MÁJ
JÚN
D V O J M E S A Č N Í K K U B Í N S K YC H K AT O L Í K O V • R O Č N Í K X V I I
N
achádzame sa v období, keď farnosti slávia svoje
sviatky. Prvé sväté prijímanie a birmovka patria
k veľkým udalostiam v živote miestnej cirkvi.
Skrze deti, či dospelých prijímajúcich tieto sviatosti, sa
posväcujú celé rodiny a skrze ne aj spoločenstvo vo farnosti. Malo by to tak byť.
Celá príprava, katechéza a nadobúdanie vedomostí i návyk na určitý štýl kresťanského života majú za cieľ jediné –
pomôcť človeku prijať veľký Boží dar – Božiu milosť. Ňou
sa človek skutočne mení, zdokonaľuje, zažíva v sebe Boha
povolaním ku svätosti. Duch Svätý nám pomáha vo viere,
vedie nás k dobru, oslobodzuje od pút hriešnosti a slabostí. Že je to skutočne tak, dosvedčujú mnohé zmenené
životy tých, ktorí sa na cestu prípravy a prijatia dali. Prečo
to však končí úplne inak?
Boží život alebo
splnená povinnosť
Ak sa zbavíme nejakej povinnosti, máme dobrý pocit, že
sme to zvládli, je to úspešne za nami, dosiahli sme cieľ. To
je v poriadku vtedy, ak ide o čiastkové úlohy. Ale pri sviatostiach je to iné. Celá príprava mala za cieľ, akoby odštartovať človeka na dráhe života. S pomocou Božieho Ducha
prekonávať náročnosť i prekážky životného zápasu. Všetko
sa tým len začalo, dobrodružstvo s Bohom nikdy nebude
v cieli, On je nekonečný, v Ňom sa človek vždy naplní až
po okraj svojich potrieb.
Zdá sa, že nie vždy to chápeme. Už prvý týždeň po tom
veľkom dni, kedy sa nás Pán dotkol, pociťujeme v našich
kostoloch straty. Opadne nadšenie, vráti sa stereotyp, už
nás nikto nekontroluje či sme na stretnutí alebo na sv.
omši, sme na to sami a Toho, ktorého sme prijali nechávame čakať. Neradíme sa s Ním, nežijeme hlboký vzťah,
ktorý nás celý život pozýva k Nemu. Splnená povinnosť
uchlácholí naše svedomie, že už nemusíme dozerať na
svoju dušu a vnútorný život. Prichádza prázdnota a pocit,
že aj tak to nie je až taká sila, je to tradícia, či zvyk, potrebný do budúcnosti, aby sme si niesli životom tú ctihodnú nálepku slušného kresťana. Chápeme prečo sme
takí povrchní vo viere? Prečo ju nevieme prežívať a čerpať
z nej „živú vodu“ pre náš biedny život?
2009
Žiť sviatostne, znamená žiť s Kristom. Mať s Ním vzťah
ako s ktorýmkoľvek najbližším človekom. A ten bez pravidelného kontaktu, bez lásky, bez obety neexistuje. A preto
neurobme tú chybu, že sa po prijatí sviatostí vzdialime od
Cirkvi, od Krista, od viery. Keď som prijal milosť, prijal
som život. Ak si ju nebudem vážiť, chrániť a zveľaďovať –
zahynie aj môj vzťah s Kristom.
Cyril Hamrák, kaplán
Snímka: Andy Kuhejda
2
FARSKÝ LIST 03/2009
V O ĽN O SŤ N A N EV O ĽN O M
oľnom open air
Tak, ako aj po iné roky bude na Nev
Martin singers,
festival. Vystúpia kapely ako: Brian
y, eSPé, Saleziáni,
Fruhstuck, Dj G, Christalinus, Timoth
chvály a iné.
Tretí deň, The elements, Lámačské
www.volnost.sk
MU RÁ Ň  LEV OČ A
Združenie kresťanských spoločenstiev mládeže
organizuje 18. ročník Pešej púte mládeže –
Muráň – Levoča s mottom: „Milosť moja od teba
neodstúpi...“ Iz 54, 10. Pešia púť začne 30. júna
a potrvá šesť dní – až do 5. júla 2009. Všetci ste
srdečne pozvaní!
www.muranlevoca.sk
L E V O Č A 2009
Tak ako každý rok, opäť
sa chystá cyklotúra do
o
Levoče. Samotná akcia
sa uskutoční v dňoch
od 3. 7. – 6. 7. 2009. V prí
pade pekného počasia
sa budú každú nedeľu až
do tohto dátumu
konať predprípravné cy
klotúry. Kto by mal
záujem a silu ísť s nami,
nech sa včas prihlási
u vedúcej mládežníckeho
zboru.
VER ÍM PA NE 200 9
V dňoch od 21. 7. – 26. 7. 2009 sa
v Námestove uskutoční ďalší ročník
festivalu Verím Pane. Program ešte nie je
celkom známy, ale čoskoro bude
zavesený na webe:
www.verimpane.sk
PU ŤÁK 200 9
Posledný júlový týždeň sestry saleziánky
spolu s mladými pripravujú tradičný Puťák.
Putovať budeme od 27. – 31. júla.
Presnejšie informácie hľadajte na
plagátoch pred kostolom.
FARSKÝ LIST 03/2009
Sviatosťou krstu sme v spoločenstve Cirkvi v mesiacoch
apríl a máj privítali:
Jakub Ťapaják
Miroslava Halušková
Viera Košťálová
Michal Kiebel
Henrieta Kubačková
Adam David
Igor Povala
Michal Pisarčík
Marek Katrenčík
Marián Staš
Karolína Vnenková
Tereza Prílepková
Ella Dudášová
Ema Vargová
Filip Hucko
Timea Mária Baňasová
Miriam Helková
Diana Janidžárová
Lia Pjonteková
Laura Branická
Richard Branický
Katarína Bartošková
Patrik Sucháň
Karin Lepetová
Ema Prachárová
Daniela Vojtasová
Patrik Vojtas
Andrej Slávik
Pavlína Tomagová
Ivan Badík
Katarína Matečková
Matej Kiska
Peter Molnár
Alžbeta Molnárová
Pán si z našich radov povolal:
Mária Tekeliaková
Tomáš Zubaj
Margita Štefanicová
Mária Sališová
Jozef Matejčík
Sviatosť manželstva prijali:
Andrej Kubinda – Lenka Gruchaláková
Radovan Majzel – Zuzana Kyselová
Michal Čaučík – Jana Dignová
Ing. Ján Chovanec – Agnieszka Ewa Kmiecik
František Kuckovič – Marcela Hegyiová
Jaroslav Dudáš – Zuzana Novotná
Bohoslužobný poriadok
v týždni:
Farský kostol
sv. Kataríny Alexandrijskej
6.00 a 18.00 hod.
(sobota – 6.30 a 18.00 hod.)
Kostol Povýšenia sv. Kríža – Brezovec
18.30 hod.
(štvrtok – 17.00 hod. sv. omša
za účasti detí)
(piatok – 18.30 hod. sv. omša
za účasti mládeže)
(sobota – 7.00 hod., večer nie je)
Filiálny kostol Najsv. Trojice
Vyšný Kubín
Piatok – 17.00 hod.
Nemocnica s poliklinikou
16.00 hod. (utorok, štvrtok)
Adoračná miestnosť je otvorená
každý deň od 7.00 do 19.00 hod.
Bohoslužobný poriadok
v nedeľu:
Farský kostol
sv. Kataríny Alexandrijskej
6.30, 9.00, 11.00, 14.45 hod.
Kostol Povýšenia sv. Kríža – Brezovec
7.45, 10.00, 18.30 hod.
Filiálny kostol Najsv. Trojice
Vyšný Kubín
9.15 hod.
Nemocnica s poliklinikou
16.00 hod.
Požehnanie mamičiek
pred pôrodom:
Úmysly Apoštolátu modlitby
na jún a júl
• Aby sme si pri spytovaní svedomia stále pripomínali život,
prácu a odhodlanosť sv. Pavla
žiť s Kristom a pre Krista.
• Aby sme v čase prázdnin, dovoleniek, výletov či akejkoľvek rekreácie nezabúdali na náboženské povinnosti.
v sobotu 27. júna 2009 po ranných
sv. omšiach
Farský kostol sv. Kataríny
Alexandrijskej – 6.30 hod.
Kostol Povýšenia
sv. Kríža – Brezovec – 7.00 hod.
Stránkové dni na Farskom
úrade:
Pondelok – piatok:
8.00 – 12.00 a 13.00 – 15.30 hod.
V súrnom prípade po večerných
bohoslužbách.
V prípade potreby (ku chorým)
volajte katol. kňaza 0915 818 308.
3
OBSAH
Farská matrika . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3
Úmysly apoštolátu modlitby . . . . . . . . 3
Bohoslužobný poriadok. . . . . . . . . . . . 3
Udalosti v našej farnosti
Cez Máriu kráčame k Ježišovi . . . 4
KUBCUP 2009 . . . . . . . . . . . . . . . . 4
Naša cesta za sv. Pavlom . . . . . . . . 5
Misijná púť detí v Raj. Lesnej . . . . 6
Za tajomstvom do Prešova . . . . . . 6
Freiheit – Freedom – Sloboda. . . . 7
Poďakovanie za lásku. . . . . . . . . . . 8
Moja príprava na birmovku . . . . . 8
Meno je dôležité. . . . . . . . . . . . . . . 9
Rozhovor s biskupom . . . . . . . . . . . . 10
Máj – lásky čas . . . . . . . . . . . . . . . . . . 11
Z vašich listov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 12
Rok sv. Pavla vystrieda Rok kňazov . 12
Žili medzi nami – Bl. Sára Salkaházi 13
Saleziánske okienko
Akcia: Animátor 2009 . . . . . . . . . 14
Oslava Márie Pomocnice. . . . . . . 14
Večer ich bude menej
na námestí . . . . . . . . . . . . . . . . . . 15
SALMAG? To čo je??? . . . . . . . . . 15
ZŠ a MŠ A. Radlinského
Cirkevné gymnázium A. Radlinského
Na tvári nechýbal úsmev
a v srdci mali Ježiša . . . . . . . . . . . 16
Prednášky, ale aj futbal . . . . . . . . 16
Prekvapenie . . . . . . . . . . . . . . . . . 17
„Duchovné“ . . . . . . . . . . . . . . . . . 17
Tehlička pre Sudán. . . . . . . . . . . . 17
Recenzie
Čas pre Boha: Jacques Philippe. . 18
Giulio Base – Svätý Peter. . . . . . . 18
Kresťanský rock má meno
Third day. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 18
Na aktuálnu tému
Solidarita ako životný štýl . . . . . . 19
Detský kútik . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 20
Farský list Vydal: Rímskokatolícky farský úrad
sv. Kataríny Alexandrijskej v Dolnom Kubíne pre
vnútornú potrebu. Cenzor: Prof. Ľubomír
Pekarčík, PhD. Šéfredaktor: Júlia Čižmárová.
Redakčná rada: Mgr. Cyril Hamrák, Mgr. František
Bebko, Mgr. Marek Ondra, Ľudovít Oravec,
PhDr. Zuzana Machajová, Oľga Nemčeková,
Monika Kočalková, Simona Kšenzuláková.
Imprimatur: Mons. Prof. ThDr. František Tondra,
spišský diecézny biskup, Spišské Podhradie,
13. 12. 2000 pod č. 161/2000. Registračné číslo:
MK SR 1417/08. Náklad: 800 ks. Uzávierka
budúceho čísla je 16. augusta 2009. Svoje
príspevky nám môžete dávať do schránky
Farského úradu s označením „Pre Farský list“
alebo e-mailom na adresu [email protected]
com • Redakčná rada si vyhradzuje právo úpravy
a krátenia textov.
4
FARSKÝ LIST 03/2009
UDALOSTI V NAŠEJ FARNOSTI
KUBCUP 2009
Cez Máriu
kráčame k Ježišovi
Už v blahej pamäti Ján Pavol II. nás
svojím životom, ale aj svojím pápežským heslom TOTUS TUUS – povzbudzoval v úcte k Panne Márii.
Úcte k tej, ktorá sa stala Ježišovou
i našou matkou. Panna Mária nám
svojím životom ukazovala, ako uveriť
a ako dôverovať. Nemáme zabúdať vo
svojom živote na matku Máriu. Ona,
plná viery vyhlasuje slová: „Nech sa
stane Božia vôľa.“ Ona sama dáva
celý svoj život Bohu k dispozícii.
A tak Panna Mária sa pre nás stáva
Matka viery a Matka dôvery. Všade
dôverovala a verila, keď sama povedala v Kaáne Galilejskej: „Urobte
všetko, čo vám povie.“ Vidíme, že
Matka viery sa stáva Matkou milosrdenstva. Panna Mária dôverovala aj
pod krížom, napriek tomu, že videla
ako jej syn umiera. Panna Mária vo
svojom živote neprotestuje, ale prijíma testament milosrdenstva, viery
a života. Panna Mária je darom pre
nás od Boha a my prijímame Pannu
Máriu, lebo vo svojom živote sme bez
nej bezmocní. Nestačí ju len slovne
prosiť, ale je potrebné skutkami a svedectvom. A tak ak toto prijmeme, tak
Pannu Máriu máme považovať za
učiteľku a Matku.
Na podnet 4. výročia úmrtia Jána
Pavla II. a výročie zjavenia Panny
Márie vo Fatime sa v našej farnosti 9.
mája 2009 uskutočnil dekanátny mariánsky deň s myšlienkou na Pannu
Máriu. Hlavným celebrantom bol
pomocný spišský biskup o.b. Štefan
Sečka, ktorý vo svojej homílii vyzdvihol hodnotu Panny Márie a poukázal
na potreby v dnešnom svete.
Týmto sa chceme poďakovať o. b. Štefanovi za je prítomnosť medzi nami,
za jeho povzbudivé slová i za slávenie
Eucharistie. Ďakujem všetkým kňazom a všetkým veriacim z celého
Dolnokubínskeho dekanátu, ktorí sa
zišli v tento nádherný Mariánsky deň,
že sme mohli stráviť nádherné chvíle
pri našej Matke. Veríme, že tento deň
ostane hlboko v našich mysliach.
Nech nás Panna Mária ochraňuje!
František Bebko, kaplán
Snímky: Marek Nemček
Druhý májový víkend sa v Dolnom
Kubíne zišlo viac ako 200 volejbalistov – neprofesionálov z celého Slovenska. Šiesteho ročníka KubCup-u
sa zúčastnili družstvá z Banskej Bystrice, Trnavy, Trenčína, Dubnice, ale
aj z Brezna, Námestova, Michaloviec
a Košíc. Samozrejme, nechýbali ani
domáce družstvá z Dolného Kubína.
Do turnaja sa zapojil zatiaľ najväčší
počet družstiev. Z 30-tich zaregistrovaných tímov nakoniec odohralo zápasy „len“ 28 družstiev. Celý turnaj sa
niesol v saleziánskom duchu – hralo
sa o pohár Márie Dominiky Mazzarellovej, zakladateľky saleziánok,
ktorá má v máji svoj sviatok. Po prvýkrát sa hralo súčasne na 5 ihriskách – v troch telocvičniach a keďže
nám počasie prialo, mohlo sa hrať aj
na dvoch antukách.
Celý piatok sa niesol v znamení buchiet. Od rána nám tety z farnosti
nosili rôzne koláče, žemľovky, štrúdle
a buchty, ktoré účastníci celý deň vyhrýzali. Tetám veľmi pekne ďakujeme, lebo bez ich pomoci by sme
v piatok boli asi hladní. Sobota bola
menej vegetariánska – v guláši bolo
oveľa viac mäsa ako zemiakov, čo nikomu určite nevadilo.
Po dlhých a napínavých dvojdňových
zápasoch sa šťastie usmialo na kubínske družstvo „Prekvapenie“, ktoré si
nakoniec odnieslo KubCup pohár.
Na druhom mieste skončil kubcupový nováčik z Košíc – družstvo
„KáVePé“ a tretie miesto obsadili
Dubničania – „Taký komplet“.
FARSKÝ LIST 03/2009
5
UDALOSTI V NAŠEJ FARNOSTI
Pohár si odnieslo družstvo
Prekvapenie
Okrem diplomov za 1., 2. a 3. miesto
organizátori udelili ešte aj Imagediplom popradskému nováčikovi
„Ta3 B&“ za dobrú náladu, „pozitívnu energiu“, sympatie, chuť hrať
s radosťou „fér-plej“, originálne batikované tričká... Ako uviedla Monika
Čižmárová, členka organizačného
tímu: „Hrá sa síce o pohár, ale cieľom
nášho turnaja nie je ukázať profesionálny volejbal, ale spoznať nových
ľudí, stretnúť sa a zabaviť sa.“
Špeciálnu cenu by si zaslúžilo aj družstvo z Vyšného Kubína, ktoré pôsobilo
dojmom: „keď podáme, bude fajn, ale
keď nepodáme, bude aspoň sranda.“
Ťažko povedať, či sa Maťove (kapitán
tímu) družstvo tešilo viac z úspechu,
alebo z neúspechu. ☺ Jednoznačne
mali získať Image – diplom 2.
Celý turnaj prebehol bez väčších úrazov (i keď k nejakým menším úrazom došlo) a vďaka všetkým dobrovoľníkom (kuchárkam, tetám, ktoré
napiekli buchty, rozhodcom) a sponzorom si mohli všetci účastníci turnaja odniesť domov krásne a nezabudnuteľné zážitky.
julja
Snímky: autorka
Naša cesta za sv. Pavlom
Samotná myšlienka vybrať sa za sv.
Pavlom, t.j. urobiť divadlo alebo nejaké pásmo o tomto svätcovi, priletela v podobe Ducha Svätého, ktorý
sa nám prihovoril skrze pastiersky
list našich otcov biskupov. Títo odporúčali z príležitosti Roku sv. Pavla na
druhú Veľkonočnú nedeľu uskutočniť akadémiu na jeho počesť.
Aká by to bola cesta bez nejakého
plánu alebo mapy? Na začiatku každej cesty je potrebné vypracovať plán,
alebo vziať do rúk mapu, podľa ktorej
sa neskôr pri hľadaní toho správneho
smeru riadime. Predtým, ako sme začali tvoriť scenár, pustili sme sa do
čítania Sv. písma. Zamerali sme sa na
Skutky apoštolov (kde je opísaný
Pavlov život, jeho obrátenie a všetky
tri jeho misijné cesty) a na Pavlove
listy (tie nesú jeho posolstvo a povzbudenie vo viere všetkým cirkvám,
kde pôsobil). Potom sme mohli pracovať na scenári. Bolo to dosť časovo
náročné, keďže náš organizačný tím
tvorili samí vysokoškoláci. Okrem
scenára sme mali v úmysle zakomponovať do tohto diela aj piesne. Primárnou úlohou týchto piesní bolo
kompenzovanie hovoreného slova
a celkové spestrenie deja. O to sa postaral náš odborník na hudbu – Stefo.
Na znázornenie Pavlovej misijnej
činnosti sme použili tri mapy. Takto
sme mohli ľuďom viac priblížiť
miesta, kadiaľ tento apoštol chodil
a hlásal Božie slovo. Pre nás samotných to bolo veľkým obohatením.
Keď sme oboznámili mladých s týmto
„našim projektom“, stretli sme sa
s veľkým záujmom. Práve tak ako
dievčatá, aj chlapci boli naplnení očakávaním a túžbou po dobrodružstve.
Potrebovali sme najmä chlapcov, pretože práve oni sa mali zhostiť hlavných úloh. Keďže sme ich však mali
nedostatok, bolo potrebné, aby pár
z nich hralo niekoľko postáv ☺.
Zhodli sme sa, že na úlohu sv. Pavla
sa najviac hodí náš pán kaplán Cyril.
Ochotne súhlasil a neskôr sám povedal, že vždy bolo jeho snom zahrať si
s mládežou v divadle ☺.
Tvorba samotného scenára trvala
približne dva mesiace a po Veľkej
noci sme začali konečne cvičiť. Bolo
to ťažké a pre mnohých vyčerpávajúce. Stretávali sme sa len cez víkendy,
keďže sme mali hercov širokej vekovej škály (od 8. triedy ZŠ cez stredoškolákov a vysokoškolákov až po absolventov VŠ). Ale každá cesta býva
namáhavá a nikdy to nie je len prechádzka. Je to obeta. Každá obeta
však prináša ovocie. Dôležité je vytrvať. Títo mladí naozaj obetovali svoj
čas, premáhali sa, keď sa im nechcelo,
dokázali udržať na uzde svoje negatívne emócie a vytrvali až do konca.
A oplatilo sa! Nezabudnem na pohľad, ktorý sa mi naskytol pri záverečnom potlesku našej premiéry ☺.
Tie usmiate šťastné tváre! ☺ Ale aké
by to všetko bolo bez Božieho požehnania? Boh nás sprevádzal od začiatku až do konca. Veď On nám
vnukol túto myšlienku a jedine s Jeho
pomocou sa nám podarilo zrealizovať toto naše dielo ☺.
Stretáme sa s pozitívnymi ohlasmi ☺.
Okrem vystúpenia v Dolnom Kubíne
sme nedávno hosťovali na Katolíckej
univerzite v Ružomberku. Dostali sme
aj pozvanie ísť hrať do Zázrivej (21. 6.),
či do iných kútov Slovenska. Najviac
nás teší, že toto predstavenie zanechalo a veríme, že ešte zanechá vo viacerých nielen pekný umelecký zážitok,
ale aj veľkosť posolstva sv. Pavla. Osobnosť tohto apoštola národov hlboko
zasiahla i naše životy. Častejším čítaním a počúvaním Sv. písma – pri príprave scenára, ako aj pri samotnom
hraní, sme si viac dokázali uvedomiť
silu a krásu Božieho Slova. „Prinútilo“
nás to hlbšie sa zamyslieť nad Pavlovým životom a poslaním. Skrze predstavenie o ňom sme tiež mali – a stále
máme – možnosť priblížiť sa nielen
k sebe navzájom, ale aj k samotnému
Bohu. Som si istá, že v mnohých z nás
sa to skutočne udialo, za čo Mu patrí
obrovská vďaka. Veď práve o Ňom to
všetko bolo a aj je.
Za divadelníkov Zuzana Mahútová
Snímka: Katka Kuhejdová
6
FARSKÝ LIST 03/2009
UDALOSTI V NAŠEJ FARNOSTI
milosť, ktorej sa nám na tomto požehnanom mieste dostalo.
Za všetkých eRkárov
Renča Jedláková
Snímka: autorka
Za tajomstvom
do Prešova
Misijná púť detí
v Rajeckej Lesnej
Sobotný 9. máj 2009 bol pre nás (deti
a vedúcich z Oblastného centra eRka
Dolný Kubín) putovným dňom. Svoje
kroky a autobus sme nasmerovali
tento rok pre zmenu do Rajeckej Lesnej (po iné roky sme putovali do Levoče), aby sme sa tam stretli a povzbudili spolu s kamarátmi z celého
Slovenska už na v poradí 8. Misijnej
púti detí, ktorú pre koledníkov Dobrej noviny organizuje eRko – Hnutie
kresťanských spoločenstiev detí.
Po strastiplnej ceste (normálne sme
zablúdili) sme konečne pristáli na
správnom mieste. Prihlásili sme sa,
dostali na krk pestrofarebné šatky
a pevne stisli v rukách malé darčeky.
Už nám nič nebránilo, aby sme sa
vnorili do bzučiacej atmosféry. Pred
Bazilikou minor Narodenia Panny
Márie sme si zatancovali, zaspievali
a aj „zaukazovali“ ukazovačky spolu
s Máriou Podhradskou a Richardom
Čanakym. Hoci to bolo fakt perfektné, toto nebolo podstatou našej
cesty.
Keď skončil ich skvelý program, putovali sme do blízkeho okolia Rajeckej Lesnej a v katechéze sa zoznamovali so životom apoštola národov,
ktorému je zasvätený tento rok.
Tohtoročnú púť sprevádzala téma
Putovanie sv. Pavla. Súčasťou programu bol aj duchovný most s Afrikou. Pripomenul slovenským deťom
ich kamarátov na africkom konti-
nente, ktorým cez Dobrú novinu podávajú pomocnú ruku vo vianočnom
období.
Vyvrcholením misijnej púte bola
o 15.00 hod. slávnostná svätá omša,
ktorú v Rajeckej Lesnej celebroval
spolu so množstvom zúčastnených
kňazov žilinský diecézny biskup
Mons. Tomáš Galis. Vo svojom príhovore označil deti za nositeľov pokoja a vyzval ich, aby sa modlili za
pokoj v rodinách i vo svete. Vyjadril
svoje presvedčenie, že detská modlitba má veľkú silu. Jeho slová potvrdili aj vrtochy počasia, pretože ráno
sme sa zobudili do „uplakaného“ dňa,
ale celú púť sprevádzal prekrásny slnečný deň. A to všetko preto, že sa
deti spojili v modlitbe za pekné počasie. Slávnostná svätá omša za účasti
detí z celého Slovenska bola naživo
vysielaná na STV 2. Deti priniesli ako
svoj obetný dar zdravotnícke obväzy,
ktoré darujú slovenským charitatívnym zariadeniam. Keďže sa v Rajeckej Lesnej stretlo viac ako 3500 detí
a v Levoči okolo 1500, obväzov sa nazbierala úžasná kopa.
Po skončení svätej omše sme ešte nezabudli nahliadnuť aj do známeho
Slovenského dreveného betlehema.
Až potom sme mohli plní krásnych
zážitkov nasadnúť do autobusového
tátoša, ktorý s nami bezpečne (a hlavne bez blúdenia) docválal domov.
Chceme sa všetci spoločne poďakovať najmä Pánu Bohu za skvelé počasie, za radosť ktorú sme mohli zažiť,
za nových priateľov, za šťastnú cestu
tam aj späť a v neposlednom rade za
Ísť na výlet je vždy zážitok. Najmä pre
deti. Na ten náš sme sa s prvoprijímajúcimi deťmi z Kukučínky veľmi
tešili. Bol to piaty deň nášho deviatnika (27. 5.) v príprave na stretnutie
s Pánom Ježišom, v ktorom sme sa
modlili za našu farnosť i pána dekana, ktorý mal práve v ten deň narodeniny.
Keďže cesta bola ďaleká, naplánovali
sme si zastávku. Cestou za našim tajomstvom sme sa zastavili na Spišskej
Kapitule, kde nás čakal otec biskup.
S veľkou radosťou sme mu zaspievali
„taký tučný, taký chudý – môžeš svätým byť“ po ktorej nasledovala prehliadka katedrály sv. Martina a modlitba pri hrobe biskupa Jána Vojtaššáka.
Cez tunel Branisko sme sa dostali do
srdca Šariša. U bratov saleziánov sme
mali svätú omšu a po nej sme navštívili sestry z Congregatio Jesu. Práve
ony vyrábajú chlieb, ktorý sa pri sv.
omši stáva telom Božieho Syna – tajomstvo našej viery – ako nám to
kňaz v sv. omši po premenení hovorí.
Na začiatku exkurzie sme sa dozvedeli,
že výrobňa je zasvätená sv. Piovi X. –
pápežovi Eucharistie. Práve vďaka
nemu môžu ísť deti na sv. prijímanie
už vtedy, keď rozoznajú obyčajný
chlieb od eucharistického – čiže skôr,
ako dovŕšia 14. rok.
V troch skupinách sme si všetko postupne aj s katechézou a výkladom
prezreli. Od vriec múky, cez prípravu
cesta, samotné pečenie, vlhčiareň, vykrajovanie až po balenie a expedíciu.
Sestry svojou modlitbou a tichou
obetou pri tejto náročnej práci prosia
za nás, ktorí prijímame Pána Ježiša
v Eucharistii, aby nám bol posilou
v každodennom živote. Prezradili
nám, že hostie pečú aj pre Ukrajinu
a Rusko. Svojim podpisom v knihe
FARSKÝ LIST 03/2009
7
UDALOSTI V NAŠEJ FARNOSTI
návštev sme potvrdili svoju prítomnosť a vyjadrili sestrám vďaku. Plné
vrece „katolíckych čipsov“ (odrezkov) bolo pre nás veľkou odmenou.
Po obede a ešte lepšej zmrzline sme
nastúpili do autobusu. Na ceste späť
našou zastávkou bola Mariánska
Hora v Levoči. Pozdravili sme Pannu
Máriu a kľačiac pred jej oltárom sme
spievali a prosili za seba i tých, ktorí
na nás doma už netrpezlivo čakali.
sr. Mária, FMA
Freiheit – Freedom –
Sloboda!
Posledný májový víkend Trojičné námestie spolu s amfiteátrom v Trnave
ožilo! Mladí zo všetkých kútov Slovenska mali možnosť zažiť neopakovateľnú atmosféru koncertov gospelových skupín. „Je skvelé, že aj my,
mladí kresťania, máme možnosť poriadne a plnohodnotne sa zabaviť na
koncertoch“ zhodnotila jedna z účastníčok.
Tohtoročný festival Lumen v Trnave
odštartovala sv. omša na amfiteátri.
Celým festivalom sa niesla myšlienka
Call for freedom (Volaj po slobode).
Prečo bola mottom práve sloboda?
„Je to už raz tak! Pre rôzne motívy sa
stávame aj my všetci často otrokmi našich slabostí, zlozvykov, alebo aj závislostí. Hoci nás Ježiš oslobodil svojou
smrťou, cítime, že o opravdivú slobodu
ešte musíme veľa volať a bojovať!“ priblížil riaditeľ festivalu Vilo Riško.
Okrem skvelých kapiel zo zahraničia
(Leaf, The Cadettes, Starfield, Eternal
Sunshine) a Slovenska (Timothy)
mali účastníci možnosť zamyslieť sa
nad životom sv. Pavla prostredníctvom tanečného divadla Atak – OKO
pod vedením Paľa Danka. Sobotné,
síce upršané ráno k slobode povzbudil vo sv. omši kazateľ Z. Pupík a celé
doobedie mali účastníci možnosť zúčastniť sa prednášok, worshopov či
besied na témy nielen o slobode.
Náladu na Trojičnom námestí poobede až do večera rozprúdili zahraničné kapely ako New Collection,
Lakatos Projekt, Hilsong Kijev, LZ7
a nakoniec Third Day z USA.
Celým davom sa niesla radosť, nadšenie a pohoda (niekedy aj odvážni
účastníci na posúvajúcich sa rukách
nadšených fanúšikov ☺).
Tí, ktorí sa chceli stretnúť s Pánom
mali možnosť aj v tichej adorácií
v kostoloch či využiť možnosť tzv.
služby ucha (porozprávanie sa s kňazom, rehoľníkom či laikom na rôzne
témy.)
Slávnostná polnočná sv. omša na Zoslanie Ducha Svätého bola obetovaná
za slobodné a zodpovedné životné
rozhodnutia. Touto sv. omšou sa
ukončil celý tohtoročný festival.
Zaujímavé bolo, že aj napriek zlému
počasiu sa na konci sv. omší a počas
koncertov vždy vyjasnilo a bolo
krásne počasie ☺.
Moneka
Snímky: Eva Ďuriačová, Andy Kuhejda
n Na Lumene bola super atmosféra,
ľudia, koncerty, zábava. Bolo toho veľa
na výber, či ste chceli byť na koncerte
alebo dalo sa aj adorovať v jednom
kostole, alebo popozerať krásy mesta
Trnava. Takže odporúčam všetkým. Je
si tam z čoho vybrať a zažiť pekné spomienky. (Tomáš, 19)
n Lumen bol fajn. No viac ako na skupiny som sa tešila na tých ľudí, s ktorými som tam šla a ktorých som tam
stretla. V tomto Lumen predčil všetky
moje očakávania. Bolo to super! Don´t
worry, be happy! (Marci, 19)
n Je ťažké pár vetami napísať, ako bolo.
Každý sám musí prísť a pochopiť, že je
to úžasný a nezabudnuteľný čas. Ja
som však šťastná, že som sa po dlhých
rokoch mohla opäť zúčastniť tohto festivalu. Veľmi sa mi páčila kanadská
skupina Starfield, ale hlavne americká
kapela Third day. Bolo mojím snom byť
na koncerte tejto kapely a tu sa mi to
splnilo. Veľmi sa mi tiež páčila moderovaná adorácia, ktorá bola v sobotu poobede. Ale najlepšie na tom všetkom
bolo ako sa Pán Boh postaral o počasie.
Aj napriek tomu, že na víkend hlásili
dosť zlé počasie, počas hlavného koncertného programu (aj piatok aj sobotu) bolo krásne jasno... (Mária, 22)
n Minulý rok som bola prvý raz na
Lumene a veľmi sa mi tam páčilo. Tento
rok bol ešte lepší! Skvelé bolo to, že nám
vždy vyšlo krásne počasie a aj kapely
boli veľmi kvalitné. Každý si mal z čoho
vybrať. Stretla som tam veľa známych
ľudí, s ktorých som dávno nevidela, tak
to bolo super. Uvedomila som si, že aj
ja môžem byť slobodná. Doteraz som
sa nad tým nikdy nezamýšľala. Až tu,
v Trnave, som si uvedomila hlbší zmysel slobody. Mám veľa krásnych zážitkov a spomienok ☺. (Monika, 18)
8
FARSKÝ LIST 03/2009
UDALOSTI V NAŠEJ FARNOSTI
v milosti pred Bohom i pred ľuďmi.
Nezabudnime na Ježišove slová: „Nebráňte deťom, aby prichádzali ku
mne.“
Atmosféru tejto nefalšovanej a úprimnej slávnostnej detskej omše vhodne
dopĺňal detský zbor svojimi veselými
pesničkami. Veď mnohí dospelí si vychádzajúc z kostola pospevovali:
„Taký veľký, taký malý, môžeš svätý
byť...“ Snažme sa teda i my, všetci,
svojim príkladom i správaním prispieť k tomu, aby semienko viery,
ktoré bolo do srdiečok prvoprijímajúcich detí zasiate, prinieslo úrodu.
Ľudovít Oravec
Snímky: Š. Dúha – Blitzfoto
Poďakovanie za lásku
Veď ja ani neviem, čo je to –
tá – láska.
Teba prosím, Pane,
Ty ma o nej uč.
Aby v poli zrnka chlebového kláska
všetko živé čaká na jej teplý lúč...
Všetky deti sveta –
Tvoje sedmikrásky,
ktorými si osial modrú planétu –
ďakujú Ti, Pane,
za dar ľudskej lásky.
I dar lásky Božej –
ten dar, že sme tu.
Takto, básňou Milana Rúfusa, sa v posledný májový deň začala milá slávnosť pre mnohé prvoprijímajúce deti
z našej farnosti, ktorá určite zanechala
hlbokú stopu v ich srdiečkach. Hoci
vonku nebolo príjemné počasie a slniečko sa schovalo za sivé mračná,
iné, väčšie Slnko, plné tepla a lásky, čakalo na deti v kostole. A tým Slnkom
bol Ježiš Kristus. Dievčatá a chlapci,
v krásnych bielych šatách a slávnostnom oblečení, s rozžiarenými očkami
očakávali okamih, keď sa budú môcť
po prvýkrát v živote priamo stretnúť
s Ježišom a prijať ho v Eucharistii.
A keďže v túto nedeľu sme slávili
i sviatok Turíc – zoslania Ducha Svätého, o to väčšia radosť napĺňala ich
srdcia.
V príhovore svätej omše sa pán dekan Ľubomír Pekarčík zamýšľal nad
budúcnosťou týchto detí. V dnešný
deň, keď si pripomíname zoslanie Ducha Svätého na apoštolov vo večeradle, si musíme položiť vážnu otázku,
či sme schopní ďalej rozvíjať semienko
viery, ktoré bolo do srdiečok detí zasiate.
Symbolom Ducha Svätého je oheň.
Oheň svieti, oheň zohrieva a oheň
uvádza do pohybu. Duch svätý osvietil apoštolov tak, že vedeli obdivuhodne ohlasovať evanjelium. Svetlo
viery poznali už aj tieto deti. Boli im
sprostredkované základy Božích
právd a kresťanského života. Kňazi,
katechéti, ohlasovatelia evanjelia sú
pripravení. Na otázku, akú budúcnosť
očakáva svetlo viery vo vašom dieťati,
si musíte odpovedať Vy, milí rodičia.
Moja príprava
na birmovku
Duch Svätý rozohrial svojou láskou
apoštolov k Bohu a blížnym. Preto sa
prví kresťania radi stretávali na modlitbách, na svätej omši, vzájomne sa
milovali a boli „jedno srdce a jedna
duša“. Prvé semienka lásky Božej cez
svätú omšu a lásky k človeku, ako to
ponúka Ježiš, boli do sŕdc týchto detí
zasiate. Nezničme ich! Pomáhajme im
svojim slovom a príkladom. Odstráňme z našich rodín nesváry, hádky,
nepokoj. Dieťa získava črty svojich
rodičov, nielen tie telesné, ale aj črty
povahy, jeho správanie, jeho vystupovanie, jeho postoj k veciam i udalostiam okolo nás. Uvedomme si, že nezískava len črty dobré, ale aj tie zlé.
Preto sa mu usilujme vtláčať do duše
dobro Ježiša, jeho evanjeliové zásady.
A aj my sa snažme podľa nich žiť!
Duch Svätý uviedol do pohybu apoštolov a veriacich. Cirkev s pomocou
Ducha Svätého rástla. Určite si všetci
želáme, aby dnes, keď sa tieto deti dávajú do pohybu pri budovaní svojho
duchovného života, aby v ňom aj pokračovali. Želáme si, aby nerástli len
na tele, ale aj na duši. Aby sa vzmáhali
Tento školský rok bol pre mňa od začiatku výnimočný. Začala sa totiž príprava na birmovku, na ktorú som sa
(a verím, že nielen ja) veľmi tešila.
Pred prvou birmovaneckou omšou
som mala trochu zmiešané pocity,
lebo som nevedela, čo očakávať. No už
pri prvých tónoch úvodnej piesne zo
mňa všetko opadlo a naplnil ma taký
veľmi príjemný pocit – radosť, šťastie...
a zostalo to tak až do teraz. Každý týždeň som sa na piatok vždy viac a viac
tešila. Náboženstvo v škole som tiež
začala brať inak. Snažila som sa zachytávať čo najviac informácií, ktoré
by sa mi mohli zísť. Aj v kostole –
kázne boli podľa katechizmu, z ktorého zas boli otázky na skúšanie, takže
čím viac som dávala pozor, tým menej som sa musela učiť. Myslím, že
bolo fajn, keď p. kaplán Cyril chodil
pomedzi lavice. Vytváral sa tak bližší
kontakt medzi ním a birmovancami
a tí potom boli chtiac – nechtiac nútení počúvať, o čom je reč.
Počas prípravy na polročné skúšanie
síce skoro každý tak trochu stresoval,
ale nakoniec sme to zvládli. Mnoho
ľudí už malo aspoň raz, či dokonca
dvakrát vypratý Záznamník na podpisy, niektorí ho pre istotu rovno stratili ☺. No a napríklad ja som si ten
svoj strážila, aby som mala nejakú pamiatku. Každý sa snažil ako vedel, aby
mu chýbalo čo najmenej podpisov. Po
FARSKÝ LIST 03/2009
9
UDALOSTI V NAŠEJ FARNOSTI
čase som si zvykla aj na to, že niekedy
trvá dosť dlho, kým človek vystojí celý
ten dlhý rad, ktorý sa vytvorí po sv.
omši.
Bolo super, že sme dostali šancu prísť
do mládežníckeho zboru. Mnohí z nás
túto príležitosť využili a tak zrazu
naše miesta pri spolužiakoch zívali
prázdnotou. Do prípravy sa zapájali aj
tí, čo možno práve na spev nemali nadanie. Každý týždeň sa o službu starala iná škola. Raz sme počúvali
prosby v podaní Cirkevnej, potom sa
zase prejavili birmovanci z Kukučínky... na každého prišlo. A nie raz!
Aj týmto spôsobom sme sa pripravovali na to, že možno práve my budeme
„zastupovať“ svoju školu na tej najväčšej – poslednej omši.
Nedá mi nespomenúť aj akcie, ktoré
sme (nielen) ako birmovanci mohli
navštíviť – či už stretnutia Go on! alebo
pravidelné duchovné obnovy pre mladých. Aj tie mi pomáhali lepšie sa pripraviť na prijatie tejto sviatosti.
Zvládli sme aj posledné skúšky a teraz
nastáva deň D. Podľa mňa bola celá
príprava super. Teda najlepšie by malo
byť jej vyvrcholenie – snáď tomu tak
bude. Všetkým katechétom, sestrám
saleziánkam aj našim kňazom – no
najmä p. kaplánovi Cyrilovi patrí
veľká vďaka, pretože keby ste porovnali prvú a poslednú piatkovú omšu,
uvideli by ste, aký obrovský kus práce
sa im s nami podarilo urobiť.
Alena Žákovičová
Meno je dôležité
„Drahí bratia a sestry. Mám tri úmysly.
Prvým úmyslom je obetovať túto svätú
omšu za vašich rodičov. Za to, že sa vás
pred rokmi nezriekli, že vám dovolili narodiť sa. Vďaka tomu ste dnes tu. Druhý
úmysel je za vašich birmovných rodičov,
ktorí vám dnes položia ruku na plece
a tak pred Cirkvou budú svedčiť, že sú
ochotní vám pomáhať svojim slovom
i dobrým príkladom. A tretí úmysel je za
vás, milí kandidáti birmovania, aby ste
boli živými svedkami zmŕtvychvstalého
Krista v sile Ducha Svätého“. Takto začal otec biskup, Štefan Sečka, pomocný
biskup Spišskej diecézy, v prvú júnovu
nedeľu – na sviatok Najsvätejšej Trojice, slávnosť birmovania.
V úvode homílie dekan farnosti, Ľubomír Pekarčík, predstavil kandidátov
na Sviatosť birmovania a zhodnotil
ich celoročnú prípravu. Celkom 296
mladých ľudí sa pripravovalo vo
forme školskej katechézy na hodinách
náboženstva, zúčastňovali sa na jednotlivých stretnutiach či už v pastoračnom centre alebo na pravidelných
piatkových birmovaneckých omšiach
i na nedeľných sv.omšiach. Na príprave sa podieľalo 12 katechétov.
Podľa jeho slov to bola možno jedna
z najťažších príprav, ale s dobrým
koncom. Na začiatku to bolo dosť rozpačité, ale počas roka sa podarilo nájsť
spoločnú reč a koniec prípravy mnohí
z nich brali veľmi vážne.
Otec biskup pokračoval katechézou
o Najsvätejšej Trojici. Nebeský Otec
pozná našu túžbu po zvedavosti, po
poznaní. Dnes v čase veľkého rozvoja
médií a vďaka našej zvedavosti chceme vedieť všetko o iných, o tom
druhom, ale nie o sebe. Boh postupuje
ináč. Chce nám zjaviť seba. Hovorí, že
je jeden Boh a v ňom sú tri Božské
osoby. Aby sme to tak ľudsky pochopili, posiela svojho Syna, Ježiša Krista,
ktorý sa stal človekom a ten nám hovorí o ňom. Počas trojročného účinkovania nám zjavuje Božie pravdy
a hovorí: „Ja a Otec sme jedno.“ A keď
odchádza, nás vyzýva, aby sme zachovávali všetko, čo nám povedal a sľubuje, že Otec pošle Ducha Utešiteľa,
ktorý nás naučí všetkej pravde. Boh
vo svojej dobrote nám zjavuje tajomstvo svojho života. A táto skutočnosť
sa vinie celým naším životom. Pri
krste nad nami kňaz hovorí: „Ja ťa krstím v mene Otca i Syna i Ducha Svätého“. Aj pri odpustení hriechov kňaz
dáva rozhrešenie v mene Trojjediného
Boha. Prežehnávame sa a hovoríme
tie isté slová.
Každý z nás, či pri krste, alebo teraz
pri birmovaní, je oslovený menom. To
meno nie je len na to, aby nás vedeli
rozlíšiť, alebo na to, aby sme mohli
dvakrát v roku oslavovať a inkasovať
darčeky. Dostávame meno niektorého
svätca, ktorý je našim patrónom a pre
nás by jeho účinkovanie na tejto zemi
malo byť programom nášho života.
A tento program máme predovšetkým
z poznania obsahu života tých, ktorí
nás predišli, ktorých Cirkev viditeľne
vyhlásila za naozaj dokonalých svedkov tohto Božieho života, Trojičného
života. Preto je dôležité naše meno.
K dobrej a slávnostnej atmosfére celej
svätej omše hojnou mierou prispel aj
spevácky mládežnícky zbor, ktorý
svojimi pesničkami rozveseľoval a potešoval celé spoločenstvo. A tak všetci
poprajme mladým ľuďom, ktorí prijali
sviatosť birmovania, aby ich dary Ducha Svätého upevnili a rozmnožili
v nich dobro, aby mohli prinášať ovocie dobrého kresťanského života.
Ľudovít Oravec
Snímka: Andy Kuhejda
10
FARSKÝ LIST 03/2009
Za oddych a uvoľnenie... Pane, prosíme
Oddych je Boží dar človeku, aby získal späť svoju integritu, obnovil si
najpodstatnejšie túžby a tým sa priblížil pravdivejšie životu. No vedieť
v dnešnej adrenalínovej dobe odpočívať podľa tohto obrazu je umením,
ktoré si treba aj vyprosiť. Prijmite na
inšpiráciu pred letnými prázdninami
malý „deviatnik“ ako prípravu na
oddych, ktorou by sme chceli trochu
posilniť vašu vôľu na duchovný odpočinok.
Prvý deň: Teraz je ten čas
Prišiel moment, keď sa cítim unavený,
použitý, podvolený životnému procesu
bez toho, aby som mal radosť zo svojho
bytia a rozhodovania. Strácam záujem
o seba i o druhého. Modlitba a prítomnosť Boha sa mi vzďaľujú do sna, ktorý
nemá spojitosť s mojou konkrétnou situáciou. Som skutočne preťažený prácou a činnosťou, alebo skôr ubúda vo
mne nadšenie a zasadenosť za spoločný
dobrý cieľ? Uniká mi zmysel toho, čo
robím, a s tým aj hodnota blížnych. Cítim sa osamelý, hoci som ustavične obklopený ľuďmi. Pracujem mechanicky,
len kvantitatívne, neefektívne. A mám
z toho zmätok. Už nevládzem! Pane, daj
mi čas na obnovu. Vráť mi poriadok
v duši. Ďakujem za tento dramatický
bod poznania. Viem, že musím ešte dokončiť veľa vecí, činností, ale ty máš
väčšie slovo. Nauč ma povedať si – teraz
je čas na oddych. Daj mi silu znížiť
tempo, naladiť sa na tvoju vlnovú
dĺžku.
Druhý deň: Som nenahraditeľný/á?
Každý je jedinečnou, originálnou osobou. To ho však neoprávňuje zapratať
sebecky celý priestor, nedať inému
šancu pôsobiť. Uvedomujem si to,
a hoci viem, že už nikdy sa neuskutočnia veci práve týmto mojím spôsobom,
odstupujem, Pane. Veď existuje nekonečné pole tvojich možností. Nechávam druhých, sťahujem sa do oddychu.
Mám jedinečnú príležitosť prejaviť im
dôveru, veľkorysosť, spoľahnúť sa na
ich schopnosti a objaviť tie nové. Viem,
že život môže fungovať, aj keď zostúpim z vrchných schodov svojho sebavedomia. Keď sa budem iba ticho prizerať jeho plynutiu a sila môjho aktivizmu sa pretaví do žasnutia. To mi
prinesie väčšiu radosť, úľavu, polahodu
duše. Prosím ťa, očisti ma od diagnózy
nenahraditeľnosti, od podozrievania
z možných chýb v mojej neprítomnosti.
Od strachu zveriť zodpovednosť
druhému, daj mi zazrieť okolo seba iné
osoby. Zraz horúčku mojej dôležitosti.
Tretí deň: Zjednodušiť myšlienky
Kto dorieši problémy, vyplní po mne
medzery, keď sa vzdialim? V hlave sa
mi začínajú rojiť nové pochybnosti.
Tretí deň je kritický. Všetko sa prepletá.
A nesplnené úlohy z minulosti! Najprv
by som mal tie dokončiť. A tie predtým? Nie, nemám právo oddychovať,
Pane. Veď komu by som to naložil? Prichádza bod ďalšieho rozhodovania.
Mám to brať ako výčitky alebo spravodlivý hlas svedomia? V takej chvíli,
Pane, prosím o „zjednodušenie“ mojich myšlienok. Predstavujem si len to
najpodstatnejšie v mojom živote, čo
ma vždy drží nad vodou, čo mi dodáva
silu a čo by som chcel, aby nikdy neskončilo a pretrvalo do večnosti. Len
toto „prejasnenie“ hlavy mi umožní
urobiť krok von z kruhu sebaobviňovania. Pane, ochráň ma pred týmto pokušením a pripomeň mi, že oddych je
tvoj dar, milosť stretnúť sa s tebou iným
spôsobom.
Štvrtý deň: S kým?
Tak predsa som sa rozhodol. Idem na
dovolenku. Iba sám, alebo ma niekto
bude sprevádzať? Dokážem toho
druhého vnímať ako cieľ, nielen ako
prostriedok môjho oddychu? Predovšetkým s ním potrebujem nájsť spoločné body záujmu, niť vnútorného
porozumenia. Uzol lásky. A hľadať, kým
ho nenájdem. Ináč medzi nami ostáva
hluchý priestor a stratená príležitosť
pre tvoje pôsobenie, Pane. Pomôž mi
byť oživením pre mojich spoločníkov
v oddychu. Aby si mohli zapamätať
nielen turistickú trať, ale aj stretnutie
duší. Aby ťa cezeň vnímali na svoju
mieru čo možno najplnšie. Pane, a ak
odcestujem kdesi sám, nech nie som
potulný stroskotanec pohŕdajúci blížnymi, ani nafúkanec večne nespokojný
s ponúkanými podmienkami. Urob ma
mierumilovným nadšencom novostí,
podnecovateľom ducha krásy a ušľachtilosti. Obohať mnou svet.
Piaty deň: Kde?
Teraz ťa chcem osobitne prosiť za
miesto, kde mám oddychovať. Prosím
ťa o šťastnú ruku pri voľbe. Nech sa to
stane tvojím prekvapením. Ak ma zavedieš priďaleko, nenechaj ma bez teba.
Veď vieš, ako si ma vždy priviedol do
tvojho chrámu, aj keď sa to zdalo úplne
nemožné. Dal si mi naživo zakúsiť
tvoju ochranu a prozreteľnosť, pamätáš? To boli najkrajšie zážitky, okamihy
večnosti. No dá sa byť i blízko, a zabudnúť na teba. A zabudnúť i na svojich
najdrahších. Byť v jednom dome spolu,
ale s múrom v strede, s kameňom
v srdci. To by bola pridrahá dovolenka... Viem, že ma máš rád a nájdeš
mi to najoptimálnejšie miesto. A ak by
som sa predsa ocitol v takej tragickej
situácii, určite ma nenecháš v bezmocnosti, ale zasvätíš ma do tajomstva jej
významu. A ja sa stanem tvojím dobrodružným hľadačom pokladu.
Šiesty deň: Ako dlho?
Niekedy máva aj oddych svoje prekvapenia. Ak sa niečo cestou pretrhne, preruší, zoskratuje, ak sa pritrafí choroba,
nevyjde počasie. Niekedy treba z vážnych dôvodov oddych aj náhle ukončiť.
Daj mi, Pane, múdrosť zvládnuť situáciu
bez hystérie. Ušetri seba i druhých od
môjho lamentovania a mrzutosti. Nauč
ma vopred počítať s ťažkosťami. A ak sa
napriek tomu ukáže moja slabosť, nech
ju pokojne prijmem bez známok pýchy
a snahy byť dokonalým. Ty nepotrebuješ, aby som bol vždy jednotka. Možno
budem práve ja na starosť iným, stanem
sa tým, kto na ceste zdržuje, robí problémy, koho musia čakať a povzbudzovať. Och, to ma ľaká! Vždy je ľahšie byť
užitočným a nápomocným. To sa vtedy
cítim ako tvoj hrdý služobník. Ale
takto? Ty si sa však tiež pokorne vložil
do rúk človeka, keď ti bolo najhoršie.
A denne sa vkladáš do našej dôvery...
Siedmy deň: Slovo o úžitku
Pane, teraz chcem stratiť s tebou slovo
o užitočnosti. Niekedy si totiž pletieme
tento pojem. Hľadáme za ním pohodlie, výhody, prospech. Doslova sa ženieme za úžitkom pre nás. A to je jeho
pochovaním. Pošpinili sme jeho meno
vo svete. Už nevieme, čo nám škodí
a čo nám osoží. Hľadáme ho aj na úkor
FARSKÝ LIST 03/2009
11
Máj – lásky čas...
iných. Bijeme sa oň. Aj pri oddychovaní možno prejaviť takýto ošiaľ. Za
každú cenu si chceme zaistiť čistý
vzduch, priezračnú vodu, super zdravú
stravu, bezchybný riad. Aby sme si neuškodili! Niekedy nás to privádza až do
absurdít. Týrame iných i seba, aby sme
to dosiahli. A pre teba to nemá podstatný význam. My sme si však na tieto
drobnôstky už zvykli. A ak ich nemáme,
necítime sa vo svojej koži a dávame to
patrične najavo. Pane, dožič nám chvíľu
oddychu aj od nich. Aspoň trochu, aby
sme im nepripisovali dôležitosť, čo im
nepatrí. Aby sme neverili, že nás bez
tvojej vôle môžu zničiť. Aby sme im nedovolili manipulovať s nami. Ale nauč
nás vidieť pravý úžitok, ktorý plynie
z vnútornej slobody, obetavosti a lásky.
Ôsmy deň: Som to ja
Keď sa mi už podarilo oslobodiť, prepadla ma ďalšia otázka. Som to vôbec ešte
ja, Pane? Môžem si pokojne oddýchnuť,
keď som sa toľkých vecí musel vzdať?
Veď to bola námaha, stres... No ty to
vieš, veď si bol stále so mnou, držal si
ma, podporoval, stal si sa mojím „profesionálnym sprievodcom“ na cestách.
Úplne však iným spôsobom. Nehustil si
do mňa cestopisné ani historické reálie.
Bol si v mojom vnútri a počúval si môj
hlas a moje túžby, poúčal si ma mojimi
vlastnými skutkami. A neopustil si ma
ani na chvíľu. Oddychovali sme spolu –
aj keď ja som mal niekedy pritom ťažké
chvíle. To už však patrí k tomu. Ináč by
to bolo nudné, a vyčerpalo by ma to
oveľa viac. Zdá sa mi, že som to predsa
ja, Pane, hoci sa hneď nespoznávam.
A ktovie, či ma spoznajú, keď sa vrátim
domov. Nechal som ich v domnení, že
prídem, aký som odišiel.
Deviaty deň: Vďaka ti, Pane
A je tu posledný deň nášho deviatnika.
Prázdniny sú ešte pred nami. No už teraz vďaka za každú minútu nášho skutočného oddychu duše i tela. Pane, ďakujem aj za prácu, ktorú som doteraz
odviedol, aj za tú, čo som nestihol z minulosti dorobiť, a za tú, ktorú si odložím, keď pôjdem na dovolenku. Ďakujem za nápad na tento deviatnik, za
možnosť byť s tebou.
Prevzaté z Katolíckych novín
www.katnoviny.sk
Tak
toto prirovnanie si pamätám už od svojho detstva. No moja detská hlavička si to
akosi nevedela dať dokopy, prečo by
mal byť lásky čas len v máji. Až postupne ako som dospievala som to
začala vnímať úplne inak.
L Á S K A. Také jednoduché a pritom
hlboké slovo. Čo si však pod týmto
slovom predstavujeme my.
Prvé lásky? Sklamania? Nové výzvy?
Alebo ...po celý život... v dobrom
i v zlom.. v zdraví i v chorobe...? Na
to si každý musí odpovedať sám.
Keď som začala pracovať v nemocnici, zažila som pre mňa veľmi silný
zážitok, na ktorý keď si spomeniem
i teraz sa mi na tvári vyčarí úsmev
a obdiv.
Na oddelenie sme prijali babičku po
úraze. Po neodkladnej príprave čakala na operáciu. Vtedy za ňou prišiel
manžel a so strachom sa opýtal: „sestrička, myslíte, že tú operáciu prežije?“
Ťažko mi bolo odpovedať, no i tak
som sa snažila deduška upokojiť. Celý
čas babičku držal za ruku a keď ju
odvážali na operačný sál na pery jej
dal vrúcny a nežný bozk, čo mňa
veľmi prekvapilo. Vôbec mu nevadilo,
že sú okolo neho ľudia. V tú chvíľu
mal oči len pre svoju manželku. Babička sa po zákroku zotavovala a deduško denne sedával pri jej posteli.
Na okne mal vždy položený budík
s veľkými číslami, na ktorom sledoval
čas, aby nezmeškal autobus. Keďže
babičke už sluch veľmi neslúžil, pri
rozhovore s manželom vždy uprene
pozerala na jeho ústa, aby porozumela, čo hovorí a celý čas spolu týmto
spôsobom komunikovali. Možno si
poviete: je to predsa prirodzené, že sa
jeden partner stará o druhého. Ale je
to naozaj tak? V čase zaľúbenosti,
v prvých rokoch manželstva je to
ľahké. Pre toho druhého by sme dokázali urobiť čokoľvek. Ale čo keď zaľúbenosť pominie, ten druhý nás veľakrát zraní, začína denný stereotyp,
starosti. Ešte stále je to také ľahké?
Neviem aký život mali títo manželia,
ale tú nehu, lásku, obetavosť manžela
pri denných návštevách a jeho strach
o milovanú manželku, i napriek ich
pokročilému veku, ktorú som ja cítila
z ich vzťahu hovorí za všetko. Uvažovala som koľko rokov napĺňajú spoločný sľub, ktorý si dali pred oltárom:
šesťdesiat, sedemdesiat...? Babička
mala totiž 95 rokov a jej manžel 99.
A toto bolo pre mňa veľkým povzbudením, že i po toľkých rokoch dokáže
jeden druhému prejaviť lásku, pozornosť či nehu.
K. Bedrichová
Snímka: internet
12
FARSKÝ LIST 03/2009
Z vašich listov
Milí čitatelia, naša redakcia sa chce
poďakovať všetkým prispievateľom,
ktorí nám posielajú svoje postrehy,
námety a príspevky.
• Do redakcie sme dostali rukopis od
nášho stáleho čitateľa p. Viliama Krupáša, ktorý sa vo svojom príspevku
pod názvom „Spoluzodpovednosť“ zamýšľa nad manželstvom ako sviatosťou. Z príspevku vyberáme: „Žijú medzi nami, sú to naši známi, priatelia,
alebo rodina. Vo voľnom zväzku muža
a ženy, alebo len v civilnom manželstve.
Na spolužitie „nepotrebujú“ sviatostné
manželstvo. Niekedy argumentujú tým,
že manželstvo si musia najskôr vyskúšať.“ Autor ďalej píše, že je dôležité, aby
naši mladí uzatvárali manželstvo pred
tvárou cirkvi a my ostatní by sme ich
mali v tomto správnom rozhodnutí
podporiť.
• Ďalšia naša čitateľka nám píše až
z Košíc. Pani Margita Lehotská, ktorá
pochádza z Dolného Kubína. Ďakuje
nám za pravidelné správy z farnosti
prostredníctvom nášho Farského
listu, píše: „..v časoch mojej mladosti
nebolo možné zažiť a uskutočňovať
všetko to, čo sa vo Farskom liste dočítam teraz. Preto sa veľmi teším zo
„zmeny“, ktorá nastala a ktorú môžete
plným priehrštím využiť a tak sa obohacovať. Pri každej možnej príležitosti
navštívim Dolný Kubín a nikdy neobídem malebný kostol sv. Kataríny Alexandrijskej, kde som získala trvalé hodnoty na celý svoj život.“
• Pani Jozefa Kúdelčíková, ktorá nám
poslala svoje poďakovanie obohatené
o duchovnú poéziu, chce týmto spôsobom vysloviť vďaku všetkým, ktorí
zorganizovali mariánsky dekanský
deň, ktorý sa konal 9. mája v kostole
Povýšenia sv. kríža na Brezovci. Vo
svojom poďakovaní píše: „Veľká vďaka
patrí za živú úctu nášmu kaplánovi
Františkovi a pánovi dekanovi Pekarčíkovi, ktorí charizmou svojej osobnosti
usporiadali takúto duchovnú mariánsku slávnosť.“
Všetkým našim prispievateľom ďakujeme za ich postrehy, názory a postoje
a tešíme sa na vaše ďalšie listy a príspevky. Budeme sa snažiť z každého
vášho príspevku vybrať aspoň niekoľko myšlienok, s ktorými sa chcete
podeliť s ostatnými našimi čitateľmi.
red.
Rok sv. Pavla vystrieda Rok kňazov
Rok
sv. Pavla sa skončí 29.
júna. Nahradí ho Rok
kňazov, ktorý otvorí Svätý Otec Benedikt XVI. slávením vešpier 19. júna
a ktorý bude trvať do 19. júna 2010.
Rok kňazov je znakom pokračovania
a prehĺbenia veľmi dôležitej potreby
Cirkvi dnešnej doby: novej evanjelizácie. Cirkev sa zjednotí okolo svojich
kňazov, aby im opätovne odovzdala
úlohu ohlasovania Božieho slova a pokračovania v Ježišovom vykupiteľskom
diele. Rok kňazov bude otvorený pri
príležitosti 150. výročia svätorečenia
Jána Máriu Vianneyho, známeho ako
farár z Arsu, patróna farárov. Sila tohto
poslania sa rodí jedine v srdci premenenom stretnutím so vzkrieseným
Kristom práve tak, ako sa to stalo apoštolovi Pavlovi. Je to stretnutie, v ktorom Pán nie je prijatý iba na intelektuálnom stupni, ale je to stretnutie skutočne „prežité“, osobné a skutočné
stretnutie so vzkrieseným Pánom,
ktorý odpovedá na všetky túžby ľudského srdca hladného po láske a uzdravení. Rok kňazov symbolicky nadväzuje na rok sv. Pavla, pretože podobne,
ako bolo premenené srdce sv. Pavla,
aby mohol prijať poslanie apoštola,
musí byť stretnutím so živým Kristom
premenené i srdce kňaza, aby mohol
vykonávať dušpastiersku a apoštolskú
činnosť a sprítomňovať Krista v dnešnom svete.
Apoštolská penitenciária vo Vatikáne
vydala dekrét Urbi et orbi v ktorom
umožňuje získanie odpustkov počas
Roka kňazov:
„Všetkým veriacim, ktorí skutočne ľutujú svoje hriechy, a ktorí sa v kostole
alebo v kaplnke zbožne zúčastnia na
svätej omši a obetujú za kňazov Cirkvi
modlitby Ježišovi Kristovi, najvyššiemu
a večnému Kňazovi – a tiež akýkoľvek
dobrý skutok, urobený v ten deň – aby
ich posvätil a pretvoril podľa svojho
Srdca, budú udelené úplné odpustky, pokiaľ sa vyznali zo svojich hriechov vo
sviatosti zmierenia a pomodlili sa na
úmysel Svätého Otca: v deň začatia
a ukončenia Roku kňazov, v deň 150.
výročia zbožnej smrti svätého Jána Márie Vianneya a tiež na prvý štvrtok
v mesiaci alebo v iný deň stanovený
miestnymi ordinármi na úžitok veriacich.“
Marek Ondra, kaplán
Snímka: Ladislav Pagáčik
FARSKÝ LIST 03/2009
13
ŽILI MEDZI NAMI
Bl. Sára Salkaházi: „Aleluja! Hľa, tu som, pošli mňa!“
Často môžeme počuť ľudí horekovať si, v akej strašnej dobe žijeme. No jeden
múdry človek mi raz povedal, že táto doba je tá najlepšia. Na otázku „Prečo?“
mi odpovedal, že je to jediná doba, ktorú žijeme. Sme stvorení pre tento čas,
tak poslúchnime Božie pozvanie žiť život v milosti posväcujúcej.
B
lahoslavená Sára tiež pochybovala a nebola spokojná so
životom v jej dobe, ale plná
chýb, ktoré si uvedomovala, neoplývajúca zázrakmi a mystickými zjaveniami takto prosila Ježiša: „Prijmi
moje úbohé ja. Ja sa budem snažiť byť
dobrá, byť hodná tvojej láskavosti.“
Dátum jej narodenia ju predurčil na
život v búrlivom vojnovom období.
Na prelome storočí 11. mája 1899 sa
narodila v známej maďarsky hovoriacej hotelierskej rodine v Košiciach.
Presne o mesiac bola pokrstená
v dóme sv. Alžbety. Už keď mala dva
roky zomrel jej otec Leopold, čo nepochybne ovplyvnilo Sárinu povahu.
Mala pevnú vôľu, chlapčenský temperament a rozhodné vystupovanie.
Poznali ju ako dievča veselej povahy,
výmyselníčku duchaplných žartíkov,
ale mala aj hlboké sociálne cítenie,
vernosť a vytrvalosť. Toto z nej vyformovalo horlivú bojovníčku za práva
žien.
Od roku 1919 začala prispievať do
rôznych periodík a využila tak svoj
veľký literárny talent. V týchto rokoch bola dokonca zasnúbená a vtedy
by nikto o tejto zasnúbenej, dosť svetskej novinárke vyhlásenej rekordnou
spotrebou cigariet nepovedal, že
bude rehoľnicou. Vnútorný boj o povolanie trval desať rokov. V roku 1929
prijali jej prihlášku do Spoločnosti
sociálnych sestier. Jej moderný štýl
a fajčenie pokladali síce za podivné,
ale nebránili jej ceste do Spoločnosti.
Sára uznala, že sa musí zmeniť a tak
začala jej cesta svätosti. Okrem organizovania charity viedla kuchyňu pre
deti, týždenne vyučovala dvadsaťšesť
hodín náboženstvo ako katechétka
a redigovala časopis „Katolícka žena“.
V roku 1934 ju v stave krajného vyčerpania poslali naspäť do Košíc.
Predstavené jej duševný stav posu-
Narodenie
11. mája 1899 v Košiciach
Úmr tie
27. decembra 1944
Blahorečenie
17. septembra 2006, primas Peter kardinál Erdő
Z a u j í m avo s ť
Izraelská vláda jej udelila titul Spravodlivá medzi národmi
dzovali ako neistotu v povolaní.
V tomto roku nemohla zložiť sľuby.
Sára musela v mnohých ohľadoch čeliť ich nepochopeniu, čo ju niekedy
dosť zraňovalo. Stále viac sa spájala
s Ježišom v jeho utrpení a nepochopení. Večné sľuby zložila na Turíce r.
1940. Jej mottom bolo: „Alleluia! Ecce
Ego, mitte me!“ (Hľa, tu som, pošli
mňa!). V roku 1941 sa stala riaditeľkou maďarského Hnutia katolíckych
pracujúcich žien a založila Dom pre
pracujúce ženy. Stále silnejšie v nej
dozrievala túžba, aby mohla svoj život obetovať. Dostala k tomu súhlas.
Toto duchovné obetovanie sa uskutočnilo v kaplnke Svätého Ducha
v Materinskom dome Spoločnosti
v úplnej tajnosti, v prítomnosti predstavených koncom roka 1943. Boh
mal onedlho odpovedať na jej výzvu.
Neľudské deportácie židov s neistým
koncom nemali konca. Sociálne sestry s veľkou odvahou ukrývali vo
svojich domoch tisíc židov a vydávali
im falošné doklady. Bl. Sáre vďačí za
život najmenej 100 židov.
27. decembra 1944 obkľúčili Dom pre
pracujúce ženy maďarskí nacisti. Našli v ňom podozrivé osoby a falošné
doklady. Sestra Sára práve nebola
v dome, prišla až na koniec akcie.
Mohla sa zachrániť pred zatknutím,
ale neurobila to. Ako zodpovednú vedúcu domu aj ju odvliekli a podľa
očitého svedka ju ešte v ten istý večer
vyzlečenú donaha – odstrelili do ľadového Dunaja. Sestra Sára si minútu
pred popravou pokľakla, obrátená
smerom k svojim vrahom a s očami
pozdvihnutými k nebesiam sa prežehnala veľkým krížom. Pán Boh prijal obetu jej života, jej martýrium sa
naplnilo. Jej telo sa nikdy nenašlo.
A tak táto obyčajná žena žijúca tak,
ako my, v strašnej dobe, nenariekala,
ale s dôverou zmenila svet. Nie zázrakmi, ale svojou jednoduchosťou,
svojimi malými i veľkými obetami.
Martin Farbák
Snímka: internet
Zdroj: http://www.salkahazisara.com
14
FARSKÝ LIST 03/2009
Akcia: Animátor 2009
Tento rok saleziánska rodina oslavuje
150. výročie jej založenia. Súčasťou
slovenských osláv bude Akcia: Animátor 2009 (AA09) s podtitulom
„Idem ja!“
Hlavnými aktérmi budú animátori,
ktorí sa stretnú 2. – 4. októbra v Bratislave. Saleziánska rodina, ktorá
AA09 organizuje sa im chce takýmto
spôsobom poďakovať za ich obetavosť a pomoc v strediskách.
i do škatule
m vhodí žobrákov
Pani pred kostolo
e.
uj
ten nereag
desaťkorunáčku, ale
rí dáma.
poďakovať, – hovo
ň
po
as
– Mohli by ste
áni sa žobrák,
oju tabuľku?!, – br
– A čo nevidíte m
líte, že za
mý. Vy si azda mys
– ja som hluchone
zrak a ja
rún spraví Boh zá
mizerných desať ko
prehovorím?
Zaujímavosťou tohto víkendu bude
aj fakt, že animátori budú večerať,
spať a raňajkovať v skutočných rodinách po celom hlavnom meste.
„Coreteaam si pri pláánovaaní aakcie
staanovil tri zááklaadné ciele. Prvý –
spoločne saa zdieľaať o saaleziáánskom
aanimáátorstve. Druhý – obohaatiť si
vlaastné skúsenosti aa tretí – spoločne
saa modliť.“ vysvetlil salezián Pavol
Boka, člen hlavného tímu.
Oslava Márie Pomocnice
Dňa 23. mája 2009 sa saleziáni spolupracovníci a sestry saleziánky stretli
v Chlebniciach, aby spoločne oslávili
Máriu Pomocnicu. Tí odvážnejší „až
piati“ (z toho traja Kočalkovci a dve
sestry) sa vybrali na bicykloch aj napriek nepriaznivému počasiu. Starší,
skúsenejší, deti a menej odvážni sa
priviezli na štvorkolesových „tátošoch“.
O tretej hodine popoludní sme sa
stretli v miestnom v kostole. Začali
sme ružencom k Božiemu milosrdenstvu a pokračovali sv. omšou,
ktorú nám celebroval salezián don
Zauška, SDB z Námestova. Povzbudení Božím slovom a posilnení Eucharistiou sme potom išli do rodiny
Ferka a Vierky Hajdúchovcov – spolupracovníkov s 12 deťmi. Na dvore
už horel oheň, na ktorom sme opekali. Každý kto čo doniesol (a nebolo
toho málo). Jožko Kabát zaujal mladšie deti streľbou zo vzduchovky a my
ostatní sme rozvíjali komunikáciu
a utužovali rodinné vzťahy. Na záver
sme sa pomodlili posledný deň deviatnika k PMP, Katka Palugová nám
povedala zaujímavý príbeh o medailóniku Panny Márie a sestra Marta
každému darovala prívesok na pamiatku, aby sme nezabudli byť bojovníkmi Panny Márie. Potom si naši
cyklisti nasadili prilby a s požehnaním sa pustili na spiatočnú cestu cez
chlebnický kopec a Malatinú.
jún
n 1. 6.
prvoprijímajúci- púť na Staré
Hory
n 5. – 7. 6.
T4T- víkendovka pre školiteľov
Školy pre animátorov
n 19. 6.
duchovná obnova
n 19. – 21. 6.
chata – stretko Prestrih
n 26. – 28. 6.
GO ON! chata
n 27. – 30. 6.
Duchovné cvičenia – stretko
Pramene
leto
n 12. – 17. 7.
Tábor pre deti v Zázrivej
n 12. – 16. 7.
Duchovné cvičenia – stretko
Omietka
n 22. – 26. 7.
festival Verím Pane v Námestove
n 27. – 31. 7.
Puťák
n 1. 8.
prvé sľuby (Sisa Skubeňová,
Martina Škvareninová, Mária
Nagyová) v Šamoríne
n 12. – 16. 8.
Confronto v Turíne
Oslavy sa zúčastnil aj náš Jožko Kramár. Napriek tomu, že je na vozíčku
sršal optimizmom a radosťou. Vďaka
Jožko, bol si pre nás povzbudením.
Zároveň sa chceme poďakovať i pánu
farárovi z Chlebníc, ktorý nám „prepožičal“ kostol a poukazoval svoje
kvetinové záhony. Sme vďační Pánu
Bohu, že sme mohli spoločne prežiť
krásne popoludnie ako jedna rodina
a osláviť sviatok Márie Pomocnice.
Za saleziánov spolupracovníkov Otka
Snímka: sr. Marta, FMA
FARSKÝ LIST 03/2009
15
pred
ovia stoja v galérii
Dvaja arabskí šejk
nich
z
en
jed
a
“
ie Pána
obrazom „Naroden
ty
ša
Na
í!
vn
di
a sú ale
povie: „Tí kresťani
ia
us
m
ve na slame, ale
nemajú, spia v chlie
a!“
dt
ť od Rembran
sa nechat namaľova
Večer ich bude menej
na námestí...
Približne dvadsaťpäť birmovancov
z našich základných škôl sa zapája do
projektu GO ON!, ktorý pripravili
sestry saleziánky a animátori v ich
stredisku na Banisku.
Cieľom spomínaného projektu je postupné zapojenie sa mladých do dobrovoľníckej činnosti. Tri stretnutia,
ktoré prebehli interaktívnou formou,
mali svoju gradualitu. Po tom, ako
sme sa pozreli na osobu jednotlivca
(Kto vlastne som?), prešli sme na
tému, ako neostať zameraným len na
seba, ale vyjsť v ústrety druhým (Komunikácia). Posledné doterajšie
stretnutie bolo venované odvahe
propagovať vo svete dobro a chrániť
sa ním predkladaného zla (Svet médií – internet, reklama, správy).
Projekt by mal byť ukončený víkendovým podujatím v Terchovej koncom júna. Bude venovaný vlastnej
zodpovednosti za to, pre čo sa rozhodujem a hľadaniu vlastnej cesty pre
dobrovoľnícku prácu.
Ak sa čo i len polovica spomínaných
žiakov/birmovancov zachytí pre
rôzne konkrétne spôsoby voluntérstva, buďme spokojní. Znamená to,
že sme našli tých, ktorí sa rozhodli
urobiť vo svojom živote niečo radikálnejšie. A títo pomôžu ďalšou kvapkou k skrášleniu našej farnosti aj
mesta.
-mtfmaSnímky: archív FMA
Projekt je financovaný Mestom Dolný
Kubín z grantového programu „Šanca
pre všetkých“ a Ministerstvom školstva.
SALMAG? To čo je???
Prvý saleziánsky magazín – SALMAG pripravujú pre televíziu LUX saleziáni z mediálnej komunity Pavol Dzivý a Rastislav
Hamráček v spolupráci s Vydavateľstvom
don Bosco.
Bratia vyškolili viac ako tridsať mladých ľudí
(kameramanov, redaktorov a moderátorov),
ktorí prinášajú spravodajstvo zo saleziánskych stredísk z celého Slovenska. Relácia
má zatiaľ internetovú podobu a prispieva do
nej aj jediný celkom dievčenský „magaziňácky tím“ z našej farnosti, ktorý sa skladá
z dvoch kameramaniek a redaktorky. Program Salmagu tvoria okrem strediskových
reportáží príspevky zo zahraničia a nechýba
ani rozhovor so zaujímavým hosťom.
Magazín začne TV LUX vysielať od septembra tohto roku, no prvé tri časti, ako aj aktuálne júnové vydanie, si môžete pozrieť na
stránke www.saleziani.sk.
Igi / Snímka: julja
16
FARSKÝ LIST 03/2009
ZŠ s MŠ Andreja Radlinského a Cirkevné gymnázium Andreja Radlinského Dolný Kubín
Na tvári nechýbal úsmev
a v srdci mali Ježiša
Nedeľa 31. mája 2009 bola pre tretiakov z nášho mesta dňom, na ktorý sa
len tak ľahko nezabúda. Po prvýkrát
pristúpili k sviatosti zmierenia (aj
keď so strachom, ale s úsmevom na
tvári) a o deň neskôr prijali do svojich čistých sŕdc Ježiša – svojho najlepšieho priateľa. Počas celoročnej
prípravy na detských sv. omšiach sa
pripravovali na túto nádhernú udalosť. Nebol to sen, bola to skutočnosť.
Prednášky, ale aj futbal
Máj je vždy časom, ktorý naši ôsmaci
každoročne očakávajú s veľkou netrpezlivosťou. Dôvodom je to, že na tri
dni opustia školu a vyrazia načerpať
duchovú posilu pre svoj život. Našim
posledným cieľom bol Zuberec. Najprv “Áčkari “, o týždeň aj “Béčkari”
v sprievode svojich triednych pani
učiteliek a pána kaplána Františka
Bebka dostali mnoho duchovných
(prednášky, sv. omše), ale aj fyzických
impulzov (turistika, futbal). Tie boli
zvlášť potrebné práve v tejto dobe,
ktorá bola pre mnohých prípravou
pred prijatím sviatosti birmovania.
Ďakujeme zvlášť pánu kaplánovi
Františkovi za obetavosť a duchovné
povzbudenie a Pánu Bohu za prijateľné počasie a nádhernú prírodu
v Roháčoch.
Augustín Lakoštík
Snímka: archív školy
A tak za každý jeden dar je potrebné
poďakovať. Cirkevná škola A. Radlinského so žiakmi má tradíciu po prvom sv. prijímaní ísť na ďakovnú púť
na Staré Hory. Bolo to tak aj tento
rok 1. júna 2009. Ráno o 8. 00 hod.
nasadli do autobusu tretiaci s pánom
kaplánom Františkom, Gitkou Spišákovou a triednou pani učiteľkou
Hencovskou. Všetci mali jeden cieľ –
ďakovná púť s úsmevom na tvári
a s pokojným srdcom. V autobuse
bola veľmi dobrá atmosféra. Deti sa
bavili, smiali a na čele so S. Škombárovou (budúcou dirigentkou ☺), na-
cvičovali piesne na sv. omšu. Omša
bola obetovaná za prvoprijímajúce
deti a ich rodičov. Na tvári každého
tretiaka sa znovu objavil úsmev a radosť, pretože po druhýkrát prijali Ježiša Krista do svojho srdca.
Navštívili sme studničku, vyšli sme
po ružencových schodoch v spoločnej modlitbe. Všetci boli prekvapení,
čo sa pomaly pred ich očami objavovalo – socha Panny Márie. Ako nám
povedali: „Toto miesto je veľmi pokojné.“ Čo mali aj pravdu. Po krátkom občerstvení (výdatne napečených koláčoch, šunke, rezňoch
a iných dobrotách) sme sa pomaly
vrátili späť k autobusu a mali sme namierené domov.
Verím, že ďakovná púť na Starých
Horách nám priniesla obohatenie
nielen na tele, ale v prvom rade na
duši zo stretnutia Ježiša v Eucharistii.
Milé deti, prajeme vám, nech vám
úsmev z vašich tvári nikdy nevymizne a vaše srdcia nech sú vždy naplnené pokojom.
František Bebko, kaplán
Snímka: autor
FARSKÝ LIST 03/2009
Prekvapenie
Štvrtok 21. máj bol pre žiakov ZŠ
s MŠ A. Radlinského a Cirkevného
Gymnázia A. Radlinského v Dolnom
Kubíne veľmi príjemný a poučný.
Ráno sa celá škola zúčastnila na Svätej omši, kde spolu oslávili sviatok
Nanebovstúpenie Pána. Potom ich
čakalo milé prekvapenie, ktoré im
pripravilo vedenie školy a učitelia.
Školu navštívili zdravotné sestry, členovia hasičského zboru a príslušníci
mestskej polície. Žiakom zaujímavo
rozprávali o nástrahách, ktoré ich čakajú na ulici, doma , ale aj v škole
a ako sa majú zachovať v daných situáciách. Žiaci boli aktívni a pozorní.
Kládli mnoho zvedavých otázok.
Hostí veľmi potešil záujem našich
žiakov. Všetci odchádzali spokojní
a obohatení o mnoho vedomostí
a zručností.
Jana Mešková
Snímka: archív školy
„Duchovné“
Na „duchovné“ sme sa my ôsmaci
veľmi tešili ☺. Po príchode na ZŠ
v Zuberci sme sa nestihli ani vybaliť,
keď nás triedny učiteľ Lonský vytiahol na „prechádzku“ ku skanzenu
v Roháčoch. Cestou späť sme sa hrali
na divé horské zvieratá a zbierali kamene, čo nás úplne vyčerpalo . Tešili sme sa na chutný obed. Hneď po
obede dorazil aj náš duchovný vodca
- pán kaplán František, ktorý si pre
nás pripravil prednášky o kamarátstve a našich priateľoch. Dostali sme
aj úlohu - napísať rodičom list, ktorý
sa nikdy neodoslal. Počas osobného
voľna sme oddychovali so svalovicou a tí zdatnejší ju rozbehali pri
basketbale. Potom sme sa posilnili
duchovným pokrmom - svätou omšou v Habovke. Po večeri sme sa rozdelili na dva tímy: dievčatá + učiteľ
Lonský verzus chalani + kaplán
František. Po dvoch hodinách bol
stav nerozhodný a keďže sme nemali
rozhodcu, tak sa naši „kapitáni“ hádali o fauly. Pred polnocou sme dopozerali film Pelíšky.
Druhé ráno nás vítalo upršané počasie, ale keďže sme sa dobre najedli
a duchovne posilnili modlitbou
a prednáškou, išli sme k roháčskemu
vodopádu. Cestou sme zmokli aj vyschli a preskúšali si svoje vedomosti
v súťaži zo zemepisu, pričom sme využívali aj „priateľov na telefóne“. Veď
odmena bola sladká. Pri zjazdovke
Spálená sme objavili jazierko, kde
sme si v päť stupňovej vode chladili
unavené nohy. Tak nám pretrávilo, že
sme zjedli celý obed a takýto skrotení
sme si vypočuli ďalšiu prednášku
o dobrej spovedi. Potom sme sa zúčastnili na svätej omši v Habovke.
Večer sme mali naplánovanú opekačku. Ale keďže stále pršalo, párky
to vyriešili. Po dobrej večeri sme pozerali film Forest Gamp. Posledný
deň si náš učiteľ neodpustil poslednú
túru a prešli sme niekoľko zjazdoviek. Ani sme sa nenazdali a koniec
„duchovného“ bol tu.
Ďakujeme pánu kaplánovi Františkovi za jeho duchovné povzbudenia
a slová do života a pánu učiteľovi
Lonskému za návod ako získať a rozchodiť svalovicu. Ďakujeme vám za
trpezlivosť – za to, že ste to s nami
vydržali.
Silvia Ďurotová – žiačka 8. B
17
Tehlička pre Sudán
Naša škola sa zapojila do 4. ročníka
podujatia Tehlička pre Sudán, ktorej
cieľom je nielen oboznamovať s problémami chudobnejších krajín, ale
predovšetkým viesť k zamysleniu,
spolupatričnosti a zodpovednosti.
Tohoročná Tehlička bola venovaná
južnému Sudánu, jednej z najchudobnejších krajín sveta.
Tehličku organizovalo občianske
združenie SAVIO formou verejnej
zbierky, ktorá sa konala na celom
území SR. Trvala od 25. februára do
12. apríla 2009.
Cieľom podujatia bolo:
• viesť deti a mládež k spolupatričnosti s osudmi rovesníkov, ktorí
žijú v ťažších podmienkach a často
zápasia s každodenným prežitím
• prebúdzať v nich nielen súcit, ale aj
spoluzodpovednosť za kvalitu života vo svete
• viesť mladých, aby sa osvojené horeuvedené hodnoty prejavili v ich
každodennom konaní
• získať finančné prostriedky na
podporu výstavby a fungovania
škôl v Juba – Gumbo (južný Sudán)
Tieto zámery sme spojili s časom
pôstu ako obdobím sebazáporu, zriekania sa materiálnych dobier v prospech druhých.
Celková suma, ktorú sa podarilo vyzbierať v našej škole, činila 223,23 €
a bola odoslaná na účet tejto verejnej
zbierky.
Pán Boh zaplať všetkým, ktorí prispeli
na potreby chudobných a aj takýmto
spôsobom pomohli ľuďom, ktorí
majú oveľa menej ako my, ale Ježiš
ich miluje rovnako ako každého
z nás.
Eva Behulová
Snímka: internet
18
FARSKÝ LIST 03/2009
RECENZIE
Čas pre Boha:
Jacques Philippe
Giulio Base –
Svätý Peter
Kresťanský rock
má meno Third day
„Čo je vnútorná modlitba? Pre koho je
určená? Kedy, kde a ako ju konať? Autor
jednoduchým a zrozumiteľným spôsobom odpovedá na tieto otázky a pozýva
každého z nás, aby sme sa nebáli nastúpiť na cestu, na konci ktorej nás čaká
Boh.“
Jacques Philippe, kňaz a člen Komunity
Blahoslavenstiev v tejto útlej knižočke
odhaľuje základné princípy vnútorného stretávania sa s Bohom, tajomstvo vnútornej modlitby, alebo modlitby srdca.
Modliť sa srdcom považujú všetci duchovní učitelia za prvoradý a nevyhnutný prostriedok k tomu, aby človek
dospel k opravdivému kresťanskému
životu, aby poznal a miloval Boha a dokázal odpovedať na povolanie ku svätosti, ktoré Pán dáva každému.
Autor ľahkým a pútavým spôsobom
sprístupňuje mentalite dnešného človeka učenie veľkých majstrov duchovného života, Jána z Kríža a Terézie
z Ávily. Nie je to ťažký teologický text,
je to príjemné rozprávanie duchovného človeka, ktorý sa, podobne ako
iní duchovní ľudia vyznačuje darom
podať i veci zložité spôsobom prístupným každému.
Kniha veľmi vhodná pre každého, kto
chce dávať svojej modlitbe hĺbku
a opravdivosť. Veď nakoniec, „jediné,
na čom v živote skutočne záleží, je
vzťah k Bohu, všetko ostatné je druhoradé...“
Marek Ondra, kaplán
Snímka: internet
„Je to príbeh muža, ktorý zjednocuje to,
čo bolo rozdelené. Príbeh zrodenia a rozšírenia kresťanstva v Rímskej ríši, príbeh
mesta a jeho obyvateľov v dôležitom období dejín.“
Film Svätý Peter je dielom z produkcie
Lux Vide, podobne ako film Don
Bosco.
Film je rozdelený na dva DVD nosiče.
Na prvom sú zachytené udalosti po Ježišovom ukrižovaní a zmŕtvychvstaní
a teda dej sa odohráva v Jeruzaleme,
resp. vo Svätej Zemi. Druhé DVD začína udalosťami v Ríme, po tom čo sa
v meste objavuje Peter (Omar Sharif).
Na filme Svätý Peter spolupracovali
viacerí profesori dejín aj z rímskych
pápežských univerzít. Film sa dotýka
z veľkej časti i osudov Svätého Pavla
a niektorých ďalších Ježišových učeníkov. Samozrejme, je tam zachytené aj
pôsobenie Ježiša Krista po jeho zmŕtvychvstaní.
Ako pri každom filmovom spracovaní
života nejakého svätca, aj v tomto filme
režisér (Giulio Base) prispôsobil postavu svätého Petra svojim predstavám.
Preto je dobré zachovať si vlastný úsudok a zamerať sa na film a postavu
Petra so zdravým odstupom. Treba
však povedať, že film je celkovo veľmi
pekne spracovaný a drží sa takmer
úplne biblického opisu, preto je pre
kresťana katolíka vhodný. Nedostatky
sa dajú vidieť v trochu nerealistickom
spracovaní ukrižovania, či už Krista
alebo i samotného Petra a v precitlivenom zobrazení hlavných postáv. Celkovo tento film zapadá do koncepcie
novodobých talianskych filmov o svätých a môže byť príjemným spestrením
každého večera.
Martin Farbák
Snímka: internet
Slovenskou gospelovou scénou v poslednom období preletela správa, že sa
našu krajinu chystá navštíviť známa
americká kapela Third day, ktorá bola
pozvaná na festival Lumen do Trnavy.
Vznik Third day, jednej z najlepších
rockových kapiel (nielen) gospelového
neba, sa viaže k deväťdesiatym rokom
minulého storočia. Na začiatku zakladatelia Mac Powell (spev) a Mark Lee
(gitara) pôsobili v „garážovej“ skupine
Nuclear Hoedown. Neskôr sa však rozhodli svoj hudobný talent využívať na
oslavu Boha. Tak vznikla kapela Third
day, ktorá postupne pribrala aj ďalších
členov – klaviristu Billa Wilkinsa, bubeníka Davida Carra a basgitaristu Taia
Andersona. O niečo neskôr sa pridal
i gitarista Brad Avery, ktorý v minulom
roku zostavu opustil.
Kapela definuje svoj hudobný žáner
ako kresťanský rock. Na ich albumoch
však nájdete aj znaky popu. Spevák
Mac sa svojím hudobným prejavom
postará o príjemný zážitok z počúvania a nezanedbateľná je i kvalita hudobného spracovania skladieb.
Third day počas svojho fungovania vydali 11 albumov. Melodické a zvučné
skladby sa postarali o množstvo ocenení. V ich zbierke by sme okrem iných
našli 3 ceny Grammy, ocenenie American Music Award z predchádzajúceho
roka a približne 22 ocenení Dove
Award.
Prednedávnom sa ako zatiaľ jediná gospelová kapela ocitli na obálke známeho hudobného magazínu Billboard.
Aj tento fakt nasvedčuje, že Third day
je kapela svetového formátu, ktorá si
našla svoje miesto i vo svete komerčnej
hudby.
Zuzana Schaleková
Snímka: internet
FARSKÝ LIST 03/2009
19
Na aktuálnu tému
Solidarita ako životný štýl
V
súčasnosti rezonuje v spoločnosti problematika volieb do európskeho parlamentu, lacno predané emisie, či katastrofy z našich ciest a futbalových
štadiónov. Správami tohto druhu
sme zaplavovaní naozaj dennodenne. Stávajú sa už akosi súčasťou
našich životov a bez týchto úderných
správ si už svoj bežný deň ani nedokážeme predstaviť. Popri týchto megasprávach, ktoré sú dostatočne medializované nám často unikajú iné
záležitosti, ktoré sú v konečnom dôsledku pre náš život omnoho podstatnejšie.
V médiách sa skôr dostáva priestor
tomu, čo je zvláštne, čo nefunguje,
alebo je nejakým spôsobom odlišné
alebo výstredné. Bežné, zaužívané
javy sa stávajú akosi všedné, často
samozrejmé, niekedy dokonca nedoceňované, pretože sa nám zdá, že
nie sú dostatočne výnimočné. Hoci
práve od týchto rutinných a drob-
ných záležitostí závisia naše životy.
Vezmime si len takú jednoduchú
vec akou je pohladenie či pohľad do
očí niekomu druhému. Bez takéhoto kontaktu by sme nemohli
jestvovať. Bez toho, aby sa niekto
o nás zaujímal a staral, bez toho,
aby sme sa my o niekoho zaujímali
a starali. Samozrejme v hlavnom
vysielacom čase budeme ťažko hľadať v televízii film alebo program,
ktorý by sa zaoberal hodnotami
tohto typu, akou sú láska k blížnemu, láska matky ku svojmu dieťaťu, alebo vďačnosť svojim starým
rodičom, ktorí sa už nedokážu
o seba postarať vlastnými silami.
V predvolebnom období sa často
skloňuje slovo solidarita. Používajú
ho mnohí politici a ich strany najmä
vo svojich sloganoch a kampaniach.
Mnohokrát však ani sami nevieme,
čo to solidárnosť je a ako sa prakticky prejavuje v medziľudských
vzťahoch, že to nie je len definícia
z príručky, ale štýl života založený na
medziľudskej láske a porozumení
druhých. Bez toho aby sme sa ku
druhým priblížili, pochopili ich
a porozumeli ich potrebám nemôžeme existovať. Na otázku prečo je
to tak, je veľmi jednoduchá odpoveď.
Pretože aj my potrebujeme, aby bol
niekto blízko nás, aby nás niekto pochopil a dokázal sa vcítiť do našej
situácie. A pokiaľ to už nemôže byť
nikto z našich blízkych, potom to
ostáva na nás ostatných. A to naozaj
nie sú heroické činy v očiach modernej doby. Hoci práve tento spôsob
vnímania sveta a človeka nám pomôže tešiť sa aj z úspechov iných,
vidieť veci, ktoré sme predtým nevideli, alebo nemali možnosť vidieť.
No a uvedomovať si a prežívať niečo
pozitívne je v dobe, kedy nás bombardujú médiá katastrofami, príjemná zmena. Nemyslíte?
Zuzana Machajová
Snímka: autorka
20
FARSKÝ LIST 03/2009
Milí kamaráti!
Nedeľa 31.mája bola
pre mnohých z vás dôležitá a špeciálna. Že prečo? Kto mi odpovie? Správne, v našej farnosti sa
konala slávnostná svätá omša pri príležitosti vysluhovania prvého svätého
prijímania tým z vás, ktorí sa na túto
sviatosť poriadne pripravili. Ako
správne poznamenal pán dekan,
tento deň si budete ešte dlho pamätať. Pozrime sa teda všetci spoločne
tejto nedeli „pod prikrývku“ ☺
Tak, a je to tu! Sv. omša sa začala. Slávnostný
sprievod je už nachystaný, chlapci vľavo, dievčatá vpravo. Celkom prví idú miništranti s krížom, za nimi pán kaplán Cyril s knihou v ruke.
Z nej sa čítali obidve čítania. Je tam zapísaný
žalm a tiež evanjelium. Ako sa táto kniha volá?
Pri obnove krstných sľubov
sme všetci jednohlasne „kričali“
3 slová. Ktoré?
Iste ste už prišli na to, že okrem sviatosť oltárnej ste v ten víkend prijali aj inú sviatosť.
A to sviatosť ... (odpoveď nájdeš v tajničke)
Ak ste boli sústredení pred
začiatkom sv. omše, pán kaplán
Marek hovoril, že touto nedeľou
sa končí nejaké obdobie. Viete
aké?
Prvé sv. prijímanie je charakteristické tým, že je to ako
taká malá svadba. Dievčatá majú krásne účesy, nádherné šaty,
chlapci zasa hrdo sedia v lavici v oblekoch s pierkom na
hrudi. Pozorne sa zadívajte na nasledujúce veci a vyberte
jednu, ktorá je podľa vás v tento deň veľmi dôležitá, na ktorej
Pánu Ježišovi najviac záleží.
Navždy
Hej Áno
Svetlo Verím Prijímam
Nie Zriekam Dnes My
Svieca Jasné
Nedeľa
Kostol Nikdy
Amen
Chcem Kristus
Všetci ste pekne spievali, musím vás pochváliť ☺. Napíšte mi názov aspoň 1 pesničky, ktorá sa
spievala na prvom sv. prijímaní. Keď neviete názov, napíšte zopár slov z textu pesničky...
Tak! A je to tu! Školský rok sa konečne končí. A pred
nami sú dva mesiace ničnerobenia. Tie dva mesiace,
o ktorých sme snívali celý školský rok ☺. Želám vám
krásne leto! Užite si slniečko a hlavne nezabúdajte, že sme
všetci Božie deti. Máme prázdniny od školy, ale nie prázdniny od Pána Boha! Na vaše odpovede sa už teraz veľmi
teším. Posielať mi ich môžete do 25. 6., kedy na detskej
omši vylosujeme výhercov. Letu a prázdninám zdar!
Vaša SIM-ka
Kresby: autorka
Download

udalosti v našej farnosti