Cena 1,80 € • Ročník XXI • www.inprost.sk
20. DECEMBER 2011
Na Zamagurí zmodernizovali štrnásť
km ciest
Cesty, zrekonštruované
v rámci projektu Modernizácia cestného spojenia Osturňa – štátna
hranica – Niedzica
V Semeteši odovzdali do užívania
skládku TKO
Skládka skvalitní
likvidáciu komunálneho odpadu na horných
Kysuciach.
Železničná trať
medzi Zohorom
a Záhorskou Vsou
má už sto rokov
Historický vláčik na
trase Bratislava – Záhorská Ves.
strana 9
strana 11
strana 17
51-52
Pour Féliciter 2012
Účasť občanov
na správe vecí
verejných
strana 4
Cesty k
udržateľnejšej
budúcnosti
strana 10
Na prospech
kultúry
a kultúrnosti
obyvateľov
strana 12
Námestíčko
ako galéria
odkazov
osobností
strana 18
Zastavme sa,
potešme sa,
nazrime do svojej duše...
Vážení čitatelia,
na dvere nám stále hlasnejšie
klopú vianočné sviatky. Obdobie,
na ktoré netrpezlivo čakáme, lebo
ich čaro a výnimočnosť nás napĺňajú pocitmi šťastia, pohody a
harmónie.
Atmosféra posledných dní v
roku je plná spomienok i očakávaní. Naše pocity umocňuje prirodzená ľudská netrpezlivosť, radosť
aj prekvapenia. Nič nie je bežné
ani všedné. Napriek tomu, že Vianoce sú každý rok, ich okúzľujúce
čaro sa nedá ničím nahradiť ani
napodobniť.
Vianočné sviatky v každom z
nás upevňujú základné ľudské
hodnoty. Vtedy si viac ako inoke-
dy uvedomujeme to, čo v rýchlom
behu povinností, starostí a aktivít
strácame. V kolobehu rôznych
udalostí sú príležitosťou spomaliť
sa, zastaviť a pozrieť sa do hĺbky
svojej duše. Tam, kde sú skryté
naše najtajnejšie túžby a želania.
Tam, kde pramení ľudské dobro
a sila pomáhať iným aj vtedy, keď
nevládzeme.
Iba cez tieto sviatky si viac ako
inokedy uvedomíme, že napriek
dospelosti v každom z nás drieme
kúsok malého dieťaťa, ktoré netrpezlivo čaká na nádherne pripravený štedrovečerný stôl, voňavú
kapustnicu, žiarivý stromček a
darčeky, ktoré nás pod ním čakajú. Vianoce nás neposúvajú do
detstva, ale do nádherných momentov, ktoré túžime prežívať a
vychutnávať si v kruhu rodiny a
najbližších. Nemôžu byť pretekmi v kupovaní darčekov. Sviatky
nesmú patriť komercii, ale ľuďom.
Preto si želám, aby sme ich mali
možnosť prežiť v spokojnosti a
harmónii.
Milí priatelia,
chcem vám všetkým poďakovať
za pomoc a podporu pri budovaní
našej samosprávy. Rok 2011 bol
neľahký. Dovoľte mi preto zaželať vám všetkým príjemné prežitie najkrajších sviatkov v roku
a úspešný Nový rok 2012, ktorý
nech je pre každého z nás obdobím pevného zdravia, rodinnej
pohody, splnených výziev, dosiahnutých cieľov a pracovných
úspechov.
Jozef DVONČ,
predseda ZMOS
Obsah ročníka
2011
strana 19
Za rómsku
problematiku
si môžeme
sami
Blížiace sa predčasné
parlamentné vo by sú spúš ačom nápadov, ako sa
dá všetko rieši . Presnejšie
povedané, ako sa dá rieši
to, čo sa nepodarí počas
volebného obdobia.
Strany prichádzajú s témami, kandidáti sa občas
pasujú do roly občianskych
aktivistov. Príležitos mediálne zauja je na nezaplatenie. A preto bokom
neostáva ani rómska problematika. Tá je garantom
slušného mediálneho priestoru a účelnej polarizácie
verejnej mienky. Skúsme
sa na to pozera optikou
dlhšou ako je predvolebné
obdobie.
strana 6
2
20. december 2011 • Obecné noviny
AKTUALITY
Mikuláš rozdával
radosť i darčeky
Dvojčatá, trojčatá, či iné
„-čatá“... Ko kokrát viac detí,
to kokrát viac starostí i radostí.
Mamičky dvojičiek či trojičiek
by vedeli rozpráva o tom, že
to nie je prechádzka ružovou
záhradou.
V mestskej časti Košice-Juh
už štrnás rokov umož ujeme
rodičom dvojičiek, trojičiek
i štvorčiat stretáva sa na
spoločenských podujatiach. Ak
sa k tomu pridá Mikuláš, ktorý
rozdáva rados a predovšetkým darčeky, je stretnutie ešte
príjemnejšie. Na tohtoročné
podujatie prišli súrodenci
riadne pripravení a prekvapili
Mikuláša, čerta aj všetkých
prítomných svojimi básničkami
a pesničkami. No a bradatý
Mikuláš za asistencie čerta mal
pre nich zaujímavé hry, za ktoré
každý dostal sladkú odmenu.
Súčas ou netradičného podujatia je aj krájanie obrovskej
torty, pre rodičov možnos posedie si, vymeni si skúsenosti,
navzájom si poradi . V mestskej časti Košice-Juh rozdával
Mikuláš rados a darčeky na
viacerých podujatiach – nezabudli sme na sociálne odkázané deti, ktoré okrem sladkosti
dostali aj rôzne hračky zo zbierky, zorganizovanej sociálnym
oddelením úradu.
No a športovania chtivé deti
privítal Mikuláš na ade v Športovo-zábavnom areáli na Alejovej ulici. Tu sa nielen korču ovalo, ale deti rôznych vekových
kategórií sa mohli zapoji aj do
zaujímavých sú aží.
Text a snímka: OKMaŠ
Slovensko potrebuje
ambiciózny program
odpadového hospodárstva
ZdruŽeNie mieST a Obcí SlOVeNSKa Sa SVOjimi
pripOmieNKami a NáVrhmi pOdieľalO Na TVOrbe prOgramu
OdpadOVéhO hOSpOdárSTVa Na rOKy 2011 – 2015.
„Ide o strategický dokument,
ktorý nadväzuje na pôvodný materiál z predošlých rokov. Vychádza z
analýzy súčasného stavu a potrieb
odpadového hospodárstva, kde
sme sa aktívne zapájali prostredníctvom svojich vlastných skúseností,“ uvádza predseda ZMOS
Jozef Dvonč. Podľa jeho slov tento
strategický dokument musí mať
jasné parametre, ktoré budú chrániť prírodu, ekonomické možnosti miest a obcí a stanovia princíp
optimálneho nastavenia odpadového hospodárstva. „Netreba
zabúdať, že má aj medzinárodný
rozmer, nakoľko je záväzkom Slovenskej republiky vyplývajúcim z
nášho členstva v Európskej únii,“
pripomína Jozef Dvonč a ďalej dodáva: „Naše požiadavky vo vzťahu
k Programu odpadového hospodárstva sledovali hlavne problematiku vodovodov a kanalizácií
a odpadového hospodárstva, teda
tie aspekty environmentálnej politiky, kde majú mnohé samosprávy
ešte veľa povinností.“
Združenie miest a obcí Slovenska v rámci pripomienkového konania žiadalo ponechať v Recyklačnom fonde tie sektory (batérie,
pneumatiky, elektrozariadenia a
pod.), pri ktorých sa v Programe
uvažuje s prehodnotením ich existencie v Recyklačnom fonde, pokiaľ nebude doriešená otázka fungovania, transformácie či zrušenia
Recyklačného fondu.
Michal KALIŇÁK,
hovorca ZMOS
Výzva - program Náš vidiek
Na základe rozhodnutia predsedníčky vlády SR Ivety Radičovej vyhlasuje Úrad
vlády SR výzvu na podávanie žiadostí o poskytnutie inančnej podpory z rezervy
predsedníčky vlády v rámci programu „Náš vidiek“.
Na program je vyčlenených
1,2 mil. €. Na rozdiel od iných
programov nie je požiadavkou
spoluinancovanie projektu, napriek tomu spoluúčasť obce na
realizácii projektu je jedným z
kritérií hodnotenia.
Cieľom programu je podpora
obnovy vidieka investíciami, ktoré
považuje žiadateľ za svoju prioritu
a ktoré smerujú k vzniku pracovných príležitostí. Projekty majú
prispieť k mobilizácii ľudského,
výrobného a prírodného potenciálu vidieckeho prostredia. Pri
hodnotení sa bude zohľadňovať
aj zachovanie kvality, charakteru
a identity miesta podpory. Za
proces prípravy, uzavretie zmlúv,
inančnú administráciu a kontrolu zodpovedá Úrad vlády SR, ktorý s úspešným žiadateľom uzavrie
zmluvu.
Uzávierka žiadostí je 04.01.2012,
uzatvorenie zmlúv prebehne v
mesiaci február 2012 a vyúčtovanie budú musieť úspešní žiadate-
lia predložiť do 31. 12. 2012.
Kontakty:
Úrad vlády SR,
kancelária vedúceho Úradu vlády,
Námestie Slobody 1,
813 70 Bratislava,
www.vlada.gov.sk,
e-mail : [email protected],
je možné používať aj na otázky.
bariéry v nás
Je chvályhodné, keď na vianočných trhoch popri bohatej ponuke darčekov, jedla a pitia môžeme
čoraz častejšie vidieť aj produkty,
ktoré obohatia estetické cítenie
človeka či pripomenú nám život
aj z jeho obrátenej strany.
Tak to je na trhoch v bratislavskej Inchebe – možno si kúpiť
knihy za výhodné ceny, vybrať
si z množstva obrazov, malieb,
ale aj pozrieť si výstavu Bariéry
2011 s výberom čiernobielych
i farebných snímok zo 4. ročníka
fotograickej súťaže Bariéry očami
ľudí so zdravotným postihnutím.
V tomto roku sa do nej prihlásilo
309 autorov, ktorí svojím fotograickým videním z rôznych uhlov
pohľadu približujú radosti, starosti, žiaľ i smútok našich ťažko
zdravotne postihnutých spoluobčanov.
Projekt s výstižným pomeno-
vaním Bariéry 2011 uskutočnila Národná rada občanov so
zdravotným postihnutím v SR
s inančnou podporou Ministerstva kultúry SR a ďalšími šiestimi
partnermi. Aj toto je jedna z foriem, akou možno väčšmi dostať
do povedomia verejnosti tému života ľudí s telesným, mentálnym,
zrakovým, sluchovým postihnutím, psychickými či chronickými
ochoreniami.
Na vernisáži výstavy slávnostne
vyhlásili výsledky a ocenili najlepšie snímky. Najviac hlasov získala
fotograia Moniky Šulovskej z Vrbového s názvom Mám krásny
sen. Zachytila na nej rozosmiatu,
optimizmus vyžarujúcu tvár svojej nevidiacej spolužiačky Timey
z Katedry špeciálnej pedagogiky
UK.
Výstava v Bratislave je otvorená
do 21. decembra, potom sa presu-
nie do Košíc a Topoľčian. A veruže
by ju mali vidieť aj poslanci našich
zastupiteľských zborov – určite
by im niektoré snímky vstúpili
do svedomia a podnietili ich konať vo svojich mestách a obciach
viac v prospech nemalej komunity zdravotne postihnutých. Stačí
sa len pozornejšie pozrieť vôkol
seba a zistíme, ako veľa nebezpečných, priam zákerných prekážok
číha na týchto ľudí. V interiéroch
budov, na cestách i chodníkoch.
Pritom neraz chýba niektorým
predstaviteľom miest a obcí ten
kúštik pocitu spolupatričnosti
k postihnutému človeku i dobrej
vôle na vykonanie nápravy. Snažme sa preto aj v samosprávach odstraňovať nielen materiálne, ale aj
duševné bariéry vo vzťahu k zdravotne ťažko postihnutým ľuďom.
Milan BUŠO
Samospráva môže veľa urobiť pre skvalitňovanie života k zdravotne ťažko
postihnutých ľudí. Takúto prekážku nevidiaca osoba na chodníku zaregistruje neskoro a príde k vážnemu úrazu.
Obecné noviny • 20. december 2011
INZERCIA 3
20. december 2011 • Obecné noviny
4 AKTUALITY
Účasť občanov na správe vecí
verejných
Právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí patrí medzi základné práva a slobody, na ktorých ochrane
sa podieľa aj verejný ochranca práv. Je však obsahom tohto práva aj právo občanov vystúpiť na rokovaní
obecného zastupiteľstva a vyjadriť sa k prejednávaným veciam?
S
touto otázkou sa verejný
ochranca práv stretáva v
podnetoch občanov pomerne často. Občania vo
svojich podnetoch namietajú, že na zasadnutiach obecného
zastupiteľstva im nebolo umožnené vystúpiť v diskusii, vyjadriť sa k
prejednávaným otázkam, prípadne
im nebolo umožnené interpelovať
poslancov. Taktiež namietajú, že o
možnosti prednesenia príspevku
do diskusie rozhodujú poslancii hlasovaním, ktorí často odhlasujú, že
im slovo neudelia. Takáto situácia
je podľa nich porušením ich ústavného práva zúčastňovať sa na správe
verejných vecí.
Podľa článku 30 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky občania majú
právo zúčastňovať sa na správe
verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov.
Pod termín „verejné veci“ je možné
zahrnúť veci verejného významu,
na správe ktorých sa môžu občania Ústavou Slovenskej republiky
určenými spôsobmi podieľať. Veci
verejného záujmu sú aj predmetom
výkonu územnej samosprávy podľa
čl. 67 Ústavy Slovenskej republiky
a obyvatelia obcí sa na ich správe
podieľajú buď na zhromaždeniach
obyvateľov obcí, miestnym referendom alebo prostredníctvom orgá-
nov obcí. Realizáciu ústavného práva občanov zúčastňovať sa na správe
verejných vecí umožňuje taká organizácia a právne usporiadanie
územnej samosprávy, ktorá vytvára
predpoklady pre všetkých obyvateľov obce zúčastňovať sa na jej správe a bezprostredne rozhodovať o
verejných záležitostiach obecného
významu na základe priameho a
konkrétneho prejavu vôle všetkých
obyvateľov alebo určitej skupiny
obyvateľov obce. Formu realizácie
ústavného práva účasti obyvateľov
obce na veciach verejných upravuje
zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom
zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obecnom
zriadení“), podľa ktorého sa obyvateľ obce zúčastňuje na samospráve
obce, pričom má právo najmä:
- voliť orgány samosprávy obce a
byť zvolený do orgánu samosprávy obce,
- hlasovať o dôležitých otázkach
života a rozvoja obce (miestne
referendum),
- zúčastňovať sa na verejných zhromaždeniach obyvateľov obce a
vyjadrovať na nich svoj názor a
zúčastňovať sa na zasadnutiach
obecného zastupiteľstva,
- obracať sa so svojimi podnetmi a
sťažnosťami na orgány obce,
- používať obvyklým spôsobom
obecné zariadenia a ostatný majetok obce slúžiaci pre verejné
účely,
- požadovať súčinnosť pri ochrane
svojej osoby a rodiny a svojho
majetku nachádzajúceho sa v
obci,
- požadovať pomoc v čase náhlej
núdze.
Rokovania obecného zastupiteľstva sú zásadne verejné a návrh
programu zasadnutia obecného zastupiteľstva sa zverejňuje na úradnej
tabuli v obci aspoň tri dni pred zasadnutím obecného zastupiteľstva.
Prípady, kedy môžu byť rokovania
neverejné, upravuje zákon.
Podrobné pravidlá o rokovaní
obecného zastupiteľstva upravuje
rokovací poriadok obecného zastupiteľstva, zákon upravuje len všeobecné princípy, ktoré musia byť
dodržané.
Podľa zákona o obecnom zriadení obecné zastupiteľstvo schvaľuje
návrh programu zasadnutia a jeho
zmenu na začiatku zasadnutia. Ak
starosta odmietne dať hlasovať o
návrhu programu zasadnutia obecného zastupiteľstva alebo o jeho
zmene, stráca právo viesť zasadnutie obecného zastupiteľstva, ktoré
ďalej vedie zástupca starostu. Ak
zástupca starostu nie je prítomný
alebo odmietne viesť zasadnutie
Z KaNcelárie
OmbudSmaNa
obecného zastupiteľstva, vedie ho
iný poslanec poverený obecným zastupiteľstvom.
Ak na zasadnutí obecného zastupiteľstva požiada v súvislosti s
prerokúvaným bodom programu
o slovo poslanec, slovo sa mu udelí.
Ak starosta neudelí slovo poslancovi, stráca právo viesť zasadnutie
obecného zastupiteľstva, ktoré ďalej
vedie zástupca starostu. Ak zástupca starostu nie je prítomný alebo
odmietne viesť zasadnutie obecného zastupiteľstva, vedie ho iný poslanec poverený obecným zastupiteľstvom.
Taktiež podľa zákona o obecnom
zriadení ak na rokovaní požiada o
slovo poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, poslanec Európskeho parlamentu, zástupca vlády
alebo iného štátneho orgánu, slovo
sa mu udelí. Môže sa udeliť aj ktorémukoľvek obyvateľovi obce. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že na
udelenie slova nie je podľa zákona
právny nárok.
Napriek tomu si dovolím vyjadriť
názor, že právo občanov vystúpiť na
rokovaní obecného zastupiteľstva
a k prerokovávaným veciam sa vy-
jadriť, by nemalo byť ponechané na
svojvôli, prípadne na subjektívnych
dôvodoch poslancov obecného zastupiteľstva. Ide o legitímnu požiadavku aj vzhľadom na to, že podľa
článku 2 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky štátna moc pochádza od
občanov. Ani argumentácia typu,
že automatické právo na vystúpenie
občanov by mohlo spôsobiť „zavalenie“ zasadnutí obecného zastupiteľstva nepodstatnými príspevkami
a byť tak prekážkou konštruktívneho riešenia obecných záležitostí, neobstojí. Práve ponechanie priestoru
na vyjadrenie názorov občanov ku
konkrétnym problémom môže priniesť iný, prospešný pohľad na veci,
ktoré sa občanov bytostne dotýkajú
a dokonca môže byť prostriedkom
na zamedzenie izolovanosti rozhodovania obecného zastupiteľstva pri
spravovaní obecných záležitostí.
Z tohto pohľadu je zákon o obecnom zriadení veľmi dôležitým právnym predpisom, prostredníctvom
zmeny ktorého by mohlo byť v budúcnosti upravené aj právo občana
vyjadriť sa na zasadnutí obecného
zastupiteľstva k prejednávaným veciam.
JUDr. Janka M. LAŠŠÁKOVÁ,
právnička Kancelárie verejného
ochrancu práv
Komuniké
Z 81. SchôdZe Vlády Sr, 12. december 2011
Vláda prerokovala:
- informáciu Národnej banky
Slovenska k situácii v eurozóne a
nevyhnutné opatrenia na stabilizáciu situácie.
Vzatá na vedomie.
Predložil: guvernér Národnej
banky Slovenska.
- návrh nariadenia vlády SR o
používaní profesijných titulov
a ich skratiek viažucich sa na
odbornú spôsobilosť na výkon
zdravotníckeho povolania - nové
znenie.
Schválený.
Predložil: minister zdravotníctva.
- aktualizácia Národného programu podpory zdravia v Slovenskej republike.
Schválená.
Predložil: minister zdravotníctva.
- návrh stratégie zvýšenia bezpečnosti cestnej premávky v Slovenskej republike v rokoch 2011
až 2020 (Národný plán SR pre
BECEP 2011 – 2020).
Schválený.
Predložil: 1. podpredseda vlády
a minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja.
- informáciu o investičných
plánoch vybraných podnikov s
vplyvom štátu v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva SR na
roky 2012 až 2014.
Vzatá na vedomie.
Predložil: minister hospodárstva.
- investičné plány spoločnosti TIPOS, národná lotériová
spoločnosť, a. s., na roky 2012 2014.
Vzaté na vedomie.
Predložil: podpredseda vlády a
minister inancií.
- zameranie kontrolnej činnosti
Úradu vlády SR na rok 2012.
Schválené.
Predložil: vedúci Úradu vlády
SR.
- štandardy komunitných centier
zameraných na prácu s marginalizovanými komunitami pre potreby výziev Regionálneho operačného programu na výstavbu
a rekonštrukciu komunitných
centier spoluinancovaných z
Európskeho fondu regionálneho
rozvoja.
Schválené.
Predložila: predsedníčka vlády.
- návrh nariadenia vlády SR, ktorým sa mení nariadenie vlády
SR č. 384/2006 Z. z. o výške pracovnej odmeny a podmienkach
jej poskytovania obvineným a
odsúdeným v znení neskorších
predpisov.
Schválený.
Predložila: ministerka spravodlivosti.
- návrh stratégie prevencie kriminality a inej protispoločenskej
činnosti v Slovenskej republike
na roky 2012 - 2015.
Schválený.
Predložil: minister vnútra a
predseda Rady vlády pre prevenciu kriminality.
- návrh na určenie zodpovednosti ministerstiev a ostatných
ústredných orgánov štátnej
správy za aplikáciu a prijatie
opatrení na vnútroštátnej úrovni k nariadeniam Európskej únie
a rozhodnutiam Európskej únie.
Schválený.
Predložil: vedúci Úradu vlády
SR.
- koncepciu ochrany pamiatko-
vého fondu.
Schválená.
Predložil: minister kultúry.
- návrh správy o plnení záväzkov
vyplývajúcich z Memoranda o
úprave pomerov v zdravotníctve.
Schválený.
Predložil: minister zdravotníctva.
- návrh na úhradu výdavkov súvisiacich so záchrannými prácami na územiach obvodných úradov Košice, Poprad, Trebišov,
Dunajská Streda, Nové Zámky,
Čadca, Bardejov, Levice, Galanta a Košice-okolie.
Schválený.
Predložil: minister vnútra.
Podľa materiálov
Úradu vlády SR sprac. (žo)
Obecné noviny • 20. december 2011
AKTUALITY 5
Keby všetky eurofondy boli dobré,
určite by nám bolo dobre
V utorok 6. decembra si pozvalo novinárov, na tlačovú besedu do znovupo stavenej historickej reštaurácie
Au Café na petržalskej strane Dunaja prakticky neznáme občianske združenie so zaujímavým menom
Dobré eurofondy. Aj Obecné noviny, podobne ako ďalších sedem či osem iných médií, tam išli skôr zo
zvedavosti než s nejakým veľkým očakávaním, hoci téma eurofondov nie je ani malá, ani nedôležitá.
A urobili dobre, lebo sa zoznámili s predstaviteľmi občianskeho združenia, na Slovensku zrejme
jedinečného svojimi zámermi a cieľmi.
Obecné noviny navyše potešilo,
že hneď vedľa predsedu OZ Dobré eurofondy Juraja Antala sedeli
aj Milan Muška, výkonný podpredseda ZMOS, pre ktorého sú
eurofondy takpovediac srdečnou
záležitosťou a Obecným novinám
známy Miroslav Lopata, riaditeľ eurokonzultačnej spoločnosti
Premier Consulting, ktorej doteraz úspešne schválili vyše 700
projektov, medzi nim stovky projektov miest a obcí.
V úvode tlačovky J. Antal uviedol, že ich občianske združenie
vzniklo v júni tohto roku ako
reakcia na časté a opakujúce sa
problémy, ktoré vznikajú v súvislosti s projektmi inancovanými
z fondov EÚ a má už 70 členov.
Ďalším dôvodom bola potreba
byť akousi serióznou anonymnou
schránkou na názory, podnety či
kritické výhrady takých žiadateľov, ktorí z pochopiteľných dôvodov nemajú odvahu sami upozorňovať na vzniknuté problémy. Za
rovnako dôležitú však považujú aj
úlohu prichádzať s novými návrhmi na zlepšenie súčasného stavu a
vyvíjať snahu o partnerský dialóg
s príslušnými orgánmi a úradmi
verejnej správy. Inak povedané,
chcú poukazovať na problémy,
ktoré sprevádzajú rozdeľovanie
eurofondov, upozorňovať na pretrvávajúce nedostatky a ak o to
bude záujem aj pomôcť ministerstvám a ďalším orgánom štátnej
správy pri nastavovaní pravidiel.
M. Muška pripomenul známu
skúsenosť, že aj o eurofondoch,
tak ako napr. o politike či športe,
si mnoho ľudí myslí, že im rozumie, ale všetko je trochu inak.
Navyše sme v zložitom krízovom
období, preto by aj eurofondy a
pravidlá ich prideľovania a využívania mali pružne reagovať,
napr. na Slovensku by sme mali
pružnejšie realokovať prostriedky nielen v rámci tých istých operačných programov, ale aj medzi
jednotlivými operačnými programami, aby sa využívali na riešenie
najdôležitejších potrieb a problémov. Takto to aspoň pociťuje samospráva miest a obcí. Mestá a
obce využívajúce eurofondy nie
sú spokojné ani s ich projektovo-technickým zabezpečením,
napr. meškanie platieb pre prijí-
mateľov zo strany poskytovateľov
nútia brať si prekleňovacie úvery.
„Nectí sa princíp rovnakých povinností medzi poskytovateľmi
a prijímateľmi,“ zdôraznil M.
Muška. Mestá a obce majú možnosť žiadať a čerpať prostriedky
až zo 40 percent všetkých eurofondov, ale dochádza k rôznym
zádrhom. Podľa údajov ZMOS
je v súčasnosti 120 obcí na Slovensku vlastne potrestaných za
úspech, za to že im schválili projekt, žiaľ, v príslušnom regionálnom operačnom programe niet
dosť prostriedkov na to, aby boli
aj inančne zabezpečené. „Samozrejme, že tých 120 obcí pre to
neskrachuje, lebo obec skrachovať nemôže, ale ak sa nič nezmení, potom od januára 2012 budú
mať tieto obce veľké problémy.
A príde k veľkým škodám, ktoré
nakoniec bude obciam uhrádzať
štát, teda v konečnom dôsledku
daňoví poplatníci,“ konštatoval M. Muška. Združeniu miest
a obcí na Slovensku prekáža aj
nedodržiavanie zmluvných termínov, ako keby pre poskytovateľov prostriedkov neexistovali
záväzné termíny. Nevyužívame
rad možností, ktoré by zjednodušili aj inančné procesy. M. Muška
upozornil napr. na možnosť využitia paušálnych výdavkov, aby
boli prijímatelia európskej pomoci odbremenení tam, kde je veľa
papierovania a dokladovania, aj
keď ide o dobre odhadnuteľné
nevyhnutné výdavky. ZMOS má
napr. skúsenosti so vzdelávacími
projektmi, kde treba podrobne
dokumentovať množstvo cestovných príkazov, čo by sa dalo nahradiť práve paušálnymi výdavkami. Na záver svojho úvodného
vystúpenia M. Muška upozornil
aj na existenciu politického rizika
dobrého využívania eurofondov
– odchádzajúca vláda, ktorá tu
bude minimálne do parlamentných volieb v marci 2012, musí
stále zodpovedne riadiť a dohliadať na celú sféru využívania eurofondov a zároveň nerezignovať
ani na potrebné prípravné kroky
na zabezpečenie harmonogramu
úloh, ktoré vytýčila Európska
únia v súvislosti s prípravou ďalšieho Programového obdobia na
roky 2014 – 2020.
Aj banky môžu byť
brzdou
Na tlačovej besede sa ako hosť
zúčastnil aj podnikateľ Arpád
Németh z Ipeľského Sokolca, ktorý je vlastníkom irmy NATUR
PRODUCTS – Németh, s. r. o. Ide
o irmu na výkup a spracovanie
včelieho medu. Túto irmu založil
niektorý nebol schválený, žiadateľ
im nemusel nič za jeho prípravu
zaplatiť – pozn. red.) Súčasná situácia je podľa neho, žiaľ, taká, že
ak aj niečo nefunguje tak, ako by
malo, ľudia sa boja sťažovať dokonca aj v takom prípade, že majú
oprávnené pochybnosti o postupe
štátnych orgánov, lebo sa jednodu-
Z TlačOVej beSedy ObčiaNSKehO
ZdruŽeNia dObré eurOfONdy
– www.dObreeurOfONdy.SK
preto, že široko ďaleko takú nepoznal a podľa štatistík je Slovensko
na posledných miestach v spotrebe
medu na obyvateľa. Upozornil aj
na zaužívaný spôsob konzumácie
medu medzi ľuďmi, väčšina to považuje za dôležité iba počas choroby. Konzumácia medu má podľa
neho zdravotný význam iba vtedy,
keď je pravidelná. Aj preto sa jeho
irma sústreďuje na výrobu porciovaného medu pre verejné stravovacie zriadenia, prípadne na pridávanie medu do lekvárov a iných
produktov. Pri zakladaní irmy
tiež využil eurofondy, konkrétne
Program rozvoja vidieka – pridávanie hodnoty. S poskytovateľmi z
MH SR vraj nemal problémy, narazil však na problém, keď si chcel
zobrať úver. Banky mu boli ochotné poskytnúť úver len vo výške 50
% nákladov na celý projekt, teda
iba toľko, koľko mal mať po dokončení projektu refundované z
eurofondov. Na polovicu nákladov,
ktoré mal investovať zo svojho, mu
úver dať nechceli. Nakoniec našiel
banku, ktorá mu dala úver na 70 %
celkových nákladov na projekt, a
tak sa mu to podarilo dokončiť.
Iný meter pre
poskytovateľov ako pre
žiadateľov?
Miroslav Lopata, riaditeľ Premier Consulting na úvod uviedol,
že eurofondy „sú prekliate už tým,
že ide o peniaze a každého, kto sa
dostane do ich kolotoča a priori podozrievajú. Preto oni vznik
združenia Dobré eurofondy privítali, stali sa jeho členom a poskytli
združeniu aj svoje skúsenosti, veď
pripravili už vyše 700 úspešných
projektov. (Ba v prvých rokoch
garantovali kvalitu nimi pripravených projektov tým, že ak náhodou
cho boja odvety. Možno aj takej,
že by nakoniec nedostali peniaze.
Prosto riadiaci orgán môže meškať
prakticky bez obmedzenia, ale ak
žiadateľ o eurofondy mešká čo i
len jeden deň, môže prísť takmer
o všetko, zdôraznil M. Lopata. Do
OZ Dobré eurofondy sa podľa jeho
slov môže zapojiť prakticky každý
subjekt, ktorý už podal projekt alebo sa zapojil do tvorby europrojektu. A samotné OZ vzniklo najmä
preto, aby „dodalo ľuďom odvahu
ozvať sa, keď cítia, že veci v ich prípade nejdú tak, ako by mali“.
„Bútľavá vŕba“
Tu M. Lopatu doplnil predseda OZ Dobré eurofondy J. Antal
informáciou, že na ich webovej stránke dobreeurofondy.sk si
možno otvoriť aj tzv. bútľavú vŕbu
a tam anonymne napísať svoju
sťažnosť či vyžalovať sa na nejakú
krivdu. Už ju postupne objavujú aj
používatelia internetu.
Občianske združenie Dobré eurofondy vyvinulo v prvých mesiacoch
enormné úsilie, upozornil M. Lopata, ale výsledok sa zatiaľ blíži k nule
aj preto, že príslušné ministerstvá na
podnety reagujú veľmi vágne, zároveň vám odpovedia i neodpovedia.
Teda, vysvetlil M. Lopata, dostanete od nich listovú odpoveď, ale vyhýbavú, napr. že „všetko, čo chcete
vedieť, je na ich webovej stránke“.
Potom M. Lopate uviedol skúsenosť
z konferencie pod názvom „V polčase čerpania fondov“, ktorá bola v
hoteli Kempinski. Za štátnu správu
tam podľa neho neprišiel nikto zodpovedný. „Ja som hovoril o meškaní, o nedodržiavaní podmienok
zmlúv, ale oni mi odpovedali ako z
rovnakého papiera, všetci mi dávali
za pravdu, ale už nič viac. Po konferencii som mal pocit, že ani jedna
strana nechápala, čo hovorí druhá
strana“, dodal M. Lopata.
Kontrola má pomáhať,
nie robiť z nás hlupákov
Výkonný podpredseda ZMOS
M. Muška hovoril aj o skúsenostiach tohto združenia, ktoré realizovalo už 10 projektov z eurofondov. Medzi ich poskytovateľmi boli
rozdiely, povedal. S vtedajším Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja SR to bolo v poriadku.
Ale s Ministerstvom školstva SR
mali horšie skúsenosti, najmä s
meškaním platieb. Žiaľ, na MŠ SR
sa im štyrikrát vymenil konzultant
a to nie je dobré. Poľnohospodárska agentúra SAPARD sa, naopak,
dopracovala až k dokonalosti, povedal M. Muška. Uviedol aj skúsenosti z kontroly čerpania fondov
prijímateľmi. Najlepšie kontroly sú
tie, ktoré vám nedokazujú akí ste
hlúpi, ale vám pomáhajú odstraňovať nedostatky. Také sú kontroly zo strany Nórskeho inančného
mechanizmu. Prosto, ak sú dobre
nastavené technické rámce a pravidlá, ak dobre funguje hodnotiaci proces, ak sa vylúčia stranícke
vplyvy, implementácia európskej
pomoci je úspešná. Dobre fungovať musí aj centrálny koordinačný
orgán a monitorovacie výbory, v
nich je však vždy o jedného zástupcu štátnej správy viac ako všetkých
ostatných členov, dodal M. Muška.
Preto podčiarkol potrebu nezávislého hodnotenia procesov prideľovania a využívania eurofondov,
k čomu by azda pomohlo aj ustanovenie akéhosi ombudsmana pre
eurofondy. A na záver tak trochu
smutne poznamenal, že „ZMOS
už toto všetko hovorilo všetkým
najvyšším orgánom a politikom,
komu ďalšiemu to ešte treba povedať, ak nie verejnosti.
Všetko zverejňovať
na internete
Tlačovku uzavrel návrh M. Lopatu. Transparentnosti v čerpaní
eurofondov by podľa jeho názoru
prospelo, keby boli zverejňované
nielen schválené projekty, ale všetky projekty so žiadosťou o eurofondy. „Daňový poplatník má právo
vedieť, kto a na čo si pýta verejné
peniaze“, myslí si M. Lopata.
Bohumil OLACH
6
20. december 2011 • Obecné noviny
SOCIÁLNA POLITIKA
Verejné
zdravotníctvo
pomáha
aj Rómom
Súčas ou programu prevencie ochorení srdca a
ciev zo zdrojov Ministerstva
zdravotníctva SR v roku
2011 je aj výcvik lekárov a
stredného zdravotníckeho
personálu, pracujúceho
s občanmi, ktorí nie sú
schopní bez pomoci spoločnosti zabezpeči si základné sociálne podmienky, sú
úplne sociálne vylúčení v
dôsledku straty bydliska,
dlhodobej nezamestnanosti, či príslušnosti k určitej
etnickej skupine.
Na workshopoch v rámci
tohto špeciálneho vzdelávacieho programu, ktoré
sa konali v týchto d och,
odovzdávali odborníci zdravotníckym pracovníkom
informácie a skúsenosti z
práce s marginalizovanou
skupinou Rómov. Projekt,
ktorý vznikol z dôvodu potreby vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, pracujúcich s týmito skupinami
obyvate stva, nadväzuje na
Program podpory zdravia
znevýhodnenej rómskej
komunity, ktorý realizujú
jednotlivé RÚVZ na Slovensku. Hlavný riešite om je
Regionálny úrad verejného zdravotníctva (RÚVZ)
Banská Bystrica, spoluriešite skými pracoviskami sú
RÚVZ v okresoch Trebišov,
Rimavská Sobota, Stará
ubov a, Bardejov, Košice,
Humenné, Prešov, Rož ava, Spišská Nová Ves, Michalovce, Poprad a Vranov
nad Top ou.
Z výsledkov monitoringu,
uskutočneného v rokoch
2007 a 2008, do ktorého
sa zapojilo 2 014 Rómov
vyplynulo, že rómska komunita sa vyznačuje nízkou
vzdelanostnou úrov ou,
nízkou zdravotnou a informačnou gramotnos ou a
nízkym zdravotným uvedomením. To spolu s nízkym
hygienickým štandardom
má nepriaznivý vplyv na
zdravotný stav tejto komunity. Jej hlavné zdravotné
problémy sú vysoký krvný
tlak, kardiovaskulárne
ochorenia, problémy s chrbticou, ochorenia tráviacej
sústavy a niektoré infekčné
ochorenia.
Mária TOLNAYOVÁ,
hovorky a RÚVZ B. Bystrica
Za rómsku problematiku
si môžeme sami
Deformácia
spoločenských vzťahov
Rómska, takmer 8-percentná
menšina, sa objektívne spája s
negramotnosťou, nezamestnanosťou, zlým zdravotným stavom, krátkym priemerným vekom a napokon aj so sociálnym
vylúčením.
Sú fajn hudobníci, aj remeslá im idú. Ale keby... Keby sa
správali ináč, keby rešpektovali
povinnosti aspoň tak ako práva,
keby si uvedomovali, že sociálne
dávky nemôžu byť zmyslom existencie a nie sú ľudskou hodnotou, keby rodičia pracovali a deti
študovali. Keby je však iba podmienkou na niečo. Pozrime sa na
to, čo dala majoritná spoločnosť
tejto menšine za ostatné dve desaťročia. Máme za sebou dekádu
kľúčových spoločenských, sociálnych a ekonomických zmien, pri
ktorých dochádzalo k strate sociálnych istôt, hodnotovým deformáciám a morálnemu úpadku.
Majorita mala čo robiť sama so
sebou, aby to ňou nezamávalo
viac, ako je schopná uniesť.
Ako a čím sa proti otrasom
mali poistiť ľudia, ktorí pred
rokom 1989 pracovali hlavne
rukami a v drvivej väčšine vykonávali podradné práce? V ich
prípade strata zamestnania spôsobila stratu pozitívnych príkladov v rodinách. Nejsť do práce
sa postupne stalo štandardné.
Neštudovať - to je samozrejmé a
hľadať si alternatívne zdroje príjmov - to je spoločné. S ľahkosťou
vlastnou istej reklame môžeme
takto interpretovať vážne sociálne trhliny, ktoré iba prehĺbili
problémy tejto menšiny a ešte
viac deformovali vzťahy medzi
ňou a majoritou. Aj preto by bolo
zaujímavé urobiť audit všetkých
aktivít, pilotných projektov a
veľkolepých zámerov, ktoré Slovenská republika uskutočňovala
od roku 1990 pre Rómov. Aspoň
by sme zistili koľko chýb treba
urobiť, aby sme zistili, že pohár
sa naplnil.
V parlamente nesedeli
Ak stále platia všeobecné frázy
o tom, že Rómovia si za všetko
môžu sami a najlepšie im ide zneužívanie systému, treba pripomenúť, že po roku 1990 v Slovenskej
národnej rade, vo Federálnom
zhromaždení a napokon aj v Národnej rade Slovenskej republiky neprijímali zákony Rómovia.
Koptová, Adam a Danihel predsa
nenastavili systém, ktorý sa doposiaľ nepodarilo opraviť.
To majorita prijímala zákony,
aké ich vychovali k tomu, čo nám
dnes vracajú aj s úrokmi. Práve
majorita sa radšej prikláňala k sociálnej korupcii, keď sa pre rodinu
stalo výhodou veľa detí, nedávať
ich do školy a zimu prečkať vo
väzení. Rómovia nás predsa neprosili, aby bol sociálny, školský a
právny systém nastavený tak, ako
im to najviac vyhovuje. Nepripomienkovali zákony ani nariadenia. Žili a žijú podľa toho, čo im
táto spoločnosť dáva. Fungujú v
priestore, kde je majorita architektom.
Radšej dôslednosť
Pred každými voľbami sme
svedkami horlivej angažovanosti,
ktorej výsledkom sú návrhy na
nové a nové zákony. Na rozširovanie ustanovení, sprísňovanie
podmienok, kontrolu nárokov a
nové tresty.
Nemyslím si, že náš právny poriadok je chudobný na zákony,
prípadne, že sú také nedokonalé, že právny expert z osady sa v
nich dokáže elegantne vykrúcať.
Skôr opak je pravdou. Chýba nám
dôslednosť pri ich dodržiavaní.
Majorita sa správa veľmi lajdácky. Ako je možné, že najskôr na
učiteľa zaútočí žiak a potom ešte
jeho rodič? Je vôbec v normálnej spoločnosti možné, aby malo
dieťa dva pozitívne vzory: otec je
feťák a matka má 16 rokov? Kde
sa stala chyba, ak rodičom neprekáža, že poberajú prídavky na dieťa, ktoré sa škole vyhýba na hony?
Pokiaľ viem, u nás neplatí imunita
na záškoláctvo a zákon o rodine
dáva rodičom tvrdé podmienky
pre výchovu detí. Zákon dokonca
deinuje povinnosť rodičov zabezpečovať „sústavnú a dôslednú
starostlivosť o výchovu, zdravie,
výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa“. Ak to nedokáže,
z objektívnych alebo subjektívnych príčin, dieťaťu treba pomôcť.
Zvyšovanie detských prídavkov a
život v chatrči bez elektriny, tepla
a vody za to nestojí. Pri nezodpovedných rodičoch treba mať na
zreteli dieťa, ktoré je potrestané už
len svojím narodením. Má právo
na slušný život a dôstojné život-
né podmienky, ale pritom je jeho
štartovacia čiara do života v porovnaní s rovesníkmi posunutá na
míle dozadu. Východiskom musí
byť šanca na iný život, vyňatie z
prostredia, v ktorom absentujú
pozitívne vzory a možnosti zmeniť osud sú minimálne. Východiskom sú napríklad internátne školy, nové prostredie, iný kolektív,
hygienické návyky, učenie. Všetko
to, čo iní považujú za štandard nehodný pozornosti.
Test zodpovednosti
Riešenie rómskej problematiky
nepotrebuje pokusy a už vôbec
nie plamenné reči. Nik z toho nemôže politicky proitovať. Iba ak
spoločensky, keď budú prijaté také
zmeny, ktoré si získajú podporu
naprieč politickým spektrom, vtedy sa otočí kormidlo spoločnosti.
Široká politická zhoda a podpora pre nevyhnutné zmeny sú
zárukou kontinuity bez ohľadu
na vládne a opozičné politické
preskupovania. Je pravda, že veľa
odbornosti v kombinácii s populizmom môže ešte viac uškodiť,
ale ak politici ustúpia od súboja
o lídra témy, mimovládne organizácie sa uskromnia v nárokoch
na zásluhy a rómska minorita
prestane byť nástrojom na získavanie akademických titulov, vtedy
sa môžu veci meniť tak, aby spoločnosť fungovala podľa pravidiel, ktoré sú rovnako záväzné pre
každého, kto dostal šancu byť jej
členom.
Michal KALIŇÁK,
politológ
O nocľaháreň vo Veľkom Krtíši je záujem
Sociálne zariadenie pre udí
bez prístrešia vo Ve kom Krtíši
poskytuje svoje služby už takmer
mesiac - od 15. novembra.
Noc aháre sa pre záujemcov
otvára o 20. hodine. Prenocova
tú môžu udia bez domova, ktorí
nie sú pod vplyvom alkoholu ani
iných omamných látok, poplatok za noc ah je 2 eurá. Tí, ktorí
sú v hmotnej núdzi, zaplatia o
polovicu menej, teda 1 euro.
Kapacitu 24 lôžok môžu využíva
muži i ženy. Okrem prenocovania
môžu využíva aj zariadenia na
osobnú hygienu. Priestory noc ahárne musia opusti do 8. hodiny
ráno. Už za prvé dva týždne toto
zariadenie poskytlo viac ako 60
noc ahov.
Erika AVČOKOVÁ,
hovorky a mesta
Obecné noviny • 20. december 2011
SOCIÁLNA POLITIKA 7
V dennom centre si nájde
každý to „svoje“
Svoje výrobky
ponúkali školy
i sociálne
zariadenia
V spoločnosti, ktorá čoraz viac prepadá klamlivej túžbe ostať večne mladým, nie
je jednoduché dívať sa v ústrety pribúdajúcemu veku. Uznávaný je ten, kto pôsobí
mlado, atraktívne a dynamicky.
S
eniori, ktorí sú zaregistrovaní v Dennom centre na ulici Milosrdenstva 4, majú možnosť
byť stále mladí, aktívni
aj atraktívni. Umožňujú im to bohaté voľnočasové aktivity. Môžu
sa zapojiť do športových podujatí
(kolky, šípky, stolný tenis, tenis,
turistické vychádzky), ale aj spoločenských aktivít, ako sú napríklad
návšteva divadelných predstavení,
literárne posedenia, fašiangová
zábava, juniáles, no aj veľkonočná
a vianočná výstavka ručných prác
či Európsky deň susedov. Zapojiť sa však môžu aj do činnosti v
krúžku Pohoda, spevokole Ruža,
či zatancovať si v súbore spoločenských tancov Diamant. Veľkú
skupinu seniorov tvoria takí, ktorí
si prídu do centra posedieť s rovesníkmi, porozprávať sa a pritom
robia ručné práce alebo si zahrajú
karty. Mnohí seniori majú záujem
o vzdelávacie aktivity, predovšetkým o počítačové a jazykové kurzy, či už pre začiatočníkov alebo
pokročilých. Kurzy pre najstarších
Južanov organizujeme už tradične
v spolupráci so Základnou školou na Požiarnickej ulici 3. Kurzy
vedú profesionálne lektorky.
Seniori zo súboru spoločenských tancov Diamant a spevo-
kolu Ruža často rozdávajú radosť
na spoločenských podujatiach v
dennom centre, ale neraz potešili
li sa na kurze sebaobrany, ktorého
cieľom bolo minimalizovať riziká
ohrozenia
protispoločenskými
SeNiOri V meSTSKej čaSTi KOšicejuh Si môŽu Vybrať Z mNOŽSTVa
VZdeláVacích, KulTÚrNych
a špOrTOVých aKTiVíT
aj svojich rovesníkov v Domove
pokojnej staroby na Južnej triede
a na Skladnej ulici v Košiciach.
Naše „diamantky“, ako ich familiárne nazývame, veľmi úspešne
reprezentovali v júli 2011 slovenských seniorov na 14. svetovej
gymnoestráde v Lausanne (Švajčiarsko). Záujemkyne o kartovú
hru kanasta tohto roku rozšírili
svoje rady o ďalšie členky a je už
iba na nich, aby si zorganizovali aj
nejaké súťaže.
Južanskí seniori sú veľmi aktívni aj v športe, radi si zahrajú
tenis, stolný tenis, šípky aj kolky,
organizujú si vychádzky do prírody. Pravidelne sa zapájajú do jarných a jesenných športových hier
a každoročne sa zúčastňujú na
medzinárodnej seniorolympiáde
(tento rok bola v Ostrave).
Seniori nášho denného centra
sa zapojili aj do projektu „Bezpečnosť pre dve generácie“ a zúčastni-
deliktmi.
Členovia denného centra zorganizovali aj zaujímavú výstavku
svadobných fotograií (najstaršia
bola z roku 1820) a ľudové zvyky a
tradície si pripomenuli na spoločenskom posedení s názvom „Od
Ondreja do Vianoc“. V spolupráci so združením žien Studnička
nápadov a Klubom paličkárok
pripravili v priestoroch Spoločensko-relaxačného centra na ulici
Milosrdenstva 4 krásnu vianočnú výstavku. Ručné práce, ktoré
sme tam mali možnosť vidieť, sú
dôkazom, že južanské ženy majú
skutočne šikovné ruky.
V tomto roku našich seniorov
ešte čaká vianočný koncert v Kostole Kráľovnej pokoja a tradičná
vianočná kapustnica.
Z podujatí organizovaných pre
najstarších je zrejmé, že elán a
chuť byť aktívny je krédom nejedného skôr narodeného obyvateľa v
mestskej časti Košice-Juh.
Viera NEPŠINSKÁ
V bratislavskom Starom
meste otvorili komunitné
centrum
Mestská časť Bratislava-Staré Mesto otvorila začiatkom decembra nové komunitné
centrum. Na Heydukovej 25 dostanú pomoc skupiny znevýhodnených občanov, ktorí
musia denne zápasiť so životnými problémami a predsudkami.
D
oteraz takéto zariadenie v Starom
Meste
chýbalo.
„Ľudia, ktorí majú
zdravotné alebo
mentálne postihnutie, sú často
odsúvaní na okraj spoločnosti,
preto sme sa rozhodli pomôcť im
a otvoriť pre nich komunitné centrum,“ povedala starostka mestskej časti Táňa Rosová. Možnosť
zriadiť si tu svoje sídlo dostali za
veľmi výhodných podmienok tri
neziskové organizácie.
Združenie na pomoc ľuďom
s mentálnym postihnutím v SR
pomáha ľuďom s mentálnym
postihnutím prekonávať životné prekážky a zabezpečuje, aby
mohli pracovať, vzdelávať sa,
oddychovať a tešiť sa z kvalitného rodinného života. Združenie
pomáha búrať predsudky medzi
zdravými a mentálne postihnutými.
Agentúra podporného zamestnávania hľadá pre ľudí so zdravotným postihnutím a pre dlhodobo
nezamestnaných prácu a zároveň
im ju pomáha udržať si ju. Agentúra propaguje problematiku zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím na otvorenom
trhu práce, a to formou obhajovania rovnakých príležitostí pre
všetkých ľudí bez rozdielu.
Národná rada občanov so
zdravotným postihnutím v SR
pomáha vyhľadávať rodiny so
zdravotne postihnutým dieťaťom
v Starom Meste. Poskytuje im
poradenstvo a potrebnú pomoc
v oblasti zdravotnej a sociálnej a
požičiava kompenzačné a zdravotnícke pomôcky. Snaží sa tiež
zvyšovať informovanosť verejnosti o problémoch a potrebách
týchto skupín ľudí, ktoré často
žijú izolované od spoločnosti.
V priestoroch komunitného
centra je aj chránená dielňa, v
ktorej pracujú hendikepovaní zamestnanci a ponúkajú tu domáce
pekárenské výrobky a nápoje.
(hal)
Vianočná atmosféra, darčeky a vô a medovníkov
sa preniesla aj do chodieb
Úradu Trnavského samosprávneho kraja. Po dva dni
ponúkali na predaj výlučne
svoje výrobky žiaci stredných škôl v pôsobnosti kraja
a klienti domovov sociálnych služieb (DSS).
V pondelok 12. decembra
priniesli svoje výrobky žiaci
stredných škôl. Stredná
odborná škola obchodu a
služieb z Pieš an a Stredná
odborná škola záhradnícka
Pieš any ponúkali vianočné
aranžmány svietnikov a
výrobky zo sušených rastlín.
Stredná odborná škola
rozvoja vidieka Dunajská
Streda a Hotelová akadémia
udovíta Wintera Pieš any
sa prezentovali zákuskami
a trvanlivým vianočným
pečivom. Na predaj boli aj
originálne obrazy a litograie
študentov Strednej odbornej
školy z Hlohovca. Žiaci ponúkali aj šperky a ich výrobu
predvádzali záujemcom.
Drevené hračky a kované
výrobky predávali žiaci
Strednej odbornej školy
polytechnickej z Trnavy. Na
trhoch sa zúčastnili aj Stredná odborná škola Rakovice,
Stredná odborná škola Senica, Stredná odborná škola
obchodu a služieb Trnava a
Gymnázium Jána Hollého
Trnava.
V utorok prišli ponúknu svoje výrobky klienti domovov
sociálnych služieb, nielen v
zria ovate skej pôsobnosti
kraja, ale aj z neverejných
zariadení. Výrobky pestrého
charakteru - pečivo, ma ované predmety, odliatky z hliny
až po výšivky ponúkali klienti DSS Okoč, DSS Šintava,
Krízového strediska Trnava,
DSS Lehnice, DSS Horný
Bar, DSS Medve ov, DSS
Košúty, Domov dôchodcov
a DSS Sere , DSS Šopor aŠtrkovec, DSS Moravský
Svätý Ján, DSS a Zariadenie pre seniorov Senica,
DSS Rohov, DSS Skalica a
DSS Zavar. Z neverejných
poskytovate ov to boli Dom
pokojnej staroby, n. o.,
Gbely, Nezábudka Kúty, n.
o., Alzheimercentrum, n. o.,
Pieš any, Zariadenie pre seniorov a DSS pre dospelých
Unín, n. o., Barborka a NOEMI, n. o., Ve ké Kosto any.
Ivan KRAJČOVIČ
8
20. december 2011 • Obecné noviny
CESTOVNÝ RUCH
Zákon nie je direktíva,
manažment je viac ako marketing
Na pôde Bratislavského samosprávneho kraja sa 13. decembra skončila séria pracovných stretnutí, na ktorých
zástupcovia Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja (MDVRR) SR vysvetľovali zástupcom
samosprávy, podnikateľov, tretieho sektora a ďalším záujemcom o podnikanie v cestovnom ruchu zákon o rozvoji
cestovného ruchu, ktorý nadobudol účinnosť 1. decembra. Podľa zákona sa budú vytvárať miestne a regionálne
organizácie cestovného ruchu na širokej a dobrovoľnej báze. Jeho zmyslom je rozvoj tohto odvetvia hospodárstva,
čo by malo priniesť prospech regiónu, jednotlivým obciam, podnikateľom, skrátka, všetkým zainteresovaným.
O pracovných stretnutiach a aj o očakávaniach, čo by mala nová legislatíva priniesť, hovoríme so Stanislavom
Rusinkom, generálnym riaditeľom sekcie cestovného ruchu MDVRR.
n Na tento zákon dlho čakali
nielen tí, ktorí už majú skúsenosti s podnikaním v tejto sfére,
ale aj tí, ktorí nad tou možnosťou uvažujú. Vy ste sa zúčastnili
na každom pracovnom stretnutí. Ako ste teda spokojný so záujmom v jednotlivých krajoch?
- V každom regióne to bolo iné.
Najväčší záujem bol v Prešovskom
a Košickom kraji. Som veľmi rád,
že ešte do konca tohto roka sme
stihli urobiť stretnutia vo všetkých
vyšších územných celkoch. Tým
však nekončíme. Budeme hľadať
ďalšie nástroje, ako zámer zákona,
ktorý spočíva v destinačnom manažmente, priblížiť čo najväčšiemu počtu primátorov, starostov
a podnikateľov. Budeme naďalej
iniciatívni v hľadaní odpovedí na
otázky, prečo sa oplatí byť členom
organizácie cestovného ruchu, čo
to môže priniesť podnikateľom a
mestám/obciam.
n Čoho sa teda najčastejšie týkali otázky podľa jednotlivých
skupín účastníkov?
- Všetkých zaujímalo najmä
to, aký prospech z členstva v organizáciách cestovného ruchu
budú mať a ako sa budú rozdeľovať dotačné zdroje. Je to pochopiteľné, pretože pôjde o viacero
inančných mechanizmov, ktoré
obsahujú niekoľko komponentov,
vrátane inančnej podpory štátu a
štrukturálnych fondov. Zástupcovia samosprávy mali otázky viacmenej technického charakteru,
napríklad či vybratú daň musia
celú vložiť do organizácie. Keďže
nemusia, podnikateľský sektor
zasa zaujímalo, prečo nemusia.
n A ako to teda je?
- Keď dôjde k situácii, že obec
bude mať inančné problémy súvisiace s členstvom v organizácii,
podnikateľský sektor a ďalšie subjekty tu budú na to, aby prispeli
a nahradili chýbajúce zdroje, aby
organizácia mohla pokračovať v
tom, čo začala. Vieme, že inančné problémy máme nielen my,
ale celá Európa. Ďalšie otázky sa
týkali právnych nárokov a podobne.
n Zopakujme základnú otázku
- čo budú mať obce, podnikate-
lia, ostatné subjekty z členstva v
organizácii?
- Zákon obsahuje tri hlavné
zámery, ktoré môže pochopiť
každý bez toho, aby ho čítal. Predovšetkým aby bol destinačný
manažment, ktorý tento zákon
kreuje, na lokálnej, regionálnej a
národnej úrovni navzájom prepojený. Aby sme nemali na Slovensku desiatky a desiatky inštitúcií,
ktoré sa zaoberajú cestovným
ruchom, poberajú štátne dotácie,
podpory zo štrukturálnych fondov, švajčiarskych mechanizmov
a ďalších zdrojov. Situácia bola
veľmi neprehľadná a s výsledkami nie sme spokojní. Slovensko
pritom veľa stráca nielen v porovnaní s vyspelým svetom, ale aj
so susednými krajinami. Pritom
okolité krajiny naštartovali proces
rozvoja turizmu bez toho, aby na
jeho podporu prijali zákon. U nás
sme to nedokázali, preto prichádzame s iniciatívou zvrchu. Zákon o podpore cestovného ruchu
a destinačný manažment, o ktorý
v ňom ide, sleduje snahu v prvom
rade dostať turistu do destinácie,
udržať ho v nej čím dlhšie a presvedčiť ho, aby sa do nej vrátil. Z
toho budú mať príjmy obce vo
forme dane z ubytovania, podnikatelia, združenia, aj štát. Toto
je hlavný cieľ, pričom je jedno, či
sme veľkí, malí, podnikatelia či
zástupcovia samosprávy. Všetci
si musia zasadnúť za spoločný
stôl a porozmýšľať, ako svoju
destináciu zatraktívniť. A hneď
sa ukáže množstvo vecí, ktoré to
blokujú. Sú to krajinotvorba, urbanizmus, skládky odpadu, špina,
neporiadok, bilbordy, nedostatok
produktov, zlý manažment hotelov, neefektívny marketing, slabé
výkony, neudržateľné projekty,
veľká rozdrobenosť, žiadna súhra samosprávy a podnikateľov,
zlá lokácia peňazí, umiestňovanie vecí, ktoré by na tom-ktorom
mieste nemali byť. Je toho veľmi
veľa, čo ovpyvňuje návštevnosť
destinácie. Združme sa teda –
samospráva, podnikatelia, tretí
sektor, jednotlivci – identiikujme
problémy každý za seba, potom
spoločne hľadajme nástroje na
ich riešenie. Keď ide o nedostatky miestneho charakteru, mestá
a obce ich môžu ovplyvniť cez
VZN – riešiť napríklad skládky
odpadu, nariadiť, ktoré farby sú
na fasády domov nevhodné, v
podstate všetko, čo súvisí s rozvojom cestovného ruchu. Podnikatelia môžu prísť s ponukou: v tejto
obci sa nachádza to, v tamtej ono.
Vznikne tak zaujímavý balík produktov, atraktivít, ktoré dokážu
turistom predať.
n Aký signál vyslali účastníci stretnutí – budú mať záujem
spojiť sa a pracovať na spoločnej
veci?
- Nemôžem jednoznačne odpovedať kladne. Je to rozdielne od
kraja ku kraju. Niektoré destinácie sú vyproilované viac, iné menej. Niekde fungujú klastre, ktoré
už majú isté skúsenosti a vedia, na
čom sa ich členovia zhodnú a na
čom nie. Je to však vývoj. Nie je
vylúčné, že destinácie, v ktorých
teraz ešte len začnú pracovať na
rozvoji cestovného ruchu, rýchlo
predbehnú tie, ktoré už prešli určitým vývojom a ich kvalitatívne
napredovanie blokuje povedzme
tvrdohlavosť a neochota spolupracovať. Preto chceme byť veľmi súčinní, chceme integrovať, vysvetľovať podstatu – dostať turistov
do destinácie. Je to o spoločných
záležitostiach, o hľadaní spoločných riešení. Nie je to o tom, že
niekto niečo niekde ukuchtí a
ostatných bude ignorovať. Turistu
to predsa nezaujíma. Zaujíma ho,
čo uvidí, čo mu ponúknu. Čím
lepšia, kvalitnejšia ponuka, tým
lepšie. Chceme, aby si každý uvedomil, že toto je destinačný manažment. Je to hľadanie motívov,
ako turistu udržať čo najdlhšie a
inšpirovať ho k návratu. Mám dojem, že nie vo všetkých krajoch to
pochopili. Znova však hovorím,
nejde o nič neprirodzené, je to
vývoj. Aj v Rakúsku, Taliansku
mali podobný problém, museli
prejsť určitým procesom, aby zistili, ako na to. Záujmom gestora
zákona, ktorým je ministerstvo
dopravy, výstavby a regionálneho
rozvoja, a ďalších inštitúcií je, aby
sa myšlienka manažmentu des-
tinácií dostala do štruktúr na čo
najnižšej úrovni. Rátame pri tom
so ZMOS, obchodnými a podobnými združeniami, ktoré pôsobia
v tej-ktorej destinácii, aby vnímanie zámeru bolo účinné. Vieme o
akútnych problémoch regiónov –
inančných, s nezamestnanosťou
atď. Cestovný ruch nie je pre ne
prioritou. Na druhej strane však
dáva možnosti udržať i zvyšovať
zamestnanosť. Verím, že po marcových voľbách bude hľadanie rezerv jednou z hlavných tém novej
vládnej garnitúry. Riešením nie
je prepúšťanie zo zamestnania,
odkázanosť na zahraničné investície, ale hľadanie vnútorných
rezerv tohto štátu v energetickej,
potravinovej bezpečnosti, cestovnom ruchu, v odvetviach, ktoré
nie sú doriešené, v tom vidím veľkú úlohu štátu. Verím, že niekto
túto tému nastolí a prizve odborníkov, ktorí jasne povedia, kde
sú rezervy, do čoho je výhodné
investovať, aby sa generovali nové
pracovné príležitosti.
n Koľko organizácií cestovného ruchu by malo reálne, povedzme v prvej etape, na Slovensku vzniknúť?
- Predpokladám 40 až 50. Nemyslím si, že všetky budú od začiatku pracovať rovnako kvalitne.
Každá destinácia má iné problémy, subjekty, skúsenosti atď.
Chceme však pomáhať všetkým
a budeme veľmi radi, keď medzi
prvými desiatkami sa nájdu veľmi kvalitné a stanú sa príkladom,
ako možno destináciu správne
manažovať. Naším cieľom je, aby
vydržali a boli vzorom. Dokonca
aj v zahraničí nie všetky fungujú
správne, hoci my to tak vidíme,
keďže je tam veľa turistov. Podľa
názoru odborníkov to nemusí byť
pravda. Je teda nereálne predpokladať, že naše organizácie budú
rovnako činné, budú dosahovať
rovnako dobré výsledky a podobne. Dôležitejšie je, aby aspoň zopár bolo dobrých a ich výsledky a
skúsenosti sa prenášali na ostatné.
Som optimista v tom, že Slováci si
radi osvoja to, čo je dobré.
n Myslíte si, že klastre, ktoré
tu medzičasom vznikli, sú dob-
rou prípravou na naštartovanie
činnosti organizácií cestovného
ruchu? Je vôbec medzi týmito
dvoma formami rozdiel, prípadne aký?
- Podľa môjho náhzoru sú nositeľmi určitých skúseností a testom
spolupráce. Vznikli zdola, čo chcem zdôrazniť ako pozitívum. Zameranie majú marketingové, čiže
operujú na jednom území, ich
členov spája spoločný záujem, peniaze, vytvorili spoločný produkt,
web stránku, distribučné kanály,
vydali vlastné karty. Destinačný manažment však musí riešiť
podstatne viac problémov, nielen
marketing. Marketing celkom nestačí. Potrebujeme vyššiu kvalitu
produktov, doplniť ponuku atraktivít, skvalitniť ich manažment,
dať do poriadku prírodu, dbať na
krajinotvorbu, mestský urbanizmus. V slovenskej krajine je veľa
rušivých faktorov. Klastre toto
neriešia. Navyše nie všetky fungujú perfektne. Máme aj dosť negatívnych reakcií. Napríklad, že sa
združilo pár subjektov, vytvorili si
akýsi privátny klub, ďalším nedali možnosť do klastra vstúpiť, čo
je diskriminácia. Skrátka, klastre
sú zamerané na užšie spoločenstvo. Destinačný manažment je
podstatne vyššia forma. Chceme,
aby do organizácií cestovného
ruchu vstúpili všetci, ktorí tú-ktorú destináciu ovplyvňujú, či je
to taxikár, vodič autobusu, tí, čo
majú na starosti poriadok na letisku, verejných priestranstvách,
jednoducho všetci, ktorí môžu
ovplyvniť turistu, aby si povedal
áno, vrátim sa na Slovensko, lebo
je tu dobre. Musíme ísť preto do
podstatne širších vzťahov. Marketing samotný nevyrieši systémové
problémy ani na lokálnej, nie to
na národnej úrovni.
n Z toho jednoznačne vyplýva
potreba kvalitných manažérov.
Máme, či budeme ich mať dostatok?
- Budeme ich hľadať. Do organizácií cestovného ruchu môžu
vstúpiť aj akademické obce, rôzni
poradcovia, zástupcovia neziskových organizácií, profesionáli,
poradenské spoločnosti. Manažér
Obecné noviny • 20. december 2011
je osoba, ktorá má spájať ľudí a
koordinovať odborné záležitosti.
Dajú sa obstarať na základe spolupráce viacerých relevantných
subjektov. O tom to je. Členmi organizácií by mali byť aj regionálne
rozvojové agentúry, ktoré môžu
prispieť svojimi skúsenosťami.
Výkonný riaditeľ organizácie má
byť manažérom, ktorý spája členov a vytvára predpoklady na
riešenie problémov destinácie.
Ministerstvo bude s organizáciami cestovného ruchu veľmi súčinné. Ich výkonným riaditeľom
chceme poskytnúť tréning, aj na
mieste v zahraničí ukázať, ako
vyzerá napríklad krajinotvorba,
aké sú tam vzťahy a na základe
týchto poznatkov budeme hľadať
systémové opatrenia. Riaditelia
organizácií budú našimi partnermi a zodpovední za riešenie problémov.
n Ako však chcete prebudiť
spiace regióny, ktoré síce majú
veľké danosti pre cestovný ruch,
no ľuďom ani na um nezíde venovať sa mu a nájsť sa v tejto činnosti napriek tomu, že región
trápi veľká nezamestnanosť?
- Treba vytvoriť podmienky,
aby ľudia, ktorí majú záujem o
podnikanie v cestovnom ruchu,
vstúpili do týchto organizácií, no
nie nasilu. Organizácia má byť
nápomocná svojim členom. Nápomocné im bude aj ministerstvo
ako gestor, napríklad pri hľadaní
inančných zdrojov. Uvažujeme
s revolvingovými účtami, možno v spolupráci so Slovenskou
záručnou a rozvojovou bankou,
s cieľom pomôcť podnikateľom,
aby mohli pozvať späť domov kuchárov, čašníkov, ktorí nadobudli
skúenosti z gastronómie a hoteliérstva v cudzine. Sú ich stovky,
možno tisíce. Podnikatelia však
na to nemajú podmienky. Do
odvetvia cestovného ruchu potrebujeme dostať čo najviac ľudí vo
vyspelejších regiónoch, ale v tých
spiacich. V súčinnosti s organizáciami cestovného ruchu chceme
nastaviť, podporiť inančné zdroje, stratégiu, koncepciu. Zákon o
podpore cestovného ruchu nie je
direktíva. Kvalita ponuky bude až
vtedy dobrá, keď sa o členstvo v
organizáciách budú záujemcovia
uchádzať dobrovoľne. Musia však
vidieť, že má význam byť členom
organizácie a musia vidieť, že keď
dajú do nej svoje inancie, budú
mať právo požadovať výkon. Aj
od riaditeľa, preto by ním mala
byť kompetentná osoba a nie na
jedno volebné obdobie, ktorá sa
bude starať o to, aby turista mal
dôvod navštíviť práve túto destináciu. A nemusí to byť hotel, wellness, ale príroda, nejaký produkt,
hrad a podobne. Takáto ponuka
má byť zabalená, prezentovaná
a distribuovaná. To budú mať na
starosti organizácie cestovného
ruchu, ktoré budú vznikať na základe zákona o podpore cestovného ruchu.
Zhovárala sa:
Darina ŽOLDOŠOVÁ
DOPRAVA 9
Na Zamagurí zmodernizovali
takmer štrnásť kilometrov ciest
Cestári 1. decembra odovzdali do predčasného užívania cesty, ktoré rekonštruovali v
rámci projektu Modernizácia cestného spojenia Osturňa – štátna hranica – Niedzica.
„S príspevkom ERDF vo výške
6 mil. € ide o najväčší cestársky
projekt v rámci Programu cezhraničnej spolupráce Poľsko –
Slovensko 2007 – 2013,“ zdôraznil riaditeľ Správy a údržby ciest
(SÚC) PSK Vladimír Kozák. SÚC
PSK je vedúcim partnerom celého projektu, do ktorého sú zapojené aj Powiatovy Zarzad Dróg
w Nowom Targu, mesto Spišská
Stará Ves a obec Osturňa.
Projekt rozdelený do štyroch
etáp začali uskutočňovať ešte v
roku 2008. Celkové náklady dosiahli 7,4 mil. €. Práce na jednotlivých stavebných častiach trvali
viac ako dva roky – od júla 2009,
pričom zhotoviteľom boli Inžinierske stavby, a. s., Košice. Rozpočet na poľskej strane dosiahol
4,1 mil. €, na slovenskej takmer
3,3 mil. €. Na slovenskej strane
zmodernizovali úseky komunikácií v celkovej dĺžke 13,8 km.
Boli to úseky Spišské Hanušovce
– Matiašovce, Frankovský kopec,
obec Osturňa, prejazd mestom
Spišská Stará Ves a ďalej až po
štátnu hranicu v Lysej nad Dunajcom. Súčasťou rekonštrukcie
boli aj viaceré mostné objekty.
Zmodernizované úseky ciest
spájajú zámok v obci Niedzica
na poľskej strane so slovenskou
obcou Osturňa, ktorá je pamiatkovou rezerváciou ľudovej architektúry. Pozdĺž cesty medzi
Spišskou Starou Vsou a Niedzicou vybudovali chodník pre
peších, ktorým sa turisti môžu
prejsť medzi týmito dvoma významnými turistickými sídlami
v prihraničnej oblasti.
„Pieniny sú oblasťou s vysokým potenciálom turistického
ruchu a cezhraničnej spolupráce.
Kvalita ciest však nie je dostatočná a infraštruktúra bola značne
opotrebovaná. Pritom hraničný
priechod Niedzica – Lysá nad
Dunajcom je druhým najvyužívanejším priechodom na slovensko-poľskej hranici. Ročne ním
prejdú takmer dva milióny ľudí.
Preto sme rekonštrukciu týchto
ciest zaradili medzi naše priority,“ zdôvodnil predseda PSK Peter Chudík.
Oprava ciest na slovenskopoľskom pohraničí bude plynulo
pokračovať realizáciou projektu
Modernizácia cestného spojenia
Pieninských národných parkov s
rozpočtom 2,33 mil. €.
Veronika FITZEKOVÁ,
hovorkyňa PSK
Snímka: psk
Chodník do Podlavíc uzatvoril projekt obnovy komunikácií
a chodníkov v Banskej Bystrici
Kompletnou obnovou chodníka na Ulici Janka Kráľa sa začal a výstavbou chodníka do Podlavíc
sa skončil projekt Výstavby a obnovy miestnych komunikácií (MK) vo vlastníctve mesta Banská
Bystrica.
Počas prác, ktoré odštartovali v marci tohto roka, bolo
obnovených 59 úsekov ciest,
chodníkov a vnútroblokových
komunikácií na území mesta.
Nový chodník do Podlavíc 8.
decembra slávnostne odovzdali do užívania za účasti primátora mesta Banská Bystrica
Petra Gogolu, viceprimátorky
– poslankyne za volebný obvod
č. 2. Kataríny Čižmárovej a riadite a závodu Stred spoločnosti Eurovia SK Tibora Fuchsa..
Zhotovite prác, spoločnos
Eurovia SK, a. s., závod STRED,
okrem rekonštrukcie miestnych komunikácií a chodníkov
a vybudovania 870 metrov
dlhého chodníka do Podlavíc,
vybudoval aj schodisko medzi
Jazmínovou a Šalgotarjánskou
ulicou. Celkové náklady dosiahli 6,15 mil. eur. Počas prác
položili 10-tisíc metrov cestných obrubníkov, 5-tisíc metrov
záhonových obrubníkov, 6 500
štvorcových metrov zámkovej
dlažby. Projekt priniesol obnovu 60-tisíc štvorcových metrov
plochy vozoviek a 20-tisíc
štvorcových metrov plochy
chodníkov. Mesto Banská
Bystrica bude projekt obnovy
a výstavby miestnych komunikácií spláca ročnou splátkou
600-tisíc eur.
Z projektu obnovy mestských
komunikácií sa realizovala
jedna akcia, konkrétne obnova
povrchu vozovky na Dolnej
ul., Námestí SNP a Námestí
Š. Moyzesa (zelený asfaltový
koberec). Dôvodom bola koor-
dinácia s užívaním verejného
priestranstva pešej zóny a nevhodné klimatické podmienky
v novembri a decembri.
Z projektu výstavby sa neuskutočnili tri akcie: Vnútroblok
Pamätník - blok X, Kapitulská
ul. (neukončenie majetkovoprávneho vysporiadania
vlastníckych vz ahov), Graniar - prepojenie Astrovej ul. na
cestu k Fakultnej nemocnici F.
D. Roosevelta (ten istý dôvod
ako v 1. prípade) a Graniar –
Školská ul. - Graniar B - úprava
a dobudovanie miestnej komunikácie (z dôvodu neukončenia
prác zhotovite om, ktorý mal
položi konštrukčné vrstvy
vozovky, na ktoré nadväzujú
práce zhotovite a. Neuskutočnené akcie boli Dodatkom
č.1 k Zmluve o dielo vy até a
o ich realizácii sa rozhodne v
budúcom roku.
Monika PASTUCHOVÁ,
hovorky a primátora
10 životné prostredie
20. december 2011 • Obecné noviny
cesty k udržateľnejšej budúcnosti
Ž
ijeme v čase prehlbujúcej sa krízy, ktorú
nemecká kancelárka
Angela
Merkelová
označila za najväčšiu
od čias II. svetovej vojny. Nielen
jednotlivci, ale aj štáty dlhodobo
žili a žijú na dlh, ktorý zrazu nemá
kto splácať. Aj keď sa zväčša hovorí
len o inančnom či ekonomickom
rozmere tohto dlhu, rovnako alarmujúci a dlhodobo narastajúci je
aj dlh vo sfére ekologickej, environmentálnej, sociálnej, kultúrnej
a etickej. Táto situácia dozrievala
záver prijali odporúčania zainteresovaným subjektom na globálnej, národnej i miestnej úrovni.
Účastníci konferencie odporúčajú:
Globálnym inštitúciám
Všetkým medzinárodným inštitúciám, zaangažovaným do prípravy konferencie OSN Rio+20, ktorá
sa bude konať v júni 2012 v Rio de
Janeiro, aby využili tento summit
na prehodnotenie neudržateľných
trendov v smerovaní ľudstva a
zmobilizovali všetky disponibilné
ZáVery a OdpOrÚčaNia
Z medZiNárOdNej KONfereNcie
dlho, avšak tí, ktorí mali v rukách
moc, si pred ňou zatvárali oči a
odmietali reagovať na varovné
signály a prognózy. Najznámejšia
z týchto prognóz – Limity rastu –
vznikla na objednávku Rímskeho
klubu pred 40 rokmi. Na konkrétnych vývojových trendoch a
prostredníctvom matematickoštatistických modelov poukázala
na nebezpečenstvo ilúzie neobmedzeného rastu v obmedzenom
priestore biosféry našej Zeme. O
20 rokov neskôr sa v bývalom
Česko-Slovensku po prvýkrát
stretli ministri životného prostredia krajín Európy, aby prijali ambiciózne ciele starostlivosti o životné prostredie starého kontinentu
a upozornili na skutočnosť, že za
problémami s naším životným
prostredím sú neudržateľné vzorce správania. Odvtedy sa traduje
proces Životné prostredie pre Európu, ktorého ostatným vrcholom
bola 7. ministerská konferencia v
Astane v septembri 2011. Dosiaľ najvýznamnejším míľnikom v
starostlivosti o životné prostredie
v jeho dialektickej jednote s udržateľným ekonomickým a sociálnym rozvojom bol Summit Zeme
v júni 1992 v Riu de Janeiro. Na
jeho 20. výročie pripravuje OSN
podobne veľkú konferenciu s názvom Rio+20 s cieľom pomenovať
problémy a pokúsiť sa eliminovať
neudržateľné trendy vývoja sveta,
zlepšiť fungovanie globálnych inštitúcií a ozeleniť ekonomiku. Jedno z rozhodujúcich slov vo všetkých týchto procesoch by mala
mať vedecká komunita s dôrazom
na tie disciplíny, ktoré sa zaoberajú životným prostredím, udržateľnosťou a kvalitou života. Oiciálne
kruhy v našom štáte ani jednej z
uvedených skutočností nevenujú
náležitú pozornosť a aj preto sa
29. novembra 2011 stretli zástupcovia vedeckej komunity, experti z
mimovládnych organizácií a ďalší
kompetentní zo Slovenska, Českej republiky a Rakúska, aby sa
vzájomne informovali o svojom
videní problémov a východísk. Na
intelektuálne, legislatívne, ekonomické, organizačné a iné zdroje,
schopnosti, prostriedky, nástroje
a kapacity, ako aj pozitívne vízie,
pohnútky a emócie na zvrátenie
týchto trendov. Kríza globálnych
rozmerov, ktorej čelíme, je zároveň jedinečnou výzvou: buď
na ňu budeme aktívne a s plnou
vážnosťou reagovať, alebo samých
seba odsúdime na bezmocné prizeranie sa blížiacemu sa kolapsu.
Čas, ktorý máme k dispozícii, sa
dramaticky kráti a 20 rokov, ktoré uplynuli od Summitu Zeme v
Riu, sme viac premárnili, ako využili. Nech je nám to mementom
a nech sa summit Rio+20 stane
ešte významnejším historickým
medzníkom či bodom obratu, ako
bol samotný Summit Zeme pred
20 rokmi!
EHK OSN a európskym
inštitúciám
Európskej hospodárskej komisii OSN a všetkým relevantným
európskym inštitúciám od Európskej komisie, cez Európsky parlament až po Radu Európy, aby v
spolupráci s vládami a mimovládnymi organizáciami európskeho
regiónu uznali svoju rozhodujúcu
zodpovednosť za budúcnosť sveta
a využili proces Životné prostredie pre Európu a ďalšie adekvátne
procesy a nástroje na koordinovaný prístup k zlepšeniu stavu životného prostredia nielen v našom
regióne, ale aj v iných oblastiach
sužovaných hladom, smädom,
chorobami, vojnami, nespravodlivosťou a devastovaným životným
prostredím.
Vláde Slovenskej
republiky (súčasnej
i budúcej)
Komplexnejšie chápať a zodpovednejšie reagovať na prejavy prehlbujúcej sa krízy a dlhov v celej
ich vzájomnej kauzálnej previazanosti, teda vrátane ich environmentálnych, sociálnych a etických
aspektov a premietnuť takúto ilozoiu do zásadných strategických
D a 29. 11. 2011 sa v Primaciálnom paláci v Bratislave uskutočnila vedecká konferencia s medzinárodnou účas ou pod názvom Cesty k udržate nejšej budúcnosti (Dob íš+20 vo svetle geograických
a environmentálnych výskumov). Organizátormi konferencie boli Geograický ústav SAV, Slovenská
geograická spoločnos pri SAV, Slovenská a Česká asociácia Rímskeho klubu a Spoločnos pre trvalo
udržate ný život v SR a ČR.
Konferencia pozostávala z týchto hlavných tematických okruhov:
- Dob íšska konferencia+20: Dvadsa rokov procesu Životné prostredie pre Európu (EfE) vo svetle 7.
Paneurópskej konferencie ministrov životného prostredia v Astane.
- Prípravný proces Rio+20 (pripravovaná Konferencia OSN 20 rokov po Summite Zeme v Riu de Janeiro).
- Štyri desa ročia od vydania 1. správy Rímskeho klubu: Hranice rastu.
- Geograické, environmentálne a alšie výskumy v kontexte koncepcie udržate nosti.
Na konferencii so svojimi prezentáciami a diskusnými príspevkami vystúpili poprední predstavitelia
geograického a environmentálneho výskumu, zástupcovia ministerstiev životného prostredia ČR a SR,
odborníci z Rímskeho klubu, mimovládnych organizácií a alší kompetentní zo Slovenska, Českej republiky a Rakúska. Konferenciu podporili: Slovenská akadémia vied, SPECTRA – Centrum excelentnosti
(No. 26240120002) a Rímsky klub – Európske podporné centrum so sídlom vo Viedni.
dokumentov.
Zvýšiť účinnosť a vymáhateľnosť právnych nástrojov v environmentálnej oblasti. Podporiť
ekologizáciu spoločenského vedomia a rozvoja, ako aj integráciu
environmentálnych aspektov do
jednotlivých rozvojových programov v intenciách platného i pripravovaného environmentálneho
akčného programu EÚ.
Prerokovať správu o výsledkoch
siedmej konferencie ministrov životného prostredia v Astane, prijať uznesenie k týmto výsledkom,
ako aj následné kroky na plnenie
záväzkov a odporúčaní z tejto
konferencie. Kontinuálne a proaktívne sa zúčastňovať na procese
Životné prostredie pre Európu.
Uchádzať sa o možnosť usporiadať nasledujúcu ministerskú konferenciu (či už samostatne, alebo v
spolupráci s Českou republikou),
a tým pripomenúť skutočnosť,
že prvá ministerská konferencia
tohto druhu sa konala v bývalom
Česko-Slovensku, ako aj fakt, že
Slovensko by malo byť v tom čase
predsedajúcou krajinou EÚ.
Odborne a organizačne zabezpečiť serióznu prípravu Slovenska
na vrcholnú konferenciu OSN
Rio+20, ktorá sa bude konať v
júni 2012 v Rio de Janeiro. Návrh
mandátu a stanovísk, s ktorými
pôjde slovenská delegácia na tento summit, podrobiť v dostatočnom časovom predstihu odbornej
i verejnej diskusii. V priebehu
jarných mesiacov 2012 zorganizovať – v spolupráci s akademickou
sférou, tretím sektorom a ďalšími zainteresovanými skupinami
– národnú, prípadne i medzinárodnú konferenciu a v spolupráci
s tretím sektorom i verejné fórum
na túto tému.
Opätovne osamostatniť Radu
vlády pre trvalo udržateľný rozvoj a vrátiť jej prierezové zloženie,
poradno-iniciačnú podobu a ambicióznu náplň minimálne v takej
podobe, akú mala v rokoch 1999 –
2000 a nepripustiť hroziace opätovné zrušenie Ministerstva životného prostredia SR vzhľadom na
rozsiahlu agendu tohto rezortu,
ale najmä vzhľadom na potrebu
jeho čo najväčšej rozhodovacej
nezávislosti od hospodárskych
rezortov.
Zvýšiť celkové výdavky určené
na podporu vedy a výskumu zo
súčasného škandalózneho 0,47 %
HDP minimálne na 1 % HDP a
postupne aspoň na priemer EÚ,
ktorý predstavuje 1,81 % HDP.
Pripomíname, že podpora vedy
a výskumu patrí medzi dôležité
ukazovatele udržateľnosti, resp.
neudržateľnosti smerovania spoločnosti.
Národnej rade
Slovenskej republiky
Obnoviť činnosť samostatného
Výboru pre životné prostredie,
ochranu prírody a krajiny a jej
poradného orgánu.
Politickým stranám
kandidujúcim v
nadchádzajúcich
parlamentných voľbách
Zamerať sa pri tvorbe – a najmä
pri realizácii – volebných progra-
životné prostredie
Obecné noviny • 20. december 2011
mov na konkrétne ciele komplexnej starostlivosti o životné
prostredie, prírodu a krajinu, ako
aj na efektívnejšie, racionálnejšie,
šetrnejšie, a teda udržateľnejšie
využívanie prírodných zdrojov
a na dôsledné plnenie medzinárodných záväzkov v tejto oblasti.
Snažiť sa pritiahnuť do politiky
čo najviac ľudí, schopných takéto
programové ciele realizovať.
Mestám a obciam
Rozvíjať programy zdravých
a udržateľných miest, miestnej
Agendy 21, cieľavedome vytvárať
motivujúce prostredie pre miestne komunity v záujme vyššieho
zapájania verejnosti do spravovania miest a obcí a aktívnejšie
vstupovať do partnerskej spolupráce s tými mestami a obcami v
zahraničí, ktoré sú v tomto smere
úspešné, napríklad v rámci Doho-
voru primátorov a starostov a jeho
Národnej platformy.
no-vzdelávacích a osvetových zariadení.
Podnikateľským
subjektom
Vedecko-výskumným
inštitúciám
Podľa vzoru Nemecka, Dánska
a ďalších krajín orientovať sa na
zelenú ekonomiku a energetiku
ako na mimoriadne perspektívne
sféry hospodárskeho rozvoja s obrovskými výhodami pre tých, ktorí to pochopia a zúročia ako prví.
Venovať zvýšenú pozornosť integrovanému výskumu environmentálnych problémov v kontexte
zvyšovania udržateľnosti a kvality
života.
Výchovno-vzdelávacím
inštitúciám
Vo svojom učení viac zdôrazňovať pozitívny vzťah k stvorenstvu.
Hľadať „najnižšieho spoločného
menovateľa“ hodnôt a cností vyznávaných jednotlivými náboženstvami v kontexte nášho vzťahu k
prírode a k udržateľným modelom
správania a žitia.
Účinnejšie a komplexnejšie
zdokonaľovať vnímanie, povedomie, poznanie a zručnosti žiakov a
študentov vo sfére ochrany prírody, krajiny, životného prostredia a
výchovou podporovať udržateľný
spôsob života, a to na všetkých
stupňoch a typoch škôl, ako aj
prostredníctvom ďalších výchov-
Cirkvám a náboženským
komunitám
Odborom
Oveľa viac pozornosti venovať
právu zamestnancov na zdravé a
harmonické životné prostredie.
Podporovať takú daňovú reformu, ktorá menej ako dosiať zaťaží
prácu a viac čerpanie surovín a
devastáciu životného prostredia,
a tým prispieť k znižovaniu nezamestnanosti a zároveň k šetrnejšiemu zaobchádzaniu s prírodou
a jej zdrojmi.
Masmédiám,
umelcom a ďalším
mienkotvorným
osobnostiam
Venovať v médiách podstatne
väčšiu pozornosť environmentálnym a súvisiacim problémom.
Vrátiť do verejnoprávnych médií
pravidelné relácie venované týmto témam (na spôsob niekdajšieho
populárneho Eko ďalej?). Pristupovať k týmto témam viac problémovo a investigatívne. Aktívnejšie
V Semeteši odovzdali
do užívania skládku TKO
– skládka III. stavebnej triedy“.
Súčasťou stavby boli: prípravné
zemné práce (výkopové a násypové na zriadenie telesa skládky),
drenážny a tesniaci systém, ktorý
zabezpečí zachytávanie vnútorných priesakových kvapalín a ich
odvedenie drenážnym potrubím
do podzemnej akumulačnej nádrže. Vybudované boli plynové
studne, ktorých účelom je zachytávať skládkový plyn, ako aj odpadová kanalizácia, akumulačná
nádrž, uzavretie a rekultivácia
skládky. Teleso skládky sa po zaplnení a dosiahnutí predpísaného
tvaru uzavrie, opatrí tesniacimi
a drenážnymi vrstvami, zatrávni
a vysadí zeleňou.
Tretiemu sektoru
Viac sa medzinárodne angažovať, vrátane takých procesov, ako
je Životné prostredie pre Európu
a Rio+20. Väčšiu pozornosť venovať implementácii medzinárodných dohovorov a reforme politík
a programov EÚ (napr. Environmentálny akčný program, Stratégia trvalo udržateľného rozvoja či
Spoločná poľnohospodárska politika EÚ).
Účastníci vedeckej konferencie
s medzinárodnou účasťou Cesty k udržateľnejšej budúcnosti
(Dobříš+20 vo svetle geograických a environmentálnych výskumov).
(mh)
Bratislava 29. 11. 2011
Na zmenu klímy
sa Slovensko
musí pripraviť
Č
podmienok v letných mesiacoch
bol termín výstavby predlžený.
Investičné náklady na celú stavbu novej skládky sú okolo 3 mil.
eur aj s následnou rekultiváciou.
Náklady na prvú etapu, ktorá
bola otvorená 28. 11. 2011, boli
približne 900 000 eur bez DPH,
vrátane výkupu pozemkov, prípravy stavby a technických zariadení. Príjmy z prevádzky skládky
sa očakávajú v sume asi 1 500 000
eur s DPH. Výstavbu skládky realizovala irma SAKSON V+P, s. r.
o., Staškov.
Skládka je zaradená v zmysle platnej legislatívy do triedy
„skládka odpadov na komunálny
odpad, ktorý nie je nebezpečný
propagovať kultúrne vzory žiaduceho vzťahu k prírode a krajine,
ako aj udržateľné životné štýly.
Opatrenia si vyžiadajú
miliardy eur
Združenie TKO Semeteš, n. o., vzniklo 3. februára 1999 zakladateľskou zmluvou
obcí Makov, Vysoká nad Kysucou, Dlhá nad Kysucou, Korňa, Klokočov, Podvysoká,
Staškov, Olešná a mesta Turzovka.
innosťou TKO Semeteš je zneškodňovanie komunálneho
odpadu, organizovanie, príprava a realizácia separovaného zberu pre
obyvateľov v katastri obcí zakladateľov, prevádzkovanie triediarne odpadov a ich umiestňovanie
do organizácií, ktoré odpad spracujú ako druhotnú surovinu.
Združenie TKO Semeteš prevádzkovalo do roku 2000 skládku
komunálneho odpadu, ktorú prevzalo od mesta Turzovka v roku
1999. Tá bola ako nevyhovujúca
v zmysle zákona v roku 2000 uzatvorená a po prevzatí postupne
rekultivovaná. Následne bola na
základe dlhodobej prípravy spracovaná projektová dokumentácia
na výstavbu novej skládky komunálneho odpadu v lokalite Turzovka-Semeteš. Na základe kladných
vyjadrení v súlade s posudzovaním vplyvov na životné prostredie vydala v roku 2009 inšpekcia
životného prostredia integrované
povolenie na výstavbu skládky. Po
rozhodnutí správnej rady sa začala
výstavba formou PPP projektu. Z
verejnej súťaže v roku 2010 vyšla
víťazne irma WOOD ENERGY,
s. r. o., Podvysoká, ktorá ponúkla
najnižšiu cenu skladného 29 eur s
DPH za uloženie tony odpadu a
garanciu ceny na 12 rokov.
Výstavba začala v apríli 2011
a termín ukončenia bol stanovený do 30.septembra 2011. Z
dôvodu zlých poveternostných
11
Parametre 1. kazety podľa pôvodného projektu sú nasledovné:
plocha 7 035 m2, kapacita celej
skládky je 250 000 m3, pričom
kapacita 1. kazety je 53 280 m3,
výška uloženého odpadu na 1. kazete 18,7 m, životnosť skládky pri
10 000 m3 odpadu ročne by mala
byť 25 rokov a životnosť 1. kazety
5 rokov.
Výstavba novej skládky je vo inále. Kolaudačné konanie bolo zavŕšené v pondelok 28. novembra
slávnostným odovzdaním skládky do užívania. Skládka pomôže
skvalitniť likvidáciu komunálneho
odpadu na horných Kysuciach.
Veronika JAŠÍKOVÁ
Tropické teploty, povodne,
ve ké výkyvy počasia a klíma
podobná severnému Srbsku
alebo severnému Chorvátsku.
To je len nieko ko príkladov
klimatických zmien, ktoré
sa v najbližšom čase dotknú
Slovenska. „Niektoré dôsledky zmeny klímy môžeme na
Slovensku vidie už teraz,“
povedal minister životného prostredia József Nagy. Ako dodal,
napriek tomu, že sa môže zda ,
že sa zmeny klímy Slovenska
netýkajú v súčasnosti tak ako
iných krajín, pod a výpočtov
ekonómov SAV bude Slovensko musie na zmiernenie
dôsledkov klimatických zmien
vyčleni do roku 2050 19 až
36 miliárd eur.
Odborníci sa zhodujú, že na
zmeny klímy sa musí Slovensko pripravi . Environrezort
chce následky zmierni napr. aj
budovaním protipovod ových
opatrení a dokončením povodového a varovného predpovedného systému POVAPSYS.
Slovenský hydrometeorologický ústav vypracoval štúdiu s
návrhmi opatrení na adaptáciu
a zmiernenie dôsledkov zmeny
klímy vo vodnom hospodárstve, po nohospodárstve, zdraví
obyvate stva, turistike, biodiverzite, energetike a doprave.
Pod a generálneho riadite a
SHMÚ Pavla Nejedlíka bude v
budúcnosti potrebné vytvori
národnú adaptačnú stratégiu
a adaptačné plány a programy na lokálnej a komunálnej
úrovni.
(SITA)
12 sú až
20. december 2011 • Obecné noviny
Na prospech kultúry a kultúrnosti
obyvateľov
K
ultúra a osobitne miestna a regionálna kultúra predstavuje
oveľa väčší fenomén v živote
ľudí ako by sa zdalo. Kultúrnosť prostredia, v ktorom žijeme, správanie sa ľudí voči sebe, ale aj kultúrne vedomie o hodnotách v mieste rodiska
či bydliska sú hodnototvorné súčasti nášho
života. Hoci si ich často neuvedomujeme,
napĺňajú náš život slušnými vzťahmi, vedú
nás k tomu, aby sme si vážili jeden druhého
a vytvárajú prostredie, v ktorom sa dobre cítime. Vari najlepšie to pociťujú cudzí ľudia
– návštevníci či turisti. Ak je obec či mesto
kultúrne, radi sa tam vrátia, a aj doma spomínajú ľudí a miesto, ktoré navštívili. Aj to
je jeden z dôvodov, prečo od prvého ročníka celoslovenskej súťaže Miestne noviny sa v periodikách hodnotí aj to, do akej
miery sa noviny či časopisy venujú miestnej
a regionálnej kultúre, lokálnym tradíciám
a osobnostiam a taktiež preto v rámci súťaže vznikla samostatná kategória pre kultúrnoinformačné a kultúrno-turistické noviny
a časopisy.
Odborná porota súťaže mohla v jej 3. ročníku s potešením skonštatovať, že celková
úroveň periodík stúpa. Týka sa to tak ich
základného poslania – informovať obyvateľov o miestnych udalostiach, aktivitách
a nariadeniach dôležitých pre obyvateľa
obce, mesta či regiónu, ich žurnalistickej,
typograickej či polygraickej úrovne, a taktiež zastúpenia príspevkov o miestnej a regionálnej kultúre v nich.
V 3. ročníku celoslovenskej súťaže o najlepšie obecné, mestské, regionálne, kultúrno-informačné a kultúrno-turistické
noviny a časopisy Miestne noviny 2011 odborná porota rozhodla v kategórii kultúrnoinformačných a kultúrno-turistických novín
a časopisov udeliť okrem 1. a 2. miesta, dve
3. miesta, dve ceny generálneho riaditeľa
Národného osvetového centra a jednu cenu
mesačníka Národná osveta. Aj to je doklad
o tom, že v tejto kategórii porotcovia hodnotili noviny, ktoré majú vysokú úroveň.
Montanrevue
hOdNOTeNie periOdíK V KaTegórii
KulTÚrNO-iNfOrmačNých a
KulTÚrNOTuriSTicKých NOVíN a čaSOpiSOV
SÚťaŽe mieSTNe NOViNy 2011
Prvé miesto v kategórii Kultúrnoinformačné a kultúrno-turistické noviny a časopisy získal Časopis o baníctve a bansko-historickom dedičstve Montanrevue – s ďalším
podtitulom: Súčasnosť – História – Pamiatky – Osobnosti. O vysokej kvalite a odbornej úrovni tohto periodika svedčí aj to, že
sa na jeho umiestnení zhodli všetci porotcovia. Vydavateľom časopisu je OZ Združenie baníckych spolkov a cechov Slovenska,
šéfredaktorom Jozef Kráľ, ktorý už preberal
v minulom ročníku súťaže prvé ocenenie –
ako šéfredaktor časopisu Mariatal.
Časopis mapuje históriu a súčasnosť slovenského baníctva. Záber časopisu dokladajú už jeho príspevky a rubriky (História a súčasnosť banskej záchrannej služby, Slovenské
banské mestá – Kremnica, Hodruša-Hámre,
70 rokov bane Nováky, Z histórie Handlovej,
História baníctva v Nižnej Slanej, História
baníckych symbolov...). Z kultúrno-turistického hľadiska sú zaujímavé uverejňované
mapy banských ciest (Slovenská banská cesta, Malokarpatská banská cesta), či príspevky o unikátnych atraktivitách (banská Štiavnica a technické pamiatky, banskoštiavnický
betlehem, banícky orloj Špania dolina). Časopis sa venuje aj činnosti členov baníckych
spolkov a osobnostiam v oblasti baníctva.
K žurnalistickej úrovni novín iste prispieva
aj člen ich redakčnej rady doc. PhDr. Ján
Sand, PhD., skúsený publicista, dlhoročný
pedagóg a niekdajší dekan Katedry žurnalistiky FiF UK v Bratislave.
Časopis vychádza v náklade 1 000 kusov,
má prehľadnú typograickú úpravu a profesionálne polygraický výstup.
Z Montanrevue na čitateľa dýcha veľkosť
histórie i súčasnosti slovenského baníctva
a erudované príspevky v ňom, písané s populárno-náučným štýlom, si rád prečíta aj
čitateľ, ktorý v živote baňu nevidel.
hľadnice knižnice; Výstavy k dvom Piešťanským poštovým jubileám; Výstava sakráleho
umenia v balneologockom múzeu v Piešťanoch; Mamuty v okolí Piešťan). V časopise
majú, samozrejme, miesto aj piešťanské
kúpele. Sympatické je, že Revue Piešťany sa
venuje aj prezentácii okolitých obcí s akcentom na ich pamiatky (Chtelnica, Veľké Kostolany, Krakovany).
Špeciikom Revue Piešťany je, že je vychádza simultánne – v slovenčine-nemčine
a v slovenčine-angličtine. Časopis vychádza
v náklade 1 000 kusov. Je plnofarebný a má
vysokú typograickú a polygraickú úroveň.
Revue Piešťany
Ukážkou, že časopis môže oslovovať i
v čiernobielom vyhotovení, je Občasník
Múzea Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši
Múzejné starinky, ktorý sa umiestnil na
3. mieste. Redakcia približuje najmä život a dielo rodákov a osobností spojených
s jeho históriou (A. Makovický, I. Stodola, V. J. Žufa, J. Žák), nezabúda však ani
na žijúcich múzejníkov, ktorí sa zaslúžili
o zbierkové fondy či povznesenie múzea.
Uverejňuje kalendárium (V znamení osmičiek), v stručných príspevoch približuje
významné udalosti (Aj žiadosti slovenského
národa majú svoje okrúhle narodeniny, Kde
bol Jánošík súdený?) a prináša neznáme a
zabudnuté historické dokumenty (Z denníka Márie Profantovej, V. Lacko) i fotograie
(August 1968). Samozrejme, informuje aj
o histórii, práci a expozíciách múzea (Múzeum má 55 rokov, katalogizácia zbierkových
fondov v časoch informatizácie, národopisná
výstava sakrálnych výšivok Od narodenia po
Druhé miesto získal Kultúrno-spoločenský štvrťročník Revue Piešťany, ktorý sa
v minulom ročníku umiestnil na 1. mieste.
Časopis vydáva mesto Piešťany, jeho šéfredaktorom je Kornel Dufek. Spoločným menovateľom príspevkov je mesto Piešťany –
ako mekka kúpeľníctva (a dnes už aj ilmu, či
podľa redakcie aj vodného lyžovania), jeho
osobnosti, spoločenský, kultúrny život a história. Redakcia predstavuje osobnosti mesta
i jeho významných návštevníkov (astronóm
Milan Antal – objaviteľ asteroidu, ktorý pomenoval Piešťany, rubriky Významní lekári
Piešťan, Významní návštevníci piešťanských
kúpeľov a i.). Hoci v časopise dominuje živá
kultúra (ilmové festivaly Cinematik, Astroilm, Eurotour; divadelný festival Piešťanské
Randevous; kultúrne podujatia Park foto
Piešťany, Organové dni, Literárna kaviareň),
nechýbajú v ňom ani príspevky z histórie,
muzeológie či archeológie (Piešťanské po-
hrob). Odbornú ponuku dopĺňajú rozšírené
anotácie odborných publikácií.
Múzejné starinky vychádzajú v náklade
500 kusov, majú štandardnú typograickú
úpravu (zalomenie na dva stĺpčeky), ktorá však s ohľadom na odborný charakter
periodika neprekáža. Spravidla historické
fotograie sú dobre „čitateľné“ (teda sú na
nich ostré aj detaily).
Časopis „otvára“ Múzeum J. Kráľa nielen ako prezentačné miesto pamiatok, ale aj
ako miesto výskumu a následného činiteľa
vytvárajúceho kvalitné miestne a regionálne
kultúrne povedomie.
Vajnorské vidzení
Ide o reprezentatívne periodikum, ktoré vydavateľ zasiela aj na zastupiteľstvá SR v zahraničí a zahraničným Slovákom.
Múzejné starinky
Na 3. mieste sa umiestnili aj štvrťročník
s nárečovým názvom Vajnorské vidzení,
ktorý má podtitul Nezávislý kultúrno-spoločenský časopis Vajnorákov a priateľov Vajnor.
Ide o periodikum žijúce tak súčasnými komunálnymi problémami obyvateľov bratislavskej mestskej časti Vajnory (ktorá si dodnes zachováva charakter dediny), ako aj jej
kultúrou, zároveň približuje staršiu i novšiu
miestnu históriu (boj proti asanácii Vajnor
pred rokom 1989). Časopis sa venuje aj ľu-
sú až 13
Obecné noviny • 20. december 2011
tivedným a historickým vzdelávacím aktivitám (Programy pre rodiny vo Vlastivednom
múzeu, Cyklus podujatí záujemcov o históriu, Výstava z argentínskej pozostalosti J. C.
Hronského). Časopis prináša aj kalendárium
výročí osobností okresu a informácie o zaujímavých edičných tituloch týkajúcich sa
galantského regiónu. Časopis je plnofarebný (kvalita reprodukcií je slabšia, to však asi
limitujú možnosti vydavateľa). Obzor ako
okresné periodikum je nasledovaniahodným príkladom v spájaní síl regionálnych
kultúrnych inštitúcií.
Hnúšťanský hlas
Druhú cenu generálneho riaditeľa NOC
– za propagáciu a podporu rozvoja miestnej
kultúry a záujmovej činnosti v podmienkach mesta a okolitých obcí – získal Kultúr-
Štefan Cifra.
dovým tradíciám (seriál Spomienky spod
čerešne) a nárečiu (Jak nás učili matere viprávjat, Z diferenčného slovníka nárečia slovenského vajnorského). Kriticky sa angažuje
v komunálnych problémoch a popri redakčných článkoch dáva priestor aj názorom čitateľom a miestnym poslancom. Prezentuje
kultúrne podujatia (Katarínska zábava, Galéria Typo&Ars a venuje sa aj osobnostiam
spojeným s dedinami Vajnor (Dr. F. Juriga).
Nezabúda ani na vinohradnícke a malokarpatské tradície a ich súčasnosť (Kam od
nás...? – Stručný malokarpatský cestopis, vajnorské Víno Geeral Piccione, Vinotéka Regius). V predvolebných (komunálne voľby
2010) číslach prihlásených do súťaže rušivo
pôsobí boj s konkurečnými Vajnorskými
novinami (ktoré, mimochodom, v súťaži
taktiež uspeli, v Kategórii mestských častí), z príspevkov je zrejmé, že komunálne
súboje sa prenášajú aj do redakcií oboch
novín. Vajnorské vidzeňí je súkromný časopis, vychádza v náklade 2 500 kusov. Je
plnofarebný, robený na vysokej profesionálnej úrovni, a to tak žurnalistickej, jazykovej,
ako aj typograickej a polygraickej. Časopis
pôsobí sviežo, záujem redakcie – o miestnu
históriu, kultúru, tradície i miestnu či regionálnu ekológiu a územný rovoj – obhajujúci
rozhľad a informovanosť obyvateľov je sympatický.
Obzor
Mimoriadnu cenu generálneho riaditeľa
Národného osvetového centra – za propagáciu a podporu rozvoja miestnej kultúry a záujmovej činnosti v regionálnych podmienkach – získal Štvrťročník o kultúrnom dianí
no-spoločenský mesačník obyvateľov Hnúšťe
a okolia Hnúšťanský hlas. Noviny mapujú
kultúrny a spoločenský život v meste Hnúšťa a okolitých obciach, venujú sa aj osobnostiam Hnúšte a prezentujú aj obce gemerského regiónu.
Hnúšťanský hlas má náklad 400 kusov,
štandardnú novinovú typograickú úpravu.
REKUS
a záujmovej činnosti v okrese Galanta Obzor, ktorý vydáva Galantské osvetové stredisko. Periodikum sa zameriava na súťažné
podujatia a prehliadky záujmovej umeleckej
činnosti (bienále detskej výtvarnej tvorby,
Digitfoto Galanta, Farbený svet Rómov, recitačné súťaže pre špeciálne základné školy,
Divermento musicale, krajské a regionálne
kolá Vansovej Lomničky, Výtvarného spektra a i.) i na prevenciu v oblasti drogových
závislostí či v úsilí eliminácie intorelancie
a násilia. Venuje sa aj knižničným a múzejníckym aktivitám (Noc múzeí, Ľudový
odev na území Trnavského samosprávneho
kraja, Dom ľudového bývania v Šali), vlas-
Mimoriadnu cenu mesačníka Národná
osveta – za rozvíjanie miestnej a regionálnej
identity a zvyšovanie kultúrnohistorického
vedomia obyvateľov obcí a miest novohradského regiónu – získal Regionálny kultúrny
spravodajca REKUS, ktorého vydavateľom
je Novohradské osvetové stredisko. Regionálny mesačník uverejňuje seriál Predstavujeme mestá a obce Novohradu, v ktorom
heslovite približuje ich dejiny, sakrálne
pamiatky, historické osobnosti, tradičné,
ľudové obyčaje a zvyky, zástupcov samosprávy, kultúrne a športové aktivity, podujatia, združenia a spolky, miestne médiá
i kultúrno-turistické atrativity, podujatia
a zariadenia. V rubrike Ľudia – roky, udalosti redakcia približuje encyklopedickými
heslami historické a rozhovormi žijúce významné osobnosti regiónu. Mesačník zaznamenáva aj všetky významnejšie kultúrne
podujatia záujmovej umeleckej činnnosti
a tvorivosti, uverejňuje pozvánky na ne i na
výchovno-vzdelávacie podujatia, a prináša
aj tradičné ľudové recepty z obcí regiónu.
Časopis vychádza v náklade 100 kusov, je
plnofarebný, má štandardnú typograickú
úpravu, napriek rezervám v kvalite fotograií podáva plnohodnotný obraz o súčasnom
kultúrnom živote i kultúrnej histórii regiónu, a tým pomáha generovať hrdosť naň či
zdravý lokálpatriotizmus.
Ako skonštatovala odborná porota, kvalitatívna úroveň periodík prihlásených
do 3. ročníka súťaže Miestne noviny 2011
v porovnaní s predchádzajúcimi ročníkmi
vzrástla. Prejavilo sa to aj na periodikách
v kategórii Kultúrno-informačné a kultúrno-turistické noviny a časopisy, z ktorých
viaceré bojovali o najvyššie umiestnenia.
Žiaľ, nedali sa všetky oceniť. Spomeniem
aspoň Mesačník spolku Permon Marianka
Mariansky Permon, Kultúrno-spoločenský
mesačník Nitra či Informačný magazín bratislavy in.ba. Všetky tri sú robené na solídnej profesionálnej úrovni a plnia záslužnú
úlohu v miestnych podmienkach – informovať obyvateľov o kultúrnych podujatiach
a aktivitách a kultivovať ich kultúrne povedomie.
Do súťaže prišla aj brožovaná publikácia
Spišské hlasy s podtitulom História okresných novín a ostatných celoslovenských novín
od E. Mindaša – vydaná pri príležitosti 90
rokov žurnalistiky na Spiši (1920 – 2010).
Porota na zasadaní ocenila nasledovaniahodné úsilie autora mapovať minulosť regionálnej tlače, publikácia však nezodpovedala podmienkam súťaže, keďže nejde
o periodikum.
x
x
x
Kultúrny život a kultúrnohistorické povedomie sa vytvára vďaka mnohým entuziastom, ktorým záleží na ich obci, meste
či regióne. Patria medzi nich aj redakcie
miestnych periodík. Navyše, v modernom
svete – v kontexte kultúrnej turistiky –
význam miestnych a regionálnych médií narastá. Aj preto odborná porota ocenila úsilie
všetkých tvorcov periodík prihlásených do
súťaže, hoci ceny mohla udeliť – po zvážení napĺňania súťažných kritérií hodnotenia
– len niektorým. V mene organizátorov
vyjadrujem vieru, že budúci ročník súťaže
Miestne noviny zaznamená opäť nárast kvality periodík, pretože, ako ukázal 3. ročník,
aj informovanosť o tom, ako to robia „inde“,
stúpa. Víťazom ešte raz blahoželám a tým,
ktorí neuspeli na ocenených miestach, držím palce, aby sa im darilo robiť čo najlepšie
miestne či regionálne noviny – na prospech
obyvateľov svojich miest, obcí či regiónov,
na prospech kultúry a kultúrnosti obyvateľov Slovenska.
Štefan CIFRA,
predseda odbornej poroty súťaže Miestne
noviny 2011, šéfredaktor Národnej osvety
20. december 2011 • Obecné noviny
14 SAMOSPRÁVA
Katarína dáva v handlovej symbolické hranice
roka v meste - od Kataríny po Katarínu
Meno Katarína sa obyvateľom Handlovej už od dávna spájalo s hodovaním a slávou. Na Katarínske hody
prichádzali ľudia z blízka aj ďaleka, z celej hornej Nitry. V procesiách putovali od druhej polovice 19.
storočia do vtedajšieho oppida - mestečka Krickerhau, aby si uctili patrónku kostola sv. Katarínu, ktorej
socha sa týči uprostred oltára v kostole, ktorý nesie jej meno.
N
a počesť výročia
posviacky kostola,
na deň patrónky,
boli vo vtedajšej nemeckej Handlovej
(Krickerhau) dni doplnené okrem
cirkevných sviatostí aj tradičnými
podujatiami a veselými tanečnými
zábavami. Svätú Katarínu Alexandrijskú majú Handlovčania aj vo
svojom erbe.
V tomto roku sa Handlovské katarínske dni konali v piatok 25. a
sobotu 26. novembra 2011.
Každoročne tieto dni sprevádza tradičný posledný jarmok v
roku - Katarínsky, odovzdávajú sa
ocenenia mesta na slávnostnom
zasadaní mestského zastupiteľstva,
ktorého jediným bodom rokovania je verejne sa poďakovať ľudom,
ktorí prispeli k rozvoju mesta a šíria jeho dobré meno doma i v zahraničí.
Aj tento rok si nominanti prebrali ocenenia z rúk primátora
mesta Ing. Rudolfa Podobu, za
účasti poslaneckého zboru mesta
na slávnostnom mestskom zastupiteľstve. Verejné poďakovanie
výnimočným ľuďom sa konalo v
konferenčnej sále podnikateľského inkubátora 25. novembra tohto
roku. Všetky ocenenia mesta prešli
hlasovaním v poslaneckom zbore.
Tie tohtoročné poslanci schválili
na 10. zasadnutí, 27. októbra 2011
a ku každému oceneniu prijali
uznesenie.
Cena mesta
K cene mesta sa viaže plaketa
mesta, inančná odmena 332 € a
listina.
Ceny mesta za tento rok boli v
zmysle štatútu mesta udelené:
Michalovi Kanianskemu za mimoriadny ľudský počin
Michal je na prvý pohľad obyčajný mladý človek, študent handlovského Gymnázia Ivana Bellu.
Pýtali sme sa aj v škole, čím vyniká. Vraj má rád futbal, ktorý sa stal
jeho záľubou už od detstva, zapája
sa do stredoškolskej odbornej činnosti a vždy rád pomôže. Michal
dokázal niečo výnimočné. Zachoval rozvahu v ťažkej životnej situácii, pri ktorej prišli o život jeho
spolužiaci. Cieľom ocenenia však
nebolo opätovne otvárať tragickú
udalosť zo 4. marca tohto roku,
keď zahynuli žiaci handlovského
gymnázia.
V liste, ktorý mu primátom
mesta zaslal ako pozvanie na
odovzdanie ocenenia boli aj tieto
slová:
„Milý Michal, vďaka Tvojmu
konaniu si zachránil mladé životy.
Nikdy si takúto situáciu nezažil
a aj napriek tomu si konal včas,
bez toho, aby si bral ohľad na
seba. Zo sekundy na sekundu sa
z teba stal týmto skutkom človek
na správnom mieste, človek, ktorému nezáleží len na sebe, dokáže
pomôcť, aj keď jemu samému hrozí
nebezpečenstvo. Dospel si v jednom
ľudskom okamihu. Takýto skutok si
zaslúži ocenenie verejnosti.“
Študent gymnázia Michal Kaniansky v osudný 4. marec 2011
na potopenom aute vyrazil zadné
sklo, uvoľnil z bezpečnostných pásov dve spolusediace a postupne
ich vytiahol z auta k hladine. Sám,
bez pomoci kohokoľvek z vonku.
Podobne postupoval v prípade
ďalšej spolužiačky, ktorá sedela na
prednom sedadle...
Poďakovanie patrí aj Michalovým rodičom, ktorí formovali
jeho osobnosť od malička.
Komornému miešanému speváckemu zboru Artanno pri DK a
ZUŠ Handlová za reprezentáciu
mesta doma i v zahraničí pri príležitosti 10. výročia založenia
Pomenovanie súboru vzniklo
spojením slov art – ako umenie a
anno – ako rok. V roku 2000 sa
rozhodlo jedenásť zakladajúcich
členov súboru, že budú svojim
spevom robiť radosť iným. Od
roku 2009 sú zriaďovateľmi zboru
Dom kultúry mesta Handlová a
Základná umelecká škola v Handlovej. V novembri 2010 komorný
zbor zaznamenal 10 rokov svojej
aktívnej speváckej činnosti najmä
v meste svojho pôsobenia a stal sa
jeho vzorným reprezentantom na
rôznych kultúrno-spoločenských
podujatiach, oslavách významných výročí mesta Handlová, podujatí Domu kultúry mesta Handlová, vernisáží výstav, verejných,
vianočných a beneičných koncertov. Svojim zborovým umením sa
predstavil aj v Českej republike,
Nemecku, Belgicku a Taliansku.
Zbor sa zúčastnil na medzinárodnej súťaži speváckych zborov v
Rimini - Taliansko (2009), kde získal bronzové pásmo. V septembri
tohto roku reprezentoval Slovensko a Handlovú pred poslancami z
haNdlOVčaNia hOdNOTia rOK Od KaTaríNy
pO KaTaríNu a OceňujÚ VýNimOčNých ľudí
produktmi projektu sa stal CDnosič s vytvorenými reportážami a
vybudované mini štúdio v priestoroch CVČ Relax.
Cena primátora
celej Európy na pôde Európskeho
parlamentu v Štrasburgu,. Ocenenie patrí každému jednému členovi, či už z radov zakladateľov alebo
tých, ktorí postupne do súboru
prichádzali i odchádzali.
Detskému a mládežníckemu
parlamentu mesta Handlová za
aktívnu mládežnícku činnosť v
školskom roku 2010/2011
Ocenenie prevzali riaditeľka
CVČ Relax Handlová Mária Soláriková a primátorka Detského a mládežníckeho parlamentu
mesta Handlová v školskom roku
2010/2011 Dominika Švecová. V
roku 2007 bol zriadený Detský
a mládežnícky parlament mesta
Handlová. Dampáci – ako ich voláme – sú volení z radov žiakov na
území mesta na jeden školský rok.
DaMP mesta Handlová je záujmový útvar CVČ Relax Handlová na
oddelení mládeže a techniky. V
poradí tretí detský a mládežnícky
parlament mesta, pod vedením jej
primátorky Dominiky Švecovej,
načerpal skúsenosti od svojich
predchodcov. DaMP vznikol v
rámci práce s deťmi a mládežou na
území mesta z iniciatívy komisie
práce s deťmi a mládežou a aktívnou podporou mesta Handlová.
Cena mesta im bola udelená za
získanie ocenenia „Najaktívnejší
člen Školských rád stredných škôl
na Slovensku z júna t. r. v Trenčíne. Ocenenie odzrkadľuje činnosť
DaMP, keď od januára 2011 do
júna 2011 členovia DaMP zasielali správy o svojej činnosti a organizovaní dovedna sedemnástich
podujatí a aktivít. Na základe monitorovania podujatí DaMP mesta
Handlová obstál v celoslovenskej
konkurencii. Výsledkom ich vlastného projektu v programe “Mládež v akcii“ pod názvom „Chceme byť niekým“ bolo realizovanie
Malej školy organizovania, kde sa
vzdelávali mladí moderátori, kameramani a strihači. Finálnymi
Cena primátora je morálnym
ocenením v kompetencii primátora mesta a viaže sa k nej listina
a pamätná trofej. Ceny primátora
mesta v tomto roku boli v zmysle
štatútu mesta udelené:
Ivanovi Ilešičovi za celoživotnú
aktívnu činnosť v oblasti kynológie v Handlovej
Nominácia I. Ilešiča prišla v období, keď nominácie na udelenie
ocenení mesta mohla zasielať aj
široká verejnosť. Je veľmi príjemné, ak samotní Handlovčania zaslaním nominácie upozornili na
človeka, ktorého si v našom meste
vážia. Ivan Ilešič sa tento rok dožil jubilea 70 rokov a je jeden zo
zakladateľov kynológie v meste
Handlová. Stál pri zrode obidvoch
kynologických klubov v Handlovej. Kynológii sa aktívne venuje už
36 rokov a jeho rukami prešlo veľa
mladých ľudí, ktorí reprezentovali naše mesto v národných, ale aj
medzinárodných kynologických
akciách. Zúčastňuje sa na všetkých
akciách venovaných deťom a mládeži, v ktorých podporuje projekt
PREVENCIA ako dlhoročný člen
MsKK Handlová.
Domu kultúry mesta Handlová
za kultúrnu činnosť pri príležitosti 50. výročia od založenia
V podobe ako ho poznáme dnes
bol Dom kultúry mesta Handlová Handlovčanom odovzdaný do
užívania 1. septembra 1961 ako
Dom kultúry ROH. V tom istom
roku bola spustená aj prevádzka
hvezdárne mesta. Môžeme hovoriť
o tom, že dom kultúry ročne organizuje stovky podujatí, či už kultúrnych, vzdelávacích alebo vytvára priestor na záujmovú činnosť.
Budova v sebe ukrýva príjemnú
kinosálu, hľadisko s kapacitou
440 miest, dve spoločenské sály,
čitáreň vhodnú na organizovanie
výstav, klubovú a hudobnú miestnosť. Chceme však hovoriť hlavne
o ľuďoch, ktorí kultúrne dianie v
meste organizujú. V roku 1961 sa
stala táto inštitúcia centrom dia-
nia kultúrneho života nášho mesta. Budova na námestí sa zaplnila
ľuďmi, ktorí si vzali za svoje poslanie venovať sa kultúre. V období,
v ktorom sa niekoľko rokov musia
samosprávy miest na Slovensku
vyrovnať s drastickými rozpočtovými opatreniami je chvíľa, keď
je potrebné verejne oceniť prínos
všetkých, ktorí kultúru robia srdcom a z presvedčenia.
V tomto roku Dom kultúry v
Handlovej oslavuje okrúhlu päťdesiatku. Vďaka nadšencom, ktorí sa
nevzdávajú a majú v sebe vnútornú silu rozdávať umenie všetkým
Handlovčanom.
Primátor Handlovej Rudolf Podoba a predseda výkonného výboru Olympijského klubu v Prievidzi Vladimír Revický odovzdali
na slávnostnom zastupiteľstve už
druhé ocenenie Slovenského olympijského výboru Borisovi Lukášikovi. Prvé získal už v roku 1995
Čestné uznanie, tento rok mu priznali „Zlatú medailu Slovenského
olympijského výboru“. B. Lukášik
si však ocenenie nemohol prevziať
na slávnostnom odovzdávaní ocení Olympijského klubu v Prievidzi
od Slovenského olympijského výboru. (Mesto Handlová získalo v
tento rok ocenenie Čestné uznanie
Slovenského olympijského výboru za dlhodobú aktivitu pri šírení
myšlienok olympionizmu.)
Borisa Lukášika netreba Handlovčanom predstavovať. Stal sa
legendou basketbalu. Pripomeňme časť jeho úspechov. B. Lukášik sa zúčastnil na olympijských
hrách v roku 1960 v Ríme, kde
družstvo vtedajšieho Československa obsadilo 5. miesto. Hral na
majstrovstvách Európy v Maďarsku, Turecku, Poľsku. V roku 1961
sa stal majstrom Československa
a víťazom Československého pohára s Iskrou Svit. Ocenení má na
konte omnoho viac, naposledy sa
v roku 2006 stal víťazom ankety o
historicky najúspešnejšieho športovca mesta Handlová. Jeho meno
nájdete aj v novej publikácii Klenotnica športovcov hornej Nitry,
vydanej v roku 2011.
Gratulujeme a ďakujeme.
Spracovala Mgr. Jana PAULÍNYOVÁ,
hovorkyňa mesta Handlová
Obecné noviny • 20. december 2011
SAMOSPRÁVA 15
Najtransparentnejším
samosprávnym krajom
je banskobystrická župa
Na druhom a treťom mieste v rebríčku TIS skončili Žilinský a Bratislavský kraj, na
poslednom Trenčiansky kraj
T
ransparency
International
Slovensko
(TIS) pririekla Banskobystrickému kraju
v rebríčku Otvorená
samospráva 53 z možných 100
bodov, o bod menej získal Žilinský samosprávny kraj, kým tretí
Bratislavský samosprávny kraj 47
bodov. Na ďalších priečkach skončili Prešovský (47), Nitriansky
(46), Košický (46), Trnavský (41) a
Trenčiansky kraj (35).
BBSK vyniká v kvalitne poskytovaných informáciách o práci zastupiteľstva a jeho komisií, vrátane
videozáznamov, ako aj v informovaní o investičných projektoch.
Ako jediný má vytvorený aj etický kódex zamestnancov. „Je kríza
a jediná cesta na získanie inancií
je robiť všetko otvorene. Transparentnosťou sme ušetrili milióny
eur,” povedal predseda BBSK Vladimír Maňka.
Trnavskí poslanci
schválili rozpočet
Trnava bude v budúcom roku
hospodári s rozpočtom približne 48 miliónov eur. Rozpočet
schválilo 14. decembra mestské zastupite stvo.
Najväčším príjmom mesta
budú pod a viceprimátorky
Kvetoslavy Tibenskej podielové dane, z ktorých radnica
očakáva takmer 14,5 milióna
eur, alej miestne dane a poplatky v sume 11 miliónov eur,
z grantov a rôznych príspevkov
plánuje samospráva získa
viac ako 10 miliónov eur.
Vo výdavkovej časti rozpočtu je
najviac, až takmer 13 miliónov
eur schválených na školstvo a
vzdelávací systém, na odpadové hospodárstvo je rozpočtovaných 9,5 mil. eur a najväčší
nárast zaznamenala kapitola sociálnej starostlivosti,
ktorá z tohtoročných 3,2 mil.
vzrastie až na 3,8 mil. eur. Z
prostriedkov rezervného fondu
má by na budúci rok inancovaný začiatok rekonštrukcie
pešej zóny, začiatok prestavby
ubytovne na Kollárovej ulici
na nájomné byty a výstavba
Univerzitného parčíka.
(SITA)
Zároveň priznal, že po jeho nástupe v úrade museli meniť veľa
zaužívaných vecí, aby sa odstránilo rodinkárstvo, zneužívanie známosti či podozrenia z korupcie.
Zmenili celú ilozoiu úradu a veľa
činností si robia vlastnými silami
bez drahých externých iriem. Do
vedúcich funkcií vyberajú zamestnancov aj pomocou psychotestov.
„Keď sa na dôležité miesto dostane neschopný človek, je to hotová
katastrofa. Ak sa obklopíte šikovnými ľuďmi, aj kraju sa bude dariť.
Zaväzuje nás to, aby sme išli touto
nastúpenou cestou aj ďalej,” uviedol V. Maňka.
Pri Žilinskom kraji vyzdvihla
TIS zverejňovanie infožiadostí nad
rámec svojich zákonných povinností na internetovej stránke kraja
www.regionzilina.sk. „Aj prostredníctvom takýchto hodnotení vidíme možnosti, ako sa zlepšovať
v informovaní. V novom roku
pripravujeme redizajn webu Žilinského kraja, preto prehodnotíme
jeho úpravy tak, aby sme sa opäť
viac priblížili k občanovi a naďalej
mu poskytovali dôležité informácie prehľadne a aktuálne,“ uviedol
predseda ŽSK Juraj Blanár.
Rebríček transparentnosti hodnotil župy v 11 oblastiach (od
poskytovania informácií o práci
úradu a poslancov, možnosti zapojenia verejnosti do diskusie a otvorenosti verejného obstarávania cez
personálnu politiku, prenájmy majetku po udeľovanie grantov a dotácií). Hodnotenie TIS meria kvalitu formálnych pravidiel na základe
126 ukazovateľov, ako napr. používanie elektronických aukcií, forma
zverejňovania zoznamu zmlúv a
faktúr na webových stránkach,
existencia etického kódexu zamestnancov úradov či poskytnutie
majetkového priznania župana na
požiadanie. Súčasné hodnotenie
krajov tiež preverilo prácu predsedov od ich nástupu do funkcií po
voľbách v roku 2009. Ďalšie hodnotenie urobí TIS o dva roky ku
koncu ich volebného obdobia.
Počas vyhlásenia výsledkov riaditeľ TIS Gabriel Šípoš zdôraznil,
že médiá i občania venujú samosprávnym krajom a ich predsedom
päťkrát menej pozornosti ako obciam, ich primátorom a starostom,
hoci kraje hospodária s oveľa väčšími inanciami. Ich ročné výdavky predstavujú 1,1 miliardy eur,
približne takú sumu rozdeľuje 25
najväčších miest. Pritom o dianí
v mestách vie verejnosť oveľa viac
ako o krajoch, ktoré ostávajú v
úzadí pozornosti občanov aj médií. V hodnotení zo 100 možných
bodov dosiahli kraje v priemere 46
bodov, kým v podobnom rebríčku
krajské mestá mali priemerne 55
bodov.
Sprac. (tl)
Komuniké zo
stretnutia členov
Združenia SK 8
V Trnave sa 8. decembra stretli členovia Združenia SK 8.
Na stretnutí prijali nasledovné
komuniké:
Predsedovia samosprávnych
krajov sa oboznámili s listom
ministra zdravotníctva Ivana
Uhliarika z 3. 12. 2011, ktorý
bol zaslaný mailom o 14:40.
Konštatujú, že tento návrh
ministra je v rozpore s právnymi normami SR, pričom
navrhované navýšenie platov
nie je zmluvne zabezpečené
formou úhrad zdravotných
pois ovní. Odporúčanie,
poslané v sobotu 3. 12. 2011,
na adresy úradov samosprávnych krajov s odporúčaním,
resp. žiados ou - realizova ho
3. 12. 2011 - je nezmyselné a
nerealizovate né.
Predsedovia samosprávnych
krajov budú na list ministra
zdravotníctva Ivana Uhliarika
zo d a 3. 12. 2011 reagova
individuálne.
Predsedovia samosprávnych
krajov požadujú, aby samosprávne kraje, resp. združenia
samosprávnych krajov sa stali
riadiacimi orgánmi príslušných operačných programov
v programovom období 2014
– 2020.
(ts)
bratislavský kraj sa chce sústrediť
na školstvo, dopravu a europrojekty
Poslanci Bratislavského samosprávneho kraja drvivou väčšinou schválili na svojom rokovaní
9. decembra návrh rozpočtu na
rok 2012. jeho hlavnou prioritou sú podľa župana Pavla Freša
infraštruktúra ciest, školstvo a
čerpanie eurofondov na projekty.
„Tento rozpočet reagoval na to, že
je kríza, má veľmi konzervatívne odhady. Reagoval aj na to, že
chceme plniť priority,“ konštatoval župan. Kraj ráta s vyrovnaným
rozpočtom, v ktorom sú príjmy i
výdavky stanovené na takmer 130
miliónov eur.
„Kraj v rozpočte predložil reálne čísla, v rozpočte nie sú žiadne
skryté dlhy ani nezaplatené faktúry,“ uviedol župan. Doplnil, že
kraj pri naplnení príjmovej časti rozpočtu nepôjde ani cestou
zvyšovania daní, ani zvyšovania
cestovného. Rizikom podľa Pavla
Freša môžu byť legislatívne zmeny, ktoré obmedzia príjmy župy
alebo zvýšia výdavky, prípadne
situácia vyplývajúca z krízy.
Rozpočet predpokladá, že naj-
VďaKa ÚSpOrNým OpaTreNiam
hOSpOdáril bSK Za deVäť meSiacOV
S prebyTKOm TaKmer 12 milióNOV eur
väčšie výdavky - 44 miliónov eur
- pôjdu na školstvo a vzdelávanie.
Kraj sa chce sústrediť aj na opravu havárií škôl. K rozvojovým
programom kraja na budúci rok
patrí aj dostavba cyklomosta, revitalizácia školských ihrísk či modernizácia nemocnice v Malackách. „Sú to projekty, ktoré zlepšia
život obyvateľov v regióne,“ dopl-
nil župan.
V návrhu rozpočtu pre rok 2012
je naplánovaný celkový dlh vo
výše 42,41 % z bežných príjmov
BSK. Vo výške dlhu sa odzrkadlili aj nepredvídateľné udalosti. V
roku 2011 zasiahli BSK povodne,
ktoré si vyžiadali výdavky v sume
približne 8,5 milióna eur. V prípade, že by toto nešťastie župu
nepostihlo, úverové zaťaženie by
sa nemuselo zvyšovať a dlh by v
pomere k bežným príjmom bol
o 7,83 % menší. P. Frešo doplnil,
že cieľom je stabilizovať úverové
zaťaženie župy, aby sa mohlo od
roku 2013 znižovať nielen percentuálne, ale aby sa dlžoby aj reálne
splácali.
Napriek zložitej globálnej inančnej a hospodárskej situácii
sa kraj zodpovedne postavil aj k
plneniu tohtoročného rozpočtu.
Hoci došlo k výpadkom v príjmoch BSK, prijal mnohé úsporné
opatrenia, ktoré mali pozitívny
dosah na rozpočtovú bilanciu.
(tyš)
20. december 2011 • Obecné noviny
16 KULTÚRA
Betlehemské
svetlo na
hrade Strečno
Jedinečnou príležitosou strávi príjemné
chvíle na hrade Strečno
bol tretí ročník podujatia Vianočný výstup na
hrad Strečno v nede u
18. decembra. „Vianočný výstup na hrad
Strečno je najmä o
návratoch k tradičnému
vianočnému zvykosloviu prostredníctvom
spevu, hudby a vianočných dobrôt. Kým
vlani mohli návštevníci
podujatia spozna a
ochutna po ské vianočné obyčaje, tento
ročník bol v znamení
moravských Vianoc,“
uviedla Katarína Repáová, správky a hradu
Strečno.
V bohatom programe
vystúpili gajdoši z Cimbalovej muziky z Rožnova pod Radhoš om
s pásmom vianočných
kolied, hudobná skupina Cantica Juventica
zo Strečna a ich stredoveký repertoár, Ohnivé
heligónky zo Starej
Bystrice, spevácka skupina Zvonica a detský
folklórny súbor Hájovček zo Strečna tiež s
vianočným zvykoslovím
a koledami. K podujatiu
už neodmyslite ne pat-
pri záchrane pamiatok
pomáhali aj študenti žilinskej
umeleckej školy
Pri príležitosti ukončenia obnovy objektov ľudovej architektúry v Čičmanoch,
Považské múzeum v Žiline v spolupráci s partnermi pripravilo na 20. decembra o
16. hodine vianočné stretnutie v Radenovom dome, na ktorom odprezentujú obnovu
oboch čičmianskych domov, ktoré múzeum spravuje.
Práce na výmaľovke Radenovho domu.
„V roku 2010 vďaka projektu
dotačného systému MK SR a tiež
rilo domáce vianočné
pečivo, vo avý punč a
horúci čaj.
Návštevníci sa mohli
zapoji aj do akcie
Re az svetla - spojíme
celé Slovensko. „V tento
de od skorého rána
vlaky so skautskými
posádkami šírili Betlehemské svetlo po
Slovensku. Žilinské
skautky ho priniesli aj
na hrad Strečno,“ dodal
Michael Daskalakis,
konzervátor keramiky a
organizátor podujatia.
Podujatie sa uskutoční
v rámci projektu cezhraničnej spolupráce
ČR-SR 2007/2013.
(brz)
s použitím vlastných inančných
zdrojov sme ukončili záchranu
Radenovho domu v Čičmanoch.
Zámerom bolo predovšetkým zachovanie autenticity jedinečnej
architektúry posledného existujúceho pavlačového objektu čiastočnou rekonštrukciou a výmenou
poškodených prvkov, ktoré už
nebolo možné zachrániť a ktoré ohrozovali trvácnosť stavby,“
povedal Boris Schubert, riaditeľ
Považského múzea v Žiline. Radenov dom s vynovenou expozíciou
a priestorom pre dočasné výstavy otvorili verejnosti v decembri
2010.
Na jar 2011 mikroprojekt cezhraničnej spolupráce PL - SR
umožnil začať opravu konštrukcie
zrubového domu č. 42, ktorá zahŕňala aj obnovu interiéru. „Obnovu
domu č. 42, nazývaného podľa
jedného z majiteľov aj Gregorovce,
si vyžiadal stav takmer storočného
objektu, ktorý s výnimkou výmeny dreveného šindľa nikdy nebol
rekonštruovaný. Po dvadsiatich
dvoch rokoch sa tiež komplexne
zrevitalizovala expozícia venovaná spôsobu bývania tradičnej čičmianskej rodiny,“ povedala Katarína Kozáková, etnologička múzea
a realizátorka projektu. Len pre
zaujímavosť: v jednom z vymieňaných trámov sa našlo strelivo z
obdobia druhej svetovej vojny, keď
v Čičmanoch prebiehali oslobodzovacie boje, v dôsledku ktorých
veľkú časť domov zničil požiar.
Poslednou tohoročnou aktivitou
obnovy objektov ľudovej architektúry v Čičmanoch bola ornamentálna výmaľovka Radenovho
domu, ktorá sa uskutočnila v septembri 2011 s pomocou nenávratného inančného príspevku Nadácie Kubikum a v spolupráci so
Súkromnou strednou umeleckou
školou v Žiline. Hlavným cieľom
projektu výmaľovky bolo obnoviť
pôvodnú ornamentiku Radenovho domu na základe zachovanej
fotodokumentácie zo začiatku 20.
storočia, ktorá bola charakteristická pre pavlačové domy. Napriek
tomuto zámeru sa Radenov dom
musel vymaľovať do podoby, v
akej ho poznajú súčasní návštevníci Čičmian. „Pre študentov našej
školy to bola jedinečná príležitosť
získať praktické výtvarné skúsenosti z obnovy pamiatkového
objektu a uplatniť teoretické vedomosti v praxi. Zároveň v rámci
vyučovacieho predmetu dejiny výtvarnej kultúry sa naučili budovať
vzťah k tradičnej ľudovej architektúre,“ dodal na Václav Dostálek,
riaditeľ školy.
(brz)
Snímka: archív PMZA
Spomienka na m. rúfusa
V predvečer nedožitých narodením básnika Milana Rúfusa (narodil sa v 9. decembra
1927 v Závažnej Porube) uviedlo občianske združenie Naveky Závažná v jeho
rodisku výber jeho básní o dcére Zuzanke pod názvom Anjel bez krídel.
Z
bierka, ktorú zostavili
PaedDr. Soňa Barániová
a Mgr. Daniela Fiačanová, snímky PaedDr. Slavomíra Očenášová-Štrbová, PhD., obsahuje šestnásť básní
a rovnaký počet ilustrácií.
Symbolicky, malým anjelikom,
knihu „pokrstil“ predseda občianskeho združenia Naveky závažná,
starosta obce Pavel Baráni. Kultúrne podujatie na povale domu
Milana Rúfusa umocnili spievané
modlitbičky v podaní Janka Majerčíka.
Ďalšiu akciu na počesť slávneho
rodáka, nazvanú Štebot v rodnom
hniezde, pripravila kultúrna komisia pri Obecnom zastupiteľsve v
Závažnej Porube. „Poézia Milana
Rúfusa je moderná, lebo je pôvodná a poctivá. Potreboval málo
slov a pritom tak veľa dokázal vysloviť,“ povedal na úvod podujatia
venovaného básnikovi Milanovi
Rúfusovi jeho moderátor Dušan
Migaľa.
Verše rodáka zarecitovali deti z
miestnej materskej školy, žiaci zo
Základnej školy Milana Rúfusa
Danka Kuľhavá, Nikola Stankovianska, Soňa Barániová, Mária
Boltižiarová a Katarína Jambrichová. V programe večera účinkoval aj skladateľ, hudobník a spevák
Janko Majerčík, ktorý básne majstra slova zhudobnil.
Vyvrcholením podujatia boli tri
básne v podaní básnika zo záznamu z roku 2008: Otec, Mamin
mrežovník a Poďakovanie za kolísku. Tohtoročný Štebot v rodnom
hniezde ukončili slovami vďaky
veľkému rodákovi a koledou.
Slovenský básnik, literárny historik, prekladateľ, esejista Milan
Rúfus zomrel 11. januára 2009 v
Bratislave.
(dm)
Snímka: dm, jj
Obecné noviny • 20. december 2011
KULTÚRA 17
Železničná trať medzi Zohorom
a Záhorskou Vsou má už sto rokov
Železničná trať Zohor – Záhorská Ves a Zohor – Plavecký Mikuláš je v prevádzke už 100 rokov. Pri tejto
príležitosti 2. decembra bratislavská župa v spolupráci so Železnicami SR a občianskym združením Klub
priateľov histórie železničnej dopravy vypravila historický parný rušeň 331.037 s dvoma historickými
vozňami na trase Bratislava – Záhorská Ves.
O
krem bratislavského župana Pavla
Freša sa historickým vláčikom odviezli aj starostovia
z niektorých bratislavských mestských častí a tiež starostovia a primátori zo Záhoria. Zámerom župy
je podľa Pavla Freša zachovať túto
železničku, aby ľuďom slúžila najmenej ďalších sto rokov.
„Chceme tým podporiť aj tú
alternatívnu verejnú dopravu na
Záhorí. Trať chceme zachovať
a rátame s ňou v projekte integrovanej dopravy,“ povedal župan
Pavol Frešo. Uviedol, že cieľom
župy je vytvoriť zo železničnej dopravy chrbtovú kosť integrovanej
dopravy v regióne. Občania, ktorí
cestujú na trase Zohor – Záhorská
Ves sa však môžu tešiť aj z toho,
že starú vlakovú súpravu nahradí
v budúcom roku nová.
Bratislavský kraj sa ako jediný zo
samosprávnych krajov na Slovensku podieľa na spoluinancovaní
takéhoto druhu regionálnej dopravy. Štátny tajomník Ministerstva
dopravy, výstavby a regionálneho
rozvoja SR Arpád Érsek to ocenil
a vyzval aj ďalšie kraje, aby sa v budúcnosti ujali takejto iniciatívy.
Partnermi projektu 100. výročia
sú Železnice Slovenskej republiky,
Múzejno-dokumentačné centrum
Bratislava, OZ Klub priateľov histórie železničnej doprav a webový
portál VLAKY.NET.
Koncesiu na výstavbu a prevádzku trate Plavecký Mikuláš - Rohožník - Zohor - Záhorská Ves získali
dr. Emil Révész z Malaciek a Ing.
Ľudovít Fabián z Budapešti nariadením MO č. 46370/911.VII.4.
Na celej trati s 10 stanicami dlhej
49,9 km bolo potrebné vybudovať
braTiSlaVSKá Župa chce Trať ZačleNiť
dO SySTému iNTegrOVaNej dOpraVy
97 mostov a priepustov. Stavebné náklady dosiahli čiastku 5 380
000 korún. Prevádzka na trati sa
začala 15. 11. 1911. Trať vedie
pomerne nenáročným terénom
Záhorskej nížiny na úpätí Malých
Karpát. Medzi stanicami Zohor a
Lozorno mimoúrovňovo križuje na železobetónových mostoch
cestu z Bratislavy do Malaciek a
diaľnicu D2 z Bratislavy do Prahy.
Úsek Zohor - Rohožník v polovici
sedemdesiatych rokov v súvislosti
s výstavbou cementárne v Rohož-
níku zmodernizovali, vďaka tomu
sa podstatne zvýšil objem nákladnej dopravy. Nákladnú dopravu
zabezpečuje spoločnosť ŽSSK Cargo jedným párom manipulačného
vlaku. Počnúc 2. februárom 2003
zastavila ŽSSK na trati osobnú
V Leviciach ožili recepty meštianskych paničiek
Mesto Levice v spolupráci so Štátnym
archívom v Leviciach pripravilo reedíciu
kuchárskej knižky z medzivojnového
obdobia minulého storočia s ob úbenými receptami manželiek levických
meš anov.
V pôvodnej knižke písanej v ma arčine je množstvo originálnych receptov
na chutné zákusky, torty, zeleninové a mäsové jedlá alebo predjedlá
a podrobným postupom prípravy. Útla
knižôčka s receptami sa dostala do rúk
pracovníkov Štátneho archívu úplnou
náhodou, ke ju počas zostavovania
Monograie mesta Levice v roku 2009
priniesol jeden z miestnych obyvate ov.
A pretože samospráva plánovala vyda
aj knižku s receptami z Tekovského regiónu, „znovuobjavený receptár“ prišiel
vhod. Zárove poskytol aj množstvo
informácií z histórie mesta.
Staronová kuchárka obsahuje výber
receptov zo 4. vydania pôvodnej série
kuchárskych knižiek, ke že ostatné tri
časti zatia neboli k dispozícii. Recepty sú v troch jazykových mutáciách
– anglickej, nemeckej a ma arskej
a spestrujú ich informácie o živote autorky receptu a dobovými fotograiami.
Čitatelia si tak môžu urobi lepšiu predstavu o živote v meste v období secesie.
Okrem kulinárskeho sprievodcu je knižka zárove atraktívnym propagačným
materiálom o meste Levice.
Adriana MACÁKOVÁ,
MsÚ Levice
dopravu. Od roku 2003 do roku
2006 ju zabezpečovala spoločnosť
BRKS. V súčasnosti prevádzkuje
osobnú dopravu opäť spoločnosť
ŽSSK Slovensko, a. s., a bratislavská župa.
(tyš)
18
20. december 2011 • Obecné noviny
OBNOVA VIDIEKA
Námestíčko ako galéria
odkazov osobností
dO dediNy VSTupuje archiTeKTÚra - 1
Prof. Michal ŠARAFÍN
P
rojekty
podporené
eurofondmi sa stali
skutočnosťou, dediny
sú krajšie, obyvatelia
spokojnejší. Rozdiely
medzi dedinami sa preto zväčšili, pre tie ostatné to znamená neuspokojiť sa so situáciou, nezaostávať, ale zamerať sa na postupnú
úpravu verejných priestranstiev.
Budúcnosť dedín bude stále viac
závislá aj od úrovne ich obytného
prostredia, ktoré bude meradlom
spokojnosti obyvateľov. Stav verejných priestranstiev začne rozhodovať o spätosti človeka so svojím domovom.
Žiadna dedina sa už nemôže
vyhnúť diskusii o tom, ako vyzerá, žiadna samospráva nemôže
k otázkam prostredia ostať ľahostajná. Jej akcieschopnosť sa bude
hodnotiť aj podľa stavu a poriadku v obci. Pekná dedina má už
čitateľné znaky, význam prvého
vizuálneho dojmu o dedine rastie.
Obnova dediny je preto výzvou
sústrediť pozornosť obyvateľov
na stav obytného prostredia v ich
obci. Vytvárať v dedine krajší domov pomôže architektúra.
Dlhodobá príprava,
nie projekt za každú cenu
Príprava projektov musí byť
trpezlivá a cieľavedomá, musí
dosiahnuť dohodu a zhodu v dedine! To si vyžaduje veľa malých
krokov nielen vpred, ale aj späť.
Prípravu neodkladajme, s pomocou architekta starosta začne
hľadať cestu spoločného dorozumenia. Cieľom prípravy je získať
podporu väčšiny a presvedčiť sa
o význame budúcich investičných
zámerov. Budú nielen víziou pre
spoločné predsavzatia, ale najmä
kazovanie najvhodnejších riešení.
Predstava o tom, ako má vyzerať
dedina, nemá vzniknúť na papieri, ale v nápadoch a odhodlaniach.
Starostlivosť o prostredie nemá
chýbať v programe žiadnej samosprávy. Účelnosť a estetický prejav
majú byť vždy v integrácii, preto
začnime s architektúrou.
Príťažlivé miesto nie
na parádu, ale pre život
Prirodzenou túžbou človeka je
stretnúť sa s priateľom, na mieste,
kde má na to vytvorené príjemné
Porozumenie,
nie tvrdohlavosť
Obnova dediny nezdôrazňuje
len výsledok, ale najmä cestu, ktorá k nemu vedie. Na tom, aby bola
dedina pekná, sa nepodieľajú len
peniaze, ale hlavne aktívna spoluúčasť každého obyvateľa. Peniaze
vynaložené na verejnoprospešné
stavby zhodnotí príspevok spoločnej práce a individuálny vklad
každého majiteľa domu. Úpravy
verejných priestranstiev sú vecou všetkých. Často vyvolávajú aj
nevôľu jednotlivcov. Budovanie
chodníka môže odhaliť dovtedy
neznáme chyby stavieb, napríklad vo výškovom či polohovom
osadení, chodník tak skomplikuje vstup do garáží či do dvorov.
Úpravám ulice sa musí jednotlivec podriadiť, nadšenie pre vec
peknej dediny môže potlačiť nevôľa jednotlivca. Želaním je dosiahnuť vzájomný susedský súlad
a porozumenie. Jeden z názorov
hovorí, že zhodu a porozumenie si
nie je možné želať, kto ju potrebuje, ten ju má, kto ju nechce, ostane
sám. Obnova dediny apeluje na
svedomie každého jednotlivca,
aby mal porozumenie pre zjednocujúcu úpravu ulíc. Harmonické
prostredie je prejavom dobrého
architektonického usporiadania
ulice.
nú časť ústredného priestranstva
obce, ktorá pozve na posedenie,
postátie či premýšľanie. Tu človek
pocíti ducha dediny, jej kultúrnu
povahu a pôvod, a to prostredníctvom architektúry. Riešenie je
individuálne, určené invencii architekta a vkusu obyvateľa. Požiadavkou je vytvoriť miesto v náručí
pokoja, čo dosiahneme určitou
mierou jeho uzavretia či zovretia.
Duch miesta vytvorí sťaby náruč
objatia. Námestíčko nemôže byť
priamo otvorené do komunikácie či parkovacích miest, pocit
životnej energie, ktorú tu človek
očakáva, z neho uniká. Námestíčka sú možnosťou na zriadenie
domácej galérie. Umiestnime tu
napríklad bustu človeka spätého
s týmto miestom, prebuďme tu
pamäť obce zviditeľnením odkazu
udalostí či osobností. Námestíčko
je miestom na propagáciu obce.
Námestíčka môžu mať symboly
svojej domácej príslušnosti, rozdujúce sú prírodné motívy ako
voda, strom a hlavne zátišie s posedením. Zriadenie takéhoto „duchovného“ miesta dediny poteší
každého obyvateľa, tu pocíti svoju
spolupatričnosť k dedine. Odhalil som architektonické vlastnosti tohto miesta s pôsobivosťou
všedného dňa. Sú však aj dni, keď
námestíčko ožije novými funkciami. Plocha námestíčka musí byť
funkčne univerzálna a schopná
prijať viaceré rôznorodé spoločenské funkcie.
Príťažlivé miesto
- ako ho vytvoriť?
výzvou spojiť sa za spoločnú vec
- krajšiu dedinu. Poslaním samospráv je naplniť tento cieľ. Zadanie spracovania stavebného projektu je posledná etapa prípravy.
Musí mu predchádzať spoločné
premýšľanie, overovanie a preu-
podmienky. Na mieste pod slnkom či hviezdami, a to vo všedný deň. V každej dedine preto
vytvorme príjemné miesto s duchom dediny! Na podnet bývalej
starostky z Velušoviec ho nazývam námestíčkom. Ide o vyčlene-
Príťažlivosť miesta nevzniká len
jeho vydláždením. Vydláždené
plochy samy osebe pôsobia chladno a bezradne. Príťažlivosť miesta
klesá zväčšujúcou sa plochou vydláždenia. Na veľkých vydláždených plochách človek stráca sebavedomie, stráca sa v rozmeroch
nezlučiteľných s mierkou človeka.
Príťažlivosť miesta musí „vybudovať“ architektúra. Na priloženej skici sa to pokúsim vysvetliť a
zdôvodniť.
Modelovú situáciu prestavuje
Uhrovec. Svojím spoločenským
poslaním je predurčený predstaviť svoju výnimočnosť a osobitosť
na miestach, vytvorených so zreteľom na ducha odkazu významných osobností. Uhrovec dnes
prežíva veľké zmeny v urbanisticko-architektonickom koncepte.
Víziou obce je byť jedným z centier kultúrno-spoločenského života Slovenska. Je predurčená stať sa
obcou s príťažlivými miestami, so
živou a pôsobivou interpretáciou
odkazov svojich osobností ako
galérii myšlienok a stále platných
výziev, Pamätník Ľ. Štúra na námestí je dôkazom oprávnenosti
tejto urbanistickej koncepcie rozvoja obce.
Samosprávy stoja pred rozhodnutím sústrediť pozornosť na
dotváranie a vytváranie námestí.
Každé námestie má mať osobitný
projekt, ktorý vznikne ako súčasť
urbanistickej koncepcie rozvoja
celého mesta. Zadaním tejto úlohy sú námety obsiahnuté v nasledujúcich obrázkoch:
1. Dnešný stav predstavuje centrum obce s líniovým usporiadaním, ktoré je podriadené trase
hlavnej komunikácie. Ťažiskom
centra obce sa stala škola, priestorovou dominantou vnímania obce
sa stalo ihrisko. Význam námestia
Ľ. Štúra degraduje doprava, úpravy verejných priestranstiev sa sústredili na hlavnú ulicu a vstup do
kultúrneho domu.
2. Nový návrh na centrum
obce vyčleňuje námestíčko ako
priestranstvo s vlastným duchom.
Vyčlenenie znamená „odpútanie“
týchto miest od dopravy a vytvorenie uzatvoreného miesta so
sugestívnym zameraním (ideálny
dopravný návrh autora článku centrum obce). Novým projektom
je námestíčko A. Dubčeka pred
kultúrnym domom, dokončenie
úprav formou jeho optického odčlenenia od dopravy, vytvorenie
miesta s bustou A. Dubčeka, galéria jeho odkazov na najživšom
mieste obce.
Názorný príklad je vlastným
pokusom autora a dôkazom nevyhnutnosti dlhodobej a komplexnej
prípravy návrhu úprav verejných
priestranstiev, v ich riešení sa
skrýva budúcnosť obce. Postupnosť úprav musí mať spoločný
cieľ, ktorého dosiahnutie preveruje urbanistická štúdia centra obce.
Nosnou súčasťou štúdie je doprava, riešenie otvorí narastajúce
problémy s ňou v celej obci. Štúdia sa pokúsi nájsť pokojné miesta
pre život obce bez dopravy.
Do dediny vstúpila architektúra
s novými témami a predsavzatiami. Architektúru už nevnímame
len prostredníctvom výrazu jednotlivých domov, ale v spektre celých ulíc a vyčlenených priestranstiev.
Obrázok:
skica autora článku
([email protected])
obsah ročníka 2011 19
Obecné noviny • 20. december 2011
Obsah ročníka 2011
Obsah je tradične členený na kapitolky a v nich sú radení autori podľa abecedy a za každým autorom je
názov článku a za ním v zátvorke číslo novín, v ktorých bol článok vytlačený.
POZNÁMKY A ÚVODNÉ
PRÍHOVORY
Jozef DVONČ, predseda ZMOS: Zastavme sa, potešme sa, nazrime do svojej
duše... (51-52);
Ľubomír BERNÁT: Ani samospráve sa
nevyhýba negatívne správanie jej predstaviteľov a pracovníkov (14);
František BUDA: Kolárovo na rázcestí –
spor o názov obce (48);
Milan BUŠO: Nové voľby v starom štýle
(50);
Pavol CEĽUCH, starosta: Nemožno
meniť pravidlá v polčase (38);
JUDr. Daniela FRANZENOVÁ: Právne
možnosti participácie občanov na veciach
verejných (3)
Jozef GAJDOŠ, starosta Zemplínske
Hámre: Čas na väčšiu sebarelexiu samosprávy (6);
Michal KALIŇÁK: Dokáže virtuálny
priestor riešiť reálne problémy (11);
Politické výpalníctvo predstieraním etiky
(23);
Inmrich KRÁLIK, starosta Rybníka:
Samospráva na dereši? (6);
Ing. arch. Anna KRŠÁKOVÁ: „Dedina
roka“ nie je kráľovná krásy (25);
Igor MATOVIČ, posl. NR SR: Nezávislí
verzus hlasovacie stroje (37);
Ján MIKLÁŠ: Viac úcty k štátnym symbolom nezaškodí! (29-30);
Bohumil M. OLACH: Len pokuty bezpečnosť na cestách nespasia (4); Skrátia
politici volebné obdobie samosprávy
miest a obcí na tri roky? (5); Ide o body
poslancom za aktivitu, alebo o snahu
oklieštiť samosprávnosť samosprávy? (7);
Čo je viac? Stranícka (koaličná) poslušnosť, alebo vedomie a svedomie poslanca
(8), Hurá! Vďaka zníženiu platov v samospráve bude celé Slovensko „zachránené“ (9); Na nárazové zásahy do dopravy
doplácajú ľudia a samosprávy (10); Aj keď
sú katastrofy, aj keď je kríza, ľudia žijú
obyčajným životom (12); Kompetentnosť
verejných činiteľov – politická, odborná,
ľudská...(13); Premiérka na Rade ZMOS
– trochu vzťahov, trochu politiky, trochu
odpadov... (15); Odsun zákona o podpore
cestovného ruchu je zbytočne stratený
čas (16); Otázniky samosprávy a štátnej
správy nastolené televíznou besedou (17);
Opäť treba brániť samosprávu – vhodnou
príležitosťou je 21. snem ZMOS (18);
Kde bolo, tam bolo, chystali sa na veľké
volebné zhromaždenie... (19); Päťdesiatpercentný skok nie je dobrý krok – v dani
z nehnuteľností (20); O sneme po sneme
(21); Dôsledky krízy – otázky pre štát,
samosprávu i občanov (23); Prerušíme
v SR nekonečnú pieseň nespokojnosti
s čerpaním eurofondov? (24); Čas na
priamu demokraciu aj v slovenských a európskych voľbách (26); Prírodné cunami
svet nezvláda, politické tlmia politici už
v zárodku (27); Čo nám prináša leto? Veľa
zábavy, relaxu a športu, najmä zásluhou
samosprávy (28); Slovenský občan bude
plakať, zdravotníctvo je choré a pacient
na jeho chvoste (31); Opatrenia proti
povodniam sú účinné, stále však treba
bojovať s predsudkami a nedôverou (33);
Čo nás viac spáli – tropické leto, alebo
reformné zmeny? (35); Budeme mať problém so sochami až do zániku sveta? (36);
Samospráva zásadne nesúhlasí so zmenou
jej inancovania a zvoláva mimoriadny
snem ZMOS (39); Euroval – strašiak
i nádej pre Slovensko (40); Nový volebný kódex by nemal riešiť iba technickú
stránku volieb (41); Vláda I. Radičovej
padla, euroval však podporíme (42); A co
še budzem bac! Ani v Sabinove sa neboja!
(43); Zbory pre občianske záležitosti by
mal podporiť aj štát (47); Dáva sa na známosť, že... – o súťaži Miestne noviny (48);
Bezpečnosť človeka je vec všetkých, ale
aj jeho samotného (49); ... a vy, babička,
prečo nenosíte? – k protestu lekárov (50);
Mária ONTKANINOVÁ: Primátori
a starostovia okresu Bardejov odmietajú
zmeny na úkor samosprávy (38);
Mária PALUGOVÁ: Šero v samospráve
(1-2);
František PÁLKA: Demokracia bez
demokratov? Liekom je občianska samospráva (34);
Michal SÝKORA: Nechajme prehovoriť
ľudské hodnoty (1-2);
Štefan SVETKO, starosta obce Mojš: Nie
závisť, ale výsledky by mali rozhodovať
(8);
Ľubomír ŠKRIEČKA, starosta obce
Chocholná-Velčice: Stoja prosperite Slovenska v ceste iba starostovia, primátori
a ich platy? (6);
správy v Trnavskom kraji (24);
Ivan PLACHÝ: Nad Sliačom zavial svieži
vietor (21);
Miroslav URSÍNY: Úloha obce a podnikateľov (9);
Darina ŽOLDOŠOVÁ: Právomoci obecných školských úradov treba posilniť –
rozh. s J. Turčánym, podpr. ZMOS (39);
(bo): Poslanec musí ctiť odbornosť
a chcieť sa dohodnút – J. Krafčák, poslanec MsZ St. Ľubovňa (4); Pokračuje
v tom, čo začal – prim. Šiah Ján Lőwy
(19); Primátor Pov. Bystrice K. Janas odmieta kritiku ich opatrenia (20);
(žo): Získa Bratislava späť pozemky pod
PKO? (12); Envirofond by už mal byť
transparentnejší (13); Premiérka a minister v Nižnej Myšli postihnutej povodňami
(25);
Doplňujúce voľby – v štyroch krajoch
štrnásť nových starostov (12);
Komunálne voľby 2010 – novozvolení
starostovia a primátori (1-2);
Metodický pokyn ŠÚ SR k ščítaniu obyvateľov, domov a bytov (8);
Novela zákona o sociálnych službách
(schválená NR SR 10. 12. 2010);
TIO vlády SR: Ochrana pred povodňami
je jednou z priorít vlády (25); Vláda prijala opatrenia na lepšie čerpanie eurofondov (24);
Výsledky hodnotenia samosprávnych
opatrení (HSO) v regiónoch SR – 4.
štvrťrok 2010 (5); 1. štvrťrok 2011 (17); 2.
štvrťrok 2011 (31); 3. štvrťrok 2011 (46);
SAMOSPRÁVA, NR SR, ŠTÁTNA
SPRÁVA
Jozef DVONČ, predseda ZMOS: Očakávam dialóg a silu argumentov (22);
S princípmi samosprávy sa neobchoduje
(33); Deň ústavy patrí aj samospráve (36);
Michal KALIŇÁK, hovorca: ZMOS
podporuje úpravu platov, nesúhlasí
s poslaneckou novelou (3); ZMOS vidí
v zákone o povinnosti zverejňovať zmluvy
na internete nedostatky (4); Mestá a obce
sú autormi vlastnej daňovej politiky – Jar.
Mrva, riad. inančnej sekcie ZMOS (5);
ZMOS sa ohradzuje voči príspevku v TV
Markíza (8); ZMOS odmieta, aby sa zo
samosprávy stali anketári (9); V kolektívnej zmluve išlo o rovnováhu – rozh.
s J. Turčánym, podpr. ZMOS (10); ZMOS
proti vydávaniu falošných potvrdení za
separáciu odpadov; Túlavé zvieratá sú daň
za ľudskú ľahostajnosť (11); ZMOS vyhlásil 7. ročník súťaže Oskar bez bariér; Je tu
čas na jarné upratovanie (12); Vodovody
a kanalizácie - nehľadajme vinníkov, ale
riešenia – (13); Čistotu ovzdušia regulujú
aj mestá a obce (13); Dohody treba rešpektovať – k platom starostov a primátorov (14); ZMOS na výjazdovom rokovaní
vlády (15); Zo zastupiteľstiev nechceme
mať exkluzívne kluby (15); Separácia je
potrebná, ale pridrahá (16); Medzinárodná spolupráca – šanca pre samosprávy
(16); Privatizácia mestských iriem nie je
univerzálnym riešením (16); Deň zeme je
dialógom o prírode (17); Mestské polície
budú zasahovať aj u susedov (18); Správa
Bc. Cyril BARTÓK: Koncepcia reformy
verejnej správy v r. 2011, alebo návod ako
v samospráve viac ušetriť (10);
Michal KALIŇÁK: Chýbajúce skúsenosti
nahrádza oduševnením – starosta Suchej
Doliny P. Makara, najmladší v SR (7);
Ing. Viktor NIŽŇANSKÝ a kol.: Medziobecná spolupráca a zlučovanie obcí na
Slovensku – výskumná štúdia z novembra
2009 (10, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 18)
Bohumil OLACH: Malženice stále lepšie
pre život – V. Jakabovičová, starostka od
r. 1990 (1-2); V Lipanoch nehrajú rolu
politické tričká - E. Vokál, primátor od r.
1990 (3); Pre ľudí má vždy čas – M. Duda,
starosta Vyšného Kazimíra od r. 1990 (5);
Na srdci mu leží najmä kultúra – poslanec OcZ Závažná Poruba D. Migaľa (7);
Spišské Tomášovce rastú do šírky i krásy
– so Zuzanou Nebusovou, starostkou od
r. 1990 (9); Turzovka z roka na rok mení
svoj obraz – s prim. Miroslavom Rejdom
(18); Z kresla župana opäť na starostovskú stoličku – Vladimír Bajan v Petržalke
(18); Život je plný zložitých križovatiek
– rozh. s Annou Hlinkovou, starostkou
Koštian nad Turcom (37); Tisovec má
perspektívu – rozhovor s Petrom Mináčom, primátorom od r. 1990 (42); Dni
bývalého predsedu ZMOS sú stále plné
práce, ale menej cestuje (49);
Ľubica PÉLYOVÁ: Deň otvorenej samo-
ZMOS
trhovísk je v rukách samosprávy (19);
Urýchlené schvaľovanie dotácií je iba
vecou vôle (20); ZMOS požiadalo poslancov nepodporiť zákon vrátený prezidentom (21); Sčítanie obyvateľov je najmä
o ľuďoch (22); Rada ZMOS v Nitre zvolila
podpredsedov a zriadila odborné sekcie
(23); Malé obce sú v čerpaní eurofondov ukážkové (24); ZMOS otvára Fond
solidarity na rýchlu pomoc (25); Nepotrebujeme ďalšie zákony, ale dôslednosť (25);
O rokovaní ZMOS a SMO ČR (26); Chýba
nám samosprávna demokracia a subsidiarita (27); ZMOS víta rozhodnutie vlády
uvoľniť inancie na sociálne služby (28);
ZMOS ďakuje učiteľom (27); Sociálne
služby nepotrebujú zoštátnenie, ale efektívny systém (31); Infozákon potrebuje
dôslednú inventúru (32); Požadujeme
presné kompetencie a jasnú zodpovednosť
– k zákonu o cestnej doprave (33); Chceme efektívne nastavenie lokálnej daňovej
politiky (33); Výhrady k zmene sídiel
hasičov (34); Mimoriadne predsedníctvo
ZMOS o zmenách vo inančných zákonoch (35); Zákon o sociálne vylúčených
spoločenstvách narazí na Ústavu SR (36);
Samospráva očakáva dynamický rozvoj
cestovného ruchu (37); ZMOS rokovalo
s parlamentným výborom pre verejnú
správu a regionálny rozvoj (38); Mimoriadny snem ZMOS bude 24. októbra
(42); ZMOS oceňuje nepodpísanie zákona
o miestnych daniach prezidentom (46);
Slovensko potrebuje ambiciózny program
odpadového hospodárstva (51-52)
Ing. Jaroslav MRVA: Aktualizácia
daňových prognóz a jej dopady na obce
v r. 2011 (10); Zmeny v podmienkach
inancovania regionálneho školstva (11);
Aktualizácia daňových prognóz a jej dopady na obce v r. 2011 (32);
Bohumil OLACH: Predstavujeme kandidátov na predsedu ZMOS – Ing. Peter
Mináč, primátor Tisovca, Ing. Miroslav
Rejda, primátor Turzovky, Ing. Jozef
Dvonč, primátor Nitry a JUDr. Jaroslav
HLINKA, starosta MČ Košice-Juh (19,
20); S podpredsedom ZMOS J. Turčánym
k zákonu o rozpočtovej zodpovednosti
(46);
Michal SÝKORA, predseda: ZMOS odmieta útok na dôveryhodnosť samosprávy
(6); Na margo platových pomerov poslancov (8); Teplárne majú byť prepojené so
samosprávou (11);
(bo): ZMOS u prezidenta (3); Rada
ZMOS odmieta stranícke hry na úkor
samosprávy a občanov (17); Predsnemová
otázka predsedovi ZMOS (19); Prvé kroky
nového predsedu ZMOS Jozefa Dvonča
(21);
(tl): Zásadným problémom sú otázky spojené s jadrovou energetikou – snem ZMO
regiónu Jasl. Bohunice (13); Sošku Oskara
si odniesli Popradčania (22);
(tl+žo): ZMOS očakáva od štátu partnerský vzťah – po stretnutí s prezidentom SR
(40);
Aktuálna informácia o prognózach inancovania obcí (21);
20
obsah ročníka 2011
Členovia novej Rady ZMOS (14); Členovia predsedníctva novej Rady ZMOS (24);
Zloženie odborných sekcií Rady ZMOS
(35);
Rada ZMOS:
Rozpracovanie záverov 21. snemu ZMOS
(34); Stanovisko k návrhu na presun
hlásenia pobytu z obcí na obvodné úrady
(41); Rada ZMOS v Trenčíne rokovala aj
o delení kompetencií medzi št. správou
a samosprávou – námety na zmeny I. časť
(43); II. časť (45); Informácia o príprave
programového obdobia na roky 2014 –
2020 (50);
Komuniké z Rady ZMOS: Štrbské Pleso
29. a 30. marca - prvej po komunálnych
voľbách (15); Banska Bystrica 29. apríla
(18); Bratislava 26. júla 2011; Trenčín 20.
a 21. septembra (39); Štrbské Pleso 22.
a 23. novembra (49);
21. snem ZMOS:
Ivan GAŠPAROVIČ, prezident SR:
Samospráva je najdôležitejším stupňom
zastupiteľskej demokracie (22);
Tereza LJUBIMOVOVÁ, Darina ŽOLDOŠOVÁ: Samospráva čoraz väčšmi
určuje charakter štátu – rámcová správa
(22, 23, 24); Zásadnou úlohou je udržať
jednotu – TB po sneme (22, 23);
Iveta RADIČOVÁ, premiérka vlády: Len
spoločne nájdeme riešenia (22);
Michal SÝKORA: Úspešná miestna samospráva je oporou štátu
Doslovný prepis všetkých vystúpení
a diskusných príspevkov hostí i delegátov
na 21. sneme ZMOS: Vladimír Bajan –
starosta MČ Bratislava-Petržalka; Jaromír
Jech – podpredseda Svazu měst a obcí ČR;
Robert Fico – podpredseda NR SR a predseda strany Smer-SD; Mikuláš Dzurinda,
minister zahraničných vecí a predseda
SDKÚ-DS; Igor Choma – primátor Žiliny
a poslanec NR SR; Jozef Nagy – minister
životného prostredia; Marian Tkáč – predseda Matice slovenskej; Miloslav Hetteš
– prvý predseda ZMOS; Ján Jasovský
– predseda NKÚ; Peter Švaral – starosta
Rohožníka; Dušan Dvoran – starosta
Vysokej pri Morave; Alexander Slakovský
– primátor Liptovského Mikuláša; Marián
Michalec – primátor Púchova; Ivan Černaj
– primátor Žiaru n/H; Viera Krakovská
– starostka Brusna a podpredsedníčka
ZMOS; Jozef Minárik – prezident Dobrovoľnej požiarnej ochrany SR; Štefan
Debnár – starosta Ovčiarska; Mila Ftáčnik
– primátor Bratislavy; Peter Očka – starosta Turčianskej Štiavničky; Vladimír
Bakeš – generálny riaditeľ Komunálnej
poisťovne; Ján Figeľ – prvý podpredseda
vlády SR, predseda KDH; Michal Sýkora
– reaguje na priebeh snemu a diskusiu;
Peter Tidlitát – starosta Gajár; Ján Rubis
– primátor Giraltoviec; Martin Kováč –
splnomocnenec vlády; Jaroslav Dominik
– starosta Očovej; Miloslav Richnák –
starosta Šúroviec; Štefan Zima – predseda
Folklórnej únie na Slovensku; Božena
Kováčová – starostka Janovej Lehoty;
Priority ZMOS po 21. sneme (21);
Voľby predsedu ZMOS a členov kontrolnej komisie – prepis priebehu (vystúpenia
kandidátov na predsedu J. Dvonča – primátora Nitry, Jaroslava Hlinku – starostu
MČ Košice-Juh, Petra Mináča – primátora
Tisovca a Miroslav Rejdu – primátora
Turzovky (29-30);
Správa kontrolnej komisie ZMOS (29-30);
Uznesenie 21. snemu ZMOS (21);
22., mimoriadny snem ZMOS:
Vladimír BAJAN, podpredseda ZMOS,
starosta Petržalky: Samospráva každé
štyri roky ako na hojdačke (44);
Jozef DVONČ, predseda ZMOS: Chceme
partnerstvo, odmietame experimenty –
úvodný prejav (44);
Božena KOVÁČOVÁ, starostka Janovej
Lehoty: Požadujeme systémové inancovanie sociálnych služieb (45);
Imrich KRAJŇÁK, starosta Sedlíc:
RZMO Prešov-Šariš podporilo snem
v priamom prenose (45);
Viera KRAKOVSKÁ, podpredsedníčka
ZMOS, starostka Brusna: Samospráva
nemôže suplovať záväzky štátu (45);
Tereza LJUBIMOVOVÁ, Darina ŽOLDOŠOVÁ: Nedovoľme, aby si niekto
budoval imidž reformátora na náš účet –
rámcová správa zo snemu (44); Vždy sme
hľadali konštruktívne riešenia – z TB po
sneme (45);
Rudolf PODOBA, primátor Handlovej:
Dehonestujúci zásah do podstaty miestnej
demokracie (45);
Michal SÝKORA, podpredseda ZMOS,
starosta Štrby: Povedzme nie zmenám
v princípoch a systéme inncovania samosprávy (44);
Petra TROPEKOVÁ: Súzvuk predstaviteľov miest a obcí k spôsobu inancovania
samospráv – anketa s účasníkmi snemu
(46);
Iné združenia
Bohumil OLACH: Povolebné zemetrasenie v APÚMS (13); Vzdelávanie, kompetencie, rozvoj verejnej správy – z konferencie AKE SR v Podbanskom (15);
(bo): Prednostovia chcú, aby ich bolo
lepšie počuť (14);
Únia miest Slovenska:
Tereza LJUBIMOVOVÁ: Vláda musí
pozorne nčúvať samospráve, kde sa život
reálne žije – 21. snem ÚMS v Bratislave
(25);
Marian MINAROVIČ: Analýza ÚMS o
právnych možnostiach privatizácie jednotlivých teplárenských spoločností (13);
ÚMS nesúhlasí s novelou zákon o miestnych daniach (26); ÚMS k centralizácii
sociálnych služieb (31); Prezídium ÚMS
v Kežmarku o inancovaní samosprávy
(42);
(MM): Prezident prijal delegáciu ÚMS
(25);
(tl): Iniciatíva ÚMS – eGovernment
„zdola“ (23); Výzva poslancom k zákonu
o cestnej premávke (38);
Vyhlásenie k zámeru znížiť platy primátorov a starostov (6); K privatizácií
mestských teplární (7); List UMS prezidentovi SR – žiadosť o nepodpísanie
zákona o právnych a platových pomeroch
starostov a primátorov (17); Prezídium
ÚMS k návrhu novely zákona o štátnej
službe (10);
LEGISLATÍVA, KONTROLA
Tereza ĽUBIMOVOVÁ: Dilema poslancov miest a obcí – predčasný dôchodok,
alebo odmena (7);
Igor KRPELAN: Je najvyšší čas na nový
zákon o stavebnom konaní (23);
(bo): Z rozpravy NR SR o vládnom i poslaneckom návrhu zákona o miestnych
daniach (39);
Kontrola:
Ján JASOVSKÝ, preds. NKÚ: Zákony
majú byť zrozumiteľné a jednoznačné –
z vystúpenia v NR SR (23);
Mgr. Ondrej JURIŠTA: Práva oznamovateľa priestupku (24);
Ing. Eva KADUKOVÁ: Výsledky kontroly
20. december 2011 • Obecné noviny
programového rozpočtovania v samospráve (9);
Ing. Peter KAPUSCINSKÝ, Ing. Martin
NEMKY: O kontrole hospodárenia stredných škôl s prostriedkami EÚ (19);
Ing. Marta VLKOVÁ: Kontrola zamestnanosti osôb so zdravotným postihnutím vo
verejnom sektore (32);
Ing. Pavol ZIGO, Ing. Pavol MASARYK:
Skúsenosti z kontroly príjmovej časti
rozpočtu vo vybraných mestách a obciach
(47);
Z kancelárie ombudsmana:
JUDr. Andrea BACHOVÁ: Význam
petičného práva, poznatky z uplatňovania
v praxi (8);
JUDR. Lenka BODNÁROVÁ: „Netvárte
sa, že ma počúvate, počúvajte ma naozaj!“
(5);
JUDr. Katarína ĎURIŠOVÁ: Pomoc
v núdzi poskytovaná obcami (40);
Mgr. Marcela ECKEROVÁ: Čo prináša
Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím ((16);
Mgr. Juraj FÍBA: Uznávanie zahraničných
dokladov o vzdelaní (48);
Mgr. Petra FÜKÖOVÁ: Predčasné starobné dôchodky a Ústava SR (28);
Pavel KANDRÁČ: O stave dodržiavania
základných práv a slobôd v SR – vystúpenie v NR SR (22);
Mgr. Marian MESÁROŠ: Prostriedky
zmierlivého riešenia sporov rodičov pri
starostlivosti o dieťa (12); Vplyv účastníkov súdneho konania na jeho plynulosť
(36);
JUDr. Martina ROSINOVÁ: Spolupráca orgánov verejnej správy s účastníkmi
konania (32); Niektoré aspekty ochrany
základných práv a slobôd v reštitúciách
(45)
Mgr. Lívia STEHLÍKOVÁ: Význam registra obnovenej evidencie pozemkov (7);
JUDr. Ondrej SÝKORA: Aby stavba mala
„pevné“ základy (20);
ŽIVOT MIEST A OBCÍ
Ján BELÁNYI: Ondrejovčania sú pyšní
nielen na minulosť – 750 r. Ondrejovce
(3); V správe vecí verejných musí mať
silnejší hlas občan – Ján Lőwy, primátor
Šiah (14); V Dolných Semerovciach majú
smelé plány (37);
František BUDA: Kozárovský spôsob
riešenie problémov Rómov (6); V Šarovciach sa žije o čosi ľahšie – s J. Trníkovou,
starostkou od r. 1990 (11); Pri dunajskej
nive nerozhodujú percentá – obec Macov
(11); Na kopci kostolík, pod kopcom
vieska – Kostoľany pod Tríbečom (14);
Nemali most, zriadili si prievoz – medzi
Novým a Starým Tekovom (33); Pevne
zapustené korene – ľudí z Kysúc, ktorí
presídlili na južné Slovensko (40); Teplica
zviditeľnila Podhájsku (43); Milá atrakcia
za málo peňazí v Čalovci (48);
Ing. Peter KRISTOFČÁK: 640 rokov
mesta Trstená (49);
Tereza LJUBIMOVOVÁ: Rusovce nechcú
žiť v tieni veľkomesta (46);
Ing. Ladislav MALÁK: Zelené echo spod
Hekerovej – obec Smolník (46);
Bohumil M. OLACH: Malachov a jeho
okolie opeknelo (34); V dedine, kde sa
stretajú cesty – Košťany n/T (36); Po rokoch opäť vo Sveržove (38); Chvíle radosti, veselosti i dojatia v Uhrovci – stretnutie
rodákov (45);
Jana PAULÍNYOVÁ: Deň otvorených
dverí samosprávy v Handlovej (47);
Vladimír PETRA: LEADER bo podporený aj pod Tatrami (42);
Ivan PLACHÝ: Hronsek dýcha lipinou
(26); Rozvoj Poník napomáha aj čerstvý
štatút obce (31); Diaľnica nepreťala korene
rodákom Hronskej Breznice (32); V Hokovciach sa moderné chce snúbiť s históriou (48);
Jozef RUSŇÁK: Nielen banícke tradície
hýbu Banskou Štiavnicou (9); Tekovská
Brznica k 735. výročiu chystá aj monograiu (17); Vyhne – obec, kde si možno užiť
rj zaživa (50);
Anton VARECHA, starosta: Drotárske
srdce vo fontáne Vysokej nad Kysucou –
otvorenie námestia (42);
Darina ŽOLDOŠOVÁ: Nižná Myšľa po
povodniach (3); Obyvatelia slovenských
miest sú nespokojní s kvalitou života –
prieskum agentúry AKO (16);
OBNOVA MIEST A DEDÍN
(materiálna aj duchovná)
František ĎURČENKA: Vráťme sa
k transparentnému inancovaniu obnovy
dediny (13);
Ing. arch. Bohumil KOVÁČ: Zmeny a doplnky územného plánu hlavného mesta SR
Bratislava – pripomienky a návrhy (27);
Ing. arch. Viliam KRÍŽIK: Revitalizácia
vidieckeho prostredia (23); Tvorba verejných priestranstiev (35); Oddychovo-relaxačná zóna Lesná železnička grófa Pálfyho
v Trstíne (46);
Ing. Adriana MACÁKOVÁ: Nové námestie v Leviciach (43);
Prof. Michal ŠARAFÍN: Snom je domov
na vidieku (1-2); Výraz domu – pekná
dedina podľa logiky samosprávy (3); Pekná dedina – moja, tvoja, naša (7); Pekná
dedina – áno, alebo neviem, nerozumiem
(11); Rozvoj dediny je spojený s dotváraním prostredia (13); Hľadajme zlúčenie
tradičného s moderným (14); Nové využitie dedinských kultúrnych domov (14);
Pekné dediny sú už aj na Slovensku (18);
Kde hľadať priestory pre sociálne služby
(24); Bilancujeme obnovu dediny (37); Bilancujeme úpravu verejných priestranstiev
(38); Istebné – projekt sa stáva realitou
(39); Zázrivá pripravuje významný projekt
(40); Snažme sa o zachovanie ducha miesta (43);
Prof. Michal ŠARAFÍN, Bc. Attila
TÓTH: Ako by mala vyzerať dedinská
ulica (42);
Ing. Attila TÓTH: Spolu za krajšiu dedinu (41);
Redakcia: Developer vyvoláva strach, aby
ovplyvnil verejnú mienku – búranie PKO
v Bratislave (27);
KULTÚRA, HISTÓRIA,
VZDELÁVANIE, ŠKOLSTVO
František BUDA: Komjatice majú monograiu a veľa priaznivcov (8); Dolniacke
chodníčky kolonistov (19); Zahlušte podpaľača – dokazovanie pravdy v dávnych
časoch v Zlatnej n/O a Okoličnom (26);
Minulosť pod modrou uniformou – snaha
Tvrdošoviec o zachovanie histórie (50);
Štefan BENDE: 125 rokov Podunajského
múzea v Komárne – vyše stotisíc pamiatkových predmetov (25);
Štefan CIFRA: Výsledky 3. ročníka súťaže
Miestne noviny 2011 (48); Hodnotenie periodík v kategórii kultúrnoinformačných
a kultúrnoturistických novín a časopisov
súťaže Miestne noviny 2011 (51-52);
Pavol ERDZIAK: Slávne vily majú knižnú
aj výstavbu podobu (8);
Alica FEDORÍKOVÁ,
Daniel KLIMOVSKÝ: Letná škola komunálnej politiky (49);
obsah ročníka 2011 21
Obecné noviny • 20. december 2011
Ivan GÁLIK (kronikár): V Krajnom
budeme mať len to, čo si sami vytvoríme
(21);
Valent JARŽEMBOVSKÝ: Pomôže
ZPOZom aj spoločnosť, alebo ich nechá
živoriť? (46);
Laura LINUMOVÁ: Rozprávačská súťaž
Konc jak živé v Gajaroch (14); 5. ročník
Rohožníckych obecných slávností (39);
Hochštedský čvirik vo svojej premiére
(50);
Bohumil OLACH: Beneičný koncert
Dobrá správa (17); 20 rokov Združenia
ZPOZ – 8. konferencia v B. Bystrici (50);
Ivan PLACHÝ: Festival karpatskonemeckých súborov v Sklenom (41);
Jozef RUSŇÁK: V Psiaroch založili Cisársku akadémiu Marca Aurélia (14);
Ing. K. ŠIMONČIČOVÁ, Ing. Ľubica
TRUBÍNIOVÁ, Bc. I. BÚTORA, Ing. O.
ELSCHEK, Ing. M. VAGAČ: Bratislavské
kultúrne barbarstvo (16);
PhDr. Pavol VITKO: Noviny miest
a mestských časti – tendencie a protiprúdy (50);
Ing. Ján ZEMAN: Brezová a Košariská začali novú tradíciu ľudovej kultúry
kopaníc (33);
Štefan ZIMA: Žiadosť o spoluprácu miest
a obcí pri mapovaní regionálnych a lokálnych folklórnych podujatí + dotazník
(26);
Darina ŽOLDOŠOVÁ: Cirkev i samospráva sa snažia o spoločné dobro – rozh.
so S. Zvolenským, predsedom Konferencie biskupov Slovenska (9); Historické
parky sú odrazom kultúry národa – rozh.
s Ing. D. Danišom a J. Modranským
z TU Zvolen (28); Prečo nie sú aj parky
národnými kultúrnymi pamiatkami? (34);
Prebudovanie historických parkov na
mestské znamená ich zánik (35);
(rt): Zelená škola – 7. ročník najväčšieho svetového programu v slovenských
školách (23);
(nv): V Nižnej Voli majú environmentálnu zónu vzdelávania (50);
Miestne noviny 2011 – vyhlásenie súťaže
(3);
Aktualizácia rozpočtu regionálneho školstva podľa skutočného počtu žiakov na r.
2011 (44);
Financovanie regionálneho školstva –
Rozpis inančných prostriedkov na r. 2011
(6);
Sekcia národnostných menšín úradu vlády: Aplikácia zákona o jazykoch menšín
v samospráve (48);
Rómska problematika
Michal KALIŇÁK: Za rómsku problematiku si môžeme sami (51-52);
Peter ŠVARAL, starosta: Rómsky problém je beh na dlhé trate (36);
Výber odporúčaní na zastavenie segregácie v školách na Slovensku (15);
ŽIVOTNÉ PROSTREDIE,
BEZPEČNOSŤ OBCÍ
RNDr. Peter BEGENI, RNDr. Pavol
RAPAVÝ: Ako mestá a obce prispievajú
k svetelnému znečisteniu (5);
František BUDA: Storočný návrat Žitného ostrova (23);
Milan BUŠO: Slová versus realita –
o triedení odpadu a životným prostredím (47);
Ľuboš CHOMJAK: Zmodernizovaná
hasičská stanica v Sedliciach bude slúžiť aj
susedným obciam (25);
Michal KRAVČÍK: Ako sa chrániť pred
lokálnou záplavou lacno, rýchlo efektív-
ne (17); Ako sa chránia pred povodňami
v Snežnici na Kysuciach (26);
Ján LEHOTAY: Prežije Recyklačný fond
novelu zákona? (37);
Bohumil OLACH: Aj Sklabiňa už úspešne odrazila povodňovú vlnu (32);
Monika PASTUCHOVÁ: Banskobystrický parčík Medokýš už slúži verejnosti
(47); Mgr. Ľubomír POMAJBO: Deň
Mestskej polície v Prievidzi (24);
Ľudmila SYNAKOVÁ: Dvadsať rokov
mestskej polície v Nitre (14);
M. VEVERKA, D. LEŠINSKÝ: Separovanému zberu v obciach hrozí kolaps (8);
Ladislav ŽIDEK: Majú význam malé
protipovodňové opatrenia?
Darina ŽOLDOŠOVÁ: Prednosť budú
mať kompostovanie a energetické zhodnotenie (12);
Hlavné mesto biodiverzity – pravidlá súťaže s dotazníkom (4); Efekt protipovodňových opatrení vlády by sa mal prejaviť
v krátkom čase – rozh. s Martinom Kováčom, splnomocnencom vlády SR (17);
Likvidácia starých vozidiel je vzorom pre
ostatné komodity (33); Ko krajine nemôžeme mať len ekonomický prístup – rozh.
s Martinom Kováčom, splnomocnencom
vlády (38); Strom roka 2011 – kráľovnou
je lipa z Lipian (46);
(mva): Súťaž Znižuj – znovu používaj –
zrecykluj! Najlepší sú v Dubnici n/V a Palárikove. (20); Úspešné projekty PrieStory
2011 už slúžia verejnosti (47);
(žo): Zákon o envirozáťažiach je dôležitý
pre život na Slovensku (5); Slovensko
i Európa hodnotili stav životného prostredia (8); Európskym stromom roka sa stala
lipa z Rumunska, náš dub z Dubinného
skončil štvrtý (12); Rezort ŽP aj vychováva a vzdeláva (20); Ministri SR a Rumunska rokovali o ochrane a rozvoji Karpát
(22); Ceny za separovaný odpad historicky najvyššie a predsa je zber stratový (32);
Nakladanie s odpadmi potrebuje zmenu
legislatívy (25); Pokuty obciam za nakladanie s odpadmi (33); Opatrenia prevencie pred povodňami obciam pomáhajú
(35); Zhodnocovanie odpadového papiera
kolíše (40); Prečo nechýba Slovensku 10
miliónov eur – neplnenie recyklačných
a daňových povinností elektrovýrobcov
(45); Zákon o podpore cestovného ruchu
– rozhovor so Stanislavom Rusinkom,
gen. riaditeľom sekcie cestovného ruchu
MDVRR SR (51-52)
(jg): Slovensko má novú miss kompost –
výsledky súťaže (43);
(mh): Cesty k udržateľnosti budúcnosti –
odporúčania z medzinárodnej konferencie
(51-52);
(mžp): Dedina roka 2011 – vyhlásenie súťaže (25); Stransparentniť, alebo zlikvidovať Recyklačný fond? (27); Dedinou roka
2011 je Oravská Lesná (43);
(stol): ENVIDOM, SEWA a MČ BA-Nové
Mesto zlikvidovali čiernu skládku eklektroodpadu (24);
OZ Hron pre slobodné rieky: Otvorený
list ZMOS a mestským a obecným zastupiteľstvám na Pohroní – proti výstavbe
elektrární na Hrone (25);
Karpatský inštitút – nepripravené mestá
sú viac ohrozené zmenou klímy (19);
REC Slovensko: Hlavným mestom biodiverzity SR 2011 je Kremnica (42);
Slovenská inšpekcia životného prostredia:
Zákon o odpadoch porušila väčšina obcí
(8);
Súťaž Miss kompost prvý raz na Slovensku ((19);
Súťaž o Najkrajšie mesto a obec Slovenska
– portál SLOVAKREGIÓN (18);
Súťaž Strom roka 2011 v SR – Ekopolis
vyhlásil 9. ročník (13);
Súťaž Strom roka – 12 nominovaných
stromov (31);
EKONOMIKA, DOPRAVA, CESTOVNÝ RUCH, ENERGETIKA
Ing. Ján BABINSKÝ: Trendy vo vidieckej
turistike a agroturistike (38);
hea BAŠŤOVANSKÁ: Bezodplatný
prevod cenných papierov (35);
František BUDA: Vlak už nepôjde,
bicykel azda – koniec lokálky KomárnoKolárovo (33);
Peter HAJNALA: Sedem divov BBSK –
prvý Pustý hrad (3);František MACH:
Súčasné a perspektívne trendy vo vidieckom turizme v zjednotenej Európe – zo
seminára v Piešťanoch (17);
Ing. Róbert KŇAŽEK: Ako môžu mestá
a obce šetriť na energiách (39);
Ing. arch. Viliam KRÍŽIK: Náučný chodník Pávičie a jeho atraktivity (33); Náučné
chodníky (28);
Bohumil OLACH: Riečka spája úsilie Mikroregiónu okolo Cedronu (20);
O problémoch s eurofondmi – z tlačovej
besedy Občianskeho združenia Dobré
eurofondy (51-52);
Jozef RUSŇÁK: Nová Baňa je predurčená
na cestovný ruch (21);
Darina ŽOLDOŠOVÁ: Pri propagácií
nepôjde len o Košice, le o celú župu (8);
Envidom zrecykloval už polmilióntu
chladničku (9); Pochybili pri slnečných
elektrárňach aj obce? (31)
(jp): Ostane horná Nitra bez železnice?
(4); Rozhovor o zákone o podpore cestového ruchu – s Dášou Szabóovou z MDVRR SR (50);
MŠ SR: Rozpis inancíí pre regionálne
školstvo na rok 2011 (6);
Novela zákona o miestnych daniach
a poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady + stanovisko ZMOS
(36);
O reforme daňovo-odvodového systému
+ stanovisko ZMOS (33);
Trvalo udržateľný rozvoj mobility v mestách a možnosti jej zlepšenia – analýza
(41, 42);
SOCIÁLNE OTÁZKY,
ZDRAVOTNÍCTVO
Ing. Radka KULAVIAKOVÁ: Ministerstvo by pri oddlžení nemalo deliť nemocnice na štátne a ostatné (28);
Braňo ONDRUŠ, poslanec NR SR:
Sociálne služby a samospráva – z obetí
vinníci? (31);
Bohumil OLACH: Bude mať aj Slovensko
kontaktný bod pre zdravotne postihnutých? (47);
Oľga REPTOVÁ: Stop (de)centralizácii
v sociálnych službách (31);
(tl): Združenie miest a obcí hornej Oravy
kritizuje kritéria potravinovej pomoci
(37);
MPSVaR SR: Zákon o sociálne vylúčených spoločenstvách by mal spojiť sily
viacerch rezortov a samosprávy (36);
Mimovládne orgnizácie: Kaníkove novely
nič neriešia – štát by trestal celé skupiny
ľudí (28);
Otvorený list vyše stovky signatárov OZ
i jednotlivcov poslancom NR SR – k návrhu noviel zákonov o rodičovskom príspevku a príspevku pri narodení dieťaťa
(27);
Otvorený list Zväzu poskytovateľov
sociálnych služieb v SR – Sociálne služby
nemôžu byť o podnikaní (46);
PETÍCIA občanov SR vo veci zachovania
verejného zdravotníctva a proti zmene
verejných zdravotníckych organizácií na
akciové spoločnosti (36);
Staviame a rekonštruujeme naozaj bezbariérovo (13);
INFORMATIZÁCIA
Bohumil OLACH: Najlepšie je, keď ľudia
vedia o všetkom – o 20. výročí mestskej
televízie v Novákoch, s Dušanom Šimkom, primátorom od r. 1990 (16);
(tl): V Hradci Králové o problémoch informatizácie verejnej správy – 14. ročník
medz. konf. ISSS (16); Výsledky súťaže
Zlatý erb.sk2011 na Slovensku (47);
Mesto v mobile – odborná konferencii
DATALAN Digitálne mesto (43);
(bsk): Prvá slovenská samospráva v mobile (47);
ZAHRANIČNÉ VZŤAHY
A SKÚSENOSTI
František BUDA: O kompe medzi
Kravanmi nad Dunajom a maďarskýcm
Lábatlanom (7);
Milan BUŠO: Budmeričania na siedmom
ročníku Dní Nadlaku v Rumunsku (39);
Ing. Terézia DAVIDOVÁ: Inšpirácie
z talianskeho mesta Condova (41);
Branislav KRPELAN: Imidž politiky
a politikov – Reč a politika (7); Sú ženy
lepšími politikmi, než muži? (9); Vymiera
v Nemecku solidarita? (10); Je politika
vysnívaným povolaním? MHD v Nemecku a snahy lokálnych politikov (21);
Predsudky voči politike a skutočnosť
(24); Kto to huláka na námestí – riešenie
verejného neporiadku v Nemecku (27); Aj
zo Švajčiarska môžeme všeličo odkukať
(33); Usporiadať koncert možno aj na
dvore – nemecké mesto Hof (32); Zopár
tipov na pekný mestský park (36); Môže
sa úspešný primátor Mníchova Christian
Ude stať predsedom vlády? (39); Keď je
kasáreň alebo súkromná irma jediným
chlebodarcom v obci (49);
Ing. Eva LUKÁČOVÁ: Priateľstvo Hlohovca s Belgickým mestom
De Panne (28);
Tereza LJUBIMOVOVÁ, Darina
ŽOLDOŠOVÁ: Partnerstvo Budmeríc
s Nadlakom chytilo druhý dych (49);
Oľga MEZENSKÁ: Stretnutie partnerských miest v Jelšave – Jelšava, Nadlak,
Szczekocin, Uničov. Tóthkomlós (31);
Ján MIKLÁŠ: ZPOZ - za skúsenosťami
do Českej republiky (48);
Jana MIKOVÁ: Medzinárodné fórum
o komunitnej práci a rozvoji v írskom
Maynoothe (50);
Ing. Danka PALKECHOVÁ: Kalifornské
dážďovky v Košeci – efektívna cezhraničná spolupráca v spracovaní odpadov
medzi Košecou a moravskou obcou Štítna
nad Vlářím-Popov (47);
Petra TROPEKOVÁ: Workshop o medzinárodnej spolupráci miest a obcí v Bratislave (50);
Prieskum zahraničnej partnerskej spolupráce miest a obcí – dotazník (18);
Verejné obstarávanie a elektronické
aukcie – dvanásťstranová inzertná príloha
(48);
(tl): Samit Centrope podporil lepšie
cezhraničné dopravné prepojenia a spoluprácu (50);
Spracoval: (bo)
22 tlačivá/z regiónov
20. december 2011 • Obecné noviny
Staré vzory tlačív
zostávajú v platnosti
ešte rok
Ako sme vás informovali, v nadväznosti na
prijatie novely zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 1. decembra
2011 sa malo zaviesť používanie nových vzorov
tlačív priznaní k niektorým miestnym daniam,
ktoré majú ročné zdaňovacie obdobie, t. j. k dani
z nehnuteľností, dani za psa, dani za predajné
automaty a dani za nevýherné hracie prístroje.
Ako je vám známe, novelu parlament schválil,
ale prezident ju s pripomienkami vrátil späť na
prerokovanie parlamentu. Ten ju 28. novembra
opätovne prerokoval a vyhovel pripomienke prezidenta i ZMOS a odložil jej účinnosť o rok.
Nové vzory priznaní k miestnym daniam podľa novely zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych
daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 1. decembra 2011
by mali byť platné až od 1. decembra 2012. Či
sa tak naozaj stane je otázka, na ktorú sa v súčasnosti nedá odpovedať. Čakajú nás predčasné
parlamentné voľby a po nich... V každom prípade vás budeme informovať.
Zatiaľ ostávajú v platnosti staré tlačivá.
Tlačivá si môžete objednať na adrese:
Inprost, spol. s r. o.
Distribúcia tlačív
Smrečianska 29
811 05 Bratislava
alebo faxom na čísle:
02/446 311 95,
02/ 446 311 98,
alebo mailom na adrese: [email protected]
Názov úradu (organizácie) ........................................................................................................
Kontaktný pracovník .................................................................... č. tel.:.................................
IČO ....................................... DIČO ......................................... IČ DPH .................................
Presná adresa: .........................................................................................
Bankové spojenie ................................
Integrovaný dopravný systém
v BSK o krok bližšie
Bratislavský župan Pavol Frešo
a generálny riaditeľ BID Miroslav
Matúšek 13. decembra spustili skúšobnú prevádzku 205 označovačov
lístkov v autobusoch Slovak Lines.
Skúšobná prevádzka je ďalším
krokom k spusteniu integrovaného dopravného systému v BSK.
„Výsledkom skúšobnej prevádzky
bude, že budeme mať istú štatistiku počtu cestujúcich pre celú Bratislavskú župu. Plán pokračuje a
keď dôjde k dohode s Dopravným
podnikom Bratislava, tak sa bude
a ŽSR. Tender na označovače pre
mestskú hromadnú dopravu robí
hlavné mesto Bratislava, v súčasnosti prebieha tender. Tender na
označovače pre železnice bude robiť Bratislavský kraj, projekt podá v
najbližšej vyhlásenej výzve OPBK.
Projekt s názvom Zriadenie
jednotného tarifného systému u
dopravcov v pôsobnosti BSK bol
predložený a schválený v rámci
operačného programu Bratislavský
kraj. Na základe uskutočneného
verejného obstarávania bola v máji
dať prvá etapa integrovaného dopravného systému spustiť už v septembri budúceho roku,“ povedal
župan Pavol Frešo.
Cieľom integrovaného dopravného systému je hlavne zvýšenie
počtu cestujúcich, ktorí si budú
môcť zakúpiť jednoducho jeden
lístok na všetky druhy verejnej
dopravy v kraji. V súvislosti s tým
bratislavská župa kúpila nové tarifné zariadenia pre vozidlá dopravcu Slovak Lines. Následne by mal
podobné zariadenia namontovať aj
Dopravný podnik hlavného mesta
uzavretá zmluva o nenávratný inančný príspevok s Ministerstvom
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (riadiaci orgán pre operačný
program Bratislavský kraj). Vo verejnom obstarávaní bol úspešným
uchádzačom EMtest – SK, s. r. o., a
EMTEST, a. s. Celkové oprávnené
výdavky projektu sú 375 396 eur (s
povinným 5 % spoluinancovaním
z vlastných zdrojov BSK v sume 18
769,80 eur). Projekt je spoluinancovaný EÚ z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.
(ts-bsk)
Kontaktná osoba:
Dagmar Borisová
tel.: 02/ 446 311 99
e-mail: [email protected]
alebo mobil: 0905 599 120.
Objednávky budeme vybavovať v poradí,
v akom prídu a budú zaevidované.
Cena tlačív zostáva nezmenená, a to košieľka
(F1.1 a P2.1) a poučenie na vyplnenie tlačiva
(F1.11 a P2.11) 0,17 €, ostatné tlačivá 0,10 € s
DPH.
Pri zásielke poštou k cene tlačív fakturujeme
poštovné a balné.
ZáVäZNá ObjedNáVKa
PSČ ..................
Krátko z regiónov
Číslo účtu ...............................................................
Dátum ..................................................
Pečiatka a podpis
1.
FYZICKÉ OSOBY
1.1
Údaje o da ovníkovi + priznanie k dani z pozemkov + zo stavieb - k stavbe na jeden účel (košie ka)
1.2
Priznanie k dani z pozemkov
1.3
Priznanie k dani zo stavieb - stavba slúžiaca na jeden účel
1.4
Priznanie k dani zo stavieb - stavba slúžiaca na viaceré účely
1.5
Priznanie k dani z bytov - byty a nebytové priestory v bytovom dome
1.6
Potvrdenie o podaní da ového priznania
1.7
Poučenie na vyplnenie da ového priznania
2.
PRÁVNICKÉ OSOBY
Počet
Počet
2.1 Údaje o da ovníkovi + priznanie k dani z pozemkov + zo stavieb - k stavbe na viac účelov (košie ka)
2.2 Priznanie k dani z pozemkov
2.3 Priznanie k dani zo stavieb - stavba slúžiaca na jeden účel
2.4 Priznanie k dani zo stavieb - stavba slúžiaca na viaceré účely
2.5 Priznanie k dani z bytov - byty a nebytové priestory v bytovom dome
2.6 Potvrdenie o podaní da ového priznania
2.7 Poučenie na vyplnenie da ového priznania
Kresba: Peter Gossányi
Obecné noviny • 20. december 2011
Dane z bytov
a domov idú
hore aj v Trnave
Zvýšenie dane z nehnute ností schválili
13. decembra poslanci
Mestského zastupite stva v Trnave. Vlastníci
bytov a rodinných domov
zaplatia na budúci rok
o 50 percent vyššiu
da ako doteraz. Len
mierne pocítia zvýšenie
aj vlastníci nebytových
priestorov a pozemkov. Radnica plánuje v
budúcom roku získa z
dane 6,3 milióna eur, čo
je o 200-tisíc viac ako v
tomto roku.
Ročná sadzba dane za
byty a rodinné domy
bola v tomto roku 0,232,
od 1. januára budúceho
roku bude 0,35 eura za
štvorcový meter. V praxi
to znamená, že kým v
tomto roku vlastník bytu
s rozlohou 70 štvorcových metrov platil da
16,24 eura, v budúcom zaplatí 24,5 eura.
Mestské zastupite stvo
schválilo aj zníženie
dane o 50 percent pre
vlastníkov bytu alebo
domu starších ako 62
rokov. Nové všeobecne
záväzné nariadenie zárove stanovilo jednotnú
výšku dane pre celé
mesto, vrátane mestskej
časti Modranka.
Poslanci rozhodli aj o
zvýšení poplatkov za
odvoz a likvidáciu komunálneho odpadu pre
obyvate ov aj podnikateov. Obyvatelia zaplatia
od budúceho roka pod a
počtu osôb v byte alebo
dome od 20 do 25 eur
za osobu a rok, čo je
pod a primátora Vladimíra Butka aj tak jeden
z najnižších poplatkov
spomedzi miest na Slovensku.
Pieš anský týžde ,
13. 12. 2011
MONITOR 23
Na msÚ vo Svidníku
spustili novú
počítačovú sieť
Rýchly rozvoj informačných technológií sa odzrkadľuje aj v
samospráve. Neustále sa rozširuje agenda, ktorú je potrebné
spracovávať elektronicky. Za posledný rok je to napr. povinnosť
zverejňovať zmluvy, faktúry, objednávky. A pred samosprávou
je úloha zaviesť moderné riešenia smerom k občanovi.
I
de o postupnú digitalizáciu úradu a poskytovanie
on-line služieb, pretože zavádzanie týchto riešení do
samosprávy je účinným nástrojom na dosiahnutie efektívnejšej, transparentnejšej a verejnosti
bližšej samosprávy. Rozrastajúca sa
elektronicky spracovávaná agenda
však nevyhnutne kladie vyššie požiadavky na kvalitu informačných
systémov samospráv. Stará počítačová sieť mesta Svidník odrážala
všetky charakteristické vlastnosti
aj nedostatky jej postupného rozširovania.. Priestory MsÚ sú rozložené na štyroch poschodiach a
na výstavbu siete bolo použité metalické vedenie aj wii technológia.
Kabeláž bola vedená bez uloženia
do líšt, čím dochádzalo k jej častému poškodeniu. Nevyhovujúca
rýchlosť siete, ktorá sa ešte vplyvom porúch znižovala a potreba
ďalšieho rozširovania napr. pre
potreby zriadenia pracoviska prvého kontaktu, zastaraná technológia, toto sú všetko dôvody, prečo
sa na MsÚ rozhodli vybudovať
novú sieť. Nová počítačová sieť je
už v súčasnosti v plnej prevádzke.
Pasívna časť siete - štruktúrovaná
kabeláž - je postavená na kábloch,
ktoré sú schopné prenášať dáta
až 10-krát rýchlejšie než pôvodná sieť. Zhotoviteľom siete bola
popradská irma MajTech, víťaz
výberového konania, ktorá ako jediná akceptovala 50 % platbu barterovými jednotkami.
Podduklianske novinky,
5. 12. 2011
V liptovskej
Ondrašovej sa už
povodní báť nemusia
Po záplavových dažďoch, ktoré vlani začiatkom septembra
veľmi znepríjemnili život obyvateľom Liptovskej Ondrašovej,
môžu občania tejto mestskej časti spávať pokojnejšie. Vedeniu
mesta sa tohto roku podarilo presadiť významné úpravy časti
toku rieky Jalovčianka.
S
talo sa tak vďaka dobrej spolupráci radnice,
Slovenského vodohospodárskeho
podniku
Ružomberok, Verejnoprospešných služieb a občianskeho
klubu.
„Teším sa, že došlo k prehĺbeniu
koryta, jeho vyčisteniu a spevneniu
brehov. Za veľmi dôležité považujem aj to, že v tomto roku boli na
toku Jalovčianky na území Ondra-
šovej vybudované kaskády. Tie v
prípade prívalových dažďov účinne
zamedzia záplavám, akých sme boli
vlani po letných prázdninách svedkami. Posledné protipovodňové
opatrenia sa u nás budovali v roku
2006. Vlaňajšie záplavy by sa nám
vyhli, keby bolo mesto v minulosti
iniciatívnejšie,“ myslí si Jozef Gonda, poslanec za Liptovskú Ondrašovú. Práve on bol už od januára
po znovuzvolení po štvorročnej
pauze hnacím motorom myšlienky
úpravy tejto nevyspytateľnej rieky.
Podľa slov Milana Kružliaka,
zástupcu primátora, je potrebné vyzdvihnúť aj prístup a vklad
Slovenského vodohospodárskeho
podniku Ružomberok. Zároveň
vyjadril presvedčenie, že úprava
toku Jalovčianky bude pokračovať
aj v roku 2012.
Mikulášsky spravodaj,
12/2011
V Rimavskej
Sobote
postavia
byty nižšieho
štandardu
Rimavskosobotská samospráva pripravuje podklady na výstavbu nájomných
bytov nižšieho štandardu,
o dotáciu požiada v januári. Ak uspeje, za rómskym
sídliskom na Dúžavskej
ceste pribudne 24 nových
bytových jednotiek. Mesto
už získalo viac ako 4 500
eur na vypracovanie projektovej dokumentácie,
poskytol ich Úrad vlády
SR z dotačnej schémy na
podporu rómskej komunity.
Ako potvrdila Iveta Ducho ová z Úradu splnomocnenca vlády SR pre
rómske komunity, proces
schva ovania prebiehal v
druhej polovici septembra. „Finančné prostriedky
budú pravdepodobne
vyplatené na účet mesta
už v najbližšom období,”
uviedla Ducho ová a doplnila, že podmienkou bolo
minimálne pä percentné
koinancovanie žiadateov.
Pod a slov Evy Murárikovej, vedúcej odboru
rozvoja mesta na Mestskom úrade v Rimavskej
Sobote, projektová dokumentácia tak vyšla mesto
len na 240 eur. Aktuálne
vybavujú územné konanie
a stavebné povolenie. Tento zámer schválili aj poslanci mestského zastupite stva ešte začiatkom
roka. Do podania žiadosti
musí samospráva vybra
aj dodávate a stavby a
tiež budúcich nájomníkov
24 bytov, ktorých príjem
nesmie presiahnu trojnásobok životného minima.
„Dôležité však bude, aby
nájom vedeli aj spláca ,”
podotkla Muráriková.
Rimava.sk,
12. 12. 2011
Z regionálnej tlače sprac. (tl)
Vydáva: INPROST, spol. s r. o., riaditeľ Seraf Tropek, tel.: 02/44 63 11 94, e-mail: [email protected]
Redakcia: Smrečianska 29, 811 05 Bratislava, tel./fax: 02/44 63 11 95, 02/44 63 11 98, fax: 02/44 63 11 96,
www.inprost.sk, www.obecne-noviny.sk, e-mail: [email protected]
Vychádza pri Združení miest a obcí Slovenska ako
odborno-metodický týždenník pre komunálnu sféru
Bezručova 9, 811 09 Bratislava 1
Tel.: 02/5296 4243, fax: 02/5296 4256
email: [email protected], www.zmos.sk
Šéfredaktor: Ing. Bohumil Olach, 02/44 63 11 98, mobil: 0905 631 853
Redaktorky: Darina Žoldošová, 02/44 63 11 98, mobil: 0908 710 115, Tereza Ljubimovová, 02/44 63 11 98, mobil: 0918 394 354
Predplatné a distribúcia: Dagmar Borisová, 02/44 63 11 99, mobil: 0905 599 120, e-mail: [email protected]
Redakcia nevyžiadané rukopisy nevracia. Tlačí Petit Press, a. s., Lazaretská 12, 811 08 Bratislava. Registrované Ministerstvom kultúry SR pod č. EV 3772/09
zo dňa 24. 07. 2009. ISSN 1335-650X. Podávanie novinových zásielok povolené riaditeľstvom pôšt v Bratislave, č. j. 183 – PP – zo dňa 14. 1. 1991.
20. december 2011 • Obecné noviny
24 HUMOR
tami. Môžete mi na to niečo
povedať?
- Ale iste. Čakám, až mi zaschne lak na nechtoch...
Evička vraví Jožkovi:
- Drahý, čo keby sme sa na
Nový rok zobrali?
- Prosím ťa, nevymýšľaj! Prečo
si máme kaziť sviatky!?!
Manželia uvažujú, ako budú
tráviť Silvestra:
- Ach, - povie zasnene manželka, - len sa pozri na našich
susedov. Ako dlho sú spolu a
už aspoň pätnásť rokov trávia rok čo rok Silvestra spolu
doma. Tomu hovorím láska...
Štyri etapy života muža:
- Veríš na Mikuláša.
- Neveríš na Mikuláša.
- Robíš Mikuláša.
- Vyzeráš ako Mikuláš.
U zverolekára:
- Chcel by som dať useknúť
svojmu psovi chvost.
- A prečo?
- Viete, budúci týždeň príde
moja svokra a chcel by som
odstrániť akékoľvek náznaky
radosti z jej príchodu...
Stretnú sa dvaja susedia a jeden sa pýta druhého:
- Pán sused, zdá sa mi, že
nejako od nás bočíte.
- Viete, keď ste boli u nás
na návšteve, stratili sa nám
strieborné lyžičky...
- Preboha, vari si nemyslíte,
že my...
- Nie, nie. Ony sa potom našli, ale viete, podozrenie už
ostáva...
- Pán doktor, niečo so mnou
nie je v poriadku. Stále behám
za mladými dievčatami.
- Ale to je predsa úplne normálne.
- Ale ja si nemôžem spomenúť
prečo!
Psychiater si pozval pani Novákovú:
- Váš manžel ma požiadal, aby
som vás vyšetril. Vraj chodíte
večer po byte so zdvihnutými
rukami a roztiahnutými prs
dVa dNi pred ViaNOcami, STarší muŽ
Z braTiSlaVy ZaVOlá SyNOVi dO prahy:
- prepáč, Že ťa Vyrušujem, ale
muSím Ti pOVedať, Že TVOja mamKa
a ja Sa rOZVádZame. pO 45 rOKOch
maNŽelSTVa!
- OcO, aKO TO môŽeš pOVedať? –
hySTericKy VrieSKa SyN.
- my uŽ jedeN druhéhO NeZNeSieme,
uŽ SpOlu NeVydrŽíme, a mNe je TaK
NaNič Z TOhO VšeTKéhO, Že Sa mi O
TOm aNi Nechce hOVOriť. TaK ZaVOlaj
SVOjej SeSTre dO mNíchOVa a pOVedZ
jej O TOm, - a hNeď Na TO ZaVeSil
TelefóN. ZÚfalý SyN ZaVOlá SeSTre dO
mNíchOVa a Tá VybuchNe:
- ONi Sa NebudÚ rOZVádZať! O TO Sa
pOSTarám!
dcéra OKamŽiTe VOlá OTcOVi dO
braTiSlaVy a Kričí Na OTca:
- Vy Sa NebudeTe rOZVádZať! Nič
NerOb, Kým Tam Neprídem. pOčuješ
ma? ja hNeď ZaVOlám braTOVi a Obaja
Sme u VáS ZajTra ráNO! dOVTedy Nič
NerOb. pOčuješ? – a ZaVeSí.
OTec V braTiSlaVe Sa SpOKOjNý KľudNe
OTOčí K maNŽelKe a hOVOrí:
- NO, TO by Sme mali. prídu Obaja Na
ViaNOčNÚ Večeru a Sami Si plaTia
leTeNKy.
- Ty tomu hovoríš láska, ja reumatizmus...
- Prečo si namaľoval polovicu
auta na žlto a druhú na zeleno?
- Uvidíš, akú budú mať pri silvestrovskej havárii svedkovia
zamotanú hlavu.
- Počul si, že Jano zomrel
priamo pred krčmou?
- A šiel dnu alebo von?
- Dnu.
- Chudák...
Kresba: Peter Gossányi
- Dobrý deň. Viete boxovať?
- Nie.
- Ovládate karate?
Kresba: Peter Gossányi
- Tiež nie.
- A judo?
- Nie.
- Tak navaľ peňaženku!
- Chcel by som nejakú knihu,
- vraví zákazník kníhkupcovi.
- Niečo ľahšieho?
- To je jedno, som tu autom.
Staršia dáma v obchode:
- Prosila by som si spodničku.
Predavač:
Prepáčte, milostivá pani, tu
je obchod s luxusnou dámsou
bielizňou. Obchod so starožitnosťami je oproti.
Malý chlapec píše Dedovi Mrázovi:
- Pošli mi bračeka!
Dedo Mráz odpovedá:
- Pošli mi mamičku!
Hovorí jeden politický pracovník:
- Ako môžu noviny napísať, že politika už ľudí nudí.
Veď máme každú chvíľu iný
program...
Hosť si objedná arabský guláš. Keď doje, pýta sa čašníka:
- Prečo sa ten guláš volá arabský?
- Pretože ten pes sa volal
Sultán.
Predvianočný:
Nič nie je také drahé, aby nemohlo byť drahšie.
Download

Zastavme sa, potešme sa, nazrime do svojej duše