UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE Prírodovedecká fakulta Študijný materiál vznikol za podpory Projektu KEGA č. 3/6241/08 Umenie prezentácie komunikácie ako súčasť inovácie obsahu a metód prípravy učiteľov prírodovedných predmetov. 2010 Predslov
Už od začiatku svojej existencie sa človek učí. Nepotreboval na to vždy školy. Tou najlepšou,
hoci niekedy krutou školou bol, a asi aj stále je, život. Keď uvažujeme o učení sa, myslíme
tým získavanie pocitov, poznatkov a skúseností od najútlejšieho detstva, ale my učitelia
vidíme v tomto procese spravidla vzdelávanie v školskom prostredí. V oboch druhoch učenia
sa je dôležité, aby sme dokázali ilustrovať teóriu praktickými, názornými ukážkami.
Pravekí obyvatelia jaskýň by sa nenaučili loviť mamuty tak, že by iba počúvali, ako sa to má
robiť. Takisto žiaci si neosvoja poznatky na vyučovaní v uspokojivej miere, keď budú iba
pozorne počúvať svojho vyučujúceho. Azda si niečo zapamätajú, ale to ešte nestačí. Veľmi
užitočnou pomocníkom pre učiteľa sú preto učebné pomôcky. Zvyšujú názornosť vyučovania,
pomáhajú žiakom ľahšie si zapamätať to dôležité, podstatné, približujú im realitu.
Od začiatku používania prvých bridlicových tabuliek v Uhorsku vyrobených v dnes známom
pútnickom sídle Mariánke uplynul veľmi dlhý čas. Vtedy to bola skvelá pomôcka, dnes sa nad
ňou v spleti možností, ktoré už veľa škôl má, iba pousmejeme. Nad všetkými vymoženosťami
modernej techniky by však mal vyčnievať človek. On ich používa, on by mal rozhodovať
o tom, ktoré, kedy a v akej miere použiť. Až tým, ako vyučujúci dokáže sprostredkovať
žiakom svoje i ľudské poznanie ako celok, ako s nimi vie komunikovať, ako dokáže žiakov
zaujať – až tým je vyučujúci učiteľom. Niečo z uvedeného sa dá naučiť, natrénovať, niečo je
jednoducho dané.
Táto publikácia vám chce pomôcť v napĺňaní vášho (budúceho) povolania: byť dobrými
učiteľmi.
Autori
PREZENTÁCIA ‐4‐ UMENIE PREZENTÁCIE A KOMUNIKÁCIE PREZENTÁCIA
Pojem prezentácia sa do nášho povedomia a aj do bežného
jazyka dostal z anglosaského prostredia. Možno ho chápať
v dvoch
rovinách,
významoch.
V širšom
význame
ide
o akékoľvek súvislé ústne vystúpenie jednotlivca spravidla pred
publikom. Prezentovať možno myšlienky, výrobky, produkty
nemateriálneho charakteru (napríklad služby), seba samého
a pod. V školskom prostredí sa prezentácia spravidla spája so
sprístupňovaním nového učiva. Prezentácia v užšom zmysle
slova obyčajne súvisí s použitím programového prezentačného nástroja Microsoft
PowerPoint. Aj keď sa tento programový produkt v našich školách už udomácnil
a prezentácie si v ňom vytvárajú nielen učitelia, ale bez väčších ťažkostí aj žiaci, začiatky
jeho používania v širšom meradle možno zasadiť až do obdobia posledných rokov
20. storočia.
V našej publikácii sa venujeme prezentácii v oboch jej významoch. Domnievame sa totiž, že
pre učiteľov (súčasných aj budúcich) je rovnako dôležité vedieť si vytvoriť vhodnú a výstižnú
prezentáciu v programe MS PowerPoint ako dokázať prezentovať daný obsah učiva svojim
žiakom s využitím rôznych materiálnych aj nemateriálnych didaktických prostriedkov.
V publikácii operujeme s rôznymi pojmami, ktoré sa vo vzdelávaní používajú bežne, ale nie
vždy sa rovnako chápu, dovolíme si na úvod uviesť stručné charakteristiky tých z nich, ktoré
frekventovane využívame.
Didaktické prostriedky (zvlášť sa vyčleňujú materiálne didaktické prostriedky) Pod
didaktickými prostriedkami rozumieme všetky prvky, ktoré vyučujúci cieľavedome využíva
na to, aby si žiaci osvojili obsah učiva, a pritom rozvíjali svoje myslenie, učili sa
spolupracovať, prezentovať svoje myšlienky, názory a postoje a pod.
Materiálne didaktické prostriedky chápeme ako všetky predmety materiálnej povahy alebo
diela sprostredkované pomocou médií materiálnej povahy, ktoré pomáhajú učiteľovi
sprostredkovať žiakom obsah učiva a súčasne žiakom získať efektívne a správne predstavy
o ňom. Medzi materiálnymi didaktickými prostriedkami sa na základe účelu ich použitia,
spôsobu zhotovenia a celkovej podoby rozlišujú dve veľké skupiny (a niekoľko menších):
učebné pomôcky a didaktická technika.
PREZENTÁCIA ‐5‐ UMENIE PREZENTÁCIE A KOMUNIKÁCIE Didaktické metódy
Rozumieme pod nimi koordinovaný systém činností učiteľa a žiakov rešpektujúci didaktické
ciele zameraný na aktívne osvojenie zámerne usporiadaného obsahu učiva
Vyučovacie formy
Pri vyčlenení pojmu vyučovacia forma má prioritnú úlohu
uvedomenie si faktu, s kým a ako vo vyučovaní pracujeme.
Na základe toho môžeme vyučovaciu formu chápať ako
širší rámec pre uplatnenie rôznych didaktických metód
v rôznom vyučovacom prostredí. Medzi vyučovacie formy
zaraďujeme najmä samostatnú prácu žiakov, skupinové
vyučovanie, projektové vyučovanie (projektová metóda), blokové vyučovanie.
Organizačné formy vyučovania
Pod organizačnými formami vyučovania rozumieme časový a priestorový rámec pre
uplatnenie rôznych didaktických metód a vyučovacích foriem. Základnou organizačnou
formou je vyučovacia jednotka. Podrobnejšie sa rozlišujú vyučovacie jednotky (spravidla
hodiny) v triede (štandardne trvajú 45 minút), v laboratóriách alebo na školských pozemkoch,
v telocvičniach (na školských ihriskách), vyučovacie jednotky v prírodnom prostredí, vo
výrobných podnikoch alebo v iných inštitúciách (pre ne sa používajú pojmy vychádzky
a exkurzie).
ZÁKLADY
TVORBY
PREZENTÁCIÍ
V PROGRAME
MS
POWERPOINT
(prezentácia v užšom slova zmysle)
Práca v programe MS PowerPoint (v ďalšom texte často používame označenie ppt
prezentácia) je v súčasnosti považovaná za jednu zo základných podmienok, ktoré musí
človek spĺňať, keď sa uchádza o zamestnanie. Podobne aj v prípadoch, keď je v úlohe
komunikujúceho s obecenstvom. Práca učiteľa je presne takáto z pohľadu požiadaviek
komunikácie. Náplň práce učiteľa je predovšetkým komunikácia so žiakmi. Bez ohľadu na
ciele a spôsoby komunikácie.
Mnoho učiteľov, a to z vlastnej skúsenosti, považuje ppt prezentáciu za niečo, pomocou čoho
sprostredkúvajú informácie študentom. V podstate majú pravdu. Zabúdajú však pritom na
fakt, že nemali by byť len pasívnym poskytovateľom informácií, ale skôr manažérom
PREZENTÁCIA ‐6‐ UMENIE PREZENTÁCIE A KOMUNIKÁCIE poznávacieho procesu žiakov. A to si vyžaduje iný prístup k tvorbe ppt prezentácie, než aký
zatiaľ prevláda.
V súčasnosti sú učitelia vcelku dobre pripravení z hľadiska technickej stránky tvorby ppt
prezentácií. Bohužiaľ, práve vďaka lákavým možnostiam, ktoré tento prostriedok ponúka, sa
často dopúšťajú chýb pri ich tvorbe. Ich ppt prezentácia je technicky funkčná, obsahovo
logická, ale napríklad aj zbytočne preplnená informáciami, nezaujímavým textom a potom
slúži skôr na odpisovanie, než na to, čomu slúžiť má – podporiť prednášajúceho.
Mnoho prezentujúcich vychádza z predpokladu, že ppt prezentácia je určená pre obecenstvo.
V konečnom dôsledku je to pravda. Ale kým sa informácia dostane k obecenstvu, musí ju
predložiť človek. A to, akým spôsobom ju predkladá, do veľkej miery závisí od spôsobu
prípravy prezentácie, od jej formy, technického zvládnutia tvorby, úrovne a kvality textov,
grafiky a animácií. Práve tu sa niektorí dopúšťajú zásadných chýb, v dôsledku čoho má ich
prezentácia zmysel iba ako zdroj informácií a u príjemcu nenastáva rozvinutie záujmu o danú
tému. Dôvodom pre to môže byť aj presýtenie množstvom informácií v prezentácii. Potom sa
stáva to, že napríklad žiaci len trpne odpisujú, čo vidia na premietacom plátne a nepočúvajú
sprievodné slovo učiteľa. Pritom na takúto činnosť v podstate nepotrebujú ani prezentáciu ani
vyučujúceho.
Platí, že ciele vyučovania a obsah učiva ovplyvňujú formy s metódy, ktoré si učiteľ zvolí vo
vyučovacom procese. Ciele však možno dosiahnuť rôznymi prostriedkami a daný obsah
vyučovania si žiaci v závislosti od konkrétnych podmienok školy a triedy takisto môžu
osvojiť pomocou rôznych metód a foriem. V tejto súvislosti možno konštatovať, že ppt
prezentácia je univerzálny prostriedok (učebná pomôcka) so širokým uplatnením pri
sprístupňovaní nového učiva.
Keďže ide o nepedagogizovanú učebnú pomôcku (takú, ktorú si učiteľ pripravuje na
vyučovanie sám a sám ju aj využije), je potrebné zvlášť zdôrazniť určité požiadavky
a podmienky, ktoré by mala spĺňať.
Obsah ppt prezentácie je daný jednoznačne obsahom učiva, cieľmi a tiež učiteľovou
zručnosťou tvorby prezentácií. Vo svete sa už dávnejšie hodnotili úspechy využívania ppt
prezentácií a z psychologického hľadiska sa hľadali najvhodnejšie varianty foriem ppt
prezentácií. Ukázalo sa, že je vhodné v dodržiavať niektoré jednoduché ale účinné zásady pri
tvorbe prezentácie.
PREZENTÁCIA ‐7‐ UMENIE PREZENTÁCIE A KOMUNIKÁCIE Iba to najdôležitejšie
Jednou z najčastejšie zdôrazňovaných zásad je tá, že prezentácia má obsahovať iba
najdôležitejšie myšlienky, ktoré chce učiteľ (prednášajúci) svojim žiakom (poslucháčom)
sprostredkovať. Je to podobný princíp, ako keď si žiaci (študenti) majú urobiť poznámky
z vyučovacej hodiny (prednášky). Chceme od nich, aby vystihli podstatu, zachytili iba
najvýznamnejšie pojmy a ich obsah, aby im to, čo si poznamenali, pomohlo čo najlepšie
porozumieť danému učivu. S tým súvisí aj zapĺňanie jednotlivých snímok prezentácie
textovými prvkami, veľkosť a typ písma, ktoré by sme mali zvoliť na tento účel. Programové
prostredie ponúka už vo svojej preddefinovanej podobe písanie textu v odrážkach, čím sa pre
tvorcu prezentácie vytvárajú veľmi dobré podmienky, aby tieto prvky nepredimenzoval.
Napriek tomu sa môžeme stretnúť s prezentáciami, ktoré majú ďaleko od dodržania limitov,
hoci aj veľmi voľne stanovených. V rôznych publikáciách sa môžeme stretnúť s odporúčaním
troch, šiestich alebo aj desiatich riadkov na jednu snímku, pričom samozrejme závisí aj od
veľkosti a typu písma, keďže tieto prvky vplývajú napríklad na počet slov v riadku. Tých
10 riadkov je ale evidentne veľa. Optimálne sa nám zdá pravidlo 6 krát 6. Maximálne
6 riadkov na snímke a maximálne 6 slov v riadku. Treba si uvedomiť ďalší dôležitý fakt:
snímka by mala tvoriť vizuálne aj obsahovo jeden celok.
Zhrňme si uvedené konštatovania do stručných bodov:

jedna snímka by nemala obsahovať viac ako 6 riadkov;

v jednom riadku by nemalo byť viac ako 6 slov – vzhľadom na čitateľnosť;

nemali by sa kombinovať štýly, stačí použiť maximálne dva rôzne znakové súbory;

maximálne dve veľkosti písma;

nepoužívať písané písmo;

používať základné farby na texty: čierna a modrá pre bežný text, zelená pre doplnkové
informácie, červená pre zvýraznený text;

obsah jednej snímky by publikum malo pochopiť za 10 sekúnd.
Obrazový materiál má dôležité miesto v prezentácii
Silnou stránkou prezentácií je, že umožňujú vhodne ilustrovať základné textové informácie,
ktoré žiakom ponúkame. Kreslené obrázky, fotografie, tabuľky, grafy, animácie, ukážky
z filmov – to všetko možno s výnimkou určitých technických obmedzení sprostredkovať či už
PREZENTÁCIA ‐8‐ UMENIE PREZENTÁCIE A KOMUNIKÁCIE priamo, alebo pomocou pripojenia na internet. Pri príprave prezentácie s týmito prvkami by
sme mali pamätať na niekoľko detailov. Bude ich veľkosť primeraná vzhľadom na miestnosť,
v ktorej budeme používať prezentáciu? Čo je vhodnejšie: nechať obrázok alebo graf
v pôvodnom vyhotovení, alebo ho upraviť? Obrázok môže byť príliš detailný a nemusíme
mať k dispozícii vhodný nástroj na jeho úpravu, ale aj v takom prípade je možné upriamiť
pozornosť divákov na jeho významné znaky. Máme k dispozícii kvalitnú zvukovú súpravu na
použitie animácie alebo filmovej ukážky? Ak premietame uvedené prvky, veľmi často sa
stretneme s prípadom, že sprievodné slovo je v cudzom jazyku. Čo je vhodnejšie: nechať
znieť zvuk v origináli, alebo ho vypnúť a komentovať ukážku vlastnými slovami.
Nezanedbateľnou stránkou použitia všetkých uvedených druhov grafických prvkov je vhodné
zladenie pozadia prezentácie s tým, čo premietame. Väčšina uvedených poznámok nemá
charakter jednoznačných návodov, odporúčaní. Sú skôr upozornením na to, čo treba pri
príprave zvážiť.
Nevyhnutný je komentár
Či už premietame textové prvky, alebo využijeme obrázky,
grafy prípadne animácie, musíme si premyslieť, ako ich
okomentujeme.
Prezentácia
bez
sprievodného
slova
prezentujúceho (učiteľa) stráca svoj význam. Je vhodné
nielen si premyslieť samotný obsah toho, čo žiakom
v súvislosti s prezentáciou povieme, ako ich do jej priebehu
zapojíme, ale aj sled premietania a základný obsah jednotlivých snímok. V tomto kontexte
vystupuje do popredia fakt, ktorý sme zdôraznili hneď na začiatku – použiť čo najmenej
textových prvkov. Napriek tomu nie je potrebné pamätať si všetky detaily prezentácie. Je
užitočné vytlačiť si jednotlivé snímky a je rovnako vhodné nešetriť pri príprave prezentácie
poznámkami „pod čiarou“ a vytlačiť si ich spolu so snímkami. Aj toto je spôsob
minimalizácie rizika, že sa v prezentácii stratíme a nebudeme v určitej chvíli vedieť, ako
máme pokračovať ďalej.
Vzhľad prezentácie má byť čo najjednoduchší, efekty treba minimalizovať
Častou chybou tvorcov prezentácií podporovanou aj samotným programom je prílišné
sústredenie sa na jej vizuálnu stránku. Aj keď berieme do úvahy okrídlené „šaty robia
človeka“, skutočnosť je taká, že kvality osobnosti človeka spočívajú v niečom inom. To isté
platí aj pre prezentácie. Ich vizuálna stránka sa žiaľ dostáva do popredia až vtedy, keď sa
PREZENTÁCIA ‐9‐ UMENIE PREZENTÁCIE A KOMUNIKÁCIE menej vydarí. K najväčším nedostatkom patrí nevhodná kombinácia farieb textu a pozadia,
časté neodôvodnené používanie tieňovania pozadia resp. jeho alternatívnej štruktúry,
nevhodné zasadenie obrazových prvkov do existujúceho farebného riešenia pozadia,
používanie nevhodných typov písma a tieňovaného písma vo všeobecnosti. V podstate platí
jediné: sústrediť sa najskôr na obsahovú stránku prezentácie a všetkému ostatnému sa
venovať ako menej významnému až neskôr. To znamená, urobiť pravý opak toho, čo
odporúča hneď v úvode svojho manuálu Microsoft PowerPoint XP Asociácia projektu
Infovek (2003): „Aby naša prezentácia hneď od začiatku vyzerala zaujímavejšie, zmeníme
štýl (návrh) našej novej prezentácie.“ Je pritom potrebné odolať ponuke samotného programu,
ktorý „chce“ v prvom rade riešiť vizuálnu stránku prezentácie. Kaminski (internet, 2003)
napríklad uvádza, že už v začiatkoch používania programu MS PowerPoint sa značný dôraz
kládol na maximálne zjednodušovanie vo využívaní jeho nástrojov (iba kombinácia čiernej
a bielej, žiadne špeciálne efekty a pod.). Osobitnou kapitolou sú efekty, ktoré si možno vybrať
pri animovaní textu a obrazových prvkov prezentácie. Stretávame sa s ich veľmi širokou
ponukou a niekedy je im ťažko odolať. Najlepšie je povedať si „všetko s mierou“ a vyhnúť sa
lietajúcim a špirálovo sa krútiacim prvkom. Absolútne nevhodné je ich zvukové podfarbenie.
Za vyslovene nešťastné možno považovať využívanie možností na animáciu textu nie ako
celku alebo aspoň po odrážkach (odstavcoch), ale po jednotlivých slovách, ba dokonca po
písmenách. Predpokladáme samozrejme, že väčšina vyučujúcich sa takýmto triviálnym
chybám vyhne. Prezentácie si však pripravujú aj žiaci a často majú tendenciu súťažiť medzi
sebou v tom, kto si pripraví čo najefektnejšiu. Tieto snahy nemusí vyučujúci priamo negovať,
vhodné je skôr nenásilné usmerňovanie, napríklad zdôrazňovaním výstižnosti obsahu
a uprednostnením efektívnosti pred efektnosťou pri hodnotení.
O úspechu rozhodujú aj detaily
Nastavenie prechodov medzi snímkami a postupnosti objavovania prvkov
prezentácie je základom pre uvedomenie si, v akom poradí chceme mať
jednotlivé snímky. Aj tu platí známe pravidlo – v jednoduchosti je sila. To
ale neznamená, že poradie snímok v prezentácii musí nasledovať od prvej
po poslednú bez odbočení k zdrojom umiesteným v iných súboroch alebo
na adresách z internetu. Rovnako je potrebné si zvážiť, či chceme
prezentovať jednotlivé snímky ako celok, alebo sa ich časti budú objavovať postupne.
Neexistuje jednoznačné pravidlo. Ak máme na snímke obrázok, ktorý môžeme poskladať
a jeho postupné vytváranie demonštruje určitý proces alebo jav, je určite vhodné umiestňovať
PREZENTÁCIA ‐10‐ UMENIE PREZENTÁCIE A KOMUNIKÁCIE ho postupne. Podobne ak charakterizujeme určitý dej, ktorý má presne určenú postupnosť
krokov a sme si vedomí, že premietnutím celej sekvencie textových resp. obrazových prvkov
spôsobíme viac škody ako osohu, je takisto lepšie nepremietnuť naraz celú snímku. Väčšinou
však platí, že obecenstvo by malo vidieť snímky v ucelenej podobe a postupne si k nim
vypočuť kvalifikovaný komentár prednášajúceho. Je samozrejmé, že vyučujúci by mal
uprednostniť iné spôsoby posunu v rámci prezentácie ako príslušné tlačidlá myši alebo
klávesnice. Z hľadiska spôsobu sprostredkovania obsahu je určite prirodzenejšie pohybovať
sa po miestnosti (alebo aspoň jej určitej časti) a posun v prezentácii zabezpečovať pomocou
diaľkového ovládača ako stáť na jednom mieste len preto, že každú chvíľu je nutné kliknúť na
klávesnicu alebo tlačidlo myši. Rovnako je vhodné uvedomiť si, že si môžeme nastaviť
časové intervaly, po ktorých sa budú meniť buď celé snímky, alebo ich časti. Na to je ale
potrebné pomerne presne vedieť, koľko času potrebujeme, kým okomentujeme príslušnú
sekvenciu. Detailmi, ale dôležitými, sú aj veľkosť miestnosti, v ktorej premietame, možnosť
jej zatemnenia, kvalita používaného multimediálneho projektora (prejavuje sa napríklad
v skresľovaní farieb a aj preto nie je príliš vhodné s nimi experimentovať), ozvučenie
miestnosti, skutočnosť, či máme zvlášť k dispozícii reproduktory (dôležité pri zvukovej
nahrávke v prezentácii, pretože tie, ktoré sú zabudované v počítači, spravidla nestačia) a pod.
Toto všetko by sme si mali zistiť vopred, prípadne aj vyskúšať. Samozrejme, tieto detaily nie
sú až také významné, ak vystupujeme v známom prostredí.
Konkrétnejšie a podrobnejšie sa vytváraním ppt prezentácie zaoberáme v nasledujúcej časti
textu.
TVORBA PREZENTÁCIE – prvé kroky
Už na začiatku vytvárania ppt prezentácie si treba uvedomiť, že len jedným z prostriedkov na
dosiahnutie žiadaného cieľa. Starostlivo pripravená ppt prezentácia s premyslenou osnovou
a vhodným, primeraným obsahom môže zvýšiť názornosť sprístupnenia nového učiva, úroveň
jeho pochopenia, trvalosť vedomostí a motiváciu žiakov pre vzdelávanie.
Na to, aby sme mohli vytvoriť prezentáciu, potrebujeme poznať prácu s balíkom MS Office,
konkrétne s nástrojom PowerPoint. Predpokladáme, že základné zručnosti práce už čitateľ má
osvojené a nie je pre neho problém:

vytvoriť nové snímky,
PREZENTÁCIA ‐11‐ UMENIE PREZENTÁCIE A KOMUNIKÁCIE 
vložiť blok textu, upraviť ho, vložiť obrázok, graf, animácie a prechody,

načasovať a spustiť prezentáciu.
Jednoduché prezentácie sú často lineárne, t.j. tvorca „kliká“ od začiatku do konca a nevyužíva
odkazy v prezentácii, teda ide od začiatku do konca podľa svojho tempa. Hoci je takáto
prezentácia jednoduchá, môže splniť svoj cieľ. Učiteľ často potrebuje prezentáciou zdôrazniť
fakty, ktoré žiakom sprostredkúva, ukázať nejaký obrázok, schému a podobne. Zo skúseností
možno konštatovať, že jednoduchá prezentácia zameraná na vizualizáciu problematiky býva
často účinnejšia ako zložitá, s veľkým množstvom pútavých odkazov, obrázkov a podobne.
Nesmieme totiž zabúdať ani na potrebu primeranosti obsahu, jeho prispôsobenia možnostiam
obecenstva.
Napriek tomu je v školskej praxi vhodné využívať tzv. nelineárne typy prezentácií. Tieto
prezentácie často využívajú štruktúrovanie s jasnou navigáciou a ovládacími prvkami,
interaktívnymi nástrojmi, odkazmi na externé elektronické dokumenty, skryté snímky.
V tomto prípade je dôležité zachovať časovaný sled zobrazovania objektov na snímkach.
Tvorba nelineárnej prezentácie sa od tvorby lineárnej líši len väčšou zložitosťou a potrebou
presného plánovania obsahu a konkrétnych krokov pri tvorbe nelineárneho obsahu.
Prezentácia pre vyučovanie
V školskej praxi sa prezentácie používajú predovšetkým pre sprístupňovanie nového učiva
pre žiakov. Takáto prezentácia predstavuje interaktívne a účelné prepojenie snímok s textami,
obrázkami, zvukmi, videami a animáciami. Okrem toho obsahuje aj navigačné prvky na
ovládanie smerovania prezentácie. Najčastejšie je takáto prezentácia premietaná žiakom
pomocou multimediálneho projektora na plátno alebo, čo môže byť lepšie, pomocou
interaktívnej tabule. Prezentácie v školskej praxi zvyčajne využívame pri:

vstupnej motivácii pre tematický celok;

sprístupňovaní učiva s využitím multimediálnych aplikácií;

upevňovaní, opakovaní a systematizácii poznatkov;

žiackych projektoch, ročníkových prácach a podobne;

prácach ŠVOČ;

iných školských a mimoškolských podujatiach.
PREZENTÁCIA ‐12‐ UMENIE PREZENTÁCIE A KOMUNIKÁCIE To, ako bude prezentácia pôsobiť na diváka, aká bude výsledná úroveň prezentácie a tiež
praktickosť a využiteľnosť prezentácie, závisí od mnohých faktorov. Úlohou učiteľa je
predovšetkým sprístupniť nové učivo a tomu prispôsobí aj postup prípravy prezentácie. Aby
však bola prezentácia kvalitne pripravená a najmä aby si učiteľ uľahčil prácu pri jej tvorbe,
odporúčame dodržiavať niektoré zásady. Ide predovšetkým o dodržanie týchto základných
požiadaviek (niektoré z nich sa vyskytli už v predchádzajúcom texte):

jasne vymedzený cieľ – kľúčová myšlienka, téma, ktorú si žiaci majú osvojiť,

definovať typ žiakov, ktorým je prezentácia určená,

stanoviť si vzdelávaciu aktivitu, časový rozsah a technické podmienky prezentácie,

vymedziť logickú štruktúru, usporiadanie jednotlivých snímok, výber vhodných
informácií v danom poradí a ich umiestnenie na snímke,

určiť si prepojenia medzi objektmi na snímku a prepojenia a prechody samotných
snímok,

vymedzenie, ktoré sú základné a ktoré rozširujúce informácie – rôzne spracovanie
pomocou textov, obrázkov a podobne,

ujasniť si, aké odkazy použijem na podporné dokumenty (ak používam), prípadne na
odkazy na internetové zdroje,

nezabúdať na didaktické zásady – primeraný rozsah, vekuprimeranosť a podobne;

poskytnúť informácie z viacerých uhlov pohľadu na problematiku – komplexný obsah;

použiť primerané formy a objekty na snímkach – text, tabuľka, obrázok, schéma,
animácia, video;

zvoliť vhodnú úroveň spracovania jednotlivých objektov a ich umiestnenie na
snímkach;

používať dostatočne veľké písmo, zladenie farieb a grafických prvkov, nevyužívať
zbytočne veľa efektov, vynechať najmä nepotrebné zvukové efekty;

vhodne voliť navigačné prvky a ich umiestnenie – tvorba pomocou šablón je vítaná;

nezabudnúť na možnosť používať prezentáciu aj na inom počítači.
Aby učiteľ vedel zostaviť prezentáciu, nestačí len, aby poznal technický postup a bol zdatný
pri práci s programom MS PowerPoint. Samotné technické zvládnutie ešte nezaručí kvalitnú
PREZENTÁCIA ‐13‐ UMENIE PREZENTÁCIE A KOMUNIKÁCIE prezentáciu. Podobne ako pri fotografovaní: aj technicky dokonalá fotografia môže mať nízku
výpovednú hodnotu a nezapôsobí na city divákov. Technické zvládnutie je len nutná
požiadavka, aby sme mohli pripraviť kvalitnú prezentáciu. Častou chybou pri príprave
prezentácie je to, že si nenaplánujeme jej obsah, čo možno považovať za kľúčový krok.
Keďže si prezentácie pripravujeme systematicky, ponúkame čitateľom náš pohľad na dôležité
kroky pri príprave prezentácií. Netvrdíme samozrejme, že nikto iný nič múdrejšie nevymyslel,
ale ich dodržaním sa šanca na dobrý výsledok zvyšuje. Jednotlivé kroky možno
charakterizovať takto:

najprv si navrhnime štruktúru, rozsah a časovú dotáciu; pre jednoduché snímky stačí
10 – 15 sekúnd na pochopenie (to ale neznamená, že každú snímku budeme môcť
premietať taký krátky čas;

na základe tejto štruktúry si pripravíme texty na jednotlivé snímky, najlepšie do
textového dokumentu, aby sme ho mohli uchovať a spracovávať;

pri textoch používame iba kľúčové slová, ktoré ústne počas prezentovania vhodne
komentujeme ;

pripravíme si potrebné obrázky a fotografie, upravíme ich na potrebnú veľkosť nie
zmenšovaním na snímke, ale v externom grafickom editore (napríklad Irfan);–dôvod
je ten, aby prezentácia nebola príliš náročná na pamäť;

pripravíme si ostatné objekty ako sú grafy, schémy, zvukové a video súbory,
umiestnime ich do osobitného priečinka,

vytvoríme alebo zozbierame externé dokumenty, na ktoré odkazujeme v prezentácii –
Word, Excel a iné, umiestnime, podobne ako obrázky, do osobitného priečinka;

zvolíme si šablónu návrhu prípadne si vytvoríme novú, primeranú šablónu;

všetky pripravené prvky a objekty zakomponujeme na snímky, volíme vhodné
rozloženie na snímke, určujeme poradie objektov a ich vzájomnú interakciu;

vytvoríme navigačné prvky a prepojenia;

aplikujeme animačné efekty, prechody snímok, podľa potreby upravíme časovania
efektov;

overíme si funkčnosť;
PREZENTÁCIA 
‐14‐ UMENIE PREZENTÁCIE A KOMUNIKÁCIE odskúšame dĺžku predvádzania a časovanie prezentácie.
Pozor na využívanie materiálov iných zdrojov; je potrebné dodržiavať autorské práva. Ak sa
materiály využívajú na nekomerčné, vzdelávacie účely, spravidla je postačujúce uviesť odkaz
na pôvodný informačný zdroj.
„Step by step“ alebo na čo všetko treba myslieť
Vieme, že prezentácia pozostáva zo sledu snímok, ktoré vyplnia celú plochu a na ktorých
môžu byť umiestnené bloky textu, obrázky, tabuľky, grafy, animácie, videozáznamy a pod.
Každý jeden snímok môže mať samostatný motív, návrh, farebnú šablónu, animačné efekty
ako aj prechod na ďalšiu snímku. Jednotlivé prvky – objekty na snímke môžeme samostatne
animovať. Všetky tieto nastavenia môžeme uchovávať v tzv. šablónach návrhu a vo vhodnej
chvíli podľa potreby použiť jednoduchým výberom a aplikáciou šablóny na prezentáciu. Pri
tvorbe novej prezentácie je veľmi vhodné využiť prednastavené vlastnosti podľa niektorej zo
šablón návrhov. Úvodná snímka sa správa ako samostatný objekt a na ňu zvyčajne
umiestňujeme názov prezentácie, na aký účel je určená a mená jej autorov. Ak si zmeníme
vlastnosti niektorých objektov, tieto zmeny sa prejavia len na danom snímku a nie v celej
prezentácii. Na to, aby sa zmeny uplatnili v celej prezentácii, musíme zmeniť šablónu návrhu
a zmenu akceptovať pre všetky snímky.
Pri tvorbe prezentácie je mimoriadne vhodné využiť schopnosť práce s PowerPoint-om
v režime detailného prehľadu návrhu. Na jednotlivých snímkach predlohy môžeme zmeniť
veľkosť, farbu a rez písma, ako aj veľkosti a rozlomenie objektov. Výhodné je vložiť tu také
objekty, ktoré sa majú opakovať na každej snímke. Na prvej snímke uvedieme názov
prezentácie ako aj autorov a na druhom je vhodné vytvoriť obsah, ktorý potom môžeme
využívať pri nelineárnej prezentácii.
Ostatné snímky vkladáme podľa potreby a požiadaviek prezentácie. Hneď po vložení máme
možnosť aplikovať používanú šablónu návrhu na snímok. Pri tvorbe novej snímky je však
niekedy výhodnejšie upravovať už vytvorenú, existujúcu snímku. Jej kópiu vytvoríme ľahko
jednoduchým okopírovaním existujúcej snímky. Pomocou zvoleného rozloženia snímky na ňu
ľahko vložíme okrem textu aj obrázok, tabuľku, album fotografií, tvary, graf, mediálne klipy
a pod. Ak potrebujeme prezentovať obšírnejšie údaje, ktoré by sa na jednu snímku nezmestili,
alebo potrebujeme poukázať na nejaký iný logicky ucelený dokument, použime radšej
možnosť odkazovania sa na externý dokument. Keď klikneme na takýto odkaz v prezentácii,
PREZENTÁCIA ‐15‐ UMENIE PREZENTÁCIE A KOMUNIKÁCIE počítač dokument pohľadá a otvorí ho v príslušnom programe. Po zhliadnutí a uzatvorení
tohto externého dokumentu sa vrátime priamo do pôvodnej prezentácie na miesto, kde sme
klikli na odkaz s externým dokumentom. Odkazy a prepojenia sa na snímke vytvárajú veľmi
jednoducho. Za odkaz si musíme zvoliť nejaký objekt; spravidla je to text, ale môže to byť aj
obrázok. Aktivujeme si ho pomocou myši a označenia do bloku, v záložke prepojenia
vyberieme možnosť prepojenia na externý dokument alebo externý hypertextový odkaz
(webstránku) a po jeho vyhľadaní resp. zapísaní adresy dialógové okno zatvoríme
potvrdeným voľby „OK“. Objekt sa stane odkazom a môžeme si funkčnosť preveriť pri
skúške prezentácie.
Počas našej praxe sme zistili, že mnohí autori prezentácie majú problém s vloženými
obrázkami a grafmi. Niežeby nevedeli, ako takéto objekty vkladať, ale umiestnia niekoľko
obrázkov do prezentácie, a tá je zrazu dátovo objemná, je problematické ju prenášať
a kopírovať. Je preto vhodné ešte pred vložením obrázka na snímku objemovo ho
komprimovať v nejakom grafickom editore, alebo, ak je už obrázok vložený, vo vlastnostiach
obrázka zmenšiť jeho dátovú veľkosť voľbou komprimovania obrázka. Ako príklad možno
uviesť prezentáciu s jedným obrázkom, ktorá pred jeho komprimáciou zaberala vyše 31 MB
priestoru na disku, ale po komprimácii obrázka (pričom sa jeho veľkosť nezmenila) sa
uvedená hodnota znížila na 180 kB, čo znamená, že pôvodná prezentácia bola 172 krát
objemnejšia. Pritom výsledný obrázok len minimálne zmenil svoju kvalitu a výpovednú
hodnotu. Ale ušetríme veľa miesta.
Pomocou odkazov môžeme veľmi jednoducho vytvárať nelineárne prezentácie, špeciálne,
keď budeme odkazovať na snímky v našej prezentácii. Predstavte si, že vysvetľujete nové
učivo a k nemu máte pomocný materiál niekde na záverečných snímkach prezentácie. Ak
máte na ne vytvorené odkazy na prvých snímkach, môžete sa na ne odkazovať jednoduchým
kliknutím. Poviete si „Nič nové“. Áno, ale v takomto prípade je už rozhodnutie o tom, či sa
snímky tohto druhu objavia, iba na vás. Skrátka, v takto pripravenej prezentácii je na
učiteľovi, čo z nej použije a čo nie. Práve v tom spočíva umenie učiteľa - vytvoriť materiál,
ktorý bude všestranne využiteľný a pritom zostane jednoducho zrozumiteľný. A ešte drobná
poznámka na záver. Ak budete vytvárať odkazy, či už externé alebo v rámci snímok, skúste
ako odkaz použiť obrázok s kópiou obrazovky – pomocou klávesu PrintScreen si skopírujte
obrazovku toho dokumentu, na ktorý sa odkazujete. Tento obrázok potom vložte do
prezentácie, upravte veľkosť prípadne komprimáciu a len priraďte odkaz. Bude to pôsobiť
viac profesionálne.
PREZENTÁCIA ‐16‐ UMENIE PREZENTÁCIE A KOMUNIKÁCIE Objekty vložené na snímke sa pri prezentácii zobrazia naraz. Niekedy je to užitočné, alebo
aspoň nemožno voči tomu namietať, ale niekedy potrebujeme zabezpečiť ich postupné
objavovanie. Na to slúžia animácie a časovanie jednotlivých objektov. Kliknutím označíme
na snímke objekt, ktorý sa má zobraziť ako prvý. Potom v menu klikneme na vlastné
animácie a takto cyklicky si môžeme animovať jednotlivé objekty. Nebudeme tu presne
rozvádzať postup, ako sa animácie robia; čitatelia sú určite v tejto oblasti skúsení a navyše
každá verzia balíka Office s MS PowerPoint je trochu odlišná. Opakovane nastavíme efekty
pre ďalšie objekty na snímke. Aby sme sa presvedčili o kvalite našej práce, prehratím efektu
alebo celej snímky sa presvedčíme o vhodnom nastavení a poradí efektov. Poradie animácii
jednotlivých objektov môžeme kedykoľvek zmeniť. Podobne ako nastavujeme časovanie
a animáciu objektov, môžeme si nastaviť časovanie a animáciu prechodu jednotlivých
snímok. Postup je analogický ako pri animácii objektov.
Nemali by sme tiež zabúdať na skutočnosť, že súčasťou prezentácie by mal byť aj zoznam
informačných zdrojov, citácii na použité materiály, prípadne aj kontakt na autorov.
Uvedeným informáciám venujeme posledné snímky prezentácie. Nie je vhodné na poslednej
snímke ďakovať za pozornosť, prezentáciu jednoducho a slovne ukončíme.
Počas prípravy prezentácie máme možnosť vytvárať poznámky k prezentácii. Tieto poznámky
nám pomôžu pri prezentovaní, a to v prípade, že máme možnosť spúšťať prezentáciu vo
„vedľajšom“ okne, ktoré je zobrazované multimediálnym projektorom a pôvodná obrazovka
zobrazuje našu prezentáciu vo forme, keď sú poznámky čitateľné. Presnejšie, pred
prezentáciou musíme navoliť na počítači otvorenie paralelnej obrazovky, v ktorom sa
zobrazuje prezentácia a v pôvodnom okne na našej obrazovke vidíme našu prezentáciu, ale
v podobe, v akej sme ju pripravovali. To nám umožňuje vidieť aj poznámky a môžeme ich
využiť. Je však potrebné, aby počítač dokázal využívať duálne zobrazenie a nie klonovanie
obrazovky. Dnešné moderné počítače to umožňujú .
Keď máme prezentáciu pripravenú, čakáme na moment, keď ju spustíme a ukážeme divákom.
Technicky vzaté, premietanie prezentácie nie je zložitý proces. Spustíme ho stlačením klávesu
F5, alebo vyberieme z ponuky Prezentácia spustenie prezentácie. Na prechod medzi snímkami
využijeme šípky vpravo alebo vľavo, prípadne pre jednoduchý pohyb vpred stlačením
medzerníka, alebo tlačidlom Enter, resp. kliknutím ľavým tlačidlom myši. Premietanie
prezentácie sa ukončí na poslednej snímke. Premietanie prezentácie je možné ukončiť na jej
ktoromkoľvek mieste tlačidlom Esc. Prezentáciu môžeme tiež pripraviť ako automatickú,
PREZENTÁCIA ‐17‐ UMENIE PREZENTÁCIE A KOMUNIKÁCIE v tomto prípade je časovanie všetkých prvkov, objektov a snímok automatické. Takúto
prezentáciu môžeme aj zacykliť. aby sa opakovala.
Rady na záver...
Prezentácia určená na vyučovacie ciele by mala pomáhať žiakom
motivovať ich k aktívnemu poznávaniu. Nie je dobré, keď sa pri
prezentácii vytvoria podmienky ako pri sledovaní filmu alebo
televízie (tmavá miestnosť); utlmilo by to aktivitu žiakov a účinok
prezentácie by sa výrazne znížil. Pred použitím na vyučovacej
hodine si ju pre istotu prezrieme a obnovíme, upravíme komentár, ak
je to potrebné. Nikdy nepoužívame prezentáciu ad hoc, len preto,
lebo je k dispozícii. Vždy sa na ňu musíme vopred pripraviť. Je
vhodné pre istotu mať prezentáciu vytlačenú aby v prípade zlyhania techniky učiteľ nezostal
bez pomoci. Veľmi pomôže, ak uprednostníme nelineárnu prezentáciu, na ukryté snímky
dáme rozširujúce a doplnkové informácie, ktoré voláme len v prípade potreby. Vždy by sme
mali na záver zhrnúť učivo, prípadne priamo v prezentácii položiť niekoľko otázok na spätnú
väzbu, na ktoré žiaci môžu odpovedať; tu sa veľmi výhodne môžu využiť rôzne hlasovacie
systémy. Nezabúdajme ani na diskusiu.
PREZENTÁCIE V ŠIRŠOM SLOVA ZMYSLE
Niektoré poznámky v predchádzajúcej časti naznačujú dôležitosť nielen kvalitnej obsahovej
a technickej prípravy prezentácie, ale aj jej samotného sprostredkovania obecenstvu (žiakom).
Toto sa pochopiteľne nedá oddeliť charakteru osobnosti prezentujúceho (vyučujúceho), najmä
od jeho schopnosti komunikovať so svojím okolím. Prezentácia v širšom slova zmysle zahŕňa
najmä schopnosť prezentujúceho zrozumiteľne a primerane sprostredkovať svoje myšlienky
okoliu. Je len samozrejmé, že pre takéto chápanie pojmu nie je nutná prezentácia vytvorená
v programe MS PowerPoint. Napriek tomu sa domnievame, že je vhodné si predstaviť, že
práve tento podporný prostriedok máme k dispozícii.
Či ide o slovný sprievod prezentácie v programe MS PowerPoint, alebo o vystúpenie ako
také, žiada sa dodržať pri ňom určité zásady.
PREZENTÁCIA ‐18‐ UMENIE PREZENTÁCIE A KOMUNIKÁCIE Rozprávame otočení k publiku
V prvom rade je potrebné rozprávať k publiku (žiakom). To je adresátom nášho posolstva
a bez bezprostredného kontaktu s ním nemôže mať taký účinok, ako si predstavujeme.
Prvoradou podmienkou pre to samozrejme je, aby sme sa v prezentovanej problematike dobre
orientovali. Ak máme k dispozícii elektronickú prezentáciu, mali by sme sa vyhnúť čítaniu
textu z monitoru počítača, ale nájsť si miesto, z ktorého si posun snímok zabezpečíme
diaľkovým ovládačom, budeme hľadieť obecenstvu do očí a pritom budeme vidieť na
premietacie plátno. Súčasne by sme mali používať laserové ukazovadlo na zvýraznenie
výnimočne dôležitých myšlienok alebo častí obrázkov v prezentácii. Mnoho diaľkových
ovládačov ho má zabudované, len na to netreba zabudnúť.
Začiatok vystúpenia – kľúč k úspechu
Na začiatku nášho vystúpenia (týka sa to rovnako vyučovacej hodiny ako iného druhu
prezentácie) je dôležité okrem predstavenia sa (žiaci v škole nás pochopiteľne poznajú)
oboznámiť publikum s jeho obsahom. Niekedy sa odporúča začať otázkou, vyzvať
obecenstvo, aby sa niekto z neho vyjadril, čo si myslí o nastolenom probléme alebo o nejakej
situácii zo života, ktorej analýza nás privedie k určeniu ťažiska nášho vystúpenia. Nie vždy to
musí byť účinné, ale prvotná predstava o tom, čo je v centre pozornosti prezentácie, je
spravidla užitočná. V súčasnom školskom vzdelávaní sa zvlášť zdôrazňuje dodržiavanie
princípu spojenia školy so životom, to, že treba vychádzať z praxe a v nej hľadať aj využitie
nadobudnutých poznatkov. Takýmto začiatkom máme spravidla väčšiu šancu zaujať ako
okamžitým pustením sa do obsahu prezentácie.
Byť odborníkom v problematike
Aj keď začiatok nášho vystúpenia je veľmi dôležitý, o jeho úspechu v konečnom dôsledku
rozhoduje najmä naša schopnosť orientovať sa v problematike, s ktorou obecenstvo
oboznamujeme. Aj keď vystupujeme opakovane a predpokladáme, že nás už nič nemôže
zaskočiť, predsa len by sme si mali vopred pripomenúť postupnosť krokov pri ňom. Dobrý
vyučujúci si takisto musí svoje prípravy meniť a aktualizovať. To, že sa dokážeme orientovať
v problematike, sa najlepšie ukáže pri reakciách na prípadné otázky z publika. Ak na ne
dokážeme fundovane odpovedať, máme vyhraté. Keď to nedokážeme, nemusíme sa ešte
vzdávať. V triede máme v každom prípade šancu na reparát, pred iným publikom môžeme
poukázať na to, že otázka je „off topic“ (ak naozaj je), pokúsiť sa odpovedať aspoň čiastočne,
PREZENTÁCIA ‐19‐ UMENIE PREZENTÁCIE A KOMUNIKÁCIE alebo priznať, že nie sme až tak v obraze, aby sme odpoveď zvládli. Pokiaľ by však išlo
o vystúpenie na seminári alebo konferencii, na ktorom sú k dispozícii e-mailové adresy
účastníkov, môžeme aspoň prisľúbiť reakciu touto formou.
Reč tela, kontakt s publikom
Veľmi dôležitý je pri prezentácii pohyb po miestnosti resp. jej časti. Oveľa prirodzenejšie
vyznie prejav sprevádzaný nenúteným pohybom ako strnulé státie na jednom mieste. Veľmi
dôležitá je reč tela. (Viac v ďalšej časti tohto študijného materiálu.) Slovný prejav by mal byť
sprevádzaný primeranou (ale nie prehnanou) mimikou a gestikuláciou. Pri prezentovaní našej
problematiky by sme sa mali usilovať nadviazať kontakt s publikom aj formou jeho
oslovovania. V škole, pri vyučovaní je úplne samozrejmé, že zapájame žiakov do
sprístupňovania nového učiva, keďže chceme, aby si ho osvojovali aj vlastnou aktívnou
myšlienkovou činnosťou, ale rovnaký princíp by mal fungovať aj pri inom publiku. To
znamená, že kladieme otázky (niekedy stačia rečnícke, ktorými „nútite“ poslucháčov, aby
rozmýšľali, ale odpovedáme na ne sami) a súčasne vyžadujeme, aby otázky kládlo aj
obecenstvo. Odporúča sa, aby sme náš prejav smerovali nie k jednej osobe v publiku, ale
hľadali očný kontakt skôr so vzdialenejšou časťou miestnosti resp. školskej triedy ako
celkom.
Komentár k prezentácii – ako hovoriť
Významnou podmienkou dobrej prezentácie je jasný a zreteľný slovný prejav, používanie
ucelených myšlienok vyjadrených vo vetách, ktoré nielen začínajú, ale aj končia. Takýto
prejav si jednoducho treba nacvičiť, natrénovať. Je nutné zvoliť podľa možnosti pomalšie
tempo reči, „neprehĺtať“ hlásky, otvárať ústa. Výhodu z tohto hľadiska majú ľudia, ktorí
dokážu meniť silu hlasu, zdôrazňovať významné body svojho prejavu, intonovať. Jednotvárny
monotónny prejav určite nepomôže nadštandardne zaujať obecenstvo. Sú to možno na prvý
pohľad banálne poznámky, ale veľmi často sa práve na tieto charakteristiky zabúda.
Vyučujúci by mal byť v problematike natoľko zorientovaný, že iba výnimočne použije
pomôcku v podobe príručných poznámok.
Šaty robia človeka
Dôležitým prvkom nášho vystúpenia (hoci nie najpodstatnejším) je vzhľad. Väčšinou si
myslíme, že vyzeráme ako vyzeráme a nedá sa s tým priveľa urobiť. Omyl. Primerané, slušné
oblečenie (nemusí to byť za každú cenu oblek s kravatou), čisté vlasy, oholenie (u mužov),
PREZENTÁCIA ‐20‐ UMENIE PREZENTÁCIE A KOMUNIKÁCIE topánky (iste nie športová obuv alebo sandále) – to všetko by malo byť samozrejmou
súčasťou výbavy dobrého prezentátora/ky. Vhodný je úsmev, ten by ale mal byť prirodzený,
nie strojený, násilný.
KOMUNIKÁCIA ‐21‐ UMENIE PREZENTÁCIE A KOMUNIKÁCIE KOMUNIKÁCIA
Komunikácia
je
určitý
charakteristický
prejav
sociálnej
spolupatričnosti jedincov. Špecifickosť komunikácie je daná funkciou
a rolami, ktoré v nej komunikujúci zaujímajú, ako aj prostredím,
v ktorom
sa
odohráva.
Pedagogickú
komunikáciu
možno
charakterizovať ako komunikáciu, ktorá sleduje pedagogické ciele.
Pedagogickú komunikáciu by sme mohli definovať ako profesionálnu
komunikáciu učiteľa so žiakom na vyučovacej hodine i mimo nej. Túto
komunikáciu chápeme ako základný prostriedok v procese výchovy
a vzdelávania. Môže mať verbálny a aj neverbálny charakter. Riadi sa osobitými pravidlami,
ktoré určujú právomoci jej účastníkov. Má svoje priestorové a časové roviny.
Komunikácia je najprirodzenejší prostriedok, ktorý sa používa na rozvoj osobnosti žiaka. Na
jednej strane sú tí, ktorí riadia a ovplyvňujú priebeh komunikácie – učitelia, vychovávatelia,
asistenti, rodičia, autori učebnice. Na druhej strane sú žiaci, študenti, poslucháči, ktorí
prostredníctvom komunikácie rozvíjajú svoju osobnosť, získavajú poznatky, skúsenosti.
Priebeh je pevne organizovaný podľa pravidiel, ktoré v triede určuje učiteľ. Má na to právo,
pretože je voči žiakom funkčne a spoločensky nadradený a má viac skúseností. Veľmi
dôležité je vymedzenie cieľa pedagogickej komunikácie. Gavora a kol. (1988) uvádzajú, že
výchovno-vzdelávací cieľ tvorí súbor požiadaviek, aké vlastnosti má žiak dosiahnuť, pričom
tento sa aktualizuje v procese komunikácie učiteľa so žiakom tak, že učiteľ transponuje
výchovno-vzdelávacie ciele do sledu pedagogicko-komunikačných cieľov.
Funkcie pedagogickej komunikácie
Podľa Gavoru a kol. (1988) pedagogická komunikácia plní dve základné funkcie:

funguje ako prostriedok realizácie výchovy a vzdelávania,

sprostredkúva vzťahy medzi komunikujúcimi.
Pedagogická komunikácia ako multidimenzionálny jav
Samotná pedagogická komunikácia je veľmi komplexný jav a má niekoľko dimenzií. Gavora
a kol. (1988) rozlišujú tri základné dimenzie:

obsahovú,
KOMUNIKÁCIA 
procesuálnu,

vzťahovú.
‐22‐ UMENIE PREZENTÁCIE A KOMUNIKÁCIE Obsahovú rovinu tvoria pedagogické informácie, ktorými nie sú len poznatky dosiahnuté
realizáciou výchovno-vzdelávacích cieľov, ale i postoje a motívy,
Procesuálna rovina zahŕňa komunikačné činnosti:

verbálne,

neverbálne.
Vzťahová rovina spočíva v sprostredkovaní vzťahov medzi komunikujúcimi.
Medziľudské vzťahy sa vytvárajú, aktivizujú, upevňujú a menia práve prostredníctvom
komunikácie. Vzťahová rovina vzniká už na začiatku komunikácie pri výbere partnera
(partnerov), kde sa prejavuje afektívna stránka osobnosti komunikujúceho. Ten si volí
partnera, ktorého potrebuje, má oňho záujem.
V prípade vzťahov na školách máme niekoľko rozličných možností:

učiteľ – žiak,

učiteľ – skupina žiakov,

učiteľ – trieda,

žiak – žiak,

žiak – skupina žiakov,

žiak – trieda,

skupina žiakov – skupina žiakov,

skupina žiakov – trieda.
Každý vzťah má svoje špecifiká. Napríklad vzťahy učiteľov a žiakov nie sú symetrické,
pretože učiteľ je „nadradený“ žiakom. Tu komunikácia prebieha často podľa uváženia učiteľa.
Iný druh vzťahov je medzi žiakmi navzájom. Aj keď sa v triede nájde niekoľko jednotlivcov,
ktorí môžu mať vyšší status, napríklad vzhľadom vyššiu mieru socializácie alebo kvalitnejšie
sociálne zázemie, tieto typy komunikácií sú viac-menej symetrické.
KOMUNIKÁCIA ‐23‐ UMENIE PREZENTÁCIE A KOMUNIKÁCIE Z tohto delenia komunikácie podľa typov komunikujúcich a podľa spôsobu komunikácie
môžeme stanoviť nasledujúce pojmy:
Komunikátor je osoba, ktorá informáciu vysiela. Pri komunikácii je tiež potrebný
komunikant, osoba, ktorej je informácia určená, ten, kto ju prijíma. Komunikát (komuniké)
je rečová správa, prejav, súbor znakov, informácia a komunikačný kanál je spôsob prenosu
informácie. Komunikačný kanál môže byť verbálny aj neverbálny.
Pre úspešnú komunikáciu je potrebné, aby boli splnené niektoré kvalitatívne požiadavky
účastníkov ale aj spôsobu a povahy komunikácie. Nedodržaním niektorých zásad
komunikácie môže dôjsť k skresleniu informácie. Príčiny vzniku chýb môžeme zaradiť do
niektorej z nasledovných oblastí:
1. chyba u komunikátora – hovorí potichu, zle artikuluje, hovorí rýchlo, príliš zložito;
2. chyba u komunikanta – poruchy zmyslov, nepozornosť, únava, napätie, úzkosť, jazyková
bariéra;
3. chyba v komunikačnom kanáli – hluk prostredia, skreslený prenos, zlá akustika;
4. chyba v samotnom komunikáte – nejasné informácie, príliš náročné až nezrozumiteľné
vzhľadom na vek, vedomosti a schopnosti komunikanta.
V školskej praxi existujú dva extrémy porúch príjmu informácií. Týchto chýb sa často
dopúšťa učiteľ, pretože on je určujúci prvok v komunikačnom vzťahu učiteľ – žiak. Prvý
prípad nastáva keď schopnosť príjemcu prijímať informácie je menšia ako informačný tok.
Dochádza k strate informácií až k únave a rezignácii. Druhý prípad je, keď schopnosti
príjemcu sú oveľa širšie ako informačný tok – napr. učiteľ sprostredkúva informácie už
známe, nedôležité, hovorí pomaly, monotónne. To takisto vedie k nezáujmu a nude žiaka.
Základnou jednotkou komunikácie je spojenie, ktoré pozostáva z vyslania informácie od
komunikátora a jeho prijatia komunikantom. Základnou podmienkou komunikácie je, že ľudia
majú spoločnú skúsenosť, ktorá dáva informácii či správe zmysel. Podľa Křivohlavého (1988)
je dôležité:

kto hovorí a či hovorí za seba alebo za skupinu;

čo hovorí, aké slová vyberá, čo chce a čo nechce povedať, čo hovorí nové;

kde hovorí, čo sa pri tom odohráva, situačne aj dejovo;
KOMUNIKÁCIA 
‐24‐ UMENIE PREZENTÁCIE A KOMUNIKÁCIE ako hovorí, či zrozumiteľne, ako mu záleží na tom, aby mu bolo rozumieť, ako sa pri
tom tvári, čo pri tom robí;

prečo hovorí, aké má dôvody, čo ho k tomu vedie, čo tým chce dosiahnuť,

aký je účinok toho, čo hovorí, s akou odozvou sa stretáva, čo oznámil.
Aby komunikácia splnila očakávania a priniesla výsledky, je nutné stanoviť si cieľ, ktorý
musí byť jasný. Učiteľ musí vedieť, čo chce u žiaka vyvolať. Stále musí sledovať reakcie
žiaka. Preto je dôležité, aby učiteľ žiakov poznal čo najlepšie, aby si mohol vytvoriť obraz
o ich osobnosti a správaní. Efektívna komunikácia musí navodiť a aj udržať pozornosť. Preto
má veľký význam, aby si učiteľ uvedomoval, kto s kým komunikuje, kto je iniciátorom
a ktorým smerom komunikácia prebieha.
Najčastejšia je obojsmerná komunikácia medzi učiteľom a jedným žiakom (42% výskytu) –
dialóg. Ďalšou je jednosmerná komunikácia učiteľa k triede (30% výskytu) – napr. výklad
nového učiva. Treťou je jednosmerná komunikácia učiteľa k žiakovi ako k jednotlivcovi
(10% výskytu) – napr. pokyny, na ktoré žiak slovami neodpovedá (Samuhelová, 1989).
Každý z týchto smerov komunikácie má svoje výhody, nevýhody, obmedzenia. Učiteľ by ich
mal striedať, kombinovať a využívať podľa cieľa vyučovacej hodiny. Nesmie ale zabúdať, že
pracuje s celou triedou ako s malou sociálnou skupinou. Dokonca aj keď sa zameria na
jediného žiaka v triede. Ak by totiž s tým žiakom komunikoval pridlho, ostatní žiaci v triede
by to brali ako signál, že si ich nevšíma a potom by upriamili svoju pozornosť na svojich
spolužiakov – začali by sa v triede baviť.
V priebehu komunikácie je potrebné dodržiavať niektoré pravidlá. Správanie sa v triede je
podchytené určitými pravidlami, na ktorých sa žiaci a učitelia vopred dohodli. Tieto pravidlá
sú stanovené školou, spoločnosťou, morálnymi kódexmi a podobne. Veľká časť žiakov sa
správaním dokáže začleniť do tejto schémy hoci existujú určité jemné odchýlky, ku ktorým
musí učiteľ pristupovať osobitne.
Problémom týchto pravidiel býva, že je ich veľa, ťažko sa pamätajú. Mnohé sú všeobecné
a nezodpovedajú niektorým osobitným požiadavkám. Na druhej strane, ak tieto pravidlá
vznikajú počas praxe, sú síce komplexnejšie, ale ich vznik je podmienený mnohými faktormi
a najmä časom a schopnosťami učiteľa zachytiť drobné, takmer nepostrehnuteľné prejavy
žiakov. Záleží na osobnosti učiteľa a jeho autorite, na jeho nárokoch a požiadavkách, ktoré na
žiakov má, ale i na žiakoch samotných. Navzájom predurčujú, aké pravidlá budú zavedené.
KOMUNIKÁCIA ‐25‐ UMENIE PREZENTÁCIE A KOMUNIKÁCIE Tradičné formy vyučovania sa vyznačujú dominanciou učiteľa a jeho autokratickosťou. Tento
typ pravidiel žiaka silne obmedzuje, znižuje jeho aktivitu a samostatnosť. To síce vedie
k disciplinovanosti a pokoju v triede, ale aj k pasivite žiaka.
Naopak liberálne komunikačné pravidlá síce zachovávajú dominanciu učiteľa, ale sú voči
žiakom viac znášanlivé a tolerantné. Umožňujú voľnejšiu aktivitu, podporujú iniciatívu
žiakov, podporujú rozvoj kreativity, ale kladú veľkú časť zodpovednosti na žiakov samých.
Žiak môže odpovedať aj posediačky, nemusí vstávať, môže odbočiť od témy (otázky) za
predpokladu, že je jeho príspevok hodnotný. Alebo žiak môže učiteľovi a triede klásť otázky,
alebo môže voliť tému učiva, a to na základe dohody s učiteľom alebo diskusie s ním.
Súčasný trend premeny školstva a modernizačné procesy presadzujú skôr liberálne
komunikačné pravidlá.
Vyvážená forma komunikácie by mala mať nasledujúce pravidlá:

účelnosť – komunikovať by sme mali s pozorným poslucháčom a netrestať tých
nepozorných vyvolávaním;

pripustiť, že môže dôjsť k nedorozumeniu so žiakmi;

využívať humor v primeranej forme;

nesmie viesť k ponižovaniu či zosmiešňovaniu.
Na druhej strane existuje niekoľko faktorov, ktoré významne ovplyvňujú obsah a spôsoby
komunikácie, predovšetkým:

konkrétne učivo a jeho obsah,

predošlé vedomosti a vzdelanostná úroveň žiakov,

osobnosť učiteľa,

očakávania učiteľa voči žiakom,

vzťahy medzi učiteľom a žiakmi,

aktivita žiakov,

prijaté pravidlá komunikácie,

použité metódy, prostriedky a formy vyučovania.
KOMUNIKÁCIA ‐26‐ UMENIE PREZENTÁCIE A KOMUNIKÁCIE Tieto faktory výraznou mierou ovplyvňujú komunikáciu učiteľa so žiakom. Určite by ste
vedeli nájsť niekoľko príkladov na spomínané faktory.
Úloha: uveďte niekoľko konkrétnych príkladov vplyvu faktorov na spôsob komunikácie.
ARGUMENTÁCIA ‐27‐ UMENIE PREZENTÁCIE A KOMUNIKÁCIE ARGUMENTÁCIA
Argumentácia je forma komunikácie, pri ktorej sa objasňujú, zdôvodňujú postoje, názory,
konkrétne činy a pod. Najčastejšie argumentujeme, keď potrebujeme niečo dokázať, keď
potrebujeme presvedčiť niekoho, presadiť názor, myšlienku. Aj argumentácia a techniky
argumentácie sú skúsenosti, ktoré si môžeme do určitej miery naštudovať. Mnohé faktory sú
však vrodené prípadne podvedome získané a z toho dôvodu nie je možné ich meniť počas
argumentácie. Hoci sa teda spôsoby argumentácie dajú naučiť len ťažko, môžeme si rozdeliť
typy argumentácií, aby sme sa naučili, ktorý typ a akým spôsobom poskytuje tú ktorú
informáciu pre komunikujúceho partnera. Poznaním týchto typov môžeme mnohokrát
úspešne čeliť mnohým nepríjemnostiam.
V diskusiách sa niekedy používajú nelogické argumenty na presviedčanie oponenta alebo
publika. Cítime, že niečo nie je v poriadku, ale nevieme presne zdôvodniť, čo.
Argumentovať možno rozumne, logicky (logos), citmi (pátos) alebo vôľou, mravnosťou
(étos). Diskusia môže byť založená nielen na logike usudzovania, ale aj logike presviedčania.
Často aj býva takto založená. Ľudia v bežnej bilaterálnej komunikácii častejšie presviedčajú
toho druhého, než by dali priechod vlastnej logike a usudzovaniu. Aby však akákoľvek
argumentácia bola korektná, musí prejsť týmito etapami:
1. výber premís (výroky, ktoré pokladáme za pravdivé)
2. logické usudzovanie
3. formulácia záveru
Pozor: k logicky správnemu i pravdivému záveru sa možno dopracovať aj z nepravdivých
východísk (pochopiteľné, keďže z matematického hľadiska z negácie môže vyplývať aj
pravda).Napríklad:
Premisy: Pre jednoduchosť predpokladajme, že všetky ryby žijú v mori. Delfíny sú ryby.
Z toho vyplýva záver: Delfíny žijú v mori. (zanedbáme tie, ktoré žijú v zoo). Chybná je ale
predstava, že delfín je ryba, je to cicavec.
Rozumný, korektný záver musí byť založený na pravdivých premisách. Stáva sa totiž, že
proces
usudzovania
je
či
už
zámerne
alebo
neúmyselne
smerovaný
obrátene
a prostredníctvom pravdivého záveru sa dokazujú premisy. Potom vznikajú časté
ARGUMENTÁCIA ‐28‐ UMENIE PREZENTÁCIE A KOMUNIKÁCIE nedorozumenia – argumentujúci si napr. nesprávne myslí, že oponent napáda jeho postup
usudzovania, pričom napáda pravdivosť premís alebo záveru, alebo vníma napádanie premís
a pritom ide o napádanie logiky úsudku. Vec komplikuje i fakt, že často sa najprv uvádza
záver a až po ňom premisy, čiže potom oponent nevie, čo vyplýva z čoho a diskusia (zvyčajne
politická) nadobúda charakter humoresky. V hádkach a agresívnejšej spoločnosti sa
najčastejšie „argumentuje“ silou, mocou, avšak v seriózne sa tváriacich diskusiách je to inak.
Rovnako ako reč je súčasťou argumentácie aj poloha tela, gestá, mimika a pod . Ide o reč tela.
Mimovoľne, bez nášho vedomia naše telo argumentuje postavením, polohou niektorých častí,
spôsobom postoja, napríklad ak jeden argumentujúci sedí a druhý pri ňom stojí a podobne.
V tejto časti študijného materiálu budeme ďalej rozvádzať verbálne spôsoby argumentácie,
neskôr však dostane priestor aj neverbálna časť argumentácie a komunikácie.
Niektoré typy nie vždy korektných argumentov
Aby sme vedeli, aké typy argumentov sú „menej vyhovujúce“, uvedieme v ďalšom niekoľko
takýchto príkladov. V každom prípade ich neuvádzame s cieľom aby ste sa ich naučili,
uvedieme ich len pre porovnanie a aby ste, ako budúci učitelia, vedeli, ktoré typy
argumentácií kam „smerujú“ oponenta, aby ste ich pri komunikácii so žiakmi spoznali a vyhli
sa tak problémom. Medzi najčastejšie používané typy nevhodných argumentov patria mnohé,
pre vás známe typy ako napríklad:
Argumentum ad hominem
Útočí sa na osobu oponenta, na jeho vlastnosti, spoločenské zaradenie. Argumentujúci sa
snaží znevážiť osobu oponenta a následne tvrdí, že ak niekto, kto nie je vážený a uznávaný
tak ani jeho tvrdenia nemajú váhu. Častý príklad argumentácie a zbraň mnohých nekvalitných
učiteľov. Učiteľ môže ľahko znevážiť osobu žiaka a potom kľudne na jeho „nižšom“
postavení tvrdí, že sa žiak v problematike nevyzná, veď nie je viac ako hlúpy žiak. Bohužiaľ
aj s takýmto tvrdením sa niekedy stretávame.
Tento argument má niekoľko podtypov, ktoré si tu uvedieme:
Argumentum ad personam
Obyčajné urážky oponenta bez všetkého. Jednoducho považujeme toho druhého za menej
váženého napríklad „Takéto tvrdenie môže vysloviť len nevzdelaný človek“.
ARGUMENTÁCIA ‐29‐ UMENIE PREZENTÁCIE A KOMUNIKÁCIE Okolnostný argument
Znevažuje tvrdenia oponenta cez poukazovanie na nekonzistentnosť jeho tvrdení, na ich
nekvalitu prípadne rozdiely v jeho platforme, napríklad:
“Nechápem, ako môžete kritizovať túto privatizáciu, keď vaša vláda privatizovala omnoho
viac!“, alebo „Ak ste vy katolíci proti potratom, presvedčite najprv svoje katolíčky, aby na ne
nechodili a problém je na 70% vyriešený!“ alebo „Pochopiteľne, vy nikdy nebudete hlasovať
za zákon o nefajčiaroch, keď váš strýko vlastní tabakovú firmu.“
Hlavným princípom tohto typu argumentácie je fakt, že názor toho druhého sa nedá vyvrátiť,
a tak sa argumentujúci snaží odviesť pozornosť k osobe, ktorá ten názor podáva. Tento typ
argumentácie patrí medzi emocionálne najviac pútavý a veľmi často ho využívajú na
predvolebných mítingoch. Výhoda pre argumentujúceho môže byť v minimálnej možnosti
súdnou cestou dokázať neplatnosť jeho tvrdení a tiež, že poukazuje na chyby resp. nedostatky,
ktoré sám argumentujúci má.
Argumentum ad ignorantiam
Je to argumentácia založená na fakte, že sa tvrdenie pokladá za pravdivé pretože sa nedokázal
opak alebo, že tvrdenie je nepravdivé pretože sa nedokázalo, že je pravdivé. A pritom vôbec
nie je možné určiť pravdivosť tvrdenia. Ak je jeden aktér komunikácie v úzkych, veľmi ľahko
podľahne takýmto argumentom a tak isto tento typ argumentu znemožňuje ďalší rozvoj
komunikácie do iných sfér a cieľov. Nie je totiž možné dokázať priamo tam na mieste niečo,
čo sa len predpokladá, že to tak je. Tým pádom takýto argument nedáva možnosť logicky
pokračovať v určenom smere komunikácie a tá sa zasekne. Napríklad „Mimozemské
humanoidné civilizácie určite existujú, lebo ešte nik nedokázal ich neexistenciu“. Našťastie
v súdnictve sa týmto argumentom „nedarí“; človek je nevinný, kým mu nepreukážu vinu a nie
naopak. Niekedy stačí na začiatku formulovať východiská a takýmto argumentom sa
v priebehu diskusií potom dá vyhnúť.
Argumentum ad numerum
Argumentácia na základe počtu ľudí, napríklad čím viac ľudí verí niečomu, tým viac je isté,
že je to správne. Teda snažím sa naplašiť oponenta, že ako je to možné, že on to ešte nevie,
veď to aj vrabce čvirikajú na streche. Len chudák oponent je mimo vedomostí. Veľmi dobrý
príklad poskytujú prieskumy predvolebných preferencií. Občania majú totiž tendenciu
ARGUMENTÁCIA ‐30‐ UMENIE PREZENTÁCIE A KOMUNIKÁCIE prispôsobovať im svoje rozhodnutie vo voľbách, aj keď si to spravidla nepriznávajú. Dôvod
môže byť aj celkom pragmatický: „Ak nechcem, aby môj hlas vo voľbách prepadol, vyberiem
si stranu, ktorá má čo najväčšie šance dostať sa do parlamentu.“ Alebo: „Katolíkov je
dvakrát viac než luteránov, preto je katolícka vierouka pravdivejšia než luteránska.“
Posledným podtypom je:
Argumentum ad verecundiam
Argument tohto typu sa odvoláva na nejakú autoritu. Veď predsa ak je niečo dobré pre
niekoho významného, tak to musí byť určite dobré a pravdivé, celebrity sa nemýlia. Je to
slabá argumentácia; celebrít je totiž priveľa.
Ignorovanie možnosti výnimky z pravidla
Tento argument popiera možnosť existencie výnimky a tým „hádže“ do spoločného vreca
všetko, čo má nejaké spoločné črty, lebo to tak „býva“ napr.: „Drvivá väčšina Slovákov
neznáša Rómov. Ty si tiež Slovák, takže tiež neznášaš Rómov.“
Zovšeobecnenie výnimky z pravidla
Podobný typ argumentu ako predošlý len s tým rozdielom, že tieto výnimky naopak
nebezpečne zovšeobecňuje, napr.: „Niektoré deti sú veľmi neposlušné a neposlušné deti často
pochádzajú z rozvrátených rodín, preto všetky deti z rozvrátených rodín sú neposlušné.“
Non causa pro causa
Tento typ argumentu je jednoduché chybné zdôvodnenie. Častý prípad u žiakov, ktorí si
neprávom myslia, že na nich učiteľ „sedí“ a preto majú zlé známky. Nechcú pripustiť, že
príčinou zlých známok je ich prístup k učeniu sa, napr.: „Včera som sa neučil. Dnes ma učiteľ
vyvolal pretože som vyrušoval. Dostal som zlú známku. Preto keď ma učiteľ vyvolá, keď
vyrušujem, dá mi zlú známku.“
Petitio principii
V tomto prípade sú závery vyvodzované z otáznych predpokladov, teda zrejme chybných
premís. Tento typ argumentu často badať v prípade, ak oponujúci nemá dostatok vhodných
informácií prípadne snaží sa zjednodušiť si argumentáciu a zľahčiť svoje postavenie v súboji.
ARGUMENTÁCIA ‐31‐ UMENIE PREZENTÁCIE A KOMUNIKÁCIE Už skôr sme si ukázali, že z nepravdy v podstate môže vyplývať aj pravda, v každom prípade
však nemožno takýto všeobecný postup argumentovania akceptovať.
Circulus in demonstrando
Toto je prípad klasického zacyklenia, keď nejaký fakt predpokladám a tento fakt dokážem.
Dôkaz je tu ale robený nie práve korektným spôsobom, napr.: Vychádzam z toho, že nijaký
duchovný svet neexistuje. Preto hľadám dôkazy existencie prípadného duchovného sveta vo
svete fyzickom. Nijaké zjavné fyzické dôkazy duchovného sveta nenachádzam, a preto
vyhlásim, že nijaký duchovný svet neexistuje.
Presunutie dôkazu
Ak Váš oponent nemá dostatočné dôkazy na svoje tvrdenia, tak sa majte na pozore, pretože
ľahko sa môže stať, že presunie bremeno dôkazu na Vás, napríklad: „Tak vy nesúhlasíte s tým,
že vláda zapredáva Slovensko. Môžete to dokázať?!“
Argumentum ad populum
Častý prípad, keď argumentujúci využíva city verejnosti, nejakej skupiny, národa a podobne.
Ide o obyčajný populizmus. Argumentujúci svoje tvrdenie podkladá postojmi (údajnej)
väčšiny, aj keď tieto postoje a reakcie nemusia byť správne, napríklad v prípade zachovania
materských príspevkov: „Materský príspevok sa má znížiť o 66 eur na mesiac. Aj tak je nízky.
Za tri roky prídu mnohé matky o tisíce eur!“ Ignorujú sa nasledujúce fakty: vyšší materský
príspevok mali matky, ktoré počas materskej dovolenky nepracujú ani na čiastočný úväzok;
väčšine matiek sa príspevok zvýši; príspevok v pôvodnej výške dostávali matky iba dva roky,
v treťom bol nižší.
Jednostranný argument na atribút javu, veci (kvantitu, kvalitu, novosť, starosť, cena,
prítomnosť autority..)
Často používané typy argumentov, podobný ako vyššie spomínaný Argumentum ad
verecundiam. Argumentuje sa tým, že ak nejaký názor zastáva veľký počet ľudí, tak to musí
byť pravda. Alebo ak sa niečo najčastejšie robí tak a tak, že je to správne. Ak je nejaká vec
kvalitná, je určite dobrá pre všetkých – tu sa ani nehľadí na naše potreby. Tiež, že nové veci,
nové názory musia byť správne preto, že sú nové. Alebo preto, že danú vec používa, uznáva
nejaká známa osobnosť, autorita, elita.
ARGUMENTÁCIA ‐32‐ UMENIE PREZENTÁCIE A KOMUNIKÁCIE Argumentum ad crumenam/lazarum
Argumenty tohto typu sú založené na tom, že ak je niekto bohatší tak, tak má aj väčšiu pravdu
ako chudobnejší. Alebo ak je niekto chudobnejší, tak je cnostnejší, múdrejší. Často sa to
prejavuje pri napr. hlasovaní SMS v reality show, kde sa predpokladá, že bohatší si môžu
dovoliť poslať viac SMS.
Argumentum ab utili
Ak oponent v diskusii dospeje k pocitu, že už nevie ako ďalej, vtedy sa často uchýli
k argumentácii, že nemôže súhlasiť s názorom druhého, pretože to odporuje jeho
ideologickému zameraniu, odporuje to jeho princípom, ktoré pokladá za axiómy. Presnejšie,
že súhlasiť s názorom by pre neho znamenalo ísť si proti vlastnému záujmu. Pamätajme si, že
nič nie je nemenné a ani axiómy nemusia vždy a za každých okolností platiť. Preto sa ľahko
môže stať, že hoci zastávame nejaký názor (ideológiu, presvedčenie), ešte to neznamená, že
máme pravdu. Človek musí mať veľkú vnútornú silu a kultúrne správanie, aby vedel, že
nemusí mať pravdu a dať to patrične najavo. Ľahšie je ukrývať sa za nejaké pseudopravdy
a tváriť sa, že je to tak v poriadku.
Argumentum ad nauseam
V tomto prípade platí staré známe pravidlo – tisíckrát opakovaná lož sa stane pravdou. Teda
časté presviedčanie oponenta môže budiť dojmom, že tvrdenia a argumenty sú pravdivé
a správne.
Najčastejšie chyby v logickom uvažovaní
Kým omylov v argumentácii sa väčšinou dopúšťame nevedome, chybná logika je prejavom,
ktorý konáme vedome, často s úmyslom znevážiť oponenta, jeho myšlienky, poukázať na
niektoré „dôležité“ (pre nás) fakty a podobne. Trik je v tom, že využívame vedomé omyly
a chyby v logickom uvažovaní a môže sa ľahko stať, že náš oponent jednoducho nemôže
nijako argumentovať. Veľmi ľahko sa dá takýto omyl odhaliť, no ťažšie sa dá na to reagovať,
špeciálne ak nie sme si istí, ako oponent zareaguje. Veľmi ľahko môže využiť, po chybnej
logike, niektorý typ chybnej argumentácie a môže nás odzbrojiť. V nasledujúcej časti si
ukážeme niektoré najčastejšie „priestupky“ voči zdravej logike.
ARGUMENTÁCIA ‐33‐ UMENIE PREZENTÁCIE A KOMUNIKÁCIE Anekdotické evidencie
Táto chyba logiky je založená na osobnej skúsenosti. Konkrétne napríklad niekto bude tvrdiť,
že niečo niekde nie je v poriadku a druhý bude namietať, že on tam osobne bol zažil to na
vlastnej koži a nič také sa tam nedeje, alebo nie je. Touto argumentáciou jednak môžeme
odzbrojiť oponenta a jednak, ak začne nesúhlasiť s našim tvrdením, môžeme mu povedať, že
útočí na nás, našu skúsenosť, znevažuje nás a podobne. Pravda je ale taká, že sme sa chyby
dopustili my pri predpoklade, že keď niečo viem, alebo som to videl, zažil na vlastnej koži, to
ešte neznamená, že je to tak vždy a nemenne. Chybná premisa. A ako už vieme, z nej môžeme
odvodiť „všetko“. Pokračovanie v diskusii je už len čerešnička na torte v tvrdeniach,
v ktorých pokladáme oponenta za útočiaceho na našu osobu. Samozrejme, existujú aj opačné
príklady. V minulosti sa s obľubou a systematicky tvrdievalo, aký je život na Západe ťažký,
akí sú tam ľudia nespokojní, že hŕstka obyvateľov žije v blahobyte a zvyšok v chudobe.
Konkrétne skúsenosti ľudí, ktorí sa tam dostali, nijako neodpovedali týmto charakteristikám.
Pritom bližšie k pravde bolo to, čo videli na vlastné oči, ako zovšeobecňujúce tvrdenia
(klamstvá) propagandy. (Hoci, nie je všetko zlato, čo sa blyští.)
Neprípustné zovšeobecnenie
V bežnom živote pre jednoduchosť ľudia zovšeobecňujú. Kým tak konajú bez potreby
argumentovať, je to akceptovateľné. Akonáhle však zovšeobecnenie chceme použiť ako
argument, môžeme sa dopustiť logickej chyby, napr.: „Všetci kradnú tam hore miliardy, tak
čo si nemôžem domov z úradu odniesť zopár hlúpych A4 listov za pár korún?!“ Po prvé, ako
viem, že „tam hore“ všetci kradnú a na druhej strane, keby si každý zobral pár „hlúpych“ A4,
kam by sa podnik dostal?
Porušenie kauzality
Toto je častá chyba, keď za príčinu označujeme jej dôsledok a opačne. Alebo keď porušíme
časovú následnosť tvrdení. Keď dôsledok predchádza príčinu. Napríklad: „Keby som mal som
vyšší plat, určite by som sa v práci viac usiloval.“ Plat je však odmena za odvedenú prácu
a závisí (mal by) od jej množstva a kvality.
ARGUMENTÁCIA ‐34‐ UMENIE PREZENTÁCIE A KOMUNIKÁCIE Zacyklenie
Tejto chyby sa dopustíme, keď nahradíme premisu nášho tvrdenia záverom argumentu.
Napríklad: „Naša strana má tých najlepších odborníkov na vedenie štátu. A podľa čoho
vieme, že sú najlepší? Lebo sú v našej strane!“
Ignorantio elenchi
Táto chyba logiky umožňuje vyvodiť bezcenný záver z nejakého tvrdenia, premisy, ktorý ani
nemusí vyplývať z týchto premís a predošlých argumentov, ale je veľmi pútavý, často aj
emocionálne, napríklad: „Strana opäť potvrdila opäť svoju vedúcu úlohu v štáte a prejavila
vysokú zodpovednosť zabezpečením blaha pre našich pracujúcich v zmysle učenia marxizmuleninizmu. Dokazuje sa tak, že marxizmus-leninizmus je jediným správnym spôsobom
chápania sveta, jeho výrobných síl, triednych štruktúr a zákonitostí v ňom.“ Komentár je
zbytočný.
Bifurkácia
Bifurkácia znamená, že pri argumentácii používame iba dve voľby, aj keď by sa našlo viac
možností argumentovať. Niekedy sám autor myšlienky zatají existenciu viacerých možností
výberu. Často tieto prejavy bývajú emotívne, varujúce, výhražné a podobne. Jednoducho
zanedbanie viacerých možností, aj keď existujú. Napríklad: „Musíte si vybrať, či súhlasíte
s opozíciou a budete spoluvinníkmi ich chýb, alebo sa pridáte na našu stranu.“
Existuje ešte veľa podobných chýb logiky, ktoré sme tu nespomínali, ich výpočet by zabral
veľa priestoru. Časté chyby bývajú, keď obrátime napríklad implikáciu, dokazovanie premís
cez pravdivosť záveru a mnohé iné.
Zbrane ťažšieho kalibru – eristika
Eristika (z gr. ERISTIKÉ [TECHNÉ]) je umenie viesť slovný spor (ERIS). Ide
o dokazovanie alebo vyvracanie akékoľvek tvrdenia, bez ohľadu na to, či je pravdivé alebo
nepravdivé. Najlepšími majstrami boli sofisti, písali o nej príručky školili v nej svojich
žiakov. Popri nich sa ešte v eristike preslávili členovia megarskej školy a eristické spôsoby
argumentácie veľmi používali aj antickí skeptici.
Eristika je schopnosť na základe logickej dôvtipnosti zastávať ľubovoľné pozície a presadiť
ich v diskusii (wikipedia, 2010). Je to veda o vedení (slovných) sporov, polemiky. V týchto
ARGUMENTÁCIA ‐35‐ UMENIE PREZENTÁCIE A KOMUNIKÁCIE sporoch sa využívajú „zbrane ťažšieho kalibru“, ktoré môžu vážne ohroziť smerovanie
argumentácie, ba čo viac, môžu úplne vylúčiť nastolenie obojstrannej spokojnosti pri
komunikácii. Uvedieme niekoľko príkladov naozaj závažných chýb argumentácie.
Komplexná otázka
Komplexná otázka neumožňuje odpovedať na dané tvrdenie, pretože ju síce možno vycítiť
z kontextu, ale nebola vôbec položená. Celé tvrdenie je tak postavené, že akákoľvek odpoveď
znemožní oponenta, prípadne oponent vôbec nemá možnosť odpovedať na tvrdenia, pretože
nie sú pravdivé. V týchto typoch argumentácie sa snúbi cynizmus a hyenizmus, pretože takéto
argumenty dokonale „zabijú“ akúkoľvek snahu o konsenzus. Napríklad: „Už prestala vaša
vláda kradnúť? Kto presne zhrabol tie miliardy na dotáciu kórejskej investície?“
Argument lavínou
Princíp je založený na zveličení, že aj malá zmena niečoho povedie k efektu lavíny, podobne
ako keď podáte prst a chmatnú celú ruku: „Keby sme boli súhlasili s týmto návrhom, tak by sa
sem všetci začali hrnúť a žiadať nás o podporu.“
Pluggium interrogationem
Zaujímavo položená otázka, na ktorú síce požadujeme odpoveď jednou vetou, ale skutočná
odpoveď vyžaduje viac, než jednoduché konštatovania, napríklad: „Vieš mi jednou vetou
vysvetliť, prečo tvoje študijné výsledky zaostávajú za priemerom triedy?“
Vhodená kosť
Vhodená kosť je označenie pokusu o navodenie určitých, často nostalgických, pocitov a tým
snahu dosiahnuť o odbočenie od témy. Často využívaný trik, keď sa oponent skúša vyhnúť sa
niektorým odpovediam, ale nemá dostatočné argumenty.
Slamený panák
Pri tomto type argumentácie nadhodíme vlastný zjednodušený a pre účel veci aj nepresný
obraz toho, čo tvrdí oponent a následne použijeme argumenty nie proti jeho skutočným
tvrdeniam, ale proti ich umelo vytvorenému obrazu. Skrátka zabudneme, o čom sme
ARGUMENTÁCIA ‐36‐ UMENIE PREZENTÁCIE A KOMUNIKÁCIE komunikovali a začneme sa zaoberať len tým, ako a či vôbec oponent má podobný názor ako
je náš zjednodušený.
Tu quoque
Toto je veľmi častý prípad argumentácie, ktorý býva využívaný pri politických diskusiách,
často opozičných strán. V princípe ide o arogantnú reakciu, kde obviníme oponenta z toho
istého, z čoho obviňuje on nás: „My kradneme?! To vaša vláda kradla!“
Na záver, keď nám dôjde „strelivo“
Nakoniec, často sa argumentujúci nevedia dohodnúť na zhode svojich názorov a pohľadov
a keď už niektorý z nich nemá záujem o pokračovanie, prípadne má pocit, že ďalšie
argumenty už nepomôžu, vždy možno diskusiu na danú tému ukončiť. Nie je podstatné, či
sme obeťou alebo autorom nekorektných argumentov. Najčastejšie sa týmito formulkami
môžeme „rozlúčiť“ s oponentom našich tvrdení:

Ja už nejdem reagovať, je to nadlho. Čo som mal povedať, povedal som.

Ja vám neberiem váš názor, máte právo na odlišný názor. Aj vy tolerujte tiež ten môj.

To nemôžeš zhltnúť, že mám iný názor ako ty?! Ak si myslíš, že si ten najmúdrejší
mudrc, arbiter, tak už sa s tebou nebavím.
Smola. Je to smutné, ak diskusia končí takto. Jednoducho obaja svojim mlčaním konštatujú,
že majú nekompatibilné názory, že to nemá cenu. Diskusia teda bola zbytočná a stav po nej je
možno ešte horší ako stav pred ňou. Pritom sa obaja mohli v niečom zhodnúť, len akosi na to
v zápale argumentov zabudli.
A čo na to učiteľ v triede?
Argumentovať je treba sa naučiť. Vyhýbať sa vedomým pokusom o skĺznutie do klišé
a fádnym chybným argumentom. Mnohé slovenské politické diskusie sú prepchaté
argumentmi presviedčania (miesto argumentov logiky) a inými slovnými, zákernými „ranami
pod pás“. Tomuto sa v triede treba vyhnúť. Žiaci určite často budú mať snahu takéto
argumenty použiť, je však v záujme dobrej komunikácie, aby učiteľ vedel reagovať na takéto
argumenty a najmä aby sa im on vyhýbal. Zneužívanie argumentov je často nielen problém
politikov, ale aj bežných diskusií. V triede učiteľ nemusí bojovať o svoje postavenie
vymyslenými argumentmi. Skôr si autoritu získa férovým a zodpovedným prístupom
ARGUMENTÁCIA ‐37‐ UMENIE PREZENTÁCIE A KOMUNIKÁCIE k žiakom. Nakoniec aj naše výskumy v tejto problematike ukazujú na fakt, že v súčasnosti
žiaci viac uprednostnia rovnocenný, partnerský vzťah medzi učiteľom a žiakom a za
najdôležitejšie vlastnosti a schopnosti učiteľa pokladajú jeho zručnosti a umenie prezentovať
a komunikovať.
REČ TELA ‐38‐ UMENIE PREZENTÁCIE A KOMUNIKÁCIE REČ TELA
Neverbálna komunikácia spoluvytvára obraz našej osobnosti a dojmu, aký zanechávame.
Všetky naše gestá, mimika, postoje tela sú akousi tajomnou rečou tela. Ak spolu neladia
pohyby a slová, nedá sa to jednoducho prehliadnuť, človek cíti, že niečo nie je v poriadku.
Môžeme to prirovnať k zle synchronizovanému filmu. Gramatika gest, ktorá je akousi
choreografiou, má svoje pevné zákony. Niektoré gestá sú chápané ako prejav nadradenosti,
iné podriadenosti, niektoré gestá sú vnímané ako znaky sebadôvery či naopak slabosti. Ak sa
stretnú dvaja cudzí ľudia, zaujmú najprv odlišné pozície. Títo ľudia sa najskôr stránia
rovnakých gest. Až keď objavia spoločné záujmy, začnú sa ich gestá synchronizovať.
Ak súhlasíme, prikyvujeme. Prečo to napríklad Indovia a Bulhari robia presne naopak?
Ľudská reč sa po tisícročiach zmenila od základu, svojim gestám sme však ostali verní, sú
totiž dedičstvom pradávnych čias ľudstva, rovnako ako smiech. S m i e c h nebol v dávnej
minulosti ničím iným, než výstrahou. Vedci zistili, že o čo spontánnejšie a bezprostrednejšie
sa dokážeme smiať, o to viac sme si istí sami sebou a vieme, čo môžeme od seba očakávať.
Komu nie je do smiechu, ten je na tom zle, trpí na tele aj na duši, hovoria odborníci (napríklad
neurotici vraj vôbec nemajú zmysel pre humor).
Reč tela má svoju vlastnú gramatiku a interpunkciu, každé gesto je akoby slovo. Musíme si
ale uvedomiť, že reč tela je vecou inštinktu – niekoľko znakov máme vrodených, ostatné sa
v priebehu života učíme (dôkazom sú uskutočnené výskumy pozorovaním slepých a hluchých
detí od ich narodenia). Americkí vedci skúmali ľudí piatich kultúr a kontinentov a zistili, že
všade existujú rovnaké základné gestá, tá istá mimika. Reč tela pre pocity ako sú r a d o s ť ,
hnev, smútok, záujem, prekvapenie, strach, zúrivosť, opovrhnutie, hanba,
REČ TELA ‐39‐ UMENIE PREZENTÁCIE A KOMUNIKÁCIE h n u s sú všade na svete rovnaké, ide o spoločné dedičstvo ľudstva. Všetko ostatné sa učíme
počas života.
O tom, akú „silu“ má reč tela, nám dokazuje aj nemý film. Nemý
film bol čiernobiely a úplne bez slov. Dobro a zlo sa dalo rozpoznať
podľa gest. Niektoré nemé filmy boli podfarbené hudbou, ktorá
navyše zdôrazňovala hraný dej.
To, čo prichádza verbálnym „kanálom“, sú len holé fakty. Neverbálnym „kanálom“ sa
prenáša to, čo vytvára „obraz v duši“. Je dokázané, že 55 - 65% informácií pri medziľudských
stretnutiach verbálneho charakteru pochádza z „reči tela“. V rozhovoroch získavame slovami
asi 7% informácií, zo zvuku hlasu približne 38%. Zdôrazňujeme, že na komunikácii sa
zúčastňujú aj iné zmysly. Je známe, že informácie z okolia získavame prostredníctvom
receptorov zraku (83%), sluchu (11%), čuchu (3,5%), hmatu (1,5%) a chuti (1%) – obr. 1.
Tvár je náš najdôležitejší komunikačný orgán. Tvár zvyčajne hovorí viac a často niečo iné ako
jazyk. Tvár je zrkadlom duše.
Obr. 1 Zachytávanie informácií zmyslovými receptormi
1,5%
3,5%
1,0%
11,0%
83,0%
zrak
sluch
čuch
hmat
chuť
REČ TELA ‐40‐ UMENIE PREZENTÁCIE A KOMUNIKÁCIE Predstavte si, že by ste mali svojou prednáškou zaujať svojich poslucháčov. Nedarí sa Vám,
cítite sa nepríjemne, máte z toho zlý pocit. Prečo sa cítite zle napriek tomu, že vám nikto nič
negatívne nepovedal? Ako ste na to prišli? Po niekoľkých minútach, keď bojujete sami so
sebou, odrazu dostanete skvelú myšlienku a spôsob vašej prezentácie sa náhle zmení. Máte
pocit, že vám poslucháči začínajú rozumieť. Čo sa stalo? Súhlas poslucháčov je nevyslovený,
ale predsa ho cítiť. Prezrádzajú ho „správy“ vysielané rukami, mimikou, gestami, nohami
a celkovým držaním tela. Táto reč tela je pravdivejšia ako to, čo vyslovíme. To, čo je naozaj
dôležité, „počujeme“ očami.
VIE NAŠE TELO KLAMAŤ?
Klamať nie je ľahké. Keď klameme, nervový systém uvedie do činnosti najrôznejšie
samovoľné nekontrolovateľné signály, ako sú č e r v e n a n i e , s u c h o v ú s t a c h , p o t e n i e
d l a n í , s v r b e n i e n a n o s e a v h r d l e. Čím vyššie niekto stojí na rebríčku moci, má vyššie
spoločenské postavenie, tým sú jeho gestá skromnejšie a naopak. Rovnako to platí aj o veku.
Čím starší je človek, tým ťažšie je porozumieť reči jeho tela. Napriek tomu telo neklame. Moc
a vek redukujú gestá! Predstavte si dieťa, ktoré klame – zakrýva si rukou ústa. Ak klame
dospelý človek – ruka sa síce blíži k tvári, ale pohyb sa odvedie smerom k nosu, akoby svrbel.
REČ TELA ‐41‐ UMENIE PREZENTÁCIE A KOMUNIKÁCIE Zároveň podvedomie mu prikazuje pozastaviť svoje slová. Najťažšie nás oklame niekto, koho
veľmi dobre poznáme. Ak niekto klame, ukazuje nesúlad medzi slovami a gestami. Tento
nesúlad najlepšie vycítia ženy – tzv. „šiesty zmysel“ a tie ženy, ktoré sú matkami. Ten, kto si
sústavne toto dorozumievanie cvičí (napr. politici, herci), je schopný falšovať reč svojho tela,
ale musí sa veľmi kontrolovať, aby jeho telo nezačalo vysielať signály, ktoré nie sú v súlade
s jeho slovami. Ťažkosť v klamaní spočíva v tom, že naše podvedomie sa nedá len tak ľahko
ovládať. Kto chce klamať a zároveň pôsobiť presvedčivo, musí redukovať gestá, lebo
mikropohyby sa nedajú ľahko dostať pod kontrolu (prejavujú sa v zlomkoch sekundy, napr.
sťahy svalov tváre). Ani tí najlepší klamári na svete nedokážu zabrániť zužovaniu svojich
zreničiek, keď klamú. Ak má lož fungovať, najlepšie je osobne sa vzdialiť z dohľadu –
rozprávať sa cez drôtený plot, sedieť pri rozhovore za stolom, dorozumievať sa telefonicky
(preto sa telefonovanie často používa pri rozchodoch alebo výhovorkách). Z tých istých
dôvodov aj herci majú značný odstup od publika – pretože svoju rolu iba hrajú.
Medzi najlepších klamárov patria politici a právnici. Ich hlavná metóda spočíva v tom, že
neutralizujú reč svojho tela, takže ich gestá nevyznievajú ani pozitívne ani negatívne. Skúsení
politici vedia ako na to – hovoria sebaisto, autoritatívne, bez emócií, vždy im slová
prichádzajú. Používajú hlboký monotónny hlas, čo najmenej pohybov hlavy a celého tela.
Záver – reč tela sa dá regulovať iba minimálne.
Dve priehľadné gestá pri klamaní:

palcom a ukazovákom si stláčame nosné dierky (pritom sa iba snažíme si rukou zakryť
ústa, ale to robia iba deti; v dospelosti sa toto gesto stane kultivovanejším) – obr. 2.

prst medzi nosom a ústami sa stáva detektorom lži (deti si pri klamaní rukou zakrývajú
ústa) – obr. 3.
Obr. 2 Gesto pri klamaní (A)
Obr. 3 Gesto pri klamaní (B)
REČ TELA ‐42‐ UMENIE PREZENTÁCIE A KOMUNIKÁCIE Nezvykajte si ani na nepretržitý kontakt očí, môže sa to chápať ako neúprimnosť, ba dokonca
klamstvo. O klamstve nasvedčuje aj roztržité pohrávanie sa s rukami.
POČÚVA MA ČI NEPOČÚVA?
Pozorné načúvanie je schopnosť, ktorá nám pomôže udržiavať dobré medziľudské vzťahy
a bude priaznivo pôsobiť na náš pracovný aj súkromný život. K osobe s ktorou hovoríme sa
vždy obráťme celým telom. Smer, ktorým ukazujú naše nohy, je centrom našej pozornosti.
Pokiaľ je naše telo otočené tak, že trup smeruje k druhému človeku a nohy mieria inam,
nepriamo naznačujeme, že máme iný objekt záujmu. Je veľmi dôležité aby bolo vidieť, že
naozaj počúvame. Pokiaľ hovoríme s niekým a ten sa pozerá iným smerom, pravdepodobne si
pomyslíme, že nás nepočúva. Je vhodné, ak nie je pri rozhovore medzi nami žiadna prekážka
(napr. stôl); mali by sme stáť voči sebe v otvorenej pozícii.
Udržiavaním očného kontaktu jednak dávame najavo svoju pozornosť, jednak môžeme
vnímať výraz tváre druhého človeka. Ak je druhý človek niečím pobavený, usmievajme sa!
Ak je znepokojený, tvárme sa vážne! Občas pritakajme na znamenie, že vnímame, čo nám
hovoria.
Rôzne spôsoby správania sa, ktoré sú často interpretované ako dôkaz, že niekto nepočúva:

hniezdenie sa na stoličke

pozeranie sa na hodinky

hranie sa s vlasmi

rozhliadanie sa po miestnosti

hranie sa s ceruzkou

kreslenie si po papieri a iné.
POZOR! Ak sa niekto so zaujatím na niekoho pozerá 10 - 20 sekúnd alebo ešte dlhšie
a pritom pokojne a plynule dýcha, pozornosť pravdepodobne len predstiera.
Niekedy môže byť ťažké sústrediť sa na to, čo počúvate. Ak si uvedomíte, že strácate
pozornosť kvôli hluku, hladu alebo bolesti hlavy, nepokračujte. Sústreďte sa na to, čo vás ruší
a ospravedlňte sa za svoju nepozornosť. Identifikujte príčinu a zvážte, čo s ňou môžete urobiť.
Ak je dôvodom hluk alebo prílišné teplo, pomôže možno presun do pokojnejších priestorov.
REČ TELA ‐43‐ UMENIE PREZENTÁCIE A KOMUNIKÁCIE ČO PREZRÁDZA ÚSMEV?
Ak človek spozoruje niekoho, komu treba naznačiť sympatiu,
ihneď nasadí úsmev. Je to takzvaný „obchodnícky úsmev“,
a ten sa považuje za nepravý cit. Ako rýchlo prišiel, tak rýchlo
aj zmizne. Pravý úsmev sa nielen zjavuje na tvári pred
slovami, ale tiež doznieva ako rozozvučaný zvon.
Pri
precítenom úsmeve alebo smiechu sa pery vytiahnu do širokého „U“ a líca sa nadvihnú tak, až
vytvoria vrásky okolo očí. Pritom sa stiahne obočie a horné viečka dole, oči sa zmenšia.
Ako vidíme, podľa úsmevu sa dá naozaj odhaliť, či človeku chýba prirodzenosť, alebo nie.
Stačí, ak sa zameriame na jej/jeho oči. Ak sa pri úsmeve dotyčnému „usmejú“ aj oči, môžeme
si byť istí, že úsmev je pravdivý. Ak sa totiž smeje nasilu, svaly v oblasti očí sa mu nepohnú.
REČ TELA NA PRACOVISKU
Predstavte si, že sa tá istá skupinka pracovníkov stretáva napríklad jedenkrát do týždňa na
porade (analógia – miesta študentov v učebni). Všimnite si, že účastníkov schôdze „ťahá“
sadnúť si vždy na to isté miesto. Ak sa v skupine objaví niekto nový, neznalý situácie a obsadí
niekomu miesto, zavládne nepokoj. Prečo? Narušila sa komplikovaná konštrukcia vzťahov.
Totižto každé miesto na sedenie je určitým priznaním. Výberom miesta podávame zásadné
informácie a to bez slov. Zaužívaný zasadací poriadok – to je najlepšia „výkladná skriňa
vzťahov“. Vaše miesto za stolom (nech je stôl akéhokoľvek tvaru) je obrazom vášho miesta
v skupine.
Legendárny keltský kráľ Artuš sa traduje ako objaviteľ „round table“ a teda aj rozhovorov za
okrúhlym stolom. Okrúhly stôl bol „vymyslený“ preto, aby mal každý zúčastnený rovnaký
status. Okrúhly stôl navyše nalaďuje uvoľnenú, tvorivú a dobrú atmosféru. Každý by sa tu
mal cítiť stredobodom pozornosti. Ale pozor! Ak tam sedí šéf – ten najvyšší, situácia sa mení!
Sediaci po pravej ruke šéfa je skutočne jeho „pravou rukou“. Aj sediaci po ľavej ruke šéfa má
vysoké postavenie v skupine, ale menšie než sediaci po pravici. Čím ďalej pracovníci sedia od
šéfa, tým je ich moc v skupine menšia. Oprotisediaci člen skupiny sa stáva protihráčom.
Zasadací poriadok sa dá prirovnať k ciferníku hodín – obr. 4:

U nadriadeného bije práve 12 – sedí na tzv. „high-noon“ pozícii = pravé poludnie.
REČ TELA 
‐44‐ UMENIE PREZENTÁCIE A KOMUNIKÁCIE Naľavo a napravo od neho (hodina 11 a 1) sedia „pobočníci“ (spolu so šéfom tvoria
silný trojuholník moci).

Na pozícii 2 a 10 sedia „konštituční rytieri“; chcú postúpiť nahor na skupinovom
rebríčku, ale padne im zaťažko povedať svoju mienku (aj keď sa podkladajú šéfovi,
ľahko sa vzdajú ak cítia, že ich návrhy neprejdú); svojou ctižiadostivosťou môžu
nadriadeného sklamať a žiarlia na pobočníkov.

Na pozícii 3 a 9 ciferníka moci (mŕtva zóna) sedia „nemí prikyvovači“, počuť ich len
vďaka nesúhlasnému dotknutému šepotu; chcú všetko vidieť ale sami nechcú byť
videní – sú otvorení voči obom stranám, majú rovnako blízko k vodcovi skupiny ako
k opozícii. Vodca a protihráč musia vytočiť hlavu, aby túto pozíciu mali v zornom
poli.

Najbližšie k prikyvovačom sedia „sólisti“ – pozícia 4 a 8. Títo sa púšťajú do búrlivej
diskusie, chcú rozvinúť svoje myšlienky, ale len ak sú donútení. Na bitku v zornom
poli sa necítia dostatočne silní.

Pozícia 6 – „otvorený protivník“ je ďalšou veľkou silou v skupine, sedí zoči-voči
vodcovi.

Na pozícii 5 a 7 sedia „pobočníci“ protivníka; pobočník na pozícii 5 býva zväčša
silnejší ako sám protivník.
Čím vyššie operadlo, tým vyšší status. Muž v najvyššom postavení má stoličku s najväčšou
opierkou. Podpery na ruky (čisto opticky) dodávajú viac moci.
Obr. 4 Okrúhly stôl podľa Artušovho zákona
REČ TELA ‐45‐ UMENIE PREZENTÁCIE A KOMUNIKÁCIE O konfrontácii za okrúhlym stolom sme už písali. Ako to funguje (obr. 5) pri stoloch
hranatých?
Priateľsky pri rohu stola:
uvoľnená, priateľská pozícia, najvýhodnejšia pre
rokovania
Zoči-voči:
Kto sa k druhému čelne priblíži, dáva najavo svoju
pripravenosť na konfrontáciu a odhodlanosť
bojovať o postavenie. Je to konkurenčná pozícia.
Do takéhoto rozhovoru sa môže ľahko votrieť
nepriateľský podtón.
Na „svojej strane“:
Takto by mali sedieť iba ľudia, ktorí majú
vyjasnené dôležité otázky, keď sa bude rokovať
len o detailoch a obaja sú teda logicky tej istej
mienky.
Nezáujem:
Kto dodržuje odstup, nechce mať s tou druhou
osobou v rozhovore nič spoločné. Teda sú tu dve
možnosti, jedna prezrádza nezáujem, druhá
chýbajúce sebavedomie.
Pri obdĺžnikovom stole sú dva konce, teda
rovnocenné pozície. Dôležitejšia je tá pozícia, za
ktorou nie sú dvere do miestnosti.
Obr. 5 Rôzne pozície pri rozhovoroch
REČ TELA ‐46‐ UMENIE PREZENTÁCIE A KOMUNIKÁCIE ROZHOVORY pri ktorých zúčastnení stoja
Naše nohy (aj keď v tejto situácii nie sú hlavným zdrojom pozornosti) veľa prezrádzajú. Kto
sa chce „vytratiť“ z miestnosti, jeho nohy smerujú k najbližším dverám. Tieto nohy sú akoby
na „štartovacej čiare“. Naše nohy prezrádzajú aj to, kto a čo nás zaujíma. Na obr. 6 je
zachytené stretnutie troch ľudí, medzi ktorými nie je žiadne napätie, všetko je otvorené, nikto
nie je vytláčaný z rozhovoru. Ak nám bude jeden zo zúčastnených rozhovoru zvlášť
sympatický, naše nohy budú smerovať práve k nemu – obr. 7. Ak stoja dvaja k sebe v 90º
uhle (obracajú prednú časť tela k tretiemu), je to výzva pre tretiu osobu na pozvanie
k rozhovoru. Ak sa tento uhol odstráni a dvaja zúčastnení stoja oproti sebe, tvoria „uzavretú
spoločnosť“ a neželajú si, aby boli treťou osobou v rozhovore rušení.
Často sa rozhovory začínajú v trojuholníkovej zostave. Ak sa v priebehu rozhovoru dve osoby
obracajú výlučne smerom k sebe, je to jasná výzva pre tretieho, aby sa vzdialil. Ide
o symbolické vylúčenie tretej osoby z rozhovoru – obr. 8.
Obr. 6 Stretnutie ľudí otvoreného charakteru
Obr. 7 Jeden človek je viac sympatický
REČ TELA ‐47‐ UMENIE PREZENTÁCIE A KOMUNIKÁCIE Obr. 8 Symbolické vylúčenie tretej osoby z rozhovoru
ROZHOVORY pri ktorých zúčastnení sedia
Ak človek sedí napríklad na pohovke, aj v takomto prípade platí „hra“ uhlov. Je síce menej
pohyblivý, ale jasný znak záujmu je nasmerovanie jedného kolena k určitej osobe. Kruh
diskutujúcich sa uzatvára vtedy, ak osoba opätuje záujem kolenom smerujúcim
k spolubesedníkovi. Ak sa chce niekto do rozhovoru pridať, musí uzatvorený kruh zmeniť na
trojuholník, napríklad pritiahnutím si stoličky.
Kto sedí na hrane stoličky, ten je kedykoľvek pripravený zodvihnúť sa. Čo ho ešte drží na
stoličke, je len konvencia a zbabelosť – obr. 9.
Obr. 9 Sedenie na okraji stoličky
REČ TELA ‐48‐ UMENIE PREZENTÁCIE A KOMUNIKÁCIE RUKY VŽDY HOVORIA PRAVDU
Hovorí sa, že ruky naozaj prezrádzajú veľa. Vedia povedať
„áno“ aj „nie“, ukazujú pocity, nálady, želania. Ruky vedia
zraniť, pohladiť, vzrušujú, zovrú sa v päsť. Ruky nevedia nič
zamlčať aj keď sú hlboko vo vreckách nohavíc. Pohyby rúk
majú svoju logiku; už Aristoteles videl v rukách akúsi
„externú filiálku“ nášho mozgu. Každá z evolučných teórií
priznáva, že sme sa ako druh zdokonalili pomocou rúk. Ľudia
majú tendenciu spontánne používať ruky, aby zdôraznili, čo
hovoria alebo aby naznačili, že to myslia úprimne.
Naučme sa čítať nemé správy, ktoré vysielajú ruky. Samozrejme na jednotlivé gestá sa
nemôžeme pozerať izolovane, ale musíme ich vnímať komplexne. Pri hodnotení konkrétnej
situácie nesmieme prehliadnuť ďalšie signály tela. Ak ruky prekrížime alebo ich dáme vbok,
znamená to, že sme v obrannej pozícii, niečo sa nám nepáči a chceme bojovať. Väčšinou sa
takto začneme podvedome brániť aj vtedy, ak niekto naruší našu intímnu zónu.
Ak máme poprekrúcané prsty, poukazuje to na disharmonický citový život, na
komplikovanú osobnosť. Pritom dlane sú zakryté (obr. 10), čo naznačuje skrývanie určitej
skutočnosti. Viete kto má strach z konfrontácie? Prezrite si obr. 11, brušká prstov oboch rúk
sa navzájom jemne dotýkajú. Tejto osobe je nepríjemné prevziať vec do svojich rúk, nerada
by sa nejakej veci sama ujala. Osoba na obr. 12 zasa hľadá pevnú pôdu pod nohami. Obe ruky
hľadajú istotu a pôsobia bezmocne. Toto hranie sa s rukami prezrádza, že človek bol
vyvedený z miery, nevie nájsť tie správne slová, stratil pevnú pôdu pod nohami.
Obr. 10 Komplikovaná osobnosť
Obr. 11 Osoba nechce prevziať vec do svojich rúk
REČ TELA ‐49‐ UMENIE PREZENTÁCIE A KOMUNIKÁCIE Ak má ruka zovretú päsť obr. 13, je skrytou zbraňou – rozhovor môže vyvolať verbálny úder.
Osoba je pravdepodobne hlboko zasiahnutá, nikomu nedovolí priblížiť sa k nej a pripravená
na verbálny útok. Ak sú ruky zastrčené hlboko vo vreckách nohavíc, človek si nechce dať
nazrieť „do karát“, ruky mu poskytujú dobrú bariéru. Uvedený postoj neukazuje ani pozitívnu
ani negatívnu reakciu – obr.14 .
Obr. 12 Ruky hľadajúce istotu
Obr. 13 Zovretá päsť – skrytá zbraň
Obr. 14 Neutrálna reakcia
Obr. 15 Dominancia
Rukami podopretými v bokoch vyjadrujeme dominanciu (takto stávali proti sebe hrdinovia
westernov). Keď ženy začali nosiť nohavice, prevzali aj toto typicky mužské gesto.
Predsunutá panva vyjadruje výzvu, a to aj sexuálnu – obr. 15.
REČ TELA ‐50‐ UMENIE PREZENTÁCIE A KOMUNIKÁCIE Otvorená dlaň je znakom čestnosti a symbolom otvorenosti a úprimnosti (prisaháme
zodvihnutou rukou a otvorenou dlaňou; príslušníci viacerých národov, napríklad Američania,
kladú pri znení hymny pravú dlaň na srdce; liečitelia prikladajú ruky na postihnuté miesta).
Otvorená dlaň zodvihnutá hore ukazuje, že neponúkame výmenný obchod, ale že sa
v hierarchii zaraďujeme o trošku nižšie. Šéfovia so zmyslom pre autoritu reagujú na toto gesto
veľmi pozitívne, pretože otvorená dlaň ich priateľsky naladí. Je to tzv. „prosiaca ruka“. Šéf,
ktorý sám použije toto gesto, stráca autoritu (stráca svoju tvár). Človek s otvorenými dlaňami
na obr. 16 jasne ukazuje, že nemá čo skrývať, hovorí otvorene, vyloží „karty na stôl“,
demonštruje čestnosť. Dlane otvorené smerom hore hovoria: „Nesiem všetko na svojich
pleciach“. Komunikácia s otvorenými dlaňami zlepšuje medziľudskú atmosféru. Ľuďom
s otvorenými dlaňami sa ľahšie verí a skôr uverí. Na rozdiel od „prosiacej dlane“ (dlaň
smeruje nahor) má „prikazujúca ruka“ dlaň orientovanú smerom nadol. Pritom nároky
spájajúce sa s týmto gestom sa nemusia vyslovovať prikazujúcim tónom. Ak takéto gesto
použijete voči nadriadenému, nebudete mať veľa šťastia, váš šéf to bude brať ako gesto
útočné a drzé. Podriadený ním nadriadeného provokuje.
Osoba na obr. 17 si nechce nikoho pripustiť do svojej blízkosti, nevidí dôvod na väčšiu
otvorenosť, dôkazom sú dovnútra otočené dlane.
Obr. 16 Vykladám „karty na stôl“
Obr. 17 Som skôr uzavretá
REČ TELA ‐51‐ UMENIE PREZENTÁCIE A KOMUNIKÁCIE Ak si poslucháč pri počúvaní prednášajúceho zakrýva ústa, znamená to, že mu nechce všetko
uveriť – obr. 18. Vtedy je dobre vyzvať poslucháča podotázkou: „Želá si niekto k mojim
slovám nejaké vysvetlenie?“
Muž na obr. 19 má negatívny dojem z prednášky. Palec pod bradou prezrádza nedôverčivosť
a kritiku. Navyše sa nudí, lebo si podopiera rukou hlavu. Tohto muža by sme mohli nazvať
„nezískateľný“.
Obr. 18 Úplne všetko ti neverím
Obr. 19 Nezískateľný
Žena na obr. 20 zrejme potrebuje vo všetkých životných situáciách istotu. Potrebuje
vodcovskú ruku, akýsi orientačný bod. Táto žena nemá odvahu prekročiť svoj tieň, čoho
dôkazom sú ruky kŕčovito položené v lone. P o k l e p k á v a n i e p r s t a m i sa vysvetľuje ako
REČ TELA ‐52‐ UMENIE PREZENTÁCIE A KOMUNIKÁCIE znak nudy, v skutočnosti ide o n e t r p e z l i v o s ť . Ak máte takéhoto netrpezlivého poslucháča,
pokúste sa ho vtiahnuť „do deja“, vtiahnite ho do rozhovoru. Ak spočívajú p r s t y n a h l a v e ,
človek skúmajúco hodnotí situáciu. Naopak p o d o p i e r a n i e s i h l a v y signalizuje nudu
a nezáujem – obr. 21. Človek, ktorý si skúmavo h l a d k á b r a d u , tiež práve hodnotí situáciu
– obr. 22. Môžete si byť istí, ak táto osoba s hladkaním brady skončí, urobila určité
rozhodnutie (podľa jeho reči tela usúdite, či jeho rozhodnutie je pre vás pozitívne alebo
negatívne).
Š k r a b a n i e s a z a u c h o m – obr. 23 – môže znamenať „najradšej by som si zapchal uši“.
U detí sa to prejavuje tak, že si zakrývajú uši, ak ich napríklad dospelí karhajú.
U v o ľ ň o v a n i e k r a v a t y u k a z o v á k o m naznačuje, že sa pokúšame jednoducho oslobodiť
sa od tlaku.
Obr. 20 Neistá
Obr. 22 Hodnotím situáciu
Obr. 21 Nuda a nezáujem
REČ TELA ‐53‐ UMENIE PREZENTÁCIE A KOMUNIKÁCIE Obr. 23 Najradšej by som nič nepočul
Ľuďom s veľkým sebavedomím „narastie hrebienok“, hovorí sa. Takýto človek často
v z t y č u j e p a l e c . Okrem toho je napnutý palec aj znakom agresie. Kto sa zakloní a zloží si
ruky v záhlaví, ten má „recept na všetko“, je to taký „malý vševed“ – obr. 24. Ak takéhoto
človeka zneistíme (dostaneme ho do situácie, ktorá bude pre neho nie celkom jasná), stane sa
oveľa skromnejším. Vztýčený ukazovák pôsobí agresívne a provokatívne, pôsobí ako bič. Je
to útok vecnými argumentmi, v ktorom sa skrýva aj dosť agresivity. V z t ý č e n ý u k a z o v á k
má oponenta verbálne prevŕtať. Pri tomto geste je dlaň zatvorená, čo znamená, že dotyčný
nechce odhaliť svoje vnútro – obr. 25.
Obr. 24 Mám na všetko recept
Obr. 25 Ukazovák ako bič
REČ TELA ‐54‐ UMENIE PREZENTÁCIE A KOMUNIKÁCIE PODANIE RUKY
Medziľudské vzťahy sú plné rituálov. Podanie ruky býva často prvým gestom reči tela, ktoré
zažijete pri akomkoľvek osobnom alebo obchodnom styku. Ruky sa potriasajú na celom
svete, aj dnes sa zdravíme týmto „rukolapným“ spôsobom. Dodnes sme si neodvykli od tohto
prastarého zvyku, iba sme ho trochu poopravili a zjemnili. Ťažko si to uvedomujeme, ale
jediným stiskom rúk si vymeníme množstvo informácií o tom, aké máme úmysly a aké je
naše postavenie, podanie rúk hovorí o hierarchii vzťahov.
U c h o p u j ú c a r u k a nás informuje o tom, či niekoho kontrolujeme, či ho akceptujeme,
prípadne sa podriaďujeme. Ak sa dlaň, ktorú chytáte, pootočí akoby nad vašu, máte dočinenia
s dominantnou osobnosťou – obr. 26. Je na každom jednotlivcovi, či takéto pootočenie dlane
akceptuje a tým sa podvolí. Prvý stisk rúk je pre ďalší vývoj stretnutia dôležitý, pootočenie
rúk by sa preto nemalo podceňovať. Rovnocenným partnerom sa pri podaní rúk dlane
dotýkajú vertikálne – obr. 27.
Stisk oboma rukami (podávaná ruka sa vezme do oboch svojich rúk) pôsobí nesmierne
srdečne, nemusí to však byť tak mienené, pretože toto je obľúbený pozdrav politikov (politici
sa touto taktikou pokúšajú dať najavo čestné úmysly a svoju srdečnosť). Takýto pozdrav
pôsobí majetnícky. Je to zároveň veľkorysý pozdrav zhora dolu – obr. 28.
Obr. 26 Uchopujúca ruka
REČ TELA Obr. 27 Rovnocenní partneri
‐55‐ UMENIE PREZENTÁCIE A KOMUNIKÁCIE Obr. 28 Majetnícky pozdrav
Podobné uchopenie oboma rukami je chytenie pleca, pri ktorom ľavá ruka (čo prichádza od
srdca) vysiela veľkú dávku citov. Toto gesto by malo predstierať srdečnosť, napriek tomu
však vytvára určitý odstup a uchopením ramena preniká do osobnej sféry. Takto sa zdraví
„zhora nadol“ – obr. 29.
Obr. 29 Pozdrav „zhora nadol“
REČ TELA ‐56‐ UMENIE PREZENTÁCIE A KOMUNIKÁCIE Priveľmi s i l n ý s t i s k ruky – obr. 30 – prezrádza sebadôveru až odvahu, no mnohí ľudia
považujú takéhoto človeka za agresívneho a budú si ho chcieť udržať od seba v určitej
vzdialenosti. Môžu sa o ňom aj domnievať, že to robí zámerne, aby vzbudil dojem
dominantnosti, ktorú v skutočnosti nemusí mať. M ľ a n d r a v é p o d a n i e r u k y sa naopak
považuje za prejav slabej sebadôvery.
Obr. 30 Silný stisk ruky
HRY PRSTOV
Typické gesto ľudí, ktorí radi poučujú, je hra s prstami (prsty oboch rúk vytvoria „striešku“).
Vyzerá to, že dotyčný má silné sebavedomie. Takíto ľudia sa aj tajuplne usmievajú „pod
fúzy“. Žena na obr. 31 je presvedčená o tom, že vie všetko lepšie, že práve ona vymyslela
niečo, s čím musia ostatní súhlasiť. Útvar vytvorený z prstov je symbolom logického, niekedy
komplikovaného chodu myšlienok. Presne tam, na vrchole, sa vidia všetci tí, ktorí stavajú
strechy z prstov. Ak ukazováky vytvárajú ostrie šípu – obr. 32, signalizuje to sebaistotu až
povýšenosť. Kto uprednostňuje toto gesto, rád vydáva príkazy. Toto gesto často používajú
advokáti.
Obr. 31 Všetko viem lepšie
Obr. 32 Sebaistota a povýšenosť
REČ TELA ‐57‐ UMENIE PREZENTÁCIE A KOMUNIKÁCIE RUKY A NOHY VYTVÁRAJÚ BARIÉRY
Bariéry vytvorené z rúk a nôh sú celkom spontánne znaky. Výborné metódy, ako zamaskovať
bariéry rúk je manipulácia s manžetami, náramkami a hodinkami. Šéfovia sa celkom vedome
snažia gestám skrížených rúk vyhýbať. Kto hľadá ochranu, skladá ruky do lona. Pôsobí
spútane, nechce nič riskovať. Prekrížené členky prezrádzajú obrannú pozíciu, vyjadrujú
strach. Ženy pri tom často tlačia kolená k sebe, muži ich od seba odťahujú. Ak nás niekto
slovne napáda, naše skrížené nohy a ruky ukazujú, že sme pripravení brániť sa – obr. 33.
Obr. 33 Som pripravená brániť sa!
Obr. 34 Ťažko získateľný
Ak má váš partner pri rozhovore skrížené paže, zrejme sa pri rozhovore necíti dobre, zo
skrížených rúk si urobil bariéru. Zrejme sa od vás dozvedel niečo, čo mu nie je po vôli – obr.
34. Pán na stoličke – obr. 35 – zatiaľ mlčí, ale chystá sa zapojiť do rozhovoru. Všetko doteraz
povedané je pre neho bezpredmetné, na útočný postoj poukazuje členok na kolene. Špica
chodidla ukazuje dopredu, chystá sa „udrieť“. „Vykrútený“ postoj na obr. 36 odhaľuje
protichodné pocity. Táto žena je v skupine nová, na jednej strane demonštruje táto bariéra nôh
obranný postoj, na druhej strane však vyjadruje táto napätosť pripravenosť na nadviazanie
REČ TELA ‐58‐ UMENIE PREZENTÁCIE A KOMUNIKÁCIE kontaktov. Na vnútorný život „plachej srnky“ poukazuje gesto – jedna noha o druhú sa ovinie
ako had, vedľa nohy stojacej na zemi vytŕča špica druhej nohy orientovaná smerom dopredu.
Túto polohu používajú výlučne ženy. Zvyčajne pri tomto geste má žena plachý a nesmelý
výraz.
Obr. 35 Opozičná nálada
Obr. 36 Vykrútený postoj
Uvoľnené držanie tela (obr. 37) signalizuje „pripravenosť vystreliť“. Takto pózovali
hrdinovia westernov. Tento muž dáva signál iným mužom: „Len skúste, rozdám si to
s každým“. Signál pre ženy znie: „Som najlepší, a to nielen v streľbe“.
Obr. 37 Rýchly strelec
REČ TELA ‐59‐ UMENIE PREZENTÁCIE A KOMUNIKÁCIE HRA S CIGARETOVÝM DYMOM

Kto fajčí, ten sa pokúša odbúrať vnútorné napätie
(jeden ťah za druhým) a keď sa dostaví uvoľňujúci
pocit, títo ľudia sa prestávajú kontrolovať.

Svojim rituálom sa fajčiari pokúšajú zachrániť od
každodenných ťažkostí.

Ak fajčiar vyfukuje dym nahor, má dobrú náladu; ak
nadol, jeho nálada klesá.

Ak fajčiar vyfukuje dym kútikom úst, znamená to, že je pripravený ísť cestounecestou.

Ak vyfukuje dym nosom (pritom drží hlavu hore), má neotrasiteľné sebavedomie,
pokladá sa za neomylného.

Fajčiari, ktorí fajčia pri hre kariet, veľa prezrádzajú. Ak začnú vyfukovať dym smerom
nahor, určite majú dobrú kartu.

Častým oklepávaním cigarety (aj keď to nie je potrebné tak často) človek odklepáva
svoju nervozitu.

Kto drží nezvyčajne cigaretu medzi prostredníkom a prstenníkom, je vždy pripravený
ísť nezvyčajnými cestami.

Ak palec tlačí na filter cigarety, človek rád vytvára tlak sám na seba a stupňuje tempo,
je posadnutý dosahovaním výkonov.

Kto opatrne uchopí cigaretu, ten sa nechá ľahko ovplyvniť a býva často využívaný, je
prispôsobivý v rozhovore a zvyčajne má dobrú pamäť.
HRA SO ŠÁLKAMI

Ak človek pri rozhovore pozerá ponad šálku, zakrýva sa
ňou, správa sa ako „líška“, zamaskovaný čaká na slabosti
svojho partnera.

Ten kto nepotrebuje na uchopenie šálky uško, chce všetko
zvládnuť na prvý pokus, citlivosť nie je jeho silnou
stránkou, ale k cieľom smeruje bez zbytočných obchádzok.
REČ TELA 
‐60‐ UMENIE PREZENTÁCIE A KOMUNIKÁCIE Unavený, pohodlný, unudený typ si nevyberá lyžičku zo šálky. Teší sa však zo života
a je bez škrupúľ a zábran.

„Páv“ je typ s márnomyseľnou pravdou, ktorý má vystrčený malíček. Je empatický,
ukážkový rečník, seba vidí ako na javisku – obr. 38.

„Držgroš“ preleje pár vyliatych kvapiek kávy z podnosu opatrne späť. Je sporivý,
skoro až skúpy, necháva sa na kávu skôr pozvať. Nechce nechať vôbec nič vyjsť
navnivoč.

Človek, ktorý sa dotýka šálky kávy oboma rukami, stavia si z nich bariéru, chráni si
šálku aj sám seba. Rozhovor s týmto človekom treba budovať, inak bude naďalej
mlčky popíjať, je zneistený – obr. 39.
Obr. 38 Vystrčený malíček
Obr. 39 Ochrana seba samého
Gestá s okuliarmi

Ak si partner pri rozhovore dáva dolu okuliare, je
zjavne pod tlakom. Vie, že sa od neho očakáva
rozhodnutie.

Ak si dáva jedno držadlo okuliarov do úst a obhrýza
ho, pokúša sa „zapchať si ústa“ aby neurobil unáhlené rozhodnutie – obr. 40.

Ak uchopí okuliare za rám a nechá ruku voľne visieť ponad operadlo stoličky,
berie si čas na premyslenie.

Ak si znova nasadí okuliare, chce celú vec ešte raz prehodnotiť, venovať sa znova
faktom a pozrieť sa ňu z iného uhla pohľadu.
REČ TELA 
‐61‐ UMENIE PREZENTÁCIE A KOMUNIKÁCIE Ak si posunie okuliare na nose trocha dopredu, tak vás dôsledne skúma. Teraz ho
neprerušujte, až keď ich posunie dozadu.

Ak uchopí okuliare oboma rukami a pevne ich drží, hodili ste mu návnadu a on na
ňu skočil. Nechce túto vec tak jednoducho prehltnúť.

Ak si demonštratívne čistí okuliare, tak máte „zlé karty“. Neprijíma vaše
argumenty.

Ak si dá znova dole okuliare a zloží si ich – padlo rozhodnutie, vec je uzavretá,
vytvoril si pevnú mienku.
Obr. 40 Nerobím unáhlené rozhodnutia
HRA S PRIESTOROM
Zamyslite sa nad tým, ako sa správame v hromadných dopravných prostriedkoch alebo vo
výťahu. Dostávame sa do tesnej blízkosti ľudí, ktorých nepoznáme. Vyzerá to tak, akoby bola
priestorová blízkosť neznesiteľná. V pozícii telo na telo strnulo a nepohnute pretrpíme 20 až
30 sekúnd. Ak sa nechtiac dotkneme suseda, vyvolá to v nás nepríjemný pocit, stiahnu sa nám
svaly v dotknutej oblasti tela ako pri reflexe. Je to jeden z nemých ospravedlňujúcich
signálov: „Nechcel som Vás obťažovať, samozrejme hneď sa stiahnem späť“. Aj v autobuse
či električke sa usadíme na konkrétne miesto až po vyslaní viacerých nevedomých
ospravedlňujúcich signálov. Ak už sedíme, sklopíme oči dolu. Zrak by sme nesklopili, ak by
sme sedeli v dopravnom prostriedku sami. Čo sa odohráva v autobuse alebo vo výťahu, je
stretnutie intímneho charakteru. Blízko pri sebe sú ľudia, ktorí nemajú vlastne nič spoločné
a preto je nutné, aby si vybudovali tzv. zóny odstupu, ktoré sa v každodennom živote
REČ TELA ‐62‐ UMENIE PREZENTÁCIE A KOMUNIKÁCIE dodržiavajú. Zóny odstupu sú vlastne životné priestory našej psychiky. Každá osoba má svoje
vlastné teritórium.
KRUH I:
intímny odstup
Ak stoja dvaja ľudia takto blízko seba, musia sa mať radi, aby to spolu mohli vydržať. Tento
odstup je vhodný pre najlepších priateľov. Je jasné, prečo v tesných výťahoch stojíme ako
prikovaní? Je to odstup ľudí, ktorí sa majú radi, sú si blízki. Ľudia sú v takejto situácii skúpi
na slovo, hlavnými komunikačnými prostriedkami sú čuch a hmat. V tomto postavení má
človek najužší uhol pohľadu – obr. 41.
Obr. 41 Zóna intímneho odstupu
KRUH II:
osobný odstup
Tam kde končí intímny odstup, tam začína odstup osobný. Siaha do vzdialenosti asi 120
centimetrov. Takýto odstup nás delí od „starých známych“. Partner je tak blízko, že ak
chceme, môžeme sa ho dotknúť (o vonkajšej hranici tejto zóny to samozrejme už neplatí).
Veľa čuchových informácií v tejto zóne nezískame, pokiaľ nie sú zosilnené pachy parfému
alebo iné silné pachy, ako napríklad cibuľový. Takúto vzdialenosť dodržiavame pri rôznych
rozhovoroch, priateľských stretnutiach, zábavách, plesoch a diskotékach – obr. 42.
REČ TELA ‐63‐ UMENIE PREZENTÁCIE A KOMUNIKÁCIE Obr. 42 Zóna osobného odstupu
KRUH III:
spoločenský odstup
Tento odstup je od 120 do 360 centimetrov. Takto je človek vzdialený od kolegov, ktorým sa
vyhýba. Na túto vzdialenosť rozprávajú nadriadení s podriadenými. V takejto vzdialenosti sa
pohybujú aj páry a to vtedy, ak majú potrebu venovať sa aj svojim záležitostiam a pritom si
ponechávajú možnosť prípadnej komunikácie – obr. 43.
Obr. 43 Zóna spoločenského odstupu
REČ TELA KRUH IV:
‐64‐ UMENIE PREZENTÁCIE A KOMUNIKÁCIE verejný odstup
Začína sa od 360 centimetrov, pričom horná hranica vzdialenosti nie je vymedzená. Reč sa
stáva formálnou. Aby sme človeka v tejto vzdialenosti počuli, musíme hovoriť hlasnejšie.
Tento odstup oceňujú najmä osoby, ktoré si vyžadujú rešpekt – obr. 44.
Obr. 44 Zóna verejného odstupu
Samozrejme, problém môže nastať, ak sa stretnú príslušníci rôznych národov, ktorí majú
rôzne nároky na vnímanie priestoru. Ak sa stretne Američan a Japonec, najpravdepodobnejšie
budú inak vnímať priestor im určený. Priestor určený Američanom sa bude zrejme zdať
Japoncovi ako príliš veľký a preto sa bude k Američanovi približovať. Američan sa bude
pravdepodobne pri takejto blízkosti cítiť stiesnene, a preto odstúpi o kúsok ďalej. Je to preto,
lebo všade na svete sú životné priestory rôzne. Japonci sa napríklad naučili na svojom husto
osídlenom území žiť po generácie v tesnom priestore, pričom napr. Kanaďan za krátku
vzdialenosť bude považovať usadlosť suseda, vzdialenú niekoľko kilometrov.
Výskumy poukázali aj na rozdielnosť ľudí mesta a vidieka. Ľudia z dediny stoja pri pozdrave
najčastejšie oboma nohami pevne na zemi, pričom ľudia z mesta vychádzajú jedným krokom
v ústrety. Tento fakt využívajú rôzne firmy pri predstavovaní svojich produktov, pristupujú ku
svojim zákazníkom individuálne (v tomto prípade podľa toho, z akej oblasti pochádzajú).
Keď sa dvaja bozkávajú, ešte to nič neprezrádza o ich skutočných pocitoch, tie sa ukážu až pri
odstupe panví. Milenecké páry tisnú pri bozkoch svoje telá tesne k sebe. Čím menej majú
bozkávajúci spoločného, tým je väčší odstup ich panví. O chladnom bozku možno hovoriť už
pri vzdialenosti 15 centimetrov.
REČ TELA ‐65‐ UMENIE PREZENTÁCIE A KOMUNIKÁCIE Vniknutím do intímnej zóny môžeme otestovať svoje prijatie alebo odmietnutie. Ako príklad
uvedieme nadbiehanie „plážových frajerov“, ktorí testujú svoje prijatie alebo neprijatie. Robia
to tak, že si bez vyzvania prisadnú na cudziu deku. Majú tak obratom spätnú väzbu, či majú
nádej, alebo z ich letného dobrodružstva nič nebude.
Predstavte si situáciu, že ste nový člen pracovného kolektívu. Čo myslíte, akú vzdialenosť od
Vás budú zachovávať vaši noví kolegovia? Určite budú od vás v úctyhodnej vzdialenosti. Až
keď sa s niektorými zoznámite a urobíte viac rozhovorov, vzdialenosť sa skráti.
KEĎ MUŽ BALÍ ŽENU alebo NAOPAK
S istotou všetci dobre poznáte takzvaných „levov salónov“. Na každej zábave či večierku sú
neprehliadnuteľní, sú to majstri družnosti a zábavy, čarodejníci flirtu. Už keď vstúpia do
miestnosti, je evidentné, že chcú všetko vidieť a byť videní. Samozrejme, večierky a zábavy
majú aj iný rozmer, ale vždy sa nájdu mužskí optimisti, u ktorých vzplanie lovecký inštinkt.
Lev salónov vie aj počúvať a vypočuť si to najdôležitejšie. Dôležitejšie ako počúvanie je
v tomto prípade vnímanie a vysielanie rôznych akceptačných signálov. Reč tela prezrádza
viac ako tisíce slov!
NIEKTORÉ AKCEPTAČNÉ SIGNÁLY:

Pohľad trvajúci dlhšie ako dve sekundy (to je ako
zelená
na
semafóre!).
Navyše
hlboký
pohľad
a zväčšené zreničky sú znakom, že ste vzbudili veľké
očakávania.

Ak sa muž pozrie na nohy dámy a špička jej jednej
nohy ukazuje na neho, je terčom jej pozornosti.
Uvoľnené plecia a ľahko šikmo nahnutá hlava túto
skutočnosť iba podčiarkujú.

Muž si pri nahováraní najskôr siaha na krk,
vyrovnáva si kravatu alebo golier.

Muži sa radi podopierajú rukou vbok, aby pôsobili
väčší. Ak má ruky na bedrách alebo vo vreckách, má
o ženu záujem.

Muži často ukazujú vystretý palec ruky zastrčenej pod opaskom alebo vo vrecku
nohavíc, ktorý ukazuje na oblasť pohlavných orgánov.
REČ TELA ‐66‐ UMENIE PREZENTÁCIE A KOMUNIKÁCIE 
Predsunutá panva vyjadruje sexuálnu výzvu.

Ak muži sedia alebo sa opierajú o stenu, dávajú nohy od seba, čím prezentujú oblasť
pohlavia (ženy sú oveľa decentnejšie).

Rovnaké signály mužov a žien – vyrovnávanie šiat, prehrabávanie sa vo vlasoch,
kontakt očami...

Typicky ženský je záklon hlavy (aj krátkovlasé ženy nechávajú zakláňaním hlavy
akoby viať imaginárnu hrivu).

Typicky ženské gesto je aj odhaľovanie zápästia (najnenápadnejšie sa to dá robiť
s cigaretou v ruke).

Potenie, červenanie sa, rozšírenie zreničiek.

Ak žena neprejavuje žiadny záujem, jej nohy zaujmú polohu tesne pri sebe
(v opačnom prípade ich mierne od seba odtiahne).

Ľahko pootvorené ústa sú symbolickou výzvou (opticky zväčšujú pery).

Ženské ruky vábia aj pohrávaním sa s vecami, hladkaním kontúr pohára na víno
a podobne.

Ak žena túži, aby ste sa k nej priblížili, pozerá sa na vás a pritom sa pohráva
s retiazkou alebo so šperkom.

Žena sa priblíži do mužovej osobnej zóny (cca 40 cm od jeho tváre).

Žena uhýba pohľadom, javí sa placho a skromne.

Pre levov salónov je optimálna poloha pri rozhovore v malej skupinke so stenou za
chrbtom.

Ďalšou pozíciou ženských nôh, ktorá pôsobí na mužov povzbudivo, je ich preloženie
cez seba.

Kto si preloží nohu cez koleno v smere svojho partnera pri rozhovore, preukáže mu
tým svoju sympatiu.
Žena na obr. 45 sedí v typicky ženskej polohe, ktorá je pre ňu uvoľňujúca. Muži sedávajú
v tejto pozícii veľmi zriedka a to s viditeľným pocitom nepohody. Strnulá formálnosť sa dá aj
takýmto spôsobom vylúčiť z rozhovoru. Na veľmi uvoľnený postoj poukazuje aj gesto na
obr.46. Hojdajúca sa topánka na chodidle pôsobí ako hra a považuje sa za sexuálny aspekt.
Ak si žena sústavne obúva a vyzúva topánku, je to pre niektorých mužov jasný erotický
signál.
REČ TELA Obr. 45 Prekríženie nôh
‐67‐ UMENIE PREZENTÁCIE A KOMUNIKÁCIE Obr. 46 Hojdajúca sa topánka
Ďalšou pozíciou pôsobiacou na mužov povzbudivo je preloženie nôh cez seba. Žena na
obrázku chce vedome prilákať pohľady prítomných mužov. Ak si žena takto pritlačí k sebe
nohy, zlepší sa svalový tonus a noha nadobudne krajší tvar – obr. 47.
Obr. 47 Preloženie nôh cez seba
DOSLOV ‐68‐ UMENIE PREZENTÁCIE A KOMUNIKÁCIE SLOVO NA ZÁVER
Ako sa vám čítal tento materiál? Našli ste sa v ňom? Ak áno, je to dobré. Malo by to
znamenať, že vás daná problematika zaujíma, že chcete byť dobrými učiteľmi, že vám nie je
ľahostajné, ako vystupujete nielen vo vyučovaní, ale celkove ako ľudia.
Nikdy nie je neskoro učiť sa. Naučiť sa urobiť dobrú prezentáciu, využiť možnosti, ktoré vám
poskytuje, nie je príliš zložité. Naučiť sa sprostredkovať jej obsah svojim žiakom, študentom,
svojmu publiku je už náročnejšie, ale môžu to zvládnuť aj ľudia, ktorí si o sebe nemyslia, že
im vystupovanie na verejnosti príliš vyhovuje. Tieto zručnosti, alebo skôr schopnosti,
môžeme zhrnúť pod pojem pedagogická komunikácia. Nie vždy ide iba o komunikáciu medzi
učiteľom a žiakom. Učiteľ musí komunikovať aj so svojimi kolegami, s rodičmi. Vyjadrovať
sa zrozumiteľne a pochopiť, čo nám chce druhý povedať. Veľa nám napovie obsah našej
komunikácie, ale často je dôležité uvedomiť si aj jej formu. Napokon komunikovať sa dá aj
bez slov, neverbálne. Tento druh komunikácie funguje medzi všetkými živými organizmami
a na vysokej úrovni aj medzi ľuďmi. Byť dobrý učiteľ znamená vedieť komunikovať aj
neverbálne a takisto vedieť prijímať informácie od iných prostredníctvom ich neverbálnych
prejavov.
Ak ste toto všetko zvládli na teoretickej úrovni, môžete si to smelo odskúšať v praxi. Veľa
šťastia!
CVIČENIA ‐69‐ UMENIE PREZENTÁCIE A KOMUNIKÁCIE CVIČENIA
1.
Študujte gestá neznámych ľudí.
Na pozorovanie si vyberte miesta, kde je reč tela pravá/pôvodná. Tam ľudia v časovej tiesni
dávajú najavo elementárne pocity: šťastie, radosť, hnev, obavy, trpezlivosť a i. (letisko,
autobusová alebo železničná stanica, v obchode ...)
2.
Zrealizujeme 10 minútový videozáznam v triede. Premietneme, urobíme analýzu najčastejšie
používaných gest.
3.
Na domácu úlohu si každý pripraví text o sebe asi na pol strany. Text bude obsahovať aj
nepravdivé pasáže. Študent si pripraví rozpravu o sebe, predstúpi pred spolužiakov a bude
o sebe hovoriť. Učiteľ ho natočí na video. Študent odovzdá text učiteľovi, kde vyznačí
nepravdivú pasáž. Učiteľ si pripraví analýzu videa a na ďalšej hodine môžu rozoberať tému:
Dokáže naše telo klamať?
4.
Zostavte skupiny po 5 študentoch.
Úloha: Traja študenti začnú rozhovor, po 2 minútach rozhovoru spomedzi seba symbolicky
vylúčiť tretieho. Úlohy si vopred dohodnú. Dvaja študenti budú celú situáciu pozorovať. Na
záver sa urobí skupinová diskusia. Ako ste sa cítili v prežitej roli? Pozorovatelia urobia
komentár ku správaniu sa študentov v skupine a ich reči tela.
5.
Zostavte skupiny po 3 študentoch.
Úloha: Dvaja študenti budú diskutovať, pričom jeden bude gestikulovať vztýčeným
ukazovákom. Študenti si po 5 min vymenia úlohy, tentokrát aktér bude jednať s klientom
podobne, ale snaží sa pôsobiť zmierlivejšie. Tretí študent je pozorovateľom, hodnotí celú
situáciu a používané gestá. V diskusii poukáže na rozdiel medzi rečou tela v 1. a v 2. prípade.
Obaja aktéri zhodnotia, ako sa v danej situácii cítili.
6.
Pracujte v skupinách (3 – 4 študenti v skupine). Nacvičte si úsmev „očami“ bez toho, aby ste
sa usmievali.
LITERATÚRA ‐70‐ UMENIE PREZENTÁCIE A KOMUNIKÁCIE ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY
BIERACH, A.J.: Čo prezrádzajú tváre. Ako spoznať človeka na prvý pohľad. FONTANA
Kiadó, 1.slov.vyd., 1992, 183 s., ISBN 80-900492-4-9
BOROŠ, J.: Základy sociálnej psychológie. Bratislava: IRIS, 2001, 227 s., ISBN 80-8901820-3.
CLAYTON, P.: Reč tela. Čítajte gestá, hovorte svojimi pohybmi. Ottovo nakladatelství –
Cesty, Praha. 2004, 168 s., ISBN 80-7181-118-1
ČERNOTOVÁ, M.: Ako komunikovať so žiakmi. Prešov: Metodicko-pedagogické centrum,
2005, 35 s., ISBN 80-8045-381-0.
DEKAN, J.: Pedagogická komunikácia v teórii a praxi. Nitra: Vysoká škola pedagogická,
1995, 103 s., ISBN 80-88738-99-7.
GAVORA, P. a kol.: Pedagogická komunikácia v základnej škole. Bratislava: VEDA, 1988.
GAVORA, P.: Učiteľ a žiaci v komunikácii. Bratislava: Univerzita Komenského, 2003,
197s., ISBN 80-223-1716-0.
GAVORA, P.: Úvod do pedagogického výskumu. Bratislava: Univerzita Komenského, 2001,
236 s., ISBN 80-223-1628-8.
GAVORA, P.: Výskumné metódy v pedagogike. Bratislava: Univerzita Komenského, 1996,
205 s., ISBN 80-223-1005-0.
JANOUŠEK, J. a kol.: Sociální psychologie. Praha: Státní pedagogické nakladatelství, 1984,
130 s.
KORMANOVIČOVÁ, K., HALÁKOVÁ, Z., 2010: Neverbálna komunikácia v kontexte
pedagogickej komunikácie. Paidagogos, číslo 1, 2010. ISSN 1213-3809
KŘIVOHLAVÝ, J.: Komunikace učitelů se žáky. Olomouc: Krajský pedagogický ústav,
1987, 105 s.
KŘIVOHLAVÝ, J.: Jak si navzájem lépe porozumíme. Praha: Svoboda, 1988, 235s.
LOKŠOVÁ, I., PORTÍK, M.: Pedagogická komunikácia. Prešov: Univerzita Pavla Jozefa
Šafárika, 1993, 102 s., ISBN 80-7097-274-2.
MAREŠ, J.: Interakce učitel – žáci, učitel – študenti. Hradec Králové: Pedagogická fakulta,
1981, 195 s.
MAREŠ, J.: Interakce učitel – žáci ve zjednodušeném modelu hromadného vyučování.
Pedagogika, roč. 25, 1975, č.5, 617-628 s.
MAREŠ, J., KŘIVOHLAVÝ, J.: Sociální a pedagogická komunikace ve škole. Praha:
Státní pedagogické nakladatelství, 1990. 161 s.
LITERATÚRA ‐71‐ UMENIE PREZENTÁCIE A KOMUNIKÁCIE MAREŠ, J., KŘIVOHLAVÝ, J.: Komunikace ve škole. Brno: Masarykova univerzita,
1995, 210 s., ISBN 80-210-1070-3.
MORRIS, D.: Bodytalk. Řeč těla. Praha: Ivo Železný, 1999, 245 s., ISBN 80-237-3870-4
NAKONEČNÝ, M.: Sociální psychologie. Praha: ACADEMIA, 1999, 287 s., ISBN 80-2000690-7.
NELEŠOVSKÁ, A.: Pedagogická komunikace v teórii a praxi. Praha: Grada, 2005, 171 s.,
ISBN 80-247-0738-1.
PEASE, A.: Reč tela. Bratislava: IKAR, 2004, 230 s., ISBN 80-551-0691-6.
PETTY, G.: Moderní vyučování. Praha: Portál, 2004, 380 s., ISBN 80-7178-978-X.
SAMUHELOVÁ, M.: Pedagogická komunikácia v škole, 1.časť. Banská Bystrica: Krajský
pedagogický ústav, 1989, 51 s.
SLÁVIK, M. a kol.: Psychologická revue I. Prešov: Prešovská univerzita, 2006, 130 s.,
ISBN 80-8068-507-X.
ŠVEC, Š. a kol.: Metodológia vied o výchove. Bratislava: IRIS, 1998, 303 s., ISBN 8088778-73-5.
TEJ, J. a kol.: Úvod do pedagogickej komunikácie. Bratislava: Slovenské pedagogické
nakladateľstvo, 1989, 130 s., ISBN 80-08-00483-5.
THIEL, E.: Reč ľudského tela prezrádza viac ako tisíc slov. Bratislava: Plasma service, 1993,
139 s., ISBN-80-901412-O-X.
THIEL, E.: Reč tela prezrádza viac ako tisíce slov. MEDIA KLUB. 1999, 129 s.,
ISBN 80-88963-14-1
ZELINA, M.: Pedagogická komunikácia. Banská Bystrica: Krajský pedagogický ústav,
1991, 31 s.
Internetové zdroje
1. Jones, Allan M.: The use and abuse of PowerPoint in Teaching and Learning in the
Life Sciences: A Personal Overview. Bioscience Education, 2003 [citované
6.10.2010]
http://www.bioscience.heacademy.ac.uk/journal/vol2/beej-2-3.aspx
2. Kaminski, Steven H.: PowerPoint Presentations: The Good, the Bad and the Ugly
[citované 6.10.2010] http://www.shkaminski.com/Classes/Handouts/powerpoint.htm
3. Microsoft PowerPoint XP. Asociácia projektu Infovek, 2003.
LITERATÚRA ‐72‐ UMENIE PREZENTÁCIE A KOMUNIKÁCIE 4. Tipy ako robiť prezentácie / ako prezentovať, aby publikum nezaspalo [citované
7.10.2010] http://www.midnite.yw.sk/199/tipy-ako-robit-prezentacie
5. Zásady úspešnej prezentácie [citované 7.10.2010]
http://www.stuba.sk/new/docs//stu/pracoviska/icv/SO/2UspesnaPrezentacia.ppt
6. http://www.blackfox.estranky.sk/clanky/rec-tela/rec-tela
7. http://antroposof.sk/diela/fillo_anthroposofia_ziva.pdf
8. http://benech.blog.sme.sk/c/33947/Pochybne-argumenty-vdiskusiach.html#ixzz121ctCzsU
Zdroje obrázkov
siluety 1
http://media.novinky.cz/389/133897-original-3yp7m.jpg
siluety 2
http://auto-moto-samolepky.afirma.cz/files/products/1135.jpg
siluety 3
http://samolepky-na-stenu.yw.sk/images/1210.jpg
siluety 4
http://www.pluska.sk/images/gallery/zahranicie/2009/11/postava04.jpg
siluety 5
http://www.wsb.cz/img/siluety.png
usmev 1
http://www.clinic24.eu/Images/Gallery/Original/119d320d-7cb7-448a-8a41-c994d8d1abafsoil3k25xk2vzz45gfl21tmi.jpg
usmev 2
http://www.askafashionmodel.com/wp-content/uploads/2009/02/healthy-smile.jpg
ruky
http://img.mediacentrum.sk/gallery/200/310479.jpg
podanie ruk
LITERATÚRA ‐73‐ UMENIE PREZENTÁCIE A KOMUNIKÁCIE http://img.ihned.cz/attachment.php/650/16816650/ICnG90SQacbzpMhrUJlToNKAitqv2fOg/
kartel_s.jpg
cigaretovy dym
http://www.24hod.sk/obrazky_clankov/20071019T094633+0100x/88590.jpg
salky
http://www.styll.sk/wp-content/uploads/the-ultimate-coffee-cup-details.jpg
okuliare
http://parochne-pricesky.sk/images/POLARGLARE%20393A.jpg
ucho
http://www.zdravie.sk/images/library_big/telo/ucho.jpg
hmat
http://img.aktuality.sk/stories/2005/Ilustr/Ludia/ruka_2.jpg
oko
http://media.novinky.cz/845/138453-top_foto1-8bmkw.jpg
nos
http://i.pravda.sk/08/113/skcl/P42276b4f_nos1.jpg
chut
http://www.moda.sk/e/sites/www.moda.sk/Autori/Katerina_Lukasova/20090226_Na_Nasi_St
ihlou_Linii_Neutoci_Jen_Sladka_Chut_Ale_I_Chut_Masa/images/Receptory_1.jpg
cigarety
http://i.pravda.sk/07/023/skcl/P09195ea1_cigarety1.jpg
Download

Celý študijný materiál