihli majitelia
vyvetra . Pracovníci Povodia Váhu už začali
čisti a uvo ova Lisku, ktorej sa najmenej
tridsa rokov nik nedotkol. Prosto, Hul sa po
troch mesiacoch od zátopy zobúdza z frontovej dediny do mierových rán. Spomienky
udí, pravdaže, zostávajú a snúbia sa so
želaním, aby sa povod ová tragédia nikdy
nezopakovala.
Ale v záujme toho musí človek všeličo
urobi . Hu ania od štátnych orgánov a vodohospodárskych organizácií predovšetkým
požadujú, aby boli vyčistené a sfunkčnené
všetky zavlažovacie aj odvod ovacie kanály,
stavidlá a podobné diela. Potok Liska by sa
mal vyčisti každé tri roky. Pod a ich stanoviska treba vyh bi suchý polder pri dedine,
zvýši priepustnos otvorov pod mostami
a okolo Lisky pestova iba také plodiny, ktoré
viažu pôdu a zadržiavajú vodné zrážky, teda
obilniny a atelinoviny. V obci by mal fungova hasičský zbor s modernou technikou
a v celoštátnom meradle odborne fundovaná
predpovedná služba.
Požiadaviek a potrieb je nepochybne ve a,
a nielen v Huli. Či si to však mienime uvedomi , alebo nie, ako následok globálneho
otep ovania prichádza čas prudkých daž ov
a bleskových povodní. Vyskytujú sa už teraz
a bude ich viac v rokoch nastávajúcich. Preto
povod ovú ochranu nemožno odklada , ani
v úsilí o šetrenie prostriedkami presunú na
ved ajšiu, nebodaj slepú ko aj. Aby sa nám
za ahostajnos človeka raz príroda kruto nevypomstila.
František BUDA
tip do knižnice
V Myjave predstavili knihu o jednej z najpozoruhodnejších osobností našich dejín
M. r. Štefánik – významný cestovate a jeho nasledovníci
Pri príležitosti 130. výročia narodenia M. r. Štefánika predstavili v stredu 18. augusta v hoteli Štefánik
v Myjave knihu „Milan rastislav Štefánik – významný
cestovate a jeho nasledovníci“.
Verejnosti ju prezentoval jej autor, známy cestovate
František Kele. Súčas ou programu bolo aj premietanie
ilmu „Výstup na Mont Blanc“ a beseda o putovaní a cestách M. R. Štefánika. Na zorganizovaní podujatia sa spolu
so Spoločnos ou M. R. Štefánika, hotelom Štefánik a vydavate stvom R.G.T. PRESS, s. r. o., podie alo aj mesto
Myjava.
Publikácia poskytuje informácie o málo známej a málo
propagovanej dimenzii Štefánikovho diela – o jeho cestách a výpravách. Zostavovate , komentátor a autor knihy František Kele to vo svojej publikácii robí v nádeji, že
mladí udia budú výraznejšie motivovaní, aby spoznávali
Štefánika ako vedca, politika, diplomata, spoluzakladatea našej štátnosti a vlastenca. Štefánikova cestovate ská
aktivita je obdivuhodná. Stal sa prvým známym Slovákom,
ktorý obišiel svet. Trasa oboch jeho ciest viedla krajinami a oceánmi tak na severnej ako aj
južnej pologuli. Pôsobil na všetkých kontinentoch, okrem Antarktídy. Kniha poskytuje poh ad
aj na miesta, kde na poctu Štefánika postavili pamätníky, prípadne odhalili pamätné tabule.
V druhej časti publikácie je malá encyklopédia významných slovenských cestovate ov, ktorí
boli a sú motivovaní Štefánikovým odkazom. Kniha môže inšpirova mládež k tomu, aby sa
vo svojich študijných, pracovných a záujmových aktivitách snažila v prvom rade riadi Štefánikovým odkazom „veri , milova , pracova ...“
(ts)
inzercia
ON č. 35, 31. august 2010/9
Výzva starostom a primátorom
Vážení starostovia a primátori,
čoskoro tu bude november a s ním komunálne vo by.
aj ke vám v mysli rezonuje skôr leto,
pretože ste plne zamestnaní nápravami
škôd, ktoré spôsobilo rozmarné letné
počasie, alebo sa v tom lepšom prípade
práve chystáte na zaslúženú letnú dovolenku, nie je vôbec priskoro myslie už
teraz na novembrové vo by.
Vo by, v ktorých chce nejeden z vás
uspie a by opätovne zvolený, tu budú
už o necelé tri mesiace a tie utečú ako
voda. Využite preto už teraz svoju konkurenčnú výhodu, ktorú vám ponúka
vaše aktuálne funkčné obdobie. urobte
už teraz niečo viac. niečo jedinečné, čo
váš budúci protikandidát urobi nemôže.
urobte to, čím si už teraz získate dôveru
obyvate ov – voličov.
Krok prvý
– odha te konkurenčnú výhodu
Uvedomte si, akú máte oproti svojim konkurentom jedinečnú výhodu a ako ju môžete využi !
Vaši súperi majú iba vízie, plány a s uby. Nič skutočné, čím by už teraz vedeli
voličov jednoznačne presvedči . Vy máte
popri vlastných víziách a plánoch aj reálne
možnosti súčasných rozhodnutí. Už teraz
viete voličom ukáza , ako chcete a budete
svoje plány realizova . Už teraz ich môžete
presvedči , že tieto plány nezostanú nenaplnenými s ubmi, pretože dokážete nájs
prostriedky na ich inancovanie.
Vy, na rozdiel od vašich konkurentov
hospodárite s „verejnými“ inanciami, takže
si už teraz môžete „našetri “ na svoje odvážne „verejné“ plány budúceho funkčného
obdobia. Už a práve teraz – v čase „ochromeného“ obecného či mestského rozpočtu
v dôsledku nečakaného výpadku príjmov
z podielových daní a mimoriadnych výdavkov na odstránenie škôd z letných povodní.
Stačí vstúpi do sveta elektronických
aukcií!
Krok druhý
– odlíšte sa
Urobte niečo ve ké a jedinečné, s čím si
budú voliči v novembri spája iba vás!
Prineste do obecnej či mestskej pokladnice peniaze aj v čase inančnej krízy a dajte
voličom pocit inančnej istoty. Nie však bankovými úvermi či predajom „verejného“ majetku na úkor budúcich disponibilných príjmov, ale efektívnym šetrením „verejných“
pe azí.
Sta te sa priekopníkmi toho, čo je pokrokové a moderné, efektívne a hospodárne,
transparentné a najmä skutočne verejne
prospešné. Zave te ako prví elektronické
obstarávanie, ktorého výhody už dávno spoznal verejný aj súkromný sektor v krajinách
západnej Európy, a s ktorým sa pomaly, ale
isto zoznamujeme aj my na Slovensku.
Urobte viac pre obyvate a – voliča a získajte si jeho dôveru a jeho budúci hlas. To,
čo mu štát ešte len s ubuje, vy mu už môžete splni . Ukážte mu už teraz, ako budete
v alšom funkčnom období šetri jeho peniaze.
Ukážte mu svet elektronických aukcií!
Krok tretí
– konajte!
A teraz smelo do toho. Hne a bez okamžitých výdavkov!
Spoznajte „tajomstvá a divy“ sveta elektronických aukcií. Pri zákazkách s nízkou
hodnotou, ke predpokladaná hodnota zákazky nepresiahne 29 999 eur bez DPH,
dokážu elektronické aukcie úplne nahradi
pôvodný proces obstarávania. Pod a predvolených parametrov a kritérií zrealizuje
jednoduchý softvér celý proces presne tak,
ako si to zadávate želá.
Obrá te sa s dôverou na lídra v oblasti
elektronického obstarávania – spoločnos
eBIZ Corp, a využite jej bezplatné poradenstvo. Vyskúšajte asistovanú elektronickú
aukciu, ktorú za vás irma eBIZ Corp pod a
vašich želaní zrealizuje. Vy môžete všetko
sledova a na všetko dohliada ako pozorovate .
5 dôvodov, prečo eVO:
elektronické obstarávanie garantuje
najlacnejšie nákupy a najvýhodnejšie
obstarávanie služieb. Každý, kto nie je
spokojný s kvalitou a cenou dodávaných
tovarov a služieb, by mal h ada úspory
tam, kde sú. „Prax hovorí, že v aka tlaku na ceny sa dá dosiahnu úspora až 40
percent,“ tvrdí Boris Kordoš, výkonný riadite spoločnosti eBIZ Corp, ktorá je lídrom
v oblasti internetových aukcií. „Pri obstarávaní upratovacích služieb sme ušetrili 40
% z doterajších nákladov, pričom náklady
na realizáciu aukcie neboli ani 2 % úspory,
pretože aukcie realizujeme vo vlastnej réžii
so softérom eAukcie™“, hovorí prednostka
MÚ Bratislava – Rača, Mgr. Kramplová.
Jednoduchý softvér elektronických
aukcií nie je potrebné ihne zakúpi , dá
sa výhodne prenaja alebo používa formou asistovanej aukcie. Práve asistované aukcie sú na začiatok skvelou vo bou aj
z poh adu inancií. „Dosiahnutou úsporou si
vie každá jedna asistovaná aukcia na seba
zarobi !“ potvrdzuje Boris Kordoš.
Skôr či neskôr bude elektronické
obstarávanie pre všetkých verejných
obstarávate ov povinné. Vyplýva to zo
schváleného programového vyhlásenia vlády Ivety Radičovej. Je ideálny čas zača čo
najskôr, nie až pod tlakom zákonov.
Je najvyšší čas zača . Práve teraz, ke
na samosprávy do ahla alšia inančná kríza v podobe „da ovej hladovky“
a škôd spôsobených povod ami. „Ke
rozpočty samospráv komplikuje kríza, je
šetrenie doslova každého eura takmer nevyhnutné. Aj malá obec s 2000 obyvate mi,
ako je Častá, dokáže množstvom menších
zákaziek ušetri v konečnom dôsledku ve kú sumu,“ hovorí starosta obce Častá Stanislav Jablonovský, ktorého si elektronické
aukcie svojimi výhodami získali.
zodpovední hospodári majú dlhodobé
plány a na „veci verejné“ h adia najmä
očami radového občana. „Cez elektronické aukcie sa bude o zákazky mesta Žilina
uchádza každý, kto ponúka kvalitné služby a tovary,“ deklaruje primátor Žiliny Ivan
Harman na internetovej stránke mesta.
„Formou elektronického obstarávania chceme transparentne a zmysluplne hospodári
s prostriedkami mestskej pokladnice. Chceme, aby naši občania boli s výberom dodávate ov vždy spokojní,“ plánuje zas primátor Modry Peter Majtán.
Šetrite v správnom čase a na správnom
mieste.
na www.eaukcie.sk.
Výskúšajte elektronickú aukciu
OBStaranie eLeKtricKeJ energie
(plynu, odvozu odpadu, upratovania, výmeny okien,
kancelárskych a čistiacich potrieb a i.)
Príprava kvaliikovaného zadania a výzvy
Oslovenie uchádzačov a zverejnenie výzvy na internete
transparentná dvojkolová sú až s elektronickou aukciou
Komplexné vyhodnotenie obstarávania a protokoly
Kontaktujte nás
www.eaukcie.sk
10/ON č. 35, 31. august 2010
Facebook mesta Žilina
má vyše tritisíc fanúšikov
Mesto Žilina od októbra 2009 komunikuje
s občanmi aj na najväčšej sociálnej sieti – na
facebooku. Za nieko ko mesiacov fungovania
si mestská skupina získala takmer 3 500 fanúšikov. Denne sú zverej ované aktuálne informácie o dianí v meste, a to nielen textovou
formou. Všetky informácie sa mesto snaží
dokumentova aj prostredníctvom fotogalérií
a videí, ktoré si udia môžu prezera , komentova a zdie a vo svojich proiloch. Fanúšikovia
skupiny sa môžu zapája aj do sú aží o hodnotné ceny. Sú ažilo sa už napr. o vstupenky
na plaváre , na koncert skupiny Smokie, na
festivaly Jánošíkove dni a Terchovský budzogá a koncerty skupín Elán, Kabát a Arakain.
Záujem bol aj o výber oiciálneho loga skupiny
mesto Žilina na Facebooku. Do tejto sú aže
sa zapojilo vyše 250 fanúšikov.
(barč)
Palác Motešických sa vracia
do pôvodnej podoby
Na budove paláca Motešických v bratislavskom Starom Meste spoločnos CDC rekonštruuje zo strany Laurinskej ulice parter.
Zámerom je dotvori repliku pôvodnej fasády
paláca, ktorá bola v polovici minulého storočia zničená necitlivým zásahom v podobe
úplného odstránenia štukovej výzdoby a jej
nahradením hladkou brizolitovou omietkou.
V tom čase sa vymenili aj rámy pôvodných
výkladov, ktoré vtedajší realizátori rekonštrukcie tvarovo pozmenili. Preto sa výklady upravili do historicky pôvodného stavu a
ich členenie sa prispôsobilo členeniu fasády
celého objektu. Odstra ujú sa aj alšie nevhodné zásahy z minulosti a objekt dostáva
pôvodnú symetriu. Na základe sond sa zisovala aj pôvodná farba fasády, ktorá však
nie je jasná, preto sa nová farebnos fasády
parteru konzultuje s pamiatkarmi. Rekonštruova sa bude aj sokel parteru.
(ts-mmb)
z avy na doprave
pre širší okruh seniorov
Rozšíri vekovú kategóriu seniorov, ktorá
v Liptovskom Mikuláši bude môc využíva
mestskú hromadnú dopravu lacnejšie, plánuje tamojšia radnica. Dopravcovi už adresovala žiados , aby udia nad 65 rokov by mohli
lacnejšie cestova už na jese . V súčasnosti
seniori nad 70 rokov platia v mestskej autobusovej doprave 0,03 eura. Mesto chce, aby
rovnakú sumu platili už udia od 65 rokov.
Požiadavku samospráve tlmočili zástupcovia klubov seniorov i rady starších. Prevádzkovate om mestskej autobusovej dopravy
v Liptovskom Mikuláši je akciová spoločnos
SAD Liorbus Ružomberok. Primátor Ján Blcháč už rokoval s jej generálnym riadite om
Ladislavom Hološom. Výsledkom spoločnej
snahy mesta i prevádzkovate a mestskej autobusovej dopravy je aj výrazná modernizácia vozového parku. V mestskej autobusovej
doprave sú štyri autobusy mladšie ako pä
rokov. Štyri nízkopodlažné autobusy majú
menej ako tri roky, jeden autobus kúpili ani
nie pred rokom.
(čapč)
z regiónOV
Mesto Poltár dostalo na rekonštruciu ulíc viac ako milión eur
Sedem ulíc dostane nový asfaltový povrch
Po ulici družby a novej ulici inišuje v týchto d och rekonštrukcia Pionierskej ulice
v Poltári. avú stranu ulice ohraničuje nový chodník zo zámkovej dlažby a druhá čas
vozovky je ukončená obrubníkom.
Súbežne s asfaltovaním Pionierskej ulice
sa rekonštruuje a kladie nový asfaltový koberec aj na Po nej ulici a prípravné práce sa
začali aj na Partizánskej ulici. Ulica dostane nový rigol na daž ovú vodu a vybuduje
sa šachta na odvod daž ovej vody do toku
Poltarice. Po položení asfaltových povrchov
na Ulici družby, Novej, Po nej, Pionierskej
a Partizánskej sa začne s rekonštrukciou
a opravou ulíc Kvetnej a Lúčnej. Prašnos
a poškodená vozovka s nerovnos ami a jamami znepríjem ovali život obyvate om
a mali negatívny dopad na
bezpečnos prevádzky na
týchto komunikáciách.
Mesto Poltár vyčlenilo na
rekonštrukciu miestnych
komunikácii v celkovej
d žke vyše troch kilometrov sumu 400-tisíc eur. Po
rekonštrukcii siedmich ulíc
bude mesto pokračova s
opravami aj alších ulíc.
Poltár dostal z ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja rozhodnutie
o schválení žiadosti o nenávratný inančný príspevok v sume 1 114 993,86
eura. Projekt „Revitalizácia
centra mesta Poltár“ s cel-
kovým rozpočtom 1 173 677,75 eura rieši
rekonštrukciu centrálneho parkoviska za
obchodnou zónou s príjazdovou cestou pre
zásobovanie obchodných prevádzok. V projekte je plánovaná rekonštrukcia miestnych
komunikácií, parkovacích plôch, chodníkov
a detského ihriska na sídlisku na ulici Slobody a rekonštrukcia miestnej komunikácie
na Ulici družby, Obrancov mieru a Školskej
ulici vrátane chodníka, lavičiek a verejného
osvetlenia pred obchodnými prevádzkami.
(ol)
Banskobystrický kraj prikročil k zmenám v autobusovej doprave
SD karty pre deti z rodín v hmotnej núdzi
Banskobystrický samosprávny kraj zaviedol od 15. augusta do pravidelnej autobusovej dopravy novinku – SD karty. Sú určené pre deti, ktoré navštevujú základnú alebo strednú školu na území Banskobystrického samosprávneho kraja a ich rodina je
v hmotnej núdzi.
Držitelia týchto kariet budú počas školského roka cestova za zvýhodnené cestovné.
Od tohto dátumu sa zárove upravuje výška
jednosmerného cestovného v priemere o 10
percent. V tarifných podmienkach zostala na
nezmenenej úrovni poskytovaná z ava z dopravnej (čipovej) karty vo výške 5 percent.
Do kategórie osobitného cestovného bola
zaradená kategória cestujúcich, ktorí využívajú S-karty. Za každých aj začatých 25 km
zaplatia 0,30 eura. BBSK pristúpil k spoplatneniu tejto skupiny cestujúcich, pretože dochádzalo k zneužívaniu týchto kariet. Týmto
krokom dokáže kraj vyhodnoti pohyb cestujúcich, ktorí si aktívne h adajú prácu. Cestovné pre dôchodcov nad 70 rokov je 30 centov
za každých aj začatých 25 kilometrov.
alšia zmena nastala pre deti od troch
rokov. Tieto deti budú cestova za z avnené cestovné. Za symbolických 0,05 eura za
každých aj začatých 25 km sa prepravuje
detský kočík s die a om do troch rokov veku
vrátane.
Do tarifných podmienok pribudla aj kategória dovozné za batožiny, detský kočík
a psa, ktoré budú spoplatnené pod a tarifnej
vzdialenosti.
BBSK v súčasnosti dlhuje dopravcom
viac ako 5 miliónov eur. Dlh sa každý de
zväčšuje. „Výpadok da ových príjmov za
prvý polrok 2010, oproti rovnakému obdobiu minulého roka, je v Banskobystrickom
samosprávnom kraji vyše 12 miliónov eur.
Máme záujem zachova prijaté štandardy
dopravnej obslužnosti v kraji, ako aj udrža
čo najširší rozsah prímestskej autobusovej
dopravy. Úpravou tarifných podmienok sme
predišli rapídnemu rušeniu spojov,“ vysvetlil
predseda BBSK Vladimír Ma ka.
K podobnému opatreniu už pristúpil aj Žilinský samosprávny kraj. V aka rovnakému
postupu sa vytvárajú príležitosti pre vznik
integrovanej dopravy, čo by v konečnom
dôsledku mohlo znamena , že cestujúcemu
by stačila jedna dopravná karta a mohol by
cestova po celom Slovensku.
V BBSK zabezpečujú výkony vo verejnom záujme v pravidelnej prímestskej autobusovej doprave dve spoločnosti – SAD
Lučenec a SAD Zvolen. V roku 2009 najazdili 28 940 289 km a prepravili 30 507 554
osôb.
Mg. Peter HAJNALA,
hovorca BBSK
z regiónOV
ON č. 35, 31. august 2010/11
európsky týžde mobility štvrtý raz aj v Žiline
cestujme chytrejšie, žime lepšie!
Výzva z titulku cestujme chytrejšie, žime lepšie! rámcuje deviaty ročník európskeho
týžd a mobility (etM) pod záštitou európskej komisie, ktorý už štvrtýkrát zavíta aj do
Žiliny. Primátor ivan harman 19. augusta podpísal chartu etM, čím sa Žilina prihlásila
k vytváraniu lepších podmienok pre zdravú mobilitu. ide hlavne o podporu pre peších,
cyklistov, vozičkárov, rodiny s kočíkmi, cestujúcich MhD a všetkých, ktorí preferujú
ekologicky prijate nejšiu dopravu ako je preprava autami.
K symbolickému podpisu charty došlo
na Mariánskom námestí v Trixi mobile. Pre
mesto znamená záväzok zavies trvalé opatrenia preferujúce slabších účastníkov cestnej premávky v meste, prípadne upokojujúce
súčasnú premávku na cestách. „Okrem prebiehajúcej revitalizácie povrchu ciest a chodníkov s tvorbou bezbariérových priechodov
sa mesto zaviazalo dokonči prvú etapu a
získa všetky povolenia na realizáciu druhej
etapy budovania cyklokomunikácií,“ uviedol
primátor Ivan Harman. Plánuje sa aj vybudovanie kruhového objazdu na rozhraní ulíc
Komenského a Hlinská i zvýšená preferencia chodcov na vybraných svetelných križovatkách. „Na alej pokračujeme v popularizovaní MHD a skvalit ovaní služieb. Tento rok
sme zaviedli SMS lístok a vo ne stiahnute ný
cestovný poriadok do mobilného telefónu,“
dodal I. Harman.
Trixi mobil, modernú verziu ázijskej rikše,
prevádzkuje Turistická informačná kancelária mesta Žilina v spolupráci s nadáciou Ekopolis. Už druhý rok počas letných mesiacov
spestruje ulice Žiliny. „Návštevníci i Žilinčania môžu počas 45-minútovej prehliadky s
výkladom v slovenskom alebo anglickom
jazyku spozna to najlepšie z nášho mesta.
Trixi mobil premáva aj ako cyklotaxi v centre
mesta.“ povedala riadite ka TIK mesta Žilina
Alena Reháková.
Podpísaním charty sa tak splnil jeden
z cie ov projektu Európskeho týžd a mobility, ktorý presiahol aj hranice Európy a uskutoční sa vo viac než 650 mestách od 16. do
22. septembra. Organizáciu žilinskej verzie
koordinuje OZ Mulica, ktoré združuje občanov snažiacich sa o zdravšiu každodennú
mobilitu občanov v Žiline a jej okolí a snaží sa by akýmsi mostom medzi občanmi a
zainteresovanými inštitúciami pri zlepšovaní
podmienok pre chodcov a cyklistov. „V jej
rámci sa môžu obyvatelia teši alebo rieši
Otvorenú ulicu, ke sa ulica J. M. Hurbana
uzavrie pre automobily a vytvorí sa z nej bulvár otvorený všetkým chodcom, cyklistom,
alebo na už tradičnú cyklojazdu, ktorá sa 22.
septembra uskutoční už siedmy raz,“ povedal jeden z hlavných organizátorov z OZ Mulica Martin Krištof.
Martin BARČÍK,
hovorca mesta
Košice vyhlásili sú až na premenu výmenníkov na sídliskách
z nevyužívaných objektov budú kultúrne body
Mesto Košice 29. júla vyhlásilo verejnú sú až na ideové architektonické riešenie využitia existujúcich objektov bývalých výmenníkových staníc na kultúrno-spoločenské
body na jednotlivých sídliskách mesta Košice. návrh má by vypracovaný samostatne pre výmenník tepla (dvojica) Krosnianska, Ovručská, MČ Košice-Dargovských hrdinov, výmenník tepla na udovej ulici, MČ Košice-západ, výmenník tepla na Štítovej ulici, MČ Košice-Staré mesto a výmenník tepla na Wuppertálskej ulici, MČ Košice-KVP.
Autori pôvodnej myšlienky projektu SPOTs
vychádzali z toho, že na sídliskách sú budovy
zastaranej a nevyužívanej infraštruktúry, akými sú výmenníkové stanice, postavené v 60. a
70. rokoch 20. storočia ktoré pôvodne slúžili na
redistribúciu tepla pre byty v obytnom súbore.
Zastaraná technológia výmenníkových staníc
sa v súčasnosti postupne nahrádza novými
technológiami s výrazne menšími priestorovými
nárokmi. Výhodná poloha výmenníkov v obytných súboroch umož uje ich aktívne zapojenie
sa do revitalizácie panelových sídlisk. Okrem
iného využitia ponúka sa aj možnos ich transformácie na Kultúrne body okraja.
„Výmenníky - Kultúrne body okraja budú
priestormi, ktoré reagujú na špeciické potreby
rôznych skupín obyvate ov mestských častí s
cie om podporova komunitný rozvoj a robi
umelecké a rezidenčné projekty v komunitách.
Stanú sa pulzujúcimi tepnami na sídliskách, ktoré umožnia stretávanie sa udí s rôznymi skúsenos ami, vytvoria nové príležitosti pre zoznamovanie sa s umením, inými kultúrami, výmenu
zážitkov a získavanie nových zručností. Je dôležité si uvedomi , že nejde len o rekonštrukciu
objektu ako takého, ale predovšetkým o zmenu
využitia jeho funkcie tak, aby dokázal lexibilne
reagova na potreby obyvate ov,“ povedal Rudolf Bauer, splnomocnenec mesta pre projekt
Európske hlavné mesto kultúry – Košice 2013.
Výmenníky budú napojené na kultúrne centrum Kasárne/kulturpark a vytvoria navzájom
prepojenú kultúrnu sie s možnos ou zapojenia
sa všetkých kultúrnych bodov do spoločných
aktivít.
„Cie om sú aže je nájs najvhodnejšie
priestorové, výtvarné a funkčno-prevádzkové
usporiadanie jednotlivých výmenníkov. Nájs
najvhodnejší výraz nového postavenia výmenníkov v urbanistickej štruktúre a najvhodnejšiu
úpravu jeho okolia vytvárajúcu vhodné predpoklady pre realizáciu novej funkcie. Sú ažiaci
majú ponúknu názor na celkový poh ad funkcie budúceho objektu výmenníka v jednotlivých
štvrtiach a jeho stvárnenie ako mestotvorného
prvku,“ uviedla Mária Kukučková z Útvaru hlavného architekta mesta Košice. Porota bude zložená z odborníkov pod a požiadaviek príslušných legislatívnych noriem. Obnova jedného
výmenníka bude pod a odhadov stá priemere
150- tisíc euro.
-ts-
Postavia nové byty
a opravia starý kaštie
Hoci zátopová voda zo začiatku júna, rovnajúca sa tisícročnej povodni, zabrzdila rozvoj obce Hul v Novozámockom okrese, už
v om občania pokračujú s novou vervou.
V tomto volebnom období sa najprv venovali oprave budovy základnej školy, pričom
zmodernizovali najmä zanedbané sociálne
zariadenia. V súčasnosti inišujú s opravou
materskej školy. V obci sa podarilo postavi
dva obytné domy spolu s pätnástimi bytmi,
teraz začali budova alšie dva bloky, do ktorých sa o rok nas ahuje dovedna štrnás mladých rodín. Pre mladých Hu anov postavili
aj multifunkčné ihrisko s umelým trávnikom.
Obyvate om tejto požitavskej obce už dlho
robí starosti schátraný kaštie , ktorý by ako
múzeum mohol by ozdobou usadlosti. Ke že sa samospráve podarilo získa inančné
prostriedky z Ministerstva kultúry SR a alšie
vyčlenila z obecného rozpočtu, môžu zača
aspo s výmenou krovu a strechy. Z pe azí
získaných z európskych fondov upravia stred
dediny, kde na polhektárovej ploche okrem
udržiavanej zelene vyrastie malý amiteáter
a detské ihrisko s vodnou zábavkou pre najmenších.
(fb)
V turzovke
pribudnú tri kamery
Mesto Turzovka už v minulom roku rozbehlo projekt monitorovania vybraných častí
mesta, čo sa osvedčilo predovšetkým pri
dokazovaní priestupkovej činnosti niektorých
našich spoluobčanov. Mnohých táto skutočnos odradí od páchania trestných činov
resp. od porušovania verejného poriadku. V
tomto roku mesto pripravuje rozšírenie kamerového systému o tri nové kamery. Jedna
bude monitorova priestor pri Mestskom podniku služieb v Turzovke-Predmieri, kde chce
samospráva zabráni nekontrolovate nému
ukladaniu odpadu na zberovom dvore. alšie
dve kamery – jedna statická a jedna otočná,
budú umiestnené v areáli Dúha na vyšnom
konci. Monitorovací systém bude zabudovaný do existujúcej optickej siete, ktorá v meste
Turzovka slúži na šírenie televízneho a internetového signálu.
Zdroj: Turzovka, august 2010
Múzeum J. Krá a navštevuje
čoraz viac turistov
V Múzeu Janka Krá a zaznamenali za tento polrok nárast počtu návštevníkov takmer
o desa percent. Najčastejšími návštevníkmi
sú v letnej sezóne sú okrem domácich aj Poliaci a Česi. Počas školského roka sú to žiaci
a študenti z miestnych škôl. Múzeum ponúka
poh ad do minulosti mesta v stálej expozícii
Kapitoly z histórie mesta Liptovský Mikuláš.
Pre turistov je prí ažlivá Mikulášska mučiare , nemenej zaujímavá je aj návšteva rodného domu súrodencov Rázusovcov vo Vrbici či expozície Tatrín a Žiadosti slovenského
národa. V tohtoročnej letnej sezóne múzeum
návštevníkom ponúklo výstavu o priekopníkovi turistiky Milošovi Janoškovi, v židovskej
synagóge zas pod názvom „Ako alej“ bola
výstava fotograií mikulášskych fotografov.
(čapč)
12/ON č. 35, 31. august 2010
KuLtÚra
takmer dvesto účinkujúcich predstavilo ovčiarske tradície a udové remeslá
hričovské pastorále
Pre priaznivcov folklóru, ovčiarskych tradícií, udových remesiel a dobrej zábavy už tradične
pripravilo Krajské kultúrne stredisko v Žiline v zria ovate skej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja v spolupráci s Obecným úradom v Dolnom hričove v sobotu 14. augusta hričovské
pastorále.
zo Štiavnika, DFS Štiavničan zo
Štiavnika, DFS Sú ovčanka zo
Sú ova – Hradnej a ženská spevácka skupina Bitarovienka z Bitarovej.
Večer bola pre všetkých pripravená udová zábava s tombolou,
na ktorej zahrali Daktyl Pavla Cigánika a country skupina Kasava. Vysoká návštevnos svedčí
o ich čoraz väčšej ob ube, preto
veríme, že sa nám podarí stretnú opä i o rok.
Mgr. Monika SEDLIAKOVÁ,
Snímky Karol Herian
Program v Športovom areáli
v Dolnom Hričove sa začal slávnostnou svätou omšou, ktorú celebroval generálny vikár Žilinskej
diecézy Ladislav Stromček.
Sú až v strihaní oviec, v práskaní bičom, ochutnávky syrov
a iných bačovských špecialít pripomenuli dobu našich prastarých
rodičov, ku ktorým neodmyslite ne
patrí udová hudba a tanec. O tie
sa postaralo takmer 200 účinkujúcich. Predstavilo sa fujarové duo
– Roman Bienik a Martin Gábor,
Cimbalová muzika Aleša Smutného z Brna so sólistom Karlom
Hegnerom, Helena Záhradníková
zo Žiliny, Folklórny súbor Rov an
z Ve kého Rovného, Ženská spevácka skupina Závadské ženy
z Lietavskej Závadky a dedinské
folklórne skupiny Divinčan z Diviny, DFS z Kolárovíc, DFS Drotár
z Dlhého Po a, DFS Javorníček
z Hvozdnice a Štiavnika, ženská spevácka skupina Javorník
Prvý ročník folklórneho festivalu mikroregiónu
Čierna hora v Sedliciach
Vystúpili aj hostia
zo srbského Djur ova
V obci Sedlice pri Prešove sa
15. augusta uskutočnil prvý ročník folklórneho festivalu mikroregiónu Čierna Hora. Zúčastnili sa
na om folklórne skupiny a sólisti
z pätnástich obcí regiónu (Klenov, Miklušovce, Sedlice, Suchá
Dolina, ubovec, Janov, Radatice, Bzenov, Brežany, Rokycany,
Kvačany, Bajerov, Žipov, Ovčie,
Ví az).
Ako hostia vystúpila spevácka
skupina z ubotíc a zahraniční
hostia zo Srbska (súbor KUD
Taras Ševčenko). Obce Sedlice
a Klenov nadviazali vzájomné
kontakty s mestečkom Djur ov
pred nieko kými rokmi a navštevujú sa, lebo ich spája nielen príbuzný jazyk, ale aj rados z udovej hudby a piesní. Zo všetkých
účinkujúcich priam sálalo nadšenie a azda najviac zaujali hostia
zo Srbska, ich jemná hudba, ladné pohyby, trocha náznaku akoby
ruskej clivoty a nádherné kroje.
Je dôležité h ada v u och to
krásne – cit pre umenie a harmóniu ducha, aby sa pre budúce
generácie zachovalo vzácne dedičstvo našich otcov.
Mária ČUCHTOVÁ,
starostka obce Miklušovce
SaMOSPráVa/inzercia
ON č. 35, 31. august 2010/13
V aka podpore z ePFrV a štátneho rozpočtu vo Ve kých Kozmálovciach upravili centrum obce
nový priestor na oddych a zábavu
V obci Ve ké Kozmálovce (okres Levice) 24. júna skolaudovali stavbu podporenú z európskeho
po nohospodárskeho fondu rozvoja vidieka (ePFrV) a zo štátneho rozpočtu Sr v rámci projektu
z opatrenia 3.4.1 základné služby pre vidiecke obyvate stvo Programu rozvoja vidieka, s názvom
„Stred obce Ve ké Kozmálovce - úprava verejných plôch“. Konečným prijímate om nenávratného
inančného príspevku (nFP) bola obec Ve ké Kozmálovce, výška nFP presiahla 193 350 eur. náklady
na stavbu dosiahli 229 231 eur. uskutočnením projektu sa komplexne vyriešila úprava verejného
priestranstva v centre obce.
V aka príspevku z EPFRV a a výsadby verejnej zelene, vý- na jej konci bolo vytvorené menzo štátneho rozpočtu SR vznikol stavby altánku (besiedky) a ma- šie trhovisko. Pod trhoviskom je
v centre obce priestor, ktorý bude lého detského ihriska, výstavby spevnená plocha, ktorá sa bude
miestom na oddych a stretávanie h adiska, pódia a hlavnej vstup- využíva i pre umiestnenie kolotosa obyvate ov, trávenie vo ného nej brány do priestorov zelenej čov. Okrajový chodník umož uje
času a usporadúvanie obecných, zóny. V pôvodnej parkovej časti súvislý prechod od zelenej zóny
spoločenských a kultúrnych akcií. bolo umiestnené pódium a vznik- k dominante Trojičného kríža.
V aka projektu obyvatelia obce la menšia plocha s funkciou zhrozískali nový relaxačný a oddy- maždiska. Altánok bol riešený
chový priestor, ale i možnosti pre ako jednoduchá stavba drevenej
praktické a športové využitie. Ve- osemhrannej konštrukcie osaderejnú zele v strede obce upravili ná na betónovej platni. Detské
a stala sa súčas ou komplexnej ihrisko umiestnené v strede parku
oddychovej zóny. Na jej území pozostáva z pieskoviska so šmykboli vhodným spôsobom uspoavkou, preliezok a hojdačiek.
riadané, upravené a doplnené Táto špeciická plocha bola oddedrobné stavby - pódium (kryté ja- lená a izolovaná od okolia kulisou
visko), besiedka, hlavná vstupná zelene, čím sa vytvorili bezpečné
brána, detské ihrisko, prístrešok podmienky pre deti. Celý priestor
trhoviska s predajným pultom.
je predelený hlavným centrálnym
Súčas ou projektu bola aj opra- chodníkom, ktorý spája jednotlivé
va a reštaurácia sochy Svätej funkčné zóny. Okolo chodníka
Trojice, ktorá bola súčas ou re- boli osadené lavičky.
konštruovaného priestoru už pred
Zatrávnená čas bola navrhnuzačatím realizácie projektu.
tá ako plocha pre športovú činÚprava verejných plôch v stre- nos a vo nočasové aktivity. Jej
de obce pozostávala z úpravy okrajom vedie pešia komunikácia,
Námestie, kde je umiestnená socha Svätej Trojice, bolo upravené
a prepojené s okolitým prostredím. Súčas ou prác bola aj oprava krajnice cestnej komunikácie.
Po stranách peších komunikácií
v oddychovej zóne boli osadené
parkové lavičky, odpadkové koše
a centrálny priestor bol osvetlený
st povými okrasnými lampami.
V aka podpore z EPFRV a zo
štátneho rozpočtu SR obyvatelia
obce Ve ké Kozmálovce v mieste
svojho bydliska získali atraktívny
priestor na oddych, vo nočasové
aktivity a rekreáciu.
Mgr. Petra KLIMO ZLATOŠOVÁ
Snímky Ján Trnkus
Obyvatelia Vekých Kozmáloviec v aka projektu získali nový oddychový priestor.
Podbrezinčanov čakajú
alšie obmedzenia
Obyvatelia Podbrezín, najväčšieho sídliska v Liptovskom Mikuláši, sa musia prispôsobova od pondelka 23. augusta alším obmedzeniam. Súvisia s rozsiahlou modernizáciou tepelného hospodárstva – novou kotol ou na drevoštiepku. „Investorom tejto významnej a potrebnej akcie je spoločnos LMT, ktorá v meste prevádzkuje
tepelné hospodárstvo. Ide o investíciu v celkovej hodnote približne
2,9 milióna eur, pričom polovicu nákladov tvorí príspevok z fondov
Európskej únie. Po vybudovaní kotolne sa zníži cena tepla pre obyvate ov,“ informoval Ján Blcháč, primátor Liptovského Mikuláša.
(čapč)
14/ON č. 35, 31. august 2010
ŠKOLStVO
Financovanie regionálneho školstva
1. zBer ÚDaJOV o počte žiakov škôl
(eduzber) v školskom roku 2010/2011 pre
stanovenie normatívneho príspevku školám a školským zariadeniam inancovaným z rozpočtovej kapitoly MŠVVaŠ Sr.
Pod a § 7 ods. 4. zákona č. 597/2003 Z.
z. o inancovaní základných škôl, stredných
škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov sú všetci zria ovatelia škôl
povinní oznámi do 30. septembra 2010 príslušnému krajskému školskému úradu počty
žiakov škôl v ich zria ovate skej pôsobnosti
v školskom roku 2010/2011. Zber údajov potrebných na rozpis inančných prostriedkov
pre školy sa uskutoč uje prostredníctvom
webovej aplikácie, ktorá je prístupná od 2.
9. 2010 na internetovej adrese www.vykazy.
sk.
Webová aplikácia zberu údajov pre inancovanie sa týka len škôl a školských zariadení, ktoré sú inancované z rozpočtovej
kapitoly MŠVVaŠ SR prostredníctvom KŠÚ.
Vzh adom na pripravované zmeny v novele nariadenia vlády č. 630/2008 nastávajú
v zbere údajov, ktoré budú slúži na výpočet normatívov a normatívnych príspevkov
v roku 2011, nasledovné zmeny:
Kvaliikačná štruktúra pedagogických
zamestnancov školy:
Údaje o prepočítanom počte pedagogických zamestnancov zaradených do príslušných platových tried zadáva škola ako celok do samostatnej kategórie označenej
PPz1. To znamená, že aj ke pedagogický
zamestnanec má svoj úväzok vo viacerých
kategóriách (napr. SOŠ 1, SOŠ 5 a SOŠ 17),
škola už nerozpisuje jeho úväzok do jednotlivých kategórií, ale uvedie celý úväzok v samostatnej kategórii označenej PPz1.
Do prepočítaného počtu pedagogických
zamestnancov príslušnej platovej triedy sa
nezadáva údaj o počte asistentov učite a
pre žiakov so zdravotným znevýhodnením
alebo s nadaním a asistentov pre žiakov zo
sociálne znevýhodneného prostredia.
Skupiny začlenených (integrovaných)
žiakov:
V základných školách a „špeciálnych základných školách“ sa začlenení žiaci sledujú v 6 skupinách. Škola pri zadávaní údajov
zaradí žiaka do skupiny pod a jeho zdravotného znevýhodnenia alebo nadania.
Ak je na základnej škole zriadená špeciálna trieda, škola zadáva samostatne údaje
o počte začlenených žiakov v špeciálnej triede pod a skupiny zdravotného znevýhodnenia alebo nadania, pre ktorú bola zriadená,
a samostatne údaje o počte individuálne začlenených žiakov v ostatných triedach.
Počet žiakov s rozšíreným vyučovaním
Základná škola, ktorá má zriadené triedy so športovou prípravou, zadáva údaj
o počte žiakov všetkých ročníkov navštevujúcich tieto triedy.
Základná škola, ktorá má zriadené triedy
s rozšíreným vyučovaním cudzích jazykov
a informatiky, triedy s rozšíreným vyučovaním ostatných predmetov, zadáva údaj
o počte žiakov 4., 8. a 9. ročníka. Žiaci ostatných ročníkov (1., 2., 3., 5., 6. a 7.) majú roz-
šírené vyučovanie predmetov zabezpečené
v rámci školských vzdelávacích programov.
Stredné odborné školy:
Stredná odborná škola vykazuje údaje
o počtoch žiakov pod a učebných a študijných odborov. Jednotlivé učebné a študijné
odbory sú pre eduzber rozdelené do 32 kategórií. Škola zadáva údaj o počte žiakov do
príslušnej kategórie, v ktorej sa nachádza jej
príslušný študijný alebo učebný odbor. Súčet
celkového počtu žiakov vo všetkých zadaných kategóriách je zhodný s celkovým počtom žiakov strednej odbornej školy.
V stredných odborných školách sa zadáva aj údaj o počte žiakov v triedach s bilingválnym vzdelávaním (§ 12 ods. 7 zákona č.
245/2008 Z. z. – školský zákon).
Žiaci týchto tried sa nevyp ajú do položky žiaci s iným vyučovacím jazykom!
Praktické vyučovanie v SOŠ
Stredná odborná škola, ktorej žiaci vykonávajú praktické vyučovanie v SPV alebo
v SOP, ŠH, zadáva údaje o počte týchto
praxujúcich žiakov do príslušného riadku pre
SPV alebo SOP, ŠH.
Školské zariadenia:
Prostredníctvom tejto aplikácie sa zadávajú údaje len za zariadenia v zria ovate skej
pôsobnosti KŠÚ.
Kvaliikačná štruktúra pedagogických
zamestnancov školy, materskej školy
a školského internátu:
Školy a školské zariadenia v zria ovate skej pôsobnosti KŠÚ, ktoré sú jeden právny
subjekt, alebo samostatné špeciálne materské školy a internáty zadávajú údaje o prepočítanom počte pedagogických zamestnancov, zaradených do príslušných platových
tried, do samostatnej kategórie označenej
PPz2. Aj ke pedagogický zamestnanec má
svoj úväzok vo viacerých kategóriách školy,
škola nerozpisuje jeho úväzok do jednotlivých kategórií, ale uvedie celý úväzok v samostatnej kategórii označenej PPz2.
Údaje o prepočítanom počte pedagogických zamestnancov za školu, materskú školu, školský internát sa zadávajú osobitne do
príslušných st pcov.
Do prepočítaného počtu pedagogických
zamestnancov príslušnej platovej triedy sa
nezadáva údaj o počte asistentov učite a
pre žiakov so zdravotnými bariérami alebo
s nadaním a asistentov pre žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia.
Špeciálne školy a zariadenia pri zdravotníckych zariadeniach:
Údaje o počte žiakov pod a stavu k 15.
septembru 2010 sa vyp ajú do samostatných kategórii:
- SZSZ – špeciálna základná škola pri zdrav.
zariadení,
- SMSZ – špeciálna materská škola pri zdrav.
zariadení,
- SSKDZ – školský klub detí pri zdravotníckom zariadení.
Špeciálna základná škola a školský klub
detí pri zdravotníckych zariadeniach zadávajú údaje o počte žiakov pod a zaradenia do
skupiny A, B alebo C.
Špeciálna materská škola pri zdravotníckych zariadeniach zadáva len údaje o počte
detí pod a stavu k 15.9.2010 .
Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie:
Údaje za zariadenie sa nezadávajú, budú
získané z ÚIPŠ.
2. zBer ÚDaJOV o počte žiakov zuŠ,
detí MŠ a školských zariadení a poslucháčov jazykových škôl v územnej pôsobnosti obce pod a stavu k 15. 9. 2010
prostredníctvom štatistického výkazu
Škol. (MŠ Sr) 40–01.
Zis ovanie sa vykonáva na základe § 7
ods. 12 zákona č. 597/2003 Z. z. o inancovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov.
Tento zber údajov slúži na získanie údajov
potrebných na rozde ovanie a poukazovanie
výnosu dane z príjmov obciam v nasledujúcom kalendárnom roku. Údaje sa zis ujú za
materské školy (MŠ), základné umelecké
školy (ZUŠ), jazykové školy (JŠ) a školské
zariadenia v územnej pôsobnosti obce (to
znamená obecné, cirkevné a súkromné)
prostredníctvom štatistického výkazu Škol.
(MŠ SR) 40–01 o počte žiakov ZUŠ, detí
MŠ a školských zariadení a poslucháčov
JŠ v územnej pôsobnosti obce pod a stavu
k 15. 9. 2010.
Zber údajov sa uskutoč uje prostredníctvom webovej aplikácie, ktorá je na internetovej adrese http://web.uips.sk/v40/.
V roku 2010 zis uje ministerstvo prostredníctvom tohto výkazu aj údaje o počtoch
detí centier vo ného času (vi popis riadku 107 v metodickom pokyne) a školských
stredísk záujmovej činnosti (vi popis
riadku 108 v metodickom pokyne) , ktoré využije pri analýzach súvisiacich so záujmovou
činnos ou v týchto školských zariadeniach.
Školy, školské zariadenia a obce sú povinné oznámi požadované údaje do 20. septembra kalendárneho roka príslušnému
KŠÚ.
MŠVVaŠ SR vykonalo v roku 2010 vo výkaze a v metodike k tomuto výkazu nasledujúce zmeny :
1. Jedno die a jedenkrát
Pri vyp aní údajov do štatistického výkazu sa:
a) poslucháč jazykovej školy (JŠ), die a
materskej školy (MŠ), alebo školského
zariadenia uvedie v príslušnej kategórii JŠ,
MŠ a školského zariadenia najviac jedenkrát u toho istého zria ovate a,
b) žiak základnej umeleckej školy (zuŠ)
môže uvies v príslušnej ZUŠ toho istého
zria ovate a maximálne jedenkrát v individuálnej forme vyučovania a jedenkrát v skupinovej forme vyučovania.
tieto pravidlá slúžia len na toto štatistické zis ovanie a neznamenajú, že die a
nemôže navštevova v jednom zariadení
viacero aktivít!!!
2. Vo výkaze bol doplnený nový st pec
2a)
Prostredníctvom tohto st pca 2a) sa budú
zis ova údaje o fyzických počtoch detí
vo veku do 15 rokov v centrách vo ného času (cVČ, riadok 0107) , v školských
strediskách záujmovej činnosti (ŠSzČ,
riadok 0108).
ŠKOLStVO
V školských kluboch detí (ŠKD, riadok
0106) v zria ovate skej pôsobnosti obcí
sa budú v tomto st pci zis ova počty detí
vo veku do 15 rokov, ktoré sú žiakmi ročníkov 1 až 5 v príslušnej základnej škole,
pri ktorej je ŠKD zriadený.
V školských kluboch detí v pôsobnosti súkromných a cirkevných zria ovate ov
(riadky 0106,0121,0122) sa budú v st pcoch
4 a 6 sledova počty detí vo veku do 15 rokov, ktoré sú žiakmi 1. až 5. ročníka školy,
pri ktorej je ŠKD zriadený.
3. Školské kluby detí
V riadku 0106 – ŠKD sa uvedie celkový
fyzický počet detí, ktoré navštevujú ŠKD na
území obce zriadené obcou (st pec 2), súkromnými zria ovate mi (st pec 3) alebo cirkevnými zria ovate mi (st pec 5).
Die a školského klubu detí sa započíta pri
zbere údajov v príslušnom školskom zariadení (ŠKD) najviac jedenkrát.
V st pcoch (2a), (4) a (6) sa uvedú počty
žiakov z 1. - 5. ročníka školy, pri ktorej je
ŠKD zriadený.
V prípade, že školský klub detí je samostatný (teda nie je zriadený pri škole), v st pcoch
(2a), (4) a (6) sa uvedú počty žiakov z ročníkov 1 – 5, ktoré:
n majú trvalý pobyt v okrese a susediacich
okresoch s okresom, v ktorom sídli príslušný
ŠKD. (Za sídlo sa považuje adresa uvedená
v rozhodnutí MŠVVaŠ SR o zaradení ŠKD
ON č. 35, 31. august 2010/15
do siete škôl a školských zariadení) a
n zárove platí to, že tieto deti navštevujú
školu, pri ktorej nie je zriadený ŠKD.
4. Centrá vo ného času
V riadku 0107- cVČ sa uvedie celkový
fyzický počet detí, ktoré navštevujú cVČ
na území obce zriadené obcou (st pec 2),
súkromnými zria ovate mi (st pec 3) alebo
cirkevnými zria ovate mi (st pec 5), ktoré
majú trvalý pobyt v okrese a susediacich
okresoch s okresom, v ktorom sídli príslušné CVČ. Za sídlo CVČ sa považuje adresa
uvedená v rozhodnutí o zaradení CVČ do
siete škôl a školských zariadení.
V st pcoch (2a), (4) a (6) sa uvedú počty
žiakov vo veku do 15 rokov.
Die a navštevujúce viaceré CVČ toho istého zria ovate a sa započíta pri zbere údajov v príslušnom type zariadenia (cVČ)
u toho istého zria ovate a najviac jedenkrát.
ak die a navštevuje CVČ a ŠSZČ, ktoré
nie je súčas ou školy a obe zariadenia zriadil
ten istý zria ovate , potom toto die a môže
by uvedené vo výkaze iba v jednom
z týchto školských zariadení.
5. Školské strediská záujmovej činnosti
V riadku 0108 – ŠSzČ sa uvedie celkový fyzický počet detí, ktoré navštevujú
školské strediská záujmovej činnosti na
území obce zriadené obcou (st pec 2), súk-
Podporu z programu think Big
získali tri projekty
tvorivý kemping v Žiline, skejt park vo zvolene a upravené námestie pred kinom v
Kremnici sú projekty, ktoré dostali najviac hlasov a získali podporu po 7 000 eur v pilotnom ročníku programu think Big. Program vyhlásila nadácia ekopolis v spolupráci s partnerom – spoločnos ou telefónica O2 Slovakia. cie om programu je podpori
projekty mladých udí v oblasti kultúry, športu, umenia a životného prostredia. Projekt
think Big vznikol v tomto roku ako celoeurópska iniciatíva skupiny telefónica O2.
„Veríme, že ví azné projekty pomôžu skvalitni prostredie, v ktorom sa mladí udia stretávajú a žijú. Tešíme sa na výsledok ich práce,
ktorý predstavíme do konca tohto roka. Zárove sa však tešíme aj na nové projekty, ktoré
sa do programu Think Big zaradia na budúci
rok,“ uviedol generálny riadite spoločnosti Telefónica O2 Slovakia John McGuigan.
Do záverečného hlasovania vybrala porota,
do ktorej sa zapojila aj herečka Zuzana Fialová, šes najlepších projektov z celého Slovenska. Verejnos mohla za jednotlivé projekty
hlasova od 1. do 31. júla 2010 prostredníctvom SMS alebo e-mailu. Celkovo bolo v tomto termíne doručených 2 598 hlasov.
Najväčší počet hlasov, 1 020, získal projekt
žilinského občianskeho združenia Truc sphérique, ktoré pod cestným nadjazdom Rondel
vytvára bezpečné, zelené miesto slúžiace
súčasnému umeniu, grafiti a streetartu, komunitným aktivitám, mládeži aj psičkárom. Za
ním sa s počtom hlasov 627 umiestnil projekt
skejt parku neziskovej organizácie GRIND zo
Zvolena, ktorá plánuje jeho čiastočnú rekonštrukciu. Do trojice najúspešnejších s počtom
hlasov 402 sa dostal projekt OZ 1115, ktorého cie om je obnova a skultivovanie priestoru pred vchodom do starého kina Akropola
v centre Kremnice. Príprava a realizácia troch
ví azných projektov bude ukončená do 31.
12. 2010.
Viac o podporených projektoch:
1. Žilina – záriečie/Kreatívny kemping
pod rondlom
Žiadate om o podporu je občianske združenie Truc sphérique, ktoré prevádzkuje v budove starej, no stále funkčnej železničnej zastávky Žilina–Záriečie, nezávislú kultúrnu inštitúciu.
Priamo v stanici je výstavná sála, ateliéry pre
mladých umelcov aj deti zo škôl, konajú sa tu
divadelné a iné kultúrne predstavenia. V minulom roku dobudovali mladí dobrovo níci novú
divadelnú „S2“ scénu a postupne pokračujú
v budovaní kempu v meste.
cie om projektu je úprava komunitného
parku, ktorý sa nachádza pri stanici Záriečie.
Mladí udia postupne v nehostinnom prostredí
pod cestným nadjazdom Rondel vytvárajú bezpečné, zelené miesto, ktoré slúži súčasnému
umeniu, grafiti a streetartu, komunitným aktivitám, mládeži aj psíčkarom. Teraz by chceli
spoji park s blízkou mestskou čas ou a vlastnú plochu parku dotvori na kemp.
2. zvolen/Skejt park:
Žiadate om o podporu je nezisková organizácia GRIND zo Zvolena, ktorá vznikla s cie om
vytvori a udržiava verejné priestory pre trávenie vo ného času mladých udí a rozvíja podmienky na šport. Jej členmi sú také skejtbordové legendy ako Peter Molec a Michal Kuvik.
cie om projektu je čiastočná rekonštrukcia
skejt parku, ktorý sa nachádza za mestom Zvo-
romnými zria ovate mi (st pec 3) alebo cirkevnými zria ovate mi (st pec 5), ktoré majú
trvalý pobyt v okrese a susediacich okresoch
s okresom, v ktorom sídli príslušné ŠSZČ.
Za sídlo ŠSZČ sa považuje adresa uvedená
v rozhodnutí o zaradení ŠSZČ do siete škôl
a školských zariadení.
V st pcoch (2a), (4) a (6) sa uvedú počty
žiakov vo veku do 15 rokov.
Die a navštevujúce viaceré školské strediská záujmovej činnosti toho istého zria ovate a sa započíta pri zbere údajov v príslušnom type zariadenia (ŠSzČ) u toho
istého zria ovate a najviac jedenkrát.
Počet detí vykazovaných v tomto štatistickom zis ovaní v ŠSZČ, ktoré je súčas ou
školy, nesmie presahova počet žiakov školy, pri ktorej je ŠSZČ zriadené.
ak die a navštevuje ŠSZČ, ktoré nie je
súčas ou školy a CVČ a obe zariadenia
zriadil ten istý zria ovate , potom toto die a
môže by uvedené vo výkaze iba v jednom z týchto školských zariadení.
Pri zadávaní údajov vám odporúčame,
aby ste si podrobne preštudovali „Príručku
a Metodický pokyn“, ktoré slúžia ako manuál k elektronickému zberu a správnemu
vyp aniu údajov.
Ing. Jana SLÁDEČKOVÁ,
riadite ka odboru inancovania
regionálneho školstva MŠVVaŠ SR
len, v športovom areáli na Neresníckej ceste.
Skejt park vznikol z iniciatívy mladých udí, ktorí
sa o svojpomocne starajú, ale zatia nemali
prostriedky na jeho systematickejšie dotvorenie
a opravu poškodených prekážok. Konkrétne aktivity budú spočíva v naplánovaní úprav a dotvorení celého areálu, pretože napriek množstvu užívate ov aj sú aží tu stále nie je priestor
na sedenie, nevhodne je vyriešený prístup ku
skejt parku, chýbajú koše na odpadky či lavičky. Z programu Think Big by mala by postavená nová skejtbordová prekážka, umiestnené
nové smetné koše a tiež lavičky.
3. Kremnica/ Kultúrny priestor pred kinom
O podporu z programu sa uchádzalo Občianske združenie 1115 - organizácia mladých,
aktívnych udí, ktorá v Kremnici pôsobí od roku
2006. Združenie prevádzkuje budovu mestského kina, v ktorej organizuje zaujímavé kultúrnospoločenské aktivity, taktiež umož uje rôznym
spolkom a organizáciám pôsobiacim v meste
stretáva sa v priestoroch kina.
cie om projektu je obnovi , skultivova
a vylepši „námestíčko“, ktoré je pred vchodom do starého kina Akropola, v centre mesta.
V jeho blízkosti sa nachádza aj Zechenterova
záhrada, kam chodí pomerne ve a mladých
udí. Teraz sú pred kinom zničené lavičky, koše
na smeti a zanedbaná zelená plocha. Okrem
ve kej šachovnice sa tu nenachádza nič, čo by
robilo priestranstvo zaujímavým. Vlastníkom
pozemku je mesto Kremnica. Zámerom občianskeho združenia 1115 je vytvori priestor na
trávenie vo ného času počas celého d a. Mladí
udia by chceli upravi zelené plochy, doplni
lavičky, smetné koše, stojany na bicykle a dosadi nieko ko zaujímavých umeleckých prvkov,
ktoré skultúrnia a zatraktívnia celý priestor.
Viac informácií o projektoch nájdete na:
www.ekopolis.sk a www.O2thinkbig.sk alebo
vám ich poskytne Lucia Skokanová, programová
manažérka Nadácie Ekopolis, 0944 555 701.
16/ON č. 35, 31. august 2010
ŽiVOtnÉ PrOStreDie/DOPraVa
Čadca hostila účastníkov konferencie
gLOBaL FOOtSteP
rýchle tance a strhujúce choreograie. Vraj ani nedýchali, tak
ich vystúpenie zaujalo. Potom
sa v aka rozprávaniu Juraja Šeríka zoznámili s typickým kysuckým remeslom – drotárstvom.
Návštevníci z celého sveta sa
po prvom dni cítili na Slovensku
vítaní a pozitívne naladení na
spoločnú prácu. Tá už pokračovala v CVČ Stará Bystrica, ktoré
im na to vytvorilo ve mi dobré
podmienky. Už teraz vieme, že
v aka tejto konferencii budeme
v KERIC-i hos ova dobrovo níkov z Kene, ktorí budú pomáha
s výučbou angličtiny v školách
a navyše mladí udia z nášho
regiónu budú ma možnos ako
dobrovo níci vycestova na alšie kontinenty.“
Lenka JANČOVÁ,
Kysucké múzeum v Čadci
konštatoval podpredseda TSK.
Najdiskutovanejším
problémom bola hustota spojov prímestskej autobusovej dopravy.
Každý starosta má svoje predstavy o cestovnom poriadku,
aj prostredníctvom takýchto
rokovaní sa dajú rôznorodé
požiadavky zosúladi , odkomunikova , aby sa dosiahla
vzájomná nadväznos spojov
a pod. TSK má podrobné informácie o počte cestujúcich
na každej linke a snahou bude
prija racionalizačné opatrenia
smerom k málo využívaným
spojom. „Nechceme ís cestou
zvyšovania cestovného, uprednost ujeme optimalizáciu počtu
spojov, liniek a racionalizáciu
cestovných poriadkov,“ zdôraz-
nil podpredseda TSK. Niektorí
starostovia navrhovali ako racionalizačné opatrenie výmenu
ve kých autobusov za menšie - mikrobusy v prímestskej
doprave. Takéto riešenie však
pod a dopravcov výraznejšie
úspory neprináša.
Starosta Lysej pod Makytou
Pavol Gábik uvítal podobné
stretnutie a upozornil na zlý
stav a na potrebu opravy cesty
3. triedy medzi centrom jeho
obce a miestnou čas ou Dešná. „Dozvedeli sme sa, v čom
môžeme očakáva pomoc od
TSK a som rád, že sa takéto
stretnutie uskutočnilo,“ konštatoval starosta Lysej pod Makytou.
Vlasta HENČELOVÁ
Kysucké múzeum v Čadci, organizáciu v zria ovate skej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja a jeho vysunuté expozície, navštívili 15. až 21. augusta účastníci významnej ekologickej
konferencie gLOBaL FOOtSteP zo 4 kontinentov – afriky, ázie, ameriky a európy (z 10 krajín –
Kene, Bangladéša, Jamajky, Ve kej Británie, nemecka, Po ska, rumunska, Francúzska, talianska
a Slovenska). Predchádzajúca konferencia sa konala v roku 2007 na Jamajke.
Jej cie om je spozna krajiny a organizácie účastníkov,
nadviaza kontakty do budúcnosti a dohodnú sa na konkrétnych
formách spolupráce. Účastníci
na základe svojich skúsenosti
zhodnotili ekologickú úrove života na Kysuciach. „ alším dôležitým výsledkom konferencie
je, že Čadca sa stala členom
tejto komunity a bude prizývaná
na alšie medzinárodné stretnutia, na ktorých môže propagova
a predstavi krásy a jedinečnos
svojho regiónu,“ informovala
riadite ka KERICu, neziskovej
mimovládnej mládežníckej organizácie, Mgr. Miriam Petríková.
Účastníci konferencie navštívili
aj Kysucké múzeum v Čadci,
konkrétne výstavu Stavebnice
Merkur. Privítal ich riadite múzea dr. Miloš Jesenský, predstavil im činnos múzea a zárove
pozval na prehliadku Múzea ky-
suckej dediny, Historickú lesnú
úvra ovú železnicu a Spoločnú
prírodovednú expozíciu.
O alších krokoch účastníkov informovala M. Petríková:
„Boli ubytovaní v hostite ských
rodinách v Čadci, Turzovke, Milošovej, Krásne nad Kysucou,
Oščadnici a Skalitom. V aka
týmto rodinám mali možnos zaži slovenskú pohostinnos a vidie náš reálny život. V nede u
sa všetci stretli na neformálnej
večeri a vymie ali si zážitky zo
spoločne strávených víkendových dní. Po oiciálnom otvorení
sa začal prvý blok pracovných
stretnutí. Poobede nás v svojich priestoroch privítala alšia
kultúrna inštitúcia mesta Čadca – Dom kultúry. Folklórne súbory Kelčovan a KUK pripravili
ukážky typických slovenských
krojov, tancov a hudby. Cudzinci
so zatajeným dychom sledovali
Starostovia s predstavite mi tSK
o cestovných poriadkoch a opravách ciest
Úpravy cestovných poriadkov v prímestskej doprave, údržba
a opravy ciest ii. a ii. triedy na území trenčianskeho samosprávneho kraja v budúcom roku. to boli hlavné témami pracovných
stretnutí starostov a primátorov z okresov nové Mesto nad Váhom, Myjava, ilava, trenčín, Púchov a Považská Bystrica s vedúcimi predstavite mi tSK, Správy ciest tSK a SaD trenčín.
Pracovné rokovania sa konali v d och 16. – 18. augusta v kongresovej sále tSK.
Od 1. septembra zmeny v MhD
v prospech školákov a pracujúcich
Podpredseda TSK Ing. Milan
Panáček vyzdvihol, že takéto stretnutia dávajú starostom
priestor vyslovi svoje postrehy,
pripomienky a návrhy z tejto
oblasti. „Vzájomnou komunikáciou sa dá predís mnohým
problémom pri úpravách cestovných poriadkov, ako aj pri
zimnej a letnej údržbe ciest,“
Zmeny v žilinskej mestskej hromadnej doprave od 1. 9. 2010
sa týkajú dvoch trolejbusových a siedmich autobusových liniek.
„Zmeny zavádzame po komunikácii s cestujúcou verejnos ou.
Mali by zlepši niektoré prestupy medzi jednotlivými linkami, resp.
sa zlepší čas príchodu žiakov do škôl a pracujúcich do zamestnania,“ informoval Ing. Igor Gubala, riadite Dopravného podniku
mesta Žilina.
Novinkou je aj zavedenie režimu „Zastávky na znamenie“ na
troch autobusových zastávkach. Je to jednak z dôvodu, že uvedené zastávky dlhodobo vykazujú ve mi nízky počet nastupujúcich
cestujúcich a druhým dôvodom je aj bezpečnos pri zara ovaní
sa vozidla na komunikáciu po výjazde zo zastávky.
(bar)
ŠKOLStVO/z regiónOV
ON č. 35, 31. august 2010/17
učitelia sa môžu zapoji do iniciatívy
„európske školy pre živú planétu“
Do projektu „európske školy pre živú planétu“ sa môžu zapoji učitelia a ich
žiaci vo veku 12 - 16 rokov, ktorí sa zaujímajú o ekologické aktivity v európe. Stačí sa do 17. septembra zaregistrova na stránke http://schools.foralivingplanet.
eu/en/. Približne 30 vybraných zástupcov škôl z 11 európskych krajín - Bulharska, Českej republiky, chorvátska, Ma arska, Moldavska, rakúska, rumunska,
Slovenska, Slovinska, Srbska a ukrajiny - sa zúčastní na akadémii. usporiadajú
ju WWF a nadácia erSte od 23. do 29. októbra 2010. Podujatie bude školením
na tému ako facilitova projekty zamerané na prírodu a ekológiu v školských
triedach. Môžu sa na nej zúčastni traja učitelia z každej krajiny spolu s jedným
svojím žiakom.
Okrem týžd a stráveného na akadémii
budú môc školské triedy počas celého trvania projektu prezentova vlastné projekty
na verejne prístupnom webblogu. Po ôsmich
mesiacoch práce na svojich ekoprojektoch
sa opätovne stretnú v Rakúsku. Na projektovom bazári predstavia svoje aktivity zamerané na ochranu prírody, podelia sa o vzájomné skúsenosti a ocenia najlepší projekt.
Ví azná trieda získa týždenný pobyt v rakúskom prírodnom kempe.
V tohtoročnom projekte sa žiaci a učitelia
z celého dunajsko-karpatského regiónu stretnú s cie om venova sa trom témam, ktoré sú
významné na lokálnej aj globálnej úrovni:
n Dunaj, jeho význam ako európskej tepny
a potenciálne ohrozenia;
n Ekologická stopa a rôzne spôsoby, ako
môže každý z nás pomôc k udržate nej
spotrebe zdrojov našej planéty;
n „Aktívne občianstvo“ – mobilizácia a motivácia: Ako môžem vyjadri a prejavi svoj
názor na verejnosti a ako môžem motivova
ostatných k aktivite.
Hlavným zameraním iniciatívy „Európske
školy pre živú planétu“ je zbližova učite ov
a žiakov, podporova ich v preberaní zodpo-
vednosti za životné prostredie a prírodu v Európe a spoločnými krokmi meni budúcnos
Európy udržate ným spôsobom. Cie om je
šíri medzi mladšou generáciou povedomie
o udržate nosti, najvzácnejších biotopoch
našej planéty a o spoločensky a ekologicky
kompatibilnom životnom štýle. Mimoriadne
dôležitým cie om je nauči ich, ako aplikova
toto poznanie a využíva ho pri vytváraní lepšej budúcnosti. V dlhodobom meradle sa projekt snaží dosiahnu , aby sa učitelia a mladí
udia navštevujúci európske školy zaujímali
o životné prostredie a neustále vyh adávali
kreatívne riešenia ako veci zlepšova a tiež
sami realizovali vlastné ekoprojekty.
Školská environmentálna iniciatíva „Európske školy pre živú planétu“ sa prvýkrát
uskutočnila v školskom roku 2008/2009.
Dvadsa pä tried so žiakmi vo veku od 13
do 19 rokov z desiatich európskych krajín
(Bulharska, Českej republiky, Chorvátska,
Ma arska, Rakúska, Rumunska, Slovenska, Slovinska, Srbska a Ukrajiny) reagovali
na výzvu WWF zapoji sa do kampane na
ochranu prírody a budúcnosti v Európe. Výsledkom tejto snahy boli aktivity, v ktorých
sa žiaci učili od žiakov, ale aj divadelné hry,
Žilinský kraj z vlastných príjmov podporil 69 projektov v regiónoch
napriek kríze sa snažia pomáha
Od roku 2004 ude uje ŽSK dotácie v zmysle Vzn 4/2004 z vlastných príjmov na
rôzne projekty. V tomto roku sa v dvoch etapách o dotácie uchádzalo 169 žiadateov, 69 projektov ju získalo. z Liptova uspelo 10 projektov, z Oravy 4, na Kysuciach
a v turci sa zrealizuje 12 projektov.
Najviac projektov – 31 bolo úspešných
na hornom Považí. Krajská samospráva
na ne vynaložila spolu 33 194 eur. ŽSK
podporil od r. 2004 projektovú činnos
žiadate ov pôsobiacich na území kraja spolu sumou 288 786 eur. Vyberáme
niektoré z podporených projektov v jednotlivých regiónoch:
Liptov - Na zorganizovanie Medzinárodného d a osôb so zdravotným postihnutím dostal Slovenský zväz telesne
postihnutých v Ružomberku 300 eur, dotáciu 500 eur použilo OZ Bačova cesta
na podujatie Ovenálie 2010.
Orava – Mesto Trstená aj v aka dotácii v sume 300 eur mohlo realizova už
19. ročník celoštátnej recitačnej sú aže
Dilongova Trstená. Nedávno organizova-
né Folklórne Oravice boli aj podporené
dotáciou kraja 500 eur.
Kysuce – V Krásne nad Kysucou sa
v septembri uskutoční „Oslava folklóru“,
kde aj prostredníctvom dotácie 600 eur
postavia javisko pre účinkujúcich. Na
sviatok sv. Mikuláša myslia už v čadčianskom OZ Slovenský zväz telesne
postihnutých. V decembri totiž plánujú
zorganizova Mikulášsku nádielku pre
200 zdravotne postihnutých detí a deti zo
sociálne slabších rodín z celého regiónu
Kysúc. Za 350 eur z krajskej samosprávy
sa pre ne pripraví kultúrne vystúpenie,
sú aže a mikulášske balíčky.
turiec – Atletický klub Z S Martin
zorganizoval i s pomocou 600 eur štvrté najstaršie športové bežecké podujatie
výstavy, inštalácie, informačné podujatia,
prieskumy, pouličné akcie, webové stránky,
prezentácie či správy v TV, rádiách, novinách a časopisoch.
V prípade záujmu o alšie informácie,
kontaktujte: Nadácia ERSTE, komunikácia:
Andrea Gur u. Tel.: +43 664 957 0372, mobil +43-50 100- 619 614, e-mail: andreea.
[email protected] WWF Rakúsko,
zástupca pre médiá: Lisa Simon
Tel.: +43-1-48817-215, Mobile: +43-67683488-215, e-mail: [email protected] Webster, spol s. r. o.: Martina Matejová. Tel.: 0905
819 843, E-mail: [email protected]
x x x
O WWF: Celosvetový fond na ochranu prírody (World Wide Fund for Nature - WWF)
je najväčšia a najrešpektovanejšia nezávislá
ochranárska organizácia na svete. WWF má
globálnu sie aktívnu vo viac ako 100 krajinách s takmer piatimi miliónmi podporovateov. Cie om WWF je ukonči ničenie prírodného prostredia Zeme a vytvori budúcnos ,
kde budú udia ži v harmónii s prírodou. Konkrétne kroky na dosiahnutie tohto cie a sú:
zachovanie biologickej diverzity sveta, udržate né využívanie obnovite ných prírodných
zdrojov, presadzovanie znižovania znečistenia a spotreby, ktorá generuje odpad. alšie
informácie sú na stránke: www.wwf.at.
O Nadácii ERSTE: Nadácia ERSTE je
aktívna v krajinách regiónu strednej a južnej
Európy. Spoločne so svojimi partnermi vytvára množstvo aktivít s celospoločenským
významom. Nadácia ERSTE je právnym
nástupcom 190-ročnej „Erste oesterreichische Spar-Casse”, prvej rakúskej sporite ne.
Nadácia má dva ciele vychádzajúce z historických kore ov: ako významný akcionár
Nadácia ERSTE chráni budúcnos skupiny
Erste ako nezávislej spoločnosti a investuje
svoje dividendy do aktivít s celospoločenským významom.
Viac informácií na www.erstestiftung.org.
(ts)
na Slovensku – polmaratón Beh k srdcu
SNP. Cykloklub Zniev v Kláštore pod
Znievom dostal podporu 400 eur na tradičné cyklistické preteky. Hasičský zbor
Priekopa v Martine použije 1 000 eur na
celorepublikový zraz dobrovo ných hasičov.
horné Považie – Klub Značkár zo Žiliny vytvorí pomocou 400 eur bezpečné
podmienky pre turistov v oblasti Rozsutca. Hričovské pastorále je názov projektu, s ktorým uspela obec Dolný Hričov
a získala 300 eur. Návštevníci si tak
mohli 14. augusta pozrie prípravu výrobkov z ovčieho mlieka i bačovské tradície vo forme strihania oviec za účasti
strihačov zo Slovenska, Česka a Po ska.
V októbri tohto roku by sa mali dokonči
i statické práce na okne gotickej kaplnky
Lietavského hradu. Občianske združenie, ktoré sa snaží zachráni tento hrad,
získalo dotáciu 300 eur. Príbuzný projekt
podal aj Žilinský jaskyniarsky klub, ktorý
sa za 450 eur pokúsi pokračova v čistení studne na Lietavskom hrade s cie om
objavi vodný zdroj, čo by ve mi u ahčilo
práce na obnove hradu.
Zuzana MUCHOVÁ,
hovorky a ŽSK
18/ON č. 35, 31. august 2010
KuLtÚra
Podzámčok už netreba prácne h ada , zvidite uje sa svojím rozvojom a aktivitami
Slávnostiam na svätého Jána
dominoval folklór
Boli časy, ke sme márne na mape Slovenska h adali obec Podzámčok. Bola to malá
dedinka medzi zvolenom a Dobrou nivou učupená pod zrúcaninami hradu trochu bokom od hlavnej cestnej komunikácie.
Dnes už poh ady okoloidúcich upútajú
nielen zrúcaniny hradu, ktoré sú dominantou malej dedinky, ale aj množstvo nových
domov, ktoré tu za posledných desa rokov
vyrástli a výrazne oživili ráz podhorskej dediny.
V súčasnosti je pre obec príznačný rozvoj,
stavebný ruch bada nielen v súkromnej oblasti, ale buduje sa a rekonštruuje aj miestna
infraštruktúra a obecné budovy.
V roku 2009 obec ukončila modernizáciu
verejného osvetlenia, na čo získala podporu
z fondu Nórskeho inančného mechanizmu,
pokračujú práce na rekonštrukcii kultúrneho
domu zo zdrojov Programu rozvoja vidieka –
Európskeho po nohospodárskeho fondu.
Poslednou kultúrnou akciou v starom kultúrnom dome bol 26. a 27. júna 16. ročník
folklórnych slávností „Na svätého Jána“.
Hlavný program sa konal v amiteátri pod
hradom. Na úvod hostí privítali deti z detskej
folklórnej skupiny Matičiarik Podzámčok, nasledovalo vystúpenie detského folklórneho
súboru Slniečko z Detvy.
V programe dospelých s názvom „Na každý de a mám“, ktorý bol poh adom na život
našich predkov sa predstavili folklórne skupiny Podzámočan z Podzámčoku, Slatina zo
Zvolenskej Slatiny, Rozmarín z Pliešoviec
a folklórny súbor Stromíš z Vlachova na Gemeri. Príjemným spestrením bolo spevácke
vystúpenie sestier Birkových z Rakovnice
a Janky Mihálikovej z Ochtinej. Účinkujúci
prostredníctvom folklóru priblížili žatevné
práce, pasenie oviec a život na salaši, sušenie sena, ale hlavne rados zo spevu a tanca.
V mene obecného úradu chceme po akova všetkým, ktorí sa podie ali na príprave a
realizácii podujatia, účinkujúcim za hodnotné
umelecké zážitky a tiež za sponzorskú pomoc a spoluprácu pri organizovaní festivali,
ktorý sa uskutočnil s inančným príspevkom
Banskobystrického samosprávneho kraja.
Členovia folklórnej skupiny Podzámočan úspešne reprezentujú našu obec na
folklórnych podujatiach v okolitých mestách
a dedinách, divadelný ochotnícky súbor sa
predstavil s divadelným predstavením na celoslovenskej prehliadke v Močenku.
Podzámčok v letnom období žil aj športovými podujatiami: v sobotu 24. júla sa konal
športový de na futbalovom ihrisku, počas
ktorého sa odohrali trochu netradičné, ale
populárne zápasy medzi slobodnými a vydatými ženami, chlapmi „z horného“ a „z dolného konca“ a zápas dorastu Podzámčok
– Očová. Medzitým mali športové sú aže
najmenšie deti – zápolili v skákaní vo vreci,
hode loptičkou na cie a pre ahovaní lanom,
za čo všetci získali pekné odmeny.
V nede u 1. augusta Podzámčok privítal
účastníkov futbalového turnaja o putovný po-
hár mikroregiónu Pliešovská kotlina. Ví azný
pohár vybojovali domáci futbalisti – nasledujúci rok bude teda zdobi kanceláriu starostu
obce Martina Babiaka v Podzámčoku.
Dobrá spolupráca a ochota nezištne pomôc sa prejavila aj 8. mája tohto roku, ke
po nehode po ského autobusu starosta zorganizoval tím udí, ktorí zabezpečili pomoc
postihnutým, záchranárom aj vyšetrovateom.
Pri príprave všetkých podujatí v obci sa
aktívne podie a obecný úrad, občianske
združenie Pre krajší Podzámčok, miestny odbor Matice slovenskej, miestny odbor
Slovenského Červeného kríža, telovýchovná jednota Družstevník Podzámčok, občania obce ako aj irmy a podnikatelia z obce
a z okolia.
Celú dedinu spájajú spoločné radosti aj
starosti popreplietané bežnými každodennými povinnos ami. V budúcnosti nás čaká ešte
ve a práce, aby sme zabezpečili vyhovujúce
a kvalitné podmienky pre život všetkých občanov, aby si v našej obci vytvorili občania
pre seba a svoje deti ozajstný domov, aby sa
tu dobre cítili a radi sa sem vracali.
Mária HRČKOVÁ,
OcÚ Podzámčok
KuLtÚra
ON č. 35, 31. august 2010/19
Podroháčske folklórne slávnosti majú za sebou 35 úspešných ročníkov
Oravský festival „okorenila“
kapverdská exotika
Podroháčske folklórne slávnosti, festival s medzinárodnou účas ou, oslávil v tomto roku 35. výročie svojho vzniku. celý prvý augustový víkend, 6. až 8. augusta, sa
v podroháčskej obci zuberec stretli tí, ktorým ulahodila udová piese a krása kraja
pod roháčmi.
Slávnosti sa konali v čase vrcholenia letnej
turistickej sezóny, a tak aj návštevnos bola
vysoká. Okrem oravských a alších slovenských súborov a skupín sa divákom predstavili aj súbory z Česka, Po ska a exotických
Kapverdských ostrovov.
35. Podroháčske folklórne slávnosti sa začali v piatok 6. augusta ob úbenou tanečnou
školou a udovou veselicou v kultúrnom dome
v Zuberci a programom na ihrisku v Oravskom Bielom Potoku. V sobotu program otvoril sprievod zúčastnených súborov a skupín
z Múzea oravskej dediny do areálu festivalu
na po anu Brestová. Otvárací „ceremoniál“,
v ktorom každý zúčastnený kolektív uviedol
3- až 4-minútový výber zo svojho programu,
bola paráda, ktorá zaplnila h adisko do posledného miesta. V programe Inšpirovaní
Oravou svoje tance pôvodom z Oravy predstavili súbory Gymnik, Skorušina a Oravan
senior. Sobotné popoludnie patrilo oravským
detským súborom a sólistom v programoch
Radosti z mladosti a Škovránky. O hlavný
večerný program sa postaral súbor Liptov
z Ružomberka. Dlho do noci potom pri Kolibe
vyhrávala Podroháčska udová hudba.
Nede ná sviatočná furmanka z Habovky až
do areálu Múzea oravskej dediny patrila k nezabudnute ným výjavom. Folklórna nede a
sa už tradične začala účas ou účinkujúcich
a divákov na svätej omši v skanzene pred
kostolíkom sv. Alžbety. Nasledoval program
oravských folklórnych skupín nazvaný Fašiangy, ktorý presne na poludnie vystriedali
detské súbory zo Žilinského kraja hrami Na
ženícha a nevestu. V programe sa predstavili
deti z jeho piatich regiónov. Divákom sa potom predstavil s proilovým programom súbor
Gymnik a na záver vystúpili súbory Kresaný
z po ských Spytkowíc, Kopaničiar z Myjavy,
Javorník z Brna, súbor z Kapverdských ostrovov a goralský súbor Skorušina z Liesku.
Sprievodnými podujatiami Podroháčskych
folklórnych slávností bol 19. oravský tradičný
jarmok udových remesiel, ktorý sa konal v
priestoroch múzea, ako aj výstava kamenárskych prác Štefana Kubalu z Oravského Bieleho Potoka. V Múzeu oravskej dediny počas
slávností otvorili aj novú expozíciu Bebejov
dom zo Zuberca.
V prvý augustový víkend bolo na po ane
Brestová pri Múzeu oravskej dediny naozaj
veselo a dobre. Hlavný usporiadate podujatia - obec Zuberec ako i spoluorganizátori,
ktorými boli obce Oravský Biely Potok a Habovka, si totiž uvedomujú, že Podroháčske
folklórne slávnosti sú jedným z hlavných lákadiel turistického leta pod Roháčmi.
(žab)
20/ON č. 35, 31. august 2010
KuLtÚra
epištoly o nárečí – 4
Ján LazOríK
Un bul tutmak, ez udni, eprijazni, efajni, taki samsvuj človek, co z im a i hvari, ani
pari. Tag me dopik, eige e mi z im bulo
pasovac (na pasi dac). Prišol som z im do
prikladu (do spriku). Bes prezna a vini začal
ho lu d ic (bic), samoperše e mu bulo treba preznac, či pravda. Uš su mu, zloči ikovi,
po icma i f petoch (na stope). ezdobački
(znenazdajky) ho zdobaril, natparil (na abil),
jag mu ženu du il, ta e ku emu obezval.
Hej, nagabuje ce (popadá), zabahuje e ci,
zachciva, zachcifcu, ta ti dajaki bars zachcivi, ta em žebi i s teho britki ochvat (opar)
nedostal! E či me stac, e či som štond za
jednu ubosc jeden čižmi kupic! Há, pa em’
e, paserboše, živanoše, šubargoše, bitangoše, dočista mi očapa i lifku kobu anku!
(Paserb – decko vydatej vdovy od prvého
muža.) Gronda e bičkoše ho dosta i do harsci, ech, dostal ten bundu a s plankofcom
(kijakom), šag mu to dukirovalo (patrelo),
potom ho vondzvermi vidri i i, em tak kozla
(kopanki) zvivracal. Na frejova e času imal, ta co e mu na perši ras priškapilo (pritrailo), za ženu v al – škapu škamravu, a e
bohačku. Aš tremcim tag mi imno. Šag bulo
ceplo, a e e naschodzilo čemervi, zasranci
e smirda i, pretvira i, ta šicko ceplo s chiži
vismirda i. Dzeci e v oh u kik a i (špirta i),
a potom e po čiva i. F pecu ehori, em e
tak kotva i. Išla ch eba pesc (pisc), ta na kočerhe (lopace z dziru) zapa ila tri če (triski)
a potpa ila f pecu. Ta jaka onakva tota voda.
To un takeho onakvejšeho rozuma. Ona ho
bars ška endzi (ohvara), onači na ho. Un
ju chcel ot sebe odonačic. Poonačil ju...
Obec Podbranč získala na záchranu vzácnej pamiatky dotáciu z MVrr Sr
hradu Branč by mohli pomôc
aj dobrovo níci
V jednoduchom štýle – opekačkou a atrakciami pre deti, medzi ktorými bolo aj vozenie sa na koníčkoch, sa 21. augusta oiciálne uzavrela tohtoročná sezóna na hrade
Branč. tí, ktorí sa na podujatí zúčastnili, prispeli na obnovu hradu, ktorá sa začala
tento rok 11. augusta.
Záchrana hradu Branč nie je obci Podbranč ahostajná, preto jej zástupcovia
v roku 2008 požiadali Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR o dotáciu.
Dotáciu v sume 95 % z požadovanej sumy
ministerstvo schválilo, 5 % spoluinancovania musí obec uhradi z vlastných zdrojov. A hoci súčasná zlá inančná situácia
prinútila samosprávu v Podbranči prija
úsporné opatrenia, snažila sa ich orientova tak, aby sa mohli realizova investičné
zámery obce.
Oprava hradu sa týka jeho najviac ohrozenej časti – delovej bašty, ktorej steny sa
po každej zime rozpadávajú. Prác by sa
mala uja irma Stas z Myjavy, ktorú obec
vybrala vo verejnej sú aži. Rekonštrukčné
práce budú ma pod doh adom statik Ing.
arch. Vladimír Kohút, hradológ Ing. arch.
Ivan Staník (ktorý súčasne dozoruje aj práce na Bratislavskom hrade) a Mgr. Peter
Grznár z Pamiatkového úradu v Trnave.
V prvej etape sa uskutočnia v prítomnosti archeológa dr. Filipa Jašu výkopové
práce. Delová bašta je totiž v dôsledku
zosypu horného podlažia v minulosti zasypaná zeminou v h bke 1,8 metra.
V súčasnosti sa obec snaží získa predovšetkým dobrovo níkov. Tí by mohli
pomôc hlavne pri vyzbieraní všetkých
kamenných článkov, kame ov zo zvyškov
múrov, ktoré by sa mali použi na alšiu
dostavbu. Kamenné články by sa mali sústre ova na miesto stavby delovej bašty a k druhej časti objektu, ktorý sa bude
zachra ova – premostenia do stredného
hradu.
Samozrejme, inančná dotácia, ktorú sa
obci podarilo získa , nepostačí na všetky práce. Obec preto oslovuje záujmové
organizácie a dobrovo níkov, ochotných
akýmko vek spôsobom pomôc pri záchra-
Onači krivoci sebe (aprehenduje, uraskuje),
že ho pred udzmi oška endzila. Kra sebe
onačil – jak to, co to. A to bulo vionačeno
(oznameno), že chto princeznu od o brinoch
vionači (vimentuje, vi ebodzi)... Zaonačila
brendzu do haluškoch. Na vratkoch odonačil recasku. Chto totu pobabo enu zro inu
(nie rast inu!) budze jesc, ku a e ho elapi.
Ch ip e mi lapil žalutka, bo bul viži (čerstvi
je suchi!). F tim suže u lapil pic. To epodobrim, co ten šejman, oplan, eče nik vihaduje! Mu iš dac pozur, bo evihadac, un
ci može ve kej klopoti nahadac! epodurge, ezdohada e nafkriš slami ič zrobic.
Jakeho em ob eče a sebe princ zahadal,
takoj mal. Bez ve keho rozhadova a zecal
mu hlavu. Patrim – híj, tadi tam ne edzi em
12 o brinoch (vo význame Vera, tam edzelo
12 o brinoch)!
x
x
x
Vážení čitatelia, pošlite aj vy z iných regiónov miestne, dnes už pozabúdané udové
výrazoslovie, radi ho uverejníme.
ne a obnove vzácnej kultúrnej pamiatky,
akou je hrad Branč. Prihlasova sa možno
na tel. č. 034/6282 430, alebo mailom na
adrese: [email protected] sk.
Začiatkom augusta uplynul rok, čo zomrel Ing. Dušan Praženka, podbrančský
občan, ktorý bol nadšencom pre pamiatky
a všetko vzácne a historické v obci. Jeho
srdcovou záležitos ou bola aj záchrana
hradu Branč. V obci zatia nemá nasledovníka, a tak všetko v súvislosti s hradom zostáva na obci a obecnom zastupite stve. Skutočnos je taká, že hrad potrebuje na svoju záchranu ve a inančných
prostriedkov a práce.
Viac informácií na www. podbranc.sk.
(ts-ocú)
Múzeá trenčianskeho kraja sa spoločne prezentovali na agrokomplexe 2010
ako sa kedysi na Slovensku stolovalo
Súčas ou 37. ročníka medzinárodnej po nohospodárskej a potravinárskej výstavy agrokomplex 2010, ktorý sa konal 19. až 22. augusta, bol 8. ročník výstavy
vidieckeho cestovného ruchu a rozvoja regiónov regióny Slovenska. V spoločnej
prezentácii sa na om predstavili všetky tri múzeá v zria ovate skej pôsobnosti
trenčianskeho samosprávneho kraja: Vlastivedné múzeum v Považskej Bystrici,
hornonitrianske múzeum v Prievidzi a trenčianske múzeum v trenčíne.
Vo ba hlavnej témy spoločnej múzejnej
prezentácie tradične zoh ad ovala nieko ko kritérií: súvislos s tematikou po nohospodárstva i potravinárstva, alej dostatok
muzeálií a tiež nadväznos na témy z predchádzajúcich ročníkov. Po vla ajšej téme
Z kuchyne do kuchyne nasledovalo pozvanie na prehliadku Z jedálne do jedálne,
ktorá vo výbere predstavila najzaujímavejšie doklady k stolovaniu zo zbierok múzeí.
Návštevníci mali možnos vidie nielen
ucelené jedálenské súbory či sady príborov, ale aj najrozmanitejšie doplnky k stolovaniu - poháre, karafy, džbány, nádobky
na dochucovanie jedál a pokrmov, misy na
ovocie, obrúsky, prestierania, vázy, svietniky, držiaky na príbory a alšie drobnosti.
Všetky vystavené exponáty pochádzali zo
zbierkových fondov prezentujúcich múzeí.
Expozíciu múzeí Trenčianskeho samosprávneho kraja v pavilóne M 1 dop ali
základné informácie o zbierkach a činnosti
múzeí v banerovej podobe a desiatky propagačno-prezentačných materiálov.
Prezentácia bola nielen propagáciou
múzeí, ale aj samotného Trenčianskeho
samosprávneho kraja, o čom svedčilo spoločné označenie stánku. Bez záruky profesijnej ustanovizne slovenských múzejníkov
– Zväzu múzeí na Slovensku, ktorý dojednáva bezplatné možnosti prezentácie, by
nebolo možné za súčasnej inančnej situácie expozíciu realizova .
Vlasta HENČELOVÁ,
hovorky a TSK
inzercia
ON č. 35, 31. august 2010/21
Da z nehnute ností na rok 2010
v otázkach a odpovediach
Irena BuBeníKOVá
n Správca dane zda oval viničné domčeky ako stavby na pôdohospodársku produkciu. Pri ich zaradení do predmetu dane zo
stavieb a následného určenia druhu stavby
sú rôzne postupy jednotlivých správcov
dane. na niektoré takéto stavby bolo vydané stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie, ale takéto stavby sú postavené aj
bez stavebného povolenia. Môžu sa takéto
stavby preradi a zda ova ich ako stavby
rekreačných a záhradkárskych chát, alebo
ako ostatné stavby?
8 Termín alebo pomenovanie stavieb ako
„viničné domčeky“ sa v stavebnom zákone
(zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní
a stavebnom poriadku) nenachádza. Viničné
domčeky môžu slúži na rekreáciu vlastníka,
ale aj na mletie a spracovanie hrozna na víno
a na iné činnosti. Zastávame preto názor, že
pri zda ovaní týchto stavieb je potrebné vychádza z listu vlastníctva a zo stanoviska príslušného stavebného úradu, ktorý má urči , či ide o
chatu na individuálnu rekreáciu alebo o drobnú
stavbu pod a § 139b ods. 6 zákona č. 50/1976
Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) alebo o jednoduchú stavbu pod a § 139b ods. 1 stavebného zákona.
Správcovi dane odporúčame, aby požiadal príslušný stavebný úrad o vyjadrenie, ako
sa viničné domčeky, ktoré nie sú zapísané na
liste vlastníctva klasiikujú pod a § 139b stavebného zákona a na základe stanoviska stavebného úradu ich správca dane správne zaradil do predmetu dane zo stavieb pod a účelu
využitia stavby.
n Da ovník má pri rodinnom dome (ale
na inej parcele ako rodinný dom) postavenú garáž. Stavba je ako garáž zapísaná na
liste vlastníctva v katastri a má samostatné
súpisné číslo.. Správca dane vyrubil da zo
stavieb sadzbou dane určenou vo všeobecne záväznom nariadení pre samostatne stojace garáže a samostatné stavby hromadných garáži.
Da ovník podal odvolanie a trvá na zmene zaradenia stavby do „ostatných stavieb“
uvedených v § 10 ods. 1 písm. g) zákona č.
582/2004 z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku. Správca dane vyrubil da zo
stavieb sadzbou dane určenou pre samostatne stojace garáže a samostatné stavby hromadných garáži z dôvodu, že nie je
rozhodujúce, na čo sa stavba využíva, ak
je určená na garážovanie a tak je zapísaná
aj v katastri. Da ovník sa odvolal a odvolací orgán zrušil rozhodnutie správcu dane
s tým, že je to ostatná stavba z uvedených
v § 10 ods. 1 písm. g) zákona č. 582/2004 z.
z. o miestnych daniach a miestnom poplatku. Má správca dane tieto stavby zda ova
pod a účelu využitia, bez oh adu na ostatné
právoplatné listiny?
8 Stavba garáže so samostatným súpisným
číslom evidovaná na liste vlastníctva sa zda uje sadzbou dane určenou správcom dane vo
všeobecne záväznom nariadení pre samostatne stojace garáže a samostatné stavby hromadných garáži. Pri stavbách uvedených v §
10 ods. zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych
daniach a miestnom poplatku je podstatné, na
aký účel sa konkrétna stavba využíva. Pri posúdení využitia podnikate ských stavieb možno
podporne využi vyhlášku Štatistického úradu
SR č. 632/2002 Z. z., ktorou sa vydáva štatistická klasiikácia produkcie, i ke na u zákon
priamo neodkazuje.
Na zaradenie stavieb do predmetu dane
zo stavieb sa ako pomocné kritérium prijal účel
využitia stavby. Aj pre stavby samostatne sto-
záväzná objednávka
Da z nehnute nOStí na rOK 2010 V OtázKach a ODPOVeDiach
Irena BuBeníKOVá
Počet kusov: ...................v cene 15 €/ks (451,89 Sk) + poštovné a balné
Názov úradu (organizácie)...................................................................................................................................
Kontaktný pracovník ............................................................................
iČO:...............................................
č. tel.:..................................................
DiČO:.............................................. iČ DPh: .............................................
PSČ: ............................................. Presná adresa: ...............................................................................................
Poštový úrad: ..................................................................................................
Bankové spojenie: .................................................
Číslo účtu: ........................................................
Dátum: .....................................................................
Pečiatka a podpis: ............................................
jacich garáži je možné na zaradenie týchto stavieb do predmetu dane zo stavieb jednoznačne
uplatni kritérium účelu využitia stavby.
n na liste vlastníctva v katastri nehnute nosti je pozemok evidovaný ako zastavaná
plocha a nádvorie. na tomto pozemku je
stavba rodinného domu zapísaná na liste vlastníctva v katastri nehnute nosti, ale
aj stavba garáže a pivnica. Stavby garáž
a pivnica, ktoré sú vo vlastníctve vlastníka
rodinného domu majú podlažie, ale nie sú
zapísané na liste vlastníctva v katastri. Vyberá sa da za garáž a pivnicu?
8 TAk sa na pozemku vlastníka rodinného domu nachádzajú aj iné stavby, ktoré majú
podlažie, sú spojené so zemou pevným základom a sa užívajú, sú predmetom zdanenia napriek tomu, že nie sú zapísané na liste
vlastníctva v katastri. Pri zdanení stavieb a ich
zaradení nemožno postupova tak, ako sú zaradené v katastri nehnute nosti, pretože ustanovenia zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych
daniach a miestnom poplatku za komunálny
odpad a drobné stavebné odpady neobsahujú odkaz na zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri
nehnute ností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnute nostiam a ani nevyžadujú povinné preukazovanie vlastníckeho vz ahu výpisom z listu vlastníctva. Ak má správca dane
pochybnosti, môže vyzva da ovníka na predloženie preukazných dokladov, ktorými môžu
by aj listy vlastníctva.
Ak ide o samostatne stojacu garáž, tá sa
zda uje sadzbou dane určenou správcom
dane pre stavby uvedené v § 10 ods. 1 písm.
d) zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne
odpady a drobné stavebné odpady a pivnica
sa zda uje ako drobná stavba, ktorá má doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu sadzbou
dane určenou pre stavby uvedené v § 10 ods.
1 písm. a) citovaného zákona č. 582/2004 Z.
z. o miestnych daniach a miestnom poplatku,
ak nepresahuje 25 m2 zastavanej plochy. Ak
pivnica presahuje 25 m2 zastavanej plochy
je to „ostatná stavba“ a zda uje sa sadzbou
dane určenou správcom dane pre stavby uvedené § 10 ods. 1 písm. g) citovaného zákona
č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku.
Každému, kto si objedná
Da z nehnute nOStí na rOK 2010
V OtázKach a ODPOVeDiach
pribalíme zdarma
Da z nehnute nOStí
na rOK 2009 PO PriJatí eura
(pôvodná cena 15 €)
Platí do vyčerpania zásob!
Objednávky posielajte na adresu:
inPrOSt, spol. s r. o.
Smrečianska 29
811 05 Bratislava
alebo faxom na čísla:
02/446 311 95, 02/ 446 311 98,
e-mail: [email protected]
Kontaktná osoba: Dagmar Borisová
tel.: 02/ 446 311 99
mobil: 0905 599 120
22/ON č. 35, 31. august 2010
SaMOSPráVa
zastupite stvo BBSK schválilo dva dôležité koncepčné materiály
Poslanci aj o smerovaní školstva
a nakladaní s majetkom
Poslanci schválili na piatom zasadnutí zastupite stva BBSK dva dôležité koncepčné
materiály. Odbor vzdelávania a kultúry predložil Koncepciu rozvoja vzdelávania, športu a mládeže v BBSK na roky 2010 až 2015 a Koncepciu nakladania s neupotrebite ným a prebytočným nehnute ným majetkom BBSK na roky 2010 až 2013
Pri spracovaní Koncepcie rozvoja vzdelávaDruhý predkladaný návrh – Koncepcia nania, športu a mládeže v BBSK na roky 2010 kladania s neupotrebite ným a prebytočným
až 2015 vychádzali pod a vedúceho odboru nehnute ným majetkom BBSK na roky 2010
Miroslava Martiša z programových materiá- až 2013 rieši systémové opatrenia, ktoré je
lov, podmienok BBSK a ponuky škôl a škol- nevyhnutné uskutočni , aby bolo na jednej
ských zariadení v kraji. Koncepcia je členená strane zabezpečené plnenie neda ových kana tri oblasti zamerané na vzdelávanie, šport pitálových príjmov z odpredaja majetku a na
a mládež, ktoré sú následne rozpracované na strane druhej aby bolo zabezpečené efekjednotlivé priority, ciele a opatrenia: ,,Prílohou tívnejšie využívanie nehnute ného majetku
dokumentu je aj stručná informácia o stave BBSK. Ako zdôraznil vedúci odboru hospostredných škôl BBSK v oblasti inancovania, dárskej stratégie a riadenia majetku Maroš
z ktorej vyplýva, že každoročný úbytok poč- Hrádela, predkladaný strategický dokument je
tu žiakov spôsobuje nedostatok prostriedkov prvý svojho druhu v oblasti správy nehnute néz prenesených kompetencií na inancovanie ho majetku BBSK: ,,Dosia neboli v podmienškôl, čo spôsobuje značné problémy s ich kach BBSK nikdy vypracovávané koncepcie
prevádzkou. Finančná situácia škôl poukazu- v oblasti riešenia nakladania s prebytočným
je na nutnos optimalizácie siete škôl a škol- nehnute ným majetkom. Dokument pozostáva
ských zariadení z poh adu úspory inančných z analytickej časti, ktorá hodnotí súčasný stav
prostriedkov hlavne na ich prevádzku a ná- v oblasti správy a nakladania s nehnute ným
sledne na ich alší možný rozvoj v súlade majetkom BBSK a zárove identiikuje probs potrebami trhu práce a alšieho rozvoja lémy. Strategická čas vytyčuje ciele v oblasti
BBSK.“ Ako zdôraznil M. Martiš, na koncepciu nakladania s majetkom BBSK a zárove nabude nadväzova Akčný plán rozvoja vzdelá- vrhuje konkrétne opatrenia, potrebné na ich
vania, športu a mládeže v BBSK na rok 2011 dosiahnutie.“ Jednotlivé opatrenia sú pod a M.
s určením konkrétnych krokov realizácie na- Hrádelu alej zapracované do časového harstavených opatrení.
monogramu na roky 2010 až 2013 v kapitole
Projekt inovácie v sociálnych službách vyvrcholí d om otvorených dverí v DSS Sabinov
Školí sa dvesto pracovníkov z piatich zariadení
Domov sociálnych služieb (DSS) v Sabinove uskutoč uje projekt s názvom inovácie
v sociálnych službách. V jeho rámci sa vzdelávajú zamestnanci piatich zariadení poskytujúcich sociálne služby. ide o domovy v zria ovate skej pôsobnosti Prešovského
samosprávneho kraja.
Projekt je rozdelený do štyroch modulov.
V druhej polovici augusta bol ukončený tretí
modul – sociálno-psychologický výcvik. V om
sa vzdelávalo všetkých 200 pracovníkov zaria-
Účastníci tretieho vzdelávacieho modulu.
dení sociálnych služieb zo Sabinova, Humenného, Batizoviec, Osadného a DSS na ul. Važeckej v Prešove. „Celý systém vzdelávania,
ktorý v projekte uskutoč ujeme, pripravuje zamestnancov na to,
ako sa každý de
kvalitne pripravi
a
zodpovedne
postavi k svojej
práci,“
povedala riadite ka DSS
Sabinov a koordinátorka projektu
Anna Homzová.
„Trénujeme nielen komunikáciu,
sociálnu
prácu
a alšie súvisiace
činnosti v domove
sociálnych
služieb, ale zaoberáme sa napríklad aj
syndrómom vyhorenia. Ako má pracovník relaxova ,
čo má robi , aby
sa tešil do práce,
bol zodpovedný
Akčné plánovanie.
Zastupite stvo schválilo VZN BBSK č.
15/2010 o poskytovaní dotácií z vlastných
príjmov BBSK účelovo určených na akcie vo
verejnom záujme alebo v prospech rozvoja
územia BBSK a na podporu všeobecne prospešných služieb, podnikania a zamestnanosti. Oboznámilo sa aj s obsahom Správy
o aktuálnom stave siete pobytových zariadení
sociálnych služieb a návrhom opatrení na jej
stabilizáciu do konca roku 2015. Pod a predkladate a správy Ladislava Slobodníka vychádzali pri tvorbe materiálu z potreby racionalizácie sociálnych služieb. Súčas ou dokumentu je preto aj návrh opatrení na stabilizáciu
siete sociálnych zariadení.
Zastupite stvo odobrilo aj zriadenie záložného práva pre SLSP, ktoré súvisí s odkladom splátok za úver o jeden rok. Táto zmena
splátkového kalendára znamená zvýšenie
Cash low v čase hospodárskej krízy o milión osemstotisíc eur a zabezpečí možnos
inancova bežnú prevádzku 150 organizácií
v zria ovate skej pôsobnosti BBSK. Poslanci
v bode Hospodárenie a nakladanie s majetkom BBSK odobrili okrem iného aj návrh na
schválenie prebytočnosti a uskutočnenie obchodnej verejnej sú aže na odpredaj budovy
bývalej Základnej školy na Námestí Štefana
Moyzesa v Banskej Bystrici, ktorú chcelo bývalé vedenie krajskej samosprávy prestava
pre potreby Úradu BBSK, či odpredaj lekární
v Dudinciach, na Sliači a vo Zvolenskej Slatine. V schválených uzneseniach bodu Hospodárenie a nakladanie s majetkom predpokladá
BBSK zisk z predaného nadbytočného a neupotrebite ného majetku 514-tisíc eur.
Ing. Iveta KUREKOVÁ
a práca bola pre ho aj inšpiráciou.“
Pod a A. Homzovej sú na jednotlivé školenia ve mi pozitívne ohlasy. Niektorí pracovníci
by si ich radi zopakovali. Je to pre ich určitá
forma psychohygieny. „Sú to napríklad informácie o stravovacích návykoch pre pracovníkov, pri pracovných činnostiach sa naučili kvalitnejšej komunikáciu aj medzi sebou. Samozrejme, počas kurzov si pracovníci vymenili aj
vlastné skúsenosti z práce v jednotlivých zariadeniach,“ uviedla nieko ko príkladov Anna
Homzová.
Záverečný modul bude obsahova výklad
zákona o sociálnych službách priamo v jednotlivých zariadeniach. Účastníci budú konfrontova získané vedomosti s praxou, a to aj
počas D a otvorených dverí v DSS Sabinov.
Ten sa prvýkrát uskutoční už v septembri, pričom pozvaná je široká verejnos . Počas d a
otvorených dverí budú pripravené modelové
situácie a ukážky práce s klientmi domovov
sociálnych služieb a prezentácia ich činnosti
a vo nočasových aktivít.
x
x
x
Projekt Inovácie v sociálnych službách je
podporený z Operačného programu Zamestnanos a sociálna inklúzia, prioritná os: 1.
Podpora rastu zamestnanosti,opatrenie: 1.2
Podpora tvorby a udržania pracovných miest
prostredníctvom zvýšenia adaptability pracovníkov, podnikov a podpory podnikania. Projekt
sa realizuje v aka podpore z Európskeho sociálneho fondu. Čas trvania projektu: marec
2009 - október 2010
Veronika FITZEKOVÁ,
hovorky a PSK
MOnitOr
V Močenku pribudlo 35 nových
pracovných miest
V decembri 2009 spracovalo vedenie
obce Močenok projekt na základe výzvy
Fondu sociálneho rozvoja pod názvom Podpora tvorby nových pracovných miest v obci
Močenok. Riadiaci orgán projekt vyhodnotil
ako ve mi kvalitne spracovaný a schválil ho.
Projekt obec začala uskutoč ova 1. júna
tohto roku, realizácia je naplánovaná na 12
mesiacov. V aka tomuto úspešnému projektu vytvorila obec v čase hospodárskej krízy
35 pracovných miest pre sociálne slabších
občanov.
„Nazdávame sa, že úlohou obce je aj vytváranie možností pre získanie zamestnania,
zvláš pre dlhodobo nezamestnaných občanov, sociálne vylúčených, či občanov ktorí
stratili zamestnanie v preddôchodkovom
veku a majú problém uplatni sa na trhu práce. To bol jeden z hlavných motívov, pre ktorý sme spracovali projekt. Pracovné miesta
sme v projekte rozdelili do troch skupín, a to
opatrovate ská činnos , pomocné administratívne práce a ochrana životného prostredia – udržiavanie verejných priestranstiev,
kde máme zaradených 15 pracovníkov,“
informoval o projekte jeho autor, zástupca
starostu obce Juraj Lenický.
Obec na základe projektu získala z inančných prostriedkov ESF 230-tisíc eur. Z dotácie uhradia mzdy a odvody zamestnancov,
kúpia ochranné pomôcky, pracovné náradie,
kosačky, krovinorezy, výpočtovú techniku a
kancelárske pomôcky. Navyše obec ušetrí
peniaze zo svojho rozpočtu na opatrovate skú činnos a vyškolenie opatrovateliek,
pretože tieto náklady si môže uplatni ako
oprávnené.
Prínos projektu nespočíva iba v tom, že
približne tri desiatky sociálne slabších občanov získajú na 12 mesiacov stabilnú prácu
a pracovné zručnosti, ale má význam aj pre
celú obec: údržbou verejných priestranstiev
a úpravou zelene sa skrášli jej vzh ad a v
neposlednom rade bude môc obec aj v
ažkej inančnej situácii zabezpečova kvalitnú opatrovate skú činnos svojim starším
občanom, ktorá je už v obci nieko koročnou
tradíciou.
www.mocenok.sk, 5. 8. 2010
Do Betliara cesta zarúbaná?
Cesta z Rož avy do Betliara, ktorej čas sa
prepadla po silných daž och v máji, je ešte
stále neprejazdná. Vodičov na to upozor ujú
tabule, inštalované pri odbočke k domovu dôchodcov. Tesne pred úsekom, kde je zosunutá vozovka, sú osadené zákazové značky, no
evidentne ich nie každý rešpektuje. Zábrana,
ktorá by fyzicky bránila prejazdu nebezpečným úsekom, však inštalovaná nie je.
„Prioritne riešime to, čo považoval kraj za
najdôležitejšie. Z nášho okresu je to cesta
tretej triedy z Gemerskej Hôrky do Hucína.
Betliarska bude nasledova až potom, pretože prístup z Rož avy do Betliara má dobrú
alternatívu,“ uviedol Peter Kliment, vedúci
ON č. 35, 31. august 2010/23
Strediska správy ciest Košického samosprávneho kraja (KSK) v Rož ave. „Je zaujímavé, že teleso vozovky sa nezosypalo,
ale iba pokleslo a zostalo na mieste. Geológovia, ktorí to videli, si myslia, že sa mohla
prepadnú stará štôl a,” vysvetlil P. Kliment.
Kedy bude cesta opravená, zatia nevedno. Môže sa tak sta koncom roka, ale môže
to trva aj pol druha roka, ke že najprv sa
musí uskutočni geologický prieskum.
Inforoznava.sk, 16. 8. 2010
zmodernizovali šes
úsekov ciest
Šes úsekov ciest sa v uplynulých týžd och podarilo zmodernizova vo Svidníckom a Stropkovskom okrese. Ide o cesty,
ktoré má vo svojej správe Správa a údržba
ciest PSK – oblas Svidník. Jej riadite Jaroslav Humeník informoval, že modernizované boli úseky ciest III. triedy Šemetkovce
– Ladomirová, Miro a – Krajná Po ana, Nižná Olšava – Vyšná Olšava, Jurkova Vo a –
Svidník, Štefurov – Okrúhle a cesta II. triedy
Makovce – Havaj. „Celkové náklady dosiahli
711 814,57 € a všetky práce sa realizovali
cez Regionálny operačný program 2007
– 2013, opatrenie 5.1. Regionálne komunikácie zabezpečujúce dopravnú obslužnos
regiónov,“ povedal Jaroslav Humeník, ktorý
spolu s poslancom PSK za okres Svidník
a zárove podpredsedom komisie dopravy pri Zastupite stve PSK Petrom Pilipom
informoval aj o alších úsekoch v regióne.
Tie zmodernizujú v 2. etape tiež cez Regionálny operačný program. „Budú to úseky
ciest III. triedy Mlynárovce – Cernina, Be adikovce – Okrúhle, Dubová – Vyšný Mirošov,
Miro a – Krajná Po ana, Gribov – Bukovce,
Korunková – Stropkov, Vojtovce – Stropkov,
Šandal – Stropkov, Vyšná Pisaná – Svidník,“
povedal J. Humeník. Podpredseda komisie
dopravy a poslanec PSK za okres Svidník
Peter Pilip povedal, že chceli dosiahnu
viac. Napriek tomu vyjadril so schváleným
zoznamom úsekov ciest spokojnos . „Celkovú obnovu a modernizáciu cestnej siete
aj v našom regióne ovplyvnili povodne. Napriek tomu si myslím, že sme toho dosiahli
dos a že sa nám spoločne podarí získa do
nášho regiónu aj alšie inančné prostriedky, tak potrebné na opravu mnohých úsekov
ciest, ako je napríklad cesta do obce Príkra,
kde sme spoločne s predsedom PSK Petrom
Chudíkom dospeli k dohode a som rád, že sa
zosuv cesty a poškodený most podarí opravi ,“ povedal P. Filip.
Podduklianske novinky, 16. 8. 2010
V zariadeniach sociálnych
služieb BBSK zdražie strava
Klienti zariadení sociálnych služieb v zriaovate skej pôsobnosti Banskobystrického
samosprávneho kraja (BBSK) budú za stravu plati viac. Rozhodli o tom poslanci BBSK,
ke na svojom poslednom zasadaní schválili
dodatok VZN o podmienkach poskytovania
sociálnych služieb a platení úhrad v zariadeniach sociálnych služieb.
Kým doteraz platili klienti týchto zariadení
len náklady na stravnú jednotku, čiže náklady na suroviny, od septembra sa im platby
zvýšia o režijné náklady na prípravu stravy
a prevádzku kuchyne. Tie dosia neboli v
úhradách zahrnuté a pod a schváleného dodatku sa určujú vo výške 15 percent stravnej
jednotky.
„Navrhované percentuálne zvýšenie za
stravovanie zvýši celkovú úhradu klientov
nad 20 rokov o 11,25 až 15,75 eura mesačne
v závislosti od výšky stravnej jednotky stanovenej zariadením sociálnych služieb, čo je
pod a vyjadrení väčšiny riadite ov zariadení
sociálnych služieb pre ich klientov akceptovate né. Predpokladané zvýšenie príjmov z
úhrad klientov je približne 30 000 eur mesačne pre odvetvie sociálne zabezpečenie,”
uviedol v dôvodovej správe k návrhu dodatku nariadenia vedúci odboru sociálnych politík Úradu BBSK Ladislav Slobodník.
Pod a predsedníčky poslaneckej komisie sociálnych vecí a marginálnych skupín
Boženy Kováčovej sa stanovené úhrady po
dvoch mesiacoch prehodnotia. „Do októbrového zasadnutia zastupite stva zistíme, ako
na to zareagovali klienti, či majú na poplatky
dostatočne vysoký dôchodok. Ak zistíme, že
dôchodky im nepostačujú, pristúpime k zníženiu týchto poplatkov,” uviedla B. Kováčová.
V pôsobnosti BBSK je 45 zariadení sociálnych služieb, ktoré majú spolu okolo 3 000
klientov.
Rimava.sk, 20. 8. 2010
trnava zatia kríze odoláva
Mestá a obce na Slovensku fungujú v
tvrdom úspornom režime. Mesto Trnava by
však ani v tejto situácii nemalo ma v aka
predvídavým dvojročným opatreniam a obmedzeniu ve kých investičných aktivít deicit
v rozpočte, ktorý by sa nedal vykry bez neúmerného zadlženia.
Mesto v minulom i tomto roku navrhlo krízový rozpočet zoh ad ujúci negatívne trendy a v oblasti príjmov redukovalo očakávania zhruba o 3,3 mil. eur. To, samozrejme,
znamenalo aj škrty vo výdavkoch, zmrazenie
platov zamestnancov a odmien poslancom,
rozloženie investícií na viac rokov, prehodnotenie a zníženie bežných výdavkov mesta. Napriek očakávaniam a odhadom MF SR,
ktoré uvádzalo možný príjem mesta v sume
13,46 mil. eur, poslanci schválili rozpočet
s predpokladaným príjmom z podielových
daní na úrovni 11,3 milióna eur. Vývoj udalostí zatia potvrdil, že pesimistickejší odhad
poslancov mestského zastupite stva bol reálny. Skutočnos za 6 mesiacov roku 2010 je
5 284 968 eur, čiže približne 46,8 % rozpočtu
a výpadok oproti minulému roku je 35 %.
Napriek tomu si však mesto mohlo dovoli
pri júnovej aktualizácii rozpočtu zvýšenie výdavkov v niektorých oblastiach. V súvislosti
so zvýšením príjmu z podielu na zisku spoločnosti .A.S.A. Trnava, s. r. o., na základe
dosiahnutého zisku spoločnosti za rok 2009,
bol zvýšený rozpočet odpadového hospodárstva na vybudovanie alšej kazety v úložisku
skládky komunálneho odpadu. Zvýšenie bolo
navrhnuté aj v oblastiach dopravy, životného
prostredia, služieb, školstva a vzdelávacieho
systému, mládeže, športu, at .
Novinky z radnice, aug./sept. 2010
Z regionálnej tlače sprac. (tl)
S ÚSMEVOM
J
S ÚSMEVOM
J
S ÚSMEVOM
J
S ÚSMEVOM
J
Viete, kedy býva rýchlos zvuku vyššia
než rýchlos svetla?
na križovatke. najprv počujete zozadu
trúbenie, až potom zbadáte, že je
zelená.
- haló! to je spolok na
ochranu zvierat?
- áno, čo si prajete?
- rýchlo sem niekoho
pošlite! Vo dvore je na
strome poštár a strašne nadáva nášmu psovi!
Do obchodu príde korpulentná pani a vraví
predavačovi:
- rada by som videla
nejaké plavky, čo by mi
pristali.
- aj ja - odvetí predavač.
hos zavolá vrchného
a s ažuje sa mu:
- tá fašírka je ve mi tvrdá.
Vrchný mu odpovedá:
- Mame málo psov, melieme aj s búdami!
Oznam prilepený na
dverách Wc:
- Po ve kej potrebe použite kefu.
Pod oznamom dopísané rukou:
- Kefu som použil, toaletný papier je lepší.
Láska sa začína tým, že človek sa cíti sám,
a končí sa tým, že človek túži by sám.
Veríte v záhadné nevyriešené príhody?
- Jasné. raz na nás pri
milovaní spadla zo steny svadobná fotograia. Vtedy som tomu
nerozumel, ale do pol
hodiny sa vrátila domov
moja manželka.
- Čo ti povedala žena,
ke si včera v noci prišiel taký na smr spitý
domov?
- nič vážne. a tieto dva
zuby som si chcel da
tak či tak vytrhnú .
- Ke budeš hra každý
večer karty, nájdem si
milenca!
- Dobre, drahá, len aby
to nebol niekto z našej
partie.
- Miláčik, opravoval si
už niekedy práčku?
- ešte nie, drahá.
- tak rýchlo začni, prichádza manžel.
Kresba: Peter Gossányi
rozprávajú sa dvaja
kamaráti v krčme:
- Videl si už bieleho slona?
- nie, ja až tak ve a nepijem.
- Včera sa mi snívalo o
tvojej žene.
- hej? a čo hovorila?
- nič.
- tak to nebola moja
žena.
Žena ráno budí muža:
- Starý, vstávaj, sliepky
už dávno kotkodákajú!
Muž na to:
- tak sa im do toho nemiešaj!
Do rádia sa dotelefonuje poslucháč a hovorí:
- našiel som pe aženku,
bolo v nej 25 000, - spolu s menom a adresou
majite a.
- to znamená, že mu ich
zrejme chcete vráti . hovorí moderátor.
- nie, nie, nie, ja len som
mu chcel da zahra
pesníčku a že akujem.
Z internetu spracovala -pt-
Download

Útek od tradičnej straníckosti