TÝŽDENNÍK MIEST A OBCÍ
OBECNÉ NOVINY
ROČNÍK XX/ČÍSLO 49
7. december 2010
CENA: 0,85 €
www.inprost.sk
Adresa:
ZMOS
o komunálnych
vo bách
str. 1, 2
n
Poh ad
do Tekovských
Lužian
str. 6, 7
n
O vonkajšej
kontrole
samosprávy
Neptúnova fontána z roku 1789 na Hlavnom námestí v Prešove - ktorý v sú aži Slovregion
obsadil 2. miesto - je najstaršou aj najkrajšou fontánou v meste. Čítajte na str. 13.
Snímka: archív
Také spolitizované
komunálne vo by ešte neboli
Začnime Bratislavou. Nie však preto, že je najväčším sídlom a zárove hlavným mestom Slovenska, ale pretože tu viacerí politickí hráči vytiahli v predvolebnej kampani aj väčšie kalibre
zbraní. Mnohí Bratislavčania, medzi nimi aj autor tohto úvodného článku, sa asi tri dni pred vo bami zhrozili, ke uvideli nový bilbord, na ktorom sa ved a Milana Ftáčnika objavil aj predseda
strany Smer SD Róbert Fico, nechýbal ani text proti avici. Na alší de sa takéto bilbordy stratili,
pravdepodobne ich strhli na pokyn samotného Ftáčnika, ktorý – aj ke to nikdy nevyslovil – si
dával ve ký pozor, aby neurobil ani náznakom to isté, čo Vladimír Bajan v župných vo bách.
Ten síce vtedy kandidoval tiež ako nezávislý s podporou strany Smer SD, podobne ako teraz
Ftáčnik, ale prevažne „pravicovo“ ladenú Bratislavu zaplavil bilbordmi, na ktorých bol s rôznymi
predstavite mi strany Smer SD na čele s Ficom. Bilbordy Ftáčnika s Ficom vyvesili Ftáčnikovi
odporcovia, aby odradili aspo čas voličov Bratislavy od zámeru voli práve jeho. Ako vieme,
ve mi im to nepomohlo, pretože bratislavskí voliči nie sú „praštení“ a väčšina z nich jednoducho
vybrala najzdatnejšieho kandidáta z trojice Ján Budaj, Milan Ftáčnik, Magda Vášáryová, teda
(Pokračovanie na str. 2)
str. 8
n
Slová premenené
na činy
str. 15
n
Zlatý mravec
- kto vyhral
str. 19
n
INFO
zo Štrasburgu
str. 21
AKTUALITY
2/ON č. 49, 7. december 2010
Také spolitizované
komunálne vo by ešte neboli
(Dokončenie zo str. 1)
Ftáčnika. To, že bol Ftáčnik najzdatnejší,
priznal v televízii TA3 aj Mikuláš Dzurinda,
ke prvýkrát po štyroch rokoch pred jedným
mikrofónom účinkoval spolu s R. Ficom. Budajovi zase nepomohli ani bilbordy s textom:
Ftáčnik za Fica, Vašáryová za Dzurindu,
Budaj za Bratislavu. Budaj sa však tiež s ažoval, že proti nemu robia antikampa . Azda
treba ešte poznamena , že ve a voličov si
vybralo Ftáčnika nie preto, že ho podporoval
aj Smer SD, ale preto, že oce ujú jeho doterajšiu činnos a schopnosti. A ktovie, u žien
možno rozhodoval aj jeho neodškriepite ný
šarm. Svoje však mohol urobi aj bumerangový efekt, ktorý u tzv. pravicových voličov,
najmä v Bratislave, mohla vyvola proti sebe
súčasná vládna koalícia svojou značnou rozháranos ou a neistotou, ktorá sa prejavuje
v doterajšom spôsobe jej vládnutia.
V Bratislave sa teda ostro politicky súperilo, ale nielen tu. Pod a politológov sa doteraz
v komunálnych vo bách strany nikdy neangažovali tak mohutne, ako teraz. Väčšina
serióznych komunálnych politikov – a my si
myslíme, že väčšina z komunálnych politikov je seriózna – považuje túto predvolebnú
kampa za značne negatívnu a nesprávnu.
Obsah ON č. 49/2010
Bohumil M. OLACH:
Také spolitizované
komunálne vo by ešte neboli
str. 1, 2
ZMOS ku komunálnym vo bám
str. 3
Komuniké z 25. schôdze vlády SR
str. 4
Poh ad banky na samosprávu v kríze str. 5
Bohumil OLACH:
Tekovské Lužany, obec plná
súdržnosti a tolerancie – rozhovor
so starostom M. Kotorom
str. 6, 7
O kontrole NKÚ v samospráve
– podpredseda E. Kočiš
str. 8
Elektronické aukcie
v Karlovej Vsi
str. 12
Najkrajšie mestá a obce
– zo sú aže Slovakregión
str. 13
Milan BUŠO:
Slová premenené na činy
– o Dni otvorených dverí
odpadového hospodárstva
v Starej Turej
str. 15
Prof. Michal ŠARAFÍN:
Na dedine sa cítime slobodnejšie
a bezpečnejšie
str. 17
Zlatého mravca získali Nesvady
a OZ Tatry – sú až v separovaní
odpadu
str. 19
Monitor regionálnej tlače
str. 23
Humor
str. 24
OBECNÉ NOVINY
TÝŽDENNÍK MIEST A OBCÍ
Vychádza pri Združení miest a obcí
Slovenska ako odborno-metodický
týždenník pre komunálnu sféru
ZMOS: Bezručova 9, 811 09 Bratislava 1,
Tel.: 02/52964243, fax: 02/52964256
e-mail: [email protected], www.zmos.sk
V mnohých mestách a obciach sa niektorí
kandidáti miesto súperenia v tom, čo dobré
pre svoje sídlo urobili či chcú urobi , pretekali v ohováraní svojich súperov. Je možné,
že ich pohnútky kandidova dokonca neboli
celkom čisté. ažko si preto predstavi , že
títo kandidáti, ak si ich voliči vybrali, budú
pre obec/mesto väčším prínosom a že predvolebné praktiky si neprenesú aj do činnosti
v samospráve.
Z negatívnej kampane bol značne smutný aj Michal Sýkora, predseda ZMOS, ktorý
obhájil svoj post starostu Štrby. V niektorých
prípadoch sa neštítili „okyda “, povedal nám
M. Sýkora, ani odchádzajúcich starostov,
ktorí už nekandidovali, hoci aj nieko ko volebných období slúžili svojej obci a jej obyvate om, často nepretržite sedem dní v týždni
a ve a rokov bez dovolenky. Zo spomínaných
negatív však nemožno obvini nezávislých
kandidátov, to je skôr dôsledok praktík politických strán prenesených zhora dole, dodal
M. Sýkora. Po vo bách sa však politické strany otrasú a idú alej, ale očiernení kandidáti
či predstavitelia obcí, včšinou aj s rodinami,
ostávajú ži v obci.
Napodiv už spomínaná beseda v TA3, do
ktorej moderátor pozval R. Fica a M. Dzurindu, sa niesla vo ve mi korektnom duchu,
pričom obaja politickí lídri sa zhodli na tom,
že komunálna politika vrátane volieb má
by prioritne o u och a osobnostiach, a nie
o politických stranách. Kiežby si takýto prístup natrvalo osvojili nielen títo, ale aj iní politici a ich politické strany, pretože politická
kultúra je to, čo sa v doterajších dvadsiatich
rokoch našej ve kej politiky, ale často už aj
v malej politike, len ve mi ažko h adá.
Koniec-koncov, kandidáti i voliči v týchto
vo bách vyjadrili rastúci odpor k doterajším
politickým praktikám. Kandidáti najmä tým,
že ove a väčšie percento z nich išlo do volieb nezávisle na politických stranách a voliči
tým, že si zase podstatne viac ako v minulosti vyvolili práve nezávislých kandidátov. Na
čelo miest a obcí sa postaví 979 nezávislých
starostov/primátorov, 599 kandidátov Smeru
SD, 161 kandidátov KDH, 159 kandidátov
SDKÚ-DS, 129 kandidátov SMK a 95 kandidátov Most-Híd at . Aj na miesta poslancov
OcZ a MsZ sa dostalo najviac nezávislých
kandidátov – 4 746, za nimi tesne Smeru
SD – 4 576, potom KDH – 2 591, SDKÚ-DS
– 1 772, S HZDS – 1 245, SMK – 1 194
at . Nestraníckos však majú v komunálnej
politike – ako sme to už v ON neraz napísali
– pestova všetci politici, pretože po vo bách
majú svoje politické tričká odloži a robi politiku pre občana.
Ešte pár slov k výsledkom volieb v konkrétnych mestách a obciach, ktoré priniesli nemálo skutočných prekvapení a ukázali, že predvída správanie voličov je ažšie ako tipova
v športke. Svoj post napr. neobhájili dlhoročný
Príhovor
starosta František Ježík v Trenčianskej Turnej, podobne aj Peter Ryška v Jaslovských
Bohuniciach či Viera Jakabovičová v Malženiciach. Tu sa mi do mysle tlačí známe zrnko
múdrosti, pod a ktorého „každý dobrý skutok
treba potresta “. Neuspeli ani niektorí kandidujúci poslanci NR SR, napr. Ondrej Dostál
(OKS), Bra o Ondruš (Smer SD) či Katarína
Cibulková (SDKÚ-DS), ale ani iní. Naopak,
svoje starostovské miesto obhájili napr. poslanci NR SR: Ján Podmanický (Smer SD)
v Starej Bystrici, ubomír Petrák (Smer SD)
v Hurbanovej Vsi a po pauze sa na primátorský stolec Liptovského Mikuláša dostal
Alexander Slafkovský (SDKÚ-DS), ktorý však
údajne pris úbil, že ak vyhrá vo by, odovzdá
svoj mandát poslanca NR SR náhradníkovi. Nie je jediný, kto sa po pauze vracia na
miesto prvého obyvate a obce/mesta, napr.
v Šahách zví azil Ján Löwy, ktorý v prostriedku minulého volebného obdobia odstúpil na
protest proti mestskému zastupite stvu, lebo
mu v úrade zrušilo miesto projektového manažéra na eurofondy, ktoré považoval za jedno z k účových. Už sa mu to, naš astie, nemôže sta , lebo medzitým sa zmenil zákon
o obecnom zriadení a zastupite stvo už o personálnych otázkach úradu samosprávy nerozhoduje. Zaujímavá je aj zmena v Mestskej
časti Košice-Západ, kde „večného“ Pavla Mutafova vymenil exposlanec NR SR a exprimátor Košíc Rudolf Bauer, kandidujúci za širokú
pravicovú koalíciu. Ešte radi pripomíname už
mnohonásobné opätovné zvolenie zrejme
jedných z najstarších starostov na Slovensku:
77-ročného Jána Cipova (Smer SD) v Lehote
pod Vtáčnikom a vyše 70-ročného Miroslava
Bliš ana (NEKA) v Rud anoch.
Ako negatívum volieb, ktoré prinášalo voličov do rozpakov, bolo v stovkách obcí prive a
kandidátov na starostu/primátora. Napríklad
v Považskej Bystrici 14, v Bánovciach nad
Bebravou 12 a v niektorých obciach i 10. Hovorí sa preto aj o dvojkolovej vo be, v ktorej
by z prvého kola do druhého postúpili najlepší dvaja kandidáti a z nich by si potom voliči
vybrali. Čiže tak ako pri vo be prezidenta alebo županov. Dodajme, že dvojkolová vo ba
by mohla by len v tých obciach, kde kandidujú viac ako traja alebo štyria kandidáti.
Voličom by to trochu u ahčilo výber. A treba
aj alšie zmeny vo volebnom zákone – politici majú zelenú.
Na záver nesmieme zabudnú zablahožela všetkým zvoleným predstavite om miest,
mestských častí a obcí a zažela , aby sa im
darilo k spokojnosti všetkých „ich“ obyvateov i svojej vlastnej.
Bohumil M. OLACH
VYDÁVA: INPROST, spol. s r. o., riadite Seraf TROPEK, tel.: 02/44 63 11 94, e-mail:[email protected]
REDAKCIA: Smrečianska 29, 811 05 Bratislava
Tel./fax: 02/44 63 11 95, 02/44 63 11 98, Fax: 02/44 63 11 96
http://www.inprost.sk, http://www.obecne-noviny.sk, e-mail: [email protected]
ŠÉFREDAKTOR: Ing. Bohumil OLACH, 02/44 63 11 98, mobil: 0905 631 853
REDAKTORKY: Darina ŽOLDOŠOVÁ, 02/44 63 11 98, mobil: 0908 710 115,
Tereza LJUBIMOVOVÁ, 02/44 63 11 98, mobil: 0918 394 354
PREDPLATNÉ a DISTRIBÚCIA: Dagmar BORISOVÁ, 02/ 44 63 11 99, mobil: 0905 599 120
e-mail: [email protected]
Redakcia nevyžiadané rukopisy nevracia. Tlačí Petit Press, a. s., Nám. SNP 30,
814 64 Bratislava. Registrované Ministerstvom kultúry SR pod č. EV 3772/09 zo d a 24. 07. 2009.
ISSN 1335-650X. Podávanie novinových zásielok povolené riadite stvom pôšt v Bratislave,
č. j. 183 - PP - zo d a 14. 1. 1991.
AKTUALITY
ON č. 49, 7. december 2010/3
Komunálne vo by sú zrkadlom udí
Združenie miest a obcí Slovenska akuje primátorom, starostom, ako aj pracovníkom mestských, miestnych a obecných úradov, ale aj členom miestnych a okrskových
volebných komisií za bezproblémové organizačno-technické zabezpečenie volieb.
„Samosprávy excelentne zvládli v poradí
šieste vo by do svojich orgánov. Aj napriek
vyššej účasti ako na predchádzajúcich komunálnych vo bách, polovičný záujem o posledné vo by je výzvou pre miestnych politikov,“ hovorí predseda Združenia miest a obcí
Slovenska Michal Sýkora. Pod a jeho slov sa
pod záujem voličov o vo by primátorov, starostov a poslancov zastupite stiev podpísal
aj priebeh volebnej kampane. „ udia v mnohých mestách a obciach boli svedkami nechutnej, nedôstojnej a neslušnej negatívnej
kampane, ktorej cie om nebolo vytvorenie
nadšenia pre správu vecí verejných, ale skôr
pošpinenie kandidátov a znechutenie časti
voličov. To si samospráva ani jej občania nezaslúžia,“ konštatuje predseda ZMOS, ktorý
vidí východisko napríklad v prehodnotení
volebného moratória a urýchlenom prijatí volebného kódexu. „Volebné moratórium je fráza bez reálneho rešpektu. To sa musí zmeni tak, aby volebná kampa bola dôstojnou
arénou alternatív a nie obdobím osočovania
a urážok. K vytvoreniu serióznych podmienok a zabezpečeniu zodpovednej volebnej
sú aže musí prispie aj volebný kódex, na
príprave ktorého
sa budeme aktívne podie a svojimi
návrhmi, poznámkami a skúsenosami,“ konštatuje
M. Sýkora.
Predseda Združenia miest a obcí
Slovenska a dlhoročný starosta obce Štrba zárove dodáva:
„Po vo bách by mali všetci zabudnú na
volebnú kampa a novozvolení primátori,
starostovia a poslanci spolu s občanmi by
mali nájs spoločnú reč, dialóg na štyri roky.
Obávam sa však, že v niektorých samosprávach to bude mimoriadne náročné, lebo do
kampaní boli zakomponované zlé maniere a
neuverite ná arogancia. A takáto atmosféra
nepomáha solidarite a rozvoju v miestnych
sídlach.“
Michal KALI ÁK, hovorca ZMOS
DPH na alej robí samosprávam vrásky
Združenie miest a obcí Slovenska nie je spokojné s postupom doinancovania dane z pridanej hodnoty v rámci Programu
rozvoja vidieka. Pod a výkonného podpredsedu Milana Mušku
Ministerstvo pôdohospodárstva
SR ešte stále nepreplatilo obciam DPH, a to aj napriek avizovanému prís ubu. Pod a neoiciálnych zdrojov je to už len chyba
spočívajúca v nepripravenosti
príslušných útvarov spracova
predložené žiadosti obcí a zrealizova úhrady.
„Mestá a obce sa v týchto
d och nevenujú len vo bám, ale
aj prijímaniu rozpočtov na budúci kalendárny rok. Samosprávy,
ktoré boli úspešné pri získavaní
pe azí z Programu rozvoja vidieka pritom trpia,“ vyhlásil výkonný podpredseda. Tvrdí, že
z obcí dostáva informácie o tom,
že na ich účty ešte stále neboli
doručené peniaze, ktoré súvisia
s preinancovaním DPH, čo vážne deformuje inančnú kondíciu
rozpočtov. „Na novembrovej
Rade ZMOS sme boli zástupcami rezortu pôdohospodárstva informovaní o postupe preplácania
DPH. Po diskusiách a dopl ujúcich informáciách sme nadobudli
pocit, že sa veci pohli správnym
smerom. Na konci toho istého
mesiaca sme nútení konštatova nespokojnos , pretože dohody sa neplnia a máme vážne
pochybnosti o transparentnosti
celého procesu “ informuje Milan
Muška.
ZMOS pripomína, že výkyvy
vo inančnom riadení eurofondov môžu vážne ohrozi nielen
výšku čerpania, ale aj samotný
vz ah konečných prijímate ov
k tejto inančnej pomoci. Poda nášho názoru musia by eurofondy a jednotlivé podporné
programy dostupné, transpa-
rentné a prijate né. Ak vykazujú
iné znaky, stávajú sa pre mestá
a obce menej atraktívne, ba až
demotivujúce, čo môže vážne
ovplyvni konečnú výšku čerpania tejto pomoci. Výkonný
podpredseda ZMOS avizuje
snahu kontaktova rezort pôdohospodárstva a žiada o urýchlené uvo nenie zdrojov, ktoré
sú k dispozícii a mali už dávno
patri prvej, 159-člennej skupine
obcí, ktorým takto každodenne
vznikajú inančné straty.
Michal KALI ÁK,
hovorca ZMOS
(26. 11. 2010)
Kresba: Peter Gossányi
4/ON č. 49, 7. december 2010
AKTUALITY
Komuniké
z 25. schôdze vlády SR, 24. november 2010
Vláda prerokovala:
- návrh nariadenia vlády
SR, ktorým sa mení a dop a
nariadenie vlády SR č. 582/2006
Z. z. o bezpečnostných požiadavkách na osobné lode - nové znenie.
Schválený.
Predložil: 1. podpredseda vlády a minister
dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja.
- návrh medzirezortného programu 06 – E
Podpora obrany štátu na roky 2011 až 2016.
Predložil: minister obrany.
- návrh zákona, ktorým sa mení a dop a zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov a
ktorým sa mení a dop a zákon Národnej
rady SR č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov nové upravené znenie.
Schválený.
Predložil: minister vnútra.
- návrh na ukončenie pôsobenia strážnej
čaty ozbrojených síl SR vo vojenskej operácii EUFOR - ALTHEA v Bosne a Hercegovine
a návrh na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl SR do tejto vojenskej operácie.
Schválený.
Predložil: minister obrany, minister zahraničných vecí.
- návrh na vyslovenie súhlasu s bezodplatným prevodom vlastníctva majetku
štátu v správe Ministerstva obrany SR.
Schválený.
Predložil: minister obrany.
- správa o možných dopadoch ekologickej katastrofy v Ma arskej republike
(havária odkaliska) na životné prostredie
v Slovenskej republike a o krokoch, ktoré
vykonala vláda SR.
Schválená.
Predložil: minister životného prostredia.
Schválený.
- návrh na odvolanie a vymenovanie riadite ov obvodných pozemkových úradov.
- návrh na odvolanie a vymenovanie
predsedu Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR a návrh na určenie jeho platových náležitostí.
Schválený.
Predložil: minister hospodárstva.
- návrh na odvolanie súčasného a vymenovanie nového splnomocnenca vlády
SR v Spoločnej organizácii INTEROCEANMETAL so sídlom v Štetíne.
Schválený.
Predložil: minister životného prostredia.
- návrh na zmenu uznesenia vlády SR
č. 396 zo d a 2. mája 2007 k analýze administratívnych kapacít pre programové
obdobie 2007 – 2013 vo vz ahu k optimalizácii administratívnych kapacít odboru
koordinácie horizontálnej priority marginalizované rómske komunity na obdobie
2011 - 2013.
Schválený.
Predložil: vedúci Úradu vlády SR.
- utajovaný materiál: I. Správa o stave
zásobníkov ropy na Slovensku. Stupe
utaj.: tajný.
Predložil: minister hospodárstva.
Materiály pre informáciu, ktoré vláda vzala
na vedomie:
- a. Informáciu o predložení ve kého
projektu s názvom „Intenziikácia ČOV,
odkanalizovanie a zásobovanie pitnou vodou v Trenčianskom regióne“ na schválenie Európskej komisii v rámci operačného programu Životné prostredie.
Predložil: minister životného prostredia.
- b. správu o pokroku v implementácii
Finančného mechanizmu EHP a Nórskeho inančného mechanizmu.
Predložil: vedúci Úradu vlády SR.
- c. informáciu o priebehu a výsledkoch
99. zasadnutia Generálnej konferencie
Medzinárodnej organizácie práce, ktoré
sa uskutočnilo od 2. júna 2010 do 18. júna
2010 v Ženeve.
Predložil: podpredseda vlády a minister
práce, sociálnych vecí a rodiny.
- d. sektorovú správu o fungovaní trhu
so zemným plynom v SR.
Predložila: predsedníčka Protimonopolného úradu SR.
- e. informáciu o priebehu a výsledkoch
rokovania Európskej rady v Bruseli v
d och 28. - 29. októbra 2010.
Predložil: minister zahraničných vecí.
- f. správu o úverových možnostiach
slovenského bankového sektora pre podnikate ský sektor. Vzatý na vedomie.
Predložil: podpredseda vlády a minister
inancií, guvernér Národnej banky.
Pod a materiálu vlády SR sprac. (žo)
Únia miest Slovenska k návrhu novely zákona č. 582/2004 a 595/2003
Vyhlásenie podporil klub primátorov i jednotlivé mestá
Ako sme už informovali v č. 46 ON,
v Kremnici sa 5. novembra konalo rozšírené zasadnutie prezídia Klubu primátorov
miest SR, na ktorom hlavnou témou bola
otázka inancovania územných samospráv.
Jeho účastníci o. i. schválili vyhlásenie
k návrhu novely zákonov 582/2004 Z. z.
o miestnych daniach a miestnom poplatku
za komunálne odpady a drobné stavebné
odpady a návrhu novely zákona 595/2003
Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších
predpisov. Podporili ho všetci členovia Klubu primátorov miest a tiež jednotlivé mestá,
doteraz Zlaté Moravce, Trnava a Pezinok.
ÚMS verí, že stanovisko k novelám uvedených zákonov podporia aj alšie miestne
samosprávy.
Vyhlásenie prezídia ÚMS k návrhu novely
zák. 582/2004 o miestnych daniach a miestnom
poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady a k návrhu novely zák. 595/2003
o dani z príjmov v znení neskorších predpisov:
D a 5. 10. 2010 sa uskutočnilo rokovanie
delegácie prezídia ÚMS so štátnym tajomníkom Vladimírom Tvaroškom k Návrhu rozpočtu verejnej správy na obdobie 2011 – 2013 za
obce a mestá. Na rokovaní predstavitelia ÚMS
vzniesli zásadné námietky voči pripravovaným
novelám zákonov – zák. č. 582/2004 Z. z.
o miestnych daniach a miestnom poplatku za
komunálne odpady a drobné stavebné odpady
a zák. č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.
Na nasledujúcom rokovaní so štátnym tajomníkom Branislavom urjakom k novele
zák. č. 582/2004 Z. z. zástupcovia ÚMS síce
ocenili ústretovos predstavite ov MF SR rozvinú dialóg k tomuto návrhu zákona, ale zárove konštatovali, že alternatívy úprav predloženého návrhu nepriniesli žiadnu podstatnú
zmenu. Návrh je v zásadnom rozpore so systémom iskálnej decentralizácie a vážne by narušil postupne sa vyvíjajúci systém miestnych
daní, ktorý už v súčasnosti vykazuje isté prvky
uplatnenia trhového princípu. Návrh zákona
nepredstavuje prínos pre podnikate ov, po nohospodárov, ale naopak, jeho realizácia by
vážne zvýšila náklady pre najnižšie a stredné
sociálne vrstvy obyvate ov miest a obcí a zárove by v súčasnej ve mi vážnej až kritickej
inančnej situácii miest a obcí reálne znamenala zníženie celkového príjmu a opätovnú
inančnú a hospodársku destabilizáciu miestnych samospráv.
Pozitívne síce hodnotíme ústretový krok
rozhodnutie vlády SR ponecha pôvodné znenie tohto zákona s výnimkou dane z nehnute ností za pozemky. Sme však presvedčení,
že aj toto opatrenie je potrebné prehodnoti ,
pretože je v rozpore so súčasným systémom
iskálnej decentralizácie a bude ma negatívny
dopad na celkové príjmy miest a obcí v súčasnej inančnej situácii.
Prezídium s ve kým zados učinením prijalo
informáciu, že v súvislosti s novelou zákona
595/2003 o dani z príjmov v znení neskorších predpisov sa v súlade so znením zákona
222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, ktorý
je plne harmonizovaný s legislatívou EÚ, predovšetkým so smernicou Rady 2006/112/ES
o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty
pod a § 3, ods. 4 vyššie uvedeného zákona
uvádza, že štátne orgány a ich rozpočtové
organizácie, štátne fondy, orgány územnej
samosprávy a ich rozpočtové organizácie, aj
iné právnické osoby, ktoré sú orgánmi verejnej
moci, sa nepovažujú za zdanite né osoby, ke
konajú v rozsahu svojej hlavnej činnosti a to
ani v prípade, ak prijímajú v súvislosti s touto
činnos ou platby.
Z uvedeného vyplýva, že zrušenie oslobodenia od dane príjmov obcí a vyšších územných
celkov z prenájmu a z predaja ich majetku
novelou zákona o dani z príjmov nebude ma
vplyv na postavenie miest a obcí v oblasti dane
z pridanej hodnoty. Sme presvedčení, že rovnaké ustanovenia, ako v prípade DPH, by sa
mali uplat ova v rámci novely zákona o dani
z príjmov na všetky subjekty verejnej správy,
ktoré by mali by od povinnosti platenia tejto
dane oslobodené, pokia nevykonávajú podnikate skú činnos . Rovnako by sa to malo vz ahova na štátne, ako aj samosprávne orgány.
Sme presvedčení, že pri zda ovaní transakcií s aktívami štátnych organizácií a orgánov
územnej samosprávy by sa malo uplat ova
rovnaké kritérium.
(mm)
ON č. 49, 7. december 2010/5
FINANCIE
Poh ad Dexia banky na samosprávu v rokoch ekonomickej krízy
Finančné zdravie samosprávy sa zhoršilo, ale nie extrémne
Na nedávnej 30. konferencii Asociácie komunálnych ekonómov SR v Gerlachove vystúpil so svojim koreferátom aj ubor Labanič, riadite odboru bankových služieb pre samosprávy Dexia banky Slovensko. Prezentoval v om poh ad Dexia banky na vývoj
samosprávy v oblasti inancií, alebo, ako to oni nazývajú, na vývoj stavu inančného zdravia samospráv. (Konferencia sa konala
v d och 8. a 9. novembra, medzitým Dexia banku Slovensko od jej francúzskej matky kúpila spoločnos J&T – pozn. red.) Počas
konferencie sa s . Labaničom pozhovárali aj Obecné noviny.
Mali ste zaujímavú prezentáciu, ktorá ekonómky a ekonómov samosprávy
miest a obcí zaujala, ako sa javí trend
inančného vývoja v samospráve miest
a obcí?
- Od konca r. 2008, teda odvtedy, ke
sa nejakým spôsobom kríza prejavila aj na
Slovensku je badate né, že to má vplyv aj na
samosprávu. Treba však poveda , že kríza
sa na samospráve začala reálne prejavova
n
až s takým polročným oneskorením, čiže až
v druhom polroku 2009. Reálny dopad bol
v znížení príjmov najmä z podielových daní.
Čiže prejavila sa zmena ekonomickej situácie na Slovensku, predovšetkým sa začala
zvyšova nezamestnanos , čo má dopad na
rozhodujúcu čas príjmov samosprávy – teda
na podielové dane, ktoré tvoria celkove okolo 45 percent z celkových bežných príjmov
samosprávy.
n Ako sa tento stav z poh adu banky prejavil na hospodárení samospráv? Za čo
ich možno pochváli a za čo nie?
- Zmena inančnej situácie na krízovú
na Slovensku i v samospráve sa v samospráve prejavila v dvoch momentoch, ktoré
ale, samozrejme, majú aj alšie poddôvody.
Jedným zo zásadných momentov je, že samosprávy začali pre pokles ich bežných príjmov v danom roku tento výpadok nahrádza
z prostriedkov, ktoré si našetrili v minulých
rokoch. Preto dochádzalo k poklesu objemu
ich pe azí uložených v bankách a to stále
pokračuje aj v tomto období, až doteraz...
n Tento rok je vlastne horší ako minulý,
pretože už naplno sa prejavilo to, čo vlani
vypadlo.
- Prvý polrok tohto roka zasiahla kríza samosprávu naplno a uvidíme, ako sa prejaví
na budúci rok. Príjem z podielových daní za
prvý polrok 2010 bol asi iba 60 percent v porovnaní s príjmom v prvom polroku 2009. Ak
hovoríme v absolútnych sumách, výpadok
predstavuje viac ako 300 mil. eur za polrok.
A kde sa ten výpadok v samospráve najviac
prejavil? V rovine investícií, teda v oblasti,
kde sa začali v prvej fáze prehodnocova výdavky. Prejavilo sa to v znížení objemu ich
vkladov. To čo už počúvame, že tá spotreba
a prevody z pe ažných fondov
do rozpočtov obcí výrazne začali
rás , áno, to bola druhá oblas ,
v ktorej sa prejavili tieto dôsledky,
a samozrejme, že začal rás aj
objem úverov. Tu ale treba zdôrazni , že objem úverov rástol len
na investície...
n Tiež samosprávy si nebrali
a neberú úvery iba na to, aby
ich „prejedli“!
- Požiadavky samospráv sa
zvýšili v porovnaní s časom pred
krízou aj v oblasti inancovania
preklenutia určitého časového
nesúladu medzi príjmami a výdavkami, prípadne na inancovanie bežných výdavkov. Nemôžeme však poveda , že by problém
nedostatkov zdrojov na inancovanie bežných výdavkov bol taký
extrémny, aby spôsobil extrémne
zadlžovanie sa v oblasti inancovania bežných výdavkov. Samosprávy sa s tým vždy dokázali
nejako vysporiada , hoci treba poveda , že
nemálo samospráv si pomáhalo aj tým, že
faktúry neuhrádzali včas, to sa prejavilo, aj
v zvýšení rozdielu medzi požiadavkami a záväzkami, došlo aj k zvýšeniu zadlženosti
v oblasti bežného hospodárenia neuhradením faktúr za bežnú prevádzku, nielen v oblasti úverov. Zvyšovanie záväzkov v bežnej
činnosti je však tá menej vidite ná čas zadlženia samosprávy. Tu bol kritický prvý polrok
2010, konkrétne máj a jún, ke príjem z podielovej dane bol iba na úrovni 50 % z mája
a 25 % z júna 2009. Kto nemal rezervy, mal
problém.
n Ako sa teda samosprávy v kríze správali a správajú?
- Aby sa dalo hodnoti rozumné či menej
rozumné hospodárenie samosprávy v kríze,
bolo by treba podrobne rozobera situáciu
v každej obci či meste zvláš . Povedal by
som, že sa určite správali v rámci tých možností, ktoré mali a tam nebola situácia jednoduchá. U klientov Dexia banky z miest, obcí
a samosprávnych krajov môžem poveda , že
sme nezaznamenali u nikoho také závažné
problémy v oblasti úhrad bežných či kapitálových výdavkov, že by to vyústilo do vysoko
neštandardného extrémneho riešenia.
n Znamená to, že ste ako banka niekedy
aj prižmúrili oči, napr. pri vyžadovaných
podmienkach na získanie úveru obcou?
- Musím poveda , že my sme ani v minulosti neposkytovali úvery oproti zárukám.
My sme zodpovedne zhodnotili inančnú situácia klienta, snažili sme sa a snažíme im
robi aj určité poradenstvo. Nie je to vždy
jednoduché, nepočúva sa dobre, ak hovoríme, že daná samospráva nemá dostatočnú
inančnú kondíciu na splácanie úveru pod a
jej predstáv. Naším cie om však nebolo len
splni hospodárom každú požiadavku, ale
by im aj poradcom. Teda ukáza im aj to,
že majú nejaké inančné limity a tak prispie
k inančnému zdraviu samospráv. Takýto
systém komunikácie využívame dlho, preto
pre nás samosprávy boli a sú zaujímavými
klientmi nielen ke sa im darí, ale aj ke
majú ažkosti, lebo my sme vedeli, na čo
konkrétna obec/mesto má. Poskytnú úver
v čase dobra je jednoduché, ale práve nájs
ten balans v oblasti inancovania samosprávy v čase, ke je jej situácia ažká, to je ažšia úloha. Samospráva musí preukáza , že
má dostatok vlastných inančných zdrojov na
splácanie úveru, ak áno, dostane ho.
n Dexia banka je tak etablovaná v samospráve, že nielen organizuje pre samosprávu konferenciu Komunal, ale nechýba
takmer na žiadnej vzdelávacej, konferenčnej či inej akcii s účas ou samosprávy, ktoré aj sponzorsky podporuje. Až sa mi zdá,
akoby bola táto banka už akýmsi „rodinným“ príslušníkom samosprávy. Zohráva
tento blízky vz ah nejakú úlohu v obchodnom vz ahu banky a samosprávy?
- Určite, tak ako v každom podnikaní, aj
tu zohráva významnú úlohu poznanie klienta,
história spolupráce, vz ahy na osobnej báze.
Môže sa vyskytnú určitá neštandardná situácia, ale na základe poznania udí, poznania
partnerov, na základe dlhodobosti vz ahov
dá sa potom v určitých prípadoch akceptova niečo viac u takéhoto klienta, ako u neznámeho nového klienta. V situácii klienta
sa vyskytnú aj mimoriadne vplyvy, ktoré
spôsobili zhoršenie inančnej situácie v určitom období a treba ich odhali a oddeli od
štandardu inančného života tej samosprávy.
Väčšina klientov vníma väčšinou ako dôležité len číselné inančné analýzy, ale naša
analýza nepozostáva len z hodnotenia čísel,
posudzujeme aj neinančnú stránku a v nej
i oblas poznania klienta, jeho správania sa,
udí, ktorí tam manažujú. Čím viac poznáme
klienta, tým lepšie vieme urobi neinančnú
analýzu . A práve neinančná analýza, kde
hodnotíme aj kvalitu manažovania a alších
riadiacich procesov, má na to vplyv, lebo ak
klienta poznáme dobre vieme kvaliikovanejšie hodnoti neinančnú oblas a tým aj kvaliikovanejšie premietnu túto čas do celkového hodnotenia klienta.
Bohumil OLACH
6/ON č. 49, 7. december 2010
SAMOSPRÁVA
Dvadsa rokov na čele národnostne i nábožensky zmiešanej obce
Starosta Tekovských Lužian Marián Kotora, obce, kde žije takmer 40 % obyvateov ma arskej, dobre vyše 50 % slovenskej a asi 2 % inej národnosti, patrí k tým
starostom, ktorých si od roku 1990 voliči
vybrali za prvého obyvate a obce už pä krát po sebe. Niekto by povedal, že je
už starým starostovským harcovníkom,
okrem toho je činný aj na pôde Združenia miest a obcí Slovenska ako dlhoročný
predseda Dolnohronského regionálneho
združenia miest a obcí a člen Rady ZMOS.
Dvadsa rokov nie je málo a je to už aj
vhodný čas na bilancovanie, preto pri našom stretnutí sme neobišli retrospektívny
poh ad na toto obdobie a spýtali sa starostu Kotoru či sa naplnili sa jeho predstavy a zámery spred 20 rokov o tom, ako
by sa mala obec vyvíja a vyzera ?
- Musím sa úprimne prizna , že pred
20 rokmi som ve mi nevedel, do čoho idem
a čo ma čaká, ale mal som obrovské š astie
robila etnologickú štúdiu. Typická pre nás je
súdržnos a tolerancia, hoci udia boli k tomu
donútení tak trochu aj okolnos ami. Prvé
úlohy, ktoré ma ako starostu čakali, bolo dokončenie infraštruktúry obce. Začatá bola iba
plynoikácia, ktorú sme dokončili ako prvú, a
pripravili sme projekty na vybudovanie vodovodu a kanalizácie. Samozrejme, že sme sa
venovali údržbe obecného majetku a rozširovaniu možností na kultúrny život obyvate ov.
Ani posledné volebné obdobie od roku 2006
po dnes, lebo udia vnímajú najviac to, čo je
najaktuálnejšie, nemôžeme by nespokojní,
pretože sme aj v aka dobrej pripravenosti
projektov úspešní v získavaní dotácií z eurofondov. Máme podpísanú zmluvu o nenávratnom inančnom príspevku na rekonštrukciu základnej školy, hasičskej zbrojnice
i verejného osvetlenia a na výstavbu centra
obce. Cez dolnohronský región, kde som
toho času predsedom, sme cez projekt v prístupe Leader získali možnos zrekonštruova
Kostol baptistickej cirkvi.
Súdržnos a vzájomná tolerancia obohacuje každého
na výborný poslanecký zbor. Bol zložený zo
skúsených udí, ktorých si vtedy za poslancov vybrali voliči.
n Vy ste navyše ešte aj dvojjazyčná
obec.
- My sme dvojjazyčná obec, pre nás je
však typické ve mi dobré spolunažívanie
všetkých obyvate ov obce, udia si nevyčítajú svoju inakos , ale ju plne tolerujú. My
sme nielen národnostne, ale aj nábožensky
zmiešaná obec, pretože máme dokonca až
pä vierovyznaní a k tomu aj pä kostolov,
dokonca u nás Slovenská akadémia vied
Rímskokatolícky kostol.
svoj park. Je v om umiestnená aj chránená
kultúrna pamiatka, ku ktorej sa pri rôznych
významných udalostiach v obci kladú vence.
Je to miesto stretávania sa obyvate ov obce.
Boli sme úspešní aj pri vypracovaní stratégie
komplexného prístupu, v aka čomu budeme
môc čerpa eurofondy aj na alšie investičné projekty a vzdelávacie aktivity.
n Zdá sa teda, že viete, čo chcete a máte
jasnú aj víziu obce o desa , pätnás rokov.
- Vždy na začiatku každého volebného obdobia si pripravujeme stratégiu na desa roč-
né obdobie, aj preto, že sa mení poslanecký
zbor a stále sa strategické zámery rozširujú.
Podobne rozširujeme, prípadne korigujeme
program hospodárskeho a sociálneho rozvoja, aby sme sa zjednotili na tom, čo chceme.
Úspešné projekty a dotácie neprichádzajú
samé od seba, treba na nich pracova od prvotnej myšlienky cez vypracovanie projektovej dokumentácie, vypracovanie komplexnej
žiadosti, prípravy inančných zdrojov aj na
spoluinancovanie dotácií at . Tieto predstavy musia by určitým spôsobom plánované,
etapovité a mali by ma určité súvislosti.
n Má starosta Tekovských Lužian nejakú
srdcovú záležitos , ktorej fandí a pomáha
ju presadzova aj nad rámec svojich povinností?
- Neviem nič také vyzdvihnú , lebo si myslím, že starosta by mal by objektívny a ma
rovnako zodpovedný prístup ku všetkým potrebám obce i ku všetkým občanom bez rozdielu. Ako bývalý futbalista však, samozrejme, mám ve mi blízky vz ah k športu v obci.
Okrem futbalovej klasiky máme v obci aj
stolnotenisový a hokejbalový oddiel. Predsa
však, svojou srdcovou záležitos ou by som
mohol nazva kultúru, kde si myslím, že sa
nám darí. Vo akedy som sa venoval písaniu
básní, chodil na recitačné sú aže a preto môj
vz ah ku kultúre je bližší. Okrem toho, kultúra je ve mi dôležitá pri chápaní a zbližovaní
tých našich rôznorodostí, pretože dávame
priestor kultúrnym prejavom všetkých národností a inými znakmi sa odlišujúcim skupinám obyvate stva. Ve a sme sa v obci venovali aj poznávaniu našej histórie, máme pripravených nieko ko publikácií, ktoré mapujú
nielen našu históriu, ale aj zvyklosti obyvateov našej obce, spomínal som už SAV, ktorá
vypracovala štúdiu o etnologickej, kultúrnej
a sociálnej diverzite Tekovských Lužian.
Máme sa čím z histórie pochváli , dúfam,
že sa dostaneme aj do povedomia širokej
verejnosti. Za aktivitu v kultúrnej a športovej
oblasti sme boli ocenení aj medzinárodne,
ON č. 49, 7. december 2010/7
SAMOSPRÁVA
ke v roku 2007 nám vtedajší eurokomisár
Ján Fige odovzdal Zlatú hviezdu Európskeho spoločenstva za zorganizovanie medzinárodného stretnutia mládeže cez jeden
projekt, v rámci ktorého sa stretávajú mladí
udia z družobných obcí EÚ. Robíme to na
úrovni eurohier pre mládežníkov, ale už aj
na úrovni základných škôl a takto ich dostávame do sveta. Aj to prispieva k zbližovaniu
udí rôznych národnosti a kultúr.
Chránený dub.
Modliteb a evanjeliklov.
Vodná nádrž Prekár.
Rodinná krypta Soókyovcov.
Pomník odvlečeným Židom.
n Spomínali ste výskumnú prácu, ktorú
urobila SAV. Ukázalo sa v nej, že spolupráca v takej rôznorodej etnickej a náboženskej komunite prináša dokonca
synergické efekty. Teda väčšiu hodnotu,
ako keby sa zrátalo to, čo si každý robí
iba sám pre seba.
- Pri každom spojení, najmä v spoznávaní
sa, je čosi obohacujúce. Myslím si, že každá
tá jednotlivá kultúra v obci vzájomné stretnutia a spoznávanie sa obohacuje. Nikto na to
určite nedopláca, nikto nie je utláčaný, každý
v tomto priestore dáva i dostáva. V každom
prípade je život v takejto zmiešanej obci ve mi obohacujúci.
n Máte ešte nejakú úlohu z dlhodobého
plánu, ktorú považujete za ve mi dôležitú? Napríklad v cestovnom ruchu.
- Máme predstavy
o rozvoji našej obce,
o budovaní určitej
infraštruktúry,
ale
rozmýš ame aj regionálne. Okrem Dolnohronského regiónu,
ktorý bol úspešný
v prístupe Leader,
máme aj mikroregión
Laurentius, ktorý spoločnými silami chce
v blízkej dedine Plavé
Vozokany vybudova
geotermálne kúpalisko. Pre väčší rozvoj
cestovného ruchu sa
pokúšame vybudova
aj cyklotrasu, prosto
už na rôznych spoločných stretnutiach
rozmýš ame o rozvoji
turistiky regionálne.
n A čo urobíte pre
cestovný ruch v Lužanoch?
- Tekovské Luža- Reformovaný kostol.
ny sú akýmsi centrom mikroregiónu, a hoci
to kúpalisko bude v ne alekej dedine, prinesie aj s alšími potrebnými službami ve a
pracovných príležitostí v regionálnom meradle. Naša obec už teraz vie ponúknu kultúrne chránené pamiatky, zaujímavosti a aj
zaujímavých udí, ktorých sa oplatí stretnú
a porozpráva sa s nimi.
*
* *
Na záver nemožno nič iné, a nielen preto,
že pre autora tohto rozhovoru sú Tekovské
Lužany rodnou obcou, zažela obyvate om
Tekovských Lužian a ich starostovi (ktorého
si voliči vybrali aj na alšie volebné obdobie),
poslancom a pracovníkom obce, aby boli naalej súdržní a ich mnohorakos pomáhala
rozvíja obec tak, aby bola zaujímavá pre domácich obyvate ov i pre jej návštevníkov.
Bohumil OLACH
Snímky: webová stránka
Tekovských Lužian
KONTROLA/Z REGIÓNOV
8/ON č. 49, 7. december 2010
Ing. Emil Kočiš, podpredseda NKÚ SR:
Vonkajšia kontrola samosprávy je užitočná
Pred nieko kými rokmi sa na
najvyššej štátnej úrovni rozhodovalo o tom, či bude alebo nebude
ma Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky (NKÚ) právo
kontrolova samosprávu. NKÚ
je totiž štátna inštitúcia, preto
samospráva na čele so ZMOS
považovala túto vonkajšiu kontrolu za nenáležitú a vzh adom
na dvojko ajnos našej verejnej
správy (rozdelenej na štátnu
správu a samosprávu) aj za principiálne nesprávnu. Vládna moc
si však vtedy presadila svoje
a zákonom schválila právomoc
NKÚ kontrolova samosprávu
miest, obcí i krajov. Nieko ko
rokov tejto kontroly ukázalo,
že NKÚ postupuje ve mi citlivo
a s pochopením, správa sa skôr
ako poradca, hoci samozrejme,
ak nájde nedostatky, trvá na ich
odstránení. Opýtali sme sa preto podpredsedu NKÚ Ing. Emila
Kočiša, s ktorým sme sa stretli na
konferencii AKE SR, či majú aspo pocit, že sa dodržiavanie zákonov a iných predpisov po tých
rokoch zlepšuje, či nachádzajú
v samospráve menej nedostatkov a chýb ako predtým? Alebo
je tá úrove stabilná a k náprave dochádza iba v kontrolovanej
samospráve a tie ostatné si zo
záverov kontrol, hoci sú publikované na internete alebo v tlači,
ve mi poučenie neberú.
- Najskôr treba poveda , že
rozhodnutie
Národnej
rady
z roku 2006, ke NKÚ dostal
kompetencie aj na kontrolu samosprávy, bolo dobré rozhodnutie, pretože v samospráve je
ve ký objem verejných prostried-
kov, ktoré dovtedy neboli pokryté vonkajšou kontrolou. V samospráve bola síce vnútorná kontrola vrátane kontroly hlavnými
kontrolórmi, ale externá kontrola
chýbala. Treba tiež zdôrazni , že
NKÚ nemá takú personálnu kapacitu, aby v dostatočnej hustote
pokryl kontrolou všetky subjekty
samosprávy, pretože sa nám
touto kompetenciou zvýšil počet
kontrolovaných subjektov o vyše
sedemtisíc. A na tých vyše sedem tisíc subjektov sme prijali
80 až 90 kontrolórov. To znamená, že nestíhame robi kontroly
v dostatočnej hustote.
n Robíte teda skôr akoby
námatkové kontroly?
- My si uvedomujeme, že naša
kontrola má v prvom rade preventívny charakter. To znamená,
že žiadny subjekt si nemôže by
istý, že k nemu neprídeme na
kontrolu a už iba preto, že si nemôže by istý sa snaží kona tak,
ako by sme mali prís na kontrolu. Toto prax potvrdzuje. Druhá
vec, samozrejme je, že nachádzame rôzne chyby a nedostatky aj v samospráve, ale to je
tzv. neveranding proces – nikdy
nekončiaci proces. My indentiikujeme nejaký problém, samosprávy ho odstránia. Postrehli
sme napr. to, že my kontrolujeme
jednu z desiatich samospráv, ale
medzi tými ostatnými samosprávami je ve ká komunikácia a zaujímajú sa čo sme kontrolovali,
s akými výsledkami, aké chyby
sme našli, a ak majú tiež také
chyby, snažia sa ich opravi . Samosprávy napr. ve a komunikujú
v rámci tých združení ZMOS, kde
Pribudol alší
dom smútku
Súčas ou Medzilaboriec ako mestské časti sú
bývalé okolité dediny Borov a Vydra . Mestský
úrad sa snaží investova aj do týchto lokalít a
dosta tak život, služby a vôbec dianie na vyššiu
úrove . Tohto roku v mestskej časti Borov dali do
užívania nový, krásny dom smútku. Tento pietny
objekt začali stava vlani. Mestský rozpočet to stálo 60-tisíc eur. alšie inancie si vyžiadalo vybavenie interiéru. Za prítomnosti predstavite ov mesta
a obyvate ov dom smútku vysvätil pri sv. omši
miestny dekan Ján Blaško.
Pred dokončením je pietny objekt aj v alšej
mestskej časti Medzilaboriec, vo Vydrani. Občania aj v tejto lokalite sa tak budú môc dôstojne lúči so svojimi nebožtíkmi. Medzilaborce
tak budú ma kompletnú sie domov smútku vo
všetkých svojich mestských častiach.
(hrub)
sme boli v nejakej obci/meste na
kontrolu. Okrem toho výsledky
všetkých našich kontrol zverejujeme na webovej stránke a kto
má záujem, môže si naše závery,
prístupy a hodnotenia podrobne
preštudova a pod a toho zlepši
svoju prácu.
n Kvantitatívne sa to teda
nedá odhadnú ?
- To je ažké posúdi , lebo tá
miera zlepšovania je taká, že
spejete vrcholu, ale ten vrchol
akoby nebol dosiahnute ný, lebo
vždy sú nejaké nové predpisy
a úlohy, v ktorých sa robia chyby. Teraz je to programové rozpočtovanie, pred časom to boli
fondy EÚ, at .
n Ako samospráva zvládla
akruálne účtovníctvo?
- To bol síce silný zásah do účtovníctva, ale viac-menej to bola
vec profesionálnych účtovníkov
a ja som to nevnímal ako až taký
ve ký problém.
n Predstavite ov samosprávy sa to až tak ve mi nedotklo?
- Samozrejme, dotklo sa ich to
v tom, že musia účtova a rozmýš a v reálnom čase. Ale až
taký ve ký problém to nebol. My
sme vydali zaujímavú publikáciu,
kde sme zhrnuli naše trojročné
skúsenosti z kontroly v samospráve. Ke sa pozrieme na objem, je to ve mi ve a nedostatkov,
ale ak to porovnám s množstvom
subjektov, tak niekto povie, že to
nie je až tak ve a. Samozrejme,
že naše zistenia boli viac i menej
závažné, boli dokonca aj také,
ktoré sme odstupovali orgánom
činným v trestnom konaní, nebo-
lo ich však až tak ve a. Väčšinou
išlo o pochybenia pre neznalos
veci, alebo nekompetentnos
úradníka. Niektoré problémové
otázky sa nedajú obís , a ke
samospráva nemá na to kvaliikovaného človeka, tak sa robia
chyby. Čiže vývoj v samospráve
pod a m a nie je až taký zlý, Na
druhej strane mám taký osobný
pocit, že samospráva je predsa
len bližšie k obyvate om a je tak
viac pod kontrolou. To vidie aj
na reakciách udí. To, čo urobí nejaké ministerstvo vie pár
udí, ale to, čo urobí primátor
či starosta sa týka konkrétneho
mesta, konkrétnej obce a tam sú
tie reakcie udí trochu prudšie
a priamejšie. Nestretli sme sa
s tým, aby niektorá samospráva bojkotovala naše opatrenia,
nechcela spolupracova . My sa
o to aj snažíme, aby sme neboli
iba tými kritikmi a h adačmi nedostatkov, ale spolupracujeme
na tom, aby úrove samosprávy
išla hore.
Bohumil OLACH
Tradičný vianočný divadelný festival v Myjave
V znamení š astných sedmičiek
Súčas ou pásma podujatí nazvaného „Od
Adventu do Troch krá ov“ bude aj tento rok
v Myjave trojd ový sviatok divadla. Siedmy ročník festivalu „Vianoce v divadle“ sa
uskutoční 9. až 11. decembra a predstaví sa
na om sedem divadelných či hudobných
zoskupení.
Diváci si budú môc od štvrtka do soboty pozrie sedem divadelných predstavení pre malých
i ve kých, jeden koncert a už tradičný ceremoniál Terasa slávy. Do Myjavy počas adventu
zavítajú Kremnické divadlo v podzemí, Divadlo
Commedia Poprad, Záhorácke divadlo Senica,
Divadlo Astorka Korzo 90 Bratislava, interaktívne
pouličné divadlo Addams Production Šamorín
a Divadlo Radka Brzobohatého z Prahy. Stálym
účastníkom festivalu je aj hudobná skupina Funny Fellows, ktorá tento rok v Kultúrnom dome
Samka Dudíka vystúpi so svojím hos om – Bi-
bianou Ondrejkovou.
Hlavnými ahákmi festivalu budú určite predstavenia bratislavskej Astorky – Na koho to slovo
padne a pražského Divadla Radka Brzobohatého, ktoré na kopanice príde s hrou Klietka bláznov. Zvláštnu pozornos si zaslúži Terasa slávy
– program odovzdávania ocenení osobnostiam
českej a slovenskej kultúry. Tento rok si cenu
prevezmú český herec Radek Brzobohatý a jeho
manželka Hana Gregorová. Pamätné tabule s ich
menami pribudnú na terasu kultúrneho domu,
kde sú z minulých ročníkov festivalu umiestnené
tabule Bolka Polívku, Ladislava Chudíka, Kv ty
Fialovej, Milana Lasicu a alších.
Festival s inančným prispením Ministerstva
kultúry SR usporadúva mesto Myjava, Divadelné
združenie Korbáč Myjava, Centrum tradičnej kultúry v Myjave a Agentúra Miroslav K azský.
Marek HRIN,
hovorca mesta
ON č. 49, 7. december 2010/9
VEREJNÁ SPRÁVA
Postoj občanov k reformám a vo bám
Postoj občanov sa mení dynamicky nielen pod vplyvom masmédií, ale aj vplyvom
zmien technológií. Vplyv na zmeny postoja majú aj ekonomické zmeny, zmeny kultúry
samotnej aj kultúry prostredia (internacionalizácia kultúry, urbanizmus, sklony ku konzumnej kultúre, náboženstvo a pod.), je to aj dôsledok zmien organizácie spravovania
vecí spoločných - reformy a alšie zmeny. Tieto zmeny majú svoj podiel aj na zmenu
postoja občana k politike ako nástroju moci v spoločenstve štátu, ovplyv ujú volebné
správanie sa a celkové postoje občanov k spoločenským zmenám.
Pod vplyvom uvedených zmien, ktoré
dop ajú aj rôzne lokálne udalosti (prírodné
katastrofy, priemyselné havárie, terorizmus,
násilné činy, slávnostné udalosti a pod.) sa
odohráva rozhodovanie občanov a menia
sa ich postoje k politike, čo sa prejavuje aj
zmenou ich hodnotenia potreby existencie verejných tovarov a služieb. Pozorujeme, že verejné správanie sa občanov môže
nadobúda formu aktívnych aktérov procesu
alebo naopak, neaktívnu formu kryptobunky
alebo formu latentnú, či formu správania sa
občanov s absolútnou pasivitou.
Zlepšovanie ekonomickej budúcnosti
a kvality života všetkých občanov spoločenstva štátu je aj úlohou samosprávneho spoločenstva. Regionálne ekonomické kapacity
a politické autority štartujú postoje občanov
a prispievajú k zmene vz ahu občanov k úlohe verejných inštitútov a k hodnoteniu významu štátnej správy a miestnej samosprávy.
Otázkou je ale - ako občania vnímajú štruktúru verejnej správy a význam procesov, ktoré obsahuje.
Decentralizácia verejnej správy na Slovensku za obdobie existencie Slovenskej
republiky postupne viedla k tomu, že riadiace štruktúry územnej samosprávy si uvedomili význam prijatých kompetencií a potreby
realizácie reforiem. Na druhej strane však
rastúca sú aživos a narastanie disparít regiónov a ich územných samospráv vyvolávajú pochybnosti o správnosti reforiem. To
vedie k vyvolávaniu požiadaviek na alšie
kompetencie najmä v oblasti určovania
a vytvárania podmienok pre ekonomický
rozvoj svojho záujmového územia. Prejavuje sa to aj spochyb ovaním rozhodovania o
fondoch Európskej únie na rezortnej úrovni alebo poukazovaním na zlé rozhodnutia
o prioritách fondov v obsahu prijatého strategického referenčného rámca pre Slovensko. Týmto faktorom sa pripisujú aj dôsledky stagnovania alebo poklesu ukazovate ov
celkovej zamestnanosti resp. nezamestnanosti na Slovensku (za 1. štvr rok 2010
bola miera nezamestnanosti na Slovensku
15,1 %, na konci roka 2009 to bolo 12,1 %,
v Banskobystrickom kraji bola 18,8 % miera
nezamestnanosti na konci roka 2009, kým
Bratislavský kraj mal 4,7 % nezamestnanos ) a jeho narastanie a kolísanie na územiach viacerých samosprávnych celkov.
Nezamestnanos a postupy jej znižovania
majú ve ký vplyv na názory občanov k verejnej politike.
Preto cie om nášho výskumu (projekt
VEGA 1/0465/08) bolo prostredníctvom dotazníkového šetrenia analyzova a ukáza
na pozadí vplyvov vonkajšieho prostredia
stav podpory občanov pre alšie reformy.
Zárove sme skúmali, ako občania vnímajú
doterajšie reformy a stav procesov v územnej samospráve a štátnej správe.
V odbornej verejnosti vždy rastú s prícho-
dom volieb tendencie k analýze a predpovedaniu účasti občanov vo vo bách. Vo by
by vždy mali znamena aj určitú pozitívnu
zmenu v obciach a regiónoch pri ich miestnej
stratégii a preto by mali ma občania záujem
zúčastni sa na vo bách a tak využi svoje
demokratické právo a vyjadri svoj názor na
smerovanie budúcnosti. Ako vnímajú občania právo voli , ako prejav slobody alebo ako povinnos ? Túto otázku sme položili
trom skupinám respondentov: študentom,
pracovníkom verejnej správy a iným občanom pod a náhodného výberu. Výsledok
sa v týchto kategóriách ve mi neodlišoval
a všetci to skôr (vyše 75 %) vnímajú ako prejav slobody a nie povinnos , za povinnos to
považovali najviac študenti (25 %).
Pri skúmaní otázky ako občania vnímajú
verejnú správu sme prostredníctvom vlády
preverovali vnímanie prínosu vlády pre občana a zárove sme diagnostikovali spokojnos so stavom verejnej správy cez osobné
vnímanie. Šetrenie sme robili v dvoch kategóriách respondentov: pracovníci verejnej
správy a iní občania. Pracovníci verejnej
správy aj občania vnímajú verejnú správu
viac ako nutnos , ktorá musí by (47,4 %)
a menej ako inštitút, ktorý pomáha (41,6 %)
a iba 31,5 % občanov ju vníma ako pomoc
občanovi.
Pri šetrení ako občania vnímajú samosprávu sme zis ovali mieru ochoty občanov
prispieva na jej činnos a zárove sme diagnostikovali spokojnos so stavom samosprávy cez osobné vnímanie – ako samospráva pomáha občanom. Výsledok hovorí,
že 42,1 % pracovníkov verejnej správy vníma samosprávu ako inštitúciu, ktorá viac úlohy občanom ukladá ako im pomáha v životných situáciách a 57,9 % má opačný názor,
že samospráva im pomáha. Viac ako 62 %
občanov však vníma samosprávu tak, že im
úlohy ukladá a len 37 % vníma samosprávu
aj ako pomoc.
Zaujímavým výsledkom alších šetrení je zistenie, že
občania zamestnaní
vo verejnej správe
takmer rovnako ako
ostatní občania nevnímajú
pozitívne
celkové zmeny za
posledných
desa
rokov v spoločnosti
a v politike. Hodnotia, že nepoci ujú zásadnú zmenu
vo zvýšení ani zmene poriadku v spoločnosti účinkom vykonaných reforiem.
Výsledky empirického šetrenia ukazujú, že alšie reformy
najmä v sociálnej starostlivosti a zdravotníctve očakávajú pracovníci verejnej správy
a nepovažujú za dôležité reformova procesy v systéme administratívy úradov verejnej
správy. Naopak iní občania očakávajú alšie
reformy najmä v procesoch systému administratívy verejnej správy a v oblastiach pôsobnosti verejnej správy, a to najviac v zdravotníctve a potom v školstve a doprave. Ich
prioritou pre reformy sú práve reformy zdravotníctva a systému administratívy úradov
verejnej správy.
Zo zistení získaných v prieskume môžeme
hodnoti , že najväčšiu podporu od občanov
v nasledujúcom období môžu ma reformy
na štátnej aj komunálnej úrovni, ktoré budú
smerované do zdravotníctva. Z prieskumu
tiež vyplýva, že sa očakávajú reformy procesov v administratíve úradov. Úrady štátnej
správy ani po reformách nemajú pozitívne
vnímanie od občanov. Preto je potrebné
viac pracova na inom imidži úradov, lebo sa
môže zvyšova politické odmietanie alších
reforiem a bude narasta únava občanov
z reforiem. Na druhej strane si uvedomujeme, že tomuto stavu – stavu nespokojnosti,
nie je možné prakticky nikdy zabráni , lebo
tu plne funguje mechanizmus, ktorý už popísal Hobbes, T., že „...medzi u mi je ve mi
mnoho tých, ktorí sa pokladajú za múdrejších a schopnejších vládnu verejnosti lepšie
ako ostatní, a títo udia sa snažia reformova
a zavádza novoty, jedni tak a iní onak, čím
verejnos uvádzajú do zmätkov...“.
V tomto vyjadrení v komparácii s výsledkami prieskumu môžeme dedukova dôvody,
prečo klesá volebná účas na Slovensku od
obdobia manifestačnej účasti vo vo bách,
ke občania verili, že „novoty“ zreformujú zlepšia ich ekonomickú budúcnos a kvalitu
života všetkých občanov - členov spoločenstva – štátu. Udržiava spoločenskú stabilitu
aj prostredníctvom väčšinovej účasti občanov na rozhodnutiach – vo vo bách, je úlohou politickej činnosti každej demokratickej
vlády.
Doc. Ing. Ján KRÁLIK, CSc.
Fakulta politických vied
a medzinárodných vz ahov
UMB Banská Bystrica
Kresba: Peter Gossányi
10/ON č. 49, 7. december 2010
Obyvatelia Ráztoky sa
konečne dočkali
Obyvatelia obce Ráztoka sa konečne po viac
ako 20 rokoch dočkali rekonštrukcie cesty Nemecká – Ráztoka. Práce za takmer 542-tisíc
eur sa začali v polovici novembra. V aka rekonštrukcii sa zvýši úrove dopravno-technického
stavu ciest, až o 25 percent by sa mala zníži
nehodovos , zvýši komfort cestujúcich a ich
bezpečnos . Položením nového krytu na ceste
sa podstatne zníži hlučnos a prašnos . Počas
opráv prekryjú potok v obci Ráztoka, demontujú
nevyhovujúce zábradlia na viacerých úsekoch,
opravia zvodidlá, položia nový kryt vozovky a
vymenia dopravné značenie. Banskobystrický
samosprávny kraj do konca roka začne ešte s
rekonštrukciou troch úsekov (Krivá – Hri ová – Detvianska Huta – Látky a Hri ová - Vrch
Slatina; Pavlovce – Rimavská Sobota, Pavlovce
– Abovce; Lučenec - Trenč) spolu za viac ako
9 340-tisíc eur. V budúcom roku to budú alšie
štyri úseky. Všetkých osem projektov je inancovaných z prostriedkov Európskej únie. BBSK
získal 95 percent zo štrukturálnych fondov, 5
percent poskytuje z vlastných zdrojov. V aka
ním sa zrenovuje 144 kilometrov ciest.
(ph)
Vynovili priestory
pre seniorov
Po šes mesačnej rekonštrukcii v polovici novembra oiciálne otvorili najvyššie tretie
poschodie Seniorcentra domova dôchodcov
mestskej časti Bratislava-Staré Mesto na Podjavorinskej ul. č. 6. Obývajú ho najmobilnejší
klienti tohto zariadenia. Počas rekonštrukcie
kúpe ne a WC prebudovali na bezbariérové, vymenili okná, vnútorné dvere, dlážky, nová je aj
ma ovka. Súčas ou obnovy bola aj výmena vodoinštalácie a elektrických rozvodov. K výzdobe
presvetlených chodieb prispeli svojimi dielkami
deti navštevujúce Centrum vo ného času na
Štefánikovej ulici. Rekonštrukcia stála 44 000
eur, pričom 33 750 eur zaplatila mestská čas
a zvyšok uhradili z darov. V domove dôchodcov
je 70 klientov najmä zo Starého Mesta.
(ak)
Žilina má moderný útulok
pre psy
Občianske združenie Žilinský útulok
a mesto Žilina predstavili projekt najmodernejšieho útulku a karanténnej stanice na Slovensku. V oplotených kotercoch v Mojšovej Lúčke
bude priestor pre minimálne 40 psov. V útulku nájdu prístrešie opustené, túlavé a týrané
psy. Pracovníci útulku ich ošetria, nak mia,
zabezpečia základnú odbornú starostlivos
a potom sa budú usilova nájs im nový domov. Koterce aj búdy sú murované a steny
obložené mrazuvzdorným obkladom tak, aby
sa dali ahko čisti a dezinikova . Čas búd je
vybavená vyhrievacími podložkami. Útulok je
rozdelený na dve časti. V jednej je karanténna
stanica, kde každý pes prejde kontrolou, či je
zdravý a vhodný na adopciu. Druhá je verejná,
kde už budú psy vhodné na adopciu,“ informovala Alexandra Orčíková z OZ Žilinský útulok.
Útulok by mal by v plnej prevádzke do konca
roka.
(barč)
Z REGIÓNOV
V Liptovskom Mikuláši žrebovaním pridelili 34 bytov
V meste evidujú viac ako pä sto žiadostí
Radnica v Liptovskom Mikuláši 11. novembra potešila 34 udí, ktorí mali podané
žiadosti o pridelenie bytu. Byty si záujemcovia žrebovali z obálok na mestskom úrade.
Mnohí z nich čakali na pridelenie bytu už dlhší čas. Za posledné obdobie evidujú v
meste približne 550 žiadostí o pridelenie mestského nájomného bytu.
Komisia vybrala zo žiadate ov tých, ktorí
sp ali všetky podmienky na získanie bytu.
Z 55 udí, ktorí splnili všetky podmienky,
dostali byt 34. „Niektoré obálky boli prázdne, v iných bol lístok s konkrétnym číslom
bytu a poschodím. Tí, ktorí si byt nevyžrebovali, budú prednostne zaradení do alšieho žrebovania o byty, ktoré sa uvo nia,“
vysvetlila vedúca odboru sociálneho, bytového a zdravotníctva na MsÚ v Liptovskom Mikuláši Erika Sabaková.
Nájomcovia sa do bytovky v Palúdzke
budú môc nas ahova
začiatkom
budúceho roka. Záujemcovia o dvojizbové byty by mohli
zaplati
mesačné
nájomné bez služieb do sumy 130
eur, za väčšie byty
predpokladá radnica nájom približne
182 eur. „Výšku
nájomného schváli
mestské zastupite stvo až po odkúpení bytovky do
vlastníctva mesta.
Predpokladaný
termín je január
2011,“
povedala
predsedníčka komisie sociálnej a bytovej Marta Voštináková, ktorá viedla žrebovanie bytov.
Noví nájomcovia si vyžrebovali zo siedmich jednoizbových a z 26 dvojizbových
bytov. Jeden z bytov je bezbariérový. Byty
sú vybavené kuchynskou linkou, kúpe ou
a toaletou. Vykurované sú elektricky a patrí k nim aj 27 parkovacích miest. Nájomcovia budú môc využíva tri vý ahy.
(ts-lm)
Po oprave kanalizácie zariadenie Kotva dostalo povolenie na prevádzku
Areál ostáva pod doh adom hygienikov
Regionálny úrad verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Banskej Bystrici ruší svoje nariadenie o uzatvorení prevádzky v zariadení pre ubytovanie občanov v hmotnej a sociálnej núdzi Kotva v Banskej Bystrici z 23. júla tohto roku. Prevádzkovate om zariadenia
je mesto Banská Bystrica.
K nariadeniu uzatvorenia prevádzky
Kotvy pristúpili hygienici pre rozsiahlu poruchu kanalizačného systému, ke odpadová voda aj s obsahom fekálií vytekala a
hromadila sa v priestoroch zariadení pre
osobnú hygienu, práčovni, ako aj priestoroch pre prípravu stravy.
„Uzatvorenie prevádzky sme zrušili na
základe miestneho šetrenia aj dokumentácie, ktorú predložil Mestský úrad v Banskej
Bystrici, odbor sociálnych vecí o vykonaných prácach na porušenom potrubí. Na
opravených úsekoch kanalizácie sa urobili
tesniace, tlakové a zá ažové skúšky, ktoré
ukázali, že odpadové potrubie je v poriadku a vyhovuje na alšiu prevádzku. Objekty, ktoré boli znečistené odpadovou vodou
s fekáliami sú vyčistené a dezinikované,
takže prevádzkovate zariadenia, mesto
Banská Bystrica môže zača so s ahovaním obyvate ov spä do Kotvy,“ uviedla
MUDr. Katarína Slotová, PhD., vedúca od-
boru hygieny detí a mládeže banskobystrického RÚVZ. Dodala, že RÚVZ bude
situáciu v Kotve na alej monitorova .
V čase vydania zákazu bolo v zariadení
134 udí, z nich až 83 maloletých detí, čo
bola pod a MUDr. Slotovej z epidemiologického h adiska vysoko riziková skupina
populácie. Mesto, ktoré je nájomcom areálu od roku 2009 na 40 rokov, pre väčšinu z
nich našlo náhradné ubytovanie. V súvislosti s havarijnou situáciou a nevhodnými
podmienkami na osobnú hygienu hrozilo
totiž riziko vzniku a prenosu infekčných
ochorení. V období od 16. augusta do 2.
septembra RÚVZ Banská Bystrica potvrdil
u obyvate ov areálu Kotva sedem prípadov
vírusovej hepatitídy typu A. Odvtedy sa už
ochorenie na žltačku, súvisiace s Kotvou,
nevyskytlo.
Sprac. Mária TOLNAYOVÁ,
hovorky a RÚVZ B. Bystrica
Z REGIÓNOV
ON č. 49, 7. december 2010/11
Nový spôsob vyplácania prídavkov na deti z problémových rodín
V BSK vznikne Centrum
odborného vzdelávania
Jednou z moderných foriem vyplácania prídavku na die a je využitie poukážok Asistencia Pass, na ktorých je presne vymedzený účel ich použitia. Poukážky je možné
použi na nákup potravín, ošatenia, obuvi, školských a hygienických potrieb (okrem
alkoholu, tabaku a kávy) v zmluvne dohodnutých obchodných prevádzkach.
Bratislavský samosprávny kraj (BSK) plánuje zriadi Centrum odborného vzdelávania
a prípravy v kraji. „Hlavným cie om projektu je
prepojenie teórie s praxou. Najväčším bohatstvom Bratislavského kraja je udský potenciál
a je našou povinnos ou rozvíja ho,“ uviedol
predseda BSK Pavol Frešo. V regióne ide
o pilotný projekt, ktorý pripravuje BSK spolu
so Slovenskou obchodnou a priemyselnou
komorou (SOPK) a za pomoci Združenia automobilového priemyslu. Vznik centra schválila
Krajská rada pre odborné vzdelávanie a prípravu. Zriadené bude v spolupráci s a. s. Volkswagen Slovakia na SOŠ automobilovej J.
Jonáša v Devínskej Novej Vsi. Centrum bude
zamerané na vybrané povolania pre výrobu
automobilov a ich komponentov, ako aj predaj
a servis vozidiel. Určené je pre žiakov školy,
ale aj na rekvaliikáciu uchádzačov o zamestnanie, celoživotné vzdelávanie a vzdelávanie
pedagógov z danej problematiky. V najbližších
d och by mali predkladatelia – SOPK, Volkswagen, a. s., a BSK prerokova zmluvu a na
spoločnom stretnutí zamestnávate a , školy
SOŠ automobilovej a BSK ju podpísa
Záhorák, 18. 11. 2010
Využitie poukážok Asistencia Pass
„Táto moderná forma vyplácania prídavku na die a, ktorú sme začali využíva
od októbra tohto roku, je určená rodinám,
v ktorých dochádza k zanedbávaniu starostlivosti o die a alebo k záškoláctvu školopovinných detí. Poukážky sú určené aj
tým de om, ktorým prebieha konanie o určenie starostlivosti o die a,“ uviedla vedúca
odboru sociálneho a bytového MsÚ Žilina
JUDr. Jarmila Beszédesová.
Mesto Žilina pod a zákona č. 600/2003
Z. z. o prídavku na die a a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení vykonáva funkciu osobitného príjemcu. Ak oprávnená osoba nevyužíva prídavok na výchovu a výživu nezaopatreného die a a, alebo ak z písomnej informácie
o školskej dochádzke poskytovanej školou vyplynie, že die a zanedbáva povinnú
školskú dochádzku, Úrad práce sociálnych
vecí a rodiny v Žiline na základe rozhod-
nutia poukazuje prídavok pre tieto deti na
účet mestského úradu.
V tomto roku bolo mestu poukázaných
10 715,37 €, čo sú prídavky v priemere pre
55 detí mesačne. Rodinám, v ktorých die a
zanedbávalo povinnú školskú dochádzku,
prídavok na die a doteraz vyplácali v hotovosti v pokladni mestského úradu.
„V prípade, ak oprávnená osoba nevyužíva prídavok na výchovu a výživu die a a,
pracovníčka sociálneho a bytového odboru, osobne robí nákupy s touto rodinou.
Dôvodom zavedenia tejto formy vyplácania
prídavku na die a je teda aj určitý spôsob
výchovy rodičov, ktorí si potom sami vedia urči , čo je dôležité pre ich die a. Ide o
efektívnejšiu nepe ažnú formu výplaty prídavku na die a,“ hovorí J. Beszédesová.
Martin BARČÍK,
hovorca mesta
Stavbu by chceli odovzda do užívania už koncom budúceho leta
V Matiašovciach začali
s rekonštrukciou mosta
V obci Matiašovce sa začala rekonštrukcia mosta. Firma Inžinierske stavby Košice
23. novembra prevzala stavenisko, aby mohla zača s rekonštrukčnými prácami.
Mostný objekt na ceste č. III/5424 Zálesie – Spišská Stará Ves bol pre havarijný
stav dva roky úplne uzavretý. Doprava
bola presmerovaná na miestnu komunikáciu, čím trpeli obyvatelia obce. Tí sústavne upozor ovali na neúnosnú situáciu
a dožadovali sa urýchlenej rekonštrukcie.
„Skutočne nás teší, že v rámci Regionálneho operačného programu, opatrenie
5.1, došlo aj na tak prepotrebnú modernizáciu nášho mosta,“ spokojne konštatoval
starosta obce Matiašovce Ján Galovič.
Na moste bude použitá úplne nová konštrukcia mostného objektu, ktorá v budúcnosti umožní rozšírenie cesty III. triedy.
Dodávate ská irma má práce
ukonči do 12 mesiacov, pričom náklady na rekonštrukciu mosta by mali dosiahnu
437 000 €. Potom bude opä
kompletne obnovené spojenie medzi obcami Matiašovce a Zálesie. „Rekonštrukcia
výrazne zlepší dopravnú infraštruktúru v Zamagurí. Predpokladáme, že termín ukončenia stavby sa nám podarí
skráti , takže most by mohol
slúži verejnosti už do konca
letnej sezóny 2011,“ uviedol
riadite Správy a údržby ciest
PSK Vladimír Kozák.
Touto
stavbou
Správa
a údržba ciest PSK pokraču-
je v implementácii projektu Rekonštrukcia
mostov na cestách II. a III. triedy - 1. etapa.
V rámci projektu Prešovský samosprávny
kraj zrekonštruuje na území kraja štyri
mosty v hodnote viac ako dva milióny eur.
Jeden z nich, mostný objekt na ceste III/5334 v úseku Bajerovce – Šarišské
Dravce, sa začal rekonštruova 15. novembra, práce na mostoch Mičakovce –
Hanušovce a Krásny Brod – Medzilaborce
by sa mali zača ešte do konca roka, závisí
to však od poveternostných podmienok.
Veronika FITZEKOVÁ,
hovorky a PSK
V Pezinku otvorili nové
materské centrum
V nede u 7. novembra v Pezinku slávnostne
otvorili nové materské centrum v rekonštruovaných priestoroch bývalej školskej jedálne a
kuchyne na Kollárovej ulici. Rodičia s de mi tu
nájdu ideálne podmienky pre oddychové a náučné celoročné aktivity v rámci tradične pestrej činnosti Materského centra MaMaTaTaJa.
Investorom bolo mesto a náklady na dielo (súčas ou je aj denné centrum pre seniorov) boli
114-tisíc eur.
Pezinčan, nov. 2010
Folklórne tradície majú
prvých absolventov
Ročné akreditované vzdelávanie s názvom
Tradícia folklóru skončilo 6. novembra 13 absolventov. Kurz pripravilo Oravské kultúrne
stredisko v Dolnom Kubíne na základe akreditácie z ministerstva školstva. Jednotlivé vzdelávacie stretnutia prebiehali v Dolnom Kubíne
od októbra 2009 do septembra 2010. Navštevovalo ich 16 frekventantov nielen z Oravy,
ale aj Turca a zo Žiliny. Na stretnutiach, ktoré
sa konali každý mesiac, účastníci postupne
získali základné poznatky o hudobnom a tanečnom folklóre na Slovensku, oboznámili sa
s metódami a formami získavania materiálu
vo folkloristike a etnológii, ako aj s tým, ako
ho spracova a následne využi pre prácu v
súbore alebo vo vyučovacom procese v škole. Frekventanti získali osvedčenie o ukončení akreditovaného vzdelávania na základe
záverečnej práce. Po pozitívnom ohlase sa
Oravské kultúrne stredisko rozhodlo, že otvorí aj 2. ročník vzdelávania, a to od septembra
2011. Ak vás ponuka zaujala a chceli by ste
ju využi , kontaktujte nás na telefónnom čísle
043/5864 978 alebo na emailovej adrese adrese [email protected]
Andrea MORAVČÍKOVÁ, OKS
12/ON č. 49, 7. december 2010
INZERCIA
E l ektro n i cké au kci e
Úvod do elektronických aukcií
Ako verejní obstarávatelia iste máte bohaté
skúsenosti z procesu verejného obstarávania. Elektronické akcie sú spôsob, ako proces
verejného obstarávania zefektívni . Potvrdzujú to prípady mnohých samospráv na Slovensku, ktoré prostredníctvom elektronických
aukcií ušetrili značné inančné prostriedky.
Doteraz zrealizované elektronické aukcie
reálne usporili obstarávate om približne
20 % z pôvodne plánovaných nákladov.
Elektronické aukcie v procese
verejného obstarávania
Systém elektronických aukcií vám dokáže
zefektívni proces verejného obstarávania:
Karlova Ves sa zaradila medzi tie obce a mestá, ktoré sa
rozhodli radikálne siahnu na
výdavky. „Pokles v príjmoch nás
prinútil radikálne šetri . Nechceme, aby obyvatelia našej mestskej časti šetrenie pocítili na tých
službách, ktoré sú pre nich dôležité“, vysvet uje Ing. Iveta Hanulíková, starostka mestskej časti
Karlova Ves.
Riešenie na úsporu pe azí
mestskej časti neh adali dlho. „O
elektronických aukciách sme už
počuli. Povedali sme si, že to tiež
vyskúšame. Na prvú elektronickú
aukciu sme pozvali aj našich občanov. Každý kto chcel, mohol si
celý priebeh naživo pozrie “, pokračuje Ing. Iveta Hanulíková.
Predmetom aukcie bolo obstaranie elektrickej energie na budúci
rok. Týka sa dodávky pre 45 odberných miest na úrade, v ôsmich
materských školách, sociálnych
zariadeniach a iných objektoch.
Úvodné ponuky piatich záujemcov boli od 23 912 do 35 237 eur.
Počas aukcie a najmä v jej závere
sa ceny znižovali. Celkovo sa me-
- dokáže plne zabezpeči priebeh prieskumu
trhu, resp. obstaranie zákaziek s nízkou hodnotou,
- do ostatných postupov verejného obstarávania prináša elektronickú aukciu ako alší
štandardný krok pri podlimitných a nadlimitných zákazkách. Elektronická aukcia v tomto
prípade funguje ako druhé kolo pre možnos
zlepšenia ponúk jednotlivých uchádzačov
v zmysle pravidiel deinovaných zákonom
č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní.
Kedy môžete použi
elektronické aukcie?
Elektronické aukcie sa dajú použi na
obstaranie najrôznejších tovarov a služieb
(energie, výpočtová technika, kancelárske
potreby, prekladate ské, upratovacie a iné
služby, stavby a rekonštrukcie) a to všetko
v rozsahu od pár sto eur až po obstarávania
v hodnote miliónov eur.
Ako zača používa
elektronické aukcie?
Na výber máte nieko ko možností:
ak plánujte používa elektronické aukcie
pravidelne, najlepším riešením je zakúpenie
licencie. Následne môžete realizova neobmedzené množstvo elektronických aukcií.
ak realizujete menší počet verejných obstarávaní, zaujímavý pre vás bude prenájom
licencie s možnos ou jej následného zakúpenia.
ak ešte nemáte skúsenos s elektronickými
aukciami, odporúčame vám využíva služby
asistovaných aukcií.
pre všetkých, ktorí uvažujú o využívaní elektronických aukcií, existuje možnos vyskúša
si elektronické aukcie bezplatne – testovanie
systému na dva mesiace ZADARMO.
(+421 2) 6541 1310
[email protected]
V Karlovej Vsi ušetrili v aka
elektronickej aukcii
nila cenová ponuka 22-krát a ví azom sa stali Slovenské elektrárne
s najnižšou cenou 21 216 eur. Pre
mestskú čas je to výrazná úspora, pretože v roku 2009 zaplatila
za elektrickú energiu vyše 48 396
eur a v tomto roku sa predpokladá
úspora asi 12 percent. Doterajším
dodávate om bola Západoslovenská energetika, s ktorou samospráva vypovedala zmluvu.
„Dôkladná príprava a analýza
každého obstarávania je základným predpokladom zabezpečenia výhodného nákupu“, hovorí
výkonný riadite eBIZ Corp Ing.
Boris Kordoš. „Predpokladané
náklady na elektrinu pre túto
mestskú čas v roku 2010 sú
42 000,- € bez DPH. Vieme, že
konkurencia a vô a preda medzi dodávate mi silovej elektriny je ve mi silná, a že je reálny
predpoklad ušetri 30 % a dosta sa pri nákupe pod hranicu
30 000,- € bez DPH. Rozhodli
sme sa pre realizáciu obstarávania v dvoch kolách, zadávacieho
formou obálky a následne prebehla elektronická aukcia.“
„Prekvapilo
nás
pohodlné
technické riešenie elektronickej
aukcie“, pokračuje Ing. Iveta Hanulíková. Karlova Ves si vybrala
riešenie spoločnosti eBIZ Corp,
ktorá je lídrom v poskytovaní
podpory elektronických aukcií na
Slovensku. „Jednoduchý softvér
elektronických aukcií je možné si
zakúpi , dá sa výhodne prenaja
alebo používa formou asistovanej
aukcie“, vysvet uje výkonný riadite
eBIZ Corp Ing. Boris Kordoš.
Počiatočná nedôvera v elektronické aukcie pomaly mizne
a čoraz viac samospráv si uvedomuje jej prínosy. Hlavnou vý-
hodou elektronickej aukcie je jej
transparentnos a úspora. „Aj my
sme príkladom toho, že takýmto
spôsobom je možné ušetri nemalé inančné zdroje. Elektronická aukcia sa u nás 100 % osvedčila a budeme ju využíva aj v
budúcnosti“, dodáva na záver
Ing. Iveta Hanulíková, starostka
mestskej časti Karlova Ves.
Elektronická aukcia vo verejnom obstarávaní sa dá porovna
s mechanickou myškou položenou na stôl, ktorá ak sa dobre natiahne (kvalitná príprava
a správne nastavenie aukcie),
chodí po stole bez alších zásahov a vidia ju všetci prítomní,
až kým sa nezastaví. Teda bez
zasahovania,
transparentne
a pokojne pod priamym drobnoh adom nadriadených, médií,
či verejnosti.
http://www.eAukcie.sk
Konkurenceschopné česko-slovenské zem d lství
Okresní agrární komora Hodonín a Trenčianska regionálna
rozvojová agentúra oslovuje všetkých po nohospodárov, ktorí
majú záujem zapoji sa do spoločného česko-slovenského
projektu.
Zapojte sa a môžete získa !
n
alší odbyt pre vaše výrobky a služby.
n Možnos prezentova sa na seminároch
a záverečnom ve trhu v decembri 2010
n Podporu pri získavaní informácií z českej strany.
Tieto všetky služby sú pre vás ZDARMA!
Viac informácií na: www.cszemedelstvi.eu
SÚ AŽ
Portál SLOVAKREGION – www.slovakregion.sk je celoslovenským informačným portálom. Okrem užitočných informácií o Slovensku na portáli nájdete aj databázu miest
a obcí doplnenú fotograiami, všetko o krajoch Slovenska, turistické informácie, prezentácie škôl, fotogalérie a novinkou na portáli sú
napr. tieto sekcie: Kto je kto na Slovensku?,
Najkrajšie miesta na Slovensku, Viete, že...?,
Predstavujeme primátora/starostu, Úspešné
projekty miest a obcí. Každý záujemca o informácie z oblasti turizmu si môže vyh ada
a spozna ubytovacie zariadenia, kúpaliská,
reštaurácie, wellness zariadenia, športové
zariadenia, golfové kluby a aj typy na výlet.
Portál je pravidelne aktualizovaný a dop aný
o podujatia, aktuality z regiónov a všeobecné
informácie z regiónov.
ON č. 49, 7. december 2010/13
akujeme za všetky vaše
e-maily, ktoré boli z rôznych
kútov Slovenska i zo zahraničia, čo nás ve mi teší.
Taktiež sme ve mi radi, že
sa na portáli SLOVAKREGION zoznámilo mnoho hlasujúcich, ktorí sa navzájom
podporovali a písali si odkazy.
Každým rokom sa snažíme
sú až vylepšova a motivova
hlasujúcich. V mesačných výhrach sme hlasujúcim rozdali
sedem víkendových pobytov,
predplatné časopisu CESTOVATE a nieko ko vecných
Kultúrny dom v Skalici
cien!
Sú až o najkrajšie mesto a obec Slovenska 2010
Priebeh sú aže:
Sú až prebiehala v termíne od 1. 4. 2010 (od
12.00 h) do 31. 10. 2010
(do 12.00 h).
Radničné námestie v Bardejove
Sú až o najkrajšie mesto
a obec Slovenska 2010
KONIEC SÚ AŽE:
Blahoželáme ví azom a akujeme každému, kto sa zapojil do sú aže!
Cie om portálu SLOVAKREGION a cie om
sú aže bolo poukáza na krásy našich krajov,
miest a obcí.
Sme ve mi radi, že sa do sú aže zapojilo
ve ké množstvo hlasujúcich zo Slovenska i zo
zahraničia. Za celú sú až sme evidovali vyše
1 000 000 hlasov.
VÝSLEDKY SÚ AŽE
Poradie MESTÁ:
1. Bardejov 51 018 hlasov
2. Prešov 44 503 hlasov
3. Senec 42 583 hlasov
4. Skalica 41 485 hlasov
5. Pezinok 29 101 hlasov
6. Stará ubov a 23
321 hlasov
7. Dolný Kubín 14 805
hlasov
8. Štúrovo 13 805 hla-
sov
9. Levice 10 144 hlasov
10. Trnava 9 800 hlasov
Tešíme sa na vašu priaze .
Ceny pre hlasujúcich:
Každý mesiac bol spomedzi registrovaných
hlasujúcich vyžrebovaný jeden výherca ubytovacieho poukazu pre 2 osoby na 2 noci.
Hlasujúci, ktorý pridal po dobu sú aže najviac hlasov, získava darčekový balíček. Výherky ou je „Cezmín“ so 139 428 pridanými
hlasmi.
Hlavní partneri sú aže:
BITTNER Print, s. r. o., Yegon a. s. – professional webhosting, Polplast-SK – profesionál vo svete kvetináčov
Mediálni partneri:
Zoznam.sk, Mesačník Cestovate , ARTON,
s. r. o., Slovenský rozhlas
Výhry do sú aže venovali nasledovné ubytovacie zariadenia:
Best Western Hotel Karpatia – Humenné,
Hotel*** Strachanovka – Liptovský Ján, Ubytovanie Klinger – Banská Štiavnica, Kúpele
Lúčky, a. s. - Lúčky, Penzión Hradby*** - Prešov, Penzión Spišský dvor – Smižany, Hotel
Zátoka – Domaša
Viac informácií na:www.slovakregion.sk
Celkové výsledné poradie je
na adrese:
http://www.slovakregion.sk/sutaz/vysledky/mesta
Poradie OBCE:
1. Borský Mikuláš 50 138 hlasov
2. Horné Chlebany 49 677 hlasov
3. Sedliacka Dubová 36 018
hlasov
4. Buková 34 123 hlasov
5. Kálnica 26 677 hlasov
6. Ardanovce 25 567 hlasov
7. Vydrná 24 900 hlasov
8. Kríže 21 962 hlasov
9. Rohožník 21 442 hlasov
10. Plavnica 19 212 hlasov
Celkové výsledné poradie na
adrese:
http://www.slovakregion.sk/sutaz/vysledky/obce
Pri vstupe do Sedliackej Dubovej z dia ky vidie týčiacu sa
Sú až o najkrajšie mesto a rúcajúcu vežu. Sú to zvyšky jedného z najstarších kostolov
obec Slovenska 2011 začína v tomto regióne, kostola sv. Kozmu a Damiána postaveného v rokoch 1334 až 1397.
1. 4. 2011.
14/ON č. 49, 7. december 2010
OSVETA
Najväčšou referenciou je úspech
Výhodou samosprávy je, že ju
môžeme kedyko vek zdokona ova . Nemá svoju ucelenú formu
a okrem toho má relatívne široký obsah. To jej dáva možnos
individuality a pružnosti. Samozrejme, v závislosti od ochoty,
ambícií, ústretovosti, potrieb a
nepochybne i inancií.
Mestá a obce si postupne
osvojujú rôzne marketingové nástroje, ktorými spestrujú
miestny komunitný život, vysielajú signály k investorom a komunikujú s občanmi. Napríklad
cestovný ruch, turistika, prírodné bohatstvo steles ujú
najdynamickejšiu oblas hospodárstva. Preto komunikácia
tejto silnej stránky ako lokálnej
priority môže podporova prílev
návštevníkov a dynamiku ekonomického života v službách.
Mestá potrebujú identitu a značku. Vybudova ju nie je ahké
ani jednoduché. Miestnym politikom a ich výkonnému aparátu
v podobe úradu sú k dispozícii
rôzne nástroje, ale to najdôležitejšie je v u och. Ide o rozvahu
a vytrvalos .
Stáročná história obcí poznačila ich život a predurčila alšie
fungovanie. Preto si pomerne
úspešne dokážu naformulova
svoje silné a slabé stránky. Teda
to, čo môže urobi z obce mesto,
alebo zmeni mesto na obec. So
slabým ekonomickým životom,
výrazne prestarnutým obyvate stvom a obrovským tempom
odchodu mladej, prípadne strednej generácie máme skúsenosti. Viaceré regióny to zažívajú
a ako so potrebujú revitalizáciu.
Samozrejme, ak vôbec chcú da
šancu inej budúcnosti ako je terajšia prítomnos . Z tohto poh adu je k účovou vecou plánovanie
a striktné pridržiavanie sa priorít.
Stále platí, že ak je prioritou
všetko, potom nie je prioritou nič.
Okrem chaosu a výhovoriek.
Ak máme záujem úprimne
a ochotne rieši problémy a meni veci, potom musia ís bokom
emócie i predsudky. Mali by by
nahradené niečím hodnotnejším. Reálnymi východiskami
bez ružových okuliarov. Pravda
nemusí by automaticky ideálna
a úbivá. Napriek tomu je potrebná a nenahradite ná.
Jedným z pilierov modernej
samosprávy je rešpektovanie
princípu subsidiarity, teda nezastupite nosti. Pod a tohto
princípu by každý problém mal
by riešený na najnižšej možnej
úrovni, ideálne v prostredí, kde
vznikol. Vytvára to predpoklady
na to, že jeho riešením sa budú
zaobera tí, ktorí ho detailne
poznajú a v aka tomu ho aj dokážu úspešne rieši . Problém je
v tom, že subsidiarita nemôže
fungova opačne, teda zhora nadol. Európska únia napriek tomu
zaviedla systém, ke sa na najvyššej možnej úrovni rozhoduje
o otázkach dôležitých pre rozvoj
regiónov.
Slovenská republika si ako
členský štát Európskej únie vyjedná svoje národné priority,
ktoré zakotví do dôležitých dokumentov, medzi ktoré patrí Národný referenčný strategický rámec. S ním, pre možnos čerpa
eurofondy, musí korešpondova
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja samosprávneho
kraja. S týmto dokumentom sa
musia prelína rovnaké programy prijímané miestnymi územnými samosprávami. To znamená, že na najnižšej možnej
úrovni už ani nie je priestor na
presadzovanie vlastných priorít,
ale na to, aby sa mestá a obce
vtesnali do vyšších východiskových materiálov.
Jednou z podmienok ako sa
priblíži čerpaniu eurofondov, je
spracovanie Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja
(PHSR), pracovného dokumentu, ktorý by mal by algoritmom
verejnej agendy. Rozpisom aktivít a činností, v aka ktorým sa
samospráva dokáže posunú
k verejným cie om.
Spracovanie PHSR si vyžaduje Zákon o podpore regionálneho rozvoja. Jeho ilozoia je
ve mi zaujímavá a prospešná.
Ve je dôkazom toho, že samospráva premýš a a nespráva sa
spontánne. Participácia čo najširšej skupiny občanov, širokej
verejnosti, záujmových skupín,
vzdelávacích inštitúcií, aktérov
z oblasti sociálnej politiky, vzde-
lávania, kultúry, ale aj reprezentantov podnikate skej sféry,
dokáže da dokumentu rozmer
racionality a realizovate nosti.
Problémom ostáva jeho skutočná váha, pretože je viac ako len
zákonná povinnos a omnoho
viac ako marketingový trik. Zaujímavos ou tohto dokumentu je aj
fakt, že ide o akési programové
vyhlásenie miestnej vlády, ktorá
ho prijíma ako plán práce pre
svoje funkčné obdobie. Na konci
by mala prís s jeho odpočtom.
Ale ke že to sa nezvyklo robi
ani v prípade odpočtu plnenia
programového vyhlásenia vlády,
tento politický rozmer jednoducho nefunguje.
Samosprávy sú z h adiska získavania referencií ve mi atraktívnou koris ou pre developerov, IT
irmy, audítorov, ale napokon aj
pre samotných spracovate ov
takýchto rozvojových plánov.
Referencie posúvajú irmy a
organizácie dopredu. K alším
zákazkám, k budovaniu imidžu.
V súvislosti s Programom hospodárskeho a sociálneho rozvoja by však najväčšou referenciou
mal by úspech jeho realizácie.
Nie mediálne výstupy počas
spracovania, či rozprava v dobe
jeho prijímania v zastupite stve.
Úspech sa dá mera dosiahnutými cie mi a tie by mali by jasne
napísané.
Michal KALI ÁK,
politológ
Sčítanie obyvate ov, domov a bytov v roku 2011 má už deinitívny obsah
Opatrenie Štatistického úradu SR
Pod číslom 438/2010 vyšlo v Zbierke
zákonov Opatrenie Štatistického úradu
SR, ktorým sa ustanovujú podrobnosti
o charakteristikách, základných znakoch
a štruktúre zis ovaných údajov a vydáva
sa vzor sčítacieho tlačiva pri sčítaní obyvate ov, domov a bytov v roku 2011.
Uzatvára sa tým významná etapa v príprave na budúcoročné májové sčítanie obyvate ov domov a bytov v Slovenskej republike.
Z medzinárodného h adiska bude výnimočné
najmä tým, že pod a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) sa v roku 2011
budú sčítava po prvý raz v histórii obyvatelia,
domy a byty vo všetkých členských štátoch
Európskej únie pri využití rovnakých, respektíve podobných deinícií zis ovaných údajov.
Obyvatelia SR dostanú po prvý raz v histórii
možnos vybra si, či vyplnia sčítacie tlačivá v
listinnej podobe alebo v elektronickej forme.
Tri sčítacie formuláre (A. Údaje o obyvate ovi, B. Údaje o byte, C. Údaje o dome),
ktoré sú prílohami opatrenia, obsahujú spolu
52 otázok.
Najvýznamnejšou novinkou formulára A.
Údaje o obyvate ovi je popri trvalom pobyte zis ovanie obvyklého bydliska obyvate a,
teda miesta, na ktorom sa zdržiava prevažnú čas roka, kde zvyčajne trávi denný alebo
nočný odpočinok. Cie om tohto ukazovate a
je spozna skutočný počet obyvate ov jednotlivých členských krajín a zamedzi tak započítavaniu toho istého obyvate a do počtu
obyvate ov vo viacerých štátoch. Informácie
o obvyklom bydlisku umožnia zisti aj reálny počet obyvate ov v Slovenskej republike.
Tento údaj môže by dôležitý napríklad pre
obce, ktoré sú inancované pod a počtu obyvate ov prihlásených na trvalý pobyt, čo nie
vždy zoh ad uje skutočný stav. Pri sčítaní
v roku 2011 budú obyvatelia odpoveda aj
na novú otázku, aký jazyk najčastejšie používajú na verejnosti a v domácnosti. Nové sú
tiež otázky súvisiace s úrov ou počítačových
znalostí.
Vo formulári B. Údaje o byte došlo v porovnaní s minulým sčítaním k podstatnému
zúženiu otázky o vybavenosti domácností.
Cie om sčítania nie je zis ovanie rozsahu
majetku obyvate a, teda ko kými mobilnými
telefónmi, osobnými počítačmi a osobnými
autami domácnos disponuje, ale informácia,
či je týmito vybranými predmetmi domácnos
vybavená.
Novými zis ovanými údajmi vo formulári
C. Údaje o dome je obdobie rekonštrukcie
a tepelná izolácia domu.
Údaje, ktoré poskytne sčítanie, nie je
v súčasnosti možné získa z iných zdrojov.
Sčítanie je preto mimoriadnou príležitos ou
prispie k tvorbe uceleného obrazu o demograickej a sociálnej situácii a životných
podmienkach obyvate ov. Bez poznania
tohto obrazu nie je možné spo ahlivo a na
odbornej úrovni prognózova alší vývoj rozhodujúcich oblastí našej spoločnosti ani rozvoj miest a obcí. Odpoveda úplne, správne,
pravdivo a včas na všetky otázky zo sčítacích formulárov je preto aj povinnos , ktorá
každému obyvate ovi vyplýva zo zákona č.
263/2008 Z. z. o sčítaní obyvate ov, domov
a bytov v roku 2011.
(ts-šú)
ŽIVOTNÉ PROSTREDIE
Správna rada Recyklačného fondu na svojom desiatom tohtoročnom zasadnutí vyhovela trom žiadostiam o podporu. Recyklačný
fond tak podporí projekty zberu a zhodnocovania odpadov dotáciami 316 260 eur.
Od začiatku roka správna rada schválila dotácie pre 39 projektov v súhrnnej sume 6 821 827
eur.
Mesto Malacky získalo dotáciu 36 790 eur
na projekt „Intenziikácia separovaného zberu“.
Projekt je zameraný na separovanie papiera
a skla najmä v novovybudovaných lokalitách
mesta, kde je ve ký potenciál na zvýšenie priemerného množstva vyseparovaného papiera
a skla.
Podporený bude aj projekt obce Torysa zameraný na intenziikáciu separovaného zberu
odpadov obce Torysa a okolie – II. etapa, a to
alších 136-tisíc eur
na podporu zberu
a zhodnocovania odpadov
sumou 43 470 eur. Cie om projektu je rozšíri
a zintenzívni separovaný zber komodít Recyklačného fondu s dôrazom na zvýšenie účinnosti
samotného separovaného zberu v záberovej
oblasti zapojených obcí. Projekt bude plynulo
nadväzova na I. etapu zavádzania separovaného zberu v regióne.
Správna rada alej schválila poskytnutie dotácie 236 000 eur pre spoločnos EAST – WEST
SK, s. r. o., Pukanec na projekt „Doplnenie technológie na spracovanie starých vozidiel“.
Správna rada vzala na vedomie informáciu, že v období od 15. 10. 2010
do 9. 11. 2010 vyplatil Recyklačný fond na základe žiadostí obcí a miest 168 031 eur príspevkov za odpad, ktorý obce a mestá vytriedili
a odovzdali na spracovanie.
Ing. Tatiana HARŠÁNIOVÁ,
tlačová tajomníčka
Pri oslobodzovaní Kamenice nad Cirochou
v novembri 1944 zabila nastražená nemecká mína dvoch vojakov Sovietskej armády.
Na tomto mieste postavili v ační občania
oslobodite om krásny pamätník. V krutých
bojoch s fašistickým nepriate om položilo
svoje životy za slobodu aj 11 obyvate ov tejto ve kej dediny. Ich hroby sú roztrúsené v
rôznych častiach Európy.
Na tomto pietnom mieste sa každoročne konali oslavy výročí SNP a oslobodenia
Kamenice na Cirochou a Slovenska, miest-
Obnovili pamätník
hrdinom
ni odbojári spolu s predstavite mi dediny tu
kládli vence. Po roku 1989 však neznámi
vandali poškodili tento pomník len preto, že
na jeho v šku trónila červená hviezda, vtedajší symbol Sovietskeho zväzu a internacionalizmu. Obecnému úradu i členom ZO
Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov (SZPB) to nedalo pokoja. Rozhodli sa,
že vlastnými silami dajú tento pomník do pôvodného stavu, čo sa aj stalo. Tohto roku tak
opä mohli predstavitelia obce, ZO SZPB a
alších organizácií položi k nemu vence na
znak v aky.
(hrub)
ON č. 49, 7. december 2010/15
Slová premenené na činy
Dosta triedenie odpadov nielen do poovaní dotácií žiadate om „by bolo naozaj
vedomia občanov, ale aj do reálneho kaž- lepšie a spravodlivejšie žrebovanie“.
dodenného života je v súčasnosti ešte stále
Technické služby mesta Dubnica nad Vábehom na dlhej trate. Avšak teší rozširova- hom zastupoval Martin Kurinec a podrobne
nie počtu miest a obcí, v ktorých si na tej- porozprával o surovinovom a odpadovom
to trati už našli medzizastávky a približujú hospodárstve v meste. Osvedčil sa im
sa do cie a. Mohli sa o tom presvedči aj množstvový zber odpadov a občanom,
účastníci D a otvorených dverí odpado- ktorým by pri štrnás d ovom cykle vývozu
vého hospodárstva, ktoré usporiadala nepostačovala 120-litrová nádoba, ponúkav polovici novembra Občianska nezisková jú možnos dokúpenia vriec s obsahom 70
organizácia Priatelia Zeme v spolupráci s litrov.
Technickými službami mesta Stará Turá.
Starosta Košece Radomír Brtá predložil
Účastníci z mestských a obecných úra- perfektne spracované preh ady zberu oddov, vyšších územných celkov, pracovníci padov v obci s 808 domácnos ami od výštátnej správy i iriem podnikajúcich v od- chodiskového stavu spred troch rokov dotepadovom hospodárstve na Slovensku sa raz. Je zaujímavé, že v obci nemajú zberný
v teoretickej časti podujatia oboznámili dvor a využívajú iba množstvový vrecový
s úspešnými systémami nakladania s od- systém zberu. Na základe analýzy jednotpadmi v Pieš anoch, Starej Turej, Dubnici livých zložiek odpadov prostredníctvom
nad Váhom a obci Košeca, ktoré za svoje všeobecne záväzného nariadenia vypísali
aktivity boli už ocenené. Zástupcovia týchto beneity – z avy za triedenie odpadov s bomiest spolu so starostom Košece podrobne nusom 20 % z poplatku. Na troch miestach
popísali prípravy i súčasné trendy v rozši- kompostujú bioodpad. Obyvate ov k trierovaní separácie komunálnych odpadov. deniu odpadov motivuje výška poplatkov.
Každý vychádzal z konkrétnych podmienok Základná sadzba za osobu a rok je 29 €,
sídliskových lokalít.
občan, ktorý triedi, zaplatí 13 € a ke priJán Baranovič z referátu životného tom aj kompostuje, iba 10,4 €. Do triedenia
prostredia Mestského úradu v Pieš anoch odpadov a kompostovania je zapojených
uviedol, že na vývoz odpadov z rodinných 90 % domácností a obec má s nimi uzavdomov dodali 240-litrové nádoby a cyklus reté dohody. Ich skutočné plnenie komisiovývozu upravili pre letné obdobie na sedem nálne preverujú na tvári miesta, pri nedodra zimné na l4-d ové intervaly. Kontajnero- žaní dohody občan stratí z avu. Výsledkom
vé stojiská v meste a na sídliskách vybavili tohto systému je zníženie nákladov za výfarebne rozlíšenými 1 100-litrovými kontaj- voz a uloženie odpadov – v roku 2007 obec
nermi na odkladanie vytriedených odpadov. zaplatila 68 670 €, v tomto roku doteraz
V zbernom dvore spoplatnili uloženie nad- 41 260 € napriek vyšším koeicientom polimitného množstva drobného stavebného platku za uloženie na skládke. Štiepkovač
odpadu stanovené v zákone z dôvodu, že drevnej hmoty slúži aj individuálne pre obmožnos bezplatného uloženia zneužívali čanov. V obci robia trvalú osvetu separácie
aj stavebníci z okolitých obcí. Vynikajúcim odpadov z pozitívnych vlastných príkladov,
pomocníkom v propagovaní triedeného aby obyvate pochopil, že čím menej odpazberu sú každoročne vydávané informačné du vyprodukuje, tým menej za zaplatí.
brožúrky s aktuálnymi informáciami. V disV závere vydareného stretnutia účastníci
kusii vyvolal menšiu polemiku zber psích si prezreli kontajnerové stojiská v uliciach
exkrementov. Nakoniec došlo ku konsenzu mesta i technologické postupy pri spracos tým, že hoci je to potencionálne nebez- vaní odpadov priamo na zbernom dvore
pečný odpad (nie je však zaradený v kata- Technických služieb mesta Stará Turá.
lógu odpadov), je najvhodnejšie dáva ho
do zmesového odpadu a nepatrí na skládText a snímka: Milan BUŠO
ku bioodpadu.
Jana Vráblová z Technických služieb mesta
Stará Turá oboznámila
účastníkov so systémom
zberu a likvidácie odpadov na zbernom dvore,
ktorý vybudovali a vybavili príslušnou technikou
v aka
dvom viacmiliónovým dotáciam, z
ktorých v druhej etape
dobudovali kompostáre
s fermentorom s kapacitou spracovania dvetisíc
ton bioodpadu ročne. Na
otázku, ako sa k to kým
peniazom dostali, vtipne
odpovedala „vyžrebovali
nás“. To, pochopite ne,
vyvolalo oživenie v sále
Pracovníkov MsÚ Trnava Jozefa Jakubca a Petra Nováka zas následnými humorno-vážnymi
replikami ujalo „srdce“ fermentora, od ktorého závisí kvalita zhodnotenia
v zmysle, že pri rozde- biologicky rozložite ného odpadu.
Z REGIÓNOV
16/ON č. 49, 7. december 2010
Zariadenie Gerium v Bratislave zvýšilo svoju kapacitu na takmer dvojnásobok
Rekonštrukcia za viac ako poldruha milióna eur
Zariadenie opatrovate skej služby (ZOS)
na Smolníckej
íckej
ckej ulici v mestskej časti Bratislava-Ružinov, ktorého zria ovate om je hlavné
mesto, prešlo kompletnou rekonštrukciou.
Budovu zárove nadstavili o jedno podlažie
a pribudla aj prístavba
ístavba
stavba do výšky
ýšky
ky troch nadzemných
ých
ch podlaží. Zariadenie, ktoré
é je súúčas ou zariadenia pre seniorov Gerium tak
zvýšilo svoju kapacitu z 34 na 64 lôžok.
Vybudovaním zariadenia ako nadstavby
a prístavby
ístavby
stavby ZOS sa zvýšila
ýšila
ila úrove
rove poskytovaných služieb humanizáciou prostredia v
rekonštruovanej a pristavanej časti budovy.
Pre 64 bratislavských seniorov odkázaných
na pomoc inej osoby, tak vznikli podmienky
pre dôstojné
ôstojné
stojné
é a pokojné
é prežitie jesene života.
Práce
áce
ce na rekonštrukcii sa začali v októbóbbri 2009, náklady dosiahli sumu 1793 568 €
s DPH (suma je vrátane rekonštrukcie, nadstavby a prístavby a vstavaného nábytku.)
Projekčne stavbu pripravila architektonická
kancelária MS – pro, dodávate om stavby
bol ví az verejnej sú aže spoločnos OTYK
invest, s .r. o.
Zariadenie sociálnych služieb Gerium má
Stavbu za takmer 20 miliónov eur odovzdali v ročnom predstihu
Cez Hornú Štub u už po obchvate
Minister dopravy Ján Fige
spolu s predstavite mi Skanska, Strabag a Národnej dia ničnej spoločnosti 23. novembra uviedli do prevádzky úsek
rýchlostnej cesty R3 Horná
Štub a - Obchvat. Ukončenie
výstavby v hodnote 19,44 mil.
eur bolo naplánované na november 2011. Zhotovite ovi,
Združeniu R3 Horná Štub a
Skanska-Strabag, sa podarilo
odovzda cestu do predčasného užívania o rok skôr.
Stavba R3 Horná Štub a
je cestný obchvat obce Horná
Štub a s d žkou 4 690 metrov,
situovaný v južnej časti Turčianskej kotliny. Obchvat Hornej
Štubne je súčas ou plánovaného
dopravného koridoru s medzinárodným významom, spájajúcim
hraničný priechod Trstená (Po sko) a hraničný priechod Šahy
(Ma arsko).
„Výstavbu si vynútila nevyhovujúca dopravná situácia v obci.
Pôvodná cesta sa na danom úseku vyznačovala mnohými miestnymi závadami, negatívnym
vplyvom na životné prostredie
celej obce, nehodovos ou a dopravnou pre aženos ou,“ vysvetuje Tibor Kočvara, generálny
riadite Skanska SK. „Základný
kame obchvatu sme slávnostne
položili v decembri 2008. V aka
maximálnemu úsiliu a nasadeniu všetkých zúčastnených sa
nám podarilo odovzda stavbu
do užívania o rok skôr, ako bolo
uvedené v zmluve“, dodal.
Začiatok úseku sa nachádza
v tesnej blízkosti súbehu železničných tratí Vrútky – Zvolen
a Prievidza – Horná Štub a.
Na trase rýchlostnej cesty bolo
vybudovaných šes mostných
objektov. Štyri z nich sú na rýchlostnej ceste a dva mosty sú nad
cestou R3. Za posledným mostom hlavný objekt stavby končí
v blízkosti križovatky s horským
priechodom Šturec.
Pre bezpečnos cestnej premávky je na úseku 6 176 metrov
zvodidiel, 127 dopravných značiek a asi 15 000 metrov vodorovného dopravného značenia.
Magdaléna DOBIŠOVÁ
Holandská obchodná komora
podporí projekt detí v tiesni
Financie pre krízové centrum Náruč
Na tradičnej novembrovej výročnej charitatívnej večeri Holandská obchodná komora v SR podporila sumou 16 000 eur
Krízové centrum pre deti v tiesni Náruč zo Žiliny. Náruč už viac
ako desa rokov pomáha de om v tiesni a od roku 2000 prešlo
Náručou už viac ako tisíc detí.
Holandská obchodná komora každoročne vyberá výnimočné projekty, ktoré podporujú deti a mladých udí, tradične podporuje rôzne
projekty týkajúce sa spoločenskej zodpovednosti iriem. Na tohtoročnej výročnej charitatívnej večeri, ktorá sa už stala tradíciou pre
členov Holandskej obchodnej komory a holandskej komunity na Slovensku, dosiahla komora krásnu sumu – celkom 16 000 €.
Krízové centrum Náruč použije získanú sumu na kúpu nového
nábytku, renováciu izieb a spoločných priestorov pre deti ako aj na
zabezpečenie zvýšenia bezpečnosti detí.
(ts)
dve organizačné
é súčasti:
účasti:
časti: Zariadenie pre seniorov, ktoré je na ulici Pri trati 47 v mestskej
časti Podunajské Biskupice a Zariadenie
opatrovate skej služby na Smolníckej ulici
č. 3 v Ružinove. V zariadení opatrovate skej
služby sa poskytuje sociálna služba na určitý
čas plnoletým, ktorí sú odkázaní na pomoc
inej osoby v zmysle zákona o sociálnych
službách č.448/2008 Z. z., ak jej nemožno
poskytnú
ú opatrovate skú
ú službu. V zariadení opatrovate skej služby sa poskytuje
pomoc pri odkázaní na pomoc inej osoby,
sociálne poradenstvo, sociálna rehabilitácia,
24-hodinová
á opatrovate ská
á a ošetrovate -ská
á pomoc, ubytovanie, stravovanie, upratovanie, pranie a žehlenie.
(ts-mmb)
Do projektu Žilinský Oskar sa zapojilo
štrnás domovov sociálnych služieb
Martinské divadlo prichýlilo
takmer dve stovky účinkujúcich
Už šiestykrát bolo podujatie Žilinský Oskar bohatou ukážkou dramatického, hudobného, speváckeho a tanečného umenia klientov
domovov sociálnych služieb v zria ovate skej pôsobnosti ŽSK.
V utorok 24. novembra prepožičalo takmer dvom stovkám účinkujúcich svoje priestory Slovenské komorné divadlo v Martine. Do
prehliadky sa zapojilo 14 domovov sociálnych služieb.
Z Turca účinkovali klienti DSS Méta Martin, Liptov reprezentovali
Trojlístok – centrum sociálnych služieb Ružomberok, DSS a špecializované zariadenie Liptovský Hrádok, z Oravy prišli klienti DSS a
zariadenia pre seniorov Zakamenné-Zubrohlava, DSS a zariadenia
pre seniorov Tvrdošín, DSS a zariadenia núdzového bývania Dolný Kubín a DSS a zariadenia pre seniorov Zakamenné. Za Horné Považie sa na scéne predstavili klienti DSS TAU Turie, DSS a
špecializovaného zariadenia Žilina-Straník a DSS Synnómia Žilina.
Región Kysuce zastúpili účinkujúci z Centra sociálnych služieb Fantázia Kysucké Nové Mesto – Belanského, Zariadenia pre seniorov a
DSS Kysucké Nové Mesto, DSS a zariadenia pre seniorov Horelica
a DSS a špecializovaného zariadenie Slniečko Oščadnica. Záštitu
nad podujatím prevzal predseda ŽSK.
Pod a riadite ky Domova sociálnych služieb Méta Martin Evy Kyselovej bola príprava náročná a s kolektívom zamestnancov nič nechceli podceni . „Sami sme si vytvorili scénu, šili sme kostýmy
a naše deti žili intenzívnymi prípravami na divadelnú prehliadku štyri mesiace vopred. Vždy je pre nich naj ažšie zapamäta
si texty, preto ich musíme často opakova , aby sa im dostali
do krvi. Všetko sa to ale kompenzuje rados ou a š astím, ktoré
prežívajú počas skúšok i na tomto vystúpení. Dôležité je da
im šancu uči a rozvíja sa, pretože mnohí z nich sú nesmierne šikovní. Aj vo svete účinkujú herci, napríklad s Downovým
syndrómom, ktorí zaznamenávajú úspechy aj v hlavných úlohách predstavení,“ vysvetlila E. Kyselová.
Porota odmenila všetky zariadenia soškou Oskar 2010. Osobitne
ocenila štyri kreatívne najzaujímavejšie súbory - DSS Méta Martin
za muzikál Rómeo a Júlia, DSS a zariadenie núdzového bývania
Dolný Kubín za hudobno-dramatické divadlo Smola, môj, smola,
CSSFantázia Kysucké Nové Mesto – Belanského za scénické divadlo Stvorenie sveta a DSS Synnómia Žilina za dramatizáciu rozprávky Snežienky v zime.
(much)
Vystúpenie klientov centra sociálnych služieb Trojlístok v Ružomberku.
ON č. 49, 7. december 2010/17
OBNOVA DEDINY
Výraz domu – 4
Na dedine sa cítime slobodnejšie
a bezpečnejšie
Prof. Michal ŠARAFIN
Seriál vyslovuje návod na to, ako sa máme pozera na rodinné domy v dedine, ako vníma ich
výraz. Poh ad na postavený dom či objednávka na nový sa riadi typológiou vidieckeho prostredia. Prostredie určuje zásady toho, čím sa má architektúra domu vyznačova . Druh prostredia
predurčuje „povinnosti“ domu v historickom prostredí, to čitate našiel v predchádzajúcom článku. Teraz je na rade dom v krajinnom prostredí, s mimoriadne prí ažlivým umiestnením mimo
skupinovú zástavbu, na okraji dediny, s pokorou voči okolitej krajine. Pod krajinou budeme rozumie dom v objatí prírody, bývanie v prírode. Ide o osobitý druh stavebných pozemkov na vidieku,
ktoré obdivuje Európa a h adá náročný stavebník.
Výber pozemku
Odchod udí za bývaním
na vidieku v Európe rastie.
Vidiek s dostupnos ou mesta sa stáva pre mnohých
snom a miestom š astného
domova. Prímestský vidiek
či predmestie na území pôvodných dedín predstavuje
nový, pozitívny potenciál vidieka. Prímestské dediny sú
na Slovensku bohaté, ve kos
mnohých sa až zdvojnásobila. Limitujúcim faktorom tohto
urbanizačného procesu je doprava a stavebné pozemky.
Od vidieka sa očakáva príprava vhodných stavebných
pozemkov, vystup oval sa
hlad po pozemkoch v objatí
prírody. Takýto pozemok je
miestom na architektúru vidieckeho charakteru s vlastným interpretačným výrazom.
Umením tejto architektonickej
interpretácie je vyjadri vz ah
k prírode. Rodinný dom musí
vstúpi do krajiny s citom pre
jej krásu. Architektúra ponúka dva výrazové póly domov
pre toto prostredie – tradičný
a novodobý. Typickým predstavite om tradičného výrazu
je drevenica, osvedčený malý
dom s výraznou pôsobivosou dreva, zrubu. Drevenice
majú svoj domov v horskom
prostredí. Bez bezduchého
kopírovania starých vzorov
právom majú svojich obdivovate ov. Drevenice majú
preverený regionálny pôvod.
Tradičným výrazom sa vyznačuje aj ponuka pripravených
katalógových projektov, pod
ich názvami či popisom nájdeme vyznanie k vidieku a jeho
prostrediu. Interpretácie tvaru
dreveníc sa rozširujú, Katalógy ponúkajú stále väčší výber
a je na stavebníkovi, pre ktorý sa rozhodne. Pod a sklonu
strechy nájdeme v ponuke
príslušnos k jednotlivým regiónom Slovenska. Domy
s tradičným výrazom sú vystavené nebezpečenstvu, že
sú len kópiou historických
vzorov. Od nových domov
vyžadujme invenciu stavebníka, teda nájdime v nich čaro
úprimnosti dedinského domu.
Tradičný výraz domu obdivujeme v prostredí Álp, a to
v tom, že sa výraz domu
nemení, regionálny výraz tu
zotrváva, Alpský dom sa pýši
svojráznos ou. Tradičný vý-
raz domu ostáva nosite om
stavebného poriadku v turistických regiónoch Európy.
Svet sa nám stále dôraznejšie prihovára architektúrou
s inovatívnou logikou, s novodobým výrazom. Prostredie
ovládané krajinou ponúka
nové interpretácie súladu
domu a krajiny, a to súlad
s prí ažlivými a novými „melódiami“ tohto vz ahu. Výsledkom sú nekonvenčné výrazové tvary domov, využitie nových stavebných materiálov,
nové posolstvá vkladané do
výrazu domu. Posolstvo príslušnosti k vidieku a ku krajine prezrádza jednoduchos
tvaru domu a jeho nekonvenčná spätos s prírodou.
Súbor obrázkov (lit. Small
City Apartmans 2008 Barcelona – www.loftpublacations.
com) podáva príklady a dôkazy invencie domov novodobého výrazu. Strechu tradičného
domu nahrádza „klobúk“ prírody, nad domom s plochou
strechou sa týči silueta či panoráma krajiny. Architektúra
prináša aj na vidiek domy bez
tradičnej šikmej strechy, s logikou technicky racionálnej
stavby. Architektúra objavuje
novú logiku tvaru a výrazu
domu v krajinnom prostredí.
V tejto logike rozhodujúcu
rolu zohráva využitie „domáceho“ stavebného materiálu,
obzvláš dreva ako nosného
výrazového prostriedku. Módou sa stáva drevený obklad
stien.
Novodobý výraz rodinných
domov vstúpil aj na náš vidiek, novodobos je prejavom
profesionality
architektúry.
Mesto pozná svoje mestské
vily, vidiek sa stáva miestom
svojich víl – domov v objatí prírody. Výstavba týchto
domov si vyžaduje prípravu
stavebných pozemkov na
to určených a s dôrazom na
ochranu prírody.
Bývanie
v prírode
Príklady apartmánov vo vidieckej krajine (skice autora).
Bývanie na ulici a bývanie
pod lesom predstavuje odlišný životný štýl bývania na
vidieku. Bývanie v krajine prináša novu ilozoiu bývania.
Do nášho povedomia v tejto súvislosti prenikajú nové
názvy domov na bývanie.
Naša realitná prax už pozná
a ponúka na predaj bungalov
ako dom do krajiny - rodinný
dom s „rekreačnou“ funkciou.
Zo sveta prichádza rodinný
dom s poslaním súžitia človeka a krajiny pod názvom
apartmán. Apartmán sa vyznačuje tým, že z domu vytvára osobitý svet zážitku - je to
bývanie v otvorenom priestore s dispozíciou univerzálneho typu, s dispozíciou „bez
hraníc“. Apartmán ako názov
rodinného domu umiestneného vo vidieckej krajine sa
stáva novou témou pre architektúru, pripomína nám rekreačnú chatu v krajine.
KULTÚRA/SOCIÁLNA PRÁCA
18/ON č. 49, 7. december 2010
Do siedmeho ročníka sú aže prišlo takmer 5 200 detských prác z 273 škôl
Vianočné poh adnice z Európy putovali do Dolného Kubína
Takmer 5 200 detských prác – návrhov
vianočných poh adníc zo Slovenska, Po ska, Chorvátska, Rumunska, Českej republiky a Ma arska hodnotila porota na
medzinárodnej detskej výtvarnej sú aži
Vianočná poh adnica.
Sú až, ktorú už siedmykrát vyhlásilo a
uskutočnilo Oravské kultúrne stredisko
v Dolnom Kubíne, sa stretla s ve kým záujmom detských výtvarných talentov. Témou
prác detí z 273 škôl boli vianočné, prírodné,
zvykoslovné a biblické motívy. Malí tvorcovia
však nezostali len pri klasickom zobrazovaní
vianočných sviatkov, ich význam posunuli do
výjavov súvisiacich s intímnym prostredím
rodiny, čím pootvorili dvere do svojho sveta.
Z klasických námetov prevládalo najmä zobrazenie Madony s die a om, Troch krá ov a
anjelov. Trojčlenná porota však konštatovala, že z detskej tvorby sa vytratil najsilnejší
symbol Vianoc – jasličky so Svätou rodinou.
Sú až sa prvýkrát uskutočnila s rozdelením škôl na základné, špeciálne a základné
umelecké školy. Výrazne sa tým zvýšil počet
prác zo špeciálnych základných škôl, čo súaž obohatilo o nezvyčajné poh ady na spracovanie tém. Ako techniky boli najčastejšie
využívané kresba, koláž, škrabaná technika,
monotypia a využitie nevýtvarného materiálu.
Najpočetnejšie bola zastúpená kategória od
8 do 11 rokov v technikách kresba a ma ba.
Kolekcia ví azných prác bude sprístupnená
17. decembra v Mestskom kultúrnom stredisku v Dolnom Kubíne, kde sa o 14. hodine
uskutoční aj vyhlásenie výsledkov výtvarnej
sú aže spojené s odovzdaním cien. Dolnokubínska výstava zostavená z ví azných prác
potrvá do 17. januára 2011. alšie výstavné
kolekcie budú nainštalované od 1. 12. do 10.
1. 2011 v Turčianskej knižnici v Martine, od
1. 12. do 31. 1. 2011 v Strednej zdravotnej
škole v Ostrave, od 17. 12. do 17. 1. 2011
v Galérii udového umenia v Bielsko-Bialej
a od 21. 12. do 20. 1. 2011 vo foyeri Úradu
Žilinského samosprávneho kraja.
Sú až i následné výstavy sa realizujú
prostredníctvom projektu spoluinancovaného Európskou úniou z Európskeho fondu
regionálneho rozvoja v rámci Programu cezhraničnej spolupráce Po sko - Slovenská
republika.
Miroslav ŽABENSKÝ
Kamila Vajnrajchová 6 r., Brno
OZNÁMENIE O POKRAČOVANÍ
PROJEKTU S NÁZVOM
HARMÓNIA RÓMSKEJ KOMUNITY
V OBCI STARÁ KREMNIČKA
NÁZOV PRIJÍMATE A: OBEC STARÁ KREMNIČKA
NÁZOV PROJEKTU : HARMÓNIA RÓMSKEJ KOMUNITY
V STAREJ KREMNIČKE
MIESTO REALIZÁCIE PROJEKTU: OBEC STARÁ
KREMNIČKA
TRVANIE PROJEKTU: 22.10. 2010 –21.10. 2012
OPERAČNÝ PROGRAM: ZAMESTNANOS A SOCIÁLNA
INKLÚZIA
PRIORITNÁ OS: č. 2 PODPORA SOCIÁLNEJ INKLÚZIE
OPATRENIE: č.2.1 PODPORA SOCIÁLNEJ INKLÚZIE OSÔB
OHROZENÝCH SOCIÁLNYM VYLÚČENÍM ALEBO SOCIÁLNE VYLÚČENÝCH PROSTREDNÍCTVOM ROZVOJA SLUŽIEB
STAROSTLIVOSTI S OSOBITNÝM ZRETE OM NA MARGINALIZOVANÉ RÓMSKE KOMUNITY
CELKOVÁ VÝŠKA NÁKLADOV PROJEKTU: 21 890,32 EURA
VÝŠKA NFP : 20 795,80 EURA
ZDROJE ŽIADATE A : 5 %
Projekt Harmónia rómskej komunity v Starej Kremničke od
22. 10. 2010 pokračuje do 21. 10. 2012 na základe predloženia a
schválenia žiadosti o nenávratný inančný príspevok na Fond sociálneho rozvoja v rámci operačného programu Zamestnanos
a sociálna inklúzia, opatrenie č.2.1 Podpora sociálnej inklúzie
osôb ohrozených sociálnym vylúčením alebo sociálne vylúčených prostredníctvom rozvoja služieb starostlivosti s osobitným zrete om na marginalizované rómske komunity.
Cie om projektu je sociálna inklúzia osôb ohrozených sociálnym
vylúčením alebo sociálne vylúčených prostredníctvom rozvoja služieb starostlivosti s osobitným zrete om na marginalizovanú rómsku
komunitu, integrácia cie ovej skupiny obyvate stva na trh práce,
predchádzanie vzniku krízových situácií v rodine, ochrana práv a
právom chránených záujmov detí, zamedzenie nárastu sociálnopatologických javov, zlepšenie životnej situácie a integrácie sociálne
vylúčených skupín obyvate stva a marginalizovaných rómskych komunít a zníženie sociálnej deprivácie prostredníctvom permanentnej sociálnej práce v prirodzenom rodinnom, otvorenom prostredí.
Aktivity sú zamerané na podporu komunitnej práce a na vyvolanie
a podporovanie zmien.
Cie ovou skupinou projektu sú občania, ktorí sa ocitnú v nepriaznivej sociálnej situácii a obyvatelia separovaných a segregovaných
osád. Ukončením aktivít predchádzajúceho projektu od 1.apríla 2010
obec vytvorila dve pracovné miesta a obsadila pozíciu terénneho sociálneho pracovníka a asistenta TSP. Asistent TSP je inancovaný z
vlastných zdrojov. Kancelária TSP sa nachádza v budove ObÚ Stará
Kremnička.
Kontaktné údaje :
Obecný úrad
Stará Kremnička č.198
Kancelária TSP
965 01 Žiar nad Hronom
t.č. 045/673 5575, 0918 694277
[email protected]
TSP : Mgr. Silvia Karácsonyová
ATSP : Bc. Lucia Chromčáková
Projekt Harmónia rómskej komunity v Starej Kremničke je spoluinancovaný Európskou úniou „Priestor pre Vašu príležitos ”.
www.fsr.gov.sk
www.esf.gov.sk
ŽIVOTNÉ PROSTREDIE
ON č. 49, 7. december 2010/19
Ocenenia za výsledky v separovaní komunálneho odpadu
Súčas ou programu 6. medzinárodného
kongresu „De odpadového hospodárstva“,
ktorý sa konal 18. novembra v Bratislave,
bolo aj slávnostné vyhlásenie ví azov 5. ročníka sú aže „Zlatý mravec 2010“. V kategórii
Inovatívny počin zví azilo Občianske združenie TATRY s projektom „Neseparujte sa! Separujte s nami“. Združenie získalo ocenenie
za dlhoročné úsilie zamerané na podporu
separovaného zberu komunálneho odpadu. Cenu prebrala RNDr. Jana Júdová (na
snímke), členka jeho predsedníctva.
Do 5. ročníka Zlatého mravca bolo prihlásených 25 projektov. V posledných ročníkoch
rastie konkurencia v kategórii komunálneho
odpadového hospodárstva. Potvrdilo sa, že
mestá, obce a ich združenia prichádzajú
s progresívnymi riešeniami separovaného
zberu.
s komunálnym odpadom pri dodržaní hierarchie odpadového hospodárstva.
Kampa mala výrazný účinok
OZ TATRY robí kampa k separovaniu
odpadov od roku 2005. O dva roky neskôr,
koncom roka 2007 podpísalo s mestom Liptovský Mikuláš „Memorandum o vzájomnom
spoločnom postupe, porozumení, neobchádzaní a zabezpečení vzájomnej spolupráce
a vymedzení vzájomných práv a povinností“.
Od roku 2005 vzrástlo množstvo vyseparovaných hlavných komodít v zberovej oblasti
Verejnoprospešných služieb (VPS) Liptovský Mikuláš o 62,46 %, pričom zber papiera
stúpol o 28,79 %, skla o 68,52 %, plastov
o 92,30 %, kovových obalov o 239,01 %,
viacvrstvových kombinovaných obalov, tzv.
tetrapakov, o 200,90 %. V objeme to pred-
zaujímavými názvami – „Tetrapaková liga“
(zber viacvrstvových kombinovaných obalov)
a „Všetko, čo sa blyští“ (zber obalov z obsahom hliníka). Z prostriedkov Nadácie pre deti
Slovenska (Fond Hodina de om) vydali motivačný plagát „Separujte s Hugom“ alebo „Neseparujte sa! Separujte s nami“. V spolupráci
s OZ SOSNA dali z pe azí tejto nadácie zhotovi tri informačné panely a s výhodami kompostovania biologicky rozložite ných odpadov
oboznámili záujemcov na prednáške. K triedenému zberu a recyklácii odpadov viedli deti
aj zbierkou úloh z matematiky (obsahovala
okolo 250 príkladov) a veršovačkami. Pre
domácnosti vydali 10 druhov informačných
letákov (okolo 200 000 ks). Špeciálne informačné balíčky pripravili pre zariadenia sociálnych služieb a kluby seniorov v meste a jeho
mestských častiach. Neobišli ani irmy, ktoré
Zlatého mravca získali obec Nesvady a OZ TATRY
V kategórii Komunálne odpadové hospodárstvo sa ví azom stala obec Nesvady
s projektom „Cesta k čistejšej budúcnosti“.
Odborná komisia ocenila úsilie miestnej
samosprávy pri zavádzaní a uplat ovaní
komplexného systému triedeného zberu
odpadov. Obec úspešne využíva všetky
dostupné nástroje na zvyšovanie účinnosti separovaného zberu vrátane pravidelnej
práce s verejnos ou. Vytvorila priaznivé
podmienky na separovaný zber širokého
spektra zložiek komunálneho odpadu vrátane nebezpečných a biologicky rozložite ných odpadov. Ako jedna z mála v SR
separuje odpad aj na miestnom cintoríne.
Výsledkom úsilia je vysoká miera využitia
druhotných surovín, znižovanie nákladov
na zabezpečenie služieb súvisiacich s nakladaním s odpadmi z obecného rozpočtu
a predovšetkým čistota verejných priestranstiev a extravilánu. Obecný úrad v Nesvadoch je pozitívnym príkladom toho, ako sa
dá aj v súčasných podmienkach vytvori
úspešný a udržate ný systém nakladania
stavuje rast množstva vyzbieraných komodít
z 872,30 t v roku 2005 na 1 417,19 t v roku
2009.
Od roku 2008 boli aktivity kampane inancované z rovnomenných projektov, podporené z Finančného mechanizmu Európskeho
hospodárskeho priestoru, Nórskeho inančného mechanizmu a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.
Počas projektového obdobia od mája
2008 do marca 2010 zorganizovalo OZ
TATRY 213 akcií pre 8 021 účastníkov. Boli
to exkurzie do triediaceho strediska VPS v
L. Mikuláši (79 akcií, 1 705 účastníkov), prednášky a interaktívne programy (128 /3 542),
brigády. Organizátori sa zamerali napríklad
na deti. Do výchovno-vzdelávacích zariadení
(stále bude reč o zberovej oblasti VPS L. Mikuláš) 36 subjektom odovzdali 496 kusov 40litrových interiérových nádob na separovaný
zber papiera, plastov, kovov, viacvrstvových
kombinovaných obalov, tzv. tetrapakov, batérií a akumulátorov.
Pripravili motivačné sú aže pre školy so
letákom upozornili na ich spoločenskú zodpovednos . Na propagáciu využili aj miestne
médiá a odborné časopisy. Čistý vklad len
dobrovo níkov na aktivitách bol 1 702 hodín.
Mapovali skládky aj v alších okresoch
OZ TATRY sa však nezameralo len na oblas pôsobnosti VPS L. Mikuláš. Riešilo tiež
nelegálne skládky odpadov v 32 okresoch.
Zaujímavé je, že z 15 okresov prišli informácie o týchto skládkach od občanov ako odozva na výzvu združenia. Počas projektového
obdobia podávalo OZ podnety obvodným
úradom životného prostredia, Slovenskej
inšpekcii životného prostredia a oznámenia
orgánom činným v trestnom konaní na nieko ko stoviek prípadov porušenia platných
zákonov SR a vypracovalo „Analýzu riešenia
problematiky nelegálnych skládok odpadov
obvodnými úradmi životného prostredia v rokoch 2004 – 2008“.
Do dvoch ročníkov sú aže „Neseparujte sa! Separujte s nami“ sa prihlásilo 131
skupín, z nich 51 zaslalo záverečnú správu
o uskutočnených aktivitách. Dobrovo nícky
vklad do nich bol vyčíslený na 42 238 hodín.
Školy s najkreatívnejšími nápadmi dostali
knižné dary v súhrnnej hodnote okolo 1 600
€. Napokon treba spomenú aj 22 seminárov
na tému „Krajina pre udí – udia pre krajinu“
a alšie informačné podujatia, na ktorých sa
zišlo 553 účastníkov vrátane pedagógov zo
škôl.
Ocenenie v odpadovom hospodárstve
„Zlatý mravec“ sa ude uje na Slovensku od
roku 2006. Vyhlasovate mi tohto prestížneho
ocenenia sú Asociácia podnikate ov v odpadovom hospodárstve (APOH), Asociácia
priemyselnej ekológie na Slovensku (ASPEK), Slovenské priemyselné združenie pre
obaly (SLICPEN) a spoločnos Tanzer Consulting Slovakia, s. r. o. O udelení ocenení
rozhodovala tohto roku 13-členná komisia
odborníkov zložená nielen z expertov na odpadové hospodárstvo, ale aj zástupcov MŽP
SR, ZMOS, akademickej obce, poradenských spoločností, priamych poskytovate ov
služieb v tejto oblasti, stavovských asociácií
a vyhlasovate ov.
(žo)
20/ON č. 49, 7. december 2010
KULTÚRA
P ublik ác iu uv iedol do ž ivot a aj pr ezident SR I van G ašpar ovič
Ve ká kniha o slovenskom drotárstve
Prezident SR Ivan Gašparovič a predseda Žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár 24.
novembra slávnostne uviedli do života knihu Drotárstvo s podtitulom Ve ká kniha o slovenskom drotárstve. Stalo sa tak v priestoroch Považskej galérie umenia v Žiline, kde je inštalovaná stála expozícia drotárstva Považského múzea v Žiline.
Spoločné dielo Vydavate stva
Matice slovenskej v Martine,
Považského múzea v Žiline a
Kysuckého múzea v Čadci (obe
múzeá sú v zria ovate skej
pôsobnosti ŽSK) je zav šením
jubilejného roku, v ktorom si
Považské múzeum pripomína
20. výročie svojho úspešného
projektu revitalizácie drotárstva
na Slovensku. Autormi knihy sú
znalci drotárstva Jana Adamusová, Katarína Hallonová, Katarína
Kendrová, Alojz Kontrik a Monika Váleková.
Knihu uviedli do života symbolickým drotárskym zvykoslovím
„svetom, moje, svetom“ a trikrát
ju vystrčili cez okno, ako to robili babice s čerstvo narodenými
synmi drotárov v perinke, aby sa
im darilo a našli si prácu.
Osobný vz ah k drotárstvu
vysvetlil aj prezident SR I. Gašparovič, ktorý je zberate om
I. Gašparovič a J. Blanár knihu vyprevadili do života po drotársky.
Slovami „svetom, moje, svetom“ a trikrát ju vystrčili cez okno.
Nový album Kopaničiara „s futrálu“
Pocta starým primášom
udová hudba FS Kopaničiar pripravuje v decembri tohto roka vydanie nového albumu. Predošlý album nazvaný „Po kopaničiarsky“ vyšiel ešte
v 90. rokoch a bol vlastne len remastrom kazety,
ktorá uzrela svetlo sveta o nieko ko rokov skôr.
Myšlienka nahra nové CD preto rezonovala vo
folklórnom súbore už dlhší čas a reálne sa ou
členovia udovej hudby začali zaobera po reorganizácii súboru v marci 2009.
Výsledok ich snaženia si už čoskoro budete môc
sami vypoču . Album je hotový a čaká na svoje uvedenie do života. CD s názvom „s futrálu“, evokujúcim
oprášené skladby starých primášov, oiciálne predstavia a pokrstia počas galaprogramu „Živé spomienky“,
drotárskych výtvorov. „Dnes je
drotárstvo umelecké remeslo
a som rád, že sa nám ho darí
stále alej propagova aj prácou
mladých umelcov, ktorí prebrali remeslo po svojich predkoch
a dali mu alší rozmer. Teším
sa, ke sa podarí opravi Budatínsky hrad a drotárska výstava
sa dostane s mladou aj staršou
drotárskou tvorbou do svojich
pôvodných priestorov,“ uviedol I.
Gašparovič.
Monograia, venujúca sa drotárstvu ako príznačnému fenoménu slovenskej národnej kultúry, vyzdvihuje jeho remeselný, ale
aj umelecký charakter, no najmä
zap a 18-ročnú medzeru, ke
poslednou komplexnou publikáciou vydanou k tejto tematike bola
v roku 1992 publikácia Karola Guleju Svet drotárov. Ako sa sama
knižná novinka na svojom obale
predstavuje, na svojich 160 stranách ponúka faktograicky sýte čítanie o u och, ktorí vzali osud do
svojich rúk a s kroš ou na chrbte
sa vybrali h ada š astie, hoci aj
aleko od domova.
Zuzana MUCHOVÁ,
hovorky a ŽSK
ktorý sa uskutoční pri príležitosti 55. výročia založenia
FS Kopaničiar v sobotu 18. decembra. Na disku je 10
známych i menej známych skladieb, ktoré sú poctou
starým kopaničiarskym primášom - Dudíkovi, Cibulkovi či Švancarovi. Ide o skladby inštrumentálne i spievané a z každej cíti jedinečný herný prejav súčasných
kopaničiarskych muzikantov. Album nahrali počas leta
v štúdiu Musae Polymnia v Moravskom Lieskovom a
o výtvarné spracovanie bookletu sa postaral Ateliér
Edo zo Skalice. Album vznikol v aka sponzorskej pomoci spoločností NAD-RESS Senica, SLOVARM, člen
skupiny Energy Group a SCHODY Redecha a alších
iriem.
(mh)
SPOLUPRÁCA
ON č. 49, 7. december 2010/21
Kongres miestnych a regionálnych samospráv (CLRAE):
Začalo sa nové funkčné obdobie 2010 - 2012
V Štrasburgu sa za účasti
nových a “staronových“ členov
zastupujúcich miestne a regionálne samosprávy z členských
krajín Rady Európy v d och 26.
- 28. októbra 2010 uskutočnilo
19. plenárne zasadnutie CLRAE.
Z piatich členov slovenskej
národnej delegácie v Kongrese
sa na plenárnom zasadnutí za
miestnu samosprávu zúčastnil
JUDr. Jaroslav Hlinka (starosta MČ Košice – Juh), RNDr.
Zuzana Balážová (primátorka
Kremnice) a za samosprávne
kraje MUDr. Pavol Sedláček,
(predseda Trenčianskeho samosprávneho kraja).
Počas plenárneho zasadnutia delegáti zvolili za predsedu
Kongresu Keitha Whitemora
(poslanec MsZ mesta Manchester, Ve ká Británia, NEKA).
Komora miestnych samospráv
a Komora regiónov samostatne volili predsedu a siedmich
podpredsedov komory. Za predsedu Komory miestnych samospráv bol zvolený Jean-Claude
Frécon (poslanec OcZ Pouillylès-Feurs a Senátu za department Loire, Francúzsko, EPP)
a za predsedu Komory regiónov
Herwig Van Staa (predseda
Tirolského regionálneho parlamentu, Rakúsko, SOC).
Kongres
prediskutoval
a prijal:
- zásadné dokumenty k reforme Kongresu. Reforma sa
týka zmeny štruktúry a pracovných metód. Cie om reformy
je zefektívnenie a zvidite nenie
aktivít a postavenia Kongresu
v rámci štruktúry Rady Európy.
Prináša zmeny ako napr.: zmena v počte štatutárnych výborov, zmena Stáleho výboru na
Štatutárnu platformu, pred ženie
funkčného obdobia delegátov
z 2 na 4 roky, 30 % zastúpenie
menšinového pohlavia medzi
náhradníkmi at . Niektoré zmeny vstúpia do platnosti až po ich
schválení Výborom ministrov
Rady Európy (v priebehu roka
2011).
- priority Kongresu na obdobie 2010 - 2012. V nadväznosti
na reformu sa aktivity Kongresu
v nasledujúcom období budú
sústre ova do oblastí, ktoré sa
považujú za prioritné z poh adu
Rady Európy - do rozvoja miestnej a regionálnej demokracie.
- rezolúciu o Integrácii mladých udí zo znevýhodnených oblastí. Zdôraz uje úlohu miestnych a regionálnych
samospráv, ktoré by mohli prispie k zlepšeniu kvality života
Sprava: Jaroslav Hlinka, Zuzana Balážová, Pavol Sedláček
a podporova sociálnu inklúziu všetkých mladých udí bez
oh adu na ich sociálne, etnické
a kultúrne prostredie, z ktorého pochádzajú. Rezolúciou
Kongres odporúča miestnym/
regionálnym
samosprávam
rozvíja politiku mládeže, zriadi alebo posilni oddelenia
mládeže na úradoch, vyčleni
primerané zdroje na efektívnu
implementáciu mládežníckych
politík a poskytova priestory
na realizáciu aktivít mládežníckych alebo komunitných centier
v spolupráci s dobrovo níckymi
združeniami, občianskymi spolkami, miestnymi podnikate mi
a sociálnymi partnermi (orgánmi
štátnej správy). Odvoláva sa na
revidovanú Európsku chartu
o participácii mladých udí na
živote obcí a regiónov, ktorú
Kongres prijal 21. mája 2003.
(Nie je záväzným dokumentom
pre členské krajiny.)
- rezolúciu k Právam a povinnostiam miestnych a regionálnych zástupcov: riziká korupcie. Kongres vyzýva miestne a regionálne samosprávy
k transparentnému výkonu verejných povinností a vynakladaniu verejných inancií. Za týmto
účelom sa rozhodol preskúma
možnosti ako podporova etické
správanie a bezúhonnos volených zástupcov na miestnej
a regionálnej úrovni a organizova aktivity (semináre, školenia)
v spolupráci s Výborom regiónov EÚ.
- rezolúciu a odporúčanie
k Správe z pozorovacej misie na komunálnych volbách
v Gruzínsku a k Správe o stave miestnej a regionálnej
demokracie v Čiernej Hore.
Vo svojom odporúčaní Krajina
ako nová dimenzia verejnej
územnej činnosti sa odvoláva
na Európsky dohovor o krajine, ktorý SR podpísala dohovor
v roku 2005.
Počas samostatných zasadnutí sa v Komore miestnych
samospráv
a
diskutovalo
o stave miestnej demokracie
v Čiernej Hore a Estónsku.
Komora regiónov diskutovala
o spolupráci medzi Kongresom a európskymi regionálnymi združeniami, zdôraznila
význam spolupráce medzi Kongresom a Výborom regiónov EÚ
na princípe komplementarity.
Komora regiónov prijala odporúčanie k trvalo udržate nému
rozvoju v karpatských regiónoch, v ktorom sa odvoláva na
Zdroj: VÚC Trenčín
Rámcový dohovor o ochrane
a trvalo udržate nom rozvoji
Karpát (Karpatský dohovor).
SR pristúpila k dohovoru v roku
2003.
Počas zasadnutia si Kongres
taktiež pripomenul 25 rokov od
predloženia Európskej charty
miestnej samosprávy na podpis. Pri tejto príležitosti pristúpila
k podpisu charty alšia krajina –
Andorra (v poradí 45. krajina zo
47 členských krajín).
Kongres miestnych a regionálnych samospráv je konzultačným orgánom Rady Európy (RE), zložený z volených
zástupov miest/obcí/regiónov
členských krajín RE. Prijíma
dokumenty vo forme rezolúcie
(dokument nadobúda platnos
ihne po schválení Kongresom,
je určený pre všetky miestne a regionálne samosprávy
v členských krajinách RE a pre
samotný Kongres) a vo forme
odporúčania. Dokument nadobúda platnos až po jeho schválení Výborom ministrov RE a je
určený pre členské krajiny RE.
Zuzana ČUPILOVÁ,
tajomníčka delegácie SR
v CLRAE
TLAČIVÁ
22/ON č. 49, 7. december 2010
Tlačivá - Da ové priznanie k dani z nehnute ností na rok 2010 a 2011
V nadväznosti na prijatie spoločnej európskej meny v Slovenskej
republike – eura k 1. januáru 2009 a súvisiacu novelu zákona č.
582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov v rámci zákona, ktorým sa menia a dop ajú zákony v pôsobnosti Ministerstva inancií Slovenskej republiky v súvislosti so
zavedením meny euro v Slovenskej republike, Ministerstvo inancií
Slovenskej republiky pripravilo s účinnos ou od 1. januára 2009
nové vzory tlačív da ových priznaní k dani z nehnute ností.
Okrem zmien, ktoré súvisia so zavedením meny euro, sa v nových
tlačivách vykonávajú aj alšie zmeny, ktoré vyplynuli z poznatkov praxe
a ich cie om je odstránenie nejasností pri vypl ovaní da ových priznaní.
Nové vzory da ových priznaní sa vydávajú formou opatrenia pod a
§ 38 ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe
daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných inančných orgánov
v znení neskorších predpisov a toto opatrenie sa vyhlasuje v Zbierke
zákonov Slovenskej republiky uverejnením oznámenia o jeho vydaní.
Ing. Iveta IŠTOKOVÁ, MF SR
(ON 41/08, str. 3 - krátené)
Tlačivá si môžete objedna ihne na adrese:
INPROST, spol. s r. o.
Distribúcia tlačív
Smrečianska 29
811 05 Bratislava
alebo faxom na čísle: 02/446 311 95, 02/ 446 311 98,
alebo mailom na adrese: [email protected]
Kontaktná osoba: Dagmar Borisová,
tel.: 02/ 446 311 99 alebo mobil: 0905 599 120
Objednávky budeme vybavova v poradí, v akom prídu a
budú zaevidované.
Cena tlačív zostáva nezmenená, a to košie ka (F11 a P21)
a poučenie na vyplnenie tlačiva ( F17 a P17) - 0,17 € (5 Sk),
ostatné tlačivá - 0,10 € (3 Sk) s DPH.
MONITOR
Spoločný slovensko-ukrajinský
projekt
Vo Svidníku 11. novembra prezentovali
medzinárodný projekt „Slovensko - Ukrajina: eliminácia jazykovej bariéry“, ktorý
uskutoč uje Slovensko-ukrajinský inštitút
humanitných iniciatív v Prešove. Projekt je
súčas ou grantu Nadácie na podporu občianskych aktivít Otvárame dvere pre nové
možnosti spolupráce, inancovaného z Nórskeho inančného mechanizmu a štátneho
rozpočtu SR. Výsledkom snaženia realizátorov je učebnica Slovackij jazyk (autori prof.
S. Pachomovová a doc. J. Džoganík), DVD
s učebnými textami a fonetickými cvičeniami
a elektronický Slovensko-ukrajinský slovník od kolektívu zostavovate ov z Užhorodskej národnej univerzity (doc. J. Džoganík,
prof. S. Pachomovová, doc. L. Budnikovová
a doc. O. Chomová). Prezentácia sa konala
na 20. ročníku Svidníckych predajných trhov.
Otvoril ju primátor Svidníka Michal Bartko,
ktorý privítal hostí aj realizátorov - koordinátora projektu, lektora slovenského jazyka
a kultúry na UžNU Jaroslava Džoganíka,
projektových manažérov - prednostu Mestského úradu vo Svidníku Vladimíra Popíka
a vedúcu Katedry slovenskej ilológie UžNU
Prof. Svitlanu Pachomovovú. Ke že učebnica vyšla vo vydavate stve Tlačiare svidnícka, a. s., autori si priali, aby ju do života
uviedol primátor mesta. Ten knihu poklepkal
makovicou a pokropil pravou makovickou
slivovicou. Vydanie je prispôsobené novým
podmienkam na Slovensku i na Ukrajine
s prihliadnutím na tradične mnohostranné
slovensko-ukrajinské vz ahy. Tak učebnica ako aj slovník sú adresované v prvom
rade študentom a učite om na Slovensku a
Ukrajine, ale aj v Rusku, Bielorusku a celom
SNŠ. Rovnako si prídu na svoje všetci, ktorí sa zaujímajú o slovenský jazyk a kultúru.
Projekt je dobrým príkladom zbližovania udí
rôznych národností a vierovyznaní.
Podduklianske novinky, 22. 11. 2010
Pezinskí poslanci schválili
rozpočet na budúci rok
Posledné zasadnutie Mestského zastupite stva v Pezinku v tomto volebnom období
sa uskutočnilo 5. novembra. O. i. sa zaoberalo aj schválením rozpočtu mesta na nasledujúci rok, ktorý väčšinou hlasov schválilo.
Poslanci schválili aj odkúpenie budovy SOU
na Ul. M. R. Štefánika 9, v ktorej by mala
sídli základná umelecká škola. Mesto ju
chce kúpi od Bratislavského samosprávneho kraja za 800-tisíc eur. Primátor vysvetlil aj
dôvod, prečo sa mesto rozhodlo čerpa úver
od VÚB v sume 1 milión eur. Ak by to bolo
potrebné, za zvyšných 200-tisíc eur by v prípade potreby objekt vyčistili, opravili strechu
a vyma ovali triedy. Na to však pod a predbežného odhadu postačí menej ako 50-tisíc
eur. Zvyšok úveru by sa nečerpal a vrátili by
ho banke.
Zastupite stvo schválilo aj verejnú obchodnú sú až na odpredaj budovy na Ul. M. R.
Štefánika, v ktorej mesto vlastní poschodia
ON č. 49, 7. december 2010/23
nad obchodnými prevádzkami. Polročnú odmenu schválili poslanci hlavnej kontrolórke,
primátor a viceprimátor sa odmien vzdali.
Pod a vyjadrenia primátora i vedúcej ekonomického oddelenia je pozitívne najmä to,
že poslanci schválili rozpočet, ktorý je základným dokumentom pre riadne fungovanie
mesta v budúcom roku. Rozpočet bol schválený ako vyrovnaný. Predpokladá sa, že v
budúcom roku sa bude upravova smerom
nahor, pod a toho, ako budú rás podielové
dane. Každé euro navyše bude znamena
nové investície do škôl, komunikácií, ale aj
do sociálneho, kultúrneho a športového rozvoja.
Pezinčan, november 2010
Z bývalej garáže klub dôchodcov
Samospráva odovzdala dôchodcom do
užívania zrekonštruované prízemie požiarnej zbrojnice v Trnave-Modranke. Stavebné
úpravy prízemia pre potreby klubu dôchodcov spočívali v prispôsobení bývalej garáže
na spoločenskú miestnos a jej prepojení
posuvnými dverami s pôvodnou spoločenskou miestnos ou. Prebudovali aj hygienické
priestory, v ktorých pribudlo WC pre imobilných a druhé WC. alšie stavebné práce
boli spojené s vybúraním nových otvorov,
úpravou podláh, stien a podh adov. Zárove vymenili za nové okná a vstupné dvere.
Nové sú aj vnútorné elektrické rozvody so
zásuvkami, vypínačmi i svietidlami, teplovodné ústredné vykurovanie s plynovým turbokotlom a zabudovaným zásobníkom teplej
vody. Náklady na rekonštrukciu boli približne
60-tisíc eur.
Novinky z radnice, 10/2010
Otvorili noc aháre
pre bezdomovcov
V Rimavskej Sobote otvorili zrekonštruovanú noc aháre s kapacitou 17 lôžok. Od
decembra má slúži miestnym mužom a
ženám, ktorí sú na ulici. V budove bol predtým útulok pre občanov bez prístrešia, ktorý
spravoval VÚC, pre havarijný stav ho však
museli zatvori . Noc ahárne bude teraz prevádzkova rimavskosobotská samospráva.
S rekonštrukciou budovy sa začalo koncom
minulého roka. Do opravy mesto investovalo
približne 70-tisíc eur, dotáciu takmer 5-tisíc
eur na vnútorné vybavenie poskytlo MPSVR
SR.
Ako uviedla Angela Kecskemétyová, poverená vedúca oddelenia kultúry a starostlivosti
o občana na rimavskosobotskom mestskom
úrade, občania v hmotnej núdzi môžu v nocahárni prespa za 50 centov na noc. Tí, ktorí
nie sú v hmotnej núdzi a nemajú bývanie alebo si ho nemôžu zabezpeči , môžu noc aháre využi za 1 euro na noc. Podmienkou je,
že nesmú prís pod vplyvom alkoholu či iných
omamných látok. V noc ahárni budú pracova
traja zamestnanci. Zariadenie bude fungova
od siedmej hodiny večer do siedmej ráno.
Rimava.sk, 19. 11. 2010
Pre kanalizáciu
sú v ozdravnom režime
Stupava sa ocitla v zložitej inančnej situácii,
ktorá vyústila až do zavedenia ozdravného režimu. Dôvodom sú problémy s inancovaním
najväčšieho stupavského projektu ,,Dostavba
kanalizácie a intenziikácia ČOV“, ktorý mesto
uskutoč uje od jari minulého roka.
S realizáciou projektu v hodnote 12 057
950 € začali na základe právoplatnej zmluvy
o pridelení nenávratného inančného príspevku, ktorú mesto Stupava a MŽP SR uzatvorili
21. apríla 2009. Mesto následne predložilo
dokumentáciu z verejného obstarávania, ktorú MŽP prekontrolovalo a odsúhlasilo. V správe ministerstvo uvádza, že počas overovania
verejného obstarávania nezistili žiadne porušenie jeho princípov a postupov, deinovaných legislatívou. ,,Na základe vystavených
dokumentov a právoplatnej zmluvy mesto
začalo projekt realizova , pretože jednou
z podmienok bolo jeho ukončenie najneskôr
do 31. júla 2010,“ vysvet uje primátor Stupavy
ubomír Žiak.
Postup prác však nečakane skomplikovali
personálne zmeny na MŽP. V ich dôsledku
mestom predkladané dokumenty neboli včas
overené a žiadosti o platbe v zmysle platnej
zmluvy schválené. V októbri 2009 sa mesto
dozvedelo, že inštitúcia, ktorá správnos verejného obstarávania písomne overila, sa
obrátila na Úrad pre verejné obstarávanie
(ÚVO) so žiados ou o vykonanie kontroly verejného obstarávania na tento projekt. ,,Odbor implementácie projektov MŽP následne
mestu oznámil, že až do vydania rozhodnutia
z kontroly priebehu verejného obstarávania
ÚVO zastavuje všetky konania predmetného
projektu. Na základe toho muselo mesto so
svojím dodávate om uzatvori protokol o prerušení prác na projekte,“ dodáva primátor.
V máji tohto roka MŽP odporučilo Stupave
vyhlási nové verejné obstarávanie. ,,S takýmito závermi ministerstva a ÚVO nesúhlasíme a v spolupráci s odborníkmi pracujeme
na vyriešení situácie v rámci implementácie
projektu,“ zdôraz uje . Žiak. Hoci sa mesto
odvolalo a príslušným orgánom zaslalo výzvu
na plnenie záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy
medzi samosprávou a MŽP, odpove zatia
neprišla. Problémom však je, že na základe
už uskutočnených prác vznikli mestu záväzky
voči dodávate ovi stavby. A ke že ich celková výška po lehote splatnosti presiahla 15 %
skutočných bežných príjmov mesta a záväzok nebol uhradený do 60 dní od splatnosti,
v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách
územnej samosprávy muselo mesto v auguste tohto roku zavies ozdravný režim, ktorý
mal skonči 2. novembra. Ke že však do uvedeného termínu nebolo schopné vysporiada
svoje záväzky voči dodávate ovi stavebných
prác, spoločnosti Vodohospodárske stavby, s. r. o., muselo na MF SR poda žiados
o pred ženie ozdravného režimu o alších 90
dní. ,,Ide o individuálny prípad, ktorý vznikol
v dôsledku pozastavenia inancovania projektu. Na alej budeme s kompetentnými orgánmi rokova a h ada možnosti, ako túto pre
mesto nepriaznivú situáciu vyrieši ,“ zdôraznil
. Žiak.
Záhorák, 19. 11. 2010
Z regionálnej tlače sprac. (tl)
s úsmevom
J
s úsmevom
J
s úsmevom
J
s úsmevom
J
List od milujúcej matky
Čarovné zrkadlo...
Lyžiar v plnej výbave letí
dolu svahom.
Trafí kame , spadne a strašným spôsobom sa doudiera.
Nohavice roztrhané, palice
ohnuté, lyže na triesky, tvár
krvavá.
Vstane, otrasie sa, pozrie sa
hore na svah a povie:
- Aj tak lepšie, ako sedie v
tej robote!!!
Dcéra prechádzajúca pubertou sa očividne nevie zmesti do
kože a vykrikuje na svoju mamu
z jednej izby do druhej: - Mami,
dones mi pohár vody z kuchyne!
Chví u sa nič nedeje, a preto
dcéra znova kričí cez celý byt:
- Mami, čakám na tú vodu!
- Ja ti dám pohár vody, - zvolá
mama, vyvedená z miery drzosou svojej dcéry, ale už stratí
nervy a nahnevane jej pohrozí, -
vezmem reme , čo visí na k učke, a s ubujem, že a tak strašne
zderiem po holej riti až ju budeš
ma celú ialovú!
- No vidíš mami, - provokuje
alej dcéra, - ke už budeš na
ceste s tým ve kým reme om,
nezabudni láskavo zobra aj ten
pohár s vodou.
Viete, čo je vrchol umenia?
Zvies vlastného muža, ke je
v televízii futbal.
Príde deduško do predajne a
pýta sa predavačky:
- Pani, máte vajcia?
- Áno.
- Pani, vy ste ve mi čudná žena.
Žena s milencom sú v tom najlepšom, ke zrazu poču v zámku k úče. Žena hovorí:
- Manžel sa mi vrátil, rýchlo do
skrine.
Múdros
Prosím športových komentátorov, aby komentovali pomalšie. Futbalisti nevládzu tak rýchlo hra .
Môj drahý syn !
Píšem pomaly, lebo viem, že nevieš rýchlo číta . Už nebývame tam kde sme bývali. Tvoj otec čítal, že najviac dopravných nehôd sa stane v 20 kilometrovom okruhu od bydliska,
preto sme sa pres ahovali. Neviem ti napísa číslo domu,
lebo predošlí obyvatelia ho odmontovali a zobrali so sebou,
aby si nemuseli meni adresu.
Všetko je ve mi pekné v novom dome. Aj práčku máme, i
ke dáko nefunguje. Vložila som do nej šaty, potiahla som
retiazku a odvtedy som tie šaty nevidela. Ale nie je to zlé.
Minulý týžde pršalo iba dvakrát. Raz tri dni a raz štyri dni.
Poslala som kabát, ktorý si chcel, ale pod a tvojho otca by
bol balík pre gombíky príliš ažký, tak som ich odrezala.
Nájdeš ich v avom vrecku.
Tvoja sestra dnes ráno porodila, ale ešte nevieme čo. Takže ti zatia neviem poveda , či si strýko, alebo teta.
Tvoj brat si niektorý de zavrel k úče do auta, dos sme
sa potom obávali, lebo trvalo vyše dve hodiny, kým ma s
otcom vyslobodili z auta.
Sused minulý týžde padol do suda s domácou hruškovicou. Skúšali ho vytiahnu , ale hrdinsky ich premohol a utopil sa. Tri dni horel v krematóriu.
Ale ináč sa nič zvláštne nedeje, všetko je v starých ko ajách.
Tvoja milujúca mater.
PS: Chcela som ti vloži dáke peniaze do obálky, ale bola
už zalepená.
I skryje sa milenec do skrine.
Muž príde do spálne a znenazdajky skri u otvorí a hovorí:
- Vy ste kto?
- Ja som deratizátor. Vaša manželka ma zavolala, lebo máte v
skrini mole.
- Ale prečo ste nahý? - pýta sa
muž.
- Hm, svine jedny nenažrané,
ale sú rýchle!
Príde chlapík do baru a objedná si tri poldeci vodky a deci
sódy. Vypije deci sódy a tri vodky naleje do decáka. Barman:
- Vy musíte by kúzelník.
Chlapík:
- Nie. Štátna obchodná inšpekcia.
Svadobná noc. Zrazu sa ozve
z izby novomanželov hlas ženícha:
- Mamááá, Anča stále roz ahuje nohy a ja si nemám kam
ahnú !
Kresba: Peter Gossányi
Prebieha zoskok parašutistov. Ako prvý vyskočí nováčik,
chví u vo ne padá a potom
otvorí padák. Vzápätí vídí okolo seba pada dvoch profíkov
s ešte neotvorenými padákmi.
Zamyslí sa, vyvlečie sa z padáka a hovorí si:
- Ke chcete sú až, budete ju
ma !
Na futbalovom zápase:
- Oci, prečo všetci nadávajú
tomu pánovi ved a nás?
- Pretože hodil po rozhodcovi
kame .
- Ale ve ho netrail.
- Ve práve preto!
Mama volá na syna:
- Jožko, čo robíš tak dlho v tej
kúpe ni?
- Umývam si nohy.
- Počuj, to je už tretí krát za
temto polrok! Nemáš ty nejakú
frajerku?
Divoký západ. Vo vlaku sedí
kovboj, fajčí cigaru a vyfukuje
krúžky dymu. Po 15 minútach
príde za ním indián:
- Ešte slovo a dám ti po papuli!
- Ty, predstav si, včera som
spadol z rebríka.
- A nestalo sa ti nič?
- Nie. Predstav si, včera som
spadol z rebríka.
Manžel s manželkou sa poriadne pohádali, tak sa teraz
nerozprávajú. Muž večer napíše manželke lístok:
- Zobu ma zajtra ráno o šiestej.
Ráno o siedmej precitne, pozrie na hodiny, vyletí z postele
do kúpe ne, kde nájde lístok od
manželky prilepený na zrkadle:
- Vstávaj, už je šes !
Z internetu spracovala -pt-
Download

Také spolitizované komunálne voľby ešte neboli