PETRŽALSKÉ NOVINY
R
4. 11. 2011 • ročník 17 • číslo 22
Dvojtýždenník • Zadarmo
www.petrzalskenoviny.sk
Redakcia Petržalských novín
sa presťahovala do budovy
Technopolu, časť Technopolservis, na 12. poschodie.
Naša nová e-mailová adresa je:
[email protected]
Smútok je cesta
O pomoci rodinám, ktoré stratili
dieťa, sa zhovárame s MUDr. Máriou
Jasenkovou, zakladateľkou detského
hospicu Plamienok
strana 10
Chceme partnerstvo, odmietame
experimenty
V pondelok, 24. októbra, sa v priestoroch Technopolu stretli delegáti –
69 primátorov a 219 starostov –
na 22. mimoriadnom sneme Združenia
miest a obcí
strany 11
– 14
Neplatičov nebudeme tolerovať
Bytový podnik Petržalka evidoval ku
koncu tretieho štvrťroka dlh užívateľov nimi spravovaných bytov a nebytových priestorov vo výške 646 644 eur.
strana 15
Keď Brusel v marci povie:
Robte!
„Petržalka sa vracia na mapu Bratislavy,“ takto
zhodnotil Vladimír Bajan jednohlasné rozhodnutie
mestských poslancov.
P
red dvoma týždňami v Zrkadlovej
sieni Primaciálneho paláca na mimoriadnom mestskom zastupiteľstve
rozhodli, že predsa len do Petržalky
pôjde električka. Možno sa bude niekomu zdať vyjadrenie petržalského
starostu až patetické, ale ono bolo
dosť osobné: predtým súkromne oslovoval, verejne vyzýval, klopal na dvere
koaličných aj opozičných politických
strán, hľadal podporu na ministerstvách na koľajové ÁNO, aby sa čo
najskôr stalo súčasťou projektu Nosného systému MHD BA a jej regiónu.
Verbálne sa tak stalo. Po tretí raz. Či
sa aj naozaj stane, má v rukách Brusel,
lebo ide o európske peniaze.
Nie je to a nebude to jednoduché.
Prijaté rozhodnutie obsahuje v sebe
dosť vzájomných podmienení, aby
sa mohli prví Petržalčania prepraviť
električkou z Bosákovej na druhý breh
Dunaja, na „šafko“ v roku 2015. A kedy
tí z Dvorov, z Lúk VII... z Janíkovho
dvora. To ešte pretečie vody dole Dunajom. Nie, nekalím radosť, novinovú
eufóriu sme si prežili pred pol rokom,
po nej sklamanie pred štvrťrokom.
Takže
kže to berieme už realisticky a vecne. Napokon sa aj zľavilo - a poriadne. Finančne i časovo. Veď 31. marca
t. r. nám to isté mestské zastupiteľstvo neformálne prisľúbilo, že v roku
2015 sa električkou či Tram-Trainom
odvezieme na Šafárikovo námestie
niekoľko kilometrov až z otočky na
Janíkovom dvore. Po októbrovom zastupiteľstvetobudeužlenpárstometrov
z Bosákovej... Nuž, kiežby aspoň to...
Slovami petržalského starostu sme
začali aj skončíme: Začnem veriť
tomu vtedy, keď nám v marci 2012
povie Brusel: Robte!
Rudolf Gallo
Foto: archív PN
Tejto téme sa venujeme aj na strane 8
2 • 4. 11. 2011
S A M O S P R ÁVA / I N Z E R C I A
Veľký Draždiak nie je pre psov
Veľký Draždiak je celoročne vyhľadávaným miestom Petržalčanov a obyvateľov z iných častí Bratislavy.
V
On-line diskusia –
moderná a rýchla forma komunikácie so svojím starostom
On-line diskusie sú v modernom
svete štandardnou, osvedčenou formou komunikácie inštitúcií a samospráv s cieľom zvýšiť informovanosť
a zainteresovanosť verejnosti na veciach verejných.
V pondelok 7. novembra 2011 v
čase medzi 13. – 14. h bude ďalšia
on-line diskusia občanov so starostom mestskej časti Bratislava–Petržalka Vladimírom Bajanom.
On-line diskusia sa uskutočňuje
na oficiálnej internetovej stránke Petržalky www.petrzalka.sk
v sekcii ONLINE DISKUSIE. Už dnes
si tam môžete prečítať obsah predošlých diskusií so starostom.
lete ho mnohí využívajú na opaľovanie
a kúpanie, inokedy je obľúbenou prechádzkovou lokalitou. Keďže ide o jednu
z najkrajších oddychových
zón Petržalky, v nemalej
miere sem prichádzajú aj
obyvatelia so psom. Často
ich nemajú na vôdzke a dovolia svojim miláčikom kúpať sa v jazere. Práve to býva
častou príčinou konfliktov
medzi psičkármi a ľuďmi
bez psov. Málo tých, čo vyvádzajú svojich štvornohých
miláčikov, poznajú a riadia
sa všeobecnými právnymi
predpismi. Podľa zákona
č. 282/2002 Z. z., musí byť
pes na verejnom priestranstve na vôdzke a vo všeobecne záväznom nariadení
mestskej časti č. 1/2008 sa
píše, že vstup so psom do
vodných plôch jazera Veľký
Draždiak je zakázaný.
Čaj o piatej
Piateho decembra 2011 o piatej
večer bude ďalšie z neformálnych stretnutí starostu Vladimíra
Bajana s obyvateľmi pod názvom
Čaj o piatej.
Prvé stretnutie bolo v chránenej
kaviarni Lepší svet, druhé sa uskutočnilo v nefajčiarskej kaviarni
Bubbles na Gercenovej. Zámerom
je, aby starosta postupne prišiel
za obyvateľmi do všetkých častí
Petržalky. Preto aj teraz môžu obyvatelia posielať svoje návrhy na
miesto stretnutia. Ak chcete, aby
starosta prišiel čo najbližšie k vám,
pošlite tip na miesto najbližšieho
Čaju o piatej (čajovňa, kaviareň či
cukráreň).
Stačí, ak svoj návrh zašlete e-mailom
hovorkyni mestskej časti na maria.
[email protected]
Kde sa decembrové stretnutie bude
konať, včas zverejníme v Petržalských novinách a nájdete ho aj na
web stránke www.petrzalka.sk
Veľa ľudí neovláda tieto
právne predpisy, preto pri
hlavných vstupoch k jazeru
Veľkom Draždiaku mestská
časť osadila 10 informačných
tabúľ s textom Zákaz voľného
pohybu psov, zákaz vstupu
psov do vodnej plochy.
Psičkári by mali vedieť aj
to, že dodržiavanie zákazu
kontrolujú mestskí policajti a
ak niekoho so psom na Draždiaku spozorujú, naparia mu
pokutu 65 eur. Ak sa majiteľ
chce pokute vyhnúť, odporúčame využiť jedno zo siedmich miest, kde je povolený
voľný pohyb psov:
• Zadunajská cesta – za
Gymnáziom Mer cury,
• Bosákova – pri nadjazde
na Starý most,
• Jantárová cesta – Chorvátske rameno – Jungmanova – Rusovská cesta,
• Gessayova – Osuského –
Chorvátske rameno,
• Topoľčianska – Jantárová
cesta – Ústav lekárskej
kozmetiky,
• Antolská – Betliarska –
Chorvátske rameno –
Hotel Bonbón,
• Antolská – Betliarska
– Chorvátske rameno –
oproti nemocnici.
Mestská časť verí, že aj nové
tabule pri Veľkom Draždiaku pomôžu dosiahnuť bezkonfliktné vzťahy medzi
majiteľmi psov a ostatnými
obyvateľmi Petržalky.
PETRŽALSKÉ NOVINY
Petržalskú
železničnú
stanicu v noci
zamknú
Mestská časť Petržalka
upozorňuje občanov, že
od 1. novembra bude z
prevádzkových dôvodov
Železničná stanica Petržalka v čase od 24. do 4. h
uzatvorená.
Uzamknú vchod do vestibulu od Kopčianskej ulice
aj vchod do podchodu od
Panónskej cesty. Dochádza k tomu po vzájomnej
dohode zástupcov ŽSR,
Oblastného
riaditeľstva
Trnava s prednostom petržalského miestneho úradu.
Dôvodom uzamknutia je
neustála devastácia a znečisťovanie priestorov neprispôsobivými občanmi.
Vzhľadom na blížiacu sa
zmenu otváracích hodín
železničnej stanice pracovníci Miestneho úradu
Petržalky spolu s členmi
Mestskej polície navštevujú priestory stanice a podchodu v rôznych denných
aj nočných hodinách, aby
informovali bezdomovcov,
ktorí v priestoroch stanice
a podchodu prespávali,
o možnostiach nocľahu v
bratislavskom útulku.
Veronika Ďurinová
a M. Grebeňová-Laczová
(mgl)
Havárie plynovodu SPP v Petržalke
M
ožno si zanadávate na
rozkopávky v Petržalke. Bez nich by sa však nedali riešiť neodkladné veci.
Patria k nim aj rozkopávky
pre havárie plynovodu. Bu-
deme musieť byť trpezliví,
ale podľa toho, aké máme
informácie od SPP, malo
by to stáť za to, pretože na
dlhý čas by sme mali mať od
rozkopávok pre únik plynu
INZERCIA
FARMA HYDINY LÚČNY DVOR
PONÚKA NA PREDAJ
ČERSTVÉ DOMÁCE KURČATÁ,
SLIEPKY NA POLIEVKU, MULARDY,
KAČKY, MORKY A DOMÁCE VAJÍČKA
DOVOZ NAD 40 EUR PRIAMO DO BYTU
pokoj. Spoločnosť SPP vyhlásila havarijný stav plynovodov do bytových domov
na uliciach Gessayova 11
- Námestie hraničiarov 20
a Bradáčova 1 - 6.
V oblasti Gessayova - Námestie hraničiarov za posledných 5 rokov zaznamenali 31 a na Bradáčovej ulici
18 zemných únikov plynu,
čo predstavuje viac ako 12
únikov na 1 km. Je tu nameraný najhorší stav izolácie.
Preto SPP, a. s., pristupuje k
výmene potrubia, ktoré bolo
budované ešte v roku 1975.
Od októbra do konca decembra budú postupne etapovite vymieňať plynovod a
prípojky do bytových domov.
Nové plynové potrubia budú
z polyetylénových vláken a
ich predpokladaná životnosť
je 60 až 80 rokov.
S prácami na výmene plynovodov súvisia aj zmeny v organizácii dopravy. Vyhradené parkovanie na Bradáčovej
je riešené tak, aby ťažko
zdravotne postihnutí (ŤZP)
a daňovníci ostali na svojich
boxoch s tým, že musia parkovať cca 60 cm od obrubníka bez previsu vozidla na
chodník. Vchody do domov
sú zabezpečené premostením oceľovou platňou.
Zmeny potrvajú zhruba do
20. decembra, maximálne
do 29. decembra 2011, podľa klimatických podmienok.
PETRŽALSKÉ NOVINY
S TA L O S A
4. 11. 2011 • 3
Môžete po troch rokoch hovoriť o pokrokoch?
Ja vidím hlavne ich snahu,
niektorí sa zlepšili v čítaní, písaní aj počítaní. To najlepšie je, že
sú navyknutí na systém. Doma
nemajú vždy striktné pravidlá,
čiže mali problém fungovať systematicky. Získavajú aj zručnosť
v trpezlivosti, vo vytrvalosti, sú
možno cieľavedomejší a vedia
fungovať podľa pravidiel. Latka
sa zdvíha, a to je pre mňa dôkaz,
že sa niečo mení.
„NefUČ SA“ v Modrom dome
Občianske združenie Mládež ulice už
sedem rokov pôsobí v sociálnej ubytovni
na Čapajevovej ulici.
Projekty orientované na sociálne znevýhodnené skupiny
čelia v posledných rokoch kritike. Čo môže deti z Modrého
domu posunúť k optimistickejšej budúcnosti?
Čím dlhšie tam fungujem,
nadobúdam pocit, že k najdô-
J
eho pracovníci prichádzajú
za deťmi a mladými obyvateľmi trikrát do týždňa, medzi pravidelné aktivity patrí
aj doučovanie, založené na
systéme motivácií. O projekte
neformálneho učenia „NefUČ
SA“ sme sa porozprávali s koordinátorkou programu Ivetou
Figurovou.
Ako doučovanie prebieha?
Vieme, že na naše deti platí
najmä neformálne vzdelávanie. Rozvíjame základ, to jest
čítanie a matematiku, od toho
sa napokon všetko odvíja. Doučovanie je založené na čítaní
rozprávok, aktuálne cigánskych, no predtým sme mali aj
Ezopove bájky, Malého princa
či Andersena. Po dočítaní píšu
diktáty, alebo počítajú. Snažíme sa o individuálny prístup,
každý pracovník sa venuje
dieťaťu 15-20 minút, potom sa
hráme. Za splnenú úlohu získa
dieťa pečiatku, ak dosiahne potrebný počet, čaká naň odmena, ktorou môže byť napríklad
zaujímavý výlet.
Spolupracujete aj so školou?
Konkrétne pri doučovaní sa
venujeme dvanástim deťom
od šesť až po trinásť rokov.
Väčšina z nich navštevuje špeciálne triedy na Prokofievovej,
niektoré sú však aj na špeciálnej Základnej škole Žehrianska. Keď sme projekt rozbiehali, raz mesačne som chodila
do školy a sledovala, ako deti
reagujú na vyučovaní. Učiteľkám som vysvetlila náš princíp
práce, takže sa pravidelne pýtajú detí, o čom sme čítali, alebo
koľko majú pečiatok. Deti takýto obojstranný záujem viac
motivuje. Po komunikácii s
triednymi učiteľkami sme sa
zhodli, že čítanie je základ. Ak
budú rozumieť textu, budú sa
vedieť učiť aj vlastivedu.
Ako si viete poradiť s autoritou u detí?
Pracujeme na základe nízkoprahového princípu, teda len
ponúkame a musíme sa snažiť,
aby aktivita bola pre deti dostatočne atraktívna. Autorita v bežnom zmysle neplatí. Fakt, že to
funguje, udivuje niekedy aj mňa.
Keď sme chceli cez prázdniny
učenie prerušiť, deti sa čudovali. Možno je príjemné, sadnúť si
v lete do tieňa a čítať si. Ony
však prichádzajú aj v zime.
Možno majú vnútornú motiváciu, možno je to súťaživý efekt
učenia alebo jednoducho návyk.
Dôležité je, že ich nemusíme nútiť. Stačí na dvere klubu vylepiť,
kto sa na akom mieste nachádza
v počte pečiatok a ostatní ho
chcú rýchlo dobehnúť.
ležitejším prvkom patrí človek.
Osoba, ktorá ich sprevádza
detstvom a dospievaním, ktorá im poskytne nové podnety
a zároveň kontakt s „vonkajším“
svetom. Tieto deti nepotrebujú
kopec pomôcok, pretože s nimi
vedia len obmedzene pracovať.
Potrebujú niekoho, komu môžu
dôverovať, kto ich motivuje ísť
za hranice aktuálneho poznania
a zručností. Myslím, že sa oplatí investícia do ľudí, ktorí vedia
svoju prácu robiť, a najmä, ktorí
majú úprimný záujem pomôcť
a participovať tak na riešení aktuálnej situácie. Znie to síce paradoxne, ale aj v našej práci by
sme mali smerovať k vlastnému
zániku. Robiť veci tak dobre, aby
nás už na Čapajevovej nebolo
o pár rokov vôbec treba.
Projekt neformálneho učenia
„NefUČ SA“ v tomto roku podporila Nadácia pre deti Slovenska a Bratislavský samosprávny
kraj.
Autor: LD
Foto: OZ Mládež ulice
Na Dudovej sa čítalo aj strašilo
Medzinárodný deň školských knižníc si pripomenuli
žiaci 3. A zaujímavou akciou Číta celá trieda.
Zoznámili sa s rozprávkovým svetom knižnej literatúry. Deti
si priniesli svoje obľúbené knihy o zvieratkách, prírode,
dobrodružstvách, tajomstvách, dopravných prostriedkoch,
o rozprávkových hrdinoch a mnohé iné. Spolužiakov zoznámili
s názvom knihy, jej autorom a dôvodom výberu. Potom prečítali krátky úryvok z knihy a doplnili ho ukážkou rôznych ilustrácií. Spoločne sa porozprávali o svojich zážitkoch, ktoré zobrazili
peknou kresbou.
A o pár dní na to prichádzali do 3. A rôzne strašidlá – duchovia, ježibaby, kostlivci, upíri, múmie, piráti, kúzelníci... aby oslávili svoj strašidelný deň. Mali strašidelné kostýmy a tešili sa na
strašidelné vyučovanie. Učili sa strašidelné zaklínadlá a kúzla,
s ktorými budú strašiť ľudí. Skupiny strašidielok si pripravili pre
ostatných kolegov zaujímavý strašidelný program: ježibaby
a strigy sa vyjadrili k pravidlám strašenia, predstavili sa kostlivci,
duchovia, upíri, múmia aj iné strašidlá a porozprávali o svojom
strašidelnom živote.
Pri príležitosti Svetového dňa zvierat žiaci sa 3. A zmenila
na zázračnú krajinu Zvieratkovo. Žiaci si do školy priniesli svoje
zvieratká, porozprávali o nich svojim spolužiakom, podelili sa
aj o veselé príhody s nimi.
Mgr. Iveta Uhrinová, triedna učiteľka 3. A
4 • 4. 11. 2011
K O N TA K T / I N Z E R C I A
Riadková inzercia
Kedy sa už konečne
dočkáme riešenia?
Inzercia
V poslednom čase situácia s nedisciplinovanými psičkármi
v Petržalke prekračuje všetky znesiteľné hranice.
Kúpime byt v Petržalke,
T: 0917 708 319
P
sy všetkých možných rás
(bojové plemená nevynímajúc), pobiehajúce po uliciach, chodníkoch, trávnikoch,
okolo ihrísk bez náhubku, voddidlo a bez majiteľa na dohľad,
trávniky (a chodníky - najmä
v zime) posiate psími výkalmi...
Len sa opovážme upozorniť
bezohľadného psičkára - jeho
agresívna a arogantná reakcia
plná vulgarizmov a vyhrážok
nás neminie!
Dokedy toto máme mlčky
a poslušne tolerovať? Dokedy sa máme báť o naše deti
i o nás, ohrozovaní psiskami?
Dokedy budeme znášať, že
trávniky a priestranstvá medzi panelákmi patria psom a
nie deťom? Dokedy si budeme
nosiť domov na podrážkach
topánok psie exkrementy?
Nečinnosť samosprávy je
poburujúca a občasné symbolické prechádzky príslušníkov mestskej polície nič
neriešia. Psičkári - vrátane
„drsných“ majiteľov bojových
plemien - si veselo vykračujú
aj desiatky metrov za svojimi
zvieratmi, voľne pobehujúcimi na plochách jasne označených tabuľkami „Zákaz
voľného výbehu psov“ (napr.
parčík medzi ulicami Pifflova - Farského - Wolkrova
či vnútroblok pri ihrisku na
Černyševského ul.), nehovoriac o množstvách výkalov,
♥ Zosobášili sa
Matričný úrad Bratislava-Petržalka, 22. 10. 2011
Daniel Laurovič – Miroslava Mravčáková, PhD.
Milan Harcek – Anna Jakubčíková
Matričný úrad Bratislava-Petržalka, 29. 10. 2011
Štefan Mego – Dana Baumannová
Adam Záthurecký – Mgr. Radoslava Redenkovičová
Peter Bóna – Lucia Schwarzová
Michal Mesiarik – Lucia Gschwengová
Znalecké posudky na všeobecné hodnoty nehnuteľností. Tel: 0903 455 794
MATÚŠ Oprava chladničiek
a mrazničiek. Tel.: 0905 616 431
Maľby, stierky, nátery
Tel.: 0905 257 454
ktoré psičkári neráčia po svojich psoch odpratať.
Žiaľ, musím konštatovať,
že Sad Janka Kráľa je najväčším voľným výbehom psov a
najväčším psím záchodom v
Bratislave, v tesnom závese
za ním v nasleduje Železná
studnička (v oboch lokalitách
je pritom zákaz voľného pohybu psov; v Petržalke je vyčlenené na voľný pohyb psov
7 priestranstiev na to určených). Občas sa tam prejdú
príslušníci mestskej polície,
ale žiadne riešenie to neprináša.
Petržalčanka
ZASKLIEVANIE
LOGIÍ
BEZRÁMOVÝ SYSTÉM
od 120 €/m2
s montážou a DPH
mobil: 0905 435 187
www.logie.sk
MRK & RETEX, s.r.o. - ponúka
Znievska 15, www.mrkretex.sk
TOP ➥ 4i: Bzovíckej ul., 2/8p., 84m2, pl. okná, mur. jadro.................................... 97 990 €
➥ Gars.: Rovniankova ul., 5/12p., 28 m2, pl. okná .................................................... 48 900 €
➥ Gars.: Znievska ul., 4/12p, 28m2, kompl. rekonštrukcia .................................. 51 900 €
➥ 1i: Beňadicka ul., 7/12p., 36m2, pl. okná, pl. podlaha........................................ 59 700 €
➥ 1i: Znievska ul., 3/12p., 36 m2, pl. okná, nová KL ................................................. 63 700 €
➥ 1i: Rovniankova ul., 8/12p., 36 m2, kompl. rekonštrukcia ............................... 65 000 €
➥ 2-gars.: Holíčska ul., 9/12p., 43 m2, pl. okná, nová KL ..................................... 71 000 €
➥ 2-gars.: Strečnianska ul., 9/12p., 40 m2, kompl. rekonštr. .............................. 78 000 €
NOVOSTAVBA ➥ 2i: nám. Hraničiarov, 10.p., zariadený ................................117 000 €
➥ 3i: Znievska ul., 4/12p., 86 m2, nová KL, pl. okná ................................................. 97 900 €
➥ 3i: Vígľašská ul., 12/12p., 72 m2, pl. okná, pl. podlahy....................................... 89 900 €
➥ 3i: Markova ul., 10/12p., 68 m2, pl. okná, pl. podlahy........................................ 94 900 €
➥ 3i: Holíčska ul., 10/12p., 70 m2, pl. okná, pl. podlahy ..........................................91 990 €
➥ 3i: Bulíkova ul., 4/8p., 68m2, pl. okná, stierky............................................................99 900 €
➥ 3i: Lachova ul., 1/5p., 70 m2, pl. okna, nová KL ..................................................... 86 900 €
➥ 3i: Bzovícka ul., 8/8p., 72 m2, nová KL, plast. okná.............................................. 88 700 €
➥ 4i: Černyševského, 1/8p., 84m2, pl. podlahy, stierky ...................................... 103 900 €
➥ 4i: Wolkrova ul, 1/8p., 84 m2, pôvodný stav ......................................................... 104 700 €
➥ 3i: 2/3p., 72 m2, HAINBURG, kompletná lux. rekonštrukcia ....................... 126 900 €
STAVEBNÉ POZEMKY>
➥ Bratislava – Jarovce: 2x 8,5á, IS v dosahu .......................................................... 166 €/m2
➥ Bratislava – Jarovce: IS v dosahu, 516 m2 ........................................................... 98 900 €
➥ Záhrada: Nové záhrady, 351m2, mur. domček ..................................................33 000 €
02 63453910, 0905 606016, 0907 772623
PETRŽALSKÉ NOVINY
Tepovanie kobercov
a čalúnenia. Tel.: 0903 454 506
Rovniankova 4
Oprava el. sporákov a rúr.
Tel.: 02 6383 7140,
0904 940 923
Glazúrovanie vaní.
Tel.: 0905 983 602
Predám Fabiu s uprav. sedadlom pre imobil. spolujazdca,
výb. techn. stav, bohatá výbava,
1. majiteľ, r. v. 2000.
Tel.: 0903 852 865
Kúpim za najvyššie ceny
obrazy od významných slovenských, českých a iných
maliarov, starožitný nábytok,
hodiny, porcelán a iné. Platím
okamžite. Tel.: 032/65 284 92,
0905 409 972.
E-mail: [email protected]
com Adresa: Akant, Jilemnického 15, 911 01 Trenčín
Ponúkam rekonektívne liečenie. Tel.: 0944 590 367.
www.zajac.sk\uzdravtesa
Znalecké posudky – byty
v Petržalke, výhodne: 100,-€,
tel: 0905 606 016.
Vezmem – dieťa do opatery.
Tel.: 0907 503 925
Tešíme sa na vaše podnety, návrhy , reakcie.
email: [email protected]
(terasa za DK Zrkadlový háj)
Otvorené:
Po - Pi: od 9.00 - 19.00 h
v sobotu: od 8.00 - 13.00 h
web: www.studiobellani.sk
e-mail: [email protected]
KADERNÍCTVO
AKCIA!
svadobný účes
25 eur
NECHTOVÝ DESIGN
PEDIKÚRA
Pedikúra - 10 eur
Zľava pre dôchodcov
10 % zo základnej pedikúry
NECHTOVÝ DESIGN
ZDOBENIE ZDARMA
Japonská manikúra
14 eur
KOZMETIKA
Svadobné líčenie
15 eur
Kaderníctvo
Katka mobil: 0905 156 765
Janka mobil: 0903 191 885
Ivana mobil: 0907 174 602
Kozmetika
Ľubka mobil: 0907 556 758
Ján Polák
PLATÍTE VEĽA
ZA ÚVERY?
VODOINŠTALÁCIE
ÚDRŽBA
• Ponúkame bankové úvery
s najnižším preplatením
• Znižujeme vysoké splátky
za splácané úvery
• Zabezpečíme splátky úverov
v prípade neschopnosti
ich splácania
• oprava a výmena WC
• batérie • ventily • odpady
• umývadlá • sifóny
• zapojenie umývačiek, práčiek
• vŕtanie do panelu
Tel.: 0905 627 321
Hallm ALLFINANZ
E mail: [email protected]
Infolinka: 0903 407 542
Pedikúra
Albi mobil: 0903 390 913
Nechtový design
Lenka mobil: 0907 385 932
PÁNSKE A
DETSKÉ STRIHY
Akciová cena
3 EURÁ
IVANA mobil: 0907 174 602
PETRŽALSKÉ NOVINY
Lokálpatriot
s dušou novinára
Ivan Václavík bol môj
pvý šéf. Vo Večerníku
ma naučil najmä to, že
na dianie okolo seba
treba reagovať rýchlo,
vlastne okamžite, že sa
treba vyjadrovať stručne
a jasne, bez zbytočných
metafor a opisov. Bol
šéf prísny, ale aj veľmi
citlivý a chápavý. .
V
ždy ho to však najviac
ťahalo k autám a motorizmu a tejto svojej záľube
zostal verný dodnes. Za svoje predovšetkým novinárske
pôsobenie sa stal Osobnosťou
Petržalky.
Ako si vnímal výstavbu Petržalky a jej prvé začiatky ako
novinár?
Nuž pomaly sa začínam
považovať za pamätníka vývoja Bratislavy po druhej svetovej vojne, keďže do súčasnej
metropoly Slovenska som sa s
rodičmi prisťahoval z Piešťan
v roku 1949. Usadili sme sa
na periférii vtedajšej Bratislavy, v dome, kde je dnes sídlo
Ligy proti rakovine. Postupne
som spoznával nielen okolie
bydliska, ale aj okrajové lokality – vtedy samostatné obce.
Petržalka bola pre mňa dlho
tajuplným územím, neskôr
nás lákala kúpaliskom Lido
na brehu Dunaja a hoci sme
ju považovali za chudobnú
– marhuľové sady mi dobre
utkveli v pamäti. Petržalku
som ako novinár intenzívne
vnímal od polovice 70. rokov,
keď som začal pracovať v redakcii vtedy veľmi populárneho Večerníka. Počiatočnú
výstavbu som sledoval s rozpakmi, nechápal som, prečo
na úkor zelene a rodinných
domčekov vyrastajú obludné
výškové budovy. Prečo tu nevyrástlo moderné sídlisko s
4. 11. 2011 • 5
OSOBNOSŤ
domami do výšky maximálne
ôsmeho poschodia. No človek
si zvykne na všeličo a v rokoch
komunistickej nadvlády sme
si museli zvyknúť aj na toto
„obludárium“. Dobre si pamätám, ako sa prví obyvatelia
socialistickej Petržalky v daždivých dňoch brodili bahnom
či prachom, ako chýbala zeleň,
komunikácie, ako sa z tohto
satelitu stávala džungľa, kde
rodený Bratislavčan z ľavého
brehu Dunaja neraz blúdil
dlhé minúty, kým sa vymotal správnym smerom. Písali
sme o pokračujúcej výstavbe,
apelovali na dobudovanie infraštruktúry – teda obchodov,
komunikácií, školských zariadení a podobne. Športovísk
bolo v tom čase ešte dostatok,
no tragédiou je, že postupne
vymizli a teraz hľadá starosta všemožne nové možnosti,
ako ich spätne vybudovať. Na
stránkach Večerníka sme sa
pravidelne zaoberali aj drobnými problémami ľudí, ktorí
tu žili – najmä v rubrike Slovo
majú...
Čo ti ako prvé zišlo na um,
keď si sa do novej Petržalky
nasťahoval?
Moja rodina sa prisťahovala
do Petržalky v roku 1980, keď
tu už bola situácia pre obyvateľov znesiteľnejšia a z tých
čias si s nostalgiou spomínam
napríklad na to, že sme nemali
problém s parkovaním. Medzi
moje prvé myšlienky po pri-
sťahovaní sa do tejto lokality
s veľkými možnosťami bolo,
že som si predstavil, ako raz
vznikne veľké centrum slovenskej metropoly, ktoré cez
Dunaj spojí historické územie
mesta pod Hradom s rozľahlým moderným nábrežím na
pravom brehu veľtoku. Také
boli prvé myšlienky. Súčasnosť síce presne nekorešponduje s mojimi vtedajšími
predstavami, no azda sa architekti spamätajú a podarí
sa napraviť napáchané chyby.
Aby sme opäť mali skutočnú
krásavicu na Dunaji.
Čo pre teba znamená Petržalka dnes?
Jednoznačne územie s veľkými možnosťami. Najmä
Dvory a Háje sú mimoriadne
výhodnou lokalitou. Do centra Bratislavy je to na skok,
na diaľnicu rovnako tak, prechádzky popri Dunaji, v blízkych lesoch,
bicyklovanie
alebo korčuľovanie po vyhradených trasách si Petržalčania
môžu dopriať hoci aj každý
deň. Kto nie je športovo založený, má k dispozícii Aupark,
veľké obchodné centrá, pizzerie či puby a pivárne takmer
na každom kroku. Teda Petržalka – popritom, ako ju
nešťastne naprojektovali – sa
postupne spamätáva a časom
sa z nej môže stať celkom príjemná časť Bratislavy.
Čo ti tu chýba, čo by sa malo
zmeniť?
Tak toho je veľmi veľa. Predovšetkým by ľudia mali byť
k sebe ohľaduplnejší, priateľskejší, mali by si viac všímať,
čo sa deje okolo nich. Petržalčania by mali viac dbať
na poriadok, napomáhať pri
odhaľovaní vandalizmu, nerobiť vo svojom byte nadmerný
hluk v nočných hodinách. Na
lepšie využitie voľného času
mi chýbajú väčšie športoviská,
napríklad plaváreň či klzisko.
Hnevá ma dopravný chaos,
bezohľadnosť voči chodcom,
mala by sa čo najskôr dobudovať sieť cyklistických cestičiek
a chýbajú tiež podobné detské
ihriská, aké som si všimol vo
Viedni.
A – čo ťa tu najviac teší?
Mňa dokážu potešiť aj maličkosti, napríklad stúpajúca
kvalita Petržalských novín,
ktoré by sa mohli stať akýmsi
petržalským Večerníkom. Nedávno ma potešilo zistenie, že
Petržalka už prestáva byť „králikárňou“, ale domy dostávajú
farebnejšie fasády. Len škoda,
že niekedy trošku nekoordinovane a na jednom dome s niekoľkými vchodmi akoby testovali rôzne farebné odtiene.
Dlho si pracoval vo Večerníku, myslíš si, že by mal šancu
aj dnes?
Život sa nedá zastaviť ako
koleso na koči. Teda Večerník prišiel v správnej chvíli a
vďaka výbornému kolektívu
šikovných ľudí pretrval desaťročia. No dnes, keď dominujú
webové portále, keď sa aktuálne informácie valia na nás
zo všetkých strán, keď je tu
pohotové rozhlasové a televízne spravodajstvo, tak klasický
Večerník by už asi nemal šancu. Ale šancu majú regionálne
printy, napríklad aj Petržalské
noviny. Tam sa dá prezentovať
nielen spravodajstvo, ale tiež
zaujímavé rozhovory, analýzy,
komentáre, glosy a podobne.
Aký je tvoj pohľad na súčasnú žurnalistiku? V čom je iná
ako za našich „večerníkarských“ čias?
Žijeme v strese a všetci sa
stále kamsi ponáhľame. Málokedy zostane čas posedieť si pri
káve alebo čaji, podebatovať si,
či len tak oddychovať. Súčasná žurnalistika mi pripadá ako
cestná premávka. Prichádzajú
noví, mladí, neskúsení (novinári, šoféri), robia chyby, no
zvyčajne sa nedokážu poučiť
z chýb svojich predchodcov.
Učia sa na vlastných chybách,
strácajú tým čas a je to len
na ich škodu. V Japonsku už
dávno zistili, že všeobecný
osoh prináša spojenie dravosti
a ambicióznosti mladej generácie so skúsenosťami starších. Dnešná mladá generácia
na to časom určite príde, ale
to ich už nahradí iná mladá
generácia... Teda súčasná žurnalistika je neraz povrchná,
nejde do hĺbky problému, a
navyše bohužiaľ dominuje
bulvár na úkor poznávania
faktov či histórie.
Čomu sa dnes venuješ?
Vyskúšal som si všeličo
vrátane práce v reklamnej
agentúre, či na pozícii hovorcu ministerstva dopravy. No
stále sa cítim predovšetkým
novinárom. Desaťročia som
pôsobil ako novinár s rôznym
zameraním (šport, ekonomika, reportáže), no najviac ma
priťahovala sféra motorizmu.
V roku 1970 som bol pri počiatkoch Klubu motoristických novinárov (ktorý vlani,
žiaľ, zanikol) a všetky nadobudnuté vedomosti dnes zúročujem pri testovaní nových
automobilov.
Informujem
o nich na webovom portáli
Autoshow.sk, kde píšem aj
o novinkách, zaujímavostiach
– skrátka o všetkom čo súvisí
s motorizmom. Keďže mám
rád rýchlu jazdu v zákrutách,
občas zájdem na prvý slovenský autodróm v Orechovej
Potôni, kde si v bezpečnom
prostredí užijem trošku adrenalínu. Ak by ma niekto
prizval, aby som napríklad
v Petržalke pomohol riešiť
dopravný labyrint, rád priložím ruku k dielu.
Aké to je byť Osobnosťou Petržalky?
V každom prípade je to
nielen príjemné, ale predovšetkým zaväzujúce. V tej
slávnostnej chvíli som si nevdojak položil otázku: urobil
som pre Petržalku dosť? Nazdávam sa, že by sa dalo ešte
viac. Mohol by som parafrázovať pána Wericha v známej
pesničke: ... keď všetci priložíme ruku k dielu, budeme sa
mať všetci lepšie.
Zhovárala sa
Silvia Vnenková
Foto: Miroslav Košírer
6 • 4. 11. 2011
Ochutnávka
v našej škôlke
PETRŽALSKÉ NOVINY
ŽIVOT PETRŽALKY/INZERCIA
Rozprávková noc na Lachovej
Naša dcéra Lenka nastúpila
v septembri do škôlky na Gessayovej ulici. Prvé týždne boli
ťažké, ale naše pani učiteľky
sú veľmi milé a trpezlivé a deťom pomôžu prekonať ťažké
chvíle odlúčenia. Aby sa deťom páčilo a aby si čo najskôr
zvykli na nové prostredie, vymýšľajú pre deti rôzne aktivity, aby sa zabavili a nesmútili
za maminou náručou.
V stredu 12. 10. pre rodičov
a starých rodičov zorganizovali pani učiteľky a pani kuchárky
ochutnávku zdravých nátierok
a koláčikov, ktoré dostávajú deti v rámci stravovania
v škôlke. Z prineseného ovocia
a zeleniny pani učiteľky spolu
s deťmi pripravili zaujímavé
dekorácie na stôl. Veď posúďte sami. Okrem iného sme si
mohli vziať papieriky s receptmi ponúkaných nátierok , aby
sme ich mohli doma deťom
pripravovať. Pani učiteľky nás
nemuseli dlho prehovárať,
aby sme sa ponúkli, pretože
pani kuchárky natreté plátky
rožkov krásne ozdobili a na
tanieri priam ,,spievali“. Všetko
bolo dobré, chutilo a môžeme
byť spokojní, že deti dostávajú
kvalitné a výživné „papaníčko“
v škôlkarskej jedálni.
Bol to deň ako každý
iný. Nie však pre
žiakov piateho
a šiesteho ročníka
rišli do školy dvakrát. Ráno
Základnej školy na
sa do nej vybrali na vyučovanie a večer na zaujímavé podujaLachovej ulici. Pre tie – Rozprávkovú noc, ktorú pre
nich bol výnimoč- nich pripravili učitelia pri príležitosti Dňa knižníc. Celý projekt
ný a originálny.
sa niesol v duchu rozprávok od
P
Pavla Dobšinského. Začal sa
prehliadkou masiek, a tak sa tu
stretli princezné, králi, čarodejnice, víly, vodník a Janko – síce
bez Marienky, ale zato usmiaty
a natešený podobne ako všetky
deti, ktoré sa na tento večer tešili už celé týždne. Potom prišli
na rad súťaže na jednotlivých
stanovištiach. Družstvá černokňažníkov, trojhlavého draka,
princov, princezien, dvanástich
mesiačikov, zlatého kolovrátka,
čarovného mešca a iných rozprávkových postáv si zmerali
svoje sily pri riešení presmyčiek,
v kvíze a umeleckej tvorbe, výsledkom ktorej boli originálne
veršíky, ktoré rozosmiali aj potešili. Nechýbalo ani sledovanie
filmovej rozprávky a zaujímavé
umelecké čítanie. Po nich prišlo na rad tajomné putovanie
po nočnej tmavej škole - ktorej
výzdobu umocňovali blikajúce tekvičky - zostavovanie obrázkovej skladačky a nakoniec
nevšedný zážitok z prípravy na
spanie v spacích vakoch vo svojich triedach. Ranné prebudenie v priestoroch, ktoré sú inak
miestom úplne iných činností,
dodalo podujatiu jedinečný ráz.
Deti sa len veľmi nerady rozlúčili
a odchádzali domov s nezabudnuteľnými zážitkami z čarovnej
Rozprávkovej noci.
A všetky očakávajú, že to nebolo ich posledné stretnutie so
školou v tejto rozprávkovo-krásnej podobe.
Mgr. Jana Csibová
Už teraz sa tešíme na ďalšie
aktivity v Lenkinej škôlke.
Rodina Chlpeková
Ocenenie Zelených škôl
Nositeľmi titulu a vlajky medzinárodného vzdelávacieho programu Zelená
škola/Eco-Schools je oddnes už 70 škôl
na Slovensku. Na slávnostnom podujatí
na hoteli Bôrik v Bratislave dňa 20.10.
2011 z rúk predsedníčky vlády SR Ivety
Radičovej prevzali ocenenie - certifikát
Zelenej školy - učitelia z celého Slovenska. Na slávnostnej certifikácii sa zúčastnili zástupcovia škôl, miest a obcí, pre
ktorých organizátori pripravili exkurziu
na našu Zelenú školu Turnianska ul. 10,
ktorá bola medzi ocenenými školami.
Škola, ktorá získala titul, dáva svojim žiakom možnosť učiť sa zážitkom, tráviť
viac času v prírode, naučiť sa ju vnímať a
chrániť ju.
Mária Šamová
PETRŽALSKÉ NOVINY
4. 11. 2011 • 7
INZERCIA
OKNÁ
SALAMANDER
DD TRADE, s.r.o.
Párièková 18, BA
tel.:
02/55 640 298
0905 705 617
0903 825 789
[email protected]
[email protected]
www.ddtrade.sk
VÝMENA
BYTOVÝCH JADIER
KACHLIČKOVANIE
STIERKOVANIE
MAĽOVANIE
Spoľahlivo a lacno
Tel: 0905 612 380
Zábavné maškrtenie s novinkou
JOJO Strašidlá
Radi objavujete nové tvary a príchute želé bonbónov? Tak vyskúšajte novinku JOJO
Strašidlá. Obľúbená značka JOJO prináša pre maškrtenie úplne nové tvary zo sveta
čarov a kúziel. Vy i vaše deti sa tak môžete pri maškrtení zabaviť s bonbónmi v tvare lebky,
pavúka, „halloweenskej“ dyne, netopiera či ducha. Vyberte si svoju najobľúbenejšiu príchuť
z niekoľkých atraktívnych príchutí – melóna, jablka, banána, maliny, hrozna či pomaranča.
S JOJO Strašidlami bude vaše rodinné maškrtenie plné zábavy.
TIP:
• Deti rady objavujú nové veci, preto im značka JOJO pravidelne prináša nové bonbóny
zaujímavých tvarov a chutí.
• Téma strašidiel je zaujímavá nielen pre deti, ale aj pre dospelých, ktorí radi maškrtia.
• Ako všetky JOJO bonbóny, i tieto obsahujú výhradne prírodné farbivá a rastlinné výťažky.
JOJO Minimix (30 g)
Odporúčaná maloobchodná cena 0,28 EUR
8 • 4. 11. 2011
Tram Train do Petržalky
nakoniec asi bude
Na mimoriadnom zasadnutí bratislavského Mestského zastupiteľstva
20. októbra našťastie zvíťazil zdravý
rozum. Bratislava sa bude definitívne uchádzať o 68 mil. eur z európskych zdrojov na vybudovanie
dopravného systému Tram Train do
Petržalky. Po 30 rokoch diskusií sa
môžeme konečne pustiť do poctivej roboty.
V diskusií v poslaneckom zbore som
vyjadril presvedčenie, že k tomuto
problému sa nemožno stavať ako k
čisto petržalskej otázke. Petržalka je
integrálna súčasť Bratislavy, pričom
počtom obyvateľov tvorí minimálne
1/5 hlavného mesta. Prepravu cez
Dunaj a späť nerealizujú len Petržalčania, ale všetci obyvatelia nášho
mesta. Preto som na spomínanom
mimoriadnom zasadnutí Mestského zastupiteľstva apeloval na istú
mieru solidarity. V minulosti sa v
Bratislave stavali električkové trate
a boli financované zo spoločných,
verejných zdrojov. Za posledných
20 rokov sa rekonštruovali všetky
električkové radiály a podstatná
časť centra. Opäť boli financovane
spoločných, verejných zdrojov –
teda aj z daní Petržalčanov. Vtedy
každý obyvateľ Rače, Karolovej Vsi či
Dúbravky rád akceptoval solidaritu
obyvateľov Petržalky. Dnes je čas
byť opäť solidárny.
Máme dnes veľkú šancu využiť financie z operačného programu
doprava a pri 5 % spoluúčasti niečo
vybudovať. V komunálnej politike
podľa môjho názoru nie sú „modré“
alebo „červené“ riešenia, ale dobré a
zlé. Domnievam sa, že poslanci by
mali v takýchto prípadoch zabudnúť na svoje politické tričká, a snažiť
sa, aby tu niečo po nás zostalo aj pre
ďalšie generácie. Preto som rád že
sme našli odvahu a ideme do toho.
Po 30 rokoch diskutovania možno
konečne začneme niečo robiť.
Samozrejme, ani prehnaný optimizmus nie je na mieste. V projekte je
množstvo termínov, ktoré musíme
stihnúť a ak sa odkloníme od harmonogramu EÚ zastaví financovanie. Ale stihnúť sa to dá. Je zaiste
lepšie to vyskúšať teraz, ako čakať
na ďalšie programovacie obdobie
EÚ. Myslím si, že kto sleduje dianie
v Európe, môže mať pochybnosti, či
nejaké ďalšie programovacie obdobie vôbec bude.
Mgr. Oliver Kríž,
poslanec MsZ Bratislava
PETRŽALSKÉ NOVINY
D O P R AVA
Bratislavský električkový absurdistan
Poslanci v minulosti dvakrát zaviazali primátora preskúmať možnosť, aby druhá etapa trate v Petržalke - od Bosákovej po Janíkov
dvor bola bezbariérová a bezkolízna.
P
odobné uznesenie k vedeniu trate prijala Petržalka. Ide najmä o dva kilometre úzkeho koridoru pri
Draždiaku. Vedenie trate nad,
alebo pod Jantárovou cestou
by ušetrilo pás územia široký
asi 10 m, ktorý by takto bolo
možné využiť napríklad na
park, nehľadiac na to, že trať
by nevytvárala bariéru a bola
by bezpečnejšia.
Iste takáto trať by bola
drahšia, lenže ak by sa urobila cost – benefits analýza,
ktorá by zohľadnila hodnotu
ušetreného územia, minimálne estakádny variant by
mohol vyjsť v porovnateľných
číslach ako povrchový.
Primátor však nepredložil
poslancom žiadnu analýzu,
žiaden rozpočet. Aj napriek
tomu, nerešpektovaniu dvoch
uznesení a bez akejkoľvek diskusie s Petržalčanmi, zastupiteľstvo schválilo návrh, ktorý
v tejto časti predpokladá povrchovú, kolíznu trať.
Ušetriť sa však dá inde –
trať v Petržalke nemusí stavať
mesto, ale železnice. A opäť
- zastupiteľstvo na jar uznesením zaviazalo primátora
preskúmať túto možnosť.
Magistrát nepredložil žiadnu
analýzu a tvrdí, že to z legislatívnych príčin nie je možné.
To je síce pravda, ale polovičná - ministerstvo pripravuje
zmenu a mesto Košice realizáciu stavby cez ŽSR - takto
ušetrí 5 % spoluúčasť a 20 %
DPH. Napriek tomu Bratislavské zastupiteľstvo schvá-
Konečne sme úspešne vykročili?
Za posledných niekoľko desiatok rokov existovali iba rôzne vízie
o nosnom systéme, ktorý by spojil Petržalku s ostatnými časťami
Bratislavy, ale nič sa z toho nezrealizovalo.
A
tak Petržalčania len snívajú o rýchlej, kvalitnej
doprave, ktorá by ich dopravila do práce aj za relaxom. Pri
návšteve Viedne, Prahy alebo
iných veľkomiest v tichom
úžase sledujeme dostupnosť
a kvalitu služieb verejnej dopravy a s povzdychom „kedy
sa toho dožijeme v Bratislave?“ sa vraciame domov.
Azda po poslednom mestskom zastupiteľstve máme
akú-takú šancu na prechod
od myšlienky k realizácii.
Nástupom nového vedenia
Hlavného mesta SR Bratislavy sa oblasť nosného systému
verejnej dopravy stala prvoradou témou. Súčasne boli spra-
cované ďalšie štúdie a projekty, ktoré nadviazali na predchádzajúce začaté riešenie
o možnostiach realizácie nosného systému klasickou električkou (moderná nízko podlažná vozová jednotka), ktorá
môže byť v budúcnosti doplnená integrovanou koľajovou
dopravou, t. j. vozidlami Tram
-Train. Pri tomto riešení bude
nutné riešiť aj zmenu rozchodu z 1 000 mm na 1 435 mm.
Pre pokračovanie prípravy
tohto projektu, s možnosťou získania nenávratných
finančných prostriedkov na
projekt Nosný systém Mestskej hromadnej dopravy mesta Bratislavy a regiónu Brati-
slavy, Hlavná stanica - Janíkov
dvor, 1. časť Šafárikovo nám. Bosákova ul. bolo 20. októbra
mimoriadne mestské zastupiteľstvo, ktoré schválením
uznesenia o NS MHD vytvorilo podmienky na postupnosť
prípravy realizácie tejto 1. etapy
v povrchovom variante s duálnou koľajou 1 000/1 435 mm a
rekonštrukciou Starého mosta.
Mimoriadne mestské zastupiteľstvo ukázalo, že rôznorodosť názorov a politickú zanietenosť niektorých poslancov potlačil zdravý rozum
a argumenty hlavného dopravného inžiniera mesta Bratislava Tibora Schlossera a poradcu ministra dopravy, výstavby
lilo návrh, aby prijímateľom
z fondov EÚ bolo mesto - bez
akejkoľvek analýzy. Košice tak
budú mať trať prakticky len za
poplatky za dopravnú cestu,
zadlžená Bratislava si priplatí
desiatky miliónov eur.
Zastupiteľstvo ďalej odhlasovalo 9 miliónov eur pre
Metro, a. s., na rôzne práce a
projekty tratí, a to aj takých,
ktorých skutočnú potrebu
má ešte len preskúmať štúdia
realizovateľnosti, ktorá sa pripravuje.
Najväčším problémom pre
čerpanie z fondov EÚ však je,
že napriek tomu, že o električkovej trati sa hovorí dlhé
roky, mesto nebolo dodnes
schopné dať trať prvej etapy
do územného plánu. Šanca,
že do termínu na podanie
žiadosti mesto zmení územný plán, je veľmi malá.
A toto je hlavný problém
Bratislavského električkového
absurdistanu – prijímajú sa
čiastkové, zdanlivo lacnejšie
varianty, ktoré sú nakoniec
drahšie. Dávajú sa obrovské
peniaze na nezmyselné projekty, schvaľujú sa nereálne
časové harmonogramy. Výsledkom je, že žiadna električka nemusí byť.
Martin Kugla,
člen iniciatívy Za efektívnu
a ekologickú dopravu
a regionálneho rozvoja SR
pána Kolníka. A tak výsledok
hlasovania bol prekvapujúco
jednohlasný, čím Bratislava
potvrdila záujem o realizáciu
nosného systému mestskej
hromadnej dopravy. Je to
prvý úspech nielen primátora Milana Ftáčnika, ale aj nás
všetkých občanov Bratislavy.
Som rád, že môžem touto
cestou poďakovať za podporu
tohto projektu aj poslancom
MČ Petržalka poslaneckého klubu Smer-SD, SNS, SF
a OK, starostovi Vladimírovi
Bajanovi, mestským poslancom za stranu Smer-SD, ale
aj všetkým mestským poslancom zastupujúcich Petržalku.
Roman Masár, 1. zástupca
starostu MČ Petržalka a
predseda poslaneckého klubu
Smer-SD, SNS, SF, OK,
Ing. Bronislav Weigl, člen
predstavenstva DPB, a. s.,
a poslanec MČ Petržalka
PETRŽALSKÉ NOVINY
4. 11. 2011 • 9
ŽIVOT PETRŽALKY
Škôlkari objavujú svet digitálnou technikou
Materská škola Iľjušinova pred tromi rokmi nadviazala spoluprácu s Fakultou matematiky,
fyziky a informatiky UK.
vý FONO, program zlepšujúci
komunikačné zručnosti detí s
autizmom. „Materské školy
dnes pripravujú pre život deti
3. tisícročia, preto je v našom
záujme, aby využívanie nových
technológií v predprimárnom
vzdelávaní bolo realizované
takým spôsobom, aby bol pre
dieťa efektívny a príťažlivý,“
uviedla riaditeľka MŠ Iľjušinovej Mária Králiková, podľa
ktorej deti prijali novú technológiu s nadšením. „Učenie
sa digitálnou technológiou je
pre deti veľmi atraktívne. Aj v
tomto prípade však hra a hrové
činnosti determinujú poznávací proces. Digitálne technológie
integrujeme tak, aby proces
V
polovici októbra odprezentovali v rámci metodických
dní využívanie digitálnych technológií v bežných a špeciálnych
triedach predškolákov. Medzi
hosťami boli pedagógovia materských škôl, prvých ročníkov základných škôl, ale aj zástupcovia
ministerstva školstva, školského
úradu a mestskej časti.
Účastníci si vypočuli prednášku profesora Ivana Kalaša,
vedúceho katedry základov vyučovania informatiky, po ktorej
mali možnosť vidieť využitie moderných edukačných pomôcok
v praxi. Triedy na Iľjušinovej sú
vybavené počítačmi s pripojením na internet, tie slúžia nielen
pedagógom, ale aj deťom, ktoré
a oddelenie životného
prostredia sa obrátil obyvateľ Petržalky so žiadosťou o
pomoc pri riešení údržby zelene v areáli bývalého gymnázia
na Haanovej ulici. Nachádza sa
tu basketbalové ihrisko, ktoré v
minulosti patrilo k vyhľadávanému miestu mladých športovcov - basketbalistov. Časom
začalo ihrisko chátrať a tento
rok sa rozhodla skupina športovcov sfunkčniť basketbalové
Autor a foto: LD
sa učia prezentovať svoje skúseností a zážitky v programe
PowerPoint, či prostredníctvom
programu Skype komunikujú
s rodičmi alebo rovesníkmi z
Dúbravky. Okrem bežného vybavenia tu nájdeme interaktívnu
tabuľu, digitálnu váhu, digitálny
mikroskop, kameru, fotoaparát
či robotické programovateľné
hračky. V špeciálnych triedach
sa osvedčil edukačný portál
Edusensus a špeciálny počítačo-
Miestny úrad reagoval
N
učenia a učenia sa bol realizovaný bádaním, objavovaním,
experimentovaním a konštruovaním, aby bol pre dieťa novou
výzvou.“
Na stretnutí vyjadrila vedúca oddelenia školstva, kultúry a
športu MÚ Petržalka Veronika
Redechová uznanie profesorovi
I. Kalašovi, ktorý v spolupráci s
MŠ Iľjušinova realizuje dlhoročnú výskumnú činnosť. Za rozvoj
predprimárneho vzdelávania v
oblasti využívania digitálnych
technológií s osobitným zreteľom v zriaďovateľskej pôsobnosti
mestskej časti Bratislava-Petržalka mu odvovzdala ďakovný list
od starostu Vladimíra Bajana.
ihrisko zatiaľ aspoň pre deti, to
znamená že osadili nové basketbalové koše, namaľovali čiary a pod. Okolie bolo zanedbané, zaburinené, zdržiavali sa tu
mladí ľudia, ale za iným účelom
(alkohol, cigarety, neporiadok
a pod.). Vzhľadom na to, že
Gymnázium Haanova k 30. 6.
2011 zaniklo a k dnešnému
dňu nie je oficiálne známa organizácia, ktorá bude v budove
sídliť, požiadali sme miestny
podnik Verejnoprospešných
služieb o zabezpečenie úpravy
areálu. V dňoch 13. a 14. októbra pracovníci MP VPS vyčistili,
odstránili burinu, orezali dreviny a upravili areál tak, že sú
vytvorené podmienky na športové aktivity mladých ľudí.
(upr)
Svätá Katarína –
patrónka mladého vína
Mladosť je čosi posvätné a inak to nie
je ani v prípade vína.
S
tará vinárska poučka tvrdí, že nie je
rozdiel medzi mladým
vínom a mladou ženou.
Obe sú veľmi nezrelé a dokážu nás neskutočne omámiť. Čaro mladého vína
spočíva v jeho sviežosti
a aróme. Spotrebovať ho
treba čo najskôr. Niežeby
sa pokazilo, ale starnutím
stráca svoju sviežosť a živelnosť.
Mladé víno má veľmi
starú tradíciu a juhozápadné svahy Malých Karpát
predstavujú skutočnú perlu
slovenského vinohradníc-
tva. Aj v súčasnosti
tu pôsobí mnoho
výborných mladých
vinárskych firiem,
ktoré sa zaoberajú výrobou špičkových mladých
vín. Na základe toho vznikla
myšlienka zavedenia novej
značky pre mladé slovenské
vína pod názvom Svätokatarínske víno.
Ochutnajte
slovenské
mladé vína s označením
Svätokatarínske víno už od
novembra 2011, mladosť sa
rýchlo pominie. Viac na:
www.svatokatarinskevino.sk
Certifikát odvahy
Školský klub detí pri Základnej škole Gessayova 2,
v piatok 21. 10. vo večerných hodinách a v noci ožil
rôznymi strašidlami
a strašidielkami.
Záujem o podujatie bol veľmi
veľký a tento magický dátum
z pohľadu detí, plných očakávaní, konečne nastal - Noc
strašidiel, názov podujatia,
ktoré sa pripravovalo so zámerom, že sa koná II. ročník a musí
obsahovať niečo výnimočné.
Bohatý program, kde nechýbala tanečná zábava strašidiel, rôzne súťaže, tombola,
filmotéka, darčeky a sladkosti,
obsahoval dve najdôležitejšie
súčasti: hľadanie strateného
pokladu a spanie v škole. Susedia z okolia nášho školského
dvora v túto noc mohli vidieť
poletovať mušky svetlušky.
Boli to však naše usilovné deti,
ktoré s odvahou a príručnou
baterkou hľadali stratený
poklad. Blikajúce svetielka
a nadšenie z hľadania pokladu
nás veľmi potešili tým, že sme
umožnili deťom neopakovateľný zážitok, na ktorý budú
dlho spomínať. Po náročnom
programe prišla očakávaná
chvíľa – spanie v škole. Čárymáry, abraka-dabra a herne sa
premenili na kemp plný karimatiek a spacákov. Únava a zážitky prispeli k tomu, že niekto
zaspal skôr, iný neskôr, ale po
hodine bolo počuť sladké pochrapkávanie unavených detí.
Podujatie splnilo očakávanie
detí. V sobotu ráno odchádzali
domov s novými zážitkami,
pyšné na certifikát odvahy.
Veľké poďakovanie patrí rodičom za spoluprácu so školským klubom. Veľmi si ceníme,
že naši rodičia sa o našu prácu
nielen zaujímajú, ale aj aktívne
spolupracujú pri organizovaní
rôznych podujatí. Preto aj naďalej v našej činnosti je dôležitá radosť detí a spokojnosť
rodičov.
Poďakovanie patrí aj mojim
kolegom paniam Novákovej,
Klučarikovej a pánovi Darázsovi, ktorí mi pomohli zrealizovať
toto aj pre mňa neopakovateľné podujatie.
Alena Bruttovszká,
vedúca vychovávateľka
10 • 4. 11. 2011
Život po strate
človeka, ktorého
sme milovali, je
vždy ťažký a bolestný. Stretnutia
s rodinami, ktoré
stratili svoje deti, mi
ukázali, že napriek
jazve na duši, ktorá
nikdy nezmizne, je
možné znovu nájsť cestu života, na
ktorej sa dokážeme
chvíľami radovať
a posúvať sa ďalej.
H
ovorí detská onkologička
MUDr. Mária Jasenková,
ktorá pred dvanástimi rokmi
založila detský hospic Plamienok. Od marca tohto roka ponúkajú pomoc rodinám, ktoré
stratili dieťa. Rozprávali sme
sa o smútku, ale aj o hľadaní
odvahy ďalej žiť.
Prečo ste sa rozhodli ponúknuť aj túto formu podpory?
Na Slovensku pracuje veľmi
málo jednotlivcov aj organizácií, ktoré ponúkajú smútiacim
pomoc. Naše Denné centrum
ju ponúka všetkým, ktorých
trápi bolesť po strate dieťatka.
Ak rodičom bráni posunúť sa
v živote ďalej, alebo ak cítia,
že pomoc potrebujú zdraví
súrodenci, môžu nás navštíviť.
Jazykom detí je hra. Pre deti,
ktoré stratili svojich súrodencov, máme špeciálne zariadenú herňu a pre adolescentov
ich kútik. Môžu sa uvoľniť
a zahrať sa v zaujímavom
prostredí. Niekedy posun prinesie hra so školeným odborníkom, môžu vyjadriť to, čo
nedokážu vyjadriť slovami.
Stratou trpia aj starí rodičia.
Viete im pomôcť?
Starší ľudia mávajú viac životných skúseností a často
bývajú v rodine oporou. Dotýka sa ich nielen utrpenie
vlastných vnukov, ale aj ich
vlastných detí – rodičov chorého dieťatka. Ťažko nesú, že
zostali nažive a mladý človek
PETRŽALSKÉ NOVINY
ROZHOVOR
sa deje, odpovedať na otázky,
ktoré sa pýtajú, vyčleniť im
drobnú úlohu v starostlivosti
o chorého, vyhradiť si chvíľku času v týždni iba pre nich,
aby cítili, že aj ony sú pre nás
dôležité. Naša skúsenosť opakovane potvrdzuje, že deti,
ktoré neporozumeli a nemali účasť na prežívaní bolesti
v rodine počas života chorého
súrodenca či rodiča, často potrebujú odbornú pomoc
Smútok je cesta
či dieťa muselo zomrieť ako
prvé. Na stretnutí v Dennom
centre, ak chcú, môžu o tejto
bolesti aj hovoriť.
Kedy by sme si mali uvedomiť, že je čas poradiť sa s treťou osobou?
Hľadajme pomoc vtedy, keď
máme pocit, že bolesť nám
dlhodobo bráni plnohodnotne žiť, keď ovplyvňuje vzťahy, ktoré sú pre nás dôležité,
v partnerstve, s vlastnými deťmi, na pracovisku. Aj chceme
o nej hovoriť, ale nemáme
okolo seba ľudí, ktorí by nás
počúvali. Bolesťou po strate dieťatka človek nedokáže
prejsť sám. Potrebuje ľudí,
ktorí mu porozumejú, ktorí
nesúdia, počúvajú ho a nedávajú okamžite rady.
Stáva sa, že chceme pomôcť
blízkym, ktorí prežívajú stratu, no ťažko hľadáme slová.
Pomôcť niekomu, kto trpí,
znamená otvoriť sa, dostať sa
do kontaktu s jeho bolesťou
a dokázať prežívať prítomný
okamih. Byť ticho, keď je čas
na ticho, počúvať, keď chce
hovoriť, vyjadriť sa, keď cítim,
že o moje vyjadrenie stojí. Do
kontaktu s bolesťou druhých
sa dokážeme naozaj dostať,
ak sme v kontakte s vlastnou
bolesťou a ak sme aj my sami
otvorení pre pomoc. Ľútosť
obyčajne súvisí so sebaľútosťou, preto nebýva nápomocná.
V radách, ak som sama veľmi
podobnou bolesťou neprešla,
by som bola opatrná. Plač je
prejav sily a vnútorného uvoľnenia. Hovorí sa, že slzy vyplavujú bolesť. Ak dokážeme
plakať v blízkosti niekoho, keď
je nám ťažko, dokážeme zniesť
aj plač druhých a ľudia vycítia,
že nás tým nezaťažujú.
Vo vzťahoch niekedy býva
jeden silnejší, ako však povedať, už nevládzem, aj ja potrebujem podporu?
Aj partneri prežívajú a navonok prejavujú svoju bolesť
rôznym spôsobom. Nedokážeme ani žiť, ani smútiť celý
čas synchrónne. Ženy majú
častejšie potrebu o bolesti
hovoriť, muži zas vybiť napätie prácou, športom, sexom.
Aj prežívanie bolesti v partnerstve je o prispôsobení,
tolerancii, rešpekte, dávaní
a dostávaní. Niekedy pomôže
uvedomiť si, že to, čo potrebujem, a pomáha mi v prekonaní
bolesti, nemusí pomôcť partnerovi. Láskyplné uprednostnenie potrieb partnera pred
svojimi, inokedy zas otvorené
požiadanie o to, čo potrebujeme my, môže byť cesta, ako sa
spoločne v živote posúvať ďalej a pomáhať si.
Niektoré manželstvá stratu
dieťaťa neunesú.
Strata dieťatka prináša do
vzťahu extrémnu záťaž. Nič
nejde ako dosiaľ, manželia sú
fyzicky aj psychicky vyčerpa-
ní, ľahko vznikajú konflikty.
V Plamienku som stretla páry,
ktorých vzťah sa prehĺbil, ale
aj páry, ktorých manželstvá
sa nakoniec rozpadli. Mnohí
z nich mi povedali, že strata
dieťatka je vždy skúškou vzťahu oboch rodičov. Rodiny, v
ktorých sa obaja partneri či
manželia striedali v priamej
starostlivosti o dieťa a trávili,
ak to bolo len trochu možné
čo najviac času spolu, znášali
záťaž vo vzťahu lepšie.
Ako sa s dieťaťom rozprávať
o smrti blízkeho?
Dieťaťu sa často uľaví, ak
porozumie tomu, čo sa deje
a dostane informácie, ktoré
zmiernia jeho neistotu, obavy a pocit viny. Neistotu, čo
sa bude diať, obavy, že bude
osamotené a pocit viny, že za
smrť blízkeho môže. Potrebujú počuť, že za ňu nemôžu
a stále sú choroby, ktoré nikto
nevie vyliečiť. Hoci nám je
smutno a plačeme, spolu to
určite zvládneme. Deti často vedia viac, ako si myslíme.
Opakovane sa nám stalo, že aj
4- až 5-roční súrodenci nám
jasne dali najavo, že vedia, že
ich brat či sestrička nebudú
dlho medzi nami, hoci s nimi
o tom nik otvorene nehovoril.
Malé deti, ktoré strácajú blízkeho, nie je možné uchrániť
od utrpenia, budú žiť s jazvou na duši. Môžeme im však
v prežívaní bolesti pomôcť.
Vysvetliť im ich jazykom, čo
Blížia sa vianočné sviatky.
Ako ich zvládnuť, keď jedna
stolička ostáva prázdna?
Vianočné sviatky po strate
blízkeho bývajú vždy bolestné a už nikdy nebudú ako
predtým. Prinášajú so sebou
rituály – slávnostné jedlo, prestretie stola, presné poradie
činností počas dňa a podobne.
Mnohí rodičia mi povedali, že
život po strate je vždy nový a
pomáhajú im na Vianoce nové
rituály. Ak ich skúsime naplánovať inak, po novom, bolesť býva často znesiteľnejšia.
Možno pomôže inak prestretý stôl, noví hostia, spoločná
modlitba či spomienka.
O smrti sa nerozpráva ľahko.
Ako ju vnímate vy?
Smrť je, bola a bude bolestná. Možno, ak by tu nebola,
nenútila by nás žiť naplno
a premýšľať nad tým, čo na
tomto svete chceme. Učí ma,
že život je dar, ktorý môžeme
využiť v prospech seba aj druhých a naplniť tak svoje osobné poslanie.
Ak máte záujem o návštevu
denného centra Plamienok
(Zádunajská 6/A, BA V) môžete sa objednať na t. č.: 02/
207 18 169
Plamienok Vás pozýva na
2. ročník benefičného koncertu Zapáľte plamienok, ktorý
sa uskutoční 8. 11. o 19. h vo
Veľkom evanjelickom kostole
na Panenskej ulici. V komornej atmosfére zaznejú piesne
v podaní Zuzany Smatanovej, Beáty Dubasovej, Petra
Cmoríka, Márie Čírovej, Mira
Jaroša a Dominiky Mirgovej.
Lístky sú v predaji na www.
plamienok.sk, alebo v deň
koncertu na mieste.
Autor a foto:
Lucia Drevická
PETRŽALSKÉ NOVINY
4. 11. 2011 • 11
S A M O S P R ÁVA
22. mimoriadny snem Združenia miest a obcí sa uskutočnil v Petržalke
Chceme partnerstvo, odmietame experimenty
V pondelok, 24. októbra, sa v priestoroch Technopolu stretli delegáti - 69 primátorov zastupujúcich 148 miest a 219 starostov zastupujúcich 2 702 vidieckych obcí ako riadnych členov
Združenia miest a obcí Slovenska. ZMOS ako dobrovoľná organizácia obhajuje a presadzuje
záujmy svojich členov - miest, mestských častí a obcí s počtom vyše 4 a pol milióna obyvateľov. Čas sa problémami vrchovato naplnil, už sa nedalo kam ísť, ani kam ujsť. Len čeliť moci.
V ten deň sa to stalo...
(Odznelo 20 kritických a konštruktívnych diskuzných príspevkov delegátov)
• Verejné financie nesmú byť
predmetom pokusov ani experimentov
• Pre stabilitu miestnej územnej
samosprávy sú potrebné tri
princípy: žiadne kompetencie bez peňazí; úlohy iba po
vzájomnej dohode so štátom;
rovnaký meter pre každého pre štát i samosprávy
• Niet na cesty a chodníky,
obnovu škôl, odvoz odpadu, na
mestskú dopravu, kosenie trávy
či odpratávanie snehu
• Dediny a mestá sú už len
v existenčnom režime, žijú zo
dňa na deň a daňový mix by bol
definitívnym kolapsom
• ZMOS trvá na financovaní
samosprávy podľa doterajšieho
systému - podielom dane
z príjmov fyzických osôb
• Delegáti jednoznačne a jednohlasne odmietli daňový mix,
ktorý by samosprávy v roku
2012 obral o 240 miliónov eur
• Samospráva už nemá na čom
šetriť, už môže len nikomu nič
nedať
Keď to nejde v rodine, v dedine, v meste, tak ani v štáte
Z vystúpenia podpredsedu ZMOS, starostu Petržalky Vladimíra Bajana
P
red dvoma týždňami obyvateľ Spišského Bystrého na
otázku redaktora istej televízie,
čo si myslia ľudia na vidieku
o páde vlády, povedal: „Keď to
nejde v rodine, nejde to v dedine, nejde to v meste a nejde
to ani vo vláde...“ Bolo to jednoduché vyjadrenie človeka,
v ktorom je však množstvo
ľudskej múdrosti - videnia, poznania, skúsenosti... Aj preto
sme dnes tu, lebo práve taký
čas žijeme. Ide o logiku vývoja a dôsledok diania. Po viacerých rokovaniach, ktoré sme
dosiaľ absolvovali a kde sme
argumentovali číslami, faktmi
a štatistikami, som pochopil,
že to už nestačí. My sa musíme vrátiť k podstate, k princípom, k základnej filozofii. Ak
máme na Slovensku 400-tisíc
nezamestnaných, ak 650- tisíc
ľudí je ohrozených chudobou,
ak 200-tisíc, najmä mladých
slovenských emigrantov, musí
hľadať prácu v cudzine ako
pred sto rokmi ich predkovia,
ak 50-tisíc absolventov stred-
ných a vysokých škôl po sláve
kvetov, diplomov, stužiek a rodinnej oslave sa už na druhý
deň musí evidovať na úradoch
práce, musíme konštatovať nejde to ani v rodine. Ak máme
na Slovensku najnižšie príjmy
v eurozóne, ak tu sú obce, ktoré
majú dlhodobú, až 40-percentnú nezamestnanosť - potom to
len ťažko môže ísť na dedine.
Starostovia vedia, čo to znamená, keď musia svojich susedov
ratovať nielen pred povodňami, ale aj pred psotou, keď sa na
všetkých neujde pri rozdávaní
múky, cestovín ako európskej
sociálnej pomoci, keď sa ľudia
vadia a kadečo si vyhadzujú na
oči. Dedinskí futbalisti nemajú na dresy, hasiči na výmenu
deravých hadíc, obyvatelia
najplynofikovanejšieho štátu
v Európe nemajú na plyn a znova po nociach načierno vyrubujú lesy a kúria v starých šporákoch. Do dediny prichádzajú
autobusy už len sporadicky, ak
prídu nejaké navyše, sú to tie,
ktoré dedinčanov zadarmo
odvezú do najbližšieho hypermarketu, aby ich v akciových
ponukách pripravili o posledné peniaze. V mestách sa rušia
linky MHD, nie náhodne na
sídliskách hasnú v noci svetlá,
odvoz smetí je čoraz sporadickejší, kosí sa tiež len raz za čas,
alebo vôbec nie. Ešte šťastie,
že príde zima a všetku burinu
milostivo prekryje sneh. Ibaže
to je ďalšia starosť - kto a najmä za čo ho odprace... Nie je
na kultúru, a preto ani žiadnej
kultúry niet - v domoch kultúry postavených v akciách Z sa
predávajú lacné čínske háby...
Polia sú spustnuté, hole zarastené, torzá družstevného
hnuteľného a nehnuteľného
majetku sú prenajaté kadejakým pochybným eseročkám,
ktoré ponúkajú za pár eurošupov niekdajšie rodiace hektáre
na večný prenájom chtivým
cudzincom. Starostovia sa boja
každého dažďa, aby nezatiekla
strecha školy a rodičia sa desia
1. septembra, lebo každé dieťa
ich stojí na školských pomôc-
kach najmenej 100 €. Škola nič
nedá zadarmo, lebo tiež na nič
nemá. Dokonca ani knihy, takže žiaci sa nemajú z čoho učiť.
Za ministerskú neschopnosť
posledných vlád starostovia ani
primátori nemôžu, ale hnev rodičov si odskáču. Každý z prítomných by vedel rozprávať
príbehy tých najzraniteľnejších
- detí, dôchodcov.
Neplytváme len kde ešte šetriť?
A napriek tomu sú to práve
mestá a obce, ktoré neprejedali
a neprejedajú ušetrené peniaze. Naopak, rekordne, aj v čase
krízy, dokázali investovať a dať
prácu tisíckam ľudí. Boli a sme
to my, ktorí efektívne čerpáme
európske peniaze. Bodaj by ich
bolo pre samosprávy čo najviac
a štát mal na ich kofinancovanie. Pomáhame tam, kde štát
zlyháva alebo rezignuje na pomoc vlastným občanom. Šetrili
sme a šetríme tam, kde sa to
už skoro ani nedá. Popritom
máme každý rok viac povin-
ností, ktoré nám štát postupne
presunul. V časoch dobrých
sme odkladali peniaze na investície, v krízových sme pomáhali dobrovoľne občanom
zmierniť ich daňové zaťaženie
na úkor rozpočtov miest a obcí,
nie na úkor štátneho rozpočtu.
Dnes chce niekto nahovoriť
ľuďom, že mestá a obce plytvajú peniazmi, nevedia vykonávať
svoje povinnosti a šetria menej
ako štát. To nie je pravda! Už
nevládzeme počúvať, ako sa
nám bezbreho dvíhajú príjmy
a my azda ani nevieme, čo
s nimi a prehadzujeme si ich
vidlami, alebo si nedajbože
prištedríme lepšie platy. Boli
sme a stále sme urážaní výrokmi tých, ktorí fungovanie
samosprávy nepoznajú ani len
z rýchlika, ale neváhajú presviedčať nás, kde asi by sa dalo
ešte ušetriť... Za všetky fakty,
ktoré by sa žiadali spomenúť,
uvediem len jedno porovnanie:
kým v roku 2010 stúpli bežné
výdavky štátu o 16,1 percenta,
Pokračovanie na 13. strane f
12 • 4. 11. 2011
S A M O S P R ÁVA
PETRŽALSKÉ NOVINY
Nie je na osvetlenie, odvoz odpadu, čistenie ciest
Glosa
Z vystúpenia Viery Krakovskej, podpredsedníčky ZMOS, starostky Brusna
SOS miest a obcí
Na novinárskych potulkách pred dvoma-tromi desaťročiami som vstúpil do desiatok slovenských dedín
a miest. Vtedy ešte s predsedami národných výborov
- miestnych či mestských, sme prešli horný i dolný koniec, vstúpili do novopostavených škôl a škôlok, obdivovali ihriská, menšie či väčšie kryté haly, radovú zástavbu rodinných domov, stali sa svedkami prvých výkopov
na uloženie rozvodov plynu a zberov kanalizácie. Dedinskí richtári plánovali čo kde a kedy ešte postavia, ako
zháňajú peniaze po okresoch, krajoch, ba aj v Bratislave,
veď v nej majú tiež svojich rodákov, len aby im mladí
dedinčania nezutekali do miest, len aby dedina pomaly
a isto nevymierala. Aj mestskí richtári mali svoje predstavy, najmä ako zachrániť rozpadajúce sa historické
centrum, kde postaviť ďalšie byty pre zamestnancov tej
či onej fabriky, internát pre vysokú školu, hľadali miesta
pre nový Prior či ďalšiu sieť Jednoty, len aby mesto nezastalo a nezaostalo.
Keď som sa na novinárskych potulkách pred dvoma-tromi rokmi zastavil aj v tých istých mestách
a dedinách, bolo vidieť zmeny. Historické centrá miest
opekneli, aj keď ich zväčša zrekonštruovala už nová
podnikateľská vrstva v inej dobe. Tiež obchodných, zato
však nevzhľadných hypermarketových búd pribudlo. Je viac áut, ale aj natlačených ľudí v riedko premávajúcich spojoch MHD. Mestá nestavajú nájomné byty
pre mladých, vlastne - pre nikoho. To len developeri
lacno a klientelisticky skupujú mestskú zem, núkajú
na predaj nehorázne predražené múry zo skla, vraj ako
byty a banky zadlžujú úžerníckymi hypotékami naše
deti na celý život, až do truhly. Ak prídu o robotu, prídu
aj o byty. Dediny chvalabohu ešte nevymierajú, hoci
z nich utekajú mladí rodáci za robotou do slovenských
či cudzích miest. Dedinské domy od rozvadených dedičov skupuje vrstva zrýchlených mestských virtuálnych
zbohatlíkov a mení ich na gýčové leporelá. K dedine aj
skromným dedinčanom majú však svojou spánštenou
mestskou letorou priďaleko. V dedinách ubúdajú ploty,
pribúdajú vysokánske múry. To súkromné si každý akotak ratuje, to spoločné však chradne. Cesty, chodníky,
verejné budovy. Neplatí ani to božie: A buď svetlo! To
umelé, na stĺpoch starostovia nezapínajú, niet na elektriku. Ako V Hradišti pod Vrátnom v Senickom okrese.
Už mesiac si po večeroch svietia baterkami, len aby
niekam vo tme nespadli, neprizabili sa. Slobodu miest
a dedín strieda nesloboda nútených správ bánk... veru,
také časy žijeme či existujeme.
To podstatné: Keď som sa spýtal starostov a primátorov, či v ostatných rokoch mala obec, mesto toľko
peňazí, že bolo na všetko potrebné, ba aj na to rozvojové, len sa čudácky na mňa pozreli. Nebolo nikdy dosť,
stačilo len pri najväčšej skromnosti, dostal som odpoveď. A na rozvoj? - to len mávli rukou. Jeden z nich,
ako zdôvodnenie, to trafil takto: Kedysi sa na dedinách
a v mestách viac budovalo, lebo v štáte sa menej
kradlo. Dnes je to naopak...
Aj o to málo, čo dostávajú mestá a obce už len na
prežitie, ich však chcú súčasné stranícke soldatesky
obrať. Preto spoločne primátori a starostovia vysielali
z petržalského mimoriadneho snemu ZMOS záchranné SOS, aby zabránili hroziacim škodám, ktoré chcú
vyvolať vládne tornádo v zhode s poslanecko-parlamentnými cunami...
Rudolf Gallo
N
aše príjmy tvoria miestne dane a poplatky za
komunálne odpady a drobný stavebný odpad,
ako aj dane z fyzických osôb, ktoré dostávame zo
štátu. Obce a mestá získavajú finančné prostriedky na zrekonštruovanie budov škôl, zveľaďovanie
prostredąia a iné aktivity väčšinou z európskych
finančných prostriedkov. Obce Bratislavského kraja
nemôžu čerpať finančné prostriedky, vzhľadom na
to, že Bratislavský kraj má vysoké HDP, čo poško-
Najväčším problémom obcí, ktoré
čerpajú finančné prostriedky z rozvoja
vidieka, je neoprávnený náklad DPH.
dzuje tieto obce. Chyba sa stala, keď obce v okolí
Bratislavy chceli patriť do Bratislavského kraja.
V minulosti sa nedomyslelo, aké dôsledky to bude
mať na tieto obce.
Najväčším problémom obcí, ktoré čerpajú finančné prostriedky z rozvoja vidieka, je neoprávnený náklad DPH. Každoročne bojujeme o to, aby bolo
preplácané, čo sa dosiaľ vždy podarilo. Ale nemali
by sme o to doslova žobrať, malo by to byť samozrejmosťou pre tvorcov štátneho rozpočtu. Neskoré
platby zo strany štátu nútia samosprávy prefinancovať projekty, resp. časť finančných prostriedkov
z úverových zdrojov, čo projekty značne predražuje, obce sa dostávajú mnohokrát do neriešiteľných
situácií hraničiacimi s nútenou správou. Pripravujeme sa na nové programovacie obdobie rokov
2014 - 2020. K dnešnému dňu neexistuje ešte ani
manuál, a pritom by sme mali v roku 2014 čerpať
finančné prostriedky. Zamerania výziev by mali
byť v súlade slabých stránok obcí a nie čo rozhodne
úradník na ministerstve. Čerpanie eurofondov bude
vtedy úspešné, keď budú rešpektované praktické
skúsenosti samospráv. Vieme pomenovať prekážky
a od štátu dlhodobo žiadame ich odstránenie. Eurofondy nemôžu byť beh cez prekážky, ale bezbariérový šprint. Z Európskej únie bolo predpísané pre
všetky členské štáty, že musia dať na rozvoj vidieka
minimálne 10 % z objemu alokovaných finančných
prostriedkov. Na Slovensku sme dostali 13,5 %, čiže
o 3,5 % viac, ako bol predpis.
Metále pre - úradníkov
Pri príležitosti Dňa vody boli oceňovaní štátni
úradníci, vedeckí pracovníci, pracovníci obvodných
úradov nemenovaných úradov životného prostredia, ale za samosprávu nikto. Či našich občanov
pri povodniach chránia títo ľudia, či budujú v našich mestách a obciach vodovody, kanalizácie práve
títo ľudia? Som presvedčená o tom, že samosprávy
si zaslúžili ocenenie viac ako ktorýkoľvek úradník,
ktorý je od reality a občana veľmi ďaleko.
Verím, že ten, kto vyberá ľudí na ocenenie, si spomenie na povodne a na starostov a primátorov,
ktorí zachraňovali ľudské životy, majetok a chránili
zdravie ľudí a že vyberie správne. Chcem poďakovať
všetkým, ktorí prežili krušné dni a bezsenné noci,
aby pomohli svojim občanom v čase povodní. Obce
sú povinné vytvárať na svojich územiach obecné
hasičské zbory. Oceňujeme to hlavne pri živelných
pohromách. Aj tie najmenšie obce sú povinné združiť sa a vytvoriť spoločne obecný hasičský zbor. Ten
kto nám to uložil, však zabudol, že ich treba obliecť,
preškoliť, obuť, zaplatiť poistné, pohonné hmoty,
udržiavať starú techniku, zaplatiť za vozidlá poistku
a nepovedal, z akých peňazí to máme robiť. Na túto
činnosť obce nedostávajú ani cent. Pri prístupových
dohovoroch sa náš štát zaviazal, že v roku 2015
musia mať obce nad 2-tisíc obyvateľov vybudované
zásobovanie kvalitnou pitnou vodou, čističky a kanalizácie. Ak by sme to splnili, určite by sa musel
stať zázrak. A za nesplnenie bude musieť zaplatiť
náš štát pokuty. Čo si myslíte, kto bude vinníkom
za toto nesplnenie? No predsa - obce... ZMOS dlhodobo poukazoval a pripomienkoval Vodný plán
Slovenska, je to strategický materiál v nadväznosti
na protipovodňovú ochranu susedných štátov. Ani
jedna pripomienka ZMOS nebola akceptovaná.
Hoci naše pripomienky boli v súlade s praktickými
skúsenosťami našich miest a obcí.
Mestá a obce patria k sebe. Tak ako
obce potrebujú mestá, tak mestá potrebujú obce. Nedovoľme, aby nás rozdelili.
Prijíma sa legislatíva, trestnoprávna zodpovednosť, majetkoprávna zodpovednosť pre samosprávnych funkcionárov, dehonestujú naše
funkcie na úroveň kriminálnikov, v médiách zovšeobecňujú problém jednej obce či mesta na
všetkých nás, berú svojim voličom istotu dôstojne
žiť. Ako máme všetko splniť, keď na to nie sú finančné prostriedky? Ako máme zabezpečiť zdravie a ochranu pre našich a ich voličov, keď budeme
vypínať verejné osvetlenie, nebudeme odvážať odpad a nebudeme čistiť komunikácie a chodníky?
V malých obciach tiež žijú ľudia, ktorí tvoria pre
štát hodnoty, platia dane, poplatky.
Mestá a obce patria k sebe. Tak ako obce potrebujú mestá, tak mestá potrebujú obce. Nedovoľme,
aby nás rozdelili.
PETRŽALSKÉ NOVINY
fDokončenie z 11. strany
mestá a obce ich zvýšili iba o 1,3
percenta! A to bol volebný rok
v samospráve!
Poďme však k dnešku. Pred
rokom sme si pripomenuli 20.
výročie vzniku samosprávy na
Slovensku. Nevznikla náhodne,
ale ako dlho očakávaná túžba,
potreba, nevyhnutnosť v meniacich sa politicko-spoločenských
pomeroch priblížiť rozhodovanie k občanom v tom najprirodzenejšom zmysle demokracie,
v rozhodovaní o sebe samých,
v spravovaní časti vecí verejných, obecných, občianskych
vlastným umom, silami, spôsobmi, čiže - samosprávne. To
sme chceli. Každá obec, každé
mesto je sídlom menšej či väčšej
vlády, sídlom menšieho či väčšieho parlamentu. V našej agende je vyše 4 a pol tisíca kompetencií - dôležitých, nie až takých
dôležitých, zanedbateľných, ale
aj zbytočných. Rozhodujeme,
vyjadrujeme sa, berieme na vedomie. A zabezpečujeme - a to
najmä. Až máme nielen pocit,
ale skôr istotu, že štát sa zbavuje
pomaly všetkého, čo je zložité,
náročné, prplavé, dlho trvajúce,
že štát si ponechal už len hrozienka privatizácie, rozdeľovanie
eurofondov, šibrinkovanie s daňami a odvodmi podľa toho, aká
záujmová skupina sa zmocní toho-ktorého rezortu. Na druhej
strane sa však štát nechce vzdať
ovplyvňovania samosprávnych
pôsobností. Chce metodicky
riadiť, dokonca cez finančné limity rozhodovať, kto má nárok
a koľko musíme zaplatiť.
Samospráva je štvrtou
mocou - a nezávislou!
Povedzme si nahlas, verejne:
kto sme a koho zastupujeme.
4. 11. 2011 •13
S A M O S P R ÁVA
Samospráva sa považuje po
zákonodarnej, výkonnej a súdnej moci za štvrtú moc v štáte.
Moc, ktorá nie je podriadená
parlamentu ani vláde. Moc,
ktorá je nezávislá a zodpovedná iba svojím občanom - obyvateľom obcí, miest, krajov.
Je uznávaná štátnou mocou,
právne zakotvená v ústave
a len zákonmi jej možno určovať rozsah či obmedzenia právomoci. V lokálnych otázkach
- originálnych či prenesených
– musia rozhodovať ľudia sami
o sebe. Žiadame, aby to vzali
na vedomie a správali sa tak
dve spomenuté zložky štátnej
moci – zákonodarná, a najmä
výkonná. Aby nás nestavali pred nimi rozhodnuté veci
ako prejavy diktátu. Naše samosprávne mandáty sú autentické, voliči nám dobrovoľne
a s dôverou odovzdali časť svojej moci. Uchádzali sme sa o ňu
svojím menom, povesťou, skúsenosťami, a najmä skutkami.
Hlasy dostal Jožo, Peter, Anna,
Helena, teda žiadna strana.
Naša dočasne získaná a obmedzená moc je priama, odvodená od voliča. V parlamentných
voľbách sa volia strany, zvolení
poslanci majú teda až odvodeno-odvodenú moc od voličov.
A to bez ohľadu na to, či získali alebo nezískali preferencie.
Práve počet týchto preferenčných hlasov vypovedá o dôvere
k tomu ktorému poslancovi,
k voličskému zdôvodneniu,
prečo tam chcú mať voliči práve jeho či ju. Mimochodom,
viete, akú dôveru majú niektorí
poslanci vyjadrenú preferenčnými hlasmi odhliadnuc od
tých, ktoré sa im automaticky
započítali ako hlasy strane,
hnutiu, na chrbte ktorých sa
viezli a zviezli? V NR SR sú
poslanci s počtom preferenčných hlasov od voličov: 2 245,
1 643, 1392, 953, 867, ale aj 642.
Každý z nich sa pritom uchádzal o takmer 4 a pol milióna
hlasov voličov z celého Slovenska, ktoré mohli získať ako
preferenčné. Niet sa čím chváliť, ich dôvera je vyjadrená nie
percentami, ale v promile percent! Skromne povedané, viac
hlasov získali v komunálnych
voľbách zvolení starostovia vo
svojich obciach Veľké Zálužie,
Dolná Krupá, Bučany či Hanušovce nad Topľou. Aj starosta
obce Spišské Bystré, ktorá má
1 884 voličov, dostal vo voľbách
805 hlasov! Niektorí primátori
získali vo svojich mestách viac
hlasov ako niekoľko členov
padnutej vlády, ktorí kandidovali v parlamentných voľbách
ako poslanci. Povedané s otáznikom aj výkričníkom: Nie je
mandát ako mandát?! Aby sme
si rozumeli, to nemá byť znevažovanie iných, ale len obrana
proti znevažovaniu nás!
Otvorený list ako
zatvorenie obcí a miest...
Lebo 11. augusta nám bolo
oznámené - áno, to je ten
správny výraz - oznámené, teda
nie spoločne odkonzultované
a súhlasne dohodnuté, lebo od
istého času sa zasa samospráve
už len odkazuje a oznamuje,
takže bolo nám oznámené,
že ministerstvo financií chce
zásadným spôsobom zmeniť
fiškálnu decentralizáciu. Nasledovala mediálna prestrelka,
že aj samospráva musí prispieť
a uskromniť sa v ťažkých časoch a táraniny o gréckej ceste,
čo nás, mimochodom, uráža,
pretože naši starostovia ani primátori nerozhadzujú peniaze,
neklamú štát, nezavádzajú občanov, ale škrtia, kde sa aj už
nedá. Minister financií Ivan
Mikloš nám dokonca napísal
otvorený list. Na margo navrhovaných zmien poznamenal,
že „ide iba o malé doladenie systému, ktoré nemení nič podstatné na rozdelení kompetencií“. Aká milá, nevinná a dobroprajná veta, však? Tak si teda
povedzme, ako je to naozaj...
Nemôžem byť neosobný - Ivana Mikloša poznám
dosť dlho a nie vo všetkom
sa zhodneme. Ale v tom, čo
tvrdil v roku 2004 - že bude
v prospech samosprávy, ak
bude financovaná podielom
z dane fyzických osôb - v tom
sme sa zhodli. Vlastne - presvedčil ma. Argumentoval, že
príjmy ľudí budú na Slovensku
už len rásť a tým aj objem odvedených daní, takže obciam,
mestám i krajom sa ujde viac.
A rovnako som presviedčal i ja
svojich starostovských, primátorských a župných kolegov.
Opieral som sa aj o tieto vety
z knihy autora Ivana Mikloša
Kniha reforiem: „Táto schéma
prispieva k stabilizácii príjmov
územnej samosprávy na dlhšie
obdobie a vytvára podmienky
na plánovanie financií na niekoľko rokov dopredu. Zavádza
solidárny, spravodlivý, transparentný systém financovania
založený na konkrétnych merateľných kritériách.“ Koniec
citátu... Odrazu však už tieto
slová neplatia, dnes to už nie je
pravda! Nuž sa pýtam pri navrhovanom mixe daní ako systéme - má vládna rezignácia na
daň z príjmov fyzických osôb
znamenať, že vláda nemá také
rozvojové programy, ktoré by
zabezpečovali stály a proporčný rast príjmov občanov? Žeby
to bola vláda, ktorá cielene šla
nie k lepšiemu, ale k horšiemu pre občanov? To sa mi až
nechce veriť... Niekoľko slov k
tzv. stabilite mixu - začnem pri
DPH. Podľa mňa je to výrazne
politická daň. Od volieb k voľbám. Jedna garnitúra chce všetko zdaniť rovnako, pre ňu jedna
kniha je to isté ako kilo železa,
iná garnitúra zasa diferencovane, že na lieky žiadne DPH, ale
na kadejaké tovary a roztopašnosti rôznych služieb by uvalila
priam dvojnásobnú daň. To
má byť potom každé štyri roky
samospráva ako na hojdačke,
čoho a koľkých percent bude
viac a čoho a koľkých percent
menej? Pokračujem: Spotrebné dane - samostatná téma.
Daň z minerálnych olejov je
tiež daňou na politické súboje koalície a opozície. Zvýšiť,
znížiť, zvýšiť, znížiť - rétorika
pre ľavicu i pravicu, najmä však
neistotu, čo bude s financovaním samosprávy. Má sa stať záchranou daň z piva, vína, liehu
a tabakových výrobkov? Pokračujem – pamätáte si doby, keď
bol mediálny tlak na zníženie
dane z nafty a benzínu, lebo sú
pre ľudí drahé? Pri nafte jedna
z vlád poľavila...
Navrhované zníženie daňových príjmov miest a obcí od
ich obyvateľov v objeme takmer
700 mil. eur v rokoch 2012 2014 bude mať vážny dosah na
obce a mestá a ich obyvateľov.
Hovoríme nie o možnom, ale
naisto väčšom nedostatku peňazí, o paralyzovaní samosprávy, o problémovom zabezpečovaní základných funkcií obce,
mesta, kraja. Niektorí dokonca
hovoria ostrejšie o postupnej
a cielenej likvidácii samosprávy, o jej ovládnutí štátom na
niekdajší spôsob národných
výborov! Podľa mňa je to pokus
zobrať nám našu samosprávnu
budúcnosť! Od začiatku tvrdíme, že ministrovi financií
a vláde ide len a len o zalátanie
diery v štátnej kase. A nedávno
to minister financií v Národnej
rade otvorene priznal! Vyhlásil,
že sa vie teoreticky vzdať mixu
daní, ak sa dohodneme na 250
miliónoch pre štát. My sme mu
svoj návrh na konsolidáciu ponúkli už dávno, no nepočúval.
Nie sme samosprávni
samovrahovia
Čo teda vláde, parlamentu, ale aj našim obyvateľom
odkážeme my - starostovia,
primátori? Jednoznačne to,
že sa nebránime šetreniu.
A že predstavitelia štátu by
mali šetriť aj na sebe, oni by
mali uťahovať opasky, na tom
našom samosprávnom už
niet voľnej dierky. A že samospráva, financovaná z dane
z príjmov fyzických osôb, je
dobrá do prajných, ale aj zlých
časov. A že aj v takto nastavenom systéme sme schopní
participovať na konsolidácii
verejných financií. Len sa na
tom seriózne dohodnime...!
Sme pripravení diskutovať
o stanovení rozpočtových limitov v ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti. Vieme, že samospráva hospodári
s nemalými prostriedkami
a nemôže sa tváriť, že nás sa
dlhová služba netýka. Paradoxne - tento ústavný zákon
nám pri serióznom nastavení
parametrov môže pomôcť,
môže to byť nová zmluva medzi štátom a samosprávou.
Podmienkou však musí byť
stanovenie mechanizmu pre
obmedzenie presunu kompetencií bez peňazí bez dohody.
A znova sme pri kompetenciách a pri dohode...
Na záver oceňujem, že minister financií Ivan Mikloš bol
pôrodníkom a na svet priviedol pre mestá a obce optimálne financovanie formou dane
z príjmov fyzických osôb. Je mi
smutno, že navrhnutým mixom daní sa chce stať funebrákom doterajšieho financovania
a pochováva svoje vlastné dieťa. No nech od nás nechce pochopenie, asistenčný súhlas, ba
nebodaj chválu a vďaku. To by
sme sa stali, aspoň väčšina nás
starostov a primátorov, samosprávnymi samovrahmi.
14 • 4. 11. 2011
Fakty
Čo (ne)vieme o Slovensku
Ku koncu roka 2003 žilo obyvateľstvo Slovenska v 138
mestách a 2 753 vidieckych obciach. V mestách žilo 55,7 %
z celkového počtu obyvateľov SR. Najviac mestského obyvateľstva je sústredeného v kategórií 20- až 50-tisíc obyvateľov.
Pokiaľ ide o vidiek, prevažujú malé obce, viac ako polovica
z nich má od 200 do 1 000 obyvateľov.
Najmenšou obcou je 400-ročný Havranec na východnom
Slovensku, má iba jedenásť obyvateľov. Po nej je obec Príkra
s dvanástimi obyvateľmi.
Najväčšou obcou sú Smižany s 8 626 obyvateľmi, okres Spišská Nová Ves. Okrem rodinných domov má aj 41 činžiakov,
v ktorých je 1 746 bytov.
Najmenším mestom je Modrý Kameň v okrese Veľký Krtíš.
Má iba 1 518 obyvateľov a štatút mesta dostalo pred 42 rokmi.
Nemá panelák, ale ani kanalizáciu.
Najväčším mestom je Bratislava so 457 426 obyvateľmi.
V prvej desiatke sú ešte Košice (238 725), Prešov (89 475), Žilina (84 594), Nitra (82 661), Banská Bystrica (78 724), Trnava
(65 578), Martin (60 220), Trenčín (56 365) a Poprad (52 284).
Najväčšou mestskou časťou je Petržalka s 111 778 obyvateľmi.
Najvyššieho veku sa ľudia dožívajú v okolí Bratislavy, Trenčína, Nitry, Prešova a Žiliny. Úctyhodného veku 95 - 99 rokov sa
v súčasnosti dožíva vyše 320 obyvateľov.
PETRŽALSKÉ NOVINY
S A M O S P R ÁVA
Závery mimoriadneho 22. snemu
Združenia miest a obcí Slovenska
Snem konštatuje, že
• prijatými a navrhovanými
zmenami spôsobu financovania územnej samosprávy
došlo a dochádza k zhoršeniu
postavenia miestnej územnej
samosprávy v SR, mení sa jej
charakter,
• stupňujúca sa záťaž a presun
kompetencií na mestá a obce
bez analýzy ich vykonateľnosti, ekonomickej a finančnej
analýzy, spôsobuje napätie
v samospráve; je ohrozený výkon, rozsah a kvalita základných povinností samosprávy
voči svojim občanom,
• mestá a obce si uvedomujú vážnosť súčasnej situácie
v stave verejných financií
a vyjadrujú ochotu podieľať
sa na potrebnej konsolidácii
verejných financií, ale jej miera nemôže ísť na úkor existenčných potrieb miest, obcí
a ich obyvateľov.
nej decentralizácie na život
miest a obcí a ich obyvateľov.
Snem zásadne odmieta
• zmenu systému financovania originálnych pôsobností
miest a obcí z podielu na
výnose dane z príjmov fyzických osôb na mix daní
v návrhu zákona o rozpočtovom určení výnosu dane pre
územnú samosprávu, ktorý
schválila vláda SR,
• snahy o centralizáciu výkonu
originálnych pôsobností obcí
cez ekonomické nástroje
a účelové kritériá stanovené
v zákonoch,
• povinnosť obcí poskytovať finančné prostriedky v zmysle
§ 65 ods. 5 zák. č. 305/2005
Z. z. o sociálnoprávnej
ochrane detí na vytváranie
úspor pre dieťa s nariadenou
náhradnou starostlivosťou.
Snem súhlasí
Vzdelanostná úroveň obyvateľstva SR sa zvyšuje. Kým
v roku 1970 bol podiel obyvateľstva nad 15 rokov so základným vzdelaním 61 percent, do roku 2001 sa znížil na 27 a pol
percenta. Narástol podiel obyvateľstva so stredným a vysokoškolským vzdelaním. Vysokoškolské vzdelanie mali v roku 1970
len 3 percentá obyvateľstva, do roku 2001 tento podiel narástol na hodnotu 10 percent. Najviac vysokoškolsky vzdelaných
je v Bratislavskom kraji - až 20 percent. To sú údaje k sčítaniu
obyvateľstva v roku 2001. Absolútne vzdelanostné prvenstvo
má Petržalka, v ktorej má až 70 percent obyvateľov stredoškolské a vysokoškolské vzdelanie.
Distribučná sieť zemného plynu meria vyše 32-tisíc km, až
95 percent obyvateľstva má priamy prístup k zemnému plynu.
Tri štvrtiny obcí (mestá a vidiek) je plynofikovaných, zvyšok sú
malé a podhorské obce. Spolu s Holandskom máme najhustejšiu plynofikačnú sieť v Európe.
Len tretina slovenských miest a obcí má doteraz vybudovanú verejnú kanalizáciu. Zvyšok vypúšťa splašky do žúmp,
prípadne priamo do pôdy. Na dvoch tretinách katastrov miest
a obcí sa ničia podzemné zásoby vôd.
Až 96 percent povrchových vôd je odvádzaných do Čierneho mora (povodia Dunaj a Tisa) a len 4-percentá ústia do
Baltického mora (povodia Dunajca a Popradu).
Najvyššia teplota nameraná na území Slovenska bola
20. 7. 2007 plus 40,3 °C v Hurbanove. Najteplejším územím
s priemernou ročnou teplotou je Podunajská nížina (Štúrovo
plus 10,2 °C a Bratislava-letisko plus 9,7 °C).
Najnižšia nameraná teplota vzduchu bola 11. 2. 1929
v obci Vígľaš - časť Pstruša mínus 41,0 °C. Najchladnejším územím s priemernou ročnou teplotou sú Vysoké Tatry (Lomnický
štít, mínus 3,9 °C) a Nízke Tatry (Chopok, mínus 1,2 °C).
Snem vyzýva vládu SR
• aby za aktívnej účasti ZMOS
zhodnotila vplyvy prijatých
reforiem, zmien vo výkone
pôsobností miest a obcí a
ich finančného zabezpečenia
z pohľadu Európskej charty
miestnej samosprávy a fiškál-
• s konsolidáciou verejných financií v roku 2012 aj v rozpočtoch miest a obcí pri súčasnom zachovaní systému
financovania cez daň z príjmov fyzických osôb tak, aby
príjem podielovej dane na
rok 2012 predstavoval výšku
minimálne 1,3 mld. eur,
• po dohode a po zakomponovaní podmienok ZMOS
so začlenením miest a obcí
v ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti.
Snem žiada vládu SR
a poslancov NR
• zrušiť zdaňovanie príjmov
miest a obcí z predaja a prenájmu majetku obcí,
• prehodnotiť v návrhu zákona
o štátnom rozpočte absenciu
štátnej podpory na výstavbu
nájomných bytov,
• prehodnotiť dofinancovanie
úloh miestnej územnej samosprávy v oblasti sociálnych
služieb prostredníctvom monitoringu na rok 2011.
Snem žiada prezidenta SR
• nepodpísať novelu zákona
č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom
poplatku schválenú NR SR,
ktorá negatívne zasahuje do
originálnych
kompetencií
samosprávy a ďalšie návrhy
zákonov týkajúce sa systému
financovania územných samospráv, ktoré majú nekrytý
finančný vplyv na rozpočty
miest a obcí.
PETRŽALSKÉ NOVINY
4. 11. 2011 • 15
K O N TA K T
Neplatičov nebudeme ako správca tolerovať
Bytový podnik Petržalka evidoval ku koncu 3. štvrťroka 2011 dlh užívateľov ním spravovaných bytov a nebytových priestorov vo výške 646 644 eur (takmer 19,5 mil. Sk).
V
iac si pritom svoju mesačnú povinnosť – uhrádzať náklady za bývanie - neplnia nájomcovia obecných
bytov. Správcovskej spoločnosti BPP nezaplatili 441
701 eur (13,300 mil. Sk), čo
je dvojnásobne viac, ako jej
dlhujú nedisciplinovaní vlastníci bytov.
Odpoveď na otázku – prečo je to tak? – spočíva zrejme
v tom, že dlhodobo neplatiaci užívateľ obecného bytu vie,
že má ešte nádej, že nemusí
hneď skončiť takpovediac
pod mostom. Mestská časť
mu totiž zvyčajne dá ešte
jednu šancu - ponúkne mu
náhradné ubytovanie. Vlastník bytu môže však o takom
„luxuse“ iba snívať. Preň totiž
dlhodobé neuhrádzanie mesačného poplatku do fondu
opráv (FO) a mesačné zálohové platby za služby spojené
s bývaním môžu znamenať,
že definitívne príde o strechu
nad hlavou, a to bez akejkoľvek náhrady. Je na ňom, ako
si sám situáciu vyrieši.
Pri analýze platieb za päťmesačné obdobie sa ukázalo, že počet neplatičov klesol, ale celková neuhradená
suma vzrástla, a to o 84 381
eur (2,542 mil. Sk). Možno
z toho vyvodiť záver, že drobní
dlžníci sumy vyrovnali. Žiaľ, tí
čo majú dlžoby veľké, situáciu
naďalej nezvládajú.
Pozoruhodné je tiež zistenie, že nájomníci a vlastníci
bytov sú disciplinovanejší
v platbách nájomného v obecných a úhradách príspevkov
do FO v súkromných bytoch. Benevolentnejšie však
obe skupiny užívateľov bytov
v správe BPP pristupujú k mesačným zálohovým platbám
za služby spojené s bývaním,
kam patrí napr. upratovanie spoločných priestorov
a ich osvetlenie, údržba výťahov a spotreba elektriny pri
ich prevádzke či odvoz domového odpadu OLO. Dlh
v obecných bytoch tu predstavuje 304 282 eur (9,167
mil. Sk), kým v súkromných
bytoch dosiahol výšku „len“
161 000 eur (4,850 mil. Sk).
Nepriaznivý vývoj v platbách znepokojuje nové vedenie BPP, s. r. o. Preto podnikli
kroky, aby ho zvrátili. „Pred
mojím nástupom na prelome marca a apríla t. r. sa
vymáhaním dlhov zaoberal
právnik, ktorý bol zamestnancom bytového podniku.
To, podľa môjho názoru,
bolo hlavnou príčinou, prečo vymáhanie nebolo dostatočne efektívne,“ zhodnotil
konateľ BPP Ing. Daniel Šavel.
Preto na túto činnosť najal
advokátsku kanceláriu, ktorá
má - okrem psychologického
efektu na neplatiča - podstatne širšie možnosti. Cieľom
je, aby dlžník napokon sumu
správcovskej spoločnosti poukázal. „Pri vymáhaní je dôležitá aj osveta, aby dlžník
vedel, aké sú jeho možnosti,
kam až siahajú mantinely,
za ktoré sa už nedá ísť. Snažíme sa ju robiť na domových schôdzach, na ktorých
sa ako správca zúčastňujeme, ale aj priamo na stretnutiach s neplatičmi,“ doplnil Šavel.
Vysťahovanie z bytu pre
dlhodobé neuhrádzanie poplatkov nie je otázkou dní či
pár týždňov. Proces je dlhší,
pričom dlžník má možnosť
situáciu zvrátiť, napríklad
sa dohodnúť na splátkovom
kalendári a následne ho aj
dodržať. Ak to tak nie je, na
ťahu je správcovská organizácia. „Pokiaľ ide o byty v
osobnom vlastníctve, pri
vymáhaní dlžoby postupu-
Nie je čiara ako čiara
Na Farského ulici (sídlisko Dvory) pribudlo s rastúcou motorizáciou veľmi rýchlo množstvo áut a ich majitelia si navykli parkovať
(logicky) šikmo k nevyužívanému chodníku.
N
edávno sa v tejto frekventovanej lokalite objavili dopravné značky, že sa
bude maľovať vodorovné dopravné značenie.
Motoristi sa potešili, ale
úsmev im dlho nevydržal. Poverená firma totiž nevymaľovala logické šikmé parkovacie
boxy, ale kolmé! Keďže pre-
mávka je tu po celý deň hustá
a takmer nepretržitá, najmä
pre menej skúseného šoféra
je problémom zaparkovať kolmo. Nehovoriac o uzučkých
parkovacích boxoch, kam sa
s limuzínou alebo offroadom
nedostanete. Respektíve – dostanete sa tam, ale aj pri opatrnom otváraní dverí a oboz-
retnom vystupovaní z auta
takmer určite poškodíte svoje
i vedľa stojace vozidlo.
Populárne televízne postavičky Pat a Mat takto nejako
riešili pracovné úlohy. Lenže
toto nie je televízny príbeh,
ale smutná realita. Vo svete je už dlhé roky známe, že
šikmé parkovanie je bezpeč-
jeme v súlade so zmluvou o
správe uzatvorenou s vlastníkmi bytov v dome. Rozhodujúce slovo majú práve oni
– stanovia, ako tvrdo voči
neplatičom máme zakročiť.
V prípade najväčších dlžníkov môže proces vymáhania
vyvrcholiť až exekúciou alebo dražbou bytu,“ priblížil
konateľ BPP.
Pri obecných bytoch zastupuje bytový podnik pri vymáhaní dlžoby mestskú časť
Bratislava-Petržalka, ktorá je
ich vlastníkom, a to na základe mandátnej zmluvy. „No,
o definitívnom vysťahovaní,
resp. preložení rodiny do
náhradného ubytovacieho
priestoru rozhoduje mestská
časť,“ uviedol Ing. Šavel. Priznal, že v takýchto prípadoch
môže byť situácia podstatne
zložitejšia. Ľudia, ktorí žijú
v obecných bytoch, nie sú ich
vlastníkmi a často ide o sociálne slabšie prípady. Možnosť
exekvovať je vtedy podstatne
náročnejšia.
„V oboch prípadoch však
– či ide o obecné alebo súkromné byty - v súčinnosti
s advokátskou kanceláriou
nastavujeme procesy čo
najefektívnejšie.
Dávame
neplatičom jasný signál, že
ich nebudeme v nami spravovaných domoch tolerovať,“
uzavrel tému D. Šavel.
Ad: Ako je to naozaj
s pomocou školám?
Reagujem na článok Martina
Miškova, zástupcu starostu,
ktorý bol uverejnený v Petržalských novinách v čísle 21.
Celý článok sa niesol v znamení argumentov, prečo
nepodporil návrh na opravy
škôl predložený poslancami za SDKÚ-DS v Petržalke.
Jeho pointou bolo ospravedlniť skutočnosť, že návrh nebol podporený. To
podstatné, čo však v článku
uniká je fakt, že poslanci, ktorí hlasovali za návrh
podporili správnu vec. Som
učiteľka a viem, že návrhy,
ktoré predkladali poslanci za
SDKÚ-DS by výrazne skvalitnili vzdelávaciu činnosť
v základných školách (ZŠ).
Viem aj to, že návrhy SDKÚ
-DS vychádzali priamo už
z dlhoročných požiadaviek
riaditeľov ZŠ. Prepáčte, ja
nevidím nič zlé na tom, že si
poslanci SDKÚ-DS zúžili svoj
návrh len na opravy za 10
000 eur. Urobili tak z dôvodu
šetrenia. Aj preto by som sa
rada opýtala, za aké peniaze
plánuje MÚ postaviť pre Petržalku plaváreň, keď nemá
finančné prostriedky ani na
základné požiadavky riaditeľov ZŠ? Dovoľte mi vysloviť
nádej, že tento návrh bude
pre jeho odporcov aspoň
impulzom do budúcnosti
riešiť s väčším záujmom skutočné problémy škôl.
Mgr. Anna Ramšáková,
učiteľka
(ka)
né z hľadiska zaparkovania
i vycúvania na cestu, ako aj
z hľadiska rizika (poškodenie iného auta). Len u nás tí,
ktorí plánujú maľovanie na
vozovku (parkoviská, odbočovacie jazdné pruhy, zebry a
podobne), akoby prišli z iného
sveta. Sedliacky rozum hovorí
zvyčajne tak, ako je to najvýhodnejšie. Inžiniersky rozum
nevychádza z reality – ale od
stola. A najmä bez znalosti reálnej situácie.
Mimochodom, aj na ďalšej
frekventovanej ulici v tejto lokalite, na Pifflovej, by osožilo
vymaľovanie
parkovacích
boxov, a najmä zjednosmernenie tejto ulice, ktorú nielen
osobné, ale aj nákladné autá
využívajú ako „skratku“ medzi Starým a Novým mostom. Ranné kolóny tu nie
sú výnimkou. Dokedy budú
obyvatelia Pifflovej čakať na
jednosmernú
premávku?
Situácia tu bude čoraz dramatickejšia – ale nielen tu. V
celej Petržalke načim pouvažovať nad zjednosmernením
viacerých ulíc (okrem Pifflovej napríklad aj Gessayovej).
(iva)
16 • 4. 11. 2011
PETRŽALSKÉ NOVINY
K O N TA K T / I N Z E R C I A
Naučte sa patchwork
Riadková inzercia
Smetisko v lese
Patchworkové deky, obliečky, dekorácie,
ale aj pelechy pre psíkov sú momentálne v kurze. Prikrývky na postele sa
predávajú aj za 200 eur a sú obľúbeným
darom k svadbe či k narodeninám.
Táto nebezpečná prekážka na chodníku na
Starohájskej ohrozuje v blízkosti zastávky
MHD chodcov už minimálne dva roky bez
povšimnutia aj riešenia.
Chcem upozorniť aj na skutočnosť, že do
tohto lesíka vozia nelegálne rôzny odpad
autá, ale aj bezdomovci dokonca ešte aj v
nákupných vozíkoch, pravdepodobne si tu
pripravujú brlohy na prezimovanie. Poznamenávam, že v blízkosti, asi sto metrov odtiaľ, je budova mestskej polície.
Stojí to za to, prejsť sa týmto pekným lesíkom a budete mať pocit, že ste v raji medzi
odpadkami. A zase trpí naša vzácna a nenahraditeľná príroda. Prečo?
Rastislav Gemerský
Foto> autor
V Zrkadlovom háji sa túto techniku môžete naučiť na
kurzoch Alžbety Tóthovej.
„Zaujalo nás, že nejde o strojový, ale ručne šitý patchwork, môžu si ho teda vyskúšať všetky ženy, ktoré majú
vzťah k šitiu. Začíname od základu, učíme sa ako pripraviť šablónky, ako strihať, na čo nesmieme zabudnúť.
Robíme už druhý vzor, je pomerne jednoduchý, takže
kto medzi nás príde, ešte sa stíha pripojiť,“ hovorí Alica
Donthová z KZP. Momentálne sa pripravujú na Vianoce
a vyrábajú ozdoby na stromček. „Výhodou je, že môžete
využiť staré látky, spraviť z nich niečo nové a potešiť svojich blízkych.“
(ld)
OĽOV
A
ŽELEZNIčNÁ
STANICA
PETRŽALKA
ÚD
ERN
A
IAN
SKA
ÍCK
KOP
Č
Podrobnosti o termínoch klubov a krúžkov získate na
webe www.kzp.sk alebo telefonicky 02/638 36 764
www.pneuchmela.sk
GOG
V Zrkadlovom háji sa pravidelne stretáva aj klub paličkovanej čipky a kreatívne dielne S nami to zvládneš, kde sa
môžete naučiť výrobu malých dekoračných predmetov,
sviečok, techniku japonského viazania šnúrok Kumihimo,
suché plstenie a mnoho iného.
PNEUSERVIS
CHMELA
❱ Pneuservis
❱ Geometria
❱ Čistenie klimatizácie
výme AKCI
na a u A
s
-15 %kladnenie
❱ Výmena čapov
❱ Výmena oleja
❱ Výmena brzdových kotúčov a platničiek
Údernícka 11, 851 01 Bratislava · tel.: 02 6241 0591, 0911 507 543 · www.pneuchmela.sk · mail: [email protected]
PETRŽALSKÉ NOVINY
SERVIS
Kultúrne zariadenia Petržalky program od 1. 11. 2011
DK Zrkadlový háj
4. 11. 19.00 h – Stretnutie s divadlom – osudy jedného vinára - divadelné predstavenie v
podaní Záhoráckeho divadla a Divadla Svatopluk (Hodonín), autor: Stano Šubík, réžia:
Ivan A. Fodor.
8. 11. 15.00 h – Nestarnúce melódie - tanečno-zábavné popoludnie so skupinou PROVA.
11. 11. 19.30 h – Tanečný dom - výučba ľudových tancov. Spoluorganizátor: Dragúni.
13. 11. 17.30 h - Orient show - vystúpenie
tanečného štúdia s hosťami.
Koncerty v kube Za zrkadlom
10. 11. 20.00 h - ART of LIVIN - The Swan
Bride (SK), HIFI (CZ).
Dom kultúry Lúky
6. 11. 15.00 h – Nedeľný čaj o tretej - do tanca hrá skupina SIMAX.
9. 11. 19.30 h - PR0J3KT KAL1BR1UM - repríza novej úspešnej sci-fi - drámy
v podaní známeho bratislavského divadla
ATRAPA.
11. 11. 19.00 h - Music Club - ELROI (hardrock gospel), N.D.E. (pop-rock).
12. 11. 18.00 h - FOLK-BLUES SESSION
2011. XI. ročník festivalu bluesu a folk bluesu
Účinkujú: BLUESRAIDERS, BOKY CITOM,
ERIC WOOD (USA), VETERÁNI ZO SALÓN DORÉ, (realizované s podporou Ministerstva kultúry SR).
13. 11. 15.00 h – Nedeľný čaj o tretej - do
tanca hrá Kartágo Trio
18. 11. 19.00 h - Music Club - Line Gate (alternative/BA), Patrik Korinok (pop-alternative/ML).
KURZY A KRÚŽKY:
joga pre začiatočníkov, joga pre pokročilých,
kondičné cvičenie pre ženy, zdravotná gymnastika žien, cvičenie pre ženy s problémami
chrbtice, bodyforming – posilňovanie, klavír
od 7 rokov, kreslenie so škôlkarmi, kreslenie pre
žiakov základných škôl, grafomotorické cvičenia pre predškolákov, hobby kurz – kreslenie
a maľovanie pre dospelých a dospievajúcich.
CC Centrum
9. 11. 17.00 h – Zdravý životný štýl - cyklus
prednášok o zdravom spôsobe života
10. 11. 18.00 h - Ivan Hrmo - vernisáž výstavy PRAVOĽAVÝ, trvanie výstavy : do 18. 11.
KURZY A KRÚŽKY:
výtvarný pre deti, výtvarný pre mládež a dospelých, výtvarná príprava pre stredné a vysoké
4. 11. 2011 • 17
Pozvánka na víkend
Ambicióznych mladých ľudí je u nás veľa.
Len niektorým sa však sen z detstva splní.
školy umeleckého zamerania, keramický pre
deti, keramický pre dospelých,zdravotné cvičenie pre ženy, počítačové kurzy pre seniorov.
OZNAM
Ponúkame výstavný priestor pre profesionálnych a amatérskych výtvarníkov, pre záujmové a občianske združenia
Artkino Za zrkadlom
5. 11. 16.00 h – Expedičná kamera - festival
najúspešnejších outdoorových filmov uplynulej sezóny, spojený s vernisážou fotografií
M. Nikodýma a M. Hudeca a koncertom skupiny PONTE PARDO.
Francúzske večery
6. 11. 20.01 h - Nannerl, Mozartova sestra,
r. R. Féret, Fr., 2010, 120 min.
9. 11. 20.01 h - Hitler v Hollywoode, r. F. Sojcher, Fr./Belg., 2010, 85 min.
Kanadské večery
13. 11. 20.01 h - Pán Nikto - r. J. Van Dormael, Kan./Fr./Belg./Nem., 2009, 137 min.
16. 11. 20.01 h – Imaginárne lásky, r. X. Dolan, Kanada, 2010, 97 min.
Filmový klub Lúky
8. 11. 20.00 h – Utorok po Vianociach, r. R.
Muntean, Rum./Fr./Nem., 2010, 100 min.
10. 11. 20.00 h – Kto je tu riaditeľ, r. L. Vo
Trier, Dánsko, 2006, 100 min.
15. 11. 20.00 h – Melanchólia, r. L. von Trier,
Dánsko, 2011, 130 min.
17. 11. 20.00 h – Päť prekážok, r. L. von
Trier/J. Leth, Dán./Švajč./Fr./Belg., 2003,
90 min.
Seniori pozývajú
Miestna organizácia
Jednoty dôchodcov na Slovensku Petržalka pozýva svojich členov na
slávnostnú schôdzu
Seniori seniorom
dňa 14. 11. 2011
o 14.30 h (pondelok)
v Dome kultúry Zrkadlový háj
(upr)
P4. 11.ETRŽALSKÉ
NOVINY
2011 • ročník 17 • číslo 22
Medzi nich patrí aj Katarína Patajová, rodáčka z Bratislavy. Nikdy jej nechýbala fantázia. Po štúdiu na strednej
a vysokej chemickej škole pracovala v Slovnafte, ale dokola tá istá práca v podniku ju nenapĺňala. Chcela dokázať
viac, podnikať, zaobstarať si vlastný domček v krásnom
prostredí blízko hôr. Túžba sa jej naplnila, našla si lacnejší
dom ako v okolí Bratislavy, s veľkým pozemkom na hriňovských lazoch pod Poľanou.
Krása prírody, podmanivá tichosť prostredia, zachovanej ľudovej architektúry, ktorým dominuje Poľana,
uchvacuje každého návštevníka svojou mohutnosťou,
skalnými útvarmi a typickými podpolianskymi lazmi.
Kamkoľvek sa turista obzrie, vidí krásu ľahodiacu očiam,
horské potôčky, prírodné výtvory, ďaleké výhľady a pamiatky staviteľskej zručnosti predošlých generácií. Toto
územie bolo vyhlásené v roku l981 za chránenú krajinnú
oblasť a od roku 1990 je biosférickou rezerváciou UNESCO a štátnou prírodnou rezerváciou. Nečudo, že si ho
za svoje pôsobisko vybralo aj toto mladé dievča. Z okien
jej penziónu je prekrásny výhľad na okolité hory a doliny Podpoľania, staré domčeky, lúky s pasúcimi kravami
a ovcami. Kto aspoň raz zavíta do tohto lazníckeho kúta,
pochopí, že Hriňová patrí celému Slovensku, každému,
čo do tohto kraja v lone vábivej Poľany prichádza s úmyslom vidieť, spoznať, oddýchnuť si a riadiť mottom ,,Krásy
sa možno dotknúť iba srdcom“. Podobne, ako sa dotkla aj
srdca Kataríny Patajovej...
Ján Debnár
Najkrajšie ilustrácie sú v knižnici
Výstavu medzinárodnej súťaže Bienále ilustrácií
Bratislava môžete do 30. novembra navštíviť v
priestoroch Miestnej knižnice Petržalka na Prokofievovej ulici.
Prostredníctvom víťazných prác spoznáte najkrajšie obrázky z detských knižiek za rok 2011. Na prestížnej súťaži
sa zúčastnilo 44 krajín s 2 318 ilustráciami, cenu Grad Prix
získala Eunyoung Cho z Južnej Kórey za ilustráciu knihy
Dal Ryu Toto! Porota si všimla aj slovenského autora Tomáša Klepocha, ktorému udelila jedno z piatich Zlatých
jabĺk BIB za ilustrácie v knihe Ruda Slobodu Ako som sa
stal mudrcom.
Výstavu otvárala riaditeľka Miestnej knižnice Petržalka PhDr. Katarína Bergerová spolu s vedúcou sekretaráru BIB Mgr. Vierou Anoškinovou a vedúcou oddelenia
knižnej kultúry a sekretariátu SkBBY Mgr. Evou Cíferskou. Hosťami vernisáže boli Mgr. Veronika Redechová, vedúca oddelenia školstva, kultúry a športu MÚ,
a školáci z Prokofievovej. Medzinárodným tvorcom na
výstave konkurujú výkresy detí zo ZŠ Prokofievova,
materských škôl Ševčenkova, Prokofievova, Gessayova
a Gašparkovo.
Lucia Drevická
Vydavateľ: Mestská časť Bratislava–Petržalka, Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava. Nakladateľ: Vydavateľstvo M.R.K. agency, s.r.o. Redakcia: Kutlíková 17, 852
50 Bratislava, fax: 6383 8640, 6383 5295. INTERNET: www.petrzalskenoviny.sk, E-mail: [email protected] Šéfredaktorka: Silvia Vnenková,
tel. číslo: 0904 682 888. TELEFÓNY: grafici: +421905527738, oddelenie marketingu a príjem inzercie 0905273416, 0905273414 redaktori: 0910792553.
TLAČ: VERSUS, a. s., Bratislava, NÁKLAD: 46 000 ks. Distribúciu do domácností v Petržalke, Jarovciach, Rusovciach a Čunove zabezpečuje M.R.K. agency. Neobjednané príspevky nevraciame a nehonorujeme.
Evidenčné číslo: EV 3214/09
www.petrzalskenoviny.sk
18 • 4. 11. 2011
PETRŽALSKÉ NOVINY
K U LT Ú R A
Láska upísaná divadlu
Koncert mladých
hudobníkov
Podujatie ZUŠ Jána Albrechta
v závere októbra (26. 10. 2011)
otvorilo cyklus koncertných
vystúpení žiakov hudobného
odboru. Interný koncert uskutočnený v koncertnej sále školy
na Topoľčianskej 15 bol zároveň
príležitosťou overiť si schopnosti
pred domácim publikom. Dramaturgia programu poukázala
na kvalitný výber repertoáru
skladieb zameraných na diela
baroka, klasicizmu, romantizmu
a 20. storočia. Popri najmenších
žiakoch z dominujúcich klaviristov sa predstavili súťažným repertoárom talentovaný Michal
Volárik, 5. roč. 1. st. - Prelúdium
a fúgu B dur J. S. Bacha a Prelúdium E dur F. Chopina. Disciplínovanou interpretáciou sa
prezentoval Martin Dubovský,
ŠPD 2. st. - v náročnom programe skladieb rôznych štýlových
období D. Scarlatti, J. Haydn,
B. Bartók z klavírnej triedy ped.
Mgr. art. V. Ilievskej. Sólisti v hre
na gitare, huliach, komorné zoskupenia zobcových fláut ped.
M. Vyskočil upútali bezprostredným muzicírovaním a výbornou
technickou zdatnosťou. ZUŠ
Jána Albrechta pripravuje na
7. novembra 2011 o 17.30 h
v budove školy ďalšie zaujímavé
podujatie súčasnej hudby pre
deti a mládež
Nepoznám sa s ním dávno. Zoznámili sme sa prostredníctvom jeho
divadelnej hry Projekt Kalibrium v DK Lúky v Petržalke, ktorá je ich
domovskou scénou.
T
áto nová sci-fi dráma sa
týka budúcnosti ľudského prežitia a boja jednotlivca
o záchranu prírody, ktorá začína odumierať. Deväť mladých hercov v podaní bratislavského divadla ATRAPA,
svojími výkonmi nenechali
návštevníkov v domnienke, že
sci-fi dráma sa môže v budúcnosti stať skutočnosťou. Jedným z predstaviteľov hlavnej
úlohy bol režisér, scenárista
a dramaturg v jednej osobe
Jakub Lazarčík.
Upísal si sa umeleckej dráhe, očarilo ťa divadlo. K akému umeniu ešte inklinuješ?
(bd)
roslav Švába a Marián Mariák.
Koncert v ružinovskom kultúrvyslala do sveta hneď dve CD
nom dme sa niesol v znamení
piesní z tohto albumu. Príjemné
prekvapenie zažil „krstný otec“
Jozef Banáš, ktorý v deň svojich
narodenín vyslal na cestu k poslucháčom i vianočné CD. Len
deň po medzinárodnom úspechu v Argentíne sa krstilo ocenenou trnavskou medovinou, s
ktorou si prítomní protagonisti
aj pripili na šťastnú cestu oboch
Dom kultúry Ružinov sa v čase krstu dvoch nových
albumov k fanúšikom pohody
albumov estrádnej umelkyne a speváčky niesol v duchov- a krásnych piesní. Skvelá bola
nom rozpoložení.
i následná party, pretože pani
Hlavným albumom bolo dielo vil, zaranžoval a nahral Peter Kli- Mája Velšicová je naozaj skvostso starými mariánskymi pies- ment. Názov diela je Kráľovná ná hostiteľka.
(ao)
ňami, ktoré nie archaicky, ale nebies. Spoločne s Májou si na
Foto: Patrik Ratajský
ani nie celkom moderne, upra- ňom zaspievali dvaja páni – Mi-
Mája Velšicová
Hoci je divadlo mojou srdcovou záležitosťou, výrazne
sa zaujímam aj o hudbu. Hoci
nie som hudobník, ale ako jej
poslucháč sa usilujem v nej
objavovať nové formy, žánre
a hudobné prejavy. Hudba je v
živote človeka dôležitá. Hudba
inšpiruje, aj preto sa snažíme
do našich predstavení vkladať
čo najviac hudby, ktorá niekedy napovie viac ako slová. Viacerí možno povedia, že divadlo má byť o slovách, ale zatiaľ
čo slová vyjadrujú myšlienky,
hudba umocňuje emóciu, ktorú vyslovená myšlienka nesie.
Takže je dobre spájať oboje.
Odkedy sa píše existencia
divadla ATRAPA a koľko
má momentálne členov ?
Nápad založiť ochotnícky súbor prišiel v roku 2005.
O rok uzrelo svetlo sveta
naše prvé predstavenie. Bol
to však len akýsi projekt. Až
v roku 2009 sme sa začali
pravidelne stretávať v novom
súbore a novými členmi.
V súčasnosti máme l3 členov,
z čoho 11 vystupuje.
Kde všade ste vystupovali
a kto bol iniciátorom jeho
založenia?
Založenie súboru som inicioval sám. Hrávali sme na
rôznych miestach. Hosťovali
sme v Šali, v DK Dúbravke,
v Stupave, zúčastnili sme
sa na divadelnom festivale
v OC Polus, hrali sme na niekoľkých školách. Zaujímavé
bolo naše podujatie Otvárame
sezónu 2010/2011, kde sme
predstavenie Pavúk odohrali
na Hviezdoslavovom námestí
v Bratislave.
Aký podľa tvojho názoru,
majú na vystúpenie divadla návštevníci a ktorá hra
sa najviac vpísala do tvojho
srdca?
Reakcie na naše predstavenie sú rôzne. Je to i preto, že
naše doterajšie predstavenia sa
od seba líšia, nielen z hudobno
- pohybovým predstavením o
láske, komendiálnou drámou
z dedinského prostredia a teraz s premiérovou sci-fi drámou. Všetky tieto predstavenia spája hudba. Každé s nich
obsahovalo špecifickú hudbu,
ktorá podľa reakcií divákov
zaujala. Pýtate sa, ktorá hra sa
mi vpísala do srdca? Asi práve
táto sci-fi dráma. Je to nová
hra a jej príprava bola veľkou
výzvou nielen mňa, ale aj pre
ostatných členov súboru.
Aké hry ste mali v repertoári
a odkiaľ získavate podklady
divadelných hier?
V našom repertoári sme
mali vážne hry, ale aj viacero
rozprávok. Z vážnych hier
sme inscenovali hudobno-pohybové predstavenie o láske
v súčasnom svete This Is Who
I CHose ToBe, komendiálnu
drámu o životných cieľoch
a snoch z dedinského prostredia Na verande je dobre a scifi drámu Projekt Kalibrium.
Nápady k hrám prichádzajú
náhodne. Hoci hry píšem ja,
inšpirujem sa hudbou, ktorú
v danom období počúvam.
Hudba je pre mňa nekonečným zdrojom inšpirácie.
K naštudovaniu hry je potrebný i režisér. Aká je situácia v tomto smere a prečo ste
dali hre také nezvyklé pomenovanie?
Úlohu režiséra zastávam
v divadle sám, pretože ako
autor scenára mám už vymyslenú predstavu, ako príbeh
bude vyzerať na javisku. Je to
však len približná predstava,
konečnú podobu hra získa
počas skúšania hry s hercami.
Na javisku vzniká najviac nápadov, ktoré postupne zapracovávame do hry.
Domnievate sa, že v terajšom tvrdom konkurenčnom
čase je umenie a umelci dostatočne ohodnotení?
Úprimne poviem, nie.
Umelcom chýbajú nielen potrebné prostriedky, ale aj publikum. Navyše, ochotnícke
divadlo, akým je naše, nemá
možnosť prilákať divákov
známymi tvárami. Napríklad
Slovenské národne divadlo
malo minulý rok vysokú návštevnosť, k čomu im pomohli
tváre, ktoré denno-denne vídame v slovenských seriáloch.
Dovolím si povedať, že mnohí
diváci prichádzajú kvôli nim,
nie kvôli divadlu a umeniu samotnému. Je to veľmi smutné,
pretože umelci na Slovensku
sú vynikajúci, vedia zaujať. No
často nemajú koho...
Ján Debnár
4. 11. 2011 • 19
PETRŽALSKÉ NOVINY
Ocenili literárne talenty
Ak čitateľ v správnom období stretne správnu knižku, môže mu pomôcť a azda aj zmeniť postoj k životu. Písané slovo má veľkú moc, platí
to rovnako pre žurnalistiku i beletriu. Už dvadsaťdva rokov hľadá nové
literárne talenty súťaž Petržalské súzvuky Ferka Urbánka.
D
o posledného kola literárnej súťaže, ktorú
organizuje Miestna knižnica
Petržalka, sa zapojilo osemdesiatsedem autorov. Pre niektorých to bola prvá konfrontácia s odborným názorom,
iní využívajú každú možnosť
podeliť sa o svoju tvorbu. Po
prvý raz sa slávnostné vyhodnotenie výsledkov uskutočnilo v CC centre na Jiráskovej.
V komornej atmosfére sa dosiaľ neznámym autorom prihovárali moderátori z cirkevného
gymnázia, zablahoželať víťazom prišla vedúca oddelenia
školstva Veronika Redechová,
v zastúpení starostu predseda komisie školstva, kultúry
a športu Vladimír Kovár, riaditeľ KZP Peter Litomerický,
zakladateľ petržalských súzvukov, niekdajší riaditeľ knižnice
Jozef Pavelka, ale aj herečka
Hana
Gajdošová-Letková.
K vzácnym hosťom patril aj
jej otec, slovenský herec a divadelný pedagóg Ivan Letko,
ktorý na podujatí zosobnil
postavu Ferka Urbánka, pripomínajúc život i dielo slávneho
Petržalčana.
Na Súzvukoch sa oceňovali
štyri vekové kategórie. Neľahká
úloha posúdiť takmer stopäťdesiať prác bola na pleciach spi-
sovateľky Zuzany Kuglerovej
a básnika Erika Ondrejičku.
„V každej kategórii sa objavili
výrazné osobnosti a talenty,
ktoré majú pred sebou možnosť
literárneho uplatnenia, či už
v súčasnosti, alebo v budúcnosti,“ zhodnotila Z. Kuglerová, podľa ktorej v tomto ročníku „káru literárnych talentov
viac ťahala próza ako poézia“.
Z najmladších súťažiacich
získala prvé miesto Miška Vakoničová zo ZŠ Budatínska.
Medzi autormi prózy najviac
zaujala Miška Svoreňová zo
ZŠ Prokofievova a Lucka Pluhárová zo ZŠ Turnianska.
V druhej vekovej kategórii
získala ocenenie za najlepšiu
poéziu Lenka Cocuľová zo
Svidníka a s prózou zahviezdila Kristína Bajteková zo ZŠ
Turnianska. V tretej vekovej
ktagórii prvé miesto za poéziu udelené nebolo, v próze
ocenili Miroslavu Danišovú
z Gymnázia Pankúchova v Petržalke za Zmysel života.
V poslednej kategórii dospelých autorov získala prvé
miesto Diana Flimelová, študentka Prírodovedeckej fakulty za báseň Nechaj ma
spadnúť. Prezradila nám, že
k písaniu ju inšpiruje láska
i životné príbehy. V uplynulých
ročníkoch Súzvukov získala už
dve druhé miesta a s písaním
rozhodne neplánuje prestať.
O Štefanovi Hrivňákovi sa
porotkyňa vyjadrila ako o zrelom tvorcovi s multifunkčným
talentom, ktorý sa ako jediný
odvážil vstúpiť na pôdu historického príbehu: „Príbeh zo
stredovekého Prešporku zvládol autor bravúrne a plne si
zaslúži 1. miesto v 4. kategórii
próza – dospelí nad 20 rokov.
Tak mu už treba popriať, aby
si čím skôr našiel vydavateľa
a vydal veľa kníh, ktorými
poteší svojich čitateľov,“ odkázala Kuglerová. Pre študenta
archívnictva bolo víťazstvo tak
trochu symbolické: „Paradoxne ma k písaniu priviedli práve
Súzvuky. Pred desiatimi rokmi
som sa zapojil do súťaže Kráľ
detských čitateľov. Medzi vecnými cenami som dostal zborník Petržalské súzvuky Ferka
Urbánka, v ktorom bola práca
O Šípovej Ruženke trochu inak
povedal som, že je to super a
vyskúšam to i ja. A teraz som
tu. Bol som prekvapený ako
pozitívne ma ohodnotila spisovateľka, určite sa budem
snažiť časom niečo vydať.“
Riaditeľka miestnej knižnice Petržalka Katarína Bergerová popriala mladým
autorom, organizátorom i
podporovateľom veľa elánu a
síl do ďalšieho ročníka, ktorý
slávnostne otvorili v závere
podujatia. Svoju tvorbu môžete posielaťv troch exemplároch na adresu Miestna knižnica Petržalka, Kutlíková 17,
851 02 Bratislava.
Autor a foto:
Lucia Drevická
Festival Folk Blues
Session 2011
V Dome kultúry Lúky
na Vígľašskej ulici sa
v sobotu 12. novembra o 18. hodine spustí
ďalší ročník „minifestivalu“ venovaného
bluesu, folkbluesu
i folku.
XI. ročník prináša i tento
rok zaujímavé súbory,
pričom sa na scéne vystriedajú viaceré generácie hudobníkov. Najmladší Bluesraiders si
rýchlo našli svoje miesto
nielen na bratislavskej
hudobnej scéne, ale
ich dravý, nielen bluesový prejav s výbornou
speváčkou Jankou Fujakovou už oslovil nejedného návštevníka ich
koncertu. Súbor Boky
Citom zabieha nielen
do bluesu, ale aj folku
a rocku, pričom dôležitá je vlastná tvorba,
výborné texty a celkový
pódiový prejav kapely.
Americký pesničkár Eric
Wood navštívi Bratislavu
na svojom krátkom turné. Poteší nielen priaznivcov bluesu, ale najmä
ortodoxných folkerov.
Slovensko navštívi sám
bez sprievodnej kapely.
K najstaršej generácii
bude na festivale patriť
„občasný“ bluesový súbor Veteráni zo Salón
Doré, zložený z takých
hudobníkov ako Juraj
Turtev, Ján Litecký–Šveda a ďalší. Už ich mená sú
zárukou kvality a silného
hudobného zážitku.
Návštevníci festivalu sa
môžu aj tento rok tešiť na príjemný zážitok
a hodnotné umelecké
výkony jeho protagonistov.
20 • 4. 11. 2011
Nemám sa jej starať do života
Odpovedá právnik
JUDr. Jaroslav Gründler
Dospelý syn ponižuje matku
[email protected]
Som dôchodkyňa a žijem s dospelým zarábajúcim synom
v jednej domácnosti. Syn mi neprispieva finančne, ani inak
mi nepomáha, správa sa ku mne dehonestujúco. Už to psychicky nezvládam, chcem, aby sa odsťahoval a postavil na
vlastné nohy, ale on to odmieta. Zatiaľ ma napáda len slovne,
ale obávam sa aj fyzického násilia. Aké kroky musím urobiť,
aby som ho mohla vysťahovať z bytu? Prosím, odpovedzte mi
anonymne.
M. P., Petržalka
D
o situácie, keď už človek
nevie, kam sa má obrátiť
o pomoc alebo radu, sa môže
dostať každý. Sú to neľahké
chvíle, niekedy ani najbližší
nevedia pomôcť alebo práve
oni sú tí, ktorí ubližujú. Za deväť mesiacov tohto roka sme
v Bratislavskom kraji zaznamenali 39 prípadov týrania blízkej
osoby, čo sú však iba prípady,
o ktorých sa polícia dozvie.
Domáce násilie väčšinou
stotožňujeme s fyzickým ubližovaním. Násilím je však každá
forma ubližovania - ponižovanie, vulgárne nadávanie, obmedzovanie, izolácia, vyžadovanie
plnenia príkazov a zákazov, vyhrážanie sa, ale aj prejavy nadvlády, zneužívanie moci, psychický nátlak a pod. Je dobré
vedieť, že kdesi čaká človek, aby
poradil a pomohol človeku v
núdzi. Poradenská sieť s poradňami, ktorá poskytuje základ-
PETRŽALSKÉ NOVINY
PORADŇA
né a špecializované poradenstvo, psychologickú podporu
a právnu pomoc je v každom
krajskom meste a pre klientov
je bezplatná. V Bratislave je
viacero krízových centier, ktoré
poskytujú komplexné sociálne
a psychologické poradenstvo.
Odporúčam osloviť Centrum
Nádej v Petržalke, ktoré v rámci psychologického poradenstva poskytuje aj individuálne
psychologické poradenstvo pre
obete domáceho násilia. S poradňou sa skontaktujete telefonicky na číslach 02/6224 7877
alebo 0905 463 425.
Odhlásiť syna z miesta trvalého pobytu je možné v prípade, ak ste vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti. Takto
postupovať sa však nedá voči
vlastníkovi, spoluvlastníkovi,
manželovi alebo nezaopatrenému dieťaťu vlastníka, spoluvlastníka alebo nájomcu.
Ohlasovňa pobytu na váš návrh v zmysle §7 ods.1 písm. f)
zákona č.253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov SR a registri obyvateľov SR v platnom
znení, zruší trvalý pobyt vášho
syna. Miestom trvalého pobytu je obec, na ktorej území bol
synovi trvalý pobyt zrušený.
Túto skutočnosť ohlasovňa
oznámi vyvesením oznámenia
na úradnej tabuli v obci pobytu
po dobu 15 dní. Po zrušení trvalého pobytu môžete požiadať
o vysťahovanie syna. Nárok na
náhradný byt mu neprislúcha.
Trestné oznámenie na syna vo
veci psychického týrania môžete podať ústne alebo písomne na obvodnom oddelení po
lície, úrade justičnej a kriminálnej polície (Nám. hraničiarov
1/b) alebo na prokuratúre (Prokofievova 4). Kým sa rozhodnete vo veci konať, odporúčam
konzultáciu v poradni.
Keď mi moja
dcéra oznámila, že sa sťahuje
k svojmu priateľovi,
skoro som sa zrútila.
Snažila som sa ju
presvedčiť, nech to
nerobí, apelovala
som na ňu, že ma
nemôže opustiť ako
jej otec... Odbila
ma tým, že má svoj
vlastný život a nemám sa jej doň starať. Môžem ju nejako prinútiť, aby ešte
zostala so mnou?
Odpovedá psychiatrička
MUDr. Lucia Pacherová
Zákonník práce a my zamestnanci (4)
Listovanie v novele Zákonníka práce ukončíme pohľadom na zmenu v čerpaní rodičovskej
dovolenky. V úvode je potrebné dať na správnu mieru predstavy, že novelou bola rodičovská
dovolenka predĺžená do päť, resp. osem rokov veku dieťaťa..
T
ak ako doteraz platí, že
zamestnávateľ je povinný
poskytnúť žene a mužovi, ktorí
o to požiadajú, rodičovskú dovolenku až do dňa, v ktorom
dieťa dovŕši tri roky veku a ak
ide o dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav dieťaťa vyžadujúci osobitnú starostlivosť,
je zamestnávateľ povinný poskytnúť žene a mužovi, ktorí o
to požiadajú, rodičovskú dovolenku až do dňa, v ktorom dieťa dovŕši šesť rokov veku. Dĺžka rodičovskej dovolenky ako
taká teda zostáva bez zmeny.
V zmysle § 166 ods. 4 Zákonníka práce sa však zamestnanec môže so zamestnávateľom
dohodnúť čerpať rodičovskú
dovolenku prerušovane v rôznom časovom období a rôznej
dĺžke pri zachovaní zákonom
stanovenej podmienky – stať
sa tak môže najdlhšie do dňa, v
ktorom dieťa dovŕši päť rokov
veku a ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným
stavom vyžadujúcim osobitnú
starostlivosť, najdlhšie do dňa,
v ktorom dieťa dovŕši osem
rokov veku. V takomto prípade sa zdanlivo rodičovská dovolenka a vek dieťaťa opticky
zvyšujú, ale rozsah rodičovskej
dovolenky je rovnaký – tri, prípadne šesť rokov, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým
zdravotným stavom. Počas
čerpania rodičovskej dovolenky môže zamestnanec túto
prerušiť a nastúpiť do zamestnania. V prípade potreby má
možnosť opätovne požiadať
zamestnávateľa o ďalšie čerpanie rodičovskej dovolenky.
Pochopiteľne, aj v tomto prípade platia určité pravidlá, nie je
možné si rodičovskú dovolenku čerpať napríklad po jednotlivých dňoch. V zmysle ustanovenia § 166 ods. 3 Zákonníka
práce má žiadateľ povinnosť
oznámiť zamestnávateľovi minimálne jeden mesiac vopred
predpokladaný deň nástupu na rodičovskú dovolenku
a predpokladaný deň jej prerušenia, skončenia, ako aj zmeny
týkajúce sa nástupu, prerušenia a skončenia rodičovskej
dovolenky. Pri dodržaní lehoty
oznámenia a termínu nástupu
je zamestnávať povinný akceptovať oznámenie zamestnanca
o návrate na pracovisko.
Deti sú pre nás nepochybne
tými najdôležitejšími osobami
v našom živote. Aj preto sme
hrdí na ich úspechy ako na
vlastné, aj preto nás bolia ich
trápenia. Niekedy si neuvedomujeme, že naše deti, o ktoré
sme sa pár rôčkov starali, lebo
boli od nás úplne závislé, sú
už dospelé a samy zodpovedné za svoj život. Ťažko rozdýchavame nesporný fakt, že
už nie sme za svoje dospelé
deti zodpovední, že nie sme
zodpovední za to, kam bude
smerovať ich život, za kroky,
ktoré vo svojom živote spravia
alebo nespravia. Môžeme im
povedať svoj názor, poskytnúť
svoj uhol pohľadu (ak budú
oň stáť...), ale to je všetko. Totiž - niesť zodpovednosť za
niečo, čo vlastne ani nemôžeme ovplyvniť, čo jednoducho
nemáme vo svojich rukách,
je mimoriadne vyčerpávajúce.
A navyše aj nereálne...
Mnohé ženy po štyridsiatke vo vzťahu k svojim deťom
zostali kdesi v období ich puberty (alebo ešte hlboko pred
ňou), iné majú dojem, že ony
sa o svoje deti postarali a teraz sú deti povinné starať sa o
svoje mamy, ďalšie ťažko nesú,
že ich deti majú svoje životy a
už sa tak často nestretávajú, že
je pre nich niekto rovnako dôležitý (prípadne momentálne
dôležitejší) ako ich mama.
Na to je len jediný liek –
rešpektovať, že naše deti sú už
naozaj dospelé. Predstavte si,
že by vaše deti chceli, aby ste
žili podľa ich predstáv, ako by
sa vám to páčilo?
Vzťah mezi rodičmi a deťmi
je veľmi špecifický a sprevádza
ho veľa zaujímavých vývojových etáp. Na začiatku je dieťa
úplne závislé od rodičovskej
starostlivosti. Dá sa povedať,
že z určitého hľadiska je dieťa
pod ,nadvládou´ svojich rodičov. Ale ako postupne dospieva, stáva sa samostatným
a vytvára si svoj vlastný názor.
Mnoho rodičov sa však tejto
zmene neprispôsobí a zotrváva buď v prehnanej starostlivosti (čo dieťa môže pociťovať ako obmedzovanie), alebo
v presvedčení, že on najlepšie
vie, čo je pre jeho dieťa dobré
(ako to vedel v období, keď
dieťa malo málo skúseností
a nevedelo sa o seba postarať).
A v presvedčení, že všetko vedia lepšie ako ich deti, im rodičia zasahujú do života a trvajú
na tom, aby žili podľa ich predstáv. A im sa to, samozrejme,
často nepáči a výsledok je, že
sa od rodičov sa oddialia.
Váš problém môže byť
umocnený aj tým, že ste sa
rozviedli a snažili sa svojej
dcére nahradiť aj otca. Ale ak
nezačnete rešpektovať, že vaša
dcéra je už naozaj dospelá,
nebudete jej dôverovať, tak sa
vaše vzťahy sotva zlepšia.
V podstate vyvolávate u svojej dcéry aj pocit viny. Ona totiž vie, že to s ňou myslíte dobre, ale nemieni sa už nechať
vodiť za ručičku.
A je možné, že po odchode
vašej dcéry budete mať viac
priestoru pre seba, prípadne
pre nájdenie si partnera.
PETRŽALSKÉ NOVINY
Krimipríbeh
Tiene v nočnej tme
Kriminálna polícia sa obracia na občanov so žiadosťou o pomoc pri pátraní
po týchto osobách. Informácie oznámte na najbližšom policajnom útvare,
alebo na telefónnom čísle
158, prípadne na e-mail
[email protected]
Peter
Farkaš, (41)
z Bratislavy
Popis osoby: nedodaný
Na menovaného vydal Okresný súd Bratislava V príkaz na
zatknutie pre prečin nedovolenej výroby omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držanie a obchodovanie
s nimi.
Ladislav
Vanek, (48)
z Bratislavy
Popis osoby: 175 cm vysoký, strednej postavy, má hnedé oči, krátke mierne prešedivené hnedé vlasy s čelnou
plešinou. V minulosti nosil
fúzy s briadkou.
Na menovaného vydal
Okresný súd Bratislava II
a Bratislava IV príkaz na
zatknutie pre trestný čin zanedbania povinnej výživy.
Gabriel
Križan, (30)
z Veľkých
Úľan, okres
Galanta
Popis osoby: je 170 cm vysoký, strednej postavy, má
tmavé vlasy a tmavé oči.
Na menovaného vydal
Okresný súd v Galante príkaz
na zatknutie pre trestný čin
podvodu.
4. 11. 2011 • 21
BEZPEČNOSŤ
V detektívnych románoch sa pije najmä
whisky. Škótska, bourbon, klasická írska,
miešaná, všelijaká. Znalci tohto literárneho
žánru vedia, že sú to kvantá.
P
oznajú romány, kde detektív do seba hodí pohárik na každej druhej stránke a
vyrieši prípad úplne triezvy.
Tak to bolo odjakživa a veľa
na tom nezmenil ani vpád
erotiky a sexu na stránky detektívok. Naopak, aj dámy
milujú, okrem iného, whisky.
Svoje o tom vedela aj pani
Helena (45), ktorá si na seba
vzala bremeno pátrania po
zradných prtiach svojho
životného partnera. Bola
presvedčená, že po takmer
dvadsiatke rokov spolužitia je viac ako isté, že Rudko
(45) jej bohapusto zakáša.
Indície krstené jedným či
dvoma drinkami nabaľovali
na seba reálneho strašiaka v
podobe rozpadu manželstva.
A to teda nie, budem tvojím
tieňom v nočnej tme, zastrájala sa a pripravila si postupnosť krokov na usvedčenie
neverníka. - Dušička, idem
ako vždy na pivko s kamarátom – oznámil s úsmevom
potenciálny zradca a vybral
sa do ulíc. Dušičke starostlivo pripravený plán vyšiel. Na
základe pátracej činnosti a
konšpiračného zisťovania sa
potvrdila neexistencia kamaráta a na svetlo sveta vyplávali
aj ďalšie priťažujúce okolnosti. Sledovanej osobe mali najbližšie dni priniesť problémy,
zďaleka nevyvažujúce slasti
v náručí študentky Jelky (20),
ktorú zapredanec lásky maskoval virtuálnym priateľom.
V
románe
odhalením
a usvedčením páchateľa dej
zvyčajne končí, v prípade
pani Heleny sa všetko iba začalo. Pri prvom kontakte, keď
z prenajatého bytu vytiahla
svoju zákonnú polovičku nie
práve najjemnejším spôsobom, oznámila budúcej architektke svoj názor na mimomanželský sex - štetka jedna,
zahluším ťa, rozmliaždim ako
chrústa, ty radodajka, čože si
už v živote dokázala okrem
rozčapenia svojich krivých
čongáľov, zmaľujem ti tvoju
namaľovanú fasádu! Verbálna
erupcia bola iba počiatkom
ataku na aktérku zakázanej
lásky, ktorú denne začali prenasledovať telefonáty s vyhrážkami o skončení nielen
jej života, ale aj prísľub vykántrenia celej rodiny. Párkrát sa
stalo, že v dome si názor na
morálku slečny študentky a
vyhrážky oslepenia a dolámania hnátov museli vypočuť aj
ostatní obyvatelia, pretože
pani Helena bola rada stredom
pozornosti, v čom ju podporovala aj do spravodlivého
hnevu primiešaná whisky. Jej
detektívne sklony sa naplno
prejavili zistením novej adresy a nového mobilného čísla
prenasledovanej študentky,
ktorej prekazila dve známosti.
Mimochodom, jedna z nich
bola muž so záväzkami. Pravda, lásky slobodnej dievčiny
nenaplnili skutkovú podstatu
trestného činu. Na rozdiel od
opakovaného nebezpečného
vyhrážania, plného krvavého
podrezávania a iných kriminálnych praktík dočasne zhrdenej manželky.
Avantúry pána domáceho
pomaličky prebolievajú, pred
udobrenou manželskou dvojicou stojí čo najlepšie obstáť
v boji s paragrafmi, na ktoré
sa v žalobe odvolala exláska
pána Ruda. Nuž, dnes nie je
zadarmo už naozaj nič. Ani
pomstychtivá žiarlivosť.
V Bratislavskom kraji za deväť mesiacov tohto roka zaznamenali policajné štatistiky 157 prípadov nebezpečného vyhrážania (SR 1328), na základe ktorých bolo trestne stíhaných 127 osôb, z toho v čase
spáchania skutku 38 pod vplyvom alkoholu. Tak vraví § 360 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v
platnom znení v súvislosti s nebezpečným vyhrážaním: Kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou
na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, potrestá sa
odňatím slobody až na jeden rok. (Okolnosťou podmieňujúcou použitie vyššie trestnej sadzby - až tri
roky - je závažnejší spôsob konania, čin spáchaný na chránenej osobe, verejne, osobný motív a. i.)
Od novembra jazdíme po novom (3)
P
red pár dňami odštartovala novelizovaná motoristická jeseň. Pravda, cestný
zákon nie je iba o motoristoch, týka sa všetkých účastníkov cestnej premávky, teda
aj o chodcov.
Ak sme do konca októbra mali na priechode pre
chodcoch takmer absolútnu prednosť, novela zákona
ju do určitej miery výrazne
okresala, pretože prináša
pre chodcov jednoznačnú
povinnosť umožniť električke plynulý prejazd. Zákon
o cestnej premávke sa tak
prispôsobuje
predpisom,
ktoré platia aj u našich susedov, napríklad v Česku
či Rakúsku. Je to celkom
prirodzený krok, pretože
približne dvadsať- a viactonová električka na koľajniciach má oproti autám na
ceste oveľa dlhšiu brzdnú
dráhu a nie vždy dokáže
zabrzdiť tak, aby nedošlo k
tragédii. Každý peší účastník cestnej premávky by si
mal byť vedomý, že po novom sú chodci zodpovední
za prípadnú kolíziu s koľajovým vozidlom. Naďalej však
platí, že vodiči nekoľajových
vozidiel sú povinní dať prednosť chodcom, ktorí vstúpili
na vozovku a prechádzajú
cez priechod pre chodcov
pričom ich nesmú ohroziť.
Stranu pripravil Jaroslav
Gründler, [email protected]
Z policajného bloku
Vykrádači skončili
Pred časom sme uverejnili
upozornenie polície na množiace sa vykrádanie pivníc
v našej v mestskej časti. Od
júna do októbra 2011 nahlásili
občania krádeže vlámaním do
pivničných priestorov s celkovou škodou za viac ako 12 550
eur. Ďalším zlodejstvám zabránili petržalskí policajti pátracou
činnosťou, a tak sa Vladimírovi
M. (21) z Bratislavy a Štefanovi
F. (46) zo Serede dostalo zaslúženej odmeny vo forme obvinenia z trestnej činnosti.
Hyena na Antolskej
Zlodejovi Rudolfovi Š. (54)
z Petržalky bolo fuk transformovanie či nebodaj privatizácia nemocníc, potrpel si však
na návštevných hodinách chorých. Svoju záľubu zrealizoval
na šiestom poschodí nemocnice na Antolskej, kde na oddelení pre dlhodobo chorých jednej pacientke ukradol kabelku
s liekmi, osobnými dokladmi
a hodinkami a druhá prišla
o mobilný telefón. O poschodie nižšie v ten istý deň obral
pacienta o veci v hodnote
1 500 eur a do tretice na treťom
poschodí sa mu do lepkavých
rúk dostal mobilný telefón.
Hyenu počas úteku zadržali aj
s odcudzenými vecami.
Nesympatické autá
Aj autá môžu v človeku vyvolať antipatiu. Aspoň v Mariánovi B. (33) z Petržalky, ktorý
v úprimnom hneve poškodil
na Jankolovej ulici osem motorových vozidiel. Škrabance
na vozidlách predstavujú pre
majiteľov celkovú škodu vo
výške 15 250 eur.
Rozpoltený strelec
Policajti zasahovali na Romanovej ulici proti mužovi (32)
z Bratislavy, ktorý mal podľa
oznámenia strieľať. Poškodení
uviedli, že muž ich pred incidentom fotografoval a keď sa
k nemu priblížili, vytiahol na
nich strelnú zbraň (policajti
zistili, že išlo o plynovú pištoľ). Podozrivý muž uviedol,
že v minulosti bol liečený
na psychiatrickom oddelení
s diagnózou schizofrénia.
Skončil v nemocnici.
22 • 4. 11. 2011
Príbeh vtáka s človečím prikázaním:
NEZABIJEŠ!
2
Fotografie zamrežovaného a uhynutého vtáka - dážďovníka
pri zateplení jedného paneláku, ktoré sme uverejnili v predchádzajúcom čísle PN, vyvolali dve protichodné reakcie.
P
rvú - ľútostivú a bezmocnú: či je vôbec možné tak brutálne a cynicky
utrápiť, odsúdiť na pomalú
smrť iného živého tvora,
druhú - hnevlivú až agresívnu: anonym/ka v telefóne
nadávajúc redakcii, či vieme,
koľko zla vedia vtáci narobiť
v paneláku, keď sa ich „ľudia
nevedia zbaviť“.
ná a stavbárska nedokonalosť.
Technicky riešiteľné veci by
preto nemali vyvolávať odpor
až nenávisť k ničeniu a zničeniu všetkého iného - živého.
Čo nie je Boží trest
Kto komu, koľko a akého zla
narobí, viac či menej - či vtáci ľuďom alebo ľudia vtákom
by naozaj stálo za úvahu. (Už
aj preto, kto „tu“ bol skôr. Ak
sa pozrieme na svet očami
veriacich, potom rečou Biblie, Boh stvoril vtáctvo na piaty deň a človeka až na šiesty.
Ateisti v 5 miliárd rokov
starej dlhovekosti Zeme
nachádzajú prvé vtáky
vo fosíliach druhohôr,
v období kriedy pred
135 - 65 miliónmi
rokov. Človeka
Dážďovník tmavý -
však až vo štvrtohorách. Najstaršie nálezy Homo sapiens
sú asi 125-tisíc rokov staré,
ibaže tak, ako vyzeráme dnes,
trvá len necelých 10-tisíc rokov... Preto by človeku pristalo viac skromnosti a nároku
na korunu tvorstva.) Ale k
vtáčiemu zlu. Možno v nejednej petržalskej domácnosti
sa zahniezdili na lodžii, trus a
perie nie sú vábivé ani voňavé; tiež prenikli cez vetracie
otvory do kuchynskej špajzy,
či sa zo strechy prepadli do
digestora nad plynovým sporákom. Áno, stáva sa to. Na
vine nie sú vtáci, len staveb-
PETRŽALSKÉ NOVINY
B Ý VA N I E
Vták roka 2008.
Nože sa rozpamätajme, sú to
tri či štyri desaťročia, čo družstevníci organizovali na vidieku pohon na škodcov - vrabce. Že všetko požerú. Obilie,
mak, ľanové semená, aj preto
má vraj družstvo také nízke
výnosy. Až na smiech z toho
bolo, sliedilo sa po vtákoch
a nevidelo domácich, v noci
sa zakrádajúcich zlodejov na
družstevné lány. V poliach
stáli strašidlá poobliekané do
starých hábov, na paliciach sa
hompáľali vo vetre hrkotajúce
prázdne plechovky od bravčových a hovädzích konzerv,
a keď si chcel nejaký dedinský
truľo zastrieľať na živý terč,
vzal vzduchovku či malokalibrovku a ta sa do chotára,
aby sa potom po večeroch pri
mixe pivnej desiatky s najlacnejšou borovičkou chvastal,
koľko vrabčiakov za poobedie
vykántril. To známe „poručíme větru, dešti“ a iné ideologické somariny o podmanení
si prírody človekom, najmä
však poľnohospodárska veľkovýroba s tromfami pesticídov, likvidácia dovtedajšieho
prírodného a prirodzeného
prostredia a strata hniezdisk
dokonali dielo: na dedine
zredli kŕdle nielen vrabcov,
ale všetkého vtáctva. A tak
dnes, azda okrem holubov, je
na Slovensku ostatné vtáctvo
už chráneným živočíšnym
druhom. Z niekdajšej súčasti
prírody sa stáva jej vzácnosť.
Potom paradoxne: vtáctvo si
našlo a nachádza, a stále viac
a viac svoje nové domovy v
mestách. Dedinčania sa nevedia vynačudovať, prečo im
hynú včely, na stromoch sčervivie všetko ovocie skôr, ako
dozreje, zo zeme sa ťahá a vykopáva hnilá zelenina. Žiaden
Boží trest, to si len vidiecky
človek vyhnal zo svojich chotárov okrídlených hygienikov
a zdravotníkov - vtákov.
A kdeže sú komáre?
Vtáci sa zahniezdili v panelákoch. Aj v tých našich,
petržalských. V dierach, štr-
Upravená mriežka pôvodného vetracieho otvoru
pod atikou po zateplení
umožní tiež hniezdenie.
binách, vetracích otvoroch. Je
im tam dobre. Možno sme si
ešte nevšimli, že v Petržalke
už nemáme stromy medzi
panelákmi, ale paneláky medzi stromami. Tak nám za
tie roky vyrástli. Kde je bujná
zeleň, tam je aj potrava pre
vtáky, tiež možnosti na nové
domy - hniezda. Potom ešte
druhé všimnutie. Už niekoľko rokov nás tak neotravujú
komáre, všakže. Okná môžeme večer dokorán otvoriť,
za svetlom už nelieta toľko
kadejakého hmyzu. Ba sa ani
toľko chemicky nepostrekuje, ochranári sú v náramnej
zhode s nedostatkom samosprávnych peňazí. A predsa...
Tajnička je ľahká - to tie vtáky. Dážďovníky, lastovičky,
žltochvosty, vrabce, sýkorky,
drozdy... Nie náhodou sme
už napísali, že dážďovník
tmavý, ktorý obýva práve naše
paneláky, za deň skonzumuje
až 50 gramov hmyzu, ak by to
boli len komáre, potom by ich
skonzumoval 25-tisíc ... Vták,
ktorý k nám priletí z Afriky v
apríli a odletí späť v auguste,
u nás počas leta vychová potomstvo, zháňaním potravy
preň zároveň ochraňuje ľudí
od dotieravého a zdraviu
škodlivého hmyzu. Čo mu
potom dávame za to ako odmenu? Vyháňame ho z jeho
hniezd zateplením. Aj preto
ho Slovenská ornitologická
spoločnosť Bird/Life Slovensko vyhlásila za Vtáka roka
2008, aby poukázala na jeho
ohrozenie zo strany človeka.
Rekonštrukciou starších budov prichádza o možnosti
hniezdenia v rôznych dutých
častiach stavieb. Povedané
slovami ochranára, Petržalčana Jána Kaľavského: ,,Vari najviac dážďovníkov hniezdi v
Hájoch. Vracajú sa do pôvodných hniezd. Bolo to aj tento
rok. V máji ich doleteli mračná, svoje hniezda však nenašli,
boli zakryté polystyrénom.
Odleteli preč. Bolo to smutné,
po štebote zostalo len - ticho.
Nepodarilo sa tiež dohodnúť
ani s vlastníkmi jedného paneláku, vlani sme napočítali
na ich dome hniezda pre vyše
sto vtáčích párov. Nepopustili,
všetky otvory zakryjú, zateplia...“
Nie je panelák ako
panelák
V prvej časti vtáčieho príbehu sme ukázali možnosti, ako
žiť s vtákmi. Ako ich neobrať
o vtáčí dom, ako ich nevyhnať
do exilu. Nerobili tak ani starí
Rimania, lebo dážďovníky žili
v mestách už za antických čias.
Veru, taký je to vták. Uviedli sme zoznam petržalských
bytových domov, v ktorých sa
delia s vtákmi o spoločné bývanie. Ukázali sme fotografiu
pôvodných vetracích otvorov
pod atikou po zateplení, napríklad na Romanovej 2 – 12
(150 otvorov ako hniezda) a
fotografiu novovytvorených
hniezd z polystyrénu zabudovaného na zateplenej fasáde pod atikou paneláku na
Jasovskej 51 (9 otvorov ako
hniezda). Sú aj iné možnosti.
Upravené mriežky vetracích
otvorov pod atikou, ktoré
umožnia hniezdenie. Otvor je
dostatočne veľký na vletenie
aj vyletenie. Toto riešenie si
zvolilo deväť bytových domov.
Ak sa vlastníci rozhodnú mať
svojich okrídlených strážcov
naďalej v dome aj po zateplení, môžu sa obrátiť o radu na
ochranára Jána Kaľavského z
Bratislavského ochranárskeho
združenia – BROZ. Kontakt:
mobil: 0903 150 683, e-mail:
[email protected]
Rudolf Gallo
Foto: Ján Kaľavsky
Vytvorené otvory na zateplenej fasáde
paneláku na Jasovskej 51 sú zasa dobrou skrýšou pre netopiere.
PETRŽALSKÉ NOVINY
Môžu za škrty v Lepšom svete naozaj
iba „zlí“ úradníci?
Keď 21. 10. 2011 vyšiel v Petržalských novinách článok predsedu združenia Lepší svet pre znevýhodnených PaedDr. Dušana Mikulca pod
názvom Škrty v Lepšom svete o tom, ako Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny Bratislava vďaka svojmu postupu, keď zamietol refundovať
prevádzkové náklady za druhý štvrťrok pripravil o prácu 14 ťažko
zdravotne znevýhodnených ľudí.
V
eci sú málokedy čierne
a biele, aj keď sa na prvý
pohľad zdá, že vec je jasná: jeden deň na Osuského ulici stojí
chránená dielňa, v nej vyrábajú
darčekové predmety ľudia, ktorí sú svojím telesným a mentálnym obmedzením oproti nám
ostatným veľmi znevýhodnení.
Pomáhajú im pracovní asistenti. Peniaze im pomáhajú k tomu, aby dôstojne žili. Strih – a
„zlá“ úradníčka škrtne perom,
bez dôvodu neodošle peniaze,
a tým donúti chránenú dielňu
skrachovať. Ľudia prichádzajú
o prácu.
My – úradníci hovoríme,
že to bolo trochu inak
Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny prispieva na prevádzku chránenej dielne združenia Lepší svet pre znevýhodnených približne 25-tisíc eur
ročne. Ďalšie prostriedky uvoľňuje na refundáciu miezd pracovným asistentov, v zariadení
rovnako pracujú ako pomocní pracovníci aj ľudia, ktorým
vykrývame časť mzdy. Znevýhodneným prispievame na
osobnú asistenciu, hradíme im
náklady na prepravu a ďalšie
kompenzácie.
Každý príspevok, ktorý je
poskytnutý Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratisla-
Prestížny T-COM & T-Mobile
partner príjme do svojho
teamu ambicióznych
a komunikatívnych ľudí
Ponúkame: silu silných
nadnárodných spoločností,
reálny kariérny rast,
bezplatné zaškolenie.
Plat: 800 € + benefity
(auto, mobil) vhodné aj pre
absolventov!!!
BA- 0911333328
4. 11. 2011 • 23
ŽIVOT PETRŽALKY
va či už z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu, alebo
zo štátneho rozpočtu, sú peniaze, za ktoré zodpovedáme.
Úrad nie je „človek Nikto“. Sú
to konkrétni ľudia, ktorí nesú osobnú hmotnú zodpovednosť za každé rozhodnutie,
ktoré vydajú. Každé rozhodnutie musí byť správne a zákonné.
Žiadosť o poskytnutie príspevku na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne
za 2. štvrťrok 2011 predložilo
združenie Lepší svet dňa 29. 7.
2011 ako nekompletnú: chýbalo v nej to hlavné – účtovníctvo, na základe ktorého rozhodujeme, v akej výške budeme
prevádzkové náklady refundovať. 25. 8. 2011 sme zaslali
združeniu Lepší svet pre znevýhodnených výzvu, v ktorej
boli podrobne rozpísané všetky
doklady, ktoré chýbali k žiadosti. Táto výzva obsahovala text:
„... chýbajúce doklady žiadame doložiť do 10 pracovných
dní od obdržania nášho listu (výzvy). V prípade nedodržania termínu predloženia
a doplnenia požadovaných
kompletných dokladov, Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava bude predloženú žiadosť považovať za bezpredmetnú.“
Združenie Lepší svet pre
znevýhodnených 5. septembra
2011 výzvu prevzalo, chýbajúce doklady malo teda doložiť najneskôr do 15. septembra
2011, t. j. do 10 pracovných
dní od prevzatia výzvy. Ale ani
do 20. septembra 2011 sme
potrebné doklady nedostali.
Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny teda nemal inú možnosť ako žiadosť na základe
zákona o službách zamestnanosti a vykonávacích predpisov zamietnuť.
Nás to mrzelo a mrzí
Mrzí nás to, pretože vidíme tých ľudí, ktorí nerozumejú, prečo sa stalo, čo sa stalo,
ťažko komunikujú a sú úplne
bezbranní v situácii, v ktorej sa
ocitli. Vnímajú len to, že odteraz už nebudú mať peniažky,
ktoré im pomohli dôstojne žiť.
Výpadok aj malých prostriedkov, ktoré zarobili v chránenej
dielni, pocítia v tom, že nebudú
mať na nové oblečenie, kvalitnú
stravu, na kino. Že ostanú odkázaní iba na svoje, často minimálne, dôchodky.
Preto považujeme konanie
manažmentu Lepšieho sveta za
nezodpovedné voči svojim zamestnancom. Prepustiť 14 ľudí –
to nie je maličkosť. To je o zodpovednosti. Pán Mikulec v jednom
z rozhovorov povedal: „... pre
týchto ľudí je to hra na prácu,
nikde inde by ich nezamestnali.“ Dobre. Ale viesť a spravovať
chránenú dielňu nie je hra na
biznis. Nie je to pokus – omyl.
Ak údajne ochorela ekonómka z
firmy Par Excellance, s. r. o., ktorá pre nich spracúva účtovníctvo,
ako tvrdia – a firma toto takmer
2 mesiace nebola schopná dodať,
mali firmu jednoducho vymeniť. V Bratislave nie je problém
nájsť dobrú účtovnú firmu. Koniec koncov: z viac ako 200 chránených dielní, v ktorých pracuje
viac ako 400 ľudí, sme v druhom
štvrťroku náklady nerefundovali
iba siedmim.
Ľudia v chránených dielňach
si zaslúžia našu úctu a rešpekt
za to, ako húževnato nesú svoj
osud. Každý z nás by si mal na
chvíľu obliecť ich kožu.
Práve preto sa nikdy nesmú
stať rukojemníkmi tých, ktorí
používajú štátne peniaze.
Mgr. Katarína Dubovanová
a PhDr. Ida Želinská,
Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny Bratislava
Nové knihy
Detské knihy:
Prvý deň v škôlke – leporelo pútavou formou oboznámi deti s prostredím, predmetmi a činnosťami,
s ktorými sa stretnú v materskej škôlke.
M. Vopěnka: Spiace mesto – dobrodružná cesta do
sveta, kde všetci rodičia spia a kde sa začína nemilosrdný boj o prežitie detí vo svete zostávajúcich dospelých.
S. Shepardová: Dokonalé - druhý diel série Malé
klamárky, zo života štyroch zdanlivo dokonalých
dievčat.
U. Poznanski: Erebos - Erebos je počítačová hra
s prísnymi pravidlami. Toho, kto ich poruší, čaká krutý
trest alebo smrť. Erebos ale dokáže splniť aj tie najtajnejšie priania.
J. Schek: Jožinko dieťa svojich rodičov – komiks pre
deti, legendárny seriál z časopisu Roháč a jeho kompletné vydanie.
Beletria pre dospelých:
T. Gerritsenová: Údolie smrti – triler, keď súdna patologička Maura Islesová prijme na lekárskej konferencii
kolegovu ponuku a vyberie sa na výlet so skupinkou
priateľov, netuší, akú dohru bude mať jej impulzívne
konanie.
M. Kompaníková: Piata loď - román rozpráva o deťoch, ktoré si v záhradnom domčeku vytvoria svoju
malú tajnú rodinu. Náhradnú rodinu.
J. Rumpli: Kruhy v obilí - táto kniha nie je o tom,
o čom sa zdá, že je. Nie je o kruhoch v obilí a nie je
ani o death metale. Zaujímavé čítanie, plné dobrých
myšlienok.
D. Nicholls: Jeden deň - Román z prostredia súčasnej
Veľkej Británie o vzťahu medzi mužom a ženou, ktorí
sa spoznali na vysokej škole.
S. Oksanen: Očista – príbeh o troch ženách spojených príbuzenskýcm putom a spoločným tajomstvom.
Román otvára témy sovietizácia Estónska, deportácie
nepohodlných občanov na Sibír a násilie na ženách.
Knihy populárnonáučné a odborné:
J. P. Filiu: Apokalypsa v Islamu – kniha rozoberá nielen apokalyptické vízie v Koráne a klasických prameňoch moslimských tradícií.
R. Alberti - M. Emmons: Asertivita a rovnosť vo vašom živote a vzťahoch – manuál asertivity.
J. Derrida: Strašidlá Marxa – analýza diskurzu protivníkov marxizmu. Autor ukazuje, že Marxove myšlienky
sú sice mŕtve, ale ako strašidlá a tiene a vracajúci sa
mŕtvi síce neškodné, no zároveň paradoxne hrozivé
a nebezpečné.
M. Formáčková: Nenapodobiteľný Michal Dočolomanský – biografia významného slovenského herca.
R. Bergan:…izmy. Ako rozumieť filmu – sprievodca
filmom. Triedi slávne filmové klasiky a režisérov ako
ovplyvnili vývoj filmu.
V. Bechyňová: Sanace rodiny – sociálna práca a dysfunkčnými rodinami.
A. Edmuller - T. Wilhelm: Velká kniha manipulativních techník – tajomstvo presvedčivej komunikácie.
Ďalšie nové knihy nájdete na našich pobočkách…
www.kniznicapetrzalka.sk
24 • 4. 11. 2011
ŠP ORT/INZ E RC I A
Petržalka bude mať novú hokejovú halu
Všetkým obyvateľom Petržalky a predovšetkým milovníkom hokeja a korčuľovania oznamujeme veľmi dobrú správu! Najväčšia mestská časť na Slovensku bude mať na budúci rok novú hokejovú halu.
P
odpisom Memoranda o spolupráci v stredu 26. októbra potvrdili spoluúčasť na projekte a jej
realizácii starosta Petržalky Vladimír
Bajan, prezident novovzniknutého
HC Petržalka 2010 Lukáš Machala a
Martin Pinček, konateľ spoločnosti
Builder, s. r. o., ktorá je investorom.
Prvý krytý zimný štadión na pravom brehu Dunaja bude stáť v Ovsišti na Ulici M. C. Sklodowskej na ploche 6 300 štvorcových metrov. Ako
uviedol architekt Pavol Citovický,
výška investícií predstavuje 3,5 milió/
na eur. Podľa Citovického bude stavebná časť skončená najneskôr v júni
budúceho roku tak, aby bol štadión
skolaudovaný a odovzdaný do prevádzky koncom leta 2012. Citovický
dodal, že už pracujú na základoch
a keďže je stavba skladačkou, termín
dokončenia je reálny. ,,Som rád, že sa
môžeme po dlhšom čase stretnúť pri
možno troška pozitívnej informácii
smerom do územia, do našej komunity. Napriek všetkým zlým správam
sa možno blýska na lepšie časy pre
masový a výkonnostný šport v Petr-
žalke. Aj v športe, ktorý nemá tradíciu, lebo o Petržalke sa dlhé roky hovorilo len v súvislosti s Artmediou.
Som rád, že na území mestskej časti
naozaj kvalitne fungujú športy, ktoré majú veľmi dobré výsledky najmä
v mládežníckych kategóriách. Týka
sa to hlavne dievčenského basketbalového klubu BK Petržalka. Pomáhame aj iným športom, lukostreľbe,
chceme vytiahnuť hore plávanie aj
cyklistiku. Našou snahou je pomôcť
tomuto projektu tam, kde je samospráva silná, pomáhať pri prevádzke
tohto veľmi náročného športoviska.
Vítam, že Petržalka bude mať krytú ľadovú plochu, kde sa bude môcť
korčuľovať verejnosť,“ povedal starosta mestskej časti Bajan.
Ako ďalej uviedol, Zadunajsko
zatiaľ takýto priestor nemá, preto
sa nebojí nedostatku záujmu o nový
štadión. Zároveň však dúfa, že tento
projekt nebude na petržalskej strane
Dunaja ojedinelý. Na štadióne bude
priestor aj na iné športy ako hokej
a verejné korčuľovanie, keďže ho
treba maximálne vyťažiť. Podľa Cito-
ROZVOZ 10.00 - 24.00 HOD.
vického ročné náklady na prevádzku
štadióna budú 500-tisíc eur. ,,Napriek
posledným neúspešným rokom, hokej je na Slovensku stále spoločenský fenomén. Veľmi pekne ďakujem
mestskej časti Petržalka za ústretovosť, za veľmi konštruktívny prístup
od začiatku, keď sme začali spolu
rokovať. Šport ich skutočne zaujíma.
Predstavujeme vám zrod nového hokejového klubu. Má oficiálny názov
HC Petržalka 2010, vznikol vlani
14. decembra. Bol prijatý za riadneho
člena Slovenského zväzu ľadového
hokeja. Činnosť nášho klubu je zameraná na výchovu mládeže, zapojenie sa do majstrovských súťaží a ich
riadenia. Zámerom HC je podpora
dievčenského detského a mládežníckeho hokeja a vznik juniorských
a seniorských tímov mužskej a ženskej kategórie. Klub budujeme úplne
od nuly, budeme robiť nábor od maličkých detí, teda od pred prípravky
a prípravky. Takou špecialitou bude
celoročná hokejová akadémia pre
brankárov, aby mladé talenty išli
v šlapajach Jaroslava Haláka, ktorý to
dotiahol až do NHL,“ zdôraznil Lukáš Machala.
Zimný štadión s kapacitou okolo 200 divákov vyrastie ako súčasť
Športového centra zriadeného v spolupráci s telovýchovnou jednotou
Polygraf Venglošova futbalová akadémia v areáli Základnej školy na
Ulici M. C. Sklodowskej. Projekt pozostáva z ľadovej plochy s rozmermi
Medzinárodnej hokejovej federácie
(IIHF) s príslušenstvom a zo šatní
a priestorov na športovú prípravu
a doplnkové služby, napríklad občerstvenie či relax.
Text: Milan Valko
Foto: Lucia Drevická
www.pizzeriasicilia.sk. www.elgrandefood.sk
Pizzeria a reštaurácia
Akcie: Objednaj 2 pizze 3. máš za 1 €
Objednaj 3 pizze 4. máš zdarma!
Objednávka nad 30 € 10% zľava
0948 777 401, 0948 777 402 / 0902 359 747, 0907 303 364
PETRŽALSKÉ NOVINY
Slov-matic začne proti
talianskemu majstrovi
Úvodný súboj v elitnom kole prestížnej súťaže
UEFA Futsal Cup 2011/2012 odohrá úradujúci
slovenský šampión Slov-matic FOFO Bratislava sídliaci v Petržalke vo štvrtok 17. novembra
o 20.30 h proti tímu Marca Futsal. Taliansky šampión je organizátorom D-skupiny, ktorej zápasy
sa budú hrať v meste Padova v hale PalaFabris
s kapacitou takmer 4-tisíc miest. Zverenci trénera
Jána Janíka sa na druhý deň v piatok 18. novembra o 18.30 h stretnú s druhým zástupcom talianskej futsalovej školy, ktorým je Montesilvano. Po
dni voľna čaká ,,oranjes“ v nedeľu 20. novembra
o 16.15 h ukrajinský súper Uragan Ivano-Frankovsk. Program zverejnila oficiálna internetová
stránka UEFA. Zo štyroch skupín elitného kola
si postup na záverečný turnaj Final Four zaistia
len ich víťazi. ,,Montesilvano je obhajca trofeje
a zahrať si proti nemu je pre nás veľká výzva.
V skupine máme aj druhého talianskeho súpera, ktorým je majster krajiny Marca Futsal.
Čakajú nás kvalitné zápasy v mekke futsalu,
lebo Taliani spolu so Španielmi, Rusmi a Portugalčanmi sa tomuto športu najviac venujú.
Budem rád, ak sa nám podarí v týchto zápasoch obstáť herne aj výsledkovo. Ak budeme
prinajmenšom takí úspešní ako vlani, keď sme
v elitnom kole vyhrali jeden zápas, budem spokojný. Naše šance vidím najreálnejšie proti Uraganu
Ivano-Frankovsk, lebo na ruský štýl hry vieme zahrať. V každom prípade to bude pre nás všetkých
ďalšia dobrá skúsenosť a pre hráčov kvalitná príprava na kvalifikáciu MS, ktorá je na programe
v decembri,“ povedal po žrebe tréner Ján Janík.
Hľadajú strategického partnera
Druholigový futbalový klub FC Petržalka 1898
nekončí, výraznou indíciou v tomto smere bolo
nedávne stretnutie vedenia so sponzormi. ,,Mali
sme pracovné stretnutie s tými ľuďmi, ktorí svojimi financiami ešte stále udržujú náš klub nad hladinou. Jednoznačne môžem vyhlásiť, že našim
hlavným úmyslom je naďalej bojovať za farby klubu, za to, čo doteraz preň urobil každý - od tých,
čo sa starajú o mládež, cez mužov, fanúšikov, akcionárov. Jedno je isté, mužský tím, s ktorým sme
si posedeli v debate po zápase s Myjavou, ale aj
na spoločnej večeri, v žiadnom prípade nepustíme! Práve oddanosť týchto mužov nás nabáda
k tomu, aby sme neprestali v našom úsilí nájsť
strategického partnera,“ povedal výkonný riaditeľ FC Petržalka 1898 Viliam Raček. Petržalčania
sa snažia ísť v ústrety sponzorovi z Arménska, ale
ich úsilie sa stále nepodarilo spečatiť podpisom
pripravovanej zmluvy. FC sa v posledných dvoch
kolách výsledkovo zdvihol, remizoval v Dubnici
0:0 a naposledy zdolal Rimavskú Sobotu 3:1 po
výbornom a oduševnenom výkone. Petržalčania
na ihrisku nešetrili krokmi, na trávniku nechali
všetky sily a po štyroch kolách bez streleného
gólu sa dočkali veľmi cenného víťazstva. Po 15.
kolách II. ligy sú na siedmom mieste, keď majú o
štyri body viac ako posledný Liptovský Mikuláš.
(mv)
Download

Združenia miest a obcí Slovenska