DVOJMESAČNÍK KUBÍNSKYCH KATOLÍKOV • ROČNÍK XX • 01/2012
Cirkevná škola
oslávila dvadsiatku
Voliť, či nevoliť?
A koho?
20. výročie vzniku
cirkevnej školy
Nebojte sa prijať
Krista do rodiny
Osobný postoj emeritného
biskupa Františka Tondru.
Strana 7
Aj očami rodičov
a bývalých žiakov.
Strana 14–15
Rozhovor s diecéznym
biskupom Štefanom
Sečkom.
Strany 8–9
EDITORIAL
Milí čitatelia,
pozývam vás opäť si s nami pripomenúť prežívané udalosti v našej farnosti
i Cirkvi. Pozývam vás nájsť si aspoň
jednu myšlienku v tomto čísle Farského
listu, ktorá by vás oslovila, ktorá by vám
pomohla v prežívaní vašej každodennej
reality, ktorá by vám dodala nádej...
Hlavnou témou tohto čísla je
20. výročie založenie miestnej cirkevnej
školy. Je to dosť dlhý čas na to, aby sa
dalo spomínať i bilancovať. Pri tejto
príležitosti škole ponúkame priestor
na obrazovú i slovnú prezentáciu. Spomenieme akcie prebiehajúce vo vianočnom období, pridáme i ďalšie správy
a začíname novú rubriku so závermi
Druhej diecéznej synody. Povzbudivé
slová nezabudnite hľadať i v rozhovore
s otcom biskupom Štefanom.
Sme v úvode pôstneho obdobia. Vlani na jeho začiatku som sa okrem iného
rozhodla, že skúsim svoju dennú dávku
kávy a keksíka znížiť o ten keksík.
Dlhšie som zvažovala, či to zvládnem. Ale začala som. Najskôr tri dni
v týždni, potom aj všetkých sedem.
Asi po troch týždňoch som zistila, že
už neriešim, či mám kávu s keksíkom
alebo bez neho. Ani som sa už nepozastavila nad tým, že mi pri káve niečo
chýba. Duch získal prevahu nad telom...
A začala som uvažovať, že pôst mi takto
postupne môže pomôcť zmeniť aj iné
veci, s ktorými si neviem rady. Pôst mi
začal chutiť.
Prajem vám, nech aj vám pôst chutí.
Príjemné čítanie!
Eva Murínová
Prežime spolu s Ježišom jeho i naše utrpenie,
spojme sa s ním v jeho i našich bolestiach.
Krížová cesta
Každý piatok o 17.30 a nedeľu o 14.00
v kostole sv. Kataríny Alexandrijskej
Každý piatok a nedeľu o 18.00
v kostole Povýšenia sv. Kríža na Brezovci
Každý piatok o 16.30 a nedeľu o 8.45
v kostole Najsvätejšej Trojice vo Vyšnom Kubíne
Od utorka do piatka o 7.30
v Cirkevnej spojenej škole
Posolstvo Benedikta XVI.
na pôstne obdobie
Hlavná myšlienka: „Všímajme si jeden druhého, a tak sa pobádajme k láske
a k dobrým skutkom.“ (Hebr 10, 24)
„Pôstne obdobie nám opäť poskytuje možnosť zamyslieť sa nad srdcom kresťanského
života, ktorým je láska k blížnemu. Je to skutočne vhodný čas na to, aby sme si s pomocou
Božieho slova a sviatostí obnovili tak osobnú, ako aj spoločnú cestu viery. Ide o cestu,
ktorá je v očakávaní veľkonočnej radosti poznačená modlitbou a solidaritou s blížnymi,
tichom a pôstom,“ pripomína Benedikt XVI. v posolstve. l
Projekt na pôst – 40dni.sk
P
režiť tradičné pôstne obdobie netradičným spôsobom môžete aj prostredníctvom
projektu na stránke www.40dni.sk. Počas pôstu tam každý deň nájdete evanjelium so zamyslením, súťažné úlohy a kvízy, piesne a odpovede na otázky, detské okienko
s maľovankou krížovej cesty a pod. Musíte sa zaregistrovať, aby sa vám sprístupnili všetky informácie o rôznych aktivitách. l
Milí rodičia a priatelia Cirkevnej spojenej školy v Dolnom Kubíne
Príspevky a námety
do Farského listu zasielajte na
e-mail: [email protected]
Snímka na titulnej strane:
Igor Kaliský
Je tu čas daňových priznaní, tak vás chceme poprosiť, aby ste na nás nezabudli,
keď sa budete rozhodovať, komu poskytnete 2 % z daní. Darovaním 2 % z vašich
daní nič nestratíte, ale naopak, vy aj my tým veľa získame.
ĎAKUJEME všetkým, ktorí sa rozhodli darovať nám svoje
2 % z dane
a podporiť tak školu, ktorá ponúka kresťansky orientovaným rodičom možnosť
kvalitnej výchovy a vzdelávania detí.
Potrebné tlačivá sú k dispozícii na stiahnutie na www.radlinskeho.sk
D VOJMESAČNÍK KUBÍNSKYCH KATOLÍKOV . V YDAL : Rímskokatolícky farský úrad sv. Kataríny Alexandrijskej v Dolnom Kubíne pre vnútornú potrebu.
C ENZOR : Prof. Ľubomír Pekarčík, PhD. Š ÉFREDAKTOR : Ing. Eva Murínová. R EDAKČNÁ RADA : Mgr. Miroslav Žmijovský, Mgr. Katarína Ileninová,
Mgr. Renata Jedláková, PhDr. Zuzana Machajová, Ľudovít Oravec, Ing. Pavol Strežo. I MPRIMATUR : Mons. Prof. ThDr. František Tondra, spišský diecézny
biskup, Spišské Podhradie, 13. 12. 2000 pod č. 161/2000. R EGISTRAČNÉ ČÍSLO : A-2003/07522 OVVS/MU, 1/2003. N ÁKLAD : 800 ks. Uzávierka budúceho
dvojčísla je 10. apríla 2012. Svoje príspevky nám môžete dávať do schránky Farského úradu s označením „Pre Farský list“ alebo e-mailom na adresu:
[email protected] Redakčná rada si vyhradzuje právo úpravy a krátenia textov. SADZBA A TLAČ: Tlačiareň Vrábel, Dolný Kubín
2
FARSKÝ LIST 01|2012
Symbolická štyridsiatka
pre srdce
TEXT: PAVOL DRDÁK, KAPLÁN • SNÍMKA: INTERNET
päť prichádza pôstne obdobie. Ale čo to
pre nás veriacich vlastne znamená? Pred
vyše 3 000 rokmi vyšiel zo starovekého
Egypta národ, ktorý niekoľko stáročí žil
v otroctve. Viedol ho sám Boh cez svojho služobníka
Mojžiša. Niekto by očakával, že Boh svoj vyvolený
národ rýchlo a ľahko dovedie do zasľúbenej zeme.
No oni strávili v púšti celých štyridsať rokov. Bol to
len dlhý a krutý trest za neposlušnosť? Skúsme sa na
to pozrieť očami dnešnej psychológie. Aby sa zmenilo myslenie spoločnosti, nestačí len zaviesť nejaký
nový poriadok. Je potrebný čas, aby sa to dostalo do
myslí ľudí a práve tento čas podľa súčasných poznatkov trvá štyridsať rokov. Izrealiti nielen putovali do
Kanaánu, ale zároveň sa sami menili z národa otrokov na samostatný, slobodný národ.
Aj naše pôstne obdobie trvá štyridsať dní, počas
ktorých putujeme k prisľúbenému tajomstvu nášho
vykúpenia a spásy. No nie je to len čas, ktorý musíme vydržať či pretrpieť, aby prišla vytúžená Veľká
noc. Je to príprava, bez ktorej nedokáže žiadny z nás
toto tajomstvo správne prežiť a mať z neho nielen
fyzickú, ale najmä duchovnú radosť, ktorá vydrží
dlhšie než len do veľkonočného utorka. Ako sa však
čo najlepšie pripraviť? Predsavziať si tvrdý pôst? Alebo veľa modlitieb? Každý deň krížovú cestu? Alebo
niečo úplne iné?
O
Zmyslom pôstneho obdobia nie je obrať ľudí
o nejakú radosť alebo o niečo príjemné, ale upriamiť
človeka od pozemských žiadostí i starostí ku veciam
večným, hodnotnejším, dôležitejším. Ak by nebolo
pôstne obdobie, toto obdobie prípravy, obdobie akéhosi spomalenia, človek by cez veľkonočné sviatky
len preletel, ani by si nestihol uvedomiť, čo sa to
vlastne deje, nebol by schopný prežiť tajomstvo Božej dobroty a lásky, ktorá sa ukrýva v Ježišovej smrti
a zmŕtvychvstaní.
Izraeliti potrebovali štyridsať rokov, aby sa vymanili zo zvykov otroctva, my máme štyridsať dní, aby
sme sa zbavili hriešnych zvykov, ktoré nás zotročujú.
Bolo by naivné myslieť si, že to všetko za toto pôstne
obdobie stihneme, ale každý, aj ten najmenší krôčik,
nás posúva bližšie ku konečnému víťazstvu, k odmene, ktorou je pre nás sám Boh. Ak nespravíme prvý
krok, nebude nasledovať žiadny ďalší a každý skutok,
ktorým popierame svoje zlé sklony, je prejavom našej lásky voči Bohu. A tak nie je až taký podstatný
spôsob, akým budeme prežívať toto pôstne obdobie.
Podstatné je to, či do toho dáme srdce, srdce odhodlané a statočné, ktoré sa nezľakne ťažkostí a odriekania. Lebo čím ťažší je boj, tým krajšie je víťazstvo
a hodnotnejšia odmena. Prajem Vám všetkým veľa
získaných Božích milostí a veľa úspešných krokov
smerom k Nebeskej vlasti. l
FARSKÝ LIST 01|2012
3
UDALOSTI VO FARNOSTI
Hudobná slávnosť
na Troch kráľov
Na
sviatok Zjavenia Pána, 6. januára 2012, sme si v dolnokubínskej
farnosti spomínali na príchod troch kráľov do Betlehema, požehnávali trojkráľovú
vodu a vychutnávali jeden z najvýznamnejších vokálnych koncertov, aký sa v meste pod Chočom za posledných niekoľko
rokov zorganizoval. S programom Vox
evangelica sa vo farskom kostole sv. Kataríny Alexandrijskej predstavil pražský
súbor Schola Gregoriana Pragensis. Českí
speváci uviedli bohatý výber chorálnych
a viachlasných spevov z českých rukopisov 15. storočia, rozdelený do tematických
štyroch častí: Boží majestát, Božie narodenie, Mária, Kráľovná a Pomocnica a Svätci
pred Božím majestátom. V ňom dominovali diela zabudnutého a znovu objaveného klenotu českej renesančnej polyfónie
Petra Wilhelma de Grudenz.
Aj napriek faktu, že hlavný dirigent
a zakladateľ schóly David Eben na Oravu
nepricestoval, súbor poslucháčom posky-
tol vynikajúce podchytenie miestami veľmi
náročnej polyfonickej faktúry a v chráme
navodil autentickú atmosféru stredovekej
bohoslužby v Čechách. Vyše hodinový koncert pod vedením druhého dirigenta Hasana El-Duniaa viditeľne upútal publikum aj
napriek štýlovej a poslucháčskej náročnosti
programu. Nepochybne k tomu prispeli aj
priestorové variácie spevákov, ktoré nielen
uši, ale aj oči prítomných udržiavali v pozornosti. Vysokým tenorom znovu upútal
Svätý Cyril v Dolnom Kubíne
R
elikviu z tela svätého Konštantína –
Cyrila má nitrianske biskupstvo ako
dar z Vatikánu od roku 1964 a uchováva
ju v Pribinovej kaplnke v Katedrále svätého Emeráma v Nitre. Jedná sa o časť kľúčnej kosti veľkosti pár centimetrov. Pravosť
kosti dokazuje certifikát Vatikánu.
Táto relikvia začala v rámci programu
prípravy na Jubilejný rok 2013 putovať po
slovenských diecézach. V každej diecéze
pobudne dva mesiace. V spišskej sme mali
tú česť uctiť si ju počas vlaňajšieho decembra a januára tohto roku. V našej farnosti
sme ju privítali 18. januára 2012. Priniesli
nám ju zástupcovia z Chlebníc už v utorok večer. Vo farskom kostole sv. Kataríny
bola v piatok od skorých ranných hodín
k dispozícii k verejnej úcte. Počas celého
doobedia prichádzali veriaci, aby si ju nielen uctili, ale aj zložili v jej prítomnosti
4
FARSKÝ LIST 01|2012
vďaku za dar viery, dar duchovného života
a sprítomňovali si svoje poznatky či predstavy o týchto vierozvestcoch a ich živote.
V poobedňajších hodinách žiaci Cirkevnej spojenej školy v sprievode preniesli relikviu do kostola Povýšenia svätého
kríža. I tam mali možnosť veriaci uctiť si
spomínanú relikviu. Nasledovala akadémia, v ktorej sa striedalo sprievodné slovo či litánie so spevom. Staroslovanský
Otče naš, iže jesi na nebesiech, da sviatitsja
imja tvoje... v mohutnom podaní farských
zborov preniesol prítomných do obdobia
spred 1 150 rokov.
Slávnostnú svätú omšu v zaplnenom
chráme celebroval diecézny biskup Štefan Sečka. V homílii okrem iného uviedol:
„Čo mňa osobne fascinuje na solúnskych
bratoch je to, že dokázali zanechať teplo
domova, krajiny a odísť do neznáma, kde
dirigent, ktorému kvôli viditeľnej chorobe
slabšie konkuroval Martin Prokeš. Majstrovským ovládaním hlasu v kostole so
síce výbornou akustikou, ale malými rozmermi, kde by bolo každé zaváhanie výrazne počuť, si pražskí schólisti udržujú prím,
minimálne medzi európskou elitou. Bravúrne zvládnutý koncert bol v závere ocenený dlhým potleskom a standing ovation.
Matej Bartoš
Snímka: Laco Pagáčik
boli ohrození na živote každú chvíľu. Dokázali opustiť vlastný domov, aby našim
predkom priniesli radostnú zvesť zrozumiteľným spôsobom, v reči Slovienov.
Naplnili poslanie, ktoré Pán Ježiš zveril
svojej Cirkvi: »Iďte do celého sveta...« Ich
príchodom sa na našom území rozprúdila
vlna evanjelizácie. V ich misijnom poslaní
pokračujeme teraz aj my kňazi, biskupi,
ale aj vy laici. Je to naša spoločná úloha.
Vydávať svedectvo nielen slovami, ale
hlavne skutkami. Byť misionárom môžeme byť bez zbaleného kufra a bez letenky doma, vo svojej rodine, na pracovisku,
medzi známymi. A môžeme pri tom hovoriť jazykom lásky, ktorý je univerzálny,
rozumejú mu všetci a osloví všetkých.“
Relikviu od nás prevzali do farnosti
Tvrdošín a tam pokračovala v putovaní
trstenským a následne námestovským dekanátom.
Eva Murínová
Snímky: Laco Pagáčik
Fašiangový ples Cirkevnej spojenej školy
N
ajlepšie je, keď sa môžeme popýšiť
tradíciou, ktorá získava dobré meno
a odozvu. Zdá sa, že tohtoročný fašiangový ples len potvrdil, že Cirkevná spojená
škola a jej priatelia usporiadali ďalší ročník
plesu, ktorý vo všetkých účastníkoch zanechal pozitívne pocity. Tentokrát sa niesol v ľudovom a farmárskom duchu pod
názvom: „Na gazdovskom dvore“. Domáci
sa nedali zahanbiť a hostí vítali klobáskou,
slaninkou a chlebíkom, aby mali dostatok
energie na nasledujúcu veselicu. Na vynikajúcu zábavu dozeral DJ a cez prestávky
všetkých zamestnala bohatá tombola.
Dobré manželstvo
je zručnosť
relaxačných centrách, športoviskách i kvetinárstvach. Na Hviezdoslavovom námestí
si manželia mohli počas víkendu nechať
vyleštiť svadobné obrúčky, previezť sa na
koči ťahanom konským záprahom či nechať si vyrobiť spoločnú manželskú fotografiu.
K aktivitám NTM sa vlani i tohto
roku zapojila aj naša farnosť. Špeciálnou
ponukou bola piatková liturgia určená
Po
vlaňajších počiatočných prvých
krokoch celoslovenskej akcie
Národný týždeň manželstva (NTM) sa
organizátori aj tohto roku pustili s väčšou
vervou do jej druhého ročníka. Je predovšetkým preventívnou kampaňou, ktorá sa
snaží poukázať na výhody zdravého manželstva spoločnosti, médiám a vláde. Je to
snaha povzbudzovať páry a informovať
ich o výhodách a výsledkoch úsilia vytrvalo pracovať na rozvoji vzájomného vzťahu
a to prostredníctvom aktivít cirkevných
spoločenstiev, spoločenských organizácií
a mediálneho spravodajstva. Stáva sa tak
platformou spolupráce pre rôzne subjekty,
ktorých cieľom je pracovať na rozvoji kvalitných manželských vzťahov.
Na celomestskej úrovni boli spoluorganizátormi ponúkané zľavy v reštauráciách,
Hospodárenie
vo farnosti
počas roka 2011
Z
prostriedkov nadobudnutých z príjmov zo zvončeka, z prenájmu cirkevného majetku, ako aj z milodarov od
veriacich sa nám podarilo zrealizovať
reštaurovanie kazateľnice, okna v oratóriu, priečelia chóru a korpusu organu vo
farskom kostole a tiež sme znížili strop
a vymenili zariadenie v sakristii farského
kostola. Nad kazateľnicou bola namontovaná textová svetelná tabuľa, ktorá má
slúžiť na aktívne zapájanie sa veriacich do
svätej omše.
V letných mesiacoch sme zrealizovali
izoláciu budovy farského úradu, vymaľovali sme kanceláriu, spoločenskú miestnosť a chodbu farského úradu a zároveň
sme doplnili kancelársky nábytok a zariadenie fary. Za pomoci mladých bolo vymaľované Pastoračné centrum. V budove
Centrum Orava sme dali urobiť audit vy-
Mária Šaligová
Snímky: archív CSŠ
práve manželom, počas ktorej si vzájomne mohli obnoviť svoje manželské sľuby.
Kaplán Pavol manželom pripomenul, že
manželská láska nie je sebecká, žiadostivá, ale obetujúca sa. V homílii rozvinul
jej štyri základné znaky, ktorými je charakteristická: je láskou ľudskou, totálnou,
vernou a plodnou. A prečo Cirkev bráni
a presadzuje nerozlučnosť manželstva? Čo
nám vlastne nerozlučnosť poskytuje? Pevným vzťahom sa zabezpečí dobro manželov, ktorí získavajú pocit istoty, dôvery
a zodpovednosti. Zabezpečí sa tým dobro potomstva a predchádza sa tak u neho
mnohým psychickým škodám. Zabezpečí
sa tým aj dobro spoločnosti, pretože rodina je jej základným pilierom stability.
Národný týždeň manželstva síce skončil, ale niečo originálne na budovanie
a upevňovanie manželstiev môžeme hľadať a ponúkať každý deň.
Eva Murínová
Snímka: Anna Šimová
kurovania a bola spracovaná projektová
dokumentácia na realizáciu výmeny radiátorov a kotlov ústredného kúrenia v tomto objekte. Okrem bežných opráv a údržby
v uvoľnených miestnostiach bola vymenená elektroinštalácia, boli urobené nové
omietky a podlahy v týchto priestoroch.
Taktiež bola omietnutá garáž v budove
Orava, vymenené garážové dvere a položený bol asfaltový povrch na pozemku pri
budove.
Hoci naše aktivity počas uplynulého
roka boli skromnejšie, o to väčšia vďaka
patrí vám veriacim za akúkoľvek pomoc
finančnú alebo formou modlitieb.
Naša vízia do nasledujúceho roka je
zrealizovať akustický obklad v kostole Povýšenia sv. Kríža a stavba organu v tomto
kostole. Vo farskom kostole chceme urobiť
generálnu opravu organu a v budove Centrum Orava urobiť rekonštrukciu ústredného kúrenia, teda vymeniť radiátory
a kotly v kotolni a stavebné práce spojené
s touto rekonštrukciou.
17. ročník
DOBREJ NOVINY
Chceme srdečne poďakovať všetkým
vám dolnokubínskym farníkom, ktorí
ste vo vianočnom období prijali do
svojich rodín koledníkov Dobrej
noviny a podporili túto myšlienku
vykoledovanou sumou 1 474,63 €.
Na účet sedemnásteho ročníka
Dobrej noviny každý deň prichádzajú
príspevky a aktuálna vyzbieraná suma
ku dňu 14. 2. 2012 je
905 140, 53 €
Všetkým koledníkom,
darcom a priaznivcom
Dobrej noviny ĎAKUJEME!
Renata Jedláková
Ľubomír Pekarčík, dekan
FARSKÝ LIST 01|2012
5
UDALOSTI VO FARNOSTI
Sláva Bohu na výsostiach...
A
na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle...
azaznelo na námestí Jána Vojtaššáka
v deň, kedy celá cirkev slávi sviatok Narodenia Pána. Pre Dolnokubínčanov tu
bolo pripravené hudobno-divadelné pásmo živého betlehema. Čas medzi jednotlivými scénkami vypĺňali vianočné koledy,
rozhovory s priateľmi pri pochutnávaní si
na vianočnom punči, oblátkach s medom
či medovníkoch. Stretali sa tu celé rodiny s deťmi a spoločne tak strávili kúsok
vianočného času. Kulisy maštaľky spolu
s textilnými figurínami ostali vystavené
na námestí až do Troch kráľov. Podujatie
sa podarilo spoločne zorganizovať spoločenstvám našej farnosti a aj tým priniesli nádherný príklad vianočnej jednoty
a spolupráce. eRko sa pripojilo kreatívnou
výzdobou, skauti unikátnou stavbou, saleziáni-spolupracovníci programom jasličkovej pobožnosti, mladí zboristi spevom
i hereckými výkonmi, terciári napiekli
chutné medovníky a mnohí ostatní akciu
podporili námetmi a modlitbami. Možno
práve týmto sme v našej farnosti položili
základ novej tradície.
S
estry saleziánky v spolupráci s mladými, deťmi a rodinami pripravili zakladateľovi saleziánov, sv. Jánovi Boscovi,
nádhernú oslavu. Začala už v piatok 27.
januára na mládežníckej svätej omši. Kostolom počas liturgie znela pieseň „Turínskymi ulicami...“. Oslava pokračovala aj
nasledujúci deň, v sobotu, kedy sa k miestnym oslavujúcim pridala aj saleziánska
mládež z Novej Dubnice. Mladí chalani
(a jedna slečna) sa predstavili so svojím
divadlom „Svätý komediant“, v ktorom
zaujímavým a kreatívnym spôsobom
spracovali dôležité míľniky života tohto
svätca. Poukázali na jeho detstvo v skrom6
FARSKÝ LIST 01|2012
P
ných podmienkach, na začiatky pastorácie
a práce s chlapcami či na chorobu, ktorá ho takmer pripravila o život. Divadlo
však nebolo len suchou biografiou. Ako
by aj mohlo byť, keď samotný don Bosco
bol človekom, ktorý žil radosťou a aktivitou. Záverečnou myšlienkou mladí herci
apelovali na citlivosť a vnímavosť našich
sŕdc, aby sme v každom človeku dokázali hľadať jeho najlepšiu stránku, aby sme
sa vyhýbali posudzovaniu. Po obrovskom
potlesku, ktorý bol adekvátnou odpoveďou na skvelé predstavenie, sa konalo ešte
malé agapé, ktoré zároveň oslavu ukončilo. Sviatok dona Bosca je každoročne veľkým povzbudením nielen pre saleziánsku
rodinu, ale aj pre ľudí vo farnosti.
rvý januárový týždeň patril už tradične zimnej mládežníckej chate. Tento
rok opäť zavítali do Trlenskej doliny, kde
spoločne zažili nezabudnuteľné chvíle. Plné ruksaky, spacáky, jedlo, gitara či
úsmev nechýbali nikomu, kto túžil prežiť dobrodružstvo na okraji hôr v útulnej
chate na Liptove.
Nosnou témou tohtoročnej chaty bol
koniec sveta. Rozdelení na jednotlivé
„cirkvi“, ktorým sv. Ján v Apokalypse písal,
sa snažili počas chaty spolupracovať na
plnení svojich úloh. Prvý večer slúžil na
lepšie spoznanie zboristov cez zoznamovacie hry. Noví zboristi boli veľmi šikovní a zapadli medzi starších veľmi dobre.
Počas celej chaty sa v kuchyni vystriedalo
množstvo šikovných kuchárok a kuchárov,
preto sme ani prvý večer neostali hladní.
Prechádzka, ktorá sa zmenila na poriadnu
guľovačku s radosťou zo snehu, vyplnila
čas doobedia ďalšieho dňa. Na chate bola
k dispozícií kaplnka, a tak aj stála možnosť
pozvať do našich voľných chvíľ Pána. Poobede o tretej hodine nasledovala korunka
Božieho milosrdenstva a po nej debata na
určené témy. Počas pobytu nechýbala ani
sv. omša či ranné/večerné chvály a spoločné modlitby. Utorok večer patril už tradične „imatrikulácii“ nováčikov. Smiech,
dobrá nálada, hry či spev a rozhovory trvali do noci. Po krátkom spánku nasledoval ďalší deň a s ním spojená pokladovka.
V malých skupinkách sa mladí mohli lepšie spoznať a zabojovať o príjemný poklad.
Nočná hra bola veľkým zážitkom, kedy
sa prejavila odvaha zdolať všetky hrozby
i v okolí chaty. Diabol nad nami nemá
nikdy veľkú moc, pretože Božia láska je
silnejšia než smrť.
Posledné ráno po rannej modlitbe nasledovalo balenie a upratovanie. Nikomu
sa nechcelo odchádzať, pretože nám bolo
spolu veľmi dobre. „Chata bola super, spoznal som nových ľudí a ťažko sa mi odchádza,“ hovorí Marek. Účastníci odchádzali
vďační za ten požehnaný spoločný čas i za
priateľstvá naplnené množstvom zážitkov
a radosti.
Andrea Draganová
Snímka: archív sestier saleziánok
Idka & Marek
Snímka: Veronika Jurčíková
Petra Jurčáková
Snímka: autorka
Daj mi duše,
ostatné si ber!
Mladí na chate
AKTUÁLNE
Voliť, či nevoliť?
A koho?
Z
volíme si konečne takých, proti ktorým nebude treba manifestovať? Bývalý parížsky arcibiskup a kardinál Jean
Marie Lustiger v interview o súčasnej situácii v mnohých krajinách povedal: Keď
Izraeliti prešli cez Červené more, Egypťania prestali byť pre nich nepriateľmi.
Neprestal byť však pre nich nepriateľom
Egypt v ich mysliach. Ocitli sa na púšti,
tak, že mu ruky klesali, aby previedol ľud
cez púšť až do zasľúbenej krajiny. Sám do
nej nevkročil, ani si to nenárokoval. Hlavne, že do nej vkročil ľud.
Kolektív nevinných
Porovnajme to s našou situáciou. Akých
vodcov sme mali doteraz, akých máme
dnes, a akých si zvolíme? Úlohou predsta-
a najpravdivejšie. Dokonca aj duchovná
stránka národa, výchova, médiá, kultúra,
boli regulované štátom. Strana to otvorene tvrdila a presadzovala. Dnes to síce politické strany netvrdia, ale správajú sa tak.
Všetci defraudanti a korupčníci (aj z aktuálnej Gorily) svorne tvrdia, že sa ničím
neprevinili, že zákon neporušili.
Skutočné požiadavky ľudu
Čo márne hľadám vo volebných programoch? Chcel by som tam vidieť konkrétny
prísľub, že každý, kto sa previnil proti spoločnému majetku bude primerane potrestaný a prinútený vrátiť, čo nespravodlivo
nadobudol. Aj vtedy, keď majetok prepísal
na inú osobu. Pozbaviť niekoho funkcie
je málo. Tým sa spravodlivosť nenapraví.
Potrestať väzením, to je len na výstrahu
a ďalšiu ťarchu štátu. Spravodlivosť si vyžaduje vyrovnanie dlhov. To by bolo definitívne riešenie. Ktorá strana sa k tomu
zaviaže? Všeobecných prísľubov už majú
voliči dosť. Je škoda bilboardov! Nenájde
sa politická strana, ktorá by požiadavky
ľudu naozaj, ale naozaj splnila?
Voliť treba
kde nebolo ani chleba, ani vody. A zasľúbená krajina bola v nedohľadne. Preto sa
v mysliach často vracali do Egypta, kde
mali dostatok rýb aj chleba. Zabudli, že
tam boli otrokmi. Chlieb a ryby sa stali
dôležitejšími ako sloboda.
Niet vody, niet chleba
História pozná mnohé prechody cez Červené more. V druhej polovici dvadsiateho
storočia prebehol vo svete dekolonizačný
proces. Národy tretieho sveta sa stali samostatnými štátmi. Často sa však dostali
do područia diktátorov a domácej šľachty,
ktorá sa na ich úkor obohacovala ešte viac
ako kolonizátori. Dôkazom sú boje za demokraciu v severnej Afrike. Pred 22 rokmi
aj naša spoločnosť prešla cez Červené more
z komunizmu do demokracie. Ocitli sme
sa na púšti, lebo zasľúbená krajina neprišla
automaticky, ako si to mnohí predstavovali. A stále je v nedohľadne. „Niet vody, niet
chleba“ – spoločenská situácia je po každej
stránke stále horšia. Ekonomika, politika,
súdnictvo, kultúra, morálka... Izraeliti mali
vodcu, ktorý sa modlil, postil a pracoval
viteľov štátu od miest a obcí až po tých
na celoštátnej úrovni je viesť občanov
k spoločnému dobru. To vyplýva z prirodzenosti veci, nemusí to byť nikde napísané. Komunistická strana za totality sa
považovala za jedinú reprezentantku národa, dokonca sa stotožňovala so štátom.
Čo strana rozhodla, to bolo vždy najlepšie
Vo voľbách rozhodujeme o tom, kto bude
pri moci a kto bude viesť tento národ.
Zvolíme si takých, proti ktorým nebude
potrebné manifestovať? Námietka môže
znieť: ukážte mi ich! Uvedomujem si to.
Ale predsa len nie sú všetci rovnakí. Preto môj osobný postoj je, že pôjdem voliť
a budem voliť tú stranu, ktorá je spomínanými zločinmi najmenej poznačená.
A pôjdem voliť aj preto, lebo môj neodovzdaný hlas by sa dostal tej strane, ktorú si
najmenej želám.
František Tondra,
spišský emeritný biskup
(redakčne krátené)
Snímka: internet
Spektrum názorov voličov:
n Prázdna obálka nie je riešenie. Tým ako by som povedal, že medzi
množstvom kandidátov nie je ani jeden jediný prijateľný.
n Ak vhodím volebný lístok nejakej politickej strany do volebnej urny bez
zakrúžkovania svojho preferovaného človeka, automaticky sa to ráta ako moja
podpora navrhnutému zoznamu kandidátov. Ak zakrúžkujem len jedného,
hlas dostanú kandidáti č. 1–3 a môj zakrúžkovaný. Preto si treba vybrať
a krúžkovať, maximálne štyroch. Ak nevyberieme kandidáta podľa „svojich“
kritérií, tak budeme musieť akceptovať výber iných podľa „ich“ kritérií.
n Povzbudzuje ma kampaň modlitieb a pôstu za voľby „40 dní teraz“. Verím,
že Boh koná a bude konať v tejto veci. Máme ešte čas zapojiť sa.
FARSKÝ LIST 01|2012
7
ROZHOVOR
Každodenné veci
robte s láskou
TEXT: EVA MURÍNOVÁ • SNÍMKA: LACO PAGÁČIK
Keď sme v našej farnosti privítali relikviu sv. Cyrila, ktorá putuje
naprieč Slovenskom, navštívil nás pri tejto príležitosti spišský
diecézny biskup Mons. Štefan Sečka. Prvýkrát ako diecézny biskup.
Sprevádzate relikviu sv. Cyrila po farnostiach. Aký význam má putovanie
týchto ostatkov?
Je to prvý krôčik k tomu, aby sme Rok
viery, ktorý bude v októbri vyhlásený, prežívali plnšie. Ide aj o spoločenstvo, ktoré
tak spolu vytvárame. Vidím to po celej
diecéze. Mnohých to povzbudilo, častejšie
si prečítajú nejakú hodnotnú literatúru na
prehĺbenie svojho duchovného života. Čo
lepšie poznáme, to lepšie aj žijeme. Ostatky
putovali už v r. 1969 a aj vtedy to prinieslo
oživenie náboženského života v diecéze.
Dolný Kubín poznáte, v rokoch
1980–1984 ste tu pôsobili ako kaplán s Mons. Letanovským. Aké spomienky na pána dekana vo vás ostali
z tohto pôsobenia?
Na Kubín si celkom milo spomínam. Cestou sem sa mi práve vynárali spomienky
na tie časy výsluchov a návštev Štátnej
bezpečnosti. Keď oni pána dekana „dusili“
na fare, ja som zatiaľ premietal diapozitívy v kostole. Vyčítali mu, že je na kaplána
veľmi mäkký. Keď som chcel začať novú
aktivitu, predniesol som mu to, povedal:
„Počkaj, porozmýšľam.“ Trvalo to tak
zhruba dva týždne a povedal: „No, ak to
urobíš, tak to urob!“ Alebo stravovať sme
sa chodievali do Oravy, týždeň platil jeden, týždeň druhý. A tak bola rozdelená
aj služba v kuchyni. Týždeň varil čaj alebo chystal niečo na večeru jeden, týždeň
druhý. Spolužitie bolo veľmi milé. Boli
sme sami dvaja, mnohé veci sme nestíhali, mnohé veci sa nerobili. Náboženstvo,
náuky som robil ja, lebo on mal problém
s hlasom. Ale nejako to šlo... Spolužitie
bolo veľmi milé.
Od roku 2002 ste boli pomocným biskupom diecézy, teraz k nám prichádzate ako spišský diecézny biskup.
Ktoré zvolenie bolo pre vás prekvapujúcejšie?
Myslím, že to druhé bolo prekvapujúcejšie. Prekvapenie je to vždy. No nie je to
voľba, ale menovanie Svätým otcom.
8
FARSKÝ LIST 01|2012
Vaše biskupské heslo je „Kristov kríž
nech nás zdokonalí.“ Prečo ste si vybrali tému Kristovho kríža?
To je citát apoštola Pavla: „Nechcem sa
chváliť ničím iným, iba krížom nášho
Pána Ježiša Krista, cez ktorý je svet ukrižovaný pre mňa a ja pre svet.“ (Gal 6, 14)
Tento citát som mal aj na primičnom obrázku, keď som bol vysvätený za kňaza.
Má to spojitosť aj s tým, že mojím krstným patrónom je sv. Štefan, prvomučeník,
a keď ho kameňovali, bol tam mladík, pri
ktorého nohách zložili svoje rúcha, aby ho
mohli lepšie kameňovať. Bol to Šavol. Tam
možno bol aj prvý moment prerodu zo
Šavla na Pavla. Apoštol Pavol je mi veľmi
blízky a je dôkazom Božej moci, že dokáže pretvoriť srdce človeka. Zmeniť totálne
celý jeho život. A nie všetky kríže, ktoré
nesieme, sú Kristove kríže.
Aj vás kríž posúva ďalej?
Určite. Kríž nie je len na mojich prsiach
(na retiazke), je nielen symbolom nášho
vykúpenia, ale je jeho nástrojom. Naše životné kríže nám pomáhajú dozrievať. Dozrievať v poznávaní Božej vôle. Niekedy aj
touto cestou utrpenia, bolesti, sklamania,
a to nielen z druhých, ale aj zo seba.
Ste diecéznym biskupom Spišskej
diecézy. Je v niečom táto diecéza výnimočná, iná ako ostatné diecézy?
Poviem najprv, v čom nie je iná. Žijú tu
kresťania i neveriaci, žijú tu ľudia, ktorí
dokázali vydať svedectvo vernosti Kris-
Kristus je jediný Spasiteľ vašich rodín.
Kristus chce vstúpiť do vašich rodín,
do domácností.
Kristus vám chce pomôcť budovať
opravdivé a úplné dobro vašich rodín.
Kristus zmení váš byt alebo dom
na domov, naplní ho láskou, aby ste
žili jeden pre druhého.
Nebojte sa prijať Krista! Vytvorte
s ním dôverné spoločenstvo vo viere,
nádeji a láske.
Modlite sa ruženec ako modlitbu
rodiny a modlitbu za rodiny.
(myšlienky z pastierskeho listu)
Spišský diecézny biskup Mons. Štefan Sečka počas rozhovoru v kubínskej fare.
tovi, je to diecéza mučeníkov a svedkov.
V čom je výnimočná? Vernosťou v ťažkých časoch, v období prenasledovania,
totality. To oceňujem ako veľký dar, vklad,
ktorý sme dostali. My sme sa o to nepričinili, dali nám ho naši predkovia.
Svojim prvým pastierskym listom ste
nás oboznámili, že prioritná pre vás
sa stáva starostlivosť o rodiny. Prečo
ste sa vybrali týmto smerom?
Mojimi najbližšími spolupracovníkmi sú
kňazi. Ale aké budú rodiny, takí budú aj
kňazi. A akí budú kňazi, také budú aj rodiny. Nik nevyrastá na Marse, ale v rodine.
Je to prvé spoločenstvo, ktoré zažíva každý
z nás.
Akú máte konkrétnu predstavu, líniu
tejto starostlivosti?
V čo najkratšom čase chcem založiť Diecézne centrum rodiny, ktoré bude koordinovať na úrovniach dekanátov prípravy do
manželstva, stretnutia. Máme už jedného
kandidáta, ktorý študuje problematiku rodiny a mohol by byť diecéznym riaditeľom
centra. Postupne vytvárať oblastné centrá
rodiny s právnymi, psychologickými, pe-
dagogickými poradňami. Máme veľa odborníkov, ktorí sú ochotní pomôcť.
Vaše odporúčanie smerom k nám
bolo, aby sme sa nebáli prijať Krista
do svojej rodiny. Čo máme robiť, ako
ho prijať?
V pastierskom liste to bolo aj naznačené.
Napríklad spoločná modlitba. Nemusíme
robiť nijaké neslýchané veci. Keď utierate
svojmu dieťaťu nos, utrite mu ho s láskou.
Vy ho tým neškolíte, ale dávate mu príklad, že keď vám ruky zoslabnú, to isté by
malo urobiť ono a tiež s láskou. Len cez
svedectvo. A svedčíte nielen deťom, ale aj
susedom... Slová áno, tie povzbudzujú, ale
príklady tiahnu. Robte normálne, každodenné veci, ale robte ich s láskou.
Bola ukončená diecézna synoda. Sú
už vydané jej záverečné dokumenty.
Kam táto synoda posunula Spišskú
diecézu?
Áno, už sú známe záverečné dokumenty,
s kňazmi na rekolekciách chcem prebrať
jednotlivé body a začať ich uvádzať do
praxe. Farské synodálne bunky prisľúbili pomoc. Ja ako jedno velikánske ovocie
synody vidím, že sme sa pokúšali viesť dialóg. Nemyslím teraz aby sme vedeli krásne rozprávať, ale aby sme dokázali jeden
druhého počúvať. Niekedy ľpieme na tom,
aké argumenty nájdem, aby som niekoho
pretlačil, presvedčil, ale to nie je o tom.
Viesť dialóg znamená vedieť aj povedať,
ale aj načúvať. A tieto stretnutia rehoľníkov, kňazov a laikov to dokázali.
Ktoré aktivity, spoločenstvá plánujete
rozvíjať, podporovať?
Sú to tie rodiny, kňazi, ich formácia a stretávania s nimi, slobodní, starší... Mnohé
úlohy mám aj konkrétne. Napr. zriadenie
diecézneho múzea, lebo bude potrebné
systematickejšie postupovať pri záchrane
niektorých našich unikátnych pamiatok.
Je toho veľa, veľmi široký záber, ale musím
ísť cestou postupných krokov.
Čo by ste potrebovali od nás?
Modlite sa. A keď vás oslovím nejakým
pastierskym listom, tak nad ním trochu
pouvažujte. Lebo nechcem písať preto, aby
som odbremenil kňazov od kázania či aby
som vás unavil, ale píšem preto, lebo vás
chcem povzbudiť. l
FARSKÝ LIST 01|2012
9
ZO SVETA CIRKVI
Pamätné dni biskupa
Vojtaššáka
Spišská diecéza si 13. februára pripomenula 91. výročie biskupskej konsekrácie božieho sluhu Jána Vojtaššáka. Pri tejto príležitosti slávil diecézny
biskup Mons. Štefan Sečka svätú
omšu na poďakovanie za jeho život
s prosbou o dar nových duchovných
povolaní. Vyjadril presvedčenie, že
diecéza aj teraz čerpá mnoho milosti
z jeho dôverného spojenia s Bohom.
V snahe pripomenúť veriacim túto
významnú osobnosť vyhlásil zároveň
pamätné dni biskupa Jána Vojtaššáka
v diecéze. Ide o 13. február – deň biskupskej vysviacky, 27. február – deň
prevzatia úradu diecézneho biskupa,
1. júl – deň kňazskej vysviacky, 4. august – deň smrti, 14. november – deň
narodenia.
-tk kbs-
Stretnutie zasvätených
s diecéznym biskupom
V kňazskom seminári v Spišskej Kapitule sa 4. februára konalo stretnutie
rehoľníkov s diecéznym biskupom
Štefanom Sečkom. Približne 125
zasvätených osôb si počas omše obnovilo svoje rehoľné sľuby. Povzbudil
ich, aby boli autentickými svedkami
a vydávali svedectvo svojho zasvätenia v každodennom živote a zároveň
im aj poďakoval, že toto svedectvo
vydávajú a slúžia Božiemu ľudu. Peter
Girašek, SJ v rámci stretnutia predniesol prednášku na tému Zasvätený
život a Druhá synoda Spišskej diecézy. Nechýbala ani vzájomná diskusia
a rozhovory. „Tieto rehoľné spoločenstvá a osoby zasväteného života
sú modlitebným zázemím, ktoré nám
pomáha naozaj disponovať sa a otvárať sa pre pôsobenie Božej milosti,“
dodal otec biskup Sečka. Symbolické
obetné dary – oheň, cingulum, loď,
glóbus, ľaliu, chlieb a víno – prinášali
rôzni zástupcovia rehoľných spoločností. Po svätej omši sa stretli na
agapé, kde otec biskup neformálne
a priateľsky pozdravil všetkých prítomných počas stolovania a odovzdal
všetkým spoločenstvám dokumenty
diecéznej synody.
-tk kbs-
Pápež Benedikt XVI. a rok 2011
R
ok 2011 bol pre Benedikta XVI. veľmi intenzívnym rokom. Jeho bilanciu referuje
hovorca Svätej stolice P. Federico Lombardi, SJ. Spomína zahraničné cesty, vydávanie dokumentov i ďalšie medzníky. Hodnotenie začína zahraničnými cestami. „Zahraničné cesty sú vždy podstatnou časťou ročnej agendy pápeža. Chcel by som pripomenúť
dve cesty, a síce do Nemecka a Španielska. Tú do Nemecka zvlášť, pretože je osobitne dôkazom starostlivosti Svätého Otca o to, aby sa hovorilo o Bohu a odkazuje na prvenstvo
Boha v spoločnosti, aj na ceste súčasnej sekularizácie, v európskom kontexte zvlášť. Prejav pápeža v Berlínskom parlamente zostane jedným z najvýznamnejších prejavov pontifikátu tým, že poukázal širokému publiku na dôležitosť zmienky o Bohu ako na pevný
základ a východiskový bod pre ľudské spolužitie, základné hodnoty a ochranu ľudskej
dôstojnosti.“ K ceste do Beninu poznamenal, že Svätý Otec bol veľmi dotknutý vitalitou
a srdečnosťou afrického ľudu, ktorý žije v ťažkostiach, je chudobný, má svoje utrpenie
a veľké problémy, ale prejavuje schopnosť vidieť ďalej a zakúšať radosť zo života.
K náznakom, či Benedikt XVI. neurobil krok späť v otázke ekumenizmu a medzináboženského dialógu vzhľadom na posolstvá z Assisi jeho predchodcu, hovorca Svätej stolice
podotkol: „V skutočnosti nešlo o jednoduché zopakovanie stretnutia v Assisi z minulosti,
ale o krok vpred. Pápež zobral tému hľadania pravdy ako zjednocujúceho prvku a v tomto
duchu pozval do Assisi nielen reprezentantov iných kresťanských konfesií a náboženstiev,
ale aj tých, čo úprimne hľadajú pravdu, i keď nepoznajú Boha,“ povedal P. Lombardi.
Medzi dokumentmi roku 2011 sa vyníma Motu Proprio „Porta fidei”, ktorým Svätý
Otec oznámil slávenie Roku viery od októbra 2012. Je to téma, ktorá súvisí s novou
evanjelizáciou, je jednou z veľkých tém pontifikátu Benedikta XVI. Medzi významnými
návštevami roku 2011 spomenul návštevu väznice v štvrti Rebibbia a virtuálnu návštevu
vo vesmíre prostredníctvom historického audio-video spojenia medzi pápežom Benediktom XVI. a Medzinárodnou vesmírnou stanicou (ISS) 20. mája.
Ďalšia veľká udalosť celej Cirkvi bolo blahorečenie Jána Pavla II. 1. mája: „Pápež Benedikt XVI. nás stále vyzýva, aby sme vnímali svätých a blahoslavených ako našich spoločníkov na ceste. Ján Pavol II. je tak trochu špecifickým prípadom, lebo ho pozná celý
svet.“ V závere bilancie končiaceho sa roku 2011 hovorca Svätej stolice dodáva: „Benedikt XVI. je osobou, ktorá hlboko žije svoje povolanie učiteľa teológie a spirituality.
Povedal by som, že pápež nás skutočne sprevádzal a viedol v tomto roku významnými
posolstvami, aktívnou činnosťou a rozvážnosťou. V porovnaní s inými rokmi bol tento
rok veľmi pozitívny, rok veľkých posolstiev, ktoré smerujú náš pohľad do budúcna.“
-tk kbs-
Stanovisko k zjaveniam
M
edzinárodná komisia vytvorená pred dvoma rokmi pri Kongregácii pre náuku viery za účelom preskúmať údajné mariánske zjavenia v Medžugorí, pokračuje v svojej práci. Na čele komisie stojí emeritný vikár Rímskej diecézy kardinál Camillo Ruini,
ktorý by rád do konca tohto roka predložil záverečnú správu Svätému Otcovi. Až on rozhodne o tom, či je oprávnené hovoriť o nadprirodzenom charaktere zjavení, o ktorých je
reč v súvislosti so spomínanou lokalitou v Bosne-Hercegovine.
-tk kbs-
Noví kardináli Rímskokatolíckej cirkvi
S
vätý Otec zvolal na 18. februára slávnostné verejné
konzistórium, pri ktorom vymenoval 22 nových kardinálov. Je medzi nimi aj pražský arcibiskup Dominik
Duka. Osemnásti z novo ohlásených kardinálov majú
vek menej ako 80 rokov, čo znamená, že majú právo voliť
pápeža v prípadnom konkláve. Počas víkendového konzistória pápež viackrát apeloval, aby kardináli nepodľahli
logike moci, ale milovali, slúžili. Sobotňajšiu homíliu Benedikt XVI. zakončil sugestívnymi slovami: „Modlite sa tiež za mňa, aby som mohol vždy ponúkať Božiemu ľudu
svedectvo istej náuky a viedol s miernou pevnosťou kormidlo svätej Cirkvi.“
-tk kbs-
10
FARSKÝ LIST 01|2012
Rok sv. Cyrila a Metoda
v Žilinskej diecéze
Púť laikov k hrobu svätého Cyrila
F
órum kresťanských inštitúcii s Radou pre laické a apoštolské hnutia, ktorej predsedom je eparcha Mons. Peter Rusnák, spolu s Pápežským slovenským kolégiom
sv. Cyrila a Metoda v Ríme a Slovenskou redakciou Vatikánskeho rozhlasu vo februári
zorganizovali tretí ročník Púte k hrobu sv. Cyrila s bohatým programom. Púť je jednou
z aktivít spadajúcich do dvojročnej duchovnej prípravy slávenia 1 150. výročia príchodu
svätých Cyrila a Metoda na naše územie. Predseda Pápežskej rady pre laikov kardinál
Stanisław Ryłko označil pútnikov za protagonistov novej evanjelizácie, ktorí majú v misijnom poslaní Cirkvi svoje „nezastupiteľné miesto“. „Vaše spolky a hnutia nie sú len
nejakou zvláštnosťou, niečím navyše. Práve naopak: ste neoddeliteľnou súčasťou Cirkvi,
každého farského spoločenstva; ste darom Ducha svätého, ktorý je nenahraditeľným
prostriedkom evanjeliového hlásania, vyjadrením vitality Cirkvi našich čias,“ apeloval
v homíli otec kardinál. Zároveň pripomenul, aký je odkaz solúnskych vierozvestcov. Pripomínajú nám podľa otca kardinála korene, ku ktorým sa treba vždy vrátiť, ďalej to,
že každý kresťan musí byť misionárom, ktorého ženie zápal pre ohlasovanie, a zároveň
povolanie k svätosti a jednote.
-tk kbs-
Neokatechumenátna cesta oficiálna
„V
aša prítomnosť tu je viditeľným svedectvom vášho radostného odhodlania žiť vo
viere, v spoločenstve s celou Cirkvou a s nástupcom sv. Petra a byť odvážnymi
ohlasovateľmi evanjelia“– týmito slovami pápež Benedikt XVI. privítal koncom januára
približne 7-tisíc členov Neokatechumenátnej cesty na audiencii v Aule Pavla VI. Audiencia sa konala pri príležitosti ukončenia schvaľovacieho procesu, ktorého výsledkom
je vlastná a plná inštitučná forma hnutia. Katolícke hnutie sa tak dočkalo schválenia po
15 rokoch štúdií Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí. Svätá stolica schválila
v roku 2008 aj konečné znenie Štatútu a v roku 2011 aj zásadný trinásťzväzkový dokument tohto hnutia – Katechetické direktórium Neokatechumenátnej cesty.
V úvode Svätý otec pozdravil zakladateľov hnutia, kňazov, seminaristov, rodiny a ďalších členov hnutia. Následne Svätý otec spomenul úsilie členov Cesty, ktorí už niekoľko
desaťročí „ohlasujú Vzkriesenie Krista, odpovedajú na jeho slová s veľkorysosťou, často
opúšťajú osobné bezpečie a hmotné statky, ako aj vlastné krajiny, pričom musia mnohokrát čeliť novým situáciám, ktoré nie sú vždy jednoduché. Prinášať ľuďom Krista a priviesť ľudí k nemu: to je to, čo vdychuje život každému dielu evanjelizácie. Angažovanie
sa však podľa pápeža Benedikta XVI. nie je jednoduché. Členovia hnutia odchádzajú do
oblastí, kde ľudia síce v minulosti poznali Ježiša Krista, ale „vplyvom sekularizmu, ktorý
im zatienil zmysel Boha a kresťanských hodnôt, je im viera ľahostajná“.
Svätý otec uviedol, že „Cirkev rozpoznala v Ceste zvláštny dar od Ducha Svätého“,
čoho znamením je aj schválenie Štatútu a Katechetického direktória. Zároveň povzbudil
hnutie, aby vo svojej cennej práci vždy nachádzalo hlboké spoločenstvo s Apoštolskou
stolicou a s cirkevnými pastiermi. Hnutie Neokatechumenátna cesta založili v roku 1964
Francisco Argüello, prezývaný Kiko, a Carmen Hernandezová. Spolu s priateľmi ohlasovali evanjelium medzi chudobnými v Madride, v ďalších španielskych farnostiach a neskôr sa táto myšlienka rozšírila do celého sveta.
Neokatechumenátna cesta na Slovensko prišla v r. 1978; prvé katechézy pre veriacich z farností Preseľany a Lefantovce dávali poľskí katechéti. V 80-tych rokoch vznikali
u nás prvé spoločenstvá (Stupava, Vrbové, Vrútky, Žilina). Po r. 1989 sa katechézy rozšírili v ďalších farnostiach. Na Slovensku dnes existuje cca 50 spoločenstiev vo viacerých
farnostiach, spolu asi 1 000 bratov a sestier.
Žilinská diecéza si 14. februára 2012
pripomenula 4. výročie svojho vzniku.
Keďže solúnski bratia sú jej patrónmi,
diecézny biskup dekrétom vyhlásil
v Žilinskej diecéze Rok svätých Cyrila
a Metoda. Počas neho budú v diecéze
realizované rôzne pastoračné projekty.
Biskup Tomáš Galis bude navštevovať jednotlivé dekanáty s katechézou
o slovanských apoštoloch, prebiehať
bude program formácie laikov, súťaže
pre školy, spoločenstvá i miništrantov
a diecéza bude vydávať svoj časopis.
Rok zasvätený patrónom diecézy
bude ukončený v júli 2013 slávnosťou
v Terchovej, kde je najväčší kostol
na Slovensku, zasvätený solúnskym
bratom.
-tk kbs-
Na obzore nové
blahorečenie
Košický arcibiskup Mons. Bernard
Bober slávnostnou sv. omšou oficiálne
ukončil diecéznu fázu procesu blahorečenia Anny Kolesárovej, ktorá sa začala v r. 2004. Anka sa na konci druhej
svetovej vojny ako šestnásťročná stala
obeťou násilného vojaka, keď bránila
svoju dôstojnosť a čistotu. Na záver
slávnosti bol podpísaný deklaračný
dekrét o ukončení procesu blahorečenia na diecéznej úrovni. Zhromaždený
dôkazový materiál bol odovzdaný
Kongregácii pre kauzy svätých v Ríme.
-tk kbs-
Pomocný biskup
pre Bratislavu
31. januára 2012 Benedikt XVI.
vymenoval nového bratislavského
pomocného biskupa. Stal sa ním 48ročný Mons. Jozef Haľko. „Znamená
to výzvu ešte hlbšie zapustiť duchovné
korene do osoby Ježiša Krista,“ povedal Mons. Jozef Haľko. „Je to pocit
veľkej zodpovednosti a otázka, nakoľko človek dokáže v budúcnosti túto
zodpovednosť zvládnuť so súčasnou
prosbou k Bohu, aby v tom pomohol,“
dodal. Biskupskú konsekráciu prijme
v sobotu 17. marca. v Katedrále sv.
Martina v Bratislave.
-tk kbs-
-tk kbsFARSKÝ LIST 01|2012
11
TÉMA
20. výročie vzniku
Cirkevnej školy
v Dolnom Kubíne
V živote človeka znamená dvadsať rokov veľmi veľa. Za ten čas sa
naučí urobiť prvé kroky, povedať prvé slovo, spoznať svet s jeho
krásami i bolesťami, začleniť sa do života. Aj v živote školy je to
obdobie, počas ktorého sa udeje veľmi veľa. Škola je inštitúcia, ktorá
má človeku pomôcť k vzdelaniu, k výchove a aj k príprave na budúci
život. Cirkevná spojená škola to robí už dvadsať rokov – deti od
útleho veku pripravuje a vzdeláva do života. Prvýkrát prešli žiaci cez
prah školy 1. februára 1992, kedy bola škola otvorená slávnostnou
svätou omšou. Vyučovanie sa začalo 3. februára druhým polrokom
školského roka 1991/92 v štrnástich triedach. Prvým riaditeľom
sa stal Mgr. Gustáv Turčina a zástupkyňami Marta Podobová
a Mgr. Irena Vojtaššáková. Od roku 2010 je riaditeľom školy
Mgr. Ľudovít Mačor.
Významné medzníky školy
Roky 1992–1997 – 5 rokov ZŠ A. Radlinského
Obdobie formovania programu školy s dôrazom na kresťanskú orientáciu, vnútornú
profiláciu a agendu školy; snaha o vytvorenie priaznivej atmosféry a dosiahnutia
čo najlepších výchovno-vzdelávacích výsledkov; rozvoj záujmovej činnosti; rozvoj
spolupráce s rodinou, farnosťou.
Roky 1997–2002 – 10 rokov ZŠ A. Radlinského – obdobie intenzívneho rozvoja aktivít a činnosti školy
Ponuka pre žiakov – zameraná na všestranný rozvoj osobnosti detí a mládeže,
záujmovú a hodnotovú orientáciu, zmysSlávnostná sv. omša pri otvorení školy.
12
FARSKÝ LIST 01|2012
luplné trávenie a využívanie voľného času,
na sebarealizáciu detí a mládeže
Ponuka pre rodičov – efektívnosť výchovy
a vzdelávania mladej generácie nepochybne závisí od spolupráce školy a rodiny, rodiny a školy. Výchovné pôsobenie je o to
účinnejšie, čím je väčšia ochota k spolupráci. Cieľom tejto spolupráce bolo jediné – dobro našich detí!
Roky 2002–2007 – 15 rokov ZŠ A. Radlinského
Program integrácie zdravotne postihnutých detí – realizovaný od školského roku
2001/2002 sleduje predovšetkým tieto ciele: prijať dieťa s jeho darmi a obmedzeniami, pomôcť mu zaradiť sa medzi zdravú
Prvý učiteľský zbor.
populáciu a naučiť ho žiť v bežnom živote,
využívať svoj prirodzený potenciál, zlepšiť
kvalitu svojho života.
Školské stredisko záujmovej činnosti – začalo svoju činnosť v apríli 2002. Cieľom projektu je zmysluplné trávenie a využívanie
voľného času, rozvoj schopností, zručností a záujmovej orientácie detí a mládeže,
prevencia proti sociálno-patologickým
javom.
Projekt INFOVEK – zavádzanie a využívanie informačných a komunikačných technológií v rámci vyučovania, záujmovej
a odbornej činnosti.
Projekt „Spojená škola“ – rozšírenie ponuky služieb o predškolskú výchovu a stredoškolské štúdium: prvá etapa – šk. rok
2006/2007 – zriadenie Materskej školy, ZŠ
s MŠ Andreja Radlinského – 1. 9. 2006.
Roky 2007–2012 – 20 rokov ZŠ A. Radlinského
Obdobie významných materiálno-technických, personálnych a organizačných
zmien:
Projekt „Spojená škola“ – druhá etapa:
1. 9. 2007 zriadenie 8-ročného gymnázia –
„Cirkevné gymnázium A. Radlinského“,
1. 1. 2010 zaradenie do siete škôl a školských zariadení ako Cirkevná spojená
škola so zložkami: Základná škola s materskou školou A. Radlinského a Cirkevné
gymnázium A. Radlinského.
Majetkový prevod budovy a areálu školy
v r. 2009 – budova a areál školy bol odkúpené od štátu a stali sa majetkom školy.
V roku 2011 a 2012 prebehla rekonštrukcia školy.
Aktivity školy
Kľúčovú rolu vo fungovaní školy zohráva
aj spolupráca na neformálnej úrovni, ktorá zahŕňa nespočetné aktivity a podujatia
Oslavy 20. výročia vzniku školy
Po
dlhodobých prípravách a očakávaní nastal deň osláv 20. výročia
vzniku Cirkevnej školy v Dolnom Kubíne.
Slávnostný deň – 10. február – začal svätou
omšou vo farskom kostole, ktorú celebroval otec biskup Andrej Imrich. Vo svojej
kázni poďakoval všetkým, ktorí sa podieľali a podieľajú na chode školy a podčiarkol potrebu katolíckej školy vo farnosti.
Na omši boli prítomní i hostia, a to najmä
z radu pedagógov pôsobiacich na škole počas jej doterajšej existencie. Po omši, ktorej
sa aktívne zúčastnili aj žiaci školy a svojím
spevom, čítaním i obetnými darmi prejavili vďaku škole i farnosti, sa všetci prítomní presunuli do MsKS, kde sa konala
slávnostná akadémia. Otec biskup, miestny
dekan, kňazi farnosti, bývalí i súčasní učite-
podporujúce talent a prednosti žiakov,
ako aj kultúrno-spoločenské podujatia pri
rôznych príležitostiach.
Tradičnými stálicami počas školského
roka sú tri programy: Vnúčatá starým rodičom – program k Mesiacu úcty k starším,
Kytica vďaky matkám – program ku Dňu
matiek, Vianočné slávnosti. Sprevádzajú ich
rôzne sprievodné akcie a programy. Žiaci
absolvovali mnohé pútnicko-poznávacie
zájazdy – Francúzsko, Taliansko, Poľsko,
Rakúsko, Česko; besedy – s misionármi,
s rehoľnými sestrami, so spisovateľmi,
zdravotníkmi, vedcami-fyzikmi, akademickým maliarom Záborským, s politikmi,
s policajtmi, s ochranármi prírody. Deti sa
Biatlonisti pod vedením Jindricha Lonského.
lia, pozvaní hostia z radov kubínskych škôl,
vedenia mesta a z poľskej družobnej školy
z Limanovej spoločne so žiakmi a ostatnými prítomnými sledovali program, ktorý
spájala myšlienka „obdarovania“. Darčekmi boli vystúpenia žiakov i bývalých absolventov, ktorí s hrdosťou ukázali svoje
schopnosti v speve, tanci, dramatickom
umení i v recitácii. Oslava bola zavŕšená recepciou v priestoroch školy, ktorá sa niesla
v priateľskom duchu spomínania a prianí
všetkého dobrého do budúcnosti.
rady zapájajú do charitatívnych činností,
ako sú napríklad zbierky na misie (známky, plastové vrchnáky, Tehlička pre misie).
Verejnoprospešná činnosť má tiež pevné
zázemie a triedy sa často zapájajú do zberu papiera, plastových fliaš, pomarančovej
kôry, šípok a iných liečivých rastlín.
Vydávanie školského časopisu – Srdiečko, Očko.
Náboženské aktivity školy zahŕňajú
duchovné obnovy pre učiteľov, duchovné
cvičenia pre žiakov, denne ranné duchovné stretnutia, jedenkrát týždenne sv. omša,
spoločné slávenie prikázaných sviatkov –
sv. omša v kostole, rozhlasové relácie
z príležitostí aktuálnych sviatkov a výročí,
púte prvoprijímajúcich detí na Staré Hory,
starostlivosť o hroby kňazov, jasličkové
pobožnosti.
Športová činnosť na škole je skutočne
bohatá a má pevné zázemie najmä v osobe Mgr. Jindricha Lonského, ktorý zastrešuje telesnú výchovu a športové aktivity
žiakov. Mnohé úspechy na domácej i medzinárodnej úrovni sú toho dôkazom.
Mária Šaligová
Snímky: archív školy
FARSKÝ LIST 01|2012
13
TÉMA
20. výročie vzniku Cirkevnej
školy v Dolnom Kubíne –
vyznania a poďakovania
žiakov a ich rodičov
N
ašich synov sme do cirkevnej školy dali preto, že očakávame kvalitné
vzdelanie a že škola môže prispieť k vytváraniu správnych morálnych hodnôt.
Myslime si, že je tam vhodné prostredie
pre výchovu detí. Veľmi sa mi páči, že
týždeň začína svätou omšou, že v škole je
kaplnka. Taktiež častá prítomnosť kňazov
a možnosť sv. spovede v škole. Oceňujem
aj ostatné kresťanské aktivity, ako je modlenie sv. ruženca, výroba adventných vencov, posvätenie tried alebo aj pôsobenie
speváckeho zboru.
Maria Tomanová, rodič
Za
socializmu, keď som bol žiakom
ja, nemohol som okrem iného poznať, čo je cirkevná škola, čo je jej účelom,
kto je katechéta. V učebniciach mi chýbali
napríklad vianočné koledy, opisy cirkevných sviatkov a podobne. Až prišiel November 1989, kedy som si povedal „konečne“, aspoň moje deti budú mať možnosť
poznania skutočnej pravdy. Som rád, že už
dvadsať rokov ju vštepuje do sŕdc našich
detí aj Cirkevná škola A. Radlinského.
rodič
N
aše rozhodnutie o tom, či dať deti
do cirkevnej školy, nebolo jednoduché. Bývame na Brezovci a ZŠ máme
„pod nosom“. Nakoniec sme sa rozhodli
pre cirkevnú školu. Naša najstaršia dcéra
po deviatich rokoch už opustila školské
Spevácky súbor Srdiečko.
14
FARSKÝ LIST 01|2012
lavice a na túto školu nedá dopustiť. Chceli sme svojim deťom ponúknuť viac, než
sme dostali my. Začať nový školský rok
a nový týždeň s pomocou Božou, účasťou
na svätej omši, ako spoločenstvo v triede,
sláviť cirkevné sviatky a začať každý nový
deň so svojím učiteľom s modlitbou na
perách – to sú prednosti našej školy.
A Boh pomaly, ale isto pôsobí. Vidíme
aj nedostatky (veď ktorá škola ich nemá?).
Ale to nás neodradilo. Modlíme sa za našu
školu a Boh sa v nej oslávi. Veľmi by sme
uvítali, keby náboženstvo učili kňazi alebo sestry saleziánky, ktoré máme v našom
meste. Určite do tejto školy patria.
manželia Kabátovci
N
áš syn František Milan bude mať
v roku 2012 osemnásť rokov. Je to vek,
kedy už môže v živote čo-to rekapitulovať. Momentálne je študentom II. ročníka
strednej školy a napriek svojmu fyzickému
handicapu mal v živote na skvelých ľudí
veľké šťastie. Aj vďaka pani učiteľkám a pánom učiteľom z Cirkevnej školy Andreja
Radlinského nikdy nepocítil, že je iný, že
nie všetko je preňho možné. Deväť rokov,
na ktoré si vždy veľmi pekne spomíname,
bolo skutočne obdobím, ktoré mu dalo do
života naozaj ten pravý základ. A to hlavne
vďaka prístupu učiteľov tejto školy, ktorým
aj takýmto spôsobom chce celá naša rodina poďakovať za ich profesionalitu, ochotu
a hlavne lásku, ktorej sa nám za tie roky
dostávalo skutočne hojne. Ani na chvíľu
sme neoľutovali, že sme sa rozhodli práve pre túto školu a vrelo ju odporúčame
všetkým rodičom, ktorí hľadajú pre svoje
deti niečo viac, nielen vzdelanie, ale aj individuálny a hlavne ľudský prístup.
rodina Milanová
O
slávencovi sa nemá pripomínať vek,
ale pri našej škole je to asi trochu
ináč. Pred dvadsiatimi rokmi som sa veľmi
tešil zo vzniku cirkevnej školy. Školy, ktorá
nebude zaťažená nenávistnou ideológiou,
pre ktorú sme boli my, veriaci, len druhoradými občanmi bez perspektívy väčšieho
spoločenského uplatnenia. Školy, v ktorej
bude pre naše deti prirodzené pohybovať
sa s vierou v Boha voľne v kolektíve aj pred
učiteľmi. Začiatky boli ťažké. Pedagogické
fakulty vtedy nesmeli prijať študenta bez
súhlasu ideologického tajomníka OV KSS
a preto hrozilo, že nebude dosť kvalitných
učiteľov. A o šírení ničím nepodložených
predsudkov, aj medzi nami veriacimi, ani
nehovoriac. Dnes tu máme oslávenkyňu,
o ktorej úspešnosti už nemôže pochybovať nikto. Vychováva deti od ,,bábätkovského“ veku až po vstup medzi dospelých.
Koncoročné tabuľky o úspešnosti žiakov
v medziškolských súťažiach a olympiádach a najmä o úspešnosti prijatia na
vysoké školy hovoria jednoznačne a výrečne. Rovnako vidím a cítim, že aj deti
i pedagógovia sú tu spokojnejší, kľudnejší,
skrátka atmosféra je tu O. K. Máme tu modernú a úspešnú školu a som veľmi vďačný
všetkým, ktorí sa o to počas jej „detských“
rokov pričinili. A aj tým, ktorí tento dar
Boží ťahajú vpred dnes.
Ján Šimún, rodič
Čo
by som povedala o našej cirkevnej škole? Prvé, čo ma napadne
je, že bola tou najlepšou, akú mi mohli
moji rodičia vybrať. Už v prvej triede som
Návšteva hrobu Jána Vojtaššáka v Zákamennom.
si v nej našla kamarátov a ľudí, na ktorých
si s úsmevom a radosťou spomínam dodnes. S niektorými som stále v kontakte.
Strednú školu mám takmer za sebou. Prišla
som na ňu vďaka „základke“ a pedagógom
v nej vedomostne, ale čo je dôležitejšie, aj
morálne, dobre pripravená. Som, a vždy
im aj budem, za to veľmi vďačná. Formovali totiž moju osobnosť v období, ktoré
je v tomto zmysle pre človeka najdôležitejšie. Strednú som si vybrala sama a nebolo to už cirkevné gymnázium.. Mnohí
ma odhovárali, že ma tam čakajú nástrahy
spoločnosti a zlý vplyv ľudí, ktorí neboli
vychovávaní v rovnakom prostredí ako
ja. Ja som však na nich nedbala, pretože
tá škola bola najlepšia v mojom okolí, ktorá ma mohla pripraviť na ďalšiu – vysokú.
Dnes viem, že som sa rozhodla správne,
pretože so základmi výchovy a s morálnymi hodnotami, ktoré mi dala cirkevná
škola a rodičia, môžem ľahšie odolávať
zlým vplyvom dnešnej spoločnosti. A tie
nájdem naozaj všade, nezáleží na tom, kde
práve som. Nakoniec by som ešte chcela
našej drahej „cirkevnej“ popriať veľa ďalších úspechov a dobrých žiakov. A tým,
ktorí možno kvôli predsudkom a rečiam,
čo o našej škole medzi ľuďmi kolujú, stále váhajú, či zapísať svoje dieťa práve sem,
odkazujem len jedno. Je to to najlepšie, čo
môžete preň urobiť.
Veronika Štyráková,
študentka gymnázia, bývalá žiačka
bránou do ďalšieho života“, hovorievali. Je
to už 12 rokov, ale veľmi dobre si spomínam na tú priateľskú atmosféru. Viacerí sa
skoro ráno ponáhľali do školského klubu,
kde žiaci v kolektíve čakali na vyučovanie
pri hrách. Po škole bola družina. Nebolo
to iba o vzdelávaní, ale aj o bohatom mimoškolskom vyžití. V dobrom spomínam
na všetkých pedagógov, viem, že to s nami
nemali vždy ľahké. Škole prajem veľa
dobrých žiakov, pedagógov a veľa ďalších
úspešných rokov.
Ing. Pavol Turčina,
ekonóm, bývalý žiak
U
rčite by som dala svoje deti do tejto
školy. Myslím, že iná škola v meste im
neposkytne lepšie kresťanské zázemie ako
práve táto. Som veľmi rada, že som cirkevnú ZŠ mohla navštevovať aj ja; dostala
som kvalitné základy pre ďalšie štúdium
na gymnáziu, ale najmä duchovnú podporu, ktorú bolo jasne cítiť z učiteľov; sväté omše, rôzne podujatia, a hlavne... bolo
úžasné, že sme mali k dispozícii kaplnku
a v nej prítomnosť Ježiša priamo v centre
školy. Je perfektné, že máme cirkevnú ZŠ
aj v našom meste, tak len nech Duch Svätý
pomáha vedeniu, pedagógom a všetkým
pracovníkom školy všetko stavať na tom
najlepšom základe, ktorým je Boh. Nech
sa nikdy nehanbia za evanjelium, a v tomto duchu nech poskytujú svojim žiakom
základ – intelektuálny či duchovný – do
života.
Mgr. Mária Mahútová,
učiteľka CG v Ružomberku,
bývalá žiačka
Na
Základnú školu A. Radlinského
mám tie najlepšie spomienky. Bol
som medzi jej prvými absolventmi a vždy
sa rád k tomu hlásim. Škola mi nedávala
iba vzdelanie, ale pedagógovia nás formovali aj po hodnotovej stránke, v duchu
kresťanstva. Dostali sme dobrý základ do
života. Učitelia išli príkladom a motivovali
nás, aby sme študovali ďalej. „Vzdelanie je
Vo
februári 1992 som prišla na novozaloženú cirkevnú Základnú školu
Andreja Radlinského a patrila som medzi
jej „prvých“ prvákov. Bola a stále to je iná
škola, ako všetky ostatné v meste. A to je
dobre. Neraz sa na našu školu a teda aj na
Divadelné vystúpenia pod taktovkou Anny Jančekovej.
nás, jej žiakov, pozeralo s posmechom, pretože sme neraz boli „tí z cirkevnej“. My sme
to však cítili ako výzvu a vedeli sme, že naša
škola nie je o nič horšia a ani v ničom nezaostáva za ostatnými, ba naopak. Okrem
kvalitného vzdelania, ktorého sa nám na
ZŠ dostalo, a ktoré veľmi dobre obstálo
na stredných školách, nám cirkevná škola
poskytla aj jej pridanú hodnotu. Kresťanskí učitelia nás viedli nielen slovom, ale
i príkladom. Svojimi vedomosťami, skúsenosťami a zapálenosťou nás zodpovedne
doviedli až na koniec deviateho ročníka.
Píšem v množnom čísle, pretože ja a moji
spolužiaci sme neraz aj s odstupom času
zhodnotili kvality našej cirkevnej školy.
Mgr. Katarína Podobová,
súčasná učiteľka cirkevnej školy,
bývalá žiačka
V
raví sa, že škola je základ života. Asi na
tom bude aspoň štipka pravdy. Aj keď
som základnú školu skončila iba nedávno,
to, čo som sa tam naučila, ma neraz zachráni pri písomkách, ktoré píšem v mojej súčasnej strednej škole. Som rada, že ma naši
pred rokmi zapísali do školy. Nebola pre
mňa len inštitúciou, do ktorej som musela
každý deň chodiť. Stala sa mojím druhým
domovom. Pamätám si na duchovnú obnovu v Zázrivej, ale aj pondelňajšie sväté
omše, ktoré nám umožnili začať úspešne
nový požehnaný týždeň. Hlavne som zažila
veľa pekných chvíľ, na ktoré určite budem
s radosťou spomínať. Pevne verím, že cirkevná škola tu bude pre veľa ďalších žiakov
ešte mnoho rokov a dá im do života toľko,
čo dala mne.
Barbora Sučáková,
študentka gymnázia, bývalá žiačka
V
šetky moje spomienky na základnú
školu vo mne vyvolávajú len pozitívne
pocity. A ľútosť, že základná škola je pre
mňa už minulosťou. Táto škola mi dala
taký základ, na ktorom môžem stavať celý
život. Ďakujem učiteľom, ktorí boli ochotní pre žiakov urobiť aj viac ako to, čo majú
v náplni práce. Som im vďačná, že s nami
mali pevné nervy, hoci to nebolo vždy
ľahké. Takisto im ďakujem za ich ľudský
prístup a pochopenie. Aj pani kuchárkam
za chutné obedy, ktoré by som teraz ocenila oveľa viac. A obedy nie sú jedinou vecou, ktoré viem naozaj oceniť až teraz. No
tak to v živote chodí – neuvedomujeme si,
čo máme, až kým to nestratíme. A preto,
ak by som sa raz mala rozhodovať, akú základnú školu mám vybrať pre svoje deti,
bola by to práve táto.
Mirka Florková,
študentka gymnázia, bývalá žiačka
FARSKÝ LIST 01|2012
15
DOKUMENTY
Druhá synoda
Spišskej diecézy
Od apríla 2006 do apríla 2011 v spišskej diecéze prebiehala
druhá diecézna synoda. K jej základným charakteristikám patrí
to, že prebiehala pomerne dlho a bola organizovaná precíznym
spôsobom. Synodálne diskusie sa odohrávali na troch úrovniach
a dokumenty z nej majú doktrinálno-historicko-legislatívnu povahu.
Počas roku 2012 vás budeme v krátkosti oboznamovať s týmito
záverečnými dokumentmi.
Na úvod ešte pár vysvetlení. Slovo „synoda“, čo znamená „spoločná cesta”, je
výzvou spoločne kráčať jedným a jednotným smerom ku Kristovi, ktorý nás sám
povzbudzuje výzvou a pozvaním: „Ja som
cesta, pravda a život” (Jn 14, 1–6). Úlohou
spoločnej cesty počas synody bolo hľadať
pravdu o potrebách a problémoch diecézy
a nachádzať odpovede a východiská, ktoré vo veriacich i v diecéze naplno prehĺbia
a zveľadia Boží život. Zámerom otca biskupa Františka Tondru, ktorý synodu začal
i priviedol k záveru, bolo najprv poznať
náboženský a s ním súvisiaci názorový
a kultúrny stav diecézy. Preto sa uskutočnili farské a dekanátne rozpravy. Do farských
rozpráv sa mohol zapojiť každý farník, či
už ako člen farskej synodálnej bunky, alebo prostredníctvom jej členov. Poznatky
z farských synodálnych buniek sa výberom dostali do dekanátnych rozpráv a na
ich základe sa spracovali jednotlivé témy
synody. Tie potom boli predmetom plenárnych zasadaní synody. Z plenárnych
zasadaní vzišlo desať synodálnych dokumentov, ktoré boli predložené diecéznemu
biskupovi Františkovi Tondrovi a ten ich
prijal za svoje a dňom 1. augusta 2011 ich
vyhlásil za platné a záväzné. K tomu dodáva: „Uvádzanie záverov synody do života
Cirkvi v našej diecéze nie je len otázkou
ľudskej činnosti, hoci by bola neviem ako
potrebná. Na prvom mieste je to prítomnosť Ducha Svätého, bez ktorého nedokážeme nič, ani sa len náležite modliť (porov. Rim 8, 26). Preto sa vytrvalo modlime
a konajme dobré skutky s tým úmyslom,
aby sa závery synody čo najskôr dostali do
života Cirkvi v našej diecéze a aby prinášali svoje duchovné ovocie.“
Každá téma je rozpracovaná
do troch častí:
I. Doktrinálna časť, z ktorej vyberieme pár
zaujímavostí. (Jednotlivé odstavce začínajú
vždy číslami, takže nemusia za sebou na16
FARSKÝ LIST 01|2012
1. téma: Tvár, život a spásne
služby Spišskej partikulárnej
cirkvi
I. Doktrinálna časť
23. Druhý vatikánsky koncil vyzdvihol
spoluzodpovednosť každého jednotlivca za
veci vo svete (porov. GS 3, 4) a snahu o posvätenie všetkého (porov. LG 41). ...V dôsledku spoločenských zmien sa však ukázali
aj prejavy slabšieho pocitu spolupatričnosti k Cirkvi. Ide o nedostatky v bratských
vzťahoch (formálnosť až nezáujem o blížnych), ochabnutie horlivosti kresťanov, pasivitu pri liturgii, v rodine, v spoločnosti,
o formálne prežívanie niektorých udalostí
v spoločenstve Cirkvi.
24. Občas zaznievajú tézy, ako: „Kristus áno,
Cirkev nie!”, „Verím v Krista, v Cirkev nie!”.
Tieto tvrdenia, aj keď niekedy založené,
žiaľ, na zlej skúsenosti jednotlivca s veriacimi, osobitne s kňazmi, odrážajú len vonkajšiu stránku. Vnútorná pravda a dôsledky
sú iné než jednotlivá skúsenosť. Dôvodom
identifikácie s Cirkvou je sám Kristus. On
sa stotožnil s Cirkvou a s jej členmi (porov.
Jn 6, 56; 15, 4–5). Kristus a Cirkev sú teda
„úplný Kristus” (Christus totus)...
III. Súhrn nariadení na úrovni farnosti
§ 1 V každej farnosti zriadiť pastoračnú
radu, ktorá sa riadi štatútom schváleným
diecéznym biskupom. Každá farnosť má
mať svoj pastoračný plán vypracovaný farárom v spolupráci s pastoračnou radou.
Krátka rekapitulácia synody v číslach:
Zvolaná bola na 230. výročie založenia Spišského biskupstva – 29. 4. 2006
Druhá diecézna synoda trvala od 29. 4. 2006 do 9. 4. 2011
Počet synodálnych buniek farností: 319
Počet všetkých členov synodálnych buniek: 2 973
Počet delegátov na dekanátnych rozpravách: 454
Počet členov synody: 165; 17 náhradníkov
sledovať, lebo z nich vyberáme len niektoré
časti.)
II. Opis stavu diecézy – táto časť predstavuje súhrn pohľadov skoro 3 000 ľudí,
zapojených do farských buniek, na stav
farností.
III. Súhrn nariadení a odporúčaní – v záverečnom dokumente sú vždy rozdelené na
nariadenia a odporúčania pre diecézu, dekanáty a farnosti. My budeme uverejňovať
najmä tie, ktoré sa týkajú nás, čiže súhrn
nariadení pre farnosti. Všetkým odporúčame stiahnuť a preštudovať si celý dokument na www.dieceza.kapitula.sk. Ako
povedal otec biskup, je to prorocká príručka pre ďalšie roky.
Tento má byť zladený s diecéznym pastoračným plánom a schválený miestnym ordinárom.
§ 2 V mestských farnostiach (príp. pre
viaceré farnosti) zriadiť pastoračné centrá
alebo aspoň vyhradené priestory pre stretávanie sa veriacich.
Odporúča sa napr. delenie väčších farností na menšie, rozvoj charitných diel, záujem
veriacich o život Cirkvi, o celocirkevné
aktivity či nové dokumenty, vytváranie živých spoločenstiev zameraných na modlitbu, štúdium Svätého písma, liturgický spev,
charitatívnu činnosť a pod. Tieto spoločenstvá majú usmerňovať kňazi, aby ich pôsobenie bolo na prospech Cirkvi. l
ŽILI MEDZI NAMI
Blahoslavený
Ivan Merz
hľadal „nesmierne cenné poznanie Ježiša Krista“ a dal sa „ním uchvátiť“ (Flp 3,
8-12). Bez rodiny či špeciálneho duchovného vedenia našiel svoju vlastnú cestu
svätosti, takže bol neskôr nazvaný Prirodzený plod Ducha, v ktorom sa neustále
dokazovala prítomnosť Božej milosti.
TEXT: MARTIN FARBÁK • SNÍMKA: INTERNET
SPRACOVANÉ Z WWW.CATHOLIC.ORG
Krátka, ale tvrdá práca
Hoci životné okolnosti Ivana Merza neboli vôbec dobré,
svojím krátkym životom naplnil evanjeliové posolstvo a stal sa
soľou zeme a svetlom sveta. Nezmenil celý svet, ale dokázal
zmeniť seba, a tak aj svoje okolie. Tento patrón chorvátskej
mládeže a svetových stretnutí mládeže je mladý laik z Bosny
a Hercegoviny. Jeho na pohľad obyčajný život bol životom
pre Boha v službe blížnym. Žil v sile sviatostí ako spravodlivý,
prijímal božské svetlo a svietil druhým.
Keď do života
zasiahne vojna
Narodil sa 16. decembra 1896 v Banja
Luke do zámožnej rodiny, v ktorej náboženstvo nehralo veľkú rolu. Žil vo veľmi
turbulentnom období. Bosna vtedy ešte
patrila do Rakúsko-Uhorska a Ivana formovalo multi-etnické a multi-náboženské prostredie rodného mesta. Maturoval,
keď bol korunný pric Franz Ferdinand
zavraždený a začínala prvá svetová vojna. Mal veľký záujem o literatúru, umenie a vedy, zvlášť prírodné. Rodičia však
nesúhlasili, aby ich ďalej študoval, a tak
vstupuje vo Viedni do vojenskej akadémie. No už po troch mesiacoch ju opúšťa
a prechádza na viedenskú univerzitu. Štúdiá však musel prerušiť, lebo mu prišiel
rozkaz narukovať do armády. Pociťuje tu
svoju slabosť a bezmocnosť a začína hľadať pomoc u Boha. Začína v ňom rásť záujem o vieru a túžba po kresťanskej dokonalosti. Skladá svoj súkromný sľub čistoty
až do uzavretia manželstva. Vďaka Bohu
vojnu prežil. Medzi rokmi 1919 až 1920
sa vrátil do Viedne, kde dokončil štúdiá
na filozofickej fakulte. V októbri 1920 odchádza do Paríža, kde dva roky študuje na
Sorbone a vo francúzskom Katolíckom
inštitúte. Doktorát získava na Filozofickej fakulte Záhrebskej univerzity v roku
1923. V Záhrebe aj zostáva pôsobiť ako
profesor francúzštiny na tamojšom arcibiskupskom gymnáziu až do smrti. Mládeži sprostredkúva veľa z toho, čo priniesol až II. vatikánsky koncil.
Osobné motto: obeta –
Eucharistia – apoštolát
Každý deň sa zúčastnil na svätej omši,
modlieval sa ruženec a pravidelne raz
za týždeň sa v bazilike Božského Srdca
modlil krížovú cestu. Navonok viedol
Ako laik zasvätený Bohu všetku svoju
energiu venoval službe druhým a vzdelávaniu mládeže. Svojím pôsobením v Záhrebe dal katolíckemu mládežníckemu
hnutiu v Chorvátsku nový smer, pričom
inšpiráciu čerpal z princípov hnutia Katolícka Akcia. Ako zrelý muž dal príklad
katolíckeho muža par excellence, ktorého
srdce bilo spolu so srdcom cirkvi, ktoré
nemá národné či politické bariéry. Cirkev,
eucharistia a pápež – to boli tri lásky, ktoré sa Merz snažil celou svojou silou vštepiť mládeži. Bol významným predstaviteľom liturgického hnutia v Chorvátsku,
ktoré podporoval a viedol podľa inštrukcií pápeža Pia XI. v záujme zjednotenia
všetkých na obnove všetkého v Kristovi.
Päť rokov tvrdo pracoval, aby Božie kráľovstvo bolo v jeho krajine tým skutočným kráľovstvom.
Beatifikácia a proces
kanonizácie
V roku 1928 Ivan Merz ako 31-ročný zomiera, zanechávajúc príklad, ako človek
môže žiť, bojovať a trpieť pre Božie veci.
Merz sa veľmi snažil, aby dal svojmu životu plný význam v svätosti a celá jeho pedagogická činnosť bola namierená na formáciu apoštolov svätosti. Zomrel 10. mája
v povesti svätosti. Je pochovaný v bazilike
Srdca Ježišovho v Záhrebe. Proces jeho
Všetky ľudské činnosti
musia byť vykonané z lásky,
z dôvodu apoštolátu,
s cieľom šíriť Božie
kráľovstvo medzi ľuďmi.
Ivan Merz
len celkom obyčajný život, rozmnožoval
svoje prirodzené dary, dosahoval početné
ľudské úspechy, ale čo bolo v jeho živote
podstatné, bol jeho úspech pred Bohom.
Snažil sa na Boha stále pamätať a stále sa
s ním spájať. Pri každej svojej činnosti
beatifikácie začal v roku 1958 a pápež Ján
Pavol II. ho vyhlásil za blahoslaveného
22. júna 2003 v jeho rodnom meste Banja Luka, pričom ho pre aktuálnosť jeho
posolstva o apoštoláte laikov dal za vzor
hlavne mladým ľuďom. l
FARSKÝ LIST 01|2012
17
ODPORÚČAME
Viliam Judák:
Aj ja som ho ukrižoval
Carlo M. Martini: Ty mě
zkoumáš a znáš mě
Odvážlivci
(Courageous)
Kniha približuje na prvý pohľad bezvýznamné postavy, ktoré sa istým, jedinečným spôsobom objavujú v blízkosti trpiaceho, ukrižovaného a zmŕtvychvstalého
Ježiša. Niektoré z nich nám Biblia predstavuje po mene, iné zostávajú v anonymite. Čitateľ tak spoznáva príbeh slepého
žobráka Bartimeja, ktorý stojí na začiatku
Ježišovho utrpenia; nenápadného muža
s džbánom vody, ktorý Ježišovi pripravuje
cestu; slúžku na veľkňazovom dvore, ktorá
nastavila zrkadlo Petrovmu – i nášmu –
charakteru a odkrýva identitu záhadného
mladého muža, ktorý po Ježišovom zajatí
odišiel nahý. Nechýba ani pohľad na zástupcu zvieracej ríše somára, či na známejšie postavy, akými boli Pilát, kajúci
lotor alebo Jozef z Arimatey. Publikácia
nitrianskeho biskupa neponúkne čitateľovi iba duchovno-náboženský zážitok, ale
aj hodnotné historické a biblické informácie zasadené do pútavých príbehov.
Vydavateľstvo Kumrán prinieslo na náš
knižný trh v minulom roku zaujímavú
knihu, v ktorej nájdu inšpiráciu nielen
mladí ľudia, ale aj všetci tí, ktorí s mladými ľuďmi pracujú. Ide o súbor duchovných cvičení, ktoré v Taliansku milánsky
arcibiskup, kardinál Martini, využíval pri
práci so žiakmi gymnázia počas obdobia
pôstu. Meditácie sú zostavené tak, aby neslúžili len mladým ľuďom vo veku 14–15
rokov, ale aj ich vychovávateľom či iným
pracovníkom s mládežou a kladú dôraz
nielen na špecifiká mladých ľudí z aspektu psychologického, ale využívajú najmä
skúsenosti autora a schopnosť priblížiť
atraktívnym spôsobom Božie slovo tejto
vekovej kategórii.
Je výborné, že kresťanské filmy sa stávajú
pravidelnou súčasťou modernej svetovej
kinematografie. Veľmi príjemným prekvapením je aj film Odvážlivci (2011), ktorý
vzišiel z tvorivej spolupráce bratov Kendrickovcov, podobne ako už veľmi známy
film Fireproof, ktorým si takpovediac prerazili cestu do sveta.
Film Odvážlivci so sebou prináša veľmi
aktuálnu tému súčasného sveta, ktorou je
kríza otcovstva. Tak ako sme boli zvyknutí
vo filme Fireproof, aj tu autori veľmi ladne
prepojili takmer nezladiteľné – drámu, humor, akciu i duchovné posolstvo. Je to teda
pozeranie pre celú rodinu. Prináša návod
na uzdravenie našich rodín, na riešenie
ťažkých problémov v rodinách, na riešenie
morálnej krízy národov. Nebudem vám
prezrádzať dej, len poviem, že aj tu autori
spolu s filmom ponúkajú aj pridanú hodnotu. Tak ako sme si mohli kúpiť knihu,
ktorá zohrala významnú úlohu vo Fireproof, aj s Odvážlivcami sa internetom šíria
predsavzatia, ktoré si hlavné postavy dali
a sú veľmi hodnotné.
Všetkých kresťanov teda čaká príjemný
duchovný zážitok, je však škoda, že film
pravdepodobne neosloví neveriacich, keďže vieru v Boha podáva ako niečo samozrejmé, čo v našom kultúrnom prostredí
momentálne nie je tolerované.
Francisco F. Carvajal:
Hovoriť s Bohom
(Pôst a Veľká noc)
Ak budete chcieť obohatiť pôstne obdobie
o prehlbovanie svojej osobnej modlitby,
určite siahnite po tomto titule, ktorý bol
preložený do viac ako desiatich jazykov.
Oceníte nielen praktický, takmer vreckový
formát knihy, ktorú môžete nosiť stále so
sebou, ale najmä spôsob, ako nám umožňuje zamyslieť sa každý deň nad jednotlivými omšovými čítaniami.
Zuzana Machajová
Joseph Ratzinger:
Ježiš Nazaretský (II.)
Od vstupu do Jeruzalema po zmŕtvychvstanie, tak znie podtitul knihy, takže
čitateľ už pri pohľade na obálku vie, ktorým obdobím života Krista nás bude svojimi myšlienkami a úvahami pápež Benedikt XVI. sprevádzať. Zaujímavý je nielen
spôsob, akým popisuje udalosti od chvíle,
keď Ježiš sediaci na oslovi vstupuje do Jeruzalema, kde ho zatknú, neskôr zabijú, ale
aj spôsob, ako si kladie otázku „Kto je Ježiš
Nazaretský?“. Snahou autora, ako o tom
sám píše, bolo priblížiť sa k postave nášho
Pána spôsobom užitočným pre všetkých
čitateľov, ktorí sa chcú stretnúť s Ježišom
a uveriť mu. Možno práve pôstne obdobie
je tou správnou chvíľou siahnuť po tejto
knihe a pripraviť sa na očakávané tajomstvo Veľkej noci.
Martin Farbák
Zuzana Machajová
10 %
zľava
18
FARSKÝ LIST 01|2012
Zľava platná do 30. 4. 2012 v Kníhkupectve ZRNO na Radlinského ulici v D. Kubíne na tieto tituly kníh:
Viliam Judák • Aj ja som ho ukrižoval
4,50 eur
Francine Riversová • Vykúpená láska
11,90 eur
Biblia – vreckové vydanie (Starý a Nový zákon, vydal SSV)
14,00 eur
SPRAVODAJSKÝ SERVIS
Bohoslužobný poriadok
v týždni
Úmysly
Apoštolátu modlitby
Farská
matrika
Farský kostol
sv. Kataríny Alexandrijskej
NA MAREC
V mesiacoch december
a január sme sviatosťou krstu
v spoločenstve Cirkvi privítali
6.00 a 18.00 hod.
(sobota – 6.30 a 18.00 hod.)
(piatok – 18.00 hod.
sv. omša za účasti mládeže)
Kostol Povýšenia sv. Kríža –
Brezovec
18.30 hod.
(štvrtok – 17.00 hod. sv. omša
za účasti detí)
(sobota – 7.00 hod., večer nie je)
Filiálny kostol Najsv. Trojice,
Vyšný Kubín
Piatok – 17.00 hod.
Nemocnica s poliklinikou
16.00 hod. (utorok, štvrtok)
Adoračná miestnosť je otvorená
každý deň od 7.00 do 19.00 hod.
Všeobecný: Aby celý svet uznal prínos žien pre rozvoj spoločnosti.
Misijný: Aby Duch Svätý udelil vytrvalosť tým, ktorí znášajú útlak i prenasledovanie alebo kladú svoje životy pre
Kristovo meno, a to osobitne v Ázii.
Úmysel KBS: Aby katechumeni verne
nasledovali Krista, v ktorého uverili.
NA APRÍL
Všeobecný: Aby veľa mladých ľudí
počulo Kristovo volanie nasledovať ho
v kňazstve a rehoľnom živote.
Misijný: Aby vzkriesený Kristus bol
znakom istej nádeje pre mužov a ženy
Afriky.
Úmysel KBS: Aby Cirkev odhodlane
a radostne svedčila o Kristovom zmŕtvychvstaní.
Sviatosť manželstva prijali
Ľubomír Lehotský
a Katarína Smoleňová
Bohoslužobný poriadok
v nedeľu
Pán si z našich radov povolal
Farský kostol
sv. Kataríny Alexandrijskej
6.30 • 9.00 • 11.00 • 14.45 hod.
Kostol Povýšenia sv. Kríža –
Brezovec
7.45 • 10.00 • 18.30 hod.
Filiálny kostol Najsv. Trojice
Vyšný Kubín
Christian Janošovič
Oliver Cigánek
Sára Ferancová
Dávid Škvarka
Martin Hubčík
Alexandra Kristína Elmore
Dominika Balogová
Lucia Filippo Vitale
Klára Nejedlá
Peter Sekereš
Šimon Svorada
Michal Kytas
Júlia Floreková
Dominika Mešková
Barbara Salvová
Lilly Ľudmila Terenová
Lukáš Laurinčík
www.vyveska.sk
nový internetový portál
s prehľadom
kresťanských aktivít
z celého Slovenska
Margita Záňová (80)
Stanislav Smolka (43)
Elena Kacová (98)
Jozef Medvecký (68)
Príspevky a námety
do Farského listu
zasielajte na e-mail:
[email protected]
9.15 hod.
Nemocnica s poliklinikou
16.00 hod.
Požehnanie mamičiek
pred pôrodom
24. marca a 28. apríla
po ranných sv. omšiach
Stránkové dni
na Farskom úrade
Pondelok – piatok:
8.00 – 12.00 a 13.00 – 15.30 hod.
V súrnom prípade po večerných
bohoslužbách.
V prípade potreby (ku chorým) volajte
katol. kňaza 0915 818 308
www.rkcdolnykubin.sk
Farská matrika – štatistika k 31. 12. 2011
11
2011
2010
2009
Pokrstených
157
125
136
chlapci
81
74
67
dievčatá
76
51
69
Sobášených
66
62
42
Pochovaných
72
55
37
muži
44
34
25
ženy
28
21
12
Počas roka bolo
FARSKÝ LIST 01|2012
19
DETSKÝ KÚTIK
Ahoj, deti!
A máme tu prvú pôstnu nedeľu! Je trochu
zvláštne uvedomiť si to, keď sú okolo nás
samé kopy snehu a skôr nám pripomínajú
Vianoce ako pôstny čas. Nastáva čas veľkého upratovania. Naozaj veľkého. Nebudeme však odhŕňať kopy snehu, ale kopy
hriechov, ktoré sú uložené v našich dušiach. Bude potrebná veľká odvaha a hlavne námaha pustiť sa do boja s nimi.
Keď prví ľudia zhrešili, zatvorila sa brána do neba. My si ju tiež zatvárame našimi
hriechmi. Stačí len neplniť si svoje povinnosti, odvrávať rodičom, nepomôcť kamarátovi alebo kamarátke, keď to potrebujú.
Alebo sa vysmievať svojim slabším spolužiakom, robiť im zle. A už sú hriechy tam,
„zabývali“ sa nám v srdci. Vždy však máme
možnosť napraviť to. Tým, že Pán Ježiš za
nás zomrel, zmyl nám z duše hriech. Toto
si pripomíname každým pôstnym obdobím. Ľútosťou nad hriechmi dostávame
ďalšie šance, aby sme mohli začať znova
a znova, a tak sa stávať lepšími. Láska Nebeského Otca nám daruje nové čisté oblečenie pre naše srdce. Preto si chceme
uvedomiť a precítiť ten ohromný dar, že
Pán Ježiš nám svojou obetou na kríži znovu otvoril dokorán bránu do neba a zmyl
z našich sŕdc hriechy. Ďakujme mu za to
a snažme sa udržiavať svoje srdcia čisté a napĺňajme ich neustále iba dobrom.
Nech sa nám v tom spoločne darí!
1
Počas štyridsiatich dní nás bude
sprevádzať to, čo je ukryté v našich
prešmyčkách. Sú v nich ukryté 3 slová.
2
Pôstne obdobie sa začína
jedným dňom, názov ktorého
sa dozviete po vylúštení tajničky.
Potrebujete na to kalendár s menami!
Tí starší môžu pridať aj presný
dátum, na ktorý tento deň pripadne.
3
Pán Ježiš sám seba
nazval, že je ... To sa
dozviete, keď z názvu každého z obrázkov použijete
začiatočné písmená. V úlohe
sú ukryté 3 slová.
4
#
DETSKÝ KÚTIK 01|2012
V tejto našej omaľovánke je ukrytá jedna udalosť zo
života Pána Ježiša. Čo tento obrázok zobrazuje?
Aby ste sa uistili, poproste ocka a maminku, alebo starých
rodičov a spolu s nimi zoberte do rúk Sv. písmo, nájdite
Evanjelium podľa Jána (Jn 13, 1-14) a hneď budete vedieť.
Nezabudnite obrázok pekne vymaľovať!
5
Nájdite správnu cestu, po ktorej sa
dostanete čo najrýchlejšie ku krížu.
Želáme si navzájom požehnaný pôstny čas a príjemné chvíle pri plnení detskokútikovských úloh. Svoje odpovede vhadzujte do schránky v kostole na Brezovci označenej Detský kútik do štvrtka 22. marca 2012. POZOR! POZOR! POZOR! Nezabudnite pripísať k vašim
odpovediam meno, priezvisko a vek, alebo ktorú triedu navštevujete.
Nalepte aj aktuálny kupón! Teší sa na vás
Renča Jedláková
Kresby: internet, LUSK a autorka
Download

Cirkevná škola oslávila dvadsiatku