11. november 2014
Cena 2,60 € • Ročník xxIV • www.inprost.sk
Laureátom Ceny SR
za krajinu 2014 je obec
Liptovská Teplička
Zvíťazila s projektom Zachovanie unikátnych historických
krajinných štruktúr. Komisia
ocenila obnovu a zachovávanie historických terasových
políčok.
strana 6
Titulom Strom roka
2014 sa pýši moruša
zo Senice
Víťazom ankety Strom roka
2014 sa stala Moruša biela
zo Senice, ktorá získala 1711
hlasov. Bude reprezentovať
Slovensko v súťaži Európsky
strom roka.
strana 11
Zvíťazili sme nad
majstrami Európy!
Reprezentačné futbalové mužstvo
Slovenska malo fantastický vstup
do kvalifikácie na EURO 2016.
Máme však ešte jedno mužstvo,
ktoré zdolalo majstrov Európy –
reprezentačný futbalový výber
starostov.
strana 20
45-46
Adresa:
Bilancia
reformy ESO
po dvoch
rokoch
strana 4
Odborníci radia:
nový zákon
a súčasné
systémy
triedeného
zberu
strana 9
Poslanci by
mali poznať
ľudí a ľudia
poslancov
strana 14
Občianske združenie Demian získalo finančnú podporu z grantového programu Zelené oázy, ktorý realizuje už ôsmy rok Nadácia Ekopolis so spoločnosťou SLOVNAFT, a. s. slávnostné otvorenie novovybudovaného náučného chodníka v Štiavnických vrchoch sa uskutočnilo 11. októbra. Na snímke
osadzovanie informačnej tabule na náučnom chodníku. Viac na str. 18. Snímka: (ne)
Desatoro
dobrého starostu
Voľbami sa zodpovednosť
nekončí
Keď sa pred 25 rokmi začalo
hovoriť o decentralizácii,
o delení moci medzi štát
a samosprávu, málokto veril,
že sa to podarí a že to vôbec
bude fungovať. Obyvatelia
miest a obcí dostali kompetencie a učili sa na miestnej
úrovni spravovať a riadiť
veci verejné. Začiatky neboli
jednoduché - decentralizácia
bola jedným z najťažších a
najpotrebnejších krokov na
ceste k budovaniu modernej
európskej spoločnosti na
Slovensku.
str. 2
Ak sa súčasťou volieb stáva vylievanie vedier špiny na súperov, ani zďaleka nejde
o riešenia, vízie alebo hodnoty. Je to len boj o moc a súboj o pozície. A to do
samosprávy nepatrí.
K
omunálne
voľby
vstúpili do ďalšej
etapy. Odovzdaním
kandidátnych listín
sa začala predvolebná kampaň. Pre niekoho je to
obdobie odpočtovania výsledkov,
pre iných prezentácie sľubov. Na
scénu však okrem kandidátov
nastupujú aj voliči so svojimi názormi, potrebami, požiadavkami
a očakávaniami.
Médiá sa začali venovať zostavovaniu miestnych koalícií či
postaveniu nezávislých kandidátov. Súbežne s tým sa zverejňujú
prieskumy zamerané na volebnú
účasť a postoje voličov v jesenných voľbách. Po odovzdaní kandidátnych listín sme svedkami
toho, ako sa zoznam kandidátov na primátora alebo starostu
niekde rozšíril na 8, 10 či dokonca 15 kandidátov. Pre demokraciu
to môže byť pozitívna správa, veď
priama voľba richtára v širokej
konkurencii uchádzačov mu dáva
výraznú mienkotvornú pozíciu.
Na druhej strane to môže byť vnímané aj tak, že doterajší primátor
či starosta podal „taký výkon“,
ktorý si trúfa zvládnuť ďalší zá-
stup ľudí. Faktom ale zostáva, že
budúcnosť miest a obcí v prvom
rade závisí od postoja ľudí. Nie
iba od (ne)účasti na voľbách.
Verejnosť má pri riadení samosprávy oveľa viac možností a širší
priestor v porovnaní s politikou
na národnej úrovni. Veď ktorý
štát dovolí ľuďom pripomienkovať výšku daní? Naše mestá
a obce dávajú obyvateľom aj firmám priestor, aby sa k daniam
a poplatkom vyjadrili. Žiaden
štát neponúkne návrh štátneho
rozpočtu na verejné pripomienkovanie. Samosprávy to robia.
Zverejňujú návrh rozpočtu a pred
schválením ho poskytujú na pripomienkovanie. Dokonca ľudia
môžu pri tvorbe územného plánu
rozhodnúť, čo sa v ich blízkosti
postaví. Či ihrisko s lavičkami na
oddych, bytovka, alebo fabrika.
Takto by sme mohli pokračovať
ďalej. Každým ďalším príkladom
zvýrazníme silu samosprávy. Nie
jej politickú stránku, ktorá sa meria predvolebnými preferenciami
a šírkou koalícií, ale schopnosť
ponúkať riešenia a neustále zlepstr. 2
2 AKTUALITY
11. november 2014 • Obecné noviny
Voľbami sa zodpovednosť nekončí
(dokončenie zo str. 1)
šovať miestny život. A tiež potenciál doposiaľ skrytý v schopnosti
nadchnúť miestnu komunitu pre
všestranný rozvoj.
K tomuto je potrebná aj občianska vyspelosť. Aby sa ľudia
nebáli využívať svoje práva na
spoluúčasť, spolurozhodovanie
a verejnú kontrolu. Od ich aktivity a záujmu veľa závisí. Napokon,
ak sa súčasťou volieb stáva vylievanie vedier špiny na súperov,
ani zďaleka nejde o riešenia, vízie
alebo hodnoty. Je to len boj o moc
a súboj o pozície. To, podľa mňa,
do samosprávy nepatrí. Aj preto
by kandidáti malí ísť inou cestou.
Ak chcú dať svojmu mestu/obci
harmóniu a solidaritu, pred voľbami musia ľudí nadchnúť a nie
rozoštvávať.
Voľbami sa pre nikoho nič nekončí. Pre novozvolených primá-
torov, starostov a poslancov nastupuje etapa práce a pre občanov
obdobie spolupráce. Na oboch
stranách sú ľudia, ktorí musia za
svoje rozhodnutia niesť zodpovednosť. Fráza „Máte, koho ste
si zvolili“, platí aj pre tých, ktorí
nevolili. Preto samosprávy musia
ľudí pozývať a nie ich odrádzať.
Iba tak vytvoríme atmosféru,
v ktorej občania i politici budú žiť
pre svoje mesto alebo obec a nie
z nej. Michal SÝKORA,
starosta obce Štrba,
prvý podpredseda ZMOS
Desatoro dobrého starostu
(dokončenie zo str. 1)
Podarila sa aj vďaka obetavým a
zodpovedným komunálnym politikom, ktorí stáli pri zrode samosprávnej demokracie.
Moc sa skutočne vrátila do rúk
občanom – obyvateľom miest a
obcí, ktorí dostali možnosť aktívne sa podieľať na riadení vecí
verejných. Významnú úlohu v
tomto procese zohralo Združenie
miest a obcí Slovenska, ktorého
vytvorenie a skúsenosti jeho zakladajúcich členov dopomohli
k tomu, že sa bol všade tam, kde
sa rozhodovalo o osudoch obcí a
miest, ale aj určovalo ako ďalej.
Neexistovala legislatíva, neexistoval obecný majetok, neboli demokraticky zvolení zástupcovia
obcí a miest. Ale ZMOS si získalo
podporu ľudí z obcí a miest, ktorá
mu dávala silu, legitimitu a reprezentatívnosť a stalo sa otvorenou
platformou na riešenie závažných
samosprávnych problémov. Stalo
sa subjektom, ktorý koordinoval,
obhajoval, presadzoval záujmy
miestnych samospráv. Uznesenia o závažných otázkach ekonomického, sociálneho charakteru,
ktoré prijíma snem a Rada, sú
záväzné pre odborné rokovania
s kompetentnými inštitúciami.
Obce a mestá prostredníctvom
svojho ZMOS môžu obhajovať a
presadzovať svoje záujmy nielen
na rokovaniach s vládou, ale aj
vstupovaním do legislatívneho
procesu, a tak sa môžu podieľať na
odstraňovaní prekážok, ktoré stoja v ceste efektívnejšiemu výkonu
samosprávnych kompetencií.
„V súčasnosti už sú cesty, ako
kvalitne pracovať na miestnej
úrovni, ako hľadať a využiť dobré
nápady a príklady dobrej praxe v
prospech rozvoja svojho regiónu.
Mestá a obce však budú vždy len
také, aké si ich vytvoríme,“ hovorí predseda ZMOS Jozef Dvonč.
„Nie je to vždy len o financiách
a štatistických ukazovateľoch. Je
to aj o spoločenskej klíme a harmónii, o solidarite a spolupráci, o
hľadaní vecných riešení. Odrážajú
naše správanie, schopnosť pozorne počúvať, zodpovedne hovoriť a
ešte zodpovednejšie konať.“
Čoskoro pristúpime k volebným
urnám, aby sme si už po ôsmykrát
zvolili svojich starostov, primátorov, poslancov. Kým prvým komunálnym voľbám predchádzali
len veľmi nevýrazné predvolebné
kampane a menší záujem o funkcie, v súčasnosti sme zaznamenali
nárast kandidátov i spôsobov zviditeľňovania osôb i programov.
Už v samotnej kampani by kan-
didáti mali preukázať svoje morálne zásady a kultivovanosť, ktoré
by mali patriť k silným stránkam
budúcich zodpovedných zástupcov občanov. Združenie miest
a obcí Slovenska pripomína
všetkým kandidátom, že slušnou
kampaňou dokážu získať aj vyššiu podporu svojich programov.
Agresivita a útoky na volebných
konkurentov nenasvedčujú o politickej kultúre, ani o osobnostných kvalitách kandidátov. Deklarovaný záujem zodpovedne riadiť
a spravodlivo rozhodovať po voľbách by mali preukázať už teraz, a
to kultivovaným vedením svojich
kampaní.
Schopnosť primátorov, starostov, mestských a obecných poslancov riadiť a spravodlivo rozhodovať preverí až nové volebné
obdobie. Nezabúdajme, že nikto
za nás nepovie viac než reálne
skutky.
„Pred 16 rokmi sformulovalo
ZMOS desatoro starostu podľa
učebnice Občianska náuka a výuka pre meštianske školy z roku
1936,“ spomína jeden zo zakladajúcich členov ZMOS a jeho súčasný podpredseda Milan Muška a
dodáva, že je aktuálne dodnes.
(MB)
1. Si starostom všetkých občanov, aj tých, ktorí ťa nevolili.
2. Na čelo obce ťa postavila dôvera občanov. Byť prvým
občanom v obci je veľké vyznamenanie. Sľúb sám sebe na
svoju česť a svedomie, že túto dôveru nesklameš.
3. Pri výkone svojho čestného úradu nerozlišuj príslušníkov
politických strán, ale viď v nich predovšetkým občanov.
4.Usiluj sa podľa svojich síl a možností obce, aby si uľahčil
život starým, chudobným a práceneschopným občanom.
5. Podporuj všetko, čo napomáha rozvoj školstva tvojej obce
a rast vzdelanosti. Nič lepšie ako dobré vzdelanie – okrem
lásky a zdravia – našim deťom nemôžeme dať.
6. Nezabúdaj na obecnú knižnicu, aby poskytovala ušľachtilú
zábavu a vzdelávala.
7. Buď ústretovým podporovateľom všetkého, čo prispieva
k skrášleniu a zveľadeniu obce a zvýšeniu kvality životného
prostredia v prospech zdravia občanov.
8. Naštuduj si najdôležitejšie právne predpisy a nauč sa
ich využívať v praxi, aby tvoja obec napredovala a aby si
nezabudol na nič, čo by mohlo byť tvojej obci prospešné
a užitočné.
9. Obecný majetok spravuj úzkostlivejšie a nakladaj s ním
opatrnejšie ako so svojím vlastným majetkom. Ak premrháš
svoj majetok – bude to len tvoja škoda, keď premárniš
majetok obce – prídeš o svoje dobré meno a česť.
10. Buď pre spoluobčanov príkladom dobrého človeka nielen
vo funkcii starostu, ale aj v súkromnom živote. Príklady
priťahujú viac ako prázdne reči a dlhé dohovárania.
Elektronické trhovisko je prvým Ministerstvo financií SR pripravilo
nástrojom projektu EKS
komfortný prístup k daňovým formulárom
Okrem napĺňania databáz v rámci Elektronického kontraktačného
systému (EKS) je dôležité, aby sa dodávatelia, odberatelia a
obstarávatelia naučili používať tento elektronický nástroj.
V súčasnosti na túto tému prebiehajú školenia, ďalšou možnosťou, ako sa naučiť postupy v rámci
EKS, sú inštruktážne videá na
stránke www.eks.sk. Tie záujemcov informujú, akým spôsobom
sa registrovať na Elektronickom
trhovisku, ako spracovať ponuku
či ako prebieha samotný obchod.
Je to školiaci materiál, na ktorom
sa môžu dodávatelia samostatne
učiť bez toho, aby išli na školenie.
Pokiaľ odberatelia či dodávatelia
potrebujú osobný kontakt, každý
utorok sú na všetkých okresných
úradoch a centrách podpory EKS
k dispozícii konzultanti, ktorí záujemcom pomôžu zaregistrovať sa
či vytvoriť ponuku. Ďalším zdrojom informácií je call centrum,
ktoré vybaví denne približne 300
podnetov.
Na elektronickom trhovisku,
ktoré je súčasťou EKS, má po-
vinne nakupovať štát, obec, vyšší
územný celok, ako aj organizácie,
ktoré sú nimi zriadené či majetkovo prepojené, ak hodnota tovaru,
služieb či stavebných prác presahuje 1000 eur a dosahuje maximálne 134 000 eur v prípade štátu
a 207 000 eur pri ostatných obstarávateľoch. Pri stavebných prácach predstavuje horný finančný
limit 5 186 000 eur.
Elektronické trhovisko je prvý
nástroj projektu EKS. Nasledovať
budú ďalšie dva nástroje. Dynamický nákupný systém, ktorý má
zabezpečiť, aby sa do verejných
súťaží mohlo zapojiť čo najviac
dodávateľov, určený bude aj pre
nadlimitné zákazky. Tretím je
Elektronická podpora procesov,
teda poskytovanie informácií, vysvetľovanie či publikovanie dobrej
praxe.
www.zmos.sk
Ministerstvo financií SR pripravilo pre mestá a obce komfortný prístup k daňovým
formulárom pre miestne dane. Ide o špeciálne vytvorený banner s prelinkovaním
na všetky daňové formuláre.
„Na ústrednom portáli verejných služieb pre ľudí zverejňujeme všetky formuláre a ďalšie
dokumenty súvisiace s daňovými
povinnosťami. Keďže v súčasnosti
môže byť pre ľudí, ale aj pre firmy
prácne hľadať potrebný formulár
na webe konkrétnej samosprávy,
vytvorenie špeciálneho bannera
so zobrazením všetkých tlačív je
atraktívne riešenie. Zvyšuje komfort obyvateľov aj firiem,“ konštatuje štátny tajomník ministerstva
financií Radko Kuruc.
Výkonný podpredseda ZMOS
Jozef Turčány iniciatívu víta.
„Združenie miest a obcí Slovenska poskytne túto ponuku samosprávam. Očakávame, že mestá
a obce ju využijú, čím sa odbremenia od sledovania aktualizácií
formulárov. Okrem toho, občania
a daňovníci si budú môcť pohodlne doma, alebo vo firme vyplniť
tlačivá, ktoré potom zanesú alebo pošlú správcovi dane, teda na
príslušný mestský alebo obecný
úrad.“
Ministerstvo financií SR navrhlo zjednotenie a zjednodušenie
daňového priznania k miestnym
daniam. Od budúceho roka budú
tlačivá rovnaké tak pre fyzické
ako aj pre právnické osoby, čím
sa výrazne zredukuje počet strán
v priznaní. K tomuto priznaniu
bude daňovník prikladať samo-
statne len prílohy prislúchajúce
ku konkrétnemu predmetu dane,
teda napríklad k dani zo stavieb,
dani z pozemkov, dani za psa a
iné. Cieľom zmien je, aby sa doterajší vzor priznania zjednotil do
jedného tlačiva, čím sa celé priznanie zjednoduší a sprehľadní.
Okrem zníženia administratívnej
záťaže daňovníkov sa návrhom
zároveň predpokladá zníženie finančných nákladov obcí na tlač
priznaní.
Tlačový odbor
Ministerstva financií SR
AKTUALITY 3
Obecné noviny • 11. november 2014
So zmenou zákona o dani
z motorových vozidiel
nesúhlasia ďalšie mestá v župe
Po BSK odmietajú tieto zmeny aj hlavné mesto Bratislava, Malacky, Senec a Stupava.
S návrhom zákona o dani z motorových vozidiel, podľa ktorého
príde Bratislavský samosprávny
kraj v najbližších štyroch rokoch
o 25 miliónov € a každý ďalší rok
o 10 miliónov €, nesúhlasia ďalšie
mestá v kraji. Po BSK odmietajú
tieto zmeny aj hlavné mesto Bratislava, Malacky, Senec a Stupava.
Jednohlasne sa na tom uzniesli
poslanci na jednotlivých zasadaniach zastupiteľstva. Návrhom
zákona by sa mali poslanci NR
SR zaoberať po komunálnych voľbách.
„Je to zákon, ktorým sa odníma
župám možnosť tvoriť si vlastnú daň z motorových vozidiel.
My to vnímame v prvom rade
ako snahu o postupné zrušenie
samosprávy. V tomto prípade
dochádza k výraznému oslabeniu regionálnej samosprávy a je
to veľmi nespravodlivé aj voči
obyvateľom bratislavskej župy,“
konštatoval predseda BSK Pavol
Frešo. Zároveň uviedol, že keď
už nedokážeme v rámci tohto
zákona pomôcť všetkým krajom
rovnako, tak buďme solidárni, ale
nie tak, že jednému zoberieme
výrazne, v tomto prípade bratislavskej župe, a ostatným pridáme. „Vždy sme odmietali, aby to
bola Bratislava verzus Slovensko.
Rozhodne chceme byť solidárni,
ale určite nechceme, aby sa tento
stav zhoršil bez náhrady,“ doplnil
župan. Podľa P. Freša sú namieste
obavy, že zmeny v systéme daní z
motorových vozidiel sú len prvým
krokom. Druhým môže byť obmedzenie suverenity miest a obcí
v oblasti dane z nehnuteľnosti.
Za nesystémový považuje návrh zákona aj primátor hlavného
mesta Milan Ftáčnik, podľa ktorého zákon nerešpektuje dopady
na jednotlivé samosprávy a neberie financovanie samosprávnych
krajov ako celok, ale pomáha
siedmim krajom a jednému berie.
„Z nášho pohľadu to bude mať
dopad aj na obyvateľov hlavného
mesta, ktorí z Bratislavského kraja dostávajú služby, či sú to služby
sociálne, vzdelávacie, domovy sociálnych služieb, školy. Vnímame
to ako negatívny krok, preto sme
sa obrátili na Národnú radu SR,
aby tento zákon neschválila,“ povedal bratislavský primátor Milan
Ftáčnik. Zároveň dodal, že ak diskutovať o inom systéme financovania krajov, tak o systémovom so
zohľadnením obidvoch daní a nie
tak, že vyrieši iba jednu daň a dopady nechá na jeden samosprávny
kraj.
Okrem toho, že je BSK solidárny voči ostatným krajom, má aj
obmedzené možnosti čerpať eurofondy v porovnaní s ostatnými
krajmi. V roku 2013 bol celkový
SOLIDÁRNOSŤ
Výber dane z príjmu FO v jednotlivých krajoch a jeho prerozdelenie medzi jednotlivé kraje
(na 1 obyvateľa)
Z tohto grafu je vidieť veľký nepomer v rámci BSK, kde výber DPFO je niekoľkonásobne vyšší ako v ostatných
krajoch, avšak príjem z tejto dane je pre BSK najnižší zo všetkých krajov.
výnos DPFO pre župy 410 miliónov €, pričom BSK sa na ňom
podieľal sumou 199 miliónov € a
naspäť mu bolo prerozdelených
len 32,9 milióna € - v prepočte na
obyvateľa tak BSK prispel 326 € a
naspäť dostal 54 €. Ostatné kraje
dostávali na obyvateľa od 72 po 94
€, čo je takmer dvojnásobok (TSK
– 75 €, PSK – 80€, BBSK – 94€).
Táto solidarita bola kompenzovaná vyšším výnosom z dane z
motorových vozidiel. Treba tiež
podotknúť, že náklady na život
obyvateľa v BSK sú zo všetkých
krajov najvyššie. Okrem toho výdavky v BSK na jedného obyvateľa
sú najnižšie zo všetkých VÚC, hoci
výber daní je v tomto kraji ďaleko
najvyšší. Je to spôsobené na jednej
strane veľkým prerozdelením daňových príjmov a na druhej strane
zníženou možnosťou BSK čerpať
prostriedky z fondov EÚ.
Ostatný vývoj v samosprávach
na Slovensku podľa P. Freša jednoznačne signalizuje nenápadný,
ale o to razantnejší postupný prechod od decentralizácie k centralizácii samospráv. „Vláda SR sa
snaží dodržať kritériá Európskej
menovej únie, čo úplne rešpektujeme, ale rieši to prakticky len
prostredníctvom zvyšovania svo-
jich príjmov od občanov a samospráv,“ zdôraznil. Na strane samospráv je to najmä nový zákon o
dani z motorových vozidiel. Ďalšími krokmi, ktoré zasahujú do
fungovania samospráv, sú riešenia
vlády v oblasti zvyšovania odvodov, minimálnej mzdy, cestovania
zadarmo, pridávanie kompetencií
v sociálnej oblasti bez finančného krytia či plánované zásahy do
dane z nehnuteľnosti. Preto BSK
vyzýva všetky úrovne samosprávy
ako aj občanov, aby sa postavili
voči týmto procesom a nepodporovali ich.
(ts-bsk)
SPRAVODLIVOSŤ
Priemerné výdavky na jedného obyvateľa kraja na jeden rok v jednotlivých krajoch v období 2010 - 2013
Z grafu je vidieť, že výdavky BSK na jedného obyvateľa sú najnižšie zo všetkých VÚC, hoci výber daní je v tomto
kraji ďaleko najvyšší. Je to spôsobené na jednej strane veľkým prerozdelením daňových príjmov (viď predchádzajúci graf) a na druhej strane zníženou možnosťou BSK čerpať prostriedky z fondov EÚ.
Prostriedkami IKT
bude podporená
aj prebiehajúca
reforma verejnej
správy, vrátane
ďalšieho rozširovania
vládneho cloudu.
EK schválila
operačný
program
Integrovaná
infraštruktúra
Ako jeden z prvých desiatich operačných programov
na čerpanie eurofondov od
roku 2014 v rámci celej
Európy Európska komisia schválila 30. októbra
operačný program Integrovaná infraštruktúra. Ide
o strategický dokument,
prostredníctvom ktorého
budú najbližších desať rokov
čerpané peniaze z fondov
Európskej únie na dopravu
a rozvoj informačnej spoločnosti na Slovensku.
Ministerstvo financií SR v
rámci operačného programu
Integrovaná infraštruktúra
zastrešuje oblasť rozvoja
informačnej spoločnosti.
Ďalšími cieľmi operačného
programu, ktoré riadi Ministerstvo dopravy, výstavby a
regionálneho rozvoja SR, sú
podpora trvalo udržateľnej
mobility, hospodárskeho rastu, tvorby pracovných miest
a zlepšenie podnikateľského
prostredia prostredníctvom
rozvoja dopravnej infraštruktúry.
V rámci operačného programu bude Ministerstvo financií SR plniť úlohu sprostredkovateľského orgánu
zodpovedného za Prioritnú
os 7 Informačná spoločnosť, ktorej cieľom bude
rozvíjať projekty operačného
programu Informatizácia
spoločnosti zo súčasného
programového obdobia, ako
aj implementácia najnovších
trendov v oblasti digitálnej
ekonomiky.
Prostriedky budú investované do rozvoja elektronických služieb pre občanov
a podnikateľov, riešenie
komplexných životných
situácií, cezhraničnej interoperability a zvýšenie dostupnosti údajov verejnej správy
prostredníctvom otvorených
dát. Zároveň bude prostriedkami IKT (informačné a
komunikačné technológie)
podporená prebiehajúca
reforma verejnej správy, vrátane ďalšieho rozširovania
vládneho cloudu. V neposlednom rade by sa malo z
vyčlenených prostriedkov pre
Prioritnú os 7 zabezpečiť pokrytie všetkých domácností
širokopásmovým internetom
s rýchlosťou minimálne 30
Mbit/s.
(Zdroj:Tlačový odbor MF SR)
4 aktuality
11. november 2014 • Obecné noviny
Bilancia reformy ESO po dvoch rokoch
Priebeh reformy ESO, jej kľúčové míľniky, nastavenie moderného konceptu fungovania štátnej správy ako
aj dosiahnuté výsledky boli témou hodnotiaceho stretnutia ministra vnútra Roberta Kaliňáka a jeho tímu
s médiami 23. októbra t. r.
V
ládny
program
ESO
odštartoval
pred dvoma rokmi
a má za cieľ zefektívniť fungovanie,
zmodernizovať výkon a zvýšiť
transparentnosť štátnej správy na
Slovensku. Vedúca služobného
úradu Denisa Saková zrekapitulovala základné piliere optimalizácie verejnej správy – integráciu
miestnej štátnej správy do systému 72 okresných úradov, ako
aj racionalizáciu obslužných činností rezortu prostredníctvom
vytvorených centier podpory. Komunikácia občana s úradmi
štátnej správy je v rámci reformy posunutá do modernejšieho
konceptu vo forme klientskych
centier (systém front-office/back
office). Tie sa postupne uvádzajú do prevádzky pri okresných
úradoch, pričom pre občanov
predstavujú pracovisko štátnej
správy, kde postupne na jednej
adrese v meste vybavia komplet
agendu – od osvedčenia listín
a podpisov, cez živnosti, kataster,
dopravný inšpektorát, dokladovú
agendu, až po záležitosti lesného
a pozemkového úradu či životného prostredia.
ESO pre občana
Do konca roka 2014 chce rezort vnútra sprevádzkovať klientske centrá štátnej správy v nasledovných mestách: Bánovce
nad Bebravou, Levoča, Zlaté
Moravce, Púchov, Trnava, Bytča, Humenné, Gelnica, Nové
Mesto nad Váhom, Veľký Krtíš,
Hlohovec, Ilava, Košice, Myjava, Partizánske, Sabinov, Krupina, Detva, Žarnovica a v mestách mimo okresu: Štúrovo,
Želiezovce, Šahy, Spišská Stará
Ves a Veľké Kapušany (splnenie
podmienky 50km dostupnosti
klientskeho centra pre občana).
Na príkladoch živnostenskej
agendy demonštrovala Denisa Saková mapovanie procesov,
ktoré bolo použité ako základ
na zoptimalizovanie výkonu na
danej agende tak, aby boli občania vybavovaní čo najplynulejšie
a zároveň bola mapovaná efektivita výkonu kompetentného zamestnanca. Tento systém práce
bude postupne implementovaný
do všetkých agend a mimo pozitívneho vplyvu na občanov má
zabezpečiť aj férovosť v odmeňovaní štátnych zamestnancov.
Generálny riaditeľ sekcie verejnej správy Adrián Jenčo prezentoval prítomným výstupy po
roku fungovania prvého klientskeho centra v Nitre, ktoré za 9
mesiacov tohto roka navštívilo
takmer 60 tisíc občanov ako aj
výstupy ďalšieho nového komunikačného kanála – call centra
MV, ktoré bezplatne na linke
0800 222 222 podáva občanom
potrebné informácie aj k fungovaniu či agende klientskych
centier. Od septembra je novou
službou poskytovanou na klientskych centrách aj zhotovovanie
výpisov z Obchodného registra,
postupne sa na vybraných pracoviskách testuje elektronický
platobný systém E-kolok, využívanie ktorého uľahčí občanom
úhradu správnych poplatkov. Rezort vnútra v súčasnosti pracuje
na spustení služby SMS notifikácie o prijatí či vybavení žiadosti
občana a pripravuje elektronické
služby v oblasti evidencie vozidiel, opis účtovnej uzávierky
a výpis z Registra trestov.
Priebeh optimalizácie
štátnej správy
Riaditeľ kontrolingu sekcie
ekonomiky Peter Lempeľ sa
venoval oblasti zefektívnenia
a reorganizácii štátnej správy
v oblasti prevádzkových nákladov ako sú mzdy a materiálovotechnické zabezpečenie. Celkové
úspory v dôsledku opatrení reformy ESO v rokoch 2013- 2015
dosiahnu úroveň min. 696 mil.
eur.
ESO reforma v oblasti štátnej
správy prebehla naprieč takmer
500 organizáciami štátnej správy
(okrem škôl, nemocníc, detských
domovov a súdov). V prvej fáze
sa reforma zamerala na vnútorné zefektívnenie jednotlivých
organizácií a teda efektívnejšie
využívanie zdrojov štátneho rozpočtu v oblasti mzdových výdavkov a výdavkov na tovary a služby (tzv. prevádzkové náklady).
Ambíciou programu ESO nikdy
nebola úspora kapitálových výdavkov, keďže tie sú vnímané ako
prostriedky na znižovanie prevádzkových nákladov. Napríklad
investícia do zateplenia budovy
sa prejaví udržateľnými úsporami energií, rekonštrukcia budovy
zníži náklady a údržbu, vybavenie informačno-komunikačnými
technológiami zefektívni výkon
zamestnancov a podobne.
Vnútorné zefektívnenie organizácií štátnej správy prinieslo v roku 2013 úsporu celkom
131,7mil. eur. Táto úspora bola
štrukturálna a opatrenia, ktoré
priniesla, sú dlhodobo udržateľné aj pre ďalšie roky.
Ďalším predmetom optimalizácie boli štátnej organizácie.
Tím rezortu vnútra sa zameral na
elimináciu duplicitných činností, zlepšenie komunikácie medzi
inštitúciami, odhalenie slabých
miest v procesoch, redukciu prebytočných kapacít a pod. Okrem
iného bolo zistené, že až 1/3
všetkých štátnych organizácií
má menej ako 30 zamestnancov,
čo v praxi znamená vysoký podiel obslužných ale aj riadiacich
Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky
pracovníkov. Pre ilustráciu - tieto malé organizácie mali často
takmer polovicu obslužných a
podporných pracovníkov (účtovníctvo, personalistika, správa
majetku, IT). Najlepšie štátne organizácie mali pritom iba 10-15
% podiel podporných pracovníkov. Významne sa na úsporách
podieľa aj konsolidácia štátneho
majetku (primárne nehnuteľností), lebo je nevyhnutným predpokladom pre znižovanie prevádz-
kových nástrojov. Samozrejme
nový zákon o verejnom obstarávaní z dielne MV SR vytvoril
rámec pre dosiahnutie úspor už
v procese obstarania materiálu
a služieb.
Ďalším zistením bolo veľké
množstvo riadiacich pracovníkov. Boli identifikované organizácie, kde mal jeden šéf v priemere 2 podriadených,
hoci
štandardne jeden vedúci riadi 8
až 9 pracovníkov. Riešením bolo
zlúčenie takýchto organizácií
s príbuznou činnosťou do jednej a spoločné využívanie týchto
podporných pracovníkov. Samotné ministerstvo vnútra išlo
príkladom, keď ešte v roku 2013
zrušilo 74 svojich podriadených
organizácií. Zároveň vzniklo
v rámci Slovenska 8 centier podpory, ktoré poskytujú servisné
služby všetkým vyše 40 tisíc zamestnancov nášho rezortu.
Okrem toho sa ďalším rezor-
aktuality/inzercia 5
Obecné noviny • 11. november 2014
tom podarilo do konca roka 2013
podobne zreorganizovať ďalších
72 organizácií. Niektoré, najmä
na úseku miestnej štátnej správy
si vyžiadali legislatívne zmeny
(zákony č. 180/2012 a 345/2013)
iné prebehli bez nich. Aj tieto
zmeny pomohli priniesť ďalšie
úspory vo výške 105 mil. eur k už
spomínaným 130 miliónom.
V roku 2014 sa reorganizácia
dotkla alebo ešte dotkne ďalších
22 organizácií a pre rok 2015 sa
pripravujú ďalšie zmeny, ktoré
by mali priniesť ďalších 96 mil.
EUR trvalých a udržateľných
úspor. Ako príklad môžeme
uviesť takzvané malé ESO, ktoré
pripravuje rezort práce. Právnu
subjektivitu stratí 46 úradov práce, sociálnych vecí a rodiny. Fungovať budú všetky pod hlavičkou Ústredia práce, sociálnych
vecí a rodiny, čo prinesie lepšiu
kontrolu nad zdrojmi štátneho
rozpočtu a nemalé úspory. Reorganizáciu pripravuje aj Slovenská akadémia vied, ktorá sa zo
súčasných vyše šesťdesiat organizácií pretransformuje na úrad
a 9 sekcií. Okrem toho sa zmení
štatút z rozpočtových a príspevkových organizácií na verejnovýskumnú inštitúciu.
Ďalšie rezorty budú aj v roku
2015 pokračovať v zmenách
s cieľom priniesť do štátneho
rozpočtu ďalšie úspory. Samozrejme takéto úspory si vyžadujú
aj opatrenia v oblasti ľudských
zdrojov. Primárne boli úspory
Výzva
na predkladanie
žiadostí o finančný
príspevok
z Programu
cezhraničnej
spolupráce SR - ČR
2007 - 2013
zamerané na zjednocovanie pracovných podmienok a odmeny
za prácu. Heslom bolo „za rovnakú prácu rovnaká mzda“ , keďže
rozdiely boli často v desiatkach
percent. Štátny rozpočet predpokladá pre rok 2015 zníženie
počtu pracovných miest o zhruba 3000. Koľko ľudí príde reálne
o prácu závisí od toho, koľko
prázdnych „tabuľkových“ miest
bude zrušených. Ministerstvo
vnútra šlo príkladom, keď zrušilo doteraz asi 550 pracovných
miest a plánuje ďalších asi 400.
Efektom bude transparentný systém odmeňovania. Odstránia sa
časté rozdiely, keď dvaja zamestnanci s rovnakou praxou mali za
tú istú prácu rozdielny plat. Vďaka elektronizácii a meraniu pracovného výkonu zamestnancov
sa odstráni subjektívnosť v odmeňovaní. Zamestnanci budú
dostávať odmeny na základe
merateľných ukazovateľov. Momentálne sa systém merania pracovného výkonu testuje v prvých
klientskych centrách (napríklad
Klientske centrum v Nitre) ale
aj v najproblémovejších úradoch
(napríklad ODI v Bratislave na
Kopčianskej).
Celkovo sa za roky 2013-2015
usporí 696 mil. eur, pričom tieto
prostriedky môžu byť použité na
vládne priority v zmysle programového vyhlásenia vlády ako aj
na znižovanie deficitu verejných
financií. Najdôležitejším efektom
celej reformy je spokojný občan,
ktorý nájde všetky služby štátu
pod jednou strechou a nemusí sa
orientovať v spleti štátnych úradov pretože štátna správa bude
Efektívna, Spoľahlivá a Otvorená.
Ing. Peter Lempeľ,
riaditeľ odboru kontrolingu,
sekcia ekonomiky MV SR
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR ako
riadiaci orgán v spolupráci
s Ministerstvom pro místní
rozvoj ČR ako národným orgánom pre operačný program
cezhraničnej spolupráce SRČR 2007 - 13 vyhlasuje výzvu
na predkladanie žiadostí o
finančný príspevok.
Termín uzávierky prijímania
žiadostí je 21. november
2014 do 12.00 hod.
Výzva je zverejnená na internetovej stránke programu a
tematicky sa zameriava na
rozvoj dopravnej infraštruktúry a dostupnosti pohraničia,
zachovanie životného prostredia a rozvoj krajiny.
V súvislosti s vyhlásením
výzvy vstúpili do platnosti
nové verzie programovej
dokumentácie - Príručka
pre žiadateľa - verzia 3.3 a
Programový manuál - verzia
3.1, ktoré nájdete na internetovej stránke programu v časti
Programová dokumentácia.
Viac informácií na
www.zmos.sk
6 súťaž
11. november 2014 • Obecné noviny
Laureátom Ceny SR za krajinu 2014
je obec Liptovská Teplička
Zvíťazila s projektom Zachovanie unikátnych historických krajinných štruktúr. Odborná komisia ocenila
obnovu a zachovávanie historických krajinných štruktúr – terasových políčok ako charakteristických čŕt
krajiny v horských prírodných podmienkach prostredníctvom efektívnych manažmentových opatrení
(hospodárenia). Projekt z Liptovskej Tepličky je následne nominovaný prostredníctvom Stálej misie
Slovenskej republiky pri Rade Európy v Štrasburgu na Cenu Rady Európy za krajinu 2015.
N
a Slovensku je realizovaných množstvo
príkladných projektov a stratégií,
prispievajúcich ku
kvalitnému manažmentu krajiny. Ide o aktivity, ktorých cieľom
je starostlivosť o krajinu. Takéto
projekty si zaslúžia pozornosť a je
potrebné ich prezentovať ako príklady dobrej praxe. To je zároveň
hlavná myšlienka Ceny Slovenskej
republiky za krajinu (cena), ktorá
po vyhodnotení putuje tentoraz
do Liptovskej Tepličky.
Tretí ročník súťaže bol vyhlásený 26. marca 2014 pri príležitosti
VI. ročníka Informačného dňa
Európskeho dohovoru o krajine,
v priestoroch Slovenskej lesníckej
a drevárskej knižnice, Technickej
Univerzity vo Zvolene.
Kandidáti sa na cenu aj v tomto
ročníku prihlasovali na základe
realizácie oprávnených projektov. Išlo o projekty s charakterom
implementovaných
krajinných
koncepcií a opatrení, spĺňajúce
kritériá pre posudzovanie ceny;
resp. so súhlasom mohli byť nominovaní treťou stranou.
Na CENU SLOVENSKEJ REPUBLIKY ZA KRAJINU boli v
roku 2014 nominované nasledovné projekty:
n Obec Dravce:
Revitalizácia krajiny a protipovodňové opatrenia
n Obec Horný Tisovník:
Obnova historickej pamäte miesta
n Obec Liptovská Teplička:
Zachovanie unikátnych historických krajinných štruktúr
n Priatelia trstenskej prírody, o.
z.:
Revitalizácia meandra Starého
Hornádu
n ProPolis, n. o.:
Kolookruh Sĺňava - rekreačnonáučný okruh
n TRIPTYCH, o. z.:
Hidepark Nitra - revitalizácia
priestoru pre kultúrne aktivity
V dňoch 14. - 15. augusta 2014
zasadla odborná komisia a na
základe kritérií ceny zhodnotila nominované projekty. Okrem
laureáta ceny sa odborná komisia
rozhodla udeliť aj osobitné uznania.
Osobitné uznanie získali:
n Priatelia trstenskej prírody,
o. z.:
Revitalizácia meandra Starého
Hornádu - pochopenie hodnoty
krajiny, environmentálne prebudenie komunity a revitalizácia krajiny prostredníctvom dobrovoľníc-
kych aktivít
Obec Horný Tisovník:
Obnova historickej pamäte miesta - znovuobjavenie historickej pamäte, identity a symbolov miesta
v krajine prostredníctvom čítania
odkazu minulosti
Oprávnene existuje veľa definícií krajiny, ktoré sa ju snažia
popísať a ohraničiť. Ale nikto nespochybní, že krajina je priestor,
kde žijeme, pracujeme, kde sa
stretávame, oddychujeme. Je to
priestor, na ktorom nám záleží. Sú
to naše polia, domy, ulice, námestia, dvory, pasienky, hory, lúky.
Ako v tomto priestore žijeme,
takú krajinu vytvárame. A krajina
nám naopak určuje, ako kvalitne
žijeme a budeme žiť.
Krajina nás definuje a časovo
obmedzuje. Prebieha v nej každodenne súboj záujmov a aktivít.
Preto je nesmierne dôležité, aby
sme jej venovali náležitú pozornosť uvedomujúc si, že krajina je
kľúčovým prvkom priaznivých
podmienok pre život jednotlivca
i spoločnosti. Pritom jej ochrana,
manažment a plánovanie sú spojené s právami a povinnosťami
každého z nás.
Kvalita a rozmanitosť európskej krajiny predstavujú spoločný
zdroj a je nesmierne dôležité spolupracovať v záujme jej ochrany,
manažmentu a plánovania. Tento spoločný cieľ je obsiahnutý v
Európskom dohovore o krajine,
ktorý vytvára základný rámec
starostlivosti o krajinu v Európe.
Dohovor nám pripomína, že o
krajinu sa treba starať, že je nutné
poznať jej cieľovú kvalitu a koordinovať aktivity, ktoré ju pretvárajú,
menia, poškodzujú, ale aj chránia.
Dohovor nám kladie za povinnosť
zvyšovať povedomie o hodnote
krajiny, vychovávať a vzdelávať,
ukazovať príklady dobrej praxe a
vytvárať priestor na odbornú diskusiu. Práve toto je cieľom udeľovania Ceny Slovenskej republiky
za krajinu.
Nominované projekty si zaslúžia prezentáciu, keďže sú vzormi
pre ďalších. Sú inšpiráciami, príkladmi dobrej praxe a postupy ich
realizácie možno opakovať v rôznych častiach Slovenska.
Slovenská republika, uvedomujúc si čoraz vzrastajúci význam
krajiny v procese udržateľného
rozvoja našej spoločnosti, pristupuje ako zmluvná strana Európskeho dohovoru o krajine k udeľovaniu Ceny Slovenskej republiky
za krajinu. Cena je udeľovaná v
dvojročnom cykle, v každom
párnom roku. V nepárnom roku
n
Liptovská Teplička.
je laureát národnej ceny nominovaný na Cenu Rady Európy za
krajinu ako reprezentant Slovenskej republiky. Manažérom Ceny
Slovenskej republiky za krajinu je
Martin Lakanda.
Čo znamená
starostlivosť o krajinu
Starostlivosť o krajinu je komplex činností vedúcich ku kvalitnej ochrane, plánovaniu a tvorbe
krajiny. Na rozdiel od tradične
chápanej ochrany prírody môžeme v tejto súvislosti hovoriť o
zámerných procesoch formovania krajiny, s cieľom udržať alebo
zlepšiť jej kvalitu. V súčasnom
vnímaní starostlivosti o krajinu,
v zmysle Európskeho dohovoru
o krajine, má veľký význam samotné uchovanie identity krajiny,
jej charakteristických čŕt, uvedomujúc si fakt, že samotná krajina
predstavuje základ nášho prírodného, ale aj kultúrneho dedičstva.
V poslednom čase je čoraz väčší
dôraz kladený na výchovu a naše
vzdelávanie v oblasti vnímania
krajiny, ale aj akceptácie názorov
miestneho obyvateľstva na cieľovú
kvalitu krajiny, v ktorej obyvatelia
žijú. Kvalitný manažment krajiny
môžeme dosiahnuť komplexným
systémovým prístupom – ochranou krajiny, vhodným plánovaním a citlivou tvorbou krajiny.
Ale aj činnosťami, ktoré majú z
hľadiska perspektívy udržateľného rozvoja zabezpečiť a zosúladiť
sociálne, hospodárske a environ-
mentálne procesy v krajine.
Oprávnení kandidáti
– miestne a regionálne samosprávy,
– združenia miestnych a regionálnych samospráv,
– cezhraničné združenia miestnych a regionálnych samospráv,
– mimovládne organizácie.
Oprávnené projekty
Oprávnenými projektmi sú
projekty s charakterom implementovaných krajinných koncepcií a opatrení, spĺňajúce kritériá
pre posudzovanie Ceny Slovenskej republiky za krajinu. Projekty
je možné priamo prihlásiť alebo
môžu byť navrhnuté inou právnickou alebo fyzickou osobou.
Vyhlasovateľom Ceny Slovenskej republiky za krajinu je Ministerstvo životného prostredia
SR a organizáciu udeľovania ceny
zabezpečuje národný koordinátor
Ceny Slovenskej republiky za krajinu - Slovenská agentúra životného prostredia (SAŽP).
Kandidáti v rámci prezentácie
predstavili hodnotiacej komisii
svoje projekty a odpovedali na
otázky komisie. Členovia odbornej komisie následne zhodnotili
komplexnosť a celkový prínos
projektov v starostlivosti o krajinu, mieru naplnenia kritérií pre
posudzovanie ceny, príkladnosť,
opakovateľnosť a udržateľnosť
projektov i kvalitu predložených
podkladov.
O jednotlivých
projektoch:
Obec Liptovská Teplička:
Zachovanie unikátnych historických krajinných štruktúr
Obec Liptovská Teplička je situovaná v hornej časti Čiernovážskej
doliny, na severnom úpätí Nízky
Tatier pod prírodnou dominantou Kráľova hoľa. Zástavba obce
Liptovská Teplička je osadená v
členitom teréne, kde dominuje
okolitá starostlivo obhospodarovaná krajina.
Projekt je zameraný na zachovávanie unikátnych historických
krajinných štruktúr, reprezentovaných terasovitými políčkami,
ktoré vznikli oraním do strmého
svahu a navršovaním skál po ich
okrajoch a taktiež unikátnymi
hospodárskymi objektmi v krajine - pivnicami na uskladnenie
zemiakov vhĺbenými do zeme, či
súborom stodôl, ktoré dodnes plnia svoju pôvodnú funkciu.
Historické krajinné štruktúry
majú mimoriadny význam, pretože sa nachádzajú v bezprostrednom kontakte so sídlom a spoluvytvárajú charakteristický vzhľad
krajiny. Sú súčasťou pamäte krajiny, identity človeka krajiny. Plnia
aj ďalšie funkcie v krajine, týkajúce sa krajinnej diverzity, regulácie
vody v krajine, udržania biodiverzity a pod.
Obec v súčinnosti s hlavným
partnerom projektu - Poľnohospodárskym podielníckym druž-
súťaž 7
Obecné noviny • 11. november 2014
stvom (PPD) Liptovská Teplička
a s obyvateľmi obce vyvíja aktivity
na zachovanie tejto výnimočnej
krajiny a na udržanie foriem využívania krajiny jej tradičným
obhospodarovaním
(kosením,
prepásaním, bez narušovania
medzí, hnojením predovšetkým
maštaľným hnojom, výrubom
prebytočných náletových drevín).
Obec formou územného plánu
a reguláciou limituje výstavbu v
historických štruktúrach poľnohospodárskej krajiny, zabezpečuje ich ochranu ako dedičstva pre
ďalšie generácie. Prostredníctvom
projektu sa napomáha vytvárať
vysoko estetický a unikátny kolorit obce, uchovávať kultúrny
vzhľad krajiny, podporovať vzťah
ku krajine ako hodnote, vnímať
a využívať historické krajinné
štruktúry ako možný zdroj obživy, napríklad formou spracovania
bio výrobkov.Bez spolupráce obce
a hlavného partnera projektu by
unikátnosť prítomných historických krajinných štruktúr nebolo
možné zachovať. Vďaka lokalpatriotizmu občanov a poľnohospodársky aktívnych subjektov sa
nepristúpilo k možnosti sceľovať
jednotlivé medze, naopak, ich
pravidelné obhospodarovanie len
prispieva k ich zachovaniu.
Výstupom projektu je unikátny vzhľad krajiny, zvýšený počet
návštevníkov obce zaujímajúcich
sa o krásu krajiny a tradície s ňou
súvisiace, udržiavanie a návrat
k hospodáreniu na historických
krajinných
štruktúrach.Udržateľnosť projektu je zabezpečovaná neustálou spoluprácou medzi
obcou, PPD Liptovská Teplička a
obyvateľmi obce. Efekt projektu je
zvyšovaný neustálou osvetou počas podujatí v obci, na výstavách a
konferenciách. Zachovaný vzhľad
krajiny je ponúkaný ako jedinečná pridaná hodnota pre potreby
rozvoja cestovného ruchu, najmä
formou agroturistiky.
Obec Liptovská Teplička je nositeľkou titulu Dedina roka 2007 a
v súťaži o Európsku cenu obnovy
dediny v roku 2008 sa umiestnila
na 2. mieste. Miestny chotár bol v
roku 2007 ohodnotený ako Chotár roka a partner PPD Liptovská
Teplička za svoje ekologické poľnohospodárstvo nosí titul Biofarma roka 2013.
Obec Dravce:
Revitalizácia krajiny a protipovodňové opatrenia
Obec Dravce sa nachádza na
južných svahoch Levočských vrchov, v členitom teréne v rozpätí
nadmorskej výšky od 554 do 871
m. Geologická predispozícia územia ležiaceho vo flyšovom pásme,
spolu so sceľovaním poľnohospodárskej pôdy do monokultúrnych
makroštruktúr, narušujúcim ekologickú únosnosť územia sú v období prívalových dažďov príčinou
kumulácie povrchovej vody, ktorá
spôsobuje nekontrolovateľný príval vody do zastavaného územia.
Cieľom projektu bolo prostredníctvom revitalizácie krajiny zvýšiť jej akumulačnú a vodozadržnú
schopnosť ako prevenciu pred povodňami. Realizáciou projektu sa
dosiahlo zníženie povodňového
Dravce.
rizika prioritne v poľnohospodárskej a lesnej krajine a následné
zmiernenie dopadu extrémnych
prívalových vôd v zastavanom
území. V krajine bolo potrebné
vytvoriť podmienky na spomalenie odtoku, čo sa dosiahlo budovaním prírodných akumulačných
zemných prvkov, ktoré majú prirodzenú schopnosť zadržiavať
vodu v krajine. V rámci projektu
boli vybudované infiltračné jamy
a suché hrádzky na prirodzených depresiách, optimalizoval sa
priečny profil vybraných lesných a
poľných ciest na zabránenie odtoku do zastavaného územia a jeho
nasmerovanie na lesné alebo trávnaté plochy. Odrážky na cestách
boli odvodnené do vsiakovacích
jám a bolo vybudovaných 470 ks
drevených, kamenných a kombinovaných hrádzok, 90 ks zasiakovacích jám so zádržnou kapacitou
30 903 m3. V rámci projektu sa
formou odrážok zrevitalizovalo
11 121 m lesných a poľných ciest,
čím sa vodozadržná schopnosť
územia zvýšila a povrchový odtok
bol eliminovaný.
Počas realizácie projektu boli
vytvorené dočasné pracovné
miesta pre dlhodobo nezamestnaných obyvateľov obce. Celkom
17 občanov dostalo postupne príležitosť zapojiť sa do pracovného
procesu, čo podporilo ich sebavedomie a zvýšilo pracovné návyky
a následne sa niektorí z nich, v
priebehu alebo po ukončení projektu, zamestnali. V súčasnosti je
projekt udržiavaný aktivačnými
pracovníkmi obce.
Výsledky projektu sa ukázali
už v priebehu jeho samotnej realizácie. V dôsledku prívalových
dažďov sa v lokalitách, kde už
protipovodňové opatrenia boli
realizované, preukázala ich účinnosť. Na poľnohospodárskej a lesnej pôde došlo k zadržaniu vody,
čím bola uchránená zastavaná
časť obce. Občania a miestne poľnohospodárske družstvo sa o realizáciu prác aktívne zaujímali, ale
o význame projektu sa presvedčili najmä po tom, ako vykonané
opatrenia uchránili ich majetok.
Uskutočnením aktivít projektu
sa dosiahla akumulácia vody počas prívalových dažďov v hornom
úseku vodného toku, spomalenie
odtoku a eliminácia prívalových
vôd ohrozujúcich zastavané územie obce. Zadržiavanie vody prispieva aspoň čiastočne vyrovnať
sa krajine so zmenami v dôsledku
makroštrukturálneho hospodárenia.
Obec Horný Tisovník:
Obnova historickej pamäte miesta
Obec Horný Tisovník bola jednou z obcí severozápadnej časti
Novohradu, kde sa na prelome
19. a 20. storočia (1870 - 1911)
zhotovovali pozoruhodné ľudové
kamenné a drevené náhrobníky
envanjelikov a. v., avšak dnes je z
hľadiska regionalizácie najjužnejšou obcou Podpoľania. Najzachovalejšie novohradské náhrobníky sa zachovali práve v Hornom
Tisovníku, kde obec pre ich záchranu vybudovala expozíciu „in
situ“.
Realizácia projektu sa začala
v roku 2004, keď obec vyčistila dovtedy neprístupný priestor
storočného cintorína s bohato
zdobenými, tvarovanými a kolorovanými ľudovými kamennými
náhrobníkmi. Myšlienka pretvorenia tohto priestoru v miesto,
ktoré by bolo svedectvom remeselnej zručnosti, výtvarného
cítenia a duchovných predstáv
predkov, vznikla v roku 2008.
Počas trvania projektu bolo pod
odborným dohľadom očistených
a farebne obnovených takmer 80
kamenných ľudových náhrobníkov, umiestnených 27 replík drevených náhrobníkov. Centrálny
priestor cintorína bol upravený,
doplnený o lavičky, informačné tabule a v roku 2011 v ňom
pribudla replika drevenej brány
z Veľkého Lomu. Náhrobníky
sú pozoruhodné predovšetkým
svojou výtvarnou stránkou. Sú
skutočnou kamennou databázou
znakov a symbolov tradičného
roľníckeho prostredia. Objavovali sa na nich antropomorfné a
zoomorfné motívy, mimoriadne
bohatá je geometrická a rastlinná
ornamentika. Monotónna sivastá
farba kameňa viedla ich tvorcov
k farebnému dotvoreniu. Farbami sa zvýrazňovala ornamentálna výzdoba, rovnako i samotný
text, dominovali červená, modrá,
biela, ale i čierna farba. Kamenné
náhrobníky sú odvodené z renesančných oltárov evanjelických
kostolov regiónu a tvar drevených
náhrobníkov je možné pokladať
za štylizáciu postavy človeka. Ľudové náhrobníky sú skutočnou
oslavou človeka, jeho viery i života, oslavou prírody. Je to krása
a umenie prameniace z nutnosti a
jednoduchosti materiálneho sveta
a bohatosti sveta duchovného.
Do realizácie projektu sa zapojili miestni remeselníci a živnostníci, obyvatelia Horného a Dolného
Tisovníka, a to formou dobrovoľníckych a aktivačných prác. Komplexná starostlivosť o priestor je
náročná, vzhľadom na charakter
priestoru a špecifickosť terénu.
Hlavnou činnosťou naďalej zostáva dopĺňanie jednotlivých prvkov. Výsledkom projektu je nielen
obnova cintorína, ktorý sa už pomaly vytrácal z pamäti miestnych
obyvateľov, ale aj obnova kultúrnej hodnoty náhrobníkov a symbolického miesta v krajine, čím sa
obec Horný Tisovník čoraz viac
dostáva do povedomia verejnosti,
a to nielen v rámci regiónu. Stáva sa tak východiskovým bodom
pre putovanie za ľudovými náhrobníkmi po celej severozápadnej časti Novohradu a zdrojom
posilnenia regionálnej identity
prostredníctvom tohto unikátneho ľudového výtvarného prejavu.
O výnimočnej hodnote tohto
miesta i projektu záchrany svedčí
ocenenie, ktoré získala obec Horný Tisovník - Cena časopisu Pamiatky a múzeá za rok 2010.
Priatelia trstenskej prírody,
o. z.:
Revitalizácia meandra Starého
Hornádu
Cieľom občianskeho združenia je prispieť svojou činnosťou
k ochrane životného prostredia
a k zlepšeniu jeho kvality v obci
Trstené pri Hornáde a jej okolí,
zvyšovať informovanosť verejnosti o súčasnom stave životného
prostredia, o jeho príčinách a dôsledkoch a tiež podporovať environmentálne vzdelávanie. Združenie vzniklo v roku 2009 ako
odraz stúpajúcej nespokojnosti s
kvalitou životného prostredia v
obci, okolí i v regióne.
Projekt bol zameraný na revitalizáciu meandra Starého Hornádu, čím sa miestu, kde sa dlhé
roky zhromažďoval komunálny
a biologický odpad, podarilo
prinavrátiť pôvodný charakter.
Realizácia projektu bola začatá
v apríli 2009. Na revitalizačných
aktivitách, najmä na manuálnej
úprave terénu, zbere a triedení
odpadu, ošetrení poškodených
trvácich drevín, výrobe a osadení
drevených prvkov, čistení vodnej
plochy sa bez nároku na odmenu
podieľali obyvatelia obce a niekoľko miestnych podnikateľských
subjektov. Úprava a čistenie dna
a brehov meandra sa nezaobišla
bez ťažkých mechanizmov. Počas
realizácie projektu prebehla informačná kampaň, ktorej výsledkom
bolo priame zapojenie sa 58 dobrovoľníkov do projektu, čím sa z
pasívnych sťažovateľov stali aktívni spolupracovníci na zlepšení
prostredia, v ktorom sami žijú.
Výsledkom projektu je revitalizovaných 1000 metrov brehu mŕtveho ramena a približne
1 ha vodnej plochy, odkiaľ bolo
vynesených 150 pneumatík a 3
veľkoobjemové kontajnery komunálneho odpadu. Aktivity boli zamerané aj na vyčistenie priestoru
(30 árov) od nežiaducej vegetácie
a vysadenie 150 drevín v lokalite.
Do priestoru bola osadená drobná
architektúra, altánky, lavičky, čím
sa meander postupne menil na
oddychové miesto pre miestnych
i ľudí zo širokého okolia. Bola vytvorená Ekoučebňa v prírode pre
žiakov miestnej základnej školy,
ktoré sú do aktivít zapájané od začiatku realizácie projektu.Revitalizácia územia pozdvihla hodnotu
tohto miesta, prispela k zlepšeniu
biodiverzity územia, zvýšila pocit
spoluzodpovednosti obyvateľov
o starostlivosť a ochranu územia
Starého Hornádu i celého okolia.
Projekt výrazne prispel k zlepšeniu vzhľadu krajiny, keď z nelegálneho úložiska komunálneho
odpadu a miesta takmer zaniknutého usádzaním naplavenín
z povodní vzniklo miesto, ktoré
spája i vychováva ľudí. Nadšenie
zástupcov občianskeho združenia
si pre spoluprácu pri zveľaďovaní
priestoru získalo aj ďalšie subjekty
- miestnu základnú školu, regionálne združenie obcí Mikroregiónu Hornád, členov rybárskeho
zväzu, ale i ďalšie občianske združenia.
V priestore meandra sa konajú
environmentálne vzdelávacie aktivity pre mládež, ktorých súčasťou je aj výsadba a starostlivosť
o dreviny, zhotovovanie a inštalovanie vtáčích búdok. Priamo v
prírode môžu žiaci a pedagógovia
pozorovať chránené vodné vtáctvo. Miesto je navštevované domácimi i zahraničnými turistami.
8 súťaž/životné prostredie
Revitalizované územie je každým
rokom udržiavané a zveľaďované. Pribudla nová architektúra,
južná časť ramena bola prepojená s hlavným tokom Hornádu
dotačným kanálom a s pomocou
rybárskeho zväzu bol meander
zarybnený. V blízkej budúcnosti
sa pripravuje úplné sprietočnenie
mŕtveho ramena a vybudovanie
prístavu pre vodnú turistiku na
rieke Hornád.
ProPolis, n. o.:
Kolookruh Sĺňava - rekreačnonáučný okruh
ProPolis je nezisková organizácia pre trvalo udržateľný život
občianskej aktivity a rozvoj demokracie v piešťanskom regióne.
Organizácia poskytuje služby v
oblastiach presadzovania záujmov obyvateľov mesta pri realizácii takých aktivít v regióne
mesta, ktoré majú vplyv na životné prostredie a kvalitu života,
prezentácie a obhajoby návrhov
a stanovísk obyvateľov orgánom
štátnej správy a miestnej samosprávy, organizovania akcií a
aktivít pre rozvoj a ochranu kultúrnych hodnôt regiónu, organizovania vzdelávacích podujatí,
pri angažovaní sa na prehlbovaní
občianskej demokracie, v oblasti
tvorby, ochrany a skvalitňovania
životného prostredia, aktivizácii
občianskej spoločnosti v regióne
mesta.
Nezisková organizácia prišla
s myšlienkou úpravy málo využívaného okolia jazera Sĺňava
a jeho pretvorením na miesto
trávenia voľného času občanov i
návštevníkov mesta Piešťany. Bol
spracovaný projekt realizácie,
ktorý sa konzultoval s orgánmi
štátnej správy na úseku životného prostredia, neskôr bola vyhotovená i dopravná štúdia. Projekt
Kolookruhu bol prezentovaný na
zasadnutiach mestského zastupiteľstva v Piešťanoch. Nezisková
organizácia šírila osvetu medzi
obyvateľmi mesta formou informačných letákov, miestnej tlače,
internetu a pripomienky od občanov sa stali podkladom na ich
zapracovanie do projektu.
Budovanie rekreačno-náučného okruhu bolo rozdelené do 4
etáp. Realizácia projektu začala
v roku 2002, do roku 2007 boli
zrealizované 3 etapy okruhu na
území mesta Piešťany, čo predstavuje 4900 m úseku z celkových
približne 12 000 m. Projekt bol
financovaný z vlastných zdrojov
neziskovej organizácie a z rozpočtu mesta Piešťany. Prevádzka
(údržba) dokončených častí zatiaľ nezaťažuje zdroje dotknutých
samospráv, čiže mesto Piešťany,
obce Banka, Ratnovce, Sokolovce
a Drahovce. ProPolis, n. o., uzatvorila s mestom Piešťany zmluvu, na základe ktorej sa zaväzuje
z vlastných zdrojov zabezpečovať
údržbu diela a priebežne aj jeho
zhodnocovanie. Vybudovala sa
donorská informačná tabuľa a
neskôr aj výsadba zelene v jednej
časti trasy. V prípade zmeny situácie sa mesto zaviazalo prevziať
11. november 2014 • Obecné noviny
túto úlohu.
Projekt prispel k propagácii regiónu, vzbudil záujem verejnosti
o životné prostredie a veci verejné a celkovo zatraktívnil mesto
Piešťany. Naplnil sa aj ďalší cieľ
projektu, dosiahnutie vyššej návštevnosti, turistickej a podnikateľskej atraktívnosti mesta Piešťany, a to na princípoch trvalo
udržateľného rozvoja, s dôrazom
na zachovávanie prírodného charakteru územia.
Z plánovaného projektu zostáva ešte dokončiť úseky v časti
Lodenica a v katastrálnych územiach okolitých obcí. Partnerom
projektu bolo okrem mesta Piešťany i Povodie Váhu, o. z., Piešťany. Popularita okruhu medziročne neustále narastá, a to aj vďaka
ďalším nadväzujúcim aktivitám v
trase okruhu. Ročná návštevnosť
trasy presahuje 200 000 návštevníkov a v minulosti nie veľmi využívané územie sa stalo jednou
z hlavných atraktivít územia na
trávenie voľného času občanov i
návštevníkov mesta Piešťany.
TRIPTYCH, o. z.:
Hidepark Nitra - revitalizácia
priestoru pre kultúrne aktivity
Občianske združenie TRIPTYCH je nezávislou a dobrovoľnou organizáciou združujúcou
fyzické a právnické osoby s cieľom uspokojenia ich záujmov
a potrieb v oblasti kultúry, a to
organizovaním hudobných festivalov, umeleckých besied, koncertov, vernisáží, workshopov,
vytváraním priestorov pre umelecké komunity, vydávaním tlačovín, vytváraním informačných
sietí, a tiež spoluprácou so štátnymi a neštátnymi inštitúciami
doma i v zahraničí.
Komunite mladých Nitranov
chýbal priestor na život v meste,
kde by mohli zmysluplne tráviť
svoj voľný čas, a tak si za riekou
Nitra vytvorili miesto pre nezávislú kultúru, alternatívne športy,
ekológiu, vzdelávanie. Z bývalej
čiernej skládky odpadu a kalového poľa cukrovej repy časom
vznikol verejný multifunkčný
priestor. Projekt je realizovaný
od roku 2010 a zastrešuje ho občianske združenie TRIPTYCH
v spolupráci s 10 občianskymi
združeniami.
Hidepark je živý park, ktorý
sa cez leto premieňa na kultúrne
centrum a miesto pre netradičné nápady, ktoré v meste Nitra nemali doteraz svoj priestor.
Vytvára projekty, ktoré združujú
alternatívnu subkultúru v Nitre.
Na ploche 1 ha sa cez leto odohrávajú hudobné festivaly, konajú
workshopy, zážitkové výučbové
programy, hrá sa divadlo, usporadúvajú sa prezentácie schopností mladých umelcov, hrá sa
petangue liga, cvičí parkour, pestuje zelenina v permakultúrnej
komunitnej záhrade na výmere
200 m2 tu ľudia len tak čítajú
knihu, venčia psov, deti sa hrajú
na detskom ihrisku. Cez zimu
sa tu jazdí na snowboardových
jiboch. Postupne do priestoru
pribudlo jazierko, kompostovisko, viacúčelový altánok, pódium,
gril, ohnisko. Objekty sa budujú z
recyklovaných materiálov.
Dôležitým aspektom projektu
je možnosť sebarealizácie členov
komunity, spájanie ľudí a rôznych aktivít v priestore parku.
Nápady na vytváranie priestoru
prichádzajú spontánne, väčšinou vychádzajú priamo z potrieb
dobrovoľníkov a členov komunity. Verejné plánovacie stretnutia
sa konajú v Hideparku dvakrát
ročne, keď sa pripravujú a koordinujú aktivity na najbližšie obdobie. Na ich uskutočňovaní a
ďalšom zhodnocovaní priestoru
pracujú vo svojom voľnom čase
dobrovoľníci najmä počas víkendov. Projekt je postavený na
dobrovoľníctve a vychádza z filozofie, že na svoj chod by si mal
zaobstarať finančné zdroje vlastnými aktivitami.
Podľa zdroja – SAŽP – sprac.
(žo)
Liptáci zachraňujú Vrbické pleso
V Liptove sa začala záchrana Vrbického plesa. Jeden z najväčších prírodných skvostov Nízkych Tatier
a Demänovskej doliny roky postupne zarastal vegetáciou a hrozil mu úplný zánik. Člnkovanie na plese, na ktoré si
pamätajú najmä tí skôr narodení, tak vďaka nasadeniu tímu odborníkov a potápačov možno bude opäť realitou.
N
árodná prírodná pamiatka (NPP) v ochrannom
pásme sa v uplynulých rokoch mohla cítiť ako od macochy.
Medzi rokmi 1988 - 2009 jeho plocha zarástla vynorenou vegetáciou
o 43 % a dnes tvorí takmer 18 %
celkovej výmery vodnej hladiny.
Najhoršia situácia je najmä v zónach s hĺbkou do 50 cm, kde sa
najlepšie darí makrofytám. „Podľa vzoru Štrbského plesa, ktorému
hrozil podobný osud, sa konečne
pohli ľady aj v Jasnej. Vidno, že ak
sa ťahá za jeden povraz a k problémom sa pristupuje zodpovedne,
je možné skĺbiť ochranu prírody
s aktivitami pre turistov,“ hovorí
Darina Bartková, riaditeľka Oblastnej organizácie cestovného ruchu REGION LIPTOV.
Projekty na Záchranu Vrbického plesa a obnovu člnkovania boli
spracované už v roku 2012. Iniciátorom akcie je obec Demänovská
Dolina a aktivity smerujúce k záchrane Vrbického plesa sú financované zo zdrojov obce Demänovská
Dolina a z rozpočtu Oblastnej organizácie cestovného ruchu Región
Liptov. „Projekt Revitalizácia vrbického plesa bude prebiehať v dvoch
etapách. Cieľom projektu je kvalitatívna revitalizácia vôd Národnej
prírodnej pamiatky Vrbické pleso
– odstránenie nežiaduceho zarastania dna a brehov. V súčasnosti
prebieha vyčistenie plesa kosením
pálky širokolistej a ostrice zobáčikatej, nasledovať bude monitoring
vôd, fauny a flóry. V druhej etape
plánujeme obnovu člnkovania.
Veríme, že tieto práce pomôžu zachrániť Vrbické pleso ako prírodný
unikát, pretože v opačnom prípade
by došlo k jeho postupnému zarasteniu. Jeden z klenotov Demänovskej doliny tak bude stále prístupný
návštevníkom“, hovorí Ľubomíra
Klepáčová, starostka obce Demänovská Dolina.
Jasnú všeobecne označujú za
najväčšie a najkvalitnejšie lyžiarske stredisko na Slovensku, ktoré sa v posledných rokoch snaží
konkurovať stredne veľkým alpským centrám. Svedčia o tom aj
významné ocenenia prestížneho
medzinárodného skiareatestu. Demänovská dolina a stredisko Jasná
Nízke Tatry majú však obrovský
potenciál aj pre rozvoj letného cestovného ruchu, čo dokazuje aj zvýšenie návštevnosti v letnej sezóne
2014 napriek nie práve ideálnemu
počasiu.
„Revitalizácia Vrbického plesa
je ďalším z projektov, ktoré majú
pritiahnuť pozornosť turistov a zároveň zatraktívniť prostredie v doline. Spolu s oddychovou zónou
Biela púť, Drakoparkom Chopok a
ďalšími zámermi tak pod druhým
najväčším kopcom Nízkych Tatier
vzniká komplexný areál, ktorý svojím vzhľadom a možnosťami poteší
oko i dušu každého návštevníka,“
konštatuje Darina Bartková.
Vzhľadom na veľkosť Vrbického
plesa, hĺbku a obmedzené podmienky prístupu nebude možné
použiť plávajúce mechanizmy na
odstraňovanie rastlín spod hladiny
vody. Jednorazové ručné kosenie
tak bude úloha pre potápačov. Pokosené rastliny sa následne člnom
prevezú na breh a odvezú na skládku alebo do kompostárne.
Vrbické pleso je ľadovcové pleso a najväčšie prirodzené jazero
v Nízkych Tatrách. Leží vo výške
1113 m n. m. v hornej západnej
časti Demänovskej doliny a zaberá
plochu 0,69 ha. Jeho maximálna
hĺbka je 8 m, dĺžka 115 m a šírka
62 m. Je to morénové jazero, ktoré
vzniklo po ústupe ľadovca zo severných svahov Chopka a Derešov.
Z jazera vyteká Otupnianka a pre
zabezpečenie stálej výšky hladiny
boli upravené hrádze. Na brehoch
jazera sa nachádzajú objekty rekreačného strediska Jasná a od okrajov postupne zarastá vegetáciou.
(mk)
Snímka: (ro)
životné prostredie 9
Obecné noviny • 11. november 2014
Prázdne sľuby developera prestavby
pivovaru Stein
Bolo vyjadrenie ochoty zo strany developera zachovať časť ležiackych pivníc v Steine len finta
na obalamutenie ministerstva kultúry?
Klub ochrany technických pamiatok (KOTP) v spolupráci s
odborníkmi na architektúru a
pamiatkovú starostlivosť upozorňujú verejnosť, že developer projektu New Stein v dokumentácii
pre územné rozhodnutie nepočíta
so zachovaním ležiackych pivníc.
Na ich mieste navrhuje obrovskú podzemnú garáž. Napriek
svojmu písomnému vyjadreniu
ochoty čiastočne využiť historické ležiacke pivnice pivovaru, sa
naplniť tento sľub pravdepodobne
nechystá.
Pripomíname, že Ministerstvo
kultúry SR 26. marca tohto roka
rozhodlo, že národnou kultúrnou
pamiatkou v areáli pivovaru Stein
sa stane iba kvasiareň – napriek
tomu, že Pamiatkový úrad SR
predtým rozhodol o vyhlásení štyroch tunajších objektov za národné kultúrne pamiatky, medzi nimi
boli aj ležiacke pivnice. Vlastník,
spoločnosť DriemField Property,
s. r. o., sa však voči rozhodnutiu
pamiatkového úradu odvolal na
ministerstvo kultúry, ktoré potom
vyhlásenie nepochopiteľne okresalo iba na objekt kvasiarne.
Ministerstvo kultúry v dotknutom rozhodnutí pritom v bode
týkajúcom sa ležiackych pivníc,
ako jeden z argumentov, prečo pamiatkovú ochranu pivníc
ruší, uvádza, že „účastník konania (teda spoločnosť DriemField
Property, s. r. o.) písomne vyjadril ochotu k čiastočnému využitiu
podzemia so zachovaním pôvodných konštrukcií.“
Dňa 30. 9. 2014 bolo ústne
pojednávanie
prebiehajúceho
územného konania stavby „Polyfunkčný súbor New Stein“. Z
projektovej dokumentácie predloženej na územné konanie vy-
plýva, že developer nepočíta so
zachovaním ležiackych pivníc a
na ich mieste plánuje obrovské
podzemné garáže. Zakomponovanie pivníc do nového návrhu by
pritom bolo pridanou hodnotou k
Revitalizácia parku na Námestí
hraničiarov je už v plnom prúde
Mestská časť Bratislava-Petržalka po takmer ročnom období nevyhnutných
príprav – od zámeru, cez architektonický návrh, kompletný projekt a verejnú
súťaž – začne s prácami na skrášlení ďalšieho verejného priestranstva na
území Petržalky.
Práve zo študentských návrhov,
ktoré na januárovej výstave „Takto
Petržalku vidím ja“ predstavila
mestská časť, vychádzal aj návrh
architekta hlavného projektu, ktorý verejnosti prezentoval v deň
vernisáže. Architektúru parku
posunul projekt do modernejšej
minimalistickejšej podoby, kde
pravouhlé tvarovanie chodníkov
a múrikov podčiarkuje organickú
krásu zelene. Cieľom vypracovaného projektu bolo zvýšenie estetickej úrovne priestoru prostredníctvom prírodných prvkov ako
aj zlepšenie využiteľnosti parku
obyvateľmi. Architektúra parku
rešpektuje v maximálnej možnej
miere súčasný stav vysokej zelene
a hlavných peších trás.
Rekonštrukcia parku zjednotí
povrchy chodníkov, zníži výmery
spevnených plôch a vytvorí tak
priestor na viac zelených plôch.
Prechod cez park zabezpečia širšie
chodníky, tie užšie povedú do príjemných zákutí a ponúknu relax
a možnosti meditácie. Celý návrh
koncipoval projektant tak, aby
bola v čo najväčšej miere zachovaná existujúca zeleň, ktorú dotvorí
viac ako 4500 nových trvaliek a
okrasných tráv, takmer 3700 pôdopokryvných drevín a až 11 nových
odrastených drevín. V parku pribudne 17 nových lavičiek a ďalšie
smetné koše. Trávnaté časti parku obnovia pracovníci výsevom
aj položením trávnych kobercov.
Zavlažovací systém bude napojený na existujúcu studňu, aby sa
znížili náklady na údržbu spojené
s pravidelnou zálievkou počas horúcich letných mesiacov. Prvým
krokom rekonštrukčných prác je
vyčistenie priestranstva, pričom
pracovníci odstránia preschnuté,
naklonené, oslabené a prehustené
kríky a stromy. Práce by v prípade priaznivého počasia mali trvať
do konca novembra. Ako povedal
starosta Vladimír Bajan: „Po splnení všetkých povinností a získaní
potrebných povolení sme staviteľovi odovzdali stavbu a som rád,
že je to už ďalšie námestie po Vlasteneckom a Ovsištskom, ktoré za
ostatné štyri roky takto skrášlime
a tým spríjemníme ľuďom okolie.
Verím, že v nasledujúcom období
budú nasledovať ďalšie - napríklad
Šrobárovo.“
Nezanedbateľný je aj environmentálny prínos rekonštrukcie
parku. Dažďová voda z priestorov
parku sa odvedie vhodným spádovaním chodníkov a spevnených
plôch späť do pôdy. S týmto riešením prišla petržalská samospráva
už v roku 2013 pri podávaní projektu „Bratislava sa pripravuje na
zmenu klímy – pilotná aplikácia
opatrení v oblasti zdržiavania zrážok v urbanizovanom prostredí“. V
rámci tohto projektu sa Petržalke
podarilo získať z Nórskeho finančného mechanizmu prostriedky
172-tisíc eur, pričom celkové náklady na rekonštrukciu námestia
sú 220-tisíc eur.
(mp)
navrhovanému projektu, pripomínajúcou aspoň čiastočne pôvodný
genius loci pivovaru.
Pripomíname tiež, že tzv. ležiacke pivnice z roku 1896 sú najstaršou doteraz zachovanou časťou
pôvodného historického areálu
pivovaru Stein. Sú to monumentálne klenbové priestory, ktoré je
možné využiť na kultúrne i komerčné funkcie. Pivovar Stein je
jedným zo symbolov mesta Bratislavy a symbolom Steinu sú jeho
ležiacke pivnice. Preto ich treba
zachovať ako celok.
Je nezmyselné a neprijateľné,
aby taká významná pamiatka ako
ležiacke pivnice ustupovala podzemnej garáži. Skutočne je problém pod tak rozsiahlym areálom
vyhĺbiť garáž na inom mieste hlbšie pod zem, alebo jednoducho
zredukovať počet parkovacích
miest? Bolo deklarovanie ochoty
developera voči ministerstvu kultúry len ľsťou na oklamanie ministerstva?!
Ing. arch. K. ŠIONČIČOVÁ ml.
Ing. J. ĎURINDA
Ing. arch. V. KVARDOVÁ, PhD.
Odborníci radia:
Návrh zákona o odpadoch a jeho dopady
na obce a mestá
Čo bude znamenať prijatie nového
zákona o odpadoch pre súčasné
systémy triedeného zberu?
Najčastejšou otázkou vzťahujúcou sa na nový zákon o odpadoch, ktorá rezonovala medzi účastníkmi konferencie Samospráva a triedený zber 2014, bola otázka, aký dopad bude mať
nový zákon o odpadoch na súčasný triedený zber v mestách a
obciach a ako sa dotkne obecných a mestských rozpočtov?
Na základe odpovedí účastníkov panelovej diskusie, ktorými
boli predstavitelia ministerstva, výrobcov, miest a obcí i zberových spoločnosti, môžeme odpovedať, že:
návrh zákona dáva povinnosť výrobcom, ktorých budú reprezentovať organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV), prevziať existujúci systém triedeného zberu zavedený v mestách a obciach
tak, ako je uvedené v § 28 ods. 11 návrhu zákona. V praxi to
bude znamenať, že OZV bude musieť využiť nádoby resp. vrecový systém a frekvenciu ich zberu tak, ako je to v obci zavedené.
Iba na základe dohody s obcou bude môcť byť systém triedeného zberu menený.
Rozhodujúce slovo pri tom, ako bude triedený zber v obci
organizovaný, bude mať aj naďalej obec, ktorá bude schvaľovať všeobecne záväzné nariadenie o nakladaní s komunálnymi
odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi.
Návrh nového zákona o odpadoch nevyžaduje zmenu dodávateľa služieb (zberovej spoločnosti).
Na rozpočet každej obce bude mať zákon pozitívny dopad,
pretože náklady na triedený zber v každej obci budú musieť byť
hradené výrobcami prostredníctvom OZV. Celkovo ministerstvo
životného prostredia vyčíslilo, že by úspora samospráv mala
dosiahnuť takmer 31,5 milióna Eur.
V prípade, že aj Vy máte otázky, týkajúce sa pripravovaného
zákona o odpadoch, zasielajte ich na adresu [email protected]
Odpovede na ne nájdete v tejto rubrike ako aj na www.envipak.
sk.
ENVI-PAK je oprávnená organizácia, ktorá dlhodobo podporuje
systémy triedeného zberu odpadu z obalov pochádzajúceho z
domácností v mestách a obciach.
Samosprávam poskytuje odborné
poradenstvo v tejto oblasti. ENVIPAK spolupracuje so samosprávami aj pri vzdelávaní obyvateľstva,
propagácii triedenia odpadov a pri
environmentálnej výchove.
10 aktuality
11. november 2014 • Obecné noviny
Komuniké
zo 130. schôdze vlády SR, 29. október 2014
Vláda prerokovala:
- návrh zákona, ktorým sa mení
a dopĺňa zákon č. 90/2008 Z. z. o
európskom zoskupení územnej
spolupráce a o doplnení zákona
č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov
– nové znenie. Predložil: podpredseda vlády SR pre investície,
vedúci Úradu vlády SR.
Schválený.
- návrh nariadenia vlády SR,
ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády SR č. 290/2008 Z. z.
o zdravotných požiadavkách na
živočíchy a produkty hospodárskeho chovu rýb a o prevencii
a kontrole niektorých chorôb
vodných živočíchov v znení nariadenia vlády SR č. 397/2012 Z.
z. - nové znenie.
Schválený s pripomienkami.
- návrh zákona, ktorým sa mení
a dopĺňa zákon Národnej rady
SR č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov - nové znenie.
Predložil: minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.
Schválený.
- návrh na poskytnutie návratnej
finančnej výpomoci obci Ľubotice.
Schválený.
- návrh na odvolanie a vymenovanie člena Úverového a záručného výboru vlády SR.
Predložil: podpredseda vlády a
minister financií.
Schválený.
- návrh na uzavretie Dohody medzi vládou SR a vládou Srbskej
republiky o spolupráci v oblasti
obrany.
Predložil: minister obrany.
Schválený.
- návrh opatrení na zabezpečenie
plnenia odporúčaní prijatých
Skupinou štátov proti korupcii
(GRECO) pre Slovenskú republiku v štvrtom kole hodnotení.
Predložil: minister spravodlivosti.
Schválený.
- výstavba úseku diaľnice D4 Bratislava, Jarovce – Ivanka sever
– návrh na rozhodnutie o tom,
či ide o výstavbu z naliehavých
dôvodov vyššieho verejného záujmu podľa § 28 ods. 8 zákona č.
543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších
predpisov.
Predložil: minister životného
prostredia.
Schválený.
- návrh tvorby pohotovostných
zásob na roky 2015 – 2016.
Predložil: predseda Správy štátnych hmotných rezerv SR.
Schválený.
Vláda vzala na vedomie:
nej konferencie Medzinárodnej
agentúry pre atómovú energiu
vo Viedni.
Predložila: predsedníčka Úradu
jadrového dozoru SR.
- informáciu o spôsobe naloženia s už nakúpenými technologickými strojmi a zariadeniami
na výrobu pandemickej vakcíny.
Predložil: predseda Správy štátnych hmotných rezerv SR.
- informáciu o vývoji pohľadávok Sociálnej poisťovne voči
zdravotníckym zariadeniam.
Predložil: generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne.
- informáciu o priebehu a výsledkoch 58. zasadnutia generál-
Podľa materiálu
Úradu vlády SR sprac. (žo)
minister financií.
Schválený.
- návrh Dohody medzi vládou
Slovenskej republiky a vládou
Ruskej federácie o spolupráci
v oblasti dlhodobých dodávok
ropy z Ruskej federácie do Slovenskej republiky a tranzitu
ruskej ropy cez územie Slovenskej republiky.
Predložil: minister hospodárstva.
Schválený.
republiky konaného dňa 22. októbra 2014.
Predložil: predseda vlády a
predseda Bezpečnostnej rady SR.
- informáciu o plnení úloh vyplývajúcich z uznesenia vlády Slovenskej republiky č.
580/2013,prijatého na výjazdovom rokovaní vlády dňa
2.10.2013 o stave projektu Európske hlavné mesto kultúry
2013 – Košice, história, súčasný
stav a perspektívy rozvoja.
Predložil: minister kultúry.
- informáciu o plnení časového harmonogramu zavedenia
unitárneho systému verejného
zdravotného poistenia v Slovenskej republike.
Predložila: ministerka zdravotníctva.
Komuniké
zo 131. schôdze vlády SR, 5. november 2014
Vláda prerokovala:
- návrh Energetickej politiky
Slovenskej republiky - nové znenie.
Predložil: minister hospodárstva.
Schválený.
- koncepcia rozvoja potravinárskeho priemyslu 2014 - 2020.
Predložil: minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.
Schválený.
- koncepcia podpory pre malých,
mladých a rodinných farmárov.
Predložil: minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.
Vypustený.
- návrh zákona, ktorým sa
mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky
č. 180/1995 Z. z. o niektorých
opatreniach na usporiadanie
vlastníctva k pozemkom v znení
neskorších predpisov a ktorým
sa mení zákon č. 281/1997 Z. z.
o vojenských obvodoch a zákon,
ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky
č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o
zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších
predpisov v znení neskorších
predpisov - nové znenie.
Predložil: minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.
Schválený.
- návrh zákona, ktorým sa mení
a dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z.
o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia
a o úhradách za služby súvisiace
s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších
predpisov a ktorým sa menia a
dopĺňajú niektoré zákony - nové
znenie.
Predložila: ministerka zdravotníctva.
Schválený s pripomienkou.
- návrh zákona, ktorým sa mení
a dopĺňa zákon č. 85/1990 Zb.
o petičnom práve v znení neskorších predpisov a ktorým sa
dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z.
o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (zákon o
e-Governmente) v znení zákona
č. 214/2014 Z. z.
Predložil: vedúci Úradu vlády
SR.
Schválený s pripomienkou.
- systém finančného riadenia
štrukturálnych fondov, Kohézneho fondu a Európskeho námorného a rybárskeho fondu
na programové obdobie 2014 –
2020 verzia 1.0.
Predložil: podpredseda vlády a
Vláda vzala na vedomie:
- informáciu o plnení úloh vyplývajúcich z uznesenia vlády
Slovenskej republiky č. 581 z
02.10.2013 k Protipovodňovej
ochrane mesta Košice.
Predložil: minister životného
prostredia.
- informáciu zo 69. zasadnutia
Bezpečnostnej rady Slovenskej
Podľa materiálu
Úradu vlády SR sprac. (st)
Európska komisia schválila operačný program Kvalita
životného prostredia
Európska komisia schválila operačný program Kvalita životného prostredia na programové obdobie 2014 – 2020. Jeho riadiacim
orgánom je Ministerstvo životného prostredia SR. Slovensku sa tým otvorila možnosť čerpať v novom programovom období
finančné prostriedky z Európskych štrukturálnych a investičných fondov v objeme takmer 3,138 miliardy eur.
Spolu s národným spolufinancovaním, ktoré predstavuje
približne 1,17 miliardy eur, tak
operačný program bude vytvárať
finančný rámec na poskytnutie
podpory v sume viac ako 4,308
miliardy eur.
„Schválením
operačného
programu Kvalita životného
prostredia sa nám otvára možnosť využiť zdroje Európskej únie
na prospech obyvateľov Slovenska zlepšiť ich životné prostredie a zvýšiť kvalitu života. Tieto
prostriedky nám umožnia napríklad lepšie obyvateľov chrániť pred
povodňami, alebo odstraňovať
environmentálne záťaže. Nový
operačný program je kvalitný dokument, ktorému predchádzala
náročná práca a zložité rokovania,“ skonštatoval minister životného prostredia Peter Žiga.
Hlavným cieľom programu,
je podpora udržateľného a efektívneho využívania prírodných
zdrojov, zabezpečujúceho ochranu životného prostredia, aktívnu
adaptáciu na zmenu klímy a podporu energeticky efektívneho nízko uhlíkového hospodárstva.
Na implementácii operačného programu Kvalita životného
prostredia sa spolu s Ministerstvom životného prostredia SR
ako riadiacim orgánom budú po-
dieľať sprostredkovateľské orgány Slovenská agentúra životného
prostredia, Ministerstvo vnútra
SR a Slovenská inovačná a energetická agentúra.
Program je rozdelený do piatich prioritných osí. Z Kohézneho
fondu budú môcť získať podporu aktivity v prioritných osiach
1 a 2 zamerané na udržateľné
využívanie prírodných zdrojov
prostredníctvom rozvoja environmentálnej infraštruktúry (1,441
mld. eur) a na aktivity v oblasti
adaptácie na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy so zameraním na
ochranu pred povodňami (419,34
mil. eur). Z Európskeho fondu
regionálneho rozvoja budú podporované aktivity v rámci prioritných osí 3, 4 a 5 v celkovej sume
viac ako 1,276 mld. eur. V rámci
prioritnej osi 3 zameranej na podporu riadenia rizík, riadenia mimoriadnych udalostí a odolnosti
proti mimoriadnym udalostiam
ovplyvneným zmenou klímy je z
toho vyčlenených 260,9 mil. eur.
Na podporu aktivít prioritnej osi
4 v oblasti energeticky efektívneho
nízko uhlíkového hospodárstva
vo všetkých sektoroch je alokovaných 938,88 mil. eur a 77 mil. eur
predstavujú zdroje na technickú
pomoc v rámci prioritnej osi 5.
O finančnú pomoc budú môcť
žiadať subjekty verejného i súkromného sektora, teda nielen
obce, samosprávne kraje a orgány
štátnej správy, ale aj široké spektrum združení, neziskových organizácií, pôsobiacich v oblastiach
podpory operačného programu,
ale aj fyzické a právnické osoby,
oprávnené na podnikanie vo vymedzených oblastiach.
Informácie
o
operačnom
programe Kvalita životného
prostredia je možné nájsť na www.
minzp.sk v časti „Služby a Infoservis/Projekty EÚ“, alebo na webovom sídle www.opzp.sk v časti
„PO 20142020“.
(mžp)
súťaž 11
Obecné noviny • 11. november 2014
Titulom Strom roka 2014 sa pýši
moruša zo Senice
Víťazom ankety Strom roka 2014 sa stala Moruša biela zo Senice, ktorá získala 1711 hlasov. Bude
reprezentovať Slovensko v súťaži Európsky strom roka. Na 2. mieste sa umiestnil Dub letný, ktorý rastie
v Diviakoch nad Nitricou (okres Prievidza). Tretie miesto patrí Lipe malolistej z Kláštora pod Znievom.
O poradí dvanástich stromov - finalistov rozhodlo 11 455 hlasov.
Poslaním ankety, ktorej 12.
ročník vyhlásila Nadácia Ekopolis, je upozorniť na staré, vzácne
či ohrozené stromy a vzbudiť záujem ľudí o životné prostredie.
Víťazný strom bude reprezentovať Slovensko v súťaži Európsky
strom roka. Hlavným partnerom
ankety je Slovenská sporiteľňa.
Anketu ďalej podporili ISA Slovensko (Medzinárodná arboristická spoločnosť), Vydavateľstvo
Dajama, Kníhkupectvo Artforum
a Záhradníctvo A.B.I.E.S. Patrónom ankety je spevák Peter Lipa.
„Sme radi, že na Slovensku máme
úspešný projekt, vďaka ktorému sa ľudia zaujímajú o životné
prostredie. Aj nám v banke záleží
na tom, aby sa ekologický prístup
k životu stal prirodzenou súčasťou
každého z nás. Anketu Strom roka
preto podporujeme už piaty rok,“
povedal Štefan Frimmer, riaditeľ
komunikácie a sponzoringu Slovenskej sporiteľne.
Komisia vybrala začiatkom júna
zo 45 prihlásených stromov 12 finalistov. Fotografie a príbehy stromov - finalistov boli uverejnené na
webovej stránke Nadácie Ekopolis
(www.ekopolis.sk) v Obecných
novinách. Hlasovať za svoj strom
mohol každý prostredníctvom
SMS správy, hlasovacieho lístka,
poštou alebo priamo na www.
ekopolis.sk a www.facebook.com/
nadacia.ekopolis.
Víťazná moruša zo Senice dostane odmenu v podobe dendrologic-
kého posudku od ISA Slovensko
a finančný príspevok na ošetrenie
200 eur. Stromy, ktoré sa v ankete
umiestnili na 2. a 3. Mieste, rovnako získajú peňažnú sumu 200 eur,
ktorá môže byť použitá na ich ošetrenie alebo úpravu okolia. Traja
nominujúci a traja hlasujúci budú
odmenení knižnými poukážkami
od kníhkupectva Artforum.
Príbehy víťazných stromov
1. miesto - strom č. 7 - Moruša biela (Morus alba), Senica (okr. Senica), vek: 200 rokov, obvod: 355 cm, výška: 20 m.
Jeden z najkrajších a najstarších stromov v Senici. Vznešená a majestátna dáma trpezlivo pozerá na svet okolo seba, ktorý sa jej pred očami
neustále mení a pretvára. Seničania ju nazývajú aj majákom minulosti,
ktorý na nás v tejto hektickej dobe žmurká svojim pokojom a trpezlivosťou.
Výsledky ankety strom roka 2014:
2. miesto - strom č. 4 - Dub letný (Quercus robur L.), Diviaky nad
Nitricou (okr. Prievidza), vek: 180 rokov, obvod: 286 cm, výška: 18
m.
V 80. rokoch ho chceli vytrhnúť ťažkou technikou, ale našťastie sa to
nepodarilo, pretože už vtedy bol silný. Je zaujímavým objektom na pozorovanie, keďže stojí osamotený uprostred lúky. Je záchytným bodom
pre turistov a ľudí z okolia, ale aj pre spevavé vtáctvo, ktoré nájde v jeho
bohatej korune ideálne podmienky na hniezdenie a výchovu potomstva.
3. miesto - strom
č. 1 - Lipa malolistá
(Tilia cordata), Kláštor pod Znievom
(okr. Martin), vek:
155 rokov, obvod: 540
cm, výška: 25 m.
Lipa je prírodnou a
kultúrnou dominantou obce. Park, kde
lipa rastie, kláštor a
Kostol Panny Márie,
tvoria spolu jeden
harmonický
celok,
ktorý priťahuje už celé
generácie
tunajších
rodákov aj návštevníkov obce. Strom má
nezvyčajne košatú korunu, je v dobrej kondícíi a v čase kvitnutia
sa vôňa lipového kvetu
šíri celou dedinou.
Aj v tomto ročníku
boli bezplatne ošetrené aj ďalšie stromy
spomedzi
všetkých
nominovaných do ankety Strom roka 2014. Profesionálni akreditovaní arboristi z Medzinárodnej arboristickej spoločnosti (ISA Slovensko)
ošetrili vybrané stromy vo vlastnej réžii, pričom výber stromov urobili
na základe ich zdravotného stavu, prístupnosti a geografickej polohy.
„Výber stromov sa uskutočnil spomedzi nominovaných kandidátov bez
ohľadu na ich postup do finále. Arboristi ošetrili chránenú lipu v obci
Štitáre a Tisovec dvojradový v CVČ Krupina,“ približuje Milan Hronec,
programový manažér Nadácie Ekopolis.
Zdroj: Nadácia Ekopolis
12 životné prostredie
11. november 2014 • Obecné noviny
Skládkou pod Veternou Porubou
L. Mikuláš zažehnal ekologickú
katastrofu
Skládku tuhého komunálneho odpadu pod Veternou Porubou pri Liptovskom Mikuláši definitívne
uzavreli v piatok 31. októbra 2014. Mesto Liptovský Mikuláš tak rešpektuje dohodu s Pozemkovým
spoločenstvom Veterná Poruba, ktoré je vlastníkom pozemkov pod skládkou.
H
istóriu skládky komunálneho odpadu pod Veternou
Porubou
začala
ekologická havária,
ktorú spôsobil nekontrolovaný
vývoz všetkých druhov odpadu
od roku 1978 na toto miesto. Rozhodujúce kroky mesta Liptovský
Mikuláš zažehnali vyhlásenú geologickú a vodohospodársku haváriu. Odvtedy uplynulo viac ako
dvadsať rokov. Najbližšie roky by
mali rozhodnúť o budúcom riešení odpadového hospodárstva
nielen v meste, ale aj v regióne
Liptov.
Ekologická havária
S ukladaním odpadu na novo
zriadenej skládke sa začalo v júli
1994 na 35-tisícoch m2. Pôvodne
na jej mieste dochádzalo ku živelnému skládkovaniu, ktoré malo
za následok ekologicky veľmi
negatívny vplyv na okolie v údolí potoka Okoličianka. Divoká
skládka s objemom 162-tisíc m3
bola preložená do novej skládky.
Náklady na jej vybudovanie stáli mestskú pokladňu takmer 142
miliónov korún (viac ako 4,7 mil.
eur). „Celý objem čiernej skládky
sa zosúval, hrozilo, že dôjde k prerušeniu toku potoka a ten odplaví
odpad do Váhu a Liptovskej Mary,
to by znamenalo obrovskú geologickú katastrofu,“ uviedol primátor mesta Alexander Slafkovský.
Najväčším problémom bol v začiatkoch výskyt spodných vôd. Do
skládky vtekali i povrchové vody
z okolia, ktoré nebolo možné v plnom rozsahu zachytiť a odviesť.
„Pri prevádzke recirkulačného
zariadenia sa objavili problémy
s čerpadlami. Vzhľadom na vysokú agresivitu a znečistenie pevnými časticami priesakových vôd
sa nenašlo v ponuke dostupných
firiem čerpadlo, ktoré by dokázalo pri požadovaných parametroch
bezporuchovo pracovať aspoň jeden rok,“ priblížil A. Slafkovský.
Vlastná čistiareň
Odpadové vody nepôsobili
priaznivo na biologický stupeň
čistenia v čistiarni v Liptovskom
Mikuláši. Ich odvoz a zneškodnenie navyše stáli verejnoprospešné služby (VPS) ročne
2,5 milióna korún (takmer 83-tisíc eur). Mesto sa preto rozhodlo
pre ďalšiu investíciu. V rokoch
1999 – 2000 vybudovalo čistiareň
odpadových vôd priamo v areáli
skládky spoločne s kanalizačným
potrubím. Všetky náklady hradilo mesto z vlastných zdrojov v
celkovej sume približne 13 miliónov korún (viac ako 431 500
eur). Do roku 2011 (2006 – 2011)
sa kapacita skládky zvyšovala
dvakrát.
Uzavretie skládky
Dôležitým medzníkom vo vzťahu medzi mestom a vlastníkmi
pozemkov bol november 2010,
vtedy skončila nájomná zmluva.
Členovia Pozemkového spoločenstva Veterná Poruba si ohradili pozemky ostnatým drôtom.
„Museli sme v priebehu niekoľkých dní vymyslieť náhradné
riešenie. Požiadali sme o pomoc
mesto Liptovský Hrádok, ktoré
nám umožnilo dočasne odvážať
odpad na ich skládku,“ vracia sa
k udalostiam spred štyroch rokov
primátor mesta.
Po troch mesiacoch intenzívnych rokovaní došlo k dohode,
ktorá však bola podmienená
funkčným obdobím súčasného
primátora. Za už zrealizované práce v minulosti si totiž získal dôveru
majiteľov pozemkov. Po dohode
bola skládka pod Veternou Porubou znova otvorená na tri a pol
roka a za podmienky jej uzavretia
v októbri 2014.
Uplynulé tri roky umožnili vytvorenie finančnej rezervy na uza-
tvorenie a monitorovanie skládky
počas 30 rokov. „Dnes môžeme
povedať, že ekologická časovaná
bomba ohrozujúca predovšetkým
Liptovskú Maru bola úspešne
zlikvidovaná vďaka zodpovednému prístupu mesta,“ dodal A.
Slafkovský.
Separácia odpadov
Množstvo vyvezeného komunálneho odpadu na skládku pod
Veternou Porubou sa mestu darilo
postupne znižovať vďaka triedeniu jednotlivých druhov komodít.
Prvé kontajnery na triedenie skla
sa v Liptovskom Mikuláši objavili
v roku 1992. O štyri roky neskôr
obyvatelia začali so separáciou
plastov, ku ktorým sa postupne
pridal papier. Dnes separujú päť
druhou komodít.
V roku 2014 vyhlásila oprávnená organizácia Envi-pak Liptovský Mikuláš už po druhý raz za
najviac separujúce mesto na Slovensku. „Za minulý rok pripadá
na jedného obyvateľa priemerne
462 kíl vyprodukovaného odpadu. Vyseparovať sa nám podarilo
až 25 percent z celkového množstva odpadu, ktoré nebolo vyvezené na skládku. Každý obyvateľ
tak priemerne vytriedil takmer
117 kíl,“ zhodnotila výsledky
I. Klepáčová.
Skvalitňovať úroveň odpadového hospodárstva v jeho novodobej histórii pomáha separačná
hala na Podbrezinách postavená
za pomoci fondov EÚ. Druhá
najmodernejšia triediaca linka
na Slovensku vyseparuje štyrikrát
viac odpadu ako jej predchodkyňa.
Budúcnosť odpadového
hospodárstva
Na poslednom riadnom zasadnutí mestského zastupiteľstva
vo štvrtok 23. októbra schválili
poslanci memorandum o spolupráci so spoločnosťou Ekoplazma, ktorá má záujem v hornom
Liptove spracovávať komunálny
odpad spoločne s výrobou energie a tepla. Podľa legislatívy Európskej únie by malo končiť od
roku 2016 na území členských
štátov zneškodňovanie komunálneho odpadu formou uloženia na
skládky. Smerovanie odpadového
hospodárstva určí nová koncepcia Slovenskej republiky po roku
2015. Výsledky analýz spoločnosti ukážu, akým smerom by sa
hornoliptovské samosprávy mali
uberať.
(sk)
Majitelia autovrakov v Žiline i celom kraji môžu ušetriť
za ich odtiahnutie
M
ajitelia autovrakov v Žiline môžu ušetriť 52
eur za ich nútené odtiahnutie, ak sa obrátia priamo
na autorizovaného spracovateľa
opotrebovaných
automobilov
ŽOS-EKO, s. r. o., Vrútky. Odťahová služba ŽOS-EKO Vrútky
bez poplatku staré auto odvezie
a vo firme ekologicky zlikviduje.
Odvoz autovraku zadarmo platí aj
v celom Žilinskom, Trenčianskom
a Banskobystrickom kraji, navyše
majiteľ na starom aute, ktoré už
doslúžilo, môže zarobiť 30 až 50
eur. Stačí jeden telefonát, napríklad na číslo 0905205732 a je po
starostiach. Informuje o tom generálna riaditeľka ŽOS-EKO, s. r.
o., Vrútky Jana Antošová.
Podľa medializovaných informácií v roku 2013 v meste Žilina odtiahli 29 vozidiel a označili
viac ako 80 vozidiel. V roku 2014
odtiahli 11 vozidiel a označených
je zatiaľ 35. Väčšinou si majitelia
po upozornení vozidlá odtiahnu
sami, alebo zabezpečia povinnú
ŽOS–EKO Vrútky ponúkajú odťah
autovrakov zdarma aj odmenu
technickú kontrolu, ktorá v mnohých prípadoch chýbala. Ak sa k
odtiahnutému vozidlu prihlási
jeho majiteľ, musí uhradiť náklady
52 eur za odtiahnutie osobného
vozidla a 57 eur za dodávku. Ak
sa majiteľ neprihlási, prepadá auto
v prospech štátu.
,,Výška príspevku za autovrak sa
vypláca dohodou a závisí od jeho
stavu a hmotnosti vozidla. Podmienkou, v súlade so zákonom, je
najmenej 95 percentná celistvosť
vozidla. V ŽOS-EKO vozidlo ekologicky rozoberieme, karosériu
zlisujeme a jednotlivé suroviny
dodáme na ďalšie spracovanie konečným spracovateľom. Skrášlite
si svoje okolie, uvoľnite parkovaciu
plochu a zbavte sa starého auta za
najvýhodnejších podmienok,“ vyzýva J. Antošová.
Dodáva, že majiteľ zároveň dostane potvrdenie o autorizovanej
likvidácii auta, ktoré je potrebné
na to, aby už nemusel platiť povinné zmluvné poistenie. Pokiaľ by sa
však autovraku zbavil v nejakej neautorizovanej dielni či na skládke,
poistenie bude musieť platiť naďalej, pretože súčasná právna úprava
mu neumožňuje auto odhlásiť.
ŽOS-EKO, s. r. o., Vrútky je
najväčším spracovateľ autovrakov
v Žilinskom kraji. V súčasnosti
vie zhodnotiť staré vozidlo podľa typu na 90 – 95 %. Jedno auto
s priemernou hmotnosťou zruba
1000 kg, obsahuje asi päťdesiat
druhov rôznych materiálov a okolo desaťtisíc súčiastok. Kovové
časti z ocele a liatiny tvoria takmer
68 % hmotnosti, neželezné kovy hlavne hliník 8 %, nárazníky a iné
plastové časti približne 10 %, zvyšok sú gumové časti, textil a sklo.
Priemerné auto tak obsahuje zruba 700 kg železa, 80 kg neželez-
ných kovov (najmä hliníka), viac
ako 100 kg plastov (nárazníky, palubné dosky a niektoré ďalšie časti), viac ako 25 kg gumových častí
(najmä pneumatiky), vyše 20 kg
textilu (z autosedačiek) a vyše 30
kg špeciálneho lepeného skla.
V roku 2013 v ŽOS-EKO ekologicky spracovali 707 opotrebovaných vozidiel a od získania autorizácie v roku 2005, za posledných
9 rokov, to bolo vyše 10 000 opotrebovaných osobných a nákladných vozidiel. ŽOS – EKO, s. r. o.,
Vrútky je aj významným recyklátorom v oblasti zberu a skladovania odpadových olejov. Zároveň
patrí k dvom najvýznamnejším
spracovateľom batérií a akumulátorov v SR, keď sa špecializuje
predovšetkým na zber a likvidáciu nikel-kadmiových (Ni-Cd)
akumulátorov a batérií. Firma má
vytvorený komplexný systém zberu opotrebovaných alkalických
batérií a akumulátorov.
(ar)
životné prostredie 13
Obecné noviny • 11. november 2014
Podaj ruku 2014 - Deň dobrovoľníctva Skanska
Posledný septembrový piatok sa v spoločnosti Skanska niesol v duchu nezištnej pomoci. V rámci pilotného
ročníka projektu Podaj ruku 2014 - Deň dobrovoľníctva Skanska sa viac ako stovka zamestnancov
rozhodla zapojiť do dobrovoľníckych aktivít naprieč celým Slovenskom i v Českej republike. Cieľom tohto
dobrovoľníckeho programu je vytvoriť novú tradíciu dobrovoľníckej pomoci v spoločnosti Skanska.
Pilotný ročník projektu umožnil
zamestnancom Skanska uvoľniť sa
- s náhradou mzdy - z pracovného
procesu a venovať pracovný deň piatok 26. septembra dobrovoľníckej aktivite, ktorú si mohli zvoliť
podľa vlastného výberu. Celkovo
126 zamestnancov sa pod vedením oblastných manažérov zapojilo do rozmanitých dobrovoľníckych aktivít v 13 zariadeniach a
organizáciách, či už išlo o úpravy
areálov materských a základných
škôl, detských a seniorských centier, cez čistenie športového areálu, až po výrobu darčekov pre deti
z detských domovov.
„Tento projekt je prirodzeným
pokračovaním našej stratégie
transparentného a zodpovedného
pôsobenia na trhu. V konkrétnych regiónoch a oblastiach, kde
pôsobíme svojou stavebnou činnosťou, ktorá často vyžaduje trpezlivosť a pochopenie miestnych
obyvateľov, chceme ukázať, že vieme byť nielen kvalitným, stabilným a spoľahlivým zhotoviteľom,
ale i dobrým susedom. A pretože
dobrý skutok je lepší ako dobrá
rada, v spolupráci s miestnymi
a mestskými úradmi, komunitnými centrami, či dobrovoľníckymi
organizáciami chceme podať pomocnú ruku všade tam, kde je to
v našich silách,“ povedala Magdaléna Dobišová, generálna riaditeľka Skanska SK, a. s.
Firemné dobrovoľníctvo je
prínosom pre všetky zúčastnené
strany. Samotnému dobrovoľníkovi prináša osobný rozvoj, dobrý
pocit z pomoci druhým a spokojnosť s firmou, ktorá mu umožňuje
dobrovoľnícke aktivity. Komunite
ponúka možnosť skvalitnenia verejných priestorov, vzdelávania
verejnosti a budovania nových
vzťahov v regióne. Samotná firma
môže prostredníctvom dobrovoľníckych aktivít motivovať svojich
zamestnancov, budovať a posilňovať pracovné kolektívy a taktiež
vytvárať nové, alebo posilňovať
existujúce vzťahy a spoluprácu v
komunite, oblasti.
Kde všade sme pomáhali:
- Bratislava - STaRZ hlavného
mesta SR, športový areál Zlaté
piesky - úprava okolia, čistenie
od lístia, odstraňovanie nečistôt
- Bratislava - Obytný súbor Jégého
aleja III - sadové úpravy parku
- Bratislava - Kultúrna asociácia
Nová Akropolis - výroba darčekov pre deti z detských domovov
- Zálesie - materská škola - práce
na úprave areálu - Košice - Liečebno-výchovné
sanatórium (deti s poruchami
učenia a správania) - obnova
náterov na vstupných dverách,
garážových bránach, vonkajších
zábradliach
- Košice - Lux, n. o.; Domov sociálnych služieb - oprava a nátery drevených lavičiek, terénne
úpravy v areáli domova
- Prievidza - detské a seniorské
zariadenia spadajúce pod správu mesta Prievidza - sadové
úpravy, maliarske a natieračské
práce
- Martin - detský domov a domov
sociálnych služieb - práce na
úprave areálu detského domova
- Bánová - základná škola s materskou školou pre žiakov a deti
s autizmom - práce na úprave
areálu školy a škôlky
- mesto Sliač - pomocné práce
podľa potrieb mesta
- Jaslovské Bohunice - materská
škola - terénne úpravy v areáli
škôlky
- Špačince - obnova bezpečnostného prechodu.
Text a snímky: (md)
Program Spoločne pre región
rozdelí 13 500 eur
U. S. Steel Košice, s. r. o., a Karpatská nadácia otvorili 20. októbra 2014 ôsmy
ročník grantového programu Spoločne pre región, v ktorom sa celkovo prerozdelí
13 500 eur na verejne prospešné komunitné projekty na východnom Slovensku.
Program je financovaný z daru spoločnosti U. S. Steel Košice, s. r. o.
O grant z programu sa môžu uchádzať neziskové organizácie a miestne
samosprávy z Košického a Prešovského samosprávneho kraja, v ktorých aktívne pôsobia zamestnanci spoločnosti
U. S. Steel Košice, s. r. o., a jej dcérskych
spoločností. Granty v maximálnej výške 2 500 eur budú udelené na podporu realizácie inovatívnych projektov
vo sfére zvyšovania bezpečnosti vo
všetkých oblastiach života, zmysluplných voľnočasových aktivít pre deti a
mládež a environmentálneho vzdelávania. Administrátorom grantového
programu U. S.
Steel Košice, s. r. o., Spoločne pre región je Karpatská nadácia.
„Spoločne robíme dobré veci pre
veľký počet ľudí. Nejde len o to, že
program podporujeme finančne, ale
sú to najmä naši zamestnanci, ktorí
aktívne prispievajú k zmene prostredia a života okolo seba,“ komentoval
výnimočnosť programu prezident U.
S. Steel Košice George F. Babcoke. Od
svojho otvorenia program podporil
76 projektov celkovou sumou takmer
200 000 eur.
„Program Spoločne pre región sa
stal už tradičným nástrojom podpory
komunít na východnom Slovensku a
jeho otvorenie každoročne priam netrpezlivo očakáva veľa organizácií aj aktívni dobrovoľníci,“ hovorí riaditeľka
Karpatskej nadácie Katarína Minárová.
„Zároveň slúži ako nasledovaniahodný
príklad spolupráce firmy a neziskovej
organizácie. Sme radi, že spoločnosť
U. S. Steel Košice, s. r. o. pokračuje vo
financovaní programu a takto dáva
miestnym organizáciám šancu na zlepšenie života v mestách aj na vidieku.“
Uzávierka prijímania žiadostí o grant
je 5. január 2015.
x x x
Karpatská nadácia podporuje východné Slovensko už 20 rokov. Od
roku 1994 poskytuje finančnú podporu, vzdelávanie a poradenstvo pre aktívnych ľudí a neziskové organizácie v
záujme zlepšovania života na východnom Slovensku. Nadácia sa angažuje v
téme zmierňovania sociálnej chudoby
založenej na práci v miestnej komunite
a v téme spoločenskej zodpovednosti
firiem. Grantové programy Karpatskej
nadácie sú zamerané na rozvoj regiónu v rôznorodých oblastiach. Nadácia
podporuje spoluprácu, vytváranie partnerstiev na miestnej úrovni a zapojenie
celej komunity do riešenia miestnych
potrieb. Počas svojej existencie nadácia
podporila stovky projektov sumou viac
ako 1,8 milióna eur.
U. S. Steel Košice, s. r. o., okre toho,
že je najväčšia hutnícka spoločnosť na
Slovensku je zároveň aj popredný firemný partner a zodpovedný komunitný sused podporujúci rozvoj regiónu, v
ktorom žijú jeho partneri a zamestnanci. Robí tak od svojho založenia v roku
2000 prostredníctvom podpory detských a mládežníckych aktivít, zdravotnej starostlivosti, športu a športových podujatí, environmentálnych a
vzdelávacích programov, projektov
pomáhajúcich pri zachovaní kultúrnej
identity regiónu, či zaoberajúcich sa
zvyšovaním bezpečnosti pri práci i v
každodennom živote. Podporuje svojich aktívnych zamestnancov, váži si
ich štedrosť pri firemných zbierkach na
charitatívne účely a rozvíja ich dobrovoľnícku prácu v prospech komunity.
(biľ)
Program, ktorý finančne podporí
kvalitné projekty na východe
Slovenska
Tu žijeme a pomáhame
Karpatská nadácia otvorila druhý ročník grantového programu Tu žijeme a pomáhame. Na podporu
projektov je pripravená celková suma 20 000 eur.
Cieľom programu je podporiť inovatívne nápady
a projekty mimovládnych neziskových organizácií
pôsobiacich na území Košického a Prešovského
samosprávneho kraja. Granty v sume 2 000 eur
budú udelené na podporu vzdelávania, ochrany
životného prostredia, podporu zdravia a realizácie
zdraviu prospešných aktivít a na rozvoj dobrovoľníctva.
Uzávierka prijímania žiadostí o grant je 12. január
2015.
Program je financovaný z asignácie percent
z dane spoločnosti Lear Corporation Seating
Slovakia, s. r. o. Program podporuje zapojenie zamestnancov spoločnosti do verejne prospešných
dobrovoľníckych aktivít a ich zaangažovanosť v
činnosti neziskových organizácií.
V predchádzajúcom ročníku program podporil 10
projektov sumou 8000 eur.
„Sme radi, že v tomto roku je objem asignácie
viac ako dvojnásobný, môžeme tak poskytnúť
projektom výraznejšiu podporu,“ uviedla riaditeľka
Karpatskej nadácie Katarína Minárová. „Dúfame,
že tento príklad spolupráce so spoločnosťou Lear
Corporation Seating poslúži ako inšpirácia aj pre
iné východoslovenské firmy ako prispieť k rozvoju
svojpomoci a vlastnej iniciatívy ľudí vo svojom
okolí.“
Informácie o programe sú k dispozícii aj na
www.karpatskanadacia.sk.
(kpn)
14 samospráva
11. november 2014 • Obecné noviny
Poslanci by mali poznať ľudí a ľudia
svojich poslancov
Dvojnásobný poslanec – Bratislavy i mestskej časti Bratislava-Nové Mesto – Tomáš Korček kandiduje opäť
ako nezávislý.
Z
dvadsatich piatich poslancov bratislavskej
časti Nové Mesto som
si, pravdu povediac,
právnika
Tomáša
Korčeka, vybral takpovediac empaticky z fotografie zastupiteľstva.
Na tvári mal široký a úprimný
úsmev, ktorý som si neskôr všimol aj na jeho predvolebných
bilbordoch a plagátoch propagujúcich kultúrne akcie, na ktorých
38-ročný T. Korček participoval
ako spoluorganizátor. A ako človeka nešetriaceho úsmevom ho
poznajú aj jeho voliči a iní Bratislavčania. Aj preto je poslancom
už tri volebné obdobia, teda 12
rokov. To znamená, že začínal ako
26-ročný, a kandiduje opäť.
Moja empatia ma nesklamala.
Aj v kancelárii, kde ako právnik
dáva voličom i bezplatné právne
rady, z neho vyžarovala aktivita,
zanietenosť a snaha urobiť dobrú
robotu. Zhodou okolností prišiel
za ním aj jeden nezávislý kandidát na post primátora Bratislavy
Miroslav Dragun, ktorý sa občas
tiež zapojil do nášho rozhovoru.
n Čo sa vám podarilo a čo nie v
uplynulom volebnom období?
- S prácou v MZ Bratislava-Nové Mesto som spokojný, s kolegami poslancami sa nám podarilo
mestskú časť výrazne posunúť
dopredu. Zrekonštruovali sa viaceré školy a škôlky, podarilo sa
nám niekoľko investičných akcií,
napr. na jeden projekt sme získali
3,6 milióna eur na opravu zariadení atď. Nepodarilo sa nám, ale
to už preskočím na pôdu hlavného mesta, dokončiť a prijať parkovaciu politiku. Ľudia majú s
parkovaním problémy a súčasný
stav neregulovaného parkovania
je neprijateľný a dlhodobo neudržateľný.
n
Nie je potrebné mať skôr
nejaké investičné zámery na
budovanie nových parkovísk,
aby sa dala vôbec urobiť dobrá
parkovacia politika? Pretože
môžete parkovanie regulovať
koľko chcete, keď nemáte nové
parkoviská, nič nezmôžete, iba
keď nevpustíte autá do častí, kde
nie je dosť parkovísk. A dnes,
žiaľ, parkovacia politika spočíva
zväčša len na regulácii parkovania a nedostatočne sa budujú
nové parkoviská – nad zemou,
pod zemou a možno aj na zemi.
- Samozrejme, všetko musí mať
nejaké etapy. Myslím si však, že
tou prvou by mala byť celobratislavská parkovacia politika, aby
sa spravil poriadok v súčasnom
stave. Samozrejme, nadväzne by
sa mali budovať záchytné parkoviská pre ľudí z okolia, ktorí do
Bratislavy prichádzajú, aby neparkovali v meste, ale viac využívali
MHD. A potom je to budovanie
garážových domov.
- M. Dragun: Spolu s ostatnými kolegami pripravujeme, aj v
rámci novej parkovacej politiky
mesta, ktorú treba prijať čo najskôr, presne to, čo ste spomínali.
Nazvem to pridružené investície,
aby sa už v nasledujúcom volebnom období začali na okraji mesta budovať veľké odstavné parkoviská, na ktoré by bola už konečne
napojená plne funkčná bratislavská integrovaná doprava, pretože
to je alfa a omega celej parkovacej
politiky. Budeme motivovať obyvateľov regiónu, aby autá nechali
na okraji Bratislavy – v Pezinku,
Senci, Malackách alebo Dunajskej Lužnej, aby tam tí ľudia nastúpili na nové moderné vlaky,
ktoré ich privezú na železničnú
stanicu Nové Mesto alebo Hlavnú
stanicu, kde by prestúpili do moderných električiek, autobusov a
trolejbusov... Toto má byť motivácia pre mimobratislavských obyvateľov, aby autá nechali doma či
na odstavnom parkovisku. Chce
to teda tri veci: integrovanú dopravu – záchytné parkoviská – a
jednotnú parkovaciu politiku. Je
dôležité, aby v tom bola celospoločenská zhoda – aby sa na tom
zhodli mesto, kraj a mestské časti.
- T. Korček: Parkovacia politika
má aj finančnú dimenziu, pretože
v Bratislave, aj v našej mestskej
časti Nové Mesto žije veľa ľudí,
ktorí tu nemajú trvalý pobyt a
podielové dane tak odchádzajú
mimo Bratislavy do tých obcí,
kde majú trvalý pobyt. Oni však
trvalo bývajú tu. Ak by sa parkovaciu politiku podarilo nadviazať
na zvýhodnenie ľudí s trvalým
pobytom v Bratislave, budú mať
aj títo ľudia motiváciu prihlásiť sa
na trvalý pobyt v Bratislave a mať
tak výhodnejší prístup k parkovaniu. A Bratislava tak získa ďalšie
prostriedky, ktoré môže využiť aj
na budovanie parkovísk a ďalšej
infraštruktúry.
- M. Dragun: Je tu aj otázka do
budúceho obdobia, či vôbec potrebujeme v Slovenskej republike
štatút trvalého pobytu. Ak žijete
napr. v rakúskom Linci a prídete
do Viedne pracovať, povedzme,
na pol roka, tak sa tam zaregistrujete a potom časť podielových
daní na vás ostáva vo Viedni. Toto
je úlohou aj primátora mesta, aby
otváral takéto témy smerom k
vláde, parlamentu, či ostatným
samosprávam. Bratislava je členom ZMOS a mám pocit, že ju
niekedy berú ako tŕň v oku iných
častí Slovenska.
n Budem vám trochu protirečiť, lebo ešte do konca minulého
roka som chodil na zasadania
Rady ZMOS, kde primátor Milan Ftáčnik problémy hlavného
V mestskej časti Bratislava-Nové
Mesto bolo a stále je čo riešiť
Tomáš Korček
mest otvára často, v posledných
rokoch je téma Bratislavy ako
hlavného mesta na zasadaní tejto rady oveľa frekventovanejšia
než bola v minulosti.
- M. Dragun: To je aj otázka
veľkej politiky. Predseda vlády
chodí po Slovensku a rozpráva, že
Bratislava nie je Slovensko. Treba
si však uvedomiť, že štát by bez
hlavného mesta neexistoval. A v
každej krajine by na svoje hlavné
mesto mali byť všetci hrdí, bez
ohľadu na to, v ktorej časti republiky žijú.
n Pán Korček, ktorú časť poslaneckej práce máte najradšej a
ktorú menej?
- Najradšej mám stretávanie sa
s ľuďmi a komunikáciu s voličmi.
Najmenej rád mám stretnutia na
takých fórach, kde sa vedú jalové
reči a politikárči sa. Ešte v prechádzajúcom volebnom období som
zažil zlé vzťahy zastupiteľstva so
starostom a to politikárčenie sa
prenášalo do zastupiteľstva aj do
komisií. A to ma naozaj nebavilo.
n V uplynulom období boli aké
vzťahy zastupiteľstva a starostu?
- Myslím si, že dobré. Je tam
vzájomný rešpekt i vzájomná koordinácia.
n Vy ste si v mestskej časti pred
štyrmi rokmi vytvorili tzv. gesčné okrsky a každý poslanec mal
mať presne určenú časť. Máte
pocit, že ste teraz viac na očiach
voličov, že majú na vás väčší dosah? Neviem, ako sa angažujete
v tých okrskoch?
- Ja som vo volebnom obvode
č. 1 a neviem presne, ktoré ulice
mi patria. Mám na starosti Novú
dobu, Tri veže a pod. Myslím si,
že je to určite dobrý systém práce.
Čo sa mňa týka, tým, že som aj
mestský poslanec, obracajú sa na
mňa ľudia z celej mestskej časti
a nesledujem, či sú práve z tohto
môjho okrsku alebo odinakiaľ.
Keď sa na mňa obrátia, snažím
sa im pomôcť. Ako poslanec už
takmer päť rokov zabezpečujem
činnosť bezplatnej právnej poradne - to je vlastne táto kancelária, kde sme. Čiže ten kontakt
s voličom, myslím si, že mám
intenzívny. Mám zverejnené svoje súkromné telefónne číslo, na
internetovej stránke mám zverejnenú mailovú adresu, dávam
ľuďom do schránok listy, keď ich
potrebujem na niečo upozorniť...
Asi polovica kontaktov s ľuďmi je
cez telefón a polovica cez mail.
n
Podľa názoru občianskeho
združenia AGORA by bolo pre
komunálnu demokraciu najlepšie, keby sa poslanci už volili v
jednomandátových obvodoch.
Kandidáti na poslanca by v tom
obvode bývali, ľudia by zvoleného poslanca viac poznali a mali
by na neho väčší dosah.
- To by bolo ideálne.
n Keby ste boli zvolený za poslanca v takomto jednomandátovom obvode, myslíte si, že by
ste pociťovali väčšiu zodpovednosť v práci poslanca?
- Myslím si, že v mojom konkrétnom prípade nie, tá intenzita
práce a komunikácia s voličom by
bola taká istá ako teraz. Z pohľadu
voliča – obyvateľa mestskej časti
- by to však bolo asi lepšie, lebo
by už od volieb vedel, kto je jeho
poslancom, na koho konkrétne sa
môže a má obracať.
n Poznáte potreby obyvateľov
Nového Mesta?
- Myslím si, že áno.
n
Napr. také potreby žiakov
9. triedy základnej školy, alebo
potreby starších ľudí, seniorov.
Stretli ste sa s nimi?
- Priznám sa, že s tou najmladšou generáciou okolo 15 rokov sa
nestretávam. Stretávam sa s mladými ľuďmi od 20 rokov vyššie,
so seniormi, s rodičmi žiakov a
ich potreby poznám. Myslím si,
že o seniorov je v našej mestskej
časti dosť dobre postarané. Máme
osem denných centier, a tento
systém funguje už dlhodobo, asi
dvadsať rokov, a je potrebné, aby
aj naďalej dobre fungoval, aby
seniori chodili do spoločnosti,
mohli si podebatovať, mohli sa v
dennom centre prípadne aj naobedovať.
n Ako by ste zmenili verejnú
správu, jej systém?
- Ja osobne som zástancom
zmiešaného volebného systému
do Národnej rady – polovicu poslancov by sme volili cez politické
strany a polovicu vo väčšinových
voľbách priamo. Nie som členom
žiadnej politickej strany, ale vnímam to tak, že politické strany
nepôsobia dostatočne reprezentatívne a vnútorne demokraticky,
zväčša sú postavené na nejakom
vodcovskom, lídrovskom princípe, kde líder rozhoduje pomaly o
všetkom. Preto je pre nich jednoduchšie povedať, že tam budú takí
a takí kandidáti. Keby bol systém
zmiešaný, nemali by strany takú
moc.
n A v oblasti samosprávy?
- Možno by som dal väčšie
kompetencie
zastupiteľstvám.
Niekedy sa mi totiž zdá, že pomer
medzi kompetenciami starostov,
primátorov a zastupiteľstvami,
teda poslancami, je nevyvážený.
Moc sa potom koncentruje v rukách jedného človeka. Napr. teraz
si starosta, primátor môže sám
vybrať svojich zástupcov, môže si
určiť prednostu. Kedysi to takto
nebolo, musel sa nájsť určitý kompromis medzi zastupiteľstvom a
starostom.
n Ale to sa potom už tiež politikárči.
- Tam sa politikárči, ale teraz je
to niekde tak, že sa človek obráti
na niektorého poslanca, ten mu
však nevie pomôcť, pretože príde
na úrad a tam s ním nekomunikujú. Keď na úrade nemáte neja-
15
samospráva/KULTúRA
Obecné noviny • 11. november 2014
kého styčného človeka, takého,
čo je tam aj vďaka vám a vďaka
vašim hlasom, potom je problém
nejakému človeku pomôcť aj v
triviálnej záležitosti.
n No, pomáhať by mal najmä
ten zbor pracovníkov obecného,
mestského či miestneho úradu...
- To je pravda. Ale voliči to nerozlišujú, prichádzajú za mnou a
chcú pomoc a všetko je založené
na mojich dobrých osobných kontaktoch s pracovníkmi MÚ, lebo
čisto z legislatívneho alebo kompetenčného hladiska ja nemôžem
riadiť úradníkov a úradník mi
hocikedy môže povedať: Prepáčte, ale... A ešte by som zaviedol
limit pre volených funkcionárov
– dve, maximálne tri volebné obdobia. Niektorí sú vo funkciách
veľmi dlho, koncentrujú moc, zabetónujú sa, dochádza k zneužívaniu finančných prostriedkov...
A namiesto nich by mali dostať
priestor noví ľudia.
n V OZ Agora si myslíme, že
aj komunálni poslanci, keďže
by mali byť v bezprostrednom
kontakte s obyvateľmi, potrebujú mať platených asistentov a takýmito asistentmi by mohli byť
komunitní sociálni poradcovia,
teda niektorí sociálni terénni
pracovníci, lebo sú v najbližšom
kontate s obyvateľmi a najintímnejšie poznajú ich problémy.
Chceli by ste mať takého komunitného sociálneho poradcu?
- Je to zaujímavá myšlienka, ale
ja nie som za, pretože by to samosprávu finančne veľmi zaťažilo.
Okrem toho komunálny poslanec
by mal byť ten, čo sám chodí za
voličmi a sám s nimi komunikuje. Môžeme sa však baviť o určitej profesionalizácii poslancov.
Poslanci MZ nie sú platení ako
starosta či primátor, každý má
svoje zamestnanie a poslancom je
popri svojom zamestnaní. Vidím
to aj sám na sebe, keď mi týždenne telefonuje 5 až 7 ľudí, neraz sa
stretávam s nimi aj po večeroch a
je to na úkor mojej práce.
n Čo je vašou hlavnou úlohou
do budúceho obdobia ako poslanca mestskej časti, aký máte
program?
- Osobne by som chcel pomôcť,
aby sa veľké projekty, ktoré sa pripravovali niekoľko rokov, uskutočnili a dotiahli do konca. Napr.
revitalizácia bývalého cyklistického štadióna, revitalizácia parku
na Račianskom mýte, spomínaná
parkovacia politika. A aby došlo k
výraznej rekonštrukcii školských
zariadení, pretože, ako som už
povedal, získali sme 3,6 milióna
eur, ktoré na to použijeme.
n Čo by ste si želali v budúcom
období od voličov?
- Želal by som si, aby to, čo funguje vo vzťahu k nim teraz, fungovalo aj naďalej – a to je dobrá
komunikácia, dobrá spätná väzba, vzájomná informovanosť.
n A čo želáte vy voličom?
- Želám im šťastnú ruku vo
voľbách, aby si zvolili tých správnych zástupcov, tých, ktorí budú
poznať ich želania a túžby a budú
vedieť za nich bojovať.
Bohumil OLACH
Záhrada - CNK priniesla
rôznorodosť tém i aktivít
Záhrada – centrum nezávislej kultúry priniesla v posledných mesiacoch
zaujímavé aktivity s rôznorodým zameraním. Aktivity sa uskutočnili v rámci
projektu ZAhradA, ktorý bol podporený z Fondu pre mimovládne organizácie
prostredníctvom programu Aktívne občianstvo a inklúzia.
P
rogram Aktívne občianstvo a inklúzia je
spravovaný konzorciom
- Nadácia Ekopolis, Nadácia SOCIA a Nadácia
pre deti Slovenska.
Podporený projekt uskutočňuje
Záhrada - CNK v spolupráci s partnermi Divadlo z Pasáže a Centrum
dobrovoľníctva. Prostredníctvom
aktivít kultúrneho programu, komunitného rozvoja a neformálneho vzdelávania chcú zvýšiť mieru
zapojenia sociálne vylúčených ľudí
do aktívneho spoločenského života, posilniť ich kompetencie pre
zamestnateľnosť a zvýšiť verejné
povedomie o problémoch znevýhodnených skupín, akými sú mladí nezamestnaní ľudia, Rómovia a
zdravotne znevýhodnení.
Počas letných mesiacov zorganizovali množstvo podujatí s rôznorodým zameraním - od diskusií na
tému ľudských práv, tréningov na
zvýšenie zamestnateľnosti v Banskej Bystrici až po divadelné predstavenie v rámci festivalu Ľudia z
rodu Rómov.
Živá knižnica pre školu U Filipa
alebo Odkrývanie sa uskutočnila v júni. Živé knižnice sú úžasný
spôsob ako scitlivovať ľudí voči
odlišnostiam. Je to aktivita, ktorá
funguje na rozprávaní príbehov.
Vlastných, osobných a veľmi inšpiratívnych, aj keď neľahkých. Tieto
príbehy rozprávajú ľudia, ktorí ich
sami zažili. „Pravdepodobne neexistuje lepšia cesta k odstraňovaniu
predsudkov ako to, keď posadíte
Róma pred pár detí (často predtým
Róma nikdy nevideli) a na konci
akcie si vymenia kontakty, lebo sa
chcú s tým človekom naďalej stretávať. Alebo iný príbeh, predstavte
si, že si pred vás sadne bezruký človek, ktorý vtipkuje, rozpráva ako
cestuje po Európe ako dobrovoľník
a najmä, že je fotograf. Takýchto
príbehov je v našej spoločnosti
veľa a živá knižnica ich rozširuje
spôsobom, ktorý je postavený na
kvalitnej metodike a príprave. Nie
je to teda len rozhovor, ľudia rozprávajúci príbehy (knižky) ako aj
organizátori (knihovníci) prejdú
pred podujatím kvalitným tréningom,“ uvádza Radoslav Sloboda,
korodinátor projektu.
Záhrada ako chodník
V júli bol ukončený dvojfázový
cyklus tréningov s názvom Kompetencie pre zamestnateľnosť, ktorého obsahom bolo vzdelávanie na
tému podnikavosť a iniciatíva, soft
skills, manuálne zručnosti a dobrovoľníctvo v organizáciách. Na
tréningovom cykle sa zúčastnilo
20 ľudí. Z nich bola takmer polovica Rómov, pričom dvoch účast-
aktivizmu a nezištnej občianskej
aktivite. Diskusia s tými, ktorí sa s
neúnavným odhodlaním dlhodobo venujú ochrane prírody.
O Fonde pre
mimovládne organizácie
níkov na konci tréningu vybrali po
pohovore ako najlepších a v súčasnosti pracujú v Záhrade – CNK na
polovičný úväzok. Po niekoľkých
mesiacoch hodnotí jedna z nich
Zdenka Bučková svoju prácu takto:
„Keď to mám povedať od srdca, tak
nenájdem to správne slovo. Cítim
sa tu veľmi dobre, sú tu dobrí ľudia, ktorí sú pre mňa veľkým podnetom. Bola by som rada, keby sa
to rozšírilo aj ďalej. Záhrada je pre
mňa takým chodníkom a bola by
som rada, aby sa stal širokou cestou pre všetkých, lebo toto miesto
patrí ľuďom. Vidím, že pre ľudí v
Záhrade sú všetci v prvom rade
ľudia bez rozdielu a to sa mi páči.“
Tréningy metodicky aj realizačne
zastrešilo Centrum dobrovoľníctva. Tréningový tím tvorili kvalitní
lektori ako Stanka Miková, Roman
Mojš, Katarína Paľovová a Alžbeta Brozmanová. V rámci projektu
bola vypracovaná metodika, ktorá
sa bude používať aj po skončení
projektu.
Festival Ľudia z rodu Rómov,
ktorý sa uskutočnil počas štyroch
dní v auguste, bol venovaný pre-
zentácii rómskej kultúry. Pri tejto
príležitosti mali návštevníci Záhrady - CNK možnosť vidieť divadelné predstavenie s názvom Divadlo utláčaných. „Predstavenie hrali
neherci a neherečky z rómskej komunity a cieľom predstavenia bolo
poukázať na stereotypy a predsudky v nás. Po odohraní naskúšaných
scén nasledovala časť interakcie s
publikom, kde sa jednotlivé scény prehrávali znova a publikum
mohlo navrhovať zmeny alebo si aj
zahrať v jednotlivých častiach a tak
ukázať odlišné spôsoby reakcií v situáciách, kde sa ukazovali rozličné
predsudky, ktoré si spoločnosť stále uchováva voči Rómom,“ dopĺňa
Radoslav Sloboda.
Na nasledujúce týždne mala
Záhrada - CNK pripravené ďalšie
zaujímavé podujatia: 19. októbra to bola divadelná rozprávka
na motívy knihy „Kde bolo, tam
nebolo“ od Kristy Bendovej. Pre
starších návštevníkov a divákov
bolo 9. októbra pripravené podujatie s názvom Debaty o odvahe.
Išlo o debaty s laureátmi ocenenia
Biela vrana o odvahe občianskeho
Fond pre mimovládne organizácie je zameraný na posilnenie
rozvoja občianskej spoločnosti,
podporu sociálnej spravodlivosti,
demokracie a udržateľného rozvoja. Fond je súčasťou Finančného
mechanizmu EHP 2009 – 2014,
prostredníctvom ktorého sa donorské krajiny Island, Lichtenštajnsko
a Nórske kráľovstvo podieľajú na
znižovaní hospodárskych a sociálnych rozdielov v Európskom hospodárskom priestore.
Fond pozostáva z dvoch hlavných programov, ide o Demokracia a ľudské práva a Aktívne
občianstvo a inklúzia. Program
Demokracia a ľudské práva spravuje Nadácia otvorenej spoločnosti - Open Society Foundation.
Program Aktívne občianstvo a inklúzia je spravovaný konzorciom
Nadácia Ekopolis, Nadácia SOCIA
a Nadácia pre deti Slovenska.
Obdobie realizácie programu
je február 2013 - december 2015.
Celková finančná alokácia na podporu projektov mimovládnych organizácií je 2,9 mil. eur.
Záujemcovia môžu získať informácie a dokumenty potrebné na
predloženie žiadosti o nenávratný
finančný príspevok na webovej
stránke www.eeango.sk/aoi.
Kontakt:
Eva Ščepková,
Nadácia Ekopolis,
[email protected],
0908 565 464.
(ne)
16 školstvo
11. november 2014 • Obecné noviny
V Turzovke už žiakom nehrozí
dvojzmenné vyučovanie
Turzovskú Základnú školu na Bukovine, ktorá v tomto roku oslávila 50 rokov svojho fungovania, môžeme
bez pochýb podľa počtu žiakov zaradiť medzi tie najväčšie základné školy v Čadčianskom okrese. Poskytuje
základné vzdelanie pre takmer 650 žiakov z Turzovky, ale aj celého okolia.
V
minulých rokoch sa
škola borila s dvojzmenným vyučovaním a tento problém
sa podarilo vyriešiť
nadstavbou bývalých školských
dielní až samospráve mesta v roku
2007 (do roku 2002 ju spravoval
štát). Napriek tomuto riešeniu sa
hrozba dvojzmenného vyučovania opäť objavila v školskom roku
2011/2012 v súvislosti s havarijným
stavom strechy na B-pavilóne. Hrozilo odstavenie celého 2. podlažia,
a preto sa vedenie mesta rozhodlo
novú strechu riešiť spoločne s chýbajúcimi vyučovacími priestormi
nadstavbou a generálnou rekonštrukciou celej budovy. Práce boli
rozdelené do dvoch etáp – I. etapa
rekonštrukcie sa začala ešte počas
hlavných prázdnin minulého roku
2013. Bola to však len hrubá stavba, v rámci ktorej boli vybudované
obvodové múry a nosné priečky pre
3. podlažie, osadené okná, pribudla
nová strecha a celý objekt bol z vonkajšej strany dokončený zateplením.
Cena diela bola 206-tisíc €, z čoho
100-tisíc prispelo Ministerstvo
školstva SR. Plánovaných 7 nových
učební a celý interiér 3. podlažia
bolo potrebné dokončiť II. etapou,
čo bol cieľ k tohtoročnému jubileu
školy. Dodávateľ si stavbu II. etapy
prevzal 25. júla tohto roka. Cena
navrhnutá dodávateľom v rámci
verejnej súťaže bola 138 865,43 eur,
pričom predpokladané rozpočtové
náklady boli výrazne vyššie. Podľa zmluvy bolo dokončenie stavby
plánované na 31.októbra, čo sa dodávateľovi podarilo dodržať a stavba bola oficiálne odovzdaná do uží-
vania v pondelok 27.októbra.
Žiakom i pedagógom, ktorí sa
nasťahujú do nových tried po návrate z jesenných prázdnin, sa budú
nové priestory určite páčiť a ostáva
veriť, že učenie im v ostávajúcej
časti školského roka pôjde aj vďaka
novým priestorom takpovediac od
ruky.
(m)
Žilina aktívne podporuje nápady mladých
Primátor mesta Žilina Igor Choma a zástupca žilinskej mládeže Marek Frťala 6. októbra oficiálne otvorili prvý workout park
v Žiline, ktorý sa nachádza v Parku Ľudovíta Štúra v Žiline. Mesto aj týmto spôsobom podporuje aktívnu mládež, ktorá chce
plnohodnotne tráviť svoj voľný čas a zacvičiť si na čerstvom vzduchu.
V
Parku Ľudovíta Štúra ide
o komplex statických cvičebných
komponentov,
ktoré budú slúžiť všetkým záujemcom o športové aktivity a umožnia
im zacvičiť si nielen v telocvični,
ale v parku na čerstvom vzduchu.
Tento typ cvičenia je v súčasnosti
obľúbený a podobné parky sa stávajú súčasťou viacerých miest na
Slovensku. Cvičenie pod šírym
nebom je zadarmo a je tak dostupné každému.
„Oceňujem iniciatívu a krea-
tivitu našej mládeže, ktorá prišla
na mestský úrad s návrhom vybudovať prvý workout park v Žiline.
Keďže koncepcia bola dôkladne
pripravená, mesto ochotne podporilo tento projekt, ktorý bude
slúžiť dobrej veci,“ uviedol I. Choma. Podnety a návrhy mladých
ľudí boli prezentované aj na zasadnutí Mládežníckeho parlamentu v
Žiline na radnici.
Celkové náklady na vybudovanie prvého workout parku v Žiline boli 25 755 €, na ktorých sa
mesto podieľalo sumou 11 355 €.
Finančnú hotovosť 7850 € venovala mladým na park spoločnosť
DEXTRADE, s. r. o., a zvyšných
6550 € si mládežníci zohnali sami,
aj prostredníctvom projektu, ktorý vypracovali. Zámerom mesta
je vybudovať ďalších 5 takýchto
parkov, ktoré budú predmetom
rokovania Mládežníckeho parlamentu v Žiline a mestského zastupiteľstva.
(čor)
Snímka: archív MsÚ
Detské ihriská sú bezpečnejšie a zábavnejšie
Verejné detské ihriská musia podľa platných právnych noriem spĺňať prísne bezpečnostné a hygienické kritériá. Ide hlavne
o dôslednú inštaláciu hracích prvkov, dodržiavanie voľného priestoru okolo hracích prvkov, povrchu tlmiaceho náraz, plánovanú
údržbu zariadení a kontrolu ich prevádzky, pravidelnú kontrolu pieskovísk. Pätnásť z takmer päťdesiatich ihrísk mestská časť
Bratislavy Petržalka v najbližšom čase vybaví gumenými rohožami a novými hracími prvkami.
K
oncom októbra začala zmluvná firma najprv
s ukladaním špeciálnych
gumových rohoží pod kolotočmi na ôsmich ihriskách. Verejné
detské ihriská na Černyševského,
Bulíkovej, Mamateyovej, Haanovej a Gessayovej ulici sa už môžu
popýšiť novými bezpečnostnými
prvkami. V krátkom čase dokončia pracovníci ukladanie rohoží aj
pod kolotočom na Lachovej a nasledovať budú ešte ihriská na Andrusovovej a Prokofievovej. Deti
z Budatínskej sa môžu na ihrisku
pri vchode 41 tešiť na pružinového koníka a pri vchode 63 na vežu
so šmykľavkou. Veže a šmykľavky
pribudnú aj na verejnom detskom
ihrisku na Rovniankovej a na
Gercenovej, kde ich doplní aj pružinová hojdačka a prevažovadlo.
Na Harmaneckej a Lachovej postavia zas dvojhojdačku. Celková
investícia 19 880 eur sa premietne
nielen do zvýšenia bezpečnosti,
ale aj do pestrosti hracích prvkov.
Každá takáto investícia musí ísť
najú okamžitú výmenu piesku v
príslušnom pieskovisku kedykoľvek počas prevádzky.
Verejnosti slúžia
aj ďalšie športoviská
ruka v ruke aj s plánom nákladov
na bežnú údržbu a opravy poškodených častí, ktoré vzniknú poveternostnými vplyvmi, častejšie
však vplyvom vandalov.
Verejné detské ihriská zverilo
do správy mestskej časti Bratislava-Petržalka vlastník, Hlavné
mesto SR Bratislava. Prevádzkovateľom je rozpočtová organizácia
samosprávy - Miestny podnik verejnoprospešných služieb Petržal-
ka. Prevádzkové obdobie ihrísk je
stanovené od 1. apríla do 31. októbra kalendárneho roka. Počas
neho čistia pracovníci kompletne
celú plochu ihrísk v mesačnom
intervale, zvyčajne prvý pracovný
týždeň v mesiaci. V dvojročných
cykloch vymieňajú pracovníci
piesok vo všetkých pieskoviskách
ešte pred začatím prevádzkového
obdobia. V prípade zistenia nadmerného výskytu baktérií vyko-
Petržalská samospráva ukončila
rekonštrukcie ďalších dvoch športovísk pre staršiu mládež. Ihriská
na Lachovej a Ambroseho sa tak
pridali k tým, ktoré v Petržalke za
uplynulé mesiace opravili. Obe dostali nový asfaltový povrch, následne nové značenie čiar pre basketbal
a opravou prešli aj zničené basketbalové koše. Na Lachovej mestská
časť ďalej opravila aj oporný múr
a schodisko, na ktorom vybudovala rampu pre vozíky. V týchto
dňoch začne s obnovou ďalšieho
športoviska na Bzovíckej ulici, kde
vymení povrch a očistí priľahlé
múry. Maľovaním čiar a osadením
bránok tu vznikne hádzanárske ihrisko a v pláne je osadiť aj streetbalové koše.
V tomto roku podobnými rekonštrukciami už prešli športovis-
ká na Medveďovej 32, Gessayovej
13, Hrobákovej 25/a, to ostatne
menované vybrali Petržalčania v
tomto roku v internetovom hlasovaní v tzv. participatívnom rozpočte (minulý rok vybrali ihrisko
na Jasovskej 17), ďalej v Petržalke
opravili dve športoviská na Budatínskej ulici a tiež na Vyšehradskej
25. V minulom roku takto upravila športoviská na Bradáčovej 6,
Jasovskej 17, Medveďovej 32, Topoľčianskej 20 a na Mánesovom
nám. 4. A rok predtým (2012)
športoviská na Romanovej 38 a
Gwerkovej 24.
Na obnovu a revitalizáciu detských ihrísk a športovísk pre
staršiu mládež vyčlenilo zastupiteľstvo na tento rok štvrť milióna
eur. Okrem týchto opráv Petržalka investuje aj do opráv a rekonštrukcií budov školských zariadení, chodníkov, ciest a parkovísk či
kultúrnych domov.
(mp)
Snímka: archív MČ
školstvo 17
Obecné noviny • 11. november 2014
Štyristo rokov sme tu
Pod týmto názvom sa konali 17. októbra v kultúrnom dome oslavy 400. výročia systematického
vzdelávania v obci Budkovce (okr. Michalovce).
Tunajšia základná škola pripravila oslavy, ktorých súčasťou bolo
aj odovzdanie prepožičaného titulu „Základná škola Júlie Bilčíkovej“. Čestný titul škole prepožičalo
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR v októbri t. r.
Na oslavy boli pozvaní predstavitelia politického, kultúrneho
a spoločenského života. Väčšinou
to boli bývalí pedagógovia, ktorí
pôsobili na základnej škole, ako
aj bývalí absolventi školy, ktorých
životné osudy zaviali ďaleko od
rodného domova.
Rodinu Júlie Bilčíkovej zastupovali syn Bohuslav a dcéra
Ľubica. Prítomná bola aj vnučka
Nadežda Bilčíková, vnuci Andrej
Beneš a Tomáš Beneš a pravnučky
Simona a Ninka Benešové.
Ako prvý so svojím prejavom
vystúpil starosta obce Marián
Uhrina, ktorý privítal vzácnych
hostí a všetkých účastníkov osláv.
Vo svojom prejave sa zameral
hlavne na bohatú históriu obce,
poukázal na niektoré dôležité historické udalosti. Časť jeho
príhovoru citujeme: „Na základe
vydanej monografie obce v roku
2010 pod názvom „Budkovce
historické a súčasné“ sa prvýkrát
obec Budkovce spomína v niektorých literatúrach už v roku 1220,
keď mal šľachtický rod Buttkai
dostať donáciu na našu dedinu.
Prvá, aj keď ešte nepriama písomná správa pochádza z 9. apríla
1304. Dochovala sa v listine vydanej premonštrátskym konventom
v Lelese. Skutočne prvá preukázateľná správa je však doložená
až o niekoľko rokov neskôr - 13.
júna 1314. Vydal ju palatín Kumánov Dóža. V uvedenej monografii
obce sa ďalej uvádza, že už v roku
1614 pôsobil na miestnej fare učiteľ, ktorého si platili obyvatelia
obce. Doplnil, že tento údaj považujeme za začiatok systematického vzdelávania v našej obci.
História školy
Riaditeľka základnej školy Viera Vajsová sa zamerala vo svojom
príhovore na historický prierez
vývoja školy. Informácie čerpala
z dostupných kroník školy, z kroniky obce ako aj zo spomínanej
monografie obce:
„Rok 2014 je v živote školy významným medzníkom. Pripomíname si 400. výročie jej vzniku
a je pre nás veľkou cťou, že Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR prepožičalo našej škole čestný názov- Základná
škola Júlie Bilčíkovej. Štyristo
rokov prežívala naša škola rôzne,
viac i menej úspešné obdobia. Za
všetkým, čo sa v priebehu dlhých
rokov jej existencie dosiahlo, stoja šikovní, zapálení ľudia, ktorí tu
pôsobili a v súčasnosti pôsobia.
Nie sú to len pedagógovia, ale aj
vychovávatelia, asistenti učiteľov. Nemôžeme zabudnúť ani na
nepedagogických zamestnancov
Prítomným sa prihovára riaditeľka ZŠ PaedDr. V. Vajsová.
školy - na kuchárky, upratovačky,
školníkov, na ekonómky, ale ani
na sponzorov, priateľov a rodičov
školy. Nebolo to vždy ľahké, ale
nemáme sa za čo hanbiť. Výsledky našej práce sú obdivuhodné.“
dodala na záver svojho príhovoru
riaditeľka školy.
Po slávnostných príhovoroch
starostu obce a riaditeľky ZŠ nastala dlho očakávaná chvíľa. Zástupkyňa Okresného úradu – odboru
školstva v Košiciach A. Tamášová
odovzdala do rúk riaditeľky školy
prepožičaný titul - Základná škola
Júlie Bilčíkovej.
Rodáčka z Budkoviec PhDr. Júlia Bilčíková, CSc., celý svoj život
zasvätila pedagogickej činnosti. Ako vysokoškolská učiteľka
pôsobila na katedre pedagogiky
a psychológie Vysokej školy pedagogickej v Nitre. Publikovala
vysokoškolské učebné texty, odborné články, štúdie a recenzie
v odborných a populárno-vedeckých časopisoch. V roku 1984 jej
vyšla monografia pod názvom
„Aktivita, samostatnosť a tvorivosť na I. stupni základných škôl“.
Spolupracovala s Československým rozhlasom, kde pôsobila ako
členka poradeného zboru v cykle
relácií o rodine. Ani na dôchodku
neodpočívala a postupne napísala
niekoľko slovníkov. Prvý z nich
vyšiel pod názvom „Krátky slovník nárečia slovenského – zemplínskeho z Budkoviec“, ktorý bol
súčasťou edície krátkych slovníkov základných slovenských nárečí Slovenskej krajiny a jej okolia.
Ako dvadsiaty diel vydala v roku
1998 slovník pod názvom „Jak še
hutorelo u Budkouci“. Zomrela vo
veku 75 rokov v Bratislave, kde je
aj pochovaná.
Za rodinu Júlie Bilčíkovej vystúpil syn Bohuslav Bilčík. Okrem
poďakovania sa vedeniu školy za
myšlienku pomenovať školu po
jeho mame vyslovil vďaku aj Ministerstvu školstva, vedy, výskumu
a športu SR za ochotu prepožičať
tento čestný titul. Vyzdvihol snahu obce o zachovanie kultúrneho
dedičstva a poďakoval sa, že jeho
mama bola uvedená do pamätnej
izby obce ako významná rodáčka.
Po slávnostných chvíľach preplnenú sálu kultúrneho domu
osviežil kultúrny program, v ktorom postupne vystúpili bývalí
absolventi školy – hudobník Radoslav Gajdoš, členky dedinskej
folklórnej skupiny Pacerki. Táto
folklórna skupina má za sebou
vyše 21 rokov úspešnej činnosti
a štyri nahraté CD nosiče. Vystúpenie súčasných absolventov
školy, hlavne tých najmenších,
malo obrovský úspech. Vrcholom
kultúrneho programu bolo vystúpenie operného speváka Andreja
Beneša, v súčasnosti pôsobiaceho
v Prahe.
V záverečných príhovoroch
sa k prítomným prihovoril wójt
Gminy Laszki Adam Grenda.
Obec Budkovce má podpísanú
medzinárodnú spoluprácu s touto
poľskou gmínou, s ktorou udržuje dlhoročné priateľské stretnutia
formou výmeny žiakov škôl, pracovníkov obecných úradov ako
aj poslancov obecných zastupiteľstiev. Pozdraviť základnú školu
a popriať jej veľa úspechov prišla
aj vedúca Spoločného školského
úradu vo Vinnom Zdenka Hlaváčová. V závere so svojím príhovorom vystúpil poslanec NR SR
Viliam Novotný. Vyzdvihol doterajšiu snahu školy o zvyšovanie
úrovne vzdelávania na škole i za
odvahu prepožičať si čestný titul.
Je presvedčený, že vedenie školy
vážne zhodnotilo, akú zodpovednosť so sebou prináša prepožičanie titulu. Chce to nielen odvahu,
ale mať aj jasnú koncepciu rozvoja
školy do budúcna.
Koncepciu rozvoja základnej
školy načrtla vo svojom príhovore jej riaditeľka. V stručnosti uviedla, že škola sa chce začleniť medzi moderné a bezpečné školy pre
všetkých s využívaním najnovších
IKT. K tomuto napredovaniu jej
pomáhajú finančné prostriedky
od zriaďovateľa, ale hlavne dotácie z Európskej únie na prípravu a
Pohľad na účastníkov osláv.
Vystúpenia detí. tvorbu nových projektov .
Na záver opäť môžeme citovať
z príhovoru starostu obce: „Vážení
prítomní, stojí pred nami neľahká
úloha. Vyzývam každého z nás,
kto akýmkoľvek spôsobom môže
pozitívne ovplyvniť vzdelávací
proces na našej škole, aby tak učinil. Úroveň vzdelávania a výchovy
by mala mať v našej spoločnosti
neustále stúpajúcu tendenciu.
Toto je náš spoločný cieľ, k tomu
nech nás zaväzuje história našej
školy a prepožičanie čestného titulu.“
„Štyristo rokov sme tu a minimálne štyristo rokov tu chceme
ešte byť,“ zaznelo z úst riaditeľky
základnej školy, keď v telocvični
otvorila raut, na ktorý boli pozvaní všetci účastníci osláv.
Martina BAJUŽÍKOVÁ
Snímky: archív školy
18 cestovný
ruch
11. november 2014 • Obecné noviny
Spoločne budujú slovensko-maďarský
cyklookruh
V rámci Programu cezhraničnej spolupráce Maďarská republika – Slovenská republika 2007 - 2013 s podporou
ERDF realizuje obec Moča ako vedúci partner v spolupráci s partnermi - obcami Neszmély, Dunaalmás, Almásfüzitő,
mestami Oroszlány a Komárno, Združením obcí Most priateľstva – Hídverő Társulás, Regionálnou rozvojovou
agentúrou Komárno, obcami Iža, Patince, Radvaň nad Dunajom a Kravany nad Dunajom projekt s názvom „HUSK
cyklookruh napojený na EUROVELO 6/HUSK kerékpár körútvonal csatlakozva az EUROVELO 6“, kód projektu:
HUSK/1301/2.3.1/0005.
Aktivity zostavili partneri spoločne na základe aktuálnej situácie na oboch stranách hranice,
ktoré zaručia pripravenosť na čerpanie nenávratných finančných
prostriedkov v súlade s aktuálnou prioritou maďarskej vlády
prednostne podporiť budovanie
cyklotrás od Rajky po Budapest
(1364/2011 (XI.8) Korm. Határozat) a slovenskej vlády vybudovať cyklotrasy pozdĺž Dunaja
v okr. Komárno.
V rámci projektu bola na slovenskej strane hranice vybudovaná cyklotrasa vedúca pozdĺž
Dunaja na trase Komárno – Iža
– Patince – Radvaň nad Dunajom
– Moča – Kravany nad Dunajom
a vybudované boli aj oddychové
body popri cyklotrase. Cyklotrasa dlhá 30,34 km vedie prevažne
po korune hrádze s prerušením
v obci Radvaň nad Dunajom (4,2
km), Moča (0,7 km) a Kravany
nad Dunajom (7,4 km). Dĺžka v
rámci projektu stavanej cyklistickej komunikácie je18 km.
Na maďarskej strane hranice
budú vypracované projektové
dokumentácie potrebné na vydanie stavebných povolení a štúdie
uskutočniteľnosti na výstavbu
cyklotrás v k. ú. obcí Almásfüzitő,
Dunaalmás, Neszmély, Oroszlány.
Zvýši sa dopravná dostupnosť obcí, rozvoj zelenej
dopravy, zníži nehodovosť na cestách po oboch
stranách Dunaja.
Projektová dokumentácia pripravená v rámci projektu zabezpečí
urýchlenie investícií na výstavbu
cyklotrás na maďarskej strane.
Dĺžka navrhovanej cyklotrasy
spolu je 34 km.
Cieľom projektu je vytvorením cezhraničného cyklookruhu
prispieť k zvýšeniu úrovne hospodárskej a sociálnej integrácie
v cezhraničnej oblasti a zlepšenie dostupnosti a komunikácie
v prihraničnej oblasti od Komárna, kde projekt nadväzuje na cezhraničné cyklotrasy a hraničný
kompový priechod Kravany nad
Dunajom/Lábatlan, ktorý bol tiež
financovaný z Programu cezhraničnej spolupráce HU-SK 20072013. Výsledky projektu budú mať
pozitívny vplyv na cestovný ruch,
rozvoj cykloturizmu, bezpečnosť,
rozvoj podnikania, zamestnanosti
a zdravého životného štýlu.
Naše územie patrí medzi najzaostalejšie územia s vysokou mierou nezamestnanosti a cyklotrasa
znamená pre obyvateľov jeden z
mála možných zdrojov príjmov
z turizmu a možnosť najlacnejšej
dopravy za zamestnaním. Zvýši sa
dopravná dostupnosť obcí, rozvoj
zelenej dopravy, zníženie nehodovosti na cestách.
Výstupom projektu bude aj
publikácia propagujúca prihraničné územie na oboch stranách
hranice na národnej aj medzinárodnej úrovni.
Cyklotrasa v smere Komárno – Iža – Patince – Radvaň nad
Dunajom – Moča – Kravany nad
Dunajom vybudovaná v rám-
ci projektu vedie po Dunajskej
cykloceste, ktorá je jednou z najznámejších a najnavštevovanejších cyklotrás v Európe. Vedie od
symbolického prameňa Dunaja v
Donaueschingen v Nemecku až k
ústiu Dunaja do Čierneho mora
pri meste Tulcea v Rumunsku.
Dunajská cyklocesta je súčasťou
cesty EuroVelo 6, ktorá vedie od
Atlantiku z mesta Saint-Brévinles-Pins vo Francúzku a na Dunajskú cyklocestu sa pripája v ne-
meckom meste Tuttlingen. Dĺžka
cyklotrasy EuroVelo 6 je 4448 km.
Od mesta Tulcea pokračuje pobrežím Čierneho mora až do mesta Constanca. Cyklotrasa Eurovelo 6 sa nazýva aj riečna trasa, lebo
vedie pozdĺž veľkých európskych
riek - väčšiny Loiry, časti Saôny,
krátkej časti horného toku Rýnu a
takmer celej dĺžky druhej najväčšej európskej rieky Dunaj a spája
tak francúzske atlantické pobrežie
s rumunským mestom Constanca
pri Čiernom mori.
Celkové náklady na celý projekt
predstavuje sumu 2 492 670,58
eur, ktorý je financovaný:
- z Európskeho fondu regionálneho rozvoja 85 %
- zo Štátneho rozpočtu SR 10
- z rozpočtov obcí Moča, Neszmély, Almásfüzitő, Oroszlány, Dunaalmás 5 %
Mesto Komárno, obce Iža, Patince, Radvaň nad Dunajom,
Kravany nad Dunajom, ktorých
katastrálnym územím cyklotrasa prechádza a Wellness, s. r. o.,
Patince sa zmluvne zaviazali, že
finančne prispejú k úhrade 5-percentného spolufinancovania obcou Moča.
Obdobie realizácie projektu: 1.
január 2014 až 30. apríl 2015.
(vi)
V Štiavnických vrchoch pribudol nový náučný
turistický chodník
Občianske združenie Demian získalo finančnú podporu z grantového programu Zelené oázy, ktorý realizuje už ôsmy
rok Nadácia Ekopolis so spoločnosťou SLOVNAFT, a. s. slávnostné otvorenie novovybudovaného náučného chodníka
v Štiavnických vrchoch sa uskutočnilo 11. októbra.
Z
ámerom projektu bolo vybudovanie náučného turistického chodníka „Spoznaj
a chráň v Štiavnických vrchoch“
v okolí vrchu Demian, ktorý je
známy peknými výhľadmi na
údolie Hrona a na Kremnické
i Štiavnické vrchy a ktorý spája
prírodné zaujímavosti s významnými udalosťami z histórie obce
Chodník má dĺžku 3,5 km a prevýšenie 403 metrov. Nachádza sa
v katastri obce Hronská Breznica.
Dobrovoľníci vyčistili chodník
a jeho okolie a vyznačili zastávky
s informačnými tabuľami s popisom daného miesta a jeho blízkeho okolia. Súčasťou projektu je aj
citlivá úprava okolia a prestrešenie prameňa horskej vody, osadenie drevených lavičiek a zriadenie
otvoreného ohniska v blízkosti
prameňa.
„Na danej trase nášho chodníka si na svoje prídu tak peší
turisti bažiaci po nádherných
výhľadoch, ako aji rodiny s deťmi, ktoré si vyjdú na prechádzku
spojenú s opekaním. V neposlednom rade trasa osloví i tých,
ktorí chcú ochutnať nefalšovanú
horskú vodu bez prísad a úprav
a možno si z nej prinesú do svojich domovov,“ uviedol Miroslav
Dobrota z občianskeho združenia
Demian.
Medzi dobrovoľníkmi, ktorí
pomáhali pri práci, boli aj žiaci
základnej školy, učitelia, dobrovoľníci z radov občianskeho
združenia, zástupcovia obecného
zastupiteľstva a dôchodcovia z
obce.
V 8. ročníku grantového programu Zelené oázy, ktorý vyhlásila
Nadácia Ekopolis a spoločnosť
SLOVNAFT, a. s., získalo podporu 24 projektov v celkovej sume
59 500 eur. Prioritnou témou bol
rozvoj územia Malého Dunaja z
hľadiska podpory vodnej turistiky, cykloturistiky i zvýšenia environmentálneho povedomia o
dôležitosti a ochrane vôd v tejto
jedinečnej prírodnej oblasti.
Cieľom programu Zelené oázy
je vytvoriť, obnoviť alebo oživiť
ekologicky hodnotné plochy a
trasy v spolupráci neziskových
organizácií, miestnych samospráv
a škôl, predškolských zariadení či
centier voľného času. Program
podporuje trvalú starostlivosť o
environmentálne hodnotné územia, ktoré slúžia širokej verejnosti, podporujú koncept ochrany
prírody a trvalej udržateľnosti.
Text a snímka: (ne)
doprava 19
Obecné noviny • 11. november 2014
V Žiline pribudli do cyklistického
dopravného systému nové prvky
Cyklodoprava na území Žiliny sa neustále rozvíja. V septembri na Ulici Juraja Fándlyho a Suvorovovej
ulici vďaka projektu Cykložilina vyznačili nový cyklistický piktokoridor spolu s vyznačením prednostného
státia pre cyklistov na svetelnej križovatke. V priebehu roka 2013 bol rovnaký piktokoridor vyznačený
v oboch smeroch aj na Ulici sv. Cyrila a Metoda. Je dôležité vysvetliť význam takýchto prvkov cyklistického
dopravného systému a pochopiť tak správne princíp ich fungovania.
Mesto Žilina za primátora Igora
Chomu venuje veľkú pozornosť
cyklistickej doprave a jej rozvoju,
a preto pokladá za dôležité informovať občanov o nových prvkoch
cyklistického dopravného systému v našom meste.
Čo je to
cyklopiktokoridor?
Cyklistický piktokoridor je
z pohľadu vyhlášky definovaný
ako značka „Koridor pre cyklistov“, ktorá vyznačuje priestor
a smer jazdy cyklistov. Je to vodorovné dopravné značenie zložené
z piktogramu cyklistu a smerového znaku, ktoré označuje odporúčaný bezpečný a plynulý prejazd
cyklistu po danej komunikácii
pri zachovaní dostatočného bezpečnostného odstupu. Vodičov
motorových vozidiel toto dopravné značenie upozorňuje, že sa nachádzajú na vozovke so zvýšeným
pohybom cyklistov. V prípade, že
neohrozia alebo neobmedzia cyklistu, môžu prechádzať aj priamo
po tomto dopravnom značení.
Cyklistický piktokoridor sa navrhuje najmä na takých komunikáciách, kde kvôli nedostatočnej
šírke komunikácie nie je možné
umiestniť pruh pre cyklistov, alebo to ich intenzita nepožaduje.
Piktokoridor vyznačený na Ul.
sv. Cyrila a Metoda slúži na prejazd cyklistov medzi cyklotrasou
H3 smerujúcou z Vlčiniec do
centra mesta a cyklotrasou V10
v smere k Hypertescu a na Vodné
dielo. Piktokoridor vyznačený na
uliciach Suvorovova a Juraja Fándlyho je súčasťou hlavnej mestskej
cyklotrasy H1 smerujúcej na Hájik.
Prednostné státie
v križovatke
Z pohľadu legislatívy je prednostné státie pre cyklistov definované značkou „Priestor pre cyklistov“, ktorá vyznačuje priestor
určený pre cyklistov čakajúcich
na svetelný signál so znamením
„Voľno“. Značka sa používa aj
ako súčasť vyhradeného pruhu
pre cyklistov alebo koridoru pre
cyklistov. Z pohľadu cyklistu je
to značka, ktorá mu umožňuje
vojsť do križovatky, pričom smie
predchádzať pomaly idúce alebo
stojace vozidlo aj po pravej strane
vozovky alebo krajnici. Cyklista sa
zaradí pred vozidlá do priestoru
pre cyklistov označeného symbolom bicykla ohraničenom „stopčiarou“ pre cyklistov. Cyklisti sa
vždy zaraďujú do pruhu, v ktorého
smere budú pokračovať a v prípa-
de dostatočnej šírky priestoru sa
cyklisti zaraďujú vedľa seba. Vodiči motorových vozidiel v prípade
rozsvieteného svetelného signálu so znamením „Stoj“ zastavujú
pred značkou „Priečna súvislá
čiara“. Do priestoru pre cyklistov
vchádzajú motorové vozidlá až po
rozsvietení svetelného signálu so
znamením „Voľno“ v prípade, že
sa v ňom už nenachádzajú cyklisti.
V prípade, že na svetelnom signalizačnom zariadení svieti svetelný
signál prerušovane so znamením „Pozor“, nejde o križovatku
s premávkou riadenou svetelnými
signálmi, a teda motorista aj cyklista sä povinní zastaviť na takom
mieste, odkiaľ majú na križovatku
náležitý rozhľad.
Takéto koridory a križovatky sú
bežnou súčasťou mestských cyklotrás aj v iných mestách strednej
a západnej Európy. Mesto Žilina
bude tento model uplatňovať aj
na iných križovatkách, ktoré budú
z pohľadu cyklodopravy dôležité.
Dopravné ihrisko na Vlčincoch.
Dbajú aj na dopravnú
výchovu detí
Kruhový objazd bude
mať novú výsadbu
V Žiline nepodceňujú ani dopravnú výchovu detí. Prostredníctvom projektu Cykložilina mesto
zakúpilo 20 nových detských
bicyklov pre detské dopravné ihrisko na sídlisku Vlčince, ktoré je
v správe Mestskej polície Žilina.
Projekt podporil Nadačný fond
Kia Motors Slovakia v Nadácii
Pontis.
„Je veľmi dôležité, aby už deti
získali vedomosti a návyky, ako
sa správať na cestách. Oceňujem,
že mestskí policajti sa deťom venujú a je veľmi pozitívne, že na
detskom dopravnom ihrisku sa
môžu hravou formou oboznámiť,
ako to funguje na našich cestách.
Opatrnosti na cestách nie je nikdy
dosť, preto my, dospelí, by sme
mali naše deti učiť ohľaduplnosti
a predovšetkým bezpečnosti, čo
zúročia neskôr ako vodiči,“ povedal primátor Žiliny Igor Choma
po absolvovaní jázd s deťmi na
dopravnom ihrisku.
Mesto kúpilo aj 5 bicyklov pre
zamestnancov MsÚ, ktorí ich
budú môcť použiť pri plnení pracovných povinností na území
mesta.
Primátor pri tejto príležitosti vyzval všetkých občanov, aby
sa ako vodiči na cestách správali
ohľaduplne, plne rešpektovali dopravné predpisy a jazdili opatrne
tak, aby neohrozovali nielen seba,
ale ani ostatných účastníkov cestnej premávky.
Na Hlinskej ulici pri budove
Váhostavu práve prebieha zveľaďovanie kruhového objazdu.
Donedávna neutešený pohľad na
kruhový objazd pokrytý nekvalitným trávnatým porastom sa
zmení na trvalkový záhon s kvetmi. Mesto použilo zo zdrojov na
bežnú údržbu zelene finančné
prostriedky v sume 10 143 €.
Žilina pokračuje so skrášľovaním svojho životného prostredia.
Na kruhovom objazde bolo na
ploche 250 m2 vysadených 3100
kusov cibuľovín a 2250 kusov
trvaliek, ktoré boli starostlivo
vybrané tak, aby odolali priamemu slnku a ich údržba bola nenáročná. Po ukončení výsadby
okrasných rastlín sa povrch kruhového objazdu pokryje mulčovacím kameňom, ktorý okrem
estetickej funkcie zároveň zabráni
rastu nežiaducej buriny. Prípravu
pôdy, výsadbu a mulčovanie urobil správca zelene, ktorý má danú
lokalitu vo svojej správe.
Mesto bude aj naďalej pokračovať so zveľaďovaním zanedbaných
verejných priestorov a v blízkej
budúcnosti plánuje skrášliť aj ďalšie kruhové objazdy.
„Pevne verím, že obyvatelia Žiliny ocenia snahu mesta udržiavať
zeleň a kruhový objazd na Hlinskej sa stane ozdobou tejto lokality,“ uviedol primátor mesta Žilina
Igor Choma.
(čo)
Snímky: archív MsÚ
Kruhový objazd Na Hlinskej ulici bude mať novú výsadbu.
Nové prvky cyklistického dopravného systému v Žiline - Fandlyho ulica
20 šport
11. november 2014 • Obecné noviny
Zvíťazili sme nad majstrami Európy!
V poslednom čase médiá ospevujú reprezentačné futbalové mužstvo Slovenska, ktoré malo fantastický
vstup do kvalifikácie na EURO 2016 – zvíťazilo na Ukrajine, doma nad majstrami Európy a sveta Španielmi
a aj v Bielorusku.
N
a Slovensku je však
ešte jedno mužstvo, ktoré zdolalo
majstrov Európy –
reprezentačný futbalový výber starostov. Trénera
Vlada Púčika (starosta Ružindola) a kapitána Romana Súkeníka
(Zemianske Sady) veľmi škrelo,
že sme nad kolegami - starostami
z Čiech ešte nezvíťazili. Dovolili
sme si preto pozvať ich do regiónu Trnavy na družobný futbalový zápas 26. septembra. Keďže sa
blížil koniec volebného obdobia
(v Čechách aj na Slovensku) bolo
potrebné si ešte vyrovnať účty aj s
majstrami Európy.
Chlapci z Čiech pricestovali v
ten deň popoludní. Podvečer sme
pre nich zorganizovali stretnutie
na radnici v kráľovskom meste
Trnava u primátora Vladimíra Butka, ktorý predstavil mesto,
jeho históriu a súčasnosť, hovoril
aj o veľkej ére futbalistov Trnavy,
o časoch, keď bola päťnásobným
majstrom Česko-Slovenska a hrala semifinále Európskeho pohára
majstrov s Ajaxom Amsterdam.
Spoločné posedenie sme absolvovali v prekrásnom, modernom
vinárstve Mrva&Stanko, kde bol
čas na výmenu skúseností, odhalenie taktiky súpera a tiež „záber“
na chuťové poháriky.
Na druhý deň si naši hostia prezreli výstavbu novej CITY Arény - štadióna Spartaka v Trnave
a vynovenú pešiu zónu. Pracovný
program sme zakončili u župana
Trnavského samosprávneho kraja
Tibora Mikuša, ktorý našim kolegom objasnil systém a fungovanie
VÚC a pozval nás na spoločný
obed.
Popoludní sme sa presunuli do
Ružindola, na krásny futbalový
štadión, kde sa mal uskutočniť
očakávaný výkop „bratského súboja“. Nástup oboch družstiev bol
slávnostný, za zvukov The UEFA
Champions League Anthem, hymny Ligy majstrov UEFA a nesmeli
chýbať ani štátne hymny Českej i
Slovenskej republiky.
Za Slovensko nastúpili starostovia z Boroviec, Bukovej, Cífera,
Dobrej Vody, Horného Dubového, Hrnčiaroviec nad Parnou,
Košeca, Košolnej, Kráľovho Brodu, Modrovky, Naháča, Pustých
Sadov, Ratkoviec, Veľkých Dvorníkov, Veľkých Úľan, Vrbového a
Zemianskych Sadov.
Zápas sa začal opatrne, mužstvá
sa oťukávali, šance sa striedali
na oboch stranách. Hostia mali
viac z hry, ale v polovici polčasu
sme udreli prvý raz - po peknom
centri bol faulovaný v šestnástke
Červenka a Sagan z pokutového
kopu otvoril skóre v náš prospech.
Česi nás zatlačili, snažili sa vyrovnať, ale brankár Racsko čaroval.
Náš súper nás tlačil, my sme zodpovedne bránili a v druhom pol-
Športový areál Ružindol 26. september 2014. Starostovia Čiech a Slovenska tesne pred zápasom – netušiac, ako to celé dopadne.
Za zvukov štátnej hymny Slovenskej a Českej republiky slávnostne nastúpené obe družstvá. Raritou bolo, že medzi rozhodcami sme mali aj jednu
ženu, dokonca veľkú fešandu.
čase po dvoch únikoch Nemečka
sme vyhrávali 3:0. Zodpovedným,
bojovným výkonom sme trojgólové víťazstvo udržali. Ukázali sme
Slovensku, že i richtári dokážu
vzorne reprezentovať.
Ďakujem našim kolegom starostom, ktorí nás prišli v hojnom
počte povzbudiť a vytvorili pravú
futbalovú atmosféru. Po zápase
nás všetkých čakal zápis do pamätnej knihy a večera vo vinárstve
Dobrý pocit, kde sme si zaspomínali na „mladé, dobré futbalové
časy“ a popriali si úspech v blížiacich sa komunálnych voľbách.
Poďakovanie patrí všetkým,
ktorí sa pričinili o úspešný priebeh celého dvaapoldňového podujatia či už finančne, organizačne
alebo svojou fanúšikovskou účasťou a podporou.
Po úspešnom zápase s Českou
republikou sme 2.- 4. októbra absolvovali zápas s nemeckou reprezentáciou starostov – Deutsche
Fussball Nationalmannschaft der
Bürgermeister. Miesto stretnutia
bolo mesto Zahna-Elster, ktoré sa
nachádza v bývalej východonemeckej časti, v Sasku-Anhaltsku,
Strelec dvoch gólov Ing. Tomáš Nemeček, Pusté Sady, v akcii.
Nemecko 2. novembra 2014. Privítanie slovenských starostov na radnici Zahne Elster. V strede tréner družstva
Ing. Vladimít Púčik (Ružindol).
šport 21
Obecné noviny • 11. november 2014
v blízkosti mesta LutherstadtWittenberg.
Zápas sa uskutočnil v piatok 3.
októbra v športovom areáli mesta
Elster/Elbe za účasti niekoľkých
stoviek divákov. Futbalový duel
bol veľmi vyrovnaný a napínavý, Slovákom však chýbalo viac
športového šťastia, a tak nakoniec
prehrali 0:2. Okrem športového
programu nemeckí kolegovia pre
starostov pripravili aj bohatý spoločenský program: privítanie na
historickej radnici mesta Zahna,
prehliadku miestnej novučičkej
škôlky, závodu na kompletizáciu
nákladných automobilov, kultúrny program. Okrem futbalových
zážitkov a pocitu hrdosti z dôstojnej reprezentácie našej krajiny
si teda slovenskí starostovia odniesli domov aj nové skúsenosti
a vedomosti z oblasti samosprávy
v Nemecku, ako aj inšpiráciu do
budúcnosti. Veď samotné mesto
Zahna-Elster je príkladom komunálnej reformy, o ktorej sa už
dlho rozpráva aj na Slovensku.
Ide o mesto s 9000 obyvateľmi
zložené z deviatich menších či
väčších obcí, ktoré majú jedného spoločného primátora a deväť
„malých“ starostov v jednotlivých
obciach. Okrem úspor na riadení im to prinieslo aj synergické
efekty dobre viditeľné v rozvoji infraštruktúry. Z rozprávania
Pred radnicou mesta Lutherstadt-Wittenberg, kde boli starostovia SR
prijatí samotným ministerským predsedom spolkovej krajiny Sasko-Anhaltsko Dr. Reinerom Haseloffom, zástupcom krajského parlamentu Wittenbergu, Dr. Jörgom Hartmannom a primátorom mesta LutherstadtWittenberg Eckhardom Naumannom.
Nemecko, 4. november 2014. Starostovia si v sobotu pred odchodom domov ešte „zamakali“ a vysadili symbol renesančného maliara L. Cranacha – Hada z cibuľovín podľa presne určeného plániku. Na jar, keď kvety
zakvitnú, by mal zniknúť obraz hada. Či sa výsadba podarila a zakvitnutý
svah v Lutherstadt-Wittenberg poteší oko i srdce, sa na jar presvedčíme.
krajského parlamentu Wittenbergu Jörg Hartmann a primátor
mesta Lutherstadt-Wittenberg
Eckhard Naumann. Nasledovala spoločná prehliadka tohto
krásneho historického mesta, v
ktorom pôsobil Martin Luthera
a v ktorom sa zrodila reformácia, nasledovala spoločná večera,
rozlúčka s nemeckými kolegami a
miestneho primátora vyplýva, že
celý proces spájania prebehol veľmi rýchlo. Na rozdiel od Slovenska o komunálnej reforme menej
rozprávali, ale rýchlo ju urobili.
V sobotu obe mužstvá prijali na
radnici mesta Lutherstadt-Wittenberg ministerský predseda
spolkovej krajiny Sasko-Anhaltsko Reiner Haseloff, zástupca
nočný návrat na Slovensko.
Opäť sa potvrdilo, že šport spája
národy a vytvára nezabudnuteľné
priateľstvá.
Text a snímky:
Roman SÚKENÍK,
Zemianske Sady
Maroš SAGAN,
Cífer
V Lamači otvorili nový Na plavárni v L. Mikuláši
skvalitnia spôsob čistenia vody
areál na trávenie
voľného času
Nové preliezky, multifunkčné ihrisko, fitnes zóna, fontána,
chodníky ale aj zeleň sú súčasťou
nového voľno-časového areálu
v bratislavskom Lamači, ktorý
vybudovali v rámci operačného
programu Bratislavský kraj. Súčasťou sú aj bezbariérové prístupy.
Areál slávnostne otvorili vicežupan Martin Zaťovič, primátor
hlavného mesta Milan Ftáčnik
a starosta mestskej časti Peter
Šramko.
„V areáli okrem toho sa zachovalo pomerne veľa zelene. Je to
veľmi dobrý projekt pre obyvateľov Bratislavy, najmä Lamača,“
povedal vicežupan Martin Zaťovič. Ako zároveň podotkol, Bratislavský kraj má obmedzené možnosti v čerpaní eurofondov, preto
je rád, že boli podporené aj takéto
projekty. „Verím, že v budúcnosti
budú takéto projekty vznikať po
celej Bratislave,“ dodal vicežupan.
Na ploche takmer 2030 m2
je možnosť zahrať si futbal či basketbal, na svoje si prídu aj deti,
ktoré sa môžu vyblázniť na pedálovom kolotoči, preliezacom
domčeku či opičej dráhe. Nové
sú aj chodníky, mobiliár, smetné
koše, parkové lavičky, stoly, stojany
na bicykle a vonkajšie osvetlenie
ihrísk. V rámci projektu je tiež obnovená zeleň s celkovou rozlohou
8682 m2, urobili sa sadové a terénne úpravy a prostredie skrášľuje aj
fontána s pitnou vodou. Výška nenávratného finančného príspevku
cez operačný program Bratislavský kraj je 425 113 €.
(an)
Mestská krytá plaváreň v Liptovskom Mikuláši zmení spôsob
čistenia vody v bazénoch ozonizáciou. Úprava vody kombináciou
chlóru a ozónu vysoko prekračuje požadovanú kvalitu hygienických noriem pre verejné plavárne.
Takto upravovaná voda je vhodná
aj pre alergikov a astmatikov.
„Táto technológia sa používa
čoraz viac. Eliminuje množstvo
použitého chlóru. Ozón likviduje nežiaduce vedľajšie produkty
chlorácie, čím odstráni typický
bazénový zápach, nevysušuje pokožku, zamedzí šíreniu rôznych
epidémií a značne znižuje tvorbu
rias a pliesní,“ vysvetlil Jozef Klepáč, riaditeľ Verejnoprospešných
služieb v Liptovskom Mikuláši.
Mestské zastupiteľstvo na tento účel schválilo transfer v sume
takmer 23 600 eur.
Ozonizácia zabezpečuje dokonalú dezinfekciu, ničí vírusy a
baktérie rýchlo a efektívne. Nevnáša do vody cudzie látky. Ide len
o kyslík, ktorý vode vracia späť jej
pôvodný charakter a tým významne znižuje potrebu výmeny vody
v celom bazéne. „Táto technológia
sa bežne používa v súkromných
akvaparkoch, kúpaliskách a plavárňach. My sme jedna z prvých
mestských plavární, ktorá prejde
na tento druh čistenia vody. Veríme, že sa k nám opäť vrátia alergici, ktorým výpary z chlóru spôsobovali začervenanie očí a dýchacie
ťažkosti,“ priblížil Ľubomír Drop-
pa, vedúci plavárne.
Nová technológia prinesie i
značné šetrenie nákladov na prevádzku bazénov. Okrem úspory na
dodávkach chemických prostriedkov by mali byť citeľné menšie výdavky na množstvo použitej vody
a elektrickej energie.
(sk)
Snímka: archív MsÚ
Žilinská tisícka s novým rekordom!
Vyznávači adrenalínových športov sa stretli na 3. ročníku Žilinskej tisícky, na ktorej participovalo
mesto Žilina a občianske združenie X-Air. Adrenalínové preteky, ktoré prebiehali na Veľkom Straníku, prilákali okrem domácich aj športovcov z celého Slovenska. V trojčlenných družstvách súťažili
športovci v zložení horský cyklista, paraglajdista a bežec. S bohatou diváckou kulisou víťazstvo
v rekordnom čase 59 minút 40 sekúnd obhájilo družstvo Šarkan v zložení: Višňovský, Jánošík a
Štefina.
(čor)
Snímka: archív MsÚ
22 z regiónov
11. november 2014 • Obecné noviny
Na mieste bývalého plážového kúpaliska
vznikla komunitná záhrada
Materské centrum Dietka zo Spišskej Novej Vsi získalo podporu 4700 eur z programu Pohoda za mestom
na premenu zanedbaného priestoru pri rieke Hornád.
D
obrovoľníci občianskeho
združenia
Materské centrum
Dietka zo Spišskej
Novej Vsi premenili priestor bývalého plážového
kúpaliska na nábreží Hornádu
na komunitnú záhradu - Zázračné zelené miesto alebo v skratke
„ZáZeMie“. Po úvodnom aprílovom stretnutí vyčistili dobrovoľníci priestor od krovia a odpadu
a vytvorili v rámci workshopu
bludisko z vŕbového prútia. Zároveň osadili prvé prvky pre deti
a pripravili aj priestor pre originálnu hlinenú stavbu. V júni sa
konalo stretnutie, ktorého cieľom
bolo, aby si samotní obyvatelia po
vzájomnej diskusii naplánovali
a určili, ako bude ich komunitná
záhrada vyzerať. Súčasťou podujatia boli aj tvorivé dielničky pre
deti a ich rodičov. Počas leta dobrovoľníci zorganizovali aj niekoľ-
ko brigád, čím úspešne naplnili
cieľ projektu.
Slávnostným ukončením projektu bolo 25. októbra podujatie
Jesenná slávnosť, ktoré sa konalo
v komunitnej záhrade. Pre účastníkov boli pripravené nielen koncerty skupín Zloba, Karge Meri
a Dáša Fon Fľaša, ale aj ohňová
show a žonglovanie s poikami.
Nechýbalo ani vyrezávanie tekvíc, maľovanie na tvár, balónikové
zvieratká a ochutnávky čajov z čajovne Alchýmka. Na druhý deň,
26. októbra sa v čajovni Alchýmka konala vernisáž výstavy fotiek
„Príbeh ZáZeMia“.
Program Nadácie Ekopolis
a spoločnosti Heineken poskytuje
už štvrtý rok miestnym komunitám príležitosť upraviť a skrášliť
oddychové zákutia v zázemí väčších miest. Princípom všetkých
projektov, rovnako ako v Spišskej
Novej Vsi, je spoluúčasť budúcich
Bratislavské Staré Mesto získalo
v ISRMO vyše 1,7 milióna eur
Staré Mesto uspelo v projekte Integrovanej
stratégie rozvoja mestskej oblasti (ISRMO) v
rámci operačného programu Bratislavský kraj.
Na projekty mestskej časti sa Starému Mestu
podarilo získať viac ako 1,7 milióna eur. Vďaka
nim sa začne s rekonštrukciou Základnej školy na
Vazovovej, s modernizáciou materských škôl na
Beskydskej a Vazovovej, ako aj denného stacionára
na Záhrebskej. Revitalizáciou prejde aj Kmeťovo
námestie.
Viac ako 900 000 eur pôjde na rekonštrukciu budovy Základnej školy Vazovova. Ako nás informovala hovorkyňa mestskej
časti Alexandra Obuchová, uskutoční sa rozsiahla rekonštrukcia
vonkajších aj vnútorných priestorov – opraví sa kanalizácia aj
toalety, vymenia dvere, zrekonštruuje strop aj osvetlenie v telocvični, zateplí strecha, fasáda, urobí sa aj tepelná izolácia, škola
dostane aj bezbariérový vstup
Na modernizáciu Materskej školy Beskydská je určených viac
ako 300 000 eur. Aj táto budova sa zrekonštruuje, zateplí,
vymenia sa okná, opravia terasy, zmodernizuje sa kuchyňa, vymenia sa dvere, dlažba. Revitalizáciou prejde aj dvor materskej
školy. „Bude zahŕňať výmenu časti oplotenia areálu a vstupnej
brány, opravy spevnených plôch komunikácií – chodníkov a
ihrísk, doplnenie jestvujúcej zelene,“ uvádza sa v projekte.
Suma 237 150 eur je vyčlenená na revitalizáciu Kmeťovho
námestia (úprava, výsadba a rozšírenie zelene, nahradenie
zastaraného a poškodeného mobiliáru, multifunkčné hracie a
cvičiace prvky, atď.), 103 138 eur na modernizáciu denného
stacionára na Záhrebskej (obnova terás a časti fasády, izolácie,
výmena dverí, atď.) a 205 538 eur na modernizáciu Materskej
školy Vazovova (modernizácia kuchyne, rekonštrukcia osvetlenia, rozvodov, výmena interiérových dverí, atď.).
V rámci ISRMO OP Bratislavský kraj – Mestská časť BratislavaStaré Mesto sa uskutoční aj projekt BSK - rekonštrukcia budovy
Gymnázia Jána Papánka na Vazovovej ulici 6 s celkovými
oprávnenými výdavkami 798 860 eur. Projekty Integrovaných
stratégií rozvoja mestských oblastí sú financované z Európskeho fondu regionálneho rozvoja s povinným spolufinancovaním
žiadateľa vo výške 5 %. V súčasnosti prebieha zazmluvnenie
finančných prostriedkov.
(ts-ob)
užívateľov priestoru na plánovaní
aj úpravách priestorov.
Viac informácií o projekte: Mária Klimová, [email protected]
com
O programe Pohoda
za mestom:
Program Pohoda za mestom
poskytol už štvrtý rok príležitosť
upraviť a skrášliť oddychové zákutia v mestách, ktoré tak budú slúžiť
ľuďom z okolia. Cieľom programu,
ktorý vyhlásila Nadácia Ekopolis
v spolupráci s partnerom programu – spoločnosťou HEINEKEN
Slovensko, je podporiť úpravu
rekreačných priestorov v zázemí
miest s počtom obyvateľov nad 25
000. Záujemcom dáva možnosť
skrášliť miesta pre hodnotnejšie
prežívanie ich voľného času. Výsledkom by mali byť bezpečné a
príjemné miesta na oddych, zábavu a šport, vytvorenie priestorov
pre stretnutia a sociálne kontakty.
Pridanou hodnotou projektov je
ich pozitívny vplyv na kvalitu urbanizovaného prostredia tak, aby
zároveň nebola znížená prírodná
hodnota rekreačného zázemia
mesta. Šesť najlepších projektov
získalo podporu v celkovej sume
30 000 eur.
(ts)
Liptovský Mikuláš za štyri roky znížil
zadlženosť a zhodnotil svoj majetok
Rozpočet mesta na rok 2015 počíta s prebytkom takmer 1,2 milióna eur
a z neho ponecháva nerozdelených 255-tisíc euro pre nové zastupiteľstvo.
Mestské zastupiteľstvo na svojom
poslednom riadnom zasadnutí v
tomto volebnom období 23. októbra
schválilo rozpočet mesta Liptovský
Mikuláš na rok 2015. Počíta s prebytkom takmer 1,2 milióna eur bežného a kapitálového rozpočtu. Jeho
bežné príjmy by mali dosiahnuť 19
miliónov eur, výdavky 17,6 milióna
eur. Kapitálová časť rozpočtu počíta
s príjmami 2,63 milióna a výdavkami 2,92 milióna eur.
Podielové dane od štátu by mali
budúci rok narásť o asi 372-tisíc
eur. Daň z nehnuteľnosti by mala do
mestskej pokladne priniesť takmer
tri milióny eur. Ostatné miestne
dane a poplatky, vrátane poplatku za
komunálny odpad a dane za psa, by
mali priniesť o asi tisíc eur viac ako v
tomto roku, teda 1,071 milióna eur.
V kladných číslach hospodárilo
mesto aj v ostatných štyroch rokoch. Výrazne znížilo zadlženosť a
zhodnotilo svoj majetok o viac ako
osem miliónov eur.
„Stabilizáciu rozpočtu za posledné štyri roky považujeme za jednu
z najsilnejších stránok riadenia
mesta a jeho financií. Prevádzkovú
stratu z roku 2010 sa nám z mínusovej hodnoty 785-tisíc eur podarilo skonsolidovať už nasledujúci rok,
do prebytku 885-tisíc eur. Aj ďalšie
roky mesto vykazovalo každoročne
prevádzkový prebytok v sume viac
ako 1,4 milióna eur. Najväčšie zásluhy má na tom zodpovedný a reálny
prístup pri tvorbe každého rozpočtového obdobia,“ uviedla Anna Rašiová, prednostka Mestského úradu
v Liptovskom Mikuláši.
Kým v roku 2010 predstavovala
hodnota celkovej zadlženosti mesta 49,2 percenta, v roku 2013 sa
pohybovala na úrovni 41,8 percenta. Liptovský Mikuláš sa tak podľa
rebríčka mimovládnej neziskovej
organizácie INEKO začlenil medzi
samosprávy s dobrým finančným
zdravím. Pre rok 2014 sa očakávaná zadlženosť pohybuje v rozmedzí
od 40,9 percenta až po hranicu 37,5
percenta. Zadlženosť mesta sa tak
medziročne môže znížiť až o 4,2
percenta.
Klesajúcu tendenciu počas ostatného funkčného obdobia mala aj
zadlženosť na jedného obyvateľa.
Kým po roku 2009 bola 274 eur, v
roku 2013 klesla na 233 eur.
Počas ostatných štyroch rokov
mesto k možnosti brania úveru pristupovalo pomerne opatrne. Kým
si v rokoch 2007 až 2010 vzalo komerčné úvery v celkovej hodnote
viac ako 6 miliónov eur, v rokoch
2011 až 2014 to bol len jeden komerčný úver v sume 1,3 milióna eur
na rekonštrukciu miestnych komunikácií. Ďalšie štyri úvery samospráve poskytol Štátny fond rozvoja
bývania za viac ako 2,4 milióna eur
pri výstavbe nájomných bytov. Sú
to však samofinancovateľné zdroje
hradené z nájmu a nezapočítavajú
sa do dlhovej služby mesta.
„O zodpovednom hospodárení
mesta pod vedením bývalého primátora nesvedčí skutočnosť, že v
čase vrcholiacej krízy si vzali najväčší komerčný úver na množstvo
projektových dokumentácií, ktoré
sú dnes nepoužiteľné, ale mesto
bude tento úver splácať tridsať rokov,“ vysvetlil primátor Alexander
Slafkovský.
Hodnota majetku mesta predstavovala ku koncu septembru tohto
roka 91,3 milióna eur. Od roku 2010
sa mestské aktíva zhodnotili o viac
ako 8,1 milióna eur. Podiel na jedného obyvateľa tak za posledné štyri
roky narástol o 288 eur.
„Za kladné výsledky hospodárenia vďačíme zníženiu stavu zamestnancov, prevádzkových a režijných
nákladov mesta. K pozitívnemu
vývoju ekonomiky mesta prispelo aj
rozhodnutie previesť správu bytov
v osobnom vlastníctve súkromnej
spoločnosti z rúk dnes už zaniknutého mestského Bytového podniku.
Po prenájme tepelného hospodárstva v roku 2008 totiž prestal vykazovať zisk. Výrazne nám pomohol aj podpis koncesnej zmluvy so
spoločnosťou JL Aréna. Vybudovala
špičkovú tréningovú halu a pomáha
nám s rekonštrukciou a prevádzkou
zimného štadióna, ktorý v niektorých častiach vykazoval havarijný
stav. Veľkého finančného bremena
sme sa zbavili aj v prípade Liptov
arény. Od začiatku jej prevádzky v
roku 2008 až do odovzdania do nájmu začiatkom roka 2014, boli náklady viac ako 716-tisíc eur, výnosy
v hodnote len niečo vyše 241-tisíc
eur a celková strata za takmer šesť
rokov prevádzkovania bola takmer
475-tisíc eur,“ zhrnul A. Slafkovský.
(ts-msú)
z regiónov 23
Obecné noviny • 11. november 2014
V Prievidzi ponad rieku Nitru vybudujú
novú lávku
Lávka je projektovaná nielen pre peších, ale aj pre cyklistov, pretože bude súčasťou cyklistickej trasy, ktorá
má byť čoskoro vybudovaná z eurofondov.
V
článku „Lávku nad
riekou Nitrou opravia za vyše stotisíc
eur“, ktorý publikovali MY Hornonitrianske noviny v čísle 39, bol
nesprávne interpretovaný rozsah
rekonštrukcie lávky v mestskom
parku medzi Prievidzou a Bojnicami. Mesto Prievidza ako obstarávateľ diela zdôrazňuje, že nejde
o opravu ani renováciu, ale o vybudovanie úplne novej lávky pre
peších a cyklistov.
Mesto Prievidza preto považuje
za dôležité spresniť, že vzhľadom
na havarijný stav lávky a rozsah
poškodení, ktorý preukázal statický posudok, sa rekonštrukcia
uskutočňuje úplným odstránením existujúcej oceľovej lávky
v havarijnom stave a vybudovaním úplne novej lávky, vrátane
ďalších súvisiacich prác. Tomu
zodpovedá aj cena diela.
nikácií na novú lávku. Z tohto
dôvodu budú vybudované z obidvoch strán na lávku nábehové
komunikácie vrátane oporných
konštrukcií vzhľadom na výškovú úroveň. Pri rekonštrukcii je
potrebné upraviť aj koryto rieky
Nitry v šírke 10 m.
V cene za zhotovenie diela sú
obsiahnuté náklady na realizáciu diela vrátane nákladov na
vybudovanie, prevádzku, údržbu
a vypratanie zariadenia staveniska, dopravné náklady, náklady na
zabezpečenie dopravnej situácie,
bezpečnostné opatrenia a náklady na záber verejného priestranstva.
Aká bude nová lávka
Predmetom zmluvy o dielo je
rekonštrukcia lávky cez rieku Nitra v rozsahu odstránenie existujúcej oceľovej lávky v plnom rozsahu v nadzemnej časti, taktiež
odstránenie základových konštrukcií, prekládka existujúcich
vedení a realizácia novej lávky.
Nová lávka je staticky navrhnutá
pre pohyb chodcov a cyklistov
šírky 4,20 m. Lávku bude tvoriť
oceľová nosná priehradová konštrukcia s dvojicou okrajových
priehradových väzníkov, zabez-
pečujúcich hlavnú statickú funkciu s riešenými priečnymi podlahovými nosníkmi kotvenými
(privarenými) k dolnému pásu
priehradového väzníka. Pochôdzna časť je vytvorená z pororoštu.
Zábradlie tvoria nosné priehra-
dové väzníky, ktoré budú vyplnené ťahokovom. Konštrukcia lávky
bude pozinkovaná.
Pre napojenie existujúcich peších komunikácií a navrhovaného
cyklochodníka budú upravené aj
miesta napojenia týchto komu-
V procese obstarávania
úspora 19,5 tisíca eur
Súčasťou projektovej dokumentácie bolo stanovenie predpokladanej ceny zákazky, ktorá
bola uverejnená vo výzve na
predkladanie ponúk vo Vestníku
verejného obstarávania. Predpokladaná hodnota predmetu zákazky bola 109 600 eur bez DPH,
čo je 131 520 s DPH.
Súťažné podklady si vyžiadalo
spolu 10 záujemcov, do verejného
obstarávania sa napokon zapojili
štyria uchádzači, z ktorých bol
jeden vylúčený. Na základe vyhodnotenia ponúk bola zmluva
uzatvorená s firmou ZUS servis,
s.r.o. zo Žiaru nad Hronom, ktorá dielo vybuduje za 111 975,20
eura s DPH. V procese transparentného verejného obstarávania
sa teda podarilo oproti predpokladanej hodnote ušetriť viac ako
19,5 tisíca eur. Cenu diela uhradia mestá Bojnice a Prievidza
v polovičnom pomere na základe
zmluvy o spolupráci.
Havarijný stav potvrdil
statický posudok
V súčasnosti je lávka v nevyhovujúcom, havarijnom stave, čo
preukázal znalecký statický posudok. Táto lávka pôvodne nebola vo vlastníctve miest Prievidza
a Bojnice. Preto ani jedna zo samospráv nemohla investovať verejné financie do majetku, ktorý
jej nepatril. K rekonštrukcii teda
bolo možné pristúpiť až po majetkovom vysporiadaní. Poškodenie lávky bolo natoľko vážne,
že statický posudok odporučil
vybudovanie úplne novej lávky
so zodpovedajúcimi technickými
parametrami.
(ts-msú)
Tajomná noc na Trenčianskom hrade sa vydarila
Trenčianske múzeum, ktoré je správcom Trenčianskeho hradu a je v zriaďovateľskej pôsobnosti TSK, pripravilo na piatok 31.
októbra podujatie „Noc tajomných svetiel na Trenčianskom hrade“.
I
šlo o prvú a jedinečnú večernú
prehliadku hradného podzemia a Matúšovej veže pri svetle
sviečok a bateriek s rozprávaním
strašidelných a tajomných príbehov spojených so životom pánov
hradu.
O atraktívnosti podujatia svedčí
aj fakt, že namiesto plánovaných
troch prehliadok (s maximálnym
počtom 60 ľudí na prehliadku), sa
ich uskutočnilo až sedem. Hrad
prišlo 485 návštevníkov, ktorí na
ňom zotrvali do neskorých nočných hodín.
K záhadnej a strašidelnej atmosfére piatkovej noci prispelo
aj počasie, keď hrad zahalila hmla
a chlad. V jeho zákutiach sa objavovali rôzne postavy zahalené do
čierneho rúcha, znela strašidelná
hudba a všade sa vznášal opar.
Návštevníci, ktorí prítomnosť
„hradných pánov“ nečakali, boli
poriadne vyľakaní a často výklad
o histórii hradu sprevádzali hlqasné výkriky.
Pre nočných hostí hradu bolo
v hospodárskej budove pod vežou pripravené malé prekvapenie.
Vymrznutí sa mohli zahriať bylinkovým čajom s medom, posilniť
sa chlebíkom s masťou a cibuľou
a dospelí si mohli vychutnať punč.
Trenčiansky hrad v poslednom
období teda ožíva nielen vo dne,
ale i v noci. Ďalšie nočné podujatie s prekvapením je naplánované
na Luciu.
(ts-iz)
veci
24 zdravotníctvo/sociálne
Skončil sa
október
– Mesiac úcty
k starším
Všetci si iste pamätáme
rozprávku o troch grošoch, v
ktorej sa hovorilo o morálnej
povinnosti človeka voči svojim
predkom i potomkom. Viac
ako inokedy si túto morálnu
povinnosť voči seniorom pripomíname v októbri, ktorý je
Mesiacom úcty k starším.
Nie všetci sa však z rôznych
dôvodov dokážu o svojich
seniorov postarať. Vtedy nastupuje štát, samospráva, ale
i mnohé inštitúcie konajúce
vo verejnom záujme, aby im
pomohli dôstojne prežiť jeseň
života.
Mestá a obce v rámci svojej
sociálnej politiky plnia mnohé
veľmi dôležité povinnosti
vyplývajúce tak z ich originálnej ako aj štátom prenesenej
pôsobnosti. Zabezpečujú prevádzku nielen klubov dôchodcov, ale zriaďujú aj rôzne organizácie na zabezpečovanie
sociálnych služieb pre seniorov od terénnej a ambulantnej
opatrovateľskej služby cez
zariadenia opatrovateľskej
služby, domovy sociálnych služieb, až po prepravnú službu.
Samosprávy prostredníctvom
svojich všeobecne záväzných
nariadení stanovujú podmienky pre zabezpečovanie
sociálnej pomoci, pomoci v
hmotnej, prípadne sociálnej
núdzi. Môžu zabezpečovať
tiež spoločné stravovanie, ale
napríklad aj vytvárať model
jednorazovej finančnej pomoci pre špecifické sociálne
situácie svojich obyvateľov.
Mestá a obce sú tiež zriaďovateľmi zariadení sociálnych služieb, zariadení pre seniorov a
a domovov sociálnych služieb
pre dospelých. Každý z nich je
špecifický rozsahom poskytovaných služieb, ktoré odrážajú
tak zdravotnú stránku klientov, ako aj finančné možnosti
samotných zriaďovateľov.
Je veľa možností, ako pomôcť
seniorom a spríjemniť im jeseň života. Aj keď obce a mestá neraz narážajú na nedostatok finančných prostriedkov,
prejavená pozornosť, vďaka a
úcta spoluobčanov a predstaviteľov samosprávy ich vie
potešiť a naplniť ich pocitom,
že nie sú zbytoční. Samosprávy podporujú aj rôzne kultúrne, spoločenské, vzdelávacie
aktivity v prospech svojich
starších obyvateľov. Informujú
o nich na svojich webových
stránkach. Mnohí seniori sa
i sami aktívne zapájajú do
organizovania rôznych akcií a nielen pre tých skôr narodených - a podieľajú sa tak
na skvalitňovaní života v obci,
meste, za čo im patrí uznanie
a poďakovanie.
(MB)
11. november 2014 • Obecné noviny
Krídla túžby udelili v Prešovskom kraji
už po štvrtýkrát
Ocenenia majú byť motiváciou na skvalitnenie práce v sociálnych službách.
Prešovský samosprávny kraj 23.
októbra po štvrtýkrát udelil ocenenia Krídla túžby v sociálnych službách. V Divadle Jonáša Záborského
v Prešove počas koncertu bez bariér
odovzdali ceny v troch kategóriách.
O ocenených rozhodli členovia komisie sociálnej pri Zastupiteľstve
PSK.
V kategórii poskytovateľ sociálnych služieb cenu získala Únia
nevidiacich a slabozrakých Slovenska, Krajské stredisko v Prešove za
zvyšovanie kvality života zrakovo
postihnutých poskytovaním špecializovaného poradenstva, vykonávaním sociálnej rehabilitácie, obhajobou záujmov zrakovo postihnutých
a preventívne aktivity. Únia pôsobí
už 16 rokov na celom území PSK
a vo svojom portfóliu má približne
1620 klientov rôznych vekových kategórií. Návrh na ocenenie podala
klientka ÚNSS Mária Maliňáková.
V kategórii zamestnanec zo zariadenia sociálnych služieb si Krídla
túžby odniesla Nadežda Hinďošová
z Centra sociálnych služieb Dúhový
sen v Kalinove. V zariadení pracuje už 30 rokov, od roku 1984, kedy
nastúpila ako zdravotná sestra. Je
nevyčerpateľným zdrojom nových
inšpirácií a v kolektíve je známa zavádzaním nových nápadov. „Vo veľkej miere prispieva k odbúravaniu
stereotypov u prijímateľov sociálnych služieb a pôsobí na nich motivačne,“ zdôvodnil vo svojom návrhu riaditeľ centra Milan Burcin.
V kategórii prijímateľ v zariadení
sociálnych služieb si cenu prevzal
Dušan Demjan z Centra sociálnych
služieb Clementia v Ličartovciach.
Do zariadenia bol prijatý v roku
2007 a v priebehu adaptačného
procesu veľmi ťažko prijímal nové
prostredie. Dnes pomáha pri mnohých činnostiach v zariadení, či už
ide o kúpanie imobilných klientov,
triedenie osobného šatstva, upratovanie alebo ergoterapeutické činnosti. Zároveň objavil veľkú záľubu
vo fotografovaní a v práci s kamerou.
Neexistuje žiadna aktivita klientov,
pri ktorej by chýbal s kamerou v
ruke. Návrh na jeho ocenenie zaslali
zamestnanci CSS Clementia
Koncert Krídla túžby priamo
nadväzuje na tradíciu prehliadky
deň bez bariér, ktorého sedem ročníkov pripravil PSK v rokoch 2003
až 2009. Pridanou hodnotou, ktorá
má zamestnancov i prijímateľov
motivovať, je práve udeľovanie ocenení. Ako v príhovore konštatoval
podpredseda PSK Peter Obrimčák:
„Oceňujeme všetkých, bez ohľadu
na zriaďovateľa, nechceme ich deliť
na verejných a neverejných poskytovateľov, všetci poskytujú rovnako
dôležité služby. Chceme ukázať, že
vnímame náročnú prácu ľudí v tejto
oblasti.“
Prešovskému galakoncertu Krídla
túžby predchádzali tri lokálne kon-
certy. V Nižnom Slavkove, Spišskom
Podhradí a Medzilaborciach na
prelome júna a júla sa prezentovali
prijímatelia sociálnych služieb z 35
zariadení. Najzaujímavejšie vystúpenia postúpili na veľkú scénu Divadla Jonáša Záborského v Prešove.
Prešovský samosprávny kraj má
vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti
27 zariadení sociálnych služieb, ktoré poskytujú služby pre 2200 prijímateľov sociálnej pomoci.
(fitz)
Župní poslanci schválili dotáciu pre Malacky
na pohotovostnú službu
O zachovanie LSPP aj ÚPS v malackej nemocnici žiadalo ešte minulý rok 27 starostov a primátorov,
medzi nimi aj primátor Malaciek.
Poslanci Bratislavského kraja, zo všetkých okresov regiónu, schválili dofinancovanie
ústavnej pohotovostnej služby v
Nemocnici s poliklinikou v Malackách. O dotáciu vo výške 580
879 eur žiadalo mesto Malacky,
ktoré je pripravené spolupodieľať sa vlastnými finančnými
prostriedkami na výške dotácie
za zachovanie pohotovosti. Za
zachovanie ÚPS vznikla aj petícia, pod ktorú sa podpísalo vyše
8200 ľudí.
Mesto Malacky požiadalo o
dotáciu na zabezpečenie ústavnej
pohotovostnej služby 8. októbra.
Uviedlo, že bez poskytnutia dotácie od kraja by nebolo možné
poskytovať zdravotnú starostlivosť v regióne v pôvodnom rozsahu a jedným z opatrení by bolo
aj zrušenie pohotovosti. Výška
dotácie je výsledkom externého
auditu, pričom tento návrh prešiel aj cez komisie a poslancov v
zastupiteľstve. „Na žiadosť viacerých poslankýň a poslancov
dotácia ide ani nie nemocnici
priamo, ale Malackám ako mes-
tu, keďže mesto má aj podiel v
akciovej spoločnosti. Navyše, je
to samospráva, ktorá si to vie
spolu s nami lepšie skontrolovať.
A je tam ešte aj ten moment, ktorým poslanci a poslankyne argumentovali v predchádzajúcich
diskusiách o tejto pohotovostnej
službe a to je, že chceli, aby sa
mesto v budúcnosti podieľalo na
jej financovaní, prípadne aj ďalšie obce na Záhorí,“ zdôvodnil
bratislavský župan Pavol Frešo.
Za zachovanie LSPP a ÚPS
vznikla začiatkom októbra pe-
tícia, pod ktorú sa podpísalo
vyše 8200 ľudí. Na základe rozhodnutia poslancov bude petícia
adresovaná aj vláde SR, ktorá
má zabezpečiť také financovanie
pohotovostných služieb, aby ich
bolo možné prevádzkovať. Malacká nemocnica nie je zaradená
do koncovej minimálnej siete
poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. O zachovanie LSPP aj
ÚPS v malackej nemocnici žiadalo ešte minulý rok 27 starostov a primátorov, medzi nimi aj
primátor Malaciek.
(bsk)
Seniori zmapovali pamätníky SNP v Turci
Turčianske kultúrne stredisko vďaka podpore Nadačného
fondu Kia Motors Slovakia v
Nadácii Pontis pripravilo pre
seniorov projekt Chodníkmi za
pamätníkmi SNP v Turci, ktorého primárnym zámerom bola
sebarealizácia seniorov, využitie ich skúseností, vedomostí a
zručností nadobudnutých v ich
živote. Vyústením projektu bola
slávnostná vernisáž fotografií,
nafotených seniormi na ich potulkách, a tiež krst publikácie s
názvom Chodníkmi za pamätníkmi SNP v Turci. Vernisáž sa
konala 13. októbra v klubových
priestoroch Turčianskeho kultúrneho strediska v Martine.
Na prípravu projektu seniori
uskutočnili viac ako tridsať turistických prechádzok a prešli vyše
tristo kilometrov. Vďaka grantu
mali možnosť priblížiť si minulosť a dozvedieť sa viac o pamätníkoch v Martinskom okrese.
Na svojich potulkách absolvovali viacero stretnutí so starostami obcí, navštívili aj priameho
účastníka SNP Mateja Krajňáka.
Z pripraveného materiálu bude
vytvorená powerpointová prezentácia, ktorá poslúži ako podkladový materiál pri výučbe regionálnej výchovy v základných
školách v regióne.
(rp)
zdravotníctvo/sociálne veci 25
Obecné noviny • 11. november 2014
Hornooravská nemocnica
zriadila vlastnú lekáreň
Zisky z lekárne pôjdu na nákup nových prístrojov a na rozvoj nemocnice,
nemocničná lekáreň už čoskoro pribudne aj Liptovskom Mikuláši.
V Hornooravskej nemocnici
s poliklinikou v Trstenej koncom
októbra otvorili nemocničnú lekáreň. Po pozitívnych skúsenostiach s prevádzkovaním vlastnej
lekárne tak nasledujú Kysuckú
nemocnicu v Čadci, kde funguje
nemocničná lekáreň už od roku
2012 a polikliniku v Námestove.
„Otvorenie vlastnej nemocničnej
lekárne má dva dôležité aspekty.
Jednak bude slúžiť všetkým našim pacientom, ktorí môžu jej
služby využívať v pracovné dni
od rána od 7:00 hod. až do 18:00
hod., a tiež si vďaka nej finančne
prilepšíme. Financie z jej výnosov
pomôžu k rozvoju nášho zariadenia,“ uviedla riaditeľka Hornooravskej nemocnice Eleonóra
Kadlečíková. Ako dodala, nemocnica prevádzkuje 27 ambulancií, v
ktorých mesačne ošetria viac ako
11-tisíc pacientov.
Župa vyčlenila na zriadenie lekárne 79-tisíc eur, ďalších približne 20-tisíc eur, prevažne na nákup
liečiv, dala z vlastných zdrojov
nemocnica. Zámerom je, aby zisk
z lekárni šiel naspäť do župných
nemocníc a ich modernizácie,
čo následne prispeje k zlepšeniu
zdravotnej starostlivosti. Novú
lekáreň otvorili 20. októbra žilinský župan Juraj Blanár spolu
s riaditeľkou nemocnice Eleonórou Kadlečíkovou a primátorom
Trstenej Jozefom Ďubjakom. Ako
uviedol predseda ŽSK, krajské
zastupiteľstvo schválilo dotácie
na zavedenie vlastných lekární aj
do svojich ostatných nemocníc.
Najbližšie otvoria nemocničnú
lekáreň v Liptovskej nemocnici
v Liptovskom Mikuláši.
Nemocnica v Trstenej má nezastupiteľné miesto v hornooravskom regióne, okrem miestnych
pacientov využíva jej zdravotnícke služby aj množstvo turistov. Otvorenie lekárne prinieslo
aj niekoľko nových pracovných
miest. Zamestnanie tu našli mladí
lekári a farmaceuti nielen z Oravy,
ale za prácou sa sem prisťahovala
aj mladá farmaceutka zo Žiliny či
mladý lekár z Bardejova.
(ts-bz)
Nadácia M. Šimečku zverejnila
odpočet Rómovia vo verejných
politikách
Odborníci z oblasti rómskej verejnej politiky oznámkovali vládu na 3 mínus,
čo je oproti predchádzajúcemu hodnoteniu mierne zlepšenie.
Nadácia Milana Šimečku už po
šiestykrát monitorovala udalosti
a opatrenia vlády, ktoré sa týkajú
postavenia Rómov a Rómok na
Slovensku. V „tieňovom“ odpočte
Rómovia vo verejných politikách
hodnotí druhý rok vlády Roberta
Fica aj formou odbornej ankety,
v ktorej 41 respondentov odpovedalo na 10 otázok týkajúcich
sa najdôležitejších aktivít v uplynulom roku. Experti a expertky,
verejní činitelia, rómski a nerómski aktivisti udelili vláde celkovú
priemernú známku 3,54. Oproti
predošlému roku tak ide o veľmi
mierne zlepšenie (známka 3,62 za
prvý rok vlády).
Najlepšiu odozvu u odbornej
verejnosti malo vydanie nového
Atlasu rómskych komunít (priemerná známka 2,08) a obnovenie programu Zdravé komunity
(2,16). Na druhej strane, najviac
kriticky vnímajú respondenti
priebeh prešetrovania policajného
zásahu v Moldave nad Bodvou a
prístup vlády k aktivitám verejnej
ochrankyne práv Jany Dubovcovej (obidve 4,85).
Editor Michal Valach z Nadácie
Milana Šimečku k odpočtu dodáva: „Aj vzhľadom na absenciu
konkrétnych a odpočítavateľných
vládnych záväzkov v programovom vyhlásení vlády sme sa opäť
rozhodli spracovať mozaiku rôznych hodnotiacich prístupov. V
odpočte čitatelia nájdu prehľad
udalostí za uplynulých 12 mesiacov, číselnú anketu, v ktorej odborníci „oznámkovali“ druhý rok
vlády Roberta Fica, a taktiež názorovú anketu. Rozhodli sme sa poskytnúť priestor aj splnomocnencovi vlády pre rómske komunity
Petrovi Pollákovi na zhodnotenie jeho dvojročného pôsobenia.
Rozhovor s ním sme uskutočnili v
spolupráci s denníkom SME. Do
odpočtu prispeli svojimi komentármi aj viacerí aktivisti a aktivistky, ktorí širšie reflektujú súčasný
stav riešenia integrácie Rómov a
Rómok do spoločnosti. Publikácia je ilustrovaná fotografiami zo
série Spoločné dni Mantákov, Cigánov, Maďarov a Slovákov, ktorej
autorom je Jakub Kratochvíl.“
Odpočet Rómovia vo verejných
politikách vychádza v rámci projektu Ako na chudobu?, ktorý
podporili Island, Lichtenštajnsko
a Nórskom prostredníctvom
Programu Aktívne občianstvo a
inklúzia, ktorý uskutočňuje Nadácia Ekopolis v spolupráci s Nadáciou pre deti Slovenska a SOCIA
- nadácia na podporu sociálnych
zmien. Tlač publikácie podporilo Veľvyslanectvo USA. Odpočet
nájdete na http://issuu.com/nadaciamilanasimecku/docs/issuu_
odpocet_2014/0.
Kontakt:
Michal Valach, editor
0944 492127,
[email protected]
Laco Oravec,
programový riaditeľ
0903 921449,
[email protected]
V Domove Nálepkovo
vybudovali novú kotolňu
na splynovanie dreva
Investícia sa podarila najmä vďaka správnej rade
neziskovej organizácie, Obecnému zastupiteľstvu v
Nálepkove a Lesom obce Nálepkovo.
Mať dobrý pocit, že mi nie je
zima, ale naopak cítim sa príjemne, aj keď ručička teplomeru sa
stiahne hlboko pod bod mrazu.
Pre prijímateľov sociálnej služby
je to jedna zo základných životných potrieb. Žiaľ, takúto tepelnú pohodu sme doposiaľ našim
„starkým“ často nevedeli poskytnúť. Elektrický systém vykurovania nás stál veľa peňazí (približne 70-tisíc eur ročne) a tepla
bolo stále málo. Hlavne spoločné
priestory boli málo vykúrené.
Prvým krokom pre dosiahnutie
lepšieho pocitu tepla bolo vybudovanie ťažkej akumulačnej pece
vo vestibule v roku 2011. V praxi
sa ukázalo, že to bola naozaj veľmi
dobrá investícia, píše v nálepkovských Obecných novinách riaditeľ
Domova Nálepkovo, n. o., Michal
Bartoš a dodáva: Radosť z dobrej
investície nás v Domove posúvala ďalej k vybudovaniu novej
kotolne na splynovanie dreva. Po
náročných rokovaniach s orgánmi štátnej správy bolo vydané stavebné povolenie a ihneď sa začali
práce na výstavbe. Bolo potrebné
postaviť novú kotolňu, opraviť a
doplniť miestnosti v zadnej časti
budovy o radiátory. Ako súčasť
stavby kotolne boli postavené dve
garáže a spevnené plochy na garážovanie áut. Starú garáž, v ktorej
sme skladovali komunálny odpad,
sme sa rozhodli zbúrať.
Celková investícia bola cez Úrad
pre verejné obstarávanie vysúťažená v sume 135 572 €. Generál-
nym dodávateľom stavby bol RUMIT SLOVAKIA, s. r. o., ktorý ju
v dobrej kvalite a bez nedostatkov
odovzdal 28. júla 2014. Na pôvodných betónových základoch sme
dali postaviť prístrešok na skladovanie kontajnerov komunálneho
odpadu.
Investícia do novej kotolne a
spevnených plôch sa podarila
vďaka pochopeniu jej potreby
správnou radou našej neziskovej
organizácie, Obecnému zastupiteľstvu v Nálepkove a Lesom obce
Nálepkovo, ktoré nám poskytli návratnú finančnú výpomoc zhodne
po 50 000 €, uvádza M. Bartoš a
vyslovuje úprimné poďakovanie starostovi obce a predsedovi
správnej rady DN, n. o., Dušanovi
Slivkovi za aktívny prístup v prospech uvedenej investície a zároveň všetkým poslancom Obecného zastupiteľstva v Nálepkove,
ktorí z prebytku hospodárenia
obce zariadeniu poskytli návratnú finančnú pomoc. Poďakovanie
patrí aj Ing. Jozefovi Antonimu,
ktorý dobrým hospodárením vo
vlastnej organizácii zariadeniu
návratne poskytol 50 000 €.
Už táto zima nás preverí koľko
ušetríme za elektrickú energiu,
ale hlavne sa tešíme na skutočné
teplo v našom Domove. Všetkým
vám, ktorí ste akokoľvek prispeli
k realizácii tejto nemalej investície patrí naše veľké ĎAKUJEME,
uvádza v závere článku M. Bartoš.
Zdroj: Obecné noviny
Nálepkovo, 3-4/2014
26 kultúra
11. november 2014 • Obecné noviny
Divadelná tehlička 2014
Celoslovenský literárno-dramatický súťažný festival pre deti a mládež Divadelná tehlička 2014
sa uskutoční 20. - 22. novembra v Dome kultúry vo Svite.
Pro meliori, n. o., Svit nadväzuje
na tradíciu celoslovenského súťažného festivalu amatérskeho divadla
DIVADELNÝ MAŤKO vo Svite. S
myšlienkou na jeho zorganizovanie
prišiel vlani Martin Fečunda z CVČ
vo Svite. Na minuloročnom festivale, ktorý sa konal 21. do 23. novembra sa zúčastnilo 17 detských a
mládežníckych súborov s 29 hrami
z 26 škôl. Pre podobnosť názvu so
Šalianskym Maťkom sa však v ďalších ročníkoch rozhodli zmeniť názov na Divadelná tehlička.
Celoslovenský literárno-dramatický súťažný festival DIVADELNÁ
TEHLIČKA 2014 je určený žiakom
ZŠ, ZUŠ, študentom SŠ, konzervatórií, členom CVČ, ako aj neformálnym divadelným združeniam z
celého Slovenska.
Súťaž má dve časti – časť „Pred-
nesovú“ a časť „Dramatickú“. Prednesová časť bude v priestoroch
zrkadlovej sály Domu kultúry vo
Svite a dramatická časť v hlavnej
divadelnej sále Domu kultúry vo
Svite.
Festival potrvá tri dni, a to od
štvrtka 20. novembra do soboty 22.
novembra. Súťažné dni budú 20. a
21. novembra so začiatkom o 8.30
h, kedy bude slávnostné otvorenie
(presný program zašleme všetkým
prihláseným). Predpokladaný záver
súťažného dňa je okolo 17. - 18. h.
Vo večerných hodinách sa nesúťažne predstavia profesionálne
i amatérske divadelné súbory zo
Slovenska. V sobotu 22. 11. dopoludnia bude predstavenie pre deti a
rodičov.
Festival vyvrcholí slávnostným
vyhlásením výsledkov súťaže a odo-
vzdaním cien. Súťaž budú hodnotiť
3-členné odborné poroty pre časť
prednesovú a pre časť dramatickú.
Počas prestávok sa uskutočnia rozborové semináre.
Súťažné kategórie
- Literárna časť (kat. LTPO a
LTPR)
- Prednes poézie - deti do 13 rokov
LTPO01
- Prednes poézie - 13 a viac rokov
LTPO02
- Prednes prózy - do 13 rokov
LTPR01
- Prednes prózy - 13 a viac rokov
LTPR02
- Kolektívny prednes (bez rozdielu
veku) LTKP00
Dramatická časť (kat. DM)
n Činohra ZŠ DMZS
n Činohra ZUŠ DMZUŠ
n Činohra SŠ a ZŠ s priemerným
vek 15 r. a viac DMSŠ
n Činohra konzervatória a ZUŠ - 15
r. a viac DMUMŠ
n Divadelné miniatúry (bez rozdielu veku) DMMIN
Špeciálne kategórie (kat. SP)
n Pohybové divadlo DMSPPO
n Divadlo poézie DMSPDP
Prihláška na festival
Každá organizácia, ktorá prihlási svojich žiakov/študentov na súťažný festival musí zaslať vyplnenú
prihlášku (akceptujeme aj prihlášky
zaslané e-mailom na adresu eliska@
alto.sk) a zaplatiť účastnícky poplatok 3,50 €/dieťa. V prípade, že sa
dieťa zúčastní v obidvoch súťažných
častiach (dramatickej aj literárnej)
dopláca 1 €. Účastnícky poplatok
zahŕňa teplý/studený obed, nápoje
počas celého dňa pre súťažiaceho a
réžiu festivalu. Účastníci cestujú na
vlastné náklady!
Prihlášku zašlite najneskôr do 13.
11. 2014 na adresu:
Pro Meliori, n. o.,
Mierová 115/87
05921 Svit
IČO: 45742341
V prípade požiadavky na ubytovanie, raňajky a pod., ako aj video
záznam, nám to, prosím, napíšte
emailom.
Viac informácií získate od zástupcov organizátorov:
Ing. Michal Machala
0948 007 704
[email protected]
Ing. Eliška Zimová
0907 145 095
[email protected]
Mgr. Michal Maťašovský
0949 588 883
[email protected]
Návratka-prihláška
Literárno-dramatická súťaž
„Divadelná Tehlička“
2.ročník
Pro Meliori, n.o. - v spolupráci s mestom Svit
Meno školy/organizácie: ......................................................................................................
Adresa školy/organizácie:
......................................................................................................
Zodpovedný pedagógovia (tel., email): ........................................................................................
..............................................................................................................................................................
Autor a názov diela: ....................................................................................................................
…..........................................................................................................................................................
Minutáž:. ......................... Réžia:. .........................................................
Kategória podľa zadania v projekte festivalu:
...........................................
Spôsob úhrady zápisného osobne/na účet (zakrúžkujte správne – platbu na účet
uprednostňujeme)
Vaše č. ú:
..............................................................................
Zoznam účinkujúcich:
trieda vek
1. …................................................................................
............... ............
2. …................................................................................
............... ............
3. …................................................................................
............... ............
4. …................................................................................
............... ............
5. …................................................................................
............... ............
6. …................................................................................
............... ............
7 …................................................................................
............... ............
8. …................................................................................
............... ............
9. …................................................................................
............... ............
10. …................................................................................
............... ............
11. …................................................................................
............... ............
12. …................................................................................
............... ............
Dátum:........................................ Podpis:........................................................
kultúra 27
Obecné noviny • 11. november 2014
V Červenom Kláštore odhalili pamätnú tabuľu
botanikovi Václavovi Vranému
Václav Vraný významne zasiahol do oblasti vzdelávania ako učiteľ, do kultúry ako divadelný ochotník a zberateľ ľudových piesní a
ako publicista aj do politického života.
N
a fasáde obnoveného Kultúrneho domu – Obecného úradu v Červenom
Kláštore 19. októbra slávnostne
odhalili pamätnú tabuľu botanikovi, pomocnému evanjelickému
kňazovi, učiteľovi, poštovému
doručovateľovi a významnému
slovenskému buditeľovi Václavovi
Vranému, ktorý v obci Červený
Kláštor (niekdajšej Podlechnici)
pôsobil v rokoch 1889 až 1898.
Stalo sa tak pri príležitosti 85.
výročia úmrtia tejto významnej
osobnosti.
V. Vraný počas svojho života zozbieral 5 až 6-tisíc herbárových položiek, ktoré sa nachádzajú v zbierkach vo viacerých štátoch Európy.
Nebol len dobrým vedcom, skvelým botanikom, ale aj nezabudnuteľným učiteľom a národným
buditeľom. Významne zasiahol do
oblasti vzdelávania ako učiteľ, do
kultúry ako divadelný ochotník
a zberateľ ľudových piesní a ako
publicista aj do politického života.
Bol tiež veľkým milovníkom turistiky, jeho súpútnici ho však poznali predovšetkým ako skromného
a obetavého človeka. V Pieninách
Václav Vraný zbieral rastliny, ktoré tu majú jedinečný, vzácny alebo
hraničný výskyt, napr. chryzantému pieninskú pravú (Dendranthema zawadskii subsp. zawadskii),
borievku netatovú (Juniperus sabina), chochlačku žltobielu (Cory-
dalis capnoides), skopóliu kranskú
(Scopolia carniolica), kostihoj srdcovitý (Symphytum cordatum), no
aj kríženca kostihoja srdcovitého a
hľuznatého, Symphytum x ullepitschii.
Slávnosť sa začala službami Božími o 13. hod. v miestnom evanjelickom kostole, ktoré slúžili pani
farárka Mgr. Ľubica Sobanská, senior Mgr. Roman Porubän a pani
farárka Mgr. Mária Kováčová. Po
náboženskom obrade sa účastníci
presunuli pred Kultúrny dom –
Obecný úrad v Červenom Kláštore,
kde účastníkov slávnostného aktu
odhalenia pamätnej tabule privítal
starosta obce Ing. Štefan Džurný.
Potom sa slova ujal slova riaditeľ
Pieninského národného parku Ing.
Vladimír Kĺč, PhD., ktorý predstavil osobnosť Václava Vraného
z profesného a odborného hľadiska. Nasledoval emotívny prednes
Vraného básne „Chrizantény" v
podaní Jána Bachledu. Iniciátor
myšlienky osadenia pamätnej tabule v obci Červený Kláštor Mgr.
Milan Choma v krátkom príhovore predstavil verejnosti osobnostný
a ľudský profil Václava Vraného a
jeho vzťah k Terézii Vansovej. Nim
napísanú scénku stretnutia V. Vraného s T. Vansovou na Rimavskej
Píle v roku 1898 zahrali kežmarskí ochotnícki herci Ján Bachleda
a Katka Gurková. Konferenciérka
podujatia Eva Lainczová potom
predniesla pozdravný list primátora mesta Tisovec Ing. Petra Mináča,
kde V. Vraný strávil svoje posledné
roky života a skonal 8. 9. 1929, obklopený krásnou tisoveckou prírodou počas výstupu na vrch Tŕstie
neďaleko Tisovca. K prítomným sa
prihovorili aj praneter V. Vraného
Dana Haumerová a jej dcéra Dana,
ktorá starostovi obce darovala prácu Terézie Haumerovej „Život a
dielo Václava Vraného".
Po oficiálnych príhovoroch nasledoval akt odhalenia pamätnej
tabule jej posvätením Božím slovom, ktoré predniesla evanjelická
farárka Mgr. Ľubica Sobanská. Po
slávnostnom odhalení pamätnej
tabule starostom obce Ing. Štefanom Džurným a riaditeľom Pieninského národného parku Ing.
Vladimírom Kĺčom sa prítomní
presunuli do kultúrneho domu,
kde bolo pre nich pripravené malé
občerstvenie a kultúrny program.
Ako prví sa tanečným vystúpením a hrou na klavíri predstavili
absolventi súkromnej umeleckej
školy Rosnička, ktorá od tohto
roku sídli v Červenom Kláštore.
Program pokračoval príhovorom
starostu obce k jubilantom a dôchodcom v rámci Mesiaca úcty
k starším a odovzdaním vecných
darov a pamätných plakiet jubilantom. O ďalší kultúrny program sa
postarali herci divadla Commedia
Poprad, ktorí sa predstavili hrou
Ján Bachleda, Katka Gurková, Milan Choma a Dany Haumerové - matka
s dcérou.
Skrotenie zlej ženy od Wiliama
Shakespeara, v ktorej si, mimochodom, v júli 1872 zahral aj samotný
V. Vraný so svojou budúcou manželkou Emíliou. Po divadelnom
predstavení nasledovala voľná zábava.
Na podujatí sa zúčastnili aj rímskokatolícki duchovní z obcí, v
ktorých pôsobil Václav Vraný a
manželia Vansovci. Organizátori
pri príprave podujatia zvlášť spolupracovali s pánom farárom Jánom
Záhradnikom z Lomničky a ria-
diteľkou tamojšej základnej školy.
Vzácni hostia, akými boli Haumerovci, boli podujatím takí nadšení,
že spolu s M. Chomom poskytli
pani farárke Ľ. Sobanskej finančný dar na podporu ekumenických,
kultúrnych a vzdelávacích aktivít
pre zachovanie pamiatky V. Vraného a Vansovcov v našom regióne.
Veríme, že táto spolupráca sa bude
aj naďalej úspešne rozvíjať.
Ing. Štefan DŽURNÝ,
starosta Červeného Kameňa
Snímky: Milan Choma
V trenčianskej župe ocenili dlhoročných
pracovníkov v kultúre
Jednotlivcom a kolektívom pracujúcim v oblasti kultúry 27. októbra v kongresovej sále Trenčianskeho samosprávneho kraja
slávnostne odovzdali ďakovné listy.
O
cenenia za dlhoročnú
kultúrnu, osvetovú či
náučnú činnosť sa spoločne rozhodli udeliť tri inštitúcie: Trenčiansky samosprávny
kraj (TSK), Trenčianske osvetové
stredisko (TNOS) a Verejná knižnica Michala Rešetku v Trenčíne
(VKMR).
Trenčiansky župan Jaroslav
Baška odovzdal ďakovný list za
osobitný prínos k rozvoju kultúry
Trenčianskeho kraja deviatim jednotlivcom (Dušanovi Darmovi,
Rudolfovi Dobiášovi, Janke Masárovej, Alene Novotnej, Ivanovi
Pastorkovi, Márii Špánikovej, Márii Šujanovej, Anne Vraždovej a
Milanovi Wróblovi) a speváckemu
zboru Hornosúčan za dlhoročné
pôsobenie, rozvoj a propagáciu
zborového spevu pri príležitosti
40. výročia vzniku.
Za uchovávanie a rozvoj kultúrneho dedičstva národa udelil župan ďakovný list piatim jednotlivcom (Milanovi Berecovi, Helene
Bočákovej, Jozefovi Ďuráčimu, Jozefovi Hadvigovi a Irene Prnovej)
a ôsmim umeleckým súborom
(detskému folklórnemu súboru
Radosť, detskému folklórnemu
súboru Štvorlístok, dychovej hudbe Vlčovanka, folklórnej skupine
Liborčan, folklórnemu súboru
Otava, folklórnej skupine Selčan,
folklórnemu súboru Družba a
folklórnej skupine Teplanka).
„Dnešné stretnutie ukázalo, že
v Trenčianskom kraji máme veľmi
zaujímavé osobnosti a ľudí, ktorí
obetujú všetok svoj voľný čas na
to, aby folklór a tradície, ktoré v
kraji sú, boli zachované nielen
pre súčasnú generáciu, ale aj pre
tie budúce,“ vyzdvihol obetavú
činnosť ocenených osôb Jaroslav
Baška. Ďakovné listy oceneným
odovzdal trenčiansky župan spolu s Jurajom Gerlicim, riaditeľom
Úradu TSK a Danielou Hilčíkovou, poverenou riadením odboru
školstva a kultúry Úradu TSK.
V samostatnej kategórii boli
ocenení siedmi bývalí a súčasní
zamestnanci knižníc v Trenčianskom kraji (Lýdia Brezová, Jarmila Dvorská, Alžbeta Fedorová,
Marta Hmiráková, Anna Hoštáková, Margita Púčeková a Janka
Tvrdoňová). Z rúk Gabriely Krokvičkovej, ktorá je poverená riadením Verejnej knižnice M. Rešetku
v Trenčíne, si prevzali pamätný
list za dlhoročnú knižnično-informačnú činnosť.
Pamätný list riaditeľky Trenčianskeho osvetového strediska za
dlhoročné kultúrno-osvetové pô-
sobenie udelila Žaneta Matúšová,
poverená riadením TNOS, trom
jednotlivcom – Božene Masárovej, Terézii Nikovej a Jane Vidovej. Osobitné ocenenie „Tvorivý
čin roka“ udelili Františkovi Begáňovi za vybudovanie a sprístupnenie Náučného poľovníckeho a
lesníckeho chodníka v Nemšovej
a Jaroslavovi Surovskému za realizáciu myšlienky a stavbu cyrilometodského dvojkríža na vrchu
Machnáč. Spolu bolo ocenených
26 jednotlivcov a 9 umeleckých
súborov.
Ako podotkol župan J. Baška,
od 1. januára budúceho roku, ak
poslanci schvália zmenu všeobecno-záväzného nariadenia, bude
môcť TSK dať viac financií rôznym súborom a zariadeniam nielen na podujatia, ale aj napríklad
na nákup hudobných nástrojov.
Slávnostnú chvíľu umocnilo
vystúpenie detského folklórneho súboru Radosť z Trenčína a
speváckeho zboru Hornosúčan z
Hornej Súče. Kultúrny program a
organizáciu slávnostného podujatia zabezpečili zamestnanci Trenčianskeho osvetového strediska.
Oceňovanie osobností z oblasti
kultúry pokračuje aj v iných mestách Trenčianskeho kraja. Už 30.
októbra sa konalo v Nimnici v
rámci podujatia „Múzy nás spájajú“ a začiatkom roka 2015 bude v
Prievidzi.
(ts-tsk)
28 Z REGIÓNOV/OBJEDNáVKA
Po úspešnej
rekonštrukcii 160
vojnových hrobov
z prvej svetovej vojny
na rímskokatolíckom
cintoríne pokračuje
Banská Bystrica s ich
obnovou aj v časti
Majer.
Nezabúdajú
na vojnové
hroby
11. november 2014 • Obecné noviny
Objednávka - preukazy
Pred voľbami do samospráv v roku 2010 sme ponúkali pre novozvolených primátorov, starostov,
poslancov mestských a obecných zastupiteľstiev a hlavných kontrolórov miest a obcí preukazy,
o ktoré prejavili záujem niektoré samosprávy aj na začiatku tohto nového volebného obdobia.
Keďže ide väčšinou o ručnú knihársku prácu, ktorá vyžaduje viac času, rozhodli sme sa ich už teraz
ponúknuť všetkým záujemcom.
Upozorňujeme však, že vyrobiť ich dáme v obmedzenom množstve podľa objednávok, ktoré budeme
prijímať len do 30. novembra 2014.
Modrý koženkový obal so zlatým
slovenským štátnym znakom
Formát po zložení 10,5 x 6,0 cm
Cena: 4 €/ks s DPH
V októbri sa uskutočnili
sondáže, ktoré mali odhaliť,
koľko je v tejto oblasti obnoviteľných hrobov. Na ich základe možno predpokladať,
že na území zaniknutého
vojenského cintorína je 395
obnoviteľných hrobov.
Stredoslovenské múzeum
pre mesto vypracovalo projekt zameraný na identifikáciu hrobov. Na základe jeho
výsledkov je možné stanoviť
rozsah plánovanej revitalizácie a obnovy vojenského
cintorína z obdobia 1. svetovej vojny.
Meno ..............................................................................................
fotografia
je poslancom obecného zastupiteľstva
....................................................
Občiansky preukaz č.
4 x 5 cm
Obce: .....................................................................
....................................................
vlastnoručný podpis
Preukaz č.:........... Vydaný dňa: ..........................
(pečiatka obce)
Vzor - vnútro preukazu
Preukaz po otvorení má rozmery 21 x 6 cm
Záväzná objednávka
Miesto cintorína dodnes
označuje pomník venovaný
legionárom 1. svetovej vojny.
Podľa vojenských materiálov na tomto mieste bolo
pochovaných 1380 vojakov
8 národností (Slovensko,
Bosna a Hercegovina, Chorvátsko, Maďarsko, Poľsko,
Rumunsko, Slovinsko,
Srbsko). Veľká časť cintorína
bola zničená pri výstavbe
mimoúrovňovej križovatky
v 60. rokoch 20. storočia.
Mesto sa teraz snaží zistiť,
koľko hrobov možno vrátiť
do pôvodného stavu.
V prvej etape výskumných
prác sa zisťovali možnosti
obnovy vojenských hrobov,
presné hranice cintorína ako
aj hustota pochovávania.
Od toho sa bude odvíjať aj
rozsah rekonštrukcie, keďže
mesto bude žiadať mimoriadny štátny príspevok na
vojnové hroby. Na mieste
odkrytých hrobov mesto dočasne umiestnilo biele kríže
s údajmi o pochovaných
vojakoch.
(kan)
Názov úradu (organizácie) ........................................................................................................
Kontaktný pracovník .................................................................... č. tel.:.................................
IČO ........................................... DIČO ......................................... IČ DPH .................................
PSČ ........................ Presná adresa: .........................................................................................
Bankové spojenie ................................ Číslo účtu ...............................................................
Dátum .................................................. Pečiatka a podpis
......... ks preukazov pre starostu
......... ks preukazov pre poslanca obecného zastupiteľstva
......... ks preukazov pre primátora
......... ks preukazov pre hlavného kontrolóra mestského zastupiteľstva
......... ks preukazov pre poslanca mestského zastupiteľstva
......... ks preukazov pre hlavného kontrolóra obecného zastupiteľstva
......... ks preukazov bez označenia
Preukazy si môžete objednať na adrese:
Inprost, spol. s r. o., Distribúcia tlačív, Smrečianska 29, 811 05 Bratislava,
alebo faxom na čísle: 02/446 311 98,
alebo mailom na adrese: [email protected]
Kontaktná osoba: Dagmar dóková,
tel.: 02/446 311 99 alebo mobil: 0905 599 120,
alebo mail: [email protected]
kultúra/TLAčIVá 29
Obecné noviny • 11. november 2014
Informácia
Rosenfeldov palác
bude opäť ozdobou
Žiliny
k novým vzorom priznaní k miestnym daniam platným
od 15. októbra 2014
nové tlačivá
Jedna z najvýznamnejších architektonických
pamiatok v Žiline, ktorá sa v súčasnosti pre
havarijný stav budovy nevyužíva, sa konečne
dočká rekonštrukcie.
V súvislosti s prijatím zákona, ktorým sa mení a
dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach
a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov sa
menia aj vzory priznaní.
V súvislosti s prípravoch nových vzorov nás tak,
ako v minulosti, oslovilo MF SR so žiadosťou o
spoluprácu pri ich vecnom a grafickom stvárnení.
Vypracovali sme nové vzory, ktoré boli schválené
a čakáme už len na povolenie na ich distribúciu.
Predpokladáme, že sa tak stane do konca októbra.
V tlačivách sú zmeny vyplývajúce z nového zákona. Napríklad košieľka 2.1 pre PO úplne zaniká s
tým, že nová košieľka 1.1 bude pre FO aj PO. Tým sa
už všetky tlačivá pre FO a PO plne zhodujú, sú totožné a stačí vyplniť prvú polovicu objednávky. Zacho-
vali sme ju však v pôvodnom tvare pre tých, ktorým
takáto tradičná úprava viac vyhovuje.
Tlačivá si už môžete objednať na adrese:
Inprost, spol. s r. o., Distribúcia tlačív, Smrečianska 29,
811 05 Bratislava,
alebo faxom na čísle: 02/446 311 98,
alebo mailom na adrese: [email protected]
Kontaktná osoba: Dagmar dóková,
tel.: 02/446 311 99 alebo mobil: 0905 599 120,
alebo mail: [email protected]
Objednávky budeme vybavovať v poradí, v akom
prídu a budú zaevidované.
Cena tlačív zostáva nezmenená, a to košieľka a
poučenie na vyplnenie tlačiva 0,17 €, ostatné tlačivá
0,10 € s DPH. Pri zásielke poštou k cene tlačív fakturujeme poštovné a balné.
Pre odoberateľov Obecných novín zľava 25 % z fakturovanej sumy.
Záväzná objednávka
Názov úradu (organizácie) ........................................................................................................
Kontaktný pracovník .................................................................... č. tel.:.................................
IČO ....................................... DIČO ......................................... IČ DPH .................................
PSČ .................. Presná adresa: .........................................................................................
Bankové spojenie ................................ Číslo účtu ...............................................................
Ako predplatiteľ Obecných novín si uplatňujeme 25 % zľavu z celkovej fakturovanej sumy.
(označte X)
Rosenfeldov palác bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku v roku 2009 a pre verejnosť je
uzavretý od roku 2011. Mestu sa
podarilo získať z eurofondov viac
ako 3 milióny €, ktoré použije na
renováciu Rosenfeldovho paláca.
Vďaka komplexnej rekonštrukcii
sa tejto významnej žilinskej pamiatke vráti predošlý lesk.
Rosenfeldov palác je významnou historickou budovou v Žiline,
ktorá bola postavená ako zmenšená napodobenina viedenského
zámku Belveder v roku 1907. Sídlila tu Žilinská obchodná banka,
neskôr slúžil ako Pioniersky dom,
potom Okresný dom pionierov
a mládeže a naposledy ho využívalo Centrum voľného času Spektrum. Od roku 2011 je pre verejnosť uzavretý pre nevyhovujúci
technický stav budovy.
Žilinská samospráva dlhodobo plánovala rekonštrukciu tejto
významnej kultúrnej pamiatky
a riešila najmä otázku získania
potrebných finančných prostriedkov, pretože rekonštrukcia takejto
historickej budovy je finančne
náročná. Primátor Igor Choma
inicioval prípravu projektu a následne preveroval všetky možnosti získania prostriedkov z fondov
Európskej únie. Výsledkom je pridelenie finančných prostriedkov
v sume viac ako 3 mil. €, ktoré sa
použijú na celkovú rekonštrukciu
Rosenfeldovho paláca. Rekonštrukcia bude riešená prostredníctvom dvoch projektov - Regionálneho operačného programu
(celkové výdavky 2 489 770,50 €)
a tzv. Nórskych fondov (celkové
výdavky 695 204 €).
Celková suma za rekonštrukciu
bude 3 184 974 €, mesto sa na nej
bude podieľať 5 %. V súčasnosti
prebieha verejné obstarávanie na
zhotoviteľa a ihneď po jeho ukončení sa začnú rekonštrukčné práce. Predpokladaný termín ukončenia prác je v decembri 2015
v rámci projektu ROP a v apríli
2016 v rámci projektu Nórskych
fondov.
Výsledkom bude revitalizovaná
a verejnosti sprístupnená pamiatka, ktorá bude slúžiť ako reprezentatívne centrum ponúkajúce
kultúrno-spoločenské a reprezentačné akcie, umelecké expozície,
hudobné produkcie, osvetovú činnosť a informačné centrum. Využívať sa bude aj pre kultúrno-poznávací turizmus. Rekonštrukciou
sa obnoví podstatná časť interiéru, pamiatkovo chránená výzdoba (monumentálne mramorové
schodisko, výnimočne zachovalé
dvere a okná, štuková výzdoba
exteriéru a interiéru, historické
svietidlá). Obnovia sa aj všetky
prípojky, strecha, narušený krov,
fasáda. Revitalizáciou pamiatky
sa odstránia bezpečnostné riziká
a sanuje sa aj nadmerná vlhkosť.
Zároveň sa vytvoria nové podkrovné výstavné priestory, ktoré
bude možné využívať ako múzeum či galériu. Realizácia projektu
posilní kultúrny potenciál mesta a
regiónu, bude prezentovať zachované kultúrne dedičstvo a vytvorí
nové reprezentatívne priestory na
rôzne aktivity kultúrno-spoločenského života pre obyvateľov, verejnosť i turistov.
(čor)
Dátum ..................................................
Pečiatka a podpis 1.
Fyzické osoby 1.1
Údaje o daňovníkovi + priznanie k dani z pozemkov + zo stavieb - k stavbe na jeden účel (košieľka)
1.2
Priznanie k dani z pozemkov
1.3
Priznanie k dani zo stavieb - stavba slúžiaca na jeden účel
1.4
Priznanie k dani zo stavieb - stavba slúžiaca na viaceré účely
1.5
Priznanie k dani z bytov - byty a nebytové priestory v bytovom dome
1.6
Priznanie k dani za predajné automaty
1.7
Priznanie k dani za nevýherné hracie prístroje
1.8
Priznanie k dani za psa
1.9
Príloha k zníženiu dane alebo oslobodeniu od dane
Počet
1.10 Potvrdenie o podaní daňového priznania
1.11 Poučenie na vyplnenie daňového priznania
2.
právnické osoby
2.1 Údaje o daňovníkovi + priznanie k dani z pozemkov + zo stavieb - k stavbe na jeden účel (košieľka)
2.2 Priznanie k dani z pozemkov
2.3 Priznanie k dani zo stavieb - stavba slúžiaca na jeden účel
2.4 Priznanie k dani zo stavieb - stavba slúžiaca na viaceré účely
2.5 Priznanie k dani z bytov - byty a nebytové priestory v bytovom dome
2.6 Priznanie k dani za predajné automaty
2.7 Priznanie k dani za nevýherné hracie prístroje
2.8 Priznanie k dani za psa
2.9 Príloha k zníženiu dane alebo oslobodeniu od dane
2.10 Potvrdenie o podaní daňového priznania
2.11 Poučenie na vyplnenie daňového priznania
Počet
regiónov
30 tlačivá/z
11. november 2014 • Obecné noviny
Informácia - upozornenie
k vzorom priznaní k miestnym daniam platným od 1. decembra 2012
Krátko z regiónov
Deň seniorov v Ružinove
Tlačivá platia už len pre rok 2014.
V prípade, že sa chcete predzásobiť na rok
2015, vyplňte objednávku na str. 29.
Odber týchto tlačív je limitovaný
- do vyčerpania našich zásob.
Tlačivá si môžete objednať na adrese: Inprost, spol. s r. o.
Distribúcia tlačív
Smrečianska 29
811 05 Bratislava
alebo faxom na čísle: 02/446 311 95, 02/ 446 311 98, alebo mailom na adrese: [email protected]
Kontaktná osoba:
Dagmar Dóková, tel.: 02/446 311 99 alebo mobil: 0905 599 120, mail: [email protected]
Pre odoberateľov Obecných novín zľava 25 % z fakturovanej sumy.
Záväzná objednávka
Názov úradu (organizácie) ........................................................................................................
Kontaktný pracovník .................................................................... č. tel.:.................................
IČO ....................................... DIČO ......................................... IČ DPH .................................
PSČ .................. Presná adresa: .........................................................................................
Bankové spojenie ................................ Číslo účtu ...............................................................
Ako predplatiteľ Obecných novín si uplatňujeme 25 % zľavu z celkovej fakturovanej sumy.
(označte X)
Dátum ..................................................
Pečiatka a podpis 1.
Fyzické osoby 1.1
Údaje o daňovníkovi + priznanie k dani z pozemkov + zo stavieb - k stavbe na jeden účel (košieľka)
1.2
Priznanie k dani z pozemkov
1.3
Priznanie k dani zo stavieb - stavba slúžiaca na jeden účel
1.4
Priznanie k dani zo stavieb - stavba slúžiaca na viaceré účely
1.5
Priznanie k dani z bytov - byty a nebytové priestory v bytovom dome
1.6
Priznanie k dani za predajné automaty
1.7
Priznanie k dani za nevýherné hracie prístroje
1.8
Priznanie k dani za psa
1.9
Príloha k zníženiu dane alebo oslobodeniu od dane
Počet
1.11 Poučenie na vyplnenie daňového priznania
právnické osoby
2.1 Údaje o daňovníkovi + priznanie k dani z pozemkov + zo stavieb - k stavbe na viac účelov (košieľka)
2.2 Priznanie k dani z pozemkov
2.3 Priznanie k dani zo stavieb - stavba slúžiaca na jeden účel
2.4 Priznanie k dani zo stavieb - stavba slúžiaca na viaceré účely
2.5 Priznanie k dani z bytov - byty a nebytové priestory v bytovom dome
2.6 Priznanie k dani za predajné automaty
2.7 Priznanie k dani za nevýherné hracie prístroje
2.8 Priznanie k dani za psa
2.9 Príloha k zníženiu dane alebo oslobodeniu od dane
2.10 Potvrdenie o podaní daňového priznania
2.11 Poučenie na vyplnenie daňového priznania
ďalších témach. Samospráva pre
nich pripravila aj kultúrny program
v podobe írskej hudby a tancov,
rock´n´rollu či swingu, vyvrcholením bola tombola. Dňom seniorov
účastníkov sprevádzal moderátor a
zabávač Richard Vrablec. Podujatie
už tretíkrát pre seniorov pripravila
mestská časť Ružinov.
(št)
Medzi oblakmi – fiľakovské
letisko slávnej pamäti
V Hradnom múzeu vo Fiľakove otvorili 29. októbra v galérii
Mestského vlastivedného múzea
výstavu s názvom „Medzi oblakmi – fiľakovské letisko slávnej
pamäti“. V súčasnosti už málokto
vo Fiľakove vie, že v rokoch 1948
- 1954 fungovalo v meste letisko.
Pod kopcom Vereška bol hangár
s rozlohou 360 m² a letisková plocha s najväčšou dĺžkou 850 metrov a šírkou 600 metrov. Mladí
piloti miestnej odbočky Slovenského národného aeroklubu lietali hlavne na klzákoch Gleiter, vetroňoch Krajánek, Galánka, Šohaj
a motorovom lietadle Piper. Na
letisku však pristávali aj lietadlá
Aero 45 a Storch. Prvým organizátorom miestneho leteckého diania bol Július Jelenský a leteckým
inštruktorom Štefan Bódi. Po zániku letiska pokračovali fiľakovskí
piloti v lietaní na letisku Ľadovo
v Lučenci a neskôr v Boľkovciach.
Múzeum zozbieralo približne 150
dobových fotografií od niekdajších miestnych pilotov, ale aj modelárov a parašutistov. Na výstave
si ich spolu s ďalšími originálnymi
dokumentmi a predmetmi – zápisníkmi letov, mapami, leteckými
kuklami a prístrojmi používanými v letectve – môžu záujemcovia
pozrieť do 3. decembra.
(ag)
Wi-Fi internet v žilinskej MHD
1.10 Potvrdenie o podaní daňového priznania
2.
V stredu 22. októbra sa v bratislavskej mestskej časti Ružinov
uskutočnil Deň seniorov. Pre
staršiu generáciu boli v Dome kultúry Ružinov pripravené celodenné
aktivity. Seniori sa mohli dozvedieť
o možnostiach právnej pomoci,
bezpečnosti seniorov, kompenzačných pomôckach, správnom dýchaní či inkontinencii a mnohých
Počet
Dopravný podnik mesta Žiliny, s. r. o., spustil koncom októbra do prevádzky prvé trolejbusy, v
ktorých môžu cestujúci využívať
bezdrôtové pripojenie na internet
zadarmo. Ide o päť nízkopodlažných trolejbusov, ktoré v testovacej
prevádzke vybavili zariadeniami
na zdieľanie mobilného internetu.
Projekt technicky pripravila spoločnosť See&Go, s. r. o., v spoluprá-
ci so spoločnosťou Orange Slovensko, a. s. Dopravný podnik nemá so
zabezpečením tejto služby žiadne
investičné ani prevádzkové náklady. V prípade, že počas testovacej
prevádzky nebudú zaznamenané
žiadne technické problémy, do
konca roku 2014 pribudne ďalších
15 vozidiel, ktoré budú poskytovať
bezplatné pripojenie na internet.
(čor)
Kultúrny dom Hradec
má novú fasádu
V Prievidzi sa skončila rekonštrukcia kultúrneho domu
v prímestskej časti Hradec. Rekonštrukčné práce pozostávali
predovšetkým z opravy obvodového plášťa so zateplením troch
stien objektu. Ďalšími významnými súčasťami rekonštrukcie boli
odvodnenie muriva objektu, ako
aj oprava strechy. Hodnota prác
bola vyčíslená na sumu 29 982,10
eura. Zatepľovacie, odvodňovacie
práce a opravy strechy neboli prvými rekonštrukciami tohto objektu. Od roku 2012 sa postupne
upravovala vnútorná fasáda, vymenili sa okná a súčasne sa dopĺňal inventár pre lepšie vybavenie
kultúrneho domu.
(ďur)
monitor
31
Obecné noviny • 11. november 2014
Ministerstvo dopravy dostalo petíciu od Nitranov,
proti hluku chcú ďalšie steny
Ľudia sa sťažujú na hluk z rýchlostnej cesty. Medzi Krškanmi a Janíkovcami nie sú protihlukové clony.
Ministerstvo dopravy dostalo
petíciu od Nitranov. Žiadajú o
vykonanie objektívnych meraní
hluku a postavenie protihlukových stien na dvojkilometrovom
úseku rýchlostnej cesty R1. „Za
dva dni sme vyzbierali tristo podpisov,“ povedal Raymond Kaňa,
člen petičného výboru. Pod petíciou sú podpísaní obyvatelia
Kalvárie, Chrenovej, Čermáňa a
Krškán. Ľudia sa už od otvorenia
cesty v roku 2011 sťažujú, že ich
obťažuje hluk. „R1 je v úseku medzi mestskými časťami Krškany a
Janíkovce úplne nepochopiteľne
bez protihlukových clôn odkrytá
mestu. Úroveň doliehajúceho hluku miestami dosahuje až 90 decibelov,“ píše sa v petícii.
Primátor Dvonč napísal v lete
hlavnému hygienikovi SR, aby posúdili merania hladiny hluku. Odpoveď dostal od hygienika rezortu dopravy, podľa ktorého limity
hluku neboli prekročené a nové
protihlukové opatrenia netreba.
„Najefektívnejším riešením odstránenia obťažujúceho hluku z
cestnej dopravy v danej lokalite
bude dobudovanie privádzača pripravovanej komunikácie v súbehu
s R1 vľavo - prepojenie cesty I/64
Novozámocká s cestou III/05137
Dlhá spolu s navrhovanými protihlukovými stenami,“ napísali z
útvaru vedúceho hygienika rezortu dopravy.
Spoločnosť Granvia na konkrétne otázky v súvislosti s hlukom
neodpovedala. Podľa jej hovorkyne „...všetky otázky a podnety
budú komunikované cez mestský
úrad“. Granvia sa opakovane odvoláva na stanovisko rezortného
hygienika zo 16. januára „...potvrdzujúce, že prevádzka na R1 neohrozuje verejné zdravie“.
Hluk však ľudí obťažuje bez
ohľadu na to, ako kompetentní
vyhodnocujú jeho intenzitu. Odborník na hluk sa pred časom na
radnici verejne vyjadril, že legislatíva v tejto oblasti je deravá a neexistuje ani metodika, ako merať
hluk.
Pracovník Regionálneho úradu
verejného zdravotníctva v Nitre
povedal, že sa nevedeli s Granviou
dohodnúť ani na kategórii územia
(pre každú kategóriu platia iné limity).
Nespokojní Nitrania teraz čakajú, ako sa k problému postaví
ministerstvo dopravy. Vo veci sa
chce angažovať aj mesto. „Budeme sa naďalej týmto problémom
zaoberať, aby boli zrealizované
opatrenia, ktoré by zmiernili záťaž
pre občanov,“ povedal primátor
Jozef Dvonč. Podľa viceprimátora
Jána Vanča sa uvažuje aj o možnosti znížiť na R1 rýchlosť.
Nitrianske ECHO,
30. 10. 2014
Poslanci v Žiari nad Hronom odsúhlasili obnovu
športovej haly
Mesto cez svoju spoločnosť zrekonštruuje športovú halu, ktorá je dlhodobo v zlom stave.
Žiarski poslanci jednomyseľne
podporili zámer rekonštrukcie
mestskej športovej haly, na ktorej
stav sa športovci roky sťažujú.
Schválili zvýšenie základného
imania mestskej eseročky Technické služby o samotnú športovú
halu v hodnote 502-tisíc eur a o
ďalších 200-tisíc eur z rezervného fondu mesta, ktoré by mali vykryť časť nákladov na obnovu.
Odsúhlasili aj rekonštrukciu
športoviska podľa existujúceho
projektu a pre tento účel odklepli aj prijatie bankového úveru
pre Technické služby, s. r. o., do
450-tisíc eur. Ten by mala mestská firma splácať desať rokov,
pričom 15 percent z úverových
zdrojov môže získať ako nenávratný príspevok Európskej banky pre obnovu a rozvoj.
Stav športovej haly už roky
kritizujú volejbalový aj basketbalový klub. Problémom je podľa zástupcov športovcov najmä
nefunkčná izolácia a unikanie
tepla. „V zime tam býva skutočne
chladno. V lete extrémne horúco.
Využívanie komplikuje aj zatekanie,“ povedal viackrát prezident
žiarskeho volejbalového klubu
Igor Korbela.
Okrem energetických úspor,
ktoré má priniesť nové opláštenie, si mesto od rekonštrukcie a
modernizácie sľubuje zvýšenie
komfortu pre športovcov aj divákov.
Hala by mala mať atypický tvar,
ktorý súčasný pôdorys rozširuje
o niekoľko metrov. Väčšie bude
hľadisko. Zmeniť by sa mal aj stav
sociálneho zázemia, šatní, spŕch
či klubovní.
Dodávateľom stavby bude žiarska spoločnosť ZUS servis, ktorá
vzišla ako víťaz z elektronickej
aukcie.
„V opakovanej aukcii sa nám
podarilo znížiť cenu obnovy o
približne 100-tisíc eur,“ povedal
žiarsky primátor Peter Antal.
Predpokladaná hodnota zákazky bola podľa zverejnenej výzvy
viac ako 736-tisíc eur bez DPH
a vysúťažená cena je približne
624-tisíc eur bez DPH. Stavebná
spoločnosť by mala s prácami začať už tento mesiac po schválení
a uzatvorení úveru mestskej firme. Mesto chce halu vynoviť do
konca júna budúceho roka.
Žiarske ECHO,
30. 10. 2014
Aj v Turzovke sa už naplno rozbehla príprava rozpočtu
mesta na rok 2015
Cieľom je udržať pozitívne hospodárenie a pokračovať v rozvojových aktivitách mesta.
Záver roka je obdobím, keď si
všetci plánujeme svoje zámery na
rok nasledujúci a inak to nie je ani
v samosprávach. Aj v Turzovke sa
už naplno rozbehla príprava rozpočtu mesta na rok 2015, ktorý
vychádza zo všeobecných ustanovení zákona o účtovníctve, ale
zohľadňuje aj rozvojové plány a
zámery mesta. Mestské zastupiteľstvo sa zaoberalo východiskami k
príprave rozpočtu na rok 2015 na
svojom riadnom zasadnutí ešte
25. 6. 2014. Okrem rozpočtu na
rok 2015 samospráva mesta pripravuje aj rámcové rozpočty na
roky 2016 a 2017. Návrh východísk rozpočtu verejnej správy na
roky 2015 - 2017 je spracovaný
na základe indikátorov vybraných
ukazovateľov ekonomiky SR. Bohužiaľ, na základe stagnujúceho
vývoja nezamestnanosti, sa ani na
budúci rok nedá očakávať výrazný progres vo vývoji daní z príjmu fyzických a právnických osôb,
ktorý je pre mnohé samosprávy
limitujúcim nosným príjmom v
rozpočte. V tomto roku po náročných rokovaniach by sa mal dosiahnuť výnos DPFO v rozpočte
mesta 1 828 000 eur, čo pre našu
samosprávu znamená len mierne,
necelé 3 % zvýšenie oproti minulému roku. Mesto, aby nezvyšovalo zaťaženosť svojich občanov, pre
budúci rok nezmení ani sadzby
dane z nehnuteľností, dane za
Vychádza pri Združení miest a obcí Slovenska ako
odborno-metodický týždenník pre komunálnu sféru
Bezručova 9, 811 09 Bratislava 1
Tel.: 02/5296 4243, fax: 02/5296 4256
email: [email protected], www.zmos.sk
psa i poplatku za odpad. U dane
z nehnuteľností sa očakávajú v
tomto roku príjmy vo výške 122
000 eur, u dane za psa 8300 eur a
predpokladá sa výber poplatku za
odpad v sume 121 000 eur. Preto
i celkový objem rozpočtovaných
príjmov a výdavkov na rok 2015
bude zodpovedať tohtoročnému
rozpočtu.
Výdavková časť rozpočtu je
spracovaná v programovej štruktúre. Programový rozpočet pre
roky 2015 - 2017 predstavuje významný krok pri riadení rozpočtových zdrojov v podobe pohľadu
na rozpočet, jeho funkciu obsah
a prezentáciu. Hlavným cieľom
pri zostavovaní programového
rozpočtu v samospráve mesta
bola snaha o maximalizovanie
transparentnosti pri nakladaní s
finančnými prostriedkami a prezentovanie zámerov a vybraných
cieľov, ktoré sú základom pre
tvorbu a rozdeľovanie verejných
zdrojov. V mestskom rozpočte sa
v tomto roku napriek opísanému
vývoju vytvorili podmienky na
realizáciu mnohých rozvojových
aktivít, v ktorých chce vedenie
mesta pokračovať aj v roku 2015.
Rozpracované sú viaceré projekty,
pripravené návrhy a započaté aktivity, ktoré opäť prispejú ku skvalitneniu života v našom meste v
roku 2015.
Samospráva mesta pri spraco-
vaní rozpočtu na roky 2015 - 2017
jednotlivé položky rozpočtu namodifikovala tak, aby udržala
priaznivú ekonomickú situáciu,
ktorú sleduje už niekoľko rokov
Inštitút pre ekonomické a sociálne
reformy a Turzovka má v ich analýzach dlhodobo vysoký rating a
kladné hodnotenie, čo len potvrdzuje dobré fungovanie a manažovanie celého mesta. Rozpočet
na rok 2015 budú schvaľovať až
noví poslanci mestského zastupiteľstva, pretože k samotnému
schváleniu rozpočtu dôjde až po
komunálnych voľbách.
Spravodajca mesta Turzovka,
21/2014
Vydáva: INPROST, spol. s r. o., IČO 31 363 091, riaditeľ Seraf Tropek, tel.: 02/44 63 11 94, e-mail: [email protected]
Sídlo vydavateľa a redakcie: Smrečianska 29, 811 05 Bratislava, tel./fax: 02/44 63 11 95, 02/44 63 11 98, fax: 02/44 63 11 95,
02/44 63 11 98, www.inprost.sk, www.obecne-noviny.sk, e-mail: [email protected]
Redaktorky: Darina Žoldošová, 02/44 63 11 98, mobil: 0908 710 115, Tereza Ljubimovová, 02/44 63 11 98, mobil: 0918 394 354
Inzercia: Petra Tropeková, mobil: 0903 658 513, e-mail: [email protected],
Špecializované prílohy: Petra Tropeková, mobil: 0903 658 513, e-mail: [email protected], Zuzana Badinková, mobil: 0944 124 304,
e-mail: zuzana.badinková@onmedia.sk
Predplatné a distribúcia: Dagmar Dóková, 02/44 63 11 99, mobil: 0905 599 120, e-mail: [email protected]
Redakcia nevyžiadané rukopisy nevracia. Tlačí Petit Press, a. s., Lazaretská 12, 811 08 Bratislava. Registrované Ministerstvom kultúry SR pod č. EV 3772/09
zo dňa 24. 07. 2009. ISSN 1335-650X. Podávanie novinových zásielok povolené riaditeľstvom pôšt v Bratislave, č. j. 183 – PP – zo dňa 14. 1. 1991.
32 humor
Ide blondína po ulici a
zrazu spadne do kanála.
Vylezie, pozerá na kanál a
radostne zvolá:
-Ešteže tam nebol poklop,
ináč neviem, ako by som
odtiaľ vyliezla!
Syn príde domov a v uchu
má náušnicu. Otec na neho
pozerá a hovorí:
- Vieš, synak, odnepamäti
nosili náušnice v ušiach buď
piráti alebo homosexuáli.
Teraz sa pozriem z okna a
Boh ťa chráň, ak tam neuvidím tvoju loď!!!
- Jano, za čo ty si vlastne sedel za komunistov?
- Uložil som knihy do výkladu kníhkupectva.
- No a čo? Boli zakázané?
- Neboli, ale dal som vedľa
seba tri knihy s názvami:
11. november 2014 • Obecné noviny
Chceme žiť …
Ďaleko od Moskvy …
V tieni mrakodrapov …
Tehotná blondínka stojí
pred zrkadlom, hladká si
bruško a vraví:
- Len aby bolo moje.
Ide farár na bicykli a zastaví
ho policajt:
– No, pán farár, a kde máte
prilbu? To bude pekných 50
eur…
– Ale, ja prilbu nepotrebujem, mňa ochraňuje anjel
strážny.
– Aha!?! Takže ste na bicykli
dvaja, tak to máme 100 eur!
Do blázinca telefonuje
chlap:
– Nechýba vám tam jeden
blázon?
– Nie, prečo?
– Lebo mi s niekým utiekla
žena!
Idú tri mníšky na dovolenku
autom a dôjde im benzín. V
diaľke zbadajú benzínovú
pumpu, ale chýba im nádoba, do ktorej by benzín nabrali. Prehľadajú celé auto a
nájdu nočník. Tak prídu na
pumpu, natankujú do nočníka a idú naspäť. Ako tak
lejú benzín z nočníka, ide
okolo farár, pozerá na ne,
zakrúti hlavou a povie:
- Drahé sestry, mať tak vašu
vieru...
V blázinci príde lekár na
vizitu k pánovi Novákovi a
pýta sa ho:
- Tak ako, pán Novák, čo
ste?
- Červík, - odpovie pán Novák.
- Tak to si vás tu ešte necháme.
Rovnaká situácia sa opakuje
aj po ďalšie dni. O mesiac sa
lekár opýta opäť to isté a pán
Novák odpovedá:
- Som pán Novák.
- Výborne, - teší sa lekár - ste
zdravý, môžete ísť domov!
- Nemôžem, - zamrmle Novák - za dverami je drozd!!!
Syn sa pýta otca:
- Vysvetlíš mi ženskú logiku?
- Máš zaracha!
- Prečo?!?
- Lebo chleba so syrom!
Na medicíne má profesor
prednášku o sexuálnych
anomáliách u mužov. Nakoniec chce zistiť, do akej
miery študenti prednášanú
látku zvládli. Pýta sa teda:
- Ako hovoríme mužovi,
ktorý chce, ale nemôže?
- Impotent, - odpovedajú
všetci zborovo.
- A ako hovoríme mužovi,
ktorý môže, ale nechce?
Rozhostí sa hrobové ticho.
Naraz vzadu vyskočí jedna
študentka a začne kričať:
- Sviniar je to! Hnusný sviniar!!!
Fero sa rúti vysokou rýchlosťou na svojej motorke.
Zrazu oproti nemu letí
vrabec. Dupne na brzdu,
ale neskoro – zrazil malého
vrabčeka. Uľútostilo sa Ferovi malého raneného vtáčika, tak zastavil, vyhľadal
ho a zobral domov. Doma
ho nežne položil do klietky,
pripravil misku s vodou,
nadrobil kôrku z chleba…
Časom sa vrabčiak prebral.
Pozerá okolo seba a vidí
mreže, chlieb, vodu… Hovorí si:
– Sakra, ja som toho motocyklistu asi zabil, keď ma
zavreli...
Muž a žena, ktorí sa nikdy predtým
nevideli, sa stretnú v jednom kupé
lôžkového vozňa. Po prvotných
rozpakoch sa dohodnú, že žena
bude spať na hornom lôžku a muž
na spodnom. Uprostred noci sa žena
zobudí a zobudí i muža: „Prosím vás,
prepáčte, že otravujem. Mohli by ste
ísť požiadať sprievodcu, či by nemal
nejakú deku navyše? Je mi zima.“ Muž
hovorí: „Mám lepší nápad. Čo takto
zahrať sa na to, že sme manželia?“ Žena
sa usmeje: „No, vlastne prečo nie?“ A
muž nato: „Dobre, tak neotravuj a choď
sa spýtať sama.“
Download

Voľbami sa zodpovednosť nekončí