info
týždenníkwww.infohumenne.eu
Informácie a zaujímavosti pre všetkých Humenčanov
Ročník: 1 číslo 14/2014
28. 10. 2014
Obec Kechnec: 1200 obyvateľov
a 3500 pracovných miest
Rozhovor medzi Miroslavou Zajcevovou a Jozefom Konkolym o efektívnom riešení problémov.
V Humennom sa bojovalo ako
pred 100 rokmi
Klub vojenskej histórie Beskydy zorganizoval
4. ročník podujatia KARPATY 1914/1915.
VIAC NA STRANE 8
VIAC NA STRANE 6
Platí Molnár Vaľovú?
Čo je pravdy na tom, že podnikateľ J. Molnár st.
financuje Janu Vaľovú?
VIAC NA STRANE 3
Magické
Okienko M. Zajcevovej
dobro
rod. Škovrankovej, kandidátky na primátorku mesta:
a zdravie ODPÚTAŤ POZORNOSŤ – ZÁKERNÁ
Letné prázdniny sa už dávno
skončili, všetci žiaci a študenti
sa vrátili do škôl a nabehli na
každodenný pravidelný režim,
ktorý je tam vonku považovaný
za normálny. Pri stretnutiach
s ľuďmi po dovolenkách často
počujeme takéto otázky: Ako sa
máš? Ako bolo na dovolenke?
Ako sa cítiš? Aké bolo leto?
Našou prvoradou úlohou by
malo byť zasievanie semienok dobra, radosti a zdravia
do našich životov, aj do životov
všetkých navôkol. Iba tak dosiahneme všeobecnú prosperitu
a pozdvihnutie životnej úrovne
na vyšší level. Zasievajme DOBRO, ZDRAVIE, VITALITU
a ŠŤASTIE do našich životov!
Robme to aj s pomocou základných komunikačných nástrojov
a pýtajme sa ľudí otázky takéhoto
typu: Ako dobre sa máš? Ako
dobre bolo na dovolenke? Ako
zdravo sa cítiš? Ako dobre sa cítiš
Pokračovanie na strane 10
MANIPULÁCIA
Pamätám si, ako som v detstve čítala článok o sovietskych
mičurincoch. Veľkolepo ospevovali to, že na Sibíri zasadili mandarinkovníky a pomarančovníky.
To všetko v čase, keď takmer celý
Sovietsky zväz trpel kvôli zlej
úrode zemiakov a obilnín hladom. Čo na tom, že citrusové stromy zo sibírskej zeme nevystrčili
ani len byľku, v novinách predsa
písali, že na Sibíri pestujú tropické ovocie.
Vyhladovaní
a
demagógiou
otrávení ľudia mali pred sebou
svetielko na konci tunela. Verili, že
ich čakajú citrusové hody. Realita
ale bola neúprosná. Z citrusov poznali akurát kubánske
pomaranče, ktoré raz za rok videli
v ,,magazíne“. A tí šťastnejší si ich
aj zopár kúpili a potom ich spolu
s orechmi lúskali ako Marfuša
Pokračovanie na strane 2
2
14/2014 INFO HUMENNÉ
Dokončenie zo strany 1
ODPÚTAŤ POZORNOSŤ
– ZÁKERNÁ MANIPULÁCIA
z Mrazíka. Cieľ vtedajších politikov
však splnený bol - pozornosť od
zlyhania v poľnohospodárstve bola
obrátená na niečo iné, nepravdivé,
ale zaujímavé.
Praktiky v Humennom
Kto si myslel, že po roku 1989 sa
podobné praktiky z našej politiky
vytratia, dnes sklamaný zažíva
déjà vu. Nielen v tzv. veľkej politike sa u nás nenosí priznávanie si
chýb a nesplnených sľubov. To sa
radšej hneď objaví nejaká kauza,
ktorá odpúta pozornosť verejnosti.
Metódu odpútavania pozornosti
som zaregistrovala aj u nás ,,za
humnom“ v Humennom.
Čím viac sa blíži termín komunálnych volieb, tým menej chce
naša pani primátorka hovoriť
o skutočných problémoch, ktoré
pociťujú obyvatelia mesta. Ešte
zarytejšie mlčí o tom, ako splnila
svoje sľuby spred 4 rokov. Tie, ktoré
u voličov zarezonovali najviac,
zneli: nové pracovné miesta a nižšia
cena tepla v meste. Namiesto vysvetlenia, prečo ich splniť nedokázala, od nej stále častejšie
počúvame nezmyselné podozrenia
a obviňovanie protikandidátov.
Logiku to nedáva
Verím, že nielen mňa, ale aj ďalších
Humenčanov by určite zaujímalo vysvetlenie, ako je možné, že
poslankyňa Národnej rady patriaca
ku koaličnej väčšine, nedokázala
pre obyvateľov mesta zabezpečiť
žiadne nové pracovné príležitosti.
Kde sú tie výhodné kontakty,
ktorými sa naša primátorka rada
chváli? Ako ich pomoc pocítili
obyčajní ľudia?
Aj preto Humenné zažíva vlnu
odchodov ľudí za prácou, akú
nepoznalo 100 rokov. Nezamestnanosť, rozdelené rodiny a ,,blbá“
nálada trápia ľudí v meste. A my
namiesto vybavovania práce
riešime nezmyselné, ale „zaručené“
fámy, kto koho financuje, kto koho
pozná, alebo nepozná, kto má viac
alebo menej peňazí a podobne.
Mne to logiku nedáva. A vám?
Ing. Miroslava Zajcevová
Dušičky nie sú len
o zhone, predražených
kvetoch a preplnených
cestách
Už sa to blíži. Každoročný rituál návštevy cintorína. Upratať, vyčistiť,
priniesť nové kvety, zapáliť sviečku, zotrvať v tichu a spomínať. Niektorí chodia naozaj iba raz v roku, iní si nájdu čas aj častejšie. Na
Dušičky však prídu všetci, lebo sa to patrí, lebo sa to tak má, lebo je to
zvyk, tradícia.
Prichádza čas, kedy si znovu uctíme pamiatku zosnulých.
Keltský sviatok
Pôvod sviatku Všetkých svätých
siaha do predkresťanských čias.
Súvisí s pradávnou mystickou tradíciou indoeurópskych národov, keď
sa medzi nás mali vracať duše zosnulých. Rozšírený bol najmä medzi
Keltmi, keď sa v noci z 31. októbra
na 1. novembra druidi lúčili s letom
patriacim bohyni života a vítali vládu
kniežaťa smrti Samhaina.
Kelti verili, že v túto noc, keď život
(leto) odovzdáva vládu smrti (zime),
prichádzajú mŕtvi na zem, aby si
vybrali na jeden rok telo, v ktorom
sa usadia. Preto im na cestu svietili
svietnikmi vyrobenými z dýň. Zo
strachu, že si vyberú ich telá, nosili
im rôzne obety. Ľudia sa prezliekali
do starých šiat a maľovali si tvár, aby
do nich nevstúpili ani mŕtvi, ani zlí
duchovia.
Z pohľadu Cirkvi
Cirkev už po stáročia spája s touto
slávnosťou nádej na vzkriesenie. Je to
deň radosti, nie strachu. Pre iných je
smrť realitou, ktorú treba prijať. Po
vzkriesení Krista sa nachádzame
na ceste do večného mesta, kde nás
očakáva blaženosť všetkých tých,
ktorí boli Pánom oslávení. To má
byť zmyslom Slávnosti všetkých
svätých. Začiatky slávenia sviatku
Všetkých svätých nás vedú až do
4. storočia po Kristovi. Prvého novembra sa sviatok Všetkých svätých
oficiálne začal sláviť v 8. storočí, najprv v Írsku, potom v Anglicku, až
pápež Gregor IV. rozšíril sviatok na
celú cirkev.
Katolícka cirkev 1. novembra slávi
prikázaný sviatok Všetkých svätých,
na ktorý 2. novembra nadväzuje deň
Spomienky na všetkých verných zosnulých, ľudovo nazývaný Dušičky.
Veriaci si počas omší pripomínajú
svätých, ktorí viedli pravý kresťanský
život, žili a zomreli vo viere v Ježiša
Krista. Spomínajú a modlia sa aj za
tých, ktorí nemajú miesto v kalendári,
neboli vyhlásení za svätých, ale žili
čestným životom, konali dobro a vedeli sa obetovať pre iných.
Návšteva cintorína
Po tieto dva dni (Sviatok všetkých
svätých a Dušičky) spomínajú aj
dnes pozostalí na svojich zomrelých
príbuzných a priateľov. V týchto
dňoch všetci prichádzame na cintorín, kde očistíme okolie hrobu,
poukladáme vence, kvety, zapálime
sviečku, aby sme sa potom v tichu
pomodlili za spásu duší. Modlitba
živých vraj pomáhala dušičkám
očistiť svoje hriechy. Taktiež sa
kedysi verilo, že počas dušičkovej
polnoci majú duchovia bohoslužbu.
Keď sa ráno ozvalo zvonenie z kostola, museli sa dušičky vrátiť späť do
očistca. Vraj, ak na Dušičky prší, duše
zomrelých oplakávajú svoje hriechy.
Tak cestujte za tými, ktorí vo vašom
srdci stále žijú... ale opatrne!
Spomínajte na tých, čo pre vás
v živote niečo znamenali... ale s úctou!
Podľahnite čaru Dušičiek, lebo je
krásne, ale vyhnite sa jeho skomercionalizovanej podobe dneška, lebo
je zbytočná a márnivá.
–eLLa –
14/2014 INFO HUMENNÉ
Kam nás vedie najbohatšia politička?
Celé Slovensko už mohlo niekoľkokrát zaregistrovať informácie o Jane Vaľovej, našej primátorke. Raz, keď sa
angažovala pri vytváraní sociálnych podnikov, ktoré namiesto sľubovanej práce pre tisícky Slovákov priniesli
len miliónové straty a hanbu krajine na medzinárodnej úrovni. Druhýkrát pri rebríčkoch najlepšie zarábajúcich slovenských politikov. Kam sa na ňu hrabe premiér republiky? S mesačným príjmom (oficiálnym) okolo
6 tisíc eur tromfne aj mesačný príjem všetkých zamestnancov menšej fabričky. Pani Vaľová dokáže zarábať
v dvoch zamestnaniach. Ako primátorka a aj ako poslankyňa Národnej rady SR.
Hlavné sľuby v odpočte nenájdete
Všetky jej príjmy sú do posledného
centu hradené z daní obyvateľov
Slovenska. Oprávnene by títo mohli
očakávať, že jej práca bude primeraná zárobku. Čo všetko urobila
pre Slovensko nám snáď niekedy
v nejakom odpočte prezradí. Čo
urobila pre Humenné nám už vo
svojom odpočte ukazuje na internete,
v novinách, či na billboardoch. Bolo
by nespravodlivé povedať, že vôbec
nič. Ale pre osvieženie pamäte je dobré pripomenúť jej dva najväčšie sľuby
Humennému a jeho obyvateľom pred
komunálnymi voľbami v roku 2010:
nové pracovné miesta a zníženie ceny
tepla v meste.
Splnenie týchto sľubov v jej odpočte
nenájdete. Nemusíte byť detektívom,
aby ste zistili prečo. Nuž preto, lebo
ich nesplnila. Je to, ako keby vás
niekto pozval na husacie hody, ale na
hostine vám priniesol iba polievku
zo sáčku a šunkofleky. Najesť by ste
sa najedli, ale druhýkrát by ste sa asi
3
zmanipulovať. Rozhodovať by sme sa
mali na základe logických argumentov a nezabudnúť používať zdravý
sedliacky rozum. Brať do úvahy skutky a nie sľuby, z nadhľadu a odstupu
zhodnotiť plusy a mínusy jednotlivých kandidátov. A patričným
spôsobom by sme mali ohodnotiť
pokusy robiť z nás zmanipulovaných
nesvojprávnych hlupákov.
–cac–
na tie husacie hody od neho pozvať
nenechali. Hlavne ak by ste vedeli,
že po vašom odchode si váš hostiteľ
chutnú husacinku dopraje.
,,Investigatívna“ žurnalistika
Pani primátorka si nechala napísať
v novinách Naše novinky článok
s názvom ,,Kto platí kortešačky
v našom Humennom?“. V ňom sa
vyznala, že svoju ,,skromnú“ predvolebnú kampaň si hradí zo svojho
vrecka. Zároveň v ďalšej časti sa snaží
autor článku rôznymi klamstvami
navodiť dojem, že jej protikandidátku
M. Zajcevovú podporuje podnikateľ
J. Molnár. Aj keď túto fámu vyvrátil
v rozhovore pre noviny Slovenský
východ sám podnikateľ, z ktorého
sa vykľul sponzor strany SMER-SD
(ktorej oficiálne daroval slušný obnos peňazí), tak tento spôsob kampane, ktorý zvolila J. Vaľová, je veľmi
účinný. Šikovne podsúva ľuďom
rôzne fámy, polopravdy a snaží sa ich
odviesť od podstatných a skutočných
problémov.
Je dôležité, aby sme sa nedali
Do koša bolo ďaleko?
Jana Vaľová sa pýši mnohými kontaktmi, nové pracovné miesta však nevybavila.
Aj také býva. Keď nie je kde, tak rovno na zem. Pri tejto lavičke na Laborci to vyzerá, akoby tam niekto vysypal plný kôš
odpadkov naschvál. Prečo to urobil a s akým zámerom, nevedno, ale jedno je isté, už aj tak dosť spustnutej rekreačnej
oblasti Laborec to dobré meno nerobí. A Humenčanom už vôbec nie! Tu žiadna výhovorka neobstojí! Nikto cudzí nám
tu vrece smetí určite nedoniesol, len my sami. Niekto z nás! Každý deň tadiaľ prejdú desiatky, až stovky ľudí a len nechápavo krútia hlavou. Pýtajú sa to isté, čo my? Lebo my sa pýtame: Čo sme to za ľudia, keď toto dokážeme?
–eLLa–
Platí
Molnár
Vaľovú?
A je to vonku! Podnikateľ J. Molnár st. v rozhovore pre médiá
priznal, že sponzoroval stranu
SMER-SD (zdroj: Pravda, Slovenský východ). Čiže, ak je primátorka J. Vaľová členkou SMER-SD, tak
logicky sponzoroval aj ju. Myslíme
si, že toto nepotrebuje komentár.
Zároveň treba oceniť spôsob sponzoringu podnikateľa J. Molnára st.,
ktorý oficiálne, čiže zdanenými peniazmi podporil stranu SMER-SD
a neuchýlil sa k rôznym pokútnym
spôsobom financovania, ktoré sú
bohužiaľ častým javom v slovenskej politike.
–fid–
4
Tajomstvá gaštanov
14/2014 INFO HUMENNÉ
Gaštany sú neodmysliteľnou súčasťou jesene. Známe sú nielen tie nejedlé, z ktorých deti vyrábajú
rôzne výtvory, ale aj jedlé, na ktorých si mnohí z nás radi pochutia. Čo všetko vieme o gaštanoch?
Chlebový strom
Gaštan jedlý patrí k najstarším
drevinám sveta. Na naše územie
sa dostal z Malej Ázie v 16. storočí,
kedy ho priniesli Turci. Kedysi ho
prezývali aj „chlebový strom“, pretože
v časoch neúrody sa jedlé gaštany
používali ako hlavná náhrada obilnín a zemiakov. Gaštanová múka
sa pridávala do chleba a aj dnes je
obľúbená medzi celiatikmi vďaka
svojmu bezlepkovému charakteru.
V minulosti sa stromy gaštana umelo
vysádzali vo veľkých počtoch kvôli
širokému využitiu. Pomerne známa
a pravdepodobne najstaršia oblasť,
kde sa stromy v minulosti hojne vysádzali, je Jelenecká gaštanica v okolí
hradu Gýmeš pri Nitre. Najväčšia
a najznámejšia oblasť sa nachádza
v Modrom Kameni, kde sa každý rok
v októbri konajú gaštanové slávnosti.
Tradícia osláv a jesenného zberu
gaštanov je však na Slovensku ohrozená a hrozí jej dokonca upadnutie
do zabudnutia, pretože stromy
gaštana masívne napáda od 70. rokov
minulého storočia rakovinotvorná
huba, ktorá spôsobuje ich vysychanie
a odumieranie. V oblasti Modrého
Kameňa trpia touto chorobou podľa
odborníkov až dve tretiny stromov.
Populácii neprospieva ani dovoz plodov a sadeníc zo zahraničia, pretože
stromčeky sú niekedy infikované
hrčiarkou gaštanovou, ktorá môže
vážne poškodiť celé spoločenstvá
stromov.
Miroslava Zajcevová
rod. Škovranková
vás pozýva na
Jesenné hody v Humennom
(sobota)
8. 11. 2014
00
.
od 15 hod
m
u za Vihorlato
k
na parkovis
KollároVci
Jožko Jožka l¹udový rozprávač
RusínskE holosy
a mnoho ďalších...
oChutnÁVky ZaDaRMo:
Gaštany obsahujú výživné látky, minerály vitamíny.
Vitamíny a minerály
Gaštany sú príbuzné orechom,
majú však omnoho nižší obsah
tuku. Čerstvé gaštany obsahujú asi
180 kalórií (800 kJ) na 100 gramov
dužiny, čo je oveľa nižšia hodnota ako
majú vlašské orechy, mandle, iné orechy či sušené ovocie (asi 600 kcal/100
g). Sú skvelou potravou, ak potrebujete zredukovať hmotnosť. Rýchlo
zasýtia a sú vhodné aj pri bezlepkovej
diéte. Neobsahujú cholesterol, ale len
veľmi malé množstvo tuku, ktorý je
väčšinou nenasýtený. Obsah sacharidov možno porovnať s pšenicou
a ryžou. Okrem toho majú gaštany
dvakrát toľko škrobu ako zemiaky.
Dozrievaním gaštanov sa škrob
pomaly mení na cukry a znižuje sa
ich vlhkosť.
Gaštany obsahujú asi 8% rôznych
cukrov, najmä sacharózu, glukózu,
fruktózu a v menšom množstve
stachyózu a rafinózu. Nachádzajú sa
v nich minerály ako železo, mangán,
magnézium, fosfor a draslík, a vitamíny, najmä vitamín C - asi 40 mg na
100 g gaštanov. Množstvo vitamínu
C sa tepelnou úpravou znižuje asi o
40%. Čerstvé gaštany obsahujú asi
52% vody, ktorá sa pomerne rýchlo
odparí počas skladovania. Ak sa
gaštany skladujú pri teplote 29°C,
môžu stratiť aj 1% hmotnosti za jeden
deň a až 70% vlhkosti. Pred prípravou sa preto odporúča uskladnené
gaštany namočiť na niekoľko hodín
do vody, aby nabrali vlhkosť späť.
Ako ich pripraviť?
Na konzumáciu sú najvhodnejšie
varené alebo pečené gaštany. Pred
prípravou ich treba narezať, aby neexplodovali, čo sa môže stať najmä pri
pečení. Zvyčajne sa používa plytký
rez na špičke s dĺžkou asi 1 cm alebo
narezanie v tvare krížika na plochej
strane. Gaštany sa najlepšie lúpu,
kým sú ešte horúce. Odporúča sa
ich postláčať v utierke, čím sa šupka
uvoľní. Pečené gaštany najlepšie chutia pripravované na drevenom uhlí,
v domácnostiach sa však najčastejšie
využíva pečenie v bežnej rúre pri
teplote 180 stupňov Celzia na dobu
30 – 40 minút. Aby sa gaštany počas
pečenia veľmi nevysušili, možno ich
pokropiť vodou.
Hnedé plody skvelo chutia a skrývajú v sebe rozličné pozitíva. Zlepšujú
trávenie, stav vlasov a pokožky, podporujú imunitu a sú zdrojom minerálov a vitamínov. Do jedálnička by
ich mali zaradiť ľudia, ktorých trápi
reuma a problémy s kĺbmi. V našom
receptári sme pre vás tradične pripravili dva chutné gaštanové recepty.
–das–
pečené prasiatko tatnÉ a
os
IE Z
V En
t
s
ER
ny
špeciality
oBČ oVÉ CE
D
ľu
varené víno, punč pani Zajcevovej
atrakcie pre deti: trampolíny a nafukovací hrad
vyrezávanie tekvíc a vystavenie umeleckých diel
tvorivé dielničky pre deti
Vstup Voľný
Jesenné hody v Humennom CL.indd 1
22.10.14 8:29
Prvé gaštany sa na našom území objavili v 16. storočí.
14/2014 INFO HUMENNÉ
Toto je ten správny odpočet,
občania! (2. časť)
Pokračovanie z minulého čísla o hospodárení súčasnej primátorky počas štyroch rokov pôsobenia.
6. NEZAMESTNANOSŤ
SA ZVÝŠILA!
Minister práce, soc. vecí a rodiny (SMER-SD) ocenil primátorku
mesta Humenné Janu Vaľovú
(SMER- SD) a odovzdal jej vyznamenanie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Pýtam sa: Za
čo? Nezamestnanosť sa zvýšila, sociálne byty sú predražené, rodiny sa
kvôli nezamestnanosti rozpadávajú!
Pani Vaľová na svojej sociálnej sieti
pred voľbami v roku 2010 písala
a sľubovala, že do Humenného donesie prácu pre ľudí. Po štyroch rokoch
sa v meste nie že nezamestnanosť
nezmenšila, ale naopak zväčšila.
Mesto nemá vhodné podmienky pre
investorov a pani primátorka ako
poslankyňa NR SR do mesta nepriniesla žiaden zamestnanecký stimul,
ktorý by výrazne zlepšil zamestnanosť
v našom meste. Nemôžeme sa
donekonečna vyhovárať na to, že tu
nie sú diaľnice, činné sopky, či letisko.
Do Humenného chcú prísť noví investori, len čakajú na zmenu primátora!
7. Obyvatelia odchádzajú,
MESTO SA VYĽUDŇUJE! V roku 2011 sa migráciou obyvateľstva
znížil počet obyvateľov v kraji
o 1 421. Úbytok sťahovaním bol zaznamenaný vo všetkých okresoch,
najvyšší v okresoch Poprad (234),
Bardejov (205) a Humenné (198).
2014 – V Humennom zaznamenali
v priebehu posledného roka odliv
občanov. V meste sa za posledný rok
znížil počet obyvateľov o 244. Pre
aktualne.sk povedala hovorkyňa
mesta Michaela Slivková Kirňaková,
že v priebehu roka sa z trvalého pobytu odhlásilo 522 obyvateľov a zomrelo 215 Humenčanov. Znamená
to, že mesto prišlo o 737 obyvateľov.
Od sčítania ľudu v roku 2011 je
to pokles o 1 100 obyvateľov! Humenné sa vyľudňuje, sú tu čím ďalej,
tým prázdnejšie námestia a parky
a nezamestnanosť sa aj tak zvyšuje?
Mesto je na tom HOSPODÁRSKY
VEĽMI ZLE!
8. HUMENNÉ V HODNOTENÍ
TRANSPARENTNOSTI PREPADLO
V hodnotení transparentnosti sme
sa ocitli na neuveriteľnom 90. mieste
zo 100 a za posledné 2 roky sme
prepadli o 44 priečok! Dokonca
v roku 2010 sme boli na 19. mieste,
v roku 2012 už na 46. a v tomto roku
na neuveriteľnom 90. mieste s 34 %
transparentnosti a celkovou známkou D. Podľa nedávneho prieskumu
agentúry FOCUS chce každý druhý
občan svojho starostu vymeniť.
9. FINANČNÉ ZDRAVIE
V MESTE SA POMALY
ZHORŠUJE! Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy INEKO už od roku
2006 zisťuje údaje, podľa ktorých sa
potom vypočítava celkové finančné
zdravie miest, obcí, VÚC. Na základe
toho sa potom každoročne vypracúva rebríček „Finančne najzdravších
miest“. V tom z minulého roka
figuruje Humenné na 86. mieste
zo 138. Najlepšie na tom bolo Humenné v roku 2009, kedy bolo jeho
finančné zdravie ohodnotené na 5/6
a v rebríčku mu patrila 33. priečka.
Za 4 roky sa teda prepadlo o 53 miest.
Kde je to primátorkine ZLEPŠUJÚCE
SA FINANČNÉ ZDRAVIE ?
10. KONFLIKTNÉ PROSTREDIE Spory medzi poslancami a primátorkou, medzi poslancami navzájom,
medzi podnikateľmi a primátorkou,
medzi vedením volejbalistov a primátorkou, medzi médiami a primátorkou - skrátka spory, hádky, žiadne
rozumné riešenia. Toto je aktuálna
situácia v našom meste, ktorá tu podľa
toho, čo počúvam z každej strany,
ešte nikdy nebola. Všetci, ktorí nie sú
na ich strane sú nežiaduci a doslova
šikanovaní. Hádžu sa im pod nohy
balvany a robíme si naprieky. Mestský úrad vypúšťa do éteru ľuďom
nezmyselné klamstvá o ostatných
kandidátoch, len aby si ustrážili svoje
teplé miestečká čakajúc, že ľudia im
to znova uveria. Ale dosť bolo tohto
„režimu“.
Na záver
Peniaze sa mrhajú na nepodstatné
veci, zatiaľ čo sa mesto vyľudňuje.
Mám 21 rokov a v hlave jasné plány.
Robiť pre mesto, zamýšľať sa nad tým
a potom konať tak, aby mladí ľudia
videli vo svojom meste budúcnosť.
Nebojím sa prejaviť svoj vlastný názor. Chcem, aby sme v našom meste
videli riešenia, aby sa naše mesto
konečne menilo na moderné mesto.
Chcem, aby si ľudia v Humennom
uvedomili, že mesto patrí všetkým,
že nestačí, aby mesto bolo iba čisté
5
a pekné, ale že Humenné potrebuje
impulz, potrebuje sa rozvíjať, potrebuje investície, ktoré majú zmysel.
Potrebujeme mladého ducha, potrebujeme nezávislých zástupcov. Potrebujeme ľudí, ktorí, či sú to doktori,
právnici, manažéri, podnikatelia
alebo politici, sú si vedomí toho, že
sú to v prvom rade ľudia a svoj post,
na ktorý sa dostali kvôli ľuďom, budú
vykonávať pre ľudí. Teraz ste videli
pravdu, ako naše mesto fungovalo
štyri roky. Toto sú podložené fakty,
na ktoré môžeme v meste naraziť.
Žiadne neobjektívne vymyslené frázy
či hlúpe obvinenia.
Potrebujeme sa zbaviť mocenskej
arogancie, prinášať riešenia a vrátiť
ľuďom dôveru v primátorský post.
Zastabilizovať medziľudské vzťahy
a byť otvoreným mestom. Nebáť
sa hovoriť pravdu, neskrývať sa za
anonymá a riešiť kompromisy tvárou
v tvár. Občania, prosím vás, využite
svoje právo voliť, uvážte, čo sú naše
priority a rozhodnite sa správne,
ako chcete, aby naše mesto ďalej
fungovalo. Želám si, aby tu bolo pre
mladých dostatok práce, pre rodiny
s deťmi skvelá perspektíva, relax po
práci a zdravé prostredie. Pre starších
kultúrne a vľúdne podmienky pre
život. Aby sa nemanipulovalo staršími
iba pred voľbami, ale aby sa im venoval čas počas celého volebného obdobia. Som slobodný občan a pevne
verím, že môj slobodný názor bude
rešpektovaný vedením mesta, ako aj
jeho občanmi. Postavme naše mesto
spoločne NA NOHY !
Martin Ruščanský, kandidát na
poslanca do MsZ v Humennom
6
14/2014 INFO HUMENNÉ
VHumennom sa bojovalo ako pred 100 rokmi
Lietadlo Fokker E3.
Pod tlakom Rusov
Rakúsko-Uhorsko čelilo v novembri
1914 jednej z najťažších kríz počas
celého obdobia I. svetovej vojny.
Nemecký spojenec nedokázal splniť
predvojnové sľuby a presunúť svoje
hlavné sily z Francúzska na východný front. Armáda monarchie tak
stála proti početnej prevahe ruských
Klub vojenskej histórie Beskydy v spolupráci s mestom Humenné zorganizovalo už 4. ročník jedinečného podujatia KARPATY 1914/1915,
tento krát priamo na území Humenného, na miestach, kde sa reálne
v novembri 1914 bojovalo. Humenné sa hneď v začiatkoch 1. sv. vojny
stalo strategicky dôležitým miestom konfliktu.
V roku 1910 v meste žilo 4.508
obyvateľov. Po vypuknutí Prvej
svetovej vojny bola väčšina mužov
z Humenného povolávaná do dvoch
peších plukov, ktorých doplňovacie
obvody sa nachádzali v tejto oblasti.
z Karpát si mesto až do konca Prvej
svetovej vojny zachovalo dopravný
a vojenský význam a ostala v ňom
fungovať vojenská nemocnica a dva
zajatecké tábory.
Od augusta 1914 bolo Humenné vojenským dopravným uzlom, ktorým
prechádzali vlakové transporty
z vnútrozemia Rakúsko-Uhorska na
V novembri 1914 pri Humennom už
neposielali svojich vojakov do masových bodákových útokov na protivníkove postavenia, ale väčšinou
viedli len palebný boj za využitia pohybu a terénneho krytia. V tomto období sa ešte v plnej miere neprejavil
fenomén statickej zákopovej vojny
a na Východnom fronte sa až do konca roku 1914 viedli manévrové operácie. Z tohto dôvodu aj boje pri Humennom boli typickým príkladom
tohto prechodového štádia a napriek
početným silám na oboch stranách
frontu len zriedka dochádzalo
k bodákovým bojom zblízka. Koniec bodákovým útokom
Padlé obete
Komparzisti ukázali, ako prebiehali boje.
vojsk, ktoré postúpili ku Krakovu a ovládli karpatské priesmyky.
Najkritickejšia situácia vznikla pri
meste Humenné, ktorého obsadenie
znamenalo najhlbší prienik Rusov
do vnútrozemia vtedajšieho Uhorska. Od východoslovenskej nížiny
útočiace ruské pluky oddeľovala už
len posledná línia rakúsko-uhorskej
obrany v údolí rieky Laborec. Vojenský dopravný uzol
Mesto Humenné sa v rámci administratívno-správneho
členenia
Rakúsko-Uhorskej
monarchie
nachádzalo v Zemplínskej župe
a malo úradný názov Homonna.
front v Haliči. Mestom viedla strategicky dôležitá železničná trať, ktorá
smerovala cez Lupkovský priesmyk
na severnú stranu Karpát. Význam
Humenného potvrdili aj boje v novembri 1914, keď sa mesto a jeho
okolie stali dejiskom prvého ruského
pokusu o prielom karpatského frontu.
Od novembra 1914 do mája 1915
Humenné predstavovalo dôležité logistické centrum v bezprostrednom
tyle karpatského frontu, v ktorom
sa sústreďovali záložné jednotky
a doplňovacie pochodové prápory,
vojenské zásoby a materiál, poľné lazarety ako aj tranzitné zhromaždiská
zajatcov. Po ústupe ruských vojsk
Vojaci v dobových uniformách.
Na západnom a južnom okraji Humenného boli od večera 23.11. do rána
28.11.1914 ruské frontové pozície
a mesto bolo vystavené rakúsko-uhorskej delostreleckej paľbe. Najťažšie
boje prebehli 27.11.1914 a polovica
mestskej zástavby bola zničená alebo vážne poškodená. Väčšina z 339
rakúsko-uhorských a ruských vojakov, ktorí sa stali obeťami bitky
o Humenné padla 27.11.1914 v deň
najintenzívnejších bojov. Títo vojaci
boli pochovaní na mestskom vojenskom cintoríne na konci novembra
1914. V tento deň utrpelo zranenia ďalších približne 1000 vojakov.
Ruské jednotky evakuovali svojich
ranených na poľné obväzisko v obci
Kochanovce a rakúsko-uhorské jednotky odvážali svojich ranených na
ošetrenie do obce Brekov.
Nadregionálne podujatie
Bitku z novembra 1914 na úpätí Kalvárie
18. novembra 2014 Humenčanom
zinscenoval 300 členný komparz
účinkujúcich zo Slovenska, Českej
republiky, Poľska, Maďarska, Ukrajiny, Ruska a Bieloruska. Nechýbala
dobová technika, ktorá prišla tento
rok po zemi, aj vzduchom. Letecký
prieskum nad mestom počas podujatia, podobne ako aj pred 100 rokmi, zabezpečovalo lietadlo Fokker
E3, ktoré k nám priletelo z Tábora
v Českej republike. Nadregionálne
podujatie zaujalo niekoľko tisíc
návštevníkov a zisk zo vstupného
poputuje na obnovu vojnových cintorínov v regióne.
-eLLaZdroj: internet
300 účinkujúcich pochádzalo z viacerých európskych krajín.
O zranených sa starali lekári a ošetrovatelia.
14/2014 INFO HUMENNÉ
Inzercia
7
Volebný program Miroslavy Zajcevovej
Cieľom môjho volebného program je oboznámiť Humenčanov s tým,
ako môžeme žiť v meste lepšie. Jednoducho povedané, ako sa to dá. Je
potrebné,aby mesto získalo novú,vľúdnejšiu,ľudskejšiu tvár. A k tomu
chcem využiť dialóg medzi všetkými zainteresovanými, otvorené
dvere pre každého a podanie pomocnej ruky všetkým, ktorí to budú
potrebovať. Chcem tu byť pre všetkých Humenčanov bez rozdielu.
Pretože som rodená Humenčanka a mám toto mesto a ľudí rada.
Riešenie nezamestnanosti
• Aktívne vyhľadávať domácich a zahraničných investorov s cieľom podporiť
ekonomický, hospodársky a sociálny rozvoj mesta Humenné
• Naštartovať spoluprácu s obchodnými a priemyselnými komorami
a veľvyslanectvami na Slovensku aj v zahraničí • Vytvoriť a skvalitniť podmienky pre činnosť začínajúcich a existujúcich
podnikateľských subjektov v Humennom
• Efektívne propagovať mesto Humenné a jeho okolie s cieľom podpory
a rozvoja cestovného ruchu
Podpora mladej generácie
• Zriadiť Materské centrum s možnosťou odborných konzultácií
• Vytvoriť podmienky pre vznik letných táborov pre deti
• Zabezpečiť kvalitné vzdelávanie a mimoškolskú činnosť
• Podpora výchovy mladej generácie k ochrane životného prostredia, zdravému životnému štýlu a dobrovoľníctvu
• Aktívne zapájať mládež do verejného diania v Humennom
• Zriadiť „Klub mladých“ v CVČ, vytvárať podmienky pre ich osobnú realizáciu,
aktívne komunikovať a spolupracovať so študentskými a mládežníckymi
organizáciami v Humennom
Zlepšenie dopravnej situácie a miestnych komunikácií, bezpečnosť
mesta
• Zlepšiť súčasný stav a vybudovať nové cesty na uliciach Osloboditeľov,
Kudlovská, Starinská, Jánošíkova, Iljikčana, Kalininova, Stavbárska, Šmidkeho,
Liesková, Nemocničná, Čsl. Armády, Komenského, Laborecká, Suchý jarok,
Fučíkove sady a chodníky na uliciach Jasenovská a Brestovská
• Vrátiť autobusovú dopravnú spoločnosť SAD Humenné Humenčanom
a skvalitniť podmienky prepravy občanov v rámci mesta • Bezplatné parkovanie v meste
• Zvýšiť počet mestských policajtov podľa potreby Humenčanov a zabezpečiť
pre nich moderné technické vybavenie
Sociálna starostlivosť
• Efektívne podporovať sociálne slabšie a znevýhodnené skupiny obyvateľstva
a vytvoriť podmienky pre ich lepšie začlenenie do spoločnosti
• Dostupné sociálne a štandartné byty pre mladé rodiny, neúplné rodiny,
osamelých ľudí a ľudí z príjmovo nižších skupín
• Zníženie platieb za nájom v nájomných bytoch • Zriadenie obchodu s potravinami pre sociálne slabšie skupiny obyvateľstva
• Podpora a organizácia charitatívnych zbierok a akcií, zapájanie do
verejnoprospešných prác v meste Humenné za prípadnú mzdu, potraviny,
a pod.
• Podporovať telesne a inak zdravotne postihnutých občanov, budovať
bezbariérové prístupy, vytvárať a zlepšovať možnosti rehabilitácie, organizovať
tábory
• Skvalitniť život dôchodcom v DSS aj mimo nich, zabezpečiť lepšiu starostlivosť
v DSS, organizovať kultúrne a športové podujatia
• Aktívne podporiť zriadenie zdravotného strediska a lekárne na sídlisku Pod
Sokolejom
• Aktívne podporiť OZ a organizácie seniorov, ktoré organizujú kultúrne
a spoločenské podujatia pre našich starších spoluobčanov
• Vrátiť mestu Humenné správu pohrebných služieb a cintorína
• Začleniť mladých ľudí, dôchodcov, nezamestnaných i sociálne slabšie skupiny do komisií mesta a vykonávania verejnoprospešných prác
• Zriadiť rómsku poriadkovú hliadku na Podskalke v spolupráci s mestskou
políciou
Revitalizácia športu
• Zriadiť street workout-ové ihriská na sídlisku Pod Sokolejom, sídl. III., II. A,
a na Starinskej ulici
• Získať zimný štadión pod správu mesta s cieľom zabezpečiť nové športovokultúrne aktivity v meste
• Realizovať opravu volejbalového ihriska na ulici Osloboditeľov
• Aktívne podporovať všetky druhy športu v meste a realizovať športové
akcie pre školy a obyvateľov Humenného
Vytváranie možností pre trávenie voľného času v meste
• Bezplatné využívanie atrakcií na mestskom kúpalisku
• Vybudovať detskú a oddychovú zónu za Duklou
• Vybudovanie 5D mini – kina
• Obnoviť premietanie filmov na amfiteátri
• Vybudovať plážovú oddychovú zónu pri Laborci pre deti a dospelých, vhodnú
na víkendový oddych i každodenný relax
• Vybudovať skatepark pre aktívnych skatebordistov
• Obnoviť fungovanie rómskeho komunitného centra na Podskalke
• Vybrať vhodné lokality na výstavbu nových venčovísk a mestského cvičiska
pre psov a ich majiteľov
Rozvoj a budovanie mesta
• Zabezpečiť opravu základnej školy SNP na sídlisku Pod Sokolejom
• Zabezpečiť rekonštrukciu „Chemlonského“ internátu
• Zrekonštruovať parkovisko pri Malej železničnej stanici
• Vybudovanie nových autobusových zastávok na uliciach Suchý jarok,
Kudlovská, a sídlisko II. A
• Spolupodieľanie sa mesta pri výstavbe nových sociálnych bytov, podpora
výstavby nájomných bytov
• Zriadiť útulok pre zatúlané a nechcené zvieratá
• Aktívne sa zúčastňovať na pravidelných stretnutiach s občanmi mesta
s cieľom riešiť problémy, ktoré trápia obyvateľov
• Práca na MÚ bude službou pre Humenčanov a nie naopak. Odbúranie
zbytočnej byrokracie, ústretový
prístup ku každému, rovnaké možnosti pre všetkých
V HUMENNOM
➡ málo
práce
➡ veľa
hádok
ZMEŇME
TO!
Miroslava Zajcevová
rod. Škovranková
Nezávislá kandidátka
na primátorku mesta
www.zajcevova.sk
8
14/2014 INFO HUMENNÉ
Obec Kechnec: 1200 obyvateľov a 3500
pracovných miest
Miroslava Zajcevová sa už niekoľko krát vyjadrila, že ju inšpiruje príbeh
obce Kechnec a jej starostu pána Jozefa Konkolyho. Pred niekoľkými
dňami si dohodli stretnutie, na ktorom prebrali rozličné témy ako vybudovanie priemyselného parku a spravovanie samosprávy. Odzneli aj
názory pána Konkolyho na rôzne oblasti života a súčasný stav Slovenka.
• Príbeh obce Kechnec vyvoláva záujem verejnosti, médií, politikov aj
zahraničia. Ako to vnímate? Stretávate sa len s pozitívnymi ohlasmi?
• Riadeniu samosprávy sa venujete už
Je pravda, že sa o mňa a o našu obec
médiá zaujímajú kvôli nevšednému
úspechu. Prednedávnom som bol napríklad hosťom v živej diskusii TV
Naša Košice a všeobecne sa medzi
ľuďmi stretávam s pozitívnymi ohlasmi. Stáva sa, že ma napríklad aj
vtedy v Košiciach pristavili cudzí
ľudia a pýtali sa ma, či som to
naozaj ja a ako som to všetko dokázal.
Vždy odpovedám, že za všetkým treba
hľadať tvrdú prácu. Sú to také ľudské
poďakovania bez škrobenia a sledovania nejakých zištných dôvodov. Na
druhej strane sú tu aj ľudia, ktorí ma
za úspech nenávidia, žiarlia, chcú ma
využiť, alebo sa snažia robiť naprieky.
Stretol som sa s tým najmä vo ,,veľkej“
politike.
• Vaša cesta sa začala v 90. rokoch.
Ako si spomínate na začiatky?
V rozvinutých štátoch s trhovou
ekonomikou je územná samospráva
vyváženou zložkou demokratických
princípov, buduje sa samostatne so
všetkými atribútmi, ktoré sa bezpros-
takmer 25 rokov. Je to dosť dlhý čas na
to, aby ste vedeli posúdiť a aj poradiť,
ako obec alebo mesto správne viesť.
Starostom som bol od 90. rokov
a predtým som pôsobil ako predseda
miestneho národného výboru pre tri
obce, Seňa, Kechnec, Milhosť. Keď som
začínal, ľudia sa ma pýtali, či sa nebojím, že kvôli otvorenému a dynamickému prístupu budem mať problémy. Čo
ak sa vrátia metódy z roku 1968 a ja
budem súdený, alebo nedajbože, prídem o život? Mnohí vyčkávali, ako to
napokon dopadne a ako vidíte, som tu
dodnes.
Dopravné spojenia do Kechnecu neboli zo začiatku najlepšie, teraz sa už situácia zlepšila.
Starosta Jozef Konkoly.
V priemyselnom parku sa natrvalo usídlilo niekoľko veľkých firiem.
tredne dotýkajú života občana. Veď
už samotné slovo ,,samospráva“ vyjadruje, že by sa mala spravovať sama
a nemal by do nej citeľne zasahovať
vplyv štátu. Výhodou takéhoto systému
je, že ak je niekto prenasledovaný pre
svoje názory v štátnej správe, môže sa
uchýliť k samospráve. Štátnu správu
tvoria nadirigované a nalinajkované
veci, naprogramované vyhlásenia
a politické nariadenia. V samospráve
toho môžete zmeniť veľmi veľa v prospech
občanov.
• Súčasný hospodársky a ekonomický
stav nie je práve najlepší. Ľudí stále
trápi vysoká nezamestnanosť. Ako sa
na to pozeráte Vy?
Na začiatok by som rád poukázal
na vlastnosti, ktoré sú pre mnohých
Slovákov typické. Je to závisť, žiarlivosť,
ohováranie, hádzanie hrachu pod nohy,
mnohí si závidia už aj chorobu. To vedie
k hádkam a vyvolávaniu zbytočných
konfliktov. Touto cestou sa ďaleko nedá
dostať. V mnohých oblastiach života
chýba aj morálka, vidieť to napríklad
v médiách, chýbajú morálne a výchovné články. Nevedieme nové generácie
k správnym hodnotám, sú zahrnuté informáciami, ale spoločnosť a ani školy
ich dostatočne neučia, ako ich triediť
a ktorými z nich sa riadiť. Napríklad tu
všade vyrastajú gemblerské spoločnosti,
ľudia podliehajú automatom a to ve-
14/2014 INFO HUMENNÉ
9
týchto systémov. Z 3 miliónov korún
sme zveľadili majetok obce na 63 miliónov eur účtovného majetku. Vytvorili
sme 3 a pol tisíc priamych pracovných
miest a 10 000 nepriamych. Dotiahol som do Kechneca jednu miliardu
investícií. To sa odrazilo aj na počte
obyvateľov, z pôvodných 636 stúpol
počet na dnešných 1200.
• Čo vidíte ako hlavnú prekážku pri
rozvoji Východného Slovenska?
Príchod investorov znamenal šancu pre mnoho nezamestnaných ľudí.
die k ožobračovaniu a k rodinným
tragédiám. Chýba tu regulácia a tak
strácame miliardové hodnoty nielen
finančné, ale aj morálne.
• Aká bola Vaša cesta k hľadaniu investorov? Čo by ste odporúčali ostatným starostom a primátorom?
Nie je to také jednoduché a vôbec to
nefunguje tak, že napíšem list a prídu
peniaze a investori. Každý rozumný
primátor alebo starosta musí mať
usporiadané vízie a konkrétny plán.
Nemal by sa spoliehať na projektantov, rozpočtárov a rozličné agentúry,
že tú prácu urobia za neho. To všetko
sú ľudia zvonka, ale vy musíte začať
zvnútra. Ľudia zvonka môžu tiež
sledovať vlastné záujmy, ktoré sú
v rozpore s prospechom mesta či obce
a môžu vám poradiť zle. Musíte si
všímať, ako fungujú veci teraz a ako by
mohli fungovať lepšie. Najprv musíte
mať konkrétnu predstavu a jasný cieľ,
až potom sa môžete obrátiť na ľudí,
ktorí vám s tým môžu pomôcť. Taktiež
je dôležitá postupnosť krokov a určenie
priorít od tých najdôležitejších po tie
najmenej závažné.
• Čo ste ako prvé urobili Vy na pozícii
starostu v Kechnenci?
Chcel som, aby obyvatelia obce žili na
dôstojnej životnej úrovni. Nechcel som
robiť žiadne politické zmeny, tie by nič
nevyriešili. Jednoducho som stál za
Jozef Konkoly a Miroslava Zajcevová na stretnutí.
Vo výstavbe sa stále pokračuje.
záujmami občanov, záujmy politikov
museli ísť bokom. V Kechneci sme mali
jeden veľký problém so znehodnotenou vodou. Dôvodom bolo vypúšťanie
odpadových vôd z Východoslovenských železiarní do potoka. Vtedy, ako
35ročný som sa postavil celej fabrike
a žiadal som, aby tento stav zmenili.
Pripomínalo to stretnutie Goliáša
a komára. Vždy, keď idete riešiť nejaký
problém, musíte poznať problematiku
a mať argumenty. Dopadlo to pre nás
dobre a vedúci z fabriky napokon pochopili, ako nám ich činnosť znehodnocuje prostredie.
• Čím ste prilákali investorov?
Ak chcete prilákať investorov, musíte im ponúknuť istoty. Tým myslím
ochotný prístup, dobrú komunikáciu,
znalosť problematiky, vybudovanú
infraštruktúru a samozrejme dostupnú
pracovnú silu. Veľkí investori hľadajú na
malom území komplexné služby, a to sa
týka zdravotných služieb, stravovania,
musia mať kde ubytovať manažérov
a kľúčových zamestnancov, musí byť zavedený prístup k pitnej a priemyselnej
vode a pod. Hoci sme jediná obec, ktorá
prevádzkuje priemyselný park, ten je
len jedným z mnohých našich projektov, ktoré zahŕňajú zdravotníctvo, bytovú politiku, cestovný ruch, kultúru,
rozvoj športu a prepojenie všetkých
Podľa môjho názoru Východoslovenský kraj už zanikol, stala sa z neho
kolónia, pretože na druhej strane
republiky vzniká malé cisárstvo. Sú
tu obrovské regionálne priepasti. Slovensko to nie je len Bratislava. Treba už
konečne začať podporovať aj východ,
ktorý vôbec nenapreduje a ľudia tu žijú z
ruky do úst. Krajinu treba viesť systematicky a vytvárať rovnaké podmienky,
aby jeden kraj netrpel na úkor druhého.
Ďalším problémom je, že na dôležitých
pozíciách nestoja tí správni ľudia.
Táto situácia by však nikoho nemala
odrádzať, dosiahnuť sa dá veľa aj na
východe, my sme toho príkladom. Nie
je to ľahké a treba sa pripraviť na to,
že vám ľudia budú hádzať polená pod
nohy. Úspech sa dostaví, treba len mať
jasne nastavený cieľ, priority, veľmi
chcieť a tvrdo pracovať.
Ďakujem za rozhovor.
Miroslava Zajcevová
Rozhovor bol autorizovaný.
Obecný úrad v Kechneci.
Obec Kechnec je upravená a vynovená.
10
14/2014 INFO HUMENNÉ
Humenské školy vtedy a dnes
V tejto rubrike Vám budeme pravidelne prinašať históriu a súčastnosť
škôl, ktoré sa nachadzajú v našom meste.
Stredná odborná škola
polytechnická Humenné
Stredná odborná škola polytechnická Humenné.
Rozvoj priemyslu na východe
Vznik odborného učilišťa stavebného bol podmienený mohutným rozvojom chemického priemyslu na východnom Slovensku
ako Chemko Strážske, Chemlon
Humenné a pod. Pre tento účel
z rozhodnutia čsl. vlády bol zriadený stavebný podnik, ktorý dostal
názov Chemkostav. Náročné
úlohy na n. p. Chemkostav sa
každým rokom zvyšovali. V roku
1954 po dokončení hlavných objektov v chemickom kombináte
v Strážskom rozšíril Chemkostav
svoju stavebnú činnosť na výstavbu
n. p. Vihorlat v Snine, ktorú prevzal
od podniku Priemstav. Okrem toho
sa tu začala aj bytová výstavba.
V
Humennom
sa
začalo
s prípravnými prácami na
výstavbe Chemlonu. Toto všetko si
vyžadovalo zabezpečenie potrebnej
základne odborných pracovníkov.
Vznikla potreba zriadiť vlastné odborné učilište. Preto v roku 1956
pri Odbornom učilišti štátnych
záloh Vihorlat Snina boli zriadené
triedy so stavebným zameraním.
Od septembra 1958 sa stavebné
triedy odčlenili od Odborného
učilišťa Vihorlat Snina a vytvorilo
sa nové odborné učilište pri n. p.
Chemkostav Snina.
Nové učebné odbory
V novom školskom roku 1959/60
sa Odborné učilište presťahovalo
zo Sniny do Humenného, kde sa
počet žiakov postupne zvyšoval.
Vznikol nový učebný odbor
železobetonár. Prvým riaditeľom
bol Pavol Dolobáč, ktorý viedol
školu 32 rokov. Do roku 1963
pribudli nové učebné odbory – au-
tomechanik, stavebný zámočník
a elektromontér. V roku 1964 sa
vytvárajú podmienky pre zavedenie nových učebných odborov –
prevádzkový zámočník, klampiar,
maliar, podlahár a inštalatér. Do
konca šesťdesiatych rokov sa počet
žiakov zvýšil až na 600, z ktorých sa
120 učilo pre cudzie podniky.
V mimoškolskej výchove žiaci
mali možnosť uplatniť svoje schopnosti v záujmových,
kultúrno-spoločenských útvaroch.
Nepretržite, až do roku 1989 pracoval pod vedením G. Hubnera a L.
Vatahu hudobno-dychový krúžok
„Mladý stavbár“. Dychovka vystupovala pri rôznych príležitostiach
školy a podniku. Školu dobre
reprezentoval
aj
modelársky
krúžok pod vedením A. Csontosza.
Zriaďovacou listinou Ministerstva
školstva bolo zriadené 1. septembra
1979 SOU stavebné, čím sa zaradilo do siete stredných odborných
škôl, ktoré umožnilo získať úplné
Škola už vychovala 8000 odborníkov.
stredné vzdelanie s maturitou.
Boli zriadené nové študijné odbory – operátor stavebnej výroby
a mechanik stavebno-inštalačných
zariadení. Touto zmenou sa
umožnilo aj žiakom učebných
odborov pokračovať v štúdiu popri zamestnaní a následne aj na vysokých školách.
Najplodnejšie obdobie
80. roky patria k najplodnejšiemu
obdobiu školy. Zvýšená aktivita
pedagogických pracovníkov aj
v záujmovej činnosti zaradila školu
na popredné miesto v bývalej
VHJ – Priemyslového staviteľstva,
generálneho riaditeľstva so sídlom v Košiciach. Žiaci úspešne
reprezentovali VHJ, ale aj školu, na
rezortných súťažiach a učňovských
olympiádach. V roku 1986 boli
dané do prevádzky nové učňovské
dielne a nový internát – domov
mládeže. Snaha reprezentovať život
školy, žiakov, ich vlastnú tvorbu,
postrehy a názory sa prejavili
vo vydávaní školského časopisu
„Mladý budovateľ“, ktorý vychádzal v rokoch 1986-1990.
Nové
spoločensko-ekonomické
podmienky po roku 1989 vytýčili
pre vedenie školy a jej pracovníkov
nové náročné úlohy – vybudovať
novú modernú školu stredného
typu. Delimitáciou od š.p. Chemkostav a OŠ KNV učilište nadobúda právnu subjektivitu. Toto
obdobie bolo významné pre ďalší
vývoj školy. Rozhodnutím Ministerstva výstavby a stavebníctva
dňom 31.12.1990 SOU stavebné
bolo vyčlenené zo š.p. Chemkostav Humenné s celým majetkom
a k 1.1.1991 bolo začlenené do
novozriadenej príspevkovej organizácie SOU stavebného v Humennom. K 1.5.1991 v súvislosti
s novelou školského zákona došlo
k delimitácií učiteľov teoretického vyučovania zo Školskej správy
Košice II. Od roku 1992 sa stáva
zriaďovateľom SOU stavebného
Ministerstvo hospodárstva. 1. mája
1995 SOU stavebné bolo demilitované do pôsobností Ministerstva
výstavby a verejných prác SR.
Súčasnosť
V súčasnosti vedenie školy
pokračuje v rozvojovom programe.
Postupne sa dobudovali odborné
učebne výpočtovej techniky, technického kreslenia a suché pracoviská v priestoroch dielní. Výsledky
práce žiakov a pedagogických
pracovníkov sú prezentované na
Dokončenie zo strany 1
Magické
dobro
a zdravie
v dome, kde bývaš? Aké dobré
bolo leto?
Vyskúšajme to a uvidíme, ako
zrazu pozdvihneme úroveň ľudí
okolo nás. Vysielame inú frekvenciu myšlienok a táto vyššia
pozitívnejšia vlna k sebe pritiahne automaticky inú, lepšiu,
kvalitnejšiu komunikáciu. Slovo
má božskú moc! Pozmeňme jedno, dve slová k ľuďom, s ktorými
sa rozprávame a hneď zbadáme
akési ich rozrušenie z toho, že
daná otázka nebola položená
štandardne.
Ľudí si získame iba tým, kým
sme, nie tým, čo robíme. Ľudia
za nami pôjdu vtedy, keď pre
nich bude zaujímavé nasledovať
človeka vďaka tomu, kým je,
akým typom človeka je, nie tým,
aký charakter činnosti vykonáva.
Ak Vášho človeka, Vášho partnera atď. naučíte ako sa lepšie
správať, ten človek už od Vás
nikdy neodíde. Nalaďme sa dennodenne na tú správnu pozitívnu
vlnu. Vysielajme len tie pozitívne signály do okolia. Zákon
pozornosti a zákon príťažlivosti
zákonite spôsobí obrovské pozitívne zmeny k lepšiemu. Dávajme
si otázku: Koľko radosti v živote
znesieš?
–eri–
pravidelnej výstave „Mladý remeselník“ v Prešove. Škola sa zapája
do aktivít organizovaných mestom.
Od roku 1995 sa úspešne rozvíja
spolupráca so školou „Zespol szkol
budowlanych Sanok“ v Poľsku.
Bohatá história školy, jej výsledky
vo výchovno-vzdelávacom, ale aj
pracovnom procese ukázali, že
má dominantné postavenie pri
výchove mladých kvalifikovaných
robotníckych kádrov. Od vzniku
po súčasnosť SOUs vychovalo
8000 komplexne pripravených odborníkov, ktorí pracujú v rôznych
oblastiach spoločenského života.
Zdroj : http://portal.soshe.sk/
–dik-
14/2014 INFO HUMENNÉ
11
Kultúra v Humennom
KULTÚRNA JESEŇ
1. október - 15. november/
Výstavná sieň MsKS v Humennom
KRÁSA ZRODENÁ Z HLINY
Výstava keramiky Anny Jalčovej
z Medzilaboriec
16. 10. - 20. 12. 2014 / Vihorlatské
múzeum v Humennom
Výstava pozostáva zo stoviek
dobových
fotografií,
odborných
textov,
písomných
a filmových archívnych dokumentov a niekoľkých desiatok trojrozmerných a dvojrozmerných
zbierkových predmetov. Expozícia
na vyše dvesto metrov štvorcových
výstavnej
plochy
prezentuje
počiatočné štádium vypuknutia
prvej svetovej vojny, priebeh bojov
v Karpatoch na prelome rokov 1914
– 1915 a vojnové dozvuky s vojnovými škodami a cintorínmi.
STREDA, 29. október, 18.00 hod./
koncertná sála kaštieľa
43.
JESENNÝ
KONCERTNÝ
CYKLUS
Kam na obed?
Husľový a klavírny koncert Ladislava Fančoviča a Milana Paľu.
Vstupné: 2,-/1,- €
Výstava : VTEDY NA VÝCHODE/
31. októbra 2014 o 17.00 hod. vo
VOS
Výstava
humenského
rodáka
Viliama Slaminku.
Viliam Slaminka (nar. 1985) patrí
medzi autorov, pre ktorých tvorbu
je neodmysliteľnou súčasťou humor a priznaná fascinácia detským
svetom, komiks, akčné filmy plné
superhrdinov, ktoré autor reflektuje cez prizmu vlastnej sebamystifikácie a generovaním vlastného
superhrdinského alter ega.
STREDA, 9. november, 19.00
hod. / MsKS Humenné
CIGÁNSKI DIABLI A KATARÍNA
KNECHTOVÁ
Na koncertoch spoločného turné
Katky Knechtovej a Cigánskych
diablov zažijete jedinečné spojenie
popu a ethno world music.
Vstupné: 15,- €
–eLLa–
Viliam Slaminka a jeho Robot.
Reštaurácia Verchovina
Dnes sme si obed vychutnali v
reštaurácii Verchovina,
ktorú pozná určite množstvo
Humenčanov.
Reštaurácia
Verchovina sa nachádza v centre mesta, kde počas letných
mesiacov môžete deň stráviť
aj
na
priestrannej
Reštaurácia
terase.
Verchovina
je
rozdelená do dvoch častí a to
Kŕmiť, či nekŕmiť?
na reštauračnú a barovo-kaviarenskú.
Obedové
menu
tvoria
2 druhy polievok a 6 druhov
hlavných jedál. Osobne som
si zvolil zeleninovú polievku
s haluškami a moravského
vrabca s knedľou. Polievka
bola sýtejšia
a chutná, po
jej zjedení som musel čakať
o niečo viac na moravského
vrabca s knedľou.
Chuťové
poháriky si pochutili aj na
tomto pokrme, musel som si
to však ešte dochutiť koreninami. Cena obedového menu ma
vyšla na 3,30€, čo je prijateľné.
S radosťou musím pochváliť
Kačice si vedia nájsť potravu aj samé, prikrmovanie im škodí a môže ohroziť ich životy.
V zásade platí, že vodné vtáky netreba prikrmovať, lebo im to škodí.
Sú
neodmysliteľnou
súčasťou
rieky pretínajúcej mesto. Kačice
na Laborci sú pre nás rovnakou
samozrejmosťou, ako “labute na
Štrkovci”, len o nich ešte nikto nezložil
pieseň. I keď tohtoročné babie leto je
naozaj ukážkové, mrazy môžu udrieť
kedykoľvek. Vtedy máme viac ako
inokedy zájsť k rieke a hádzať miestnym obyvateľom – kačičkám, niečo
pod zub. Robíme však dobre? Neminie sa dobrý úmysel účinku? Veruže,
je to tak.
Na Laborci je v zimnom období
možné zazrieť Kačicu divú, Kačicu
tmavú, Kačicu hvízdavú, Kačicu
chrapačku, Chochlačku vrkočatú,
Hlaholku severskú či Potápača
veľkého. Pracovníci Správy CHKO
Východné Karpaty v uplynulú zimu
aj prostredníctvom médií vyzývali
ľudí, že ak budú ľudia venčiť svojich
psíkov na hrádzi v Humennom, nemali by ich púšťať blízko k vode.
Plašia tam vodné vtáctvo, ktoré si na
brehu, ak nie je sneh, hľadá potravu.
Popredný slovenský ornitológ zo
svojej viac ako 30 ročnej praxe vie
a s istotou tvrdí: ,,Kŕmenie vodných
vtákov je pre vtáctvo škodlivá činnosť
zo strany človeka.“ A dôvody? Vodné
vtáky, ktoré nikto neprikrmuje, pri
príchode silných mrazov, aby neprimrzli k ľadu, odlietajú. Prikrmované vodné vtáky si zvyknú na prídel
potravy a neodletia ani po príchode
silných mrazov a primŕzajú! Často
pôsobí proti ich odletu aj fakt, že
sú prekŕmené a ťažko sa im vzlieta.
V zásade platí, že vodné vtáky netreba prikrmovať, lebo im to škodí!
–eLLa–
aj milú obsluhu, ktorej záleží
aj na spokojnosti zákazníkov.
Veľké mínus tejto reštaurácie
je, že v reštauračnej časti komplexu sa nachádza len WC pre
ženy a muži musia prejsť do
druhej časti, pokiaľ potrebujú
ísť na potrebu. Toalety boli
v čase našej návštevy čisté.
–lapObsluha: *****
Jedlo: ****
Toalety: ****
Cena: ****
12
Aj my pomáhame
Kto si neváži
zvieratá, neváži si ani
ľudí
Už tu bolo niekoľko milovníkov zvierat s kožušinami, odporcov týrania zvierat chodiacich do cirkusov a politikov neplniacich si svoje
sľuby. 4. október bol svetovým dňom ochrany zvierat. Tento deň bol
ustanovený na Európskej konferencii ekológie vo Florencii v roku
1931. Cieľom je zdôraznenie práva zvierat na citlivé zaobchádzanie a vhodné podmienky pre život. Deň je oslavou života zvierat, ich
nezastupiteľnej úlohy v našom živote, oslavou vzťahu medzi ľuďmi a
ríšou zvierat.
Cirkus v Humennom
Humenský magistrát si však zvieratá,
zdá sa, neváži. Nechá si po námestí
pobehovať slona, vo veľkom podporuje propagáciu cirkusov, dovolí
cirkusom predvádzať svoje predstavenia priamo v centre mesta pred
mestským úradom. Žeby naznačoval
nejakú symboliku? Áno, myslím si,
že sa rokovania mestských poslancov
nedajú nazvať inak ako cirkusom. Pevne verím, že po novembri nastúpia do
služby takí zástupcovia mesta, ktorí
z mestskej zasadačky odstránia všetky
cirkusantské predstavenia a nahradia ich korektnou, čestnou diskusiou
občanov, s občanmi a o občanoch.
Zvieratá predsa patria do divočiny
a nie do mestských lavíc, či dokonca
cirkusových klietok.
Potlesk utrpeniu
V niektorých krajinách sveta sú
zakázané cirkusy so zvieratami.
Tlieskať nad utrpením zvierat, ešte si
k tomu za to zaplatiť a aby toho nebolo málo, tak k tomu zavolať ešte malú
dcérku alebo syna, nie je tá správna
výchova. Ak ste si to však ešte neu-
Ako poslanec MsZ sa zaväzujem, že by
som sa snažil prijať všeobecné záväzné
nariadenie o zákaze cirkusantských
predstavení so zvieratami, po prípade,
ak by k tomu boli nejaké zákonné
dôvody, ktoré by znemožňovali takéto nariadenie prijať, určite by som
hľadal cestu, ako túto formu „zábavy“
v našom meste obmedziť. Nemôžeme
učiť naše deti o zvieratkách prizerajúc
sa na utýrané slony, žirafy či levy.
Smutný osud psov v meste
Ďalším problémom mesta Humenné,
čo sa zvierat týka, je odchyt túlavých
psov. Každé mesto má podľa zákona
zariadiť eliminovanie túlavých zvierat v meste, čo je v poriadku. Spôsob,
akým to robí Humenné však vôbec
nie je najideálnejší. Mesto Humenné
platí nemalé finančné prostriedky
pánovi z Trebišova, ktorý by sa mal
o tento odchyt starať. Okrem financií, ktoré mu mesto za to platí, mám
informáciu, že čistokrvné psy predáva a tie ostatné utráca. Preto by som
bol všetkými desiatimi za to, aby sa
14/2014 INFO HUMENNÉ
Vďaka našej akcii Trhu dobrého srdca a vďaka vám, občanom, ktorí
prispeli oblečením, hračkami alebo drogériou sme pomohli ľuďom, ktorí
na to nemajú dostatok finančných prostriedkov. Všetky nepotrebné veci
pani Zajcevová po akciách odovzdala do Arcidiéceznej charity.
Arcidiecézna charita pôsobí od roku
1992 v oblasti sociálnych, zdravotníckych, humanitárnych a vzdelávacích služieb. Najprv pôsobila ako
organizačná zložka Slovenskej katolíckej charity bez právnej subjektivity. Po 1. 1. 1996 už ako samostatná
organizačná jednotka s právnou subjektivitou založená diecéznym biskupom Košickej diecézy. Pomáha bez
ohľadu na rasu, národnosť, politické
zmýšľanie či vierovyznanie.
V súčasnosti zamestnáva vyše
260 zamestnancov a spolupracuje
s mnohými dobrovoľníkmi. Poskytuje služby v stacionárnych zariadeniach, terénne a ambulantné služby.
V desiatich stacionárnych zariadeniach poskytuje služby starým,
chorým, opusteným, bezdomovcom,
osamelým rodičom, mladým ľuďom
po dosiahnutí plnoletosti, po tom, čo
im končí pobyt v detskom domove,
rómskym komunitám. Prostredníctvom terénnych služieb v rodinách sa
zabezpečuje starostlivosť o starých,
chorých, osamotených, mentálne či
telesne postihnutých priamo v domácom prostredí klienta.
Cieľovou
skupinou
ambulantných služieb sú chorí, sociálne odkázaní, nezamestnaní, bezdomovci,
občania so zdravotným postihnutím.
V charitatívno-sociálnych centrách
sa poskytuje základné poradenstvo,
pomoc pri vybavovaní dokladov,
ubytovania, sociálny šatník, hygienická očista a 1x denne teplá strava.
Ďalšou aktivitou je rozvoj činnosti
farských charít. Cieľom je podporiť
a koordinovať prácu dobrovoľníkov
a povzbudiť ich k dobrovoľnej práci
pomáhať núdznym.
–sma–
Zvieratá nepatria do cirkusov, ale do prírody.
vedomili, tak ste sa možno nad tým
takto, ako ja, nezamysleli. Nechcem
Vám teraz písať, ako trpí zviera nielen
tým bičovaním a drezúrou, ale hlavne
pobytom v malých klietkach, nákladných autách a v izolácii. Kto si neváži
zvieratá, neváži si ani ľudí. Kto dovolí
týranie zvierat v našom meste, nemá
srdce na mieste. A kto nemá srdce
na mieste, ten si zjavne nevie dať ani
ruku na srdce.
v meste zriadil menší psí útulok, kde
by deti mohli psov venčiť, chodiť sa
s nimi hrať či ich prikrmovať.
Všetko má riešenie, ak sa chce. Ako sa
v posledných dňoch v médiách objavuje, zviera nie je vec. Skúsme zamerať
výchovu detí o zvieratkách iným
spôsobom ako divadielkom na týranie,
či kruté zabíjanie túlavých psov.
–rus–
V charite je vítaná každá pomoc – finančná, materiálna aj ľudská.
14/2014 INFO HUMENNÉ
13
S bielou palicou by sa mali
cítiť slobodnejší
Na chodníku stojí človek a máva bielou palicou. Viete, čo to znamená?
Až tretina vodičov to nevie. Ak patríte k tým, čo to vedia a rešpektujú,
fajn, ale ešte aj medzi vami sa nájdu takí, ktorí vidiac nevidiaceho
chodca na priechode nezastavia.
Svetový deň bielej palice
Aj o tomto boli akcie na celom Slovensku, ktoré sa už po 5x uskutočnili
pri príležitosti Svetového dňa bielej
palice (15. októbra). Únia nevidiacich
a slabozrakých Slovenska (ÚNSS)
v spolupráci s Prezídiom Policajného zboru SR pripravila dopravnovýchovnú akciu v 49 mestách na 65
priechodoch pre chodcov.
Únia nevidiacich a slabozrakých
Slovenska je občianske združenie,
ktorého členmi sú nevidiaci a slabozrakí ľudia, ich priaznivci, priatelia
a rodičia. V súčasnosti má takmer
4200 členov združených v 67 základných organizáciách. Svoje služby, poradenstvo a aktivity poskytuje ľuďom
so zrakovým postihnutím v každom
kraji Slovenska bezplatne. Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska
vznikla v roku 1990.
Dňa 15. októbra od 9.00 do 12.00 hod.
Humenčania testovali ohľaduplnosť
vodičov na priechode pre chodcov
pred MsÚ. Nevidiaci figuranti pre-
chádzali cez prechod najprv oblečení
v reflexnej veste, potom bez nej a “za
rohom” stáli policajti, ktorí by v prípade, ak by ich vodič nerešpektoval,
zasiahli a poučili ho o jeho povinnostiach.
Tí najzraniteľnejší
Biela palica v rukách nevidiacich
a slabozrakých je na priechodoch pre
chodcov znamením, že vodič musí
zastaviť. „Je potrebné si uvedomiť, že
chodci a obzvlášť nevidiaci a slabozrakí patria k najzraniteľnejšej kategórii účastníkov cestnej premávky.
Vodiči by k nim mali byť ohľaduplní
a obozretní,“ vyjadril sa viceprezident Policajného zboru Ľubomír
Ábel. Nejde len o bezpečnosť chodcov, ale aj o bezpečnosť samotných
vodičov.
„Bezpečný pohyb s bielou palicou
je pre nevidiaceho jedným z atribútov jeho slobody a nezávislosti,“ hovorí Branislav Mamojka, predseda
ÚNSS a aktívny používateľ bielej
palice. „Je mimoriadne dôležité, aby
Nevidiaci potrebujú našu pomoc.
verejnosť vnímala ľudí s bielou palicou ako prirodzenú súčasť dopravy
i verejného priestoru.“
Ako to dopadlo?
Za 3 hodiny absolvovali naši figuranti cca 30 prechodov a s celkom
pozitívnym výsledkom. Celoslovenské štatistiky už hovoria najmenej optimistickou rečou. Najmenej
zodpovední vodiči boli podľa výsledkov v Banskobystrickom kraji (20,75
%) a najzodpovednejší v Nitrianskom kraji (7,65 %). V Prešovskom
kraji bolo testovaných 1161 áut, 990
zastavilo, 171 nezastavilo, čo predstavuje 14,72 % nezodpovedných
vodičov v našom kraji. Celoslovenský priemer bol len o jednu stotinu %
nižší.
-eLLaZdroj: unss.sk
Topánky
Nová ozdoba alebo sa niekto o niečo
pokúšal? Mládež v meste Humenné
srší nápadmi. Niekedy zaujímavými,
inokedy takými, ktorým starší nerozumejú. Jedným z nápadov, ktorému
nechápe asi nikto, iba iniciátori, sú
topánky, akoby prevesené na šnúre
elektrického napätia. Môžeme si
klásť otázku, koľko trvalo, kým ich
tam niekto takto vyhodil, alebo či
to urobil nechtiac alebo naschvál.
Najzákladnejšia otázka je, prečo
to urobil? Žeby chcel takto skrášliť
vstup na sídlisko pod Sokolejom?
–sco–
Leo je pravdepodobne 8-ročný
kríženec stredného vzrastu. Toleruje psov aj fenky, ale nehrá sa s nimi.
Môže k starším deťom aj k starším
ľuďom. Veľký maznák, stále vysmiaty, milý, nenáročný.
Kontakt na: www.ozpomoc.sk
Bezpečný pohyb s bielou palicou je pre nevidiaceho jedným z atribútov jeho slobody a nezávislosti.
SÚŤAŽTE S NAMI!
Chcete vyhrať darčekový balíček? Stačí odpovedať na súťažnú otázku:
Koľko ľudí sa odsťahovalo z okresu Humenné
za posledné štyri roky?
Odpovede posielajte emailom na adresu [email protected] alebo na poštovú
adresu redakcie do 4. 11. Zo správnych odpovedí vylosujeme jedného výhercu.
Tento starší psík sa už od leta 2014
túla po ulici. Veľmi prosíme za tohto
nenáročného seniora - za kúsok miesta v dome i v byte. Podľa nahlasovateľa
je psík trochu bojazlivý, opatrný, ale
nechá sa pohladkať. Je kľudný, tichý.
Kontakt: 0903 280 997, 0903 268 641
14
RECEPTY
Prinášame vám tradičné recepty z Humenného
a z celého nášho regiónu. Vyskúšajte pripraviť
recepty našich starým mám.
Prajeme vám dobrú chuť!
14/2014 INFO HUMENNÉ
Krížovky s úsmevom
Krížovky s úsmevom
Pomôcky:
piktor,
salamander, NAN
nadšene
2. as
tajni ky
skratka
lesnej
správy
odhad
výsledku
pooblepovalo
starorímsky odev
stal sa
žltým
strašilo
vzorec
nitridu
uránu
Gaštanové rizoto
Suroviny: 300 g ryža, 30 g olej, 100 g cibuľa,
100 g hrášok, 100 g kukurica, 100 g šampiňóny,
250 g jedlé gaštany, 100 ml smotana na varenie,
100 ml biele víno, olej, soľ, mleté čierne korenie,
vegeta, bylinky na dochutenie
Postup: Vo vriacej vode uvaríme gaštany s narezanou šupou. Na oleji opražíme nadrobno nakrájanú cibuľu, pridáme umytú ryžu, soľ a vegetu.
Podusíme, zalejeme vodou a uvaríme. Hrášok,
kukuricu, šampiňóny a ošúpané uvarené gaštany
podusíme na lyžici oleja, okoreníme, pridáme
smotanu a biele víno. Hotovú zeleninovú zmes
jemne premiešame s uvarenou ryžou a posypeme
bylinkami.ečieme z oboch strán.
Manžel prekvapí svoju ženu v posteli
s iným mužom. Manžel zdesene zreve:
- o to tu robíte?
Žena sa s myknutím pleca obráti
na milenca:
- Vidíš, hovorila ...
(Dokon enie tvorí tajni ku krížovky.)
spriada
typ
sociálnej
re i
stratí
sneh
turistický
autobus
maliar
(kniž.)
spôsobilo
tiknutie
lieky vyvolávajúce
vracanie
zna ka
hor íka
komická
základná
íslovka
vypchávka
podušiek
lákala,
pri ahovala
kmitanie
skratka
súhvezdia
Lýra
Norbert
(dom.)
pohonná
zmes pre
výbušné
motory
Emanuel
(dom.)
1. as
tajni ky
bite sa
(expr.)
oblúkovitá kos
šeros
(bás.)
ale, avšak
ozna enie
lietadiel
Etiópie
talianska
let. spol.
prostriedkom
husto sa
pokryje
omrá il
máli ko
štádium
vývinu
rozhlasová
Pomôcky:
LAI, etol, vápencové spolo .
Egypta
pohorie
argot,
úder
MER
ústie
sopky
obdobie
mohamedánskeho
pôstu
knôt,
po esky
zráža
otec
(hovor.)
tla . ag.
Nigérie
nukleové
kyseliny
tanková
divízia
3. as
tajni ky
Gaštanové rezy
Suroviny: 4 ks vajce, 200 g cukor, 200 g hladká
múka, 1 balíček kypriaci prášok, 100 ml olej,
10 PL horúca voda. Plnka: 1 balíček vanilkový
puding, 300 ml mlieko, 250 g maslo, 1 PL cukor,
250 g gaštanové pyré, 250 ml smotana na šľahanie
Postup: Celé vajíčka vyšľaháme s cukrom.
Postupne prilievame olej, pridávame múku
zmiešanú s kypriacim práškom a po lyžičkách
horúcu vodu. Cesto vylejeme do vymasteného,
vysypaného plechu alebo ho vystelieme papierom na pečenie. Pečieme cca 15 min. na
180 stupňov. Z vanilkového pudingu (môžeme
použiť aj zlatý klas), mlieka a cukru uvaríme
hustý puding, necháme vychladnúť. Pridáme
zmäknuté maslo a gaštanové pyré. Vymixujem
a natrieme na vychladnutý korpus. Vyšľaháme
šľahačku a nanesieme na gaštanový krém. Dáme
stuhnúť do chladničky.
zliatok,
usadenina v peci
(hut.)
Krížovku dodala redakcia časopisu Krížovky s úsmevom. www.scalpermedia.sk
www.scalpermedia.sk
www.facebook.com/krizovkysusmevom
PRIPOJTE SA K NÁM!
Pomôžte tvoriť naše noviny INFO HUMENNÉ. Píšeme o vás a pre vás, a preto sa neváhajte zapojiť
a poslať nám zaujímavé podnety a tipy na články. Naším spoločným cieľom je reprezentovať mesto,
podporovať dobré veci, upozorňovať na nepríjemné záležitosti a riešiť problémy. Staňte sa súčasťou
komunity, ktorej nie je ľahostajná situácia v Humennom. Urobme z nášho mesta príťažlivé a príjemné
miesto pre život nielen pre nás, ale aj pre budúce generácie. Vaše tipy, návrhy alebo akékoľvek otázky
posielajte na emailovú adresu [email protected]
Ďakujeme všetkým, ktorí pomáhajú tvoriť naše noviny či už príspevkami alebo námetmi na články.
V prípade, ak nás chcete podporiť aj finančne, svoje príspevky posielajte na číslo účtu 1258889008/1111
v Uni Credit Bank. Aj vďaka vašej pomoci sa môžeme stále zlepšovať a napredovať.
INZERUJTE V NAŠICH NOVINÁCH!
Predávate alebo kupujete? Dajte to vedieť čitateľom našich novín! Svoje inzeráty alebo otázky
ohľadom podrobností či cenníka posielajte na [email protected]
Vydavateľ: Občianske združenie POMÁHAME SI, Námestie Slobody 12, 066 01 Humenné, IČO: 42381401,
mail: [email protected], www.infohumenne.eu, evidenčné číslo: EV 5002/14, ISSN: 1339-7214
Redakcia si vyhradzuje právo krátiť a upravovať príspevky. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich
vydavateľ. Nevyžiadané rukopisy nevraciame.
14/2014 INFO HUMENNÉ
15
Okolo zimného štadióna
stále horúco
Čo by bolo, ak by sa o tom nezačalo hovoriť? Asi by boli všetci spokojní a faktúry zaplatené, ale... Téma
Zimného štadióna je v tomto meste všeobecne “obľúbená”. Verejnosť so záujmom sleduje, ako sa darí humenskému hokeju, ako funguje prenajatý zimný štadión a hlavne mladí hokejisti sa tešili, keď sa dozvedeli, že pred
júlovými Majstrovstvami sveta kadetov v zápasení im zo štátnych peňazí zrekonštruujú zimák za takmer 100
000 eur. Na štadióne sa nakoniec naozaj robilo 7 dní aj s víkendom a podľa prvotných vyjadrení prednostu
MsÚ O. Bartka pre médiá bolo všetko v poriadku: ,,Všetky práce, ktoré mali byť vykonané, vykonané boli!“
nemysliteľné stihnúť. Zmluva však
bola podpísaná. Firma robila, ale čo
vlastne?
Prekvapivý výkaz výmer
Okolo zimného štadióna je stále veľa nejasností.
Investíciu nevidieť
V januári 2014 mesto zareagovalo
na výzvu vyhlásenú Ministerstvom
školstva, vedy a výskumu SR a podalo si žiadosť o poskytnutie dotácie
v oblasti športu, kde účelom dotácie
bola rekonštrukcia infraštruktúry súvisiacej s pripravovanými Majstrovstvami sveta kadetov v zápasení,
ktoré sa v Humennom uskutočnili
15. - 20. júla 2014. Ministerstvo
schválilo mestu dotáciu vo výške 55
500 eur so spolufinancovaním mesta vo výške 40 percent (37 000 eur).
MsZ túto akciu schválilo.
Investícia do Zimného štadióna za
vyše 92 tis. eur musí byť vidieť, ale
táto nebola. Začali sa ozývať zainteresovaní, ľudia, ktorí zimný štadión
poznajú ako svoju dlaň a všetci
svorne tvrdili, že tu sa 90 tisíc eur
nemohlo preinvestovať a ak áno, nech
nám mesto ukáže kde. Hlas ľudu, hlas
boží, však v tomto meste už dávno
neplatí a tak sa do tejto kauzy museli
zaangažovať poslanci (M. Cehelská a
J. Babják), ktorí spolu s nezávislým
znalcom išli situáciu preveriť osobne
12. septembra.
Primátorka mesta Jana Vaľová sa na
margo tejto kontroly vyjadrila, že
vraj nemá oporu v zákone, že nemali
meter, ani faktúru. Poslanci to vedeli, ale aj tak to riskli, pretože kon-
trola verejných financií je pre nich
dôležitejšia, ako ,,bu-bu-bu“ od vedenia mesta. Bez metra a faktúry však
neskôr na tlačovej besede oboznámili
novinárov so skutočnosťami, ktoré
zistili. A tie sú naozaj zaujímavé!
Husársky kúsok za 5 dní
Do 17. júna mali byť doručené ponuky na výber zhotoviteľa stavby.
Verejnú súťaž robila firma z Prešova.
8. júla začala firma (zhodou okolností tiež z Prešova), ktorá súťaž vyhrala, rekonštrukciu a do 15. júla aj
skončila. 30. júla malo mesto dostať
1. navrhovanú faktúru. ,,Ponuky
do súťaže podľa našich informácií
doručilo viac ako 10 firiem. Rozhodovala cena, ale aj lehota výstavby.
Víťazom sa stalo združenie dvoch
firiem, z ktorých jedna už v Humennom robila injektáž v podchode.
Zmluva znie na sumu 91 300 eur
a firma sa zaviazala, že rekonštrukciu
zvládne za 5 dní,“ vysvetlil Jozef
Babják.
V súťaži boli aj firmy, ktoré navrhovali práce vykonať za 20, dokonca 40
dní. Vybratá však bola firma, ktorá sa
podujala na priam husársky kúsok,
urobiť to za 5 pracovných dní, pričom
muselo byť každému hneď jasné,
že sa to stihnúť nedá, napr. len také
podlahy si vyžadujú technologický
postup, ktorý je za tak krátky čas
Poslanci nakoniec dostali do ruky aj
výkaz výmer, podľa ktorého sa mali
práce realizovať. Prekvapujúca a zatiaľ
nikým nevysvetlená je skutočnosť, že
sa v ňom nachádzajú aj veci, ktoré
boli na štadióne urobené už dávno
predtým (výmena plastových okien,
sociálne zariadenie pri posilňovni,
zakúpený mal byť elektrický ohrievač,
ktorý tam už predtým bol). Na mieste
je potom otázka, ako mohli byť do
rekonštrukcie za štátne peniaze zahrnuté práce, ktoré boli urobené v predstihu? Kto zostavoval výkaz výmer,
teda zoznam prác, ktoré mali byť
vykonané? Ak mala firma v rukách
tento dokument a vedela, že časť prác
už robiť nemusí, len si ich vyfakturuje, potom sa to naozaj za tých 5 dní
stihnúť dalo. Ale všimol si to niekto
predtým?
Nestihlo sa ani tak!
Poslanci spoločne so znalcom
skonštatovali, že zrealizované boli
iba maliarske práce po obvode zimného štadióna. Namaľovaný bol vestibul a časť hľadiska, tiež chodba na
1. poschodí, čo predstavuje celkovú
sumu preinvestovaných prostriedkov vo výške cca 30 000 eur. Faktúry
na MsÚ vraj stále prichádzajú a ich
suma je zakaždým iná, vždy nižšia
a nižšia. Ako sa to celé skončí, možno
uvidíme ešte do volieb a ak nie, bolo
by fajn, ak by si to noví poslanci vedeli odkontrolovať. Zatiaľ je jasné len
to, že práce neboli vykonané v takom
objeme, v akom mali byť, že faktúra
zatiaľ vyplatená nebola (k 19. 10.)
a nik netuší, čo bude zo zvyškom dotácie, ktorú je potrebné vyčerpať do
konca roka, lebo inak ju mesto bude
musieť vrátiť.
každý deň omeškania zhotoviteľ platí
pokutu 2 700 eur,“ vysvetlil Babják.
Potom, ako sa o vec začali zaujímať
poslanci a médiá, zmenilo rétoriku
aj mesto, niektoré veci vysvetlilo,
niektoré zostali tabu. Vyjadrenie
primátorky mesta zo dňa 22. 9. 2014:
,,Pousmiala som sa, keď mi povedali, že idú na poslanecký prieskum.
Oni počítali s tým, že ich na štadión
nepustia, ale my sme ich tam pustili.
Nemali ani výkaz výmer, ani meter,
ani centimeter.“
Vyjadrenie primátorky mesta zo dňa
14. 10. 2014: ,,My sme dostali dotáciu
od štátu vo výške 97 tis. eur. Nakoľko
bola veľmi krátka doba, všetky práce
sa nestihli urobiť do daného obdobia. Firmy nám poslali faktúry, tie
sme prekontrolovali, zistili sme určité
nezrovnalosti a už dnes vieme, že nepresiahnu výšku 25 tis. eur. Zaplatené
dostanú iba za pomaľovanie a veci,
ktoré sú odkontrolované. Ostatné financie nám neodídu z mesta. Bude
nová verejná súťaž a preinvestujú
sa dodatočne. Ja prijímam kontrolu
opozície, ale takú, ktorá je relevantná a má meter a výkaz výmer. Toto
obdobie bolo hektické a chceli sme,
aby sme mohli slušne reprezentovať.
Dlažby a všetko ostatné bude do konca roka urobené a myslím si, že budú
všetci spokojní.“
Achillova päta mesta
Ak sme v úvode spomínali, že zimný
štadión je momentálne Achillovou
pätou tohto mesta, svedčia o tom aj
sťažnosti verejnosti na to, že ľad nie je
tak kvalitný, ako by mal byť, že partie
hokejistov, ktorí si tam chodia zahrať
hokej, platia už 90 eur na hodinu i
keď pri dávaní štadióna do prenájmu
bolo deklarované, že cena sa nesmie
zvýšiť o viac ako 20%. Už prvý rok
sa zvýšila o viac a v tomto roku je to
už čisté zúfalstvo. Zrušený bufet, sociálne zariadenia a šatne v dezolátnom stave, žiadna organizácia práce,
jedna upratovačka na celú budovu.
To sú témy, o ktorých sa v tomto
meste ešte bude hovoriť. Bolo by však
fajn, ak by to bolo aj zo strany kompetentných.
-eLLa-
Náhla zmena rétoriky
,,Zaujímavé bude sledovať, ako bude
mesto postupovať voči zhotoviteľovi
stavby, ak sa ukáže, že všetky práce
neboli zrealizované načas. Od
odovzdania stavby ubehli 3 mesiace a zmluva je postavená tak, že za
Zmeny na štadióne nevidieť.
16
Volejbalový Majster uplynulej
sezóny kráča vytýčenou cestou
za opätovným cieľom
Od mužskej zložky ŠK Chemes Humenné sa už pred začiatkom extraligovej sezóny 2014/2015 veľa očakávalo.
Po veľmi úspešnej minulej sezóne, keď volejbaloví chemesáci sa po VKP Bratislava stali druhým najúspešnejším
extraligovým mužstvom v histórii slovenského volejbalu a svoje konto ladne zaťažili ziskom bronzovej medaily zo Stredoeurópskej ligy, v poradí tretí Slovenský pohár a nakoniec aj štvrtý titul Majstra SR, vstupovali do extraligovej fázy nie v príliš víťaznej vlne. Európske štruktúry v podobe súťaže MEVZA tentokrát
nenaruší žiadne družstvo, keďže túto sezónu sa takýto turnaj nekoná. Preto aj legionári z volejbalového tímu
chemesákov zvolili vidinu uplatniť sa po rokoch opäť v iných zahraničných tímoch.
Dvojfázový systém súťaže
V rýdzo slovenskom nádychu zloženia
nášho seniorského kádra chemesáci
vytasili volejbalové zbrane v prvom
zápasovom víkende 1. a 2. kola na
palubovke Komárna a hneď nasledujúci deň v Prievidzi. Hráčmi posilnené
Nasledujúce
dvojkolo
odohrali
chemesáci najprv v Nitre u exlodivoda našich volejbalistov R. Chudíka
v Nitre. Nezakopli ani v jednom dejstve a po setoch 23:25, 19:25 a 20:25 sa
museli presunúť späť do Humenného,
aby hneď v nedeľu privítali na domácej
14/2014 INFO HUMENNÉ
Javorčík (8/24, 82 b)... 24. Peter Kašper
(8/27, 68 b)... 55. Jakub Bališin (5/15,
27 b)... 60. Jakub Hriňák (6/19, 25 b),
61. Milan Mizerák (4/13, 22 b)... 78.
Martin Pavelka (3/8, 9 b)... 84. Stanislav
Soták (6/15, 7 b), 85. Ján Leškanič (3/6,
5 b)... 92. Peter Beňa (1/1, 3 b)...
Na post univerzála nastúpil
zodpovedne
Exblokár Peter Mlynarčík sa po
odchode poľského legionára M.
Sarnieckieho „musel“ preorientovať
z pozície blokára na post univerzála, čo v jeho ponímaní znamená
diagonálna jednotka. A od toho sa odvíja aj jeho bodové ťaženie. V rebríčku
najúspešnejších extraligistov figuruje
Mlynarčík prevzal žezlo po svojom predchodcovi, Poliakovi Sarnieckim a zatiaľ
napreduje veľmi úspešne.
družstvo. Humenčania dovolili súperovi ukoristiť iba jeden, a to tretí set.
Súčasný káder ŠK Chemes má v platnosti túto súpisku – Milan Mizerák,
Milan Javorčík, Jakub Bališin, Peter Kašper, Peter Mlynarčík, Peter
Beňa, Miroslav Jakubov, Ján Leškanič,
Stanislav Soták, Ondrej Dacej, Jakub
Hriňák a libero Róbert Boldy.
Tréner Richard Vlkolinský má z čoho
vyberať. Snaží sa na jednotlivé zápasy
vysielať na palubovku sedmičky hráčov
v rôznej variabilite, kedy má možnosť
priamo na mieste dolaďovať volejbalové skupenstvo hráčov.
Radosť a úsmev týchto mladých mužov nie raz poteší ženské publikum.
družstvo z juhu Slovenska úradujúcemu majstrovi nenechalo voľný priestor
na prezentáciu a po setoch 25:21, 25:14,
14:25 a 25:21 si Komárno pripísalo
prvé víťazné body. Priebeh duelu
v Prievidzi sa už odvíjal z iného súdka.
Útok i obrana, servis i hra na sieti bola
plne v réžii chemesákov a po víťazstve
0:3 sa zdalo, že kormidelník Vlkolinský
dokázal priebežne stabilizovať psychiku svojich zverencov na ihrisku.
pôde celok z konca tabuľky, Starú
Ľubovňu. Súper zaťažil svoj účet iba 41
bodmi v troch setoch.
Až tretí zápas mohol vzhliadnuť skalný
fanúšik humenských volejbalistov
na domácej palubovke. Mladučký
tím z Centra olympijskej prípravy
v Trenčíne, pričom pod vysokú sieť sa
dostali aj odchovanci VK Chemes – M.
Petráš a J. Firkaľ na hosťovaní v radoch
COP, zbieral hlavne skúsenosti. V troch
setoch získali po 14, 20 a 18 bodov, ale
minimálne dobrý dojem v Humennom
zanechali.
Aktérmi predohrávaného 8. kola súťaže
v prítomnosti live televízneho vysielania boli už vo štvrtkovom termíne volejbalisti Myjavy a Humenného. Domáci
nezaváhali, aj keď koncovky setov hovorili o niečom inom, a v štyroch setoch
nenechali svojho súpera vyniknúť.
V šiestom kole privítal Majstra na svojej
palubovke nováčik extraligy VK KDS
Šport Košice. Aj keď posilnený o niektorých skúsenejších volejbalistov (čo sa
po príchode z I. ligy očakávalo), v prípade chemesákov veľa vody nenamútil
a po setoch 15:25, 10:25, 21:25 musel
akceptovať skutočnosť prehry.
Riadny hrací termín siedmeho kola
prisúdil žreb na palubovku chemesákov vicemajstra z minulej sezóny – VK
Slávia Svidník. Súčasný tréner Peter
Tholt však už nemá k dispozícii obvyklé
Po ôsmom kole sa našim volejbalistom
z pozície štatistiky (104 bodovaných
extraligistov darilo takto: 1. J. Mlčúch
(TJ Spartak Myjava – 8 zápasov / 31
setov, 164 bodov), 2. K. Pinerua (VK
Prievidza – 8/29, 156 b), 3. Peter
Mlynarčík (8/26, 126 b)... 13. Miroslav Jakubov (8/27, 91 b)... 18. Milan
Mlynarčík po ôsmich kolách na treťom
mieste, pričom nemá na konte stopercentnú účasť v jednotlivých setoch, aj
keď odohral všetkých osem zápasov.
S nahrávačom J. Hriňákom tvoria
zohrané duo, ktorý rovnako úspešne
dopĺňa Kašpera na blokoch.
Strop extraligovej súťaže začína naberať
kontúry kvalitných mužských tímov,
ktoré sa po základnej časti stretnú
v záverečnej Play-Off sérii. A práve tá
bude v súťaži dôležitá. Po ôsmich kolách
si chemesáci udržiavali v tabuľkových
vodách tretiu priečku s 18 bodmi po
6 vyhratých a dvoch prehratých zápasoch. V tesnom závese je VK Prievidza
so 17 bodmi, priebežný líder VK Mirad
PU Prešov má čisté konto a 22 bodov,
Spartak VKP Komárno s rovnakým
počtom bodov, ale s jedným mínusovým zápasom za prehru bolo druhé.
-KJM-
Súdržnosť a súhra volejbalového tímu mužov je na palubovke viditeľná.
Download

Okienko M. Zajcevovej - info Humenné | Noviny