DVOJMESAČNÍK KUBÍNSKYCH KATOLÍKOV • ROČNÍK XXI • 06/2013
Ježiš Kristus je
nevyčerpateľný zdroj
Vizitácia farnosti
Nový organ
Sprostredkovanie návštevy
biskupa v našej farnosti
Strana 5
Úžasná nádhera alebo
zbytočný prepych v kostole
Povýšenia svätého kríža
Strany 8 - 9
Jubilujúci
Viktor Maretta
Všetko najlepšie!
Strany 14 - 15
EDITORIAL
Milí čitatelia,
na začiatku adventu som si povedala, že
sa budem snažiť Bohu viac ďakovať. Aby
som si uvedomila, že nie všetko je také
samozrejmé, ako sa zdá.
A tak aj dnes Bohu ďakujem za
vás čitateľov, že niektorí s väčšou, iní
s menšou pravidelnosťou listujú a
čítajú stránky nášho farského časopisu.
Ďakujem za to, že takýto časopis
existuje a že sa z jednej obojstrannej
A4 pred dvadsiatimi rokmi rozvinul na
dvadsaťstranové periodikum. Ďakujem
za neustálu podporu našich kňazov
pri jeho tvorbe a vydávaní . Ďakujem
za kolegov z redakčnej rady, ktorí
venujú svoj voľný čas pozorovaniu,
spracovávaniu či písaniu príspevkov,
ktorí majú so mnou trpezlivosť, keď ich
naháňam, keď im zoškrtávam príspevky,
alebo keď niektoré dokonca nezaradím
do vydania. Ďakujem za všetkých, ktorí
nám dajú spätnú väzbu a ďakujem aj za
tých, ktorí mlčia. Ďakujem za všetkých,
ktorí nám dodávajú fotografie, kresby
či nápady. Ďakujem za tých, ktorí
pomáhajú s distribúciou, ktorí nám pre
časopis robia sadzbu a ďakujem aj za
tých, ktorí nám ho vytlačia. Ďakujem
za moje deti a manžela, že sú trpezliví,
hlavne keď finišujeme s číslom. Ďakujem
za Andreja, ktorý opravuje našu
gramatiku, pomáha vymýšľať nadpisy a
vždy uvarí dobrú kávu. Ďakujem za...
Tento môj príhovor mal vyzerať úplne
ináč, ale prežila som pri jeho písaní
krásny čas s Bohom.
Ďakujem ti, Pane, za všetko.
A vám prajem príjemné čítanie!
Poďakovanie
S
v. Benedikt v Regule hovorí: „in
omni loco Deum se respice pro certo
scire“ (považovať za isté, že Boh vidí
na každom mieste). Toto vidí ako prostriedok, ako konať dobré skutky. Uvedomujeme si, že často iba Boh vidí každú prácu,
ktorú robíme pre neho a jeho kráľovstvo.
Preto ako vaši pastieri vám chceme poďakovať za každú službu, ktorú ste vykonávali
v tomto roku. Určite len Boh videl, koľko
času a energie venovali kostolníci, organisti, miništranti, mimoriadni vysluhovatelia svätého prijímania, žalmisti, lektori,
speváci a všetci, ktorí sa starali o to, aby aj
ostatní mali plnšiu účasť na mystických tajomstvách svätej liturgie.
Ale tiež bola potrebná práca tých, ktorí
upratovali, ozdobovali a opravovali Božie
príbytky. Iní sa starali o katechizáciu a sýtili
tak hlad duší – katechéti, rehoľné sestry a
mnohí iní dobrovoľníci. Iní činnosti podporovali materiálne. A bez modlitieb terciárov, spoločenstiev, chorých a všetkých veriacich by sme ťažko bojovali s mocnosťami
temnosti.
Každý z vás je potrebný a každá vaša
činnosť je potrebná, preto vám v Božom
mene vyslovujeme úprimnú vďaku a pripájame požehnanie.
Vaši kňazi
Eva Murínová
Príspevky a námety
do Farského listu zasielajte na
e-mail: [email protected]
Snímka na titulnej strane:
Ikona Narodenie Krista
D vojmesačník kubínskych katolíkov . v yDal : Rímskokatolícky farský úrad sv. Kataríny Alexandrijskej v Dolnom Kubíne pre vnútornú potrebu. c enzor :
prof. Ľubomír Pekarčík, PhD. Š éfreDaktor : Ing. Eva Murínová. r eDakčná raDa : Mgr. Marek Jamrich, Mgr. Renata Jedláková, PhDr. Zuzana Machajová,
Ľudovít Oravec, Monika Kočalková, Petra Jurčáková, Mgr. Martin Farbák. I mprImatur : Mons. prof. ThDr. František Tondra, spišský diecézny biskup, Spišské
Podhradie, 13. 12. 2000 pod č. 161/2000. r egIstračné číslo : A-2003/07522 OVVS/MU, 1/2003. n áklaD : 800 ks. Uzávierka budúceho dvojčísla je
10. februára 2013. Svoje príspevky nám môžete dávať do schránky Farského úradu s označením „Pre Farský list“ alebo e-mailom na adresu: farskylist.dk@
gmail.com. Redakčná rada si vyhradzuje právo úpravy a krátenia textov. saDzba a tlač: Tlačiareň Vrábel, Dolný Kubín
2
FARSKÝ LIST 06|2013
Najmenší, Najkrajší, Najväčší...
TEXT: MAREK JAMRICH, KAPLÁN • SNÍMKA: INTERNET
„Pri jasliach stojím pokorne, ó, Ježišu, môj
život! K nohám Ti kladiem ochotne, čo
dala Tvoja milosť. Svoj rozum, srdce dávam
Ti, veď nemám iné poklady, môj celý život
prijmi.“
Pieseň, ktorú zhudobnil J. S. Bach
hovorí o tom, čo máme položiť Maličkému
Vládcovi, keď sa mu prídeme pokloniť
v hĺbke svojho srdca. Keď sa mu klaniame
v jasliach svojho srdca a vidíme, že okrem
svojej biedy tam nič iné nemáme. Vtedy
mu dajme svoje úbohé srdce a čakajme, čo
sa stane... zotrie hriechy a do srdca prerazí
svetlo...
„Na cestách môjho života si Svetlo moje
jasné, si pomoc, vzácna útecha, s Tebou je
srdce šťastné; si Slnko, svetlo žiarivé, zdroj
viery, živej nádeje, nás Tvoja láska hreje.“
Áno, tak ako pokračuje táto starobylá
pieseň, zmení sa aj naše srdce, keď ho naplní
Najväčší, hoci v jasliach leží Najmenší.
A On, Najkrajší ak je v nás, aj my sme
krajší. Ak sme krajší, sú krajší aj iní.
No možno si povieš: Snažil som sa, chcel
som, no prečo som to nezakúsil? Možno
som sa príliš spoliehal na seba. Ak nevieš
ako ďalej a túžiš po svetle, skús použiť
návod sv. Benedikta, ktorý dáva svojim
mníchom v Regule: „A keď v nás je niečo
málo možné pre prirodzenosť, prosme
Pána, aby prikázal svojej milosti prísť nám
na pomoc.“
FARSKÝ LIST 06|2013
3
UDALOSTI VO FARNOSTI
Dar viery osvetľuje i
premieňa
N
edeľa 24. novembra 2013 bola pre
našu farnosť významným dňom.
Slávili sme odpust svätej Kataríny
Alexandrijskej, ktorá je patrónkou nášho farského kostola. Pozvanie celebrovať
túto slávnosť prijal vikár Žilinskej diecézy, Mons. ThDr. Ing. Ladislav Stromček,
rodák z našej farnosti. Svoj príhovor začal milým konštatovaním, že keď stál pri
oltári nášho farského kostola ako dieťa,
ako miništrant, bol taký malý stromček
a stále zostal tým istým Stromčekom. V
kázni upozornil na prvú encykliku pápeža Františka Lumen Fidei, ktorá nie je adresovaná len biskupom, kňazom, diakonom a zasväteným osobám, ale všetkým
veriacim laikom, a preto by sme jej mali
venovať pozornosť. Venuje sa viere, ktorá je veľkým darom a ak k nemu budeme
pristupovať rovnako ako svätá Katarína,
aj my dosiahneme veniec večného života. Dar viery nám dáva svetlo a premieňa
naše srdcia.
Slávnosť hudobne sprevádzali spojené spevokoly našej farnosti pod vede-
ním Mateja Bartoša a svojou účasťou ju
podporil primátor mesta Dolný Kubín
Roman Matejov, ako aj zástupca nášho
partnerského mesta Limanowa. Na záver slávnosti sme sa poďakovali nášmu
drahému rodákovi za to, že prijal naše
pozvanie a vyprosovali sme mu ochranu sv. Kataríny Alexandrijskej. Slávnosť
bola zakončená i pobožnosťou zasvätenia
Kristovi Kráľovi, pretože to zároveň bola
i posledná nedeľa cirkevného roku, nedeľa Krista Kráľa.
Martin Farbák
Snímky: autor
Diecézny futbalový
turnaj
M
iništranti a aktívni mladí ľudia
z Dolného Kubína si povedali aj
tento rok, že sa zúčastnia na veľmi populárnom futbalovom turnaji v rámci
diecézy.
Oravské kolo sa konalo v októbri v Rabči a Mútnom, kde našu farnosť reprezentovali dva tímy a úspešne postúpili do diecézneho kola v Levoči. Do Levoče postúpilo
až 16 tímov z celej Spišskej diecézy. Naši
miništranti hrali už iba v jednom mužstve,
v silnej konkurencii sa umiestnili na krásnom 3. mieste. Po turnaji sa zistilo, že podľa
pravidiel diecézneho turnaja víťazi pochybili, a tak sa tím z Dolného Kubína posunul
na druhú priečku. Levoča sa stala tímom,
ktorá išla reprezentovať Spišskú diecézu do
Prešova, kde sa konalo už celoslovenské
kolo všetkých diecéz.
Naši miništranti si domov priniesli zaslúženú trofej, množstvo zážitkov a nových
priateľstiev. Tomáš Kočalka.
Tomáš Kočalka•Snímka: archív autora
4
FARSKÝ LIST 06|2013
Milí rodičia a
priatelia!
Spoločenstvo rodičov a priateľov školy
pri Cirkevnej spojenej škole a zamestnanci školy vás a vašich známych sr-
dečne pozýva na tradičný ples, ktorý sa
bude konať 8.2.2014 o 19.00 v MsKS v
Dolnom Kubíne.
Lístky si môžete objednať a zakúpiť od
20.1.2014 v škole u p. Daniely Bridzinskej. Viac informácií nájdete na webovej
stránke školy.
Očakávaná vizitácia
farnosti
TEXT: EVA MURÍNOVÁ • SNÍMKY: AUTORKA, ARCHÍV CSŠ
N
eobyčajnou návštevou nás poctil
dňa 5. novembra náš spišský biskup Mons. Štefan Sečka. Neobyčajnou bola preto, lebo tento deň si otec
biskup celý vyhradil pre návštevu Dolného Kubína a prišiel, aby sa oboznámil so
stavom, s radosťami i ťažkosťami v našej
dolnokubínskej farnosti. Bola to biskupská vizitácia. V nedeľu, ktorá predchádzala
tento deň, sme v oznamoch mohli počuť v
krátkosti program celého dňa i výzvu k zapojeniu sa do diskusie, ktorá bude prebiehať medzi biskupom a veriacimi farnosti.
Po svojom príchode na farský úrad kroky biskupa smerovali do Cirkevnej spojenej školy, kde v mnohých triedach pozdravil deti, rozdal im obrázky a posmelil ich v
aktívnej práci na hodinách i po vyučovaní.
Prešiel takmer celú školu – od najmladších žiakov materskej školy až po budúcoročných prvých maturantov osemročného
gymnázia. S učiteľmi a ďalšími zamestnancami školy sa stretol v zborovni, kde
ich povzbudil k vytrvalosti, trpezlivosti
pri vykonávaní svojho povolania.
Nasledovalo stretnutie s vedením mesta a s poslancami, po ňom sa jednotlivo
rozprával s kňazmi, ktorí vo farnosti pôsobia, navštívil s povzbudením dve domácnosti s dlhodobo chorými členmi rodiny.
V poobedných hodinách sa stretol s predstaviteľmi farských spoločenstiev. Zástupcovia piatich speváckych zborov, lektorov, žalmistov, organistov i miništrantov,
Pastoračnej rady, cirkevnej školy, filiálky
Vyšný Kubín, Biblického krúžku, terciárov, Modlitieb matiek a otcov, Farskej charity, skautov, eRka, Ružencového bratstva,
saleziánov – spolupracovníkov či sestry
saleziánky (FMA) i vincentky (DKL) mu
v krátkosti predstavili svoje spoločenstvá,
počet členov i aktivity, ktoré vyvíjajú.
Nasledovalo stretnutie s Hospodárskou
radou a o 18.00 h celebroval otec biskup
svätú omšu vo farskom kostole, pri ktorej
sa stretol s veriacimi farnosti. Po svätej
omši nasledovala diskusia s veriacimi bez
prítomnosti miestnych kňazov.
Hlavné témy otázok veriacich sa týkali stavby organu, blahorečenia biskupa
Jána Vojtaššáka, organistov, kňazov, fungovania Pastoračnej rady i spoločenstiev
vo farnosti, osobitne Spoločenstva novej
evanjelizácie, o.z., a zaznelo i pár podnetov na zlepšenie vzťahov medzi kňazmi a
veriacimi.
Ak máme konkrétne otázky na našich
kňazov (načo, prečo, ako...), máme podľa
odporúčania otca biskupa postupovať v
zmysle odporúčania Nového zákona: najskôr sa pýtať priamo medzi štyrmi očami, ak nebudeme spokojní s odpoveďou,
príp. nebudeme cítiť posun, zavoláme si
„svedkov“, a až potom by do otázok, príp.
problémov mal vstupovať biskup. V otázke biskupa Vojtaššáka spresnil informácie, že v snahách o blahorečenie sa ďalej
pokračuje. Z otázok okolo stavby organu
zaznievali hlasy, ktoré by peniaze investované do tohto diela venovali radšej chudobným, rozvedeným či problémovým
deťom. Momentálne sú to už nepodstatné otázky, pretože stavba organu, ktorej
predchádzala akustická stavebná úprava
interiéru kostola Povýšenia sv. kríža, je
už ukončená, organ už hrá, v istom slova
zmysle (z iného pohľadu) ide dokonca o
historický okamih. Liturgický nástroj organ - nie je akousi dočasnou záležitosťou, zostáva a slúži svojmu účelu v chráme
mnohým generáciám. V otázke fungovania spoločenstiev i Pastoračnej rady platí
praxou overený biblický princíp (štyri
oči, svedkovia, biskup). Vážnejšia bola iba
otázka fungovania SNE, o.z. Po viacerých
otázkach i obhajobách členov zaznelo dôležité vyjadrenie otca biskupa: „Budeme sa
musieť konečne záväzne vyjadriť k vášmu
fungovaniu.“ V závere stretnutia pán Suroviak (najstarší člen skautského 53. oddielu Gentiana)zavŕšil otázky všetkých
odporúčaním, aby sme žili v svornosti,
porozumení a v radosti svoj život každý
deň.
Ďakujeme otcovi biskupovi Štefanovi
za návštevu, poučenia i prítomnosť medzi
nami. Osobný kontakt, záujem, dôvera i
vzájomná láska obrazne povedané medzi pastierom a ovečkami je to najlepšie,
čo môžu obe strany zažívať. Tak sa môže
láska posilňovať a problémy, nedôvera na
jednej či druhej strane sa môžu riešiť.
FARSKÝ LIST 06|2013
5
UDALOSTI VO FARNOSTI
Evanjelizačné turné
nielen pre mladých
G
odzone Tour 2013 - Armáda Kráľa je evanjelizačné turné, ktoré sa
konalo v šiestich mestách Slovenska v rámci Týždňa Cirkvi pre mládež.
Hlavným zameraním projektu je evanjelizácia mladých na Slovensku. Víziou
projektu je priniesť prebudenie našej
krajine, zjednotiť služobníkov, motivovať
a povzbudzovať súčasné generácie. Tento svet potrebuje počuť silné posolstvo
evanjelia a organizátori tohto projektu ho
chcú priniesť spôsobom, ktorý zasiahne
predovšetkým mladého človeka – atraktívnym, kreatívnym a moderným. Aj preto sa turné konalo na pozvanie biskupov
predovšetkým pre mladých ľudí celého
Slovenska.
V rámci našej farnosti sa rozhodol toto
pozvanie prijať a „narukovať“ do armády
kráľa plný autobus mladých nadšencov.
Zamierili do športovej haly na Štiavničkách v Banskej Bystrici. Druhá skupina
(kapela Aktivity) vyrazila niekoľko dní
skôr do Považskej Bystrice, kde sa zapojila
aj do predevanjelizačnej kampane Godzone chválami, svedectvami a rozdávaním
pozvánok na námestí tohto mesta.
To, čo obidve skupiny v rámci Godzone zažili, prevýšilo ich očakávania. Cítiť to
z vyjadrení mnohých zúčastnených. Hneď
v úvode pri vstupe do haly boli napríklad označení pečaťou KIOBIK za tých,
Ktorým Ide O Božie Kráľovstvo, čím si v
slovníku teenagera uvedomili, „že ide do
tuhého“, alebo ešte viac, ide o kráľovstvo,
ide o životy!
Do programu sa účastníci zapájali spevom, tancom či zamysleniami. Okrem
tohto bolo počas programu pripravených
niekoľko evanjelizačných videí, svedectiev a služieb modlitby na úmysly jednotlivcov. Divadelným predstavením príbehu
Márnotratného syna mali účastníci možnosť vstúpiť do Božieho Slova a stretnúť sa
s milujúcim a odpúšťajúcim Otcom.
Z SMS otázky, týkajúcej sa dojmov a
postrehov z Godzon-u, vyberáme:
Z organizačnej stránky to bolo skvelé.
Skvelá bola aj improvizácia v nečakaných
situáciách. Program bol bohatý a myslím, že sa v ňom našli mnohí. Kiež by bol
program aj dlhšie ako 2,5 hodiny, aby sme
tak mohli ísť ešte viac do hĺbky. (Marek)
Super akcia s úžasnou atmosférou a
svedectvami o obrátení, ktoré zaujali a trvalo zmenili myslenie mnohých. (Andrej)
Mňa osobne sa dotklo to, koľko mladých ľudí tam bolo. Zvlášť ma veľmi oslo6
FARSKÝ LIST 06|2013
vili slová jednej piesne, v ktorej sa spievalo, že „nebo pohlcuje túto zem“... Tieto
texty ma pozývali „neškatuľkovať“ Boha,
ale dávať mu priestor v mojom živote. Nanovo som si uvedomila, že sme armádou
kráľa, a preto sme pozvaní „bojovať“ za
nás mladých, našu farnosť, mesto, zem...
On sám nás v tom posilňuje a chráni.
(Lydka)
V skratke? Neuveriteľná atmosféra.
Slovensko sa prebúdza...“ (Jozef)
Vianoce sú malý začiatok.
Boh má rád malé začiatky.
Treba im veriť.
Potom sa budú diať veľké veci.
Požehnané Vianoce
a nové malé začiatky praje
redakčná rada Farského listu.
Možno skončil týždeň plný veľkého
ohlasu a výbornej atmosféry, no naša úloha práve začína. Teraz sa ukáže, aké boli
naše rozhodnutia, keď sme sa rozhodli
vstúpiť do generácie, ktorej ide o Božie
kráľovstvo. Verím tejto generácii a mám
nádej, že povstáva nezastaviteľná armáda
Božích detí, ktoré poznajú svoju hodnotu a uchopujú autoritu, ktorú im vydobyl
Kristus. 
Petra Jurčáková
Snímky: archív Godzone
Mikulášska nádielka
nesklamala
A
ko to už býva v našej farnosti zvykom, aj tento rok medzi nás zavítal
sv. Mikuláš, a to hneď niekoľkokrát.
Deti sa na jeho príchod starostlivo pripravovali. Nielenže sa učili básničky, riekanky
a pesničky, ale hlavne sa snažili častejšie konať dobré skutky.
Mikulášska nádielka odštartovala trochu netradične vo štvrtok, v predvečer
sviatku sv. Mikuláša na Námestí slobody
pred Mestským kultúrnym strediskom, kde
žiaci a učitelia Cirkevnej spojenej školy v
spolupráci s mestom Dolný Kubín pripravili pre všetky deti bohatý program. Počasie, ktoré v ten večer kraľovalo, pripomína-
lo skôr scénu z filmu o Snehovej kráľovnej,
ale nadšené detské publikum to neodradilo. Čakanie na príchod Mikuláša s jeho
sprievodom krátil deťom detský spevácky
zbor Laudato vianočnými koledami, žiaci
Cirkevnej spojenej školy tanečným vystúpením i krátkou scénkou približujúcou
deťom život svätého Mikuláša a jeho dobré
skutky. Nakoniec sa všetci dočkali. Mikuláš
odmenil deti nielen dobrým slovom, ale aj
drobnou sladkosťou.
V škole je pre deti deň, keď má Mikuláš
meniny, asi jeden z najkrajších, prežitých
v škole. Už od rána napäto čakajú, kedy sa
ozve známe klopanie na dvere. Najviac sa
tešili ako zvyčajne tí najmenší. Starší žiaci
v spolupráci s učiteľmi a rodičmi pripravili pre ostatných spolužiakov tradičné obdarovanie mikulášskym balíčkom. Svoju
úlohu však mal nielen Mikuláš, ale aj jeho
Knižnica Cirkevnej
spojenej školy
Tanec, hudba,
radosť
V
T
priestoroch Cirkevnej spojenej školy sa
nachádza školská knižnica. V tomto
školskom roku sa o jej chod stará Mgr.
Daniela Krupová. Vypožičať si v nej knihy
môžu všetci žiaci a zamestnanci školy v pondelky a stredy poobede. V ponuke je široký
výber encyklopédií, rozprávok, príbehov pre
menších aj gymnazistov, knihy pre šikovných
majstrov či cestovateľov. Platia tu jednoduché
pravidlá: prihlásiť sa v knižnici, požičať si najviac dve knihy na mesiac. Školskej knižnici
bol darovaný aj knižný fond farskej knižnice.
Momentálne prebieha preberanie a evidencia týchto kníh. Ak by niekto z radov širokej
verejnosti súrne potreboval vypožičať nejakú
publikáciu z tohto knižného fondu, určite mu
radi vyjdú v ústrety.
akto by sa dal charakterizovať tradičný Katarínsky ples našej farnosti v réžii mládežníkov. V jedálni Cirkevnej spojenej školy sa v sobotu
23. novembra 2013 roztancovalo približne
sto plesajúcich, medzi ktorými nechýbali
ani mladé rodiny s deťmi. Veľkú zásluhu
pomocníci. Kým anjeli pomáhali pri obdarovávaní, čertom sa podarilo niektorých
žiakov pomaľovať na nepoznanie a nepomohlo im ani schovávanie sa pod lavicu.
V nedeľu čakal svätý Mikuláš deti na
námestí pred kostolom Povýšenia svätého
kríža na Brezovci. Opäť mu spoločnosť robili anjeli, bez ktorých by Mikuláš plné koše
balíčkov ani neuniesol. O dobrú atmosféru
sa postarali deti zo speváckeho zboru pod
taktovkou Zuzany Lachovej. Tým odvážnejším sa podarilo urobiť si s Mikulášom
fotografiu na pamiatku.
Vďaka tomuto podujatiu pomohli deťom splniť tajné priania a rozžiariť ich detské očká niektoré mestské výbory a Rímskokatolícky farský úrad v Dolnom Kubíne.
Zuzana Machajová
Snímky: autorka, archív CSŠ
na spokojnosti tanečníkov mal hudobník
Samuel Lörinčík. Plný parket od začiatku
až do konca plesu bol toho skutočným dôkazom. Aby si nohy občas trochu oddýchli, bol počas prestávok pripravený krátky
program. Nielen hudobný, ale aj herecký a
tanečný. Zábavu, ktorá trvala až do polnoci, ukončili spoločnou modlitbou.
Eva Fačková
Snímka: Veronika Jurčíková
Mária Šaligová
FARSKÝ LIST 06|2013
7
UDALOSTI VO FARNOSTI
ZAZNIEVA ZVUK NOVÉHO
ORGANA
TEXT: MAREK JAMRICH, KAPLÁN • SNÍMKA: AUTOR, WWW. STRÁNKA FIRMY
Ešte ako organista Spišskej katedrály som s veľkou radosťou prijal
správu o tom, že v Dolnom Kubíne sa rozhodli postaviť nový organ.
Potešil ma nielen výber kvalitnej nemeckej firmy, ale vôbec fakt,
že na Slovensku budeme mať organovú novostavbu, lebo u nás je
problém nájsť kvalitný organ. Vtedy som ešte netušil, že ma Božia
prozreteľnosť zaveje práve do tejto farnosti.
Hneď na úvod chcem priblížiť veľký
význam tohto organu pre Slovensko. Ide
o prvý nástroj nemeckej firmy Thomas
Jann Orgelbau GmbH na Slovensku, ktorá
stavia organy už niekoľko desaťročí. Okrem
iných postavila aj organ do Dómu (tzv.
Frauenkirche) v Mníchove a iných kostolov
a koncertných sál po celom svete.
Mnohí sa pýtate, či nestačil doterajší
digitálny organ a či bol potrebný taký
drahý nástroj.
Musím uznať, že cena 400 000,- eur je
vysoká. Ale pri kúpe nového auta tiež
radšej zaplatíte viac za kvalitné, aby ste
nemuseli to lacnejšie, prípadne menej
kvalitné neustále opravovať. Práve tento
faktor brala do úvahy aj hospodárska rada
našej farnosti, keď sa rozhodla pre takýto
veľmi múdry krok. Na slovenské pomery
patrí tento organ medzi drahšie a veľmi
kvalitné, no v celosvetovom meradle ide
o úplne obyčajný a dokonca celkom lacný
nástroj.
Prečo bol zlý doterajší digitálny
organ?
Odpoveď je veľmi jednoduchá - bol len
dočasným riešením, kým sa nepostaví
kvalitný organ. Tak si to želá Cirkev
v koncilovom dokumente Sacrosanctum
concilium (čl. 120). Digitálny organ je
vhodnou náhradou píšťalového nástroja
predovšetkým tam, kde takýto nástroj
nemožno použiť – napr. liturgia na
voľnom priestranstve. Z priestorového
hľadiska a hlavne vďaka jeho zvukovým
a rozsahovým možnostiam je vhodný na
pedagogické účely.
Rozdiel
medzi
digitálnym
a píšťalovým organom je asi taký, ako
počítačová hra „autá“ a ozajstná jazda
skutočným autom. Dôvodom je to, že
ani tá najlepšia zostava reproduktorov
nedokáže
v kvalite
konkurovať
šíreniu zvuku z jednotlivých píšťal
z organovej skrine. Hoci jednotlivé
registre jemnejšieho charakteru imituje
v priestorovej akustike digitálny organ
pomerne verne, nie je tomu tak pri
použití väčšieho zvuku, predovšetkým
pedálových a jazykových registrov.
Tu zreteľne cítiť, že ide o elektronický
zvuk. Vtedy nás z takéhoto nástroja
môže bolieť aj hlava, čo sa pri správne
naintonovanom píšťalovom organe, aj pri
silnejšom zvuku, nestane. Ďalšou veľkou
pravdou je, že s elektronickým zvukom
sa horšie spieva, ako so zvukom „živým“.
Mnohí kolegovia organisti potvrdili, že
po postavení píšťalového organa sa spev
zhromaždenia mnohonásobne zlepšil.
Niektorých zarazilo, že organista
nesedí „tvárou k oltáru“, ale hrací stôl
je priamo zabudovaný v organovej
skrini, teda je „chrbtom k oltáru“.
Pre nástroje s mechanickou traktúrou je to
oveľa jednoduchšie, lebo klávesy sú „bližšie
k píšťalám“, navyše vo svete je to úplne
bežná prax. Dokonca veľké koncertné
organy majú zväčša dva hracie stoly –
jeden s mechanickou traktúrou vbudovaný
priamo do organovej skrine a druhý,
s elektrickou traktúrou, ktorý možno voľne
posúvať po javisku, ako je to potrebné
pre hráča alebo orchester. Ako príklad
uvediem nový organ pre budovu Slovenskej
filharmónie (Reduta)
i Viedenskej
filharmónie (Wiener Muzikverein) od
rakúskej firmy Rieger Orgelbau.
Oveľa závažnejšia je však otázka: Pre
koho je organ postavený? Pre ľudí?
Pre organistov, hudobníkov?
Je pravda, že hudobníci na Slovensku
jasajú, ale organ nie je pre nich. V prvom
rade je na Božiu slávu, aby svojím zvukom
velebil Boha, keď ho už my urážame
toľkými a toľkými hriechmi. V druhom
rade, aby pomohol nášmu duchu povzniesť
sa k Bohu a potom dlho, dlho nič – a až
nakoniec aj pre naše potešenie. J
Ako vlastne organ vzniká?
Organ sa najprv postaví vo výrobnej
hale. Potom sa rozoberie a znova postaví
v priestore, kde bude znieť a tam sa potom
aj ladí. Jedna vec je výroba píšťal, druhá vec
je intonácia nástroja. Jednotlivé píšťaly síce
môžu byť vyrobené kvalitne a dobre, ale ak
je organ zle naintonovaný, jeho hodnota
prudko klesá. Nesprávna intonácia je vtedy,
keď píšťaly vo vyšších polohách hrajú inak
8
FARSKÝ LIST 06|2013
ako píšťaly v nízkych polohách. Správna
intonácia je aj vizitka staviteľa. Tiež nie je
dobre, ak je organ „predimenzovaný“ - to
znamená, že do píšťal ide zbytočne veľa
vzduchu.
Dobrý výber staviteľa bol viditeľný už
pri výrobe a dodaní. Niekedy sa hovorí o
„nemeckej presnosti“, tu dokonca môžeme
hovoriť o „prepresnosti“, keďže organ prišiel
o týždeň skôr, ako bolo plánované. Organ
mal doraziť v poobedňajších hodinách, no
už o ôsmej hodine rannej stál kamión pred
kostolom. Keďže so šoférom maďarskej
národnosti sme sa nedohovorili, počkali
sme na organárov z firmy, ktorí prišli
v poobedňajších hodinách. V kamióne,
ktorý organ doviezol, bola využitá
každá plocha a organ bol veľmi šetrne
a organizovane uložený. Štyria organári
s pomocou modernej techniky v priebehu
troch dní postavili organovú skriňu. Skriňa
vyrástla naozaj enormne rýchlo. Potom
však nastúpila ťažšia práca, a to zapojiť
mechanickú traktúru - mechanizmus,
ktorý vedie od každej klávesy k ventilu pod
píšťalou, čo zabralo viac času, lebo je to
práca veľmi pomalá a náročná.
Neskôr osadili i tzv. prospektové píšťaly,
ktoré majú aj dekoratívnu funkciu a sú
na čelnej strane nástroja. Z vizuálneho
hľadiska sú veľmi podstatné, lebo dodávajú
organu majestátnosť. Okrem vizuálneho
majú aj symbolický význam a ich
usporiadanie má vyjadrovať usporiadanosť,
krásu a vznešenosť kresťanského života
podľa evanjelia.
Povedané motoristickým jazykom
„karoséria a niektoré časti motora sú na
mieste“ teraz však treba „motor“ spojazdniť
a organu dať „dušu“ - naplniť ho píšťalami
a tie naladiť, čo je nesmierne ťažká práca.
Sťažená bola i tým, že majiteľ firmy mal
autohaváriu a preto intonéri mohli prísť
až o celé dva týždne neskôr. Preto organ
intonovali na dve smeny – dvaja cez deň,
dvaja v noci.
Štvrtá adventná nedeľa je veľkým dňom
pre našu farnosť i pre kostol na Brezovci.
Vtedy totiž prvýkrát organ zaznie počas
bohoslužby. Avšak až potom, ako ho
požehná otec biskup Sečka. Je to už prastará
tradícia, že organ, kým nie je požehnaný,
mlčí a rozoznie sa v plnej sile a nádhere až
po požehnaní.
Kolaudačný koncert
Slávnostný kolaudačný koncert nového
organa pod záštitou farnosti i mesta bude
6. januára o 16.00 hod. Predstaví sa tu
americký organista a pedagóg David di
Fiore, ktorý je slovenskému hudobnému
publiku už známy, lebo okrem svojej práce
hudobného riaditeľa Univerzitného kostola
v Seattle (USA) externe vyučuje na Katedre
hudby v Ružomberku, viedol viaceré
interpretačné kurzy a má za sebou koncerty
vo viacerých slovenských mestách.
Druhým interpretom bude Stanislav Šurin,
významný slovenský koncertný organista
a pedagóg, ktorý bol zodpovedný za výber
firmy nielen pre náš organ, ale aj organové
projekty v iných mestách (nový organ pre
Dóm sv. Martina v Bratislave, Slovenskú
filharmóniu,
Ružomberok,
Sihelné,
Martin). Naši veriaci ho môžu poznať cez
mnohé antifóny a hymny, ktoré vyšli z jeho
skladateľského pera a spievame ich v našej
farnosti. Takto budete môcť vidieť naživo
autora týchto veľmi špecifických, ale milých
a obľúbených skladieb. Tretím interpretom
je Martin Bako, mladý a talentovaný
organista Dómu sv. Martina v Bratislave,
absolvent VŠMU v Bratislave v hre na
organe, ktorý je známy aj svojím veľkým
improvizačným talentom.
Zároveň týmto vyslovujeme veľkú
vďaku v prvom rade dobrotivému Bohu
za to, že nám doprial takúto veľkú radosť.
Tiež veľká vďaka patrí pánu dekanovi,
prof. Pekarčíkovi, bez jeho zápalu za dielo
by sa tento projekt nemohol zrealizovať.
Ďakujeme aj všetkým sponzorom
a všetkým, ktorí ste akýmkoľvek spôsobom,
finančne alebo duchovne, podporovali toto
- dovolím si to tak nazvať - „Božie dielo“. 
FARSKÝ LIST 06|2013
9
ZO SVETA CIRKVI
Rok Sedembolestnej
Panny Márie
Biskupi Slovenska vyhlásili na
Slovensku dokumentom KBS Rok
Sedembolestnej Panny Márie od
1. januára do 31. decembra 2014.
Vyvrcholením Roka bude púť k
Sedembolestnej do Šaštína
15. septembra 2014. Želaním
biskupov je, aby členovia Katolíckej cirkvi na Slovensku využili
tento rok na prehĺbenie viery a
úcty voči Sedembolestnej Panne
Márii, patrónke Slovenska. Zároveň
povzbudzujú veriacich, aby sa počas
jubilejného roka prehĺbili v modlitbe posvätného ruženca.
-tk kbs-
Ponuka biblických
katechéz
V Spišskej Novej Vsi sa počas
celého Roku viery uskutočňovali
biblické katechézy, ktorých cieľom
bolo oživiť a prehĺbiť dar viery
na príklade vybraných biblických
postáv. Katechézy boli obohatené
o konkrétne zamyslenie pre život
a zobrazenie biblických postáv v
kresťanskom umení. Postavy ako
Abrahám, Mojžiš, Rút, Samuel,
Jeremiáš, Ester, Daniel, Mária –
Ježišova Matka, Ján Krstiteľ, Mária
Magdaléna, apoštol Pavol a Peter
zaujímavou formou priblížil lektor
doc. ThDr. SSLic. František Trstenský, PhD. Všetky videokatechézy sú
dostupné na adrese: http://fara.sk/
snv/rokviery.html
-tk kbs-
Nové meno na Múre
10
Polstoročná existencia Slovenského
ústavu v Ríme
S
lovenskí aj talianski veriaci si v nedeľu 17. novembra v kaplnke Pápežského slovenského kolégia sv. Cyrila a Metoda v Ríme pripomenuli 50. výročie založenia Slovenského
ústavu sv. Cyrila a Metoda. Na slávnosti ocenili prínos kardinála Jozefa Tomku, ktorý
sa mimoriadnym spôsobom zaslúžil o realizáciu myšlienky vybudovania Slovenského ústavu
a kolégia. Oslava sa konala v kontexte 1150. výročia príchodu sv. Cyrila a Metoda na Veľkú
Moravu a 50 rokov existencie Slovenského ústavu v Ríme do tohto jubilea intenzívne zapadá.
Všetci Slováci, ktorí v Ústave žili a pracovali, venovali svoje úsilie jednému hlavnému cieľu:
duchovnému a náboženskému dobru slovenského ľudu.
Prefekt Kongregácie pre klérus Mons. Beniamino Stella v homílii vyzdvihol, že Ústav sv.
Cyrila a Metoda v Ríme bol postavený vďaka zbožnosti a obetám veľkého množstva slovenských veriacich žijúcich po celom svete. „Súčasťou dejín tohto kolégia sú tiež životy kňazov a
biskupov, ktorí pracovali v tichu a v obete, neraz však aj v utrpení a ponížení: pracovali inšpirovaní Bohom a evanjeliom.” Vyjadril tiež presvedčenie, že je dôležité pripomínať si históriu
Slovenského ústavu, pretože je obrazom kresťanského života a kresťanskej svätosti, v centre
ktorej majú svoje podstatné miesto kríž a obeta. “Bez obety v kresťanskom živote a bez kríža
neexistuje duchovná plodnosť. Pán používa naše talenty pre svoje diela, ale ak sú to len ľudské
talenty, ktoré sa neinšpirujú vierou, nestačí to. Ľudské diela sa pomíňajú, ba niekedy aj rúcajú.
Ale práve čnosť a svätosť života je to, čo sa páči Bohu.” Prítomných vyzval nasledovať príklad
obetavosti a svätosti viditeľný v živote mnohých kňazov a veriacich, ktorých životy sa spojili
s históriou Pápežského slovenského ústavu v Ríme.
Svätý otec František zaslal prítomným pozdravný list, v ktorom vyjadril želanie, aby Pápežský slovenský ústav „pokračoval vo vzácnom diele pre dobro a rast cirkevného spoločenstva, ale aj občianskej spoločnosti” a všetkým prítomným poslal svoje apoštolské požehnanie.
-tk kbs-
Pápež vymyslel liek na srdce
S
tretnutie so Svätým otcom Františkom pri poludňajšej modlitbe Anjel Pána dňa
17. novembra malo aj osobitný vtipný prvok. Tí, čo prišli na Námestie sv. Petra, dostali
pri odchode ako pozornosť škatuľku, ponášajúcu sa na obal nového lieku. V škatuľke s
názvom „Misericordin“ a vyobrazeným emblémom srdca si každý našiel ruženec, obrázok
Božieho milosrdenstva podľa videnia svätej Faustíny Kowalskej a návod na „užívanie lieku“. Ten predstavuje popis modlitby Korunka Božieho milosrdenstva spolu s odporúčaniami, v akých situáciách a s akými úmyslami sa modlitba odporúča.
Svätý otec povedal: „Chcel by som vám teraz ešte poradiť jeden liek. Zaiste si niekto
pomyslí: ‚Pápež robí odrazu lekárnika?‘ - Je to špeciálny liek na skonkrétnenie ovocia
Roku viery, ktorý sa blíži ku koncu. Nuž je to liek s 59 pilulkami na srdce. Ide o ‚duchovný
liek‘, ktorý sa volá Misericordin. Tento liek vám budú dobrovoľníci rozdávať pri odchode
z námestia. Vezmite si ho! Je to ruženec, s ktorým sa možno modliť aj korunku Božieho
milosrdenstva. Je to duchovná pomoc pre našu dušu a na všeobecné rozširovanie lásky,
odpustenia a bratstva. Nezabudnite si ho vziať, urobí vám dobre! Pomáha na srdce, na dušu
a na celý život!“
Počas osláv 25. výročia Sviečkovej
manifestácie (v marci 2013)odhalili v Bratislave vedľa Úradu vlády
(Nám. slobody 3) Múr nenápadných hrdinov. Boli na ňom mená
a portréty dvoch nenápadných
hrdinov - Silvestra Krčméryho a
Vladimíra Jukla. 10. decembra k
nim pribudla ďalšia osobnosť - blahoslavená sestra Zdenka Schelingová, rodáčka z Krivej, mučeníčka z
obdobia komunizmu. Tabuľu zdobí
aj citát sestry Zdenky v piatich
jazykových mutáciách: „Odpustenie
je tá najväčšia vec.“
rancúzsky hovoriaci katolíci sa od novembra modlia „Otče náš“ v novom preklade.
Hlavná zmena sa týka deviateho verša Ježišovej modlitby: „A neuveď nás do pokušenia“. Doteraz znel francúzsky text: „Ne nous soumets pas a la tentation“ – čo znamená
asi – „Nepodriaď nás pokušeniu“. V novej verzii sa budú francúzski katolíci modliť: „Et ne
nous laisse pas entrer en tentation“, teda: „A nedaj nám upadnúť do pokušenia.“ Tým sa
mení teologický akcent výpovede. Vatikán povolil túto prepracovanú francúzsku verziu z
r. 1966 už v júli.
-tk kbs-
-tk kbs-
FARSKÝ LIST 06|2013
-tk kbs-
Prepracovali francúzsky preklad modlitby
Otče náš
F
Koniec Roka viery v znamení relikvií
svätého Petra a novej exhortácie
Vianočné námestie v Ríme
P
ri slávnosti záveru Roka viery 24. novembra 2013 boli po prvý raz verejne
vystavené relikvie svätého Petra, apoštola, ktorý obetoval svoj život za Pána.
Išlo o mimoriadnu udalosť a hlavným cieľom vystavenia týchto relikvií je podľa Mons. Fisichella uľahčenie prístupu ku kontemplácii Ježiša Krista s takým oduševnením, aké mali prví kresťania: „Petrova viera takto znovu potvrdí, že dvere k
stretnutiu s Kristom sú vždy otvorené a čakajú na to, aby sme cez ich prah vstupovali
s rovnakým oduševnením a presvedčením, aké mali prví veriaci.“
Ide o niekoľko úlomkov kostí, uložených v umeleckej kovovej schránke, zdobenej reliéfnym latinským nápisom s obsahom Ježišových slov „Ty si Peter a na tejto
skale postavím svoju Cirkev“ (Mt 16,18). Počas celej slávnosti bol otvorený relikviár
umiestnený na čestnom mieste pri oltári a počas modlitby Kréda ho Svätý otec držal
v rukách v hlbokom sústredení. V slávnostnom sprievode relikviár niesol pápežský
sakristián, páter Pavol Benedik OSA, augustinián pochádzajúci zo Slovenska. Relikviár v roku 1971 Pavol VI. umiestnil v pápežskom apartmáne. Vystavovaný bol síce
každý rok 29. júna pri príležitosti slávnosti svätých Petra a Pavla, no iba v súkromnej
kaplnke pápeža. Jeho obsah objavili archeológovia v hĺbke pod hlavným oltárom
Baziliky sv. Petra len relatívne nedávno, pred šesťdesiatimi rokmi. So systematickým archeologickým výskumom podzemia Baziliky sv. Petra sa začalo v roku 1939
z rozhodnutia Pia XII. Dôležité bolo prvé zistenie, že na predpokladanom mieste
v priestore hrobky sa kostra apoštola nenachádza. Odborníci však viedli rozsiahlu
diskusiu v otázke identifikácie zvyškov kostí, objavených vo výklenku múra. Analýza
ukázala, že ide o časti kostí približne 60 až 70-ročnej osoby, ktoré boli zabalené v
purpurovej tkanine pretkávanej čistým zlatom. Vzorky zeminy na tkanine sa zhodujú s typom zeminy na mieste Vatikánskej baziliky. Identifikácia zvyškov kostí ako relikvií sv. Petra sa spája s menom Margherity Guarducciovej, talianskej výskumníčky,
ktorá požívala veľkú dôveru pápeža Pavla VI. Výskumom pod Bazilikou sa venovala
od roku 1952 a vo svojej argumentácii vychádzala z interpretácie nástenných nápisov v priestore hrobky sv. Petra. Hoci dlhotrvajúca diskusia odborníkov nedospela
k jednomyseľnej zhode, pravosť relikvie zásadným spôsobom nevylúčila. Výsledkom
bolo nasledovné vyjadrenie pápeža Pavla VI. pri generálnej audiencii 26. júna 1968:
„Na základe úsudku kvalifikovaných a rozvážnych kompetentných osôb máme pozitívnu mienku, že aj relikvie sv. Petra boli identifikované spôsobom, ktorý môžeme
považovať za presvedčivý.“
V utorok 26. novembra bol v Tlačovom stredisku Svätej stolice uvedený nový text
pápežského magistéria - apoštolská exhortácia Evangelii gaudium, ktorú Svätý otec
František napísal k ukončeniu Roku viery. „Podľa pôvodného programu sa mal Rok
viery uzavrieť encyklikou Benedikta XVI. Všetci vieme, čo sa však vo februári a marci stalo. Pápež František sa rozhodol svoju encykliku o viere publikovať v priebehu
roka a nový dokument teraz predkladá ako známku trvalej evanjelizácie. Rok viery
sa síce končí, ale hlásanie evanjelia pokračuje,“ vysvetlil predseda Pápežskej rady
na podporu novej evanjelizácie Mons. Rino Fisichella. Počas konferencie pozitívne
zhodnotil končiaci sa rok zasvätený oživeniu viery u veriacich, počas ktorého navštívilo Petrov hrob viac ako 8,5 milióna pútnikov. Viaceré iniciatívy na celom svete
ukázali, že viera je u veriacich aj naďalej veľmi živá a dynamická a svedčí o ich zbožnosti a hlbokom zmysle pre náboženstvo. Pripomenul udalosti zamerané na výročie
Druhého vatikánskeho koncilu, katechézy o viere, rôzne slávnosti, kultúrne aktivity.
„Nadobudli sme dojemné svedectvá, ktoré ostanú akýmsi živým dokumentom viery, ktorá vie dať zmysel životu aj v tých najodľahlejších miestach, kde je chudoba,
utrpenie, či tam, kde kresťania predstavujú iba nepatrnú menšinu. Viera všetkých
zjednotila a umožnila im pripomenúť si základ našej viery, a teda, že Vzkriesený
Ježiš predstavuje nádej na nový život. Rok viery mal za cieľ znovuobjaviť chuť viery.
Chcel byť momentom hlbšieho zamyslenia sa a znovuobjavenia stretnutia s Kristom
a s jeho Cirkvou. Ohlasovať, oslavovať a svedčiť vieru, ako formu novej evanjelizácie,
aby sme znovu objavili radosť z viery a nadšenie pre komunikáciu viery,“ uviedol
Mons. Fisichella, pričom poukázal na veľký počet veriacich, ktorí sa aj naďalej zapájajú do tohto úsilia
-tk kbs-
Vianočný strom na Svätopeterskom
námestí bude tento rok pochádzať z
hraničného pásma Nemecka a Čiech. Je
teda okrem iného i symbolom česko-nemeckého priateľstva. 60-ročný, 25-metrový, 7 ton vážiaci vianočný smrek sa vydal na cestu už 1. decembra. Sprevádzalo
ho viac než 250 pútnikov z nemeckej a
českej strany , ktorý svoj dar odovzdali
na zvláštnej audiencii 13. decembra. V
ten istý deň bol stromček slávnostne
rozsvietený na Svätopeterskom námestí.
Vianočný strom sa pred Bazilikou sv.
Petra rozsvieti už po 31-krát. Témou
betlehema - scény narodenia Ježiša
Krista tohto roku bude František 1223
– František 2013, a to na počesť prvých
Vianoc pápeža Bergoglia.
-tk kbs-
Denník L´Osservatore
Romano na internete
Viac správ, inovatívna grafika, možné
zdieľanie prostredníctvom sociálnych
sietí a elektronické vydanie sprístupnené bezplatne sľubuje nová stránka
vatikánskeho denníka L´Osservatore
Romano. Denník v talianskom jazyku,
ako aj jeho týždenné vydanie vo
francúzskom, anglickom, talianskom,
portugalskom a španielskom jazyku,
či mesačné v poľštine, si budú môcť
prečítať všetci užívatelia internetu na
počítači, smartphone a tablete. Denník
sa tak sprístupňuje čitateľom aj v takých
častiach sveta, v ktorých distribúcia
novín v papierovej podobe bola oveľa
ťažšia a nákladnejšia.
-tk kbs-
Staronové usmernenie
Apoštolský nuncius v USA pripomenul
americkým katolíkom, že Vatikán ešte
neuznal údajné zjavenia v Medžugorí za autentické. Toto napomenutie
súviselo s plánovaným turné jedného z
vizionárov po katolíckych farnostiach
Spojených štátov. Vatikánska komisia
kardinálov, biskupov, teológov a ďalších
expertov pod dohľadom Kongregácie
pre náuku viery udalosti v Medžugorí
podrobne skúma. Vatikán im neodporučil, aby diecézy organizovali oficiálne
púte do Medžugoria, avšak povedal,
že katolíci môžu miesto navštevovať a
modliť sa tam.
-tk kbs-
FARSKÝ LIST 06|2013
11
TÉMA
Narodenie Krista ako
zdroj pokoja
TEXT: MARTIN FARBÁK• SNÍMKY: ZUZANA KOVÁČIKOVÁ, INTERNET
Pravá podstata Vianoc je v tom, že Kristus nám svojím
narodením priniesol pokoj. Pred jeho narodením ľudia nemali
nikoho, u koho by mohli získať odpustenie hriechov. Očistenie
od hriechov je prísľub, ktorý proroci predpovedali s osobou
Mesiáša. A tak teraz, hoci zlo ešte nebolo z nášho života
odstránené, máme nádej, že nám bude odpustené, a z toho
plynie náš pokoj.
Vianoce sú v dnešnej dobe spojené aj so
stresom, aby sviatky boli zvládnuté po
všetkých stránkach - po organizačnej i
materiálnej. Ako a kde nájsť ich pravú
hodnotu? Pomôžu nám ľudia, ktorí
Vianoce nemôžu prežívať tak, ako väčšina
z nás? Možno práve oni vedia vystihnúť
pravú podstatu Vianoc.
Vlaďka, 29 rokov.
Trpí detskou mozgovou obrnou, je
na vozíčku, odkázaná na pomoc
druhých.
Kedy sú pre mňa osobne Vianoce? Ťažká
otázka. Lebo ja mám Vianoce celý rok.
Keď si uvedomím, že život, ktorý mám,
je jediný. Druhý už mať nebudem. Je to
ten najväčší a najkrajší dar, aký nám dal
Pán. Niekedy by som veľmi chcela odísť.
Často sa mi môj svet zdá monotónny, bez
farieb, svetla, slnka a vôní. Včas si však
uvedomím, že keby som nemyslela na
rodinu, priateľov a na obrovské množstvo
mne drahých ľudí, ale len na seba, hrala
by som sa sebecky na Pána Boha. Lebo
nikto z nás si nevybral, či sa chce alebo
nechce narodiť. To bolo v pláne toho
Najvyššieho. Keď hľadám, tak nájdem
v každom, aj všednom dni dotyk Boha.
Jeho prenádherné dielo lásky a vykúpenia.
V tom, že dokážem povedať svojim
drahým: ,,Odpusť, urobila som chybu.
Mrzí ma to.“ Alebo len tak nečakane:
,,Mám Ťa veľmi rada. Ľúbim Ťa.“ Povedať
to bez toho, aby som vôbec čakala rovnakú
spätnú reakciu. Vianoce sú pre mňa vo
vzájomnom odpustení. Vtedy, keď mi
Pán dá silu a odvahu na ťažké a bolestivé
rozhovory, pri ktorých sa všetko vysvetlí,
vyjasní. Navzájom sa pochopíme a zistíme,
že čo sa stalo, bolo len nedorozumenie.
Sú aj pri doslovnom naplnení Otčenáša:
,,Odpusť nám naše viny, ako aj my
odpúšťame svojim vinníkom.“
12
FARSKÝ LIST 06|2013
V neposlednom rade sú pre mňa
Vianoce aj chvíle s rodinou. Keď prídu na
návštevu sestry. Sú vydaté a majú svoje
rodiny. Sme všetci spolu. Smejem sa s nimi
na videu, ktoré som našla na facebooku.
Smejem sa tak veľmi, až mi tečú slzy. Pri
každom úsmeve mojej neterky Grétky,
alebo keď synovec Riško povie moje
meno. Vianoce sú v každom nádhernom
okamihu. V malých či väčších okamihoch,
ktoré môžeme vidieť všade okolo nás. Ak
sme im prístupní a otvorení, ovplyvňujú
a menia, aj keď nepatrne, náš život a náš
pohľad na život. Vo veľkých zázrakoch
pre celé ľudstvo. V malých, ktoré sú
svedectvom pre iných a často sú určené
len pre nás samých, aby nás vnútorne
zmenili a naučili pokore. Len na to treba
veľa času, aby sme sami v sebe spoznali,
čo je správne.
Toto sú pre mňa osobne naozaj Vianoce
v tom pravom a najhlbšom význame!
Prajem nám naozaj z hĺbky svojej duše
aby sme vstali a išli ďalej. Veď nie pádu sa
musíme báť. Skôr toho, že sa nám nebude
chcieť vstať!
Nádherné Vianoce v duši po celý život!
Anna, 45 rokov.
Bezdomovkyňa, momentálne žijúca
v Útulku sv. Lujzy de Marillac
v Bratislave.
Vianoce sa mi predovšetkým spájajú s
mojím detstvom, to je samozrejmé asi
u každého. Krásny čas pohody a pokoja,
očakávania, čo Ježiško donesie, čo bude
pod stromčekom.
Za to, že som tu (v útulku) ďakujem
Pánu Bohu, lebo neviem, ako by som to
prežívala vonku na ulici. Veľmi ťažko,
veľmi ťažko. Asi by som si to uľahčila
alkoholom. Našla by som si peniaze na
nejaké čučko. Mne veľa netreba, vypijem
pol fľašky a idem spať. Ale svetabôľ by
ma chytal. Falošne by som si poplakala,
lebo keď som pod vplyvom alkoholu,
tak ten plač nie je z úprimného srdca. A
Nezisková organizácia PLAMIENOK
funguje v rámci neziskového sektora
a už viac ako desať rokov sa stará
o nevyliečiteľne choré deti u nich, doma.
Vianoce sú časom, kedy oveľa viac
prežívame blízkosť v rodine. Pre rodiny,
ktoré dieťatko stratili, už nikdy nebudú
také, aké boli predtým. Vianoce naozaj
nie sú o hmotných daroch a peniazoch.
Sú skôr o darovaní blízkosti, o prežívaní
vzťahov, o plamienkoch, ktoré horia v
našich dušiach. Tak svoje Vianoce vnímala
aj malá Nelka. Tento odkaz v Nelkinom
mene napísali jej rodičia:
tak by to možno vyvrcholilo do niečoho
nepekného, čo s Vianocami nemá nič
spoločné. Takže ja som nesmierne vďačná,
že som v Útulku sv. Lujzy. Rozhodla
som sa skončiť s alkoholom. Aj sa mi
to, chvála Bohu, darí, dúfam, že už je to
navždy. A chcem sa zmeniť, lebo keď som
bola na ulici a v alkohole, vtedy som bola
arogantná, hnusná, hašterivá, no všelijaká,
len dobrá nie. Prosím Pána Boha, aby nám
pomohol prežiť sviatky v pokoji.
Rodina s dvoma synmi, narkomanmi.
Jeden z nich prijal pomoc od komunity
Cenacolo.
Sme rodina, ktorá má skúsenosti zo
závislosťou na drogách. Minulý rok boli
Vianoce veľmi ťažké, bolestivé, s príchuťou
trpkosti a veľkého smútku. Pohľad rodiča
na svoje dieťa, ktoré droguje a nechce
prijať pomoc svojho okolia, je veľmi
bolestivý. Prežili sme to len vďaka viere,
veľkej dôvere v Boha, v to, že len Boh
môže uzdraviť našich závislých synov.
Mladší Marek je v komunite Cenacolo a
vieme, že je tam šťastný. O to budú tieto
Vianoce krajšie, lebo vieme, že našiel Boha
a chuť niečo zmeniť. Vianoce budeme
prežívať radostne a s vedomím, že existuje
cesta, akou sa dá zvládnuť závislosť.
Dúfame, že Boh uzdraví aj nášho druhého
závislého syna Dominika, lebo komunita
Cenacolo je nádej pre veľa trpiacich rodín
na Slovensku.
Nelka†, 1.
Trpela na rakovinu a posledné
chvíle života strávila doma vďaka
neziskovej organizácii Plamienok.
Teraz už je v nebi.
„Blížia sa Vianoce a ja konečne môžem
povedať, že som ich už zažila. Boli to moje
prvé a zároveň najkrajšie Vianoce. Možno
si niekto povie: Azda bolo pod stromčekom
veľa nádherných darčekov? Nie, opak je
pravdou. Boli to Vianoce bez darčekov.
Darčekom pre nás bola naša vzájomná
prítomnosť. Prítomnosť, kde srdce hrialo
srdce a ako by básnik povedal - všetko
láskou vialo. Bol to nádherný a vzácny čas.
Tu som však pochopila, že moja úloha sa
napĺňa a blíži sa plnosť môjho času medzi
mojimi najbližšími.
Takže teraz som už ďaleko, ale predsa
blízko. Hladím vaše srdiečka a pobádam
ich, aby sa nebáli žiť. Občas sa s niektorými
stretnem a vtedy šantíme na krásnej lúke
a zabávame sa, až kým sa očká neotvoria.
Ale k tomu je potrebná jednoduchá detská
prirodzenosť.
Ale prečo sa vám vlastne prihováram?
Niekto prežije tisícky dní, stovky mesiacov
a desiatky rokov a nakoniec zistí, že je
prázdny a všetko, čo pokladal za prvoradé,
potrebné a krásne, je fuč.
Ja vám chcem z celej duše poďakovať,
vám sestričky a doktori v Banskej
Bystrici, vám zo Svetielka nádeje, vám
tety lekárničky, všetkým vám z kráľovstva
horiaceho Plamienka za tých pár dní a
mesiacov, ktoré boli hodné večnosti. Chcem
vám poďakovať za možnosť prežiť najkrajšie
Vianoce, hoci to boli moje posledné. Chcem
vám poďakovať, že aj vďaka vám som
mohla v detskej postieľke vyučovať hodiny
života, liečiť zranené srdiečka a napĺňať
ich pokojom. Vďaka vám za všetkých nás nás deti, ktoré prešli a ešte prejdú cez vaše
pohladenie.
Prajem všetkým ľuďom,
aby sa nebáli toho, čo príde.
Nebojte sa problémov,
nebojte sa dní,
nebojte sa v láske žiť.“
FARSKÝ LIST 06|2013
13
ROZHOVOR
Buďte k sebe veľmi
dobrí, srdeční a úprimní
TEXT: MARTIN FARBÁK • SNÍMKY: ARCHÍV V. MARETTU
Viktor Maretta sa narodil v Dolnom Kubíne 9. decembra 1943.
Meno Maretta je talianskeho pôvodu a na toto územie sa dostalo
v 17. storočí, keď taliansky kamenári pomáhali na Orave stavať
cesty. Jeden z nich si tu našiel ženu a zostal tu bývať. Vznikol
tak slovenský rod Marettovcov. Viktor vyštudoval základnú aj
strednú školu v Dolnom Kubíne na dnešnej Základnej škole Janka
Matúšku. Po šiestich rokoch snahy dostať sa do seminára ho
prijali až v roku 1968 do Litoměřického seminára. Za kňaza bol
vysvätený 30. 6. 1973. Tohto roku teda slávi 40. výročie svojej
kňazskej služby a zároveň svoje sedemdesiatiny.
Momentálne sa zameriava na podomovú
pastoráciu chorých a takmer každý deň
slúži svätú omšu v Zariadení pre seniorov
a domove sociálnych služieb v Dolnom
Kubíne. Stále obľubuje vysluhovanie sviatosti
zmierenia a často ho vyhľadávajú ľudia, ktorí
túžia po generálnej spovedi.
Ako si spomínate na svoje detstvo?
Veľmi dobre. Moji rodičia boli dobrí ľudia
a aj teraz sa každý deň chodím modliť k ich
hrobu, kde im aj všetko porozprávam, čo
ma ťaží, ale aj čo ma teší. Môj otec bol pekár
a mal taký taliansky temperament. Mamka
mu vravela: „Jožko, veď prečo to tak prežívaš,
to ti môže ublížiť.“ On jej odpovedal: „Milka,
ale keď to musím, lebo inak to tak nevyznie,“
a smiali sa. Otec bol aj dobrý rečník, vedel
bojovať za pravdu. Aj ma občas vyťal, ale
vedel som, že to bolo za zlé, čo som vykonal.
Kedy ste v sebe zacítili povolanie stať
sa kňazom?
Oslovil ma kňaz Maslančík, ale najmä Alojz
Šimičák, ktorý pôsobil vo farnosti od roku
1952 do roku 1958. Mal som 9 rokov, keď
prišiel do farnosti. Bol to veľký ľudomil.
S láskou sa ku mne skláňal a bol pozorný
ku každému. Nosil vo vreckách cukríky
– štolverky, ktoré deťom rozdával. Bol pre
mňa veľkým vzorom. Ja som ho jednoducho
miloval a už vtedy som zatúžil stať sa kňazom.
Hlásil som sa na gymnázium, avšak kvôli
tomu, že sme boli veriaci a že môj otec bránil
kňaza Viktora Trstenského ma nechceli prijať.
Ako konkrétne váš otec bránil
Trstenského?
Po roku 1948, keď k moci prišli komunisti,
chceli Viktora Trstenského zatknúť a odvliecť
14
FARSKÝ LIST 06|2013
do pracovného tábora. Veľa ľudí ho bránilo
vlastnými telami a aj môj otec. Keď prišlo
na vec, bránil ho aj päsťami, pričom buchol
jedného policajta, za čo bol na 14 mesiacov
odsúdený do väzenia. V takýchto veciach bol
veľmi rázny a vždy sa vedel verejne postaviť
na stranu Krista. Keď ma nechceli prijať
na gymnázium, môj otec išiel veľakrát za
riaditeľom a bojoval o to, aby ma spravodlivo
prijali, keďže som mal dobré známky a prijali
aj takých, čo boli štvorkári. Bolo očividné,
prečo ma nechcú prijať a môj otec to nenechal
tak. Raz, keď boli v škole aj viacerí učitelia
a rodičia, pred všetkými povedal, ako sa veci
majú a aká nespravodlivosť sa deje, a tak ma
potom prijali. Bolo to v roku 1958.
Hneď po gymnáziu ste sa hlásili do
seminára?
Nebolo to také jednoduché. Kvôli tomu,
že som miništroval, ma nechceli pripustiť
k maturite. Napokon som zmaturoval, ale
vyslovene mi povedali, že od Ašu až po
Čiernu nad Tisou sa nemôžem hlásiť na
žiadnu vysokú školu. Napriek zákazu som
sa v roku 1962 hlásil do seminára. Kňazmi
som bol prijatý, ale štátny Dozor pre veci
cirkevné moje prijatie neschválil. Zatiaľ som
pracoval ako kostolník v Dolnom Kubíne,
potom na pošte a v roku 1963 som išiel na
vojenčinu. Hlásil som sa do seminára v
Bratislave ešte v rokoch 1964 a 1966, no bez
úspechu. V dolnokubínskych kasárňach
bol na vojenčine synovec českého biskupa
Jozefa Hloucha, ktorý sa tiež stal kňazom.
Môj otec mu napísal a ja som išiel za ním do
Nymburku. Pracoval som tam v tlačiarni a
v strojárňach. Po večeroch som asistoval pri
svätých omšiach a v rokoch 1967 a 1968 som
sa hlásil do litoměřického seminára, kde ma
napokon prijali, keďže vtedy vládlo celkové
politické uvoľnenie. Po toľkom snažení ma to
dojalo k slzám.
Ako spomínate na štúdium?
Po dlhej prestávke sa mi spočiatku ťažko
vracalo do školských lavíc, ale ja som bol
húževnatý, zaťal som zuby a povedal si:
„Neexistuje, aby som to nezvládol – makaj!“
(smiech) V ročníku som bol jediný Slovák,
no učitelia ku mne pristupovali veľmi dobre.
Nestretol som sa so žiadnou diskrimináciou.
Veľkým zážitkom bolo pre mňa vždy, keď
som mohol vidieť biskupa. Dovtedy to bola
pre mňa vzácnosť. Z pedagógov si najviac
spomínam na konvertitu Jozefa Hermacha,
ktorý bol naším spirituálom a na Václava
Wolfa, ktorý ma neskôr navštívil v každej
mojej farnosti. Dokonca raz kvôli mne
kráčal 20 km pešo. Za kňaza ma svätil Štěpán
kardinál Trochta, ktorý ma povzbudzoval
aj pri mojich prvých kázňach. Na mojej
vysviacke bol aj Ladislav Stromček, ktorý
mi potom sám povedal, že tam sa prebudilo
jeho povolanie. Prvú svätú omšu som mal
v Nymburku a potom v Dolnom Kubíne.
No nedovolili mi ju verejne, tak som ju
mal v rodnom dome. Bol na nej aj súčasný
brniansky biskup Vojtěch Cikrle.
Aké boli začiatky vášho kňazstva?
Moje prvé pôsobisko bolo v meste Děčín,
ale len na šesť mesiacov. Už tam som rád
navštevoval chorých. Potom som bol
v kúpeľnom meste Bílina, kde bol správca
farnosti salezián, takže som viac spoznal ich
spiritualitu. Aj tam som často navštevoval
chorých. No a správcom farnosti som sa stal
3. 8. 1975 v obci Mojžíř (8 km od mesta Ústí
nad Labem).
Aká bola vaša pastorácia?
Prekážkou v pastorácii bol zlý technický stav
kostolov a veľmi málo veriacich. Musel som
sa postarať o to, aby ľuďom nepadala na hlavu
omietka a niekedy aj pozbierať holubince.
Robil som, čo bolo v mojich silách. Veľmi rád
som chodil do nemocníc v Ústí nad Labem.
Za jeden deň som obehol až 5 nemocníc,
keď mi dobre išli autobusy. Za Mojžíř som
11 rokov hral futbal a veľmi sa nám darilo.
Dokonca aj v miestnych novinách o nás
písali: „Nepomáhal im jenom Pánbíček, ale
i Velebníček.“ (smiech) Neskôr mi rodičia
kúpili trabanta, takže to bolo jednoduchšie.
Mali ste problémy so štátnymi orgánmi?
Každý rok som chodil na výsluchy. Snažili sa
ma podchytiť v slovách, aby na mňa mohli
niečo našiť, ale ja som všetko vždy uhrával
do autu. Keď sa ma pýtali, ako to, že kňaz
hrá futbal za obec, tak som im odpovedal, že
pán prezident Husák si želá, aby ľudia našej
republiky mali atletické postavy a oni len
prikývli: „No, to ano.“
Ktoré bolo vaše ďalšie pôsobisko?
V roku 1990 ma preradili do Mladej Boleslavi,
no začalo sa mi tam úplne kaziť zdravie.
Najväčšie problémy mi robili žalúdok, srdce
a pľúca. Liečil som sa v Dolnom Kubíne
a napokon som tu už zostal.
Na čo najradšej spomínate z vášho
pôsobenia v Čechách?
Nebolo tam veľa veriacich, no udržiaval som
kontakty aj s neveriacimi a inovercami. Pán
Boh hľadí na srdce. Veď aj mňa na Vianoce
u seba prijímala ateistická rodina, lebo
vedeli, ako ťažko by som niesol samotu na
Štedrý deň. A ešte sa ospravedlňovali, že nie
sú veriaci, lebo ich nikto k tomu neviedol.
V Čechách viera vyhasínala už od dávna, keď
sa tam objavilo husitské hnutie a iné vplyvy
voľnomyšlienkarstva. Táto generácia už
nemôže za to, že ich k tomu rodičia neviedli.
Na druhej strane si v Čechách kňazi oveľa
viac vážia, keď je niekto úprimne veriaci. Aj
pre mňa bolo veľmi emotívne, keď som mal
katechumenov a videl som, že aj nás, čo sme
veriaci od kolísky, predbiehajú v láske ku
Kristovi.
A čo vaše pôsobenie v dolnokubínskej
nemocnici?
Bolo to pre mňa veľmi vzácne. Každý deň
som rozdával prijímanie, spovedal a slúžil
svätú omšu. Najmenej 150 ľudí mi zomrelo
v náručí. V pokoji zavreli oči, pocítil som
malé myknutie a už som vedel, že si ich Pán
povolal. Zaopatril som okolo 7000 ľudí a vždy
ma veľmi potešilo, keď sa niekto obrátil na
smrteľnom lôžku. Stalo sa síce, že niekto aj
odmietol prijať sviatosť, ale verím, že stihol
oľutovať.
Čo odporúčate starým a chorým
ľuďom?
Pestujte ducha modlitby a Duch Svätý vám
pomôže všetko zniesť. Potvrdilo mi to mnoho
chorých.
Máte mnohoročné skúsenosti. Čo je
podľa vás v kňazskom živote dôležité?
Určite je to spoločenstvo. Už v Starom zákone
sa píše: „Beda samotnému, lebo keď padne,
nemá, kto by ho zdvihol.“ V Čechách sme
mali kňazské spoločenstvo Fokoláre a veľmi
mi to pomáhalo. Boli sme tam 12 kňazi a piati
z nich sú teraz biskupi. Modlievali sme sa
spoločne breviár, slovo života, rozjímali sme
a potom sme sa zdieľali. Kňazi, ktorí sa držali
v izolácii, boli náchylnejší upadnúť alebo si
neuchránili celibát.
Máte životné motto?
„Pane zober si, čo chceš, len duše mi nechaj“,
podľa dona Bosca a tiež sa modlím: „Pane,
nedaj, aby niekto odo mňa odchádzal
sklamaný.“ Snažím sa nepozerať na to, kto má
aké náboženské vyznanie, ale ku každému
pristupovať s láskou. O to tiež prosím Boha:
S kýmkoľvek sa stretnem, daj, nech v každom
vidím teba. Hoci mám už viac rokov, necítim
sa starý. Nechcel by som „zdedkovatieť“.
(smiech) Veľmi dôležité je pozitívne
zmýšľanie, potom človek vidí všetko krajšie.
Čo vravíte na dnešnú situáciu vo svete?
Príčinou všetkého zla je chtivosť peňazí, ako
to je aj v Písme napísané a tiež túžba vládnuť
nad druhými. Treba pokoru a múdrosť.
Zažili ste niekedy Boží dotyk?
Ešte keď som bol na vojenčine. Bol som
tankista. Raz sa nám tank zosunul z kopca.
Vyzeralo to veľmi zle. Len som sa rýchlo
modlil: „Pane, ty môžeš všetko, pomôž nám!“
Zachytili nás veľké stromy. Desať dní pred
ukončením vojenskej povinnej služby sme
zase dostali v aute šmyk a vrazili sme do
stromu, ktorého konáre prebili čelné sklo.
Našťastie som sa inštinktívne skrčil, a tak
som si zachránil život. V týchto chvíľach som
výnimočne pocítil Božiu ochranu.
Čo by ste odkázali dolnokubínskym
farníkom?
Buďte k sebe veľmi dobrí, srdeční a úprimní.
Navštevujte sa, keď môžete a pestujte ducha
modlitby. 
FARSKÝ LIST 06|2013
15
OKIENKO ORGANISTOV
Jednotný katolícky
spevník – poklad či
historický prežitok?
J
ednotný katolícky spevník alebo ľudovo JKS-ka sa pre mnohých z nás stal
súčasťou našich životov, synonymom
nábožného spevu a hudby v kostole. V minulosti (v súčasnosti už čoraz menej!) bol
malý spevník s názvom Od srdca k srdcu
bežným darom pre prvoprijímajúce dieťa,
dostať veľkú „kostolnú knižku“ bolo pre katolícky drobizg vecou prestíže. Pamätám si,
ako sme ako deti vpredu na malých lavičkách súťažili v predstieraní, kto hlasnejšie
spieva, i keď sme často ešte ani nevedeli čítať
a spevník bol nezriedka pri speve otočený
naopak. No mali sme úžasný príklad: hlasy
našich otcov „burácajúce“ z chóru. Každý
z nás vedel, kde ten jeho tato stojí. Kam sa to
všetko podelo?
Na JKS dodnes nedajú mnohí ľudia
dopustiť. Stal sa symbolom boja proti útlaku
v časoch komunizmu, v ťažkých časoch
zjednocoval kresťanské hlasy volajúce
k Bohu, riskujúce svojou prítomnosťou
v kostole veľa.
Jednotný katolícky spevník vydal Spolok
svätého Vojtecha v roku 1937. Stalo sa tak
po 16 rokoch intenzívnej práce na ňom.
Uznesenie zostaviť slovenský Jednotný
katolícky spevník bolo prijaté po vysviacke
prvých slovenských biskupov 8. marca
1921. Jeho zostavením bol poverený v tejto
dobe už známy slovenský hudobný skladateľ
Mikuláš Schneider-Trnavský, ktorému mali
asistovať tri odborne zamerané komisie
– hudobná, vieroučná a prozodická. Išlo
o aktivitu dlho pripravovanú a dobre
medializovanú.
Hudobní
skladatelia,
organisti či iní cirkevní hudobníci boli
cirkevnými autoritami vyzvaní, aby posielali
na adresu spolku staré spevníky, liturgické
16
FARSKÝ LIST 06|2013
príručky, nábožné ľudové piesne a všetko,
čo by mohlo napomôcť hodnote nového
spevníka. Už táto aktivita zjednotila celú
našu krajinu. Redakcia prípravy spevníka
zaevidovala tisícky piesní, sám Trnavský sa
však „sťažoval“, ako veľa je spevov pochybnej
úrovne a v novom spevníku nepoužiteľných.
Množstvo piesní na rôzne príležitosti
musel skladateľ skomponovať sám, spolu
až 226 z vyše 500 piesní v celom diele.
Zvyšok tvorili piesne starostlivo vybrané
z najhodnotnejších spevníkov z minulosti.
Zostavovateľ si najviac cenil piesne z prvého
slovenského katolíckeho spevníka Cantus
Catholici z roku 1655. V predhovore k JKS
sa vyznáva: „Som šťastný, že podarilo sa
mi tieto skvosty našej cirkevnohudobnej
literatúry z tmy zabudnutia vyniesť na
svetlo božie a postaviť ich v novom rúchu do
služieb svätej Cirkvi.“ To, čo sa Trnavskému
a kolektívu jeho spolupracovníkov podarilo,
nemalo v priestore strednej Európy
obdobu. Vznikol národný hudobný poklad,
ktorým sa pýšil aj náš vyslanec a rečník na
Druhom vatikánskom koncile (1962-1965)
J. E. Ambróz Lazík, slovenský biskup, ktorý
poukázal na to, že na Slovensku máme JKS,
ktorý by mohol slúžiť ako vzor na prípravu
spevníkov liturgických piesní.
Je však potrebné poznamenať, že približne
od roku 1980 sa začalo intenzívnejšie
hovoriť o zrevidovaní pôvodného JKS, ba
dokonca o príprave nového spevníka, čo
narazilo u mnohých veriacich z radov laikov
ale i kléru na tvrdý odpor a obviňovania
zo snahy zničiť národné veľdielo, ktoré
nám môžu iné národy závidieť. Otázkou
prípravy nového liturgického spevníka pre
našu krajinu sa už vyše 20 rokov zaoberá
Slovenská liturgická komisia pri KBS so
svojou hudobnou subkomisiou. Prečo chce
niekto „nahrádzať“ náš hudobný klenot?
Komu prekážajú piesne, ktoré obsahuje? Pri
hľadaní odpovedí na tieto a podobné otázky,
je potrebné uvedomiť si dva veľmi dôležité
fakty: 1.) JKS bol vydaný pred Druhým
vatikánskym koncilom; 2.) JKS nebol vydaný
ako liturgická kniha. Viac v budúcom čísle
Farského listu. 
Matej Bartoš, organista
člen Hudobnej subkomisie Slovenskej
liturgickej komisie pri KBS
ŽILI MEDZI NAMI
Svätá Alžbeta Anna
Setonová
TEXT: MARTIN FARBÁK • SNÍMKA: INTERNET
Patrila do smotánky newyorskej spoločnosti. Milovala prírodu,
poéziu a hudbu, no najmä klavír. Jazdila na koni a rada písala
o svojich pocitoch, duchovných zážitkoch či obľúbených
knihách. Zaľúbila sa do sympatického bohatého mladíka. Prvá
kanonizovaná Američanka. Nemá s vami náhodou niečo spoločné,
dámy?
Pôvod neznamená všetko
Alžbeta sa narodila dva roky po americkej
revolúcii (v r. 1774) v dobre situovanej
rodine v New Yorku. Napriek pôvodu
vo vyššej spoločnosti Alžbetin život bol
tichý, jednoduchý a často osamelý. Matka
jej zomrela, keď mala tri roky. Otec sa
druhýkrát oženil a jej nevlastná matka bola
dobrou ženou. Navštevovala chudobných
a chorých a niekedy so sebou brávala aj
Alžbetu. Ešte keď bola mladým dievčaťom,
otec a jej nevlastná matka sa od seba odlúčili
a Alžbeta už druhú stratu matky znášala
ťažko, čo vyjadrila vo svojich zápiskoch,
ktoré často písala. Z nich vieme o jej
pestrých záľubách a vnútornom prežívaní.
Bola horlivá čitateľka kníh a čítala všetko
od Biblie po moderné romány. Jej rodina
patrila do episkopálnej cirkvi a aj vďaka
tomu mala k čítaniu Svätého Písma blízko.
Čím bola staršia, Biblia sa stávala jej stálym
čítaním, z ktorého čerpala silu a životný
pokoj.
Niekedy musíme niečo stratiť, aby
sme našli niečo nové
V roku 1794 sa vydala za bohatého a mladého
Williama Setona, do ktorého sa vrúcne
zamilovala. Prvé roky ich manželstva boli
šťastné a prosperujúce. Alžbeta napísala do
svojho denníka: „Mám dvadsať rokov a môj
vlastný domov sa podobá na nebo – príliš
nemožné...“ To bol čas Alžbetinho života,
keď prežila krátky okamih šťastia predtým,
ako ju zastihli viaceré úmrtia a odlúčenia,
ktoré musela vytrpieť. Štyri roky po sobáši
zomrel Williamov otec, ktorý zanechal
mladej dvojici na starosti rodinný podnik.
Medzitým sa dvojici narodilo päť ich
vlastných detí, no Williamovo podnikanie
i zdravie postupne upadali. Nakoniec bol
prinútený podpísať bankrot. Posledným
pokusom zachrániť aspoň jeho zdravie bola
ich cesta do Talianska, kde bolo teplejšie
podnebie. Zanedlho po príchode zomrel na
tuberkulózu. Alžbetu v jej smútku podržala
vzdialená talianska rodina jej manžela,
skrze ktorú spoznala rímskokatolícku
cirkev.
Musíte sa znova narodiť!
Tri dôvody ju presvedčili, aby prestúpila do
Katolíckej cirkvi: viera v reálnu prítomnosť
Krista v Eucharistii, vzťah k Panne Márii
a uvedomenie si, že katolícke učenie stojí na
učení Krista a jeho apoštolov, čomu bránia
predsudky viacerých protestantských
cirkví. V júni 1804 sa Alžbeta i s deťmi
vrátila do Spojených štátov. O necelý rok
neskôr, 14. marca 1805, sa stala katolíčkou.
Všetci príbuzní odsudzovali tento jej krok,
ba niektorí z nich sa k nej začali správať
celkom nepriateľsky. Opustená Alžbeta
odišla s deťmi do mesta Baltimore, ktoré
bolo vtedy strediskom severoamerických
katolíkov. Tu sa usadila v malom dome pri
novom kostole Panny Márie, kde založila
rodinnú školu pre dievčatá. Prvými
žiačkami boli jej tri dcéry a štyri iné
dievčatá.
Toto dokáže slobodná matka piatich
detí?
Na podnet riaditeľa Kolégia Panny Márie
v Baltimore Alžbeta založila Akadémiu
sv. Jozefa spolu s dvoma mladými ženami,
s ktorými začali plánovať aj založenie
komunity. 25. marca 1809 zložila sľuby
chudoby, čistoty a poslušnosti. Od toho
času ju začali volať Matka Setonová.
Opisujú ju ako šarmantnú a kultivovanú
dámu, ktorá svoj pôvod z vyššej spoločnosti
vedela využiť na získavanie sponzorov
a väčší rozvoj vznikajúcej Kongregácie
sestier kresťanskej lásky, pričom stále
zostávala naklonená všetkým opusteným
a chudobným, ktorým vznikajúca komunita
slúžila. Vďaka jej aktivite sestry založili
sirotince i ďalšie školy. Budovať toto dielo
sa jej darilo popri výchove jej piatich detí.
Matku Setonovú začala trápiť, rovnako
ako jej manžela, tuberkulóza. Písala veľké
množstvo listov, čo jej pomáhalo preklenúť
bariéry, ktoré vyplývali z jej choroby.
Napriek tomu ešte vytvorila regulu pre
novovzniknutú
Kongregáciu
sestier
kresťanskej lásky, ktorá bola oficiálne
potvrdená v roku 1812. Základom bola
regula Sv. Vincenta de Paul, ktorú napísal
pre Dcéry kresťanskej lásky vo Francúzsku.
Posledné tri roky života Alžbeta cítila,
že sa blíži jej koniec. Paradoxne z toho
čerpala radosť. Zomrela v roku 1821 ako
46-ročná, iba šestnásť rokov po tom, ako
sa stala katolíčkou. Kanonizovaná bola 14.
septembra 1975. Je patrónkou tých, ktorí
prišli o rodičov. Sestry kresťanskej lásky
sa naďalej rozvíjali a v súčasnosti existuje
viacero kongregácií, ktoré deklarujú svoje
korene v diele Matky Setonovej. 
„V našej každodennej práci navrhujem po prvé plniť
vôľu Božiu, po druhé napĺňať ju takým spôsobom,
akým chce On a po tretie konať ju, pretože ju chce
On.“
Sv. Alžbeta Anna Setonová
FARSKÝ LIST 06|2013
17
ODPORÚČAME
E. Mihočová, Ľ. Bechný,
T. Rončáková: Kristovci
Denník odvážneho
bojka I, II, III
Sv.Faustína Kowalská:
Denníček. Božie milosrdenstvo v
mojej duši – audiokniha
Často hovoríme, že doba, v ktorej žijeme,
je zvláštna, plná zhonu, straty identity a
absencie vzorov. Chýbajú osobnosti, ktoré
by mohli byť príkladom a nezvratným dôkazom toho, že život je úžasné dobrodružstvo, ktoré sa dá žiť zmysluplne, čestne,
bez podvodov a zákulisných hier.
Trojica autorov takých hľadala a našla.
Prináša rozhovory s dvanástimi slovenskými osobnosťami o ich stretnutiach s
Bohom, o autentickom zážitku zo vzťahu s
Bohom, o dnešnom svete, poslaní a povolaní. Aj oni padajú a vstávajú, robia chyby
a mýlia sa. Povedali si však, že to skúsia, že
zasvätia svoj život pravde a dobru.
Životné príbehy Daniela Heviera, Daniela Pastirčáka, Štefana Hríba, Róberta
Bezáka, Braňa Škripeka a ďalších nás prenesú myšlienkami do rôznych životných
situácií a osudov. Prinútia nás prehodnocovať vlastné myšlienky, uvažovať nad
vlastným životom a nad tým, aké úžasné
je stretnúť Boha, pocítiť jeho prítomnosť,
prežiť účinok úprimnej modlitby.
Samotný názov „Kristovci“ vychádza z
označenia prvých kresťanov v Antiochii.
Kniha je akoby cestopisom viery, svedectvom o viere a jej účinkoch na náš život.
Zážitok z čítania umocňuje aj grafické
spracovanie knihy a fotografické portréty.
Tým sa stáva kniha nielen hodnotným čítaným vďaka svojmu obsahu, ale aj vhodným darčekom.
Greg Heffley je hlavnou postavičkou milej
senzácie. Rozvírili ju knihy Jeffa Kinneyho
o malom chlapcovi, ktorý pútavým spôsobom rozpráva o dobrodružstvách každodenného života jedenásťročného chlapca.
Nejde o žiadneho super hrdinu, ktorý všetko zvláda a nikoho nepotrebuje. Práve naopak, je to chlapec z mäsa a kostí a hoci sa
mu často nedarí, odvážne sa púšťa do ďalších a ďalších životných výziev.
Po knižkách prišiel film s ďalšími dvoma pokračovaniami a práve o nich je teraz reč. Tri kvalitné komédie sú vystavané
na typickom strachu detí a spoločenských
prekážkach, s ktorými sa musia v procese
dospievania vyrovnávať. V prvom diele je
to najmä druhý stupeň základnej školy, v
ktorom najviac záleží na tom, či som in,
aby som sa nestal terčom výsmechov a najmä sa nesmiem dotknúť starého plesnivého
syra, pretože sa ku mne už nikto nepriblíži.
V druhom diele treba zabojovať o priazeň
najlepšieho dievčaťa na škole a dokázať
staršiemu bratovi, že nie som drobec. V
treťom zas treba zabrániť tomu, aby ma rodičia poslali do vojenskej školy, keďže stále
robím nejaké problémy.
Toto bol len stručný opis a ani zďaleka
nevystihuje všetky postavy, zápletky a rozuzlenia, ktoré sa vo filme objavujú. Najkrajšie na tom je to, že rodina stále drží pokope
a jej členovia sa vedia vzájomne podržať.
Myslím, že to je základom každej dobrej
rodinnej komédie, a preto vám odporúčam
práve túto. Originálny názov je The Diary
of a Wimpy kid
Denníček svätej Faustíny, ktorá je pre nás
symbolom pokory, radosti a nezištnej lásky k
blížnemu, určite mnohí poznáte v jej knižnej
podobe. Forma audioknihy nám umožňuje
načúvať slovám, duchovným zážitkom tejto
ohlasovateľky Božieho milosrdenstva kdekoľvek. Cestou do práce alebo počas dlhého
cestovania autom či vlakom. Posolstvo Božej
lásky je v dnešnej dobe, ktorá je skúšaná neistotou a strácaním zmyslu pre život a duchovno,
stále aktuálne. Texty čítajú známe osobnosti,
napr. Monika Hilmerová, Jozef Šimonovič.
Dvadsaťpäť hodín počúvania je umocnených
hudobným sprievodom v podaní slovenského
skladateľa Lukáša Borzíka.
Martin Farbák
Snímka: internet
Zuzana Machajová
Snímky: internet
Zuzana Machajová
Snímka: internet
10 %
zľava
18
FARSKÝ LIST 06|2013
Malý princ - Antoin de SaintExupéry – hudobné CD
Hudobné CD Malý princ podľa knihy Antoina
de Saint-Exupéryho je ojedinelým projektom
na slovenskej a českej hudobnej scéne. Účinkujú na ňom osobnosti rôznorodého hudobného žánru, ako Richard Müller (Pilot, Rozprávač), Sisa Sklovská (Líška), Dalibor Jenis
(Had), Moyzesovo kvarteto, Andrej Šeban a
ďalší. Mimoriadne pozitívne ohlasy boli najmä
na pieseň líšky pod názvom „Poviem ti tajomstvo“, ktorá je ústrednou piesňou albumu.
Prvé vydanie Malého princa bolo v roku
1996 a krátko po jeho vydaní bol vypredaný
takmer celý náklad. V polovici decembra tohto roku vychádza Malý princ opäť, aby potešil
malých i veľkých a upriamil našu pozornosť na
to, čo je v živote najdôležitejšie.
Zľava platná do 28. 2. 2014 v Kníhkupectve ZRNO na Radlinského ulici v D. Kubíne na tieto tituly kníh:
John Powell: Bezvýhradná láska
3,30 eur
Don Jacobson: Keď Boh robí citronádu
6,90 eur
Crystal Bowman: Po celý rok s Bohom
9,90 eur
SPRAVODAJSKÝ SERVIS
Bohoslužobný poriadok
v týždni
Úmysly
Apoštolátu modlitby
Farská
matrika
Farský kostol
sv. Kataríny Alexandrijskej
Obetovanie dňa na úmysly: Bože,
náš Otče, obetujem ti celý svoj deň.
Obetujem ti svoje modlitby, myšlienky,
slová, skutky a utrpenia v spojení s tvojím
Synom Ježišom Kristom, ktorý sa ti stále
obetuje v Eucharistii za spásu sveta. Duch
Svätý, ktorý viedol Ježiša, nech je dnes
mojím vodcom a mojou silou, aby som
mohol svedčiť o tvojej láske. S Máriou,
Matkou nášho Pána a Matkou Cirkvi,
osobitne prosím za úmysly, ktoré Svätý
Otec odporúča do modlitieb všetkých
veriacich v tomto mesiaci.
V mesiacoch október a
november sme sviatosťou
krstu v spoločenstve Cirkvi
privítali
6.00 a 18.00 hod.
(piatok – 18.00 hod.
sv. omša za účasti mládeže)
(sobota – 6.30 a 18.00 hod.)
Kostol Povýšenia sv. Kríža –
Brezovec
18.30 hod.
(štvrtok – 17.00 hod. sv. omša
za účasti detí)
(sobota – 7.00 hod., večer nie je)
Filiálny kostol Najsv. Trojice,
Vyšný Kubín
Piatok – 17.00 hod.
Nemocnica s poliklinikou
16.00 hod. (utorok, štvrtok)
Adoračná miestnosť je otvorená
každý deň od 7.00 do 19.00 hod.
Bohoslužobný poriadok
v nedeľu
Farský kostol
sv. Kataríny Alexandrijskej
6.30 • 9.00 • 11.00 • 14.45 hod.
Kostol Povýšenia sv. Kríža –
Brezovec
7.45 • 10.00 • 18.30 hod.
Filiálny kostol Najsv. Trojice
Vyšný Kubín
9.15 hod.
Nemocnica s poliklinikou
16.00 hod.
Požehnanie matiek
pred pôrodom
25. januára a 25.februára po ranných
sv. omšiach, alebo na požiadanie
Stránkové dni
na Farskom úrade
Pondelok – piatok:
8.00 – 12.00 a 13.00 – 15.30 hod.
V súrnom prípade po večerných
bohoslužbách.
V prípade potreby (ku chorým) volajte
katol. kňaza 0915 818 308
NA JANUÁR
Všeobecný: Aby všetci podporovali
pravý hospodársky rozvoj, ktorý
rešpektuje dôstojnosť všetkých národov.
Misijný: Aby kresťania rôznych
vierovyznaní napredovali k jednote,
ktorú žiada Kristus.
Úmysel našich biskupov: Aby nový
rok, ktorý začíname, bol poznačený
neustálou Božou prítomnosťou v našich
rodinách a farských spoločenstvách.
NA FEBRUÁR
Všeobecný:Aby Cirkev a spoločnosť
rešpektovali múdrosť i skúsenosti
starších.
Misijný:Aby kňazi, rehoľníci i laici
spoločne a veľkodušne pracovali na
evanjelizácii.
Úmysel našich biskupov: Aby sme
pamätali na časté prijímanie sviatostného
Krista, ktorý je zálohom večného života.
www.rkcdolnykubin.sk
Svedectvo života
„Keď sa apoštoli vrátili, porozprávali
mu všetko, čo robili...“ (Lk 9, 10)
Pozývame vás k tomu, aby ste sa
podelili s nami o svoje skúsenosti,
zážitky, proces či spôsob, akým Boh
vo vás a vašom živote pôsobí.
Posielajte nám ich na adresu
[email protected],
alebo ich vhoďte do schránok
v kostoloch s označením
Farský list.
Už vopred za vaše svedectvá
ďakujeme!
Oskar Šálka
Vendelín Čučka
Katarína Palugová
Magdaléna Moravcová
Martin Fačko
Sára Pagáčiková
Ela Pačesová
Timotej Kuckovič
Mária Sivčová
Vanesa Chmarová
Liliana Nehajová
Kristína Urbanová
Adela Bušová
Natália Daudová
Mária Bobríková
Simona Kolláriková
Tamara Bulovcová
Lukáš Janák
Marek Paluga
Timea Bôryová
Michal Smitka
Patrik Požár
Adriana Mračková
Sviatosť manželstva prijali
Vladimír Sojčák – Eva Bugáňová
Michal Šoška – Katarína Harmaniaková
Martin Kramer – Veronika Batunová
Pán si z našich radov povolal
Ján Slosarčík (52)
Emília Furdová (87)
Štefánia Boorová (58)
Tomáš Paško (57)
Alžbeta Bjelová (94)
Mária Stašová (73)
Anna Capeková (61)
Jozef Mordáč (52)
Ondrej Kristofčák (86)
Štefan Mikula (91)
Matilda Bebejová (79)
Mária Draganová (91)
Ak ste sa rozhodli podporiť projekt
VÝSTAVBY NOVÉHO ORGANA
pre kostol Povýšenia sv. Kríža v
Dolnom Kubíne, svoje príspevky
môžete venovať osobne na Farskom
úrade sv. Kataríny Alexandrijskej
alebo odoslať na bankový účet:
0323626972/0900
FARSKÝ LIST 06|2013
19
DETSKÝ KÚTIK
Ahoj, deti!
Tak a už ich tu máme! Sú tu Vianocéééé,
Vianocéééééééé... Počas adventu sme upratovali v našich srdiečkach, čakali a čakali, a
teraz sme sa dočkali. Ozaj! Viete, na čo, alebo
lepšie povedané, na koho sme to čakali? Na
darčeky? Na koláče a iné všakovaké dobroty?
Na rozprávky v telke? Na rozžiarený stromček? Nuž zima, zima, veľká zima... bez tohto
všetkého by Vianoce spokojne mohli byť! My
sme však očakávali ten najväčší Dar, ktorý
sme od Nebeského Otca mohli dostať. Velikánsky dar, ktorý sa ukryl v malom Betlehemskom dieťatku, zavinutom v plienočkách.
Tento malý drobček k nám prišiel ako dôkaz
nekonečnej lásky Boha k nám ľuďom, ako dôkaz, že môžeme večne žiť. Je to naozaj ÚŽASNÁ VEC!!! Otvorme mu znova srdcia, aby v
nich mohol bývať.
Keď sa z tohto úžasu trošku preberiete,
skúste si polámať hlávky makové v našich-vašich detskokútikovských úlohách. Nech sa
páči, tu ich máme:
1
Rébusy v sebe ukrývajú názvy rybičiek, ktoré by nemali chýbať na
vianočnom stole. Uhádnete, ako sa volajú? Pozor, je to aj taký malý
chytáčik. :):):)
2
Maruška,Olinka
a Evka sa
riadne činili a vypekali
medovníčky ostošesť.
Predsa sa však
darilo jednej viac,
ako jej kamarátkam.
Porátajte medovníčky v
ozdobných škatuľkách a
zistite, ktorá to je!
3
Nájdite všetky
rozdiely, ktorými sa
odlišujú naši snehuliaci!
5
Anjeli, ktorí zleteli z neba, aby
zvestovali narodenie Betlehemského
dieťatka, oslovili ako prvých pastierov
pri stádach. Zaspievali... Čo? Nuž, to
sa dozviete, keď zoradíte písmenká na
stromčeku takto: najskôr modré, ružové,
potom zelené a nakoniec žlté.

DETSKÝ KÚTIK 06|2013
4
Akosi sa nám to v našom Betlehemčeku poriadne pomotalo! Zistite, čo do neho
vôbec nepatrí. Za čo by ste to vymenili? Obrázok pekne vymaľujte!
Vaše odpovede už teraz netrpezlivo čakáme, tak hor' sa do hlavičkolámania! Keď ich budete
mať vylúštené, vymaľované a zoradené, môžete ich vhodiť do schránky v kostole na Brezovci
označenej Detský kútik do štvrtka 23. januára 2014, keď po svätej omši vyžrebujeme opäť
niekoľkých výhercov spomedzi vás. POZOR! POZOR! POZOR! Nezabudnite pripísať k
odpovediam vaše meno, priezvisko, vek, alebo ktorú triedu navštevujete. Nalepte aj aktuálny
kupón! Teší sa na vás mrázikom vyštípaná a zo sniežika vytešená
Renča Jedláková
Kresby: autorka, eRko, internet
Download

Ježiš Kristus je nevyčerpateľný zdroj