TÝŽDENNÍK MIEST A OBCÍ
OBECNÉ NOVINY
ROČNÍK XX/ČÍSLO 26
29. jún 2010
CENA: 0,85 €
www.inprost.sk
Adresa:
Smospráva bije
na poplach
str. 3, 4, 15
n
Ma arská
menšina
na Slovensku
po roku 1989
str. 8, 9
n
Stále populárnejšie sú stretnutia obcí s rovnakým názvom. Na snímke slávnostný sprievod v
Ladomerskej Vieske na stretnutí Viesok. Viac na str. 6 - 8.
Snímka : B. Olach
Po povodniach hrozí obciam
inančný kolaps
Slovensko sa topí vo vode a v dlhoch. Záplavy spôsobili nedozierne škody na obecnom i súkromnom majetku. A ešte nie je koniec. Zem nevládze také množstvo vody vsiaknu , prša trvalejšie
neprestáva, alej dochádza k lokálnym povodniam. V nezatopených oblastiach vyráža pre zmenu
spodná voda. Pôda sa zosúva, domy padajú ako domčeky z karát. A ešte aj alej budú, lebo ich
statika je vážne narušená a stovky udí nemá vlastnú strechu nad hlavou. Ktovie, dokedy. Samospráve hrozí inančný kolaps. Za necelé prvé dva júnové týždne sa jej oproti skutočnosti za obdobie
január – máj 2009 znížil výnos dane z príjmov fyzických osôb o 30,1 %, čo predstavuje sumu 186,4
mil. eur! Ročná prognóza výnosu dane na tento rok 1 134 mil. eur je za 5 mesiacov splnená len
na 38,1%, a to v máji štát poskytol mestám a obciam dotáciu 33 mil. eur. Jún je pre samosprávu
rekordným mesiacom v negatívnom zmysle - v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2009 má iba 25
% z plánovaných da ových výnosov. Ve mi zlú inančnú situáciu prehlbujú samospráve výdavky na
zabezpečovacie a záchranné práce spôsobené povod ami. Pod a signálov sú stovky obcí takmer
na kolenách a hrozí, že nebudú ma na výplaty pre učite ov, na odvoz odpadu, skrátka, môžu by
(Pokračovanie na str. 2)
O sčítaní udu
str. 14, 15
n
Bezpečná škôlka
str. 19
Ponúkame:
Irena BUBENÍKOVÁ
Da z nehnute nOStí
NA ROK 2010
v Otázkach a ODPOveDiach
Čítajte na str. 22
aktuaLitY
2/ON č. 26, 29. jún 2010
Po povodniach hrozí obciam
inančný kolaps
(Dokončenie zo str. 1)
vážne ohrozené ich základné funkcie. ZMOS
svoje návrhy na riešenie nielen aktuálnej situácie, ale aj z dlhodobého h adiska predstavilo 18. júna a prinášame ich vnútri tohto čísla
Obecných novín.
Prírodná katastrofa nie je náhodná, Je len
málo lokalít na Slovensku, kde nemajú udia opakujúcu sa skúsenos s ve kou vodou.
Ke že nevidia takmer žiadne vážne opatrenia na svoju ochranu pred záplavami, s ubom
predstavite ov vlád - tej, čo teraz končí, ale
aj predchádzajúcej - a štátnych úradníkov
už dávnejšie neveria. Ostáva im len strach z
väčších daž ov. Volení zástupcovia obyvate ov Sadov nad Torysou nie sú jediní, ktorí
naposledy po povodni v roku 2006 žiadali o
úpravu toku Torysy, doteraz však nedostali ani
korunu. Juhovýchod Slovenska, najmä Zemplínska nížina, je ve mi zranite ná nielen preto, že pri výdatných daž och ju zatápa voda
z vyššie položených miest, ale jej ílovíté pôdy
z aleka nestačia vsiaknu také množstvo ako
pôdy priepustné. Preto aj po tejto povodni na
Ondave bude trva roky, kým okolitú krajinu
Obsah On č. 26/2010
Darina ŽOLDOŠOvá:
Po povodniach hrozí obciam
inančný kolaps
str. 1, 2
ZMOS informuje – nedostatočné
inancovanie obcí, povodne, škody
a ich odstra ovanie
str. 3, 15
Regionálne združenia k inancovaniu
samosprávy
str. 4, 15
Laura LinuMOvá:
Oskar bez bariér – inalisti z Mošoviec
a Turzovky
str. 5
Bohumil OLach:
Stretli sa Viesky a bolo im dobre
str. 6 – 8
Pavol eRDziak:
Ma arská menšina na Slovensku,
recenzia knihy
str. 8, 9
Juraj „ uri“ ŠvaRc:
Po ný Kesov – miesto, kde to žije
str. 13
Michal kaLi ák:
Sčítanie si vyžaduje profesionalitu
– rozhovor s riadite kou ŠÚ SR
str. 14, 15
Prof. Michal ŠaRaFín:
Prí ažlivé prostredie je téma
pre samosprávy obcí
str. 16
ing. Milan POLiak:
Prístup obcí k vlastníckym právam
a daž ovým vodám
str. 17
Projekt Bezpečná škôlka pokračuje
str. 19
František Mach:
Turistické centrá rokovali
str. 20
Prístup spoločnosti k biodiverzite
je symbolom jej vyspelosti
str. 21
Monitor tlače
str. 23
Humor
str. 24
OBECNÉ NOVINY
TÝŽDENNÍK MIEST A OBCÍ
Vychádza pri Združení miest a obcí
Slovenska ako odborno-metodický
týždenník pre komunálnu sféru
ZMOS: Bezručova 9, 811 09 Bratislava 1,
Tel.: 02/52964243, fax: 02/52964256
e-mail: [email protected], www.zmos.sk
dajú do poriadku. Ke nedôjde k radikálnym
zmenám, situácia sa bude opakova a konečné riešenie od a ova . A vo vyratúvaní rizikových lokalít by sme mohli pokračova .
Škody sú obrovské. A postupne sa ešte
znásobia, pretože tie vidite né budú pôsobi aj
skryto a dlhodobejšie. Hrozia infekcie z kontaminovanej pôdy, vody, od komárov, lebo ani
na včasné plošné postreky neuvo nila vláda
dostatok pe azí. V postihnutých oblastiach sa
neurodí nič, čo na pe aženkách pocítia samozásobovatelia. A ke je niečoho nedostatok, o
to je to drahšie.
Povodne a živelné pohromy postihujú aj iné
krajiny vrátane vyspelých. Na situácii, ktorá je
na Slovensku teraz, majú však ve ký podiel
aj predchádzajúce vlády. Slovenský vodohospodársky podnik (SVP) mal od roku 1999
preinvestova do protipovod ových opatrení
20 miliárd korún (takmer 700 miliónov eur).
Minul z nich však len štvrtinu! Prečo? Lebo
zvyšné tri štvrtiny mu štát jednoducho nedal.
Vlastný vlastnému, SVP je totiž štátny podnik.
A ako vyzerá inancovanie preneseného výkonu štátnej správy na samosprávu vo sfére
životného prostredia, kam patria aj povodne?
Obce dostávajú na obyvate a okolo 5 korún,
čo je asi 17 centov! Pritom preinancovanie
je proces ve mi zd havý, pod a podpredsedníčky ZMOS Viery Krakovskej trvá najmenej
rok. alej... Najväčší vplyv na povod ové riziká má pôdohospodársky sektor, vyše 50 %.
Nie je však vytvorený žiadny mechanizmus na
kontrolu kvality obrábania pôdy, hoci do prúdia miliardy. Podobne je to aj s lesnou pôdou,
tvrdí Krakovská. ZMOS preto dúfa, že po nieko koročnom úsilí, ke sústavne predkladal
rôzne návrhy, sa konečne pri okrúhlom stole
stretnú zástupcovia všetkých zodpovedných
rezortov a štátnych orgánov a dospejú k dobrému riešeniu. Slovensko má v tomto ve ký
dlh nielen voči svojim občanom, ale pod a
Príhovor
rôznych smerníc a dohovorov aj voči okolitým
štátom, ktoré, jednoducho povedané, nesmie
zatápa .
V roku 2002 trpela ve kými povod ami
Česká republika. Poučila sa však, prijala
systémové opatrenia. Finančne výrazne podporuje program revitalizácie vodných tokov,
Program rozvoja vidieka, dôraz dáva aj na
ochranu a obnovu mokradí. Na Slovensku je
to zatia iba snom nadšencov, ktorí navyše bojujú proti nič neriešiacej výstavbe alšej vodnej nádrže (Tichý Potok). Osobitnú podporu
dostávajú české obce pri budovaní náhradného ubytovania pri zničení domov. Dobudovali
systém predpovednej a varovnej služby tak,
že prostredníctvom automatických meracích
staníc a SMS sú pred hroziacim nebezpečenstvom včas informovaní primátori, starostovia
a následne obyvate stvo. Do systému sú zapojené, pochopite ne, všetky záchranné zložky a čo je najdôležitejšie, mimoriadne udalosti
koordinujú hajtmani, čiže župani. Zohral pri
tom úlohu aj fakt, že pred ôsmimi rokmi vážne
ohrozila ve ká voda aj Prahu a ke ide o „matičku“, dokáže sa český národ zomknú , kým
Bratislava takú povode nezažila a ke že je z
nej ve mi aleko na najkrajnejší kraj Slovenska, je najmenej tak aleko aj opačne? Iste, je
v tom aj trochu irónie, no zárove aj príklad, že
ke je vô a, dohoda v záujme veci je možná. A
treba ma na pamäti, čo vraveli už predkovia pred oh om ujdeš, pred vodou nie. Týka sa to
aj politikov. Preto tí, ktorí budú v novej vláde,
by mali prehodnoti rozhodnutie predchádzajúcej o zrušení ministerstva životného prostredia, ve práce na tomto poli je až-až.
Darina ŽOLDOŠOVÁ
eurá pribúdajú
Ako je známe, ZMOS na druhý de po povodni vyzvalo samosprávu aj podnikate ské subjekty
a verejnos na solidaritu s postihnutými obcami a založilo fond solidarity. Snahou združenia je
pomôc najmä pri obnove mestskej a obecnej infraštruktúry. Prvé inancie by mali do postihnutých obcí odís do 10. júla 2010.
Do 18. júna bolo na účte fondu od 30 darcov, hlavne miest, obcí, bankových subjektov, ale aj
individuálnych darcov viac ako 316-tisíc €. Zatia najväčším je Nadácia Slovenskej sporite ne s
vkladom 250 000 €. alšie mestá a obce medzičasom predložili svoje návrhy na schválenie do
zastupite stiev.
Primátor hlavného mesta SR Andrej urkovský po dohode s predsedami poslaneckých klubov MsZ rozhodol, že Bratislava pomôže mimoriadne postihnutej východoslovenskej obci Nižná
Myš a. Po komunikácii s jej starostom Mariánom Karvanským jej poskytne dotáciu 110-tisíc eur
na nákup alších 5 kontajnerových bytov. Hlavné mesto sa o nevyhnutných potrebách v postihnutých obciach informovalo na košickom magistráte. Darované inančné prostriedky sa skladajú
z dvoch častí – z rezervného fondu hlavného mesta a z nevyplatených odmien primátora Andreja urkovského od júla 2008 až do júna 2010. Celková suma, ktorú hlavné mesto poskytne
vrátane primátorových odmien predstavuje čiastku 110 372,5 eur (viac ako 3,3 mil. Sk). Poslanci
MsZ sa k rozhodnutiu primátora a dohode poslaneckých klubov oiciálne vyjadria na najbližšom
rokovaní zastupite stva 1. júla.
(on)
vYDáva: INPROST, spol. s r. o., riadite Seraf TROPEK, tel.: 02/44 63 11 94, e-mail:[email protected]
ReDakcia: Smrečianska 29, 811 05 Bratislava
Tel./fax: 02/44 63 11 95, 02/44 63 11 98, Fax: 02/44 63 11 96
http://www.inprost.sk, http://www.obecne-noviny.sk, e-mail: [email protected]
ŠÉFReDaktOR: Ing. Bohumil OLACH, 02/44 63 11 98, mobil: 0905 631 853
ReDaktORkY: Darina ŽOLDOŠOVÁ, 02/44 63 11 98, mobil: 0908 710 115,
Tereza LJUBIMOVOVÁ, 02/44 63 11 98, mobil: 0918 394 354
PReDPLatnÉ a DiStRiBÚcia: Dagmar BORISOVÁ, 02/ 44 63 11 99, mobil: 0905 599 120
e-mail: [email protected]
Redakcia nevyžiadané rukopisy nevracia. Tlačí Petit Press, a. s., Nám. SNP 30,
814 64 Bratislava. Registrované Ministerstvom kultúry SR pod č. EV 3772/09 zo d a 24. 07. 2009.
ISSN 1335-650X. Podávanie novinových zásielok povolené riadite stvom pôšt v Bratislave,
č. j. 183 - PP - zo d a 14. 1. 1991.
ON č. 26, 29. jún 2010/3
SAMOSPRÁVA
návrhy postupu zMOS na riešenie
situácie miest a obcí po povodniach
Stovky obcí signalizujú hrozbu inančného krachu. Situáciu spôsobili dôsledky krízy
a povodne. zMOS predstavilo na tlačovej besede 18. júna svoje návrhy na riešenie.
Najprv predseda združenia Michal Sýkora
hovoril o aktuálnom stave, ktorý si vyžaduje rýchle, okamžité a netradičné riešenia. V
prvom rade je potrebné sústredi úsilie na
náročné stavebné práce, venova sa najmä
obnove zničenej a poškodenej dopravnej infraštruktúry (cesty, mosty, chodníky), ktorá
je základnou podmienkou pre zabezpečenie normálneho chodu postihnutých miest
a obcí a života ich obyvate ov. Rozsiahle sú
zosuvy pôdy a zaplavené bytové a nebytové domy potrebujú postupné a bezpečné
vysušovanie, dezinfekciu, statické posúdenie, stavebné úpravy a obstaranie nového
vybavenia a zariadení, ktoré sú poškodené.
Vo viacerých obciach sú ešte stále zaplavené domy a niektoré osady sú odrezané
od obcí. Rozsah škôd je taký, že vrátenie
infraštruktúry do normálneho chodu potrvá dlhý čas - nieko ko týžd ov, mesiacov,
ba v niektorých prípadoch aj nieko ko rokov.
Obrovské náklady si vyžaduje odstra ovanie bahna, ktoré sa naplavilo z polí a lesov.
Zárove M. Sýkora zdôraznil, že samospráva nezlyhala, naopak, zvládla a zvláda úlohy so c ou a zásadne odmietol, že obce sú
zodpovedné za vznik a dôsledky povodní.
Povod ové škody znásobujú
dopady krízy
V rozpočtoch obcí sa dopady inančnej
a hospodárskej krízy prejavili výpadkom
dane z príjmov fyzických osôb. V porovnaní
s obdobím január – máj 2009 je znížený výnos dane z príjmov fyzických osôb o 30,1 %,
čo predstavuje sumu 186,4 mil. eur. Ročná
prognóza výnosu dane na tento rok 1 134
mil. eur je za 5 mesiacov splnená na 38,1
%. V máji preklenula schodok štátna dotácia 33 mil. eur. ZMOS po analýze hrubých
inančných potrieb samospráv v najbližšom
období navrhuje, aby ministerstvo inancií poskytlo zo štátnej pokladnice inančné
prostriedky na zabezpečovacie a záchranné práce v súvislosti s povod ami mestám
a obciam okamžite formou zálohových platieb, ktoré budú neskôr riadne zúčtované.
Pri doterajšom postupe totiž hrozí, že mestá
a obce by dostali peniaze až koncom roka,
resp. v budúcom roku, čo s dopadmi krízy
môže spôsobi reálne zrútenie systému inancovania a platobnej schopnosti väčšiny
najviac postihnutých miest a obcí. So zástupcami ministerstva inancií za združenie
rokoval jeho výkonný podpredseda Milan
Muška. Ako informoval, ministerstvo sa
kladne postavilo k požiadavke posunú výnos z výberu dane od fyzických osôb za jún
na skorší termín - 10. júl.
ZMOS zárove odporúča vláde SR zváži
presunutie inančných prostriedkov z jednotlivých operačných programov na investičné
opatrenia po povodniach a aby o správach
o povodniach rokovala štvr ročne. Systémové opatrenia požaduje združenie premietnu aj do programového vyhlásenia
vlády.
Čo má najväčší vplyv na zmeny
krajiny
Na povod ové riziká majú najväčší vplyv
zmeny krajiny a prejavy počasia. Ak zmeny
a hospodárenie v krajine zásadne znížili
schopnos vsakova vodu, zadržiava ju
a chráni pôdu na povrchu pred eróziou,
zvyšuje sa povrchový odtok a riziká povodní.
Najväčší vplyv na povod ové riziká
majú:
- sektor pôdohospodárstva – pokrýva 50 %
rozlohy Slovenska
- sektor lesníctva – 40 % rozlohy Slovenska
- správy vodných tokov – takmer 60-tisíc
km vodných tokov
- obce a zastavané plochy (vrátane ciest)
– 5 % rozlohy Slovenska
Medzi najúčinnejšie opatrenia na zníženie
povod ových rizík patria:
- úprava poškodenej po nohospodár-
Slovenské elektrárne ponúkajú pomoc
vážení zástupcovia miest a obcí Slovenska,
mnohí z vás boli v súčasnosti zasiahnutí ničivými povod ami a stále sa vyrovnávajú s následkami tejto pohromy. Už beztak napäté rozpočty dostali alšiu ranu
a škody sa vyčíslujú na milióny eur. Azda jedinou dobrou správou je, že Slováci
v núdzi nie sú ahostajní - nielen bežní udia, ale aj irmy, ktoré sa snažia poda
pomocnú ruku prostredníctvom priamych i nepriamych inančných darov. Spoločnos SE Predaj, 10 % dcérska spoločnos Slovenských elektrární, sa rozhodla pripoji k pomoci pre postihnuté regióny v rámci svojho po a pôsobnosti, teda
dodávok elektrickej energie. Ponúkame postihnutým mestám i obciam možnos
úspor prostredníctvom poskytnutia mimoriadnych zliav na dodávky elektriny na
rok 2011 prípadne aj na rok 2012. V prípade vášho záujmu neváhajte kontaktova niektorého z našich obchodných zástupcov prostredníctvom kontaktných
údajov, ktoré sú k dispozícii na našej webovej stránke www.sepredaj.sk.
skej krajiny (jej
vhodnejšie členenie po vrstevniciach),
- citlivejšie hospodárenie s pôdou (napr. trvalé
zatrávnenie
a
zalesnenie, ovčiarstvo)
- hradenie bystrín v lesoch a
protierózne úpravy na lesných cestách
- zadržiavanie a podpora vsakovania dažovej vody v zastavaných územiach (jej
využitie na závlahy, ako úžitkovú vodu, jej
postupné vsakovanie a pod.)
- budovanie technických zariadení na transformáciu povod ových v n (napr. suché poldre, stabilizácia a ochrana brehov v husto
obývaných oblastiach).
Príklad z Českej republiky
Začiatkom júna sa vedenie ZMOS stretlo v
Bratislave s partnerskou organizáciou SMO
ČR. Predseda českej organizácie Old ich
Vlasák potom informoval, aké opatrenia prijali v Českej republike najprv po rozsiahlych
povodniach v roku 2002. Treba však zdôrazni , že všetky české vlády od začiatku
90. rokov každoročne významne inančne
podporujú program revitalizácie vodných tokov, Program rozvoja vidieka a dôraz dávajú
aj na ochranu a obnovu mokradí. Podpora
týchto programov, ktoré majú významný
vplyv na ráz krajiny, je neporovnate ne väčšia ako na Slovensku. Podporu dostávajú
aj obce na budovanie náhradného ubytovania v prípade, ke voda zničí domy. Po
ve kých povodniach v roku 2002 zdokonalili systém predpovednej a varovnej služby
tak, že včas informujú zástupcov miest, obcí
a obyvate stvo prostredníctvom automatických meracích staníc a zasielaním SMS na
mobily primátorov a starostov. V prípade
mimoriadnych udalostí a povodní koordinujú činnos záchranných zložiek a zástupcov
miest a obcí hejtmani (župani).
združenie vyzýva
k okrúhlemu stolu
Len systémové opatrenia a ich celoplošné
uplat ovanie môžu zníži povod ové riziká.
Prija a presadi ich v praxi by malo by
výsledkom národného dialógu všetkých zainteresovaných strán, pričom treba rešpektova zásady integrovaného manažmentu
vodných zdrojov a pôdneho fondu. Spolupracova na tom majú všetci, ktorí sa podieajú na vzniku povod ových rizík – farmári,
lesníci, správcovia pôdneho fondu a vodných tokov, vlastníci zastavaných plôch a
budov at . Integrovaný prístup podporujú aj
nový zákon č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred
povod ami, Povod ová smernica a Rámcová smernica o vode. ZMOS spracovalo
v uplynulých rokoch celý rad odborných dokumentov a podporných nástrojov pre oblas integrovaného manažmentu vodných
zdrojov a pôdneho fondu za účelom znižovania povod ových rizík a vytvorilo vlastnú
expertnú skupinu. Plánuje čo najskôr zvola všetkých zainteresovaných partnerov
k okrúhlemu stolu na prerokovanie návrhov
systémových opatrení na predchádzanie
riziku povodní.
(žo)
4/ON č. 26, 29. jún 2010
zvolali mimoriadne zasadnutie všetkých starostov okresu Čadca
Rada zMOk: hrozí kolaps miest a obcí
Situácia v obciach je viac ako vážna. táto veta najčastejšie rezonovala na mimoriadnom rokovaní rady združenia miest a obcí kysúc, ktoré sa konalo 18. júna.
Výpadok dane z príjmu fyzických osôb,
Rada ZMOK v zložení Jozef Vražel, Miroktorý tvorí 70,3 % rozpočtu obcí, má katastro- slav Rejda, Andrea Šimurdová, Božena Pofálne dôsledky na ich činnos . Obce za 1. pol- liačková a Marián Masnica konštatovala, že
rok 2010 dostali od štátu menej ako polovicu v posledných dvoch rokoch boli samosprávy
rozpočtovaných inančných prostriedkov. V nútené výrazne šetri , na čo si privykli. V sújúni je prepad týchto inancií najmarkantnejší časnej situácii už niet na čom šetri a ani z
– starostovia dostali približne iba 15 % pred- čoho. Tento problém sa netýka len starostov
pokladaného príjmu zo štátu. Obce bojujú so a primátorov, ktorí sú v rade ZMOK, ale cezabezpečením základných oblastí fungova- lých Kysúc a celého Slovenska.
nia miest a dedín. Richtári robia opatrenia
Napriek výpadku výberu podielových
pre holé prežitie.
daní, za ktorý obce nenesú zodpovednos ,
vyhlásenie účastníkov pracovného stretnutia primátorov a starostov RzMOSP
k nepriaznivému vývoju inancovania
miest a obcí
Účastníci pracovného stretnutia primátorov a starostov Regionálneho združenia
miest a obcí stredného Považia (RzMOSP), ktoré sa konalo 21. júna v trenčianskej
turnej, schválili vyhlásenie k nepriaznivému vývoju inancovania miest a obcí. uvádza
sa v om:
Primátori a starostovia sa na rokovaní povedný výkon originálnych a prenesených
zaoberali nepriaznivým vývojom podielo- kompetencií.
vých daní, ktoré sú za obdobie január – jún
Vzh adom na krízovúj situáciu sa javí
2010 na úrovni 63 % v porovnaní s rokom ako nevyhnutné pre zachovanie riadneho
2009. Poukazovaná výška podielových daní chodu samosprávy poskytnutie mimoriadv kombinácii so zhoršujúcou sa situáciou vo nej dotácie zo strany Ministerstva inancií
výbere daní z nehnute ností a príjmami z SR pre rok 2010 v sume 250 až 300 milióprenájmu majetku obcí a miest vytvára ne- nov eur na úrovni Slovenska.
únosný tlak na rozpočty miest a obcí, ktoré
V prípade, že nedôjde k urýchlenému
po vyčerpaní prostriedkov z rezervných fon- poskytnutiu aspo čas žiadanej mimoriaddov už nie sú schopné zabezpečova zod- nej dotácie, dôjde v stovkách obcí a miest
združenie miest a obcí hornej Oravy upozor uje
vývoj výnosu príjmov obcí z prevodu daní fyzických osôb mal od začiatku roka
nepríjemnú tendenciu a prekračoval stále viac očakávania MF SR. MF SR však napriek opakovaným výzvam zMOS (posledná zaznela na nedávnom 20. sneme) odkladalo
zverejnenie spresnených odhadov na neskôr a doposia ich nezverejnilo. v podstate
išlo o podobné odkladanie, ako pri zverejnení schodku rozpočtu za minulý rok, ten
zverejnilo až dva dni po vo bách. Prevod výnosu, ktorý prišiel na obce v mesiaci jún,
vyvolal vlnu rozhorčenia samospráv a zMOS už na katastrofálnu situáciu (vi strana
3) reagoval na tlačovej besede.
V júni obce dostali menej ako štvrtinu
vla ajšieho výnosu. Vyše 75 % pokles
v júni, takmer 50 % v máji znamená, že
mnohým samosprávam hrozí inančný kolaps. Ve ide o peniaze nielen na bežnú
prevádzku, ale aj na mzdy a alšie výdavky materských škôl, školských jedální,
školských klubov, centier vo ného času
at . Nehovoriac o tom, že obce postihnuté
povod ami by mali z toho hradi aj nevyhnutné práce pri odstra ovaní následkov.
Celkovo tak ministerstvom inancií odhadovaný 6 % pokles výnosu v tomto roku sa
za prvých 6 mesiacov prekročil už 5,5-násobne. Obce tento rok nedostali ani náhrady za zvýšené výdavky na sociálne služby
v tomto roku, ke že vla ajšie štvr ročné
monitoringy boli v tomto roku zmenené na
polročné (aj tie teda prídu až po vo bách).
V tabu ke je preh ad a porovnanie výnosov oproti minulému tiež krízovému roku
(ve už v roku 2009 bol výnos o 150 mil. €
SAMOSPRÁVA
sa primátori a starostovia budú snaži zabezpeči chod obcí, samozrejme, po dôkladnom
zvážení škrtov v rozpočtoch a obmedzení vo
inancovaní služieb a príspevkových organizácií. Pre riešenie tejto kolapsovej situácie,
ktorá hrozí likvidáciou samosprávy na Slovensku, rada ZMOK zvolala na 28. 6. 2010
mimoriadne zasadnutie všetkých starostov okresu Čadca – snem Združenia miest
a obcí Kysúc.
alším bodom rokovania bola podpora
obciam postihnutým povod ami. Obce Kysúc sa pridali k výzve ZMOS a podporili obce
a jednotlivé rodiny na východe Slovenska inančnými príspevkami.
Mgr. Marta SLÁVIKOVÁ,
tajomníčka ZMOK
ku kolapsu samosprávy a vzh adom na neschopnos plni si svoje záväzky v súlade
so zákonom č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, §19
Ozdravný režim a nútená správa, k následnému uvaleniu nútenej správy na obce a
mestá.
Žiadame Ministerstvo inancií SR o skrátenie termínov prevodu podielových daní
na účty obcí a miest tak, aby boli zaslané
do 13. d a príslušného mesiaca, aby mohli
obce a mestá uhrádza aspo nevyhnutné
mandatórne výdaje dojednané v kolektívnych zmluvách a pracovných poriadkoch
obcí a miest.
V Trenčianskej Turnej, 21. júna 2010
Ing. František JEŽÍK,
predseda RZMOSP
Ing. Jozef TRSTENSKÝ,
podpreseda RZMOSP
nižší ako v roku 2008).
Po predvolebných otváraniach ihrísk a
rozdávaní štátnych pe azí na štadióny a
i. prichádza, zdá sa, ove a tvrdšia povolebná realita, akú si mohli zástupcovia
samospráv čo i len v najhorších snoch
predstavi .
Ing. Ján BANOVČAN,
predseda ZMOHO
ON č. 26, 29. jún 2010/5
SAMOSPRÁVA
zhovárame sa s alšími inalistami 16. ročníka sú aže Oskar bez bariér
Miroslav Rejda, primátor turzovky:
zameriavame sa najmä na rodiny s de mi
k piatim inalistom sú aže Oskar bez bariér patrilo aj kysucké mesto turzovka. Jeho tútorom bol
doc. JuDr. Pavel kandráč, cSc., verejný ochranca práv. Primátorovi turzovky Miroslavovi Rejdovi
sme položili nieko ko otázok. Odpovede na ne možno inšpirujú aj alších richtárov a samosprávy.
Popíšte nám projekt, s ktorým
ste sa dostali do inále sú aže.
- Mesto v roku 2009 začalo s rekonštrukciou ulíc v centre mesta,
novú podobu dostali aj chodníky
s bezbariérovými prístupmi, bezbariérové schodisko i nástupný
priestor pred kostolom. V tom roku
sme uskutočnili aj prestavbu starej
školy na nízkoprahové denné centrum Dúha, ktoré je bezbariérové
a poskytujeme v om široké spektrum služieb pre neorganizovanú
mládež v Turzovke. V centre majú
záujemcovia k dispozícii aj multifunkčné ihrisko. Zariadenie ponúka sociálne poradenstvo, služby
a záujmovú činnos , zabezpečenú
prostredníctvom profesionálnych
pedagógov, dobrovo níkov, sociálnych pracovníkov a animátorov
vo ného času. Cie om centra je
vytvára podmienky na obnovu
a rozvoj schopnosti detí. Zameriava sa na znižovanie možnosti
diskriminácie, vedie deti a mládež
k rešpektovaniu zákona, zvýšeniu
nízkej vzdelanostnej úrovne. Medzi ciele centra patrí aj sanácia
narušeného rodinného prostredia,
zlepšenie podmienok kvality života
a zvýšenie záujmu rómskych detí
o krúžkovú činnos . Snažíme sa
tiež prispie k zlepšeniu zdravotného stavu v rómskej komunite, osvojovaniu si sociálnych, hygienických
a stravovacích návykov.
S akým tímom ste spolupracovali a odkia ste vzali prostriedky
na tento projekt?
- K realizácii tejto myšlienky ve mi
aktívne prispeli poslanci mestského zastupite stva, najmä Ladislav
Madaj, Vladimír Gajdičiar, Eva Hejčíková, Ladislav Šteiniger. Ve mi
zodpovedne pracovali aj zamestnanci nášho mestského úradu.
Rekonštrukciu starej školy na nízkoprahové denné centrum Dúha
sme inancovali z rozpočtu mesta.
Je nám úto, že štát v zastúpení
Ministerstva práce, sociálnych vecí
a rodiny SR nám nepomohol a neprešiel nám ani projekt na alšiu
inančnú pomoc pri tejto stavbe.
S akým ohlasom sa projekt
stretol vo verejnosti a u odborníkov?
- Spočiatku to bola nedôvera,
najmä zo strany občanov v tejto
mestskej časti, pretože sa obávali,
že bude slúži len neprispôsobivým
občanom. Ale postupne, ke sa
rekonštrukcia dostala do inálnej
podoby a dokončil sa aj športový areál a oddychová zóna, udia
pochopili, že centrum bude slúži
hlavne de om a mládeži. Mesto sa
v rámci komunitného plánu, no aj
za prispenia občianskeho združenia Pomôžme im rás , sústredilo na
riešenie problémov rodín s de mi,
na čo má slúži denný stacionár.
Čo vás motivovalo k vypracovaniu projektu a jeho realizácii?
aké máte alšie plány?
- Nie všetky rodiny v súčasnosti
vedia rieši úskalia života, najmä
rodiny s de mi. Deti sú najzranite nejšou skupinou, ktorá sa nevie bráni , preto chceme navodi
v Dúhe rodinnú atmosféru a pomôc pri obnove dobrého rodinného prostredia. Chceme odbúra
anonymitu, predsudky a čo najviac
rozšíri záber práce Dúhy na rodiny
s de mi.
Čím sa v tejto sfére líšite od
iných miest a obcí?
- Nízkoprahové denné centrum
Dúha je jedinečnou stavbou na severe Slovenska, smerujúcou k rodinám s de mi.
ako sa váš úrad podie a na
rozvoji kultúry a vzdelávania?
- Nieko kými vetami sa nedá popísa celá šírka aktivít v rozvoji kultúry a vzdelávania, ktoré naše mesto
systematicky robí. Máme napríklad
jedinečný športovo-oddychový areál v Závodí, organizujeme už 5.
ročník Turzovského leta a Beskydských slávností... O mimoškolské,
ale aj výchovno-vzdelávacie aktivity sa starajú Centrum vo ného času
a Kultúrne a spoločenské stredisko
v Turzovke.
Čo by vám vo vašej práci najviac pomohlo?
- Aby sa v pomoci občanom minimalizovali stranícke princípy a
nerozde ovali sa dotácie a pomoc
iba vládnym nominantom. Ve a sa
rozpráva o znižovaní regionálnych
rozdielov. Mám však pocit, že sa
koná práve naopak a rozdiely sa
prehlbujú aj nekoncepčnými vstup-
mi štátu do miestneho a regionálneho rozvoja.
Čím vás zaujal 20. snem
zMOS?
- Aj ke je volebný rok, na sneme
sme v minimálnej miere rozobrali
úlohy, ktoré obce a mestá čakajú
v budúcom období. Uvedomujem
si, že hlavným obsahom 20. snemu
ZMOS bolo pozrie sa do zrkadla
na to, akou cestou prešla obecná
samospráva počas 20 rokov. Obce
a mestá sa museli nauči zvláda
alšie kompetencie, ktoré im štát
presúval často bez dostačujúcich
inančných zdrojov. Podstatnú čas
smerovania vidím v tom, aby sa
udržala iškálna decentralizácia
a zabezpečila inančná a ekonomická stabilita obcí a miest. Mrzí
ma, že ústavní činitelia sa zúčastnili iba v úvode snemu a nepočuli,
alebo nechceli poču , čo skutočne
dnes s ažuje prácu miest a obcí.
Stále sa ve a rozpráva o čerpaní
eurofondov, tento proces je však
nadmieru a zbytočne administratívny, aj ke sa vyhovárame na
Európu, a hlavne politicky nie sú
jasné pravidlá. Systém by mal by
nastavený tak, aby jednotlivé regióny, obce a mestá mohli v zmysle
svojich plánov hospodárskeho
a sociálneho rozvoja tieto fondy
úspešne čerpa a nielen podáva
projekty.
Ján Žirko, starosta Mošoviec:
Rekonštrukciou námestia sme odstránili bariéry
v slávnostnom galaprograme, počas ktorého vyhlásili výsledky sú aže Oskar bez bariér, predstavili aktivity aj Mošovce, ktoré sa ako jediná obec prebojovali medzi piatich inalistov. ich tútorom bol ing. Ján turčan, splnomocnenec vlády SR pre územnú samosprávu. Starostu Mošoviec
Jána Žirka sme požiadali o rozhovor.
Čo bolo predmetom projektu, siou obecného zastupite stva.
Čím sa v tejto oblasti líšite od
s ktorým ste sa dostali do inále
S akým ohlasom sa projekt iných miest a obcí?
sú aže Oskar bez bariér?
stretol vo verejnosti a u odbor- Permanentnou starostlivos ou
- Súčasne s rekonštrukciou ná- níkov?
o vybudované hodnoty a čistotou
mestia v našej obci sme vybudovali
- Po rekonštrukcii námestie cel- verejných priestranstiev.
bezbariérové priechody pre chod- kom zmenilo svoj vzh ad, sprístupako sa váš úrad podie a na
cov, ako aj bezbariérový vstup do nilo sa skutočne všetkým. Ohlasy rozvoji kultúry a vzdelávania v
verejnej budovy, kde sa nachádza sú ve mi pozitívne.
obci?
poštový a obecný úrad a v zdravotČo vás motivuje k uskutoč o- Obnovujeme tradičné zvyky.
nom stredisku vybudovali sme bez- vaniu projektov v sociálnej ob- Uvediem hoci nácvik choreograií
bariérové WC.
lasti? aké máte alšie plány?
detského folklórneho súboru DrieS akým tímom ste na projekte
nok, oživenie fašiangovania v obci,
- Využili sme zámer rekonštruova
spolupracovali a odkia ste mali obecné námestie a už pri vypracovaní mikulášskych zvykov a hlavne obinancie na jeho realizáciu?
projektu sme do zahrnuli aj bezbarié- novu organizovania jarmokov. Tohto
- S pracovníkmi obecného úradu, rové prvky. A to s vedomím, že projekt roku to bude už 16. Mošovský jarako aj stavebnou a sociálnou komi- je potrebné uskutočni čo najskôr.
mok, ktorý pozná široká verejnos
na Slovensku a už aj v zahraničí.
Čo by vám vo vašej práci najviac pomohlo?
- Zníženie byrokracie pri realizácii
rozvojových programov, mám na
mysli najmä využívanie fondov EÚ.
Čím vás zaujal 20. snem
zMOS?
- Rokovanie bolo vecné, stručné.
Celkovo bol snem slávnostnejší ako
po iné roky.
Rozhovory pripravila:
Laura LINUMOVÁ
Snímky: František Rajecký a (st)
6/ON č. 26, 29. jún 2010
SAMOSPRÁVA
Dobrý nápad prerastá v tradíciu
Stretli sa viesky a bolo im dobre
každý nový starosta, starostka sa usiluje prinies do svojej služby verejnosti niečo nové, niečo
čo by zlepšilo či spríjemnilo alebo aspo ozvláštnilo život v obci. Starosta Ladomerskej viesky
vladimír Baran si do svojich prvých štyroch rokov starostovania priniesol okrem iného aj nápad
zorganizova stretnutie všetkých viesok, teda obcí alebo častí obcí na Slovensku, ktoré majú vo
svojom názve vieska. a aby boli tieto stretnutia pestrejšie, pozývajú na ne aj po jednej vieske
z Českej republiky a Ma arskej republiky. tohtoročné v poradí už tretie stretnutie sa uskutočnilo
5. júna v sobotu práve v Ladomerskej vieske, teda obci ležiacej pri Žiari nad hronom, predtým
dokonca (1971 až 1991) patriacej „pod“ toto mesto.
Váhom, 1 402 obyv. – celá obec,
www.kocovce.sk),
vísky (Česká republika, okres
Blansko, 241 obyv., www.visky.
cz).
Sprievod obcou
Hostia v sprievode obcou.
V Ladomerskej Vieske presne 902 dní pred tohtoročným
stretnutím založili starostovia
a starostky deviatich obcí a zástupcovia
Banskobystrického
samosprávneho kraja partnerské združenie viesky na Slovensku. „Ponúkli sme vlastnú
ilozoiu, vlastnú cestu a vzájomnú súdržnos . Nenašli sme len
spoločné pomenovania miest
a obcí, ale i korene a túžbu
stretáva sa,“ povedal starosta
Baran v príhovore vkusnej brožúrky k tohtoročnému stretnutiu,
v ktorej sa predstavilo všetkých
14 Viesok združenia a jeden
účastník z ČR:
Ladomerská vieska (okr. Žiar
n/H, 804 obyv., www.ladomerskavieska.sk),
nová vieska (okr. Nové Zámky, 730 obyv., www.kisuifalu.sk),
vieska (okr. Ve ký Krtíš, 220
obyv., [email protected]),
vieska nad Žitavou (okr. Zlaté
Moravce, 462 obyv., www.obce.
info),
vieska nad Blhom (okr. Rimavská Sobota, 152 obyv., www.
gemernet.sk,
Radošovce, čas vieska (pripojená k Radošovciam v r. 1976
– okr. Skalica, 1 812 obyv., www.
radosovce.sk),
Bystričany, čas vieska
(okres Prievidza, 1 820 obyv. –
z toho asi 200 vo Vieske, www.
bystricany.sk),
Gregorova vieska (okres Lučenec, 139 obyv., [email protected]),
Somotor, čas nová vieska
Kto iba prechádza obcou Ladomerská Vieska po ceste prvej
triedy (mnohí stále mysliac, že
idú cez mesto Žiar n/H), poväčšine ani netuší, že tam, smerom
do svahu je celkom pekná obec
s čistými ulicami a plná zelene,
s mnohými zaujímavými domami
a krásnym športovým areálom.
Práve športový areál, pochopite ne, bol centrom športového,
kultúrneho a spoločenského
stretnutia občanov Viesok. Naj-
Svoje umenie predviedli aj umeleckí kováči.
pri Bodrogu (okr. Trebišov, 1 650
obyv. – celá obec, somotor@
stonline.sk),
Družstevná pri hornáde,
čas Malá vieska (okres Košice
okolie, 2 400 obyv. – celá obec,
[email protected]),
vieska (okr. Dunajská Streda,
440 obyv., [email protected]),
Domaniža, čas kardošova
vieska (okr. Považská Bystrica,
1 547 obyv. – celá obec, www.
domaniza.sk),
Považany, čas vieska (okr.
Nové Mesto nad Váhom, 1 300
obyv. – celá obec, www.povazie.
sk/povazany),
kočovce, čas Beckovská
vieska (okr. Nové Mesto nad
skôr nástup všetkých účastníkov,
potom sprievod k obecnému úradu a naspä , nasledovala slávnostná svätá omša a potom sa
už rozbehli sú aže v minifutbale, tenise a pingpongu. Počasie
stretnutiu prialo, bol krásny de .
A my sme využili chví ku medzi
sprievodom a omšou, aby sme
oslovili starostu usporiadate skej
obce Vladimíra Barana na krátky
rozhovor.
n Prečo Ladomerská vieska
organizuje až tretie stretnutie
viesok v poradí, ke som sa
dozvedel, že iniciátorom týchto stretnutí ste vy?
- Dôvodom je ve ký záujem
o jeho organizáciu. Vždy sa o to
uchádzajú aj tri či štyri obce.
Našej obci sa tejto cti tento rok
dostalo najmä preto, lebo si pripomíname 50. výročie vzniku
Ladomerskej Viesky, ktorá v súčasnej podobe vznikla 1. januára 1960, ke sa spojili dve obce
– Ladomer a Vieska – do jednej
obce.
n nie je zrejme jednoduché
organizova stretnutie takého
ve kého počtu obcí.
- Býva v tom aj trochu nervozity,
ale všetok prípadný stres opadne, ke človek vidí, že akcia sa
vydarila. Ja už tri dni cítim, že to
je dobré, napr. aj preto, že vidím,
ako sa naši občania do všetkého
zapojili a zapájajú. Práve v tom,
že sa naši občania zapojili do
príprav, vidím najväčší zmysel
tohto stretnutia, lebo to zbližuje aj našich udí. Práve potrebu
Športový areál, ktorý bol centrom športového, kultúrneho a spoločenského stretnutia občanov Viesok.
ON č. 26, 29. jún 2010/7
SAMOSPRÁVA
Starosta V. Baran v rohovore s redaktorkou regionálnych novín.
väčšieho priblíženia sa občanov
k sebe v našej obci sme poci ovali. Občania si uvedomili, že aj
to, čo spravíme a skrášlime pre
to, aby sa naši hostia cítili dobre, nám vlastne ostane, že si to
robia aj pre seba, lebo tu žijeme
a budeme ži aj zajtra aj potom.
Nemuseli sme ani vyhlasova
cez obecný rozhlas, že potrebujeme pomoc, lebo tí udia chodili
za mnou domov, chodili na úrad
a chceli pomôc . To sú silné momenty, ktoré predčia aj nejaký
prípadný problém. Ve mi si tiež
cením, že máme nadštandardné
vz ahy so Žiarom n/H, trochu mi
je iba úto, že najvyšší predstavitelia tohto mesta nemohli pre povinnosti prís na toto stretnutie.
Ale hovorca mesta je moderátorom nášho podujatia. Blízke sú
nám všetky obce mikroregiónu
Hlinické Pohronie a ich predstavitelia, ktorí sú tu tiež ako hostia,
lebo si vzájomne pomáhame.
Pred chví kou mi všetci blahoželali k výročiu obce a cením si
to, lebo medzi nimi je väčšina
tých, ktorí sú ove a skúsenejší
ako ja. No a nesmiem zabudnú po akova všetkým irmám
a podnikate om, ktorí podporili
túto akciu, lebo nám pomáhajú
skutočne tak, ako len môžu.
n aký je program?
- Športuje sa v minifutbale, tam
sú aží 11 družstiev, v tenise je
asi 6 družstiev, v stolnom tenise 9, je tu novinka umelecké
kováčstvo, kde sú ažia 4 kováči,
samozrejme medzi nimi ako dominantný je od nás Jožko Lepšík,
no a 4 po ovnícke združenia súažia vo varení o najlepší gu áš z
diviny. Jednoducho chceme, aby
to bolo čo najpestrejšie.
n Sú starostovia zúčastnených viesok spokojní?
- Všetci sú nadšení, zatia cítim, že to prispeje k alšiemu
upevneniu vzájomných vz ahov.
Už za necelé tri roky sa poznajú
nielen štatutári týchto obcí, ale
vznikli i kontakty medzi radovými účastníkmi stretnutí, ozvú sa
navzájom, volajú si aj v priebehu
roka.
n Myslíte si, že vaše vz ahy
prerastú aj do pracovnejšej
polohy, že vzájomne využijete dobré skúsenosti zo samosprávy, z riadenia a budovania
iných obcí?
Jeden z domov v Ladomierskej Vieske.
- To sa už aj deje. Viete, táto
starostovská partia, teda kolegovia z nášho mikroregiónu, kde
15 obcí i kolegovia zo združenia
Viesky na Slovensku, sú takí, že
ke sa stretneme, to je jedno za
akým účelom, vždy skončíme
pri robote, pri tom, ako získa
granty, rieši problémy s odpadom a pod. A ja sa nikdy nehanbím poveda , že som stále
iba v prvom volebnom období
a chcem sa uči od iných.
n Ladomerská vieska je mladá
obec, ke to berieme od okamihu spojenia obcí Ladomer
a vieska, máte len 50 rokov,
okrem toho 20 rokov ste boli
súčas ou Žiaru n/h a udia sa
už mohli zača cíti ako mešania. teraz by si však opä
mali budova lokálpatriotistický vz ah k dedine. takéto akcie tomu zrejme pomáhajú. Čo
iné ešte organizujete?
z Kočoviec z okresu Nové Mesto
nad Váhom, ktorého jednou časou je Beckovská Vieska. Oslovil
som starostu Jána Tupého.
n Ste dnes v Ladomerskej
vieske, čo vás priviedlo?
- Tretí ročník stretnutia Viesok
na Slovensku. Bol som už aj na
druhom ročníku a je to ve mi pekná akcia. Na prvom ročníku sme
neboli, lebo zakladatelia združenia Viesky na Slovensku ešte
nevedeli, že existuje aj Beckovská Vieska ako súčas Kočoviec.
O tejto akcii som sa dozvedel
až od starostu Považian týžde
pred stretnutím prípravného výboru 2. ročníka stretnutia Viesok
a hne sme sa k tomu pridali.
n vaše stretnutia sa zdajú by
také významné ako nejaké
ve ké športové majstrovstvá
sveta v hokeji. ve ste sa už
na 5 rokov dopredu dohodli, kde budú alšie stretnutia
Starosta Kočoviec J. Tupý (vzadu) so spoluobčanmi.
- Sú to najmä každoročne sa opakujúce akcie ako fašiangy, mesiac
úcty k starším, de detí. Mikuláša
napr. robíme takým štýlom, že to
je nie je len odovzdávanie darčekov, ale mikulášska rozprávka, celovečerný kultúrny program.
n ktoré úlohy pre vašu obec
sú do budúcnosti najdôležitejšie?
- Jednoznačne musíme dobudova infraštruktúru, teda napr.
miestne cesty, kanalizáciu. To
je úloha, ktorá sa možno nedá
stopercentne splni ani za dve
volebné obdobia. Ve mi dobre
sme začali, ale všetko sú to investície, kde si bez grantov z európskych pe azí nepomôžeme.
O granty sme už požiadali a musíme vyčka na rozhodnutia.
Kým sú ažechtiví Vieš ania
hrali futbal, tenis či stolný tenis,
ostatní im fandili, alebo vzájomne diskutovali, vychutnávajúc pri
tom dobré jedlo a nápoje.
Stretnutie viesok sa im
hne zapáčilo
Tak som našiel aj skupinku
viesok a preto viem, že u vás
v kočovciach sa viesky stretnú v júni roku 2014.
- Uvidíme, čo nám čas prinesie, ale bez oh adu na to, či budem starostom ja alebo niekto
iný, verím, že tradíciu dodržíme a Viesky sa u nás v r. 2014
stretnú a všetci hostia budú vítaní v Kočovciach i v Beckovskej
Vieske a Rako uboch, čo sú alšie časti obce.
n naplnili sa vaše očakávania
spred dvoch rokov, ke ste sa
k stretnutiam viesok pridali?
- Naplnili, vždy som zo stretnutí odchádzal s dobrým pocitom.
Nezáležalo ani na počasí, lebo
je to o u och a nie o počasí. My,
Vieš ania, sme sa zblížili a je
jedno odkia sme, či z východu,
juhu, alebo západu. Sme radi,
že sa poznáme, radi sa vidíme,
mailujeme si...
n už máte zmapované všetky
viesky na Slovensku?
- Neverím, že všetky, ale niet
dos času, aby to niekto zmapoval. Každý rok k nám niekto pribudne, niekto aj nepríde, ke má
8/ON č. 26, 29. jún 2010
objektívne dôvody, ale rok čo rok
máme nových. Verím, že ešte
nejaká Vieska pribudne, treba
naše stretnutia stále medializova .
n Je tu aj obec vísky z ČR,
majú v ČR stretnutia viesok?
- Majú, boli sme tam pozvaní,
ale práca mi nedovolila sa tam
dosta .
n tie stretnutia možno prinesú
aj dobré skúsenosti pre prácu
v samospráve.
- Dobrým miestom na to býva
už prípravný výbor, kde okrem
prípravy týchto stretnutí si starostovia vymie ajú svoje skúsenosti a poznatky. Pre m a však
ve a znamená aj to, že prídem
do inej obce a vidím, ako obec
vyzerá, porovnávam, h adám to,
čo by sa dalo uplatni v našej
obci. Dos informácií som napríklad získal o čerpaní eurofondov.
Problémy síce väčšinou máme
rovnaké, ale každý ich rieši trochu inak.
n vy ste ne aleko váhu, trápia
vás povodne?
- Od záplav z Váhu nás chráni
postavená dia nica, ale potoky
nás občas zaplavujú. Povodie
Váhu, žia , o potoky ve mi nedbá, hoci píšeme, telefonujeme.
Začnú sa o ne zaujíma až vtedy,
ke je tretí stupe pohotovosti,
ke máme vodu v pivniciach.
U nás v našom mikroregióne by
stačilo, keby Povodie Váhu vyčistilo potoky a nav šilo hrádze.
Možno treba zvýši aj priezor
niektorých mostov.
SaMOSPRáva/Recenzia
Moravanom sa medzi
vieskami páči
Jediným reprezentantom ČR
bola obec Vísky z južnej Moravy,
z ktorej som zastihol oddychova
pána P ichystala, člena zastupite stva obce, civilne majstra stavebnej irmy. Povedal nám:
- Už sme boli vlani na stretnutí
v Radošovciach a ve mi sa nám
to páčilo, preto, ke nás pozvali,
prišli sme aj sem. Podobné stretnutia Viesok sa organizujú aj
u nás, ale nie tak ve koryso.
n kto všetko od vás prišiel?
- Okrem jedného člena prišlo
celé zastupite stvo, spolu nás je
40. Budeme na Slovensku celkom tri dni, včera sme už boli
na nočnej prehliadke Bojnického
zámku a zajtra si tiež niečo pekné pozrieme.
Pán P ichystal z Moravy.
ako sa vám darí v sú ažiach?
- Ve mi sa chváli nemôžeme,
n
vo futbale iba priemerne, v pingpongu tiež a tenis nehráme. Ale
nevadí, ke aj nevyhráme, cítime sa dobre. Máme pohodu,
navyše je krásny de .
n Dozvedel som sa, že v roku
2013 chcete stretnutie viesok
organizova vo vašej dedinke
na Morave.
- Áno a už sa na to ve mi tešíme.
n aký najväčší problém trápi
vašu obec?
- Máme problém s cestou, ktorá je v správe Juhomoravského
kraja. Naše obecné cesty sú
všetky pekne urobené, ale táto
krajská cesta je hrozná.
x x x
Po športových sú ažiach čakal na Vieš anov zo Slovenska
a moravskej obce bohatý kultúrny program. Ke že každá
poriadna Vieska už má aj svoje
reprezentačné tričká, došlo aj
na ich výmenu. Krásny slnečný
de sa skončil pekným večerom.
A rozlúčkou so slovami dovidenia na budúci rok v Novej Vieske
v okrese Nové Zámky. Tam je totiž naplánované najbližšie stretnutie Vieš anov. A potom v r.
2012 v Družstevnej pri Hornáde, v 2013 vo Vískach v okrese
Blansko, v 2014 v Kočovciach
a v 2015 opä na Považí v Považanoch.
Bohumil OLACH
Snímky autor
Budova OcÚ Ladomierska Vieska.
Recenzia
Ma arská menšina na Slovensku po roku 1989
tak sa volá nová kniha, ktorú napísal Štefan Šutaj s kolektívom a vyšla v prešovskom vydavate stve universum. na takmer 220 stranách sa v rôznych kapitolách venuje tejto najpočetnejšej
menšine u nás. Jej vznik súvisí s historickým vývojom po rozpade Rakúsko-uhorska a vytvorením nástupníckych štátov. Ma ari si dlho udržiavajú najvyšší percentuálny podiel u nás žijúcich
menšín, ktorý však klesá od sčítania obyvate stva v roku 1961.
Vtedy ich bolo 518 782 (12,4 %), vytvorili podmienky pre samo- ktorá aj v súčasnosti polarizuje
v roku 2001 sa počet príslušní- správny vývoj v oblasti školstva čas obyvate ov oboch krajín.
kov ma arskej národnosti zvýšil a kultúry. Vznikla sie politických Autori hodnotia meniace sa
na 520 528, ale predstavuje iba strán, inštitúcií, spolkov, bohatý pomery od prvej porevolučnej
9,7 %. Aké sú príčiny, to zdôvod- kultúrny život, ktorý je odrazom vlády národného porozumenia
uje kniha analýzami. Tabu ky silnej etnickej identity a kom- Milana Čiča až po tú na čele s
potvrdzujú dosiahnuté vzdelanie paktnosti menšiny. Blízkos
Robertom Ficom a jeho koaliča ekonomickú aktivitu Ma arov, materského národa a historické nými partnermi. V začiatkoch
vekovú štruktúru a iné fakty aj súvislosti ovplyv ujúce spoluži- bola snaha prispieva k elimipre možnú najbližšiu budúcnos
tie so slovenskými obyvate mi nácii nacionalistických prejavov
demograického vývoja.
sa podie ajú na tom, že ma ar- a prehnaných požiadaviek. Ne„Ma ari na Slovensku napriek ská menšina k mnohým aktuál- skôr sa polarizovali názory na
tomu, že väčšinu 20. storočia nym otázkam spoločenského a etnické otázky, najmä diskusie o
prežili oddelení od materského politického vývoja pristupuje z zákone o štátnom jazyku. Situáštátu, žijú pomerne kompaktne iného zorného uhla a vníma ho ciu komplikovali aj nedoriešené
na južnom území,“ konštatu- rozdielne od majoritného etnika. otázky vodného diela Gabčíkovo
jú autori Štefan Šulaj a Zlatica
Nežná revolúcia (1989) na - Nagymaros.
Sáposová. Pod a nich dokázali istý čas zjednotila politické sily
Strategickým cie om SR bolo
rozvíja svoju kultúru, literatúru, proti komunistickému režimu členstvo v EÚ od 1. mája 2004.
divadlá, kultúrne spolky a jazyk a v demokratických podmien- Významnú cestu prekonalo Slov úzkom kontakte s materin- kach priniesla zásadné zmeny. vensko v oblasti samosprávy,
ským národom. V menšine sa Jednou z významných tém ve- ktorá postupným akceptovaním
vyvinuli mechanizmy na úrovni rejného života sa stala prob- samosprávnych princípov v
vyššej aj regionálnej politiky a lematika ma arskej menšiny, riadení miest a obcí, zmenami
v územnosprávnom členení a
oddelení štátnej správy otvorila
cestu aj pre uplat ovanie samosprávnych princípov v regiónoch. Vláda SR sa vo vz ahu
k príslušníkom národnostných
menšín zaviazala postupova
v duchu Európskej charty regionálnych alebo menšinových
jazykov. V rokoch 2006 – 2008
vz ahy vládnej politiky a ma arskej menšiny narúšal nedoriešený prípad Hedvigy Malinovej,
výroky Jána Slotu a niektorých
predstavite ov SMK, vyčí anie
futbalových fanúšikov i absencia
slovensko-ma arského politického dialógu. Vývoj ovplyv ovali aj alšie kauzy – problematika
autonómie, geograických názvov v učebniciach, zrušenie
Benešových dekrétov, extrémistické prejavy, problematika Maarskej gardy a iné.
Pod a Marcely Gbúrovej politicky najcitlivejšie a mediálne
najsledovanejšie boli od vzniku
SR problémy okolo postavenia
ma arskej menšiny na Slovensku a slovensko-ma arské
vz ahy. Za najväčší problém pôsobenia SMK na politickej scéne
považuje jej ideologickú orientáciu. Po integrácii strany (1998)
SaMOSPRáva/Recenzia
ON č. 26, 29. jún 2010/9
„Samospravovaniu“ regiónov chýba
systémové riešenie
RNDr. Andrej Šteiner, CSc.
v predchádzajúcom čísle On sme uverejnili súhrn výsledkov trojročného výskumného projektu,
ktorý v rokoch 2007 – 2010 robill karpatský rozvojový inštitút. v tejto časti prinášame odporúčania spracovate ov na dosiahnutie k účového postavenia regionálnej samosprávy pri spravovaní
regionálneho rozvoja.
ako zlepši spravovanie
rozvoja regiónov
Z ukončeného výskumu vyplýva, že v relevantnej legislatíve
(hlavne Zákon o samosprávnych
krajoch č. 302/2001 Z. z. a Zákon
o podpore regionálneho rozvoja
č. 539/2008 Z. z.) je potrebné prehodnoti právomoci VÚC nielen
v zmysle ich hierarchie, priorizácie či jednoznačnejšej formulácie,
ale aj v zmysle prehodnotenia celej pôsobnosti VÚC. Novelizáciou
je potrebné dosiahnu legislatívne
vyjasnenie úloh a zodpovednosti
VÚC v regionálnom rozvoji, aby
sa posilnila úloha VÚC v spravovaní rozvoja regiónu. Súčasne
treba posilni či doplni nástroje,
ktoré má či mala by ma regionálna samospráva k dispozícii, aby
dokázala iniciova , umož ova či
stimulova k spolupráci tak subjekty verejnej správy navzájom,
ako aj k spolupráci verejného
sektora s alšími aktérmi regionálneho rozvoja.
V územno-správnom členení
krajov je z h adiska efektívneho rozvoja regiónov nutné vráti sa k navrhovaným modelom
(12/16/4+1), alebo prís s novým
modelom, ktorý bude zoh ad ova odborné faktory vytvárania
regionálnych celkov. Súčasne je
na Slovensku potrebná postupná amalgamizácia (zlučovanie)
obcí, aby sa vytvorili územné celky silnejšie ako súčasné individuálne obce a aby sa zjednodušila
a zefektívnila spolupráca medzi
nimi a regionálnou úrov ou.
V oblasti vnútorného prostredia regionálnej samosprávy treba
zásadným spôsobom zlepši rozvojové procesy a s nimi súvisiace
dokumenty VÚC. Regionálne samosprávy by mali prejs tzv. rozvojovým auditom (prieskumom
pripravenosti na rozvoj), ktorý
by identiikoval ich slabé stránky
a navrhol, ako zistené nedostatky systematicky odstra ova .
Ako dobrý nástroj na zlepšovanie
účinnosti a efektívnosti verejnej
správy sa ukazuje tzv. benchmarking, čiže porovnávanie kvality
výkonnosti navzájom na základe
vybraných ukazovate ov, alebo
porovnanie týchto ukazovate ov
voči stanovenému štandardu. Pre
hodnotenie kvality spravovania
rozvoja územia, v regionálnych
samosprávach, je potrebné zavies hlavne kvalitatívne ukazovatele a ich nezávislé expertné
hodnotenie.
Špeciikum vyšších územných
celkov spočíva v podstate v tom,
že nemajú svojho obyvate a či
územie. Celé územie a obyvatelia samosprávneho kraja sú súčasne územím a obyvate mi obcí
v kraji. Toto špeciické postavenie
„odsudzuje“ VÚC k tomu, že musí
nastavi procesy a štruktúry tak,
aby mohol plni svoje regionálne
úlohy v bezprostrednej kooperácii a konsenze so všetkými subjektmi na centrálnej a miestnej
úrovni. V oblasti zlepšenia spravovania rozvoja regiónu existuje
pomerne ve a ciest týkajúcich sa
samotných regionálnych samospráv, ktoré dokážu samosprávy
ovplyvni a lepšie nastavi v po-
dominantné postavenie mal
konzervatívno-pravicový prúd,
kým alšie dva – občiansko-liberálny a sociálno-demokratický boli vo výraznej defenzíve.
Konzervatívny prúd sa najmä
prostredníctvom Miklósa Duraya otvorene hlásil k liberálnokonzervatívnej pravici Fideszu
Viktora Orbána a nadobudol
dominantnú pozíciu presadzovaním silnej etnopolitickej a
etnokultúrnej agendy, ktorá je
pod a výsledkov všetkých parlamentných a komunálnych
volieb v SR hlavným nosite om
kolektívnej etnickej identity maarskej menšiny. Po vo bách v
roku 2006 politika SMK nadobudla výrazne opozičný charakter,
ale dáva najavo, že tzv. ma arská karta stále zohráva podstatnú úlohu.
Reforme verejnej správy sa
v štúdii venuje Jana Šutajová.
Hodnotí vývoj od vlády Milana Čiča, ktorá v Programovom
vyhlásení (20. 12. 1989) sa
vyjadrila k otázkam verejnej
správy. Vláda SSR ešte pred
ukončením svojho mandátu
(6. 6. 1990) prerokovala Návrh
reformy národných výborov
(NV) a miestnej štátnej správy.
Odporúčala zásadnú reformu
štátnej moci v obciach a výkonu
štátnej správy, ktorá by viedla k
rozsiahlemu fungovaniu samosprávy obcí a k racionálnemu
a efektívnemu usporiadaniu
miestnej štátnej správy. Návrh
odporúčal utvori ekonomické
a právne podmienky pre samosprávu obcí, oddelenie štátnej moci od štátnej správy na
všetkých úrovniach, vytvorenie
novej organizácie štátnej správy a jej kontroly, novo usporiada centrálne riadenie i zmenu
územného členenia. V uznesení
bolo zrušenie krajských NV k 31.
12. 1990 a uplatnenie plnej samosprávy v každej obci, aj kde
dovtedy nebol NV, i v obciach,
ktoré sa osamostatnia. Až do
r. 1998 sa zmeny sústre ovali
na organizáciu štátnej správy a
územnosprávneho členenia. V
roku 1990 boli prijaté zákony o
vo bách do samosprávy obcí, o
obecnom zriadení, o organizácii
miestnej štátnej správy. Agenda
NV bola od r. 1991 presunutá
na 38 okresných a 121 obvodných úradov, krajské úrady boli
zrušené. Podstatná zmena bola
v r. 1996, ke novým členením
zanikli obvodné úrady, vzniklo
osem krajských úradov a počet okresných sa zvýšil na 79.
Vzniklo 43 stálych pracovísk
okresných úradov a ešte existovalo 23 sietí štátnych úradov
špecializovanej štátnej správy.
Schváleniu 8 krajov predchádzala dlhá diskusia medzi politickými stranami, ZMOS aj inými
subjektmi.
Aj ke boli vypracované koncepcie na vznik a posilnenie
regionálnej samosprávy a decentralizáciu štátu, tie neboli do
r. 1998 realizované. Posun v reforme verejnej správy nastal nástupom vlády Mikuláša Dzurindu.
Jeho splnomocnenec pre reformu verejnej správy Viktor Nižanský vypracoval jej stratégiu
a následne koncepciu decentralizácie a modernizácie verejnej
správy s princípmi reformy. Tá
nebola podmienkou vstupu SR
do EÚ, ale bola nevyhnutná pre
efektívnejšie využívanie pomoci
z jej predvstupových fondov. Po
vstupe do EÚ zasa pre možnos
väčšej inančnej pomoci z regionálnych a štrukturálnych fondov.
Bol prijatý zákon o VÚC, ktorý
ustanovil druhý stupe územnej
samosprávy. Nasledoval zákon
o prenose niektorých pôsobnos-
merne krátkom čase. Napriek
tomu, ak nenastane zmena v súčasnom legislatívnom, inštitucionálnom a inančnom rámci,
natíska sa otázka, nako ko budú
VÚC schopné naplni svoju úlohu
v tejto oblasti. Možno konštatova , že v súčasnosti chýbajú na
Slovensku systémové riešenia
a prístup k „regionálnemu samospravovaniu“, čo je pomerne ve ká bariéra pre dynamický rozvoj
hlavne zaostávajúcich regiónov.
Tejto záležitosti je potrebné venova ove a viac odbornej, ale aj
politickej pozornosti.
Karpatský rozvojový inštitút
(KRI) plánuje využi získané
poznatky na vytvorenie celoslovenskej „Koalície pre zlepšenie
spravovania“ ako odbornej platformy na presadzovanie navrhovaných zmien. V najbližšom čase
bude KRI distribuova publikáciu, ktorá je hlavným výstupom
výskumného projektu a v ktorej
budú zhrnuté zistenia a návrhové
časti modelu dobrého spravovania. Vzh adom na to, že táto téma
je ve mi aktuálna, KRI plánuje venova sa jej aj na alej a takto napomáha zlepšenie spravovania
rozvoja regiónov.
V prípade vášho záujmu o alšie
informácie či odbornú spoluprácu
nás môžete kontaktova telefonicky na čísle 055/799 49 20 alebo
e-mailom na [email protected]
Autor je riadite
Karpatského rozvojového
inštitútu
tí z orgánov štátnej správy na
obce a VÚC, i alšie pre umožnenie následných zmien. Reforma verejnej správy priniesla
pozitíva najmä vo vytvorení a
posilnení samosprávneho prvku, tým aj posilnení občianskej
spoločnosti.
Vznik SR nepodporovala ani
jedna ma arská strana a obranu videli práve v posilnení
samosprávnych prvkov v regiónoch a vytvorení územnej
autonómnej oblasti s najväčším zastúpením obyvate ov
ma arskej národnosti, pričom
by sa na tomto území vytvorili
výkonné orgány s ústavne daným právom rieši národnostné problémy vnútri autonómnej
oblasti a mimo tohto územia
by boli práva menšín v štáte
zabezpečené dohodou medzi
vládou a národnos ou. Ma arské strany predkladali rôzne
návrhy, niektoré boli prijaté. Iné,
ako napr. Komár anská výzva,
vyvolali ve kú polemiku.
V knihe sú aj kapitoly o problémoch vzdelávania v ma arskom
jazyku, o dôležitosti etnickej
identity tejto menšiny a iných
špeciických oblastiach.
Pavol ERDZIAK
z ReGiÓnOv
10/ON č. 26, 29. jún 2010
Bratislavský kraj má rozpočet
na rok 2010
Bratislavský samosprávny kraj (BSK)
má rozpočet na rok 2010, schválili ho
poslanci na svojom rokovaní 11. júna.
Samospráva plánuje v tomto roku použi najviac pe azí na školstvo a sociálne
veci, na ktoré sa oproti minulému roku vyčlenilo viac inančných prostriedkov. Rozpočet Bratislavského kraja na rok 2010 je
zostavený ako vyrovnaný, očakáva celkové príjmy a výdavky do sumy 120 611
075,40 €. Rozpočet nadväzuje na východiská rozpočtu verejnej správy a vývoja
hospodárenia kraja v predchádzajúcich
rokoch a má stabilizačný ráz. Pod a župana Pavla Freša reaguje na záväzky bývalého vedenia a na hospodársku krízu.
„Záväzky z minulosti predstavujú viac ako
20 miliónov €. Obyvatelia kraja však výpadok v rozpočte nepocítia,“ konštatoval
župan, pod a ktorého je ve mi dôležité, že
pri tvorbe rozpočtu na tento rok nedošlo
ku kráteniu výdavkov v takých oblastiach,
ako je školstvo, sociálne veci, ale naopak
k navýšeniu. Rizikom rozpočtu je pod a
neho to, ak by sa ukázalo, že kríza je hlbšia a da ové príjmy v republike sa nenaplnia. Zárove uviedol, že to by sa vážne
dotklo všetkých samosprávnych krajov.
(ts-bsk)
v ilave sa stretlo 180 zahraničných a 80 domácich účastníkov projektu BiMkWeG
vzájomným spoznávaním sa k tolerancii
Mesto ilava hostilo od 27. do 30. mája vyše 180 zahraničných účastníkov projektu
BiMkWeG zo štyroch krajín európskej únie. Projekt mesto pripravilo so štyrmi partnermi z troch európskych krajín, a to ma arským mestom Györ, po ským mestom
Mikolów, českým mestom klimkovice a českou obcou všechovice.
Spolu s domácimi účastníkmi, ktorých
bolo 80, sa tak do projektu zapojilo 260 občanov z piatich európskych miest a štyroch európskych krajín. Ilave sa na projekt podarilo
získa prostriedky z programu spolupráce európskych miest a obcí, a to programu Európa
pre občanov, ktorý sa zameriava na podporu
aktívneho európskeho občianstva.
Tematicky sa projekt zameral na žiakov posledných ročníkov základných škôl, preto práve táto skupina mladých udí tvorila až 77 %
účastníkov. Organizátori pre nich pripravili bohaté športové a iné aktivity. Najlepších ocenili
pohármi, ktoré mesto kúpilo za takmer 2-tisíc
eur. Zámerom projektu bolo vytvori podmienky na väčšiu vzájomnú interakciu mladých
udí, ktorá odštartuje vznik nových priate stiev
a prispeje k prekonávaniu jazykových bariér.
Mladí sa zárove učili akceptova kultúrne
a iné rozdiely s vrstovníkmi iných národností,
čo by ich v budúcnosti malo podnieti k väčšej
tolerancii, znášanlivosti a spolupráci.
Pre Ilavu bola osobitne dôležitá spolupráca s ma arským mestom Györ, s ktorým
v rámci projektu mesto podpísalo oiciálne
partnerstvo, rovnako ako s českou obcou
Všechovice. Ide síce o malú, ale aktívnu obec
a spo ahlivého partnera, čo bolo pre zapojenie sa do projektu podstatné.
Podujatie sprevádzali aj odborné diskusie pedagógov a zástupcov miest, ktoré pripravilo Centrum výchovnej a psychologickej
prevencie v Dubnici nad Váhom. Zaoberali
sa problematikou mladých, a to rastúcou kriminalitou v školách, otázkou zníženia hranice trestnoprávnej zodpovednosti, internetom
ako novou vo nočasovou aktivitou a jej dôsledkami, no aj významom športu v prevencii
kriminality.
Mesto projekt pripravilo v spolupráci
s Trenčianskou regionálnou rozvojovou agentúrou a Exekutívnou agentúrou pre vzdelávanie, audiovíziu a kultúru. K úspechu podujatia
významne prispeli Mgr. Anna Bakošová z oddelenia kultúry MsÚ v Ilave a primátor mesta
Ing. Štefan Daško, ktorí boli iniciátormi projektu.
Ing. Hana BACKOVÁ
karta mesta odmenou
ve kokrtíšanom
Ve kokrtíšania plniaci si svoje povinnosti načas sú aj v tom roku zvýhodnení.
Opä môžu na mestskom úrade požiada
o kartu mesta, ktorá im počas celého roka
poskytuje rôzne z avy a výhody. Okrem
tých minuloročných, ako boli 50 % z avy
na vstup do krytej plavárne, či hodinový
prenájom multifunkčného ihriska, bezplatný vstup na detské ihrisko Permoník, na
podujatia Vinobranie aj Športovec roka,
tento rok pribudla alšia výhoda, a to
z avnené vstupné na novovybudované
biokúpalisko, ktoré mesto buduje pri krytej plavárni a otvori by ho mali v priebehu
nieko kých týžd ov.
( avč)
Študenti zo Senice
najlepší na Slovensku
V Banskej Bystrici vyvrcholil celonárodným kolom 5. ročník vedomostnej sú aže
Mladý Európan, ktorú organizuje Zastúpenie Európskej komisie v SR v spolupráci s Úradom vlády SR a informačnou
sie ou Europe Direct na Slovensku. Do
celonárodného inále sa cez regionálne
kolá prebojovalo 13 trojčlenných študentských družstiev, medzi nimi aj študenti z
Obchodnej akadémie v Senici, ktorí svoje
mesto reprezentovali naozaj výborne. Šimon Turis, Michal Ocet a Stanislav Horák
obsadili 1. miesto a stali sa tak celoslovenskými ví azmi sú aže Mladý Európan.
Študenti, ktorí sa pripravovali pod vedením Mgr. Viery Med anskej, si za svoje
excelentné vedomosti odniesli kvalitné
notebooky a alšie hodnotné ceny.
(Zdroj: Záhorák, 3. 6. 2010)
Do konca roka v Liptovskom Mikuláši uspokoja vyše 60 žiadate ov
S výstavbou bytov v Palúdzke už možno zača
Dotáciu v sume 366-tisíc eur z Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR
získalo mesto Liptovský Mikuláš na výstavbu 27 bytov v Palúdzke. Bytový dom by mali
postavi v priebehu tohto roku. Prví nájomníci by sa mohli nas ahova už na jar 2011.
„S rozostavanými 34 bytmi tiež v Palúdzke
budeme môc koncom roka uspokoji alších
61 záujemcov o byty. Ide hlavne o mladých
udí, ktorým by tieto byty mohli poslúži ako
prvé bývanie,“ priblížil primátor Liptovského
Mikuláša Ján Blcháč.
Bytovku, ktorej základný kame poklepali 16. júna, postavia panelovou metódou zo
špeciálnych zateplených panelov. Väčšina
bytov bude dvojizbových, devä bude trojizbových. Ubytova sa tu budú môc aj občania
so zníženou pohybovou schopnos ou, jeden
z bytov bude bezbariérový. Nájomcovia budú
môc využíva tri vý ahy. Byty budú vykurované elektricky. K bytom bude patri 27 nových parkovacích miest.
Záujemcovia o dvojizbové byty by mohli zaplati mesačné nájomné bez služieb 130 eur,
za väčšie byty približne 180 eur. Nových nájomcov bytov na MsÚ v Liptovskom Mikuláši
vyžrebujú už na jese tohto roku. Mesto eviduje viac ako 400 žiadostí o nájomné byty.
(čapč)
z ReGiÓnOv
ON č. 26, 29. jún 2010/11
na štvrtom ročníku dominovali témy drotárstva a vys ahovalectva
Festival Javornícke ozveny v hvozdnici
Dlhoročná spolupráca Obecného úradu v hvozdnici, Žilinského samosprávneho
kraja, krajského kultúrneho strediska v Žiline a súkromného centra vo ného času
Štiavnik priniesla do sveta folklóru už štvrtý ročník festivalu Javornícke ozveny, ktorý
sa konal v nede u 13. júna v areáli základnej školy vo hvozdnici.
„Oblas Javorníkov je pozoruhodná z ná- kom scénických pásiem „Svetom, moje, sverodopisného h adiska, ke že mnohé znaky tom“.
nasvedčujú, že tu ide o mikroregión, v ktorom
Vo Hvozdnici a Štiavniku pôsobí Javornísa zachovalo ve a spoločných javov v oblasti ček, detský folklórny súbor, folklórna skupina
udovej kultúry. Spoločné znaky sa neodráža- a udová hudba, pokračovate FSk Štiavnik,
jú len v oblasti hmotnej kultúry, ale i v duchov- ktorú založil v roku 1977 Otto Jakubík. Na cenej (nárečie, zvyky, povery a najmä piesne). loštátnej sú ažnej prehliadke sólistov tanečníPreto sa zrodila myšlienka uskutočni toto kov v udovom tanci „Šaffova ostroha 2010“
podujatie, aby tunajšie folklórne skupiny mali získali dnešní vedúci skupiny, manželia Anna
možnos prezentova sa a lepšie sa spozna ,“ a Juraj Jakubíkovci, druhé miesto v kategórii
zdôvod uje vznik festivalu jeho dramaturg Ju- D – tanečníci od 35 do 60 rokov (vo ný výber).
raj Jakubík starší.
Porota vysoko hodnotila autenticitu prejavu
Festival slávnostne otvorila vernisáž výsta- i hudobný sprievod udovej hudby FSk Javorvy s drotárskou a vys ahovaleckou tematikou, níček z Hvozdnice a Štiavnika. Tá zaujala aj
ktorá bola témou tohtoročného podujatia. Dro- na nedávnej celoštátnej sú ažnej prehliadke
társke výrobky pochádzali zo zbierok Považ- hudobného folklóru dospelých „Vidiečanova
ského múzea v Žiline a dop ali ich vzácne Habovka“, kde jej porota udelila prvé miesto a
kúsky z obce Hvozdnica, ktoré zozbieral Juraj titul laureáta v kategórii udové hudby.
Jakubík starší.
Slová v aky patria účinkujúcim i organizátoSpevácke skupiny zo Štiavnika, Hvozdni- rom, bez ktorých by nebolo možné toto krásne
ce, Kolárovíc, Dlhého Po a, FS Rov an z Ve - folklórne popoludnie pripravi . V neposlednom
kého Rovného, FSk Javorníček z Hvozdnice rade treba vyzdvihnú prácu starostu Miroslaa Štiavnika, FSk Drotár z Dlhého Po a, DFS va Minárika, riadite a školy Mgr. Antona GabriKolárik z Kolárovíc, Helena Záhradníková zo ela a manželov Anny a Juraja Jakubíkovcov,
Žiliny, Miroslav Štefánik z Lúk pod Makytou, ktorí sú šírite mi tradičnej udovej kultúry.
Gregor Balušík z Papradna, Anna Fupšová
zo Štiavnika sa postarali o program pásmom
Mgr. Monika SEDLIAKOVÁ,
piesní „Lecela, lecela sivá húska dole“ a bloKrKS
na dva dni sa otvorili brány biskupských záhrad na nitrianskom hrade
Podujatie prilákalo tisícky návštevníkov
Počas víkendu 5. a 6. júna sa milovníci prírody a netradičných poh adov mohli prís
poprechádza do záhrad horného mesta a biskupských záhrad na nitrianskom hrade. Dni
otvorených dverí pripravila už tretíkrát Spoločnos pre záhradnú a krajinnú tvorbu v spolupráci s mestom nitra, krajským pamiatkovým úradom nitra a Slovenskou po nohospodárskou univerzitou v nitre.
Predseda Spoločnosti pre záhradnú a krajinnú tvorbu Zoltán Balko povedal, že d ami
otvorených dverí chcú návštevníkom umožni ,
aby navštívili tieto počas roka zatvorené a neprístupné miesta.
Cie om podujatia bolo spropagova , čo
sa týka záhradnej architektúry, výnimočné
priestory Horného mesta a tak aspo na dva
dni rozšíri ponuku mesta pre cestovný ruch.
Dni otvorených dverí v záhradách sa stretli
s mimoriadnym ohlasom verejnosti, na hrad
prúdili davy udí. Z. Balko uviedol, že podujatie
má za cie zvýši informovanos obyvate ov o
histórii a jedinečnosti mesta z h adiska historickej zelene. Cie om je tiež nadviaza spoluprácu s majite mi týchto priestorov a pomôc
im pri rekonštrukciách súčasných nevhodných
úprav záhrad.
De otvorených dverí v záhradách má svoje
korene v Anglicku, kde tradícia otvárania inak
verejnosti neprístupných historických záhrad vznikla a už
sa udomácnila aj v Prahe a
alších európskych mestách. Na Slovensku sa však
tohto roku uskutočnila len
v Nitre. Dvojd ový program
obohatilo vystúpenie jazzovej skupiny Ego Group
a inštrumentálneho súboru
Musicantica. Návštevníci si
na dvore Krajského pamiatkového úradu mohli pozrie
výstavu prác študentov Fakulty záhradnej a krajinnej
architektúry SPU v Nitre.
Z biskupských záhrad na Nitrianskom hrade sa návštevníkom
naskytajú nevšedné poh ady.
Text a snímky:
udmila SYNAKOVÁ
klienti zo zavaru
v Divadle J. Palárika
Domov sociálnych služieb pre dospelých (DSS) Zavar „Humánum“ pripravil v
Divadle Jána Palárika v Trnave 24. júna
pre verejnos divadelné predstavenie,
ktorého cie om je integrova hendikepovaných udí do spoločnosti zdravej populácie
prostredníctvom umeleckej tvorivosti. Divadelnú hru Radošinského naivného divadla
„Hostinec Grand“ Stanislava Štepku a režiséra Juraja Nvotu nanovo uviedli herci,
ktorými boli klienti a zamestnanci DSS. V
domove má v súčasnosti trvalý pobyt 140
klientov - mužov vo veku od 25 do 78 rokov s rôznymi formami schizofrénie, psychotických porúch, mentálnym postihnutím
ahkého a stredného stup a a epilepsie.
Postihnutí muži v Zavare dostali šancu na
plnší život v roku 2003 zavedením projektu
„Humánum“, ktorý deinuje nový prístup k
postihnutým u om ako k hodnotnej udskej bytosti za ich aktívnej účasti. Autorkou
projektu je riadite ka zariadenia Anna Pavlovičová.
(ts-TTSK)
Do Čadce sa vracajú
cyklistické preteky
Čadca sa začiatkom septembra stane
jedným z etapových centier 54. ročníka medzinárodných cyklistických pretekov Okolo
Slovenska. Svojimi podpismi pod zmluvu
to koncom mája potvrdili primátor mesta
Jozef Vražel a generálny riadite predstavenstva cyklistických pretekov Juraj Takáč.
Čadca bola etapovým mestom prvýkrát v
roku 2007. D žka okruhu mestom by mala
by približne osem kilometrov a trasa by
mala vies od sídliska Žarec cez ulice Slovenských dobrovo níkov, F. Krá a, pešou
zónou, alej cez Palárikovu a Okružnú
ulicu, ulice J. Kollára, Rázusovu a Podjavorinskej, 17. novembra, Slovenských dobrovo níkov, Kukučínovu a Pribinovu a ulicu
Slobody s cie om pod autobusovou zastávkou na Žarci. V pelotóne by malo by viac
ako 135 cyklistov.
(kaj)
v Žiline o prevencii násilia
a drogovej závislosti
Národné centrum pre rovnos príležitostí, OZ Prima a Kabinet sociálnej prevencie
Národného osvetového centra pripravili
v spolupráci s Krajským kultúrnym strediskom v Žiline 9. júna workshop „Prevencia
a eliminácia intolerancie a násilia“, zameraného na zvýšenie informovanosti o príčinách rizikového správania detí a mládeže.
Zúčastnili sa na om pedagógovia, výchovní poradcovia a kultúrni pracovníci.
Riadite ka Kabinetu sociálnej prevencie I.
Hupková hovorila o nežiaducich spoločenských javoch, ktoré ovplyv ujú bežný život
všetkých udí. Výkonná riadite ka OZ Prima B. Kuchárová sa podelila o skúsenosti
z práce so závislými na ulici a hovorila aj
o dôsledkoch závislostí na človeka a jeho
okolie. Témou nežiaducich javov v živote
jednotlivcov, ale aj rodín sa zapodievala
riadite ka Národného centra pre rovnos
príležitostí A. Klimáčková.
(sedl)
12/ON č. 26, 29. jún 2010
Galéria Limes v komárne sa chystá oslávi prvé desa ročie činnosti
výstavy, besedy a koncerty v kostole
niekdajší vojenský kostol postavili františkáni v roku 1677. Od roku 1783 slúžil
vojsku i miestnym obyvate om na liturgické účely. kostol je postavený v barokovom
slohu, je halový s chórom a vežou, ktorá je súčas ou siluety mesta. Donedávna bol nefunkčný a využíval sa ako skladisko. Mesto však postupne kostol zvonka a čiastočne
aj chór opravilo a pred desiatimi rokmi ho vtedajšie zastupite stvo pridelilo občianskemu združeniu Pro arte Danubii, pre umelecký rozvoj Podunajska. to tu zriadilo galériu
súčasného umenia s názvom Galéria Limes.
Galéria sa stala významnou kultúrnou in- Naším poslaním bolo a aj v alšom období
štitúciou mesta a chýr o výstavách a alších bude predstavova súčasné domáce a zapodujatiach, ktoré organizovala, prerástol hraničné výtvarné umenie. Dramaturgia nahranice okresu Komárno, ba aj Slovenska. šich výstav vychádza zo stratégie predstavi
Dušou galérie je jej riadite ka, historička práce tak začínajúcich výtvarníkov, ako i juumenia Veronika Farkasová, ktorá nám po- bilujúcich, prípadne tých, ktorí zaujmú špeskytla informácie o doterajšej činnosti ako ciičnos ou svojej práce. Každý druhý rok (a
aj pripravovaných podujatiach k 10. výročiu teda aj v tomto roku), sa v priestoroch gagalérie.
lérie prezentujú svojimi výtvarnými prácami
- Naša kostolná galéria je ojedinelá v stred- postihnutí občania, najmä mládež.
nej Európe, pokia viem, podobná kostolná
ko ko výstav a iných podujatí počas
je len vo Francúzsku. Priestor kostola dáva roka pripravíte a aký je záujem udí o ne?
výstavám a podujatiam sugestívny rámec.
- Ročne vo ve kej sále a na chóre v sieniI.
kuLtÚRa
Dúdora zorganizujeme 17 až 18 podujatí. Sú
to hlavne výtvarné výstavy, koncerty, stretnutia so spisovate mi, stretnutia múz a iné. Na
vernisážach sa priemerne zúčast uje vyše
sto udí. Najväčší záujem o galériu je od jari
do neskorej jesene. Ak by som chcela rekapitulova , tak za uplynulé obdobie sme zorganizovali do 200 podujatí, o ktoré prejavilo
záujem asi 7 800 návštevníkov. Od pondelka
do piatku máme otvorené od 10. do 16. hodiny, v sobotu a nede u sme k dispozícii pod a
záujmu a dojednania.
aké podujatia pripravujete k jubileu a
kto vás v činnosti podporuje?
- Podujatí chystáme ve mi ve a. Len pre
ilustráciu by som spomenula ve kú výstavu
ROTARY klubu, čo je občianske združenie s
celosvetovou sie ou zamerané na charitatívne ciele. Na výstave s názvom KOMP, ktorú
sme otvorili koncom apríla, vystavovali spolu
slovenskí a ma arskí výtvarníci. Úspešná
bola aj výstava Tibora Platznera, No aj charitatívna výstava mentálne postihnutých udí
Miesto pod slnkom, ktorú sme otvorili v júni.
Spomenú ešte možno výstavy výtvarníka
Istvána Gerstnera zo Štúrova k jeho 70. jubileu, či Rudiho Benetika z Rakúska. Ve ký
záujem sme zaznamenali aj o výstavu 16
SYMPAT zo sústredenia výtvarníkov z Patinciach, či predstavenie prác architekta Nándora Litomericzkého z Komárna, ako aj prvú
výstavu prác vysokoškolákov z Univerzity J.
Selyeho z Komárna.
A kto nás podporuje? Je to predovšetkým mesto Komárno a jeho samospráva
prostredníctvom mestských grantov, no aj
ministerstvo kultúry cez sekciu menšinových
a regionálnych kultúr, Nitriansky samosprávny kraj i rôzne iné inštitúcie. Využívame aj
iné naše i zahraničné granty. Nie vždy sme
úspešní, ale ke sa naskytne nová možnos ,
pokúšame sa opä .
Rada by som ubezpečila mesto Komárno
i našich alších podporovate ov, že aj v budúcnosti urobíme všetko pre dobré spolužitie
rozdielnych kultúr a rozvoj umenia v Podunajsku.
Štefan BENDE
tip do obecných knižníc
Poézia slova, obrazov aj obrázkov
Poetka ubica Kepštová a výtvarníčka
Alena Wagnerová, spriaznené slniečkové
duše a priate ky, sa ocitli v jednom krehkom poetickom dielku s názvom Moje srdce má prázdniny z Vydavate stva Matice
slovenskej. Búšenie skutočného srdiečka
v om cíti v každom slovku, v každej vete,
metafore, v každej básničke, ktorou nás
ubica Kepštová (redaktorka časopisu Slniečko, autorka detskej básničkovej knižky Komínový panáčik) obdarúva vo ve mi
malučkých a presných dávkach ako lekárnik. Dáva nám niečo zo seba, zo svojho
najvnútornejšieho sveta, ktorému otvorila
dvierka takým spôsobom, aby sme mu
porozumeli, aby sme sa celkom prirodzene stali jeho súčas ou. Aby sme pocítili
liečivé účinky poézie. Autorka (stredného veku, matka dvoch dcér) vníma život
a najmä vz ahy cez vlastné a osobité dúhové videnie – s nehou (trochu smutnou
i optimistickou), ktorá je vlastná krehkým
bytostiam.
Rovnako ako Alena Wagnerová (ilustrovala knižky Uspávanka, Meduška, O muške svetluške, Komínový panáčik, Veselý
telefón, Meduškin košíček, Rozprávky štrbavej opičky, Lienko, Slovenské rozprávky
2, Šlabikár a Čítanka pre I. ročník), ktorej
ilustrácie sú nádherné (farebne, líniami,
nápadmi, posolstvom v obraze...) a, prirodzene, prirodzene nežné.
Uve me jednu ukážku z básničiek. Smútok: „Dnes už viem, / že ma smútok nezabije. / Ako čiernu mačku / si ho vyložím na
plece, / posvietim si do tmy jeho očami.
/ Je prítulný, / je tajomný, / je krásny... //
Chorá láska, / kedy sa a strasiem... / Hlboko si do m a za ala / hladné pazúriky.“
Knižku Moje srdce má prázdniny darujte
človeku citlivému, vnímavému - poézia
ubice Kepštovej a ma ovanie Aleny Wagnerovej ho chytí ako za ruku, tak aj za srdce. A ešte k tomu obdarovaný v aka tomu
nezabudne ani na vás.
Laura LINUMOVÁ
Reprofoto: Michal Monotropa
z ReGiÓnOv
ON č. 26, 29. jún 2010/13
Po ný kesov – miesto, kde to žije
v piatok poobede mi zazvonil telefón, volal mi starosta Po ného kesova – pán Pavel Bednárik.
Detailný prepis hovoru po preklade do spisovnej slovenčiny (originál sa niesol v menej formálnej
„nitránčine“ – pozn. prekladate a) znie asi takto: „Servus, zajtra od dvanástej robíme turnaj dobrovo ných hasičov, prídeš?“ Moja odpove bola stručná a jasná: „Jasné, na dvanástu som tam
aj s fotoaparátom.“
hasičských zborov, pre m a ste
ví azi všetci. Bez oh adu na to, či
ste v sobotu dosiahli čas 14, 18
alebo 21 sekúnd, dôležité je, že
ste včas tam, kde vás udia potrebujú. V aka vám za každý život,
ktorý ste zachránili a ktorý zachránite, vaša š achetná práca si
zasluhuje náš obdiv a podporu“.
Kesovčania objednali rozpráv-
Najmladšia, zato pozorná diváčka..
DHZ poriadate skej obce Po ný Kesov.
ke šport zachra uje
životy...
Zišlo sa štyridsa dva dobrovo ných družstiev z celého Slovenska. Okrem pánov sú ažilo i
viacero dámskych tímov, ktoré,
samozrejme, okrem skvelých
konkurenčných výkonov ve mi
vhodne dotvárali i vizuálnu
stránku podujatia. Simulovaný
zásah začínal prípravou hasičskej techniky a končil zásahom
terča, v aka čomu časomiera
určovala presný čas jednotlivých
družstiev.
Funkcionári dobrovo ných hasičov spolu so starostom odovzdali
najlepším poháre spolu s cenami.
Počas záverečných slávnostných
príhovorov som si uvedomil jeden zásadný rozdiel medzi inými
športovými disciplínami a touto –
dobrovo ní hasiči nešportujú len
pre výkon či ví azný pohár, dob-
rovo ní hasiči okrem toho zachraujú životy!!!
Pavel Bednárik, ktorý pri odovzdávaní cien povedal:
„Ctení členovia dobrovo ných
Ví azný tím zo Svinnej pri príprave.
Stanislav Ulický a starosta Po ného Kesova Pavel Bednárik pri odovzdávaní cien.
Rados z úspechu.
kové počasie, organizačne klapalo všetko na jednotku, a tak
návštevníci mali možnos preži
skutočne príjemné popoludnie, za
čo patrí v aka aktívnej samospráve na čele so starostom, občanom
a dobrovo ným hasičom Po ného
Kesova, zapáleným pre správnu vec. Obec pripravuje už teraz
alšie podujatia, navyše tento rok
sa bude nies i v znamení znovuotvorenia termálneho kúpaliska,
čím sa stane istotne i vyh adávanou turistickou destináciou. Takže
už teraz sa tešíme na alšiu hodnotnú akciu v mieste, kde to žije
– v Po nom Kesove.
Text a foto:
Juraj „ uri“ ŠVARC,
PKF
Po skončení akcie niektorí využili improvizovaný parket k zábave.
14/ON č. 26, 29. jún 2010
udmila Benkovičová, riadite ka ŠÚ SR:
Sčítanie obyvate ov si vyžaduje
profesionalitu a úprimnos
Budúci rok v máji sa v krajinách európskej únie uskutoční sčítanie obyvate ov, domov a bytov.
na Slovensku sa naposledy uskutočnilo v roku 2001. O jeho prínose, význame i samotnom zabezpečení sme sa zhovárali s predsedníčkou Štatistického úradu Slovenskej republiky ( alej ŠÚ SR)
udmilou Benkovičovou.
n Sčítanie sa uskutoč uje kažna oiciálnej internetovej stránke prognózovanie vývoja spoločnosti, je reálny predpoklad, že
dých 10 rokov. za poslednú Štatistického úradu SR.
dekádu sa spoločnos výrazne
Na úrove počítačových zna- výsledky sčítania obyvate ov,
menila. a to aj v aka informa- lostí sa budeme pýta aj samot- domov a bytov v roku 2011 výtizácii. ako sa tento fenomén ných obyvate ov pri sčítaní. Je to znamne ovplyvnia život spoločprejaví budúci rok v máji?
jeden z nových indikátorov, otáz- nosti a jej obyvate ov minimálne
- Pod a môjho názoru ve mi vý- ka, ktorú sčítacie tlačivá v roku počas alších desiatich rokov.
razne. Pri sčítaní obyvate ov, do- 2001 neobsahovali. Pravdivé od- Samozrejme, ve a bude záleža aj na užívate och výsledkov
mov a bytov v roku 2011 dostane povede nám umožnia porovna
sčítania, tých, ktorí rozhodujú,
verejnos po prvý raz v histórii sa s krajinami EÚ, ale spoločnos
možnos vybra si, či sčítacie ich musí pozna najmä preto, aby skúmajú, resp. analyzujú, ako
tlačivá vyplní v listinnej podobe vedela, čo má urobi pre napre- účelne dokážu využi tieto jedialebo v elektronickej forme. Aj dovanie v tejto oblasti. Treba si nečné dáta.
napriek tomu, že z tohto dôvo- však uvedomi , že všetky dáta n Pripravuje ŠÚ SR špeciálnu
du bude najbližšie sčítanie pre v rámci pripravovaného cenzu kampa k „projektu desa roŠÚ SR technicky náročnejšie, sa budú zis ova metódou se- čia“?
- Už v otázke ste sčítanie obyrozhodli sme sa ís touto cestou. basčítania, t. j. každý poskytuje
Myslím si totiž, že je najvyšší čas informácie sám za seba, čo pred- vate ov, domov a bytov nazvali
odhodla sa aj na Slovensku na- pokladá úzku spoluprácu so širo- „projektom desa ročia“. Boli by
sme radi, keby sa práve takto
sledova príklad vyspelých štátov, kou verejnos ou a s obyvate mi.
kde sa internet využíva už aj pri n Slovensko čaká prvé sčíta- dostal do povedomia obyvate ov.
takých významných udalostiach, vanie v rodine eÚ. Čo to pre Chceme cenzus predstavi ako
výnimočnú príležitos prispie k
akými sú napríklad vo by. Sama nás znamená?
- Sčítanie obyvate ov, domov ucelenému obrazu o demograicsom zvedavá, s akým ohlasom
sa možnos elektronického sčí- a bytov v roku 2011 sa po prvý kej a sociálnej situácii i o živottania stretne a aké percento oby- raz uskutoční naraz, v jednom re- ných podmienkach obyvate stva
ferenčnom roku vo všetkých kra- SR. Tento obraz, ako som už
vate ov ju využije.
V elektronickej forme budú jinách EÚ a s využitím rovnakej spomínala, je potrebné pozna
k dispozícii sčítacie tlačivá okrem metodiky, respektíve identických o. i. preto, aby bolo možné progslovenčiny aj v anglickom jazy- deinícií povinne zis ovaných nózova alší vývoj spoločnosti.
ku a v jazykoch národnostných údajov. Výsledkom bude medzi- Budeme sa teda uchádza o dômenšín (ma arskom, rómskom, národná porovnate nos údajov, veru a spoluprácu s každým obyrusínskom a ukrajinskom). Na ktoré sčítanie poskytne. Tá má vate om bez rozdielu a pomôc
elektronické sčítanie zriadi Šta- vo všeobecnosti pre štatistikov by nám pri tom mala informačná
tistický úrad SR špeciálnu inter- obrovský význam. Na základe kampa . Zadeinovali sme naše
netovú stránku scitanie2011.sk. medzinárodnej
komparibility predstavy a vyhlásili verejnú súPredpokladáme, že by mohla by
dokážeme ove a presnejšie reaž, ktorou sme sa rozhodli získa
funkčná na prelome rokov 2010 a lektova pozíciu SR v rôznych vhodného dodávate a tovarov
2011, najneskôr začiatkom budú- sférach života EÚ.
a služieb potrebných na dôsledné
ceho roka a okrem sčítania bude
Ak zoberieme do úvahy, že tieto informovanie rôznych spoločenplni aj informačnú úlohu. Do jej údaje a informácie sú určené o. i. ských skupín a komunít o buzriadenia sme základné informá- aj pre rozhodovacie procesy na dúcoročnom sčítaní obyvate ov,
cie o tejto, dovolím si poveda , všetkých úrovniach spoločnosti domov a bytov. Cie om je, aby
udalosti roka 2011 sprístupnili v rámci riadenia štátu, ako aj na verejnos pochopila, že sčítanie
je právo i povinnos a že pri sčítaní sa naozaj počíta s každým.
n Sčítanie obyvate ov, bytov
a domov môžeme bezpochyby
smelo nazva projektom desa ročia. ako sa na om budú
podie a samosprávy?
- Pod a zákona č. 263/2008 Z.
z. o sčítaní obyvate ov, domov
a bytov plnia obce pri príprave,
priebehu a vykonaní sčítania
celý rad ve mi dôležitých úloh.
Osobitne by som z nich vyzdvihla
dve. Prvou je návrh na vytvorenie
sčítacích obvodov pre obvodné
úrady; druhou je vykona výber
sčítacích komisárov na území
obce a zabezpeči výkon ich činnosti v súlade s metodickým pokynom Štatistického úradu SR.
Kresba: Peter Gossányi
Už dnes, ke do sčítania zostá-
Štátna SPRáva
va ešte takmer rok, sa občania
obracajú na ŠÚ SR s otázkou,
čo majú urobi , aby sa mohli sta
sčítacími komisármi. Teší nás
tento záujem, o to väčšia zodpovednos bude však na starostoch
obcí a primátoroch miest, aby vybrali správne osobnosti. Sčítací
komisári môžu svojou aktivitou,
celkovým správaním a profesionálnym vystupovaním do značnej
miery pozitívne ovplyvni záujem
obyvate ov SR o sčítanie. Preto
by som chcela apelova na starostov obcí a primátorov miest,
aby výberu sčítacích komisárov
venovali mimoriadnu pozornos .
Obce by si mali uvedomi aj to,
že musia s obyvate mi vies
otvorený dialóg, aby pochopili,
že sčítanie je nielen o nich, ale
najmä pre nich. Nesprávnym alebo neúplným sčítaním príde obec
o celý rad dôležitých informácií,
nevyhnutných na formulovanie
obecných politík rôzneho druhu,
ale v konečnom dôsledku aj o inančné zdroje, ktoré potrebuje
na svoj vlastný rozvoj a zabezpečenie služieb občanom.
n výsledkami sčítania bude
preh ad aj o príslušníkoch národnostných menšín a etnických skupín. ako sa využijú
napríklad tieto informácie?
- Každý štát potrebuje z viacerých pragmatických dôvodov
pozna štruktúru obyvate ov, ktorí žijú na jeho území. V SR bolo
v roku 2001 šes národností, ku
ktorým sa pri sčítaní prihlásilo
aspo po 10-tisíc osôb. Najviac
obyvate ov bolo slovenskej národnosti, nasledovala ma arská,
rómska, česká, rusínska a ukrajinská národnos . Táto informácia
je napríklad vysvetlením, prečo
budú sčítacie tlačivá v roku 2011
okrem slovenčiny práve v maarskom, rómskom, rusínskom
a ukrajinskom jazyku. Každý sčítaný bude ma možnos slobodne
uvies národnostnú alebo etnickú
príslušnos pod a toho, za príslušníka akej národnosti sa považuje.
Pre štát sú rovnako zaujímavé informácie o tom, ako je koncentrácia národností a etnických skupín
na jednotlivých územiach. Súvisí
to o. i. s možnos ou používa jazyk národnostných menšín aj vo
verejnom styku, s označovaním
obcí v jazyku menšín; na počet
príslušníkov národnostných menšín sa prihliada pri zria ovaní
a inancovaní škôl s vyučovacím
jazykom menšín, s inancovaním
kultúrnych aktivít, médií a pod.
Národnos je navyše jedným
z ukazovate ov, ktoré významne
ovplyv ujú reprodukčné správanie obyvate stva. Môžem preto
potvrdi , že národnos , popri
materinskom jazyku, najčastejšie používanom jazyku, je jedným z mapovaných indikátorov
aj vo cenzovom zis ovaní v máji
v roku 2011.
Štátna SPRáva/SaMOSPRáva
na čo všetko ešte poslúžia
výsledky sčítavania? Môžeme
hovori o ich záväznosti a aký
je ich skutočný prínos pre SR,
prípadne pre eÚ?
- Štatistické údaje získané zo
sčítania majú význam tak pre
štát, územnú samosprávu, ako aj
pre súkromný sektor. Sú významné pre vedeckých a výskumných
pracovníkov, pre nevládny sektor
a jeho analytikov, pre verejné
telekomunikačné služby, dodávate ov energií, vody, hasičov
a policajný zbor at . Ak sa podarí naplni literu zákona v tom,
že obyvatelia vyplnia sčítacie
tlačivá „úplne, správne, pravdivo a včas“, možno poveda , že
získané medzinárodne porovnate né údaje sa stanú spo ahlivým
zdrojom informácií na kvaliikované rozhodovanie v mnohých
oblastiach života. Na základe
údajov zo sčítania sa bude da
koncepčne pracova v rôznych
sférach života - od najvyššej rozhodovacej úrovne spoločnosti až
po najnižšiu. Zistené dáta z tohto
najrozsiahlejšieho štatistického
zis ovania však nebudú slúži
len ako podklady na vypracovanie dlhodobých stratégií, ale
môžu pomáha aj pri rozhodovaní o celkom konkrétnych veciach
v danom okamihu. Uvediem príklad. Európsky parlament a Rada
(ES) vo svojom nariadení o sčítaní obyvate ov, domov a bytov
zadeinovali tzv. povinné témy,
ktoré sme potrebovali premietnu do obsahu sčítacích tlačív.
Najvýraznejšou zmenou v roku
2011 v porovnaní s predchádzajúcim sčítaním v roku 2001 bude
zis ovanie obvyklého pobytu,
teda „miesta, kde zvyčajne bývate“. Cie om je pozna skutočný
počet obyvate ov v jednotlivých
krajinách Európskej únie a zamedzi tak započítavaniu toho
istého obyvate a do počtu obyvate ov vo viacerých štátoch. To
sa dá, samozrejme, aplikova aj
na pomery v jednotlivých štátoch
a na rozmiestnenie obyvate ov
v rámci ich územných jednotiek.
Ak chceme by úplne konkrétni,
údaje o mieste, kde zvyčajne
bývame, na ktoré sa budeme pri
sčítaní pýta , poskytnú informáciu o reálnom pobyte obyvate ov
SR. Je to ve mi zaujímavá informácia napríklad pre obce. Do ich
pokladníc plynie podielová da
práve v závislosti od vykazovaného počtu obyvate ov, v súčasnosti ale pre čas obcí a miest platí,
že nie všetci ich obyvatelia majú
trvalý pobyt tam, kde čerpajú
rôzne beneity a sociálne služby.
A práve výsledky budúcoročného
sčítania môžu počty obyvate ov
obcí a miest, resp. ich jednotlivých častí, zreálni .
n
Michal KALI ÁK,
politológ
ON č. 26, 29. jún 2010/15
zMOS oce uje rozhodnutie
európskeho parlamentu
združenie miest a obcí Slovenska oce uje rozhodnutie európskeho parlamentu, ktorý žiada
rýchle sprístupnenie inančných zdrojov z Fondu solidarity po povodniach. Predseda združenia
Michal Sýkora vníma požiadavku europarlamentu ako dôkaz toho, že zdroje z tohto fondu sa ešte
stále nedostali k mestám, obciam a u om postihnutým prírodnou katastrofou.
„Ak majú by skutočnou pomocou, potom sa musia čím skôr
dosta tam, kam patria, teda do
regiónov postihnutých záplavami na Slovensku, u našich susedov a v iných členských štátoch
Európskej únie,“ vyjadruje presvedčenie predseda združenia.
Michal Sýkora v tejto súvislosti pripomína, že spomalenie pri
uvo ovaní inančných zdrojov
môže znásobi už aj tak obrovské škody na majetku. „S touto
prírodnou spúš ou sa musíme
čím skôr vyrovna , pričom alšou úlohou európskej dvadsa sedmičky, členských štátov
a ich územných samospráv
musí by prehodnotenie operačných programov platných do
roku 2013,“ zdôraz uje predseda ZMOS. Zárove pripomína,
že európske štáty postihnuté
záplavami musia pristúpi tak
k revízii operačných programov, ako aj k realizácii efektív-
neho manažmentu vôd. „Máme
k dispozícii analýzy, východiská a rôzne kvalitné dokumenty,
ktoré mnohé napovedajú. Ich
poznatky musíme presunú
z textu do konkrétnych prác
na vodných tokoch. ZMOS je
na to pripravené a rovnaké odhodlanie očakáva od ostatných
kompetentných,“ apeluje Michal
Sýkora.
(hp)
Mimoriadne zasadanie združenia miest a obcí
novohradu (zMOn)
Predseda zMO novohradu ing. Pavel Greksa na žiados členských obcí zvolal 18. júna 2010
mimoriadne zasadnutie primátorov a starostov okresov Lučenec a Poltár, aby zaujali stanovisko
k nepriaznivému vývoju výpadku výnosu dane z príjmov fyzických osôb – podielovej dane za
1. – 6. mesiac 2010, dôsledkom čoho je neudržate ná situácia v zabezpečení originálnych a prenesených kompetencií vyplývajúcich obciam zo zákona o obecnom zriadení a alších právnych
predpisov.
Pod a vyjadrenia starostov zú2. Skráti termín prevodov
V prípade, že nedôjde k náčastnených obcí je situácia neu- dane z príjmov FO za júl na účty prave, resp. vyriešeniu tohto
držate ná, nastáva ekonomická obcí tak, aby boli zaslané do 13. problému v čo najskoršom terlikvidácia malých obcí a nedo- júla 2010, čo by bolo o týžde
míne, nebudú obce schopné
statok inančných prostriedkov skôr ako obvykle.
zabezpeči výkon svojich funkmôže ma za následok prehod3. Zmeni systém prerozde- cií, ktoré im vyplývajú zo zákona
notenie zachovania materských
ovania úpravou koeicientu o obecnom zriadení a alších
škôl, školských družín a škol- tak, aby sa odstránil rozdiel vo právnych noriem a dôjde k zaských jedální v obciach, ako aj inancovaní ve kých a malých tváraniu materských škôl, školznačné problémy v celkovom obcí.
ských zariadení a zariadení
chode obcí.
ZMON poverilo predsedu sociálnych služieb.
Zúčastnení primátori a staros- ZMON zasla otvorený list na
Starostovia a primátori obcí a
tovia sa jednoznačne dohodli Úrad vlády Slovenskej repub- miest regiónu Novohrad zárove
na požiadavke:
liky s informáciou o stretnutí vyzývajú predstavite ov alších
1. Doinancova mestá a obce a predložení požiadaviek zá- regionálnych združení miest
v júlovom termíne vyplácania stupcov Združenia miest a obcí a obcí v Slovenskej republike,
podielu na výnose dane z príj- Novohradu. Otvorené listy ad- aby sa pripojili k presadzovaniu
mov fyzických osôb do sku- resova takisto zákonodarnému uvedených požiadaviek.
točnosti roku 2009 za mesiace zboru a príslušným ústredným
január až júl.
orgánom štátnej správy.
(pg)
vo východnej sa na úvod predstavia folkloristi zo Žilinského kraja
ako jedna rodina...
východná sa už po 56. raz rozozvučí tónmi udovej hudby
a spevom folkloristov zo Slovenska i zahraničia. v trojd ovom
programe od 2. do 4. júla vystúpi na festivale približne 1 200
účinkujúcich. Piatkový, druhý júlový večer bude o 19. hod. patri na ve kom pódiu amiteátra prezentácii udových kolektívov
a jednotlivcov zo Žilinského samosprávneho kraja (ŽSk).
„Programom pod názvom Ako
jedna rodina... chceme predstavi významné rody, rodiny a
generácie folkloristov, ktorí žijú
a úspešne pôsobia v našom kraji,“ uviedol riadite odboru kultúry a komunikácie s verejnos ou
ŽSK Peter Kubica na margo
jedenástich umeleckých zoskupení zo všetkých regiónov kraja.
Horné Považie budú vo Východnej reprezentova Bobá ovci z
Terchovej, Fupšovci zo Štiavnika a Jakubíkovci z Hvozdnice.
Kysucký folklór zastúpia Gernátovci z Turzovky a FS Kelčovan
z Čadce. Za domácich, liptovských folkloristov, obecenstvu
zaspievajú a zatancujú Littvovci
z Liptovských Sliačov, FS Liptov z Ružomberka a Šimunkovci z Východnej. Oravské rezké
tóny predstavia Harmatovci zo
Suchej Hory, Vavrekovci z Liesku a Ganobčíkovci z Oravského Veselého. Večerom bude
sprevádza herec Slovenského
komorného divadla v Martine
František Výrostko. Piatkový
program pripravil ŽSK a Liptovské kultúrne stredisko.
(much)
16/ON č. 26, 29. jún 2010
OBNOVA VIDIEKA
Prí ažlivé prostredie je téma
pre samosprávy obcí
Prof. Michal ŠARAFÍN
Málo si uvedomujeme, že nálady vyvolané vnemom prostredia nás môžu povzbudi a prispie k
psychickej rovnováhe, dokonca uzdravova . Pekné prostredie nám dodáva energiu. Starostlivos
o prostredie svojho domova nie je luxus, má zásadný význam pre pokoj duše a lepšiu náladu.
Poslaním architektúry je vytvára prostredie pre lepší život obyvate ov, starostlivos o prostredie
je starostlivos ou o človeka. nastal čas nielen budova nové, ale zaceli rany z minulosti a nájs
cesty ako zmeni nevzh adné, chaosom tvarov poznačené prostredie našej dediny. Stav prostredia je teda dôležitou témou pre samosprávy dediny.
Vyspelá Európa tvrdí, že na rozdiel od minulosti žijeme vo veku individualizmu, každý chce by sám
sebou, preto sa nevieme dohodnú . Zhodujeme sa ale v tom, že
chceme ži v čistom, upravenom,
prí ažlivom, prevzdušnenom a
slnkom zaliatom prostredí. Nároky
na komfort bývania sa zvyšujú.
V poslednom čase na dedinu
prenikajú pesimistické znamenia spoločnosti - zamestnanie,
manželstvo, domov sú zneistené
(ekológia a ekonómia, aj ke sa
nachádzajú v kritickom stave, stále ešte fungujú). Tieto znamenia
„odlievajú” zo stavebnej kultúry,
potláčajú zodpovednos a aktivitu za pozitívne činy, udržiavajú
„zmierite nos ” so stavom prostredia okolo nás. Odpovede na otázky vz ahu človeka k prostrediu
preto siahajú hlboko do duše dedinského človeka a otriasajú jeho
vô ou ma peknú dedinu.
Teraz konkrétnejšie. Uvedomujeme si nástrahy bohatstvom vyvolaného individualizmu, ktorého
prejav zaznamenávame aj v obraze dediny. Právom si kladieme
otázku, kedy sa prejaví očakávaná harmónia domoradí a celej
ulice, kedy sa zmenia nevzh adné a nedobytné ploty do ulice na
otvorené kvetinové záhradky?
Pozitívna odpove ostáva snom
dediny. Viera však musí osta neochvejná.
Na rozdiel od nových ulíc ostávajú ešte ulice so starými domami
a s prejavom identity svojej minulosti. Nové ulice príslušnos k dedine strácajú, a to ako ulice, ktoré
majú susedov spája , nie rozdeova . Dedinu očakáva zápas o
zachovanie svojej udskej tváre.
“Navigátorom” toho sú účelnos
a funkčnos ako základné princípy vytvárania prostredia dediny,
tiež napríklad aj návrat domácich
stavebných materiálov, hlavne
však hlad po súlade domoradí a
úprav ulice. Chaos vo výraze dediny stále viac spôsobuje ponuka
cudzích výrobkov stavebného
priemyslu bez zmyslu pre vidiek.
Očakávaná svojráznos dediny
bude tým silnejšia, čím viac dokáže kontrolova vstup cudzorodosti
do svojho prostredia. Pozor teda
na druh a množstvo betónových
dlažieb v dedine.
O dedine začne rozhodova
nová generácia s novým poh adom na svet, širším rozh adom
a novým životným štýlom. Nová
generácia bude meni domy poda svojho vkusu a nových potrieb.
Čaká ju rozhodovanie - zbavi sa
predsudkov a sta sa novátorom
so slabos ou pre „utopenie sa” v
móde prestížnych prostriedkov,
alebo – povznies sa nad módu
populárneho individualizmu a
vierou kultúrnejšej sebarealizácie
vytvára svoj domov v mene súladu a poriadku. Budúcnos dediny
prechádza do rúk novej generácie a jej rozhodnutí.
Európa tvrdí, že vstupujeme do
veku intenzívnejšieho myslenia,
ktoré má väčšou mierou spoji
rozum s cítením. Cítenie má silnejšie obohati myslenie, čo by
znamenalo viac sa zaobera ideálmi a aktívnejšie smerova k ich
naplneniu.
ulice a uličky
Máme radi ve a miest takých
aké sú, alšie, s neopakovate ným charakterom, ostali len
v spomienkach. Učíme sa ich
obnovova a vytvára , učíme sa
to na historickom odkaze - starú
múdros spája s novými potrebami. Poznáme poučenie, že ak
budeme minulos kopírova , nedopadne to dobre, ak ju budeme
úplne ignorova , tak sme hlúpi.
Určite sa zhodneme v tom, že
miesta s duchom prostredia sú
najväčšou hodnotou dediny. Venujme im teda mimoriadnu pozornos .
Ulice v štýle mesta sú bezduché, uličky dediny majú svoju
dušu. Ulice s chladnými širokými
cestami nahrádzajú romantické
krivolaké uličky. Uličky vznikali z
nutnosti doby. Nové ulice podriaujeme prieh adnosti z dôvodu
dopravnej bezpečnosti, neveríme
vzájomnej oh aduplnosti. Je čas
naplni ideál dediny – ma „obslužné” ulice s prednos ou pre
chodcov ako pešie zóny. Vrá me
teda uliciam duch spolunažívania. Zodpovednos ou samosprávy je nastolova tieto požiadavky
pri tvorbe prostredia. Sústre me
pozornos na dedinské ulice, tu
prúdi energia života dediny, „prevtelená” do jej spolupatričnosti.
Ideálom sú ulice s duchom upokojujúceho potoka - voda odplavuje
stres, hate a jazierka sú nosičmi
života, pôsobia oslobodzujúco,
očis ujúco a omladzujúco, majú
liečivú silu. Čaro dedinskej ulice
vytvára potok aj napriek tomu, že
voda občas vystraší dedinu nespútanou silou povodní.
Poh ad na priložené skice autora ukazuje vplyv ulice na obraz
dediny s výzvou pokračova v
obnove dedín v znamení hodnôt,
ktoré dediny postupne strácajú,
so zámerom vytvára nové ulice
s duchom prí ažlivosti.
Použitá literatúra: Ch. Day „Duch
a miesto”, ERA 2004, Brno.
Obrázky: archív autora (1990
- 2000), ([email protected]
sk). Návrhy vznikli v spolupráci so
samosprávou obcí.
ON č. 26, 29. jún 2010/17
OBNOVA DEDINY
Čo s daž ovými vodami - 4.
Prístup obcí k vlastníckym právam
a daž ovým vodám
Ing. Milan POLIAK
dokonca ve ká vrstva ílu.
Je ešte jedna možnos .
Namiesto budovania daž ovej
kanalizácie by obce aspo
čiastočne
mohli
prispie
obyvate om na vybudovanie ich
vlastného vsiakovacieho zariadenia pri rodinnom dome.
Napriek smernici EÚ o
likvidácii daž ových vôd v mieste do-padu prevažuje prax,
že obce sa zbavujú vlastníctva
k svojim daž ovým vodám ich
odvodom mimo svoje územie
– zaústením do miestneho vodného toku. Svoje vlastníctvo k
daž ovým vodám tak posúvajú
príslušnému povodiu bez toho,
aby za zvýšený špičkový prietok
čoko vek platili. Ke že v obciach
neustále prebieha investičná
činnos , každoročne sa zvyšuje
špičkový odtok a tým sa nebadane, ale sústavne zvyšuje aj
prílivová vlna v nižšie ležiacich
obciach. Ak sa majú znižova
špičkové prietoky, a teda aj
zmenšova škody pri povodniach,
musia horné obce zachytáva
daž ovú vodu a smerova ju do
vsiakovacích alebo odparovacích
zariadení. Paradoxne sa zo
zdrojov EÚ na Slovensku spoluinancujú zastaralé formy odvádzania daž ových vôd. Chýbajú
aj účinné da ové nástroje, ktoré
by podporili zmenu investičného
správania obcí: da zo zvýšenia
špičkového
prietoku,
ktorú
by obce platili povodiu, da
za odvod zrážkových vôd na
pozemky obce, ktorú by platili obyvatelia obci za vypúš anie
svojich daž ových vôd na jej
pozemky a napokon úprava a
odčlenenie dane z nehnute ností
– dodatková da za spevnené
plochy.
Obce sa roky zaoberajú daž ovými vodami. cestná kanalizácia, delená kanalizácia, vyparovacie a odvádzacie priekopy ved a ciest - to všetko si vyžiadalo ve a námahy a aj verejných inancií.
Otázka je, či inančné zdroje vložené do likvidácie daž ových vôd boli vždy optimálne využité. v
minulosti vzh adom na vtedajší stav poznania asi aj áno. ale dnes?
Vzh adom na súčasný stav prílivovej vlny a povedzme to časti svojich daž ových vôd
techniky a vývoj daž ových sys- otvorene - pomocou nej posie- vsiakovaním. Všeobecne ale
témov treba poveda , že obce lajú po prúde aj odpady svojich prevažuje vypúš anie do vodzbytočne investujú do rýchleho občanov! Takmer každoročne ného toku. Hoci obce ku škodám
odvádzania vôd mimo intravilán sme svedkami záplav. Iste o nich svojím investičným správaním
namiesto toho, aby investovali vedia aj pôvodcovia prílivových prispievajú, pri záplavách o podo budovania zariadení na vôd - všetci tí, čo zastrešili moc a inancie žiadajú štát, a
likvidáciu vôd priamo v om svoju novú garáž, vybetónovali nie vyššie ležiace obce, čo by
(vsiakovaním, ale aj odparom).
nádvorie, plochu pred garážou bolo logické. Presmerovaním inPochybnosti o účelnom použití a zachytené vody nevsiakli. Iste vestícií do vsiakovania škodám
inancií vzbudzuje už samotné si vôbec neuvedomujú
svoj zo zvýšeného prietoku sa dá
porovnanie správania sa obcí podiel na povodniach. Však tá ke nie zabráni , tak ich aspo
a obyvate ov. Snažia sa svojich garáž je taká malá!
významne zníži . Obce môžu
vôd čo najrýchlejšie zbavi –
Finančné nástroje by možno trvalo a systémovo investova
posunú mimo obec gravitáciou donútili obce zmeni prístup k do budovania vsiakov a po čase
do najbližšieho vodného toku problematike daž ových vôd sa výsledok určite dostaví. Žia ,
namiesto toho, aby ich zadržali . Možno zavedenie dane zo investujú stále len do budovania
v intraviláne a nechali vsiaknu
zvýšeného prietoku plateného potrubí, do rozkopávok ciest,
alebo odpari . Posúvajú ich tak povodiu by obce prinútilo zača
ktorými sa snažia daž ovú vodu
nižšie ležiacim obciam, oiciálne rieši likvidáciu daž ových vôd rýchlo odvies čo naj alej od
povodiu. Zárove sa však zba- priamo vo svojom intraviláne obce.
vujú vlastníckych práv k svojim vsiakom alebo odparom. Ke že
Pritom je to investične ove a
daž ovým vodám…
by sa tak zmenšovalo množstvo drahšie riešenie, ako budoprívalových vôd, riešilo by to vanie lokálnych vsiakovacích
zárove problém celého po- zariadení. Zvyk, nedostatok akaké je prirodzené právo?
Ak by sme zoh adnili prirodzený vodia. Z h adiska ochrany pred tuálnych informácií o moderných
stav, iba asi 5 % daž a by pri povod ami by to bolo systémové riešeniach sú dôvody, prečo obce
pôvodnom stave obce (= zale- riešenie ako ho odporúčajú aj nesmerujú investície do zariasnená plocha) preniklo do po- smernice EÚ. Nedá sa poveda , dení na likvidáciu daž ových vôd
toka, ostatok by ostal na území že ide o malé plochy. Dosah v mieste dopadu. Pritom také
lesa (obce), kde by vsiakol, účinku 1 km2 v obci je 10-ná- zariadenia existujú. Skúsenosti
alebo sa cez listy odparil. Z sobne vyšší, ako dosah lesa, ukazujú, že zadržiava vodu
pôvodných 5 % sa však dnes navyše obce často ležia priamo možno takmer všade, len treba
odtok zvýšil až na 50, 60 % na vodnom toku, takže prítok požiada o pomoc odborníkov.
(Autor je člen komisie ZMOS
a stále stúpa! Za zvyšovanie do potoka je okamžitý. Sú však Dá sa dokonca vsiakova aj v
špičkového prietoku v potoku aj výnimky, napríklad Dolná sprašových oblastiach, aj tam, pre management daž ových
pod obcou však obce povo- Štub a, ktoré sa zbavujú ve kej kde je napätá hladina, alebo vôd v obciach.)
diu neplatia. Pritom za každé
zvýšenie špičkového prietoku
potokov oproti prirodzenému
by sa pod a prirodzeného práva
malo plati (povodiu?). Zvýšenie
prietoku sa dá pomerne jednoducho zmera : je to rozdiel
prietoku potoka nameraného
Ani naše tohtoročné parlamentné vo by nezostali v Nemecku bez povšimnutia. V pondelok po vo nad obcou a prietoku tesne pod
bách skonštatoval denník Frankfurter Allgemeine Zeitung (FAZ), že „na Slovensku zví azila občianska
obcou. Možno práve ten liter
opozícia“. V tom istom čísle v komentári píše, že „s rozdelením federácie udelili Česi a Slováci svojím
či milimeter zvýšenej hladiny
susedom už raz pozitívnu lekciu. Teraz to učinili znova“. Denník Süddeutsche Zeitung (SZ) v pondelok
potoka môže by (a v reálnom
uverejnil proil Ivety Radičovej, ktorá pod a neho nebude ma – ak sa stane premiérkou – ahkú úlohu,
živote, žia , aj je) tá povestná
pretože musí dobre vychádza „s novými koaličnými partnermi, ktorí si nie sú vo všetkom jednotní“ a to
kvapka, ktorá spustí strhnutie
bude v najbližšom čase od nej „vyžadova ve a diplomacie, sily a aj tvrdosti“. V inom článku informuje,
mosta či odtrhnutie brehu v
že „Slovensku bude po štyroch rokoch sociálno-demokratickej vlády opä vládnu koalícia pravého
nižšie ležiacej obci.
stredu, ktorá plánuje pokračovanie novoliberálnych hospodárskych reforiem“.
K prílivovej vlne významne
V utorok FAZ poznamenáva, že Robert Fico získal poverenie prezidenta na zostavenie novej vlády
prispievajú (aj z rôznych fondov
a „Smer vyšiel z volieb v sobotu ako najsilnejšia strana, avšak je nepravdepodobné, že toto poverenie
EÚ) spev ované nové plochy –
splní.“ Slovenský spisovate Michal Hvorecký v tom istom denníku vo svojom článku spája vo by s
bytové domy, chodníky, nákupné
udalos ami majstrovstiev sveta a hovorí o „slovenskej letnej rozprávke“. Deutsche Welle zase nelicentrá, občianska vybavenos .
chotivo pripomína, že Slovensko je „najchudobnejšou krajinou Eurozóny.“ V minulom roku bola miera
Každou stavebnou činnos ou
nezamestnanosti (12,5 %) najvyššia za posledných pä rokov.
vyššie ležiace obce ohrozujú
Branislav KRPELAN
záujmy nižšie ležiacich obcí.
Zdroje: Süddeutsche Zeitung, Frankfurter Allgemeine Zeitung,
Sústavnou
budovate skou
Deutsche Welle, Welt Online, Deutschlandfunk
činnos ou stále zvyšujú hrozbu
Ohlas na slovenské parlamentné vo by
v nemecku
18/ON č. 26, 29. jún 2010
z ReGiÓnOv
Pukanské remeselnícke
trhy majú už 13 rokov
už po trinástykrát bude Pukanec – tento
raz 3. júla – miestom remeselníckych trhov,
na ktorých nebude chýba sviatočná pohoda, rôzne dobroty a pochú ky vrátane dobrého vína.
De predtým, teda 2. júla, bude na Námestí
mieru od 20.00 h country bál a de po trhoch,
teda 4. júla v nede u budú v Parku M. R. Štefánika od 15.00 h vystúpenia hudobných skupín
LOJZO z Bratislavy a SPIRIT z Rybníka.
Vyberáme z programu soboty 3. júla:
8.00 h začiatok Pukanských remeselníckych trhov, námestie mieru
Jarmok udových remesiel a celodenné
ukážky udovej výroby
Remeselnícky dvor, Námestie mieru 17
- výstava traktorov-veteránov a dobového po nohospodárskeho náradia,
- zabíjačkové špeciality, kapustnica, párance,
domáce koláče, kofola, pivo
Fiškálsky dvor u Petra klinku, Námestie
mieru 48
- výstava veteránov, výstava starej pukanskej
keramiky
- párance - krump ové a tvarohové, zabíjačkové špeciality, guláš pána kasíra,
šutemíny pani iškálky, víno z iškálovej pivnice
a ochutnávka vín
záhradkársky dvor v Dome záhradkárov,
Čierne blato 2
- de otvorených dverí, sušenie ovocia, videoilm o ošetrovaní ovocných stromov a drevín.
Guláš, kapustnica, lokše, perky makové, orechové, strúhankové, nápoje
Poštársky dvor na pošte, Čierne blato 1
- prezentácia produktov Slovenskej pošty, poh adnice Pukanca, predaj produktov POST
SHOPU. Zabíjačkové špeciality, kapustnica,
lokše,. štrúd a, nápoje (podobne aj na Schvarcovom dvore na Priesadiskách, Čierne blato
13)
vinotéka Weinstein, Námestie mieru 17
- ochutnávka vín spojená s predajom
Po ovnícky posed u Jána Rosenbergera PZ Teplá voda,
ergištôl a - výstava po ovníckych trofejí, prehliadka najväčšej vínnej pivnice v Pukanci, poovnícke špeciality, degustácia vín
hrnčiarske múzeum Jána Franka, Štiavnická
cesta 83 - prehliadka múzea, predaj keramiky
kultúrny program 3. júla, sobota
Rôzne programy pre deti (divadielko O statočnom Indiánovi) i dospelých (koncerty, krst knihy
tou pukanskou bránou, Pozdravy z Hontu k
935.výročiu Pukanca – folklórne skupiny DOBRONA z Dobrej Nivy, KRTÍŠAN z Ve kého Krtíša, domáci BAZALIČKA a VAJRAB a pod.)
Počas celého d a možno navštívi
- výkladný jarmok, Námestie mieru
- výstavu obrazov pukanských rodákov, Obradná sie
- expozíciu remeselníckeho náradia, Námestie
mieru 17 s prezentáciou náradia a výrobkov
niektorých tradičných pukanských remesiel
- banícku výstavu, Čierne blato 4
- výstavu a predaj minerálov,výstava baníckeho náradia
- zábavné atrakcie, jazda na poníkoch, skákací
hrad, historická strelnica na dvore oproti knižnici.
(bo)
vzdelávaním k lepšiemu ReLaX-u
hotel Relax začal 4. mája 2010 s realizovaním projektu „Vzdelávaním k lepšiemu RELAX-u“ v aka podpore z európskeho sociálneho fondu v rámci Operačného
programu zamestnanos a sociálna inklúzia, Prioritná os 1 – Podpora rastu nezamestnanosti. výška nenávratného inančného príspevku predstavuje sumu
197 502,06 eura (5 949 947,10 Sk).
Spoločnos RELAX pôsobí v Turčianskych Tepliciach, v jednom z najstarších kúpe ných
miest na Slovensku. Hotel ponúka návštevníkom ubytovacie a stravovacie služby, spolu s liečebnými procedúrami. Prevádzku služieb zabezpečuje vlastnými zamestnancami,
ktorých štruktúra však pozostáva predovšetkým z obslužného personálu. Na zabezpečenie dostatočne kvalitnej obsluhy a expandovanie spoločnosti je dôležitý nábor nových
kvaliikovaných pracovných síl z riadiaceho, administratívneho a obslužného personálu.
Realizácia projektu „Vzdelávaním k lepšiemu RELAX-u“ pozostáva z implementačnej
a riadiacej časti: Tvorba nových pracovných miest, Vyškolenie zamestnancov, Poradenské
a podporné služby. Cie om projektu je podpora tvorby a udržania vytvorených pracovných
miest, zvyšovanie vzdelanostnej úrovne zamestnancov a zlepšenie kvality poskytovaných
služieb v oblasti cestovného ruchu.
Projekt je realizovaný: Turčianske Teplice/Turčianske Teplice/Žilinský samosprávny kraj
Po ukončení projektu nové vedomosti a zručnosti získa spolu 22 zamestnancov – 12
pôvodných a 10 novoprijatých, čo prispeje k zvýšeniu konkurencieschopnosti subjektu
a úrovni poskytovaných služieb.
Ukončenie projektu „Vzdelávaním k lepšiemu RELAX-u“ je plánované na jún 2011.
Hotel RELAX bude o aktivitách súvisiacich s projektom pravidelne informova .
Viac informácií poskytne: Igor Jonis, projektový manažér, [email protected]
tento projekt sa realizuje v aka podpore z európskeho sociálneho fondu
v rámci Operačného programu zamestnanos a sociálna inklúzia
www.esf.gov.sk, www.sia.gov.sk
vzdelávanie – základ kvalitných služieb
tento projekt bol podporený na základe Operačného programu zamestnanos
a sociálna inklúzia spoluinancovaného z európskeho sociálneho fondu
názov prijímate a: PRO tORnenSiS
tur a nad Bodvou č. 60, 044 02
názov projektu: vzdelávanie – základ kvalitných služieb
termín realizácie: jún 2010 – máj 2011
cie ové skupiny:
- zamestnanci prijímate a zamestnaní na pracovnú zmluvu
- dobrovo níci prijímate a
- zamestnanci partnera Mesto Moldava nad Bodvou zamestnaní na pracovnú zmluvu
- zamestnanci partnera Obec Drienovec zamestnaní na pracovnú zmluvu
- zamestnanci partnera Obec Dvorníky-včeláre zamestnaní na pracovnú zmluvu
- zamestnanci partnera Obec tur a nad Bodvou zamestnaní na pracovnú zmluvu
Plánované aktivity:
aktivita 1 – kurz „napredovanie“
aktivita 2 – kurz „efektívna komunikácia“
aktivita 3 – kurz „Projektové riadenie a rozpočtovanie“
aktivita 4 – kurz „Počítačové zručnosti a základné užívate ské návyky“
aktivita 5 – kurz „anglický jazyk“
Podporné aktivity: Riadenie projektu
Publicita a informovanos
cie om projektu je zvýšenie odbornosti a získanie potrebných zručností a schopností pracovníkov neziskovej organizácie a zamestnancov verejnej správy, s výrazným zacielením na zlepšenie poskytovaných služieb neziskovou organizáciou a pracovníkmi
verejnej správy.
na projekt bude poskytnutý nenávratný inančný príspevok do sumy 180 421,63 eura.
Riadiaci orgán projektu: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR,
(www.employment.gov.sk)
Sprostredkovate ský orgán pod riadiacim orgánom: Sociálna implementačná agentúra (www.sia.gov.sk)
„Priestor pre vašu príležitos “
z ReGiÓnOv
ON č. 26, 29. jún 2010/19
Projekt Goodyear – Bezpečná škôlka
pokračuje
Projekt spoločnosti Goodyear Dunlop tires Slovakia s názvom „Goodyear – Bezpečná škôlka“
v prvých dvoch rokoch svojej existencie ve mi kladne prijali materské školy i široká verejnos ,
a tak sa v roku 2010 rozrastá o alšie aktivity. Do projektu, ktorý je zameraný na zvýšenie bezpečnosti detí z materských škôl ako účastníkov cestnej premávky, sa môžu zaregistrova alšie
materské školy, pričom so škôlkami, ktoré sa do projektu už zapojili, je plánovaná širšia spolupráca.
Zásadnou novinkou je rozšírenie projektu v zahraničí – v
Ma arsku. V tomto roku tak
počet distribuovaných viest za
čas trvania projektu dosiahne už
53 900 kusov.
Projekt „Goodyear – Bezpečná škôlka“ v rokoch 2008 - 2009
oslovil 1 850 materských škôl na
Slovensku a v Čechách, ktoré
dostali súpravy relexných viest
pre deti a dospelých. Na Slovensku bolo distribuovaných 17 390,
v Českej republike 24 410 kusov
viest. Na základe pozitívnych
ohlasov obchodných partnerov,
novinárov, rodičov a materských
škôl pokračuje projekt aj v tomto
roku. Naplánovaná je distribúcia
alších 12 100 relexných viest
(SR 3 300, ČR 4 400, Ma arsko
4 400 viest). Spoločnos Goodyear Dunlop Tires Slovakia totiž
chce nanovo oslovi 550 materských škôl.
„Sme radi, že náš projekt motivoval rad iriem a vybavovanie
materských škôl relexnými vestami sa stalo módne. Projekt Goodyear – Bezpečná škôlka však nie
je len o vestičkách, snažíme sa
by viac koncepční,“ komentuje
pokračovanie projektu Boris Tománek, marketingový manažér
spoločnosti a dodáva: „Do projektu sa môžu zapoji alšie materské školy, ke sa zaregistrujú
na našej webovej stránke www.
bezpecnaskolka.sk. Pre deti pripravujeme magnetickú tabu u,
kde si môžu precviči , ako sa
správa v rôznych dopravných
situáciách. Na webových strán-
kach môžu tiež sú aži alebo si
zahra pexeso, pripravené sú i
ma ovanky.“
O tom, že projekt má zmysel,
svedčia aj štatistiky dopravnej
nehodovosti. Tie síce od roku
2006 uvádzajú postupné znižovanie počtu evidovaných dopravných nehôd, bohužia , stále
sa objavujú čísla o počte usmr-
(ts GY)
Prevencia je nutná aj v starostlivosti o zele !
kom nezasiahol okolité stavby!
Znova je to skúsenos , ktorú
by sme mali bra do úvahy aj
napriek tomu, že všetci máme
radi zele a často o u doslova bojujeme. Pamätajme, že aj
Náhla búrka v sobotu 12. júna
po 21. hodine za nieko ko minút
narobila aj v Starej Turej škody
predovšetkým silným vetrom,
možno na stupni víchrice. Spadnuté mohutné stromy naš astie
tených detí. V roku 2009 zomreli
v SR 2 deti, čo je síce o 2 deti
menej než v roku 2008, ale stále
je to vysoké číslo. Medziročné
porovnanie dopravných nehôd,
ktoré spôsobili deti, má však
klesajúci trend. V roku 2006 spôsobili deti na našich cestách 357
nehôd a v roku 2009 ich bolo už
len 187. Napriek klesajúcim číslam je to stále tristný výsledok.
Takisto sme zaznamenali klesajúci počet dopravných nehôd,
zavinených chodcami. Porovnanie medzi rokmi 2006 až 2009
vykazuje takmer 50-percentný
pokles nehodovosti (zdroj: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, natankuj.sme.sk, 24hod.
sk).
Akéko vek informácie týkajúce
sa projektu, vrátane formuláru na
registráciu škôlok do alšej vlny
distribúcie súprav relexných
viest, informácie o bezpečnosti
cestnej premávky pre rodičov
detí v predškolskom veku, ale aj
hrách a ma ovačkách pre deti, sú
k dispozícii na internetovej stránke www.bezpecnaskolka.sk
nenarobili škody na budovách.
V domovej zástavbe sa zrútil aj
32 m vysoký, vyše 100-ročný
smrek, ktorý vlani mesto Stará
Turá prihlásilo do sú aže Strom
roka a len naozaj akoby zázra-
ten najkrajší mohutný, starý a
neošetrený strom je vždy potenciálnym zdrojom ohrozenia
nielen majetku, ale aj udských
životov! A ke nič preventívne
neurobíme, po búrke, ako bola
táto, už je, ako sa hovorí, mlieko
rozliate...
Text a snímky: Ján MIKLÁŠ
ceStOvný Ruch
20/ON č. 26, 29. jún 2010
turistické centrá rokovali v trenčíne
Pri rozvoji cestovného ruchu na Slovensku významnú funkciu plnia turistické informačné centrá (tic). turisti získajú v nich informácie o meste, regióne, službách, podujatiach a podobne. na Slovenku sú tic združené v asociácii informačných centier
Slovenska (aiceS). hlavným poslaním aiceS je podpora a ochrana práv a oprávnených záujmov informačných centier v záujme podpory rozvoja a propagácie cestovného ruchu. tic sú miesta prvého kontaktu s turistom, sú výkladnou skri ou mesta,
preto aj kvalita poskytovaných služieb je hlavnou úlohou aiceS. v d och 25. – 26.
mája sa uskutočnil v trenčíne odborný seminár spojený s valným zhromaždením, na
ktorom sa zúčastnilo viac ako 70 zástupcov tic z celého Slovenska.
Na odbornom seminári vystúpil Ing. v tomto roku práce na nap aní informácií
Gabriel Kuliffay, generálny riadite sekcie a koordinácii s Národným turistickým inforcestovného ruchu na Ministerstve hos- mačným systémom NUTIS. V apríli 2010
podárstva SR, ktorý hovoril o aktuálnych bolo vyhlásené verejné obstarávanie na
problémoch rozvoja cestovného ruchu v zber, tvorbu a aktualizáciu informačného
SR. Informoval účastníkov predovšetkým portálu Slovakia na web stránkach ako
o zákone o CR. V alšej časti seminára www.sacr.sk a www.slovakia.travel.sk.
vystúpila zástupky a SACR Ing. Beáta LuHlavnú pozornos v uplynulom období
káčová a Mgr. Peter Švehla o možnostiach venovala AICES pasportizácii a kategospolupráce s AICES, najmä na aktualizácii rizácii TIC, združených v AICES. Pod a
informácií a propagácii jednotlivých regi- nastavených kritérií ako sezónnos , záujónov Slovenska. Zástupca Slovenského mová oblas a poskytované služby vyplnili
spolku sprievodcov CR Mgr. Marián Biladič TIC 61 pasportizačných dotazníkov. Všetinformoval prítomných o práci zväzu a po- ky uviedli celoročnú činnos . Z celkového
žiadavkách na prácu turistických sprievod- počtu 10 TIC uviedlo miestnu, 45 regionálcov na Slovensku.
nu a 6 národnú úrove poskytovaných sluPrezidentka AICES Dr. Ivona Fra ová žieb. Ve ká väčšina - až 55 TIC - uviedlo,
predniesla správu o činnosti za uplynu- že sa nachádzajú v centre miest, resp. relé obdobie. AICES združuje v súčasnosti kreačných strediskách. Len 6 uviedlo, že
63 TIC, z nich je 36 príspevkových alebo činnos TIC je ich jedinou činnos ou, väčrozpočtových organizácii mesta, ktoré sú šinou ide o kombináciu s inou činnos ou,
súčas ou oddelení MsÚ alebo organizácií napr. cestovnej kancelárie. Správna rada
zriadených zo zákona o verejnoprospeš- AICES udelila jednu hviezdičku 15-im TIC,
ných organizáciách. Súkromné spoločnosti dve hviezdičky dostalo 41 a tri hviezdičky
prevádzkujú 27 TIC, z toho je 8 nezisko- má 5 centier.
vých. Pod a samosprávnych krajov najviac
Vynára sa preto nutnos rozčleni v druTIC je v ŽSK, a to 15, alej nasledujú kraje: hom kroku TIC pod a ich územnej pôBBSK 12, PSK 11, TSK 7, KSK 6, TTSK 6, sobnosti – teda pod a rozsahu územia,
BSK 5 a NSK 2. Treba však poveda , že z ktorého aktívne získavajú a spracovávajú
nie všetky TIC sú členmi AICES, preto tieto vlastnú databázu informácií. Očakávaným
čísla nie sú presné. V hodnotenom období výstupom tejto druhej fázy pasportizácie
boli za člena prijaté TIK Nové Mesto n/Vá- bude mapa pokrytia územia SR turistickýhom, Infocentrum Štrbské Pleso, Informač- mi informačnými uzlami, resp. mapa spáné centrum Baranec v Žiari a Informačná dových území, ktoré jednotlivé TIC svojimi
kancelária ZCR Galantsko.
službami pokrývajú. Týmto spôsobom očaČo sa týka propagácie, pokračovali káva AICES aj zistenie stavu tzv. “bielych
Liptovský Mikuláš je na nával turistov
pripravený
na návštevníkov a turistov zo všetkých kútov sveta a prevažne európy sa aj tento
rok predstavitelia radnice v Liptovskom Mikuláši v spolupráci so svojím mestským
informačným centrom pripravili dôsledne. Letnú turistickú sezónu otvorili v meste
už 17. júna, informačné centrum počas sezóny očakáva tisícky turistov.
„Mestečko L. Mikuláš ponúka dovolenkové príležitosti pre každého také, aké mu
vyhovujú. Pre milovníkov starého sa v jeho
zákutiach objavuje kus histórie a tradície,
na svoje si prídu milovníci umenia, obdivovatelia prírody ale i športovci, jednotlivci
či rodiny s de mi. Pracovníci informačného centra pripravili pobytové programy pre
všetky skupiny návštevníkov a sú nato ko
promptní a prispôsobiví, že na počkanie pripravia aj špeciálny program pod a požiadaviek návštevníka.“
Vedenie mesta a zamestnanci Informačného centra na Námestí mieru robia všetko
pre to, aby sa občania i návštevníci cítili aj
počas letnej sezóny čo najlepšie. „Za najdôležitejšie považujeme ponúknu návštevníkom čo najviac možností trávenia dovolenky,
aby využili maximum z toho, čo im mesto
a región ponúka a strávili tu čo najviac času.
Aj za týmto účelom sme zriadili pravidelnú
sprievodcovskú službu,“ priblížila riadite ka
Informačného centra v Liptovskom Mikuláši
Jana Piatková.
Tohtoročná sprievodcovská služba je na
tému Tajomstvá ukryté za múrmi domov
v pešej zóne. Počas nej sprievodca návštevníkom priblíži, ako plynul život mestečka Liptovský Svätý Mikuláš do polovice 20.
storočia. „Pravidelnú sprievodcovskú služ-
miest“ na mape Slovenska, ktoré nedisponujú žiadnymi turistickými informačnými
službami, alebo naopak, miest, v ktorých
sa možno aktivity viacerých susedských
informačných centier zbytočne znásobujú.
„Takýto preh ad spätne poslúži aj jednotlivým turistickým informačným kanceláriám,
aby zefektívnili svoju prácu, viac medzi
sebou kooperovali, nezdvojovali zbytočne
svoju energiu pri tvorbe vlastných databáz, ale si ich vzájomne vymie ali a v konečnom dôsledku tak poskytovali služby,
ktoré zvýšia štandard v celej sieti AICES,“
hovorí prezidentka AICES Ivona Fra ová
a pokračuje: „Naším cie om je dosiahnu
garantovanú úrove kvality turistických informácií poskytovaných jednotlivými TIC
v sieti AICES, resp. nastavenie a následné vyžadovanie plnenia štandardov kvality
- ale napríklad aj spôsobov inancovania
- v takto deinovaných členských TIC v AICES. Skrátka chceme, aby značka AICES
na dverách turistickej informačnej kancelárie automaticky znamenala punc určitej
štandardnej kvality, čo dnes, bohužia , neplatí všade.“
Na valnom zhromaždení sa uskutočnili vo by do správnej rady a dozornej rady
na alšie obdobie. Do funkcie prezidentky
bola opätovne zvolená PeadDr. Ivona Fraová.
Súčas ou
zaujímavého
programu
bola aj prezentácia hostite ského mesta
Trenčín. Nezabudnute ná pre všetkých
účastníkov bola najmä večerná prehliadka
Trenčianskeho hradu. Bola to výborná vizitka pred zástupcami informačných kancelárii, ktorí môžu príjemný zážitok z Trenčína
šíri alej po Slovensku. V aka za to patrí
spoluorganizátorom podujatia, Kultúrnoinformačnému centru Trenčín. Účastníci
podujatia si vzájomne vymenili vlastné propagačné materiály, ktoré sa takto dostali
do všetkých TIC na Slovensku a záujemci
o jednotlivé turistické regióny si ich môžu
pozrie , prípadne informácie získa v informačných centrách alebo na www.slovakia.
travel.sk.
František MACH
bu opä otvoríme bezplatnou prehliadkou,
ktorá sa začne 27. júna o 15. hodine pred
Informačným centrom na Námestí mieru.
Pravidelné sprievodcovanie bude pokračova počas júla aj augusta každú nede u
o 15. hodine pred budovou centra,“ vysvetlila Jana Piatková. Záujemcovia si môžu objedna služby turistického sprievodcu aj na
akýko vek iný termín.
Okrem pobytových programov či sprievodcovských služieb poskytuje informačné
centrum aj alšie kompletné služby. Návštevníkom ochotne zabezpečia ubytovanie,
poistenie na horách, môžu si tu zakúpi
vstupenky na podujatia či turistických sprievodcov, mapy a dokonca aj štátne rybárske
lístky.
V uplynulom roku prešlo dverami informačného centra približne 90-tisíc návštevníkov.
Od polovice júna do polovice septembra
budú jeho zamestnanci turistom i občanom
Liptovského Mikuláša k dispozícii sedem
dní v týždni.
(čap)
ŽivOtnÉ PROStReDie
Príspevok Slovenska k Medzinárodnému roku biodiverzity 2010
a 10. výročiu európskeho dohovoru o krajine
Prístup spoločnosti k biodiverzite
je symbolom jej vyspelosti
v roku 2010 si pripomíname 10. výročie európskeho dohovoru o krajine, ktorý bol
20. októbra 2000 otvorený na podpis vo Florencii (Slovensko dohovor ratiikovalo
v roku 2005). zárove rok 2010 vyhlásila Organizácia Spojených národov za Medzinárodný rok biodiverzity, ktorý je oslavou života na zemi a hodnoty biodiverzity pre
život. Je výzvou pre celý svet, aby sa v roku 2010 prijali opatrenia na zachovanie
biodiverzity.
Týmto dvom nosným témam sa venovala ru o biologickej diverzite, prijatom v Riu de
konferencia s medzinárodnou účas ou, kto- Janeiro v júni 1992 (Slovensko ratiikovalo
rá sa v d och 13. - 14. mája 2010 konala dohovor v roku 1994). Tento blok bol jedv Banskej Bystrici pri príležitosti XVI. me- ným z podujatí podporujúcich národnú súdzinárodného festivalu ilmov o životnom
až „Hlavné mestá biodiverzity“, do ktorej
prostredí ENVIROFILM 2010. Išlo už o XIV. sa zo Slovenska zapojila dvadsiatka miest.
ročník konferencie „Krajina – Človek – Kultú- Obdobná národná sú až o hlavné mesto
ra“ a zúčastnilo sa na nej viac ako 100 udí. biodiverzity prebieha aj vo Francúzsku,
Význam rôznorodosti krajiny a jej biodiverzi- v Nemecku, Španielsku a Ma arsku. Konfety je pre človeka k účový, existenčný. Vyššia rencia bola zárove príspevkom Slovenska
biodiverzita je charakteristická pre krajinu k Medzinárodnému d u biodiverzity, ktorým
stabilnú, krajinu s efektívnou produktivitou, je 22. máj, ke sa každoročne pripomína
schopnos ou odoláva stresovým faktorom a de ukončenia prác na Dohovore o biolozárove udrža organizmy v dobrej kondícii. gickej diverzite. Témou tohtoročného D a
Tieto prejavy môžeme komplexne sledova
biodiverzity je „Biodiverzita, rozvoj a zníževo vývoji krajiny, človeka, ale aj jeho kultú- nie chudoby“. Účastníci konferencie konštary. Konferenciu otvoril minister životného tovali, že strata alebo zníženie biodiverzity
prostredia Ján Medve , ktorý zdôraznil po- je ve mi závažný proces, pretože znamená
trebu realizácie praktických opatrení v sta- nielen vyhynutie a ubúdanie organizmov na
rostlivosti o krajinu a ochranu biodiverzity na Zemi, ale aj znižovanie schopnosti Zeme
všetkých úrovniach. Prvý blok konferencie poskytova udstvu potrebné úžitky a službol zameraný na krajinu, jej ochranu, tra- by. Preto sa prístup spoločnosti k biodiverzidičné spôsoby života, biologické zdroje a te, jej ochrane, udržate nému využívaniu jej
prínosy z využívania tradičných skúsenos- zdrojov a funkcií stáva symbolom jej vyspetí v nadväznosti na starostlivos o krajinu. losti a alšieho rozvoja.
Zárove prvýkrát vyhlásili sú až o „Cenu
Konferencia bola zárove príspevkom SloSlovenskej republiky za krajinu“ miestne venska k Medzinárodnému d u biodiverzity,
a regionálne samosprávy ako aj mimovlád- ktorým je 22. máj, ke sa každoročne prine organizácie. Ví az sú aže postúpi do me- pomína de ukončenia prác na Dohovore
dzinárodného kola „Cena Rady Európy za o biologickej diverzite. Témou tohtoročnékrajinu“. (Viac informácií: http://www.sazp. ho D a biodiverzity je „Biodiverzita, rozvoj
sk/public/index/go.php?id=1895).
a zníženie chudoby“.
Druhý blok konferencie bol venovaný
vplyvu klimatických zmien na biodiverzitu,
na záver konferencie účastníci konštanástrojom na ich zmier ovanie a úspešným tovali, že je potrebné:
iniciatívam v tejto oblasti. V tomto bloku sa n Zabezpeči väčšiu inštitucionálnu podporu
hodnotil pokrok v implementácii Dohovo- a stabilitu na vykonávanie záväzkov vyplý-
SiŽP potvrdila nezákonnos
v Demänovskej Doline
Slovenská inšpekcia životného prostredia (SiŽP) na základe riešenia podnetu Oz
tatRY voči obci Demänovská Dolina konštatovala, že vykonané šetrenie zistilo porušenia ustanovení zákona č. 223/2001 z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov. tento výrok je v súlade s konštatovaním JuDr. viery Binkovej, prokurátorky
Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš z 5. mája 2010.
Starosta obce Demänovská Dolina Ivan príslušnými podkladmi predloží ohlásenej
Šimko 26. 5. 2010 reagoval na rozhodnutie návšteve inšpekcie životného prostredia.
prokuratúry Liptovský Mikuláš pre TASR
OZ TATRY od začiatku kauzy tvrdí, že
konštatovaním, že pokladá celý problém každá obec je povinná v zmysle § 39 ods.
neexistencie VZN o odpadoch a drobných 4) zákona NR SR č. 223/2001 o odpadoch
stavebných odpadoch za umelo vyvolaný ma vypracované všeobecne záväzné naa nafúknutý zo strany OZ Tatry. alej uviedol, riadenie o odpadoch a drobných stavebných
že „...obec má vypracovaný program odpa- odpadoch, resp. iným spôsobom pomenovadového hospodárstva, ktorý si však s ažova- ný dokument, ktorý by upravoval povinnosti
telia nevyžiadali“. Dodal, že ho aj s alšími a práva fyzických a právnických osôb v prí-
ON č. 26, 29. jún 2010/21
vajúcich pre Slovensko z medzinárodných
dohovorov (Európskeho dohovoru o krajine
a Dohovoru o biologickej diverzite a alších
súvisiacich medzinárodných dokumentov),
ako i partnerskú spoluprácu pre praktickú
realizáciu jednotlivých opatrení.
n Podpori kontinuitu implementácie týchto
dohovorov systémovým prístupom k ochrane prírody a starostlivosti o krajinu a posilni
medzisektorovú a interdisciplinárnu spoluprácu.
n Prija nový zákon o krajine, ktorý by zabezpečil integrovanú a účinnú ochranu, manažment a plánovanie krajiny.
n Podporova v krajine pestovanie tradičných a miestnych odrôd ako dnes neocenite ných genetických zdrojov a využívaním
ich na alej uchováva .
n Zavádza adaptačné opatrenia v súlade s potrebami eliminova predpokladané
negatívne účinky zmeny klímy v mestskom
prostredí, a to za pomoci tvorby takých urbanistických štruktúr, ktoré by umož ovali
lepšiu cirkuláciu vzduchu v meste.
n Zvyšova podiel vegetácie aj za pomoci
využívania tzv. alternatívnych druhov zelene: zelených striech, popínavej, vertikálnej
zelene, využívaním vodných prvkov a zvýšením retenčnej schopnosti územia, napr. v
maximálne možnej miere využíva priepustné materiály a konštrukcie a nimi nahrádza
nepriepustné materiály.
n Viac propagova sociálne, psychologické
a kultúrne prínosy adaptačných opatrení pri
zmene klímy a ochrane biodiverzity a zamera sa na ich ekonomické implikácie.
n Presadi uznanie postavenia ochrany prírody Slovenska a starostlivosti o slovenskú
krajinu ako jednej z prioritných tém v alšom
rozvoji našej spoločnosti.
n Účinnejšie integrova požiadavky na
ochranu biologickej a krajinnej diverzity
(vrátane adaptačných opatrení reagujúcich
na očakávané dôsledky klimatických zmien)
do strategických dokumentov na národnej
– regionálnej – lokálnej úrovni, vrátane procesu posudzovania vplyvov činností a strategických dokumentov na životné prostredie
a zdravie.
Za organizátorov a garantov konferencie:
L. Ambróš a P. Mišíková, MŽP SR, A. Kršáková, SAŽP, Banská Bystrica, Z. Hudeková,
REC Slovensko, M. Minarovič, ÚMS
slušnom katastrálnom území. Program odpadového hospodárstva (POH) nemá právnu
váhu VZN, ke že nedeterminuje žiadne
práva a povinnosti kohoko vek, iba dlhodobé
ciele a stratégie odpadového hospodárstva
v obci.
Požiadavka OZ TATRY na sprístupnenie
VZN o odpadoch a drobných stavebných
odpadoch vyplynula z množstva neformálnych s ažností podnikate ských subjektov
pôsobiacich v Demänovskej Doline (súčas
Národného parku Nízke Tatry), ktoré nemajú
k dispozícii dokument usmer ujúci ich činnos napr. pri triedení odpadov, ktoré je od 1.
1. 2010 povinné v celej SR.
OZ TATRY konštatuje, že neznalos základných právnych predpisov, a to nielen v odpadovom hospodárstve, je hanbou verejnej
správy a má, žia , prehlbujúcu sa tendenciu.
Rudolf PADO,
predseda a projektový manažér OZ TATRY
inzeRcia
22/ON č. 26, 29. jún 2010
Da z nehnute ností na rok 2010
v otázkach a odpovediach
Irena BUBENÍKOVÁ
v rekreačnej oblasti sa nachádza stavba
evidovaná na liste vlastníctva, na ktorom
je pri popise uvedená ako hotel s apartmánmi. na liste vlastníctva je vyčlenená
aj výmera podielu na spoločných častiach
domu (hotela), spoločných zariadeniach
hotela a pozemku pre nových vlastníkov,
ktorí na základe kúpnej zmluvy odkúpili
tieto apartmány v hoteli, a vyčlenené sú
aj nebytové priestory (garáže). apartmány
boli k 1. januáru 2010 odkúpené do vlastníctva fyzických osôb a jednej právnickej
osoby. ako má správca dane za túto stavbu vyrubi da ? Je to da z bytov alebo
da zo stavieb?
n
8 Členenie stavieb a ich charakteristiku
určujú ustanovenia zákona č. 50/1976 Zb.
o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
– stavebný zákon, ktorý okrem iného určuje
čo sa rozumie pod bytovou budovou a aké budovy sa považujú za nebytové budovy.
Bytové budovy sú stavby, ktorých najmenej
polovica podlahovej plochy je určená na bývanie. Medzi ne patria bytové domy, rodinné
domy a ostatné budovy na bývanie, napríklad
detské domovy, študentské domovy, domovy
dôchodcov a útulky pre bezdomovcov.
Nebytové budovy sú stavby, v ktorých je
viac ako polovica ich využite nej podlahovej
plochy určená na nebytové účely, medzi ktoré
patria aj hotely, penzióny a ostatné ubytovacie
zariadenia na krátkodobé pobyty (§ 43c ods.
1 písm. a) katastrálneho zákona). Pod a zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach
a miestnom poplatku, predmetom dane zo
stavieb sú stavby, ktoré majú jedno alebo viac
nadzemných podlaží alebo podzemné podlažia sú spojené so zemou pevným základom.
Predmetom dane z bytov v bytovom dome,
v ktorom aspo jeden byt alebo nebytový
priestor nadobudli do vlastníctva fyzické osoby alebo právnické osoby, sú pod a ustanovení citovaného zákona č. 582/2004 Z. z. byty
a nebytové priestory.
Da ou z bytov sa zda ujú iba byty a nebytové priestory v bytovom dome. Pod a
stavebného zákona bytový dom je budova určená na bývanie, ktorá pozostáva zo štyroch
a z viacerých bytov so spoločným hlavným
vstupom z verejnej komunikácie. Byt je obytná miestnos alebo súbor obytných miestností s príslušenstvom bytu (napríklad pivnica),
usporiadaný do funkčného celku a vlastným
uzavretím, ktorý je určený na trvalé bývanie.
Zastávame názor, že v danom prípade, ak by
išlo o bytový dom, pri popise stavby na liste
vlastníctva by bola uvedená stavba bytového domu a nie hotel s apartmánmi. Uvedená
stavba je stavba hotela, v ktorej sú apartmány odkúpené viacerými osobami. Zastávame
názor, že sa nezda ujú da ou z bytov, ale
sa zda ujú da ou zo stavieb, i ke na liste
vlastníctva je evidovaný aj nebytový priestor
(garáž). Ke že nebytový priestor sa da ou
z bytov zda uje len v bytovom dome a nie
v stavbe hotela poznamenávame, že všetky
stavby, ktoré nie sú bytovými budovami sa
kvaliikujú ako nebytové budovy medzi ktoré,
ako sme už uviedli, patria aj hotely, motely,
penzióny a ostatné ubytovacie zariadenia na
krátkodobé pobyty.
Ak čas stavby hotela vlastní jedna osoba
a časti stavby hotela s apartmánmi iná osoba prípadne viac osôb, ide o podielové spoluvlastníctvo k stavbe hotela. Na rok 2010 je
da ovníkom dane zo stavieb každý spoluvlastník pod a výšky svojho spoluvlastníckeho
podielu. Ak sa všetci spoluvlastníci dohodli,
da ovníkov dane zo stavieb zastupuje jeden
z nich a ostatní spoluvlastníci za da ručia do
výšky svojho podielu na dani.
n v katastri obce sa v priebehu nasledujúcich dvoch rokov plánujú postavi na
nieko kých hektároch fotovoltaické elektrárne. Stavebný úrad už v roku 2009 vydal
stavebné povolenie. Samotné stavby riešia
prevádzkový rozvod silnoprúdu vrátane
záväzná objednávka
Da z nehnute nOStí na ROk 2010 v Otázkach a ODPOveDiach
Irena BUBENÍKOVÁ
Počet kusov: ...................v cene 15 €/ks (451,89 Sk) + poštovné a balné
Názov úradu (organizácie)...................................................................................................................................
kontaktný pracovník ............................................................................
iČO:...............................................
č. tel.:..................................................
DiČO:.............................................. iČ DPh: .............................................
PSČ: ............................................. Presná adresa: ...............................................................................................
Poštový úrad: ..................................................................................................
Bankové spojenie: .................................................
Číslo účtu: ........................................................
Dátum: .....................................................................
Pečiatka a podpis: ............................................
merania a regulácie. Fotovoltalické panely majú rozmer 600 x 1 200 mm a tieto
panely sú poukladané na nosnej oce ovej
konštrukcii v sklone cca 33 stup ov, ktorá
sa zakotví do zeme pomocou zvrtavacích
skrutiek. akou sadzbou dane z nehnute ností sa zda ujú fotovoltaické elektrárne?
8 Pod a § 10 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z.
z. o miestnych daniach a miestnom poplatku
predmetom dane zo stavieb sú také stavby,
ktoré majú jedno alebo viac nadzemných alebo podzemných podlaží a sú spojené so zemou pevným základom.
Fotovoltaická elektráre je vytvorená
z panelov. Pod a zákona č. 50/1976 Zb.
o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
(stavebný zákon) ide o stavbu, ale na účely
dane z nehnute ností to nie je stavba, pretože
nemá podlažie. Pod a § 6 ods. 7 zákona č.
582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku časti plôch a nádvorí zastavaných stavbami, ktoré nie sú stavbami pod a
§ 10 ods. 2 zákona o miestnych daniach, sa
považujú za pozemky druhu zastavané plochy a nádvoria a zda ujú sa ako pozemky
takou sadzbou dane, akú správca dane pre
tento pozemok určil vo všeobecne záväznom
nariadení.
Napriek tomu, že na tieto stavby bolo vydané aj stavebné povolenie, od roku 2010 nejde ani o stavebný pozemok. Pod a § 6 ods.
4 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku sa na účely tohto
zákona považuje za stavebný pozemok, pozemok uvedený v právoplatnom stavebnom
povolení až do právoplatnosti kolaudačného
rozhodnutia na stavbu, ktorá je predmetom
dane zo stavieb pod a § 10 ods. 2 zákona č.
582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku.
Ke že stavebné povolenie je vydané na
stavbu, ktorá po skolaudovaní nebude na
účely zákona o miestnych daniach
predmetom dane zo stavieb (nemá podlažie), na
rok 2010 a alšie roky nejde ani o stavebný
pozemok. Pozemky, na ktorých sa takéto
stavby budú stava , sa zda ujú pod a druhu
pozemku vedeného v katastri nehnute nosti.
Po skolaudovaní fotovoltaických elektrárni sa
časti plôch a nádvorí zastavané stavbami, ktoré nie sú predmetom dane zda ujú ako druh
pozemku zastavané plochy a nádvoria.
Každému, kto si objedná
Da z nehnute nOStí na ROk 2010
v Otázkach a ODPOveDiach
pribalíme zdarma
Da z nehnute nOStí
na ROk 2009 PO PRiJatí euRa
(pôvodná cena 15 €)
Platí do vyčerpania zásob!
Objednávky posielajte na adresu:
inPROSt, spol. s r. o.
Smrečianska 29
811 05 Bratislava
alebo faxom na čísla:
02/446 311 95, 02/ 446 311 98,
e-mail: [email protected]
kontaktná osoba: Dagmar Borisová
tel.: 02/ 446 311 99
mobil: 0905 599 120
MOnitOR
vo ve kom Orvišti
budujú centrálnu zónu
Ešte v apríli sa vo Ve kom Orvišti pustili do
rekonštrukcie miestnych komunikácií. Počas
týchto prác vybudujú na Hlavnej a Školskej
ulici takmer 500 metrov ciest a chodníkov zo
zámkovej dlažby.
Ako povedal stavbyvedúci Ján Bolješik, v
súvislosti s rekonštrukčnými prácami museli
odstráni aj pôvodný povrch miestnych komunikácií. „V súčasnosti tu pracuje 15 udí, aby
sme stihli všetko dokonči do hodov v polovici
augusta. Cesty i chodníky robíme zo zámkovej
dlažby a pri budove obecného úradu bude aj
14 parkovacích miest, navyše pribudne priechod k autobusovej zastávke,“ uviedol.
Stavbári sa pri rekonštrukcii snažia zachova pôvodnú zele , pretože súčas ou Hlavnej
ulice bude aj námestie. „Vznikne tam centrálna
oddychová zóna. Rekonštrukcia takmer 500
bežných metrov miestnych komunikácií zo
zámkovej dlažby a sadové úpravy budú stá
vyše 365-tisíc eur. Ke že peniaze sme získali z eurofondov - z Programu rozvoja vidieka,
obec zaplatí iba pä percent,“ povedal starosta
Ve kého Orvišta udovít Boleček.
Pieš anský týžde , 16. 6. 2010
v Lopašove vynovili
kultúrny dom
Kultúrny dom v Dolnom Lopašove sa odel
do nového šatu. Na jeho celkovú rekonštrukciu
získala obec 105-tisíc eur z Programu rozvoja
vidieka. alšie inancie z toho istého programu
dostali na vybudovanie detského a multifunkčného ihriska.
Počas rekonštrukcie, ktorá sa začala ešte vlani v novembri, vymenili okná a vonkajšie dvere
za plastové, budovu zateplili a vynovili fasádou. „V aka rekonštrukcii ušetrí obec ročne až
41 percent nákladov na vykurovanie. Zárove
sme z vlastných zdrojov urobili v sále kazetový
strop a vyma ovali niektoré priestory,“ povedal
starosta Jozef Petušík.
Práce v Dolnom Lopašove sa však týmto nekončia. Obec totiž získala z európskych fondov
takmer 90-tisíc eur na výstavbu multifunkčného
a detského ihriska. „Multifunkčné ihrisko bude
stá na pozemku pred obecným úradom, detské ihrisko pre verejnos zasa v areáli škôlky,
no k nemu vybudujeme samostatný vstup,“ dodal starosta.
Pieš anský týžde , 9. 6. 2010
Do Malaciek sa vrátila
okresná polícia
Od 1. júna v Malackách opätovne zriadili
Okresné riadite stvo Policajného zboru SR. Novým riadite om sa stal plk. Mgr. Jozef Blažek,
ktorý bude ma k dispozícii 149 príslušníkov.
Opätovné zriadenie uvítali nielen predstavitelia samosprávy, ale aj predseda okresného
súdu JUDr. ubomír Hudák: „Chýba tu trestnoprávna politika a ak ju chceme tvori , musia
by súčinné všetky jej zložky, preto ponúkam
úzku spoluprácu medzi nami, prokuratúrou a
políciou, aby sme vedeli deinova priority a
pod a toho postupova .“
ON č. 26, 29. jún 2010/23
Nový okresný riadite pôsobí na území Malackého okresu už viac ako 20 rokov a dôverne
ho pozná. Jednou z pomerne nových myšlienok je špecializácia príslušníkov pre prácu
s rómskou komunitou. V pôsobnosti nového
riadite stva je šes takýchto pracovníkov. Poda primátora mesta Jozefa Ondrejku zriadenie
okresného riadite stva bolo posledným z bezpečnostných krokov: „Podarilo sa nám posilni
mestskú políciu, vznikol okresný súd, okresná
prokuratúra a teraz aj opätovne okresné riadite stvo Policajného zboru SR, od ktorého očakávame, že zvýši bezpečnos v meste.“
Záhorák, 10. 6. 2010
v trnave bolo prvé kick-off stretnutie
k projektu autonet
Prvé tzv. Kick-off stretnutie k projektu AutoNet, spoluinancovaného zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF) v rámci
Operačného programu Centrálna Európa, sa
uskutočnilo 5. a 6. mája v Trnave. Vedúcim
partnerom projektu AutoNet je Automobilový
klaster – západné Slovensko, ktorý vedie medzinárodný tím 9 partnerov zo siedmich krajín
strednej Európy, konkrétne zo Slovenska, Česka, Po ska, Ma arska, Nemecka, Talianska a
Slovinska. Okrem projektových partnerov sa
na projekte organizačne podie a Trnavský samosprávny kraj, ktorý zastrešuje niektoré projektové aktivity.
Spoločná aktivita trvajúca od marca 2010
do marca 2013 má prinies hlavne zmapovanie vedecko-výskumných a inovačných aktivít
v strednej Európe ako aj vytvori infraštruktúru
a optimálne podmienky pre zapájanie sa iriem
z týchto regiónov do vývojových a inovačných
procesov v automobilovom priemysle.
Celkový rozpočet projektu pre 9 partnerov je
2 136 686 eur, pričom rozpočet pre Automobilový klaster – západné Slovensko predstavuje
365 468 eur.
Novinky z radnice, 5/2010
v Rim. Sobote pribudne socha
P. Dobšinského
Pri Dome kultúry v Rimavskej Sobote počas
tretej fázy projektu Historické osobnosti Gemera - Malohontu osadia bronzovú sochu Pavla
Dobšinského. Potvrdila to riadite ka Domu
Matice Slovenskej v Rimavskej Sobote Ingrid
Šulková. „Slávnostné odhalenie sochy je predbežne naplánované na 22. októbra. So Základnou školou P. Dobšinského sme sa už dohodli,
že jej žiaci pripravia program,” povedala. Šulková dodala, že dátum bol vybraný pri príležitosti výročia úmrtia spisovate a v Drienčanoch.
Maketa sochy Pavla Dobšinského už je umiestnená v ZŠ P. Dobšinského.
Bronzová socha na návrh akademickej sochárky Anny Kišákovej bude umiestnená na
námestí Š. M. Daxnera. Pri sediacej postave
Pavla Dobšinského bude otvorená kniha, na
jej štyroch stránkach budú motívy slovenských
národných povestí. Na námestí už bolo v roku
2006 osadené súsošie dejate ov Miloslava Bakulínyho a Jána Francisciho. O rok neskôr boli
zhotovené busty alších piatich národovcov:
Petra Kellnera Hostinského, udovíta Kubániho, Jána Bottu, Terézie Vansovej a Ivana
Kraska.
Rimava.sk,15. 6. 2010
Rož avčania sa školili na e-aukcie
Primátor Rož avy Vladislav Laciak, prednosta MsÚ Ján Štefan a poslanec Juraj Dubovský sa zúčastnili na workshope „Mestá a
e-aukcie.“ Seminár 3. júna organizovali spoločnosti NAR marketing, s. r. o., a Sentinet, s. r.
o., v Prahe na tému „Trendy využívania e-aukcí
v mestách“, spojenej s modelovou praktickou
prezentáciou pod názvom „Analýza e-aukcie
na dodávate a okien v 8-poschodovom obytnom dome.“ O predaji obecných bytov formou
e-aukcie informovala účastníkov workshopu
právnička Lucia Jakšíková. Na závere sa oboznámili s tým, ako sa robili elektronické aukcie v
bratislavskej MČ Petržalka.
Rož ava uskutočnila prvú elektronickú aukciu na dodávate a pre nákup notebookov v r.
2008, neskôr uskutočnila alšiu pre výber dodávate a kancelárskych potrieb a tonerov. Na
základe uznesenia zastupite stva pripravuje
hlavná kontrolórka mesta Katarína Balážová v
rámci projektu Rož ava – transparentné mesto
h bkový rozbor oblastí, ktorých sa bude projekt
týka . Jedným z výstupov projektu má by aj
využívanie elektronických aukcií, prostredníctvom ktorých bude mesto robi verejné obstarávania.
Rož ava.sk, 7. 6. 2010
vodovod Svidník- Medzianky
dokončia v aka eurofondom
Slávnostným výkopom stavby začiatkom mája
v centre Svidníka spustili 2. etapu projektu budovania vodovodnej siete s názvom Svidník – Medzianky – prívod z vodárenskej nádrže Starina.
Obstarávate om stavby je Východoslovenská
vodárenská spoločnos , a. s., Košice (VVS). Výstavbou potrubia v d žke 28 938 metrov sa zabezpečí potrebná kvalita a dostatok pitnej vody
pre viac ako 27 700 obyvate ov miest Svidník,
Stropkov, Giraltovce a obec Šarišský Štiavnik.
Prvá etapa tejto stavby sa začala v roku 1998,
ale jej dokončenie s ažoval nedostatok inancií. V
roku 2004 sa podarilo dobudova vodovod až po
napojovací bod v Giraltovciach. alšie prostriedky získal investor z európskych zdrojov v roku
2008 a tie umožnia dotiahnu vodovodné potrubia až do Svidníka. Celkové náklady na projekt
sú 11,143 mil. eur, pričom z kohézneho fondu EÚ
využijú 8,725 mil. eur, zvyšné inancie sú zo štátneho rozpočtu a vlastných zdrojov VVS. Stavbu
by mali ukonči v lete budúceho roka.
Zhotovite om stavby bude spoločnos Ekostav,
a. s. , Michalovce. Predseda jej predstavenstva
Jozef Saloka povedal, že ide o pomerne náročnú
stavbu, pretože potrubie bude križova rieku Ondava, 11-krát bude prechádza pod štátnu cestu
a, prirodzene, aj pod miestne komunikácie. „Ide
o gravitačný vodovod, ktorý je napojený z vodojemu v Medziankach a prevýšenie je až do 210
metrov,“ dodal.
Generálny riadite VVS Stanislav Hreha uviedol, že v pôsobnosti VVS je nieko ko regiónov,
kde sú problémy s dodávkou pitnej vody a kanalizáciou. V súčasnosti má spoločnos pripravených alších 15 projektov. „Východné Slovensko
je napojené na 72 % na vodu a na kanál dokonca
len 52 %, takže máme čo dohá a oproti celému
Slovensku,“ konštatoval.
Život Prešova online, 11. 5. 2010
Z regionálnej tlače sprac. (tl)
S ÚSMEVOM
J
S ÚSMEVOM
J
S ÚSMEVOM
J
S ÚSMEVOM
J
Prečo existuje na svete láska?
aby sa aj slušne vychované dievčatá mohli
milova .
Do irmy nastúpila mladá, atraktívna účtovníčka.
hne v prvý de prišla do
práce v krátkej sukničke
a priesvitnej blúzke, ktorá
viac odha ovala ako zahaovala. vedúci učtárne si
ju pozval k sebe do kancelárie, zavrel za ou dvere
a pýta sa, ukazujúc na jej
prsia:
- Je to na predaj?
- no dovo te, samozrejme,
že nie!
- tak potom nenoste reklamu nedostupného tovaru!
Mladá žena je po prvý
raz tehotná. Po prehliadke
u gynekológa sa na konci
ešte spýta:
- viete, pán doktor, môj
manžel by chcel vedie ...
- Ja viem, ja viem... - preruší ju lekár, - túto otázku
počujem často. Sex v teho-
tenstve nie je žiadny problém až do ôsmeho mesiaca.
- ale, pán doktor, manžel
chcel vedie , dokedy môžem kosi na záhrade trávu.
- Budem musie preda
auto...
- Prečo?
- Lebo vždy, ke zaparkujem, príde za mnou policajt
a pýta sa, či mám svedkov
tej autonehody.
Pacient hovorí psychiatrovi:
- Pán doktor, ja mám radšej bavlnené ako silónové
ponožky.
- aj ja mám radšej bavlnené - hovorí psychiater.
Pacient:
- a máte ich radšej s jahodovým džemom, alebo
slivkovým ako ja?
Lož má krátke nohy.
ale to nevadí, lebo dnes sú už skoro všade
bezbariérové vstupy.
kohút ukazuje sliepkam
pštrosie vajce a hovorí:
- vážené dámy, nechcem
vás kritizova , chcem vás
však upozorni na to, čo
sa vyrába v zahraničí.
- Som ve mi znepokojený.
Moja stará začala chodi
po krčmách.
- a sakra! a pije ve a?
- Čo by pila, sliedi kde
som.
Príde chlapík k lekárovi
a vraví:
- Mám problém so žalúdkom.
Lekár ho vyšetrí a hovorí:
- no to je jasné, to máte zo
stravy.
- nie je možné, pán doktor, ve ja som v Ostrave
nikdy nebol.
Manžel sa pýta nahnevanej ženy:
- ako môžeš tvrdi , že som
prišiel domov opitý?
- Pretože si nútil nášho kanárika, aby spieval dueto
s kukučkou v hodinách!
zišli sa traja remeselníci a
hádali sa, ktoré povolanie
je najstaršie. Prvý vraví:
- Ja som murár a moje remeslo je najstaršie, lebo ja
som v egypte staval pyramídy.
Druhý vraví:
- to nie je pravda. Ja som
Kresba: Peter Gossányi
tesár a moje remeslo je
najstaršie, lebo ja som vyrezával noemovu archu.
a tretí vraví:
- to je nič. Ja som elektrikár a moje remeslo je
najstaršie, lebo ke Boh
povedal „a bu svetlo!“,
my sme už museli ma naahané káble.
Muž sa večer pritúli k
manželke, chce si s ou
pošpásova .
Manželka mu hovorí:
- Dnes nie, bolí ma hlava...
na druhý de sa manžel
znovu pokúša. Žena ho
odstrčí a povie:
- nechaj ma, som unavená...
tretí de sa manžel zas
túli k manželke.
na to mu manželka vraví:
- trikrát za týžde ?! Spamätaj sa, preboha, ty
úchylák!
ide angličan do tunisu a
vidí tam araba v stánku.
- Prosím si debničku coca-coly.
- Jeden dolár, prosím.
- také lacné? a čo stoji
tamten Bourbon?
- Jeden dolár, prosím.
- také lacné? Preboha,
však všade to majú také
drahé...
- Ja obchodník. hore moja
šéf. On spa s moja žena.
a ja kašla jeho biznis!
Z internetu spracoval -st-
Download

Po povodniach hrozí obciam finančný kolaps