Ročenka TK Filozof
2013
(Pripravil kolektív členov TK Filozof)
Slovo na úvod
Členovia TK Filozof, turisti, vandráci a tuláci!
Stojíme na periférii spoločenského diania a z výšky mohutného skaliska pevne ukotveného
v tradíciách a histórii nášho klubu nezaujato sledujeme, ako sa na nás rinú prázdne gestá, prúdy
rečí, faloš a žabomyší cirkus v snahe vlákať nás tu i tam do mizerného víru krátkych zábav pod
rúškom plnohodnotného uplatnenia indivídua a jeho biedneho ja v svete duchoprázdna a to
s jediným cieľom – rozložiť a znehodnotiť náš maľovaný kolektív, ukradnúť a poškvrniť jeho
hodnotovú sústavu, v ktorej každá súčiastka zohráva svoju jedinečnú a nezastupiteľnú úlohu. Dnes
sa už len chladne prizeráme lákadlám i nadšeniu, ktoré nestojí na pevných základoch budovaných
niekoľko desaťročí skutočnými osobnosťami a vandrákmi a nepohne nami entuziazmus, ktorý nemá
záujem týmto osobnostiam a vandrákom pokorne vzdať hold i uznanie. Prázdne slovo k nám už
nedolieha, úsmevy voči nám neprospievajú, návnady na nás nemajú dosah, vplyv a účinok. Bralo, na
ktorom sa hrdo skvie vizitka odhodlania a chrabrosti našich členov, vrhá tieň tak impozantný, tak
veľkolepý a neuveriteľný, že jeho zatemňujúca sila odradí záškodníka už z diaľky, pretože ten vidí, že
šance k zdolaniu klubovej autority sú tak nízke, tak malicherné a zanedbateľné, že i smietka spred
prahu myšacieho brlôžka je v porovnaní s nimi ozrutným mamutom.
S radosťou sledujeme, ako sa náš klub za tie roky tvrdou drinou vypracoval, budujúc pevný
hrad svojej existencie kameň po kameni, pričom mnohokrát aj oproti klubom s väčšou členskou
základňou vyniká ako tretí domček z troch domčekov, majúc na zreteli rozprávku o vlkovi a troch
prasiatkach. Vyhlasujeme teda rozhodne a pravdivo, že klubová hrdosť sa u nás rovná klubovej
príslušnosti a klubová príslušnosť sa rovná úplnej samozrejmosti a nevyhnutnosti. Členovia,
priatelia, vandráci a tuláci! Prešiel rok a my sme tu, nie opäť, lež stále. Ostaňme sebe verní
a kráčajme spolu vpred! Táto ročenka nech nám v tom pomáha!
(IK)
Obsah
1.
Členská základňa – noví členovia, obzory a vyhliadky, štatistiky
2.
Napĺňanie cieľa činnosti TK Filozof
3.
Prehľad spoločných akcií uskutočnených v roku 2013v
4.
Hudobná sekcia TK Filozof v roku 2013
5.
Organizačná činnosť TK Filozof, akcie pre verejnosť v roku 2013
6.
Správa výboru propagandy TK Filozof za rok 2013
7.
Vedúci TK Filozof PaedDr. Milan Stančík
8.
Internetová stránka TK Filozof www.turisti.estranky.sk
9.
Náučné okienko nielen o rastlinách
10.
Téma: Archeológia a slovenská turistika. Na slovíčko s Aďou.
11.
Zabudnutá reportáž: Za krásami Čiernej hory 2012
12.
Čriepky z histórie TK Filozof
13.
Člen TK Filozof v ďalekom zahraničí: Miko a Etiópia
14.
Úvaha: Globalizácia a vandráctvo. Quo vadis?
15.
Téma: Bezpečnosť na turistike
16.
Vtipy
17.
Recept na silvestrovskú kapustnicu podľa TK Filozof
1. Členská základňa – noví členovia, obzory a vyhliadky, štatistiky
Menný zoznam členov
p.č.
TOP
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
9.
10.
11.
12.
13.
14.
15.
16.
17.
18.
19.
20.
Meno
Stručný profil člena
PaedDr.
Vodca TK Filozof a náš starší priateľ z prírody
Milan Stančík
Aďa N.
archeológia, história, pivo, horec
Ivo
vlastiveda, ryby, muzika, propaganda TKF, borovička,
pivo
Rado
folklór, hrotenie, organizácia diaľkoplazov, nealko, semtam už aj alko
Dušan
fotenie, ochrana prírody, filozofia, bítnictvo, rum
Robo
motorky, zbrane, tlmočenie, burčák, borovička
Lucia
ľudová slovesnosť, temnota, borovička
Samo
gitara, bojové umenie, whisky, borovička
Veronika
Čchi kung, umenie, víno, borovička
Jano
bojové umenie, literatúra, IT, borovička
Simona-Kuku celkové hrotenie, hruška, víno
Mišinka
aerobik, piloxing, džampink, ručné práce, ríbezlák
Eva
Spiderman, lezenie, hruška, pivo
Aďa D.
Horská služba, horec, borovička
Mišo
Floorball, Exupéry, Nový Zéland, borovička
Paľo Palica
lezenie, freestyle bicykel, freeride lyže, free borovička
Drieko
nemravný humor, bojové športy, pivo
Peťo H.
house, D´N´B, architektúra, herectvo, borovička, fernet
Maťo H.
fotenie, Žitný ostrov, merlot, borovička
Miko
Slovan, Etiópia, bubny, pivo
Soňa
hiking.sk, organizácia turistických podujatí
Zúčastnil sa na
spoločnej akcii v
roku 2013?
áno
áno
áno
áno
áno
áno
áno
áno
áno
áno
áno
áno
áno
nie
áno
nie
áno
áno
áno
áno
áno
Poznámka: Zo zoznamu boli definitívne vymazaní členovia, ktorí viac rokov iniciatívne neprejavili žiadny záujem o činnosť TK Filozof
Koláčový graf zobrazujúci záujem našich členov o spoločné akcie v roku 2013
Porovnanie koláčového grafu zobrazujúceho záujem našich členov o spoločné akcie
v roku 2012 s koláčovým grafom zobrazujúcim záujem našich členov o spoločné
akcie v roku 2013
2012
2013
Upierajúc zrak na vyššie zobrazené koláče, nejednému členovi sa môže natisnúť zvedavá
otázka: Akoto, že účasť členov na spoločných akciách v roku 2013 raketovo narástla, keď dnešná
doba nepraje združovaniu ľudí za ušľachtilým účelom a toto združovanie nie je natoľko populárne,
aby vo vzťahu k pravdepodobným účastníkom akcií poslúžilo ako účinné lákadlo k skutkovému
naplneniu pomyslenia na turistickú aktivitu?
Nejeden neprajník by si pritom mohol povedať: Ide o klamlivú manipuláciu s číslami, snahu
dočasne presvedčiť a motivovať rádových členov iluzórnymi hodnotami, opantať ich mysle
chladným zavádzaním. Na takúto spŕšku výkalov by sme mohli odpovedať protiotázkou: Priatelia,
vydržiavame si snáď klubových manipulátorov, aby sme sa uchylovali k takýmto praktikám?
Odpovedáme preto: čísla nedvíhame ďalšími číslami, ale atraktívnymi podujatiami pre našich
členov. K tomu sme si samozrejme dovolili vylúčiť zo zoznamu niektorých neaktívnych členov, ktorí
viac rokov po sebe iniciatívne neprejavili záujem o činnosť TK Filozof. Priznávame: áno, aj toto nám
dvihlo štatistiky.
Noví členovia a kandidáti na členstvo
Pri organizovaní klubových akcií sa častokrát potýkame s nasledovnou otázkou: A kto príde
na akciu z tých ľudí, ktorých si ja pamätám z akcie XY odohravšej sa pred desiatimi rokmi? Nejde
pritom o žiadnu nadsázku, toto je skutočne to, čo našim členom leží na srdci a často naliehajú, až
kým nedostanú neuspokojivú odpoveď: Nevieme zaručiť koľko ľudí tam bude a ktorí presne. Tu by
bolo namieste upozorniť a apelovať na našich členov, aby už prestali tápať v tme slepého tunela
osobnej nostalgie a namiesto toho sa vracali k osvietenej myšlienke nášho vodcu PaedDr. Milana
Stančíka, ktorý za základný cieľ klubu kládol: privádzať ľudí k prírode, združovať ich v partii TK
Filozof a to bez rozdielu pohlavia, veku, príjmu, politických preferencií, katedry ba aj fakulty či
univerzity, ktorú úspešne či neúspešne v ďalekej či blízkej minulosti absolvovali, alebo ešte len
absolvujú.
V zmysle tohto odkazu rozšíril náš klub v roku 2013 svoje rady o nasledovných členov:
Miloš, alias Drieko, je turista a fanúšik bojových umení, sem-tam
aj verbálny nudista. Členom TK Filozof sa stal v roku 2013.
O členstvo v klube prejavil iniciatívne záujem a absolvoval s nami
už niekoľko akcií. V nasledujúcich riadkoch sa dozviete, aké
spletité chodníčky a nezvyčajné pohnútky priviedli Drieka ku
klubu TK Filozof:
„Ahojte, volám sa Miloš, alias Drieko, resp. Banán, Masta,
Acer ... a čo poviem o sebe - som ako každý iný mužský člen TK
Filozof, t.j. obrezaný, presvalnatený, inteligentný a šarmantný
antiegoista, v skratke “seximáčo” a ako som sa dostal k turistike - za všetkým hľadaj ženu ... a ako
som dostal ku TK Filozof – tiež za všetkým hľadaj ženu - už od výšky poznám významného
člena turistického klubu TK Dušana, ktorý medzi rečou (keď bol u mňa na asexuálnej výchove)
spomenul, že potrebuje zvýšiť úroveň poznania a aeróbnej energie (a hlavne štatisticky priemernú
veľkosť prirodzenia) v TK a kedže som vtedy bol na voľnej nohe, tak som sa dal na túto náročnú
misiu, no a sem-tam sa môžete so mnou stretnúť na akciách poriadaných týmto skvelým klubom :-)“
Roman je všeobecne známy ako extrémne aktívny,
všestranný a nadšený vandrák, ktorý každú voľnú chvíľu
využíva na pohyb v prírode v jeho najrôznejších formách.
Vyhľadáva značené i neznačené, schodné i neschodné,
upravené i mizerné trasy. Momentálne je kandidátom na
členstvo, ktorý bude prijatý na najbližšom zadadaní výboru
TK Filozof o personálnych dilemách a otázkach.
„Ahojte, na svojich výletoch, ktoré sú už vo forme
organizovaných, náhodných, improvizovaných, plánovaných
a iných sa stretávam aj množstvom zaujímavých ľudí. Keďže
celý týždeň sedím v kancelárii a musím riešiť poslednou dobou nie už odborné, ale administratívne
úlohy, tak potrebujem aspoň raz v týždni resetnúť hlavu. Na túto činnosť poznám dva spôsoby - a to
je použiť opojné nápoje, alebo sa fyzicky unaviť. Po dlhých štúdiách a testoch som dospel k názoru
že ideálom je kombinácia týchto dvoch aktivít. Nie nadarmo sa hovorí, že turistika je najdlhšia cesta
do krčmy. Veľmi rád spoznávam nových a veľa krát aj "neštandardných" ľudí. Stal som takým
dokumentaristom túr, to znamená že rád fotím a zaznamenám celú trasu, tak aby sa mohli
následne ostatní pozrieť, prípadne cudzí použiť trasu na svoju túru. Sledoval som aj aktivity klubu a
ani neviem či som sa zúčastnil nejakej čisto klubovej akcie. Som členom KST Breza, Alpenverein, Kolo
pro život, AŠK Pezinok, James, PNP a možno ešte niečoho iného :-). S niektorými členmi TK Filozof sa
však občas na nejakej aktivite stretnem aj keď posledná túra žlabom Lahningries na Schneeberg
nebola úplne úspešná. Pre mňa je však aj neúspešná túra v PNP počasí obrovským zážitkom a neni
nič krajšie ako mať ruku špinavú pri výstupe od kamzičieho hovna. :-) a vrátiť sa domov plný
zážitkov s zaujímavými ľudmi. Takže prírode zdar !“
2. Napĺňanie cieľa činnosti TK Filozof
Členovia, vandráci! Položme si ruku na srdce a zodpovedajme sa pred vlastným svedomím
odpovedajúc na nasledovnú otázku: Pracoval som v roku 2013 na harmonickom súlade a
vyváženosti fyzickej a duševnej stránky v dostatočnej miere, aby moje osobné snahy zodpovedne
smerovali k napĺňaniu hlavného duchovného cieľa TK Filozof, ktorým je kalokagatia? Ak si nie ste
istí odpoveďou, azda by ste mohli skúsiť zodpovedať túto príkladnú otázku: Povie si s istotou
náhodný chodec na ulici, či účastník verejnej premávky zbadavší člena TK Filozof práve
prechádzajúceho okolo: „Tento človek vykazuje známky kalokagatie.“ ? Povie si toto o našom
členovi, alebo len znechutene odvráti zrak, odpľúvajúc hustý chriakeľ do najbližšieho kanála?
Vandráci, práca pre kalokagatiu je osobnou zodpovednosťou každého z nás. Prosím bdejte!
Okrem základného osobného cieľa sme si na (a po) výročnej klubovej schôdzi, ktorá sa
uskutočnila 29.12.2012 na Dedinkách, stanovili nasledovné ciele na prácu v roku 2013. Ciele
uvádzame s hodnotením, či boli a či neboli naplnené:
1.
Podieľanie sa členov na organizácii diaľkoplazeckých podujatí a obsluhe kontrolných
stanovíšť (predkladateľ: Rado)
Stav: cieľ bol naplnený
2.
Akcia: jarné vynášanie Moreny s TK Filozof - organizácia (predkladatelia: Ivo, Rado)
Stav: cieľ bol naplnený
3.
Akcia: Slovinsko - turisticko-rybársky pobyt TK Filozof v júni 2013 (predkladateľ: Ivo)
Stav: cieľ bol naplnený
4.
Akcia: Prvý ples TK Filozof (predkladateľ: Miška)
Stav: cieľ bol naplnený
5.
Akcia: Sústredenie TK Filozof na Katarínke (predkladateľ: Ivo)
Stav: cieľ bol naplnený
6.
Orlia Perć - ak bude mať niekto záujem (predkladateľ: Rado)
Stav: cieľ nebol naplnený pre časové vyťaženie členov
7.
Návrh organizovať raz ročne klubový výstup na Kriváň (predkladateľ: Rado)
Stav: cieľ nebol naplnený, no tento nápad bude opakovane prednesený v súbore našich
plánov
8.
Tričká, nálepky a odznaky TK Filozof (predkladatelia: Rado, Ivo, Robo)
Stav: cieľ bol naplnený čiastočne výrobou odznakov, o organizáciu výroby tričiek neprejavil
nikto záujem
9.
Nadviazanie nových kontaktov, organizácia spoločnej akcie - TK Rum (predkladateľ: Rado)
Stav: cieľ nebol naplnený z dôvodu komunikačných problémov
10.
pravidelná štvrtková turistika TKF (predkladatelia: Rado, Ivo)
Stav: cieľ bol naplnený viacerými večernými výletmi
11.
Internetová stránka TK Filozof - členovia majú možnosť prispievať akýmkoľvek spôsobom k
jej kvalitnému obsahu (predkladateľ: Rado)
Stav: cieľ bol čiastočne naplnený
12.
Dokumentárny film o klube TK Filozof (predkladateľ: Ivo)
Stav: cieľ nebol naplnený a je v štádiu rozpracovania
13.
Skultúrnenie a reštaurovanie klubovej vlajky (predkladateľ: Miška, Rado)
Stav: cieľ bol naplnený
3. Prehľad spoločných akcií uskutočnených v roku 2013
Doleuvedený zoznam zahŕňa len tie akcie, ktoré boli organizované klubom TK Filozof
a propagované verejne na našej internetovej stránke, príp. formou mejlovej komunikácie všetkým
členom, s účasťou >1 členovia TK Filozof.
Dátum
5.1. 2013
12.1. 2013
27.1. 2013
2.2. 2013
16.-17.3. 2013
12.4. 2013
18.-19.5. 2013
14.-23.6. 2013
9.7. 2013
28.12.‘131.1.‘14
Názov akcie
Výstup na Veterlín
Plavecký kras
Túra na Vápennú
1. Ples TK Filozof
Vynášanie Moreny a potulky
Štiavnickými vrchmi
Zasadnutie členov s vedúcim TKF
PaedDr. Milanom Stančíkom
Sústredenie TKF v okolí Katarínky
Akcia Slovinsko – Julské Alpy
Slávnostné odovzdávanie odznakov
členom TKF za zásluhy
Silvester v Zázrivej
Poznámky
zima, hmla, blato, bordel
čerstvý sneh, výhľady, slniečko, pivečko
Aljašsské počasie a pizza
hudba, kultúra, spoločenstvo
sneh, výhľady, Dušan a taliansky rozhodca
Karmina - U mäsiarov, spomienky a posolstvá
do budúcnosti
v štýle „TKF classics“
turistika, ryby a pijatika, nehehe
bufáč Kamzík - borovička, pivo, rum, odznaky
všetko v poriadku
Pravidelné aktivity TK Filozof:
- večerné lesné behy a celoročná príprava (Klanec, Kačín, Železná studnička, Dúbravka, Devín,
Petržalka)
- štvrtková večerná turistika (Malé Karpaty)
- klubová futbalová liga (Železná studnička)
Podielanie sa na orgánizácii bežeckých a diaľkoplazeckých podujatí na čele s Radom:
20.7. 2013 – Nízkotatranská stíhačka
10.8. 2013 – 100 km Javorníkmi
21.9. 2013 – Ponitrianska stovka
26.10. 2013 – Ultra Trail du Prešporok
Okrem týchto akcií naplánovali a absolvovali členovia TK Filozof mnoho individuálnych a
duálnych výletov, čundrov a zájazdov, ktoré tu z ekologických a ekonomicko-priestorových dôvodov
nebudeme vypisovať. Zážitky a podrobnosti z týchto akcií si naši členovia môžu podať orálne
navzájom.
Janči hodnotí akciu Slovinsko 2013:
Tohtoročná agenda TKF bola opäť plná tradičných akcií, spontánnych posedení i športových
podujatí. Naše medzinárodné povinnosti sme si okrem iného splnili turisticko - relaxačným výletom
do Slovinska, kde sme pobudli 10 dní a absolvovali sme návštevy rôznych prírodných krás i
kvalitných miestnych pohostinstiev. Použili sme nohy, bicykle, autá i člnky, aby sme vyťažili z tohto
pobytu všetko, čo sa len dalo. Žiaľ, kvôli nepriaznivým podmienkam bol vrchol Triglav opäť
nepokorený, čiže ostáva ako výzva do ďalších ročníkov slovinských túr a potuliek. Počasie bolo
vydarené, ľudia prívetiví, príroda krásna, i keď aj náročná a divoká, ako celok teda možno hodnotiť
tento výlet vskutku pozitívne.
(Jano)
Na dojmy zo sústredenia TK Filozof v okolí Katarínky sme sa pýtali člena Maťa:
Ako hodnotíš májové sústredenie TK Filozof na Katarínke a aké
poučenie, či morálny moment si si z tohto sústredenia odniesol?
Májové sústredenie bolo maximálne poučné a človek si oprášil vedomosti,
ktoré naposledy používal pri maturite (v mojom prípade).
Pomáhajú podľa teba takéto sústredenia k lepšiemu duševnému a
fyzickému rozvoju našich členov?
Keby bolo takýchto sústredení viac, bolo by dobre, myslím, že na Slovensku je miest spätých s
rôznymi autormi, či už literárnymi alebo výtvarnými, dosť a zároveň sú to pekné turistické
destinácie.
Máš nejaké zlepšovacie návrhy, ktoré by budúce sústredenie v roku 2014 spravili ešte
atraktívnejším a zušľachťujúcejším pre našich členov?
Návrhy.... pokračovať v tomto čo robíme stále, viac sa propagovať a začať a dokončiť náš film... a
4. Hudobná sekcia TK Filozof v roku 2013
Vystúpenia hudobnej formácie Borovička sa v roku 2013 uskutočnili na dvoch klubových
akciách. V úplnej zostave: Samo (gitara, spev a rev),
Ivo (basgitara, husle, spev a rev), Rado (píšťaly, spev),
Miko (perkusie, spev) kapela uvila členom klubu
veniec pestrých piesní v rámci 1. plesu TK Filozof.
Borovička druhýkrát udrela v neúplnej zostave:
Samo (gitara, rev a spev), Ivo (basgitara, husle, rev a
spev), Miko (perkusie), keď tvrdou neriadenou
smršťou ľudových piesní a prevzatých rockových piesní
prevalcovala účastníkov sústredenia TK Filozof v okolí
Katarínky.
Kapela Borovička prezentovala svoju tvorbu hosťovaním na ďalších dvoch mimoklubových
akciách, v kompletnej zostave na akcii Letná slávnosť na Kačíne, v nekompletnej zostave v hoteli
Akademik v Račkovej doline.
5. Organizačná činnosť TK Filozof, akcie pre verejnosť v roku 2013
Aj v roku 2013 členovia TK Filozof nezanevreli na diaľkoplazenie, ba dokonca ultrabeh - na
oboch frontoch. Ale poďme poporiadku.
Prvým podujatím s účasťou členov nášho klubu bola Nízkotatranská stíhačka. Hiadeľské
sedlo vítalo extrémnych tulákov omamnou vôňou živánskej stúpajúcej do horských výšin a
navodzujúcej ilúziu hojnosti. Ako vždy, toto miesto bolo najsilnejšie a najdlhšie obsadenou
kontrolou na celej trase. Za náš klub sa tu vyskytli Ivo, Mišo a Aďa. Okrem nich sa podujatia
samozrejme zúčastnili Rado a Robo. Hoci na Slovensku už medzičasom vznikla rada nových akcii, z
ktorých niektoré Stíhačku čo do stupňa šialenosti minimálne dorovnali, stále si udržujeme čelnú
priečku v kvalite. Tešíme sa na jubilejný 5. ročník 2014.
Ďalšou na rade bola premiéra diaľkového pochodu 100 km Javorníkmi v smere Čadca Považská Bystrica. Po minuloročných monzúnových radovánkach vrátane bahenných kúpeľov sme
si neboli istí, či nám ľudia pochod neotrieskajú o hlavu. Na naše milé prekvapenie však ich počet
narástol takmer trojnásobne. Podujatie nabralo tie správne grády aj vďaka pomoci členov nášho
klubu - okrem hlavného trápiteľa Rada sa zúčastnil Robo. Mišo náš klub reprezentoval medzi
účastníkmi, zranenie mu však nanešťastie nedovolilo dojsť do cieľa. Podujatie bolo celkovo prijaté
veľmi pozitívne, o čo sa postarala aj záverečná konzumácia výborného gulášu a piva v cieli :D
September tradične patrí Ponitrianskej stovke. Tu už šialenstvo naberá masové rozmery tento rok štartovalo z Nitry 174 ľudí a výkony prvých pretekárov dávajú možnosť zamyslenia nad
úctou k vlastnému telu. Otázka znie: Je to snaha o kalokagatiu, alebo predčasný invalidný
dôchodok? Na P100 obvyklú organizátorskú dvojicu Rado - Robo za TK Filozof doplnil po prvý krát
Dušan. Akcia sa nadmieru vydarila aj preto, že páni poľovníci prejavili zdržanlivosť a nespravili si z
úbohých pocestných pod Gričom živé terče. Na budúci rok už to hádam bude celé kóšer.
Aby toho v roku 2014 nebolo málo, v októbri sa konala jedna veľmi špeciálna akcia na
našom domácom ihrisku. Ultra Trail du Prešporok bol snahou demonštrovať, ako má vyzerať
poriadna víkendová prechádzka v Bratislavskom lesoparku. Rozlúčka so stovkárskou sezónou na
Slovensku prilákala (aj vďaka 50 km variantu trasy) hojný počet vytrvalcov, pričom náš klub mal v
štartovom poli až troch zástupcov - Iva, Dušana a
Jana. V organizátorskej partii nechýbali Rado a
Robo, kontrolórsku premiéru mala tentokrát
Miška. Treba vyzdvihnúť výborný výkon Iva, ktorý
na 50 km trati zabehol veľmi pekný čas 6 hodín a
41 minút a obsadil desiate miesto. Dušan
dokončil rovnakú trasu s dvojhodinovým
odstupom, pochod dokončil aj Jano, takže náš
klub mal stopercentná úspešnosť. Zľahka
recesistické podujatie sa skončilo bujarým
posedením v cieli za asistencie lahodných
nápojov ihličnatého charakteru.
(Rado)
6. Správa výboru propagandy TK Filozof za rok 2013
Výbor propagandy pracoval v roku 2013 najmä na dokončení odloženého projektu výroby
klubových odznakov. Môžeme konštatovať, že vďaka sponzorstvu a ochote račianskej rodáčky sme
odznaky nakoniec obdržali za akciovú cenu 0 Eur a v súčasnosti už zdobia krásou ligotavého plechu
rozličné kusy oblečenia a ruksaky členov TK Filozof.
Počas roka sa výbor propagandy stretol so zvýšeným tlakom a otázkami ohľadom
dokumentárneho filmu o TK Filozof, ktorý mal byť natočený a premietaný počas roka 2013. Je na
mieste vysvetliť, prečo sa tak do dnešného dňa nestalo. Výbor propagandy zozbieral vďaka ochote
členov hodnotný archívny materiál v podobe fotografií a krátkych - väčšinou náchniapných videí zo
starších akcií TK Filozof. S režisérom Matejom H. sme sa však zhodli, že nosná časť filmu nemôže
stáť len na archívnych záznamoch. To, čo nám chýba, je materiál a rozhovory s členmi zo súčasnosti.
Je preto žiaduce, aby sa na najbližšom sústredení stretla nadpolovičná väčšina starých ako i nových
členov, lebo len tak môžeme získať nosný materiál pre náš film. V tejto veci bude výbor propagandy
výraznejšie apelovať na našich členov pri organizácii najbližšieho sústredenia.
Výbor propagandy udeľuje čestné uznania za klubové zásluhy v roku 2013:
- členovi Radovi za vedenie organizačnej činnosti diaľkoplazeckých a bežeckých podujatí, ktorými
zviditeľňuje klub TK Filozof a zvyšuje jeho prestíž
- členke Miške, ktorá sa podujala skultúrniť a zreštaurovať klubovú vlajku TK Filozof. Inováciou na
našej vlajke sú úchytky vyrobené zo starých treniek člena Iva.
7. Vedúci TK Filozof PaedDr. Milan Stančík
12.4. 2013 sa uskutočnilo strategické zasadnutie s vedúcim TK Filozof PedDr. Milanom
Stančíkom v priestoroch pohostinstva Karmina – U mäsiarov. Napriek tomu, že má Milan zdravotné
problémy, ktoré mu momentálne neumožňujú organizovať akcie TK Filozof tak ako tomu bolo
v minulosti, prispel svojou účasťou na zasadnutí hodnotnými odkazmi pre všetkých členov TK
Filozof:
Najdôležitejší odkaz pre členov od Milana
znel: „Udržte to!“ K tomuto odkazu netreba viac
dodať, je šípom i sondou do duše každého člena TK
Filozof. Trvácnosť je to jediné, čím v dnešnej dobe
môže klub vystúpiť z radu a duchovnej mizérie.
Druhý odkaz nadväzoval na počet
smrteľných úrazov na horách: „Najdôležitejšia je
dobrá výstroj.“
Napokon Milan vyjadril konštatovanie, že
„Katedra telesnej výchovy na filozofickej ťahala
celú univerzitu.“ (než katedru zrušili, pozn. red.)
Nech je pre nás aj tento odkaz povzbudením
k ďalšej činnosti.
Milanovi prajeme hlavne zdravie, nech má ešte silu chodiť do prírody.
8. Internetová stránka TK Filozof www.turisti.estranky.sk
Štatistiky
Na stránke bolo v roku 2013 uverejnených:
- 16 fotoalbumov z klubových a individuálnych akcií, ktorých sa naši členovia zúčastnili v roku 2013
- viac fotoalbumov z roku 2012 a starších fotoalbumov
- 2 reportáže
- 1 zápis z klubovej schôdze
- 1 ročenka
- 3 srandičky v sekcii Srandičky
Úpravami prešli aj ostatné sekcie na našej stránke, na čom má zásluhy najmä administrátor Rado.
Upravený bol aj zoznam členov.
Okrem konštatovania, čo pribudlo a ubudlo, by sme chceli našich členov požiadať, aby
prispievali akýmkoľvek obsahom na našu stránku. Táto stránka je slobodné médium, ktoré znesie
veľa, tak ak máte niečo hodnotné na srdci, alebo sa chcete len vybúriť, neváhajte zaslať svoje
príspevky či linky na fotoalbumy na adresu [email protected]
9. Náučné okienko nielen o rastlinách
V tomto ročníku by som rada uviedla novú kapitolu ročenky „Náučné okienko“, ktorého
účelom by malo byť šírenie náuky, teórie a širokospektrálnej osvety týkajúcej sa prírody a tiež
aktivít klubu.
Mojim prínosom na nasledujúcich stranách bude teória týkajúca rastlín rastúcich na našom
území, s ktorými sa počas výletu stretol azda každý. Určité z nich disponujú schopnosťou nejeden
výlet prikrášliť, ale iné Vám môžu pobyt v prírode znepríjemniť a skomplikovať.
Keďže téma je bezodná, informácie v tejto kapitole budú pribúdať postupne a konkrétne
v tomto ročníku by som popísala 4 (slovom štyri) rastlinné druhy, z ktorých minimálne jeden je
povinný pre každého člena TKF:
Boľševník obrovský (Heracleum mantegazzianum) - postrach z Kaukazu
Semená tejto mimoriadne nebezpečnej rastliny k nám boli doviate priamo z Ázie a mimoriadne
dobre sa jej u nás darí. Rastlina sa zaraďuje medzi vôbec najnebezpečnejšie invázne druhy na
slovenskom území a nielenže ničí ekosystémy, ale môže ohroziť ľudské zdravie, pretože obsahuje
rôzne fototoxické furanokumaríny (FF), ktoré u človeka spôsobujú ťažké fotodermatitídy. FF v tme
len dráždia kožu, no na dennom svetle (respektíve na akomkoľvek svetle obsahujúcom UV zložky)
pri letmom kontakte s rastlinou spôsobujú ťažké poleptanie a spľuzgiernatenie pokožky, ktoré sa
hojí dlhší čas.
O skúsenosť odžitú na „vlastnej koži“ sa s nami podelila priateľka TKF - Janka Č. prezývaná Hepy:
„Stalo sa mi to na takom cyklotripe pri Skalici. Bola tam taká džungla, predierali sme sa skratkami a
ja som si rastlinu nevšimla. Zasiahnuté som mala zápästie z vnútornej strany. Večer som tam mala
červené fľaky, no a na druhý deň to boli vodnaté pľuzgiere. Nešla som s tým k doktorovi, lebo
potom sa mi to nejako vysušilo, ale pár z nich, keď prišli znova na slnko, tak zasa naboptnali. Liečilo
sa to asi 1-2 týždne. Fľaky som mala veľmi dlho ešte.“
Ako invazívna rastlina osídľuje boľševník obrovský takmer všetky stanoviská. Šíri sa pozdĺž ciest
a vodných tokov, ale páči sa mu aj na lúkach, pri poliach a aj v záhradách. Ak ovládne boľševník
obrovský nejaký priestor, nemožno dosť dobre predpokladať, že by sa ho príroda v dohľadnom čase
sama zbavila a k jeho vytlačeniu je potrebný ľudský zásah.
Naša vláda eviduje už dlhšie obdobie výskyt tejto rastliny na našom území a jednotlivé miestne
úrady majú za úlohu rastlinu mapovať a likvidovať. Vzhľadom na zdravotné riziká spojené pri
likvidácii rastliny, pokiaľ občan zaregistruje jej výskyt, môže tento objav zahlásiť miestnemu orgánu,
ktorý rastlinu odstráni. Mechanické odstránenie je nutné previesť pokiaľ možno pred
vysemenením.
CHARAKTERISTIKA RASTLINY:
Boľševník obrovský dostal svoje pomenovanie vďaka nadrozmernému vzrastu. V
stredoeurópskych podmienkach dorastá od 2 až 5 metrov výšky. Ide o dvoj- až viacročnú rastlinu,
ktorá v prvom roku klíči zo semena spravidla už v polovici februára (niekedy aj skôr) a vytvára len
listy a zhromažďuje zásoby v mohutnom koreni. Druhý až piaty rok vytvorí listovú ružicu a vyženie
mohutnú kvetnú byľ so súkvetím. A teraz POZOR! – Bolševník obrovský si môžu turisti ľahko pomýliť
aj s tzv. Divou mrkvou, ktorá je celkom neškodná, lebo rovnako ako Boľševník vytvára okolíkové
súkvetie. Rozdiel viď obrázok.
Neznáma turistka pózujúca (!)
Iná turistka
Mrkva divá-absolútne neškodná
pri Boľševníku v Strážovských vrchoch
PRVÁ POMOC:
Miesta zasiahnuté šťavou je nutné okamžite omyť silným dlhotrvajúcim prúdom vody a po
opláchnutí zabrániť prístupu svetla vhodným zakrytím. Pri poleptaní a druhotných príznakoch
(bolesti hlavy, triaška) je nutné po predchádzajúcom ošetrení vyhľadať lekára.
Pre viac info pozri príbeh z dňa 4.8.2013:
http://www.pluska.sk/plus-7-dni/veda/sposobi-vam-popaleniny-aj-udusenie-rastlina-ktora-posobiako-yperit.html
Bolševník obrovský je tvarovo veľmi podobný (nie veľkosťou) ďalším okolíkovitým rastlinám:
Bolehlav škvrnitý (Conium maculatum L.)
Bolehlav škvrnitý je typický tým, že po
uvädnutí alebo po rozmiaganí zapácha
po myšine. Jeho jedovaté alkaloidy
(najmä koniín, ďalej silice a organické
kyseliny) môžu zapríčiniť smrť, ktorá
nastáva zastavením dychu pri plnom
vedomí. Bolehlav škvrnitý rastie v húštinách, kroviskách a na rumoviskách. Jeho
účinok bol známy už v staroveku, v Grécku sa dokonca používal na exekúciu - výkon rozsudku (bol ním otrávený Sokrates r. 399 pred n. l.).
Na liečebné účely sa zbiera plod (Fructus conii). Lekárom správne dávkovaná droga vyraďuje z činnosti pocitovú schopnosť senzitívnych nervov (pôsobí podobne ako nikotín a kurare - indiánske
šípové jedy), čím tlmí bolesti vo všetkých orgánoch, ktoré ju môžu prijať. Pôsobí aj proti
astmatickým záchvatom. Silnejšie dávky spôsobujú bolesti hlavy, väčšie dávky majú za následok
smrteľné otravy.
(S Bolehlavom sa pomerne často stretávame aj na akciách TK Filozof. Zvlášť pri viacdenných
turistických pobytoch dokážeme ráno veľmi rýchlo identifikovať prítomnosť bolehlavov v okolí. Je
to neuveriteľné, že táto nepríjemná rastlina dokáže pôsobiť na krátke vzdialenosti aj bez priameho
fyzického kontaktu. Bolehlavy považujeme na akciách TK Filozof za nežiaduce. pozn.red.)
Rozpuk jedovatý (Cicuta virosa L.)
Je najtoxickejšou rastlinou z čeľade mrkvovité. Koreňová hľúza má ten
istý tvar, chutí sladko a vonia petržlenom, prípadne láka príjemnou
mrkvovou vôňou a možno ho aj ľahko zameniť s hľúzou zeleru. Často
rastie pri studničkách, na brehoch potokov, riek a rybníkov a všade
tam, kde je dostatok vlhkosti. Jeho jedy – polyíny sa však vymývajú aj
do blízko ležiacich prameňov a studničiek! Príznaky otravy sa
prejavujú bolesťami hlavy, dávením, stavmi úzkosti a kŕčmi. V tomto
prípade treba ihneď privolať lekára. Na liečebné účely sa zbierajú
podzemky, v ktorých sa nachádza droga - jedovatý cikutoxín a silicu. Táto silne zriedená pomáha
droga proti kŕčom hladkého svalstva, pri stavoch podráždenia a záchvatoch závrate, no smie sa
používať výlučne pod prísnym dozorom.
Borievka obyčajná (Juniperus communis)
Modla a symbol TKF, ktorú rozoberieme detailnejšie.
CHARAKTERISTIKA RASTLINY:
Tŕňovitý ihličnatý, vždyzelený stromo-ker z čeľade
cyprusovitých (narastajúcich do 12m), ktorý sa dostal do
povedomia klubu najmä vďaka modrastým guľatým plodom
aromatizujúceho pachu, zvieravej chute (to bude taká tá
silicovitá-trpko-silno aromatická, veď rozhryznite, uvidíte sami).
Kríčky majú dvojdomé kvetiny. Po opelení vetrom,
samičie šupinaté kvety zrastajú, zdužnatejú a vytvoria guľaté plody – označené termínom galbulus.
Bobule dozrievajú až v druhom roku, takže na kríčkoch nájdeme popri zelených, drobných,
nezrelých bobuliach aj zrelé, modré bobule s voskovým povlakom. Zrelé bobule opadávajú až v
treťom roku a práve v tomto období ich zbierame, najlepšie striasaním z vetvičiek.
ZBER A ÚPRAVA:
Tmavomodré plody sa zbierajú na jeseň po dozretí. Sušia sa v prevzdušnenom priestore,
rozložené v tenkej vrstve pri teplote do 35°C.
OD HISTÓRIE AŽ PO SÚČASTNOSŤ:
Prvé zmienky o liečbe borievkovými plodmi pochádzajú už zo staroveku. V tomto období
bola považovaná za všeliek a boli jej prisudzované magické účinky. Ľudia verili, že zničenie
borievkového kra prináša nešťastie a naopak, že vetvička borievky nosená pri sebe chráni pred
chorobami. Plody sa tiež pálili na peci na ozdravenie a osvieženie vzduchu v miestnosti počas
choroby ako dezinfekčný prostriedok, dokonca aj proti takým chorobám ako bol mor. Používali sa aj
na liečbu domácich zvierat. Slávu borievky v stredoveku zviditeľnili Arabi. Vyrobili a zaviedli
zázračný všeliek – borievkový lekvár (Roob juniperi = Succus juniperi), ktorý bol ešte v roku 1958
oficiálny v piatich európskych liekopisoch. Bol a stále je preslávený svojou nezameniteľnou chuťou
a liečivými účinkami.
Kedysi sa plody borievky pražili aj ako náhrada kávy. Sušené sa užívali namiesto čierneho
korenia. Dnes sa zrelé plody jedia surové i varené, používajú sa na ochutenie diviny a inej zveriny,
sú zložkou hydinových plniek, s obľubou sa pridávajú do kyslej i hlávkovej kapusty, omáčok, šunky a
aj do dezertu zo sladených hrušiek.
Plody tvoria surovinu na výrobu slovenského národného nápoja – borovičky, ktorej ako prvý
výrobca sa uvádza Šebastián Laur zo Spišskej Belej. Bratom borovičky je anglosaský gin. Jeho názov
pochádza z francúzskeho slova genievre (borievka). Gin bol obľúbený i v anglických kolóniách,
pretože sa dobre miešal s chinínom – tonikom, ktorý sa využíval ako ochranný liek zabraňujúci
vzniku malárie. Wikipedia uvádza, že:„v rámci Európskej únie sú v kategórii borievkové destiláty
chránené značky Spišská borovička, Slovenská borovička Juniperus, Inovecká borovička a Liptovská
borovička. Predávať pod týmto názvom je možné iba tie vyrobené na Slovensku.“ Pre výrobu
domácej borovičky môže byť užitočný tento link: http://jakuvarit.cz/borovicku/#skoleni.
ÚČINNÉ LÁTKY:
Z obsahových látok je liečebne najvýznamnejšia silica (3%), zložená prevažne z terpénov
(pinén, sabiném, kampfén a i.). Okrem toho sú v plodoch: sacharidy (30%), ktoré im prepožičiavajú
výraznú korenistú a živicovú sladkastú arómu, hotký juniperín, živice (9%), horčiny, kyselina
askorbová - vitamín C, organické kyseliny, triesloviny, flavonoidy,fytoncídy a niektoré stopové
prvky. Tento veľmi bohatý koktail účinných látok poskytuje plodom širokú paletu účinkov a
spôsobov použitia.
LIEČIVÉ ÚČINKY:
V ľudovom liečiteľstve sa bobule využívajú napr. na podporu liečby ochorení kĺbov - dna,
reuma a artróza, najčastejšie vo forme liehovej tinktúry alebo masti na natieranie kĺbov alebo ako
prísada do kúpeľa. Stimuluje totiž lokálne prekrvenie, čím zmierňuje bolesť a zlepšuje látkovú
výmenu postihnutých tkanív.
V terapii sa využíva dráždivé pôsobenie silice na obličky, čo sa prejavuje diuretickým
(močopudným) účinkom. Vyššie dávky a dlhšie užívanie však môže vyvolať až zápaly obličiek,
poruchy trávenia a príznaky centrálneho podráždenia. Nevhodné je užívanie počas gravidity a pri
zápale obličiek.
Borievky sú nápomocné aj pri kašli, poruchách látkovej výmeny a pri liečbe kĺbového
reumatizmu.
Laboratórne bol tiež dokázaný účinok proti vírusu herpes simplex, pri posilnení napätia
maternice i schopnosť znižovať hladinu krvného cukru.
Pár priamych linkov na experimentálne, karentované publikácie o Juniperus sú tu:
Časopis Phytoteraphy research v roku 2012 vydal prácu Cabral a kol; Essential oil of Juniperus communis subsp. alpina
(Suter)
Čelak
needles:
chemical
composition,
antifungal
activity
and
cytotoxicity.
Link:
http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/22294341
V roku 2005 bola v časopise Acta Pharmacology uvedená práca chorvátskeho tímu pod vedením Pepeljnjak
zaopberajúca sa Antimicrobial activity of juniper berry essential oil (Juniperus communis L., Cupressaceae). Link:
http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/16375831
Mnohé ďaľšie užitočné, vedecky podložené informácie ohľadom Juniperus communis nájdete aj v databáze US
National Library of Medicine National Institutes of Health (http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/).
(Miš)
Robo nám prezradil viac na tému boľševník
O spomínanej nebezpečnej rastline Boľševníku obrovskom sme sa rozprávali s Mgr.
Robertom H., ktorý nám priblížil genézu rozšírenia tohto druhu na našom území a pridal niekoľko
ďalších zaujímavých faktov, ktoré sa v encyklopédii rastlín pravdepodobne nedočítate.
Robo, tvoj názor na boľševikov poznáme pomerne detailne. Mohol by si nám povedať, čo si myslíš o
Boľševníku obrovskom? Súčasné médiá rozpínavosť Boľševníkov kolektívne ignorujú, no nás
zaujíma, či je hrozba Boľševníka naozaj taká, ako je opísaná v odbornej literatúre.
Žiaľ, obávam sa, že dokonca ani niektoré odborné médiá celkom nepodchytili katastrofálny rozmer
invázie Boľševníka v našich zemepisných šírkach. Nech sa pozrieme na fasádu ktoréhokoľvek
štátneho úradu, či ktorejkoľvek z významných finančných skupín pôsobiacich na Slovensku,
Boľševník je vidno všade. Často krát v kombinácii s červenou Ružou, zrejme sa jedná o určitý typ
medzidruhovej symbiózy. Aj keď sa občas podarí ostrihať výhonky, korene žiaľ rastú v hĺbke, do
ktorej sa nevieme prekopať.
Boľševník bol vedecky popísaný až v roku 1895. Ruská sociálnodemokratická robotnícka strana bola
založená o tri roky neskôr v meste Minsk. V roku 1917 sa v Rusku odohral veľký prevrat boľševikov,
ktorý poznáme pod názvom Októbrová revolúcia. Už v roku 1921 bola u nás založená Komunistická
strana Česko-Slovenska. A takto by sme mohli pokračovať. Vidíš nejaký historický súvis medzi
inváziou pliagy Boľševníka s rozpínavosťou boľševikov?
Z historického pohľadu by sa dalo hovoriť o určitom druhu „protoboľševníku“, ktorý však bol
rastlinou mnoho menej sofistikovanou, veľmi nápadnou a otvorene agresívnou, útočil na rôzne iné
rastliny (napríklad Dub, či Lipu) veľmi nevyberavým a otvoreným spôsobom. V podstate jedinou
inou rastlinou, s ktorou sa znášal, boli zrelé čerešne. Postupom času sa však naučil parazitovať na
systéme omnoho sofistikovanejšie a dokonca sa naučil žiť aj v prostredí pre neho priam nevhodné –
modrozelené. V dnešnej dobe pôsobia posledné generácie Boľševníku veľké škody pomerne
nenápadne pod rúškom ekologizácie, upevňovania biologickej diverzifikácie a ochrany prírody. Táto
skutočnosť je nanajvýš znepokojujúca.
Ako je možné, že naša krajina ponúka tak mimoriadne hostinné prostredie pre Boľševník, ktorý sa
zaraďuje medzi vôbec najnebezpečnejšie invázne druhy v Európe? Sú nejaké indície, že boľševici
u nás tajne rozmnožujú a rozsievajú Boľševník? Čo je za tým?
Osobne sa na základe svojich skúseností domnievam, že Boľševník je u nás rozsievaný z krajín
ďalekého východu. Mám zatiaľ nepotvrdené podozrenie, že agenti Kremľu dávajú vranám pri lete
smer Slovensko jesť zrná Boľševníku, ktoré potom nič netušiace a zneužité múdre vtáky u nás spolu
s hnojivom rozsievajú, kde je to len možné. Obávam sa že ide o to, aby sme cez plot zarastený
Boľševníkom nevideli do susedných záhrad a tešili sa, aká je tá naša zelená, aj keď užitočné druhy
pod jeho tiahou vyhynú.
Hlavné európske oblasti zasiahnuté inváziou boľševníka
Je podľa teba možné zastaviť inváziu Boľševníkov na našom území? Existuje nejaký osvedčený
recept, ktorý by si odporučil našim občanom, ak im otravuje život Boľševník?
Z osobnej skúsenosti dlhoročného záhradkára musím žiaľ skonštatovať, že sa dá jedine obstrihávať,
výhonky sa dole dať dajú, ale ku koreňom sa nedostaneme, tie sú pre nás momentálne nedostupné.
O to horšie, že niektoré z koreňov sa dostávajú aj pod ochranu zákona, ako štátneho, tak aj
medzinárodného, pod rôznymi zámienkami biodiverzity a humanizmu.
Koľko škody u nás napáchali Boľševníky, to už vieme. Aké sú však prognózy do budúcna? Zamoria
Slovensko opäť Boľševníky? Sú ľudia pripravení vzoprieť sa možnej invázii?
Boľševník a jeho expanzívny rast v našej malej krajine je na poľutovanie, aspoň nateraz,
nezastaviteľný, minimálne čo sa štátnych záhrad týka. Najmä z dôvodu, že mnohým ľuďom
vyhovuje, že po jeho pevných stonkách, ktoré obopínajú steny takmer všetkých významných
verejných aj súkromných inštitúcií sa pomerne ľahko dá vyšplhať do vyšších poschodí. Boľševník sa
za posledných 100 rokov jeho prítomnosti hlboko a natrvalo vryl do kultúry nášho národa a zbaviť
sa ho by vyžadovalo drastické kroky, ktoré zrejme nikto tak skoro nepodnikne.
10. Téma: Archeológia a slovenská turistika. Na slovíčko s Aďou.
Ivo mi tento rok položil na spracovanie do nášho slávneho TK Filozof niekoľko pomerne
ťažkých otázok. Som zvedavá, či podobný pokus vyskúšal aj na ostatných členoch TK Filozof, alebo
som len výnimkou. Pokúsila som sa na Ivove otázky odpovedať ako som najlepšie vedela.
Prvá Ivova otázka bola táto:
Aďa, mohla by si členom TK Filozof priblížiť, akými archeologickými výskumami sa momentálne
zaoberáš a aký majú význam pre slovenskú turistiku?
Pre tých členov, ktorí ma až tak dobre nepoznajú (pribudli nám niektorí, ktorých vôbec nepoznám
a ešte som niektorých nestretla) len v krátkosti priblížim prácu archeológa. Tí, čo ma poznajú, môžu
tento úsek preskočiť, pokiaľ ma niekedy počúvali, čo som im hovorila. Celkovo sa dajú
archeologické výskumy rozdeliť na dva hlavné typy. Jeden je záchranný a druhý je systematický
výskum. Ten prvý má isté obmedzenia. Sú pri ňom často rôzne termíny, ktoré sa musia dodržať.
Väčšinou je vyvolaný tým, že sa niekto (súkromná osoba, či štát) rozhodne na nejakom mieste
stavať či už cestu, diaľnicu, budovu, alebo hypermarket, jednoducho začatie stavebnej činnosti.
V podstate takmer pri každej takejto stavbe by sa mal uskutočniť predstihový záchranný
archeologický výskum. Prax však je iná a nebudem zachádzať radšej do detailov. Takýto výskum
musí byť však čo najrýchlejšie ukončený, aby sa objekt mohol dostavať a slúžiť svojmu účelu. Ten
druhý spomínaný archeologický terénny výskum (pokiaľ má daná inštitúcia peniaze) sa zväčša
opakuje každý rok a pomaly sa odkrývajú rôzne vopred naplánované miesta. Najlepším príkladom
systematického výskumu je rekonštrukcia hradov, alebo obnova a záchrana zrúcanín. Pri týchto
systematických výskumoch sa okrem samotného „kopania“ uskutočňujú niekedy aj ďalšie často krát
laikom neznáme činnosti. Jednou z týchto aktivít je aj archeobotanika, ktorou sa zaoberám
v podstate už tretí rok, okrem klasického kopania.
Tento rok som sa zúčastnila oboch typov týchto výskumov. Väčšinu času som však strávila už
spomínanou archeobotanikou v Budmericiach a v Malackách. Preto na druhú časť otázky, či majú
tie výskumy, ktorými som sa tento rok zaoberala, význam pre slovenskú turistiku, odpovedám, žiaľ
tieto konkrétne výskumy nie. Avšak pre slovenskú turistiku majú v tomto zmysle význam už
spomenuté opravy hradov a zrúcanín. Len pri Bratislave máme niekoľko zrúcanín a ich údržbou,
poprípade obnovou časti murív a správnou konzerváciou sa zaoberajú okrem iných ľudí v celom
tíme aj archeológovia. Niekedy sa zaujímavé predmety nájdene na týchto miestach stanú aj
predmetom v zbierkach príslušného múzea a sú prezentované širokej verejnosti. Ako príklad
uvádzam nedávno otvorenú krátkodobú výstavu v múzeu v Senci, ktorá prezentuje nálezy
z niekoľkých sezón archeologického výskumu zo slovanského hradiska nad Svätým Jurom.
Zaujímavosťou však môžu byť pre turistov aj archeoparky. Tieto sa pomaly začínajú rozvíjať aj na
Slovensku. Príkladom môže byť napr. známy Liptovský Mikuláš – Havránok, ale aj nedávno otvorená
praveká osada na Orave – Mokrý kút (toto je malá upútavka na spestrenie pobytu na Orave). Naši
susedia z Čiech majú takýchto parkov omnoho viac a myslím si, že je to celkom zaujímavá forma
prezentácie kultúrneho dedičstva.
Hoci si to mnohí neuvedomujú, história a archeológia číha na nás pri túrach a prechádzkach po
lesoch takmer na každom kroku. Či už sú to pozostatky hradísk, murív tzv. spečených valov, alebo
len miesta, kde sa v určitých dobách sústreďovalo obyvateľstvo. Turistické značky však často
prechádzajú aj cez duchovnejšie miesta, ako sú obetiská, alebo celé pohrebiská. Pomenovanie
niektorých turistických miest na značkách tiež nie je až také náhodné. Mnohé označenia majú totiž
pôvod v skutočných archeologických lokalitách. Len v Slovenskom raji je takýchto miest na desiatky
a o iných slovenských parkoch, lesoparkoch atď. ani nehovorím. Výborným príkladom, kde sa pri
menej náročnej túre stretáva archeológia s turistikou, môže byť napríklad aj výlet do Španej doliny
pri Banskej Bystrici, kde sa v minulosti ťažila meď. Táto dolina bola jedným z najväčších
distribútorov medi na Slovensku už v dobe neolitu. Archeológia, história a túry preto k sebe pasujú
a sú na seba naviazané. Pre pozorného pútnika po horách môže ponúknuť ďalší element
ozvláštnenia a zážitku z hôr. Ak to celé zhrniem, aj napriek tomu, že som tento rok nemala možnosť
spojiť turistiku s archeologickým výskumom, urobiť tak môžem a môžete vlastne hocikedy, keď sa
vyberiete do hôr, či len na prechádzku po bratislavských mestských lesoch.
Druhá Ivova otázka bola táto:
Mohla by si nám priblížiť, aké predmety si tento rok pri archeologických výskumoch vykopala a aký
to malo význam pre slovenskú turistiku?
Keďže tento rok som sa nezaoberala klasickým kopaním, ale už spomínanou archeobotanikou,
nevykopala som nič. Pokiaľ by som však niečo vykopala, nemyslím si, že by to mohlo mať nejakú
valnú hodnotu pre slovenskú turistiku. Nájdené predmety sa totiž väčšinou ukladajú do
depozitárov, alebo do múzeí, do vitrín. Zatiaľ som ešte nevidela na horskej chate výstavu
predmetov, ktoré by boli nájdené napr. pri jej výstavbe. Čo však nie je, môže byť!
Nasledovali dve posledné otázky, ktoré viac menej spolu súvisia.
Je všeobecne známe, že prispievaš článkami do renomovaných historických časopisov a pracuješ aj
na knihe. Mohla by si nám priblížiť, akým témam sa venuješ a aký je význam týchto publikácií pre
slovenskú turistiku?
Knihu píšeš v českom jazyku. Je v tom nejaký skrytý zmysel, ktorý dáva význam v súvislosti so
slovenskou turistikou?
Čo sa týka mojich populárno-vedeckých článkov, sú to skôr okrajové témy, s ktorými sa čitatelia
často stretávajú po prvý krát. Žiaľ, tieto príspevky sa doteraz netýkali územia Slovenska.
V budúcnosti mám plán napísať aj články, ktoré budú aj o našich historických udalostiach a zapojiť
môžem i turistiku. Môžete však odo mňa očakávať skôr neznámejšie kapitoly z dejín. Myslím si
totiž, že je dobré ľudí oboznamovať práve s témami, o ktorých sa nemôžu dozvedieť z náhodných
internetových stránok. Ako som už niekoľkokrát spomínala vyššie, Slovensko, rovnako ako aj iné
krajiny, je plné zaujímavostí a miest, ktorých históriu často krát poznajú len miestni obyvatelia,
alebo ľudia, ktorí sa touto krajinnou oblasťou zaoberali.
Na druhú otázku ohľadom knihy odpoviem len úplne stručne – Ni!
A ČO SI TY SPRAVIL PRE SLOVENSKÚ TURISTIKU? (pozn.red.)
Ak som Vás ešte neunudila doteraz, pripravila som si na záver jednu poznámku na dobrú noc.
Možno Vás pri čítaní zaujal pojem archeobotanika. Na tomto mieste by som rada ozrejmila, čo
vlastne robím. To, čo budem opisovať v nasledujúcich vetách je však len časť celého veľkého
procesu, ktorý skúma vedná disciplína – archeobotanika.
Najdôležitejšou časťou celej archeobotaniky je zem – sediment. Nemôže to však byť len taká
obyčajná zemina. Vzorka sedimentu by mala pochádzať z archeologického výskumu. Je to teda
jednoduché – počas kopania sa niekedy aj pod odborným dohľadom archeobotanika odoberie
vzorka zeminy, ktorú „kopáči“ nahádžu do igelitového vreca. Na lístok sa napíše z akej lokality zem
pochádza, z akej hĺbky ju zobrali a ďalšie čo najpodrobnejšie informácie. Toto igelitové vrece potom
putuje do tzv. flotačnej stanice, kde som tento, aj po minulé roky pôsobila počas výskumu. Údaje
z lístka sa opíšu do dokumentácie a zemina sa hodí do tzv. preplavovacieho tanku (viď. obrázok). Po
určitej dobe časť sedimentu klesne dole a ľahké čiastky, voľným okom, často neviditeľné sa začnú
vyplavovať na povrch a zberajú sa do špeciálneho sitka. Po určitom čase, keď už sa vyplavia takmer
všetky ľahké časti zeminy, odoberie sa táto zvyšná zem z tanku a po jednom procese, ktorý na
tomto mieste nebudem zbytočne opisovať sa hodí na slnko, aby vyschla. Po uschnutí sa zvyšná
zemina na sitku rozprestrie na stôl a pinzetou sa z nej vyberajú ďalšie nálezy. Ide zväčša o malé veci,
ako napríklad – uhlíky, malé kosti z rýb, alebo hlodavcov, menšie kusy keramiky, kúsky bronzu,
alebo rôzne zuhoľnatené časti potravín – napr. šošovica, hrach, kôstky atď. Tieto veci sa potom
roztriedia a zabalia malých sáčkov a putujú na ďalšie analýzy. Toto je vo veľkej skratke práca
archeobotanika na archeologickom výskume. Pripájam niekoľko fotiek, aby ste si dokázali opísané
veci aj spojiť, ako vyzerajú v reáli. (ďalšia strana)
Preplavovacia stanica
Sitko, kde vyplávajú malé čiastky zeminy
Usušené vzorky
Tank na preplavovanie vzoriek
Preberanie uschnutej časti hliny
11. Zabudnutá reportáž: Za krásami Čiernej hory 2012
Ešte v lete roku 2012 sme sa s Kuku rozhodli navštíviť a spoznať horstvá Čiernej Hory. Keďže
sme išli samé dve dievčatá, prihlásili sme sa radšj na pobyt organizovaný dobrodružnou cestovnou
agentúrou (českou, nemenovanou). Nepohodlnou sa ukázala cesta autobusom, ktorá trvala cez
Maďarsko a Srbsko takmer 22 hodín a taktiež národnostne-menšinový syndróm. Ak si niekto myslí,
že šacovanie, vykladanie batožiny, úplatky a niekoľkohodinové čakačky na hraniciach už neexistujú,
prechodom hraníc maďarsko-srbsko-čiernohorských sa človek vráti v čase a odnesie si aj zážitok
navyše.
V Čiernej Hore sme boli ubytované v prvej polovici pobytu v kempe nad mestečkom Žabljak
a v druhej polovici pobytu na súkromí (privát) v mestečku Kolašin. Obe mestečká pôsobia dojmom
zastavenosti v čase, priestore aj možnostiach. Hoci krajina kandiduje na vstup do EÚ treba
upozorniť, že služby, tovary, spôsoby a architektúra najmä vo vnútrozemí je na úrovni bývalého
Československa v 70/80 rokoch (rozumej podpultový tovar, veľké busty veľkých vodcov na
námestiach, šedé kockované budovy s trojuholníkovitými doplnkami, mozaikami a vytrážou), takže
blikajúce zázraky typu Mc Donald, Aupark a Polus netreba očakávať. Naše prvé ubytovanie drevená chatička v Žabljaku o rozmere akurát na dve postele vyvoláva u nás dodnes záchvaty
spomienkového smiechu. Do skromného ubytovania sme sa ako jediné zo zájazdu nasťahovali s
našou turistickou výstrojou a príslušenstvom napchatým v najväčších kufroch na kolieskach J
Prvým navštíveným pohorím bol Durmitor s okruhom na Crepulj Poljana a Crvena Greda (2
164 m.n.m), kde sa väčšia časť turistov (čudujsasvet českých) stratila. Priznávam, niekedy nebolo
jednoduché nájsť čiernohorské značenie. Značka (červená bodka)
sa strácala a objavovala, bolo potrebné predierať sa neosekanou
kosodrevinou a veriť intuícii, no nakoniec sme s časovou stratou
okruh dokončili celý. Na záver sme s Kuku skonštatovali, že nie
všetky terény vyhovujú celej skupine, lebo v skupine bolo aj veľmi
veľa spomalovačov. Hneď na druhý deň bola plánovaná túra
popod najvyšší vrch čiernej Hory. S Kuku a pár českými
nadšencami sme iniciovali nátlak na nášho vedúceho zájezdu Rosťu a nakoniec sme ho presvedčili aj na výstup na Bobotov
Kuk* (2 523 m.n.m) (* Pozn: V skutočnosti najvyššia hora krajiny leží v pohraničnom pásme s
Albánskom v pohorí Prokletije. Je to vrchol Zla Kolata s nadmorskou výškou 2 534 m.n.m). Pri
zostupe sme omylom nášho deorganizovaného Rosťu navštívili aj ľadovú jaskyňu - Ledena pećina
a aj Lokvice, ktoré sme mali pôvodne obísť z časových dôvodov. Tieto miesta boli značnou
zachádzkou, ale za to stáli za to. Lokvice sú vysokohorským salašom a zároveň strategickým
miestom pre turistov, ktorý majú naplánované viacdňové výstupy. Dalo sa tu zakúpiť aj
občerstvenie v podobe piva a syra. Obsluhu zabezpečoval málošarmatný bača, ktorý na tomto
území žije sám 6 mesiacov v roku iba v spoločenstve oviec, kôz a koní. Samozrejme bez elektriny
a kohútikovej vody. Keďže výroba a servírovanie domáceho „paški“ syra sa uskutočňoval v drevoslamenom priestore s charakteristickým „bioozónom“, kde spávali bačove najobľúbenejšie kozy,
zopár sliepok a bača sám, tento typ pohostenia sme s Kuku pre zachovanie zdravej črevnej
mikroflóry pre istotu vynechali.
„Rest day“ sme strávili v oveľa vyspelejšej časti krajiny a to v prímorských mestečkách
Budve a Kotor. Nevýhodou sa opäť ukázal 8 hodinový autobusový presun. Považovali sme ho za
stratu času a preto sme s Kuku a spriaznenou českou rodinkou ďalšie plánované vyhliadkové okruhy
(obkukávanie kaňonu rieky Tara) zbytočne strávené v autobuse, odmietli. Miesto toho sme stihli
samoorganizovane vystúpať na Savin Kuk (2 313 m.n.m), ktorý sa týčil nad naším kempom v
Žabljaku.
Druhým pohorím, ktoré sme navštívili bola nádherná lúkovito-kosodrevino-čučoriedková
Bjelasica, pripomínajúca naše Nízke Tatry, ale rozsiahlejšia. Celodňová túra cez Planinarski dom
Bjelasica, salaš Vranjak 1 670 m.n.m, s výhľadom na “čiernohorskú Kráľovu horu” - Zakova glava
2 111 m.n.m, s pokračovaním na Ključ 1 973 m.n.m a Ravnu Gredu sa ukázala ako dostatočne
namáhavá aj napriek tomu, že nešlo o vysokohorské skalolezenie. Počas túry sa nám v diaľke
naskytol aj pohľad na dva najvyššie vrchy pohoria Komovi – Kom Vasojevički (2 461 m.n.m)a Kom
Kučki (2 487 m.n.m). Po tejto túre sme s Kuku pocítili najväčší úbytok energie za zájazd, ktorý sme
potom vyriešili v osvedčenom reštauračnom zariadení v Kolašine. Po skonzumovaní objednaného
a doobjednaného jedla sme dojedli ešte aj prílohový chlieb so stolovým olejom (!) na šaláty
a solnička ostala po našom nálete tiež poloprázdna. Na tuláka...
Nasledujúci deň sme sa presunuli do pohoria Komovi. Túru sme začínali zo sedla Trešnevik
(1 573 m.n.m) a pokračovali cez salaš Ekokatun ŠŤAVNA (1
706 m.n.m). Toto bol veru salaš ako lusk! Výhľady na oba
„Komi“, socializovanejší vzhľad, širší (modernejši)
sortiment a navyše so sympatickým, usmievajúcim sa
bačom v našom veku. No nekúp si tu limonádu! J
Vystúpili sme na Kom
Vasojevički 2 461
m.n.m. a z vrcholu sa
kochali nevídanými,
neslýchanými
výhľadmi
až
do
Albánskych hôr, v ktorých dodnes prebývajú povstalci. Po
zostupe sme s Kuku už len hybernovali pri ďaľšej limonáde
s výhľadom na Kom Vasojevičkiv pravo a bačom vľavo.
Veľkou pomocou počas nášho pobytu bolo cestovkou organizované presúvanie medzi
jednotlivými ubytovaniami a do sediel a taktiež pripravené švédsko-stolové raňajky. Takto sme mali
možnosť v pohodlí obehať rozsiahlejšie územie krajiny. Ťažko povedať ako je organizovaná
medzimestská a prímestská doprava, v prípade, že sa človek rozhodne krajinu navštíviť na vlastnú
päsť. No stretli sme sa aj s ponukou využitia taxíku, čo sme vzhľadom na pomery vnútrozemia
považovali za raritnú službu. Čiernu Horu ponúka väčšina cestoviek ako destináciu orientovanú na
more. V týchto oblastiach je viacej služieb, vyššia úroveň a životný štandard. Jednoducho viac
blískajúceho sa zlata a preto je toto územie najdrahšie (cenovo podobne asi ako v dnešnom
Chorvátsku).
Všetkým turistom úprimne odporúčam aj v mene Kukuinom, Čiernu Horu naštíviť v jej
panenskej podobe, ktorou je určite vnútrozemie a jej horstvá. Krajina Vám učaruje a navyše je
ústretová aj ľuďom s tenšou peňaženkou.
(Miš)
12. Čriepky z histórie TK Filozof
Určite všetci v napätí čakáte, aké zábavné a poučné príbehy z histórie TK Filozof uvedieme
v tomto vydaní ročenky v rubrike Čriepky z histórie. Sklameme vás, pretože v tomto vydaní žiadne
príbehy nenájdete.
Uvádzame totiž niečo oveľa závažnejšie a poburujúcejšie.
Každý klub, nech je akokoľvek malý, nesie svoju škvrnu, krivdu, ktorá sa s ním vlečie a už sa
jej nezbaví. Každý klub má svojich pracovníkov, ale bohužiaľ sa v ňom nájdu aj záškodníci. Každý
klub zažil vo svojej histórii aspoň raz nôž v chrbte, ranu pod pás, špinavosť z vlastných radov,
zákernosť od vlastných členov. Je to akýsi paradox života v spoločenstve, ku ktorému ľahko
nájdeme historické paralely - veď aj najhorlivejší maďarizátori 19. storočia pochádzali častokrát
zo slovenských rodín. Za všetkých spomeňme len Alexandra Petroviča – tzv. Sándora Petofiho.
Alebo niektorých členov FEMKE – Hornouhorského vzdelávacieho spolku. Príčiny takýchto deviácií
prenechajme historikom. Náš klub, dovolím si tvrdiť, má len dve možnosti: zamiesť svinstvo pod
koberec, alebo sa mu pozrieť na zuby.
„Sabotáž je to, keď niečo veľmi chcete a potom úmyselne vykonáte čin, ktorý zaručí, že sa
Vám to nikdy nesplní.“ Alyce P Cornyn-Selby
Priatelia, rozpamätajme sa spolu. Stalo sa to na pobyte v Štefanovej v osudný deň 2.4.2010.
V spoločenskej miestnosti vládla príjemná atmosféra, pod stropom sa vznášal alkoholový opar.
Pohárik striedal pohárik a postupne sa začal
čoraz hlučnejšie ozývať člen Dušan. Začalo to
provokáciami a urážaním autority klubu TK
Filozof. Pokračovalo to vyhrážkami a to nie
priamo voči členom klubu, ale voči nevinnej a
bezbrannej klubovej vlajke, klubovému
symbolu, ktorý sa člen Dušan za podpory
člena Miša rozhodol ponížiť, pošliapať jeho
autoritu a zamazať ho vlastnými fekáliami.
K verejnému vylučovaniu fekálií našťastie
nedošlo, ale došlo k urážke klubu z vlastných
radov tým, že člen Dušan nevinnú vlajku
agresívne strhol a bez náznaku úcty ku koreňom a tradíciám TK Filozof ju hanebne vyhodil von
oknom.
Ako tento dehonestujúci čin s odstupom času vysvetlí Dušan členom klubu? Aké odpovede
ponúkne? To sme zisťovali v nasledovnom rozhovore:
Dušan, mohol by si členom TK Filozof objasniť, čo ťa priviedlo k tomu, že si vyhodil klubovú vlajku
von oknom a čo si tým chcel dosiahnuť?
Stalo sa to počas bezstarostnej zábavy nášho klubu vo Štefanovej. Uvažoval som či členov nášho
klubu spája len opojné nabudenie v srdci prírody alebo či je tam niečo viac. Hrdosť voči klubu, voči
klubovým symbolom, sila puta. Zaujímalo ma, kto z členov bude po vlajke pátrať, kto z členov
pozdvihne "päsť" na jej záchranu. Ako z príbehu o Abrahámovi, ktorý z poslušnosti voči Bohu, išiel
obetovať vlastného syna. Tak i ja som skúšal zanietenie členov. Týmto aktom som zistil, že
spomedzi všetkých členov, ostro a hrdo zaujal miesto protagonistu Razzo. Vtedy som si uvedomil čo
pre neho znamená klub (stal sa príkladom) a zvyšok partie som vnímal radšej s nadhľadom.
Z akých dôvodov si zotrval v klube až doteraz, keď klub (Abrahám), sa v Tvojom (Boh) teste,
nezachoval tak obetavo, ako Abrahám v biblickom príbehu? Je to práve vďaka Radovi?
Však nikto nie je dokonalý. Do klubu vložilo mnoho ľudí podstatnú časť svojho srdca, napokon i ja.
Ak by som opustil náš klub, zostalo by v ňom kus z môjho srdca - to by mi chýbalo.
Razzo mi ukázal zanietenie, v ktorom bojoval o barlách. Akoby náš klub pojem hendikep nepoznal jednoducho, ide sa ďalej. Chce sa ísť ďalej. Časom som si túto vlastnosť všimol aj u iných členov, to
ma teší (úsmev). Tento klub sa s nami vyvíja. Ponúka človeku kedykoľvek priestor. Niekedy človek
nemá čas sa naplno venovať klubovým aktivitám, no klub naňho nezabudne, je tu. Ak človek má
potrebu osobnej realizácie či partie, vždy tu nájde zázemie. Je to v nás, príliš veľa toho sme v ňom
zažili (úsmev).
Mal si v klube aj ďalších podporovateľov pre čin likvidácie vlajky?
Samozrejme, bol to Mišo. Aj keď našou prvotnou myšlienkou bolo prebrať klub pod lesnícku krv a s
vlajkou vykonať zopár rituálov, no napokon sme od toho upustili. A zvyšok myšlienky som
zrealizoval tak ako som už uviedol.
Čo sa myslí pod pojmom "prebrať klub pod lesnícku krv"? Mali ste nejaké plány ako zlepšiť prácu v
klube?
Áno aj nie :P Chceli sme sa zmocniť klubu a vládnuť v ňom absolutistickou mocou. Avšak by sme
vládli asi jeden druhému. No vtedy sa nám tento nápad náramne páčil. Ale ak by v klube pod našim
vedením zotrvala väčšina a slúžila nám, pevne verím, že práca v klube by sa zlepšila (smiech).
Pripravuješ aj do budúcna nejaké sabotérske útoky na autoritu TK Filozof?
Myslím, že všetko je vyjasnené. Máme stanovené ciele klubu ako aj cestu, ktorou sa bude uberať.
Máme správny postoj a tzv. "útoky" nebude treba.
13. Člen TK Filozof v ďalekom zahraničí: Miko a Etiópia
Milí spoluklubovníci,
neviem či sa tento rok môžem hlásiť o titul Najďalej docestuvší člen TKF pre rok 2013, ale ak áno tak
potom sa hlásim a z pozície víťaza by som sa s vami rád podelil o pár dobre mienených rád pred
cestou na (aby sme nezneli ako rasisti) hnedý kontinent.
Pre neznalých upozornenie: Nasledujúca reportáž je písaná v štýle CoM (Cronicles of Miko),
tj. V tretej osobe jednotného čísla. Redakciu CoM tvorí kreatívne duo JAaM2JA. (Ja a moje druhé Ja)
Ako prvú by náš hrdina Michal zaradil radu: Očakávajte, že nič čo ste očakávali nebude tak
ako ste očakávali, ale bude to inak. Napríklad pošťastilo sa Michalovi zistiť, že v Afrike nie je zas až
tak totál-brutál-inštrumentál teplo ako sa hovorí deťom na základných školách! Roku pána 2013 sa
Michal v polovici augusta moril v tropických horúčavách jeho rodnej Bratislavy a pri prílete do
Etiópie sa preveľmi potešil krásnemu zisteniu, že počas dňa je tam takmer celoročne úžasných cca
25 °C! Je to tým, že oblasť kam prišiel – konkrétne mestečko Ziway asi 150 km južne od hl. mesta
Addis Ababa – je v nadmorskej výške 1600 m. Keď sa jedinec začne trocha viac zaujímať o Afriku čo sa on teda pred tým vôbec nie – zistí, že je pomerne veľa krajín s podobným osudom náhornej
plošiny a de facto príjemným počasím počas celého roka. Veľkú časť Etiópie tvorí náhorná plošina
ale redší vzduch Michal nijako necíti, aj keď je pravda, že vôbec nešportuje. Čo by mal!
Michal sa do Etiópie vybral na tzv. rozvojový projekt, ako tzv.
dobrovoľník. Asi mnohých – tak ako svojho času aj jeho – prekvapí, že taký
„dobrovoľník“ má okrem letenky a cestovného poistenia preplatené aj diéty
cca 500 USD a môže mesačne poslať faktúru na 700 Eur (ak je SZČO, tak ako
Michal), alebo má dohodu o vykonaní práce. Aby sme boli „presní“ musíme
povedať, že toto neplatí pre každý projekt a každú krajinu v Afrike. Tie
turisticky atraktívne projekty sú bez platu, čiže dobrovoľník dostáva len diéty
a príspevok na sociálne a zdravotné poistenie na Slovensku.
Ilustračný záber, pozn. red.
Nuž ale nezdržujme sa prízemným mamonom a malichernosťami a poďme rovno na
cestovateľské postrehy.
Okrem počasia majú vraj v Etiópii aj krásne ženy. Je to tak, ale o5 zas aj trochu inak. Áno
majú ich tam veľa, ale nie všetky, a dokonca majú aj škaredé ženy a vízorovo o ničom ženy
a podobne. Tých tiež nie je málo. O mužoch pokiaľ to môže Michal zhodnotiť sa dá povedať to isté.
(Samo nešker sa dostaneš kŕč a zostane ti to navždy!) Väčšina z Etiópčanov/niek je prirodzene veľmi
štíhla a ak sa k tomu pridajú aj pekné črty tváre, je model/ka na svete. Celkovo sa o Etiópčanoch
hovorí, že sú najmenej africký národ. Čo znamená, že do tváre vyzerajú ako bežný euro-ázijec, len
s veľmi tenučkou čoko polevou na pleti. S tým národom, je to ale tak, že v rámci 88 miliónov
obyvateľov je cez 80 rôznych kmeňov s vlastným jazykom. Úradným jazykom je Amharčina. Jej
písaná forma je snáď horšia ako čínske znaky! Michal vám ale odporúča sa pri najmä dlhšom pobyte
čo najskôr naučiť základné frázy a hlavne číslovky. Etiópčania sú totiž napriek tomu čo sme práve
uviedli 100%-ní Afričania, to len ich vzhľad vás môže mierne zmiasť.
Michal okamžite zistil aj na vlastnej koži, že základnou, ceznárodnou a hranice nepoznajúcou
vlastnosťou, ktorá vás môže spoľahlivo definovať ako Afričana je túžba uľahčiť ťažkú situáciu
bielemu turistovi a čo najviac odbremeniť jeho ťažkú peňaženku, ktorá mu je vlastne iba na príťaž
pri spoznávaní divočiny. Čím viac slov a čísloviek poznáte a aktívne exhibitujete pri nákupoch ich
znalosť, tým viac je domácim jasné, že už sa vyznáte a netrúfnu si potom tak ojebabrávať s cenami.
Ak ste v krajine len na týždeň-dva, nemajte z toho stres. Zas až o toľko vás nestihnú ošklbať!
Z turistického hľadiska je údajne krajina veľmi
zaujímavá. Michal toho ešte veľa nevidel, ale
jedno je isté – hl. mesto je otrasné a nie je tam
prakticky čo iné robiť len rýchlo odtiaľ odísť
preč. Pokiaľ by ste teda nezvažovali sex turistiku,
na ktorú sú tam údajne podmienky vytvorené,
ale Michal by vám to neodporúčal, lebo tie
štatistiky o 15% prevalencii HIV určite neboli
robené na vidieku kam ani prd nepáchne.
V Etiópii vládne veľmi silný vplyv Číny, čo
sa prejavuje tak, že všetko je dovezené z Číny a za luxus a kvalitu sa považujú veci z Turecka a iných
arabských krajín. Michal si už aj také banality ako štipce na prádlo musel priviezť zo Slovenska.
Väčšina dedín a mestečiek v Etiópii čo Michal doteraz videl funguje na princípe zhlukovania
sa okolo hlavnej cesty. To znamená, že asfaltové cesty postavené ako inak číňanmi sú prakticky
neprestajne lemované nejakou dedinou či mestečkom. V mestečku Ziway (tak ako v ďalších
podobných) ktoré má údajne 50 000 obyvateľov je asfalt iba na hlavnej ceste. Zvyšné cesty sú buď
prach, alebo blato v závislosti od počasia. Obdobie dažďov je počas leta a potom kratšie vo februári,
zvyšok roka je extrémne suchý a prašný. S ulicami je úzko späté aj nakladanie s odpadom
z domácností – nie že by ho produkovali nejak veľa, ale predsa nejaký sa vždy nájde, najmä plasty
a časti mŕtvych zvierat. Odpad sa vždy vyhodí pred bránu na ulicu a to čo sa dá sa raz za čas spáli
a to čo sa nedá, vyhnije. Je bežné vidieť, psy, ovce, kravy a iné živočíchy sa tlamami prehrabovať
v týchto kopách a vyjedať dobrotky! :/
Napriek chudobe u väčšiny obyvateľstva
v krajine sa tu pomerne často ľudia kŕmia mäsom. Je
sa hlavne koza a krava. Prasatá nejedia ani moslimovia
ani ortodoxní kresťania. Takže klobásu a slaninu by ste
tu márne hľadali. Keď rodina zabije zviera, tak hlavu
hodia na ulicu ešte za čerstva, aby sa aj psy najedli.
Lebky potom dotvárajú kolorit mesta, až pokiaľ
nenájdu naplnenie vo výtvarnom stvárnení nejakého
turistu fotografa, ktorý si ich so záujmom cvakne na
pamiatku.
Keď sa Etiópčania modlia otče-náš hovoria „endžeru každodennú daj nám dnes...“. Enjera je
veľká hrubá placka, ktorá je sama o sebe kyslá a čo je zaujímavé je to bezlepková potravina.
Tajomstvo kyslosti/nekyslosti spočíva v tom ako dlho sa nechá cesto kvasiť. Do jedného dňa je to
OK, pri dlhšom kvasení má našinec problém sa tváriť, že mu
chutí. Pri kombinácii s rôznymi omáčkami je to veľmi dobré
jedlo.
Mimo hlavného mesta sa mliečne výrobky obmedzujú
na maslo (také kyselkavé, ktoré by Michal nikdy nejedol bez
prevarenia) a tvaroh, ktorý je úplne super! V Addis Ababa sa dá
kúpiť aj jogurt aj syry, ale je to ďaleko.
Čo sa týka prírody tak v Etiópii je množstvo
hniezdisk najrôznejších vtákov a tie farebné kombinácie
niektorých druhov sú naozaj očarujúce. Ziway leží na
brehu veľkého jazera Ziway a sú tam krásne zákutia.
Domáci lovia ryby do sietí a deti lovia na špendlíky. Sú tu
velmi príbuzné druhy ako u nás. Michal videl kapra,
karasa, sumčeka a ostrieža.
Pokiaľ by sa niektorý z členov klubu niekedy vybral
na cestu do Etiópie tak Michal vrele odporúča okrem bežných očkovaní na žltú zimnicu, meningitídu
aj očkovanie proti besnote. Psov je tu všade plno a práve jedného krásneho dňa jeden z nich
Michala rafol do nohy. Finta bola v tom, že Michal si vždy hovoril, že keby na neho nejaký pes
zaútočil tak sa v pohode ubráni, ale keď zistíte, že v okolí je pes až vtedy keď vás zozadu uhryzne do
nohy bez akejkoľvek príčiny, či brechotu alebo vrčania, tak sa nedá hold nič iné robiť len odletieť do
Kene na poriadne očkovanie a dávočku immuno globulínu, lebo inak sa vám môže stať, že
predčasne ukončíte veškerú svoju činnosť, nie len cestovanie (teda ak bol pes naozaj besný ako sa
zdá podľa správania).
Naše tohtoročné cestovateľské okienko zakončíme pozoruhodným zistením. Keď bol Michal
v Nairobi na ošetrení (potrebné lieky sa v Etiópii nevyskytujú lebo sú drahé a občanov je tu aj tak
zbytočne veľa...) tak sa vybral do centra mesta na „prehliadku“. Po pravde nebolo toho veľa čo
vidieť ani v Nairobi, teda aspoň nie v centre.
Knižný turistický sprievodca hneď v úvode konštatoval, že väčšina krádeží sa turistom
prihodí do hodiny od príchodu do hlavného mesta. Veľmi zaujímavé bolo, že zhruba toľko asi trvalo
intenzívne otravovanie zo strany okoloidúcich na adresu Michala, potom to samovoľne opadlo,
akoby miestni mali nejaký šiesty zmysel a vycítili, kto je v centre nový a neistý. Po čase keď sa
človek troška ukľudní a zorientuje sa, už na neho tak nevrhajú s rôznymi ponukami turistických
služieb.
Koniec tropického okienka uzavrieme konštatovaním, že ak má niekto komplexy
menejcennosti zo svojho výzoru, môže ako formu terapie zvoliť práve návštevu hnedého
kontinentu, lebo tu bude na takmer každom mieste (čím ďalej od veľkých miest tým viac)
stredobodom pozornosti a záujmu oboch pohlaví. Michal už dostal niekoľko ponúk na sobáš (a to aj
rovno na ulici, holt láska je láska aj po 2 sekundách), ktoré s vďakou odmietol... Športu zdar,
turistike zvášť!
(Miko)
14. Úvaha: Globalizácia a vandráctvo. Quo vadis?
Píše Robo.
Neblahý vplyv nízkej kvality služieb spoločnosti HP na stav slovenského vandráctva
Niet tomu tak dávno čo ma s jedným svojim problémom oslovil zaslúžilý člen TK Filozof Ivan
K s prosbou, či by som nemohol preveriť, prečo našej spoločnosti nefunguje elektronický portál na
platenie faktúr. Čo to som preveril a zistil som, že uvedený výpadok bol spôsobený neschopnosťou
vyššie spomenutej spoločnosti odstrániť problémy, spôsobené na nimi spravovaných aplikáciách.
Môžete si však povedať, akýže len to môže mať neblahý vplyv na slovenské vandráctvo. Nuž, miesto
toho aby zaslúžilý člen po práci mohol vymeniť oblek za maskáče a lakovky za vibramky a stráviť
ďalšie pekné poobedie v lone našej krásnej prírody, musel sa teperiť so šekom na poštu a stáť
v rade spolu s ľuďmi s rôznymi psychickými i fyzickými neduhmi. Preto priatelia slovenských lesov
a prírody, zamyslime sa spoločne nad tým, ako globalizácia poskytovania počítačových služieb
pomaly, ale isto zabíja naše odveké puto s matkou prírodou.
(Robo)
15. Téma: Bezpečnosť na turistike: Robo, na slovíčko
V poslednej dobe sa v médiách i medzi turistami čoraz viac dostáva do popredia téma
disciplinovaného správania a bezpečnosti na turistických výpravách a výletoch. Dokonca vedúci TK
Filozof PaedDr. Milan Stančík na aprílovom zasadaní proaktívne a nadčasovo na tému bezpečnosti
zareagoval slovami: „Najdôležitejšie je mať dobrú výstroj.“ Horská služba nám zas rozdáva rozumy,
čo máme mať obuté, koľko môžeme vypiť a komu zaplatiť, aby nám pomoc pri neodvratných
garambóloch preplatila milosrdná žraločia inštitúcia. Je to prirodzené, veď práve záchranári z HZS
sú kompetentní napomínať, keďže nesú ťarchu vyhasínajúcich životov nezodpovedných vandrákov
ako bremeno naložené na pleciach vlastnej psychiky, a to čiastočne, alebo úplne, podľa miery
emočného zapojenia individuálneho záchranára. Stačí však takéto napomínanie členom TK Filozof?
Dokážu naši členovia počúvnuť autoritu HZS bez toho, aby opakovane porušovali zásady
bezpečnosti pri turistických vychádzkach a nepoučili sa ani z vlastných chýb? Dovoľte mi, aby som
odpoveď na túto otázku ponechal napospas zradným roklinám vášho svedomia. Balansovanie nad
priepasťami, omamné nápoje, výpravy do tiesňav po kolená vo vode v sandáloch, nedostatok
spánku a nedbalý prístup v zmysle hesla: „Veď tam nejako dojdeme.“, patrí k niektorým členom
nášho klubu ako syntetizátor k ľúbivej hudbe Vaša Patejdla. Sami uznáte, že pri takejto kultúre
bezpečnosti, česť výnimkám, je potrebné nazrieť ponad horizont pokynov Horskej služby, vrátiť sa k
základom a načrieť zo samotnej studnice elementárnych zásad správania vandráka v prírode. Na
aktuálne problémy turistickej bezpečnosti sme sa rozhodli vyspovedať jedného z našich členov, aby
sme zistili, či v našom klube vôbec existuje nejaké povedomie a kultúra bezpečnosti. Robo, na
slovíčko.
Robo, ten úvod sa mi omylom trochu natiahol, preto hneď prejdem k prvej téme. Ide
o špecifický fenomén z prostredia Malých Karpát, s ktorým sa v bratislavskom okrese potýkame
čoraz častejšie. Predstavujú ho organizované individuálne a skupinové výlezy turistov na stožiare
veľmi vysokého napätia (400kV) neďaleko horárne Biely kríž pri Bratislave. Turisti sú k výlezom
motivovaní najmä akútnym nedostatkom výhľadov v tejto časti hrebeňa. Je takéto počínanie
bezpečné? Hrozí nejaký úraz pri kontakte s vysokonapäťovým lanom? Čo by si turistom
s chronickou potrebou výhľadov odporúčali ako alternatívu?
Nuž, pravdou je, že výhľad zo stožiarov je bezpochýb úchvatný, dokážem to potvrdiť
z vlastnej skúsenosti, avšak pokiaľ turista nechce skončiť vo forme bravčového oškvarku, či
v lepšom prípade digitálny (bez ručičiek), rozhodne lezenie na stožiare a stĺpy akejkoľvek napäťovej
úrovne neodporúčam. Riziká hrozia ako turistovi (vyššie uvedené), tak aj verejnému záujmu.
Musíme si uvedomiť, že taký škvariaci sa vandrák dokáže v najhoršom prípade odstaviť od dodávok
elektrickej energie aj celú Bratislavu (nejeden z nás si pamätá veľký výpadok elektrickej energie
v Bratislave v roku 1997, málokto však vie, že za ním stála neposedná mačka). No a v rade
neposlednom vystavuje riziku aj montérov, ktorí musia následky jeho hranične ľahostajného
konania odstraňovať. Je to opäť o tom, že turista by nemal byť egocentrický sociopat, ale mal by si
svoje bytie uvedomiť v širšom kontexte spoločensky-prírodného majestátu. Osobne by som
turistom bez vhodných zabezpečovacích prostriedkov (postroje) neodporúčal lozenie na žiaden
vyšší bod.
V prírode sa často stretávame s dvoma typmi ľahostajných vandrákov. Prvým typom sú
matematickí materialisti, ktorí tvrdia, že zásady bezpečnosti sú druhoradé, pretože o počte
úrazov rozhoduje chladná štatistika, ktorá sa za posledné desaťročia vôbec nezmenila tak
rapídne, ako kvalita vandráckej výstroje. Druhým typom sú fatalistickí romantici, ktorí tvrdia, že
všetky úrazy a úmrtia sú už dopredu zapísané na vlnách osudu vo hviezdach, a preto nemá
význam úzkostlivo bdieť nad bezpečnosťou pri vandráčení, lajdácky sa tmoliac neznačenou trasou
na Gerlach o 17:30 s igelitkou Tesco v ruke a sandálmi na nohách. Ako by si takýchto chorobných
cynikov presvedčil, že preventívne bezpečnostné opatrenia majú na pravdepodobnosť úrazov
predsa len nejaký dopad?
Ťažko povedať, Lenin vravieval učiť sa, učiť sa, učiť sa, hovorí sa aj, že najlepšie sa učí človek
na vlastných chybách, tie však môžu a často krát bývajú v takýchto prípadoch fatálne. Každý si svoj
osud držíme vo vlastných rukách a pravdupovediac asi platí staré známe kto chce kam, pomôžme
mu tam. Osobne by som však asi zaviedol putovnú výstavu „exturista“. Niečo ako human body,
s konzervovanými pozostatkami obetí vlastnej nezodpovednosti.
Na jednej prednáške, ktorú viedol náčelník horskej služby, si niektorí naši členovia
vypočuli, že vandrák by si mal túru pozorne naplánovať, mať pripravený plán B a C, používať
lavínové lokátory, GPS navigáciu, lavínový ruksak s nafukovacími vakmi, vo vyšších polohách aj
prilbu. Väčšinou nič zo spomenutého so sebou nemáme. Nie je to trošičku na hlavu, chodiť
vandráčiť vybavený ako kokpit Boeingu 727? Nestráca potom vandráčenie svoj pôvodný
bádateľsko-pioniersky náboj? Nezabíja extrémne obsesívna úzkostlivosť spontánnu radosť
z pobytu v prírode?
Domnievam sa, že vyššie uvedené sa týka skôr „víkendových“ vandrákov a zbohatlíckych
pseudoturistov. Treba si skutočne uvedomiť, že pravým vandrákom sa človek stane až po rokoch
bohatých skúseností s pobytom v lone matky prírody. Pravému vandrákovi je príroda druhým
domovom, podvedome vníma každý zvuk, zmenu a iné, aj mimozmyslové znaky prírody,
komunikuje s ňou celým ja a nerobí až tak vážne kixy ako napríklad hubár, ktorý sa svojim
géčkovým medveďom dovezie do polovice lesa a tam sa v šľapkách prechádza pri hľadaní
obľúbenej prísady do vianočnej kapustnice. Pravý vandrák si bezpečnosť pohybu v prírode
uvedomuje prirodzene. Mal by však ísť svojim správaním preto ostatným, menej skúseným,
návštevníkom prírody vzorom.
Absolútne klišé každého vandráka a vďačná téma krčmových rečí je stretnutie
s medveďom hnedým. Toto priateľské zviera už stihlo rozvrátiť mnoho slovenských rodín, keďže
robí z úzkostlivých turistov notorických alkoholikov. Nejeden vandrák, vypočujúc si rozličné
prípivné príbehy, ktoré medveďa v borovičkovom opare popísali ako krvilačného zabijaka, zo
strachu pred možným stretnutím s ním radšej ostali sedieť v krčme, než by šli vandráčiť. Mohol by
si nejakým vyberaným spôsobom posmeliť týchto opilcov a dať recept, ako bezpečne absolvovať
stretnutie s medveďom, a to až v takej miere, že sa z neho stane náš dlhoročný priateľ?
Ako by som to povedal. Tak ako si Slovanista môže zakričať v Bratislave, tak si môže zakričať
medveď v lese „My sme tu doma“. Skutočne to tak je. My sme na návšteve u maca a preto musíme
rešpektovať jeho pravidlá. Dalo by sa to vyjadriť aj parafrázovaním starého známeho na „Kto chce
s medveďmi vandráčiť, musí s nimi brumkať. Otvorme svoje mysle pôvodnému prírodnému
vnímaniu. Ak splynieme s prírodou, príroda nás sama začne tolerovať ako jej súčasť.
16. Vtipy
Aký je rozdiel medzi lavínovým a protidrogovým psom?
Lavínový hľadá lyžiarov a protidrogový snowbordistov.
Červená čiapočka s košíkom v ruke k babičke. Ako si tak vykračuje zrazu na ňu niekto z kríka
zakričí:
- Červená čiapočka čo máš v tom košíčku?
- Chlebík a med.
- A ešte?
- Bravčové, horčicu a maslo.
- A toaleťák by sa nenašiel?
Múdrosti na každý deň:
1. Čo z toho, že zajtra bude lepšie, keď vždy keď sa zobudím, je dnes...
2. Viete, čo príde po daždi? Pondelok
3. Nohavičky nie sú najdôležitejšou vecou na svete. Ale majú k nej sakramentsky blízko!
4. Mám dnes toľko práce, že sa k nej vôbec nedostanem
5. Na pracovisku som ako Boh. Každý vie, že existujem, no ešte nikto ma nevidel
6. Rozdeľovať reštauráciu na fajčiarsku a nefajčiarsku časť je ako rozdeliť bazén na
časť "smie sa močiť" a "nesmie sa močiť"
7. Si múdry, ak uveríš len polovici toho, čo počuješ. Si geniálny, ak vieš ktorej
8. Slabé nervy sú dedičné. Aj ja ich mám od svojich detí
9. Som taká dobrá v posteli, že občas už kričím svoje meno
Ide si červená čiapočka po lese a zrazu zbadá vlka, ako čupí v kríčku.
-Jéé vlk, ty máš ale veľké zuby.
Vlk sa zľakne a utečie preč. Po chvíli ho čiapočka opäť vidí čupieť v kríčku.
Jéé vlk, ty máš ale veľké uši.
Vlk zasa zdrhne, no čiapočka ho neskôr znovu vidí čupieť v kríčku.
- Vlk, ty máš ale veľké oči!
- Mám čiapočka, mám, ale môžem sa konečne vysrať?
-"Peťo, nemohol by si mi požičať stovku ?"
-"Je mi lúto ale nemám pri sebe peniaze."
-"A čo doma ?"
-"Ďakujem, všetci zdravý."
Otec vysvetľuje synovi záporné čísla:
V autobuse je 5 ľudí. Vystúpia šiesti. Koľko ich musí nastúpiť aby bol autobus prázdny?
- Vojaci, kto z Vás vie hrať na heligóne???
- Ja pane!
- Výborne vojak, bežte dole k rieke a nafúkajte čln!
Leží na zemi mŕtvy rogalista a policajti sa pýtajú ujka čo ho odstrelil:
- Prečo ste po ňom toľko strielali???
- Musel som streliť asi tri krát kým ho ten vták pustil...
Pamätáte si ešte na chvíľu z detstva, keď ste dostali svoje prvé keramické prasiatko na sporenie?
Tak to bol práve ten moment, kedy vás začali učiť dávať Vaše peniaze sviniam...
Doma klope niekto pri dverách, muž ide otvoriť a vidí, ako tam stojí chlap a vedľa seba má položený
vysávač.
- Dobrý deň! Prišiel som vám ukázať náš nový úžasný vysávač. Je to novinka a vysaje úplne všetko.
Chlap vytiahne z vrecka sáčok s hovnami, vysype ich na koberec a vraví.
- Ak ten koberec nebude po vysatí ako nový, tak tie hovná tu pred vami zožeriem.
A domáci mu na to s úsmevom odpovedá.
- Tak to vám idem pre príbor, lebo my nemáme elektrinu.
Hlásenie z dedinského rozhlasu:
Vlak odchádza o desať minút. Koniec oznamu. Opakujem, koniec oznamu.
Je veľmi tesná hranica medzi rybárčením a postávaním na brehu vyzerajúc ako idiot.
Stojí vo výťahu upratovačka.
Na 1. poschodí nastúpi mladá, zjavne bohatá dáma, strekne na seba voňavku a arogantne
poznamená:
,,Chanel No. 5. Londýn, 50 eur za mililiter."
Na 2. poschodí nastúpi mladá herečka, tiež zjavne bohatá, strekne na seba voňavku, pozrie sa na
obidve a povie:
,,Gucci Romance. Peking, 100 eur za mililiter."
Na 3. poschodí upratovačka vystúpi, nahlas si uľaví a povie:
,,Lidl - brokolica. Ružomberok, 15 korún za kus.
Žena hreší muža:
- "Ty máš futbal radšej ako mňa!"
- "Áno", súhlasí muž. "Ale teba mám zase radšej ako basketbal".
17.Recept na silvestrovskú kapustnicu podľa TK Filozof
K príprave chutnej silvestrovskej kapustnice TKF potrebujeme:
5-10 litrov chutnej kapustnice
0,7l chutnej borovičky
Postup: Vo finálnej fáze varenia kapustnice za stáleho miešania prilievame postupne borovičku na
dochutenie, pričom množstvo použitej borovičky závisí od individuálnej chute vandráka, veľkosti
kotlíka či hrnca a od voltáže, ktorú sa snažíme v kapustnici dosiahnuť.
Kapustnicu podávame s chlebom, odporúčame ju konzumovať niekoľko dní po sebe, až kým sa
neminie.
Dobrú chuť!
Download

Ročenka TK Filozof za rok 2013.pdf