TÝŽDENNÍK MIEST A OBCÍ
OBECNÉ NOVINY
ROČNÍK XX/ČÍSLO 18
4. máj 2010
CENA: 0,85 €
www.inprost.sk
Adresa:
Ovocie úsila
ZMOS
str. 3
n
Význam ROEP
str. 5
n
V službe
občanovi
str. 6, 7
n
Ekorok očami prievidzských detí. Čítajte na str. 18.
Snímka: agentúra Paper Life
Zase je zlá samospráva
a štát dobrý?
Aj, aj, zase je zle na samosprávu, pretože – pod a najvyšších predstavite ov Slovenska – zapríčinila, že prepad v hospodárení štátu nebol taký, ako ho naplánovalo Ministerstvo inancií SR,
teda 6,3 %, ale až 6,72 %. Tá neporiadna samospráva si dovolila „prepadnú “ vo svojom rozpočte
o to ko, že to celorepublikovo urobilo deicit väčší až o 0,42 percenta, hoci tí ostatní dobrí „prepadli“
iba o 6,3 percenta. Asi takto nejako vyznievali strohé informácie v médiách o výsledkoch štátneho
rozpočtu SR za minulý rok. Aj sám pán premiér pochválil v sobotu 24. apríla vo „svojej“ pravidelnej
mesačnej obed ajšej rozhlasovej hodinovke štát za to, že sa správal zodpovedne, teda tak ako si
naplánoval.
To je naozaj dobre, každý musí ma rados z toho, že to štátu na desatinku percenta vyšlo,
pretože si z vla ajška pamätáme, že prognózy (či skôr odhady) ekonomického vývoja zo strany
zodpovedných štátnych orgánov po vypuknutí krízy, boli najskôr hrubo optimisticky nadhodnotené
(Pokračovanie na str. 2)
Kronikárom
chýba legislatíva
str. 12
n
Význam
Dunajskej
stratégie
n
str. 16
Otvorená
komunálna
politika
str. 20 - 23
2/ON č. 18, 4. máj 2010
Zase je zlá samospráva
a štát dobrý?
(Dokončenie zo str. 1)
a každý, kto sa na ne spo ahol, teda aj samospráva miest a obcí, musel minimálne dvakrát
korigova svoje rozpočty. (Možno sa však
opýta aj to, či samospráva nepatrí do štátu.)
Preto členovia Rady ZMOS na svojom aprílovom zasadaní uvádzali do reálneho obrazu aj
zástupcu Ministerstva inancií SR Radovana
Majerského, ktorý im predostrel predbežné
výsledky vla ajšieho plnenia kumulatívneho
rozpočtu samosprávy. Povedal, že príjmy samosprávy boli dokonca o 1,8 % vyššie ako v r.
2008, ktorý bol z dlhodobého h adiska hodnotený pre samosprávu ako doteraz najlepší.
Najviac vzrástli bežné príjmy – o 19 % a príjem z grantov a dotácií o 23 %. Bežné výdavky samosprávy pod a MF SR poklesli oproti
roku 2008 o 5,4 %, kým kapitálové výdavky
stúpli o 12,4 %. Dotkol sa aj vla ajšej mimoriadnej dotácie pre samosprávu miest a obcí
100 mil. € a tohtoročnej 40 mil. €.
K výčitkám štátu voči samospráve treba
doda , že samosprávy by mali ma pod a
zákona vyrovnaný rozpočet, čiže by mali za
Obsah ON č. 18/2010
Bohumil M. OLACH:
Zase je zlá samospráva
a štát dobrý?
str. 1, 2
Úsilie ZMOS prinieslo ovocie
str. 3
Riešenie problému odpustenia DPH
bude známe v máji
str. 4
Mgr. Lívia STEHLÍKOVÁ:
Význam registra obnovenej
evidencie pozemkov
str. 5
Bohumil OLACH:
Nejde o honor, ale najmä
o zodpovednú verejnú službu
str. 6, 7
Zo snemov RZ okresu
Pov. Bystrica a Liptova
str. 8
Štefan CIFRA:
Kronikárom chýba legislatíva
str. 12
Mgr. O ga SILNICKÁ:
Pozitívny trend a nedostatky
v tvorbe monograií a kroník
str. 13
Michal ČORNÝ:
Obcou chránené územia
str. 14
udmila SYNAKOVÁ:
Desiate výročie almanachu Nitra
str. 15
Michal KALI ÁK:
Dunajská stratégia nie je
len tepnou dynamického
hospodárstva
str. 16
Dunajský vedomostný klaster
str. 17
Prievidzký EKOROK
bol opä úspešný
str. 18
Stratégia rozvoja slovenskej
spoločnosti – zhrnutie, 3. čas
str. 20 – 22
Humor
str. 24
OBECNÉ NOVINY
TÝŽDENNÍK MIEST A OBCÍ
Vychádza pri Združení miest a obcí
Slovenska ako odborno-metodický
týždenník pre komunálnu sféru
ZMOS: Bezručova 9, 811 09 Bratislava 1,
Tel.: 02/52964243, fax: 02/52964256
e-mail: [email protected], www.zmos.sk
AKTUALITY
rok minú iba to ko, ko ko majú príjem. Život
je však trochu zložitejší, tým viac, že aj samospráva čelí dopadom hospodárskej krízy.
Nervozita štátu z toho, že samospráva sa trochu vychýlila do rozpočtového deicitu je síce
pochopite ná, pretože musíme sp a kritériá
ekonomického vývoja merané európskym
štatistickým úradom Eurostat, ale štát musí
rešpektova , že samosprávu, hoci jej výdavky
sú tiež tzv. verejné, nemožno regulova tak
ako výdavky štátnej správy. Navyše, o výdavkoch štátu v roku 2009 vonkoncom nemožno
poveda , že klesali, ale naopak, ako uviedol
Eurostat, v celej EÚ práve Slovensko najviac
zvýšilo verejné výdavky, čo sa prejavilo v štátnom deicite 4 mld. €. Premiér Fico v rozhlase
tento nárast obhajoval tým, že štát, tak ako
s úbil, nechcel siaha na platy, sociálne a iné
výdavky určené občanom, pretože v prvom
rade udí chcel chráni pred dôsledkami krízy. Naproti tomu samospráva vie ve mi dobre
zdôvodni svoj jemný deicit. Vyplynul práve
z toho, že sa správala aj v roku krízy rozumne
a pri hroziacich nižších príjmoch obmedzila
bežné výdavky, na kapitálových výdavkoch
potrebných najmä na inancovanie projektov
dotovaných eurofondmi však nešetrila a využila na to aj svoje úspory. Jeden z členov
Rady ZMOS uviedol, že ak by sme v rozpočte
samosprávy odrátali dotáciu 100 mil. €, ktorú dostala vlani, žiadny deicit v samospráve
by nebol. Pripome me, že dotácia 100 mil. €,
ako aj dotácia 40 mil. € na tento rok, v ktorom
by však už reálne mali prudko poklesnú daové príjmy samosprávy, nie sú darom štátu
samospráve, ale iba plnením jeho záväzkov
dohodnutých v memorande podpísanom premiérom vlády a predsedom ZMOS vlani začiatkom roka v záujme čo najefektívnejšieho
odolávania dôsledkom krízy. ZMOS sa v om
na dva roky zaviazalo akceptova vládne zvýšenie odpočítate nej položky z daní fyzických
osôb (FO), čo zvýšilo príjem FO, ale zárove
znížilo príjem samosprávy z daní FO. Memorandum však bolo podpísané na základe prognózy ekonomického vývoja z marca
2009, ktorá ešte nebola katastroická, neskoršie prognózy však boli stále hrozivejšie,
čo podnietilo ZMOS úspešne rokova o mimoriadnej dotácii pre samosprávu.
Ostatná Rada ZMOS jednoznačne súhlasila s návratom da ového režimu na výber
daní z príjmu FO do stavu v roku 2008, po
skončení platnosti memoranda podpísaného
s vládou koncom tohto roka. Informovala o
tom aj na stretnutí s R. Majerským z MF SR,
ale tiež počas rozhovorov s predstavite mi ôsmich politických strán 22. a 23. apríla v Bratislave, na ktorých sa za Smer-SD zúčastnil
aj minister inancií Ján Počiatek. Samospráva tak bude začiatkom budúceho roka zrejme opä zlá, čoho sa nepochybne tak - ako
v poslednom období vždy urobili - radi chytia
aj všetky informačné médiá, ako sa chytili aj
Príhovor
vládou a parlamentom akceptovate nej požiadavky samosprávy zmrazi na tento rok
percento odpočítate nej položky z dane FO
na úrove minulého roka, teda tak, ako je
to zakotvené v memorande ZMOS a vlády.
Médiá totiž v ačne „skočia“ po takých informáciách, ktorými si môžu populisticky prihria
polievočku ochrancov „chudobných“. Žia , ani
odborne sa tváriace médiá si väčšinou nedajú
námahu, aby urobili napr. analýzu nejakej samosprávy. Tá by s najväčšou pravdepodobnos ou ukázala, že aj výdavky samosprávy
sú výdavky „na udí“ a ich dôležité potreby,
ktoré nemožno prehliada .
Ešte jednu otázku by sme chceli na tejto
stránke otvori , hoci je zdanlivo vzdialená.
udia sa často pýtajú - opä zrejme aj preto,
že médiá nie dostatočne celý problém vysvetujú - prečo má Slovensko pomáha Grécku,
ke táto krajina má priemerný zárobok 1 600
€ a priemerný dôchodok 1 500 €, kým u nás je
to neporovnate ne menej, len okolo 700 a 300
€. Slovensko s úbilo Grécku 300 mil. € a už
ich má vraj aj pripravené, čaká iba na dohodu
ostatných krajín EÚ. Nepochybne je ve a udí,
ktorí si myslia, že treba necha Grécko tak,
aby si „vyžralo“ to, čo si navarilo, že by mu
nemala pomôc ani EÚ. Treba však vidie , že
Grécko je plnohodnotným členom EÚ, ktorá
vznikla aj na to, aby pomohla hocktorému členovi, ak je to potrebné a ak o pomoc požiada.
Zdá sa, že Grécko pomoc potrebuje, avšak
nielen preto, aby to nepostihlo jeho obyvate ov prípadným znížením životnej úrovne.
Grécko sa vezie na lodi EÚ, aj s nami, a ak sa
mu bude rúca ekonomika, postihne to celú
EÚ. Už teraz sú obavy, že euro klesá voči doláru aj pre situáciu v Grécku. A ke sa prudko
zníži sila eura, postihne to aj našu ekonomiku. Okrem toho, možno Slovensko na pôžičke Grécku aj čosi zarobí, pretože úrok, ktorý
nám Gréci zaplatia, by mal by vyšší ako ten,
za ktorý sme si 300 mil. € už požičali my. Náš
medzinárodný rating pri pôžičkách je totiž
ove a výhodnejší, ako má dnes Grécko. Je tu
však ešte jedna maličkos . Hrdí Gréci masovo na uliciach protestovali proti prijatiu masívnej pomoci cez Medzinárodný menový fond
a až v piatok 23. apríla požiadali o pomoc EÚ.
Prevládajú totiž u nich tendencie vyhraba sa
z ekonomickej šlamastiky vlastnými silami,
ako to už raz v histórii, ke nebolo euro, urobili. A tak sa zdalo, že tú pomoc im EÚ vlastne
nanucuje, pretože sa bojí, ako sme napísali, najmä o pokles ceny eura, a teda o svoju
ekonomiku. Napokon Nemci to na plné ústa
aj povedali, pretože udia u nich tiež proti pomoci Grécku protestovali.
Bohumil M. OLACH
VYDÁVA: INPROST, spol. s r. o., riadite Seraf TROPEK, tel.: 02/44 63 11 94, e-mail:[email protected]
REDAKCIA: Smrečianska 29, 811 05 Bratislava
Tel./fax: 02/44 63 11 95, 02/44 63 11 98, Fax: 02/44 63 11 96
http://www.inprost.sk, http://www.obecne-noviny.sk, e-mail: [email protected]
ŠÉFREDAKTOR: Ing. Bohumil OLACH, 02/44 63 11 98, mobil: 0905 631 853
REDAKTORKY: Darina ŽOLDOŠOVÁ, 02/44 63 11 98, mobil: 0908 710 115,
Tereza LJUBIMOVOVÁ, 02/44 63 11 98, mobil: 0918 394 354
PREDPLATNÉ a DISTRIBÚCIA: Dagmar BORISOVÁ, 02/ 44 63 11 99, mobil: 0905 599 120
e-mail: [email protected]
Redakcia nevyžiadané rukopisy nevracia. Tlačí Petit Press, a. s., Nám. SNP 30,
814 64 Bratislava. Registrované Ministerstvom kultúry SR pod č. EV 3772/09 zo d a 24. 07. 2009. Podávanie novinových zásielok povolené riadite stvom pôšt v Bratislave, č. j. 183 - PP - zo d a 14. 1. 1991.
ON č. 18, 4. máj 2010/3
SAMOSPRÁVA
Ani ve ký elektroodpad by už nemal hyzdi obce a prírodu
Úsilie ZMOS prinieslo ovocie
Na nedávne zasadanie Rady ZMOS vo Vysokých Tatrách priniesla podpredsedníčka
ZMOS, starostka Brusna Viera Krakovská dobrú správu pre celú samosprávu. Samozrejme, chceli sme, aby ju povedala aj Obecným novinám.
V júni bude rok, čo sa podarilo novelizova zákon o odpadoch, najmä v časti
o elektroodpadoch, pretože od 13. 8. 2005,
aj ke je súčas ou komunálneho odpadu,
samosprávy nemajú povinnos sa stara
o . Po štyroch rokoch sme zistili, že nie
každú obec navštívili a odobrali od nej
odpad povinné osoby – čo sú dovozcovia
a výrobcovia, zistili sme, že si splnili limity
zberu vlastne len z ve kých miest, kde, ke
vyzbierali 30 percent, nemuseli plati do
Recyklačného fondu. To nás mrzelo. Preto
sme v návrhu novely zákona presadili, že
musia najskôr zaplati , a potom sa im vráti
to, čo vo vlastnej réžii spracujú. Pán prezident to však vrátil a povedal, že nie, aby
sme sa dohodli. Takže bolo viac rokovaní,
lebo my trváme na tom, ke že nie je to naša
povinnos , aby sa o elektroodpad postarali
v celom rozsahu. Teda žiadne limity, ke
sto percent, tak sto percent, pre m a ako
pre starostku neexistuje limit, predsa ja nemôžem akceptova , aj keby sme prekročili
my ten limit a potrebuje občan odviez odpad, aby mi povedali, že limit majú splnený
a že oni sa o to nechcú stara . Ten zákon
nebol tak postavený. Po dlhých, dlhých rokovaniach sme sa dohodli na memorande,
v ktorom sa povinné osoby – dovozcovia
a výrobcovia – zaväzujú, že sa postarajú
o všetok elektronický a elektrický odpad od
chladničiek až po ten posledný fén, žehličku a ešte aj o elektronické hračky...
n Aj o odpad vyhodený na ulici?
- Aj vyhodený na ulici. Lebo ak udia nemajú podmienky v obciach, nejaké zberné
miesta alebo sa odváža len raz do roka,
tak ho nechcú drža v domácnostiach
a vyhadzujú ho aj tam, kam by nemali,
čiže dali sme do memoranda aj opustený odpad. Ide o odpad z domácností, nie
odpad z priemyslu. Po viacerých rokovaniach, doplnkoch a zmenách to vyvrcholilo
v prijatí tohto memoranda, ktoré je záväzné
tak pre ZMOS, ako aj pre výrobcov a dovozcov, s tým, že zberové organizácie a
spracovate ské kapacity, alebo osoby či
organizácie, ktoré tento odpad v ich mene
pozbierajú a vlastne spracujú, budú uzatvára zmluvy s jednotlivými obcami. Do
budúcnosti bude treba ešte dorieši spor
medzi spracovate mi a povinnými osobami (dovozcami a predajcami), aby povinné
osoby platili za spracovanie odpadu aj nad
limit 30 percent. Lebo teraz je limit 4 kg na
obyvate a. Mali by všetko plati , lebo predsa občan si pri kúpe výrobkov to budúce
zhodnotenie platí. Čo sa týka odpadu priemyselných podnikov, v tom sme sa zhodli
s dovozcami a výrobcami, že sa má o svoj
odpad a odpadové hospodárstvo postara
každý podnikate sám. To znamená, nech
si za jeho spracovanie zaplatí. O tom je
memorandum.
n Ale memorandum nie je zákon, postačí?
- Nie je to zákon, ale je to o slušnosti
a morálke, lebo ak sme sa dohodli, mali by
by spokojní všetci počnúc premiérom, aj
ministerstvo životného prostredie. Pretože
dohode predchádzal boj, ba boli aj nečisté
hry a ahy voči samospráve, aj cez médiá,
čo nebolo fér, lebo my sme chceli iba to,
aby ten, kto má tú povinnos , sa tej úlohy
zhostil. Prečo by občan mal plati druhýkrát, ke si už to zhodnotenie odpadu zaplatil v cene výrobku? A stávalo sa i to, že
napr. malé obce okolo Bardejova nenavštívili zberové organizácie za celé 4 roky
ani raz, aby odobrali odpad!
n Teda ak by to obec zabezpečovala,
občan by platil druhý raz.
- Obec by to musela premietnu do miestneho poplatku za komunálny a drobný stavebný odpad. Čo však bude a je na alej
problém, to sú obaly, za ktorých spracovanie si občan tiež pri kúpe napr. f ašky pepsi
coly zaplatí. Oni, ke znovu spracujú limit
30 %, nemusia plati , ale kto sa má postara o 70 % tohto odpadu?
n V čom je problém, vo vyspelých krajinách sa jednoducho zálohujú aj PET
f aše, preto ich udia neodhadzujú len
tak a vrátia do obchodu.
- Tu nie som spokojná, a to, že obchodníci strašia zvyšovaním cien potravín za
to, že sa budú musie postara o odpad, je
hlúpe. Treba sa tiež pozrie na organizácie, ktoré sa tým zaoberajú, či tých 30 %
vo vlastnej réžii naozaj zozbierajú. Myslím
si, že v žiadnom prípadne nie a mali by to
preverova kontrolné orgány a skontrolova tie potvrdenky, kto im ich vystavil a ako
to funguje. My sa však teraz musíme v obciach postara o všetok odpad, ktorý je na
našom území. Ešteže nám pomáha Recyklačný fond (RF), napr. zakúpením kontajnerov a alších obalov, až po vrecúška na
odpad, lisov a iného. Budú opä rokovania,
ale nebude to jednoduché. Ve aj teraz –
zo zákona – majú „baterkári“ sa postara
o batérie, čo je nebezpečný odpad, ale tí
nám dali aspo kontajnery a občan to tam
môže uloži . Nechceme, aby výrobcovia
batérií zbierali odpad po jednom kuse po
celej dedine, ale musia nám vytvori podmienky. Znova však opakujem, problém
obalov, to je nehoráznos najväčšieho
kalibru, už bol aj zákon schválený v parlamente, potom to pán prezident vrátil spä ,
tak by som sa rada spýtala, prečo to vrátil?
Preto, že niekto ohovára RF, že je úplatný?
Nie je úplatný, ja som v om od jeho vzniku
v roku 2002. Peniaze dostali vždy len tí, čo
dali dobrý projekt. Ja neviem o nikom zo
správnej rady RF ani náznak nekalej činnosti. A ja by som si to vyprosila, aby ma
niekto urážal. Ak robíš 20 rokov vo ačo, tak
za dvadsa rokov a tí udia asi poznajú.
Kopu roboty robíš, čo ti ani neprináleží,
svojim autom chodíš, a nakoniec a ohovoria.
n Priniesli ste na Radu ZMOS ešte aj
alšie informácie.
Najmä o tom, že bude nový zákon o odpadoch. ahá sa to od r. 2005. Program
odpadového hospodárstva síce na Slovensku máme, ale je rozpracovaný iba na
úrovni krajov, nie však na lokálnej úrovni,
lebo krajské úrady ho nerozpracovali a to
nie je dobre, lebo nemáme na lokálnej úrovni premietnuté ani tie európske dohovory a
my nevieme, čo máme vlastne plni . To čo
sa nám už podarilo, teda že od 1. 1. odpad
separujeme, to už vieme, ale nabiehali sme
na to osem rokov od r. 2002 a vytvorili sme
si inančné možnosti a nástroje, aby sme to
zvládli. Ale ja sa bojím, že programy nie sú,
stratégia na biologický odpad nie je a zrazu nám povedia - od zajtra robte, ale to sa
nedá! Čiže treba pripravi nový program
odpadového hospodárstva. Dohodli sme
sa, že budeme spolupracova , ale bude to
ve mi ažké, ke že v tých obaloch nemôžeme ustúpi , pretože občan ani tu nemôže plati dvakrát, to je amorálne.
Zaznamenal -bo-
Vláda SR schválila pre mestá a obce
dotáciu 33 miliónov eur
Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) s uspokojením prijalo rozhodnutie o poskytnutí dotácie na doinancovanie rozpočtov miest a obcí v sume 33 mil. eur., ktoré
schválila vláda SR 21. apríla 2010 na svojej 202. schôdzi vo Ve kom Krtíši. Finančné
prostriedky budú mestám a obciam poukázané do 30. apríla 2010.
Pod a ZMOS je toto rozhodnutie faktickým naplnením Memoranda o spolupráci pri riešení
dopadov inančnej a hospodárskej krízy na slovenskú spoločnos , ktoré bolo podpísané
medzi vládou SR a ZMOS 13. februára 2009.
Dôvodom uvo nenia inančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu je výpadok dane z príjmov fyzických osôb (FO), ktorý znamená oproti 1. štvr roku 2009 zníženie výnosu dane
z príjmov fyzických osôb o 27,2 %, čo predstavuje sumu 108,4 mil. eur. Prepad pokračuje aj
v apríli 2010 a odhaduje sa asi na 112 mil. eur, čo je takmer o 30 % menej ako za rovnaké
obdobie minulého roka.
Naliehavou potrebou mimoriadnej dotácie mestám a obciam na zmiernenie prepadu výnosu dane z príjmov FO sa zaoberala Rada ZMOS 14. apríla 2010. ZMOS požiadalo Ministerstvo inancií SR o vyplatenie prvej splátky vo výške 33 mil. eur.
Aj ke ZMOS akceptuje túto dotáciu, na alej trvá na doinancovaní rozpočtov miest a obcí
do sumy 40 mil. eur.
Helena POLÁKOVÁ,
hovorky a
4/ON č. 18, 4. máj 2010
SAMOSPRÁVA/žIVOTNé PROSTREdIE
Vy sa pýtate, redakcia odpovedá
Malé obce trápi problém inancovania Programu rozvoja vidieka
Riešenie by malo by známe už v máji
Starosta istej malej obce sa na našu redakciu obrátil s problémom, ktorého urýchlené riešenie zaujíma nielen jeho obec, ale
nemalý počet rovnako postihnutých obcí na
Slovensku. Vo svojom e-maili píše:
Potreboval by som (a nielen ja, ale vyše
1 000 menších obcí) konečne rieši problém
inancovania Programu rozvoja vidieka. Bolo
to určené pre menšie a inančne slabšie obce
(zaradené mimo pólov rastu). Všetko sme mali
ma zálohovo preinancované, nič nás to nemalo stá a nakoniec sme dopadli horšie ako
tie väčšie obce.
1. Všetko malo by preinancované zálohovými platbami z Pôdohospodárskej platobnej
agentúry (PPA). Zmluvy sú nakoniec postavené tak, že zálohové platby môžeme čerpa
len dvakrát do roka a jedna platba môže by
do výšky 20 % – ročne teda 40 %. Celé dielo
by sme tak robili 3 roky . Zatia nikto z PPA, MF
SR ani z vlády nevysvetlil, že to zle čítame, že
to tak nie je. Môžeme to teda tak preinancova ,
alebo si musíme bra na celé dielo úver (problém so zákonom o rozpočtových pravidlách) a
zaplati úroky, čo je prvý neplánovaný náklad?
2. Pred rokom pán Muška zo ZMOS tvrdil,
že DPH bude z MF SR uhradené na 1 000 %.
Teraz prišiel od neho list, v ktorom tvrdí, že s
vládou o tomto probléme ešte stále rokujú (!!!)
a že je s tým problém. Malé obce tak môžu ma
alší náklad – 19 % DPH. Väčšie obce v pó-
loch rastu majú, povedzme, 5-percentné spoluinancovanie, my s úrokmi a DPH budeme ma
možno aj 25 percent.
Je okolo toho záhadné ticho, potrebujeme, aby sa do toho už konečne niekto pustil ,
zmedializoval a nech vláda povie, ako to chce
rieši . A to rýchlo, lebo dodávatelia majú podpísané zmluvy, čakajú už len na dobré počasie a my ešte stále nevieme, či do toho vôbec
pôjdeme .
O vyjadrenie, v akom štádiu sú v súčasnosti vyjednávania o tejto otázke, sme požiadali
výkonného podpredsedu ZMOS Ing. Milana
Mušku.
Odpove výkonného podpredsedu ZMOS
M. Mušku
Vážený pán starosta,
ZMOS rokuje o refundácii DPH v Programe rozvoja vidieka (PRV) takmer dva roky.
Pozitívnym výsledkom našich rokovaní bolo
prijatie zmeny v príslušnom zákone, čím bola
daná možnos Ministerstvu pôdohospodárstva SR (MP SR) vykonáva refundáciu DPH z
prostriedkov zo štátneho rozpočtu SR a v roku
2009 bola úhrada tejto DPH zo strany MP SR
v rámci príslušnej kapitoly riadne zabezpečená. Ministerstvo pôdohospodárstva ako riadiaci
orgán však meškalo s výzvami a v roku 2009
nebola uzavretá žiadna zmluva.
Európsky týžde miestnej demokracie sa tento rok bude kona od 11. do 17. októbra
Hlavnou témou je boj s klimatickými zmenami
Európsky týžde miestnej demokracie sa v tomto roku uskutoční v týždni od 11. októbra do 17. októbra. Európsky týžde miestnej demokracie je každoročné podujatie,
ktorého cie om je zvýši povedomie o inštitúciách a procesoch miestnej demokracie
medzi obyvate mi a posilni vz ahy medzi obyvate mi a ich miestnymi predstavite mi.
Je príležitos ou nauči sa viac o základoch politiky v Európe. Hlavnou témou ETMd
2010 je: „Úloha miestnych spoločenstiev v boji s klimatickými zmenami“.
Klimatické zmeny sú globálnou výzvou tyzden-miestnej-demokracie.
zahr ujúcou mnohé aspekty miestnych poliAké sú ciele ETMd?
tík, ako sú doprava, odpadové hospodárstvo
ETMD umož uje miestnym obyvate om
alebo zelené plochy a biodiverzita. Týžde
stretnú sa s ich volenými zástupcami na
je príležitos ou ukáza , ako môžu by mestá národných alebo miestnych podujatiach s
a obce úspešné v riešení environmentálnych cie om:
problémov a postupne transformované na tr- n posilni vz ahy medzi volenými predstavite mi a verejnos ou,
valo udržate né spoločenstvá.
Pretože mladí udia znásobujú odkaz týž- n podpori jej účas v demokratickom prod a, Rada Európy podporuje účas študent- cese
n zapoji obyvate ov do záležitostí samoských parlamentov v týždni.
správy
n zvýši ich povedomie o miestnych deAké aktivity zorganizova ?
Počas ETMD možno organizova rôzne mokratických inštitúciách a procesoch
Snahou ETMD je, aby sa miestne orgáaktivity – verejné stretnutia so starostami
a primátormi alebo poslancami obecných ny naučili načúva a porozumie potrebám
a mestských zastupite stiev, dni otvorených a očakávaniam ich obyvate ov, ako aj umoždverí, rozhovory medzi obyvate mi a volený- ni spolupracova a vymie a si skúsenosti
mi predstavite mi, alebo podujatia pre rôzne medzi samosprávami.
cie ové skupiny (deti, mládež, dôchodcov).
Odporúčania na rok 2010
V roku 2010 by mala by najmenej jedna
Keith Whitmore na koordinačnom stretnuz aktivít organizovaných samosprávou inšpi- tí ETMD v Štrasburgu prezentoval myšlienku
rovaná témou „Klimatické zmeny a trvalo udr- prioritnej témy pre ETMD 2010, ktorou by
žate né spoločenstvá“. alšie navrhované mali by klimatické zmeny a otázky životnéaktivity nájdete na www.coe.int/demoweek- ho prostredia. Miestne samosprávy môžu
startup alebo na www.minv.sk/?europsky- prispie k tvorbe politiky trvalo udržate ného
Nedoriešeným problémom ostáva vyčlenenie inančných prostriedkov na tento účel
v roku 2010 v kapitole MP SR. Problém pretrváva aj napriek tomu, že poslanci Národnej
rady SR pri prerokovávaní štátneho rozpočtu
na rok 2010 podporili požiadavku ZMOS tento
problém vyrieši , ale nezaviazali ministra pôdohospodárstva jeho plnením. Minister Jure a s
úhradou DPH nemal problém, po om nastupujúci ministri však už tento záväzok začali
spochyb ova .
Rokovania k refundácii DPH v PRV pre
obce, ktoré sa uskutočnilo na Rade ZMOS so
zástupcami Ministerstva pôdohospodárstva
SR a Ministerstva inancií SR, potvrdili oprávnenos nárokov obcí a obidve ministerstvá vyjadrujú podporu riešeniu tejto záležitosti.
Nako ko na alej chýba konečné rozhodnutie
o vyčlenení inančných prostriedkov na refundáciu DPH v PRV pre obce, v zmysle prijatého
uznesenia č. 279 zo zasadnutia Rady ZMOS,
ktoré sa konalo 13. a 14. apríla 2010, požiadalo
ZMOS listom predsedu vlády SR o deinitívne
doriešenie refundácie DPH pri implementácii
projektov obcí v rámci PRV a o doriešenie metodiky tejto refundácie, a to do zasadnutia 20.
snemu ZMOS.
Ing. Milan MUŠKA,
výkonný podpredseda ZMOS
+++
Dúfajme, že problém, ktorý trápi ve ký počet
malých obcí na Slovensku, sa naozaj podarí
úspešne dorieši do XX. snemu ZMOS (19. a
20. mája). V každom prípade redakcia bude
tento problém na alej sledova a o jeho aktuálnom riešení vás budeme informova .
Sprac. (tl)
rozvoja prostredníctvom prijatia príslušných
nástrojov a ovplyv ovania správania obyvate ov prostredníctvom ekologických iniciatív.
Zástupcovia rôznych združení poukazujú
na príležitos potvrdi túto tému pre jej pozitívny vplyv na miestnu úrove a jej potenciál
na zapojenie mladých udí do spolupráce
s miestnymi orgánmi. Doprava a mestská
doprava, biodiverzita, spotreba energie,
obnovite né zdroje, bio-po nohospodárske
oázy v mestských oblastiach, zdravé stravovanie a účinné odpadové hospodárstvo sú
len niektoré z príkladov verejných iniciatív
a aktivít, ktoré môžu by predmetom aktivít
ETMD 2010.
Koncept „12 hviezdnych miest“
Renate Zikmundová predstavila myšlienku „12 hviezdnych miest“, ktorými sa môžu
sta mestá a miestne organizácie, ktoré sa
chcú výraznejšie angažova v ETMD. Stanovených bude 12 rôznych kritérií, ktoré musia
mestá splni , aby dosiahli titul „12 hviezdnych miest“. Riadite ka Kongresu Antonella Cagnolatiová vysvetlila, že koncept „12
hviezdnych miest“ je koncipovaný ako záväzok miest a obcí zúčastni sa na kampani
aktívnejšie ako štandardný účastník ETMD.
ETMD prvýkrát vyhlásili v októbri 2007
v španielskej Valencii na konferencii ministrov zodpovedných za miestnu a regionálnu
samosprávu v 47 členských štátoch Rady
Európy. Za organizáciu ETMD je zodpovedný Kongres miestnych a regionálnych
samospráv Rady Európy. Politickým koordinátorom ETMD je Keith Whitmore, predseda
Inštitucionálneho výboru Kongresu.
(ts-mvsr)
udSKé PRÁVA
Význam registra obnovenej
evidencie pozemkov
V konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vz ahov k nim sa zostavuje a schva uje register obnovenej evidencie pozemkov, zaužívaný pod skratkou
ROEP. Zámerom konania o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vz ahov k nim je spreh adni pozemkové vlastníctvo v SR, ke že evidovanie vlastníckych
práv k pozemkom bolo v minulosti často uvádzané len v právnych listinách.
Zmyslom je najmä premietnu do katastra z katastrálneho operátu, štátnych archívov,
nehnute ností vlastnícke práva k pozem- listín predložených účastníkmi konania, výpokom, ktoré sú vymedzené plošne vlastníc- vedí svedkov a iných dôkazov získaných najkymi vz ahmi alebo držbou a doteraz neboli mä pri prešetrovaní v obci.
v katastri nehnute ností zapísané. Ide nielen
Správny orgán pre každú obec zria uje ako
o náročný, ale aj mimoriadne dôležitý proces, dočasný a iniciatívny orgán komisiu na obnoke že údaje ROEP po zapísaní do katastra vu evidencie pozemkov a právnych vz ahov
nehnute ností sa budú využíva ako údaje ka- k nim, ktorá spolupracuje so štátnymi orgánmi
tastra, čo by malo v konečnom dôsledku vies
a účastníkmi konania pri príprave a organik zvýšeniu právnej istoty vlastníkov a iných začnom zabezpečení zostavenia ROEP. Jej
oprávnených k nehnute nostiam.
úlohou je aj zabezpeči a zhromaždi podklaKonanie pre zostavenie registra sa začína dy potrebné na zostavenie registra a na rozd om vyvesenia oznámenia správneho orgá- hodnutie správneho orgánu. Komisia má tiež
nu na vhodnom mieste v obci, prípadne jej plni koordinačné funkcie s využitím znalostí
časti pod a príslušného katastrálneho územia. miestnych pomerov, čomu zodpovedá i jej
V oznámení správny orgán vyzve nájomcov zloženie. Komisia má spravidla sedem členov.
pozemkov alebo iné oprávnené osoby, aby v Za jej členov vysiela po jednom zástupcovi zo
lehote určenej v oznámení poskytli údaje o po- svojich zamestnancov katastrálny úrad, pozemkoch v ich užívaní a o právnych vz ahoch zemkový úrad a Slovenský pozemkový fond
k nim, ktoré sú im známe z doterajšieho vy- a ak ide o lesné pozemky, aj štátna organisporiadania právnych vz ahov k týmto pozem- zácia lesného hospodárstva. Jedným členom
kom pod a osobitných predpisov. Nájomcom komisie je zástupca vyslaný obcou. alších
a iným oprávneným osobám sa oznámenie členov komisie určí s ich súhlasom správny
doručí do vlastných rúk.
orgán na návrh obce z vlastníkov pozemkov
Aj ke vecne príslušným správnym orgá- a nájomcov, prípadne z držite ov pozemkov.
nom na konanie v závislosti od členenia ka- Predsedom komisie je člen vyslaný obcou.
tastrálnych území je katastrálny úrad alebo Zasadnutie komisie spravidla zvoláva jej predpozemkový úrad, obec by mala venova zvý- seda písomne s uvedením predmetu rokovašenú pozornos konaniu o obnove evidencie nia. Rovnako písomne môže by pozvaný ten,
niektorých pozemkov a právnych vz ahov ktorého vec (námietky, pripomienky, návrhy,
k nim a informova o jeho priebehu občanov svedectvo a pod.) bude predmetom rokoaj nad rámec zákona. Z poznatkov verejné- vania, ak je to nevyhnutné. Činnos komisie
ho ochrancu práv totiž vyplýva, že občanom organizačne a materiálne zabezpečuje obec.
často chýbajú potrebné informácie o konaní, Komisia zaniká uplynutím troch rokov od zápiprípadne sa o om dozvedia až vtedy, ke je su údajov registra do katastra nehnute ností.
dávno skončené. Aj samotní občania by mali
Zostavený návrh registra správny orgán
by aktívni a po zistení, že sa v obci, v ktorej sprístupní počas 30 dní na verejné nahliadnuvlastnia pozemok, začalo konanie o zostavení tie na obvyklom mieste v obci (jej časti). Komiregistra, predloži komisii na obnovu evidencie sia súčasne doručí do vlastných rúk každému
pozemkov a právnych vz ahov k nim doklady účastníkovi, ktorého miesto pobytu alebo sía listiny potrebné k jednoznačnej identiikácii dlo je známe, výpis z návrhu registra týkajúci
vlastníka a predmetu vlastníctva.
sa pozemkov, ktoré sú pod a zistených údajov
Ak občan nedisponuje potrebnými doku- v jeho vlastníctve alebo v správe. Neznámych
mentmi, v rámci konania o obnove evidencie vlastníkov a vlastníkov, ktorých miesto trvaléniektorých pozemkov a právnych vz ahov k ho pobytu nie je známe, zastupuje Slovenský
nim je možné požiada správny orgán o po- pozemkový fond alebo, ak ide o lesné pozemtvrdenie nadobudnutia vlastníctva k pozemku ky, štátna organizácia lesného hospodárstva.
vydržaním. Správny orgán na návrh účastníka
Na verejného ochranu práv sa obrátilo
konania rozhodnutím potvrdí, že navrhovate
mnoho občanov najmä v súvislosti so snanadobudol vlastníctvo k pozemku vydržaním, hou o opravu chybných údajov zapísaných
ak sú splnené podmienky ustanovené záko- v ROEP. Právna úprava konania o obnove evinom. Účastníkom konania je aj dedič opráv- dencie niektorých pozemkov a právnych vz aneného držite a.
hov k nim umož uje opravu chybných údajov
Podklady potrebné na zostavenie re- už vo fáze samotného zostavovania ROEP,
gistra sa zis ujú aj z údajov poskytnutých a to prostredníctvom podania námietok. Nánájomcami pozemkov, pozemkovými spolo- mietky spolu s ich odôvodnením možno poda
čenstvami alebo inými oprávnenými osobami, komisii do 30 dní odo d a doručenia výpisu
Máte otázky pre ombudsmana?
Mailujte na [email protected]
alebo faxujte na telefónne číslo:
02/4463 1195, 02/4463 1196.
ON č. 18, 4. máj 2010/5
Z kancelárie ombudsmana
z návrhu registra, ak ide o účastníkov konania, ktorým sa výpis doručuje, alebo do 30 dní
odo d a uverejnenia návrhu registra, ak ide
o neznámych účastníkov alebo účastníkov
konania, ktorým výpis z návrhu registra nebolo možné doruči , alebo ich pobyt či sídlo nie
sú známe. Na námietky podané po uplynutí
lehoty a námietky, ktoré neobsahujú odôvodnenie, komisia neprihliadne, o čom písomne
informuje toho, kto námietku podal. Námietky posúdi komisia, ktorá ich spolu so svojím
stanoviskom predloží správnemu orgánu na
rozhodnutie. Správny orgán však nemôže
rozhodnú o námietkach, ktoré majú povahu
sporu o vlastnícke právo. Na jeho rozhodovanie je príslušný výlučne súd.
Po rozhodnutí správneho orgánu o schválení ROEP sa register ako verejná listina zapíše do katastra nehnute ností záznamom.
Podotýkam, že pri zápise katastrálny úrad
neskúma meritum veci, ale iba formu, t. j. či
listina obsahuje všetky predpísané náležitosti
a či je bez chýb v písaní, počítaní alebo iných
zrejmých nesprávností.
O zmene údajov schváleného registra,
ak obsahuje údaje o pozemkoch a právnych
vz ahov k nim v rozpore s údajmi, ktoré boli
podkladom pre jeho zostavenie, rozhoduje do
troch rokov od zápisu údajov registra do katastra nehnute ností príslušný správny orgán.
Konanie o zmene údajov nemožno zača , ak
došlo k prevodu alebo prechodu vlastníctva
pozemku na inú osobu. Tým nie je dotknuté
právo na začatie konania pod a Občianskeho
súdneho poriadku. Ten ustanovuje, že návrhom na začatie občianskeho súdneho konania
(tzv. určovacou žalobou) sa možno domáha ,
aby súd rozhodol, o. i. aj o určení, či tu právny
vz ah alebo právo je alebo nie je, ak je na to
naliehavý právny záujem.
Mnoho občanov sa po uplynutí trojročnej
lehoty snaží dosiahnu zmenu údajov ROEP
na príslušnej správe katastra. Podávatelia v
podnetoch verejnému ochrancovi práv často
namietajú postup katastrálnych orgánov, ktoré
ich návrhy a žiadosti o opravu chyby zamietnu. Napriek nespokojnosti občanov musím
upozorni , že katastrálne orgány v tomto
prípade konajú v súlade so zákonom. Ak by
občanom vyhoveli a opravili údaje ROEP ako
verejnej listiny zapísanej do katastra nehnute ností, dopustili by sa závažného porušenia
zákona, pretože katastrálne orgány nemôžu
meni právne vz ahy založené rozhodnutiami
iných orgánov verejnej moci.
Po uplynutí trojročnej lehoty od zápisu
ROEP do katastra nehnute ností sa totiž
možno domáha určenia vlastníckeho práva
k pozemkom, ktoré boli predmetom konania
o obnove evidencie niektorých pozemkov a
právnych vz ahov k nim, iba na súde.
Z podnetov doručených verejnému ochrancovi práv vyplýva, že občania obzvláš citlivo
vnímajú zásahy do svojich vlastníckych práv,
a preto upozor uje, aby sa samotnému zostavovaniu ROEP venovala zvýšená pozornos ,
a aby sa v čo najväčšej miere eliminovali zápisy chybných údajov do registra obnovenej
evidencie pozemkov.
Mgr. Lívia STEHLÍKOVÁ,
právnička Kancelárie
verejného ochrancu práv
6/ON č. 18, 4. máj 2010
SAMOSPRÁVA
Primátor Starej ubovne:
Nejde o honor, ale najmä
o zodpovednú verejnú službu
Na Slovensku je nemálo starostov, primátorov, poslancov mestských a obecných zastupite stiev, ako aj pracovníkov samosprávnych úradov, ktorí výkonu tejto funkcie či práce venovali
podstatnú čas svojho života. A pretože ide o samosprávu, pokojne možno poveda , že sú v službe pre občana. Patrí k nim aj čerstvý šes desiatnik Valent Jarzembovský, primátor Starej ubovne, ktorý pôsobí vo verejnej správe od roku 1983.
Rodák z tohto kraja, z dedinky Hromoš, po
štúdiách na strednej škole a Prírodovedeckej fakulte odbory biológia a chémia, dvoch
rokoch učite stva a siedmich rokoch práce
zástupcu riadite a v Martexe St. ubov a vošiel do verejnej správy. Dve volebné obdobia
bol podpredsedom mestského národného
výboru. Po prevrate prešiel na Úrad životného prostredia a potom už úspešne kandidoval v roku 1994 na funkciu primátora Starej
ubovne. Okrem štyroch rokov od 2002, ke
vo vo bách prehral a potom si vyskúšal, ako
chutí živnostnícky chlebík, je na primátorskom stolci až doteraz. Aký je primátorský
chlebík, o tom je nasledujúci rozhovor.
n Prečo ste v tejto službe?
- Po prvé, som asi typ ve mi dynamický, hoci
na prvý poh ad sa tak nejavím. Už ako chlapec som organizoval všetko možné, futbal,
hokej a iné, som prosto rodený organizátor,
vedel som podchyti okolo seba rovesníkov.
Hovorím ešte o rodnej dedine. Potom som
ako neznámy chlapec z dediny pokračoval
v meste. Pret kal som sa vždy sám, otec mi
zomrel, ke som mal 15 rokov a od nikoho
som nedostal ani protekčný chlp. Po druhé,
musím poveda , že ešte ke som nebol v samospráve, páčil sa mi práve ten široký záber,
čo má samospráva. V tých rokoch som bol
jednoducho fyzicky a v odhodlaní a zanovitosti nevyčerpate ný.
n Aj ste športovali?
- Samozrejme, aktívne som hrával 17 rokov futbal a skoro do každého športu som
trochu ukol. Ke som prechádzal z fabriky
do volenej funkcie, išiel som do nižšieho platu, môj čas 7 rokov vo fabrike sa však naplnil
a h adal som nový rozmer. Ke že som robil
v spoločenských funkciách v rôznych organizáciách Národného frontu, načrel som do
tej sféry celej.
n už ste boli vtedy aj v ZPOZ?
- Áno a dnes som funkčne najstarším predsedom ZPOZ na Slovensku. Mne ohromne
vyhovoval a vyhovuje priestor samosprávy,
stále je tam nejaká zmena. Treba vedie urobi , dosiahnu , ukáza , a poviem, že aj teši
sa z toho, ke sme niečo urobili, napr. pri
skráš ovaní zelene a pod. Ja som sa dokázal aj desa krát na to pozrie z rôzneho poh adu. Možno som sa tešil viac ako tí udia,
pre ktorých sme to robili. A ešte vo ačo – na
funkciu sa človek musí aj narodi , ma dispozície, lebo po prvé musíš sa rýchlo orientova , po druhé musíš chcie niečo urobi , po
tretie musíš ma ohromné srdce a značnú
mieru odpúš ania, lebo vo verejnej funkcii a
kedyko vek urazia. Ak hovoríme o odpúš aní,
musíš si vedie zahryznú do jazyka, prehltnú horkú slinu a najmä nenosi v sebe hnev
a myšlienku na odvetu, na pomstu. Lebo
v tých malých podmienkach je pozícia primá-
tora silná, vlastne najsilnejšia v regióne...
Sú udia, ktorí hovoria, že ste takí novodobí gubernátori...
- ...možnože niekto tak aj vystupuje, lebo
ako v hociktorej inej profesii, aj tu sa môžu
nájs udia, ktorí znevažujú toto postavenie,
zneužívajú ho na možnos rýchlo zarobi .
Prvoradá je však dispozícia človeka na túto
funkciu. A to, že vás voliči stále volia znamen
ná, že predsa len vidia vašu prácu. Že sú aj
oponenti, to je iné. A k tým výhodám? Musím
poveda , že my nie sme v Bratislave či inom
väčšom meste, kde takých príležitostí s platovým ocenením je ve a. Skôr málo. Ten plat
v regionálnych podmienkach je pekný, dá sa
z neho ži tak, že nemusíte spori , aby ste
manželke kúpili čižmy, či išli na dovolenku,
nie ste stresovaní v nejakej inančnej tiesni
a pod. A pravda je taká, že ak by bol človek
na to stavaný, zarobi sa bokom dá. Nebol by
problém zobra úplatky pol milióna, milión korún za rok. Ja však môžem poveda , ke že
moja funkcionárska kariéra sa v samospráve
blíži ku koncu, že ke celý život človek prežil čestne, férovo, objektívne, nestojí za to si
svoje renomé pokazi . A hovorím, že drvivá
väčšina primátorov a starostov sú rovnako
zodpovední a čestní. Pravda, nájdu sa aj výnimky, to je, žia , tiež udské.
n žia , ke človek vníma iba tlač, má pocit, že tých udí nie je tak málo. Hoci ja si
tiež myslím, že ide len o výnimky.
- Tí udia sú pod takým stresom a dozorom, že ke fungujú normálne zastupite stvá
a celý systém pod a zákona, naozaj len výnimočne sa nájdu aj čierne ovce, udia na
to génovo založení. No sú tu aj volebné pohnútky, niekomu možno stačí prís na jedno
volebné obdobie a zabezpeči sa. Pre m a
peniaze a nejaké hanobenie majetku nemá
význam. Potrebujem len to ko, aby som normálne žil.
n Čo je najdôležitejšie v práci primátora,
alebo vôbec každého, kto pracuje v službe pre občanov? V úrade, medzi u mi,
vo vz ahu k združeniam a iným organizáciám, k poslancom, politickým stranám
a pod.
- Sú rôzne typy riadiacich pracovníkov – od
liberálnych a mäkkých až po tvrdo držiacich
všetko vo svojich rukách. Ono by to malo by
všetko vyvážené. Kolektív - to nie je súkromná fabrika, že si prídete a poviete, ty zajtra
končíš, odídeš, lebo neplníš normy. Samospráva je predsa len o niečom inom a mnohé sociálne aspekty sa do nej prenášajú. Po
druhé, to spektrum – a možnože je to aj dobré – je také, že každý za niekým stojí. Niekto
inklinuje k tomu, niekto k inému politickému
smeru, aj ke naša samospráva nie je týmto
príliš za ažená, ale niekde to môže by tak.
To znamená, že ten kolektív nemáte vždy na
sto percent možnos formova , alebo si ho
na sto percent vybra . V záujme spolupráce, pokoja na pracovisku, dobrej pracovnej
atmosféry nemožno rozoštva udí. Tí udia
ve mi dobre vedia, kto je ako vy ažený, kto
ako robí, často to vedia lepšie ako udia čo
ich riadia. V obraze sme, samozrejme, ale
prišla kríza a nebolo by nič ažké zruši desa či pätnás pracovných miest. Lenže utrpí
kvalita práce.
A čo je dôležité pre prácu primátora? Začnime u mi. Ke mi zaviedli telefónnu linku v r.
1976, vtedy sme s manželkou dostali prvý byt,
odvtedy je moja linka verejná, nikdy v nijakom
období nebola utajená a dodnes nie je.
n To mi hovoril aj starosta Mošoviec Ján
žirko, že má telefón stále zapnutý, vo dne
v noci.
- De , noc, to isté aj u m a. Prvoradé je, aby
nás občan vnímal, že sme tu pre neho. Každý
je iba človek, ale ak ide niekto do tejto funkcie,
skutočne by mal vidie udí. To je obe , hoci
krásne a honosne znie, že pán primátor sa
stretol s ministrom, alebo s takou či onakou
delegáciou, ale už menej honosne znie, ke
vás ráno čaká dvadsa Rómov a v jednej izbe
ich spí dvadsa pä , ke je záškoláctvo, alebo
ke 80 udí nastúpi ráno na aktivačné práce,
ale na druhý de ich je dvadsa na maródke,
alších dvadsa má predvolanie na súdy či
políciu a vy chcete organizova prácu, a iné
veci. Myslím si, že nijaká iná práca nie je taká
sledovaná ako je práca starostu či primátora
v samospráve. Pritom to dobré v ich práci sa
väčšinou berie ako samozrejmé, len občas
niekto zavolá alebo pri stretnutí povie, dobre to robíte. Naopak, 90 percent udí nájde
nejaký nedostatok – napr. aj ke poprší a je
nerovný terén môže za to starosta, U Rómov
doslovne za všetko môže starosta.
ON č. 18, 4. máj 2010/7
SAMOSPRÁVA
Ako treba vychádza s organizáciami,
združeniami?
- Ak človek má v sebe trochu prirodzenej
inteligencie a pokory, trpezlivosti, dá sa vyjs
s každým, je to vec komunikácie. Myslím si,
že v tejto funkcii nedá hra sa na hrdos , na
to, že som v spoločenskej hierarchii vyššie
a rozhodova , že teba neprijmem, s tebou
nebudem komunikova . Primátor musí komunikova s každým. U m a je otvorené
stále, hoci stránkový de mám utorok. Pracovný de mám 10, 12 i 14-hodinový, teraz
si práve robím štatistiku, aby som vedel, aký
je pracovný rok primátora, ko ko hodín treba
robi navyše, ko ko sobôt, nedie a ko ko má
čistého vo na. Ale komunikova treba, vždy
je lepšie veci vydiskutova skôr. Mnohí vidia
u primátora všetko ve mi ahké, pekné kreslo,
pracov a, solídny plat, k takému poznaniu,
aby si bol v obraze, sa však treba dopracova , lebo, ako som v úvode povedal, samospráva je ve mi široké spektrum.
n Ja stále hovorím, že samospráva je ako
malý štát a primátor je jeho manažér.
- Sú talentovaní mladí udia, ktorí sa rýchlo dostanú do obrazu, ale miera riadenia,
zovšeobecnenia, skúseností, miera odhadu
situácie, perspektívy, na to naozaj treba životné skúsenosti. Ak si sadne 25-ročná dievčina
na miesto riadite a odboru ministerstva, prosím pekne, čo je to za partnerku. To sa stáva
aj v samospráve. Treba sa ve a angažova
v spoločenskom živote, lebo všade sa zbiera
skúsenos , ktorá pomáha. To sa nedá nauči .
Na druhej strane taká funkcia mnohých možno zvádza k neomylnosti, k jedinému názoru
z pozície sily. Ja sa pýtam poslancov, ke nie
takto, povedzte, ako to má by . Nepriečim sa,
bez oh adu na politickú stranu z ktorej sú poslanci. Nakoniec zrenie v názoroch sa prejavuje aj v tom, že od roku 1990 neboli v našom
zastupite stve také spory, aby zastupite stvo
nerokovalo. Bol u nás ešte v devä desiatych
rokoch poslanec z Trenčína na prieskume
a pýtal sa, ako sa u nás hlasuje. Povedali
sme, že väčšinou sto percent z 32 poslancov
hlasuje za návrh. A on, že to nie je možné.
Dali sme mu zápisnice, z akých chcel zasadaní, aby sa presvedčil, aj tak nechcel tomu
veri . Vždy sme sa totiž snažili z miestnych
pomerov vylúči politiku a stranícke šarvátky z rokovania, chceli sme udrža pozitívny
smer rokovania a darilo sa to, nikdy nebolo
n
hlasovanie ničím zablokované.
n Je to výsledok dobrej prípravy zastupite stva, dobrej práce komisií, kde sa prípadné sporné miesta dopredu vyjasnia?
- Po prvé, nemám to v krvi ani v povahe
a aj ve ká väčšina tých, čo boli a sú poslancami, nemajú v krvi a v povahe niečo zneužíva . Nestalo sa ani raz, aby naše mesto
nejaký majetok predalo škandalózne a pod.
Rokovania sú pripravené, otvorené, niekedy
informujem o veciach azda až príliš otvorene
i zo zákulisia, lebo lobizmus existuje, tvrdá
práca tiež. To nikto nezmení.
n To znamená, že celkom transparentnými informáciami o veci sa predchádza
škandálom a sporom?
- Ja poviem niekedy aj to, čo by som nemusel zverej ova . Treba však dáva pozor
na náhodných účastníkov zasadania, ktorí tie
otvorené súvislosti nepochopia, lebo nie sú
v kontinuálnom obraze. Úspešnos , serióznos a úrove rokovania, samozrejme, je vo
ve kej miere vecou udí, ktorí sú poslancami
zastupite stva. Ja musím zaklopa na drevo,
že za 20 rokov nikdy nebol v zastupite stve
človek, čo do všetkého v ta, za každú cenu
oponuje a z princípu je proti všetkému.
n Treba za to vašich voličov pochváli , že
vyberajú dobrých poslancov.
- Áno, zaslúžia si pochvalu. Lebo poslanci sú väčšinou dobrí lokálpatrioti, ktorým ide
o mesto a spokojnos jeho obyvate ov.
n Na čo ste osobne mimoriadne hrdý z obdobia v samospráve, a naopak, čo sa vám
nepodarilo z vašich predsavzatí?
- Nechcem odpoveda diplomaticky, ale poviem to takto. Keby to boli moje stopercentné rozhodnutia, bez zastupite stva, ktoré je
plnofunkčné a konštruktívne, možno by sa
aj boli nejaké chyby stali, pretože ak človek
robí sám bez korekcie, urobí aj chybu. Každý
človek k niečomu inklinuje. Ke je primátor
právnik, určite má bližšie k právnej problematike mesta, ke je energetik, tak k energetike
a je to logické. Moje srdcové záležitosti sú
zele , čistota, verejné priestranstvá, poriadok. To som mal v sebe a je to aj moja profesionálna orientácia. Myslím si, že od toho
roku 1984 som v tomto smere vtisol Starej
ubovni výraznú peča , dal mestu svoj čas,
svoje srdce i presvedčenie. Mesto išlo určite
správnym smerom, pretože to bola dohoda
zastupite stva, kolektívne rozhodnutie. Aj ke
sme urobili nejaké chyby, nikdy nie v strategických rozhodnutiach a preto sa nemáme za
čo hanbi . M a osobne najviac mrzí, že sa
mi nepodarilo vráti mestu Sva avskú ulicu,
ktorú malo v minulosti a horliví „revolucionári“ ju po roku 1990 zrušili, hoci v družobnej Sva ave na Ukrajine ubovniansku ulicu
stále majú. Nemožno ju už vráti na pôvodné miesto, potešilo by ma však, keby našla
svoje miesto niekde v novovybudovanej časti
mesta. Mrzí ma aj stav v doprave a cestných
komunikáciách, to však nie je v rukách mesta. Všeobecným, nielen našim neúspechom
je riešenie rómskeho problému. Zatia sa
rôznymi malými opatreniami podarilo udržiava sociálnu stabilitu. Je to ešte únosné, ale
nemusí to dlho trva . S ažnosti sú, škoda, že
väčšinou anonymné, lebo by som si zavolal
s ažovate a a popýtal sa podrobnejšie na
problémy. Žia , v mnohých veciach je v týchto
problémoch mesto celkom bezbranné, pretože legislatíva nenahráva disciplíne, poriadku
a perspektívam riešenia tohto problému.
n Nepomohlo by, keby sa mestá a obce,
čo majú tieto problémy, úzko spojili a presadili niečo aspo v legislatíve?
- V tejto veci by sa žiadalo robi ove a viac,
ale robili sme iba to čo sme mohli. Ani verejnos niektoré veci nechce prija . Napr.
chceme rieši samostatnú bytovú výstavbu.
V jednom dome máme napr. súpisné číslo,
kde je 81 udí nahlásených na trvalý pobyt.
Bežné sú domácnosti s 30 či 40 u mi. Pripravujeme lokalitu na výstavbu bytov nižšieho
štandardu, samozrejme, že ich inancovanie
je tiež problém. A lepšia spolupráca obcí?
Doteraz každá vláda chcela iba čiastkovými
opatreniami rieši tento komplexný problém.
Ani sa nečudujem, že štátnici nemôžu hovori o tomto probléme spôsobom, ako nejakí
priatelia pri pive. Kto nemá zodpovednos ,
môže hovori čo chce, ten, čo má zodpovednos , však nie. Tlak na vládu je, i tlak na
inancie, ten problém však nemá dno. V prvej línii je však samospráva a ja si dovolím
tvrdi , že tam, kde je koncentrácia tohto
problému ve ká, na 90 percent sa obce dohodnú, ako by sa tento problém mal rieši .
Určite sa bude musie samospráva nejakým
spôsobom zomknú , nehovorím, že na to,
aby vytvárala tlak na vládu, ale aby vytvorila
zázemie vláde, svedčiace o tom, že ten podnet je zdola, že národ si žiada riešenia, aby
vláda mala argumentáciu voči EÚ alebo tým,
čo nás za tento problém napádajú. Je však
dos možné, že v krátkej dobe horizontu desa , dvadsa rokov, sa môže sta , že slušný
a schopný človek nebude chcie kandidova
do funkcie v samospráve, pretože je to nekonečná zodpovednos .
n Pán primátor, môžete da ešte bodku na
záver?
- Je podivuhodné, ako sa médiá zameriavajú na starostov, pričom vidia len ich plat. Po
prvé nevedia, čo znamená by primátorom/
starostom pre ich súkromie, po druhé všetci
uvádzajú iba hrubé platy, nikto v čistom mínus rôzne alšie výdavky. Nikto nevidí čas,
ktorý obetujú tejto funkcii, nikto nevidí urážky
a nev ak, často i celoživotných neprajníkov
ba i nepriate ov, len preto, že im mesto nevyhovelo, napr. nepovolilo stavbu, ktorá nebola
v súlade s územným plánom. A čo je ve mi
dôležité, aby primátor, poslanci a pracovníci samosprávy spolupracovali s odborníkmi
a spolu zabezpečovali podmienky na dlhodobý rozvoj mesta.
Bohumil OLACH
8/ON č. 18, 4. máj 2010
SAMOSPRÁVA
Predsnemové rokovanie Považskobystrického regionálneho združenia miest a obcí
Snaži sa zníži nezamestnanos
je aj morálnou povinnos ou samosprávy
Rokovanie rozšíreného zasadnutia Rady Považskobystrického regionálneho združenia
miest a obcí (PBRZMO), ktoré sa 19. februára konalo v Považskej Bystrici, otvoril a viedol
predseda združenia primátor Považskej Bystrice Miroslav Adame. Po privítaní prítomných,
medzi ktorými bol ako hos aj zástupca ZMOS Milan Muška, účastníkov oboznámil s návrhom programu rozšíreného zasadania rady. Tí návrh programu jednomyse ne schválili.
Správu o hospodárení PBRZMO za rok 2009
a preh ad o čerpaní inančných prostriedkov
PBRZMO k 31. 12. 2009 predložil člen revíznej
komisie Anton Lagí . O návrhu rozpočtu Považskobystrického regionálneho združenia miest
a obcí na rok 2010 informoval predseda združenia Miroslav Adame, pričom výška členského
príspevku sa oproti roku 2009 nezmenila. M.
Adame zárove prítomných oboznámil s prípravou, organizačnými pokynmi a návrhmi delegátov, ktorí by mali združenie zastupova na XX.
sneme ZMOS v Bratislave. Členovia PBRZMO
po vzájomnej dohode delegovali na snem ZMOS
8 zástupcov PBRZMO. Sú to primátor Považskej
Bystrice a predseda PBRZMO Miroslav Adame
– člen Rady ZMOS, Tá a K ažková (starostka
Jasenice), Iveta Žilovcová (starostka Hatného),
Štefan Hatajčík (starosta Papradna), Pavol Pacek (starosta Hornej Marikovej), Anton Lagí
(starosta Prečína), Jozef Štens (starosta Plevníka-Drienového) a František Sta o (starosta
Mojtína).
Účastníci rozšíreného zasadania regionálneho združenia potom prerokovali návrh na
zástupcu PBRZMO za nového člena Dozornej
rady Považskej vodárenskej spoločnosti, a. s.,
a v tzv. tajnom hlasovaní za zvolili starostu
Prečína Antona Lagí a.
Účastníci zasadania si vypočuli aj informáciu o možnosti spolupráce obcí považskobystrického regiónu s Okresnou organizáciou JDS
v Pov. Bystrici. Starosta Dolnej Marikovej Peter
Šujak v tejto súvislosti uviedol, že obciam chýbajú inančné prostriedky na zabezpečenie tejto
aktivity obcí, s čím súhlasila aj starostka Hatného Iveta Žilovcová, ktorá navyše zdôraznila,
že jedným z faktorov neúspešnej spolupráce je
i nezáujem seniorov o prácu v JDS.
V bode rôzne požiadal starosta Dolnej Marikovej Peter Šujak predsedu RZ o možnos
prerokova problém odpustenia poplatkov za
rozbory vody pre obce, ktoré nemajú obecný
vodovod. Na prerokovanie tejto požiadavky splnomocnilo rozšírené zasadanie rady predsedu
združenia.
Na základe interpelácií členov združenia
navrhol zástupca ZMOS M. Muška prija uznesenie, v ktorom by PBRZMO vyzvalo predstavite ov vlády SR, ktorí budú prítomní na XX.
sneme ZMOS, aby na om zotrvali aj počas
diskusie a odpovedali na otázky zástupcov regionálnych združení. V diskusii potom vystúpili
I. Žilovcová, T. K ažková, P. Šujak, F. Sta o.
Ing. Muška odpovedal na otázky týkajúce sa
inancovania obcí, rozvoja cestovného ruchu,
agroturistiky, odpadového hospodárstva, príspevkov pre zria ovate ov škôl, cestného mýta
a sociálnej politiky štátu. T. K ažková pozvala
prítomných na neformálne stretnutie starostov
26. februára v Domaniži.
K jednotlivým prerokúvaným bodom účastníci rozšíreného zasadania schválili príslušné
uznesenia.
+++
Ke sme sa predsedu Považskobystrického
regionálneho združenia miest a obcí a primátora Považskej Miroslava Adameho opýtali, ktoré
problémy v regióne považuje za najakútnejšie,
na prvom mieste uviedol problémy s komunálnym odpadom. „Uzavretím početných skládok
komunálneho odpadu, ktoré nezodpovedali
prísnym pravidlám, k 15. júlu 2009 bol postihnutý aj náš región – skládka v Sverepci,“ uviedol a
dodal, že Česká republika pod a dostupných informácií si na riešenie tohto problému ponechala ešte nieko ko rokov. „Doprava na vzdialenú
skládku zvýšila cenu za vývoz. Ako negatívum
poci ujeme, že absentuje nadregionálna koncepcia nakladania s komunálnym odpadom, čo
sme aj avizovali na príslušné inštitúcie,“ povedal primátor.
alej M. Adame uviedol, že pozornos v regionálnom združení už dlhší čas venujú budovaniu infraštruktúry, odkanalizovaniu regiónu,
pričom v súčasnosti prebiehajú práce v obciach
v Paprad anskej doline a pozornos venujú aj
rozšíreniu vodovodnej siete, výstavbe nájomných bytov, ale i športovísk.
„Mesto Považská Bystrica a jej okolie prežívajú v súčasnosti ažké a náročné obdobie
z h adiska dopravy a dopadov budovania dianice, ktorá v podobe mestskej estakády sčasti
prechádza priamo ponad mesto,“ podotkol M.
Adame.
Za alší vážny problém označil dopady hospodárskej krízy, ktoré silne poznačili aj región
okresu Považská Bystrica. „Nezamestnanos
v súvislosti s celosvetovou hospodárskou a inančnou krízou ve mi postihla aj náš región
s dominanciou strojárskej výroby. Kým nezamestnanos pred krízou bola približne 5 percent,
v súčasnosti už prekročila 13 percent,“ uviedol
M. Adame a dodal, že pod a údajov ÚPSVR je
v meste Považská Bystrica k 31. 3. 2010 evidovaných 3 166 nezamestnaných, z toho je 1 301
žien. V celom okrese dosiahla miera nezamestnanosti 13,35 %, čo predstavuje najvyššie percento za posledné tri roky.
„Hlavné príčiny nárastu nezamestnanosti
vidíme nielen v dopade svetovej hospodárskej krízy na malých a stredných podnikate ov,“
uviedol primátor, „ale aj v celkovej stagnácii
strojárskeho priemyslu, ktorý bol k účovým odvetvím v našom regióne.“ Druhú hlavnú príčinu
zvyšujúcej sa nezamestnanosti vidí v masívnejšom návrate občanov, ktorí doteraz pracovali
v zahraničí.
„Nezamestnanos v meste je vážny problém,“ zdôraz uje M. Adame a dodáva, že o
opätovné zaradenie nezamestnaných na trh
práce sa stará predovšetkým ÚPSVR. „Je však
morálnou povinnos ou volených predstavite ov, zástupcov štátnej a verejnej správy, ako
aj iriem pôsobiacich v našom regióne pokúsi
sa narastajúci trend nezamestnanosti zmierni a rieši . V situácii obmedzených zdrojov to
nie je jednoduché, je tu však nieko ko riešení,“
zdôraz uje primátor. Po prvé je to pod a jeho
slov jednorazová dávka v hmotnej núdzi, ktorú
mesto vypláca poberate om dávky v hmotnej
núdzi vo forme lístkov ASISTENCIA. Tie možno
použi na nákup potravín, ošatenia a drogérie.
Po druhé sú to menšie obecné služby a aktivačné práce, ktoré mesto v spolupráci s ÚPSVR
organizuje pre približne 40 udí a podobne to
robia aj obce združenia. Mesto a združenie sa
podie a aj na poskytovaní poradenských služieb pre nezamestnaných a aktívna je pod a M.
Adameho aj spolupráca mesta s podnikate mi
pôsobiacimi na území okresu. „Predovšetkým
ide o organizovanie pravidelných stretnutí s
cie om vytvára partnerstvá a nachádza nové
investičné príležitosti,“ hovorí M. Adame.
Sprac. (tl)
SAMOSPRÁVA
20
NA SLOVENSKU
V Liptovskom Mikuláši sa na výročnom sneme zišli členovia ZMOL
Hlavné témy: zákon o sociálnych službách a eurofondy
V Liptovskom Mikuláši sa 9. apríla uskutočnil riadny výročný snem Združenia miest
a obcí Liptova (ZMOL). V súčasnosti ZMOL združuje 54 obcí a 2 mestá regiónu. Z celkového počtu 56 členov sa ich na sneme zúčastnilo 40, čo predstavuje 71 %. Združenie miest a obcí Slovenska v Liptovskom Mikuláši zastupoval výkonný podpredseda
ZMOS Jozef Turčány, ktorý pozdravil delegátov snemu v mene orgánov ZMOS a súčasne ich pozval na rokovanie jubilejného XX. snemu ZMOS do Bratislavy.
V diskusii s podpredsedom ZMOS J. Turčánym sa delegáti snemu regionálneho združenia kladne vyjadrovali k schválenej novele
zákona o obecnom zriadení, ktorou sa naplnil
zámer zlepši podmienky fungovania miestnej
územnej samosprávy v prospech občanov.
V diskusii primátori a starostovia hovorili
aj o zákone o sociálnych službách. Konštatovali, že základnou povinnos ou samospráv je
poskytnú sociálnu službu občanom. Sociálne
služby označili za prioritu d a a zdôraznili, že
v budúcnosti bude ich rozsah stále narasta .
Na druhej strane však, ako odznelo v diskusii, treba citlivo vníma aj fakt, že nie všetky
mestá a obce môžu túto povinnos a zodpovednos vo vz ahu k svojim občanom naplni v
celom rozsahu a vo všetkých oblastiach, ktoré
im zákon ukladá.
Z diskusie vyplynula aj požiadavka monitorova problematiku eurofondov a navrhova
opatrenia na u ahčenie čerpania prostriedkov
z eurofondov, vrátane zníženia byrokracie.
Na záver účastníci snemu zvolili 21 delegátov, ktorí budú reprezentova Združenie miest
a obcí Liptova na XX. sneme ZMOS 19. a 20.
mája v Bratislave.
Miroslav BABKA,
tajomník ZMOL
ON č. 18, 4. máj 2010/9
SAMOSPRÁVA
Od vzniku ZO Tribečsko-inoveckého regiónu už ubehlo osemnás rokov
Bolo to obdobie náročnej,
no zmysluplnej práce
Topo čiansky región sa rozkladá na rozmedzí stredného a horného Ponitria medzi
vrchmi Tribeča a Považského Inovca. Združenie obcí Tribečsko-inoveckého regiónu
(ZO TIR) vzniklo v roku 1992, ke na prvom sneme združenia jeho účastníci schválili
stanovy a na štvorročné obdobie si zvolili predsedu. Najvyšším orgánom združenia,
ktorý zasadá raz štvr ročne, je snem.
Prijatím zákona o obecnom zriadení v
roku 1990 vstúpila do života našej spoločnosti samospráva. Miestna samospráva
často reagovala na zásadné rozhodnutia
spoločnosti. S postupujúcim rozvojom demokracie a v snahe zabezpeči rozvoj regiónu cítila samospráva potrebu h ada nové
formy spolupráce. V roku 1992 tieto snahy
vyústili do založenia Združenia obcí Tríbečsko-inoveckého regiónu.
V súčasnosti sú cie ovou skupinou ZO
TIR občania 49 obcí Topo čianskeho okresu
a mesta Topo čany. Za uplynulých 18 rokov
urobilo združenie pre rozvoj samosprávy
v tomto regióne ve ký kus práce.
Súčasným predsedom ZO TIR je starosta
obce Solčany Ing. Juraj Sobo a, zvolený na
obdobie rokov 2007 - 2010, ktorý je zárove druhé funkčné obdobie aj poslancom
Nitrianskeho samosprávneho kraja, kde pôsobí v komisii regionálneho rozvoja a cestovného ruchu a cezhraničnej spolupráce a
v sociálnej komisii.
Na valných zhromaždeniach regionálneho združenia sa zúčast ujú rôzni prizvaní
hostia, či už ide o poslancov NR SR, členov
ZMOS, riadite ov rôznych inštitúcií, majiteov iriem, prezentujúcich služby, ktoré obce
využívajú.
Častým hos om na valných zhromaždeniach ZO TIR býva napr. podpredseda NR
SR Tibor Cabaj, ktorý je zárove predsedom
Výboru NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj a člen tohto výboru poslanec
Pavol Goga. Pod a potreby na zasadnutia
združenie tiež pozýva aj riadite a ÚPSVR
v Topo čanoch, ktorý starostov informuje o
možnostiach využitia Európskeho sociálneho fondu, verejnoprospešných službách, či
uchádzačoch o zamestnanie v okrese.
Vznik mikroregiónov
Krátko po vzniku Združenia obcí TIR
začali starostovia obcí poci ova potrebu
spája sa aj do menších mikroregiónov, pretože sa ukázalo, že získavanie inančných
prostriedkov z rôznych inštitúcií je takto
výhodnejšie a jednoduchšie. Tak postupne
vzniklo v topo čianskom regióne 5 mikroregiónov.
1. Mikroregión SOTduM – jeho predsedom je starosta obce Jacovce Imrich
Hermann. Do mikroregiónu patria obce
Jacovce, Kuzmice, Nemčice, Nemečky,
Podhradie, Prašice, Tesáre, Topo čany, Tovarniky, Tvrdomestice, Velušovce, Závada.
2. Združenie mikroregiónu BEBRAVA
- predsedníčkou je starostka obce Rajčany
Mária Švecová a patria do obce Rajčany,
Krušovce, Horné Chlebany, Solčianky, Norovce.
3. Združenie obcí mikroregiónu ZÁPAdNÝ TRIBEČ – predsedom je starosta
obce Krnča Jaroslav Kačina. Členmi sú
obce Krnča, Súlovce, Oponice, Kovarce,
Če adince, Nitrianska Streda, Solčany,
Praznovce.
4. Združenie mikroregión SVORNOS
Považskobystrické RZMO vzniklo
odčlenením z RZMO horného Považia
Zakladajúca schôdza Považskobystrického regionálneho združenia miest a obcí
sa uskutočnila 19. februára 1997 v Považskej Bystrici. Viedol ju vtedajší primátor Považskej Bystrice Ing. uboš Lackovič. Z celkového počtu 28 obcí v okrese sa na nej
zúčastnilo 18 zástupcov samosprávy (17 starostov a 1 primátor).
. Lackovič uviedol, že obce bývalého
okresu Považská Bystrica boli členmi Regionálneho ZMO horného Považia so sídlom v Žiline. Po novom územnosprávnom
členení sa obce mali rozhodnú , či zostanú
členmi pôvodného združenia, alebo si založia samostatné regionálne združenie. Po
diskusii prítomní starostovia obcí a primátor
jednohlasne schválili založenie združenia
s názvom Považskobystrické regionálne
združenie miest a obcí a zárove rozhodli
o zrušení členstva v RZMO horného Považia.
Za predsedu združenia zvolili starostovia
vtedajšieho primátora Považskej Bystrice
uboša Lackoviča, ktorého poverili aj vypracovaním stanov združenia a za podpred-
sedu starostu Papradna Štefana Hatajčíka
s tým, že v prípade požiadavky ZMOS by
súčasne vykonával aj funkciu člena v Rade
ZMOS. Za členov revíznej komisie boli zvolení starostovia obcí Hatné – Dušan Hladký,
Domaniža – Jozef Gálik a Plevník-Drienové
– Jozef Štens. Tajomníčkou RZMO sa stala
pracovníčka MsÚ v Pov. Bystrici Mária Ragulová. Starostovia stanovili aj jednorazový
členský príspevok pre všetky obce združenia v sume 1,50 Sk na obyvate a.
Účastníci zakladajúcej schôdze sa potom venovali otázkam, spojeným s nadchádzajúcim snemom ZMOS (konal sa 23.
a 24. apríla 1997). Novozvolený predseda
združenia odporučil, aby bol za celé regionálne združenie spracovaný jeden diskusný
– predsedníčkou je starostka obce Chrabrany Darina Gerhátová. Patria sem obce
Koniarovce, Hrušovany, Prese any, Belince,
Kamanová, Dvorany nad Nitrou, Ludanice,
Horné Obdokovce, Chrabrany.
5. Mikroregión POD MARHÁTOM - predsedom je starosta obce Vozokany Jozef Kucharovič.
Združuje obce Ardanovce, Blesovce, Biskupová, Bojná, Hajná Nová Ves, Horné Štitáre,
Horné Obdokovce, Krtovce, Lipovník, Lužany, Malé Rip any, Nitrianska Blatnica,
Radošina, Urmince, Ve ké Dvorany, Ve ké
Rip any, Vozokany.
Mikroregióny sa aktívne zapájajú do práce aj v ZO TIR. Dva z nich, a to Západný Tríbeč a Svornos , boli úspešné pri uchádzaní
sa o inančné prostriedky z EÚ v Programe
LEADER – rozvoj vidieka. Miestna akčná
skupina (MAS), schválená na obdobie 2009
– 2013, si počas týchto štyroch rokov prerozdelí inancie v sume 2 389 962,10 €.
Do druhého kola v Programe rozvoja vidieka – LEADER sa z TIR zapojil aj mikroregión SOTDUM. O úspešných uchádzačoch
NSK rozhodne v I. polroku 2010.
Starostky a starostovia členských obcí
regionálneho združenia sa však vedia
dohodnú aj na organizovaní rozličných
športových, spoločenských a kultúrnych
podujatí. ZO TIR tak v júni usporiada už III.
ples starostov obcí TIR – Juniáles starostov
obcí, ktorý sa každý rok koná v inom mikroregióne. Po Nemčiciach a Práznovciach
sa tento rok uskutoční v obci Rajčany. Zo
spoločných športových akcií spome me
ve ký futbalový turnaj starostov a starostiek
obcí, ktorý bude ma reprízu aj v tomto roku
2010.
Práca v združení je náročná a zodpovedná, no zmysluplná – takto ju vidia
starostovia a primátori, združení v ZO Tribečsko-inoveckého regiónu.
Zo zdrojov Kancelárie ZO TIR sprac. (tl)
Ako vznikali
regionálne združenia
príspevok. Zameraný by mal by na transformáciu vodární a kanalizácií, na problematiku koncových obcí, prechod kompetencií,
výšku členského príspevku a zmenu stanov
ZMOS. Starostovia vypracovaním návrhu
príspevku poverili . Lackoviča a dohodli sa,
že prípadné pripomienky k nemu prediskutujú na najbližšom zasadaní.
Starosta obce Jasenica Bohuslav Mikušík uviedol, že je zásadne proti vráteniu
kompetencií na obce. Starosta Sverepca František Kubiš žiadal v diskusnom
príspevku otvori aj otázku stravovania
pracovníkov obcí. Starosta obce PlevníkDrienové Ing. Jozef Štens dodal, že nie je
doriešené stravovanie ani pre dôchodcov
v školských zariadeniach, ani otázka matrík – aj týmito otázkami by sa ZMOS mal
zaobera . . Lackovič povedal, že je proti
transformácii vodární a kanalizácii na obce,
pretože je to pre ne nevýhodné.
Na záver účastníci zakladajúcej schôdze
regionálneho združenia schválili návrh
uznesenia.
Z materiálov PBRZMO sprac. (tl)
10/ON č. 18, 4. máj 2010
Komunitný plán sociálnych
služieb v St. ubovni
Mestskí poslanci na mimoriadnom rokovaní 15. apríla schválili Komunitný plán sociálnych služieb mesta Stará ubov a na
roky 2010 – 2013. Väčšina súhlasila (traja
sa zdržali hlasovania) aj s inancovaním
projektu Centrum sociálnych služieb, Stará
ubov a vo výške 5 % z celkových oprávnených výdavkov na projekt v sume 96 960
€. Súhlasné stanovisko získal aj návrh inancovania projektu nad rámec povinnej
spoluúčasti mesta Stará ubov a, a to v
celkovej sume približne 740-tisíc € z vlastných zdrojov.
Zdroj: ubovnianske novinky, 20. 4. 2010
Ocenenie za pomoc nevidiacim
a slabozrakým
Na slávnostnom galavečere 16. apríla v
Primaciálnom paláci v Bratislave, ktorý sa
konal pod záštitou prezidenta SR I. Gašparoviča, Únia nevidiacich a slabozrakých
Slovenska (ÚNSS) udelila Pamätný list
mestu Žilina za dlhoročnú podporu a pomoc
nevidiacim a slabozrakým u om. Medzi
ocenenými boli aj herec Marián Geišberg,
spevák Marián Bango, paraolympionici Jakub Krako a Henrieta Farkašová. „Mesto
spolupracuje s Krajským strediskom ÚNSS
v Žiline prakticky od jeho založenia. Z grantového systému Žiliny sme dostali nemalé
inančné prostriedky na rôzne integračné
aktivity pre zrakovo postihnutých udí. Zárove sme od neho získali aj inancie na
inštitucionálnu podporu,“ uviedla vedúca
Krajského strediska ÚNSS Žilina Erika Kanátová. V r. 2008 venovalo mesto vý ažok
z predaja vianočného primátorského punču
na rekreačno-edukačný pobyt pre zrakovo
postihnuté deti zo ŽSK a spolupracuje aj na
zbierke Biela pastelka. Na podnet žilinského krajského strediska ÚNSS prispôsobilo
mesto svoju webovú stránku špeciickým
potrebám zrakovo postihnutých udí.
(barč)
Ovzdušie v Trnave by malo by
čoskoro čistejšie
Ministerstvo životného prostredia SR
schválilo nenávratný inančný príspevok
v sume 500 698 eur na projekt trnavskej
samosprávy s názvom Zlepšenie kvality
ovzdušia nákupom čistiacej techniky pozemných komunikácií. Projekt je súčas ou
snahy samosprávy eliminova ve ké ekologické zá aže spôsobované činnos ou
priemyselných podnikov na území mesta
a s tým súvisiacou intenzívnou nákladnou
dopravou. Súčasné možnosti čistenia ciest
v Trnave sú nedostatočné. Chýba potrebné
kropenie, dôkladné vyčistenie od zimného
posypu. Riziko prieniku nebezpečných
látok do ovzdušia sa zvyšuje. Obsahom
projektu je preto nákup troch účinných čistiacich zariadení, ktoré mesto požičia spoločnostiam .A.S.A. Trnava a TT – Komfort,
zabezpečujúcim čistenie mesta. Spoločnosti budú zabezpečova čistiace služby
bezplatne, uplat ova si budú len prevádzkové náklady.
Zdroj: Novinky z radnice 4/2010
Z REGIÓNOV
ZuŠ Jozefa Rosinského v Nitre oslavovala 80. výročie založenia
V galaprograme sa predstavili mladé talenty
Základná umelecká škola Jozefa Rosinského v Nitre oslávila 80 rokov odo d a, ke
sa v meste pod Zoborom začalo s hudobným vzdelávaním. Pri tejto príležitosti sa vo
ve kej sále divadla Andreja Bagara v Nitre uskutočnil galaprogram.
Na slávnostnom galaprograme privítala valým riadite om školy, ktorými boli Silvester
riadite ka Alena Va ová primátora Jozefa Mandák, Anton Fábera, Mgr. Jozef Kručay,
Dvonča a viceprimátora Františka Baláža, Eva Javorková a Viola Smiešková. Na svoje
poslancov MsZ, zástupcov útvaru školského začiatky v Nitre si zaspomínala muzikologičúradu MsÚ a spriatelených ZUŠ Jozefa Kre- ka Etela Čárska, sólista SND Peter Mikuláš
sánka a Miloša Ruppeldta a členov rodiny i akademický maliar Daniel Bidelnica. Na
Jozefa Rosinského. Primátor Jozef Dvonč pódiu sa predstavila celá galéria udí, ktorí
vyzval rodičov a láskavých dobrodincov nezištne dopriali talentovaným de om umepokračova v pomoci škole, aby všetky deti lecký rozvoj. Daniel Bidelnica spomínal na
mali šancu vzdeláva sa v umení. Súčasne Alexandra Kišša a Antona Fáberu. S hudo novej budovy daroval televízor. Zárove
dobnou gratuláciou prišla aj skupina Close
riadite ke Alene Va ovej odovzdal Cenu pri- Harmony Friends. V programe sa predstavili
mátora.
talentované deti, ktoré pod vedením zborA. Va ová pripomenula, že škola vznik- majsterky Márie Mišunovej spoločne zaspiela z iniciatívy vtedajšieho starostu mesta. vali a zahrali v premiére skladbu Zdravica
V Mestskej hudobnej škole na Piaristickej škole!
ulici sa začalo vyučova 16. septembra 1929
Text a snímky: udmila SYNAKOVÁ
v hre na klavíri
a husliach. Prvé verejné
vystúpenie
žiakov sa konalo
o rok neskôr - 14.
júna v Okresnom
dome. Tento dátum
je totožný so založením
speváckeho oddelenia. Prví
absolventi opustili
školu v r. 1936.
Počas osláv si
účastníci zaspomínali aj na nitrianskeho hudobného
skladate a Jozefa
Rosinského, ktorý
v Nitre pôsobil viac
ako 50 rokov a vytvoril celkom 811
diel. V galaprograme po akovali bý- Galaprogram bol prehliadkou talentov.
V banskobystrickej mestskej časti Podlavice budujú nový most
Investícia za takmer pol milóna eur
Obyvatelia mestskej časti Podlavice využívali v minulosti len provizórny most nad
potokom Tajovka. Nevyhovujúci mostný objekt vystrieda už o nieko ko mesiacov nový
moderný most. Mesto Banská Bystrica preto pripravilo investičný projekt a stavebné
práce v Podlavicich sa už začali.
Nosnú konštrukciu mosta tvorí prefabrikovaná dosková konštrukcia, pozostávajúca z 12 kusov prefabrikátov, spojených v
hornej časti monolitickou železobetónovou
doskovou konštrukciou. D žka mosta bude
10,6 metra, šírka vozovky medzi obrubníkmi
8 metrov. Po oboch stranách budú chodníky
so šírkou dva metre, resp. 1,25 metra. Šírka
mosta medzi zábradliami bude 11,25 metra.
„Som presvedčený, že obyvatelia mestských častí Podlavice i Skubín privítajú tento
rozsiahly investičný projekt. Po dočasných
dopravných obmedzeniach spojených so
stavebnou činnos ou, pribudne koncom roka
moderný most, po ktorom Banskobystričania
už dlho volali. Po zrekonštruovanom kultúrnom dome to je alšia výrazná investícia do
rozvoja Podlavíc,“ konštatoval primátor Ivan
Saktor.
Celkové náklady na stavbu v sume 476-tisíc eur zah ajú okrem nákladov na výstavbu nového mosta aj demontáž jestvujúcej
konštrukcie mosta, rekonštrukciu časti komunikácie a úpravu opevnenia brehov potoka pod mostom. Smerovanie mosta bude
súbežné s Povstaleckou ulicou. Šírkové
parametre i nosnos mosta sú dimenzované
aj pre potreby mestskej hromadnej dopravy,
resp. pre obslužnú nákladnú dopravu. Nový
most v Podlaviciach, ktorý by mal stá najneskôr v novembri, prispeje k zlepšeniu dopravnej obsluhy v tejto časti mesta.
Monika PASTUCHOVÁ,
hovorky a primátora
ON č. 18, 4. máj 2010/11
Z REGIÓNOV
Na vernisáži sa zúčastnili aj primátori a starostovia z regiónu
Staré poh adnice v novobanskom Pohronskom múzeu
Po výstavách „Porcelán v krehkosti a dokonalosti“ a „História divadelných prehliadok
v Novej Bani“, ktoré odštartovali pestrú paletu tohoročných výstav v Pohronskom múzeu,
môžu Novobančania, ale aj návštevníci mesta navštívi alšie dve zaujímavé výstavy.
Prvou je výstava „Drevené variácie“, na
ktorej sa prezentujú Jozef Košík z Hronoviec
(okres Levice) a Peter Staník z HodrušeHámrov (okres Žarnovica) so svojimi prácami
z dreva. Prvý z nich sa zameriava na mechanické spracovanie dreva pomocou točovky,
druhý využíva to, čo je schopná vyformova
príroda a čo dokáže človek s rezbárskym fortie om vytvori .
Vo štvrtok 15. apríla v Pohronskom múzeu
slávnostne otvorili alšiu výstavu. Má názov
„Staré poh adnice Novej Bane a stredného
Pohronia“, ktoré zo svojich zbierok poskytli
doc. Ing. Ivan Herčko, CSc., z Banskej Štiavnice, ktorý sa ilokartistickej zá ube venuje už
vyše tri desa ročia a Novobančan Ing. Jaroslav Brodziansky, ktorý so zbieraním poh adníc začal v roku 2007. Obaja začínali rovnako:
najskôr zbierali poh adnice len z miest, v ktorých žijú, postupne sa ich záujem rozšíril na
najbližší región a napokon na celé Slovensko.
Riadite ka Pohronského múzea Mgr. Katarína Konečná vo svojom otváracom príhovore
nazvala poh adnice poslami histórie. A že je
to skutočne výstižné prirovnanie, dokazuje aj
329 poh adníc, vystavených formou reproduk-
cií na paneloch. Poh adnice skutočne ukazujú
neopakovate nú atmosféru obcí a miest, ktoré
počas dvoch storočí výrazne poznačila industrializácia. Neopakovate ná romantika starých
ulíc, domov, mnohých pamiatok - cirkevných
a svetských, technických – no aj prírodných
zaujímavostí obcí a miest, ktoré sa zachovali na poh adniciach aj po stáročiach, je to
pravé posolstvo poh adníc. Výstavné panely
pravdepodobne poputujú aj do alších miest a
obcí bývalého okresu Žiar nad Hronom, ktoré
ležia v údolí Hrona od Hronskej Dúbravy po
Hronský Be adik.
Účastníci vernisáže si mohli prezrie aj
originály poh adníc z archívu oboch zberateov. Nevšednú príležitos využili aj primátori
miest a starostovia obcí, ku ktorým sa poh adnice viažu, ale aj niektorí zberatelia. Zlatým
klincom vernisáže bolo uvedenie publikácie
„Stredné Pohronie na starých poh adniciach“,
ktorej autorom je doc. Ing. Ivan Herčko,CSc.
Publikácia vyšla vo vydavate stve Dajama.
Jeho riadite dr. Daniel Kollár asistoval aj pri
jej symbolickom krste, ktorý vykonal Ing. Jaroslav Brodziansky.
Jozef RUS ÁK
Folkloristi zo žilinského Rozsutca sa predstavia na výstave v Šanghaji
Slovenský pavilón otvorí ceremoniál
s mosadznými zvoncami
žilinský mestský folklórny súbor Rozsutec mieri do čínskeho Šanghaja na svetovú výstavu EXPO 2010. dvanás muzikantov a tanečníkov vystúpi na slávnostnom
otvorení pavilónu SR 1. mája. Primátor Ivan Harman to označil za vynikajúci úspech
súboru, ktorý pracuje pod mestským divadlom, ktoré je v zria ovate skej pôsobnosti
mesta.
„Aj Mestské divadlo Žilina reprezentuje mesto na medzinárodnej scéne, v máji
ideme na medzinárodný festival do Zlína,
na jese sme pozvaní do Budapešti,“ dodala riadite ka žilinského mestského divadla Martina Jesenská. Zaujímavos ou pri
otváraní slovenského pavilónu v Šanghaji
bude ceremoniál s mosadznými
zvoncami
v podaní žilinských folkloristov i prestrihnutie
6-metrovej
červenej
stuhy s motívmi v žltozelených farbách Žiliny,
ktorú vyšívali členky žilinského spolku Živena.
Okrem spevu a tanca
budú členovia súboru
ponúka
prítomných
chlebom a so ou.
Svetová výstava
EXPO Šanghaj 2010
sa uskutoční od 1.
mája do 31. októbra
2010. Jej mottom je
slogan „Lepšie mesto,
lepší život“. Hostitelia
predpokladajú približne 70 miliónov návštevníkov. Slovensko sa predstaví v pavilóne s rozlohou 1 034 m2. Mottom slovenskej
expozície je „Svet pre udstvo“.
Mgr. Michaela KOLÁRIKOVÁ,
referát komunikácie s verejnos ou
Byty namiesto zdravotného
strediska
Celých dvadsa rokov stála opustená
rozostavaná budova zdravotného strediska v Kameničnej v Komár anskom okrese.
Teraz sa samospráva rozhodla objekt dokonči . Nie však na pôvodný účel, ale na
získanie nových nájomných bytov, ktorých
výstavbu podporuje aj štát. Nas ahuje sa
do nich štrnás mladých rodín. Okrem bytov v budove bude aj obecný úrad, ktorý v
súčasnosti sídli v stiesnených podmienkach
v 110-ročnom dome. Pri novom objekte sa
vytvára aj budúce centrum obce s námestím
a parkom. V aka blízkosti sídla okresu a bytovej výstavbe počet obyvate ov Kameničnej
pozvo na rastie – za ostatných osem rokov
pribudlo stopä desiat osôb a nie je aleko
čas, ke táto dedina pri dolnom Váhu už
bude ma dvetisíc obyvate ov.
(fb)
Ilustrátorom je výtvarný talent
z Divých makov
V Klube slovenských spisovate ov v Bratislave 22. apríla slávnostne uviedli miniromán Barbary Pribylincovej „A Boh stvoril
muža...“. Knihu ilustroval Miroslav Turták,
ktorý svoj talent rozvíja aj v aka programu
Divé maky. Miroslav Turták je študentom
2. ročníka Súkromnej strednej školy dizajnu v Bratislave. K umeniu sa dostal v aka
výtvarníkovi Erikovi Binderovi. Aj napriek
tomu, že nikdy nenavštevoval ZUŠ, sa
Miroslav rozhodol pre umeleckú dráhu.
Program Divé maky je o životnej šanci pre
nadané rómske deti. Deti do programu
vyberá odborná komisia formou talentových skúšok. Do programu sú zaradené
na začiatku školského roka. Každé die a
má prideleného svojho regionálneho tútora, ktorý s ním a jeho rodinou pravidelne
komunikuje. V súčasnosti na programe
spolupracuje 13 regionálnych tútorov. Za
pä rokov pôsobenia udelili Divé maky 133
štipendií a podporili viac ako 100 nadaných
rómskych detí. Proily detí zaradených do
programu Divé maky sú na internetovej
stránke www.divemaky.sk.
(ap)
Rimavská Sobota dostane
dva milióny eur na bývalé kasárne
Rimavská Sobota, mesto s tradične ve mi vysokou nezamestnanos ou, dostane
od vlády 2 milióny eur na rekonštrukciu bývalých kasární. Po oprave budovy kasární,
ktorá bude súčas ou priemyselného parku,
by tak mesto malo získa nových investorov. Rozhodli o tom ministri na svojom
výjazdovom zasadnutí 21. apríla. Viceprimátor mesta Pavel Piliarik potvrdil, že sa
stretol s predsedom vlády Robertom Ficom
a potom rokoval aj s ministrom hospodárstva ubomírom Jahnátkom. Štátna dotácia
je pod a jeho slov určená na rekonštrukciu
inžinierskych sietí v areáli bývalých kasární. Primátor Štefan Cifruš sa vyjadril, že je
ve mi rád, že premiér nakoniec svoj prís ub
pomoci pri budovaní priemyselného parku
dodržal.
Zdroj: Rimava.sk, 21. 4. 2010
12/ON č. 18, 4. máj 2010
KULTÚRA
Odborné semináre sú aže Slovenská kronika 2009
Kronikárom chýba legislatívna podpora
Výsledkom práce členov odbornej poroty – hodnotite ov 6. ročníka celoštátnej sú aže Slovenská kronika 2009 bolo vyhodnotenie vyše 200 sú ažných materiálov. Práca 16-člennej poroty pod
vedením známeho slovenského etnografa Phdr. Igora Krišteka, CSc., sa však zúročila aj na rozborovom a hodnotiacom seminári, ktorý sa uskutočnil 3. decembra 2010 v Bystričke pri Martine
po vyhlásení výsledkov sú aže.
Na rozborový a odborný seminár kronikárstva zo strany starostov autor práce čerpal, v zoznamoch
prišlo vyše 50 účastníkov sú aže a primátorov obcí.
bibliograických odkazov na zás cie om vypoču si najmä hodnoOdborná redaktorka Národnej ver kapitol či celej publikácie.
tenie odbornej kvality sú ažných osvety Mgr. O ga Silnická vystúpi- Zaoberal sa aj konkrétnymi spômateriálov, referáty na stanovené la s referátom na tému jazykovej sobmi a možnos ami overovania
témy a diskutova o nich. Organi- a odbornej úrovne monograií a hodnovernosti pri získavaní údazátori seminára si predostreli tri kroník. Skonštatovala, že v porov- jov o dejinách miest, obcí a o ich
hlavné témy:
naní s predchádzajúcimi ročníkmi osobnostiach.
1. Elektronické nástroje a vyu- najmä jazyková úrove monogražitie elektronických informačných ií miest a obcí stúpla. Upozornila
médií a zdrojov v práci kronikára však aj na pretrvávajúce nedoa autora monograie;
statky v tejto oblasti. Venovala sa
2. Historické a národopisné pra- aj typograickej kvalite publikácií,
mene, hodnovernos informáto- najmä z h adiska ich čitate nosti,
rov a materiálov, citácie zdrojov;
a cudzojazyčným sumárom mo3. Legislatívne problémy a mož- nograií.
nosti podpory rozvoja kronikárPramene a citácie
stva v Slovenskej republike.
Témy seminárov sú aže
v práci kronikára
a autora monograie
V rámci prvej, rozborovej časti
boli nosnými témami hodnotenie
jazykovej, odbornej, výtvarnej, typograickej a polygraickej úrovne
sú ažných materiálov. Odborný
seminár otvorili predseda sú ažnej poroty a Muzeálnej slovenskej
spoločnosti PhDr. Igor Krištek,
CSc., s hlavným manažérom súaže a šéfredaktorom Národnej
osvety Štefanom Cifrom. PhDr.
Dagmar Daneková na seminári
vystúpila na tému školenia kronikárov. Uviedla možnosti odborného vzdelávania, ktoré poskytuje
OZ Domovina, a poukázala na
jeho pozitívne výsledky, ktoré sa
prejavili na viacerých sú ažných
materiáloch, najmä u kronikárov,
ktorí školenia absolvovali. Poukázala na potrebnos podpory
PhDr. Viera Sedláková, odborná pracovníčka Archívu literatúry
a umenia (ALU) SNK v Martine,
predniesla referát na tému prameov v odbornej literatúre. Informovala o možnostiach vyh adávania
informácií v Slovenskej národnej
knižnici a v štátnych regionálnych
archívoch. S odbornými radami a
pripomienkami k sú ažným materiálom vystúpila aj odborná pracovníčka ALU SNK PhDr. ubica
Moncmanová a odborný pracovník Národného biograického
ústavu SNK Mgr. Milan Šišmiš.
Na tému hodnovernosti zdrojov
a spôsobov citovania vystúpil
Štefan Cifra. Upozornil najmä na
význam uvádzania bibliograických odkazov v textoch monograií a zdrojov – literatúry, z ktorej
Lektorka V. Sedláková (vpravo vzadu) prednáša na seminári Slovenskej kroniky 2009 na tému prame ov v odbornej literatúre, využívania fondov Slovenskej národnej knižnice a slovenských archívov v
práci kronikárov a autorov monograií
bohého riadite a Archívu literatúry a umenia Matice slovenskej a
kronikára RNDr. Ladislava Jasenáka s názvom Metodická príručka kronikára. Téme legislatívnych
problémov kronikárstva sa na seminári venoval predseda poroty I.
Krištek. Predniesol návrh na legislatívnu iniciatívu na vytvorenie
zákonnej opory na podporu tvorby kroník v obciach a mestách,
ktorú pripravil na pôde Muzeálnej
slovenskej spoločnosti. Poukázal
na potrebu rieši tento problém
a na možnosti, ktoré sa otvárajú
na základe pripravovanej dohody o spolupráci medzi Národným
osvetovým centrom a Muzeálnou
slovenskou spoločnos ou.
Hlavný manažér sú aže, šéfredaktor Národnej osvety Š. Cifra na seminári
Semináre potvrdili živý záujem
Účastníci sa v diskusnom fóre
seminára podelili aj o vlastné skú- kronikárov o podporu tvorby krosenosti s tvorbou kroník a mono- ník a o diskusiu o konkrétnych
graií, so získavaním informácií problémoch kronikárstva ako odod pamätníkov – informátorov, z bornej a tvorivej činnosti.
S oh adom na primárny záujem
archívov a dostupnej literatúry a
poukázali aj na možnú, spravidla účastníkov seminára o uvedené
neúmyselnú zaujatos pamätní- témy sa téme Elektronické nástroje a využitie elektronických inforkov.
mačných médií a zdrojov v práci
Absentujúca legislatívna kronikára a autora monograie
podujatie venovalo iba okrajovo.
podpora kronikárstva
Svoj účel však, ako vyplynulo
Vážnym problémom, ktorý z vyjadrení účastníkov, splnilo.
pretrváva od roku 1990, je neNa záver seminára účastnídostatočná či takmer žiadna le- ci ocenili vysokú úrove celého
gislatívna podpora kronikárstva. podujatia – vyhlásenia výsledkov
Zákon o obecnom zriadení síce i odborného seminára, po akoukladá obciam či mestám povin- vali organizátorom aj odborným
nos vies obecné kroniky, „vy- garantom sú aže za usporiadanie
možite nos “ tohto článku nie je podujatia, ako aj za dlhodobú mevšak v om ustanovená. Navy- todickú starostlivos o podporu
še absentuje samostatný zákon kronikárstva, tvorby monograií a
o kronikárstve, ktorý by upravo- publikácií o kultúrnom dedičstve.
val minimálne náležitosti obecZostáva veri , že legislatívna
nej kroniky, záväzné metodické iniciatíva z oblasti kronikárstva
náležitosti pri jej tvorbe. Chýba aj padne na úrodnú pôdu a že tejto
legislatívne stanovená povinnos
významnej oblasti pamäti národa
odme ova kronikárov, napriek sa dostane podpory, ktorú si beztomu, že ich práca je časovo pochyby zaslúži.
a odborne náročná. V tejto súvisŠtefan CIFRA,
losti dodnes ako jediný aktuálny
šéfredaktor Národnej osvety
materiál je odborná publikácia
Snímky: Natália Oravcová
niekdajšieho, dnes už, žia , ne-
ON č. 18, 4. máj 2010/13
KULTÚRA
Príspevok hodnotite ky sú ažných materiálov a členky poroty celoštátnej sú aže
Slovenská kronika na odbornom seminári
Pozitívny trend a nedostatky v tvorbe
monograií a kroník
uplynulý 6. ročník celoštátnej sú aže Slovenská kronika 2009 priniesol vyše 200 sú ažných
materiálov. K výraznému kvalitatívnemu posunu oproti predchádzajúcemu ročníku došlo najmä
v oblasti tvorby monograií miest a obcí a publikácií o kultúrnom dedičstve. Napriek pozitívnemu
trendu v kvalitatívnej úrovni ich redakčného a jazykového spracovania pretrvávajú nedostatky
a chyby, na ktoré upozornila v odbornom referáte hodnotite ka a členka poroty sú aže, odborná
redaktorka Národnej osvety Mgr. O ga Silnická.
Jej príspevok, ktorý odznel na
odbornom seminári sú aže 4.
decembra minulého roka v Bystričke pri Martine, prinášame
v plnom znení, ke že viaceré
poznámky v om obsiahnuté sú
využite né nielen pri zvyšovaní jazykovej kultúry monograií
miest a obcí, ale aj v oblasti kronikárstva, resp. i v bežnej agende obecných a mestských
úradov.
Celkovo sa dá konštatova ,
že jazyková úrove textov monograií a kroník prihlásených
do sú aže sa oproti minulému
ročníku zvýšila. Určite to súvisí
s tým, že pri tvorbe publikácií sa
autori či zostavovatelia častejšie
obracali na jazykových redaktorov, či už to boli profesionáli (ilológovia) alebo udia s jazykovým
cítením a praxou (v monograiách je to čitate né z tiráží).
V mnohom pomáha aj kontrola
pravopisu („spell-check“) v softvérovom vybavení textových
editorov. Oba prípady či motivácie prístupu však relektujú
nárast úcty k písanému textu.
Nič však nie je dokonalé, takže aby to do budúcich ročníkov
bolo ešte lepšie, pár poznámok
k najčastejšie sa vyskytujúcim
prehreškom voči písanej podobe slovenčiny.
Z lexikálneho h adiska stále
podliehajú texty tlaku češtiny,
a to presakovaniu administratívneho štýlu („doporučova “/odporúča ), bontónu a vojenského/
hudobného („doprovod“/sprievod), ako aj obradového žargónu („varhany“/organ). A (ilmový,
zvukový) záznam nakrúcame,
nie „natáčame“. Taktiež je časté
nesprávne používanie mužského rodu (ten „snímok“) namiesto
spisovného ženského rodu snímka (to sa týka aj zamie ania si
rodov v slove variant – nesprávne „varianta“, front – „fronta“,
zámka – „zámok“). Tento jav je
prítomný aj v tvarosloví, najmä
v častom používaní pasívnych
väzieb („bolo dohodnuté“/dohodlo sa), ako aj v sklo ovaní (rodina „Nováková“/Novákovcov).
Treba pochváli , že takmer bez
výnimky sa objavovala rodina
napr. Makovických (správna je aj
alternatíva Makovickovcov, hoci
mierne archaická). Vedomie spisovného dvojtvaru s troma/tromi
spôsobuje častý výskyt nesprávneho sklo ovania s „dvomi“ namiesto správneho dvoma (len
číslovka tri pripúš a dvojtvar
tromi/troma). Nie je to rozmar
jazykovedcov – tento jav má
presné etymologické zdôvodnenie v historickej existencii duálu
(dvojného čísla).
V hláskosloví sa vyskytovala
najmä nefunkčná (nadbytočná)
vokalizácia predložiek k, s, v:
„ku“ Vianociam/k Vianociam. Prípustná je len v prípade problematickosti plynulej výslovnosti pri
bezprostrednom strete rovnakých
alebo artikulačne príbuzných
spoluhlások (ku knihe, ku gunárovi; so synom, so zeleninou; vo
víne, vo farbe) alebo strete predložky so skupinou spoluhlások,
v ktorej sa nachádza rovnaká
alebo príbuzná spoluhláska (ku
skupine, ku džgancu; so Vsetínom, so vzájomnos ou; vo dverách, vo singe).
Príbuznos slovenských slov
s českými spôsobuje pri odvodených slovných druhoch
neuvedomovanie si správneho tvaru slovotvorného kmea, preto „bratranec“ namiesto
správneho bratanec (lebo brat,
nie „bratr“), „mravenčia“ práca
namiesto mravčia (lebo mravec,
nie „mravenec“). Ale dôsledne
správne sa v textoch používa
posil ov a (namiesto donedávna mätúceho „posilov a“),
ke že odvodenina je od silný –
posilni (sa), a nie od sily.
Štylistická stránka textov kolíše – od striktne odborného štýlu
po emocionálne ladené výpovede. Žáner kroniky unesie aj
citovo podfarbenú jednak lexiku,
jednak syntax, samozrejme, bez
zníženia informačnej hodnoty.
Monograia ako vedecký text
to však nepripúš a. V takých prípadoch je síce čítanie príjemné,
ale napr. (iba) metaforické názvy
kapitol znepreh ad ujú orientáciu vo faktoch. Odborné žánre
sú určené aj na vyh adávanie,
nie na kontinuálne čítanie od
začiatku do konca. Výnimka sa
azda dá uzna pri publikáciách,
ktoré majú merkantilný (nie komerčný) zámer pritiahnu turistický ruch. Preto aj štatút sú aže
vyčlenil kategóriu kultúrnoturistických materiálov.
S tým súvisí aj vertikálne členenie textu: nevyhnutne štruktúrovaný obsah – minimálne na
kapitoly a podkapitoly. V tomto
ročníku sa porota stretla s obsahmi s dvoj- cez troj- až po
štvorsubordináciou problematiky. Ale taktiež s knižkami bez
obsahu, prípadne síce s obsahom, ale bez číslovania strán.
Dnes už každá slušná publikácia potrebuje súhrn (resumé),
a to ako slovenský, tak aj cudzojazyčný. Vo ba cudzej reči príjemne prekvapila: jazyky neboli
zvolené mechanicky, atraktívne,
ale – okrem svetového jazyka
(angličtiny) – s prihliadnutím na
región, a to bu pod a skladby
obyvate stva, alebo historického
osídlenia, alebo cezhraničnej
komunity. Samozrejme, publikácie zostavené v jazykových
paralelách, cudzojazyčný súhrn
nepotrebujú.
Uvedenie zdrojov (literatúry),
z ktorých monograia čerpá, je
samozrejmos ou. Tento ročník
potešil používaním poznámkového aparátu (citácií) – bu
priamo v texte pod čiarou, alebo zaradeného na konci jednotlivých kapitol, alebo na konci
publikácie. V tejto otázke sú na
tom rovnako aj autori kroník:
uvedenie zdroja napr. kultúrnohistorických údajov (stará
kronika, archívne listiny, informátori...) nielen podporuje dôveryhodnos textu, ale aj otvára
možnos záujemcom hlbšie preštudova reálie. Z diskusie na
rozborovom seminári vyplynul
problém „tradovania“ nesprávnych údajov, preto aj kronikár by
mal informácie pre istotu overova . Ešte stále publikáciám väčšinou chýbajú registre: autorov
fotograií, obrázkov („perovky“),
grafov, máp, tabuliek... A síce vo
výraznej menšine, ale predsa,
chýbala aj tiráž.
Typograická úprava textu nie
je len estetickou kategóriou, ale
v prvom rade spreh ad uje text:
prílišná bohatos typov písma
vyrušuje a dezorientuje v hierarchizácii informácií. Taktiež farebný podklad pod písmom môže
spôsobi úplnú nečitate nos .
Výnimku možno udeli kultúrnoturistickým materiálom, ktorých
textová čas nie je primárna.
Väčším problémom je zamie anie znakov interpunkcie: javia
sa ako formálne, ale ony sú významovo nosné. Pár príkladov:
použitie „lomiek“: / / namiesto
zátvoriek: ( ) implikuje alternatívnos , kým zátvorky vyčle ujú
vysvetlenie, dodatok. Spojovník
(-) naznačuje rovnocennos súčastí slovnej zloženiny: pulóver
so zelenými a modrými pásikmi
je zeleno-modrý, kým zelenomodrý je jednofarebný, napr.
tyrkysový. Takisto rímskokatolícky sa má písa bez spojovníka,
ke že ide o rímskeho katolíka,
a nie o rímskeho a katolíckeho
(k aza). Podobný problém je aj
pri písaní „cyrilometodskej“ tradície: vyznieva ako tradícia odvodená od cyrilského Metoda,
pričom ide o rovnoprávny vz ah
dvoch učencov (Cyrila a Metoda), čiže cyrilo-metodský. Zato
pomlčka („mínuska“, t. j. –) je
syntaktickým členom vety, napr.
namiesto prísudku: Čistota – (je)
pol života. Alebo namiesto až: 5
– 8 dní. Nesprávne je aj, ak sa
pomlčka priráža k údajom, ktoré vymedzuje, teda nie „19891993“, ale 1989 – 1993 (alebo
1989 – 93). Pod a Pravidiel slovenského pravopisu: „Pomlčka
sa odlišuje od spojovníka. Pomlčka je dlhšia ako spojovník
a od slov alebo graických znakov sa odde uje medzerou. (Pri
písaní na písacích strojoch sa
namiesto pomlčky píše spojovník.).“ A používanie (resp. nepoužívanie) spojovníka vôbec.
Je rozdiel, či napíšeme ... prijali 21-ročných chlapcov (tých,
ktorí mali 21 rokov) alebo 21
ročných... (21 chlapcov vo veku
1 roka); bez 75-minútových
programov (teda bez programov trvajúcich 75 minút) alebo
bez 75 minútových... (teda 75
programov, ktoré mali d žku 1
minútu). Tlak angličtiny sa premieta do používania čiarky na
oddelenie tisícov – v slovenčine
znamená desatinnú čiarku, čiže
významovo niečo úplne iné, teda
napr. „1,230“ sa má písa ako
1 230). (Nehovoriac o ob ube
písa slová zložených názvov,
najmä pri preklade, s ve kými
písmenami).
Niektoré pravidlá sú vecou
normy (jazykového konsenzu),
napr. úvodné úvodzovky v slovenčine sú dole na riadku, v
angličtine však „hore“, ale tam,
kde dochádza k informačnému
šumu, je aj zdanlivo formálny
znak katastrofou.
Mgr. O ga SILNICKÁ
Národná osveta
žIVOTNé PROSTREdIE/ŠKOLSTVO
14/ON č. 18, 4. máj 2010
Na Slovensku ojedinelý projekt v Pliešovciach a Zaježovej
Obcou chránené územia
Občianska iniciatíva Obcou chránené územia (OCHÚ) v Pliešovciach pripravila pri
príležitosti d a Zeme (22. 4.) verejné podujatie, na ktorom predstavila projekt ochrany
hodnotných lokalít v katastroch Pliešoviec a Zaježovej. Cie om podujatia bolo získa
čo najširšiu podporu obyvate ov regiónu ešte predtým, než iniciatíva oiciálne predloží projekt zástupcom obce.
OCHÚ je na Slovensku jedinečný projekt,
ke že iniciatíva chráni miestne prírodné
hodnoty vychádza priamo od občanov. Pokia sú navrhované územia majetkom obce,
môžu jej zástupcovia pomerne jednoducho
zabezpeči ich ochranu (napr. všeobecne záväzným nariadením či ich zahrnutím do práve sa tvoriaceho územného plánu v katastri).
Aj ke v regióne obce, či dokonca celého
pohoria Javorie nie sú žiadne štátom chránené lokality, územie je z prírodného h adiska
hodnotné a atraktívne. „Miesto, kde žijeme,
neoplýva grandióznos ou vysokých skalných
brál, vodopádov, obrovských riek, hlbokých
lesov, ale zaujme svojou jemnou krásou.
Je to miesto, kde sa snúbia udské obydlia
s lúkami, lesmi, pasienkami, po nohospodárskou krajinou a to všetko je popretkávané
pásmi kríkov, starými stromami, brehovými
porastmi, obklopené horami. V krajine by
aj na alej mohli súzvuča udská činnos a
‚ostrovy divočiny‘, kam človek neprichádza
so svojimi ekonomickými záujmami, ale za
poučením, poznaním, oddychom a rados ou
z bujnenia prírody,“ povedal svojho času Igor
Chyra, autor ústrednej myšlienky projektu
(žia , už nie je medzi nami).
Navrhované chránené územia sú rozdelené do štyroch skupín: lesné spoločenstvá,
lúčne spoločenstvá, zaujímavosti a významné stromy. Pri výbere lokalít sa okrem prírodných hodnôt prihliada aj na širšie súvislosti
ako dostupnos či náučno-poznávací potenciál. Iniciatíva OCHÚ navrhuje 26 lokalít predstavujúcich asi 1,9 % územia obce.
Slúžia ako miesta na rozvoj biodiverzity,
udržanie ekologickej stability krajiny, stávajú
sa zdrojom poučenia, oddychu a rekreácie.
alšie lokality by mali pribúda po verejnej
diskusii s občanmi. Pripravuje sa tiež prepojenie území náučným chodníkom a ich propagácia, ktorá zatraktívni región z h adiska
turistiky.
Verejná prezentácia projektu sa uskutočnila 22. apríla na De Zeme v pliešovskom
kultúrnom dome. Ako sprievodný program
organizátori pripravili premietanie dvoch ilmov – časti ilmu Znovuzrodenie lesa (prírodopisný ilm o prirodzenom životnom cykle
lesa) a krátky spot o nenápadnej kráse Zaježovej. Autormi oboch ilmov sú obyvatelia
obce – Janka Sadlo ová a Vladimír Rupeldt.
Počas akcie bola inštalovaná výstava fotograií okolitej prírody a navrhovaných lokalít.
Zeleným školám
môže pomôc každý
Projekt podporila Nadácia Ekopolis. Myšlienkou Obcou chránené územia sa nadchli
a podporili ju aj viaceré osobnosti verejného
života: Milan Lasica – herec (rodák z Pliešoviec), Slávka Halčáková – herečka, Tóno Popovič - hudobník a občiansky aktivista. Slávka Halčáková hovorí o tom, prečo sa pripája
k iniciatíve: „Okolie Pliešoviec a Zaježovej je
pre m a jedno z najkrajších území Slovenska a prirástlo mi k srdcu. V aka nádhernej
a jedinečnej prírode chodím sem často. Nie
je mi ahostajný osud tejto lokality a ochranu
jej prírodného bohatstva považujem za nevyhnutnú. Verím, že Pliešovce nájdu cestu,
ako si toto prírodné bohatstvo ochráni a
udrža .“
K Iniciatíve sa pripojil aj lesný odborník Ing.
Peter Šiška (polesný na LC Čerme , Mestské lesy Košice, a. s.), ktorému sa myšlienka Obcou chránené územia ve mi zapáčila:
„Obecné lesy by mali slúži tým, ktorým patria, u om danej obce. Mali by ich uspokojova nielen po hospodárskej stránke. udia by
mali by na ne pyšní a teši sa z nich pri prechádzkach so svojimi de mi alebo vnúčatami. Preto si myslím, že zopár pekných miest
so starými alebo zaujímavými stromami by si
každá obec mala vo svojom okolí zachráni
pre svojich potomkov. Ako lesník viem, že ak
sa raz hodnotný les vyrúbe, bude to trva sto,
dvesto, možno aj tristo rokov, kým podobný
vyrastie. Ak sa však udia z obce rozhodnú,
že niektoré časti lesa sa im páčia a že nechcú, aby sa tam rúbalo, lesníci s tým musia
súhlasi . Lebo im ten les nepatrí.“
O ilme Znovuzrodenie lesa www.irisilm.sk
Michal ČORNÝ
môžu školy prihlási už od 1. mája 2010 na
internetovej stránke www.zelenaskola.sk.
Národným garantom certiikácie programu Zelená škola je sie environmentálnevýchovných organizácií ŠPIRÁLA.
Projekt na rozvoj programu Zelená škola je spoluinancovaný z Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho
spoločenstva, Nórskeho inančného mechanizmu a štátneho rozpočtu Slovenskej
republiky, ako aj z Fondu Hodina de om,
ktorý spravuje Nadácia pre deti Slovenska.
Viac informácií:
Radoslav Plánička (manažér programu),
tel.: 0915 331 949,
e-mail: [email protected]
Tvorivé dielne, eko-divadielka, budovanie bylinkových špirál, sadenie stromov,
ochutnávky biopotravín, enviroprogramy, infostánky, čistenie krajiny... a množstvo
alších aktivít pripravili v týždni pri príležitosti d a Zeme desiatky škôl z celého Slovenska zapojené do programu Zelená škola.
„Zelené školy chcú vlastným príkla- kačno-vzdelávací program pre materské,
dom priblíži verejnosti praktické možnosti základné a stredné školy. Na Slovensku je
ochrany životného prostredia a prírody,“ do v školskom roku 2009/10 zapojených
vysvet uje manažér programu Radoslav 113 škôl. Program pomáha pri praktickej
Plánička. „Zárove rodičom, zástupcom environmentálnej výchove v školách a podsamosprávy a širšej komunite radi pred- poruje rozvoj spolupráce v celej školskej i
stavili výsledky svojej práce v oblasti envi- širšej komunite. Do nového, 6. ročníka sa
ronmentálnej výchovy a zlepšili vzájomnú
spoluprácu.“ Zoznámi sa s praktickými
aktivitami niektorej zo Zelených škôl alebo jej pomôc aktívne napr. pri budovaní
bylinkovej špirály či úprave okolia môže
ktoko vek. V týždni od 19. do 25. apríla
Po rekonštrukciách základných škôl na Študentskej ulici a na ulici 1. mája poprebiehali na vybraných 35 školách po cekračuje MsÚ Snina v rekonštrukciách alších. S výnimkou ZŠ na ulici Komenskélom Slovensku „Dní otvorených dverí na
ho, ktorá bola postavená v 90. rokoch, bola Snina v projektoch pre základné školy
Zelených školách“. Koordináciu akcie zaúspešná na sto percent. V apríli sa začali práce na ZŠ P. O. Hviezdoslava a na ZŠ
bezpečovala Kancelária programu Zelená
Budovate ská.
škola - Centrum environmentálnej a etickej
Rekonštrukcia školy na Budovate skej lením objektu, s novou fasádou, opravou
výchovy Živica.
ul. má nielen skvalitni vyučovací proces strechy, bezbariérovým vstupom a prestavV prípade, že je vám činnos Zelených
a zníži prevádzkové náklady, ale zárove
bou sociálnych zariadení aj pre imobilných.
škôl blízka, no nemohli ste sa zúčastni ani
je to alší krok k celkovej revitalizácii Síd- Na základe výsledkov verejného obstarázapoji do pripravovaného programu, konliska I. Projekt s názvom „Stavebné úpravy vania stavbu realizuje Chemkostav, a. s.,
taktujte Centrum environmentálnej a etic9/22 tr. ZŠ Budovate ská Snina“ ráta s cel- Michalovce. V zmysle zmluvy o dielo by rekej výchovy Živica. Centrum vám pomôže
kovými oprávnenými výdavkami 676-tisíc konštrukcia mala by ukončená v júli 2011.
nájs možnosti, ako by ste mohli podpori
eur, pričom 5-percentné spoluinancovanie
aktivity niektorej zo Zelených škôl vo vamesta predstavuje čiastku 34-tisíc eur. ProAnna BREČKOVÁ,
šom regióne.
jekt ráta s výmenou okien a dverí, so zatepMsÚ Snina
Zelená škola je medzinárodný certii-
V Snine opravujú alšie školy
ON č. 18, 4. máj 2010/15
Z REGIÓNOV
Tri prúty krá a Svätopluka sú pre primátora poctou i záväzkom
Almanach Nitra oslávil
svoje desiate výročie
V nitrianskej synagóge sa uskutočnilo stretnutie vydavate ov, tvorcov a milovníkov
Almanachu Nitra. Na podujatí sa zúčastnili primátor Nitry Jozef dvonč, viceprimátori
Štefan Štefek a František Baláž, prorektorka pre vzdelávanie na uKF Nitra Ružena
žilavá, vedúca útvaru kultúry a športu MsÚ v Nitre dagmar Bojdová, bývalý generálny
riadite AX – výstavníctvo Ladislav Švihel a alší.
Almanach je obsahom mimoriadne vzácne
dielo. Hodnotí históriu, analyzuje súčasnos ,
dáva príležitos na publikovanie pre desiatky autorov a odráža myšlienkové prúdy
súčasníkov. Vznikol v období zložitej spoločensko-politickej klímy v 90. rokoch minulého storočia. Jeho predchodcom bola knižka
Nitra, milá Nitra, ktorá vyšla v roku 1998.
Ako uviedol jeden z editorov Laco Zrubec:
„S týmto názvom sme neboli spokojní a h adali sme niečo nové. Inšpiroval nás Jozef
Miloslav Hurban, ktorý nadovšetko miloval
Nitru. Tak sa začala písa 10-ročná história Almanachu Nitra.“ „Ke sme sa rozhodli
vydáva almanach, nikto neveril, že sa nám
to podarí. Vy ste idealisti, donquichoti, traja
zhavranelí bratia...,“ spomína na ne ahké
začiatky alší z editorov Andrej Červe ák.
Nitrianska pobočka Spolku slovenských spisovate ov zastrešila, za inančnej pomoci
sponzorov, postupne desa vydaní.
V týchto d och k nim pridali výročný Almanach Nitra. Trojica autorov je spokojná,
že sa im tak, ako J. M. Hurbanovi, podarilo
spoji slovenskú inteligenciu. Almanach Nitra
sa stal základom slovenskej literatúry, najmä
slovenskej poézie, ktorá je spojená s národnou podstatou.
„Možno sa nám podarilo odpoveda na
otázku - kto sme, odkia sme prišli a kam
smerujeme. A možno nám súčasníci odpo-
vedia, že sme vydali svedectvo o smerovaní
nášho bytia,“ zdôraznil Andrej Červe ák.
Oslavy 10. výročia vydávania Almanachu
Nitra boli tiež dôvodom na h adanie nového
vydavate a. Editori navrhujú, aby sa vydá-
vania ujalo mesto Nitra spolu s Univerzitou
Konštantína Filozofa v Nitre. Nádej vkladajú
do primátora Jozefa Dvonča. Andrej Červeák mu preto okrem „čerstvého“ Almanachu
Nitra symbolicky odovzdal zviazané tri prúty
krá a Svätopluka. „Teraz je už almanach vo
vašich rukách,“ zdôraznil a vyjadril nádej, že
mesto ako pokračovate tradície bude súdržné s touto vysokoškolskou ustanoviz ou.
J. Dvonč zdôraznil, že almanach je dielo,
ktoré nemá na Slovensku obdobu a že spoločne s univerzitou a napríklad s Ústavom
literárnej komunikácie nájdu cestu, ako almanach zachova . Po akoval za nevšedný
darček - tri prúty krá a Svätopluka a povedal, že ich zaradí do zbierky darčekov, ktoré
dostal ako primátor. „Určite budú súčas ou
výstavy, ktorú chystám na konci volebného
obdobia,“ uviedol.
Text a snímka: udmila SYNAKOVÁ
Primátor Nitry Jozef Dvonč, protektorka UKF Ružena Žilavá a editor Almanachu Nitra, spisovate a literárny teoretik Andrej Červe ák.
História zemetrasení
na východnom Slovensku
V nede u 5. apríla 2010 pocítili občania v niektorých okresoch východného Slovenska - v Brekove, Humennom, Pustom Čemernom a alších obciach - mierne otrasy
zeme. Pod a odborníkov mali otrasy magnitúdu 2,4 Richterovej škály. Vážnejšie škody
neboli zistené.
V historických písomnostiach sa dočítame, Vihorlatského sopečného pohoria.“
že k otrasom zeme a aj väčším zemetrasePod a zachovaných kroník a iných podkladov
niam dochádzalo v minulosti tak na dolnom na východnom Slovensku sa však zemetraseako i na hornom Zemplíne. Najlepší, po la- nia prihlasovali aj v rokoch 1913 a 1914. Aj
tinsky napísaný záznam sa o tom zachoval v vtedy praskali múry obytných domov, padali
kláštore v Lelese z roku 1736. Toto zemetra- komíny na obydliach a zdesení obyvatelia zo
senie však spôsobilo nielen ve ké škody, ale strachu o život ozlomkrky vybiehali von.
aj udské obete.
alšie zemetrasenie bolo na Zemplíne 8.
K zemetraseniam však dochádzalo aj v iných decembra 1931. Došlo k nemu pod a dostupčastiach regiónu. Z publikácie Daniela Mikulu, ných písomností o 11. hodine dopoludnia. Zaktorú v roku 1995 vydal o obci Dlhé nad Ci- siahlo obce Vinné, Klokočov, Kalužu, Jovsu,
rochou, sa dozvedáme o zemetraseniach na Porubu pod Vihorlatom a niektoré alšie. uZemplíne aj alšie podrobnosti. Autor v nej dia z týchto obcí, ktorí boli práve náhodou v
uvádza: „Zemetrasenia v tomto kraji, a teda aj lesoch, vo svojich výpovediach uvádzali, že
v dedine Dlhé nad Cirochou, boli zaznamena- stromy akoby pred nimi z ničoho nič „podskoné viackrát v rokoch 1443, 1600, 1613, 1715, čili“. Bolo poču aj praskot kore ov, čo vidie1785, 1836, 1858 a 1914. Najväčšie zemetra- čanov vy akalo. Vtedy v tej-ktorej obci spadlo
senie bolo v roku 1715, ke boli poškodené len nieko ko komínov. Iné škody ani straty na
aj niektoré dedinské budovy. Príčinou týchto životoch neboli hlásené.
zemetrasení bola blízkos vyhasnutej sopky
O pä rokov neskôr, teda 19. februára 1936,
trvalo zemetrasenie len pár sekúnd. Prišlo 12
minút po polnoci. Ako uvádzali občania Vinného, otrasy boli také silné, že sa rozkolísala aj
budova tamojšej obecnej školy. Rinčali sklá na
oknách a nábytok sa z ničoho nič „roztancoval“. To sa potom opakovalo aj po alšie dva
dni, a to dokonca až trikrát. Väčšie škody však
nespôsobilo.
Od na začiatku tohto storočia sa zem na
Zemplíne zachvela nieko kokrát. Vo štvrtok 4.
januára 2002 bolo cíti otrasy v okruhu 15 km
od Michaloviec. Potom v noci 20. mája 2003 o
12.10 hodine a 21. mája 2003 o 9. hodine dopoludnia. Jeho „postrašenie“ pocítili občania
v pôsobnosti Obvodných úradov v Michalovciach, Humennom a vo Vranove nad Top ou.
K materiálnym stratám ani udským obetiam
však nedošlo.
Epicentrum zemetrasenia 23. novembra
2006 bolo v Zakarpatskej oblasti Ukrajiny.
V Berehove malo silu 4,2 Richterovej škály.
Vzniklo o 8.15 h dopoludnia. Na Slovensku ho
pocítili udia až v 20 obciach.
Zemplínsky región (najmä okresy Michalovce, Humenné a Vranov nad Top ou) je totiž
jednou z aktívnych ložiskových zón na území
Slovenska. Zrejme nám zemetrasenia ešte
nepovedali svoje posledné slovo.
Jozef HRUBOVČÁK
16/ON č. 18, 4. máj 2010
SPOLUPRÁCA
dunajská stratégia nie je len tepnou
dynamického hospodárstva
dunajská stratégia prestáva by deklaráciou. Získava konkrétne črty zmysluplnej spolupráce
viacerých štátov. Tejto téme sa počas trojd ovej konferencie organizovanej vo Viedni a Bratislave
venovalo viac ako 200 odborníkov, politikov a diplomatov.
Slovenskú delegáciu viedol
podpredseda vlády SR pre vedomostnú spoločnos , európske záležitosti, udské práva
a menšiny a zárove národný
koordinátor Dunajskej stratégie
Dušan Čaplovič. Pod a neho sa
Slovensko týmto projektom stáva
aktívnym partnerom Európskej
komisie v oblasti využívania prírodného bohatstva pre nové pracovné príležitosti, orientované na
zelené projekty, vodnú dopravu
a konektivitu. Vicepremiér zdôraz uje, že táto iniciatíva sleduje
ekonomický, ekologický a energetický rozmer.
bude postupne obsahovo spresovaná prostredníctvom piatich
medzinárodných
konferencií
spoluorganizovaných v tomto
roku Európskou komisiou a štátmi podunajského regiónu. Návrh
národnej pozície zah a prioritné
ciele a aktivity, ktoré by sa z poh adu Slovenska mali realizova .
Dôraz je predovšetkým na rozvoji dopravnej, energetickej infraštruktúry a obnove prírodného
i kultúrneho dedičstva.
alšie aktivity sa týkajú zachovania ekosystémov, proti-
Práve preto musíme k prírodnému bohatstvu podunajského
regiónu pristupova s úctou k prírode, rešpektom k ekonomickým
požiadavkám a ekologickým
možnostiam. „Na juhu Slovenska
leží najväčší podzemný rezervoár pitnej vody v Európe – Žitný
ostrov. Odborníci odhadujú jeho
využite nos až na 20 m3 za sekundu. O kvalite svedčí fakt, že
ju možno využíva takmer bez
úpravy. Ochrana zdrojov pitnej
vody a plnohodnotné využitie
Dunaja ako ekologickej európ-
Historická príležitos
Vicepremiér a národný koordinátor pri predstavovaní národnej pozície vo vz ahu k Stratégii
EÚ pre dunajský región zdôraznil, že Slovensko ju vníma ako
historickú príležitos , a to nielen
na naštartovanie ekonomického
rozvoja, ale aj na odstránenie
prekážok, ktoré sú pozostatkami
železnej opony. Za hlavnú prekážku, ktorá bráni rovnomernému ekonomickému využitiu tohto
európskeho ve toku, pod a jeho
slov „považujeme bariéry, opierajúce sa o politické programy“.
D. Čaplovič tvrdí, že spomínané
bariéry nezodpovedajú duchu
doby a brzdia rozvoj Európskej
únie ako významného globálneho hráča. „Dunajská stratégia
by mala v konečnom dôsledku
odráža záujmy všetkých podunajských štátov. Je výbornou
príležitos ou na odstránenie
neracionálnych politických predsudkov z minulosti. Potrebujeme
európsky pragmatický poh ad
na efektívny rozvoj dunajského
priestoru. Potrebujeme efektívne nasmerovanie európskych
fondov a kohéznej politiky v budúcom inančnom období. A potrebujeme aj spoločné a národné
projekty, ktoré budú využité na
investície s alším multiplikačným efektom,“ uviedol alej vo
svojom príhovore.
dunajská stratégia očami
EK a Slovenska
Európska komisia formuje
Dunajskú stratégiu na troch pilieroch. Konkrétne na doprave,
využívaní vody a na sociálno-ekonomickom rozvoji. Vicepremiér
SR pri nedávnom predkladaní
materiálu na rokovaní vlády SR
zdôraznil, že Dunajská stratégia
Národný koordinátor SR pre Dunajskú stratégiu D. Čaplovič v spoločnosti M. Spindeleggra, spolkového ministra Rakúska pre európske a
medzinárodné záležitosti...
povod ovej ochrany a podpory
cestovného ruchu v cezhraničnom kontexte. Jedným z projektov, ktoré sa môžu realizova na
báze podunajskej spolupráce, je
vybudovanie Transkontinentálneho tranzitného terminálu, ktorého
cie om je vytvori uzol s kombináciou všetkých druhov dopravy.
Funkcia tranzitu zlepší podmienky na vznik rôznych odvetví
priemyslu, ktorý bude generova
rozvoj obchodu, inančníctva a
bude výrazne napomáha rozvoj
regiónov v strednej a východnej Európe. Takýmto spôsobom
vznikne tranzitné, logistické a
obchodné centrum, ktorého nadstavbou by malo by vývojové a
vzdelávacie centrum všetkých
druhov dopráv a logistiky ako
aj súvisiacich inteligentných dopravných systémov a informačných technológií.
skej dopravnej tepny je pre nás
prioritou!“ pripomína D. Čaplovič. Slovensko má pod a neho
záujem svoje prírodné zdroje
racionálne a rozumne využíva
v duchu Zmluvy o ustanovení
EÚ. Nevyužívaním prírodných
zdrojov, najmä obnovite ných
a trvalo udržate ných, prichádza
Slovensko a tým aj celý stredodunajský región a EÚ o mnohé
úžitky.
Príroda nám ponúka
aj prácu
Podunajský región je pozvánkou na relax, oddych i pracovné
príležitosti. Budovanie infraštruktúry na tomto území znamená podporu všetkých druhov
transportu, vrátane rozvoja kontinuálnej dunajskej vodnej cesty a
zabezpečenie splavnosti Dunaja.
Slovensko pritom má rovnako
záujem o energetickú infraštruktúru a v tomto kontexte aj o výrobu bezodpadovej obnovite nej
hydroenergie. „Musím zvýrazni
aj význam efektívnej ochrany
pred povod ami, s ktorou máme
na slovenských riekach ve ké
skúsenosti.
Protipovod ovým
opatreniam v ačíme za to, že pri
povod ových stavoch na Dunaji
v roku 2002 nevznikli – na rozdiel
od ničivých následkov ve kých
vôd v roku 1954 a 1965 - žiadne materiálne škody,“ uzatvára
D. Čaplovič. Tento projekt pod a
neho tiež otvára príležitos na
očakávanú konektivitu ostatných
regiónov a štátov k najväčšiemu
európskemu toku. Slovensko
v aka svojej geograickej polohe spolu s Českou republikou
ponúka pre budúcnos možnos
oživenia historických plánov
prepojenia Čierneho, Baltického
a Severného mora. Vzh adom
na dostatočné intelektuálne, vedecké a odborné zázemie ponúkame Európskej únii aj možnos
podie a sa na riadení týchto procesov,“ apeluje na budúci úspech
projektu D. Čaplovič.
alším partnerom tohto ambiciózneho
medzinárodného
zámeru zárove pripomína, že
Dunajská stratégia nie je len tepnou nášho dynamického hospodárstva, ale aj rozvoja európskeho dopravného, energetického a
ekologického priestoru.
Michal KALI ÁK,
hovorca podpredsedu vlády SR
Prírodným bohatstvom
nesmieme mrha
Podunajský región má na
území SR významné miesto.
.... a v diskusii s účastníkmi konferencie vo Viedni.
ON č. 18, 4. máj 2010/17
SPOLUPRÁCA
Dunajský vedomostný klaster
podporí spoluprácu
S iniciatívou vytvori priestor na spoluprácu podunajských štátov EÚ prišli nemecké spolkové krajiny Badensko-Württembersko a Bavorsko. Príprava stratégia sa rozvíjala predovšetkým vo
Výbore regiónov EÚ. V roku 2008 Európska komisia prezentovala zámer vypracova stratégiu EÚ
pre Podunajsko. Cie sa naplnil, ke Európska rada na svojom zasadnutí v júni 2009 požiadala
komisiu, aby do konca roka 2010 predložila samostatnú Stratégiu EÚ pre dunajský región.
Všeobecným cie om stratégie má by dosiahnutie väčšieho blahobytu, bezpečnosti
a mieru pre občanov v podunajskom regióne. Ke že stratégia
je regionálnou iniciatívou, do jej
vypracovania majú by aktívne
a vo ve kej miere zapojené predovšetkým regionálne a miestne
orgány a inštitúcie. Okruh tém
spolupráce, založenej na budúcej stratégií, je široký: doprava,
ochrana životného prostredia
a zabezpečenie dodávok energie, hospodárstvo, bezpečnos ,
vzdelávanie a kultúra, práca,
zdravie a sociálne veci. Preto
boli stanovené tri pilierové oblasti: doprava (zlepšenie konektivity dopravy a energie), životné
prostredie (a prevencia prírodných rizík), sociálno-hospodársky rozvoj (spoločne s kultúrou).
Dunajská stratégia by mala vytvori mechanizmus spoločnej
zodpovednosti krajín dunajského regiónu za ich ekonomický
a spoločenský rozvoj, uchovávanie prírodného a kultúrneho
dedičstva. Koordinovaný prístup
umožní efektívnejšie a nákladovo výhodnejšie riešenia a dovolí
naplno využi nebývalý potenciál
dunajského regiónu. Slovenská
republika sa stotož uje s hlavnými piliermi tak, ako ich navrhla
Európska komisia.
Primárnym cie om v rámci
dopravnej infraštruktúry zostáva
rozvoj dunajskej vodnej cesty
a zabezpečenie splavnosti Dunaja. Stratégia sa však nesústreuje iba na samotnú rieku, ale
aj na celú infraštruktúru regiónu,
kde sa predpokladá dobudovanie
tejto infraštruktúry a vytvorenie
transkontinentálneho tranzitného
terminálu, ktorého cie om je vytvori uzol s efektívnou kombináciou všetkých druhov dopravy.
Čo sa týka piliera životné
prostredie, tu treba venova
adekvátnu pozornos ochrane
a trvalo udržate nému využívaniu ekosystémov, ako aj ochrane biologickej diverzity regiónu.
Snahou má by dosiahnutie efektívnejšieho hospodárenia s vodou,
odstra ovanie
zdrojov
znečistenia, regenerácia oblastí
a pod. Samostatnou témou zostáva otázka protipovod ovej
ochrany.
V tre om pilieri má dominant-
né postavenie rozvoj cestovného
ruchu, ale aj rozvoj kultúrneho
dialógu, integrácia menšín a snaha o znižovanie disparít medzi
jednotlivými oblas ami. Hlavným
cie om sociálno-ekonomického
rozvoja v Dunajskom regióne
bude tvorba vedomostnej ekonomiky ako hlavného zdroja konkurencieschopnosti.
Vo vz ahu národnej pozície
k dunajskej stratégií je najdôležitejšie zdôrazni a presadzova
orientáciu na komplexné riešenie
rozvoja podunajského územia.
Znamená to, že jednotlivé priority treba rieši rovnocenne a vo
vzájomnej previazanosti.
V reprezentačných priestoroch
Primaciálneho
paláca
hlavné mesto SR Bratislava
a Bratislavský samosprávny kraj
sa 14. apríla stali signatármi historickej dohody. Svojimi podpismi pod Memorandum sa stávajú
lídrom iniciatívy, ktorá robí z bratislavského regiónu v Podunajskej
oblasti región tvorivosti, ktorého
rozvoj bude postavený najmä na
znalostiach a inováciách. Členmi
tohto zoskupenia sú aj alšie
subjekty – mestá Nové Zámky,
Komárno, Štúrovo, Slovenská
technická univerzita Bratislava,
Vysoká škola manažmentu verejnej správy v Bratislave, Slovenský vodohospodárky podnik,
š. p., a Bratislavská vodárenská
spoločnos , a. s.
Súčas ou Stratégie EÚ pre
dunajský región bude Dunajský
vedomostný klaster. Pod a správy Európskej komisie má klastrovanie kladný vplyv na inovácie
a konkurencieschopnos , vytváranie zručností a informácií, rast
a dlhodobú podnikate skú dynamiku. Iniciatíva založenia dunajského vedomostného klastra
berie na vedomie aj Národnú
pozíciu k Stratégii EÚ pre dunajský región schválenú uznesením
vlády SR z 3. marca 2010 a rešpektuje pripravovanú stratégiu
EÚ 2020. Dunajský vedomostný
klaster bude založený ako samostatný právny subjekt formou
záujmového združenia právnických osôb so sídlom v Bratislave. Členmi klastra sa môžu sta
inštitúcie so sídlom na území
dunajského regiónu pôsobiace v
sektore verejnej správy, akademicko-duchovnom sektore a podnikate skom sektore. Klaster
bude presadzova transformáciu
na regióny, založené na vzdelaní
a poznatkoch, prostredníctvom
zvýšenia inovačného potenciálu
tak, aby boli konkurencieschopné aj v celoeurópskom kontexte.
Sprac. (žo)
Nová dohoda o spolupráci
medzi Bratislavou a Vied ou
V Červenom salóniku viedenskej radnice 19. apríla primátori hlavných miest Slovenska
a Rakúska Andrej urkovský a Michael Häupl podpísali dohodu o spolupráci medzi „Twin-City
mestami g Vied ou a Bratislavou. Podpisom tejto zmluvy vyjadrujú mestá Viede a Bratislava
svoj záujem a vô u pokračova v spolupráci v rôznych oblastiach a kooperova v záležitostiach
spoločného záujmu.
Spolupráca sa bude aj naalej rozvíja v oblasti dopravnej infraštruktúry, ekonomickej
spolupráce, územného plánovania, ochrany pred povod ami a prírodnými katastrofami,
v oblasti vedy a výskumu, kultúry, vzdelávania a mládeže,
ale aj inancovania projektov
v rámci Európskej únie. Nová
samostatná a dôležitá je téma
spolupráce
a
kooperácie
oboch miest v rámci Stratégie
Európskej únie pre dunajský
región a jej realizácie.
Nová zmluva sa opiera
o doterajšiu spoluprácu a je
výsledkom nepretržitého procesu zbližovania oboch miest,
pričom spoločná história kultúry formovala prepojenie oboch
miest osobitnými väzbami. Tie
sa ešte zintenzívnili po vstupe
Slovenska do Európskej únie
a Schengenského priestoru.
Medzinárodná spolupráca
medzi Bratislavou a Vied ou
je jasným príkladom súčasných trendov a ich pozitívnych
dopadov v zjednocujúcej sa
Európe. Integráciu lokálnych
ekonomík sprevádza postupný
zánik národných hraníc a akceleruje význam cezhraničnej
spolupráce. Po otvorení hraníc
v roku 1989 obe mestá, s ročným rastom HDP vyšším ako
zvyšok ich krajín, prirodzeným
spôsobom začali aži z geograickej blízkosti a spoločnej
histórie a tento vývoj sa ukázal
výhodný pre obe strany. Vstupom do EÚ v roku 2004 sa
odbúrali alšie prekážky kooperácie a hybnou silou iniciatív
sa stali najmä projekty inancované z európskych fondov.
alším dôležitým medzníkom
v rozvoji pozitívneho vplyvu integrácie do európskeho
priestoru bol vstup Slovenskej
republiky do Schengenskej
zóny.
Témy, ktoré by mali budúcej spolupráci dominova :
- rozvoj potenciálu spolupráce v oblasti vedy a výskumu,
- pokračovanie v intenzi-
te vz ahov, ktorú odštartoval
Twin City roku 2008 (opakovanie spoločných podujatí, pokračovanie rokovaní na témy,
ktoré sa počas Twin City roku
otvorili),
- spoločné riešenia územného rozvoja v priestore medzi
oboma mestami,
- pokračovanie spolupráce
v rámci euroregiónu CENTROPE,
- spoluúčas
na projekte
„Magistrála pre Európu.
Obe metropoly majú dôležité postavenie v spoločnom
regióne, a tak sa vzájomná
podpora a spolupráca javí
ako jediná možnos pre túto
situáciu. Aj napriek doterajšej
absencii jednotnej stratégie
rozvoja vz ahov sa ukázalo, že
dochádza k prirodzenej kooperácii v oblastiach spoločného
záujmu a práve na nich je potrebné budova hlbšie väzby.
(ts MMB)
18/ON č. 18, 4. máj 2010
KuLTÚRA/CESTOVNÝ RuCH
Prievidzský EKOROK bol opä úspešný
Na de Zeme 22. apríla 2010 sa na Námestí slobody v Prievidzi uskutočnilo záverečné vyhodnotenie projektu EKOROK s Nestlé Slovensko, s. r. o., 2009 - 2010, za účasti zástupcov mesta a irmy.
žiaci z 8 základných škôl si pripravili prezentáciu akcií, do ktorých sa počas trvania projektu od
novembra 2009 do apríla 2010 zapájali alebo sami iniciovali. V programe vystúpili ví azi školských
kôl jednotlivých sú aží a na záverečnej prezentácii a vyhodnotení projektu sa zúčastnili delegácie
detí a pedagógov prievidzských základných škôl a široká verejnos .
Okrem iných prínosov žiaci vyzbierali spolu 137 134 kg papiera a 6 304 kg PET liaš.
Jednou z aktivít projektu bolo „Ko ko stromov
zachránime?“, ke žiaci vopred vedeli, že jeden strom nahradí 125 kg papiera. Zachránili
teda 1 097 stromov. Pri alšej aktivite - zbere
PET liaš poznali údaj, že z 350 kg PET liaš
je možné vyrobi jednu lavičku, a tak vlastne
zozbierali materiál na 18 lavičiek.
Nestlé poskytla na projekt 3 680 eur a zapojilo sa do 3 569 detí. Najúspešnejšia
prievidzská škola v zbere papiera bola ZŠ
Energetikov, ktorej žiaci vyzbierali 67,27 kg
na jedného žiaka a najúspešnejšia v zbere
PET liaš bola ZŠ Mariánska - žiaci vyzbierali
3,96 kg na žiaka. Najúspešnejšie školy získali spolu s najvyššou inančnou odmenou aj
cenu primátora v podobe certiikátu „EkoŠkola mesta Prievidza“.
Ako informovala organizátorka podujatia Mgr. Božena Gatialová, riadite ka
Centra vo ného času Spektrum v Prievidzi,
program Chceme ži zdravo bol vo ným
pokračovaním viacročných podujatí mesta
Prievidza a irmy Nestlé, zameraných na
preh benie záujmu detí i celej verejnosti o
problematiku životného prostredia a zdravého životného štýlu. ,,Cie om projektu
bola možnos vyjadri
svoje názory na
problémy ekologického charakteru formou
zaujímavých aktivít a realizova ich. Okrem
tradičných zberových - papier a PET f aše - to boli aj moderné ako „eko-web“, v
ktorej školy na vlastných webových stránkach zaznamenávali a zverej ovali priebeh všetkých akcií týkajúcich sa projektu,
či „eko-erb mesta Prievidza“ - výroba erbu
mesta z vrchnákov PET liaš. Mimoriadne
ob úbená je každoročne ,,ekokaraoké“,
ke žiaci spievajú svoje ekotexty na známe domáce i zahraničné melódie. K alším
aktivitám projektu patrili: Kultúra životného
prostredia, Príroda je kamarát a Ekorok
našimi očami: „Obezita - problém mladej
generácie?“, konštatovala B.Gatialová.
Primátor Prievidze Ing. Ján Bodnár ocenil
prínos celej akcie slovami: ,,Považujeme za
ve mi dôležité nepo avi vo výchove mladej
generácie k pozitívnemu vz ahu k životnému
prostrediu. Tradícia zaväzuje, a preto mesto
Prievidza bude podporova takéto environmentálne aktivity aj v budúcnosti.“
Text a snímky:
agentúra Paper Life
Hričovská vodná cesta aj ako miesto na oddych
Obec Horný Hričov v partnerstve s MVO udia a voda realizovala v roku 2008 projekt
Hričovská vodná cesta, v ktorom sa spojilo užitočné s príjemným. Pôvodným zámerom
bolo utlmi prívalové povod ové prietoky. Zárove vznikla myšlienka, že by sa voda z
menších zdrojov mohla v okolí zachytáva , skráš ova a zatraktívni prostredie.
Voda zo studničiek v lesných ekosystémoch sa zachytáva a zdržiava vo vybudova-
ných priehradkách a drevených hrádzach a
prepadmi postupne odteká. Do doliny okolo Šípovej studničky a
Zlatného potoka môžu
udia prís a oddýchnu
si, napi sa, ale aj okúpa vo vode, ktorá má
pod a rozprávania pamätníkov liečivé účinky.
Drevené zruby v strednej časti Hričovskej vodnej cesty.
K Šípkovej studničke
sa viaže poves , poda ktorej tu žil mních.
Modlil sa za túto oblas a vyprosoval pre
okolie pozitívne účinky.
Preto v novej oddychovej zóne je aj drevená
socha mnícha. Projekt
inancovala obec z Environmentálneho fondu
ministerstva
životného prostredia a piatimi
percentami z vlastného
Prame pri Šipkovej studničke „U mnícha“.
rozpočtu. Od myšlienky až po jej uskutočnenie všetko trvalo dva roky, náklady boli 196
654 eur (2 milióny 400-tisíc korún). Projekt
realizovala irma Ekostav z Oščadnice.
(krav)
ON č. 18, 4. máj 2010/19
KONTROLA/INZERCIA
XVII. snem ZHK sa uskutoční
10. a 11. júna v Tatranskej Lomnici
Predsedníctvo Združenia hlavných kontrolórov miest a obcí
SR na zasadnutí v Kokave nad Rimavicou rozhodlo, že XVII. snem
ZHK SR sa uskutoční v Tatranskej Lomnici 10. a 11. júna 2010.
To, že pre Slovensko je rok priamo týkajú činnosti hlavného
2010 rokom volebným, platí aj kontrolóra.
Najvýznamnejšou
pre ZHK SR, ktoré si zvolí svoj- zmenou bolo doplnenie § 18a,
ho prezidenta na alšie funkčné ods. 10: „Na odvolanie hlavného
obdobie. Aké dlhé bude funkčné kontrolóra z funkcie je potrebný
obdobie, o tom rozhodnú de- súhlas nadpolovičnej väčšiny
legáti snemu v bode programu všetkých poslancov.“ V časti o
snemu – návrh na zmeny vnú- útvare hlavného kontrolóra, natorných predpisov, ktorý obsahu- priek snahe zabráni prípadným
je aj požiadavku na pred ženie interpretačným problémom, sa
funkčného obdobia na štyri roky. v § 18g, ods. 1 doplnilo „ , ktorý
Rokovanie snemu ZHK bude je súčas ou obecného úradu.“ a
rieši postavenie hlavného kon- vypustil sa ods. 4, tie sa presutrolóra v súvislosti so zmenami nuli do kompetencií prijímania
v legislatíve, ku ktorým došlo a riadenia pracovníkov útvaru
v novelizácii zákona SNR č. hlavného kontrolóra.
369/1990 Zb. o obecnom zriaNepovšimnutá zostala dodení. Novelizáciou sa zmenilo sia aj snaha ZHK o zavedenie
aj znenie paragrafov, ktoré sa inštitútu odstupného po skonče-
ní funkčného obdobia hlavného
kontrolóra obce. Budeme sa usilova , aby sa naša požiadavka
premietla v legislatívnych zmenách v budúcnosti.
Snem tiež zhodnotí a určí alšie smerovanie, ktorým je skvalit ovanie kontrolnej činnosti v
samospráve aj v súvislosti s analýzou kontrolnej činnosti NKÚ v
obciach. Úlohou združenia v po-
sledných rokoch bolo vlastnými
silami zabezpeči vydanie publikácie „Kontrola v samospráve“,
ktorá je pracovným materiálom
hlavného kontrolóra a zovšeobec uje základné postupy pri
plnení úloh. Zárove združenie
rozšírilo ponuku odborných školení pre kontrolórov v samospráve.
(Bk)
Predsedníctvo ZHK miest a obcí SR pozýva na
XVII. snem ZHK SR,
ktorý sa uskutoční 10. a 11. júna 2010 v hoteli
SOREA Titris Odborár v Tatranskej Lomnici.
Program rokovania XVII. snemu
ZHK:
10. júna 2010
- prezentácia 10. –13. h
- obed 12. – 13.30 h
- 14.00 h - otvorenie XVII. snemu
ZHK
- schválenie programu, vo ba
pracovného predsedníctva ZHK,
mandátovej, návrhovej a volebnej
komisie,
- vystúpenie pozvaných hostí,
- správa o činnosti ZHK po XVI.
sneme ZHK,
- správa o činnosti regionálnych
sekcií
Ptrestávka - tlačová konferencia
- návrh na úpravu interných predpisov ZHK
- správa o plnení rozpočtu za roky
2008 a 2009
- stanovisko kontrolnej komisie k
plneniu rozpočtu za roky 2008 a
2009
- schválenie rozpočtu na rok
2010
- správa o vzdelávacích aktivitách
ZHK po XVI. sneme
11. júna 2010
- ustanovenie nového predsedníctva ZHK
- vo ba členov kontrolnej komisie
- vystúpenie kandidátov na prezidenta ZHK
- vo ba prezidenta ZHK
- vyhlásenie výsledkov vo by prezidenta ZHK a členov KK
- programové zameranie po XVII.
sneme ZHK
- diskusia
- uznesenie XVII. snemu ZHK
- záver
Účastnícky poplatok je 85 eur.
Ubytovanie bude zabezpečené
iba v 2-poste ových izbách.
Účastnícky poplatok je potrebné
uhradi najneskôr do 25. 5. 2010
na účet ZHK v Slovenskej sporite ni Poprad.
Číslo účtu: 0093287396/0900.
IČO: 00628581,
DIČ: 2020848511
Prihláška
na XVII. snem ZHK 10. a 11. júna 2010
hotel SOREA TITRIS Odborár, Tatranská Lomnica
Prihlasujeme p. ................................................................................
na XVII. snem ZHK, ktorý sa koná 10.a 11. júna 2010
v hoteli TITRIS Odborár v Tatranskej Lomnici.
Kontaktná adresa: ............................................................................
č. telefónu: ...................... Podpis účastníka: ...................................
Účastnícky poplatok v sume .....................uhradil d a .....................
Úhradu vykonal ................................................
Prihlášku zašlite na adresu: Ing. Mária Čenščáková, ul. 1. mája
226/31, 058 01 Poprad, tel. 0903 906 887
e-mail: [email protected]
V ................................................................ d a ................................
ROZVOJ SPOLOČNOSTI
20/ON č. 18, 4. máj 2010
Vízia a stratégia rozVoja sloVenskej spoločnosti
Ekonomický ústav SAV (gestorské pracovisko)
Ústav politických vied SAV, Ústav štátu a práva SAV
Národohospodárska fakulta Ekonomickej univerzity v Bratislave a vybraní experti
Stratégia rozvoja slovenskej spoločnosti - 3. čas
ZHRNUTIE
(Podklad na verejnú oponentúru)
Bratislava, február 2010
Konvergencia k úrovni vyspelých
ekonomík ako základ stratégie
Stratégia vychádza zo zostavenia konvergenčného a konzervatívneho scenára
hospodárskeho rastu. Hodnotia sa na základe toho, že Slovensko ešte stále značne
zaostáva za úrov ou rozvoja hospodárstva
vyspelých európskych i mimoeurópskych
krajín. Jeho hospodárska stratégia musí by
zameraná na dosahovanie trvalo vysokých
temp hospodárskeho rastu zabezpečujúcich konvergenciu slovenskej ekonomiky
k výkonnosti rozvinutých ekonomík. Z tohto
dôvodu sa z dvoch načrtnutých scenárov
rastu – konzervatívneho a konvergenčného
– stratégia zaoberá konvergenčným scenárom. Ciele hospodárskeho rastu sú v om
stanovené tak, že škála možných temp
rastu sa konfrontuje s disponibilnými zdrojmi transformovanými do podoby výrobných
faktorov.
Recesia, do ktorej v roku 2008 vyústila
svetová hospodárska kríza, oslabila aj rozvojové ašpirácie slovenskej ekonomiky. Po
predpokladanom dvoj- až trojročnom období, ktoré bude Slovensko potrebova na návrat k predkrízovému stavu hospodárstva,
možno očakáva , že pri splnení podmienok
potrebných na využitie zlepšenej celosvetovej konjunktúrnej situácie môže ekonomika
SR do roku 2020 konvergova v tvorbe HDP/
obyv. na asi 75 – 80 % úrovne EÚ 15, resp.
na takmer 90 % úrovne EÚ 27. V tom istom
čase sa miera zamestnanosti v SR môže priblíži k úrovni EÚ 15 a mzdy môžu dosiahnu
57 % úrovne EÚ 15. Početné komparatívne
analýzy priebehu a výsledkov konvergenčných procesov prebiehajúcich vo svetovej
ekonomike potvrdzujú dosiahnute nos uvedených cie ov. Tie pre obyvate ov Slovenska
predstavujú dobre vidite ný a prí ažlivý benchmark, lebo je spojený s im známou vysokou životnou úrov ou obyvate ov západnej
Európy, ktorú chcú sami dosiahnu .
Tempá hospodárskeho rastu potrebné na
splnenie stanovených konvergenčných úloh
si vyžadujú nasadenie základných faktorov
rastu (kapitálu a pracovných síl) s takými
ročnými prírastkami, aké v 70. a 80. rokoch
dokázali zabezpeči krajiny EÚ 15 počas
približovania úrovne ich ekonomík k úrovni USA. Pomerne rýchlo by sa pritom mala
zvyšova aj kvalita faktorov rastu podmie u-
júca dostatočne vysoké prírastky integrálnej
produktivity faktorov.
Hospodársky rast potrebný na reálnu konvergenciu je, prirodzene, v popredí záujmu
stratégie rozvoja hospodárstva, jej obsah
sa ním však neobmedzuje a nevyčerpáva.
Ciele rastu sú len sprostredkujúce ciele
zabezpečujúce riešenie celkového spoločenského, teda nielen hospodárskeho, ale
v širokom zmysle aj sociálneho rozvoja. Do
„koša“ ekonomických cie ov patrí konvergencia výkonnosti slovenského hospodárstva k úrovni vyspelých krajín, zmier ovanie
disparít vo výkonnosti jednotlivých regiónov
SR a kvalitatívne štruktúrne zmeny vedúce k posil ovaniu jej znalostne a inovačne
orientovaných segmentov. V cie och sociálneho rozvoja stojí v popredí vytváranie
mimoprodukčných predpokladov znalostnej
ekonomiky a učiacej sa spoločnosti, posil ovanie sociálnej kohézie a inklúzia znevýhodnených skupín obyvate stva, stimulovanie
pozitívnych zmien v demograických procesoch, zvyšovanie kvality života a starostlivosti o jeho environmentálne podmienky.
Uskutoč ovanie cie ov ekonomického
a sociálneho rozvoja sa v zásade dop a,
navzájom podporuje, má kooperatívnu povahu. Na realizáciu oboch skupín cie ov
sú však potrebné zdroje, ktoré sú a budú
obmedzené. Preto má riešenie úloh ekonomického a sociálneho rozvoja nielen kooperatívnu, synergickú, ale aj konkurenčnú
povahu. Poznatky o trendoch vo fungovaní
vyspelých krajín svedčia o tom, že v relácii
riešenia úloh ekonomického a sociálneho
rozvoja sa zvyšuje význam kooperatívneho
a klesá váha konkurenčného princípu. Vz ahy medzi jednotlivými cie mi sociálneho a
hospodárskeho rozvoja sú však namixované z nerovnakých podielov oboch uvažovaných princípov.
V etape vytvárania predpokladov postindustriálneho rozvoja slovenskej spoločnosti
jestvuje najtesnejší pozitívny (kooperatívny) vz ah medzi ekonomickým cie om
štruktúrnych zmien spojených s posilovaním jej inovačne orientovaných
segmentov a sociálnym cie om vzdelaného obyvate stva vytvárajúceho znalostnú,
resp. učiacu sa spoločnos . Na jednej strane
teda kvalitatívne štruktúrne zmeny a na druhej tvorba fundamentov udského kapitálu.
Dokonca tu nejde len o dva navzájom sa
dopl ujúce a podporujúce procesy, ale
o ich splývanie do hlavného ahu stratégie sociálno-ekonomického rozvoja SR
do roka 2020.
Uvedené myšlienky sa na prvý poh ad
javia ako samozrejmosti, ba až banality, v
skutočnosti sú však požiadavkou na zásadný obrat doterajších trendov sociálno-ekonomického vývoja. Výsledky makroekonomických modelov analyzujúce
súvislosti dlhodobého vývoja zis ujú, že
dodatočné vklady do znalostnej ekonomiky (do vzdelania a výskumu) prinášajú
pre zrýchlenie tempa rastu, zvýšenie zamestnanosti a zníženie nezamestnanosti
väčšie pozitívne efekty než znižovanie
daní. V kontraste s tým sa zistilo, že na
Slovensku sú vklady do znalostnej ekonomiky a do tvorby a zachovania udského kapitálu na nedostatočnej úrovni.
Podiel verejných výdavkov na tieto účely
z HDP je v SR značne menší než nielen
v nadpriemerne, ale aj v podpriemerne
výkonných ekonomikách EÚ.
Zanedbávanie tvorby udského kapitálu
neprekážalo dosia vysokým tempám hospodárskeho rastu preto, lebo boli spojené
s masívnym prílevom PZI (pri nezanedbate nom vplyve zlepšujúceho sa podnikate ského prostredia) a tým aj s vlnou inovácií
prinášaných zahraničnými investormi. Pri
pravdepodobnom slabnutí prílevu PZI
v budúcej dekáde sa hospodársky rast
už pred rokom 2020 bude musie opiera stále viac o domáce zdroje. V opačnom prípade sa dostaneme (bu počas
nasledujúcej recesie, alebo ešte skôr) do
problémov, ktoré slovenskú ekonomiku vrhnú nazad ove a drastickejšie než súčasná
recesia.
Z h adiska vytýčených cie ov i z h adiska
zdrojov použitých na ich uskutoč ovanie sa
navrhovaná stratégia zameriava na hospodársku i sociálnu konvergenciu Slovenska k
úrovni vyspelých európskych krajín. Je preto namieste pomenova ju konvergenčnou
stratégiou. Na jej realizáciu sa bude musie
zamera silný komplex hospodárskych politík, najmä však iškálna (rozpočtová i da ová) politika, politiky vplývajúce na trh práce
a priemyselná politika podporujúca štruktúrne zmeny.
Po vstupe SR do eurozóny, ke sa iškálna politika stala hlavným nástrojom makroregulácie, sú potrebné systémové zmeny
vo verejných inanciách. Ich konsolidáciu
ROZVOJ SPOLOČNOSTI
by malo podpori pokračovanie reformy
riadenia verejných inancií. Bude tu nevyhnutné: posilni prepojenie medzi ročným
rozpočtom a strednodobým rozpočtovým
rámcom; dopracova systém stanovovania
strategických cie ov rezortov a ich premietnutie do rozpočtu; oce ova iškálne dôsledky jednotlivých opatrení; odformalizova ,
resp. zreálni stanovovanie zámerov, cie ov
a merate ných ukazovate ov pri jednotlivých
programoch; vybudova inštitucionalizovaný
systém merania dosiahnutia cie ov, a to tak
v podobe ex post, ako aj v podobe ex ante
(podobne, ako sa hodnotí využitie zdrojov
z fondov EÚ).
Vstup do eurozóny a strata vlastnej menovej politiky zvýraz uje nevyhnutnos aktívne
využíva iškálnu politiku vrátane potreby
da ovej reformy zameranej na obnovu aktívnej (stimulačnej) funkcie daní. Prechod
od pasívnej k aktívnej role daní skomplikuje
ich výber. Mal by sa preto obmedzi len na
malý počet vybraných smerov, medzi ktoré
patrí podpora znalostnej ekonomiky, zameraná na rozvíjanie podnikového výskumu
a vývoja, vzdelávacích aktivít a inovácií i
na udržiavanie environmentálnej rovnováhy
spolu so stimuláciou úspory energií.
Analýza rôznych možností zvyšovania
vkladov do udského kapitálu, resp. do udských zdrojov zistila, že pre Slovensko je
európska cesta opierajúca sa najmä o inancovanie z verejných rozpočtov ove a
schodnejšia než americká cesta využívajúca v značnom rozsahu súkromné zdroje.
Vážnou úlohou iškálnej politiky je preto
zaobstara väčšie verejné zdroje pre hospodársky rast spojený s vytváraním znalostnej
ekonomiky. To sa nezaobíde bez obrátenia
sústavného poklesu celkovej da ovej kvóty
do jej mierneho narastania.
Terajšia extrémne nízka celková da ová
kvóta (kvóta spolu vzatých daní a odvodov
z HDP) sa môže už v blízkej budúcnosti sta
vážnou prekážkou vytvárania znalostnej
ekonomiky, akumulácie udského kapitálu
a tým aj celkového sociálno-ekonomického
rozvoja. Zväčšovanie celkovej da ovej kvóty
sa môže dosiahnu predovšetkým zmenou
štruktúry da ového základu zvýšením podielu, ktorý v om má prírastok kapitálu (majetku) pri príslušnom znížení podielu jeho príjmovej časti. Vzh adom na to, že tempá rastu
kapitálu (majetku) sú vyššie než tempá rastu
HDP, da ová kvóta sa môže zväčšova aj
bez zvyšovania da ových sadzieb. alšie
pozitívne dôsledky zvýšenia váhy majetkových daní spočívajú v obmedzovaní rozsahu
repatriácie ziskov zahraničných investorov
a v znižovaní atraktívnosti registrácie domácich iriem v da ových „rajoch“.
Zväčšenie vkladov do znalostnej ekonomiky z verejných zdrojov prinesie žiaduce
efekty len pri splnení štyroch predpokladov.
Prvým je reforma systémov tvoriacich základ
znalostnej ekonomiky – reforma zameraná
na zvýšenie efektu z ich výdavkov. Druhým
je využitie zväčšených zdrojov na tvorbu
výrobných faktorov, a najmä na zvyšovanie
kvality pracovných síl a budovanie technickej infraštruktúry, čo posil uje konkurenčnú
schopnos podnikate ov. Tretím je taký spôsob použitia verejných zdrojov v prospech
znalostnej ekonomiky, ktorý v podnikate skej
sfére vyvolá „pákový“ efekt vynaloženia jej
vlastných zdrojov na vývoj a výskum, celoživotné vzdelávanie a inovačné aktivity. Štvrtým
je požiadavka, aby zmena da ového základu
ON č. 18, 4. máj 2010/21
a iné možné korektúry da ového systému
neohrozili atraktívnos SR pre zahraničných
investorov a konkurenčnú schopnos domácich podnikate ov.
Očakávaná akcelerácia tvorby udského
kapitálu zvýrazní význam pracovných síl
v hospodárskom raste. Zväčšovanie rozsahu zamestnanosti by sa v časovom horizonte stratégie nemalo sta limitujúcim faktorom
rozvoja ekonomiky. Približne po roku 2015,
ke sa do nej vrátia recesiou uvo není pracovníci, sa opä oživí problém nedostatku
pracovnej sily. Do roku 2020 postačí, ak sa
zvýši miera zamestnanosti na cie ových
70 % a udrží sa migračný prírastok podobný
dosiahnutému v rokoch 2006 – 2008. V spojitosti s uskutoč ovaním štruktúrnych zmien
sa však objaví štrukturálny nedostatok pracovných síl.
Politiky spojené s trhom práce, ktoré zabezpečujú efektívne využitie pracovných síl,
musia ráta s čoraz heterogénnejším trhom
práce. Ten sa pravdepodobne roztriešti do
vzájomne si nekonkurujúcich skupín, ktoré
možno agregova do nieko kých hlavných
segmentov s nejasnými a priechodnými
hranicami tiahnucimi sa naprieč odvetviami
a podnikmi.
Žiaduce je fungovanie všetkých segmentov, nielen toho, ktorý je spojený so soistikovanými ekonomickými aktivitami. Dobrému fungovaniu každého segmentu môže
pomôc posilnenie pružnosti trhu práce
v každej fáze hospodárskeho cyklu. Je tu
však potrebný diferencovaný prístup. Kým
segment spojený s expandujúcimi soistikovanými činnos ami potrebuje hlavne podporu
prostredníctvom politiky vzdelávania a lexibility trhu práce, segment spojený s tradičnou ekonomikou bude závislý aj od uplatnenia špeciálnych nástrojov trhu práce a v
segmente pre ažko uplatnite nú pracovnú
silu pôjde o prienik politiky trhu práce s politikou zamestnanosti, príjmovej aj sociálnej
politiky.
Konvergenčná stratégia nie je zlučite ná
s kopírovaním politík rozvinutých v podstatne vyspelejšom prostredí. To tvorí bariéru
na plné uplatnenie modelu lexicurity na trhu
práce, lebo tento model je spojený s vysokým stup om uvedomelosti a morálky. Sprevádzajú ho značné verejné výdavky a vysoké da ové za aženie. Možnosti aplikácie
modelu lexicurity v ekonomike s vysokou
mierou nezamestnanosti, s rozsiahlym deicitom verejných inancií, nízkym da ovým
za ažením a sklonom k zneužívaniu verejných politík sú ve mi obmedzené. Pritom
však konvergenčná stratégia má ambíciu
prekonáva tieto bariéry a k podobnému
modelu sa približova .
Konvergenčný scenár ráta s posilnením inancovania najmä aktívnych prvkov politiky
trhu práce. To prospieva záujmom dotknutých občanov, aj záujmom zamestnávate ov
zlepšením ponuky pracovných síl v potrebnej štruktúre.
Je pravdepodobné, že obdobie tesne
po obnovení hospodárskeho rastu nebude
pria rastu mzdovej hladiny. Neskorší nárast
vzácnosti pracovnej sily (kvaliikovanej) však
vyvolá jej zvyšovanie najmä v prípade, že
bude rás produktivita práce na báze spojenia technologického a humánneho rozvoja.
Modelové prepočty ukazujú, že tak pre
rast zamestnanosti, ako aj pre rast miezd
či disponibilných príjmov domácností
je najvýhodnejšie realizova typ rozvoja
založený na náraste investícií do vedy
a výskumu a na zvýšení kvality pracovnej
sily. Rast mzdovej hladiny bude posilnený
skutočnos ou, že po desa ročiach stagnácie
reálnej mzdy budú ma zamestnanci šancu
kompenzova svoje dlhodobé príjmové odriekanie. Zvýšenie reálnych miezd na 57 %
úrovne EÚ 15 do roku 2020 znamená, že
v budúcej dekáde by sa reálne mzdy mohli
zvýši približne o 25 %. To je podstatne viac
než 11 % zvýšenie reálnych miezd dosiahnuté za roky 1990 – 2008.
Integrálnou súčas ou konvergenčnej
stratégie bude intenzívnejšie pokračovanie v kvalitatívnych štruktúrnych zmenách
reagujúcich hlavne na zmeny v štruktúre
a rozsahu globálneho dopytu. Dominantnú
pozíciu v tomto smere bude ma alší rozvoj odvetví spracovate ského priemyslu ako
základ exportnej výkonnosti. Silný rozvoj
treba očakáva aj vo sfére služieb. Okrem
rozšírenia znalostne orientovaných služieb
pre podniky najmä v spracovate skom priemysle treba zdôrazni nevyhnutnos rozšíri
a skvalitni zdravotnícke a sociálne služby
pre všetky skupiny obyvate stva, osobitne
pre seniorov. Štruktúrny vývoj by mal štát
ovplyv ova znalostne orientovanou priemyselnou (štrukturálnou) politikou, ktorá
bude klás dôraz na identiikáciu spoločných
záujmov a cie ov domácich i zahraničných
investorov, na (najmä v regiónoch uplat ovanú) podporu spolupráce potenciálnych
investorov, zainteresovaných producentov
a vedeckovýskumných inštitúcií.
V časovom horizonte stratégie je potrebné, aby slovenský spracovate ský priemysel
energicky vstúpil do zmenenej paradigmy
technologických procesov. Jej obsahom je
zásadná reštrukturalizácia doterajších riadiacich procesov v podnikoch, aj zmena
podnikovej kultúry, vytváranie nového typu
priemyselného inžinierstva – digitálneho
inžinierstva využívajúceho modelovanie a
simuláciu ako integrálnu súčas výrobných
programov v reálnom čase. Pre nové postupy je nevyhnutné zmeni aj doterajšie
fungovanie podnikate ských zväzov, ktoré
musia spolu so štátnou politikou aktívnejšie
vstupova do vytvárania technologických
platforiem a ich integrácie s európskymi
technologickými platformami.
Súčasná slovenská ekonomika je vo svojej otvorenej podobe založená prevažne na
kvalitnej produkcii zahraničných iriem kombinujúcich využívanie lacnej pracovnej sily a
dovezených technológií. Politika na získavanie zahraničných investícií by mala ma na
zreteli, aby nové investície smerovali do oblastí, v ktorých Slovensko zaostáva (napríklad do farmaceutického priemyslu, do soistikovaných odvetví chemického priemyslu, do špeciálnych odvetví strojárstva ako
je zdravotnícka, meracia a pod. technika).
Ide tu o odvetvia, ktoré na Slovensku majú
výskumné zázemie (alebo predpoklady na
jeho rozvinutie), s kvalitnými, doteraz však
často v zahraničí využívanými výstupmi. Pri
výbere zahraničných investícií treba navyše
detailne zis ova nielen odvetvie, do ktorého
sa bude investova , ale najmä to, aké aktivity bude investor v rámci svojho podnikania rozvíja ; či pôjde prevažne o montážne
práce, alebo aj predvýrobné a povýrobné
aktivity súvisiace s danou produkciou, ktoré sú spravidla viac ocenené než len výroba
štandardizovaného produktu.
Domáce podniky (DP) predstavujú mimo-
ROZVOJ SPOLOČNOSTI/RECENZIA
22/ON č. 18, 4. máj 2010
riadne významný segment v našej ekonomike
a zasluhujú si preto prinajmenšom takú pozornos a podporu ako zahraničím kontrolované podniky (ZKP). Podie ali sa v roku 2006
v rámci neinančného podnikového sektora
až 72 % na zamestnanosti a 60 % na tvorbe
pridanej hodnoty. Slabá je pozícia DP najmä v
spracovate skom priemysle pre nízku úrove
ich produktivity práce a z toho vyplývajúcu
slabšiu konkurenčnú schopnos .
Inovácia výrobných procesov a celej štruktúry tovarov a služieb sa stáva pre sektor DP
hlavnou výzvou. Štát má u ahči podnikom
ich náročné úlohy: sprístupni im inancie,
nové poznatky, vysokovzdelaných pracovníkov, informácie, poradenské služby ako súčasti efektívneho podnikate ského prostredia. Systém podpory výskumu a vývoja (VaV)
v podnikovom sektore by mal kombinova
podporu projektov, v ktorej sa v rámci stanoveného limitu inančných prostriedkov neraz
vyra ujú aj dobré projekty, s plošnou podporou VaV vo forme ú avy na dani z príjmov
na výdavky na VaV pre všetky podnikate ské
subjekty, osobitne malé a stredné podniky. Pri
plošnej podpore sa efekty obvykle prejavia
ove a skôr ako pri viacročných projektoch.
Za oblasti intenzívnych inovačných aktivít
a tým aj za perspektívne oblasti podnikania
treba považova segmenty hospodárstva napojené na perspektívne technologické polia.
Medzi ne Európska komisia zaradila inovatívnu medicínu, nanotechnológie, zabudované
systémy, aeronautiku a vzdušnú dopravu,
vodík a palivové články, fotovoltické technológie a inovatívne technológie v potravinárskom priemysle. Analýza technologických
tokov v ekonomike Slovenska poukazuje na
to, že podnikate ská sféra je málo prepojená s výskumom v perspektívnych inovačných oblastiach a súčasná štruktúra výdavkov na VaV v SR v porovnaní s vyspelými
ekonomikami stále smeruje do nižších stredných a nízkych technológií.
Treba zopakova , že konvergenčná stratégia rozvoja do roku 2020 predpokladá možnú obnovu relatívne vysokých (hoci aj nižších
než v rokoch 2006 – 2008) temp hospodárskeho rastu. Vychádza z hlbokej penetrácie
ekonomiky SR zahraničným kapitálom, ktorý
najmä v automobilovom a elektrotechnickom
priemysle vybudoval rozsiahle kapacity s najmodernejšími technológiami. Zahraniční investori budú chcie tieto kapacity v najbližších
rokoch maximálne využi , aby z ich výnosov
mohli inancova aj modernizáciu technológií
v materských podnikoch.
Možno očakáva , že ZKP budú rozví-
Stanislav Konečný – Bruno Konečný:
Otvorená komunálna politika
– teória a prax
Čitate skej verejnosti sa dostáva do rúk (aj cez internetový obchod www.martinus.
sk) monograia Stanislava a Bruna Konečných Otvorená komunálna politika – teória a
prax, ktorá vyšla na prelome rokov vo vydavate stve MAYOR v Bratislave.
Na svojich 291 stranách obsahuje poznámky a kontexty komunálnej politiky,
pričom zaujímavé sú najmä informácie a
poznámky k historickému poh adu na danú
problematiku vrátane aktuálnych, bezprostredne súvisiacich vz ahov a väzieb.
Publikácia predstavuje vo svojej oblasti
niečo celkom nové, niečo netradičné a zaujímavé. Jej obsah nie je postavený len na
myšlienkach a citáciách rôznych autorov,
ale cíti v nej ducha autorov, ich erudovanos a ve ký preh ad v komunálnej politike a
komunálnom rozvoji.
Už obsah prvej kapitoly zaujímavým
spôsobom otvára priestor na prezentáciu
podstaty, zložitosti a súvislosti komunálnej
politiky v celkovom národohospodárskom
poh ade a systéme.
alšie štyri kapitoly sú venované nemenej
významným informáciám a skutočnostiam
týkajúcich sa napríklad (v druhej kapitole)
verejných a miestnych záujmov, osídlenia,
vz ahov a väzieb jednotlivých subsystémov verejnej správy – t. j. štátnej správy a
územnej samosprávy ako aj záujmovej samosprávy. Toto totiž zdanlivo jednoduché
a zrozumite né členenie často vyvoláva v
konkrétnom živote a aj vo vyjadrovaní sa k
danej problematike mnohé nelogické konštatovania, spájajúce a porovnávajúce verejnú správu či už so štátnou správou, alebo
s regionálnou a miestnou samosprávou. V
tejto časti ve a nového napovie čitate ovi aj
vymedzenie politiky, vysvetlenie základných
postulátov verejnej politiky a verejného sek-
tora, vz ahy verejnej politiky k štátnej správe, územnej samospráve a občianskemu
sektoru.
Teoretické východiská sú rozobrané najmä v tretej kapitole. Konkrétne ide o ilozoické, právne a sociologické východiská,
ekonomické a politologické aspekty a súvislosti. Osobitne oce ujem túto čas práce,
pretože z tohto poh adu na komunálnu poli-
ja svoje aktivity do najbližšej recesie, po
nej sa to už však môže zmeni . Čas, v ktorom sa táto zmena udeje, a ani jej priebeh
sa vopred nedá predvída . Isté však je, že
slovenské hospodárstvo sa na u musí vo
svojej rozvojovej stratégii pripravi tak, aby
sa hospodársky rast v alšom období mohol v narastajúcom rozsahu oprie o vlastné
sily a o domáce podnikanie. To je dôvod na
razantnú realizáciu konvergenčnej stratégie
za pomoci konvergenčnej politiky zameranej
na podporu a udržanie vysokých temp hospodárskeho rastu na báze nasadenia zväčšujúcich sa verejných i súkromných zdrojov
(získaných aj zo zmien v rozde ovaní) do
tvorby znalostnej ekonomiky a udského
kapitálu. Financovanie úloh sociálneho rozvoja, ktoré priamo s vytváraním znalostnej
ekonomiky nesúvisia, nebude síce napojené na zmeny v rozde ovaní, bude však tiež
proitova z dosiahnutých výsledkov hospodárskeho rastu. Úmerne tomu, ako na báze
vytvárania predpokladov a prvkov znalostnej
ekonomiky sa výkonnos hospodárstva SR
bude približova k výkonnosti rozvinutých
ekonomík, môže sa v konvergenčnej politike
váha sociálneho rozmeru približova k váhe
jej rastového rozmeru.
(Pokračovanie)
tiku nájdeme len ve mi málo adekvátnych a
odborne fundovaných názorov a prístupov.
Vyjadrenia k týmto otázkam totiž vôbec nie
sú jednoduché. Vyžadujú si ve kú erudovanos autora v danej problematike, ale aj
v širších ilozoických, právnych, sociologických, sociálnych a ekonomických disciplínach.
Samotný obsah komunálnej politiky je
rozobraný v štvrtej kapitole na tzv. troch
identitách, a to priestorovej, sociálnej a ekonomickej. Cez priestor a jeho špeciikáciu i
cez sídelné vz ahy a väzby sa tu dostávame
k občanovi, ktorý je na jednej strane spotrebite , ale na druhej strane aktívny tvorca a
realizátor komunálnej politiky pri používaní
rozpočtu a majetku príslušnej komunity.
Záverečná, piata kapitola, sa pod názvom Komunálna správa zaoberá správou
všeobecne, správou v obciach, municipalizáciou, amalgamáciou, alšími špeciikami
osobitne malých obcí, medziobecnou spoluprácou miest a obcí, ktorá je významným
fenoménom najmä v regionálnom a vidieckom rozvoji.
Publikácia sp a všetky náležitosti odborného podania, spracovania danej problematiky v zrozumite nej forme a osvetlenia
niektorých súvislostí na konkrétnych, vhodne vybraných príkladoch. Logicky (čo do obsahu), štylisticky a jazykovo je ve mi dobre
spracovaná. Som presvedčený, že zaujme
nielen odborníkov v danej oblasti, ale aj širšiu či študujúcu verejnos a určite obohatí aj
alších čitate ov, ktorí sa zaujímajú o tento
spoločenský fenomén.
Treba teda privíta takéto dielo v našej
odbornej spisbe a vyslovi presvedčenie, že
čitate ním nebude sklamaný, lebo ho obohatí o mnohé nové poznatky a informácie a
súčasne mu pomôže „dokresli “ si niektoré,
doteraz nejasné kontúry komunálnej politiky
v okolitom svete, ale najmä na Slovensku.
Ing. Jozef BÚŠIK, CSc.,
riadite Sekretariátu Rady vlády SR
pre verejnú správu
(Viac na www.martinus.sk)
ON č. 18, 4. máj 2010/23
MONITOR
Nezamestnanos rástla,
počet miest klesal
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade usporiadal krátko pred Ve kou nocou
pracovné stretnutie Eures zamestnávateom. Otvoril ho riadite ÚPSVR v Poprade
Jozef Petrán, ktorý na om privítal približne pätnás najväčších zamestnávate ov z
okresov Poprad a Levoča.
Riadite ka odboru služieb zamestnanosti Slávka Macuráková konštatovala, že
informovanie zamestnávate ov o nových
aktívnych opatreniach na trhu práce okrem
iného prispeje k zvýšeniu šancí zamestna
sa znevýhodneným uchádzačom o prácu.
Úrad práce poskytuje zamestnávate om
viacero príspevkov, napr. aj na podporu regionálnej a miestnej zamestnanosti alebo
na podporu zamestnania znevýhodnených
uchádzačov o zamestnanie.
Na stretnutí predstavili aktuálnu situáciu na trhoch práce v okresoch Poprad a
Levoča. „V Popradskom okrese bola koncom februára 11,25-percentná miera nezamestnanosti a v Levočskom okrese 18,12
percenta. Z h adiska počtu evidovaných
uchádzačov bolo v okrese Poprad 8 066
nezamestnaných, v okrese Levoča ich bolo
3 196. V obidvoch okresoch došlo k medziročnému nárastu nezamestnaných a súčasne k poklesu vo ných pracovných miest,“
dodala Viera Kollárová z pracoviska Eures,
ktoré prezentovalo aj služby tejto siete na
nadnárodnej úrovni. Kým Popradský okres
sa v miere nezamestnanosti približuje k
celoslovenskému priemeru, v Levočskom
okrese, v ktorom je málo väčších zamestnávate ov, je miera ove a vyššia. Avšak aj
tak je na tom lepšie ako blízky Kežmarský
okres, kde je bez práce každý štvrtý práceschopný občan. Na stretnutí poskytli
aktuálne informácie, týkajúce sa pracovnej
mobility aj zástupcovia Sociálnej pois ovne,
VšZP, da ového úradu a oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru.
Poprad, 14. 4. 2010
župan Frešo tiahne do boja
Na pôde mestského úradu sa 15. apríla
stretli predstavitelia Malackého okresu so
županom BSK Pavlom Frešom. V takmer
trojhodinovej rozprave informovali starostovia o najpálčivejších problémoch vo svojich
obciach, ktoré sú v kompetencii Bratislavského samosprávneho kraja.
Ako povedal primátor Malaciek Jozef
Ondrejka, mesto trápi najmä havarijný stav
mostného telesa. Župan pris úbil, že urobí
všetko pre to, aby bol most tento rok napriek
nepriaznivej inančnej situácii opravený.
Druhou témou týkajúcou sa celého okresu
Malacky je zriadenie strednej odbornej školy
na území mesta, v ktorom kraj spravuje len
jedno gymnázium. Okres so svojím 14 %
podielom na obyvate stve VÚC by mal ma
pod a prepočtov minimálne 6 – 7 takýchto
vzdelávacích zariadení. Malacky predložili
BSK v minulosti dve variantné riešenia. Prvým bolo vybudovanie nového areálu pre
strednú odbornú školu ved a ZŠ na Štúrovej
ulici. Druhým návrhom je zriadenie takejto
školy v objekte bývalej leteckej základne na
sídlisku Juh.
Medzi najkritizovanejšie kompetencie
smerom k VÚC patrila správa ciest a údržba
ich okolia v zimnom, ako aj letnom období.
Župan navrhol, aby sa konkrétne požiadavky zosumarizovali, vrátane požiadavky na
zriadenie novej školy, a následne sa systematicky prerokovali. Rozhodol tiež, že nebude problémy v kraji rieši od stola, ale že
sa vyberie spolu s kompetentnými úradníkmi do každej obce a o riešenie konkrétnych
situácií sa budú zaujíma na mieste. ,,O
problémoch musíme hovori a h ada riešenia, aj ke to nemusí by vždy príjemné.
Ak to bude potrebné, môžeme riešenie postavi aj na hanbe,“ dodal odhodlane župan.
Starostovia tento prístup privítali.
Témou diskusie bolo aj nespravodlivé
rozde ovanie inančných prostriedkov z eurofondov. BSK je totiž vylúčený z mnohých
možností čerpania, pretože má najvyšší podiel HDP na obyvate a. Pritom ostatné kraje, ktoré by inancie čerpa mohli, značne
stagnujú. ,,Je nespravodlivé pribrz ova a
obmedzova schopných len preto, aby ich
tí menej schopní mohli dobehnú , aj ke sa
o to poriadne nesnažia,“ povedal predseda
klubu starostov Peter Tydlitát.
Starostovia sa zhodli aj v tom, že ZMOS
obciam nepomohol. P. Frešo sa rozhodol
aj v tejto problematike zabojova . Súčasne
vyzval starostov na spoluprácu bez oh adu
na ich politickú príslušnos . ,,Rozhodol som
sa, že budem vytvára tlak na kompenzáciu
nemožnosti čerpania, ale ten tlak musíme
vytvára všetci spolu,“ vyzval župan starostov. Oporu chce h ada aj u poslancov NR
SR, najmä z Bratislavského kraja. Účastníci
sa dohodli, že na nasledujúcich stretnutiach
sa budú venova konkrétnym problémom,
ku ktorým župan bude prizýva aj kompetentných a výkonných úradníkov.
Záhorák, 21. 4. 2010
V Humennom chcú vybudova
nové zariadenie pre seniorov
Humenská samospráva mesta podala začiatkom apríla na MVRR SR žiados o získanie nenávratného inančného príspevku
zo zdrojov EÚ na výstavbu zariadenia pre
seniorov. Plánuje na zrekonštruova bývalé školské zariadenie na Starinskej ulici s
predpokladaným nákladom 1 292 000 eur.
„V meste je viacero tzv. hospicov na
súkromnej báze, no samospráva žiadny
podobný typ zariadenia neprevádzkuje,“
povedal Miroslav Turčan z MsÚ v Humennom. Objekt by sa mal pod a jeho slov po
schválení europrojektu vybudova v lokalite
Dubník, kde sa dlhodobo nevyužíva areál
bývalej materskej školy. „S oh adom na kapacitné možnosti zariadenia by sme mohli
zdravotnú a opatrovate skú starostlivos
poskytova asi 48 klientom. Išlo by o denný stacionár, ke by starších udí ich blízki ráno priviezli do zariadenia a popoludní
ich odviezli domov. Čas seniorov by však
mohla v týchto priestoroch býva aj natrvalo,“ informoval M. Turčan.
Humenská samospráva sa o nenávratný inančný príspevok uchádza v rámci
zverejnenej výzvy ROP Infraštruktúra sociálnych služieb, sociálnoprávnej ochrany a
sociálnej kurately. Mesto sa bude v prípade
úspešnosti projektu podie a na jeho nákladoch 5 %.
Život Prešova online, 20. 4. 2010
Trnava v medzinárodnom
združení opevnených miest
Mestské zastupite stvo v Trnave na svojom 20. riadnom zasadnutí schválilo vstup
mesta do medzinárodného združenia opevnených miest – Walled Towns Friendship
Circle, ktoré je zamerané na dosiahnutie
trvalo udržate ného rozvoja historických
opevnených miest. Združenie bolo založené ako fórum pre spoločné záujmy historických opevnených miest v roku 1989 ako
reakcia na Európsky rok cestovného ruchu
a v súčasnosti združuje 140 nielen európskych miest. Ambíciou Trnavy je využi v
rámci členstva v združení svoj historický potenciál a prezentova mesto na celosvetovej
úrovni. Na stránke združenia (www.walledtowns.com) bude uverejnená prezentácia
mesta Trnavy a jej mestského hradobného
systému.
Novinky z radnice, 4/2010
Portál starostov
na podnety občanov
Konkrétne problémy z bratislavských
mestských častí aj s pripojením fotograie
môžu občania da na vedomie samospráve
prostredníctvom internetovej domény www.
odkazprestarostu.sk. Portál oiciálne sprevádzkoval Inštitút pre dobre spravovanú
spoločnos . Podnet, ktorý však nesmie by
politický, posúdia administrátori a pošlú ho
prednostovi príslušnej mestskej časti alebo
bratislavskému magistrátu. Na odpove má
samospráva desa dní. Na stránke sa tiež
budú zverej ova odpovede samosprávy a
občania môžu diskutova k podnetom. Na
stránke je aj štatistické vyhodnotenie.
Doména bola v skúšobnej prevádzke
mesiac, jej prevádzka nie je časovo obmedzená. Administrátormi sú študenti verejnej
politiky z fakulty sociálnych a ekonomických
vied Univerzity Komenského v Bratislave,
ktorí sú oboznámení s fungovaním samosprávy. „Máme ambíciu vyhodnocova
samosprávu ako funguje a komunikuje s občanmi,“ povedal o projekte výkonný riadite
Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnos
Ctibor Koš ál. Jeden z realizátorov projektu
Michal Šimonfy, študent Akadémie umení v
Banskej Bystrici povedal, že ich kapacita je
zvládnu 200 podnetov týždenne.
Starosta bratislavskej mestskej časti Vajnory Ján Mrva povedal, že portál víta, lebo
rozširuje možnosti komunikácie s občanmi.
Vajnorská samospráva dala na svoju stránku odkaz na portál. Starosta sám dostáva emaily od obyvate ov. „Trvám na tom, aby to
nebol anonymný podnet, ale nech sa podpíše konkrétny človek,“ zdôraznil Ján Mrva.
Prostredníctvom portálu možno da podnet k všetkým problémom, ktoré trápia alebo znepokojujú občanov.
Vajnorské noviny, 3/2010
Z regionálnej tlače sprac. (tl)
S ÚSMEVOM
J
S ÚSMEVOM
J
S ÚSMEVOM
J
S ÚSMEVOM
J
Nápis v hotelovej izbe:
Nefajčite v posteli! Popol, ktorý tu ostane,
môže by váš vlastný!
učite nemčiny hovorí:
- Ak si slovo zopakujete
trikrát, tak bude vaše.
Z poslednej lavice sa
ozve dievčenský hlas:
- Fero! Fero! Fero!
- Pán vrchný, pred týžd om sme u vás aj s
manželkou obedovali, ale
to sme mali porcie aspo
trikrát väčšie ako teraz!
- Nesedeli ste náhodou
pri tamtom stole čo je pri
okne?
- Áno, a?
- Tak to ste mali výstavné
porcie...
Ide babka do kostola a
pod pazuchou nesie slaninu.
Pred kostolom ju stretne farár a pýta sa jej:
- Babka, prečo nesiete
slaninu do kostola?
Babka sa pozrie pod pazuchu a zhíkne:
- Pre Krista Pána, tak ja
som dala bibliu do kapusnice!!!
Chlap stojí na brehu
mora a nafukuje čln. uvidí ho starší pán, ktorý je
na prechádzke s vnúčatami a začne ho hreši :
- Vy úchylák, vidíte, že sú
tu deti a nafukujete si tu
nafukovaciu Anču!?!
Chlap sa pozrie lepšie
a vraví:
- Tak to mi chcete poveda , že som celú zimu
,,prášil“ čln!?!
Malý brat pozoruje
tajne cez k účovú dierku svoju staršiu sestru
ako sa vyzlieka pred
zrkadlom a hladká sa:
- Chcem chlapa, potrebujem chlapa!!!!
Na druhý de brat nachytá sestru v posteli
s nejakým mužom. Odíde do svojej izby, postaví sa pred zrkadlo
a začne sa vyzlieka a
hladka :
- Chcem bicykel, potrebujem nový bicykel!!!
Slobodný, 38-ročný, túži spozna sympatickú
ženu do 35 rokov, ktorá má traktor.
Zn.: Prosím zasla fotograiu traktora.
Pride turista do dediny
a pýta sa, kde sa páli slivovica, na čo mu jeden
odpovedá:
- Vidíte ten kostol? Tak
okrem neho všade.
Na eiffelovke stojí Američan, Francúz, Slovák
a Róm. Zrazu Američan
začne vyhadzova štósy
bankoviek a hovorí:
- My toho máme v Amerike ve a.
Francúz začne vylieva
litre šampanského a vína
a hovorí:
- My toho máme vo Francúzsku ve a.
Róm pozerá na Slováka a hovorí mu:
- dúfam, že a nenapadajú žiadne somariny?
Turistka odchádza zo
salaša a hovorí bačovi:
- Dnešná noc s vami stála zato, môžem prís aj o
týžde ?
- Nech sa páči, ale bude
tu iba môj brat Jožo, odvetí bača.
- On je tiež taký dobrý
ako vy?
- Neviem, ale tá medvedica, čo tu prespala
minulý rok, mu doteraz
nosí med.
Kresba: Peter Gossányi
Policajt zastaví motorové vozidlo a za volantom sedí zázračná víla.
Tá hovorí policajtovi:
- Vidím do tvojej duše,
vidím, že si dobrý človek
a tak môžeš ma 3 želania.
Policajt:
- Vodičský, technický
a občiansky preukaz si
prosím!
Ježko sa pýta zajaca:
- Prečo máš také krátke uši?
- Lebo som romantický.
- A to s tým ako súvisí?
- To vieš, raz som sa tak
započúval do spevu slávika, že som nepočul kosačku.
Pri pive hovorí kamarát
kamarátovi:
- Tie náplaste na chudnutie sú perfektná vec.
- Ako si na to prišiel?
- Pred týžd om som zalepil žene ústa a už schudla desa kíl.
učite sa pýta:
- Keby pred somára postavili jedno vedro s vodou a druhé s alkoholom,
z ktorého by sa napil?
- Z toho, v ktorom je
voda!
- Správne, a prečo?
- Pretože je somár!
Z internetu spracoval -st-
Download

Zase je zlá samospráva a štát dobrý?