info
Dvojtýždenníkwww.infohumenne.eu
Informácie a zaujímavosti pre všetkých Humenčanov
Ročník: 1 číslo 6/2014
19. 8. 2014
Stop
!
m
o
d
j
e
m
š
Stop šmejdovským praktikám
v politike
Kto sa snaží vyvolávať konflikty? Ľudia sú už znechutení z politických šmejdov!
V Humennom som sa naučil
byť sám sebou
Marián Čekovský v otvorenom rozhovore o sebe
a o vzťahu k rodnému mestu.
VIAC NA STRANE 6
Bludný
Humenčan
Ak by ste si mysleli, že WC nádržka
slúži len jedinému účelu, mýlili
ste sa. Táto poslúžila ako nádoba
na betónový základ pre značenie
rizikového miesta. Dôvod stálej
existencie tohto artefaktu, ktorý
občas stojí, občas leží a dokonca sa
niekedy na priesatranstve pred Vihorlatským osvetovým strediskom
premiestňuje, je dnes, zjavne roky
po jeho zrode, už určite neznámy.
Alebo sa už len nevie, komu patrí
a všetci sa tvária, že nie im? Bude
v centre záujmu až pri nejakom
úraze? Alebo žeby to bol „triezvometer“ pre okoloidúcich?
V našom meste je podnikanie
v službách náročné
Ako hodnotí podnikateľské prostredie v Humennom jeden z tunajších podnikateľov?
VIAC NA STRANE 3
VIAC NA STRANE 3
Kto manipuluje
s nezamestnanosťou?
Je mi veľmi ľúto, že snaha našich
novín hovoriť o problémoch
a snažiť sa hľadať možné riešenia
nezamestnanosti, je označovaná
za ,,kritizovanie a účelovú manipuláciu s názorom verejnosti“,
ako to bolo spomenuté v článku
,,Kto v mene práce vyvoláva
konflikty?“, ktorý bol uverejnený
v č. 14-15/2014 v periodiku Naše
Novinky.
Naozaj si nie som vedomá toho, že
by obsah našich novín na niekoho
agresívne útočil, alebo urážal.
Cieľom našich novín samozrejme
je hovoriť o problémoch, ktoré
trápia Humenné, ale formou,
ktorá má navodiť diskusiu a vzájomnú spoluprácu všetkých strán
pri riešení problémov. Prečo sa
vyjadrenie názoru považuje hneď
za útok a manipuláciu? Naozaj je
nutné, aby to v Humennom takto
fungovalo? Útoky namiesto spolupráce – to je vizitka nášho mesta.
Článok v našich novinách o nedostatočnej kapacite čakárne na Úrade
práce, sociálnych vecí a rodiny
v Humennom, nám zaslala jedna
z našich čitateliek. Naše noviny
sú hlasom všetkých Humenčanov,
Mnohí ľudia si napriek ustavičnému hľadaniu stále nemôžu nájsť prácu.
Pokračovanie na strane 2
2
6/2014 INFO HUMENNÉ
Dokončenie zo strany 1
Kto manipuluje s nezamestnanosťou?
a preto som nevidela dôvod, prečo
by sme príspevok nemali uverejniť.
Navyše sme poskytli priestor na
vyjadrenie názoru aj Úradu práce
a uverejnili sme ho presne v takom
rozsahu a znení, ako nám ho zaslali
a navyše sme aj zdôraznili formu elektronickej komunikácie s Úradom
práce, čím sme chceli komunikáciu
podporiť a uľahčiť. Na základe tohto sa na nás niekto snaží zaútočiť?
Dalo by sa polemizovať o tom, kto
je v skutočnosti tým, kto vyvoláva
konflikty. To už naozaj nemôžu naši
čitatelia a obyvatelia Humenného
vyjadriť svoj názor na dianie v meste?
Ing. Miroslava Zajcevová
Prečo sa v Humennom stále snažíme
porovnávať len s tými horšími? Prečo
Prečo sa nás niekto snaží uchlácholiť
tým, že z blízkeho okolia je na
tom Humenné v miere evidovanej
nezamestnanosti najlepšie? Prepáčte,
ale takáto manipulácia s mienkou ľudí sa mi naozaj protiví. Ľudia
odchádzajú za prácou mimo regiónu,
aj mimo Slovenska a nezamestnanosť
tým samozrejme klesá. Mladí utekajú do väčších miest, len aby si našli
prácu a konečne sa niekde zamestnali. Toto má byť riešenie? Z tohto sa
máme tešiť?
je zlé, ak sa chce človek inšpirovať
príbehmi úspešných ľudí? Príbeh
priemyselného parku Kechnec a starostu Konkolyho považujem za
úžasný príklad ľudskej snahy, tvrdej
práce a tímovej spolupráce. Starosta
Konkoly je skutočným odborníkom
na riešenie nezamestnanosti, ktorého
uznávajú aj v zahraničí. Podľa môjho
názoru je skutočným odborníkom
ten, kto pracovné miesta vytvára a nie
ten, ktorý ich eviduje.
V časoch, keď projekt priemyselného
parku v obci Kechnec vznikal, neexistovalo nijaké vhodné dopravné
spojenie, ktoré by lákalo investorov
a práve napojenie na rýchlostnú
cestu sa naťahovalo a riešilo až do
roku 2013, pričom výstavba parku
začala v roku 1996. Blízkosť Košíc
bola vraj kľúčovým faktorom pre
rozvoj Kechnecu? Prepáčte, ale toto
je veľmi naivné tvrdenie. Ostatné
obce v okolí mesta Košice tiež trápi
vysoká nezamestnanosť a iba Kechnec zaznamenal významný úspech.
Keby to naozaj nebolo o ľudskom
snažení a tímovej práci a iba o geografickej polohe, tak v okolí Košíc by
vyrastali priemyselné parky ako huby
po daždi. Sú to iba výhovorky, ktoré
zastierajú lenivosť a rezignáciu, ktorá,
ako sa zdá, mnohým vyhovuje.
Tieto narážky, ktoré sa snažia očierniť
naše noviny sú skutočným príkladom
toho, ako to v Humennom funguje.
Ak niekto vyjadrí svoj názor a snaží
sa hovoriť o problémoch, hneď je
označený za bezcharakterného manipulátora, ktorý len využíva nešťastie
druhých na vlastné ciele. Možno však
ide len o to, že niekomu je nepríjemné
hľadať riešenia namiesto výhovoriek.
Lenže dokedy sa budeme pozerať,
ako sa problémy zametajú pod koberec? Prečo sa kompetentní snažia
nezamestnanosť zľahčovať? Dokedy
budeme politikom veriť ich chlácholivé reči a výhovorky? Keď z každej
strany počúvam chýry o tom, že sa
budem angažovať v komunálnych
voľbách, asi naozaj dostávam chuť
niečo zmeniť.
GALÉRIA BEZ OTVÁRACÍCH HODÍN
Sprejom na stenu vyjadrujú vlastnú individualitu a slobodu. Často ich
označujú prívlastkom ,,vandali“, ale oni sa cítia byť dušou umelcami. V Humennom dostali priestor realizovať sa celkom netradične. Writeri!
V minulom roku grafiťáci nesmelo
začínali na verejnom priestranstve
a s oficiálnym súhlasom mesta tvoriť
,,Galériu pod mostom“. Na mieste,
kde by umenie nikto nečakal. Tento krát išli ,,na istotu“. Na pilieroch
mosta vďaka skupine writerov, ktorej
organizačnou ,,hlavou“ je Tomáš
Orlej, vznikla ,,Galéria pod mostom“, kde nemajú otváracie hodiny
a neplatíte vstupné. Sivé steny podopierajúce cestný most tak dostali
šancu na ,,skultúrnenie“. Na prvý
raz všetky piliere neobliekli do farieb
a tak sa po roku na miesto činu vrátili a k Mariánovi Čekovskému, Lýdii
Eckhardt, Ladislavovi Grosmanovi
či Václavovi Pankovčinovi pribudlo
7 nových motívov. Ide o 2 osobnosti
-futbalista Marián Čišovský a novinár
Peter Gossanyi a dominanty – strom
Ginko, Vaľaškovský most, skanzen,
kaštieľ a vojak Švejk.
,,Hlavne by sme chceli poďakovať
Humenčanom, že za rok ostali graffity neporušené a aj celé okolie je bez
odpadkov a podobne. Preto si myslím,
že galéria splnila aj tento sekundárny
efekt. A tiež zapojenie komunity
mladých Humenčanov do tohto projektu s mestom Humenné bolo nepochybne prínosné,“ konštatoval pre médiá Mgr. Vladimír Grešner z Odboru
kultúry, športu a mládeže MsÚ, ktorý
je zároveň výkonným riaditeľom
Oblastnej organizácie cestovného
ruchu Horný Zemplín a Horný Šariš.
Podľa medializovaných informácií
sa týmto iniciatíva okolo galérie
nekončí. Pokračovať by sa malo aj
v budúcom roku, či práve na tomto
mieste a s rovnakým zámerom, zatiaľ
nie je isté.
Jeden z writerov, ktorý po dva augustové víkendové dni pracoval na téme
,,Vaľaškovský most“, nám povedal:
,,Toto je jednoznačne veľká výzva už
formátom, na aký sa maľuje. Témy
boli vopred dohodnuté, ale spôsob zobrazenia je už na každom z nás.“ Nechýba writerom adrenalín z toho, že je
to všetko legálne? ,,Už aj to lešenie je
dosť veľký adrenalín. Vyskúšať si takýto spôsob tvorby grafitov považujem za
novú skúsenosť, ktorú by som doprial
každému. Tým, že máme vytvorené
priam dokonalé podmienky na prácu
a dostatok času, máme aj priestor na
to, aby sme sa prejavili umelecky,“ hovorí Tomáš z Prešova.
Súčasťou dvojdňovej akcie bol aj
legálny graffiti jam na betónovom
oplotení firmy Chemes, za kúpaliskom pri Laborci na industriálnu
tému (komíny, výrobné haly, robotníci, stroje, mechanizmy, ozubené
kolesá,
vzduchotechnické
rúry,
para, dym, industrial park Chemes,
žeriavy...).
ANKETA :
Jana M. (40) ,,Mne sa to páči, i keď by
som možno volila iba objekty, neživé
predmety, aby tie žijúce osobnosti
nemali zlý pocit z toho, že ich rodáci
,,vysťahovali“ pod most.“
Milka a Filip R. (25 a 32) ,,My nie
sme Humenčania, ale poznáme to tu.
Dokonca odtiaľ máme svadobné fotky.
Pre nás bude teda toto miesto navždy
srdcovka.“
Jozef H. (64) ,,Doteraz som si naozaj
myslel, že sú to vagabundi, ktorí len
tak ničia, čo iní postavili. Hneval som
sa na nich, keď som videl popísané
steny budov, ale teraz vidím, že chalani vedia, čo robia a robia to celkom
dobre. Škoda len, že toto je len taká
jednorazová záležitosť a potom sa zas
budú musieť realizovať niekde inde,
asi aj nelegálne.“
Zuzana K. (37) ,,Mne sa to páči,
prázdne stĺpy ožili, ja som rada, že to
tam oživili a myslím, že je tam odvtedy aj menej neporiadku a je to akési
bezpečnejšie. Mám taký pocit.
Muž (?) ,,Mňa sa nič radšej nepýtajte,
lebo by som vám povedal, čo nechcete.“
Samozrejme, nie všetkým sa táto
myšlienka pozdáva, zaznievajú aj
názory, že druhý ročník po umeleckej
stránke za tým premiérovým trochu
pokrivkáva. Verejne prezentovať svoje
názory s odôvodnením, prečo nie, však
oslovení nechceli. V podstate je však
názorová pluralita pochopiteľná. 100
ľudí, 100 chutí.
-eLLa-
Graffity oživili sivé piliere cestného
mosta.
Graffiti
Graffiti je osobitý spôsob písania sprejom na múry a veľké betónové plochy
v mestách, na vagóny a podobne. Označuje buď graffitistu (teda tvorcu
graffiti – writer) alebo tvorbu graffiti ako anonymný výtvarný prejav.
Počiatky vzniku tohto moderného výtvarného umenia siahajú do mesta New York do 60. rokov 20. storočia. Všetko začalo tým, že mladí ľudia
začali písať fixkami svoje mená alebo prezývky na všetko okolo seba.
6/2014 INFO HUMENNÉ
3
V Humennom som sa V našom meste
naučil byť sám sebou je podnikanie
,,Hudba je telekomunikačný kanál, ktorým sa ja dorozumievam s inými
ľuďmi,“ tvrdí Marián Čekovský. Počas festivalu ,,My sme Humenné“ si
prevzal ,,Zlatú tehlu“ za budovanie dobrého mena mesta Humenné na
Slovensku, vo svete a v širokom okolí. Podľa sprievodného online prieskumu sú na neho Humenčania najviac hrdí. Marián Čekovský – srdcom
východniar, dušou Humenčan nám poskytol otvorený rozhovor, v ktorom predovšetkým spomínal...
... na úplné začiatky
,,Moja mama spievala v skupine môjho
otca. Práve hrali na svadbe mojej tety
Jany, keď som sa začal pýtať na svet.
Niekde medzi druhou a treťou slohou ju
otec posadil do auta a odviezol do humenskej pôrodnice. Nemohol som nemilovať
hudbu už od mala. Bola prirodzenou
súčasťou našej rodiny. Obaja rodičia boli
hudobníci. Čo iné by som mohol robiť?
Bol som aj smetiar, všetko bolo, ale to, že
som chcel robiť hudbu, bolo pre mňa úplne
prirodzené,“ polemizuje dnes úspešný
hudobník a hrdý Humenčan Marián
Čekovský.
...na Humenné jeho detstva
Jeho detstvo – to bol skatebord na miestach, kde v ten deň stálo koncertné pódium, kaštieľ, kde mal ,,hudobku“. Aj humenský cintorín z tej strany, kde leží jeho
otec. Smutno mu je za bývalou Chatou
Hubková, kde hrávali cigáni - výborní
muzikanti. Mariánovi sa detstvo spája aj
s cestou do Medzilaboriec k babke, občas
aj s vlakom do Sniny. Má rád chemlonský
komín, na ktorý nikdy nevyliezol, ale fascinuje ho. Pamätá si Sídl. I., II.A, a Sídl.
III. Najmladšie Sídlisko Pod Sokolejom
nie, lebo vtedy ešte neexistovalo, no
a Kukorelliho ulica, to bol tzv. Kukorelliho BRONX. Svoje čaro má pre hudobníka aj park, skanzen. ,,Celkom sa mi zdá,
že Humenné mi zostalo v srdci a nemám
naň prečo zabúdať,“ usmieva sa Marián.
...na zžitie sa s Košičanmi
,,Srdcom som východniar a bojím sa, aby
som neprepol na ten modul ,,jak še maš,
skadzi ši“, aby som nezačal hutorec. Dlho
žijem v Košiciach, tak si ma tak trochu
privlastnili. Ja som však rodený Humenčan
a aj keď tu už nemám rodičov, na Humenné som nezanevrel, ani sa nechystám,“
priznáva dnes už aj Košičan Čekovský.
...na Humenčanov vo svete
,,My sa nájdeme všade a hneď je o čom
rozprávať. Existujú tu také body, akoby
hviezdne brány, ktoré nás spájajú aj vo
svete. Veľakrát niekoho stretnem a povie:
„Ty ši z Humennoho? A skadzi?Zo Sidliska
3? Tam od Rybarika?“
...na ,,vysťahovanie“ pod most
,,Už som sa bol pod ten most niekoľkokrát
pozrieť. Niektorí hovoria, dik, Čekovský
býva pod mostom, ale namaľovali ma
krajšieho, ako v skutočnosti som, čo myslíte? Som rád, že som sa tam stretol napr.
aj s Breinerom. Ja za Humenčanmi sto-
Marián Čekovský získal ocenenie
,,Zlatá tehla“.
jím a vždy stáť budem. A tá noha na tom
pilieri, ak znamená niečo symbolické, tak
ja určite podržím ten most.“
...na učiteľku hudby
,,Moja učiteľka hudby Eva Polanská bola
úžasná pedagogička. Čo som s ňou ja
stváral a ona to znášala! Keď som doma
necvičil, tak som jej potom povedal, že
som pre ňu niečo skomponoval. Vedela, že
ju ,,šálim“ a len tak improvizujem, ale ona
ma nechala veľakrát prejaviť sa taký, aký
som a rozvíjala vo mne ten moment slobody a slobodnej tvorby. Neboli tam bariéry, nebolo musíš a toto nesmieš. Neskôr
som aj vďaka tomu pochopil, že hudba
je jazyk, ktorým môžem interpretovať aj
svoju vlastnú predstavu o hudbe.“
...na vzácne chvíle ,,doma“
,,Dnes už nechodím veľmi často, ale keď
predsa len, určite idem pozrieť na cintorín,
ako sa tam majú. Neobídem hlavnú ulicu.
Pamätám si to ešte, keď tam chodili autá
a chodil som tam na bicykli kupovať si
grilované kurča. Mám rád ginko v humenskom parku. Potom ešte navštívim svoju
tetu Janu Brozmanovú a to je asi všetko.“
Ako vníma Marián Čekovský fakt, že sú
na neho Humenčania najviac hrdí?
S pokorou v hlase vysvetľuje, že to asi
nebude celkom jeho zásluha. Tú má
vraj na tom, že ľudia vnímajú v tomto
meste priezvisko Čekovský v pozitívnom
zmysle, jeho otec. ,,Na jeho pohrebe bolo
veľmi veľa ľudí a všetci hovorili, že to bol
dobrý človek. A ja, akoby len pokračujem
v jeho šľapajach. Aj tým, že som si napriek rôznym peripetiám, ktoré stretli
našu rodinu, nevybral inú cestu, ale zostal som pri hudbe,“ vysvetľuje na chvíľu
vážny Marián a jedným dychom dodáva: „Chcem Humenčanom poďakovať,
že si ma vážia a veria vo mňa, lebo aj ja
si vážim ich. Mám rád toto mesto i ľudí
v ňom. Tu som sa naučil byť sám sebou.”
-eLLa-
v službách náročné
Podľa údajov Štatistického úradu SR bolo v meste Humenné ku
koncu roka 2013 zaregistrovaných 1373 právnických osôb a 2182
fyzických osôb, teda podnikateľov. Druhú uvedenú skupinu tvoria
živnostníci (90,6%) a fyzické osoby podnikajúce na základe iného
ako živnostenského zákona – slobodné povolania (9%) a samostatne
hospodáriaci roľníci (0,4%).
Jedným z predstaviteľov právnických osôb je aj Stanislav Rehuš ml.,
ktorý v Humennom ako konateľ spoločnosti podniká nepretržite sedem rokov. Od roku 2008 jeho spoločnosť prevádzkuje autocentrum,
v ktorom ponúka autoservis, pneuservis, predaj náhradných dielov
a autoumyváreň. Je tiež prevádzkovateľom fastfoodu na Námestí
slobody. Keďže reprezentuje tých Humenčanov, ktorí podnikajú
a zároveň sú zamestnávateľmi, oslovili sme ho v krátkom rozhovore,
aby sa s nami podelil o svoje skúsenosti s týmito stránkami života
v našom meste.
 Koľko ľudí zamestnávate?
Zamestnávame spolu 16 ľudí.
 Zamestnávali ste niekedy viac?
Od roku 2008 zamestnávame priemerne cca 15 ľudí, i keď udržať pracovné miesta je v dnešnej dobe čoraz
obtiažnejšie, pretože náklady na pracovnú silu, ale i ostatné prevádzkové
náklady nám rastú a na druhej strane
máme reálny pokles tržieb.
 Čo tento pokles spôsobuje?
V Humennom je podnikanie
v službách náročné, čo je spôsobené
celkovou ekonomickou situáciou
posledných 5-6 rokov, počas ktorých
prišlo veľa ľudí o prácu a keďže vysokému percentu ľudí strata zamestnania reálne hrozí, alebo sa jej
obávajú, je logické, že si chcú ušetriť
každé euro. A to šetrenie sa týka
práve služieb, ktoré nie sú pre človeka
nevyhnutné. Mladí ľudia s vyššou
kvalifikáciou, a teda kde je aj predpoklad vyšších zárobkov, majú v Humennom len malú možnosť uplatnť
sa. Reči o vyrovnávaní regionálnych rozdielov sú len prázdne slová.
Pokým sa tu nevytvoria podmienky
pre príchod väčších investorov, situácia sa zrejme ani nezmení.
 Aké sú Vaše plány do budúcna?
Uvažujete aj napriek tomu v budúcnosti zamestnávať viac ľudí resp.
rozširovať prevádzky?
V budúcnosti, t.j. v horizonte 1-2
rokov plánujeme rozšíriť prevádzku
Autocentra o ďalšie činnosti. Týmto
rozšírením by malo vzniknúť ďalších
5-6 pracovných miest.
 Aké sú zatiaľ Vaše skúsenosti so
spoluprácou so štátnou správou?
To je veľmi komplikovaná otázka.
Neviem, či sa vzťah firma – štátna
správa dá nazvať spolupráca. Našou
úlohou je podnikať a dodržiavať
pri tom všetky zákony, čo pri ich
zložitosti nie je vôbec jednoduché.
So štátnou správou prichádzame do
styku buď pri platení daní a poplatkov, či pri vybavovaní formálnych
záležitostí, potrebných k chodu
spoločnosti, alebo pri kontrolách
rôznych štátnych útvarov, ktorých je
fakt neúrekom. Zvládanie všetkých
týchto vecí je pre malé firmy veľmi
obtiažne, pretože musíme spĺňať
a dodržiavať tie isté predpisy a kritériá, ako veľké spoločnosti, ktoré majú
zamestnancov len na tento účel. Pri
malých spoločnostiach to väčšinou
musí majiteľ, resp. konateľ zvládnuť
sám.
 A čo samospráva?
Samospráva nejako priamo výrazne
ekonomicky neovplyvňuje činnosť
podnikateľov, i keď, samozrejme, je
tu priestor predovšetkým pri stanovení výšky dane z nehnuteľnosti, ale
i niektorých ďaľšich poplatkov. Svojím vekom, ale i skúsenosťami nie
som povolaný hodnotiť ďaľšie faktory,
ktoré ovplyvňujú činnosť podnikateľa
v Humennom.
Z môjho osobného pohľadu mi
však absentujú pozitívne ľudské
vzťahy
medzi
samosprávou
a určitou časťou rozhodujúcich
podnikateľských subjektov. Myslím si, že práve v oblasti vzťahov
a otvorenej komunikácie sú v samospráve rezervy. Je potrebné, aby
v tejto oblasti došlo ku kvalitatívnemu posunu, lebo len do regiónu,
kde prevláda pozitívna motivácia
a prostredie pre podnikateľské subjekty, možno očakávať i príchod
ďaľších investorov.
Ďakujem za rozhovor
-skd-
4
6/2014 INFO HUMENNÉ
Odvrátená strana
Humenného
Rozhovor s humenskými bezdomovcami
Absolútne dno. Absolútna chudoba. V ústraní, ďaleko od centra nášho
mesta žijú ľudia, ktorých jedinou starosťou je boj o každodenné prežitiehumenskí bezdomovci. Redakcia infoHumenné sa vydala na dve miesta
v Humennom, kde sa podľa našich informácií majú títo ľudia zdržiavať.
Bezdomovectvo predstavuje formu
absolútnej chudoby, a to nie len
stratu obydlia. Je to veľkým problémom postmodernej spoločnosti
takmer vo všetkých štátoch sveta.
Na Slovensku sa tento fenomén naplno ukázal až po revolučnom roku
1989, keďže pred ním boli ľudia bojujúci s existenčnými problémami pred
zrakmi verejnosti zväčša skrývaní.
Corerchilit alique consedit
Nina Beňová vo svojej publikácii
„Bezdomovci, ľudia ako my“ hovorí: „Väčšine ľudí sa pri pomenovaní
bezdomovec vybaví asociácia postávajúcej, popíjajúcej osoby, ktorá
pýta peniaze. Niektorí si pomyslia
na zamŕzajúceho chudáka, ktorý sa
chúli pod mostom, či v zapadnutej
uličke. Môže to byť osoba závislá na
návykových látkach, žobrák, pouličný
predavač a podobne. Všetci však majú
jedinú životnú stratégiu, a to prežiť.“
Táto definícia pomerne dobre vystihuje tieto osoby.
Ako sme už spomínali, v súčasnosti
v Humennom existujú dve miesta,
na ktorých humenskí bezdomovci
dočasne prebývajú. Prvé miesto, ktoré
sme navštívili, sa nachádza v blízkosti
veľkej železničnej stanice. Na oplotenom pozemku, tu bolo bezdomovcom
povolené užívať malú, prázdnu budovu za predpokladu, že sa budú chovať
slušne. Hneď pri našom príchode nás
víta vychudnutá postava mladého
muža, ktorý sa nám predstavuje ako
František. Dozvedáme sa, že na ulici
je už päť rokov, spolu s celou svojou
rodinou. Jeho otec kedysi pracoval
v Chemlone, ale po tom, ako oslepol,
ich pre neplatenie nájmu z Podskalky
vysťahovali.
Medzitým nám František ukazuje
prvú miestnosť, v ktorej leží bezdomovec Jozef. Ten sa podľa jeho
slov nedokáže postaviť. Leží 24 hodín
denne a malú potrebu je nútený
vykonávať do fľaše. Na veľkú ho musí
von vždy niekto vyniesť. František
začína rátať osoby, ktoré s ním a Jozefom tento priestor, veľký zhruba 5
krát 5 metrov zdieľajú. Nakoniec
sa zastavuje na šokujúcom čísle 15!
Vzadu za budovou sa nachádza
prístrešok, v ktorom leží ďalší bezdomovec, ktorému František familiárne hovorí „Puľunga.“ Tento človek
sa nachádza v zúboženom stave, je
sotva schopný slova. František nás
len tak mimochodom ubezpečuje,
že osoba na ktorú sa práve dívame je
naozaj mužského pohlavia.
František už nemôže vydržať a bez
vyzvania začína rozhovor so slovami:
„Vidíte, že žijeme v katastrofálnych
podmienkach. Veľmi by sme si priali,
aby nám mesto niečo poskytlo. Ale
hlavne chceme, aby ľudia v novinách
uvideli ako žijeme.“
Zaujíma nás najmä to, ako prežívajú
v zime, kedy teplomery ukazujú mínusové hodnoty. „Cez zimu pôjdeme
asi spať do vagónov, lebo tu nemôžeme
prežiť.“ Jozef sa pripája: „Prečo nám
mesto neposkytne nejaký stan, v ktorom by sa kúrilo? Viem o tom, že napríklad v Prešove to robia!“ Pýtame sa,
prečo teda nejdú v zime do Prešova.
„Bojíme sa. My nie sme odtiaľ,“ znie
Jozefova odpoveď. V tej chvíli si
začíname uvedomovať, že pre týchto
ľudí je naše mesto celým ich svetom.
To, čo sa nachádza mimo jeho hraníc
považujú za vzdialené a nebezpečné.
Smutné je, že aj takto niekto žije v 21.
storočí.
Zaujímame sa o bezdomovca
s prezývkou Puľunga. Pýtame sa, ako
Bezdomovci sú nútení žiť v katastrofálnych podmienkach.
je to s návštevami lekára. „František
a jeho rodina nechodia, lebo nemajú preukazy poistenca. Ja mám, ale
chodím len keď sú peniaze. A to je
problém, veď sa pozrite. Nemám ani
botasky! Chodíme na charitu, ale stáva sa, že nám povedia, že nemajú, alebo nedajú. Častejšie tam ideme na polievku, ktorá stojí 20 centov. Je to však
skôr voda. Keby aspoň bola horúca...“
Bezdomovci si teda zväčša varia sami,
a to najmä cestoviny s kečupom, či
zemiaky. František sa však pýši tým,
že dnes budú mať mäso, že aj to by
sme mali odfotiť.
Od Puľungu pomaly odchádzame,
avšak ten nás volá späť. „A kedy vyjdú tie noviny? Potom už bude všetko
dobré? Pán redaktor, len nech nám
pomôžu. Bojím sa, čo bude v zime.
Nech nám dajú stan, kde by bolo teplo a aj oblečenie na zimu. Nič viac si
neprajem len to.“ Odchádzame so
zmiešaným pocitom, keďže my im
sľúbiť nemôžeme nič...
František ďalej prezrádza ako vyzerá typický deň v ich živote. „Ráno
vstaneme a ideme žobrať. Ja chodím
väčšinou k Bille, otec je pri Lídli, časť
ide k Tescu, alebo na stanicu. Večer
sa zídeme a nakúpime jedlo, víno
a tabak“. Takto to u nich funguje.
Neexistuje nič, len kolektívne vlastníctvo. Jozef nás však upozorňuje,
že on žobrať nemôže, keďže nie je
schopný pohybu. Poberá však dôchodok vo výške 125 eur, takže peniaze
má. Kedysi vraj pracoval ako murár.
Urobíme ešte pár fotiek a vydávame
František túži po lepšom živote.
sa na druhé miesto.
To sa nachádza na Laborci, asi päť
minút cesty pešo smerom od kúpaliska. Stojí tu provizórny prístrešok,
v ktorom v čase nášho príchodu oddychuje bezdomovec Marcel. Okrem
neho tu žije aj jeho mama Božena
a jej druh Milan. Dozvedáme sa tu
okrem iného aj správu, z ktorej sa
nám dvíhajú žalúdky. „Chodí sem
jeden chlap, ktorý ma vždy vezme do
nejakej garáže, kde na mne praktizuje
orálny sex. Vždy mi dá tak osem eur.
Chce len mladých chlapcov. Ja mám
dvadsať, ale vyzerám mlado takže
o mňa má záujem. Už som s ním bol
asi päť krát“, tvrdí Marcel. Dodáva,
že už v Humennom dlho nebude,
lebo jeho sestra, ktorá je v Rakúsku
mu sľúbila že ho odtiaľ vezme. Snáď
mu to vyjde. Po týchto šokujúcich informáciách zdesení odchádzame.
V Humennom na týchto dvoch miestach žije 17 bezdomovcov. Tento počet
však nie je konečný, keďže mnoho ich
prespáva v letných mesiacoch napríklad v mestskom parku. Prebývajú
na miestach, ktoré nie sú vhodné
na udržiavanie sociálnych vzťahov,
tvorenie zázemia a rozvoj osobnosti
človeka. Je to tá najzraniteľnejšia
časť obyvateľstva. Len nepatrná časť
z nich si túto formu existencie zvolila
dobrovoľne. Väčšina prišla o domov
v dôsledku vážnej sociálnej udalosti,
ktorá ich postihla.
V Humennom existuje útulok pre
ľudí bez domova, no kapacitne je
nedostačujúci a v súčasnosti je plne
obsadený. Uvažovalo sa aj o vytvorení nových útulkov, tieto plány
sa však zatiaľ nedočkali úspešnej
realízácie. Je pravdou, že časť bezdomovcov pomoc odmieta, no nami
navštívení ľudia by ju naopak privítali. Pochopiteľne je jednoduchšie pred
týmto problémom oči zatvárať. Veríme však, že kompetentní svoje oči
nechajú otvorené a v budúcnosti sa
bude konať tak, ako nám kážu svetské
aj duchovné zákony. Týchto pár ľudí
sa nechce zmieriť s tým, že ich existencia nikoho netrápi.
-vnc-
6/2014 INFO HUMENNÉ
5
Dojčenie je v hlave
Prvý augustový týždeň bol Svetovým týždňom dojčenia a tým pádom
bol venovaný deťom a ich mamičkám.
Laktačná poradkyňa Renáta Sitarčíková
pomáha mamičkám s dojčením.
Aj napriek tomu, že reklama na
umelú výživu valcuje mediálny
trh, materské mlieko stále zostáva
najprirodzenejšou a najideálnejšou
výživou pre drobcov od narodenia
až do ... Dokedy je vlastne vhodné
dojčiť? Aj o tom sme sa rozprávali
s Renátou Sitarčíkovou, laktačnou
poradkyňou pôsobiacou v našom
regióne.
,,98% mamičiek je schopných dojčiť,
každá žena môže dosiahnuť tvorbu
mlieka. Je však potrebné, aby rozhodnutie mamičky dojčiť bolo podporené
informáciami, aby vedela o pred-
nostiach dojčenia, o rizikách umelej
výživy už v tehotenstve,” hovorí pani
Renáta a dodáva: ,,Aj v pôrodnici
niekedy mamičky nedostanú kompletné informácie o tom, ako dojčiť, ako sa
popasovať s problémami, ktoré so sebou napríklad prináša situácia, keď sa
rodí cisárskym rezom, keď je bábätko
nedonosené, slabé alebo inak choré.
Nie každej mamičke sa podarí dojčiť
tak učebnicovo, že jej prinesú bábätko, ono sa prisaje a hotovo. Niekedy
sú naozaj veľké problémy, ale keď to
maminky nevzdajú a vydržia, neskôr
to určite ocenia.”
Laktačná poradkyňa tvrdí, že nikdy
v živote by nepovedala mamičke,
aby sa už prestala snažiť naštartovať
dojčenie. ,,Vždy sa to dá, je treba
len vedieť, ako na to. Preto som tu,
aby som ženám poradila, ukázala.
Rozhodnutie je však individuálne na
každej žene. Ja by som im len chcela
povedať, že dojčenie nie je len o tom,
že dáme dieťaťu potravu, my mu tým
dávame aj lásku, takú akú mu nemôže
dať nikto na svete a budujeme tým
základy ďalšieho vzťahu, ktorý sa nám
v budúcnosti nepochybne zúročí.”
Výhody dojčenia pre dieťa
Materské mlieko obsahuje všetky
živiny a protilátky, ktoré dieťatko
potrebuje, chráni dieťa pred infekciami dýchacích ciest, zápalmi stredného ucha a črevnými problémami.
Je dobrou prevenciou niektorých
potravinových alergií, astmy bronchiale alebo ekzému. Dojčené deti
majú v dospelosti menšie sklony
k obezite, cukrovke, autoimunitným
ochoreniam a problémom s vysokým
krvným tlakom. Dojčené deti majú
nižší výskyt zubného kazu a sú vraj
inteligentnejšie. U dojčených detí je
výrazne znížené riziko vzniku syndrómu náhleho úmrtia novorodenca
a dojčaťa (SIDS).
Výhody dojčenia pre matku
Dlhodobé
dojčenie
odďaľuje
u niektorých žien návrat plodnosti
a potláča ovuláciu, znižuje riziko rakoviny prsníka (významná súvislosť
medzi dĺžkou dojčenia a zníženým
rizikom rakoviny prsníka), rakoviny
vaječníkov, rakoviny maternice, chráni proti osteoporóze, znižuje riziko
reumatickej artritídy. Dojčiace matky
spravidla ľahšie po pôrode schudnú.
,,Dojčenie je v hlave,“ povedal raz niek-
Materské mlieko je najprirodzenejšia
výživa pre deti.
to múdry a pani Renáta Sitarčíková
s týmto názorom súhlasí. Psychika je
podľa nej veľmi dôležitá. Žena musí
v prvom rade chcieť a potom príde
to ostatné, ak sa nedarí, aj pomoc
odborníčky. Ak si však v tejto chvíli oteckovia myslia, že tento článok
nie je vôbec pre nich a dojčenie
je výsostne ženská záležitosť, že
oni nemôžu v tejto veci nič urobiť,
laktačná poradkyňa má aj pre nich
návod, čo by predsa len mohli. ,,Žena
potrebuje, hlavne v tých prvých
týždňoch po pôrode, keď je zaplavená
hormónmi, unavená, rozladená,
možno ešte celkom nezorientovaná
v novej situácii, pomoc a podporu svojho partnera. Otec dieťa nenadojčí, ale
to od neho ani nikto nechce, ale mal by
byť žene oporou. To je pre ňu najviac,“
apeluje na príslušníkov silnejšieho
pohlavia odborníčka.
-eLLa-
Príjemné zážitky s OZ Pomáhame Si
Posledná júlová streda sa niesla v znamení dobrej hudby a príjemnej
spoločnosti. V Domovoch
sociálnych služieb na Mierovej
a Duchnovičovej ulici vystúpili folklórny súbor Chemlon z Humenného
a finalistka zo Superstar Tereza Mandzaková. Všetci sa nesmierne tešili
a vystúpenie si užívali.
Pani riaditeľka so zamestnancami,
účinkujúcimi pripravili občerstvenie,
ktoré sprevádzala príjemná atmosféra a rozhovory na rozličné témy,
ktoré zaujímajú a dotýkajú sa nás
všetkých. Domovy sociálnych služieb
zabezpečujú pre svojich zverencov rôzne aktivity v rámci svojich
možností. Všetci však radi uvítajú
pomoc a aktivitu aj tých ostatných,
ktorí do Domovov sociálnych služieb
nechodia každý deň.
Niektorí klienti Domovov sociálnych
služieb už nemôžu chodiť a sú odkázaní na pomoc druhých, o to viac
sa však úprimne potešia, keď niekto
Pokračovanie na strane 8
Obyvatelia DSS Mierová prežili veľmi príjemný deň.
Účastníci výletu na plavbe loďou po Šírave.
Ochutnávka najlepších slovenských vín z oblasti Tokaj.
6
Stop šmejdovským
praktikám v politike
Pomoc ľuďom sa po novom pokladá za šmejdovskú praktiku a akákoľvek aktivita, ktorá má spríjemniť život
iným, za takmer trestný čin. Aspoň tak znel príspevok pána Mateja Bodnára s názvom ,,Šmejdovské praktiky
v politike“, ktorý vyšiel v č. 14-15/2014 v periodiku Naše Novinky.
Dávam titulku jasne za pravdu, pretože to, čo sa deje v našej politike je naozaj na zaplakanie. Kto sú tí skutoční
šmejdi? Pravdepodobne tí, ktorí tento štát priviedli do takej situácie, v akej sa dnes nachádza. Na politických
postoch, od tých najvyšších až po regionálnych poslancov, sa striedajú ľudia s veľkými sľubmi a malými činmi.
Česť výnimkám, ale niekedy mám pocit, že ľudia sa snažia dostať do politiky len kvôli vidine finančného
zárobku a najradšej by zastávali aj desať funkcií naraz, ale s minimálnou námahou či zodpovednosťou.
Slováci sú mimoriadne pracovitý
národ, čo o nás vedia aj v zahraničí.
Tak prečo slovenská ekonomika
rastie tak pomaly? Prečo pracovných miest je tak málo? Prečo nenapredujeme rýchlejšie, keď máme
taký veľký potenciál? Prosím, len sa
nezačnite vyhovárať na krízu. Výhovorky tu boli a vždy aj budú. V tom
sú naši ,,šmejdi“ naozaj kreatívni.
Raz tu nemáme diaľnice, potom je
kríza, potom naše školstvo nedosahuje dobré výsledky, na zdravotníctvo neostávajú peniaze, veľké podniky odchádzajú, naše mesto nemá
možnosti na to a to, sme príliš malá
krajina, nemáme more, nemáme
safari park a ani činnú sopku.
Ľudia sú už znechutení z fungovania slovenskej politiky. Ide len
o vyťahovanie špiny a útokov na iné
strany a rozkrádanie štátneho majetku, čo sme videli za čias Mečiara,
Dzurindu aj Fica. Presne tak to vyzerá aj u nás v Humennom, samé
útoky, narážky a vyvolávanie konfliktov, ak niekto vyjadrí nepohodlný
názor alebo povie, že Humenné má
problém s nezamestnanosťou. Prečo
tu neexistuje žiadna spolupráca,
len autoritatívne presadzovanie názorov pár osôb? Prečo neexistuje
žiadna snaha o spoluprácu, diskusiu
alebo aspoň vypočutie názoru toho
druhého? Je to smutné, ale práve toto
je vizitka nášho mesta. Treba si však
uvedomiť, že takýmto spôsobom sa
tu nič nevyrieši.
Takto to môže ísť donekonečna, kým
všetci mladí ujdú a Slovensko zostarne a ,,zomrie“. Niektorým ľuďom
však takáto situácia zrejme vyhovuje a chcú aj naďalej brať platy zo
všetkých strán za minimum snahy.
Ja osobne, som natoľko rozhorčená
zo šmejdovkých praktík, že možno
naozaj dostanem chuť aj niečo zmeniť
a nie len rečniť, ako to už roky robia
iní. Ak ma niekto stále vyzýva k tomu
a doslova mi dáva nálepku kandidáta v nasledujúcich komunálnych
voľbách, možno nad tým aj naozaj
začnem uvažovať.
Čo sa týka toho neskutočného
škandálu, akým bolo zorganizovanie výletu do Thermal parku
Šírava za poplatok 2 € na osobu,
ospravedlňujem sa všetkým, ktorých
sa táto aktivita nejako dotkla. Ja
osobne som sa stretla len s pozitívnymi reakciami a ľudia boli
s výletom spokojní. Náklady na výlet
neboli vôbec také vysoké, ako si niektorí môžu myslieť. Existujú aj také
možnosti, ako sú zľavy pre väčšie
skupiny a samozrejme, vždy sa dá
cena zjednať aj tak, aby boli obe strany spokojné.
OZ Pomáhame Si naozaj za krátky čas
zorganizovalo veľa rozličných akcií
pre rôzne skupiny v našom meste. Pre
rodiny s deťmi, pre dôchodcov aj pre
mladých ľudí. Mnohým sme pomohli
a zároveň ukázali možnosti, ako si
môžu ľudia aj navzájom pomôcť. Som
na to hrdá a ďakujem všetkým, ktorí
mi s tým pomohli. Tímová práca je
vždy základom úspechu. Aktivita OZ
Pomáhame Si je dôkazom, čo všetko
sa dá za taký krátky čas zorganizovať
a dosiahnuť, ak sa človek naozaj snaží
a chce niečo zmeniť.
Je mi naozaj ľúto, že keď sa človek
snaží zorganizovať nejaké kultúrne
akcie a výlety, aby to v meste trochu
ožilo, hneď sa na neho navalí vlna
kritiky. Našťastie sú tu aj tí, ktorí
podobné aktivity podporujú, účasť
na všetkých podujatiach tiež nebola nízka. Mnohí Humenčania boli
z podujatí nadšení a už na ich konci
sa pýtali, kedy zorganizujeme niečo
ďalšie. Aj to mi dáva chuť pokračovať
v mojej práci.
Ing. Miroslava Zajcevová
A zase ten neporiadok...
S postupujúcim letom sa takýto
výjav stáva v humenskom parku
folklórom. Na problém neporiadku tu sme podobnými fotografiami už upozorňovali.
Vieme, že nie je v moci samosprávy zabezpečiť viac smetných
košov okamžite, a preto by sme
radi vyzvali Humenčanov, aby
sa k pýche Humenného, národnej kultúrnej pamiatke, chovali ľudsky, s rešpektom, aký
si zaslúži. Ak budeme k parku
milí my, rád sa odvďačí aj našim
vnúčatám.
6/2014 INFO HUMENNÉ
Humenné
očami jeho
obyvateľov
Nedávno sme do našej
redakcie dostali email od
pani Siegfriedovej, o ktorý
by sme sa s vami radi podelili.
Milá redakcia,
dobrý deň, v prvom rade Vám
chcem pekne poďakovať za Váš
dvojtýždenník, ktorý sa venuje
aktuálnym témam, ktorými
naše mesto žije a hneď včera
som si všimla, že Vaša reportáž
mala odozvu a podchod pri
malej stanici je zrazu vyčistený.
Takže robíte veľmi záslužnú
prácu, pretože je pekné, ak sa
chválime vecami, ktoré sa pre
mesto robia, ale zároveň treba
aj poukázať na vzniknuté nedostatky, aj o tom je novinárska práca.
Týmto by som chcela prispieť
svojimi postrehmi, ktoré ma
trápia a snáď aj Vás zaujmú:
1/ Každý deň chodím popri
volejbalovom ihrisku na ul.
Osloboditeľov oproti plzenskej
reštaurácii a puká mi srdce, ako
uvedený areál chátra. Plechové
unimo bunky už pomaly bezdomovci rozobrali a nikoho to
netrápi. Je mi ľúto, že p. primátorka sa chváli, ako sa stará
o deti a mládež, aby mali kde
športovať a na druhej strane
nechá zničiť a schátrať funkčné
ihrisko.
2/ Bývam na Námestí slobody
a každý piatok, sobotu a nedeľu
večer do 22. hodiny reštaurácia
Verchovina pre svojich hostí
produkuje nejaké hudobné
skupiny. Je to síce chvályhodné, že chce svojich zákazníkov
pobaviť, ale nechápem, prečo
sú reproduktory pustené tak
hlasno, že aj ja som nútená
počúvať túto produkciu, aj keď
o to nestojím. Viem, že až o 22.
hod. je nočný kľud, ale ja si
myslím, že hudba sa dá upraviť
tak, aby bola len pre zákazníkov Verchoviny a nie pre celé
mesto. V týchto horúcich dňoch
sa len večer dá vetrať, ale kvôli hudbe sa nedá, pretože to
neskutočne ruší.
6/2014 INFO HUMENNÉ
3/ Viem, že rekonštrukcii parku
pri Karpatii, ste sa venovali
a zrejme sa s tým už asi nedá
nič robiť a keďže som videla,
ako má park po rekonštrukcii
vyzerať, chcela by som
upozorniť len na takú vec, aby
aspoň lavičky neboli osadené
na holých priestranstvách, ale
pod stromami (podľa nákresu
je to zase na vybetónovaných
miestach. Tento problém je na
všetkých nových oddychových
zónach, lavičky sú osadené na
miestach, kde nie sú stromy
a páli na nich slnko. Keby kompetentní trošku žili ako obyčajní
ľudia a nerozvážali si zadky
v autách, tak by vedeli, že na
lavičkách sedia zvyčajne starší
ľudia, ktorí tam odpočívajú, sedia na nich v lete a nie v zime,
a preto vyhľadávajú tieň.
Keby sa kompetentní prešli
v lete po meste, tak by videli, že
všetky lavičky v tieni pod stromami sú obsadené a na slnku
nesedí nikto. Táto chyba je aj
na južnom námestí, kde stromy sú zasadené mimo lavičiek
a medzi lavičkami sú osadené
lampy (To akože v noci tam
bude niekto čítať? A milencom naozaj lampu k ich bozkom netreba). To skutočne sa
títo ľudia, čo to robia nad tým
nezamýšľajú? To isté je na sídlisku 2A, lavičky sú osadené po
pravej strane bližšie k hlavnej
ceste na Medzilaborce, namiesto toho, aby boli na opačnej
strane chodníka, kde sú stromy.
Nie všetko treba robiť len preto,
že to vizuálne dobre vyzerá, ale
pozrieť sa na to, ako to vyhovuje ľuďom. Lenže to kompetentných zrejme nezaujíma,
hlavná vec, že sa pochvália, čo
urobili pre ľudí.
Zatiaľ toľko, prajem Vám veľa
síl, málo prekážok a mnoho
úspechov vo Vašej záslužnej
práci.
Pani Siegfriedovej veľmi
pekne ďakujeme, že nám
napísala a vyjadrila svoj názor.
Práve o tom sú naše noviny,
aby reprezentovali názory
Humenčanov, poukazovali na
problémy a hľadali riešenia.
Ak sa chcete s nami podeliť
o svoje postrehy a názory,
budeme len radi.
Mám ťažkú, ale najkrajšiu
prácu na svete
7
Narodila sa v Humennom,
potom si na pár rokov obula
túlavé topánky, aby sa napokon
vrátila domov. Už 10 rokov
žije v neďalekom Jasenove, ale
jej srdce bije pre toto mesto.
Humenčania to dobre vedia, preto si ju vážia.
PhDr. Silvia Knapiková, už 4 roky
riaditeľka ÚzS ŠČK v Humennom
pomáha, radí, uľahčuje ľuďom život,
učí, vzdeláva. Robí to tak, akoby
sa pre túto prácu narodila, robí to
s pokorou, láskou, úctou k ľuďom a ich
ťažkým osudom. Keď išla na konkurz
na túto pracovnú pozíciu, ani presne
nevedela, čo Červený kríž robí,
ale veľmi dobre vedela, čo by robiť
mal. Priznáva to dnes už dokonale vo svojej práci zorientovaná a “zabývaná” pani riaditeľka.
Keď v sobotu, 2. augusta vystupovala
na pódium, ešte netušila, čo ju tam
čaká. Do poslednej chvíle totiž zostalo tajomstvom, že sa stala historicky
prvou držiteľkou “Zlatej tehly” udelenej za budovanie dobrého mena mesta Humenné na Slovensku, vo svete
a širokom okolí. Rozprávali sme sa
až s odstupom niekoľkých hodín, keď
už “predýchala” prekvapenie a radosť
v jednom.
• Pani riaditeľka, Vy ste do humenského verejného života doslova vpadli len pred pár rokmi ako
pomerne málo známa. Pri preberaní ocenenia ste ale povedali, že
ste srdcom Humenčanka i keď dnes
žijete v neďalekej dedinke. Vždy ste
ňou bola a budete. Milujete tento
kraj, toto mesto. Tak, ako to je?
,,Narodila som sa v Humennom
a prežila som tu 21 rokov svojho života.
Osud mi však priniesol aj príležitosť
okúsiť život inde. Túlavé topánky ma
zaniesli na 5 rokov do USA, neskôr
na ďalšie 4 do Bratislavy. Nohy boli
túlavé, ale srdce ostávalo stále doma,
v Humennom. Trávila som tu každú
voľnu chvíľu. Dnes žijem už 10 rokov
s rodinou v Jasenove pri Humennom,
kde máme malé gazdovstvo a tešíme sa
každému dňu, keď sme všetci spolu.
• Takže po rokoch navrátená a dnes
na správnom mieste?
,,K tejto práci som sa dostala náhodne.
Chcela som zmeniť zamestnanie a na
internete som hľadala voľné pracovné
pozície v meste. Do Humenného práve
hľadali riaditeľa Červeného kríža.
Poslala som tam životopis a pozvali
ma na pohovor. Veľmi som nevedela,
PhDr. Silvia Knapiková už 4 roky pôsobí ako riaditeľka ÚzS ŠČK v Humennom.
čo robí Červený kríž v Humennom,
vedela som ale, čo by robiť mal. A túto
predstavu som im prezentovala. Myslím, že asi toto presvedčilo výberovú
komisiu, aby dali úplne neznámej žene
do rúk túto vzácnu organizáciu.”
• Sama priznávate, že ste nie celkom
vedeli, do čoho idete, ale mali ste
celkom ucelenú predstavu o tom, ako
by to malo byť. Darí sa ju napĺňať?
,,Ja mám všeobecne rada ľudí a toto
je práca s ľuďmi. Beriem ju skôr ako
dar, ako poslanie. Napĺňa ma. Život
som nemala ľahký a vždy som si musela hľadať cestu sama, ako ním prejsť.
Je síce stresujúca a náročná, hlavne
v začiatkoch som mala problém,
pretože som mala pocit, že kto príde,
tomu treba pomôcť. No, už som sa
naučila selektovať skutočné problémy,
od pár špekulantov.“
• Nepochybne je to však aj boj ...
,,Jedine boj s peniazmi, ale to asi
všade. Nikdy neviem, čo bude ďalší
mesiac, ale mám úžasných ľudí okolo
seba. Sme dobrý tím. Nikdy som nedelila ľudí na to, kto je akej viery, aké
ma vzdelanie čí sociálne postavenie,
nedajbože, akú robí politiku. Vždy sa
dívam na človeka, ostatné život zariadi sám.“
• Je to ocenenie pre Vás, ale Vy to
vnímate inak. Patrí vám všetkým,
celému tímu. Tak je?
,,Áno, určite. Touto cestou sa chcem
srdečne poďakovať za ocenenie,
ktoré patrí hlavne všetkým našim
bývalým, alebo terajším zamestnancom, dobrovoľníkom, ktorí denne
pracujú s hrdosťou, za dobré meno
Červeného kríža a pre ľudí. Veľká
poklona a vďaka.“
SČK na území mesta a v okolí
sústreďuje svoju činnosť pod vedením
S. Knapikovej prevažne do sociálnych
aktivít, ktoré sú sústredené na konkrétneho človeka. Pod jej vedením
zriadilo SČK Humenné Prepravnú
službu SČK(PS SČK). Prepravu si
občan objednáva priamo alebo telefonicky na dispečingu Asistenčnej
služby SČK so sídlom na humenskej poliklinike, alebo priamo zavolá do Call centra sociálnej pomoci
SČK, ktoré je v spojení s asistenčnou
službou.
Požičovňa zdravotníckych pomôcok funguje ako doplnková služba.
Ide o požičiavanie polohovacích
postelí, invalidných vozíkov, chodítok na podporu chôdze a iných zdravotníckych pomôcok. Pomôcky sú
použité, získané od Maltézkych rytierov. Asistenčná služba SČK (AS)
zahŕňa sprievodcovské služby pre
pacientov – návštevníkov zdravotníckeho zariadenia, poskytované
v rámci Polikliniky v Humennom.
Sociálne stredisko SČK je určené
pre špecializované sociálne poradenstvo (SSP SČK). SČK Humenné zriadilo aj Call centrum sociálnej pomoci SČK a Opatrovateľskú službu
v domácnosti (ADOS SČK). Pomoc
týchto služieb ročne využije niekoľko
tisíc obyvateľov. Podľa štatistik, od
roku 2011 podal v teréne pomocnú
ruku viac ako 60 000 krát.
-eLLa-
8
6/2014 INFO HUMENNÉ
Dokončenie zo strany 5
Príjemné
zážitky s OZ
Pomáhame Si
príde a venuje im svoj čas. Úsmevy
a ďakovné slová boli pre nás najväčšou
odmenou. Opäť radi prídeme!
OZ Pomáhame Si zorganizovalo
začiatkom augusta aj ďalšie akcie.
Občianske združenie
POMÁHAME SI a jeho
štatutár Miroslava
Zajcevová pozýva
všetkých dôchodcov
na výlety:
Nahlasovanie prihlášok:
po - pia od 900 do 1700
telefonicky: 0948 60 00 87
e- mailom:
[email protected]
Ďalším príjemným dňom bol aj
výlet loďou po Zemplínskej Šírave
a návšteva kúpaliska na Kaluži. Aj
keď počasie po príchode na Zemplínsku Šíravu zo začiatku neprialo
a spustil sa aj letný dáždik, nič nám
nezabránilo užiť si plavbu loďou po
Šírave. Počiatočné obavy zo silného
vetra a vĺn sa rozplynuli po pár minútach, pretože vyšlo slniečko a hladina jazera sa upokojila. Šírava z lode
je úplne iná ako z brehu! Nádhera!
Mame byť na čo pyšní!
6.8. zorganizovalo OZ ďalší výlet
s názvom Vínna cesta. Ako sa priznali
niektorí výletníci neskôr, nevedeli, čo
ich na takejto vinnej ceste bude čakať.
Po návšteve Múzea v Trebišove, ktoré
je mimochodom veľmi pekné a zaujímavé, sme sa vydali na cestu na juh –
k vínnej oblasti Tokaj. Krásna príroda,
neuveriteľný pokoj i súzvuk a spätosť
človeka s prírodou - to všetko vnímate
v Tokaji. Neuveriteľná ústretovosť
a profesionalita ľudí z tohto kraja
všetkých ohromila. Tu ešte cítite,
že zem dýcha a ak sa o ňu s láskou
staráte, dáva aj svoje prenádherné plo-
Thermal park
Šírava
Účastnícky
poplatok:
2,– €
2. 9.
9. 9.
16. 9.
Folklórny súbor Chemlon z Humenného.
dy! Je to určite pravda – Tokaj je vino
kráľov a kráľ vín, ako povedal ešte kráľ
Francúzska Ľudovít XIV!
Vyhliadková plavba
po Šírave
11. 9.
štvrtok
Účastnícky
poplatok:
2,– €
8:30 Stretnutie na parkovisku
oproti Tatra Banke,
pri obchode LENY
(Laborecká ulica)
utorok 9:00Odchod
klimatizovaným autobusom
utorok 10:00 Príchod do Thermal parku
Šírava
13:30 OBED
15:30 Odchod domov
17:00 Príchod do Humenného
utorok
8:30 Stretnutie na parkovisku
oproti Tatra Banke, pri obchode LENY (Laborecká
ulica)
9:00Odchod klimatizovaným
autobusom
10:00 Kúpanie v Thermal Parku
12:00 OBED
14:30Vyhliadková plavba po
Šírave
15:45 Odchod domov
17:00 Príchod do Humenného
osobne: OZ POMÁHAME SI,
Nám. slobody 12, Humenné
(v budove CityBurger,
2. poschodie)
Označte termín výletu:
❏ 2. 9. 2014 (utorok)
❏ 4. 9. 2014 (štvrtok)
❏ 9. 9. 2014 (utorok)
❏ 11. 9. 2014 (štvrtok)
Počas celého výletu sa neuskutoční žiadna predvádzacia akcia!
❏ 16. 9. 2014 (utorok)
Za krásami drevených Morské oko a pamiatky
❏ 18. 9. 2014 (štvrtok)
Meno. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
obce Vinné
kostolíkov
Účastnícky
Priezvisko. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
Vek . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Adresa. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
PSČ . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Telefonický kontakt
................................
Svojim podpisom potvrdzujem, že môj zdravotný stav
a fyzická kondícia mi dovoľujú zúčastniť sa zájazdu a samostatne ho zvládnuť. Zaväzujem sa zaplatiť účastnícky
poplatok. Som si vedomý/á, že v prípade zrušenia
mojej účasti na zájazde mi OZ nie je povinné zaplatený
účastnícky poplatok vrátiť.
V Humennom dňa: . . . . . . . . . . . . . . .
Podpis . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 18. 9.
poplatok:
2,– €
štvrtok
8:30 Stretnutie na parkovisku
oproti Tatra Banke, pri obchode LENY (Laborecká
ulica)
8:45Odchod klimatizovaným
autobusom
10:00 Návšteva kostolíka Ruský
Potok
11:00 Návšteva kostolíka Topoľa
12:00 OBED
14:00 Návšteva kostolíka Kalná
Roztoka
15:00 Odchod domov
16:00 Príchod do Humenného
4. 9.
štvrtok
Účastnícky
poplatok:
2,– €
8:30 Stretnutie na parkovisku
oproti Tatra Banke, pri obchode LENY (Laborecká
ulica)
9:00Odchod klimatizovaným
autobusom
10:00 Návšteva Morského oka
a kaštielika
12:00OBED
14:00 Pamiatky v obci Vinné
16:00 Odchod domov
18:00 Príchod do Humenného
6/2014 INFO HUMENNÉ
9
Kultúrne leto
Kultúra v Humennom
19. augusta vystúpi na humenskom
amfiteátri česká hviezda súčasnosti
Tomáš Klus. 20. augusta sa o 19:00
v kostole Všetkých svätých uskutoční
v poradí štvrtý koncert XII. Humenských organových dní Štefana Thomána. Predstaví sa na ňom Marek Stefanski z Poľska.
Vihorlatské osvetové stredisko: vZorka Maľby – Zora Varcholová
Kino Fajn premieta:
20. august
Transformers 4, začiatok o 19.30 h.
21. a 22. august
Chlapčenstvo, začiatok o 19.30 h.
23. a 24. august Predposledná prázdninová nedeľa (24. Ninja korytnačky, začiatok o 17.00 h.
august) bude v rámci Kultúrneho leta 23., 24. a 26. august
na pódiu pri Fontáne lásky patriť pop- Expendables, začiatok o 19.30 h.
punku v podaní skupiny Sám sebou
Iné
z Jamníka neďaleko Spišskej Novej
20. august
Vsi. Mladí chlapci hneď od svojho
Letné detské kino – Na vlásku, 10.00
vzniku hrajú výlučne vlastné skladby
hod., Kultúrny dom, vstup voľný
a medzi ich najväčšie úspechy patrí
27. august
2. miesto Zlatého slávika v roku 2012
Prerušená pieseň – film premietaný
za svoj videoklip. Koncert sa začína
pri príležitosti 70. Výročia SNP, 15.00
o 17:30. Kultúrne leto sa s prázdninahod., Kultúrny dom, vstup voľný
mi rozlúči nasledujúcu nedeľu, 31. auBažant kinematograf:
gusta o 14.00 hod., kedy sa pri fontáne
- námestie pred Kultúrnym domom,
uskutoční XIII. ročník folklórneho fes20.00 hod.
tivalu Humenský toliar.
25. august Tigre v meste
Výstavy:
26. august Kandidát
Mestské kultúrne stredisko: 27. august eŠteBák
do 20. augusta Tajomné vlčie hory
28. august Fair Play
od 18. augusta Hornozemplínske im-skdpresie
Kapela Sám sebou
Kam na
obed?
Jedáleň Hviezda (Štefánikova
27, otvorené Po-Pia 10.00 –
14.00 hod.)
Reštauračné
zariadenie,
ktorého obedové menu sme
sa rozhodli otestovať pre vás
tentokrát, je v Humennom úplným
nováčikom. V priestoroch komplexu Hviezda ponúka svoje obedové menu za 2,50 eur len niekoľko
týždňov. Je akousi lacnejšou vzorkovnicou reštaurácie na poschodí,
ktorá ako prvá v našom meste
ponúka „zjedz koľko vládzeš za
jednu cenu“. Už z názvu je zrejmé,
čím chce zariadenie byť – jedálňou.
Tomuto zámeru zodpovedá aj interiér – čistý, jednoduchý, moderný,
bez zbytočných „zútulňujúcich“
obrázkov či umelých kvetov. Dvaja členovia personálu, ktorí nás
v deň našej návštevy privítali, nám
na otázku, prečo by mal človek
prísť na obed práve k nim, svorne
odpovedali „kvôli dobrému jedlu
za dobrú cenu. Jedno s druhým.
A ani jedáci sa u nás nesťažovali...“
Bežnou praxou tu tiež je, že pokiaľ
sa dá, jedlá dorábajú vždy čerstvé
(napríklad obľúbené rezne). Sú tiež
pyšní na knedle a pirohy, ktoré sa
takisto vyrábajú v ich kuchyni.
Oproti ostatným zariadeniam,
ktoré sme zatiaľ v rámci tohto testu
navštívili, nájdete v ponuke menu
Jedálne Hviezda za 2,50 len jednu
desiatovú polievku. Nám bolo dopriate ochutnať pečeňové halušky
v slepačej polievke. Boli výborné
a bolo ich veľa... Stravník, ktorý
sem zavíta, má možnosť vybrať si
zo štyroch jedál, väčšinou klasickej
slovenskej kuchyne – rezeň, pečená
krkovička s knedľou a kyslou kapustou či kuracie soté, čo bol náš
prípad. S porciami tu rozhodne
skúpi nie sú, slabšie je na tom zeleninová obloha. Veríme ale, že vám
na požiadanie prinesú extra šalát
„z hora“. Tam sa aj všetko jedlo varí
a tiež podáva, takže sa nestane, že
by čosi „došlo“. Nie je teda ani problém uspokojiť vegetariána, aj keď
na samotnom menu túto položku
údajne nájdete len málokedy.
V čase našej návštevy bolo možné
za 50 centov ukončiť obed domácim
pudingom. Inokedy to vraj môže
byť štrúdľa či iný, na domácej pôde
vyrobený koláč. Ak by ste porciu
nevládali zjesť alebo si priali obed
vziať so sebou, za krabicu zaplatíte
25 centov. Nad donáškovou službou
zatiaľ neuvažujú. S nápojmi je to
v súčasnosti skromnejšie – na výber
je „desiatka“, kofola a malinová limonáda (2 dl nás vyšli na 40 centov). Návštevu v tomto podniku,
ktorý sa nebráni objednávkam
na rodinné oslavy či kary, sme už
tradične zavŕšili na jednoduchých,
no čistých toaletách. Kiež by ste
také našli v každej „jedálni“.
-skdObsluha: *****
Jedlo: ****
Cena: *****
Toalety: *****
Vstupná brána
do mesta
V reklamno-propagačno-predvolebnom týždenníku Naše Novinky č.
14-15 z 7.8.2014 (predtým dvojtýždenníku) sme sa s radosťou dočítali,
že vstupná brána do Humenného čoskoro zmení svoj vzhľad, lebo sa už
začalo s rekonštrukciou parku.
Iné povedať nemôžem, len, že
budeme všetci radi. Ale zároveň treba zdôrazniť, že to bude trvať určitú
dobu. Akú? To nám iste oznámi
magistrát mesta. Magistrátu mesta
Humenné chcem pripomenúť, že nielen park Jednotka je vstupnou bránou
do mesta, ale vstupnou bránou do
mesta sú aj chodníky a takým chodníkom je aj chodník vedúci z veľkej
železničnej stanice smerom k malej
železničnej stanici (ulica Staničná).
Okraje chodníka sú zarastené burinou a zelený plot ja tiež zarastený,
ale farebne ladí. Čo na to magistrát?
Komu patrí starostlivosť o čistotu
chodníka? Pripájam aj fotografie.
Humenné, 10.08.2014
Ing. Mikuláš DIMUN
Okraje chodníka a plot zarastajú burinou.
10
RECEPTY
Prinášame vám tradičné recepty z Humenného
a z celého nášho regiónu. Vyskúšajte pripraviť
recepty našich starým mám.
Prajeme vám dobrú chuť!
6/2014 INFO HUMENNÉ
Krížovky s úsmevom
Krížovky s úsmevom
Pomôcky:
v kartách
etnikum,
stávka
unit, karn,
o všetko
anatas
ozna ujú
daroval
útok
ve mi
sa tešil
orgán
prejavia,
preukážu
štvorcový
nerast
zbyto ná
prí až
pohrebná
hostina
mužské
meno
hoci,
po esky
Bravčový guláš
Suroviny: 700 g bravčové stehno, 4 ks cibuľa, 150 ml
paradajkový pretlak, 3 strúčiky cesnaku, 25 g múka
hladká, 25 g horčice, 15 g feferónky sterilizované,
75 ml olej, 250 ml vývar slepačí, paprika červená
mletá, rasca mletá, majorán, soľ, čili paprička
Postup: Bravčové mäso nakrájame na kocky
a vložíme na cibuľový základ. Pridáme mletú červenú
papriku, soľ, korenie, cesnak a chvíľu dusíme. Potom
pridáme pretlak a dusíme ďalších 10 minút. Ďalej
pridáme horčicu, feferónky a zalejeme vývarom.
Zahustíme zápražkou a nakoniec pridáme majorán,
rascu a všetko spolu dusíme asi 10 minút. Podávame
s kysnutou knedľou alebo s varenými zemiakmi.
vzorec
sulfidu
gálnatého
cudzie
ženské
meno
Postup: Zemiaky uvaríme so šupkou v slanej vode,
necháme ich vychladnúť, očistíme a nastrúhame. Do
zemiakov pridáme vajcia, soľ a múku. Všetko spolu
vymiešame do stredne hustého cesta. Na pomúčenej
doske cesto vyvaľkáme na hrúbku asi pol centimetra
a vykrojíme z neho kolieska s priemerom približne
šesť centimetrov. Tvaroh zmiešame s cukrom a naplníme ním pirohy, ktoré preklopíme a okraje jemne
postláčame vidličkou. Hotové pirohy varíme v slanej
vode, kým nevyplávajú na povrch. Medzitým
pripravíme slivkovú omáčku. V malom hrnčeku
zmiešame lekvár, víno, škoricu a badián a všetko spolu povaríme, kým sa nespojí lekvár s vínom.
jednotka
penicilínu
(farm.)
Katarína
(dom.)
zna ka
pre katal
zamiau ali
malý psík
letecké
krídlo
dokon í
kopanie
národné
spolo enstvo
E V
Nitry
majú radi
bôbovité
rastliny
národnos
v íne
rímsky
básnik
cit. zvuku
kuku ky
skr. pre
limited
uskuto uje
zna ka
amerícia
obopol
rukami
Slivková omáčka: 200 g lekvár slivkový, 1 dcl víno
červené, škorica celá, badián/aníz
onuca
(zastar.)
škrob
palmy
ságovej
no ný vták
dedina,
po esky
prvok
zn. Ag
mužské
meno
Suroviny: 500 g zemiaky, 2 ks vajcia, 200 g múka
hladká, soľ, cukor, 300 g tvaroh tučný, mak, orechy,
smotana kyslá
slopali
2. as
tajni ky
zatínam
epocha
triasu
(geol.)
zvýšený
tón E
Pirohy s tvarohom a so slivkovou
omáčkou
asistent
(slang.)
hltavo
pilo
špina, neporiadok
1. as
tajni ky
Pomôcky:
Miao, balast, ságo,
Naso
Príde Jano do kr my, objedná si naraz
pä borovi iek a naraz ich vypije. Takto
to ide celý týžde až sa ho kr már
opýta:
- Pre o si tie borovi ky nedáš
postupne?...
- Nás je totiž pä kamarátov a sme
zvyknutí sa takto stretáva . No a tí
štyria sú aleko, tak pijem aj za nich.
Takto to pokra uje alej, až raz si
miesto piatich, dá len štyri.
- o sa stalo?... Umrel ti kamarát?...
(Dokon enie tvorí tajni ku krížovky.)
3. as
tajni ky
skratka
autonómnej oblasti
www.scalpermedia.sk
www.scalpermedia.sk
odopiera
www.facebook.com/krizovkysusmevom
PRIPOJTE SA K NÁM!
Pomôžte tvoriť naše noviny INFO HUMENNÉ. Píšeme o vás a pre vás, a preto sa neváhajte zapojiť
a poslať nám zaujímavé podnety a tipy na články. Naším spoločným cieľom je reprezentovať
mesto, podporovať dobré veci, upozorňovať na nepríjemné záležitosti a riešiť problémy.
Staňte sa súčasťou komunity, ktorej nie je ľahostajná situácia v Humennom. Urobme z nášho
mesta príťažlivé a príjemné miesto pre život nielen pre nás, ale aj pre budúce generácie. Vaše
tipy, návrhy alebo akékoľvek otázky posielajte na emailovú adresu [email protected]
Ďakujeme všetkým, ktorí pomáhajú tvoriť naše noviny či už príspevkami alebo námetmi
na články. V prípade, ak nás chcete podporiť aj finančne, svoje príspevky posielajte na číslo
účtu 1258889008/1111 v Uni Credit Bank. Aj vďaka vašej pomoci sa môžeme stále zlepšovať
a napredovať.
Vydavateľ: Občianske združenie POMÁHAME SI, Námestie Slobody 12, 066 01 Humenné, IČO: 42381401,
mail: [email protected], www.infohumenne.eu, evidenčné číslo: EV 5002/14, ISSN: 1339-7214
Redakcia si vyhradzuje právo krátiť a upravovať príspevky. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich
vydavateľ. Nevyžiadané rukopisy nevraciame.
6/2014 INFO HUMENNÉ
11
Opravujú ďalší podchod
Nejde síce o tak veľkú investíciu ako
pri podchode pod veľkou železničnou
stanicou a investície do opravy nejdú
ani z mestskej kasy. Hovoríme o podchode spájajúcom Sídl. III s pešou
zónou.
Nedávno boli medializované informácie o tom, že ľudia mali obavy
o jeho stabilitu, pretože sa dlho
zdalo, že je akoby len provizórne
opravený. Nakoniec sa ukázalo, že
nebezpečenstvo síce nehrozilo, ale
podchod opravili.
V stanovisku Ing. Ľubomíra Mitasa
z Odboru komunikácie generálneho
riaditeľstva Železníc SR sa píše: ,,Podchod pre peších je z konštrukčného
hľadiska mostná konštrukcia vybudovaná v roku 1946, pôvodne pre
dvojkoľajnú trať, z ktorej sa zachovali,
resp. ponechali kameňom obložené
opory, tvoriace kolmé krídla a slúžia
na podoprenie zemného telesa trate.
V danom úseku priemerne prechádza
max. 25 vlakových súprav, z čoho je 1
nákladný a ostatné sú osobné vlaky.
Podľa zaťaženia to v číslach predstavuje cca 1,14 mil hrt, čo je v stupnici zaťažiteľnosti trate od 1 do 6
Podchod po rekonštrukcii vyzerá bezpečnejšie.
(1 = najväčšie zaťaženie) zodpovedajúce „rádovému číslu“ 6. Pre osové
zaťaženie nápravovými tlakmi vozidiel je mostná konštrukcia postavená
na zaťažiteľnosť trate D4, čo zodpovedá hodnote nápravového tlaku
22,5 t. Podchody a mosty monitorujeme, resp. vykonávame kontrolnú
činnosť raz ročne a sú vykonávané
taktiež revízie (podrobné prehliadky)
raz za 3 roky. Na uvedenom moste
Pôvodný stav podchodu nevyzeral esteticky, ani bezpečne.
Spoločenská nálepka
Dnešnú dobu 21.storočia charakterizuje dynamika a pohyb. Súčasťou
každodenného kolotoča je aj dochádzka do práce, cestovanie a stretnutia s
ľuďmi rôzneho druhu. Zo stretnutí s ľuďmi vyplývajú zaujímavé veci. Reklama
v televízii a v iných médiách nám ukazuje a láka na všelijaké lízatká a dobroty. Vplyvom rôznych rušivých vplyvov z okolia je ľudský mozog a človek sám o
sebe tak zraniteľný a slabý, že po pol minútovej masáži reklamou privolíme a
danú vec si bežíme kúpiť do obchodu bez ohľadu nato, či na to máme alebo nie
a či vôbec danú vec potrebujeme. To je ale samostatná kapitola.
Je neskutočne prekvapivé, akí sme citliví na veci a hmotné statky a ako nás
zožiera závisť. Fenoménom dnešnej
doby sa stalo nálepkovanie. Ako
príklad uvediem situáciu v rodine, kedy
rodičia bez vysokoškolského vzdelania
a akéhokoľvek vzťahu k medicíne doslova prikážu svojmu synovi alebo dcére, že
iba štúdium medicíny je tým najlepším
riešením pre jeho budúcnosť. Neberú
pritom do úvahy fakt, že ich dieťa z duše
neznáša biológiu a nemocničnú arómu.
Je tu nálepka a silná túžba začleniť sa do
kolektívu doktorov, len nech nám okolie
závidí.
Hlavnou pointou toho celého je, že by
Mládež
v Humennom
sme sa mali konečne prestať nálepkovať.
Mali by sme prestať túžiť po veciach, ku
ktorým nemáme žiaden vzťah a nevolá nás k nim žiadna vnútorná túžba.
Prestaňme si stanovovať ciele naordinované zvonku od rodiny, kamarátov
či reklamy a dávajme si iba také ciele,
po ktorých opravdivo vnútorne túžime.
Nech to budú ciele v súlade s našimi
vnútornými presvedčeniami a hodnotami. Neváhajme ani sekundu a vydajme
sa na cestu. Cesta za splnením cieľov
bude dozaista veľmi vzrušujúca, plná
prekvapivých momentov a prekážok.
Často krát sa stáva, že tá cesta za cieľom
je oveľa vzrušujúcejšia ako cieľ samotný.
Napríklad, dovolenka v Bulharsku au-
bola vykonaná posledná oprava
omietky pred cca 15 rokmi.
Tento podchod bol kontrolovaný
v auguste 2013, keď bol daný stav
zaznamenaný ako stav neohrozujúci
železničnú prevádzku a bezpečnosť
pre verejnosť prechádzajúcu podchodom.
Rozsah prác na bežnú opravu
zisteného stavu bol určený v postupnosti takto:
vykonanie úpravy konca nástupištia
– zabránenie prepadávania podsýpu (svahový kužeľ upraviť, aby
nebránil odtekaniu zrážkových vôd
a neprepadával sa k chodníku pre
peších) - ukončené 20. 5. 2014.“
Na tento rok bola ešte naplánovaná
aj oprava omietky podchodu, parapetov, zábradlia. Termín vykonania
prác je august 2014. Opravné práce
v bežnej údržbe boli zaradené do
plánu bežných opráv na r. 2014 a už
sú aj ukončené.
-eLLa-
tobusom. Dobrodružstvo už od samého
počiatku – zaplatiť, zbaliť sa, nasadnúť na
správny autobus v správny deň a celý vytrasený dôjsť až do cieľa po rumunských
cestách. Konečné vylihovanie na pláži je
už len čerešničkou na torte.
Stavme teda na svoj vnútorný hlas
a prestaňme počúvať druhých, že čo je
dobré a čo zlé. Kam nás srdce volá, tam
choďme a vykašlime sa nato, čo si o tom
druhí pomyslia. Neriaďme sa tzv. „mainstream fashion“ - tým, čo sa nosí a je
v móde a nesnažme sa zapáčiť druhým.
Tí, ktorí v živote niečo dosiahli a sú
úspešní, sa nesnažia zapáčiť druhým.
Uvažovanie takýmto spôsobom nie je
každému po chuti. Naberme teda vnútornú silu rozhodovať o veciach sami
a riadiť sa iba vlastným rozumom a srdcom. Je to ťažké, ale platí, že intelektuálna úroveň davu je na oveľa nižšej úrovni
ako intelektuálna úroveň jednotlivca.
Nepodceňujme túto skutočnosť.
Mgr. Marek Meričko
Som veľmi rád, že som dostal príležitosť
uverejniť článok vo vašich novinách,
pretože dúfam, že si to prečíta množstvo
ľudí a určite budú so mnou súhlasiť.
Chcel by som prostredníctvom tohto
poukázať na to, ako mesto zabúda na
mládež, ktorá tu žije, vyrastá. Som
presvedčený, že my mladí v našom
meste máme veľmi málo možností sa
dostatočne realizovať, prezentovať,
poukazovať na nedostatky, ktoré nás
v našom meste trápia. Pravda je
taká, ,že mesto nám nevytvára žiadne
možnosti, kde by sme mohli my mladí
ukázať svoje talenty, či hudobné alebo
športové zručnosti a rozvíjať ich.
Skatepark, o ktorý sa mesto vôbec nestará a v jeho očiach upadlo do zabudnutia. Kúpalisko, na ktorom je len
jeden smiešny tobogan, za ktorý ešte
treba aj platiť. Volejbalové ihrisko,
ktoré sa nachádza na kúpalisku, tak
k tomu sa radšej ani nevyjadrujem. Kino, v ktorom sa počas letných
mesiacov cítite ako v saune a pripadáte si, ako keby ste sedeli na tvrdých
kameňoch, a to je len malá ukážka
toho, čo nás všetko trápi.
Som veľmi rád, že aspoň OZ vytvárajú
množstvo podujatí, kde sa môžeme
my mladí zúčastňovať, reprezentovať
sa a ukázať svoj talent začo im
ĎAKUJEME. Podľa môjho názoru je
to hlavne úlohou mesta, ktoré by malo
vytvárať vhodné podmienky, aby sme
sa v našom meste mohli cítiť lepšie
a vedeli, že aj mesto nám pomáha.
Nie som vyštudovaný ekonóm, ale viem,
že ak sa mesto chváli, ako šetrí, aké
ma skvelé hospodárske výsledky a má
dostatok peňazí na výsadbu kvetiniek
a stromov, tak prečo nemá peniaze pre
nás mladých? Je to preto, že nechodíme
voliť? Ak to tak nie je, tak času je,
môžete opraviť skatepark, prerobiť kinosálu, organizovať rôzne súťaže, kde
sa budeme môcť prezentovať, znížiť
vstupné pre mladých na kultúrne či
športové podujatia alebo úplne zrušiť.
Začať s rekonštrukciou kúpaliska a pod.
Možnosti je veľa, stačí len chcieť. Uviedol som množstvo príkladov. Začnite
na niečom z toho pracovať, aby ste nám
ukázali, že vám na nás záleží a nevyhovárajte sa na nedostatok financií.
Ak si môže mesto dovoliť prerobiť park,
môže si dovoliť prerobiť skatepark, ak si
mesto mohlo dovoliť prerobiť podchod,
určite si môže dovoliť prerobiť aj kúpalisko a tak by som mohol pokračovať do
rána.
12
6/2014 INFO HUMENNÉ
Keď dievčatá nemajú v hlave nič iné
ako futbal a vrchol mládežníckeho
snaženia sa môže mať podobu olympijského vavrínu
Niekto by povedal... výlučne mužská
záležitosť. Ale v súčasnosti už tomu tak
nie je. Futbal, najmä vo svetovom merítku, už nie je iba výsadou mužov.
Dievčenská zložka sa v Humennom
sústreďuje vo futbalovom klube ŠK Štich
Humenné, ktorý je akousi liahňou, najmä mladých talentov. Humenské odchovankyne našli uplatnenie napríklad
v Michalovciach, Žiline, Šali, Spišskej
Novej Vsi, Bardejove, v bratislavskom
Slovane, v Sparte Praha, jedna naša
odchovankyňa založila v Anglicku svoj
vlastný klub...
kopačkami preorávajú futbalové trávniky
Olympijských hier mládeže. Slovenský
reprezentačný futbalový výber žien U-15
(do 15 rokov, ročník narodenia 1999)
zložil s ostatnými športovcami slovenskej výpravy (38 členov) slávnostný sľub
a v sobotu 9. augusta odletel do Číny na
Olympijské hry mládeže (Nanjing), ktoré
sa uskutočnia v termíne 16. – 28. augusta. Vedúcim slovenskej výpravy je Jožko
Gönci. Menovacie dekréty a odznaky
účastníka OHM odovzdali športovcom
šéf SOV František Chmelár a rezortný
minister Peter Pellegrini.
Momentálne sa môžeme pochváliť trojicou dievčat, ktoré v týchto dňoch svojimi
Domovským klubom a ihriskom boli
Už sa „presťahovali“
Tamara Gmitterová
Timea Bochinová
donedávna pre dievčatá – Timeu Bochinovú a Nikolu Vagaskú humenský ŠK
Štich a ihrisko Pri mlyne. Momentálne
už pôsobia v tíme Partizán Bardejov,
kde ich čaká od septembra aj štúdium
na športovom gymnáziu. Tretia „naša“
futbalistka z Bardejova, Tamara GmitNikola Vagaská
terová, bola v časoch najťažších platnou
hosťujúcou posilou humenského futbalu.
Súperom nám budú exotické krajiny
Májový žreb v dejisku Olympijských
hier mládeže 2014 (Nanjing, Čína) určil
zloženie základných skupín záverečného
turnaja. Zverenkyne trénera Petroviča
si vybojovali účasť OH mládeže na
kvalifikačnom turnaji v októbri 2013 vo
švajčiarskom Nyone, za účasti troch európskych tímov, kde v rozhodujúcom
stretnutí zdolali Azerbajdžan 1:0. Nasledovali reprezentačné zrazy - turnaj
Bob Docherty Trophy 2014 v anglickom
Reptone i v Českej republike. Pred odletom do čínskeho Nanjingu sa slovenský ženský najmladší výber stretol na
záverečnom sústredení 21. – 25. júla.
Futbalistky odohrali prípravné zápasy,
aby bolo jasné, ktorým z nich tréner
Petrovič rezervoval miestenku pre dejisko olympijského turnaja. Slovenské
reprezentantky vedené skúseným Branislavom Petrovičom sa v skupine A postavia 17. augusta zoči-voči rovesníčkam
z Venezuely a 20. augusta odohrajú stretnutie proti reprezentačnému tímu Papua
Novej Guinei. Šesť účastníkov turnaja
je rozdelených do dvoch trojčlenných
skupín, účastníkmi skupiny B sú domáca
V tenise sme sa dostali až do finále
Tenisový turnaj triedy „A“ v kategórii starší žiaci je po majstrovstvách
Slovenska jedným zo štyroch najvýznamnejších turnajov na Slovensku. Konal sa od 2. do 6. augusta v Bratislave a predstavili sa na ňom
aj reprezentanti mesta Humenné.
1. TC Humenné reprezentovali naši
dvaja hráči Marek Polanský a Ivo
Gondor. Nanešťastie, zákerný žreb
ich proti sebe postavil už v prvom
kole, z ktorého postúpil Ivo Gondor.
Ani v ďalších kolách ho šťastie neopustilo a dostal sa až do samotného
finálového kola.
Na svojej ceste sa stretol s mnohými
kvalitnými súpermi. Vo štvrťfinále
porazil tretieho nasadeného Kevina
Kurtina. V semifinále sa prebojoval
cez piateho nasadeného Ladislava
Lörincza. Vo finále však napokon
nestačil na nasadenú dvojku Davida Čierneho, ale aj napriek tomu
je to skvelý výsledok. Gratulujeme
a obom ďakujeme za reprezentáciu
mesta Humenné.
-das-
Marek Polanský a Ivo Gondor,
reprezentanti 1. TC Humenné.
Čína, Mexiko a Namíbia. Ďalšie zotrvanie
našej reprezentácie na olympiáde závisí od
týchto výsledkov.
Nominácia reprezentačného trénera
Branislava Petroviča – brankárky: Tamara Solarová a Denisa Mochnacká/
obrankyne: Simona Čerkalová, Katarína
Májovská, Andrea Herbríková, Nikola
Vagaská, Barbara Rigó, Tamara Gmitterová, Denisa Mráziková / stredopoliarky:
Laura Suchá, Veronika Jančová, Mária
Mikolajová, Martina Šurnovská, Lenka
Kopčová, Alexandra Štrúbelová, Kristína
Hrádeľová / útočníčky: Timea Bochinová, Bianka Brúniková / náhradníčky: R.
Cibulková, L. Gottwaldová, D. Karlíková
– B. Šedivá, K. Borčinová, A. Puškárová,
D. Kršjaková – R. Bobocká / realizačný
tím – tréner Branislav Petrovič, asistent
Lukáš Benedik, lekár František Pisarčík,
masér František Michalovích, technická
vedúca Lenka Gazdíková.
Timea Bochinová: „Víťazstvo v kvalifikácii vo Švajčiarsku o postup na OH bol
dovtedy môj najkrajší futbalový zážitok.
Ale mám pred sebou väčšiu výzvu, ktorou
je momentálne olympiáda v Číne.“
Futbalom „nainfikovaná“, ale v tom
správnom zmysle slova, je sympatická
Timea Bochinová z Kučína pri Vranove nad Topľou. Nie je to iba chvíľkový
prelud. Pozícia v reprezentačnom výbere,
no najmä jej základu v podobe útočníčky
na futbalovom ihrisku je pre Timeu splneným snom, pričom futbalu sa mieni
venovať naďalej i profesionálne.
Prednosťou na ihrisku Bardejovčanky,
obrankyne a stredopoliarky Tamary
Gmitterovej je určite zodpovednosť:
„Chcem sa uplatniť v kvalitnom
zahraničnom klube. Staviam na technike
a streľbe, na ihrisku sa snažím odovzdať
maximum,“ zdôraznila Tamara.
-KJM-
Download

Kto manipuluje s nezamestnanosťou?