TÝŽDENNÍK MIEST A OBCÍ
OBECNÉ NOVINY
ROČNÍK XXI/ČÍSLO 13
31. marec 2011
CENA: 0,90 €
www.inprost.sk
Adresa:
ZMOS nesúhlasí
s ministrom
str. 3
n
Transparentnejší
Envirofond
str. 5
n
Zo snemu
prednostov
str. 6, 7
n
Ešta nie je leto, ale „žabiatka“ sa už kúpu. Snímka z výcviku bábätiek v zariadení Žabiatko
v bratislavskej Dimitrovke.
Snímka B. Olach
Kompetentnos verejných činite ov
– politická, odborná, udská...
Po ostatných komunálnych vo bách, ke jedna televízia „odhalila“ negramotnos jedného
starostu, s jeho neschopnos ou prečíta zákonom predpísaný s ub, sa v rôznych občianskych
kruhoch opätovne rozprúdila diskusia o tom, či netreba zákonom ustanovi minimálnu úrove
vzdelania pre kandidátov na starostov a starostky. O kandidátoch na primátorov a primátoriek
sa nehovorí, pretože žiadny prípad negramotnosti vyplývajúci z nízkej vzdelanosti sa medzi nimi
doteraz na verejnosti neobjavil. Podobne sa na verejnosti nehovorí ani o menej „gramotných“ poslancoch mestských a obecných zastupite stiev, hoci o rozpočte a hlavných veciach samosprávy
rozhodujú najmä oni.
(Pokračovanie na str. 2)
Región
Jaslovských
Bohuníc
snemoval
str. 12, 13
n
Strom roka 2011
str. 17
n
Staviame
bezbariérovo?
str. 18
2/ON č. 13, 31. marec 2011
Kompetentnos verejných činite ov
– politická, odborná, udská...
(Dokončenie zo str. 1)
Diskusia o potrebe nejakého kvaliikačného minima starostu/primátora sa cyklicky
takmer pravidelne zintenzív uje po nejakom
triviálnom zlyhaní komunálneho verejného
činite a. Zvyčajne potom v diskusnom vzduchu lietajú návrhy, aby kandidát na post starostu musel ma aspo strednú školu, objavujú sa aj návrhy, že by to mala by vysoká,
ale sú udia, ktorí hovoria, že v krajnom prípade by stačilo aspo ukončené základné
vzdelanie. Najmä u udí s názorom požadujúcim, aby starostovia a primátori museli
ma vysokú školu, sa objavuje aj požiadavka, pod a ktorej by sa malo presne urči aj
odborné zameranie požadovaného vysokoškolského vzdelania, najčastejšie sa spomína právnické a ekonomické vzdelanie.
Tieto otázky nie sú neprirodzené, nie sú
ani nové a už vôbec nie charakteristické iba
pre Slovensko. Objavovali a objavujú sa aj
v iných tzv. demokraticky vyspelých krajinách. Narážajú však na množstvo demokratických bariér, pričom čím viac priamej de-
Obsah ON č. 11/2011
Bohumil M. OLACH:
Kompetentnos verejných činite ov
– politická, odborná, udská...
str. 1, 2
Michal KALI ÁK:
ZMOS nesúhlasí s ministrom
Svetový de vody
v protipovod ových opatreniach
str. 3
Komuniké z 38. schôdze vlády SR
str. 4
Ve ká odozva verejnej diskusie
o ochrane prírody
Envirofond má by
transparentnejší
str. 5
Bohumil OLACH:
Snem APÚMS
– povolebné zemetrasenie
str. 6, 7
Transparentnejšie inancova
dedinu
Prof. Michal ŠARAFÍN:
Rozvoj dediny spojený
s dotváraním prostredia
str. 8, 9
Z regiónov
str. 10, 11
Tereza LJUBIMOVOVÁ:
Snem ZMO regiónu JE:
Problémy s jadrom
str. 12, 13
Medziobecná spolupráca
v SR – 4. čas
str. 14 – 16
Nový ročník sú aže
Strom roka 2011
str. 17
Staviame naozaj bezbariérovo?
str. 18
Ohlasy k rušeniu
železničných spojov
str. 20
Monitor tlače
str. 23
Humor
str. 24
OBECNÉ NOVINY
TÝŽDENNÍK MIEST A OBCÍ
Vychádza pri Združení miest a obcí
Slovenska ako odborno-metodický
týždenník pre komunálnu sféru
ZMOS: Bezručova 9, 811 09 Bratislava 1,
Tel.: 02/52964243, fax: 02/52964256
e-mail: [email protected], www.zmos.sk
AKTUALITY
mokracie (vo by) sa využíva, tým je ažšie
zakotvi v zákonodarstve kvaliikačné požiadavky na kandidátov. Vezmime si napr. zakotvenie požiadavky pre kandidátov na starostov, aby mali aspo základné vzdelanie.
Táto požiadavka by bola aj pred prísnymi
demokratmi naj ahšie obhájite ná, pretože
pod a zákona je u nás 10-ročná školská dochádzka povinná, z čoho vyplýva, že každý
dospelý človek by mal by gramotný. Dajme
si však otázky – možno múdros stotožni
s vedomos ami, s kvaliikovanos ou, ktorá sa
väčšinou dosahuje vzdelaním? Možno prija
priamu úmeru - čím vzdelanejší kandidát na
verejného činite a, tým bude lepší? Možno
zákonom ustanovi , že kandidát na verejného činite a musí ma len také či onaké vzdelanie? Žia , múdry nerovná sa vzdelaný, od
vzdelanosti k múdrosti neraz vedie dlhá cesta a rad vzdelaných udí ju nikdy v živote neprejde. Možno aj vy poznáte vo svojom okolí
tzv. vzdelaných hlupákov. Ak by musel by
kandidát na verejného činite a len ten, čo
má ukončenú aspo strednú školu, mal by
sa šancu ním sta vzdelaný, ale možno nemúdry človek. A človek životne múdry, ktorý
však z rôznych dôvodov neukončil strednú
školu, by verejným činite om by nemohol.
Ani v iných sférach života vzdelanie a spoločenské postavenie neznamená, že človek
je lepším otcom, matkou, že je poriadnejším
občanom, menším násilníkom a pod. Výbornými spisovate mi sa nestali iba vysoko
vzdelaní udia, ale aj celkom obyčajní „nevzdelanci“. Preto z demokratických dôvodov
v demokratických krajinách nie je určené, že
priamo občanmi volený kandidát na verejného činite a musí sp a nejaké kvaliikačné
predpoklady, väčšinou sa stanovuje iba ich
minimálny vek, ktorý je predpokladom mentálnej zrelosti človeka.
A dovo te trochu odboči od vzdelania aj
do inej sféry, napr. medzi telesne postihnutých udí. Bolo by demokratické obmedzi
právo kandidova na verejného činite a povedzme pre hluchoslepého človeka, prípadne človeka bez rúk či nôh? Treba obmedzi
kandidatúru pre chronicky zajakavých udí?
Azda nie. Je síce dos nepravdepodobné,
aby takíto udia kandidovali, v praxi tých prípadov nie je ve a, ale aspo nikto nekladie
otázky, či ich právo kandidova netreba obmedzi .
Po me však trochu vyššie. Žiadne kritériá
– okrem vekového – nie sú na kandidátov
na predsedov a poslancov samosprávnych
krajov, ani na poslancov Národnej rady, ba
ani na prezidentského kandidáta. Sú udia,
ktorí hovoria, že napríklad pre kandidáta na
prezidenta by malo by podmienkou ovládanie cudzích jazykov. A vidíte, nič také neexistuje, ba ani pre kandidáta na premiéra či
ministrov vlády SR alebo ich štátnych tajomníkov, dokonca ani na ministra zahraničných
Príhovor
vecí. Lenže pozor, premiér či ministri a štátni tajomníci nie sú volení, ale iba menovaní
(to, že sa nimi často stávajú zvolení poslanci
NR SR, je iná otázka, podstatné je, že do
vládnych funkcií možno menova hocikoho).
Čo je teda predpokladom kompetentnosti
na ich funkcie v exekutíve? Je správne, že
vládnuca politická strana (sama či v koalícii)
menuje bez akýchko vek zákonných kritérií
nejakého svojho človeka do vlády? Dlhoročná prax pritom ukazuje, že o kompetentnosti vládnych činite ov často nemôže by ani
reči. Spome te si, ako sa rozde ujú v koalícii
vládne kreslá, akí odborne kvaliikovaní udia boli a sú ministrami. . . at .
Diskusie o tom, či nestanovi zákonom
kritériá pre kandidátov na verejných činiteov väčšinou vyvolá – ako sme už napísali
– nejaký do neba volajúci prípad zvolenia
nekompetentného kandidáta za starostu.
Tých prípadov je však len nieko ko a volených verejných zástupcov desa tisíce. Menej alebo vôbec sa nepíše o „negramotných“
poslancoch obcí, VÚC, NR SR. Vybrali si ich
však voliči a to je sväté. Preto treba zača
viac hovori aj o „nekompetentnosti“ voličov
a skúma i jej príčiny. A to súvisí nielen so
vzdelanostnou úrov ou voličov, ale aj ich
múdros ou a morálkou. Nie nadarmo sa hovorí, že ud má takú vládu ako si zaslúži.
V samospráve cesta k zvýšeniu kompetentnosti jej verejných zástupcov a činite ov
nepochybne vedie aj cez uplatnenie zmysluplnej a efektívnej komunálnej reformy (práve
v týchto číslach uverej ujeme na pokračovanie zaujímavú štúdiu o medziobecnej spolupráci a zlučovaní obcí), pretože starostovia mnohých malých obcí nemajú šancu odborne zvládnu a stíha vývoj, ktorý priniesli
nové kompetencie prenesené na samosprávu. Vážne treba pracova na podmienkach,
ktoré musí sp a nie kandidát na voleného
predstavite a obce, ale už zvolený predstavite , pretože núti ho vzdeláva sa nie je
nedemokratické, ale nevyhnutné. Sme napr.
zvedaví, ako splní svoj s ub premiérka vlády, ktorý dala pri stretnutí s vyše tridsiatkou
rómskych starostov, že ich budú vzdeláva .
A ako to budú starostovia zvláda . Prehlbova treba aj informovanos občanov, pretože čím viac budú toho o svojej obci vedie
a participova na správe vecí verejných, tým
budú kompetentnejší vybra si vo vo bách
hlas tých najlepších zástupcov.
Ako vidie , kompetentnos verejných činite ov a zástupcov nie je taká jednoduchá
vec, aby sa dala vybavi jednoducho uzákonením ich minimálnej kvaliikovanosti.
Bohumil M. OLACH
VYDÁVA: INPROST, spol. s r. o., riadite Seraf TROPEK, tel.: 02/44 63 11 94, e-mail:[email protected]
REDAKCIA: Smrečianska 29, 811 05 Bratislava
Tel./fax: 02/44 63 11 95, 02/44 63 11 98, Fax: 02/44 63 11 96
http://www.inprost.sk, http://www.obecne-noviny.sk, e-mail: [email protected]
ŠÉFREDAKTOR: Ing. Bohumil OLACH, 02/44 63 11 98, mobil: 0905 631 853
REDAKTORKY: Darina ŽOLDOŠOVÁ, 02/44 63 11 98, mobil: 0908 710 115,
Tereza LJUBIMOVOVÁ, 02/44 63 11 98, mobil: 0918 394 354
PREDPLATNÉ a DISTRIBÚCIA: Dagmar BORISOVÁ, 02/ 44 63 11 99, mobil: 0905 599 120
e-mail: [email protected]
Redakcia nevyžiadané rukopisy nevracia. Tlačí Petit Press, a. s., Nám. SNP 30,
814 64 Bratislava. Registrované Ministerstvom kultúry SR pod č. EV 3772/09 zo d a 24. 07. 2009.
ISSN 1335-650X. Podávanie novinových zásielok povolené riadite stvom pôšt v Bratislave,
č. j. 183 - PP - zo d a 14. 1. 1991.
AKTUALITY
Obciam a mestám hrozia sankcie
za čistiarne vody
Viacerým slovenským obciam a mestám hrozia pokuty z Bruselu za to, že nebudujú
čistiarne odpadových vôd. Upozornil na to minister životného prostredia József Nagy
na tlačovej konferencii 22. marca pri príležitosti Svetového d a vody.
Slovensko sa pri vstupe do Európskej únie kuty na dotknuté mestá, ktoré sa nestarajú o
zaviazalo, že sa do roku 2015 vyrovná s čiste- to, aby sa urobili kroky vpred,“ vyhlásil Nagy.
ním odpadových vôd v sídlach väčších ako s Priznal, že situáciu komplikuje štátna regulácia
dvoma tisícmi osôb. Minister preto vyzýva sa- cien odpadovej vody. Rezort sa pokúsi aktimosprávy, aby sa do takýchto projektov zapá- vizova samosprávy aj s pomocou Združenia
jali. Starostovia a primátori s touto investíciou miest a obcí Slovenska.
otá ajú, pretože poplatkami za čistenie vôd
O dôležitosti vody, o jej význame v mestách
nechcú za ažova občanov. „V prípade, že prí- diskutovali za prítomnosti predsedníčky vlády
du pokuty z Európskej únie, bude ministerstvo Ivety Radičovej a ministra životného prostreživotného prostredia nútené prenáša tieto po- dia Józsefa Nagya odborníci na problematiku
Neh adajme vinníkov, ale riešenia
Minister životného prostredia Slovenskej republiky sa pri príležitosti Svetového d a
vody vyjadroval k problematike čistiarní odpadových vôd a možným sankciám pri nedodržaní medzinárodných záväzkov v tejto oblasti. Výkonný podpredseda Združenia
miest a obcí Slovenska Milan Muška považuje medializované vyjadrenia ministra Józsefa Nagya o uplat ovaní sankcií voči obciam za neš astné.
„Občania v mnohých obciach majú dlhé roky vytváraním reálneho ekonomického prostredia
problém s dosiahnutím aspo minimálneho ži- a potrebných inančných nástrojov a v partnervotného štandardu, ktorý súvisí s nedostatoč- stve s dotknutými samosprávami,“ pripomína
nou sie ou verejných vodovodov a čistiarní od- výkonný podpredseda združenia.
padových vôd. Každá vláda o tomto probléme
Milan Muška je presvedčený, že terajší stav
vedela, každá konštatovala, že reálne riešenie je iba dôsledkom dlhoročného odsúvania probpresahuje rámec jej inančných možností. Preto lému na druhú ko aj a nedostatku systémových
hrozbu sankcií vyplývajúcich z nedostatku ČOV opatrení. „ZMOS intenzívne upozor oval aj
a vodovodov nemožno hádza na samosprávy. predchádzajúce vlády na hrozbu európskych
Ide o problém štátu, ktorý sa k niečomu zaviazal sankcií. Pod a nášho názoru už netreba h ada
v rámci prístupových dohovorov, musí ho rieši
vinníkov, ale riešenia v rámci eurofondov, mož-
Svetový de vody
aj o protipovod ových opatreniach
O dôležitosti vody a jej význame v mestách diskutovali 22. marca za prítomnosti
predsedníčky vlády Ivety Radičovej a ministra životného prostredia Józsefa Nagya odborníci na problematiku vody. Pozvanie prijalo bezmála 200 vodohospodárov z celého
Slovenska. V poradí už 16. celoslovenská odborná konferencia v oblasti vodného hospodárstva pripadá na de , ktorý OSN vyhlásila za Svetový de vody. Voda pre mestá:
reakcia miest na výzvy - je k účová téma týchto dní.
Minister životného prostredia sa v príhovo- SR, ktorý pochádza z dielne rezortu životného
re pre účastníkov konferencie sústredil pre- prostredia a jeho nap anie je výzvou nasledovšetkým na opatrenia v protipovod ovej dujúceho obdobia. „O vás, vodohospodároch,
ochrane Slovenska: „Čo sa týka klasických je známe, že sa u vás stretáva technická zručprotipovod ových opatrení, pripravili sme nos s ekologickým a dlhodobým myslením,“
analýzu fungovania a najmä zefektívnenia vo- povedal na záver konferencie minister.
dohospodárskych podnikov, ktorú predložím
Množstvo aktivít a podujatí pri príležitosti
aj vláde. Cie om je poskytnú čo najviac vý- Svetového d a vody pripravili pre širokú vekonov nielen pri udržiavaní, ale aj vo výstavbe rejnos aj rezortné organizácie Ministerstva žinových protipovod ových diel z prostriedkov, votného prostredia SR. Téma Svetového d a
ktoré sú podnikom k dispozícii. Zárove cítim vody sa každoročne mení. Svetový de vody
ako dôležité zabezpeči garanciu včasného je k účový pre zameranie pozornosti na idena účinného zásahu pri bezprostrednom ohro- tiikáciu problémov týkajúcich sa zásobovania
zení povod ami. Situácia z roku 2010 sa ne- pitnou vodou, zvýšenie povedomia verejnosti
smie zopakova ,“ povedal minister J. Nagy. o dôležitosti zachovania a ochrany zdrojov pit„Na môj pokyn sa preveril aj operatívny dis- nej vody, zvýšenie účasti a spolupráce vlád,
pečing a varovný mechanizmus medzi regi- medzinárodných agentúr, mimovládnych oronálnymi správami protipovod ovej ochrany ganizácií a súkromného sektora na organizácii
Slovenského vodohospodárskeho podniku a osláv. Téma d a sa každý rok mení, 22. mapracoviskami Slovenského hydrometeorolo- rec je teda jedinečnou príležitos ou pripomegického ústavu.“ alej minister zdôraznil, že nú všetkým mimoriadnu dôležitos vody pre
v najbližšom čase rezort čakajú dôležité úlohy zachovanie životného prostredia a pre rozvoj
v oblasti vodného hospodárstva. Základom noudskej spoločnosti.
vej vodnej politiky na Slovensku je Vodný plán
(mžp)
ON č. 13, 31. marec 2011/3
vody.
Pozvanie
prijalo takmer 200
vodohospodárov z
celého Slovenska.
V poradí už 16.
celoslovenská odborná konferencia
pripadla na de ,
ktorý OSN vyhlásila za Svetový de
vody. Tento rok
je heslom Voda pre mestá: reakcia miest na
výzvy. Minister Nagy na konferencii uviedol, že
v najbližšom čase čakajú rezort dôležité úlohy v oblasti vodného hospodárstva. Základom
novej vodnej politiky na Slovensku je Vodný
plán SR.
(SITA)
nostiach Environfondu, ktorý je v súčasnosti
prakticky nefunkčný, a využitím alších národných zdrojov,“ dodáva podpredsedníčka ZMOS
Viera Krakovská. Pod a nej by rezort životného
prostredia mal zverejni zoznam obcí, v ktorých
sú problémy s vodou, zverejni potrebné inančné prostriedky na ich odstránenie a tiež by mal
vyčleni eurofondy na ich operatívne čerpanie
na tento účel. Podpredsedovia ZMOS sa zhodujú s ministrom životného prostredia v tom, že
jedným z pretrvávajúcich problémov je otázka
regulácie ceny vody. Jedným dychom zárove
odmietajú úvahy o tom, aby sa prípadné sankcie za nedodržane európskych záväzkov presúvali na dotknuté samosprávy. „Ak by boli mali
dostatočné inančné nástroje, tak už dávno vyriešia svoj problém s pitnou vodou k spokojnosti
svojich občanov,“ podotýka Milan Muška.
Michal KALI ÁK,
hovorca ZMOS
Čistotu ovzdušia regulujú
aj mestá a obce
Mestá a obce môžu na svojom území
regulova čistotu ovzdušia. Chránia tak
zdravie aj životné prostredie. Na tento účel
premietajú do svojich rozhodnutí európske
smernice i slovenské zákony.
Samosprávy vo všeobecne záväzných
nariadeniach a jednotlivých rozhodnutiach
okrem iného usmer ujú stavebné aktivity,
venujú sa otázkam statickej aj dynamickej
dopravy, stanovujú poplatky za prevádzku
malých zdrojov znečis ovania ovzdušia.
Tiež upravujú podmienky na čistenie a umývanie komunikácií a napríklad obmedzujú aj
manipuláciu s prašným materiálom. Ovplyvujú tie aspekty života, ktoré majú výrazný
vplyv na kvalitu ovzdušia a zdravie udí.
K znižovaniu prašnosti pristupujú napríklad
aj tým, že v rámci verejnoprospešných činností počas dlhšieho suchého obdobia zabezpečujú kropenie verejných komunikácií
a intenzívne zametanie ciest aj chodníkov.
Od januára minulého roka platia pre všetky členské krajiny Európskej únie prípustné
limity prachových častíc a chemických prvkov v ovzduší. Táto smernica bola zakomponovaná do zákona o ovzduší, ktorý samosprávy premietli do miestnych zákonov.
Rozsah regulácie zo strany miest a obcí
je individuálny. Závisí tak od vlastností
prostredia, ako aj od regionálnych špecifík,
ve kosti aglomerácie a jeho priemyselného
charakteru.
(kal)
4/ON č. 13, 31. marec 2011
ŠTÁTNA SPRÁVA/SAMOSPRÁVA
Komuniké
z 38. schôdze vlády SR, 23. marec 2011
Vláda prerokovala:
- analýzu efektivity vynakladania výdavkov na znalcov, tlmočníkov, prekladate ov a činnos niektorých právnických
profesií.
Schválený.
Predložila: ministerka spravodlivosti.
- návrh na odvolanie splnomocnenca vlády SR pre dopravnú infraštruktúru.
Schválený.
Predložil: 1. podpredseda vlády a minister
dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja.
- návrh na doplnenie bodu A.2 uznesenia
vlády SR č. 396/2007 na zrušenie uznesenia č. 824/2010 na zníženie počtu administratívnych kapacít odboru koordinácie
horizontálnej priority marginalizované
rómske komunity.
Schválený.
Predložil: vedúci Úradu vlády SR.
- návrh zákona, ktorým sa mení a dop a
zákon č. 25/2007 Z. z. o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Schválený s pripomienkami.
Predložil: 1. podpredseda vlády a minister
dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja.
- návrh nariadenia vlády SR, ktorým sa
mení a dop a nariadenie vlády SR č.
305/2006 Z. z. o opatreniach proti emisiám
plynných a pevných znečis ujúcich látok
motorov na pohon po nohospodárskych
traktorov a lesných traktorov v znení nariadenia vlády SR č. 161/2007 Z. z. - nové
znenie.
Schválený.
- návrh nariadenia vlády SR, ktorým sa
mení a dop a nariadenie vlády SR č.
64/2006 Z. z. o technických požiadavkách
na priestor na obsluhu, prístup k miestu
vodiča, dverám a oknám po nohospodárskych kolesových traktorov a lesných kolesových traktorov.
Schválený.
- návrh nariadenia vlády SR, ktorým sa
mení a dop a nariadenie vlády SR č.
404/2005 Z. z. o technických požiadavkách na montáž, umiestnenie, obsluhu
a označenie ovládačov po nohospodárskych kolesových traktorov alebo lesných kolesových traktorov - nové znenie.
Schválený.
- návrh nariadenia vlády SR, ktorým sa
mení a dop a nariadenie vlády SR č.
328/2006 Z. z. o technických požiadavkách na ochranné konštrukcie chrániace
vodiča pri prevrátení, namontované pred
sedadlom vodiča úzkorozchodných po nohospodárskych kolesových traktorov
a lesných kolesových traktorov v znení
nariadenia vlády SR č. 125/2007 Z. z.
Schválený.
- návrh nariadenia vlády SR, ktorým sa
mení a dop a nariadenie vlády SR č.
335/2006 Z. z., ktorým sa ustanovujú
podrobnosti o typovom schválení ES
po nohospodárskych traktorov a lesných
traktorov, ich prípojných vozidiel a ahaných vymenite ných strojov, systémov,
komponentov a samostatných technických jednotiek v znení nariadenia vlády
SR č. 180/2007 Z. z. - nové znenie.
Schválený.
- návrh nariadenia vlády SR, ktorým sa
mení a dop a nariadenie vlády SR č.
330/2006 Z. z. o technických požiadavkách na ochranné konštrukcie chrániace
vodiča pri prevrátení, namontované na
zadnej časti úzkorozchodných po nohospodárskych kolesových traktorov a
lesných kolesových traktorov v znení nariadenia vlády SR č. 154/2007 Z. z. - nové
znenie.
Magistrát zatia nemôže prija pris úbenú 12-miliónovú pôžičku od MF SR
Bratislava musí šetri
aj na rozvojových projektoch
Vedenie bratislavskej samosprávy predložilo mestským poslancom výrazne šetriaci
návrh rozpočtu hlavného mesta na roky 2011
– 2013, uviedol hovorca primátora ubomír
Andrassy. Rozpočet je reštriktívny, mesto
musí výrazne šetri nielen na bežnom chode úradu, ale aj pri realizácii rozvojových
projektov. Celkové výdavky mesta by v roku
2011 nemali presiahnu 211 mil. eur, pričom
v porovnaní s predchádzajúcim rokom sú
rozpočtové výdaje nižšie o 61 mil. eur, čo je
menej o približne 22 percent.
Súčasné vedenie mesta musí pri modelovaní tohtoročného rozpočtu pod a Andrassyho vychádza zo skutočnosti, že po
exprimátorovi Andrejovi urkovskom ostala
takmer 100-miliónová „sekera“, ktorú musí
samospráva v nadchádzajúcich rokoch postupne spláca . „Ide napríklad o splátku
takmer 49-miliónového úveru, ktorý použil
Dopravný podnik Bratislava na nákup 105
nových autobusov, dlh mestskej spoločnosti GIB na rekonštrukciu Zimného štadióna
Ondreja Nepelu (14,5 mil. eur) či prevzatie
preklenovacieho úveru v sume 1,5 mil. eur,
ktorý použila spoločnos Metro Bratislava, a.
s., na odstránenie havarijného stavu Starého
mosta,“ uviedol Andrassy.
K nepriaznivej inančnej situácii mesta
prispelo aj to, že v predchádzajúcich dvoch
rokoch sa vyčerpali prostriedky z rezervného
fondu, ktoré mohli by použité na inanco-
Schválený.
Predložil: 1. podpredseda vlády a minister
dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja.
- návrh rozhodnutia Európskej rady, ktorým sa mení a dop a článok 136 Zmluvy
o fungovaní Európskej únie v súvislosti
s mechanizmom pre stabilitu pre členské
štáty, ktorých menou je euro.
Schválený.
Predložil: minister zahraničných vecí.
- informatívnu správu o efektívnosti
výsledkov získaných plnením 2. etapy
Programu podpory zdravia znevýhodnených komunít na Slovensku na roky 2009
- 2015.
Schválený.
Predložil: minister zdravotníctva.
- návrh na zmenu gestora úlohy v bode
C.3 uznesenia vlády SR č. 776 zo 4. novembra 2009.
Schválený.
Predložil: minister hospodárstva.
- návrh na zrušenie niektorých úloh z
uznesení vlády SR uložených 1. podpredsedovi vlády a ministrovi dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR.
Schválený.
Predložil: 1. podpredseda vlády a minister
dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja.
- návrh na vymenovanie profesionálneho
vojaka ozbrojených síl SR do prvej generálskej hodnosti a na povýšenie profesionálnych vojakov ozbrojených síl SR do
vyšších generálskych hodností.
Schválený.
Predložil: minister obrany.
Poznámka: Nesprístup ovaný. Materiál sa nezverej uje v zmysle § 9 zákona č.
211/2000 Z.z. o slobode informácií (Ochrana
osobnosti a osobných údajov).
Pod a materiálu TIO vlády SR
sprac. (žo)
vanie investičných rozvojových projektov. V
roku 2009 sa vyčerpalo takmer 89 mil. eur a
v roku 2010 viac ako 15 mil. eur. Zostatok inancií vo fonde bol k 31. decembru minulého
roku 1,5 mil. eur. Táto nepriaznivá situácia
vyústila pod a Andrassyho do dnešnej situácie, že kapitálové výdaje rozpočtu sa znižujú
až o 52 mil. eur, čo je o 71 percent menej
oproti roku 2010.
S prihliadnutím na aktuálnu inančnú situáciu mesta a jeho reálnu zadlženos , vedenie bratislavského magistrátu zatia nemôže
prija pris úbenú 12-miliónovú pôžičku od
ministerstva inancií viazanú na vykrytie nákladov spojených s rekonštrukciou Zimného
štadióna O. Nepelu. Pomôc stabilizova
mestský rozpočet majú opatrenia nielen na
strane príjmov, ale hlavne výdavkov. Pôjde
hlavne o intenzívne vymáhanie poh adávok,
využívanie možností čerpania inancií z eurofondov, transparentné verejné obstarávanie
s využitím elektronických aukcií, ale aj znižovanie stavu a odme ovania zamestnancov
magistrátu i samosprávnych organizácií.
(SITA)
žIVOtNé PROStREdIE
ON č. 13, 31. marec 2011/5
Verejná diskusia k zákonu
o ochrane prírody a krajiny
s ve kou odozvou
Široká odborná, ale aj laická verejnos mala možnos od 16. februára do 16. marca
vyjadri svoje názory a predstavy o tom, akú podobu by mal ma nový zákon o ochrane prírody a krajiny z dielne ministerstva životného prostredia. túto možnos počas
celého mesiaca využilo takmer 800 záujemcov. „teší ma prejavený záujem udí o problematiku ochrany prírody, ktorá sa bytostne týka každého z nás,“ zdôraznil minister
József Nagy. Verejnou diskusiou sa tak skončila prvá fáza prípravy nového právneho
predpisu.
Najviac pripomienok a výhrad mala ochrany drevín. Tá by mala by pod a
verejnos k otázkam týkajúcich sa spo- nich zmiernená a týka by sa mala len
kojnosti s platným zákonom o ochrane naozaj krajinotvorne a historicky významprírody a krajiny, výrubu a ochrany drevín ných drevín. Viac ako 80 % respondenv obciach, udských zásahov v územiach tov je presvedčených, že je správne, aby
s najvyšším stup om ochrany a obme- v najprísnejšie chránených územiach, kde
dzenia pohybu turistov v národných par- sú chránené najzachovalejšie prirodzené
koch.
lesné ekosystémy, platil zákaz zasahovaAž 82,4 % opýtaných vyjadrilo ne- nia bez akýchko vek výnimiek. Tri štvrtiny
spokojnos s teraz platným zákonom opýtaných považuje za potrebné zvýši
o ochrane prírody a krajiny. Najčastejšie počet turistických chodníkov, zlepši ich
zdôvodnenie bolo, že správa lesov chrá- značenie a vymedzi priestory na športonených území a iné najcennejšie územia vé aktivity ako je horolezectvo, skialpinizby mali by len v správe rezortu životného mus a pod.
prostredia a ak chce štát chráni prírodu,
Ministerstvo životného prostredia si
tak by mal aj vlastni vyhlásené chráne- váži názory a podnety verejnosti a v obné územia. 70,6 % všetkých opýtaných dobných aktivitách plánuje pokračova
je nespokojných so súčasným stavom aj na alej. „Chcel by som po akova
Envirofond by už mal by
transparentnejší
Environmentálny fond je jedným z tých štátnych fondov, ktorý ostal po redukcii ich počtu v polovici 90-ych rokov. Jeho kasu nap ajú predovšetkým pokuty,
ktoré ude uje Slovenská inšpekcia životného prostredia za porušovanie zákonov
a predpisov týkajúcich sa životného prostredia. Z nich potom fond poskytuje dotácie aj malým obciam do 2-tisíc obyvate ov na ekologické stavby. Pozornos upútal
na seba v marci v súvislosti s tromi trestnými oznámeniami, ktoré po h bkovej
kontrole podalo jeho nové vedenie na čele s Jurajom Morvayom, okrem iného aj
pre podozrenie z trestného činu subvenčného podvodu pri projektoch schválených ešte predchádzajúcim vedením.
V záujme zvýšenia transparentnosti pri
schva ovaní projektov a pride ovaní dotácií sa minister životného prostredia, pod
ktorého rezort fond patrí, rozhodol prizva
do rady fondu aj zástupcu mimovládnych
organizácií. Je to jeden z krokov svedčiacich o tom, že vz ahy vedenia rezortu s
mimovládkami sa začínajú zlepšova . Minister József Nagy sa nedávno stretol aj s
ich zástupcami. Pri okrúhlom stole odznel
nápad, ktorý si minister osvojil: z pe azí
Environmentálneho fondu podpori nadáciu alebo mimovládnu organizáciu, ktorá
sa zaoberá problémami znečis ovania životného prostredia, a ona rozhodne, komu
ich pridelí. Pôjde o motivačný stimul napojený aj na Slovenskú inšpekciu životného
prostredia, ktorá oznámenia o porušovaní
zákonov prijíma a následne ude uje inančné pokuty. Jednoducho povedané, minister chce, aby isté percento z pokút dostali tí, ktorí dávajú väčší pozor na dianie v
životnom prostredí. Kým väčšina občanov
je ahostajných, mimovládky upozor ujú
orgány, že majú kona . Odmeny by teda
podporili kontrolnú činnos . „Väčšina zákonov je dobrá, problém je však s ich dodržiavaním a kontrolou,“ myslí si minister.
V súvislosti s Environmentálnym fondom sme ministrovi životného prostredia
položili tri otázky:
n Starostovia malých obcí do dvetisíc
obyvate ov sa často s ažujú, že rozdeovanie pe azí z fondu, určených na
ekologické stavby, sa robí pod a politického trička, nie pod a ich dôležitosti
a potrieb. Čo mienite urobi , aby ste tieto podozrenia vyvrátili?
- Politika by mala by o rozhodovaní, aké
ciele sa sledujú a kto má by prijímate om
inančných prostriedkov. Avšak ktorý konkrétny subjekt ich má dosta , to je už otázka kvality projektov. Tú hodnotí nieko ko
komisií a aj rada fondu, potom to ešte kontroluje ministerstvo, takže politicky ovplyvnite né je rozhodnutie, aby príjemcami boli
všetkým tým, ktorí si našli čas na vyplnenie dotazníka a svojimi názormi prispeli
k možnosti vytvori lepší, účinnejší, spravodlivejší zákon o ochrane prírody a krajiny,“ povedal minister József Nagy. Odpovede diskutujúcich ministerstvo životného
prostredia zverejní aj na svojom webe.
Verejná diskusia bola prvým krokom,
ktorým chcel envirorezort aktívne zapoji
širokú verejnos do prípravy nového zákona o ochrane prírody a krajiny. Ministerstvo životného prostredia SR zriadi v najbližších týžd och pracovnú skupinu pre
tvorbu nového zákona o ochrane prírody
a krajiny za účasti zástupcov z vedeckých
ústavov a vysokých škôl, občianskych
združení pôsobiacich v oblasti ochrany
prírody a krajiny a alších subjektov, ktorých sa bude nová právna úprava týka .
Predpokladá sa, že nový zákon o ochrane prírody a krajiny bude predložený na
rokovanie vlády SR do konca tohto roka.
Verejnú diskusiu vyvolalo ministerstvo
životného prostredia v snahe rieši aj
problémy, prípadne nedostatky, ktoré ukázal praktický, denný život pri uplat ovaní
doteraz platného zákona. Ide napríklad
o zonáciu chránených území – predovšetkým TANAPu, účinnejšie riešenie náhrad za obmedzenie bežného hospodárenia – majetkovú ujmu či zmeny v spôsobe
výpočtu náhrady škôd spôsobených na
zdraví človeka chránenými živočíchmi.
(mžp)
obce do dvetisíc obyvate ov. Za politicky
ovplyvnite né sú aj rozhodnutia, ko ko
dáme na kanalizácie, ko ko na ovzdušie či
mimovládnym organizáciám. Ostatné je už
otázkou kvality projektu.
n Čo teda politicky preferujete vy ako
minister?
- Jednoznačne zatep ovanie budov, výstavbu kanalizácií, čistiarní odpadových
vôd a projekty na zlepšenie ovzdušia ako
sú tepelné čerpadlá a strešné slnečné kolektory. Zatep ovanie je ve mi výhodné pre
obce i sociálnu sféru. Okrem iného aj preto, že na Slovensku je najväčšou pridanou
hodnotou. Nepodporujeme výmenu klasických žiaroviek za žiarivky, lebo v tom nie
je práca Slovákov. Nechceme podporova
ani veterné parky a solárne elektrárne. V
odpadovom hospodárstve smerujeme žiadate ov o peniaze na eurofondy, lebo ešte
je možné z nich čerpa a nemusíme na to
mí a naše peniaze.
n doteraz vždy žiadostí na dotácie z
Environmentálneho fondu prevyšovali
jeho inančné možnosti. Ako je to teraz? Navyše samospráva hovorí o nefunkčnosti fondu.
- Žiadostí je asi desa násobne viac. Vo
fonde sú peniaze, ich čerpanie je však aj
otázka iškálnej politiky. Žiadate om preto
odporúčam sledova s tým súvisiace rozhodnutia, lebo zatia platí podmienka, že
peniaze sa začnú rozde ova až po predaji
emisií. V každom prípade Environmentálny fond je dobrá vec, jediná na istý druh
pomoci malým obciam pri uskutoč ovaní
ekoprojektov. Keby sme ho zrušili, prakticky by nebolo nič, čo by im pomáhalo v
environmentálnej sfére.
(žo)
6/ON č. 13, 31. marec 2011
Snem APÚMS: Ve a pozitív, ale aj problémy
Povolebné zemetrasenie v členskej základni
SAMOSPRÁVA
konferencie, vrátane návrhov na
zmenu stanov a výšky členského
príspevku. Schválila tiež výkonného predsedu asociácie M. Vereša za člena pracovnej komisie
splnomocnenca vlády SR pre
oblas komunálnej reformy. A ako
kandidáta na nového prezidenta
asociácie na r. 2011 - 2014 navrhla prednostu MsÚ Nové Zámky
Ing. Petra Ágha.
V tradičnom prostredí hotela Permon v Podbanskom vo Vysokých tatrách sa 17. a 18. marca
uskutočnil snem Asociácie prednostov úradov miestnych samospráv v SR spojený s odbornou
konferenciou. tak ako každý prvý snem po komunálnych vo bách, aj tento sa stal ponajprv prezenciou tých, ktorí museli post prednostu opusti a tých, ktorí ich nahradili, ale prevzali od odídených aspo chu sta sa členom profesijnej asociácie.
Dobrá vnútroštátna
Výkonný predseda APÚMS správnych úradov, ktorá hrozí po tržalke, v Podbanskom, v BratiMiroslav Vereš to v titulku fejtónu vo bách. „Práve tieto povolebné slave v záhradnom centre Kulla, i medzinárodná spolupráca
uverejneného v časopise Územná snemy sú skúškou asociácie, ktoalej v Žiari nad Hronom a nakoD. Ilčík ocenil aj spoluprácu
samospráva 2/2011 nazval Povo- rú však viac ako ona ovplyv ujú niec de pred snemom v hoteli asociácie s inými združeniami.
lebné vymetanie versus pracov- naši primátori a starostovia.. Je Permon. Pozvánky, uznesenia, Na Slovensku najmä s profesijnoprávne postavenie prednostov to skúška z členskej základne. zápisnice a pracovné materiály nou Asociáciou komunálnych
trochu inak.
Zdanlivo jednoduchá a ahko z týchto rokovaní sú k dispozí- ekonómov (AKE) a so ZdružeNa rokovaní prednostov sa zvládnute ná vec sa stáva pravi- cii na webovej stránke APÚMS. ním hlavných kontrolórov (ZHK).
však tieto straty neprejavovali, delne po komunálnych vo bách Okrem spomínaných oiciál- Dobré vz ahy sa udržiavali aj so
ak nerátame chví ky, v ktorých sa akýmsi strašiakom. Nepomá- nych zasadnutí sa uskutočnilo ZMOS a ÚMS. akujem predstaakovalo za prácu tým, ktorí sa hajú vedomosti, skúsenosti ani aj nieko ko pracovných rokovaní vite om týchto združení a asoprišli rozlúči .
prax. Znova nastala situácia ako k parciálnym otázkam a príprave ciácií za spoluprácu v rokoch
podujatí v zúženej zostave členov 2007 až 2010. Je potrebné v nej
rady.
pokračova a rozvíja ju. Dobrá
Stručne povedané rada asoci- spolupráca bola aj s niektorými
ácie sa postupne zaoberala roz- úradmi štátnej správy. Zvláš vtepracovaním záverov a zhodno- dy, ke sme požiadali o prednátením priebehu snemu v r. 2010. šajúcich na naše odborné konfetematickým zameraním jesennej rencie z príslušných ministerstiev
odbornej konferencie, pričom a iných úradov. Boli to hlavne
osobitnú pozornos venovala na- pracovníci Úradu vlády, minisliehavým otázkam vyplývajúcim terstva práce, soc. vecí a rodiny,
zo zlej inančnej situácie v sa- ministerstva vnútra, ministerstva
mosprávach spôsobenej nízkymi inancií a NKÚ.
príjmami z podielových daní (asi
Potom sa prezident APÚMS
iba 20 % z plánovaných príjmov). venoval zahraničným kontaktom.
„Naša asociácia bola prvou zo Za ve mi dôležitý v tejto oblasti
všetkých partnerských združení, označil študijný pobyt delegácie
ktorá k tejto situácii prijala oiciál- Združenia tajomníkov mestských
ne vyhlásenie a poskytla ho médi- a obecných úradov ČR (STMOU)
ám,“ povedal prezident APÚMS. na Slovensku v júni 2010. Jej
Rada sa alej venovala organi- organizáciu a program schválila
začnému zabezpečeniu a progra- rada asociácie. Ako dobrí hostiÚčastníci snemu pri hlasovaní.
mu pre tajomníkov STMOU ČR, telia sa ukázali viceprezidentka
Rokovanie snemu otvoril M. po vo bách v r. 2006, ke ve ké ktorí prišli na Slovensko v rámci APÚMS, prednostka MsÚ PiešVereš, pričom nezabudol privíta
percento prednostov vymenili. To výmenného vzdelávacieho pobyany Denisa Bartošová a bývalý
hostí. Najskôr tých zo zahraničia, má, samozrejme, ve ký vplyv na tu. Rada tiež prerokovala infor- prednosta z Petržalky Marian
ma arskú asociáciu zastupovali členskú základ u asociácie.“
matívnu správu o projekte mana- Miškanin. Patrí im za to naše pojej prezident Dr. József Bálint a
D. Ilčík zárove prejavil pote- žérskeho vzdelávania prednostov
akovanie. Hostí prijali aj starosta
Dr. István Forgács. Medzinárod- šenie z príchodu nových riad- a schválila jeho harmonogram. Petržalky Milan Ftáčnik, primátor
nú svetovú organizáciu UDITE nych členov asociácie a vieru v Koncom roka sa už venovala prí- Pieš an Remo Cicutto a starostka
združujúcu asociácie prednostov ich aktívny prístup k práci asoci- prave snemu a jarnej odbornej obce Čachtice Anna Ištóková.
jednotlivých krajín zastupoval bý- ácie.
valý prezident Adrian Mifsud. Srdečne privítal aj čestných členov
Napriek problémom
APÚMS Ladislava Briestenského
ve a pozitív
a Andreja Bubeníka, ktorí boli v
O činnosti asociácie uplynulý
minulosti na čele tejto asociácie, rok povedal, že priniesla ve a noJozefa Harvančíka, viac rokov vi- vých pozitívnych skúseností a záceprezidenta asociácie a aj ubu žitkov, aj napriek pretrvávajúcim
Wávrovú z Centra rozvoja samo- problémom súvisiacim s inančnou
správ, ktorá sa čestnou členkou a hospodárskou krízou. Tá zasiahAPÚMS stala za dlhoročnú od- la takmer všetky mestské a obecbornú spoluprácu.
né úrady a vyžiadala si mnohokrát
Hostia pozdravili pár slovami enormné úsilie o stabilizáciu hosúčastníkov snemu, tí následne podárenia aj za cenu mnohých
schválili pracovné orgány snemu, nepopulárnych opatrení. Samotnú
aby sa potom ujal slova JUDr. Du- asociáciu však kríza, naš astie,
šan Ilčík, do decembra prednos- obišla. Aj preto APÚMS mohla orta MsÚ Lučenec, ktorý bol dve ganizova pre svojich členov ve a
volebné obdobia prezidentom podujatí a zapája sa do alších
APÚMS.
aktivít.
Prezident APÚMS zrekapituVo by sú strašiakom
Prezident APÚMS Dušan Ilčík sa lúči. Z ava P. Ágh, novozvolený
loval prácu rady asociácie. Od
Ilčík sa najskôr dotkol pálčivej ostatného snemu sa rada zišla
prezident, D. Ilčík, Denisa Bartošová, viceprezidentka a Miroslav Vetémy výmeny prednostov samo- 5 krát - na miestnom úrade v Pereš, výkonný predseda asociácie.
ON č. 13, 31. marec 2011/7
SAMOSPRÁVA
Oboznámili sa podrobnejšie
s prácou samosprávy na Slovensku. „Aj toto stretnutie ukázalo, že
udržiavanie kontaktov s českými
kolegami má význam, že máme
ve a spoločných tém a že si vieme vzájomne vymeni skúsenosti
a získa nové poznatky. Svedčia
o tom aj prerokované témy v oblasti legislatívy, o možnostiach
spolupráce v oblasti projektov.
Posilnenie pozície
v ICMA
alšie medzinárodné aktivity
boli už viac-menej v réžii Petra
Ágha, ktorého touto agendou
poverila rada asociácie. D. Ilčík
ocenil najmä kontakty so svetovým Medzinárodným združením
manažérov samospráv (ICMA),
ktoré má sídlo v USA. Tu je dôležité poveda , že v októbri 2010
bol na 96. výročnej konferencii
ICMA v San José zvolený P. Ágh
za jeho viceprezidenta na obdobie rokov 2011 - 2013.
Významným rozhodnutím asociácie v minulom roku, konkrétne
na sneme v marci 2010 bol vstup
APÚMS za riadneho člena UDITE, čo je európska organizácia
manažérov samospráv, povedal
D. Ilčík. Jej sídlo je vo Ve kej Británii. V októbri 2010 sa konal 10.
kongres UDITE v Štrasburgu, na
ktorom sa za APÚMS zúčastnil
práve P. Ágh. Rokovali o možnosti
spolupráce európskych asociácií,
o spoločnom predkladaní projektov a alších otázkach.
Zástupcovia APÚMS sa spolu
s výkonným predsedom zúčastnili
v septembri na 18. výročnom sneme asociácie prednostov Ma arska a v októbri v meste Most na
16. výročnom stretnutí STMOU
ČR. „Z tohto preh adu vidie , že
z medzinárodného hladiska bol
rok 2010 pre APÚMS výnimočný,
najmä v aka aktivitám prednostu
MsÚ Nové Zámky Petra Ágha,“
povedal D. Ilčík. Do alších aktivít, vrátane výmenných návštev a
pobytov by sa však mali zapoji aj
alší prednostovia.
Potom D. Ilčík zhodnotil prínos
dvoch odborných konferencií,
ktoré sa už tiež stali dobrou tradíciou v činnosti asociácie. Venovali sa vždy aktuálnym otázkam,
ktoré musia rieši aj prednostovia
úradov samosprávy. Neoddelite nou súčas ou týchto 2 konferencií býva prezentácia sponzorov,
iriem a organizácií ponúkajúcich
pre samosprávu rôzne služby
a produkty. Pod a ich záujmu vidie , že prednostovia sú pre nich
významnou autoritou.
Vzdelávanie je pilierom
činnosti
alšia oblas , na ktorú prezident Ilčík nemohol zabudnú ,
bola realizácia projektu manažérskeho vzdelávania prednostov.
Prví absolventi tohto vzdelávania, ktoré sa organizovalo pod a
regiónov západ, stred a východ,
prevzali svoje diplomy už v októbri 2010. Projekt bude pokračova aj v alších rokoch a mali
by sa do neho zapoji aj alšie
prednostky a prednostovia. Tu sa
otvára priestor aj pre nových kolegov. Manažérske vzdelávanie
prednostov ešte počas snemu
podrobnejšie zhodnotil jeho koordinátor Ladislav Briestenský.
Rezervy tohoto projektu sa týkajú
práve väčšej účasti prednostov
na vzdelávaní, tým viac, že tí, ktorí sa na om už zúčastnili alebo
zúčast ujú, si ho pochva ujú.
Strategické úlohy,
okrem jednej, splnené
Končiaci prezident APÚMS
Dušan Ilčík sa obzrel aj za štvororčným obdobím, počas ktorého
bol vo funkcii. „Obdobie činnosti
APÚMS v rokoch 2007 - 2010
bolo úspešné. A to aj napriek
tomu, že niektoré naše predsavzatia sa nepodarilo splni ,“
povedal. „Ke sme prevzali asociáciu v marci 2007, spolu so
zvolenými členmi rady bolo našim
prvým významným rozhodnutím
prijatie strategických úloh na toto
obdobie. Až na jednu úlohu boli
všetky splnené, pričom úlohu, kde
my samotní sme boli odkázaní na
podporu iných, práve pre zlyhanie tejto podpory sme nesplnili.
Určite tušíte, že mám na mysli
riešenie pracovno právneho postavenia prednostov. Chceli sme,
aby sa minulý rok pri jeho novelizácii zakomponoval do zákona
o obecnom zriadení aj náš návrh
paragrafového znenia, ktorý sa
týkal postavenia prednostu ako
významného manažéra v samospráve. Ke že sme nezískali pochopenie a podporu ani zo strany
ZMOS, ani z Ministerstva vnútra
SR, naše snaženie sa nenaplnilo. Pevne verím, že v budúcnosti
budete ma alšiu možnos tieto
svoje záujmy presadi . Možno
vtedy, ak sa bude prijíma úplne
nový zákon o obecnom zriadení.
T eba však intenzívne rokova ,
stretáva sa a presviedča predovšetkým predstavite ov ZMOS
a MV o potrebe takejto zmeny.
Regionálne sekcie
sa neujali
Potom sa D. Ilčík rozhovoril o
alšej strategickej úlohe, pri plnení ktorej vznikali určité problémy
- o činnosti regionálnych sekcií.
Asociácia ich vytvorila v štyroch
regiónoch: Bratislava, západ,
stred a východ. Ich úlohou bolo
prerokúva problematiku práce
prednostov, mali sa orientova na
predkladanie podnetov a návrhov, by iniciatívne smerom zdola nahor. Nedá sa, že regionálne
sekcie vôbec nepracovali. Pred-
sedovia týchto sekcií neraz robili,
čo bolo v ich silách. Na stretnutia,
ktoré zvolávali, však prichádzalo
málo prednostiek a prednostov
a neprichádzali ani podnety a návrhy. Nenaplnila sa tak očakávaná
efektívnos takejto organizačnej
štruktúry APÚMS. Preto v alšom
období sa už s takýmto členením
nepočítalo, čo snem odobril.
Významným rozhodnutím, prijatým po sneme v r. 2007 bolo
vytvorenie platenej funkcie - výkonného predsedu APÚMS, ktorým sa stal bývalý prednosta MsÚ
Martin Ing Miroslav Vereš, čo sa
osvedčilo. Výkonný predseda
zabezpečuje všetky organizačné
záležitosti pri prípravách snemov
a konferencií, zabezpečuje sponzorov, inancie, robí administratívnu činnos v asociácii, plní aj
alšie úlohy , ktoré mu vyplynú
z uznesení rady a snemu asociácie.Výkonný predseda sa stará
aj o webovú stránku asociácie
a nie sú doteraz členmi asociácie.
Prečo? Ve asociácia nie je nejaká cudzia organizácia, je to vaša
asociácia, vy ju tvoríte. Preto si
myslím, že taká určitá stavovská
čes by mi mala káza by medzi
svojimi. Alebo je to len pohodlie
a nezáujem? Neochota vsta zo
svojich stoličiek, opusti raz za
čas svoju obec, mesto a aspo
svojou účas ou podpori asociáciu. Ve členstvo v asociácii,
účas na odborných konferenciách a alších akciách asociácie
poskytuje nielen možnos odborného rastu a rozširovania poznatkov, ale aj možnos nadviazania
vzájomných kontaktov, lepšieho
poznania sa s kolegami a tým aj
lepšej komunikácie medzi sebou
navzájom hocikedy, ke napr.
vznikne potreba prekonzultova
si nejaký pracovný problém. Nezanedbate nou súčas ou je aj
spoločenský aspekt vzájomných
stretnutí. Neverím ani to, že prob-
Vzácny hos snemu bývalý prezident UDITE Adrian Mifsud.
(www.apums.sk) a zaslúži si poakovanie, uviedol D. Ilčík. Za
ve ký úspech vo svojom volebnom období považuje prezident
aj schválenie a plnenie projektu
manažérskeho vzdelávania prednostov, za čo sa po akoval L.
Briestenskému.
Nepodce ujme
stav členskej základne
Významnú čas správy o činnosti venoval D. Ilčík stavu členskej základne APÚMS. Povedal:
„Členstvo v asociácii je dobrovo né. Počas uplynulých 4 rokov
sa podarilo dosiahnu stav aj
viac ako 100 členov. Je to ve a
či málo? Aký je počet prednostov
na Slovensku? Kladiem si otázku,
v čom bol a je problém, že panie
prednostky a páni prednostovia
sa do asociácie nehrnú. Chápem
terajšiu situáciu po komunálnych
vo bách, noví udia potrebujú trocha času zorientova sa, oboznámi sa s činnos ou asociácie.
Boli a aj tu sú však prednostovia,
ktorí pokračujú vo svojej funkcii
lémom je výška členského. Ve
140 eur na celý rok je v silách
azda každej obce či mesta. Pred
asociáciou stojí teda problém ako
sa vysporiada so stavom členskej základne.
Na záver svojho vystúpenia
sa dovtedajší prezident APÚMS
po akoval všetkým členom rady,
členom kontrolnej komisie, hospodárke, nezabudol ani na hotel
Permon a najmä nie na všetky
prednostky a prednostov, členov
asociácie za podporu a aktivity
v prospech asociácie. „Želám
vám ve a zdravia a energie pri
výkone vašich funkcií a verím,
že svoju asociáciu vždy podporíte. Novozvolenému prezidentovi
ako aj novozvoleným členom
rady želám ve a úspechov, aby
asociáciu viedli vždy správnym
smerom. Som hrdý, že som mal
tú čes , by prezidentom tejto
asociácie.“
Bohumil OLACH
Snímky Juraj Švarc
(Pokračovanie)
8/ON č. 13, 31. marec 2011
František určenka, predseda Spolku pre obnovu dediny, v rozhovore so študentkou architektúry:
treba sa vráti k transparentnému spôsobu
inancovania obnovy dediny
Stretol som sa so študentkou architektúry. Na rozhovor nebolo ve a času, ale dotkli
sme sa otázok, ktoré ju zaujali, píše F. určenka, predseda Spolku pre obnovu dediny. Už raz, na teplom vrchu, mala možnos stretnú sa s členmi Spolku pre obnovu
dediny a povedala, že sa jej zapáčili prednášky, ktoré pod názvom „tvár a duch dediny“ počula na seminári zorganizovanom Slovenskou agentúrou životného prostredia
( alej SAžP) – Centrom starostlivosti o vidiecku krajinu. Bolo to zaujímavé stretnutie
odborníkov a starostov obcí, členov Spolku pre obnovu dediny a alších pozvaných
pracovníkov verejnej správy.
Najmä prednáška Prof. Michala Šarafína klub nášho spolku, ten prvý som založil v Poju zaujala nato ko, že sme rovno prešli k jej lomke, aby som presvedčil členov vedenia
otázkam o Spolku pre obnovu dediny ( alej SPOD, že je to možné a potrebné a druhý
len SPOD), na ktoré som jej rád odpovedal.
už reálne vzniká ako profesijný z odborníkov
n Aká je to organizácia, ten váš spolok?
na architektúru. Som presvedčený, že vytvá- spýtala sa na úvod štvrtáčka na fakulte ar- raním takýchto klubov sa nám podarí znova
chitektúry.
oživi záujem obyvate ov obcí a odborníkov
- SPOD je občianske združenie riadne za- o priame ovplyv ovanie života v obciach.
registrované na ministerstve vnútra. Združu- Sledujeme tým tiež prepojenie spolku na odje občanov, ale aj právnické osoby, ktorým bornú verejnos , ktorá, žia , v značnej miere
záleží na riešení problémov vidieka, aby sa podlieha komerčným deformačným tendennevrátili staré pomery, v ktorých na vidieku ciám v projektovaní na vidieku. Pán profesor
žila tá chudobná vrstva obyvate ov Sloven- má, chvalabohu, iný názor, ktorý šíri svojimi
ska.
odbornými prednáškami.
n dobre, ale čo robia v spolku takí funn Priblížte väčšmi zmysel spomínaných
dovaní udia - odborníci ako je profesor klubov a možnosti sta sa ich členom.
Šarafín?
- Nielen odborníci na architektúru sa môžu
- S profesorom Šarafínom sa poznáme sta členmi SPOD a jeho klubov. Bolo by ve najmenej dvadsa dva rokov. Vtedy, ešte kým š astím každého obecného klubu, keby
ako predseda miestneho národného výbo- získal do svojich radov architekta. Pri tvorbe
ru, som požiadal Fakultu architektúry STU v organizačného modelu SPOD sa snažíme
Bratislave o pomoc a spoluprácu pri riešení využi svoje dlhoročné praktické skúsenosti
problémov budovania obce Polomka. Fakul- starostov obcí. Komisie obce, ktoré sú zvota mám poslala práve jeho. Ke s ním na lené najmä z obyvate ov skúsených vo viatúto - dovolím si poveda historickú - chví u cerých oblastiach, sú schopné reagova na
spomíname, hovorím, že v tom čase som bol rôzne stavebné, kultúrne aj sociálne požiaprvý alebo druhý na Slovensku, kto využil davky. Dôležitá je účas obyvate ov, preto aj
fakultu a rady odborníka pri tvorbe a plnení my kladieme dôraz na občiansku iniciatívu
rozvojových programov, najmä v architek- pri rozhodovaní o potrebách obce. Členmi
túre úprav verejných priestranstiev. Dnes klubu sa môžu sta skúsený remeselník,
sa v SPOD angažuje už viac odborníkov, učite , farár, techník, lesník, po nohospodár,
napríklad docent Hojsík, inžinieri - architekti pracovník verejnej správy, podnikate at .
Kršáková, Kavčáková, Krpelán. Patria k nim a, samozrejme, obyvatelia obce. Z vyspeaj všetci starostovia ví azných obcí v sú aží lých krajín Európy sa k nám dostal model veDedina roka, lebo to sú tiež kvalitní odborníci rejno-súkromného partnerstva ( alej VSP),
– manažéri obcí. A mohol by som menova
ktorý chceme uplatni aj v kluboch SPOD.
alších.
Verejno-súkromné partnerstvo je o nových
n Ma takých udí v SPOd je určite prívz ahoch v dedinách medzi troma sektormi,
nos. Ako sa prejavuje ich odbornos ?
ktoré sú základom spoločenských procesov.
- Napríklad profesor Šarafín sa v našom Ide o verejný sektor, ktorý predstavujú štátna
spolku angažuje mimoriadne. Využívame správa a samospráva, súkromný sektor, ktojeho odborné znalosti, jeho domáce i zahra- rý predstavujú podnikatelia a občiansky sekničné skúsenosti a usilujeme sa ich prenies
tor, teda obyvatelia a rôzne združenia fungudo nášho spoločenského života na vidieku. júce v obciach. Ke hovoríme o novej kvalite
Zaujíma sa aj o organizačné otázky spolku, vz ahov vo VSP, tak je to okrem viacerých
teda o zakladanie miestnych organizačných pozitívnych aspektov predovšetkým rovné
jednotiek v obciach – klubov SPOD. Na- postavenie partnerov pri riešení a rozhodovrhuje a presviedča starostov obcí, aby sa vaní o veciach verejných, čo otvára ve ké
stali členmi SPOD. Je potrebné poveda , možnosti všetkým členom VSP uplatni svože členmi spolku sú odborníci nielen na ar- je názory a návrhy. Kluby by mali ma práve
chitektúru. Ak chce náš spolok ovplyv ova
takéto obsadenie so zabezpečením účasti
dianie na vidieku, musí h ada riešenia, kto- všetkých skupín obyvate ov.
ré oslovujú obce aj centrálne orgány štátu. n Znamená to, že aj ke som študentka,
Musíme ma v spolku nielen kvalitatívnu, ale môžem sa sta členkou niektorého kluaj kvantitatívnu silu. Tú môžeme dosiahnu
bu?
rozširovaním členskej základne, zakladaním
- Áno, dokonca očakávam, že po tomto
klubov SPOD v dedinách. Profesor Šarafín rozhovore sa stanete členkou klubu SPOD
sa podujal založi napríklad klub architektov v Polomke, alebo založíte klub SPOD štuSPOD, do ktorého určite bude nahovára
dentov architektúry. Bol by to pre vás a vaaj svojich študentov. Bude to vlastne druhý šich spolužiakov perspektívny začiatok ka-
OBNOVA DEDINY
riéry, pretože obce a dobrí starostovia vždy
siahnu po takých odborníkoch, ktorí sa vyznajú v ich problémoch a požiadavkách.
Chceme zaklada kluby dokonca aj na základných školách. Prečo? Lebo deti majú nespútanú fantáziu a predstavy o tom, ako má
by dedina upravená a usporiadaná, čo treba
využi pri tvorbe programov zuš ach ovania
dediny, lebo to je aj hlavným cie om SPOD.
V tomto mám osobnú skúsenos z ankety na
základnej škole v Podbrezovej, ktorú som
robil pri príprave Programu obnovy dediny
(POD) obce.
n Hovoríte o POd, ako však možno využi na eurofondy?
- Traili ste klinec po hlavičke. Dovolím si
poveda , že eurofondy pomáhajú inancova
rôzne podnikate ské i rozvojové programy.
Čo sa však stalo? Ke sa po roku 1989 nekompromisne likvidoval centrálny plánovací
systém a nastúpilo riadenie spoločenských
procesov zdola, obce s pomocou svojich
iniciatívnych obyvate ov tvorili dokumenty
pre Program obnovy dediny. Neskôr to boli
dokumenty Agendy 21 a plány hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Privítali sme tento
trend a vláda sa k tomuto proeurópskemu
modelu prihlásila uznesením č. 391 z roku
1991. ZMOS tento trend zachytil, iniciatívne
vytvoril komisiu ZMOS pre POD a začal sa
proces podpory a presadzovania tohto modelu smerom k centrálnym orgánom. Začali
sa nap a podmienky riadenia zdola, ktoré
akceptovali aj ministerstvá. Dotácie na investície, ale aj na ostatné investičné a neinvestičné aktivity boli pridelené tým obciam,
ktoré mali spracované programy POD a boli
do aj zapojené. Nejaký čas to naozaj fungovalo a bolo obdobie, ke dotácie napríklad
v okrese Banská Bystrica pride oval okresný
úrad životného prostredia za účasti prednostu Ing. Tončíka a starostov obcí. To bol transparentný systém, bez korupcie, ku ktorému
by sa mala vláda vráti a ZMOS by ho mal
presadzova .
n Prečo to však nefunguje aj teraz?
- Prišlo obdobie, ke vláda SR požiadavku na vytvorenie samostatného fondu pre
POD akceptovala tým, že prijala uznesenie
č. 222/1997, ktorým sa mal POD inancova
cez ministerstvo životného prostredia. Ono
bolo poverené organizovaním tohto inšpiratívneho a pre vidiek potrebného programu
pre obnovu dedín a ich tradícií, aby sa lepšie
využili miestne zdroje pri koncepčnom rozvoji obcí. Vláda dokonca svojím uznesením
rozhodla, že okrem MŽP sa na POD musia
podie a aj alšie rezorty pôdohospodárstva,
školstva, hospodárstva, výstavby a regionálneho rozvoja a aj kultúry. Aká však bola
skutočnos ? Okrem životného prostredia sa
ostatné rezorty tejto úlohy aktívne nezhostili.
Možno aj preto, že tlak ZMOS sa z rôznych
dôvodov zastavil. Nebudem sa zmie ova
prečo, bola by to samostatná a dlhá kapitola.
Prijatím uznesenia vlády č. 222/1997 sa
teda začal POD skromne inancova a organizova v pôsobnosti SAŽP. O skromnom
inancovaní hovorím preto, lebo to ovplyvnilo záujem obcí, ktorých požiadavky vysoko
prekračovali možnosti fondu, čo nie vždy optimálne ovplyvnilo zameranie podpory tohto
programu.
Potom prišla podpora z EÚ, aby som pokračoval v odpovedi na vašu otázku. Najprv
to bol program SAPARD pre vidiek, ktorý
odskúšal aj slabiny našej pripravenosti na
dotačný systém EÚ. Kým v Česku stihli dve
ON č. 13, 31. marec 2011/9
OBNOVA DEDINY
fázy SAPARD, a to vlastnú z vnútorných
zdrojov štátneho rozpočtu a potom európsku, u nás sme mali ve ké problémy aj s jednou fázou. Už na začiatku bolo jasné, ktorej
krajine a vládnej garnitúre záležalo viac na
vidieku a podpore jeho obnovy a rozvoja.
Neviem posúdi , prečo to tak bolo a kto má
na tom väčšiu vinu, to by si mali všetci položi ruku na srdce. Ale nejde len o inancovanie a korupciu, ktorá začala fungova práve
preto, že neexistovala verejná kontrola dotačného systému s účas ou samospráv na
rozde ovaní, ale chcem vo vz ahu k POD
poukáza na zásadnú zmenu. Kým po roku
1989 sme presadzovali koncepčnos a plánovanie zdola nahor, pre podporu z EÚ sa
vytvoril znova centrálny systém riadenia rozvojových programov obcí a miest. Program
obnovy dediny sa posunul do spodných zásuviek písacích stolov starostov a nastúpilo
sledovanie výziev jednotlivých ministerstiev
na EÚ fondy. Výzvy sa tvorili na rozvojové
programy, ktoré navrhli ministerstvá a schválil Brusel. POD sa tiež uberalo systémom náročných projektov a žiadostí a hoci išlo o ve mi malé inančné dotácie, aj zameranie POD
niekto zhora nadiktoval.
Európske fondy ako jeden z rozhodujúcich
zdrojov inancovania rozvojových programov
„prehlušili“ všetky ostatné možnosti - vnútorné zdroje štátu, samosprávnych krajov,
sponzorské, materiálne a udské zdroje at .
A z centra plánovania štátu, ktoré sme vraj
zrušili, sa prenieslo nie do dedín a miest, ale
opačne, až na úrove Európy. A tak starostovia miesto toho, aby sa radili s obyvate mi
obce o tom, čo je v obci potrebné a čo je vyššia priorita, sledujú výzvy jednotlivých ministerstiev a prispôsobujú potreby obcí výzvam
z centra. Zaviedol sa systém výberu žiadosti
na podporu pod a toho, ako opísaná požiadavka lahodí predstavám členov komisie,
a nie pod a vecnej požiadavky obce, čím sa
celý proces predražuje a degeneruje. Myslíte
si, že je to správny trend? - opýtal sa F. určenka študentky. A študentka?
n Ja si myslím, že to nie je dobrý trend,
odvetila, ale ak by naozaj došlo k zakladaniu formalizovaných štruktúr - klubov
SPOD v dedinách a profesijných klubov
SPOd, mohlo by k obnove dediny dôjs
aj v duchu trendu, ktorý sa začal po roku
1989.
- Ja si to tiež myslím a pripomínam, že
fondy EÚ sa čonevidie vyčerpajú a my sa
už teraz musíme pripravova na to, že budeme obce zuš ach ova v nekonečnom
procese obnovy a zve a ovania, ale len
zo svojich, teda zo štátnych a obecných
prostriedkov.
x
x
x
Tu môžeme náš rozhovor ukonči . Žiada
sa mi však doda , že SPOD v minulom roku
oslávil 10. výročie založenia. Jeho iniciatíva
nie je osamotená, máme dobré spojenie so
SAŽP, usilujeme sa presadi myšlienky POD
a sú aže Dedina roka v spolupráci so ZMOS,
Vidieckym parlamentom, s ktorými máme písomnú Deklaráciu o spoločnom presadzovaní POD a sú aže Dedina roka. Usilujeme sa
do tohto programu vtiahnu aj samosprávne
kraje, tie sa však k tejto iniciatíve hlásia len
ve mi pomaly. Aj tieto organizácie by mali
spolupracova na princípoch verejno-súkromného partnerstva, čo vidím ako dobrý
trend, ale len vtedy, ke to bude vznika zdola a nie zhora, konštatuje na záver František
určenka, predseda Spolku pre obnovu dediny.
Výzvy – 3
Rozvoj dediny je spojený s dotváraním prostredia
Prof. Michal ŠARAFÍN
Máme iné starosti ako venova sa prostrediu, to nie je podstatné. Nemáme na to peniaze. Kým nevybudujeme kanalizáciu, nič
nebudeme robi , je to zbytočné. Takto reaguje nejeden starosta. Takýto spôsob rozmýšania musíme zmeni .
Človek potrebuje pre svoj život emócie,
nadchnú sa tým, čo ho sprevádza, obklopuje. Len človek s vyvinutým emotívnym
prežívaním nachádza zmysel života. Zdrojom emócií je aj prostredie domova, ono
svojím vplyvom formuje dušu človeka. Stav
prostredia robí vnímavého človeka citlivejším a prístupnejším. Preto pekná dedina
nie je prázdnym výrazom. Pekné spájajme
s účelným, za všetkým h adajme účelnos ,
potrebnos , úžitok. Diskusia o peknej dedine je preto diskusiou o funkčných dôvodoch
zmien, úprav či rekonštrukcií. Tieto dôvody
však nesmú vylúči a potlači túžbu snúbi
funkčné s pekným. Nestačí, aby boli výsledky len funkčné, musia by aj pekné, musia
pohladi dušu človeka.
Na dedine sú udia úprimnejší a pokojnejší. A to preto, že ich obohacujú tradície,
povznáša ich príroda. Poh ad do krajiny povzbudzuje, povznáša, prináša pokoj, útechu,
rovnováhu. Svojráznos zdedená tradíciami
zaostruje poh ad na dedinu naplnenú šikovnos ou, zručnos ou, vynaliezavos ou. V kolíske dediny je cit pre okúzlenie. Človek dediny bol zrodený pre vnímanie pekných vecí,
svoj domov si zdokona oval v duchu svojej
predstavy o kráse. Spome me si len na brány do dvorov starých domov. Dedina by sa
mala prebudi do sveta povznášajúcich pocitov, do krásnej reality.
Dedina je miestom vidieckeho štýlu života,
ktorý je témou aj pre architektúru s poslaním
vzbudzova emócie domova. Vyvolávajú ich
aj znaky prostredia, a to poriadkumilovnos ,
oh aduplnos a starostlivos o . Hlavným
znakom peknej dediny je preto rozkvitnutý
kvet nielen v predzáhradke, ale aj na verejnom priestranstve. V samosprávnej praxi to
znamená riešenie týchto úloh:
- obyvate nesmie ži v stálom dopravnom
ohrození (ulica)
- obyvate chce a má ži v udržiavaných
verejných priestranstvách (park)
- obyvate očakáva ponuky na stretnutia
(námestíčko).
alší rozvoj dediny je preto spojený s do-
tváraním prostredia. Peknú dedinu charakterizuje a určuje starostlivos o verejné
priestranstvá. Úpravu prostredia podmie uje stav verejných budov a zariadení v obci.
Dedina disponuje bohatstvom nielen verejných priestorov, ale aj objektov, malých či
ve kých, starých či novších vo vlastníctve
obce. Prostredie dedín výrazne ohrozujú
nevhodné súkromné prevádzky. V dedinách
zaniká chov hospodárskych zvierat za účelom samozásobovania, zväčšuje sa však
počet malovýrobných prevádzok. Ve a dedín
sa premie a na parkoviská nákladných áut,
vstupuje do nich nová podoba práce so svojimi dôsledkami. Úpravu a stav prostredia má
určova poriadok a regulácia činností, ktoré
existujú či vstupujú do obytného prostredia.
Poučenie a povzbudenie
Ulica je zrkadlom každej dediny. Ve a ich je
zanedbaných a nedokončených. Žiada si to
zmenu - menej asfaltu, viac zelene, viac poriadku. Dopravnú bezpečnos môžeme zvýši zúžením vozoviek (skica autora, 1998).
Snaha o peknú dedinu je dlhodobým
procesom, v ktorom sa odzrkad uje vz ah
obyvate a k svojej obci. Prirodzenú starostlivos o verejné priestranstvá a potrebu ži
v otvorených susedských vz ahoch potláča a odmieta uzavretos za ve kými plotmi
mnohých rodinných domov. Pekný pocit z
dediny prebudí jej spolupatričnos . Budú ju
charakterizova najmä pekné ulice. Významnou mierou rozhodujú o dojme z každej dediny. Úprava priedomí je prvoradou úlohou
pre samosprávy, ide o oslovenie svedomia
každého majite a rodinného domu. Dokážeme to? Treba vyvola záujem o peknú dedinu. Plnenie zámeru sa začína pred každým
domom. Architekti spracujú architektonickú
štúdiu ako podklad a poskytnú radu, čo spravi . Pekná dedina bude výsledkom aktivity
každého obyvate a.
10/ON č. 13, 31. marec 2011
V bratislavskom Starom Meste
ušetria na počítačoch 15 000 eur
Využívanie počítača s textovým alebo tabu kovým editorom je už nevyhnutnou samozrejmos ou. MČ Bratislava-Staré Mesto
preto začne inštalova bezplatný open-source softvér na všetky počítače, ktoré doteraz
takéto programy nemali. Úrad má približne
200 počítačov, výmena alebo nové nainštalovanie sa dotkne 150 počítačov. Jedna licencia za štandardné programy stojí v priemere
100 eur. Úrad tak dokáže ušetri 15 000 eur
a zamestnanci budú využíva ve mi podobné
programy, avšak zadarmo. Softvér, tzv. OpenOfice, získa miestny úrad Bratislava-Staré
Mesto bez akýchko vek licenčných poplatkov.
Výhodou je, že sa môže zadarmo rozširova
a je kompatibilný s mnohými inými, avšak licencovanými balíčkami programov. Zvyšných
50 počítačov bude aj na alej fungova s licencovaným programom, pretože si to vyžaduje
prepojenie na účtovné a iné špecializované
programy využívané napríklad na inančnom
alebo stavebnom oddelení.
(hal)
Šiesty ročník plaveckého
maratónu v Pezinku
V Pezinku sa 18. a 19. marca uskutočnil
šiesty ročník 24-hodinovej nonstop plaveckej
štafety. Na maratóne sa zúčastnilo 500 plavcov, ktorí dovedna preplávali 68 800 metrov, čo
bolo 2 752 d žok bazéna. Úlohou plavcov bolo
nepretržite pláva akýmko vek štýlom v jednej
dráhe, pričom počet odplávaných d žok nebol
limitovaný. Počas plaveckého maratónu sa
konal aj duel miest, pozvanie Pezinčanov prijali plavci z Pieš an. Zo súboja vyšiel ví azne
Pezinok - miestni plavci odplávali 4 850 metrov (194 d žok bazéna), kým plavci z Pieš an
4 300 metrov (172 d žok). Najmladším účastníkom bol Filip Cino (ročník 2008), najstarším
Pavel Balážik (1929), najpočetnejšou rodinou
boli Verešvárovci a najvzdialenejším účastníkom bol Anton Zelenák z Humenného.
(pv)
Medzi inalistami je aj devä
slovenských projektov
Devä projektov zo Slovenska (zo 106)
sa dostalo na zoznam inalistov Ceny Nadácie ERSTE za sociálnu integráciu 2011. Zo
1 850 prihlásených projektov z 12 krajín sa
do užšieho výberu prebojovalo 133 projektov.
Tím expertov Nadácie ERSTE od 15. marca do 30. apríla navštívi všetkých 12 krajín,
kde dokončí hodnotenie projektov priamo na
mieste. Potom všetkých 133 projektov predstaví medzinárodnej porote, ktorá vyberie 30
ví azných projektov. Slávnostné ude ovanie
cien bude 20. júna v Prahe. Tridsiatka ví azov
si rozdelí ceny v hodnote 610 000 eur. Všetci
inalisti sa budú môc zúčastni na odborných
seminároch zameraných na rozvíjanie sociálneho podniku ako alternatívneho spôsobu
inancovania, budovanie vz ahov s médiami,
získavanie spôsobilostí v oblasti sociálnych
médií a budú zaradení do medzinárodnej databázy Nadácie ERSTE - Social Integration
Network.
(Zdroj: SITA)
Z REGIÓNOV
žSSK napriek s ubom rokova schválila deinitívnu verziu redukcie spojov
Akceptovali len čas pripomienok
starostov a primátorov
železničná spoločnos Slovensko, a. s., (žSSK), napriek prís ubom o alšom rokovaní, schválila deinitívnu verziu redukcie regionálnych železničných tratí a spojov. Prekvapilo to aj predsedu BBSK Vladimíra Ma ku, ktorý tento krok považuje za
nesystémové riešenie. „Ekonomické problémy má aj Banskobystrický samosprávny
kraj a keby sme sa rozhodli pre rovnaké riešenie v prímestskej autobusovej doprave, zrušili by sme 30 percent spojov. Nepoznáme ani výsledky pripravovanej analýzy
súbehu vlakových a autobusových spojov, o ktorej sme spolu s ostatnými županmi
diskutovali počas stretnutia na ministerstve dopravy.“
ŽSSK akceptovala len čas pripomienok pri- rokoval s predstavite mi ŽSSK o ich návrhu na
mátorov a starostov z BBSK, ktorých sa dotkne zachovanie spojov na železničnej trati Brezredukcia železníc. V súčasnosti prevádzkuje v no - Tisovec a Tisovec - Rimavská Sobota.
kraji 1 513 vlakových spojov za týžde . V návr- Vo svojej žiadosti upozornili, že na štátnej ceshu redukcie regionálnych tratí, o ktorom pred- te Tisovec - Pohronská Polhora sa pripravuje
stavitelia železníc rokovali so zástupcami sa- rozsiahla rekonštrukcia stavby I/72 Zbojská,
mospráv vo februári, sa počítalo so zrušením sedlo - Tisovec – Čertova dolina. Ak sa začne
337 vlakových spojov. Pod a výslednej verzie so stavbou, počíta sa tu s výlukami cestnej
redukcie sa v kraji zruší 272 vlakových spojov dopravy a železničná doprava je tu jedinou
a deinitívne prestanú od mája jazdi vlaky aj alternatívou cestnej dopravy. V prípade zrušena dvoch železničných tratiach Fi akovo - štát- nia spojov železničnej trate by preprava cesna hranica s Ma arskom v okrese Lučenec a tujúcich smerom na Banskú Bystricu a spä
Plešivec - Murá v okrese Revúca.
bola úplne znemožnená. Zrušenie železničnej
O tom, že ŽSSK nedodržala s uby, ktoré dopravy na trati Bezno - Tisovec by tiež nedala zástupcom miestnych samospráv BBSK odvratne viedlo k rozkradnutiu trate v úseku
na februárovom stretnutí, potvrdila aj petícia, Tisovec - Pohronská Polhora neprispôsobivýktorú 10. marca 2011 doručili predsedovi Ma - mi občanmi. Ide pritom o kultúrnu pamiatku kovi (písali sme o nej v ON č. 12). Za zacho- ozubnicovú tra .
vanie vlakových spojov na trase Brezno - TisoList primátorov aj s petíciou postúpil BBSK
vec a Tisovec - Rimavská Sobota sa pod u na Úrad vlády, pretože stopercentným akciopodpísalo viac ako tritisíc udí. Na jej základe nárom Železničnej spoločnosti Slovensko je
primátori Tisovca a Hnúšte požiadali predsedu štát.
BBSK (aj v mene predstavite ov mesta Brezna
a obcí Pohronská Polhora a Michalová), aby
(ts-bbsk)
Na výstavbu regionálneho centra v Stročíne získali z eurofondov 2,3 milióna eur
Vo Svidníku budú bioodpad kompostova
Mesto Svidník postaví v objekte čistiarne odpadových vôd v Stročíne regionálne
centrum zhodnocovania biologicky rozložite ného odpadu. Na výstavbu a vybavenie
centra získalo nenávratný inančný príspevok z eurofondov - z operačného programu
životné prostredie. Investičné náklady predstavujú sumu 2,3 mil. eur. Mesto sa na projekte podie a piatimi percentami a uhradí aj výdavky v sume 15 652 eur, ktoré projekt
dop ajú.
Výstavba centra súvisí s povinnos ou obcí
od roku 2013 separova aj biologický odpad,
kam sa zara uje kuchynský a reštauračný
odpad, odpad z verejných trhovísk, zelený
odpad zo záhrad, parkov, cintorínov a drevný
odpad.
Ako uviedol uboš Čepan z odboru výstavby, dopravy, životného prostredia a regionálneho rozvoja svidníckej radnice, odvoz
aj samotné kompostovanie budú ma v kompetencii Technické služby mesta Svidník. Na
začiatku prevádzky sa počíta so zamestnaním dvoch nových udí, neskôr sa ich počet
zvýši v závislosti od množstva spracovaného
odpadu. Jednotlivé domácnosti dostanú šes až desa litrové bionádoby, na sídliskách budú
umiestnené ve kokapacitné kontajnery s objemom 600 až 1 100 litrov. Súčas ou projektu
je vybudovanie deviatich stavebných objektov
v Stročíne, dodávate stavebných prác vzíde
z výberového konania. Objekt je ohradený
pevným oplotením, ku ktorému vedie cesta
prvej triedy a odbočka z panelov. D žka trasy
jedným smerom je sedem kilometrov.
Pod a . Čepana zariadenie na zhodnocovanie bioodpadu nebude narúša činnos
čistiarne odpadových vôd, naopak, usušené
kaly sa budú mieša s kompostom pri dodržaní predpísaných podmienok. Kompostovanie
bude v pásových hromadách na vo nej ploche, ide o variant s najmenšími vstupnými
nákladmi. Obraz krajiny týmto zariadením neutrpí. Doba premeny odpadu na kompost určený pre aplikáciu do pôdy trvá štyri až osem
týžd ov v závislosti od použitých substrátov.
Súčas ou projektu je nákup technologických
zariadení a strojov.
Po úspešnom ukončení verejného obstarávania by sa malo zača s výstavbou regionálneho centra zhodnocovania bioodpadu ešte v
tomto roku. Ukončenie projektu je plánované
na september 2013. V prvom roku by sa poda predpokladov malo zhodnoti 50 ton odpadu, o pä rokov neskôr približne 300 ton, od
roku 2 030 sa ráta so spracovaním až 1 100
ton odpadu.
(Zdroj: SITA)
ON č. 13, 31. marec 2011/11
Z REGIÓNOV
do modernizácie komunikácii v PSK už investovali viac ako 70 miliónov eur
Cestári začali začali s opravami
skôr ako vlani
V Prešovskom samosprávnom kraji (PSK) už 15. marca začali s čistením ciest a
opravou výtlkov po zime. Ide o prvé jarné opravy, pri ktorých používajú teplú oba ovanú zmes. Minulý rok sa tieto práce začali o týžde neskôr.
Prešovskí cestári v oblasti hne prvý de
nasadili do prác štyri vozidlá, ktoré sú prioritne zamerané na cesty I. triedy. „Začíname
opravova výtlky na najkritickejších miestach.
Práce sme začali na dia ničnom privádzači
v Záborskom a na ceste I. triedy č. 18 v úseku Pusté Pole – ubotín. Jedno vozidlo sme
nasadili na ceste III. triedy smerom na obec
Ví az,“ spresnil riadite Správy a údržby ciest
(SÚC) PSK, oblas Prešov, Jaroslav Humeník. Cestári budú postupne opravova komunikácie pod a dopravnej dôležitosti.
V prípade priaznivých poveternostných
podmienok budú cestári pracova aj počas
víkendov. J. Humeník nevylučuje ani dvojzmennú prevádzku: „Radi by sme sa s opravou výtlkov výraznejšie pohli dopredu, lebo
situácia po zime je ve mi nepriaznivá.“
Prvé odhady na základe vizuálnych poznatkov ukazujú na väčšie poškodenie ciest
ako v roku 2010, a teda aj väčší rozsah prác.
Viac výtlkov je dôsledkom kolísavých teplôt
počas d a, ke dochádza k zam zaniu a rozmrazovaniu vozovky. Kvaliikovanejšie bude
možné rozsah škôd stanovi až po podrobných jarných prehliadkach ciest.
Na letnú a zimnú úrdžbu ciest v rok 2011
má Prešovský kraj v rozpočte 15,3 mil. €. Je
to približne o 300 000 € viac ako v predchádzajúcom roku. Na opravu výtlkov Slovenská
správa ciest v PSK vynaloží to ko inančných
prostriedkov, ko ko bude potrebné. Bude to
však ma dopad na štandard údržby iných jej
činností, napríklad údržbu zelene, cestného
príslušenstva, priekop, priepustov či bezpečnostných zariadení.
Prešovský kraj spravuje 2 438 kilometrov
ciest II. a III. triedy. Od roku 2004, ke komunikácie prevzal do svojej správy, investoval
do ich modernizácie vyše 70 mil. €.
(itz)
KSK: najhoršia situácia
je v Spišskej Novej Vsi
V Košickom samosprávnom kraji (KSK)
je po zimnej údržbe stav ciest na viacerých
úsekoch zhoršený, na niektorých až havarijný. Cestári evidujú až 60 najviac poškodených úsekov v jednotlivých okresoch kraja.
Pre okamžité zabezpečenie malých opráv v
tomto období je potrebné uvažova s čiastkou približne dva milióny eur, pričom najmä
na súvislé opravy na havarijných úsekoch
treba približne 20 miliónov eur.
Ako uviedol riadite správy ciest Zoltán
Bartoš, zlý stav cestnej siete spôsobili nielen poveternostné a klimatické vplyvy, ale aj
nákladná, predovšetkým kamiónová doprava. „V súčasnosti začíname robi tzv. jarné
obhliadky komunikácií spolu s príslušnými
obvodnými úradmi a dopravnou políciou,
kde sa spoločne určia, resp. dohodnú priority
realizovaných prác,“ povedal Bartoš.
Najhoršia situácia je v obvode Spišská
Nová Ves, kde mnohé úseky si už vyžadujú
okrem súvislých opráv aj celkové rekonštrukcie včítane obnovy podkladových vrstiev vozoviek. Nevyhovujúca situácia je aj v obvode
Košice-okolie, najmä v severnejších častiach, ako aj v obvodoch Trebišov.
SC KSK zabezpečuje na území KSK správu ciest II. a III. triedy s výmerou 1 955 km, z
toho 573 km ciest II. triedy a 1 382 km ciest
III. triedy. Okrem toho zabezpečuje pre SSC
IVCS Košice na objednávku údržbu ciest I.
triedy vo výmere 265 km.
(SITA)
V Partizánskom na poriadok dohliadajú
aj rómske hliadky
Na pokoj a čistotu na Nábrežnej ulici v Partizánskom dohliadajú Rómovia v občianskych hliadkach. Práve táto oblas je problematická, neporiadok a neprispôsobivé
správanie rómskych spoluobčanov sa rozhodlo mesto rieši .
„Zabezpeči dlhodobú čistotu v okolí byto- zárove aj upozor ova mládež, a najmä deti,
viek na Nábrežnej či ovplyvni spolunažívanie na nevhodné správanie, nahlasova závažné
v tamojšej rómskej komunite je skutočne ne- porušenia verejného poriadku či páchate ov
ahká úloha. Rómovia sú špeciická komunita, priestupkov mestskej polícii. „Ke že sa nám
ktorej správanie niekedy nedokáže usmerni
dosia prihlásili traja záujemcovia, túto činnos
ani mestská či štátna polícia,“ uviedol primátor vykonávajú tri jednočlenné občianske hliadky,“
Partizánskeho Jozef Božik. Preto začalo mesto vysvetlil náčelník MsP v Partizánskom Jozef
spolupracova s Rómami, ktorí chcú zlepši
Piterka. „Záujemca musí by evidovaný na
spolunažívanie v tejto komunite i spolunažíva- úrade práce, sociálnych vecí a rodiny a by
nie komunity s ostatnými občanmi mesta.
poberate om dávok v hmotnej núdzi. V prvom
Hlavnou úlohou občianskych hliadok je za- rade však musí prejavi ochotu podriadi sa
bezpečova v spolupráci s mestskou políciou potrebným požiadavkám, ktoré si táto činnos
kontrolu dodržiavania čistoty v okolí obytných vyžaduje,“ dodal J. Piterka. Občianske hliadky
blokov na Nábrežnej ulici a podporova bez- pôsobia od 1. marca 2011.
problémové spolunažívanie v rómskej komunite preventívnou činnos ou. Ich povinnos ou je
(SITA)
J. Fige ocenil pä násobných
starostov za KDH
Kres anskodemokratické hnutie usporiadalo
18. marca v Spišskom Podhradí stretnutie starostov, ktorí boli v komunálnych vo bách pä krát
po sebe zvolení za Kres anskodemokratické
hnutie. Na stretnutí predseda KDH Ján Fige
odovzdal akovné listiny 46 starostom za ich
statočnú prácu, vernos Kres anskodemokratickému hnutiu a odvahu uskutoč ova kresanskodemokratickú politiku v ich obci, regióne i na Slovensku. Po slávnostnom programe
nasledoval spoločný obed a prijatie starostov u
dôstojných otcov biskupov v Spišskej Kapitule.
(kov)
Jednorazové dávky v hmotnej
núdzi vyplatia v poukážkach
Mestská čas Bratislava-Staré Mesto spustila pilotný projekt sociálnych poukážok. Jednorazové dávky v hmotnej núdzi a príspevky
v čase náhlej núdze už nedostanú Staromešania v hotovosti, ale formou poukážok. Poukážky môže klient použi na nákup potravín
okrem alkoholu, cigariet a kávy. Za poukážky
si môže kúpi aj ošatenie, lieky, zdravotnícke
potreby, okuliare a podobne. Poukážky budú
v nominálnych hodnotách 1 €, 2 €, 3 €, 5 € a 7
€ a budú sa dáva v rôznych kombináciách
pod a účelu, na ktorý sa dávka priznáva. Dávky
sa priznávajú v rozpätí od 33 € až po 1,5-násobok životného minima, čo je 278 € pre jednotlivca. Priemerný príspevok v Starom Meste sa
pohybuje na úrovni 75 €. Jednorazové dávky v
hmotnej núdzi a príspevky v čase náhlej núdze
poskytuje mestská čas v zmysle Všeobecne
záväzného nariadenia číslo10/2010 o poskytovaní pe ažnej a vecnej pomoci obyvate om MČ
Bratislava-Staré Mesto.
(hal)
Zastupite stvo žSK
už aj na youtube.com
Okrem aktuálneho preh adu z diania v Žilinskom samosprávnom kraji (ŽSK) vo forme krátkych videospráv nájdu záujemcovia na serveri
www.youtube.com už aj záznamy z rokovania
Zastupite stva ŽSK. Skrátený zostrih v d žke
50 minút obsahuje tiež ankety s poslancami a otázky na predstavite ov kraja súvisiace
s prerokúvanými témami. Aktuálne rokovanie
krajských poslancov možno nájs od marca
2011 pod vyh adávacím heslom „Zastupite stvo
ŽSK“. Server youtube využíva krajská samospráva od júna 2010. Odvtedy si videá z oblasti
cestovného ruchu, dopravy, školstva, zdravotníctva a sociálnych vecí, kultúrne pozvánky
a tlačové konferencie pozrelo viac ako 4 400
návštevníkov internetovej stránky. Zoznam 85
videí z regiónov kraja možno nájs pod heslom
„multizsk“. Stránka obsahuje príspevky o rekonštrukcii Gymnázia v Tvrdošíne, odovzdávanie cien fair play študentom i učite om, záznam
úspešného účinkovania ŽSK na ilmovom festivale v Karlových Varoch i správy o stúpajúcom
trende pôrodnosti v Liptovskej nemocnici či
opravách ciest na Orave. Videá si možno pozrie aj prostredníctvom facebookového konta
Žilinského samosprávneho kraja.
(kul)
12/ON č. 13, 31. marec 2011
REGIONÁLNE SNEMY
V Maduniciach sa 10. marca uskutočnil XXI. snem ZMO regiónu JE Jaslovské Bohunice
Zásadným problémom sú otázky
spojené s jadrovou energetikou
V kultúrnom dome v Maduniciach sa 10. marca uskutočnil XXI. snem Zduženia miest a obcí regiónu JE Jaslovské Bohunice, na ktorom sa zúčastnili zástupcovia 131 zo 177 členských miest a
obcí. Snem zvolil nové vedenie združenia na nadchádzajúce obdobie (do roku 2014), radu združenia i zástupcov do orgánov ZMOS. Novou predsedníčkou združenia, ktorá po dvadsiatich rokoch
strieda na tomto poste bývalého starostu Jaslovských Bohuníc Petra Ryšku, sa stala starostka
Maduníc Alena Jelušová.
Združenie miest a obcí Slovenska zastupoval jeho podpredseda, primátor Nitry Jozef
Dvonč. Ako hostia sa na om
zúčastnili poslanci Národnej
rady SR Renáta Zmajkovičová
a Marián Kovačócy, predseda
Trnavského
samosprávneho
vaní práv a záujmov miestnej
samosprávy, pri riešení vz ahov
územia a jadrovej energetiky,
vzdelávaní i získavaní skúseností zo širokej palety európskych krajín. Pä krát potvrdená
dôvera bola vždy ako súdny
príklep, ktorý potvrdzoval správ-
Za ZMOS snem pozdravil jeho podpredseda Jozef Dvonč, primátor
Nitry.
kraja Tibor Mikuš, prednosta Obvodného úradu v Trnave Jozef
Klokner, zástupcovia Dexia banky Slovensko, a. s., spoločnosti
JAVYS, a. s., Slovenských elektrární, a. s., ako aj partnerských
organizácií združenia.
Správu o činnosti
predniesol P. Ryška
Správu o činnosti za rok 2010
predniesol dovtedajší predseda
združenia Peter Ryška, ktorý
ZMO región JE Jaslovské Bohunice viedol od jeho založenia v
roku 1991, ke si vytýčilo za cie
obhajova záujmy samospráv
miest a obcí z regiónu jadrových
elektrární. Aj preto je združenie
svojím spôsobom na Slovensku
špeciické – jeho členmi sú nielen mestá a obce z Trnavského,
ale aj Trenčianskeho a Nitrianskeho kraja. V súčasnosti ide
o najväčšie združenie sídiel na
Slovensku.
„Bolo mi ve kou c ou i záväzkom stá na čele tejto dôležitej
inštitúcie a spoločne s vami sa
usilova o nap anie náročných
cie ov pri ochrane a presadzo-
nos myšlienok, na ktorých sme
vznikli, i cesty ktorou sme spoločne kráčali,“ povedal P. Ryška.
Obce a mestá jadrového regiónu pod a neho dokázali tak
ve a aj preto, že sa spojili do
združenia, ktoré nikto nedokázal rozbi ani oslabi . Vla ajší
volebný rok, ako uviedol, priniesol aj zmenu na 75 postoch v
regióne, čo je najväčšia zmena
od roku 1990 spôsobená prirodzenou generačnou výmenou,
ale, žia , „v mnohých prípadoch
bezhranične klamlivou a neférovou volebnou kampa ou“, čo je
ve mi znepokojujúce. Starostom
a primátorom, ktorí skončili na
svojich postoch, po akoval za
členstvo i prácu v Rade regionálneho združenia, Rade, predsedníctve a sekciách ZMOS i OIK
Bohunice.
V alšej časti kritizoval prístup
poslancov NR SR, ktorí vo volebnom období 2006 - 2010 snemy združenia ignorovali. Združenie sa ich podpory nedočkalo
ani pri osobných stretnutiach, čo
sa negatívne odrazilo na realizácii dane za jadrové zariadenie a
malo za následok neoprávnené
zníženie príjmov obcí a miest o
polovicu za roky 2007 a 2008.
Ostrá kritika smerovala aj na adresu predchádzajúcej vlády, ktorá direktívne prijala zmenu zákona v časti dane za jadrové zariadenie a neakceptovala žiadnu
pripomienku ZMOS, predloženú
v etape prerokovania v legislatívnej rade vlády, na čo doplatili
obce 3. pásma oblasti ohrozenia, najmä po jej zmene z 30
na 21 km vzdialenosti od oblasti
ohrozenia, bu vylúčením zo
správcov dane, alebo obmedzením výmery územia pre výpočet
dane.
alej uviedol, že pre nezáujem štátnych orgánov dosia
neboli začaté práce na zákone o
jadrových odpadoch a súčasný
minister inancií tiež zmietol zo
stola návrh Zákona o občianskoprávnej zodpovednosti za
jadrové škody. Nerešpektovanie
medzinárodných záväzkov SR,
uznesenia vlády č. 880/2008
označil za hrubé poh danie právom a občanmi, demokratickými
princípmi.
Kritika aj do vlastných
radov
Za najväčšiu chybu samosprávy P. Ryška považuje, že
iba s formálnym reptaním berie
na seba prenesené kompetencie
štátu v obrovskom rozsahu, bez
analýz a ústavou garantovaných
Poh ad do zasadacej sály.
inančných náhrad. Všetko, čo
vykonáva samospráva, by pod a
neho mali by originálne kompetencie so zodpovednos ou iba
pred zákonom a neovplyvnite ným rozhodovaním správneho
súdnictva. Problém je, uviedol P.
Ryška, v Ústave SR, ktorá síce
formálne zaručuje práva občanov a samosprávy, na druhej
strane umož uje zákonmi tieto
práva obmedzova v akomko vek rozsahu.
Kritické slová zazneli aj na adresu ZMOS, ktoré pod a P. Ryšku má svoj podiel viny na tom,
že samospráva „dostáva iba to,
čo jej chce moc da a nie čo by
potrebovala“. Ide napr. o zákonodarnú iniciatívu akou disponuje v Rakúsku, alebo Česku, vplyv
na tvorbu programov a pravidiel
na čerpanie NFP z eurofondov
účas na tvorbe systému sociálneho zabezpečenia a starostlivosti o občanov tretieho veku,
spoluúčas na tvorbe legislatívy
a výkonných noriem v oblasti životného prostredia, energetiky,
teplárenstva, pôdohospodárstva,
krajinárstva, koncepcií rozvoja
cestovného ruchu.
Podpora prestavbe
systému verejnej správy
V alšej časti sa snem zapodieval programovým zameraním
združenia na nadchádzajúce obdobie. Za jeden z hlavných cieov združenia dokument označil
ON č. 13, 31. marec 2011/13
REGIONÁLNE SNEMY
Účastníkom snemu sa prihovorila aj Renáta Zmajkovičová, poslankya Národnej rady SR. Za predsedníckym stolom z ava: Ing. Roman
Súkeník, starosta Zemianskych Sadov, Alena Hazuchová, starostka
Jablonice, Peter Ryška, bývalý starosta Jaslovských Bohuníc a dlhoročný predsda združenia, Alena Jelušová, starostka Maduníc a
novozvolená predsedníčka ZMO, Remo Cicutto, primátor Pieš an.
podporu prestavby systému verejnej správy a jej inancovania
v súlade s Európskou chartou
miestnych samospráv a Ústavou
SR. Za nevyhnutné tiež označil
podstatné posilnenie právneho
zastúpenia v ZMOS a presadenie možnosti zákonodarnej iniciatívy a priameho predkladania
návrhov zákonov do parlamentu.
Novelou zákona 369/1990 Z. z.
o obecnom zriadení by sa tiež
malo presadi , aby aj starosta alebo verejnos za určitých
podmienok mohli vyhlási , resp.
presadi hlasovanie obyvate ov
o sporných otázkach pri plnení
originálnych kompetencií.
Za zásadný nedostatok, ktorý má vplyv na právny stav
spoločnosti, na zastupovanie
v zákonodarnom zbore a na
verejnos ou právom kritizovaný stav troch základných
ústavných pilierov - výkonnej,
zákonodarnej a súdnej moci
- označuje dokument volebný
systém do NR SR. „Slovensko
ako jeden volebný obvod znemož uje územné, spravodlivé,
rovnoprávne zastúpenie v parlamente, systém je zneužívaný
a nedemokratický, obmedzuje
práva občanov garantované
ústavou, ma právo nielen voli ,
ale aj by volený bez podmienky politickej príslušnosti. Naše
dlhoročné stanovisko uznal
ZMOS a spoločne podporíme
zásadnú zmenu volebného systému s pred žením volebného
obdobia na 5 rokov. Dôjde k stabilizácii spoločnosti a šetreniu
verejných zdrojov. Ak nepríde k
politickému záväzku v krátkom
čase súčasných parlamentných
strán, podporíme občiansku iniciatívu a petičné právo,“ uvádza
sa v programovom zameraní.“
K účové úlohy
na najbližšie obdobie
Programové zameranie odporúča zaobera sa v ZMO konkrétnymi cie mi v nasledovných
oblastiach:
V jadrovej energetike:
- vykona všetky potrebné kroky v spolupráci s UJD SR, NR
SR a vládou SR na splnenie medzinárodného záväzku v oblasti
ochrany obetí jadrovej nehody a
zabezpečenia náhrad za jadrovú škodu, prija zákon o občianskoprávnej zodpovednosti za jadrovú škodu v úrovni optimalizácie
riešenia pod a medzinárodných
dohovorov,
- požiada premiérku vlády SR
o zabezpečenie zmeny uznesenia č. 880/2000 z dôvodu potreby
zmeny „novej koncepcie občianskoprávnej zodpovednosti za
jadrovú škodu“ pod a požiadaviek
verejnosti s osobným odôvodnením stavu a potrieb zákonných
záruk. Súčasne presadi , aby do
doby nadobudnutia účinnosti zákona vláda SR uznesením garantovala, že úhrada jadrových škôd
je inančne krytá v plnej výške
nad rámec hodnoty pod a atómového zákona z verejných zdrojov
štátneho rozpočtu,
- spracova a predloži na
schválenie NR SR návrh zákona
o jadrových odpadoch a spoplatnení tvorby, skladovania a ukladania RAO a VJP,
- spracova a schváli novelu
zákona č. 582/2004 Z. z., ktorá
stanoví systémovú da za každé
jadrové zariadenie, ktorá bude
vlastným príjmom obcí pod a
typu jadrového zariadenia, miery
rizika a negatívneho vplyvu na
územie,
- v prípade negatívneho prístupu kompetentných v riešení predchádzajúcich problémov, ZMO
zabezpečí spracovanie komplexného informačného materiálu o
stave zákonnosti, práv a záruk
obyvate ov jadrových regiónov,
prístupu ku koncepciám a medzinárodným záväzkom SR v oblasti
jadra a tento bude distribuova do
každej domácnosti regiónu,
- spracova podmienky možnej
akceptácie výstavby nového jadrového bloku v lokalite J. Bohunice schválenej uznesením vlády
SR z poh adu miestnej samosprávy a tieto predloži investorovi a kompetentným orgánom,
- spoločne s obcami, ako
správcami miestnej dane za jadrové zariadenie realizova právne
postupy pre dosiahnutie náhrady
spôsobenej škody nesprávnym
úradným postupom za roky 2007,
2008, 2009.
- pod a zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
vyzva MŽP SR o komplexné
posúdenie vplyvov energetických
stavieb z dôvodu ich koncentrácie, bezpečnosti, dopad na kvalitu a pohodu života v lokalitách
Bohuníc,
- sledova postup vyra ovania
JE A-1 a JE V-1 v zmysle platných dokumentov a uznesení vlády SR z vecného, termínového i
nákladového h adiska. Združenie
odmieta tendencie privatizácie
spracovate ských
technológií
RAO a systémov skladovania
RAO a VJP.
V oblasti fondov:
- spracova návrh novely zákona o Národnom jadrovom fonde a predloži na schválenie NR
SR, ktorá zabezpečí menovanie
zástupcu miestnej samosprávy
do orgánov fondu pre verejnú
kontrolu spôsobu čerpania inančných prostriedkov a upraví
podmienky čerpania v prospech
jadrových zariadení zabezpečujúcich ich tvorbu,
- zabezpeči polročnú informovanos verejnosti o výške a účele
čerpania fondu BIDSF. Súčasne
presadzova , aby bolo obciam
umožnené čerpa inančné zdroje na vytváranie nových pracovných miest a ekologickú rovnováhu územia v jadrovom regióne,
- cestou ZMOS presadzova
zlepšenie podmienok čerpania eurofondov pre vyhlásené
programy obcami a mestami,
vrátane skrátenia lehôt platieb
a úhrady DPH zo strany štátu.
V alších častiach sa programové zameranie sústre uje na
otázky školstva a vzdelávania,
rozvoja kultúry a športu. V pasáži venovanej otázkam životného
prostredia združenie vyhlasuje
vô u pokračova vo zvýšenej
miere v ochrane prírody a skvalit ovaní životného prostredia
výsadbou zelene na verejných
priestranstvách a odstra ovaním
divokých skládok odpadov. Za
jednu z najvýznamnejších úloh
vytyčuje snahu zvýši úrove
spolupráce s regionálnymi poslancami NR SR s cie om presadzova stanoviská a záujmy
združenia a obcí jadrovo-energetického regiónu.
Na čelo ZMO zvolili
Alenu Jelušovú
V alšej časti snemového rokovania sa delegáti oboznámili s
prípravami na XXI. Snem ZMOS,
ktorý bude v Bratislave 18. a 19.
mája. Schválili základné snemové dokumenty a hlasovali aj
o zmene stanov a v jej rámci o
ustanovení novej funkcie profesionálneho výkonného podpredsedu ZMOS. Tento návrh delegáti v tajnom hlasovaní odmietli.
Delegáti rozhodli aj o novom
zložení Rady ZMO región JE
Jaslovské Bohunice a kontrolnej
rady.
Za zástupcov do orgánov
ZMOS zvolili Alenu Jelušovú,
starostku Maduníc, Rema Cicutta, primátora Pieš an, Vladimíra
Púčika, starostu Ružindola, Maroša Sagana, starostu Cífera a
Romana Súkeníka, starostu Zemianskych Sadov. Na post predsedu ZMOS združenie nenavrhlo žiadneho kandidáta.
Sprac. (tl)
Snímky: ZMO JE JB
Na sneme vyslovili po akovanie Petrovi Ryškovi, dlhoročnému predsedovi združenia.
14/ON č. 13, 31. marec 2011
SAMOSPRÁVA
Ing. Viktor Niž anský, Phd. a kol:
Medziobecná spolupráca
a zlučovanie obcí na Slovensku
obcí vo ve kostnej kategórii 200 – 499 obyvate ov. V týchto obciach zákon určuje počet
poslancov 3 - 5, pričom v obciach do 40 obyvate ov povinne 3 poslancov. V tejto súvislosti vyvstáva otázka rovnosti hlasu voliča,
ak počet obyvate ov na jedného poslanca sa
neúmerne znižuje v prospech malých obcí.
(Vi tabu ka č. 8)
Výskumná štúdia (november 2009) – 4. čas
3.14 Personálna a mzdová suverenita
samosprávy
Ponúkame alšiu čas výskumnej štúdie, ktorú pripravil výskumný tím na čele s Ing.
Viktorom Niž anským.
Platové pomery starostov obcí a primátorov miest upravuje zákon č. 253/1994 Z. z.,
v znení neskorších predpisov. Minimálny plat
tvorí súčin priemernej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve a koeicientu zoh adujúceho ve kos obce. Zákon umož uje
udeli starostovi odmenu do výšky 50 % jeho
minimálneho platu. Zákon umož uje vykonáva funkciu starostu na úväzok, ktorého
výška však nemôže by nižšia ako 30 % zákonom deinovaná minimálna mzda. Po zániku mandátu prináleží starostovi a primátorovi odstupné, ak nebol opätovne zvolený do
funkcie, vo výške 5 mesačných platov (ak bol
vo funkcii 4 roky), resp. pod a počtu rokov vo
funkcii (najmenej 2 mesačné platy). Počas
výkonu funkcie je starosta, primátor, na účely zdravotného poistenia, nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia, podpory v
nezamestnanosti a platenia príspevku na poistenie v nezamestnanosti, zamestnancom
obce. Poslanci obecného zastupite stva, ako
3. dôvody na uskutočnenie zmien
(body 3.1 až 3.7 sme uverejnili v ON č.
11/2011, body 3.8 až 3.11 v ON č. 12/2011)
3.12 Optimálna organizácia verejnej správy
na miestnej úrovni
Prii príprave reformy územnej verejnej
správy (1995) bolo vypracovaných nieko ko
modelov územného a správneho usporiadania, ktoré bezprostredne súviseli s organizáciou verejnej správy a ktoré boli neskôr
zapracované do vládou schválenej koncepcie decentralizácie a modernizácie verejnej
správy (2000). Odporúčali sa tri možnosti,
ktoré by najviac vyhovovali vnútornej previazanosti a usporiadaniu, a tým aj konzistencii
verejnej správy. Všetky možnosti uvažovali
aj so vznikom miestnych správnych jednotiek pre zabezpečovanie úloh miestnej samosprávy. Pri nižších územných samosprávnych celkov (obce) sa odporúčalo vytvorenie
250 - 300 územnosprávnych jednotiek v tzv.
reštitučnom modeli (v om bolo zárove odporúčaných 16 vyšších územných celkov),
ktorý sa najviac približoval nodálnym regiónom a ešte zárove garantoval efektivitu a
racionalitu zabezpečovania decentralizovaných kompetencií na miestnu samosprávu.
8. Dopravné centrá (693)
9. Matričné centrá (427)
10. Finančné centrá (268)
Na základe spracovania analytických ukazovate ov bol vyčlenený súbor komplexných
centier SR. Centrá boli zoradené do siedmich základných kategórií, pričom v najnižšej-prvej kategórií boli tie obce, ktorých súčet
ballových hodnôt čiastkových ukazovate ov
bol v rozpätí 1 - 2. Na druhom konci sú obce,
ktoré patria do kategórie 7, kde sumárna
hodnota ballov je väčšia ako 50. V kartograickej interpretácii sú zobrazené centrá
patriace do kategórií 5 – 7. Je to spolu 219
centier, ktoré vo všetkých predchádzajúcich
hodnoteniach dosahovali najvyššie ballové
hodnoty a môžu slúži ako dobrý základ pre
dlhodobé ciele komunálne reformy.
tabu ka 7
Kategórie komplexných centier SR
tabu ka 6
Pozn.: vládny návrh (2000) uvažoval so symetrickým modelom 12 územných a správnych
jednotiek na vyššej úrovni a vychádzajúc z modelu 110 - 150 územných jednotiek na nižšej
úrovni, odporučil 169 obcí sídla spoločných obecných úradov.
V roku 2005 bol na základe požiadavky
Úradu vlády SR vypracovaný projekt s názvom „Analýza mikroregiónov Slovenska,
vrátane mapy Slovenska spracovanej pod a
mikroregiónov“.Cie om riešeného projektu
bolo identiikova prirodzené mikroregióny
na území celej Slovenskej republiky. Analýza pozostáva z textovej časti (súčas ou je 15
tabuliek).
Pri analýze bolo použitých 10 ukazovateov na identiikáciu centier mikroregiónov:
1. Centrá osídlenia pod a počtu obyvateov (počet centier 1 026)
2. Centrá osídlenia – historická kontinuita
(516)
3. Administratívne centrá – historická kontinuita (214)
4. Školské centrá (861)
5. Zdravotnícke centrá (815)
6. Centrá dochádzky za prácou (530)
7. Centrá dochádzky do škôl (527)
tabu ka 8
3.13 Počet volených predstavite ov obcí
Prijatím zákona č. 453/2001 Z. z., ktorým
sa novelizoval zákon o obecnom zriadení,
sa znížil počet poslancov obecných zastupite stiev, s výnimkou miest Bratislava a
Košice, v ktorých počet poslancov deinujú
osobitné zákony. Zákon deinuje (s výnimkou obcí do 40 obyvate ov) rozpätie počtu
poslancov pod a ve kostnej kategórie obce,
s odvolaním sa na zváženie ekonomických
možností obcí. Po vo bách do orgánov obcí
v roku 2002 sa znížil počet poslancov (obcí,
miest, mestských častí, magistrátov) z 35
616 v roku 1998 na 21 637, t. j. asi o 33 %.
V štruktúre osídlenia existuje na Slovensku
382 obcí s počtom obyvate ov do 199 a 824
aj členovia komisií, dostávajú odmenu, ktorej
výšku stanovuje obecné zastupite stvo. Na
odme ovanie zamestnancov obce sa vz ahuje zákon č. 553/2003 Z.z. o odme ovaní
niektorých zamestnancov pri výkone práce
vo verejnom záujme.
Za nesystémové v súčasnom systéme považujeme:
- zasahovanie do personálnej a inančnej suverenity obcí tým, že:
a) zákon č. 253/1994 Z. z. ukladá obciam
podstatnú čas platových náležitostí starostov a primátorov,
b) zamestnanci obce sú odme ovaní pod a
zákona č. 553/2003 Z. z.
- nevhodné odvodenie minimálnej mzdy
starostu, primátora od priemernej mzdy v
národnom hospodárstve SR, pretože nezoh ad uje a nemotivuje k maximálnemu
využitiu potenciálu spravovaného územia,
- dostatočne nezdôvodnené koeicienty platových skupín, ktoré zoh ad ujú iba počet
obyvate ov,
- uhrádzanie zákonom garantovaného platu
starostov a primátorov z daní obyvate ov
iných obcí a miest, ktoré sa do obce dostávajú z titulu inančného vyrovnávania,
- priamu podporu fragmentácie obcí cestou
ON č. 13, 31. marec 2011/15
SAMOSPRÁVA
garantovaných platov starostov
- zákonom garantované odstupné voleným
orgánom obcí, ktoré zoh ad ujú d žku zotrvania vo funkcii a rast platu v národnom
hospodárstve, a nie od dosiahnutých výsledkov v spravovanom území.
3.15 Názory starostov a občanov
Postoje starostov k spájaniu obcí
V roku 1997 bol uskutočnený prieskum
medzi starostami Po ska, Českej republiky
a Slovenskej republiky zameraný na ich názor na spájanie obcí z rôznych dôvodov. Z
prieskumu vyplynulo, že najnegatívnejší názor majú opýtaní starostovia zo Slovenska,
pričom najdôležitejšie dôvody uviedli:
- zvýšili by sa konlikty medzi obyvate mi,
- znížila by sa podpora miestnej demokracie,
- vz ah medzi poslancami a obyvate mi by
bol komplikovanejší.
Argumenty hodnotené starostami možno
rozdeli do dvoch skupín: vychádzajúce z
reformnej teórie (za spájanie) a odvolávajúce sa na lokalizmus, resp. verejný výber
(za rozdrobenos ). Postoje starostov v prospech reformnej teórie sú podporované iba
starostami v Po sku, aj ke nie presvedčivo.
V tejto súvislosti je potrebné zdôrazni , že z
porovnávaných štátov iba v Po sku prebehol
proces zlučovania obcí.
tabu ka 9
Názory na argumenty za spájanie sa obcí
obec by mala ma viac ako 1 000 obyvate ov
(priemer 1 141),
- v prípade spájania obcí sa respondenti najviac obávajú konliktov medzi pôvodnými
obcami (názor koreluje s názormi starostov),
- aj v alších negatívnych názoroch na spájanie obcí sa názory respondentov zhodujú
s názorom starostov, že sa zníži podpora
miestnej demokracie a zhoršia sa vz ahy
medzi poslancami a občanmi:
n zníži sa ochota udí rieši veci verejné a
menej si budú pomáha ,
n vz ahy s úradom budú formálnejšie a viac
budú plati známosti, menej sa bude pomáha tým, čo to potrebujú,
n občania sa tiež obávajú, že po spájaní sa
zvýšia miestne dane a poplatky a s aží sa
kontrola práce starostov,
- na druhej strane sa respondenti domnievajú, že spojenie obcí prinesie nasledovné
pozitíva:
n znížia sa výdavky na správu obce a zníži
sa počet zamestnancov,
n bude viac pe azí na služby (školstvo,
sociálne veci, zdravotníctvo, technická
vybavenos ) a pre sociálne odkázaných,
lepšie sa bude plánova rozvoj obce.
K uvedenému prieskumu je potrebné doda , že sa uskutočnil bez predchádzajúcej
informovanosti obyvate ov o alternatívach
konsolidácie sídelnej štruktúry, o kladoch a
Hodnotenie: odpovede bolo v škále –2 - +2, kde –2 znamená, že argument je úplne nepresvedčivý (spájanie by situáciu zhoršilo), 0 je neutrálny, a +2 je argument presvedčivý, v
prospech spájania. Hodnoty menšie ako 0 znamenajú záporný prístup k spájaniu a hodnoty
väčšie ako 0 kladný prístup.
Postoje obyvate ov k spájaniu obcí
V novembri 2004 uskutočnil Slovenský
rozhlas prieskum názorov obyvate ov na
spájanie obcí. Výberový súbor tvorilo 3 379
respondentov z celého Slovenska, vo veku
nad 14 rokov.
Z prieskumu vyplynulo:
- za zlučovanie obcí sa vyslovilo 38,2 %
respondentov
- za spoluprácu obcí, pri zachovaní ich samostatnosti, sa vyslovilo 68,4 %
- v prípade zlúčenia sa odporúčaná ve kos obce, pod a predstáv respondentov,
pohybovala v intervale 2 800 – 3 800 obyvate ov (priemer 3 300). Pod a nich v takomto
prípade obec môže plni svoje povinnosti
voči občanom v súčasných ekonomických
podmienkach,
- aj medzi respondentmi z obcí menších
ako 1 000 obyvate ov prevládol názor, že
nedostatkoch municipalizácie a dôsledkoch
rozdrobenej sídelnej štruktúry na kvalitu života obyvate ov obcí.
V apríli 2005 uskutočnil Focus kvantitatívny prieskum (focus groups) s cie om zisti
spokojnos s využívaním samosprávnych
kompetencií v malých a stredne ve kých obciach a pripravenos na komunálnu reformu,
najmä na zlučovanie obcí. Boli zrealizované
štyri skupinové diskusie s obyvate mi malých a stredne ve kých obcí v regióne Šariš
(obvod Prešov) a Gemer (obvod Rimavská
Sobota).
Z h adiska hodnotenia návrhu3 zlučova
obce dospeli účastníci diskusie k nasledovným záverom4:
- návrh zlučovania obcí celkovo respondenti
hodnotili kriticky, prevažovali pritom skôr
negatívne postoje k tomuto návrhu. Jednoznačne odmietavo sa k tomuto návrhu
postavili respondenti malých obcí v prešovskom regióne, ostatní boli „zhovievavejší“:
popri prevažujúcich odmietavých reakciách
sa objavujú aj úvahy o možnom prínose takéhoto projektu:
n zhodne respondenti v stredne ve kých
obciach, ako aj v malých obciach, vidia v
zlučovaní obcí možnos „efektívnejšieho
využitia inančných prostriedkov“.Respondenti sa zhodujú v tom, že sa usporia
predovšetkým inančné prostriedky, ktoré
by inak smerovali na mzdy starostov. Viac
obcí „dohromady“ dokáže da „dokopy
aj viac pe azí“, čím sa zvyšuje možnos
využitia týchto prostriedkov na rozvoj jednotlivých obcí, rozvoj regiónu. Výhodou
môže by hlavne sústredenie energie na
riešenie problémov spoločných vo viacerých obciach, ako napr. vodovod, kanalizácia a pod. Respondenti v stredne
ve kých obciach uvažujú aj o možnosti
„pritiahnu “ investičné projekty a pod.,
niektorí respondenti – hlavne zo stredne
ve kých obcí – upozor ujú na potenciálny
kontrolný mechanizmus zlučovania obcí.
Zlúčené obce (resp. ich zástupcovia)
môžu navzájom kontrolova a korigova
„nehospodárne“ rozhodnutia, je možné
predchádza nehospodárnemu „mí aniu“
pe azí,
n jednou z výhod, ktorú pomerne často uvádzali respondenti z oboch typov obcí, je
možnos efektívnejšieho využitia udských
zdrojov: “viac hláv, viac rozumu“. Vytvára
sa takto kapacita na tvorbu projektov, využitia potenciálu regiónov a v konečnom
dôsledku aj na rozvoj všetkých obcí,
n respondenti z malých obcí – hlavne z regiónu Rimavskej Soboty – vidia v zlučovaní obce príležitos , ako predís zániku
malých obcí, ktoré inak trpia nedostatkom
inančných prostriedkov, ale aj prehlbujúcim sa nedostatkom udských zdrojov.
Za vážny problém zárove respondenti v
tomto regióne považujú aj starnutie obyvate stva. Zlučovanie obcí by zárove so
zlepšením životných podmienok mohlo
by príležitos ou ako „priláka mladých“
spä ,
n pokia ide o respondentov stredne ve kých obcí, zlučovanie obcí niektorým respondentom pripomína systém vytvárania
strediskových obcí, no zárove „spomínajú“ na svoje „dobré skúsenosti“: my sme
boli stredisková obec a bolo to dobré“.
Medzi respondentmi sa ozývajú aj hlasy,
že zlučovanie obcí môže pomôc predovšetkým malým obciam v riešení ich „rozdrobených“ problémov,
- kritické hlasy na adresu projektu zlučovania obcí zazneli v diskusných skupinách
mohutnejšie ako potenciálne pozitíva. Argumenty sa pritom v závislosti od regiónu
a ve kosti obce výrazne nelíšili:
n v zlučovaní obcí, na základe predloženého návrhu, respondenti upozor ujú často
na potenciálne nedostatky politickej reprezentácie. Respondenti malých obcí
sa obávajú predovšetkým nedostatočnej
„sily hlasu“ malej obce v takomto celku
pri presadzovaní záujmov. Záruku nevidia
ani v prís ube politického zastúpenia v
spoločnom parlamente, ale ani vo funkcii
„symbolického starostu“. Na druhej strane sa respondenti zo stredne ve kých
obcí obávajú, že „táto väčšia obec bude
prehlasovaná menšími“. Medzi respondentmi spontánne zaznel návrh uplatni
16/ON č. 13, 31. marec 2011
n
n
n
vo vo bách pomerný systém zastúpenia
do parlamentu spoločnej obce,
respondenti, ako pomerne častý dôvod
odmietnutia projektu zlučovania obcí,
uvádzajú argument, že je to systém, na
ktorý vždy „musí niekto doplati “. Pričom
respondenti z malých obcí vidia ako potenciálne obete tohto systému práv seba
a svoje – malé obce. Naopak, výhodné sa
zlučovanie zdá z poh adu týchto respondentov pre väčšie obce. Na druhej strane
respondenti zo stredne ve kých obcí vyjadrujú obavy, že by na to mohli doplati
práve ich – väčšie – obce,
pomerne často respondenti vidia v zlučovaní obcí „to, čo tu už bolo“ – systém z
predchádzajúceho režimu – strediskové a
úpadkové obce. Zlučovanie tento systém
„pripomína“ predovšetkým v hrozbe negatívnych dôsledkov. V tomto zmysle respondenti malých obcí majú pocit, že práve ich obce sa opä dostanú do pozície
bývalých „zánikových“ obcí. No aj respondenti zo stredne ve kých obcí zlučovanie
odmietajú aj preto, lebo sa im zdá, že ich
obce na svoje pozície strediskových obcí
doplácali. Jednotlivo sa objavuje aj názor,
že decentralizácia mala odstráni nedostatky predchádzajúceho systému, aj preto je zlučovanie niektorými respondentmi
vnímané ako krok spä ,
jednotlivo sa v malých obciach objavuje aj
názor, že takýto systém v konečnom dôsledku posil uje korupciu. Dôvodom pre
takéto obavy, pod a respondentov je práve
skúsenos s predchádzajúcim režimom a
Starosta Bratislavy-Nového
Mesta očakáva ústretovos
Prvé zasadnutie Miestneho zastupite stva
mestskej časti Bratislava-Nové Mesto vo volebnom období 2010 - 2014 sa konalo 22.
decembra v Stredisku kultúry na Vajnorskej
ulici. Nový starosta Rudolf Kusý (na snímke Miloša Nováka vpravo) sa ujal funkcie
po zložení s ubu do rúk svojho predchodcu
Richarda Frimmela a následne dvadsa pä
poslancov miestneho zastupite stva zložilo
s ub do rúk nového starostu. Jedenásti z
nich už boli poslancami minimálne jedno volebné obdobie.
SAMOSPRÁVA/MONITOR
n
n
n
n
fungovaním bývalých strediskových obcí,
respondenti sa obávajú aj toho, že by zlučovanie obcí bolo predovšetkým zdrojom
konliktov medzi obcami. Je otázne, aká
by bola vô a dohodnú sa. Silnou bariérou
efektívneho fungovania zlúčených obcí by,
pod a respondentov mohla by aj závis ,
vyvolaná ve kými rozdielmi medzi obcami – predovšetkým v zmysle ekonomickej
vyspelosti – ale aj alšími rozhodnutiami
vedenia zlúčených obcí („prečo u nich
áno a u nás nie“). Respondenti upozorujú na vážne riziko, ktoré môže spôsobi
neúspech celého projektu: ako prekona
politické, stranícke, osobné, etnické, konfesionálne a rôzne alšie antipatie?
obavy a pochybnosti vyvoláva aj otázka
straty intimity, osobného vz ahu so starostom. Objavuje sa otázka, ako sa „ten starosta dozvie o problémoch našej obce?“
Respondenti v zlučovaní vidia riziko prílišného odtrhnutia vedenia obcí od bežných
občanov a ich každodenných životov a
problémov. Obavy vyvoláva aj otázka, či
by spoločný starosta mal „kapacitu“, ale aj
záujem, venova sa v dostatočnej miere
každej zo zlúčených obcí,
dôvody odmietnutia zlučovania obcí môžu
by aj ve mi špeciické. Respondenti hovorili o svojich konkrétnych problémoch a
porovnávajú svoje obce s potenciálnymi
obcami, s ktorými by sa mali zlúči . Dôvodmi odmietania sú potom hlavne neprekonate né rozdiely a odlišnosti,
dôvodom odmietania zlučovania obcí je
pod a respondentov aj skutočnos , že je
na vzájomnom rešpekte a slušnosti. Sú totiž predpokladom zhody a súzvuku, ktoré sa
budú alej prenáša do verejnosti,“ povedal.
„Prišiel čas, aby sme spolu s Novomeš anmi
vytvorili víziu alšieho rozvoja. Očakáva sa
od nás, že si dokážeme predstavi a naplánova , kde budeme o 10, 15 či 20 rokov. A,
samozrejme, zača našu víziu nap a uskutoč ovaním konkrétnych projektov. Práce je
pred nami dos a ja vás vyzývam, aby ste sa
do nej zapojili.“
V januári len tak-tak stíhame oddych po
ve kých sviatkoch, naštartovanie do novoročného virvaru, a máme tu február. Toto nekompromisné plynutie času sa mi vždy zdalo
málo domyslené a voči u om nie celkom fér.
V závere uplynulého roka ma však milo prekvapila účas obyvate ov na komunálnych
vo bách. Po to kých volebných kampaniach
v poslednom období to bolo na neuverenie.
Naozaj si vážime dôveru prejavenú všetkými, ktorí boli ochotní prís a odovzda svoj
hlas. akujeme.
Alžbeta Klesnilová
Hlas Nového Mesta č. 1, 2/2011
(Redakčne krátené)
Bezdomovci osídlili garáže na Zátiší
Medzi svojimi prioritami akcentoval Rudolf Kusý zapojenie Novomeš anov do rozhodovania a zintenzívnenie komunikácie s
občanmi. „Samozrejmos ou našej politiky
bude priamy kontakt s u mi,“ zdôraznil. Poslancom pripomenul, že je potrebné zladi
programy, dohodnú sa na prioritách a spoločne pracova v prospech obyvate ov. „Som
za to, aby naša spolupráca bola založená
trpia udia z celej štvrte
Nie sú to dve-tri garáže. Pod a Ing. Ivana
Svetlovského, vedúceho oddelenia verejného poriadku na miestnom úrade, bývajú
bezdomovci na Zátiší v 38 garážach, ktoré
si sčasti prispôsobili na bývanie, hoci dobre
vedia, že im nepatria. Presunuli sa sem aj
bezdomovci z ko ajiš a železničnej stanice
n
n
to „viac-menej zbytočný“ krok. Obce majú
možnos zlučova sa „už teraz“ pri riešení
spoločných problémov a sledovaní spoločných záujmov, napr. formou mikroregiónov. Respondenti však zárove konštatujú, skôr „rozpačité“ fungovanie mikroregiónov, zatia bez nejakých výraznejších
výsledkov svojej činnosti,
napriek tomu, že situácia v malých obciach je ažšia ako v stredne ve kých obciach predovšetkým pre kumuláciu vážnych problémov a nedostatok inančných
ako aj udských zdrojov na ich riešenie,
respondenti z týchto obcí sa vyslovujú
ráznejšie proti zlučovaniu obcí ako respondenti zo stredne ve kých obcí. Respondenti malých obcí vidia v zlučovaní
riziko zániku vlastnej obce. Sú si síce vedomí nepriaznivej situácie vo svojich obciach, no zlučovanie by znamenalo niečo
„ešte horšie“ - zánik toho posledného čo
im ostalo – „slobodného rozhodovania“,
politickej suverenity svojej obce,
Respondenti, najmä malých obcí, prezentujú názor, že by mal existova nejaký
„nezávislý arbiter“, ktorý by zárove zabezpečoval koordináciu riešenia problémov malých obcí,
3
Návrh v konečnom stave uvažoval o existencii asi 300 obcí
4
Prieskum je archivovaný v kancelárii splnomocnenca vlády SR pre decentralizáciu
verejnej správy
Redakčne upravil (bo)
Filiálka, ke tam železnice pred časom robili
poriadky. A nik nevie, čo by sa s tým dalo
robi .
Majitelia garáží sú viac-menej v bezvýchodiskovej situácii. Platia dane, no svoje garáže nevyužívajú. Nemôžu. Môžu síce zavola
políciu, ke že bezdomovci im zabrali súkromný majetok, ale kto by skúšal uplatni si
nárok na garáž v takých podmienkach? Majitelia garáží vedia, že sa plánuje výstavba
spojnice medzi Tomášikovou a Račianskou,
a tak mnohí radšej alej platia da a dúfajú, že im to budúca výstavba vynahradí. Iní
by svoje garáže najradšej zrušili, odstránili a
odhlásili. Strecha nad nimi je však spoločná,
a tak to nejde. Jedine keby konali jednotne
a odrazu.
Pani Alena Rybáriková sa tejto téme venuje v rámci občianskeho združenia Za Bratislavu-Nové Mesto. Na Zátiší sa jej s ažovali
na bezdomovcov takmer všetci obyvatelia, s
ktorými hovorila. Potulujú sa po štvrti a vykrádajú záhrady, v lete ob ažujú návštevníkov ne alekej Kuchajdy, spôsobujú, že udia
sa tu už boja aj parkova . Navyše, ako je
naším nedobrým zvykom, udia sem vozia
odpad. Pri zanedbaných garážach tak jeho
kopy rastú a potkany sa rozliezajú do okolia.
Čo s tým? Jedni vravia - preda . Iní navrhujú celý areál oploti , zamknú , garáže
opravi a využíva . Ale to by opä museli
chcie všetci – vrátane miestneho úradu,
ktorému patria pozemky pod garážami. Navyše každý z navrhovaných postupov vyvoláva právne otázky. alšie otázky, a nijaké
odpovede. Najmä kardinálna otázka visí nad
mestskou čas ou bezo zmien
Viera Vojtková
Hlas Nového Mesta č. 3
(Krátené)
žIVOtNé PROStREdIE
ON č. 13, 31. marec 2011/17
Nadácia Ekopolis vyhlásila 9. ročník
ankety Strom roka 2011
V prvý jarný de - 21. marca - vyhlásila Nadácia Ekopolis 9. ročník ankety Strom roka 2011.
Jej cie om je upozorni na krásu a hodnotu stromov a vzbudi záujem udí o životné prostredie.
Hlavným partnerom ankety je Nadácia Slovenskej sporite ne. Anketu alej podporili ISA Slovensko (Medzinárodná arboristická spoločnos ), Záhradníctvo A.B.I.E.S., vydavate stvo dajama a
kníhkupectvo Artforum.
Svoj ob úbený strom môžu jeho zdravotného stavu,“ pove- mi knižnými darmi od vydavado ankety prihlási jednotliv- dal Milan Hronec, programový te stva Dajama, traja hlasujúci
ci, mestá a obce, školy, irmy manažér Nadácie Ekopolis.
zase knižnými poukážkami od
alebo organizácie. Stačí do
Komisia následne vyberie z kníhkupectva Artforum.
20. mája 2011 posla vyplne- prihlásených stromov 12 inaVí azom minuloročnej ankety
ný formulár a fotograie stro- listov. Verejné hlasovanie o ví- Strom roka sa stal 850-ročný
mu poštou alebo e-mailom na
aza ankety sa začne na festi- dub letný z Dubinného v okreadresu: Nadácia Ekopolis, Ko- vale Pohoda v Trenčíne a bude se Bardejov.. Na 2. mieste sa
menského 21, Banská Bystrica trva do konca septembra 2011. umiestnil tis obyčajný z Pruské974 01, alebo na hronec@eko- Fotograie a príbehy stromov - ho v okrese Ilava. Trojicu ví apolis.sk. „Stromy sú dôležitou inalistov budú uverejnené na zov ankety uzatvára dub letný
súčas ou nášho života. Tvoria webovej stránke Nadácie Eko- – zo Želiezoviec v okrese Levipre nás kyslík, poskytujú tie , polis (www.ekopolis.sk).
ce.
chránia pred vetrom, zadržujú
Koncom októbra bude sú až
Dub letný z Dubinného sú avodu, prach, ale aj hluk, skráš- vyhodnotená a strom s naj- žil aj v 1. ročníku medzinárodnej
ujú záhrady, parky... Aj preto vyšším počtom hlasov získa ankety Európsky strom roka.
chceme prostredníctvom an- titul Strom roka 2011.
Ví azom sa stala takmer 500
kety upozorni na majestátne
Ví azný strom dostane od- rokov stará lipa z Rumunska,
stromy - staré, ohrozené, so menu v podobe dendrologické- ktorá získala 23 298 hlasov.
zaujímavým príbehom, krá- ho posudku od ISA Slovensko Druhé miesto obsadil platan z
sou alebo len preto, že sú tu s a inančný príspevok na ošet- Bulharska (18 374 hlasov), tretí
nami. Ak takýto strom poznáte renie 333 eur. Stromy, ktoré skončil ma arský platan (8 836
a chcete ho predstavi aj iným, sa v ankete umiestnia na 2. a hlasov). Slovenský dub z Dumáte možnos prihlási ho do 3. mieste, tiež získajú pe ažnú binného skončil na 4. mieste s
ankety Strom roka 2011 do 20. sumu 333 eur, ktorá môže by
počtom hlasov 3 403. Celkovo
mája. Okrem jeho zvidite nenia použitá na ich ošetrenie alebo sa do európskej ankety zapojilo
mu dávate šancu získa ošetre- na úpravu okolia. Traja nominu- viac ako 56-tisíc hlasujúcich.
nie alebo odborné zhodnotenie júci budú odmenení hodnotnýAnketu Európsky strom roka
Starosta dubinného akuje Obecným novinám
Park v Malinove
bude oddychovou zónou
tehlička do ve kého projektu
do redakcie sme dostali list starostu obce dubinné Viktora Hvišča, v ktorom najprv s potešením opakuje už známu skutočnos , že 850-ročný dub letný z tejto obce, Strom roka 2010,
dôstojne reprezentoval Slovensko v medzinárodnej ankete Európsky strom roka 2010. Skončil štvrtý. Starosta podotýka, že síce nedosiahol medailové umiestnenie, ale aj v národnej
sú aži bol najprv na 4. mieste... Ako to súvisí s európskou anketou?
Tak, že pri priebežnom hlasovaní bol tento dub v európskej ankete na dolných priečkach rebríčka a starosta bol
presvedčený, že si zaslúži by
vyššie. Požiadal preto redakciu Obecných novín, aby čitate om pripomenula, že ich hlas
je ve mi dôležitý. Radi sme to
urobili a ako hovoria výsledky,
pomohlo. V. Hvišč za to redakcii Obecných novín akuje a v
liste alej píše:
„Som nesmierne š astný,
že náš starý dub dal konečne
o sebe vedie celému Slovensku a predstavil sa aj na európskom fóre. Nepochybujem,
že si onedlho znova nájde
svoje miesto aj v oiciálnych
zoznamoch štátom chránených starých stromov, ktoré
sú prírodnými pozoruhodnosami našej krajiny. Znova sa
ukázalo, že náš región sa má
čím prezentova a je na nás,
aby sme to zdedené bohatstvo
alej zve a ovali a zachovali našim potomkom. Nech je
naše spoločné úsilie alšou
tehličkou v realizácii ve kého
projektu ochrany prírody a životného prostredia.“
Predstavite om miest a obcí
dávame do pozornosti jeho
slová pre ich všeobecnú platnos a aj v súvislosti s novým
ročníkom ankety Strom roka,
ako sa môžete dočíta v inom
článku na tejto strane. Istotne
máme na Slovensku ve a stromov, ktoré stoja za ochranu a
pozornos . Pre starostov je tu
príležitos podnieti aj učite ov,
vyhlásila začiatkom februára
2011 česká Nadace Partnerství v spolupráci so Štátnym
fondom životného prostredia
ČR a Ministerstvom životného
prostredia ČR. Partnerom ankety bola aj Nadácia Ekopolis.
Ví azný strom bude ocenený v
priebehu medzinárodného fóra
Green Week v Bruseli a získa
putovnú cenu od známeho českého výtvarníka Martina Pat ičného. Viac informácií o ankete
nájdete na www.treeoftheyear.
org.
Všetky potrebné informácie o
ankete Strom roka 2011 a nominačné hárky nájdu záujemcovia
na www.ekopolis.sk.
Kontakty:
Nadácia Ekopolis,
Komenského 21,
974 01, Banská Bystrica.
Programový manažér:
Milan Hronec,
tel. 048/414 54 78,
0905 266 043,
[email protected]
aby upriamili na ne záujem
žiakov základných škôl. Predchádzajúce ročníky ankety
totiž ukázali, že deti ich rady
vyh adávajú a ich hlasovanie
výrazne ovplyv uje poradie.
Navyše tak rozširujú svoje
poznatky a prispievajú aj k
obohateniu miestopisu obce,
v ktorej vyrastajú. Česká verejnoprávna televízia vysielala
svojho času krásny cyklus Príbehy stromov, ktorý moderoval
herec Lud k Munzar. Staré
stromy rastúce na Slovensku
tiež majú svoje zaujímavé príbehy. Anketa Strom roka je aj
o nich. Treba sa len poobzera
po svojom okolí a povypytova
pamätníkov.
(žo)
BSK plánuje park v Malinove
pretvori na reprezentatívny areál
určený na oddych, relax a šport.
O inancie na tento projekt z eurofondov sa chce kraj uchádza v
rokoch 2011 a 2012. Informovala
o tom Barbora Lukáčová, riadite ka odboru stratégie a riadenia projektov. Ide o jeden z najzaujímavejších projektov, o ktorý sa chce
kraj ako žiadate nenávratného
inančného príspevku uchádza .
Park v Malinove je najrozsiahlejší
komplexný park v kraji a dá sa v
om vytvori oddychová zóna pre
obyvate ov a návštevníkov kraja.
Kraj by chcel zrekonštruova a
dobudova multifunkčné a detské
ihriská, ošetri a vysadi dreviny,
kroviny, trvalky a trávnatý porast,
zrekonštruova
a dobudova
spevnené plochy. V parku by tiež
mohli pribudnú prvky drobnej záhradnej architektúry. Rozpočet na
projekt je 1 milión eur. Väčšinu z
tejto sumy, 85 percent, by mohol
inancova Európsky fond regionálneho rozvoja, 10 percent by
mohli pokry inancie zo štátneho
rozpočtu. BSK by mal na projekt
prispie piatimi percentami.
(SITA)
18/ON č. 13, 31. marec 2011
DOPRAVA
Staviame a rekonštruujeme naozaj bezbariérovo?
Pod pojmom „bezbariérový priestor“ si udia často predstavia rovnú plochu bez schodov a obrubníkov pre človeka s telesným postihnutím. Paradoxne pre človeka so zrakovým postihnutím je takýto
priestor „bludiskom“, pretože nemá žiadnu vodiacu líniu, pod a ktorej by sa mohol orientova .
Bariérou pre človeka s teles- MsÚ, zdravotnícke zariadenia, činnos v oblasti odstra ovania
ným postihnutím je teda zne- školy a pod.) vrátane zariadení takýchto bariér pre udí so zramožnenie vo ného prístupu, pre vertikálnej dopravy – schodiská, kovým postihnutím. Pre správnu
človeka so zrakovým postihnutím eskalátory, vý ahy,
realizáciu debarierizačných opatznamená architektonická bariéra
6. neoznačením nebezpečných rení je totiž nevyhnutné nielen
dezorientáciu až ohrozenie zdra- prekážok ako sú presklené ste- pozna požiadavky vyhlášky, ale
via. Z toho vyplýva, že požiadav- ny a schodiská vyčnievajúce do aj spôsob pohybu a orientácie
ky na bezbariérový priestor pre priestoru.
človeka so zrakovým postihnutím
udí s telesným postihnutím sa
Od 1. decembra 2002 platí v priestore. Na to má oddelenie
diametrálne líšia od požiadaviek vyhláška MŽP SR 532/2002 Z. najlepšie predpoklady, pretože
pre udí so zrakovým postihnutím, z., ktorá ustanovuje podrobnosti s takýmito u mi nielen spolupravždy sa však pri kvalitnej príprave o všeobecných technických po- cuje, ale ich aj zamestnáva.
projektu dajú zosúladi .
žiadavkách na výstavbu a o všePre stavebníkov a ich proNajčastejšie bariéry pre udí so obecných technických požiadav- jektantov poskytuje nasledovné
zrakovým postihnutím, vznikajúce kách na stavby užívané osobami služby:
pri realizácii stavieb, sú:
s obmedzenou schopnos ou po1. Posudzovanie projektovej
1. na priechodoch cez komu- hybu a orientácie. Problematiku dokumentácie pre územné a stanikácie, vrátane ostrovčekov na bezbariérových priechodov pre vebné konanie.
komunikácii,
chodcov podrobnejšie rozpra2. Vydávanie stanovísk k pro2. pri nesprávnom alebo žiad- cúva vyhláška 9/2009 Z. z. Na jektovej dokumentácii pre územnom vymedzení priestoru pre rozdiel od vyspelých krajín EÚ né a stavebné konanie.
Ostrovček, ktorý má zabezpeči vyššiu bezpečnos chodcov, no tým,
že nie je reliéfne označený, predstavuje nebezpečenstvo. Vodiči
očakávajú, že chodec v bezpečnom priestore ostrovčeka zastaví,
ale tým, že plocha ostrovčeka nie je hmatate ne odlíšená od ostatnej
plochy vozovky, človek so zrakovým postihnutím nemá ako zisti ,
kedy sa v bezpečnom priestore nachádza.
peších na chodníku (spoločný
priestor pre chodcov a cyklistov,
chodcov a autá, alebo pri znížení
obrubníkov),
3. pri nesprávnej realizácii nástupíš autobusovej aj vlakovej
dopravy,
4. zlou organizáciou verejných
plôch, vrátane nesprávneho rozmiestnenia mestského mobiliáru,
5. nesprávnym označením
a zabezpečením vchodov a interiérov verejných budov (pošta,
sa dodnes stretávame s ich nedodržiavaním, prípadne ich zlým
výkladom v niektorých bodoch,
čo môže vies k ohrozeniu života a zdravia človeka so zrakovým
postihnutím.
Z tohto dôvodu vzniklo oddelenie prevencie architektonických
a dopravných bariér Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska
(ÚNSS), ktoré na pracoviskách v
Bratislave, Prešove a Košiciach
poskytuje osvetovo-poradenskú
Obzvláš nebezpečné riešenie, ke signálny pás navádza človeka
priamo do stredu križovatky. Okrem toho nie je signálny pás napojený na prirodzenú vodiacu líniu - začína v strede chodníka. (V tomto
prípade asi môžeme poveda , že naš astie nie je napojený – ke ho
nikto nenájde, nebude nikoho navádza do stredu križovatky.)
nujú do projektovej dokumentácie
už v prípravnej fáze, neznamenajú pre investora zvýšené náklady
na stavbu a nenarušujú architektonickú koncepciu.
Príkladom dobrej spolupráce sú stavebné úrady na území
Bratislavy, ktoré vyžadujú od
stavebníkov schválenie projektovej dokumentácie pre stavebné
povolenie oddelením prevencie
dopravných a architektonických
bariér. Oddelenie tiež prizývajú ako účastníka kolaudačného
konania pod a § 80 stavebného
zákona č 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov. Vzh adom na
túto okolnos už projektanti sami
žiadajú o konzultácie bezbariérových úprav v štádiu prípravy projektovej dokumentácie.
Na základe týchto skúseností
odporúča oddelenie stavebným
úradom, aby obhajovali záujmy
osôb so zrakovým postihnutím,
konkrétne vyžadovali od stavebníkov, aby rešpektovali ustanovenia
vyhlášok 532/2002 Z. z. a 9/2009
Ostrovček so správne realizovanou bezbariérovou úpravou. Okraje
cesty sú označené varovnými pásmi (dlažba s výstupkami) a drážky
signálneho pásu navádzajú na priechody.
3. Konzultácie a tvorenie riešení v etape projektovej prípravy.
4. Účas na kolaudáciách.
5. Okrem týchto činností sa
zúčast uje na pripomienkovom
konaní pri tvorbe legislatívy, konzultuje s výrobcami optimálne
riešenie reliéfnych dlažieb a inú
osvetovú činnos .
Využitie týchto služieb je výhodné, pretože sa tak dá predís
nesprávnym riešeniam, ktorých
dodatočné opravy stavbu predražia. Naopak, ak sa optimálne debarierizačné opatrenia zakompo-
Z. z. a v odôvodnených prípadoch
(priechody cez komunikácie, zastávky MHD a SAD, chodníky,
schodiská, verejné plochy, vstupy
a interiéry verejných budov) žiadali súhlasné stanovisko odborných pracovísk Únie nevidiacich
a slabozrakých Slovenska.
Kontakty:
[email protected],
mobil: 0911/469 650
KS Bratislava 02/ 692 034 25
KS Prešov: 051/722 4421
KS Košice: 055/632 4715
Varovný pás označuje okraj cesty, signálny pás je zalomený tak,
aby navádzal na smer prechádzania cez priechod. Celý systém reliéfnych pásov je farebne kontrastný, aby bol využite ný pre udí so
zvyškami zraku.
žIVOtNé PROStREdIE/INZERCIA
ON č. 13, 31. marec 2011/19
daž ovka žofka a jej zážitky
Na
internetovej
stránke http://www.mikulas.sk pribudol pod
banerom „Neseparujte
sa! Separujte s nami“
zaujímavý
komiks
o kompostovaní biologicky rozložite ných
odpadov „Daž ovka
Žofka a jej zážitky“.
Dvanás dielny komiks vyrobila česká organizácia Ekodomov,
do slovenčiny preložili
Priatelia Zeme – SPZ,
ktorí ho následne poskytli
občianskemu
združeniu TATRY na
účely dlhodobej kampane
„Neseparujte
sa! Separujte s nami“.
Pod banerom kampane taktiež pribudli
„EKOkomiksy“
venované téme minimalizácie množstva
odpadu a znečistenia
životného prostredia.
OZ TATRY v spolupráci s Priate mi Zeme
– SPZ chce aj touto humornou formou
poukáza na nutnos
triedenia odpadov a
ich následnú recykláciu alebo kompostovanie.
(pad)
Cenník inzercie
týždenníka pre miestnu samosprávu a komunálnu sféru
OBECNÉ NOVINY
platný od 1. januára 2011
1/8 strany (90x60 mm)
1/4 strany (90 x 120 mm)
1/3 strany (85 x 185 mm)
1/2 strany (187 x 252 mm)
celá strana (187 x 252 mm)
99 €
199 €
265 €
330 €
660 €
Titulná strana 1cm
3,30 €
(maximálne plocha 55 x 55 mm)
plnofarebný inzerát +30 % k cene inzerátu
99 €
2
Kontakt:
Zadná strana obálky (187 x 252 mm)
Zadná strana obálky plnofarebný inzerát
730 €
950 €
iný formát 1cm2
1,90 €
Z avy za opakovanie: 3 - 5-krát
6 - 9-krát
10 - krát a viac
Vkladanie:
10 %
15 %
20 %
0,11 €/ks
Inprost, spol. s r. o.
Smrečianska 29
811 05 Bratislava
tel.: 02/44 631 195, 98
e-mail: inprost@ inprost.sk
fax: 02/44 631 196
www.inprost.sk
Uzávierka: 12 kalendárnych dní pred d om vydania. Noviny vychádzajú vždy vo štvrtok.
Ceny sú uvedené bez dPH.
20/ON č. 13, 31. marec 2011
DOPRAVA
Vyberáme z internetových reakcií občanov na rušenie
regionálnych železničných spojov
Frigo na mašine, alebo návrat
až ku konskej železnici?
železnice Slovenska (s radostnou podporou vlády SR) už síce rozhodli, ktoré regionálne železničné spoje a trate zrušia, ale to neznamená, že niekde ešte aj dodatočne
nemôže dôjs k pozitívnej korekcii. Pozitívnej znamená, že by predsa len tých zrušených spojov a tratí nebolo tak ve a. Bez oh adu na to však čítanie ohlasov občanov
je nielen varovné, ale neraz aj zábavné. Prešli len najnutnejšou redakčnou úpravou.
Jednotlivé názory odde ujú krížiky.
Myslím si, že...:
Ide o nesystémové klamanie občanov SR.
K nahradeniu vlakov autobusmi totiž nedôjde,
lebo diletantské vedenie železníc a hlavne ministerstva zabudlo doda , že SADky vo svojich garážach prebytočné autobusy nemajú a
VÚCky neuzatvárajú zmluvy o výkonoch vo
verejnom záujme zo d a na de tak, ako sa
rieši koncepcia železníc na Slovensku. Osobne si myslím, že minister Fige pokračuje v
diletantskom vedení ministerstva rovnako ako
jeho predchodca a nebolo by ho na škodu
odvola . Ministerstvo dopravy, ktoré namiesto
komplexného riešenia dopravy v regiónoch a
na železniciach schváli len škrtanie, ktoré im
zrejme poslal niekto z ministerstva inancií od
Mikloša, je zbytočné ministerstvo.
x x x
Zis ujem, že žijeme v nejakom antipriestore, kde všetko funguje opačne. Japonci stavajú trate na 350 km/h, TGV nie je ove a horšie.
U nás s ve kou slávou sprevádzkujú100 km
na polovičnú rýchlos a potom zistia, že majú
peniaze na rekoštrukciu 3 ruš ov za cenu, za
ktorú sa kedysi postavilo 500 ruš ov. To by ma
zaujímalo, čo na tom za tie peniaze urobili a
ko ko sa z nich objavilo na súkromných účtoch.
Najnovšie vyrúbeme skalu vo Viš ovom a
potom sa na u budeme pozera , pretože sa
zistí, že nemáme na technológiu. Ke to tu
ako-tak fungovalo, jeden pán to nazval absurdistanom. Teraz je to čo? Kocúrkovo?!
x x x
Nie preto sa nestavajú trate, že sme padnutí na hlavu, ale že sa to neoplatí, nenašlo
by sa do nich dos cestujúcich. Jedine ak by
Bratislava mala 2 milióny obyvate ov, Trenčín,
Žilina a Poprad 1/2l milióna, Košice milión. Aj
v zahraničí sa takéto trate budujú prakticky
iba medzi ve komestami. alej, prvá tra TGV
má minimálny polomer oblúka 4 000 m, tra
musí by vzdialená od osídlenia minimálne
400 m. Slovensko je hornatá krajina a pri požadovanom trasovaní cez Považie (tam by sa
to najskôr oplatilo) by minimálne tretina trate
bola v tuneloch. Súčasná modernizácia na
160 km/h (pre naklápacie vlaky typu Pendolino až 200km/h) je z ekonomického h adiska
kompromis medzi požiadavkou verejnosti na
rýchlu dopravu a relatívne pomalou, ale ziskovou nákladnou dopravou.
x x x
Netreba zabudnú ani na cenu lístka. Rýchlovlak Paríž – Brest stojí tuším 130 eur (to ko
stál, ke som sa o zaujímal) - vzdialenos je
porovnate ná s BA – KE, kde stojí lístok 15
eur. Tak zase trochu súdnosti nezaškodí, načo
by nám bol taký vlak – už vidím, ako by sa
udia do neho húfne hrnuli zaplati desa násobok ceny len preto, že miesto 5,5 hodiny by
cesta trvala 2 hodiny.
x x x
Na Slovensku stačí, ak by tie vlaky frčali v
priemere 120, nič viac by nám nechýbalo.
x x x
Podla m a modernizácia prebieha dobre
– aspo čo sa výberu týka. Horšie to už je s
tempom modernizácie.
x x x
Cestovný poriadok aj rušenie trás je na hlavu. Kde je problém s autobusovou dopravou,
vlaky zrušia a ke je súbeh s autobusmi, tam
vlaky ponechajú v tom istom čase. Osobný
vlak však príde do stanice a rýchlik z nej odíde
3 min. pred ním. Škoda slov...
x x x
Železnice nikdy nebudú v zisku, ke budú
existova spoje typu os8112, ktorý odchádza z
Popradu do Tatier 6 minút predtým, ako príde
vlak IC z BA, resp. množstvo akože nadväzujúcich spojov, na ktoré treba často čaka pol
hodinu, napr. spoj BA – Kúty či Kúty – Skalica. To sú príklady neskutočného amaterizmu
kompetentných, ktorí si, samozrejme, neodpustia x-tisícové odmeny.
x x x
Hanba vám Zase na všetko doplatia prevažne najbiednejšie regióny. Ich obyvatelia dostali
jasný odkaz – podochnite, ste pre nás občania
IV. kategórie. Fuj a hanba!
x x x
Bohužia , je to tak. Zrušia napríklad úplne
tra do Murá a, kde je ve mi zlé autobusové
spojenie a je to tzv. hladová dolina bez pracovných príležitostí. Zrušením železnice sa to
ešte zhorší. Jednoducho v Bratislave na ministerstve kašlú na chudobnejšie regióny, kde
sú lokálne trate. Aj do Makova či Skalitého to
riadne zredukovali a to nehovorím o brutálnej
redukcii spojov na Horehroní. Tra Zvolen –
Šahy neobnovili a pritom by bola určite vy ažená. Ruši je najjednoduchšie riešenie. No
zachova dobrú dopravnú obslužnos a pritom
ušetri , to chce už trošku rozmýš a , ale to sa
tým hore vôbec nechce.
x x x
Fakt, strašné, súdruhovia zrejme pri tvorbe
tohto paškvilu vychádzali z predpokladu, že
čím atraktívnejšie spojenie, tým skôr ho treba ruši . Napríklad spoj o 11.11 h z Brezna
do Rimavskej Soboty určite nebude v letných
mesiacoch nikomu chýba ...?! Alebo len tak
náhodou som si otvoril tra Trenčín – Chynorany. Je to nejaká lokálka, ktorou chodia
udia zrejme do práce a do školy. „Múdro
a prezieravo“ zrušili z Trenčína všetky spoje
po 15.30 h. Ve predsa, kto by takýmto spojom teraz chodil?
x x x
A zrušili aj tra Košice – Kechnec. Nuž, ke
súdruhovia nevedia obsluhova ani takúto tra ,
kde dopyt cestujúcich proste musí by , bude
asi lepšie, ak ŽSK rovno zrušia celú železnicu,
alebo nech ju radšej predajú Poliakom...
x x x
Nedávno som sa viezol vlakom z Bánoviec
do Trenčína popoludní v pracovný de , ke už
polovica udí odchádza z práce domov. Vlak
išiel vyše hodiny, zastávky boli mimo obcí, vo
vlaku 15 cestujúcich, z toho pár železničiarov
s režinkami, autobus danú trasu spraví o dos
rýchlejšie a navyše priamo do intravilánu... Aj
takto sa treba na to pozera ...
Netrep sprostosti! Z Bánoviec do TN to trvá
vlakom tak 48 min. (napr. spoj z BN 15.37 h je
v TN 16.25 h), autobusom aj dlhšie (napr. spoj
z BN 15.40 h je v TN 16.35 h, čo je čas jazdy
55 min.), ak je nejaká nehoda, tak autobusy sa
na vlaky v jazdnej dobe nechytajú. Železničná
stanica mimo centrá obcí je tak v Tr. Turnej
a v Mn. Lehote, inak v pohodičke. Nede nými
spojmi v popolud ajšom čase, ktoré teraz úplne zrušia, cestovalo aj 100 – 120 udí, prevažne študentov, mnohí z TN pokračovali alej. V
týchto vlakoch bol problém si sadnú . Aspo
tieto mohli necha . Škrtanie bolo robené horúcou ihlou.
x x x
Takúto zmenu môže odsúhlasi len človek,
ktorý železničnej doprave vôbec nerozumie.
Toto nemá nič spoločné s racionalizáciou
železničnej dopravy, ide o postupnú likvidáciu osobnej dopravy. racionalizácia sa nedá
spravi za jeden - dva mesiace, pretože treba
prepracova nadväznosti jednotlivých spojov,
upravi jazdné časy na základe pripomienok
krajov a cestujúcich a až potom rozhodnú o
tom, ktoré spoje budú zrušené a ktoré nie.
x x x
Povie mi niekto, prečo sa napríklad vozia
prevodovky a motory z KIE do HUNDAY kamiónmi, ke je to typická hromadná preprava – asi 1 000 kusov denne? Asi preto, že
Kysučanov treba čím prv vytrovi výfukovými
plynmi.
x x x
...a na konci snaženia bude konská železnica. Kone sa napasú pri trati a peniažky budú
od pánbožka a spokojných cestujúcich. Alebo
nech prenajímajú dreziny, tie na ručné páky
na lokálne trate.
Frigo na mašine, náš vzor!
A čo keby vagóny ahali kone?
Neušetrilo by sa na energii, ktorá najviac
za ažuje rozpočet železníc? A čo keby pasažieri jazdili do práce na bicykloch a len by
železniciam platili?
Hanba..., ale o chví ku asi fakt budeme jazdi na ko och... Však cesty sú v katastrofálnom stave, po ktorých sa autom jazdi nebude
da , respektíve už teraz sa to poriadne nedá...
O 5 rokov budeme plati cestnú da za kone.
Mám pocit, že sa vraciame o 150 rokov spä .
Ve ké po akovanie patrí vláde, či už tejto alebo predošlej, alebo tej pred nimi... Je to jedno,
kto bude pri moci, každý bude kradnú , len aby
sa mal dobre on a na nás sa vykašlú. Mali by
sme asi zača protestova ako v Egypte alebo
Tunise. Predpokladám však, že by sa tým tiež
nič nezmenilo...
x x x
Logika veci velí rozmýš a , lebo vec sa má
takto: železnice predstavia v decembri graikon, zinkasujú od vlády peniažky vyrátané na
základe tohto graikonu a potom potrebujú tie
spoje zoškrta , lebo sú aj tak stratoví. Takto sa
to opakuje už roky. Je to jednoduchšie, ako sa
snaži urobi niečo na prilákanie cestujúcich
na železnicu. Pritom možnosti na to sú, ani by
to ve a nestálo, niekto by sa však musel viac
namáha a to boli.
Vybral (bo)
ON č. 13, 31. marec 2011/21
KULTÚRA
do obnovy hradieb investujú v Levoči tento rok takmer 200-tisíc eur
V obnovenej bašte chcú vytvori
výstavné priestory
Mestské hradby v Levoči čaká alšia rekonštrukcia. Návštevníci prichádzajúci do
Levoče môžu v tomto období zaregistrova výpadok časti muriva mestského opevnenia v juhovýchodnej časti opevnenia.
„Tak ako každý rok, znovu sa rozpadáva né priestory,“ uviedol primátor. V tejto časti
hradobné opevnenie, ale už tento mesiac mesto asanovalo aj bývalú kolkáre , ktorá
sme vyčlenili peniaze na jeho opravu,“ infor- tu bola posledných asi 70 rokov. Mesto chce
moval primátor Levoče Miroslav Vilkovský. takýmto spôsobom očisti historické mestské
Levoča dostáva takmer každoročne dotáciu opevnenie od neskorších prístavieb.
Levočské mestské opevnenie malo pôz ministerstva kultúry na obnovu mestského opevnenia. Tohto roku mesto vyčlenilo vodne 2,5 kilometra a zachovali sa z neho
na opravu mestských hradieb 199 000 eur. takmer dva kilometre. Mohutné mestské
Väčšinu prostriedkov poskytlo mestu minis- múry sú súčas ou Levoče už od 13. storočia.
terstvo kultúry. Samospráva sa na nákladoch V súčasnosti tvoria jedno z najzachovalejpodie a desiatimi percentami. S prácami by ších mestských opevnení na Slovensku. Za
hradbami, ktoré tvoria hranicu historického
sa malo zača najneskôr v apríli.
Vlani mesto zrekonštruovalo iné čas- centra Levoče, sa v mestskej pamiatkovej
ti hradieb v hodnote približne 250 000 eur. rezervácii nachádza viac ako 300 nehnute Súčas ou týchto prác bola aj obnova jednej ných národných kultúrnych pamiatok zapísazo zachovaných bášt v juhovýchodnej časti ných v ústrednom zozname pamiatkového
hradieb, pri ceste I/18. „Bašta je ve mi pek- fondu.
(SITA)
ná. Uvažujeme tam urobi nejaké výstav-
Základná umelecká škola v Pezinku bude sídli v novej budove
Všetky odbory pod jednou strechou
Mesto Pezinok kúpilo od Bratislavského samosprávneho kraja budovu na Ulici M.
R. Štefánika, sídli v nej bude Základná umelecká škola Eugena Sucho a. Pre kraj bola
budova aj s pozemkom prebytočným majetkom, ktorý župa od roku 2008 nevyužívala.
Budova na Ulici M. R. Štefánika slúžila ako €, táto suma bola stanovená znaleckým poškolský objekt pre bývalé Stredné odborné sudkom.
učilište v Pezinku. Ide o národnú kultúrnu
Pod a vyjadrenia primátora Pezinku Olipamiatku, ktorá sa nachádza v centre mes- vera Solgu bude budova slúži Základnej
ta. SOU sa v júni 2008 zlúčilo so SOŠ na umeleckej škole Eugena Sucho a v PezinKomenského ulici v Pezinku a budova bola ku. „Škola je v súčasnosti rozmiestnená na
odvtedy nevyužívaná. Robili sa na nej iba troch miestach v meste. V tejto budove bude
nevyhnutné udržiavacie práce, pod a zna- centrum pre všetky odbory – výtvarný, tanečleckého posudku si budova vyžadovala cel- ný, hudobný aj literárno-dramatický. V škole
kovú rekonštrukciu. Vlani v decembri odsú- zriadime aj pamätnú izbu Eugena Sucho a,
hlasilo krajské zastupite stvo predaj budovy ktorého meno umelecká škola nesie,“ priblíaj s pozemkom. Nehnute nos spolu s po- žil Solga.
zemkom kúpilo mesto Pezinok za 819 000
(it)
Sú až o najkrajší kalendár, knihu a propagačný materiál o Slovensku za rok 2010
trenčiansky kraj získal prvenstvo
v dvoch kategóriách
Celoslovenská sú až Najkrajší kalendár Slovenska 2011 a Najkrajšia kniha a propagačný materiál o Slovensku za rok 2010 priniesla trenčianskemu samosprávnemu
kraju mimoriadne úspechy. Prvenstvo získal v kategórii Nástenné kalendáre i v kategórii Propagačné materiály, vydané v rokoch 2008 – 2010.
Sú až sa pravidelne koná od roku 1992
a vznikla z iniciatívy predsedu Klubu fotopublicistov pri Slovenskom syndikáte novinárov. Spoluorganizátorom je Štátna vedecká
knižnica v Banskej Bystrici. Predstavujú sa v
nej kalendáre nástenné, plagátové i stolové,
ktoré vydávajú, obce, mestá, regióny, irmy,
vydavate stvá, reklamné agentúry, tlačiarne
a iní tvorcovia.
Výsledky vyhlásili 23. marca pri otvorení
výstavy v ŠVK v Banskej Bystrici. Nominované kalendáre hodnotí porota zložená z výtvarníkov, graikov, fotografov, polygrafov a
iných odborníkov. Práve oni rozhodli o kvalitách a originálnosti dobového kalendára pod
názvom Prechádzky Považím, ktorý prezentuje obrázky z druhej polovice 19. storočia
i druhej prihlásenej kolekcie – propagačného
materiálu o Trenčianskom samosprávnom
kraji a obom udelili 1. miesto.
Najkrajšie kalendáre, knihy a propagačné
materiály budú vystavené v Banskej Bystrici
do 13. 4. 2011 a neskôr ví azná kolekcia poputuje po vybraných slovenských mestách.
Vlasta HENČELOVÁ,
hovorky a TSK
tip do knižnice
Publikácia o rusínskych obciach
pod drobnoh adom štatistiky
Národnostná menšina
pred zánikom?
Nová publikácia s názvom „Národnostná menšina pred zánikom?“, ktorú zostavili
otec a syn Mikuláš a Alexander Mušinka, obsahuje štatistický preh ad 260 rusínskych a
ukrajinských obcí na východnom Slovensku
od roku 1773 po súčasnos .
Do zoznamu sa dostali obce, v ktorých obyvatelia používajú rusínsky jazyk a pri sčítaní
udu sa hlásili k národnosti rusínskej, ukrajinskej, prípadne ruskej. Druhým sledovaným ukazovate om bolo priklonenie sa k byzantskému
cirkevnému obradu, teda či sa hlásia ku gréckokatolíckemu alebo pravoslávnemu náboženstvu. Autori pracovali so štatistikou 130 rokov
dozadu. Kniha vyšla v náklade 1 000 výtlačkov na 618 stranách. Ako uvádzajú jej autori,
je určená samosprávam, školám, farnostiam,
kultúrno-osvetovým zariadeniam. Na jej vydaní
spolupracovali Spoločnos pre výskum a rozvoj minoritných skupín – Minoritas, Asociácia
ukrajinistov Slovenska, Prešovská univerzita v
Prešove a Centrum antropologických výskumov
v Prešove.
Publikácia ponúka štatistické údaje zo sčítania udu od roku 1881 do posledného z roku
2001. Obce sú radené v abecednom poradí vždy pod a okresov. V knihe sú mapky, na
ktorých je farebne odlíšené územie, kde žijú v
jednotlivých okresoch Rusíni a Ukrajinci. Sú v
nej publikované údaje, ko ko obyvate ov sa hlásilo k akej národnosti a ku ktorej viere. O každej obci je stručná charakteristika od jej vzniku po dnešok. Sú tu informácie o panstvách,
vlastníkoch pozemkov a nehnute ností, čím sa
obyvatelia živili, aké pamiatky sa nachádzajú v
katastri obce, počet obyvate ov v jednotlivých
obdobiach, známe osobností, meno posledného farára a najnovší údaj sa týka vo by starostu
z novembra 2010.
K najmenším obciam patrí Príkra v okrese
Svidník, kde pri poslednom sčítaní udu zapísali
sedem občanov, z nich všetci sa prihlásili k slovenskej národnosti, šiesti ku gréckokatolíckej
viere a jeden k pravoslávnej. Obec na po ských
hraniciach, ktorá mala niekedy vyše sto obyvate ov, je dobrým príkladom, ako dochádza v prihraničných obciach k vy ud ovaniu. Ve ká vlna
odchodu udí z chudobných obcí bola v predvojnovom období do USA a neskôr v pä desiatych
rokoch minulého storočia, ke odchádzali za
prácou do Čiech. V súčasnosti vy ud ovanie
malých obcí pokračuje.
M. Mušinka sa obáva, že dochádza k asimilácii Rusínov a Ukrajincov. Mladí udia sú odchovaní slovenskými školami, sledujú slovenské televízne a rozhlasové stanice a chýba im národnostné povedomie. V knihe upozor uje, že ak je
v prírode ohrozený nejaký druh rastlinnej alebo
živočíšnej ríše, zapíše sa do „Červenej knihy“ a
svet vynakladá nemalé peniaze na jeho záchranu. Nedeje sa tak už vo vz ahu k národnostným
menšinám. V roku 2001 sa na Slovensku prihlásilo k rusínskej a ukrajinskej národnosti spolu
35 015 udí, rusínsky jazyk ako svoj materinský
uviedlo 49 099 osôb a ukrajinský považovalo za
materčinu 9 480 udí. V tomto roku pri sčítaní
udu to môže by ešte menej. Kniha vyšla s inančnou podporou Úradu vlády SR.
(SITA)
tLAČIVÁ
22/ON č. 13, 31. marec 2011
tlačivá - da ové priznanie k dani z nehnute ností na rok 2011
V nadväznosti na prijatie spoločnej európskej meny v Slovenskej republike – eura k 1. januáru 2009 a súvisiacu novelu zákona
č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších
predpisov v rámci zákona, ktorým sa menia a dop ajú zákony
v pôsobnosti Ministerstva inancií Slovenskej republiky v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike, Ministerstvo
inancií Slovenskej republiky pripravilo s účinnos ou od 1. januára
2009 nové vzory tlačív da ových priznaní k dani z nehnute ností.
Okrem zmien, ktoré súvisia so zavedením meny euro, sa v nových
tlačivách vykonávajú aj alšie zmeny, ktoré vyplynuli z poznatkov praxe
a ich cie om je odstránenie nejasností pri vypl ovaní da ových priznaní.
Nové vzory da ových priznaní sa vydávajú formou opatrenia pod a
§ 38 ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe
daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných inančných orgánov
v znení neskorších predpisov a toto opatrenie sa vyhlasuje v Zbierke
zákonov Slovenskej republiky uverejnením oznámenia o jeho vydaní.
Ing. Iveta IŠTOKOVÁ, MF SR
(ON 41/08, str. 3 - krátené)
tlačivá si môžete objedna ihne na adrese:
INPROST, spol. s r. o.
distribúcia tlačív
Smrečianska 29
811 05 Bratislava
alebo faxom na čísle: 02/446 311 95, 02/ 446 311 98,
alebo mailom na adrese: [email protected]
Kontaktná osoba: Dagmar Borisová,
tel.: 02/ 446 311 99 alebo mobil: 0905 599 120
Objednávky budeme vybavova v poradí, v akom prídu a
budú zaevidované.
Cena tlačív zostáva nezmenená, a to košie ka (F11 a P21)
a poučenie na vyplnenie tlačiva ( F17 a P17) - 0,17 € (5 Sk),
ostatné tlačivá - 0,10 € (3 Sk) s DPH.
ON č. 13, 31. marec 2011/23
MONITOR
Stropkovské námestie
dokončia v máji
Práce na rekonštrukcii I. a II. etapy Námestia SNP pre nepriaze počasia pozastavili v závere minulého roka, no v týchto
d och pracovný ruch v centre Stropkova
opä ožil. Zhotovite stavby Skanska, a. s.,
pokračuje v stavebných úpravách, ktoré by
pod a zmluvy mali by ukončené do konca
mája. „Momentálne sa dokončujú prvky mobiliáru a plochy pre výsadbu zelene, ktoré
lemujú I. a II. etapu. Zárove sa pripravujú
práce na dokončenie parkoviska z východnej strany, kde je ešte potrebné uloži dlažbu,“ uviedol vedúci odboru výstavby MsÚ v
Stropkove Ladislav Dubas. Ako je známe,
projekt na komplexnú revitalizáciu centra
mesta, na ktorý chceli získa nenávratný
inančný príspevok v sume 1,4 mil. eur,
kopíroval majetkovoprávne pomery v čase
jeho podania, a preto zah al investície na
prvé dve etapy. Pod a projektu však objekt fontány plynule prechádza z II. do III.
etapy. Zámer, aby v čase odovzdávania
prvých dvoch etáp bola fontána funkčná,
sa mesto rozhodlo rieši dodatkom k zmluve. Rozpočtový náklad stavebnej časti sa
navýši o 6 660 eur. „Ke že fontána musí
by postavená ako celok, so zhotovite om
stavby sme podpísali dodatok k zmluve,
na základe ktorého fontánu kompletne
ukončíme v termíne s I. a II. etapou. Teraz
prebieha výberové konanie na dodávatea technológie s tým, že jeho výsledok by
mal by známy v polovici marca,“ dodal L.
Dubas. Zámerom mesta je dokonči v roku
2011 aj III. etapu s rozpočtom 310-tisíc eur.
V súčasnosti je vypísané výberové konanie
na jej zhotovite a. Savbu budú inancova
z vlastných zdrojov.
Podduklianske novinky, 21. 3. 2011
Problémy obecných knižníc
Z celkového počtu 51 knižníc v Rimavskosobotskom okrese polovica z nich v minulom roku nevykazovala žiadnu činnos .
Rimava.sk informovala Anna Kuricová, metodička Knižnice M. Hrebendu v Rimavskej
Sobote, ktorá metodicky usmer uje aj knižnice v okrese Rimavská Sobota a Revúca.
Ako uviedla, najaktívnejšie boli vlani mestské knižnice v Hnúšti a v Tisovci.
„Svoju aktívnu činnos propagovali aj na
webových stránkach, kde sa snažili novými formami práce a informačnými technológiami zauja a oslovi nových čitate ov,“
uviedla Kuricová. Pod a jej slov sa naopak
zhoršuje situácia v profesionálnych obecných knižniciach, v Hajnáčke, Ož anoch a
vo Ve kom Blhu. „Nehovoriac už o pomaly
katastrofálnej situácii v 45 neprofesionálnych obecných knižniciach, okrem malých
výnimiek, kde obecné úrady aspo v malej miere vyčlenili inancie na nákup kníh,“
uviedla metodička knižnice a dodala, že
príčinou tohto stavu je nezáujem zo strany predstavite ov obecných zastupite stiev
ako aj samotných občanov.
Od tohto roku pod a jej slov navyše oznámili zrušenie dve obecné neprofesionálne
knižnice, a to v Martinovej a Studenej.
Základ knižničného fondu vo všetkých
knižniciach tvorí bývalý centrálny nákup niekdajšej Okresnej knižnice v Rimavskej Sobote, ktorá zabezpečovala knižnice
novou literatúrou. „Žia , delimitáciou knižníc pod obecné a mestské úrady akoby činnos vo väčšine knižníc zaspala a doslova
zapadla prachom,” hovorí Kuricová. Pod a
jej slov sa knižnice snažia prostredníctvom
dotačného systému MK SR zabezpeči inancie na nákup knižničného fondu tým, že
vypracúvajú a podávajú projekty, v ktorých
niekedy uspejú aj na zabezpečenie informačných technológií. Ide pritom hlavne
o mestské knižnice a profesionálne, kde pri
pride ovaní rozhodujú aj výkony knižníc.
„Viem, že obecné úrady majú nekonečné
problémy, ale ZMOS a Slovenská národná
knižnica v Martine uzavreli spoločnú dohodu o spolupráci, takže by sa očakávalo, že
obecné úrady prevezmú zodpovednos za
svoje knižnice,” uviedla metodička a dodala, že Knižnica M. Hrebendu im už môže
len poradi . „Rozhodnutie a zodpovednos
za zriadenú knižnicu je na tom-ktorom
obecnom úrade,čo vyplýva aj zo zákona o
knižniciach,” poznamenala.
Pod a nej by sa očakával adekvátny prístup ZMOS k obecným knižniciam. Obecné
úrady by mohli na svojich webových stránkach a tiež v obecných novinách propagova
aj aktivity jednotlivých knižníc. „Je smutné,
že v mnohých obciach obyvatelia ani netušia, že v ich obci nejaká knižnica existuje,”
konštatovala Kuricová. Jednou z možností
a východísk by pod a nej mohlo by aj zlúčenie obecných a školských knižníc, ke že
aj základné školy patria pod obce. „Je len
na dohode, aby knižnica slúžila verejnosti
aj žiakom,” uzavrela metodička knižnice.
Rimava.sk, 23. 3. 2011
Zabodovala aj monograia
Drahoviec
Monograia obce Drahovce, na ktorej
spolupracovali pod vedením zostavovate a
Mariána Manáka významní historici i miestni občania, sa umiestnila na druhom mieste
v sú aži o najkrajšiu monograiu obce na
Slovensku za rok 2010.
„Zisk druhého miesta v sú aži o najkrajšiu monograiu obce považujem v mene
všetkých jej spolutvorcov za ve kú satisfakciu, ktorá bola vynaložená pri zostavení
tejto rozsiahlej publikácie o dejinách Drahoviec,“ uviedol zostavovate monograie
Marián Manák, drahovský rodák. „Hlavnú
dejinnú líniu napísali odborníci, ktorí sa danej problematike venujú aj v praxi, zvyšnú
čas vypracovali obyvatelia a rodáci z Drahoviec. Ve ký dôraz sme kládli na graickú
stránku knihy. Obrovskou devízou bolo,
že sme mali k dispozícii nieko kotisícovú
zbierku rôznych historických fotograií z minulosti obce, bez ktorej by kniha bola určite
vizuálne chudobnejšia,“ dodal.
Knihu si všimli aj v archíve Pamiatkového
úradu SR v Bratislave a nominovali ju na
cenu Slovenskej historickej spoločnosti pri
SAV v kategórii populárno-vedecké práce.
Pieš anský týžde , 22. 3. 2011
Lozornčanom nedajú spa
nákladné autá
Obyvate ov časti obce Lozorno už dlhší
čas trápi zvýšená hustota prejazdu ažkých
nákladných áut. Obyvatelia Lozorna už na
problém viackrát upozor ovali ešte bývalé
vedenie obce.
Ich prvá s ažnos smerovala na obecný
úrad v máji 2006, ke 30 rodín upozornilo vtedajšieho starostu ubomíra Haramiu
na zvyšujúcu sa premávku nákladných vozidiel a z toho vyplývajúce poškodzovanie
rodinných domov a zníženie kvality života
v dôsledku hlučnosti a prašnosti. Starosta
sa problémom zaoberal, zvolal dokonca
pracovné stretnutie, na ktorom sa zúčastnili
aj zástupcovia iriem, do ktorých nákladné
autá smerujú. Zo zápisnice z rokovania vyplynulo, že zástupcovia iriem sú si vedomí
naliehavosti riešenia problému s pre aženos ou komunikácií a sú ochotní podie a
sa aj na budovaní nových komunikácií.
Problémy s pre aženos ou obecných komunikácií v Lozorne by vyriešila výstavba
severného obchvatu obce alebo tzv. malého južného obchvatu, ktorý by od ahčil
hlavný cestný ah cez obec. Projektová
dokumentácia bola dokončená ešte začiatkom roka 2007, s výstavbou obchvatu
sa však doteraz nezačalo. Napriek tomu,
že niekdajšiemu vedeniu obce nemožno
uprie snahu problém rieši , situácia sa
ani pä rokov od podania prvej s ažnosti
nezlepšila. Ako vyplýva z posledných s ažností občanov, premávka na komunikáciách naopak výrazne zhustla. Výnimkou nie
sú jazdy cez víkend, sviatky, ba ani nočné
jazdy, čím sa životné podmienky obyvateov zhoršili na neúnosnú mieru. Nespokojní
občania sa, samozrejme, s ažovali alej,
na obecný úrad smerovalo nieko ko listov
i v čase, ke už na starostovskej stoličke
sedela Alena Nemcová.
V novembrových komunálnych vo bách
Alenu Nemcovú na poste starostu Lozorna
vystriedal ubomír Húbek. Občania veria,
že pod jeho vedením sa podarí nájs vhodné riešenie. Starostovi zaslali list, v ktorom
opisujú problém i kroky, ktoré doteraz podnikli. ,,Chápem vaše rozhorčenie nad stavom obecných komunikácií a organizáciou
dopravy v obci, v tomto čase však obecné
zastupite stvo ani starosta ve a možností na
riešenie nemá, ak vôbec nejaká možnos
zmeny dopravy v obci existuje,“ odpovedal
. Húbek. Určitú nádej vidí vo vybudovaní
krátkeho – južného obchvatu obce, ktorým
sa poslanci budú zaobera na najbližšom
zasadnutí. Aby sa však obec mohla uchádza o inancie zo štrukturálnych fondov
na realizáciu takéhoto zámeru, potrebuje
kvalitný projekt. A ten, žia , nemá. ,,Vždy
v predvolebnom čase sa síce robia projekty
na obchvat, ale tie riešia len čas obchvatu. Našou snahou preto bude dorobi tento
projekt v čo najkrajšom čase a uchádza sa
o nenávratný inančný príspevok,“ dodáva
starosta. Ak by sa nepodarilo získa inancie z eurofondov, obec pod a neho pravdepodobne pristúpi k inancovaniu projektu
z vlastných zdrojov a za účasti podnikateov, prevádzkujúcich nákladnú dopravu.
Záhorák, 24. 3. 2011
Z regionálnej tlače sprac. (tl)
S ÚSMEVOM
J
S ÚSMEVOM
J
S ÚSMEVOM
J
S ÚSMEVOM
J
S prírodou nevybabreš...
Zúfalý chodec sa pýta
muža v aute:
- Prosím vás, môžete
mi ukáza najkratšiu
cestu na stanicu?
- Nemôžem, ja som taxikár...
Pod šibenicou žiada
odsúdený kata:
- Prosím vás, bu te
taký láskavý a nevy ahujte ma príliš vysoko.
Trpím totiž závratmi...
- To ti majster nepridelil žiadnu prácu? - pýta
sa stavbyvedúci uč a.
- Pridelil! Nakázal mi,
že ak vás uvidím, mám
ho zobudi !
Syn podáva otcovi
žiacku knižku:
- Ocko, tak teraz aj ty
vidíš, že aj moje známky potvrdzujú úplnú
neefektívnos
nášho
školského systému!
Mladý muž v električke osloví dámu v stredných rokoch:
- Pani, sem si sadnite!
- Se , chlapče. Ja postojím.
- Len si sadnite! - trvá
na svojom mladík. -
Fantázia je niečo, čo si niektorí
udia nevedia predstavi .
(Gabriel Laub)
Odchod na chalupu...
Aby ste si nemysleli,
že uvo ujem miesto
len pekným a mladým
ženám...
Medzi kamarátkami:
- Už a manžel nachytal s nejakým cudzím
chlapom?
- Kdeže, vždy to bol
nejaký z jeho kamarátov...
Sused sa chváli susedovi:
- Ja, ke prídem zo
služobnej cesty, vždy
prinesiem manželke
nejaký darček...
- To ja nemusím... mykne plecom sused,
- ja sa vraciam s čistým svedomím...
Chlapec smutne
oznamuje dievča u:
- Počuj, v našom vz ahu sa objavil vážny
problém.
- A aký?
- Zabudol som, ako sa
voláš...
Kresba: Peter Gossányi
žena sa zasníva:
- Pamätáš, drahý, ako
si ma požiadal o ruku?
Celú hodinu som od
dojatia nemohla prís
k slovu...
- Čo by nie... - zamrmle muž - Ke sa to tak
zoberie, bola to najkrajšia hodina v mojom živote!
Vraví žena mužovi:
- ty, starý, doktor ti kázal drža diétu?
- Nie, prečo?
- No, že si dnes v
posteli taký nemastný,
neslaný!
Idú spolu blondínka
a brunetka po chodníku, ke zrazu brunetke začne v kabelke
zvoni mobil. Nemôže
ho dlho nájs a povzdychne si:
- Kam som ho len
mohla da ?
Vtom sa pýta blondínka:
- ty, a máš ho vôbec
so sebou?
Z internetu spracovala -pt-
Download

Kompetentnosť verejných činiteľov politická, odborná, ľudská