DVOJMESAČNÍK KUBÍNSKYCH KATOLÍKOV • ROČNÍK XXI • 05/2013
Krok viery je vždy spojený
s odvahou
Podomová
návšteva
Panny Márie
Základné informácie k novej
farskej aktivite pre rodiny
Strana 9
Kam nás posunul
Rok viery?
Marek Jamrich,
nový kaplán
Zamyslenie nad rokom,
počas ktorého sme mohli
posilniť svoju vieru
Strany 12-13
Autenticky, jednoducho
o sebe
Strana 14
EDITORIAL
Milí čitatelia,
pred rokom sme vás pozvali k tomu,
aby ste sa rozhodli urobiť aspoň
jeden konkrétny krok k posilneniu
svojej viery v Roku viery. A prišiel čas
zúčtovania. Sami pred sebou si teda
úprimne odpovedzme na otázku, ako
sme tento Rok využili, či sme niečo
konkrétne naozaj urobili a zhodnoťme
svoju pozíciu v oblasti viery pred
rokom a dnes. V tomto čísle časopisu
uzatvárame témy, ktorým sme sa
počas Roku venovali a načrtneme
podľa odpovedí od vás, či malo zmysel
vyhlasovať nejaký Rok viery.
Prinášame opäť veľa zaujímavých
informácií. Reportáž z jedinečnej akcie
Pochod za život, sumár odpustových
slávností farnosti , spomenieme aj
niektoré menšie akcie a uzavrieme
približovanie tém, výber z nariadení
a odporúčaní Druhej synody Spišskej
diecézy. Predstavíme nový projekt
Podomová návšteva Panny Márie a
dotkneme sa citlivej témy v hudbe mládežníckych piesní.
Nenechajte si ujsť ani rozhovor s
novým kaplánom Markom Jamrichom,
ktorý, dúfam, o sebe prezradí niečo, čo
ešte o ňom neviete. No a spracovaný
rozhovor so sestrou Vigíliou,
vincentkou, nám odkryje jej vnútorné
zákutia, o ktorých možno vie len
málokto.
Keď prečítate celý Farský list a niečo
sa vám tam bude páčiť alebo budete mať
k niečomu výhrady, dajte nám vedieť.
Pomôže nám to. A môžete ho posunúť
alebo odporučiť aj ďalším.
Príjemné jesenné čítanie!
Eva Murínová
Príspevky a námety
do Farského listu zasielajte na
e-mail: [email protected]
Snímka na titulnej strane:
internet
Sestry saleziánky
v Dolnom Kubíne
S
me rehoľná rodina, ktorej poslaním je
preukazovať preventívnu Božiu lásku
predovšetkým mladým ľuďom. Sme ženskou vetvou saleziánskej Kongregácie, ktorú založil sv. Ján Bosco a Mária Dominika
Mazzarellová. Dnes pracujeme v 90 krajinách sveta, na Slovensku nás pôsobí vyše
80. Venujeme sa deťom a mladým v mládežníckych strediskách, školách, centrách
voľného času.
Súčasné zloženie komunity FMA Dolný
Kubín Sv. Márie Dominiky Mazzarellovej:
Od 1. augusta 2013, keď od ná do Banskej
Bystrice odišla sestra Martina Škvareninová
a sestra Anna Bartošová do Košíc, pracujeme
v tomto zložení:
Sestra Veronika Baligová (od r. 2011) učí
náboženstvo a je direktorka komunity.
Sestra Anna Šutková (od r. 2011) je
zodpovedná za Súkromné centrum voľného
času Laura.
Spoločnosť Dcér
kresťanskej lásky sv.
Vincenta de Paul
v Dolnom Kubíne
N
aša práca je zároveň aj naším hlavným
poslaním, cez ktoré sa snažíme slúžiť
tým, ktorí to potrebujú. Okrem práce žijeme spoločný život v komunite, ktorý je
pretkaný modlitbou, spoločnou prácou,
snahou o svedectvo vzájomnej lásky. Zároveň pracujeme s mládežou prostredníctvom Združenia mariánskej mládeže. Pravidelne sa stretáme s mládežou (v Suchej
Hore, Rabči, Hornej Lehote, v Bielom Potoku pri Ružomberku...), a raz ročne organizujeme letný tábor, príležitostne víkendy
pre mládež. Tiež sa snažíme o rozširovanie
Združenia Zázračnej medaily (Podomová
návšteva Panny Márie) s cieľom obnoviť
modlitbu v rodinách, prehĺbiť vieru prostredníctvom Mariánskej úcty, kde Mária
má možnosť pôsobiť ako prostredníčka milosti, keď ju o to prosíme.
Stretávame sa aj so ženami zo Spolkov
kresťanskej lásky v Hornej Lehote a v
Sedliackej Dubovej. Dlhé roky sa o túto službu
starala sestra Vigília Mikundová.
Momentálne v našej dolnokubínskej
komunite pôsobia tieto sestry:
Sestra Elena Caunerová (prišla z
komunity
Bratislava-Petržalka), učí
náboženstvo a venuje sa aktivitám v
mládežníckom stredisku Laura.
Sestra Henrieta Tongeľová (z komunity
Banská Bystrica), učí náboženstvo.
Sestra Andrea Badíková (z komunity
Bratislava-Petržalka) má na starosti činnosť
v mládežníckom stredisku Laura, detský
zbor a kapelu.
-r-
Sestry saleziánky, zľava Henrieta
Tongeľová, Veronika Baligová,
Andrea Badíková, Anka Šutková
a Elena Caunerová.
Sestra Dominika Ľudmila Šikyňová (od r.
2010) – Sestra služobnica komunity.
Pracuje pod Spišskou katolíckou charitou
ako sestra (zdravotná služba) v Agentúre
domácej ošetrovateľskej starostlivosti a v
Mobilnom hospici pre ťažko chorých a
zomierajúcich v domácnosti. Spolu s civilnými
spolupracovníčkami poskytuje túto službu pre
celý okres Dolný Kubín.
Sestra Daniela Katarína Kostelanská (od r.
2012). Pracuje ako opatrovateľka v Charitnom
domove dôchodcov v Zázrivej. Zároveň
študuje (Katolícka univerzita v Ružomberku
– sociálna práca).
Sestra Augustína Danka Hodalová (od
júna 2013). Tiež pracuje pod Spišskou
katolíckou charitou ako opatrovateľka v teréne
(Žaškov).
Dominika Šikyňová
Sestry vincentky, zľava Dominika
Ľudmila Šikyňová,
Augustína Danka Hodalová,
Daniela Katarína Kostelanská.
D vojmesačník kubínskych katolíkov . V ydal : Rímskokatolícky farský úrad sv. Kataríny Alexandrijskej v Dolnom Kubíne pre vnútornú potrebu. C enzor :
prof. Ľubomír Pekarčík, PhD. Š éfredaktor : Ing. Eva Murínová. R edakčná rada : Mgr. Marek Jamrich, Mgr. Renata Jedláková, PhDr. Zuzana Machajová,
Ľudovít Oravec, Monika Kočalková, Petra Jurčáková, Mgr. Martin Farbák. I mprimatur : Mons. prof. ThDr. František Tondra, spišský diecézny biskup, Spišské
Podhradie, 13. 12. 2000 pod č. 161/2000. R egistračné číslo : A-2003/07522 OVVS/MU, 1/2003. N áklad : 800 ks. Uzávierka budúceho dvojčísla je
10. decembra 2013. Svoje príspevky nám môžete dávať do schránky Farského úradu s označením „Pre Farský list“ alebo e-mailom na adresu: farskylist.dk@
gmail.com. Redakčná rada si vyhradzuje právo úpravy a krátenia textov. Sadzba a tlač: Tlačiareň Vrábel, Dolný Kubín
2
FARSKÝ LIST 05|2013
Rok viery - vykročenie k nádeji
„Kristus vo vás, nádej slávy.“ (Kol 1, 27)
TEXT: ĽUBOMÍR PEKARČÍK, DEKAN - FARÁR • SNÍMKA: INTERNET
U
rčujúcim činiteľom slávenia Roku viery
bola samotná viera. Hviezda našej osobnej
viery vyšla pri slávení nášho krstu. Možno bola zastretá mrakmi, možno, že sa na
chvíľu stratila z nášho dohľadu. Mnohí sme mali vieru
otrasenú, akoby zaclonenú starosťami tohto sveta, povrchnú. Rok viery bol na to, aby sme vošli do vnútra
Kristovho tajomstva a nechali sa osvietiť jasom jeho
svetla. Žiaľ, mnohí kresťania nevošli ešte do Ježišovho
srdca. Nie sú ešte stotožnení s jeho predstavami o živote, s jeho hodnotovým systémom, s jeho morálnymi pravidlami, ktoré hlásal.
Rok viery sme neslávili pre samo slávenie, ale pre
zmenu kvality života. Išlo o premenu životného štýlu,
premenu orientácie. Mal to byť rok vykročenia správnym smerom. Návratom k pravde, spravodlivosti a
láske. Len sám Pán vie, či sme ho dobre využili. To
ukáže náš budúci život, ako sa naša obnovená viera
prejaví v našom zmýšľaní a konaní.
Ak sme robotníci, obnovená viera nám bude pomáhať odteraz robiť kvalitnejšie, zmysluplnejšie, nielen kvôli peniazom, ale aj kvôli večnej odmene. Práca
je veľmi dôležitá činnosť kresťana, ktorá sa nemôže
konať pomimo svedomia a mimo svetla viery. Ak sme
lekári, podporení vierou vykročíme k pacientom s obnovenou úctou k človekovi, súcitom a trpezlivosťou.
Ak sme kňazi, sústredíme sa s obnovenou vernosťou
a horlivosťou na Božie veci. Ak sme rodičia, vrátime
sa k deťom s vedomím plnej zodpovednosti za ich
dobro tela i duše. Ak sme úradníci, oživíme si zmysel
pre spravodlivosť a ochotu slúžiť ľuďom. Ak sme obchodníci, začneme obchodovať s citom pre poctivosť
a bez chamtivosti. Každý svojou a predsa inou cestou
budeme kráčať životom, inou čo do kvality. Totiž cestou, ktorou je sám Ježiš Kristus. Doposiaľ to možno
boli cesty krivé a hrboľaté, cesty hriechu. Zmena štýlu
života a orientácie je podstatné ovocie slávenia Roku
viery i Jubilea sv. Cyrila a Metoda 2013.
Rok viery bol Boží dar času, ktorý sme chceli premeniť svojou duchovnou horlivosťou, láskou, modlitbou i pokaním na milosť spásy. Bol to rok duchovnej
obnovy, regenerácie našej viery, posilnenia našej nádeje a roznietenia našej lásky k Bohu i ku všetkým ľuďom.
Rok viery bol pre celú Cirkev akoby pobudnutie pri
oáze, pri prameni života. Tým prameňom je Ježiš Kristus, prítomný v Najsvätejšej Eucharistii. V ňom sme si
regenerovali všetky duchovné sily na ďalšiu cestu svojou osobnou i spoločnou históriou.
Pred nami je obyčajný ľudský život plný skúšok, nástrah, ale aj prisľúbení šťastia a pokoja. Do našej osobnej i spoločnej budúcnosti chceme po skončení Roku
viery vstúpiť obnovení na duchu, verní večne platným
hodnotám, plní nádeje, že Kristus pôjde s nami a že
bude viesť po ceste spásy všetky naše budúce kroky.
Skúsenosť z Roku viery nás môže inšpirovať, ako
prežívať prítomnosť, ako premieňať čas na milosť, ako
sa poučiť zo starých chýb a mylných krokov, ako vykročiť novou a lepšou cestou, ako pozerať do budúcnosti
s nádejou, ako možno nájsť v Kristovi pokoj a ako s
ním možno kráčať v ústrety večnému šťastiu v náruči
nebeského Otca.
Odkaz Roku viery i Jubilejného roku 2013 je identický s prekrásnym liturgickým pozdravom „Pán s
vami”, ktorý zaznieva na našich bohoslužbách. Je to aj
oznámenie, obnovená zvesť v našich srdciach, že Kristus je tu, že prišiel a býva medzi nami v Cirkvi, najmä v
Najsvätejšej Eucharistii. Je to zároveň aj želanie, aby bol
Pán s nami. Už nič lepšieho sa želať na tejto zemi jednoducho nedá. Aby bol s nami v osobnom i spoločnom
živote, najvnútornejšom živote každého z nás, aby bol
s nami aj v našich rodinách, na našich pracoviskách,
aby bol s nami vo všetkých situáciách nášho ľudského
života, v radosti i v utrpení. Želajme si a vyprosujme,
aby bol Kristus s každým z našej farnosti aj po skončení
Roku viery, ktorý sa blíži k svojmu vyvrcholeniu. Kiež
by Rok viery vyústil do života v nádeji.
FARSKÝ LIST 05|2013
3
UDALOSTI VO FARNOSTI
Najznámejšie
svätokatarínske
chrámy
„P
o stopách sv. Kataríny Alexandrijskej”, takto lákali plagáty
veriacich z farnosti na púť do
dvoch slovenských banských miest.
Bolo ráno, 19. októbra, a už začiatok
našej cesty nám spríjemňoval slnečný jas,
ktorý predznamenával nádherné jesenné
počasie. Cieľom našej návštevy boli nielen dva významné kostoly, ktoré sú zasvätené sv. Kataríne Alexandrijskej, ale aj
rôzne historické pamiatky, ktoré banská
oblasť ponúka.
Prvou zastávkou bola mincovňa v
Kremnici, ktorá začala svoju raziacu činnosť už v roku 1328 a odvtedy funguje
nepretržite až do dnešných dní. Nasledovala prehliadka mestského hradu, ktorému dominuje práve Kostol sv. Kataríny z
polovice 15. storočia. Dominantným prvkom je kvalitný organ, ktorého nádherný
zvuk si môžu vychutnávať návštevníci
každoročného festivalu Kremnický hradný organ. Po obhliadke centra mesta sme
sa presunuli na perifériu, kde sme mali
možnosť zažiť dobrodružnú prehliadku
v štôlni Andrej, ktorú banský podnik
sprístupňuje pre verejnosť. Vybavení helmami a vodeodolnými plášťami veľkosti
XXL sme sa vybrali po stopách permoníkov, ktorí v priebehu storočí dolovali
zlato v kremnických baniach.
Po Kremnici nás už čakala Banskoštiavnická kalvária. Výrazná vyvýšenina ponúka návštevníkom nádhernú
prechádzku popri 14-tich kaplnkách
krížovej cesty, na konci ktorej sa nachádza symbolický Boží hrob. Spolu so za-
Symbol kríža
V
sobotu 14. septembra sa konala
vo filiálnom kostole na Brezovci milá udalosť - odpustová slávnosť. Na pozvanie dekana farnosti, prof.
Ľubomíra Pekarčíka, slávnostnú svätú
omšu celebroval vdp. Mgr. Ľubomír Biel,
farár z Veličnej, spolu s kňazmi farnosti.
V homílii sa zameral na Kristov kríž ako
symbol našej viery.
S podobou kríža sa stretávame všade. Nájdeme ho pri cestách, máme ho
v domácnostiach, nosíme ho na retiazkach. Keď si ho takto pripomíname, je
to dobré, pretože nám pripomína lásku
nášho Nebeského Otca, ktorý neváhal
4
FARSKÝ LIST 05|2013
padajúcim slnkom sme schádzali z kalvárie a presunuli sme sa do centra, aby
sme navštívili ďalší kostol sv. Kataríny.
„Štiavnická sv. Katarína” bola v minulosti
kostolom hlavne pre banícku triedu mesta. V tomto chráme sme mali aj večernú
vigíliu, ktorá bola symbolickým zakončením našej púte. Pán kaplán Marek vo
svojej homílii pripomenul, že púť má mať
aj svoj zmysel, konkrétne predsavzatie. S
ním sa máme vrátiť domov, aby sme tak
svojím životom svedčili, že sme zažili
„obrátenie”, ktoré nás priblížilo bližšie ku
Kristovi.
obetovať svojho jediného Syna za našu
spásu. Naši rodičia a starí rodičia si kríž
vážili oveľa viac ako my dnes, a to preto, lebo kríž im pomáhal znášať ťažkosti
a utrpenia. Dnes nás svet učí spoliehať
sa na seba a na iné svetské prostriedky.
Prichádzajú krízy – morálne, finančné,
hospodárske, vymýšľajú sa nové zaručené praktiky a technológie a na všetko
staré sa hľadí ako na nepotrebné, zbytočné. Takto sa zabúda i na Kristov kríž. Ba
dokonca niektorým mocným tohto sveta
aj prekáža, keď sa pri ich slávnostných
prejavoch objaví symbol kríža. Múdrosť
našich predkov nám hovorí, že všetko
hodnotné, čo chceme v živote dosiahnuť, prináša so sebou i určité ťažkosti. A
nábožnosť nás povzbudzuje prijímať tieto každodenné kríže s vierou. Nech nám
je teda Kristov kríž symbolom našej viery, aby sme tak svoje ťažkosti a utrpenia
odovzdávali Ježišovi a znášali ich ľahšie.
Budeme dôvernými priateľmi Ježiša a on
nás v ťažkostiach neopustí.
O dobrú atmosféru na tejto slávnosti
sa postarali i speváci farských zborov a
vyslúžili si aj pochvalu od pána dekana.
Bývalý Svätý otec Benedikt XVI. povedal
túto vetu: „Nemáme sa hanbiť za to, čo
je dobré, ale za to, čo je zlé.“ Majme to
na mysli, keď uvidíme symbol Kristovho
kríža.
Andrea Draganová
Snímky: E. Fačková, J. Paluga
Ľudovít Oravec
Pochod za život
V
nedeľu 22. septembra sa uskutočnilo jedno z najväčších a najvýznamnejších verejných zhromaždení
v histórii novodobej Slovenskej republiky.
Z hľadiska viery sa jedná možno o to najdôležitejšie. Národný pochod za život podporilo svojou priamou účasťou v Košiciach
približne 80 000 ľudí, čo demonštruje akú
veľkú silu môže mať hlas kresťanov, keď sa
spoja. Nechýbali tam ani členovia našej farnosti.
Ticho pred búrkou
Keď začínali organizátori Pochodu za život
vyzývať ľudí, aby sa zúčastnili tejto akcie,
odozvy boli spočiatku veľmi slabé. Ja sám
som zvolával ľudí, ktorí sa mi mali prihlásiť,
no akoby nikto nemal čas a záujem.
Spočiatku som bol trochu sklamaný. Človek
nemá až tak veľa možností priamo a verejne
podporiť tie správne hodnoty. Pochod sa
stále blížil a aj sami organizátori vedeli len
približne, čo majú očakávať. No o „päť
minút dvanásť“ urobilo viacero ľudí správne
rozhodnutie a rozhodlo sa ísť podporiť život
do Košíc. A tak sme sa v nedeľu ráno vybrali
na dvoch autách do Košíc. Boli sme unavení,
keďže sme boli noc predtým na svadbe,
ale krásne počasie nám ťažké vstávanie
nahradilo. Duchovne sme boli prepojení
s farníkmi, ktorí šli autobusom a vyrazili
oveľa skôr. Cesta do Košíc bola pokojná
a nič nenaznačovalo, že v Košiciach nás
bude čakať také množstvo ľudí. Bolo jasné,
že organizácia bola veľmi dobre zvládnutá.
S ľahkosťou sme zaparkovali priamo
v centre Košíc a zanedlho sme boli na mieste
konania.
Nielen pochod, ale aj postoj
za život
Na veľkom námestí sa zhromažďovalo
stále viac ľudí. Boli sme pomerne ďaleko
od tribúny, len z reproduktorov k nám
doliehal zvuk bubnov a iných hudobných
nástrojov. Nebol to nepríjemný bubnový
hluk, ale melódia ako zo žalmu 68: „Na
čele idú speváci, na konci zasa harfisti a
uprostred dievčatá bijúce na bubny. Na
zhromaždeniach Boha velebte, velebte Pána,
potomci Izraela.“ (Ž 68, 27) Ešte len chvíľu
sme boli v dave a už som začal stretávať
veľa známych ľudí z Dolného Kubíne, ale
aj z celého Slovenska. Bola to vlastne jedna
veľká stretávka kresťanov celého národa.
Cítil som sa ako doma. Túto príjemnú
atmosféru vytvárala nálada všetkých
ľudí naokolo. Vľúdnosť, ochota, úsmevy,
vzájomná úcta – s tým všetkým som sa tam
stretol.
Čakanie na začiatok pochodu nám
spríjemňovali okrem spevu a hudby aj mnohí
vystupujúci na pódiu, ktorí nám všetkým
roprávali svoje svedectvá. No a konečne
to prišlo – pochod bol odštartovaný.
Moderátori nás upozornili, že spočiatku sa
ľudia, ktorí sú na konci nepohnú. Prešlo 20
minút, 40 minút a prešli sme asi 30 metrov.
Nevadí, pomodlili sme sa korunku a tešili
sme sa z radostného zhromaždenia, ktorého
sme súčasťou. Za desať ďalších minút sme
prešli ďalších desať metrov a všimli sme si,
že sme sa ocitli pri krásnom kostole. Času
sme mali dosť, a tak sme sa rozhodli, že
sa doň pôjdeme pozrieť. Bolo to určite
Božie vnuknutie, pretože hneď po našom
príchode sa v ňom miništranti začali modliť
ruženec na úmysly pochodu. Nadšene sme
sa pridali, a keď sme potom vyšli z kostola,
zistili sme, že pochod sa už skončil. My sme
pochodovali možno 40 metrov, ale vôbec
sme to neľutovali. Vyjadrili sme svoj postoj
za život našimi modlitbami.
Na webovej stránke organizátorov je
uvedený citát Edmunda Burkeho, ktorý
varuje pred malomyseľnosťou niektorých
kresťanov: „Nikto nerobí väčšiu chybu než
ten, kto nerobí nič len preto, že môže urobiť len
málo.“ Aj členovia našej farnosti sa pridali
k ostatným kresťanom z celého Slovenska
a svojou jednoduchou prítomnosťou na
pochode pomohli vytvoriť mohutný apel
na verejných činiteľov, aby chránili hodnoty
života.
Text: Martin Farbák
Snímky: P. Jurčáková, A. Líšková
FARSKÝ LIST 05|2013
5
UDALOSTI VO FARNOSTI
Odpust v
nemocničnej
kaplnke
V
nedeľu 15. septembra sa o štvrtej
poobede začala slávnosť Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska, v nemocničnej kaplnke. Spolu s
pacientmi z dolnokubínskej nemocnice
miestni farníci prosili Matku Božiu, aby vy-
Akustické práce na
Brezovci
V
piatok 18. októbra 2013 boli v Kostole Povýšenia sv. Kríža na Brezovci
ukončené stavebné práce, ktorých
cieľom bolo zlepšenie akustických vlastností tohto priestoru a úprava chóru pred
inštaláciou nového organu. Od kolaudácie
kostola bolo vyriešenie akustiky kostola
na Brezovci predmetom apelov mnohých
veriacich, sťažujúcich sa na častú nezrozumiteľnosť hovoreného slova, nehovoriac o
speve a percepcii zvuku elektronického or-
prosovala u svojho Syna pre našich chorých
a naše rodiny potrebné milosti v boji o záchranu vlastnej duše, aj duší tých, ktorých
nám Boh zveril. Prosili tiež, aby ich naučila
s láskou a trpezlivosťou znášať životné kríže, aby sa i utrpenie v srdciach premenilo
na lásku, po ktorej svet túži a aby tak prinášali dobré ovocie života. Slávnosť bola už
tradične ukončená malým pohostením.
Katarína Palugová
Snímky: autorka
ganu, provizórne inštalovaného na chóre.
Akustická štúdia, ktorú pred niekoľkými
rokmi vykonala renomovaná česká spoločnosť, potvrdila niektoré vlastnosti kostola
nepriaznivo vplývajúce na percepciu šíriaceho sa zvuku. Tie tkveli hlavne v obrovskej vnútornej kubatúre priestoru a veľkých
odrazových plochách v okolí oltára a na
strope. Na základe odporúčaní spomínanej
štúdie bol zakúpený špeciálny akustický
sadrokartón a iný potrebný materiál, a v
septembri 2013 sa začalo s jeho montážou
na strop kostola. Pracovníkov, materiál, lešenie a všetko potrebné k realizácii projektu v celkovej hodnote 32 196,-€ sponzorsky
zabezpečili oslovené miestne firmy a členo-
via hospodárskej rady. Práce boli vykonané
v dvoch fázach. Najprv bolo mohutné lešenie inštalované v ľavej strane lode kostola a
po ukončení prác na danej časti stropu bolo
premiestnené na pravú stranu. Stredné pole
stropu tiahnuce sa od priestoru pre nový
organ až k najvyššiemu bodu vnútornej
časti chrámu ostalo v nezmenenom stave
z dôvodu lepšieho sa šírenia zvuku organu
do časti, v ktorej sedia veriaci.
Výsledky akustických meraní, ktoré sa
uskutočnili 18. a 19. októbra 2013, dopadli nad očakávania dobre, o čom sa veriaci
môžu na „vlastné uši“ presvedčiť počas bohoslužieb i mimo nich.
ktorí chcú zmeniť svet k lepšiemu, konať
dobré skutky vo svojom okolí a neboja sa
začať prví pre to niečo robiť! Konajú dobro
a pomáhajú iným. Oplývajú určitými superschopnosťami – cnosťami. Oni sa však s
nimi nerodia, ale ich získavajú trénovaním
sa v nich a rozvíjajú ich. Nuž a všímavosť,
miernosť a dobrota sú tri superschopnosti, ktoré zapojené deti počas Detského činu
pomoci mohli získať. Potom už bolo jed-
noduchšie umývať doma riad a vysypávať
smeti bez odvrávania, zabehnúť do obchodu, upratať nielen svoju izbu, ale aj iné zákutia domácnosti, pomôcť spolužiakovi s
domácou úlohou, alebo len tak jednoducho
vyčariť úsmev na smutnej tvári kamaráta.
Možno sa na budúci rok pridáte k nám!
Začnime prví.
Matej Bartoš
Detský čin pomoci
A
j tento rok sa mesiac október niesol
v znamení Detského činu pomoci.
V dňoch 1.- 20. októbra 2013 dostali deti možnosť už po trinásty raz zapojiť sa do tejto celoslovenskej kampane.
Podnetom 13. ročníka bola výzva Svätého otca Františka: „Neváhajte pomáhať
druhým!“ Východiskom kampane bola
tiež ročná téma eRka „Rozhýbme svet
dobrom“. eRko chce tak prispieť k tomu,
aby si deti osvojovali spomínané čnosti v
spoloČNOSTI po celý rok.
Preto sme neváhali a začali sme prví.
Učiť naše deti pomáhať všade tam, kde
sa nachádzajú. Dodať deťom odvahu, aby
sa nebáli začať prvé šíriť dobro, aj keď sa
ľuďom naokolo nechce alebo nechápu ich
konanie v prospech druhých. Ukázať deťom, že každý, aj ten najmenší dobrý skutok zaváži a napomôže zmene jeho okolia
k lepšiemu. Pomôcť deťom uvedomiť si, že
zmena k lepšiemu začína od nich samých.
Ukázať deťom, že za pomoc a dobro sa nemajú hanbiť, ale majú hrdo konať dobré
skutky. Trénovať s deťmi čnosti všímavosť,
miernosť a dobrotu, ktoré môžu stále rozvíjať.
Pri stretkách nás sprevádzali dvaja superhrdinovia Firstman a Goodwoman,
6
FARSKÝ LIST 05|2013
Renča Jedláková
Snímka: autorka, internet
Starým rodičom z
vďaky
B
ezstarostné detstvo, aj keď nemuselo
byť bohaté a žičlivé, predsa len bolo
krásne. V mysli sa roja spomienky
– na všetko.
Návrat do spomienok i každodenných
situácií priniesol program Vnúčatá starým
rodičom. Listy na stromoch pomaly opadali, príroda sa sfarbila do prekrásnych
jesenných farieb a pre žiakov a učiteľov
Cirkevnej spojenej školy to bol signál, že
Majestátnosť Boha
na Choči
T
ohtoročný mariánsky výstup na
Choč bol naplnený veľmi príjemnou
atmosférou počas výstupu a bol povzbudením nielen pre ducha, ale aj pre telo.
Bol výnimočný svojou témou, ktorá bola
inšpirovaná druhým tajomstvom ruženca
svetla – „ktorý zázrakom v Káne Galilejskej
otvoril srdcia učeníkov pre vieru“.
„Bol to môj prvý, ale dúfam, že nie posledný mariánsky výstup. Téma manželstva
treba chystať tradičný októbrový program.
Výsledkom bola kytica vďaky uvitá z piesní,
tancov i slova. Od najmladších detí z materskej školy, ktorí predviedli ako babka s
dedkom potrebujú pomoc pri vyťahovaní
repky a tiež predškoláci poukazujúci na to,
ako veľmi našich starých rodičov potrebujeme. Prváci aj tretiaci predviedli tanec,
ôsmak Martin Toman zahral na husliach
zmes ľudových piesní a šikovné dievčatá
zo siedmeho ročníka a sekundy ukončili
program tanečným vystúpením.
Mária Šaligová
Snímky: archív školy
a rodiny ma oslovila a nájdený najdlhší
manželský pár, ktorý je spolu už 33 rokov,
je pre mňa veľkým vzorom. Ťažkosti a vyčerpania smerom do kopca som obetovala
za úmysel, ktorý sme si napísali na papierik
a pri svätej omši obetovali Bohu,“ vyznala
sa jedna z účastníčok. Počas svätej omše na
vrchole sme rozjímali nad zázrakom premenenia vody na víno, ktorý bol veľkým
požehnaním a prosili sme Pannu Máriu o
zachovanie dobrého vína až do konca aj v
našich vzťahoch doma. Spev pri svätej omši
nám pomáhal nevšímať si vanúci studený
vietor a nádherný výhľad ukázal majestát-
nosť Pána, ktorý stvoril takú nádhernú krajinu pod Chočom.
Poďakovanie za
úrodu i byliny
obilia, ovocia, prinesené pred oltár, sme
prosili Boha o dar jeho štedrosti, aby aj
nás naučil deliť sa s inými, ako sa delí On s
nami a aby nikto z nás nebol v núdzi.
Pri tejto príležitosti je namieste poďakovanie našim aranžérkam, ktoré sa postarali
o nádhernú výzdobu: p. Jolke, Márii, Darinke, Márii a Agneške i všetkým tým, ktorí
priniesli úrodu svojich záhrad pre vskutku
slávnostnú výzdobu nášho chrámu.
Podobne sme aj na sviatok Nanebovzatia Panny Márie srdcom i slovom prosili,
aby Boh vo svojej dobrote požehnal všetky
byliny a plody, a tak aby k ich prirodzenej
moci pridal milosť svojho požehnania.
Prosili sme, aby požehnané odohnali všetky choroby a protivenstvá od ľudí a zvierat,
ktoré ich budú užívať v jeho mene.
V
ždy, keď sa zhromažďujeme na eucharistickú slávnosť, vzdávame vďaky
Bohu za dar jeho spásy. On utvára a
udržuje život. On nás prijal za svoje deti a
pri oltári nám dáva záloh večnej spásy. Raz v
roku, po zobratí zemskej úrody mu osobitne
ďakujeme za dary, ktoré nám dáva na poliach, v sadoch, viniciach a záhradách. Naša
vďaka vychádza z úprimného srdca a posilňuje našu dôveru v jeho otcovskú dobrotu
a za starostlivosť o naše bytie skrze úrodu
zeme. On sám napĺňa prírodu svojimi dobrodeniami a poúča nás, ako máme užívať
ich bohaté plody, aby nám boli na osoh.
Pri slávnostnej eucharistickej obeti, ktorá sa konala v nedeľu 6.10.2013 o 11:00,
vzdávala vďaky aj naša farnosť. Skrze dary
Janka Záhradníková
Snímky: Martin Bedrich
Petra Jurčáková
Snímky: autorka
FARSKÝ LIST 05|2013
7
Z ROZHOVORU
Každý deň som sa modlila
za kubínsku cirkev
ROZPRÁVALA: BOŽENA MIKUNDOVÁ • SPRACOVALA: EVA MURÍNOVÁ
SNÍMKA: ARCHÍV SESTIER VINCENTIEK
Sestra Vigília alias Božena Mikundová prežila v našej farnosti
dlhých osemnásť rokov v službe nám všetkým. Drobná, úprimná,
v modrom habite bola súčasťou nášho každodenného života.
Začiatkom októbra odišla do domu pre sestry v Belušských
Slatinách. Veľmi rada sa podelila o niektoré momenty svojho života
Sestra Vigília a rodina
Vyrastala v Lietavskej Lúčke pri Žiline,
pochádza z ôsmich detí, bola tretia v poradí.
Najstarší brat mal nedávno 90 rokov, je
kňaz, má síce veľké problémy s nohami,
ale stále ešte spovedá, slúži sväté omše.
Z domu odchádzala v r. 1945 ako 15-ročná.
Brat odišiel rok predtým do seminára.
Nevedela to prežiť. Bola naňho naviazaná,
lebo chodil do gymnázia a mnohým ju
obohacoval. Tak sa celý čas modlila, aby sa
vrátil. A po roku odišla aj ona z domu, do
rehole.
Sestra Vigília a životná púť
V noviciáte sa vyučila za zdravotnú sestru.
Robila dva roky na internom oddelení
v Bratislave, ale v pohnutých rokoch ich
zastrašovali, že ich pošlú do plynových
komôr. No ostala aj s ostatnými sestrami
verná Bohu. Na štátnych majetkoch pri
Piešťanoch, kam ich vyviezli, pracovali
veľmi ťažko štyri roky od rána do večera.
Potkanov, búrky na poli, zimu či sneh na
perine prežili v dôvere, že Boh je mocný
a dáva silu. Tam zložila aj prvé večné
sľuby. Potom práca vo fabrike v Čechách,
v domove dôchodcov, psychiatrické
oddelenie vo Veľkom Záluží, kde
nadobudla veľké poznatky o človeku z práce
psychiatrov i psychológov. Nasledovalo
obdobie gazdinej na fare pri vincentínskom
kňazovi Milanovi Šášikovi, kde vypomáhala
aj v rôznych spoločenstvách. Odtiaľ odišla
pôsobiť na Ukrajinu a potom do Dolného
Kubína.
Sestra Vigília a Dolný Kubín
V Kubíne mali sestry vincentky na starosti
charitu. Okrem toho organizovali rôzne
akcie a ona všetkým varila. Občas aj na
charite vypomáhala. Chodievala k starkým
na návštevy, zo začiatku nosila sväté
prijímanie ležiacim chorým, rozdávala
povzbudenia či rady, niekedy aj 4-5 hodín
išla domov z kostola, lebo sa jej zdôverovali
ľudia, ktorí mali problémy. Vždy jej Boh
do cesty niekoho poslal a bolo ich dosť.
Najväčšie poslanie vidí v tom, že sa každý
deň modlila za kubínsku cirkev. Na svätej
omši, keď miništranti prinášali obetné
dary, kládla miestnu cirkev i všetkých ľudí,
za ktorých chcela obetovať svätú omšu, na
obetný stôl. Keď prišiel pri premenení Ježiš
na oltár, všetko i všetkých odovzdávala:
„Pane, vidíš, je nás hodne, sme takí a takí,
ty všetko vidíš, ale aj všetko môžeš.“ A keď
prišiel k nej v hostii, celý deň s ním žila.
Kus Kubína si odnáša so sebou, lebo tu bola
dlho a naplno.
Bola raz jedna veľmi chorá pani v nemocnici. Zúrila, všetkým hádzala, nevedela prijať
svoju chorobu. Ja som si tak sadla ku nej, chytila som ju za ruku a vravela som jej:
„Viete, pani, to takto sa nedá. Dnes, zajtra si vás Pán Boh povolá a pôjdete k nemu.
A ako pôjdete? To, že moc trpíte, to je samozrejmé, ale každý starý človek má kúsok
očistca už tu na zemi. A my si to tu odtrpíme a o toľko menej budeme trpieť tam.
Tak sa spolu pomodlime, aby ste to pochopili, aby ste ten kríž dokázali niesť.“ A ona
hovorí: „Máte pravdu, veď Kristus trpel na kríži a ja na vankúšoch.“ Na druhý deň
mi už rozprávala, akí sú tam všetci milí a aj sestričky potvrdili, že sa veľmi zmenila.
Jedna pani prišla za mnou, že tam má otca a nechce sa vyspovedať. A že pacienti
povedali, že mňa poslúchne. Tak som išla za ním, hovorím: „Páni, všetci ste tu chorí,
aj so mnou. Vy, ujo, nechcete ísť na spoveď? „Ja by som aj išiel, ale ja sa raz nemám
z čoho spovedať.“ „Modlíte sa ráno, na obed, večer?“ „To nie“ „To mne nehovorte, to
vám len pripomínam. Chodili ste každú nedeľu a sviatky do kostola na svätú omšu?“
A tak sme pokračovali a potom šli všetci na spoveď.
8
FARSKÝ LIST 05|2013
Sestra Vigília a svätá omša
Bývala roztržitá pri prežívaní svätej omše.
Tak sa začala pred jej začiatkom modlievať
Veni, Creator Spiritus (Príď, Duchu Svätý)
a ešte sedemkrát Sláva Otcu... Svätú omšu
prežíva teraz tak zvláštne, tak pokojne,
krásne, myšlienky jej neutekajú. Raz po
premenení sa „stratila“, nič nevidela,
nepočula, ostala v takej žiare, Pán Ježiš
jej hovoril, že je s ňou v každom utrpení.
Precitla až pri speve Baránok Boží.
Sestra Vigília a nemocnica
Hádam 15-krát počas pôsobenia v Dolnom
Kubíne bola v nemocnici. A prečo? Vždy ju
tam čakala nejaká duša, ktorá potrebovala
pomôcť, potrebovala silu aj z jej utrpenia.
Nebola tam nadarmo. Ešte nikde také
rukolapné prípady pôsobenia Boha
nezažila.
Sestra Vigília a Boh
Boh je pre ňu všetko. Verí mu. Rozpráva sa
s ním ako s človekom. Lebo stvoril človeka
na svoj obraz. A už tu žije človek mnohé
stáročia, a ešte nie je preskúmaný. Ani telo,
tobôž nie duch. Taký veľký je človek.
Sestra Vigília a smrť
Mala zo tri razy také sny, ako Pán Ježiš
sedel, potom prechádzal pomedzi duše,
potom prišiel k nej autom a povedal jej:
„Sadaj!“ Naštartoval a viezla sa s ním.
Veľmi sa tešila a vždy sa zobudila s veľkou
radosťou. Chcela s ním ostať. Raz sa jej aj
snívalo, že sa dostala do očistca, do takej
tmavšej miestnosti. Tešila sa z toho tiež,
lebo vedela, že nie je zatratená, predsa len
bude s ním, predsa ho len uvidí. Z toho
všetkého prežíva veľkú radosť.
Sestra Vigília a jej rada na záver
pre budúcnosť
Počítajte v Biblii, koľko krát je tam napísané
„Neboj sa!“. 365-krát. Na každý deň v roku.
Modlite sa a verte Bohu! 
AKTUÁLNE
Podomová návšteva
Panny Márie
„Urob zo svojej domácnosti svätyňu Panny Márie, Božej Matky.“
ľudia zabúdajú prosiť. Panna Mária prosila,
aby sa dala urobiť medaila s týmto obrazom
a prisľúbila, že všetci, ktorí ju budú nosiť s
dôverou, budú účastní mnohých a veľkých
prekypujúcich milostí.
Od septembra v našej farnosti začali sväté
omše pre rodiny vždy v stredu o 18.00 h
vo farskom kostole. V októbri, mesiaci
Ružencovej Panny Márie, sme po dohode so
sestrami vincentkami pripravili Podomovú
návštevu sochy Panny Márie zázračnej
medaily.
Kto je Panna Mária zázračnej medaily?
Vo Francúzsku, v kláštore sestier vincentiek
sa 27. novembra 1830 svätej Kataríne
Labouré, jednoduchej novicke v seminári,
zjavuje Panna Mária. Toto zjavenie je
zvláštne v tom, že omilostená sestra sa
môže Panny Márie aj dotknúť (počas
rozhovoru s Pannou Máriou mala ruky
položené v jej lone), čo iným omilosteným
dušiam predtým nebolo dopriate. Zjavenia
sa opakovali a spovedník sestry, otec
Adel, o nich hovorí: „Novicka videla cez
rozjímanie Pannu Máriu. Z rúk je sálali
prekrásne žiariace lúče. Sestra počula
tento hlas: „Lúče označujú milosti, ktoré
Panna Mária prosí ľuďom.“ Okolo bol
nápis: „Bez hriechu počatá Panna Mária,
oroduj za nás, ktorí sa k tebe utiekame.“
Sestra ďalej hovorí: „Pochopila som, ako je
Panne Márii milé, keď ju prosíme o pomoc,
a aká je veľkodušná k tým, ktorí ju prosia.
Tým, čo ju prosia o pomoc, dáva mnoho
milostí a rozdáva im ich veľmi rada.“
Sestra si všimla, že Panna Mária mala na
rukách prstene, ozdobené veľmi krásnymi
drahokamami, z ktorých vychádzali lúče.
No niektoré drahokamy nesvietili. Panna
Mária vysvetľuje, že sú to milostí, o ktoré
Prečo podomová návšteva?
V našich rodinách sú určite problémy –
v niektorých väčšie, inde menšie. Panna
Mária je tá, ktorá chce tieto problémy riešiť,
ak jej dáme k tomu priestor. Ona je tá, čo
nás chce bližšie dostať k svojmu Synovi
a pomáhať nám na ceste k dokonalosti.
Existuje mnoho svedectiev, ktoré svedčia
o tom, že návšteva Panny Márie v rodine
vyriešila mnoho veľkých problémov ako
nepokoje, hádky, alkoholizmus a mnohé
iné neduhy, sužujúce naše domovy.
Podomová návšteva je apoštolátom
Združenia Zázračnej medaily, ktorého
cieľom je šíriť úctu k Nepoškvrnenej,
snažiť sa o posväcovanie a formáciu
svojich členov a o evanjelizáciu ľudí
vzdialených od Cirkvi. Do Združenia
je možné patriť dvojakým spôsobom:
1. Všeobecní členovia, ktorí majú jedinú
povinnosť nosiť verne Zázračnú medailu
a modliť sa povzdych, ktorý je na medaile:
„Bez hriechu počatá Panna Mária, oroduj
za nás, ktorí sa k tebe utiekame!“
2. Aktívni členovia, ktorí tvoria súčasť
konkrétnej skupiny Združenia a zaväzujú sa
ku konkrétnym duchovným a apoštolským
aktivitám.
Čo je cieľom týchto návštev?
Orientovať rodiny smerom k Bohu a
urobiť z každej domácnosti malú svätyňu.
Podporovať modlitbu „v rodine“, aby sa
stala realitou myšlienka, že „rodina, ktorá
sa spolu modlí, zostáva jednotná.“ Oživiť
kresťanský život tých, ktorí ju prijali do
svojho domu.
Dary pre Pannu Máriu.
Pri každej návšteve Panny Márie by jej
mala rodina niečo darovať. Medzi darmi
by nemal chýbať prísľub obetovať Bohu
každý deň svoju prácu a zvlášť zodpovedné
plnenie stavovských povinností, vykonávať
všetko skrze Máriu a s Máriou a ona aby
to potom prednášala Ježišovi Kristovi,
jedinému prostredníkovi medzi Bohom
a ľuďmi.
Kto môže prijať Pannu Máriu do svojej
rodiny?
Môže to urobiť každá kresťanská rodina,
dokonca stačí, ak sa modlí iba jeden člen
rodiny. Kto má ešte záujem, môže sa
zapísať do zoznamu v sakristii alebo na
fare. Na nástenke a na farskej stránke bude
uverejnený zoznam, aby rodina vedela,
kedy Pannu Máriu bude „hostiť“ vo svojej
rodine .
Ako sa dostane Panna Mária do našej
rodiny?
Vždy pri rodinnej svätej omši v stredu večer
donesie rodina, u ktorej Panna Mária bola,
sochu do kostola. Na záver svätej omše
kňaz odovzdá túto sochu ďalšej rodine,
ktorá sa zapísala.
Na záver však chcem upozorniť, že
zapísaním sa na „Návštevu Panny
Márie“ sa nezapisujete do Združenia
zázračnej medaily.
Ak by ste o to mali záujem, môžeme po
čase zvážiť aj takúto duchovnú aktivitu.
Bližšie informácie u ctihodných sestier
vincentiek alebo na internete: http://
www.vincentini.sk/vincentinska-rodina/
zdruzenie-zazracnej-medaily.
Marek Jamrich, kaplán
FARSKÝ LIST 05|2013
9
ZO SVETA CIRKVI
Odišiel zakladateľ
Spoločenstva Fatima
V utorok 10. septembra večer vo veku
89 rokov zomrel MUDr. Silvester
Krčméry, jeden z najvýznamnejších
predstaviteľov slovenského protikomunistického disentu. Narodil sa 5.
augusta 1924 v Trnave. Po nástupe
komunizmu bol v roku 1951 pre
náboženské aktivity odsúdený na 14
rokov odňatia slobody. Po prepustení
spolu s Vladimírom Juklom a kardinálom Korcom cez vytváranie malých
spoločenstiev budovali tzv. tajnú
Cirkev, ktorá sa stala najorganizovanejším protikomunistickým hnutím
na Slovensku. V roku 1974 spolu s
Vladimírom Juklom založil Spoločenstvo Fatima. Pápež Ján Pavol II mu
udelil v roku 1991 Rád sv. Silvestra,
Trnavská univerzita v roku 1998 titul
Doctor honoris causa, v roku 2010
dostal Cenu Jána Langoša a 1. januára
2013 mu prezident republiky udelil
Rad Ľudovíta Štúra I. triedy.
-postoy-
Slovensko získalo
certifikát pre duchovnú
službu "Ráchelina vinica"
Program "Ráchelina vinica" ako
služba vnútorného uzdravenia a
zmierenia žien po potrate je ponúkaný v 48 štátoch USA a ďalších 35
štátoch sveta už od roku 1994. Od 17.
októbra je Slovensko ďalšou členskou
krajinou oprávnenou vykonávať tento
typ duchovnej služby s potrebným
certifikátom. Je určená pre žijúce
obete potratu (matky, otcov, súrodencov, starých rodičov, zdravotníkov).
Najbližšie víkendové stretnutie pre
ženy a mužov po potrate je plánované na 29. novembra až 1. decembra
2013 v Lúčkach pri Kremnici. Viac
informácií možno nájsť na stránkach:
http://rachel.rodinabb.sk
-tk kbs-
Nová univerzitná knižnica Katolíckej
univerzity
K
atolícka univerzita v Ružomberku má od 25. septembra novú univerzitnú knižnicu. Sprístupnili ju študentom, pedagógom i širokej verejnosti. „Nová knižnica sa stáva srdcom univerzity, bude to symbol, ktorý ju bude reprezentovať,“ tvrdí rektor KU prof. Tadeusz Zasępa,
ktorý do novej budovy knižnice pozýva každého záujemcu.
Výstavbu sa podarilo dokončiť po 869. dňoch, ktoré prebehli od posviacky základného kameňa 11. mája 2011 po jej slávnostné otvorenie. „Stavali sme knižnicu nielen pre prítomnosť,
ale aj pre budúcnosť, kde sa zmestí oveľa viac kníh a kde budeme môcť konečne umiestniť
knižné dary, ktoré máme prisľúbené,“ uviedol koordinátor celého procesu výstavby prof. Peter
Olekšák. O výstavbe Univerzitnej knižnice KU sa diskutovalo takmer desaťročie, už od vzniku
Katolíckej univerzity v Ružomberku v roku 2000. Vykročením bola urbanistická súťaž (2006)
vyhlásená aj na podnet vtedajšieho dekana Filozofickej fakulty KU doc. Imricha Vaška. Konkrétny plán vybudovať novú univerzitnú knižnicu verejne pred akademickou obcou v apríli
2008 prezentoval rektor KU prof. Tadeusz Zasępa. Myšlienka vyplynula z nevyhnutnej potreby
zabezpečiť pedagógom a študentom univerzity modernú knižnicu, ktorá by zodpovedala požiadavkám doby. Jej súčasťou, okrem rozsiahlych knižničných priestorov sústredených na štyroch
podlažiach, bude univerzitný archív, prednáškové, galerijné priestory, ktoré budú môcť využívať
umelci na prezentovanie svojej tvorby, priestory na organizovanie kultúrnych a spoločenských
podujatí, tiché študovne, oddelenie vzácnych výtlačkov, súčasťou knižnice je kaviareň a kníhkupectvo.
Do nových priestorov sa presťahovala celá ružomberská akademická knižnica. Pokiaľ by sa
využila celková kapacita novej budovy knižnice, ktorá umožňuje uložiť vo voľnom výbere a v
archíve až 790-tisíc kníh, vznikol by rad dlhý viac ako 22 kilometrov. Z toho 5,4 kilometra vo
voľnom výbere a 17,14 kilometrov v archíve. Cieľom však nie je čím skôr zaplniť kapacitu, ale
vybudovať hodnotnú knižnicu pre používateľov. Takéto knižnice sa budujú celé desaťročia.
Architektonický návrh a štúdiu vypracovali Ján Potoma, Stanislav Šutvaj a Matúš Bišťan.
-tk kbs-
Informácie na tému Rodina a médiá
I
nternetový portál Rodina a médiá, ktorý je prístupný od začiatku októbra tohto roka,
je určený prevažne rodičom, učiteľom alebo vychovávateľom. Zameriava sa na problematiku médií vo vzťahu k rodine a rodinnú mediálnu výchovu. V roku 2008 sa na pôde
Katolíckej univerzity (KU) v Ružomberku konal svetový kongres Rodina a médiá. Stal sa
podnetom pre odborníkov z Katedry žurnalistiky Filozofickej fakulty KU v Ružomberku k
navrhnutiu webovej stránky o rodine a médiách. Táto webová stránka ponúka články, rady
pre rodičov a tiež publikácie na stiahnutie. Jej súčasťou je aj poradňa, v rámci ktorej môžu
rodičia požiadať tvorcov stránky o radu v súvislosti s výchovou detí a médiami.
Príprava stránky bola súčasťou projektu VEGA – Socializačné a desocializačné vplyvy
médií na rodinné prostredie. Zástupca vedúceho tohto projektu Pavel Izrael mal na starosti
koordináciu, prípravu a čiastočne aj tvorbu stránky. Po odštartovaní webovej stránky sa
vyjadril: „Ohlasy máme dobré, ale zatiaľ len z okruhu ľudí, ktorí vedeli o príprave stránky,
pretože sa stránka ešte nedostala do pozornosti širšej verejnosti.“ Hoci projekt VEGA tento
rok končí, katedra žurnalistiky má záujem priebežne stránku aktualizovať a naďalej rodičom ponúkať cenné informácie, potrebné pre výchovu detí k zodpovednému používaniu
médií.
-tk kbs-
Cirkev pod ochranou
Fatimskej Panny Márie
Svätý Otec František 13. októbra
2013 na svätej omši za účasti členov
mariánskych hnutí z celého sveta,
ktorou vyvrcholili Mariánske dni organizované v rámci Roka viery, zveril
pred sochou Fatimskej Panny Márie
Cirkev i ľudstvo pod jej ochranu.
-tk kbs10
FARSKÝ LIST 05|2013
Nová diecézna súťaž pre deti a mládež
K
atechetický úrad Spišskej diecézy ponúka deťom a mládeži novú diecéznu súťaž pod
názvom Tajomstvá a poklady YOUCAT-u (skratka z Youth Catechism - mládežnícky katechizmus). Testy, kvízy, súťaže, projekty sú zaujímavou formou overenia si svojich
vedomostí, ale aj získavania nových. Pre víťazov sú pripravené knižné odmeny z kolekcie
YOUCAT. Zadanie prvého súťažného kola, ako aj propozície súťaže sú k dispozícii na adrese www.dkuspis.sk.
-tk kbs-
Rozšírenie zoznamu svätcov
Sväté písmo každý deň
P
ápež František rozhodol, že Ján Pavol II. a Ján XXIII. budú 27. apríla 2014 zapísaní medzi
svätých. Stane sa tak na Druhú veľkonočnú nedeľu, kedy si cirkev pripomína Božie milosrdenstvo.
Ani budúca jar teda nebude v Ríme pokojná. Po tohtoročnom konkláve a zvolení pápeža
Františka mesto opäť zaplavia milióny pútnikov.
Po tom, čo začiatkom júla František odsúhlasil svätorečenie svojich blahoslavených predchodcov, čakalo sa už len na stanovenie dátumu, kedy sa tak stane. Veľa naznačili jeho slová
počas návratu z Rio de Janeiro. „Hovoril som s kardinálom Dziwiszom a on mi navrhoval dve
možnosti: tohtoročnú slávnosť Krista Kráľa alebo Nedeľu Božieho milosrdenstva na budúci rok,“
povedal František počas rozhovoru s novinármi. Zároveň prezradil, že riadne verejné konzistórium – teda stretnutia pápeža s kardinálmi zdržiavajúcimi sa v Ríme – na ktorom sa rozhodne o
termíne svätorečenia, bude 30. septembra. Do slávnosti Krista Kráľa na konci novembra by tak
ostávalo málo času na prípravy. Pápež František nakoniec len potvrdil svoje pôvodné úvahy a
kanonizačnú slávnosť stanovil na 27. apríla 2014.
Dátum nebol zvolený náhodou. V tento deň bude cirkev sláviť Druhú veľkonočnú nedeľu,
ktorá nesie prívlastok Nedeľa Božieho milosrdenstva. Stalo sa tak práve z rozhodnutia Jána Pavla II., 30. apríla 2000, keď zároveň svätorečil rehoľnú sestru Faustinu Kowalsku označovanú za
apoštolku Božieho milosrdenstva. Portál Vatican Insider pripomenul aj ďalšie významy tohto
dňa. V predvečer Nedele Božieho milosrdenstva, 2. apríla 2005, Ján Pavol II. zomrel. Rovnako v
Nedeľu Božieho milosrdenstva, 1. mája 2011, bol blahorečený Benediktom XVI. Milosrdenstvo
je zároveň témou, ktorá sa pravidelne objavuje vo Františkových príhovoroch.
Zaujímavosťou je, že len dva dni pred kanonizačnou slávnosťou oslávi 75. narodeniny dlhoročný sekretár Jána Pavla II., krakovský arcibiskup Stanislaw Dziwisz.
Ako možný termín svätorečenia Jána Pavla II. sa spomínal aj 20. október, ktorý ma tiež symbolický význam: bude končiť Rok viery vyhlásený Benediktom XVI., uplynie 35 rokov od nástupu Karola Wojtyłu na pápežský stolec a v tých dňoch sa slávi liturgická spomienka blahoslaveného Jána Pavla II.
Ján Pavol II. sa tak stane jedným z najrýchlejšie kanonizovaných svätcov. Od jeho smrti uplynie len deväť rokov. Rekord Antona Paduánskeho, ktorý bol svätorečený necelý rok po svojej
smrti v roku 1231, však ostáva neprekonaný.
„Ján XXIII. je trochu postavou ,vidieckeho farára´, kňaza, ktorý miluje každého zo svojich
veriacich... Pri Jánovi Pavlovi II. sa mi žiada povedať ,veľký misionár cirkvi´, bol misionárom,človekom, ktorý predovšetkým prinášal evanjelium,“ charakterizoval budúcich svätých pápež
František pri návrate z Rio de Janerio a dodal: „Verím, že slávnosť svätorečenia oboch naraz sa
stane posolstvom pre cirkev.“
-svet kresťanstva-
Spišská diecéza rozbieha rodinné duchovné
cvičenia
P
ribližne 20 účastníkov zo Spišskej diecézy už absolvovalo víkendové rodinné duchovné
cvičenia v Oravskom centre mládeže v Ústi nad Priehradou. Viedli ich otcovia jezuiti z
Ružomberka. Prvým exercitátorom bol páter Ladislav Šofranko.
"Jednoducho ide o to, aby naši veriaci nemuseli cestovať za touto formou duchovného života
či prehĺbenia duchovného života ďaleko. Aby si jednak oddýchli od každodenných povinností,
aby sa navzájom povzbudili, aby sa spolu modlili a aby sa vrátili potom domov s obnovenými
duchovnými aj duševnými silami a mohli účinnejšie slúžiť svojim rodinám a farským spoločenstvám," hovorí o ich význame generálny vikár Spišskej diecézy Mons. Anton Tyrol. Duchovnými
cvičeniami ide o splnenie synodálnych ustanovení. Tie na viac ako 10 miestach spomínajú alebo
odporúčajú ako veľmi dobrú možnosť prehĺbenia duchovného života veriacich. "Najviac sa tieto
cvičenia spomínajú v súvislosti s rodinou. Napríklad v 5. téme, ktorá hovorí o rodine, sa hovorí
toto: K týmto líniám pastorácie rodiny je potrebné, aby sa v diecéze konali duchovné cvičenia pre
manželov a ich rodinných príslušníkov," dodáva Tyrol.
Spišské biskupstvo v takýchto podujatiach plánuje pokračovať aj v budúcnosti. "Po porade s
diecéznym otcom biskupom chceme začať sériu duchovných cvičení pre rodiny a pre ich jednotlivých členov, aby mohli využívať služby tohto pastoračného centra a v peknom prostredí
Oravskej priehrady prežiť nejaký čas v sústredení, v rozjímaní nad témami, ktoré sa týkajú duchovného života v rodine."
-tk kbs-
Pri príležitosti 10. výročia obnovenia
benediktínskej tradície na Slovensku
bola spustená nová internetová stránka
lectio.benediktini.sk. Stránka ponúka
vybrané state zo Svätého písma na každý
deň v roku podľa originálnej schémy
celoročného čítania. Texty Písma sú
vyberané zo slovenského ekumenického prekladu Biblie, ktorý na tento účel
poskytla Slovenská biblická spoločnosť.
Stará mníšska tradícia odporúča prečítať
raz za rok celé Sväté písmo. Vďaka
moderným technickým prostriedkom
je táto možnosť dostupná pre všetkých.
Stránka lectio.benediktini.sk je prispôsobená na použitie s rôznymi mobilnými
zariadeniami a tak môže byť k dispozícii
v každom čase a na každom mieste. V
budúcnosti plánujú benediktínski mnísi
zverejniť na internete aj text Reguly sv.
Benedikta.
-tk kbs-
Eucharistická kaplnka na
Zvire
Na októbrovej Malej púti na hore
Zvir v nedeľu 6. októbra prešovský
arcibiskup a metropolita Ján posvätil novú eucharistickú kaplnku,
kde bude od 25. októbra nepretržite
vystavená Najsvätejšia Eucharistia. V
homílii pripomenul, že „práve pred
Eucharistiou môžeme znovu čerpať
silu pre nový život – vzkriesený
život.“ Vyzdvihol hodnotu každého
jedného kresťana, ktorý je povolaný
ohlasovať slová života, slová nádeje
a slová znovuzrodenia tým, ktorí sú
duchovne mŕtvi .V novoposvätenej
kaplnke je možné navštíviť aj výstavu
Slovanský pápež, ktorá je venovaná
blahoslavenému Jánovi Pavlovi II. a
úcte jeho relikviám.
-tk kbs-
Nový poľský film
V Krakowe bude 4. novembra oficiálna
premiéra nového filmu poľskej produkcie Pán kaplán Wojtyła v Niegowiči.
Predstaví divákom príbeh pápeža Jána
Pavla II. ešte ako kaplána Karola Wojtyłu
prostredníctvom spomienok farskej
gazdinej na fare v Niegowiči Eleonóry
Mardoszovej. Je to mesto neďaleko Wieliczky, kde pôsobil rok ako kaplán od
leta 1948. Bolo to jeho prvé pôsobisko
po kňazskej vysviacke.
-tk kbsFARSKÝ LIST 05|2013
11
TÉMA
Kam nás doviedol
Rok viery?
TEXT: ZUZANA MACHAJOVÁ • SNÍMKY: INTERNET
V októbri minulého roku ohlásil vtedajší Svätý otec Benedikt XVI.
Rok viery, ktorý sa o necelý mesiac, na slávnosť Krista Kráľa,
skončí. Ten predchádzajúci Rok viery sa konal v roku1968 ako
pripomienka mučeníckej smrti sv. apoštola Petra. Cieľom Roku
viery v dvadsiatom prvom storočí bolo povzbudiť veriacich k
stretnutiu s Ježišom, uvedomiť si krásu viery v neho.
Veriť v Boha znamená nemať strach
ísť proti spoločnosti, v ktorej Boh tak
veľmi chýba. Týmto povzbudením
začal Benedikt XVI. úvahu o základnej
modlitbe kresťanskej viery. Podľa
Katechizmu katolíckej cirkvi je viera
osobným úkonom, je slobodnou
odpoveďou človeka na Božiu iniciatívu.
Viera je darom, ale zároveň je to určitý
záväzok voči Bohu, blízkym i sebe a aby
sme to zvládli, potrebujeme pomoc
Ducha svätého.
Aj v našich príspevkoch uverejňovaných
vo Farskom liste sme sa počas Roku
viery snažili poodhaliť tajomstvá stromu
našej viery. A keďže sme vychádzali
z pripodobnenia našej viery k stromu,
začali sme pátraním po jeho koreňoch,
v našom detstve. Putovali sme smerom
ku korune cez zamyslenia o našom
osobnom vzťahu k Bohu, hľadali sme
cestu viery skrze zmierenie. Snažili sme sa
povzbudiť k naplneniu Duchom Svätým,
k radostnému putovaniu až do samého
cieľa - k ovociu našej osobnej viery.
Ak pšeničné zrno nepadne do zeme
a neodumrie, ostane samo. Ale ak
odumrie, prinesie veľkú úrodu (Jn 12,24).
Akú úrodu prinášame svojim rodinám,
blízkym, spoločenstvu Cirkvi zo stromov
našej osobnej viery?
Ako sme prežili Rok viery
Pre mnohých sa stal Rok viery príležitosťou
osobne sa stretnúť s Ježišom, či už to bolo
formou modlitby, návštevy pútnického
miesta alebo väčšou angažovanosťou vo
farskom spoločenstve. Mnohí využili aj
možnosť duchovnej obnovy a uctenia
relikvie dona Bosca vo farskom kostole,
účasť na Pochode za život v Košiciach,
mladí mali príležitosť načerpať duchovné
i osobné zážitky počas Národného
stretnutia mládeže R13 v Ružomberku.
Ako o tom píše Petra, Rok viery sa stal
12
FARSKÝ LIST 05|2013
a jeho slová, cítiac jeho prítomnosť. Ako
sme cítili Božiu prítomnosť v Roku viery
my? V čom sme sa vydali na cestu my, čo
sa v našich životoch zmenilo?
„Vnímam, že Boh ma posúval viac
do otvorenosti a dôvery jemu, ako sa
spoliehať na seba (tak v oblastiach
vzťahov, práce, či povolania) a skrze to
formoval moju vieru ako hlinenú nádobu.
Cirkev nás vyzývala k posunu, a tak i ja
som putovala prehodnocovaním postojov
vlastnej viery, myšlienok i skutkov“
(Petra).
„Neviem, či sa niečo zmenilo“, hovorí
Janka, „snažila som sa však byť na rôznych
podujatiach vo farnosti, ale aj mimo nej,
a tak naplno prežiť osobné stretnutie
s Bohom a dúfam, že skúsenosti a zážitky,
ktoré mám, mi pomôžu vytrvať v tom aj
po skončení Roku viery.“
Viera a reálny život
pre ňu prechodom z „vlastnej viery“ do
„Božej dôvery“.
Pre Otíliu bol Rok viery možnosťou
prežiť tieto dni viac cez skutky pre
dobrú vec. Dala prednosť verejnému
angažovaniu sa pred osobnými zážitkami
prežívanými vo svojom vnútri. Ako ďalej
píše: „... v spoločenskej rovine som si viac
uvedomila povinnosť vyjadriť sa k dianiu
- nedianiu v okolí, vyplývajúcu práve z
mojej osobnej viery.“
Môj život v Roku viery
Abrahám uveril a vydal sa na cestu.
Hoci by sme si mnohí na jeho mieste
povedali, že je istejšie zostať a nepúšťať
sa do niečoho, čo je nové, s čím nemáme
skúsenosti. Abrahám svojím spôsobom
riskoval, s nádejou sa spoľahol na Boha
Ak viera nemá skutky, je sama v sebe
mŕtva (Jak 2,17). Jakub nás vyzýva
praktizovať vo svojich životoch svätosť
nielen slovami, ale najmä skutkami.
Za mnohými aktivitami, osobnými
obráteniami stoja ľudia, ktorí dokázali
svojím životom pre vieru zapáliť i
druhých, ako napríklad svätý František
či Matka Tereza. Veriť bez toho, aby sa to
prejavilo v našich životoch, nemá zmysel.
Z toho, ako žijeme, by malo byť jasné,
koho sme učeníkmi. Aj v Roku viery
sme mali mnohé príležitosti k tomu, aby
sme mohli prehĺbiť svoj vzťah s Bohom
osobne v tichosti, ale aj verejne.
„Najsilnejším podujatím v rámci tohto
roku bol pre mňa program Národného
stretnutia mládeže. Myslím, že to bol
nádherný obraz živej putujúcej cirkvi
mladých zo všetkých strán, nehanbiac sa
vyznať Krista navonok.“ (Petra)
„Ešte vo mne rezonuje Pochod za život
v Košiciach, veľmi sa mi páčia aktivity p.
Mátéffyho a Danišku , ktorí zburcovali
‚Slovač‘ nielen v Roku viery...“ (Otília)
Rokom viery sa to nekončí
Ak niekam cestujeme, snažíme sa na cestu
pripraviť, študujeme mapy. Podobné je
to aj s vierou. Viera je cestou. Kráčame
po nej s nádejou, nechávame sa viesť
Božou prozreteľnosťou, pripravujeme
sa na príchod do cieľa. Rokom viery sa
však naša cesta nekončí. Čo bude pre nás
míľnikom na ceste, značkou, ktorá nás
bude usmerňovať ako ďalej?
„Chcela by som si nájsť viac času na
víkendové duchovné obnovy, vrátiť sa
k pravidelnému čítaniu Svätého písma,
od ktorého som trochu upustila, vlastne
sa snažiť ako doteraz, len vedomejšie, o
duchovné napredovanie.“ (Otília)
„Určite chcem pokračovať v čítaní
Svätého písma. Napriek tomu, že bolo
napísané dávno, dokážem tam nájsť veľa
povzbudenia do svojho života. Často ma
prekvapí, aké je to aktuálne aj na dnešnú
dobu.“ (Peťo)
„Doma sme sa v Roku viery viacej
spolu modlili, neskôr sme po modlitbe
len tak spolu sedeli a rozprávali si zážitky
z práce, zo školy. Na tieto spoločné chvíle
som si už zvykla a každý deň sa teším,
kedy bude konečne večer. Chcela by som,
aby boli u nás doma tradíciou.“ (Janka)
Uverili sme v lásku
V encyklike pápeža Františka Svetlo viery
(Lumen fidei) sa nesie viera v znamení cesty,
sledujúc veľké postavy viery. Svätý otec nás
nabáda, aby sme kráčali po ceste viery, hľadeli
očami Ježiša. On sa má stať svetlom na našej
ceste, má byť zmyslom nášho života. Podľa
pápeža Františka má Boh pre nás miesto, do
ktorého smerujeme, nie však tým, že tento
svet opustíme, ale tým, že to miesto spoločne
utvárame.
Viera sa prejavuje darovaním seba,
solidaritou a schopnosťou lásky. Je
odpoveďou na volanie Boha. Osobný kontakt
s Bohom, uvedomenie si jeho prítomnosti
v našom živote nám pomáha prekonať seba,
vlastný egoizmus, umožňuje nám otvoriť sa
pre druhých, pre hodnoty, ktoré sú pilierom
kresťanstva. Kristus nás nabáda, aby sme mu
dôverovali, povzbudzuje nás, aby sme žili tak
ako on, nadovšetko milovali Boha a svojich
blížnych.
Inšpirujme sa Abrahámom, sv. Františkom,
Matkou Terezou, všetkými, ktorí mali odvahu
vykročiť cestou viery. Zanechajme staré
myslenie a stereotypy, otvorme sa novému a
nepoznanému, vyjdime zo samoty a staňme sa
pre ostatných živým príkladom Božej lásky. 
FARSKÝ LIST 05|2013
13
ROZHOVOR
Som Božie dieťa
a chcem byť svätý
TEXT: EVA MURÍNOVÁ • SNÍMKY: ARCHÍV M. JAMRICHA, P. JURČÁKOVÁ
Keď sme v minulom roku robili rozhovor do Farského listu
rozhovor s Dominikom Jankym, ktorý bol v auguste v našej
farnosti na dvojtýždennej diakonskej praxi, poslal nám fotku
všetkých diakonov s otcom biskupom Štefanom. Nik z nás vtedy
netušil, že vedľa Dominika stojaci usmiaty diakon Marek Jamrich
bude o rok novokňazom v našej farnosti.
Čo na vaše povolanie povedali
rodičia?
Neboli z toho nejakí prekvapení, viac-menej
to čakali, myslím, že sa potešili.
Vaše gestá, správanie svedčia o vašej
zbožnosti. Ako vo vás zrela táto čnosť?
Určite to bola rodinná zbožnosť, ktorú som
vnímal. Každý večer sme sa spolu modlievali,
videl som rodičov, že sa ráno modlievali
predtým, ako odišli do práce. Veľa mi dal
aj mesačný pobyt na kurze gregoriánskeho
chorálu v Anglicku v benediktínskom
kláštore, kde ma veľmi oslovil aj ich mníšsky
spôsob života a ich zbožnosť.
Prichádzate k nám z Liptova.
Prezradíte niečo viac o sebe,
o svojej rodine?
Pochádzam z Ľubochne, je to filiálka farnosti
Hubová. Bývali sme v dome nad dedinou,
takže polovicu času v detstve sme trávili
v lese. Ocko je pedagóg, mamka zdravotná
sestra, momentálne sa doma stará o moje
obe staré mamy. Mám štyroch bratov a dve
sestry, jeden z bratov, starší o tri roky, je tiež
kňazom. Ďalší dvaja bratia sú už ženatí.
To, že ste sa stali kňazom,
bolo
výsledkom
nejakého
mimoriadneho zážitku?
Kňazom som chcel byť odmalička. Keď
som bol na strednej škole, tam sa už
začínali úvahy o povolaní, tak som nad
tým nepremýšľal. Chcel som byť kňazom,
bola to moja celoživotná túžba, ale nechcel
som, aby to bola len moja vôľa. V treťom
ročníku som bol na organovej súťaži a tam
mi povedali, že by som mohol ísť študovať
na konzervatórium, hru na organe. A teraz
čo? Rozmýšľal som, že ak som povolaný byť
kňazom, tak nebudem šťastný, keby som
šiel študovať hudbu, aj keď ma veľmi baví.
Volanie Ježiša však bolo silnejšie, a tak som
kňazom. A on mi nič neostal dlžný ani vo
vzťahu k hudbe.
14
FARSKÝ LIST 05|2013
Ktorý svätec je vám blízky?
Je ich viac. Vždy mi bol blízky svätý František,
svätá Cecília, patrónka hudobníkov, svätý
Benedikt a svätý Pius X. Jeho životopis
som zbežne poznal, ale v seminári som
ho študoval viac a zistil som, že tiež bol
hudobníkom, učil spev v seminári, ale aj
ako pápež sa zaslúžil o rozvoj hudby. Keď
som bol v tom Anglicku a otec opát zistil, že
mám rád tohto svätca, povedal, že má jeho
jednu relikviu naviac a že mi ju venuje. Tak
sa z nej veľmi teším a požehnávam s ňou
každý večer celé mesto.
Čím vám je sympatická Rímskokatolícka cirkev?
To je ťažká otázka na rýchlu odpoveď. Čo ma
napadá, je plnosť pravdy, ktorá je v jej učení
obsiahnutá, je cez ňu najľahšia cesta k spáse,
lebo máme k dispozícii mnohé sviatosti
a páčia sa mi ešte obrady. Samozrejme, že
má aj chyby, ale to vnímam tak, že Cirkev je
božsko-ľudská ustanovizeň a chyby robí tá
ľudská zložka.
Vašou vášňou
hra na organe.
je
aj
hudba,
Čo si pamätám, tak hrať som chcel vždy.
Nemal som doma žiadny vzor, mal som
to v sebe. Už ako päťročný som chodil do
prípravky na hudobnej a najväčšia odmena
pre mňa bola, keď ma moja učiteľka hudby
vzala som sebou v kostole ku organu.
Absolvoval som Základnú umeleckú
školu (7 rokov) a viaceré hudobné kurzy.
Ako 11-ročný som začal hrávať na organe
v kostole, hudbe sa venujem ďalej sám
a veľmi rád. Aj tu hrávam pri ranných
svätých omšiach. Nie vždy sa mi chce vstať
na šiestu, ale keď si spomeniem, že môžem
hrať, tak ma to až tak vymrští z postele.
Prvá farnosť, prvá pastorácia...
Ako si zvykáte?
Keď porovnám život v seminári a život vo
farnosti, tak je pre mňa všetko nové. Nový
spôsob života, robím všetko nové, čo som
doteraz nerobil. Niektoré veci sú pre mňa
ťažké, pretože som ich nikdy nerobil, ale
s Božou pomocou to dúfam zvládnem. Mám
sa teda celkom dobre.
Čo mladí, ktorých učíte?
Mám ich rád, mám rád všetkých študentov,
aj keď musím byť niekedy dosť trpezlivý.
Myslím si, že nie sú zlí, sú dobrí, ale to dobro
v nich treba vidieť.
Tešíte sa na nich?
Ale áno. Niekedy mám obavy, či im budem
vedieť tú kresťanskú náuku na hodine
zaujímavo povedať, ale teším sa na nich.
Nejaký úsmevný zážitok sa vám
už stal?
Áno, hlavne na gymnáziu. Na začiatku
školského roka som šiel na vyučovanie
a keby som nešiel s kaplánom Mariánom,
tak pani školníčka by ma nepustila dnu, iba
v papučiach ako študenta. Aj pán riaditeľ
si môj vysokoškolský diplom dosť dlho
obzeral, nezdal sa mu môj vek. A študenti si
pošuškávajú, že „Tento je kňaz?“
Ako mi odpoviete na otázku,
kto je Marek Jamrich?
(Po krátkej odmlke) Som v prvom rade
Božie dieťa, katolícky kňaz a... určite hriešny
človek, no s Božou pomocou sa chcem stať
svätým... :) 
OKIENKO ORGANISTOV
Problémy liturgickej hudby
Názory veriacich k spevu „mládežníckych“
piesní pri bohoslužbe možno najčastejšie
rozdeliť do troch hlavných skupín. Prvou
je skupina väčšinou mladých ľudí, ktorým
je takáto hudba sympatická, priťahuje ich,
ponúka im „nádej“, že v „skostnatenom“
svete liturgického slávenia existuje spôsob,
ako prispôsobiť liturgiu sv. omše 21. storočiu.
Druhú skupinu tvoria názory väčšinou
vekovo starších veriacich, ktorí sú modernými
rytmami a gitarami pri liturgii pohoršení
a chápu ich ako prejav absolútneho úpadku
náboženského cítenia. Tretej skupine veriacich
je jedno, čo sa v kostole spieva, pretože sami
nespievajú a ani ich to nezaujíma.
Otázka „gitaroviek“ počas svätej omše
sporu v použití daných „sporných“ nástrojov
pri svätej omši. Odpoveď znie: jednoznačne
nie! Spočíva teda v tom, akým spôsobom
sú v liturgii použité? Primárne nie. Pretože
Bohu nezáleží na tom, ako prídem do
kostola oblečený. Preňho nie je podstatné
to, že prídem v montérkach a zamazaný od
oleja a budem „vytŕčať z davu“. On sa pozerá
na čistotu srdca, a to je dôležité. Ak by
sme podobným spôsobom uvažovali ďalej,
možno by nám napadla otázka, prečo by
si kňaz dnes, v 21. storočí, nemohol každý
deň (aj v nedeľu) namiesto rúcha obliecť
na svätú omšu mikinu a raperské nohavice
s rázporkom medzi kolenami a meniť víno
na Kristovu krv namiesto pozláteného
patrí k najcitlivejším problémom súčasnej
liturgickej hudby nielen na Slovensku, ale
aj inde vo svete. Ako sme už spomenuli,
medzi laikmi panuje v tejto oblasti veľmi
veľká názorová diferenciácia. No faktom,
ktorý by sme nemali opomenúť, ostáva, že
aj kňazi, a na Slovensku dokonca aj biskupi,
stoja v hľadaní riešenia tejto otázky často
na protiľahlých stranách, resp. sa na danú
tému dočasne nevyjadrujú. Nezriedka sa
tak stretávame s konaním tzv. rockových,
džezových, bluesových, ba dokonca heavymetalových omší, ktoré majú hlavne
v univerzitných pastoračných centrách
a na rôznych festivaloch tendenciu stať sa
liturgickými „trhákmi“ podujatia, čo sa im
často aj darí.
Ak chceme k tejto problematike pristúpiť
zodpovedne, pýtajme sa najskôr, ako by sa
zachoval Pán Ježiš. Nepýtal by sa v prvom
rade na to, či ten, kto hrá na organe, na
gitare, husliach či na bicích, hrá Bohu
úprimne a z hĺbky srdca? Pravdepodobne
áno. Postupne teda dostávame odpoveď na
prvú otázku, či tkvie hlavný problém tohto
kalicha v pohári od Coca-Coly. Veď by to
bolo neskutočne cool a toľko neveriacich
mladých by sa prišlo do kostola minimálne
pozrieť a vidieť ten „posun“ a napredovanie
v Katolíckej cirkvi.
Pán Ježiš zveril vedenie cirkvi svojmu
nástupcovi na zemi, sv. Petrovi, z ktorého
toto poslanie prechádza na pápežov. Po
dvoch tisícročiach má cirkev s liturgickou
hudbou pomerne bohaté skúsenosti. Veľmi
by sme sa mýlili, ak by sme predpokladali,
že akési obrodenie či reformácia v liturgickej
hudbe prichádza v našej cirkvi na scénu
až dnes. Liturgicko-hudobné dejiny sú
také bohaté a prešli takými obrovskými
pozitívnymi a hlavne negatívnymi zmenami,
že z komplexného pohľadu na ich priebeh
sa v dnešnej dobe nedeje nič nezvyčajného,
čo by tu už v minulosti nebolo. A pomaly
sa dostávame k jednému z najvzácnejších
pokladov cirkvi, ktorým sú stáročné
skúsenosti a tradícia – slovo, ktoré, bohužiaľ,
dnes mnoho mladých ľudí chápe skôr
negatívne. Cirkev sa na akýkoľvek problém
snaží nazerať z viacerých hľadísk. Tu je
dôležité hľadisko pastoračné a liturgickohudobné.
Z pastoračného hľadiska kedysi vyrastal
názor, že „nová duchovná hudba“ má
potenciál pritiahnuť do kostola viac
mladých ľudí, že vie osloviť neveriacich
a pritiahnuť ich k Bohu, že proklamuje
napredovanie Cirkvi. Na Slovensku bolo
možné takúto novú vlnu na poli liturgickej
hudby pozorovať od konca 60. rokov
20. storočia, po tzv. uvoľnení režimu,
kedy západné prvky aj v podobe bluesu
a bigbítu začali ovplyvňovať jednoduché
skladateľské počiny úprimných mladých
ľudí väčšinou bez adekvátneho hudobného
vzdelania. Na základe viacerých štúdií,
uskutočnených v krajinách nezasiahnutých
totalitou tak ako Slovensko a mapujúcich
výsledky prieskumov v rozmedzí niekoľkých
desaťročí, sa zistilo, že „zavedenie“ novej,
populárnejšej liturgickej hudby v kostoloch
pri svätých omšiach nielenže nemalo žiadny
resp. malo iba krátkodobý efekt, ale veľmi
agresívne deformujúco zapôsobilo i na
tradičných veriacich.
Dejiny liturgickej hudby nás zasa
upozorňujú na fakt, že kedykoľvek v histórii
kresťanstva zasiahol liturgickú hudbu
neúmerný tlak svetských prvkov, cirkev
mu vo väčšine prípadov nevedela odolať a
v mnohých krajinách nastalo tzv. obdobie
liturgicko-hudobnej temnoty. V prvom
tisícročí napríklad v celom západnom svete
začali do liturgie nekontrolovateľne prenikať
tzv. trópy, do obradov omše umelo vsunuté
melódie s často bludárskymi textami. Táto
prax pohltila celú Európu a vznikli tisíce
trópov, v ktorých sa už nikto nevyznal. Po
storočiach cirkev tento problém vyriešila
ráznymi krokmi. Vo Francúzsku a Taliansku
v 19. storočí sa liturgická hudba ocitla na
dne, keď v kostoloch aj počas týždenných
omší zneli operné árie, svetské piesne
a vojenské pochody s použitím činelov
atď. Najčerstvejšou výstrahou môže byť
situácia v liturgickej hudbe v mnohých
protestantských zboroch, no aj katolíckych
farnostiach v USA, ktoré nezvládli tlak
sekularizmu a kde sa bohoslužby stali
obrovskými gospelovými šou bojujúcimi
medzi sebou o čo najviac klientov –
veriacich.
Nebezpečenstvom pre liturgiu v našej
krajine teda nie je použitie gitár pri svätej
omši, ale skôr prenikanie svetských prvkov
do liturgickej hudby. To, ktoré svetské prvky
sa „tlačia“ do bohoslužby je povinný rozlíšiť
cirkevný hudobník (organista, kantor,
vedúci zboru).
Matej Bartoš, organista
člen Hudobnej sekcie Liturgickej komisie
pri KBS
FARSKÝ LIST 05|2013
15
DOKUMENTY
O synode po synode
Viac ako rok a pol sme sa v našom farskom časopise venovali
Druhej synode Spišskej diecézy, ktorá trvala od apríla 2006 do
apríla 2011. Keď som sa pár mojich známych opýtal, čo im vlastne
synoda priniesla, dostal som rôzne odpovede: „Ja sa do zákonov
nevyznám“, alebo „Čítal som to, ale tomu nerozumiem“, či „Ja mám
dosť svojich starostí, nemám čas rozmýšľať nad synodou.“ Prečo
sa vlastne synoda konala?
ku kolektívnemu duchu riadenia našej
farnosti. Ak to nebudeme robiť, ostáva nám
len naozaj stáť v hlúčkoch a viesť jalové
debaty.
Aby sme kráčali spolu
Aby sme kráčali
Synoda bola vlastne výzva pre celý Boží
ľud našej diecézy k modlitbe, premýšľaniu,
návrhom a spolupráci na spoločných
témach, s ktorými sa dennodenne v
živote farského spoločenstva stretávame.
Zámerom synody bolo poznať náboženský
a s ním súvisiaci názorový a kultúrny stav
diecézy. Zapojiť sa mohol každý farník,
či už ako člen farskej synodálnej bunky
alebo prostredníctvom jej členov. Poznatky
z farských synodálnych buniek sa dostali
do dekanátnych rozpráv a na ich základe
boli spracované do záväzných nariadení a
odporúčaní podľa jednotlivých tém. Tieto
vstúpili do platnosti 1. augusta 2011. Synoda
bola výzva, aby sme prestali v hlúčkoch po
svätej omši špekulovať, čo je v našej farnosti
dobré alebo zlé, čo by sa malo robiť, ako by
sa malo postupovať. Bola to výzva, aby
sme prestali stáť na mieste, ale aby sme
vykročili. Aby sme sami mohli prispievať
k zdravému rastu a rôznym aktivitám vo
farnosti. Synoda bola ukončená, ale to
neznamená, že už nemôžeme nič meniť,
nič vylepšovať. Stále máme možnosť v
duchu nariadení a odporúčaní synody
vylepšovať naše farské spoločenstvá a
život v nich. Pastoračná činnosť je veľké
pole pôsobnosti, no nemôžeme čakať
len aktivity od kňazov. Musíme aj my
navrhovať, spoločne uvažovať a prispievať
16
FARSKÝ LIST 05|2013
Synoda nám vraví, že veriaci majú vytvárať
živé spoločenstvá zamerané na modlitbu,
štúdium Svätého písma, liturgický spev,
charitatívnu činnosť a pod. Kňazi majú
usmerňovať tieto spoločenstvá, aby ich
pôsobenie bolo na prospech Cirkvi. Ako
biskup potrebuje pastoračnú radu, aby
diecéza bola aktívna a prinášala ovocie,
tak aj správca farnosti potrebuje funkčnú
pastoračnú radu, aby farnosť prekvitala.
Pastoračné rady farnosti spolu s farárom
sa majú postarať o vypracovanie programu
systematickej farskej, rodinnej a školskej
katechézy. Ale keď nemajú od nás,
veriacich, žiadne návrhy, žiadne podnety,
čo by sa malo robiť, ako sa posunieme ďalej?
Farnosť poskytuje priestor pre život viery
celého spoločenstva, a preto sa musíme
spolu pričiniť, aby sa niečo zlepšilo.
Základnou bunkou spoločnosti je rodina.
Je to najvlastnejšie miesto odovzdávania a
rozvíjania viery. V dokumente Synody sa
uvádza, že farská katechéza má viesť nielen
k prehĺbeniu poznatkov vo viere, ale má byť
podporou a pomocou rodinám, ktoré sú v
kríze, neúplným rodinám i všetkým, ktorí
žijú v neregulárnych situáciách vzhľadom
k ideálu kresťanskej rodiny. A mnoho
mladých rodín nežije tak, ako by mali.
Zosobášení boli v kostole, ale potom ich už
nevidíte. V modlitbových spoločenstvách
sa modlíme za pokoj vo svete, a je to dobré.
Ale mohli by sme pripojiť i modlitby za
tých, ktorí sú tu, medzi nami. Čo keby
kňaz, ktorý ich sobášil, po troch mesiacoch,
po pol roku, niekedy v nedeľu prišiel k nim
na návštevu pozrieť, ako sa majú, ako žijú.
Aspoň by mali pocit, že o ich rodinu niekto
stojí, že sú súčasťou nejakého spoločenstva.
Nezabúdajme, že mladí sú budúcnosťou
Cirkvi, ale akí budú, to ovplyvňujeme
my teraz. Spolu tvoríme naše farské
spoločenstvo a spolu sme aj zodpovední za
to, aké je.
Aby sme kráčali spolu za Kristom
Zo záverov synody vyplýva, že Katolícka
cirkev po Druhom vatikánskom koncile
nadobúda výrazný synodálny charakter.
Stáva sa v živote diecéz prejavom
komunitného rázu Cirkvi a je odpoveďou
na moderné tendencie kolektívneho
ducha či kolektívneho riadenia rozličných
ľudských zoskupení. Spoločné uvažovanie
a spoločné rozhodovanie sa uskutočňuje
pri zachovaní princípu Ježiša Krista ako
našej hlavy. Cirkev rastie silou svedectva
veriacich, nie nasilu – to nedávno povedal
pápež František na svojej návšteve v Assisi.
Nedávno sme videli silu svedectva na
Národnom pochode za život v Košiciach.
Bol to podnet pre našich politikov, ktorí
prijímajú zákony, aby rodina v našej
spoločnosti nebola podceňovaná a mala
miesto, ktoré jej patrí. Ale toto svedectvo
mnohých ľudí nás nabáda i k niečomu
inému. Pozrieť sa do svojho vnútra, do
seba. Aj ja tvorím spoločenstvo, aj ja som
jeho súčasťou. Ako prispievam ja, aby to
bolo spoločenstvo živé?
Alebo sa len tak veziem spolu s ostatnými?
Pripomeňme si ešte niektoré
odporúčania synody:
• odporúča sa sláviť sväté omše pre jednotlivé stavy (mládež, rodiny, seniori)
• zabezpečiť pravidelnú biblickú formáciu
tých laikov, ktorí o ňu majú záujem
• využiť nedeľný čas na aktivity zamerané
na náboženské vzdelávanie, posväcovanie a upevňovanie farského spoločenstva, zapojiť do nich jednotlivé spoločenstvá a hnutia vo farnosti
• organizovanie farských zájazdov
• nech kňazi okrem stanovených piatich
stretnutí pred manželstvom ponúknu
ako možnosť ďalšie stretnutia, venované
otázkam modlitby a duchovného života
• odporúčajú sa návštevy kňaza v rodinách
• modliť sa v spoločenstvách za rodiny
v kríze
Ľudovít Oravec
ŽILI MEDZI NAMI
Svätá Mária Eugénia
od Ježiša
TEXT: MARTIN FARBÁK • SNÍMKA: INTERNET
Keď čítame životopisy svätých, vo väčšine prípadov boli ich
životy poznačené svätosťou od ich detstva. Boli obdarovaní
výnimočnými cnosťami, alebo vyrastali v príkladných rodinách.
Bezpochyby sú nám vzorom v mnohých ohľadoch, no často
sa nám zdajú ich životy veľmi vzdialené od našej reality. Náš
životopis by po smrti asi nebol taký krásny, no to neznamená, že
sa nemôžeme stať svätými! Svedčí o tom Mária Magdaléna, mýtnik
Matúš, Samaritánka z evanjelia, ale aj Mária Eugénia od Ježiša.
Dobre zabezpečená intelektuálka
Mária Eugénia sa narodila v roku 1817
ako Anna Milleretová vo francúzskom
meste Metz. Bolo to po konečnej porážke
Napoleona a znovuzrodení monarchie.
Pochádzala z neveriacej a finančne veľmi
dobre zabezpečenej rodiny a vôbec
nepôsobila ako niekto, kto vytvorí novú
duchovnú cestu Cirkvi vo Francúzsku. Jej
otec, Voltairov stúpenec a liberál, zarábal
na živobytie, pohybujúc sa v bankovom
svete a politike. Eugéniina matka poskytla
vnímavej dcére vzdelanie, ktoré posilnilo
Eugéniin charakter a dalo jej silný pocit
zodpovednosti. Na svoju dobu mala
rozsiahly prehľad o svete a snažila sa
zaradiť medzi vtedajších intelektuálov. Jej
rodičia ju síce dali pokrstiť a poslali ju aj
na sväté prijímanie, ale to bolo všetko, čo
sa týkalo ich vzťahu s Bohom. Išlo najmä
o dodržanie spoločenských konvencií.
Eugénia sa otvorila Bohu, až keď ju život
zrazil na kolená.
Hrad z piesku sa začal rúcať
Eugéniina mladosť bola šťastná, no nie
bezbolestná. Ešte ako dieťa bola poznačená
smrťou svojho staršieho brata a najmladšej
sestry. Mala krehké zdravie. Vážne
následky jej zostali z pádu z koňa. Neskôr,
po výnimočne finančne úspešnom období
svojho otca, zažila aj úplný krach jeho
bánk, nepochopenie a následný rozchod
rodičov a zároveň stratu akejkoľvek istoty.
Musela opustiť svoj rodný dom a odísť do
Paríža, zatiaľ čo Louis, vekom najbližší
brat a verný kamarát, odišiel s otcom.
Eugénia teda odišla do Paríža s matkou,
ktorú milovala, aby ju po pár hodinách
trápenia videla umrieť na choleru. Zostala
ako pätnásťročná úplne sama v povrchnej
a svetáckej spoločnosti. Úzkostne hľadajúca
a zároveň zúfalo túžiaca po pravde, dospela
milosť obrátenia, stala sa zapálenou pre
Božie slovo a rozhodla sa nebyť vlažnou
kresťankou.
Semeno padlo do dobrej pôdy
Po tejto milosti bola jej cesta rýchla. Eugénia
sa rozhodla ísť na spoveď k ďalšiemu
významnému kazateľovi tej doby a ten
vtedy spoznal, že má pred sebou dušu,
ktorá má predpoklady stať sa zakladateľkou
kongregácie, o ktorej on už veľmi dlhý čas
sníval. Začal presviedčať Eugéniu, aby sa
podujala na takúto úlohu, zdôrazňujúc, že
kongregácia je Božie dielo. Vysvetľoval jej,
že iba starostlivosťou o opravdivé kresťanské
rodiny sa dá vybudovať dobrá základňa pre
Cirkev. A tak vo veku dvadsaťdva rokov sa
Mária Eugénia stala zakladateľkou rehole
Nanebovzatia Panny Márie, zameranej na
zasvätenie celého života a všetkých síl k
rozšíreniu Kristovho kráľovstva vo svete. V
roku 1839 spolu s ďalšími dvoma mladými
ženami začala žiť životom modlitby a štúdia
v malom byte neďaleko kostola sv. Sulpicia
v Paríži. V roku 1841 za podpory viacerých
priateľov, dobrodincov a cirkevnej
hierarchie sestry otvorili svoju prvú školu.
V relatívne krátkom čase mala kongregácia
šestnásť sestier štyroch národností.
A prinieslo stonásobnú úrodu
k svojmu obráteniu úplne vysmädnutá po
Absolútne a otvorená pre Nadprirodzeno.
Milosť obrátenia
Ako devätnásťročnú ju pozvali jej priatelia
na sériu pôstnych prednášok v katedrále
Notre Dame v Paríži. Prednášal Abbé
Lacordaire, ktorý bol v tej dobe známy
kazateľ a nevyhýbal sa ani sociálnym
problémom. Rozumel znameniam doby a
chcel pracovať na zmene. Snažil sa chápať
mladých ľudí, ich otázky a túžby, ich
ideály a aj ich ignoráciu Krista a Cirkvi.
Jeho slová sa jej hlboko dotkli a prežila
Mária Eugénia a prvé sestry sa snažili
spojiť staré a nové – zjednotiť dávne
poklady cirkevnej spirituality a múdrosti
spolu s reálnym náboženským životom a
vzdelanosťou, ktoré by viedli k uspokojeniu
požiadaviek moderných myslí. Všetko bolo
založené na rešpektovaní hodnôt daného
obdobia a prinášaním slov evanjelia do
každodenného života, aby mohli preniknúť
vzrastajúcu kultúru nového priemyslu a
vedeckej doby. Spiritualita kongregácie,
ktorá bola zakorenená v Kristovi, bola
kontemplatívna, ale tiež zameraná aj
na apoštolské konanie. Inými slovami,
zasvätenie života hľadaniu Boha, láske a
službe blížnym.
V posledných rokoch svojho života
Mária Eugénia fyzicky veľmi zoslabla.
Prežívala to však v tichosti a pokore –
životom úplne zakoreneným v Kristovi.
Naposledy prijala eucharistiu 9. marca 1898
a nasledujúci deň potichu odišla k Bohu.
Blahorečil ju pápež Pavol VI. v Ríme. Za
svätú bola vyhlásená 3. júna 2007 pápežom
Benediktom XVI. 
„Vzdelanie má vzbudiť to dobré v každom človeku, prelomiť
kameň, ktorý bráni svetlu preniknúť do nášho vnútra a kvitnúť.“
„Láska nikdy nepovie: Urobila som už dosť!“
Sv. Mária Eugénia od Ježiša
FARSKÝ LIST 05|2013
17
ODPORÚČAME
Daniel Pastirčák:
Evanjelium podľa Jóba
Svätá Edita Steinová –
Siedma komnata
M. W. Smith: Glory
Tí, ktorí radi čítajú filozoficky orientovanú literatúru, si určite prídu na svoje novým titulom Daniela Pastirčáka. Kniha je inšpirujúcou a stojí za prečítanie. Autorove úvahy nad
starobylým textom knihy Jób poukazujú na
problematiku dobra a zla, predsudkov, života
a smrti, používajúc jazyk moderného človeka. Kladie otázky o Bohu, utrpení vo svete,
priateľstve, povrchnosti ľudského myslenia a
úsudku... Jóbov svet je pripodobnený tomu
dnešnému, ktorému vládne pokrok a všade
víťazný rozum, svetu utópií, ktoré namiesto
sľubovaného raja prinášajú peklo.
Čo si predstavujeme pod pojmom dobro
a zlo? Akú kvalitu im pripisujeme? Aký zmysel má usilovať sa o dobro?
Dobro je podľa autora všetko, čo stabilizuje naše bytie, prehlbuje, umocňuje kvantitu a kvalitu nášho života. Všetko čo smeruje
od nevedomosti k poznaniu, od klamu k
pravde. Intenzívne dobro môže človek prežiť
vo vzťahu lásky. Človek má schopnosť presiahnuť samého seba, darovať sa inej bytosti
a prijať ju.
Zlo na druhej strane predstavuje protikladný pohyb ku kvalitám dobra. Oproti
dobrému tak stojí zlé, oproti konštruktívnemu deštruktívne, oproti obohacujúcemu
znehodnocujúce.
Často si aj my kladieme otázky, ktoré si
kládol Jób: Kde si, Bože? Aký si? Autor nás
pozýva, aby sme vstúpili do Jóbovho príbehu
a možno našli seba, stretli sa s myšlienkami,
ktoré sme predtým nepočuli, nad ktorými
sme sa ešte nikdy nezamysleli a objavili v
sebe neobjavené.
Film mal premiéru v roku 1995 na benátskom filmovom festivale, kde vyhral viaceré ocenenia. Cenu získala aj jeho maďarská
režisérka Márta Mészáros a rumunská herečka v hlavnej úlohe Maja Morgenstern.
Názov je odvodený z veľdiela sv. Terézie
Avilskej Vnútorný hrad, v ktorom popisuje
stupne modlitby ako sedem komnát, ktoré
dovedú dušu k dôvernému spojeniu s Bohom.
Dej filmu rozpráva o skutočných udalostiach zo života významnej filozofky prvej
polovice 20. Storočia, židovky Edity Steinovej. V úvode ju vidíme na jej pracovisku,
na univerzite, kde sa zaoberá filozofiou a
rôznymi úvahami. Práve vďaka svojej láske
k pravde a jej úprimnému hľadaniu dostala milosť obrátenia pri čítaní teologických
spisov učiteľky cirkvi sv. Terézie. Film ďalej
rozoberá jej konverziu z hľadiska problémov v rámci jej rodiny, ktoré naštartovala
zmena jej vierovyznania. Po prevzatí moci
nacistami v Nemecku dochádza k jej prepusteniu z univerzity. Vstupuje do karmelitánskeho kláštora, kde je konfrontovaná s
náročnosťou rehoľného života. Edita skladá
večné sľuby, ale musí čeliť prenasledovaniu
nacistov. Nakoniec je deportovaná do koncentračného tábora, kde prejavuje láskavosť
ľuďom, s ktorými prichádza do kontaktu.
Film nie je typickým životopisným filmom o svätcovi a nie je určený deťom do
12 rokov.
Michael Whitaker Smith sa narodil
07.10.1957 v Západnej Virigínii. Keď mal 5
rokov, napísal svoju prvú skladbu. V roku
1983 vydal svoj prvý album s názvom "Michael W. Smith Project" . Všetku hudbu písal on a jeho manželka texty piesní. Veľmi
známou z tohto albumu je pieseň s názvom
Friends. Na svojom konte má 22 albumov
a 10 kníh spolu s mnohými oceneniami.
Okrem tejto bohatej umeleckej činnosti má
veľkú rodinu - 5 detí.
Jeho najnovší album má názov GLORY.
Na CD sa nachádza 13 originálnych, čisto
inštrumentálnych skladieb, ktoré sú nahraté s 90-členným symfonickým orchestrom.
Ústredným nástrojom je klavír, často v spojení s husľami, gitarou (alebo iným sólovým
nástrojom) a podfarbovaný orchestrom.
Hlavnú tému rozvinie klavír, neskôr ju zopakuje iný sólový nástroj a potom spoločne
orchester. Tieto tri zložky sú v skladbách v
rôznych obmenách a následnostiach. Skladby sú väčšinou lyrické, čo môže občas poslucháča nudiť, rovnako ako aj nie veľká
variabilita rytmov či harmonických zmien.
Po pár piesňach je jasné, o koho sa jedná, a
motívy v nich napriek tomu, že sú iné, nie
sú natoľko výrazné, aby upútali. Skladby sú
však veľmi príjemné na počúvanie, relaxáciu alebo ako podklad pri komunikácii. Pre
tých, ktorí si radi pustia hudbu pri práci a
chcú, aby ich príliš nerozptyľovala, je vhodným typom.
Zuzana Machajová
Snímka: internet
10 %
zľava
18
FARSKÝ LIST 05|2013
Martin Farbák
Snímka: internet
Mária Matisová
Snímka: internet
Zľava platná do 31. 12. 2013 v Kníhkupectve ZRNO na Radlinského ulici v D. Kubíne na tieto tituly kníh:
Francine Riversová: Šarlátová niť
9,90 eur
Elias Vella: Ahoj, Ježiš, môžeme sa porozprávať?
5,90 eur
Jason Evert: Teológia jej/jeho tela
7,00 eur
František Zacharík: Rozprávky o princoch/princeznách
7,10 eur
SPRAVODAJSKÝ SERVIS
Bohoslužobný poriadok
v týždni
Úmysly
Apoštolátu modlitby
Farská
matrika
Farský kostol
sv. Kataríny Alexandrijskej
NA NOVEMBER
6.00 a 18.00 hod.
(sobota – 6.30 a 18.00 hod.)
Všeobecný:Aby ťažko skúšaní kňazi
našli v svojom utrpení útechu, v
pochybnostiach oporu a vytrvali vo
vernosti.
Misijný:Aby cirkevné spoločenstvá v
Latinskej Amerike posielali misionárov
do ďalších cirkevných spoločenstiev.
Úmysel KBS: : Nech sa na príhovor
slovenských vierozvestov sv. Cyrila a
Metoda naša viera vo vzkriesenie z
mŕtvych a v život večný stáva dôvodom
prežívania duchovného spoločenstva s
našimi zosnulými bratmi a sestrami.
V mesiacoch august a
september sme sviatosťou
krstu v spoločenstve Cirkvi
privítali
Kostol Povýšenia sv. Kríža –
Brezovec
18.30 hod.
(štvrtok – 17.00 hod. sv. omša
za účasti detí)
(piatok – 18.30 hod.
sv. omša za účasti mládeže)
(sobota – 7.00 hod., večer nie je)
Filiálny kostol Najsv. Trojice,
Vyšný Kubín
Piatok – 17.00 hod.
NA DECEMBER
Nemocnica s poliklinikou
Všeobecný: Aby deti, ktoré sa stali
obeťami odvrhnutia alebo násilia, našli
potrebnú lásku a ochranu.
Misijný: Aby kresťania, osvietení
vteleným Slovom, pripravili ľudstvo na
príchod Spasiteľa.
Úmysel KBS: Nech na príhovor
slovenských vierozvestov sv. Cyrila a
Metoda vyvrcholí naša predvianočná
príprava v uvedomovaní si prvého
i druhého príchodu Krista, ktorý je
Pánom nášho života.
16.00 hod. (utorok, štvrtok)
Adoračná miestnosť je otvorená
každý deň od 7.00 do 19.00 hod.
Bohoslužobný poriadok
v nedeľu
Farský kostol
sv. Kataríny Alexandrijskej
6.30 • 9.00 • 11.00 • 14.45 hod.
Kostol Povýšenia sv. Kríža –
Brezovec
7.45 • 10.00 • 18.30 hod.
Filiálny kostol Najsv. Trojice
Vyšný Kubín
9.15 hod.
Nemocnica s poliklinikou
16.00 hod.
Požehnanie matiek
pred pôrodom
28. septembra a 26.októbra po
ranných sv. omšiach, alebo na
požiadanie
Stránkové dni
na Farskom úrade
Pondelok – piatok:
8.00 – 12.00 a 13.00 – 15.30 hod.
V súrnom prípade po večerných
bohoslužbách.
V prípade potreby (ku chorým) volajte
katol. kňaza 0915 818 308
V rámci Týždňa cirkvi pre mládež, ktorý
sa uskutoční v termíne 11.-17. novembra
2013, je pripravené turné pre mladých ľudí
všetkých diecéz.
Chceme tvoriť skutočnú armádu, ktorej
zbraňami sú pokoj, radosť a láska. Túžime
byť svedkami zmeny a začať žiť v kultúre
kráľovstva.V Spišskej diecéze sa ho môžete
zúčastniť 11.11.2013 v Popradskej aréne od
18:00 h. Viac info na www.godzone.sk
Ak ste sa rozhodli podporiť projekt
VÝSTAVBY NOVÉHO ORGANA
pre kostol Povýšenia sv. Kríža v
Dolnom Kubíne, svoje príspevky
môžete venovať osobne na Farskom
úrade sv. Kataríny Alexandrijskej
alebo odoslať na bankový účet:
0323626972/0900
Maxime Destaillats
Dávid Kňazúr
Marián Smitka
Júlia Točeková
Jonáš Blažeňák
Adam Škvarka
Matej Šrámek
Samuel Navláčil
Šimon Peter Takáč
Lukáš Lakoštík
Paulína Kováčová
Eva Kapráliková
Ivana Kvasničáková
Andrea Balcová
Juraj Kucbel
Paulína Polláková
Filip Kožienka
Katarína Lizáková
Sviatosť manželstva prijali
Peter Novanský – Viera Chrenščová
Miroslav Katreník – Zuzana Martvoňová
Roman Škvarka – Lenka Bruncková
Michal Bezák – Ľubica Sečová
Adam Jankeje – Anna Kubinová
Martin Šrámek – Marcela Giertliová
Marek Straka – Terézia Mihaličová
Štefan Meško – Jana Mádelová
Ondrej Samuhel – Erika Martinusíková
Miroslav Habánik – Zuzana Rohrbacherová
Tomáš Pavčo – Zuzana Přibylová
Juraj Laštík – Silvia Dobiášová
Milan Blaha – Andrea Vargová
Vladimír Hajdúch – Ivana Spišáková
Matej Škvarka – Miroslava Maderová
Juraj Paulik – Jaroslava Fontányová
Radovan Bugan – Mária Košťálová
Pán si z našich radov povolal
Veronika Ďaďová (53)
Peter Fandák (50)
Viera Mešková (77)
Alžbeta Kulichová (82)
Zuzana Žúborová (93)
Mária Ďaďová (67)
Jozefína Nehajová (90)
FARSKÝ LIST 05|2013
19
DETSKÝ KÚTIK
Ahoj, deti!
Opäť sa môžeme stretnúť cez riadky nášho kútika. Aj vám tak oko i srdce plesá? Že z čoho?!
Nuž tí, ktorí chodia po svete s otvorenými
očami a srdcom, ihneď zbadali, že sa všetko
okolo nás mení. Stromy i tráva sa zaodeli do
tých najpestrejších kabátikov, ktoré hrajú prekrásnymi farbami. Také sa ešte nepodarilo
namiešať ani tomu najlepšiemu maliarovi na
svete. Tieto vie namiešať len Majster s veľkým
M, náš Nebeský Otec! Všetko je namaľované
do tých najmenších detailov, aj ten najmenší
lístoček, aj to najtenšie stebielko. Tak sa nezabudnite „vytešovať“ z týchto farieb. Ďalšiu
šancu budeme mať zas až o rok!
V novembri budeme oslavovať sviatok našich veľmi dobrých priateľov – svätých, ktorí sú už v nebi a ktorí nám svätosťou svojho
života, prežitého tu na zemi, svietia na cestu
domov – do neba. Zároveň v tomto mesiaci
môžeme svojimi modlitbami pomáhať dušiam v očistci, ktoré v ňom vďaka milosrdnej
láske nášho dobrého Otca, dostali čas zmeniť
a očistiť sa. Veľmi im pomáhajú naše modlitby
a obety. Tak na nich NEZABUDNIME!
Dosť bolo slov! Hor' sa polámať hlavičky
na úlohách nášho-vášho Detského kútika!
Tak do čítania a do lúštenia, milí kamaráti!
1
Pozorne si
prezrite šarkany
na obrázku. Každý má
v sebe čísla. V každom
šarkanovi zrátajte čísla
a tak budete vedieť
odpovedať na otázky:
Ktorý šarkan má v sebe
najvyšší súčet čísel?
Koľko to je? Keď všetko
pekne porátate, tak
šarkanov vymaľujte!
2
Toto maxi zvieratko sa na zimu
ukladá na zimný spánok. Keď
pospájate čísla od 1 do 40, zistíte,
aké je to zvieratko. Nezabudnite ho
vyfarbiť!
3
4
V nasledujúcom mesiaci
novembri majú svoj sviatok. Kto?
Vylúštite tajničku a hneď to budete
vedieť.

DETSKÝ KÚTIK 05|2013
Aj malý ježko
sa poriadne
pripravuje na zimný
odpočinok. Má
pripravený celý
kôš chutných jabĺk.
Pomôžte mu nájsť
cestu ku košíku.
Tešíme sa na vaše odpovede a netrpezlivo na ne budeme čakať! Môžete ich vhodiť do
schránky v kostole na Brezovci označenej Detský kútik do štvrtka 28. novembra 2013,
keď po svätej omši vyžrebujeme niekoľkých výhercov spomedzi vás. POZOR! POZOR!
POZOR! Nezabudnite pripísať k odpovediam vaše meno, priezvisko, vek, alebo ktorú triedu
navštevujete. Nalepte aj aktuálny kupón! Teší sa na vás krásou jesene naplnená
Renča Jedláková
Kresby: autorka, eRko, internet
Download

Krok viery je vždy spojený s odvahou