Téma : H a l ové a p r i emys el n é b u d ov y
Podlahy v halových budovách
Halové budovy sú stavebné objekty s voľnou dispozíciou, zväčša s veľkými rozponmi, využívané na účely výroby, opráv, skladovania, predaja, ale aj zhromažďovanie alebo tranzit ľudí alebo na športové a kultúrno-spoločenské podujatia. Pri ich návrhu a realizácii treba zohľadniť vyššie zaťaženie, respektíve intenzívnejšiu prevádzku.
Vo všeobecnosti najviac namáhanou
konštrukciou je v halových stavbách podlaha
(obr. 1), ktorá okrem základných požiadaviek musí spĺňať aj prísne estetické kritériá,
obzvlášť ak sa zhotovuje v reprezentatívnych priestoroch, priestoroch s voľným pohybom návštevníkov alebo v iných než
priemyselných stavbách.
nia), realizácie, ošetrovania a údržby možno podlahy rozdeliť nasledovne:
• podlaha na teréne – na zhutnenom a upravenom podloží (najmä: priemyselné haly),
• podlaha na stropnej konštrukcii – (najmä
poschodia priemyselných hál a občianske stavby),
• podlaha v interiéri – zvyčajne chránené
proti vplyvom vonkajšieho prostredia,
• podlaha v exteriéri – vystavená korozívnym účinkom vonkajšieho prostredia
(najmä parkoviská, prístupové komunikácie, nekryté zhromaždiská a nástupištia).
Zatriedenie podlahy do uvedených kategórií relatívne bezpečne vymedzuje
schému zaťaženia konštrukcie a predpokladanú agresívnosť prostredia.
Obr. 2 Vonkajšia podlaha pre peších
Rozdelenie podláh
Obr. 1 Ilustračný obrázok – expedičná loď výrobnej haly
Za ostatné roky sa z hľadiska štvorcových
či kubických metrov v priemere zrealizovalo najviac halovéých budov. S ohľadom
na definíciu halových budov možno konštatovať, že aj nákupné centrá (obchodné
domy), polyfunkčné alebo rezidenčné budovy patria do tejto skupiny stavebných
objektov. Minimálne v suterénnych, respektíve podzemných častiach týchto budov sa totiž nachádzajú prvky typické pre
halové budovy.
Halové budovy charakterizuje veľká
podlahová plocha, no majú ešte ďalšiu špecifickú črtu prameniacu práve z ich funkcie.
Či už sú to stavby s výrobnou, skladovacou,
tranzitnou alebo kultúrno-spoločenskou
funkciou, ich prevádzka si zvyčajne vyžaduje veľkoplošné obslužné komunikácie a/alebo parkovacie plochy. Spoločne ich možno
pomenovať priemyselné podlahy. Priemyselné podlahy a podlahy ako také sú často
najintenzívnejšie zaťažovanými konštrukciami, na ktoré sa navyše kladú prísne požiadavky z funkčného a estetického hľadiska.
Priemyselné podlahy zahŕňajú všetky
veľkoplošné podlahy, či už v priemyselných
alebo občianskych stavbách, a teda sa zásadne rozširuje súbor typických skladieb
podlahy, množina faktorov pôsobiacich
na jej životnosť, množina kritérií posudzovania možnosti ďalšieho užívania podlahy
a požiadaviek na realizáciu.
Z hľadiska materiálového zloženia ide
prevažne vždy o betónovú nosnú konštrukciu rôzne vystuženú s rôznymi povrchovými úpravami alebo nášľapnými
vrstvami. Z hľadiska zásad návrhu (pôsobe-
44
S tav e b n é m at e r i á ly 7/2012
Základom definície priemyselnej podlahy je
slovo podlaha, ktoré sa vysvetľuje ako súbor
podlahových vrstiev uložených na nosnom
podklade vrátane zabudovaných podlahových kompletizačných prvkov, dilatačných
a pracovných škár, ktoré spoločne zabezpečujú funkčné vlastnosti konštrukcie.
Z konštrukčného hľadiska podlahu tvorí
istá kombinácia vrstiev, väčšinou:
• vodorovná nosná konštrukcia,
• hydroizolačná vrstva,
• tepelnoizolačná a zvukovoizolačná vrstva,
• ochranná (separačná) vrstva,
• spádová vrstva,
• roznášacia vrstva,
• vyrovnávacia vrstva,
• nášľapná vrstva.
V nasledovných bodoch sa uvádzajú rôzne rozdelenia podláh, ktoré sa vo veľkoplošných podlahách (halových budovách)
používajú.
Podľa počtu vrstiev v skladbe podlahy
ide o:
• jednovrstvové priemyselné podlahy,
• dvoj- a viacvrstvové priemyselné podlahy.
V závislosti od druhu zaťaženia sa realizujú:
• pochôdzne podlahy (len pre peších, obr. 2),
• pojazdné (pre peších a zaťaženie dopravnými prostriedkami, obr. 3),
• pojazdné s doplnkovým zaťažením (pre
peších, zaťaženie dopravnými prostriedkami a doplnkové zaťaženie rázmi, sústredeným tlakom, vibráciami, vodou
alebo chemickými látkami).
Podľa teplotného poklesu za 10 minút sa
podlahy rozdeľujú na:
• veľmi teplé (do 2,50 °C),
• teplé (2,51 °C – 3,40 °C),
• menej teplé (3,41 °C – 5,00 °C),
• studené (nad 5,00 °C).
Obr. 3 Pojazdná podlaha (na stropnej konštrukcii) – garáž
Z akustického hľadiska sa podľa hrúbky roznášacej vrstvy a hmotnosti rozdeľujú na:
• ťažké (s hrúbkou 50 mm a hmotnosťou
minimálne 75 kg/m2),
• ľahké (s hrúbkou 25 mm až 40 mm
a s hmotnosťou minimálne 15 kg/m2)
• nulové (s hrúbkou do 25 mm), tieto sú
však z akustického hľadiska nepoužiteľné nad bytovými priestormi.
Podľa umiestnenia podlahy, respektíve
charakteru nosnej vrstvy podkladu môže
ísť o:
• podlahy na teréne (obr. 4) – využívajú sa
v jednopodlažnej výstavbe bez podzemných priestorov. Podlahová konštrukcia sa zhotovuje priamo na upravenom
a zhutnenom teréne/podloží. Je vhodné,
aby sa úroveň takejto podlahy umiestňovala na násyp a aby bola dostatočne vyvýšená nad okolitý upravený terén
(aspoň 200 mm). Dôležitú rolu ovplyvňujúcu kvalitu výslednej podlahy zohrávajú
vlastnosti pôdy, hĺbka premŕzania, vlhkosť pôdy a hrúbka a frakcia násypu (približne 200 mm násypu kameniva frakcie
63 mm). Tieto podlahy sú zvyčajne vystavené najvyšším statickým zaťaženiam od
pohybu ťažkých dopravných prostriedkov, naložených vysokozdvižných vozíkov alebo dynamických účinkov napríklad výrobných zariadení,
• podlahy na stropoch (obr. 3) – sú uložené
na tuhej nosnej konštrukcii stropu. Zvyčajne sa zhotovujú ako plávajúce, teda do
skladby podlahy je zaradená aspoň jed-
Téma: Halové a priemyselné bu dov y
Obr. 4 Podlaha na teréne
na izolačná vrstva. Cieľom je zabezpečiť
splnenie všetkých požiadaviek na úžitkové vlastnosti a, navyše, zabezpečiť tepelnú pohodu a zabrániť prenášaniu hluku
a vibrácií do nosných konštrukcií. Je pre
nich typické nižšie statické zaťaženie.
Nášľapnú vrstvu priemyselnej podlahy
možno realizovať z rozličných materiálov.
V praxi sa tak možno stretnúť s:
• drevenou podlahou – využívali sa prevažne v športových halách. V súčasnosti je ich uplatnenie na veľkoplošných
podlahách ojedinelé, a to pre vysokú
prácnosť a potrebnú údržbu;
• laminátovou podlahou – na veľkoplošných podlahách, respektíve v halových
budovách sa využíva len ojedinele. Ak sa
použije, tak zvyčajne len v administratívnej časti budovy;
• dláždenou podlahou – je odolná proti
opotrebovaniu a ľahko ju možno čistiť.
Často sa využíva v občianskych stavbách,
administratívnych budovách, vstupných
halách a obchodoch. Dlaždice môžu byť
keramické, betónové (obyčajné, granitové, terrazzové), kamenné (platne, mozaiky (obr. 5), benátske (obr. 6)) a tehlové;
• celistvou mazaninovou podlahou –
zvyčajne sa aplikuje pri sanácii porúch
Obr. 7 Celistvá mazaninová podlaha pri adaptácii využitia haly
podláh alebo v prípade zmeny výrobnej alebo skladovej prevádzky na iný typ
prevádzky (obr. 7). Využíva sa spriahnutie s pôvodnou nosnou vrstvou podkladu. Vlastnostiam mazaniny (maximálne
zrno kameniva Dmax) sa prispôsobuje aj
minimálna odporúčaná hrúbka. Napríklad poterové materiály na báze cementu alebo magnezitu sa bezpečne aplikujú
v hrúbkach 15 až 20 mm (Dmax približne
2 mm), betónové mazaniny (Dmax približne 4 až 8 mm) v hrúbkach 50 až 60 mm;
• povlakovou podlahovinou – kladie sa
na roznášaciu vrstvu podlahy (poter).
Do tejto skupiny patria linoleové, gumové alebo PVC podlahoviny. Ľahko sa dajú čistiť, tlmia nárazy (hluk) a sú teplé. Na
veľkoplošných podlahách sa využívajú
v prevádzkach, kde sa dlhodobo zdržujú
ľudia a kde sa požaduje nízka prašnosť;
• kobercovou podlahovinou – na roznášaciu vrstvu sa kladie voľne alebo sa lepí.
Vyznačuje sa náročnou údržbou, zložitým čistením, tlmením hluku a nízkou tepelnou prijímavosťou. To predurčuje tento typ podlahoviny na použitie v čistých
prevádzkach, zvyčajne vo veľkoplošných
kanceláriách;
• liatou podlahou – na zhotovenie sa používajú samonivelačné materiály na bá-
ze epoxidových živíc. Využíva sa v prevádzkach s vysokými nárokmi na čistenie
podlahy a tesnosť proti prieniku napríklad
nebezpečných látok. Dôležitým predpokladom kvality zhotovenia je vlhkosť podkladu v čase aplikácie (pod 4 % hm.).
Ďalším typom priemyselných podláh sú
špeciálne podlahy:
• v športových objektoch (obr. 8) – musia
spĺňať špecifické požiadavky športu, na
ktoré sú určené. V zásade však všetky musia byť dostatočne pružné, aby sa energia
dopadov (doskokov) pohltila v podlahe
a neprenášala sa do kĺbov končatín;
• v poľnohospodárskych objektoch – musia
spĺňať zvláštne požiadavky najmä v prevádzkach na chov dobytka alebo hydiny.
Podlahy musia byť trvácne, odolné proti
obrusu a mechanickému poškodeniu, musia byť vyspádované k odtokom a odolné
proti kyselinám. Nemali by mať výstupky,
aby nedošlo k poraneniu zvierat.
V súčasnosti nie je ničím ojedinelým ani
zabudovanie vykurovacieho systému do
podlahy (obr. 9). Vykurované podlahy sú
podlahy, ktoré majú v roznášacej vrstve zabudovaný systém vykurovacích rúrok, káblov alebo rohoží. Vykurované podlahy kladú
špecifické nároky na všetky vrstvy podlahy.
Zo spodnej strany by mala byť roznášacia
vrstva dostatočne tepelne izolovaná. Mala
by mať vysokú objemovú hmotnosť, ktorá zaručuje dobrú tepelnú vodivosť a akumulačnú schopnosť. Vrstvy podlahy nad
roznášacou vrstvou by tiež mali mať dobrú tepelnú vodivosť. Minimálna hrúbka roznášacej vrstvy závisí od konkrétneho systému podlahového vykurovania (najnižšia
prípustná hrúbka je 35 mm a viac).
Požiadavky na podlahy
Podlahy musia spĺňať rôzne požiadavky
v súvislosti so základnými požiadavkami
na stavby, v súvislosti s požiadavkami prevádzky, jej bezpečnosti pre ľudí, zvieratá
a životné prostredie.
Mechanické vlastnosti
Obr. 8 Podlaha GERFLOR Taraflex v Mestkej
športovej hale Dunajská Streda [Stavrem, Senec]
Obr. 5 Mozaiková dlažba [8]
Obr. 6 Benátska dlažba
www.stavebne-materialy.sk
Obr. 9 Podlaha s podlahovým vykurovaním
Mechanické vlastnosti priemyselných
podláh sa stanovujú so zreteľom na požiadavky kladené na podlahové potery (roznášaciu vrstvu) podľa STN EN 13813:2003
nasledovne:
• pevnosť v tlaku (C5-C80) roznášacej vrstvy podľa STN EN 13892-2;
• pevnosť v ťahu pri ohybe (F1-F50) – je
významná pri použití dlažieb a/alebo
mazanín a určuje sa tiež podľa STN EN
13892-2;
• odolnosť proti opotrebovaniu – ovplyvňuje životnosť nášľapnej vrstvy podlahy vrátane jej hygienických vlastností (napríklad prašnosť). Podstatná je pri
nášľapných vrstvách s tvrdosťou väčšou
ako 3 (podľa Brinella). Úbytok hmotnosti
alebo hrúbky skúšobnej vzorky sa zisťuje skúškou podľa jednej z metód STN EN
13892-(3-5);
S tav e b n é m at e r i á ly 7/2012
45
Téma : H a l ové a p r i emys el n é b u d ov y
• tvrdosť povrchu (SH30-SH200) – vyžaduje sa v prípade použitia horečnatých maltovín. Určuje sa podľa STN EN 13892-6;
• odolnosť proti rázu – vyjadruje energiu
nárazu, respektíve prácu potrebnú na
porušenie vzorky. Musí sa deklarovať pri
materiáloch na báze syntetickej živice.
Napríklad v prípade cementových poterov ide o dobrovoľne deklarovanú vlastnosť. Stanovuje sa podľa EN ISO 6272;
• pružnosť – meria sa odolnosťou podlahy
proti porušeniu celistvosti pri namáhaní ohybom. Výrobca môže túto vlastnosť
deklarovať ako modul pružnosti (E1-E20)
pri ohybe poterových mált na základe
skúšky podľa STN EN ISO 178;
• prídržnosť (B0,2-B2,0) – výrobca ju musí deklarovať pri poterových materiáloch
na báze syntetickej živice. V prípade maltovín je jej deklarovanie dobrovoľné. Stanovuje sa postupom v súlade s STN EN
13892-8;
• odolnosť proti sústredenému zaťaženiu –
je významná najmä v skladových halách
(obr 11), s regálovými systémami, kde
v mieste päty regálu pôsobí na podlahu
bodové zaťaženie (obr. 10). Meria sa vtláčaním skúšobného valčeka do vzorky;
• odolnosť proti vysokým teplotám – overuje sa na vzorke zohrievanej počas jednej hodiny na predpokladanú prevádzkovú teplotu;
Obr. 10 Regálový systém na skladovanie polotovarov kovospracujúceho priemyslu
• odolnosť proti mrazu – má význam pre
tie podlahy, ktoré môžu byť vystavené účinkom mrazu v nasiaknutom stave.
Zisťuje sa expozíciou vzoriek nasiaknutých vodou cyklom zmrazovania a rozmrazovania. Po týchto cykloch sa vyhodnotí konkrétny ukazovateľ (napríklad
úbytok hmotnosti).
alebo pre normový čistiaci prostriedok
špeciálnou skúškou.
Podlahy a použité materiály nesmú umož­
ňovať rast húb a existenciu mikroorganizmov a hmyzu. Prípadné dutiny v podlahe
nesmú umožňovať usádzanie mikroorganizmov a hmyzu alebo musia byť ľahko prístupné a čistiteľné.
Fyzikálne vlastnosti
Bezpečnosť pri užívaní
Medzi základné fyzikálne vlastnosti patrí:
• hmotnosť, ktorá sa stanovuje výpočtom
z objemovej hmotnosti. Určuje sa ako
plošná hmotnosť na 1 m2 podlahy, a tak
aj vstupuje do statického výpočtu;
• nepriezvučnosť, ktorá sa vyjadruje indexom vzduchovej alebo krokovej nepriezvučnosti;
• tepelný odpor, ktorý sa určuje najmä
pre priestory s trvalým pobytom ľudí,
respektíve pre podlahy nad nevykurovaným priestorom. Môžu sa použiť návrhové hodnoty tepelného odporu pri
poterových maltách podľa EN 12524 alebo sa poterová malta odskúša podľa STN
EN 12664;
• objemová stálosť – je významná v priestoroch s prevádzkou, kde významne kolíše
vlhkosť a/alebo teplota prostredia;
• odolnosť proti vode vyjadruje, či nadmerné pôsobenie vody (najmä pri mimoriadnych udalostiach) má vplyv na objemové a tvarové zmeny podlahy;
• vodonepriepustnosť – je dôležitá tam,
kde sa zamýšľa použitie poterovej malty
na odolnosť proti prenikaniu vody. Stanovuje sa v súlade so skúšobnou metódou opísanou v STN EN 1062-3;
• nasiakavosť je jeden z parametrov
ovplyvňujúcich napríklad mrazuvzdornosť, čistenie, ale napríklad aj tepelný
odpor alebo hmotnosť;
• vlhkosť, ktorá sa stanovuje (rôznymi metódami) najmä na nasiakavých objemovo nestálych materiáloch;
• elektrická vodivosť alebo elektrický odpor – stanovuje sa podľa STN EN 1081
a zisťuje najmä na podlahách v špeciálnych prevádzkach.
Chemické vlastnosti
Obr. 11 Skladovacia a distribučná hala
46
S tav e b n é m at e r i á ly 7/2012
K chemickým a fyzikálnym vlastnostiam,
ktoré treba hodnotiť patrí:
• odolnosť proti kyselinám, lúhom, soli
a olejom. Konkrétne požiadavky sa špecifikujú podľa konkrétnej výroby, prevádzky alebo potrieb čistenia podlahy;
• reakcia na oheň – hodnotí sa triedou reakcie na oheň podľa STN EN 13501-1.
V prípade, že je nášľapná vrstva vyrobená z nehorľavého materiálu, hodnotí sa triedou A. Ak sa na podlahách nachádzajú rôzne takzvané liate vrstvy (na
organickej báze) alebo napríklad tesnenia kontrakčných škár, trieda horľavosti
podlahy sa zvyšuje;
• jednoduchosť čistenia, ktorá sa hodnotí
buď pre definovaný čistiaci prostriedok,
Ďalšou vlastnosťou, ktorá sa zohľadňuje, je
bezpečnosť pri užívaní. Posudzuje sa:
• klzkosť, respektíve odolnosť proti šmyku
(pošmyknutiu) – hodnotí sa pre jednotlivé typy nášľapných vrstiev a podľa charakteru prevádzky (či hrozí pošmyknutie)
podľa STN 74 4507. Nášľapná vrstva z kamenných dosiek sa skúša podľa STN EN
14231;
• rovinnosť povrchu podlahy. Ak sa nášľapná vrstva skladá z prvkov, nesmú byť
výrazne zapustené, ani vystupovať nad
úroveň podlahy. Prípustná nerovnosť povrchu podlahy podľa STN 73 0225 je
±2 mm v miestnostiach pre pobyt osôb
a ±3 mm v ostatných miestnostiach, a to
na vzdialenosti 2 m vo všetkých smeroch. Obzvlášť dôležitá je miestna rovinnosť z hľadiska bezpečnosti prevádzky
vysokozvižných vozíkov.
• antistatickosť a neiskrivosť –vyžaduje sa
v špeciálnych prevádzkach, napríklad tam,
kde existuje nebezpečenstvo výbuchu.
Vzhľad
Hotová podlaha sa posudzuje z výšky
160 cm (z úrovne očí priemerne vysokého
človeka) pri takých svetelných podmienkach, pri akých sa bude používať. Všetky
prvky skladanej podlahy musia patriť do
rovnakej kvalitatívnej triedy. Škáry medzi
prvkami musia byť rovnako široké a priamočiare. Stykové škáry podlahy so zvislými konštrukciami musia byť prekryté lištou.
Styková škára dvoch rôznych materiálov
v nášľapnej vrstve musí byť oddelená dilatačnou lištou. Farebnosť podlahy musí pôsobiť uspokojujúco.
Okrem uvedených požiadaviek sa STN
74 4505 uvádzajú nasledovné požiadavky
na podlahy:
• podlaha musí byť stálofarebná. Znamená
to, že farebnosť povrchu podlahy sa vplyvom prostredia a údržby nesmie meniť.
Podľa normy sú prípustné len pozvoľné
zmeny, ktoré pôsobia v celej ploche rovnomerne a nemajú negatívny vplyv na
celkový vzhľad. Hodnotenie je však subjektívne. V norme sa neuvádza skúšobný
postup a konkrétne hodnotiace kritériá;
• norma obsahuje požiadavku na lesk plochy podlahy, a to tak, že na povrch podlahy sa používajú zásadne len nelesklé
materiály a povrchové úpravy. Lesklé povrchy podláh sú prípustné len v odôvodnených prípadoch tam, kde tým nie je
ohrozená bezpečnosť prevádzky a ani
narušená optická pohoda prostredia;
Téma: Halové a priemyselné bu dov y
• z hľadiska hygieny a ochrany zdravia,
podlahy a materiály, respektíve stavebné
výrobky zabudované do podláh nesmú
po dokončení stavby uvoľňovať pachy
a škodliviny nad najvyššiu prípustnú koncentráciu (pre danú látku) povolenú príslušnými hygienickými predpismi týkajúcimi sa ovzdušia uzavretých priestorov.
Tolerancie geometrických charakteristík
a odchýlok sa uvádzajú v STN 73 0225. Celková rovinnosť vnútornej podlahy s dokončeným povrchom sa nachádza v tabuľke 1.
Medzné odchýlky celkovej a miestnej priamosti priamych hrán a kútov vidieť v tabuľke 2.
Na navrhovanie a zhotovovanie podláh
sa podľa STN 74 4505 vzťahujú nasledovné
relevantné ustanovenia: Podlaha sa musí
navrhnúť podľa funkcie a účelu priestoru,
v ktorom sa má nachádzať tak, aby spĺňala
príslušné požiadavky na vlastnosti. Návrh
podlahy sa uvádza v dokumentácii a stanovuje:
• skladbu vrstiev vrátane materiálového
zloženia;
• riešenie a úpravu dilatačných (respektíve
kontrakčných) škár podlahy;
• polohy dilatačných škár budovy, ktoré sa
majú v podlahe rešpektovať;
• riešenie prestupov podlahou.
Veľkosť kontrakčných polí vrstiev podlahy musí rešpektovať ich hrúbku, vlastnosti
materiálu a spôsob namáhania najmä mechanickými, tepelnými a vlhkostnými
vplyvmi. Vo fáze zhotovovania sa stanovuje
postupnosť stavebnej pripravenosti na realizáciu podlahy a požiadavky na úpravu
prestupujúcich konštrukcií. Okrem už uvedených požiadaviek norma špecifikuje maximálne dovolené odchýlky miestnej rovinnosti podkladu (obr. 12) na montáž
nasledovných vrstiev podlahy:
• 2 mm – lepené alebo voľne ukladané
plastové alebo textilné podlahoviny, keramické dlaždice lepené do tenkovrstvových tmelov a liate podlahy na báze syntetických živíc;
• 4 mm – polymérbetónové podlahy;
• 6 mm – ukladanie pružných izolačných
rohoží bez vyrovnávacej vrstvy (napríklad piesku);
• 10 mm – lepenie hydroizolačných vrstiev
a ukladanie dlaždíc do maltového lôžka;
• 20 mm – ukladanie pružných izolačných
rohoží na vyrovnávaciu vrstvu (napríklad
piesku).
Individuálne požiadavky
dohodnuté v zmluve
V procese prípravy stavby, respektíve pri
uzatváraní zmluvného vzťahu sa môžu
špecifikovať aj iné požiadavky na vlastnosti podlahy alebo sprísniť kritériá. Rozhodujúcim by pri tom mal byť účel využívania
podlahy. V súčasnosti platná STN 74 4505
obsahuje ustanovenia, ktoré sú pomerne
zastaralé aj s ohľadom na zaznamenaný
vývoj stavebných materiálov a technológií,
ale aj požiadaviek na prostredie, v ktorom
www.stavebne-materialy.sk
Obr. 12 Miestna rovinnosť podkladu pod ďalšie vrstvy podlahy
sa veľkoplošné podlahy aplikujú (najmä výrobného charakteru).
Záver
V Českej republike bola spracovaná revízia podlahárskej normy ČSN 74 4505 a je
v platnosti od mája 2012. Vykonané zmeny
a doplnenia reflektujú potreby súčasnosti
a okrem doplnenia terminológie sa upravili/doplnili aj niektoré kritériá funkčných
vlastností alebo povolených odchýlok. Na
základe opakujúcich sa a pretrvávajúcich
nedostatkov priemyselných podláh na Slovensku možno konštatovať, že aj slovenská
verzia by si revíziu už zaslúžila.
TEXT: Ing. Peter Briatka, PhD.,
doc. Ing. Peter Makýš, PhD.
FOTO: archív autorov
Ing. Peter Briatka, PhD., je výskumným pracovníkom
v TSÚS, Bratislava, so špecializáciou na technológiu
betónu a technológiu zhotovenia betónových konštrukcií.
Doc. Ing. Peter Makýš, PhD., pôsobí na Katedre technológie stavieb Stavebnej fakulty STU v Bratislave.
Literatúra
1. Svoboda, P. – Doležal. J.: Průmyslové podlahy
a podlahy v objektech pozemních staveb. Bratislava: JAGA GROUP, 2007.
2. Hela, R., a kol.: Betonové průmyslové podlahy.
Praha: Informační centrum ČKAIT, 2006.
3. Zajac, J. – Vyparina, M.: Konštrukcie pozemných
stavieb. Žilina: EDIS, 2010.
4. Briatka, P.: Optimalizácia prístupu k sanáciám
priemyselných podláh. Beton TKS, Roč. 9., č. 1, BETON TKS, Praha, 2009, s. 34 – 39.
5. Dohnálek, J. – Thůma, P.: Nové znění normy ČSN
74 4505 Podlahy – Společná ustanovení. Brno:
EXPO DATA, Stavebnictví, roč. III, č. 2, 2009, s. 28
– 32.
6. Briatka, P. – Makýš, P.: Betón na zhotovovanie priemyselných podláh. , Bratislava: JAGA GROUP, Stavebné materiály, roč. VIII, č. 2, 2012, s. 18 – 21.
7. Briatka, P.: Ako a či vôbec rozdeľovať konštrukcie
dilatáciami a škárami? Praha: Business Media CZ,
Materiály pro stavbu, roč. XVII, č. 4, 2011, s. 30 –
35.
8.http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/5/59/Severance_Hall_floor.jpg.
9. STN 74 4505/Z1, Z2: 1995/2003: Podlahy. Spoločné ustanovenia.
10. ČSN 74 4505: 2008: Podlahy. Společná ustanovení.
11. STN 13813: 2003: Poterové materiály a podlahové
potery. Poterové malty a poterové hmoty. Vlastnosti a požiadavky.
12. STN EN 1081: 2001: Pružné dlážkoviny. Stanovenie elektrického odporu.
13. STN EN 13892-2: 2003: Skúšobné metódy na poterové malty a poterové hmoty. Časť 2: Stanovenie pevnosti v tlaku a v ťahu pri ohybe.
14. STN EN 13892-3: 2004: Skúšobné metódy na poterové malty a poterové hmoty. Časť 3: Stanovenie
odolnosti proti opotrebovaniu Böhmeho skúškou.
15. STN EN 13892-4: 2003: Skúšobné metódy na poterové malty a poterové hmoty. Časť 4: Stanovenie odolnosti proti opotrebovaniu podľa BCA.
15. STN EN 13892-5: 2004: Skúšobné metódy na poterové malty a poterové hmoty. Časť 5: Stanovenie odolnosti proti opotrebovaniu valivým zaťažením poterových mált na úžitkovú vrstvu.
16. STN EN 13892-6: 2003: Skúšobné metódy na poterové malty a poterové hmoty. Časť 6: Stanovenie tvrdosti povrchu.
17. STN EN 13892-8: 2003: Skúšobné metódy na poterové malty a poterové hmoty. Časť 8: Stanovenie prídržnosti.
18. STN EN ISO 178: 2011: Plasty. Stanovenie ohybových vlastností (ISO 178: 2010).
19. STN EN 1062-3: 2008: Náterové látky. Náterové látky a náterové systémy na vonkajšie murivo
a betón. Časť 3: Stanovenie priepustnosti vody
v kvapalnej fáze.
20. STN EN 12664: 2001: Tepelnotechnické vlastnosti stavebných materiálov a výrobkov. Stanovenie tepelného odporu metódou chránenej teplej
dosky a metódou meradla tepelného toku. Suché a vlhké výrobky so stredným a nízkym tepelným odporom.
21. STN EN 13501-1+A1: 2010: Klasifikácia požiarnych
charakteristík stavebných výrobkov a prvkov stavieb. Časť 1: Klasifikácia využívajúca údaje zo skúšok reakcie na oheň (Konsolidovaný text).
22. STN EN 14231: 2003: Skúšky prírodného kameňa. Stanovenie odolnosti proti šmyku kyvadlovou
skúškou.
23. STN 74 4507: 1981: Skúšobné metódy podláh.
Stanovenie protiklzných vlastností povrchu
podláh.
Tab. 1 Medzné odchýlky celkovej rovinnosti povrchov vnútorných rovinných povrchov podláh
Medzné odchýlky v mm pre dlhší rozmer plochy v m
Druh plochy
podlahy
s dokončeným
povrchom
do 1,0 m
(1,0 až 4,0) m
(4,0 až 10,0) m
nad 10,0 m
miestnosti na
pobyt osôb
2
4
6
8
ostatné
4
6
10
15
Tab. 2 Medzné odchýlky celkovej a miestnej priamosti priamych hrán a kútov
Medzné odchýlky v mm pre rozsah rozmerov v m
Druh plochy
celková priamosť hrán
a kútov
miestna priamosť –
vzťažná dĺžka meracej
laty 2 000 mm
do 1,0 m
(1,0 až 4,0) m
(4,0 až 8,0) m
nad 8,0 m
miestnosti na
pobyt osôb
2
5
8
12
ostatné
4
6
10
15
miestnosti na
pobyt osôb
3
ostatné
4
S tav e b n é m at e r i á ly 7/2012
47
Download

Podlahy v halových budovách