NA ÚVOD
Vážené kolegyne, kolegovia,
súčasná doba nám prináša hektické klimatické zmeny, ktoré sa prejavujú prírodnými katastrofami, povodňami, víchricami, búrkami, ktorých dôsledkom sú nielen veľké materiálne škody, ale, bohužiaľ, aj časté úmrtia
ľudí. Akési obdobné zmeny v posledných časoch nastali aj v medziľudských vzťahoch. Ľudia strácajú záujem
jeden o druhého, naháňajú sa iba za modlou súčasného veku – peniazmi. Peniaze sú jediným kritériom pre
„objektívne“ posudzovanie „osobnosti človeka“, jeho úspešnosti, spoločenského postavenia a materiálneho
zabezpečenia. Často si kladiem otázku: „Čo sa stalo s našou spoločnosťou, kam smeruje a ako to skončí? “
Svedkami nedobrých medziľudských vzťahov sme častokrát my sami, v našich notárskych úradoch, pri riešení
majetkových vzťahov, v dedičských konaniach, v ktorých pôsobíme z poverenia súdu ako súdni komisári. Niektoré situácie v týchto konaniach človeku naháňajú zimomriavky po tele, pretože niekedy nevraživosť, závisť
a nenávisť najbližších príbuzných – detí, rodičov a súrodencov sa kvôli majetku stávajú mementom tejto doby.
Pôsobí spoločnosť na tieto vzťahy, alebo jednotlivci na spoločnosť? Som presvedčený, že toto sú spojené nádoby vzájomne a nerozlučne späté. Je mi smutno z toho, ak väčšina médií – či televízia, rozhlas, tlačoviny, väčšinou prinášajú iba negatívne správy, ktoré sú často aj návodom na vulgárne a násilné správanie ľudí. Vôbec
už nehovoriac o politickej kultúre volených predstaviteľov vlády a parlamentu. Pravidelne sa objavujúce finančné aféry politikov, ktoré veľmi negatívne vplývajú na myslenie ľudí. V mysliach ľudí sa takto rodí neúcta
voči štátu, zákonu, politikom, s následkami ťažkej deformácie právneho myslenia. Samozrejme, že táto neúcta potom zasahuje nielen rodinné, spoločenské, ale aj vzájomné medziľudské vzťahy. Vôbec sa nedá akceptovať téza: „V demokracii je všetko dovolené.“ Bohužiaľ, určitá časť spoločnosti sa podľa nej aj správa! Aké je
východisko z tejto situácie? Homo sapiens, takto je označený vrchol tvorstva – človek. Každý musí začať sám
od seba, zhodnotiť svoje správanie, postupne odstraňovať nedostatky a snažiť sa vo vzťahu k iným ľuďom konať dobro. Dobré vzťahy by sa mali potom odraziť aj v rodinách, ktoré mnohé z nich prežívajú ťažké krízy nielen
materiálneho, ale najmä morálneho charakteru. Ktosi múdry povedal: „Aká je rodina, taká je aj spoločnosť.“
K zlepšeniu vzájomných medziľudských vzťahov na celospoločenskej úrovni by mali prispieť aj kultúrne, cirkevné, spoločenské, športové organizácie, ako aj samosprávne orgány svojimi aktivitami. Samozrejme, že základný smer tohto dobrého správania musia ukázať aj vrcholové orgány nášho štátu. Veď nielen zlé, ale najmä
dobré príklady priťahujú. Morálka, kultúrnosť a ľudskosť musia byť základnými aktivitami dobrého správania
a dobrých medziľudských vzťahov. Toto je, nie jednorazová úloha dneška, ale úloha stála a trvalá.
Kladiem si otázku: „Ako je to s notárskym spoločenstvom?“ Vzhľadom na svoj vek a výkon funkcie notára
mám objektívne skúsenosti, od vzniku slobodného notárskeho povolania, od 1. januára 1993 až po dnešok.
Pri prechode z funkcie štátneho notára na notára podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb.
o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) mnohí štátni notári, najmä ženského pohlavia, mali strach
o svoju budúcnosť. Tieto obavy mali svoje objektívne opodstatnenie, pretože sme odchádzali zo zabezpečeného prostredia – kancelárií, akého-takého materiálneho vybavenia, pravidelného mesačného príjmu – mzdy,
do neznámeho prostredia. Pozitívnym prvkom tejto doby bola malá skupina notárov, ktorá do radov štátnych
notárov svojím konaním a presvedčením nalievala nádej do budúcnosti. Negatívom však bola skutočnosť,
keď sa vymenovanie notárov uskutočnilo „dvojkolove“ napriek zákonnému ustanoveniu, že každý štátny notár, ktorý písomne požiadal o vymenovanie za notára, mal byť zo zákona vymenovaný. Bolo to rozhodnutie vtedajšej ministerky spravodlivosti, neviem či politické, alebo osobné! Aj túto „prekážku“ notársky stav zvládol
a ku koncu januára 1993 182 notárov „naštartovalo“ svoju notársku činnosť. Medzinárodnoprávne postavenie Notárskej komory Slovenskej republiky sa umocnilo jej prijatím do svetovej notárskej organizácie UINL
(Union Internationale du Notariat Latin) – Medzinárodnej únie latinského notárstva na konferencii 12. februára 1994 vo Viedni.
Vtedajšie vedenie komory sa začalo zaoberať dlhodobou otázkou vzdelávania a správania notárov. Zvažovalo
prijatie etického kódexu notára. Impulzom na jeho prijatie bol XXII. Kongres UINL v roku 1998, ktorý sa konal
pri príležitosti 50. výročia vzniku tejto svetovej notárskej organizácie, a ktorý prijal všeobecné tézy etického kódexu notára. Etický kódex notára bol prijatý Konferenciou notárov Notárskej komory Slovenskej republiky
5. októbra 2000 (ďalej len „kódex“).
Kódex už vo svojich úvodných ustanoveniach vyjadruje smer správania notára, notárskeho stavu, na poli cti
a morálky. Normy kódexu zaväzujú notára naviac nad rámec spoločenského správania. Vo svojom príspevku
sa budem osobitne zaoberať lojálnosťou voči štátu a povinnosťami voči klientom.
V zmysle ustanovenia § 9 NP štátny dohľad nad činnosťou komory a notárov podľa § 3 ods. 1 vykonáva minister spravodlivosti Slovenskej republiky. Do kompetencie ministra patrí: vymenúvanie a odvolávanie notárov,
určenie počtu notárskych úradov každého súdu prvého stupňa (počet miest notárov) a ich prípadná zmena,
na návrh komory vzájomné preloženie notárov s ich súhlasom do obvodu iného súdu prvého stupňa.
V zmysle II. časti čl. 1 ods. 3 kódexu notár v styku so štátnymi orgánmi zachováva dôstojnosť. Usiluje sa o dobrú komunikáciu najmä s predstaviteľmi justície, predovšetkým s ministrom spravodlivosti ako orgánom vykonávajúcim dohľad nad činnosťou notárov. Zo spätného hľadiska môžem povedať, že ministrami spravodlivosti
počas doterajších vládnych volebných období boli skoro všetci zástupcovia parlamentných politických strán.
Správanie notárov, teda aj vedenia komory, musí zodpovedať z morálneho a etického hľadiska citovaným
ustanoveniam kódexu. Notár z hľadiska svojho povolania musí ctiť a rešpektovať súčasného ministra spravodlivosti nominovaného príslušnou parlamentnou politickou stranou bez ohľadu na svoje vnútorné politické presvedčenie. Politické presvedčenie notára, jeho osobný vzťah k stranám politického spektra, jeho rozhodnutie
pri voľbách do zákonodarného zboru sú jeho vnútornou záležitosťou.
Notár sa nesmie dať uniesť svojím politickým presvedčením, vytvárať svojimi osobnými alebo písomnými prejavmi sympatie k tomu alebo onomu politickému subjektu. Takéto prejavy vytvárajú nedobré, niekedy priamo
až antagonistické vzťahy medzi vedením ministerstva spravodlivosti a komorou. Takýmto vzťahom musíme
predchádzať. Notár musí vždy konať zodpovedne čestne a najmä s úctou voči svojim predstaviteľom nielen
v komore, ale aj navonok, najmä vo vzťahu k ministrovi, ktorý vykonáva dohľad zo strany štátu nad činnosťou
každého notára.
Lojálnosť voči štátu notár preukazuje svojím konaním, dodržiavaním ústavy, zákonov, všeobecne záväzných
právnych predpisov a najmä v súlade s dobrými mravmi. K takémuto konaniu je notár zaviazaný sľubom
v zmysle kódexu, ktorý po svojom vymenovaní skladá do rúk prezidenta alebo viceprezidenta komory v tomto
znení: „Slávnostne vyhlasujem, že som sa oboznámil s obsahom Etického kódexu notára a sľubujem, že sa
ním budem riadiť a jeho ustanovenia dodržiavať.“
Vo vzťahu ku klientom, notár ako nezávislý nositeľ verejnej moci, sa pri výkone svojej činnosti nespravuje pokynmi žiadneho štátneho orgánu a ani orgánu politickej strany, ale iba zákonom. Notár ako fyzická osoba je
nositeľom úradu, ktorý všeobecne požíva dôveru. Svoju činnosť vykonáva nestranne a objektívne. V zmysle
čl. 5 kódexu notár musí konať nezainteresovane, nikoho nesmie zvýhodňovať a ani diskriminovať vzhľadom
na jeho rasu, pohlavie, vek, majetkové pomery, náboženské či politické presvedčenie. Porušenie týchto princípov pri činnosti notára by bolo dôvodom na začatie disciplinárneho konania.
Môžem jednoznačne povedať, že notári konajú vždy voči klientom v súlade s princípmi kódexu? Asi nie! Potvrdzujúcim faktorom takýchto nedobrých notárskych skutkov sú disciplinárne konania začaté na základe opodstatnených sťažností voči klientom. Aj keď disciplinárne konanie nie je všeobecným javom, ale niekedy podľa
zlého správania sa jedného notára je posudzovaný celý notársky stav. Konštatujem, že aj takéto prípady sa
stali. Samozrejme, že sa to všetko deje s veľkou mediálnou publicitou. Notár by sa mal vždy vyvarovať takéhoto konania, ktoré dáva klientovi možnosť podania sťažnosti. V skutočnosti je pravdou, že jeden zlý skutok notára sa nedá vyvážiť ani desiatimi dobrými. Dobré skutky sa ľahko zabúdajú, ale zlé sa dlho pamätajú! Musíme
sa sami nad sebou zamyslieť a byť si vedomí toho, že notári vzájomne vytvárajú akúsi „odbornú“ rodinu a podľa jej stavu vplývajú aj svojím podielom na celú spoločnosť. Snažme sa o to, aby vzájomné vzťahy medzi notármi, medzi notármi a klientmi, mali iba pozitívny vplyv na celospoločenské dianie.
Záverom sa chcem vrátiť k úvodnej časti môjho príspevku. My, notári Slovenskej republiky, máme veľkú možnosť pozitívne pôsobiť na našich klientov. Takýmto prístupom ich utvrdzovať v konaní dobra zachovávaním
princípov nielen zákonov a všeobecne právnych predpisov, ale aj princípov morálky, etiky a kultúrnosti. K tomuto nás zaväzujú nielen všeobecné normy spoločenského správania, ale navyše notársky kódex, ktorého
dodržiavanie sme sa zaviazali každý notár slávnostným sľubom. V tejto notárskej činnosti Vám prajem trpezlivosť a snahu o dosiahnutie maximálneho dobra pre celú spoločnosť.
JUDr. Jozef Opatovský
čestný prezident NK SR
notár so sídlom v Trnave
ARS NOTARIA 3/2011
Články
• Články •
DLHY V DEDIČSKOM KONANÍ
A PREDLŽENÉ DEDIČSTVO III.
JUDr. Miriam Breznoščáková
notárka so sídlom vo Vranove nad Topľou
vo dediča a štát dedičom nie je, toto právo
nemá.
V tretej časti svojho príspevku na tému „dlhy
v dedičskom konaní“ sa pozastavím nad osobitým postavením štátu pri vyporiadaní dlhov
v rámci dedičského konania, pomenujem zákonné možnosti vyporiadania sa s dlhmi v dedičskom konaní so zameraním na dohodu o prenechaní predlženého dedičstva na úhradu dlhov
veriteľom.
Ako určitú výhodu oproti dedičom, na účely nezískania „nepredajného“ majetku z dedičstva so
zvýšenými finančnými a časovými nákladmi pre
štát, mu zákon umožňuje vyrovnať poručiteľove
dlhy, a tým uspokojiť prihlásené pohľadávky veriteľov prenechaním vecí z dedičstva.2 Ide o situácie, keď poručiteľ nezanechal žiadne alebo nepostačujúce finančné prostriedky, z ktorých by
štát mohol celkom alebo sčasti uhradiť peňažný
dlh veriteľa peniazmi z dedičstva. Zákon tak
umožňuje, aby štát svoju zodpovednosť za dlhy
poručiteľa voči jeho veriteľom realizoval tak, že
im prenechá určité veci z dedičstva. Keďže toto
právo môže uplatniť aj v prípade nepredlženého
dedičstva, je potom samozrejmé, že sa môžu
prenechať len niektoré veci z dedičstva. Pri výbere týchto vecí však treba zachovať určitú primeranosť medzi hodnotou (všeobecnou cenou) prenechávaných vecí a výškou pohľadávky, ktorá sa
má uspokojiť prenechaním vecí z dedičstva veriteľovi.
Štát ako účastník pri vyporiadavaní
dlhov v dedičskom konaní
Podľa platnej hmotnoprávnej úpravy štát, ktorému pripadlo dedičstvo v prípade odúmrte nesie
rovnakú zodpovednosť za poručiteľove dlhy a za
primerané náklady jeho pohrebu ako dedič.1
Zvýšenú ochranu štátu pred veriteľmi (oproti dedičom) možno nájsť aj v modifikovanej zodpovednosti štátu, ktorému pripadlo dedičstvo ako
odúmrť, podľa ktorej štát zodpovedá za dlhy
a primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa iba majetkom, teda konkrétnymi vecami
z dedičstva, nie hodnotou dedičstva (a iným majetkom štátu!), práve z tejto zásady zodpovednosti vychádza aj iný zákonný spôsob vyporiadania sa štátu s dlhmi v dedičstve.
Dokonca zákon pri riešení dlhov, ktoré prešli na
štát spolu s dedičstvom ide ďalej „v ústrety štátu“ v tom, že umožňuje štátu navrhnúť likvidáciu
(nepredlženého) dedičstva v prípade, ak veriteľ
odmietne prijatie týchto vecí, ktoré mu štát chcel
prenechať na uspokojenie jeho pohľadávky.
Zákon určitými odlišnosťami v porovnaní s právami dedičov „zvýhodňuje“ štát ako účastníka dedičského konania v prípade vyporiadania dlhov
v rámci prejednania (aj nepredlženého) dedičstva oproti dedičom. Zrejme je to tak preto, že
dedič má zakotvené právo odmietnuť dediť, ktoré si môže uplatniť práve aj v prípade predlženého dedičstva. Keďže ide o základné hmotné prá-
Avšak akékoľvek svojvoľné odmietnutie veriteľa
prijať veci z dedičstva na uspokojenie svojej pohľadávky nie je pre súd (súdneho komisára) záväzné, a to v tom zmysle, že nie je vždy povinný
nariadiť likvidáciu dedičstva len preto, že veriteľ
odmietol prijať vec z dedičstva. V tomto štádiu
musí súd, súdny komisár posúdiť, či ozaj ide
1 § 472 ods. 1 OZ: „Štát, ktorému dedičstvo pripadlo, zodpovedá za poručiteľove dlhy a za primerané náklady jeho pohrebu rov-
nako ako dedič.“
2 § 472 ods. 2 OZ: „Ak nemožno uhradiť peňažný dlh celkom alebo sčasti peniazmi z dedičstva, môže štát použiť na úhradu i
veci, ktoré sú predmetom dedičstva a ktoré svojou hodnotou zodpovedajú výške dlhu. Ak veriteľ odmietne prijatie týchto vecí,
môže štát navrhnúť likvidáciu dedičstva.“
5
Články
ARS NOTARIA 3/2011
o také ponúknuté veci z dedičstva, ktorých
speňaženie je ťažko zrealizovateľné (t.j. veci sú
z hľadiska svojej podstaty nepredajné a pod.), takže v konečnom dôsledku by veriteľ svoju pohľadávku z prevzatej veci z dedičstva neuspokojil,
alebo to tak nie je a veriteľ nemá relevantný dôvod na neprijatie ponúknutých vecí z dedičstva
(ako je to v prípade vecí, ako sú auto, byt a pod.),
ktorých speňaženie nemôže spôsobovať pre veriteľa problémy, ktoré by boli dôvodom, že vec z dedičstva neprijme.3
nosťou uznesenia o pripadnutí vecí z dedičstva, ktoré sa nepodarilo predať, štátu.
Procesné možnosti vyporiadania
sa s dlhmi v dedičskom konaní
Skúsme si teda urobiť resumé, aké zákonné
možnosti má notár prejednávajúci dedičstvo,
keď v dedičskom konaní zistí dlhy poručiteľa ku
dňu jeho smrti. Vychádzajúc z platnej právnej
úpravy, najmä Občianskeho súdneho poriadku,
sa v praxi teda môžeme konfrontovať so šiestimi
procesnými možnosťami „riešenia či neriešenia“
dlhov poručiteľa, so spoločným menovateľom
a zásadou, že dedenie nemá byť pre dediča rizikom. Podľa vyčíslenia pasív dedičstva a následného posúdenia, či ide o čistú hodnotu dedičstva alebo predlžené dedičstvo s náležitým
osvojením miery zodpovednosti dedičov za dlhy
poručiteľa, si súdny komisár zvolí náležitý procesný postup, a to:
Takto ponúknutá vec z dedičstva tu má vlastne
uhradzovaciu funkciu (podobne ako záloh), no
ak by bolo jej speňaženie, predaj pre veriteľa nevýhodný, nemusel by takto štátom ponúknutú
vec prijať (na rozdiel od zálohu).
Ak štát navrhne likvidáciu dedičstva, súd vydá
uznesenie, ktorým nariadi likvidáciu, návrh ktorého pripraví súdny komisár. Ďalší postup pri likvidácii (nepredlženého) dedičstva je rovnaký ako
v prípade predlženého dedičstva.4
Pri nepredlženom dedičstve
Ak sa v rámci likvidácie podarí veci z dedičstva,
predtým ponúknuté veriteľom na uspokojenie
ich pohľadávok, speňažiť, uspokoja sa z výťažku
predaja veritelia. Ich pohľadávky sa uspokojujú
samozrejme postupom podľa skupín uspokojovania veriteľov.5 V opačnom prípade, teda ak sa
v rámci likvidácie dedičstva veci z dedičstva (nepredlženého) nepodarí predať, tento majetok pripadne štátu6 a neuspokojené pohľadávky veriteľov zaniknú.7 Zánik neuspokojených pohľadávok
veriteľov je zákonom daný tak voči dedičom, ako
aj voči štátu, ktorému pripadlo dedičstvo buď
ako odúmrť8, alebo že sa veci z dedičstva nepodarilo predať.6 Podstatnou okolnosťou, ktorá
zakladá právny stav zániku neuspokojených pohľadávok veriteľov, je právoplatné skončenie likvidácie dedičstva, a to buď právoplatnosťou
uznesenia o rozvrhu výťažku, alebo právoplat-
1. Ak notár v konaní konštatuje, že dedičstvo tvorí nepatrný majetok, teda majetok nepatrnej
hodnoty (ustálená prax hovorí o hodnote do asi
1 000 €, no jej výška môže byť aj iná), a súčasne
sú do pasív dedičstva zaradené náklady spojené
s pohrebom, buď ako jediné, alebo aj iné dlhy poručiteľa. Notár postupom podľa
, a konanie zastaví. Prípadný iný dlh sa v dedičskom konaní nerieši, aj pokiaľ by išlo o predlžené dedičstvo.
Osoba, ktorá sa postarala o pohreb poručiteľa, je
veriteľ s osobitným postavením (má postavenie
v prvej skupine v rámci poradia uspokojovania
pohľadávok veriteľov5) a súčasne je aj účastníkom konania.9 Podľa výslovného znenia záko-
3 R 14/71: „Na návrh štátu odôvodnený tým, že veriteľ odmietol prijať vec z dedičstva na úhradu svojej pohľadávky možno naria-
diť likvidáciu i dedičstva nepredlženého. Otázka možnosti upokojenia veriteľovej pohľadávky z majetku poručiteľa, je pre posúdenie dôvodnosti návrhu na likvidáciu dedičstva otázkou rozhodnou.“
4 § 175u ods. 1 OSP: „Likvidáciu dedičstva súd vykoná speňažením všetkého poručiteľovho majetku. Súdny komisár je povinný
postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby majetok speňažil za cenu, za ktorú sa rovnaký alebo porovnateľný majetok za
obdobných podmienok obvykle predáva.“
5 § 175v ods. 2 OSP: „Z výťažku uhradí súd postupne pohľadávky podľa týchto skupín: a) náklady poručiteľovej choroby a prime-
rané náklady jeho pohrebu, trovy konania a splatné výživné, b) dlžné dane a poplatky, c) ostatné pohľadávky.“
6 § 175u ods. 3 OSP: „O majetku poručiteľa, ktorý sa nepodarilo takto speňažiť, rozhodne súd, že pripadá štátu s účinnosťou ku
dňu smrti poručiteľa.“
7 § 175v ods. 4 prvá veta OSP: „Právoplatným skončením likvidácie zaniknú proti dedičom neuspokojené pohľadávky veriteľov.“
8 § 462 OZ: „Dedičstvo, ktoré nenadobudne žiadny dedič, pripadne štátu.“
9 § 175b posledná veta OSP: „V konaní podľa § 175h ods. 2 je účastníkom konania iba ten, kto sa postaral o pohreb.“
6
ARS NOTARIA 3/2011
Články
na10 má totiž uspokojenie primeraných nákladov spojených s pohrebom poručiteľa prednosť
pred poručiteľovými dlhmi, ktoré vznikli za jeho života.
rého bude okrem vyporiadania konkrétneho
majetku patriaceho do dedičstva konkrétnemu
dedičovi vyplývať aj nadobudnutie konkrétnej
pohľadávky konkrétneho veriteľa viažucej sa ku
konkrétnemu dedičovi. Ide o rovnaké východiskové okolnosti ako vo vyporiadaní podľa bodu 2,
len do súpisu pasív musia byť vždy zaradené
dlhy poručiteľa, ak sa majú vyporiadať a ktorých
výška však nepresahuje všeobecnú cenu majetku.
Podobne chápe túto povinnosť aj Občiansky súdny poriadok,5 ktorý určuje poradie pohľadávok
na uspokojenie pri rozvrhu výťažku speňaženia majetku poručiteľa v rámci likvidácie a podľa
ktorého sa za prednostné pohľadávky považujú
okrem nákladov spojených s pohrebom aj náklady poručiteľovej choroby, trovy konania a splatné
výživné. Na práva iných veriteľov v tomto prípade
súd neprihliada.
Na rozdiel od vyporiadania dedičstva
dohodou, v ktorej dedičia zodpovedajú veriteľom
podľa § 470 OZ,1 pri tejto dohode sú účastníkmi
tejto časti konania aj veritelia, s ktorými dedičia
dohodu obsiahnutú v osvedčení o dedičstve alebo uznesení uzavrú a o ktorých pohľadávkach sa
koná.12
Prednostne sú uspokojované len „primerané náklady poručiteľovho pohrebu“. Primeranosť sa
posudzuje podľa konkrétnych okolností a miestnych zvyklostí, podľa spoločenského postavenia
poručiteľa, jeho veku a výšky jeho majetku. Sú to
najmä náklady účtované pohrebnou službou, náklady na spopolnenie, cintorínske poplatky, náklady na zriadenie pomníka a náhrobnej tabule,
náklady na úpravu hrobu, náklady na kar.11
Ide o dohodu, v rámci ktorej sa vyporiadavajú spolu aktíva rovnako ako pasíva a vo výroku vyporiadania dedičstva by mohla vyzerať nasledovne:
„Dedičia a veritelia uzavreli o vyporiadaní dedičstva dohodu: pohľadávku veriteľa AB vo výške
00 €, vzniknutú na základe ... nadobúda dedič
XY.“
2. Ak notár v konaní zistí dlhy, ktoré zaradí do pasív dedičstva, lebo nie sú medzi dedičmi sporné, resp. ich má súdny komisár za preukázané,
alebo do pasív dedičstva nie sú zaradené žiadne pasíva, lebo ich dedičia považujú za sporné,
alebo súdny komisár ich nevyhodnotil ako dlhy
poručiteľa, resp. žiadne pohľadávky voči poručiteľovi uplatnené neboli, prejedná nepredlžené
dedičstvo dohodou či potvrdením, osvedčením
o dedičstve či uznesením (súdu). Dlhy poručiteľa
sa výslovne v osvedčení o dedičstve (uznesení
súdu) neprejednávajú, nie sú v časti obsahujúcej vyporiadanie dedičstva výslovne obsiahnuté,
teda konkrétny dlh voči konkrétnemu veriteľovi
nenadobúda žiadny konkrétny dedič, pričom dedičia
V súpise pasív bude uvedený ako dlh konkrétna
pohľadávka s označením veriteľov, ktorí sú uvedení aj v záhlaví ako účastníci konania AB.
Táto dohoda je prípustná len vtedy, ak dedičstvo
nadobúda viac dedičov, keďže pri nadobudnutí
dedičstva jediným dedičom nemôže dôjsť k žiadnej modifikácii zodpovednosti za dlhy poručiteľa,
ako je ustanovená v § 470 OZ.13
Osvedčenie o dedičstve (uznesenie súdu) obsahujúce takto uzavretú dohodu s veriteľmi nie je
podkladom pre podanie návrhu veriteľa ako
oprávneného na exekúciu na účely vymoženia
úhrady dlhu voči dedičovi ako povinnému, ktorý
prevzal zodpovednosť (zaviazal sa voči veriteľovi), keďže ide o dohodu o vyporiadaní aktív, ako
aj pasív tvoriacich dedičstvo medzi dedičmi na-
10
3. Ak sa vyporiadava pohľadávka veriteľa v rámci
dedičského konania spolu s majetkom patriacim
do dedičstva, výsledkom bude stav obsiahnutý
v osvedčení o dedičstve či uznesení (súdu), z kto-
10 § 470 OZ: „Dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa
a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.“
11 Pavelková, B.: Zodpovednosť dediča za dlhy poručiteľa v súkromnom a verejnom práve. In: Ars Notaria č. 3/2009, s. 10.
12 R 48/1975: „Ak sa vyporiadava pohľadávka veriteľa voči poručiteľovi v konaní o dedičstve uznesením súdu alebo dohodou
v osvedčení o dedičstve, je veriteľ poručiteľa vždy účastníkom tej časti prejednávania dedičstva, ktorá sa týka jeho pohľadávky, a je vždy potrebný jeho súhlas, ak majú podľa tohto vyporiadania vykonaného dohodou či uznesením zodpovedať dedičia
za dlhy poručiteľa inak, ako je to v § 470 ods. 2 OZ.“
13 R 63/1972: „K vyporiadaniu pohľadávky poručiteľovho veriteľa odchylne od § 470 ods. 2 OZ môže dôjsť v konaní o dedičstve,
ak dedičstvo nadobúda viac dedičov.“
7
Články
ARS NOTARIA 3/2011
vzájom, hoci vo vzťahu ku konkrétnemu veriteľovi, ktorý je účastníkom tejto časti konania.14
Za účastníkov tejto časti konania sa teda považujú okrem dedičov (prípadne štátu, ak ide
o odúmrť) aj tí veritelia, ktorých pohľadávka sa
v dedičskom konaní uspokojuje tým, že na jej
úhradu veriteľ preberá konkrétnu vec z dedičstva.
Pri predlženom dedičstve
O tejto dohode ako jedným z málo využívaných
procesných inštitútov vyporiadania sa s predlženým dedičstvom sa v tomto príspevku zmienim
podrobnejšie.
Ďalšie tri nasledujúce spôsoby ako procesné
možnosti vyporiadania sa s dlhmi poručiteľa prichádzajú do úvahy zásadne len v prípade predlženého dedičstva, konštatovaného na základe
uznesenia podľa § 175o OSP.15
Prenechanie (predlženého) dedičstva
veriteľom – iure crediti § 175p OSP
(§ 471 ods. 1 OZ)
4. Prvou možnosťou, s ktorou sa môžeme v praxi
stretnúť, je vyporiadanie, či skôr nevyporiadanie predlženého dedičstva spôsobom, akoby
bolo nepredlžené, teda
Procesným predpokladom uzavretia takejto dohody je výrok o všeobecnej cene majetku, výške
dlhov a výške jeho predlženia, ktorý je obsiahnutý v samostatnom uznesení súdu. Súdny komisár z takéhoto právoplatného uznesenia (jeho
vydanie by malo nasledovať po vykonanej konvokácii17) konštatuje, že ide o predlžené dedičstvo.
V konečnom dôsledku je to vlastne „neriešenie“ dlhov a najmä riziko pri dedení pre dediča, ktoré síce zákon
výslovne neuvádza ako možnosť vyporiadania
predlženého dedičstva, no ani ho nezakazuje.
Napriek tomu mám za to, že takýto spôsob „neriešenia“ predlženého dedičstva, keď dedič nadobúda mínusové dedičstvo, je vo vzťahu k dedičom a ich zodpovednosti za dlhy poručiteľa
neprofesionálny, možno až nezodpovedný, hoci
najschodnejší a časovo najmenej náročný, a preto aj súdnymi komisármi využívaný.
V tomto štádiu závisí od dedičov, či sa pokúsia
uzavrieť s veriteľmi túto dohodu. Rovnako od
nich závisí výber veriteľov, s ktorými túto dohodu uzavrú.18 V záujme schválenia dohody súdom však notár musí dbať o to, aby išlo o veriteľov, ktorých pohľadávky boli v dedičskom konaní
preukázané a aby dohodu uzavreli so všetkými
veriteľmi, ktorých pohľadávky by boli v prípade likvidácie aspoň čiastočne uspokojené.5 Za
účastníkov sa teda okrem dedičov považujú aj tí
veritelia, ktorých pohľadávka sa v dedičskom konaní uspokojuje tým, že na jej úhradu veriteľ preberá konkrétnu vec z dedičstva. Túto dohodu
uzavierajú (podpisujú do zápisnice) všetci dedičia a veritelia, ktorým sa dedičstvo prenecháva.
Aktíva prenechávaného dedičstva musia byť
presne špecifikované tak, akoby ich nadobúdal
dedič.
5. Ďalšou možnosťou riešenia predlženého dedičstva, či už sú účastníkmi konania dedičia alebo štát v prípade odúmrte, je
účastníkov
o tom, že predlžené dedičstvo sa prenechá veriteľom na úhradu dlhov.16 Keďže ide o dohodu dedičov (prípadne štátu) na strane jednej a veriteľov na
strane druhej, súhlas veriteľov (veriteľa) s obsahom dohody, teda prebratím vecí z (predlženého)
dedičstva ponúkaných dedičmi (štátom) na úhradu, uspokojenie ich pohľadávok, je nevyhnutný.
14 R 19/1988: „Uznesenie súdu/osvedčenie o dedičstve o schválení dohody dedičov podľa § 482 ods. 1 OZ obsahujúce aj závä-
zok jedného z dedičov uhradiť dlh voči veriteľovi poručiteľa, nie je pre tohto veriteľa podkladom pre podanie návrhu na súdny
výkon rozhodnutia, exekúciu na vymoženie úhrady dlhu.“
15 § 175o ods. 1 OSP: „Na podklade zistenia podľa § 175m určí súd všeobecnú cenu majetku, výšku dlhov a čistú hodnotu dedič-
stva, prípadne výšku jeho predlženia v čase smrti poručiteľa. Za všeobecnú cenu majetku určí súd sumu zhodne tvrdenú účastníkmi; ak sú tvrdenia rozdielne, vykoná súd na jej zistenie potrebné dôkazy. Ustanovenie § 136 OSP sa použije primerane.“
16 175 p ods. 1 OSP: „Účastníci sa môžu dohodnúť o tom, že predlžené dedičstvo sa prenechá veriteľom na úhradu dlhov. Táto
dohoda podlieha schváleniu súdu, ktorý dohodu schváli, ak neodporuje zákonu; ak dohodu neschváli, pokračuje v konaní po
právoplatnosti rozhodnutia.“
17 §175n ods. 1 OSP: „Na návrh dedičov vydá súd uznesenie, v ktorom vyzve veriteľov, aby mu oznámili svoje pohľadávky v leho-
te, ktorú v uznesení určí, a poučí ich o tom, že dedičia nezodpovedajú veriteľom, ktorí svoje pohľadávky včas neoznámili, pokiaľ
je uspokojením pohľadávok ostatných veriteľov vyčerpaná cena dedičstva, ktoré dedičia nadobudli. Uznesenie súd uverejní vyvesením na úradnej tabuli súdu.“
18 R 18/1985: „Pri uzavretí dohody podľa § 175q ods. 1 alebo § 175zca ods. 1 písm. d) OSP závisí výber veriteľov od dedičov.
Súd/súdny komisár, musí pri schvaľovaní takejto dohody brať zreteľ na to, či tento spôsob ukončenia veci nebude v rozpore so
zákonom a či nebude na ujmu tých, ktorí by mohli byť vo svojich právach pri likvidácii dedičstva ukrátení.“
8
ARS NOTARIA 3/2011
Články
Hmotnoprávnym predpokladom pre prenechanie dedičstva veriteľom k úhrade dlhov
dedičstva
medzi dedičmi (jediným dedičom, prípadne štátom) na strane jednej a veriteľmi na strane druhej, že veritelia prevezmú majetok patriaci do dedičstva na úhradu svojich
pohľadávok. Ak je zrejmé, že známy majetok poručiteľa nebude stačiť ani sčasti na úhradu pohľadávok uvedených v § 175v ods. 2 písm. c)
OSP (ako ostatné pohľadávky), stačí, ak sa na
dohode zúčastnia tí z veriteľov, ktorí by mohli byť
pri rozdelení výťažku dosiahnutého speňažením
dedičstva aspoň sčasti uspokojení.
(celkom alebo sčasti neuspokojení alebo
ak nebol nejaký majetok zaradený do aktív dedičstva) potom môžu
19
v ktorom môžu tiež preukázať, že do dedičstva patrí ešte ďalší majetok.
Táto dohoda sa týka všetkých aktív dedičstva, čo
znamená, že dedičia podľa nej nemôžu získať
žiadny majetok patriaci do dedičstva a že nemôžu ani zaňho poskytnúť peňažnú náhradu.
dedičstva, ku ktorému smeruje celé dedičské
konanie, ale o dohodu dedičov a veriteľov, že dedičia veriteľom prenechajú majetok z dedičstva
na úhradu ich dlhov, keďže dedičstvo je predlžené.21 Hoci v oboch prípadoch z hľadiska formy
ide o dohodu obsiahnutú v osvedčení o dedičstve alebo uznesení súdu, pri dohode podľa
§ 175p OSP sa však nevyporiadavajú aktíva ani
pasíva, ale majetok z dedičstva, ktorého všeobecná cena je nižšia ako výška prihlásených
(a uznaných) pohľadávok, sa prenecháva veriteľom na uspokojenie ich pohľadávok, a ktorá by
mohla znieť nasledovne:
„Dedičia a veritelia sa po predchádzajúcom schválení návrhu tejto dohody na základe právoplatného uznesenia OS XY č. kon.: 00000/1111-22 zo
dňa 00.11.2222 sa dohodli na p r e n e ch a n í
predlženého dedičstva
n majetku AB na úhradu dlhu vo výške XY veriteľovi YX,
n majetku CD na úhradu dlhu vo výške tu veriteľovi UT...“
O schválení tejto dohody
Ak majetok z dedičstva prenechaný veriteľovi na
úhradu jeho dlhu poručiteľa je technicky, ekonomicky či efektívne nedeliteľný a cena tohto majetku prevyšuje pohľadávku veriteľa, môže sa tento
(už uspokojený) veriteľ zaviazať na úhradu dlhu
alebo jeho časti inému veriteľovi poručiteľa, ktorý
po tom, čo si pohľadávku do dedičstva uplatnil
a následne jeho pohľadávka bola rovnako zaradená do súpisu pasív, je tiež účastníkom tejto dohody. Takáto dohoda by mohla znieť takto:
,
proti ktorému je prípustné odvolanie, a po právoplatnosti ktorého potom súdny komisár vydá
osvedčenie o dedičstve.20
5
„Dedičia a veritelia sa dohodli na p r e n e ch a n í
predlženého dedičstva:
n majetku AB na úhradu dlhu vo výške xy veriteľovi YX,
n majetku CD na úhradu dlhu vo výške tu veriteľovi UT, ktorý sa zaväzuje uhradiť veriteľovi SV
sumu vo výške 00 €, ktorá zodpovedá rozdielu medzi všeobecnou cenou jemu prenechaného majetku z dedičstva a výškou jeho po-
Túto dohodu treba zásadne rozlíšiť od dohody
o vyporiadaní dedičstva, ktorú uzavierajú výlučne dedičia, hoci vo vzťahu ku konkrétnym veriteľom, pri ktorej si vymedzujú rozsah svojej dedičskej zodpovednosti za dlhy poručiteľa inak ako
podľa zákonného ustanovenia § 470 OZ10 opísanej v bode 3. Pri tejto dohode o prenechaní predlženého dedičstva nejde o dohodu o vyporiadaní
19 § 175y OSP: „(1) Nezaradenie majetku alebo dlhov do aktív a pasív dedičstva v dôsledku postupu podľa § 175k ods. 3 nebráni
účastníkom konania, aby sa domáhali svojho práva žalobou mimo konania o dedičstve. (2) Okrem prípadu, keď sa vykonala likvidácia dedičstva, nebráni uznesenie súdu tomu, kto nebol účastníkom konania o dedičstve, z ktorého uznesenie vzišlo, aby sa
domáhal svojho práva žalobou.“
20 §175zca ods. 1: „Notár poverený súdom (§ 38 ods. 1) vydá so súhlasom účastníkov osvedčenie o dedičstve, ak ... d) dedičia
uzavreli s veriteľmi poručiteľa dohodu o prenechaní predlženého dedičstva na úhradu dlhov.“
21 R 34/76: „Dohodu podľa § 175p OSP môžu uzatvárať len účastníci konania. Predpokladom na uzavretie tejto dohody je aj urče-
nie všeobecnej ceny majetku, výšky dlhov a čistej hodnoty dedičstva, prípadne výšky jeho predlženia podľa § 175o ods. 1 OSP.
K tomuto postupu dochádza nesprávne niekedy aj tam, kde sú dané podmienky na použitie § 175h ods. 2. Táto dohoda nie je dohodou o vyporiadaní dedičstva podľa 472 OZ a nie je schvaľovaná podľa § 175q ods. 1 písm. c). Je dohodou medzi účastníkmi konania - dedičmi a veriteľmi, ktorá má umožniť jednak urýchlené skončenie veci a jednak predchádzanie prípadným sporom. Jej
schválenie je samostatne upravené § 175p OSP ods. 1 a nemožno podľa neho potvrdiť veriteľovi nadobudnutie dedičstva. Veriteľ
sa tým, že je mu predlžené dedičstvo podľa 175p prenechané na úhradu dlhov, nestáva samozrejme dedičom.“
9
Články
ARS NOTARIA 3/2011
zápis do verejných registrov (napr. správu katastra) a má účinky vykonateľného rozhodnutia
či exekučného titulu, dohoda o vyporiadaní dlhu
je „len“ dohodou medzi dedičmi, hoci vo vzťahu
k veriteľom, no táto dohoda nepriznáva priamo
právo veriteľovi na zaplatenie, teda právny nárok, ktorý by mohol byť priamo exekučným titulom. Veriteľ sa musí svojho práva (na zaplatenie,
plnenie voči konkrétnemu dedičovi, teda už nie
solidárne voči všetkým dedičom do výšky hodnoty nadobudnutého dedičstva) domáhať osobitnou žalobou, ak dedič, ktorý zodpovednosť za
dlh voči konkrétnemu veriteľovi prevzal, ho dobrovoľne neplní.
hľadávky a súčasne predstavuje výšku
pohľadávky veriteľa SV, ktorú má voči poručiteľovi, a to do 00 dní od právoplatnosti tohto osvedčenia o dedičstve...“.
Napriek tomu, že obe dohody dedičov o vyporiadaní dlhov s veriteľmi, teda dohoda o prenechaní predlženého dedičstva na úhradu dlhov veriteľom, ako aj dohoda o vyporiadaní ich dlhu
v rámci vyporiadania dedičstva majú spoločné
to, že:
n dedičské konanie sa právoplatnosťou ktorejkoľvek dohody končí,
n
veritelia sú účastníkmi konania a podpisujú
ktorúkoľvek z dohôd (musia s ňou súhlasiť),
n veritelia sa však nestávajú dedičmi,
Ak sa kedykoľvek po schválení dohody podľa
175p OSP (po právoplatnom skončení dedičského konania), zistí, že poručiteľovi patril ešte ďalší
majetok, ktorý ešte nebol dosiaľ zahrnutý do aktív dedičstva, môžu sa dedičia s veriteľmi dohodnúť, že aj tento majetok im bude prenechaný na
úhradu ich pohľadávok.22 Pri tom sa hmotne
a procesne postupuje ako pri prvej dohode vrátane schválenia súdom. Ak budú následne uspokojení všetci veritelia, ktorým dedičia zodpovedajú za dlhy poručiteľa (tí, ktorí na základe
konvokácie svoje pohľadávky prihlásili17), súd
majetok, ktorý už nie je treba prenechať veriteľom, prejedná ako dedičstvo.23
možno medzi oboma nájsť päť zásadných rozdielov, a to:
1. Kým dohoda podľa § 175p OSP je možná len
v prípade predlženého dedičstva, pri dohode
o vyporiadaní dlhu ide o nepredlžené dedičstvo.
2. Dohodu podľa § 175p OSP môžu uzavrieť len
niektorí veritelia (ich výber však musí korešpondovať zo zásadami zakotvenými pri likvidácii
a rozvrhu výťažku5), dohodu o vyporiadaní dlhu
v rámci vyporiadania dedičstva musia uzavrieť
všetci známi (prihlásení) veritelia.
3. Prípadná „zvýšená“ zodpovednosť dedičov za
dlhy poručiteľa v prípade nerešpektovania poradia
uspokojovania veriteľov5 hrozí len pri dohode podľa § 175p OSP, keďže tieto pravidlá uspokojenia
veriteľov sa uplatňujú len pri predlženom dedičstve, o aké pri dohode o vyporiadaní dlhu nejde.
Právoplatnosťou uznesenia o schválení takejto
dohody alebo vydaním osvedčenia
o dedičstve a
sa na základe takejto dohody
po poručiteľovi na základe
, nie dedenia, podobne
ako odúmrť, či nepatrný majetok. Dedič sa ním
stane jedine v prípade, že on sám je veriteľom.
4. Kým dohoda vyporiadaní dlhu je dohodou
o vyporiadaní dedičstva, ktorou sa dedičské konanie končí a na základe ktorej dedičia nadobúdajú konkrétny majetok aj konkrétne dlhy voči
veriteľom, tak dohoda podľa § 175p OSP nie je
dohodou o vyporiadaní dedičstva, no veritelia
nadobúdajú konkrétne veci z dedičstva v určenej
všeobecnej cene (nie právo na výplatu v hodnote
prenechanej veci z dedičstva), a to na základe
úradného rozhodnutia.
Ak nedôjde k dohode dedičov a veriteľov o prenechaní dedičstva na úhradu dlhov, spravuje
sa povinnosť dedičov plniť dlhy ustanoveniami
Občianskeho súdneho poriadku o likvidácii dedičstva.24
Ak by veritelia nesúhlasili s prevzatím dedičstva
na úhradu ich dlhov alebo by súd túto dohodu
z už uvedeného dôvodu neschválil, prichádzala
by do úvahy už len posledná možnosť vyporiadania predlženého dedičstva, a to
5. A najpodstatnejší rozdiel z hľadiska vykonateľnosti týchto dohôd pre veriteľov je ten, že kým dohoda uzavretá podľa § 175p OSP je titulom pre
22 § 175p ods. 2 prvá veta OSP: „Ak sa po právoplatnom skončení konania objaví ďalší majetok, postupuje sa podľa odseku 1.“
23 § 175p ods. 2 druhá veta OSP: „Ak zostane majetkový prebytok, prejedná ho súd ako dedičstvo.“
24 § 471 ods. 2 OSP: „Ak nedôjde k dohode medzi dedičmi a veriteľmi, spravuje sa povinnosť dedičov plniť tieto dlhy ustanovenia-
mi Občianskeho súdneho poriadku o likvidácii dedičstva. Dedičia pritom nezodpovedajú veriteľom, ktorí svoje pohľadávky neoznámili i napriek tomu, že ich na to súd na návrh dedičov vyzvalo, pokiaľ je uspokojením pohľadávok ostatných veriteľov cena
nimi nadobudnutého dedičstva vyčerpaná.“
10
ARS NOTARIA 3/2011
Články
riadaní dedičstva, o ich právach, ale výlučne
o uspokojení pohľadávok veriteľov, ktorým práva
dedičov výrazne ustupujú. Keďže dedičia nenadobúdajú z dedičstva žiadny majetok, ich zodpovednosť za dlhy poručiteľa, ako ju zakotvuje
§ 470 OZ, zaniká.
6. Likvidáciou predlženého dedičstva postupom podľa § 175t až v OSP.
Nariadenie likvidácie dedičstva (výlučne) uznesením súdu spôsobuje pre celé ďalšie konanie,
dedičov a ďalšie procesné kroky závažné následky. Dedičia síce stále ostávajú účastníkmi konania, no ďalšie konanie už nie je konaním o vypo-
Podrobnejšie o likvidácii v budúcom príspevku.
VEREJNÉ LISTINY A ZÁPISY DO VEREJNÝCH
REGISTROV PROSTREDNÍCTVOM VEREJNÝCH LISTÍN
Mgr. Peter Danczi, Mgr. Vojtech Kavečanský
Hlavnou činnosťou každého notára je každodenné vystavovanie verejných listín. Je to podstata
jeho povolania a takmer všetky úkony, právomoci a povinnosti notára smerujú vlastne iba k jedinému cieľu: vystaveniu verejnej listiny, ktorá
dáva účastníkom právnu istotu, je vykonateľná,
všeobecne uznávaná a iba ťažko spochybniteľná.
potvrdená na Európskej úrovni aj rozsudkom
ESD vo veci Unibank2 V zmysle tohto rozhodnutia je verejnou listinou inštrument, ktorý bol vystavený orgánom verejnej moci, resp. orgánom,
ktorý je na túto činnosť štátom poverený, potvrdzuje sa v nej nie iba pravosť podpisu, ale aj
pravdivosť obsahu a môže byť vykonateľná v cudzom štáte v prípade, ak je vykonateľná v štáte
pôvodu.3
Všeobecná definícia verejnej listiny je obsiahnutá priamo v ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.1 Vychádzajúc z tohto ustanovenia,
musí listina k povýšeniu na verejnú spĺňať tieto
znaky: musí byť vystavená orgánom, ktorý má
právomoci verejné listiny vystavovať, to znamená orgánom verejnej moci a musí byť vystavená
postupom v súlade so zákonom, t.j. najmä v oblasti, v ktorej orgán verejnej moci verejné listiny
môže vydávať. Ak sú tieto podmienky splnené,
považuje sa listina za verejnú a je bez ďalšieho
všeobecne uznávaná bez pochybností. Všetky
ostatné listiny sú súkromné, pričom definícia
súkromnej listiny nie je obsiahnutá ex lege. Verejná listina ako inštrument právnej istoty bola
Skutočnosti uvedené vo verejnej listine sa považujú za pravdivé, až kým sa nepreukáže opak.
Štátu, občanom, podnikateľom, organizáciám
a iným subjektom práva verejné listiny prostredníctvom tejto jednoduchej definície uľahčujú ich
každodennú existenciu. Nemusia byť ostražití
a podozrievaví pri preskúmavaní skutočností,
ktoré sú vo verejnej listine obsiahnuté. V prípade, ak niekto skutočnosti uvedené vo verejnej listine chce spochybniť, musí vždy niesť dôkazné
bremeno.
Štát vydáva verejné listiny priamo prostredníctvom svojich orgánov (napr. občiansky preukaz4), alebo poverí na vydávanie orgány samo-
1 Ustanovenie § 134 zákona číslo 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok) v znení neskorších predpisov: Listiny vydané súdmi
Slovenskej republiky alebo inými štátnymi orgánmi v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitnými predpismi vyhlásené za verejné, potvrdzujú, že ide o nariadenie alebo vyhlásenie orgánu, ktorý listinu vydal, a ak nie je dokázaný opak, i
pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje.
2 Rozhodnutie vo veci C-260/97, ECR 1999, s. 3715 zo 17. júna 1999, Unibank a Flemming G. Christensen o výklade článkov
32, 36 a 50 Bruselského dohovoru, t.j. Dohovoru z 27. septembra 1968 o právomoci a výkone súdnych rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach.
3 Definícia verejnej listiny vychádza zo správy Jenarda-Möllera v súvislosti s Lugánskym dohovorom zo 16. septembra 1988
o právomoci a výkone súdnych rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach, ktorý prijali členské štáty Európskej zóny voľného obchodu (EFTA). Predmetná správa bola uverejnená v Úradnom vestníku Európskej únie 1990 C 189, s. 57).
4 Ustanovenie § 2 ods. 1 zákona č. 224/2006 Z.z. o občianskych preukazoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov.
11
Články
ARS NOTARIA 3/2011
správy (matričné listiny5), súdy (rozsudok6)
alebo notára (notárske zápisnice, doložky7).
V prípade poverenia na vydávanie si však štát
ponecháva vždy veľmi intenzívnu možnosť kontroly takéhoto orgánu, a to z dôvodu zabezpečenia požadovanej kvality verejnej listiny. Napríklad nad notármi vykonáva kontrolu minister
spravodlivosti a na zabezpečenie dôkladného
preverenia výkonu delegovaných právomocí má
právo nahliadať napríklad do spisov, môže podať
pri zistení pochybenia návrh na začatie disciplinárneho opatrenia a pod. V prípade notárskych
zápisníc o právnych úkonoch ako špecifických
verejných listín spisuje notár súkromnoprávne
úkony účastníkov do notárskej zápisnice a povyšuje ich tak spísaním verejnej listiny o súkromnoprávnom úkone na vyššiu úroveň. Preto má pri
takejto činnosti aj mnoho povinností a musí vykonať niekoľko krokov na zabezpečenie právnej istoty. Ide o povinnosti obsiahnuté jednak
v samom Notárskom poriadku spočívajúce v povinnosti notára upozorniť účastníkov odplatného
právneho úkonu na platobné podmienky dohodnuté v zmluve a na výšku poistného krytia a poisťovňu, v ktorej je poistený pre prípad spôsobenia
škody, ako aj v Etickom kódexe notárov, ktoré
spočívajú v povinnosti poučiť účastníkov o právnych následkoch ich vyhlásení a úkonov, povinnosti chrániť slabšieho účastníka a tieto povinnosti zastrešujúca prísna nestrannosť notára pri
svojej činnosti.8 Notár je samozrejme viazaný
etickým kódexom, de lege ferenda by však povinnosti ako poučovacia povinnosť o právnych následkoch vyhlásení a ochrana slabšieho účastníka bolo vhodné pre ozrejmenie uviesť aj
v základnom zákone, ktorý upravuje činnosť notára [zákon č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov].
ako jednoduchšia pre občana a podnikateľa,
avšak veľmi nákladná pre štát a do budúcnosti aj
málo vhodná pre občanov a podnikateľov.
Pri katastri nehnuteľností existujú vo vkladovom
konaní dva režimy. Vklady povoľujú zamestnanci
správ katastra s vysokoškolským vzdelaním, ktorí preskúmavajú súkromnoprávne úkony občanov a podnikateľov a v časovo dlhom vkladovom
konaní (obvykle 30 dní) kontrolujú správnosť spísaných zmlúv. Ak by občan žiadal rozhodnutie
v 15-dňovej lehote, musí si priplatiť takmer 200
eur. Pri zápise notárskych zápisníc ako verejných
listín, ktoré upravujú prevod vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam, existuje osobitný režim, pri
ktorom správy katastra nemusia kontrolovať
správnosť verejnej listiny z právneho hľadiska,
a skúmajú iba, či notár neurobil chybu, pre ktorú
by takáto listina bola v nesúlade s katastrálnym
operátom, a preto nezapísateľná. Je to aj správny postup, keďže orgán verejnej moci (kataster)
sa spolieha na údaje vo verejnej listine vydanej
iným orgánom verejnej moci (notár). Rovnaký režim majú pri vkladovom konaní aj zmluvy o prevode nehnuteľností, ktoré autorizoval advokát.
Advokát však nie je orgánom verejnej moci a nepodlieha všetkým povinnostiam pri spisovaní listiny, ktorým podlieha notár. Rovnako nepodlieha
ani kontrole zo strany štátu, tak ako to je u notára. Advokátom vyhotovená zmluva o prevode nehnuteľností nie je verejnou listinou, napriek
tomu sa na ňu orgán verejnej moci (kataster) pozerá, že údaje v nej uvedené sú pravdivé a nepreskúmava ich ďalej. Týmto bol zákonodarcom do
systému listín zavedený osobitný druh listiny,
ktorá nie je ani súkromnou listinou (kataster nepreskúmava údaje v nej uvedené), avšak ani verejnou listinou (nie je vydaná orgánom oprávneným vydávať verejné listiny).
Pri obchodnom registri sú zápisy dokonca ešte
jednoduchšie. Nerozlišuje sa medzi verejnými
a súkromnými listinami, registrové súdy tu vsadili na kontrolu iba formálnych náležitostí príloh.
Lehoty sú práve pre takúto zjednodušenú kontrolu skrátené na 5 pracovných dní od doručenia
návrhu a zamestnáva sa opäť nákladný aparát
vyšších súdnych úradníkov s vysokoškolským
vzdelaním, ktorí o návrhoch rozhodujú. Postup
Pri týchto úvahách sa vynorí ihneď otázka verejných registrov, ktoré vedie štát, a spôsobu zápisov
do nich. Notármi sú pri ich každodennej činnosti
dva najčastejšie používané verejné registre – kataster nehnuteľností a obchodný register. Oba registre sú verejné, výstupy z nich sú verejnými listinami. Zákonodarca sa pri zápisoch do týchto
registrov vydal cestou, ktorá sa na prvý pohľad javí
5 Ustanovenie § 3 ods. 2 zákona č. 154/1994 Z.z. o matrikách v znení neskorších predpisov.
6 Ustanovenie § 134 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.
7 Ustanovenie § 3 ods. 4 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpi-
sov.
8 II. časť, článok V Etického kódexu notára.
12
ARS NOTARIA 3/2011
Z praxe notárstva
iba formálnej kontroly je však vidieť aj pri výstupoch z obchodného registra (výpisy) a ich
hodnovernosti. Výpisy z obchodného registra sú
síce verejnými listinami, majú však podľa môjho
názoru hodnovernosť súkromných listín, keďže
sú veľmi jednoducho spochybniteľné. Napríklad
pri vymenovaní konateľa stačí rozhodnutie valného zhromaždenia, pričom priebeh valného
zhromaždenia nemusí byť osvedčený notárom,
a tak povýšený na verejnú listinu, dokonca nie je
nutné ani aspoň úradné osvedčenie podpisov
prítomných osôb a ak takéto valné zhromaždenie vymenuje nového konateľa, ktorý podá návrh
na zápis zmeny zapísaných údajov, registrový
súd je povinný takýto zápis vykonať. Nový konateľ zapísaný v obchodnom registri následne
môže v mene spoločnosti robiť akékoľvek úkony,
prevádzať majetky, zaväzovať spoločnosť a robiť
všetky úkony ako štatutárny orgán. V prípade
podvodného konania nemôže vlastník spoločnosti takémuto konaniu žiadnym spôsobom zabrániť a osoba s nekalými úmyslami môže veľmi
jednoducho zneužiť takúto jednoduchosť zápisu. Uvedený postup preto nie je na mieste pri zápise do verejných registrov a štát neplní svoju
základnú funkciu poskytnúť občanom a podnikateľom právnu istotu a ochranu jeho vlastníctva.9
Štát prostredníctvom systému numerus clausus zabezpečuje rovnomerný prístup občanov
a podnikateľov k notárovi na celom území Slovenskej republiky. Notári štát nestoja nič, práve
naopak, sú nemalými prispievateľmi do pokladnice prostredníctvom dane z príjmov, dane z pridanej hodnoty a rovnako sú aj platcami dávok do
sociálnej poisťovne. Tým je vytvorený dostupný
a štátny rozpočet finančne nezaťažujúci aparát,
ktorý je orgánom verejnej moci a ktorý by mohol
byť tak vsunutý medzi úkony súkromného práva
a evidenciu vo verejných registroch. Zápisy by
v konečnom dôsledku stáli štát podstatne menej
ako v súčasnosti a boli by vykonávané k spokojnosti občanov a podnikateľov v priebehu niekoľkých hodín. Na porovnanie sa stačí spýtať žiadateľov, koľko trvá zápis do Notárskou komorou SR
vedeného Notárskeho centrálneho registra záložných práv. Drvivá väčšina notárov vykoná takýto zápis do niekoľkých hodín, resp. do jedného
dňa od požiadania.
Verejná listina je v rukách orgánu, ktorý ho vydáva, nesmierne silná zbraň. Preto je aj správne, že
tieto orgány podliehajú prísnej kontrole a majú
uložené pri vydávaní verejných listín aj nemalé
povinnosti. Každá jedna verejná listina odbremeňuje štát od potreby jej kontroly a odbremeňuje ho aj finančne pre ich obťažnú spochybniteľnosť. Preto by štát mal na zníženie svojich
výdavkov v tomto ťažkom období využiť každé
dostupné riešenie a najmä používať existujúce
inštitúty, prostredníctvom ktorých sa dá zabezpečiť právna istota pre občanov.
Vyriešiť existujúce problémy s hodnovernosťou
zápisov vo verejných registroch by sa dali pritom
jednoducho. Katastre a obchodné registre by vykonávali samozrejme naďalej evidenciu, rozhodnutia o povolení vkladu alebo zápisu by sa však
preniesli na iný orgán verejnej moci – notára.
• Z praxe notárstva •
ÚČASTNÍCI KONANIA PRI DODATOČNOM
PREJEDNANÍ DEDIČSTVA
Na tému Okruh dedičov pri dodatočnom prejednaní dedičstva bolo publikovaných viacero rozporných odborných článkov a v tomto trende
nezaostávajú ani rozhodnutia súdov. Spornou
zostáva otázka, do akej miery sú súdy, resp. súd-
ni komisári viazaní výsledkami pôvodného dedičského konania vo vzťahu určenia okruhu
účastníkov konania. Ide o prípady, keď pri prejednávaní novoobjaveného majetku si uplatní
dedičské právo osoba, ktorá v pôvodnom dedič-
9 Článok 20 Ústavy Slovenskej republiky.
13
Z praxe notárstva
ARS NOTARIA 3/2011
k prejednávanej veci. Ak súdy túto povinnosť
nedodržia, a to jednak tým, že sa zistenými skutočnosťami alebo tvrdenými námietkami nezaoberali vôbec alebo sa s nimi vyporiadajú nedostatočným spôsobom, má to za následok vady
konania, premietajúce sa ako zásah do ústavou
zaručeného práva na spravodlivý proces. Len takýmto postupom sa rešpektuje základná funkcia
dôkazného konania v občianskom súdnom procese, ktoré obsahuje vykonanie dôkazov, ich hodnotenie a vyústi do zistenia skutkového stavu.
skom konaní nebola účastníkom konania.
Zástancovia pribratia takéhoto dediča za
účastníka konania argumentujú najmä tým, že
účastníkmi konania sú tí, o ktorých sa možno dôvodne domnievať, že sú poručiteľovými dedičmi,
a preto je dôležité skúmať, či takáto osoba má
dedičský titul, t.j. či spĺňa hmotnoprávne podmienky byť dedičom. Odporcovia pribratia takéhoto dediča za účastníka konania argumentujú
najmä tým, že konanie o novoobjavenom majetku je viazané na pôvodné dedičské konanie,
a preto treba konať s tzv. „procesnými dedičmi“.
Treba objektívne priznať, že odporcovia pribratia
dediča za účastníka konania argumentujú „logikou veci“ a na žiadne konkrétne ustanovenie zákona neodkazujú.
Zmyslom právnej úpravy dedičského konania je
nepochybne snaha, aby v ňom boli vyporiadaní
všetci do úvahy prichádzajúci dedičia a celý poručiteľov majetok tak, aby prechod na dedičov
bol úplný a konečný a zamedzilo sa neskorším
žalobám spochybňujúcim závery dedičského konania. Aj z toho dôvodu bol v procesnom predpise vymedzený okruh účastníkov dedičského
konania tak, že „účastníkmi konania sú tí, o ktorých sa možno dôvodne domnievať, že sú poručiteľovými dedičmi ...“ Treba tiež zdôrazniť, že byť
účastníkom konania je výhradne procesný inštitút, ktorý v žiadnom prípade nesplýva so subjektívnym hmotným právom, aj keď je s jeho pomocou určený. Práve preto by nikto z tých, o ktorých
by sa v zmysle procesného predpisu bolo možné
domnievať, že sú poručiteľovými dedičmi, nemal
zostať mimo konania, aj keď sa nakoniec preukáže, že dedičom nie je. Také osoby, o ktorých sa
možno dôvodne domnievať, že sú poručiteľovými
dedičmi, sú potom účastníkmi konania po celú
dobu konania (aj keď nededia), a tým im zostáva
zachované aj právo na podanie riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov.
V komentároch k Občianskemu súdnemu poriadku sa často objavuje v časti Judikatúra venovanej dedičskému konaniu uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 11. mája 2004, sp. zn. 30 Cdo
1141/2003 v znení: „Účastníkmi konania pri dodatočnom prejednaní dedičstva sú len tí dedičia, ktorí nimi boli v pôvodnom konaní, prípadne
ich právni nástupcovia.“ V odôvodnení uvedeného uznesenia súd okrem iného konštatoval, že
konanie o dodatočnom prejednaní dedičstva,
na rozdiel od obnovy konania, neotvára vec už
právoplatne skončenú, ale naopak, nadväzuje
na výsledky doterajšieho dedičského konania,
vychádza z nich a v ničom do stavu nimi vytvoreného nezasahuje. V konaní o dodatočnom prejednaní dedičstva je preto okruh účastníkov fixovaný len na tých, ktorí boli účastníkmi konania,
prípadne účastníkmi konania môžu byť ich právni nástupcovia. Objavenie ďalšieho poručiteľovho majetku nemôže byť príležitosťou na to, aby
ten, kto nevyužil alebo dokonca už premeškal
možnosť domáhať sa svojho práva v občianskom súdnom konaní cestou žaloby na vydanie
dedičstva, dosiahol touto cestou uspokojenie
svojho prípadného nároku na dedičstvo alebo
jeho časť.
Dôležitou úlohou Ústavného súdu SR je bdieť aj
nad tým, aby konanie pred súdmi a inými orgánmi verejnej moci bolo ako celok spravodlivé
a presvedčivé, ako mu to ukladá princíp právneho štátu a povinnosť nesklamať dôveru občanov
v jeho fungovanie. Z týchto dôvodov Ústavný súd
uprednostňuje materiálne (a nie formálne) chápanie právneho štátu a z tohto hľadiska pristupuje aj k dôslednému dodržiavaniu procesných
pravidiel. Aj ustanovenie čl. 6 Zmluvy v zmysle
výkladu Európskeho súdu pre ľudské práva považuje princíp spravodlivého procesu za jednu
z najdôležitejších garancií ochrany základných
ľudských práv.
Ústavný súd ČR nálezom z 9. novembra 2005,
sp. zn. I. ÚS 261/03, zrušil citované uznesenie
Najvyššieho súdu ČR uvádzané v komentároch
k Občianskemu súdnemu poriadku.
Ústavný súd vo svojom odôvodnení okrem iného
uviedol, že vo svojej judikatúre akcentuje aj ďalší
rozmer ústavného práva na spravodlivý proces,
ktorý vyplýva z povinnosti všeobecných súdov
podľa ustanovenia § 132 OSP vyporiadať sa so
všetkým, čo v priebehu konania vyšlo najavo
a čo účastníci konania tvrdia, pokiaľ to má vzťah
Čo hovorí na danú tému právna teória? Podľa
právnej teórie je deklaratórne rozhodnutie (v danom prípade prvotné dedičské rozhodnutie) individuálnou procesnou normou aj procesnou sku-
14
ARS NOTARIA 3/2011
Z praxe notárstva
točnosťou s konštitutívnymi účinkami pre
vznik nového konkrétneho procesného materialnoprávneho vzťahu, ktorým je nahradený pôvodný predprocesný vzťah hmotného práva, bez
toho, aby tým bola dotknutá platnosť hmotnoprávnych noriem. Takýto výrok deklaratórneho
rozhodnutia je záväzný tak pre účastníkov konania, súdy, ako aj pre všetky inštitúcie, ale iba dovtedy, kým je právoplatný. Ak však v mimoriadnom opravnom konaní je takéto deklaratórne
rozhodnutie zrušené, je možné v ďalšom konaní
získať pôvodný hmotnoprávny nárok. Právna
úprava dedičského práva však nevyžaduje zrušenie deklaratórneho dedičského rozhodnutia
na uplatnenie si hmotnoprávneho nároku, ak sa
zistí, že oprávneným dedičom je niekto iný
(§ 485 OZ). Po vydaní dedičstva oprávnenému
dedičovi, či už dohodou alebo súdnym rozhodnu-
tím, zostáva v platnosti aj pôvodné dedičské
rozhodnutie. Preto pri prejednaní novoobjaveného majetku musí súd skúmať okruh dedičov vždy
podľa hmotného práva, pretože tento okruh už
môže byť iný ako pri prvotnom prejednaní dedičstva. „Procesný“ okruh dedičov je rozhodujúci
iba v okamihu vydania každého dedičského rozhodnutia, či už prvotného alebo ďalších (pri dodatočných prejednaniach dedičstva), ale musí
vždy vychádzať z hmotnoprávnych nárokov dediča. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že aj pre
konanie o novoobjavenom majetku sú rozhodujúce platné hmotnoprávne normy a procesné
normy musia tento stav rešpektovať. Len tak je
možné vydať spravodlivé a presvedčivé rozhodnutie.
JUDr. Miroslav Pavlovič
notár so sídlom v Bratislave
K NIEKTORÝM OTÁZKAM VZNIKU A ZÁNIKU
ÚČINNOSTI A ODSTÚPENIA OD ZMLUVY
O PREVODE NEHNUTEĽNOSTÍ
Notár vykonáva predovšetkým klasickú notársku činnosť, ktorá tvorí ťažisko pôsobenia notára
vo všetkých členských krajinách Medzinárodnej
únie latinských notárstiev. V tejto pozícii je notár
pre právny život spoločnosti, v historických súvislostiach a aj do budúcna, akýmsi atribútom práva, spravodlivosti a dôvery pre ľudí v duchu hesla
„Lex est quod notamus“. Pre zachovanie a udržanie postavenia notára ako nevyhnutného článku právneho systému každej spoločnosti je nevyhnutné, aby sa šírila dobrá povesť a vysoká
profesionalita tohto stavu, o ktorej nepochybujem. V záujme zachovania a zvyšovania odbornej
úrovne, je potrebné neustále vzdelávanie a odovzdávanie si praktických skúsenosti medzi notármi navzájom.
Titul udeľuje z iniciatívy generálneho prokurátora a po vyjadrení notárskej komory minister
spravodlivosti.1
Určitou motiváciou pre notárov v tomto smere by
mohol byť historický vzor našich francúzskych
kolegov, ktorí od roku 1673 poznajú inštitút „honorárneho notára“. Tento titul sa získava po najmenej 20 rokoch bezchybného výkonu svojej
funkcie a dovoľuje notárovi ponechať si niektoré
svoje oprávnenia aj po odchode z tejto funkcie.
Toto ustanovenie bolo v priebehu platnosti Občianskeho zákonníka mnohokrát novelizované
a dopady novelizovania pre právny režim zmlúv
boli značné. Zmeny § 47 OZ vo vzťahu k zmluvám o prevode nehnuteľností úzko súvisia so
zmenami § 133 OZ. Ide o zmeny vykonané novelou č. 131/1982 Zb. s účinnosťou od 1. apríla
No a v tomto duchu, by som aj ja rád prispel k zachovaniu vysokej profesionality notárskeho stavu,
týmto verím, že pre kolegov poučným článkom.
Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v platnom
znení (ďalej len „OZ“) v § 47 ods. 1 a 2 ustanovuje: (1) Ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím.
(2) Ak sa do troch rokov od uzavretia zmluvy nepodal návrh na rozhodnutie podľa odseku 1, platí, že účastníci od zmluvy odstúpili.
1 BRÁZDA, J. a kol.: Notářství, jeho vývoj, organizace a pavomoc. Praha, ACADEMIA 1976.
15
Z praxe notárstva
ARS NOTARIA 3/2011
samého počiatku ex tunc. Súčasne platila nevyvrátiteľná domnienka, že pokiaľ nedošlo do
troch rokov od uzavretia zmluvy k rozhodnutiu
o registrácii zmluvy, platilo, že účastníci zmluvy
od nej odstúpili.
1983, novelou č. 509/1991 Zb. s účinnosťou
od 1. januára 1992, a potom zákonom
č. 264/1992 Zb. s účinnosťou od 1. januára
1993. Podľa pôvodného znenia zmluva bola
uzavretá (platne), len čo sa účastníci dohodli na
jej obsahu, pokiaľ zákon nevyžadoval splnenie
ďalších podmienok. Ak zákon vyžadoval splnenie ďalších náležitostí, ako bolo rozhodnutie príslušného orgánu k zmluve (§ 47 OZ), zmluva bez
tohto rozhodnutia vôbec nevznikla. Okamih platnosti a účinnosti zmluvy splýval v jedno. Podľa
§ 134 ods. 2 OZ (v znení do 31. marca 1983)
k zmluve o prevode nehnuteľností bola potrebná
jej registrácia štátnym notárstvom. Vlastníctvo
prechádzalo registráciou zmluvy. Z tohto dôvodu
podľa pôvodného znenia Občianskeho zákonníka zmluva o prevode nehnuteľnosti vôbec nevznikla, pokiaľ nebola registrovaná štátnym notárstvom. Registráciou zmluva nielen vznikala,
ale nadobúdala aj účinnosť. Vznik vlastníctva bol
tak spätý so vznikom samej zmluvy. Požiadavka,
aby zmluva vznikla až po rozhodnutí príslušného
orgánu, bolo výrazom nadriadenosti štátu, ktorý
si kládol nároky zasahovať do zmluvných súkromnoprávnych vzťahov občanov. Až do vydania
kladného rozhodnutia štátneho notárstva o registrácii účastníci zmluvy nemohli od nej odstúpiť, pretože odstúpiť možno len od platnej zmluvy, čo predpokladalo práve vydanie rozhodnutia
podľa § 47 OZ.
Pre obdobie po novele č. 509/1991 Zb. (len od
1. januára 1992 do 31. decembra 1992) bolo
príznačné, že registrácii štátnym notárstvom
podliehali po prvýkrát všetky zmluvy o prevode
nehnuteľností bez ohľadu na to, či nadobúdateľom bola fyzická osoba alebo právnická osoba.
Došlo k zjednoteniu režimu nadobudnutia nehnuteľností na zmluvnom základe. Avšak ak nebola zmluva registrovaná štátnym notárstvom,
zostávala do budúcna v platnosti, nerušila sa,
ale nebola účinná. Zatiaľ čo pred účinnosťou novely č. 509/1991 Zb. muselo byť do troch rokov
od uzavretia zmluvy už rozhodnuté o registrácii
štátnym notárstvom, po účinnosti tejto novely
stačilo do troch rokov aspoň podať návrh na rozhodnutie podľa § 47 OZ, t.j. podať návrh na registráciu štátnym notárstvom.2
Ďalšia
novela
Občianskeho
zákonníka
č. 264/1991 Zb. už je spojená so vznikom katastra nehnuteľností (katastrálny zákon) a zapisovaním vecných práv do katastra nehnuteľností (zákon o zápisoch). Dôležité je, že ani Občiansky
zákonník, a tým menej zákon č. 265/1992 Zb.,
sa nezmieňuje o tom, že by k vzniku zmluvy o prevode nehnuteľnosti, prípadne k jej účinnosti
bolo nutné nejaké rozhodnutie. Vlastníctvo k nehnuteľnosti a iné vecné práva vznikajú na základe zmluvy až vkladom do katastra. Z § 47 OZ bol
vypustený ods. 2, ktorý viazal vznik vlastníctva,
prípadne iného vecného práva, na registráciu
štátnym notárstvom. Štátne notárstvo s účinnosťou od 1. januára 1993 zaniklo a nikde nie je
uvedené, že rozhodnutie o povolení vkladu má
rovnaké účinky ako registrácia štátnym notárstvom, t.j. že by sa na rozhodnutie o povolení
vkladu práva viazala účinnosť zmluvy. Pre vznik
zmluvy a jej účinnosť nie je nutné žiadne rozhodnutie. Až pre vznik vecnoprávnych účinkov zmluvy o prevode nehnuteľnosti, na základe ktorej
vzniká vlastníctvo nehnuteľností, prípadne na
základe inej zmluvy, na základe ktorej vzniká iné
vecné právo k nehnuteľnosti, je nutný vklad do
katastra. Samostatný vklad však nemá žiadny
vplyv na účinnosť zmluvy, tým menej na jej vznik.
Vzhľadom na to, že na rozhodnutie o povolení
Novelou č. 131/1982 Zb. došlo k výraznej zmene týkajúcej sa zmlúv o prevode nehnuteľností.
Zmluva o prevode nehnuteľností do budúcna registráciou štátnym notárstvom nevznikala, existovala nezávisle od príslušného rozhodnutia, ale
registráciou nadobúdala účinnosť. Registrácia
už nemala vplyv na vznik zmluvy samej, ale len
na jej účinnosť. Zmluva musela byť platná už
pred registráciou štátnym notárstvom. Došlo
k odlíšeniu okamihu vzniku zmluvy a okamihu jej
účinnosti, ktorá znamená, že účastníci sa môžu
domáhať plnenia zo zmluvy. Do § 47 OZ bol zaradený ods. 2, ktorý ustanovil, že v prípade ak zákon určí, že k zmluve je potrebná jej registrácia
štátnym notárstvom, je zmluva účinná registráciou. Zmluva o prevode nehnuteľností vznikala
nezávisle od rozhodnutia štátneho notárstva,
s ktorým bola spojená až účinnosť zmluvy a jej
vecnoprávne účinky. Pokiaľ nebolo vydané kladné rozhodnutie o registrácii, zmluva sa rušila od
2 Barešová, E. – Baudyš, P.: Zákon o zápisech vlastnických a jiných věcných práv k nemovitostem. Komentář. 4. vydání. Praha,
C. H. Beck 2007.
16
ARS NOTARIA 3/2011
Z praxe notárstva
vkladu práva nedopadá ustanovenie § 47
OZ, nemožno ani vyvodzovať, že pokiaľ nebol
do troch rokov od uzavretia zmluvy podaný návrh
na vklad do katastra, by to znamenalo podľa
ustanovenia § 47 ods. 2 OZ, že účastníci od
zmluvy odstúpili. Podať návrh na vklad práva do
katastra podľa uzavretej zmluvy (platnej a účinnej) možno kedykoľvek neskôr, podľa uváženia
účastníkov zmluvy. Tí si musia byť vedomí, že pokiaľ uzavrú zmluvu a podajú návrh na vklad neskôr, im právo vznikne (pokiaľ bude povolený
vklad) až vkladom do katastra s právnymi účinkami ku dňu podania návrhu na vklad. Na základe
zmluvy o nehnuteľnosti vzniká obligačný (záväzkový) vzťah medzi účastníkmi zmluvy (účastníci
zmluvy sú ňou viazaní), zatiaľ čo vecnoprávne
účinky zmluvy vznikajú až vkladom do katastra.
(z odôvodnenia MS
v Prahe k 33 C 13/2003-107 zo 16. mája 2005).
Ustanovenie § 47 OZ na rozhodnutie o povolení
vkladu vôbec nedopadá. Rozhodnutie o vklade
vecného práva k nehnuteľnostiam nie je totiž
rozhodnutím, s ktorým by zákon spojoval účinnosť zmluvy v zmysle § 47 OZ. Rozhodnutie
o vklade nemá na účinnosť zmluvy žiadny vplyv,
jeho dôsledkom je vznik vecného práva na základe existujúceho záväzkového vzťahu. K tejto
otázke pozri nález Ústavného súdu, sp. zn. IV. ÚS
201/96, podľa ktorého možno návrh na vklad do
katastra podať v časovo neobmedzenej lehote.
Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v platnom
znení v § 48 (Odstúpenie zmluvy) hovorí: (1) Od
zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to
v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo
účastníkmi dohodnuté.
K tomu vyberám niektoré rozhodnutia z českej judikatúry:
(2) Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku
zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
(z odôvodnenia ÚS k IV. ÚS 201/96 zo 7. apríla 1996). Návrh
na vklad vlastníckeho práva do katastra možno
podať v časovo neobmedzenej lehote, pretože ani
uplynutie času nemôže nič zmeniť na viazanosti
účastníkov zmluvy prejavmi ich vôle. Uzavretím
zmluvy vznikol kupujúcemu obligačný nárok na
prevedenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a predávajúcemu rovnako obligačný nárok
na zaplatenie dohodnutej kúpnej ceny. Ak zaplatil
kupujúci predávajúcemu kúpnu cenu, splnil svoju
záväzkovú povinnosť z uzavretej zmluvy, bez ohľadu na to, v akom štádiu sa nachádza vecnoprávny aspekt veci, pretože v prejednávanom prípade
nejde o záväzky zo synalagmatickej zmluvy, pre
ktorú je typická vzájomná viazanosť plnenia.
Zákon zreteľne ustanovil, za akých podmienok
možno odstúpiť od zmluvy. Odstúpiť od zmluvy
možno podľa Občianskeho zákonníka (Obchodný zákonník má špeciálnu úpravu), ak:
n účastník zmluvy ju uzavrel v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok (§ 49 OZ),
n kupujúci za nehnuteľnosť nezaplatil riadne
a včas a nezaplatil za ňu ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorú mu poskytol predávajúci (§ 517 OZ),
n predávaná nehnuteľnosť má vadu, ktorá ju
robí neupotrebiteľnou (§ 597 ods. 1 OZ), predávaná nehnuteľnosť nemá vlastnosti, o ktorých predávajúci kupujúceho ubezpečil, najmä vlastnosti kupujúcim vymienené, alebo
predávajúci ubezpečil kupujúceho, že predávaná nehnuteľnosť nemá žiadne vady, a toto
ubezpečenie sa ukázalo nepravdivým (§ 597
ods. 2 OZ),
n účastníci zmluvy si určili podmienky, za ktorých môžu od zmluvy odstúpiť.
(z odôvodnenia NS k 22 Cdo 122/2001 z 2. septembra 2002). Dňom 1. apríla 1964 nadobudol
účinnosť Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb.,
ktorý zrušil zákon č. 65/1951 Zb. o prevodoch
nehnuteľností a prenájmoch poľnohospodárskej
a lesnej pôdy, a vlastníctvo predchádzalo registráciou príslušnej zmluvy štátnym notárstvom,
pokiaľ nešlo o prevod do tzv. socialistického
vlastníctva. Ku dňu, keď nadobudol účinnosť Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb., teda k 1. aprílu 1964, sa stala zmluva o prevode nehnuteľností do tzv. družstevného socialistického
vlastníctva uzavretá pred týmto dňom účinná,
aj keď strany zmluvy nepožiadali o súhlas ONV
k prevodu podľa zákona č. 65/1951 Zb.
Odstúpenie od zmluvy je jednostranný právny
úkon adresovaný ostatným účastníkom zmluvy.
Za predpokladu, že boli skutočne splnené všetky
podmienky umožňujúce účastníkovi od zmluvy
odstúpiť, a prejav vôle odstúpiť od zmluvy bol doručený ostatným účastníkom zmluvy, ruší sa
zmluva od začiatku, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté
inak. Odstúpiť sa dá len od zmluvy platnej. Od-
17
Z praxe notárstva
ARS NOTARIA 3/2011
Aj judikatúra, najmä českých súdov, sa rozchádzala v názore, či pri odstúpení od zmluvy zanikajú aj vecnoprávne účinky zmluvy, alebo nie.
V dôsledku tejto nejednotnosti sa rozchádzala
aj prax katastrálnych úradov. Niektoré vykonávali na základe odstúpenia od zmluvy vklad do katastra, iné zapisovali pôvodného vlastníka na základe odstúpenia od zmluvy záznamom. Dňa 11.
marca 1998 však Najvyšší súd Českej republiky
vydal rozsudok sp. zn. Odon 26/97, v ktorom
ustanovil, že podľa § 48 ods 2 OZ sa odstúpením
od zmluvy zmluva od začiatku ruší, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi
dohodnuté inak. V dôsledku toho aj keď po účinnosti odstúpenia od zmluvy je zapísaný v katastri
ako vlastník nehnuteľnosti kupujúci zo zrušenej
zmluvy, nie je vlastníkom po tom, čo zanikol právny titul, ktorý jeho vlastníctvo založil. Odstúpením od zmluvy zaniká právny titul, na ktorého základe nadobudol kupujúci vlastnícke právo,
a obnovuje sa pôvodný stav. Následný zápis
vlastníckeho práva do katastra má iba deklaratórne účinky a vykonáva sa záznamom. Najvyšší
súd ČR vychádzal z toho, že pokiaľ by zrušením
zmluvy nedochádzalo aj k zrušeniu vecnoprávnych účinkov zmluvy, tak by nebolo možné žalovať určovacou žalobou, kto je vlastníkom. Rozsudok na základe žaloby podľa § 80 písm. c) OSP
má len deklaratórny význam.
stúpenie vyvolá následky uvedené v odseku 2, t.j. zmluva sa od začiatku ruší, pokiaľ sú
splnené obidve zákonom ustanovené podmienky (existencia platného prejavu vôle odstúpiť od
zmluvy a doručenie tohto prejavu vôle druhej
strane). Pokiaľ zmluva týmto spôsobom zanikla,
strany už nemajú povinnosť si vzájomne plniť,
pretože neexistuje na to právny dôvod (zmluva
akoby nikdy neexistovala). Treba pripomenúť, že
podľa Obchodného zákonníka sa zmluva ruší ex
nunc, t.j. k okamihu odstúpenia. Pokiaľ právny
dôvod plnenia neexistuje, potom je nutné použiť
ustanovenie o bezdôvodnom obohatení podľa
§ 451 a nasl. OZ. Podľa § 457 OZ ak je zmluva
neplatná alebo bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej
dostal. Odstúpenie od zmluvy nemá však vplyv
na právo na náhradu škody podľa 420 OZ.
Zrušením zmluvy od začiatku zanikajú taktiež obligačné účinky zmluvy. Otázkou je, či v prípade, že už
nastali vecnoprávne účinky zmluvy, pretože už došlo k jej registrácii štátnym notárstvom, alebo už
bolo na základe takejto zmluvy vložené právo do katastra, zánikom zmluvy zanikajú tiež vecnoprávne
účinky registrácie, prípadne vkladu. V prípade, že by
odstúpením od zmluvy zostali vecnoprávne účinky
registrácie či vkladu zachované, musela by po odstúpení nasledovať dohoda o vydaní nehnuteľnosti
z dôvodu bezdôvodného obohatenia v súvislosti
s § 457 OZ. K prechodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti by došlo až vkladom práva na základe
takejto dohody. Pokiaľ ten, kto má povinnosť vydať
vec na základe bezdôvodného obohatenia, nehnuteľnosť už nevlastní, prichádzala by do úvahy náhrada bezdôvodného obohatenia v peniazoch.
Aj keď možno mať k uvedenému názoru, podľa
ktorého odstúpením od zmluvy zanikajú aj vecnoprávne účinky zmluvy, akékoľvek pripomienky,
najvyšší súd má viesť k zjednoteniu názorov na
problematické otázky, a preto možno len uvítať,
že došlo k vydaniu rozsudku, ktorý by túto zjednocujúcu funkciu plnil. Názor vyslovený v rozsudku
sp. zn. Odon 26/97 z 11. marca 1998 potvrdil
Najvyšší súd ČR rovnako vo svojom stanovisku
k danej problematike Rc 44/2000, v opravenom
znení, sp. zn Cpjn 38/98 z 28. júna 2000. Opravou svojho stanoviska doplnil do stanoviska uverejneného v Zbierke rozhodnutí a stanovísk vetu:
„Tento záver platí aj v prípade, že nadobúdateľ,
skôr než došlo k odstúpeniu od zmluvy, nehnuteľnosť previedol na ďalšiu osobu, a táto osoba nadobudla túto nehnuteľnosť v dobre viere.“ Ako si
túto poslednú vetu vyložiť, je otázne. Pokiaľ tým
Najvyšší súd ČR mal na mysli, že vždy pri odstúpení zmluvy vlastníkom nehnuteľnosti zostáva prevodca, potom by sa takýto postup výrazne dotkol
práv tretích osôb. Pokiaľ by totiž niekto odstúpil
od zmluvy, a následne by nehnuteľnosť bola niekoľkokrát prevedená, ten, kto by v daný okamih
bol zapísaný do katastra ako vlastník, by ním ne-
V prípade, že by odstúpením od zmluvy zanikali
od začiatku aj vecnoprávne účinky registrácie či
vkladu, dochádzalo by k obnoveniu vlastníckeho
práva pôvodného vlastníka týmto odstúpením
bez ohľadu na to, že zmluva bola neskôr registrovaná, či právo na jej základe vložené. Vlastnícke
právo v prospech pôvodného vlastníka by sa
v tomto prípade zapisovalo do katastra záznamom. Listinou, ktorá by bola podkladom pre záznam do katastra, by v tomto prípade bolo súhlasné vyhlásenie účastníkov zmluvy o tom, že
zmluva zanikla odstúpením a bolo obnovené
vlastnícke právo pôvodného vlastníka k nehnuteľnostiam riadne uvedeným vo vyhlásení. Podpisy vo vyhlásení by mali byť úradne overené.
Rovnaký význam pre záznam by malo súhlasné
vyhlásenie rovnakého obsahu vo forme notárskej zápisnice, súdny zmier či rozsudok súdu.
18
ARS NOTARIA 3/2011
Aktuality z komory
niu od tejto judikatúry, potom všetky práva,
ktoré boli na základe odstúpenia od zmluvy zapísané na pôvodných vlastníkov záznamom, by nevznikli. Z tohto dôvodu by bolo najvhodnejšie,
aby táto problematika bola jednoznačne riešená
v Občianskom zákonníku, ktorý by jasne ustanovil, kedy zanikajú obligačné účinky a kedy vecnoprávne účinky zmluvy o nehnuteľnostiach.
Súčasný § 48 ods. 2 OZ, podľa ktorého sa odstúpením od zmluvy zmluva od začiatku ruší, ak nie
je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi zmluvy dohodnuté inak, je veľmi strohé
a vedie to k nejednotnému výkladu.
bol, ale vlastníkom by bol prevodca zo zmluvy, ktorá bola na základe odstúpenia od zmluvy „od začiatku“ zrušená. Tomuto výkladu však
nezodpovedajú rozsudky NS ČR, sp. zn. 21 Cdo
328/99 z 26. novembra 1999 a sp. zn. 22 Cdo
241/99 z 5. júna 2000, ani nález ÚS ČR,
sp. zn. II. ÚS 77/2000 z 23. januára 2001, ktoré
počítajú s ochranou práv tretích osôb. Najvyšší
súd ČR sa však v posledných rozsudkoch aj v stanovisku č. 40, sp. zn. Cpjn 201/2005 z 19. apríla
2006, odklonil od ochrany práv tretích osôb
a uviedol, že pri odstúpení od zmluvy sa obnovuje pôvodný stav (vlastnícke právo prevodcu, ktorý od zmluvy odstúpil), a to aj v prípade, že nadobúdateľ skôr, než došlo k odstúpeniu od zmluvy,
nehnuteľnosť previedol na ďalšiu osobu. Zatiaľ
čo v rozsudku sp. zn. 22 Cdo 534/2002 zo 16.
júna 2003 Najvyšší súd ČR podmieňoval oprávnený záujem na určenie vlastníctva prevádzateľa po odstúpení od zmluvy tým, že prevodca sám
kúpnu cenu vrátil kupujúcemu, veľký senát občianskoprávneho kolégia NS ČR, vyjadril v rozsudku sp. zn. 31 Cdo 1836/2005 z 28. júna
2006 názor, že existencia naliehavého právneho
záujmu na určenie vlastníctva prevodcu po odstúpení od zmluvy nie je podmienená tým, že
sám plnenie, ktoré z tejto zmluvy dostal, vrátil
kupujúcemu. Najvyšší súd ČR sa taktiež vyjadril
k premlčaniu práva od zmluvy odstúpiť, keď
v rozsudku sp. zn. 30Cdo 2047/2006 zo 16. januára 2007 uviedol, že právo od zmluvy odstúpiť
je právom majetkovým a premlčuje sa vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe. Pokiaľ dlžník dôvodne premlčanie veriteľa namietne, účinky odstúpenia od zmluvy voči nemu nenastanú.
Veľká časť odbornej verejnosti sa s názorom Najvyššieho súdu ČR, pokiaľ ide o odstúpenie od
zmluvy, dodnes nestotožňuje.
Najvyšší súd ČR riešil aj ďalšiu spornú otázku,
a to, či možno od zmluvy odstúpiť, pokiaľ bolo
čiastočné plnenie (rozsudok NS ČR sp. zn. 3
Cdon 1213/96 z 28. februára 1997 a 22 Cdo
2663/98 zo 16. decembra 1999). Dospel k záveru, že iba v prípade, že si účastníci dohodli
v zmluve odstupné (odstupné predstavuje kompenzáciu ujmy, ktorú utrpel účastník, ktorý od
zmluvy neodstúpil), možno aplikovať druhú vetu
§ 497 OZ, t.j. že účastník nemôže od zmluvy odstúpiť, pokiaľ nastalo čiastočné plnenie. Ak si
však účastníci nedohodli odstupné, potom
môžu, aj keď bolo čiastočne plnené, od zmluvy
odstúpiť, ak si to dohodli v zmluve alebo pokiaľ
to Občiansky zákonník vyslovene pripúšťa.
Aj keď túto problematiku viac-menej rieši česká
judikatúra, veľká väčšina našej právnej verejnosti
sa v jednotlivých prípadoch na ňu odvoláva,
a myslím si, že je aj smerodajná pre naše súdy
v obdobných prípadoch vzhľadom na to, že s Českou republikou sme mali do roku 1993 rovnaký
právny systém, ktorý sa v podstatných smerovaniach až tak neodklonil od smerovania právneho
poriadku Slovenskej republiky v civilnom práve.
Veľké úskalie tohto problému však tkvie v tom,
že pokiaľ niekedy v budúcnosti dôjde k odklone-
JUDr. Pavol Dorič, PhD.
notár so sídlom v Gelnici
• Aktuality z komory •
ZASADNUTIE VALNÉHO ZHROMAŽDENIA CNUE
KONANÉ VO VIEDNI 17. – 18. JÚNA 2011
Na valnom zhromaždení CNUE konaného vo
Viedni 17. – 18. júna 2011 sa zúčastnila za Notársku komoru Slovenskej republiky delegácia
v zložení: JUDr. Karol Kovács – prezident,
JUDr. Miroslav Pavlovič – viceprezident, Dr. Zuzana Verešová – tlmočník.
19
Aktuality z komory
ARS NOTARIA 3/2011
fesor Rauschhauer (meno nemusí byť presné), ktorý k týmto rozsudkom uviedol krátke stanovisko. Za pozoruhodné označil v rozhodnutí
Súdneho dvora EÚ nový právny „terminus technicus” konanie alebo činnosti vo všeobecnom záujme, ktoré Súdny dvor EÚ priznal k výkonu notárskej činnosti. S týmto sa bude musieť ešte
vysporiadať právna teória, keďže doteraz bolo
nepochybné, že výkon notárskej činnosti patrí
pod výkon verejnej moci. Túto skutočnosť Súdny
dvor EÚ svojimi rozsudkami vyvrátil. K rozsudkom sa vyjadrili všetky delegácie, v prvom rade
delegácie krajín, ktoré sú rozsudkami priamo
dotknuté, následne aj ostatné delegácie. Z rozpravy vyplynulo, že po týchto rozsudkoch je potrebné chápať dve úrovne vykonávania verejnej
moci, na úrovni primárneho európskeho práva
notári nevykonávajú verejnú moc, avšak na úrovni národného práva túto verejnú moc vykonávať
môžu. S týmto stanoviskom sa nestotožnilo luxemburské notárstvo, ktorého názor je, že nemôžu byť dve úrovne chápania výkonu verejnej
moci. Ďalej sa riešila otázka slobody usídlenia.
CNUE riešila do budúcnosti stratégiu v rámci
dvoch krajných riešení, od možnosti nevyvíjať
žiadnu iniciatívu až po možnosť urýchlenej a aktívnej reakcie zo strany CNUE a notárstiev. Za slovenskú delegáciu som predniesol stanovisko,
aká je úprava tejto otázky v slovenskom právnom poriadku, k rozsudkom Súdneho dvora EÚ
som dal stanovisko, že Súdny dvor EÚ rozhodol
radikálne, na druhej strane, ako by sa bol svojej
radikálnosti „zľakol”, kvalifikoval notársku činnosť ako činnosť sledujúcu ciele všeobecného
záujmu, ktoré legitímne opodstatňujú špecifickú
úpravu notárskeho povolania. Ďalej som vyslovil
názor, že bude veľmi ťažké obhájiť a zdôvodniť
dve úrovne chápania výkonu verejnej moci, jednak na európskej úrovni a jednak na národnej
úrovni.
Rokovanie valného zhromaždenia otvoril
v prvý deň rokovania 17. júna 2011 prezident
CNUE Dr. Rudolf Kaindl, na úvod boli schválené
zápisnice z rokovania pléna CNUE z 18. marca
2011 a 3. mája 2011.
Súdny dvor EÚ
rozhodol vo veci podmienky štátnej príslušnosti proti Nemecku, Rakúsku, Belgicku, Grécku,
Francúzsku a Luxembursku tak, že ak si pre prístup k notárskemu povolaniu určili podmienku
štátnej príslušnosti, nesplnili si povinnosti, ktoré
im vyplývajú z článku 43 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (ďalej len „ZES”), vo veci
výroku týkajúce sa plnenia smernice o kvalifikáciách boli žaloby zamietnuté. V rozhodnutí proti
Portugalsku Súdny dvor EÚ požadoval výrok iba
vzhľadom na plnenie smernice o kvalifikáciách.
Žaloba bola zamietnutá. Súdny dvor EÚ rozhodol, že výkon notárskej činnosti nepatrí pod článok 45 ZES, z tohto hľadiska nejde o výkon verejnej moci, tak ako ho chápe Súdny dvor EÚ. Podľa
judikatúry Súdneho dvora EÚ verejná moc zahŕňa výkon rozhodovacej právomoci presahujúci
všeobecné právo, ktorý sa vyznačuje spôsobilosťou konať nezávisle od vôle iných subjektov alebo aj proti tejto ich vôli. Verejná moc sa prejavuje
výkonom právomoci na presadzovanie práva.
Podľa názoru Súdneho dvora EÚ notárske činnosti, ako sú v súčasnosti definované v právnych
poriadkoch žalovaných krajín, nesúvisia s výkonom verejnej moci v zmysle článku 45 ods. 1
ZES. Zároveň však Súdny dvor EÚ konštatoval, že
notárska činnosť sleduje ciele všeobecného záujmu, predstavuje naliehavý dôvod všeobecného záujmu, ktorý umožňuje odôvodniť prípadné
obmedzenia článku 43 ZES vyplývajúce z osobitosti charakteristických pre notársku činnosť,
akým je napríklad právna úprava, ktorá sa vzťahuje na notárov v rámci postupov ich vymenovania, ktorým podliehajú, obmedzenie ich počtu
a ich územnej pôsobnosti alebo aj systém ich odmeňovania, nezávislosti, nezlučiteľnosti funkcií
a neodvolateľnosti, keďže tieto obmedzenia dovoľujú dosiahnuť uvedené ciele a sú na tieto účely
nevyhnutné. Súdny dvor EÚ nerozhodol a nevyjadril sa k poskytovaniu služieb, smernice o kvalifikáciách, či ju aplikovať na notárov, alebo nie.
Z diskusie o smernici o kvalifikáciách vyplynulo,
že smernica je momentálne nepoužiteľná a treba vyčkať, čo prinesie Európska komisia pri spracovaní novej kvalifikačnej smernice. V diskusii
bola nastolená otázka, či CNUE má požadovať
vypracovanie sektorovej smernice, ktorá by upravovala notárske povolanie v EÚ. Došlo k zhode,
že na vypracovanie takejto smernice niet dôvodu, išlo by o nebezpečnú iniciatívu pre európske
notárstvo.
Výkonná rada CNUE k týmto rozsudkom pripravila dotazník, ku ktorého otázkam sa vyjadrili všetky notárstva vrátane slovenského. K rokovaniu
plenárneho zasadnutia bol prizvaný právny expert Rakúskej notárskej komory, univerzitný pro-
Koncom júna skončilo maďarské predsedníctvo
Európskej únie a začalo poľské predsedníctvo
Európskej únie. Vo Varšave sa zišli 18. – 19. júla
20
ARS NOTARIA 3/2011
Aktuality z komory
2011 ministri spravodlivosti krajín Európskej
únie a riešili dva okruhy otázok, prvý: internetové nákupy, druhý: podporu obetí zločinov. Neoficiálne prebehli rokovania o rozsudkoch Súdneho
dvora EÚ týkajúcich sa výhrady štátneho občianstva a následne z toho vyplývajúce legislatívne
úpravy. Krátko po tomto zasadnutí sa ešte v júli
2011 zišla Výkonná rada CNUE, ktorá pripravila
stanoviská k ďalšiemu postupu v týchto otázkach.
rých bude v druhej polovici roku 2011 pokračovať činnosť pracovnej skupiny pod poľským
predsedníctvom. Bolo prijaté stanovisko, že európske dedičské osvedčenie bude predstavovať
platný titul pre zápis do registra nehnuteľností
pod podmienkou, že údaje uvedené v EDO budú
úplné. Pokiaľ to tak nebude, príslušný orgán verejnej moci bude povinný poučiť osobu, ktorá zápis vyžaduje, o tom, akým spôsobom dosiahne
nápravu. Na úrovni Európskeho parlamentu prebehlo konanie komisie pre právne záležitosti, kde
bol prednesený návrh správy pána Lechnera, ku
ktorému poslanci uviedli 124 pozmeňovacích návrhov. Vypočutie pred touto komisiou bolo 20.
júna 2011, vystúpil pred ňou prezident Rakúskej
notárskej komory doc. Bittner a predseda pracovnej skupiny CNUE pán Chassaing. Valné zhromaždenie poverilo pracovnú skupinu spísaním
dokumentu odporúčaní týkajúcich sa jednaní
o kompromisných pozmeňovacích návrhoch.
. Európska komisia predstavila
31. marca 2011 návrh smernice o úverových zmluvách týkajúcich sa nehnuteľností určených na bývanie. Stanovisko predniesol prezident pracovnej
skupiny „Hypotékové právo” pán Vachon. V rámci
rozpravy sa poukazovalo na porovnanie modelu
európskeho a amerického hypotékového práva,
pričom európsky model sa javí ako bezpečnejší.
Správu predniesol pán
Starke za rozpočtovú komisiu. Valné zhromaždenie prijalo jednohlasne ročné zúčtovanie za rok
2010 s celkovou bilanciou 888 829,19 eur a so
ziskom 187 346,00 eur. Valné zhromaždenie rozhodlo o navýšení rezervy pre pasíva spoločnosti
o 50 000,00 eur na konečných 350 000,00 eur,
ako aj o prenesení zostávajúceho ročného zisku
187 346,00 eur pre dosiahnutie celkového odloženého zisku vo výške 212 254,04 eur. Podľa návrhu by príspevky členských notárstiev mali zostať nezmenené aj v roku 2012. Rozvinula sa
diskusia, v ktorej s týmto návrhom nesúhlasilo
najmä portugalské notárstvo, ktoré považuje tento systém za nespravodlivý a aj sa v tomto bode
hlasovania zdržalo.
Úvodné slovo predniesol pán Mathyk, následne predniesla správu prezidentka slovinského notárstva. Notárstva, ktoré ešte nedodali
údaje, boli vyzvané, aby tak urýchlene vykonali.
Týmto bol ukončený program prvého dňa rokovania valného zhromaždenia CNUE, v rokovaní sa
pokračovalo na druhý deň 18. júna 2011.
. Riešila sa otázka zmeny sídiel obchodných spoločností, prepojenie obchodných registrov. Európska súkromná
spoločnosť. Pokračuje sa v neoliberálnych tendenciách, v snahe predísť nadmernej regulácii,
tzv. 28. režim (ide o riešenie všetkých otázok, ktoré denne vznikajú, ak sa nepoužije národná legislatíva), v rámci ktorého v obchodnom práve treba
vynechať všetky notárske aspekty, prijateľnejší je
skôr anglosaský ako kontinentálny systém obchodných registrov, teda registrov bez záruk.
Predseda pracovnej skupiny „Rodinné právo” Me Carrión oboznámil prítomných
s návrhmi nariadení, jedným o príslušnosti, rozhodujúcom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí v oblasti manželských majetkových pomerov
a druhým o príslušnosti, rozhodujúcom práve,
uznávaní a výkone rozhodnutí v oblasti majetkových účinkov registrovaných partnerstiev. Dňa
14. júla 2011 sa uskutočnilo zasadnutie pracovnej skupiny v Grazi, keďže na univerzite v tomto
meste pôsobí expertka pre túto otázku, 17. júla
2011 sa konala konferencia na tému manželských majetkových pomerov.
. Odznela informácia, že Európska komisia pokračovala v prácach na príprave
voliteľného európskeho nástroja zmluvného práva. Valné zhromaždenie zobralo na vedomie aktuálny vývoj v prácach s cieľom pripraviť voliteľný
nástroj európskeho zmluvného práva.
Cieľom tohto
projektu je vytvoriť rámec, ktorý by mohol vyriešiť
celý rad otázok týkajúcich sa e-justice. Doba trvania projektu je 3 roky. V priebehu prvých dvoch
rokov sa budú vyvíjať pilotné projekty – technické riešenia. V treťom roku projektu sa budú iba
. Maďarské predsedníctvo Európskej únie pripravilo politicky
kompromisný balíček, ktorý určil hlavné línie budúceho nariadenia o dedičstve, na základe kto-
21
Aktuality z komory
ARS NOTARIA 3/2011
testovať vybrané projekty. Bolo vybraných 5
projektov, ani jeden sa netýka priamo notárov.
niesol správu k tejto otázke, ako aj informáciu o návšteve Turecka v tejto otázke, bol prijatý
zámer, že momentálne táto otázka ešte nie je
zrelá na rozhodnutie.
. Španielske
notárstvo predstavilo stanovy Radu európskych
notárov za zásluhy, valné zhromaždenie sa zoznámilo s prvotným návrhom.
Na záver rokovania prebehla diskusia týkajúca
sa sociálneho zabezpečenia notárov.
JUDr. Karol Kovács
Prezident CNUE Dr. Rudolf Kaindl pred-
prezident NK SR
MEDZINÁRODNÁ KONFERENCIA
„ČESKOSLOVENSKÉ PRÁVNICKÉ DNI“
ná do niekoľkých sekcií podľa zamerania nasledovne:
Dňa 25. mája 2011 sa v Detašovanom pracovisku Justičnej akadémie Slovenskej republiky (ďalej „JA SR“) v Omšení konalo podujatie, ktoré sa
dosiaľ na území SR konalo po prvýkrát pod názvom Medzinárodná konferencia „Československé právnické dni“. Ako externá členka pedagogického zboru JA SR, tiež za Notársku komoru
Slovenskej republiky (ďalej „NK SR“), z poverenia
prezidenta NK SR som sa zúčastnila na tomto
podujatí s koreferátom v oblasti vzdelávania
a spoločenskovedných disciplín na tému „Etický
kódex notára“. Cieľom podujatia, ako to uviedol
aj JUDr. Pavel Toman, predseda Rady Justičnej
akadémie Slovenskej republiky vo svojom slávnostnom príhovore, pričom poďakoval za prípravu, iniciatívu a realizáciu tohto podujatia so želaním, aby sa toto podujatie stalo tradíciou, ako
aj JUDr. Peter Hulla, riaditeľ JA SR, je výmena poznatkov z aplikačnej praxe v rámci rámcovej
dohody JA SR z roku 2009 s Masarykovou univerzitou v Brne, ktorá prostredníctvom svojich
externých členov aktívne sa zapájajúcich do
vzdelávacieho procesu dostáva prostredníctvom
aj tohto podujatia nový rozmer reality. Je to spolupráca, ktorá aj sprostredkovane cez Zborník referátov (všetky príspevky budú vydané v tomto
zborníku vrátane môjho) a orientáciou na problém etiky dá nové impulzy, námety a poznatky
v oblasti vedeckej spolupráce. Prof. JUDr. Naděžda Rozehnalová, CSc., dekanka Právnickej fakulty Masarykovej univerzity v Brne uviedla, že
medzinárodná spolupráca v oblasti vedeckej,
vzdelávacej sa aj prostredníctvom tejto konferencie premieta do činnosti konferenčnej, čo
dáva príležitosť na lepšie priblíženie a výmenu
názorov a poznatkov. Konferencia bola rozdele-
I. Oblasť civilného
a európskeho práva
Prof. JUDr. Jan Hurdík, DrSc. – zástupca vedúceho Katedry občianskeho práva Masarykovej univerzity v Brne vo svojej prednáške poukázal na
súvislosti spoločného členstva SR a ČR v EÚ a na
možnosť spoločného spojenia v hľadaní rozmerov v procese budúceho smerovania, v oblasti
uplatnenia národných práv a záujmov. Skonštatoval, že české občianske právo neochotne reflektuje mandatórne požiadavky harmonizácie a
v časti týkajúcej sa európskych dimenzií občianskeho práva sa zameral na sekundárne právo
EÚ, judikatúru súdneho dvora EÚ, tvoriace sa
modely európskeho občianskeho práva (DCFR),
limity dané primárnym právom EÚ a iné riešenie,
ako aj extenzívny výklad čl. 114 ZFEÚ, Zelenú
knihu EK 2010 – 7 Variant, opčné nástroje a Európsky občiansky zákonník. Zelená kniha – 3 Variant – zavedenie európskeho zmluvného práva
do národných legislatív, ako aj zhodný katalóg argumentácií, má viesť k zníženiu nákladov a možnosti rýchlejšie sa vymaniť spod dôsledkov ekonomickej krízy v Európe. Formovanie základov
európskej identity a európska občianska spoločnosť, ktorá má byť jednotou morálnych a sociálnych hodnôt, a právna kultúra je už čiastočne realizovaná a naberá tempo. V časti českých
dimenzií europeizácie, ako aj priebehu rekodifikácie uviedol, že pravdepodobne rekodifikácia českého občianskeho práva neprebiehala
v správnom čase, keďže nedokázala zachytiť
22
ARS NOTARIA 3/2011
Aktuality z komory
aj nezaknihovaných), priemyselné a iné duševné vlastníctvo po novele Občianskeho zákonníka v roku 1991, pričom uviedol, že úprava
právnych vzťahov v oblasti nehmotného majetku
je cielene zavádzaná do iných zákonov (napr. patenty, vynálezy). Pri oboznamovaní so súčasnými
tendenciami medzinárodného investičného práva a ich konštitualizáciou poukázal na nejasné
pozadie a politicko-hospodárske vzťahy v komunitárnom práve. S krátkou „Poznámkou k § 1 návrhu Občianskeho zákonníka (uplatňovanie súkromného práva nezávisle od práva verejného?)“
vystúpil Mgr. Marián Rozbora – interný doktorand Právnickej fakulty Masarykovej univerzity
v Brne. Hlavný referát v druhej časti konferencie
predniesla pod názvom „Právnické osoby a sloboda podnikania v EÚ“ prof. JUDr. Jarmila Pokorná, CSc., zástupkyňa vedúceho Katedry obchodného práva Masarykovej univerzity v Brne, pričom
rozviedla východiská a právne nástroje k realizácii slobody podnikania, ako aj ich ďalšiu prípravu
a funkciu s poukázaním na jednotlivé zameranie, funkciu smerníc, limity na jednotlivých nariadeniach EH, EHS a EDS. Špeciálne sa zaoberala
európskym korporátnym právom s poukázaním
na konkrétne právne rozhodnutia. Zaujímavý bol
koreferát doc. JUDr. Mojmíra Mamojku, PhD., vedúceho Katedry obchodného, hospodárskeho
a finančného práva Fakulty práva Janka Jesenského, Vysoká škola v Sládkovičove, a externého
člena pedagogického zboru JA SR s názvom
„Miera slobody podnikania v EÚ v/s majetková
dôveryhodnosť právnických osôb“. Poukázal na
historický vývoj obchodných spoločností v šiestom až siedmom storočí, pričom už vtedy sa rozoberali základné otázky, ktoré nestratili na aktuálnosti ani dnes, a to najmä, či ekonomický
záujem je prednejší alebo ten idealistický princíp. S prílišnou mierou liberality podnikania
(napr. zníženie základného imania spoločností
s ručením obmedzeným na jedno euro) ešte väčšmi znižuje majetkovú dôveryhodnosť právnických osôb, ale úspešná vymáhateľnosť práva je
úzko spojená s dôveryhodnosťou ... . Koreferát
s názvom „Cezhraničné konkurzy v kontexte
úniového práva“ predniesol JUDr. Branislav Pospíšil, externý člen pedagogického zboru JA SR
a „Úvahy de lege ferenda Európskej nadácie“
JUDr. Kateřina Ronovská, PhD. členka Katedry
občianskeho práva Masarykovej univerzity
v Brne. Ďalšie koreferáty pod názvom „Vplyvy
práva kapitálového trhu na spoločenské právo
ČR a SR“ predniesol doc. JUDr. Josef Kotásek,
PhD., prodekan Právnickej fakulty Masarykovej
kľúčový vývoj európsky a národný v ich dynamike. Ako poznámku k hlavnému referátu
uviedla Mgr. Eva Dobrovolná, interná doktorandka Právnickej fakulty Masarykovej univerzity
v Brne koreferát s názvom „Európska dimenzia
rakúskeho ABGB“. K téme v oblasti dedičského
práva vystúpil doc. JUDr. Ján Cirák, CSc., vedúci
oddelenia občianskeho práva Katedry súkromného práva Právnickej fakulty Univerzity Mateja
Bela v Banskej Bystrici. Jeho koreferát pod názvom „Zabudnuté, či stratené inštitúty dedičského práva“ sa zaoberal analýzou histórie a inštitúty ako napríklad ležiaca pozostalosť, dedičská
zmluva, výrazné obmedzenie testovacích možností (privilegované testamenty) a riešenie príslušnosti dedičských skupín by malo byť realizované nie čiastočnými riešeniami, ale postupným
obnovovaním týchto inštitútov tak, ak to naznačil
v analýze rímskeho práva prof. Blaho, ktorý je aj
členom rekodifikačnej skupiny. Analýzou inštitútov bol aj dotazník, ktorý bol zaslaný prostredníctvom NK SR do členských štátov CNUE a odpovede boli spracované a zverejnené na webovej
stráne www.successions-europe.eu. Uviedol aj
príklady, že napríklad neexistencia závetu (právo
a povinnosť slobodného rímskeho občana) v rovine etickej „mancipačný testament“ vyzdvihoval zodpovednosť k rodine a majetku a princíp
etický, ktorého neexistencia naznačovala na nezodpovedné konanie a zníženie dôstojnosti
a postavenia rímskeho slobodného občana, napríklad koakvizícia (beneficio inventarii). S problémom ochrany spotrebiteľa v kontexte rekodifikačného procesu občianskeho práva vystúpila
JUDr. Markéta Selucká, PhD., členka Katedry občianskeho práva Masarykovej univerzity v Brne,
a prof. JUDr. Josef Fiala, CSc., vedúci Katedry občianskeho práva Masarykovej univerzity v Brne,
a vo svetle súdnej praxe v SR JUDr. Jana Bajánková, členka Súdnej rady SR, predsedníčka občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR,
externá členka pedagogického zboru JA SR. Podnety Komisie pre európske rodinné právo (CEFL)
pre ďalší vývoj českého rodinného práva predniesla prof. JUDr. Zdeňka Králíčková, PhD., členka Katedry občianskeho práva Masarykovej univerzity v Brne. Témou „Duševného vlastníctva
a jeho vplyvu na vec v právnom zmysle“ sa zaoberal vo svojom koreferáte prof. JUDr. Ivo Telec,
CSc., člen Katedry občianskeho práva Masarykovej univerzity v Brne, ktorý poukázal pri opise inštitútu a pojmu „veci“, v širšom i právnom
zmysle na obnovené romanistické poňatie (napr.
v prípade cenných papierov – aj zaknihovaných,
23
Spoločenská rubrika
ARS NOTARIA 3/2011
univerzity v Bratislave, externý člen pedagogického zboru JA SR a pod názvom „Limity konateľských oprávnení v obchodných korporáciách“ predniesol JUDr. Josef Šilhán, PhD.,
odborný asistent obchodného práva Masarykovej univerzity v Brne. S hlavným referátom „Súkromnoprávne vzťahy s medzinárodným prvkom
– od národnej k regionálnej úprave“ vystúpil
prof. JUDr. Naděžda Rozehnalová, CSc., dekanka Právnickej fakulty Masarykovej univerzity
v Brne, externá členka pedagogického zboru JA
SR, v ktorom naznačila trendy smerovania európskeho práva súkromného v pohybe od národného k nadnárodnému. Európsky súdny priestor
vyžaduje voľný pohyb súdnych rozhodnutí, pričom Lisabonská zmluva zaviedla pojem „nadštandardná spolupráca“ a európske právo dominuje na úkor ostatných (univerzalizmus), čo
nastoľuje nutne riešiť otázku, čo s národnými kódexmi, keď permanentne prebieha aj rekodifikácia európskeho medzinárodného práva súkromného? Kedy a ako aplikovať kolízne normy? Len
na požiadanie?! Bližšie bol hlavný referát doplnený koreferátmi s názvom „Medzinárodné právo súkromné – blíži sa koniec univerzálnych
úprav? “, ktorý predniesol JUDr. Jiří Valdhans,
PhD., prodekan Právnickej fakulty Masarykovej
univerzity v Brne a „Priamy a incidenčný účinok
smernice – vývoj, súčasný stav a zdôvodnenie“,
ktorý predniesol JUDr. David Sehnálek, PhD., odborný asistent Právnickej fakulty Masarykovej
univerzity v Brne. V záverečnej časti s názvom
tológie JUDr. Juraj Sopoliga, člen Súdnej rady
SR, predseda senátu Krajského súdu v Košiciach
– Etický kódex sudcu, JUDr. Ctibor Košťál, námestník Generálneho prokurátora SR – Etický kódex
prokurátora, JUDr. Alena Szalayová za Slovenskú
komoru exekútorov – Etický kódex súdneho exekútora, JUDr. Magdaléna Valušová za Notársku
komoru SR, členka jej vzdelávacej komisie a externá členka pedagogického zboru JA SR – Etický
kódex notára a JUDr. Ján Havlát za Slovenskú advokátsku komoru – Etický kódex advokáta. Po ich
vystúpeniach predniesla záverečný hlavný referát
s názvom „Zodpovednosť právnických profesií“
JUDr. Dana Bystrianska, prezidentka Združenia
sudcov Slovenska a s koreferátmi s názvom:
„Zodpovednosť sudcu“ JUDr. Jozef Kolcun, predseda senátu Najvyššieho súdu SR, „Zodpovednosť prokurátora“ JUDr. Slavomír Šúrek, zástupca
riaditeľa netrestného odboru GP a externý člen
pedagogického zboru JA SR, „Zodpovednosť súdneho exekútora“ JUDr. Peter Molnár, PhD., prezident Slovenskej komory exekútorov a externý člen
pedagogického zboru JA SR, „Zodpovednosť advokáta“, JUDr. Ján Havlát.
V závere konferencie po vyhotovení spoločnej fotografie boli každému z účastníkov vydané certifikáty o účasti na medzinárodnej konferencii
a vydaný zborník bude podľa obsahu, aktuality a závažnosti prejednávanej problematiky významným obohatením právnej literatúry a podnetom pre širokú právnickú verejnosť.
II. Oblasť vzdelávania
a spoločenskovedných disciplín
vystúpili so samostatnými koreferátmi jednotliví
zástupcovia na tému etickej a profesijnej deon-
JUDr. Magdaléna Valušová
notárka so sídlom v Rimavskej Sobote
• Spoločenská rubrika •
V III. štvrťroku 2011 sa životných jubileí dožili
a dožívajú títo členovia Notárskej komory Slovenskej republiky:
JUDr. Veronika Baričičová, 55 rokov
JUDr. Ľudmila Kutišová, 60 rokov
JUDr. Mária Macháčková, 55 rokov
JUDr. Jana Mikušová, 60 rokov
JUDr. Anna Nováková, 55 rokov
JUDr. Valéria Štetiarová, 60 rokov
JUDr. Miroslav Červeňák, 50 rokov
JUDr. Emília Vallová, 60 rokov
JUDr. Beáta Ondrášiková, 50 rokov
JUDr. Kristína Ehnová, 55 rokov
JUDr. Mária Forinová, 55 rokov
24
ARS NOTARIA 3/2011
Spoločenská rubrika
JUDr. Štefan Siskovič, 50 rokov
JUDr. Tatjana Šúrková, 50 rokov
JUDr. Mária Vasilová, 50 rokov
JUDr. Miroslav Duriš, PhD., 45 rokov
JUDr. Ľubica Rexová, 45 rokov
JUDr. Ružena Bayerová, 40 rokov
Mgr. Viktória Kubovská, 40 rokov
JUDr. Miroslav Režňák, 40 rokov
Všetkým srdečne blahoželáme, prajeme im
veľa zdravia, úspechov v práci i v osobnom živote.
Prezídium NK SR
ZMENY V ZLOŽENÍ ČLENOV NOTÁRSKEJ KOMORY
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky
22. júna 2011 vymenovala s účinnosťou od 23.
júna 2011 notárku JUDr. Katarínu Nagyovú do
sídla v Štúrove v obvode Okresného súdu Nové
Zámky. Pred vymenovaním bola notárskou kandidátkou.
Ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky
na základe vlastnej žiadosti notárky odvolala
s účinnosťou od 1. júla 2011 Mgr. Zdenku Běhalovú z funkcie notárky so sídlom Notárskeho úradu v Považskej Bystrici v obvode Okresného
súdu Považská Bystrica.
OZNÁMENIE O KONANÍ CENY
KURTA WAGNERA PRE ROK 2012
Podmienky účasti si záujemcovia môžu vyžiadať
priamo na Rakúskej notárskej komore:
Notárska komora Slovenskej komory informuje všetkých svojich členov o možnosti
získať cenu Kurta Wagnera, ktorej vyhlasovateľom je Rakúska
notárska komora.
Österreichische Notariatskammer
1010 Wien, Landesgerichtsstrasse 20
Tel. 0043-1-402 45 09-103
e-mail: [email protected]
Pre rok 2012 stanovila cenu Kurta Wagnera sumou 7 500 €. Cena bude udelená za výnimočnú
vedeckú prácu z praxe s tematikou dosiahnutia
nesporového riešenia veci prostredníctvom notárskej činnosti.
Uzávierka posielania zásielok je 31. január
2012.
Notárska komora Slovenskej republiky
25
Download

acrobat - Notárska komora Slovenskej republiky