BYŤ ČLOVEKOM
. . . to stačí
GYMERSKÁ Martina
ZÁŠKVAROVÁ Veronika
© PERSONA
BYŤ ČLOVEKOM
. . . to stačí
PRÍRUČKA PRE ÚČASTNÍKOV PROGRAMU
GYMERSKÁ Martina
ZÁŠKVAROVÁ Veronika
© PERSONA
Venované TEBE ...
BYŤ ČLOVEKOM
... to stačí
Príručka pre účastníkov programu
Autori:
Mgr. Martina Gymerská
Mgr. Veronika Záškvarová
Obrázky na obálke a v texte:
Miroslav Záškvara
Jazyková korektúra:
Mgr. Mária Drndášová
ISBN 978-80-89463-13-8
Vytvorenie tejto publikácie bolo podporené Nadáciou Orange,
v rámci programu Školy pre budúcnosť 2012/2013.
© PERSONA 2013
BYŤ ČLOVEKOM... to stačí.
OBSAH
SLOVO NA ÚVOD .......................................................................................... 6
MODUL I.
SEBAPOZNÁVANIE alebo KTO SOM? ...................................... 8
LEKCIA I.1
Čím to je, že som práve taký, aký som? .......................... 9
LEKCIA I.2
Zdroje sebapoznávania ................................................. 11
LEKCIA I.3
Som taký, aký mám temperament ................................ 16
LEKCIA I.4
Som taký, aké mám schopnosti .................................... 20
LEKCIA I.5
Som taký, aké uznávam hodnoty .................................. 22
LEKCIA I.6
Som taký, aké si vyberám vzory .................................... 24
LEKCIA I.7
Som taký, aké sú moje zvyky ......................................... 26
LEKCIA I.8
Som tým, za koho sa pokladám..................................... 29
ZÁVEREČNÁ ÚLOHA MODULU I .............................................................. 31
MODUL II.
KOMUNIKÁCIA .................................................................. 34
LEKCIA II.1
Proces komunikácie ...................................................... 35
LEKCIA II.2
Zložky komunikácie ....................................................... 38
LEKCIA II.3
Verbálna komunikácia ................................................... 41
LEKCIA II.4
Neverbálna komunikácia ............................................... 45
LEKCIA II.5
Vysielanie komunikačných signálov .............................. 52
LEKCIA II.6
Prijímanie komunikačných signálov .............................. 55
LEKCIA II.7
Komunikačné štýly ........................................................ 59
LEKCIA II.8
Spätná väzba ................................................................. 62
ZÁVEREČNÁ ÚLOHA MODULU II. ............................................................ 65
MODUL III.
KONFLIKTY V NAŠICH ŽIVOTOCH ...................................... 68
LEKCIA III.1
Čo to vlastne konflikt je? ............................................... 69
LEKCIA III.2
Faktory ovplyvňujúce riešenie konfliktov ..................... 72
LEKCIA III.3
Základné typy správania sa v konfliktných situáciách ... 74
LEKCIA III.4
Spôsoby riešenia konfliktov .......................................... 79
LEKCIA III.5
Čo sa deje, keď sa konflikt nerieši ................................. 83
LEKCIA III.6
Vyjednávanie ................................................................. 89
ZÁVEREČNÁ ÚLOHA MODULU III. ........................................................... 94
© PERSONA 2013
3|S t r a n a
OBSAH
MODUL IV.
PSYCHOHYGIENA V NAŠOM ŽIVOTE ................................. 96
LEKCIA IV.1
Duševné zdravie ............................................................ 97
LEKCIA IV.2
Môj vzťah k sebe ......................................................... 100
LEKCIA IV.3
Ja a tí druhí .................................................................. 103
LEKCIA IV.4
Stres v mojom živote ................................................... 107
LEKCIA IV.5
Ako ventilovať stres..................................................... 111
LEKCIA IV.6
Myslím, teda som... ..................................................... 116
ZÁVEREČNÁ ÚLOHA MODULU IV. ........................................................ 118
MODUL V.
TVORÍM SI SVOJU BUDÚCNOSŤ ...................................... 120
LEKCIA V.1
Môj životný plán .......................................................... 121
LEKCIA V.2
Stanovujem si svoje ciele ............................................ 124
LEKCIA V.3
Volím si stratégiu......................................................... 127
LEKCIA V.4
Kde hľadať podporu pri napĺňaní svojich cieľov ......... 130
LEKCIA V.5
Kladiem správne otázky .............................................. 132
LEKCIA V.6
Žime svoje životné poslanie ........................................ 135
A ČO DODAŤ NA ZÁVER? .......................................................................... 138
ZOZNAM PRÍLOH ...................................................................................... 139
Príloha č.1
TEST Johariho okno ..................................................... 140
Príloha č.2
Pomocné tabuľky ........................................................ 143
Príloha č.3
Asociácie ...................................................................... 144
Príloha č.4
Dotazník spôsobov riešenia konfliktov ....................... 145
POUŽITÁ LITERATÚRA ............................................................................... 148
4|S t r a n a
BYŤ ČLOVEKOM... to stačí.
© PERSONA 2013
5|S t r a n a
SLOVO NA ÚVOD
SLOVO NA ÚVOD
BYŤ ČLOVEKOM ... to stačí.
Predstav si obrovskú záhradu.
Čo by sa stalo, keby sa o túto záhradu nikto nestaral?
Pravdepodobne by tam vyrástla burina, ktorá je neužitočná. Kde tu by možno vietor
privial aj pár semienok užitočných rastlín, ak by sa však o ne nikto nestaral, nepriniesli by
veľkú úrodu.
Teraz si predstav krásne pestovanú záhradu s jej rôznymi časťami – ovocný sad plný
krásnych vôní, farieb a plodov, starostlivo upravené hriadky zeleniny, ale aj dlhé polia
zemiakov, či záhon nádherných kvetov. Dokonca aj skleník na pestovanie chúlostivých
rastlín.
Určite mi dáš za pravdu, že o takú záhradu sa musia starať dobrí záhradníci a ich vzťah
k práci sa do veľkej miery odzrkadlí na tom, ako záhrada bude v konečnom dôsledku
vyzerať a akú úrodu prinesie.
Každý z nás je takouto záhradou a plodiny, ktoré vo svojej záhrade pestujeme, sú naše
nadobudnuté vedomosti, skúsenosti, zručnosti.
Záhradníkmi sme my sami, ale aj tí, ktorí nás ovplyvňujú – rodičia a príbuzní, učitelia,
priatelia, naše idoly, tvorcovia kníh, web stránok, či televíznych programov, ktoré
sledujeme.
Práca na „záhrade našej osobnosti“ si vyžaduje veľa energie, sebadisciplíny a vytrvalosti.
Kurz osobnostno-sociálnej výchovy Ti pomôže v Tvojom poslaní BYŤ ČLOVEKOM.
Človekom, ktorý sa dobre pozná, dokáže efektívne komunikovať s druhými a hravo rieši
konfliktné situácie. Človekom, ktorý dbá o svoje duševné zdravie a vnútornú rovnováhu,
vie plánovať svoju budúcnosť a ktorý napĺňa svoje sny a životné ciele.
BYŤ ČLOVEKOM je krásne poslanie.
Poďme ho napĺňať spoločne.
A
6|S t r a n a
Martina Gymerská
Veronika Záškvarová
BYŤ ČLOVEKOM... to stačí.
© PERSONA 2013
7|S t r a n a
SEBAPOZNÁVANIE alebo KTO SOM?
MODUL I.
SEBAPOZNÁVANIE alebo KTO SOM?
Jeden kariérny poradca používal nasledovné prirovnanie:
„Predstavte si, že skôr ako ste prišli na svet, stála Vaša duša pred veľkým Stvoriteľom
a dobrovoľne sa ponúkla k službe. Potom ste spoločne vyberali vhodné poslanie a dary
(vlastnosti, schopnosti, talent...), ktoré Vám po narodení budú dané.
Vaša zverená úloha, Vaše poslanie, nie je rozkazom pre nepremýšľajúceho otroka,
ale spoločne vybranou úlohou. Stvoriteľ povedal: „Prial by som si, ...“ a vaše srdce zvolalo:
„To je ono!“, pretože ste cítili, že je to to pravé.
Lenže potom sme prišli na svet a v priebehu svojho zrodenia sme úplne zabudli, prečo sme
boli na svet vyslaní... A od tej doby je náš život o neustálom hľadaní. Hľadaní, ktoré bude
1
trvať tak dlho, pokiaľ sa nám pamäť opäť nevráti.“
Poznať samých seba je veľmi dôležité – pre úspech v živote, pre voľbu správneho
povolania, ale tiež aj voľbu vhodného životného partnera, či pre radosť z každého dňa.
V neposlednom rade, robíme si sami sebe spoločnosť 24 hodín denne a je dobré mať
„za spoločníka“ niekoho, kto je nám dôverne známy, komu rozumieme a kto nás tak ľahko
svojim správaním neprekvapí.
To, kým skutočne sme a do akej miery si to uvedomujeme, je základom našej budúcnosti.
Naopak – čím menej sa poznáme, tým bude pre nás ťažšie využiť potenciál, ktorý sa v nás
skrýva.
Máme všetko pre to, aby sme sa stali tým, kým môžeme byť. Prvý krok k tomu je lepšie
poznať samých seba.
Budeme radi, ak Ti nasledujúce lekcie pomôžu nielen hľadať a pýtať sa, ale aj nachádzať
svoje odpovede na otázku, kto skutočne som – a to nielen na povrchu, ale aj vo svojom
vnútri.
Tak sa do toho pusťme!
8|S t r a n a
BYŤ ČLOVEKOM... to stačí.
LEKCIA I.1 Čím to je, že som práve taký, aký som?
Poznať sám seba – hoci to znie veľmi jednoducho, každý kto sa vydal
na cestu sebapoznania vie, že je to dlhá, veľmi dlhá cesta.
Každý z nás je jedinečný, neopakovateľný. Naša individualita, jedinečnosť sa
2
vyvíja na základe troch faktorov :
1. vrodené vlastnosti – tie sú nám dané geneticky a získali sme ich už pred naším
narodením (napr. temperament, telesná konštitúcia, niektoré zdravotné obmedzenia a i.)
2. vplyv prostredia – najväčší vplyv má na nás naša rodina, naši priatelia, ľudia, s ktorými
sme v intenzívnom kontakte, krajina, v ktorej žijeme, ako aj to, či vyrastáme v období vojny
alebo mieru, aké sú „za našich čias“ spoločenské a kultúrne normy a podobne.
3. vlastné rozhodnutia a činy – v neposlednom rade na formovanie našej osobnosti
vplývajú naše vlastné rozhodnutia, činy a ich následky, napr. aké životné ciele si stanovíme,
akú silnú vôľu si vypestujeme, aké návyky si osvojíme, aké hodnoty vyznávame, ako
dokážeme využiť príležitosti, ktoré sa nám ponúkajú, ako pristupujeme k prekážkam
a podobne.
Ktoré vplyvy kedy prevládajú?
Vplyv génov je najviac viditeľný v období ranného detstva. Dedičnosť ovplyvňuje to, či sme
sa narodili ako muž alebo žena, či máme oči modré, alebo hnedé, ale napríklad aj to, či
máme povahu pokojnú, alebo výbušnú. Časom viac na váhe naberajú faktory nášho
prostredia – zo začiatku hlavne vplyv rodičov a súrodencov, neskôr nadobúda
na dôležitosti vplyv rovesníkov a výchovné pôsobenie školy. Postupne sa vekom čoraz viac
vychovávame sami – na základe našich vlastných skúseností, presvedčení a rozhodnutí.
Môže sa tak pokojne stať, že sa niekto stane napr. vynikajúcim lekárom, hoci je od prírody
priemerne inteligentný a jeho horúci temperament mu často prekážal v udržiavaní
pozornosti počas hodín štúdia, či navyše hodnota vzdelania v jeho rodine nebola nikdy
príliš presadzovaná a jeho rodičia by boli radšej, keby sa vyučil za automechanika.
Na zamyslenie
Svoje vrodené vlastnosti veľmi nezmeníme. Vplyv prostredia môžeme zmeniť
tiež len do určitej miery. Tretia skupina – naše rozhodnutia a činy sú však
plne v našej moci.
© PERSONA 2013
9|S t r a n a
SEBAPOZNÁVANIE alebo KTO SOM?
ÚLOHA I. 1: Predstavenie
Určite väčšina z nás máme nejakú prezývku. Príčina vzniku prezývky môže
byť rôzna: odvodenie od mena či priezviska, alebo podľa vonkajšej podoby, či
vykonaných skutkov. Málo kedy však prezývka vystihuje človeka podľa jeho
povahy. Najbližšie k takým prezývkam majú indiánske mená. Sú to zväčša dvojslovné
výrazy pozostávajúce z prídavného a podstatného mena, napr. Veľké slovo, Statočný
bojovník, ale aj iné opisné tvary, napr. Ten, ktorý prichádza po búrke, Ten, ktorý lieta
vo výškach a pod. Tvojou prvou úlohou bude vymyslieť si svoje „indiánske meno“, ktoré ťa
vystihuje.
Pridaj aj zopár viet o tom, prečo si si dal/la práve také meno.
Daj si záležať na tom, aby si sa so svojim novým menom cítil/la dobre.
Moje indiánske meno je:
Toto meno som si dal/la preto, lebo...
10 | S t r a n a
BYŤ ČLOVEKOM... to stačí.
LEKCIA I.2 Zdroje sebapoznávania
Pri našom sebapoznávaní nám môžu byť nápomocné rôzne zdroje.
3
Medzi najzákladnejšie patria :
 sebareflexia (zamýšľanie sa nad sebou samým, snaha porozumieť sebe
samému)
 spätná väzba od druhých ľudí (prijímanie informácií od druhých ľudí
o tom, ako vnímajú naše správanie a čo v nich naše správanie vyvoláva)
 diagnostika (využívanie rôznych testov, dotazníkov, vyšetrení, či techník zameraných
na hodnotenie ľudského správania).
Sebareflexia – zamýšľanie sa nad sebou samým
Pri sebapoznávaní môžeme dostávať rôzne formy pomoci z okolia, ale hlavným znakom je,
že sa my sami poznávame. Zamýšľanie sa nad sebou samým je preto dôležitým zdrojom
nášho sebapoznávania.
Pri sebareflexii premýšľame o sebe, snažíme sa sami sebe porozumieť. Sebareflexia
prebieha často v myšlienkach a vo vnútorných rozhovoroch so sebou samým, ale tiež
aj v rozhovoroch s priateľmi, či profesionálnym poradcom. Niektorým ľuďom pomáha
pri sebareflexii aj umenie – kresba, maľba, tanec, hudba a pod.
Sebareflexia môže byť orientovaná na to, čo sa v nás deje – ako fungujeme, čo prežívame
a tiež na to, ako sa správame vo vzťahu k nášmu okoliu.
Spätná väzba od druhých ľudí
Pri našom sebapoznávaní nám tiež pomáha spätná väzba od druhých ľudí. Pomocou nej sa
dozvedáme informácie o sebe, ktoré môžeme porovnávať so svojím sebaobrazom. Treba si
uvedomiť, že druhí ľudia nás posudzujú či charakterizujú iba podľa nášho správania
a prejavov. Preto mienka druhých ľudí o nás je limitovaná hranicami našej otvorenosti voči
druhým, skúsenosťami a osobnostnou zrelosťou, či rôznym ďalšími faktormi medziľudskej
interakcie. To isté platí aj v opačnom smere – ľudí môžeme posudzovať iba podľa toho,
čo nám sami odhalia, ako sme osobnostne zrelí a pod.
Diagnostika
Pomocou diagnostických techník sme schopní dozvedieť sa o sebe rôzne veci. Existujú
rokmi overené psychodiagnostické testy, ktoré dokážu zmerať našu inteligenciu,
pozornosť, schopnosť odolávať stresu i pohotovo reagovať. Výsledky týchto diagnostických
testov však treba brať len ako ukazovatele, nie ako prísnu vedu. Rovnako musíme zachovať
aj kritický postoj k samotnému významu týchto výsledkov. Ak ich budeme brať veľmi
vážne, môžu nás zmiasť a poslať nesprávnym smerom. Je známe, že napríklad význam
inteligencie je nadhodnotený a že vysoké skóre v inteligenčnom teste nemusí mať vôbec
vplyv na našu všeobecnú šikovnosť, alebo schopnosť byť úspešný v živote.
© PERSONA 2013
11 | S t r a n a
SEBAPOZNÁVANIE alebo KTO SOM?
Pri sebapoznávaní je možné používať aj metódy porovnávania sa s ostatnými, čo nám
na jednej strane pomáha získať objektívnejší pohľad na seba, na strane druhej nás môže
porovnávanie pripraviť o vnútornú spokojnosť. Každý je iný a každý má svoje silné aj slabé
stránky. Ak sa metóda porovnávania s ostatnými stane našim hlavným zdrojom
sebapoznávania, hrozí veľké riziko, že si budeme u druhých všímať hlavne tie stránky,
ktorými vynikajú. Tak môžeme nadobudnúť presvedčenie, že sme horší, nešikovnejší,
či škaredší ako ľudia okolo nás, čo nie je pravdou ani zmyslom sebapoznávania.
Pri sebapoznávaní je potrebné brať do úvahy aj okolie, ktoré nás ovplyvňuje – vplyv
druhých ľudí a ľudskú tendenciu napodobňovať a tiež kultúrne vplyvy, ktoré vytvárajú
celkový spoločenský rámec nášho života a ovplyvňujú naše aktuálne správanie.
Model Johariho okna
Teraz sa zamyslíme nad vzťahom poskytovania a prijímania spätnej väzby a reflexie
vlastného správania. K tomuto zamysleniu nám môže byť veľmi nápomocné tzv. Johariho
okno – schéma nazvaná podľa anglických psychológov Josepha Lufta a Harryho Inghama,
ktorá zjednocuje náš pohľad na seba s pohľadom iných ľudí. Na tejto schéme si ukážeme
4
ako nám môžu byť druhí ľudia nápomocní pri našom sebapoznávaní .
Model Johariho okna
JA VIEM
JA NEVIEM
„ARÉNA“ - VEREJNÁ OBLASŤ
„SLEPÁ ŠKVRNA“ - SLEPÁ OBLASŤ
INÍ NEVEDIA „FASÁDA“ - SKRYTÁ OBLASŤ
„NEZNÁMO“ - NEZNÁMA OBLASŤ
INÍ VEDIA
Dva stĺpce reprezentujú naše „JA“ a dva riadky predstavujú „iných ľudí“ – môžu to byť
kolegovia, spolužiaci, priatelia, členovia rodiny a podobne.
Relatívna veľkosť jednotlivých „okien“ sa u každého človeka mení v závislosti na kvalite
nášho vzťahu (vzájomná dôvera, blízkosť, otvorenosť atď.) k druhým. Podávanie informácií
o sebe zmenšuje našu skrytú oblasť a rozširuje verejnú. Tým, že nám iní ľudia dávajú
spätnú väzbu, rozširujú naše poznanie nás samých a tým sa zmenšuje naša slepá oblasť.
Pomocou týchto dvoch procesov – sebaodhaľovania a spätnej väzby zároveň zmenšujeme
aj našu neznámu oblasť.
12 | S t r a n a
BYŤ ČLOVEKOM... to stačí.
„Aréna“ - Verejná oblasť
Táto oblasť nášho JA obsahuje skutočnosti, ktoré sú známe nám samým, ako aj druhým
ľuďom. Zahŕňa informácie o našich vlastnostiach, názoroch, postojoch a správaní, ktoré
poznáme (vieme o nich) a verejne ich prezentujeme, teda vedia o nich aj iní ľudia. Veľkosť
tejto oblasti narastá s rastúcou úrovňou vzájomnej dôvery a otvorenosti.
„Fasáda“ - Skrytá oblasť
Skrytá oblasť zahŕňa všetky poznatky o nás samých, ktoré z rôznych dôvodov
nezverejňujeme a skrývame pred ostatnými ľuďmi. Väčšinou sa týkajú negatívnych
aspektov nášho ja, o ktorých nie sme pripravení, či ochotní komunikovať s inými ľuďmi –
napr. naše nenaplnené túžby, nerealizované sny, prežité sklamania, nespracované
negatívne zážitky, slabosti, neistoty a pod. Redukovanie skrytej oblasti je spojené
s podstúpením rizika a spoľahnutia sa na korektný prístup druhých ľudí.
„Slepá škvrna“ - Slepá oblasť
Slepá oblasť obsahuje informácie, ktoré sami o sebe z rôznych dôvodov nevieme, ale
ostatní ľudia ich o nás vedia. Človek často vidí sám seba skreslene, akoby mal v zornom poli
na seba slepú škvrnu. Niektorí máme tendenciu sa preceňovať, iní zase podceňovať,
niekedy nevnímame ani svoje správanie – napr. skákanie do reči pri rozhovore, mimovoľné
škrabanie sa vo vlasoch a pod. Docieliť presun informácií zo slepej oblasti do oblasti
verejnej môžeme prostredníctvom získavania spätnej väzby od druhých ľudí.
„Neznámo“ - Neznáma oblasť
V neznámej oblasti sú ukryté tie aspekty nášho JA, o ktorých nevieme ani my, ani iní ľudia.
Sú to informácie uložené hlboko v našom podvedomí, ktoré si zatiaľ nedokážeme
uvedomiť a využiť ich vo svojom živote – môže ísť o zážitky z ranného detstva, potlačené
motívy a skúsenosti, ktoré sme už dávno vytesnili, ale oni bez nášho vedomia ovplyvňujú
naše správanie, ale tiež aj vlastnosti a správanie, ktoré ešte nikdy nemali možnosť prejaviť
sa v reálnej životnej situácii.
ÚLOHA I. 2: Johariho okno
V rámci tejto úlohy si vypracuj test Johariho okno, ktorý znázorní rozloženie
tvojich „okien“. Výsledky testu si zapíš do grafu.
Následne sa zamysli a posúď, či výsledok testu je v súlade s tvojim
sebaponímaním.
Test sa nachádza v prílohe č. 1, na konci tejto publikácie.
© PERSONA 2013
13 | S t r a n a
SEBAPOZNÁVANIE alebo KTO SOM?
Graf – Johariho okno
0
5
Žiadanie spätnej väzby
10 15 20 25 30 35 40
45
Dávanie spätnej väzby
5
10
15
20
25
30
35
40
45
50
Žiadanie spätnej väzby:
2. B ...............
3. A ...............
5. A ...............
7. A ...............
8. B ...............
10. B ...............
12. B ...............
14. B ...............
16. A ...............
20. A ...............
SPOLU: _____________
14 | S t r a n a
Dávanie spätnej väzby:
1. A ...............
4. B ...............
6. B ...............
9. B ...............
11. B ...............
13. A ...............
15. A ...............
17. B ...............
18. B ...............
19. B ...............
_____________
50
BYŤ ČLOVEKOM... to stačí.
Na zamyslenie
Nedávno sa mi podarilo pozrieť si po dlhej dobe večerníček .
A keďže dávali Macka Uška, pozrela som si ho dokonca. Bolo to o tom, ako sa
hrdinovia rozprávky hrali na schovávačku a jeden z nich sa schoval tak dobre,
že ho nenašli a zabudli naňho. Spomenuli si až večer a až po dlhej dobe našli
skrýšu s uplakaným kamarátom.
Neviem, či aj tebe, ale mne sa občas zdá, že viacerí z nás sa hráme vo svojom živote
na schovávačku v takom prenesenom slova zmysle. Schovávame svoj vnútorný svet pred
druhými, svoje problémy, svoje pocity, sklamania. A možno by sme aj boli radi, keby nás
druhí „našli“ v tej našej hre na schovávačku, keby sme sa mohli s niekým o svojom
prežívaní úprimne porozprávať, keby sme mali vo svojom živote niekoho – priateľa
do každého počasia, ktorému na nás úprimne záleží...
Tak veľa odvahy pri zdieľaní svojho vnútorného sveta s druhými.
© PERSONA 2013
15 | S t r a n a
SEBAPOZNÁVANIE alebo KTO SOM?
LEKCIA I.3 Som taký, aký mám temperament
1.
2.
3.
4.
Naše vlastnosti predstavujú dlhodobejšie a stálejšie znaky našej osobnosti.
Prejavujú sa v našom myslení, prežívaní a správaní. Niektoré vlastnosti nás
sprevádzajú celý život, tie nazývame temperamentové.
Naše temperamentové vlastnosti sú dedičné, čo znamená, že sme sa už
5
s nimi narodili a nemôžeme ich veľmi zmeniť. Patrí tu :
zameranosť našej osobnosti na vonkajší svet - extroverzia a jej protipól introverzia –
zameranosť do vlastného vnútra
tempo nášho myslenia, správania a rozhodovania (rýchlosť respektíve pomalosť)
intenzita našich emočných reakcií, teda ich sila, alebo slabosť
premenlivosť prežívania, správania alebo myslenia, čiže naša pohotovosť k zmene
Je užitočné zistiť, akí sme, aký máme temperament, aby sme dokázali predvídať, v akých
situáciách ho dokážeme úspešne uplatniť a v akých situáciách nám bude naopak
komplikovať život. Keď budeme poznať svoje tendencie a sklony, budeme môcť mierniť
prejavy svojho temperamentu, vyvažovať ho, alebo ho otvorene komunikovať osobám,
ktoré sú s nami v kontakte. Napr. môžeme slobodne povedať „Nedokážem sa tak rýchlo
po hádke preladiť, potrebujem viac času.“
Aký mám temperament?
Už v Starom Grécku sa Hippokrates zaujímal otázkou temperamentu a rozdelil ho
do štyroch skupín na cholerický, flegmatický, sangvinický a melancholický.
CHOLERICKÝ TEMPERAMENT – vyznačuje sa impulzívnosťou, spontánnosťou, výbušnosťou,
otvorenosťou. To má niekedy za následok stratu kontroly nad svojimi emóciami,
netrpezlivosť a nesústredenosť v komunikácii (zvlášť pri počúvaní), skákanie do reči,
jednostranné presadzovanie svojho videnia sveta a problémov, pripravenosť ku konfliktom
a niekedy aj ich priame podnecovanie. Po ventilácii negatívnych emócií alebo po hádke sa
cholerický temperament vyznačuje schopnosťou rýchleho upokojenia, s tendenciou
kooperácie a priateľského prístupu.
FLEGMATICKÝ TEMPERAMENT – vyznačuje sa pokojom, zameranosťou na vnútorný svet,
malou zhovorčivosťou, pomalosťou, spoľahlivosťou, relatívne vysokou toleranciou na stres.
Ľudia s prevažujúcim flegmatickým temperamentom do značnej miery kontrolujú svoje
emócie, konfliktom sa vyhýbajú, nechcú sa do nich zapájať. Uprednostňujú stereotyp (hoci
môže byť nevyhovujúci), zmenu vnímajú ako ohrozenie. Často sa v ich vnútri hromadia
negatívne pocity a keď sa nechajú vtiahnuť do konfliktu, väčšinou ventilujú obsiahly
repertoár problémov z minulosti. Po konflikte sa vo väčšine prípadov neupokoja a ďalej sa
hnevajú a uzatvárajú do seba.
16 | S t r a n a
BYŤ ČLOVEKOM... to stačí.
MELANCHOLICKÝ TEMPERAMENT – vyznačuje sa veľkou citlivosťou na všetky podnety
z vonkajšieho prostredia, intenzívnym vnútorným prežívaním, uzavretosťou, sociálnou
plachosťou. To má niekedy za následok problém presadiť sa a povedať nie, vyhýbanie sa
konfliktom, tendenciu prispôsobovať sa v konfliktoch názorom a potrebám iných ľudí,
nekomunikovanie o svojich problémoch a držanie ich v sebe. Na druhej strane, ľudia
s prevažujúcim melancholickým temperamentom dokážu dobre pochopiť iného človeka
a vcítiť sa do jeho situácie, nie sú zameraní na seba, skôr sú orientovaní na potreby iných
ľudí, nezištne pomáhajú, v komunikácii sú zo všetkých temperamentových typov najlepšími
poslucháčmi – pozorní, empatickí, chápajúci.
SANGVINICKÝ TEMPERAMENT – vyznačuje sa aktívnosťou, dynamickosťou, otvorenosťou,
tvorivosťou, komunikatívnosťou a zameranosťou na druhých ľudí. Ľudia s prevažujúcim
sangvinickým temperamentom sú pohybové typy, nemajú radi dlhé sedenie, pasivitu,
čakanie, do značnej miery kontrolujú svoje emócie, ale na druhej strane, ak je potreba,
dokážu ich prejaviť aj navonok. Rýchlo sa rozhodujú a riešia komplikované životné situácie,
niekedy na úkor optimálnej alternatívy. Zaujímajú ich mnohé veci a oblasti, začínajú
mnoho vecí, ale často precenia svoje možnosti a nedokážu dodržať svoje sľuby. Konfliktom
sa nevyhýbajú, často volia stratégiu kompromisu, hľadajú netradičné riešenia. Zmena ich
neohrozuje, niekedy ju dokonca vyhľadávajú.
V reálnom živote je takmer nepravdepodobné, aby sa objavil človek, ktorý bude mať 100 %
iba z jedného temperamentu. U väčšiny z nás môžeme vypozorovať všetky štyri
temperamenty, ktoré sú však nerovnomerne rozdelené. Zväčša prevláda jeden
temperament a ostatné sú doplnkové.
Na zamyslenie
Z hľadiska sebapoznania je dôležité, aby človek mal predstavu o štruktúre
svojho temperamentu, naučil sa čítať rôzne životné situácie, do ktorých sa
dostáva a využíval ten typ temperamentu, ktorý je pre danú situáciu
optimálny.
© PERSONA 2013
17 | S t r a n a
SEBAPOZNÁVANIE alebo KTO SOM?
ÚLOHA I. 3: Moje temperamentové vlastnosti
Teraz sa skús ohodnotiť na stupnici od 1 po 8, ako sa vnímaš v nasledujúcich
charakteristikách:
vlastnosť
extrovert
aktívny
rýchly
riskujúci
citový
veselý
vedúci
rozhodný
improvizujúci
dôverujúci
vášnivý
optimista
1
2
3
4
5
6
7
8
vlastnosť
introvert
pasívny
pomalý
opatrný
rozumný
vážny
vedený
váhavý
metodický
nedôverujúci
pokojný
pesimista
Zároveň popros aj troch ľudí, ktorí sú Ti blízki, aby Ťa ohodnotili rovnakým spôsobom
na stupnici od 1 po 8, podľa toho, ako Ťa vnímajú. Použi Pomocné tabuľky, nájdeš ich
v prílohe č. 2. Jednotlivé hodnotenia, spolu so svojim, zapíš do nasledujúcej tabuľky:
HODNOTENIE
VLASTNOSTI
extrovert – introvert
aktívny ‐ pasívny
rýchly ‐ pomalý
riskujúci ‐ opatrný
citový ‐ rozumný
veselý ‐ vážny
vedúci ‐ vedený
rozhodný ‐ váhavý
improvizujúci ‐ metodický
dôverujúci ‐ nedôverujúci
vášnivý – pokojný
optimista - pesimista
Súčet rozdielu hodnotení
Rozdiel
JA
Osoba 1
Osoba 2
Osoba 3
x
x
x
x
Osoba 1
Osoba 2
Osoba 3
Kto sa najviac priblížil k tvojmu sebahodnoteniu zistíš tak, že vypočítaš absolútnu hodnotu
rozdielu svojho sebahodnotenia a hodnotenia druhých pri každej z uvedených
charakteristík. Následne tieto hodnoty sčítaš. Pri kom Ti vyjde najnižšie číslo, ten sa najviac
priblížil s tvojmu sebahodnoteniu.
18 | S t r a n a
BYŤ ČLOVEKOM... to stačí.
Čo nám hovorí hodnotenie druhých ľudí?
Aký je rozdiel medzi tvojim sebahodnotením a hodnotením druhých? O čom
tento rozdiel hovorí? Čo ťa milo prekvapilo? Čo si si o sebe nemyslel/la a až
teraz si si uvedomil/la „aha, naozaj, asi som taký/á“? Čo ťa na druhej strane
zaskočilo? Čo si si pred tým neuvedomoval/la?
Svojim hodnotením nám druhí ľudia dali svoju spätnú väzbu na naše správanie, ako ho
vnímajú zo svojho pohľadu. Ľudské správanie je možné študovať vždy minimálne z dvoch
hľadísk: z hľadiska vonkajšieho pozorovateľa (v našom prípade sú to naši blízki, ktorých
sme oslovili), alebo z hľadiska nositeľa správania – čiže nás samých.
Keď je nezhoda medzi našim sebahodnotením a spätnou väzbou od druhých ľudí príliš
veľká, signalizuje nám to, že nás ľudia vnímajú inak, ako sa vidíme my sami. Je našou
voľbou, či nám takýto stav vyhovuje, alebo sa ho pokúsime zmeniť. Môžeme napríklad
prehodnotiť to, ako sa prezentujeme navonok, alebo môžeme prehodnotiť naše
sebahodnotenie.
© PERSONA 2013
19 | S t r a n a
SEBAPOZNÁVANIE alebo KTO SOM?
LEKCIA I.4 Som taký, aké mám schopnosti
Od vlastností, ktoré človek má, odlišujeme ľudské schopnosti. Každý človek
má súbor určitých schopností, ktorých kombinácia tvorí našu jedinečnosť.
Naše schopnosti sú predpokladom pre úspešné vykonávanie určitých
činností. Hoci majú schopnosti základ v genetike, z väčšej časti sú rozvíjané
opakovanou činnosťou – tréningom.
Schopnosti, v ktorých sme dobrí, sú naše silné stránky a tie, v ktorých až tak dobrí nie sme,
to sú naše slabé stránky.
Mnohé naše silné stránky sa dajú rozpoznať už v rannom detstve. Ak sú rodičia vnímaví,
môžu svojim deťom výrazne v ich objavení i rozvíjaní pomôcť. My už máme predsa len
nejaký ten rok za sebou a je na nás, aby sme si svoje silné stránky začali uvedomovať sami.
Pomôže nám to k tomu, aby sme v živote nepremárnili príliš mnoho času robením toho,
čo nás vôbec nebaví alebo toho, v čom nie sme dosť dobrí.
A čo ak nemám žiadne schopnosti?
Je to veľmi nepravdepodobné! Každý máme nejaké schopnosti, v ktorých sme dobrí
a ktorými vynikáme. Pocit, že „na nič nemáme“ máme skôr preto, že sa zameriavame
na schopnosti, ktoré aktuálne fičia, napr. športové nadanie, spev a pod. Pokiaľ nie som
najlepší vo veciach ktoré sú „in“, neznamená to, že nemám žiadne schopnosti, v ktorých
6
som výnimočný .
Existujú štyri nápomocné otázky k objaveniu našich najsilnejších stránok:
1. Čo ma najviac baví?
Odpoveď zahŕňa všetky činnosti, pri ktorých sa cítime veľmi dobre a z robenia ktorých
máme najväčšie potešenie. Patria tu všetky činnosti, v rámci ktorých mentálne alebo
fyzicky niečo tvoríme.
2. V čom som naozaj dobrý/á, čo mi naozaj ide?
Ak je ťažké na túto otázku odpovedať, môžeme poprosiť o spätnú väzbu aj svojich rodičov,
kamarátov, niekoho, komu dôverujeme. Tiež sa môžeme istý čas pozorovať a zapisovať si
všetko, čo sa nám podarí a činnosti, ktoré nám idú „v priemere“ lepšie ako druhým.
3. Čo mi prináša najväčšie vnútorné uspokojenie?
Ide o činnosti z prvých dvoch kategórií, pri ktorých prežívame hlboké vnútorné uspokojenie
(bez ohľadu na to, či nás niekto ocení). Tieto naše silné stránky sú sýtené zvláštnym
druhom vnútornej motivácie.
4. Čím môžem byť práve ja najviac užitočný/á svetu?
Táto otázka nám pomôže uľahčiť výber, pokiaľ patríme k tým šťastlivcom, čo majú mnoho
záujmov, schopností a talentov. Najväčšie vnútorné naplnenie zažijeme vtedy, keď budeme
robiť to, čo od nás svet najviac potrebuje.
20 | S t r a n a
BYŤ ČLOVEKOM... to stačí.
ÚLOHA I.4: Moje silné a slabé stránky
Tvojou ďalšou úlohou bude zamyslieť sa nad svojimi silnými a slabými
stránkami. Poznať svoje silné a slabé stránky Ti pomôže získať prehľad
o svojich schopnostiach.
Do obrázka pravej ruky napíš 5 svojich schopností, zručností či vlastností, ktoré považuješ
za svoje najsilnejšie stránky.
Do obrázka ľavej ruky napíš 5 svojich schopností, zručností či vlastností, ktoré považuješ
za svoje najslabšie stránky.
Moje silné stránky:
Moje slabé stránky:
____________________________
____________________________
____________________________
____________________________
____________________________
____________________________
____________________________
____________________________
____________________________
____________________________
Ako sa ti hľadali svoje silné a slabé stránky? Hľadali sa ti ľahšie tvoje prednosti, alebo tvoje
nedostatky?
Čo si myslíš, prečo to tak je?
Poučenie do života
Pre plánovanie našej budúcnosti sú pre nás viac smerodajné naše silné
stránky. Pre svoj všeobecný rozvoj je však dobré pracovať aj na svojich
slabých stránkach a rozvinúť ich do uspokojivej úrovne.
© PERSONA 2013
21 | S t r a n a
SEBAPOZNÁVANIE alebo KTO SOM?
LEKCIA I.5 Som taký, aké uznávam hodnoty
Všetky naše názory, rozhodnutia a činy sú určitým spôsobom ovplyvňované
našimi hodnotami. Hodnoty v nás pôsobia ako vnútorný kompas, ktorý
usmerňuje všetko naše konanie. Tieto hodnoty však nie sú vlastnosťami
daných „vecí“, ale sú výsledkom toho, aký máme k daným veciam vzťah.
Napríklad mäso má pre „všežravca“ úplne inú hodnotu ako pre vegetariána.
Rovnako ak máme pocit, že si nás niekto neváži, neznamená to, že nemáme hodnotu,
vypovedá to len o tom, do akej miery si druhý našu hodnotu uvedomuje.
Naše hodnoty sú obvykle navzájom pospájané a tvoria našu hodnotovú orientáciu. Preto
nemôžeme jednotlivé hodnoty vytrhávať a interpretovať samostatne, pretože ich zmysel
závisí od ďalších hodnôt a od toho, akým spôsobom sú prepojené. Hovorí sa, že ak
poznáme hodnotový systém konkrétneho človeka, získavame nielen obraz o jeho
osobnosti, ale na jeho základe vieme do veľkej miery predpovedať aj jeho správanie.
ÚLOHA I.5: Moja sieť hodnôt
Pre lepšiu orientáciu v našich osobných hodnotách nám môže poslúžiť
zostavenie si vlastnej siete hodnôt. Tvojou úlohou bude vypísať desať svojich
najdôležitejších hodnôt a usporiadať ich podľa ich dôležitosti tak, ako to
momentálne vnímaš.
Pretože sieť musí byť najpevnejšia v strede, zaraď tam najvýznamnejšie hodnoty a tie
menej významné daj po okrajoch.
7
Ako pomôcka nám môže poslúžiť Zoznam cieľových hodnôt :
bezpečie domova a štátu (ochrana)
múdrosť (zrelé porozumenie životu)
pohodlný život (život v dostatku)
radosť (radostný, pokojný život)
rovnosť (rovnaká príležitosť pre všetkých)
sebaúcta (sebadôvera)
skutočné priateľstvo (úzky vzťah)
zmysel pre dokonalosť (trvalý prínos)
duchovné hodnoty (večný život)
spoločenské uznanie (úcta, obdiv)
osobný rast (možnosť učiť sa, osobný rozvoj)
svet v mieri (bez vojen a terorizmu)
sloboda (nezávislosť, vlastná voľba)
šťastie (spokojnosť)
vnútorná harmónia (bez vnútorného konfliktu)
vzrušujúci život (aktívny, podnecujúci)
zrelá láska (sexuálna a duchovná spriaznenosť)
láska k druhým (obetavosť, služba)
rodinné zabezpečenie (postarať sa o blízkych)
svet krásna (krása prírody, umenia)
Zostavenie osobnej siete hodnôt nám umožňuje porovnávať, či sa pre nás mení význam
jednotlivých hodnôt, alebo ako sa naše hodnoty menia v priebehu nášho osobnostného
rastu a dozrievania. Môže sa tak pokojne stať, že hodnoty, ktoré sú pre nás prvoradé dnes,
v priebehu mesiacov či rokov stratia na svojej významnosti.
22 | S t r a n a
BYŤ ČLOVEKOM... to stačí.
Na zamyslenie
Vo svojom živote sa musíme často rozhodovať medzi svojimi prioritami.
Preto je dobré čas od času si uvedomiť, aké hodnoty sú pre nás dôležité,
usporiadať si ich podľa priorít a podľa nich sa aj riadiť.
© PERSONA 2013
23 | S t r a n a
SEBAPOZNÁVANIE alebo KTO SOM?
LEKCIA I.6 Som taký, aké si vyberám vzory
Zamýšľali ste sa niekedy nad tým, do akej miery na nás vplývajú ľudia
a prostredie, v ktorom žijeme? Akí by sme asi boli, keby sme žili v inej dobe,
či v inej krajine? Aký by sme mali vzťah napríklad k jedlu, peniazom, domovu,
keby sme vyrastali počas vojny? Alebo akí by sme boli, keby sme sa narodili
v inej rodine, chodili do inej školy, či dokonca len inej triedy?
Tieto a množstvo iných faktorov sa dá zhrnúť pod tzv. vplyvy prostredia. Čo nás ale
ovplyvňuje najviac, sú ľudia, ktorí nás obklopujú.
Od prvej minúty nášho života sa učíme väčšinu vecí napodobňovaním. Naše okolie na nás
vplýva oveľa silnejšie, ako si často krát pripúšťame. Dokonca žiadna kniha ani štúdium nás
neovplyvňuje a nepretvára tak silno, ako ľudia z nášho okolia.
Naši príbuzní, známi a priatelia nás ovplyvňujú oveľa silnejšie, ako si myslíme, a to
bez toho, že by sme si to uvedomovali.
Vyskúšaj experiment
Postav sa na stôl. Potom popros slabšieho kamaráta, ktorý stojí pred stolom, aby si s tebou
zmeral sily. Pokús sa ho vytiahnuť na stôl, zatiaľ čo on sa pokúsi stiahnuť Ťa dolu.
Kto vyhrá?
Je to fyzikálny zákon, že je omnoho ľahšie niekoho stiahnuť dolu, ako vytiahnuť nahor.
Nemôžeš vyhrať vytrvalosťou. Tomu druhému stačí iba to, aby „ostal visieť“ a čakal, kým sa
tvoje sily vyčerpajú.
Myslíš si, že sú aj iné veci v živote, ktoré fungujú podobne? Ak áno, čo s tým môžeš urobiť?
24 | S t r a n a
BYŤ ČLOVEKOM... to stačí.
ÚLOHA I.6: Moje vzory
V nasledujúcej úlohe sa zamysli nad ľuďmi, ktorí sú (alebo boli) pre teba
v živote vzormi. Odpovedz na nasledujúce otázky:
A) Kto boli traja až desiati ľudia, ktorí ťa do dnešného dňa ovplyvnili najsilnejšie
(napr. matka, otec, priatelia, príbuzní, učitelia, vychovávatelia ...)?
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
9.
10.
B) Aké hodnoty títo ľudia vyznávajú? V čom vnímaš ich vplyv?
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
9.
10.
C) Kto ťa najsilnejšie ovplyvňuje dnes? Tip – kto s tebou trávi najviac času (partner,
priatelia, rodičia, spolužiaci, kamaráti zo športu), ten ťa aj najsilnejšie ovplyvňuje.
..................................................................
Na zamyslenie
Ľudia radi dávajú rady druhým, preto ich v živote budeš ešte počuť mnoho.
Ty však počúvaj rady tých, ktorí vo svojom živote niečo dosiahli, najlepšie to,
o čo sa usiluješ aj ty.
© PERSONA 2013
25 | S t r a n a
SEBAPOZNÁVANIE alebo KTO SOM?
LEKCIA I.7 Som taký, aké sú moje zvyky
Zvyk je tendencia vykonávať nejakú činnosť určitým spôsobom. Napríklad
máme zvyk triediť odpad, umývať si zuby po každom jedle, pozdraviť
okoloidúcich a podobne. Každý z nás má svoje zvyky. Niekedy si to ani
neuvedomujeme a ich vykonávanie berieme automaticky bez toho, aby sme
sa nad tým zamýšľali. Jednoducho niektoré úkony robíme preto, že sme ich
vždy tak robili.
Niektoré z týchto zvykov, či návykov pokladáme za užitočné a chceli by sme si ich
ponechať. Iných by sme sa najradšej zbavili – to sú väčšinou naše zlozvyky. Ako je to
s tebou? Máš nejaké nezvyčajné zvyky? A aké máš zlozvyky, ktoré by si radšej nemal/la?
Špeciálne druhy zvykov
Niektoré naše zvyky sú podmienené kultúrne alebo historicky, hovoríme im tradície.
Príkladom sú napríklad zvyklosti pri slávení Veľkonočných sviatkov, Vianoc, či Nového roku.
Existuje aj zvláštna skupina zvykov, tzv. rituály (obrady). Sú to spoločenské, duchovné
a osobné zvyky, ktoré majú navyše emočný rozmer. Pomáhajú nám naladiť sa na niečo
(na niečo sa pripraviť), vyvolať nejaké emócie, alebo emócie odžiť. Napríklad krst, maturita,
promócie, pohrebné rituály, ale aj večerná modlitba a iné.
ÚLOHA I.7: Pestovanie nových zvykov
Tak ako sme si zaužívali robiť veci určitým spôsobom, vieme si vytvoriť aj
nové návyky správania. Našou úlohou bude vytvoriť si zoznam troch činností,
z ktorých chceme vypestovať zvyky.
Počas najbližšieho mesiaca si každý večer v pracovnom liste do príslušného políčka
zaznamenaj, či sa ti podarilo v ten deň svoje predsavzatia splniť.
 - podarilo sa splniť
 - nepodarilo sa splniť
 - podarilo sa splniť len sčasti
Na konci mesiaca zhodnoť, ako si v tejto úlohe obstál a či už môžeš niektoré činnosti
zo svojho zoznamu pokladať za svoje zvyky.
Želané zvyky:
1. __________________________
2. __________________________
3. __________________________
26 | S t r a n a
BYŤ ČLOVEKOM... to stačí.
Kalendár pestovania nových zvykov
1.deň
2.deň
3.deň
4.deň
5.deň
6.deň
7.deň
8.deň
9.deň
10.deň
11.deň
12.deň
13.deň
14.deň
15.deň
16.deň
17.deň
18.deň
19.deň
20.deň
21.deň
22.deň
23.deň
24.deň
25.deň
26.deň
27.deň
28.deň
29.deň
30.deň
31.deň
Želaný zvyk:
1.deň
2.deň
3.deň
4.deň
5.deň
6.deň
7.deň
8.deň
9.deň
10.deň
11.deň
12.deň
13.deň
14.deň
15.deň
16.deň
17.deň
18.deň
19.deň
20.deň
21.deň
22.deň
23.deň
24.deň
25.deň
26.deň
27.deň
28.deň
29.deň
30.deň
31.deň
Želaný zvyk:
1.deň
2.deň
3.deň
4.deň
5.deň
6.deň
7.deň
8.deň
9.deň
10.deň
11.deň
12.deň
13.deň
14.deň
15.deň
16.deň
17.deň
18.deň
19.deň
20.deň
21.deň
22.deň
23.deň
24.deň
25.deň
26.deň
27.deň
28.deň
29.deň
30.deň
31.deň
Želaný zvyk:
© PERSONA 2013
27 | S t r a n a
SEBAPOZNÁVANIE alebo KTO SOM?
Na zamyslenie
Len ťažko sa niečo v tvojom živote zmení, pokiaľ sa nezmeníš ty.
Často činnosti vykonávame bez toho, aby sme si uvedomili, že ich môžeme
robiť inak. Preto si nájdi čas a pozri sa svojim zvykom na zúbky. Pomenuj ich
a zamysli sa, či ich môžeš zmeniť tak, aby ťa nebrzdili, ale aby ti pomáhali.
Každý jeden zvyk si pozvi k sebe na koberček, ako riaditeľ neposlušného žiaka, s ktorým nie
je spokojný a navrhni mu svoju predstavu, ako sa môže zmeniť. Zvyk za zvykom. Náš život
je celok, skladajúci sa z drobných zvykov. Rozmeň si ho na drobné a poskladaj si život poľa
vlastných predstáv.
28 | S t r a n a
BYŤ ČLOVEKOM... to stačí.
LEKCIA I.8 Som tým, za koho sa pokladám
Na otázku Kto som? si môžeš odpovedať: „Som mladý človek“, čím priznávaš
to, že patríš ku skupine mladých ľudí. Alebo „som dcéra/syn svojich rodičov“,
„som Slovák/Slovenka“ a podobne. Nebude asi pre nikoho prekvapením,
že tých identít má každý viacero. V jednotlivých situáciách uprednostňujeme
určité identity pred druhými. Napríklad v škole bude moja identita študenta
prevyšovať nad mojou národnou identitou. Naopak, počas pobytu v zahraničí, môže moja
národná identita vystúpiť do popredia.
Naša identita je vlastne uvedomenie si samých seba vo svete – ja ako súčasť tohto sveta
a zároveň uvedomenie si vlastnej jedinečnosti – som síce súčasťou tohto sveta, ale som
jedinečný. Ako jedinečná osobnosť mám svoje meno, istým spôsobom sa obliekam,
správam, komunikujem a pod.
ÚLOHA I.8: Moja identita
Zamysli sa a odpovedz na otázky:
Kto som? Ktorých skupín sa cítim byť súčasťou? Čo ma spája s ľuďmi
patriacimi do týchto skupín? Aké sú moje charakteristické črty, ktorými sa
odlišujem od ostatných? Aké je moje životné motto?
„Kto som?“ Napíš všetko, čo ti napadne.
Skupiny, ktorých sa cítim byť súčasťou:
Moje životné motto je:
© PERSONA 2013
29 | S t r a n a
SEBAPOZNÁVANIE alebo KTO SOM?
Doplň nasledujúce nedokončené vety:
Keď sa ráno prebudím, najčastejšie ....
Keď večer zaspávam, často myslím na ....
Najradšej mám ....
Bojím sa, keď ....
Mám pocit šťastia, keď ....
Nemám rád/rada ľudí, ktorí ...
Mám rád/rada ľudí, ktorí ....
Moji rodičia by mali vedieť, že ....
Veľmi by som ....
Sebareflexia:
Ktorá otázka sa ti zdala obzvlášť dôležitá?
Na ktorú otázku sa ti odpovedalo najťažšie?
Na zamyslenie
„Byť samými sebou vo svete, ktorý sa neustále snaží urobiť z nás niečo, čím
nie sme, je obrovský úspech."
Ralph Waldo Emerson
30 | S t r a n a
BYŤ ČLOVEKOM... to stačí.
ZÁVEREČNÁ ÚLOHA MODULU I
Vytvorenie osobnej vizitky
Vizitka slúži obchodníkom, lekárom, právnikom, či úradníkom k tomu, aby ju pri rôznych
stretnutiach mohli darovať svojim partnerom a nechať im takto na seba kontakt. Mnohí si
dajú s takouto vizitkou veľa práce, lebo okrem kontaktných údajov má za úlohu urobiť
dojem a takto reprezentovať svojho majiteľa. Špecifikom vizitky je, že má obmedzený
priestor, a preto je dôležité zvážiť, aké informácie bude obsahovať.
Tvojou úlohou je vytvoriť takúto vizitku, ktorá ťa bude charakterizovať.
Môžeš použiť akúkoľvek výtvarnú alebo grafickú techniku.
Fantázii a kreativite sa medze nekladú.
Sebareflexia:
Aké zložité bolo preniesť seba samého na vizitku a čo sa na vizitku nezmestilo?
© PERSONA 2013
31 | S t r a n a
SEBAPOZNÁVANIE alebo KTO SOM?
MOJA VIZITKA
Predná strana
Zadná strana
32 | S t r a n a
BYŤ ČLOVEKOM... to stačí.
© PERSONA 2013
33 | S t r a n a
KOMUNIKÁCIA
MODUL II. KOMUNIKÁCIA
Každý z nás vedome, ale aj nevedome, vysiela rôzne signály smerom k druhým ľuďom.
Vysielame ich rôznymi spôsobmi: mimikou, gestami, postojom tela, tónom nášho hlasu,
hlasitosťou či rýchlosťou reči, dokonca mlčaním a samozrejme aj tým, čo hovoríme.
Určite ste si tiež všimli, že keď s druhými ľuďmi vychádzame dobre, rozprávame sa spolu
radi, často sa na seba pozeráme, usmievame, či s láskou sa jemne dotýkame. Naopak,
keď spolu za dobre nie sme, hovoríme (prípadne spolu nehovoríme vôbec) a správame sa
celkom inak, hoci tiež prirodzene – podľa toho, ako to cítime. Naša komunikácia tak
do značnej miery odráža naše vzťahy s druhými ľuďmi.
Prostredníctvom komunikácie zároveň utvárame svoje vzájomné vzťahy – navzájom sa
poznávame a zbližujeme, vymieňame si informácie, napĺňame svoje potreby a pod.
To znamená, že vo svojich rukách, gestách, slovách, dokonca i v mlčaní, máme účinný
nástroj, ako môžeme svoje vzťahy s druhými ľuďmi rozvíjať či meniť k lepšiemu.
Nasledujúci modul nás prevedie oblasťou medziľudskej komunikácie, ponúkne viaceré
cvičenia a úlohy, ktoré môžeme v každodennom živote aplikovať, a tak sa cvičiť
v rozvíjaní svojich komunikačných zručností.
34 | S t r a n a
BYŤ ČLOVEKOM... to stačí.
LEKCIA II.1 Proces komunikácie
Existuje viacero definícií komunikácie. Užšie definície považujú
za komunikáciu iba prenos správy, širšie definície, o ktoré sa budeme
opierať aj my, považujú za komunikáciu všetko, čo sa odohráva v kontakte
dvoch alebo viacerých ľudí. To znamená, že komunikácia nie je len prenos
správy, ale akékoľvek vzájomné pôsobenie medzi ľuďmi.
V rámci vzájomného pôsobenia, súčasne vysielame signály smerom k druhým ľuďom
a zároveň od nich signály prijímame. V komunikácii je tak každá osoba súčasne vysielateľ
i prijímateľ signálov.
Napríklad počas komunikácie prijmeme neverbálne signály od druhého človeka ako
zívanie, či nesústredený pohľad. Tieto následne interpretujeme: niekto zíva alebo má
nesústredený pohľad –> moje reči ho nezaujímajú. Na základe vyhodnotenia vnemov
priebežne reagujeme. Môžeme napríklad zmeniť spôsob komunikácie alebo tému, dáme
slovo druhému, alebo ukončíme rozhovor.
8
Proces komunikácie má svoju postupnosť, logiku a realizuje sa v týchto krokoch :
1. Vznik myšlienky, ktorá má pre jej pôvodcu určitý význam
V našom živote je všetko ovplyvnené spôsobom, akým používame našu myseľ. Možno si
tak niekedy nepripadáme, ale myslíme neustále celý deň, každú sekundu, dokonca aj
v spánku. Náš mozog nepretržite spracúva všetky podnety, ktorým sme vystavení
a ukladá ich do pamäti i podvedomia. Nebezpečenstvo spočíva v tom, že svoj
myšlienkový svet tak úplne neovládame a často sa stáva, že myšlienky ovládajú nás.
2. Kódovanie myšlienky do signálov – slová, gestá, pohyby, symboly a pod.
Nekonečný prúd myšlienok, ktorý neustále prechádza naším vedomím, sa postupne
premieňa do našich pocitov, postojov, slov i činov. Spôsob, akým kódujeme naše
myšlienky – slová, gestá, pohyby, či symboly, ktoré používame, sú ovplyvnené našou
minulou skúsenosťou a predovšetkým ľuďmi, ktorí nás obklopujú a od ktorých sme sa
často nevedome učili komunikovať pomocou napodobňovania.
3. Vysielanie zakódovanej správy
Každý z nás, vedome ale aj nevedome vysiela rôzne signály smerom k druhým ľuďom.
Vysielame ich celým telom: verbálne (slovne) aj neverbálne (mimikou, gestami, postojom
tela, tónom nášho hlasu, hlasitosťou či rýchlosťou reči a pod.).
4. Prenos správy prostredníctvom komunikačných ciest
Veľmi dôležitým rozhodnutím v procese komunikácie je voľba prenosového média, čiže
formy, akou budeme vysielané signály prenášať k druhému človeku. Ľudská komunikácia
pozná niekoľko komunikačných ciest, ktoré sú navzájom odlišné a majú svoje špecifiká
(napr. osobná, telefonická, písomná, sprostredkovaná, multimediálna a pod.).
© PERSONA 2013
35 | S t r a n a
KOMUNIKÁCIA
5. Príjem, dekódovanie a pochopenie správy druhým človekom
Druhí ľudia naše signály prijímajú svojimi zmyslami (najčastejšie očami a ušami)
a spracujú ich. Pri komunikácii vedome i nevedome vyberáme, ktoré informácie z nášho
okolia prijmeme. Zároveň vnímanie každého človeka je individuálne, ovplyvnené
prežívanými emóciami, momentálnou náladou, sústredením a pod. Pri spracovávaní
signálov nás taktiež ovplyvňuje minulá skúsenosť s druhými ľuďmi. Všetky tieto faktory
majú následne vplyv na to, ako prijímané signály vyhodnotíme a ako budeme na ne
reagovať.
Prekážky v komunikácii
V procese komunikácie sa často stáva, že rôzne vonkajšie i vnútorné vplyvy nám bránia
sústrediť sa a komunikovať efektívne. Ide o rôzne rušivé vplyvy, ktoré majú za následok
9
zníženie kvality komunikácie. Nazývame ich prekážky v komunikácii .
Medzi tzv. praktické prekážky radíme rušivé vplyvy z okolia, napríklad otvorené okno
do ulice, kde jazdia autá, vytvára nadmerný hluk, alebo neustále zvoniaci telefón, ktorý
bráni v sústredení sa a pod.
Iným druhom prekážok sú prekážky jazykové. Človek hovorí príliš rýchlo,
nezrozumiteľne, prehĺta časti textu, používa dlhé vety s množstvom faktov a pod. Medzi
jazykové prekážky radíme aj obmedzenú schopnosť porozumieť významu používaných
slov (napr. keď komunikujeme v cudzom jazyku, ktorý dokonale neovládame).
Ďalšími prekážkami sú prekážky v chápaní, kedy zúčastnení chápu komunikovaný obsah
odlišne. Dôvodom býva viacvýznamový obsah slov, iný pohľad na situáciu, či zorný uhol
vnímania.
Inokedy môžu byť pri komunikácii prekážkami aj naše práve prežívané emócie, ktoré
v nás vyvoláva buď komunikovaný obsah alebo osoba, s ktorou komunikujeme. Emócie
sprevádzajúce komunikáciu môžu byť negatívne – rozčúlenie, hnev, nenávisť, zúrivosť,
podráždenie, nuda, alebo pozitívne – veselosť, radosť, nadšenie, láska. Emócie nám môžu
brániť v efektívnom prijímaní či vysielaní informácií. Hovoríme o prekrývaní pozornosti a
komunikácie emóciami.
Ďalším druhom prekážok sú prekážky intelektuálne, ktoré sa najčastejšie týkajú
prispôsobenia jazyka účastníkom komunikácie. Tieto prekážky nastávajú v situáciách,
kedy používame príliš odborný jazyk, cudzie slová, komplikované vyjadrovanie, metafory,
nevhodné príklady a pod.
36 | S t r a n a
BYŤ ČLOVEKOM... to stačí.
ÚLOHA II.1: Komunikačný proces
Komunikácia je obdivuhodný i podivuhodný proces vzájomného pôsobenia
medzi ľuďmi. V tejto úlohe si zopakuješ, ako tento proces prebieha.
Tvojou úlohou je vypočuť si nahrávku a popísať jednotlivé fázy
komunikačného procesu medzi dvoma komunikujúcimi.
Zameraj sa na nasledujúce body:
a) Vznik myšlienky
b) Kódovanie myšlienky do signálov
c) Vysielanie zakódovanej správy – prenos správy
d) Príjem – dekódovanie – pochopenie správy druhým človekom
e) Aké rušivé vplyvy, či prekážky v komunikácii nastali?
Na zamyslenie
Hlavným cieľom komunikácie je vzájomné porozumenie. Aby sme našu
komunikáciu označili za efektívnu, musíme si s druhým porozumieť.
Porozumieť niekomu ešte neznamená, že s ním musíme aj súhlasiť.
V našom prípade porozumenie znamená správne pochopiť vysielané
signály, podľa toho, čo nám nimi chce druhý človek povedať.
Aby sme to dosiahli, mali by sme sa zaujímať, čo druhí ľudia svojimi signálmi zamýšľali,
overovať si, či sme ich signály správne pochopili a tiež sa snažiť, aby naše signály boli čo
najčistejšie a najpresnejšie.
© PERSONA 2013
37 | S t r a n a
KOMUNIKÁCIA
LEKCIA II.2 Zložky komunikácie
Podľa povahy prenášaných signálov, môžeme komunikáciu rozdeliť
na komunikáciu verbálnu, čiže komunikáciu pomocou slov a komunikáciu
neverbálnu, kde odovzdávané signály prenášame mimoslovnými
prostriedkami. Neverbálna komunikácia je staršia ako verbálna, tak
v osobnej histórii človeka, ako aj v celej histórii ľudstva.
Ľudia v minulosti zistili, že mimoslovná komunikácia, ktorou sa dovtedy dorozumievali,
neumožňuje presné vyjadrenie všetkých informácií, ktoré chceli komunikovať. Preto
začali tvoriť reč a postupne sa začali dorozumievať pomocou slov. Z jednotlivých slov
a jednoduchých fráz sa postupne vyvinul jazyk. Rovnako aj dieťa po narodení využíva
najmä neverbálne spôsoby komunikácie a až neskôr sa naučí rozprávať a začína
komunikovať verbálne.
Obr. Zložky komunikácie
Slovný obsah
Paralingvistický
obsah
Zložky neverbálnej
komnikácie
Podľa niektorých odborníkov len 7 % komunikačných signálov vychádza zo slovného
obsahu. Zvyšok zahŕňa neverbálny prejav – 38 % paralingvistická zložka (mimoslovná
komunikácia týkajúca sa slovného prejavu – rýchlosť, hlasitosť a plynulosť reči, výška
hlasu, farba hlasu, vatové slová, mlčanie) a 55 % ostatné zložky neverbálnej komunikácie
(mimika, gestika, haptika, proxemika a ďalšie).
Pri pohľade na percentuálne rozloženie jednotlivých zložiek komunikácie by sa mohlo
stať, že by sme verbálnu zložku prejavu – naše slová, potlačili z hľadiska ich významu,
by nebolo dobré. Rovnako by nebolo žiaduce, keby sme sa uchýlili k špekulujúcim
interpretáciám o každom neverbálnom prejave.
Preto hoci sme si komunikáciu rozdelili na verbálnu a neverbálnu, urobili sme tak iba
kvôli lepšiemu porozumeniu komunikačnému procesu. Tieto dve zložky komunikácie idú
ruka v ruke a v praktickom živote je treba pristupovať ku komunikácii individuálne (nedá
sa jednoznačne tvrdiť, že jednotlivé neverbálne prejavy majú iba jeden význam) a snažiť
sa všímať si všetky signály – verbálne i neverbálne súčasne.
38 | S t r a n a
BYŤ ČLOVEKOM... to stačí.
ÚLOHA II.2: Vidím, počujem, interpretujem
Tvojou úlohou je najbližší týždeň pozorovať a uvedomovať si jednotlivé
zložky komunikácie pri kontakte s druhými ľuďmi. Skús pri rozhovoroch
s priateľmi, spolužiakmi, alebo rodinnými príslušníkmi skúmať
komunikačné signály z troch hľadísk:
VIDÍM –pozorujem, ako sa druhý tvári, čo robí, aké používa gestá a pod.
POČUJEM –pozorne počúvam, čo mi druhý hovorí, ale aj to, čo mi nehovorí, resp. čomu
sa vyhýba.
INTERPRETUJEM – všetky vnemy spracujem a zvolím primeranú reakciu.
Pre splnenie tejto úlohy je potrebné popísať a analyzovať aspoň tri konkrétne situácie –
jednu situáciu s rodičmi, jednu situáciu v škole (so spolužiakom, učiteľom) a jednu
s priateľom.
V prípade, že zaznamenáš nesúlad medzi jednotlivými komunikačnými signálmi – napr.
niekto hovorí, že sa má dobre, ale vyzerá skleslo – polož dotyčnému doplňujúce otázky,
v ktorých sa ho môžeš priamo opýtať, či je to len tvoj subjektívny vnem, že vyzerá skleslo,
alebo sa predsa len až tak dobre necíti a pod.
Ak zažiješ situáciu, v ktorej jednotlivé zložky komunikácie druhého človeka nebudú
v súlade, popíš ju. Ako si sa v tejto situácii zachoval/la? Ktorým signálom si prisúdil/la
väčší význam? Ujasnil/la si si tento vnímaný nesúlad s danou osobou?
1. Popis situácie s rodičmi
Popíš situáciu z troch hľadísk, ktorú si zažil/la s rodičmi.
2. Popis situácie v škole
Popíš situáciu z troch hľadísk, ktorú si zažil/la v škole (napr. so spolužiakom, učiteľom).
© PERSONA 2013
39 | S t r a n a
KOMUNIKÁCIA
3. Popis situácie s priateľom
Popíš situáciu z troch hľadísk, ktorú ste zažil/la s priateľom/priateľkou.
Na zamyslenie
Neklam – ak o niečom nechceš hovoriť, jasne druhým povedz, že sa o danej
téme nebudeš baviť. Klamstvo je komunikačná pasca tak pre oklamaného,
ako aj pre toho, kto klame. Ak budeš hovoriť pravdu a to, čo si skutočne
myslíš a čo cítiš, nemusíš si navyše pamätať, čo si kedy komu povedal.
Vždy Ti bude stačiť opýtať sa znova na to seba.
40 | S t r a n a
BYŤ ČLOVEKOM... to stačí.
LEKCIA II.3 Verbálna komunikácia
Naše slová majú veľkú moc. Ich sila je takmer neuveriteľná. Je to
v podstate istý druh energie. Slová dokážu rozpútať vojnu, ale aj nastoliť
mier. Slovami môžeme druhým vyjadriť svoju lásku, ale tiež im môžeme
ublížiť. Slová dokážu motivovať ľudí k vytvoreniu nádherných diel, dokážu
však aj ničiť a znechutiť.
Obsah našich slov, čas a spôsob, akým ich vyslovíme, sú dôležité v tom, či naše slová
povedú ku konfliktom, alebo k porozumeniu. Táto moc, ktorou disponujeme
pri používaní slov, nás robí za vypovedané slová zodpovednými. Tak ako sa nedá vrátiť
hodený kameň, tak sa nedá vziať späť vyrieknuté slovo.
Dodržiavanie nasledujúcich zásad prispeje k tomu, aby naša komunikácia s druhými
10
ľuďmi viedla k vzájomnému porozumeniu :
1. Vyjadrujme sa jasne – Ide o taký spôsob prejavu, ktorý je priamy a nekomplikovaný,
otvorený, čestný a v súlade s našim vnútorným presvedčením a pocitmi. Hlavnou
funkciou verbálnej komunikácie s ľuďmi je poskytovať živé prepojenie medzi našim
vnútorným a vonkajším svetom. Počúvanie slov druhého nám zas dáva možnosť
dozvedieť sa niečo o vnútornom svete iného človeka. Jednota medzi našimi vnútornými
a vonkajšími slovami je preto veľmi dôležitá.
2. Zvážme obsah svojich slov – Predtým ako niečo vyslovíme, zamyslime sa, či svojimi
slovami druhým pomôžeme, alebo naopak ich zneistíme, urazíme, pokoríme. Naše slová
majú moc – dokážu liečiť, ale dokážu aj uštedriť poriadnu ranu. Sme zodpovední za to,
ako túto moc používame. Tým, že pred vyslovením svojich slov budeme uvažovať,
môžeme predísť viacerým nedorozumeniam a zraneniam a naša komunikácia bude
smerovať k väčšiemu porozumeniu.
3. Buďme konkrétny – Pri našej komunikácii by sme sa mali tiež vyvarovať
zovšeobecňovaniu, nakoľko zovšeobecňovania sú neadresné, nepravdivé, skresľujú našu
komunikáciu a často vyvolávajú u druhého človeka negatívne reakcie. Napr. „Vždy chodíš
neskoro!“, „Všetci si myslíme, že...“ a pod. Keď teda hovoríme o konkrétnej veci, mali by
sme využívať konkrétne údaje a smerovať komunikáciu ku konkrétnemu cieľu.
Napr. „Je mi nepríjemné, že som dnes musela na teba dlho čakať, bola by som ti vďačná,
keby si bola nabudúce dochvíľnejšia.“ a pod.
4. Vyjadrujme sa zrozumiteľne – Zrozumiteľnosť má v komunikácii dva odlišné významy:
1. technická zrozumiteľnosť, kde patria prvky ako sila a výraz hlasu, rýchlosť a plynulosť
reči a pod.; 2. jazyková zrozumiteľnosť, ktorú ovplyvňuje slovná zásoba a odbornosť
jazyka. Napríklad, keď sa dorozumievame v cudzom jazyku, môžeme mať so svojou
slovnou zásobou problémy a je pre nás ťažie vyjadrovať sa zrozumiteľne. Aj príliš odborný
jazyk môže byť pre obyčajného človeka nezrozumiteľný, preto by sme sa mali prispôsobiť
človeku, s ktorým komunikujeme.
© PERSONA 2013
41 | S t r a n a
KOMUNIKÁCIA
5. Vyjadrujme sa jednoznačne – Jednoznačnosť znamená, že si vo svojich signáloch
neprotirečíme. Napríklad chlapec povie dievčaťu, aby samo vybralo, kam pôjdu v piatok
večer. Je ale mrzutý, keď nevyberie takú možnosť, akú by si on želal. Takýmto situáciám
sa môžeme vyhnúť, ak budeme úprimní a čestní ohľadom toho, čo naozaj chceme,
potrebujeme, myslíme si a cítime.
6. Dbajme na správne dávkovanie informácií – Zásada dávkovania informácií hovorí
o množstve informácií, ktoré smerom k druhým vysielame. Nedostatočným množstvom
informácií (ich úmyselným zadržiavaním) druhého zneisťujeme, dostávame ho do stavu
napätia, nervozity, hnevu. Naopak príliš veľa informácií zvyčajne pôsobí rušivo
a neprehľadne, druhí nie sú schopní ich efektívne prijať, spracovať a reagovať na ne.
7. Voľme primeranú formu – V závislosti od charakteru podávaných správ volíme
aj primeranosť formy. Citlivá na formu býva najmä žiadosť o láskavosť, uplatňovanie
nároku, príkaz alebo kritika. Príkazové formy komunikácie môžu viesť rýchlo k výsledku,
ale často znechucujú a demotivujú druhých ľudí. Majú však svoje opodstatnenie
v krízových situáciách, napr. pri požiari, kedy je potrebné, aby zodpovední ľudia prebrali
velenie a ostatní plnili ich príkazy. V situáciách, kedy chceme druhých motivovať
k spolupráci, je efektívnejšie zvoliť také formy komunikácie, ktoré dávajú zúčastneným
priestor k vyjadreniu, napr. podporovanie druhých k formulovaniu vlastného názoru
a pod.
8. Overme si správnosť pochopenia – Ak si chceme byť istí, že nás druhí ľudia pochopili
správne, mali by sme si to overiť. Overovať si správnosť pochopenia môžeme priebežne
počas prenosu správy, alebo na konci, priamou otázkou, či druhý človek správne
pochopil, čo sme mu hovorili. Ak sa chceme ubezpečiť, že druhý človek určite správne
porozumel, necháme si správu zopakovať.
Vnútorná reč
Okrem našich vonkajších slov, ktoré druhým hovoríme a ktoré od druhých počujeme,
existujú aj slová v našej mysli. Tieto majú často väčší vplyv na náš život ako slová, ktoré
prezentujeme verejne. V skutočnosti všetci hovoríme sami so sebou. Hovoríme k sebe
samým, a tak sa snažíme interpretovať svoje zážitky a skúsenosti. Náš vnútorný hlas,
vnútorné slová sú kľúčovým prvkom nášho myslenia, postojov, aj našich očakávaní. Tento
vnútorný dialóg prebieha často bez vedomého ovplyvňovania, za použitia neuveriteľných
1300 až 1500 slov za minútu.
V našom živote je všetko ovplyvnené spôsobom, akým používame našu myseľ.
Nekonečný prúd myšlienok, ktorý neustále prechádza naším vedomím, sa postupne
premieňa do našich pocitov, postojov, slov a činov. Je preto dobré prebrať zodpovednosť
aj nad našou vnútornou rečou a myšlienkami, ktoré napĺňajú našu myseľ.
42 | S t r a n a
BYŤ ČLOVEKOM... to stačí.
ÚLOHA II.3: Prepáč
V živote často robíme „prešľapy“ v medziľudských vzťahoch – povieme
alebo urobíme niečo, čo sa druhého dotkne, alebo ho aj zraní. A tak, ako
fyzické zranenia, aj „zranenia na duši“ potrebujú uzdravenie.
Keď nás niekto zraní, objavuje sa v nás túžba po spravodlivosti, ktorá
prináša pocit zadosťučinenia. Ale spravodlivosť ako taká nevedie k uzdraveniu.
Uzdravenie prináša až zmierenie. Teda na jednej strane prejav ľútosti a na druhej strane
odpustenie. Túžba po zmierení je pritom silnejšia ako túžba po spravodlivosti. A čím je
vzťah hlbší, tým viac túžime po zmierení, pretože viac ako po zadosťučinení túžime
po láske. Skutočné odpustenie a zmierenie sa dotýka oboch strán. Odstraňuje bariéru,
ktorú zranenie spôsobilo a pomáha obnoviť dôveru. Tak vytvára vhodné podmienky
k tomu, aby sme mohli pokračovať v budovaní vzťahu. Znakom dobrých vzťahov je preto
ochota ospravedlniť sa, odpustiť a zmieriť sa.
Cieľom tejto úlohy je prebrať zodpovednosť za svoje správanie a pomocou zmierlivých
slov poprosiť o odpustenie človeka, ktorému sme ublížili. Pretože tak, ako dokážu naše
slová zraniť, tak dokážu naše slová aj liečiť.
Tvojou úlohou je napísať list človeku, ktorého máš rád, ale ktorému si napriek tomu
ublížil. Je na tebe, či tento list pošleš, alebo nie. Táto úloha ti ponúka možnosť zamyslieť
sa, čo by si tomuto človeku chcel povedať, aby sa váš vzťah uzdravil.
Na vypracovanie úlohy použi osobitný papier. Veľa šťastia!
Na zamyslenie
Odpustením sa rozumie ochota vzdať sa vlastného práva na mrzutosť
(zlosť, odpor, nenávisť...), negatívne posudzovanie a nevšímavé správanie
k človeku, ktorý ma nespravodlivo zranil a snaha pestovať v sebe a k nemu
postoj šľachetnosti, veľkorysosti, nezaslúženého zľutovania a dokonca aj
lásky. A ako vyzerá odpustenie v praxi?
Keď Thomas A. Edison pracoval na svojom „absurdnom“ vynáleze, ktorý nazval „svietiaca
cibuľa“, jeho pracovný tím bol pri ňom 24 hodín denne. Keď sa Edisonovi napokon
podarilo zostrojiť jednu takúto svietiacu cibuľu a svoj vynález mal predstaviť
na slávnostnom zhromaždení vedcov, podal ju chlapcovi – pomocníkovi, aby ju odniesol
hore schodmi do miestnosti. Chlapec šiel opatrne, krok za krokom a dával pritom pozor
najmä na svoje ruky. Bál sa, aby mu nevypadol z rúk tento neoceniteľný výrobok toľkej
námahy jeho majstra.
Pravdepodobne si vieš domyslieť, čo sa stalo: Keď pomocník vyšiel až celkom hore, potkol
sa a veľká sklenená banka mu pred zrakmi celého zhromaždenia vypadla z rúk a rozbila
sa. Tak dopadla prvá žiarovka na svete.
Celý tím sa musel znova pustiť do práce, aby zostrojil ďalšiu ,,svietiacu cibuľu“.
© PERSONA 2013
43 | S t r a n a
KOMUNIKÁCIA
Keď unavení konštruktéri dokončili prácu, zostala ešte jedna úloha – vyniesť vzácny
predmet hore do miestnosti. Čo myslíš, komu pripadla? Edison ňou poveril toho istého
chlapca, ktorému prvá žiarovka vypadla z rúk.
Tak vyzerá skutočné odpustenie.
44 | S t r a n a
BYŤ ČLOVEKOM... to stačí.
LEKCIA II.4 Neverbálna komunikácia
Neverbálna komunikácia je mimoslovná. Prebieha prostredníctvom držania
tela a jeho pohybov, zmeny výrazu tváre, zmeny vzdialenosti medzi
komunikujúcimi a podobne. Môže doplniť slovný prejav, zosilniť jeho
účinok, regulovať ho a za určitých okolností ho plne zastúpiť. Napríklad
namiesto toho, aby sme
povedali: „Áno, súhlasím“, stačí keď mlčky kývneme hlavou.
Porozumieť neverbálnemu prejavu druhého človeka je možné v rámci situačného
kontextu, v ktorom komunikácia prebieha. A hoci neverbálne prejavy mnoho vypovedajú,
je potrebné byť obozretný voči všetkým tvrdeniam a príručkám, že sa dá podľa určitých
neverbálnych prejavov presne odhadnúť či uhádnuť to, čo si druhý človek myslí, ako sa
cíti, či dokonca aký je.
11
Medzi najfrekventovanejšie a najdôležitejšie zložky neverbálnej komunikácie radíme :
1. Mimiku - komunikácia výrazom tváre
2. Gestiku – komunikácia pomocou rúk a tela
3. Haptiku - komunikácia dotykom
4. Proxemiku - komunikácia vzdialenosťou
5. Posturológiu - komunikácia polohou tela
6. Kineziku - komunikácia pohybom
7. Paralingvistiku - mimoslovná komunikácia týkajúca sa reči
8. Teritorialitu - komunikácia obsadzovaním teritória
9. Produkciu - komunikácia pomocou úpravy, výzoru, prostredia
MIMIKA
Pri mimike komunikujeme prostredníctvom výrazu tváre. Komunikačnými prostriedkami
tváre sú oči, ústa, obočie, nos, čelo, brada, zuby, lícne svalstvo a pery. Do mimiky
zapájame viaceré časti tváre spoločne, napríklad na úsmeve sa spoluzúčastňujú ústa, oči,
líca, niekedy aj zuby.
Výraz tváre často informuje o tom, čo druhý človek práve prežíva, ale aj o tom, aký má
k nám vzťah. Výraz tváre odzrkadľuje prekvapenie, strach, radosť, smútok, pokoj,
rozčúlenie, spokojnosť, nespokojnosť, záujem, nezáujem a podobne. Základné mimické
výrazy sú ľahko rozpoznateľné, čoho dôkazom je napríklad aj využívanie ich grafických
znázornení v internetovej komunikácii – tzv. smajlíky.
V tomto kontexte je dobré spomenúť aj zrakový kontakt, ktorý je dôležitým
predpokladom kvalitnej a efektívnej komunikácie. Ak sa druhý človek na nás počas
rozhovoru pozerá, predpokladáme, že nás aj počúva a že je naša konverzácia pre neho
dôležitá. Keď sa na nás druhý človek pri komunikácii z rôznych dôvodov nepozerá, môže
to pôsobiť rušivo. Optimálny pomer času pozerania sa do tváre druhého človeka v rámci
osobnej komunikácie je cca. 60%.
© PERSONA 2013
45 | S t r a n a
KOMUNIKÁCIA
GESTIKA
Gestika je neverbálna komunikácia pomocou pohybov rúk a tela, ktoré majú výrazný
vyjadrovací účel. Sprevádzajú a prifarbujú verbálnu komunikáciu, niekedy ju aj úplne
zastupujú. Najznámejším komunikačným systémom založeným na gestikulácii je
posunková reč. Posunkovú reč nevyužívajú iba ľudia so sluchovým postihnutím,
využívame ju aj vtedy, keď verbálne spôsoby komunikácie zlyhávajú (napr. v komunikácii
s človekom, ktorého jazyk neovládame si pomáhame gestami), alebo ak sa pre rôzne
bariéry nepočujeme (napr. bežná posunková komunikácia šoférov v autách).
Gestikulácia môže byť tiež ovplyvnená našou náladou a situáciou, v ktorej sa
nachádzame. Keď sa napríklad hneváme, živšie pracujeme s gestikuláciou, ako keď sme
pokojní a relaxovaní. Prehnaná gestikulácia ruší komunikáciu, pretože pripomína
pantomímu. Môže sa vtedy stať, že namiesto toho, aby nás druhý človek počúval, začne
sa na nás zabávať.
HAPTIKA
Haptika je neverbálna komunikácia pomocou dotykov. Dotyk môžeme zadefinovať ako
akýkoľvek telesný kontakt od pohladenia až po úder. Dotyky tak môžu mať rôzny význam,
ktorý sa líši podľa toho, o aký dotyk ide a ktorej časti tela sa dotýkame. Pri dotykoch
môžeme rozlíšiť základné pásma:
 pásmo spoločenské, profesionálne, zdvorilostné (ruky, ramená)
 pásmo osobné, priateľské (ramená, vlasy, tvár)
 pásmo intímne, erotické, sexuálne (neobmedzené)
Najčastejšie používaným dotykom je podanie ruky. Podanie ruky je v našej kultúre
súčasťou uvítacieho a rozlúčkového rituálu. Platí zásada, že ruku nemusíme podávať ako
prví, ale ak nám niekto ruku na podanie ponúkne, nemali by sme ju odmietnuť. Neprijatie
ruky znamená u nás neprijatie celého človeka.
Prvkom haptiky je aj fyzické násilie (úder, facka, bitka), ktoré má tiež určitý komunikačný
význam, avšak predstavuje už patologický vzorec komunikácie.
PROXEMIKA
Proxemika je komunikácia prostredníctvom vzdialenosti (priblížením a oddialením) medzi
komunikujúcimi. To, ako blízko si pustíme druhého k sebe, tiež vyjadruje náš postoj
a vzťah k dotyčnému.
 Intímna (do vzdialenosti 60 cm od človeka)
 Osobná (vo vzdialenosti od 60 cm do 120 cm)
 Spoločenská (vo vzdialenosti od 120 cm do 2 m)
 Verejná (vo vzdialenosti nad 2 m)
Intímna a osobná zóna sú vyhradené pre ľudí, ktorých blízkosť je nám príjemná,
dôverujeme im, ničím nás neohrozujú a máme s nimi emočne pozitívne vzťahy. Ak sa
napríklad na priateľa hneváme, nechceme ho mať v osobnej zóne.
46 | S t r a n a
BYŤ ČLOVEKOM... to stačí.
V spoločenskej zóne komunikujeme s druhými v bezpečnej vzdialenosti. Je typická
pre pracovné rozhovory, či komunikáciu s menej známymi ľuďmi. Vo verejnej zóne sa
nachádzajú ľudia, s ktorými nie sme v sociálnom kontakte. Keď sme v ohrození, svoju
verejnú zónu predlžujeme.
Uvedené vzdialenosti sú len orientačné. Často ich ovplyvňuje množstvo faktorov, napr.
temperament, národnosť vplyvy prostredia a pod.
Okrem vyššie popísanej horizontálnej proxemiky poznáme aj vertikálnu proxemiku,
založenú na rozdieloch vo „výške“ komunikujúcich osôb. Nevyvážená vertikálna
komunikácia nastáva napríklad v prípade, keď jeden z komunikujúcich stojí a druhý sedí.
Optimálna vertikálna komunikácia je založená na tom, že oči komunikujúcich sú približne
v rovnakej výške – napr. keď obaja rozprávajúci sedia alebo stoja.
POSTUROLÓGIA
Posturológia je neverbálna komunikácia prostredníctvom polohy tela, ktorú
pri komunikácii zaujmeme – spôsob, akým stojíme, sedíme, ležíme a podobne, tiež o nás
mnohé prezrádza. Polohou tela vyjadrujeme náš momentálny stav (napríklad únavu,
radosť, depresiu), ale aj vzťah k druhému človeku, či záujem o komunikovaný obsah.
V rámci posturológie rozlišujeme polohy:
Ležérna poloha – telo je uvoľnené, signalizuje buď náš relaxovaný stav, alebo naopak
odstup, pohŕdanie, zneváženie druhého človeka.
Otvorená poloha – nohy voľne položené vedľa seba, pri sedení ich neprekrižujeme, ruky
sú voľne vedľa tela. Otvorená poloha signalizuje pripravenosť prijať informácie
od druhého človeka a pohotovosť k spolupráci.
Polouzatvorená poloha – ide o obrannú polohu, ktorú využívame najmä v nepohode. Je
charakteristická buď skríženými nohami alebo rukami. Skrížené ruky na prsiach nám
chránia srdce a mäkké časti brucha (oblasti dôležité pre individuálne prežitie), skrížené
nohy chránia pohlavné orgány (dôležité oblasti pre prežitie ľudského rodu). Táto poloha
je často vyčkávacia a keď sa presvedčíme, že nám nehrozí nebezpečenstvo, máme
tendenciu vrátiť sa k otvorenejším polohám.
Uzatvorená poloha – skrížené ruky aj nohy predstavujú úplne uzatvorenú polohu,
svalstvo je napäté, telo pohotové zareagovať. Uzatvorená poloha tela je typická
pre situácie, ktoré sú pre nás neznáme, keď sme v obrane a nepripúšťame si komunikáciu
druhého človeka.
Poloha „klbko“ – hlava sklonená, chrbát ohnutý, nohy spojené, celé telo sa schúli
do klbka. Poloha „klbko“ sa objavuje v situáciách, kde sa necítime príjemne (napr.
čakáreň u zubného lekára, na súde, u policajtov a pod.), táto poloha signalizuje neistotu,
úzkosť, strach a ohrozenie.
© PERSONA 2013
47 | S t r a n a
KOMUNIKÁCIA
KINEZIKA
Kinezika je komunikácia prostredníctvom pohybov, ktoré nemajú význam gest. Telo
ustavične vysiela určité signály a často ide o pohyby neuvedomelé, spontánne. Pohybom
sa väčšinou zbavujeme napätia, svalového alebo duševného. Najčastejšie sa to prejavuje
nekontrolovanými pohybmi rúk (hranie sa s ceruzkou, pohyb prstov, škrabkanie sa,
klepkanie), pohybmi nôh (podupkávanie, kývanie nohou), alebo pohybmi trupu (kývanie
sa, vrtenie sa na stoličke, časté zmeny polohy tela). Veľa informácií sa dá vyčítať aj
napríklad z našej chôdze (spomalená, razantná, s poskokmi a pod.).
PARALINGVISTIKA
Paralingvistika sprevádza hovorené slovo, ale sama nie je hovoreným slovom.
Paralingvistika nepredstavuje jeden fenomén, ale tvorí ju niekoľko relatívne
samostatných faktorov ako rýchlosť, hlasitosť a plynulosť reči, výška a farba hlasu, vatové
slová, mlčanie.
Veľmi rýchla, alebo veľmi pomalá reč sa ťažko vníma. Príliš rýchle tempo robí
komunikáciu nezrozumiteľnou a druhého človeka unavuje. Naopak príliš pomalé tempo
otupuje pozornosť poslucháča.
Intenzita, hlasitosť prejavu a jej obmieňanie v závislosti od obsahu, napomáha
predchádzaniu monotónnosti. V napätých situáciách sa intenzita hlasu zvyšuje a môže
prerásť až do kriku. Zvýšený hlas môže druhého človeka zneisťovať alebo dráždiť.
Dôležitým faktorom hovoreného slova je aj farba nášho hlasu. Často až sfarbením hlasu
dávame slovám skutočný význam. Rovnaké slovo, alebo slovné spojenie, je možné
povedať rôznymi spôsobmi tak, že mení svoj pôvodný význam. Medzi paralingvistiku
patria aj tzv. vatové slová (napr. vlastne, akože, eé, hmm a pod.), ktoré v kontexte
verbálneho prejavu nemajú žiadny obsahový význam, považujeme ich skôr sa rušivý
zlozvyk.
Medzi paralingvistiku radíme aj kvalitu nášho prejavu. Náš prejav by mal byť vecný,
zrozumiteľný a mal by sa držať témy. Naopak, za nekvalitný považujeme prejav nepresný,
rozvláčny a neurčitý, dlho trvajúci a pritom málo obsažný.
V priebehu verbálneho prejavu robíme tiež odmlky, ktoré môžu vyjadrovať očakávanie,
výzvu, žiadosť o venovanie pozornosti, príležitosť na zamyslenie poslucháča a pod. Preto
aj mlčanie má komunikačnú hodnotu a obsahový význam a je dôležité spojiť si ho
s ostatnými neverbálnymi prejavmi a presnejšie ho identifikovať.
TERITORIALITA
Vo všeobecnosti máme tendenciu obsadiť si určité územie, považovať ho za svoje a tiež
chceme rozhodovať o tom, kto do nášho teritória môže vstupovať (napr. naša stolička
a lavica v triede, či pracovný stôl v práci a pod.). Zaberanie priestoru a vstupovanie
do cudzieho priestoru má komunikačný význam, ktorý tiež ovplyvňuje priebeh aj štýl
komunikácie.
48 | S t r a n a
BYŤ ČLOVEKOM... to stačí.
Obsadené teritórium znamená pre človeka pocit istoty a bezpečia, preto dlhodobý pobyt
v prostredí bez vlastného teritória prináša napätie, frustráciu a zlosť. Dôležité je tiež
uvedomiť si, že človek prichádzajúci do cudzieho teritória, môže pociťovať úzkosť
z neznámeho prostredia. Vo všeobecnosti môžeme povedať, že vo vlastnom teritóriu
zvyčajne volíme dominantnejšiu komunikačnú stratégiu, v teritóriu partnera o niečo
obrannejšiu.
PRODUKCIA
Produkcia je komunikácia prostredníctvom úpravy zovňajšku, oblečenia, či prostredia,
v ktorom žijeme. Do tejto oblasti neverbálnej komunikácie môžeme zaradiť
i komunikáciu činom.
Náš zovňajšok odráža a zároveň spätne pôsobí na našu mienku o sebe samých a tiež
ovplyvňuje naše správanie. Naše vlasy, účes, postava, čistota, upravenosť či zanedbanosť
– to všetko sú signály, ktorými prezentujeme svojmu okoliu našu „životnú filozofiu“, náš
životný štýl, priority, ako aj určité estetické posolstvo a pod. Špecifická úprava zovňajšku
nás môže radiť k nejakej formálnej či neformálnej skupine ľudí (napr. uniforma hovorí o
príslušnosti k danej profesii, určité oblečenie môže vyjadrovať prináležitosť k hudobnému
štýlu – hip hop, rock a pod.). Veľakrát silnejším dojmom pôsobia drobné detaily ako
čistota oblečenia, príjemná telesná vôňa, udržiavané nechty a pod. pred nákladnosťou a
módnosťou oblečenia.
Ďalším zdrojom informácií o nás sú aj veci, ktorými sa obklopujeme (napr. zariadenie
našej izby, pokiaľ ho môžeme ovplyvniť), knihy, ktoré čítame, hudba, ktorú počúvame,
ale aj naše záujmy a koníčky. Dôležitú výpovednú hodnotu majú aj naše výtvory – či už
básne, próza, maľby, hudobná produkcia i konkrétna remeselná práca a pod. Všetky tieto
informácie sa výrazne podieľajú na vytváraní obrazu o našej osobe.
Neverbálnu komunikáciu je ťažšie ovládať vôľou a ovplyvňovať rozumom. Časť z nej
prebieha tak, že si ju ani neuvedomujeme, prichádza mimovoľne a nemáme ju pod
kontrolou. Jej prostredníctvom sa preto dajú lepšie vyjadriť emócie, prežívanie a vzťahy
k iným ľuďom.
© PERSONA 2013
49 | S t r a n a
KOMUNIKÁCIA
ÚLOHA II.4: Zložky neverbálnej komunikácie
Tvojou úlohou je pozrieť si ukážku z filmu. Zameraj sa na zložky neverbálnej
komunikácie a popíš ich u jednotlivých protagonistov filmu. Popíš ako
využívajú:
1. Mimiku (komunikácia výrazom tváre):
2. Gestiku (komunikácia pomocou rúk a tela):
3. Haptiku (komunikácia dotykom):
4. Proxemiku (komunikácia vzdialenosťou):
5. Posturológiu (komunikácia polohou tela):
6. Kineziku (komunikácia pohybom):
50 | S t r a n a
BYŤ ČLOVEKOM... to stačí.
7. Paralingvistiku (mimoslovná komunikácia týkajúca sa reči):
8. Teritorialitu (komunikácia obsadzovaním teritória):
9. Produkciu (komunikácia pomocou úpravy, výzoru, prostredia):
Na zamyslenie
Predstav si svet ako veľké zrkadlo. Ak sa naň zamračíš, svet sa bude na teba
mračiť tiež. Ak sa však usmeješ, úsmevy sa ti budú vracať.
Úsmev je súčasťou neverbálnej komunikácie človeka. Navyše má aj
blahodarný účinok na zdravie, nič nestojí, nemusíš zaň platiť, ani ho
skladovať a dokonca, keď ho rozdáš, budeš ho mať ešte viac :)
© PERSONA 2013
51 | S t r a n a
KOMUNIKÁCIA
LEKCIA II.5 Vysielanie komunikačných signálov
V rámci signálov, ktoré vysielame a prijímame počas komunikácie
12
s druhými ľuďmi rozlišujeme dve roviny - vecnú a vzťahovú.
Vecná rovina – Vecnými (obsahovými) signálmi informujeme druhých ľudí o tom, čo
chceme povedať. Vecné signály vysielame akýmkoľvek kodifikovaným systémom znakov
(slovami či pojmami, ale tiež morzeovkou, prstovými znakmi a pod.). Vecný aspekt správy
konkrétne popisuje, o čom komunikujeme. Sústreďuje sa na fakty, mal by byť
bez náznakov a interpretácií. Príklad: „Je pol šiestej, meškáš 30 minút.“
Vzťahová rovina – Vzťahovou komunikáciou vysielame signály o tom, čo si o druhých
ľuďoch myslíme, ako ich vnímame a aký máme k nim postoj či vzťah. Príklad: „Mal si prísť
pred pol hodinou, ale ako vždy, aj dnes meškáš.“ V rámci vzťahového aspektu správy
dávame druhým najavo, čo si myslíme o našom vzájomnom vzťahu. Príklad: „Podľa našej
dohody si tu už mal byť pred pol hodinou, ale ty máš vždy niečo dôležitejšie ako to,
na čom sa dohodneme.“ Ďalším aspektom vysielaných signálov je tiež prezentácia nášho
vzťahu ku sebe. Príklad: „Na mňa už nikto neberie ohľad, ja som tú polhodinu, čo tu
čakám, tiež mohla využiť efektívnejšie!“
Vzťahová komunikácia, to aký má druhý človek ku nám vzťah, ako sa ku nám správa (či sa
na nás usmieva, alebo je odmeraný, či je ústretový alebo skôr odmietavý), je pre nás vždy
dôležitejšia ako vecná komunikácia, to o čom nás druhý konkrétne informuje. Súvisí to
s našou potrebou bezpečia. Preto sa v úvode komunikácie viac sústreďujeme na vzťahové
signály a až následne presúvame svoju pozornosť na vecné signály.
Môže sa však stať, že už do spoločnej komunikácie vstupujeme rozladení
z predchádzajúcich udalostí, čo si druhý človek môže vysvetliť ako negatívnu reakciu
na svoju osobu. Rovnako druhý človek môže prežívať ťažké obdobie, kedy je citlivejší
na vzťahové signály a aj neutrálne či vecné signály môže vnímať ako ponižujúce či útočné.
Existuje viacero dôvodov možných nedorozumení.
Preto je dôležité, ak si chceme spolu rozumieť, aby sme sa navzájom informovali, čo sa
v nás deje, čo prežívame, cítime, ako na nás druhí ľudia pôsobia. Pokiaľ to nebudeme
robiť, ostane v našej komunikácii veľký priestor pre rôzne skreslenia a dohady. A takáto
komunikácia následne vedie nedorozumeniam a konfliktom.
52 | S t r a n a
BYŤ ČLOVEKOM... to stačí.
Rušivé signály
Často sa stáva, že počas komunikácie začne druhý človek vysielať vzťahové signály, ktoré
nás začnú rušiť (napríklad začne nadávať, alebo kričať na nás, zhadzovať nás, ironizovať,
popierať naše videnie sveta a pod.). Vtedy sa prestávame sústreďovať na to, čo nám
druhý človek hovorí po obsahovej stránke a rastie v nás napätie. Na takúto situáciu
13
môžeme reagovať :
1. Ignoráciou – držíme sa vecnej komunikácie a rušivé vzťahové signály ignorujeme.
Ignorovať vzťahové útoky dokážeme všetci, ale každý v inej miere. Záleží to od našich
osobných dispozícií, temperamentu, únavy, miery sebavedomia, momentálnej fyzickej
a psychickej pohody, ale aj od toho, nakoľko je pre nás téma rozhovoru dôležitá, v akom
vzťahu sme s daným človekom a pod.
2. Bojom, konfliktom –prestávame sa sústreďovať na vecný obsah rozhovoru
a zareagujeme obranou, alebo protiútokom (často obranou aj útokom súčasne).
Neudržíme sa vo vecnej rovine a začneme miešať vzťahové a vecné signály dohromady.
Hoci to navonok môže vyzerať, že komunikujeme o danej „veci“, v skutočnosti si
prostredníctvom „veci“ ujasňujeme vzťahy. Efektivita takejto komunikácie sa následne
blíži k nule.
3. Transparentným oddelením vecnej a vzťahovej komunikácie – Tento spôsob hovorí
o možnosti, čo môžeme robiť, ak nechceme vzťahové útoky ignorovať, ale nechceme sa
ani brániť, ani bojovať. V situácii, keď nás vzťahové signály druhého človeka vyrušujú,
môžeme transparentne (jasne) prerušiť našu komunikáciu vo vecnej rovine
a vydiskutovať si vzťahy. Keď si vzťah vysvetlíme a nastolíme „vzťahový mier“, môžeme
sa vrátiť späť k vecnej komunikácii. Toto vedomé prepínanie pozornosti z vecných
signálov na signály vzťahové nám umožňuje tzv. spätná väzba – reakcia človeka
na komunikačné signály.
© PERSONA 2013
53 | S t r a n a
KOMUNIKÁCIA
ÚLOHA II.5: Ako sa máš?
Tvojou úlohou bude počas najbližšieho týždňa sústrediť sa na úvodnú fázu
komunikácie s druhými. Na základe nových poznatkov o vzťahovej a vecnej
komunikácii, nezabudni sa na začiatku rozhovoru partnera opýtať, ako sa
má.
Otázka „Ako sa máš?“ ponúka priestor pre otvorenie sa a zdieľanie svojich vnútorných
pocitov a rozpoloženia. Skús najbližší týždeň nebrať túto otázku len ako frázu, ale prejav
skutočný záujem o to, čo druhí ľudia, s ktorými sa stretávaš, prežívajú a čím žijú. Rovnako
aj Ty hovor o sebe a v prípade zlej nálady, ktorá vôbec nemusí mať s daným človekom
súvis, druhému povedz o tejto skutočnosti, aby to nebral osobne a nenarušilo to vašu
vzájomnú komunikáciu a vzťah.
Ak sa ti stane, že počas komunikácie začne druhý človek vysielať rušivé signály, upozorni
ho na to nasledujúcim spôsobom:
„Je mi nepríjemné, keď... (na mňa zvyšuješ hlas..., keď v mojej prítomnosti nadávaš... )
a bol/la by som rád/rada, keby si ... (s tým prestal/la, vysvetlil/la mi, o čo ide... )
a v budúcnosti... (si to už nerobil, bol úprimný, keď ťa niečo rozladí... )“.
Po týždni zhodnoť svoje skúsenosti a poznatky, ktoré si nadobudol/la počas pozorovania
svojej komunikácie s druhými ľuďmi, s dôrazom na vzťahovú a vecnú komunikáciu.
Hovorili druhí ľudia ako sa majú a čo prežívajú, keď si sa ich na to opýtal/la klasickou
otázkou „Ako sa máš?“
Ako si odpovedal/la na túto otázku ty?
Zaznamenal/la si vo vzájomnej komunikácii s druhými ľuďmi rušivé signály?
Ak áno, ako si si s tým poradil/la?
Na zamyslenie
„To, aký si, (to, čo robíš), kričí tak hlasno, že nepočujem, čo hovoríš!“
Slovenské príslovie
54 | S t r a n a
BYŤ ČLOVEKOM... to stačí.
LEKCIA II.6 Prijímanie komunikačných signálov
Keď hovoríme o komunikácii, väčšinou si to spájame s umením hovoriť.
Počúvanie je však neoddeliteľnou súčasťou komunikačného procesu,
pretože zbytočne by sme rozprávali, ak by nás nikto nepočúval.
Prijímanie komunikačných signálov zároveň zahŕňa aj vnímanie neverbálnej
komunikácie druhého človeka, ktorá spolu s hovoreným slovom tvorí
komplexný celok komunikovaných signálov. Z hľadiska efektívnej komunikácie je dobré
osvojiť si a používať zásady aktívneho počúvania:
1. Prejav záujem – Svoj záujem môžeš prejaviť primeraným očným kontaktom,
prikyvovaním hlavou, nakláňaním sa smerom k druhému človeku, používaním rôznych
citosloviec ako napríklad „Hm“, „Uúúú!“, krátkych nenápadných poznámok
a povzbudzujúcich slov ako „Naozaj?“, „Iste!“, „Ó, áno!?“, „A potom?“, alebo
zopakovaním časti povedaného, čím utvrdíme druhého človeka v tom, že ho so záujmom
počúvame. Ťažko druhého povzbudíme k rozprávaniu pozeraním sa von oknom, písaním
do počítača, vychádzaním z miestnosti a opätovným vchádzaním do miestnosti, alebo
podobnými rušivými vplyvmi. Prejavením záujmu druhému človeku v skutočnosti
hovoríme, že jeho „príbeh“ je pre nás dôležitý a že stojí za to, aby ho rozpovedal. Tento
záujem nám umožňuje vstúpiť na chvíľu do vnútorného sveta druhého človeka a vidieť
veci z jeho zorného uhla.
2. Buď pozorný a empatický – Byť pozorným a zároveň empatickým znamená všímať si,
čo sa v druhom človeku deje. Delfíny majú schopnosť, ktorá sa nazýva echolokácia
a vďaka svojmu veľmi presne rozvinutému akustickému zmyslu dokážu okamžite vycítiť
telesné zdravie alebo psychický stav druhého – a to jednoducho tým, že sa nachádzajú
v jeho blízkosti. Pri aktívnom počúvaní sa snažíme o podobnú citlivosť voči druhým. Naša
pozornosť a empatia nám pomáha dozvedieť sa niečo viac o svete druhého človeka,
vycítiť jeho emocionálnu náladu a lepšie pochopiť vzájomné reakcie.
3. Nevynášaj súdy – Pri aktívnom počúvaní prijímame druhého človeka takého, aký je,
s jeho názormi, postojmi, presvedčením. Táto akceptácia umožňuje druhému človeku byť
sebou samým, čím vytvárame priestor pre slobodu prejavu a v konečnom dôsledku aj
priestor pre osobné prijatie druhého človeka. Nemusíme s druhým človekom súhlasiť,
akceptácia hovorí skôr o rešpekte voči druhým. Môžeme mať odlišný názor, postoj, či
presvedčenie, keď však druhých akceptujeme, nevynášame nad nimi súdy a prijímame
ich takých, akí sú.
4. Zváž svoju odpoveď – Proces počúvania je zavŕšený odpoveďou, z ktorej by malo byť
jasné, že druhému človeku rozumieme. V medziľudských vzťahoch je len málo situácií,
ktoré nám dokážu dodať toľko energie ako to, keď nás niekto vypočuje a pochopí. Naše
odpovede sú znakom toho, či sa nám podarilo vstúpiť do sveta tých, ktorým načúvame
alebo naopak.
© PERSONA 2013
55 | S t r a n a
KOMUNIKÁCIA
Aktívne počúvanie vytvára pre druhého človeka príležitosť zdieľať svoj vnútorný svet.
Našou úlohou pri aktívnom počúvaní je druhého človeka sprevádzať a povzbudzovať. Keď
niekoho sprevádzame, nestojíme mu v ceste, nevnucujeme mu vlastné názory,
neposudzujeme ho, ani ho nenútime, aby si vypočul náš vlastný pohľad. Keď druhý
človek hovorí, sme jednoducho tam, ako jeho spoločníci, ako tí, ktorí majú záujem
počúvať to, čo nám hovorí.
Nepočúvanie
Napriek tomu, že naša komunikácia bez počúvania neplní svoj význam, nepočúvanie je
veľmi častým javom v komunikačnom procese. Dokazuje to aj množstvo výskumov
z oblasti komunikácie, ktoré tvrdia, že až 75 % verbálnej komunikácie ľudia ignorujú,
zabudnú, alebo nesprávne pochopia. Zriedkavo, že sa snažíme o pochopenie pravého
a hlbšieho zmyslu toho, čo nám druhí ľudia hovoria. Keď nepočúvame je pravdepodobné,
že nevhodne reagujeme.
Poznáme dva druhy nepočúvania, verejné a skryté.
Pri verejnom nepočúvaní dávame jasne a zreteľne najavo, že nás vysielané signály
nezaujímajú, alebo ich z rôznych dôvodov neprijímame. Druhý človek tento nezáujem
registruje a buď prestáva komunikovať, alebo sa nás snaží zapojiť tak, aby sme počúvali.
Skryté nepočúvanie je komunikačná pasca. Navonok sa tvárime, že počúvame, môžeme
prejavovať zdanlivý záujem o komunikovaný obsah, ale v skutočnosti nepočúvame
a informácie vôbec neprijímame. Dôvodom nášho skrytého nepočúvania môže byť naša
zaujatosť niečím iným, nezaujímavá téma, alebo „počúvanie len zo slušnosti“.
56 | S t r a n a
BYŤ ČLOVEKOM... to stačí.
ÚLOHA II.6: Aktívne počúvanie
Táto úloha je zameraná na nácvik aktívneho počúvania. Po rozhovore
s druhým človekom sa skús zamyslieť, čo si sa od neho dozvedel/la.
Čo ti hovoril? Mal dostatok priestoru na vyjadrenie?
Na konci týždňa zhodnoť svoju schopnosť aktívne počúvať.
Odpovedz na nasledujúce otázky:
Dokážeš počas rozhovoru udržiavať primeraný očný kontakt?
Ktoré ďalšie prostriedky používaš? (Napr. prikyvovanie hlavou, nakláňanie sa smerom
k druhému človeku, zopakovanie časti povedaného a iné.)
Dokážeš byť pozorný a empatický?
Vieš sa kontrolovať a nesúdiť druhých?
Dokážeš sa zastaviť, popremýšľať a zvážiť svoju odpoveď?
© PERSONA 2013
57 | S t r a n a
KOMUNIKÁCIA
Na zamyslenie
Malá Momo vedela počúvať tak, ako nikto iný. Momo vedela tak počúvať,
že hlúpym ľuďom prichádzali odrazu na um múdre myšlienky. Nie hádam
preto, že by bola povedala alebo sa opýtala na niečo, čo tých druhých
priviedlo na také myšlienky, nie, iba tam sedela a jednoducho počúvala –
s najväčšou pozornosťou a účasťou. Pozerala pritom na človeka veľkými tmavými očami
a on cítil, ako sa mu náhle vynárajú myšlienky, o ktorých ani netušil, že v ňom driemu.
Vedela tak počúvať, že bezradní a nerozhodní ľudia odrazu vedeli presne čo chcú.
A nesmelí sa náhle cítili slobodní a odvážni. Nešťastní a utláčaní si začali dôverovať
a rozveselili sa. Keď si niekto myslel, že jeho život je celkom pochybný a bezvýznamný a on
sám je iba jeden z miliónov – človek, na ktorom vôbec nezáleží a koho možno tak chytro
vymeniť ako rozbitý džbán – ak sa ten človek vybral a porozprával to všetko malej Momo,
z tajuplných príčin mu bolo ešte počas rozprávania jasné, že sa zásadne mýli, že taký
človek ako on sa vyskytuje medzi všetkými ľuďmi iba jeden jediný a že je preto svojím
14
spôsobom pre tento svet dôležitý. Tak vedela Momo počúvať.
Máme dvoje uší a len jedny ústa. Mnoho ľudí sa však správa tak, akoby bol tento pomer
opačný. Je teraz na tebe, ako sa budeš správať ty.
58 | S t r a n a
BYŤ ČLOVEKOM... to stačí.
LEKCIA II.7 Komunikačné štýly
Predstav si, že sedíš v lietadle a je pred štartom. Z reproduktoru sa ozve
melodický hlas: „Dobrý deň, vážené dámy a páni. Som kapitán lietadla,
Janko Sokol. Vítam Vás na palube lietadla Boeing 737 leteckej spoločnosti
Air Slovakia. Za chvíľu odštartuje náš let na trase Bratislava – Paríž...“
Asi by ťa zarazilo, keby kapitán pokračoval informáciami o svojej rodine,
záľubách a že má o týždeň narodeniny. Určite by bolo nevhodné, keby pridal historku
o konflikte s kolegom, ktorý mal minulý mesiac. Jednoducho je to v tejto situácii
nevhodné, priam až nežiaduce.
Rovnako je potrebné zvážiť obsah a štýl komunikácie pri posedení s priateľmi v cukrárni,
pri komunikácii s učiteľmi v škole, alebo so šéfom na pracovisku. A tieto situácie budú
mať určite ďaleko aj od slovníku a komunikačného štýlu šepotajúcich zaľúbencov, alebo
od pokrikov pri hádke v krčme.
15
Vo všeobecnosti rozlišujeme päť základných komunikačných štýlov , ktoré používame
tak v našich každodenných, ako aj vo výnimočných kontaktoch s druhými ľuďmi. Ide o:
1. Konvenčný komunikačný štýl – Jedná sa o situácie, kedy si vymieňame pozdravy, pár
nezáväzných fráz, bežných komplimentov, či viet, napríklad o počasí, ktoré je predsa vždy
nejaké :). Konvenčný komunikačný štýl môže prejsť do konverzačného, ale tiež ho
môžeme ukončiť a ísť ďalej svojou cestou.
Konvenčný štýl komunikácie predpokladá určitú vzdialenosť medzi ľuďmi, preto býva
na mieste, keď ho používajú ľudia, ktorí si nie sú veľmi blízki, a teda ich stretnutia
neprekypujú veľkými emóciami a vzájomnými citovými prejavmi. Bezproblémovej
konvenčnej komunikácii napomáha tiež znalosť pravidiel bontónu, čo zabraňuje
rozpakom, lebo každý vie, čo, ako a kedy povedať.
2. Konverzačný komunikačný štýl – Ide o situácie, kedy si vymieňame zaujímavé
informácie, novinky, myšlienky či názory, ktorých praktická užitočnosť je v danej chvíli
zanedbateľná. Cieľom konverzačnej komunikácie je pobavenie, „pokecanie“, utužovanie
vzťahu a pocitu spolupatričnosti tým, že spolu trávime čas. Dôležitým znakom takejto
komunikácie je vyrovnaný vzťah (medzi známymi, priateľmi, medzi spolužiakmi,
súrodencami a pod.) a sprievodné príjemné pocity. Ak sa však stane, že niekto
zo zúčastnených nevydrží byť vo vyrovnanej pozícii s druhými, posunie sa do pozície
„hore“ a začne kázať, poučovať, či viesť siahodlhý monológ – konverzácia sa zasekne,
alebo zanikne úplne a konverzačný štýl končí.
3. Operatívny komunikačný štýl – Tento štýl má najlepšie uplatnenie v situáciách, kedy
je jasná hierarchia vzťahu, kde sú jasné vymedzenie role, pozície a kompetencie (rodič –
dieťa, učiteľ – žiak, šéf – zamestnanec a pod.). Hlavnými cieľmi takéhoto štýlu je niečo
vyrobiť, urobiť, zaistiť alebo vybaviť. Komunikácia býva zväčša jasná, stručná, niekedy až
strohá, vždy však korektná a zdvorilá.
© PERSONA 2013
59 | S t r a n a
KOMUNIKÁCIA
S prevahou operatívneho komunikačného štýlu by mali prebiehať kontakty v zamestnaní,
medzi úradníkmi a občanmi, medzi obchodníkmi a zákazníkmi. Najnázornejší operatívny
komunikačný štýl je napríklad v armáde, u polície, alebo medzi požiarnikmi, kde pokyny
či skôr povely sú jednoznačné, nediskutuje sa o nich a každý vie kto, kedy a ako má veliť
a kto má pokyny plniť.
4. Vyjednávací komunikačný štýl – Takýto štýl patrí kamkoľvek, kde sú zúčastnené strany
vo vyrovnanej mocenskej pozícií a kde potrebujú alebo chcú niečo spoločne (u)robiť či
dohodnúť. Vyjednáva sa len vtedy, keď je nevyhnutné nejako sa rozhodnúť, a pritom
každá strana má rozdielne záujmy, predstavy a priania, pričom jedno vylučuje druhé.
Vyjednávanie je významná, veľmi náročná a pomerne vzácna komunikačná zručnosť,
ktorú je dobré ovládať. Výsledkom efektívneho vyjednávania sú riešenia konfliktných
situácií, z ktorých môžu profitovať všetky zúčastnené strany, pretože princípy
efektívneho vyjednávania sú založené na rešpekte druhých ľudí a spoločný výsledok je
dohadovaný na základe rozumných dôvodov a spoločných záujmov zúčastnených strán.
5. Osobný (až intímny) komunikačný štýl – Takzvaný dôverný komunikačný štýl sa líši
od ostatných štýlov tým, že je prostriedkom k uspokojovaniu tých najhlbších ľudských
túžob a potrieb. Dôverný rozhovor môžeme potrebovať pri dôležitých životných
zmenách, hlavne keď nevieme kam ďalej a akým smerom, keď sa musíme rozhodnúť
vo vážnej situácii, alebo keď prežívame osobnú či vzťahovú krízu, keď máme problém,
pochybnosti o sebe a pod. Najvýznamnejšou charakteristikou osobného komunikačného
štýlu sú naše emócie. Vyrovnanosť, či nevyrovnanosť vzťahu ustupuje do pozadia
a významnou sa stáva vzdialenosť medzi ľuďmi – psychologická i priestorová.
Dôverný rozhovor
Po dôvernosti (intimite) túžime a súčasne sa jej obávame. Tým, že sa druhému človeku
plne otvorím a úprimne mu zverím svoje najhlbšie obavy, potreby, sklamania, túžby či
nádeje, obnažím svoju dušu a stávam sa ľahko zraniteľný. Samozrejme, že intímne
nekomunikujeme s každým na počkanie, robíme tak vo vzťahu s ľuďmi hodnými našej
dôvery a otvorenosti. Intimita predpokladá a vyžaduje popri dôvere tiež empatiu –
umenie vcítiť sa do druhého, akceptáciu – prijímanie druhého takého aký je
a opravdivosť – na nič sa nehrať, nič nepredstierať.
Môže sa však stať, že nás žiaľ, bolesť alebo aj šťastie zahltí natoľko, že naša potreba
blízkosti a účasti druhého človeka zvíťazí nad obozretnosťou a my sa v rozhovore
otvoríme človeku, ktorý toho nie je hodný. Je nepremlčateľným zločinom proti ľudskosti,
ak niekto takúto dôveru akokoľvek zneužije.
60 | S t r a n a
BYŤ ČLOVEKOM... to stačí.
ÚLOHA II.7: Komunikačné štýly
Tvojou úlohou je zamyslieť sa nad sebou a svojimi komunikačnými
zručnosťami. Odpovedz na nasledujúce otázky:
V ktorých situáciách a s kým používaš jednotlivé komunikačné štýly?
Konvenčný komunikačný štýl:
Konverzačný komunikačný štýl:
Operatívny komunikačný štýl:
Vyjednávací komunikačný štýl:
Osobný (až intímny) komunikačný štýl:
Sebareflexia: Ako ovládaš jednotlivé štýly? Vieš použiť pre danú situáciu správny
komunikačný štýl?
Na zamyslenie
Priateľstvo je veľký dar. Je to ten najkrajší, najťažší, najriskantnejší
a najnežnejší obchod života. Snaž sa byť dobrým priateľom.
© PERSONA 2013
61 | S t r a n a
KOMUNIKÁCIA
LEKCIA II.8 Spätná väzba
Keď niečo druhým hovoríme, môžeme chrliť jednu vetu za druhou a viesť
svoj vlastný monológ. Alebo sa môžeme snažiť o skutočný dialóg a nechať
priestor pre reakciu druhého človeka. Reakcia druhého človeka na naše
komunikačné signály sa nazýva spätnou väzbou. Spätná väzba je nástroj
prostredníctvom ktorého sa dozvedáme, ako pôsobíme na druhých ľudí
a umožňuje nám hovoriť druhým, ako na nás pôsobia oni.
Existujú zásady, ako spätnú väzbu dávať a tiež ako ju prijímať tak, aby sme mali
16
zo spätnej väzby úžitok a navzájom si neubližovali.
Zásady dávania spätnej väzby:
Zásady prijímania spätnej väzby:
-
Konkrétnosť
-
Vypočuť
-
Neutrálnosť
-
Neprerušovať
-
Aktuálnosť
-
Zamyslieť sa
-
Užitočnosť
-
Porozumieť
-
Citlivosť
-
Vyváženosť
Konkrétnosť – Pri dávaní spätnej väzby sa snažíme, aby sme druhým ľuďom podávali
konkrétne informácie. Vyhýbame sa zahmlievaniu, nedokončeniu myšlienky,
nejasnostiam, zovšeobecňovaniu. Nespoliehame sa na jasnovidectvo druhého človeka,
teda na to, že si domyslí, čo mu chceme povedať.
Neutrálnosť – Spätnú väzbu formulujeme tak, že druhému človeku hovoríme o tom, ako
sme ho vnímali, ako na nás pôsobilo jeho správanie, ako sme sa pri tom cítili bez toho,
aby sme hodnotili jeho správanie ako dobré, či zlé, správne, alebo nesprávne a podobne.
Pri dávaní spätnej väzby je dôležité, aby ten, kto ju dáva, hovoril sám za seba. „Ja si
myslím, že...“, „Pôsobilo to na mňa...“, „Ja som sa cítil...“.
Aktuálnosť – Spätnú väzbu dávame čo najskôr po situácii, na ktorú chceme reagovať.
S väčším časovým odstupom spätná väzba plní už inú funkciu. Iba vo výnimočných
situáciách môžeme poskytnutie spätnej väzby na krátky čas oddialiť, najmä ak nie sú
pre jej dávanie vhodné podmienky (napr. priebeh prijímania spätnej väzby by ovplyvnili
príliš silné emócie, alebo druhý človek nie je na ňu pripravený, prípadne si spätnú väzbu
nechce vypočuť).
Užitočnosť – Spätná väzba pomáha človeku dozvedieť sa, ako jeho správanie pôsobí
na druhých ľudí, čo v nich vyvoláva a čo je prospešné vo vzájomnom vzťahu. Jej cieľom
nie je druhého človeka zneistiť, uraziť, pokoriť alebo zničiť. Pred poskytnutím spätnej
väzby sa zamyslíme, čím môže byť naša spätná väzba pre druhého človeka užitočná.
62 | S t r a n a
BYŤ ČLOVEKOM... to stačí.
Citlivosť – Aby sme druhých ľudí svojou spätnou väzbou nezraňovali, ale naopak,
pomáhali im, formulujeme ju veľmi citlivo. Konkrétny popis správania, na ktorý chceme
reagovať, plus konkrétny popis toho, čo v nás toto správanie vyvoláva, vytvára spolu
s pozitívnym návrhom budúceho správania podmienky, aby sme si navzájom vychádzali
v ústrety a naša komunikácia tak bola o porozumení, nie o nedorozumeniach
a konfliktoch.
Vyváženosť – Svoju spätnú väzbu dávame aj na správanie, ktoré vnímame pozitívne,
aby nás druhí ľudia nevnímali ako takých, ktorí stále kritizujú. Ak budeme dávať spätnú
väzbu aj na pozitívne správanie, bude naša negatívna spätná väzba viac prijímaná.
Pri prijímaní spätnej väzby je dobré:
Vypočuť – Keď nám niekto poskytuje spätnú väzbu, je to pre nás príležitosť dozvedieť sa,
ako naše správanie na druhých ľudí pôsobí. Nepolemizujeme o tom, či je spätná väzba
správna alebo nesprávna. Spätná väzba má formu ponuky. Po jej vypočutí nemusíme
s ňou súhlasiť, pretože rôzni ľudia vidia určitú situáciu odlišným spôsobom.
Neprerušovať – Pri prijímaní spätnej väzby máme tendenciu skákať druhému do reči,
obhajovať sa, vysvetľovať, ospravedlňovať sa a podobne. Najužitočnejšie je však vypočuť
si spätnú väzbu do konca bez toho, aby sme ju rušili a zamyslieť sa nad tým, o čom
spätná väzba vypovedá a prečo nás druhý človek vidí takýmto spôsobom.
Zamyslieť sa – Zo spätnej väzby si vyberáme informácie, ktoré pokladáme za užitočné
a dôležité. A aj keď sa so spätnou väzbou nestotožníme, vypovedá o tom, akým
spôsobom nás konkrétny človek v konkrétnej situácii vníma. Tak môžeme o spätnej väzbe
od iných ľudí premýšľať a využívať ju pre naše lepšie fungovanie v rôznych situáciách.
Porozumieť –Stáva sa, že niektorým veciam v spätnej väzbe nerozumieme. Vtedy
namiesto vlastných interpretácií, požiadame druhého človeka o vysvetlenie či objasnenie
skutočností, ktoré nám nie sú jasné, alebo ktorým nerozumieme.
Pozitívna a negatívna spätná väzba
Pozitívnou spätnou väzbou môžeme určité správanie u druhého upevniť – napr. „Potešilo
ma, že si si našiel na mňa čas a pomohol mi s matematikou.“ Negatívnou spätnou väzbou
sa môžeme pokúsiť o úpravu správania druhého človeka k nám – napr. „Mrzí ma, že si sa
ma nezastal, keď sa mi posmievali.“
Aby bola spätná väzba efektívna, mala by obsahovať čo najpresnejší neutrálny popis
správania, na ktoré chceme reagovať a pomenovanie toho, čo toto správanie v nás
vyvoláva, najčastejšie sa jedná o naše emócie a pocity.
Je dobré dávať spätnú väzbu aj do budúcnosti – popísať správanie, ktoré si ceníme
a pridať aj popis emócie, ktorú by v nás takéto správanie vyvolalo - napr. „Budem rada,
ak sa nabudúce prezuješ bez toho, aby som ťa na to upozornila.“
© PERSONA 2013
63 | S t r a n a
KOMUNIKÁCIA
ÚLOHA II.8: Tri veci, ktoré na mne obdivuješ
Tvojou úlohu je vypýtať si na seba spätnú väzbu od svojich rodičov, alebo
inej blízkej osoby na seba. Opýtaj sa ich otázku:
Ktoré tri veci na mne obdivuješ?
Odpovede zapíš:
Sebareflexia: Kládla sa ti ľahko táto otázka? Prekvapil/la si touto otázkou opýtaných?
Prekvapili ťa odpovede, ktoré si dostal/la?
Na zamyslenie
Skutočná udalosť zo života amerického prezidenta Abrahama Lincolna
rozpráva o tom, ako chcel raz potešiť jedného dôstojníka, a tak mu podpísal
rozkaz na presun pluku. Vrchný veliteľ armády Stanton bol presvedčený,
že prezident urobil závažnú chybu a odmietol rozkaz vykonať.
Navyše dodal: „Lincoln je blázon!“
Keď sa to Lincoln dozvedel, reagoval slovami: „Keď Stanton povedal, že som blázon,
potom ním musím byť, pretože má takmer vždy pravdu. Myslím, že sa cez to prenesiem
a vyrovnám sa s tým.“
A tak aj urobil. Populárny prezident neurobil voči svojmu podriadenému žiadny ponižujúci
krok, ani reštriktívne opatrenie, ale práve naopak. Veliteľ Stanton ho dokonca presvedčil,
že rozkaz bol naozaj chybný a Lincoln ho obratom zrušil. Každý vedel, že časť Lincolnovej
17
veľkosti spočívala aj v tom, že dokázal zhovievavo prijímať kritiku.
64 | S t r a n a
BYŤ ČLOVEKOM... to stačí.
ZÁVEREČNÁ ÚLOHA MODULU II.
Tvojou ďalšou úlohou je sformulovať spätnú väzbu na doterajší priebeh kurzu. Tvoj názor
a hodnotenie je pre nás aj tvojho lektora veľmi cenným materiálom, s ktorým môžeme
pracovať, preto sa prosím zamysli a venuj čas odpovediam na nasledujúce otázky:
Podklady kurzu
1. Ako ti vyhovuje formát príručky?
2. Ako hodnotíš internetové zázemie (webovú stránku) kurzu?
3. Je niečo, čo by si zmenil na publikácii alebo na webovej stránke?
Spätná väzba na obsah vzdelávania
4. Čím bola teória II. modulu pre teba prínosná?
5. Dozvedel/la si sa nové informácie, ktoré si si dovtedy neuvedomoval/la?
6. Ako vnímaš praktické využitie získaných informácií vo svojom živote?
7. Ktoré oblasti z teórie komunikácie ti v tomto module chýbali?
8. Čo by si naopak z tohto modulu vypustil/la a prečo?
© PERSONA 2013
65 | S t r a n a
KOMUNIKÁCIA
Ak by si mal/la jednotlivé lekcie obodovať na stupnici 1-10 (10 najlepšie), dal/la by si
jednotlivým lekciám toto hodnotenie:
MODUL II.
KOMUNIKÁCIA
Zaujímavosť
informácií
HODNOTIACE KRITÉRIA
Komplexnosť
Praktickosť
informácií
informácií
Úlohy
k lekcii
LEKCIA II.1 Proces
komunikácie
LEKCIA II.2 Zložky
komunikácie
LEKCIA II.3 Verbálna
komunikácia
LEKCIA II.4 Neverbálna
komunikácia
LEKCIA II.5 Vysielanie
komunikačných signálov
LEKCIA II.6 Prijímanie
komunikačných signálov
LEKCIA II.7 Komunikačné
štýly
LEKCIA II.8 Spätná väzba
MODUL II ZÁVEREČNÁ
LEKCIA
Komentár k hodnoteniu:
Pošli nám, prosím, svoje hodnotenie prostredníctvom tvojho lektora, alebo priamo
na mail [email protected] Ďakujeme.
66 | S t r a n a
BYŤ ČLOVEKOM... to stačí.
© PERSONA 2013
67 | S t r a n a
KONFLIKTY V NAŠICH ŽIVOTOCH
MODUL III. KONFLIKTY V NAŠICH ŽIVOTOCH
Konflikty sú prirodzenou súčasťou života každého z nás. Prepletajú sa našim životom
a vo väčšej či menšej miere ho ovplyvňujú.
Je normálne, že sa v bežnom kontakte s ostatnými ľuďmi stretávame s konfliktami. Každý
z nás máme odlišné potreby, záujmy a postoje, vychádzajúce z našej osobnosti a situácie,
v ktorej sa nachádzame. Je nevyhnutné, že v priebehu svojho života (a to väčšinou
dennodenne) narazíme na iného človeka alebo ľudí, ktorí majú iné potreby a záujmy,
ktoré sú s našimi v konflikte.
Konflikty vždy boli, sú a budú. Je dobré naučiť sa s nimi žiť tak, aby sme boli schopní
využívať ich pozitívnu stránku a dosahovať nový súlad v medziľudských vzťahoch
i vo vlastnom osobnostnom rozvoji.
Nápomocné býva poznanie, čo vlastne konflikty sú, ako vznikajú, aké poznáme efektívne
a tvorivé stratégie riešenia konfliktov a ako si ich osvojiť.
K tomuto poznaniu nás vedú aj nasledujúce lekcie.
68 | S t r a n a
BYŤ ČLOVEKOM... to stačí.
LEKCIA III.1 Čo to vlastne konflikt je?
Slovo konflikt je latinského pôvodu – conflictus, čo znamená zrážka, alebo
narazenie na prekážku. Existuje niekoľko definícií pojmu konflikt, my však
pre zjednodušenie budeme slovo konflikt používať pre vyjadrenie
osobných vnútorných rozporov a tiež pre vyjadrenie nedorozumení, stretov
či nezhôd v medziľudských vzťahoch.
Bežné skúsenosti nám ukazujú, že spory, nedorozumenia, konflikty, či problémy sú
prirodzenou súčasťou života. Sú rozmanité, a aj ich riešenia bývajú rôzne náročné.
Jednotlivé konflikty môžeme deliť podľa viacerých kritérií.
18
Podľa počtu zúčastnených môžeme konflikty rozdeliť na :
- intrapersonálne – ide o konflikty vo vnútri človeka. Napríklad v obchode zistím, že mi
predavačka zabudla započítať jednu položku v hodnote 10 €. Na jednej strane
zvažujem, či pôjdem zistenú nezrovnalosť do pokladne vyrovnať, na druhej strane ma
to láka „ušetriť“ a odísť domov bez toho, aby som peniaze za tovar zaplatil.
- interpersonálne – ide o konflikty medzi dvoma alebo viacerými osobami. Častým
príkladom interpersonálnych konfliktov je hádka o tom, kto má/mal pravdu.
Samozrejme, že každý je presvedčený o svojej pravde.
- vnútroskupinové – ide o konflikty vo vnútri jednej skupiny. Príkladom je hádka
v triede pri rozhodovaní, na čo sa minú spoločné peniaze získané zo zberu, či
spoločného predaja novín. Môže vzniknúť niekoľko názorových skupín, pár
jednotlivcov bez názoru, niekoľko jedincov, ktorí majú úplne iný názor ako väčšina,
atď.
- medziskupinové – ide o konflikty medzi dvoma alebo viacerými skupinami. Príkladom
môžu byť konflikty medzi dvoma triedami, etnickými skupinami, štátmi a pod.
19
Podľa zdroja konflikty delíme na :
- konflikt vzťahov – tento konflikt vyvoláva napríklad správanie druhej osoby, ktoré je
vnímané ako negatívne. Vzniká neprijatím a odsudzovaním správania a odlišností
druhej strany. Napríklad chlapec začne žiarliť a vyčítať svojmu dievčaťu, že si ho málo
všíma a že sa baví viac s inými chlapcami, čo dievča pociťuje ako obmedzovanie
slobody.
- konflikt informácií – tento konflikt môže vzniknúť napr. z nedostatku informácií,
odlišných interpretácii, na základe čoho si vytvárame o tom, čo sa deje, odlišné
názory na jednotlivé udalosti.
- konflikt záujmov – tento konflikt vzniká z nezlučiteľných potrieb dvoch ľudí v danej
situácii. Napríklad na internáte bývajú v jednej izbe dve dievčatá. Jedna chce práve
počúvať hudbu (a nahlas, inak to nie je ono) a druhá sa chce učiť a hudba jej pri tom
prekáža (nemôže sa pri hudbe sústrediť).
© PERSONA 2013
69 | S t r a n a
KONFLIKTY V NAŠICH ŽIVOTOCH
- štrukturálny konflikt – tento konflikt vzniká vynucovaním si pravidiel cez štruktúry
v spoločnosti, ale aj cez neformálne pozície v skupine, rozdelením rolí, kompetencií,
práv a povinností a pod. Napríklad rodič neprimerane potrestá dieťa za nevhodné
správanie a dieťa sa zo svojej pozície nevie dovolať spravodlivosti.
- konflikt hodnôt – tento konflikt môžu spôsobovať naše hodnotové rebríčky, morálka,
naša viera, to, čo máme radi a čím opovrhujeme, životný štýl, ktorý pokladáme
za správny, naše ideály a pod. Napríklad babka núti svojho vnuka jesť mäso, lebo je
pre ňu nepredstaviteľné, že niekto môže byť vegetarián.
V praxi sa vyskytujú hlavne zmiešané konflikty.
Naše konflikty s druhými ľuďmi sú aj otvorené, alebo skryté. Neprítomnosť otvoreného
konfliktu nie je dobrým ukazovateľom sily a stability vzťahu. V dobrom vzťahu sa
konflikty objavujú, sú otvorené a zúčastnené strany vedia, ako ich riešiť.
Zložky konfliktu
20
Každý konflikt je zložený z dvoch častí :
1. Realistické, objektívne prvky konfliktu – ide o obsah konfliktu
2. Subjektívne prvky konfliktu – ide predovšetkým o emócie, ktoré zúčastnené strany
prežívajú.
Blízky vzťah posilňuje emocionálnu zložku konfliktu, a tým sťažuje jeho racionálne
riešenie. Preto pri riešení konfliktu strán s blízkym a dlhodobým vzťahom je potrebné
zaoberať sa aj emocionálnou a vzťahovou stránkou konfliktu. Naopak pri krátkodobom,
povrchnom alebo obchodnom vzťahu ide viac o obsah konfliktu.
Dôležité je uvedomiť si, že istá situácia môže byť pre niekoho veľmi náročná
na zvládnutie a niekto to za problém považovať nemusí. Rovnako aj v prípade, keď sa
jedná o konflikt medzi ľuďmi, ten istý spoločný konflikt môže každá zo zúčastnených
strán vnímať odlišne.
Na zamyslenie
Skôr ako vstúpiš do konfliktu, je dôležité vedieť, čo naozaj riešiš a čo chceš
dosiahnuť. Keď vôbec netušíš, čo sa deje, vždy sa môžeš opýtať (seba alebo
druhých): „O čo ide? Čo konkrétne ťa trápi?“
Pozrieť sa na pravú príčinu problému môže priniesť prekvapivo rýchle
a efektívne riešenie. Mysli ale na to, že ak sa na niečo pýtaš, pravdepodobne sa odpoveď
dozvieš bez ohľadu na to, či sa ti bude páčiť, alebo nie.
70 | S t r a n a
BYŤ ČLOVEKOM... to stačí.
ÚLOHA III.1: Zdroje konfliktu
Tvojou úlohou je určiť zdroj konfliktu jednotlivých situácií. Posúď jednotlivé
konfliktné situácie podľa poznatkov z teoretickej časti lekcie a urči, čo je
podľa teba zdrojom popísaných konfliktov. Jedná o konflikt vzťahov,
informácií, záujmov, hodnôt alebo o štrukturálny konflikt?
Konfliktné situácie
Zdroj
konfliktu
1. Na stole sú rozložené veci. Pre jedného je to absolútny neporiadok,
pre druhého je to tak normálne pracovne pripravené. Čo je na tom
také čudné, že má niekto veci rozložené po celom stole?
2. Jeden zo spolužiakov pri rozhovore s ostatnými neustále používa
vulgárne slová. Inej spolužiačke je to nepríjemné a upozorňuje ho, aby
vyjadroval slušne a nie „ako prasa“.
3. Dve kamarátky sedia vedľa seba v lavici. Jedna z nich počas dňa
stále rozpráva dookola tú istú príhodu za každým, keď sa pri nej
pristaví nejaký spolužiak. Druhej to lezie na nervy, lebo ju počula už
aspoň 5 krát.
4. Dvaja spolužiaci sedia spolu v lavici. Počas hodiny jedného z nich
vyučovanie nudí, a tak vyrušuje a chce sa rozprávať so svojim
spolusediacim. Toho však učivo zaujíma a nechce sa s ním baviť.
5. Dvaja kamaráti idú spolu von. Nevedia sa však dohodnúť, kam
pôjdu. Jeden chce ísť do kina, druhý hrať tenis.
6. Jeden zo spolužiakov nechce ísť von, lebo sa chce učiť na písomku.
Ostatní si ho za to doberajú a nazývajú ho bifľošom.
7. Dcéra sa háda s mamou kvôli domácim prácam. Mama tvrdí, že ako
dievča by malo bez odvrávania plniť domáce práce. Dcéra je naopak
presvedčená, že tieto práce by mali byť rozdelené medzi ňu a jej
brata.
8. Učiteľ sa v škole veľmi rozčúlil kvôli správaniu sa niektorých žiakov.
Ako dôsledok dá žiakom takú ťažkú písomku, ktorú len málo kto
zvládne napísať.
© PERSONA 2013
71 | S t r a n a
KONFLIKTY V NAŠICH ŽIVOTOCH
LEKCIA III.2 Faktory ovplyvňujúce riešenie konfliktov
Každý z nás denne prežíva situácie, kedy sa stretáva s odlišnými názormi,
postojmi, hodnotami, keď nám niekto bráni dosiahnuť to, čo chceme, alebo
keď cítime, že musíme za seba zabojovať a presadiť svoj názor.
Často nás tieto situácie stoja veľa energie, strachu, pocitov viny, že sme
niekomu ublížili, alebo hnevu, že niekto ublížil nám.
To, akú stratégiu správania v týchto situáciách zvolíme, zásadne ovplyvňujú tri základné
21
okruhy faktorov :
1. Naše nastavenie voči konfliktom – To, čo si o konfliktoch myslíme a aký máme k nim
postoj, ovplyvňuje aj naše správanie a prežívanie v konfliktných situáciách. Existuje
množstvo mýtov a predsudkov, ktoré si so sebou nosíme celý život a ktoré nám často
bránia pozerať sa na konflikty „pozitívnymi očami”. Ak si však uvedomíme, v čom sú
konflikty užitočné, môže byť pre nás ľahšie prijímať ich pozitívne a pristupovať
konštruktívne k ich riešeniu.
2. Zdroj konfliktu a ako je pre nás zdroj konfliktu dôležitý – Je dobré, keď vieme
vo vzniknutej konfliktnej situácii pomenovať svoje požiadavky, potreby, záujmy, či ciele.
Niektoré sú pre nás dôležité viac, iné menej. Táto naša hierarchia (často podvedomá)
nám hovorí o našich najdôležitejších potrebách, o plné uspokojenie ktorých by sme sa
mali snažiť a tiež o tých menej dôležitých, ktoré možno naplníme, alebo aj nie. Ak sa nám
v konfliktoch bude dariť pomenovať a uspokojiť dôležité potreby, môžeme pokojnejšie
hľadať cestu k naplneniu ostatných potrieb, ktorých naplnenie už nie je také nevyhnutné
na to, aby sme sa cítili dobre.
3. Zručnosti na riešenie konfliktov, ktoré vieme používať – Počas života si osvojujeme
rôzne štýly zvládania konfliktov. Tieto štýly sme si z veľkej časti osvojili už v období
detstva a dospievania. Niekedy sa zdá, že preferujeme určité spôsoby riešenia konfliktov
akosi automaticky, často si ani neuvedomujeme, že máme osobný štýl zvládania
konfliktov, ktorému dávame prednosť. Vzhľadom k tomu, že sme si náš preferovaný štýl
zvládania konfliktov osvojili v priebehu života, je to dôkazom, že je výsledkom nášho
učenia. Môžeme sa tak pokúsiť tento štýl rozšíriť či doplniť o nové prístupy.
Naša kultúra má tendenciu vnímať konflikty ako súťaž, výsledkom ktorej je vždy
rozdelenie pozícii víťaza a porazeného. Iba malé percento konfliktov je však skutočným
súťažením, kde musí byť porazený a víťaz. Ostatné konflikty sa môžu úspešne vyriešiť
maximálnym spoločným ziskom pre zúčastnené strany (víťaz – víťaz).
72 | S t r a n a
BYŤ ČLOVEKOM... to stačí.
Užitočnosť konfliktov
Užitočnosť konfliktov je predovšetkým v tom, že nás nútia k činnosti. Zjednodušene by sa
dalo povedať, že práve konfliktom vďačíme za to, že „nežijeme na stromoch“. Konflikty
nás ženú dopredu, naša nespokojnosť nás núti, aby sme konali. Na konfliktoch je
založená zmena, preto sú základom vývoja.
Konflikty zároveň pôsobia ako testy prispôsobivosti na zmeny. Kto nie je schopný riešiť
konflikty, riskuje vlastný zánik. Preto je schopnosť riešiť konflikty životne dôležitá.
Konflikty majú veľký význam aj pri rozvíjaní našej kreativity, pretože nás nútia hľadať
riešenia. Práve v dnešnej dobe je kreativita cenená viac ako kedykoľvek predtým. Táto
doba sa vyznačuje rôznymi technickými vymoženosťami, ktoré dokážu nahradiť ľudskú
prácu. Čo ale nedokážu, je kreatívne myslieť. A aj vďaka konfliktom môžeme rozvíjať naše
kreatívne myslenie a rozmýšľať nad spôsobmi ich optimálneho riešenia.
Konflikty obracajú našu pozornosť na vzťahy, nútia nás neuzatvárať sa do vlastného
sveta, myslieť na ľudí okolo nás, brať ich do úvahy a prijímať podnety zvonka.
V konfliktoch si uvedomujeme naše medziľudské rozdiely – v potrebách, názoroch,
pocitoch, postojoch a pod. Ak budeme pri riešení konfliktov rešpektovať seba aj druhých,
môžu byť konflikty obohatením aj pre naše vzťahy.
ÚLOHA III.2: Asociácie
Keď sa povie napr. slovo láska, mnohým z nás napadnú asociácie ako pár,
zaľúbenosť, srdce, blaženosť, radosť, neha a pod.
Skús teraz napísať, čo Ti napadne, keď sa povie slovo „konflikt“.
Príliš nad tým neuvažuj, píš všetko, čo Ti napadne.
Skús napísať minimálne 25 slov:
Keď budeš hotový/á, vyhodnoť túto úlohu podľa pokynov v prílohe č. 3, ktorú nájdeš
na konci tejto publikácie.
© PERSONA 2013
73 | S t r a n a
KONFLIKTY V NAŠICH ŽIVOTOCH
LEKCIA III.3 Základné typy správania sa v konfliktných
situáciách
V minulosti mali naši predkovia pri riešení konfliktov dve možnosti voľby:
boj (agresivita) alebo útek (pasivita). Od správneho výberu závisel ich holý
život. Tieto reakcie sú v nás hlboko zakorenené a v rôznych záťažových,
či konfliktných situáciách môžeme tieto základné typy správania pozorovať
u ľudí aj dnes.
Agresívne správanie
Hoci dnes už len v extrémnych situáciách bojujeme o „holé“ prežitie, často sa stáva,
že v konfliktných situáciách volíme agresívne správanie, kedy bezohľadne presadzujeme
seba na úkor iných, nemienime ustúpiť za žiadnych okolností, nahlas druhému vynadáme
(aby všetci počuli, kto je v práve), vyhrážame sa, udrieme, či slovne ublížime tam, kde má
druhý slabé miesta a podobne.
Charakteristickými prejavmi agresívneho správania sú: arogantnosť, násilie (fyzické aj
psychické), nechuť počúvať druhých, krik, sarkazmus, irónia, zastrašovanie, skákanie
do reči, nadávky a pod.
Agresívny človek nerešpektuje práva iných ľudí. Keď sa necíti dobre, alebo mu niečo
nevyjde, obviňuje okolie. Nie je schopný priznať si vlastné chyby či nedostatky.
K úspechom sa hrdo hlási, hoci jeho podiel na nich nemusí byť výrazný.
Agresívne správanie je často sprevádzané zrýchleným srdečným tepom, zvýšeným
potením, hlbším dýchaním, v extrémnych prípadoch trasom a chvením, prípadne môže
nastať aj strata sebakontroly. Agresívne správanie krátkodobo znižuje vnútorné napätie,
postupne však vedie k odcudzeniu a tým vytvára ďalšie vnútorné napätie.
Pasívne správanie
Niekedy naopak volíme pasívny prístup, kedy ani nevyjadríme svoj názor, navonok
predstierame, že je všetko v poriadku, prípadne odídeme a doma „plačeme“ do vankúša,
alebo poza chrbát sa na druhého sťažujeme a ohovárame ho.
Takýmto správaním sa vzdávame možnosti aktívneho prístupu k riešeniu konfliktu.
Charakteristickými prejavmi sú: chýbajúca sebaistota, hanblivosť, mlčanie, nevyjadrenie
svojho názoru, sebaponižovanie, neobvyklé podriaďovanie sa autorite, vyvolávanie súcitu
plačom, prehnaná skromnosť, predstieranie únavy, útek od konštruktívnej komunikácie,
neochota uzavrieť dohodu a pod.
Pre pasívny prístup je typická prispôsobivosť požiadavkám druhých. Nie však každú
pasivitu, pokoru, či rezignáciu musíme považovať za porážku. Ak sa človek rozhodne,
že sa vzdá svojich vlastných cieľov, alebo že určitá vec nestojí za vyžadované úsilie,
neznamená to nevyhnutne, že koná pasívne. Vždy záleží na tom, ako sa pri tom človek
cíti. Niekedy tým, že ustúpi realizuje svoje želanie a je spokojný s výsledkom.
74 | S t r a n a
BYŤ ČLOVEKOM... to stačí.
Popísané spôsoby správania sa – agresívne aj pasívne, majú spoločný základ. Druhý
človek je považovaný za súpera, nepriateľa a v prípade agresívneho správania sa navyše
prejavuje potreba „nepriateľa“ podľa možností „poraziť“.
Existuje však aj typ správania, ktorým dokážeme presadiť svoje požiadavky, potreby
či nároky primeranými prostriedkami, bez zbytočného ubližovania druhým a s pocitom
zachovanej úcty a dôstojnosti voči sebe a rešpektu voči druhým. Takéto správanie sa
nazýva asertívne.
Asertívne správanie
Asertivita je autentické správanie sa, ktorým uplatňujeme svoje osobné práva tak,
aby sme neohrozili či nenarušili osobné práva druhého človeka.
Asertívne správajúci sa človek vie otvorene komunikovať, presne a jasne definuje o čo
mu ide, ako situáciu vidí, čo si o nej myslí a ako ju prežíva. Má pozitívny prístup k druhým
ľuďom a primerané sebavedomie. Správaním vyjadruje, že si je vedomý oprávnenosti
svojich požiadaviek, považuje druhú stranu za korektnú a nemá iný záujem, ako
konfliktnú situáciu kladne vyriešiť. Rešpektuje druhých, vie ich počúvať, zvažuje to,
čo druhí hovoria. Dokáže si priznať chybu, je schopný na základe argumentov zmeniť svoj
názor. Nemá problém požiadať o láskavosť, alebo ju naopak poskytnúť. Nič si
nenahovára, ak sa mu niečo nepodarí, neobviňuje zo svojho neúspechu iných, ani sám
seba nepresviedča, že to bol vlastne určitý druh úspechu.
Asertívne správanie vychádza z úcty k sebe a rešpektu k druhým a umožňuje zapojiť sa
do rovnocenného vzťahu dávania a prijímania.
ÚLOHA III.3: Preferovaný štýl riešenia konfliktov
V nasledujúcej úlohe vypracuj Dotazník preferovaného štýlu riešenia
konfliktov. Tento dotazník vychádza z teórie, že ak sú v spore dve strany
A a B, tak na základe prítomnosti a miery uspokojovania záujmov
zapojených strán, môžeme správanie sa v medziľudských konfliktoch
rozdeliť do 5 základných štýlov:
KORYTNAČKA – únikový štýl (Vyhýbanie sa riešeniu konfliktu) – prehra pre A, prehra pre B
ŽRALOK - súťaživý štýl (Presadenie sa jednej strany) – výhra pre A, prehra pre B
MEDVEDÍK - prispôsobivý štýl (Prispôsobenie sa druhej strane) – prehra pre A, výhra pre B
LÍŠKA - kompromisný štýl (Kompromis) – A aj B si rovnako delia zisky aj straty
SOVA - integračný štýl (Konsenzus) – výhra pre A, výhra pre B
Žiadny z týchto spôsobov zvládania konfliktov sa nehodí pre všetky konfliktné situácie
a je preto potrebné zvážiť, ktorému štýlu správania sa dáme v tej ktorej situácii prednosť.
Dotazník preferovaného štýlu riešenia konfliktov nájdeš v prílohe č. 4, na konci tejto
publikácie. Výsledky si zaznač do nasledujúceho hárku a po vypracovaní dotazníka si
spočítaj počet bodov v jednotlivých stĺpcoch.
© PERSONA 2013
75 | S t r a n a
KONFLIKTY V NAŠICH ŽIVOTOCH
I.
II.
III.
IV.
V.
1. ...........................................................................................A. ....................B.
2. ...........................................B. ....................A. ...............................................
3. ....................A. ...........................................................................................B.
4. ...................................................................A. ............................................B.
5. ...........................................A. ............................................B. .......................
6. ....................B. ...................................................................A. .......................
7. ...................................................................B. .... ...............A. .......................
8. ....................A. ...................B. .......................................................................
9. ....................B. ...................................................................A. .......................
10. ..................A. ...........................................B. ...............................................
11. .........................................A. ....................................................................B.
12. .................................................................B. ....................A. .......................
13. ..................B. ...........................................A. ...............................................
14. ..................B. ...................A. .......................................................................
15. .........................................................................................B. ....................A.
16. ..................B. ...........................................................................................A.
17. ..................A. .................................................................. B. .......................
18. .................................................................B. ............................................A.
19. .........................................A. ............................................B. .......................
20. .........................................A. ....................B. ...............................................
21. .........................................B. ....................................................................A.
22. .................B. ............................................A. ...............................................
23. .........................................A. ............................................B. .......................
24. .................................................................B. ............................................A.
25. ....... .........A. ............................................................................................B.
26. .........................................B. ....................A. ...............................................
27. .........................................................................................A. ....................B.
28. .................A. ....................B. .......................................................................
29. .................................................................A. ....................B. .......................
30. .........................................B. ....................................................................A.
I. stĺpec: ŽRALOK – súťaživý štýl
II. stĺpec: SOVA – integračný štýl
III. stĺpec: LÍŠKA – kompromisný štýl
IV. stĺpec: KORYTNAČKA – únikový štýl
V. stĺpec: MEDVEDÍK – prispôsobivý štýl
Sebareflexia: Prečítaj si bližší popis jednotlivých prístupov k riešeniu konfliktov a podľa
výsledkov, ktoré ti vyšli v teste zhodnoť, či sa tento popis zhoduje s tým, ako v reálnom
živote pristupuješ k riešeniu konfliktov.
76 | S t r a n a
BYŤ ČLOVEKOM... to stačí.
KORYTNAČKA – únikový štýl
Korytnačky sa skrývajú do svojich pancierov aby sa vyhli konfliktu. Vzdávajú sa jednak
svojich cieľov, rovnako tak medziľudských vzťahov. Snažia sa zostať mimo konfliktu
za každú cenu. Veria, že je beznádejné pokúšať sa konflikt riešiť. Cítia sa bezmocné,
uchyľujú sa pod ochranu svojho panciera. Sú presvedčené, že je jednoduchšie sa
konfliktu vyhnúť než sa mu postaviť.
Kedy je vhodné používať únikový štýl?
 Ak je celá konfliktná záležitosť triviálna alebo existujú dôležitejšie a naliehavejšie
záležitosti.
 Ak vnímame situáciu tak, že nie je šanca pre uspokojenie našich záujmov.
 Ak chceme nechať ľudí „vychladnúť“ a znovu získať perspektívu jednania.
 Ak potrebujeme získať ďalšie informácie pre efektívne riešenie konfliktu.
 Ak môžu druhí vyriešiť konflikt efektívnejšie.
ŽRALOK – súťaživý štýl
Žraloky sa pokúšajú prekonať svojich oponentov tým, že ich presviedčajú k prijatiu ich
riešenia. Ich ciele sú pre nich maximálne dôležité, zatiaľ čo vzťahy pre nich majú spravidla
menší význam. Snažia sa dosiahnuť víťazstvo za každú cenu. Nestarajú sa o záujmy
a potreby druhých ľudí, ani ich príliš neakceptujú. Žraloky vnímajú konflikty tak, že jeden
je vždy víťazom a druhý porazený. Víťazstvo im prináša pocit zadosťučinenia, prehra
naopak pocit slabosti. Často používajú aj neférové správanie sa – snažia sa napádaním,
prevahou, či zastrašovaním vyhrať.
Kedy je vhodné používať súťaživý štýl?
 Ak je dôležité rýchle a rozhodné jednanie.
 Pri „životne dôležitých“ záležitostiach.
 Proti ľuďom, ktorí zneužívajú nesúťaživé jednanie.
MEDVEDÍK – prispôsobivý štýl
Pre medvedíkov sú medziľudské vzťahy nesmierne dôležité, viac než ich vlastné ciele.
Prajú si, aby ich druhí prijímali a mali radi. Myslia si, že konfliktu sa treba radšej vyhnúť
v prospech harmónie. Vzdávajú sa svojich cieľov, aby „ochránili“ vzťahy.
Kedy je vhodné používať prispôsobivý štýl?
 Ak prídeme na to, že sme sa pomýlili – takto môžeme dokázať svoju slušnosť
a rozumnosť.
 Ak sú dané záležitosti pre ostatných obzvlášť dôležité, ak vedú k uspokojeniu
druhých a k získaniu spolupráce.
 Ak chceme budovať sociálny kredit pre budúce záležitosti.
 Ak je mimoriadne dôležité udržať stabilitu a harmóniu.
© PERSONA 2013
77 | S t r a n a
KONFLIKTY V NAŠICH ŽIVOTOCH
LÍŠKA – kompromisný štýl
Líšky sa zaujímajú o svoje vlastné ciele i o vzťahy s druhými iba do určitej miery. Hľadajú
kompromis. Vzdávajú sa časti svojich cieľov a presviedčajú druhého, aby urobil to isté.
Hľadajú také riešenie konfliktov, kde obe strany niečo získajú a niečo stratia. Sú ochotné
čohosi sa vzdať, aby vznikol priestor pre obojstranný úžitok.
Kedy je vhodné používať kompromisný štýl?
 Ak sú ciele dôležité, ale nestoja za úsilie alebo možný rozvrat v prípade použitia
viac sebapresadzujúcich sa spôsobov.
 Ak sledujú protivníci s rovnakou pozíciou vzájomne sa vylučujúce ciele.
 K dosiahnutiu dočasných cieľov v zložitých a komplexných záležitostiach.
 K dosiahnutiu efektívneho riešenia v časovom tlaku.
 Ako náhrada, ak nie je spolupráca ani súťaživosť možná.
SOVA – integračný štýl
Sovy si vysoko cenia svoje vlastné ciele, ako aj vzťahy s ostatnými. Vidia konflikty ako
problémy, ktoré treba zvládnuť. Hľadajú riešenia, pri ktorých dosiahnu rovnako vlastné
ciele, ako aj ciele ostatných účastníkov konfliktu. Sovy vnímajú konflikt ako nástroj
k zlepšeniu vzťahov medzi ľuďmi, pretože dôjde ku zníženiu napätia medzi nimi. Snažia sa
o diskusiu, ktorá uspokojí všetkých účastníkov konfliktu. Udržujú dobré vzťahy. Nie sú
spokojné dovtedy, kým nenájdu vhodné riešenie, Zároveň nie sú spokojné, kým nepríde
k odstráneniu všetkých negatívnych emócií.
Kedy používať integračný štýl?
 Ak sú záujmy oboch strán natoľko dôležité, že kompromis nestačí.
 Keď výsledok riešenia má mať dlhodobý charakter.
 Ku zlúčeniu pohľadov ľudí s rôznou perspektívou.
 Pri „spracovaní“ pocitov a odhalení skutočnej podstaty, keď doterajšia neznalosť
narúšala vzťahy.
Na zamyslenie
Otázka neznie, či sa máš zúčastniť konfliktu, alebo nie. Pred konfliktami sa
neschováš ani doma, ani v škole, ani medzi kamarátmi. Zvyčajne nie je ani
podstatné, či vyhráš alebo prehráš. Dôležitejšie je, ako hráš. Pretože riešiť
konflikty sa dá aj s rešpektom voči sebe i druhým.
Efektívne riešiť konflikty je umenie, v ktorom sa dá zdokonaľovať. Konflikt nie je zlý.
Naopak, je to príležitosť veci urovnať.
78 | S t r a n a
BYŤ ČLOVEKOM... to stačí.
LEKCIA III.4 Spôsoby riešenia konfliktov
Konflikty môžeme riešiť rôzne. Keď použijeme svoju silu a vplyv na to,
aby sme získali čo najviac pre seba (bez ohľadu na druhú stranu a často aj
na jej úkor), hovoríme o autoritatívnych spôsoboch riešenia konfliktov. Do
tejto skupiny paria aj tie situácie, kedy je do riešenia sporu zapojená tretia
strana. Táto autoritatívne rozhoduje buď na základe zákona alebo vlastnej
úvahy v prospech tej strany, o ktorej je presvedčená, že je v práve. Riešenia takýchto
konfliktov sú často pre jednu stranu (a niekedy aj pre obidve) neprijateľné.
To podnietilo viacerých odborníkov hľadať nové možnosti riešenia konfliktných situácií,
s ktorými by boli zúčastnené strany viac spokojné. Títo popísali tzv. alternatívne spôsoby
riešenia konfliktov, ktoré vedú zapojené strany k vzájomnej tolerancii a rešpektu.
Vytvárajú čo najväčší priestor pre účastníkov, aby sa mohli slobodne rozhodovať o čom
a akým spôsobom sa dohodnú. Možnosť aktívnej účasti na riešení konfliktov následne
zvyšuje pravdepodobnosť spokojnosti s výsledkom, a to aj v prípadoch, keď nie je možné
nájsť optimálne riešenie sporu pre všetky zúčastnené strany.
Autoritatívne spôsoby riešenia konfliktov
22
Medzi základné autoritatívne spôsoby riešenia konfliktov zaraďujeme :
Rozhodnutie autoritou – Autorita podľa vlastného úsudku rozhodne bez vypočutia alebo
po vypočutí zúčastnených strán. Napríklad rodič pri spore detí rozhodne, ako konfliktnú
situáciu vyriešia.
Pozičné vyjednávanie – Účastníci konfliktu komunikujú spolu priamo, ale silnejší z nich
presadí svoje rozhodnutie v takej miere, aký je pomer síl. Zúčastnené strany si merajú sily
a neriešia podstatu konfliktu. Rozhoduje silnejšia strana.
Súdne rozhodnutie – Účastníci konfliktu komunikujú so súdom priamo alebo (prípadne aj)
prostredníctvom advokáta. Súd zastupuje sudca alebo senát, ktorý vynáša rozhodnutie
podľa zákona.
Arbitráž (rozhodcovské konanie) – Po vypočutí zúčastnených strán a na základe zákona
(pravidiel) rozhodnutie vydá arbiter.
Alternatívne spôsoby riešenia konfliktov
23
Medzi základné alternatívne spôsoby riešenia konfliktov zaraďujeme :
Vyjednávanie postavené na záujmoch – Strany spolu komunikujú priamo, spolupracujú
na riešení problému, ktorý vnímajú ako spoločný a dohodu dosahujú spoločne.
Facilitáciu – Facilitátor ako tretia nezaujatá strana pomáha viesť korektný a vyvážený
proces komunikácie medzi zúčastnenými stranami. Účastníci konfliktu komunikujú
priamo za pomoci tretej osoby, ktorá riadi a sprehľadňuje diskusiu. Dohodu dosahujú
zúčastnení spoločne.
© PERSONA 2013
79 | S t r a n a
KONFLIKTY V NAŠICH ŽIVOTOCH
Zmierovanie – Zmierovanie strán sa môže konať pomocou zástupcov účastníkov konfliktu
v zmierovacej rade. Zástupcovia zúčastnených strán majú pochopenie pre svoje strany
a zároveň nie sú priamo zaangažovaní do konfliktu. Dohodu dosahujú zúčastnení
spoločne.
Mediáciu – Mediátor je sprostredkovateľ, ktorý pri riešení konfliktu komunikuje osobitne
s jednou, aj s druhou stranou, udržiava korektnú komunikáciu a vedie proces
vyjednávania zúčastnených strán. Dohodu dosahujú zúčastnení spoločne.
Konflikt verzus pravidlá
Ľudia sa často správajú tak, akoby konflikt bol vždy „bitkou“ medzi opačnými uhlami
pohľadov, či nezlučiteľnými potrebami, záujmami, hodnotami. V období, keď nedochádza
ku konfliktom, vtedy sa určité pravidlá dodržujú. Počas „boja“ však existuje len málo
pravidiel a niektorí ľudia naozaj urobia čokoľvek, len aby dosiahli svoje.
Pokiaľ však pri riešení konfliktných situácií dochádza napríklad k násiliu, vtedy sa už jedná
o porušovanie ľudských práv. Tieto práva patria všetkým ľuďom bez rozdielu. Preto by
sme ich mali dodržiavať všetci, bez ohľadu na to, či sme v konflikte, alebo nie.
80 | S t r a n a
BYŤ ČLOVEKOM... to stačí.
ÚLOHA III.4: Konflikty v mojom živote
Zamysli sa nad tým, aké konflikty vo svojom živote najčastejšie zažívaš
a ako ich riešiš. Nejde o to, či si myslíš, že ich riešiš dobrým alebo zlým
spôsobom, zmyslom úlohy je urobiť „inventúru“ tvojich konfliktov
a prehľad o tom, ako to naozaj je.
Odpovedaj podľa pravdy a spomeň si, čo všetko môžeš pokladať za konflikt. Potom ho
priraď do jednej z kategórií, popísaných nižšie. Okrem toho, že uvedieš, či a ako často si
sa ocitol/la v danom konflikte, opíš ako si daný konflikt riešil/la.
A) Ohováranie – niekto ma ohováral, rozprával niečo o mne, čo sa mi nepáčilo – bolo to
útočné, nepravdivé alebo posmešné.
B) Slovné hádky – mal/la som nedorozumenia, rozdielny názor, nesúhlasil/la som
s druhým a nevedeli sme sa dohodnúť.
C) Obťažovanie – niekto na mňa zazeral, napádal ma slovne, nadával mi, posmieval sa
mi, ukazoval neslušné gestá, šikanoval ma, dotýkal sa ma na intímnych miestach a pod.
D) Žiarlivosť – žiarlil/la som na spolužiakov, kamarátov pri úspechoch v škole alebo mimo
školy, že sa viac kamarátia s druhým ako so mnou, prípadne niekto žiarlil na mňa.
E) Bitka alebo vyhrážanie bitkou – niekto ma zbil, dal mi facku, udrel ma, alebo sa mi
vyhrážal, že ma zbije.
© PERSONA 2013
81 | S t r a n a
KONFLIKTY V NAŠICH ŽIVOTOCH
F) Narušovanie súkromia – niekto mi niečo ukradol, požičal si niečo bez dovolenia, alebo
dal niekomu moje telefónne číslo bez opýtania, zjedol mi desiatu a pod.
G) Vzťahy chlapcov a dievčat – niekto mi prebral priateľa/priateľku, pohádali sme sa
o neho/o ňu, pohádali sme sa, lebo žiarli, prípadne žiarlim a pod.
H) Iné – popíš, čo to bolo:
Na zamyslenie
Náš svet je plný rozporov. Jedna múdra žena nám zanechala tento odkaz:
„Ľudia sú nerozumní, nelogickí a sebeckí, ale aj tak ich miluj!
Ak robíš dobre, ľudia ťa obvinia zo sebeckých, postranných pohnútok, ale aj
tak rob dobre!
Ak si úspešný, získaš falošných priateľov a skutočných nepriateľov. Aj tak buď úspešný!
Na dobro, ktoré konáš, sa zajtra zabudne, ale aj tak rob dobro!
Čestnosť a úprimnosť ťa robia zraniteľným. Ale aj tak buď čestný a úprimný!
Čo si celé roky budoval, sa môže za jednu noc zrútiť. Ale aj tak buduj!
Ľudia naozaj potrebujú pomoc, ale možno ťa napadnú, ak im pomôžeš.
Ale aj tak pomáhaj!
Daj svetu to najlepšie, čo máš a udrie ťa do tváre.
Ale aj tak daj svetu to najlepšie, čo máš!“
Matka Tereza
82 | S t r a n a
BYŤ ČLOVEKOM... to stačí.
LEKCIA III.5 Čo sa deje, keď sa konflikt nerieši
Priebeh konfliktu máva viac fáz, od prvých príznakov až po únavu
a depresiu z dlhodobej psychickej záťaže. V závislosti od toho, aký postoj
k riešeniu konfliktu ľudia zaujmú, môže, ale aj nemusí, prejsť všetkými
fázami.
Aby sme si ilustrovali všetky fázy vývoja konfliktu, budeme sa zaoberať
konfliktom, ktorý sa nielenže nerieši, ale zúčastnené strany ho naopak svojím správaním
24
a činmi ešte vyostrujú. Priebeh takéhoto konfliktu môžeme rozdeliť do šiestich fáz :
1. fáza – Príznaky konfliktu
3. fáza – Polarizácia
5. fáza – Deštrukcia
2. fáza – Otvorenie konfliktu
4. fáza – Izolácia
6. fáza – Únava, depresia
Prezrite si krivku rozvoja konfliktu. Y-ová os zobrazuje ako stúpajú v priebehu konfliktu
negatívne emócie a X-ová os zobrazuje časovú postupnosť jednotlivých fáz konfliktu.
Obr. Krivka rozvoja konfliktu
25
1. fáza – Príznaky konfliktu
Ide o počiatočnú fázu konfliktu, kedy sa objavujú prvé negatívne pocity ako napätie,
strach, hnev, neistota a pod. Jedna alebo obe zúčastnené strany rozmýšľajú o vzniknutej
situácii, preberajú všetky možné predstavy, čo sa stane ďalej. U niekoho sa táto fáza
môže prejaviť aj telesne, napr. bolesťami brucha, stiahnutým hrdlom, zrýchleným tepom,
zvýšeným tlakom, zmenenými stravovacími návyky a pod. Tieto signály nám oznamujú,
že sa „niečo deje”, že sme sa dostali do konfliktu.
Príklad: Dvaja priatelia pracujú na spoločnej úlohe, dlhodobom projekte v rámci školy.
Jedného nazveme Martin a druhého Filip. Martin si vždy zodpovedne plní svoje úlohy, ale
Filip často kvôli problémom v rodine dohodnuté úlohy nestíha urobiť. Keďže je však
Martin Filipov kamarát, so zameškanými úlohami mu pomáha. Po čase však Martin zistí,
že to Filip zneužíva a uprednostňuje osobné záujmy pred spoločnými záväzkami. Začne sa
cítiť nepríjemne. Má Filipa rád, ale zároveň je nahnevaný, že zneužíva jeho pomoc
a ústretovosť.
© PERSONA 2013
83 | S t r a n a
KONFLIKTY V NAŠICH ŽIVOTOCH
2. fáza – Otvorenie konfliktu
Táto fáza nastáva, keď jedna zo zúčastnených strán dá najavo svoju nespokojnosť
so situáciou, ktorú vníma ako konfliktnú. Nahlas povie svoj názor, čo si o danej situácii
myslí, čo prežíva, čo ju hnevá, čo jej prekáža, čo by bolo vhodné zmeniť a pod. Negatívne
emócie stúpajú, lebo daná osoba ide do otvoreného konfliktu, čo často býva nepríjemné.
Príklad: Martin zistí, že Filip hral večer futbal s kamarátmi a na ďalší deň nemá splnenú
dohodnutú úlohu. V tej chvíli to už nevydrží a povie Filipovi, čo si myslí o jeho
nezodpovednom prístupe. Martin: „Kde máš vypracovanú úlohu?“ Filip: „Nestihol som to.
Nemohol by si mi s tým pomôcť?“ Martin: „Nie nemohol. Keď máš čas na to, aby si hral
futbal, kým ja makám na projekte, tak s mojou pomocou už nerátaj! Tvoja
nezodpovednosť mi už lezie na nervy!“ Filip: „Ja som zodpovedný! Keby som nepomáhal,
neboli by sme na tom tak dobre! Je moja vec, čo robím vo svojom voľnom čase!“ Prudko
sa otočí a nechtiac drgne lakťom do Martina. Martin: „To, že sme s projektom tam, kde
sme, nie je určite vďaka tvojej usilovnosti a nedrgaj do mňa, nevieš dávať pozor?“
3. fáza – Polarizácia
V tejto fáze si zúčastnení začínajú brániť svoje pozície, lebo sú presvedčení, že majú
pravdu v tom, čo tvrdia. V prípade, že všetci trvajú na svojich pozíciách a nechcú ustúpiť,
začínajú vyostrovať spor presviedčaním o „vlastnej pravde“, vyhrážaním sa, obviňovaním,
nadávaním, zosmiešňovaním, ponižovaním a pod. Pôvodná príčina sporu sa prenesie
z vecnej argumentácie na emocionálne výpady, ktoré majú len málo spoločné s prvotným
problémom. Tým sa hnev, agresia a ďalšie negatívne emócie stupňujú.
Príklad: Filip: „Nebuď citlivka! To som ťa len pohladkal! A prestaň klamať a urážať ma!”
Martin: „Prosím?! Ja že klamem? Keď ti niekto povie pravdu, tak ťa to uráža? Chceš
povedať, že si nehral futbal?“ Filip: „A vôbec, ty sa nestaraj do mňa či hrávam futbal,
alebo nie! Veď ty nevieš ani trafiť do lopty! Väčšie nemehlo snáď ani nepoznám!“ Martin:
„Tak ty toho ešte nepoznáš viac! A ver tomu, že radšej budem nemehlo, ako pako, ktorý
nevie dodržať svoje slovo!“
4. fáza - Izolácia
Táto fáza sa vyznačuje tým, že účastníci konfliktu sa medzi sebou nebavia. Konflikt však
pokračuje ďalej. Zúčastnení si často uvedomujú nezmyselnosť vzniknutej situácie a tiež
svoju bezmocnosť v riešení sporu. Preto uprednostnia „potrestanie“ druhého tým, že ho
izolujú od seba (nedvíhanie telefónov, neodpovedanie na maily, ignorovanie
na sociálnych sieťach, tichá domácnosť a pod.). Niekedy je dôvodom izolácie aj pocit
menšej psychickej záťaže, ako pri otvorenom konflikte. Tento štýl správania sa
pozorujeme u žien častejšie ako u mužov. U niekoho trvá táto fáza dlhšie, niektorí ju
môžu preskočiť rovno do fázy deštrukcie.
Príklad: Martin si povie, že nemá zmysel hádať sa s Filipom a prestane sa s ním rozprávať.
Hnevá sa na neho, má nepríjemné pocity, že ho Filip využíval a čaká na najbližšiu
príležitosť, keď mu to bude môcť vrátiť. Zároveň má strach, že príde o kamaráta.
84 | S t r a n a
BYŤ ČLOVEKOM... to stačí.
Filip urobí to isté, tiež je nahnevaný, myslí si, že sa Martin zbláznil, je vzťahovačný a nedá
sa s ním normálne baviť. Má strach z toho, že príde o kamaráta, že mu už nepomôže
s úlohami, nenašepká na písomke, či nepožičia CD, čo mu sľúbil. Ale kašľať na to, s takým
„pakom“ sa baviť nebude.
5. fáza - Deštrukcia
Táto fáza sa vyznačuje deštruktívnym správaním sa účastníkov konfliktu. Môže sa jednať
o fyzické ubližovanie (jeden druhého udrie), psychické ubližovanie (jeden poníži druhého
pred inými, alebo vystraší napr. výhražným mailom), či materiálne poškodzovanie (jeden
druhému zničí, pokazí či odcudzí majetok).
Príklad: Táto fáza sa v našom príklade prejaví tak, že sa Martin s Filipom začnú
pri stretnutí na malý podnet biť. Filip prezradí pred triedou tajomstvo, s ktorým sa mu
Martin zveril; navzájom si zničia svoju prácu. Toto správanie sprevádzajú nadávky a hnev,
s prestávkami na oddych. Nové výbuchy agresie a stupňovanie konfliktu počas dňa či
ďalších dní.
6. fáza – Únava, depresia
Ak deštrukčná fáza trvá dlhšiu dobu, účastníci konfliktu sa po istom čase vyčerpajú
z neustáleho boja a prepadnú únave a depresii z nezmyselnosti celej situácie, čo sa často
odrazí na ich fyzickom aj psychickom stave. Prejavom tejto situácie býva zvýšená
chorobnosť účastníkov, vyhýbanie sa miestam, kde by sa mohli stretnúť, nevládzu ďalej,
ale nevedia konflikt vyriešiť ani ukončiť. Napriek únave a vedomiu nezmyselnosti situácie,
stačí malý podnet na to, aby sa strany opäť ocitli vo fáze deštrukcie a pokračovali
vo vzájomnom boji.
Príklad: Filip sa začne vyhýbať hodinám, na ktorých robil spoločný projekt s Martinom,
zhorší sa mu prospech, stráca motiváciu na učenie a prestáva mať rád školu. Martin má
výčitky, je smutný, že stratil kamaráta a spoločníka v školských projektoch, ochorie a tiež
sa mu zhorší prospech v škole.
© PERSONA 2013
85 | S t r a n a
KONFLIKTY V NAŠICH ŽIVOTOCH
Ako je možné zabrániť stupňovaniu konfliktu?
Pre každú fázu konfliktu existujú spôsoby riešenia vzniknutej situácie.
26
1. fáza: Príznaky konfliktu – V prvej fáze je potrebné uvedomiť si, čo sa deje – čo mi
prekáža na správaní druhého človeka, čo chcem dosiahnuť, aké sú moje potreby a aké
vo mne vzniknutá situácia vyvoláva pocity. Následne je nutné otvoriť konflikt.
2. fáza: Otvorenie konfliktu – V tejto fáze je potrebné pomenovať konflikt slušnou
formou a prostredníctvom spätnej väzby vyjadriť svoje pocity, záujmy, pomenovať
správanie, ktorým mi druhá strana ubližuje. V tejto fáze je priestor pre vyjednávanie
a predkladanie návrhov riešení situácie, ktoré sú prijateľné pre všetky strany. Treba byť
zrozumiteľný, dôveryhodný, prejaviť porozumenie druhej strane, napríklad
prostredníctvom aktívneho počúvania.
3. fáza: Polarizácia –Je potrebné nereagovať útočne na obvinenia, výčitky, kritiku
a snažiť sa ich preformulovať na vecný problém. Pomenovať záujmy zúčastnených strán
a hľadať riešenia, s ktorými budú súhlasiť. Po vzájomnej dohode môžeme zavolať
na pomoc neutrálnu stranu (facilitátora, mediátora, uznávanú autoritu), ktorá pomôže
pri riešení daného problému.
4. fáza: Izolácia – Je prospešné zavolať niekoho, koho rešpektujú všetci zúčastní
a vnímajú ho ako nezávislú autoritu (mediátor, facilitátor, sudca). Nezávislá osoba
pomáha nájsť spôsoby komunikácie a také riešenia, ktoré konflikt ukončia alebo vyriešia.
5. fáza: Deštrukcia – Ideálny je vstup nezávislej osoby do konfliktu. Táto osoba musí byť
dostatočnou autoritou pre všetky strany a musí mať takú moc, aby bola schopná zastaviť
deštruktívne správanie. Po zabránení ďalším negatívnym prejavom správania sa, treba
začať s vyjednávaním dohody prijateľnej pre obe strany.
6. fáza: Únava, depresia – V tejto fáze je dôležité poskytnúť účastníkom konfliktu
podporu (fyzickú, psychickú, materiálnu) a pomôcť im obnoviť stratenú rovnováhu,
prípadne sa s ich aktívnou účasťou snažiť o zmierenie a vytvorenie podmienok, ktoré
zabránia návratu do deštrukčnej fázy konfliktu.
V každej z týchto fáz je dobré využívať poznatky o komunikácii z predchádzajúceho
modulu.
86 | S t r a n a
BYŤ ČLOVEKOM... to stačí.
ÚLOHA III.5: Premena sťažností na neutrálne výroky
Spôsob, akým sa často vyostruje konflikt, je útočné vyjadrovanie sa,
obviňovanie a sťažovanie sa. Pritom môžeme povedať určitý výrok tak,
aby sme neútočili a zároveň, aby sme jasne vyjadrili svoje záujmy.
V každej z popísaných sťažností identifikuj záujmy hovoriaceho a následne
preformuluj výrok do neutrálneho, neútočného jazyka obsahujúceho záujmy sťažujúcej
sa strany.
Pre lepšie pochopenie zadania prikladáme názorný príklad:
1. Výrok: „Neotravuj ma stále svojimi trápnymi poznámkami!“
Záujmy: Chcem mať pokoj, chcem sa sústrediť na prácu, nechcem nebyť obťažovaný/á ...
Neutrálny výrok: „Chcel/la by som, keby si na mňa teraz nehovoril/la, pretože sa
potrebujem sústrediť na to, čo robím.” – alebo – „To, čo rozprávaš mi nepripadá vtipné,
mohol/la by si prestať?”
2. Výrok: „Rozprávaš sa len s ním!“
Záujmy:
Neutrálny výrok:
3. Výrok: „O týždeň mám maturity a v jednom kuse tu vrieska sprosté rádio, aby sa tu
potom jeden niečo naučil!“
Záujmy:
Neutrálny výrok:
4. Výrok: „Rozťahuješ sa, ako by tá lavica bola iba tvoja, vieš mi povedať, kde si mám
teraz položiť svoje veci?“
Záujmy:
Neutrálny výrok:
5. Výrok: „Urobil/la som to presne tak isto ako on/ona, ale ja som dostal trojku a on/ona
jednotku.“
Záujmy:
Neutrálny výrok:
© PERSONA 2013
87 | S t r a n a
KONFLIKTY V NAŠICH ŽIVOTOCH
6. Výrok: „Nikdy nesplníš to, čo sľúbiš, som zvedavý/á, akú výhovorku si vymyslíš tento
krát!“
Záujmy:
Neutrálny výrok:
7. Výrok: „Ak prídeš ešte raz neskoro, už na teba nebudem viac čakať!“
Záujmy:
Neutrálny výrok:
8. Výrok: „Prestaň na mňa robiť tie hlúpe grimasy!“
Záujmy:
Neutrálny výrok:
9. Výrok: „Každú chvíľu hovoríš niečo iné, samozrejme ti už nikto neverí!“
Záujmy:
Neutrálny výrok:
10. Výrok: „Nekradni mi stále veci, povedz aspoň BÚÚÚ, keď si ich berieš!“
Záujmy:
Neutrálny výrok:
Na zamyslenie
Raz chcel istý lúpežník Angulimal zabiť Buddhu.
„Aspoň mi splň pred smrťou posledné prianie“, povedal Buddha. „Odsekni
tamten konár stromu.“
Jedno mávnutie mečom a konár bol preč. „Čo teraz?“
„Daj ho naspäť“, hovorí Buddha.
Lúpežník sa rozosmial. „Ty musíš byť blázon, keď si myslíš, že sa to dá.“
„Naopak. Blázni ste vy, ktorí sa pokladáte za mocných na základe toho, že viete ubližovať
27
a ničiť. To dokáže aj dieťa. Tí skutočne mocní dokážu tvoriť a liečiť."
88 | S t r a n a
BYŤ ČLOVEKOM... to stačí.
LEKCIA III.6 Vyjednávanie
Schopnosť vyjednávať patrí medzi kľúčové zručnosti pri riešení
medziľudských konfliktov. Vyjednávaním rozumieme to, keď dve alebo viac
strán v spoločnej diskusii objasňujú svoje postoje a záujmy a snažia sa ich
presadiť v konečnej dohode. Vyjednávať môžeme rôznymi spôsobmi, ktoré
sa líšia už v základných prístupoch a v tom, či druhú stranu vnímame ako:
 súpera, ktorý nás ohrozuje – tzv. pozičné vyjednávanie,
28
 partnera, s ktorým riešime problém – tzv. vyjednávanie postavené na záujmoch.
Princípy pozičného vyjednávača29
1. Nikdy nepovedať viac, ako je nutné – pozičný vyjednávač informácie tají v presvedčení,
že ich odhalením ukáže slabé miesta a druhý ho tak môže poraziť.
2. Prvý ústupok musí urobiť druhá strana – pozičný vyjednávač je presvedčený, že ak prvý
ústupok urobí on, druhý ho neurobí a tým stratí výhodu. Súperiaci postoj „kto z koho”
vytvára bariéru pre ponuky druhej strane.
3. Snažiť sa oslabiť pozíciu druhej strany – pozičný vyjednávač hľadá slabé miesta,
aby mohol na ne zaútočiť, snaží sa zneistiť, nalamiť sebavedomie, zastrašovať,
provokovať, presadiť seba.
4. Nedovoliť druhej strane vyhrať – pozičný vyjednávač je presvedčený, že ak druhá
strana dosiahne to, čo chcela, potom je porazený. Preto sa snaží od druhej strany dostať
čo najviac a poraziť ju.
5. Nedôverovať druhej strane – pozičný vyjednávač je presvedčený, že ústretové kroky
druhej strany sú maskovací manéver na to, aby ho chytila do pasce a porazila.
Je presvedčený, že druhej strane nemôže dôverovať.
6. Skrývať svoje potreby a záujmy – pozičný vyjednávač je presvedčený,
že pre dosiahnutie svojich cieľov musí používať triky, zahmlievať pravdu, nastavovať
pasce, prekvapovať, odvádzať pozornosť od podstaty. Je presvedčený, že ak povie
pravdu, určite to druhá strana zneužije proti nemu.
7. Preháňať svoje požiadavky – pozičný vyjednávač je presvedčený, že musí začať
s vysokými požiadavkami, aby mal kam ustupovať bez ozajstných strát.
8. Na koniec, pozičný vyjednávač sa snaží robiť všetko pre to, aby druhej strane zabránil
robiť to, čo jej chce robiť on.
© PERSONA 2013
89 | S t r a n a
KONFLIKTY V NAŠICH ŽIVOTOCH
Princípy vyjednávania postaveného na záujmoch30
1. Oddeľovať ľudí od problému – snažíme sa byť „mäkkí” na ľudí a „tvrdí” na problém –
vo vyjednávaní sme korektní a partnerskí a k riešeniu problému pristupujeme ako
k výzve, ktorú dokážeme zdolať. Nebojujeme s druhou stranou, ale využijeme jej
spoluprácu na to, aby sme našli riešenie situácie, v ktorej sme sa spolu ocitli.
2. Porozumieť tomu, čo chce a čo cíti druhá strana – ak druhej strane porozumieme,
budeme môcť ponúknuť to, čo potrebuje a pochopíme aj jej záujmy.
3. Pomenovať svoje záujmy – snažíme sa porozumieť a pomenovať, aké záujmy sú
za našimi stanoviskami aj za stanoviskami druhej strany.
4. Pristupovať k druhému človeku ako k partnerovi – druhého vnímame ako človeka
ochotného dohodnúť sa, dôverujeme mu a prejavujeme svoju dôveryhodnosť nielen
slovami, ale aj činmi.
5. Navrhovať možnosti riešenia, v ktorých by mohli byť uspokojené nielen naše záujmy,
ale aj záujmy druhej strany – zaujímame sa nielen o to, čo chceme dosiahnuť my, ale aj
o to, čo chce dosiahnuť druhá strana.
6. Dohodnúť sa na veciach, ktoré sú pre nás prijateľné – ak nájdeme v návrhoch riešení
niečo, čo je pre nás prijateľné, dohodneme sa, že to prijímame. Ak nájdeme niečo, čo je
neprijateľné, zisťujeme prečo a hľadáme prijateľnejšiu formu riešenia.
7. V prípade potreby oslovíme nezávislú stranu – ak niektoré veci nevieme rozhodnúť,
dohodneme sa na nezávislej osobe, ktorá nám pomôže, alebo sa dohodneme na kritériu,
ktoré rozhodne objektívne za nás.
Náš zvolený prístup (či už súperiaci, alebo spolupracujúci) sa následne odráža v správaní
a v spôsobe, akým s druhým komunikujeme. Toto správanie druhí ľudia vnímajú
a opätujú podľa svojho nastavenia, najčastejšie reagujú podobne ako my. Naše správanie
môže rozhodnúť o tom, či odštartujeme cyklus súperiacich krokov, ktorý povedie
k vyhroteniu konfliktu, alebo naopak cyklus spolupracujúcich krokov vedúcich
k spolupráci a k dohode. Naša ochota prebrať zodpovednosť za konštruktívne riešenie
konfliktu prispieva k jeho pozitívnemu riešeniu.
90 | S t r a n a
BYŤ ČLOVEKOM... to stačí.
Príprava na vyjednávanie31
1. Zadefinovať svoj priestor vyjednávania – Pre vyjednávanie je dôležité, aby sme si
zadefinovali svoj priestor (zvlášť pre každú záležitosť, ktorú chceme vyjednať), v ktorom
sa môžeme pohybovať – svoje maximum a minimum – hranice, kde sme ešte ochotní
dohodnúť sa a kam sa už dostať nechceme. V tomto priestore dohody môžeme ponúkať
ústretové kroky.
2. Pomenovať a zverejniť svoje ciele, záujmy a potreby – Pred vyjednávaním je
nevyhnutné ujasniť si, čo chceme dosiahnuť a aké záujmy potrebujeme naplniť, aby sme
boli spokojní. Následne ich v priebehu vyjednávania postupne zverejňujeme, čím
urobíme potrebné kroky k spolupráci s druhou stranou.
3. Zaujímať sa o ciele, záujmy a potreby druhej strany a pomenovať ich – Pred a počas
vyjednávania máme priestor na zisťovanie a pomenovanie cieľov, záujmov a potrieb
druhej strany. Toto je kľúčom k úspešnému riešeniu konfliktov. Potom je potrebné určiť
priority (svoje aj druhej strany) a poradie dôležitosti jednotlivých záujmov.
4. Premyslieť a navrhnúť možné riešenia – Ponúkať návrhy je základom pre vytvorenie
spoločnej dohody. Potrebná je diskusia o tom, ktoré z riešení uspokojujú jednotlivé
záujmy zúčastnených a hľadanie tých častí riešení, ktoré sú prijateľné pre obe strany.
Dohodneme sa na veciach, ktoré sú pre nás prijateľné a prijaté návrhy postupne
dopĺňame novými návrhmi, až pokým celá dohoda nie je poskladaná z rôznych návrhov,
ktoré sú prijateľné pre obe strany.
5. Byť ústretový voči druhej strane – Svoj záujem o druhú stranu neprejavujeme len
slovne, ale aj tým, že sa jej snažíme vyjsť v ústrety s návrhmi riešení, ktoré uspokojujú aj
jej záujmy. Snaha o vzájomnú ústretovosť je dobrým znakom konštruktívneho riešenia
konfliktov.
Na zamyslenie
Farmár, ktorého obilie vždy získalo na medzinárodnej výstave prvú cenu,
sa delil každý rok s farmármi hospodáriacimi v okolí jeho poľa o svoju
najlepšiu sejbu. Keď sa ho niekto opýtal prečo, odpovedal:
„Mám na tom vlastný záujem. Vietor berie peľ a nesie ho z poľa na pole.
Keby moji susedia pestovali podradnejšie obilie, krížením by klesala kvalita môjho
vlastného zrna. Preto sa starám, aby aj oni mali na poli to najlepšie obilie.“
Všetko, čo dávame druhým, dávame i sami sebe. Je nemožné pomáhať druhým bez toho,
aby sme tým nepomáhali sami sebe, či škodiť druhým, bez toho aby sme tým neškodili
32
sami sebe.
© PERSONA 2013
91 | S t r a n a
KONFLIKTY V NAŠICH ŽIVOTOCH
ÚLOHA III.6: Vyjednávacie schopnosti
Úloha je zameraná na nácvik vyjednávacích schopností – predovšetkým
na prípravnú fázu vyjednávania.
Odpovedz na jednotlivé body:
1. Porozmýšľaj nad konkrétnym medziľudským problémom, ktorý máš.
Napr. Zdieľaš spoločnú izbu so svojim súrodencom, ktorý robí v izbe veľký neporiadok a keď chceš
mať poriadok, musíš si ho urobiť sám/sama, samozrejme aj po svojom súrodencovi. Keďže máte
malý byt, nemôžeš počítať s vlastnou izbou.
Popíš daný problém:
2. Zadefinuj si svoj priestor vyjednávania – Porozmýšľaj, aké sú tvoje hranice, kde si ešte
ochotný/á sa dohodnúť. Tento priestor vyjednávania je potrebné zadefinovať pre každú
vyjednávanú záležitosť osobitne.
Napr. Poriadok v izbe – moje hranice: maximum je permanentný poriadok, t.z. vždy svoje veci
odložiť, oblečenie si odkladať do skrine, špinavé prádlo do koša na pranie, jedávať v kuchyni...;
minimum je možnosť jedávať v izbe, po zjedení si hneď odložiť veci po sebe, po párty možnosť
upratať izbu na druhý deň.
Zadefinuj priestor vyjednávania pre svoj problém:
3. Pomenuj a zverejni svoje ciele, záujmy a potreby – Ujasni si, čo chceš dosiahnuť a aké
záujmy potrebuješ naplniť, aby si bol/la spokojný/á. Tieto svoje záujmy postupne
zverejni, čím urobíš potrebné kroky k spolupráci s druhou stranou.
Napr. Potrebujem mať vo svojej izbe poriadok, nakoľko sa neviem sústrediť na učenie, ani na nič
ostatné, keď je okolo mňa neporiadok – vtedy myslím len na ten neporiadok. Je mi nepríjemné, keď
mi príde návšteva a tvoje špinavé ponožky a ostatné veci sa rozvaľujú po izbe. A pod.
Pomenuj svoje ciele, záujmy a potreby. Zverejni ich – povedz o nich druhej strane:
92 | S t r a n a
BYŤ ČLOVEKOM... to stačí.
4. Zaujímaj sa o ciele, záujmy a potreby druhej strany a pomenuj ich – Zisťovanie
a pomenovanie cieľov, záujmov a potrieb druhej strany je kľúčom k úspešnému riešeniu
konfliktov. Zameraj sa však vždy na daný problém, ktorý riešiš. Je veľmi pravdepodobné,
že druhej strane bude vadiť niečo úplne iné, preto je potrebné dohodnúť sa, že túto novú
záležitosť budete riešiť tiež, rovnakým spôsobom, ale inokedy. Zatiaľ pomenuj ciele,
záujmy a potreby ohľadom danej vyjednávanej záležitosti. Následne urči priority (svoje aj
druhej strany) a poradie dôležitosti jednotlivých záujmov.
Zisti a popíš ciele, záujmy a potreby druhej strany:
Urči priority (svoje aj druhej strany) a poradie dôležitosti jednotlivých záujmov:
5. Premysli si a navrhni možné riešenia – Ponúkať návrhy riešenia je základom
pre vytvorenie spoločnej dohody. Potrebná je diskusia o tom, ktoré z riešení uspokojujú
tvoje záujmy a hľadanie tých častí riešení, ktoré sú prijateľné pre obe strany. Ak nájdete
vo vzájomných návrhoch riešení niečo, čo je prijateľné pre obe strany, dohodnite sa,
že to prijímate. Ak nájdete niečo, čo je neprijateľné, zisťujte prečo a hľadajte
prijateľnejšiu formu riešenia.
Napr. Som ochotný/á vysávať izbu 3 krát týždenne, keď ty budeš utierať prach a vynášať smeti.
Popíš návrhy riešenia svojho problému:
6. Buď ústretový/á voči druhej strane – Je to dobrým znakom konštruktívneho riešenia
konfliktov a zároveň to vytvára dobrý základ pre vyjednávanie ďalších sporných
záležitostí.
© PERSONA 2013
93 | S t r a n a
KONFLIKTY V NAŠICH ŽIVOTOCH
ZÁVEREČNÁ ÚLOHA MODULU III.
Konštruktívna hádka
Naše každodenné konflikty s druhými ľuďmi často vyústia do hádky. Niekedy tieto hádky
odznejú tak rýchlo, ako prídu, v niektorých prípadoch to však trvá aj niekoľko dní.
Hádky nie sú zlé. Podľa psychológov sú hádky dokonca zdravé, pretože uvoľňujú napätie
a ľudovo povedané ,,čistia vzduch". Nie však všetky.
Niekedy hádky nekončia tým ,,čistým vzduchom", ktorý máme po búrke tak radi. Stáva
sa, že naše výmeny názorov na dôležitú tému sa často končia slzami, prípadne buchnutím
dverí. Ako sa teda pohádať tak, aby to nakoniec malo zmysel?
Záverečná úloha modulu o riešení konfliktov je zameraná na vytvorenie „desatora“
vedenia konštruktívnej hádky – súboru pravidiel, ktorých dodržiavanie vedie k vyriešeniu
problému a vzájomnému porozumeniu hádajúcich sa ľudí.
Na základe získaných vedomostí z tohto modulu a tiež vlastných skúseností zadefinuj
pravidlá konštruktívnej hádky.
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
9.
10.
94 | S t r a n a
BYŤ ČLOVEKOM... to stačí.
© PERSONA 2013
95 | S t r a n a
PSYCHOHYGIENA V NAŠOM ŽIVOTE
MODUL IV. PSYCHOHYGIENA V NAŠOM ŽIVOTE
V súčasnosti nás zaplavujú informácie o tom, ako sa čo najlepšie starať o svoje zdravie,
koľko vitamínov máme denne prijímať, proti čomu sa máme dať zaočkovať, alebo ako si
udržať kondičku a byť fit.
Od malička sme vedení k dodržiavaniu zásad fyzickej hygieny, k čomu nás vedie snaha
o minimalizovanie možnosti infekčnej nákazy. Menej ale dbáme o vlastnú duševnú
hygienu.
Zabúdame, že súčasťou zdravia je aj tá „neviditeľná“ časť, t.j. naša duševná pohoda
a psychické zdravie. A práve starostlivosťou o svoje duševné zdravie, môžeme účinne
predchádzať telesným a psychickým ochoreniam.
Pravidelná psychohygiena dokáže pozitívne ovplyvniť kvalitu nášho života a vzťahov
s našim okolím, zvýšiť náš pracovný výkon a prežívať subjektívnu spokojnosť, inak
povedané – byť v pohode.
96 | S t r a n a
BYŤ ČLOVEKOM... to stačí.
LEKCIA IV.1 Duševné zdravie
Naše zdravie zahŕňa telesnú, aj duševnú zložku. Ako existujú preventívne
opatrenia nášho telesného zdravia, existuje aj súbor zásad a preventívnych
opatrení na udržanie zdravia duševného. Zároveň si treba uvedomiť, že obe
zložky nášho zdravia spolu veľmi úzko súvisia – jedna ovplyvňuje druhú
a naopak.
Keď chceme zistiť, či sme telesne v poriadku, pýtame sa samých seba, ako sa cítime,
či nás niečo bolí, či máme s niečím už dlhší čas problémy a pod. Podobné otázky by sme
si mali klásť aj v súvislosti s našim duševným zdravím. Pýtať sa, ako sa cítime psychicky,
či sa máme dobre, alebo nás dlhší čas trápi niečo, s čím si nevieme rady, či sme schopní
vytvárať zdravé vzťahy, v ktorých sme sami sebou, v ktorých sa cítime slobodní a pod.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) nám ponúka základné kritériá, podľa ktorých
môžeme skúmať, ako sme na tom so svojim duševným zdravím.
Podľa kritérií WHO sme duševne zdraví, keď:
1. máme sami k sebe dobrý postoj – tzn. keď sa nenecháme premôcť emóciami,
nepodceňujeme ani nepreceňujeme svoje schopnosti, akceptujeme sa takí, akí sme
2. cítime sa dobre medzi inými ľuďmi
3. sme schopní zvládať požiadavky života – snažíme sa zvládnuť problémy, plánujeme
dopredu, neobávame sa budúcnosti, využívame príležitosti, ktoré sa nám naskytujú.
Čo keď sa duševne necítim byť „fit“?
Keď máme pochybnosti o našom telesnom zdraví, zvyčajne navštívime lekára a dáme sa
vyšetriť. Toto naše správanie hovorí o tom, že nám naše zdravie nie je ľahostajné a máme
potrebu a snahu sa oň starať.
Niekedy sa však stane, že sa nám stres dostane pod kožu, alebo príde problém, s ktorým
si nevieme sami poradiť a ktorý nás dlhšie trápi. Vtedy môžeme požiadať o pomoc
človeka, ktorému dôverujeme, alebo môžeme vyhľadať odborníka – psychológa, ktorý
s nami bude hľadať riešenie.
Je prirodzené vyhľadať pomoc lekára keď nás bolí noha a je rovnako prirodzené ísť
ku psychológovi keď nás „bolí duša“.
© PERSONA 2013
97 | S t r a n a
PSYCHOHYGIENA V NAŠOM ŽIVOTE
ÚLOHA IV.1: Som OK?
Zhodnoť vlastné duševné zdravie podľa kritérií WHO.
Zamysli sa nad tým, ako tieto kritéria duševného zdravia cítiš vo svojom
vnútri a odpovedz si na otázky:
1. Mám k sebe dobrý postoj?
Nechám sa premôcť emóciami smútku, zlosti, vlastnej bezvýznamnosti a pod.?
Podceňujem svoje schopnosti?
Preceňujem svoje schopnosti?
Akceptujem sa taký/á, aký/á som?
2. Som schopný/á zvládať požiadavky života?
Zvládam problémy? Utekám pred nimi?
Plánujem dopredu? Obávam sa budúcnosti?
Využívam príležitosti, ktoré sa mi ponúkajú?
3. Cítim sa dobre medzi inými ľuďmi?
98 | S t r a n a
BYŤ ČLOVEKOM... to stačí.
Na zamyslenie
Medzi varovné príznaky duševnej choroby patria:
-> príliš intenzívne emócie
-> úplné vymiznutie emócií
-> danej situácii neprimerané emócie
-> poruchy spánku
-> dlhotrvajúce nechutenstvo
-> strata potešenia z príjemných činností
-> narušenie vnímania reality (halucinácie)
-> narušenie myslenia (bludy)
-> nezmyselná reč
-> zrýchlenie alebo spomalenie reči alebo správania
-> nepochopiteľné správanie
-> úplná strata energie
-> odmietanie kontaktu, stiahnutie sa do seba, zamĺknutosť
-> strata záujmov
-> výrazné zanedbávanie starostlivosti o seba
-> útočné, agresívne správanie
-> sebapoškodzovanie
-> pokus o samovraždu
33
Tak ako pri telesných chorobách, tak aj pri tých duševných platí, že čím skôr chorobu
odchytíme a začneme s liečbou, tým je lepšia prognóza s jej odstránenia.
© PERSONA 2013
99 | S t r a n a
PSYCHOHYGIENA V NAŠOM ŽIVOTE
LEKCIA IV.2 Môj vzťah k sebe
Mať k sebe zdravý dobrý vzťah – prijať sa takí, akí sme, so svojimi silnými
stránkami, ale aj so svojimi nedostatkami – je pre naše duševné zdravie
nevyhnutné. Stáva sa, že naše sebaprijatie, či náš vzťah k sebe samým
ovplyvňujú viaceré faktory – naše každodenné skúsenosti, výsledky našej
práce, vzťahy s druhými ľuďmi, reakcie nášho okolia a podobne.
Samozrejme, nie všetky tieto okolnosti sú pozitívne, preto sa môže stať, že sa cítime
menejcenní, nepotrební a ignorovaní, čo ovplyvní aj naše duševné zdravie.
Každý z nás má svoju hodnotu, ktorá nie je závislá od kritérií (krásy, dobroty, inteligencie
či šikovnosti), ktoré si stanovia druhí. Svoju hodnotu máme bez ohľadu nato, či sa nám
podarilo splniť nejakú úlohu na výbornú, alebo či sme ju úplne pokazili, či sme
v športovej reprezentácii, alebo sme športové drevá, či máme veľa priateľov alebo málo
a pod.
Život nás bude viac baviť, keď sa budeme mať radi a budeme si seba vážiť. Zároveň však
nejde o zmierenie sa s vlastnými nedostatkami v zmysle: „áno, drogujem, kradnem,
klamem, ale čo už, ja som raz taký...“ Ide o priznanie si svojich negatívnych stránok, teda
ich nepopieram, ale preberám za ne zodpovednosť a snažím sa ich zlepšiť. Pri tom však
nestrácam zo svojej hodnoty.
Sebaprijatie verzus „ideál krásy“
Sebaprijatie sa dotýka nielen otázok prijatia našich vlastností, ale aj nášho tela a výzoru.
Každodenne sme konfrontovaní s ideálom telesnej krásy, ktorý máme podsúvaný
v médiách. Štíhle dievčatá s dokonalou pleťou, svalnatí a vyšportovaní muži a pod. Ak by
sme sa porovnávali s ideálom krásy z médií, pravdepodobne by sme viacerí dospeli
k záveru, že nespĺňame všetky kritériá „krásy“.
Napriek tomu je naše telo úžasné. Stačí si uvedomiť, ako naše orgány fungujú, ako sú
navzájom prepojené, čo všetko naše telo dokáže. Často sa však zameriavame na krivý
nos, pupienok na čele, výšku, s ktorou nie sme spokojní a pod.
Vieš, k akému záveru prišli plastickí chirurgovia? Tvrdia, že ak je niekto posadnutý svojím
nevzhľadným nosom a napravia mu ho, zvyčajne o sebe nezačne zmýšľať o nič lepšie ani
po zákroku. Takíto ľudia sa jednoducho upriamia na inú časť svojho tela, ktorá by podľa
nich mala vyzerať inak. Preto najúčinnejším „liekom“ na naše nedostatky je prijatie seba
takých akí sme, s našimi prednosťami, aj nedostatkami.
100 | S t r a n a
BYŤ ČLOVEKOM... to stačí.
ÚLOHA IV.2: Odkazy od zrkadla
Každý z nás sa denne pozerá do zrkadla. Niekedy sme spokojní s tým,
čo vidíme, inokedy nie. Zober si teraz zrkadlo, zahľaď sa na seba a spíš
všetko, čo ti pri pohľade do zrkadla napadne.
Ja v zrkadle:
Teraz rozdeľ svoje vyjadrenia na pozitívne a negatívne.
Ktoré prevažujú, pozitívne alebo negatívne?
Napíš, čo dobré a povzbudivé by ti zrkadlo mohlo povedať. Naformuluj povzbudivý
„odkaz od zrkadla“ do ťažkých chvíľ, ktorý si môžeš následne prilepiť doma na svoje
zrkadlo. Vždy, keď sa do zrkadla pozrieš, prečítaj si aj tento povzbudivý odkaz.
Odkaz od zrkadla:
© PERSONA 2013
101 | S t r a n a
PSYCHOHYGIENA V NAŠOM ŽIVOTE
Na zamyslenie
Nasledujúce riadky sú odpoveďou na otázku pätnásťročného dievčaťa:
„Ako sa mám pripraviť na to, aby môj život bol plnohodnotný?“
Ja som ja.
Na celom svete niet jediného človeka, ktorý by bol presne taký istý ako ja. Niektorí ľudia
majú so mnou niečo spoločné, ale nikto nie je presne taký, aká som ja. A preto všetko,
čo produkujem, čo zo mňa vychádza, je rýdzo moje, pretože ja sama o tom rozhodujem.
Som vlastníčkou všetkého, čo sa vo mne nachádza – môjho tela vrátane všetkého,
čo robí; mojej mysle vrátane všetkých myšlienok a nápadov; mojich očí vrátane obrazov,
ktoré sa v nich tvoria; mojich pocitov, nech už sú akékoľvek – hnev, radosť, frustrácia,
láska, sklamanie, vzrušenie; mojich úst a všetkých slov, ktoré z nich vychádzajú –
slušných, sladkých alebo hrubých, správnych alebo nesprávnych; môjho hlasu, rázneho
alebo mierneho; a všetkých mojich skutkov týkajúcich sa mňa alebo iných.
Som vlastníčkou produktov svojej fantázie – mojich snov, nádejí a obáv.
Vlastním všetky svoje triumfy a úspechy, prehry a chyby.
Pretože vlastním celú svoju osobu, môžem sa so sebou dôverne oboznámiť. Tak sa potom
môžem ľúbiť a byť v priateľskom vzťahu so všetkými mojimi súčasťami. Tomu, čo je
vo mne, tým umožním pracovať pre moje dobro.
Viem, mám aj stránky, ktoré sú pre mňa záhadou, a ďalšie, ktoré nepoznám. Ale pokiaľ
som sama k sebe priateľská a prechovávam k sebe lásku, môžem odvážne a s nádejou
hľadať riešenia záhad a spôsoby, ako sa o sebe dozvedieť viac.
Nech už v danom okamihu vyzerám a pôsobím tak alebo onak, nech čokoľvek poviem
alebo urobím a čokoľvek si myslím a cítim, to všetko som ja. Je to autentické a vyjadruje
to moje aktuálne miesto v čase.
Keď sa neskôr obzriem späť a vidím, ako som vyzerala a pôsobila, čo som povedala
a urobila, ako som myslela a cítila, niektoré moje „súčasti“ sa ukážu ako nepotrebné.
Môžem odhodiť to, čo je nevhodné, a uchovať si to, čo sa osvedčilo. Môžem dokonca
vynájsť niečo nové a nahradiť tým to, čo som vymazala.
Vidím, počujem, cítim, myslím, hovorím a konám. Mám nástroje, ktoré mi pomáhajú
prežiť, byť blízko k iným, byť tvorivou a nájsť zmysel a poriadok vo svete ľudí a vecí mimo
mňa.
Mám seba a seba môžem aj prestavať.
34
Ja som ja ...
102 | S t r a n a
BYŤ ČLOVEKOM... to stačí.
LEKCIA IV.3 Ja a tí druhí
V našom živote fungujeme vo vzťahoch blízkych aj vzdialenejších. Ako
vnímame „blízkosť“ či „silu“ týchto vzťahov, záleží na faktoroch ako
frekvencia stretávania sa (alebo iného kontaktu), dôvernosť (otvorenosť),
vzájomné sympatie, spoločné záujmy, názory alebo postoje, rozmanitosť
činností, ktorým sa spolu s druhými venujem, dĺžka trvania vzťahu, erotická
príťažlivosť či vzájomné záväzky.
To, aké vzťahy vytvárame s druhými ľuďmi, ovplyvňujeme do značnej miery my sami.
Naše vzťahy s druhými ľuďmi sú v pozitívnom i v negatívnom zmysle ovplyvňované našimi
charakteristikami ako je dôverčivosť, bezprostrednosť, strojenosť, spoľahlivosť, láskavosť,
urážlivosť, výbušnosť a pod. Sme zodpovední za to, aké vzťahy s druhými vytvárame. Sme
zodpovední za to, čo vo vzťahoch robíme a tiež za to, čo nerobíme. Mávame sklony
vyhnúť sa prebratiu tejto osobnej zodpovednosti. Niekedy sa zdá ľahšie a príjemnejšie
neprebrať zodpovednosť. A tak sa stáva, že vinu za zlé vzťahy zvaľujeme na druhých,
alebo na nepriaznivé okolnosti. Druhí ľudia, či okolnosti sú však vždy také, aké sú. Ak ich
vnímame ako problém, je to otázka našej interpretácie. Preto aj keď nie sme vždy
zodpovední za vzniknutú situáciu, vždy sme zodpovední za svoju interpretáciu udalosti
a za svoju reakciu.
Naozaj som zodpovedný za všetky svoje reakcie?
Ťažko pripúšťame fakt, že sme zodpovední za všetky svoje reakcie. Predovšetkým,
ak naša reakcia bola nesprávna.
Jeden poradca používa nasledujúce prirovnanie: Predstavte si pomaranč. Čo asi z neho
vytečie, keď ho s láskou vytlačíme? Pomarančová šťava. A čo vytečie z toho istého
pomaranča, keď ho rozdupeme? Pomarančová šťava. A keď pomaranč hodíme o stenu?
Znova pomarančová šťava. Pomaranč nie je „zodpovedný“ za to, čo s ním urobíme, ale je
„zodpovedný“ za to, čo vydá. Odpovedá vždy tým, čo je v ňom. Práve tak sme aj my
zodpovední za to, čo je v nás – za naše myšlienky, interpretácie, postoje a za to, čo z nás
vychádza.
Nemá význam hádať sa len preto, že ten druhý začal. Môžeme odpovedať aj niečím iným
ako hádkou a vojnou. Naháňačka za jedovatým hadom, ktorý nás uhryzol, spôsobí, že jed
sa rýchlejšie vstrebá do nášho organizmu. Oveľa lepšie je okamžité vykonanie opatrení
35
na odstránenie jedu. Namiesto toho, aby sme sa hádali, môžeme sa rozhodnúť, ako
budeme danú situáciu interpretovať a ako zareagujeme. Napríklad sa môžeme opýtať
samých seba, do akej miery bola akcia druhého človeka len reakciou na naše
predchádzajúce správanie. Ako sme si spomínali v predchádzajúcom module, naše
správanie môže rozhodnúť o tom, či odštartujeme cyklus súperiacich krokov, ktorý
povedie k vyhroteniu konfliktu, alebo naopak cyklus spolupracujúcich krokov vedúcich k
dohode a dobrým vzťahom.
© PERSONA 2013
103 | S t r a n a
PSYCHOHYGIENA V NAŠOM ŽIVOTE
Čo to vlastne znamená mať zdravý vzťah?
Už ste sa zamysleli nad tým, čo to vlastne znamená mať zdravý vzťah? Čím je takýto vzťah
charakteristický? Ak napríklad prichádzam často s mojimi rodičmi, kamarátmi,
priateľom/priateľkou do konfliktov, znamená to, že náš vzťah je nefunkčný, že nie je
zdravý?
Nie nevyhnutne. V medziľudskom vzťahu predsa prichádzajú do intenzívneho kontaktu
dve rôzne osobnosti s rôznymi potrebami, skúsenosťami i očakávaniami, takže je veľmi
prirodzené, že nastanú určité konflikty a nedorozumenia. Vyhýbať sa takýmto konfliktom
za každú cenu (teda aj za cenu potláčania vlastných potrieb a názorov) by síce mohlo
zvonku vyzerať ako idylický vzťah, no vnútri v nás by sa kopilo napätie a raz by to v nás
vybuchlo ako v sopke.
Tak teda ako spoznať, že prežívame zdravé vzťahy, prípadne zistiť, kde naše vzťahy majú
rezervy, na ktorých možno pracovať?
Existuje množstvo definícií, no my spomenieme len pár orientačných znakov. Zdravý
vzťah (či už partnerský alebo priateľský) prežívame vtedy, keď si navzájom vieme
porozumieť, podporovať sa vo svojich cieľoch a snoch, keď vieme rešpektovať názory
toho druhého i keď s nimi nesúhlasíme, vieme sa s druhým podeliť o naše pocity a túžby
a zároveň vyčleňujeme priestor aj pre túžby toho druhého, vieme tomu druhému
odpustiť a úmyselne mu neškodiť, keď sa cítime v tom vzťahu slobodným (slobodným
k prejaveniu svojho názoru, aj slobodným k vyžiadaniu si priestoru a súkromia).
104 | S t r a n a
BYŤ ČLOVEKOM... to stačí.
ÚLOHA IV.3: Mapa mojich dôležitých vzťahov
Blízke vzťahy hrajú často v našom živote protichodné úlohy. Na jednej
strane sú jedným z najbežnejších zdrojov stresu a na strane druhej
predstavujú oporu a zdroj sily pri zvládaní bežných i mimoriadne náročných
životných situácií.
Urob si prehľad svojich blízkych vzťahov a ľudí, ktorí sú pre teba oporou.
1. Do kružnice napíš svoje meno.
2. Od kružnice so svojím menom nakresli lúče s kruhmi na konci, do ktorých napíš mená
osôb, s ktorými si vo vzťahu a tento vzťah je pre teba dôležitý. Dĺžka lúča by mala
vyjadrovať mieru blízkosti medzi tebou a danou osobou. Ku každému zakreslenému
vzťahu pripíš, čo ti tento vzťah dáva, v čom ti pomáha.
© PERSONA 2013
105 | S t r a n a
PSYCHOHYGIENA V NAŠOM ŽIVOTE
3. Do druhého obrázku zakresli ideálny stav, to znamená, že do obrázku dokresli ďalšie
krúžky s menami nejakých ďalších osôb, prípadne môžeš krúžok určitej osoby nakresliť
bližšie alebo ďalej, alebo ho úplne vyškrtnúť.
4. Nakoniec doplň nasledujúce nedokončené vety:
Ľudia, o ktorých sa môžem oprieť, sú ...
Vo vzťahoch som spokojný/á s ...
Vo vzťahoch nie som spokojný/á s ...
Aby som bol/la spokojnejší/šia so svojimi vzťahmi, mohol/mohla by som skúsiť ...
Na zamyslenie
Zlaté pravidlo znie: „Všetko, čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im.“
Drž sa ho a buduj vzťahy plné porozumenia, podpory a lásky.
106 | S t r a n a
BYŤ ČLOVEKOM... to stačí.
LEKCIA IV.4 Stres v mojom živote
Keď hovoríme o faktoroch, ktoré ovplyvňujú naše duševné zdravie, musíme
spomenúť stres, pred ktorým nie je možné ujsť. Stres je všadeprítomný.
Prichádza ako reakcia na zvýšenú záťaž, alebo ohrozenie či očakávanie
ohrozenia.
Každodenný život kladie na nás rôzne požiadavky, ktoré musíme zvládnuť.
Denne riešime problémy, ktoré prichádzajú, snažíme sa využívať príležitosti, ktoré sa nám
ponúkajú, či plánujeme a tvoríme si svoju vlastnú budúcnosť. Pri tom všetkom je stres
našim verným spoločníkom. Tento stres môžeme rozdeliť na prirodzený, aktivujúci stres
–eustres a škodlivý, negatívny stres – distres.
Eustres – Optimálna hladina stresu (eustres) pôsobí ako tvorivá a motivačná sila, ktorá
nás vedie k podávaniu neuveriteľných výkonov a dosahovaniu našich cieľov. Eustres
zažívame pred dôležitou schôdzkou, výkonom, či v nových podmienkach. Cítime, ako sa
mobilizujú naše sily, ako sme schopní „prekonať samých seba“. Po eustrese zavládne
nová vyváženosť, rovnováha.
Distres – Je to dlhodobý, škodlivý stres, ktorý dokáže byť veľmi nebezpečný a poškodzuje
psychické aj telesné zdravie. Zatiaľ čo rozumná hladina eustresu zvyšuje výkonnosť, vplyv
distresu má na výkon opačný vplyv.
Zatiaľ čo pri eustrese zažívame príjemné napätie a po ňom radosť z dosiahnutia cieľa,
pri distrese začneme strácať pocit istoty, cítime preťaženie, zúfalstvo, bezmocnosť.
Stres môžeme rozlišovať aj podľa intenzity na hypostres, ktorý je slabší a organizmus
si naň môže zvyknúť a na hyperstres, ktorý presahuje hranice prispôsobivosti a spôsobuje
zlyhanie, psychické alebo fyzické zrútenie a v krajnom prípade aj smrť.
Každý máme svoju hranicu zvládnuteľného stresu posunutú inde. Pre všetkých je však
dôležité, aby sme boli sami so sebou v kontakte, vedeli rozpoznávať vlastné príznaky
stresu a vedeli svoj stres ventilovať, pracovať s ním, či dokonca využívať ho vo vlastný
prospech.
Ja ako zdroj stresu
Zdroje stresu na nás čakajú naozaj za každým rohom – v škole, v rodine, v medziľudských
vzťahoch, vonku na ulici (napr. neschopný šofér v aute pred nami, pomalý rad
pri pokladni atď.). Zároveň si nemalý stres vieme spôsobiť aj my sami – nedokážeme sa
prijať so svojimi nedostatkami a stresujeme sa negatívnymi predstavami o sebe,
nesprávne interpretujeme dianie okolo seba, úplne inak chápeme výroky druhých, ako
boli pôvodne mienené a pod. Zbytočne nechávame zaplavovať negatívnymi emóciami
a tieto zväčšujú nepokoj a vnútorné napätie, „tečú nám nervy“ a stres nám lezie
pod kožu.
© PERSONA 2013
107 | S t r a n a
PSYCHOHYGIENA V NAŠOM ŽIVOTE
Čo teda v takom prípade, keď je pre nás pohľad do zrkadla stresujúcejší ako písomka
v škole, alebo uvedomenie si svojich negatívnych vlastností nás znepokojuje viac ako
nehybná rada pri pokladni? Čo robiť, keď sme príčinou stresu my sami?
Jedným z nástrojov, ktoré máme vo svojich rukách je vlastná systematická sebavýchova,
ktorá zahŕňa cielené sebapoznávanie, riadenie svojich myšlienok, aktívne riešenie
problémov, nevyhýbanie sa zodpovednosti, či osvojenie si účinných foriem sebarelaxácie.
Príznaky stresu
Stres sa často spolupodieľa na vzniku mnohých príznakov telesnej i duševnej nepohody.
Medzi telesné príznaky stresu patrí:
bolesť hlavy, poruchy spánku, zovretie za hrudnou kosťou, zmeny v menštruačnom cykle,
búšenie srdca, svalové kŕče, napätie, bolesť krčnej a dolnej časti chrbta, sexuálne
poruchy, plynatosť v brušnej oblasti, časté nutkanie k močeniu, škrípanie zubami
v spánku, únava, zápcha alebo hnačka, zvýšenie krvného tlaku, vyrážky na tvári, poruchy
trávenia, nechutenstvo alebo prejedanie, nepríjemné pocity v krku a pod.
K emocionálnym reakciám na stres patrí:
zlostnosť, hnev, frustrácia, pocity bezmocnosti, podráždenosť, neschopnosť prejaviť
emocionálnu náklonnosť, rôzne fóbie, depresia, nechuť vstať ráno z postele,
netrpezlivosť, kolísavá úzkosť, nepokoj, náhle zvraty v pocitoch, prudké zmeny nálady,
nadmerné snenie a obmedzenie kontaktu s druhými ľuďmi, problémy pri sústredení
pozornosti a i.
108 | S t r a n a
BYŤ ČLOVEKOM... to stačí.
ÚLOHA IV.4: Stresové príznaky
Zamysli sa nad tým, čo ti zvyčajne spôsobuje stres a aké stresové príznaky
na sebe pozoruješ.
Odpovedz na nasledujúce otázky:
1. Ktoré príznaky stresu na sebe pozoruješ? Vypíš všetky príznaky, ktoré si počas
stresových situácií na sebe spozoroval.
2. Čo ti v tvojom živote spôsobuje najviac stresu?
Na zamyslenie
Jedného dňa ležal rybár na nádhernej pláži, svoj rybársky prút mal
upevnený v piesku a návnadu hodenú do žiarivo modrého príboja. Užíval si
teplého dopoludňajšieho slnka s predstavou, akú asi chytí rybu. V tej chvíli
išiel okolo úspešný podnikateľ, chcel sa odreagovať od stresu náročného
pracovného dňa. Uvidel rybára ako sedí na pláži a rozhodol sa, že sa ho opýta, prečo
takto trávi svoj čas, miesto toho aby si našiel poriadnu prácu, ktorou by mohol zabezpečiť
seba aj svoju rodinu.
© PERSONA 2013
109 | S t r a n a
PSYCHOHYGIENA V NAŠOM ŽIVOTE
„Takto žiadnu rybu nechytíš“, povedal podnikateľ rybárovi. „Mal by si tvrdo pracovať
a nie len ležať na pláži.“
Rybár sa pozrel na podnikateľa a opýtal sa: „ A čo by som z toho mal?“
„No, mohol by si si kúpiť väčšie siete a chytať viac rýb!“ odpovedal mu na to podnikateľ.
„A čo by som potom z toho mal?“ opýtal sa rybár s úsmevom.
Podnikateľ odpovedal: „Zarobil by si predsa peniaze a mohol by si si kúpiť loď. Potom by si
ulovil ešte viac rýb!“
„No ale čo by som z toho mal?“ opýtal sa znovu rybár.
Podnikateľa už začali rybárove otázky rozčuľovať: „Mohol by si si kúpiť ešte väčšiu loď
a najať si zamestnancov, ktorí by pracovali namiesto teba!“
„No dobre, ale čo by som z toho mal?“ zaznela z rybárových úst tá istá otázka.
Podnikateľa to už začalo rozčuľovať: „Ty mi nerozumieš? Mohol by si si kúpiť celú flotilu
rybárskych lodí, plaviť sa po celom svete a nechať za seba pracovať svojich
zamestnancov!“
Rybár už mal na jazyku tú istú otázku: „A čo potom z toho budem mať?“
Podnikateľ, celý červený od rozčúlenia, začal kričať na rybára: „Ty snáď vôbec ničomu
nerozumieš. Potom by si bol taký bohatý, že by si už nemusel vôbec pracovať. Celé dni by
si potom mohol iba sedieť na tejto pláži, pozorovať západ slnka a nemal by si žiadne
starosti!“
36
Rybár, ktorý sa stále usmieval, hovorí: „A čo si myslíte, že práve teraz robím?“
110 | S t r a n a
BYŤ ČLOVEKOM... to stačí.
LEKCIA IV.5 Ako ventilovať stres
Na nasledujúcom príbehu si ukážeme, ako funguje naše telo, keď sa
dostane do stresovej situácie.
Tento príbeh sa odohral pred 19 tisícmi rokmi. Pračlovek Hugo počas
potuliek pralesom stretol tigra. Toto stretnutie nebolo príjemné ani
pre jednu stranu. Bolo jasné, že buď bude mať tiger večeru, alebo Hugo
nový kožuch z tigra.
Telo pračloveka sa okamžite pripravilo na boj. Zrýchlil sa mu dych, srdce mu začalo biť
silnejšie a s vyššou frekvenciou pumpovalo krv do kostrových svalov. Hladké svaly sa mu
naopak stiahli, trávenie a podobné činnosti musia v takejto chvíli počkať. V ukrutnom boji
Hugovi pomohli aj jeho žľazy s vnútorným vylučovaním, ktoré do krvi uvoľnili také látky, z
ktorých mohol pračlovek získať potrebnú energiu pre namáhané svaly.
Keď pračlovek tigra premohol, odobral sa radostnú novinu zvestovať svojim kamarátom
a kamarátkam. Všetci mali z tejto noviny ohromnú radosť a Hugovi hneď blahoželali.
Pračlovek sa potom v jaskyni, pod ochranou svojej tlupy stočil do klbka, prikryl sa
kožušinou a odpočíval. Aj keď ešte nebola noc, dostal sa po vysiľujúcom zápase do stavu
37
útlmu, uvoľnenia a polospánku.
Súhrn reakcií, ktoré nastali v tele pračloveka pri boji s tigrom, sa označuje ako stresová
reakcia, alebo jednoducho stres. Stresová reakcia bola v tejto situácii pre Huga
nevyhnutná pre prežitie.
Zároveň si treba uvedomiť, že po stresovej reakcii je nevyhnutná fáza relaxácie, v rámci
ktorej sa nám obnovia sily, aby sme mohli ďalej normálne fungovať. Táto fáza je
pre prežitie rovnako dôležitá ako reakcia na stres. Počas relaxácie sa telo zotaví, obnovia
sa vyčerpané zásoby energie, začnú sa lepšie hojiť zranenia.
Hoci v tejto dobe už len zriedka bojujeme o vlastný holý život, potrebujeme ventilovať
náš stres, aby sa v našom vnútri nehromadil.
Neexistuje jeden „ventil“, univerzálne platný a efektívny pre všetkých ľudí. Tak ako sme
všetci jedineční, tak sú jedinečné aj naše spôsoby ventilovania stresu.
Poznať vlastné techniky, pri ktorých si najlepšie oddýchnem a zrelaxujem po náročnom
dni, tvorí súčasť nášho sebapoznania.
Nezabúdajme, že dôležité je nielen to, či ventilujeme svoj stres, ale aj to, aké si vyberáme
spôsoby ventilácie a ako tieto pôsobia na naše zdravie a kvalitu nášho života
z dlhodobého hľadiska.
© PERSONA 2013
111 | S t r a n a
PSYCHOHYGIENA V NAŠOM ŽIVOTE
Ako zdravo ventilovať stres v našich životoch?
Keď už na základe príznakov vieme identifikovať stres vo svojom živote a vieme aj určiť
zdroj nášho stresu, môžeme urobiť dve veci (prípadne ich skombinovať):
1. riešiť problém a odstrániť tak zdroj stresu
2. vyrovnať sa s daným stresovým náporom a priebežne stres ventilovať, aby sa v našom
vnútri nehromadil.
Je potrebné mať pripravený vlastný zoznam spôsobov, pomocou ktorých dokážeme stres
v našom živote zdravo ventilovať.
Medzi najbežnejšie zdravé spôsoby zvládania či ventilovania stresu, ako aj obnovenia síl
38
patrí:
 aktívne organizovať svoj život - organizovať svoj čas
 dodržiavať zdravú životosprávu (dostatok spánku, vhodná strava, starostlivosť
o telesnú hygienu, striedať povinnosti a zábavu, námahu a odpočinok, striedať
rôzne činností)
 byť rozhodný a vedieť, čo chcem
 konať podľa priorít
 ovládať sa, odolať pokušeniu venovať sa škodlivým aktivitám
 zabezpečiť si uspokojenie svojich základných životných potrieb
 prekonávať prekážky a nevyhýbať sa im
 pracovať s emóciami, vyjadrovať, čo cítim s rešpektom k sebe aj k druhým
 mať aktívny prístup k životu, cítiť zodpovednosť za to, čo sa so mnou deje
 prijímať sám seba, dôverovať svojim schopnostiam a veriť v budúci úspech
 myslieť pozitívne, byť optimista
 podporovať v sebe priateľské pocity a postoje
 hľadať a nachádzať zmysel svojho života
 vedieť presadiť svoje oprávnené požiadavky a vedieť odmietať neoprávnené
požiadavky bez pocitov viny
 mať priateľov a známych, ktorí sú mi oporou v náročných životných situáciách
 v prípade potreby vedieť vyhľadať odbornú pomoc
 telesný pohyb (výlety, šport, tanec, prechádzky, aktívny odpočinok napr. formou
práce na záhrade)
 pobyt v prírode
 pobudnutie vo veselej spoločnosti – kontakt s ľuďmi, s ktorými mám dobré vzťahy
 zveriť sa s problémami najbližším ľuďom, rodičom, príbuzným, priateľom,
partnerom
 písať si denník – pozitívny efekt tohto spôsobu sa nemusí prejaviť okamžitým
zlepšením nálady, ak sa však táto technika vykonáva dlhodobo, podporuje duševné
zdravie, pomáha sebapoznaniu a vyrovnaniu sa s nepríjemnými emóciami (tým, že
ich nepotláčam, pomenujem ich a identifikujem ich zdroj)
112 | S t r a n a
BYŤ ČLOVEKOM... to stačí.










starať sa o domáce zvieratá - zvyšuje to psychickú odolnosť a životnú spokojnosť
zažiť úspech, dokázať niečo, čo má pre mňa hodnotu
venovať sa svojim záujmom, niečo tvoriť
relaxovať – t. z. navodiť psychické uvoľnenie pomocou uvoľnenia svalov
venovať sa príjemným predstavám a myšlienkam - napríklad príjemným
spomienkam, plánom, fantáziám
aktivizovať sa – t. z. navodiť optimálny stav (pocit sily, energie, sviežosti) pre určitý
výkon, napr. pomocou krátkeho telesného cvičenia
masáž – pomáha uvoľniť svaly šije, ramien a chrbta, v ktorých často pretrváva
napätie po prežitom strese
humor – prečítať si vtipnú poviedku, pozrieť si komédiu, alebo zábavnú show
pracovať s dychom - spôsob, ako dýchame, priamo ovplyvňuje našu psychiku
umenie – vyjadrenie alebo prežitie vlastných pocitov pomocou amatérskych alebo
profesionálnych umeleckých aktivít (čítať a/alebo písať beletriu, čítať a/alebo písať
poéziu, počúvať a/alebo aktívne vytvárať či reprodukovať hudbu, sledovať
divadelné predstavenia, hrať divadlo, sledovať film, maľovať, tancovať a pod.).
Hoci hovoríme o zdravých spôsoboch ako predchádzať stresu, prípadne ako ho
ventilovať, treba upozorniť, že aj tieto postupy môžu mať svoje riziká a je potrebné dbať
na zachovanie zdravej miery. Zároveň neškodnosť týchto postupov je závislá na kontexte
(prostredie, atmosféra, dobrovoľnosť, intenzita, účel atď.), v ktorom sa vykonávajú. Ak sa
napríklad praktizujú v skupinách, založených na náboženskom fanatizme (často s cieľom
„nalákania obetí“ – podriadenie sa jedinca skupine a jej ideológii), je pozitívny prínos
týchto postupov z dlhodobého hľadiska veľmi otázny, ak nie priam škodlivý. Naopak
v zdravých skupinách môžu podobné alebo aj identické techniky podporovať rozvoj
slobodne sa rozhodujúcej osobnosti.
Medzi škodlivé spôsoby zvládania či ventilovania stresu, ako aj obnovenia síl a sviežosti
patria:
o užívanie drog (nikotínu, alkoholu a ďalších nelegálnych drog, ako aj psychiku
ovplyvňujúcich liekov, ktoré nenaordinuje lekár)
o neodborne vykonávané hypnózy alebo autosugescie
o neodborná realizácia alebo preháňanie akejkoľvek relaxačnej techniky
o psychoterapeutické a iné techniky zneužívané v rámci skupín so sektárskymi rysmi,
tzv. brain washing (vymývanie mozgu)
o nelegálne a agresívne športy (bitkárske kluby, rôzne druhy zápasov a pod.)
o a mnohé ďalšie.
© PERSONA 2013
113 | S t r a n a
PSYCHOHYGIENA V NAŠOM ŽIVOTE
Na zamyslenie
V Japonsku žilo niekoľko starších pánov, ktorí mali vo zvyku schádzať sa,
aby sa spolu porozprávali a vypili čaj. Ich najväčšou záľubou bolo
vyhľadávať exotické druhy čaju a miešať čajové zmesi lahodnej chuti.
Keď povinnosť hostiteľa pripadla na najstaršieho člena klubu, odmeriaval
čajové lístky zo zlatej dózičky a podával čaj s najvyberanejšou obradnosťou. Všetci čaj
veľmi chválili a chceli hneď vedieť, ktoré odrody do zmesi vybral, že dosiahol takú
vynikajúcu chuť.
Starý pán sa len usmial a povedal: „Páni, ten čaj, ktorý vám tak chutí, pijú roľníci
39
na mojom statku. Tie najlepšie veci v živote nie sú ani drahé, ani ich nie je ťažké nájsť.“
114 | S t r a n a
BYŤ ČLOVEKOM... to stačí.
ÚLOHA IV.6: Antistresová kuchárka
Zamysli sa nad spôsobmi, ktoré používaš pri ventilácii stresu vo svojom
živote a tiež nad ich účinnosťou.
Do prvého stĺpca v tabuľke vpíš jednotlivé spôsoby ventilácie stresu
a do druhého stĺpca napíš, ako je každý z týchto postupov účinný (ako
dobre funguje). Ak používaš viac ako 10 postupov, napíš do tabuľky len tých desať, ktoré
považuješ za najdôležitejšie (najúčinnejšie).
Moje spôsoby ventilovania stresu
Celodenný výlet do hôr
Účinnosť týchto spôsobov
Funguje to veľmi účinne, ale dá sa to
aplikovať len cez voľné dni a keď je
dobré počasie
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
9.
10.
© PERSONA 2013
115 | S t r a n a
PSYCHOHYGIENA V NAŠOM ŽIVOTE
LEKCIA IV.6 Myslím, teda som...
V našom živote je všetko ovplyvnené spôsobom, akým používame myseľ.
Nekonečný prúd myšlienok, ktorý prechádza naším vedomím, sa postupne
premieňa do našich pocitov, postojov, slov a činov. Čím častejšie máme
nejakú myšlienku, tým je pravdepodobnejšie, že sa stane našim
myšlienkovým modelom a z našich myšlienok sa stane zvyk.
Preto je dôležité starať sa o svoju myseľ, ovplyvňovať to, o čom premýšľame a na čo
zameriavame svoju pozornosť, pretože čomu dovolíme, aby v našej mysli zapustilo
korene, tým sa nakoniec staneme.
Medzi obchodníkmi sa často rozpráva príbeh, ktorý je pripisovaný svetovej obuvníckej
firme Baťa a jej dvom predajcom.
Dvaja predajcovia boli poslaní na veľký a odľahlý ostrov, aby tam predávali topánky. Prvý
predajca bol po príchode šokovaný a veľmi sklamaný – zistil, že na ostrove topánky
takmer nikto nenosí. Okamžite poslal telegram do kancelárie svojho vedenia v Chicagu:
„Zajtra sa vraciam. Nikto tu nenosí topánky.“
Druhý predajca, ktorý bol ubytovaný na inom mieste ostrova, mal na situáciu celkom iný
názor – bol priam nadšený. Hneď druhý deň poslal súrny telegram do Chicaga: „Pošlite mi
40
10 000 párov topánok. Všetci tu potrebujú topánky!“
Rovnaká situácia, rovnaké prostredie, ale úplne odlišná reakcia. Tam, kde jeden z nich
videl iba problém, druhý tú istú situáciu vyhodnotil ako príležitosť. Dá sa povedať,
že postoj prvého predajcu k danej situácii bol skôr negatívny, naopak druhý predajca
myslel pozitívne.
116 | S t r a n a
BYŤ ČLOVEKOM... to stačí.
ÚLOHA IV.5: Pozitívne myslenie
Naša myšlienky, ktoré nám bežia hlavou, môžu byť pozitívne, ale môžu
nám aj škodiť, pokiaľ začnú prevládať tie negatívne. Ak v sebe nosíme veľa
nevysporiadaných spomienok, zážitkov, krívd alebo pocitov menejcennosti,
tieto môžu zapríčiniť, že na životné okolnosti budeme nazerať z negatívnej
perspektívy. Dobrou správou je, že negatívny tok myšlienok môžeme identifikovať
a vedome nahradiť za nové, pozitívne a konštruktívne “vnútorné záznamy“. Tomuto
procesu hovoríme preprogramovanie. Je to podobné ako keď v počítači nahradíme starý
záznam novým.
Teraz si vyskúšaj jeden zo spôsobov, ako na to:
1. Počas jedného týždňa si zapisuj a sleduj všetky negatívne formulácie, ktoré sa
odohrajú v tvojej mysli a ktoré používaš vo vzťahu k sebe alebo druhým ľuďom. Následne
si vytvor zoznam myšlienok a obmedzujúcich formulácií, ktorých sa chceš zbaviť
(napr. nedokážem, nemôžem, ja som..., ty si..., on alebo ona je... a pod.).
2. Ku každému negatívnemu tvrdeniu alebo myšlienke, ktorú chceš odstrániť, napíš novú
pozitívnu formuláciu. Vytvor si celý zoznam takýchto nových posilňujúcich formulácií.
3. Tento svoj dokument „osobných prehlásení“ si každé ráno a večer aspoň dvakrát
nahlas prečítaj. Ideálne je, keď svoj zoznam (alebo aspoň jeho časť) nosíš stále pri sebe,
pokiaľ neprebehne úplné „preprogramovanie“ starých záznamov.
Na zamyslenie
Malý chlapec si vykračoval po dvore a rozprával sa sám so sebou – na hlave
baseballová čiapka, v rukách lopta a pálka. „Som najlepší baseballový hráč
na svete,“ povedal povýšene. Potom vyhodil loptu do vzduchu, zahnal sa
pálkou – a netrafil. Nedal sa však odradiť, zodvihol loptu, vyhodil ju
do vzduchu a povedal si: „Som najlepší hráč na svete!“ Opäť chcel pálkou odraziť
loptičku, ale zas – minul. Na chvíľu sa zastavil, aby dôkladne prezrel loptu a pálku, či sú
v poriadku. Potom ešte raz vyhodil loptu a povedal: „Som ten najlepší baseballový hráč,
aký kedy žil.“ Prudko švihol pálkou – a opäť minul loptičku.
„Fantastické!“ vykríkol. „Som perfektný nadhadzovač!“
© PERSONA 2013
117 | S t r a n a
PSYCHOHYGIENA V NAŠOM ŽIVOTE
ZÁVEREČNÁ ÚLOHA MODULU IV.
Účinným spôsobom, ako napĺňať svoju myseľ pozitívnymi myšlienkami a prinášať
do svojho života viac spokojnosti, je osvojiť si nasledujúcu techniku vďačnosti.
Pri najbližšej prechádzke nájdi kameň, ktorý sa ti bude páčiť, bude niečím zaujímavý,
prípadne ťa niečím osloví. Jeho veľkosť by mala byť tak akurát . Tento kameň si zober
so sebou, vlož si ho do vrecka a nos ho stále so sebou. Bude to tvoj kameň vďačnosti.
Odteraz vždy, keď ti padne naň zrak, alebo ho nahmatáš vo vrecku, spomeň si aspoň
na jednu vec, za ktorú si vo svojom živote naozaj vďačný.
Určite máš mnoho takých vecí, za ktoré si vo svojom živote vďačný – zdravie, rodina,
priatelia, talent a pod.
Mnohé z týchto vecí často berieme za samozrejmosť a vôbec si neuvedomujeme, že by
sme o to niekedy mohli prísť. Tvoj kameň vďačnosti ti bude pripomínať všetky tieto
dobrá v tvojom živote. Inšpiráciou ti môže byť aj nasledujúci príbeh:
Dvaja kamaráti sa vydali cez púšť. Predtým sa ale pohádali a jeden z nich dostal facku
od toho druhého. Dotyčný, bez toho žeby čokoľvek povedal, sa zohol a napísal prstom
do piesku: „Dnes mi môj najlepší priateľ dal facku.“ Putovali ďalej. Prišli ku krásnej oáze
s jazierkom a rozhodli sa, že sa vykúpu. Ten, čo dostal facku sa začal topiť, ale druhý ho
zachránil a vytiahol z vody. Keď sa prebral, vytesal do kameňa: „Dnes mi môj najlepší
priateľ zachránil život“. Kamarát sa ho opýtal: „Keď som ti dal facku, napísal si to
do piesku a teraz si toto vytesal do kameňa. Prečo?“ Odpovedal: „Vieš, keď mi niekto
ublíži, píšem to iba do piesku, aby vietor tieto riadky odfúkol na znak odpustenia. Ale keď
41
mi niekto pomôže, vytesám to do kameňa, aby to tam ostalo na veky.“
Nauč sa aj ty svoj žiaľ a krivdy písať do piesku a svoje šťastie a vďačnosť vyryť do kameňa.
Sebareflexia:
Našiel si si svoj kameň vďačnosti?
Darí sa ti uvedomovať si dobro, ktoré ťa v živote stretáva?
Dokážeš byť zaň vďačný?
118 | S t r a n a
BYŤ ČLOVEKOM... to stačí.
© PERSONA 2013
119 | S t r a n a
TVORÍM SI SVOJU BUDÚCNOSŤ
MODUL V.
TVORÍM SI SVOJU BUDÚCNOSŤ
Náš život je plný nekonečných možností. Každý deň robíme rozhodnutia, ktoré
ovplyvňujú to, akým smerom sa náš život uberá.
Ak chceme žiť život, po akom túžime, musíme prebrať zodpovednosť a svoju budúcnosť
si vytvárať. Že sa to dá, môžeme vidieť, keď sa pozrieme na svoju minulosť. Keď si
uvedomíme, akí sme boli pred piatimi, desiatimi rokmi a ako sme sa odvtedy dokázali
zmeniť, čoho sme potom schopní v nasledujúcich desiatich rokoch? Akí chceme byť? Kam
sa chceme dostať? Čo chceme dosiahnuť? Čím chceme naplniť celý svoj život?
Otázky sú náročné, ale práve odpovede na ne nám pomôžu vytvoriť si životný plán, ktorý
nás povedie. Nemať plán pre svoj život je podobné, ako keby sme sa vydali na cestu bez
mapy. S mapou a vedomím, kam chceme dôjsť, máme veľkú šancu, že sa nám to podarí.
Keď ale nemáme mapu, blúdime, veľa sa nachodíme a nakoniec do cieľa ani nemusíme
prísť. Podobne je to aj s naším životom. Čím skôr mu dáme správny smer a vytvoríme si
mapu, ktorá nás povedie, tým menej budeme blúdiť a o to lepšie a zmysluplnejšie svoj
život prežijeme.
O tom, ako si takýto plán vytvoriť, budeme hovoriť v tomto module.
120 | S t r a n a
BYŤ ČLOVEKOM... to stačí.
LEKCIA V.1 Môj životný plán
Ľudský mozog vykonával na začiatku evolúcie predovšetkým spontánne
reakcie. Ak bola na dohľad korisť, muselo sa okamžite udrieť,
pri nebezpečenstve zasa hneď vyliezť na strom. Dokázali sme sa zmeniť
z Nomádov na usadlíkov, pretože sme začali rozpoznávať súvislosti
a plánovať dopredu. Siať dnes a zbierať úrodu o pár mesiacov neskôr, to
bola dôležitá zmena vo vedomí ľudí.
Aj vytvorenie vlastného životného plánu prinesie do našich životov veľkú zmenu. Musíme
však svoj životný plán vytvoriť tak, aby sa jeho naplnenie stalo našou prioritou a nič nás
neodradilo od jeho uskutočnenia.
Pri tvorbe takéhoto plánu je dôležité, aby naše životné ciele tvorili harmóniu medzi
našimi snami (čo by sme chceli robiť, keby sme mali neohraničené možnosti)
a hodnotami (čo je pre nás dôležité a čo uznávame).
Z našich snov je potrebné sformulovať ciele, ktoré chceme dosiahnuť. Kým si tieto ciele
nestanovíme a nerozhodneme sa ich realizovať, všetko ostane iba snom.
Keď si stanovíme ciele, potrebujeme vytvoriť stratégie, ktoré nám pomôžu stanovené
ciele dosiahnuť.
Naše sny
Všetci máme určitú predstavu o tom, ako chceme žiť. Naše sny sú dobrou predzvesťou
toho, čo by nás urobilo šťastnými. Sú jedinečným súborom túžob, motivácie
a vnútorných predstáv. Ukazujú nám, kde môžeme hľadať svoje osobné poslanie
a nasmerovanie. Je dobré začať si svoje sny uvedomovať a nenechať si ich prekĺznuť
pomedzi prsty. Keď sa budeme nad nimi hlbšie zamýšľať, môžu sa pre nás stať
významným pomocníkom pri plánovaní našej budúcnosti.
Naše hodnoty
Ako sme si spomínali v prvom module, hodnoty tvoria neviditeľný základ našich
rozhodnutí. Pôsobia v nás ako vnútorný kompas, ktorý usmerňuje naše konanie, a preto
aj naše ciele musia byť s nimi v súlade. Inak budeme nerozhodne prešľapovať na mieste
a raz budeme chcieť svoje ciele dosiahnuť a inokedy si nebudeme istí, či to má pre nás
význam.
© PERSONA 2013
121 | S t r a n a
TVORÍM SI SVOJU BUDÚCNOSŤ
ÚLOHA V.1: Moje sny
Odpovedz na otázku, čo by si chcel robiť, keby si mal/la dostatok času,
prostriedkov (finančných, materiálnych), aj schopností. Keby si vedel/la,
že to nemôže dopadnúť zle a nemusel/la by si sa pozerať na to, čo si o tom
budú myslieť druhí.
Čo by si chcel/la robiť preto, lebo by ťa to bavilo a cítil/la by si pri tom ten zvláštny pocit,
že si sa narodil/la práve pre to?
Napíš aspoň tri sny, ktoré by si chcel/la uskutočniť.
1.
2.
3.
Jeden z týchto snov popíš tak podrobne, ako si len dokážeš predstaviť. Aké by to bolo,
keby si tento svoj sen dosiahol/la? Je tento sen v súlade s tvojimi hodnotami?
122 | S t r a n a
BYŤ ČLOVEKOM... to stačí.
Na zamyslenie
Ak chceš zistiť, či ťa tvoj sen po jeho uskutočnení naplní vnútorným
pocitom šťastia a spokojnosti, môžeš vyskúšať toto cvičenie.
1. Popíš svoj sen tak podrobne ako je to len možné. Nevynechaj žiadny
detail.
2. Zatvor si oči a predstav si, aké by to bolo, keby si tento sen dosiahol/la. Predstav si
priebeh takého typického dňa. Aké sú to pocity? Čo musíš urobiť? Aké činnosti a aktivity
sú potrebné? Aké ťažkosti by sa mohli vyskytnúť?
3. Ak toto cvičenie vydržíš robiť desať minút a máš pritom príjemný pocit,
pravdepodobne budeš spokojný/á aj s reálnym naplnením tohto sna.
© PERSONA 2013
123 | S t r a n a
TVORÍM SI SVOJU BUDÚCNOSŤ
LEKCIA V.2 Stanovujem si svoje ciele
Vždy keď sa cítime dobre, máme tendenciu svoje sny a ciele zväčšovať.
Naopak, keď sa cítime hlboko „na dne“, svoje ciele škrtáme.
Svoj dlhodobý cieľ – svoj sen by sme mali meniť minimálne. Platí zásada,
že čím väčší je cieľ, tým menej ho potrebujeme meniť.
Možno ste už od niekoho počuli, že je lepšie stanovovať si menšie,
realistickejšie ciele a nie snívať o „vzdušných zámkoch“. Úspešní ľudia sú však dôkazom,
že veľké sny sú oveľa realistickejšie ako malé. Prečo?
Predstavte si malý cieľ. Keď sa nám do cesty dostane problém, zakryje nám výhľad
na cieľ.
Všetko, čo vidíme, keď sa pozeráme smerom na cieľ, je len problém. Svoj cieľ sme stratili
z dohľadu a vtedy vznikajú pochybnosti a strach. Potom sa stáva, že si nájdeme nový cieľ
a na ten pôvodný „zabudneme“.
Samozrejme, že sa časom medzi novým cieľom a nami raz vynorí ďalší problém. Keď sa
budeme chcieť vyhnúť tomuto problému, tak si možno znova nájdeme nový cieľ. A takto
to bude pokračovať ďalej a my zostaneme sklamaní, že sme nič nedosiahli a nemá zmysel
si vôbec niečo plánovať.
124 | S t r a n a
BYŤ ČLOVEKOM... to stačí.
Predstavme si však, že by sme mali veľký cieľ.
Problém nezakryje úplne výhľad na náš cieľ a my ho budeme mať naďalej „na očiach“.
Preto je dôležité dlhodobý cieľ nestratiť z dohľadu a na jeho základe si stanoviť
42
krátkodobé ciele, ktoré nás k nemu privedú.
ÚLOHA V.2: Moje ciele
Keď sa novinári pýtali jednej slepej ženy – Helen Kellerovej, čo je horšie ako
byť slepým, odpovedala: „Čo je horšie, než byť slepým? Vidieť a nemať
žiadnu víziu.“
Jasná vízia našej budúcnosti – naše sny a ciele dajú nášmu životu zmysel.
To spôsobí, že znásobíme svoje možnosti a postupne si vypestujeme potrebné
schopnosti, nevyhnutné k dosiahnutiu cieľov.
Naše sny, túžby a hodnoty premenené do našich životných cieľov nám dodajú potrebnú
silu a ukážu správny smer vo chvíľach, keď sa budeme cítiť unavení a budeme strácať
motiváciu.
Tvoja ďalšia úloha je preto veľmi dôležitá. Odpovedz na nasledujúce otázky:
1. Aký je môj dlhodobý cieľ?
Môže to byť dosiahnutie sna, ktorý si popísal/la v predchádzajúcej úlohe.
2. Aké ľudské vlastnosti a charakter mi pomôžu dosiahnuť stanovený cieľ?
Napíš aspoň 6 charakterových vlastností.
© PERSONA 2013
125 | S t r a n a
TVORÍM SI SVOJU BUDÚCNOSŤ
3. Aké vedomosti potrebujem získať pre dosiahnutie svojho cieľa? Čo sa chcem naučiť?
Vypíš, čo sa chceš naučiť a aké vzdelanie chceš dosiahnuť.
4. Aké schopnosti a zručnosti potrebujem pre dosiahnutie svojho cieľa?
Vypíš aspoň 6 schopností, či zručností.
5. Sú moje ciele v súlade s mojimi snami a hodnotami?
Na zamyslenie
Svoje ciele nedosiahneš len tak, z ničoho nič. Musíš začať konať, stanoviť si
plán čiastkových aktivít aj pravidiel a byť disciplinovaný v ich dodržiavaní.
Sadnúť si a čakať na zázrak je podobné, ako keď si športovec sadne doma
pred televízor, pozerá sa na olympiádu a dúfa, že získa zlatú medailu.
Zázraky neprichádzajú k nám, to my sami ich musíme spôsobiť.
Frank Sinatra sa cez noc stal hviezdou. Jedno vystúpenie naživo v televízii a oslavovali ho
v celej krajine. Keď sa ho opýtali, ako to, že mal také neuveriteľné šťastie, údajne
odpovedal: „Po prvé som túto noc neprespal a po druhé som sa na túto noc pripravoval
43
desať rokov.“
126 | S t r a n a
BYŤ ČLOVEKOM... to stačí.
LEKCIA V.3 Volím si stratégiu
Pre naplnenie cieľov je potrebné zvoliť si stratégiu, pomocou ktorej ich
dosiahneme. Potrebujeme si určiť, ktoré vedomosti, vlastnosti a schopnosti
musíme rozvíjať a akým spôsobom budeme na svojom rozvoji pracovať.
Každý má schopnosti. Robiť činnosti, pri ktorých tieto schopnosti
používame, je príjemné, pretože ich ovládame.
Túto oblasť nášho života nazývame zónou komfortu. Zóna komfortu rastie v priebehu
života v súvislosti s tým, ako si osvojujeme nové vedomosti a schopnosti.
Pri ich nadobúdaní sa však musíme vzdať svojho známeho komfortu a vykročiť do oblasti,
v ktorej nemáme istotu. Túto zónu nazývame zónou učenia, alebo osobného rozvoja.
V tejto zóne rozvíjame kreativitu, sme nútení používať také schopnosti a zručnosti, ktoré
nám pomôžu úspešne zvládnuť nepredvídané situácie. Zvládnutie úlohy nám následne
rozširuje našu zónu komfortu.
Ľudia sa s obľubou zdržiavajú iba v zóne komfortu a robia len veci, ktoré už majú
odskúšané. Boja sa ísť do situácií, ktoré nezažili a ktoré by sa mohli skončiť neúspechom.
Náš život bude bohatší, ak naberieme odvahu a pustíme sa aj do vecí, ktoré sú pre nás
riskantné. Do vecí, po ktorých túžime, pre ktoré sme ochotní obetovať svoj osobný
komfort, v záujme toho, kým sa môžeme stať.
Na zamyslenie
Robiť chyby, prípadne zažívať čiastkové neúspechy je v rámci učenia
normálne. Ako jedna ľudová múdrosť hovorí: „Mýliť sa je ľudské“. Napriek
tomu málokto chce robiť chyby, pretože s chybami sa spájajú prevažne
nepríjemné pocity.
Kto chce v živote dosiahnuť veľa, musí sa zbaviť strachu z chýb. Nejde o to, aby sme sa
vyhli chybám, ich počet môžeme pokojne aj zdvojnásobiť. Dôležité je poučiť sa z nich
a nenechať sa nimi odradiť.
Aby Thomas Edison vynašiel žiarovku, urobil vyše 9000 chybných pokusov. Tieto ho však
neodradili, pretože veril, že to dokáže. Keď sa ho priatelia spýtali, či skutočne chce 10 000
krát zlyhať, Edison odpovedal: „Ja som nezlyhal. Spoznal som len nový spôsob, ako sa
44
žiarovka vynájsť nedá. Každý experiment ma privádza bližšie k objavu.“
© PERSONA 2013
127 | S t r a n a
TVORÍM SI SVOJU BUDÚCNOSŤ
ÚLOHA V.3: Zóna učenia
Tvojou úlohou je zhodnotiť, ako si na tom v jednotlivých charakteristikách,
posúdiť mieru svojich vedomostí, schopností, zručností a vytvoriť tak
podklady na vypracovanie plánu ďalšieho rozvoja. Pre vypracovanie tejto
úlohy použi nasledujúce grafy.
-- 10
-- 9
-- 8
1. Urči šesť
najdôležitejších
charakterových
vlastností, potrebných
pre dosiahnutie tvojho
stanoveného cieľa.
Oboduj jednotlivé svoje
vlastnosti na stupnici
od 1 do 10 podľa svojho
uváženia, ako si
pri každej položke
„ďaleko“
-- 7
6
--
-- 8
-- 1
-- 5
-- 1
0
-- 9
-- 4
-- 4
-- 8
-7
-- 1
5
-- 6
-- 2
-- 1
-- 2
-- 1
3
--- 3
-- 4
-- 5
-- 3
--
-- 4
-- 3
-- 2
-- 1
-2
-- 5
-- 4
-- 1
-- 2
-- 3
-- 4
5
--
-- 9
-- 8
-- 7
-- 6
-- 3
-- 7
-- 5
--
-- 6
-- 7
-- 8
-- 9
10
-- 2
-- 9
0
-- 6
--
-- 1
10
-- 6
-- 7
-- 8
-- 9
-- 10
-- 10
-- 9
-- 8
-- 7
-- 6
-- 7
-- 8
-- 9
-- 10
-- 2
-- 4
-- 6
-- 8
0
-- 1
-- 1
0
-- 9
-- 8
-- 7
-- 6
-- 5
-- 4
-- 3
-- 1
-- 1
-- 5
-- 2
-- 1
-- 2
-- 4
-- 3
-- 3
-- 3
-- 5
-- 4
-- 2
-- 7
-- 5
-- 1
0
-- 1
-- 9
-- 8
-- 7
-- 6
-- 5
-- 4
-- 3
-- 2
-- 1
-- 9
-- 6
-- 1
-- 2
-- 3
-- 4
-- 5
-- 6
-- 7
-- 8
128 | S t r a n a
-- 9
-- 1
0
2. Pokračuj v určení
schopností a zručností,
potrebných pre
dosiahnutie tvojho
stanoveného cieľa.
Ohodnoť jednotlivé svoje
schopností a zručností
na stupnici od 1 do 10
podľa svojho uváženia,
ako si pri každej položke
„ďaleko“
BYŤ ČLOVEKOM... to stačí.
-- 10
-- 9
-- 8
-- 7
-- 4
-- 6
-- 8
0
-- 1
-- 1
0
-- 9
-- 8
-- 7
-- 6
-- 2
-- 5
-- 5
-- 4
-- 3
-- 1
-- 1
-- 1
-- 2
-- 2
-- 3
-- 3
-- 4
-- 5
-- 4
-- 3
-- 7
-- 5
-- 1
-- 3
-- 2
0
-- 1
-- 9
-- 8
-- 7
-- 6
-- 5
-- 4
-- 2
-- 9
-- 6
-- 1
-- 2
-- 3
-- 4
-- 5
-- 6
-- 7
-- 8
-- 9
-- 1
0
-- 1
3. Napíš, aké vedomosti
potrebuješ na dosiahnutie
svojho cieľa a zhodnoť ich
na stupnici od 1 do 10
podľa svojho uváženia,
aká je tvoja momentálna
úroveň týchto vedomostí.
-- 6
-- 7
-- 8
-- 9
-- 10
4. Následne pospájaj vyznačené hodnoty na jednotlivých diagramoch, ktoré sa
nachádzajú vedľa seba. Vo vnútri kruhu sa vytvorí uzatvorený útvar, ktorý predstavuje
tvoju zónu komfortu. Okolo uzatvoreného útvaru je priestor, ktorý predstavuje zónu
učenia, teda to, čo ešte potrebuješ získať ďalším učením, prácou, skúsenosťami.
Čím väčšia je táto zóna, tým viac práce ťa čaká.
5. Vypíš, v čom sa potrebuješ zlepšiť.
Vlastnosti:
Zručnosti:
Vedomosti:
© PERSONA 2013
129 | S t r a n a
TVORÍM SI SVOJU BUDÚCNOSŤ
LEKCIA V.4 Kde hľadať podporu pri napĺňaní svojich cieľov
Ako sme už spomínali, od narodenia sa učíme väčšinu vecí
napodobňovaním. Robili sme to ako deti a robíme to aj dnes. Môžeme to
však robiť vedome a vybrať si, koho budeme napodobňovať. Jedna
z možností, ktorá nám pomôže pri napĺňaní našich cieľov, je nájsť si svojho
vlastného trénera, niekoho, kto je taký, akí chceme byť my, alebo je tam,
kde sa chceme dostať my. Môže to byť aj niekto z rodiny, učiteľ, poradca, mládežnícky
pracovník, či sused, s ktorým máte priateľský vzťah. Mať takého človeka je veľkou
výhodou.
Je to ako keď si predstavíš, že si práve ukončil/la svoje teoretické štúdium za lesníka
a nájdeš si zamestnanie vo svojom odbore – dostaneš nádherný 5 000 hektárový revír
v Tatrách. Ty však nepoznáš, aké sú tam nástrahy, ani zvyky zvierat alebo zvláštnosti
rastlín a nevieš, ako a kde správne začať.
A teraz si predstav, že by si zistil/la, že v tomto lese žil 50 rokov starý horár, nazveme ho
pán Jedlička a pozná každý chodníček, každé zviera a rastlinku. Vie, kde je plávajúci
piesok a kde hrozí lavínové nebezpečenstvo. Pozná možných škodcov a hniezda hadov.
Myslíš si, že by bolo výhodné nechať sa pol roka trénovať týmto horárom Jedličkom?
Len si to predstav – 50 rokov skúseností za 6 mesiacov!
45
Mať takéhoto trénera je na nezaplatenie.
ÚLOHA V.4: Tréner
Porozmýšľaj, kde, resp. u koho môžeš hľadať podporu pri napĺňaní svojich
stanovených cieľov.
Nasledujúca úloha ti pomôže nájsť vhodného trénera a tiež uľahčí
spoluprácu s ním. Zamysli sa nad nasledujúcimi témami:
1. V ktorých oblastiach svojho rozvoja môžeš využiť pomoc trénera?
2. Napíš tip na konkrétneho človeka, ktorého by si prijal ako svojho trénera.
Svojho trénera si vyber veľmi starostlivo. Potrebuješ niekoho, kto je podstatne úspešnejší ako ty,
resp. osobu, ktorá zdokonalila schopnosti, ktoré hľadáš. Ak máš viac tipov, napíš ich všetky.
130 | S t r a n a
BYŤ ČLOVEKOM... to stačí.
3. Popremýšľaj, čo môžeš ponúknuť ty svojmu trénerovi.
Odpovedz si na otázku: Aký prínos môže mať zo mňa môj tréner?
4. Ak to s dosiahnutím svojich cieľov myslíš vážne, po ukončení tohto modulu oslov
vybraného trénera, zostaň s ním v kontakte a pracuj na svojich stanovených cieľoch.
Na zamyslenie
Na ceste k napĺňaniu cieľov ti pomôže aj založenie denníka úspechov (čo sa
ti počas dňa vydarilo, všetky pochvaly a uznania, ktoré dostaneš, úlohy,
ktoré splníš, alebo ľudia, ktorým pomôžeš a pod.) a denníka poznania
(poučenia zo svojich chýb, aby sa už neopakovali).
Výhodou dnešnej doby je aj to, že knihy a internet patria ku každodennému životu.
Za niekoľko hodín si môžeš prečítať výťažok mnohých rokov v súvislosti so skúsenosťami
či výskumom. Nepotrebuješ robiť všetky chyby sám, všetky vedomosti sú niekde
zapísané.
© PERSONA 2013
131 | S t r a n a
TVORÍM SI SVOJU BUDÚCNOSŤ
LEKCIA V.5 Kladiem správne otázky
Predstav si, že ideš po lese a prídeš k priepasti. Na dne, asi päť metrov
hlboko, vidíš peňaženku, z ktorej trčia bankovky. Opatrne začneš zliezať
do priepasti. Naraz sa pošmykneš na skale a v poslednej chvíli sa zachytíš
na nejakom koreni. Je náročné udržať sa na stene a pravdepodobne sa
rozhodneš, že riziko dolámania sa je príliš veľké a ďalej nepôjdeš.
Ako by sa situácia zmenila, keby miesto peňaženky dolu ležalo malé, zranené a plačúce
dievčatko? Už sa nebudeš pýtať: „Mám tam zostúpiť alebo nie?“ Nová otázka znie: „Ako
46
dokážem to dieťa vytiahnuť?“ Pomôcť dievčatku sa stane absolútnou nutnosťou.
Kvalita našich otázok zásadne určuje kvalitu nášho života. Prečo to tak je?
Po celý čas sa nachádzame vo vnútornom dialógu. Stále si kladieme otázky, na ktoré si aj
sami odpovedáme. Keď sa napríklad pýtame: „Dokážem to?“, nevylučujeme možnosť
zlyhania. Samotná skladba otázky hovorí o pochybnostiach. Lepšia otázka je: „Ako to
dokážem?“ Táto otázka vylučuje zlyhanie. Určite to dokážem, otázne je len ako. To „ako“
nám umožňuje hľadať spôsoby dosiahnutia našich cieľov.
Každá otázka má aj svoj správny čas, kedy ju treba klásť. Na začiatku sa pýtam: Čo chcem
so svojím životom spraviť? Čo chcem dosiahnuť? Keď prijímam rozhodnutie, pýtam sa
„čo?“. Rozhodujem sa čo chcem a čo nie.
Ak sa už rozhodnem, nemôžem sa hneď pri prvom probléme pýtať: Bolo moje
rozhodnutie správne? Musím sa pýtať, ako sa dá tento problém vyriešiť, inak by som sa
vrátil/la k rozhodovaniu, čo vlastne chcem dosiahnuť.
ÚLOHA V.5: List sebe
Na ceste za svojimi snami a pri napĺňaní stanovených cieľov, narazíš
na mnoho prekážok a čiastkových neúspechov. Budeš zažívať obdobia kríz,
keď ti bude ťažko a nebudeš mať silu pokračovať ďalej.
Keďže sa poznáš najlepšie, vieš, čo potrebuješ v takej chvíli počuť.
Napíš si list pre obdobie krízy, ktorý si budeš môcť prečítať a načerpať novú silu aj
odhodlanie.
List sebe:
132 | S t r a n a
BYŤ ČLOVEKOM... to stačí.
© PERSONA 2013
133 | S t r a n a
TVORÍM SI SVOJU BUDÚCNOSŤ
Na zamyslenie
Keď bol Winston Churchill už veľmi starý, univerzita v blízkosti jeho rodiska
ho pozvala, aby u nich prednášal. V Anglicku to bola veľká udalosť. Ľudia
prichádzali zďaleka, aby zažili najväčšieho a najznámejšieho žijúceho
Angličana. Povrávalo sa, že to bude jeho najväčšia reč. Do slov mal zaodieť
nazbieranú múdrosť svojho dlhého plodného života.
Tisícky ľudí sedeli natlačení v najväčšej prednáškovej sále univerzity a napäto čakali
na veľkého muža a jeho ohromnú reč. Churchill sa postavil, podišiel k mikrofónu
a povedal: „Nikdy, nikdy, nikdy, nikdy sa nevzdávajte.“
Potom si sadol. Koniec reči. Už sa nepostavil. Pomaly začalo prítomným svitať. Churchill
nepovedal viac, lebo preňho nebolo nič iné ani zďaleka tak dôležité. Nevzdávať sa bolo
47
náplňou jeho života.
134 | S t r a n a
BYŤ ČLOVEKOM... to stačí.
LEKCIA V.6 Žime svoje životné poslanie
„Každý človek má svoje životné povolanie alebo poslanie... preto nikto
nemôže byť nahradený a nikoho život nemôže byť opakovaný. Úloha
každého človeka je jedinečná, presne tak ako príležitosť túto úlohu splniť.“
Viktor E. Frankl
Keď pociťujeme zmysel života, prežívame vlastnú hodnotu a význam. Preto je dôležité
zaoberať sa otázkou zmyslu svojho života a hľadať na ňu odpoveď. S vedomím toho,
že náš život má konkrétny zmysel, ktorý sa snažíme napĺňať, sa spája ešte jedna dôležitá
ľudská potreba – potreba šťastia.
Veď kto by nechcel byť šťastný? Ale ako tento stav dosiahnuť? Výskumy ukazujú,
že šťastie sa nedá získať priamym usilovaním sa oň. Mnoho ľudí to tak robí, no zostávajú
zvyčajne sklamaní, že trvalé, ozajstné šťastie stále nenachádzajú.
Šťastie totiž prichádza ako prirodzený dôsledok toho, že človek objaví zmysluplný cieľ,
zameria sa naň a celou svojou bytosťou sa snaží tento cieľ dosiahnuť. Vtedy sa šťastie
objaví ako „vedľajší produkt“ pocitu zmysluplného života.
ÚLOHA V.6: Plán môjho života
Tvojou poslednou úlohou je vytvoriť si plán pre svoj život. Odpovedz si
na nasledujúce otázky:
A) Aký je môj cieľ?
B) Plánovaný termín jeho dosiahnutia
C) V čom sa potrebujem zlepšiť (vedomosti, vlastnosti, zručnosti)?
D) Čo preto urobím? (Napíš čo najkonkrétnejšie kroky, ktoré podnikneš. Napríklad:
Namiesto „budem sa viac učiť“, daj si konkrétny záväzok „každý deň sa budem 30 minút
naplno venovať biológii“ a pod.)
E) Akú podporu a pomoc potrebujem?
F) Podľa čoho spoznám, že sa mi darí?
© PERSONA 2013
135 | S t r a n a
V čom sa potrebujem
zlepšiť? (vedomosti,
vlastnosti, zručnosti)
MÔJ CIEĽ:
Čo preto urobím?
Akú podporu a pomoc
potrebujem?
Podľa čoho spoznám,
že sa mi darí?
Plánovaný termín jeho dosiahnutia:
_____________________
TVORÍM SI SVOJU BUDÚCNOSŤ
136 | S t r a n a
BYŤ ČLOVEKOM... to stačí.
Na zamyslenie
Pokojne a mierne sa predieraj hlukom i nenávisťou, zotrvaj v mieri, ktorý
skrýva ticho. Ak je to možné, prechovávaj priateľský vzťah ku všetkým
ľuďom. Pokojne a jasne vyjadruj svoju pravdu a vypočuj si i ostatných –
aj tých bezduchých a hlúpych, pretože aj oni majú svoj príbeh.
Vyhýbaj sa hlučným a agresívnym ľuďom, sú utrpením pre ducha. Ak sa budeš
porovnávať s druhými, mohol by si zatrpknúť a cítiť sa ničotne, lebo vždy budú existovať
tí väčší ako i tí menší ako si ty. Raduj sa z vlastnej práce a zo svojich plánov. Neprestávaj
sa zaujímať o svoju vlastnú cestu, akokoľvek je skromná, lebo je skutočným vlastníctvom
v meniacom sa svete týchto čias. Vo svojich obchodných záležitostiach buď opatrný, lebo
svet je plný podvodov. Nech ťa však nič neoslepí voči rovnako spravodlivým. Mnohí ľudia
bojujú za veľké ideály a všade je život plný hrdinstva. Buď sám sebou, nepredstieraj
náklonnosť a nebuď cynický v láske, lebo ona je i v momentoch sucha a sklamania stále
svieža ako tráva. Znášaj pokojne pribúdajúce roky, postupne sa vzdávaj vecí z mladosti.
Nevyčerpávaj sa fantazírovaním. Strach často pochádza z únavy a osamelosti. Popri
sebadisciplíne, buď k sebe aj priateľský. Si dieťaťom Božím, takisto ako stromy a hviezdy,
máš právo tu byť. A či si si toho vedomý alebo nie, niet pochýb, že vesmír sa rozvíja tak,
ako sa rozvíjať má. Preto nažívaj s Bohom v mieri – nezávisle od toho, akú máš o ňom
predstavu. Čokoľvek budeš robiť a o čomkoľvek budeš snívať, zachovaj si mier v duši
v hlučnom virvare života. So všetkou tou hanbou, ťažkosťami a nesplnenými snami je to
predsa len krásny svet. Starostlivo sa snaž o to, aby si bol šťastný.
Kostol. Sv. Pavla v Baltimore (1692)
48
Nezadá sa Ti, že my ľudia riešime stále to isté? :)
H
© PERSONA 2013
137 | S t r a n a
ZÁVER
A ČO DODAŤ NA ZÁVER?
Spomeňme si na úvodné prirovnanie o tom, ako naša duša pred narodením vyberala
so Stvoriteľom vhodné poslanie a dary pre náš život.
Prajme si navzájom, nech sa nám podarí spomenúť si na našu zverenú úlohu. A pýtajme
sa tak dlho, pokým naša duša opäť nezvolá „To je ono!“, a my budeme vedieť aj cítiť,
že je to to pravé. Potom sa už nedajme ničím odradiť. Nehľadajme dôvody prečo „nie“,
ale nachádzajme spôsoby ako „áno“.
Náš kurz sa končí. Sme radi, ak účasť v ňom bola pre teba prínosom.
Prajme si navzájom, nech nám získané poznatky a zručnosti pomôžu vytvoriť zo svojho
života majstrovské dielo.
PS: A ešte... Výpoveď „Vedomosti znamenajú moc“ je neúplná. Doplnené znenie je:
„Vedomosti použité v praxi znamenajú moc“.
138 | S t r a n a
BYŤ ČLOVEKOM... to stačí.
ZOZNAM PRÍLOH
Príloha č. 1
Test Johariho okno
Príloha č. 2
Pomocné tabuľky
Príloha č. 3
Asociácie
Príloha č. 4
Dotazník spôsobov riešenia konfliktov
© PERSONA 2013
139 | S t r a n a
PRÍLOHY
Príloha č.1 TEST Johariho okno
Inštrukcia
Zvoľ si určitú situáciu, z ktorej budeš vychádzať a budeš na ňu myslieť pri odpovedaní
na týchto 20 otázok.
Pri každej odpovedi rozdeľ 5 bodov medzi dve uvedené odpovede.
Príklad:
Keby sa dvaja priatelia hádali a ich hádka by prerástla v bitku, tak...
A. Okamžite by som zavolal pomoc.
B. Zasiahol by som a presvedčoval by som ich, aby svoj spor vyriešili, keď budú mať chladnú hlavu.
Odpoveď:
A.................1 bod
B................4 body
Súčet bodov musí byť pri každej otázke 5 bodov.
1. Keby mal môj priateľ osobné spory s naším spoločným známym, s ktorým je preňho dôležité
dobre vychádzať, tak...
A. By som povedal svojmu priateľovi, že za problém je čiastočne zodpovedný on sám a snažil by
som sa mu vysvetliť, ako sa môže cítiť ten druhý.
B. Neplietol by som sa do toho, pretože by som inak nemohol dobre vychádzať s obidvoma
súčasne.
2. Keby som sa pred nejakým časom nepekne pohádal so svojím priateľom a uvedomil by som si,
že odvtedy sa v mojej prítomnosti necíti dobre, tak...
A. Vyhol by som sa tomu, aby sa situácia ešte zhoršila, a preto by som jeho správanie nerozoberal
a nechal by som vec prirodzenému priebehu.
B. Zaviedol by som reč na jeho správanie a spýtal by som sa ho, či si myslí, že naša hádka zmenila
náš vzťah.
3. Keby sa mi priateľ začal vyhýbať a chovať sa čudne, tak...
A. Upozornil by som ho na jeho správanie a požiadal by som ho, aby mi vysvetlil o čo ide.
B. Tiež by som obmedzil kontakt s ním a prestal by som sa k nemu správať osobne, pretože on si to
asi tak praje.
4. Keby som sa bavil/la s dvoma priateľmi a jeden by sa zabudol a začal rozprávať o mojom
osobnom probléme, ktorý sa týka druhého z nich, ale on o tom ešte nevie, tak...
A. Začal by som hovoriť o niečom inom a dal by som priateľovi signál, aby urobil to isté.
B. Objasnil by som neinformovanému priateľovi, o čom ten druhý hovorí a navrhol by som, aby
sme sa tým začali zaoberať.
5. Keby mi môj priateľ povedal, že podľa neho robím veci, kvôli ktorým nemám v spoločnosti
také postavenie, aké by som mohol mať, tak...
A. Požiadal by som ho, aby mi popísal, čo vypozoroval a navrhol, čo by som mohol zmeniť.
B. Bránil by som sa jeho kritike a vysvetlil by som, prečo sa tak správam.
140 | S t r a n a
BYŤ ČLOVEKOM... to stačí.
6. Keby sa môj priateľ snažil získať určité miesto v našej organizácii, na ktoré podľa mňa nemá
predpoklady, tak...
A. Nezmieňoval by som sa o svojich pochybnostiach ani priateľovi, ani vedúcemu a nechal by som
udalostiam voľný priebeh.
B. Povedal by som o svojich pochybnostiach aj svojmu priateľovi, aj vedúcemu a konečné
rozhodnutie by som nechal na nich.
7. Keby som cítil, že sa nejaký priateľ správa ku mne alebo k ostatným priateľom nefér, ale nikto
z nich sa o tom ešte nezmienil, tak...
A. By som sa spýtal niekoľkých z nich, čo si tom myslia a či si myslia, že daný priateľ sa k nim správa
neférovo.
B. Nepýtal by som sa ostatných, čo si o dotyčnom myslia a počkal by som, kým sa sami o ňom
nezmienia.
8. Keby som sa pasoval s určitými osobnými problémami a priateľ by mi povedal, že sa
v poslednej dobe hnevám za každú maličkosť, tak...
A. By som povedal, že mám problémy, a ešte nejakú dobu budem nepríjemný, tak nech sa so mnou
radšej nerozpráva.
B. By som ho vypočul, snažil by som sa mu nič nevysvetľovať.
9. Keby som sa od priateľov dozvedel nejakú nepeknú vec o svojom priateľovi, o ktorej viem,
že by sa bo určite dotkla a on by sa ma spýtal, či o tom niečo neviem, tak...
A. Povedal by som, že o tom nič neviem, a že takému ohováraniu by aj tak nikto neveril.
B. Povedal by som mu presne to, čo som počul a od koho.
10. Keby môj priateľ poukazoval na to, že mám spory s človekom, s ktorým je pre mňa dobre
vychádzať, tak...
A. By som považoval jeho poznámky za nepodstatné a povedal by som, že sa o tom už nechcem
viac baviť.
B. Otvorene by som si to s ním predebatoval, aby som prišiel na to, ako sa tento problém odráža
na mojom správaní.
11. Keby bolo moje priateľstvo ohrozené opakovanými spormi o nejakú záležitosť, ktorá je
pre obidve strany dôležitá, tak...
A. Dával by som si s nim pri rozhovore pozor, aby neprišla reč na predmet nášho sporu a aby sa náš
vzťah ďalej nezhoršoval.
B. Poukázal by som na problémy, ktoré spor v našom vzťahu spôsobujú a navrhol by som, aby sme
to spoločne prešli a našli nejaké riešenie.
12. Keby pri osobnom rozhovore s priateľom o jeho problémoch a o jeho správaní tento priateľ
navrhol, aby ste hovorili aj o mojich problémoch, tak...
A. By som sa snažil odviesť predmet rozhovoru preč odo mňa – povedal by som, že o svojich
problémoch som už rozprával so svojimi bližšími priateľmi.
B. Uvítal by som príležitosť zistiť si, čo si o mne mysli a povzbudil by som ho, aby mi povedal svoje
pripomienky.
© PERSONA 2013
141 | S t r a n a
PRÍLOHY
13. Keby sa mi môj priateľ zveril, že cíti nesympatie k inému priateľovi, o ktorom si myslí,
že nejedná veľmi pekne s ľuďmi a ja by som s tým úplne súhlasil, tak..,
A. Vypočul by som si ho a povedal by som, čo si myslím, aby mu bola jasná moja pozícia.
B. Vypočul by som si ho, ale nepovedal by som mu o svojom názore, pretože by niekde mohol
opakovať to, čo som mu povedal dôverne.
14. Keby som si myslel, že sa o mne šíri nejaká klebeta a mal by som pocit, že môj priateľ to
s najväčšou pravdepodobnosťou počul, tak...
A. Nemieril by som na to v našom rozhovore a čakal by som, či mi to povie sám od seba.
B. Riskoval by som, že ho zavediem do kúta tým, že sa ho priamo na to spýtam.
15. Keby som pozoroval, že môj priateľ sa správa v spoločnosti tak, že ho to poškodzuje, tak...
A. By som to riskol, že ma bude považovať za všadebola, ale povedal by som, čo si myslím.
B. Nechal by som si svoje názory pre seba, pretože by som nechcel riskovať, že budem vyzerať ako
niekto, kto strká nos do cudzích veci.
16. Keby som sa rozprával s dvoma priateľmi a jeden by sa zrazu zmienil o probléme, ktorý sa
týka mojej osoby a ja o ničom neviem, tak...
A. By som žiadal, aby mi povedali, o čo ide a čo si o tom myslia.
B. Nechal by som to na nich, aby mi povedali, o čo ide, alebo by som nechal zaviesť reč na niečo
iné, ak by si to želali.
17. Keby to vyzeralo, že môj priateľ má problémy a vytýka mi každú maličkosť a neustále sa
hnevá na mňa a druhých, tak...
A. Chodil by som okolo neho po špičkách nejakú dobu, pretože by som si myslel, že má nejaké
osobné problémy, do ktorých ma nič nie je.
B. Snažil by som sa s ním porozprávať a vysvetliť mu, ako jeho správanie pôsobí na okolie.
18. Keby mi začalo vadiť správanie nejakého priateľa do takej miery, že by som sa v spoločnosti
začal cítiť nepríjemne, tak...
A. Nepovedal by som mu nič priamo, ale svoje pocity by som dal najavo tým, že by som ho začal
ignorovať, kedykoľvek začne robiť to, čo mi vadí.
B. Otvorene by som ventiloval svoje pocity, aby sa medzi nami vyčistilo ovzdušie a naše priateľstvo
pokračovalo k obojstrannej spokojnosti.
19. Pri rozhovore o správaní v spoločnosti s jedným so svojich citlivejších priateľov by som...
A. sa vyhol tomu, aby som hovoril o jeho slabostiach a nedostatkoch, pretože by som sa ho mohol
dotknúť.
B. sa zameral predovšetkým na jeho nedostatky a slabosti, aby sa naučil lepšie jednať s ľuďmi.
20. Keby som vedel, že pravdepodobne získam dobré pracovné miesto v mojom tíme a priatelia
by sa začali ku mne správať chladne, tak...
A. By som si pohovoril s priateľmi o svojich nedostatkoch, aby som vedel, čo môžem zlepšiť.
B. Snažil by som sa svoje nedostatky odhaliť sám, aby som sa mohol zlepšiť.
142 | S t r a n a
BYŤ ČLOVEKOM... to stačí.
Príloha č.2 Pomocné tabuľky
vlastnosť
extrovert
aktívny
rýchly
riskujúci
citový
veselý
vedúci
rozhodný
improvizujúci
dôverujúci
vášnivý
optimista
1
2
3
4
5
6
7
8
vlastnosť
introvert
pasívny
pomalý
opatrný
rozumný
vážny
vedený
váhavý
metodický
nedôverujúci
pokojný
pesimista
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
vlastnosť
extrovert
aktívny
rýchly
riskujúci
citový
veselý
vedúci
rozhodný
improvizujúci
dôverujúci
vášnivý
optimista
1
2
3
4
5
6
7
8
vlastnosť
introvert
pasívny
pomalý
opatrný
rozumný
vážny
vedený
váhavý
metodický
nedôverujúci
pokojný
pesimista
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Vlastnosť
extrovert
aktívny
rýchly
riskujúci
citový
veselý
vedúci
rozhodný
improvizujúci
dôverujúci
vášnivý
optimista
© PERSONA 2013
1
2
3
4
5
6
7
8
vlastnosť
introvert
pasívny
pomalý
opatrný
rozumný
vážny
vedený
váhavý
metodický
nedôverujúci
pokojný
pesimista
143 | S t r a n a
PRÍLOHY
Príloha č.3 Asociácie
Tvojou úlohou bolo napísať minimálne 25 slov, ktoré ti napadnú, keď sa povie slovo
„konflikt“.
Teraz ku každej svojej asociácii (každému napísanému slovu) priraď znamienko +, – , +/–
podľa toho, či je to významovo skôr pozitívne slovo (vtedy mu dáš znamienko +), skôr
negatívne (vtedy mu dáš znamienko – ), alebo je to významovo neutrálne či
ambivalentné (aj pozitívne aj negatívne) slovo (vtedy mu dáš znamienko +/-).
Potom si výsledky vyhodnoť – vypočítaj si, koľko percent asociácii bolo pozitívnych, koľko
negatívnych a koľko neutrálnych/ambivalentných.
Aké ti vyšli výsledky? Ako prevažne vnímaš konflikty?
V praxi sa ukazuje, že takmer vo všetkých prípadoch majú ľudia v sebe namiešaný
podobný pomer pozitívnych a negatívnych asociácií. Pomer, ktorý nám väčšinou
vychádza je 70% negatívnych, 20 % ambivalentných a 10 % pozitívnych. Myslíš si,
že môže takéto negatívne nastavenie človeka ovplyvniť v tom, ako rieši konflikty?
144 | S t r a n a
BYŤ ČLOVEKOM... to stačí.
Príloha č.4 Dotazník spôsobov riešenia konfliktov
Inštrukcia:
Predstav si situáciu, v ktorej máš iné záujmy ako partner. Ako zvyčajne reaguješ na túto
situáciu?
Na nasledujúcich stranách je niekoľko párov tvrdení, popisujúcich možnú reakciu
v takejto situácii. Zakrúžkuj v každom páre písmeno A alebo B podľa toho, ktoré tvrdenie
je pre Tvoje správanie viac charakteristické.
V mnohých prípadoch pod možnosťou A ani B nenájdeš správanie, ktoré je pre Teba
typické. V tom prípade si vyber odpoveď, ktorá sa Ti viac páči.
1.
A. Stáva sa, že nechávam na iných,
aby prebrali zodpovednosť za
riešenie problému.
A. Snažím sa nájsť kompromisné
riešenie.
B. Skôr než rokujem o veciach,
v ktorých sa nezhodneme, snažím sa
zdôrazniť tie, v ktorých sme zajedno
B. Snažím sa zohľadniť všetky záujmy
oboch strán.
3.
A. Zvyčajne vytrvalo sledujem
svoje zámery.
B. Niekedy sa snažím upokojiť druhú
stranu a tým udržať náš vzťah.
4.
A. Snažím sa nájsť kompromisné
riešenie.
B. Niekedy obetujem svoje vlastné
záujmy záujmom inej osoby.
5.
A. Zásadne vyhľadávam pomoc
iných pri vypracúvaní riešenia
problému.
A. Snažím sa vyhnúť
nepríjemnostiam.
B. Snažím sa urobiť všetko pre to,
aby som sa vyhol zbytočnému
napätiu.
B. Snažím sa presadiť svoj názor.
A. Snažím sa „odložiť problém“,
kým nemám viac času, aby som si
ho premyslel.
A. Zvyčajne vytrvalo sledujem
svoje zámery.
B. Dokážem sa vzdať svojho názoru
a osvojiť si názor iný.
2.
6.
7.
8.
9.
10.
A. Domnievam sa, že kvôli
rozdielom v názoroch sa netreba
vždy znepokojovať.
A. Som vytrvalý v sledovaní svojich
cieľov.
© PERSONA 2013
B. Snažím sa okamžite otvorene
prerokovať všetky svoje záujmy
a problémy.
B. Snažím sa zo všetkých síl, aby som
dosiahol svoje.
B. Snažím sa nájsť kompromisné
riešenie.
145 | S t r a n a
PRÍLOHY
11.
A. Snažím sa okamžite otvorene
prerokovať všetky svoje záujmy
a problémy.
A. Niekedy sa vyhnem názoru,
ktorý by mohol vyvolať
kontroverziu.
A. Navrhujem strednú cestu.
B. Niekedy sa snažím upokojiť druhú
stranu, a tak udržať náš vzťah.
14.
A. Poviem svoj názor a som
zvedavý na názor druhej strany.
15.
A. Niekedy sa snažím upokojovať
druhých, a tak udržať naše
vzájomné vzťahy.
A. Snažím sa nezraniť city iných
ľudí.
B. Snažím sa ukázať druhej strane
logickosť a výhodnosť môjho
stanoviska.
B. Snažím sa urobiť všetko pre to,
aby som sa vyhol napätiu.
12.
13.
16.
B. Som ochotný ustúpiť, ak ustúpi aj
druhá strana.
B. Trvám na svojom stanovisku.
B. Snažím sa presvedčiť iné osoby
o výhodách môjho stanoviska.
17.
A. Obyčajne som vytrvalý
v sledovaní svojich cieľov.
B. Snažím sa urobiť všetko pre to,
aby som sa vyhol napätiu.
18.
A. Ak to urobí inej osobe radosť,
nevyvraciam jej názory.
19.
A. Snažím sa hrať „s otvorenými
kartami“.
20.
A. Okamžite sa snažím zaoberať
rozdielmi medzi nami.
B. Som ochotný čiastočne dať za
pravdu druhému, ak on dá čiastočne
za pravdu mne.
B. Riešenie problému sa snažím
odložiť, kým nemám čas premyslieť si
ho.
B. Snažím sa o otvorenú bilanciu
ziskov a strát pre obidvoch z nás.
21.
A. Pri rokovaniach sa snažím brať
do úvahy priania iných ľudí.
B. Mám vždy sklon k priamej diskusii
o probléme.
22.
A. Snažím sa nájsť kompromisné
stanovisko, ktoré je v strede medzi
jeho a mojím stanoviskom.
A. Často sa usilujem o uspokojenie
záujmov všetkých strán.
B. Presadzujem svoje záujmy.
23.
146 | S t r a n a
B. Stáva sa, že nechávam na iných,
aby prebrali zodpovednosť za
riešenie problému.
BYŤ ČLOVEKOM... to stačí.
24.
A. Ak je stanovisko partnera pre
neho veľmi dôležité, snažím sa
vyjsť mu v ústrety.
A. Snažím sa ukázať druhej strane
logickosť a výhodnosť môjho
stanoviska.
A. Navrhujem strednú cestu.
B. Snažím sa veci riešiť
kompromisom.
A. Niekedy sa vyhnem stanovisku,
ktorý by mohol vyvolať
kontroverziu.
A. Zvyčajne som vytrvalý
v sledovaní svojich záujmov.
B. Ak to urobí inej osobe radosť,
nevyvraciam jej názory.
29.
A. Navrhujem strednú cestu.
30.
A. Snažím sa nezraniť city iných.
B. Domnievam sa, že kvôli rozdielom
v názoroch sa netreba vždy
znepokojovať.
B. Vždy sa zverím s problémom
druhému človeku, takže ho môžeme
vyriešiť.
25.
26.
27.
28.
B. Pri rokovaní sa snažím brať do
úvahy aj záujmy inej osoby.
B. Takmer vždy sa snažím uspokojiť
záujmy všetkých zúčastnených.
B. Zvyčajne hľadám pomoc iných pri
vypracúvaní riešení.
Zdroj: Thomas-Kilmannov inventár spôsobov riešenia konfliktov
© PERSONA 2013
147 | S t r a n a
POUŽITÁ LITERATÚRA
POUŽITÁ LITERATÚRA
1
BOLLES R. N. Jaké barvy je tvůj padák? Praha: Pragma, 1996. ISBN 80-7205-604-2
2
JEŘÁBKOVÁ, S.; SRBOVÁ, K. Poznáváme svou osobnost. Praha: Projekt Odyssea,
2007. ISBN 978-80-87145-06-7
3,4
GABURA, J.; GABURA, P. Sociálna komunikácia. Bratislava: oz Sociálna práca, 2004.
ISBN 80-968927-7-0
5,6
JEŘÁBKOVÁ, S.; SRBOVÁ, K. Poznáváme svou osobnost. Praha: Projekt Odyssea,
2007. ISBN 978-80-87145-06-7
7
NEUMAN, J.; WAGENKNECHT, M. Hry do kapsy VIII. Praha: Portál, 2005. ISBN 807178-984-4
8-11
GABURA, J.; GABURA, P. Sociálna komunikácia. Bratislava: oz Sociálna práca, 2004.
ISBN 80-968927-7-0
12,13
ŠVEC, J. Umíme druhému sdělit, co se nám v jeho chování líbí a co nelíbí. Praha:
Projekt Odyssea, 2007. ISBN 978-80-87145-14-2
14
ENDE, M. in REIFARTH, W.; SCHERPNER, M. Slon. Texty pre poradenstvo a ďalšie
vzdelávanie. Dolný Kubín: Peter Huba, 1999. ISBN 80-88803-32-2
15
PLÁŇAVA, I.; PLEŠINGEROVÁ, D.; RIEGER, Z. Mezilidská komunikace. Brno:
Masarykova Univerzita, 2003.
16
GABURA, J.; GABURA, P. Sociálna komunikácia. Bratislava: oz Sociálna práca, 2004.
ISBN 80-968927-7-0
17
MELLO, A. Modlitba žaby 2. Brno: Cesta 1999. ISBN 80-85319-55-1
18 - 24
BEDNAŘÍK, A. Riešenie konfliktov. Bratislava: Partners for Democratic Change, 2001.
ISBN 80-968095-4-7
25
LABÁTH, V. in BEDNAŘÍK, A. Riešenie konfliktov. Bratislava: Partners for Democratic
Change, 2001. ISBN 80-968095-4-7
26
BEDNAŘÍK, A. Riešenie konfliktov. Bratislava: Partners for Democratic Change, 2001.
ISBN 80-968095-4-7
27
MELLO, A. Modlitba žaby 2. Brno: Cesta 1999. ISBN 80-85319-55-1
28
URY, FISHER, PATTON, in BEDNAŘÍK, A. Riešenie konfliktov. Bratislava: Partners for
Democratic Change, 2001. ISBN 80-968095-4-7
148 | S t r a n a
BYŤ ČLOVEKOM... to stačí.
29-31
BEDNAŘÍK, A. Riešenie konfliktov. Bratislava: Partners for Democratic Change, 2001.
ISBN 80-968095-4-7
32
MELLO, A. Modlitba žaby 2. Brno: Cesta 1999. ISBN 80-85319-55-1
33
Srbová, K, Jeřábková, S. Jak si zdravým způsobem zlepšit náladu a být svěží. Praha:
Projekt Odyssea, 2007, ISBN 978-80-87145-25-8
34
SATIR, V. Kniha o rodine. Praha: Prág, 2006. ISBN 80-72521-50-0
35
SCHÄFER, B. Cesta k finančnej slobode. Bratislava: Lantaj. Ľuboš, 2001. ISBN 80968519-6-1
36
Rice, W. More Hot Illustrations for Youth Talks. Grand Rapids: Zondervan Publishing
House, 1995.
37
NEŠPOR, K. Uvolněně a s přehledem. Relaxace a meditace pro moderního člověka.
Praha: Grada, 1998. ISBN 80-7169-652-8
38
Srbová, K, Jeřábková, S. Jak si zdravým způsobem zlepšit náladu a být svěží. Praha:
Projekt Odyssea, 2007, ISBN 978-80-87145-25-8
39
MELLO, A. Modlitba žaby 2. Brno: Cesta 1999. ISBN 80-85319-55-1
40
SCHÄFER, B. Cesta k finančnej slobode. Bratislava: Lantaj. Ľuboš, 2001. ISBN 80968519-6-1
41
FERRERO, B. Malé príbehy na potešenie duše. Bratislava: Don Bosco, 2006.
42-44
SCHÄFER, B. Cesta k finančnej slobode. Bratislava: Lantaj. Ľuboš, 2001. ISBN 80968519-6-1
45
upravené podľa SCHÄFER, B. Cesta k finančnej slobode. Bratislava: Lantaj. Ľuboš,
2001. ISBN 80-968519-6-1
46,47
SCHÄFER, B. Cesta k finančnej slobode. Bratislava: Lantaj. Ľuboš, 2001. ISBN 80968519-6-1
48
REIFARTH, W.; SCHERPNER, M. Slon. Texty pre poradenstvo a ďalšie vzdelávanie.
Dolný Kubín: Peter Huba, 1999. ISBN 80-88803-32-2
© PERSONA 2013
149 | S t r a n a
POZNÁMKY
B
ABCDEFde
ABCDEFde
ABCDEFde
ABCDEFde
ABCDEFde
Občianske združenie PERSONA
O NÁS
Poslaním občianskeho združenia PERSONA je pomoc občanom v nepriaznivej životnej
situácii a vytváranie podnetného priestoru pre organizovanie výchovných, vzdelávacích,
poradenských a iných aktivít, ktoré napomáhajú osobnému rozvoju a vedú
k plnohodnotnému a tvorivému spôsobu života.
Dôležitou aktivitou pri napĺňaní poslania nášho občianskeho združenia je tvorba
školiacich materiálov a organizovanie vzdelávacích programov pre rôzne cieľové skupiny.
V našej ponuke máme certifikované kurzy, ako aj programy celoživotného vzdelávania,
organizované v rámci komunitnej školy.
Vaše postrehy, nápady a pripomienky k tejto publikácii nám pomôžu zlepšovať sa a rásť.
Budeme vďační, keď nám ich pošlete.
KONTAKT
PERSONA
Vrančovičova 29, 841 03 Bratislava
IČO: 30869897, DIČ: 2022283120
e-mail: [email protected]
web:
http://www.ozpersona.sk
mobil: +421 (0)948 046 102
ABCDEFde
© PERSONA
© PERSONA
Download

BYŤ ČLOVEKOM