TÝŽDENNÍK MIEST A OBCÍ
OBECNÉ NOVINY
ROČNÍK XX/ČÍSLO 46
16. november 2010
CENA: 0,85 €
www.inprost.sk
Adresa:
župy trápia
inancie
a cesty
n
Komunálna
politika
a internet
n
str. 4
str. 5
Roky
samosprávy
v nás - II
str. 6, 7
n
Ví azom ankety Strom roka 2010 sa stal 850-ročný dub letný z Dubinného v okrese
Bardejov. (Viac na str. 12.)
Snímka: ekopoliS
Zachovajme v obciach čo je dobré,
aj ke je to staré!
Prof. Ivan HRIČOVSKÝ
Záhradka, aj ke sa to v referátoch na konferencii Komunal neobjavovalo, tvorí kolorit dediny,
je jej srdcom. Ke sa vás opýtam, čo pre vás znamená strom, každý by ste mi odpovedali inak.
Ovocný strom znamená dlhovekos , dobrotu, krásu, lásku, úžitok a zdravie. Porozmýš ajte o tom,
ovocný strom je neodmyslite ne spätý so vznikom života na tejto zemi. A nie je nám jedno, ako to
bude. Máme 9 600 hektárov ovocných sadov. Moderných, produkčných. Máme 5 000 hektárov
osadových záhrad, 800 000 našich rodín má záhradky alebo predzáhradky. Ke si to vynásobíme
(Pokračovanie na str. 2)
Slnečná energia
- je, či nie je
nebezbečná
str. 8
n
Strom roka 2010
str. 12
n
Voda bude
stále väčšou
témou
str. 14, 15
2/ON č. 46, 16. november 2010
Zachovajme v obciach čo je dobré,
aj ke je to staré!
(Dokončenie zo str. 1)
štyrmi, prakticky polovica národa je zainteresovaná na tvorbe zelene, neodmyslite nej od
nášho života.
Teraz sa vám však prihováram najmä
v problematike zachovania starých odrôd v
našich dedinách a mestách. Mám tu jab čko,
je to Landsberská reneta, ktorú dnes už nikde
nekúpite. Nikde! Našou úlohou je zachráni ju
pre budúce generácie. Predstavte si, že stačí malý zásah, jeden vrúblik s tromi púčikmi
alebo jedno očko a jablo možno na plante
zachráni na 150 rokov i viac. To je úžasné bohatstvo, len to treba vedie , a hrušku či orech
na 300 rokov. To všetko je v našich rukách.
Ke už hovoríme o starých odrodách, pod
mojím autorským vedením vyšli tri pomológie.
Bolo by dobré, keby tieto knihy boli v každej
obecnej knižnici. Tretia pomológia prišla na
svet aj zásluhou Dexia banky, kde mi pomohli,
lebo nebolo toho, kto by knihu vydal, nebolo
toho, kto by to zaplatil. Sú v nej popísané odrody druhej polovice 20. storočia a prvých rokov tretieho milénia, ktoré chceme zachráni .
Je to naša obrovská úloha. Niektoré dediny,
napr. Ladzany, zorganizovali 11. septembra
Jablkovú chu hontianskych jab k. Bola to
prekrásna akcia, všetky výrobky na nej boli
z jab k. V Dunajskej Lužnej ste sa (9. októbra)
Obsah ON č. 46/2010
Prof. Ivan HRIČOVSKÝ:
Zachovajme v obciach čo je dobré,
aj ke je to staré! - príhovor
str. 1, 2
Michal KALI ÁK:
Komuniké z novembrového
rokovania Rady ZMOS
str. 3
Komuniké z 22. rokovania vlády SR
SK8: Župy poci ujú úbytok príjmov
a trápia ich zlé cesty
str. 4
Michal KALI ÁK:
Komunálna politika má svoje miesto
aj na internete
– rozhovor s Martou Kanalovou
str. 5
Bohumil OLACH:
Roky samosprávy v nás – II
– v ZMO región JE Jaslovské Bohunice
ocenili najlepších
str. 6, 7
Darina žOLDOŠOVÁ:
Slnečná energia – je, či nie je nebezpečná
– rozhovor s Ing. A. Zlat anskou
str. 8
Stromom roka 2010 je dub letný
z Dubinného
str. 12
Bohumil OLACH:
Voda bude stále väčšou témou
– z konferencie Komunal 2010
v Patinciach
str. 14, 15
Humor
str. 24
Inzercia
str. 3, 18, 19, 22
OBECNÉ NOVINY
TÝŽDENNÍK MIEST A OBCÍ
Vychádza pri Združení miest a obcí
Slovenska ako odborno-metodický
týždenník pre komunálnu sféru
ZMoS: Bezručova 9, 811 09 Bratislava 1,
Tel.: 02/52964243, fax: 02/52964256
e-mail: [email protected], www.zmos.sk
AKTUALITY
mohli so mnou stretnú na jablkovom hodovaní. V ten istý de som mal ešte v programe
Modru a po nej Trnavu. Všade chcú, aby som
sa účastníkom prihovoril, potreboval by som
helikoptéru. Ale tu ide o podstatu, nie o to, že
zjem jablko. Jablko má aj obrovský zdravotný
význam, ale ide o to, aby sme tie jablká v našich záhradách mali.
My jablká dovážame. Debatovali som
s pánom primátorom Vranova. Povedal, že
si u nich kúpil jab čka a na každom bolo napísané Chile. Na každom jednom. Predstavte si, ko ko je to kilometrov, vari 1 500. Túto
vzdialenos k nám ide kilo jab k, udržiavané
v rôznych formách atmosféry a pod chémiou.
A vy to dávate svojim de om, starým rodičom, matkám. Nad tým sa treba zamyslie .
Lebo zachráni to, čo dopestujeme u nás, je
ekologické a zdravé. Po celom Slovensku sa
pýtam udí: Ko kokrát striekate? Niekto povie
jedenkrát, niekto trikrát, a niekto povie ani
raz. Naša ve kovýroba strieka v priemere dvanás krát. Ale bol som so študentmi u farmára
vo Francúzsku a opýtali sme sa ho, ko kokrát
striekal tohto roku. No, viete, mal by som sa
červena , odvetil, iba 25-krát, 5-krát som nemohol, lebo pršalo. A takéto jab čka my v apríli,
máji, ke sa už naše zásoby minú, dovážame
a dávame de om. Iným problémom je otázka
zdravotná. Prečo naši otcovia pestovali prevažne odrody, ktoré nazývali kožené? Volali
ich kožovky. Otec, matka, kde ich skladovali?
Myslíte, že mali chladničky? Aj na skrini, ale to
bolo len zopár, ale v obilí, sene, slame. Tieto
odrody sa vyznačovali vysokou odolnos ou,
vtedy nebola chémia. Určite boli iné klimatické podmienky. Ale napriek tomu tieto kožené
odrody, je to kožená reneta, je to Parkerovo...,
je ich ve a a sú dobré. Kanadskú renetu idú
teraz v Ostraticiach vysádza na dvanástich
hektároch, produkčné sady sa začínajú vraca k starým veciam. Presne pred mesiacom
som bol v belgickom Gente, kde sa stretli odborníci z 15 štátov Európy. Mal som referát
na tému staré a nové odrody jabloní odolné
proti chrastavitosti a múčnatke. Prezentovali
sme naše vlastné výsledky vrátane výsledkov
českých kolegov, ktorí sa podie ajú na týchto
krásnych odolných odrodách. Ak máte niekto
papier a tužku, odporúčam vám letné jablko
Júlia, táto odroda nám nahrádza tú žltú odrodu, ktorú voláte jakubky, čisnačky, sklenky...
teraz máme Júliu. Sklenky majú nevýhodu,
že rodia každý druhý rok a trpia múčnatkou.
Júlia rodí každý rok a je š avnatá a netreba na
u žiadny postrek proti chrastavitosti a múčnatke. Potom je Rubinola, ve mi vás prosím,
aby ste si ju vysadili. Môžete ju sadi aj na
Kysuciach, pod Tatrami, v Bratislave alebo aj
tu v Patinciach. Potom sú to nádherné české
odrody Topas a Angold. Nádherná nemecká
odroda Pinova od Prof. Fischera je zaujímavá pre oblasti, kde sú častejšie krupobitia. Ja
teraz žijem v Ivánke pri Dunaji, kde bolo pred
Príhovor
dvoma rokmi krupobitie, všetky odrody boli
ním poznačené, ale Pinova mala klzkú kožu,
krúpy ju nepoškodili.
Ke spomínam staré odrody, chcel by som
upozorni , že Slovenský zväz záhradkárov
vydáva každý mesiac časopis, volá sa Spravodajca. V jednom čísle je článok o tom, že
republikový výbor zväzu záhradkárov spolu
s Výskumným ústavom ovocinárstva a okrasných drevín, a. s., Bojnice budú robi prieskum
starých odrôd, ktoré ešte v záhradách máme.
Vážené panie starostky, páni starostovia,
pozrite sa, čo máte vzácne v záhradách vašich obcí, my k vám radi prídeme. Chceme
tieto odrody zachráni preto, aby generácie po
nás vedeli, čo sme pestovali, ale aj preto, aby
nám už teraz prinášali úžitok. Zárove ich krížením chceme vypestova nové odolné domáce odrody. To je naše obrovské poslanie. Ve mi by som vás prosil, keby ste túto výzvu prijali a keby náš zväz záhradkárov prijal medzi
seba aj klub Spolku pre obnovu dediny, lebo
verte tomu, že aj my môžeme urobi ve a.
Získali sme aj prostriedky z európskych
fondov a chodíme po dedinách, kde je slabá
kultúra záhrad, možno by ste zaplakali nad
tým, ako vyzerajú niektoré záhrady vnútri.
Zvonku iba vidie , že je to zelené a sú tam
stromy, ale udia nepoznajú mnohé veci, chýba im odbornos . Ke sa vrátime do detstva,
kto robil osvetu v našich dedinách pred 50 až
100 rokmi? Vtedy nebol zväz záhradkárov
ani odborné školy. Bol to k az, bez oh adu
na to, či bol evanjelik alebo katolík. A ešte to
boli učitelia, ktorí robili osvetu, učili udí, mali
štepnice, ten výraz si možno pamätáte. Dnes
sa to všetko vytráca. Ani k azi, ani učitelia,
väčšinou robíme osvetu my. Preto zachrá me tieto veci a ke ma nechcete vola , lebo
nie ste si istí, stačí, ak pošlete dva plody. Ja
vám bezplatne pošlem odpove . Naša adresa je: Republikový výbor Slovenského zväzu
záhradkárov, Havlíčkova ulica 34, Bratislava.
Keby ste chceli telefónne číslo, je to 02/20
7071 76.
Verte, chceme zachráni to, čo je dobré.
Nezahadzujme všetko staré. George Bernard
Shaw povedal slová, ktoré sú možno určené
aj vám: Naučili sme sa lieta v povetrí ako
vtáky, potápa vo vode ako ryby. ostáva nám
len jedno jediné – naučme sa ži na tejto zemi
ako udia. Vážené priate ky, priatelia, bu me
udia.
(Autor bol vysokoškolským pedagógom,
v súčasnosti je činný v Slovenskom zväze
záhradkárov. Ide o podstatnú čas jeho vystúpenia na konferencii KOMUNÁL 2010 v Patinciach.)
VYDÁVA: INPROST, spol. s r. o., riadite Seraf TROPEK, tel.: 02/44 63 11 94, e-mail:[email protected]
REDAKCIA: Smrečianska 29, 811 05 Bratislava
Tel./fax: 02/44 63 11 95, 02/44 63 11 98, Fax: 02/44 63 11 96
http://www.inprost.sk, http://www.obecne-noviny.sk, e-mail: [email protected]
ŠÉFREDAKTOR: Ing. Bohumil OLACH, 02/44 63 11 98, mobil: 0905 631 853
REDAKTORKY: Darina ŽOLDOŠOVÁ, 02/44 63 11 98, mobil: 0908 710 115,
Tereza LJUBIMOVOVÁ, 02/44 63 11 98, mobil: 0918 394 354
PREDPLATNÉ a DISTRIBÚCIA: Dagmar BORISOVÁ, 02/ 44 63 11 99, mobil: 0905 599 120
e-mail: [email protected]
Redakcia nevyžiadané rukopisy nevracia. Tlačí Petit Press, a. s., Nám. SNP 30,
814 64 Bratislava. Registrované Ministerstvom kultúry SR pod č. EV 3772/09 zo d a 24. 07. 2009.
ISSN 1335-650X. Podávanie novinových zásielok povolené riadite stvom pôšt v Bratislave,
č. j. 183 - PP - zo d a 14. 1. 1991.
SAMOSPRÁVA/INZeRCIA
ON č. 46, 16. november 2010/3
Komuniké z novembrového rokovania
Rady ZMOS
V utorok a v stredu 2. – 3. novembra tohto roku na Štrbskom Plese rokovala Rada Združenia
miest a obcí Slovenska o aktuálnych témach týkajúcich sa samosprávy. Súčas ou 21. zasadnutia
bolo aj slávnostné odovzdávanie ocenení pri príležitosti 20. výročia ZMOS.
Členovia rady prerokovali
Vývoj inančnej situácie na rok
2011 ako aj aktuálne informácie
o návrhu štátneho rozpočtu na
rok 2011 a s ním súvisiacou legislatívou. Rada ZMOS zobrala
informácie na vedomie a uložila výkonnému podpredsedovi
Jozefovi Turčánymu požadova
na rokovaniach výborov NR SR:
a) vypustenie zrušenia oslobodenia obcí od platenia dane
z predaja a prenájmu majetku
obcí z návrhu zákona o daniach
z príjmov, b) vyčlenenie účelových inančných prostriedkov
v štátnom rozpočte na rok 2011
v kapitole Ministerstva práce,
sociálnych vecí a rodiny SR na
refundáciu nákladov obcí uplatnených v pravidelnom štvr ročnom monitoringu a na dotáciu
sociálnym zariadeniam obcí
zriadeným po 1. 7. 2002 v sume
51,8 mil. eur.
O kolektívnom vyjednávaní a rokovaniach o minimálnej
mzde na rok 2011 informoval
prvý podpredseda ZMOS Richard Frimmel a J. Turčány. Súčas ou informatívnej správy boli
výsledky rokovania v Hospodárskej a sociálnej rade vlády a nariadenie vlády SR schválené 18.
10. 2010, ktorým sa stanovuje
minimálna mzda na rok 2011 vo
výške 317,00 eur za mesiac pre
zamestnanca odme ovaného
mesačnou mzdou, pričom nariadenie vlády stanovuje čiastku 1,822 eura za každú hodinu
odpracovanú zamestnancom.
Rada ZMOS zobrala túto informáciu na vedomie.
Rada ZMOS prerokovala
a prijala stanovisko k postupu
doinancovania DPH v Programe rozvoja vidieka a k celkovej
situácii v implementácii eurofondov. Materiál predložil M. Muška. Rada ZMOS zobrala na vedomie informáciu o aktuálnom
stave Programu rozvoja vidieka
a riešenia problematiky doinancovania DPH v rámci tohto
programu, informáciu o stave
implementácie štrukturálnych
fondov pod a jednotlivých operačných programov a informáciu o aktuálnom stave riešenia
protipovod ovej problematiky.
Odporúča obciam, ktoré majú
ukončené inancovanie projektu v Programe rozvoja vidieka
postupova pri žiadosti o refundáciu DPH v roku 2010 v zmysle usmernenia. Zárove žiada
Ministerstvo pôdohospodárstva
SR: a) vytvori administratívne podmienky na vyčerpanie
účelovo vyčlenených inančných prostriedkov zo štátneho
rozpočtu obciam na refundáciu
DPH v sume 10, 5 mil. eur do
konca roku 2010 a pri ich nevyčerpaní v roku 2010 zabezpeči
ich presun do roku 2011 len na
rovnaký účel, a to pre očakávané zvýšenie DPH z 19 % na
20 %, b) zjednoduši a upravi
systém refundácie DPH obciam
v Programu rozvoja vidieka od
1. 1. 2011 tak, aby bol transparentný, umož oval priebežné
platby v rámci systému poskytovania dotácií z kapitoly MP
SR. Rada ZMOS tiež žiada splnomocnenca vlády SR Martina
Kováča oslovi Slovenský vodohospodársky podnik s požiadavkou na zlepšenie spolupráce
s obcami na úseku protipovodových opatrení.
Členovia Rady ZMOS si od
zástupcu Štatistického úradu
SR vypočuli aj informáciu o postupe prípravy sčítania obyvate ov. Rada ZMOS ju vzala na
vedomie a uložila zástupkyni
ZMOS v Ústrednej komisii pre
sčítanie Daniele Franzenovej
predklada na rokovanie rady
priebežné informácie o postupe
prípravy sčítania obyvate ov,
domov a bytov v roku 2011.
Ide o úlohu, ktorá sa bude plni
priebežne až do vykonania sčítania.
Aktuálne informácie z legislatívneho procesu podali rade
výkonní podpredsedovia ZMOS
J. Turčány a M. Muška. Zárove uviedli návrh Národného
programu reforiem SR 2010,
ktorý reaguje na vybrané oblasti a k účové aktivity v rámci
viacerých politík realizovaných
na úrovni Slovenskej republiky
ako členského štátu Európskej
únie. Národný program reforiem
korešponduje so stratégiu Európa 2020 ako výh adovým dokumentom pre oblas inancií,
environmentálnej udržate nosti,
vzdelávania, vedy, inovácií, ale
aj zamestnanosti, sociálnej inklúzie, podnikate ského prostredia a právneho štátu.
Rada ZMOS sa zaoberala aj
prípravou 21. snemu ZMOS.
Materiál predložil predseda
ZMOS Michal Sýkora. Rada rozhodla, že snem bude v kongresovom centre bratislavskej In-
cheby v máji 2011. Rada ZMOS
tiež schválila úpravu rozpočtu
ZMOS a aktuálne informácie
zahraničnej sekcie združenia.
Rada ZMOS sa tiež zaoberala prípravou predaja banky
Dexia a splnomocnila predsedu
ZMOS Michal Sýkoru a 1. podpredsedu združenia Richarda
Frimmela na rokovanie s vedením banky, aby získali priamo
od nich seriózne informácie
o pripravovanom predaji, pretože mestá a obce, ktoré majú
účty aj úvery v tejto banke, chcú
by informované. ZMOS zárove nesúhlasí s navrhovanými
zmenami Zákona č. 91/2010 Z.
z. o podpore cestovného ruchu,
ktoré vedú k zmene systému
inancovania oblastných a krajských organizácií cestovného
ruchu. Nastavenie systému si
vyžiada dlhodobú spoluprácu
a medzisektorového konsenzu
medzi obcami, vyššími územnými celkami, neziskovými, podnikate skými subjektmi v ces-
tovnom ruchu. Žiada zachova
zákon v súčasnej podobe a zárove požaduje vypracovanie
metodického pokynu pre zakladanie oblastných a krajských
organizácií v cestovnom ruchu.
Zárove berie na vedomie informatívnu správu výkonného
podpredsedu Jozefa Turčányho
k legislatívnym aktivitám Ministerstva školstva Slovenskej republiky k inancovania centier
vo ného času a školských stredísk záujmovej činnosti. Rada
ZMOS pritom trvá na podmienkach rozde ovania výnosu dane
z príjmov obciam pod a platného znenia nariadenia vlády
a upozor uje obce na povinnos
schváli všeobecne záväzné nariadenia o určení výšky dotácie
na žiaka v školách a školských
zariadeniach vrátane centier
vo ného času a školských stredísk záujmovej činnosti.
Michal KALI ÁK,
hovorca ZMOS
Pre základné školy, materské školy, obce
Výnimočná koncoročná akcia na zariadenia
do kuchý , a pri napísaní kódu TS do objednávky ešte dodatočná + 2 % z ava. Ceny sú s DPH.
Elektrická trojrúrová pec: 2 195,55 eur
El. varný kotol 80 l.: 2 600,15 eur
Nerezový ve kokuchynský dvojdrez: 366,52 eur
Umývačka riadu priechodzia: 2 748,90 eur
Sporák ve kokuchynský
plynový s elektrickou rúrou: 2 616,81 eur
Nerezové pracovné stoly so zásuvkami
Pokia máte záujem o iný gastrotovar,
na požiadanie ho oceníme a 2 % z avy podržíme
Telesys Slovakia, spol. s r. o.
Prevádzka: Tomášikova 26, 821 01 Bratislava
e-mail: [email protected], www.telesysslovakia.sk
tel. č. 02/44 871 715, fax 02/44 681 428
4/ON č. 46, 16. november 2010
ŠTÁTNA SPRÁVA
Komuniké
z 22. rokovania vlády SR, 3. november 2010
Vláda prerokovala:
- návrh zákona, ktorým sa mení a
dop a zákon č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o
organizácii činnosti vlády a organizácií
ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 233/2008
Z. z. a ktorým sa dop a zákon č. 185/2009
Z. z. o stimuloch pre výskum a vývoj a o
doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z
príjmov v znení neskorších predpisov.
Predložil: minister školstva, vedy, výskumu
a športu.
Vláda po prerokovaní materiálu prijala uznesenie č. 750.
- návrh na aktualizáciu vojenského zastúpenia SR pri orgánoch NATO a eÚ a vyslanie príslušníkov ozbrojených síl SR do
orgánov vojenského zastúpenia pri NATO
a eÚ a do vojenských štruktúr NATO a eÚ.
Predložil: minister obrany.
Uznesenie č. 751.
- návrh na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl SR do vojenskej operácie ISAF v
Afganistane a na zmenu mandátu príslušníkov ozbrojených síl SR v tejto vojenskej
operácii.
Predložili: minister obrany a minister zahraničných vecí.
Uznesenie č. 752.
- návrh zákona, ktorým sa mení a dop a
zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým
sa mení a dop a zákon č. 569/2005 Z. z. o
alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov.
Predložil: minister obrany.
Uznesenie č. 753.
- správu o posudzovaní šiestej, siedmej a
ôsmej periodickej správy SR k Dohovoru o
odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie pred Výborom OSN na odstránenie rasovej diskriminácie (CeRD) a návrh
zodpovedných subjektov za realizáciu
odporúčaní obsiahnutých v Záverečnom
stanovisku Výboru OSN na odstránenie rasovej diskriminácie.
Predložil: minister zahraničných vecí.
Uznesenie č. 756.
- návrh na zmenu a doplnenie štatútu Rady
vlády SR pre regionálnu politiku a doh ad
nad štrukturálnymi operáciami.
Predložila: predsedníčka vlády.
Uznesenie č. 759.
- návrh na vymenovanie štátneho tajomníka Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR.
Predložil: 1. podpredseda vlády a minister
dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja.
Uznesenie č. 760.
- návrh na vymenovanie vedúcej služobného úradu Ministerstva životného prostredia SR.
Predložil: minister životného prostredia.
Uznesenie č. 761.
- návrh na vymenovanie štátneho tajomníka Ministerstva životného prostredia SR.
Predložil: minister životného prostredia.
Uznesenie č. 762.
- návrh zákona o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.
Predložil: minister kultúry.
Uznesenie č. 763.
- návrh na skrátené legislatívne konanie
o vládnom návrhu zákona o Rozhlase a
televízii Slovenska a o zmene a doplnení
niektorých zákonov.
Predložil: minister kultúry.
Uznesenie č. 764.
- návrh na odvolanie a vymenovanie predsedu, podpredsedu a členov Dozornej rady
Úradu pre doh ad nad zdravotnou starostlivos ou.
Predložil: minister zdravotníctva.
Uznesenie č. 765.
- návrh zákona, ktorým sa mení zákon č.
497/2009 Z. z. o štátnom rozpočte na rok
2010.
Predložil: podpredseda vlády a minister i-
Regionálni šéfovia poci ujú úbytok príjmov a trápia ich zlé cesty
Ministrovi predložia aj vlastný konkrétny návrh
Pre aženos slovenských ciest II. a III. triedy neoprávnenou tranzitnou dopravou
zamestnávala 4. novembra na rokovaní Združenia SK8 predsedov slovenských samosprávnych krajov. Hovorili aj o úbytku príjmov a problémoch s preinancovaním fondov, ale aj s ich spoluinancovaním. Hos om bratislavského zasadnutia bol aj generálny tajomník Združenia európskych regiónov (AeR) Klaus Klipp.
Ako informoval predseda SK8 a šéf Trnavské- ktoré by malo zabráni neoprávnenej doprave
ho samosprávneho kraja Tibor Mikuš, o problé- kamiónov a nákladných áut. Zárove doplnil, že
me chcú hovori na stretnutí s premiérkou i mi- ministrovi predložia aj vlastný konkrétny návrh
nistrom dopravy. „Pretrváva ve mi nepriaznivý ako realizova toto opatrenie. Župani odhadujú,
stav ciest ovplyvnený neoprávneným tranzitom že 15 až 20 percent ciest je trvale poškodzovaažkej nákladnej dopravy. Poškodzované sú ných ažkou nákladnou dopravou.
komunikácie samosprávnych krajov, ale aj ko„Uvedomujeme si určitý hendikep Slovenska,
munikácie miest a obcí. Takisto majetok miest a že rozhodovacie právomoci o alokácii fondov
obcí, ako sú kanalizácie, vodovody, ale aj maje- sú na úrovni rezortov. Sme presvedčení, že
tok občanov, ktorí majú domy postavené blízko ove a väčšia účinnos by sa dosiahla posunom
ciest,“ povedal Tibor Mikuš. V tejto veci chcú právomoci na úrove samosprávnych krajov,“
žiada o vypracovanie legislatívneho riešenia, povedal alej T. Mikuš. Župani tiež konštatova-
nancií.
Uznesenie č. 766.
- návrh na skrátené legislatívne konanie o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení
zákon č. 497/2009 Z. z. o štátnom rozpočte
na rok 2010.
Predložil: podpredseda vlády a minister inancií.
Uznesenie č. 767.
- návrh na odvolanie a vymenovanie riadite ov úradov práce, sociálnych vecí a rodiny.
Predložil: podpredseda vlády a minister
práce, sociálnych vecí a rodiny.
Uznesenie č. 768.
- návrh na odvolanie a vymenovanie riadite ov obvodných pozemkových úradov.
Predložil: minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.
Uznesenie č. 769.
- návrh na určenie platových náležitostí
predsedníčke Úradu geodézie, kartograie
a katastra SR.
Predložil: minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.
Uznesenie č. 770.
- návrh na odvolanie a vymenovanie hlavného hraničného splnomocnenca SR a
zástupcu hlavného hraničného splnomocnenca SR.
Predložil: minister vnútra.
Uznesenie č. 771.
Vláda vzala na vedomie:
- informáciu ministerky spravodlivosti
o tom, že v zmysle úlohy uvedenej v bode
25 a) záznamu z rokovania vlády 20. októbra 2010 už predložila na Úrad vlády SR
analýzu alšieho možného postupu SR
v konaní T-194/10 Ma arská republika v.
európska komisia („Tokaj“) s tým, že materiál bude zaradený na najbližšie rokovanie vlády.
Pod a materiálu Ivety Radičovej,
predsedníčky vlády, sprac. (žo)
li, že majú problémy nielen s preinancovaním
fondov, ale aj s ich spoluinancovaním, pretože sú stále ve mi ažko dostupné výhodnejšie
úvery. Rovnako cite ný je aj výpadok z príjmov
podielových daní, ktorý sa síce už zmiernil, no
stále predstavuje približne 80 miliónov eur.
Župani chcú diskutova aj s ministrom práce
o novele zákona o sociálnych službách a s ministrom školstva o inancovaní neštátnych školských zariadení.
Predsedovia samosprávnych krajov diskutovali aj s generálnym tajomníkom Združenia
regiónov Európy Klausom Klippom o spolupráci
so slovenskými samosprávnymi krajmi. Hovorili
o tom, ako môžu slovenské kraje zlepši spoluprácu so združením európskych regiónov, či ako
sa zapoji do tvorby európskych politík a efektnejšie tvori regionálne politiky. S K. Klippom si
dohodli k týmto témam školenie so školite mi zo
Združenia regiónov Európy, ktoré sa uskutoční
v Bratislave v tre om januárovom týždni.
(ts-tsk)
SAMOSPRÁVA
Komunálna politika má svoje
miesto aj na internete
Poslaním lokálnych médií je reagova na to, ako sa vyvíja samospráva. Mestá a obce
sú z h adiska svojich kompetencií, politického priestoru a šancí, ktoré ponúkajú občianskej spoločnosti, miništátmi. Médiá, hlavne lokálne, sa preto musia venova verejnej kontrole, mapovaniu spoločenského i politického diania precíznejšie, ako napríklad pred desiatimi rokmi, pred reformou verejnej správy. O ich poslaní hovoríme
s niekdajšou miestnou novinárkou a teraz šéfredaktorkou a majite kou regionálnych
internetových novín Martou Kanalovou.
n Prečo ste sa po odchode z miestnych
ší dosah ako tradičné papierové mestské
novín rozhodli pre prácu v regionálnych noviny. Svedčia o tom štatistiky čítanosti,
internetových novinách?
ktoré neustále stúpajú. Ke som zakladala
- Internetové noviny som založila pred internetové noviny, tak ich čítanos vysoká
piatimi rokmi, ke som ešte pracovala v nebola a mnohí udia ich nepovažovali za
mestských novinách. Dôvod? Internet na- zdroj informácií. Po piatich rokoch sa situpredoval, náklad tlačených novín aj preto ácia zmenila a dovolím si tvrdi , že nieko klesal. Na druhej strane internet je ove a konásobne prevyšujú čítanos mestských
rýchlejší pri poskytovaní informácií ako novín.
napr. týždenník. V aka komentárom je tam n Ako si zvykli miestni politici na to, že
možnos aj spätnej väzby.
sa o nich píše v podstate online? Vyun Sú to vôbec ešte noviny, alebo iba viržívajú priestor v internetových novinách
tuálny priestor pre fanúšikov e-komuni- na prezentáciu svojej agendy, alebo čakácie?
kajú na to, čo sa o nich napíše?
- Nie sú to síce noviny v papierovej podo- Každý z politikov to vníma inak. Nepáči
be, na aké sme boli dlho zvyknutí, ale mys- sa im hlavne kritika, ke že to je súkromný
lím si, že obsahom sp ajú kritériá novín. Je nezávislý portál. Niektorí sa prezentujú radí,
tam spravodajstvo, publicistika, komentáre, pošlú aj články, ktoré napíšu. Iní zas pasívvšetko, čo nájdete v bežných novinách. ne čakajú na to, čo sa o nich napíše.
Výhodou je ich aktuálnos , ale dávajú aj n Problémom internetu je jeho anonymipriestor pre fanúšikov e-komunikácie.
ta, za ktorú sa niekedy skrývajú nielen
n Myslíte si, že internetové správy môžu
kritici, ale aj ohovárači. Viete v komenma v našich regiónoch taký dosah ako tároch k článkom selektova , čo je ešte
tradičné miestne noviny?
únosné a čo už prekročilo hranice slobo- Myslím si, že môžu ma dokonca väč- dy slova?
Rozšírené zasadnutie prezídia Klubu primátorov v Kremnici
Hlavnou témou inancovanie samosprávy
Na Mestskom úrade v Kremnici sa 5. novembra uskutočnilo rozšírené zasadnutie prezídia Klubu primátorov miest Slovenskej republiky. Na programe bola pravidelná správa
o činnosti a hospodárení a prerokovanie programových priorít pre najbližšie obdobie
v rámci de by práce medzi Klubom primátorov miest SR a Úniou miest Slovenska.
Hlavnou témou zasadania bola otázka základných škôl, stredných škôl, školských
inancovania územných samospráv – ak- zariadení a vládny návrh rozpočtu verejnej
tuálny stav a riešenia v kontexte dopadov správy na roky 2011 až 2013.
hospodárskej krízy a legislatívnych úprav
Prezídium pozitívne hodnotilo ostatné
vlády SR – novely zákonov 582/2004 Z. z. opatrenia v rámci operačného programu Ino miestnych daniach a miestnom poplatku, formatizácia spoločnosti, ktoré akceptovali
zákona 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, výhrady a požiadavky Únie miest Slovenzákona 448/2008 Z. z. o sociálnych služ- ska i Klubu primátorov miest SR.
bách, zákona 597/2003 Z. z. o inancovaní
Členovia prezídia podporili výzvu valného
Pezinku patrí 13. miesto v hodnotení sto najväčších samospráv na Slovensku
Otvorená samospráva 2010
Spomedzi sto hodnotených najväčších samospráv na Slovensku (hodnotenie prebiehalo v septembri t. r.), skončil Pezinok na výbornom 13. mieste. V niektorých posudzovaných oblastiach sa zaradil medzi TOP samosprávy (Personálna politika – 3.
miesto, Obecné podniky a investície – 5. miesto, etika a konlikt záujmov – 8. miesto).
Hodnotenie Transparency International
- Kvality informovanosti cez webové stránSlovensko (TIS) Otvorená samospráva ky samospráv (váha 50 %)
2010, ktoré zobrazuje úrove transparent- Odpovedí samospráv zaslaných na zánosti, obsah a množstvo poskytovaných klade žiadostí TIS pod a zákona č. 211/2000
informácií, kvalitu protikorupčných mecha- Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám
nizmov a otvorenos v informovaní počtom (váha 36 %)
obyvate ov 100 najväčších miestnych samo- Odpovedí samospráv zaslaných na záspráv, vychádza z troch zdrojov dát:
klade neoiciálnych – súkromných žiadostí
ON č. 46, 16. november 2010/5
- Spočiatku, kým neboli prispievatelia komentárov registrovaní, mali sme množstvo
problémov s administráciou a ich kontrolou. Objavovali sa vulgárne, ohováračské
anonymné komentáre, ktoré administrátor
stránky musel sledova a vymazáva . Bolo
to časovo náročné, a tak sme zaviedli systém, že komentár môže vklada na stránku
len zaregistrovaný čitate . Aj tak všetky komentáre prechádzajú schva ovaním a tie,
ktoré osočujú, sú neúnosné a hrozia právne
spory, okamžite s ahujeme. Niektorým čitate om sa to síce nepáči, ale demokracia nie
je o tom, že každý si pod nickom napíše, čo
chce, ale musí ma svoje pravidlá, ktoré sa
majú rešpektova .
n Čo musí ponúka regionálny internetový portál, aby bol navštevovaný, prípadne citovaný?
- Musí by v prvom rade mienkotvorný,
ale aj zaujímavý, čo z h adiska konkurencie nie je jednoduché. udí totiž nezaujíma
len suché spravodajstvo, ale chcú ma na
internete aj kontroverzné názory redaktora
či už na spoločenské alebo politické dianie,
nielen v regióne ale aj na celom Slovensku.
Nako ko internet čítajú najmä mladšie vekové kategórie, lákajú ich informácie s nádychom bulváru, ale aj zaujímavosti z regiónu,
história, videá či listy čitate ov. Dôležité sú
fotograie, tie hádam najviac pri ahujú udí.
Správy musia by aktuálne, stručné, jasné a
výstižné, ale aj zaujímavé. Internetový portál sa musí odlišova od iných, podobných,
musí ma nové ažiskové témy, aby bol čo
najnavštevovanejší.
Michal KALI ÁK,
politológ
zhromaždenia záujmového zhromaždenia
CITENERGO k slovenským mestám, aby
sa pripojili k Dohovoru primátorov a vyjadrili
presvedčenie, že súčasná vláda SR podporí túto celoeurópsku iniciatívu.
Na záver účastníci zasadania schválili
komuniké a vyhlásenia k programu revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu
povodí Slovenskej republiky a programu
likvidácie environmentálnych zá aží, návrhu novely zákona o inancovaní základných
škôl, stredných škôl a školských zariadení,
návrhu novely zákona o sociálnych službách a návrhom úprav zákona o miestnych
daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady a zákona o dani z príjmov.
(mm)
pod a zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom
prístupe k informáciám (váha 14 %)
Medzi hodnotenými oblas ami, ktoré vybrala TIS, boli zahrnuté predovšetkým právomoci miestnych samospráv vyplývajúce
zo zákona (napr. predaj a prenájom majetku)
a tiež politiky, ktoré by pod a TIS mali ma
miestne samosprávy oiciálne upravené
(napr. etika a konlikt záujmov). Najväčšiu
váhu má prístup k informáciám, podiel verejnosti na rozhodovaní v samospráve a verejné obstarávanie. Bližšie informácie o jednotlivých oblastiach a politikách sú zverejnené
na http://samosprava.transparency.sk/sk/ .
Mgr.Peter VLASÁK,
referent CR a marketingu
odd. vz ahov s verejnos ou
6/ON č. 46, 16. november 2010
SAMOSPRÁVA
V ZMO región Jadrová elektráre Jaslovské Bohunice ocenili úsilie najlepších
Roky samosprávy v nás – II
O pár týžd ov komunálne vo by uzavrú alšiu, už piatu štvorročnú volebnú kapitolku novodobej existencie samosprávy. O čes (ale aj honor) by predstavite om
samosprávy vo svojej obci alebo meste či mestskej časti sa uchádzajú nielen noví
kandidáti, ale aj mnohí doterajší predstavitelia samosprávy. Väčšina z nich, ke začínala, na vlastnej koži pocítila, že ide i ne ahké poslanie, pravda, to vtedy, ke išla do
funkcie nezištne a s cie om urobi pre svoju obec/mesto a ich obyvate ov čo najviac.
A to, že kandidujú znova, je aj prejavom zodpovednosti za dokončenie práce, ktorú
začali. Takýchto predstavite ov samosprávy bolo a je ve a aj v Združení miest a obcí
regiónu Jadrová elektráre Jaslovské Bohunice, ktoré 14. októbra tohto roku v Trnave
slávnostne ocenilo najlepších z najvyšších predstavite ov miest a obcí za celé dvadsa ročné obdobie. Tí najlepší navyše sa aktívne podie ali aj na práci regionálneho
združenia a viacerí aj na práci v najvyšších orgánoch celoslovenského ZMOS.
Medzi asi 250 účastníkmi slávnostného
podujatia nechýbal ani prezident SR Ivan
Gašparovič, ktorý bol hlavným „krstite om“ už
druhej reprezentačnej publikácie Roky v nás
II (o podujatí sme podrobne písali v predchádzajúcom čísle ON č. 45/2010, kde sme
uverejnili aj mená trinástich držite ov platinovej plastiky. (Držite ov zlatých a bronzových
plastík a pamätných plakiet uverej ujeme
v tomto čísle ON.)
Obdivuhodný
vydavate ský počin
Na Slovensku, napriek ve kým obavám na
začiatku devä desiatych rokov minulého storočia, vychádza ve a kníh, je ich to ko, že ich
nemožno všetky prečíta . Napriek tomu sa
mi zdá, že nevychádza (nevydáva sa) dos
kníh, ktoré by zdokumentovali a odzrkad ovali oblas samosprávy a úsilia jej predstavite ov v spolupráci s občanmi rozvíja svoju
obec. Možno sa toto konštatovanie celkom
netýka jednotlivých miest a dedín, lebo ve a
z nich našlo prostriedky aj dos tvorivosti
a úsilia, aby si vydali – najmä pri príležitosti
nejakého okrúhleho výročia prvej písomnej
zmienky – nejakú monograiu či aspo brožúrku. Regiónov a celého Slovenska sa to
však týka určite. Pritom samospráva sa stala motorom rozvoja celého Slovenska i jeho
regiónov.
O to viac vyniká a treba oceni úsilie tých
spôsobom. Zaradili do publikácie všetkých
pä kompletných čísiel snemových novín.
Po me však od začiatku publikácie, kde
sa čitate ovi prihovárajú najskôr jej spracovatelia, aby vysvetlili svoje motívy a ciele jej
vydania. Potom sa postupne čitate om krátko
prihovárajú prezident SR Ivan Gašparovič,
predseda Trnavského samosprávneho kraja
Tibor Mikuš, predseda ZMOS Michal Sýkora,
predseda predstavenstva a gen. riadite Jadrovej vyra ovacej spoločnosti, a. s. (JAVYS,
a. s.) Ján Valko, predseda predstavenstva
a gen. riadite Slovenských elektrární Paolo
Ruzzini a predseda predstavenstva a gen.
riadite Jadrovej energetickej spoločnosti
Slovenska Štefan Šabík. V alšej časti je
zoznam zakladajúcich členov RZ ako aj členov rád združenia zvolených v rokoch 1991,
1995, 1999, 2003 a 2007. Nasledujú stanovy
združenia. Nechýba ani zoznam 16-člennej
Občianskej informačnej komisie, ktorej
úlohou je včas pravdivo informova občanov o všetkých aspektoch výstavby,
prevádzky, rekonštrukcií, vyra ovania
jadrových zariadení z prevádzky, skladovania a spracovania vyhoreného jadrového paliva a rádioaktívneho odpadu. Predsedníčkou komisie je starostka Maduníc A.
Jelušová a okrem 13 zástupcov samosprávy
sú v nej aj zástupcovia všetkých subjektov
dôležitých pre jadrovú elektráre . Zoznam
členských obcí ZMO regiónu JE Jaslovské
Bohunice vhodne dop a mapa s výrazným
odlíšením kruhu okolo centra v Jasl. Bohuniciach vyznačujúceho teritórium možného
ohrozenia. Za informáciami o Regionálnom
vzdelávacom centre Trnava ako oživenie
pôsobí fotogaléria z rôznych podujatí združenia.
O obciach všetko dôležité
regiónov, ktoré nájdu dos prostriedkov a iniciatívy, aby napísali, zostavili a vydali publikáciu, ktorá je zrkadlom samosprávy. V regióne JE Jaslovské Bohunice sa to podarilo už
druhýkrát, v r. 2005 pri 15. výročí samosprávy v SR vydali ROKY V NÁS a tento rok, pri
20. výročí samosprávy
ROKY V NÁS II. Plnofarebná 424-stranová
publikácia o ve kosti
zväčšeného formátu
A4, s tvrdým obalom
a na kvalitnom papieri obsahuje najdôležitejšie
informácie
o činnosti regionálneho združenia za posledných 5 rokov od
15. snemu združenia
a podrobné informácie
o samospráve každého mesta a obce patriaceho do regiónu JE
Jaslovské Bohunice.
Zostavovatelia publikácie – predseda združenia Peter Ryška,
podpredsedníčka Alena Jelušová a vedúca
kancelárie združenia
Andrea Briestenská –
o činnosti združenia
informujú originálnym
Najväčšiu čas publikácie – od str. 143 po
str. 417 – tvoria informácie o mestách a obciach regionálneho združenia. Žia , niektoré tu chýbajú z prostého dôvodu, neposlali
o sebe včas podklady. Na dvojstrane (niektoré mestá majú až štyri strany) nájdeme: pod
menom obce rok prvej písomnej zmienky
o nej, okres a kraj, v ktorom leží, kontakty
na obec. alej platné symboly obce (erb,
vlajku a peča ), orientačný výrez z mapy
s nieko kými okolitými obcami, ve kú fotograiu obce alebo jej charakteristickej časti
s viacerými menšími fotograiami z obce
alebo aktivít v obci. Je tu fotograia a meno
súčasného „richtára/richtárky“ obce, nad ním
mená doterajších hlavných predstavite ov
od r. 2000, pod ním mená jeho zástupcov,
hlavného kontrolóra a mená poslancov zastupite stva. alšie údaje: počet obyvate ov
(v tom mužov, žien a detí), rozloha katastra
obce a jej nadmorská výška, partnerské
úrady obce (SOcÚ, farský a pod.), členstvo
obce v združeniach, školy v obci s počtom
žiakov, kultúrne zariadenia, kultúrne pamiatky, významné pravidelné podujatia, aktívne
súbory, významné osobnosti spojené s obcou, významní rodáci, v čom udia bývajú,
športové a oddychové zariadenia, športové,
záujmové a ostatné významné organizácie
a subjekty.
Táto reprezentačná publikácia Združeniu
miest a obcí JE Jaslovské Bohunice takpovediac pristane, lebo činnos tohto regionálneho združenia miest a obcí mnohí považujú
za najlepšiu alebo aspo za jednu z najlepších spomedzi všetkých 57 regionálnych
združení na Slovensku. Je to vo ve kej miere
ON č. 46, 16. november 2010/7
SAMOSPRÁVA
podmienené značnou (i personálnou) stabilitou rozvoja miest a obcí, z ktorých si členovia združenia vyberajú zástupcov do rady
regionálneho združenia. Jedno je isté, ak si
aj o nieko ko desa ročí niekto otvorí publikáciu Roky v nás (oba diely), dozvie sa o živote
v tomto regióne ve a. Kiežby našli prostriedky a sily aj v iných regiónoch, aby ich udské
úsilie ostalo dokumentačne uchované pre
alšie generácie.
Bohumil OLACH
Ocenení predstavitelia samosprávy,
spolupracovníci a partneri ZMO
regónu Je Jaslovské Bohunice:
(Dokončenie z minulého čísla ON.)
ZLATÚ plastiku a akovný list
za „Rozvoj sídiel a osobný prínos pri presadzovaní a nap aní cie ov samosprávnej
demokracie v jadrovoenergetickom regióne“
dostali:
Členovia rady a kontrolnej komisie:
Remo Cicutto, primátor Pieš an od r. 2002
po súčasnos , člen rady a súčasne podpredseda združenia
Ján Dlhopolček, primátor Hlohovca od r.
2002, člen rady a súčasne podpredseda združenia
Dagmar Kurincová, starostka obce Trstín
1994 – 2006, od r. 1999 členka a od r. 2003 do
2006 predsedníčka kontrolnej komisie združenia
ubomír Matlák, starosta obce Špačince
už 5. volebné obdobie, od r. 1999 po súčasnos člen kontrolnej komisie združenia
Ivan Borovský, primátor mesta Vrbové od
1998 po súčasnos , dlhoročný člen rady združenia i Rady ZMOS
Stanislav Kiš, starosta Šoporne v období
1990 – 1998 a s prestávkou opä od r. 2006
po súčasnos , dlhoročný člen rady združenia
Roman Súkeník, starosta obce Zemianske
Sady už 4 volebné obdobia (od r. 1994), dlhoročný člen rady združenia
Helena Hercegová, starostka obce Trakovice od r. 1994 po súčasnos , členka rady
združenia
ubomíra Ondrejková, starostka Ardanoviec od r. 1998, dlhoročná členka rady združenia
Jozef Hajtmánek, starosta obce Jablonka v
r. 1990 – 2002, dlhoročný člen rady združenia
Jozef Vatrt, starosta obce Krakovany v r.
1990 – 2002, dlhoročný člen rady združenia
Ladislav Boháčik, starosta obce Peče ady
od r. 1994 po súčasnos , člen rady združenia
Pavol Johanes, starosta obce Kátlovce od
r. 2002, člen rady združenia
Alena Hazuchová, starostka Jablonice od
r. 1998 po súčasnos , členka rady združenia
Anna Vitteková, starostka Bukovej a od r.
2008 predsedníčka kontrolnej komisie združenia
Gilbert Liška, starosta Ve kých Kostolian
od r. 2003 po súčasnos , člen kontrolnej komisie združenia
ZLATÚ plastiku a akovný list
za „Podporu dobrých vz ahov a partnerstva
v jadrovoenergetickom regióne“ dostali:
Tibor Mikuš, predseda Trnavského samosprávneho kraja
Slovenské elektrárne, a. s., člen skupiny
ENEL
Jadrová a vyra ovacia spoločnos , a. s.
Jadrová energetická spoločnos Slovenska, a. s.
Regionálne združenie miest a obcí stredného Považia (ocenenie prevzal jeho predseda František Ježík, starosta Trenčianskej
Turnej)
Ing. Ivan Pekarovič, dlhoročný spolupracovník združenia a autor graických spracovaní publikácií a iných tlačených médií združenia
Ing. Dobroslav Dobák, dlhoročný spolupracovník združenia, súčasne tajomník Občianskej informačnej komisie Bohunice, hovorca JAV, a. s.
In memoriam Peter Bohunický, dlhoročný
spolupracovník združenia, poslanec Národnej
rady SR a dobrý priate samosprávy a združenia – ocenenie prevzala jeho manželka Anna
Bohunická
BRONZOVÚ plastiku a akovný list
za „Podporu dobrých vz ahov a partnerstva
v jadrovoenergetickom regióne“ dostali:
Partnerské organizácie, spolupracovníci
Ing. Milan Muška – výkonný podpredseda
ZMOS a ústredný riadite kancelárie ZMOS
Ing. Roman Novák – riadite Regionálnej obchodnej pobočky, Dexia banka Slovensko, a. s.
Ing. Marek Gálik, PhD. – generálny riadite
TAVOS, a. s. (Trnavská vodárenská spoločnos )
Janka Pekarovičová – dlhoročná spolupracovníčka združenia
RNDr. Janka Ovečková – spolupracovníčka, v aka ktorej samosprávy združenia spoznávajú samosprávy v zahraničí
Ing. Bohumil Olach – šéfredaktor Obecných novín
Vít zslav Jonáš – senátor Parlamentu
Českej republiky, predtým starosta partnerskej obce Dukovany
PhDr. Anna Melíšková – riadite ka Trnavského osvetového strediska
Ing. Róbert Guniš – dlhoročný spolupracovník a priate združenia
Ing. Richard Frimmel, starosta mestskej
časti Bratislava-Nové Mesto, člen predsedníctva a Rady ZMOS, spolupracovník združenia
Ing. Vladimír Bajan – spolupracovník združenia, dlhoročný starosta mestskej časti Bratislava-Petržalka
Obvodný úrad Trnava
Ing. Karol Jurica, spolupracovník a priate
združenia
Andrea Briestenská, od r. 1996 pracuje
v kancelárii združenia, od januára 2000 na pozícii vedúcej kancelária združenia
Pamätnú plaketu a akovný list
za „Rozvoj sídiel a osobný prínos pri presadzovaní a nap aní cie ov samosprávnej
demokracie v jadrovoenergetickom regióne“
dostali:
Starostovia regiónu, ktorí vykonávajú túto
funkciu už pä funkčných období, teda od r.
1990 až po súčasnos
Imrich Chrenko, Čermany, Rudolf Ružička, Dobrá Voda, Anton Menšík, Dolné
Zelenice, Anton Kusý, Horné Obdokovce,
Pavel Janiš, Horné Otrokovce, Ján Kozár,
Hrachovište, Rastislav Mrva, Hrnčiarovce,
Jaroslav Banák, K ačany, Jozef Reško, Kočín-Lančár, Milan Čambalík, Pata, Mariana
Šuranová, Pavlice, Viera Kollárová, Plavecký Peter, Jaroslav Ferianec, Rudník, Štefan
Kováč, Slovenská Nová Ves, Viliam Búcora,
Šurianky.
(Poznámka: Celkovo bolo udelených 13
platinových, 24 zlatých, 14 bronzových plastík
a 15 pamätných plakiet. Strieborné plakety,
ako sme omylom uviedli v minulom čísle oN,
sa neude ovali.)
8/ON č. 46, 16. november 2010
ENERGETIKA
Hovoríme s koordinátorkou energetickej kampane
Greenpeace Slovensko A. Zlat anskou
Slnečná energia - je, či nie je nebezpečná
energie sú čoraz drahšie a ich tradičné zdroje nie sú nevyčerpate né. Je možné nahradi ich
alternatívnymi, získanými napríklad z biomasy, vetra, zo slnka. Kým vyspelé krajiny sú v ich využívaní o kusisko vpredu (aj preto, že sú podporované štátnymi dotáciami), my postupujeme akosi
váhavo. Čiastočné výhrady sú proti biomase, že môže nekontrolovane zaplieni krajinu, pred
veternou energiou varujú najmä ornitológovia. Najnovšie sa objavili výhrady obyvate ov proti
slnečnej energii, že môže škodi zdraviu i životnému prostrediu. Práve o tomto druhu energie
sme sa rozprávali s. Ing. Andreou ZLAT ANSKOU, koordinátorkou energetickej kampane/energy
campaigner Greenpeace Slovensko.
n Charakterizujte, prosím, fotovoltaiku a slnečné kolektory - na čo presne slúži jedno
a druhé.
- Fotovoltaika slúži na výrobu elektrickej energie. Slnečné
kolektory sa využívajú na ohrev
teplej vody, vykurovanie, ale
aj ako alternatíva ku klimatizácii. Slnečné kolektory sú ve mi
výhodné z toho dôvodu, že sa
voda počas d a zohrieva a skladuje v bojleri, a tak je k dispozícii aj v tých hodinách, ke slnko
nesvieti. Fotovoltaické panely je
zas v našich podmienkach vhodnejšie preda do siete, pretože
je to ekonomickejšie ako zabezpečovanie úložných technológií,
napríklad batérií. Na vlastné použitie sú fotovoltaické panely výhodné pre lokality, kde doposia
nie je elektrina dostupná, napríklad v chatových lokalitách.
n udia však majú obavy zo
slnečných elektrární, najmä z
ich vplyvu na zdravie a aj životné prostredie. Oprávnene,
alebo nie?
- Slnečné elektrárne a ich vplyv
na životné prostredie treba posudzova tak ako iné zdroje energie.
Je potrebné, aby boli zachované
princípy trvalej udržate nosti ako
aj bezpečnosti. O obnovite ných
zdrojoch energie však kolujú
rôzne fámy, ktoré často nie sú
pravdivé. Pri správnom umiestnení, využívaní a zneškodnení
nedochádza k ohrozeniu zdravia
obyvate stva alebo životného
prostredia. Ve kou výhodou je to,
že po skončení životnosti panelov sa dajú jednoducho nahradi ,
alebo odstráni bez poškodenia
plochy, či už ide o strechu budov
alebo vo nú plochu. V žiadnom
prípade sa to nedá porovna napríklad s jadrovou elektrár ou,
ke lokalita zostáva nepoužite ná, lebo je znečistená radiáciou.
n Aké miesto je najvhodnejšie
na ich inštaláciu?
- Každý projekt treba posúdi
individuálne. Aj na Slovensku
už existuje právny rámec, ktorý
deinuje, kde a za akých podmienok sa elektrárne môžu stava . Je však ve mi výhodné na
inštaláciu týchto zariadení využi
už zastavané plochy, napríklad
strechy budov, ktorých je nespočetné množstvo a často sa
o nich ani neuvažuje. Umiestnenie týchto zariadení sa dokonca
môže sta doplnkovým príjmom
domácností, iriem alebo po nohospodárov.
n Na čo by si mali da pozor starostovia pri rokovaní
so súkromnými dodávate mi
týchto elektrární?
- Starostovia by mali postupova
rovnako, ako pri akomko vek
inom projekte. Mali by zabezpeči dodržiavanie zákonov, informovanie občanov o projekte
a zabezpečenie ich účasti na
rozhodovacom procese. Nemali by sa určite bá by aktívni –
pýta si referencie na predošlé
projekty, pretože je vhodné, aby
investor, ktorý chce postavi
takúto elektráre bol skúsený
a renomovaný. Pod a referencií
sa môžu skontaktova so starostami, ktorí už majú skúsenosti
s takýmto projektom a tou-ktorou irmou, a môžu získa cenné rady a skúsenosti. Taktiež je
dôležité dopredu sa dohodnú
oh adne platieb napríklad za
prenájom plochy. Starostovia by
nemali ma „ve ké oči“, pretože
projekt má najväčšiu šancu na
realizáciu, ke je ekonomicky
výhodný. Je lepšie zváži reálne
ponuky, ako teši sa zo s ubov
obrovských príjmov a nakoniec
by sklamaný z toho, že výstavba sa neuskutoční. Spravidla je
pre investorov lepšie, ak sa s obcou dohodnú napríklad na ročných platbách počas životnosti
zariadenia, namiesto vyplatenia
ve kej sumy na začiatku. Je to
dobré aj pre starostov, pretože
si každoročne môžu tieto inančné prostriedky zakomponova
do rozpočtov. Pred začatím výstavby je vhodné rozmýš a nad
praktickými vecami, napríklad
aby príjazdové cesty na stavbu
nerušili občanov, zváži harmonogram výstavby, aby nedošlo
ku kríženiu napríklad s obecnými slávnos ami a podobne. Je
vhodné porozmýš a o využití
rôznych beneitov, ktoré ponúka
napríklad prítomnos
ažkých
strojov v obci. Starostovia môžu
naplánova rôzne menšie opravy
na obdobie, ke sa začne s výstavbou elektrárne a dohodnú
sa s investorom na pomoci. Obci
to pomôže a investora ve mi neza aží. Všetko však závisí od
vzájomnej dohody, požiadaviek
starostov a ústretovosti investorov.
n Ko ko percent klasickej
energie môže obec ušetri
- prípadne aké je jej najvhodnejšie využitie - na vykurovanie obecných budov vrátane
škôl, verejné osvetlenie... - so
slnečnou elektrár ou?
- Úspora tzv. klasickej energie
závisí od jednotlivých projektov
– lokality, použitej technológie,
orientácie panelov, ich sklonu,
plochy, oblasti v rámci SR. Sta-
rostovia však môžu kontaktova
irmy, ktoré sa inštaláciou týchto
zariadení zaoberajú v danom regióne a da si vypracova ponuku. V závislosti od konkrétneho
projektu by tieto irmy mali by
schopné odpoveda na všetky
otázky starostov. Vo všeobecnosti však platí, že ekonomicky
prijate ným spôsobom môžeme
slnečnými kolektormi v ročnom
priemere ušetri 50 až 70 %
energie potrebnej na prípravu
teplej vody. V priemere je životnos kvalitných kolektorov 25 –
30 rokov a návratnos investície
v priemere asi 12 rokov, čiže po
tejto dobe je ohrev vody skoro úplne zadarmo. Starostovia
môžu taktiež upozorni občanov
na dotácie, ktoré Ministerstvo
hospodárstva a výstavby SR poskytuje domácnostiam na kúpu
solárnych panelov.
Návratnos investície do fotovoltaických panelov je v priemere 8 – 12 rokov. Prvotná investícia je dos vysoká, avšak
z dlhodobého h adiska je ve mi
výhodná, hlavne, ke vezmeme do úvahy nestálu cenu palív
a ich vývoj v budúcnosti. Každý
projekt taktiež ponúka možnos
tvorby pracovných miest.
Zhovárala sa
Darina ŽOLDOŠOVÁ
žIVOTNé PROSTReDIe
ON č. 46, 16. november 2010/9
Sú až 3Z - Znižuj, znovu používaj, zrecykluj - pokračuje druhým ročníkom
O najväčší pokrok
v odpadovom hospodárstve
Po úspešnom prvom ročníku sú aže 3Z o najväčší pokrok v odpadovom hospodárstve Priatelia Zeme – SPZ vyhlasujú druhý ročník, aby tak znova zvidite nili udí
a samosprávy, ktorým záleží na odpadovom hospodárstve a chcú ho neustále zlepšova . Hlavným cie om sú aže je vyzdvihnutie a zvidite nenie pracovných výsledkov
udí, ktorí často venujú aj svoj vo ný čas zlepšeniu odpadového hospodárstva v obci.
Názov sú aže 3Z znamená Znižuj, znovu používaj, zrecykluj. Týmto názvom poukazujú
Priatelia Zeme - SPZ na správne poradie nakladania s odpadmi v obciach a ktorým
smerom sa majú sú ažné obce ubera .
Aj v tomto ročníku sa hodnotí najmä zlep- skládok a nelegálneho spa ovania odpadov,
šenie práce samospráv, tentoraz za trojročné ale aj vývoj množstiev komunálnych odpadov
obdobie 2007 - 2009. Hodnotí sa zlepšenie v v obci.
komplexnosti systému odpadového hospodárHlavnou cenou pre ví azné obce opä bude
stva, zabezpečení komfortu pre pôvodcov od- prestíž a medializácia dosiahnutých výsledpadov a informovanosti obyvate stva. Dôležitý kov, ako aj bezplatné odborné poradenstvo.
na hodnotenie je aj spôsob riešenia čiernych Ví az dostane tiež dar v podobe pamätného
remeselného výrobku. Zapoji sa do
tejto sú aže a sta
sa tak inšpiráciou
pre ostatných, sa
môže každá obec.
Prihlásenie pritom
nie je vôbec zložité.
Stačí vyplni a zasla
jednoduché sú ažné
formuláre z internetovej stránky http://
www.priateliazeme.
sk/spz/3z.
V prvom ročníku,
v ktorom sa hodnotilo obdobie rokov
2006 – 2008, suverénne zví azila obec
Košeca s vyše 2 400
obyvate mi,
ktorá
Martin Valentovič (v avo) zo spoločnosti priatelia Zeme – SpZ odo- od roku 2006 úplne
vzdáva cenu starostovi košece Radomírovi Brtá ovi.
prebudovala systém
Vyhodnotili sú až FotoPozitív FotoNegatív
ekológia sa spojila s umením
V priebehu letných mesiacov, presnejšie od 31. mája do 30. septembra 2010, prebiehala unikátna sú až spájajúca umenie a ekológiu do jedného celku s názvom „FotoPozitív FotoNegatív“. Všetci, ktorí sa zaujímajú o životné prostredie, mohli posiela do
nej svoje fotograie. Zapojilo sa 125 sú ažiacich z celého Slovenska, ktorí poslali vyše
300 zaujímavých a často netradičných fotograií.
Do kategórie „FotoNegatív“ posielali najmä
fotograie problémov, ktoré trápia všetkých
– odpad vo ne pohodený v mestách, lesoch
a riekach. V kategórii „FotoPozitív“ sa museli
potrápi viac, objavovalo sa tu ve a fotograií
triedeného zberu a kompostovania. „Najviac
sme v tejto kategórii z h adiska témy oce ovali
fotograie zobrazujúce predchádzanie vzniku
odpadov a obmedzenie ich množstva a škodlivosti. Napríklad tie, ktoré zobrazovali originálne
nápady ako vdýchnu veciam druhý život a zachráni ich tak pred vyhodením ako nepotrebné.“ vysvet uje Jozef Gaál, koordinátor sú aže
z Priate ov Zeme - SPZ.
Porota zložená z fotografa a odborníkov na
životné prostredie z Priate ov Zeme – SPZ
nemala jednoduchú úlohu vybra tie najlepšie
fotograie. Po ažkom rozhodovaní sa ví azom
v kategórii FotoPozitív ví azkou stala Natália
Maceková s fotograiou s názvom „Ráčte vstúpi “, zobrazujúcou využitie starých, nepotrebných dverí ako nápaditú fasádu domu. V kategórii FotoNegatív sa stal ví azom Štefan Kordoš
s fotograiou pod názvom „Zolná - stoka Po any“, stvár ujúcou plastové f aše v potoku Zolná
– teda odpad, ktorý by tam nemusel by , keby
plastové f aše boli na Slovensku zálohované.
Fotosú až sa uskutočnila v rámci projektu
„Od triedenia k minimalizácii odpadu“, ktorý je
spoluinancovaný z Finančného mechanizmu
Európskeho hospodárskeho priestoru, Nórskeho inančného mechanizmu a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.
Text a snímka: (jg)
nakladania s odpadmi. Zaviedla separovaný zber odpadov pre všetkých ich pôvodcov,
zriadila zberný dvor a podporovala obecné
aj komunitné kompostovanie. Aktívne začali
v Košeci pristupova k riešeniu nelegálneho
nakladania s odpadmi vrátane spa ovania
domáceho odpadu. Opatrenia tiež posilnili výraznými informačnými aktivitami. Výsledkom
bolo zníženie celkového množstva vyprodukovaných komunálnych odpadov o vyše 10 kg
na osobu a rok a zmesových odpadov o viac
než 40 kg. Zárove sa v katastri Košece prestali vyskytova nelegálne skládky odpadu.
Druhé miesto získala obec Ime s 2 070
obyvate mi. Tu zaviedli od roku 2006 rozšírené
separovanie odpadov, aj na miestnom cintoríne a podporili domáce kompostovanie. Zmeny
podporili aj aktívnou informačnou kampa ou.
V obci tak znížili množstvo zmesového odpadu o 5 kg na osobu a rok.
Na tre om mieste sa umiestnilo mesto
Stará Turá s vyše 9 600 obyvate mi. Za sledované trojročné obdobie tu zlepšili komplexnos systému odpadového hospodárstva pre
všetkých pôvodcov, ako aj komfort systému
separovaného zberu. Zárove sa stalo jedným
z mála miest na Slovensku so zavedeným separovaným zberom biologických odpadov pre
všetkých pôvodcov odpadov (IBV, KBV, podnikatelia a irmy).
Porota sa rozhodla udeli aj mimoriadnu
cenu mestu Pieš any (má 30 800 obyvateov). Pieš any síce v sledovanom trojročnom
období nedosiahli výraznejší pokrok v systéme odpadového hospodárstva a ke že sú až
3Z je hlavne o pokroku, tak sa neumiestnili na
popredných miestach. Systém však ako celok sp al počas celého trojročného obdobia
ve mi vysoké nároky, preto sa porota rozhodla
udeli mestu mimoriadnu cenu.
Sú až 3Z sa koná v rámci projektu Viac
recyklácie, menej znečistenia, ktorý bol podporený Blokovým grantom EMVO-TUR Nadácie Ekopolis. Blokový grant je inancovaný
z Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru, Nórskeho inančného
mechanizmu a štátneho rozpočtu SR.
(ts SPZ)
10/ON č. 46, 16. november 2010
Oslavy storočnice železnice
Spoločnos Považskej Dráhy, ako hlavný
organizátor podujatia, v spolupráci s Prievidzským Parostrojným Spolkom a za podpory
mesta Nemšová, obcí Pruské, Lednické Rovne a ŽSR pripravila na posledný októbrový víkend oslavy 100. výročia spustenia prevádzky
na trati z Nemšovej do Lednických Rovní. Je
to už sedem rokov, ke po tejto lokálke prešiel
naposledy pravidelný osobný vlak. Záujemcovia si mohli pripomenú „staré dobré časy“
v preplnenom 55-ročnom motorovom vozni
M131.1443, nazývanom familiárne „hurvínek“
alebo „kredenc“, ktorý ich odviezol dovedna
5-krát počas obidvoch dní. V sobotu zas mohli
využi ponuku protokolárneho vlaku, vedeného
„ušatou“ 464.001. Išlo pravdepodobne o najdlhší osobný vlak v histórii prevádzky na tejto trati.
V železničnej stanici Nemšová tiež pristavili na
ko aji č. 5 voze Klubu železničných modelárov
z Komárna. O bezpečnos sa starala aj dobová
hliadka príslušníkov OSOŽ a sprievodcovia v
štýlových historických uniformách.
(vh)
Trnkári oslávili
pä desiatročnicu
Slávnostným programom si 13. novembra
folklórna skupina Trnkári zo Žaškova pripomenula 50 rokov od svojho založenia. V programe v kultúrnom dome v Žaškove sa pri tejto
príležitosti predstavilo nieko ko generácií bývalých a súčasných členov. Muzikanti, speváci
i tanečníci z folklórnej skupiny i hostia si na javisku zaspomínali na najúspešnejšie programové čísla. Súčas ou programu bolo aj uvedenie
nového CD skupiny pod názvom Žaškovská
svadba. Folklórna skupina Trnkári sa pod vedením speváka Jaroslava Zápotočného prepracovala medzi popredné skupiny na Slovensku.
Jej prostredníctvom je tradičná udová kultúra
obce Žaškov prezentovaná nielen na mnohých
festivaloch na Slovensku a v zahraničí, ale aj vo
ilmoch Slovenskej televízie a nahrávkach Slovenského rozhlasu.
(žab)
Sociálna sonda
aj v bratislavskom Starom Meste
Mestskú čas Bratislava-Staré Mesto zaradili
do celoeurópskeho prieskumu s názvom Európska sociálna sonda 2010. Informoval o tom
Rastislav Kočan, projektový manažér spoločnosti GfK Slovakia, ktorá bude prieskum robi .
Jeho koordinátorom je Spoločenskovedný ústav
Slovenskej akadémie vied. Anketári GfK Slovakia navštívia v mesiacoch november, december
a január náhodne vybrané domácnosti a ich
obyvate om položia rôzne otázky týkajúce sa
Slovenska. „Cie om prieskumu je zmapova názory udí,“ uviedol R. Kočan s tým, že projekt sa
uskutoč uje súbežne v 27 krajinách Európy. Má
pomôc zisti , aké názory, predstavy a presvedčenie majú ich obyvatelia. „Všetky informácie sa
budú považova za prísne dôverné a v žiadnom
prípade sa nebudú spája s menom ani adresou
osoby, ktorá ich poskytla. S menami respondentov sa bude zaobchádza v súlade so zákonom
o ochrane osobných údajov,“ uviedol R. Kočan.
(kopr)
Z REGIÓNOV
Náklady na projekt dosiahli takmer 900- tisíc eur
Prvé slovensko – české infocentrum Kohútka
Na štátnej hranici medzi Lazmi pod Makytou a Novým Hrozenkovom 28. októbra slávnostne otvorili 1. slovensko-české infocentrum Kohútka. Vybudovalo ho slovenské občianske združenie Javorníky z Lazov pod Makytou. Hlavným cezhraničným partnerom na
českej strane je Severomoravské regionálne združenie Českého zväzu ochrancov prírody Valašské Mezi ičí. alším partnerom je občianske združenie Šport Centrum Kohútka.
Vybudovanie nového informačného centra
umožnila dotácia z Európskeho fondu regionálneho rozvoja – Programu cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Česká republika
2007 – 2013. Celkové náklady na stavbu a projekt dosiahli 878 617 eur, z toho 90 % bolo poskytnutých z programu EÚ a štátnych rozpočtov
príslušných ministerstiev SR a ČR.
Informačné centrum bude plni vzdelávacie
a osvetové funkcie v environmentálnej oblasti.
Centrum má k dispozícii aj stroj na údržbu lyžiarskych a turistických bežeckých trás a špeciálny
traktor pre údržbu horských lúk a pastvín v súlade so špeciickými požiadavkami ochrany prírody a krajiny. Infocentrum tiež poskytne zázemie
pre spravovanie oboch chránených
krajinných oblastí a priestory pre
stráž ochrany prírody obidvoch
republík. V objekte je okrem informačného centra aj stála galéria,
kongresová sála a environmentálna diel a. Súčas ou projektu bolo
aj vydanie publikácie Javorníky
a štyroch informačných skladačiek
o Kohútke a prírode v jej okolí.
Otvorenie informačného centra,
na ktorom sa zúčastnil aj podpredseda Trenčianskeho samosprávneho kraja Ing. Milan Panáček a alší
zástupcovia TSK, ale aj predstavitelia z českej strany, vedení štatutárnym námestníkom hajtmana
Zlínskeho kraja Liborom Lukášom,
bolo spojené s vernisážou spoločnej výstavy
fotografov z oboch partnerských krajín – Zde ka Hartingera zo Vsetína a Jaroslava Veličku
z Čadce. Nechýbala ani prezentácia udových
remesiel a udových zvyklostí. Na záver hostia
a zástupcovia štátnej správy a samosprávy položili vence k hrobu príslušníka 1. čs. armádneho zboru rtm. Andreja Lucika, ktorý padol 4. 5.
1945 a je pochovaný ne aleko Kohútky. Jeho
pamiatku si uctila salvou čestná stráž armád
obidvoch krajín.
Vlasta HENČELOVÁ,
hovorky a TSK
Snímky: Beata Balková
Rekonštrukčné práce si vyžiadali takmer pol milióna eur
Nový most v Podlaviciach
už slúži obyvate om
Banskobystričania sa konečne dočkali – 28. októbra slávnostne otvorili dlho očakávaný most v mestskej časti Podlavice. Po zrekonštruovanom kultúrnom dome je
opravený most alšou investíciou, ktorá skvalitní život obyvate ov Podlavíc, ktorí doteraz mohli využíva len provizórny most nad potokom Tajovka.
Rekonštrukčné práce sa začali na jar
tohto roka. Celkové náklady dosiahli 476-tisíc eur, v čom je zahrnutá aj demontáž starej konštrukcie, rekonštrukcia komunikácie
a úprava a opevnenie brehov potoka pod
mostom.
Most je dlhý 10,6 metra, šírka vozovky
medzi obrubníkmi je 8 metrov. Chodníky
po oboch stranách sú široké 2,
resp. 1,25 metra a šírka mosta
medzi zábradliami je 11,25 metra.
Novú nosnú konštrukciu mosta
tvorí dvanás kusov prefabrikátov.
Smerovanie mosta je súbežné
s Povstaleckou ulicou. Nosnos
mosta i šírkové parametre umožujú prejazd vozidiel mestskej
hromadnej dopravy, resp. obslužnej nákladnej dopravy, čo znamená skvalitnenie dopravnej obsluhy
pre Podlavice.
Monika PASTUCHOVÁ,
hovorky a primátora
ON č. 46, 16. november 2010/11
Z REGIÓNOV
Obyvatelia Važca budú ma kanalizáciu, vybudujú im aj čistiare
Investícia za takmer štrnás miliónov eur
Kanalizáciu a čistiare odpadových vôd vybuduje do dvoch rokov pre obyvate ov
Važca Liptovská vodárenská spoločnos (LVS). Jej predstavitelia 25. októbra slávnostne poklepali základný kame výstavby tejto bezmála 14-miliónovej investície.
Cie om výstavby je skvalitni životné
podmienky obyvate ov Važca a zárove
minimalizova znečis ovanie Bieleho Váhu.
V súčasnosti tu totiž nie je komplexne vybudovaná prevádzkyschopná kanalizácia.
Važčania, ktorí nie sú pripojení na kanalizáciu, odvádzajú splaškové vody do septikov
a žúmp, prípadne do priekop popri cestách.
Vzniká tým riziko kontaminácie pôdy, ako aj
podzemných a povrchových vôd.
„Tento spôsob odvádzania splaškových
vôd je nevyhovujúci a ekologicky neprijate ný. Viacero žúmp nie je dostatočne tesných, čo spôsobuje úniky splaškovej vody
do okolitej pôdy,“ uviedol generálny riadite
LVS Martin Hlaváč. Dodal, že zachovanie
súčasného stavu by znamenalo využíva jediný ekologicky prijate ný spôsob likvidácie
splaškových vôd, a to by bol ich vývoz zo
žúmp a septikov cisternovým vozidlom. Tento spôsob je oproti tarife za stočné inančne
podstatne náročnejší. „Vývoz jedného kubického metra odpadovej vody cisternou vychádza v tejto oblasti približne na 2,32 eura.
Projektovaná tarifa stočné sa v súčasnosti
pohybuje okolo 0,88 eura bez dane,“ pove-
dal M. Hlaváč.
Vodári vybudujú kanalizáciu dlhú viac ako
14,5 km, na ktorú sa napojí vyše 2 300 Važčanov. ČOV bude ma kapacitu pre vyše
2 400 ekvivalentných obyvate ov.
Vodárne počítajú s celkovými výdavkami
13 800 941 eur. Na výstavbu kanalizácie
a zariadenia čistiarne získali z fondov EÚ
10 792 653,45 eur a z vlastných prostriedkov dá spoločnos 6,83 percenta.
Základný kame výstavby kanalizácie
a čistiarne odpadových vôd poklepali v ten
istý de predstavitelia LVS, obce a dodávatelia stavby aj vo Východnej. Stavba by mala
by hotová do dvoch rokov. Vodárenská
spoločnos vybuduje splaškovú kanalizačnú sie dlhú približne 18 kilometrov so 701
kanalizačnými prípojkami. Výstavba kanalizácie a čistiarne vo Východnej by mala stá
15 196 521 eur, z čoho 12 054 682 získala
LVS z fondov EÚ. Projekt je jedným z piatich úspešných, ktoré vodárne zrealizujú
v Liptovskomikulášskom okrese v priebehu
dvoch rokov.
(ts-msú)
Pod Zoborom si uctili seniorov a mnohodetné matky
Nitriansky de úcty k starším
V stredu 27. októbra sa dianie v Nitre sústredilo na seniorov. Nitriansky de úcty
starším umožnil prejavi úctu a v aku starším u om, ktorí sú dnes už na zaslúženom
odpočinku, ale celoživotnou prácou zvidite nili svoje mesto.
Bohatý program sa začal stretnutiami žiakov a čas tvorili aj umelecké diela seniorov, ktorí vzali
mládeže s významnými nitrianskymi seniormi na štetec do ruky až po odchode do dôchodku.
besedách v jednotlivých ZŠ a v troch nitrianskych
V stredu 27. októbra vozili autobusy MHD nitriangymnáziách. So žiakmi sa stretli napr. bývalý ge- skych seniorov nad 60 rokov zadarmo. Nitriansky
nerálny riadite výstaviska Agrokomplex Ladislav de úcty k starším pripravili mesto Nitra, Jednota
Švihel, akademik Ján Plesník, bývalý riadite Arche- dôchodcov na Slovensku – mestská organizácia č.
ologického ústavu v Nitre Alexander Ruttkay, arche- 1 Nitra v spolupráci s KOS Nitra a Veoliou Transport
ológ Jozef Vladár, spisovate Laco Zrubec, spisova- Nitra, a. s.
te ka Marína Čeretková-Gálová, riadite Univerzitnej
Text a snímka: udmila SYNAKOVÁ
knižnice v Bratislave Emil Vontorčík a
alší.
Obzvláš slávnostný charakter malo
prijatie seniorov v obradnej sieni mesta
Nitry primátorom Jozefom Dvončom.
Významné osobnosti vedy, umenia,
športu, zástupcovia pedagógov, no aj
mnohodetných matiek i členovia Rady
seniorov sa po akovali za slová v aky
a uznania, ktorých sa im dostalo od vedenia mesta.
De úcty k starším zav šil hudobný
darček v podobe koncertu orchestra
Gustáva Broma pod vedením Vlada
Valoviča pri príležitosti 70-ročného jubilea orchestra a nedožitých šes desiatin
Karola Ducho a.
Súčas ou Nitrianskeho d a úcty
k starším bola aj výstava tvorivosti
a zručnosti seniorov v priestoroch Kraj- iniciátorkou d a bola o ga Csákayová, ktorá je poslanského osvetového strediska na Fatran- ky ou MsZ a predsedníčkou ko JDS v Nitre. Na snímke
skej ulici. v Nitre. Výstava predstavila je na otvorení výstavy v krajskom osvetovom stredisku
šikovnos seniorských rúk v podobe spolu s primátorom Jozefom Dvončom a poslanky ou
rozličných ručných prác, ale početnú MsZ Renátou kolenčíkovou.
Kolárovo bude ma novú
autobusovú stanicu
Obyvatelia jedenás tisícového Kolárova,
ktoré je už vyše sedem rokov bez železničného spojenia, musia sa pri cestovaní spo ahnú
iba na autobusovú dopravu. V strede mesta
síce stojí autobusová stanica, no tá má už štyridsa rokov a vonkoncom nezodpovedá požiadavkám cestujúcich. Nákladom 1,3 milióna eur
získanými z európskych fondov a z prostriedkov mesta sa preto čoskoro začne výstavba
novej stanice s krytými nástupiš ami, klimatizovanou čakár ou a sociálnym zariadením.
Súčasne zmodernizujú zvyšok centra mesta,
kde položia novú dlažbu, osadia štýlové osvetovacie telesá, pribudnú tu aj lavičky, kvetináče
a artézska stud a. Novú tvár dostanú aj dve
pri ahlé ulice, pričom v centre Kolárova bude
viac o pä desiat miest na parkovanie áut.
(fb)
Odhalili pamätník so sochou
Tomáša G. Masaryka
Pri príležitosti 92. výročia vzniku Československej republiky odhalil 28. októbra starosta
mestskej časti Bratislava-Staré Mesto Andrej
Petrek dobudovaný Pamätník československej štátnosti. V priestore medzi Fajnorovým
a Vajanského nábrežím – pred budovou Slovenského národného múzea nahradil plastiku
leva, ktorá bola vlani premiestnená k soche M.
R. Štefánika do novej modernej bratislavskej
štvrte Eurovea, bronzový odliatok sochy 1.
československého prezidenta T. G. Masaryka.
Na slávnostnom akte sa zúčastnilo vyše 200
udí vrátane darcov, ktorí svojimi inančnými
darmi prispeli dovedna sumou 47 680 eur na
zhotovenie odliatku sochy a jej osadenie. Dotvorenie pamätníka vrátane celkových úprav si
vyžiadalo náklady vo výške 157-tis. eur.
(ba-sm)
Projekt pre sociálne
ohrozenú mládež
Stojím pevne na zemi je názov projektu určeného pre sociálne ohrozenú mládež, žiakov
a študentov škôl z okresu Námestovo, ktorý
uskutoč uje Oravské kultúrne stredisko. Projekt pripravilo v spolupráci s Okresným riadite stvom PZ v Dolnom Kubíne, Okresným súdom v Námestove a s podporou Rady vlády
SR pre prevenciu kriminality. Projekt sa uskutoč uje od 11. októbra. Viac ako 30 mladých
udí sa zoznámili s trestnoprávnymi následkami protispoločenského konania, s problematikou drogových závislostí, extrémizmu a siekt
a zúčastnili sa aj na trestnom pojednávaní
mladistvých. Okrem tvorivých a športových
aktivít čaká na účastníkov, vybraných na základe konzultácií s výchovnými poradcami
a s riadite mi stredných škôl aj stretnutie s psychológom, exkurzia do priestorov Obvodného
oddelenia PZ v Námestove či medzi klientov
resocializačno-terapeutického centra Návrat
v Bobrove. Realizáciou tretieho ročníka projektu sa tak uzatvára kruh preventívnych aktivít, ktoré pod názvom Stojím pevne na zemi
realizovalo stredisko najskôr v okrese Dolný
Kubín (2008) a o rok neskôr pre študentov
z okresu Tvrdošín.
(žab)
12/ON č. 46, 16. november 2010
žIVOTNé PROSTReDIA
Stromom roka 2010 je dub letný
z Dubinného
Ví azom ankety Strom roka 2010 sa stal 850-ročný dub letný z Dubinného, okres Bardejov, ktorý
získal 911 hlasov. Na 2. mieste sa umiestnil tis obyčajný z Pruského, ktorý dlhší čas viedol. Nakoniec získal 761 hlasov. Trojicu ví azov ankety uzatvára s počtom hlasov 577 alší dub letný – zo
želiezoviec. O poradí stromov rozhodli hlasujúci, ktorí mohli od júla do konca septembra posla
hlas svojmu favoritovi. Poslaním ankety, ktorej ôsmy ročník vyhlásila Nadácia ekopolis, bolo
upozorni na staré, vzácne či ohrozené stromy a vzbudi záujem udí o životné prostredie. Partnerom ankety je Vydavate stvo Dajama, kníhkupectvá Artforum a ISA Slovensko (Medzinárodná
arboristická spoločnos ). Na ošetrenie stromov prispela Nadácia Slovenskej sporite ne.
„Aj v tomto ročníku ankety Strom roka
sa potvrdilo, že obzvláš k starým stromom
majú udia ve mi blízky, často až osobný
vz ah. Ve len za ví azný dub - najstarší
strom v celej sú aži, hlasoval skoro každý
štvrtý účastník ankety. Tieto stromy zohrávajú v rôznych štádiách nášho života dôležitú
úlohu a predstavujú ve kú hodnotu. Aspo ja
som takto pochopil odkaz takmer štyroch tisícov hlasujúcich v ankete. A dúfam, že tento
odkaz sa dostane aj tam, kde sa o osude či
už o ošetrení alebo priamo o existencii dospelých stromov rozhoduje,“ povedal Milan
Hronec, programový manažér Nadácie Ekopolis. Zo 79 stromov, ktoré prihlásili do ankety udia z celého Slovenska, vybrala porota
12 inalistov. Najmladšia z nich bola 35-ročná v ba biela z Košíc so zaujímavým plazivým tvarom kme a a konárov. Najstarší
spomedzi inalistov bol 850-ročný dub letný
z Dubinného, ktorý patrí medzi najstaršie
stromy v Európe.
Ví azný dub letný dostane odmenu v podobe dendrologického posudku od ISA Slovensko a inančný príspevok na ošetrenie
333 eur. Stromy, ktoré sa v ankete umiestnili
na 2. a 3. mieste, tiež získajú pe ažnú sumu
333 eur, ktorá môže by použitá na ich ošetrenie alebo úpravu okolia. Traja nominujúci
budú odmenení hodnotnými knižnými darmi
od Vydavate stva Dajama, alší traja hlasujúci knižnými poukážkami v hodnote 50 eur
od kníhkupectva Artforum.
2. miesto: Tis obyčajný,
Pruské (Ilava),
vek : 700 rokov,
obvod kme a: 450 cm,
výška: 15 m
Viac informácií
o ví azných stromoch
1. miesto: Dub letný,
Dubinné ( Bardejov),
vek: 850 rokov,
obvod kme a: 733 cm,
výška: 25 m
Nepochybne ide o jeden z najstarších dubov v Európe. Strom prežil mnohé úskalia,
často mu išlo o život. Naposledy, ke ho
vinou nezodpovedných úradníkov vyradili
zo zoznamu štátom chránených stromov.
Domáci veria, že po odbornom ošetrení v
roku 2007 bude dub ešte dlho reprezentova nielen svoju obec, ale aj región a krajinu,
v ktorej vyrástol.
Predpokladá sa, že tis bol zasadený v čase
vzniku miestnej farnosti v roku 1221. Strom
poskytuje okrem tie a aj nezabudnute ný
estetický a duchovný zážitok. Šírka koruny
je väčšia ako jeho výška. Stromy nazývajú
miestni Gavlovičove tisy, pretože pod nimi
písal svoje básne františkánsky k az a spisovate Hugolín Gavlovič.
3. miesto: Dub letný,
želiezovce (Levice),
vek: 350 rokov,
obvod kme a: 570 cm,
výška: 20 m
Dub je jedným z posledných pozostatkov
pôvodného lesa, v ktorom bol v roku 1875
zriadený anglický park. Stromy mala vo ve kej úcte rodina Esterházyovcov, majite ov
panstva. Často pod nimi trávili vo ný čas,
mnohé ich rodinné fotograie sú práve z tohto
parku pri duboch. Pri svojich cestách na poovačky sa tu neraz zastavil aj Franz Sacher,
autor slávnej viedenskej torty. Želiezovčania
prechovávajú k dubom ve kú úctu a hrdos
ako k pamiatkam dávnej histórie.
(ts ne)
ON č. 46, 16. november 2010/13
Z REGIÓNOV
V Karlovej Vsi ušetrili
v aka elektronickej aukcii
Karlova Ves sa zaradila medzi tie obce a mestá, ktoré sa rozhodli radikálne siahnu na výdavky.
„Pokles v príjmoch nás prinútil radikálne šetri . Nechceme, aby obyvatelia našej mestskej časti
šetrenie pocítili na tých službách, ktoré sú pre nich dôležité,“ vysvet uje Ing. Iveta Hanulíková,
starostka bratislavskej mestskej časti Karlova Ves.
Riešenie v šetrení mestských
pe azí neh adali dlho. „O elektronických aukciách sme už počuli. Povedali sme si, že to tiež
vyskúšame. Na prvú elektronickú aukciu sme pozvali aj našich občanov. Každý kto chcel,
mohol si celý priebeh naživo
pozrie ,“ pokračuje Ing. Iveta
Hanulíková.
Predmetom aukcie bolo obstaranie elektrickej energie na
budúci rok. Týka sa dodávky pre
45 odberných miest na úrade,
v ôsmich materských školách,
sociálnych zariadeniach a iných
objektoch. Úvodné ponuky piatich záujemcov boli od 23 912
do 35 237 eur. Počas aukcie a
najmä v jej závere sa ceny znižovali. Celkovo sa menila cenová
ponuka 22-krát a ví azom sa stali
Slovenské elektrárne s najnižšou
cenou 21 216 eur. Pre mestskú
čas je to výrazná úspora, pretože v roku 2009 zaplatila za
elektrickú energiu vyše 48 396
eur a v tomto roku sa predpokladá úspora asi 12 percent.
Doterajším dodávate om bola
Západoslovenská energetika, s
ktorou samospráva vypovedala
zmluvu.
„Dôkladná príprava a analýza
každého obstarávania je základným predpokladom zabezpečenia výhodného nákupu,“ hovorí
výkonný riadite eBIZ Corp Ing.
Boris Kordoš. „Predpokladané
náklady na elektrinu pre túto
mestskú čas v roku 2010 sú
42 000 € bez DPH. Vieme, že
konkurencia a vô a preda medzi dodávate mi silovej elektriny
je ve mi silná, a že je reálny predpoklad ušetri 30% a dosta sa
pri nákupe pod hranicu 30 000 €
bez DPH. Rozhodli sme sa pre
realizáciu obstarávania v dvoch
kolách, zadávacieho formou
obálky a následne prebehla
elektronická aukcia.“
„Prekvapilo nás pohodlné
technické riešenie elektronickej
aukcie,“ pokračuje Ing. Iveta Hanulíková. Karlova Ves si vybrala
riešenie spoločnosti eBIZ Corp,
ktorá je lídrom v poskytovaní
podpory elektronických aukcií
na Slovensku. „Jednoduchý
softvér elektronických aukcií je
možné si zakúpi , dá sa výhodne
prenaja alebo používa formou
asistovanej aukcie,“ vysvet uje
výkonný riadite eBIZ Corp Ing.
Boris Kordoš.
Počiatočná nedôvera v elektronické aukcie pomaly mizne
a čoraz viac samospráv si uvedomuje jej prínosy. Hlavnou
výhodou elektronickej aukcie
je jej transparentnos a úspora.
V lokalite vodného diela vznikne mestská relaxačno-športová zóna
žilina bude ma svoj prvý skejtpark
V lokalite Vodného diela žilina sa začalo s výstavbou skejtparku. Snaha o jeho vybudovanie sa
datuje do roku 2007. Do procesu plánovania boli zapojení aj samotní skejteri, ktorí mali možnos
všetky rozhodnutia pripomienkova a sami tak urči , ako má žilinský skejtpark vyzera .
Slovenského
skejtbordového
pohára, sa k výstavbe žilinského
skejtparku vyjadril, že v prípade
dostatočnej kvality skejtparku
môže by Žilina v budúcom roku
zaradená do Slovenského skejtbordového pohára.
Relaxačno-športová, zóna Vodného diela Žilina dostáva výstavbou skejtparku alší rozmer.
V poslednom období tam aj v a-
Športový areál bude vo ne
prístupný verejnosti.„D žku má
40 metrov, šírku na jednej strane má 25 a na druhej strane 15
metrov. Bude v om sedem prekážok. Čo sa týka počtu skejterov, je to rôzne. Sú rozdelení po
sídliskách a ich presný počet
nepoznáme. Na základe toho,
že sa postaví skejtpark, určite aj
tí udia, ktorí prestali jazdi , opä
začnú a bude ich jazdi čoraz
viac,“ uviedol zástupca tejto komunity Marián Hrnčiar. „Montáž
prekážok urobíme najneskôr na
jar. Ich výber zabezpečuje Centrum vo ného času Žirafa, ktoré
si zoberie aj patronát nad týmto
projektom,“ konštatovala Ingrid
Dolníková, vedúca odboru školstva a mládeže MsÚ Žilina.
Miloš Ogurčák, organizátor
„Aj my sme príkladom toho, že
takýmto spôsobom je možné
ušetri nemalé inančné zdroje.
Elektronická aukcia sa u nás
100-percentne osvedčila a budeme ju využíva aj budúcnosti,“ dodáva na záver Ing. Iveta
Hanulíková, starostka mestskej
časti Karlova Ves.
Elektronická aukcia vo verejnom obstarávaní sa dá porovna
s mechanickou myškou položenou na stole, ktorá, ak sa dobre natiahne (kvalitná príprava
a správne nastavenie aukcie),
behá po stole bez alších zásahov a všetky prítomné osoby ju
vidia, až kým sa nezastaví. Teda
bez zasahovania, transparentne
a spokojne pod priamym drobnoh adom nadriadených, médií,
či verejnosti.
Miroslav MACKO
www.eaukcie.sk
ka dotácii mesta nainštalovali
bezplatné skrinky a prístrešok
pre korčuliarov, ale aj pre iných
športových nadšencov. Pre deti
je zadarmo k dispozícii lezecká
stena pre začiatočníkov. Mesto
zabezpečilo smetné koše a bezplatnú toaletu. „Vodné dielo je
v územnom pláne ako rekreačná
zóna, ktorá sa týmto smerom aj
uberá a túto zónu využívajú tisíce udí. Prichádzajú tam preto,
že chcú športova a oddychova .
Všetky druhy športov, ktoré nejakým spôsobom môžu by okolo
vodného diela, sa snažíme tam
sústredi ,“ doplnil hlavný architekt Martin Pavelek.
Martin BARČÍK,
hovorca mesta
14/ON č. 46, 16. november 2010
Z konferencie Komunal 2010 v Patinciach – III.
Voda bude stále väčšou témou
V ON č. 42 a 43 sme z XI. ročníka konferencie Komunal, ktorú Dexia banka Slovensko zorganizovala v d och 7. a 8. októbra V Patinciach, priniesli rámcovú správu i záznam podstatnejších myšlienok z vystúpení a diskusie o zákone o obecnom
zriadení a čiastočne o problematike povodní, ktoré odzneli v prvý de . Druhý de bol
venovaný obnove dediny.
Vrá me sa však najskôr k niektorým vy- upravených lesných ciest spôsobujúcich
stúpeniam v tematickom bloku o povod- lokálne povodne, ktorú vedeniu lesov tlmoniach.
čil ilm premietnutý účastníkom konferencie
Ján Szolgay zo Slovenskej technickej (jeho obsah sme popísali v ON č. 43/2010).
univerzity v Bratislave povedal na úvod Upozornil na to, že problematika lesných
svojho vystúpenia jednu charakteristickú ciest je ove a širšia, ako ukázal ilm. Žia ,
epizódu zo života slovenského hydrológa, aj pod a neho sa peniaze na odstra ovanie
ktorý odišiel do Kanady. Ke tam chcel dosta stavebné povolenie na stavbu domu,
musel dokáza , že vie zadrža všetku vodu,
ktorá naprší na jeho pozemok, teda aj tú,
čo stečie zo strechy. To svedčí o ve kej pozornosti, akú v Kanade venujú vode. Pod a
J. Szolgaya dnes svet stále viac pozornosti
venuje vode, viac spoznáva vodu vrátane jej
extrémnych vplyvov a prejavov. Snažíme sa
odhadnú , za aký čas nás voda extrémne
vytopí. Lenže my máme na veci okolo vody
nastavené normy ešte z prvej polovice minulého storočia, hovorí J. Szolgay, pričom
hodnôt okolo vody sa dnes sleduje ove a
viac a na tento stav treba nanovo nastavi
aj normy okolo vody. Avšak, aj ke ich teraz
nanovo nastavíme, po rokoch bude opä
všetko inak, dodal a pokračoval. Globálna
teplota stúpa, človek z poh adu vody negatívne zasahuje do prírody, ale robia sa aj
rôzne opatrenia na ochranu pred vodou. Je
však otázne, či to stačí. Kapacita vzduchu
prijíma vlhkos a je tým väčšia, čím je vyššia teplota vzduchu, pričom 88 % vlhkosti
na Slovensko prichádza z morí a len 12 %
z územia SR. Nikto nedokáže zabezpeči , Účastníci konferencie.
že nikdy nebudeme ohrození vodou. Nejde
však iba o to, či a čo dokážeme ochráni , škôd zoženú ahšie ako peniaze na prevenale aj o pocit bezpečnosti udí a ich vedo- ciu. Za posledných desa rokov mali pod a
mie, že niekto kompetentný za protipovod- neho lesy dosta 40 mil. eur na prevenciu,
ovú bezpečnos zodpovedá, povedal na dostali však iba 4 mil., z toho za posledných
pä rokov nedostali nič. Ešte predtým, ke
záver J. Szolgay.
Igor Viszlai, generálny riadite Štátnych existovalo ministerstvo lesného a vodného
lesov (ŠL) sa vyjadril najmä ku kritike ne- hospodárstva, peniaze sa na lesné ces-
SAMOSPRÁVA
ty a potoky našli ahšie, povedal I. Viszlai.
Dnes majú ŠL v opatere 20-tisíc km vodných tokov, hoci napr. nemôžu vstúpi asi
do 50 % lesov, ktoré nie sú ich vlastníctvom.
Pritom sa malo zo ŠL delimitova na Vodohospodársky podnik už 8-tisíc km vodných
tokov, doteraz sa však delimitovalo iba
1 400 km. ŠL už nabiehajú na systém certiikácie a jej indikátorom by mali by aj lesné
cesty a vodné toky, povedal I. Viszlai. Zárove upozornil, že obce majú väčšiu šancu
získa európske peniaze ako ŠL, aj vtedy,
ke si obce vodné toky prenajmú na dlhší
čas.
Martin Kováč, splnomocnenec vlády pre
územnú samosprávu a integrovaný manažment vôd upozornil na dôležité uznesenie
vlády 556/2010 ustanovujúce program, kto-
rý by mal integrovaným manažmentom redukova riziká z povodní a sucha. Cie om
programu je vytvori 250 miliónov kubických metrov vodozadržných prvkov. Nejde
o ve ké nádrže, ale menšie štruktúry, ktoré
sa budú využíva celoročne. Ve mi dôležitá
bude spolupráca – medzi vládnymi rezortmi i samosprávou a ostatnými, zdôraznil M.
Kováč. (Potešite né a chvályhodné je, že
vláda SR o tom už rokovala pod a plánu 27.
októbra a schválila na tento program 1 miliardu eur.) Medzitým si už ZMOS vyškolilo
koordinátorov pre integrovaný manažment
vôd, rozbieha sa činnos pracovných legislatívnych skupín, ktoré by už na budúci
rok mali pomôc zavádza tento program
do života. Program by mali pomôc zavádza aj všetky subjekty s vplyvom na pôdu
(lesnú, po nohospodársku...) ale aj na verejné priestranstvá v mestách a s vplyvom
na vodu.
Účastníci konferencie Komunal 2010 sa
zhodli na tom, že úspešnos prevencie pred
povod ami a následnými škodami možno
dosiahnu len dôsledným plnením dohodnutých opatrení zo strany všetkých zainteresovaných subjektov, pričom hlavným
koordinátorom musí by štát – jeho zodpovedný rezort.
Zachova tvár a ducha dediny
Obnova dediny a uchovanie jej tradičného vzh adu i ducha bola témou druhého
ON č. 46, 16. november 2010/15
SAMOSPRÁVA
d a konferencie Komunal 2010.
Ako prvá vystúpila Anna Kršáková,
riadite ka centra Slovenskej agentúry životného prostredia pre vidiek. Obrázkami
premietanými na plátne dokumentovala
súčasný stav našej dediny. Musíme si
uvedomi , že nadväzujeme na hodnoty, ktoré sme zdedili. Naša krajine je mimoriadne rozmanitá a pestrá, povedala.
Slovenským fenoménom je krajina s rozptýleným osídlením. V minulosti krajinu
dop ali po né cesty, dnes sa nám však
postupne strácajú. Našou úlohou pod a A.
Kršákovej je sk benie prírodného a kultúrneho dedičstva krajiny. V minulosti dedinské ulice vzbudzovali v človeku harmonický dojem, ten sa však postupne už viac
desa ročí narúša. Prvou príčinou je snaha
približova život na dedine životu v meste,
za socializmu to dokonca bol oiciálny cie
spoločnosti. Pôvodná vidiecka architektúra sa narúša aj tým, že sa nám dedinské
objekty strácajú alebo chátrajú pred očami. Pod a A. Kršákovej je to aj preto, lebo
tvorcovia novej architektúry sa málo inšpirujú pôvodnou architektúrou.
Zarastanie krajiny
– nebezpečenstvo, ktoré nevnímame
alším, takpovediac plazivým nebezpečenstvom pre tradičný charakter našej krajiny, ktorý nevnímame, je to, že nám typická krajina silne zarastá a stáva sa spustnutou. Inde sa zase stretáva architektonická všehochu z celého sveta (Donovaly
– vybetónované plochy, domy akoby kocky
spadnuté z lietadla...). Krajina pri cestách
je plná reklamných panelov, ktoré kazia na
u výh ad, dediny sú zaasfaltované a zadrótované, potoky nepekne zregulované,
prestali by živou ni ou obce, pri výstavbe
sa často ignorujú tradičné architektonické
regulatívy dediny a vznikajú stavby, ktoré
možno smelo označi za hnusné gýče. Namieste je otázka – prečo sa naši architekti
a projektanti neinšpirujú našou architektúrou, prečo si dovážajú inšpiráciu zvonka
z celkom iného prostredia. Chybu robia
aj obce (starostovia, poslanci, zodpovední pracovníci úradov), lebo pri projektoch
podce ujú projektovú dokumentáciu, ktorá musí by priložená. O obsah sa však
už nikto nezaujíma. Starostovia sa často
uchy ujú k čiastočným riešeniam, hoci nemajú kompletnú víziu (projekt). Obnova
a zachovanie dediny je nielen o vzh ade,
ale aj o duši dediny, povedala A. Kršáková
a opýtala sa: Čo necháme svojim de om?
Potom A. Kršáková zhrnula doterajších
pä ročníkov sú aže Dedina roka, ktorá
vznikla v kontexte s Programom obnovy
dediny. Organizujú ju Slovenská agentúra
životného prostredia (SAŽP), Spolok pre
obnovu dediny (SPOD) a ZMOS pod záštitou Ministerstva životného prostredia SR.
Prvý ročník v r. 2001 vyhral v sú aži
Soblahov (starosta Miroslav uráči, okres
Trenčín).
Druhý ročník v r. 2003 vyhral Hrušov
(starosta Pavol Bendík, okres Ve ký Krtíš).
Tretí ročník v r. 2005 vyhrala obec Vlachovo (starosta Juraj Kováč, okres Rož ava).
Štvrtý ročník v r. 2007 bola najlepšia
Liptovská Teplička (Jozef Mezovský, okres
Poprad).
Piaty ročník v r. 2009 vyhrala Dobrá Niva
(Marta Sýkorová, okres Zvolen).
Už sa pripravuje šiesty ročník sú aže
Dedina roka a A. Kršáková prezradila aj
jeho motto: Zachova tvár a ducha dediny.
SPOD má už desa rokov
Čas neuverite ne beží. Zdá sa akoby
Spolok pre obnovu dediny ( alej SPOD) založili len pred pár rokmi a ono od jeho vzniku ubehlo už desa rokov. Účastníkom konferencie Komunal to pripomenul František
určenka, bývalý starosta Polomky, ktorý
akceptoval podnet A. Kršákovej a inicioval
založenie SPOD, stal sa aj jeho predsedom.
F. určenka priblížil desa ročnú činnos
tohto spolku, ktorý je spoluorganizátorom
sú aže Dedina roka.
SPOD si kladie za cie podporova skvalitovanie života na vidieku a zuš ach ovanie
dediny. SPOD spolupracuje najmä s SAŽP,
ZMOS, Vidieckym parlamentom SR, chcú
nadviaza kontakty aj s SK8, teda s regio-
Hlavní kontrolóri a komunálne vo by
Pretože funkčné obdobie hlavného kontrolóra je šes ročné a presahuje volebné
obdobie primátorov, starostov a poslancov, mohlo by sa zda , že novembrové komunálne vo by nijako nesúvisia s postavením a činnos ou hlavného kontrolóra. Opak je
však pravdou.
Odovzdávanie funkcie novému starostovi, tvorba nového mestského (obecného) zastupite stva, rešpektovanie a aktualizácia základných dokumentov obce,
tvorba a zverejnenie rozpočtu na budúci
rok, miestnych daní a poplatkov za tuhý
komunálny odpad, plnenie platných všeobecne záväzných nariadení, plnenie úloh
vyplývajúcich z posledných novelizácií zákona o obecnom zriadení – to sú základné
povinnosti, na ktorých plnenie by sa malo
zamera nové zastupite stvo a primátor či
starosta a na plnenie ktorých by mal upozorni a dohliada hlavný kontrolór. Pre
mnohých hlavných kontrolórov je to nová
skúsenos , pretože boli zvolení len pred
rokom či dvoma, čo znamená, že až 30
% z nich je vo funkcii menej ako dva roky.
Nako ko ide o jedinečnú skúsenos , overi
svoje znalosti by si mali všetci – aj tí, ktorí
už proces komunálnych volieb vo vz ahu
k funkcii hlavného kontrolóra zažili. Aktualizácia poznatkov, poskytnutie informácie
o overených postupoch, upozornenie na
možné komplikácie sú potrebné pre každého hlavného kontrolóra.
Vz ah volených zástupcov občanov
a hlavného kontrolóra je vzájomne previazaný. Hlavný kontrolór je však vo svojom
konaní nezávislý a koná len v súlade so
zákonom, preto by mal by pre volených
zástupcov občanov miestnou autoritou. To
František
určenka.
nálnou samosprávou. Aké cesty považujú
pri nap aní svojich cie ov za najlepšie? Za
všetkým je človek a jeho aktivity, hovorí F.
určenka. Má krásny zážitok z práce komisie, ktorá hodnotila obce v sú aži Dedina
roka 2009. Ke boli v Dobrej Nive, ví aza
tejto sú aže, vychádzali na ulicu pred svoje domy udia a ponúkali im pohostinnos .
A udia v Dobrej Nive, ich nefalšovaná aktivita a úsilie boli aj hlavným tromfom tejto
obce, ktorý zavážil pri ich ví azstve. Potom
F. určenka hovoril o budúcnosti SPOD,
priblížil zámer založi na princípe verejného
partnerstva klub SPOD, ktorý by bol miestom demokracie, prostriedkom na prekonávanie rezortizmu na miestnej úrovni, platformou h adania vnútorných aj vonkajších
zdrojov rozvoja vidieka. Miestny rezortizmus ich trápi preto, že hoci zákon o obecnom zriadení ustanovuje, že obec spravuje
svoje katastrálne územie, po nohospodári
a lesy to často nechcú rešpektova . Zástupcovia všetkých subjektov sa všetci nedostanú do zastupite stve obce, preto platformou
všetkých by mal by spomínaný klub SPOD,
vysvetlil F. určenka. Na záver svojho vystúpenia všetkých prítomných pozval do
klubu SPOD.
Bohumil OLACH
Snímky: portál Municipalia
musia rešpektova aj novozvolení primátori, starostovia a poslanci, ktorí budú po 27.
novembri so súčasnými hlavnými kontrolórmi spolupracova .
Na túto problematiku sa zamerala vzdelávacia agentúra DANIELSON CONSULTING, ktorá 16. (Banská Bystrica) a 18.
novembra (Košice) organizuje školenie,
kde sa hlavní kontrolóri dozvedia takpovediac všetko o povinnostiach hlavného
kontrolóra v procese pred, počas, ale aj
po komunálnych vo bách. Pre účastníkov
školenia sú pripravené študijné materiály
v tlačenej, ale aj elektronickej podobe zadarmo. Účastníci školenia budú ma možnos komunikova s lektorom prostredníctvom diskusie na portáli www.danielson.
sk/kontrolori ešte mesiac po školení.
Je na každom hlavnom kontrolórovi, aby
svoju nezastupite nú úlohu v miestnej samospráve vykonával aj po vo bách pripravený a maximálne profesionálne.
Viac informácií na:
www.danielson.sk/kontrolori
16/ON č. 46, 16. november 2010
DOPRAVA
Problém neskolaudovaného nadjazdu v Novej Bani ahá už dlhých sedem rokov
Čo sa vlečie, neutečie?
Most – nadjazd, ktorý spája mesto Nová Ba a s obcou Brehy a je súčas ou tzv.
novobanského cestného obchvatu súvisiaceho s rýchlostnou cestnou komunikáciou
R1, dali do užívania koncom novembra 2003. No jeho kolaudácia sa neuskutočnila
dodnes.
Užívate om cestnej dopravy to nevadí, iný uskutočni . Navyše, komisia sa čoskoro roznázor na vec však majú chodci. Príčinou ich padla. Takže niet sa čo čudova , že situácia
nespokojnosti je skutočnos , že kým čas
sa nezmenila ani po troch rokoch: zábradlie
bližšia k obci Brehy má po jeho oboch stra- a zvodidlá musia chodci aj teraz prelieza
nách chodník pre chodcov, „novobanská“ a tí pohodlnejší na alej využívajú nebezpeččas má chodník pre chodcov len na pra- ný prechod cez železničné ko ajnice. Mesto
Chodník, ktorý bol vybudovaný aj k nadjazdu.
vej strane. K mostu vedie chodník, ktorý by
mal slúži nielen chodcom smerujúcim od
železničnej a autobusovej stanice do centra
Novej Bane, ale aj obyvate om obce Brehy, ktorí by most mohli bezpečne využíva .
Mohli, keby im v prechode na most nebránilo zábradlie a zvodidlá a, samozrejme, keby
tu existoval vyznačený chodník pre chodcov. Tí, ktorí idú do obce Brehy, preto radšej
používajú nelegálny, no najmä nebezpečný
priechod cez železničné ko ajnice. Neraz aj
s bicyklami, káričkami, kočíkmi...
V marci 2007 tento problém na základe
podnetu občana Novej Bane riešil Okresný
dopravný inšpektorát, Okresné riadite stvo
Policajného zboru v Žiari nad Hronom. Ten
sa stotožnil s návrhom vyznačenia priechodu pre chodcov na moste, ke že problém
už poznal z pripomienok občanov obce
Brehy. S jeho stanoviskom bol oboznámený
aj Mestský úrad v Novej Bani a 20. apríla
2007 sa ním zaoberala aj komisia dopravy
pri MsZ. V prípise z 21. mája 2007 adresovanom autorovi podnetu sa píše: „Mestský
úrad a komisia dopravy zvážila stanovisko
(ODI OR PZ SR z 27. 3. 2007) a súhlasí
s vybudovaním prepojenia chodníka nad
cestou III/0659 Školská ulica a umiestnením vodorovného dopravného značenia
v križovatke tak, aby bol zabezpečený plynulý priechod pre chodcov na chodník, ale
momentálne nie sú vyčlenené v rozpočte
inančné prostriedky na realizáciu.“ V odpovedi však chýba zásadná vec, a to termín,
dokedy má mesto Nová Ba a tieto zmeny
však mohlo rieši tento problém aj ináč: tak,
že by o jeho odstránenie požiadalo majite a
dosia neskolaudovaného mosta, prípadne
by požadovalo dobudovanie chýbajúceho
chodníka. V tom prípade by nebol potrebný
vyznačený (údajne nebezpečný) priechod.
Miesto, kde by mal by priechod pre chodcov.
Kto je však v súčasnosti skutočným majite om mosta? Pod a hovorcu Národnej
dia ničnej spoločnosti, a. s., M. Jánošíka,
objekt odovzdali Regionálnej správe ciest
v Žiari nad Hronom, kde by mi, pod a neho,
mali poskytnú všetky potrebné informácie.
Od jej riadite a Ing. Vl. Ivaniča som sa však
dozvedel, že má od generálneho riadite a
Banskobystrickej regionálnej správy ciest
prísne zakázané podáva novinárom o spomínanom moste akéko vek informácie. Tie
som však dostal od pracovníčky Úradu Banskobystrického samosprávneho kraja Ing.
I. Kurekovej. V odpovedi na moje otázky
mi e-mailom odpovedala nasledovne: „...
Po odovzdaní stavby zhotovite a objednávate ovi SSC IVSC Banská Bystrica (preberacie konanie 28. 10. 2003) bola predmetná
preložka (most) daná do správy a údržby
bývalej SSC Správa a údržba Žiar Nad Hronom. Po odovzdaní do správy bola v protokole o odovzdaní dohodnutá podmienka,
že správca prevezme objekty do majetku
samostatnou zmluvou. Táto zmluva nebola
podpísaná. K dnešnému d u (13. 8. 2010)
stavba nebola skolaudovaná a nebolo usporiadanie cestnej siete...“
Kto je teda zodpovedný za to, že chodník
pre chodcov nebol vybudovaný aj po avej
strane mosta, sa mi nepodarilo zisti . No
k projektu sa malo možnos vyjadri , prípadne ho pripomienkova , aj mesto Nová Ba a.
Žiados o riešenie priechodu pre chodcov
sa pod a NDS údajne riešila na výrobných
výboroch, no bola zamietnutá. Hovorí sa
o tom v prípise adresovanom MsÚ v Novej
Bani z 21. 4. 2004. Tu sa NDS, a. s., odvoláva aj na vybudovanie terénneho schodiska
na komunikáciu, ktorá vedie na most. Prístup na schodisko je však pre chodcov skôr
odstrašujúci, aj preto ho nevyužívajú. Aj
tento prípad sedem rokov neskolaudovaného mosta ukazuje, že byrokracia u nás stále
prekvitá a podnety občanov sú pre niektorých úradníkov čímsi, čo sa dá charakterizova príslovím: Čo sa vlečie, neutečie.
Text a snímky:
Jozef RUS ÁK
žIVOTNé PROSTReDIe
ON č. 46, 16. november 2010/17
Priatelia Zeme - CePA dokončili pod Po anou
50 domácich kompostovísk
Občianske združenie Priatelia Zeme - CePA dokončili v polovici októbra 50. vzorové domáce
kompostovisko. V štyroch mikroregiónoch pod Po anou tak vytvorili príklady dobrej praxe v domácom kompostovaní bioodpadov.
Výstavba pilotných domácich v obciach Slatinské Lazy, Poniky, kompostova a ako hotový komkompostovísk je jedným z prak- Dolná Mičiná, Hrocho , Povrazník, post správne použi . „V aka škotických výstupov projektu „Zhodubietová, Valaská, Hronec a leniu o kompostovaní mám návod
nocovanie biologických komunál- Čierny Balog. Vybraní záujemco- ako kompostova celé spektrum
nych odpadov na Po ane“, ktorý via si mohli zvoli z troch typov bioodpadov zo záhrady a kuchyobčanom štyroch mikroregiónov drevených zásobníkov. Zásobníky ne, ba aj problematické orechové
pod Po anou poskytol lacný boli zhotovené tak, aby mali kon- lístie či kuchynské zvyšky počas
a ekologický spôsob využívania takt so zemou a v bočných ste- zimných mesiacov. Prekvapilo
bioodpadu z domácností.
nách majú prieduchy na prístup ma, že dodržaním správnych poV aka grantu od Nadácie vzduchu. Všetkým rodinám, ktoré stupov sa dá získa zrelý komEkopolis Priatelia Zeme - CEPA vzorové domáce kompostoviská post už do 6 mesiacov,“ hovorí
zabezpečili materiál a spolu s ak- získali, poskytli členovia združe- majite ka nového kompostoviska
tivistami a občanmi pomohli vybu- nia školenie ako správne kompost z Valaskej.
dova 50 domácich kompostovísk zaklada , aké typy odpadov môžu
Výstavbe domácich kompos-
Intenziikáciou čistiarne skvalitnia životné prostredie
Rekonštrukciou čistiarne odpadových vôd v Liptovskom Mikuláši chce Liptovská vodárenská
spoločnos (LVS) skvalitni povrchové vody najdlhšej slovenskej rieky Váh a vodnej nádrže Liptovská Mara. Vodárne na projekt intenziikácie čistiarne získali z fondov eÚ 19 753 287,24 eura,
spoluúčas LVS na projekte je 5,51 percenta.
„Čistiare
musí od januára
2011 sp a sprísnené parametre
vypúš ania odpadových vôd do
Váhu. Keby sme ju neintenziikovali, vystavili by sme sa riziku pokút a tie by sa následne premietli
do cien vodného a stočného, čo
nemôžeme dopusti ,“ vysvetlil
predseda predstavenstva LVS Ján
Blcháč.
Odpadové vody z Liptova sa vypúš ajú najskôr do Váhu a násled-
ne do Liptovskej Mary, ktorá slúži
aj na rekreačné účely. „Táto nádrž si zaslúži, aby boli vody, ktoré
sa do nej dostávajú, v primeranej
kvalite a aby mali aj tie splaškové vody, ktoré sú prečistené, tiež
istú kvalitu. Nechceme si sami
znehodnocova náš Liptov, aby
sme mali čo odovzda budúcim
generáciám,“ odôvodnil potrebu
rekonštrukcie ČOV v Liptovskom
Mikuláši generálny riadite LVS
životné prostredie – vec verejná
V d och 13. až 15. októbra zorganizovalo OZ TATRY tréning
„životné prostredie – vec verejná“, na ktorom sa zúčastnilo viac
než 50 členov z 18 monitorovacích skupín, ktoré pracujú pod
odborným vedením občianskeho združenia. Tréning lektorovala
Ing. arch. Zora Pauliniová, trénerka, konzultantka a facilitátorka
v osobnom a organizačnom rozvoji pre neziskový sektor, verejnú správu a podnikate ský sektor a Mgr. Rudolf Pado, predseda
a projektový manažér OZ TATRY.
Cie om podujatia bolo rozvíja zručností prirodzených študentských
lídrov v monitorovacích skupinách, ako aj zručností samotných vedúcich monitorovacích skupín, ktoré im umožnia pripravova aktivity
a angažova sa v obci či meste, a to na vyššej kvalitatívnej úrovni.
Praktický tréning bol zameraný na prípravu a manažovanie miestneho
environmentálneho projektu, tímovú prácu a komunikačné techniky,
prácu s médiami a verejnos ou at . Súčas ou tréningu bola aj práca
v teréne a odborná exkurzia do okolia Čierneho Balogu. Účastníci tréningu následne odovzdajú nadobudnuté zručností členom monitorovacích skupín, a to prostredníctvom interných tréningov.
Tréning „Životné prostredie - vec verejná“ bol inančne podporený Nadáciou Intenda (http://www.intenda.sk) z grantového programu
„Rozvíjame občiansku identitu“. Materiálno-technické vybavenie monitorovacích skupín bolo inančne podporené z Finančného mechanizmu
Európskeho hospodárskeho priestoru, Nórskeho inančného mechanizmu a štátneho rozpočtu SR z projektu „Neseparujte sa! Separujte
s nami II.“ (http://www.ekopolis.sk), ako aj Nadáciou pre deti Slovenska
z programu Hodina de om (http://www.hodinadetom.sk) v rámci projektu „Monitoring životného prostredia a participácia mladých udí na
riešení problémov životného prostredia“.
(pad)
Martin Hlaváč.
Hlavným prínosom intenziikácie ČOV bude odstra ovanie
fosforu a dusíka na požadované
limity. Meradlom znečistenia odpadových vôd je parameter BSK5,
čo je biochemická spotreba kyslíka po piatich d och. Čím je táto
hodnota vyššia, tým vyššie je znečistenie. V súčasnosti sa v prítoku
na čistiarni v Liptovskom Mikuláši
nachádza bezmála 11,964 tony
tovísk predchádzala informačná
kampa o správnom kompostovaní a dotazníkový prieskum, počas
ktorého Priatelia Zeme - CEPA
spolu s aktivistami zozbierali údaje
zo 6 152 domácností v 40 obciach
a 2 mestách v štyroch mikroregiónoch pod Po anou. „Očakávame,
že vyškolení majitelia vzorových
kompostovísk budú odovzdáva
vlastné skúsenosti s kompostovaním svojim príbuzným, susedom,
spoluobčanom aj návštevníkom
obce,“ hovorí Peter Coch za Priate ov Zeme - CEPA.
Projekt nadväzuje na doterajšie aktivity Priate ov Zeme - CEPA
v regióne Po ana. Jeho zámerom je
podpori systémový prístup k hospodáreniu s odpadmi a dobrými
príkladmi inšpirova k podpore kompostovania aj iné vidiecke regióny.
(ts pz)
BSK5 na jeden de . Aby vodárne
splnili požiadavky Európskej únie,
musia túto hodnotu zníži o 11,419
tony BSK5 na de . Dosiahnu to
dobudovaním a modernizáciu zariadenia čistiarne. „V súčasnosti je
zabezpečované čistenie odpadových vôd v súlade s platnými rozhodnutiami vodohospodárskych
orgánov,“ dodal M. Hlaváč.
Modernizáciou čistiarne zabezpečia vodári jej kapacitu pre
126 400 odberate ov. Teraz je na
u napojených viac ako 46 500
obyvate ov z Lipt. Mikuláša, Lipt.
Hrádku a alších deviatich obcí
liptovskomikulášskeho okresu.
(ts)
Najohavnejší čin - zrušenie ministerstva životného prostredia
He pa je Zelenou obcou roka
Na nedávnom medzinárodnom ilmovom festivale o životnom
prostredí a trvalo udržate nom rozvoji Ekotopilm 2010 boli udelené aj ceny v národnej envirosú aži v desiatich kategóriách. Na
pôde bratislavského magistrátu – v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca si cenu Zelená obec roka prevzal starosta He py Jozef
Filo.
„Naša obec v tejto oblasti dlhodobo dosahuje dobré výsledky. Už 16 rokov triedime komunálny odpad a vlani sme dosiahli
viac ako osem kg na obyvate a. V minulosti sme zateplili budovy
zdravotného strediska, materskej a základnej umeleckej školy,
obecného úradu - čiže je to ekologické. Robili sme aj iné aktivity.
Zo svojich aj štátnych inančných prostriedkov sme takmer v celej obci vybudovali kanalizáciu – máme ju na 95 percent. Trikrát
sme sa pokúšali z eurofondov dosta inancie na čistiare odpadových vôd a rekonštrukciu školských budov a až v tomto roku
sa nám to podarilo. Okrem toho budujeme zberný dvor, meníme
kotol na tuhé palivo - uhlie na drevoštiepku. Tiež rekonštruujeme
námestie s pri ahlými ulicami. Pri tejto príležitosti na verejných
priestranstvách vysadíme asi 1 200 stromov a kríkov. To sú hlavné akcie, za ktoré sme cenu dostali,“ zdôvodnil starosta.
Okrem cien za kladné aktivity odborná porota udelila aj cenu
za najohavnejší čin roka – za zrušenie ministerstva životného
prostredia. „Cenu nemáme komu odovzda , preto ju pošleme
diplomatickou poštou do Národnej rady SR,“ povedal predseda
poroty Juraj Hraško.
Pavol ERDZIAK
18/ON č. 46, 16. november 2010
SOCIÁLNA POLITIKA
V Novej Dubnici sa skončil projekt
„Vzdelávanie zamestnancov verejnej sféry v meste Nová Dubnica“
Mesto Nová Dubnica skončilo 31. 10. 2010 realizáciu projektu „Vzdelávanie zamestnancov verejnej sféry v meste Nová
Dubnica“. Projekt bol realizovaný v rámci operačného programu
Zamestnanos a sociálna inklúzia. Miesto realizácie projektu sa
sústredilo v Trenčianskom samosprávnom kraji, okres Ilava, mesto
Nová Dubnica.
Projekt sme začali realizova 23. 3. 2009 a ukončili 31. 10. 2010.
Výška nenávratného inančného príspevku je 116 092,36 eura.
Cie om projektu bolo zvýši kvaliikáciu a odborné vedomosti
a zručnosti cie ovej skupiny, zvýši efektivitu a kvalitu práce. V rámci projektu sa školilo 97 zamestnancov, čo je v porovnaní s plánovaným ukazovate om výsledku projektu – vyškoli 98 zamestnancov, 98,98 % úspešnos .
Cie ová skupina – zamestnanci, sa vzdelávali v nasledovných aktivitách:
- Aktivita č. 1: Základné školenie v rámci Informačného systému
samospráv
- Aktivita č. 2: Odborné školenie v rámci Informačného systému
samospráv
- Aktivita č. 3: Kurz komunikácie
- Aktivita č. 4: Kurz anglického jazyka
- Aktivita č. 5: Kurz psychológie, 1. etapa
- Aktivita č. 5: Kurz psychológie, 2. etapa
V rámci projektu sme spolupracovali s viacerými partnermi:
- Bytový podnik, m. p. o.
- Centrum vo ného času Nová Dubnica
- Domov dôchodcov Nová Dubnica
- Základná škola, Janka Krá a 1, Nová Dubnica
- Základná umelecká škola Nová Dubnica
- Materská škola, Petra Jilemnického 12/5, Nová Dubnica
Kontaktné údaje prijímate a
Sídlo prijímate a: Trenčianska 45/41,
018 51 Nová Dubnica
Kontaktná osoba: Mgr. Janka Oriešková
Tel: +421 918 323 271
Fax: +421 42 443 1919
Email: [email protected]
Webová stránka: www.novadubnica.sk
Tento projekt sa realizuje v aka podpore z európskeho sociálneho fondu v rámci operačného programu
Zamestnanos a sociálna inklúzia
www.esf.gov.sk
www.esf.gov.sk
www.sia.gov.sk
www.fsr.gov.sk
V obci Vrbov skončil projekt terénnej sociálnej práce
V obci Vrbov (okres Kežmarok) sa 31. októbra skončil projekt „Komunitná sociálna práca Vrbov“, zameraný na podporu sociálnej inklúzie
osôb ohrozených sociálnym vylúčením prostredníctvom rozvoja služieb starostlivosti s osobitným zrete om na marginalizované rómske
komunity. Projekt trval dva roky a cie ovou skupinou boli nielen Rómovia v obci, ale aj ostatní udia ohrození sociálnym vylúčením. Obec na
jeho realizáciu získala nenávratný inančný príspevok 19 048,06 eura, čo predstavuje 95 % z celkových oprávnených výdavkov na realizáciu
aktivít.
V rámci projektu pracovala terénna sociálna pracovníčka, ktorá vykonávala mnoho aktivít na naplnenie stanoveného cie a. Spolupracovala so základnou školou v prípadoch záškoláctva, pomáhala klientom pri vysvet ovaní rozhodnutí, uznesení, výziev, návrhov a iných
dokumentov, ktoré dostávali zo štátnych inštitúcií. Poskytovala konzultácie k aktivačným prácam, pomáhala pri vypisovaní tlačív a žiadostí
(prídavky, dávka v hmotnej núdzi, splátkové kalendáre, rôzne čestné vyhlásenia...), sprevádzala klientov pri návšteve inštitúcii a lekárov a
iné.
„Realizáciou projektu sme dosiahli zmiernenie, čiastočné odstránenie a mierne zlepšenie v riešení jednotlivých sociálnych problémov
týkajúcich sa najmä pravidelnej školskej dochádzky, hygieny, starostlivosti o deti a ostatných členov rodiny, pomoci s úradnými listinami a
byrokraciou pri kontakte s úradmi,“ uviedla bývalá pracovníčka A. Hrebe árová. Klienti ocenili, že v prípade potreby sa mali na koho obráti .
Celkovo sa do projektu zapojilo 238 udí.
V prípade záujmu o bližšie informácie je možné kontaktova pracovníkov na obecnom úrade osobne, na tel. čísle 45 92 125 alebo emailom: [email protected] Riadiacim orgánom zodpovedným za realizáciu projektu je MPSVaR (www.employment.gov.sk), sprostredkovate ským orgánom pod riadiacim orgánom je FSR (www.fsr.gov.sk).
Tento projekt sa realizuje v aka podpore z európskeho sociálneho fondu v rámci operačného programu
Zamestnanos a sociálna inklúzia
eNVIRONMeNTÁLNe SPRAVODAJSTVO
ON č. 46, 16. november 2010/19
20/ON č. 46, 16. november 2010
Z REGIÓNOV
V žiline sadia alšie stromy
Plán jesennej výsadby v žiline zah a 535 stromov a 940 kríkov na všetkých sídliskách a v mestských častiach Budatín a Považský Chlmec. Sú to stromy lipa, javor, hloh, hrab, breza, jase ,
smrek a borovica. alej v Sade SNP prebudne 85 ruží a na oporných múroch na Mostnej ul. približne 180 popínavých rastlín (brečtan a pavinič), tzv. vertikálna zele . Postupne zakryje betónové
plochy, ktoré vznikli ako súčas stavieb cestných obchvatov žiliny.
S koncepčnou výsadbou zelene začalo mesto v roku 2007,
ke zriadilo komisiu na riešenie
podnetov obyvate ov na výruby drevín rastúcich vo verejnej
mestskej zeleni. Táto širšia skupina odborníkov a poslancov posudzuje a podie a sa na rozhodovaní o výrubových povoleniach.
Platí pravidlo, že každý vyrúbaný
strom musia nahradi minimálne
dva nové. „O tom, že tvorba zeleného mesta je pre nás prioritou,
svedči aj to, že na poslednom
zastupite stve bolo prijaté všeobecne záväzné nariadenie, prvýkrát v histórií mesta, ktoré sa
venuje výlučne tvorbe, ochrane
a údržbe zelene v meste. Takisto o tom svedčí aj historicky prvýkrát spracovaný pasport verejnej zelene. Máme ve mi detailný
preh ad o tom, ko ko je verejnej
zelene, na akých plochách sa
nachádza a kto sú jej vlastníci. Z
tohto pasportu vyplýva, že máme
3 470 000 m2 verejne prístupnej
zelene,“ povedal primátor Žiliny
Ivan Harman. Okrem tejto verej-
nej zelene je zvláš ešte lesopark Chras .
Mesto Žilina dbá aj o druhovú
pestros , buduje „zelené steny“
(proti hluku a prachu) a súvislé
stromoradia – aleje. Pri budovaní parkovacích miest sa stará
tiež o náhradnú výsadbu. Nové
stromy sú vysádzané pri školách
V Liptovskom Mikuláši
už testujú teplo z biomasy
Teplo z biomasy v Liptovskom Mikuláši je realitou. Vo štvrtok 4.
novembra spustili testovaciu prevádzku kotolne na drevnú štiepku
v lokalite Podbreziny.
Výsledkom bude nižšia cena tepla pre Mikulášanov, stabilnejšie
dodávky a rozvoj zamestnanosti v regióne. Investor, spoločnos
LMT, a. s., člen skupiny COFELY, spustí plnú prevádzku novej
kotolne od začiatku budúceho roka. Teplo z biomasy bude potom
tvori tretinu jej produkcie. Celková úspora pre obyvate ov pri predpokladanej spotrebe tepla 300-tisíc gigajoulov dosiahne približne
300-tisíc eur ročne.
„Ak vychádzame zo súčasných cien tepla, priemerná štvorčlenná
rodina ušetrí ročne na spotrebe tepla viac než tisíc korún, teda 35
eur,“ informoval Miroslav Pajchl, riadite divízie výroby a distribúcie
energií skupiny COFELY, ktorá prevádzkuje tepelné hospodárstvo
v Liptovskom Mikuláši. Rozšírenie palivovej základne na výrobu
tepla prinesie viacero pozitív. „Zníži závislos od dodávok zemného
plynu, čo bude ma priaznivý vplyv nielen na cenu, ale aj stabilitu
dodávok,“ vysvetlil.
Ako zdôraznil, výroba energií z obnovite ných zdrojov je navyše
ekologickejšia a využíva lokálne suroviny, čo má významný vplyv
na rozvoj lokálneho hospodárstva. Projekt kotolne na drevnú štiepku realizuje spoločnos LMT, člen skupiny COFELY, od polovice
tohto roka. Polovicu investície hradí dotácia zo štrukturálnych fondov EÚ, zvyšok inancuje irma prostredníctvom komerčného úveru od Tatra banky. Celková investícia presiahla 2,9 milióna eur.
Spoločnos LMT vyrába a distribuuje teplo a teplú vodu na území Lipovského Mikuláša. Patrí do skupiny COFELY, ktorá poskytuje komplexné energetické služby a správu nehnute ností vo viac
než 60 krajinách sveta. Na Slovensku prevádzkuje aj tepelné hospodárstvo v Brezovej pod Bradlom, Moldave nad Bodvou a bratislavských mestských častiach Ružinov a Rača.
(ts lm)
a škôlkach, budujú sa ucelené
zelené oddychové zóny.
V tomto roku vznikla nová
oddychová zóna na sídlisku Vlčince na ulici Nanterská pri tzv.
čínskom múre, kde bolo vysadených 43 stromov (lipa, javor,
pagaštan, okrasné čerešne,
dub, smrek), ktoré nahradili stro-
my v zlom zdravotnom stave,
s poškodeniami a prehustené.
Vytvoril sa tým priestor a lepšie
svetelné podmienky na rozvoj
kvalitných dlhovekých stromov.
Vysadených bolo aj 284 kríkov,
terén je upravený, je tu trávnik a
vyasfaltované chodníky. Pribudli aj nové lavičky, smetné koše,
nieko ko košov na psie exkrementy. Vynovený areál skrášlilo aj 150 štvorcových metrov
trvalkových záhonov. Aktivity sa
robia po konzultácii s občanmi
a poslancami mestskej časti Vlčince.
V letných mesiacoch vyzdobili
mesto Žilina aj záhony letničiek,
závesné kvetináče a kvetinové
pyramídy, ktoré boli osadené na
balustrádach, v Sade SNP, na
Nám. M. R. Štefánika, v Sade na
Studničkách, v parku na Bôriku
aj na Nám. A. Bernoláka, spolu
približne 15 000 kusov. Letničky
– muškáty, petúnie, lobelky, aksamietnice, begónie, netýkavky
a alšie vo ve kých štvorcových
kvetináčoch skrášlili aj Mariánske námestie a Nám. A. Hlinku.
Mesto zdobili aj dve kvetinové
pyramídy na Mariánskom námestí a na st poch verejného
osvetlenia pribudlo 120 závesných kvetináčov.
Martin BARČÍK,
hovorca mesta
V Krupine ožili Turecké studne
V Krupine, v blízkosti centra, upravili a sprístupnili pre
domácich i turistov historickú lokalitu Turecké studne. Na
svoj projekt získalo Informačné centrum mladých (ICM)
podporu 1 600 eur z grantového programu Zelené oázy
2010. Program vyhlásila Nadácia ekopolis so spoločnos ou
SLOVNAFT, a. s.
Cie om projektu ICM bolo programu Zelene oázy,“ povevyčistenie oddychového mies- dal Milan Hronec, programový
ta v lokalite Štramp och - Tu- manažér Nadácie Ekopolis.
recké studne, v Krupine. Za- Do uzávierky 4. ročníka enujímavý skalný útvar nazýva- vironmentálneho
programu
ný Turecké studne členovia Zelené oázy 2010 prišlo 316
upravili - zo zaliatej skalnej projektov. Do 2. kola postúizby ručne vy ahali vodu, kal, pilo 109 najzaujímavejších.
komunálny odpad, osadili la- Najpočetnejšie boli žiadosti od
vičky, stôl a informačnú tabu u. základných a stredných škôl,
alej vysadili zele a od centra ktoré sa snažia o zve adenie
mesta až po historickú lokalitu školských areálov, a projekvyznačili prístupový chodník. ty od obecných úradov za„Projekt revitalizácie lokality merané na oživenie obecnej
Turecké studne mal zaujíma- zelene. Podporu získalo 21
vý vývoj. Na spolupráci s In- najlepších v celkovej hodnote
formačným centrom mladých 56 000 eur. Cie om programu
sa postupne dohodli Mestský je podpori vytváranie, obnovu
úrad v Krupine, Klub sloven- a trvalú starostlivos o enviských turistov a viacero nad- ronmentálne hodnotné územia
šených dobrovo níkov. Bez v mestách a obciach, ktoré
spoločného postupu všetkých slúžia verejnosti a prispievajú
zainteresovaných by sa tento k ochrane prírody a trvalej udrprojekt náročný na manuál- žate nosti.
nu prácu len ažko podarilo
Viac informácií: Milan Hrozrealizova . Práve podpora nec, programový manažér, tel.:
spolupráce na lokálnej úrovni 048 - 414 54 78, 0905 266 043,
je jedným z hlavných cie ov email: [email protected]
ON č. 46, 16. november 2010/21
Z REGIÓNOV
Krytá plaváre Štiavničky opä slúži Banskobystričanom
Komplexná rekonštrukcia stála osem miliónov eur
Krytá plaváre Štiavničky je po komplexnej rekonštrukcii opä k dispozícii verejnosti. Moderný
areál slávnostne otvorili 3. novembra a od 6. novembra už slúži Banskobystričanom.
Rekonštrukcii predchádzal súhlas
poslancov mestského zastupite stva, ktorí v auguste 2008 schválili
prevod plavárne (v majetku mesta)
s pozemkom v hodnote viac ako 1,8
milióna eur do základného imania
mestskej spoločnosti Bytový podnik
mesta (BPM, s. r. o.). Cie om bolo
technické zhodnotenie majetku s
predkupným právom spätného odkúpenia za 1 euro. Hlavným dôvodom bol nevyhovujúci stav plavárne
a chýbajúce inančné zdroje v roz-
počte mesta, ktoré sa nepodarilo
získa ani z eurofondov.
Spoločnos BPM, s. r. o., do stavby investovala zdroje bez inančných nárokov na mestský rozpočet.
Po dôkladnej analýze sa rozhodla
ís cestou komplexnej rekonštrukcie
s využitím špičkových profesionálnych technológií úpravy vody, vzduchotechniky a bazénových telies.
S týmito krokmi súhlasila dozorná
rada BPM, s. r. o., i mestské zastupite stvo.
Pôvodný rozpočet nového projektu bol na úrovni 9,5 milióna eur,
ale verejnou sú ažou, rokovaniami s
vybraným dodávate om a kvalitnou
prípravou stavby sa výsledná cena
dostala na úrove 8 miliónov eur.
„Pri realizácii projektu sme sa
nechali inšpirova tým najlepším,
čo momentálne na trhu existuje.
Podobné plavárne v zahraničí sú
inančne náročnejšie, ale nám sa
oproti pôvodnému rozpočtu podarilo s dodávate mi ušetri jeden a pol
Prvý investor v priemyselnom parku IPZ Záborské začne stava halu už na jar
V priebehu piatich rokov preinvestujú vyše tri milióny eur
O vstupe do prešovského priemyselného parku IPZ rokovalo mesto s investorom vyše roka. Tento investičný zámer 1. septembra podpisom zmluvy o prenájme potvrdili štatutárne orgány spoločnosti IPZ Prešov, a. s., a konate spoločnosti MSC elektronics SK, s. r. o., Ing. Miloslav Karaffa.
Obe strany sa dohodli na vzájomnej spolupráci pri realizácii investičného plánu v priemyselnom
parku, ktorý je majetkom mesta
Prešov. Mesto mu ponúklo pomoc
s dopravou zamestnancov rozšírením trasy mestskej hromadnej
dopravy.
Koncom októbra sa na radnici
stretli s primátorom Pavlom Hagyarim Miroslav Karaffa, konate
spoločnosti MSC Elektronics SK,
s. r. o., a Manfred Schwarztrauber, generálny manažér MSC
Vertriebes GmbH z Nemecka, aby
sa oboznámili s regiónom a informovali štatutára mesta o postupe
etablovania sa v priemyselnom
parku. Manfred Schwarztrauber
potvrdil, že sa robia posledné
úpravy na preklade projektovej
dokumentácie pod a našich zákonov. Stavebné práce sa pod a jeho
slov začnú už na jar.
V priemyselnom parku IPZ Záborské preinvestujú v prvej etape
600-tisíc €, neskôr v priebehu
piatich rokov vyše 3 milióny €.
Dokonči stavbu výrobnej haly
plánuje spoločnos už do októbra
budúceho roku, so súbežnou prípravou budúcich zamestnancov.
Prácu by tu malo nájs v prvej
etape približne 100 udí. ide pritom nielen o výrobu, ale aj o výskumno-vývojové aktivity v oblasti
riadiacich jednotiek pre elektrárne,
v softvérovom inžinierstve, pričom
výroba je extrémne náročná na
kvalitu. „Budeme h ada tých najlepších zamestnancov. Perspektíva pre tento projekt je 150 udí.
Je potrebné vyššie inžinierske
vzdelanie a znamená to príležitos
pre mladých odborníkov v elektronike a najmodernejších výrobných
technológiách,“ uviedol generálny
manažér.
Spoločnos MSC Vertriebes
GmbH už medzitým rozbehla
svoju činnos v priestoroch spoločnosti Elcom, kde zamestnáva
do 20 udí. V priebehu nasledujúcich troch rokov plánuje expanziu
milióna eur. Výsledok nech posúdia
návštevníci novej plavárne,“ povedal konate BPM, s. r. o., Tomáš
Novanský.
Rekonštrukčné práce sa začali 1.
júna 2009 a trvali 17 mesiacov. Generálnym dodávate om je banskobystrická spoločnos Randa+R, s. r.
o., v spolupráci s alšími subdodávate mi. Originálnym riešením je teleso
50 metrového plaveckého bazéna z
nehrdzavejúcej ocele od rakúskeho
dodávate a Berndorf a napätá hladina vody na úrovni horného okraja
obvodových stien prepadajúca cez
pozd žne mriežky. Nové sú detské
bazény z nehrdzavejúcej ocele, tobogán, reštaurácia na poschodí a
celé zázemie plavárne vrátane nových technológií v suteréne. Väčšina
nových technológií je zabudovaná
a skrytá pred zrakmi návštevníkov,
ktorí tak vnímajú nové estetické interiéry plavárne Štiavničky.
Na budúci rok plánuje investor a
prevádzkovate , BPM, s. r. o., vybudova nový saunový svet a rozšíri
parkovacie plochy. Po dohode so
samosprávou bude môc pokračova projekt odstra ovania plaveckej
negramotnosti detí i zvýhodnené
programy pre športovcov a seniorov. Zaujímavos ou je, že 50-metrový plavecký bazén svojimi parametrami vyhovuje prísnym normám
európskej plaveckej federácie FINA,
v aka čomu sa tam budú môc kona medzinárodné plavecké sú aže.
(ts-mbb)
a pridruženie alších projektov do
výrobnej haly v priemyselnom parku. S plnou sériovou výrobou investor ráta už koncom roka 2011.
„So spoločnos ou MSC ako aj s
ELCOM sme o tomto projekte rokovali takmer rok. Nemecký spoločník je nosite om know-how, má
dlhoročné skúsenosti a je to korektný partner s potenciálom rastu
a vytvárania alších pracovných
miest priamo v Prešove. Naše
mesto si vybral z dôvodu kvaliikovanej pracovnej sile, ale aj preto, že Slovensko sa stalo členom
Európskej menovej únie,“ uviedol
primátor Pavel Hagyari.
Iveta ADAMOVÁ,
hovorky a mesta
Starostovia u župana
Predseda Trnavského samosprávneho kraja (TTSK) Tibor Mikuš prijal 3. novembra starostov obcí
Ratnovce, Sokolovce, Jalšové a Koplotovce. Starostovia predložili predsedovi TTSK petíciu k problému
neúmerne intenzívnej nákladnej dopravy, ktorá prechádza ich obcami. Tento problém nastal po zavedení
platby mýta na cestách I. triedy. Občania poukazujú na zvýšenú intenzitu prejazdu ažkej nákladnej dopravy s obavou bezpečnos seba a svojich detí. Zvýšenou zá ažou sa ničia cesty II. a III. triedy v obciach
a praskajú steny na rodinných domoch, ktoré sa nachádzajú v blízkosti ciest. Zárove sú poškodzované
inžinierske siete kanalizácie a vodovodu, ktoré sú uložené v telese, alebo ochrannom pásme ciest.
Prítomní sa zhodli, že problém je potrebné rieši vyhláškou alebo predpisom, ktorý by z ciest II. a III.
triedy prechádzajúcich obcami vylúčil tranzitnú nákladnú dopravu. Predseda TTSK bude preto o probléme informova ministra dopravy a navrhol, aby sa tento problém riešil spoločným postupom samosprávneho kraja a dotknutých obcí.
Ivan KRAJČOVIČ,
oddelenie komunikácie s verejnos ou
22/ON č. 46, 16. november 2010
TLAČIVÁ
Tlačivá - Da ové priznanie k dani z nehnute ností na rok 2010
V nadväznosti na prijatie spoločnej európskej meny v Slovenskej republike – eura k 1. januáru 2009 a súvisiacu novelu zákona
č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších
predpisov v rámci zákona, ktorým sa menia a dop ajú zákony
v pôsobnosti Ministerstva inancií Slovenskej republiky v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike, Ministerstvo
inancií Slovenskej republiky pripravilo s účinnos ou od 1. januára
2009 nové vzory tlačív da ových priznaní k dani z nehnute ností.
Okrem zmien, ktoré súvisia so zavedením meny euro, sa v nových
tlačivách vykonávajú aj alšie zmeny, ktoré vyplynuli z poznatkov praxe
a ich cie om je odstránenie nejasností pri vypl ovaní da ových priznaní.
Nové vzory da ových priznaní sa vydávajú formou opatrenia pod a
§ 38 ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe
daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných inančných orgánov
v znení neskorších predpisov a toto opatrenie sa vyhlasuje v Zbierke
zákonov Slovenskej republiky uverejnením oznámenia o jeho vydaní.
Ing. Iveta IŠTOKOVÁ, MF SR
(ON 41/08, str. 3 - krátené)
Tlačivá si môžete objedna ihne na adrese:
INPROST, spol. s r. o.
Distribúcia tlačív
Smrečianska 29
811 05 Bratislava
alebo faxom na čísle: 02/446 311 95, 02/ 446 311 98,
alebo mailom na adrese: [email protected]
Kontaktná osoba: Dagmar Borisová,
tel.: 02/ 446 311 99 alebo mobil: 0905 599 120
Objednávky budeme vybavova v poradí, v akom prídu a
budú zaevidované.
Cena tlačív zostáva nezmenená, a to košie ka (F11 a P21)
a poučenie na vyplnenie tlačiva ( F17 a P17) - 0,17 € (5 Sk),
ostatné tlačivá - 0,10 € (3 Sk) s DPH.
ON č. 46, 16. november 2010/23
MONITOR
elektronická aukcia ušetrila
Popradu peniaze
Prvá elektronická aukcia ušetrila Popradu 16
281 eur. Oprava strechy na bytovom dome na
Ul. L. Svobodu sa takto znížila oproti najnižsej
predloženej ponuke v obálke o 22,65 percenta
na sumu 55 602 €. Elektronická aukcia sa konala 28. októbra a na mestskom úrade ju sledovali
prostredníctvom internetu zamestnanci mesta,
riaditelia základných škôl a podnikov s majetkovou účas ou mesta. Na vyše hodinovej aukcii
sa zúčastnili štyri irmy, ktoré boli anonymné.
Odborný výklad k aukcii poskytol účastníkom
uboš Babarík, konate spoločnosti Well management, s. r. o.
Prednostka MsÚ O ga Netočná po skončení aukcie povedala, že túto možnos zvažovali
dlho a rozhodli sa, že ju vyskúšajú. „Dúfam, že
v budúcnosti aukcie budú pokračova . Myslela
som si, že cena klesne o 5 až 8 percent, ani vo
sne mi nenapadlo, že sa zníži o 22,65 percenta,
ale ke že rozdiel medzi prvým až štvrtým je len
300 €, tak cena, za ktorú sa strecha dá urobi ,
je pravdepodobne reálna. Mesto ušetrilo touto
aukciou 16 281 € a ke že nie je platcom DPH,
tak na nižšej cene ušetríme aj na DPH.“
alej uviedla, že možnos použi elektronickú aukciu vo verejnom obstarávaní zvažovali
takmer rok. Presvedčila ich aukcia na nákup
elektrickej energie pre mesto Nové Zámky, na
ktorú sa šli pozrie . „Tam sme sa presvedčili,
že úspora sa dá dosiahnu . Vtedy Nové Zámky usporili 15 percent. Je to cesta do budúcna
pre samosprávy, pretože rozpočty pre mestá a
obce sa neustále znižujú a aukcie ukazujú, ako
sa dá šetri a získa alšie zdroje pre rozvoj,“
konštatovala prednostka.
Strecha obytného domu na Ul. L. Svobodu je
vo ve mi zlom stave a obyvate om, ktorí v om
bývajú pod ou, zateká. Výmena strešnej krytiny sa musí stihnú do 5. decembra t. r.
Pod a . Babaríka elektronické aukcie ešte
nie sú príliš obvyklé, ale udia si na ne zvyknú.
Na Slovensku ich používa pri verejnom obstarávaní zhruba stovka miest a obcí. „Úspory v
budúcnosti nebudú až také vysoké, čím viac
dodávate ov bude chodi na aukcie, tým budú
z avy nižšie a o 2 - 3 roky, ke aukcie budú
štandardné, budú zisky 7 až 10 percent,“ povedal . Babarík.
Poprad, 3. 11. 2010
V Senici zaviedli bezplatný
sociálny taxík
Zdravotne hendikepovaní a starší udia môžu
v Senici pri ceste na polikliniku a spä využi
služby sociálneho taxíka. Nová Kia Sportage,
ktorú mesto vyhradilo na tento účel, ich za zdravotným ošetrením prepraví bezplatne.
,,V týchto d och prebieha skúšobná prevádzka bezplatného taxíka, no už prvé dní ukázali,
že vozidlo je efektívne využívané. Slúži najčastejšie na prepravu starších pacientov z polikliniky spä domov. Na základe doterajšieho ohlasu
nepôjde len o krátkodobú prevádzku tohto vozidla, službu chceme zachova . V rozpočte mesta
budeme musie uvažova s prostriedkami aj na
tento účel,“ povedal po prvom týždni prevádzky
sociálneho taxíka primátor ubomír Parízek.
Auto sa dostalo do Senice v aka chránenej
dielni AV Mobilita a jej partnerom - Slovenského zväzu telesne postihnutých a Národnej rady
občanov so zdravotným postihnutím SR, ktorí si
senickú samosprávu vybrali v aka dlhoročnej
aktívnej spolupráci a podpore regionálnej sociálnej politiky. Mesto v súčasnosti hradí náklady
na pohonné hmoty, šoféra zamestnáva Poliklinika Senica, n. o.
Záhorák, 4. 11. 2010
MAS podporila osem
projektov obcí
Miestna akčná skupina (MAS) Malohont
schválila v marci tohto roka osem z 12 projektov obcí prijatých v prvých výzvach na predkladanie projektov. Tieto projekty 25. októbra
Pôdohospodárska platobná agentúra v Bratislave schválila. Informovala o tom Miroslava
Kubaliaková, manažérka MAS Malohont.
Medzi schválené projekty patrí rekonštrukcia
knižnice mesta Hnúš a, rekonštrukcie kultúrnych domov v obciach Teplý Vrch, Lukovištia
a Čerenčany, úprava verejných priestranstiev
v obci Hrachovo a Rimavské Brezovo, ako aj
úprava verejných priestranstiev, obnova studní
a vybudovanie zastávky v obci Španie Pole.
Starostovia podporených obcí podpísali k
27. októbru zmluvy o poskytnutí nenávratného inančného príspevku v celkovej sume 315
895,59 eura a môžu zača , resp. dokonči realizáciu svojich zámerov. Projekty budú inancované z Európskeho po nohospodárskeho
fondu pre rozvoj vidieka v rámci realizácie prístupu Leader v MAS Malohont.
„Do výziev na predkladanie projektov, ktoré
sme vyhlásili začiatkom septembra, bolo predložených dokopy 14 projektov s celkovou požadovanou sumou 736 238,08 eura. Koncom
novembra bude známe, ktoré projekty MAS
odporučí, resp. neodporučí na inancovanie,“
uviedla M. Kubaliaková.
Pod a jej slov boli výzvy určené pre obce na
realizáciu projektov zameraných na úpravu verejných priestranstiev, rekonštrukciu a modernizáciu rekreačných zón, objektov spoločenského významu, na budovanie a rekonštrukciu
cyklotrás, ihrísk a pod.
Projekty predložili obce Ož any, Rimavská
Ba a, Kokava nad Rimavicou, Babinec, Zacharovce, Drienčany, Utekáč, Rimavské Zalužany, Sušany, Hrušovo a mesto Hnúš a.
V najbližších d och na zasadnutí výboru
MAS zvolia 7-člennú výberovú komisiu MAS,
ktorá skontroluje projekty po administratívnej
stránke a následne ich zhodnotí pod a vopred
stanovených bodovacích kritérií. Potom projekty zašlú PPA, ktorá ich skontroluje a rozhodne o tom, či projekt bude alebo nebude
podporený z Programu rozvoja vidieka SR os
4 Leader.
Rimava.sk, 5. 11. 2010
Most v Príkrej opravia
do konca novembra
udia v jednej z najmenších obcí vo Svidníckom okrese si už čoskoro budú môc vydých-
nu . Nebudú sa už musie bá , čo v prípade,
ak v obci nebodaj začne horie . S nákladným
autom sa totiž momentálne do dedinky Príkra
nedostanete. Dedina s desiatimi stálymi obyvate mi hlavne v lete láka nielen domácich, ale
v aka jedinečnej drevenej cerkvi i množstvo turistov. Domáci sú však odkázaní iba na osobné
autá. Aspo v lete mal do Príkrej raz denne premáva autobus. Prišli však povodne a všetko sa
zmenilo. Zničený most zabránil zavedeniu autobusového spoja, no predstavoval aj alšie riziko. „V prípade vzniku nejakého požiaru alebo
nejakej mimoriadnej udalosti tam prístup nákladnými autami nebol možný,“ povedal starosta Príkrej Ján Brenišin. Samosprávny kraj rieši
viacero zosuvov, no našiel zdroje aj na opravu
mosta, ktorý vedie do maličkej dedinky. „Samozrejme, bolo potrebné nájs zdroje na opravu
tohto mosta, pretože aj v Príkrej žijú udia, aj oni
potrebujú normálny prístup,“ zdôraznil poslanec
PSK za okres Svidník a podpredseda komisie
dopravy PSK Peter Pilip. Starosta sa teší, že
sa konečne vrátia do normálneho stavu bez
obmedzení. Nový most naberá reálne kontúry.
„Sú zriadené dva mostné opory a pripravujú sa
alšie veci na dokončenie mosta, ako sú úložné prahy, nosníky,“ dodal Miroslav Červe ák
zo Správy a údržby ciest PSK oblas Svidník.
Most by mali opravi do konca novembra, no
obyvatelia Príkrej si na autobus predsa len ešte
počkajú. Dočasný autobusový spoj by do tejto
obce mohli zavies v lete na budúci rok.
Podduklianske novinky, 1. 11. 2010
Centrum Medzilaboriec
a sídlisko Vrch čaká obnova
Centrálnu mestskú zónu v Medzilaborciach,
ako aj ne aleké sídlisko Vrch čaká rekonštrukcia za takmer 1 milión eur. Realizáciu schváleného projektu z fondov Európskej únie plánuje naštartova miestna samospráva v prvej
polovici budúceho roka po úspešnom ukončení
verejných obstarávaní na dodávate ov tovarov
a stavebných prác.
Pod a informácií, ktoré poskytol Radoslav
Šmiga z oddelenia mestského majetku, výstavby a životného prostredia MsÚ, ide v rámci pripravovanej revitalizácie miestnej infraštruktúry
Medzilaboriec o práce na zmene tváre mesta,
nadväzujúce na predošlé aktivity projektu s názvom Warhol city. Prostredníctvom neho sa za
posledných šes rokov zmodernizovalo viacero
mestských objektov, verejných priestranstiev či
miniskanzen v areáli miestneho amiteátra.
„Novým projektom sa odstránia havarijné
stavy na miestnej infraštruktúre, ako aj verejných priestranstvách mesta. Celkovo sa zrekonštruuje 4 525 m2 zelene, 3 086 m2 cestných komunikácií, 9 209 m2 chodníkov, ako aj
nieko ko lávok cez tok Vydranky,“ spresnil R.
Šmiga. Dodal, že stavebné úpravy sa dotknú aj
fontány pred Múzeom moderného umenia Andyho Warhola. „Revitalizáciou prejde aj plocha
pred vstupom do budovy mestského úradu,
ktorá bude vybavená novou dlažbou,“ doplnil.
Na celkových nákladoch projektu sa bude
podie a miestna samospráva 5 percentami,
85 % získa z prostriedkov EÚ a 10 % zo štátneho rozpočtu SR.
Život Prešova, 2. 11. 2010
Z regionálnej tlače sprac. (tl)
S ÚSMEVOM
J
S ÚSMEVOM
J
S ÚSMEVOM
J
S ÚSMEVOM
J
Hodina zemepisu
Nedobytná konzerva...
- Tak ako, mladoženáč?
Všetko je v poriadku?
- Ani nie... nie je to bohviečo...
- Ako to? Ve všetci hovorili, že tvoja žena je hotová perla!
- Moja žena síce je perla,
ale týžde po svadbe sa
k nám nas ahovala tá jej
perlorodka!
- Drahý, budeš mi verný
na tej služobnej ceste?
- Drahá! Som manažér,
nie jasnovidec!
- O dve kilá menej ako
včera! - jasá žena, stojac
na váhe.
- Len sa upokoj... - mierni jej nadšenie manžel
- skús sa nama ova a
odváž sa ešte raz!
Starý Dežo sa pýta
syna:
- Dežko, ako bolo dnes v
škole?
. Správal som sa ako partizán.
- Ako to?
- No hodinu ma trápili,
ale nedostali zo m a ani
slovo!
žena sa po smrti stretne so svätým Petrom:
- Podviedla si muža?
- Nie.
- Mala si príležitos ?
- Mala.
- A predsa nie?
- Nie.
Peter zavolá na svojho
asistenta:
Nemám dôveru k u om,
o ktorých mi nikto nepovedal nič zlé.
(Charles Talleyard)
kresba: peter Gossányi
Nová učite ka zemepisu mala prvú hodinu v triede, pred ktorou sa triasli i skúsení profesori. Po
začiatku hodiny sa ostatní pedagógovia zhromaždili v zborovni a tipovali, ko ko minút vydrží. Ale
trieda zostala zatvorená až do zvonenia a potom
začali na prestávku vychádza podozrivo pokojní
a zamyslení študenti, niektorí mierili priamo do
knižnice.
Začali aha z učite ky, ako to dosiahla, až im
nakoniec prezradila:
- Najskôr som ich ohromila a potom zaúlohovala.
- A to ako?
- Ke som vošla do triedy, pozdravila som „ahoj
zasrani!“ a oni zostali stá s otvorenými hubami.
Tak som sa ich spýtala:
- Viete, čo je prezervatív?
- Áno.
- A vie ho niekto natiahnu na glóbus?
Lenže nikto nevedel, čo je glóbus, tak to začali
zis ova ...
- Doneste mi krídla!
žena nadšene zvolá:
- Takže sa oplatilo? Budem anjel!?!
Peter pokrúti hlavou a
povie:
- Nie, hus!
- Jožo, prečo si nebol
včera v škole?
- Lebo otec mal pohreb a
mama pôrod.
- Neklam, to isté si mi
tvrdil aj minulý týžde !
- Neklamem, pani učite ka, mama je pôrodná asistentka a otec je hrobár...
Aký je rozdiel medzi
verejným domom a bordelom?
Verejný dom je prevádzkáre , kým bordel
je systém práce!
Lesník chodí po lese a
počíta škody, ktoré napáchala víchrica. Zrazu
zbadá na strome chlapíka, ktorý je celý zamotaný do látky a špagátu.
Lesník sa čuduje:
- Vám muselo asi poriadne šiba , ke ste skákali
v takej víchrici s padá-
kom, nie?!
- No dovo te! To je stan!
Policajt budí opitého
muža na lavičke:
- Vsta te! Cho te domov! Manželka už na vás
isto netrpezlivo čaká!
- Ve práve...
Na hraniciach vchádza
do kupé medzinárodného rýchlika colník. podozrivo si obzrie posádku,
ktorú tvoria vracajúci sa
pútnici, až jednému povie:
- Čo máte v tej f aší?
- Vodu z Lurdov.
- Otvorte ju!
Colník privonia a vraví:
- Ve je to francúzsky
ko ak!
- Čože? - vypleští oči
muž a vykokce - žeby
opä zázrak...?
Hovorí manželka svojmu mužovi na zábave:
- Len spievaj, drahý,
spievaj!
- Ale mne sa už nechce!
- Len pekne spievaj! Ke
spievaš, nechlastáš!
Z internetu spracovala -pt-
Download

Zachovajme v obciach čo je dobré, aj keď je to staré!