TÝŽDENNÍK MIEST A OBCÍ
OBECNÉ NOVINY
ROČNÍK XXI/ČÍSLO 14
7. apríl 2011
CENA: 0,90 €
www.inprost.sk
Adresa:
ZMOS:
Dohody treba
rešpektova
str. 3
n
ÚMS proti
plnej privatizácii
teplární
str. 5
n
Silnejší hlas
občanov
n
Svet konečne rozkvitá.
Snímka: Baška
Ani samospráve sa nevyhýba
negatívne správanie
jej predstavite ov a pracovníkov
V marci 2011 médiá zverejnili, že primátor jedného mesta bol údajne pod vplyvom alkoholu
v pracovnom čase. Vyvstala otázka, kto je oprávnený skontrolova ho. Nízka úrove znalosti a
právneho vedomia redaktora a neasertívne vedená relácia rozprúdili verejnú diskusiu.
To, že spomínaný primátor je často červenší v tvári, nie je žiadnym tajomstvom. Taký bol, je
a asi aj bude. Bol však právoplatne zvolený voličmi mesta, ktorí uplatnili svoje volebné
právo a to sa musí rešpektova . Starosta/primátor je jedna z mála funkcií, kde mandát mož-
(Pokračovanie na str. 2)
str. 6
Priority
primátora
B. Bystrice
n
str. 11
Ožijú
Kosto any p/T?
str. 13
n
Pribudnú zelené
oázy
str. 21
2/ON č. 14, 7. apríl 2011
Ani samospráve sa nevyhýba
negatívne správanie
jej predstavite ov a pracovníkov
(Dokončenie zo str. 1)
no získa len priamou vo bou občanov. Nie
je preto namieste snaha redaktora zosmiešova a znevažova udí, čo takouto vo bou
prešli. Nevydarenou reláciou spôsobil, že
pozornos verejnosti sa upriamila úplne
nezmyselným smerom, navyše odpútal pozornos od hlavného problému, pre ktorý
navštívil úrad.
alšia otázka je, ako je možné, že do
funkcie jedinej mestskej spoločnosti sa dostane indivídum s pochybnou minulos ou?
Za akú komisiu sa tentoraz skryjú zodpovední? V tomto prípade však zrejme nie je
podstatným aktérom konkrétna osoba, ale
celá spoločnos . Áno, hlavná príčina hospodárskej krízy – mravná bieda - je aj u nás
a netreba sa tomu čudova . Pomaly si asi
musíme zvyka , že sme štát, kde nie je vôbec neobvyklé, ak sa poslanec pri trestnej
činnosti skrýva za imunitu, ak primátor a
Obsah ON č. 14/2011
Ing. ubomír BERNÁT:
Ani samospráve sa nevyhýba negatívne
správanie jej predstavite ov
str. 1, 2
Michal KALI ÁK:
ZMOS: Dohody treba rešpektova
str. 3
Komuniké z 39. schôdze vlády SR
str. 4
Marián MINAROVIČ:
ÚMS proti plnej privatizácii teplární
str. 5
Ján BELÁNYI:
Občan musí ma silnejší hlas
– rozh. s primátorom Šiah
str. 6
Laura LINUMOVÁ:
Rozprávačská sú až Konc jak živé
str. 7
Prednostovia chcú,
aby ich bolo viac poču
str. 8, 9
Monika PASTUCHOVÁ:
Priority B. Bystrice sú turizmus,
kultúra a šport
str. 11
udmila SYNAKOVÁ:
Nitra ocenila najlepších
str. 12
František BUDA:
Na kopci kostolík, pod ním vieska
– Kosto any pod Tríbečom
str. 13
Ing. Viktor NIŽ ANSKÝ a spol.:
Medziobecná spolupráca
a zlučovanie obcí 5. čas
str. 14 - 16
Ožije pä oddychových miest
str. 16
Prof. Michal ŠARAFÍN:
Zlúčenie tradičného s moderným
str. 17
Mgr. Martin TURÓCI:
Za záchranu tradičných zvonov
str. 18
Pribudne 20 zelených oáz
str. 21
Humor
str. 24
OBECNÉ NOVINY
TÝŽDENNÍK MIEST A OBCÍ
Vychádza pri Združení miest a obcí
Slovenska ako odborno-metodický
týždenník pre komunálnu sféru
ZMOS: Bezručova 9, 811 09 Bratislava 1,
Tel.: 02/52964243, fax: 02/52964256
e-mail: [email protected], www.zmos.sk
AKTUALITY
starosta (neraz s minimálnym vzdelaním)
rozhoduje pod vplyvom návykových látok,
ak riadite om mestskej spoločnosti sa stane
recidivista, ak...
Toto však už rešpektova nemusíme.
Naopak, sme povinní reagova a zabráni
tomu, aby sme sa nemuseli hanbi pred
svojimi de mi za dedičstvo, čo zanecháme.
Nevedno, ako budú poslanci a kontrolór tohto nemenovaného mesta vysvetlova svojim
de om, prečo to dopustili. Treba dúfa , že
tragická udalos je pre nich dostatočne vážnym varovaním, aby sa spamätali.
Viac ako inokedy potrebujeme zodpovedné stanoviská k obsadzovaniu verejných
funkcií a nakladaniu s verejným majetkom.
Predpokladom hospodárneho nakladania s
majetkom je zodpovedný výber udí, ktorí s
ním budú gazdova .
Opä sa potvrdzuje, že vrana k vrane
sadá, ale prísediacimi sa stávajú aj všetci tí,
ktorí im to umož ujú. Už neodsudzujem jednotlivcov, ktorí sa radšej vzdali mandátu po
právoplatnom zvolení, len aby nemuseli by
v takejto spoločnosti. Jeden človek nemôže zastavi mašinériu, práve on sa stane
výnimkou, nepohodlným a vlastne nechceným. Vytvárajú sa skupinky, ktoré manipulujú s u mi a majetkom. Nie je podozrivé, ke
kontrolóra opakovane vyberajú až dovtedy,
kým nevyberú jedného z poslancov, alebo
ke po nieko konásobnom výbere vedúceho odboru zamestnajú až dcéru druhého
poslanca? Nie je podozrivé, ke výberové
konanie na riadite a sa robí v piatok, ale už
v pondelok má dekrét a dokonca pridelené
auto (ktoré ešte v ten večer rozbije) a náhodou to je predseda miestnej oganizácie
strany? Aj jeho odvolanie prebehlo tak rýchlo, alebo ani nebol odvolaný?
Ostáva len dúfa , že dôvodom na okamži-
Príhovor
tú výpove bolo porušovanie pracovnej diciplíny a nie nejaká dohoda. Dúfam teda, že
ho odvolali bez odstupného a s povinnos ou
náhradi škodu, ktorú za jediný de činnosti
spôsobil! Od vyššie uvádzaného redaktora
som očakával, že aspo zistí, kedy stihol
poži také množstvo alkoholu, z ktorého
mal pri večernej autonehode v krvi 2,5 ‰.
Keby bol redaktor pri príprave relácie hlbšie
preveroval okolnosti obsadzovania takejto
nenápadnej funkcie, odhalil by množstvo
všeobecných čudných praktík (pri tzv. výberových konaniach), odme ovania a „odmeovania“, zadávania zákaziek, spoločných
posedení a pod. Až potom by sa mohol pýta primátora, ako je možné, že...? Ako je
možné, že patríme medzi štáty s najvyššou
mierou korupcie, ale ešte nikoho nepostihli?
Ani samospráva nie je výnimkou.
To ko som chcel, alebo skôr musel
uvies k vytvorenej bubline okolo údajne
podnapitého primátora, ktorá aj tak pukne
(zázrak vraj trvá najviac tri dni), ale problémy ostanú. Možno bude zaujímavé alej
sledova , aké to bude ma pokračovanie,
ak nejaké vôbec bude. A to ko som chcel
a musel uvies k problematike súčasnej
samosprávy, lebo som bol pri zakladaní a
najmä pri upev ovaní miesta samosprávy
v spoločnosti. A teraz s nevô ou sledujem,
ako sa aj ona šmýka neželaným smerom,
ovládaná údajne zástupcami udu, rozumej,
neraz nasadenými vyvolenými udmi z aktuálnych politických strán.
Ing. ubomír BERNÁT
Venova viac pozornosti mediálnej politike samosprávy
V období komunálnych volieb a po nich sme svedkami silného negatívneho tlaku voči
samospráve miest a obcí, ktorý sa však netýka len platov. Žia , podnetom neraz býva aj
nevhodné, či ojedinele dokonca kriminálne správanie sa jej predstavite ov. (Pri písaní
týchto riadkov rozhlas na stanici Slovensko 1 prvýkrát oznámil zlú správu, že trestne
stíhaný exprimátor Tornale L. Dubovský spáchal v nemocnici samovraždu!) Redaktori
rôznych médií v snahe „vydoji “ z nejakého pochybenia čo najsenzačnejšie informácie,
(takým je zrejme aj anonymne spomínaný redaktor z článku . Bernáta) často zveličujú,
dokonca i klamú, alebo jednoducho iba zamlčujú fakty a okolnosti, ktoré by všetko postavili do inej, pre samosprávu priaznivejšej polohy. Je to vraj preto, aby informačné médium
bolo konkurenčne schopné a udia ho kupovali (noviny) či počúvali (rozhlas, televízia)
a inzerenti v om inzerovali. Príklon k negatívnym informá-ciám je celosvetový a ažko
sa proti nemu robia nejaké systémové opatrenia, dokonca ažko sa domôc aj pravdivej
opravy nepravdivých informácií. Jednou z mála možností pre serióznych predstavite ov a
pracovníkov samosprávy je vysoká transparentnos ich činnosti a aktívna mediálna politika. V tomto ešte nejedna samospráva značne zaostáva. A je jedno, či preto, že nechce
by aktívnejšia, alebo preto, že oboje podce uje, či jednoducho nemá na to čas. Lebo tak
väčšia transparentnos jej činnosti ako aj aktívnejšia mediálna politika by mali prinies
obyvate om obce, mesta, regiónu či štátu aj viac pozitívnych informácií a preventívne tak
chráni jej dobré meno.
Bohumil M. OLACH
VYDÁVA: INPROST, spol. s r. o., riadite Seraf TROPEK, tel.: 02/44 63 11 94, e-mail:[email protected]
REDAKCIA: Smrečianska 29, 811 05 Bratislava
Tel./fax: 02/44 63 11 95, 02/44 63 11 98, Fax: 02/44 63 11 96
http://www.inprost.sk, http://www.obecne-noviny.sk, e-mail: [email protected]
ŠÉFREDAKTOR: Ing. Bohumil OLACH, 02/44 63 11 98, mobil: 0905 631 853
REDAKTORKY: Darina ŽOLDOŠOVÁ, 02/44 63 11 98, mobil: 0908 710 115,
Tereza LJUBIMOVOVÁ, 02/44 63 11 98, mobil: 0918 394 354
PREDPLATNÉ a DISTRIBÚCIA: Dagmar BORISOVÁ, 02/ 44 63 11 99, mobil: 0905 599 120
e-mail: [email protected]
Redakcia nevyžiadané rukopisy nevracia. Tlačí Petit Press, a. s., Nám. SNP 30,
814 64 Bratislava. Registrované Ministerstvom kultúry SR pod č. EV 3772/09 zo d a 24. 07. 2009.
ISSN 1335-650X. Podávanie novinových zásielok povolené riadite stvom pôšt v Bratislave,
č. j. 183 - PP - zo d a 14. 1. 1991.
AKTUALITY
ON č. 14, 7. apríl 2011/3
ZMOS: Dohody treba rešpektova
Starostovia z okolia J. Bohuníc
chcú zmeny v pásmach ohrozenia
Národná rada SR sa 31. marca o. i. venovala aj novele zákona o právnom postavení
a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest. Predložená novela ignoruje
výsledky spoločného rokovania zástupcov ZMOS a predsedníčky vlády SR.
Združenie miest a obcí Slovenska po- stola“, ktorý sa špevažuje predložený návrh zákona a jeho ciálne venoval tejto
pozme ujúce návrhy ako neúplné a nedo- téme. Pod a nášho
konalé riešenie problematiky, pod ktoré sa názoru dohody trepodpísala absencia hlbšieho poznania a šir- ba
rešpektova .
ších súvislostí. Poslanci sa zaoberali legisla- Preto považujeme
tívnou iniciatívou, ktorá vôbec nereaguje na za nepochopite né,
aktuálne otázky.
ak poslanci predRada ZMOS v súvislosti s avizovanými kladajú návrh zázmenami v zákone konštatovala, že nie je kona, ktorý ignoruje
dôvod na nedokonalé, neúplné a nekom- závery z rokovaní
plexné riešenia. Pod a názoru ZMOS novela realizovaných na úrovni predsedníčky vlády.
zákona o právnom postavení a platových
pomeroch starostov obcí a primátorov miest
Michal KALI ÁK,
mala by predložená na rokovanie Národnej
hovorca ZMOS
rady SR pri rešpektovaní záverov „okrúhleho
(V Bratislave, 31. marca 2011)
O problémoch s pásmami ohrozenia jadrovou elektrár ou chcú hovori predstavitelia
ZMO regiónu Jaslovské Bohunice s poslancami NR SR. Starostovia a primátori poverili
šéfku regionálneho združenia Alenu Jelušovú, aby oslovila aj premiérku I. Radičovú.
Zákon o miestnych daniach v terajšom
znení desiatky obcí rozde uje na časti, ktoré
sú v pásme ohrozenia, a časti, ktoré sú mimo
pásma. Na problém upozornil R. Súkeník, starosta Zemianskych Sadov. Rada ZMO regiónu J. Bohunice chce dosiahnu , aby novelou
zákona o miestnych daniach bola do pásma
ohrozenia zaradená každá obec, ktorej čas
katastra leží v tomto pásme. Problém sa len
v okolí J. Bohuníc týka približne 30 obcí na
hranici pásma ohrozenia, podobne sú na tom
aj niektoré obce v okolí Mochoviec.
(SITA)
V Turzovke sa zišlo valné zhromaždenie Mikroregiónu horné Kysuce
pokladá prepojenie inštitúcií, škôl, iriem,
skupín domov, bytových spoločenstiev pomocou optických káblov.
Dôležitým bodom na valnom zhromaždení Mikroregiónu horné Kysuce bola aj
diskusia o procese príprav a realizácii
sčítania obyvate ov, domov a bytov 2011,
ktoré vykazuje nemalé problémy pre jednotlivé obce. K tomuto valné zhromaždenie
prijalo samostatné stanovisko.
Na záver účastníci valného zhromaždenia konštatovali potrebu vzájomnej úzkej
spolupráce, ktorá ukázala svoju opodstatnenos pri riešení dopravnej obslužnosti
(návrh na redukciu železničných spojov)
tohto regiónu a zhodli sa aj na nevyhnutnosti alšieho zefektív ovania práce združenia, na čo je potrebná aktívna účas
všetkých členov združenia, ich podnety a
pripomienky.
Zvolili predsedu, podpredsedov a predstavenstvo
Na Mestskom úrade v Turzovke sa 24. marca konalo riadne valné zhromaždenie
združenia Mikroregiónu horné Kysuce. Predstavitelia obcí združených v mikroregióne
hodnotili svoje hospodárenie a činnos za uplynulý rok, zvolili orgány na nové funkčné obdobie, schválili rozpočet MHK a plán aktivít na rok 2011.
Do funkcie predsedu združenia MKH Koiš, starosta Dlhej nad Vysokou a Anton
jednohlasne zvolili Miroslava Rejdu, primá- Heglas, starosta Rakovej.
tora Turzovky. Podpredsedami združenia
V alšej časti rokovania, na ktorej sa ako
v nasledujúcom období budú uboš Stríž, hostia zúčastnili Ing. Stanislav Mikovčák,
starosta obce Klokočov a Anton Varecha, spoločnos Archekta, Mgr. Marta Slávikostarosta obce Vysoká nad Kysucou. Vo vá, riadite ka RRA Kysuce, Ing. Karol Pifunkcii tajomníka združenia bude pokra- látik, spoločnos TES MEDIA, s. r. o., sa
čova Kamil Kobolka, zástupca primátora diskutovalo o možnostiach vzájomnej spoTurzovky. Valné zhromaždenie zvolilo aj lupráce napr. pri projekte cyklonáučného
ostatných členov predstavenstva MHK chodníka Strieborná Kysuca, či projekte
v zložení: Ing. Marián Masnica, starosta budovania káblových distribučných sietí
Makova Anton Varecha, starosta Vysokej MOST (metropolitná optická sie Turzovka)
nad Kysucou, Jozef Kontrík, starosta Kor- v súvislosti so zavádzaním digitálnych inne, uboš Stríž, starosta Klokočova, Pavol formačných technológií, v ktorom sa pred-
Miroslav REJDA,
primátor mesta Turzovka,
predseda Mikroregiónu horné Kysuce
Zomrel bratislavský krajský poslanec Peter Dubček
Bratislavský samosprávny kraj s útos ou oznamuje, že v stredu 30. marca 2011 nás po ažkej chorobe vo
veku 61 rokov, navždy opustil krajský poslanec Ing. Peter Dubček.
Poslanec Ing. Peter Dubček, syn Alexandra Dubčeka, sa narodil 18. februára 1950. Mal jedného syna a
so svojou rodinou žil v bratislavskej mestskej časti Karlova Ves. Peter Dubček bol od roku 2005 poslancom
Bratislavského samosprávneho kraja za volebný obvod Bratislava IV.
Sústras pozostalým a úctu zosnulému poslancovi Petrovi Dubčekovi mohli kolegovia, priatelia i verejnos
vyjadri podpisom do kondolenčnej knihy, ktorá bola umiestnená vo vstupnej hale Úradu BSK na Sabinovskej ulici v Bratislave.
Posledná rozlúčka s Petrom Dubčekom sa konala v stredu 6. apríla 2011 v bratislavskom krematóriu.
Čes jeho pamiatke!
x
x
x
S ve kým pohnutím som prijal správu o náhlom odchode manžela, milovaného otca a poslanca Zastupite stva Bratislavského samosprávneho kraja Ing. Petra Dubčeka.
Viem, že strata najbližšieho človeka ve mi bolí a žia nedokážu zmierni žiadne slová, ale dovo ujem si vyjadri čo najúprimnejšiu
sústras celej smútiacej rodine a želanie nájs v sebe silu, prekona toto ažké a smutné obdobie. Meno Petra Dubčeka navždy zostane v spomienkach širokej verejnosti nielen v Bratislavskom kraji, ale aj na celom Slovensku i v zahraničí. Svedomitým a poctivým
prístupom si Ing. Peter Dubček získal prirodzený rešpekt a uznanie aj v Zastupite stve BSK a svojím celoživotným dielom nadviazal na
tradíciu slávneho mena Dubčekovcov, ktoré aj jeho zásluhou bude navždy zachované v našom povedomí.
S prejavom najhlbšej úcty
Pavol FREŠO,
predseda Bratislavského samosprávneho kraja
4/ON č. 14, 7. apríl 2011
ŠTÁTNA SPRÁVA
Komuniké
z 39. schôdze vlády SR, 30. marec 2011
Vláda prerokovala:
- návrh strategických zámerov činnosti Sociálnej pois ovne na obdobie
rokov 2011 - 2016.
Schválený.
Predložil: generálny riadite Sociálnej pois ovne.
- návrh nariadenia vlády SR, ktorým sa
ustanovuje hodnota objednávok tovarov
a služieb a faktúr za tovary a služby, ktoré
sa nezverej ujú.
Schválený s pripomienkami.
Predložila: ministerka spravodlivosti.
- aktualizovanú Národnú pozíciu k Stratégii EÚ pre dunajský región a návrh jej
koordinácie.
Schválený.
Predložil: vedúci Úradu vlády SR.
- návrh na poskytnutie investičnej pomoci pre spoločnos Honeywell Turbo, s. r.
o., so sídlom Mlynské nivy 71, Bratislava
821 05, Slovenská republika.
Schválený.
Predložil: minister hospodárstva.
- návrh zákona, ktorým sa mení a dop a
zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických
komunikáciách v znení neskorších predpisov.
Schválený s pripomienkami.
Predložil: 1. podpredseda vlády a minister
dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja.
- návrh na skrátené legislatívne konanie o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení
a dop a zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov.
Schválený.
Predložil: 1. podpredseda vlády a minister
dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja.
- návrh na vymenovanie zástupcu SR
v Európskej komisii pre demokraciu
prostredníctvom práva.
Schválený.
Predložil: minister zahraničných vecí.
- návrh zákona, ktorým sa mení zákon
č. 581/2004 Z. z. o zdravotných pois ovniach, doh ade nad zdravotnou starostlivos ou a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov a
o zmene zákona č. 34/2011 Z. z., ktorým
Premiérka Radičová odpovedala
na otázky poslancov
Odpove premiérky I. Radičovej na otázku
poslanca M. Vargovčáka. (Odpove odznela
počas pravidelnej Hodiny otázok poslancov
parlamentu členom vlády v NR SR vo štvrtok
31. marca 2011):
„Vážený pán poslanec, vážená Národná
rada Slovenskej republiky.
Zvyšovanie cien potravín je celosvetový
jav a Slovensko nie je izolovaný ostrov. Poda údajov Organizácie pre výživu a po nohospodárstvo OSN vo februári tohto roka dosiahol ich index cien potravín rekordne vysokú
úrove . Najvyššiu od roku 1990, odkedy organizácia ceny sleduje týmto spôsobom. Na
svetových trhoch sa ceny potravín nepretržite zvyšujú už ôsmy mesiac. Je to dôsledok
zlej úrody, ale aj vysokých cien pohonných
hmôt. Je to obrovský celosvetový problém,
ktorý vplýva aj na globálnu politiku. Ve jedným zo spúš ačov nepokojov a politických
zmien v severnej Afrike bolo okrem túžby po
demokracii práve zdražovanie základných
potravín, ktoré sa bytostne dotýka najmä
obyvate ov chudobných krajín. Neexistuje
spôsob, ako by proti tomuto vývoju mohla by Európa imúnna. Týka sa to všetkých
štátov. V nových členských krajinách v strednej a východnej Európe sa za posledný rok
zvýšili ceny potravín v rozmedzí od štyroch
percent v Slovinsku až po takmer 13 percent v Estónsku, čo je dvakrát to ko ako na
Slovensku. Od roku 2005 sa na Slovensku
zvýšili ceny potravín o 17 percent. Ale opä ,
bohužia , nie sme žiadna výnimka. V celej
EÚ rástli ceny potravín v priemere rovnakým
tempom – teda o 17 percent. Tvrdenie strany
Smer-SD, že napriek zvyšovaniu svetových
cien vraj udržali „cenovú stabilitu“, sa preto
nezakladá na pravde. V roku 2008 bola inlácia na úrovni 4,4 %. V pe ažnom vyjadrení
to znamená, že vzh adom na cenový rast
priemerná domácnos siahla v roku 2008
hlbšie do vrecka o 100 €. Ke v júni 2008 bol
medziročný rast cien potravín až na úrovni
10,5 %, vtedajší premiér Robert Fico to nevnímal s to kým znepokojením. V roku 2009,
počas jeho vlády, sa slovenská ekonomika
prepadla o 4,7 percenta a začala prudko
rás nezamestnanos . Vtedy sa odvolával na
svetovú hospodársku krízu – aj ke pár mesiacov predtým tvrdil, že nás kríza minie.
Verím, že občania vedia rozlíši medzi
klamstvom a faktami. Medzi s ubmi, siláckymi rečami a reálnymi skutkami. A nenechajú
sa zmias zastrašovaním. Takým zastrašovaním, ako ke ešte donedávna pán Fico
strašil udí tým, že táto vláda ide privatizova strategické podniky. A nevšimol si, že
súčasná vláda sa v Programovom vyhlásení jasne zaviazala, že nebude privatizova
strategické podniky. Ve aj sedliacky rozum
hovorí, že teplárne nemôžu by strategickým
podnikom. Vodu vám cez potrubie dodajú
len vodárne, elektrinu len elektrárne, plyn
len plynárne, ale stačí, aby ste si kúpili kotol
a teplo si vyrábate sami. Ako by sme teda
mohli pri teplár ach, ktoré dodávajú teplo
len jednému z desiatich občanov, hovori o
strategických podnikoch? Ako môžeme pri
6 teplár ach hovori o strategických podnikoch, ke na Slovensku máme viac ako 300
výrobcov tepla?! Nemôžeme. Áno, v jednej
sa mení a dop a zákon č. 581/2004 Z. z. o
zdravotných pois ovniach, doh ade nad
zdravotnou starostlivos ou a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov.
Schválený s pripomienkami.
Predložil: minister zdravotníctva.
- návrh na skrátené legislatívne konanie o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení
zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných pois ovniach, doh ade nad zdravotnou starostlivos ou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 34/2011 Z. z., ktorým sa mení a dop a zákon č. 581/2004 Z.
z. o zdravotných pois ovniach, doh ade
nad zdravotnou starostlivos ou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Schválený s pripomienkou.
Predložil: minister zdravotníctva.
Pod a materiálu TIO vlády SR
sprac. (žo)
predvolebnej diskusii som povedala, že „nebudeme privatizova “. Lenže poslanec Fico
si nevšimol – tak ako si nevšimol November
´89 - že to bolo v nadväznosti na to, ke
som hovorila, že „privatizácia nie je sama
pre seba“, že „privatizácia sama osebe nie je
diabol“ a že „privatizácia má ten zmysel, že
ak potrebujeme zahraničné investície, ak potrebujeme nové technológie a nemáme na to
dostatok zdrojov, vtedy má zmysel a pomáha
naštartova podnik a pracovné miesta“. Pán
Fico si nevšimol ani to, že pred parlamentnými vo bami v roku 2010 som povedala,
že štyri roky vlády Roberta Fica „ukázali, že
štát nedokáže bratislavské letisko a Cargo
dobre riadi “ a „ak budeme vo vláde, získame pre tieto irmy strategických partnerov a
zachránime ich“. Presne tak ako to robíme.
Navyše, ako viete, železničné spoločnosti po
ozdravujúcom programe podpísali kolektívne
zmluvy s odbormi. A presne takto sme to mali
vymedzené aj vo volebnom programe SDKÚ
– DS. Takže žiadny volebný podvod a žiadne
klamárske s uby, ako sa to snaží podsúva
občanom pán poslanec Fico. Nehovoríme o
volebnom podvode, ale zachra ujeme teplárne, ktoré pred sebou tlačia investičný dlh 760
miliónov eur. Napriek predaju nehnute ností,
napriek tichej privatizácii v Prešove, napriek
predaju emisií – dokonca niekde podvodnom
- teplárne potrebujú investora. Strašenie, že
privatizácia povedie k rastu cien, je úplný nezmysel. Dokázali to vodárenské spoločnosti,
kde po privatizácii naopak ceny klesli. Dokázali to mnohé teplárenské spoločnosti, kde v
súkromných sú nižšie ceny ako v štátnych.
Nezáleží na vlastníkovi, ale na tom, aká je
sú až a aké kvalitné služby tá–ktorá spoločnos dokáže ponúknu . Na konci volebného
obdobia budeme môc porovna , kto koho,
kedy a ako klamal a zavádzal.
(SITA)
ON č. 14, 7. apríl 2011/5
SAMOSPRÁVA
Vyhlásenie Prezídia Únie miest Slovenska
k analýze alternatívnych možností privatizácie jednotlivých
teplárenských spoločností a návrh postupu ich privatizácie
zo d a 23. 3. 2011
Únia miest Slovenska poskytla Obecným novinám text vyhlásenie prezídia ÚMS k analýze alternatívnych možností privatizácie
jednotlivých teplárenských spoločnosti, v ktorom uvádza konkrétne argumenty, na podporu požiadavky prevodu minimálne 49 %
akcií teplárenských zariadení v Žiline, Košiciach, Martine, Trnave, Bratislave a vo Zvolene na dotknuté mesta. Vyhlásenie prezídia
adresovala ÚMS predsedníčke a členom vlády SR, predstavite om dotknutých rezortov a inštitúcií i predstavite om parlamentných
strán. Uvádza sa v om:
Od roku 1990 prebieha na Slovensku
i v alších postkomunistických krajinách proces transformácie spoločnosti i národného
hospodárstva. V rámci zákonom limitovaných
možností sa naprávajú krivdy minulosti, prebieha reštitúcia, malá privatizácia, postupne
sa realizuje horizontálna i vertikálna de ba
moci, zodpovednosti i majetku – prebieha
proces decentralizácie s primárne uplat ovaným princípom subsidiarity.
Prežívajúcim bremenom z minulosti je však
centralizmus, ktorý je stále relatívne účinnou
brzdou procesu demokratizácie, decentralizácie a reformy verejnej správy. Po prvých,
ešte revolučných zákonoch, ktorými sa aspo čiastočne obnovila samospráva miest
a obcí na Slovensku – schválením zákona
č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, proces
horizontálnej de by zodpovednosti, majetku
a právomoci prakticky stagnoval až do roku
2002, ke sa uskutočnila viac-menej opä
revolučná decentralizácia. V období rokov
2002 až 2007 sa uskutočnila transformácia
bývalých štátnych podnikov vodární a kanalizácií na obchodné spoločnosti, ktorých akcionármi sú výlučne mestá a obce.
V súlade so zákonom č. 138/1991 Zb.
o majetku obcí sú všetky mestá od roku 1991
vlastníkmi rozvodnej (distribučnej) teplárenskej siete a všetky ostatné, s výnimkou 11
miest na území, v ktorých sa do roku 2000
nachádzali teplárne zaradené do Slovenských energetických závodov, š. p., sú aj
vlastníkmi a prevádzkovate mi centrálnych
zdrojov. Ich záujmom je zachova a rozvíja centrálne systémy zásobovania teplom
a teplou vodou a pritom udrža ceny tepla,
najmä pre domácnosti, na úrovni primeranej
príjmom obyvate ov.
ÚMS je reprezentantom väčšiny slovenských miest, v ktorých žije väčšina obyvateov Slovenska. Jednou z programových priorít ÚMS od jej vzniku je program efektívnej
tvorby a využívania energie. Z poverenia zainteresovaných miest a v súlade s názorom
všetkých členských i spolupracujúcich miest
sa ÚMS od r. 1999 aktívne zúčast uje na
procese transformácie štátnych energetických podnikov. Aj na základe výsledkov rokovaní ÚMS s MH SR v r. 2000 vláda schválila koncepciu transformácie – s vytvorením
samostatných teplárenských spoločností so
zámerom, aby sa mohol uskutočni prevod
na dotknuté mestá, a tým sa zrovnoprávnilo
ich postavenie s ostatnými slovenskými mestami.
Počas rokovaní medzi Ministerstvom hospodárstva SR a ÚMS sme zárove potvrdili
spoločný názor, že „teplárenstvo je jednoznačne podnikanie miestneho významu, to
znamená, že nejde o strategický majetok
a úspešne sa môže rozvíja , len ak je majetkovo prepojené s miestnou samosprávou“.
Preto sme vytrvalo – prostredníctvom ÚMS
i jednotlivo za každé dotknuté mesto požadovali a požadujeme 100 %, resp. väčšinový 51
%, minimálne 49 % podiel na majetku teplární. Správnos takéhoto prístupu potvrdili aj
analýzy MH SR v predošlých rokoch.
V aka vytrvalému úsiliu ÚMS sa z pôvodného počtu 11 vyčlenených teplárenských
zariadení postupne previedlo 5 teplární na
dotknuté mestá. Prevod zostávajúcich 6 teplárenských zariadení na území Bratislavy,
Trnavy, Košíc, Žiliny, Martina a Zvolena sa
mal uskutočni v júli roku 2006. Vzh adom na
demisiu 2. vlády M. Dzurindu sa však prevod
neuskutočnil.
Súčasná vláda do programového vyhlásenia zaradila aj odštátnenie uvedených
teplárenských zariadení. Prezídium ÚMS vo
vyhlásení z 28. 7. 2010 tento zámer privítalo
s tým, že zárove poukázalo na nerealizovaný záväzok druhej vlády M. Dzurindu.
Listom zo 4. 2. 2011 sme informovali predsedníčku vlády I. Radičovú o vyššie uvedených skutočnostiach a uviedli sme alšie argumenty na podporu našej oprávnenej požiadavky bezplatného prevodu minimálne 51 %,
resp. 49 % podielu akcií na dotknuté mestá.
Našou snahou je dosiahnu čo najefektívnejšie hospodárenie s energiou. Z našej iniciatívy sa v roku 2005 uskutočnila aj
1. celoslovenská konferencia „Fórum pre
racionálne využívanie energie v slovenských
mestách“ a v roku 2008 sme založili Záujmové združenie miest a obcí pre trvalo udržate nú energetickú efektívnos CITENERGO,
ktoré je od roku 2010 členom celoeurópskej
siete Energie-Cities.
ÚMS od roku 2009 plní úlohu podpornej
štruktúry EK pre vstup slovenských miest
do iniciatívy EK a európskych miest „Dohovor primátorov“ s cie om realizova program
20 % úspory energie, uplatnenia 20 % obnovite ných zdrojov a dosiahnutia 20 % zníženia emisií CO2 na území mesta. Medzi lídrov
programu efektívnej energie patrí väčšina
vyššie uvedených miest. Aby mestá, členovia
CITENERGO a Energy-Cities mohli realizova celoeurópsky program – náročné ciele
„Dohovoru primátorov“, musia ma na to k
dispozícii zdroje a prostriedky, t. j. minimálne
ma možnos spolurozhodova o dominantných centrálnych zdrojoch energie na svojom
území. Boli sme presvedčení, že uvedené
fakty a argumenty budú zoh adnené v návrhoch FNM a MF SR a následne pri konečnom rozhodnutí vlády SR, resp. poslancov
NR SR.
Dôrazne protestujeme proti postupu FNM,
ktorý v predloženej analýze absolútne ignoruje miestny charakter teplárenských zariadení
a ich prepojenie na rozvodové siete vo vlastníctve miest. Aj preto neobstoja argumenty
o konkurenčnom prostredí, resp. o znižovaní
kúpnej ceny akcií a najmä argument o možnosti konliktov z titulu rôznych záujmov akcionárov. Práve naopak, mesto ako akcionár
teplárne a zárove majite a prevádzkovate
rozvodovej siete je vítaným partnerom. Svedčia o tom aj strategické zámery hlavných
uchádzačov o teplárne z roku 2005 konkrétne francúzskej Dalkie a nemeckého VNG,
ktoré jednoznačne uprednostnili prevádzkovanie zariadení na základe dlhodobých
zmlúv s mestom, ktoré ostáva ich majite om,
resp. spolumajite om.
Argument o modernizačnom dlhu tiež neobstojí vzh adom na skutočnos , že od roku
1991 všetok majetok a všetky zariadenia,
ktoré boli v rámci transformácie – decentralizácie prevedené na obce a mestá, resp.
VÚC rovnako za ažoval podstatne výraznejší
modernizačný dlh. Neobstoja ani argumenty
o neschopnosti dotknutých miest podie a
sa na revitalizácii a modernizácii uvedených
teplární. Naopak, v prípade prevodu minimálne 49 % akcií budú sa môc zapoji do celoeurópskeho programu „Dohovor primátorov“
a získa podporu zo zdrojov EK, samozrejme, s podmienkou, že sa uskutoční výrazná
ekologizácia prevádzky teplární, t. j. uplatní
sa, resp. zvýši podiel obnovite ných zdrojov
energie, v mnohých prípadoch disponibilných
na území a vo vlastníctve dotknutých miest.
Najabsurdnejším, doslova na hlavu postaveným konštatovaním v uvedenej analýze
FNM je konštatovanie, že 100 % predaj akcií je najspravodlivejším riešením z poh adu
miest, v ktorých predávané TS nesídlia a boli
vybudované pred rokom 1989 z prostriedkov štátneho rozpočtu. Zrejme spracovatelia
analýzy zistili, že ostatné zdroje v ostatných
mestách, ktoré majú rovnako miestny charakter ako uvedené TS a sú v majetku miest
od roku 1991, neboli vybudované pred rokom
1989 za štátne peniaze.
Uvedené argumenty predkladáme na posúdenie predsedníčke vlády SR, členom vlády,
predstavite om dotknutých rezortov i predstavite om parlamentných strán a poslancom
NR SR v presvedčení, že budú zoh adnené
v konečnom rozhodnutí, ktoré umožní prevod
minimálne 49 % podielu majetku teplární na
dotknuté mestá a zav ši sa tak proces transformácie, národného hospodárstva v Slovenskej republike.
Marián MINAROVIČ,
generálny sekretár ÚMS
a vedúci manažér CITENERGO
6/ON č. 14, 7. apríl 2011
SAMOSPRÁVA
Staronový primátor Šiah Ján Löwy o programe na nasledujúce obdobie
V správe vecí verejných
musí ma silnejší hlas občan
Na fasáde bývalého župného domu v Šahách je busta Janka Krá a. Básnika, publicistu a politika, ktorého za vyvolávanie sociálnych nepokojov v tejto budove väznili. S menom mesta Šahy
sú však späté aj alšie významné osobnosti. Obyvatelia sa nimi hrdia a pri rozličných kultúrnych
či spoločenských udalostiach na nich nezabúdajú. Inak: prvú písomnú zmienku o meste možno
nájs už v listinách z roku 1237. V tomto roku si teda Šahy pripomenú už 774. výročie svojho
vzniku.
Vo vla ajších komunálnych stali moderným a hospodársky na komunikáciách. Na alej buvo bách väčšina voličov odo- napredujúcim celkom.
deme robi opatrenia proti povzdala hlas dovtedajšiemu priProgram na súčasné volebné vodniam a na ochranu majetku
mátorovi Ing. Jánovi Löwymu. obdobie Ján Löwy (Most-Híd) obyvate ov. Plánujeme posilni
Vie, čo potrebuje mesto a jeho zhrnul do nasledovných bodov:
ochranné hrádze na Homoku a
obyvatelia a dobre pozná pov miestnych častiach Tešmak a
mery aj v celom Hontiansko-poiPrese any nad Ip om, kde Ipe aj
Mesto chce priláka
pe skom regióne. Aj v mestskom
vlani napáchal obrovské škody.
nových investorov
zastupite stva zasadli schopní
Na úseku hospodárskom Vysporiada by sme chceli poodborníci, ktorí chcú pre rozvoj mesto podporí všetky podni- zemky pod amiteátrom. Mesto
svojho pohraničného mestečka kate ské aktivity, ktoré prinesú tiež podporí vybudovanie novéso 7 949 obyvate mi urobi čo nové pracovné miesta. Usilova
ho nákupného centra. Plánujenajviac.
sa bude vytvori dobré podmien- me tiež zrekonštruova materskú
ky pre príchod nových investo- školu, pokračova v rekonštrukSamosprávnos má silnejšie
rov a tým aj vznik nových pra- cii kultúrneho domu v Tešmaku,
korene než politika
covných príležitostí. Ve ký dôraz zabezpeči komplexnú opravu
O čo novozvolenému primá- bude klás na podporu podnika- domu smútku a zrekonštruova
torovi ide a ako hodlá pracova , nia v cestovnom ruchu a agrotu- budovu Csemadoku na vševyjadril už na prvom zasadnutí ristike a na alej využíva bohaté stranné spoločenské a kultúrne
mestského zastupite stva: „Len skúsenosti z cezhraničnej spo- využitie,“ rozvíja plány primátor.
spoločným úsilím v nasledujú- lupráce. Ako povedal primátor,
com volebnom období sa môže v súčasnosti sa vypracováva
Pozornos seniorom
mestu dari ! To znamená pocho- koncepcia jej rozvoja, ktorá by
a sociálne odkázaným
pi základnú myšlienku, že v čin- mala podpori vytváranie nových
Čo sa týka zdravotníctva a sonosti samosprávy by malo pre- pracovných príležitostí a lepšie
vláda vedomie spoluzodpoved- využívanie potenciálu regiónu. ciálnej starostlivosti, samospráva
nosti a občianskej iniciatívy pre Mesto tiež bude pokračova v bude trva na tom, aby nový prezámery mesta. Politická prísluš- podávaní projektov na získanie vádzkovate nemocnice poskytoval zdravotnú starostlivos v
nos poslanca je síce výsostným dotácií z eurofondov.
zmluvne dohodnutom rozsahu. V
právom, ale výsostnos samoV oblasti rozvoja mesta a
správy má ešte silnejšie korene. ochrany životného prostredia pláne má aj vytvorenie podmieSamospráva má vychádza z plánuje mesto vybudova byty nok na zabezpečenie lacného
poznatkov a hodnotení fundova- nižšieho štandardu hlavne pre stravovania dôchodcov a sociných odborníkov, ktorých máme mladé rodiny a získa nové sta- álne odkázaných. Obyvate om,
v Šahách dostatok. Preto sme vebné pozemky. Zabezpečí ob- ktorí sú na to odkázaní, s ubuodborné komisie mestského novu a stálu údržbu chodníkov a je mesto zabezpeči prístupnú
zastupite stva doplnili aj nepo- miestnych komunikácií v meste a opatrovate skú službu, bezbaslancami. V záujme prehlbova- v miestnych častiach Prese any riérový prístup na miestnych
nia samosprávnosti sme zriadili nad Ip om a Tešmak a zefektívni komunikáciách a pre dôchodcov
mesta a miestnych častí bezaj výbory v miestnych častiach zber separovaného odpadu.
platné parkovanie. Samospráva
Tešmak a Prese any nad Ip om.
sa aj na alej bude riadi heslom
Mestský úrad v Šahách sa ich
Dôležitá úloha:
„Dôstojná staroba pre všetkých“.
činnos ou bude pravidelne zaochrana pred povod ami
Zaväzuje sa podporova činnos
obera a ich obyvatelia sa vo
Na území mesta a jeho dvoch klubu dôchodcov, jeho aktivity a
väčšej miere budú podie a na
správe vecí verejných. Každý miestnych častí by mali pribud- spoločenské podujatia. Zvýšenú
zvolený poslanec mesta Šahy si nú nové detské ihriská a obno- pozornos s ubuje venova osamusí by vedomý, že sme národ- vi existujúce. Motoristov určite melým obyvate om a podporova
nostne zmiešanou komunitou. potešia nové parkovacie miesta činnos cirkevných organizácií
Myšlienka tolerancie a akcep- na sídliskách. Obnova čaká aj na území mesta. V spolupráci s
tovania rôznorodosti nás musí zele - mesto chce vysadi nové rímskokatolíckou cirkvou plánusprevádza aj na poli kultúrneho okrasné stromy a kríky. Začne sa je zve adi kalváriu. Dokončí sa
života, procesu vzdelávania a v revitalizácia Hlavného námestia revitalizácia a ochrana parku na
otázkach občianskeho spoluna- a pozornos bude venova aj ulici F. Rákocziho II. a iniciova
údržbe historických pamätihod- bude aj budovanie cyklotrás.
žívania.“
Ján Löwy považuje za jednu ností. Novú, kultúrnejšiu podoLepšie podmienky
zo svojich prvoradých povinností bu by mala dosta autobusová
na kultúru a šport
usmer ova samosprávu mesta stanica i autobusové zastávky
Na úseku ochrany verejného
tak, aby sa udržiavali korektné v miestnych častiach Tešmak a
a bezprostredné kontakty so Prese any nad Ip om. „Intenzív- poriadku samospráva plánuje
samosprávami v celom Hontian- ne sa budeme zaobera rieše- zefektívni činnos mestskej posko-poipe skom regióne. Jeho ním dopravnej situácie v meste lície, vybudova kamerový syscie om je, aby sa mesto i región a otázkam bezpečnosti občanov tém a v spolupráci so školami a
Primátor Šiah Ján Löwy.
políciou prija opatrenia na zamedzenie šírenia drogovej závislosti a požívania alkoholu mládežou. V spolupráci s bezpečnostnými zložkami na území mesta
sa vypracujú účinné opatrenia na
zamedzenie kriminality na území
mesta a mestských častí. Mestská polícia bude tiež častejšie
kontrolova mladistvých v reštauračných zariadeniach.
Významným bodom programu je podpora rozvoja školstva
a kultúry v meste a zabezpečenie mimoškolských aktivít pre
deti. Samospráva sa tiež zaväzuje podporova činnos a rozvoj mestského múzea, galérie,
knižnice a vydávanie mestských
mesačníkov Hontianske listy a
Honti Lapok ako nosite ov miestnej a regionálnej kultúry, umenia
a histórie. Podporova bude aj
aktivity miestnych amatérskych
hudobných skupín, folklórnych
súborov, miestnych výtvarníkov
a všetky aktivity, ktoré smerujú
k zachovaniu kultúrneho dedičstva. Mesto sa tiež mieni usilova o navrátenie muzeálnych
predmetov z múzea v Banskej
Štiavnici, ktoré pôvodne patrili
šahianskemu múzeu.
Mesto s ubuje na alej podporova športové oddiely a ich
sú ažné aktivity s dôrazom na
prácu s mládežou. Osobitnú pozornos mieni venova rozvoju
rekreačného a masového športu,
športovým aktivitám miestnych
škôl a vytváraniu podmienok
na športovanie mládeže na sídliskách a v miestnych častiach
Tešmak a Prese any nad Ip om.
Samospráva s ubuje zverejni
všetky zmluvy na internete, zabezpeči transparentné verejné
obstarávanie a širokú informovanos občanov cez internet,
káblovú televíziu, Hontianske
listy - Honti Lapok i vydávaním
pravidelného informačného bulletinu. „Naším cie om je ozdravi
politickú kultúru v meste a iniciova účinnú spoluprácu s cie om
rozvoja mesta,“ zhrnul na záver
primátor Ján Löwy.
Ján BELÁNYI
Snímka: archív
KULTÚRA
ON č. 14, 7. apríl 2011/7
Starostovia zo Záhoria, napríklad z Gajár a zo Závodu, podporujú aktivity svojich obyvate ov
Rozprávačská sú až Konc jak živé
po ôsmy raz
udoví rozprávači majú stále svoje zázemie a publikum. Svedčí o tom napríklad účas na 8.
ročníku sú ažnej prehliadky udových rozprávačov a sólo tanečníkov v udovom tanci, ktorá sa
v rámci Bratislavského kraja v usporiadate skej kompetencii Malokarpatského osvetového strediska v Modre konala v sobotu 26. marca v Dome kultúry v Gajaroch.
Gajarský richtár Tydlitát sa v
úvode okrem iného zmienil, že
budú musie kapacitu domáceho kultúrneho stánku asi rozšíri , ak bude tento trend záujmu
občanov z okolitých obcí a miest
z oboch strán Malých Karpát
takto pokračova . Pred začatím
akcie nieko ko slov povedal tiež
Peter Vrablec, starosta obce Závod.
Než dostali slovo samotní
rozprávači a tanečníci, na pódiu sa uskutočnila mimoriadna
slávnos . Šlo o novú knižku Terézie Kvapilovej zo Závodu, ktorú publiku bližšie predstavila jej
dcéra Stanislava ChrobákováRepar. Potom samotná autorka
prečítala ukážky z publikácie,
napísanej v záhoráčtine, ktorá
sa volá: O sící a žací, svátkoch
aj pátkoch Závodzanú. Svoje
želania vyslovili tri sudičky: Erika
Kvapilová, regionálna riadite ka
Entity OSN pre rodovú rovnos
pre strednú a juhovýchodnú Európu, Eva Kovačevičová-Fudala, ktorá sa postarala o graickú
úpravu a ilustrácie, a novinárka,
Terézia Kvapilová, autorka knihy
a rozprávačka zo Závodu.
fotografka a výtvarníčka Natália
Murat-Oravcová, ktorá po prvej
knižke Nad Závody ne í povzbudzovala Teréziu Kvapilovú, aby
pokračovala v zbieraní vzácnych
autentických príbehov a typických prejavov spôsobu života
našich predkov.
Po hudobnej vsuvke v podaní
mladých spievajúcich a na lau-
spevák a moderátor) Jozef Benkovič z Lábu publikum pre zmenu zaviedol do kúpe ov v Smrdákoch. Karin Palková z Gajár
predniesla ukážku z knihy Pavla
Slezáka Konc jak živé – šlo o jedinú mladšiu predstavite ku udových rozprávačov, členku FS
Slnečnica – Sunečník.
Všetky rozprávania mali veselý tón, z desiatich sú ažiacich
iba jedna hovorila v spisovnej
slovenčine (aj to ešte text čítala,
všetci ostatní rozprávali spamäti), inak príbehy zneli v dialektoch tej-ktorej obce. Dom kultúry
v Gajaroch bol plný vrchovato.
Pestrý program moderovali Jarmila Hnatová a Roman Zatlukal
z Malokarpatského osvetového
strediska (MOS) v Modre. Diplomy a ceny odovzdali Anna Píchová, riadite ka MOS, a Peter
Tydlitát, starosta obce Gajary.
Počas prestávky, kedy sa porota
radila, na udovú nôtu zaspievali tri dámy (dve z nich – Mária
Mlyneková a Božena Krajčíriková sú ažili medzi rozprávačmi)
s harmonikovým sprievodom
z pezinskej Grinavy. Pridal sa
k nim tiež Jožko Benkovič, ktorý interpetoval aj svoje vlastné
skladby, a speváci z h adiska,
napríklad členky speváckeho
zboru Uhranka zo Záhorskej Vsi
pod vedením Magdalény Šimkovičovej.
Porota bola spokojná so záujmom interpretov o prednes v
dialekte a napriek niektorým nedostatkom vyjadrila spokojnos
s úrov ou ôsmej bratislavskej
sú ažnej prehliadky Konc jak
živé. Kriticky sa vyjadrila k súaži v tanci, kde chýbala najmä
rados z pohybu. Spokojnos
vyjadrila aj s celkovou organizáciou podujatia. Živé a pútavé slovo bude ma – pod a nás – vždy
svojich v ačných poslucháčov
a význam (národopisný, kultúrny, komunikačný...).
Laura LINUMOVÁ
Snímky: Michal Monotropa
Všetky prednesy a tanečné čísla sledovala prísna, ale objektívna porota.
tách hrajúcich Gajaranov sa pri výkon popoludnia) a Františku
mikrofónoch vystriedalo dovedna Spustovú, ktorá tiež po záhodesa sú ažiacich rozprávačov rácky porozprávala o kozom
zo Záhoria a z Predhoria, čiže nápoji. Nevidomá Božena Krajz oboch strán Malých Karpát. číriková z Grinavy (mestská čas
Všetky prednesy a tanečné čísla Pezinka) sa zamerala v miestsledovala porota v zložení: Pavel nom dialekte na život Rómov
Slezák, primátor mesta Stupava, v Glejovke (jej kritický uhol poautor knihy a zakladate poduja- h adu vyburcoval divákov k ve tia Konc jak živé (dlhoročný ria- kému potlesku). Jana Davidová
dite kultúrneho domu v Stupa- zo Záhorskej Vsi po záhorácky
ve), Otto Šimkovič, kronikár a fo- zaspomínala na zimné radotograf zo Záhorskej Vsi, autor vánky v detstve, ktoré sa mohli
knižky Najzápadnejšia na Slo- skonči tragicky. Záhoráčtina
vensku, Vladimír Sadílek, herec znela aj u alších interpretov.
a režisér, a Lenka Dubničková, Ostrie aný udový rozprávač (i
dramaturgička S UK-u. Okrem
domáceho folklórneho súboru
Slnečnica – Sunečník pod vedením Margity Rohlíčkovej-Voltemarovej, ktorá súbor založila
a vedie viac ako 50 rokov, sa iní
nedostavili. No Gajarania tentoraz, žia , tancovali, ako keby sa
im nechcelo, preto ani jeden pár
nepostúpil do celoštátneho kola
sú aže sólo tanečníkov Šaffova
ostroha v Dlhom Klčove. Vytiahla sa staršia generácia.
Rozprávači z bratislavského
krajského kola sa do celoslovenského Rozprávačského Lodna
na Kysuciach dostanú až šiesti. Porota sa rozhodla, že alej
posunie (bez určenia poradia):
krojované Gajaranky, členky FS
Slnečnica – Sunečník, Františku
Slobodovú s príspevkom Skleróza (možno to bol aj najlepší Tanečnícii z FS Slnečnica - Sunečník.
8/ON č. 14, 7. apríl 2011
SAMOSPRÁVA
Zo snemu APÚMS SR
Prednostovia chcú,
aby ich bolo lepšie poču
Ako sme už informovali v minulom čísle ON, v Podbanskom vo Vysokých Tatrách sa 17. a 18.
marca uskutočnili snem a odborná konferencia Asociácie prednostov úradov miestnych samospráv Slovenska (APÚMS). Snem vo vo bách zvolil nového prezidenta miesto odchádzajúceho
JUDr. Dušana Ilčíka (po komunálnych vo bách prestal by prednostom MsÚ Lučenec), stal sa ním
Ing. Peter Ágh, prednosta MsÚ Nové Zámky, do snemu člen rady asociácie a mal na starosti zahraničné vz ahy. Snem zvolil aj novú radu a kontrolnú komisiu asociácie.
Netreba zabudnú na to, že
v úvode snemu si jeho účastníci
uctili minútou ticha svojho exkolegu, bývalého člena APÚMS
a prednostu MsÚ Brezno Antona
Jurša, ktorý zosnul tesne pred
dov šením
dôchodcovského
veku. Potom sa ujal slova dovtedajší prezident asociácie D. Ilčík,
aby uviedol správu o činnosti
APÚMS od minuloročného snemu, ale bilancoval aj plusy a mínusy celého obdobia, v ktorom
Rosičová – Snina, Ing. Zdenko
Vasi – Michalovce a Ing. Jozef
Viš ovský – Prešov. Za región
stred: JUDr. Zuzana Kederová
– Tisovec, Ing. Vladimír Krčmárik – Skalité a Ing. Mariana
Páleníková – Žiar nad Hronom.
Za región západ: RNDr. Denisa
Bartošová – Pieš any, Ing. ubomír Kutaš – Bojnice a Ing. Ján
Jamrich – Vráble. Za Košice:
JUDr. Gabriela Mináriková – Košice-Vyšné Opátske, za Bratisla-
pozornos
aj „najbo avejšej“,
doteraz nesplnenej strategickej
úlohe asociácie, teda zlepšeniu
pracovno-právneho postavenia
prednostov úradov samosprávy.
„Boli sme doteraz neúspešní pri
rokovaniach so ZMOS a s vládou, verím, že sa nám to podarí
prelomi ,“ povedal. Na zvidite nenie asociácie sa pokúsi využi
aj jej členstvo v medzinárodných
organizáciach ICMA (ktoej je viceprezidentom) a UDITE. Pod a
jeho slov sa on sám o asociácii
prednostov v SR dozvedel až po
dva a pol roku, čo bol vo funkcii
prednostu. (Keby bol čítal Obecné noviny, dozvedel by sa to
skôr – pozn. red.)
Zmeny v stanovách
Nový prezident APÚMS SR P. Ágh s hos om snemu, bývalým prezidentom UDITE Adrianom Mifsudom.
bol prezidentom asociácie (jeho
vystúpeniu sme sa podrobne
venovali v minulom čísle ON č.
13/2011). Po správe o činnosti
predstavitelia APÚMS po akovali za dobrú prácu predsedníčke kontrolnej komisie asociácie APÚMS, bývalej prednostke
Ing. Eve Hanusovej, ktorá uspela
vo vo bách do samosprávy obce
Vinohrady nad Váhom a stala sa
jej starostkou.
Vo by pod a regiónov
Potom snem pristúpil k vo bám. Rada APÚMS, ktorá zasadala posledný de pred snemom, predložila jeho účastníkom
návrh kandidátov na nového
prezidenta a členov novej rady.
Na funkciu prezidenta navrhla
iba jedného kandidáta ( alšieho
nenavrhol ani nikto z pléna) Ing.
Petra Ágha. Za členov rady poda jednotlivých regiónov navrhla
prednostov:
Za región východ: Ing. Jana
vu: Ing. Miroslav Štefánik – Bratislava-Petržalka. Do kontrolnej
komisie APÚMS jej rada navrhla
prednostov: Ing. Eva Lukáčová –
Hlohovec, Ing. Mariana Fiamová
– Svätý Jur a Ing. Pavel Kubečka – Dubnica nad Váhom.
Snem jednohlasne postupne
schválil všetky uvedené návrhy
na členov rady asociácie.
Návrhy na zmeny v stanovách
predostrela snemu členka rady
asociácie Denisa Bartošová. Týkali sa najmä vypustenia paragrafov o regionálnych sekciách
asociácie, ktoré sa neosvedčili
a ich činnos bola nedostatočná
alebo žiadna. Do stanov sa tiež
dostalo, že Rada APÚMS má minimálne 7 a maximálne 12 členov a všetky regióny Slovenska
musia ma v nej zastúpenie – po
troch z východu, stredu, západu
a po jednom z Košíc a Bratislavy. Ak niekto počas volebného
obdobia vypadne z rady, nemajú
ho už nahradzova , rada bude
jednoducho menšia. Funkčné
obdobie prezidenta, členov rady
a kontrolnej komisie APÚMS je
Odovzdanie prezidentského žezla
Dovtedajší prezident APÚMS
SR Dušan Ilčík, ktorý dovtedy
sedel za predsedníckym stolom,
vzápätí po vo bách odovzdal
pomyselné prezidentské žezlo
a reálne miesto za predsedníckym stolom Petrovi Ághovi.
P. Ágh sa D. Ilčíkovi pri potlesku po akoval za vedenie
asociácie a krátko prehovoril:
„Očakával som, že z pléna príde
aj alší návrh na funkciu prezidenta, ak by to bolo tak a zvolili
ste m a, okamžite by som dal
návrh, aby druhý kandidát bol
členom našej rady.“ Venoval
Plénum snemu.
zhodné s volebným obdobím orgánov samosprávy miest a obcí
a končí sa vo bou nových funkcionárov.
alší čestní členovia
P. Ágh navrhol zachova doterajšie členské asociácie na
úrovni 140 eur za rok, nikto proti
tomu nenamietal. Potom navrhol, aby snem prijal do svojich
radov alších čestných členov
z tých bývalých prednostov, ktorí
boli pre asociáciu ve kým prínosom, a odovzdal im aj čestné
diplomy. Sú to: Dušan Ilčík, E.
Hanusová, Ing. Miroslav Perignáth – exprednosta Kežmarku,
Ing. Miroslav Vereš, bývalý prednosta MsÚ Martin, neskôr OcÚ
Sučany, teraz výkonný predseda
APÚMS SR a Ing. Eva Mališová, exprednostka MsÚ Turčianske Teplice, dnes hospodárka
APÚMS. Za všetkých nových
čestných členov sa za prijatie
po akoval D. Ilčík, ktorý však
vtipne dodal, že spolu s alším
exprezidentom Andrejom Bubeníkom majú obavu, aby časom
nebolo v asociácii viac čestných
ako riadnych členov.
Strategické priority
alšou témou rokovania snemu boli strategické priority organizácie. Uviedla ich D. Bartošová. Týkajú sa vzdelávania – tu
treba pokračova v manažérskom
vzdelávaní prednostov, kde sa už
realizuje projekt na roky 2011 až
2014. Projekt vedie a zodpovedá
za Mgr. Ladislav Briestenský,
tiež exprezident APÚMS. alšími
prioritami sú: to, čo sa doteraz
nedarí, teda zlepšenie postavenia
funkcie prednostu v samospráve;
spolupráca s alšími združeniami a organizáciami samosprávy
(ZMOS, Únia miest Slovenska,
Asociácia komunálnych ekonómov SR, Združenie hlavných
kontrolórov SR); rozvíjanie a prehlbovanie medzinárodných kontaktov (vrátane organizovania
spoločných podujatí, výmenných
SAMOSPRÁVA/SOCIÁLNE VECI
ON č. 14, 7. apríl 2011/9
Noví členovia
Diskutuje prednostka MsÚ Tisovec Zuzana Kederová.
pobytov a pod.); vytvorenie pracovnej komisie na legislatívne
otázky spolu s inými organizáciami pôsobiacimi vo verejnej
správe; organizovanie odborných
konferencií; informovanie o činnosti APÚMS v médiách.
Do diskusie sa prihlásili niektorí noví členovia asociácie. Ing.
Milan Filip je novým prednostom
MsÚ v Sečovciach. Povedal, že
pri jeho štarte by mu vraj pomohla nejaká vzorová manuálna
metodika o vnútorných legislatívnych krokoch samosprávy.
Napr. na prípravu všeobecne
záväzných nariadení (VZN), štatútu obce, rokovacieho poriadku
a alších dokumentov. Prednosta MsÚ Vráble J. Jamrich prítomným odporučil, aby sa s dôverou
obrátili na L. Briestenského,
ktorý ochotne príde do mesta/
obce, kam ho zavolajú, aby poradil v týchto otázkach. P. Ágh
pripomenul, že už večer po sneme sa môžu s L. Briestenským
poradi . L. Briestenský tiež zareagoval, kedysi vraj cez Univerzitu Mateja Bela v Banskej Bystrici pripravili databanku s VZN
a inými dokumentmi, do ktorej
Prvé „zasadanie“ rady APUMS bolo postojačky.
sa mohol každý pozrie a vybra
si. Pod a neho však urobi nejaké univerzálne vzory pre všetky
obce prakticky nie je možné,
lebo obce sú značne rozdielne
a každá potrebuje niečo iné.
Vyzval však účastníkov snemu,
najmä nových prednostov, aby
poslali námety a návrhy na témy,
ktorým by sa venovala jesenná
odborná konferencia APÚMS.
Takisto pod a neho treba zváži
vytvorenie pracovnej skupiny
pre nových prednostov, ktorá by
špeciikovala ich potreby.
Možnosti v zahraničných
kontaktoch
Prednostovskí matadori, z ava Jozef Harvančík, bývalý viceprezident, Andrej Bubeník a Dušan Ilčík, bývalí prezidenti asociácie.
Potom sa ujal slova P. Ágh,
aby podrobnejšie informoval
o možnostiach prednostov zapoji sa do aktivít presahujúcich
hranice Slovenska (sú aj na webovej stránke asociácie www.
apums.sk). Upozornil, že znalos
Seniorov stráži moderný mobilný systém
Pred pár týžd ami mesto Martin oznámilo úspešné ukončenie
pilotného projektu Elektronický
strážca seniorov. Martin testoval
novú modernú mobilnú službu.
Mestská polícia Martin otestovala elektronický dispečing a
vybratí dôchodcovia si vyskúšali, aké to je môc si stlačením
jediného tlačidla privola pomoc.
Kdeko vek a kedyko vek. Výsledkom pilotu je zelená modernej službe pre martinských seniorov. Cestu medzi samosprávne
služby si tak razí nová generácia elektronickej starostlivosti o
ohrozených občanov.
Občania v núdzi
Rastúci počet dôchodcov,
starších a zdravotne znevýhodnených občanov je realitou
dnešnej doby. Najčastejšie sa
verejne rieši dopad tejto situ-
ácie na ekonomiku a udržate nos dôchodkových systémov.
Táto skupina občanov má však
problém s ohrozením zdravia a
života v situáciách núdze. Mnohí starší a chorí občania žijú
sami bez pravidelného kontaktu
s rodinnými príslušníkmi. alší
sú na okraji spoločnosti, chorí
a odkázaní na sociálnu starostlivos . Obávajú sa o svoje
zdravie a život a pravidelne sa
pýtajú kto im pomôže, ke sa im
niečo stane.
Zaznamenal (bo)
Snímky Juraj Švarc
a www.municipalia
cit istoty pre ohrozeného občana. Ak sa mu niečo náhle stane
a nevie si privola pomoc, jeho
zdravie a život sú ohrozené.
Komunikačné technológie
Terénny doh ad
Že ide o vypuklý problém si
uvedomujú aj kompetentní. Osamelo žijúci starí alebo zdravotne
znevýhodnení občania majú nárok na sociálnu pomoc vo forme
terénneho doh adu. Ustanovuje
to zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnej starostlivosti. Pod a neho
sociálne odbory samospráv pra-
angličtiny nie je podmienkou zapojenia sa do medzinárodných
aktivít, pretože okrem podujatí
pripravovaných ICMA a UDITE
má slovenská asociácia ve mi
dobré vz ahy aj s Rakúskom,
Ma arskom a Českou republikou. Stále sú možné výmenné
pobyty, kde si ten, čo ide za hranice, platí letenku a domáci mu
hradí ubytovanie a pripravuje
pracovný program. Potom si úlohy vymenia. Tí z prednostov, ktorí majú záujem zúčastni sa na
zasadaní rady ICMA, môžu tak
urobi budúci rok, ke členovia
Rady ICMA prídu do Bratislavy,
aby prvýkrát vo svojej existencii
urobili zasadanie mimo územia
USA.
Účastníci snemu na záver prijali uznesenie.
videlne monitorujú ohrozených
občanov. Sociálny pracovník
ich pravidelne navštevuje alebo
telefonicky kontaktuje. Hoci táto
služba môže rieši odkázanos
na pomoc alebo spoločenskú
izoláciu, nerieši každodenný po-
Aj preto sa do zákona č.
448/2008 Z. z. dostali moderné
komunikačné technológie. Ich
využitie v sociálnej starostlivosti
bude čoskoro štandardom, čo
potvrdzuje rastúce využívanie
monitorovania v mestách. Štandardné „náramkové“ služby slúžia na privolanie si pomoci stlačením tlačidla v prípade núdze.
Fungujú však iba v domácom
prostredí, ke že sú napojené
na pevnú linku. To znamená,
že ak občan odíde z domova
čo i len na nákup, návštevu či
prechádzku, znova má rovnaký
problém. Ak sa mu niečo stane,
jeho život a zdravie závisia od
ochoty náhodných okoloidúcich.
(kd)
10/ON č. 14, 7. apríl 2011
V Pezinku začali rekonštruova
Záhradnícku ulicu
Nevyhovujúci technický stav povrchu vozovky, chodníkov, príjazdových ciest, rámp,
parkovacích státí a ostatných spevnených
plôch sú dôvody, prečo sa v Pezinku rozhodli zrekonštruova Záhradnícku ulicu. Cie om
projektu je zvýšenie bezpečnosti a plynulosti
cestnej premávky, bezpečnosti chodcov, zlepšenie organizácie a zvýšenie kapacity statickej
dopravy. K rekonštrukcii mohlo mesto prikroči
v aka prostriedkom z Európskej únie, ke sa
mu z operačného programu Bratislavský kraj
v rámci výzvy na Regeneráciu sídiel podarilo získa 160 201 eur. Z vlastných inančných
prostriedkov do projektu investuje 315 558 eur.
Súčas ou rekonštrukcie sú aj terénne a sadové úpravy, vybudovanie a rekonštrukcia chodníkov, komunikácií, osadenie nového mobiliáru (lavičky, odpadkové koše) a rekonštrukcia
verejného osvetlenia. Práce sú naplánované
od začiatku apríla do konca septembra 2011.
(mk)
Trnave chýbajú miesta
v materských školách
Materské školy v Trnave prijali po marcových zápisoch na alší školský rok 504 detí,
alších 261 museli odmietnu . Prednos mali
pä ročné deti, deti z trvalým pobytom v meste a deti zamestnaných rodičov. Trnava má
v zria ovate skej pôsobnosti 20 materských
škôl, v ktorých je 77 tried a v tomto školskom
roku 1 666 detí. Informovala o tom Gabriela
Krištofíková z Mestského úradu v Trnave. Trnava má problémy s kapacitou materských
škôl asi tri roky, ke zákonom znížili maximálny počet detí v triedach. Samospráva v súčasnosti h adá alšie priestory pre materské školy
v nevyužitých budovách základných škôl. Najväčší nedostatok miest v materských školách
poci uje sídlisko Prednádražie, najlepšia situácia je na mladšom sídlisku Družba. Okrem
materských škôl v zria ovate skej pôsobnosti
mesta funguje v Trnave aj cirkevná materská
škola a nieko ko súkromných, tie však prijímajú len malé počty detí.
(Zdroj: SITA)
Z eurofondov zrekonštruujú
centrum Ružomberka
Už tento mesiac začnú v Ružomberku za 1,5
milióna eur z eurofondov rekonštruova čas
centra mesta. Informoval o tom Pavel Scheer
z ružomberského mestského úradu.. „Mesto
získalo v roku 2010 nenávratné inančné
prostriedky na projekt s názvom Revitalizácia
verejných priestranstiev v Ružomberku. Dodávate om je Doprastav,“ poznamenal. Pri rekonštrukcii kompletne vymenia verejné osvetlenie,
povrchy chodníkov, spevnia parkovacie plochy
a povrch cesty od Hlinkovho námestia popred
da ový úrad, múzeum až po Mostovú, Salvovu a Dončovu ulicu. „Súčas ou projektu je aj
úprava vnútroblokov na Salvovej ulici. Okrem
stavebných úprav priestory doplníme o detské
preliezačky a drobnú zele . V Hýrošovom parku umiestnime nové preliezačky a zastrešíme
existujúce pódium,“ spresnil Pavel Scheer.
Projekt bude ukončený v júli tohto roku.
(Zdroj: SITA)
Z REGIÓNOV
Pod a nového vedenia Košíc bola príprava investícií EHMK diletantská
Mesto kompletizuje dokumentáciu
na podávanie projektov
Mesto Košice bude žiada vrátenie 10 000 eur, ktoré boli neúčelne použité v súvislosti s architektonickými sú ažami. Pod a viceprimátora Ladislava Lazára, zodpovedného za investičné projekty Európske hlavné mesto kultúry (EHMK), zo strany bývalého vedenia celá príprava investičných projektov prebiehala diletantsky.
„Odmeny dostali ví azi verejných architektonických sú aží, ktorých projekty nesplnili
základnú sú ažnú podmienku – orientačne
stanovené náklady, alebo cestovné náhrady – doprava, ubytovanie pre zahraničných
účastníkov sú ažných výberových komisií,“
povedal Lazár. Doložil, že bývalé vedenie
mesta podcenilo prípravu investičných projektov a premeškalo ve mi ve a času. Okrem
neodbornej až diletantskej prípravy sú aží vyčíta bývalému vedeniu podcenenie celkovej
prípravy investícií. Uviedol, že ke už nič iné,
už dávno sa mohol na území kasární robi archeologický výskum, ktorý sa začína robi teraz. „Podklady pre verejné architektonické súaže neboli vypracovávané presne, výberové
komisie nie vždy trvali na striktnom dodržaní
sú ažných podmienok, a tak sa stávalo, že
architektonickú sú až vyhral projekt, ktorého
realizačná odhadovaná cena nieko konásobne prevýšila cenu uvedenú v podmienkach.
Ako príklad uviedol rekonštrukciu amiteátra.
Nespokojnos vedenia mesta vyústila do
zmien projektového a realizačného tímu.
Primátor Košíc Richard Raši, viceprimátorka Renáta Lenártová, viceprimátor Ladislav
Lazár, Zora Jaurová a Martin Horváth tvoria
nový projektový a realizačný tím ve kého projektu Košice – EHMK. O zmenách informoval
košický primátor Richard Raši. Uviedol, že
kultúrne projekty riadi R. Lenártová, L. Lazár
má pod palcom investície, Z. Jaurová je kreatívnou riadite kou a M. Horváth je projektovým manažérom.
Primátor zdôraznil, že ministerstvo kultúry
potvrdilo zabezpečenie prostriedkov v sume
60 miliónov eur. Mesto kompletizuje dokumentáciu na podávanie projektov, aby mohlo
reagova hne , ako ministerstvo uverejní
výzvu. „Urobíme maximum, aby sme hlavné
projekty uskutočnili v termíne. Hlavným cieom v oblasti investícií je realizácia projektu
Kasárne/Kulturpark a SPOTs – okrajové body
kultúry, ktoré musia by bezpodmienečne
uskutočnené do decembra 2012,“ povedal R.
Raši.
L. Lazár uviedol, že bývalé vedenie premrhalo ve a času, namiesto reálnych projektov
sú aže niekedy vyhrávali autori vzdušných
zámkov. Mesto bude musie rokova s ví azmi, či dokážu prepracova projekty do reálnej
podoby. Na investičné projekty je pod a L. Lazára vyčlenených pre mesto 45 miliónov eur a
sú rozdelené na tri časti. Do kategórie k účových projektov patria Kasárne/Kulturpark a
SPOTs. Náklady na Kulturpark sa budú pod a
odhadov pohybova okolo 23,5 milióna eur,
náklady na SPOTs môžu dosiahnu približne
1,76 milióna eur. Pokia ide o SPOTs, dva výmenníky už sú zrekonštruované, pri troch sa
čaká na stavebné povolenia, na alšie dva je
vypísaná sú až. Do kategórie hlavných projektov patri rekonštrukcia Mestského parku a
parku na Moyzesovej ulici, ktoré sú rozdelené
na dve etapy, Ulička remesiel, rekonštrukcia
Starej plavárne na Kunsthale, rekonštrukcia
amiteátra, košický hrad a alšie projekty. Lazár uviedol, že dnes nemožno poveda , ko ko
skutočne bude stá ich realizácia. Pripustil, že
za určitých okolností sa môže sta , že niečo
sa nebude robi .
Do tretej skupiny sú zaradené projekty, na
realizácii ktorých majú participova neziskové
organizácie. Sem patri rekonštrukcia Dómu
sv. Alžbety, kaštie a v Krásnej a Dom alternatívnej kultúry.
(SITA)
Pod a TIS najlepšie zverej uje zmluvy Nitriansky samosprávny kraj
Medzi mestami vedie
staroturianska samospráva
Nitriansky samosprávny kraj najlepšie zverej uje zmluvy na internete spomedzi
slovenských krajov. Myslí si to Transparency International Slovensko (TIS). Kraj získal
v hodnotení najviac bodov – 92.
Na chvoste rebríčka skončili Banskobys- na 53. až 60. mieste a krajské mesto Nitra sa
trický a Trenčiansky samosprávny kraj, ktoré o 61. a 62. miesto delí s Novou Dubnicou. Za
získali po 15 bodov. Nezisková mimovládna nimi skončili Komárno a Nové Zámky (delia sa
organizácia TIS hodnotila, či kraje zmluvy zve- o 67. a 68. miesto). Spomedzi miest Nitrianrej ujú v plnom znení, či sa dajú na stránke skeho kraja obstáli najhoršie Zlaté Moravce,
jednoducho nájs , či sa z nich dá kopírova a ktoré sa umiestnili na 91. mieste z 95. Už pri
podobne.
hodnotení otvorenosti samospráv v októbri
Z miest obstála najlepšie Stará Turá, ktorá 2010 skončili na poslednom mieste, prvá bola
získala rovnako ako Nitriansky kraj 92 bodov. vtedy Ša a. TIS vtedy merala rozsah protikoNa druhom mieste v rebríčku sú Topo čany, na rupčných opatrení a kvalitu informácií, ktoré
tre om Handlová a na štvrtom Štúrovo. Vráble samosprávy poskytujú na svojich webových
skončili na 13. až 15. mieste, Levice na 20. až stránkach a pri žiadostiach o informácie.
24. mieste, Šurany na 28. až 32. mieste, Ša a
(SITA)
Z REGIÓNOV
ON č. 14, 7. apríl 2011/11
Banskobystrický primátor predstavil priority mesta na najbližšie roky
ažiskom je rozvoj turizmu, kultúry a športu
V akom stave našiel samosprávu tesne po vo bách, kroky, ktoré doteraz realizoval,
ale aj plány a vízie alšieho fungovania mesta predstavil novinárom 28. marca primátor Banskej Bystrice Peter Gogola.
Pod a jeho slov získavala samospráva v minulom funkčnom období inancie najmä z rozpredaja majetku. Príjmy z odpredajov pozemkov a kapitálových aktív za minulé funkčné
obdobie dosiahli sumu 11 639 669 eur. alším
zdrojom bolo úverové krytie, z ktorého sa robila napr. rekonštrukcia plavárne, radnice či
fontány na Námestí SNP. „Súčasné vedenie
mesta nechce ís cestou rozpredaja majetku
pod cenu, naším cie om je budovanie verejnosúkromných partnerstiev, ktoré dokážu efektívne rieši inancovanie rozvojových aktivít,”
uviedol primátor.
V súvislosti s plánmi a víziami predstavil
tucet priorít, ktoré chce vedenie mesta v krátkodobom i strednodobom horizonte nap a .
Povedal, že počúva chcú tak hlas odbornej
ak aj laickej verejnosti. Preto zriadil tri poradné
orgány primátora - radu seniorov, urbanisticko-architektonický poradný orgán a radu mimovládnych organizácií. V záujme budovania
verejno-súkromných partnerstiev pripravuje
primátor stretnutie s banskobystrickými podnikate mi a ponúka im víziu spoločného smerovania, ktorého cie om je prioritne rozvoj cestovného ruchu.
Podrobnejšie hovoril o vízii mesta Banská
Bystrica ako mesta turizmu, kultúry a športu.
Cestovný ruch znamená pod a neho poskytnú turistom atrakciu a k nej náležité služby:
„Na dosiahnutie vízie si stanovujeme krátkodobé, strednodobé a dlhodobé ciele. Chceli by
sme oslovi aj ostatné partnerské mestá, aby
predstavili Banskobystričanom svoju kultúru,
históriu, gastronómiu. Krátkodobé ciele sú
realizovate né v horizonte jedného až dvoch
rokov.”
Medzi strednodobé ciele zaradil primátor
vybudovanie prímestskej rekreačnej zóny lesoparku v blízkosti mesta, pričom sa chce
uchádza o podporu z Nórskych inančných
mechanizmov, z priority Ochrana a revitalizácia kultúrneho a prírodného dedičstva. Úlohou
mesta je pod a neho vyh adávanie potenciálneho investora a vytvorenie podmienok na
uskutočnenie ve kého projektu v horizonte
štyroch až šiestich rokov. V tomto horizonte
už musí by Banská Bystrica pripravená prija masívne množstvo turistov a poskytnú im
kvalitné služby.
Monika PASTUCHOVÁ,
hovorky a primátora
Na beneičnom bowlingovom turnaji sa podarilo nahra 2 400 eur
Bratislavský kraj na vlne
hokejových majstrovstiev
Bratislavský samosprávny kraj (BSK) venoval de om z materských a základných škôl
v regióne 200 vstupeniek na adovú plochu
v bratislavskom nákupnom centre Avion.
Prostredníctvom primátorov a starostov prejavilo záujem o možnos korču ova sa šes
materských a dve základné školy. Jednorazové vstupenky môžu využíva od 28. marca.
O dvojhodinové korču ovanie prejavili záujem
materské školy z Rohožníka, Chorvátskeho
Grobu, Rusoviec, Bernolákova a dve škôlky zo
Senca. Okrem škôlkarov sa do aktivít pripojili
aj dve základné školy z Rusoviec a Petržalky.
Zúčastnené školy a deti sa môžu zapoji aj do
sú aže, ktorú organizuje bratislavská župa na
svojom facebookovom konte. Do konca mája
môžu posla na e-mailovú adresu [email protected] fotograie z korču ovania.
Spolu s fotkou treba uvies kontaktné údaje
a názov školy. Fotograie školákov budú uverejnené vo facebookovej skupine Bratislavského samosprávneho kraja, za ktoré môže formou „lajkovania“ (like) hlasova každý. Autori
troch fotiek s najvyšším počtom hlasov získajú
pekné odmeny. Ví azné fotograie budú zverejnené v novinách Bratislavský kraj. V súvislosti
s propagáciou blížiacich sa majstrovstiev sveta
kraj pripravil aj hokejovú sú až, v ktorej môžu
účastníci vyhra dres alebo hokejku s podpisom Pavla Demitru. Viac informácii o sú aži je
na stránke Bratislavského kraja.
(tyš)
Vý ažok umožní Miške liečbu v Pieš anoch
Jasovský expres otvorí
sezónu už 9. apríla
V pondelok 28. marca sa uskutočnil už štvrtý ročník beneičného bowlingového
turnaja o putovný pohár predsedu Prešovského samosprávneho kraja (PSK) Petra
Chudíka. Spolu 64 účastníkov z celého kraja zhodilo 11 948 kolkov.
Košický Klub historických ko ajových vozidiel otvorí tohtoročnú železničiarsku sezónu s
historickým motorovým vláčikom prezývaným
Magduška 9. apríla. Ako informoval ubomír
Lehotský z klubu, na prvú jarnú jazdu vypravia
Mimoriadny jasovský expres, ktorý má z Košíc
odchod o štvr na devä ráno a predpokladaný návrat je o pol šiestej večer. „Je to ideálny
rodinný výlet pre malých aj ve kých. Trasa vedie krásnym krajom. Mimoriadna nostalgická
jazda historickým motorovým vlakom sa nekončí v Jasove, ale najmä pre domácich zabezpečíme kyvadlovú dopravu na trati Jasov –
Medzev,“ uviedol ubomír Lehotský. V Jasove
i Medzeve si záujemcovia môžu pozrie cenné
historické i prírodné pamiatky.
(SITA)
„Podarilo sa nám nahra sumu 2 389,60 €. Výažok sme sa rozhodli venova Miške Kriškovej
z Popradu. Toto 12-ročné dievčatko je sedem rokov v bdelej kóme. Peniaze prispejú na jej náročnú liečbu a rehabilitáciu,“ povedal P. Chudík.
Ako potvrdil Miškin otec, „Miška sa narodila ako zdravé dievčatko. Nečakané zdravotné
ažkosti vo veku pä rokov si vyžiadali viacero
operácií, napokon Miška upadla do bdelej kómy,
v ktorej je dodnes.“ Rodičia Mišku vozia do Špeciálnej školy v Poprade, navštevuje aj odbornú
rehabilitáciu v Kežmarku. Miške pomáha ve mi
intenzívna individuálna rehabilitácia pod a poznatkov kozmickej medicíny v rehabilitačnom
centre Adeli v Pieš anoch.
Na beneičnom bowlingovom turnaji
sa stretli osobnosti nielen z Prešova,
ale celého kraja. Okrem Prešovského
samosprávneho kraja svoje družstvá
postavili mestá Prešov a Svidník,
Prešovská univerzita, novinári, DEXIA banka a viaceré súkromné spoločnosti, napríklad C.M.R. Slovakia,
Movyrob, či SpravbytKomfort. Svoje
vlastné družstvo postavila aj irma 4
SPORT, ktorá turnaj tradične organizuje.
V každom zo 16 štvorčlenných tímov bola zastúpená jedna žena. Do
inále postúpilo najlepších osem družstiev. V konečnom poradí napokon prvenstvo získal tím PKB invest (1 222
bodov), čím odsunul na druhú priečku
doterajšieho ví aza troch ročníkov - Prešovský
samosprávny kraj (1 176 bodov). Tretie miesto
patrilo družstvu spoločnosti C.M.R. Slovakia
(1 100 bodov). Najlepšími hráčmi turnaja boli
členovia družstva PKB invest – Peter Halický
(191 kolkov) a Anna Halická (173 kolkov).
Aj v predchádzajúcich troch ročníkoch
beneičného bowlingového turnaja vý ažkom
podporili deti z Domova sociálnych sociálnych
služieb v Giraltovciach a detského stacionára pri
DSS na Volgogradskej ulici v Prešove. Minulý
rok bol vý ažok určený Mariannke Michlišinovej
z Proča.
Veronika FITZEKOVÁ,
hovorky a PSK
Ve konočné zvyky
v rado skom kaštieli
Kysucké múzeum v Čadci pripravilo k blížiacim sa ve konočným sviatkom v expozícií v
rado skom kaštieli v rámci projektu „Tradičné
zvykoslovie u nás a u susedov“ z operačného programu Cezhraničná spolupráca SR ČR 2007-2013 podujatie „Ve ká noc ide...“. V
programe sa predstavili so zvykmi a tradíciami
viažucimi sa k sviatkom jari FS Mionší z Dolnej Lomnej v ČR a FS Drevár z Krásna nad
Kysucou. Mikroprojekt spoluinancuje Európska únia z prostriedkov Fondu mikroprojektov,
ktoré spravuje Trenčiansky samosprávny kraj.
Na spoluinancovaní sa podie al aj ŽSK.
(hnid)
12/ON č. 14, 7. apríl 2011
BEZPEČNOS
Nitrianska mestská polícia oslávila dvadsa rokov svojej činnosti
Mesto ocenilo prácu najlepších
ventívnych aktivít, podchycujúcich
všetky vekové kategórie i sociálne
vrstvy občanov. Zakladate myšlienky putovania štafety prevencie
prácu nitrianskych mečstských
policajtov zhodnotil slovami: „Nitra
nasadila latku prevencie vysoko.
Každé alšie mesto sa bude musie ve mi usilova , aby túto latku
nepodliezalo.“
Príslušníci MsP de čo de vstupujú do života Nitranov a snažia sa
pracova v ich záujme a k ich spokojnosti. A že sa im v práci darí, o
tom svedčí nielen rastúca dôvera
občanov, ale aj štatistické údaje,
pod a ktorých patrí Nitra v súčasnosti k najbezpečnejším mestám
na Slovensku.
Pri príležitosti 20. výročia založenia Mestskej polície v Nitre
mesto ocenilo prácu viacerých jej
príslušníkov. Cenu primátora si na
slávnostnom zhromaždení prevzal
Rudolf Husár, velite obvodu Klokočina, ktorý je jedným z prvých
príslušníkov nitrianskej MsP. akovné listy primátora si zo slávnosti odniesli Milan Čentéš, Jaroslav
Čerman, Ivan Darnadi, Ján Farkaš, Jozef Gajdošík, Mário Chobot, Vladimír Konečný, Silvester
Nitry, Milan Riegel, Jozef Strnisko,
Miloš Walaski, Roman Zahradníček, uboš Ziman a Pavel Be o.
Okrúhle jubileum, dvadsa rokov od založenia Mestskej polície v Nitre, oslávili policajti na slávnostnom zhromaždení v miestnej synagóge. Dôvod na oslavu určite bol - ve svojou každodennou prítomnos ou v uliciach mesta dávajú občanom pocit bezpečnosti.
Začiatky Mestskej polície v Nitre, na tri sa zvýšil aj počet služobných polícii, ke mestskí policajti na
podobne ako i ostatných obecných vozidiel. Koniec roka 1994 bol pre Slovensku začali nosi jednotné
polícií na Slovensku, sa datujú od
alší rozvoj mestskej polície ve mi uniformy modrej farby. Pod a noúčinnosti Zákona č. 369/1990 Z. z. významný - pres ahovala sa do vej štruktúry bola činnos MsP
o obecnom zriadení. Na základe samostatného objektu na Cinto- rozdelená na dva obvody - obvod
tohto zákona Mestské zastupite - rínskej ul. č. 6, v ktorom predtým Mesto (41 príslušníkov, velite Pastvo v Nitre, vtedy na čele s primá- sídlili nitrianski hasiči. Táto budova vel Sabo) a obvod Klokočina (17
torom Ing. Silvestrom Štefankom, je sídlom Mestskej polície v Nitre príslušníkov, velite Erik Ducho ).
uznesením č. 9 na svojom 3. za- dodnes.
Významnou zmenou bolo aj vytvorenie funkcie zástupcu náčelníka
pre výkon služby. Aj v aka svojím
dlhoročným skúsenostiam z práce v policajnom zbore sa ním stal
PaedDr. Pavel Be o. Na núdzovú
linku MsP 159, prípadne prostredníctvom internetovej stránky mestskej polície v tom roku oznámilo
porušovanie právnych predpisov
celkom 5 445 občanov, čo bol v
porovnaní s predchádzajúcimi rokmi mierny pokles.
Rok 2009 sa niesol v znamení
tzv. štafety prevencie, ktorú mesto
Nitra prevzalo od Šale. Za koordinátora tohto celomestského projektu primátor vymenoval preventistu
Text a snímky:
mestskej polície Miroslava DuchoOcenenie vyznameným odovzdal primátor Jozef Dvonč.
udmila SYNAKOVÁ
a. Výsledkom bol ve ký počet presadnutí 7. marca 1991 zriadilo
Rok 1999 bol ve mi úspešný
Mestskú políciu v Nitre ako svoj najmä pre policajných kynológov,
poriadkový útvar. Zárove do funk- čo dokumentujú aj výsledky z viacie náčelníka vymenovalo Jozefa cerých kynologických sú aží. ObŠkotta a uložilo mu, aby spolu s zvláš cenný bol úspech na medzivtedajším prednostom mestského národnej sú aži kynológov v Banúradu Ing. Jurajom Hanákom za- skej Bystrici, v ktorej sa psovodi
bezpečili vypracovanie materiálu Mestskej polície v Nitre umiestnili
týkajúceho sa organizácie mest- na prvom mieste pred reprezenskej polície a rozsahu technických táciou Policajného zboru ČR a rea iných prostriedkov potrebných prezentáciou Armády ČR. V roku
na jej činnos .
2000 sa v uliciach Nitry objavili
Nitrianski mestskí policajti sa prvé cyklohliadky, desa policajna svoju zodpovednú prácu za- tov od mája do októbra najazdilo
čali pripravova tak po fyzickej a takmer 6 500 km.
po psychickej, no aj vedomostnej
Výraznou zmenou, ktorú zaznastránke. Vo februári mestský úrad menali najmä občania, bolo v roku
prijal 14 tzv. „referentov pre prípra- 2007 prestrojenie príslušníkov MsP
vu činnosti MsP“. V marci prijali v zmysle novely zákona o obecnej Mestskí policajti na slávnosti v nitrianskej synagoge.
alších 18 pracovníkov mestskej
polície a zriadili aj funkciu právnika MsP. Budúci mestskí policajti
prešli náročným výcvikom, ktorého
Za účasti ve vyslancov Ruska, Rumunska, Ukrajiny, Bieloruska a Českej republiky sa 25. marca na Násúčas ou bol aj kurz sebaobrany,
mestí SNP v Banskej Bystrici konala pietna spomienka pri príležitosti 66. výročia oslobodenia mesta. Polozúčast ovali sa na rôznych škožením kvetov k Pomníku Sovietskej armády si prítomní uctili pamiatku padlých vojakov, ktorí 25. marca 1945
leniach a vzdelávacích aktivitách,
oslobodili mesto.
týkajúcich sa právnych noriem v
Po pietnom akte sa v historickej radnici na Námestí
okruhu ich budúcej činnosti. Prví
SNP konalo slávnostné zasadnutie Oblastného výboru
pracovníci Mestskej polície v Nitre
Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov (OblV
zložili s ub do rúk vtedajšieho priSZPB), na ktorom podpísali Dohodu o spolupráci memátora Silvestra Štefanku 18. aprídzi mestom Banská Bystrica a OblV SZPB, pod a ktorej
la 1991.
budú obe strany o. i. venova zvýšenú pozornos mladej
Od februára 1994 začala mestgenerácii, ktorá nezažila hrôzy vojny. Spoločné úsilie
ská polícia využíva na evidenciu
uplatnia aj pri príprave Stretnutia generácií na Kališti či
priestupkov počítačový program,
pietneho stretnutia v Kremničke.
obnovovali sa rádiostanice, výstroj
Monika PASTUCHOVÁ,
i výzbroj policajtov. Vedenie MsP
hovorky a primátora
zaviedlo systém priebežného inSnímka:Eduard Genserek
terného vzdelávania policajtov a
Banská Bystrica si pripomenula 66. výročie oslobodenia
ON č. 14, 7. apríl 2011/13
SAMOSPRÁVA
Bu s bodkou, alebo s d ž om – takto stojí otázka
Na kopci kostolík,
pod kopcom vieska
V dolinke pod kopcom dedinka, v strede dedinky dve informačné tabule s názvom obce. Ten názov by mal by na oboch tabuliach rovnaký, no v tomto prípade je v om malá odchýlka. Na jednej
tabuli stojí, že sme v Kosto anoch pod Tríbečom, na druhej zasa pod Tribečom. Pozorný návštevník postrehne, že názov nášho známeho pohoria sa v prvom prípade píše s dlhým, v druhom s
krátkym i. No nielen na tabuliach, ale aj inokedy v praxi sa názov tejto viesky v Zlatomoraveckom
okrese uvádza raz tak, inokedy onak, čo napovedá, že ide o alšiu slovenskú raritu.
Agilná starostka obce Mária Segí ová, ktorá sa tejto funkcie ujala iba po vla ajších komunálnych vo bách, bola už dávno načisto s
tým, že richtár musí by v jednej chvíli stavbárom, v druhej elektrikárom, zavše aj psychológom, policajtom a ešte kadečím inším. No že
mu prichodí rozlúsknu aj jazykový rébus, to
by jej ani vo sne nenapadlo. Raz darmo, život
donáša aj nepredvídané situácie...
Dedina zostarnutá aj zmenšená
Kosto any pod Tríbečom – dúfame, že jazykovedcov si nepohneváme, ke názov pohoria budeme pre jednotnos písa s dlhým
í – sa zmenšujú, scvrkávajú. To viete – zániková obec na konci všetkých ciest, navyše
obklopená horami. Kým roku 1970 v nich žilo
ešte 773 obyvate ov, dnes už len 381 zväčša
starých udí, plus zopár chalupárov. Hoci okolitý kraj je krásny a velebné ticho je na nezaplatenie, mladým sa tu usadi nechce. Príčina
je rovnaká ako inde – roboty vo vieske niet a
cesta autobusom do Nitry, či Zlatých Moraviec
trvá hodinu. Úbytok mladých je najviac cite ný
vo výchovných zariadeniach, ve v základnej
škole je len osem a v materskej iba tri deti. Ak
by to takto išlo alej...
- Nie, takýto zánikový scenár nechceme
pripusti , – vraví rezolútne starostka. - Medzi
prioritami našej samosprávy je preto otvorenie
novej ulice s trinástimi stavebnými pozemkami. Veríme, že pre inančnú mizériu obce i občanov takýto zámer nebude ahké uskutočni ,
no sedie na obecnom úrade so založenými
rukami tiež nemôžeme.
Peniaze... O ich nedostatku sa vie všade,
Poh ad na obec a hrad Gýmeš.
najmä však v malých obciach. Preto starostka
Segí ová občanom pred vo bami nič nes ubovala. Všetko ukáže čas a prísun inancií od
štátu. Pre známe ažkosti nevedno kedy budú
môc dokonči kanalizáciu a opravi rozbité
cesty.
Nes ubovala ani zásadné zmeny v protipovod ovej ochrane. A h a, stala sa vec, ktorá
Kosto ancov potešila: obec dostala 45-tisíc
eur na úpravu potoka Drevenica, ktorý u om
vlani vyvolal triašky na tele. Nie je to síce horibilná suma, no postačí na vyčistenie drevinami najviac zarasteného úseku, aby daž ová
voda mohla bez prekážok odtiec na juh.
smere prislúcha aj prvenstvo na Slovensku.
Zara ujú ho do stavieb predrománskej architektúry, vybudovali ho teda v prvej polovici jedenásteho storočia a možno aj skôr. Hodnota
kostolíka – národnej kultúrnej pamiatky – sa
umoc uje zachovanými nástennými ma ba-
Oživi cestovný ruch
Pomaly nebude u nás obce, v ktorej by sa
živo nediskutovalo o rozvoji cestovného ruchu.
Plány sa snujú aj tam, kde na podnietenie turistiky majú len chabé možnosti. Kosto any
pod Tríbečom však patria medzi tie š astné
usadlosti, ktoré môžu – spres ujeme: mohli
by – u om s túlavými topánkami všeličo ponúknu , ukáza .
Čo teda skrývajú v talóne? Ponajprv malebné okolie s panenskou prírodou a mnohými úbivými výh admi. Potom je tu hrad
Gýmeš, ktorý síce patrí do katastra Jelenca,
no od Kostolian je vzdialený na slabú polhodinu chôdze. A do tretice, kostolík zasvätený
sv. Jurajovi, ktorý tróni nad vieskou a ukrýva
v sebe vzácne, doteraz nepoznané pamiatky
na minulos .
Kostol Sv. Juraja, ku ktorému vedie do
kopca 122 schodov, patrí medzi najstaršie
sakrálne pamiatky u nás a možno mu v tomto
Kostol sv. Juraja.
mi. Iba nedávno prebehla novinami správa,
že pod podlahou kostolíka objavili fragmenty
ešte staršieho dreveného chrámu s kolovou
nosnou konštrukciou pochádzajúcou z raného
stredoveku.
Škoda ma takéto poklady zamknuté pod
siedmimi zámkami. Žia , zatia je to tak. K úč
od kostolíka, v ktorom sa už nekonajú náboženské obrady, je uložený na farskom úrade v
susedných Ladiciach. Ak teda máme na zreteli
rozvoj cestovného ruchu ako urých ovača rozvoja obce, žiadalo by sa kostolík sprístupni
ako muzeálnu pamiatku. Samospráva spolu s
cirkvou preto mieni pamiatku opravi a večer
osvetli , pod kopcom zasa vybudova parkovisko pre osobné autá návštevníkov. Keby sa
kostolík s dávnejšie vybudovaným amiteátrom stali miestom stretávania sa udí z blízka i
z aleka, oživilo by to dedinu, aj stravovacie, či
ubytovacie služby v nej. Jeden maličký obchodík a krčmička otvorená len večer by naisto
nestačili.
Kosto any pod Tríbečom nepochybne majú
pred sebou s ubnú turistickú budúcnos .
Starostka Segí ová však vie, že k tejto méte
vedie dlhá a početnými úskaliami lemovaná
cesta. Prvé kroky pozitívnym smerom hodlajú Kosto anci absolvova od roku 2013, ke
si pripomenú nevšedné devä sté výročie prvej
písomnej zmienky o svojej obci.
František BUDA
Snímky: autor
14/ON č. 14, 7. apríl 2011
SAMOSPRÁVA
Ing. Viktor Niž anský, PhD. a kol:
Medziobecná spolupráca
a zlučovanie obcí na Slovensku
Výskumná štúdia (november 2009) – 5. čas
Ponúkame alšiu čas výskumnej štúdie, ktorú pripravil výskumný tím na čele s Ing.
Viktorom Niž anským.
3. Dôvody na uskutočnenie zmien
(Body 3.1 až 3.15 sme uverejnili v ON č.
11, 12 a 13/2011)
3.16 Názory odborníkov
V rokoch 2004 a 2005 sa uskutočnili stretnutia s odbornou verejnos ou (sociológovia,
regionalisti, geograi, právnici, politológovia)
na pôde niektorých slovenských univerzít
(Nitra, Prešov, Košice, Bratislava), na SAV a
na Úrade vlády. Súhrnne je možné konštatova nasledovné výstupy, názory, stanoviská:
- komunálna reforma je potrebná, napriek
tomu, že vyvstala otázka, či je slovenská
spoločnos pripravená na alšiu reformu,
- je možné pozorova beznádej malých obcí,
mnohé z nich nezvládajú kompetencie,
- ponechanie rozdrobenej sídelnej štruktúry,
a teda existencia ve kého počtu malých samospráv s možnos ou dobrovo nej spolupráce, je iba prechodným riešením a odkladaním komunálnej reformy do budúcnosti,
- zlučovanie obcí je nevyhnutné, bude však
na to potrebný dlhší čas,
- existuje rezistentnos priestorových štruktúr
(vi stanoviská starostov a občanov),
- neexistuje krátkodobé riešenie problému,
nie ve ká rýchlos procesu, etapizácia, h adanie dohody elít,
- na Slovensku neexistuje solidarita medzi
obcami, obce sú skôr konkurentmi,
- je potrebné podporova mikroregionálnu
spoluprácu,
- dobrovo nos združovania a zlučovania je
jedna z možností, ale mohla by by riadená
„tlakom zhora“, ekonomickou motiváciou,
nepriamymi pákami
- na druhej strane je ponechanie dobrovo nosti prezentované aj ako nedostatok,
ktorý neumožní, z h adiska geograie, optimálnu priestorovú štruktúru územnej samosprávy,
- je vhodné prija regionálne diferencované
riešenie, nie plošné,
- proces by sa mal uskutoč ova zdola, obce
by mali hra významnú rolu
- dôvodmi pomalšieho postupu, najmä v prípade zlučovania obcí, sú aj vyjas ovania
vlastníctva pôdy v katastroch obcí, príprava plánovacích dokumentov, doriešenie
regionálneho školstva, zdravotníctva, sociálnych služieb, internetizácia, ale aj to,
že čas obcí, ktoré sú cie ovou skupinou
reformy získali svoju právnu subjektivitu a
identitu po roku 1990 a je s nimi rok-dva
potrebné pracova ,
- je potrebné zachova vyváženos politického systému a charakter miestnej demokracie (vz ah zodpovednosti medzi občanom
a orgánmi obce, funkcie zastupite stva,
priechodnos zmeny)
- proces by nemal spôsobi stratu identity
obcí (identita nerovná sa politickosprávna
jednotka)
- je prive ký počet poslancov, najmä v malých obciach je „slabý aparát“
- je potrebné vytvori ústavný rámec
- nikdy to nepôjde bez zákona, pričom v súčasnosti majú právo na samosprávu iba
obce (a VÚC).
Z diskusie, z viacerých možných variantov riešenia, vyplynula preferencia potreby
spájania obcí, ale po zoh adnení známych
názorov občanov a volených predstavite ov
obcí, ako aj po zoh adnení prebiehajúceho
procesu decentralizácie sa väčšina účastníkov stretnutí priklonila v prechodnom období
ku kombinácii zlučovania obcí a posilnenia
medziobecnej spolupráce.
3.17 Súčasný legislatívny rámec
Spolupráca obcí
Spoluprácu obcí rieši zákon č. 369/1990
Zb. o obecnom zriadení, v znení neskorších
predpisov. Pod a tohto zákona môžu obce
spolupracova :
1. na základe zmluvy uzavretej za účelom
uskutočnenia konkrétnej úlohy, činnosti,
2. na základe zmluvy o zriadení združenia
obcí,
3. zriadením alebo založením právnickej
osoby pod a osobitného zákona (napríklad
Obchodný zákonník, zákon o neziskových
organizáciách,...).
Spolupráca obcí je deinovaná na princípe dobrovo nosti, vzájomnej výhodnosti a
obce majú pri tejto spolupráci rovnocenné
postavenie, bez oh adu na ve kos obce.
Obce môžu spolupracova pri zabezpečovaní samosprávnej pôsobnosti, ale aj pri zabezpečovaní prenesenej pôsobnosti výkonu
štátnej správy. Legislatíva SR neobsahuje
ustanovenia prikazujúce spoluprácu obcí za
účelom kvalitnejšieho a efektívnejšieho za-
bezpečovania úloh.
Zlučovanie obcí
Pod a čl. 66 ods. 2 Ústavy SR sa predpokladá vznik novej obce aj zlúčením. Zákon rieši túto problematiku na viacerých
miestach. Pod a § 2 ods. 3 „obec zria uje,
zrušuje, rozde uje alebo obce zlučuje vláda
nariadením. Rozhodnú o tom možno iba
so súhlasom obce a na základe stanoviska
krajského úradu, v ktorého územnom obvode sa obec nachádza“. Zákon teda explicitne
určuje postup, ako môže dôjs k vzniku novej
obce zlúčením.
alej tento proces upravuje § 2a ods. 1
zákona (výber ustanovení):
„Dve obce alebo viac obcí sa môžu zlúči
do jednej obce. Zlúčením obcí zanikajú zlučované obce a vzniká nová obec. Zlúči obce
alebo rozdeli obec možno len s účinnos ou
ku d u konania všeobecných volieb do orgánov samosprávy obcí.”
Zlúčenie obcí vyžaduje niektoré povinné náležitosti stanovené zákonom, medzi
iným aj tzv. miestne referendum. Paragraf
2a ods. 2:
„Súčas ou návrhu na zlúčenie obcí je dohoda
o zlúčení obcí a údaje o výsledkoch hlasovania obyvate ov zlučovaných obcí. Dohoda o
zlúčení obcí obsahuje najmä
a) názvy obcí, ktoré dohodu uzatvárajú,
b) dátum, ku ktorému sa obce majú zlúči ,
c) názov novej obce a sídlo jej orgánov,
d) označenie katastrálnych území novej
obce,
e) určenie majetku novej obce vrátane inančných prostriedkov, poh adávok a
záväzkov, ako aj označenie právnických
osôb novej obce,
f) zoznam všeobecne záväzných nariadení
( alej len „nariadenie”) vydaných zlučovanými obcami,
g) podpisy starostov zlučovaných obcí s uvedením ich mena, priezviska a funkcie.“
Nová obec, ktorá vznikne zlúčením nieko kých obcí, je právnym nástupcom každej z
týchto (bývalých) obcí.
(Viac je v kapitole 5.)
3.18 Komparácia problematiky miestnych
samospráv v niektorých postkomunistických
štátoch a aplikácia možností v podmienkach
Slovenska
Empirické pozorovania, aj teoretické úvahy, naznačujú existenciu nieko kých možností usporiadania územnej organizácie
miestnych samospráv.
Tabu ka 10
Možnosti územnej organizácie na miestnej úrovni
ON č. 14, 7. apríl 2011/15
SAMOSPRÁVA
Empirický dôkaz uvedený v štúdii5 naznačuje, že určitá miera územnej amalgamizácie by mala pozitívny dopad na ekonomický
výkon miestnej samosprávy. Často sa však
tento zisk spája so stratou demokracie. Autonómia malých obcí je vnímaná ako ve mi
dôležitá hodnota, hoci v praxi je táto autonómia viac symbolická ako reálna. Na druhej
strane rozdrobený systém určite pomáhal
budova miestnu demokraciu a v štátoch
strednej a východnej Európy. V týchto štátoch, kde si demokratické hodnoty vyžadujú
opatrnú kultiváciu, je ve mi ažké odmietnu
tento argument.
Zachovanie malých obcí
Alternatíva 1 je vzh adom na rozsah už
decentralizovaných kompetencií na Slovensku nereálna a aj ažko akceptovate ná pre
tých, čo sú presvedčení o potrebe miestnej
demokracie. Existencia potrebnosti miestnej
samosprávy v takejto alternatíve bola a je
otázna.
Alternatíva 2 má jednu základnú nevýhodu a tou je narušenie demokratickej zodpovednosti (princípy politickej a iskálnej ekvivalencie). Obyvatelia malých obcí sú hrdí
na to, že majú vlastnú samosprávu, ale ich
predstavitelia majú minimálny dosah na väčšinu podstatných služieb a zárove nevolia
orgány susedného mesta. Takže nemajú
demokratický dosah na formu akým spôsobom sú vykonávané rozhodujúce služby.
Neexistuje priame prepojenie medzi da ami
a poskytovanými službami. Mesto poskytuje
služby okoliu, pričom ich inancuje zo svojich
vlastných zdrojov na úkor trvalo bývajúcich
obyvate ov. Takáto situácia podrýva pravidlo
zdravej demokracie.
Alternatíva 3 je s najväčšou pravdepodobnos ou v súčasnosti v štátoch strednej a
východnej Európy nereálna. Trh miestnych
služieb je tak nerozvinutý vo vidieckom osídlení, že nemožno očakáva jeho kontraktovanie súkromným sektorom. Zárove sa
ukazuje (príkladom sú aj spoločné obecné
úrady), že obce nie sú príliš naklonené vstupovaniu do medziobecných zmluvných vz ahov za účelom nákupu služieb od inej obce.
Rokovania o tom najčastejšie stroskotávajú
a obyvatelia používajú služby susedných samospráv ako tzv. free – rideri.
Alternatíva 4, pôvodne prichádzajúca do
úvahy aj na Slovensku, stratila svoje opodstatnenie po odmietnutí väčšieho počtu VÚC
a po rozsiahlej decentralizácii kompetencií v
rokoch 2002 – 2003. Táto možnos bola hodná uvažovania najmä z dôvodu , že je ahšie
realizovate ná ako dobrovo ná spolupráca
obcí.
Alternatíva 5 sa zdá by najširšie akceptovate ná. Pre realizáciu dobrovo nej spolupráce platí:
- potreba vhodného legislatívneho prostredia umož ujúceho rôzne formy spoločných
podnikov
- ažšia dosiahnute nos transparentnosti
a demokratickej zodpovednosti v združeniach ako v jednotlivých samosprávach
- centrálna vláda musí stanovi jasný systém
podpory spolupráce obcí, ako aj demotivácie malých samospráv neochotných pristúpi na spoločné poskytovanie služieb (tam
kde to neexistuje sú malé obce väčšinou
neochotné spolupracova ) Uzatváranie
zmlúv má, pod a obhajcov tohto riešenia,
výhodu v tom, že každá samospráva môže
dobrovo ne opusti konzorcium a to ho núti
správa sa zodpovedne a udržiava miestne kompetencie v najmenších obciach,
namiesto toho, aby ich prenieslo na vyššiu
územnú jednotku. Prax však ukazuje, že to
tak nie je. Spolupráca je komplikovaná, má
organizačné a politické náklady a skúsenosti z väčšiny európskych štátov naznačujú, že sa takmer nikdy neuskutoč uje
automaticky a spontánne. Kdeko vek sa
nájdu fungujúce príklady spolupráce, vždy
sú podporované (stimulované) centrálnymi
vládami (Francúzsko, Ma arsko). Mnohí
experti tvrdia, že spolupráca by mala by
povinná, ak sa všetky obce nezúčastnia
na spolupráci dobrovo ne. Toto stanovisko
prezentuje v niektorých svojich materiáloch
aj ZMOS. Potom je však namieste otázka,
aký je rozdiel medzi existenciou malých
obcí s povinnou spoluprácou pri poskytovaní služieb a vytvorením municipalít.
Zlučovanie obcí
Alternatíva 6
V prípade existencie politickej vôle pristúpi k tomuto kroku je potrebné:
- zabezpeči ochranu identity spájaných obcí,
pretože identiikácia obyvate ov s menšou
územnou jednotkou je hodnota, ktorú je
potrebné chráni . Riešením je symbolická
politická reprezentácia na úrovni dediny,
alebo exitencia miestnych častí,
- v spojených obciach decentralizova zodpovednos za niektoré funkcie a zveri ich
pôvodným obciam,
- zvoli taký volebný systém, aby zabránil
dominancii jedného mesta a aby zabezpečil vyrovnanú reprezentáciu geograických
záujmov,
- zabezpeči dostupnos miestnej administratívy.
3.19 Zhrnutie a závery
Z analýzy hlavných faktorov ovplyv ujúcich návrh a realizáciu komunálnej reformy
vyplynulo:
- pri územnosprávnom usporiadaní, a teda
aj pri úvahe o zlučovaní, resp. združovaní
obcí, je nevyhnutné rešpektova existujúcu
priestorovú štruktúru spoločnosti. To znamená, že územné a správne jednotky by
sa mali zhodova s tzv. nodálnymi regiónmi,
- rozvoj vidieka bude ve mi diferencovaný,
ako následok aplikácie princípov trhovej
ekonomiky a procesu decentralizácie štátu,
- globalizácia a reštrukturalizácia ekonomiky, celospoločenská transformácia vedú k
preh beniu konkurencie podnikate ských
subjektov, ale aj municipalít. Tieto zmeny
spôsobujú polarizáciu a prehlbovanie disparít na miestnej úrovni,
- budúci rozvoj vidieka závisí tiež od realizácie ekonomických priorít štátu, ale aj
vyšších územných celkov a miest, od miery oživenia ekonomickej základne (po nohospodárstvo, cestovný ruch, výroba rešpektujúca ochranu životného prostredia a
trvalú udržate nos ,...)
- sídelná štruktúra Slovenska je výrazne rozdrobená, s ve kým počtom malých obcí.
Na Slovensku existuje 378 obcí s 200 a
menej obyvate mi, 528 obcí s menej ako
250 obyvate mi, 1 956 obcí (takmer 70 %)
má menej ako 1 000 obyvate ov,
- v regiónoch s rurálnou zložkou obyvate stva, najmä v malých obciach, sa znižuje
počet obyvate ov, zhoršujú sa sociodemo-
graické štruktúry, zvyšuje sa podiel osôb v
poproduktívnom veku, znižuje sa priestorová mobilita a pokračuje emigrácia za
prácou.
Reprodukčná schopnos slovenského vidieka sa výrazne zhoršila,
- existuje pomerne ve a úloh, ktoré zabezpečuje verejný sektor, napriek tomu, že by
ich mohol efektívnejšie poskytova sektor
súkromný (ziskový aj neziskový). Túto
možnos vo vidieckom prostredí obmedzuje nízka miera konkurencie,
- ukazuje sa nevyhnutné prehodnoti súčasný stav v oblasti zabezpečovania preneseného výkonu pôsobnosti štátnej správy,
- na prípadovej štúdii (vzorka obcí 0 – 2 500
obyvate ov) sa však potvrdilo, že obce si
nezria ujú spoločné úradovne s iným zameraním ako je výkon štátnej správy, že
báza dobrovo nosti nie je motivujúca, rozhodovanie je v menších obciach ovplyvované nevedomos ou, neodbornos ou,
slabou informovanos ou a porušovaním
zákona. Preto je nevyhnutné prija aj opatrenia na zvýšenie kvaliikovanosti rozhodovania,
- miera inančného vyrovnávania (solidarita)
bežných príjmov a výdavkov obcí je vysoká,
- možno vzia na vedomie názor obyvateov malých obcí (pozri 3.2.15), že vedome
akceptujú nepriaznivé inančné dôsledky
svojej autonómie a takisto možno vzia na
vedomie ich tvrdenie, že na to majú právo.
Avšak náklady na prevádzku týchto obcí
neznášajú výlučne miestni obyvatelia. Sú
dotované zo štátneho rozpočtu, resp. cestou inančného vyrovnávania, t. j. da ovými
poplatníkmi z iných jurisdikcií. Pod a nás
nemôže existova ospravedlnite né právo
udržiava inančne drahú nezávislos na
úkor iných udí,
- z h adiska pokrytia mzdových a odvodových výdavkov obcí skutočnými vlastnými
príjmami sú najefektívnejšie obce ve kostnej kategórie 2 000 – 5 000 obyvate ov,
- rozhodujúcu úlohu v malých obciach zohráva starosta, menej zastupite stvo a preto počet volených predstavite ov je, najmä
v malých obciach, vysoký,
- starostovia obcí odmietajú zlučovanie obcí,
najmä z dôvodu možných zvýšených konliktov medzi obyvate mi, zníženia podpory
miestnej demokracie a komplikácie vz ahov medzi občanmi a ich volenými zástupcami,
- z prieskumov názoru občanov vyplynulo,
že aj väčšinový názor občanov je, v súčasnosti, proti zlučovaniu obcí (asi 62 %),
- názory odborníkov sa rôznia, napriek tomu
je možné konštatova , že majú spoločný
názor na potrebnos zmeny, na postupnú,
nie rýchlu a plošnú realizáciu, na regionálne diferencovaný prístup, na kombináciu
medziobecnej spolupráce a zlučovania
obcí v prechodnom období. Majú rôzny
názor na dobrovo nos procesu a napriek
tomu, že si uvedomujú odpor voči zlučovaniu obcí považujú to, najmä z dlhodobého
h adiska, za správny smer.
- z možných alternatív riešenia problematiky
malých obcí sú na Slovensku aplikovate né alternatívy 5 a 6.
Závery
- Prevažná väčšina odborných argumentov
(Dokončenie na str. 16)
16/ON č. 14, 7. apríl 2011
(Dokončenie zo str. 15)
hovorí o potrebe zásahu do štruktúry obcí.
Najefektívnejším riešením je výrazné zníženie počtu územnosprávnych jednotiek. Tým
je možné odstráni väčšinu vyššie uvedených negatív. Toto tvrdenie bolo potvrdené
v diskusiách s odborníkmi.
- Vidiecke prostredie, samo o sebe, je hodnotou a preto navrhované zmeny by nemali
spôsobi jeho devastáciu.
- Proti plošnému a násilnému zlučovaniu obcí
je verejná mienka: volení predstavitelia samosprávy (najmä starostovia), ale aj väčšia
čas obyvate ov Slovenska, aj malých obcí
(účastníci focusových skupín na Gemeri a
Spiši). Z analýz vyplynula súčasná nepripravenos občanov na takúto plošne realizovanú zásadnú zmenu.
- Legislatíva (Ústava SR, zákon o obecnom
zriadení) nevylučuje zlučovanie obcí, ale
podmie uje tento proces súhlasom občanov v miestnom referende, rovnako ako v
prípade povinnej spolupráce obcí.
- Parlamentné politické strany doteraz neuvažovali so začatím procesu zlučovania
obcí.
- V roku 2006 prišlo, po prvý raz od roku 2002,
k určitej stabilizácii miestnej samosprávy
(ukončenie masívneho presunu kompetencií, uzavretie II. etapy iskálnej decentralizácie...), niektoré začaté procesy ešte budú
dobieha a preto je potrebné zmeny na
miestnej úrovni realizova postupne.
- Z analýzy podmienok pre uskutočnenie komunálnej reformy vyplynuli ako politicky (v
tom najširšom význame slova) neprijate né
riešenia:
a) okamžité povinné a plošné zlučovanie
obcí (príklad severských štátov),
b) vytvorenie alšej úrovne samosprávy na
úrovni mikroregiónu (niektoré spolkové krajiny SRN, francúzske communautes urbaines).
- Okrem uvedených možností existujú aj alšie možnosti aplikované v iných štátoch:
a) vytvorenie spoločných orgánov na riadenie špeciických úloh v mene skupiny obcí
(francúzske syndikáty),
b) spoločné komisie, jedna obec zabezpečuje
úlohy aj pre iné, ale pod doh adom komisie,
v ktorej sú zastúpené všetky obsluhované
obce (britský model),
c) vytvorenie spoločného podniku na danú
službu, vrátane de by spoločného majetku
(na Slovensku je takto organizované hospodárenie s vodou),
d) vytvorenie nadácie, inancovanie ročnými
grantmi obcí, pre ktoré sa služba poskytuje
a ktoré nominujú správnu radu,
e) individuálne zmluvy s externou organizáciou,
f) zabezpečovanie služieb centrálnou obcou
(mesto pre okolité obce, ktorú spolu tvoria
spádovú oblas ), bez účasti okolitých obcí
na riadení,
g) vytvorenie spoločných úradov, ktoré zabezpečujú určité administratívne služby a
sú súčas ou úradu obce, v ktorej spoločný
úrad sídli.
Konsolidácia alebo fragmetácia – Ve kos
miestnych samospráv v strednej a východnej Európe, ed. P. Swianiewicz, január 2003,
M.E.S.A. 10
5
Redakčne upravil (bo)
(Pokračovanie)
SAMOSPRÁVA/ŽIVOTNÉ PROSTREDIE
Ožije pä oddychových miest
na relax a zábavu
Z programu Pohoda za mestom získalo pä najlepších projektov podporu do 6 000
eur a poradenstvo pri plánovaní a realizácii úprav v hodnote 450 eur. Program vyhlásila Nadácia Ekopolis v spolupráci s partnerom programu – spoločnos ou Heineken
Slovensko. Jeho cie om je podpori úpravu rekreačných priestorov v zázemí väčších
miest s počtom obyvate ov nad 35 000 a súčasne napomôc oživeniu vz ahov a záujmov udí v ich okolí.
Do uzávierky programu prišlo 31 žiadostí
v hodnote 175 093 eur.
Finančné prostriedky v celkovej sume
27 000 € si rozdelia tieto projekty:
1. Centrum environmentálnych aktivít z Trenčína na projekt Pohoda na trenčianskom nábreží získalo 5 200 eur. Chce ich využi na úpravu časti nábrežia na základe širokej verejnej diskusie, osadenie prírodného
sedenia, móla pri vode a učebne v prírode.
2. Mesto Michalovce získalo na svoj projekt Ba a – miesto na oddych 5 200 eur.
Plánuje upravi a revitalizova okolie nádrže
Ba a vybudovaním
nových
cestičiek,
osadením mobiliáru,
altánku a informačnej tabule.
3. Bystričania, obnovme si Medokýš
- je názov projektu, na ktorý získalo mesto
Banská Bystrica 6 000 eur. Výsledkom má
by upravené okolie prame a v blízkosti
plážového kúpaliska, konkrétne oprava altánku, doplnenie sedenia, ohniska, stojanov
na bicyke, úprava zelene a osadenie informačných tabú .
4. Mesto Komárno získalo 5 200 eur na
projekt Rekreačná zóna pri m tvom ramene
Váhu v Komárne. Plánuje v rámci neho obnovi rekreačnú zónu pri Váhu – osadi altánky, okolo nich lavičky, stolíky, ohniská na
piknik a oddych.
5. Permakultúrne Mlyny - komunitné formovanie a edukácia spoločnosti je názov
projektu, na ktorý získalo 5 400 eur občianske združenie Utopia z Bratislavy. Chce
z nich upravi verejný priestor pri vysokoškolských internátoch – doplni lavičky, altánok, ohniská, smetné koše a náučné tabule.
„Vybrané boli lokality, ktoré po úpravách
budú vo ne prístupné všetkým skupinám verejnosti na každodennú rekreáciu. Dôležitým
jazýčkom na váhach
bolo tiež to, či predkladatelia rátajú so
zapojením miestnej
komunity do projektu.
Práve v tejto súvislosti vidí poradný výbor možnos vzniku
novej kvality vz ahu
medzi samosprávou
a verejnos ou v Banskej Bystrici a Trenčíne. Naopak, neboli
podporené
úpravy
školských areálov,
ktoré nie sú typickou
rekreačnou zónou,
pretože sú určené
iba pre špeciickú
skupinu užívate ov,“
vysvetlila
Martina
Paulíková, progra-
mová manažérka Nadácie Ekopolis.
„Sme ve mi radi, že môžeme svojou
troškou prispie k oživeniu rekreačných
miest na Slovensku a ponúknu tak u om
viac priestoru na dobrý relax a zábavu. Veríme, že v aka nášmu spoločnému úsiliu s
Nadáciu Ekopolis a vybranými realizátormi
sa nám náš zámer podarí naplni ,“ hovorí
Hana Šimková, manažérka pre korporátne
vz ahy spoločnosti Heineken Slovensko.
V podporených lokalitách začali prvé aktivity etapou komunikácie s verejnos ou. Ich
cie om je informova návštevníkov týchto
priestorov a obyvateov z okolia o zamýšaných úpravách, aby
sa mohli k nim vyjadri a prípadne zmeni
plány na základe názorov udí. Upravené
časti oddychových zón by mali zača slúži
verejnosti najneskôr koncom októbra 2011.
O podporu z programu Pohoda za mestom
sa mohli uchádza mimovládne organizácie,
školy a športové kluby. Samosprávy miest,
štátna ochrana prírody alebo správcovia zelene a rekreačných objektov mohli predloži
žiados o podporu v partnerstve s miestnou
mimovládnou organizáciou. Projekty sa museli týka častí oddychových a rekreačných
priestorov, ktoré sú verejne prístupné.
Program Pohoda za mestom chce umožni záujemcom skrášli a vytvori pohodové
miesta pre hodnotnejšie prežívanie ich vo ného času, aby mali kde zájs so svojimi
priate mi a rodinami. Cie om je ponúknu
bezpečné a príjemné miesta na oddych, zábavu a šport, vytvára priestor pre stretnutia
a sociálne kontakty, pozitívne vplýva na
kvalitu mestského prostredia a súčasne rešpektova a zachova jeho prírodnú hodnotu.
(ne)
Kresba: Peter Gossányi
ON č. 14, 7. apríl 2011/17
OBNOVA DEDINY
Výzvy – 4
H adajme zlúčenie tradičného s moderným
Prof. Michal ŠARAFÍN
Región ako kultúrny rozmer života zaniká. Pojem región je dnes nejasný a nezrozumite ný. Vyspelá Európa preto otvára regionalitu krajiny, národov, človeka. V popredí regionality stojí vidiek
a jeho etnokultúrne tradície. Tradičná architektúra znovu vstupuje na scénu vidieka.
Internacionálnos sa stala
heslom architektúry 20. storočia a je ou dodnes. Napriek
rôznym klimatickým či hospodárskym podmienkam začala
vyzera všade rovnako, pod a
mnohých názorov predstavuje
novátorstvo našej doby. Regionalitu budovy poznamenanej
historickou fasádou sme odmietli. Ornament sa stal zradou architektúry, obklopili sme
sa jednotvárnymi domami.
Nové fasády sa stali prejavom
modernizmu. Ich kritika je však
oprávnená. Holý kváder ako
prejav novej doby so svojim nespočetným opakovaním stratil
auru osvietenosti. Historické
odkazy sa stali nepriate mi, a
nie pôvodcami či inšpiráciou
nového. Tradícia je stále vylúčená zo spektra invencií architektúry vidieka. Architektúra
preto dnes prehodnocuje svoj
vz ah k historickým odkazom,
už neodmieta hlas lokálnej a
regionálnej identity. Regionalita a tradícia je výzvou vráti
sa k strateným posolstvám. Architektúra spojená s vidiekom
má znovu „objavi ” romantiku
a tradície ako inšpiráciu tvorby tohto sociálne osobitého
prostredia. Architektúra už dospieva k záveru, že tradičné
a moderné nie je protikladné,
h ada treba zlúčenie tradičného s moderným.
Vidiek prežíva mimoriadne
obdobie. Odmietol právo na
svoju architektúru a jej regionálnu príslušnos , na jej regionálnu identiikáciu. Na Slovensku prešiel procesom výrazného pomeš ovania. Dnes
sme v novej situácii. Vidiek
prímestia sa vyčlenil ako vidiek
„polomestský“, diferencuje sa a
periférny vidiek neustále upadá. Prechádza tak novým stresom, ktorý vyvoláva mobilita a
migrácia obyvate ov. Vidiecka
architektúra tak stojí pred riešením strategických otázok o
svojej budúcnosti. Poslaním
architektúry je „vzkriesi ” duch
vidieka. Výzvy tradičnej architektúry sú toho motiváciou.
Modernos do dediny prináša urbanizmus, ktorý vychádza
z poznania, že budúcnos mesta je závislá od územno-rozvojovej koordinácie s vidiekom.
Znamená to, že vidiek a mesto
sa budú musie nauči ži v kooperatívnej konkurencii. Rozvoj
miest a obcí musí h ada spoločný postup, vidiek s mestom
budú musie vytvára nerozlučné aglomerácie. V otázkach
vzdelania, kultúry a športu
ostáva vidiek odkázaný stále
viac na služby v meste. Naopak mestá „vysúvajú“ mnohé
funkcie na vidiek, zlepšujú ich
dostupnos . Životaschopnos
dediny začínajú predstavova
aglomerácie dopravne spolupôsobiacich sídel. Dedina je
závislá od dopravnej prístupnosti, vidiek mimo dopravných
koridorov stagnuje, doprava je
rozvojovým stimulom vidieka.
Dediny menia svoju tvár pod
vplyvom dopravného spojenia
s mestom, moderné vytláča
tradičné. Dediny tak strácajú
svoju tvár, z h adiska dopravnej zá aže sa mnohé stávajú
neobývate né.
Tradičnú architektúru a duchovný potenciál dediny predstavuje jej historický vývoj.
Tento rozdelil dediny pod a
nasledovnej proilácie – dedina ako predmestie (1), dedina
turistiky (2), po nohospodárska
dedina (3). Typológia je otvorená. Mimoriadnu pozornos
si zasluhujú lazy, kopanice,
od ahlé, osamotené dediny.
Zaznamenávame
tendenciu
vyčle ovania turistických regiónov, formuje sa ekonomická
stratégia regiónov cestovného
ruchu, mestá a obce sa integrujú do nových hraníc regiónov
v záujme spoločného programu turistiky. Slovensko má
dnes svoje regióny s objednávkou vlastných architektonických úloh. Turistika je výzvou
tvori prostredie vzh adom na
návrat k tradíciám a regionalite. Pod objednávkou tradičnej
architektúry rozumieme tvorbu
prostredia v duchu či odkaze
regionálne typizujúcich znakov.
Tak sa prejavia v Európe osobitosti Oravy, Liptova, Šariša,
Zemplína či Spiša, Turca. Tradičná architektúra je kultúrnym
prejavom vidieka Slovenska.
S turistikou odchádza do sveta
aj architektúra, a tak tradičné
obohacuje moderné. Výrazom
podporia dediny svoje miesto
na trhu turistiky.
Diskusia o tom, čím sa má vyznačova architektúra na vidieku s postavením predmestia, je
otvorená. Preto je nevyhnutné
oslovi nových obyvate ov vidieka, aby cítili zodpovednos
za zachovanie jeho ducha.
Poučenie a povzbudenie - 4
Návrh autora článku (1990) je pokusom o návrat tradičnej architektúry
prostredníctvom osobitého stavebného poriadku: rozmanitos fasád
na jednom pôdoryse domu, súlad s odlíšením jednotlivých rodinných
domov, nová ulica s duchom dediny, efektívne využitie stavebných
pozemkov. Rôzna ve kos domu je založená na jeho rozširovaní do
h bky pozemku. Dôvod na zamyslenie (dnes): dohoda stavebníkov
na vybudovaní ulice s poriadkom domoradia. Ulica sa tak stane obrazom spoločného domova. Výzva na diskusiu (zajtra): príprava
stavebných pozemkov s regulačným poriadkom určeným územným
plánom, nová výstavba ulice na základe regulačného plánu, ktorý je
výsledkom diskusie samosprávy so stavebníkmi. Regulácia je podmienkou peknej dediny!
Tradičnú architektúru poznáme v prvom rade ako udovú,
pod tradičnou architektúrou
rozumieme stavebnú kultúru vidieka. Stavebná kultúra je nový
rozmer vidieka, charakterizuje
objednávku a vkus stavebníka.
Samosprávy stoja pred odhalením tajomstva – nájs na stavbách svojej dediny modernos
tradičnej architektúry, pritom
odhali svojvo ný či arogantný
modernizmus vo výraze nových domov. Stavebná kultúra
našich dedín zvyšuje vplyv samosprávy na to, aké domy sa
v dedine stavajú.
18/ON č. 14, 7. apríl 2011
KULTÚRA
Zvonárstvo chcú vyhlási za súčas nehmotného národného dedičstva
Kampa za záchranu tradičných zvonov
Zvony sú vo viacerých kultúrach sveta najstaršími hudobnými a súčasne aj obradnými nástrojmi, ktorých rozšírenie v Európe priamo súviselo so šírením kres anstva. Ako osobitný fenomén
kultúry patria k duchovnému a kultúrnemu dedičstvu každého národa, od vekov oznamujú nielen
čas, ale aj príchod vzácnych hostí a ohlasujú nebezpečenstvo, požiar, povode . udia tiež nimi
chceli zahá a búrky a víchrice.
Kysucké múzeum v Čadci
sa nedávno ako jedno z ôsmich slovenských múzeí stalo
signatárom podpory projektu
známeho kampanológa Juraja Gembického na vyhlásenie
tradičného ručného zvonenia
a funkcie zvonárov za slovenské
nehmotné národné dedičstvo.
Pod a skúseností z mnohoroč-
Výskum zvonov je náročná úloha.
nej praxe je viac ako potrebné
venova sa výskumu a údržbe
historických zvonov práve tak,
ako aj podpore tradičného ručného zvonenia.
Tradičné zvonárstvo je pod a
jeho slov vo ve kom ohrození
z dôvodu rozsiahlej elektriikácie našich historických zvonov,
s čím súvisí odstra ovanie pô-
vodných zvonových hláv, s dc
a iného príslušenstva zvonov,
ale aj v aka prelievaniu, zanedbávaniu či krádežiam zvonov
a vymieraniu zvonárov. Ideálne a najšetrnejšie voči zvonu je
jednoznačne ručné zvonenie,
zabezpečené skúseným zvonárom, ktoré umož uje citlivo
prispôsobova kyv zvonu pri
zvonení, dosiahnu optimálne
vyznenie zvuku, včas rozpozna
možnú závadu a zabráni prípadným vážnejším škodám
v budúcnosti.
„V prípadoch, v ktorých vlastník hodlá historický zvon s príslušenstvom na alej funkčne
používa , z h adiska ochrany a
zachovania jeho pamiatkových
hodnôt je nanajvýš potrebné,
aby sa u takéhoto zvonu v prípade alšieho používania ponechal pohon na ručné zvonenie,
a to vzh adom na jeho vek, pamiatkovú i historickú hodnotu,“
hovorí J. Gembický, ktorý pôsobí ako historik a odborný poradca na úseku ochrany pamiatkového fondu na Krajskom pamiatkovom úrade v Košiciach.
„Kysuce sú z poh adu systematického výskumu, ochrany
zvonov a tradície zvonárstva
zatia bielym miestom na mape
Deti v krpčekoch roztancovali Nižnú a Strá avy
Vo štvrtok 24. marca sa v Nižnej stretlo 13 detských folklórnych súborov z Oravy na regionálnej sú ažnej prehliadke Oravské krpčeky, ktorú pripravilo Oravské kultúrne stredisko v spolupráci s OcÚ v Nižnej.
Viac ako 300 detí z detských
folklórnych súborov Goralecki
z Rabče, Sihelček zo Sihelného, Goralček zo Suchej Hory,
Roháčik zo Zuberca, Flajšovanček z Oravskej Lesnej,
Goral z Hladovky, detského
folklórneho súboru z Hruštína,
Podbielan z Podbiela, Zuberček zo Zuberca, Trnkárik zo
Žaškova a nové súbory z Mútneho, Nižnej a Tvrdošína ukázali svoje umenie a sú ažili
o postup na krajskú sú ažnú
prehliadku. Odborná porota
rozhodla, že Oravu budú na
krajskej sú aži Kubínske krpčeky 17. apríla reprezentova
detské folklórne súbory Flajšovanček z Oravskej Lesnej,
Goral z Hladovky a Trnkárik
zo Žaškova. Ocenenie a ná- Trnkárik zo Žaškova.
Juraj Gembický pri výskume.
Slovenska, čo však nie je iba
príklad nášho regiónu,“ dodáva riadite Kysuckého múzea
v Čadci Miloš Jesenský, ktorý
s odbornými pracovníkmi plne
podporuje projekt J. Gembického. „Vzh adom na výskyt vzácnych zvonov je potrebné obráti
sa na odbornú, ale aj širokú kultúrnu verejnos v úsilí o poznávanie a ochranu týchto jedinečných pamiatok duchovných, ako
aj umelecko-historických dejín
na Kysuciach.“
Mgr. Martin TURÓCI,
Snímky: G. Buzas
L. Paštrnák
vrh na postup získali detský
folklórny súbor pri ZUŠ v Nižnej, Podbielan z Podbiela
a Sihelček zo Sihelného.
V nede u sa v Strá avách
pri Žiline zas zišli detské
folklórne súbory z okresov
Žilina a Bytča, aby odbornej
porote a verejnosti predstavili svoje tanečno-hudobné
choreograie. Na folklórnej
prehliadke „Vítanie jari“ sa
zúčastnilo 8 detských folklórnych súborov. Pod a verdiktu
poroty sa o ví azstvo podelili DFS Hajovček zo Strečna
a DFS Chotárik z Terchovej.
Na druhom mieste sa umiestnil DFS Lieska zo Žiliny a tretí
skončil DFS Stavbárik tiež zo
Žiliny. DFS Hajovček a DFS
Chotárik postúpili do krajskej
sú aže „Kubínske krpčeky“.
Odporučenie na postup do
krajskej sú aže dostal aj DFS
Lieska zo Žiliny.
(žab, sav)
ON č. 14, 7. apríl 2011/19
INZERCIA
Miro Potančok
Správy zo samosprávy
Správy zo samosprávy sú prvým a zárove aj posledným knižným dielkom Mira
Potančoka, novinára, kolegu, kamaráta.
Odkedy Miro, pre kamarátov Mirec, prišiel
do týždenníka Obecné noviny, začali ich čitatelia číta odzadu. Podobne ako čítali pre
šport za socializmu denníky. To preto, že tu
bol na poslednej strane zase humor. Tam sa
narodila aj Horná Dolná, tam začali v jeho
fejtónoch ži svoj život jej postavičky... Jeho
humorný poh ad na volený „výkvet“ občanov
vymyslenej obce Horná Dolná – starostu,
poslancov a iných – je plný chápajúcej, láskavej satiry. Postavičky zastupite ov obča-
nov Hornej Dolnej – príštipkár Galamboš,
traktorista Ondro, večne driemajúci podnikate Bekeš zvaný Le ochod, stará dievka
Zuza, starý Očenáš či bezdomovec Pišta,
ostávajú v aka tejto knižke navždy svedkami ne ahkej, no krásnej etapy vývoja našich
dedín a dediniek.
Koniec koncov, aj ke je Mirko už v novinárskom nebíčku a obec Horná Dolná zanikla,
v aka tejto knižočke ostávajú stále s nami.
Bohuš OLACH,
šéfredaktor Obecných novín
Záväzná objednávka
Objednávky posielajte na adresu:
INPROST, spol. s r. o.
Smrečianska 29
811 05 Bratislava
alebo faxom na čísla:
02/446 311 95, 02/ 446 311 98,
e-mail: [email protected]
Miro Potančok
Správy zo samosprávy
Počet kusov: ...................v cene 5 €/ks + poštovné a balné
Názov úradu (organizácie)...................................................................................................................................
Kontaktný pracovník ............................................................................
IČO:...............................................
č. tel.:..................................................
DIČO:.............................................. IČ DPH: .............................................
PSČ: ............................................. Presná adresa: ...............................................................................................
Poštový úrad: ..................................................................................................
Bankové spojenie: .................................................
Číslo účtu: ........................................................
Dátum: .....................................................................
Pečiatka a podpis: ............................................
Cenník inzercie
týždenníka pre miestnu samosprávu a komunálnu sféru
OBECNÉ NOVINY
platný od 1. januára 2011
1/8 strany (90x60 mm)
1/4 strany (90 x 120 mm)
1/3 strany (85 x 185 mm)
1/2 strany (187 x 252 mm)
celá strana (187 x 252 mm)
99 €
199 €
265 €
330 €
660 €
Titulná strana 1cm
3,30 €
(maximálne plocha 55 x 55 mm)
plnofarebný inzerát +30 % k cene inzerátu
99 €
2
Kontakt:
Zadná strana obálky (187 x 252 mm)
Zadná strana obálky plnofarebný inzerát
730 €
950 €
iný formát 1cm2
1,90 €
Z avy za opakovanie: 3 - 5-krát
6 - 9-krát
10 - krát a viac
Vkladanie:
10 %
15 %
20 %
0,11 €/ks
Inprost, spol. s r. o.
Smrečianska 29
811 05 Bratislava
tel.: 02/44 631 195, 98
e-mail: inprost@ inprost.sk
fax: 02/44 631 196
www.inprost.sk
Uzávierka: 12 kalendárnych dní pred d om vydania. Noviny vychádzajú vždy vo štvrtok.
Ceny sú uvedené bez DPH.
20/ON č. 14, 7. apríl 2011
ŽIVOTNÉ PROSTREDIE/CESTOVNÝ RUCH
Intenziikácia čistiarne
odpadových vôd
Čistiare odpadových vôd (ČOV) Žilina
bola vybudovaná v 80-ych rokoch minulého storočia a slúži na čistenie odpadových
vôd mesta a okolitých pripojených obcí a
taktiež na čistenie priemyselných odpadových vôd, produkovaných miestnymi podnikmi. V blízkej budúcnosti budú na čistiare pripojené alšie lokality, čo predstavuje nárast 30-tisíc pripojených obyvate ov.
Aby SČOV Žilina sp ala všetky požadované parametre aj v nasledujúcom období,
Severoslovenské vodárne a kanalizácie,
a. s., Žilina museli pristúpi k riešeniu nového významného ekologického projektu. Stavba „SČOV Žilina – Intenziikácia“
predstavuje intenziikáciu čistiarne odpadových vôd na navrhovanú kapacitu 191
000 ekvivalentných obyvate ov. Pôjde o
intenziikáciu mechanického stup a, biologického stup a a súvisiacich stavebných
objektov a prevádzkových súborov. Navr-
hovaná stavba je zameraná na zvýšené
odstra ovanie dusíka a fosforu pre zaistenie plnenia limitov na odtoku ČOV v súlade s požiadavkami európskej a slovenskej
legislatívy.
V zmluve o poskytnutí nenávratného inančného príspevku je celková výška investičných nákladov na predmetnú stavbu
15 318 383,60 €, z toho je nenávratný inančný príspevok z Kohézneho fondu EÚ
a štátneho rozpočtu SR vo výške 95 %,
čo prestavuje sumu 14 552 464,40 € a z
vlastných zdrojov SEVAK, a. s., Žilina je
inančný príspevok vo výške 5 %, čo predstavuje sumu 765 919,20 €.
Na základe verejného obstarávania sa
uzatvorili kontrakty so zhotovite om stavby
irmou Váhostav, a. s., Žilina v sume 10
473 690 € a za poskytovanie služieb stavebného dozoru s irmou Amberg Engineering Slovakia v sume 188 500 €.
Odovzdali Ocenenia za príkladnú obnovu 2011
Ocenenie verejnosti za najlepšie obnovenú historickú budovu malokarpatského regiónu získal rekonštruovaný vinohradnícky dom „Kamenný dvor“ vo Svätom Jure.
Agentúru SITA o tom informoval architekt Michal Škrovina. Cenu odbornej poroty získal ro nícko-remeselnícky dom v Budmericiach, ktorý je ojedinelým príkladom autenticky zachovaného vidieckeho typu domu.
Majitelia oboch ocenených objektov si
Do sú aže bolo nominovaných desa
prevzali tradičnú cenu – ručne ma ovanú objektov, ktoré vytvorili zaujímavú a reprekeramickú plaketu, ktorú je možné umiest- zentatívnu vzorku pozitívnych príkladov obni pri vstupe do objektu tak, aby návštev- novy. Zastúpené boli objekty súkromného
níci i okoloidúci mali možnos spozna , že i verejného charakteru z viacerých miest
ide o laureáta Ocenenia za príkladnú ob- a obcí malokarpatského regiónu: Ro nícnovu. Majitelia všetkých nominovaných ob- ko-remeselnícky dom v Budmericiach, nájektov dostali čestný diplom, ktorý je vyjad- mestie v Častej, dom „Kamenný dvor“ vo
rením uznania za citlivý prístup k obnove Svätom Jure, rodinný dom v Jure, dom s
zachovávajúcej kvalitu a hodnoty budovy.
penziónom v Modre, Hotel Sebastián v
Lexikón cyklotrás
Prešovského kraja
Nadšenci cykloturistiky v Prešovskom
kraji sa majú na čo teši . Prešovská nezisková organizácia Know how vydala Lexikón
cyklotrás Prešovského kraja. Kniha, ktorá
má 112 strán, vyšla v náklade 500 kusov.
Záujemcovia si ju môžu pozrie , prípadne
stiahnu z webovej stránky PSK – www.pokraj.sk.
Projekt Lexikón cyklotrás Prešovského
kraja bol realizovaný v rámci Programu cezhraničnej spolupráce Po sko - Sovenská
republika 2007 - 2013. Celkový rozpočet
projektu dosahuje takmer 50 000 eur.
Ako konštatuje Dušan Be a z neziskovej
organizácie: „Veríme, že lexikón prispeje k
rozvoju cykloturistiky v našom kraji a zintenzívni spoluprácu aj s partnerskými organizáciami v po skom prihraničí.“ Projekt bol spoluinancovaný Európskou úniou z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja
v rámci Programu cezhraničnej spolupráce
Po sko - Slovenská republika 2007 – 2013.
(nk)
Stavba je realizovaná v spolupráci s Európskou komisiou, Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR,
Ministerstvom životného prostredia SR,
Krajským a Obvodným úradom životného
prostredia v Žiline, mestom Žilina a obcami Horný Hričov a Dolný Hričov.
„Realizácia stavby SČOV Žilina – Intenziikácia sa začala v týchto d och a jej
dokončenie sa plánuje v marci 2013. Pre
investora Severoslovenské vodárne, a. s.,
Žilina bude stavbu realizova zhotovite
Váhostav – SK, a. s., Žilina, generálnym
projektantom je Hydroprojekt CZ, a. s.,
Brno a stavebný dozor zabezpečujeAmberg Engineering Slovakia, s. r. o., Bratislava. Projektu je dôležitou investíciou
pre celkový rozvoj dotknutej aglomerácie
z h adiska rozširovania a skvalit ovania
bytového fondu, rozvoja malého a stredného podnikania, ale predovšetkým prináša zlepšenie kvality životného prostredia
prostredníctvom ochrany podzemných vôd
a zlepšenie kvality vody v rieke Váh,“ informoval Ing. Miroslav Kundrík, generálny
riadite SEVAK, a. s., Žilina.
Milan KOSEC
Modre, bývalý mlyn v Modre, Krušičova
kúria v Pezinku, Turecký dom v Pezinku a
Kaplnka sv. Vendelína s Páliovskou hrobkou v Smoleniciach.
Sú ažilo sa v dvoch kategóriách: Ocenenie verejnosti a Ocenenie odbornej poroty. Ocenenie verejnosti bolo udelené na
základe hlasovania verejnosti na internetovom portále www.ainova.sk, kde boli nominované objekty prezentované vo forme
fotogalérie s možnos ou hlasovania. Odborná porota zložená z interdisciplinárneho tímu pokrývajúceho oblasti manažmentu, investovania, obnovy architektonického dedičstva a kultúry rozhodla o udelení
Ocenenia odbornej poroty.
(SITA)
Košice ako turistická brána
východného Slovenska
Prvá mestská organizácia destinačného
manažmentu na Slovensku Košice – Turizmus spoločne s členskou cestovnou kanceláriou CK Kolumbus a členskými košickými
hotelmi od 1. apríla začína organizovanie a
predaj oiciálnych výletov do okolia Košíc.
Informovala o tom marketingová špecialistka Lenka Zajacová. „Chceme da návštevníkom Košíc alternatívu programu pre
dlhšie zotrvanie v meste. Využívame také
značky ako UNESCO, Tokaj, Andy Warhol,
aby sme ich spojili s Košicami. Výlety sú
jednod ové, s profesionálnym sprievodcom. Návštevníci Košíc budú ma na výber
medzi kultúrnym výletom alebo prírodným
výletom,“ hovorí výkonná riadite ka združenia Košice – Turizmus Iveta Ni ajová.
Doložila, že kultúrne výlety smerujú za pamiatkami Spiša alebo drevenými kostolíkmi
severovýchodu Slovenska. Prírodné výlety
do jaský Gemera, na splav Dunajca či za
pešou turistikou do Slovenského raja či Vysokých Tatier. Zážitkom bude aj poldenný
degustačný výlet do tokajských pivníc. Predaj výletov bude možný prostredníctvom
recepcií hotelov a aj návštevníckeho portálu www.visitkosice.eu. „Radi by sme, aby
tieto výlety boli obohatením víkendových
pobytov v meste Košice a najmä v letnej
turistickej sezóne boli príjemným spestrením návštevy mesta,“ povedal Peter Melník
z hotela Bristol. „Spoločne s CK Kolumbus
sme sa v piatok 1. apríla rozhodli zorganizova pre recepčných hotelov a sprievodcov
inštruktážny výlet, ktorý bude kombináciou
viacerých výletov, aby zažili v praxi to, čo
zažije návštevník na danom výlete,“ dodala
Iveta Ni ajová. Obaja partneri majú záujem
ponúknu výlety spoločne s prehliadkami aj
hokejovým fanúšikom počas majstrovstiev
sveta v adovom hokeji v Košiciach.
(SITA)
ŽIVOTNÉ PROSTREDIE
Pribudne 20 zelených oáz
po celom Slovensku
Nadácia Ekopolis a spoločnos Slovnaft, a. s., podporili v 5. ročníku environmentálneho grantového programu Zelené oázy 20 najzaujímavejších projektov, ktorých zámerom je revitalizácia náučných chodníkov, úprava verejných priestranstiev, parkov či
ihrísk. V aka programu Zelené oázy tak na Slovensku, vrátane tohto ročníka, vzniklo
viac ako 110 zelených oáz.
Do uzávierky prvého kola, koncom no- komisiu, patrí projekt Klubu turistov v Holíči,
vembra 2010, poslali žiadatelia 333 platných zameraný na vytvorenie náučného chodníka
žiadostí. Z nich postúpilo 115 do druhého Holíčsky lužný les v blízkosti riečky Chvojkola na detailné dopracovanie pre udelenie nica a prírodnej pamiatky Kátovské rameno.
grantu. Finálny výber projektov urobil porad- Výsledkom projektu bude poznávací oddyný výbor na svojom stretnutí 11. marca 2011 chový areál, určený aj na prácu s mládežou.
a navrhol podpori 20 projektov celkovou
alším podporeným bol projekt Divosumou 56 000 eur.
ké zátišie v centre Trenčína, vypracovaný
„Pri výbere projektov sa členovia porad- Centrom environmentálnych aktivít, ktorého
ného výboru riadili kritériami programu. Z zámerom je vyčisti zátoku na Váhu a úpranich za najdôležitejšie považovali účas
vou terénu ako aj osadením prvkov parkovej
občanov vo všetkých fázach projektu, ori- architektúry premeni toto miesto na oddyginalitu projektu a jeho celkový prínos pre chovú oázu pre trenčiansku verejnos .
miestnu komunitu, prípadne cie ovú skupinu
Revitalizáciu čaká aj okolie mokrade Ora citlivý výber vhodných druhov drevín urče- tútskeho jazierka v Malachovskej doline
ných na výsadbu vzh adom na lokalitu. Pri v Kremnických vrchoch. Žiadate - 89. zbor
porovnate nej kvalite projektov zoh adnili aj CUPRUM chce odstránením zarastených
geograický princíp podpory. Vzh adom na plôch jazierka zvýši jeho vodnú hladinu,
nárast kvality projektov v tomto ročníku a cel- čím sa zlepšia podmienky pre chránené
kový objem inančných prostriedkov nebolo druhy plazov a obojživelníkov. Prečistením
možné podpori všetky zaujímavé projekty,“ zarasteného lesného chodníka a osadením
povedal Milan Hronec, programový manažér dreveného chodníka ponad mokra sa táto
Nadácie Ekopolis.
vzácna lokalita stane súčas ou siete náučMedzi tými, ktoré najviac zaujali odbornú ných chodníkov Malachovskou dolinou.
ON č. 14, 7. apríl 2011/21
Cie om programu
Zelené oázy je podpori
vytváranie a
trvalú
starostlivos
o
environmentálne
hodnotné územia v
mestách a obciach,
ktoré slúžia širokej
verejnosti a školám,
spoločenským cie om
a podporujú koncept
ochrany prírody a trvalej
udržate nosti.
Nezanedbate né je tiež zapojenie verejnosti
v spolupráci s neziskovými organizáciami,
obcami a školami.
V rámci programu Zelené oázy mohli záujemcovia získa inančnú podporu napríklad
na výsadbu novej či revitalizáciu pôvodnej
zelene, čistenie a upratovanie verejných
priestranstiev a vodných tokov, starostlivos
o lokality, kde sa vyskytujú vzácne a chránené druhy rastlín alebo živočíchov, starostlivos o ekoplochy, záhrady a sady pri školách, vytváranie a obnovu vyhliadok, prvkov
drobnej záhradnej a parkovej architektúry na
verejných priestranstvách.
Z geograického h adiska dostali v 5. ročníku Zelených oáz podporu projekty v Banskobystrickom kraji (4), v Trnavskom, Žilinskom a Trenčianskom kraji (rovnako po 3
projekty). Z Bratislavského, Prešovského
a Košického kraja boli rovnako vybrané po
2 projekty a v Nitrianskom kraji získal grant
jeden žiadate .
(ne)
Okolie neskorogotickej pamiatky
skrášli park
V 5. ročníku grantového programu spoločnosti Slovnaft, a. s., a Nadácie Ekopolis
„Zelené oázy“ bol spomedzi 333 predbežných žiadostí podporený aj spoločný projekt
OZ TATRY a rímskokatolíckej cirkvi – farnosti Okoličné „Park pátra Linčovského“. Spolu bolo podporených 20 projektov.
Hlavným zámerom projektu je vytvorenie stavbou neskorej gotiky v Liptove. Kompletparku pri gotickom Kostole sv. Petra z Al- ne bol dostavaný pod a pôvodného projektu
kantary v Liptovskom Mikuláši, MČ Okolič- na brehu Váhu, uprostred Liptovskej kotliny v
né. Realizačné práce projektu pozostávajú rokoch 1476 - 1492. Kostol s pôvodným franz demolácie esteticky nevhodného oplotenia tiškánskym kláštorom tvoria uzavretý archipriestoru, vybudovania prístupového chodní- tektonický komplex. V jeho strede je pozd žka a osadenia lavičiek, ako aj zo sadových ny dvor s obliehajúcou arkádovou krížovou
úprav. Sadové úpravy vychádzajú z histo- chodbou, ktorá sa na severnej stene pripája
rického kontextu gotiky. Ich súčas ou je vý- ku kostolu. Kostol je neskorogotická stavba
sadba liečivých rastlín (pamajorán obyčajný, so 16,7 m dlhou sväty ou zaklenutou sie omedovka lekárska, materina dúška...) a kro- vou klenbou. V polygonálnej apside sú štyri
vín s prevažným zastúpením tisu. Bude vy- trojpolné gotické okná. Trojlodie je halového
sadených 7 m² liečivých rastlín a 73 ks kro- typu zaklenuté dvanás polnou hviezdicovou
vín. Celkový rozpočet projektu je asi 7 000 €, klenbou, podopretou šiestimi štíhlymi osemvklad rímskokatolickej cirkvi, farnosti Okolič- hrannými st pmi, stojacimi na štvorhranných
né, predstavuje 4 500 €.
podstavcoch. Lo je od svätyne oddelená
Značnú čas prác urobia dobrovo níci – triumfálnym oblúkom. K severnej stene je
miestni obyvatelia - farníci z Okoličného, pristavená kaplnka, pod ktorou sú hroby zeŠkolské sestry sv. Františka a Komunita manov z Okoličného. Dnes je táto sakrálna
Blahoslavenstiev.
stavba zaradená do zoznamu kultúrnych paPark, ktorý bude nies meno pátra Linčov- miatok Slovenska.
ského, nebol vybraný náhodou. Tento franV súčasnosti plocha neprispieva k zhodtiškán pôsobil pred nieko kými desa ročiami noteniu objektu, práve naopak. Pôsobí zana tomto mieste a jeho miestom posledného nedbaným dojmom, neponúka verejnosti
odpočinku je práve priestor, z ktorého chce- žiadnu oddychovú zónu a narúša celkový
me vybudova park.
estetický vzh ad kultúrnej pamiatky. VýsadKostol sv. Petra z Alkantary je ojedinelou bou nevhodných drevín v minulosti dochá-
dza k poškodzovaniu objektu vlhkos ou.
Tesná blízkos nekoordinovane vysadených
a rozrastajúcich sa stromov atakuje omietky
stavby, samovýsadbou drevných porastov
na pilieroch kostola sa narúša obvodový
pláš pamiatky, oplotenie nezapadá do historického štýlu gotiky a nevytvára harmóniu s
naším celkovým priestorovým zámerom.
Rudolf PADO
22/ON č. 14, 7. apríl 2011
TLAČIVÁ
Tlačivá - Da ové priznanie k dani z nehnute ností na rok 2011
V nadväznosti na prijatie spoločnej európskej meny v Slovenskej republike – eura k 1. januáru 2009 a súvisiacu novelu zákona
č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších
predpisov v rámci zákona, ktorým sa menia a dop ajú zákony
v pôsobnosti Ministerstva inancií Slovenskej republiky v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike, Ministerstvo
inancií Slovenskej republiky pripravilo s účinnos ou od 1. januára
2009 nové vzory tlačív da ových priznaní k dani z nehnute ností.
Okrem zmien, ktoré súvisia so zavedením meny euro, sa v nových
tlačivách vykonávajú aj alšie zmeny, ktoré vyplynuli z poznatkov praxe
a ich cie om je odstránenie nejasností pri vypl ovaní da ových priznaní.
Nové vzory da ových priznaní sa vydávajú formou opatrenia pod a
§ 38 ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe
daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných inančných orgánov
v znení neskorších predpisov a toto opatrenie sa vyhlasuje v Zbierke
zákonov Slovenskej republiky uverejnením oznámenia o jeho vydaní.
Ing. Iveta IŠTOKOVÁ, MF SR
(ON 41/08, str. 3 - krátené)
Tlačivá si môžete objedna ihne na adrese:
INPROST, spol. s r. o.
Distribúcia tlačív
Smrečianska 29
811 05 Bratislava
alebo faxom na čísle: 02/446 311 95, 02/ 446 311 98,
alebo mailom na adrese: [email protected]
Kontaktná osoba: Dagmar Borisová,
tel.: 02/ 446 311 99 alebo mobil: 0905 599 120
Objednávky budeme vybavova v poradí, v akom prídu a
budú zaevidované.
Cena tlačív zostáva nezmenená, a to košie ka (F11 a P21)
a poučenie na vyplnenie tlačiva ( F17 a P17) - 0,17 € (5 Sk),
ostatné tlačivá - 0,10 € (3 Sk) s DPH.
MONITOR
Projekt Zberný dvor v Polomke
Realizácia projektu Zberný dvor pri vstupe do obce utešene napreduje. Postavená
je už hrubá stavba budovy a krov. Do leta
by mala by budova hotová, pripravená na
montáž technologických zariadení a celý
projekt by mal by ukončený do konca tohto
roka.
Technologické stroje a zariadenia už sú v
Polomke. Je to traktor, vlečka, štiepkovač,
lis a kontajnery. Patrí k nim aj nákladné vozidlo Mercedes s rôznymi nadstavbami ako
je valník, zberač kuka nádob a kontajnery.
Vozidlo je multifunkčné a nadstavby sa na
om dajú obmie a pod a potreby.
Po začatí prevádzky bude zberný dvor
slúži na uskladnenie odpadu, lisovanie a
prípravu odpadu na odvoz spoločnos ami
zaoberajúcimi sa recykláciou odpadu. Uloženie odpadu bude v tomto priestore hygienické, takže nejde o smetisko na báze divokej skládky. Občania budú môc na zberný
dvor prinies počas pracovných hodín akýko vek odpad z kategórie separovaného
odpadu. Teda plasty, sklo, železo, autobatérie, elektroniku a ve koobjemový odpad.
Zodpovedný pracovník na zbernom dvore
sa postará o riadne uloženie odpadu.
Samospráva očakáva, že zberný dvor
prispeje k zlepšeniu životného prostredia
v obci a zníži sa výskyt divokých skládok
v prírode. Hygienické a technické normy
zberného dvora zaručujú, že uskladnenie
odpadu v tomto priestore nebude za ažova
okolie zberného dvora a občanov.
Polomské novinky, marec 2011
Zníži prašnos
má aj výsadba zelene
V Ružomberku by mohli v najbližších mesiacoch čiastočne vyrieši otázku nadmerného za aženia prachom. Radnica totiž ešte
v minulom roku získala peniaze na výsadbu
zelene a zakúpenie čistiacej techniky na
projekt Ochrana ovzdušia v Ružomberku.
Celkovo ide o približne 1,3 mil eur, spoluúčas mesta je 5 %. Otázkou zostáva, či sa
čas opatrení neminie účinku, najmä pokia
ide o výsadbu zelene. „Ministerstvo nám
odsúhlasilo výber dodávate a na výsadbu
ochrannej zelene, ktorým by mala by pražská irma AB Facility. Dodávate om na čistiace a kropiace autá sa po výberovom konaní
stala irma Redox z Lučenca,“ uviedol Jozef
Bašary z mestského úradu. Mesto získa pä
mechanizmov, ktoré budú spravova Technické služby. „Ide o tri zametacie a dve kropiace vozidlá,“ spresnil.
Stromy a kríky budú vysadené šachovnicovo v dvoch lokalitách, na Žilinskej ceste
od križovatky s Ulicou Ve ký Polík po Športovú ulicu súbežne s cestou I/18, dva metre od chodníka. V dvoch radoch sa vysadí
zlatý dáž a javor. V tejto súvislosti upriamil
pozornos na výrub nieko kých pôvodných
stromov. „V tomto úseku dôjde k odstráneniu pôvodného porastu, obyvatelia sa
však nemusia obáva , pretože nevyrúbeme
všetky stromy na tomto úseku. Navyše ich
ON č. 14, 7. apríl 2011/23
hne nahradíme novým porastom. Nepôjde
o malé sadenice, ale o odrastené stromy
s výškou približne dva metre.“
Druhou lokalitou na výsadbu zelene bude
úsek od autobusovej zastávky na Klačne po
avej strane cesty smerom do Novej Černovej. Zele vysadia v štyroch radoch – javor,
lipa, borovica a kry zlatého daž a. Z každého druhu pôjde o stovky kusov. Diskutabilná
je práve táto lokalita pre výsadbu zelene.
Na Klačne zele vysadia na miestach, kde
je intenzita dopravy ve mi nízka a pri časti
úseku dokonca nie sú žiadne obytné domy.
Vhodnejšie na výsadbu a viac za ažené prachom z cestnej dopravy, ale aj iných zdrojov,
sú napríklad časti sídliska Rove , okrajové
časti centra mesta ako Riadok, Považská
ulica či Baničné.
„Grant sme mohli použi len na pozemkoch mesta a práve na Klačne či Žilinskej
ceste takéto miesta máme. Problém Bystrickej cesty treba v budúcnosti rieši aj v spolupráci s alšími znečis ovate mi ovzdušia,
ktorí sú popri ceste I/18 a I/59 od Mondi
po lomy. Na Klačne sa predpokladá alšia
výstavba bytoviek. Mesto by malo ma v
budúcnosti pripravené lokality, ktoré budú
určené na výsadbu zelene, na ktorú možno
opä získame peniaze z eurofondov,“ argumentoval na tému lokality výsadby, ktorá
bude stá 169-tisíc eur. Čas výsadby urobia
na jar, čas na jese tohto roku. Vozidlá na
čistenie mesta kúpia za 1,1 mil. eur, taktiež
z európskych pe azí. „Autá nám dodajú do
júna tohto roka,“ uzavrel J. Bašary.
Ružomberský hlas, 11. 3. 2011
V Trnave sa snažia optimalizova
linky MHD
Jedným z prienikových bodov volebných
programov, ktoré chcú noví poslanci rieši
už v tomto roku, je optimalizácia mestskej
hromadnej dopravy. O projekte s názvom
Optimalizácia liniek mestskej autobusovej
dopravy, ktorý začala v minulom roku uskutoč ova mestská samospráva v spolupráci
so Slovenskou autobusovou dopravou Trnava a spoločnos ou DIC Bratislava, sa 15.
februára oboznámili poslanci na prvom riadnom zasadnutí nového mestského zastupite stva. Prvé tohtoročné pracovné stretnutie
realizátorov projektu sa konalo 12. januára
na mestskom úrade.
Cie om projektu Optimalizácia liniek mestskej autobusovej dopravy (MAD) je zrýchlenie prepravy cestujúcich, zníženie inančnej
náročnosti cestovania a zrýchlenie obsluhy
cestujúcich, napríklad doplnením strojčekov aj k druhým a tretím dverám v autobusoch, možnos ou kúpy cestovných lístkov
prostredníctvom SMS, časových lístkov a ich
ceny, polovičným cestovným po prestupe a
zriadením miest na dobíjanie cestovných kariet. Na zrýchlenie MAD sa overia aj možnosti
zmeny svetelnej signalizácie, prehodnotené
a deinované budú nové tarifné podmienky.
Do úvahy sa budú bra doterajšie cestovné
poriadky, d žky jednotlivých liniek a informácie o kapacite, spotrebe, druhu paliva a času
tankovania všetkých autobusov. Vypracujú
sa aj nové cestovné poriadky a nová mapa
siete liniek. Predpokladá sa, že projekt bude
uvedený do praxe 1. júla tohto roku.
Novinky z radnice, február 2011
Rómovia sa už začnú s ahova
do nových bytov
V súvislosti s dokončením bytov nižšieho
štandardu na Festivalovej ulici pripravujú vo
Svidníku s ahovanie Rómov do týchto bytov.
Primátor Svidníka Ján Holod ák potvrdil, že
s ahovanie Rómov sa uskutoční v najbližších d och. „Zo strany mesta je po technickej
stránke všetko pripravené. Zo strany energetických závodov má by ešte rekonštruovaná transformátorová stanica s tým, že 30.
marca preberú stavenisko a zárove nám
oznámia termín vykonania prác. Pod a tohto
termínu určíme presný dátum s ahovania,“
povedal J. Holod ák.
Pod a § 4 VZN č. č.1/2007 o pride ovaní nájomných bytov, ktoré sú postavené
z prostriedkov mesta Svidník a dotácie štátu
nájomná zmluva sa uzatvára na dobu určitú,
a to 3 roky. Komisia sociálna, zdravotná a bytová MsZ vo Svidníku na zasadnutí 21. marca doporučila primátorovi prideli 17 nových
nájomných bytov nižšieho štandardu bývalým nájomcom z Goldbergerovej ul. 246-I,
teda nájomcom z bytovej jednotky, ktorí boli
na bývalú ubytov u pres ahovaní ako prví,
za podmienky postupného vyrovnávania
nedoplatku na nájomnom a službách spojených s bývaním za uplynulé obdobie formou
splátkového kalendára. Zárove komisia
doporučila poskytnú jeden byt na činnos
komunitných sociálnych pracovníkov dovtedy, kým sa nevybuduje komunitné centrum.
J. Holod ák tiež informoval, že mesto už má
vypracovaný projekt na kamerový systém
pre danú lokalitu.
Podduklianske novinky, 28. 3. 2011
Budú chodi na ko och?
Združenie obcí mikroregión pri Slanej žiada zachovanie vlakových spojov na trase Jesenské – Torna a. Ak sa spoje zrušia, pod a
predsedu a starostu obce Lenka Mariána
Habovčíka občania budú musie chodi už
len na ko och.
Združenie zaslalo svoju žiados za zachovanie spojov Ministerstvu dopravy, výstavby
a regionálneho rozvoja SR a Železniciam
Slovenskej republiky (ŽSR). „Dohodli sme
sa tak na našom zasadnutí, ktoré sa konalo
29. marca. Z 12 spojov hrozí, že ostanú len
dva a to je ve mi málo. Chceme, aby ŽSR
svoj zámer prehodnotili,” vysvetlil M. Habovčík, pod a ktorého sa na starostov 12 obcí a
primátora mesta Torna a združených v mikroregióne obracajú o pomoc občania.
Ako alej starosta uviedol, vlakové spoje
sú pre obyvate ov obcí od Jesenského po
Torna u ve mi dôležité, pretože chodia do
práce a autobusové spojenia im už zredukovali. „V tomto regióne je vysoká nezamestnanos a tak udia za robotou aj dochádzajú.
Ak sa zrušia vlaky, budú musie chodi na
ko och,” prízvukuje Habovčík.
Okrem Združenia obcí mikroregiónu pri
Slanej zaslalo žiados za zachovanie vlakového spojenia Fi akovo – Salgotarján aj
Združenie miest a obcí Novohradu.
Rimava.sk, 31. 3. 2011
Z regionálnej tlače sprac. (tl)
S ÚSMEVOM
J
S ÚSMEVOM
J
S ÚSMEVOM
J
S ÚSMEVOM
J
Stará múdros ...
Je temná noc. Otvára
sa chladnička a z nej vychádza tlstá myš. V jednej
labke má ve kú klobásu, v
druhej kusisko syra. Ako
si tak kráča k svojej nore,
zbadá pascu na myši a
v nej malilinký kúsoček
syra. Pozrie na to a povzdychne si:
- Ach, bože! Stále sa správajú ako malé deti...
- Vravím, že je tu jar!
- Čože?
- Ále... kocúri sa trtkajú...
- Aha! To vieš, je tu jar!
Stretnú sa dvaja kolegovia:
- Komu nesieš tie kvety?
- Svojej babe.
- Neblázni! Ve sú umelé!
- Nevadí, ona je tiež len
nafukovacia...
Matka sa pýta dcéry:
- Kto bol ten chlapec, s
ktorým si sa bozkávala v
parku?
Dcéra:
- O ko kej?
- Dedko, je tu jar...
- Čóó?
- Jar je tu...
- Čóó?
- Prečo sa vždy spiješ donemoty?
- Aby som žene nemusel
doma nič vysvet ova !
Doktor sa informuje:
- Ako prospievajú kúpele
vašej žene?
- Viete, stráca tam pamä !
- Ako to?
- Často tam zabúda, že je
vydatá!!!
Ke ste na konci s argumentmi,
môžete ešte zača nadáva .
(Elbert Hubbard)
Kresba: Peter Gossányi
Majite obchodu sa pýta
svojho zástupcu:
- Ako ste spokojný s
vašim novým predavačom?
- Má skutočne neobyčajný talent! Napríklad včera sa mu podarilo preda
práčku vlastnej manželke!
Zhovárajú sa tri ženy:
- Môj muž sa síce zastaví
každý de v krčme, ale
po dvoch panákoch príde domov...
Druhá na to:
- Aj môj muž chodí denne
do krčmy, ale po tre om
už aj ide domov...
Tretia si len smutne
vzdychne:
- No, a môj sa vždy doplazí po štyroch...
V reštaurácii sa pýta
hos vrchného:
- Ako je možné, že ste tak
rýchlo zbohatli? V tom
budú nejaké čary, nie?
Vrchný s úsmevom priznáva:
- Kdeže čary, ale čiarky...!
Zdravotná sestra vyjde
do preplnenej čakárne a
pýta sa:
- Kde je ten pán, čo chcel
nový obväz?
- Išiel domov, rana sa mu
medzitým zahojila...
Muž si neš astne povzdychne:
- Až po mojej smrti udia
pochopia, čo stratili...
Kamarát sa ho súcitne
opýta:
- To máš také obrovské
dlhy?
Z internetu spracovala -pt-
Download

Ani samospráve sa nevyhýba negatívne správanie jej