2. júl 2013
Cena 2 € • Ročník xxiII • www.inprost.sk
Sošku Oskar bez
bariér za rok 2012 získal
nováčik súťaže: mesto
Brezno
Už tradičnou súčasťou
snemov ZMOS je slávnostný galaprogram, spojený s
vyhlásením výsledkov súťaže
Oskar bez bariér . strana 10
Po čase opäť v Hrušove
– Dedine roka 2003
Valné zhromaždenie Spolku
pre obnovu dediny sa konalo
22. mája v Hrušove. Členovia
SPOD, ktorí boli na hodnotení
v tejto obci pred desiatimi
rokmi boli zvedaví, ako vyzerá
obec dnes.
strana16
Selčania si to tentoraz úspešne namierili do
Slovenskej knihy rekordov
Na ôsmom ročníku Kutliarskeho dňa v Selciach sa varil
guľáš, promenádovali staré
a historické kočíky a dražili
bociany.
strana 25
27-28
Adresa:
Združenie
si udržiava
reprezentatívne
postavenie
a autoritu
- 2. časť
strana 3
Hlavnými
témami boli
decentralizácia,
financovanie
samosprávy
a eurofondy
strana 8
O čo krajší je pohľad na cyklistov, ktorí sa nemusia pasovať s prívalmi vody, ako sme ukázali na titulke v predchádzajúcom čísle Obecných novín.
Stavať budovy tam, kde sa
zosúva pôda, má byť minulosťou
Stavať budovy na miestach, kde sa zosúva pôda, by malo byť minulosťou. Vyplýva to
z novely geologického zákona, ktorú vo štvrtok 20. júna slovenský parlament posunul
do druhého čítania.
Mestá a obce by podľa nej mali
rešpektovať stanoviská envirezortu
a geológov, ktorí územia podrobne
mapujú. "Tieto kroky môžu nielen
ochrániť majetok, zdravie a životy
občanov, ale súčasne ušetria štátu
množstvo financií na prieskum a
sanáciu v havarijných prípadoch,"
uviedol predkladateľ návrhu, minister životného prostredia Peter
Žiga.
Na zosuvy pôdy doplatilo najmä východné Slovensko po veľkých dažďoch na jar a v lete 2010.
Zosúvanie poškodilo 136 rodinných domov v obciach Nižná My-
šľa, Kapušany a v meste Prešov,
pričom 38 domov museli zbúrať
a z 11-tich museli ich obyvatelia
nedobrovoľne odísť. Ohrozených
však bolo ďalších 400 stavieb.
"Ukázalo sa, že tí, ktorí budovy
stavali, nebrali ohľad na informácie o nebezpečnom deformovaní
svahu," konštatoval hovorca envirorezortu Peter Stano.
Podľa novely zákona budú samosprávy pri územnom plánovaní povinné rešpektovať geologické údaje. Musia najmä zohľadniť
údaje o zosuvných územiach, o
ložiskách nerastov, o prítomnosti
využiteľných zásob podzemných
vôd, geotermálnej energii, starých
banských dielach a podobne. Ministerstvo životného prostredia
SR bude vo svojom stanovisku
informovať o územiach, kde sa
zosúva pôda, ako aj o iných geologických hazardoch. Bude tak robiť, aby ochránilo stavby, ktoré sa
budú stavať, poznamenal hovorca.
Takto chce zabezpečiť tzv. systém
predbežnej opatrnosti a prevencie
nežiaducich stavebných zásahov
do rizikových území.
"Štát nebude musieť dávať toľko
peňazí na prieskum a vyrovnáva-
nie zosuvov, ktoré podporili ľudia
svojím správaním," dodal Stano. Na Slovensku je v súčasnosti
21-tisíc tzv. svahových deformácií. Porušujú územie veľké 257-tisíc hektárov, čo je približne 5,25
percenta rozlohy celého územia
krajiny. Takmer 90 percent tvoria
práve zosuvy. "Tie u nás ohrozujú
takmer 100 kilometrov diaľnic a
ciest prvej triedy, takmer 600 kilometrov ďalších ciest, desiatky kilometrov plynovodov, vodovodov
a približne 30-tisíc pozemných
stavieb," uzavrel Stano.
SITA
Prvým držiteľom
Zlatého vedra
Milana Capáka
je mesto Trnava
Hodnotenie samospráv za
prvý štvrťrok 2013 zverejnil v
Bratislave 19. júna internetový portál Odkazprestarostu.
sk. Bola to výnimka, pretože
Inštitút pre dobre spravovanú
spoločnosť, ktorý portál v roku
2010 zriadil, ho vyhodnocuje
až po celoročnej činnosti. Tentoraz však novinárom predstavili cenu, ktorú za víťazstvo
venujú najlepšej samospráve.
Cenou je Zlaté vedro Milana
Capáka pomenované podľa
občana z Rožňavy.
„Moja manželka si vytkla
nohu v diere na námestí, neskôr som si zničil na
výtlkoch disk na aute, tak
som sa naštval. Kúpil som
cement a piesok, zobral vedro
a začal betónovať diery. Bolo
to medializované v televízii,
takže sa to zverejnilo. Vtedajší primátor pán Laciak bol
zaskočený takouto odvahou
a povedal, že si aktívnych
občanov váži.
2 aktuality
2. júl 2013 • Obecné noviny
Prvým držiteľom Zlatého vedra Milana Capáka
je mesto Trnava
Problémy nastali po jeho odstúpení, keď ho zastupoval viceprimátor Pavol Burdiga. Napísal
mi list, že opravujem výtlky nelegálne a aby som sa neprezentoval
v médiách. Počkal som čo urobí
mesto a keď za mesiac nezačalo s
opravou výtlkov, zobral som dvojročného syna do auta a robili sme
to my. Zabetónovali sme celkove
asi 20 dier,“ zdôvodnil svoje počínanie Milan Capák, ktorý nie je
murár.
„Chceme vyzdvihnúť samosprávy, ktoré si robia svoju prácu poctivo. Preto sme sa rozhodli, aby toto
symbolické ocenenie odovzdal
niekto, kto prispel, aby sa v jeho
meste alebo obci žilo lepšie. Preto
Zlaté vedro Milana Capáka,“ povedala na slávnostnom odovzdaní
novej ceny koordinátorka portálu
Mária Bulková.
krásneho
životného jubilea
- 60 rokov - sa
dožil 20. júna
2013 starosta
obce Kapušany
Ing. Jozef Pribula
Milý náš jubilant!
K Tvojmu sviatku všetko
najlepšie, hlavne veľa
zdravia, šťastia, rodinnej
pohody a správnych rozhodnutí v Tvojej náročnej práci Ti
želajú pracovníci obecného
úradu Kapušany.
K tomu Ti prajeme krásny
život v dobrom zdraví,
nech sa Ti na každom kroku
a vo všetkom darí.
V súkromí, v práci i na verejnosti,
vždy prežívaj len samé
radosti.
Nech Ťa tešia priatelia, spolupracovníci i známi,
nech Ti stále úsmev v tvári
žiari.
A ďalšie roky Tvojho života
nech plynú
v životnom optimizme a eláne!
K blahoželaniu sa pripájajú
aj poslanci obecného zastupiteľstva.
Milan Capák, ktorý prišiel do
Bratislavy s manželkou a synom,
odovzdal prvé Zlaté vedro primátorovi Trnavy Vladimírovi
Butkovi. Trnava obhájila vlaňajšie víťazstvo v hodnotení prínosu
práce samospráv. Za ňou skončila
na druhom mieste Prievidza a tretia bratislavská časť Nové Mesto.
Okrem riešenia podnetov bola
hodnotená aj úroveň komunikácie
samospráv s občanmi. Tu tiež bola
najlepšia Trnava, tentoraz pred
Prievidzou a bratislavským Starým Mestom. „Držím sa hesla, že
občan má vždy pravdu. Niekedy je
to málo inokedy viac percent, ale
má pravdu a problémy treba riešiť. Z našich vyše 200 podnetov je
väčšina vyriešená a ostatným sa
venujú zodpovední pracovníci,“
povedal trnavský primátor.
Podľa organizátorov na konci
rebríčka prínosu práce samospráv
sa opakovane nachádza Žilina,
ktorá podnety občanov na spomínanom portáli ignoruje. Na
podnety v prvom štvrťroku 2013
nereagovali ani Šaľa, Vinodol a 4
bratislavské mestské časti – Devínska Nová Ves, Podunajské Biskupice, Vrakuňa a Záhorská Bystrica. V porovnaní s celoročným
hodnotením za rok 2012 si polepšili obec Dobšiná a bratislavské
mestské časti Rača, Staré Mesto a
Spišská Nová Ves. Naopak, výrazne horšie sa umiestnili mestá Banská Bystrica, Kežmarok či Prešov.
Za prvý štvrťrok poslali občania
716 podnetov 28 hodnoteným samosprávam, z ktorých Červeník
sa do projektu zapojil až začiatkom marca, teda bol hodnotený
len za jeden mesiac spolupráce.
Hodnotené neboli mestá Hloho-
vec, Piešťany a Svätý Jur, ktoré sa
zapojili až po marci 2013. Rovnako neboli hodnotené ani Svidník,
Babín a mestské časti Bratislavy
- Čunovo, Devín, Rusovce, keďže
v prvom štvrťroku ich obyvatelia
neposlali na portál ani jeden podnet.
„Komplexnejšie
hodnotenie
samospráv zapojených do Odkazprestarostu.sk sme zaviedli
tento rok, pretože riešenia odkazov majú rozdielnu náročnosť. Za
vyriešenie podnetu o opravení
cesty či chodníka, ktoré je časovo aj finančne náročné, dostane
samospráva viac bodov ako napríklad za pokosenie trávy alebo
osadenie nového smetného koša.
Hodnotenie neberie do úvahy len
úspešnosť, ale aj celkové množstvo vyriešených podnetov, podľa
ktorého sa stanovuje poradie in-
dexu prínosu práce samosprávy,“
vysvetlil riaditeľ Inštitútu Ctibor
Košťál.
S uvedeným portálom začali v
celej Bratislave, aby sa samospráva otvorila komunikácii s občanmi. Postupne ju rozšírili do 36
samospráv na Slovensku, čím má
k nemu prístup milión ľudí. Tohto
roku ju chcú rozšíriť do všetkých
okresných miest aj do Košíc a na
Záhorie.
„Uvažujeme aj o turistických
centrách, aby sa v nich všeličo
zlepšilo. Priemerná mesačná návštevnosť portálu je 26 000 a zvyšuje sa počet ľudí, ktorí nahlasujú
rôzne nedostatky. Od decembra
už možno nahlasovať aj smartfonom, čo podľa nás urýchľuje odstránenie problémov.
Pavol ERDZIAK
Nitra sa chystá na oslavy výročia
príchodu sv. Cyrila a Metoda
Úcta svätých Cyrila a Metoda má na Slovensku vyše tisícročnú tradíciu, hoci
v predchádzajúcom režime nemohla byť navonok prejavovaná.
Solúnski bratia majú okrem
cirkevného veľký význam aj v
kultúrnych i politických dejinách
Slovákov. Dlh za minulé roky sa
im snaží splatiť najmä starobylá
Nitra, ktorá už niekoľko rokov
usporadúva celonárodné oslavy
ich príchodu na územie dnešného
Slovenska. Vo verejnoprávnych
médiách jubileum tohto 1150. výročia veľmi nerezonovalo. O tom,
ako sa naň pripravovali v Nitre,
sme sa porozprávali s jej primátorom Jozefom Dvončom.
- Oslavy pripravujeme počas
celého roka a propagujeme ich po
vlastnej línii. S veľkým predstihom informujeme o ich programe
na webovej stránke a v meste sú
niekoľko týždňov pred štátnym
sviatkom inštalované bilboardy.
Štyri akcie počas trojdňových
osláv majú celoštátny charakter.
Pri príležitosti štátneho sviatku 5.
júla bude na Svätoplukovom námestí svätá omša za účasti ústavných činiteľov. Účasť prisľúbili
prezident republiky Ivan Gašparovič a predseda vlády Robert Fico.
Vatikán menoval na oslavy svoju
delegáciu. Ako osobitný pápežský
legát príde slovinský arcibiskup.
Na konci svätej omše by mali byť
požehnané príležitostná poštová
známka a minca Národnej banky Slovenska. Koordinačný výbor
ministerstva kultúry sme žiadali,
aby o všetkých štyroch podujatiach štátneho charakteru informovali RTVS celé Slovensko, lebo
toto už nie je v našich silách.
n Spolupracovali ste pri príprave osláv aj s českou stranou,
keďže z českých médií máme informácie, že prípravný výbor pri
ich ministerstve kultúry už pred
časom prejavil o takéto kontakty
záujem?
-- Delegácia mesta Nitry navštívila v máji Hodonín a Mikulčice,
kde ju veľmi srdečne prijali. Prirodzene, my sme ich tiež pozvali na
oslavy 5. – 7. júla k nám. Máme
nadviazanú spoluprácu aj so Zlínskym samosprávnym krajom, čo
bude rezonovať aj počas osláv. V
Nitre chystáme aj veľké množstvo
kultúrno-spoločenských podujatí, ktoré pripravujú mesto, rôzne
organizácie a združenia, všetko
pod záštitou mesta, Nitrianskeho
samosprávneho kraja a biskupstva
so spoluorganizátormi.
n Komunikácia medzi hlavnými organizátormi prebieha bez
zádrheľov?
- Nemáme medzi sebou žiadne problémy. Ba zdá sa nám, že
tých podujatí je veľmi veľa, keďže
množstvo organizácií chce toto
výročie využiť na to, aby niečo
zorganizovalo. Mesto i VÚC sme
sa preto rozhodli, že naše priestory budeme na všetky podujatia
požičiavať zadarmo.Robíme teda
všetko pre to, aby sme vytvorili
dobrý program a prilákali nielen
obyvateľov nášho mesta, ale aj zo
širšieho okolia.
(žo)
Cyrilometodské dni v Terchovej
V tomto roku si pripomíname 1150. výročie príchodu sv. Cyrila a Metoda na naše územie. Tejto
významnej udalosti je venovaný aj XXIV. ročník Cyrilometodských dní v Terchovej, ktorý sa bude
konať 4. – 7. júla 2013.
Vo štvrtok 4. júla sa môžete
tešiť na krížovú cestu, mládežnícku sv. omšu a večer modlitieb a chvál na vrchu Oravcove. O piatkový popoludňajší
program sa postará Divadelný
klub Makovice pri Krajskom
kultúrnom stredisku v Žiline
a miešaný spevácky zbor Cantika collegium muzicum s dirigentom Štefanom Sedlickým.
Hudobno-dramatické pásmo
pod režisérskou taktovkou Jozefa Abafiho bude moderovať
František Výrostko. Rozhodne
si nedajte ujsť ani vystúpenie
Folklórneho súboru Strumieň
a Speváckej skupiny Lutnia
z Poľska a Nebeskej muziky
z Terchovej.
Sobotňajšiu Liturgiu sv. Jána
Zlatoústeho - gréckokatolícku svätú omšu v kostole sv.
Cyrila a Metoda bude celebrovať arcibiskup Cyril Vasiľ,
SJ, sekretár Kongregácie pre
východné cirkvi. Účinkuje
Miešaný gréckokatolícky
chrámový zbor CHRYSOSTOMOS z Vranova nad Topľou.
Nedeľňajšiu cyrilometodskú
sv. omšu na vrchu Oravcove bude celebrovať žilinský
biskup Mons. Tomáš Galis.
Popoludnie spríjemní Dychová
hudba Dubňanka, Galakoncert slovenskej filharmónie
a CYRILO-METODIADA - 2.
premiéra oratória podľa Jána
Hollého pre recitátora, veľký
miešaný zbor a symfonický
orchester.
Organizátori podujatia sú:
Obec Terchová, Biskupský
úrad Žilina, Miestne kultúrne
stredisko a Farský úrad Terchová, Žilinský samosprávny
kraj, Krajské kultúrne stredisko v Žiline, Mesto Žilina
a Centrum pre rodinu a mládež, n. o., veria, že z bohatého
programu si vyberie každý
návštevník. Prijmite pozvanie
a príďte si vychutnať príjemný
umelecký zážitok a pripomenúť si odkaz solúnskych
bratov.
Krajské kultúrne
stredisko v Žiline
24. snem ZMOS 3
Obecné noviny • 2. júl 2013
Združenie si udržiava reprezentatívne
postavenie a autoritu - 2. časť
Správa z 24. snemu ZMOS v Nitre – 2. časť
Pokračujeme v rámcovej správe z 24. snemu ZMOS v Nitre. V priebehu druhého dňa snemu dostali
možnosť vystúpiť v diskusii primátori a starostovia. Prvú časť rámcovej správy sme uverejnili v
predchádzajúcom dvojčísle Obecných novín (č. 25 – 26 na str. 1 až 4).
Vladimír Bajan, starosta MČ
Bratislava-Petržalka a podpredseda ZMOS
Zákon o slobodnom
prístupe k informáciám
umožňuje šikanovanie
samosprávy
Nielen éterom a médiami sa
nesie akoby jedným perom napísaná dogma - mestá a obce sú
hrozbou pre verejné financie. Zásadne to odmietam, čísla hovoria
niečo iné, začal svoje vystúpenie
starosta Petržalky a pokračoval
neférovým konaním ministerstva
financií: „Urobil som presne to, čo
som mal, škrtol som v rozpočte z
bežných výdavkov 10 % plus 5 %
a čuduj sa svete, som medzi tými
zlými. Lebo ministerstvo financií
vyhodnotilo naše konanie podľa
ESA 95, teda započítalo aj čerpanie
rezervného fondu či predpokladaný úver. Nečerpaný. O takomto
prístupe v memorande nie je ani
slova. To však nebráni nikomu,
aby viac šetril. Zároveň treba zamestnávať a podporovať politiku
zamestnanosti štátu, viac investovať a podporovať tým miestny
rozvoj, zamestnanosť a podnikateľov, viac prispievať k udržaniu
sociálneho zmieru v oblastiach s
vysokým percentom marginalizovaných skupín, či viac platiť len
učiteľov, aj keď ostatní zamestnanci miest a obcí musia strádať. A to
všetko z menšieho balíka peňazí.
A prečo budem bojovať za zmenu
zákona o slobodnom prístupe k
informáciám... Je normálne, aby
vás váš vlastný poslanec požiadal
o preskenovanie celého účtovníctvo za rok 2011? Pracovníčka úradu to robila šesť dní, deväť a pol
tisíca strán to bolo a nemohli sme
si pomôcť, lebo poslanec má na to
právo. Alebo právnik z istej organizácie žiadal do ôsmich dní všetky územné rozhodnutia a stavebné povolenia za roky 2010, 2011.
Náš úrad dostáva približne šesť a
poltisíca podaní ročne. Keď som
mu povedal, že mu dám kanceláriu, môže sa hrabať v papieroch
a hľadať, čo potrebuje, odmietol s
tým, že na takúto informáciu má
právo. Desať pracovníčok teda tri
dni nerobilo nič iné, len na tomto
nezmysle. Podnikatelia zúrili, lebo
robota stála. Čo je ale vážne, sú
žaloby na 500 obcí, ktoré žiadateľ
žiadal o informácie - mimochodom, zverejnené na dostupných
miestach - elektronickým podpisom. A keďže niektoré samosprávy nemajú elektronickú podateľňu, nemohli žiadosť otvoriť a sú
na súde. To už je vážny problém,
to už je systémová chyba.“
Zdôraznil, že slovenská samo-
správa je zodpovedná. Konsolidácia verejných financií však nesmie
byť len o šetrení, musí byť najmä
o optimalizácii príjmov a výdavkov. Partnerstvo je aj o dôvere a
slovenská samospráva ju potrebuje. Nemožno sa stotožniť s tým,
aby samosprávy boli okliešťované
v ich vlastnej originálnej pôsobnosti, presadzovalo sa ich účelové
financovanie, zavádzali záväzné
normatívy, vo vyhláškach počty a
v smerniciach spôsob, ako ich naplniť. ESO vníma ako projekt pre
poriadok v štátnej správe
Po vystúpení V. Bajana predniesla správu o činnosti kontrolnej komisie ZMOS jej predsedníčka Iveta Rušinová.
Ľubor Labanič, Prima banka:
Naša banka je banka
miest a obcí
Pripomenul, že Prima banka
už 20 rokov stojí pri slovenských
mestách a obciach. Dobre teda
pozná ich potreby. Je významným
finančným partnerom samospráv,
lídrom tak v oblasti financovania
miest a obcí, ako aj v správe ich
finančných prostriedkov. Financuje takmer polovicu všetkých
úverov poskytnutých slovenským
samosprávam a spravuje takmer
polovicu všetkých ich finančných
zdrojov. Klientmi banky je takmer
86 % miest a obcí Slovenska, služby poskytuje viac ako 1200 rozpočtovým a príspevkovým organizáciám s právnou subjektivitou,
ktorých zriaďovateľom je samospráva. V minulom roku mestám
a obciam poskytla 625 úverov a
81 miliónov eur na financovanie
ich investícií. V minulom a tomto
roku otvorila 33 nových pobočiek
a chce v tom ďalej pokračovať, aby
bola samospráve ešte bližšie.
Miloslav Hetteš, prvý predseda ZMOS:
Na štátnu správu
a políciu vydávame
dvakrát viac než väčšina
krajín EÚ – bojíme sa
vlastných obyvateľov?
Zablahoželal primátorovi Nitry,
predsedovi združenia, že snem
ZMOS sa uskutočňuje v meste,
ktoré si čoskoro pripomenie príchod svätých Cyrila a Metoda.
Potom už porovnával: V roku
1989, pred 23 rokmi, sme dali
zaregistrovať túto organizáciu,
ktorá mala a má chrániť záujmy
občanov a usiluje o ich dôstojný
život. Po 23 rokoch máme predraženú, nepružnú verejnú správu,
bez dôvery občanov a spoločnosť
je v kríze. Štát preniesol bremeno
kompetencií na obce bez primeraných zdrojov. Nedoriešil, ani nebral ohľad na ich potreby. Reforma sa uskutočnila ako nevhodná.
V porovnaní s Európskou úniou
vydávame na štátnu správu a na
políciu dvakrát – trikrát toľko než
je úmerné. Čoho sa teda bojíme?
Obyvateľov našich miest a obcí?
Slovensko je podľa Európskeho
štatistického úradu štátom s najvyšším príjmom na obyvateľa v
strednej Európe. Sme bohatší ako
Česko, Poľsko, Maďarsko. Máme
však bohatšie obce? Slovensko je
ekonomicky na úrovni 73 % Európskej únie, ale mzdy na úrovni
len 30 %. Kam tie peniaze odišli,
odchádzajú? – spýtal sa. Podľa
jeho názoru treba zvýšiť minimálne a reálne mzdy dvojnásobne,
aby ľudia mali kúpnu silu a tým
spustili ekonomiku. Aby sa konečne oplatilo pracovať.
Navrhol, aby sme urobili poslancov konečne kontrolovateľnými. Volebný systém treba zmeniť
tak, aby poslanci boli zodpovední
svojmu voličovi, nie predsedovi
strany.
Potom požiadal o slovo Jozef
Dvonč:
Pripomenul, že do diskusie,
ktorá bude na druhý deň, je prihlásených dvanásť členov, ktorých
vystúpenia sú zamerané na tému
ako ďalej v samospráve. Ostatných
delegátov požiadal, aby porozmýšľali o probléme, ktorý sa im zdá
dobrý do tohto konceptu a doplnili priority, ktoré budú navrhnuté do dokumentov z tohto snemu.
Upozornil ich aj na informačné
stánky generálnych partnerov a
dcérskych spoločností ZMOS a
poctili ich svojou návštevou, iste
tam nájdu zaujímavé informácie.
Pár dobrých rád môžu dostať aj od
pracovníkov informačného centra
na boj proti obchodovaniu s ľuďmi a prevenciu, odboru prevencie
kriminality Kancelárie ministra
vnútra SR. Zídu sa na prevenciu
takejto trestnej činnosti primátorom a starostom a prostredníctvom nich aj obyvateľom miest a
obcí.
rade zachrániť šport ako taký,
pretože všetky družstvá, ktoré sú
v súťažiach, majú obrovské problémy s financiami a každý sa už v
podstate obracia iba na samosprávu. Napokon usmernil pozornosť
delegátov aj na činnosť orgánov
ZMOS.
Druhý deň snemu viedol Vladimír Bajan
Najprv sa slova ujal Jozef
Dvonč. Povedal, že v diskusii očakáva návrhy týkajúce sa najmä
medziobecnej spolupráce a zefektívnenia činnosti samosprávy. Je
to ťažká téma vzhľadom na to, že
v štáte prebieha rozsiahla reforma
miestnej štátnej správy a nevylučuje aj tlak na samosprávy, aby
zakladali spoločné úrady a pod.
Bol by najradšej, keby takýmto
riešeniam predchádzala rozsiahla
diskusia. Podnety prišli aj z regionálnych snemov. Jeden z najvážnejších je o porovnaní šetrenia v
samospráve a štáte. Aktuálne sú
otázky týkajúce sa stavebného zákona, spoločných úradov, odstraňovania čiernych stavieb, ďalej sú
to revitalizácia krajiny, aktivačné
práce, zákon o odpadoch, eurofondy a zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Spomenul
aj financovanie športu, a to nielen
na miestnej úrovni, ale aj mládežníckeho a vrcholového. Nie je to
totiž len o výstavbe štadiónov. Na
Slovensku potrebujeme v prvom
Začnime o dlhoch. Hrubý dlh
verejnej správy narástol v tomto
roku o 3,6 miliard eur. Koncom
roka 2013 by mal narásť na 40,8
miliárd eur, v slovenských korunách by to bolo 1,2 bilióna. Takýto
dlh pokladám za katastrofálny.
Znížením dane z príjmu fyzických osôb zo 70,3 na 65,4 % si štát
v uplynulom roku ponechal z rozpočtu čiastku, ktorá mohla patriť
samospráve, 89 miliónov eur. Napriek tomu, že to malo viesť ku
konsolidácii a zníženiu verejného
dlhu, v roku 2012 verejná správa
mala historicky najvyšší dlh, a to
až 7,4 miliardy eur. Tieto peniaze mohla použiť samospráva na
opravu ciest alebo na niečo iné.
V tomto roku by mal byť výpadok
dane z príjmu fyzických osôb, ktorý ostáva štátu, 94 miliónov eur,
na budúci rok 109 a za 4 roky je to
390 miliónov eur.
Ďalej hovoril o metodike ESA
95. V podstate je to rozpočet, aký
pozná samospráva, ale bez finančných operácií. Prebytok hospodárenia v danom roku sa podľa
tejto metodiky stáva príjmom
Jozef Ondrejka, primátor, Malacky:
Napriek „obetiam“
samosprávy štátny dlh
narástol
snem ZMOS
4 24.
2. júl 2013 • Obecné noviny
mestách a dedinách
finančných operácií v nasledujúcom roku, takže samospráva ho
nemôže použiť ani na bežné, ani
na kapitálové výdavky, lebo by
pôsobil deficitne. Sú len dve možností. Buď kumulovať finančné
zdroje a vytvárať dojem, že predsa samospráva ma veľa peňazí a
nevie ich použiť, tak im treba na
ne siahnuť. Druhý variant je, že
ich začne používať a zapájať do
výdavkovej časti kapitálového a
bežného rozpočtu aj časť z týchto
zdrojov a tak vytvárať deficit. V
tom prípade samospráva nedodrží memorandum. Tieto opatrenia
treba podľa jeho názoru zmeniť,
čo v prvom rade znamená žiadať
vrátenie výnosu dane z príjmov
miest a obcí na 70,3 %. V tejto súvislosti vyslovil obavu o výsledky
auditu kompetencií.
Ľudovít Budzák, Združenie
hlavných kontrolórov:
Za čo chcú v zákone
369 potrestať hlavných
kontrolórov?
V súvislosti so zmenou zákona o obecnom zriadení, ktorú
navrhuje skupina poslancov NR
SR zdôraznil, že to nebol hlavný
kontrolór, ktorý navrhol zníženie
platu starostov obcí. Sám v článku
uverejnenom v časopise Územná
samospráva vyjadril opodstatnenosť ich súčasných platov vedomí
si toho, že vykonávajú zodpovednú a náročnú prácu, preto musí
byť aj patrične ohodnotená.
Dnes nikto neodpovie na otázku, koľko je hlavných kontrolórov
na Slovensku. Združenie má 400
členov, z ktorých veľa ich má vo
výkone od 2 do 16 obcí! Plný úväzok v obciach je skôr výnimkou.
Ako jediná profesijná skupina v
samospráve nemajú kontrolóri
priznané odstupné, nemôžu bez
súhlasu podnikať, byť členmi riadiacich a kontrolných orgánov
spoločností a nemôžu dostať mimoriadnu odmenu. Vyzval delegátov snemu, aby návrh skupiny
poslancov NR SR v časti o hlavných kontrolóroch nepodporili.
Jozef Haris, starosta, Nesvady
Výstavba rýchlostnej
cesty je pre južné
Slovensko životne
dôležitá
Dva problémy sa týkajú nielen
regiónu Žitného ostrova, ktorý
tento starosta na sneme zastupoval, ale celého južného Slovenska. Najväčší je nezamestnanosť.
Keby sme premietli mieru najvyššej miery nezamestnanosti
na mapu Slovenska v červenej
farbe, videli by sme jeden súvislý pás od Dunajskej Stredy až po
východné hranice nášho štátu.
Toto územie v minulosti vo veľkej miere žilo z poľnohospodárskej výroby, čo nepotrebovalo
vyspelú infraštruktúru, povedal.
Zamestnanosť v tomto odvetví
dramaticky poklesla a na celom
veľkom území neboli vytvorené
náhradné riešenia. Celé regióny
stratili konkurencieschopnosť a
obyvateľstvo smeruje čím ďalej
k väčšej chudobe. J. Haris preto
dôrazne žiada riešiť najmä dopravnú infraštruktúru, a to výstavbou rýchlostnej cesty R7, no
nielen v okolí Bratislavy, ale od
Dunajskej Stredy až po Košice.
Je to spojnica, ktorá by umožnila
ďalší regionálny rozvoj, oživenie
ekonomiky a vytváranie pracovných príležitosti.
Južných regiónov Slovenska sa
dotkla aj novela zákona o ochrane pôdy, ktorá potichučky prešla
parlamentom. Haris uznáva, že je
choré na južnom Slovensku stavať na úrodných pôdach továrne,
golfové ihriská. Na druhej strane
zavedením odvodov za vyňatie
pôdy pre podnikateľskú sféru
bez výnimky od 1 do 20 eur/m²,
je prinajmenšom na zamyslenie.
Týmto zákonom vláda a parlament akoby povedali: juh Slovenska nech zostane ešte chudobnejší, nepotrebujeme tu investorov
ani nové pracovné miesta. Problémom však je, že akosi tá pôda
– živiteľka nevie uživiť na nej žijúcich ľudí.
Hektár pôdy sa na juhu pre-
dáva v tržnej cene od 2000 do
3000 eur, a to už je dobrá cena.
Odvod za pôdu v najnižšej bonite je 10 000 eur za 1 ha. To je
3- až 5-násobok tržnej kúpnej
ceny. Výsledkom v Nesvadoch je,
že obec v priemyselnej zóne, kde
horko-ťažko vykúpila pozemky,
investovala do infraštruktúry, v
dôsledku spomínaného zákona
prišla už o dvoch nádejných investorov. Zákon neberie do úvahy ani územné plány obcí, kde
už je vydaný predbežný súhlas
na vyňatie pôdy a jej použitie
na priemyselné aktivity. Preto
v mene južných regiónov žiada
o prehodnotenie tvrdosti tohto
zákona tak, aby z dôvodu celospoločenského významu, akým
znižovanie nezamestnanosti a
rozvoj zaostalých regiónov určite
je, bolo možné primerane reagovať aj na ochranu pôdy.
Ľudovít Ružička, starosta Dubovej:
Kraje potrebujeme,
ministerstvá môžeme
rušiť:
Napriek tomu, že každoročne
konáme zázraky, tak sme paralyzovaní, začal svoj diskusný
príspevok. Aj „ukontrolovaní“.
Nesmieme sa však nechať zastrašiť či už vlastnými koaličnými
či opozičnými politikmi z tzv.
vyššej politiky a nemali by sme
sa nechať zastrašiť ani obyvateľmi
pri presadzovaní verejných záujmov. Vyzval aj k sebareflexii a
pokore, stavovskej hrdosti a spolupatričnosti.
O novom územnom usporiadaní povedal, že si vie predstaviť nie
13 ministerstiev, ktoré vytvárajú
deficit a 3 politicky zošnurované
kraje, ale úrad vlády a osem silných zodpovedných a bohatých
samosprávnych krajov.
Radovan Mičunek, starosta
Píly:
Ľudia nežijú na
ministerstvách, ale v
Konštatoval, že samospráva
je kostrou systému správy štátu.
Mnohé elity si to však neuvedomujú, a tak samospráva zväčša
ťahá za kratší koniec. Takmer vo
všetkých oblastiach života je v
područí štátnych úradníkov, politických strán a záujmových skupín. Potrebuje preto legislatívnu
iniciatívu. Štát si musí uvedomiť,
že ľudia nežijú na ministerstvách,
ale v mestách a obciach a predstavitelia samospráv žijú s nimi,
ich problémami a potrebami.
Ďalšou jeho témou bol Slovenský
pozemkový fond (SPF). Spýtal
sa, či je normálne, aby štátna inštitúcia blokovala čerpanie eurofondov. Do uznesenia zo snemu
preto navrhol, aby ZMOS žiadalo
vládu SR vykonať potrebné kroky
k urýchlenému vybavovaniu žiadostí v SPF v súvislosti s čerpaním eurofondov, ukončenie možnosti uplatňovania reštitučných
nárokov, zrušenie pozemkového
fondu a delimitáciu správy majetku na obce.
K vysporiadaniu pozemkov
pod miestnymi komunikáciami a verejnými budovami do
uznesenia navrhol, aby vedenie
ZMOS rokovalo so všetkými parlamentnými subjektmi o prijatí
ústavného zákona o generálnom
vysporiadaní pozemkov pod
miestnymi komunikáciami a verejnými budovami.
Kvitoval, že problém čerpania
eurofondov obcami Bratislavského kraja je opätovne zaradený medzi priority tohto snemu.
Súčasná samospráva je však smetiskom kompetencií, o ktoré štát
nejaví záujem, lebo nie sú z nich
žiadne kšefty. To, čo je finančne
zaujímavé a nestojí veľa námahy,
to si necháva štát a to, čo je o tvrdej práci a finančne poddimenzované, to dopadá na samosprávu.
Vyzval všetkých, ktorým ostalo
trochu odvahy, aby sa ozvali zakaždým, keď budú cítiť krivdu
páchanú na samospráve.
Sylvia Halvoníková. starostka
Nových Sadov:
Každá zmena
financovania
regionálneho školstva
nesie aj riziká
Zmeny financovania regionálneho školstva z normatívu
na žiaka na normatív na triedu
bola hlavná téma jej diskusného
príspevku. Pre obce je akákoľvek
zmena vo financovaní v školstve
zásadná. Výrazne sa premieta do
ich rozpočtov. Z tohto dôvodu je
dôležité, aby si obce od začiatku
procesu pripravovaných zmien
financovania regionálneho školstva boli vedomé rizík, ktoré táto
zmena prináša. Sú to: odliv žiakov zo základných škôl z dôvodu
odchodu na osemročné gymnáziá, zmena počtu žiakov v triede
z dôvodu prepadnutia do nižšieho ročníka, riziko, že kde sa zruší
škola v zriaďovateľskej pôsobnosti obce, vznikne súkromná a
tá bude odčerpávať obci financie
cez originálne kompetencie.
Ak hovoríme o racionalizácii
siete škôl, nezostali vyššie územné celky v akomsi tieni, keďže
počet žiakov, ktorí ukončia základné školy je približne polovičný oproti ponuke miest, ktoré sú
pre nich pripravené na stredných
školách? – spýtala sa. Občas sa
stretneme s pozitívnymi ohlasmi
zo strany vládnych činiteľov na
prácu samospráv, ako to bolo pri
sčítaní obyvateľstva. Ak sa však
naozaj vnímame ako partneri,
tak rozhodnutia premietnuté v
legislatíve nemôžu tlačiť obce k
múru.
Obce majú záujem byť vláde partnerom v procese konsolidácie verejných financií, ale
nemôžu byť súčasne prijímané
opatrenia, ktoré vytvárajú tlak na
ich výdavky.
Vo vzťahu k zmenám v legislatíve je bežnou praxou nekonkrétna
odpoveď zodpovedných pracovníkov ministerstva školstva na
konkrétnu otázku obce ako zriaďovateľa, prípadne je odpoveďou
odpísaný odstavec zo zákona.
Ak by sme na obecných úradoch
takto odpovedali obyvateľom, tak
by sa s nami rýchlo rozlúčili.
Veľmi si želám, aby sme najmä
v čase konsolidácie verejných financií dokázali vo vzdelávania
pristupovať s nepredstieraným
záujmom, so schopnosťou pracovať s faktickými informáciami
a so vzájomným pochopením
všetkých dotknutých strán, povedala na záver svojho diskusného
príspevku.
Gabriel Svorad, starosta Sulova:
Legislatívny zámer
zákona o odpadoch
nedáva odpovede
na vážne otázky
Odpady sú téma, ktorá nás
všetkých zaujíma, povedal. Od
ministerstva životného prostredia očakával, že v legislatívnom
zámere najprv vyhodnotí poznatky z 10 rokov platnosti súčasného
zákona. Predložený legislatívny
zámer však nedal odpoveď na základné otázky: Bude sa skládkovať komunálny odpad? Dokedy?
A najmä – za čo? A kto preberie
povinnosť vyplácania obligatórneho príspevku obciam po zrušení Recyklačného fondu?
Samozrejme, týchto otázok je
podstatne viac, ale keby sme občanov zaťažili ešte nejakými poplatkami za separovaný zber, tak
neviem, asi by sa nám vysmiali,
lebo už aj oni si uvedomujú, že
to sú komodity, ktoré sa dajú
predať, pokračoval. Dnes 1 tonu
PET fliaš predáte za 450 eur, čo
je veľmi zaujímavé. Samozrejme,
nie pre malú obec, tá nebude lisovať fľaše, ale pre také krajské
mesto alebo väčšie mestá je to
nemalý zdroj príjmu. Podľa navrhovaného zákona by oň mohli
prísť. Zákon zjavne pripravovali
ľudia, ktorí nikdy s odpadmi nepracovali a nevedia, čo spôsobí a
aký dopad to bude mať na obce.
Ministerstvo teda nedokázalo
spraviť nič poriadne, malo by
hľadať oporu v ZMOS-e, lebo my
reálne vieme, čo s tým odpadom
treba robiť.
24. snem ZMOS 5
Obecné noviny • 2. júl 2013
Ján Kišš, primátor Starej Turej:
Zákon by mal
umožňovať zbaviť aj
poslanca jeho mandátu!
Zákonu o obecnom zriadení chýba podobná klauzula, akú
majú starostovia a primátori - že
poslanec môže byť odvolaný na
návrh starostu referendom, podobne ako starosta. Ak si neplní svoje povinnosti, starosta
môže uplatniť iba sistačné právo.
Preto dal návrh do uznesenia,
aby príslušný paragraf zákona
o obecnom zriadení znel: Mandát poslanca zaniká vyhlásením
miestneho referenda o odvolaní
poslanca, ktorým sa rozhodlo o
jeho odvolaní. Očakáva od toho,
že poslanci sa voči obecnému
majetku potom budú správať
V situácii, v ktorej sa Slovensko
nachádza, nik nezaručí, že by po
čase nedošlo k zmene zákona v
prospech záujemcov o ťažbu. Jediným garantom, ktorý zaručuje
vôľu obyvateľov je obec. Pri istej
príležitosti dostal totiž odpoveď,
že ak by si záujemcovia dali žiadosť na prieskum a ťažbu napríklad medenej rudy, tak môžu
začať ťažiť priamo v súkromnom
dvore, lebo zákon im to umožňuje. Ak je to naozaj tak, že vlastník pozemku a obec sú vylúčení
z takéhoto konania, tak by asi
bolo potrebné novelu do zákona
doplniť.
Ján Mičic, starosta Lazov pod
Makytou:
ZMOS dnes presadzuje
najmä záujmy miest!
Ako prvý z diskutujúcich ob-
financií. Odtiaľ napísali, že je
potrebné, aby túto pripomienku
k zmene príslušného nariadenia
prednieslo ZMOS. Starosta tak
urobil. Reakcia vraj nebola žiadna. Vyslovil presvedčenie, že po
tomto sneme sa prístup ZMOS
k obciam zmení tak, aby mohli
ZMOS vnímať ako vlastného zástupcu, ktorý sa o ich problémy
zaujíma a snaží sa o riešenie.
Jozef Dvonč:
Tri mesiace sme
bojovali za malé obce,
aby nemuseli tvrdo
konsolidovať financie!
Výnimočne na toto vystúpenie
bezprostredne reagoval J. Dvonč.
Okrem iného povedal, že takmer
tri mesiace bojovalo ZMOS s ministerstvom financií, aby približne
1500 obcí vylúčilo z tvrdej konso-
poľnohospodárskej pôdy. Priznal,
že s nariadením súhlasil, pretože
to, čo máme najvzácnejšie, sú voda
a pôda. Pokiaľ pôda nebude slúžiť
na výrobu potravín, ale na zastavanie nejakými budovami, tak sa
môže stať, že o niekoľko rokov už
nebudeme mať kde nejaké poľnohospodárske produkty pestovať.
Na druhej strane toto nariadenie
vlády prinieslo aj negatívum, že
pokiaľ je schválený územný plán a
nachádza sa v ňom napríklad bytová výstavba v intraviláne, tak sa
týka aj tých stavebníkov, ktorí majú
záujem stavať na týchto pozemkoch. Keďže zákon im nariaďuje,
že musia zaplatiť za vyňatie pôdy,
predraží to cenu pozemku. Tak sa
môže stať, že sa nebude môcť stavať pre vysokú cenu. Navrhol, aby
sa odvody neplatili za poľnohospodársku pôdu, ktorá je určená na
individuálnu bytovú výstavbu do
týmito jednoduchými požiadavkami vystúpite, často vás vypískajú, tvrdí z vlastnej skúsenosti.
Rómovia veľmi často odchádzajú
z miestnosti a pod. Je to tak preto,
lebo roky ide len o míňanie peňazí, nie o konkrétne riešenie problémov. Týka sa to nás všetkých. Sú
to peniaze, ktoré sú nás všetkých.
Nie nová cesta či nová škola zmení človeka. Treba zmeniť človeka.
Potom hovoril o revitalizácii
krajiny. Hlásme sa k tej téme, poučme sa z chýb, znela jeho výzva.
Peter Švaral, starosta Rohožníka:
Regióny by mali mať
v Rade ZMOS rovnaké
zastúpenie
Koľkí z nás sa už zamysleli nad
tým, aké sú stanovy ZMOS, ako
sú tvorené jeho orgány a ako fungujú? – pýtal sa tento starosta.
Občas sa objavia úvahy, či otvoriť,
alebo neotvoriť stanovy. Pozrime
sa však na Radu ZMOS. Tvoria ju
zástupcovia regionálnych združení, ktorých je na Slovensku 60.
Každé združenie má v ňom jedného člena bez ohľadu na veľkosť,
počet okresov či akéhokoľvek iného kritéria, bez akejkoľvek vyváženosti, zastúpenia či pomernosti.
Jeden člen rady zastupuje rozličné
počty obyvateľov. Podľa Švarala je
zbytočné, aby zástupcovia za Bratislavu, Trenčín, Nitru, Trnavu,
Žilinu chodili na Radu ZMOS,
keďže zástupcovia ostatných troch
regiónov si vystačia sami v pomere hlasov 75:57. V čase, keď je
samospráva tlačená k zvyšovaniu
efektívnosti, je namieste urobiť aj
v tomto orgáne zmeny, teda zoštíhliť ho. ZMOS Záhorie prijalo
uznesenie, ktorým žiada, aby bola
pripravená zmena stanov ZMOS
tak, aby členovia delegovaní regiónmi do Rady ZMOS zastupovali
približne rovnaký počet obyvateľov.
Navrhol obmieňať miesto konania snemu a vrátiť sa k jednodňovému modelu. A podotkol, že
netreba prenášať rituály veľkej politiky do fungovania samosprávy.
Jaroslav Bušfy, starosta obce
Súľov – Hradná:
zodpovednejšie. Podporil návrh
primátora Dubnice nad Váhom
Jozefa Gašparíka, ktorý na regionálnom združení požadoval, aby
odmeny poslancom stanovoval
primátor alebo starosta, nie aby
si ich určovali a odsúhlasovali
sami.
Ďalej hovoril o vysporiadaní
pozemkov pod komunikáciami.
Navrhuje zákonom stanoviť metodiku, ako majú súdy v takýchto prípadoch postupovať, aby to
nezostalo iba na svojvôli sudcu, ktorý si jednoducho stanoví
sadzbu za m².
Napokon sa dotkol problematiky prieskumných území prípadnej ťažby uránovej rudy na
Slovensku. Pred pár rokmi sa
podarilo presadiť v NR novelu
zákona, že bez súhlasu obce nie
je možné meniť prieskumné územie, prípadne začať ťažbu uránu.
rátil pozornosť do vnútra ZMOS.
Povedal, že sa naplnili obavy malých obcí z toho, že po zmene vo
vedení začalo ZMOS presadzovať záujmy veľkých miest a zanedbáva problémy malých obcí.
Združenie sa podľa jeho mienky
stalo len akýmsi príveskom SK8
či Únie miest Slovenska. Záujmy
malých, až na malé výnimky, obhajuje len vtedy, keď sa to hodí
popri záujmoch veľkých miest.
Ani správa o činnosti sa netýkala
špecifických problémov malých
obcí. Spomenul príklad. Ako vidiecka rozťahaná obec s veľkou
dĺžkou komunikácií, ktoré treba
udržiavať v lete i v zime, žiadali
zohľadniť to pri výpočte výnosu z podielových daní. čo je pre
ZMOS chronický problém, ktorý
sa mu však zase darí úspešne ignorovať. Úrad vlády odpovedal,
že vec postúpil na ministerstvo
lidácie. Memorandum neprijal on
osobne, ani krajské mestá združené v SK8. Od začiatku sa snaží, aby
existovala iba jedna stavovská organizácia miest a obcí Slovenska s
tým, že vyváženosť potrieb miest a
obcí je preňho prvoradá záležitosť
a snaží sa k tomu viesť aj komory
združenia. Rešpektoval aj skutočnosť, že obce do 2000 obyvateľov
nešli do šetrenia mzdových výdavkov a nákladov na tovary a služby
v tom rozsahu ako obce nad 2000
obyvateľov.
Pavel Bahník, starosta Bziniec
pod Javorinou:
Ustanovenie o odvode za
záber pôdy možno ešte
vylepšiť
Nadviazal na starostu Nesvád J.
Harisa a tiež hovoril o odvodoch
za odňatie a neoprávnený záber
rozlohy 270 alebo 300 m².
Eduard Vokál, primátor Lipian:
Musí sa oplatiť správať
sa normálne, pracovať
a dať vymôcť právo
Prvá téma, ktorá rezonuje v spoločnosti, sú neprispôsobiví spoluobčania, začal svoj diskusný príspevok. Sociálna komisia ZMOS
prijala odporúčania, ako riešiť
tento problém. Požiadal všetkých
o podporu, pretože je veľmi ťažké
presadzovať tieto myšlienky. Pritom sú jednoduché: treba zmeniť
sociálny systém tak, aby bol motivačný, aby sa oplatilo správať normálne. Po druhé – musí sa oplatiť
pracovať. Teda pracujúci človek
musí byť na tom lepšie, než na
sociálnej dávke. Tretia vec – musí
platiť vymožiteľnosť práva. Keď s
Informatizácia im prácu
neuľahčuje, ale naopak
Posťažoval sa na neustále pribúdanie administratívnej práce,
najmä vypracovávanie rôznych
tabuliek, často duplicitných až nezmyselných s údajmi, ktoré už raz
odovzdali, alebo ich odovzdávajú
priebežne každý rok. Napríklad
poznámky k účtovnej uzávierke treba po novom odovzdávať v
troch e-mailoch. Formulár „vzájomných vzťahov“ obce odovzdávajú v prvom kole, pričom štátne
organizácie ich vlani neodovzdali
v termíne, ba niektoré vôbec. Takže celé toto úsilie a stresy obcí sú
úplne zbytočné. Taktiež obrátiť sa
v čase odovzdávania uzávierok a
daňových priznaní na obce, aby
vysvetľovali, prečo a akým spôsobom majú dôchodcovia platiť
koncesionárske poplatky, fotiť dôchodkové výmery, písať čestné vyhlásenia a vysvetľovať podmienky
6 24. snem ZMOS
oslobodenia od poplatku bol neuvážený krok.
Obce dostali prísľub, že informatizácia úradov všetko uľahčí
a zjednoduší. Opak je pravda.
Pracovníčky obecných úradov
zasielajú štatistiky, údaje najskôr
e-mailom, potom aj v papierovej
forme. Je to duplicitná práca, o
úspore nemôže byť ani reči. Toľko papiera a farby do tlačiarne
sa kedysi neminulo ani za 3 roky,
čo teraz za pol roka.
Združenie horného Považia, v
mene ktorého tiež vystúpil, ďalej
navrhuje zabezpečiť prerozdeľovanie výkonu dane územnej
samosprávy tak, aby východiskovými údajmi na výpočet podielových daní na príslušný rok
boli údaje o počte obyvateľov
jednotlivých obcí a miest k 1.
1. predchádzajúceho roka. Zosúladiť tiež počet obyvateľov na
Štatistickom úrade s počtom
obyvateľov v jednotlivých obciach a mestách, keďže hlásenia o zmene sa zasielajú úradu
priebežne, no na konci roka sa
rozchádzajú. Z ďalších požiadaviek: presadzovať navrátenie
podielu obci na výnose z daní
právnických a fyzických osôb na
pôvodných 70,3 % zo súčasných
65,4 %, presadzovať upravenie
koeficientov smerom nahor pre
materské školy, školské jedálne, družiny, školské kluby detí,
potenciálnych stravníkov školských jedální, riešiť vyplácanie
cestovných náhrad pre žiakov
ZŠ, doriešiť čerpanie príplatku z
VÚC na dieťa nad 15 rokov tak,
ako si ho uplatňujú súkromné a
cirkevné školy, zjednodušiť administratívu na predkladanie
žiadosti o nenávratný finančný
príspevok zo štrukturálnych
fondov a urýchliť preplácanie za
uskutočnené projekty z fondov
EU v lehote maximálne 90 dní
od schválenia žiadosti o platbu.
Ján Ondrejka, starosta Liptovských Sliačov:
Malotraktory majú mať
povolený vstup na cesty
III. a IV. triedy
Prichádzam s návrhom - oslovili ma gazdovia a malí roľníci z
našej obce - aby sme sa zasadili o zrušenie zákazu používania
malotraktorov na miestnych komunikáciách, obecných cestách.
K mojej výzve sa pripojili všetky
primátori a kolegyne a kolegovia
z celého Liptova, povedal starosta
vo svojom diskusnom príspevku.
Vstup malotraktorov na miestne
komunikácie, cesty tretej triedy,
poľné a lesné cesty by mal byť na
základe povolenia obce.
Miroslav Bielka, starosta obce
Krasňany:
Treba viac financovať
originálne kompetencie
v školstve
Upozornil na veľké problémy
s financovaním školstva, originálnych kompetencií, materských škôl a školských jedálni.
Riešenie vidí v navýšení finančných prostriedkov na fungovanie
týchto originálnych kompetencií.
Operatívne riešenie problémov s
materskými školami vidí v zavedení dohodovacieho konania tak,
ako je to pri základných školách.
Žiada ZMOS, aby sa zasadilo o
nápravu existujúcej deformácie,
ktorú štát pri odovzdávaní kompetencií preniesol na obce.
István Zachariaš, primátor
Moldavy nad Bodvou:
Vrátiť sa k počtu
3 + 1 krajov v SR
by bol krokom späť
Primátor Moldavy n/B pridal
svoj hlas k tým vystupujúcim, ktorých trápi otázka počtu obyvateľov, evidencia obyvateľstva a vplyv
tohto čísla na podielové dane. V
Moldave sledujú vývoj obyvateľstva už od roku 1995, zrejme nie
sami. A nielen sledujú, ale porovnávajú ich čísla s číslami vykazovanými štatistickým úradom. Prišli
tak na veľmi zaujímavú vec – dnes
o ich meste vykazuje Ministerstvo
financií SR o 900 ľudí menej než
je skutočnosť, ktorú veľmi presne
evidujú. 900 vynásobené sumou
vyše 7000 euro je dosť vysoký
peniaz, uviedol I. Zachariaš. Paradoxné je, že len nedávno bolo
sčítanie obyvateľstva. Aj údaje zo
sčítania a údaje MF SR sú často
rozdielne a to nemá logiku, dodal.
A nepresnosť v týchto údajoch zasahuje aj do konsolidácie financií,
lebo percento podielových daní
priamo ovplyvňuje príjem obcí a
miest. Preto I. Zachariaš navrhol
ZMOS vážne sa zaoberať týmito
problémami, rokovať s MF SR a
získať evidenciu obyvateľov, ktorá
by zodpovedala skutočnosti.
Potom povedal, že snaha vrátiť
počet krajov na 3 + 1 je spiatočnícka. „Myslím si, že existencia
samosprávnych krajov je opodstatnená a vrátiť sa k niečomu, čo
bolo niekedy dávno, čo nemalo
žiadnu prirodzenú podstatu, čo
bolo nariadené, lebo si to niekto
takto vymyslel, nie je progresívne“, zdôraznil. Ukazuje to aj európska skúsenosť.
Slovensku. Za veľmi zjednodušenú považuje predstavu, že
eurofondy ako zázračný prútik
pomôžu zaostávajúcim regiónom
2. júl 2013 • Obecné noviny
dobehnúť región Bratislavy či západu Slovenska. Veď ani doteraz
sa to tak neukazuje. Je to aj preto,
že sú to iba doplnkové zdroje, ktoré aj v zaostávajúcich regiónoch
treba pridať k nejakému základu
a ten je vzhľadom na nezamestnanosť nedostatočný.
Na záver I. Zachariáš hovoril o
Integrálnom regionálnom operačnom programe (IROP). „Som
presvedčený, že Slovensko potrebuje decentralizáciu implementácie tohto programu, pretože my
v regiónoch poznáme, čo potrebujeme. Týka sa to aj iných operačných programov. Napríklad v
Poľsku to riešia takým spôsobom,
že regióny komunikujú priamo
s Bruselom a tam sú s čerpaním
európskych fondov spokojní,“ dodal.
Vojtech Staňo, starosta Budimíra:
Niektoré obce nechcú
financovať mimoškoské
vzdelávanie ich detí
v CVČ
Vrátil sa k problematike financovania mimoškolského vzdelávania. Zmena zákona síce vrátila
tieto peniaze obciam, ale dnes
obce, aj keď majú svoje deti v
nejakom zariadení, nemusia na
ne platiť. Ich obec má v zriaďovateľskej pôsobnosti MŠ so ZŠ,
ktorú navštevuje 400 žiakov z 19
obcí. Do konca mája sa však iba
8 obcí zaoberalo touto problematikou a ostatné obce buď neprijali
VZN, nepodpísali zmluvy, nezaslali finančné prostriedky. A aj
tie obce, ktoré sa zaoberali touto
problematikou, schválili finančné
prostriedky pre centrum voľného
času na jedného žiaka od 10 eur
do 65,27 eur. Ako má však pri takýchto rozdieloch fungovať trieda,
keď v jednej triede sú žiaci z rôznych obcí? Kto bude dofinancovávať tieto rozdiely? Opýtal sa starosta V. Staňo. Navrhol preto, aby
ZMOS požadoval zo zákona vylúčili možnosť, ktorá v ňom teraz je,
že obec môže rozhodnúť o výške
financovania centier voľného času
mimo územia svojej obce. Buď financovať alebo nefinancovať.
Štefan Daško, primátor Ilavy:
Mali by sme tvrdšie
obraňovať pozíciu miest
a obcí!
Svojj príspevok začal konštatovaním argumentačne dokázateľného faktu, že primárnym
vinníkom neuspokojivého stavu
verejných financií SR, miery zadlženia v súčasnosti i výšky deficitov v posledných rokoch, nie
je komunál, samospráva, mestá a
obce, ale štát cez nezvládanie príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu. Komu to doteraz nebolo jasné
a kto to nechcel brať ako fakt,
malo začať byť jasné minimálne
v marci tohto roku po zverejnení
marcových výstupov eurostatu za
rok 2012, povedal Š. Daško. Kým
v januári bolo konštatované, že
štát predsa len prekročil plánovaný deficit štátneho rozpočtu, myslím že o 140 miliónov eur, tak po
marci bolo konštatované, že nebol
prekročený deficit 4,6 % verejných
financií, že to skončilo niekde na
4,3 % a to bol ten prínos samospráv, dodal.
Vzhľadom na to navrhol, aby
ZMOS na rôznych rokovaniach
pritvrdilo obranu miest a obce,
obranu financií a apelovalo na
zodpovednosť štátu, vlády, ministerstiev, nech si robia poriadok s
financiami predovšetkým sami
u seba a netrestali tých, ktorých
hospodárenie je dlhodobo podstatne lepšie a výkonnejšie.
Potom sa primátor Š. Daško zameral na niektoré nové tendencie,
aj u terajšej vlády, ministerstiev,
politických strán, ktoré sa snažia
obmedzovať a okliešťovať samosprávne kompetencie proti duchu
Európskej charty miestnej samosprávy, zdravému rozumu, zdravej efektivite správy štátu, miest a
obcí. A uviedol niektoré návrhy.
Aby sa percento podielových
daní vrátilo na pôvodnú výšku do
roku 2011, čiže 70,5 %. Aby bolo
garantované vládou SR, že dane z
nehnuteľnosti v plnej výške zostanú natrvalo príjmom miest a obcí.
Že nám z nich hoci len časť neodíde preč napríklad cez daň z luxusu a podobne. Nenútiť zákonom
povinne mestá a obce, aby vstúpili
do Štátnej pokladnice, maximálne, ak sú také, ktoré chcú, dať im
možnosť vstúpiť tam dobrovoľne.
Zjednodušiť a spružniť pre mestá
a obce vyberanie ďalších poplatkov, napríklad za parkovanie a
miestnych daní.
Š. Daško navrhoval, aby sa
ZMOS napriek citlivosti témy nevyhýbalo ani diskusii o platoch, v
zákone je možno urobiť zlepšenia,
napr zmeniť model odmeňovania
a schvaľovania platov, čiže minimálne zúžiť interval možného
navýšenia poslancami a navýšiť
primátorom, starostom základ
vychádzajúci z nominálnej mzdy
a z tých koeficientov podľa počtu
obyvateľov napríklad cez také fixné ukazovatele, ako napríklad je
počet funkčných období, prípadne počet rokov vo funkcii, samozrejme, môžu tam byť aj ekonomické parametre, miera zadĺženia,
finančné zdravie viď metodika
INEKO záväzky po splatnosti,
prípadne iné, ale jasne cieľovo
orientované finančné ukazovatele.
U nich v Ilave došlo k takému paradoxu, keď poslanci primátorovi
znížili plat, lebo vraj mesto dobre
nevedie, ale sebe zvýšili odmeny
za to, že mesto hospodári a hospodárilo dobre.
Š. Daško odkázal tiež tým starostom a primátorom, ktorí sú aj
poslancami NR, aby bezmyšlienkovite a nezodpovedne neschvaľovali nové a nové zákony, ktoré
štátu, samosprávam, firmám, občanom prinášajú nové náklady a
sťažujú ich pôsobenie aj z hľadiska
našich limitovaných finančných
príjmov a to pri raste výdavkov.
Pritom často tie zákony v podstate
nič neriešia.
Jaroslav Hlinka, starosta mestskej časti Košice-Juh:
ZMOS by malo
mať možnosť
pripomienkovať aj
tvorbu európskej
legislatívy
Svoju pozornosť upriamil na
sekciu medzinárodných vzťahov
Rady ZMOS, ktorej je predsedom,
lebo táto oblasť sa netýka iba veľmi úzkeho okruhu ľudí, alebo
funkcionárov, vedenia ZMOS,
lebo problematika diania v EÚ zasahuje už asi 70 % legislatívy, ktorá sa prijíma v Európe a priamo
alebo nepriamo sa týka aj našej
samosprávy. Uviedol, že finančné
problémy majú všetky samosprávy v Európe, hoci sa v rôznych
krajinách usilujú ich riešiť rôzne.
Dôležitú úlohu v tom zohrá nové
programové obdobie EÚ 2014 –
2020. Hovoríme o alokácii iných
finančných zdrojov z európskych
fondov a to všetko vlastne súvisí
s činnosťou únie. Vieme aj to, povedal J. Hlinka, že európsky parlament na návrh európskej komisie
prijíma rôzne zákony, nariadenia,
smernice, ktoré musíme my potom prevziať do nášho vnútroštátneho právneho systému.
Preto J. Hlinka chce, aby ZMOS
malo možnosť pripomienkovať
nielen národnú, ale aj európsku
legislatívu, lebo doteraz môžeme
o európskej legislatíve hovoriť,
kritizovať, nesúhlasiť s ňou, ale
24. snem ZMOS 7
Obecné noviny • 2. júl 2013
musíme ju dodržiavať. Navrhol,
aby Kancelária ZMOS spracovala
dokument do vnútra ZMOS, ktorý bude hovoriť o celom legislatívnom pripomienkovom konaní
aj vo vzťahu k európskemu právu
ako takému.
Zuzana Flórová, starostka Veľkých Chlievan:
Prečo melioračné kanály
nečistí ich správca?
Pozornosť zamerala na niekoľko
problémov. Prvý s melioračnými
kanálmi, ktorých čistenie ostáva
na obci, hoci ich nemá v správe a
patria podniku Hydromeliorácie.
Druhý so sociálnou starostlivosťou o starých ľudí, kde ich opatrovníci, ak sú z rodiny, nemajú z
čoho žiť vtedy, keď je nimi opatrovaný starý človek v nemocnici,
pretože vtedy nedostávajú opatrovné. Ak je opatrovaný človek
v nemocnici, mal by opatrovník
dostávať aspoň životné minimum,
povedala. Ďalej žiadala trestať ľudí
aj za odhodenie papiera, a riešenie
dotácií na neprispôsobivých ľudí.
Milan Ftáčnik, primátor Bratislavy:
ZMOS musí mať vlastnú
predstavu o ďalšej
reforme verejnej správy
Na úvod všetkým oznámil dobrú správu, že Bratislava vstúpila
do ZMOS. Potom sa venoval skutočnosti – teda, že žijeme v dobe,
v ktorej máme poskytovať viac
služieb za menej peňazi. A pripraviť sa na to, že to potrvá oveľa
dlhšie ako rok.
Najskôr sa venoval peniazom.
obrátiť na ministerstvo financií a
túto logiku preniesť do celého systému, aby sme my, ako zodpovední ľudia vedeli v tomto systéme
rozmýšľať. Aby sme neboli penalizovaní nejakou štatistikou, ako to
povedala starostka Slížiková, ale
štatistikou, ktorou sa riadi dlh tejto krajiny a celej EÚ. Do poriadku
treba dať aj štatistiku, povedal M.
Ftáčnik. Mali sme 442 000 obyvateľov do sčítania ľudu. Po sčítaní
ľudu máme 413 000, čiže zle sme
dopadli, lebo sa u nás asi 100 000
ľudí nesčítalo. Myslím, že na to
mal vplyv štátny orgán. Na druhej
strane v registri obyvateľstva – tu
chcem podporiť Istvána Zachariáša, ktorý hovoril o tom, že sa
máme pozrieť na to, koľko máme
v skutočnosti obyvateľov, ktoré
vedú veľké mestá – má Bratislava
495 000 obyvateľov. Rozdiel mám
80 000! Je to obrovský finančný
výpadok pre mesto. Som za to, aby
sme sa tejto téme venovali.
Primátor Bratislavy upriamil
pozornosť na to, že treba finančne Bratislavu riešiť aj ako hlavné
mesto SR. Ďalej treba podľa neho
riešiť aj pozemky pod cestami a
budovami.
Niekoľko poznámok vyslovil aj
na okrej reformy verejnej správy i o zefektívnení štátnej správy. „Som hlboko presvedčený, že
ZMOS si musí pripraviť vlastnú
predstavu, ako zlepšiť a zefektívňovať výkon verejnej správy. Inak
to za nás vymyslia štátni úradníci,
a my len budeme pozerať, kde „je
sever“, povedal a dodal, že musíme sa pozrieť na tú krajinu, kde
by mohli byť sídla spoločných
úradovní. Niečo už máme urobené, niečo máme zažité, ale mali by
aj pochopenie pre tie obce okolo
Bratislavy, ktoré by mali, tak ako
Bratislava, mať 50 percentnú finančnú spoluúčasť na projektoch.
Treba s tým niečo robiť, myslí si.
Na záver sa venoval vzťahu
ZMOS a Únie miest Slovenska,
kde bol v čase snemu ZMOS viceprezidentom. Za kľúčové združenie pre samosprávu považuje
ZMOS, ale ÚMS by mala podľa
neho v spolupráci s Komorou
miest ZMOS hľadať spoločné postupy pri veciach, kde chceme dosiahnuť nejaké výsledky.
Ján Mrva, starosta Vajnor:
Bratislavský región nie
je taký „bohatý“, za aký
ho považujú v Bruseli
V úvode upozornil na paradox,
keď veľká časť podielových daní,
ktoré sa vyberú v Bratislave a jej
regióne v rámci celoslovenskej
solidarity sa prerozdeľuje podľa
kritérií fiškálnej decentralizácie
– tvrdé kritéria eurofondov však
vychádzajú z toho, akoby všetko
ostávalo v bratislavskom regióne.
My sme pre EÚ najbohatší, a to že
nám polovica peňazí odchádza, to
už nikoho nezaujíma.
Potom starosta Mrva upozornil
na meškanie auditu kompetencií,
ktoré vláda sľúbila urobiť už do
konca minulého roka a on z vystúpenia ministra vnútra vlastne
nepochopil, či ju ešte treba a či ju
štát urobí. Ale audit predsa treba
urobiť, musíme predsa konkrétne
vedieť, koľko štát dal od roku 2005,
keď bola fiškálna decentralizácia,
koľko ku tým kompetenciám nám
dal. My to napríklad v Bratislave
chceme vedieť. Som zástancom
teda medzi mestom a mestskými
časťami je určitý spor o to, koľko
peňazí by malo ísť na to a na to...
My to o štáte napríklad nevieme a
neviem, či to niekedy vedieť budeme. Preto by bolo treba zo strany
ZMOS vyvinúť tlak, aby audit verejnej správy, to jest samosprávy a
verejnej správy sa urobil., aj keď
prebieha ESO, dodal.
V ďalšej časti J. Mrva upozorňoval na byrokraciu vyčleňovania
pozemkov zo strany Slovenského
pozemkového fondu a ďalších
štátnych úradov. Na záver podporil primátora Ilavy v požiadavke
vrátiť vzorec na podieleové dane
na úroveň 70 percent.
Ľubomír
Santovky:
Lorincz,
starosta
Treba dotiahnuť zákon o
platoch starostov
Bol veľmi stručný. Povedal: Každoročne musíme aspoň jedenkrát
dávať povinne hlasovať o svojich
platoch. Cítim sa v tejto pozícii
veľmi nekomfortne a myslím, že aj
vy. Preto by som, ak sa bude otvárať zákon o obecnom zriadení,
bol rád a dúfam, že ma podporíte,
aby sa otvoril aj zákon o platových
pomeroch starostov a primátorov
a aby sa spomínaná každoročná
povinnosť buď odstránila, alebo
aspoň zmiernila tým, a tento návrh predložím návrhovej komisii,
aby obecné zastupiteľstvo v znení
„môže“ raz ročne plat starostu
prerokovať. Tým by bola daná
možnosť, že to nie je zakázané,
môže, ale nemusí. Pretože sa cítim naozaj nekomfortne, aby som
sa každý rok s prosíkom obracal
na poslancov, ktorí to nevedia ani
len oceniť.
Juraj Ondračka, starosta Hornej Súče:
V získavaní eurofondov
musia mať šancu aj malé
obce
Je niečo v celom systéme choré,
keď máme akruálne účtovníctvo,
máme konsolidovanú závierku
a naše rozpočty podľa Ministerstva financií SR robíme ako bežné
príjmy a výdaje, povedal na úvod.
Kto nám vysvetlil, že je zlé, ak si
odložím peniaze a potom ich použijem na výstavbu strechy svojej
školy, alebo na niečo iné? Kto nám
to povedal? Kde to v tom systéme
je? Podľa mňa by sa mal ZMOS
sme o tom diskutovať, aby to naozaj nebol úradnícky návrh, ktorý
nám urobí problémy.
Potom M. Ftáčnik ocenil to,
čo vykonali predstavitelia ZMOS
pri príprave nového programového obdobia EÚ. Bez toho by
neexistoval integrovaný operačný
program, ale peniaze pre samosprávu sú aj v sektorových programoch, v životnom prostredí, v sociálnych veciach a ďalších. Vyslovil
a iniciátorom toho, že v Bratislave prebieha takýto audit, ktorý si
robia mesto a mestské častí, aby
sme vedeli, aké úlohy, aké kompetencie máme, máme svoju vlastnú
ústavu - štatút mesta Bratislavy a
chceme vedieť reálne, koľko na to
dostávame peňazí z toho, čo dostávame z dane z nehnuteľnosti,
z dane fyzických osôb, miestnych
poplatkov. Som zvedavý, ako to
dopadne, lebo aj medzi nami,
Svohu pozornosť zameral na
nové programové obdobie EÚ,
ktorá vo svojom pozičnom dokumente pre SR uvádza základné
vecí, ako by mala byť smerovaná
podpora eurofondov do budúceho
obdobia. Európska komisia dáva
do popredia komplementaritu a
synergiu jednotlivých intervencií a zároveň ponúka nástroj ako
integrované investície a územný
miestny rozvoj. Čo by mali byť v
budúcom programovom období
také základné nástroje.
U nás na Slovensku, povedal
ďalej starosta J. Ondračka, hovoríme už o ITI (integrovaných teritoriálnych investíciách), ale trochu
zabúdame na komunitne vedený
miestny rozvoj. V dokumente sa
píše, že tento komunitne vedený
miestny rozvoj ponúka integrovaný prístup zdola nahor. V reakcii
na komplexné územie, miestne
výzvy, prostredníctvom účastí
miestnych obcí. Čiže je to nástroj,
kde my, ako samospráva môžeme
mať vplyv na reálne rozhodovanie, reálne rozdeľovanie projektov
v rámci strategií, ktoré na týchto
územiach vypracujeme.
Preto starosta J. Ondračka požiadal ZMOS, aby zastával obce, i
tie najmenšie obce, ktorých je na
Slovensku asi 650 (s počtom obyvateľov do 300). Pretože tieto si z
eurofondov možno ani nečuchnú,
keďže sú také malé, možno zadĺžené, vyčerpané z financovania v
tomto období. A ostáva im jediný
spôsob v rámci takých štruktúr,
ako sú miestne akčné skupiny,
ktoré budú nositeľom komunitného miestneho rozvoja v budúcom programovom období, aby
si mohli pomôcť a čerpať nejaké
prostriedky do svojich obcí.
Potom upozornil na veľmi dobré príklady zo zahraničia, z Írska,
zo Španielska, kde miestne akčné skupiny vo svojich územiach
podporujú zamestnanosť. Niekde
vznikli v tých miestnych akčných
skupinách až tisícky pracovných
miest za jedno programové obdobie, čo je významný príspevok aj k
riešeniu problémov štátu. Treba o
tom vedieť viac.
Starosta Ondračka verí, že samospráva potenciál na implementáciu má, dôležité je však to, aká
veľká finančná alokácia bude na
tento komunitný miestny rozvoj
vyčlenená v rámci fondov EÚ.
Na záver navrhol, aby sa ZMOS
zaviazal presadzovať komunitne
vedený miestny rozvoj v rámci
prípravy jednotlivých operačných programov pre programové
obdobie 2014 – 2020 s minimálnou finančnou alokáciou 5 % z
prostriedkov jednotlivých fondov
EÚ.
Roman Súkeník, starosta Zemianskych Sadov:
Starostovia-futbalisti
výborne reprezentovali
Slovensko
„Budem stručný a rýchly ako
naši futbalisti“, začal svoje vysúpenie. A informoval všetkých
o úspechu futbalového mužstva
starostov, ktorého základom sú
starostovia z regiónu Jaslovské
Bohunice. S posilami z Považia,
Galanty, Žitného ostrova a Oravy sa vlani prvýkrát zúčastnili na
majstrovstvách Európy starostov
vo futbale. Medzi 10 mužstvami
sa v Poľsku a Ukrajine nestratili,
postupne porazili Slovinsko, Rakúsko, Poľsko, v tuhom semifinálovom boji porazili veľké Nemecko a postúpili do finále, kde ich
čakal odveký rival – Česko. „Žiaľ,
prehrali sme“, povzdychol si R.
Súkeník. „Vo futbalových aktivitách budeme pokračovať aj tento
rok,“ dodal.
x
x
x
A to bol už posledný diskusný
príspevok na 24. sneme. Predseda
ZMOS Jpzef Dvonč potom stručne vyhodnotil diskusiu stým, že
závermi snemu sa bude zaoberať
prvá Rada ZMOS po sneme. Delegáti potom rokovali o návrhu
uznesení a ďalších dokumentoch,
a po zapracovaní pripomienok
uznesenie a priority združenia na
ďalší rok schválili. Uverejnili sme
ich už v minulých číslach ON.
Kompletný záznam diskusie na
sneme uverejníme v niektorom z
letných čísel ON.
(Zaznamenali: žo, bo)
Snímky: S. Tropek
8 samospráva
2. júl 2013 • Obecné noviny
Hlavnými témami boli decentralizácia,
financovanie samosprávy a eurofondy
V bratislavskom Primaciálnom paláci sa 7. júna uskutočnil XXIII. snem Únie miest Slovenska. Primátor
Bratislavy a novozvolený prezident ÚMS Milan Ftáčnik na ňom privítal viac ako 120 zástupcov členských
miest a čestných hostí, medzi nimi poslancov Národnej rady SR, zástupcov ministerstiev a ďalších inštitúcií
a organizácií.
S
právu o činnosti únie od
predchádzajúceho snemu v zastúpení dovtedajšieho prezidenta ÚMS a
primátora mesta Prešov
Pavla Hagyariho predniesol viceprezident únie a primátor Trnavy
Vladimír Butko. Ako uviedol, finančná, hospodárska, sociálna a
energetická kríza, ale aj opatrenia
predchádzajúcich vlád výrazne
znížili príjmy miest. Na druhej
strane sa však potvrdila správnosť
programovej orientácie ÚMS.
Konštatoval tiež, že sa úspešne
darí plniť priority ÚMS do roku
2014, ktoré schválil predchádzajúci XXII. snem, ako aj hlavné
ciele združenia, za ktoré označil
zastupovanie miest, obhajovanie
a presadzovanie ich pozície ako
prirodzených centier regiónov.
Pripomenul, že vďaka vytvoreniu
Výboru prezídia sa zvýšila akcieschopnosť, pružnosť a kvalita politického rozhodovania.
Návrh priorít Únie miest Slovenska, ako ďalej uviedol, reaguje na pokračujúci proces reformy
verejnej správy s cieľom dosiahnuť efektívne a spravodlivé prerozdelenie právomocí na základe
komplexného auditu s následným
priemetom do systémových opatrení. Tie by podľa mali zohľadniť
čoraz výraznejšiu úlohu miest v
hospodárskom,
spoločenskom
i politickom živote krajiny ako
centier miestneho a regionálneho
rozvoja. S tým, ako povedal, súvisia konkrétne aktuálne návrhy na
posilnenie vlastných zdrojov miest
a priemet do novo sa formujúceho
modelu verejnej správy na základe
sústavy mestských regiónov, ktoré
by rešpektovali prirodzené hospodársko-sociálne celky s vlastným
rozvojovým potenciálom.
V prioritách, ako ďalej uviedol,
významné miesto zastáva využívanie podporných zdrojov EÚ s
cieľom koncentrovať štrukturálne
fondy a kohézny fond na implementáciu rozvojových stratégií
mestských regiónov v súčasnosti i
v období rokov 2014 - 2020.
Správa ďalej zhodnotila doterajší priebeh programov, týkajúcich
sa auditu kompetencií, posilňovania finančných zdrojov miest
formovania mestských regiónov,
ako aj účasť na príprave Partnerskej dohody SR a EÚ na roky 2014
– 2020. Zdôraznila podiel ÚMS
na legislatívnom procese a spoluprácu a komunikáciu na národnej
i medzinárodnej úrovni. V tejto
súvislosti za hlavnú prioritu označila prípravu nového stavebného
zákona a ďalších súvisiacich právnych noriem. Zároveň akcentovala význam návrhu ÚMS na „171
Snem jednomyseľne zvolil za nového prezidenta ÚMS
bratislavského primátora Milana Ftáčnika a schválil
Programové ciele Únie miest Slovenska do XXIV. snemu ÚMS.
I. Gašparovič:
Spájanie znamená
väčšiu silu
Ako prvý snem pozdravil prezident Slovenskej republiky Ivan
Gašparovič. Delegátom snemu
poďakoval za zodpovedný prístup,
ktorý ako predstavitelia miest preukázali pri ochrane životov, zdravia a majetku občanov v súvislosti
s aktuálnymi povodňami. Ocenil
tiež intenzívny dialóg, ktorý ÚMS
viedla a vedie s hlavou štátu, predstaviteľmi vlády a NR SR v oblasti
decentralizácie a modernizácie
verejnej správy. Vo vzťahu k súčinnosti únie a Združenia miest
a obcí Slovenska si Ivan Gašparovič myslí, že spájanie síl znamená
väčšiu „palebnú silu“ v rokovaní
so zástupcami štátu a znásobuje
šance na úspech. Miestna samospráva je podľa slov prezidenta
najnižším, ale aj najdôležitejším
a najzodpovednejším stupňom
zastupiteľskej demokracie, ktorá
určuje charakter štátu i celej našej spoločnosti. Návrhy ÚMS na
novelizáciu stavebného zákona
označil I. Gašparovič za dobrý základ pre zintenzívnenie diskusie
o ďalšom pokračovaní reformy
verejnej správy. Za najzložitejšiu a
najdiskutovanejšiu tému v oblasti
verejnej správy označila hlava štátu aj naďalej spôsob financovania
samospráv, hlavne prenesených
kompetencií. Vyjadril presvedčenie, že sa otvára priestor nielen
na diskusiu, ale aj pre riešenia v
širších súvislostiach. „Treba definovať – ako základ štruktúry verejnej správy – prirodzené centrá
regiónov, ktoré budú schopné
efektívnejšie zabezpečiť obslužnosť svojich občanov v spádovom
území. Myslím si, že nie je potrebné, ba ani efektívne, aby všetci robili všetko,“, uviedol prezident.
P. Frešo:
Solidarita je aktuálna
nielen pri povodniach
sídiel stavebných obvodov“, ktorý
pre ÚMS, ako sa v nej zdôraznilo, predstavuje možné východisko
pre formovanie mestských regiónov v rámci komunálnej reformy.
Na záver V. Butko stručne zhodnotil rozvoj medzinárodných sty-
kov i medzinárodných aktivít,
najmä spoločných projektov s
partnermi z krajín V4, Rakúska
i z oblasti rozvoja informatizácie
územných samospráv a programu efektívnej tvorby a využívania
energií a opatrení na zmenu klí-
my. Pripomenul tiež aktívnu účasť
ÚMS na medzinárodnom projekte NET-CoM, ktorého dôležitým
výsledkom je sformovanie národnej platformy signatárov a podporovateľov Dohovoru primátorov a
starostov EÚ.
Po vystúpení prezidenta I. Gašparoviča snem pozdravili ďalší
hostia. Poslanec NS SR Pavol Hrušovský tlmočil osobné pozdravy
podpredsedu NR SR Jána Figeľa, zároveň podčiarkol význam a
nezastupiteľnosť územnej samosprávy a konkrétne miest – centier regiónov. Štátny tajomník
Ministerstva dopravy, výstavby a
regionálneho rozvoja SR František Palko pripomenul prípravu
nového stavebného zákona, pričom zdôraznil význam podieľania sa územnej samosprávy na jej
príprave. Štefan Chudoba, štátny
tajomník Ministerstva školstva,
samospráva 9
Obecné noviny • 2. júl 2013
vedy, výskumu a športu SR ocenil ochotu únie aktívne sa podieľať spolu s ďalšími partnermi na
systémovom riešení problémov
regionálneho školstva a zdôraznil
potrebu širšej koordinácie s ďalšími rezortmi - popri samospráve aj
so súkromným a tretím sektorom.
Na záver prvej, slávnostnej časti
vystúpil predseda Bratislavského
samosprávneho kraja Pavol Frešo,
ktorý s poukázaním na úspešnosť
spolupráce všetkých štruktúr verejnej správy pri riešení povodňovej situácie zdôraznil, že by sa
mala rovnako uplatniť aj v ďalších
oblastiach v legislatíve, územnom
a regionálnom plánovaní i efektívnom využívaní eurofondov. P.
Frešo tiež zdôraznil dominantnú
úlohu miest ako centier rozvoja regiónov. Ak tu niečo funguje
stáročia, podľa neho treba, aby tu
tento prvok bol aj v budúcnosti,
nepretrhávať kontinuitu, ale využiť skúsenosti.
Dominovala téma tzv.
mestských regiónov
Úlohy moderátora sa v druhej,
pracovnej časti snemu ujal viceprezident ÚMS a primátor Trnavy
Vladimír Butko. V tejto časti odzneli Správa o hospodárení, ktorú predniesol Marián Minarovič,
generálny sekretár ÚMS, Správa
kontrolnej komisie, ktorú predložil primátor mesta Vráble Tibor
Tóth a podpredseda kontrolnej
komisie ÚMS.
Ťažiskovým vystúpením bol
príhovor v tom čase ešte prvého
viceprezidenta ÚMS a primátora
Bratislavy Milana Ftáčnika s názvom Mestá sú kľúčom rozvoja
Slovenska – ciele a nástroje dosahovania cieľov. V ňom predniesol a komentoval Ciele ÚMS do
XXIV. snemu ÚMS, ktoré nadväzujú na prioritné oblasti, ktoré
schválil predchádzajúci snem –
audit kompetencií, financovanie
samospráv, rozpracovanie pojmu
a príprava formovania mestských
regiónov v rámci reformy verejnej
správy. Zdôraznil potrebu otvoriť diskusiu o súčasnom modeli
fiškálnej decentralizácie a prehodnotiť niektoré jej parametrov.
Akcentoval potrebu aktívne sa
podieľať na finalizácii Partnerskej
dohody medzi SR a EÚ o programovom období 2014-2020 i na
formovaní kľúčových zákonov pre
samosprávu, osobitne podčiarkol
prípravu a dôležitosť nového stavebného zákona. Zdôraznil tiež
požiadavku únie zvýšiť prostriedky na IROP a maximálne využiť
možnosti zvýšenia podporných
zdrojov pre hlavné mesto i mestá
a obce BSK.
Účasťou ÚMS pri príprave Partnerskej dohody medzi SR a EÚ na
roky 2014 - 2020 sa vo svojom
vystúpení zapodieval viceprezident ÚMS a primátor Liptovského
Mikuláša Alexander Slafkovský,
ktorý rovnako ako jeho predrečník podčiarkol požiadavku ÚMS
zvýšiť zdroje určené na IROP, ale
aj podiely miest a obcí na ďalších
operačných programoch, vrátane
maximálne možnej podpory pre
hlavné mesto Bratislavu a BSK.
Na tému Audit kompetencií,
financovania miest, spolupráce
v mestských regiónoch a pokračovania reformy verejnej správy
hovoril expert a čestný člen ÚMS,
riaditeľ KVPC-KOM Viktor Nižňanský, ktorý zdôraznil, že po
dvanástich rokoch od spustenia
procesu decentralizácie je v záujme miest, aby na základe skúseností posúdili nastavenie systému.
Za problém označil deľbu právomocí a najmä nedostatočné finančné zabezpečenie. Mestá, ako
uviedol, sú priveľmi závislé od štátu, treba teda hľadať nové zdroje
financovania. Zmeškali sme dvadsať rokov, uviedol, aj aj vláda chce
počuť jasné stanovisko.
Po krátkej diskusii, ktorej námetmi sa prezídium ÚMS hodlá
zapodievať na najbližšom zasadaní, štátny tajomník Ministerstva
financií SR a digitálny líder Peter
Pellegrini ocenil aktivitu ÚMS v
oblasti internetizácie a informatizácie územných samospráv a slávnostne vyhlásil súťaž „ZlatýErb.sk
2013“.
Schválením návrhu uznesenia a
záverečným slovom Milana Ftáčnika, novozvoleného prezidenta Únie
miest Slovenska, sa XXIII. snem
Únie miest Slovenska skončil.
M. Ftáčnik:
Pre činnosť samosprávy
je kľúčový stavebný
zákon
Na nasledujúcej krátke tlačovej
besede novozvolený prezident
ÚMS a primátor Bratislavy Milan
Ftáčnik zdôraznil predovšetkým
fakt, že ÚMS na svojom sneme
prijala uznesenie, aby vláda SR pri
príprave Partnerskej dohody SR
s Európskou úniou na roky 2014 2020 zvýšila finančné prostriedky
na IROP z predpokladanej alokácie 1,3 miliardy eur aspoň na dve
miliardy. „Myslíme si, že to samospráva potrebuje. Nepozeráme sa
však len na tento jeden program.
Hovoríme, že zo všetkých sektorových operačných programov,
ktoré máme, by sme chceli, aby
samospráva získala minimálne 35
až 40 percent zdrojov. Aby teda zo
14 miliárd eur, ktoré má Slovensko, bolo alokovaných do samosprávy 35 až 40 percent mimo infraštruktúrnych projektov, ktoré,
samozrejme, nemajú povahu ani
regionálnu, ani mestskú, ale celoslovenskú.“ Čo sa týka prípravy
fondov, ocenil tiež skutočnosť, že
snem podporil myšlienku, aby sa
využili nástroje, ktoré poskytujú
nariadenia EÚ, a umožnilo sa obciam a mestám BSK čerpať väčšie
prostriedky, než to je v súčasnom
programovom období. „Považujem to za veľmi dôležitú podporu
práve pre Bratislavu a Bratislavský
kraj, pretože nám to vytvorí lepšie
možnosti na rokovanie na národnej úrovni, ale aj na úrovni Európskej komisie,“ uviedol M. Ftáčnik.
Za dôležitý výsledok snemu
označil aj to, že únia spresnila
kroky, ktoré chce vykonať v najbližšom období, teda do 24. snemu. „Na minuloročnom sneme
sme určili prioritné oblasti, ktoré sa týkajú auditu kompetencií,
rozpracovania pojmu mestských
regiónov, financovania samospráv
a reformy verejnej správy. Ciele,
ktoré sme teraz schválili, vyplývajú z týchto kľúčových oblastí. V
oblasti auditu kompetencií sme si
dali za cieľ, že sa chceme vyjadriť
k auditu, keď bude prijatý a zhodnotiť to, čo sa podarí urobiť štátu,
a prepojiť audit a financovanie.
Myslíme si tiež, že by bolo treba v
nadväznosti na audit začať diskusiu o výsledkoch fiškálnej decentralizácie a možno aj prehodnotiť
niektoré parametre fiškálnej decentralizácie,“ uviedol.
M. Ftáčnik ďalej upozornil, že
peniaze sa rozdeľujú tak, že mesto,
alebo obec získa päť percent podľa počtu obyvateľov nad 60 rokov,
čo podľa neho vyjadruje vážnosť
sociálneho kritéria. „Myslíme si,
že by to malo byť posilnené,“ a vysvetlil, že dôvodom, ktorý k tomu
samosprávu vedie, je problematika sociálnych služieb a ich nedostatočného financovania. ÚMS
by chcela tiež prezentovať porovnanie výsledkov sčítania obyvateľstva, o ktoré sa opiera prerozdeľovanie peňazí medzi mestá a
obce, s výsledkami registra obyvateľstva, ktorý vedie ministerstvo
vnútra. V registri sú podľa neho
reálne údaje.
Nový prezident ÚMS ďalej uviedol, že únia pripravuje rozpraco-
vanie pojmu tzv. mestských regiónov, čím by sa mala pozornosť
sústrediť na funkcie, ktoré plnia
mestá pre svojich obyvateľov, ale
aj pre prirodzený spádový región, nachádzajúci sa v okolí mesta.
„Poskytujeme pracovné príležitosti, dopravu, sociálne služby ,
kultúru - to sú veci, ktoré nie sú
zohľadnené v žiadnych pravidlách
a legislatíve a my si myslíme, že by
sme o tomto pojme mali diskutovať,“ povedal. Súčasne informoval,
že ÚMS chystá na jeseň spolu s
Rakúskym zväzom miest odborný
seminár, na ktorom chcú diskutovať o úlohe a funkciách mestských
regiónov v legislatíve rakúskej a
slovenskej.
Najväčšia časť diskusie na sneme, čo sa týka legislatívy, sa podľa
M. Ftáčnika venovala venovala
otázke stavebného zákona a tomu,
akým spôsobom tento zákon
môže prispieť aj k reforme verejnej správy. Ako uviedol, podporu
získala myšlienka, aby sa stavebnými úradmi, alebo stavebnými
obvodmi a centrami stavebných
obvodov stali prirodzené centrá
regiónov. „Väčšinou sú to mestá, ale môžu to byť aj veľké obce,
ktoré budú vykonávať prostredníctvom spoločných stavebných
úradov alebo ako stavebný úrad
rozhodovania o stavebnej činnosti v regióne, pričom podpisovaciu
zodpovednosť naďalej budú mať
všetci starostovia.“ Odbornosť sa
podľa M. Ftáčnika posilní v tom,
že odborná činnosť bude sústredená do spoločných stavebných
úradov, kde budú pracovať odborne spôsobilí zamestnanci. „Stavebný zákon považujem za jeden
z kľúčových zákonov pre činnosť
samosprávy, ale aj pre diskusiu o
budúcej reforme a podobe verejnej správy,“ uviedol na záver M.
Ftáčnik.
(tl)
10 Oskar bez bariér
2. júl 2013 • Obecné noviny
Sošku Oskar bez bariér
za rok 2012 získal nováčik súťaže:
mesto Brezno
Už tradičnou súčasťou snemov Združenia miest a obcí Slovenska je slávnostný galaprogram, spojený s
vyhlásením výsledkov súťaže Oskar bez bariér. Tentoraz sa tak stalo na záver prvého dňa 24. snemu ZMOS
v Divadle Andreja Bagara v Nitre. A netreba iste osobitne rozvádzať, že záujem primátorov a starostov –
delegátov snemu o podujatie, bol ako vždy obrovský. Veď koho by nezaujímalo, s čím sa do záverečného
finále prebojovali tri mestá, jedna mestská časť a dve obce, čím pred prísnym pohľadom poroty tak
zabodovali? Veď záujemcov o sošku Oskara bez bariér bolo tentoraz až 130.
P
ripomeňme, že Oskar
bez bariér je projekt,
ktorého cieľom je už
deväť rokov motivovať samosprávy miest
a obcí angažovať sa v oblasti starostlivosti o zdravotne postihnutých a sociálne slabších občanov. To znamená odstraňovať
bariéry v živote miest a obcí, a to
vonkoncom nie iba budovaním
bezbariérových trás pre vozičkárov a nevidiacich, ale aj starších
ľudí, či zabezpečovaním bezbariérového prístupu do úradov,
škôl, zdravotníckych zariadení a
kultúrnych inštitúcií. Ale nemenej dôležité, aj keď možno oveľa
náročnejšie, je búranie bariér vo
vzťahu k fyzicky či mentálne postihnutým ľuďom, seniorom, no
aj ďalším skupinám obyvateľstva.
Aj preto sa vysoko cení snaha
budovať domovy sociálnych služieb, útulky pre bezdomovcov,
nízkoprahové komunitné centrá. No aj vzdelávacie centrá pre
zdravotne postihnutých alebo
sociálne slabších občanov. Ale
buďme konkrétnejší. Kto sa teda
prebojoval do finále? Bratislavská mestská časť Petržalka, mesto
Nitra, obec Teplička nad Váhom,
mesto Dolný Kubín, obec Čičava
a mesto Brezno. A hoci trochu
predbiehame prezradíme, že posledne menované mesto si napokon aj odnieslo víťaznú sošku
Oskara bez bariér.
Teplička nad Váhom ide
za svojím cieľom
Zatiaľ ale moderátor podujatia,
ktorým je herec a riaditeľ Divadla
A. Bagara v Nitre Ján Greššo ako
prvého finalistu (mimochodom
debutanta tejto súťaže) predstavuje obec Teplička nad Váhom,
ktorej tútorom je – ako inak –
zástupca spoločnosti Kia Motor
Slovakia Miloš Ondruš. Prečo,
iste netreba osobitne vysvetľovať,
veď práve vďaka automobilke sa
Teplička dosť výrazne zmenila.
A vzájomnú spoluprácu si pochvaľujú obaja, aj zástupca automobilky, aj starosta obce Viliam
Mrázik, ktorý osobitne oceňuje
spolupodieľanie sa Kie na rozvoji
obce, a konkrétne hovorí o rekonštrukcii miestnej základnej a
materskej školy, vrátane vybudovania bezbariérových prístupov.
Ale to už sa na maxiobrazovke
odvíja príbeh tejto obce, ktorá
na rozdiel od mnohých iných sa
dnes musí usilovať o rozširovanie počtu tried v materskej škole.
Obyvateľov totiž v posledných rokoch utešene pribúda a kým ešte
nedávno stačili v materskej škole
tri triedy, dnes ich treba šesť...
Svojou prezentáciou sa ale nováčik v súťaži nedal zahanbiť,
veď odstraňovanie bariér v obci
sa dotklo dvoch generácií - pre
najmenších to bola už spomínaná rekonštrukcia materskej školy, prezývanej, mimochodom,
„krívajúca škôlka“ (to ale treba
vidieť), kde sa kapacita z pôvodných 72 detí zvýšila na 124. Aj v
Domove pokoja Žofie Bosniakovej pre seniorov sa urobili interiérové i exteriérové úpravy v snahe
zabezpečiť pre jeho klientov bezbariérové a bezpečné prostredie.
A prečo sa v Tepličke nad Váhom
toto všetko darí? „Nuž, jednoducho tvrdohlavo ideme za svojím
cieľom,“ hovorí starosta Viliam
Mrázik.
Dolný Kubín bol vo
finále už šiesty raz
Ako ďalší finalista sa predstavilo mesto Dolný Kubín. To na
rozdiel od predchodcu možno
bez nadsadenie označiť za matadora súťaže. Veď na post finalistu
sa prebojovalo už šiesty raz za sebou a hrdiť sa naozaj má čím.
„Tentoraz sme sa prihlásili s
aktivitami v štyroch oblastiach.
Vlani sme dobudovali bezbariérové toalety v centre pre občanov
na mestskom úrade, zaviedli sme
systém stravovania pre seniorov
v blízkosti ich bydliska v šiestich zmluvných prevádzkach,
pokračujeme v prevádzkovaní
chráneného pracoviska pri monitoringu kamerového systému
mestskej polícii a trvalo podporujeme mimovládne organizácie
a občianske aktivity cez grantový program Šanca pre všetkých.
Hodnotiacu komisiu zaujal aj náš
nový softvér na skvalitnenie a
zefektívnenie sociálnych služieb,
ktorý uľahčuje ich objednávanie
klientom aj terénnym sociálnym
pracovníkom,“ vysvetľuje detaily
projektu vedúci odboru sociálnych vecí a rodiny na mestskom
úrade Jozef Gruchalák.
A primátor Dolného Kubína
Roman Matejov sa chváli, že pri
prezentácii projektov na slávnostnom večere odznel názov Dolný
Primátor Brezna Jaroslav Demian so soškou Oskara bez bariér. Odovzdali mu ju minister Ján Richter a predseda
ZMOS Jozef Dvonč.
Kubín sedemnásťkrát. „Moderátor nás aj na základe toho označil
za mesto inšpiratívne pre iných,
za inštruktora pri realizácii sociálnych služieb. Vnímam to ako
dôkaz dlhodobej koncepčnej
práce našej samosprávy v tejto
oblasti. Patrí za to poďakovanie
všetkým pracovníkom zo sociálnej sféry,“ povedal.
Búrať bariéry sa snaží
nováčik Brezno
Bariéry nielen fyzické, ale aj medzi ľuďmi sa usiluje búrať aj ďalší
nováčik súťaže – mesto Brezno.
Projekt, ktorý predstavitelia mesta
predložili, je zameraný na aktivity takmer v celej škále súťažných
oblastí. „V roku 2007 sa Brezno
pustilo do rúcania bariér a začalo
intenzívne spolupracovať a predovšetkým pomenúvať problémy
komunít. Výsledkom bol komunitný plán rozvoja sociálnych služieb, ktorého ciele postupne napĺňame,“ konštatuje primátor mesta
Jaroslav Demian. Od roku 2012
má mesto bezbariérové námestie
aj mestský úrad, predstavitelia
mesta každoročne odovzdávajú
na kultúrnom podujatí „Podajme
si ruky“ vlastné ocenenie nazvané „Subjekt ústretový k zdravotne postihnutým“. Do projektu sa
aktívne zapájajú aj zástupcovia
združení a spolkov zdravotne
postihnutých, no aj dobrovoľníci
z iných organizácií pôsobiacich
na území mesta. Cieľom projektu je nadviazať väzby a spoluprácu takýchto cieľových skupín. Na
obohatenie komunitného života v
Brezne slúži aj vydávanie periodík
Seniorský prameň, Tereňáčik, Lúč
nádeje, Rodina, či Bulletin pre
ťažko zdravotne postihnutých.
Dodajme ešte, že tútorkou Brezna
bola Ivica Bachledová, riaditeľka
odboru pre financovanie verejného sektora v Slovenskej sporiteľni.
V Čičave sú rozhodnutí
vyhnať biedu z obce
A to už Ján Greššo pozýva na
pódium tútorku obce Čičava,
podpredsedníčku ZMOS a predsedníčku Komory obcí ZMOS
Vieru Krakovskú a na obrazovke sa začína odvíjať príbeh obce,
ktorá, ako sa ukáže, dokáže veľmi
efektívne narábať s eurofondami,
a s priam neuveriteľným entuziazmom a efektom vie búrať bariéry v medziľudských vzťahoch
medzi Rómami a ostatnými obyvateľmi obce. A to Rómovia, ako
uviedol starosta Ladislav Kalafa,
majú v obci s 1200 obyvateľmi
Obecné noviny • 2. júl 2013
O kultúrny program postarali speváci Zuzana Smatanová a Mário „Kuly“ Kollár.
63-percentný podiel. Ako to robia? Nuž, aktivitami v rámci podpory dobrovoľníctva, kultúrneho
a spoločenského života. Funguje
tu chránená dielňa, v ktorej spod
rúk Rómov vychádzajú prekrásne rezbárske výrobky (mohli sme
sa o tom presvedčiť, keď starosta
daroval J. Dvončovi z dreva vyrezaného anjela) a vybudované
majú aj internetové centrum. V
roku 2012, môže sa navyše pochváliť starosta, ocenila Európska
komisia Čičavu za prínos obce v
oblasti využívania štrukturálnych
fondov na inklúziu Rómov v kategórii bývanie a infraštruktúra. (A
to veru, dodávame, nedostane len
tak hocikto!) V reáli to znamená
aj 62 bytov nižšieho štandardu,
ktoré obce postavila za aktívneho
prispenia Rómov. „Jednoducho,
snažíme sa vyhnať biedu z obce,“
stroho konštatuje starosta. A čo
určite tiež nie je nezaujímavé: práve v Čičave sa každý rok koná gospelový rómsky festival Festrom,
ktorý organizuje obec a navštevuje viac ako tisícka hostí.
V Petržalke sa snažia
vytvárať mosty medzi
generáciami
Bratislavská mestská časť Petržalka prihlásila do súťaže hneď
viaceré aktivity: samospráva Petržalky debarierizovala priechody
pre chodcov, prevádzkuje sociálnu
výdajňu, podporuje mimovládne
organizácie venujúce sa zdravotne
postihnutým osobám, čo ocenila
aj jej tútorka Daniela Michaličová, vedúca oddelenia marketingu
a podpory predaja Komunálnej
poisťovne.
Projekt „Reťaz skúseností –
most generácií“, ako sme sa dozvedeli, má za cieľ vytvárať neformálne vzťahy a priateľstvá medzi
seniormi a juniormi, obohacovať
sa navzájom svojimi skúsenosťami a zručnosťami vo výpočtovej
technike, bezpečnosti na cestách,
no aj čo sa týka kultúry, tradícií
a zvyklostí. Ako sa uvádza v projekte: „Nech kráča ruka v ruke
mladosť a skúsenosť, potom nebude treba robiť prednášky o úcte k
starším.“ Druhý projekt s názvom
„Aj ľudia bez domova žijú medzi nami“ je projektom pomoci
a poradenstva pre bezdomovcov
na území Petržalky, ktorý zahŕňa
aj intenzívnu prácu s nimi a pravidelný monitoring. Petržalská
samospráva zriadila tiež sociálnu
výdajňu, ktorá má za úlohu zmierniť ťažkú sociálnu situáciu sociálne slabším obyvateľom Petržalky
a pomôcť im tak zlepšiť si životnú
situáciu. Keďže na území Petržalky
žije viac ako 110-tisíc obyvateľov,
z čoho približne 10 % sú seniori,
zriaďuje samospráva šesť denných
centier pre aktívnych dôchodcov,
v ktorých už druhý rok prebieha
postupná rekonštrukcia a modernizácia. Tri centrá sa už môžu
pochváliť bezbariérovým prístupom – na Medveďovej, Osuského
a Gercenovej ulici. Medzi každoročné priority mestskej časti patria aj úpravy chodníkov a priechodov pre chodcov na bezbariérové.
Starosta MČ Bratislava-Petržalka
Vladimír Bajan nešeril preto vďakou pracovníčkam odboru sociálnych služieb, ktoré vedia nielen
vymyslieť, ale aj do praxe premietnuť projekty, pomáhajúce ľuďom.
Mimoriadne ocenenie
pre Nitru
Moderátor galavečera pozýva na
pódium primátora Nitry a predsedu Združenia miest a obcí Slovenska Jozefa Dvonča, ktorého mesto
síce na pozvánke figurovalo medzi finalistami, ale ako sa zdá, je to
trochu inak. Úlohu tútora prevzal
bývalý predseda ZMOS, v súčasnosti jeho podpredseda a starosta
Štrby Michal Sýkora. Ako sa však
dozvedáme, Nitra tentoraz nezápolí o sošku Oskara bez bariér, ale
získava mimoriadne ocenenie za
pozoruhodný postoj samosprávy
Oskar bez bariér 11
k debarierizácii, ktorá je dlhodobo jednou z priorít mesta. Vymenujme hoci len niektoré z aktivít:
Akčný plán Nitra pre všetkých
– informácie (nielen) pre hendikepovaných turistov vychádza zo
zmapovania budov a lokality, na
ktorej participovali nielen osoby
so skúsenosťami v prekonávaní
bariér, ale aj bežní občania. Prvým výstupom bola mapa Nitra
bez bariér, praktický sprievodca o
dostupnosti rôznych objektov pre
osoby so zdravotným postihnutím. V sociálnej oblasti však nejde
len o investičné aktivity, hovorí
primátor, ale najmä o zmenu prístupu k odstraňovaniu bariér vrátane administratívnych opatrení,
koncepcií, dialógu s cieľovými
skupinami a ich aktivizácie. Veľa
sme pritom odkukali aj od iných,
hovorí Jozef Dvonč a rovnako ako
petržalský starosta upriamuje pozornosť na pracovníkov sociálneho odboru a viceprimátora Štefana Štefeka, ktorý, ako vraví, to má
všetko „pod palcom“.
U porotcov najviac
zabodovalo Brezno!
Čas už ale dozrel na vyhlásenie
víťaza. K J. Dvončovi sa na pódiu
pripája minister práce, sociálnych
vecí a rodiny Ján Richter, aby
otvoril obálku s menom víťaza a
súčasne odovzdal sošku Oskara
bez bariér. Chvíľka napätia a je
to tu: víťazom súťaže Oskar bez
bariér za rok 2012 sa stáva mesto
Brezno, ktoré sa takto zaradilo do
zoznamu ocenených samospráv
miest Piešťany, Hlohovec, Dolný
Kubín, Partizánske, Nitra, Poprad
a obcí Pruské a Santovka, ktoré
boli ocenené v predchádzajúcich
ročníkoch.
Ocenenie z rúk ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Jána
Richtera a predsedu ZMOS Jozefa Dvonča si na pódium prišiel
prevziať brezniansky primátor
Jaroslav Demian, podľa ktorého
je soška Oskara bez bariér ocenením pre všetkých, ktorí sa na
komunitnom projekte podieľali.
Mnohí zdravotne postihnutí a sociálne znevýhodnení odmietajú
svoje životy prežiť pasívne, chcú
prispieť k obohateniu sveta, v
ktorom spolu žijeme, uviedol primátor a zdôraznil, že snahou aj v
Brezne je poskytovať pomoc práve
týmto ľuďom. Jednoducho nedovoliť, aby boli vyčlenení na okraji
spoločnosti, aby svoje životy len
prežívali.
Na záver galavečera, počas ktorého sa o kultúrny program postarali speváci Zuzana Smatanová
a Mário „Kuly“ Kollár, vyhlásil
predseda Združenia miest a obcí
Slovenska a primátor Nitry Jozef
Dvonč ďalší ročník súťaže Oskar
bez bariér za rok 2013.
(tl)
12 životné prostredie
2. júl 2013 • Obecné noviny
Obnova krajiny v tieni krízy a vojny
Americký filozof a psychológ z prelomu 19. a 20. storočia William James bol odporcom vojny. Skúmal, čo
vedie ľudí k tomu, aby šli do vojny. Hľadal psychologickú náhradu uspokojenia tejto potreby a motivácie,
ktorá v sebe zahŕňa ideály vlastenectva, hrdinstva, disciplíny a prekonávania ťažkostí.
V
článku „Morálna
alternatíva vojny“
(1910) ako riešenie
navrhol: „Nech je
celá mladá generácia namiesto povinnej vojenskej
služby povolávaná na istý počet
rokov do armády bojujúcej proti
prírode.“ V prvej polovici 20. storočia vo viacerých krajinách sveta
vznikli programy, ktoré túto myšlienku do istej miery reflektovali.
Najznámejšími a svojím spôsobom
najúspešnejšími z nich boli časovo
takmer paralelné programy Ríšskej
pracovnej služby (Reichsarbeitdienst) Adolfa Hitlera a Občianske ochranárske zbory (Civilian
Conservation Corps) amerického
prezidenta Franklina D. Roosevelta. Podobnosť oboch programov
bola najmä v tom, že v oboch prípadoch verejnoprospešné práce
organizoval štát. Rozdiel bol v rozsahu, metódach, duchu a cieľoch
programov. Nemecký program bol
organizovaný totalitným štátom
s totalitnými zámermi. Americký
program, na rozdiel od nemeckého, rešpektoval princíp dobrovoľnosti, niesol sa v duchu humanity a bol primárne zameraný na
pomoc nezamestnaným mladým
mužom. Hitler i prezident Roosevelt mohli nadviazať na podobné
programy menšieho rozsahu fungujúce pred ich nástupom. Prezident Roosevelt popieral, že by ho
inšpiroval William James. Prezident bol milovníkom vidieckeho
spôsobu života a pociťoval osobnú
bolesť z poškodzovania prírody.
V súvislosti so svojím programom
sa na rozdiel od W. Jamesa vyjadril, že „ľudia chcú konať v súlade
s prírodou, nie proti nej“.
F. D. Roosevelt – politik
s víziou obnovy krajiny
Prezident Roosevelt má dlhú
osobnú spätosť s obnovou krajiny a podporou revitalizačných
programov. Rodinné, poľnohospodárstvom vyčerpané pozemky
v katastri mestečka Hyde Park začal zalesňovať 22 rokov predtým,
ako sa stal prezidentom. O systematické zalesňovanie sa v tom
istom čase zasadzoval aj vo verejnom živote ako predseda výboru
pre poľovníctvo a rybárstvo v senáte štátu New York. Po svojom
nástupe na miesto guvernéra New
Yorku v roku 1928 presadil do
ústavy tohto štátu dodatok, ktorý
umožňoval vláde vykúpiť spustnutú pôdu a zalesniť ju. Tento dodatok jeho vláda hneď aj aplikovala a
na sadenie stromčekov využívala
nezamestnaných. S predstavou
rozvinúť danú schému sa uchádzal
aj o úrad prezidenta Spojených
štátov. V prejave pri svojej nominácii Demokratickou stranou vyhlásil, že bojom proti erózii pôdy
a odlesňovaniu „môžeme dať prácu miliónu ľudí (...) a mám veľmi
Franklin Delano Roosevelt bol prezidentom Spojených štátov amerických
v ťažkých rokoch krízy a vojny (1933
až 1945). Ako jediný v dejinách krajiny bol do tohto úradu zvolený štyrikrát (čo bolo následne dodatkom
Ústavy USA znemožnené).
konkrétny plán ako zabezpečiť zamestnanosť týmto spôsobom.“
V prvých mesiacoch roka 1933,
keď F. D. Roosevelt vstupoval do
úradu ako nový prezident USA, sa
krízou zmietaná ekonomická situácia krajiny ešte prudko zhoršovala. Nezamestnanosť dosahovala
25 %, ďalších 30 % práceschopného obyvateľstva pracovalo len na
čiastočný úväzok a HDP klesol na
60 % stavu pred krízou. V dôsledku predchádzajúceho drancovania
prírodných zdrojov krajinu trápila
i ekologická kríza. V roku 1931 začalo katastrofálne, na niektorých
miestach až osem rokov trvajúce
sucho. Krajina vplyvom erózie
strácala až 3 miliardy ton pôdy.
Obrovské prašné búrky menili
veľké časti krajiny na polopúšť a
púšť.
Prezident Roosevelt nestrácal
čas. Už v prvých dňoch v prezidentskom úrade dal vypracovať
návrh zákona, ktorý odrážal jeho
predchádzajúce skúsenosti. Do
mesiaca bol schválený a podpísaný zákon, ktorý vytváral pre nezamestnaných možnosť pracovať
pri výsadbe stromov, na prevencii
požiarov, protieróznych a protipovodňových opatreniach, bojovať
proti škodlivému hmyzu a podobne. Dobrovoľníci mali podľa zákona dostávať jeden dolár denne,
mali nárok na oblečenie, stravu
a zdravotnú starostlivosť. Prezident stanovil cieľ ihneď založiť Občianske ochranárske zbory, ktoré
mali mať do začiatku leta zmobilizovaných štvrť milióna mladých
nezamestnaných mužov. Touto
úlohou boli poverené ministerstvá
práce, poľnohospodárstva, vojny
a vnútra, ktoré sa na túto veľkú
úlohu na mnohých úsekoch pripravovali už počas legislatívneho
procesu. Veľmi skoro sa však ukázalo, že civilné ministerstvá ani
pri najlepšej vôli nedokážu splniť
prezidentovu úlohu. Najväčšiu
ťarchu organizácie musela vziať na
Fotografia farmy v Južnej Dakote pochovanej pod prachom po prašnej búrke v roku 1936. Príčinu nového fenoménu obrovských prašných búrok v 30-tych rokoch 20. storočia v USA možno stopovať cez rad príčin od vybíjania
bizónov, ktoré zabezpečovali prirodzené hnojivo pre pôvodnú prériovú vegetáciu až po premenu prérií na obilné
monokultúry. Búrky znamenali kolaps tisícov fariem a migráciu ožobráčených farmárov do miest.
svoje plecia armáda. Podľa publikácie J. A. Salmonda (The Civilian
Conservation Corps, Duke University Press, 1967) 12. mája 1933,
keď bolo o presune kompetencie
rozhodnuté, vybudovanie plánovaných 1300 táborov s daným
počtom ľudí znamenalo založiť
26 ochranárskych táborov denne
a denne prijať, zúradovať a vystrojiť 8540 mladých nezamestnaných
mužov vo veku medzi 18 a 25 rokov. Toto presahovalo priemer
dosahovaný za mobilizácie v USA
počas 2. svetovej vojny. Armáda to
však dokázala a 1. 7. 1933 jej veliteľ mohol prezidentovi hrdo hlásiť,
že v táboroch je pripravených 274
375 mužov.
O týždeň nato sa prezident Roosevelt v pozdrave Občianskym
ochranárskym zborom poďakoval
tým, ktorí sa zaslúžili o vybudovanie tejto najväčšej vládnej organizácie práce v mierovej histórii
USA v priebehu krátkych troch
mesiacov od ustanovenia. Zároveň vyjadril vieru, že organizácia
„zachová naše prírodné zdroje,
vytvorí základ budúceho bohatstva krajiny a dokáže svoju morálnu a duchovnú hodnotu nielen pre
tých z vás, ktorí sa zúčastňujete na
tejto práci, ale pre celú krajinu“.
Rooseveltova „lesná
armáda“
Už v prvých týždňoch od schválenia Občianskych ochranárskych
zborov došlo k niekoľkým užitočným modifikáciám. Prvou z nich
bolo zapojenie Indiánov v rezerváciách, ktoré sucho a bieda ťažko zasiahli. Účasť bola Indiánom
umožnená za osobitných, im
vyhovujúcim podmienok, vrátane spravovania indiánskej časti
programu kmeňovými radami.
Plagáty nie nepodobné tým, na ktoré sme u nás boli zvyknutí v čase socializmu, volali mladých nezamestnaných mužov pracovať na obnove krajiny.
Podľa publikácie J. A. Salmonda
pre úspešný štart programu bolo
mimoriadne šťastným opatrením
zamestnanie 24 375 lesných správcov a robotníkov, ktorí by inak zostali nezamestnaní. Ukázali sa byť
nesmierne prospešní jednak pri
vedení mestskej mládeže, nezvyknutej na pohyb a prácu v hore, tak
aj pri organizácii práce a šetrení
nákladov v dôsledku toho, že vecne poznali miestne pomery. Treťou osobitnou skupinou bolo viac
ako 225 000 veteránov I. svetovej
vojny, vek ktorých sa v tom čase
pohyboval okolo štyridsiatky .
Vzhľadom na časté fyzické a mentálne problémy a postihnutia boli
hospodárskou krízou nadpriemerne zraniteľní.
Rozsah prác, ktoré zbory vykonávali, bol široký: opravovali cesty
a mosty, budovali telekomunikačnú infraštruktúru, organizovali
protipožiarne hliadky v lesoch,
budovali protipožiarne nádrže,
kopali studne, budovali terasy
a iné vodozadržné a protierózne
opatrenia, odstraňovali škodcami
napadnuté stromy a sadili nové
atď. Posledná menovaná aktivita
bola mimoriadne významná. Viac
než polovicu lesov vysadených
počas celej existencie USA vysadili absolventi zborov. V apríli 1934,
keď si zbory pripomínali rok od
svojho ustanovenia, mohli sa hrdiť miliónmi hektárov ošetrenej
pôdy. Popri výsadbe stromov to
bolo napríklad 420 000 hrádzok
postavených v korytách bystrín
a potokov, ale i v eróznych ryhách a stržiach. Škody spôsobené
lesnými požiarmi napriek suchu
klesli na 17 % ročného priemeru. Zdravie dobrovoľníkov, ktorí
často do zborov vstupovali podvyživení a deprimovaní, sa zlepšilo
životné prostredie 13
Obecné noviny • 2. júl 2013
Výsadba stromčekov patrila medzi typické práce Občianskych ochranárskych zborov. Viac než polovica lesov
vysadených počas existencie USA bolo vysadených zbormi. Tri štvrtiny ochranárskych táborov pracovali na projektoch spravovaných ministerstvom poľnohospodárstva a viac než polovica z nich sa týkala lesov.
a v priemere pribrali viac ako 3
kg. V táboroch prebiehalo vzdelávanie na rozličných stupňoch:
analfabeti sa učili gramotnosti,
populárna bola výučba rozličných
učňovských zručností a získavanie
vodičských oprávnení na nákladné autá, vyskytli sa však aj kurzy
filozofie. Desiatky tisíc mladých
ľudí v táboroch získali novú kvalifikáciu. Dobrovoľníci si zvyčajne
ponechávali vreckové 5 dolárov na
mesiac a zvyšných 25 posielali domov, čím poskytovali obživu svojim rodinám. Zbory boli vnímané
ako veľký úspech.
Vzhľadom na stupňujúce sa
sucho na stredozápade USA bolo
čoskoro rozhodnuté o náraste
počtu táborov na 1 625 a počtu
dobrovoľníkov na 353 000, pričom
prírastky prednostne smerovali do
postihnutých štátov. O rok neskôr
Kongres predĺžil fungovanie zborov a zvýšil hornú vekovú hranicu
pre dobrovoľníkov na 28 rokov.
Počty dobrovoľníkov vtedy dosiahli svoje historické maximum
- viac ako pol milióna mužov v 2
900 táboroch. Roosevelt v rámci
svojich populárnych rozhlasových „rozhovorov pri kozube“
6. septembra 1936 spätne hodnotil program proti suchu slovami:
„Boli vybudované doslova tisíce
nádrží na napájanie dobytka, na
dopĺňanie zásob podzemnej vody
a ochranu studní pred vyschnutím. Nie je to mrhanie, v budúcnosti by sme museli zaplatiť viac.
Ak prosperujú farmy, prosperujú
i mestá v ich blízkosti. Veľký dojem na mňa počas mojej cesty
urobila efektívnosť federálnej,
štátnej a miestnej správy pri riešení problémov sucha. Federálna
vláda a vlády jednotlivých štátov
poskytli len rámec, aktuálna práca
vyplynula z potrieb a informácií
miestnej komunity, ktorá je najlepšie schopná posúdiť vhodnosť
opatrení. Naprávajú sa chyby minulosti, čím pomáhame farmárom
a budeme v tom pokračovať.“
Podľa rozličných prieskumov
verejnej mienky v polovici tridsiatych rokov 20. storočia podpora
programu dosahovala úroveň me-
dzi 85 až 95 % obyvateľov. Program
podporovali kongresmani z radov demokratov i republikánov.
Predháňali sa v etablovaní ochranárskych táborov vo svojich volebných obvodoch. Podpora obyvateľstva programu bola najvyššia
v oblastiach, v ktorých dobrovoľníci pôsobili a v prostrediach, odkiaľ pochádzali. Na tretie výročie
založenia Občianskych ochranárskych zborov v apríli 1936 prezident Roosevelt adresoval spokojný
rozhlasový príhovor poldruha miliónu mladých mužov a vojnových
veteránov, ktorí dovtedy absolvovali program. Povedal v ňom:
„Svojím duchom a usilovnosťou
ste dokázali, že mladým ľuďom
možno zveriť prácu v našich lesoch, parkoch a poliach na spoločný prospech mládeži našej krajiny
i ochrany prírody v nej.“ Zbory
dosiahli vrchol svojho pôsobenia.
mu či dokonca fašizmu, prezident
Roosevelt bol v ich očiach vojenským diktátorom. Pravdou je, že
napriek účasti vojakov na organizácii táborov civilný charakter
si udržali. Armáda naopak nikdy
nebola úlohou spravovať ochranárske tábory nadšená, ale vykonávala ju dobre. Časť problémov
v táboroch súvisela práve so stiahnutím schopných vojenských kádrov späť do armády v roku 1939
v súvislosti s udalosťami v Európe
a Ázii a ich nahradením civilistami. Na druhej strane, po vypuknutí 2. svetovej vojny v Európe
sa rastúci počet projektov zborov
Súmrak
Po vážnych úvahách zakotviť
Občianske ochranárske zbory ako
permanentnú inštitúciu a ďalej
stupňovať počet dobrovoľníkov
v nich, sa približne od roku 1937
začal pozvoľný ústup zborov zo
slávy. Začali sa vyskytovať prípady korupcie a rebélie, množili sa
prípady dezercie. V zlepšujúcej
sa hospodárskej situácii sa práca
v zboroch stávala menej atraktívnou. Niektorí dobrovoľníci dezertovali už po pridelení atraktívnej
ochranárskej uniformy. Konštantným problémom boli černošské
pracovné tábory, ktoré zo strachu
pred zločinom biela väčšina vo
svojej blízkosti odmietala. Všetky tieto javy poškodzovali prestíž
zborov, dezercia znamenala i finančnú stratu, pretože investície
do výstroja, stravy či výcviku vychádzali nazmar. Zmena v táboroch reflektovala zmenenú politicko-ekonomickú situáciu v USA,
ale i rast medzinárodného napätia
v predvečer 2. svetovej vojny.
Zbory boli neustálym terčom
kritiky ľavicových radikálov z dôvodu správy táborov armádou.
Tábory vykresľovali ako miesta
nútenej práce a liaheň militariz-
Logo tohtoročných osláv 80. výročia programu Občianskych ochranárskych zborov hlása, že dedičstvo
programu je stále živé.
začal zameriavať na pomoc pri budovaní infraštruktúry vojenských
letísk, výcvikových zariadení pre
armádu a podobne, v táboroch sa
v poslednej fáze popri práci dokonca začalo s vojenským výcvikom. Mnohí dobrovoľníci zrušili
svoje prihlášky do zborov alebo
z nich dezertovali v obave, že príslušníci zborov budú zmobilizovaní a poslaní bojovať do Európy
ako prví. Prípravy na vojnu v USA
eliminovali nezamestnanosť a
spôsobili dopyt po pracovnej sile.
Počet funkčných ochranárskych
táborov prudko klesal, časť opustených táborov začala využívať
armáda. Japonský útok na Pearl
Harbor bol posledným klincom
do rakvy programu. Prakticky
všetky tábory Občianskych ochra-
Pamätná tabuľa ochranárskeho tábora Ratcliff v Texase je jedným z tisícov
pamätníkov programu Občianskych ochranárskych zborov. Text tabule informuje, že píla postavená na tomto mieste koncom 19. storočia zdecimovala do začiatku 30-tych rokov 20. storočia najhustejší prales v obvode
Houstonu. Tábor Občianskych ochranárskych zborov, ktorý bol postavený
na prelome rokov 1933-1934, vysadením približne 3 miliónov stromov založil nový les, vystaval protipožiarne hliadkovacie veže, vybudoval cesty a
premenil rybník píly na jazero s rekreačnými zariadeniami pre verejnosť.
Tábor bol zatvorený v roku 1941, ale pozitívne výsledky jeho práce pretrvávajú podnes.
nárskych zborov, ktoré sa priamo
nepodieľali na národnej obrane,
boli zrušené. Začiatkom leta 1942
Kongres odhlasoval ukončenie
činnosti zborov.
Program Občianskych ochranárskych zborov, hoci nebol dokonalý, sa stal najpopulárnejším
a pravdepodobne najúspešnejším z množstva programov prezidenta F. D. Roosevelta na riešenie hospodárskej krízy známych
pod pomenovaním New Deal.
Zanechal trvalú pozitívnu stopu
v mysliach miliónov amerických
občanov i v krajine, k obnove ktorej práca zborov prispievala. Aj
keď ochranárske zbory neprežili
špeciálne podmienky krajiny, ktorá je vo vojne, príklad programu
sa stal inšpiráciou mnohých ďalších programov v USA i vo svete,
v neposlednom rade i slovenského Programu revitalizácie krajiny
v rokoch 2010 až 2012. Inšpirácia
programom Občianskych ochranárskych zborov zamestnávať
nezamestnaných na užitočných
prácach, ktoré nevytvárajú konkurenciu na trhu práce, nie je vyčerpaná a môže v budúcnosti priniesť
ešte i ďalšie ovocie.
Juraj KOHUTIAR, NPO
Program Občianskych ochranárskych
zborov v číslach:
Trvanie: 1933 - 1942
Zamestnaných: 3 463 766 ľudí
Počet táborov: 4 500
Priemerný dobrovoľník: 18 – 19-ročný, 67 kg, 173,5 cm
Priemerný nárast telesnej hmotnosti dobrovoľníka za prvé 3
mesiace: 5,2 kg
Počet negramotných dobrovoľníkov, ktorí sa naučili čítať a
písať: 40 000
Náklady na osobu/rok: 1000 USD (vtedajších)
Celkové náklady na program: 3 mld. USD
Protierózna ochrana: 16 miliónov ha
Obnova vegetácie: 330 000 ha
Počet vysadených stromov: 2 - 3 mld.
Vybudovaných ciest: 200 000 km
Vybudovaných chodníkov: 21 000 km
Natiahnutých telefónnych káblov: 140 000 km
Neoficiálne motto: “Dokážeme to!”
(Zdroj: internet)
14 štátna správa/z regiónov
2. júl 2013 • Obecné noviny
Komuniké
zo 64. schôdze vlády SR, 19. jún 2013
Vláda prerokovala:
- návrh na uzavretie Dohody o
partnerstve a spolupráci medzi
Európskou úniou a jej členskými
štátmi na jednej strane a Irackou
republikou na strane druhej.
Schválený.
- návrh na uzavretie Rámcovej
dohody o partnerstve a spolupráci
medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a
Filipínskou republikou na druhej
strane.
Schválený.
- návrh na uzavretie Vnútornej
dohody medzi zástupcami vlád
členských štátov Európskej únie
zasadajúcimi v Rade o financovaní
pomoci Európskej únie na základe viacročného finančného rámca
na obdobie rokov 2014 – 2020 v
súlade s dohodou o partnerstve
Afriky, Karibiku, Tichomoria a
Európskej únie a o poskytnutí
finančnej pomoci zámorským
krajinám a územiam, na ktoré sa
vzťahuje štvrtá časť Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
Predložil: podpredseda vlády a
minister zahraničných vecí a európskych záležitostí.
Schválený.
- návrh Dohody medzi vládou
SR, Úradom Vysokého komisára
Organizácie Spojených národov
pre utečencov a Medzinárodnou
organizáciou pre migráciu o humanitárnom transfere utečencov,
ktorí potrebujú medzinárodnú
ochranu, cez Slovenskú republiku.
Predložil: podpredseda vlády a
minister vnútra.
Schválený.
- návrh na uzavretie Protokolu
medzi vládou SR a vládou Macedónskej republiky o vykonávaní
Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Macedónskou republikou o readmisii osôb bez povolenia na pobyt.
Predložil: podpredseda vlády a
minister vnútra.
Schválený.
- návrh na uzavretie Vykonávacieho protokolu medzi vládou SR
a vládou Gruzínska o vykonávaní
Dohody medzi Európskou úniou
a Gruzínskom o readmisii osôb s
neoprávneným pobytom.
Predložil: podpredseda vlády a
minister vnútra.
Schválený.
- návrh na určenie certifikačného
orgánu a orgánu auditu pre operačné programy programového
obdobia 2014 – 2020.
Predložil: podpredseda vlády a
minister financií.
Schválený.
- vzdanie sa funkcie vedúcej slu-
žobného úradu Úrad geodézie,
kartografie a katastra SR.
Predložila: predsedníčka Úradu
geodézie, kartografie a katastra.
Schválený.
- návrh na ďalšie fungovanie akciových spoločností v pôsobnosti
Ministerstva obrany SR v oblasti
poskytovania zdravotnej a rekreačnej starostlivosti.
Predložil: minister obrany.
Schválený.
- návrh na schválenie konsolidovaného znenia Záručnej listiny
Európskeho finančného stabilizačného nástroja v znení tretieho
Dodatku.
Predložil: podpredseda vlády a
minister financií.
- návrh na vymenovanie vedúcej
služobného úradu Úradu pre verejné obstarávanie.
Predložila: predsedníčka Úradu
pre verejné obstarávanie.
vateľstva SR za rok 2012.
Predložil: minister práce, sociálnych vecí a rodiny.
Vzatá na vedomie.
- priebežnú správu o plnení
programu zameraného na zintenzívnenie podpory malých a
stredných podnikov a na podporu zamestnávania mladých ľudí .
Predložil: minister hospodárstva.
Vzatá na vedomie.
- návrh na zmenu Štatútu Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR schváleného uznesením vlády SR č. 334 z
26. mája 2011.
Predložil: minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja.
Schválený.
- návrh na zmenu a doplnenie
Štatútu Úradu vlády SR.
Predložil: vedúci Úradu vlády
SR.
Schválený.
- návrh na poverenie vyjednávačov a signatárov kolektívnej
zmluvy vyššieho stupňa v štátnej
službe na rok 2014, uzatváranej
podľa § 2 ods. 3 písm. c) zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom
vyjednávaní v znení neskorších
predpisov.
Schválený.
- návrh na poverenie vyjednávačov a signatárov kolektívnej
zmluvy vyššieho stupňa pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona
č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní
niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme
na rok 2014, uzatváranej podľa §
2 ods. 3 písm. d) zákona č. 2/1991
Zb. o kolektívnom vyjednávaní v
znení neskorších predpisov.
Predložil: minister práce, sociálnych vecí a rodiny.
Poznámka: Čiastočne nesprístupňovaný. Materiál sa nezverejňuje v
zmysle § 9 zákona ods. 1 č. 211/2000
Z. z. o slobode informácií (Ochrana
osobnosti a osobných údajov).
Schválený.
Utajované materiály:
- informáciu o stave rokovaní v
súvislosti s predajom nepoužitých
priznaných jednotiek podľa článku 17 Kjótskeho protokolu.
Predložil: minister životného
prostredia.
Stupeň utaj.: vyhradená.
Schválená.
- správu o stave pohľadávok SR
evidovaných v režime utajovanom
voči zahraničiu.
Predložil: podpredseda vlády a
minister financií.
Stupeň utaj.: tajná.
Schválená.
Komuniké
zo 65. schôdze vlády SR, 26. jún 2013
Vláda prerokovala:
- správu o bezpečnosti SR za rok
2012.
Predložil: predseda vlády.
Schválená.
- bielu knihu o obrane SR.
Schválená.
- návrh na vyslovenie súhlasu s
bezodplatným prevodom vlastníctva majetku štátu v správe
Ministerstva obrany SR.
Predložil: minister obrany.
Schválený.
- správu o stave jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení na
území SR a o činnosti Úradu jadrového dozoru SR za rok 2012.
Predložila: predsedníčka Úradu
jadrového dozoru SR.
Vzatá na vedomie.
- informáciu o vývoji pohľadávok Sociálnej poisťovne voči
zdravotníckym zariadeniam.
Predložil: generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne.
Vzatá na vedomie.
- návrh zákona, ktorým sa mení
a dopĺňa zákon č. 293/2007 Z. z.
o uznávaní odborných kvalifikácií v znení neskorších predpisov
a ktorým sa menia a dopĺňajú
niektoré zákony - nové znenie.
Predložil: minister školstva,
vedy, výskumu a športu.
Schválený s pripomienkami.
- návrh nariadenia vlády SR, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie
vlády SR č. 582/2008 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti
o technických požiadavkách a
postupoch posudzovania zhody
zdravotníckych pomôcok - nové
znenie.
Predložila: ministerka zdravotníctva.
Schválený.
- správu o sociálnej situácii oby-
Schválený.
Utajovaný materiál:
- návrh Dodatku č. 1 k Štatútu Národného bezpečnostného
analytického centra.
Predložil: riaditeľ Slovenskej informačnej služby.
Stupeň utaj.: vyhradený
Schválený.
- ročnú správu o nezrovnalostiach za rok 2012.
Predložil: vedúci Úradu vlády SR.
Vzatá na vedomie.
- správu o činnosti a Výročnú
správu Úradu pre dohľad nad
výkonom auditu za rok 2012.
Predložil: predseda Rady Úradu
pre dohľad nad výkonom auditu.
Vzatá na vedomie.
Podľa materiálov Úradu vlády SR
sprac. (žo)
Primátor Košíc Richard Raši potvrdil negatívny postoj k ťažbe
uránu aj na pôde NR SR
Richard Raši nepripúšťa ťažbu uránu na Jahodnej. Pozmeňujúcim návrhom, ktorý spolu s poslancom Jánom Senkom pripravili,
chce zabezpečiť ponechanie rozhodovacích kompetencií mestu.
P
oslanec Národnej rady Slovenskej republiky a primátor
Košíc Richard Raši pripravil
spolu s poslancom Jánom Senkom
pozmeňujúci návrh na vydanie
zákona, ktorým sa mení zákon č.
175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy
významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov a ktorým
sa mení zákon č. 50/1976 Zb. o
územnom plánovaní a stavebnom
poriadku (stavebný zákon) v znení
neskorších predpisov.
Zákon hovorí o tom, že pri investíciách nad 100 miliónov eur,
respektíve investíciách prinášajúcich viac ako 300 pracovných
miest, môže byť samospráva vynechaná z rokovaní a rozhodujúce
slovo budú mať štátne orgány, keďže ide o národný záujem.
Podľa Richarda Rašiho je ale nevyhnutné myslieť na potrebu ponechania kompetencií samospráve
v prípade banských činností. „Takýto návrh zákona by pre Košice
znamenal riziko, že samospráva
nebude mať možnosť vyjadriť sa k
banským projektom, akým je napríklad aj ťažba uránu na Jahodnej,
čo ako primátor mesta nemôžem
dopustiť. Je mojou povinnosťou
chrániť mesto a Košičanov. A týmto pozmeňujúcim návrhom Košičanom zostane právo rozhodovať o
akejkoľvek ťažbe v blízkosti nášho
mesta. Náš pozmeňujúci návrh
má vylúčiť akékoľvek pochybnosti
o tom, že Košičania nebudú môcť
rozhodovať o svojom meste sami.
O umiestnení banského diela alebo
banskej stavby bude aj naďalej rozhodovať obec ako stavebný úrad
a ja budem aj naďalej pri svojom
rozhodovaní rešpektovať verejnú
mienku Košičanov,“ zdôraznil.
Podporu tomuto poslaneckému
návrhu vyjadril aj minister životného prostredia Peter Žiga: „Pozmeňujúci návrh primátora Košíc
Richarda Rašiho plne podporujem.
Ako minister životného prostredia
jednoznačne odmietam ťažbu uránu v lokalite Jahodná pri Košiciach,
alebo zlata v Detve. Považujem za
potrebné, aby samospráve zostala
možnosť záväzne odmietnuť ťažbu
v takýchto environmentálne cit-
livých prípadoch. Tento návrh je
signálom, že sa v žiadnom prípade
nikto nesnaží zadnými vrátkami
zvrátiť súčasný stav.“
V Košiciach v súčasnosti prebieha prieskum uránu na Jahodnej,
ktorý obyvatelia mesta vnímajú s
obavami, aj napriek odmietnutiu
ťažby uránu mestským zastupiteľstvom v apríli tohto roku.
Martina URIK VIKTORÍNOVÁ,
hovorkyňa mesta Košice
Maroš STANO,
hovorca MŽP SR
15
marketing/z regiónov
Obecné noviny • 2. júl 2013
Zlepšiť imidž Bratislavy je len spolovice
úlohou pre marketérov. Druhou
polovicou pre politikov a občanov
„Bratislava by sa nemala pokúšať byť malou Viedňou, alebo Prahou. Presne tak ako pri marketingu
produktov sa treba odlíšiť od ostatných konkurentov,“ povedal marketingový odborník profesor Peter
Littmann na prednáške Mesto ako značka, ktorú 4. júna organizoval Bratislave Inštitút urbánneho rozvoja.
T
investorov.
émou prednášky bola
marketingová stratégia
samosprávy, ktorá by
mala do mesta pritiahnuť nových turistov a
Marketing bez dobrého
produktu nefunguje
Peter Littmann upozornil, že
pozitívny imidž mesta sa nedá dosiahnuť len marketingom. „Môžete
robiť ten najlepší a najinteligentnejší marketing na svete, ale keď
nemáte dobrý produkt a zákazník
je z neho dokonca rozčarovaný, tak
marketing nepomôže,“ hovorí . V
prvom rade je preto podľa neho
potrebné vytvoriť atraktívnu ponuku.
Bratislava by mala podľa Littmana ponúknuť výstavy, koncerty, divadlá, operu alebo dobré reštaurácie. Mesto treba urobiť atraktívne
pre návštevníkov a aj pre domácich
svojou ponukou a nie tým, že je
lacné. Preto sa podľa P. Littmanna
stáva, že Bratislava je cieľom najmä
pre turistov túžiacich po lacnej zábave a vyčíňaní, ale chýbajú rodiny
s deťmi, milovníci kultúry alebo
histórie, ktorí prinášajú do mesta
väčšie tržby.
„To, že nie sú peniaze, je výhovorka. Peniaze sú. Je to len otázka
priorít,“ vyvracia P. Littmann často
používaný argument, prečo sa veci
nedajú zlepšiť. „Mesto predstavuje
orchester a starosta dirigenta. Nut-
ná je politická vôľa,“ konštatuje.
Politik v snahe byť znovu zvolený
robí podľa neho veci, o ktorých vytuší, že ich ľudia chcú. P. Littmann
preto vyčíta obyvateľom Bratislavy
prílišnú pasivitu. „Na Slovensku a
v Bratislave je veľa šikovných ľudí,
ale mám ten pocit, že zmeny nemajú u vás tú najvyššiu prioritu,“
konštatuje. Verejnosť a médiá by
mali podľa neho vytvoriť väčší tlak
na zlepšenia.
Dá sa to i za desať rokov
Následne po zlepšení ponuky
sa môže začať práca marketéra na
imidži. Susedná Viedeň bola napríklad podľa P. Littmanna ešte
pred pár rokmi zaprášené a nudné
mesto, ktoré sa spoliehalo na svoju
históriu a tradíciu hlavného mesta
niekdajšej ríše. „Dnes je Viedeň
modernou municipalitou, ktorá
svoju tradíciu nezahodila, ale má
i modernú ponuku vo všetkých
oblastiach. Imidž Viedne sa v priebehu desiatich rokov veľmi zmenil.
To sa dá,“ ubezpečuje P. Littmann.
Podobný vývoj prebehol v Glasgowe s imidžom dovtedy priemyselného mesta, využilo svoj štatút
európskeho hlavného mesta kultúry a na jej ponuke postavilo i svoju
súčasnosť. „Keď som ale bol pred
nedávnom v Košiciach, podobný
tlak na využitie tejto príležitosti
som necítil.“ Amsterdam zas bol
mestom drog a prostitúcie. To sa
úplne zmenilo. „Dnes je to mo-
derné, fantastické mesto, chváli P.
Littmann.
Hamburg, v ktorom žije, je podľa neho tiež príkladom zmeny imidžu. Teraz je vo vnímaní Nemcov
synonymom pekného mesta. No
ešte pred pár rokmi to tak nebolo.
Profesor hovorí, že je to zásluhou
marketingu. Senát Hamburgu v
roku 2004 zisťoval, aký je imidž
mesta. Zistil, že vtedajšia identita bola príliš rôznorodá a nikto o
meste dokopy nič nevedel. Podobne ako o Bratislave. Hamburg sa
rozhodol komunikáciu založiť na
svojich silných stránkach. Komunikovať to, čo bolo v meste dobré.
Výsledkom za deväť rokov bolo
zdvojnásobenie počtu turistov na
40 miliónov ročne. Zlepšila sa i
spokojnosť a hrdosť obyvateľov.
„Marketingový riaditeľ Cocacoly má ľahšiu úlohu ako marketér samosprávy,“ porovnáva P.
Littmann. Produkt výrobcu nealkoholických nápojov je totiž jasný.
Riaditeľ môže jednoducho určiť
cenu, spôsob predaja a koncepciu
marketingu. No keď hovoríme o
meste, ide o veľmi komplexnú ponuku. Mesto musí spĺňať požiadavky detí, dospelých aj starých ľudí.
Výkon samosprávy je navyše závislý od veľkého počtu osôb.
Druhá šanca pre
Bratislavu a Slovensko
Profesor Littmann zdôrazňuje,
že budovanie imidžu je dlhodobý
Ukážme deťom smer, aby videli
možnosti
Občianske združenie Eduplex, ktorého zámerom je príprava a realizácia
projektov prispievajúcich k lepšej orientácii detí vo svete profesií, vzhľadom
na veľký záujem po druhý raz otvorilo brány Prvého detského mesta
povolaní na Slovensku v bratislavskej EUROVEA na nábreží Dunaja.
Putovná expozícia mesta bude
otvorená od 1. júna do 20. novembra v bratislavskej EUROVEI a
pod záštitou primátora hlavného
mesta SR Bratislavy Milana Ftáčnika. Odborný garant je ministerstvo
školstva, vedy a výskumu SR
Expozícia predstavuje vybudované Detské mesto povolaní ako
vzdelávací program pre deti od
6 do 14 rokov. Cieľ je začať Bratislavou a dosiahnuť pôsobnosť vo
všetkých regiónoch Slovenska.
V rámci edukačného projektu
majú deti možnosť spoznať rozma-
Vzdelávanie prepojené s praxou
nité formy sebauplatnenia v pracovnom svete dospelých. Prostredníctvom konkrétnych povolaní sa
praktickým spôsobom oboznamujú s rôznymi profesiami, ktoré jednotlivé firmy prezentujú.
V rámci projektu plánujeme
rozšíriť v Meste povolaní kariérne
poradenstvo pre verejnosť, prezentáciu strredných odborných škôl,
spoluprácu s vysokými školami –
povinná prax a absolventská prax
a veľa podporných podujatí ako
interaktívne tematické workshopy,
besedy, kreatívne dielne pre deti a
rodičov…
Deti sa naučia, ako funguje reálny život a povolania v ňom, nazrú
do zákulisia stredných škôl, povolaní, vyskúšajú si prácu predavača,
logistu, zdravotnej sestry, energetika, elektrotechnika, stavbára, mechanika a pod.
Moje mesto ponúka ideálnu
kombináciu hry a vzdelania.
(ts-ed)
proces. „Nie je to otázka dvojmesačnej, alebo dvojročnej kampane. Musí ísť o systematickú
zmenu,“ hovorí. Konštatuje, že
mnohí si mýlia imidž s reklamou.
Deje sa to vo firmách po celom
svete. „Firmy chcú zmeniť imidž
reklamnou kampaňou, no tým
nezmenia nič.“ Vytvorenie novej
identity a konkurencieschopnej značky predstavuje dlhodobý proces. Vytvorenie úspešnej
značky trvá desaťročia. „Nie je to
jednorazová kampaň,“ prízvukuje P. Littmann.
Slovensko tak napríklad podľa
neho nevyužilo príležitosť organizovania majstrovstiev sveta
v ľadovom hokeji pred dvoma
rokmi. Dôvodom bolo práve to,
že na podujatie nenadväzovala
následná kampaň. „Majstrovstvá
sveta neboli prepadák, no neboli
súčasťou dlhodobej vízie a stratégie komunikácie. Nemohli teda
nič zmeniť.“ Ďalšiu šancu bude
podľa neho mať Slovensko v roku
2016, keď bude pol roka predsedníckou krajinou Európskej únie.
Profesor Peter Littmann sa narodil v roku 1947 v Prahe. Vyštudoval strojárstvo na priemyslovke
v Bratislave. V roku 1968 emigroval do Nemecka, kde v Kolíne
študoval filozofiu a podnikové
hospodárstvo. Pracoval na marketingu viacerých značiek. Stojí
za úspešným prienikom značky
Hugo Boss na trh. Pôsobil v dozorných radách viacerých spoločností - napríklad Baťa alebo
Mercedes. V súčasnosti je generálnym riaditeľom poradenskej
firmy Brandinsider, ktorej klientmi sú napríklad BMW, Porsche
alebo Axel Springer. Okrem toho
je v súčasnosti členom expertnej
skupiny, ktorá má pripraviť marketingovú stratégiu pre predsedníctvo Slovenska Európskej únii.
Je generálnym konzulom Slovenska v Hamburgu, kde i žije. Má
tri deti.
Inštitút urbánneho rozvoja
(IUR) je nezisková organizácia,
ktorej cieľom je združiť všetky
profesie pôsobiace v oblasti urbánneho rozvoja a tvorby krajiny
(developerov, architektov, inžinierov, projektantov, stavebné
firmy, ale aj predstaviteľov finančných inštitúcií, marketingových
odborníkov, právnikov, realitné
kancelárie, správcov nehnuteľností i reprezentantov samospráv
a orgánov štátnej správy). Poslaním inštitútu je vytvoriť partnerský vzťah medzi verejnosťou,
vládnymi inštitúciami, samosprávami a developerským odvetvím,
založený na vzájomnej dôvere a
porozumení. Preto organizuje
odborné diskusie a prednášky
súvisiace s urbanizmom.
(tsiu)
Staré Mesto chce byť
správcom dvoch námestí
Starostka Starého Mesta Táňa Rosová písomne požiadala
primátora hlavného mesta Milana Ftáčnika, aby prinavrátil
mestskej časti správu Námestia slobody. Na začiatku septembra minulého roka bolo námestie odňaté mestskej časti z
dôvodu realizácie investičného zámeru.
„Stav, v akom sa nachádza námestie, je veľmi zlý. Máme
záujem o viditeľnú nápravu, a preto sme požiadali hlavné
mesto o opätovnú správu,“ povedala starostka Rosová. Staré
Mesto eviduje množstvo sťažností obyvateľov, ktorí poukazujú
na neporiadok a na zanedbanie čistenia námestia zo strany
hlavného mesta.
Rovnako je to aj s Námestím Eugena Suchoňa, ktoré sa nachádza pred budovou Reduty. „Napriek našim viacerým upozorneniam a požiadavkám je stav dlažby na tomto námestí
alarmujúci. Máme záujem o správu a o opravu dlažby,“ dodala
starostka Rosová.
Obe námestie nateraz spravuje Magistrát hlavného mesta
SR, a preto zodpovednosť za stav dlažby a čistotu nesie práve
Magistrát.
(th)
16 obnova vidieka/z regiónov
2. júl 2013 • Obecné noviny
Po čase opäť v Hrušove – Dedine roka 2003
Valné zhromaždenie Spolku pre obnovu dediny (SPOD) sa konalo 22. mája v Hrušove (okres Veľký Krtíš).
Členovia SPOD, ktorí boli na hodnotení v tejto obci pred desiatimi rokmi boli zvedaví, ako vyzerá obec
dnes.
A
veru jej starosta Pavol
Bendík môže byť hrdý:
vykosené plochy, kvety
v predzáhradkách a na verejných
priestranstvách, poriadok na
miestnych komunikáciách a pokoj, ktorý z tejto obce celkovo
vyžaruje. Právom táto obec nesie
titul Dedina roka a jej obyvatelia
sú naň patrične hrdí...
Na
valnom
zhromaždení
SPOD, privítal prítomných starosta obce Pavol Bendík. Ďalej
vystúpil vedúci Koordinačného
centra pre ľudovú kultúru Vladimír Kyseľ, ktorý poukázal na
dôležitosť zachovania slovenskej
tradičnej ľudovej kultúry. Najmä
v dnešnej dobe, keď moderný svet
pomaly vytláča historické hodnoty, vytvorené našimi starými
a prastarými rodičmi. Hovoril aj
o Dohovore o ochrane nehmotného kultúrneho dedičstva. Jeho
koncepciu schválila vláda SR ešte
v roku 2007, avšak zozbierať všetko, čo sa týka ľudovej kultúry je
nielen časovo, ale aj kapacitne
Muzejný exponát - starodávny koč.
veľmi náročné. Národný archív
tradičnej ľudovej kultúry nie je
možné z praktického hľadiska
vytvoriť, reálnejšia je možnosť
zriadiť jej elektronický archív.
Centrálna databáza s dokonalými
technickými parametrami a pamäťovou kapacitou by umožnila
uchovať pre budúcnosť väčšinu
ľudových tradícií v 1800 obciach
na Slovensku. Pomohla by v tom
aj výchova v školách, konkrétne
možnosť vyučovať predmety ako
sú regionálna výchova, tradičná
ľudová kultúra a pod. Je potrebné zozbierať bohatstvo, ktoré sa
ukrýva v našich dedinách a každej obci by malo záležať na tom,
aby sa postupne vytvárali obecné
elektronické archívy o ich histórii.
Ďalej sa valné zhromaždenie
zaoberalo schváleným programom, prijalo nových členov
SPOD, ktorí majú záujem o rozvoj obcí, o život ľudí na dedinách
a aj o vizuálnu stránku vidieckej
krajiny.
Pohľad na účastníkov valného zhromaždenia Spolku pre obnovu dediny.
Obec Hrušov je príkladom aj
pre iné obce na Slovensku, pretože už má spracovanú históriu
vo forme štyroch brožúr, ktoré
sú výsledkom projektu Inventarizácia tradičnej ľudovej kultúry.
Obsahujú metodické zošity na
podporu výskumu, spracovania
a prezentovania tradičnej ľudovej
kultúry.
V obci je aj múzeum starých
poľnohospodárskych strojov, ktoré si iste zaslúžia pozornosť, veď
takmer 15 rokov zberal majiteľ
unikátne exponáty. Pri prehliadke
obce zaujal členov SPOD najmä
amfiteáter, kde sa každoročne koná
Hontianska paráda, Náučný chodník obce Hrušov a takisto sú veľmi
zaujímavé pivnice vytesané do tufového pieskovca. Staré domčeky
slúžia ako múzeá tradičnej ľudovej
kultúry a ľudia si ich zachovávajú
pre budúce generácie...
Je aj cieľom SPOD vytvárať
podmienky na zachovanie našich
tradícií, ponúkať poradenstvo pri
aktivitách zameraných nielen na
zachovanie histórie na vidieku,
ale uvádzať aj pozitívne príklady
zo súčasného života v obciach.
Lebo v každej obci to ide, ak sa povie, že „sa to dá.... “
Tufová pivnica.
Text a snímky:
Mária ČUCHTOVÁ,
podpredsedníčka SPOD,
starostka obce
Na sv. Urbana otvárali vínne pivnice aj oceňovali
Patrón vinohradníkov a vinárov svätý Urban otvoril v 24. - 25. mája na Malokarpatskej vinnej ceste (MVC) 142 pivníc od Devína cez
Smolenice až po Trnavu. Otvorené pivnice v 30 mestách a obciach pod Malými Karpatmi navštívilo viac ako 3500 milovníkov vína.
Hlavný organizátor Združenie
Malokarpatská vínna cesta
v spolupráci so spolkami
vinohradníkov a vinárov v jednotlivých mestách a obciach
regiónu pripravili kolekcie kvalitných vín a bohatý program
pre návštevníkov. Už tradične
najviac pivníc otvorili v Modre
- hlavnom meste vína. Nezaostali ani vinári vo Vinosadoch,
ktorí získali najviac zlatých
ocenení na medzinárodných
výstavách vín v Paríži, Bruseli
a iných európskych metropolách.
Na slávnostnom otvorení
podujatia odovzdali organizátori ocenenia významným
osobnostiam vo vinohradníctve a vinárstve. Z rúk Milana
Pri príležitosti životného jubilea dostal ocenenie vinohradník a vinár Peter
Gáži z Častej.
Pavelku, predsedu Združenia
MVC a Pavla Freša, predsedu
BSK , prijala ocenenie Ing.
Dorota Pospíšilová, najúspešnejšia šľachtiteľka viniča na
Slovensku. Počas profesijnej
dráhy jej zaregistrovali 24
nových odrôd viniča, z nich 3
biele, 8 modrých muštových
a 13 stolových odrôd. Pri príležitosti životného jubilea prevzal
ocenenie i vinohradník a
vinár Peter Gaži z Častej. Titul
Vinár roka na MVC si odnieslo
za rok 2012 Vinárstvo Mrva
a Stanko z Trnavy.
Zakladateľ združenia
a jej prvý predseda František Mach pozitívne hodnotil
prínos MVC od jej vzniku v roku
1996 po súčasnosť. Podstatne
sa zvýšila kvalita malokarpatských vín, čo potvrdil i 20.
ročník Concours Mondial de
Bruxelles konaný v máji v Bratislave. Začína sa rozvíjať i vínna turistika v regióne. Nedarí
sa však obnova vinohradov,
ochrana kultúrneho dedičstva
našich predkov. Chýbajú v regióne odbytové združenia, aké
bolo Slovenské vinohradnícke
družstvo, ktoré zabezpečovalo
výkup hrozna a predaj vína
od svojich členov. Prosperita
regiónu je závislá od rozvoja
vinohradníctva, čo obhajuje
i regionálna samospráva Nn
čele s BSK.
Text a snímky:
Jana SOUKUPOVÁ,
MATIK Modra
doprava 17
Obecné noviny • 2. júl 2013
Zazelenie sa železniciam?
Naše železnice si tohto roku pripomínajú svoje výročie – 165 rokov. Súvisí to zjavne s výročím príchodu
prvého parného vlaku do Bratislavy roku 1848.
E
šte predtým však tu
bola konská železnica,
roku 1840 začala premávať z Bratislavy do
Sv. Jura, roku 1846 ju
predĺžili až do Seredi. Je to zhruba
štvrť storočie, keď existencia stanice prvej konskej železnice v Bratislave, stredoeurópskeho unikátu, bola ohrozená a vtedy sa stala
predmetom ochranárskej aktivity.
Nakoniec sa ju podarilo zachrániť,
dnes je určitým symbolom miestnej časti Bratislava-Nové Mesto.
Okrem nej sa v tých časoch podarilo pred likvidáciou zachrániť aj
prvú bratislavskú stanicu parnej
železnice na Šancovej ulici.
Železnica sa významne zapísala do dejín rozvoja slovenských
miest a pôsobila na ich dynamický rast. K takým mestám patria
napr. Zvolen a Vrútky. Vrútky
boli prvým železničným uzlom
v priestore stredného Slovenska.
Tento uzol vznikol roku 1872,
keď sem zaústili jednu z hlavných
tratí vtedajšieho Uhorska priamo z Budapešti. Z dvoch malých
zemianskych dedín, Dolných a
Horných Vrútok, vzniklo nové,
železničiarske mesto. Kým roku
1869 mali Dolné a Horné Vrútky
spolu 915 obyvateľov, roku 1880
už 1946 obyvateľov a roku 1910 to
bolo 6249 obyvateľov. Za 40 rokov
teda vzrástli takmer sedemnásobne. Zvolen mal 2201 obyvateľov
v roku 1869, 4083 obyvateľov v
roku 1880 a až 8790 obyvateľov
roku 1910, vzrástol teda v tomto období skoro štvornásobne a
neskôr predbehol aj Banskú Bystricu, ktorá roku 1869 mala 5950
obyvateľov, bola teda v tom čase
oproti Zvolenu, ktorý mál 2201
obyvateľov väčšia 2,7-krát.
Nie tak dávno sa bolo možné
vlakom dostať takmer do každého regiónu Slovenska, do kúpeľov
Korytnica i Trenčianske Teplice.
Bolo vlastne samozrejmé, že na
železnicu boli napojené Brezová
pod Bradlom, Stupava, Kolárovo,
Rajec, Nitrianske Pravno, Dobšiná, Levoča, Banská Štiavnica,
atď. Z Leopoldova do Kozároviec
cez Zlaté Moravce chodil rýchlik.
Dnes do Brezovej pod Bradlom,
Stupavy, Kolárova, Nitrianskeho
Pravna, Dobšinej, Levoče vlak
nechodí, do Banskej Štiavnice sa
prevádzka horko-ťažko udržala.
Zlaté Moravce sú koncovou stanicou.
Automobil sa objavil asi o pol
storočia neskôr, ako železnica.
Časom ovládol dopravu na úkor
železnice, najmä s pomocou diaľnic a kamiónovej dopravy. Do
každej väčšej továrne kedysi viedla železničná vlečka. Vlečky sa
pomaly rušia.
Automobil a diaľnice majú dnes
svoju dôležitú funkciu v sídelnej
štruktúre a národnom hospodárstve. Je však otázne, čo so železnicou. Ich vzájomná súťaž prebieha
zatiaľ v skóre 1:0 pre automobilizmus, železnice ťahajú za kratší
1/ Navrhnuté diaľkové pozdĺžne železničné trate
2/ Navrhnuté diaľkové priečne železničné trate
koniec, je to asi menší biznis. Ale
dovoľujem si tvrdiť, že železnica
je užitočná z celospoločenského
hľadiska, i moderná, a predsa nedocenená. Zvykli sme si hodnotiť
veci nie z hľadiska celospoločenského úžitku, ale z hľadiska osobného pohodlia, peňazí, konzumu,
reklamy.
Železnicu aj auto možno ako
dopravné prostriedky hodnotiť
bez zaujatosti ako rovnocenné.
Výhodou auta je väčšie osobné
pohodlie, možno sa ním dostať
až do domu, zastať takmer kdekoľvek a vziať so sebou väčší náklad. Jeho nevýhodou je, že má
väčšie finančné a bezpečnostné
nároky na jednotlivca. Vlak je
menej pohodlný, ale v zásade
prístupný väčšiemu množstvu
ľudí, čo do množstva cestujúcich
úspornejší, sociálne rovnoprávnejší, demokratickejší. Pre vidiek
je azda príznačnejší. Železničná
trať zaberá v krajine menej miesta, ako diaľnica i cesta, do krajiny
ju možno vcelku dobre začleniť, je
ekologickejšia, teda zelenšia a celospoločensky úspornejšia. Problém v krajine predstavuje nákladná kamiónová doprava s vysokým
nárokom na výkon vodiča, pre
ekológiu predstavuje značné riziko. Možno pripomenúť nebezpečenstvo kamiónov, havarovaných
pod Donovalmi pre vodné zdroje
Banskej Bystrice alebo negatívne
vplyvy ťažkej dopravy na statiku
vidieckych domov a bezpečnosť
vidieckych ciest. Automobilový
priemysel zasa poskytuje veľké
množstvo pracovných príležitostí
(lenže dokedy?).
Ak necháme rozvoj dopravy
živelnému priebehu, technický
pokrok sa zauzľuje, v podstate
pracuje proti sebe. Podľa mojich
vedomostí vo Švajčiarsku na hranici sa náklad z kamiónov povinne prekladá na železnicu. U nás
sa často opakuje, že železnice sú
nehospodárne, nezarobia na seba.
Beží to tak, ako sme sa naučili.
Potrebná je však rozumná deľba
dopravnej práce.
Na priloženom náčrtku je návrh
trás diaľkovej železničnej dopravy
na Slovensku. Slovensko má prevažne pozdĺžny tvar v smere západ-východ, teda na prvom mieste sú trasy v tomto smere:
1/ (Rakúsko)- Bratislava-Leopoldov-Žilina-Vrútky- PopradOrlov-Bardejov-Medzilaborce-(Poľsko). Trať by sprístupnila
severovýchod krajiny.
2/
(Bratislava)-Leopoldov-Lužianky-Zvolen-Banská BystricaMargecany-Prešov-Humenné.
3/ Bratislava-Nové Zámky-Levice-Lučenec-Košice-MichaľanyČierna nad Tisou-(Ukrajina). Trať
by sprístupnila kraj okolo Ipľa.
V priečnom smere:
1/ Česká republika)-Žilina-Vrútky-Banská Bystrica-Zvolen-Lučenec-(Maďarsko).
2/ Horná Štubňa-Prievidza-Lužianky-Nové Zámky-(Maďarsko).
-(Leopoldov-Bratislava).
3/ Zvolen-Dudince-(Maďarsko).
4/ (Poľsko)-Orlov-Prešov-Košice(Maďarsko).
5/
(Poľsko)-Medzilaborce-Humenné-Michaľany-Slovenské
Nové Mesto-(Maďarsko).
6/ Poprad-Margecany-Košice.
Ďalšie možnosti železničného
prepojenia:
1/ (Rakúsko)-Záhorská Ves-Zohor-Plavecký Mikuláš-JablonicaBrezová pod Bradlom-Myjava.
2/ Piešťany-Radošina-Zbehy.
3/ Žilina-Rajec-Nitrianske Pravno
-Prievidza.
4/ Šaľa-Neded-Kolárovo-Komárno.
5/ Banská štiavnica-Levice.
6/ Lučenec-Kokava nad Rimavicou-Hnúšťa.
7/ Tisovec-Muráň-Slavošovce.
8/ Humenné-Stakčín-(Ukrajina).
Uvedomujem si, že tieto návrhy/myšlienky možno hodnotiť
ako „kacírsku“ utópiu. Ale pripúšťam domnienku, že železnica
je dopravný prostriedok oproti
automobilu ohľaduplnejší k prírode, demokratickejší, z hľadiska
občianskej spoločnosti výhodnejší. O tom by bolo treba diskutovať,
predložený názor podrobiť spätnej väzbe. Železnica je zelenšia,
namieste je teda otázka: zazelenie
sa zelenšej železnici?
Ing. arch. Igor THURZO
18 energetika
2. júl 2013 • Obecné noviny
Banskobystrický samosprávny kraj
Námestie SNP 23 Banská Bystrica
Aj budovy škôl „skrývajú“ veľké možnosti
úspor energie
Banskobystrický samosprávny kraj do úspor investuje, EBOR ich podporuje grantmi
I
nvestície do trvalo udržateľnej energie sú jednou z najväčších priorít Európskej banky pre obnovu a rozvoj
(EBOR). V súlade s týmto kontextom
EBOR zriadila úverovú linku na podporu rozvoja energetickej efektívnosti municipalít na Slovensku – MunSEFF, ktorá
prostredníctvom Slovenskej sporiteľne
(SLSP) poskytla finančné prostriedky na
projekty energetickej efektívnosti v muni-
cipálnom sektore.
Aj pre Banskobystrický samosprávny
kraj sa energetická efektívnosť ich verejných budov stáva jednou z priorít., preto
v posledných dvoch rokoch vypracovali
a uskutočnili rad projektov na zvýšenie
energetickej efektívnosti prevádzkovania
stredných škôl, ktorých sú zriaďovateľmi,
aby grantovú schému MunSEFF (celý názov Municipal Sustainable Energy Finan-
Názov projektu:
Stredná škola, Okružná 61, Rimavská Sobota
- rekonštrukcia budovy internátu
Ciele projektu:
Dosiahnuť po realizácii energeticky úsporných opatrení úspory spotreby energií v minimálnej výške 30 % oproti pôvodnému stavu.
Financovanie projektu:
Úverové zdroje z Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR) poskytnuté prostredníctvom Slovenskej sporiteľne vo výške 324 957,60 eur
Nenávratný grant vo výške 20 %: 64 991,52 eur
Zhotoviteľ: Costruo, s. r. o., Lučenec
Začiatok projektu: november 2011
Ukončenie projektu: jún 2013
Technický popis:
Rekonštrukcia jednotlivých objektov zohľadňuje výsledky energetického auditu objektov
a zapracováva odporúčané opatrenia.
Stavebnými prácami sa urobili nasledovné energetické úsporné opatrenia:
- výmena otvorových konštrukcií – okná a dvere
- zateplenie obvodového plášťa
- vybudovanie novej sedlovej strechy
- inštalácia automatickej regulácie vykurovania v kotolni pre 4 vetvy
- hydraulické vyregulovanie a termostatizácia vykurovacej sústavy
- výmena vonkajších rozvodov vykurovania a teplej vody z kotolne do domova mládeže
Uvedenými opatreniami sa zníži spotreba energií asi o 60 %. Po vykonaní kontroly zástupcami z EBOR bude priznaný nenávratný finančný grant vo výške 64 991,52 eur.
Podľa tejto banky by malo dôjsť k úspore 355 600 kWh a 16 343 eur.
ce Facility) využili.
Nenávratná finančná podpora nie je
taká vysoká ako pri eurofondoch, ukazuje
sa však, že spolu s rozumným úverovým
zaťažením je táto cesta investovania priechodná a návratná v podobe výrazných
energetických úspor.
Realizačná časť projektov je už ukončená, aj keď na niektorých ešte prebieha
záverečná kontrola, Európskej banky pre
obnovu a rozvoj. Dvom stredným školám
v Banskej Bystrici už EBOR nenávratný finančný príspevok odobrila.
Celková energetická úspora na siedmich
školách by podľa Európskej banky pre obnovu a rozvoj mala dosiahnuť 3 848 700
kWh, čo je v cenách v čase projektovania
214 013 eur. (V článku z priestorových dôvodov nepíšeme o siedmej škole SOŠ Pod
Bánošom v B. Bystrici).
Sprac. (bo)
Názov projektu:
Spojená škola, Kremnička 10, Banská Bystrica
- rekonštrukcia učebného pavilónu a dielní
- rekonštrukcia telocvične
- rekonštrukcia budovy internátu a objektu stravovania
Ciele projektu:
Cieľom projektu je dosiahnuť po realizácii energeticky úsporných opatrení úspory spotreby energií v minimálnej výške 30 % oproti pôvodnému stavu.
Financovanie projektu:
Úverové zdroje z Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR) poskytnuté prostredníctvom Slovenskej sporiteľne vo výške 1 671 709 eur
Nenávratný grant vo výške 20 %: 334 341,80 eur
Zhotoviteľ: OHL Pozemné stavby, a. s., Bratislava
Začiatok projektu: júl 2012
Ukončenie projektu: december 2012
Technický popis:
Rekonštrukcia jednotlivých objektov zohľadňuje výsledky energetického auditu objektov
a zapracováva doporučené opatrenia.
V rámci stavebných prác boli zrealizované nasledovné energetické úsporné opatrenia:
- výmena otvorových konštrukcií – okná a dvere
- zateplenie obvodového a strešného plášťa
- nové technologické zariadenie plynovej kotolne
- hydraulické vyregulovanie a termostatizácia vykurovacej sústavy
- príprava teplej vody prostredníctvom elektrických a plynových zásobníkových ohrievačov
- výmena osvetľovacích telies
Zrealizovaním uvedených opatrení sa zníži spotreba energií asi o 50 %. Po vykonaní kontroly zástupcami z EBOR bol priznaný nenávratný finančný grant vo výške 334 341,80 eur.
Podľ EBOR je plánovaná energetická úspora 1 016 000 kWh a 46 827 eur.
energetika 19
Obecné noviny • 2. júl 2013
Názov projektu:
Spojená škola, Banská Štiavnica
Názov projektu:
Stredná odborná škola technická, Dukelských hrdinov 2, Lučenec
- rekonštrukcia budovy internátu
- rekonštrukcia budovy stravovania a kotolne
- rekonštrukcia budovy internátu
Ciele projektu:
Cieľom projektu je dosiahnuť po realizácii energeticky úsporných opatrení úspory spotreby
energií v minimálnej výške 30 % oproti pôvodnému stavu.
Financovanie projektu:
Úverové zdroje z Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR) poskytnuté prostredníctvom
Slovenskej sporiteľne vo výške 1 345 915 eur
Nenávratný grant vo výške 20 %: 269 183,00 eur
Zhotoviteľ: Simkor, s. r. o., Banská Štiavnica, ZIPP Bratislava, s. r. o., Bratislava
Začiatok projektu: august 2012
Ukončenie projektu: apríl 2012
Technický popis:
Rekonštrukcia jednotlivých objektov zohľadňuje výsledky energetického auditu objektov a
zapracováva doporučené opatrenia.
V rámci stavebných prác boli zrealizované nasledovné energetické úsporné opatrenia:
- výmena otvorových konštrukcií – okná a dvere
- zateplenie obvodového a strešného plášťa
- nová objektová kotolňa na zemný plyn
- hydraulické vyregulovanie a termostatizácia vykurovacej sústavy
- pripojenie existujúceho solárneho systému a inštalácia nových zásobníkov na teplú vodu
- výmena osvetľovacích telies
Zrealizovaním uvedených opatrení sa zníži spotreba energií asi o 52 %. Po vykonaní kontroly
zástupcami z EBOR bude priznaný nenávratný finančný grant vo výške 269 183,00 eur.
EBOR predpokladá úspory 1 074 600 kWh a 66 756 eur.
Názov projektu:
Gymnázium Martina Kukučína, Revúca
- rekonštrukcia budovy školy
- rekonštrukcia budovy telocvične a bazénu
Ciele projektu:
Cieľom projektu je dosiahnuť po realizácii energeticky úsporných opatrení úspory spotreby
energií v minimálnej výške 30 % oproti pôvodnému stavu.
Financovanie projektu: Úverové zdroje z Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR) poskytnuté prostredníctvom Slovenskej sporiteľne vo výške 458 774,40 eur
Nenávratný grant vo výške 20 %: 91 754,88 eur
Zhotoviteľ: Aquacom, s. r. o., Bratislava, Mijas, s. r. o., Banská Bystrica
Začiatok realizácie projektu: február 2013
Ukončenie projektu: jún 2013
Technický popis:
Rekonštrukcia jednotlivých objektov zohľadňuje výsledky energetického auditu objektov a
zapracováva odporúčané opatrenia.
Stavebnými prácami sa zabezpečili nasledovné energetické úsporné opatrenia:
- výmena otvorových konštrukcií – okná a dvere
- zateplenie obvodového a strešného plášťa
- inštalácia KOST (kompaktná odovzdávacia stanica tepla)
- hydraulické vyregulovanie a termostatizácia vykurovacej sústavy
Uvedenými opatreniami sa zníži
spotreba energií asi
o 42 %. Po kontrole
zástupcami z EBOR
bude škole priznaný
nenávratný finančný
grant vo výške 91
754,88 eur.
EBOR v tejto škole
predpokladá úsporu
363 200 kWh a 14
891 eur.
Ciele projektu:
Cieľom projektu je dosiahnuť po realizácii energeticky úsporných opatrení úspory spotreby energií v minimálnej výške 30 % oproti pôvodnému stavu.
Financovanie projektu:
Úverové zdroje z Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR) poskytnuté prostredníctvom Slovenskej sporiteľne vo výške 168 506 eur
Nenávratný grant vo výške 20 %: 33 701,20 eur
Zhotoviteľ: ZIPP Bratislava, s. r. o., Bratislava
Začiatok realizácie projektu: november 2012
Ukončenie projektu: apríl 2013
Technický popis:
Rekonštrukcia objektu zohľadňuje výsledky energetického auditu objektu a odporúčané
opatrenia.
Boli zrealizované nasledovné energetické úsporné opatrenia:
- výmena otvorových konštrukcií – okná a dvere
- zateplenie obvodového plášťa
- hydraulické vyregulovanie a termostatizácia vykurovacej sústavy
Uvedené opatrenia znížia spotrebu energií asi o 40 %. Po kontrole zástupcami z EBOR
bude priznaný nenávratný finančný grant vo výške 33 701,20 eur.
Predpokladané úspory podľa EBOR dosiahnu 166 700 kWh a 7101 eur.
Názov projektu:
Stredná odborná škola HSaO, Jabloňova 1351, Zvolen
- rekonštrukcia budovy internátu
Ciele projektu:
Cieľom projektu je
dosiahnuť po realizácii
energeticky úsporných
opatrení úspory spotreby energií v minimálnej
výške 30 % oproti pôvodnému stavu.
Financovanie:
Úverové zdroje z Európskej
banky pre obnovu a rozvoj (EBOR) poskytnuté
prostredníctvom Slovenskej sporiteľne vo výške
363 138,00 eur
Nenávratný grant vo
výške 20 %: 72 627,60
eur
Zhotoviteľ: Unios, s. r.
o., Zvolen
Začiatok realizácie: február 2013
Ukončenie projektu: jún 2012
Technický popis:
Rekonštrukcia jednotlivých objektov zohľadňuje výsledky energetického auditu objektov
a zapracováva odporúčané opatrenia.
Zrealizované boli nasledovné energetické úsporné opatrenia:
- výmena otvorových konštrukcií – okná a dvere
- zateplenie obvodového plášťa
- hydraulické vyregulovanie a termostatizácia vykurovacej sústavy
- výmena vonkajších rozvodov ústredného kúrenia a teplej vody
- výmena osvetľovacích telies
Uvedené opatrenia znížia spotrebu energií asi o 45 %. Po vykonaní kontroly zástupcami
z EBOR bude priznaný nenávratný finančný grant vo výške 72 627,60 eur.
V tejto škole je podľa EBOR plánovaná úspora 401 600 kWh a 38 819 eur.
prostredie
20 životné
2. júl 2013 • Obecné noviny
S peniazmi z Recyklačného fondu
bude zber odpadu efektívnejší
Správna rada Recyklačného fondu na svojom šiestom tohtoročnom zasadnutí 11. júna vyhovela trom
žiadostiam o poskytnutie finančných prostriedkov, jednej žiadosti o úhradu prevádzkových nákladov
a opätovne podľa § 64 ods. 9 zák. č. 223/2001 Z. z. schválila jednu žiadosť o podporu. Od začiatku roka
správna rada schválila dotácie pre celkovo 14 projektov v súhrnnej výške 1 657 567 eur.
R
ecyklačnému fondu
boli 13. mája doručené
rozhodnutia
Správnej rady Recyklačného fondu prijaté
na jej treťom zasadnutí uskutočnenom 26. marca podliehajúce
relatívnemu vetu ministra životného prostredia v zmysle § 64 ods.
9 zák. č. 223/2001 Z. z. Z dotknutých rozhodnutí minister životného prostredia podpísal rozhodnutie o poskytnutí prostriedkov
Slovenskej technickej univerzite v
Bratislave na projekt „Propagácia
a podpora zhodnotenia odpadov
na TOP 2013“ v sume 6 236 eur.
S uvedením dôvodov nepodpísania bolo vrátené rozhodnutie
o schválení poskytnutia prostriedkov žiadateľovi Verejnoprospešné služby Liptovský Mikuláš na
projekt pod názvom „Regionálny systém separovaného zberu
komunálneho odpadu v oblasti
stredného a horného Liptova –
III. etapa“. Túto žiadosť správna
rada opätovne prerokovala.
Správna rada opätovne schválila
žiadosť žiadateľa Verejnoprospeš-
né služby Liptovský Mikuláš na
projekt „Regionálny systém separovaného zberu komunálneho
odpadu v oblasti stredného a horného Liptova – III. etapa“ v sume
112 250 eur. Predkladaný projekt
nadväzuje na predchádzajúce projekty realizované v oblasti stredného a horného Liptova s počtom
obyvateľov 51 000. Predmetom
III. etapy projektu je zvýšenie
efektívnosti triedeného zberu
modernizáciou technického vybavenia a propagácia triedeného
zberu a služieb poskytovaných
zbernými dvormi.
Mesto Veľký Šariš získalo dotáciu v celkovej sume 28 600 eur na
projekt „Zefektívnenie separovaného zberu v meste Veľký Šariš“.
Cieľom projektu je zefektívniť
triedený zber plastov, papiera, skla
a zavedenie zberu kovových obalov na území mesta. Výška a účel
použitia požadovaných prostriedkov z Recyklačného fondu sú primerané v projekte deklarovaným
environmentálnym prínosom.
Dotáciu 500 000 eur schválili
žiadateľovi Marius Pedersen, a.
s., Trenčín na predložený projekt
„Intenzifikácia a optimalizácia
triedenia plastov zo separovaného zberu“, ktorého cieľom je za
podpory Recyklačného fondu optimalizovať proces dotrieďovania
plastov z triedeného zberu v prevádzke a tým zvýšiť stupeň ich
zhodnotenia, pričom sa zlepšia aj
ekonomické aspekty tohto procesu. V prevádzke sú sústreďované
vytriedené plasty zo záberového
územia viacerých prevádzok spoločnosti a aj od externých dodávateľov – iných spoločností v SR,
prevažne technických služieb
miest. Gro záberového územia
predloženého projektu budú tvoriť: mesto Piešťany a okolité obce,
mesto Trenčín a okolité obce,
mesto Pezinok a okolité obce,
s celkovým počtom obyvateľov
spádovej oblasti takmer 265 400.
S týmito mestami a obcami má
spoločnosť uzatvorené zmluvy na
triedený zber na ich území.
Spoločnosť ZELKOV, s. r. o.,
Nové Zámky získala dotáciu
320 000 eur na projekt „Zvýšenie
efektivity zberu a spracovania starých vozidiel v autorizovanom zariadení ZELKOV“. Cieľom predloženého projektu je doplnenie
existujúcej prevádzky o nákladné
vozidlo s hydraulickou rukou
a hákovým nakladačom, určené
na dopravu starých vozidiel zo
zberných miest žiadateľa a jednotlivých držiteľov a odvoz vyseparovaných komodít zo spracovania
starých vozidiel ku konečnému
zhodnotiteľovi pomocou otvorených kontajnerov s objemom 33
m3. Žiadateľ má technológiu na
objemové zmenšenie vyseparovaných komodít – drvič XM 2400.
Kolesový nakladač je určený na
vnútroareálovú manipuláciu –
obsluhu hydraulického drviča.
Správna rada ďalej schválila
poskytnutie prostriedkov z Recyklačného fondu na základe
uznesenia SR RF o paušálnych
príspevkoch spracovateľovi starých vozidiel a prevádzkovateľovi
určeného parkoviska na úhradu
prevádzkových nákladov spoločnosti Kolman, s. r. o., Dubnica
nad Váhom. Toto rozhodnutie
ako aj ďalšie rozhodnutia o poskytnutí prostriedkov z Recyklačného fondu budú podľa § 64 ods. 9
zák. č. 223/2001 Z. z. o odpadoch
poslané na podpís ministrovi životného prostredia Slovenskej
republiky.
Správna rada vzala na vedomie
informáciu,
že
v
období od 10. 5. 2013
do 30. 5. 2013 vyplatil Recyklačný fond na základe žiadostí obcí
a miest 8 917 eur príspevkov za
odpad, ktorý obce a mestá vytriedili a odovzdali na spracovanie.
Adriana TANTOŠOVÁ,
asistentka riaditeľa
Slováci vedia stále lepšie zaobchádzať
s elektroodpadom
Čo robia Slováci s elektroodpadom mapuje prieskum agentúry EMCG na základe zadania kolektívnych
organizácií výrobcov elektrozariadení Asekol SK, Ekolamp Slovakia, Elekos Envidom a Etalux. Cieľom
prieskumu verejnej mienky bolo zistiť postoj slovenskej verejnosti k nakladaniu a recyklácii elektroodpadu.
Podľa výsledkov tohto prieskumu až 57 % respondentov uviedlo, že s elektroodpadom naložili
správnym spôsobom – odovzdali
ho naspäť do predajní pri kúpe
nových spotrebičov alebo zaniesli
na zberný dvor či využili zberové
akcie v obciach a mestách. Oproti
roku 2011 tak stúpol počet Slovákov, ktorí nakladajú s elektroodpadom environmentálne vhodným spôsobom až o 6 %.
Len 11 % respondentov uviedlo,
že elektroodpad demontovali, vyhodili na čierne skládky alebo do
bežného komunálneho odpadu.
Tento počet klesol až o 5 % oproti roku 2011. Zvyšní respondenti
uviedli, že si staré spotrebiče ponechávajú naďalej vo svojich domácnostiach alebo ich používajú
na chate či niekomu darujú. Tento jav potvrdzuje, že na Slovensku
už dnes funguje tzv. opätovné použitie starších spotrebičov zatiaľ
neoficiálnym systémom.
Výrobcovia a ich kolektívne organizácie na Slovensku spolu so
zástupcami zákonodarcov a samospráv však dnes hľadajú aj spôsob ako zaviesť systém opätovného používania starých výrobkov
do praxe a legislatívne ošetriť, aby
sa používané výrobky oficiálnou
cestou mohli odovzdávať napr.
ľudom v hmotnej núdzi.
V tejto súvislosti je preto na Slovensku nevyhnutné vyriešiť protichodnosť viacerých zákonov, podľa ktorých na jednej strane musia
výrobcovia spĺňať prísne kritéria
bezpečnosti a ochrany spotrebiteľa, a na strane druhej by mali
poskytovať záruku bezpečnosti a
funkčnosti na staré výrobky, ktoré
by už dnešné normy bezpečnosti,
energetickej účinnosti či ekodizajnu možno ani nespĺňali
V porovnaní s krajinami EÚ s
vyššou kúpyschopnosťou obyvateľstva, spotrebitelia na Slovensku sa snažia používať spotrebiče
oveľa dlhšie a vyraďujú ich väčšinou až vtedy, keď sú staré resp.
nefunkčné. Najvyšší priemerný
vek vyraďovaných zariadení je u
chladničiek, sporákov a televízorov. Naopak, najkratšie u nás
doma vydržia žiarivky, elektrické
hračky a elektrické náradie. Vek
ako hlavný dôvod vyradenia elektrozariadenia sa týka televízorov,
počítačov, chladničiek a sporákov. Nefunkčnosť ako hlavný dôvod vyradenia elektrozariadenia
sa týka elektrických radiátorov,
žiariviek, svietidiel, elektrického
náradia, malých domácich spotrebičov a elektrických hračiek.
Jedine mobilné telefóny vyraďuje
tretina oslovených aj keď nie sú
staré a sú funkčné. K najviac vyraďovaným elektrozariadeniam
patria žiarivky, ktoré vyradila
štvrtina opýtaných a mobilné telefóny, ktoré vyradila pätina. „V
prípade žiariviek je to zrejme dôsledok dostupnosti zberných ná-
dob na veľkom počte miest spätného odberu (predajných miest)
ako aj osvetových kampaní, ktoré
organizuje združenia EKOLAMP
Slovakia.
Prieskum sa špeciálne venoval
aj nakladaniu s drobnými spotrebičmi. Viac ako polovica oslovených tvrdí, že drobné spotrebiče
nevyhadzujú do smetného koša.
Vyše štvrtina respondentov však
uviedla, že to dodržujú len čiastočne. Práve na zber tohto druhu
elektroodpadu treba budovať ľahko prístupné zberné miesta, aby
ľudia nemuseli vyhadzovať malé
spotrebiče do bežného komunálneho odpadu.
Ak má Slovensko v budúcnosti plniť čoraz ambicióznejšie ciele stanovené novou európskou
smernicou, bude potrebné nastaviť legislatívu, ktorá zjednoduší
budovanie infraštruktúry zberu
tejto, ale aj ostatných kategórií
elektroodpadu. V tejto oblasti
preto výrobcovia elektrozariadení
žiadajú úpravy v legislatíve, ktoré
by zjednodušili zber tohto elektroodpadu bez zložitých administratívnych úkonov a povolení a
tento elektroodpad by bolo veľmi
jednoduché zbierať aj prostredníctvom neprofesionálnych inštitúcií (napr. školy či úrady), tak
ako je to napr. v Čechách.
Zber a recyklácia elektroodpadu na rozdiel od iných komodít (napr. papier, plasty) sa na
Slovensku rozvíja len od roku
2005, odkedy sú výrobcovia elektrozariadení v celej EÚ priamo
zodpovední za svoje výrobky aj
potom, čo doslúžia. Pozitívny
trend v správaní sa Slovákov pri
nakladaní s elektroodpadom tak
svedčí o tom, že výrobcovia aj za
taký krátky čas preukázali svoju
schopnosť zodpovedne sa postarať o elektroodpad.
Zdroj: webnoviny.sk
turizmus 21
Obecné noviny • 2. júl 2013
Liptov sa zmenil na cykloregión
Liptovské obce Pribylina a Vlkolínec od soboty 14. júna oficiálne spája nová tematická cyklotrasa. Viac
ako 70 kilometrov malebných ciest, pretkaných množstvom zaujímavostí a informácií otvorili za účasti
hokejového vicemajstra sveta Jána Laca viac ako tradične – vodou z miestneho medokýša. Liptov sa tak
s viac ako 700 kilometrami tratí túto sezónu zmení na vyhľadávaný cykloregión.
D
va tímy, dve štartovacie miesta a jeden spoločný cieľ
– propagácia cyklistiky v Nízkych
Tatrách. Túto misiu odštartovali
tri regionálne zoskupenia oblastnej organizácie cestovného ruchu
(OOCR): Región Liptov, MAS
Horný Liptov a Slovenský cykloklub, ktoré cez víkend nateraz
symbolicky ukončili značkovanie desiatok kilometrov cyklotrás
z Vlkolínca do Pribyliny. Na otvorenie tejto trasy pozvali aj hokejového reprezentanta Jána Laca.
„Slávnostné otvorenie cyklotrasy
je dobrý štart premeny Liptova na
cykloregión. V tomto úsilí chceme pokračovať aj v nasledujúcich
rokoch a verím, že otváranie cyklotrás sa stane peknou tradíciou,“
tvrdí riaditeľka OOCR REGION
LIPTOV, Darina Bartková.
Na bicykli sa dajú robiť
divy
Do Pavčinej Lehoty dorazila
približne stovka cyklistov, ktorí
pokorili viac ako 30-kilometrovú
trasu z Ružomberka, resp. z Pribyliny, odkiaľ vyštartovali o 10.
hodine. Program podujatia vyplnili súťaže pre deti a ukážky cyklistického majstrovstva bikerov
z Giant bike parku Jasná. Nielen
cyklistickí nadšenci sa dobre zabávali aj na hudobnej produkcii
skupiny Ploštín Punk.
Pretekárom s najzaujímavejším
bicyklom sa stal 33-ročný Lipták Marián Ligda, ktorého osud
pred ôsmimi rokmi pripútal na
invalidný vozík. Bývalý lyžiarsky
reprezentant a priekopník slovenského freeridu ochrnul pri nehode na svahu, no pri športe zostal
dodnes. „Cyklistika je šport, ktorý
formuje charakter. Človek si pri
nej precvičí výdrž, prečistí pľúca
a v Liptove sa dokonca aj niečo
dozvie o našej kultúre a histórii,“
vyznal sa Ján Laco, ktorý sa stal
jedným z krstných otcov cyklotrasy Pribylina – Vlkolínec. Zároveň
dodal: „Majo je živý dôkaz, že na
bicykli sa dajú robiť divy.“ Sobotný prológ totiž Marián Ligda využil na tréning, keďže už o niekoľko
dní sa chce na bicykli vydať do Paríža. Do cieľa bezmála 2-tisíc-kilometrovej trate chce doraziť deň
pred vyvrcholením najslávnejších
cyklistických pretekov Tour de
France. Aj toto je dôkaz, že na bicykli sa rodia nielen nové výzvy,
ale možno aj legendy. Tak prečo
im neísť naproti na dvoch kolesách práve do Liptova?
Skibus vystrieda
cyklobus
Cyklistika a poznávanie budú
toto leto v Liptove dostupné väčšiemu množstvu turistov. Dôvodom je špeciálne upravený
CYKLO & AQUA BUS, vďaka
ktorému návštevníci regiónu spoznajú oveľa viac atrakcií ako po
minulé roky. Autobus štartuje už
1. júla a premávať bude až do 15.
septembra 2013.
Rekreačná horská cyklistika
je zdrojom miestneho rozvoja.
Tomuto cieľu by mala pomôcť aj
táto chystaná novinka tohto leta.
Cyklobus bude premávať na trase Podbanské – Vlkolínec a spojí
všetky významné turistické centrá
a aquaparky v Liptove. Ako ces-
tovný lístok im poslúži regionálna
karta Liptov Region Card, na ktorú si zároveň môžu uplatniť viac
ako 60 atraktívnych zliav.
Autobus bude premávať každý týždeň od piatka do nedele
(JASNÁ BUS denne) medzi Podbanským, Vlkolíncom, Jasnou
a Tatralandiou. Práve tento rodinný aquapark bude spoločnou
stanicou pre všetky tri trasy. „Po
príjemnom relaxe v aquaparku
môžu cyklistom chýbať sily na
návrat domov. Každý preto určite
rád uvíta, ak mu túto vzdialenosť
pomôže prekonať autobus, ktorý
zároveň odvezie i jeho bicykel,“
hovorí o jeho význame brand
manažér Aquaparku Tatralandia
Michal Beňo. Na vyšší počet aktívnych dovolenkárov sa tešia aj
v GINO PARADISE Bešeňová.
„K letu v pohybe, ktoré je mottom
začínajúcej sa sezóny sa, samozrejme, hodí aj cyklistika. Jednou
z našich aktivít je totiž spinning
pri našich bazénoch, po ktorom
príde odvoz autobusom určite
vhod,“ pripomína riaditeľka marketingu GINO PARADISE Bešeňová Lýdia Chovancová.
Kúpele nechceli ostať
bokom
Do tohto projektu za zapojili aj
Kúpele Lúčky, ktoré sa rozhodli dať slovenskému kúpeľníctvu
novú tvár. Svojím aquaparkom
či pobytovými balíkmi pre aktívnych dovolenkárov a rodiny
s deťmi chcú do Chočských hôr
prilákať novú klientelu. „Veríme,
Na hradnej cyklotrase Budatín
– Strečno pribudlo nové značenie
Už viac ako mesiac si nadšenci cyklistiky vychutnávajú novú päťkilometrovú cyklotrasu
medzi Vodným dielom Žilina a Budatínskym hradom. Nový úsek je pilotným projektom
budúceho prepojenia dominánt horného Považia, hradov Budatín a Strečno, ktorý buduje
Žilinský samosprávny kraj a jeho výstavba pozostáva zo štyroch úsekov.
V
snahe zabezpečiť cyklistom čo
najvyšší komfort pri orientácii
na trase sa krajská samospráva
rozhodla doznačiť novovytvorenú časť
ďalšími cyklosmerovníkmi a prvkami
cykloturistického značenia. „Úsek cyklotrasy, ktorý sme nedávno otvorili, je
už sčasti hotový, chýba len asfaltový
povrch. Doposiaľ ho využívajú najmä
cyklisti na horských bicykloch, v budúcnosti by mal slúžiť i pre cyklistov
na cestných bicykloch či korčuliarov.
Našim úsilím je vychádzať cykloturistom v ústrety, a preto sme na tejto trase doplnili značenie, ktoré je v súlade
s normami STN a zabezpečuje nám ho
Slovenský cykloklub,“ povedal žilinský
župan Juraj Blanár.
K doterajším štyrom cyklosmerovníkom pribudli ďalšie štyri spolu s
približne dvadsiatimi novými prvkami cykloturistického značenia. Podľa
predsedu Slovenského cykloklubu Juraja Hlatkého sú na cyklotrase označené všetky možné križovatky a rázcestia,
aby sa cyklista na nej mohol spoľahlivo
orientovať. Trasa má tak nadštandardnú hustotu prvkov cykloturistickej
orientácie a po dokončení má ambíciu
zaradiť sa k najkrajším cyklotrasám na
Slovensku. Okrem kvalitného značenia
nájdu cyklisti na novej trase informačné tabule, lavičky, odpočívadlá či stojany na bicykle. Projekt „Cyklotrasa Hrad
Budatín - Hrad Strečno“ bude mať po
dokončení viac ako 30 kilometrov a ži-
linskú župu by mal stáť takmer dva a
pol milióna eur. Finančné náklady na
spomínaný prvý úsek v časti od Vodného diela po Budatínsky hrad sa vyšplhali na 180-tisíc eur, pričom dotáciou
100-tisíc eur získal kraj od významnej
automobilovej spoločnosti Kia. „Verím,
že cyklistické prepojenie hradov Budatín a Strečno bude hotové do roku
2016. V súčasnosti prebieha stavebné
konanie na časť trasy, ktorá prepojí
novovybudovaný úsek cyklotrasy s už
existujúcim úsekom vedúcim popri
hrádzi vodného diela,“ doplnil J. Blanár.
Mgr. Hana Danová
hovorkyňa ŽSK
že aj spojenie s ďalšími liptovskými atrakciami k nám pritiahne
podstatne viac českých turistov.
Veď len cez naše kúpele vedú tri
zaujímavé cyklotrasy a nový autobus ich ponuku ešte podstatne
rozšíri,“ povedala Slávka Medveďová, ekonomicko-obchodná námestníčka Kúpeľov Lúčky.
Projekt
je
financovaný
z prostriedkov štátnej dotácie
OOCR REGION LIPTOV, Liptovský Ján Turizmus a OOCR Jasná. Celkové náklady predstavujú
32 000 eur. CYKLO & AQUA
BUS a JASNÁ BUS nadväzujú na
úspešnú prevádzku SKI & AQUA
BUS-u v zimnej sezóne, ktorý
bol vítanou službou pre lyžiarov
a dovolenkárov, spájajúcich šport
s vodným relaxom. „Aj vďaka
týmto spojom sme v Liptove zaznamenali jednu z najlepších
zimných sezón v histórii a nárast
turistov bol najväčší zo všetkých
regiónov na Slovensku, “konštatuje Darina Bartková, riaditeľka
OOCR REGIÓN LIPTOV.
„Teší ma že sme opäť pripravili spoločný projekt . Netajíme
sa ambíciou aj prostredníctvom
tohto projektu prilákať do Nízkych Tatier viac návštevníkov,“
povedala Petra Šuhajdová, riaditeľka OOCR Jasná.
Leto v Liptove žičí aktívnym
a vďaka CYKLO & AQUA BUSU
sa cyklistika stáva dostupnou aj
pre tých, ktorí sa radšej kochajú
ako šliapu do pedálov.
Sprac. (žo)
22 z regiónov
2. júl 2013 • Obecné noviny
Kto zbúral najhodnotnejšiu industriálnu
pamiatku Bratislavy?
Pomenovanie zodpovedných za kultúrne barbarstvo - prvé výročie zničenia Cvernovky
K
lub ochrany technických
pamiatok
(KOTP) a iniciatíva
Bratislava otvorene
(BAO) pri príležitosti prvého výročia zbúrania
najhodnotnejších
historických
objektov komplexu bývalej Cvernovej továrne na Páričkovej ulici
v Bratislave („Cvernovky“) pomenovávajú inštitúcie a osoby, ktoré
nesú zodpovednosť za zánik tejto
unikátnej technickej pamiatky.
Pre zachovanie historickej pamäti Bratislavy pripomíname, že
v sobotu 16. 6. 2012 celodenným
búraním narušil developer, spoločnosť SEG Residential I, ktorej konateľom je Jeremy Cristau
(spoločnosť Hamilton Group),
najhodnotnejšie objekty historického industriálneho areálu
bývalej Uhorskej cvernovej továrne na Páričkovej, Svätoplukovej
a Košickej ulici: Kotolňu z roku
1911 a Farbiareň z roku 1903.
Tento areál bol posledným kompletne a komplexne dochovaným
areálom zo začiatku 20. storočia,
a preto unikátom, najhodnotnejšou dochovanou pamiatkou tohto
druhu v hlavnom meste.
Na vzniknutej situácii nesú zodpovednosť nasledovné inštitúcie
a ľudia:
- Ministerstvo kultúry SR (MK
SR) na čele s ministrom Marekom
Maďaričom, ktoré v roku 2008
za národnú kultúrnu pamiatku
(NKP) nepochopiteľne vyhlásilo len jeden zo štyroch objektov
BSK má
nového
poslanca
V utorok
18. júna sa
v priestoroch Úradu Bratislavského
samosprávneho
kraja uskutočnilo
mimoriadne zasadnutie Zastupiteľstva BSK. Jediným
bodom, o ktorom
krajskí poslanci rokovali, bol nástup
Juraja Madzina
(ĽS-HZDS) za
poslanca Zastupiteľstva BSK. Ten
nahradil Jána Zvonára (Smer-SD),
ktorý za bratislavskú mestskú časť
Rača pôsobil v
krajskom zastupiteľstve od roku
2009.
(bsk)
Cvernovky navrhovaných Pamiatkovým úradom SR.
- Pamiatkový úrad SR (PÚ SR)
pod vedením generálnej riaditeľky Kataríny Kosovej, ktorý mal
pol roka pred búraním na stole
podnet na vyhlásenie aj ostatných
historických objektov komplexu
za NKP. Úspešným zdržovaním,
premrhaním času a nezačatím
správneho konania však historické objekty neochránil a umožnil
ich likvidáciu.
Podnet na vyhlásenie aj ostatných objektov Cvernovky za NKP
podal KOTP na začiatku roka
2012. PÚ SR ale odmietol vo veci
ich vyhlásenia konať, pretože si nesprávne vyložil zákon č. 49/2002 Z.
z. o ochrane pamiatkového fondu
a tvrdil, že vyhlásenie je právne nemožné. Úrad však usmernilo Ministerstvo kultúry SR, že je právne
možné, aby tieto objekty PÚ SR
vyhlásil za NKP (Pozn.: od roku
2009 prešla kompetencia vyhlasovať NKP z MK SR na PÚ SR). Napriek tomu PÚ SR takmer pol roka
nebol schopný podniknúť viac,
než len „archívny rešerš“. Ten pre
svoju povrchnosť nemohol a ani
nepriniesol žiadne nové skutočnosti o pamiatkových hodnotách
týchto objektov, ktoré by umožnili ich vyhlásenie za NKP. Fakt, že
po absurdnej likvidácii ostatných
porovnateľných pamiatok bola
Cvernovka posledným dochovaným industriálnym areálom,
Pamiatkovému úradu SR zjavne
nestačil. „Pritom v roku 2007, keď
ešte stáli iné industriálne pamiatky
Bratislavy, navrhol ten istý PÚ SR
vyhlásiť aj ostatné hlavné objekty
Cvernovky za NKP, a teda uznal
ich pamiatkové hodnoty. Je preto
čudné a podozrivé, že v roku 2012
- keď všetky ostatné porovnateľné
industriálne pamiatky už boli zničené - PÚ SR potreboval hľadať dôvod, prečo tieto objekty vyhlásiť za
NKP...,“ dodáva Ďurinda.
(Pozn.: časť týchto objektov
dnes síce ešte stojí, no ich osud je
neistý.)
- Miestne zastupiteľstvo MČ Ružinov (MZ), ktoré vo februári 2012
jednohlasne schválilo uznesenie
obsahujúce sled krokov na záchranu historických objektov. Na
plnenie týchto krokov malo dôjsť
na májovom zasadnutí zastupiteľstva. No časť poslancov (najmä
SDKÚ-DS) z „nepochopiteľných“
dôvodov zmenila názor o 180
stupňov a zachovanie Cvernovky
prostredníctvom jej zápisu medzi
pamätihodnosti a regulácie pomocou územného plánu zóny na
májovom zasadnutí MZ nepodporila. Je možné, že významnú rolu
zohralo stretnutie s investorom,
ktoré sa konalo deň pred týmito
dôležitými hlasovaniami a na ktorom sa podľa slov starostu mali
zúčastniť starosta Pekár (KDH)
a poslanci Buocik a Tomášková
(obaja SDKÚ-DS).
- Starosta MČ Ružinov Dušan
Pekár, ktorému vyššie spomenuté
februárové uznesenie MZ odporučilo začať obstarávať územný
Parkovanie
v Galante už nemá
byť zadarmo
M
esto Galanta sa má po
rokoch vrátiť k platenému
parkovaniu.
Radnica navrhuje centrum mesta rozdeliť na tri zóny, v ktorých
by bolo parkovanie od 8:00 do
17:00 spoplatnené. Vyplýva to
z návrhu všeobecne záväzného
nariadenia, o ktorom bude rokovať mestské zastupiteľstvo.
V jednotlivých zónach sa má
za parkovanie platiť 70, 50 a 30
centov za hodinu pri kúpe lístka v parkovacom automate, pri
platbe mobilným telefónom by
to bolo vo všetkých troch zónach o desať centov viac. Nariadenie ráta aj so zvýhodneným
celodenným parkovaním a celoročnými parkovacími kartami.
Tých má byť až šesť druhov, od
rezidentských, ktoré budú pre
obyvateľov príslušných častí
mesta zadarmo, až po univerzálnu za tisíc eur, ktorá bude platiť
vo všetkých zónach. O vstup-
plán zóny a následne mohol vyhlásiť stavebnú uzáveru. Neurobil
tak, čím nevyužil legálnu a legitímnu cestu ako ochrániť tento
unikát. Navyše mu už 1. 6. 2012
Krajská prokuratúra v Bratislave
poslala upozornenie prokurátora
ohľadne nesprávneho predĺženia
búracieho povolenia obyčajným
listom predošlého starostu Drozda v roku 2010.
Starosta Pekár bol o skutočnom
búraní upovedomený dopoludnia
16. 6. 2012, keď sa búranie začalo
a zastaviť búracie práce prikázal
až podvečer, keď už boli dotknuté
objekty príliš poškodené. V prípade včasného zásahu bolo pritom
možné zachrániť najhodnotnejšiu Farbiareň z roku 1903, ktorej
historickú fasádu začal developer
ničiť až okolo obeda.
Neakcieschopnosť starostu hovorí buď o neochote chrániť jednu
z mála pamiatok svojej mestskej
časti, alebo o jeho neschopnosti postaviť sa za verejný záujem
v podobe zachovania kultúrneho
dedičstva.
- Najmä samotný developer, Jeremy Cristau, ktorý nerešpektoval
základné hodnoty, právne predpisy (napr.: „Podľa nášho názoru
nedodržali všetky podmienky,"
oznamuje starosta Pekár po kontrole v areáli.“ http://bratislava.
sme.sk/c/6420970/buranie-cvernovky-prerusili.html) ani svoje
sľuby (napr.: „V nej výkonný riaditeľ pre Európu Jeremy Cristau
pre SME hovorí, že areál nejdú
búrať ani prestavovať na sklenené
polyfunkčné škatule.“ http://bratislava.sme.sk/c/6139734/bratislavsku-cvernovku-kupili-francuzi.html). Sme presvedčení, že vo
Francúzsku by si takto postupovať
nedovolil.
Uvedený stav svedčí o hlbokej
kríze pamiatkovej starostlivosti
na Slovensku a všeobecnom marazme vo vzťahu ku kultúrnemu
dedičstvu. Navyše sa v mnohých
prípadoch vynárajú oprávnené
podozrenia z tendenčného a korupčného správania.
Po zbúraní Tabakovej továrne
z polovice 19. storočia, Kabla, Gumonu, továrne Siemens-Schuckert (Danubius Elektrik) či častí
pradiarní Danubius zo začiatku
minulého storočia tak v Bratislave z bohatého a vzácneho fondu
technických pamiatok zostalo len
malé torzo. Je nutné zachrániť zostávajúci Matador a Stein, či dodnes zachované objekty Rothovej
továrne na patróny (Patrónka),
bývalej Dynamitky, Stolwerku
a iné.
Za KTOP:
Ing. Jakub Ďurinda;
0903 115 179 a
Marián Paulini
Za BAO: Ing. Katarína Šimončičová st.,
[email protected],
0902 112 417 a
Ing. Ľubica Trubíniová,
[email protected],
0905 271 888
Primátor
Zlatých Moraviec chce
Mestský futbalový klub
ných nákladoch Ján Poľakovský
z Mestského úradu v Galante
zatiaľ nechce hovoriť, pretože o
návrhu nariadenia ešte diskutujú politické kluby mestského
zastupiteľstva. Ak by však prešlo
v navrhovanej podobe, radnica
by musela kúpiť 25 parkovacích
automatov. Práve pre technickú
prípravu sa ráta s účinnosťou
nariadenia až od 1. marca budúceho roku.
Platené parkovanie v Galante
zrušili po proteste prokurátora
pred piatimi rokmi. Po zmene legislatívy sa samospráva pokúsila
spoplatniť parkovanie už vlani.
Vtedajší návrh riešil platenie len
na dvoch parkoviskách v centre,
poslanci ho však odmietli, pretože podľa nich riešil problém
len čiastkovo. Z diskusie vyplynulo, že by podporili komplexné
riešenie parkovania v meste.
SITA
V
ytvorenie Mestského futbalového klubu v Zlatých
Moravciach chce presadiť
primátor Peter Lednár. Návrh mal
predložiť poslancom na zastupiteľstve 20. júna. Nepáči sa mu, že
mesto roky výrazne podporuje
Požitavskú futbalovú akadémiu
FC ViOn, v ktorej viac ako 70 percent detí nie je zo Zlatých Moraviec. V roku 2012 poskytla samospráva na šport a kultúru dotácie
114 162 eur, z toho 90 000 eur získala Požitavská futbalová akadémia, čo je 78,8 percenta z celkovej
sumy. „V meste je 42 športových
klubov a ozývajú sa hlasy, že tu
nie je len futbal, ale sú tu aj ďalší.
Chceme, aby viac financií dostávala aj stredná generácia a seniori
na svoje aktivity,“ povedal Lednár.
Od roku 2003 dostala Požitavská
futbalová akadémia od mesta dotácie v celkovej výške 244 495 eur.
Navštevuje ju 150 detí, z toho 42
má trvalý pobyt v Zlatých Moravciach. „Vytrénovaných hráčov
predáva ďalej Požitavská futbalová akadémia, respektíve FC ViOn,
ktorý má z toho financie, mesto z
toho nemá nič,“ poukázal prednosta radnice Roman Šíra. Ako
ďalej dodal, Mestský futbalový
klub by mal mať formu občianskeho združenia, v ktorého orgánoch
by boli zástupcovia z radov poslancov, mesta i rodičov detí. Klub
by mal vzniknúť v rámci projektu
Športujme a nedrogujme, financie
by získal z mestského rozpočtu a
sponzorských príspevkov. Podľa
vedenia mesta by poslanie Mestského futbalového klubu bolo iné
ako Požitavskej futbalovej akadémie. Kým akadémia sa snaží
nájsť mladé talenty, vytrénovať
ich a poslať ďalej, cieľom klubu by
bolo, aby deti zo Zlatých Moraviec
zmysluplne trávili svoj voľný čas.
Zriadenie mestského klubu však
bude závisieť do toho, ako rozhodnú poslanci.
SITA
monitor 23
Obecné noviny • 2. júl 2013
Energetický deň PSK: živý
trávnik, veterné vrtuľky i župan
na elektromobile
Aktivity vo všetkých okresoch kraja boli zamerané na problematiku znižovania
energetickej spotreby a využívania obnoviteľných zdrojov energií.
P
rešovský samosprávny kraj 25. júna už
druhýkrát zorganizoval Energetický deň
v Prešovskom samosprávnom kraji (PSK). „Naším
cieľom je tému udržateľnej energie priblížiť predovšetkým laickej
verejnosti. Preto sme pripravili
nielen program pre odborníkov,
ale snažíme sa rôznymi zaujímavosťami osloviť obyčajných ľudí.
Preto máme na úrade položený živý trávnik, sú pripravené
atraktívne hračky i výroba veterných vrtuliek,“ priblížil Peter
Chudík, predseda PSK. Ten sa v
rámci svojich pracovných aktivít
počas Energetického dňa presúval na elektromobile.
Účastníci workshopu za zaoberali energetickou efektívnosťou
budov, energetickým auditom firiem a aktivitami Energetického
klastra PSK, ktorý vznikol presne pred rokom. V budove Úradu PSK boli prezentačné stánky
zamerané na energetickú efektívnosť vo verejných a súkromných budovách, meranie a vyhodnocovanie úspor elektrickej
energie, malé vodné elektrárne
i osvetľovacie LED technológie.
Návštevníkom sa prezentovali
aj školy v zriaďovateľskej pôsobnosti PSK, ktoré predstavili inovačné učebné pomôcky
(SOŠ technická, Prešov), rôzne
drevené výrobky (SOŠ drevárska, Vranov nad Topľou). Veľký
úspech mali elektrické roboty a
ďalšie výrobky zo Strednej priemyselnej školy elektrotechnickej
v Prešove, s ktorými sa prezentujú na súťažiach. V priestoroch
Úradu PSK bola sprístupnená aj
výstava fotografií Energia a trvalo udržateľný rozvoj. Záujem
vzbudil obraz Andyho Warhola
z tetrapaku z dielne študentiek
zo Strednej odbornej školy Andy
Warhola z Medzilaboriec, ktorý
získal 1. miesto v súťaži Recykluj
a vyhraj. Predovšetkým pre malých návštevníkov bola určená
výstava výrobkov zo separovaného odpadu z projektu Škôlka
Ježka Separka. Najväčší záujem
mali deti o ekologickú tvorivú
dielňu, v ktorej si vyrábali papierové veterné vrtuľky.
Do podujatia Energetický deň
sa v Prešovskom kraj zapojilo
dovedna 60 kultúrnych, sociálnych a školských organizácií v
pôsobnosti krajskej samosprávy.
Spolu 42 stredných škôl pripravilo aktivity ako kvízy, súťaže,
exkurzie, besedy, zber druhotných surovín, prezentácie i zber
energetických článkov. Na gym-
náziu vo Vranove nad Topľou
žiaci súťažili o najkrajší výrobok
z PET fliaš, študenti z gymnázia
v Kežmarku zase prezentovali
alternatívne energetické zdroje,
SOŠ drevárska vo Vranove nad
Topľou pripravila hodinu bez
počítačov a elektrických spotrebičov. Aj knižnice v pôsobnosti
PSK pripravili na tento deň rôzne výstavy, besedy a tvorivé dielne pre deti i pre seniorov. Vihorlatská hvezdáreň zorganizovala
na astronomickom observatóriu
na Kolonici Týždeň trvalo udržateľnej energie, ktorý potrval až
do 28. júna.
Energetický deň je súčasťou
celoeurópskeho podujatia, ktoré každoročne organizuje Európska únia - Európsky týždeň
udržateľnej energie. Európsky
týždeň udržateľnej energie je
najväčším európskym fórom,
ktoré sa zaoberá témou budúcnosti obnoviteľných energií a riešeniami na znižovanie
energetickej spotreby. Vytvára
priestor pre stretnutie a komunikáciu zainteresovaných strán
na miestnej, regionálnej a národnej úrovni. Európsky týždeň
udržateľnej energie sa pravidelne uskutočňuje od roku 2005.
V roku 2012 sa v rámci tejto
iniciatívy konalo 877 energetických dní v 48 krajinách.
Tohtoročný európsky týždeň
udržateľnej energie sa konal od
24. do 28. júna. V jeho priebehu sa v rôznych častiach Európy
konali stovky podujatí, ktoré
boli zamerané predovšetkým na
problematiku znižovania energetickej spotreby a využívanie
obnoviteľných zdrojov energií.
Prešovský kraj sústredil aktivity
na 25. jún.
Veronika FITZEKOVÁ,
hovorkyňa PSK
Bratislavská župa presvedčila o schopnosti
riadiť europrojekty
BSK po jednomyseľnej voľbe ostáva riadiacim orgánom operačného programu INTERACT aj
na programové obdobie 2014 - 2020.
„Bratislavská župa má skúsenosti s vedením tohto projektu.
Opätovným zvolením sme potvrdili svoje postavenie jediného
riadiaceho orgánu na regionálnej úrovni v rámci nových členských krajín Európskej únie, ako
aj schopnosť viesť tento projekt,“
povedal župan Pavol Frešo.
Prvé zasadnutie prípravného monitorovacieho výboru pre
nadnárodný program INTERACT III 2014 - 2020 sa konalo
v Limassole na Cypre. Pre Bratislavský kraj bolo toto zasadnutie
mimoriadne dôležité, pretože sa
na ňom rozhodovalo aj o pridelení riadiaceho orgánu.
Za veľký diplomatický úspech
pri príprave operačného programu INTERACT III
možno
považovať aj to, že súčasnému
riadiacemu orgánu sa podarilo nadviazať pozitívne vzťahy s
Nemeckom, ktoré v roku 2007
ako jediná krajina EÚ odmietlo
vstúpiť do INTERACT. Politickú
podporu kandidatúre BSK vyjadrila aj vláda SR, ktorá vo svojom
uznesení z 30. marca 2013 odporúča „uchádzať sa Bratislavskému
samosprávnemu kraju o mandát
riadiaceho orgánu pre operačný
program INTERACT III v rámci
cieľa EÚS pre programové obdobie 2014 – 2020“. Bratislavský
samosprávny kraj je jediným orgánom regionálnej samosprávny
v strednej a východnej Európe,
ktorý riadi operačný program v
rámci Cieľa Európska územná
spolupráca.
(ts-bsk)
O zavedenie
jednotného
ekonomického
systému majú
záujem aj ďalšie
mestá
Liptovskomikulášska radnica prezentovala dobrý príklad ostatným slovenským
mestám, ktoré uvažujú nad
prepojením informačných
systémov so svojimi organizáciami.
Mestský úrad v Liptovskom
Mikuláši ako jeden z prvých
v roku 2011 prepojil informačný systém so systémom
svojich organizácií, čo mu
umožňuje jednoduchšiu
prácu s evidenciou, agendou
či účtovnými operáciami.
Na pôde mesta sa v stredu
12. júna stretli zástupcovia viacerých slovenských
miest, ktoré uvažujú nad
zavedením spoločného
informačného systému. Ten
im, podobne ako v Liptovskom Mikuláši, umožní
automatizované prepojenie
účtovnej a ekonomickej evidencie mesta so všetkými
mestskými organizáciami a
ich zapojenie do jednotného
ekonomického systému.
Elektronické prepojenie nahrádza čiastkové programové vybavenia, evidencie či
agendy. „Jednotlivé organizácie tak šetria na zavádzaní a využívaní vlastných
softvérových programov,
zjednodušil a zefektívnil sa
obeh dokladov, znížila sa
chybovosť pri tvorbe údajov.
Takto šetríme čas a náklady
na hardvérové vybavenie,“
priblížil Dušan Močarník,
vedúci útvaru informatiky
na Mestskom úrade v Liptovskom Mikuláši.
Prvé moduly mesto zaviedlo v roku 2011. V minulom roku sa na spoločný
systém napojili zvyšné
organizácie. „V posledných
dvoch rokoch sme sa zamerali najmä na efektivitu
využívania jednotlivých
modulov ich vzájomným
prepojením. Tento proces
sme zavŕšili v roku 2012,
keď sme časť ekonomickej
agendy prepojili aj s našimi
organizáciami. Za jednu z
veľkých výhod považujem
centralizáciu údajov do
jednotného databázového
skladu, čo sprehľadňuje
a poskytuje pravdivé a
aktuálne informácie o
ekonomickom hospodárení
všetkých mestských organizácií a prispieva k vyššej
efektivite práce. Tieto naše
skúsenosti sme prezentovali ako dobrý príklad aj iným
mestám na metodickom
dni,“ povedala prednostka
MsÚ Anna Rašiová.
(kell)
24 kultúra
2. júl 2013 • Obecné noviny
Staromestské slávnosti opäť zaplnili
centrum Žiliny kultúrou
Mesto pripravilo bohatý a pestrý kultúrny program – pódiá, predajné stánky a detské atrakcie boli nielen
na Mariánskom námestí a na Námestí Andreja Hlinku, ale aj v Sade SNP a v priľahlých uličkách.
D
evätnásty
ročník
Staromestských
slávností pod záštitou primátora Žiliny Igora Chomu aj
napriek výkyvom počasia pritiahol do centra mesta od štvrtka 30.
mája do soboty 1. júna množstvo
divákov a fanúšikov, ktorí sa prišli
pozrieť na svoje obľúbené skupiny
či ochutnať rôzne špeciality alebo
kúpiť originálne ľudovo-umelecké
výrobky.
Na čele slávnostného sprievodu, ktorým sa Staromestské slávnosti otvorili, kráčal v dobovom
richtárskom odeve primátor Igor
Choma. V sprievode nechýbal
predseda Žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár v dobovom županskom odeve, delegácia
partnerskej mestskej časti Praha
15, ako aj generálny partner Kia
Motors Slovakia, zastúpený prezidentom spoločnosti Eek-Hee
Leeom.
Počas trojdňového maratónu
hudby a vystúpení sa predstavili
Hana Zagorová, Horkýže Slíže,
IMT Smile, Desmod, Para, Cigánski Diabli, Zuzana Smatanová,
Zlokot, Smola a Hrušky, Adriena
Bartošová, Vec, Polemic, Žilinský
miešaný zbor, Štátny komorný orchester, folklórny súbor Rozsutec
a mnohí ďalší. Na pódiách vystúpili aj viaceré tanečné skupiny
detí i seniorov, orchestre, zbory a
folklórne súbory. Na festivale po-
núkalo svoj tovar 95 stánkov s tradičnými remeslami, 20 stánkov s
medovníkmi a cukrovinkami a 20
stánkov s občerstvením.
Pre najmladších návštevníkov
pripravili obidve žilinské centrá
voľného času Deň detí. Sprievodnými akciami boli literárna, výtvarná a dejepisná súťaž pre deti
„Žilina – moje mesto“ a XVIII.
slávnostná akadémia Zboru Žilincov. Na Mariánskom námestí bola
počas Staromestských slávností
vystavená drotárska krošňa, ktorá
bola vysoká 185 cm a mala aj úctyhodnú hmotnosť - 160 kg, ktorou sa mesto Žilina uchádza o zápis do Slovenskej knihy rekordov.
Majiteľom krošne je Ján Madaj.
Staromestské slávnosti pripravilo mesto v spolupráci s agentúrou
V Šenkviciach opäť
varili ockov guláš
Námestie Gabriela Kolinoviča v Šenkviciach sa 8. júna
popoludní zaplnilo miestnymi obyvateľmi i návštevníkmi z okolia. Konal sa tu totiž už 5. ročník súťaže vo varení gulášu s názvom Ockov guláš. Okrem toho domáci
vinohradníci a vinári pripravili 1. ročník putovania za
vínom do Šenkvíc. Svoje vína ponúkalo v osemnástich
pivniciach 32 vinárov. Návštevníci pivníc zo širokého
okolia mali takto možnosť ochutnať tie najlepšie vína.
Organizátori pripravili aj bohatý sprievodný program.
Na námestí pred kultúrnym domom sa konala súťaž
v ťahaní vína heverom a vo váľaní suda. Návštevníci
podujatia mali takto postarané o zábavu. Na pódiu sa
vystriedali viaceré hudobné a folklórne súbory. Atrakciou podujatia bolo aj opekanie vola, predaj čerstvého
chleba a klobás, remeselných výrobkov ale aj výstavy
obrazov a starých vínnych etikiet.
Vo večerných hodinách sa uskutočnilo vyhlásenie
výsledkov súťaží. Ceny víťazom odovzdávala europoslankyňa Monika Beňová spoločne so starostom
obce Petrom Fitzom. Ako nám povedal prednosta
Obecného úradu v Šenkviciach Arthúr Soldan podujatie sa vydarilo, návštevníci odchádzali domov spokojní
s príjemnými zážitkami, o čom svedčia aj fotografie z
podujatia.
Jana SOUKUPOVÁ,
MATIK Modra
partnera podujatia Kia Motors
Slovakia, s. r. o.
História Staromestských slávností sa začala v roku 1995 veľmi
skromne a na ich usporiadaní sa
podieľalo len zopár nadšencov.
Časom sa slávnosti rozširovali a
od roku 2002 obsadili obe hlavné
žilinské námestia a ďalšie ulice v
strede mesta. Okrem interpretov
zo Žiliny sa tu počas devätnástich
ročníkov predstavili aj mnohí poprední slovenskí umelci a viacerí
významní hostia zo zahraničia.
Pavol ČORBA,
hovorca mesta
Duna, ktorá zabezpečila hviezdne
obsadenie vystupujúcich umelcov.
Celkové náklady mesta boli pri-
bližne 42 000 €, sponzori prispeli sumou 33 000 €, z čoho 30 000
€ získalo mesto od generálneho
Ďalšie informácie a fotogalériu
nájdete na:
www.staromestske-slavnosti.sk.
Údržbu ciest v trenčianskej župe
zabezpečí nová technika
Správa ciest Trenčianskeho samosprávneho kraja dostala novú cestnú
techniku - šesť kusov špeciálnych kompletov s vymeniteľnými pracovnými
nadstavbami na leto i zimu v hodnote takmer 1 milión 500-tisíc €.
T
ýmto bola dokončená zásadná inovácia techniky
na bežnú – letnú i zimnú údržbu ciest na území župy, ktorá
sa začala v roku 2011 nákupom
11 kusov podvozkov nákladného
automobilu - nosičov výmenných
nadstavieb a 64 kusov rôznych
nadstavieb v celkovej hodnote
3 410 304 €. Dodávateľom techniky je v oboch prípadoch firma
KOBIT-SK, s. r. o., Dolný Kubín.
Celú čiastku financuje Trenčiansky samosprávny kraj zo svojho
rozpočtu.
„Táto technika veľkou mierou
prispeje ku skvalitneniu a urýchleniu zimnej a bežnej údržby ciest
na cestách Trenčianskeho samosprávneho kraja,“ uviedol predseda TSK Pavol Sedláček a dodal,
že ju rozdelia do všetkých stredísk
správy ciest, takže úžitok z nej
budú mať všetci obyvatelia kraja.
„Výhodou novej techniky je
okrem iného bezpečnosť aj v kopcovitom teréne, nízka hlučnosť,
spoľahlivosť v náročných klimatických podmienkach. Všetky zariadenia sú upravené tak, aby mohli
byť napojené na snímanie GPS a
vyhodnocované počas svojej činnosti,“ povedal riaditeľ spoločnosti
KOBOT-SK Ing. Ján Zajac.
Predseda TSK Pavol Sedláček
potom za prítomnosti riaditeľa
Úradu TSK Ing. Vladimíra Buzalku, riaditeľa Správy ciest TSK
Ing. Stanislava Lališa, poslancov
TSK – členov Dopravnej komisie pri Zastupiteľstve TSK Jozefa
Stopku, Viery Zboranovej, Juraja
Gavača a ďalších hostí symbolicky odovzdal vodičom Správy ciest
TSK kľúče od nových vozidiel.
(vh)
z regiónov 25
Obecné noviny • 2. júl 2013
Selčania si to tentoraz úspešne
namierili do Slovenskej knihy rekordov
Na ôsmom ročníku Kutliarskeho dňa v Selciach sa varil guľáš, promenádovali staré a historické kočíky a
dražili bociany.
O
bec Selce v spolupráci s kultúrnou
komisiou pri obecnom úrade už tradične organizuje
pre obyvateľov obce a návštevníkov Kutliarsky deň. Tento rok pripadol na sobotu 8. júna a bol to v
poradí už 8. ročník.
Prečo sa ale nazýva kutliarsky a
o čo vlastne ide? Kutle sú v miestnom nárečí držky. Kedysi boli
jedlom chudobných, dnes sú vyhľadávanou delikatesou. Selčania
v minulosti varievali kutle s obľubou, preto mali prezývku Kutliari.
Tradícia, ktorú pred niekoľkými
rokmi odštartovali nultým ročníkom, sa spája so súťažou vo varení tejto dobroty. Súťaží vždy 15
trojčlenných družstiev a výnimkou nebol ani tento rok. Putovný
pohár víťaza v súťaži vo varení
držkového guľášu si tento rok odniesli chlapci z Novohradu Peter
Láska a Marek Baláž.
Kutliarsky deň je každoročne
bohatý aj na kultúrny program.
Tento rok sa na pódiu postupne
predstavili hudobná skupina Durex, ľudový súbor Vánok, country
skupina Vodopád, Dušan Grúň,
Božana, Martin Jakubec a ľudový
súbor z Podkoníc.
Okrem jarmočníkov v posledných rokoch zatraktívňuje toto
podujatie Gazdovský dvor, ktorý
zriaďuje teta Želka Patrášová. Jej
zbierka rôznych predmetov bežnej dennej potreby z minulosti,
pracovného náčinia, odevov, umeleckých výrobkov, očarí každého
návštevníka. Týmto spôsobom
prestavuje všetkým kus histórie a
folklóru obce. Minulý rok svoju
zbierku obohatila o zbierku starých
kočíkov. Vystavovala ich spolu 24 a
tešili sa veľkému záujmu. A tak nie
div, že práve vďaka tejto úžasnej
zbierke vznikla myšlienka zorganizovať tento rok veľkú promenádu
starých a historických kočíkov a
pokúsiť sa ňou zapísať do Slovenskej knihy rekordov.
Kočíky usilovne zbierala v obci
pani Želka. So záujmom a nadšením po padlášoch v domácnostiach zozbierala skutočne unikátne kúsky. Do 1. júna tohto roku
mala registrovaných 45 kusov,
prihlásili sa však aj ďalší nadšenci s kočíkmi sú rôzneho druhu,
hlbokými aj športovými, medzi
nimi aj s piatimi detskými pre bábiky. Priemerný vek kočíkov bol
41 rokov, spolu mali registrované
kočíky 1845 rokov. Najstarší kočík
mal 70 rokov, najstarší kočík pre
bábiky bol 65-ročný a je to skutočná perla medzi nimi. Ďalším
zaujímavým kúskom bol aj kočík,
v ktorom sa vozil 15-miliónty občan, narodený vo vtedajšej ČSSR.
Odvážnejší Selčania sa rozhodli
promenádovať v dobovom oblečení.
Na historickej promenáde kočíkov ich Selčania predstavili celkom 46, z toho bolo 29 hlbokých
kočíkov pre deti, 5 športových
kočíkov pre deti a 12 detských kočíkov. Všetky kočíky boli zo Seliec
a tak nie div, že sa návštevníci už
počas výstavy kočíkov, ktorá bola
pred promenádou, pri nich zastavovali. Každý hľadal kočík so svojím rokom narodenia a mnohí našli medzi nimi práve taký, v akom
sa vozili oni sami. A keďže sa na
podujatí zúčastnil aj komisár slovenských rekordov V. Výbošťok,
rekord sa mohol potvrdiť hneď
na meste. Dodajme, že majväčšia
promenáda starých a historických
kočíkov nebol len ustanovujúci
slovenský rekord, ale pre obec Selce to bol úplne prvý pokus tohto
druhu v histórii.
Špeciálny program pripravila
obec aj pre deti. V miestnom parku sa konali environmentálne hry,
na ktoré sa deti usilovne chystali
už celý týždeň. V základnej škole
prebiehal zber PET fliaš, z ktorých
v parku postavili bociany. Bociany
sú veľmi obľúbeným druhom vtákov v obci, pretože od nepamäti tu
majú svoje hniezdo.
Bociany deti vydražili a zisk z
dražby sa použije na rozvoj environmentálnej výchovy v základnej
škole. Dražba sa konala hneď po
promenáde kočíkov na hlavnom
pódiu a že výtvory detí zaujali,
svedčil aj fakt, že prví záujemcovia
sa hlásili už pred jej začiatkom.
Bohatý program vhodne dopĺňali rôzne dobroty v stánkoch s
občerstvením, medzi ktorými, samozrejme, nechýbal kutlový guľáš
a vychýrené selčianske tvarožníky
(kysnuté tvarohové koláče).
Jana NÉKYOVÁ
Snímka: OcÚ
Dobrovoľníci z obce vyčistili
Turovský vodopád
Pomohli povodňami
skúšanému Devínu
bec Turová zorganizovala v sobotu 22. júna brigádu na sprístupnenie
Turovského vodopádu, ktorý sa
nachádza v katastrálnom území
obce. Vodopád sa vytvoril v bezmennom pravom prítoku potoka
Turová v Kremnických vrchoch v
doline, ktorá má charakter kaňonu. Pôvod vodopádu je tektonický a horninové podložie tvoria
terciérne andenzity amfibolické.
Výška vodopádu je 15 metrov a
ide o trvalý vodopád.
Na akcii sa zúčastnilo 11 dobrovoľníkov – obyvateľov obce
Turová, medzi nimi aj mladí ľudia. Odstránili dreviny popadané
cez potok, ktoré bránili prístupu
k vodopádu a vyčistili priestor
od plastov a pneumatík. Z oboch
strán vodopádu urobili chodník a
priestor vyčistili od buriny a náletových drevín. Obec plánuje ešte
dobudovať železný rebrík na tzv.
malom vodopáde, aby sa vodopád
sprístupnil aj po vodnom toku.
Obec Turová plánuje nainštalovať k Turovskému vodopádu aj
náučný panel. „Tešíme sa, že sa
nám podarilo aktivizovať dobrovoľníkov spomedzi našich obyvateľov a najmä mladých ľudí, ktorí
prejavili ochotu podieľať sa na
sprístupnení tejto prírodnej atrak-
D
O
cie, spropagovať ju a ponúknuť verejnosti pekné miesto, kde môže
stráviť príjemné chvíle,“ uviedla
starostka obce Jana Jarotová.
(jar)
ruhý júnový víkend patril v bratislavskej Medickej záhrade milovníkom
dobrého jedla. V rámci festivalu
Gurmán Fest si sily zmerali aj starostovia vybraných bratislavských
mestských štvrtí a návštevníkom
ponúkali pravé domáce džemy,
ktoré pripravili ich tímy. Rovnako
ako vlani, aj tento rok si prvenstvo
od odbornej poroty odnieslo Staré
Mesto.
„Cenu za prvenstvo, ako aj výťažok z predaja džemov sme si nechceli nechať pre seba, ale peniaze
sme darovali povodňami skúšanej
mestskej časti Devín,“ povedala starostka MČ Bratislava-Staré Mesto
Táňa Rosová. Staré Mesto darovalo
640 eur, starosta Záhorskej Bystrice
zas daroval polovicu palety cukru,
ktorú získal jeho tím.
„Keďže sme v nútenej správe,
nemôžeme si dovoliť kúpiť nový
obecný rozhlas. Ten by nám veľmi
pomohol práve pri mimoriadnych
udalostiach, ako bolo vyliatie Dunaja. Dar od Starého Mesta preto
použijeme jeho kúpu,“ povedala
starostka Devína Ľubica Kolková.
Staré Mesto tento rok do Starostovskej džemovačky pripravilo tradičný jahodový džem a starostke
Rosovej pri jeho predaji pomáhali
spisovateľka Oľga Feldeková a herečka Marta Sládečková.
(hal)
politika
26 sociálna
2. júl 2013 • Obecné noviny
Mladí Slováci a Nemci sa rozhodli
pomôcť klientom sociálneho zariadenia
V nedeľu 16. júna o 12. 07 hodine v sociálnom centra Dom Matky Terezy v Banskej Bystrici slávnostne
odovzdali zrekonštruované a upravené priestory záhrady klientom sociálneho zariadenia.
V
rámci slovenskej
časti nemeckého
projektu 72-hodinová akcia sa skupina nemeckých a
slovenských mladých ľudí rozhodla pomôcť klientom tohto
centra a spríjemniť im prostredie, v ktorom žijú.
Projekt 72-hodinová akcia je
najväčšia sociálna akcia v Nemecku, pri ktorej plnia mladí
ľudia rozličné sociálne, kultúrne, ekologické i politické úlohy
a pomáhajú tak ľuďom, ktorí si z
rôznych dôvodov nevedia alebo
nemôžu pomôcť sami. V roku
2005 vzniklo partnerstvo medzi
nemeckým dekanátom Andernach – Bassenheim a slovenskou
stranou, ktorá je zastúpená Diecéznym centrom Maják v Španej
Doline, Katolíckym gymnáziom
Štefana Moysesa a farnosťou
Banská Bystrica-Fončorda.
Organizačný tím sa na minuloročnej porade v Nemecku roz-
hodol, že sa v termíne konania
nemeckej 72-hodinovej akcie, t.
j. 13.- 16. júna 2013 zapojí do
tohto projektu slovensko-nemecká skupina mladých ľudí a
v rámci projektu Za hranice pomôže svojimi aktivitami ľuďom
v núdzi aj na Slovensku.
Záštitu nad slovenským pro-
jektom Za hranice, ktorý je
súčasťou nemeckého projektu 72-hodinová akcia, prevzali
veľvyslanec Spolkovej republiky Nemecko na Slovensku Axel
Hartmann, primátor mesta
Adernach Achim Hütten, primátor mesta Banská Bystrica
Peter Gogola a banskobystrický
dekan Mons. Ján Krajčík.
Slovensko-nemecký tím zložený z dvanástich mladých ľudí
z Nemecka, dvanástich študentov Katolíckeho gymnázia Štefana Moysesa a organizačného
tímu sa dozvedel svoju úlohu
13. júna o 12.07 hod. v Kostole
sv. Michala na Fončorde. Počas
troch dní tím pracoval na splnení tejto úlohy za technickej
pomoci sponzorov, aby upravili záhradu sociálneho centra
a sprístupnili ju aj imobilným
klientom.
Pri tejto príležitosti vysadil
primátor mesta Banská Bystrica v parku pred Domom Matky
Terezy strom, ktorý darovali
zástupcovia berlínskeho magistrátu. „Zasadenie stromu vnímam veľmi symbolicky. Klientom Domu Matky Terezy a aj
nám ostatným bude pripomínať
nezištnú pomoc, poskytnutú
nemeckými a slovenskými mladými ľuďmi, ktorých napriek
rozdielnemu jazyku a národnosti spája túžba pomáhať ľuďom v núdzi,“ povedal primátor
Peter Gogola.
Martina KANISOVÁ,
hovorkyňa primátora
Snímky: MsÚ
Trnavská župa chce širšie využívať skúseností seniorov
Predseda Trnavského samosprávneho kraja (TTSK) Tibor Mikuš a predsedníčka Krajskej organizácie Jednoty dôchodcov
na Slovensku (KO JDS) v Trnave Margita Fabiánová podpísali 17. júna spoločné memorandum.
C
ieľom memoranda je napĺňanie kvality a dôstojnosti
každodenného života seniorov, žijúcich na území kraja.
Za JDS sa na podpise memoranda zúčastnili predseda Okresnej organizácie (OO) JDS v Trnave a člen predsedníctva KO JDS
Jozef Štefánek a predseda OO
JDS v Hlohovci a člen predsedníctva KO JDS Augustín Ukropec, za samosprávny kraj aj podpredseda TTSK Zdenko Čambal,
hlavný kontrolór TTSK Ľudovít
Daučo a asistent predsedu TTSK
poverený spoluprácou s tretím
sektorom Jozef Behul.
Obe strany sa dohodli, že snahou a záujmom partnerských
strán je využívať skúsenosti a poznatky seniorov na poskytovanie
kvalitnejších služieb v sociálnej a
zdravotnej oblasti v regióne a vytváranie podmienok pre kultúrne
a spoločenské aktivity. Partneri
budú presadzovať nové poznatky
a skúseností zo života spoločnosti, podporovať informovanosť a
vzdelávacie programy v rámci
celoživotného vzdelávania a vytvárať podmienky pre celkové
zlepšenie kvality života občanov
v regióne.
TTSK a JDS budú ďalej podporovať aktivity a iniciatívy seniorov smerujúce k udržiavaniu a
zachovávaniu tradícií a zvyklostí našich predkov vo folklórnej
oblasti, udržiavaniu tradičných
remesiel, krojov, piesní a tancov.
Budú podporovať vzdelávacie aktivity starších ľudí tak, aby sa i v
dôchodkovom veku mohli vzdelávať a získavať nové poznatky vo
svojej kvalifikácii.
Obe strany zhodnotili doterajšie obdobie, keď vznikli nové
podujatia, ako je napríklad Župná olympiáda seniorov. Predseda
TTSK Tibor Mikuš ponúkol seniorom priestory úradu a zriaďovateľských organizácií, poradenstvo a pomoc odborníkov úradu.
Margita Fabiánová prišla na rokovanie s návrhom na vytvorenie poradného orgánu predsedu
TTSK, v ktorom by boli výlučne
seniori a mohli tak využiť svoje životné skúsenosti pri riešení
úloh a kompetencií TTSK. Verejnosti by ho chceli predstaviť
na Dni TTSK v októbri, Mesiaci
úcty k starším.
Memorandum sa uzatvorilo na
dobu piatich rokov a je pokračovaním doterajšej úspešnej päťročnej spolupráce.
na nový sonograf prispeje sumou
25-tisíc eur. Vo fáze vyhotovovania je i komplexná rekonštrukcia
I. podlažia v novostavbe polikliniky. Poslanci na poslednom zasadnutí krajského parlamentu
odsúhlasili na ňu finančný príspevok 240-tisíc eur. Cieľom je
vytvorenie potrebných priestorov pre umiestnenie ambulancií
a LSPP, ktoré sa sem presťahujú
z vedľajšej budovy. Časť nákladov sa bude uhrádzať z príjmov
polikliniky.
Ivan KRAJČOVIČ,
hovorca TTSK
Oravská poliklinika získala moderné
prístrojové vybavenie
Prínosom je nielen zníženie prevádzkových nákladov nemocnice,
ale skrátenie času vyšetrenia pacienta.
Ž
ilinský samosprávny kraj
(ŽSK) má vo svojej zriaďovateľskej
pôsobnosti
štyri krajské nemocnice a jednu
polikliniku, v ktorých sa snaží
zvyšovať kvalitu poskytovaných
služieb aj prostredníctvom novej
prístrojovej techniky. V rámci
modernizácie prístrojového vybavenia Oravskej polikliniky v
Námestove pristúpil ŽSK v tomto
roku k digitalizácii rádiodiagnostického pracoviska nákupom nového prístroja pre toto oddelenie.
Náklady na stavebné úpravy boli
takmer 84-tisíc eur, suma za prístrojové vybavenie dosiahla 98-tisíc eur. Nové moderné pracovisko
slávnostne odovzdali do užívania
začiatkom júna. Pozitívnym výsledkom digitalizácie je podľa
riaditeľky Oravskej polikliniky v
Námestove Daniely Fejovej zníženie prevádzkových nákladov
na vyhotovovanie snímok a ich
archiváciu. Dôležitým prínosom
je tiež skrátenie času vyšetrenia,
zníženie samotnej radiačnej záťaže až o 30 percent, čo umožňuje
zhotovovanie RDG snímok aj u
malých detí. „Digitalizácia prináša vysokú kvalitu výsledného
obrazu, jeho okamžité použitie a
prenos pre vyhodnotenie nálezu a
následne pre stanovenie diagnózy
a liečebného procesu,“ uviedla.
Ďalším prístrojom, ktorého nákup v tomto roku spolufinancuje
krajská samospráva, je sonograf
v celkovej hodnote 45-tisíc eur.
Zariadenie sa bude využívať v
kardiológii, gynekológii a brušnej sonografii a prispeje k skvalitneniu poskytovanej zdravotnej
starostlivosti pre pacientov. ŽSK
(dan)
sociálna politika 27
Obecné noviny • 2. júl 2013
Samospráva chystá vzdelávacie
programy pre seniorov
Takmer sto obyvateľov Liptovského Mikuláša vo veku nad 50 rokov má možnosť získať počítačové,
finančné, právne i jazykové znalosti.
V
iac ako 22 percent
obyvateľov Liptovského Mikuláša sú ľudia
v poproduktívnom
veku. Aj to bol dôvod,
prečo sa radnica rozhodla podporiť
práve túto skupinu ľudí. „V porovnaní s krajským a celoslovenským
priemerom sa starnutie v našom
meste prejavuje výraznejšie. Projekt
zohľadňuje potreby skupiny obyvateľov vo veku nad 50 rokov, ktorí sa
ťažšie uplatňujú v aktívnom živote
z dôvodu menšej miery zručnosti,
majú nižšiu mieru jazykovej vybavenosti, zhoršený zdravotný stav
a menšie možnosti osobnostného
rozvoja,“ približuje pohnútky projektu Ľubomíra Gloneková, vedúca
sociálneho oddelenia Mestského
úradu v Liptovskom Mikuláši.
Mesto sa pravidelne finančne
podieľa na organizovaní vzdelávacích kurzov, voľnočasových aktivít
a prevádzke deviatich klubov seniorov. Teraz tieto možnosti rozšíri o
ďalšie aktivity. „V prípravnej fáze
projektu sme zorganizovali pracovné stretnutie so zástupcami klubov
seniorov a občianskych združení
pôsobiacich na území mesta a tí
prejavili jednoznačný záujem o
uskutočnenie projektu. Sami si navrhli jednotlivé aktivity, na ktorých
sa chcú zúčastniť,“ približuje Anna
Rašiová, prednostka MsÚ a členka
projektového tímu.
Od októbra sa 96 seniorov s trvalým pobytom v Liptovskom Mikuláši zúčastní na ôsmich kurzoch
pod vedením odborných lektorov.
„Po skončení projektu získajú
účastníci kľúčové kompetencie v
zdravom životnom štýle, oblasti osobnostného rozvoja, práci s
počítačom na úrovni začiatočník
a pokročilý, jazykové zručnosti v
anglickom, nemeckom a ruskom
jazyku, pohybových a hudobných
aktivitách, spoznávaní regiónu a
okolia, ale aj základy finančnej a
právnej gramotnosti a lepšiu orientáciu vo verejnej správe,“ vymenúva Jana Kormaníková, projektová
manažérka mesta. „Chceme, aby
si naši seniori zvýšili aj základy finančnej gramotnosti a nestávali sa
obeťami podvodníkov a nekalých
praktík,“ dodal primátor mesta
Alexander Slafkovský.
Projekt celoživotného vzdelávania, ktorý podporí aktívne starnutie a dlhší pracovný život obyvateľov Liptovského Mikuláša, bude
Fitpark v Medickej záhrade je určený najmä
seniorom
Športový kútik mestská časť Bratislava-Staré Mesto vybudovala s podporou Nadačného fondu
Západoslovenskej energetiky v Nadácii Pontis, otvorená je aj letná čitáreň.
„Do projektu sme zapojili aj
členov Rady seniorov, ktorí nám
pomohli vybrať to, čo si seniori najviac želajú a čo je pre nich
vhodné. Hovorí sa, že človek je len
taký starý, ako sa cíti. A hoci je to
často opakovaná veta, aj dnes sme
sa presvedčili, že je veľmi pravdivá. Naši seniori nesedia doma a
verím, že teraz budú mať o dôvod
viac prísť do Medickej záhrady,“
povedala starostka mestskej časti
Bratislava-Staré Mesto Táňa Rosová.
Návštevníci si môžu v záhrade
precviciť ramená, pobicyklovať sa
na špeciálnom stroji, či ponaťahovať sa na bradlách.
„Minuloročný európsky rok
aktívneho starnutia sme si chceli
pripomenúť čo najaktívnejšie aj
my. Zvolili sme preto grantový
program realizovaný z Nadačného fondu ZSE v Nadácii Pontis,
ktorého predchádzajúcich sedem
ročníkov bolo venovaných športoviskám pre deti a mládež a nový
ročník sme venovali seniorom.
Cyklisti na pomoc
chorým deťom vyzbierali
vyše sedemtisíc eur
V
ďaka charitatívnemu projektu Na bicykli deťom
môžu malí onkologickí
pacienti a ich rodičia absolvovať
regeneračné pobyty. Prvých 25
detí sa vrátilo z Tatranskej Lomnice, ďalší pobyt je naplánovaný na
október.
Tohtoročná cyklotúra odštartovala v Zlíne. Cyklisti pokračovali
do Kunovíc, Drietomej a absolvovali výstup na Kremenec. Prešli
Stakčín, Košice a Prešov, odkiaľ
sa presunuli do Vysokých Tatier,
pokračovali do Terchovej a Tren-
čína. Počas deviatich etáp cyklisti
prekonali 940 kilometrov a prešli
cez 224 miest a obcí. „Tento rok sa
pridalo veľa obcí, čo nás milo prekvapilo. Niektoré sa zapojili dobrovoľne samy. Je vidno, že ľudia na
Slovensku chcú pomáhať,“ povedal Miroslav Bílik, predseda OZ
Deťom pre život, ktoré je hlavným
organizátorom podujatia. Od 6.
júna, keď cyklojazda odštartovala, sa v pelotóne vystriedalo 400
cyklistov.
(ts-rac)
Veľmi nás teší odozva, ktorú 12
vybraných projektov našlo v deviatich obciach nášho regiónu. Heslo
„V zdravom tele zdravý duch“
skutočne platí pre všetky vekové
kategórie,“ povedal Ján Orlovský
zo spoločnosti Západoslovenská
energetika, ktorá formou grantu
v Nadácii Pontis vybudovanie fitparku podporila.
Staré Mesto naň získalo 7-tisíc
eur z grantového programu Pozitívna energia pre život. Fitpark
možno využívať zadarmo.
Svoje služby v Medickej záhrade
opäť ponúka aj letná čitáreň Staromestskej knižnice. K dispozícii
je v nej 50 študijných miest, v ponuke viac ako 80 titulov domácich
a zahraničných časopisov a denníkov, či knihy v Staromestskom
knižnom kolotoči, ktoré si budú
môcť návštevníci bezplatne vypožičať. Návštevníci môžu využiť
aj bezplatné wi-fi-pripojenie na
internet. Využívanie služieb letnej
čitárne i vstup na všetky podujatia
je voľný.
financovaný formou nenávratného
finančného príspevku z Európskeho sociálneho fondu a štátneho
rozpočtu v sume viac ako 102-tisíc
eur z operačného programu Vzdelávanie. Celkové náklady projektu
sú takmer 108-tisíc eur a zahŕňajú
najmä náklady na samotné školenia, prípravu vzdelávacích programov neformálneho vzdelávania,
nákup výpočtovej techniky, školiace materiály, exkurzie pre účastníkov i nájom budov.
Slávka KELLOVÁ,
MsÚ
Sociálnocharitatívne
centrum
dostalo nový
názov
Na slávnostnom odhalení
tabule s novým názvom
sa zúčastnil primátor
Banskej Bystrice Peter
Gogola a vdova po Ivanovi
Šedibovi.
Sociálno-charitatívne
centrum Slovenského Červeného kríža Prístav na
Tulskej ul. 38 v Banskej
Bystrici 12. júna premenovali na Sociálno-charitatívne centrum Ivana Šedibu.
Centrum vzniklo pred 15
rokmi vďaka projektu
systémovej resocializácie bezdomovcov, ktorý
vypracovali Ivan Šediba,
vtedajší riaditeľ sekretariátu Územného spolku
Slovenského Červeného
kríža v Banskej Bystrici a
Karol Langstein, vedúci
oddelenia sociálnej a
krízovej intervencie MsÚ v
Banskej Bystrici.
Spolupráca I. Šedibu
s mestom prispela k
vytvoreniu účinnej siete
krízovej intervencie.
Banská Bystrica sa tak
stala modelovým príkladom pre viaceré mestá
a dodnes je inspiráciou aj
pre zahraničie. Vo víziách
I. Šedibu a v spolupráci s
mestom Banská Bystrica
pri napĺňaní týchto cieľov
pokračuje Zuzana Stanová. Do užívania súčasne
odovzdali ubytovňu MANU
na Ulici Pod Urpínom 6 a
útulok Nádej - Šanca sa
presunul do priestorov
na Tulskej ul. 38, čím sa
zväčšila jeho kapacita.
(mk)
28 kultúra
2. júl 2013 • Obecné noviny
Vo Hvozdnici sa už sedem rokov
stretávajú priaznivci folklóru
Miestna folklórna skupina Javorníček, ktorej vedúcim je Juraj Jakubík a obec Hvozdnica v spolupráci
s Krajským kultúrnym strediskom v Žiline pripravili na 8. a 9. júna festival folklórnych skupín
z javorníckych dolín s názvom Javornícke ozveny.
S
iedmy ročník festivalu nadväzoval na predchádzajúce,
ktoré boli každý rok inak
tematicky zamerané, či už
na pastierstvo, poľnohospodárstvo, drotárstvo a vysťahovalectvo, dedičstvo ľudovej hudobnej
kultúry, ľudové tance a žartovné
piesne až po tohoročné balady a príbehy.
Tento rok bol festival výnimočný
tým, že trval až dva dni. Začal sa v
sobotu sprievodom krojovaných
skupín domácich i hostí obcou
Hvozdnica od kaplnky pod Hájom
až do Kostola sv. Svorada a Benedikta. Nasledoval vozový sprievod s
muzikou a hoci počasie nevydržalo a
búrka všetkých nemilosrdne zahnala do kultúrneho domu, neubralo
to nič na kvalite podujatia. Naopak
- v pochmúrnom počasí zvlášť citlivo a čarovne zneli spievané balady
v programovom bloku Čo sa stalo
nové.
Festival otvorili starosta obce Mi-
Gitarový
festival otvoril
modranské
kultúrne leto
Piaty ročník Medzinárodného gitarového festivalu
– festivalu vážnej hudby sa
uskutočnil 21. až 23. júna v
Kultúrnom dome Ľ. Štúra v
Modre.
Festival s medzinárodnou
účasťou, ktorý už tradične
pripravuje mesto Modra a
Mestské kultúrne stredisko
v Modre, otvoril talentovaný
mladý umelec Florian Palier
z Rakúska, ktorý získal rad
prvých cien v národných a
medzinárodných gitarových
súťažiach.
Nedeľa patrila koncertu
pod taktovkou slovenského
umelca Martina Biesa v
sprievode Flamenco clanu.
M. Bies je jediným interpretom flamenca, ktorý účinkoval v predstaveniach Slovenského národného divadla
ako hudobník a herec.
Umeleckou riaditeľkou
Medzinárodného gitarového
festivalu bola, tak ako v
predošlých rokoch, modranská rodáčka, hudobníčka a
gitaristka Katarína Bibzova-Wieczorek, technickým
riaditeľom podujatia bol
Miroslav Holzmann, riaditeľ
Mestského Kultúrneho strediska v Modre.
(msks)
Folklórna skupina Javorníček z Hvozdnice.
roslav Minárik a riaditeľka Krajského
kultúrneho strediska v Žiline PhDr.
Soňa Řeháková, hostí prišiel pozdraviť aj poslanec NR SR a predseda ŽSK
Juraj Blanár. V kultúrnom programe
sa striedala domáca folklórna skupi-
na (FSk) Javorníček s FSk Javorník a
Štiavničan zo Štiavnika, FSk Kolárovičanky z Kolárovíc, FSk Súľovčanka
zo Súľova-Hradnej, FSk Konopa z
Dohňan, FSk Podžiaran z Papradna a ľudová hudba FS Považan z
Považskej Bystrice. Prekrásnymi
kysuckými baladami prispela k peknému popoludniu aj speváčka ľudových piesní Helena Záhradníková
zo Žiliny. Piesne spod Lietavského
hradu zaspievala Soňa Jamečná z
Lietavskej Svinnej. V rámci Programu cezhraničnej spolupráce Poľsko
– Slovenská republika 2007 – 2013,
spolufinancovaného EÚ z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, prišli do Hvozdnice aj hostia z Poľska:
Grupa bebniarska Marafiki z Pruchnej, Grupa bebniarska Czaka-Laka
z Bakowa, Grupa taneczna Revers z
Pruchnej. A so svojím Jánošíkom sa
predstavila aj divadelná skupina Kapor na scéne zo Žiliny. V druhej časti
kultúrneho bloku s názvom Ostala
sirota mohli hostia festivalu sledovať
scénické spracovanie dávnych príbehov, aké môže napísať iba sám život
v dramaturgii Juraja Jakubíka. Prvý
deň festivalu zavŕšila ľudová zábava,
na ktorej vyhrávali muzikanti z ľudovej hudby FS Považan z Považskej
Bystrice.
Druhý deň festivalu Javornícke
ozveny – nedeľa – milo prekvapil
všetkých návštevníkov festivalu. Do
Hvozdnice a Štiavnika prišiel hosťovať Divadelný súbor Elzeár z Bratislavy, ktorý sa predstavil s programom
„Malý – Veľký muž fráter Elzeár“.
Divadelné predstavenie vzniklo pri
príležitosti 30. výročia úmrtia fr.
Elzeára Juraja Jakubíka zo Štiavnika. Podvečer si jeho pamiatku uctili
domáci i hostia spoločnou spomienkou pri jeho hrobe na cintoríne v
Štiavniku. Na podujatí nechýbali ani
ľudovoumeleckí tvorcovia z Krajského kultúrneho strediska v Žiline a zo
Živeny. Ku kvalite folklórneho festivalu pomohli svojím dielom všetci
– riaditeľ Základnej školy vo Hvozdnici Mgr. Anton Gabriel, sponzori i
miestne združenia – jednoducho,
celá obec na čele so starostom.
Soňa JAMEČNÁ
Snímka: Milan Kosec
Rímske lapidárium v Komárne patrí
k jedinečným v strednej Európe
Do Komárna prichádza čoraz viac turistov nielen zo Slovenska, ale aj zo zahraničia, najmä z Maďarska,
Česka, Poľska, Rakúska, Nemecka a ďalších štátov.
A
nelákajú ich sem len termálne kúpaliská v Komárne a
maďarskom Komárome, či
neďaleký rekreačný areál v Patinciach. Nás, Komárňancov, osobitne
teší veľký záujem o pamiatky mesta,
najmä národnú kultúrnu pamiatku
Starú a Novú pevnosť (kde si v obnovenom muničnom sklade možno
pozrieť stálu expozíciu o výstavbe a
využití pevnosti), ale aj o baštový
systém, sochy, napr. F. Lehára, M.
Jókaiho, V. M. Csokonaiho, J. Selyeho, kráľa Ladislava V., o kostoly a
mnohé ďalšie pozoruhodnosti.
Veľa zaujímavostí ponúka návštevníkom aj Podunajské múzeum
v Komárne, nachádzajúce sa v piatich historických budovách v meste,
ale aj v neďalekých Martovciach,
kde si možno pozrieť expozíciu ľu-
dovej architektúry a bývania. Keď
sprevádzam turistov a návštevníkov, rád ich zavediem do obnovenej najväčšej VI. bašty v Komárne,
fortifikačnej stavby z 19. storočia,
v ktorej prednom južnom rondeli je od roku 1993 stála expozícia
Rímske lapidárium Podunajského
múzea v Komárne. A často, najmä
od tých zahraničných, počúvam:
„Veď vy ani neviete, čo tu máte. Tak
bohato a zaujímavo inštalované lapidárium sme v strednej Európe
nikde nevideli!“
Ako som sa dozvedel od Ing. Jozefa Csütörtökyho, CSc., riaditeľa
Podunajského múzea, odborní pracovníci múzea radi zasvätia záujemcov do tajov rímskych pamiatok.
Expozícia v VI. bašte je zostavená v
chronologickom slede (2. až-4. stor.
n. l.). Rímske náhrobné kamene a
ich fragmenty, oltárne kamene, sarkofágy a portréty sú vystavené na
ploche 358 m². Exponáty pochádzajú z rímskych hraničných opevnení
Brigetio a Celemantia, vybudovaných oproti sebe na oboch brehoch
Dunaja neďaleko od Komárna, ale
aj z ďalších lokalít na Slovensku.
Medzi najzaujímavejšie exponáty
lapidária patrí torzo reliéfu s mytologickým motívom Faidrina láska k
Hyppolitovi - tieto kamene boli pri
príprave novej expozície opäť spojené po 1500 rokoch. Ďalej sú to Endymiona - symbol večnej mladosti, portrét cisára Commoda, oltár
zasvätený Jupiterovi, nápis vojakov
z r. 179/180 na skale v Trenčíne na
oslavu víťazstva Rimanov v Laugaríciu, reliéfna doska s Daidalom a
Ikarom z Gerulaty pri Bratislave,
či rímsky míľnik z neďalekých obcí
Virt - Radvaň nad Dunajom a mnohé ďalšie exponáty.
Od roku 2002 ponúkame návštevníkom fotografiami bohato
ilustrovanú viacjazyčnú publikáciu
s priliehavým názvom „Tu hovoria
kamene“, ktorá sprevádza expozíciou. A kto pozorne počúva kamene
zistí, že umelecká tvorba a myslenie
ľudí spred takmer dvetisíc rokov
má čo povedať aj dnešnému človeku. Autormi publikácie sú Friderika
Harl z Viedne a Barnabás Lőrincz z
Budapešti a pri vydaní publikácie
výdatne pomáhal aj Dr. Ortofolf z
Viedne.
Štefan BENDE
Snímky: Ladislav Szabó, AFIAP
kultúra 29
Obecné noviny • 2. júl 2013
Leto pod Urpínom plné hudby, piesní,
filmov, divadla i zábavy
Podujatie Noc hudby, ktoré sa konalo 21. júna na Námestí SNP a v uliciach mesta, otvorilo banskobystrické
kultúrne leto.
M
esto
Banská
Bystrica a Park
kultúry a oddychu v spolupráci
s Alliance Française pripravili celodenné podujatie, ktoré prilákalo mnohých
milovníkov dobrej hudby. Druhý ročník podujatia, ktoré spája
všetkých ľudí, hudobné štýly, profesionálov aj amatérov, odštartoval predpoludním Dňom otvorených dverí Hudobného átria.
Počas celého dňa znela hudba na
Námestí SNP, pred Barbakanom,
na Národnej ulici či v Klube 77.
„Verím, že tak ako toto podujatie, bude celé leto v Banskej
Bystrici veselé, nabité pozitívnou
energiou a príjemnými stretnutiami. Neviem si predstaviť lepší
začiatok kultúrneho leta ako celý
deň naplnený hudbou,“ povedal
primátor Peter Gogola.
Počas Noci hudby sa uskutočnilo aj veľké česko-slovenské finále súťaže vo frankofónnej piesni s
názvom Spievam po francúzsky.
Súťaž má dlhoročnú tradíciu - od
roku 1999 ju organizuje Francúzsky inštitút v Bratislave a Alliance Française v Banskej Bystrici.
Jej cieľom je objaviť nové talenty
a priblížiť ľuďom na Slovensku
novú francúzsku scénu.
Sviatok hudby sa vo Francúzsku organizuje od roku 1982 a
od tej doby sa stal tradíciou nielen na dedinách, ale aj v mestách. V súčasnosti je to najväčšie
podujatie roka vo Francúzsku a
postupne sa stáva medzinárodným sviatkom. Banská Bystrica sa k tomuto sviatku pripojila
prostredníctvom podujatia Noc
hudby. Vyvrcholením večera
bola francúzska kapela Skannibal
Schmitt. Jedinečný mix hudobných žánrov - reggae, rock, pop,
hip hip, dub a jungle nenechal
chladným žiadneho diváka.
Po Noci hudby, ktorá bola
otváracím podujatím Kultúrneho leta 2013 v Banskej Bystrici,
jeho organizátori sľubujú bohatý
program a príjemnú atmosféru
počas celých letných prázdnin.
„Chceli sme našim obyvateľom
Na novobanskom Kultúrnom
lete 2013 si príde na svoje
každý
a návštevníkom mesta ponúknuť program, ktorý by nebol len
zábavný, ale najmä rôznorodý a
poučný. Verím, že program kultúrneho leta je natoľko pestrý, že
si každý nájde to, čo je blízke jeho
srdcu,“ povedal primátor.
Obyvatelia a návštevníci mesta
sa môžu o. i. tešiť aj na koncert
známych českých súrodencov
Jana a Františka Nedvědovcov v
športovej hale Dukly na Štiavničkách , ktorý sa uskutoční 27.
júla.
Novinkou, ktorú pripravili organizátori, je projekt Zakotvite v
Banskej Bystrici. Bez nároku na
honorár sa na ňom zúčastní veľa
známych i menej známych umelcov z regiónu. Ďalším podujatím,
ktoré má ambíciu prispieť k letnej
atmosfére je projekt Všetko po
starom. Keďže k letu neodmysliteľne patria horúce a príjemné
noci, Banskobystričania si budú
môcť vychutnať obľúbené slovenské a české filmy vďaka Bažant kinematografu pod holým nebom,
a to od 16. do 20. augusta.
Zábavu a poučenie pre deti a
milovníkov histórie sľubuje Festival historického šermu Barba-
kan. Divadelné scénky naplnené
šermiarskymi zápasmi či prezentácia zbraní a zbroje šermiarov
predstaví Spoločnosť veselých
šermiarov z Banskej Bystrice
Cassanova, ktorá bude oslavovať
20. výročie svojho vzniku, ale aj
iné šermiarske skupiny z okolia.
Jedinečným zážitkom bude
nultý ročník Cisárskej vizitácie,
ktorá sa uskutoční 27. júla. Toto
podujatie pripomenie významnú
návštevu Banskej Bystrice, ale aj
jej banícku minulosť. Leto Banskobystričanom a návštevníkom
mesta spríjemní 26. a 27. augusta
aj súbor Radošinského naivného
divadla predstavením Jááánošííík
po tristo rokoch v réžii Juraja
Nvotu.
Ukončením letnej sezóny bude
Radvanský jarmok. Tradície, remeslá, dobré jedlo a zábava je
dôvodom, prečo sa už 356 rokov
schádzajú pod Urpínom ľudia z
celého kraja. Radvanský jarmok
ašpiruje na zápis do zoznamu
UNESCO. Vychutnať si ho v Banskej Bystrici môžu všetci od 13.
do 15. septembra.
(mk)
Terchovú opäť obsadili zbojníci
Mesto Nová Baňa, oddelenie kultúry a informácií MsÚ, v spolupráci
s občianskymi združeniami a miestnymi podnikateľmi na letnú sezónu
pripravili viacero akcií, spomedzi ktorých vyberáme:
T
radične už desať rokov otvárajú v Novej Bani kultúrne
leto podujatím Vítanie leta
v rekreačnej oblasti Tajch v Novej
Bani. Konalo sa 22. júna v amfiteátri a v programe sa predstavili
deti z DSS Hrabiny a Detského
domova v Novej Bani, Divadlo bez
opony z Banskej Bystrice s rozprávkou Snehulienka a sedem trpaslíkov. Súčasťou podujatia bola
aj rozprávková cesta okolo Tajchu
v podaní Centra voľného času v
Novej Bani a dobrovoľníkov, ktorá tento rok mala názov Šašova
cesta plná rozprávok. Na záver
sa predstavila Sokoliarska skupina sv. Bavona zo Štiavnických
Baní. Spestrením podujatia bol
krst knihy Rozprávka o dúhovom
lese a privítanie nových kamarátov – korytnačky. V sprievodných
akciách čakali na deti tvorivé dielne – Rozveseľme motýle, jazda na
koňoch, trampolína, hasiči, jazda
na motorkách, maľovanie na tvár,
ryžovanie zlata a mnohé ďalšie.
Posledný júnový víkend zas pat-
ril neprofesionálnym hudobným
skupinám a interpretom na 5.
ročníku festivalu Poprock fest,
ktorého súčasťou bola aj obľúbená
súťaž vo varení gulášu.
V júli do radničného parku
zavíta dobrá nálada prostredníctvom speváka, zabávača a imitátora Števa Hruštinca v programe
Vždy s úmevom. Letnú sezónu na
Tajchu si už ani nemožno predstaviť bez letnej Folkovej Novej Bane.
Na jej 17. ročníku okrem obľúbených účinkujúcich privítajú hosťa
z ČR Jaroslava „Samsona“ Lenka
zo skupiny Hop Trop. Na ľudovú
nôtu sa bude spievať začiatkom
augusta na 2. ročníku kultúrneho
programu Na Štáloch je veselo, v
ktorom sa predstavia folklórne
skupiny z mikroregiónu, heligónkar z Detvy a ako hosť FS Bystrina
z Banskej Bystrice. Spestrením hudobnej palety bude opäť Rocková
noc na Tajchu s hosťami, medzi
ktorými nebudú chýbať Jiří Schelinger Revival Band, Crabslide,
Marián Greksa či Rock is Back.
Jediný metalový festival na
Slovensku sa v Novej Bani opäť
uskutoční na Tajchu pod taktovkou Gothoom production, s. r. o.
- bude to už 4. ročník Gothoom
Open Air Fest. Návštevníkom sa
predstavia domáci aj zahraniční
interpreti. Pre milovníkov dychovky a staršiu generáciu je pripravené Popoludnie pri pesničke
v podaní domácej SS Jesienka a
DH Seniori. OZ TAJCH v spolupráci s CVČ Nová Baňa pripravujú športovo-kultúrne akcie hlavne
pre deti, ktoré si počas prázdnin
môžu prísť zasúťažiť na stolnotenisový turnaj, Dobytie jazera
Tajch či zabaviť sa na Tajchový
karneval. Nedeľné popoludnia
pod názvom Deťom budú patriť
súťažiam a zábave.
Bodkou za Kultúrnym letom 2013 v Novej Bani bude pre
všetkých školákov Rozlúčka s
prázdninami.
Viac na www.novabana.sk.
(MsÚ - OKI)
R
odný kraj Jánošíka obsadili cez víkend od 14. do 16.
júna už druhýkrát zbojnícke družiny z Čiech, Poľska, Nemecka i Slovenska, aby si zmerali
svoje sily v rôznych disciplínach.
Zbojníci museli zvládnuť grilovačku, varenie guľášu či jedenie
halušiek so žinčicou. Pri hádzaní
valašky si vyskúšali svoju silu, beh
prekážkovou dráhou zas overil ich
obratnosť a disciplína s názvom Šibenica, pri ktorej museli „visieť na
háku“, preverila výdrž. Nechýbali
ani súťaže a atrakcie pre deti – hádzanie kruhmi na ovečku, gúľanie
vajíčka labyrintom, pexeso či beh
vo vreciach.
Podujatie, ktoré pripravili Reštaurácia Relax centrum Terchovec,
Združenie turizmu Terchová, obec
Terchová, Krajské kultúrne stredisko v Žiline, ŽSK a Miestne kultúrne
stredisko v Terchovej spestril bohatý kultúrny program, v ktorom
vystúpili skupina Lojzo, Arzén,
Nebeská muzika, Šviháci, Marián
Mariak s piesňami Karla Gotta,
Heligonkári z Turca i folklórne kolektívy či hudobné skupiny z Poľska a Čiech, ale aj Mestské divadlo
Žilina s predstavením Maľované na
skle a Radošinské naivné divadlo s
Jááánošíííkom po tristo rokoch.
O piatkový aj sobotňajší večerný
program pri zbojníckej veselici sa
postaralo Rádio Sever.
Katarína KOLÁROVÁ,
KSK, Žilina
regiónov
30 tlačivá/z
2. júl 2013 • Obecné noviny
Informácia
Krátko z regiónov
k novým vzorom priznaní k miestnym daniam od 1. decembra 2012
Nadväzne na ustanovenie § 99d ods. 4 zákona
č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom
poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné
odpady v znení neskorších predpisov Ministerstvo
financií Slovenskej republiky vydalo Opatrenie z
20. augusta 2012 č. MF/020058/2012-722, ktorým
sa ustanovujú vzory priznania k dani z nehnuteľností, dani za psa, dani za predajné automaty a
dani za nevýherné hracie prístroje. Pre daňovníkov ako aj pre mestá a obce to znamená, že od 1.
decembra 2012 budú platiť tieto tlačivá priznania k
miestnym daniam.
Pri grafickej úprave nových vzorov tlačív uvedených priznaní sme tak ako v minulých rokoch
spolupracovali s Obecnými novinami. Preto sú
tlačivá k miestnym daniam ponúkané pre mestá a
obce prostredníctvom Obecných novín po vecnej
i grafickej stránke zhodné so vzormi priznania k
miestnym daniam, ktoré tvoria prílohu citovaného
opatrenia, čo nemožno jednoznačne konštatovať
pri tlačivách propagovaných inými subjektami.
Zdroj: MF SR
Tlačivá si môžete objednať na adrese:
Inprost, spol. s r. o.
Distribúcia tlačív
Smrečianska 29
811 05 Bratislava
alebo faxom na čísle: 02/446 311 95, 02/ 446 311 98,
alebo mailom na adrese: [email protected]
Kontaktná osoba: Dagmar Borisová,
tel.: 02/ 446 311 99 alebo mobil: 0905 599 120.
Objednávky budeme vybavovať v poradí, v akom
prídu a budú zaevidované. Cena tlačív zostáva nezmenená, a to košieľka (F1.1 a P2.1) a poučenie na
vyplnenie tlačiva ( F1.11 a P2.11) 0,17 €, ostatné tlačivá 0,10 € s DPH. Pri zasielke poštou k cene tlačív
fakturujeme poštovné a balné.
Pre odoberateľov Obecných novín zľava 25% z fakturovanej sumy.
Záväzná objednávka
Názov úradu (organizácie) ........................................................................................................
Kontaktný pracovník .................................................................... č. tel.:.................................
IČO ....................................... DIČO ......................................... IČ DPH .................................
PSČ ..................
Presná adresa: .........................................................................................
Bankové spojenie ................................
Číslo účtu ...............................................................
Ako predplatiteľ Obecných novín si uplatňujeme 25 % zľavu z celkovej fakturovanej sumy.
(označte X)
Dátum ..................................................
Pečiatka a podpis
1.
Fyzické osoby 1.1
Údaje o daňovníkovi + priznanie k dani z pozemkov + zo stavieb - k stavbe na jeden účel (košieľka)
1.2
Priznanie k dani z pozemkov
1.3
Priznanie k dani zo stavieb - stavba slúžiaca na jeden účel
1.4
Priznanie k dani zo stavieb - stavba slúžiaca na viaceré účely
1.5
Priznanie k dani z bytov - byty a nebytové priestory v bytovom dome
1.6
Priznanie k dani za predajné automaty
1.7
Priznanie k dani za nevýherné hracie prístroje
1.8
Priznanie k dani za psa
1.9
Príloha k zníženiu dane alebo oslobodeniu od dane
Počet
1.10 Potvrdenie o podaní daňového priznania
1.11 Poučenie na vyplnenie daňového priznania
2.
právnické osoby
2.1 Údaje o daňovníkovi + priznanie k dani z pozemkov + zo stavieb - k stavbe na viac účelov (košieľka)
2.2 Priznanie k dani z pozemkov
2.3 Priznanie k dani zo stavieb - stavba slúžiaca na jeden účel
2.4 Priznanie k dani zo stavieb - stavba slúžiaca na viaceré účely
2.5 Priznanie k dani z bytov - byty a nebytové priestory v bytovom dome
2.6 Priznanie k dani za predajné automaty
2.7 Priznanie k dani za nevýherné hracie prístroje
2.8 Priznanie k dani za psa
2.9 Príloha k zníženiu dane alebo oslobodeniu od dane
2.10 Potvrdenie o podaní daňového priznania
2.11 Poučenie na vyplnenie daňového priznania
Počet
Vo Veľkom Krtíši zrekonštruovali
cesty
V
polovici apríla tohto roku
začali vo Veľkom Krtíši
rekonštruovať
niektoré
časti miestnych komunikácií. Najskôr sa opravovali výtlky a keď to
klimatické podmienky dovolili,
začalo mesto rozsiahlejšiu rekonštrukciu, a to na Ul. Ľ. Štúra a
Baníckej ul. Na Ul. Ľ. Štúra mesto
opravilo 1000 m² cesty – vyfrézovali poškodenú vrstva asfaltu a
položili nový kryt z obaľovaného
kameniva. Na Baníckej ulici pri
rekonštrukcii jedného jazdného
pruhu položili nové konštrukčné
vrstvy vozovky v prepadnutom
pruhu a obnovili asfaltový kryt.
Rozsahom šlo o 920 m². Mesto
táto rekonštrukcia stála 39 400 €.
Za opravu výtlkov zo svojho rozpočtu zaplatilo 44 420 €. Finančné
prostriedky mesto poskytlo aj ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, a to 7303,97 €.
V budúcom roku mesto plánuje rekonštruovať aj miestne chodníky.
Erika GREGA
Usporené peniaze umožnia ďalšie
opravy
Ú
sporu vyše 76-tisíc eur
priniesli
elektronické
aukcie, ktorými mestská
časť Ružinov tento rok vyberala
dodávateľa na rekonštrukciu sociálnych zariadení v štyroch základných školách a osemnástich
materských školách v Ružinove.
„Takto ušetrená suma nám umožní investovať do rekonštrukcie
ďalších sociálnych zariadení v
budovách našich škôl a škôlok,“
povedal starosta Ružinova Dušan
Pekár. V tomto roku sa tak investícia do nových spŕch a toaliet,
ktoré používajú predovšetkým
deti, vyšplhá na viac ako 300-tisíc
eur. Samospráva všetko financuje
zo svojho rozpočtu, nemusela si
brať úver.
(št)
Maľoval
aj košický
primátor
R. Raši
Na Fiľakovskom hrade
bojovali
s Turkami
Košice sa opäť stali
súčasťou veľkej dobrovoľníckej akcie Naše
mesto, ktorú každoročne organizuje nadácia
Pontis. Viac ako 6000
dobrovoľníkov 21. a 22.
júna pomáhalo v 11
slovenských mestách.
Cieľom bolo skrášliť,
vymaľovať, či upratať občanmi využívané priestory práve za pomoci dobrovoľníkov. Do projektu
sa zapojilo aj množstvo
košických firiem a organizácií. Nechýbalo ani
mesto Košice na čele s
primátorom Richardom
Rašim. Spolu so študentmi Školy úžitkového
výtvarníctva v Košiciach
sa mesto rozhodlo vymaľovať a skrášliť steny
spoločných priestorov
Strediska sociálnych
služieb na Garbiarskej
ulici. „Veríme, že farebnými motívmi mesta
a prírody ozvláštnime
priestory strediska, ktoré
slúži desiatkam seniorov
a spríjemníme im tak
miesto, ktoré sa stalo
ich domovom,“ povedal
primátor.
Na XIV. Fiľakovských
historických hradných hrách, ktoré
sa konali 22. a 23.
júna, vystúpili skupiny
historického šermu zo
Slovenska a Maďarska. Vyvrcholením
bola ukážka dobytia
hradu cisárskymi
vojskami od Turkov v
roku 1593. Program
spestrila aj streľba
z dela, vystúpenie
sokoliarov a žonglérov
s vlajkami. Súčasťou
hier bola aj súťaž v
historickej lukostreľbe
o titul „Lukostrelec
Novohradu“ a hodnosť
„Obranca Fiľakovského hradu“. Súťažila približne stovka
lukostrelcov v štyroch
kategóriách – staromaďarské, klasické
anglické (longbow),
poľovnícke reflexné a
kladkové lovecké luky.
Fiľakovské historické
hradné hry sú súčasťou Hradného festivalu 2013, ktorý sa od
21. do 30. júna konal
na hradoch Fiľakovo,
Šalgó a Šomoška.
(vikt)
(ts)
monitor
31
Obecné noviny • 2. júl 2013
Vytriedeného odpadu pribúda,
platby zaň klesajú
Pred tromi rokmi členské obce Združenia miest a obcí hornej Oravy (ZMOHO) vytriedili
466 ton odpadu, o rok neskôr to bolo 519 ton a vlani už 557 ton. Hoci množstvá narastajú,
výkupné ceny druhotných surovín nielen rastú, ale aj klesajú.
„Najhorší bol rok 2008,“ hovorí
Slavomír Kľačko z ružomberských
technických služieb (TS). „Ceny
sa ešte stále nedostali na úroveň
spred tohto roku. Keď vlani konečne zdraželi plasty, zaskočilo
nás zlacnenie skla. Z 35 až 40 eur
klesli na 25 eur za tonu.“ Technické služby vracajú obciam peniaze
za vyseparované komodity formou
dobropisu. Pred tromi rokmi im
dávali necelých 70 eur za tonu, v
roku 2011 cena vďaka plastom stúpla na 81 eur, v lete až na 96 eur.
Vlani opäť klesli, pre lacné sklo, len
na 63 eur.
Obce dostávajú za separovaný
odpad peniaze aj od Recyklačného
fondu. Spôsob fungovania tejto in-
štitúcie, a sumy, ktoré im vypláca,
však začínajú byť pre samosprávy nezaujímavé. „Fungovanie by
malo byť nastavené tak, aby platby
z fondu pokrývali výdavky obcí na
likvidáciu separovaného odpadu,“
hovorí predseda ZMOHO Ján Banovčan. „Je zvláštne, že vo fonde je
z roka na rok menej peňazí, hoci
odvody, ktoré do neho musia odvádzať producenti obalov, sa nemenili.“ Starostom sa zdajú smiešne
platby, ktoré od fondu dostávajú.
Podľa Pavla Jeleníka, riaditeľa
TS Ružomberok, by však zrušenie
fondu nebol najšťastnejší krok. „Od
fondu sme doteraz získali priamu
dotáciu 400-tisíc eur, ďalšie nemalé peniaze prišli v rámci platieb, za
vlaňajšok to bolo pre náš podnik
35-tisíc a do hornooravských dedín išlo ďalších skoro 30-tisíc eur.
Nie sú to zanedbateľné sumy.“
Trstenský primátor Jozef Ďubjak
kolegom z okolitých dedín navrhol, aby zvážili spôsob spoplatnenia odpadu. Ľudia vo väčšine obcí
platia za množstvo vyprodukovaného odpadu, mesto má platby na
osobu. „Cena a spôsob platieb by
sa mal zjednotiť,“ povedal primátor. „Pri množstvovom systéme sa
treba zamyslieť, kde končí komunálny odpad, či nie je okolo potokov, či ho ľudia nevozia k nám.
Možno aj preto sú čísla v našom
meste také vysoké a neporovnateľné s okolím.“
Starosta Vitanovej odmietol obvinenie, že obyvatelia obce vraj
vozia odpad do Trstenej alebo ho
vyhadzujú do potoka. „Od jari sme
už dvakrát čistili okolie cesty až po
Čimhovú, aj z druhej strany smerom k Hladovke,“ hovorí Štefan
Ondrík. „No zase je tam odpad. Nevyhadzujú ho naši ľudia, ale turisti,
ktorým sa nechce hľadať kontajner.
V separácii nezaostávame, separujeme čoraz viac. A ľudia nepália v
peciach nebezpečný odpad, pretože
aj komunálneho vyvážame dosť.“
Témou odpadov sa zaoberali
hornooravskí starostovia na ostatnom zasadnutí ZMOHO.
Oravské noviny,
17. 6. 2013
Vybudujú prepojenie medzi Klubinou a Starou Bystricou
Cyklotrasa, ktorá spája Krásno nad Kysucou s Bystrickou dolinou, sa zaplnila cyklistami a korčuliarmi. Úsek
medzi Klubinou a Starou Bystricou však vedie po ceste I. triedy. To sa čoskoro zmení.
M
ikroregión Bystrická dolina spája od jesene minulého roka cyklotrasa.
Jej celková dĺžka je takmer 30 kilometrov. Začína sa v Krásne nad
Kysucou v nadmorskej výške 384
m a končí pri Múzeu kysuckej dediny vo Vychylovke v nadmorskej
výške 725 metrov. Celkové prevýšenie je 1,34 %, čo nie je náročné
ani pre menej zdatných cyklistov.
Z Krásna nad Kysucou prechádza obcami Zborov nad Bystri-
cou, Klubinou, Starou Bystricou,
Novou Bystricou a Radôstkou. Na
stretnutí sa starostovia a primátor
obcí, ktorými trasa vedie, dohodli,
že prepoja ďalšie úseky. „Najdôležitejším je prepojenie Klubiny so
Starou Bystricou tak, aby nemuseli
cyklisti prechádzať po miestnych
komunikáciách,“ uviedol primátor
Krásna Jozef Grapa. K dispozícií
majú 350 000 eur. Obce ich získali zo štátnej dotácie. Doteraz stála
cyklotrasa 3,8 milióna eur.
„Prepojenie je v štádiu riešenia.
Vyberáme zhotoviteľa prác, viac
budeme vedieť po stretnutiach,
ktoré máme ešte pripravené. Tento
rok však prepojenie bude,“ povedal
Pavol Strnadel z Obecného úradu
v Starej Bystrici. Cyklotrasa nahradila starú železničku. Tú zrušili
ešte v 70. rokoch minulého storočia a tiež spájala Krásno s Bystrickou dolinou, teda s Vychylovkou
a oravskými obcami, odkiaľ vozili
do krásňanského závodu Drevina
drevnú hmotu.
„Železničku sa nepodarilo zachrániť ani rôznym združeniam,
ktoré chceli trať ponechať ako turistickú atrakciu. Až združenie
obcí a mesta Krásna nad Kysucou,
ktoré sa spojili v mikroregióne
Bystrická dolina, začalo uvažovať
o využití pozemkov, po ktorých
viedla železnička, na vybudovanie
cyklotrasy,“ dodal Grapa.
Kysucké Echo,
14. 6. 2013
Mesto zaobstaralo 15-tisíc eur na opravu výtlkov na mestských
komunikáciách
Začali najväčšími dierami na moste a v blízkosti železničnej stanice, kde bolo treba sfrézovať a vymeniť celý koberec.
Ď
alšími kritickými úsekmi
boli časti prepadnutej vozovky nad kanalizáciou na
križovatke Bosniakovej a Hviezdoslavovej ulice. Ďalej sa bude
pokračovať menšími opravami v
centrálnej a potom aj v mestských
častiach Šurian.
V polovici júna rokovali zástupcovia mesta a železníc o využití
priestoru pred budovou železničnej
stanice. „Chceme ich získať do dlhodobého prenájmu, aby sme tam
mohli vyznačiť parkovacie miesta.
Podobne chceme postupovať aj na
priľahlých komunikáciách,“ povedal viceprimátor Igor Bartovič.
„Počas dňa je tam zaparkovaných
asi 60 áut. Chceme rokovať aj o využití plôch pred budovami strednej školy a Jednoty. Celkom by sme
chceli vytvoriť a vyznačiť približne
sto parkovacích miest.“
Mesto dalo z eurofondov zrevitalizovať park pred poliklinikou.
Namiesto mamičiek s kočíkmi
sa tam však väčšinu dňa zdržujú
skupiny sociálne odkázaných spo-
Vychádza pri Združení miest a obcí Slovenska ako
odborno-metodický týždenník pre komunálnu sféru
Bezručova 9, 811 09 Bratislava 1
Tel.: 02/5296 4243, fax: 02/5296 4256
email: [email protected], www.zmos.sk
luobčanov, ktorí nemajú s klientelou polikliniky nič spoločné.
„Už preventívne sme nedali do
prevádzky fontánu v parčíku, aby
si z nej sociálne odkázaní nerobili
umyváreň. Sú hluční, ale kým nerobia výtržnosti alebo nepoškodujú majetok mesta, nie je zákonný
dôvod ich z parku vykázať,“ hovorí primátor Imrich Várady.
Podobná situácia je aj s detským
ihriskom, ktoré občianski aktivisti
spolu s mestom zriadili na Sídlisku MDŽ. „Namiesto detí sú tam
cez deň skupiny sociálne odkázaných, večer sa tam zasa stretávajú
hlučné partie mladých ľudí. Obyvatelia panelákov v okolí už spísali
proti takémuto obťažovaniu petíciu. Mrzí ma to, ale sú v podstate
len dve možnosti: Buď to mestská
a štátna polícia ustráži, alebo budeme musieť ihrisko premiestniť
do areálu materskej školy. Ten je
aspoň uzatvorený a strážený,“ dodal primátor.
Naše novosti,
17. 6. 2013
Trnavská župa
dorovná štátnu pomoc po
povodniach
do výšky
50 percent
TTSK chce prostredníctvom svojho Centrálneho
krízového fondu (CKF)
pomôcť obciam, ktoré
utrpeli škody počas
povodní.
Predseda TTSK Tibor Mikuš na zasadnutí zastupiteľstva uviedol, že CKF je
pripravený obciam v kraji, ktorých sa bude týkať
štátna pomoc, poskytnúť
aj vlastné prostriedky do
výšky 50 % tejto pomoci.
Týka sa to však oprávnených žiadateľov, teda v
prípade CKF tých, ktorí
majú uhradené členské
príspevky za aktuálne
obdobie. „Očakávame, že
do dvoch týždňov začnú
prichádzať žiadosti.
Budeme pomáhať tým,
ktorí uhrádzajú členské
poplatky bez ohľadu na
to, či sami pomoc budú
neskôr potrebovať, alebo
nie, a chcú pomáhať
iným,“ dodal predseda
TTSK.
Vo fonde CKF je v súčasnosti viac ako 400 000 eur.
CKF je zriadený na základe dobrovoľného rozhodnutia zástupcov miestnej
samosprávy, zastúpených
regionálnymi združeniami ZMOS a TTSK. Jeho
účelom je sústreďovať
finančné prostriedky a
poskytovať ich pri likvidácii následkov živelných
pohrôm, havárií a mimoriadnych udalostí alebo
opatreniach na predchádzanie mimoriadnych
udalostí na území obcí a
miest kraja.
Základným účelom fondu
je princíp solidarity a
vzájomnej pomoci. CKF
je zatiaľ vo vyšších územných celkoch na Slovensku ojedinelý.
Trnavské noviny,
17. 6. 2013
Z regionálnej tlače sprac. (tl)
Vydáva: INPROST, spol. s r. o., IČO 31 363 091, riaditeľ Seraf Tropek, tel.: 02/44 63 11 94, e-mail: [email protected]
Sídlo vydavateľa a redakcie: Smrečianska 29, 811 05 Bratislava, tel./fax: 02/44 63 11 95, 02/44 63 11 98, fax: 02/44 63 11 95,
02/44 63 11 98, www.inprost.sk, www.obecne-noviny.sk, e-mail: [email protected]
Šéfredaktor: Ing. Bohumil Olach, 02/44 63 11 98, mobil: 0905 631 853
Redaktorky: Darina Žoldošová, 02/44 63 11 98, mobil: 0908 710 115, Tereza Ljubimovová, 02/44 63 11 98, mobil: 0918 394 354
Inzercia: Petra Tropeková, mobil: 0903 658 513, e-mail: [email protected],
Špecializované prílohy: Petra Tropeková, mobil: 0903 658 513, e-mail: [email protected], Zuzana Badinková, mobil: 0944 124 304,
e-mail: zuzana.badinková@onmedia.sk
Predplatné a distribúcia: Dagmar Dóková, 02/44 63 11 99, mobil: 0905 599 120, e-mail: [email protected]
Redakcia nevyžiadané rukopisy nevracia. Tlačí Petit Press, a. s., Lazaretská 12, 811 08 Bratislava. Registrované Ministerstvom kultúry SR pod č. EV 3772/09
zo dňa 24. 07. 2009. ISSN 1335-650X. Podávanie novinových zásielok povolené riaditeľstvom pôšt v Bratislave, č. j. 183 – PP – zo dňa 14. 1. 1991.
32 humor
2. júl 2013 • Obecné noviny
čo máme robiť, náš kamarát
prehltol štamprlík?!
- A vykonali ste nejaké preventívne opatrenia?
- No jasné, zatiaľ pijeme z
fľašky!
ON? On nechce žiadnu piškótu.
povedal, že si mám vziať za neho.
tak navaľ dve!
Dievča hovorí chlapcovi:
- Budeme sa hrať na slepú
babu.Ja sa skryjem a keď ma
nájdeš budeme sa milovať.
- A keď ťa nenájdem?
- Ale nájdeš, skús hľadať za
skriňou.
Rozhádaní manželia sa ubytovali v hoteli. Vojdú do izby
a ona hovorí:
- Aká romantika! Aha,
z okna vidím srnku!
- To nie je srnka, ale krava,
nestojíš pri okne, ale pred zrkadlom!
Manžel ide do práce a hovorí manželke:
- Nohavice si mi vyčistila?
- Áno drahý.
- A sako?
- Ale samozrejme, drahý.
- A topánky?
- Nehovor, aj tam už máš
vrecká?
Mladá žena nastúpi do taxíka a vraví:
- Do pôrodnice, prosím.
Taxikár poriadne dupne na
plyn a žena na to:
- Nemusíte sa ponáhľať, ja
tam len pracujem.
Hovorý cisár gladiátorom:
- Gladiátori! Dnes budete
mať zápas vo vodnom póle!
Mužstvo, ktoré vyhrá, dostane slobodu.
Z davu sa ozve:
- A ako spoznáme nepriateľov?
Cisár sa usmeje a povie: Ľahko, krokodýle budú mať
biele čiapočky.
Nad kočíkom sa skláňa
staršia pani a pýta sa:
- Kohože je toto krásne dieťatko?
- Ešte neviem, zajtra máme
súd.
Cestujúci na lodi sa pýta kapitána:
- Kto je ten mávajúci človek
na ostrove?
Kapitán:
- Neviem, ale keď ideme
okolo, vždy sa takto teší.
Volá muž na pohotovosť:
- Pán doktor, pán doktor,
Mama dohovára synovi:
- Pohni, Jano, dojedz raňajky, lebo zmeškáš do školy!
Jano:
- Nechcem ísť do školy. Učitelia ma tam nemajú radi,
žiaci ma nemajú radi, ani
ten školník ma nemá rád.
Mama:
- Nič sa nedá robiť,musíš ísť.
- Prečo by som musel!?
- Po prvé, máš už 45 rokov a
po druhé, si tam riaditeľom!
Sťažuje sa pacient doktorovi:
- Pán doktor, niečo so mnou
nie je v poriadku. Stále behám za mladými dievčatami!
- Ale to je predsa úplne normálne, - ukľudňuje ho doktor.
- Veď dobre, ale ja si neviem
spomenúť prečo!
Opitý chlap sa vracia neskoro večer domov a strká kľúče do pouličnej lampy. Ide
okolo strážnik a pýta sa:
- Čo tu robíte, občan?
Chlap odpovedá:
- Snažím sa dostať domov.
Strážnik:
- Tak skúste zazvoniť, hore
sa ešte svieti.
- Prečo majú gorily veľké
nosné dierky?
- Lebo majú veľké prsty.
Download

Stavať budovy tam, kde sa zosúva pôda, má byť