DVOJmeSaČník kUBínSkyCH kaTOLíkOV • ROČník xxI • 03/2013
K nebu putujme
s radosťou!
Prvýkrát prijali
Eucharistiu
Slovom i obrazom priblížime
slávnosť prvého svätého
prijímania
Strana 5
Jubilejný kubCup
Cirkev na ceste
malý turnaj vyrástol do
celoslovenských rozmerov
Strana 6
Putovanie charakterizuje
celé dejiny kresťanstva
Strany 12-13
EDITORIAL
Milí čitatelia,
začínam mať pocit, že stále viac a viac si
medzi sebou posúvame radšej negatívne
informácie ako tie pozitívne. Bude
škaredé leto... Zase prší... To je hrozné,
čo sa deje... O tom, čo je na prvých
stránkach novín ani nehovorím.
Toto číslo Farského listu opäť
vychádza na začiatku prázdnin,
dovoleniek, leta. Rozhodli sme sa, že
vám v ňom predstavíme putovanie,
pozveme vás putovať. Objavovať čaro,
nástrahy i dôsledky putovania, objavovať
nepoznané okolo nás i v nás. Práve pri
putovaní máme tiež možnosť odhodiť
tie mnohé nepotrebné, zbytočné,
neužitočné a ubíjajúce informácie,
prehrýzť sa, prijať za svoje tie dobré,
krásne a povzbudzujúce. A to bude mať
za následok, že začneme okolo seba
vidieť aj krásu. Začneme šíriť pozitívne
správy a správičky. A uvidíte, že sa začne
meniť svet. Minimálne ten mikrosvet
okolo vás.
Okrem toho sa na stránkach tohto
čísla obrazom prenesieme k slávnostiam
birmovania i prvého svätého prijímania,
ktoré sa vo farnosti v máji vysluhovali,
priblížime vám púť s rádiom Lumen
do Krakowa či jubilejný dvadsiaty
ročník volejbalového turnaja Kubcup.
Predstavíme členov novozvolenej
hospodárskej rady farnosti a priblížime,
ako funguje organ.
Je toho dosť, niektoré informácie
len tak preletíte očami, ale odporúčam,
aby ste sa do niektorých aj začítali.
Pripravovali sme ich pre vás s radosťou.
Príjemné čítanie!
Eva Murínová
Príspevky a námety
do Farského listu zasielajte na
e-mail: [email protected]
Snímka na titulnej strane:
Internet
Súťaž farských časopisov
Občianske združenie Domov Kežmarok v spolupráci s Radou pre spoločenské komunikačné
prostriedky Konferencie biskupov Slovenska vyhlásilo súťaž farských časopisov FAČA 2012.
Do súťaže sa mohli zapojiť farnosti, ktoré v roku 2012 vydali aspoň tri čísla farského časopisu.
Tie potom hodnotila trojčlenná odborná porota, ktorú tvoril šéfredaktor Katolíckych novín
Ivan Šulík, odborná asistentka z Katedry žurnalistiky Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre
Vlasta Hochelová a grafik Juraj Vontorčík z trnavského grafického štúdia Pergamen. Podľa slov
predsedu „prihlásené časopisy mali rozličnú úroveň od tých najjednoduchších informačníkov
až po časopisy na vysokej úrovni. Mnohé z nich vychádzajú už niekoľko rokov a tri z nich tento
rok oslávia dokonca okrúhle výročie.“ Výsledky súťaže boli vyhlásené na Mediálnej púti 2013,
ktorá sa konala 11. mája 2013 v Bratislave. Dolnokubínsky farský list získal jubilejnú cenu šéfredaktora Katolíckych novín za 20 rokov úspešnej práce. Hodnotenia jednotlivých členov poroty
boli vo vzťahu k nášmu časopisu veľmi pozitívne a oceňujúce.
Redakcia
D vojmesačník kubínskych katolíkov . v yDal : Rímskokatolícky farský úrad sv. Kataríny Alexandrijskej v Dolnom Kubíne pre vnútornú potrebu. c enzor :
Prof. Ľubomír Pekarčík, PhD. Š éfreDaktor : Ing. Eva Murínová. r eDakčná raDa : Mgr. Miroslav Žmijovský, Mgr. Renata Jedláková, PhDr. Zuzana
Machajová, Ľudovít Oravec, Monika Kočalková, Petra Jurčáková. I mprImatur : Mons. Prof. ThDr. František Tondra, spišský diecézny biskup, Spišské
Podhradie, 13. 12. 2000 pod č. 161/2000. r egIstračné číslo : A-2003/07522 OVVS/MU, 1/2003. n áklaD : 800 ks. Uzávierka budúceho dvojčísla je
10. augusta 2013. Svoje príspevky nám môžete dávať do schránky Farského úradu s označením „Pre Farský list“ alebo e-mailom na adresu: farskylist.dk@
gmail.com. Redakčná rada si vyhradzuje právo úpravy a krátenia textov. saDzba a tlač: Tlačiareň Vrábel, Dolný Kubín
2
FARSKÝ LIST 03|2013
Pozemský život - cesta do neba
TEXT: Pavol DRDák, kaPlán • Snímka: IntERnEt
U
ž o pár dní si budeme pripomínať príchod
svätých Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu, keď našim predkom priniesli vieru a
písmo. No často sa zabúda na to, čo tomuto príchodu predchádzalo – cesta. Cesta je väčšinou
v dnešnej uponáhľanej dobe vnímaná len ako nutné
zlo, aby sme sa dostali k svojmu cieľu, a tak sa cesta
zdá dlhá a nepríjemná, takmer až zbytočná. Akosi
sa zabúdame pozerať na cestu Kristovým pohľadom,
keď On seba samého nazval Cestou.
Čo to vlastne znamená? Cesta v Kristovom vnímaní nie je len nevyhnutné zlo, ale čiastočne už
prežívanie samotného cieľa. Je to niečo také, ako
keď na túre už počas výstupu obdivujeme krajinu
a užívame si krásy krajiny namiesto toho, aby sme
sa neustále pýtali, koľko nám ešte ostáva na vrchol.
Cesta k svätosti života je často pociťovaná ako niečo zlé a nepríjemné, neustále pády a nové povstania
sú nechcenou súčasťou tejto cesty a človek je z toho
všetkého znechutený a frustrovaný. Ale Ježiš predsa
hovorí o pokoji, ktorý prijmú tí, čo ho nasledujú. To
sa dá dosiahnuť len vtedy, ak človek životnú cestu
prijme ako prostriedok na prehĺbenie svojho vzťahu
s Bohom, keď už tu na zemi sa učíme žiť svoj život s
Kristom. To znamená, že nebo začína už tu na zemi.
Ak človek neprežíva spoločenstvo s Kristom už za
svojho života, ako ho chce prežívať po smrti?
Každý pád na tejto životnej ceste človeka kráčajúceho s Bohom sa mení pôsobením Krista na niečo
nové. Človek každým pádom a najmä vstávaním po
tomto páde rastie a stáva sa silnejším, uvedomuje
si svoju slabosť a závislosť na Kristovi, a tak prehlbuje svoju dôveru, vďačnosť a lásku k Božiemu
Synovi. Ježiš vždy povzbudzoval kajúcnikov, ktorí
ľutovali svoje hriechy, aby sa z týchto chýb poučili
a premenili ich s Jeho pomocou na niečo pozitívne – na lásku k Bohu, ktorý odpúšťa hriechy a dvíha každého, kto padol.
Mohlo by sa zdať, že cesta našich vierozvestov
bola len presunom z miesta na miesto, ale ona
bola v prvom rade veľkým svedectvom o viere v
Krista. Prekonať takú dlhú vzdialenosť, množstvo
nástrah a nepohodlie si vyžadovalo silnú vieru,
akú môže mať len človek, ktorý má blízky osobný vzťah s Kristom. Boh už nie je vzdialený cieľ,
ku ktorému človek počas svojho života putuje,
ale stáva sa spolupútnikom, radcom, priateľom i
ochrancom. A to je začiatok neba, začiatok svätosti. Svätí nevnímali život ako niečo zlé, čo ich
oddeľuje od vytúženého Spasiteľa, ale ako prostriedok neustále sa s Kristom spájať a prehlbovať
svoj vzťah k nemu.
Ježiš nám neprišiel len ukázať cestu, ale on sám
je cesta k Otcovi. Ak kráčame po tejto ceste, sme
neustále v spoločenstve jeho lásky. Naši vierozvestovia nám nepriniesli len správu o tom, aký je Boh
a čo všetko vykonal, ale priniesli nám spôsob, ako
prežívať spoločenstvo s ním už tu a teraz. V každej chvíli nášho života môžeme prežívať časť neba
tým, že všetko prežívame s Kristom a každá prekážka na tejto ceste je pre nás príležitosťou oprieť
sa o Krista a s dôverou mu odovzdať svoj život.
FARSKÝ LIST 03|2013
3
UDALOSTI VO FARNOSTI
Birmovka fotoobjektívom
Po slávnosti na púť
T
retiaci Cirkevnej spojenej školy sa
spoločne s členmi spevokolu Laudato
a s kaplánom Pavlom Drdákom 27. mája,
teda hneď na druhý deň po slávnosti prvého svätého prijímania, zúčastnili tradičnej
púte do Rajeckej Lesnej. Navštívili Slovenský betlehem, ktorý im aj slovne priblížil
miestny pán kaplán Mgr. Marek Smatana.
Po návšteve miestnej Kalvárie a Studničky
sa všetci zúčastnili svätej omše v Bazilike
Narodenia Panny Márie. Po nej im miestny pán kaplán priblížil históriu pútnického
miesta a nakoniec aj pochválil spevokol za
spestrenie svätej omše.
tibor koval
Snímky: archív školy
P
rinášame vám obrazovú pohľadnicu
z vysluhovania sviatosti birmovania, ktorú prijali mladí ľudia v našej
farnosti 12. mája 2013 z rúk pomocného biskupa Andreja Imricha.
Snímky: Milan Surový, Shotpro, s.r.o.
Dilongova trstená
Z
ačiatkom júna sa uskutočnil už
XXII. ročník celoštátnej súťaže v
umeleckej recitácii slovenskej a svetovej
spirituálnej poézie a prózy, Dilongova
Trstená. Súťaže, ktorá sa koná na počesť
významného trstenského rodáka, básnika a dramatika Rudolfa Dilonga, sa zúčastnili dvaja skúsení recitátori z Cirkevnej spojenej školy - Alexandra Mušková
a Michal Matis, obaja žiaci osemročného
gymnázia. Pripravovali ich p. učiteľky A.
Sivčáková a Z. Opartyová. Pri slávnostnom vyhlásení víťazov zaznelo aj meno
Michal Matis, ktorý obsadil v I. kategórii
tretie miesto v prednese prózy.
Mária Šaligová
4
FARSKÝ LIST 03|2013
teším sa
– ale bude pršať
T
akúto odpoveď (hlavne od dievčat) dostali kapláni pri vysluhovaní sviatosti
zmierenia prvoprijímajúcich detí, keď sa
ich pýtali, či sa na slávnosť prvého svätého
prijímania tešia. V nedeľu 26. mája však
všetko bolo inak. Slniečko vykuklo spoza
mrakov a hoci trochu zubaté, predsa len sa
pozeralo spolu s nami na celú slávnosť.
Chlapci i dievčatá v krásnych oblekoch
a šatách dôstojne vstupovali v sprievode
do kostola Povýšenia svätého kríža, kde ich
čakal kaplán Pavol Drdák, ktorý celebroval
túto svätú omšu. „Vidíte deti, aj Pán Ježiš
chce, aby ste sa stali jeho priateľmi, lebo
vám prichystal lepšie počasie, ako ste čakali. Teraz ste na rade vy, aby ste prijali jeho
priateľskú ruku a dali sa ním viesť.“
V homílii svätej omše sa im prihovoril
príbehom z rozprávky o dvoch chlapcoch,
navlas podobných. Jeden však žil v kráľovskom paláci a druhý v biednej chatrči. Obaja boli nespokojní. Princ s tým, že
všade ho obskakovali sluhovia, všetko mu
nariaďovali, čo má robiť, ako sa obliekať, a
tak túžil za slobodou. Druhý zase nemal čo
do úst vložiť, chodil v otrhaných šatách, a
tak túžil po blahobyte. Rozhodli sa to zmeniť a stretli sa pri preliezaní zámockého
múru. Keďže boli podobní, vymenili si len
šaty a každý sa vydal za svojou túžbou. Ale
po čase zistili, že sú opäť nespokojní. Bedár
bol ochotný zrieknuť sa oblečenia a dobrého jedla, len aby bol slobodný a princovi
zas chýbal blahobyt. A tak sa na zámockom
múre stretli opäť – na ceste späť. Aj my ľudia sme často nespokojní. Naháňame sa a
túžime za niečím, čo nemáme, a nevážime
si to, čo máme. Až keď to stratíme, zisťujeme, čo sme stratili. Nebeský Otec vie, čo je
pre nás najlepšie a to nám dáva. Vážme si
preto každú milosť, ktorú dostaneme a využime ju, aby priniesla ovocie.
Obrad zapaľovania sviec vyvolal v deťoch pocit dôležitosti. Ježiša ako symbol
svetla držali vo svojich rukách a sľúbili
mu, že budú jeho priateľmi. A potom ho,
prvýkrát vo svojom živote, prijali i do
svojho srdiečka v podobe Eucharistie. Aj
detský spevácky zbor zdieľal s týmito deťmi slávnostnú atmosféru a pesničkou im
pripomínal: „Taký veľký, taký malý, môžeš
svätý byť…“ Kaplán Pavol na záver poprial
deťom veľa Božích milostí, aby nezabudli
na túto chvíľu a aby nikdy svetlo, ktoré do
svojho srdca prijali, nezhaslo.
Ľudovít oravec
Snímky: František Rišiaň
FARSKÝ LIST 03|2013
5
UDALOSTI VO FARNOSTI
pohoda či priateľstvá, kde každý každému praje.
Minulý rok sa na KubCup prihlásilo 40 tímov, no kvôli nepostačujúcim
kapacitám mohli organizátori volejbalového podujatia zobrať len 30. “Naším
najväčším problémom bola odpoveď na
otázku, či budeme mať potrebný počet
Jubilujúci kubCup
J
ubilejný desiaty ročník najpohodovejšieho a najrodinnejšieho amatérskeho
volejbalového turnaja KubCup sa tento rok
niesol v duchu zmien. Od 3. do 5. mája sa v
našej farnosti stretlo tridsaťšesť tímov z celého Slovenska.
“Pamätám si, ako turnaj vznikol. Vtedy, keď sme hrali len tak na dvorci a štrkovom ihrisku, by mi nenapadlo, že niekedy
v budúcnosti by mohol dosiahnuť takých
rozmerov,” s úsmevom spomína Marcela
Kršková, hlavná zodpovedná za organizáciu súťaže. Podľa nej bola zlomovým momentom prítomnosť “cezpoľného” tímu z
Pucova: “Vďaka nim sme si uvedomili, že
sa môžeme otvoriť aj iným mladým, a tak
nejako to začalo.”
Turnaj sa každoročne koná pod záštitou Laury, združenia mladých. Približne
od roku 2007 sa hlavnou cenou stal putovný pohár Márie Dominiky Mazzarellovej (spoluzakladateľky ženskej saleziánskej rehole).
KubCup sa rokmi stal celoslovensky
známy – prichádzali družstvá z Bratislavy,
Košíc, Michaloviec, Bystrice či Humenného. Rodinná atmosféra a priateľskosť
priťahovala mladých z celého Slovenska.
Úroveň volejbalu sa každoročne zvyšovala, čo potvrdili aj rozhodcovia. Turnaj
aj naďalej patrí k amatérskym turnajom,
ktorého najhlavnejšou charakteristikou
je, aby sa vytvorila rodinná atmosféra,
6
FARSKÝ LIST 03|2013
rozhodcov. Hneď, ako sme zistili, že áno,
rozhodli sme sa ponúknuť miesto ďalším
šiestim tímom,” ozrejmil dôvod rozšírenia jeden z hlavných organizátorov Ivan
Dauda. Tento rok volejbaloví nadšenci vo
veku od 15 do 53 rokov spolu odohrali
142 zápasov až v šiestich telocvičniach.
Na príprave turnaja sa už pár mesiacov dopredu podieľalo vyše 50 dobrovoľníkov. Pokojný priebeh KubCupu tak
zabezpečili mladí od sestier saleziánok, z
mládežníckeho speváckeho zboru, skauti, matky z Modlitieb matiek či saleziáni
spolupracovníci.
Turnaj sprevádzalo motto "Viac ako
len volejbal", o čom svedčila aj samotná
atmosféra pohody a fair play. Účastníci
načerpali každý deň duchovnú posilu na
sv. omšiach, po ktorých si už zmerali svoje
sily v samotných zápasoch. "Toto bol môj
prvý KubCup a som naozaj nadšená. Atmosféra bola skvelá a dúfam, že ten hrejivý pocit vo mne ostane ešte dlho," opísala
svoje pocity účastníčka Mária Kubalová.
"Celá akcia by sa nemohla uskutočniť bez
podpory našich partnerov, ochoty mnohých dobrovoľníkov a vedenia škôl CSŠ
A. Radlinského, Obchodnej akadémie a
SOŠ obchodu a služieb,“ vyjadruje poďakovanie Ivan Dauda.
Každý chcel vyhrať, no konkurencia
bola silná a hral sa naozaj kvalitný volejbal. Vo finálovom zápase nakoniec uspel
tím Celebrity z Lokce, ktorý si so sebou
odniesol putovný pohár Márie Dominiky Mazzarelovej. Druhé miesto zostalo
hviezdam z tímu Stars z Okoličného a
tretie miesto putovalo do Banskej Bystrice spolu s tímom UMB. "Je to asi jeden z
mála turnajov, kde sú ľudia k sebe takí
milí a zhovievaví, každý sa s každým porozpráva a každý každému praje," dodáva
Zuzana Dendisová, kapitánka víťazného
tímu.
Monika kočalková
Snímky: v. Jurčíková, M. Šimová
Do krakova Pán
nás volá!
V
sobotu 18. mája 2013 sa konala v poradí už 9. púť Rádia Lumen do Krakova
k Božiemu milosrdenstvu, ktorej mottom
bolo „Viera je poklad života“. K pútnikom
sa pridali aj dolnokubínski farníci. Putovali
ženy i muži, ale aj tí najmenší.
Na toto miesto prichádza čoraz viac pútnikov, a to nielen na Púť Rádia Lumen, lež
počas celého roka. Mnohí tu prichádzajú
ďakovať Bohu za vypočuté prosby, za zdravie, úspešne ukončené štúdium, dobrú prácu, pokoj a požehnanie v rodine, ale zároveň si od Boha vyprosujú potrebné milosti
pre každodenný život.
Sv. sestra Faustína Kovalská, ktorá v Krakove pôsobila, počas svojho života vyzývala
ľudí k dôvere v Božie milosrdenstvo, ktorého moc sama zakúsila. Vo svojom Denníčku píše: „Teraz vidím, že duša sama veľa
nemôže, ale s Bohom môže všetko.“ Naozaj
jedine s Bohom dokážeme všetko. Naše sily
nestačia na to, s čím sa denne stretávame.
Mnohokrát sú to rôzne skúšky vo vzťahoch
s našimi najbližšími, ktoré nás oberajú o
pokoj. Skúšky, keď máme nedostatok základných ľudských potrieb. Vtedy sa vytráca
naša dôvera v Božiu pomoc, dôvera v jeho
nekonečné milosrdenstvo.
takí veľkí ako naši
svätí
kôlkari z Cirkevnej spojenej školy spolu
s pani učiteľkami boli v máji v Oravskom
kultúrnom stredisku na výstave s názvom Cyril a Metod. Téma síce znie náročne, ale prežívame práve Rok viery, blíži sa 1150. výročie
ich príchodu na naše územie, tak prečo nie.
P
rvý júnový víkend ožila Trnava
množstvom mladých ľudí, ktorí
si prišli vychutnať kvalitnú gospelovú hudbu z celého sveta na festivale
Lumen. Vyše 8 000 účastníkov si počas piatku a soboty vypočulo hudobný
program na Trojičnom námestí priamo
v centre Trnavy. Bohatý program predviedli slovenské i zahraničné kapely.
Festival v piatok popoludní otvorila
sv. omša, ktorej hlavným celebrantom
bol Mons. Ján Orosch. Hudobnú časť
festivalu otvorila kapela Vigília (SK).
Nasledovali kapely The Elements (SK),
kvalitnú šou predviedla nemecká zostava Good weather forecast, skvelú atmosféru rozprúdili LZ7 (UK) a večer energicky zakončila kapela DJ Galactus Jack
(UK). Program pokračoval v mestskom
amfiteátri Tanečným divadlom Atak
Zuzana Mahútová
Snímka: autorka
Drevené plastiky od našich majstrov rezbárov deti zaujali najmä svojou „porovnateľnou“ veľkosťou. Čoskoro však najmä chlapci
objavili ich zbrojnú výbavu, a neverili by ste,
aké detaily nachádzali. Dievčatá si všímali
viac knihy a kráľovské klenoty na hlavách či v
rukách. A že ich všetkých prijali za „svojich“,
vidíte sami.
Š
Festivalu lumen
fandilo aj počasie
Na Púti rádia Lumen sa všetkým zúčastneným prihovoril pomocný krakovský
biskup Jan Zajac, ktorý vyjadril radosť z ich
prítomnosti a pozval ich do Lagievnikov aj
o rok so slovami: „Čakám na vás.“ Žilinský
biskup Tomáš Galis, ktorý celebroval sv.
omšu, povzbudil všetkých pútnikov vo viere a nádeji. Nasledovala adorácia, pri ktorej pútnici rozjímali o myšlienkach bl. Jána
Pavla II. Po koncerte skupiny Kerygma a
prednáške rehoľných sestier Kongregácie
sestier Matky Božieho milosrdenstva všetci
zúčastnení spoločne prežili hodinu milosrdenstva v modlitbe Korunky Božieho milosrdenstva.
Z tejto púte odchádzali naši dolnokubínski pútnici povzbudení vo viere. Mnohí prijali sviatosť zmierenia i sviatostného Krista.
Odovzdali Bohu svoje rodiny, blízkych a
priateľov. Načerpali tu nádej do ďalších dní
a dôveru v nekonečné Božie milosrdenstvo.
otília Jurigová
Snímky: archív školy
„Slovo ožilo“. Sobotu dopoludnia a popoludní mali účastníci možnosť zúčastniť sa prednášok a workshopov v štyroch
blokoch. Večer prišla na scénu hudobná
kapela noXcuse (SK), ktorá odštartovala sobotné koncerty. Priestor dostala aj
slovenská kapela Out of control, po nich
predviedli svoj hudobný talent My little
Rockstar Dream (DE), kapela Purified
(AUS), vynikajúci spevácky zbor Summertime choir (IT) a večer zakončila
skupina !Audacious (UK). Slávnostné
ukončenie festivalu bolo vo Františkánskom kostole sv. omšou o polnoci.
Počas celého programu bola súbežne
poskytnutá Služba Ucha v rehoľnej kaviarni, stála adorácia či DOMKA stan.
V bohatom programe si mohol každý
účastník prísť na svoje. Výborné počasie
sa odzrkadlilo aj na skvelej atmosfére.
Tešíme sa opäť o rok!
Monika kočalková
Snímky: Zuzana Mahútová
FARSKÝ LIST 03|2013
7
UDALOSTI VO FARNOSTI
noví členovia
Združenia
M
ichal Kurčina a Dušan Sotoniak z
našej farnosti vstúpili do Združenia
Mariánskej mládeže (ZMM). Počas svätej
omše v nedeľu 19. mája sa zasvätili Panne
Márii a z čakateľov sa stali členovia tohto
združenia, prví z Dolného Kubína. Svätú
omšu celebroval a obrad zasvätenia viedol p. Tomáš Brezáni CM, prítomná bola
aj Dcéra kresťanskej lásky, sestra Petra Jedličková , ktorá je poverená prácou pre toto
združenie na Slovensku. Najaktívnejšie mariánske družiny na Orave sú v Suchej Hore,
Habovke či Rabči, formuje sa i družina v
Hornej Lehote, taktiež vzniklo nové ZMM
v Bielom Potoku pri Ružomberku.
História združenia siaha až do roku 1830.
Panna Mária 18. júla počas zjavenia sestre
Kataríne Labouré v Paríži vyslovila prianie
o založení združenia detí, „ktoré budú šíriť
úctu k Nepoškvrnenému počatiu pomocou
Zázračnej medaily.“ Tak sa sestra Katarína
stala patrónkou spoločenstva detí a mládeže a Zázračná medaila ich znakom. Motto
združenia: „Bez hriechu počatá Panna Mária,
oroduj za nás, ktorí sa k tebe utiekame“ je vy-
Škola v prírode
Z
áver tohto školského roka patril škole
v prírode, ktorú žiaci Cirkevnej spojenej škole prežili po druhýkrát. Príroda pod Roháčmi na Hutách je skutočne
nádherná a aj keď počasie veľmi neprialo všetkým aktivitám, 46 žiakov tretieho
a štvrtého ročníka v termíne od 3. do 7.
júna splnilo všetko, čo bolo naplánované.
Ubytovanie bolo na veľmi dobrej úrovni,
deti mali 5x denne stravu a zabezpečený
8
FARSKÝ LIST 03|2013
ryté na prednej strane tejto medaily, prostredníctvom ktorej Panna Mária svoje deti zvlášť
ochraňuje.
Prvá mariánska družina na Slovensku bola
založená v Nitre v roku 1861, a potom postupne aj na ďalších miestach. No s nástupom
totalitného režimu a zákazom akejkoľvek náboženskej činnosti načas prestalo aj aktívne
pôsobenie mariánskych družín. Po páde totality v roku 1990 sa ale spoločenstvá znovu
obnovili a vznikli mnohé nové. V súčasnosti
pitný režim. V ubytovni okrem izieb boli
aj 2 vybavené učebne, veľká spoločenská
miestnosť s kozubom, biliardom, kalčetom, stolným tenisom či domácim kinom.
Vyučovanie prebiehalo v 14 vyučovacích hodinách. Jednotlivé predmety (matematika, anglický jazyk, slovenský jazyk,
prírodoveda, vlastiveda či výchovné predmety) využívali medzipredmetové vzťahy,
prácu v skupinách, problémové vyučovanie a učenie hrou. Veľká časť vzdelávacích
aktivít sa mohla diať v prírodnom prostre-
na Slovensku funguje 60 spoločenstiev ZMM
s približne 1000 členmi. Centrum a sekretariát združenia sa nachádza v Nitre. Členstvo v
ZMM má pomôcť mladým ľuďom prežiť čisto ich mladosť, a tak ich pripraviť na budúce
životné poslanie v rodinnom alebo duchovnom povolaní. Pre dospelých je toto členstvo
prostriedkom sebaposvätenia a povzbudením v živote podľa viery.
Sestra Dominika, Dkl
Snímka: M. Žmijovský
dí a v areáli školy v prírode, nielen v exteriéri ubytovne. Žiaci výchovno-vzdelávací
proces nevnímali ako klasické učenie, a
nečudo, že sa im z takejto školy nechcelo
ani odísť.
Možnosť športového vyžitia ponúkali
detské či volejbalové ihrisko. Okolie obce
poskytovalo veľa možností na vychádzky.
Veľmi pekné akcie podľa slov detí boli:
Hľadanie pokladu, Súťaž o geniálnu hlavičku, Izba baví izbu, Večerné čítanie, Prírodovedná súťaž a Turnaj vo vybíjanej a
futbale. Obľúbené boli aj večerné diskotéky, biliard, kalčeto či maľovanie na chodník. Zúčastnili sa aj troch svätých omší
v miestnom kostole. Celebroval ich pán
farár Ján Polťák, ktorý si svojím milým
a ústretovým prístupom získal srdiečka
všetkých detí. A treba povedať, že mu deti
budú aj chýbať. Bol prekvapený, lebo deti
spievali, všetky chceli čítať či miništrovať.
Podnikli spolu aj niekoľko výletov. Absolvovali výlet k ústiu Kvačianskej doliny,
turistickú vychádzku do okolia a exkurziu
do Múzea oravskej dediny v Zuberci, kde
sa naučili veľa o živote našich predkov.
Týždeň naozaj plný vedomostí, spoločných zážitkov, hier i aktivít.
kolektív učiteliek
Snímka: archív školy
nová hospodárska
rada farnosti
V
júni prebehli voľby do novej farskej
hospodárskej rady. Je to poradný a
pomocný orgán farára farnosti. Radí a
pomáha mu v správe majetkov a v ekonomických záležitostiach týkajúcich sa
celej farnosti prostredníctvom svojich
názorov, skúseností a odborných rád
tak, aby majetok farnosti bol spravovaný
šetrne, obozretne a spoľahlivo.
Volieb v našej farnosti sa zúčastnilo
655 voličov. Za riadnych členov hospo-
dárskej rady farnosti Dolný Kubín boli
zvolení: Ing. Ľudovít Behula, Ing. Mária
Pazderová, MUDr. Metod Kulich a Ing.
Vladimír Toman. Ako farár a predseda
Hospodárskej rady farnosti v zmysle
Kódexu kánonického práva z roku 1983,
kánon 537 a v súlade so Stanovami hospodárskej rady farnosti v Spišskej diecéze som sa rozhodol ako ďalších členov
menovať Ing. Antona Sklárčika, Ing. Miroslava Novotného a Ing. Martina Hrnčiara.
Vo filiálke Vyšný Kubín sa volieb zúčastnilo 36 voličov a za riadnych členov
hospodárskej rady filiálky Vyšný Kubín
boli zvolení Ing. Miroslav Hubčík a Mgr.
Tibor Koval. Ako ďalšieho člena som sa
rozhodol menovať Ing. Milana Rusinu.
Ďakujem všetkým veriacim, ktorí
využili svoje volebné právo a v zmysle
Kánonického práva Rímskokatolíckej
cirkvi si splnili i túto svoju kresťanskú
povinnosť.
V neposlednom rade ďakujeme všetkým kandidátom na členov hospodárskej rady za ochotu pracovať na zveľadení cirkevnej obce. Naša farnosť využije
ich pomoc a ochotu pri riešení problémov farnosti.
Prof. Ľubomír Pekarčík, dekan
krajská knižnica
v Žiline v rámci realizácie
projektu
Duchaplný cestopis po
stopách Jána Pavla II. v
našich regiónochpripravuje
putovnú výstavu
Ján Pavol II. v obrazoch: Ján
Pavol II. v našich srdciach a
v našich regiónoch
Ing. Ľudovít Behula pracuje ako elektrotechnik, revízny technik v oblasti elektro,
venuje sa tiež vzdelávaniu v elektrotechnike. Má 5 detí a 8 vnúčat, vo voľnom čase
rád športuje, chodí do prírody a venuje sa hubárčeniu.
Ing. Martin Hrnčiar podniká v oblasti stavebníctva, špecializuje sa na výstavbu inžinierskych sietí a ekologických stavieb. Má 3 deti, medzi koníčky patrí hlavne šport
(skialpinistika, cyklistika, turistika) a fotografovanie.
Ing. Miroslav Hubčík podniká v obchodnej činnosti a kovovýrobe – hlavne výroba
náradia. Má 3 deti, medzi jeho koníčky patria bonsaje, včelárstvo a rekreačne aj
turistika, vo voľnom čase rád číta knihy.
Mgr. Tibor Koval pracuje ako učiteľ. Má tri deti a rád športuje, číta knihy a počúva
hudbu.
MUDr. Metod Kulich pracuje ako lekár – gastroenterológ. Má 2 deti a 8 vnúčat, k
jeho koníčkom patrí šport, turistika a záhrada.
Ing. Miroslav Novotný podniká v oblasti stavebníctva. Má 4 deti, koníčkami sú
cyklistika, lyžovanie, turistika, rodina a priatelia.
Ing. Mária Pazderová je živnostníčkou v oblasti vedenia účtovníctva a ekonomického poradenstva. Má 6 detí a vo voľnom čase rada číta, venuje sa záhradke a tiež si
rada zahrá volejbal.
Ing. Milan Rusina pracuje v oblasti pekárenstva. Má 3 deti a veľa záľub, najviac sa
venuje cyklistike a hudbe.
Ing. Anton Sklárčik pracuje ako výrobnotechnický riaditeľ. Má 3 deti a medzi jeho
koníčky patrí šport, plávanie, lyžovanie a literatúra faktu.
Ing. Vladimír Toman pracuje ako technik v spoločnosti so zameraním na výrobu
strojných súčiastok pre automobilový priemysel. Má 2 deti a voľný čas rád trávi s
blízkymi, s priateľmi a kamarátmi.
Cieľom výstavy je pripomenúť
si osobnosť blahoslaveného
Jána Pavla II. prostredníctvom
amatérskych snímok zhotovených
amatérskymi fotografmi zo
Slovenska a Poľska. Výstava bude
putovať po rôznych miestach
nášho kraja a v poľskej BielskoBialej.
Chceme vás pri tejto príležitosti
poprosiť o zapožičanie vašich
fotografií, ktoré zachytávajú
vaše konkrétne stretnutia s
Jánom Pavlom pri rôznych
príležitostiach. Zvlášť vzácne
sú snímky vašich stretnutí s
Jánom Pavlom II. z obdobia
pred rokom 1989. Tiež je
možné posielať faktografické
snímky, ktoré mapujú miesta s
fyzickým odkazom osobnosti
Jána Pavla II. v našich regiónoch
- v architektúre (kostoly,
námestia), v umení (sochy, busty,
vitráže), v krajine (turistické
trasy, navštívené miesta).
Najdojímavejšie fotografie budú
odmenené.
Viac informácií a adresa na
http://www.krajskakniznicazilina.
sk/downloads/duchcestopis.pdf
FARSKÝ LIST 03|2013
9
ZO SVETA CIRKVI
Biskup Štefan Sečka
oslávil šesťdesiatiny
Spišský diecézny biskup Mons. Štefan
Sečka sa 6. júla dožíva 60. rokov. Pri tejto príležitosti slávil 12. júna v Katedrále
sv. Martina v Spišskej Kapitule svätú
omšu, pri ktorej ďakoval nebeskému
Otcovi za dar života. Po svätej omši nasledovala akadémia na počesť jubilanta,
kde okrem iného bolo predstavené aj
nové CD, na ktorom sú príspevky o
otcovi biskupovi, ale aj pieseň venovaná jubilantovi, ktorá vznikla k tejto
príležitosti. Nakoniec biskup prevzal
duchovné kytice veriacich a všetkým
srdečne poďakoval. Ku gratulantom i k
modlitbám sa pripájame.
-tk kbs-
Spišskí novokňazi
Novokňazi v r. 2013 a ich prvé kaplánske miesta: Štefan Belko z Liptovskej
Štiavnice/Rakúsy, Peter Duffala z
Chmeľnice/Bystrany, Lukáš Fejerčák
z Kežmarku/Ružomberok, Peter Gaži
z Valalík/Lomnička, Marek Jamrich
z Ľubochne/Dolný Kubín, Dominik
Janky z Ružomberka/Levoča – gymnázium, Martin Zummer z Vrbova/
Levoča.
-tk kbs-
výstava o živote svätých
Cyrila a Metoda
P
o prvýkrát od roku 1918 prešla v Sankt Peterburgu procesia Božieho Tela. Uzatvárala
svätú omšu, ktorú slávil moskovský arcibiskup Paolo Pezzi. Francúzsky dominikán z
Petrohradu Hyacinthe Destivelle o tom hovorí: „Bola to pre nás historická udalosť. Je to
prvýkrát po 95 rokoch, čo sme mohli vyjsť v procesii pred kostol. Symbolické pritom je,
že práve tento kostol, zasvätený Našej Milej Panne Lurdskej, za sovietskych čias nikdy nebol uzavretý, zatiaľ čo iné katolícke kostoly - napríklad kostol sv. Kataríny - boli opätovne
sprístupnené až počas perestrojky. Procesiu sme preto pripravili s veľkou radosťou - zúčastnili sa na nej všetci katolícki kňazi, rehoľníci a mnohí veriaci. Pre sedem katolíckych
petrohradských farností teda bola tiež znamením jednoty. Okoloidúci obyvatelia Sankt
Peterburgu sa veľmi divili, keď procesia prechádzala Nevským prospektom (hlavnou a najrušnejšou ulicou mesta). Domnievali sa, že v nej kráčajú veriaci arménskej a luteránskej
cirkvi. Nie je totiž zvyčajné v meste stretnúť praktizujúcich katolíkov.“
-tk kbs-
Františkovia Františkovi
S
vätému Otcovi Františkovi do Vatikánu poputuje zo Slovenska unikát - kniha pozdravov a modlitieb s menami vyše päť stoviek Františkov zo Slovenska. Jedinečné dielo
predstavitelia laickej iniciatívy odovzdali predsedovi KBS Mons. Stanislavovi Zvolenskému, ktorý sprostredkuje jej doručenie prostredníctvom apoštolského nuncia.
Myšlienka prejaviť touto formou priazeň Svätému Otcovi sa zrodila u Františka
Kyselicu krátko po tom, ako bol za 266. hlavu Katolíckej cirkvi zvolený 76-ročný
argentínsky kardinál Jorge Mario Bergoglio SJ, ktorý prijal meno František. S ním ho
spája nielen meno, ale aj rovnaký vek.
O výslednú podobu diela sa pričinila oslovená výtvarníčka Denisa Bogdalíková.
Kniha, ktorá je uložená v drevenej škatuľke, má netradične stvárnený obal. Ide o úpravu,
ktorá pripomína znak Slovenskej republiky. Skladá sa z trikolóry - bielej, modrej a
červenej farby. Kniha má obálku, na ktorej je v plastelínovom podklade spolu s kúskami
papiera vymodelovaná silueta svätého Františka.
-tk kbs-
Uznaný ďalší zázrak
T
V Bazilike sv. Petra vo Vatikáne
v nedeľu 2. júna o 17.00 h Svätý
otec František predsedal hodinovej
eucharistickej adorácii, ku ktorej sa
pridali veriaci všetkých spoločenstiev
Katolíckej cirkvi. Do tejto aktivity
sa zapojila aj Spišská diecéza. Motto
tohto jedinečného celosvetového modlitbového stretnutia "Jeden Pán, jedna
viera" sme mali možnosť prežívať i v
Dolnom Kubíne.
eologická komisia Kongregácie pre kauzy svätých potvrdila
nevysvetliteľnosť zázračného uzdravenia na príhovor Jána
Pavla II. Rovnaké stanovisko zaujala v polovici apríla aj lekárska komisia. Začiatkom júla sa stretnú kardináli a biskupi, ktorí
sú členmi kongregácie, aby vyjadrili svoj názor. Po ich súhlase
bude na ťahu už len pápež František, ktorý podpíše dekrét a na
verejnom konzistóriu oznámi dátum svätorečenia.
Najčastejšie sa špekuluje o nedeli 20. októbra, a to hneď
z niekoľkých dôvodov: bude končiť Rok viery vyhlásený
Benediktom XVI., uplynie 35 rokov od nástupu Karola Wojtyłu
na pápežský stolec a v tých dňoch sa slávi liturgická spomienka
blahoslaveného Jána Pavla II. Za svätého ho vyhlási pápež s
podobným pastoračným štýlom, konštatuje portál Vatican
Insider. „Pôjde o silný signál pre katolíkov po celom svete v dobe, ktorá si žiada hodnoverných
svedkov,“ dodáva kardinál Velasio De Paolis, ktorý bol blízkym spolupracovníkom troch
posledných pápežov.
Na rozdiel od procesu blahorečenia poľského pápeža, kde boli známe takmer všetky
detaily uzdravenia francúzskej rehoľnice Marie Simone-Pierre z Parkinsonovej choroby, sa o
aktuálnom zázračnom uzdravení nevie takmer nič. „Prefekt Kongregácie pre kauzy svätých
Angelo Amato nariadil všetkým, vrátane postulátora Sławomira Odera, maximálnu diskrétnosť
až do definitívneho rozhodnutia kardinálov,“ uvádza Vatican Insider. Hovorí sa len, že k
uzdraveniu istej ženy malo dôjsť 1. mája 2011, teda presne v deň, kedy Benedikt XVI. vyhlásil
Jána Pavla II. za blahoslaveného.
Ján Pavol II. sa tak po Piovi X. môže stať druhým svätým pápežom 20. storočia. A nesporne
aj jedným z „najrýchlejších“ svätcov. Predbehol by tak populárneho pátra Pia, ktorého osobne
vyhlásil za blahoslaveného, aj svätého v rozpätí len troch rokov.
-tk kbs-
-svet kresťanstva-
V Slovenskom národnom múzeu na
Bratislavskom hrade je do 9. septembra sprístupnená výstava fotografií s
názvom Po stopách sv. Cyrila a Metoda. Jej autor Pavol Demeš v priebehu
troch rokov navštívil miesta spojené s
ich životom a dielom a tak predkladá
sťaby ich fotografický životopis.
-tk kbs-
Cirkev na celom svete
spojila adorácia
10
Procesia takmer po sto rokoch
FARSKÝ LIST 03|2013
Cirkev – jej obraz, problémy i výzvy
P
äť kontinentov a rôzne tváre kresťanstva. Zem ponúka zmiešaný obraz o katolicizme: od starej Európy, ktorá si vyžaduje oživenie viery, cez Spojené štáty americké
a Kanadu, až po Áziu a Afriku, ktorých spoločenstvá podávajú silné, no často ťažké
svedectvá.
Európa je v súčasnosti multietnickým a multináboženským kontinentom: spolu
s 555-miliónmi kresťanov (269 mil. katolíkov, 170 mil. pravoslávnych, 80 mil.
protestantov a 30 mil. anglikánov) na ňom žije 32 mil. moslimov, 3,4 mil. židov, 1,6
mil. hinduistov či 1,5 mil. budhistov). O Európe založenej na hodnotách sa však v
súčasnosti hovorí ako o kontinente s nevyhnutnou potrebou novej evanjelizácie.
Rast počtu katolíckych veriacich v Afrike má doslova expanzívny charakter: z
1,9 mil. v roku 1900 na 130 mil. v roku 2000. Okrem toho viac ako 600 biskupov a
30-tisíc kňazov. Na kontinente však žije aj mnoho moslimov, severnú časť obývajú
spoločne viac či menej vo vzájomnej tolerancii. Afrika má ale rozmanitú podobu: od
otvorenejšieho Egypta, cez Sudán, kde platí islamské právo, až po krajiny, v ktorých je
prítomnosť katolíkov len tolerovaná. Kontinent čelí viacerým výzvam, predovšetkým
v sociálnej oblasti: veľká chudoba, rozšírené endemické ochorenia ako napr. aids,
korupcia, zaťaženie zahraničným dlhom, nedostatok zdravotníckych a vzdelávacích
štruktúr.
Katolícka cirkev v Severnej Amerike má 67 miliónov pokrstených a kvantitatívnu
tendenciu rastu. Veriaci tohto kontinentu predstavujú 6 % svetovej katolíckej populácie
(po Brazílii, Mexiku a Filipínach zastávajú štvrté miesto) a 12 % biskupov pochádza
práve odtiaľ. Až tridsať percent veriacich ale predstavujú migranti z juhu či stredu
Ameriky a tí výrazne menia podobu Cirkvi. Najurgentnejšie problémy sa však týkajú
prítomnosti Cirkvi vo verejnom živote. V hre je sloboda svedomia, zdravotnícka
reforma, ako aj obrana tradičnej rodiny v súvislosti s legalizáciou homosexuálnych
manželstiev. Ďalšia z výziev tohto kontinentu sa týka aj reštrukturalizácie diecéz. Hoci
počet katolíkov rastie, kňazi nedokážu pokryť všetky pastoračné potreby.
Polovicu katolíkov vo svete tvoria veriaci zo Strednej a Južnej Ameriky. Brazília,
Mexiko a Argentína patria, čo sa týka počtu, medzi krajiny s najväčšou prítomnosťou
veriacich. Len v samotnej Brazílii ich žije 160 miliónov. Napriek tejto skutočnosti
sa Latinská Amerika nachádza v zovretí náboženských siekt, ktoré majú veľmi
horlivú a aktívnu propagandu. Kontinent je tak poznačený nielen veľkým sociálnym
kontrastom, ale aj kontrastom náboženským. Veľkými otázkami súčasnosti sú sociálna
spravodlivosť, solidarita a ľudské práva.
Blízky východ, juhovýchodná Ázia a Čína predstavujú tri rozsiahle oblasti s
osobitnými výzvami pre súčasnú Cirkev. Geopolitická situácia na Blízkom východe
vedie Cirkev k tomu, aby sa zameriavala na udržanie svojej prítomnosti napriek
konfliktom a šíriacej sa migrácii a sociálnej marginácii katolíkov v Iraku, Sýrii a v
Palestíne. Príliv migrantov v Libanone a na Západe má zničujúci dopad na miestne
cirkvi, chudobné a marginalizované(odsúvané na okraj – pozn. red.), sužované
islamistickým radikalizmom. Medzináboženský dialóg má čoraz náročnejšie pozadie
na pochopenie toho, aká je úloha Cirkvi na mieste, kde spolu žijú odveké svetové
náboženstva a kde sa kresťanstvo zrodilo, no dnes predstavuje len slabú menšinu.
Podľa štatistík žijú v Ázii 4 miliardy ľudí, z toho 100 miliónov katolíkov, čo
predstavuje 2,9 % celkového obyvateľstva. Ich väčšia časť sa koncentruje na Filipínach.
Problémom Ázie je dialóg a vzťahy s inými náboženstvami, situáciu komplikujú aj
sekty a ďalšie hnutia, ku ktorým prechádzajú viacerí katolíci. V čínskom prostredí
musí Cirkev čeliť vládnej politike, ktorá sa snaží zotročiť katolicizmus pod štátnou
nadvládou. Katolíci tak zažívajú skúsenosť podzemnej Cirkvi, zatiaľ čo Vietnam
zaznamenal pokroky vo vzťahu medzi štátom a Cirkvou. Výnimkou sú Filipíny, kde
je katolicizmus rozšírený, čeliť ale musí sociálnym skutočnostiam, ako je korupcia,
rozšírený čierny obchod a chudoba.
Oceánia, tzv. kontinent na vode, predovšetkým Austrália a Nový Zéland, ako dve
obrovské moderné krajiny v plnom raste sú v kontraste s inými štátmi Mikronézie. Na
kontinente však vládne aj extrémny rozdiel v sociálnej a politickej sfére, a to aj vo vzťahu
medzi hospodárskym rozvojom a požiadavkami domorodých skupín obyvateľstva, v
oblasti ekológie či politických štruktúr, ktoré by vedeli spojiť modernosť a tradíciu.
Cirkev je tak rozhodnutá konať proti nespravodlivosti, korupcii, útokom na život a
novým podobám chudoby.
vystavenie tela svätého
pátra Pia
Od 1. júna 2013 v kostole svätého
Pia z Pietrelciny v San Giovanni
Rotondo bude telo svätca – pátra
Pia - stále vystavené k verejnému ucteniu uprostred dolného
kostola, ktorý mu je zasvätený. Je
uchovávané v presklenej truhle.
Toto rozhodnutie bolo urobené
na základe početných požiadaviek
pútnikov, ktorí prichádzajú do San
Giovanni Rotondo s túžbu môcť sa
pomodliť pred pozostatkami tohto
kapucína, ktorého úcta je veľmi
rozšírená. Cieľom je prebudiť v
srdciach mnohých pútnikov vieru
a cnosti, ktoré páter Pio mal a
stále je ich vzorom cez jeho spisy,
jeho spiritualitu a predovšetkým
dôslednosťou jeho života.
-tk kbs-
Benediktínsky kláštor
má nový erb
V rámci slávnosti výročia posvätenia kláštorného chrámu v Sampore, ktorá sa konala 24. mája 2013,
bol požehnaný nový erb kláštora
spolu s pečiatkami, ktoré bude
kláštor od tohto dňa používať.
Erb vyjadruje historické dedičstvo
slovenských benediktínov, upozorňuje na zakladateľské opátstvo,
no tiež v sebe zahŕňa patrocínium
kláštora. Prijatie erbu kláštora je
nevyhnutným dôsledkom nezávislosti, ktorú kláštor dosiahol na
jeseň minulého roka.
-tk kbs-
Správy z vatikánu cez
MISSIO
K správam z Vatikánu a zo sveta
Cirkvi sa už možno dostať aj cez
aplikáciu MISSIO pre smartfóny
a tablety. Nová aplikácia obsahuje
správy publikované na vatikánskej
spravodajskej stránke news.va, ale
aj fotografie, záznamy a pápežove homílie, správy z cirkevného
diania vo svete prostredníctvom
služieb agentúry Fides. Dostupná
je v ôsmi ch jazykoch: anglickom,
španielskom, talianskom, nemeckom, francúzskom, portugalskom,
čínskom a arabskom.
-tk kbs-
Zdroj: vatikánsky rozhlas, Corriere della Sera
FARSKÝ LIST 03|2013
11
téma
Cirkev na ceste
TexT: MIRoSlav ŽMIJovSký • Snímky: vERonIka JURčíková
Prázdninové mesiace júl a august sú priam presýtené putovaním.
väčšina z nás sa vydáva na cesty, na rôzne dovolenkové
destinácie, kde hľadáme odpočinok, načerpanie nových
fyzických, ale aj duchovných síl. a práve to je potrebné si
uvedomiť hneď na začiatku. Hoci začína dovolenkový čas, naša
viera dovolenku nepozná. toto obdobie nám ponúka širokú
paletu možností, ako stráviť tento čas i ako veriaci putujúci ľud.
Prežívame Rok viery a Jubilejný rok svätých Cyrila a Metoda. a
práve prázdninový čas sa začína putovaním veriacich, ale aj tých,
ktorí nie sú veriaci. či už na národnú púť do starobylej nitry,
kde si pripomenieme 1150-te výročie od príchodu solúnskych
bratov, Devína či terchovej. tam sa stretnú ľudia dobrej vôle,
aby si pripomenuli svätých Cyrila a Metoda a spolu s nimi, lebo
ich život a evanjelizácia sú neodmysliteľne spojené aj s kultom
Ježišovej Matky Márie, si uctili aj túto vzácnu spolupracovníčku
na diele spásy. neprehliadnuteľná je tak pre nás i diecézna púť
na Mariánsku horu v levoči, púte k Škapuliarskej Panne Márii do
Gaboltova či topoľčianok, púte na slávnosť nanebovzatia Božej
Matky v nitre a Starých Horách.
Dejiny kresťanstva sú po celé stáročia
charakterizované tým, že Boží ľud často a
rád putoval na rozličné miesta. Niektoré
ciele pútí majú svoj dôvod v svätosti
nejakej osoby, iné sú zviazané so životom
a utrpením Krista, ako je to v prípade
Svätej zeme. Ďalšie sa vyznačujú tým, že
počas stáročí sa vyvinula tradícia, ktorá
ich nejakým osobitným spôsobom spája so
svätosťou. Putovanie na posvätné miesta
charakterizuje celé dejiny kresťanstva.
12
FARSKÝ LIST 03|2013
Tento fenomén putovania neobchádza
ani Slovensko, ktoré je od počiatku svojich
kresťanských dejín posiate množstvom
pútnických miest. Tieto miesta boli časom
„premodlené“, stali sa posvätnými tým,
že sa tam po stáročia so živou vierou
modlilo mnoho generácií, dochádzalo tam
k mimoriadnym udalostiam, k vypočutiu
prosieb. Preto sa na týchto miestach
schádzajú ľudia, lebo tu cítia atmosféru
nabádajúcu k dôvere. Tieto miesta boli
v dejinách nášho národa vždy veľmi
významné.
Niekedy sa však v púťach môžu skrývať
aj isté nebezpečenstvá. Nebezpečenstvom
sa môže stať napríklad to, že človek
vnútorne
prepája
svätosť
miesta,
duchovnú svätosť s očakávaním aj
vonkajšej, konkrétnej, viditeľnej svätosti
- a potom môže byť niekedy sklamaný.
„Čakal som to alebo ono na svätom mieste
a zistil som, že aj toto miesto je len tak
sväté ako každé iné miesto!“ Celý svet je
posvätný, každé miesto je „miesto sväté“.
Na každom mieste sa totiž prejavuje Božia
stvoriteľská i vykupiteľská vôľa. Neexistujú
viac alebo menej sväté miesta, ktoré by
mali svätosť bytostne sami zo seba. Svätosť
miesta sa prejavuje či uskutočňuje tým, k
čomu sa viaže, ale predovšetkým k tomu,
ako ho človek duchovne vníma, ako
prežije čas, ktorý na tomto mieste strávi,
či sväto alebo menej sväto. A tak by sme
mohli začať hľadať odpoveď na otázky: Čo
charakterizuje skutočného pútnika? Čo
je to putovanie? Kto je to pútnik? Prečo
v dejinách Cirkvi má púť také hlboké
miesto?
vonkajšie znaky
púte
Aj dnes, napriek moderným dopravným
prostriedkom, s púťou je predsa len
spojená istá námaha. Človek sa musí
odobrať zo svojho domova, niečo za sebou
zanecháva. Je ochotný nechať to, čo pozná,
nechať zabehnutý každodenný spôsob
života a podujať sa na niečo nové. Aj to je
jedna zo známok putovania.
Zvyčajne človek neputuje sám a teda
ďalším znakom pútnika, či putovania je
to, že pri púti sa vytvára spoločenstvo.
Stačí si spomenúť na to, aké bolo dôležité
vytvárať spoločenstvo práve v časoch, keď
pre nás boli púte jednou z mála možností
prejavenia žitej viery – a to najmä zočivoči tým spoločenským podmienkam,
ktoré zatláčali do úzadia náboženský život.
Na púťach sme sa cítili akísi silnejší, sila
viery prekonávala bariéru strachu, tá sila
viery bola obdivuhodná. Cítili sme sa byť
časťou spoločenstva, spoločenstva Cirkvi.
Pútnik je človek, ktorý si musí uvedomiť,
že k životu potrebuje v skutočnosti dosť
málo. Keď si má človek zbaliť kufor či
pripraviť cestovnú tašku, alebo v prípade
pešej púte batoh, tak sa naozaj sústredí len
na to podstatné. A zistí, že naozaj človek
toho v skutočnosti až tak veľa nepotrebuje.
A tak teda púť, putovanie, nás učí zmyslu
pre podstatné veci.
Pútnik si uvedomuje, že sám všetko nedokáže. Je závislý od iných, počnúc tými,
ktorí mu pripravili miesto, ktorí mu na tejto
púti pomáhajú, ktorí ho očakávajú, teda, že
každý z nás ku svojmu životu potrebuje aj
iných. Pútnik si je vedomý aj toho, že k cieľu sa napreduje etapami. Nič sa nedosiahne hneď a naraz. Na jednotlivých etapách
musí putujúci prekonávať vždy nové a rôzne prekážky, musí sa na nich občerstvovať,
aby dosiahol vytúžený cieľ.
vnútorné znaky
púte
Keď začneme listovať stránkami Biblie,
vidíme, že dejiny Božieho ľudu sú vlastne
dejinami ľudu, ktorý neustále putuje a
neustále čosi hľadá. Abrahám hľadá nové
pastviská, hľadá nové kraje, Izrael hľadá
zasľúbenú zem, aby nakoniec zistil, že to,
čo hľadá, vlastne nie je ani tak nová zem,
ani úrodnejšie polia, ale že v skutočnosti
hľadá Božiu prítomnosť. Sme potomkami
tých, ktorí nám odovzdali svoju vieru a
ich život viery bol možný tiež len vďaka
ich predchodcom, ktorí obrazne, ale i
reálne, nastúpili na cestu viery, duchovne
i fyzicky putovali, aby priniesli vieru aj
iným. Pán posiela apoštolov po dvoch,
aby ohlasovali evanjelium. Prví kresťania
sa rozchádzajú do celého sveta, niekedy
aj prenasledovaní, aby hlásali evanjelium
ďalej. Sv. Cyril a Metod putujú do našich
krajov, aby priniesli vieru našim predkom.
Aj my o sebe môžeme povedať, že sme
len jedným ohnivkom dlhého reťazca
putovania a odovzdávania svedectva viery.
V duchovnom putovaní Cirkvi, ktorá
je nazývaná aj Cirkvou putujúcou,
si uvedomujeme, že kráčame ako
spoločenstvo, ako Cirkev. Pútnik
málokedy kráča sám. Nedošiel by do cieľa.
Obrazom duchovnej púte je aj Cirkev,
ktorá vytvára spoločenstvo z jednotlivcov
ktorí si navzájom pomáhajú. Pútnik
putuje po etapách. Náš duchovný život a
život Cirkvi sa tiež odohráva v etapách,
v etapách slávenia cirkevného roka. V
etapách slávenia jednotlivých sviatostí,
ktoré sprevádzajú všetky fázy a stavy
ľudského života.
Putujúca Cirkev si uvedomuje potrebu
sústrediť sa na podstatné, na to, čo je
bytostné. Známy kazateľský príbeh hovorí
o istom pútnikovi, ktorý hľadal svätosť,
hľadal nejaký vzor. Putoval po rozličných
miestach a dopočul sa, že kdesi žije istý
svätý muž. Došiel teda k nemu po nejakú
duchovnú radu. Keď prišiel do jeho domu,
do jeho izby, pozerá a vidí, že izba je skoro
prázdna, je tam len posteľ, stôl, stolička.
Hovorí mu: „Kde máte všetky veci, kde
máte nábytok? Kde máte nejaké veci, ktoré
by ste potrebovali?“ A tento svätý muž
sa ho pýta: „No a ty kde máš svoje veci?“
Pútnik odpovedá: „No, ja si veľa nenesiem,
ja som tu len prechodne.“ Nato svätý muž
odpovedá: „Aj ja som tu len prechodne.“
Hľa, poučenie pre život každého z nás.
Nech by sme si akokoľvek o sebe mysleli, že
sme tu už naozaj natrvalo, že potrebujeme
k životu to a to, nakoniec zisťujeme, že
kdekoľvek by sme boli a čokoľvek by sme
robili - sme tu naozaj len prechodne. Aj
toto nám pripomína duch putovania a
duchovná dispozícia pútnika.
Moje pútne miesto
Každý z nás má mať jedno hlavné pútne
miesto. Ktoré je to miesto? Pre každého
z nás by to mal byť náš farský kostol. Doň
máme každý putovať. Ako často? Najmenej
raz za týždeň - v nedeľu. Hovorili sme, že
púť znamená i nejakú námahu, znamená to,
že i keď sa mi nechce, i keď by sme si radi
pospali, tak vstanem a idem. Toto všetko
prekonám a idem na púť do svojho pútneho
miesta a nesiem tam so sebou ako dar Pánu
Ježišovi svoju prácu, ktorú som cez týždeň
vykonával. Kňaz ju položí na oltár ako dar
za nás všetkých. Prijímam dar Eucharistie
od Boha a zase idem v sile tohto pokrmu z
púte domov. Putujeme všade možne. Tam,
kde to máme najbližšie sa nám niekedy
veľmi nechce. A práve tam máme putovať
pravidelne - do nášho farského kostola. 
FARSKÝ LIST 03|2013
13
SVEDECTVO
Putujme k nej s radosťou...
S
om obyčajná žena, ktorá má za sebou nespočetné množstvo hriechov
a niekoľkonásobne viac odpustení. O počte neviem. Na pády si dokážem
spomenúť, aj keď nie na všetky, ale určite
neviem o všetkých milostiach odpustenia,
ktoré som dostala. S určitosťou však môžem povedať, že Boh nekonal v mojom
živote podľa mojich ľudských predstáv o
ňom. Nekoná ako človek. Nedáva mi dobré
za dobré, dokonca ani dobré za zlé. Dáva
mi to, čo potrebujem, čo mi chýba, čo ma
zdokonalí, čo ma utvorí tak, ako si to Boh
pripravil.
Moja cesta k Bohu viedla cez Máriu. A
moja cesta k Márii cez bolesť. Jej volanie sa
stávalo v mojej bolesti stále silnejšie a silnejšie. Pre mňa, bývalú evanjeličku, ktorá
Máriu uznávala iba ako Matku Krista, bolo
ťažko prijať, že je niekto viac. Že dokáže
viac. Mala som problém prijať ju do svojho života a ruženec bol pre mňa vzdialená
„nenormálna „modlitba. Púte na mariánske miesta, zjavenia boli pre mňa výmyslom náboženských fanatikov. Nechcela
som sa ku nej modliť, nevedela som prečo.
veď klaniame sa iba Bohu.
A zrazu – aká zmena! Všetko sa to začalo práve na pútnickom mieste v Medžugorí. Nenaplánovala som si túto cestu ako
púť. Išla som tam, lebo som bola na dne z
choroby môjho syna a cítila som, že ak sa
nestane zázrak, tak bude pomaly zomierať
a ja sa budem musieť na to pozerať. Každá
matka, ktorá tento stav zažila, vie, o čom
hovorím. Vtedy som si však neuvedomovala skutočnosť, že je tu ešte jedna matka,
ktorá toto všetko prežila a prijala smrť
svojho syna i napriek tomu, že vedela, za
koho zomiera a že je to síce ťažké prijať, ale
aj to bolo v Božom pláne. Všetko toto som
si uvedomila až tam, na kalvárii na vrchu
Križevac. Keď som zistila, že môj závislý
syn opakovane ušiel z liečenia, ušla som ja
pred ním. Nemala som žiadne ďalšie riešenie jeho uzdravenia. Počula som niečo o
komunite Cenacolo, kde sa mladí uzdravujú nielen zo závislostí, ale učia sa žiť život
obyčajného človeka v pokore, v láske a v
priateľstve. Vedela som, že jeden z domov
je aj v Medžugorí. Možno to bola práve táto
informácia, ktorá ma tam ťahala. Na cestu
ma vzal jeden z mojich ďalších synov, Peter.
Staral sa o mňa ako o chorú. Myslím, že už
ma za ňu vtedy aj považoval. Chorú nielen
na tele, ale už aj na duchu. Neustále som mu
opakovala, že musíme ísť do Medžugoria, a
on mi stále opakoval: „Áno, maminka, pôjdeme.“ Nikdy predtým u mňa tento záujem
nevidel a preto aj jemu bolo divné, prečo
sa neviem dočkať. Ostali sme pri mori a
do Medžugoria sme sa vybrali o dva dni.
Pre mňa tie dva dni boli veľmi dlhé. Stále
ma tam ťahalo, akoby sa tam malo skončiť
moje trápenie, akoby som tam mala nájsť
odpoveď na otázku, ktorú som sa aj bála
položiť. Skôr som sa bála odpovede. Bude
môj syn žiť? Dokážem mu pomôcť?
Do Medžugoria sme si chceli len odskočiť. Nikdy som tam nebola a nemala som
predstavu o tom, čo sa tam vlastne deje a
na čo tam ľudia chodia. Keď sme vošli do
mesta, Peter sa pýtal, kadiaľ má ísť. Mlčala
som, iba som ukazovala prstom a zrazu na
kruhovom objazde som zbadala tabuľku
so šípkou – Cenacolo. Tak sme sa vybrali
za šípkou. Zastali sme až na konci mesta,
kde bolo už len pár stánkov a parkovisko.
Bolo pred poludním. Zbadala som pri ceste
kríž a nejakú tabuľu. Vystúpila som z auta
a vybrala som sa smerom k tabuli. Zistila
som, že je to začiatok krížovej cesty. Ťahalo ma pokračovať ďalej po tých skalách a
vyjsť vyššie. Bolo to stále niečo neznáme,
záhadné. No cítila som volanie. Bolo to
také silné, že som pokračovala. Postupovala som po jednotlivých zastaveniach,
neviem ani, o čom som rozjímala, až pri-
šlo trináste zastavenie. Tu som ostala stáť.
Nedokázala som sa pohnúť. Niekto vo
mne hovoril. Chcel môj poklad. Nechápala som, čo chce. Viedla som silný vnútorný
rozhovor a niektoré slová som vyslovovala
nahlas. Obďaleč stál Peter, na ktorého som
takmer zabudla, a začalo ho to znepokojovať. Myslel si, že mi nie je dobre. No ja
som pozerala na obraz, na ktorom matka
Mária v lone drží mŕtveho syna. Pochopila
som, že sú len dve možnosti. Buď zomrie aj
môj syn, alebo zomrie len „starý človek“ v
ňom, ale ja sa ho musím vzdať a prenechať
ho Márii. V plači som prišla až pod kríž,
na miesto ukrižovania. Celú cestu som
bojovala s otázkou, či mám dieťa pustiť z
rúk alebo nie. Nedokázala som sa ho vzdať.
Zápas sa však pod krížom skončil. Pri päte
kríža som odovzdala všetku svoju bolesť.
Spojená s bolesťou matky, ktorá prežila
smrť svojho syna, som tam na tom mieste
svojho syna odovzdala Márii. Obe matky,
spojené v tejto bolesti, sme sa objali a ona
mi dala prísľub. Vedela som, že keď môj
chorý syn vyjde na túto horu, Matka splní,
čo sľúbila. Predstava, ako závislý chlapec
kráča na horu Križevac, bola v tej chvíli
utópiou. Bola nedeľa 14. júla 2008. O dva
mesiace však so skupinkou turistov pred
mojim zrakom tam môj syn kráčal. Iba ja
som vedela, že v tejto chvíli sa deje zázrak.
Odvtedy prešlo 5 rokov. Môj syn mi priviedol nevestu a už sa teším aj z vnúčika.
Je úžasným otcom a vzorom i pre svojho
vlastného otca. A ja? Ja mám okrem nebeského otca aj novú priateľku – Máriu.
Ruženec je našim „mobilom“ v bolesti i v
radosti. Neplánovala som to, nemala som
cieľ milovať Máriu. A milujem! Moja cesta
k Bohu vedie cez Máriu, ktorá ma ako matka privádza domov. Už viem, komu patrím
- mojím domovom je nebo. Ďakujem, že už
to viem.
Ewa
Blahoželáme
Kaplán v Ludrovej, Miloš Uchál, rodák z
Dolného Kubína, si pripomína 20-te výročie svojej kňazskej vysviacky. Pri tejto
príležitosti mu boli v jeho pôsobisku zablahoželať rodáci - kňazi z Dolného Kubína. Na fotke jubilant Miloš uprostred
kňazov a príbuzných. Aj vedľa neho stojaci (vľavo) Viktor Maretta si 30. júna
pripomína 40. výročie svojej kňazskej
vysviacky. Obom blahoželáme a vyprosujeme veľa Božích milostí.
-jg, em14
FARSKÝ LIST 03|2013
Diakonská vysviacka
Lukáš Mikovíny, náš bývalý spolufarník,
prijal dňa 8.júna 2013 v kostole sv.
Štefana v z rúk otca biskupa Jiřího
Paďoura diakonskú vysviacku v ráde
bratov kapucínov.
Nesme ho vo svojich modlitbách.
OKIENKO ORGANISTOV
ako funguje organ
V
minulom čísle sme sa stručne venovali histórii organa. Dnes si niečo povieme o spôsobe, akým funguje a z ktorých častí sa skladá.
Z pohľadu laika možno organ z hľadiska stavby rozdeliť na dve hlavné časti:
hrací stôl, čiže miesto odkiaľ organista
hrá a organovú skriňu – samotné telo
„organa“ s píšťalami.
Hrací stôl je akousi „riadiacou vežou“ alebo „pilotnou kabínou“ nástroja.
Odtiaľ organista obsluhuje organ. Môže
stáť samostatne, mimo organovej skrine
a byť otočený smerom k oltáru, alebo do
nej môže byť začlenený. V takom prípade organista hrá chrbtom alebo bokom k
oltáru. V ostatných rokoch sa približne v
90 percentách nových organov volí tento
princíp. Je konštrukčne a pri použití mechanickej traktúry aj finančne menej náročný, a zároveň presnejší a menej poruchový ako pri oddelenom hracom stole.
Hrací stôl obsahuje jednu až sedem
klaviatúr, ktoré v organovej terminológii
nazývame manuálmi. Takto aj charakterizujeme organ ako jednomanuálový, dvojmanuálový, atď. Iba najmenšie organy nemajú tzv. pedál (klávesy pod organistom,
na ktorých sa hrá nohami). Okrem toho
tam nájdeme rôzne spínače, tie môžu mať
podobu gombíkov, klapiek, páčok či ťahadiel. Nazývame ich registrami, pričom
každý register má vlastné pomenovanie,
charakteristiku a odlišnú farbu zvuku.
Niektoré napodobňujú flautu, iné trúbku alebo husle, niektoré znejú hlboko a
tmavo, niektoré sú vysoké až piskľavé a
ich zvuk je radostný, striebristý. Umením
organistu je tieto farby správne namiešať,
aby organ znel vždy tak, ako si to daná
časť liturgie alebo skladby vyžaduje. Je
dobré uvedomiť si, že každému klávesu je
priradená väčšinou jedna píšťala registra,
ktorý je zapnutý. Každý register obsahuje
väčšinou toľko píšťal, koľko je tónov na
klaviatúre. Ak máme teda zapnuté napríklad tri registre a stlačíme jeden kláves,
neozve sa nám jedna píšťala, ale tri. Každý z manuálov (klaviatúr) má v organe
iný charakter, najnižší (prvý) manuál je
hlavný (najhlasnejší). Ostatné sú postupne dynamicky slabšie.
Organová skriňa je priestor, v ktorom
sú uložené všetky píšťaly a iné zariadenia
ako vzduchové zásobenie organa, motor,
elektrické súčasti a pod. Z architektonického hľadiska by organová skriňa mala
korešpondovať s architektúrou priestoru, v ktorom je nástroj umiestnený. Jej
dizajn a použitie materiálov sú vizitkou
organára, čiže staviteľa organov. Dnes sa
čoraz viac stretávame s extravagantnými,
ale umelecky hodnotnými organovými
skriňami, ako aj s návrhmi, ktoré si za
vzor berú štýly predchádzajúcich storočí. Prednú časť skrine s píšťalami a pri
starších organoch aj rôzne ornamenty a
figurálne motívy nazývame prospektom
organa. Mnohí sa mylne nazdávajú, že organ má toľko píšťal, koľko vidíme spredu.
Popri píšťalách je pravdepodobne
najdôležitejšou súčasťou organa spôsob,
akým sa pokyn organistu, aby zaznel tón,
ktorý dá stlačením klávesu, dostal k píšťale, a tá ten tón zahrala. V tejto oblasti prešiel organ azda najdramatickejším
vývojom, bohužiaľ, ako sa ukázalo, nesprávnym. Mnoho storočí sa tento proces
dial pomocou tzv. mechanickej traktúry.
Laicky povedané, moment stlačenia klávesu sa k píšťale dostával mechanicky súborom drevených ťahadiel, ktoré pod
píšťalou otvorili ventil. Keďže ide o veľmi
zložitú a nákladnú (no na druhej strane
presnú a spoľahlivú) konštrukciu, začalo
sa v 19. storočí s použitím tzv. pneumatickej, neskôr elektropneumatickej alebo elektrickej traktúry, z ktorých každá
bola síce lacnejšia, ale časom sa ukázala
ako vysoko poruchová a nespoľahlivá. V
posledných desaťročiach 20. storočia sa
organári vrátili k starodávnej mechanickej traktúre, ktorú vylepšili výdobytkami
modernej techniky.
Matej Bartoš, organista
FARSKÝ LIST 03|2013
15
dokumenty
Druhá synoda
Spišskej diecézy
vnútorný Boží život v rámci troch božských osôb je základným a
prvotným prejavom komunikácie. na podobnom princípe sa chápe
aj tajomstvo Cirkvi a tajomstvo komunikácie Boha s Cirkvou. Je to
ústredné tajomstvo našej viery a v ňom poznávame aj hlavný dôvod
a cieľ stvorenia: Božie darovanie sa človeku a pozvanie človeka
k účasti na Božom živote. Spišská diecézna synoda, konaná od
apríla 2006 do apríla 2011, jej venovala ďalšiu tému.
Deviata téma: komunikácia v
tvorbe communia
I. Doktrinálna časť
2.Pojem communio zahŕňa v sebe tak vertikálnu, ako aj horizontálnu dimenziu a treba ho rozumieť ako spoločenstvo človeka s
Bohom a s inými ľuďmi. Jeho počiatkom je
viera vyvolaná Božou milosťou a orientovaná na eschatologické naplnenie.
3. Ježiš Kristus ako dokonalý Ohlasovateľ je
normou a vzorom komunikačných metód
Cirkvi, no rovnako aj obsahom ohlasovania. Komunikácia má svoj základný prejav
v Božej milosti, ktorou človek uverí v Boha
a nadobudne pohľad viery aj na blížneho a
na všetky hodnoty a javy.
5. V rámci cirkevného spoločenstva je dôležitá komunikácia ako spôsob nasledovania Pána Ježiša. Eucharistické spoločenstvo
nachádza svoje vyústenie a ovocie v každodennom živote cirkevného spoločenstva.
8. Postoj Cirkvi k spoločenským komunikačným prostriedkom je kladný, lebo majú
prvoradú úlohu v oblasti informácie, šírenia kultúry a výchovy a zo svojej prirodzenosti sú zamerané na vytváranie medziľudských kontaktov a následne na vytváranie
zmyslu pre vzájomné puto.
10. Každá podávaná informácia by mala
byť „čo do obsahu pravdivá a – bez narušenia spravodlivosti a lásky – úplná. Okrem
toho má byť podaná slušným a primeraným
spôsobom, a teda má svedomite zachovávať
mravné zákony a zákonité práva človeka a
jeho dôstojnosť tak pri čerpaní, ako aj pri
uverejňovaní správ.“ (IM 5) Informácie by
nemali byť podávané vytrhnuté z kontextu, ale v súvislostiach, aby si príjemcovia
mohli vytvoriť komplexný obraz o predkladanej udalosti.
13. Rovnako ako k spoločenským komunikačným prostriedkom má Cirkev pozitívny
postoj aj k internetu. Ten má schopnosť
prenášať správy a učenie náboženského
charakteru cez prekážky a hranice. No ni16
FARSKÝ LIST 03|2013
kdy nemôže nahradiť hlboký zážitok Boha,
ktorý môže poskytnúť len liturgický a sviatostný život Cirkvi.
19. Je dôležité, aby si kňazi v pastorácii boli
vedomí nevyhnutnosti využívania komunikačných prostriedkov ako neodmysliteľných a bežných pastoračných nástrojov,
bez ktorých by bolo ohlasovanie evanjelia v
dnešnej dobe sťažené a málo účinné.
II. opis stavu v diecéze
27-28. Personálna komunikácia vo farnostiach je dobrá, ale niekde ju sťažujú
osobné predsudky. Žiada sa posilnenie
tímovej práce v pastoračných snahách.
V homíliách sa ozýva potreba vzájomnej
komunikácie, ale v rodinách chýbajú rozhovory o veciach viery. Problémom sú aj
nedeľňajšie popoludnia ako čas na spoločné stretnutie pri pobožnostiach. Niekde
sa popoludňajšie pobožnosti nekonajú
vôbec.
30. Zvýšeniu úrovne vnútrocirkevného
dialógu napomôžu lepšie fungujúce pastoračné rady farností. Veriaci očakávajú
pastoračné rady ako samozrejmosť, opakovane si žiadajú dlhšie a hlbšie vizitácie
zo strany biskupa.
31. Možnosti osobného stretnutia veriacich s kňazom závisia od ochoty tak kňaza, ako aj veriacich stretnúť sa. Návštevy
kňaza v rodinách vnímajú ako požehnanie
pre rodinu. Veriaci by privítali častejší dialóg s kňazom vo forme otázok a odpovedí.
35. V diecéze existujú viaceré katolícke
vydavateľstvá i predajne kníh s náboženskou tematikou. Pravidelne vychádza
okolo 15 farských časopisov a periodík.
Internetová komunikácia v diecéze je
štandardná a prispôsobuje sa postupne
novým možnostiam.
36. Vplyv verejnoprávnych médií na verejnú mienku je evidentný. Niektorí veriaci si osvojujú pomýlené názory viacerých
redaktorov, ktorí v rôznych reláciách útočia na Katolícku cirkev.
III. Súhrn nariadení a odporúčaní
niektoré body nariadení:
• Základom kresťanského spoločenstva
je Eucharistia, preto treba veriacich
viesť k uvedomeniu, že k plnej účasti
na svätej omši patrí aj účasť na svätom
prijímaní.
• Nech kňazi vo farnostiach podporujú
vznik a činnosť malých spoločenstiev
ako veľmi dobrú formu komunikácie
medzi veriacimi.
• Každý kňaz nech považuje za pastoračnú povinnosť propagovať katolícke
médiá a povzbudzovať veriacich k ich
podpore a využívaniu.
• Nech sa rodičia, katechéti a kňazi s
trpezlivosťou a porozumením venujú
komunikácii s deťmi a mládežou. Nech
si za týmto účelom rozširujú aj svoje
vzdelanie a navzájom si pomáhajú.
• Je neprípustné, aby deti videli svojich
rodičov konzumovať nevhodné a bezduché programy, alebo sledovali takéto
programy spolu. Rovnako je neprípustné, aby rodičia nechávali bez povšimnutia takéto programy sledovať svoje deti.
• Pozitívny a otvorený vzťah k svetu a
všetkému dobrému vo svete, ako aj využívanie komunikačných prostriedkov
nech je súčasťou spirituality kresťana
katolíka.
niektoré body odporúčaní:
• Kňazom a osobám zodpovedným za
tvorbu kresťanského spoločenstva sa naliehavo odporúča využívať aj špeciálne
formy komunikácie v pastorácii.
• Rodičia nech priúčajú deti rôznym formám trávenia voľného času a nech majú
prehľad o internetových stránkach, ktoré ich deti navštevujú, aby sa predchádzalo počítačovým a iným závislostiam.
• Je potrebné nadobudnúť odvahu brániť
dobro, kultúru a spravodlivosť, ako aj odvahu poukazovať na zlo, ktoré sa ponúka
cez svetské médiá s cieľom oslabiť katolícku
vieru a morálku.
• Veriaci nech sa domáhajú vysielania viac
duchovných relácií vo verejnoprávnych
médiách.
• Odporúčame veriacim čítať náboženskú
literatúru, životopisy svätých a tiež vieroučné a mravoučné knihy a katolícku tlač.
Preto je potrebné podporovať katolícke
média hmotne i duchovne.
• Nech formácia ku kritickému prijímaniu informácií a vplyvov z médií nechýba ani vo farskej katechéze.
Celý dokument na
www.dieceza.kapitula.sk
Ľudovít oravec
žiLi medzi nami
Svätí Cyril a Metod
TexT: MaRtIn FaRBák • Snímka: IntERnEt
čo pre nás vlastne znamenajú títo dvaja svätci? áno, zaslúžili sa o
rozvoj našej kultúry, dali nám písmo, vieru, národné sebavedomie.
no boli to v prvom rade muži, ktorí sa vzdali všetkého svojho
pohodlia a s plným nasadením urobili, čo bolo v ich silách, aby
zušľachtili špecifickú kultúrnu identitu našich predkov, a tak ich
uchránili pred porobením ostatnými vyspelejšími národmi. Daroval
nám ich sám Boh, lebo skrze nich k nám prišlo jeho Slovo v tej
najpravejšej podobe.
na začiatku macedónčina
a Ukrajina
Sv. Cyril a Metod pochádzali zo Solúna
(dnešné Thessaloniké). Ich otec Lev mal
vysoké postavenie v štátnej správe. S manželkou mali sedem detí. Metod bol zrejme
najstarší z nich. Narodil sa okolo roku 815.
Konštantín bol zasa najmladší. Narodil sa
pravdepodobne roku 827. Pretože v okolí
žilo mnoho Slovanov, predpokladá sa, že
obaja dobre poznali slovanský jazyk (tzv.
macedónske nárečie). Metod sa stal dôležitým civilným úradníkom a Konštantín
sa stal učencom a profesorom, známy ako
„Filozof “, v Konštantínopole. Obaja sa
vďaka svojej múdrosti a nábožnosti stali
veľmi žiadanými vo vysokých kruhoch, no
táto spoločnosť ich čoskoro kvôli rôznym
intrigám omrzela a obaja odišli do samoty kláštora. V roku 860 boli Konštantín a
Metod poslaní na misie na územie dnešnej
Ukrajiny ku Chazarom. Tam našli pozostatky pápeža sv. Klementa, ktorý tam bol
vo vyhnanstve (zomrel okolo r. 100). Domov sa vrátili roku 862.
neúspešní nemeckí kňazi
Je potrebné vedieť, že ešte pred ich príchodom na naše územie u nás misionársky
pôsobili írsko-škótski mnísi a tiež nemeckí
kňazi. O ich činnosti svedčí naše náboženské názvoslovie, v ktorom máme viac slov
z latinčiny (kríž, pohan, kostol, cmiter,
kmotra, kláštor a i.) alebo z nemčiny (biskup, farár, žehnať atď.), ako aj archeologické vykopávky spred polovice 9. storočia
(napr. Bojná). V historických prameňoch
máme vzácny záznam, že knieža Pribina
vo svojom sídle v Nitre dal postaviť doteraz prvý známy kostol na Slovensku, ktorý
roku 828 posvätil salzburský arcibiskup
Adalrám. No činnosť spomínaných misionárov nedosiahla veľké výsledky, lebo naši
ľudia nerozumeli cudziemu jazyku, a ešte
väčšou prekážkou boli pre nich nepriaznivé vzťahy medzi Nemeckou ríšou a Mo-
ravským kniežatstvom, ktoré často vyústili
do sporov a vojen. Preto sa vtedajší knieža
Rastislav rozhodol získať misionárov, ktorí by neboli z Nemeckej ríše a hovorili by
ľudu zrozumiteľným jazykom. Okolo roku
861 sa najprv obrátil k pápežovi do Ríma,
a keďže odtiaľ mu nemohli vyhovieť, roku
862 sa obrátil do Carihradu k byzantskému cisárovi Michalovi III. Ten určil pre
veľkomoravskú misiu dvoch bratov: Konštantína a Metoda, ktorí poznali slovanský
jazyk a mali už aj skúsenosti s misiami. Tí
aj s niekoľkými učeníkmi došli k našim
predkom.
Úplne sa prispôsobili
Správne pochopili, že ak chcú byť úspešní, musia sa prispôsobiť rečou i kultúrou
miestnemu obyvateľstvu (tzv. inkulturácia). Konštantín, ešte predtým, než odišli
na svoju misiu, zostavil pre Slovanov písmo, ktoré je dnes známe ako hlaholika. Tá
sa považuje za predchodkyňu cyriliky. Do
jazyka starých Slovanov preložili dokonca
aj celú liturgiu (texty bohoslužieb) a takisto aj časť Biblie. Bola to veľká revolúcia v
tom čase, keďže pri bohoslužbách sa používali len tri jazyky: gréčtina, hebrejčina a
latinčina. Keď zistili, že na našom území sa
slávi liturgia v západnom (latinskom, rímskom) obrade, prispôsobili sa tomu, hoci
predtým slúžievali v byzantskom obrade.
V roku 867 sa vydali na cestu do Ríma, aby
získali povolenie slúžiť latinskú liturgiu v
reči ľudu. So sebou niesli aj pozostatky sv.
Klementa. Pápež Hadrián II. ich v roku
868 s radosťou prijal a vyhovel všetkým
požiadavkám. Ostatky sv. Klementa slávnostne preniesli do jemu zasvätenej baziliky.
ovplyvnili ďalekú budúcnosť
Konštantín v Ríme ochorel a nemal dosť síl
vrátiť sa. Vstúpil do kláštora, prijal meno
Cyril a zakrátko tam 14. februára roku
869 zomrel. Pápež Hadrián II. dal Metodovi list pre slovienskych vladárov, ktorý
obsahuje vyhovenie všetkým trom požiadavkám: ustanovenie školy na čele s Metodom, vysvätenie slovienskych učeníkov
na rozličné stupne kňazstva a potvrdenie
slovanskej bohoslužobnej reči. Tento dokument patrí k najdôležitejším v histórii
Slovenska. Metod sa však na Veľkú Moravu nedostal. Medzi Rastislavom a Nemcami sa totiž rozpútala vojna. Metod sa tak
dostal do politických i cirkevných sporov.
Bol väznený a veľa si vytrpel od franských
biskupov, no pápež bol vždy na jeho strane
a vymenoval ho za arcibiskupa a pápežského legáta s právomocou pre slovanské národy. Napriek pretrvávajúcim ťažkostiam
sa naďalej snažil a vyvíjal veľké úsilie, aby
prehĺbil kresťanskú vieru medzi Slovanmi.
Mal vplyv aj na Čechov, Maďarov a Vislanov. V roku 882 sa vybral do svojej vlasti
na pozvanie byzantského cisára Bazila I.
Ten ho prijal s veľkou radosťou a poctou.
Metod však cítil, že mu ubúda síl. Chcel
ešte dokončiť preklad Svätého písma do
staroslovienčiny. Vybral si k tomu dvoch
zo svojich žiakov a v priebehu ôsmich mesiacov toto veľké dielo dokončili. Zomrel
vo veku sedemdesiat rokov 6. apríla 885.
Tesne pred smrťou určil za svojho nástupcu Gorazda, jedného zo svojich učeníkov
slovanského pôvodu. Miesto jeho smrti a
hrobu bolo pravdepodobne hlavné mesto
Veľkej Moravy, avšak nevieme určiť jeho
polohu.
FARSKÝ LIST 03|2013
17
odporúčame
Jorge Bergolio, abraham
Skorka: o nebi a zemi
Popieluszko, sloboda
je v nás
Eufória
Vydavateľstvo Kumrán nám prináša opäť
zaujímavé čítanie. Ide o knižné spracovanie
rozhovorov medzi kardinálom Jorge Mario
Bergogliom, od marca tohto roku pápežom
Františkom, a rabínom Abrahamom Skorkom, ktorý pôsobí ako rektor Latinskoamerického rabínskeho seminára.
Podtitul knihy „Pápež František o viere,
rodine a Cirkvi v 21. storočí“ napovedá, čo je
obsahom rozhovorov, ktoré vznikali postupne a umožňujú čitateľom spoznať rôzne pohľady na vieru, život i smrť, či svetské otázky
akými je napr. kapitalizmus.
Kniha je podľa teológa Františka Trstenského viac, než len medzináboženským dialógom. Ide podľa neho o stretnutie staršieho
brata vo viere (judaizmu) s mladším bratom
(kresťanstvom), ktorí sa spoločne zamýšľajú
nad otázkami celého ľudstva. Jednou z vecí,
ktoré robia túto knihu naozaj inšpiratívnou,
je aj spôsob, akým obaja na otázky odpovedajú. Sála z nich zmysel pre hľadanie pravdy
a zároveň úcta k iným názorom či náboženským pohľadom na rôzne aspekty nášho života.
Zaujímavou kapitolou je určite aj časť o
holokauste, v ktorej si rabín Skorka kladie
otázku, kde bol vtedy Boh, keď sa niečo také
mohlo stať. Pohľad pápeža Františka na túto
oblasť európskych dejín stoja za zmienku. Ak
vás zaujímajú naše dejiny alebo odpovede na
rôzne otázky o zmysle života, môže byť táto
kniha pre vás určite zaujímavým čítaním.
Historický životopisný film odohrávajúci sa v komunistickom Poľsku, rozpráva o
skutočných udalostiach spojených s kňazom Jerzym Popiełuszkom, ktorý zohral
významnú úlohu ako duchovný líder v boji
proti zlým praktikám komunistickej ideológie. Režisér Rafal Wieczynski nevystaval
film výpravným spôsobom, a teda sa nejedná o žáner historickej heroizácie významnej poľskej osobnosti, čo zachováva ľuďom
blízku a myslím, že aj skutočnú tvár dnes
už blahoslaveného Jerzyho. Na druhej strane je film pomerne zdĺhavý a z diváckeho
hľadiska spočiatku nezaujímavý. Postupne prechádza životom hlavnej postavy, od
malého chlapca, ktorý bol svedkom ruskej
invázie, cez jeho výcvik v špeciálnej armádnej jednotke kňazov, potom ako kňaza spolupracujúceho s hnutím Solidarita, okolo
ktorého sa utvorí skupina aktivistov, ktorí
bojujú za zachovanie pravých kresťanských
hodnôt v Poľsku. Čim ďalej film pokračuje, tým viac sa Jerzy stáva tŕňom v oku komunistických vládnych úradov. Jeho kázne
a ním organizované púte robotníkov sa
menili na manifestačné prejavy na obranu
kresťanských hodnôt. Séria ponižujúcich
vypočúvaní a zadržaní vyvrcholila úkladnou brutálnou vraždou Jerzyho Popieluszku. Jeho mučenícka smrť ešte viac zjednotila poľský národ a pomohla uchrániť
základné ľudské slobody nielen v Poľsku,
ale aj v Strednej Európe. Jeho príklad nás
povzbudzuje k boju aj proti súčasným bludom, a preto vrelo odporúčam tento film
mladým i dospelým.
Speváčku a skladateľku Janu Dzurišovú
poznáme skôr pod jej umeleckým menom
Janais. Táto šťastná mamička dvoch detí začala svoju hudobnú kariéru v roku 2006, keď
spolu s Dodom Dolinkom naspievala svoju
autorskú pieseň Kto si, kto som. V marci
2009 Janais postúpila až do finále národného kola súťaže Eurovision Song Contest, v
apríli bol vydaný jej debutový album Svetaboj. Počas rokov 2010 a 2011 koncertovala a
komponovala nové piesne. Tento rok v apríli
uzrel svetlo sveta jej druhý debutový album
Eufória.
Na novom albume sa nachádza 11 piesní
v slovenskom, anglickom či francúzskom jazyku. Využíva v nich zaujímavé rytmy, čím
podčiarkuje krásu piesní a dodáva im iskru.
Rytmické piesne sa striedajú s lyrickejšími,
krásne využíva dimenzie a možnosti hlasu,
s ktorým pracuje na vysokej úrovni. Odráža
sa v nich nadanie a cit pre hudbu.
Z rytmického hľadiska a pozitívneho naladenia vás môže zaujať pieseň s názvom
Call, ktorá evokuje štýl ladený smerom do
dobrého popu s prvkami jazzu. Francúzske
piesne vychádzajú zo šansónu, využíva v
nich i šansónový nástroj akordeón. Zaujímavou je i pieseň Untold. Tu skutočne počuť, ako speváčka narába s hlasom. Ukazuje sa tu škála farieb, ktorými Janais v hlase
disponuje a zároveň jej schopnosť využívať
tieto dispozície.
Záleží len na poslucháčovi, ktorá pieseň
ho najviac zaujme a osloví či už rytmickosťou, spracovaním, hudobnou zložkou alebo
textami.
Martin Farbák
Snímka: internet
Monika kočalková, Mária Matisová
Snímka: internet
Zuzana Machajová
Snímka: internet
10 %
zľava
18
FARSKÝ LIST 03|2013
Zľava platná do 31. 8. 2013 v kníhkupectve ZRno na Radlinského ulici v D. kubíne na tieto tituly kníh:
karin kingsburyová: Medzi nebom a morom
9,90 eur
timothy m. Gallagher omV: Spytovanie svedomia alebo Modlitba examen
podľa Ignáca loyolského
9,00 eur
tomáš kempenský: nasledovanie krista
2,50 eur
spraVodajský serVis
Bohoslužobný poriadok
v týždni
Úmysly
apoštolátu modlitby
Farská
matrika
Farský kostol
sv. kataríny alexandrijskej
na JÚl
6.00 a 18.00 hod.
(sobota – 6.30 a 18.00 hod.)
všeobecný:Nech Svetový deň mládeže
v Brazílii povzbudí všetkých mladých
kresťanov, aby sa stali učeníkmi a
misionármi evanjelia.
Misijný: Aby sa po celej Ázii neustále
otvárali dvere hlásateľom evanjelia.
Úmysel kBS: Nech sa na príhovor
slovanských vierozvestov sv. Cyrila a
Metoda naša viera vo svätú Katolícku
cirkev podľa ich príkladu stáva
podnetom na stále silnejšie priľnutie k
Petrovmu nástupcovi.
v mesiacoch február a
marec sme sviatosťou krstu v
spoločenstve Cirkvi privítali
kostol Povýšenia sv. kríža –
Brezovec
18.30 hod.
(štvrtok – 17.00 hod. sv. omša
za účasti detí)
(piatok – 18.30 hod.
sv. omša za účasti mládeže)
(sobota – 7.00 hod., večer nie je)
Filiálny kostol najsv. trojice,
vyšný kubín
Piatok – 17.00 hod.
nemocnica s poliklinikou
16.00 hod. (utorok, štvrtok)
adoračná miestnosť je otvorená
každý deň od 7.00 do 19.00 hod.
Bohoslužobný poriadok
v nedeľu
Farský kostol
sv. kataríny alexandrijskej
6.30 • 9.00 • 11.00 • 14.45 hod.
na aUGUSt
všeobecný: Aby rodičia a učitelia
pomáhali novej generácii svedomito a
čestne sa pripravovať na život.
Misijný: Aby miestna cirkev v
Afrike, verne ohlasujúc evanjelium,
podporovala mier a spravodlivosť.
Úmysel kBS: Nech sa na príhovor
slovanských vierozvestov sv. Cyrila
a Metoda naša viera v spoločenstvo
svätých podľa ich príkladu stáva
podnetom na novú evanjelizáciu
spoločnosti.
Sviatosť manželstva prijali
kostol Povýšenia sv. kríža –
Brezovec
7.45 • 10.00 • 18.30 hod.
Filiálny kostol najsv. trojice
vyšný kubín
9.15 hod.
nemocnica s poliklinikou
16.00 hod.
Požehnanie matiek
pred pôrodom
27. júla a 31. augusta po ranných
sv. omšiach
Stránkové dni
na Farskom úrade
Pondelok – piatok:
8.00 – 12.00 a 13.00 – 15.30 hod.
V súrnom prípade po večerných
bohoslužbách.
V prípade potreby (ku chorým) volajte
katol. kňaza 0915 818 308
Roman Paluga
Maxim Adamík
Peter Drozd
Filip Dudáš
Sára Mišalová
Júlia Habiňáková
Mária Pešková
Miroslava Vajdiarová
Dominika Anna Chovancová
Natália Slosarčíková
Matúš Jaňák
Monika Dobiášová
Samuel Jacko
Emma Elizabeth Belková
Sebastián Smoleň
Teo Smitka
Adam Vrábel
Lucia Hajdúchová
Slavomíra Trnovská
Tomáš Černák
Zuzana Kořalníková
Lukáš Kompan
Laura Strežová
Kristián Bakoš
Diana Mužilová
Patrik Jancek
Kristína Bystrianska
internetový portál
s prehľadom
kresťanských aktivít
z celého Slovenska
nová služba:
spravy.vyveska.sk
Príspevky a námety do
Farského listu zasielajte
na e-mail:
[email protected]
Jozef Chmara - Ivana Kytašová
Ján Ševčík – Pavlína Konečná
Miroslav Krbaťa – Radka Bereňová
Michal Šuvada – Margaréta Floreková
Róbert Fejfár – Lucia Tonková
Pavol Mazúr – Eva Javorová
Juraj Perďoch – Jana Žofajová
Tomáš Pukaj – Zuzana Fučeková
Róbert Chvostek – Miroslava Gogoláková
Michal Bernolák – Miroslava Chovanová
Pán si z našich radov povolal
Margita Rakytová (90)
Gabriel Letko (90)
Emília Vaigantová (73)
Jozef Vrlák (59)
Anna Hucková (82)
Jozef Gajdošík (49)
Oznam
Počas prázdnin nebudú štvrtkové
adorácie, ani program svätých
omší pre deti a mládež.
FARSKÝ LIST 03|2013
19
DETSKý KúTIK
ahoj, deti!
A predsa prišli aj tento rok! Už sú tu PRÁZDNINY, na ktoré sa mnohí z vás tešia už od
prvého školského zvonenia v septembri. Sú
to naozaj zaslúžené chvíle, ktoré prídu po namáhavých školských dňoch, počas ktorých
ste sa snažili napratať do svojich hlávok nové
vedomosti. Prázdniny však neslúžia na to, aby
ste to napratané veľmi rýchlo vypratali. Vaše
hlávky si musia trochu oddýchnuť, aby boli
pripravené zas od septembra. To ale neznamená, že prázdniny budú prázdnymi dňami,
to by ste rýchlo „umreli“ od nudy!!! Ponúkajú
sa nám dni naplnené oddychom, čakajú nás
noví priatelia v letnom tábore, nové krajiny,
mestá, miesta, chvíle pri vode, na horách, pri
starých rodičoch na dedine a ich zvieratkách,
nové zážitky... Je toho naozaj dosť, čím môžete prázdninové dni naplniť! Hádam vám
budú stačiť na to tie dva mesiace! Naplno ich
využite! Popri tom všetkom si nájdite aj na
naše-vaše hlavičkolámajúce úlohy. Tu sú, tak
nech sa páči:
1
mnohí z vás navštívia cez prázdniny počas horúcich dní toto miesto.
ako sa volá? nuž, keď vyriešite túto zoraďovačku, dozviete sa, že je to ...
2
Počas leta si určite všetci
pochutnáme na dobrom ovocí.
Vyriešte matematické príklady a
podľa tohto kľúča obrázok vymaľujte:
6-červená, 7-zelená, 8-žltá, 9-oranžová,
10-hnedá. Čo je na ňom ukryté?
3
5
5. júla majú svoj sviatok naši
vierozvestovia sv. Cyril a sv.
metod. Viete napísať, koľké výročie
ich príchodu na naše územie si v
tomto roku pripomíname? Poraďte
sa s rodičmi, starými rodičmi alebo
súrodencami. Obrázok napokon veľmi
pekne vymaľujte!

DEtSKý KÚtIK 03|2013
Vy cez
prázdniny
budete oddychovať.
no toto malé
stvorenie nebude
zaháľať. Pomôžte
tejto včielke nájsť
správnu cestu ku
kvietku.
4
Pán Ježiš na nás stále čaká a pozýva nás k sebe. aj cez prázdniny bude stále
čakať vo svojom dome. Po vyriešení rébusu sa dozviete, ako jeho dom voláme.
Želáme vám zo srdca naozaj v zdraví dobre a pokojne prežité prázdninové dni! Svoje
odpovede vhoďte do schránky v kostole na Brezovci označenej Detský kútik do štvrtka
5. septembra 2013, keď po svätej omši budeme žrebovať. POZOR! POZOR! POZOR!
Nezabudnite pripísať k odpovediam vaše meno, priezvisko, vek, alebo ktorú triedu
navštevujete. Nalepte aj aktuálny kupón! Do videnia v septembri!
Renča Jedláková
kresby: autorka, eRko, internet
Download

K nebu putujme s radosťou!