OBSAH
ÚVODNÍK
3
September - začiatok jesene
NAŠE LOKALITY / ZO ŽIVOTA DZSČR
4
Butín / Zasadnutie predsedníctva KV DZSČR
SPOLOČENSKÝ KALEIDOSKOP Kultúrno-spoločenský mesačník
5
Slováci a Bukovina - Dialóg medzi dvoma kultúrami
Časopis je finančne zabezpečený zo štátneho
rozpočtu prostredníctvom DZSČR
Festival české kultury v Eibentále „Banát divokej byl“
a z grantu Úradu pre Slovákov
Päť dní v delte Dunaja
žijúcich v zahraničí
Chci se naučit i tvou mateřštinu
CIRKEV
9
„...odpust je zvlášť príležitosť stretnutia...“
Revista este editată de U.D.S.C.R. şi finanţată
Radna: Tam, kde sa otvárajú brány národnostiam...
din fondurile de la bugetul de stat şi de către
Departamentul Slovacilor din Diasporă
Odpust v Čiernej Hore
de pe lângă Guvernul Republicii Slovace
Sviatosť birmovania
KULTÚRNE A SPOLOČENSKÉ SPRÁVY 13
KULTÚRA 14 Sviatočné dni Nadlaku
Hlavná a zodpovedná redaktorka: Bianca Unc
Redaktori: Ivan Miroslav Ambruš, Anna Rău-Lehotská,
Anna Karolína Zimbran
POLITICKÁ ČINNOSŤ 16
Z pracovnej agendy poslanca DZSČR v Parlamente Rumunska,
Resumé v rumunčine: Anna Chişa
Technický redaktor: Ján Šušlák
Adriána Miroslava Merku
ŠKOLSTVO Revista culturală lunară
Jazykové redaktorky: Ľudmila Šomráková, Helena Kresová
17
Správca: Pavel Vilim
Prípravný ročník v školskom systéme Rumunska
Adresa redakcie:
Slovakisti Univerzity v Bukurešti na Slovensku
REZUMAT 21
ROZHOVOR 25
e-mail: [email protected]
sólistom Opery Slovenského národného divadla
www.dzscr.ro (na stránke sa pracuje)
Neobyčajná udalosť
29
Striasli sme sa horúcich dní, ale...
ZÁHRADKÁR
30
32
September v záhrade
KVAPKY SLOV
Jaromír Novák: Básne
DETSKÝ ÚSMEV
315500 Nădlac, str. Independenţei nr. 36, jud. Arad, RO.
Telefón: +40-257-473 006, Fax: +40-257-206 446
Rozhovor s Ivanom Ožvátom,
ŽIVOTNÝ ŠTÝL
U.D.S.C.R.,
Časopis si možno objednať v redakcii
alebo v jednotlivých miestnych organizáciách DZSČR.
Stanoviská vyjadrené v publikovaných príspevkoch
nemusia odrážať mienku redakcie.
Redakcia si vyhradzuje právo upravovať
Anna Karolína Zimbran
Foto na obálkach: Anna Rău-Lehotská a Ján Blažek
34
a skracovať prijaté materiály.
Počítačové zalamovanie a úprava fotografií: Ján Šušlák
Grafický design: Anna Kalianková
tlač: S.C. Butvery Prod S.R.L. Oradea
ÚVODNÍK
September - začiatok jesene
September je mesiac, keď sa leto vleje do iného ročného obdobia. Prekráčali sme už životom viac
ako pol roka a ani sa dobre neobrátime, a už tu budú zimné sviatky. Zatiaľ ale stojí pred nami hodný
kus práce, ktorú musíme zvládnuť. Veď práve v tomto zvyšnom časovom intervale máme naplánované
desiatky dôležitých podujatí. Niekoľko ich už máme za sebou, ako Dni Slovákov, ktoré boli oslávené
vo viacerých lokalitách Bihorskej oblasti. Prehrmelo cez nás aj komplexné podujatie zorganizované v
Nadlaku, Svedectvá nášho bytia. Prečo komplexné? Lebo súčasťou tohto sviatku bol tradičný jarmok
a kultúrny program, na ktorom sme mali pozvaných aj zahraničných hostí zo Slovenska, Maďarska
a Srbska. Zlatým klincom programu bolo vystúpenie sólistu Opery Slovenského národného divadla
v Bratislave, Ivana Ožváta. Tento jedinečný umelec dokázal svojím spevom naozaj očariť všetkých
Nadlačanov.
Jarmok, ktorý nadväzuje na stáročnú tradíciu našich predkov, mal svoje skryté čaro. Dávnejšie tento
mal pre našich predchodcov veľký význam, veď sa tu stretávali ľudia, ktorí počas roka boli zaujatí
prácou, ale na jarmok prišiel každý. Bola to aj pasia, ale aj akési zadosťučinenie hľadať v šiatroch
niečo potrebné, niečo nevšedné alebo len milé, ako medovníky, sekané cukríky, krčahe a mliečnike,
slamienke, dobré poľnohospodárske nástroje, papuče a cipele, hrebene, ale aj látky pre obleky pánov či partieku na sviatočné alebo každodenné gecele... Našlo sa tam zo všetkého pre všetkých a
pozdejšie bola aj komejda pre radosť detí. Taký bol voľakedy mnohotvárny jarmok. Aj sa pospievalo,
aj sa popilo a ľudia boli šťastní. Terajší je trochu odlišný. Prezentujú sa na ňom zachované remeslá,
gastronomické výrobky, knižná produkcia, ale predsa ešte nosí v sebe niečo zakuklené z dávnych
čias a možno práve preto čím ďalej, tým dôraznejšie sa tieto dni začali zapisovať do kalendára našich
občanov ako sviatky, na ktoré každoročne netrpezlivo čakajú...
Takže už september, začali sa aj lámačky a kukurica sa poberá do hambárov. Klope na dvere
začiatok nového školského roka. Prváci naň netrpezlivo čakajú, tí starší by určite ešte chceli predĺžiť
prázdniny. Ale čas letí a žiaci si musia vysúkať rukávy a dať sa do učenia. Veď to je ich práca a bez
práce nie sú ani koláče, ako to vraví staré slovenské porekadlo.
Na začiatku som spomenul desiatky naplánovaných podujatí. Demokratický zväz Slovákov a Čechov
v Rumunsku, ako aj iné organizácie Slovákov majú naplánované v tomto jesennom období najviac
podujatí, spomedzi ktorých spomenieme: prehliadku ľudových piesní Cez Nadlak je..., porady učiteľov,
Putovnú súťaž zo slovenských dolnozemských reálií, prvú edíciu udelenia Ceny Samuela Tešedíka,
publikovanie niekoľkých kníh a iné.
Zámer všetkých týchto akcií je ten istý. Zachovať si čím dlhšie národnú identitu, materinský jazyk,
dostať do povedomia nášho ľudu nepoznané alebo zabudnuté čriepky z našej minulosti a možno to
najvýznamnejšie, vzbudiť v členoch našich národností vedomie spolupatričnosti.
Ivan Miroslav Ambruš
3
NAŠE LOKALITY / ZO ŽIVOTA DZSČR
Butín
Evanjelický a. v. kostol
Detské ihrisko
Cesta na Butín
Rímsko-katolícky kostol
foto: Ruženka Bovdišová
Investície a oprava pre tieto objekty boli vybavené pomocou poslanca DZSČR Adriána Miroslava Merku.
Zasadnutie predsedníctva KV DZSČR
Dňa 30. augusta 2012 prebiehalo v Nadlaku, na centrálnom sídle Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku,
zasadnutie predsedníctva Koordinačného výboru DZSČR. Boli prítomní predsedovia všetkých štyroch oblastí DZSČR, ako
i členovia výboru. Zasadnutie malo nasledovný denný poriadok:
- rektifikácia rozpočtu na rok 2012
- príprava parlamentných volieb 2012
- organizovanie administratívnych činností Českej oblastnej filiálky DZSČR z južného Banátu
- rôzne.
Zasadnutie viedol predseda DZSČR Adrián Miroslav Merka.
Text a foto arl
4
SPOLOČENSKÝ KALEIDOSKOP
Slováci a Bukovina
Dialóg medzi dvoma kultúrami
Medzi 8. a 12. augustom skupina Nadlačanov zložená
z Alena Gondeka, Silvie Hankovej, Michaely Chrapanovej,
Štefany Jarošovej, Rudolfa Jaroša, Kristíny Jucanovej, Blaženy Karkušovej, Jána Keleša, Alexandra Lešťana, Andrei
Madarásovej, Andrei Pacákovej, Anky Pavelkovej a Ervina
Schäfera sa na pozvanie Domu poľského v Rumunsku,
organizácie, ktorá zastrešuje poľskú komunitu v Rumunsku,
zúčastnila spoznávacieho výletu do Bukoviny.
Naša cesta sa začala ráno o štvrtej. Trvala takmer trinásť hodín. V poobedňajších hodinách, po dlhej ceste, ale
vedúcej cez neskutočne nádherné prírodné krásy, sme
dorazili do dedinky Cacica. V nasledovné ráno sme navšívili
rímsko-katolícku baziliku a soľnú baňu v Cacica. Piatok
sme venovali návšteve mesta Suceava a poobede sme
si urobili menší výlet do Ipoteşti, kde sme si pozreli rodný
dom najväčšieho rumunského romantického básnika Mihaia
Eminesca. V sobotu sme išli navštíviť kláštory. Dokonca
Bukovia je známa zvlášť kvôli kláštorom. Navštívili sme len
niekoľko z nich, a to kláštory Voroneţ, Suceviţa, Moldoviţa
a Putna. Večerné chvíle sme strávili v spoločnosti členov
folklórneho súboru Solonczanka.
V nedeľu nastal čas odchodu. Spomínal som, že cesta do
Cacica bola dlhá, no cesta domov bola ešte dlhšia. Trvala
necelých devätnásť hodín. Aj preto, lebo trasa už nebola tá
istá. Cestou domov sme navštívili Tiesňavu Bicaz a Červené jazero. Prírodné krásy, ktoré toto prostredie ponúka,
nás viedli k tomu, aby sme túto devätnásť hodinovú cestu
neoľutovali.
Pri tejto príležitosti by sme sa chceli poďakovať Demokratickému zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku a Domu
poľskému v Rumunsku za to, že nám umožnili zúčastniť sa
tak jedinečného výletu.
Text a foto E. S.
5
SPOLOČENSKÝ KALEIDOSKOP
Festival české kultury v Eibentále
„Banát divokej byl“
Již tradičně v českých vesnicích
„Dovolená v Banátu“
Ještě zvláštnější je, když na vás někdo
v rumunském Banátu organizujeme
„Člověk v tísni“
z místních promluví. Skoro mu nerozu-
kulturně hudební festivaly, kterých se
Česká ambasáda v Bukurešti
míte, i když mluví česky, zvláštní dikce,
zúčastňují i známé hudební kapely z
České centrum v Bukurešti
zvláštní slova, zvláštní přízvuk, ale když
České republiky. Letošní čtvrtý ročník se
hudební klub Progres
se soustředíte, tak rozumíte. Hlavně
konal v Eibentále od 16. 8. - 18. 8. 2012.
VSJ group Dílna film Ondřej Ježek
srdcem rozumíte celému tomu kraji i
Festivalu se zúčastnilo i několik českých
studio Jámor
lidem v něm. Lidé jsou tam magičtí jako
hudebních kapel na příklad Divokej Bill,
starosta Eibenthalu a Ujbányje Viktor
z pohádek Boženy Němcové.“
Mňága a Žďorp, Jan Budař a Eliščin
Doskočil
band, OTK, Shoe Cut, Květy a další.
Plzeňský kraj
žovanost všech obyvatel Eibenthálu.
V sobotu odpoledne vystoupil folklorní
Český spolek a YMCA Brno
Každý z nich se podílel na tom, aby
soubor Danaj a dva taneční soubory
Demokratický Svaz Slováků a Čechů z
celá akce byla úspěšná a aby všichni
z Eibentálu. Diváky zaujali perfektně
Rumunska.
návštěvníci byli spokojeni.
zatančenou českou besedou.
Repertoár účinkujících souborů, kapel
i hudebních uskupení byl různorodý,
takže preference i záliby každého z
diváků byly splněny.
V průběhu festivalu svou činnost prezentovala i tvůrčí dílna v režii YMCA
Obdivuhodná byla všestranná anga-
Podle prodaných vstupenek se odha-
Děti ze Základní školy připravovaly
duje, že na festival do Eibentálu přijelo
své vystoupení, mládeži byla svěřena
kolem 800 turistů z České republiky.
role číšníků, nosili všem hostům jídlo a
Jak silný dojem na hosty udělal Ei-
nápoje, muži stavěli kempy a pódium,
benthál a jeho okolní krajina, vypovídá
ženy v kulturním domě vařily jídlo pro
člen hudební skupiny Shoe Cut
všechny hosty a připravovaly pro ně i
“Když přijdete do údolí mezi kopci
ubytování. Mezi Dunajem, Eibentálem
a do první vesnice Banátu – Eibenthal,
a Ujbánií jezdilo několik dodávek, aby
máte pocit, jako byste vstoupili do po-
zajistily převoz účastníků festivalu i
hádky. Je to jako by do jižních Čech
hostů. Za všechno byli odměněni, jak
Všechny dveře eibenthálských řeme-
před 100 lety někdo postavil Nízké
finančně, tak i velkou spokojeností
slnických dílen byly otevřeny a každý
Tatry, je to jako by někdo přenesl skot-
hostů a organizátorů.
zájemce měl možnost pozorovat celý
ské kopce na jižní Moravu, nevím jak
postup výroby a pak si výrobek koupit.
lépe to vyjádřit, ale máte pocit velikého
Na realizaci této akce se podílely or-
dejavu, jako byste to všechno už vidě-
Alena Gesce
ganizace:
li, nikdy však v takovéhle kombinaci.
Foto autorka a internet
Brno.
Výrobky se vyráběly na přání a hned
se prodávaly.
6
V příštím roce se v Eibenthále setkáme znovu.
SPOLOČENSKÝ KALEIDOSKOP
Päť dní
v delte Dunaja
Vody Dunaja sa vlievajú do Čierneho mora a tvoria najväčšiu a najzachovalejšiu deltu z Európy, ktorá hostí vo svojich
početných jazerách a močiaroch viac ako 300 druhov vtákov
a 45 druhov sladkovodných rýb. Preto, v roku 1991, táto
riečna delta vstúpila do svetového kultúrneho dedičstva
UNESCO a je klasifikovaná ako biosférická rezervácia v
Rumunsku. (www.unesco.org )
Tieto všetky informácie sme si mohli osobne overiť v
rámci nášho zájazdu do delty v období 16. – 22. augusta.
FS Cerovina sa zapojil do projektu pre kultúrnu výmenu medzi menšinami, projekt ktorý bol zorganizovaný z iniciatívy
Adriána Miroslava Merku (poslanca Slovákov a Čechov v
rumunskom parlamente) spolu s Mironom Ignatom (poslancom lipovských Rusov v rumunskom parlamente).
Po 20-hodinovej ceste (Čerpotok-Tulcea mikrobusom a
Tulcea-Mila 23 loďou) sme dorazili do dediny, ktorá mala
byť naším domom za nasledujúcich päť dní. Zdieľame
čitateľom, ako kuriozitu, že Mila 23, ktorá patrí do obce
Crişan, je rodná dedina olympijského víťaza vo veslovaní
- Ivana Patzaichina. Náš hostiteľ Ilie Munteanu, starosta
obce a predseda lipovských Rusov z dediny Mila 23, nás
srdečne privítal a jeho manželka Elena Munteanu nás
čakala so skvelou typickou večerou z viacero druhov rýb a
samozrejme počas nášho celého pobytu nám pripravovala
výnimočné jedlá. Jej kulinársky talent sa prejavuje aj v mnohých vyhratých cenách na gastronomických súťažiach, na
ktorých sa zúčastnila. „Tri roky za sebou som získala prvé
miesto na gastronomických a kultúrnych súťažiach “De-ale
gurii Dunării”. Zmodernizovali sme recepty vo varení rýb
a dezertov našich starých mám, aby sme vytvorili niečo
neobvyklé. Samozrejme, nezriekli sme sa ani čierneho
čaju osladeného cukrom, cukor, ktorý bol predtým varený
v mlieku. Hmm, odhryznúť si z toho cukru a zapiť z toho
čaju... to je bomba!“
Ale pani Munteanová je skvelou ženou aj na javisku, nielen
v kuchyni. “Rada spievam, chcem udržiavať zvyky našich
predkov a preto v roku 2005 som založila v dedine spevácku
skupinu. Máme bohatý repertoár krásnych ruských piesní;
mnohokrát vystupujeme na programoch zorganizovaných
našou komunitou alebo penziónmi regiónu. Nechcela by
som, aby naša tradícia zanikla, lebo v našej dedine žije 460
duší, z ktorých približne 350 sme Lipovania. Moja babka mi
povedala, že lipovskí Rusi boli prví ľudia, ktorí sem prišli.“
Lipovskí Rusi sú pravoslávni staroverci, známi aj ako
staroodreadti. Náboženský rozkol, ktorý sa konal v Rusku
v sedemnástom storočí a prenasledovanie tých, ktorí sa
bránili reformám, mali za následok to, že státisíce Rusov
starovercov opustilo svoju vlasť a emigrovalo do rôznych
častí sveta. Veľa Rusov sa usadilo na území terajšieho
Rumunska od začiatku osemnásteho storočia, títo sú známi
aj ako Lipovania (rum. ruşi lipoveni). (www.crlr.ro) „Hovorí
sa, že keď naši Lipovania opustili Rusko, došli do jedného
lipového lesa a niektorí z nich začali robiť veslá z lipového
dreva, lebo to drevo je ľahšie, a preto ich pomenovali Lipovania.“ (E. Munteanu)
Prvé známe osídlenia v Rumunsku boli v Bukovine (prvá
dedina Lipoveni z roku 1724). V Dobrudžskom regióne je
prítomnosť starovercov spojená s migráciou Kozákov pod
vedením Ivana Nekrasa, kvôli inváziám cárskych orgánov
proti nim.
Podľa sčítania ľudu z roku 2002 žije v Rumunsku 35791
lipovských Rusov, viac ako 2/3 z ich celkového počtu sa
nachádzajú v blízkosti hlavných riek. V delte Dunaja existujú
len tri vidiecke osady s absolútnou väčšinou lipovských
Rusov: Sfistovca, Periprava a Mila 23. (www.crlr.ro)
Lipovania boli vždy známi ako veľmi dobrí rybári, ich
spojenie s rybárskym povolaním vysvetľuje ich prítomnosť
v blízkosti vody. Aj v dnešnej dobe zostala hlavná činnosť
Lipovanov tá istá. „Tuná, miesto je priaznivé pre chov kráv,
máme múdre kravy, ktoré v lete plávajú a v zime korčuľujú.
Zima je veľmi ťažká, sme izolovaní, lebo Dunaj zamrzne
a nemôžeme sa dostať nikde. Preto si každá gazdiná prichystá z jesene všetko, čo sa týka dennej spotreby.“ (E.
Munteanu)
Ďakujem pani Munteanovej za zaujímavé poskytnuté
informácie aj za jej milú úprimnosť počas nášho pobytu
v jej dome. Spolu s manželom poskytli Cerovine možnosť
predstaviť Lipovanom Slovenskú ľudovú kultúru v krátkom
umeleckom programe. Tancovali sme a spievali na malom
javisku, ktoré bolo umiestnené veľmi blízko Dunaja, takže
počas vystúpenia sme mali krásny výhľad k vode. Pripojili
sa k nám, s obrovským potleskom, obyvatelia z Mila 23
a turisti, ktorí boli nadšení z nášho programu.
Zábava pokračovala aj nasledujúci deň, nadovšetko preto,
lebo traja tanečníci z nášho súboru mali narodeniny v tom
týždni a my, ostatní členovia Ceroviny, sme im prichystali
maličké prekvapenie ako znak našej úcty a priateľstva.
Teda, každý deň sme sa snažili užívať si zájazd v Delte čo
najlepšie a... počas piatich dní strávených spolu s Lipovanmi
môžeme rozhodne povedať, že sme sa vrátili domov s veľkou zásobou vedomostí: mnoho nových informácií o živote
v delte Dunaja, neobvyklé kulinárske recepty prípravy rýb,
prechádzky loďkou a ďalšie veľmi pekné zážitky.
Adriána Furiková
foto: Ján Blažek
7
SPOLOČENSKÝ KALEIDOSKOP
Chci se naučit i tvou mateřštinu
(Vreau să învăţ şi limba ta)
Od 21. do 27. srpna 2012,
děti a učitele až do Dr. Tr. Severinu,
písně, tanečky a společně se zpívaly
Departament pro interetnické vztahy
kde nastoupily poslední děti a tak jsme
písně, které se děti naučily a velmi rády
rumunské vlády (D.R.I.) organizoval v
vyrazili směrem k moři. Byli jsme ubyto-
zpívaly na výletech. Skupinka českých
Neptunu (župa Constanţa) tábor pro
váni v dvouhvězdičkovém hotelu „Sara“,
dětí představila tři tanečky: Veverky, Čer-
menšiny z jihozápadní části Rumunska
kterého majitel turecké národnosti,
vený šátečku a Vítr foukal, zima byla...“.
(župy Caraş-Severin a Mehedinţi) pod
Omer, se na probíhání projektu aktivně
Všechno se končilo velkým společným
heslem „Chci se naučit i tvou mateř-
zúčastňoval. V jídelníčku jsme měli tra-
kolem. Tohoto večírku se zúčastnil také
štinu“. Táboru se zúčastnily děti 12
diční jídla z drůbežího a hovězího masa
náměstek ministra výchovy z Moldavské
až 16 let, které patřily šesti menšinám:
ale i výborné domácí sladkosti a pečiva.
republiky, který děti a jejich zábavný pro-
Němci z Oţelu Roşu a Oršovy, Srbove
Ovoce a zelenina byly z vlastních zahrad
gram velmi obdivoval. Našeho večírku se
ze Svinice (Mehedinţi), Rómove a Řeci
a bylo jich hojně.
zúčastnila také paní učitelka Zulfie Seda-
z Drobeta Turnu Severinu, Češi z Nové
Mimo obyčejného programu,
li z Cobadinu, naše známá jíž z minulých
Moldavy a menší skupinka Rumunů.
který obsahoval koupání a opalování,
projektech. Přinesla nám ochutnat teplý
Byla to jíž šestá edice.
jsme ještě navštívili Constancu, Mamaiu
šuberek (tatarská specialita z mletého
masa a těsta).
Iniciátor projektu a také orga-
a Mangálii. Historický průvodce na těchto
nizátor táboru byl ing. Vasile Raescu,
výletech byl prof. dr. Desideriu Gecse,
Cíl tohoto projektu byl seznámit
expert D.R.I a dozor na děti byl pově-
který udělil všem informace a zajíma-
děti různých menšin žijících v Rumunsku
řen následujícím učitelum: Desideriu a
vosti. V Constanci jsme navštívili také
a navázat vzájemné styky. Tento cíl se
Aleně Gecse z Nové Moldavy, Vitomíru
delfinárium, kde vystupovali tři delfíni.
dosáhl plnou mírou. Když na začátku děti
Curiču ze Svinice a Patricii Stănescu
Dětem se program velice líbil. Potom
byly nesmělé a ostýchavé poněvadž se
z Kalafatu. Pro aktivaci a zmobilizování
jsme společně navštívili City Park Mall.
neznaly, za týden, když se měly loučit,
dětí, učitelka Alena Gecse připravila 40
Nezapomenutelný zážitek jsme
většina to pořádně oplakala. Toto doka-
sešitů se zábavnými písněmi specifické
všichni prožili při návštěvě kina 7D v
zuje, že mezi dětmi se utužilo přátelství
tomuto věku, které byly kladně oceněné
Neptunu. Připadali jsme si, že patříme
a těžko se jim odcházelo domu. Budeme
tak dětmi jako i organizátory. Také se zde
do děje filmu.
se těšit jestli i příští léto se budou rozvíjet
nacházeli i záběry z minulých projektů.
Večery jsme trávili společně se
Moderní autobus vyrazil ze Svi-
zpěvy, tanci a dobrou náladou ale po-
nice, kde nastoupily také děti a učitelé
slední večer byl zvláštní tím, že každá
Text a foto Alena
z Nové Moldavy a cestou se přidávaly
menšina představila něco ze své tradice:
a Desideriu Gecse
8
podobné projekty pro menšiny.
CIRKEV
„...odpust je zvlášť príležitosť stretnutia...“
5. augusta mali rímskokatolícki veriaci z
Gemelčičky veľký sviatok. Okrem v poradí už druhej primaciálnej svätej omše
si uctili aj spomienku svätého Štefana,
uhorského kráľa, ktorý je patrónom ich
kostola.
Svätý Štefan, uhorský kráľ, sa do dejín
katolíckej cirkvi zapísal ako múdry,
dobrý panovník a bojovník za rímskokatolícku vieru. Na Vianoce roku 1000
bol korunovaný v Ostrihome biskupom
Dominikom. Počas svojho života povolával do Uhorska mnoho učiteľov
kresťanského života, naučil ľudí usadlému spôsobu života. Krajinu rozdelil
do desiatich biskupstiev s dvoma
arcibiskupstvami. Zakladal školy, vydával zborníky a úzko spolupracoval s
benediktínskou rehoľou. V apoštolskej
horlivosti mu pomáhala jeho manželka
Gizela, ktorá zhotovovala bohoslužobné rúcha. Sám dohliadal na to, ako sa
dodržiavajú jeho nariadenia. Nariadil,
aby každých desať obcí malo kostol,
do ktorého on sám zaobstaral bohoslužobné predmety. Pomáhal chorým,
chudobným a pútnikom.
Posilnení vzorným životom svätého
Štefana, uhorského kráľa, veriaci z Gemelčičky a okolitých obcí sa zúčastnili
vo veľkom počte na bohoslužbe, ktorej
hlavným celebrantom bol novokňaz
Dobromil Zivčak. Na svätej omši brali
účasť aj dôležití duchovní hostia zo
Slovenska a Rumunska, rímskokatolícki farári Anton Merčak, Ján Maškara z
Čerpotoku, Jaroslav Frnka z Bodonoša,
Augustín Albert z Novej Hute, Peter Kubalak z Alešďa a Jozef Ferik zo Šarian.
Ján Mlinárčik sa prihovoril veriacim
prostredníctvom kázne a Božieho slova
z Evanjelia podľa Jána. Kázeň bola
zameraná na zrozumiteľné hlásanie
evanjelia, túžbu po Kristových slovách
a opatrné nakladanie so slobodou.
„Drahí bratia a sestry, ľudia túžia odjakživa po slobode, rovnako ako po
chlebe. V dnešnom evanjeliu nám sv.
Ján evanjelista opisuje poslucháčov,
ktorí Krista počúvali, ako hlásal Božie
slovo. Podstatný fakt bol ten, že oni
nepočúvali jeho slová tak hĺbkovo, ako
práve chceli jesť chlieb, ktorý im Kristus
dal. Človeku sa páči dostať zdarma
niečo od Boha. Aby dostal zdarma dary,
ktoré nezasluhuje, a predsa ich prijíma.
My, drahí bratia a sestry, sme sa dnes
zhromaždili v tomto kostole, rovnako
ako boli zhromaždení Židia pri Ježišovi vtedy, keď im rozmnožoval chleby.
Chcem veriť tomu, že aj my všetci tu
prítomní sme hladní po Kristových slovách a jeho tajomnom tele“.
Na záver svätej omše pán farár Martin
Roľník vyjadril úprimnú vďaku všetkým
tým, ktorí sa pričinili o to, aby táto slávnosť bola unikátnym zážitkom. Srdečne
ďakoval aj všetkým pútnikom, ktorí prišli
na svätú omšu aj napriek veľkým vzdialenostiam, či už zo zahraničia alebo z
okolitých obcí. V neposlednom rade
veľká vďaka a srdečné uvítanie patrilo
novokňazovi Dobromilovi Zivčakovi.
„Milý Dobromil, Gemelčička sa teší, že
ty si druhý novokňaz, ktorý tu v tomto
kostole odslúžil svoju primaciálnu svätú
omšu. Aj keď si sa narodil už na Slovensku, tým, že tvoji rodičia pochádzajú z
Gemelčičky, pre túto obec je to veľká
radosť, že si medzi nami a preto ti nedávam kyticu ruží, ale kyticu modlitieb
od tu prítomných veriacich“.
Na záver uvádzame príhovor novokňaza Dobromila Zivčaka. „Milí veriaci
v Kristu, som veľmi rád, že som sa
mohol stretnúť s vami na tejto odpustovej slávnosti. Odpust, drahí bratia a
sestry, je zvlášť príležitosť stretnutia. V
prvom rade stretnutia s Pánom Bohom,
ďalej príbuznými, známymi a priateľmi
práve tu pred oltárom kostola, ktorého
patrónom je svätý Štefan, uhorský kráľ.
Tu, kde sa prehlboval náš základ viery,
ktorá je dnes tak veľmi potrebná“.
Text a foto: Ján Gubáni
9
CIRKEV
Radna: Tam, kde sa otvárajú brány národnostiam...
Mariánsky kult má dobre zakorenenú tradíciu najmä v rímsko-katolíckej a
pravoslávnej cirkvi. Veriaci sa schádzajú najmenej raz do roka na pútnických
miestach zasvätených Panne Márii.
Cieľom týchto stretnutí je: vzdať vďaku
Bohu, prosiť o pomoc a odpustenie a v
neposlednom rade stretnúť sa a zotrvať v modlitbe. Pekným príkladom na
Slovensku sú púte na Mariánsku horu
v Levoči, na nitriansku kalváriu a do
baziliky Sedembolestnej Panny Márie
v Šaštine.
Medzi nebom a zemou - viera
Svätyňa národností – bazilika Mária
Radna už takmer pol tisícročia stojí na
pahorku, akoby nehybne strážila mesto
Lipova, obec Soimoš, ktoré sa nachádza východne od baziliky a samotnú
dedinu Radna, od ktorej získala aj názov.
História tohto pútnického miesta datuje približne 500 rokov. Najskôr v blízkosti dnešnej baziliky bola vybudovaná
františkánska kaplnka, ktorej v roku
1668 starec Georg Vriconosa daruje
obraz vyhotovený na papieri s podobizňou Márie s dieťaťom v náručí.
Práve tento obraz, pôvodom z dielne
majstra Remondini z Bassano del Grapa – Taliansko, sa stáva epicentrom
tohto pútnického miesta, keď v roku
1695 po vypálení kostola tureckými vojskami zázračným spôsobom nezhorel.
V roku 1709 sa koná prvá púť na
znak vďaky Panne Márii za odvrátenie
moru, ktorý pustošil mesto Arad a okolie. Najväčší počet pútnikov bol zaznamenaný v roku 1935, vyše 73 000.
Brány otvorené pre slovenskú národnosť
Slováci z Rumunska si zachovali už
po stáročia tradíciu púte, alebo slovom
moderného človeka 21. storočia, stretnutia. Pravidelne prichádzajú sem do
Baziliky Mária Radna v Lipove každý
rok. Bez ohľadu na veľké vzdialenosti, ktoré musia prekonať z odľahlých
končín okresu Satu Mare, bihorskej,
salažskej a temešvárskej oblasti, prichádzajú sem do okresu Arad, aby si
uctili patrónku Slovákov.
Nebolo tomu inak ani tento rok 11.
augusta. Bránami baziliky prechádzali
stovky Slovákov žijúcich v Rumunsku.
Dav ľudí, ktorý mi pripomínal pútnikov
v Santiagu de Compostella, začal na10
berať iné kontúry pri rozozvučaní zvonov, slovenskej piesne a slovenského
jazyka, v ktorom bola celebrovaná celá
svätá omša jeho excelenciou Laszlom
Böcskei, biskupom Varadínskej diecézy. „V Kristu milí bratia a sestry,
nanebovzatie Panny Márie je jeden
z najkrajších kresťanských sviatkov.
V tento sviatok kresťanský svet vyhľadáva blízkosť Panny Márie. Mnoho
pútnikov sa v túto dobu vydáva na púť
do mariánskych svätýň, aby tam našli
útechu a posilnenie. Hlavná myšlienka
tohto sviatku je vzťah medzi matkou
a dieťaťom, ktorá je prameňom nádeje.
Hľadiac na Máriin život a jej postavenie, objavujeme ženu, ktorá dosiahla
svoj cieľ a ktorá nerozhodovala sama o
sebe, ale dala priestor aj Bohu. Slávnosť nanebovzatie Panny Márie slávime s veľkou radosťou aj tu v bazilike
Mária Radna a v túto chvíľu ďakujem
Vám všetkým, ktorí ste prišli na túto
púť. Všetkých ctiteľov Panny Márie
povzbudzujem, pozdravme Máriu, aby
sme aj my v našom živote nosili a rozdávali nádej a vieru v Boha“. Sú to
úvodné slová jeho excelencie biskupa.
Na celebráci svätej omše brali účasť
aj kňazi, ktorí majú na starosti slovenské farnosti v Rumunsku. Evanjelium
prečítal kňaz Jaroslav Frnka, ktorý sa
aj prihovoril pútnikom prostredníctvom
kázne. Spev viedol a na organe sprevádzal Ondrej Harazin spolu s organistami z jednotlivých slovenských farností.
Na dokonalom priebehu svätej omše
mali zásluhu aj milosrdné sestry Svätého Kríža z Gemelčičky a Sestry kongregácie Sv. Františka z Assisi z Temešváru.
Modlitba sa ľahšie vysloví v materinskom jazyku
Po skončení svätej omše sa Adrian
Miroslav Merka, predseda Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku a poslanec v rumunskom parlamente, prihovoril pútnikom. Vo svojom príhovore srdečne poďakoval jeho
dôstojnosti biskupovi Laszlovi Böcskeimu za svätú omšu v slovenskom jazyku a za jeho prítomnosť medzi slovenskými pútnikmi. Zároveň sa poďakoval
všetkým tým, ktorí sa podieľali na zorganizovaní tejto púte. V neposlednom
rade: „nesmierna vďaka patrí vám milí
pútnici za to, že ste si zachovali vieru
a tradíciu svojich predkov. Je mi potešením, že sme sa tu dnes zišli v tak
veľkom počte a mohli sa modliť v slovenskom jazyku. Preto udržiavajme si
svoj materinsky jazyk, lebo je súčasťou
nášho kultúrneho dedičstva a reprezentačným prvkom“.
Súčasťou púte bola aj modlitba krížovej cesty, ktorej predsedal kňaz Anton
Merčak.
Dívajúc sa na rušný areál svätyne,
nemôžem sa nepozastaviť nad myšlienkou, či aj budúci rok sa tu zvíta
také veľké množstvo ľudí. Už štyri roky
sledujem zväčšujúci sa záujem o púť
„do Radnej“, ako tomu hovoríme my,
Slováci z Rumunska. S presvedčením
môžem konštatovať, že aj v roku 2013
brány svätyne v Radna – Lipova budú
otvorené pre slovenskú menšinu v Rumunsku a každý z nás si nájde deň voľného času, aby prišiel sem, na miesto,
ktoré nás spája po duchovnej stránke.
text a foto: Ján Gubáni
CIRKEV
Odpust v Čiernej Hore
V rímskokatolíckom cirkevnom kalendári bola streda, 15.
augusta, dôležitým sviatkom - Nanebovzatie Panny Márie.
Slovenskí katolícki veriaci z Rumunska vtedy oslavovali dva
odpusty - jeden sa konal v sobotu, 11. augusta, v Márii Radnej
(župa Arad) a druhý nasledujúceho dňa, 12. augusta, v Čiernej
Hore (župa Bihor).
Oddávna sa v ten deň, pred slávnostnou bohoslužbou, robieva
aj procesia, ktorá sa tento rok konala len v Márii Radnej, kde veriaci z Bodonoša, Boromlaku, Butínu, Čerpotoku, Huta Certeze,
Nadlaku a Oradea si pripravili pobožné piesne k sprievodu počas
procesie. Tak, ako som už uviedla v predchádzajúcom článku
z Našich Snáh, dnes je forma procesií veľmi zjednodušená
kvôli viacerým príčinám; „no, ni, jak sa dobre teras vezeme na
odpust v kurse! A aj zadarmo! Dakedi sme išľi bosi s procesiu
až do Send´iobu, alebo barďe, ďe bol odpust. Polki sme si ňesli
v ruki nak sa nam ňezeďeru; iba keď sme už došli tam, sme
si ich obuľi. Veľka chudoba bola ftedi! Šanovaľi sme si obuťia,
ňebolo za čo kupiť jak teras. Keď bol odpust daleko išľi sme
o jeden ďeň skor, spali sme každi ďe mohol, pri kemu mohol,
v šure, v koňici, ďe gdo aj v izbe, a ... dobre bolo! To bola procesia!“ – spomienky z detstva, ktoré ostali v pamäti tetke Roze
Bejdakovej z Čerpotoku na túto udalosť, spomienky, ktoré mi
prezradila cestou do Márie Radnej.
V Radnej sme mali možnosť uvidieť pred jednou sochou šesť
umučení, niektoré ozdobené kvetmi, v Čiernej Hore sa tento
sviatok slávil bez procesie a takisto bez žiadneho umučenia. Ale
potešilo ma i dojalo, že aj v Čiernej Hore, hoci je malá dedina,
stretlo sa veľmi veľa ľudí, ktorí prišli navštíviť chrám zasvätený
Panne Márii.
Svätú omšu odslúžil pán farár Ján Štefanec z okolia Nitry, ktorý
je prítomný v Rumunsku nielen pri príležitosti tejto odpustovej
slávnosti, ale aj preto, aby zorganizoval stretnutia našej mládeže
i dospelých so skupinou mladých misionárov. Tiež zo Slovenska
bol prítomný aj bývalý farár z Bodonoša - Jozef Švejdik, ktorý
aktuálne slúži v Jelenci a ktorý, koľkokrát má možnosť vrátiť sa
do Rumunska, urobí sám sebe veľkú radosť, ale takisto aj veriacim, ktorí ho poznajú. Bohoslužbu koncelebrovali aj páni farári:
Augustín Albert, Jaroslav Frnka, Anton Merčak, Ján Mlinarčik
(ktorý čítal Evanjelium aj v rumunčine), Martin Roľník, diakon
Robert Usti a domáci farár Peter Kubaľak.
Na Čiernej Hore bolo aj „veľa šatroch“ (stánkov) s náboženskými predmetmi, medovníkmi a ďalšími dobrotami, kde si po
bohoslužbe záujemcovia mohli niečo kúpiť deťom pre radosť.
V minulých rokoch, veľa z účastníkov tejto odpustovej slávnosti
zvykli stráviť cele popoludnie na Čiernej Hore navštíviť si rodinu,
ktorá tam bývala. Tento rok, som zbadala, že táto tradícia sa
pomaly tratí, aj zato, že z demografického hľadiska slovenských
obyvateľov v tejto dedine je už veľmi málo, kvôli znehodnotenej
ekonomickej situácie. Ďalšie zvyky, ktoré už sa nie tak silno
dodržiavajú sú: opekať a „nabrať si dobru vodu z Bistrej“.
Aj história odpustovej slávnosti v Čiernej Hore by bola pomaly
zanikla, keby sa ľudia z iných dedín nezúčastňovali na tomto
obrade, aby navštívili „...Panenku Máriu, tú prekrásnu nebeskú
kráľovnú”, tak ako to opisujú slová piesne.
Adriana Furiková
11
CIRKEV
Sviatosť birmovania
Dátum 26. august 2012 zostane veľmi
pre túto peknú príležitosť. Konceleb-
koná tento obrad: v minulosti sa bir-
dôležitým v histórii rímskokatolíckeho
rovali domáci pán farár Ján Maškara
movka celebrovala v kostolnom dvore
kostola v Čerpotoku, lebo vtedy sa
a diakon Robert Usti.
a tento rok sa v Čerpotoku všetko
konala po prvýkrát sviatosť birmovania
34 detí z Čerpotou, Fogaša, ale aj
v dedine. V minulosti sa pre Čerpoto-
z Margeti a Paríža prijali dar Ducha
V božom chráme bola zvláštna
čanov tieto pobožné oslavy uskutoč-
Svätého v čerpotockom kostole, po
atmosféra; birmovanci, krstní rodičia
ňovali v siplackom kostole.
viacerých stretnutich na vyučovaní,
a otcovia boli veľmi vzrušení v tomto
Spolu s krstom a eucharistiou, sväté
ktoré viedli kandidátov na birmovku
významnom momente ich života. Po
tajomstvo myropomazania je jednou
k lepšiemu zjednoteniu sa s Kristom
ukončení svätej omše slávnosť pokra-
z iniciačných sviatostí katolíckej, pra-
a k živšej dôvernosti k Duchu Svätému.
čovala v kruhu rodiny, obyčajne doma
voslávnej a anglikánskej cirkvi. Podľa
Birmovanci dostali aj pamätné listy, na
u birmovných otcov.
katolíckej náuky birmovanie musí
ktorých píše ich meno a takisto meno
udeľovať človek vysvätený biskupom,
krstných rodičov.
odohrávalo vo vnútri.
Takže táto nedeľa sa od iných nedieľ
odlišovala svojím hlbokým duchovným
takže aj túto bohoslužbu sviatosti
V súčasnosti počet adeptov prítom-
Zoslania Ducha Svätého celebroval
ných na birmovke je oveľa menší ako
v slovenčine pán biskup Jozef Lászlo
v minulosti. Fotografie potvrdzujú moje
Milan Fatura
Böcskei v kostole, krásne ozdobenom
slová. Ďalší rozdiel je miesto, kde sa
foto: Martin Turoň
12
významom, lebo v dedine sa prežívala
veľká slávnosť, doteraz unikátna.
KULTÚRNE A SPOLOČENSKÉ SPRÁVY
Kultúrne a spoločenské správy
Ľudové noviny, týždenník Slovákov
v Maďarsku, z 23. augusta 2012 publikuje oznam ohľadom organizovania XIV.
edície prehliadky sólistov slovenskej
ľudovej piesne Cez Nadlak je..., ktorá
bude prebiehať od 27. do 30. septembra
v Nadlaku.
V tom istom čísle Ľudových novín je
uverejnená aj Výzva zriaďovateľov Ceny
Samuela Tešedíka, ktorými sú Asociácia
slovenských pedagógov v Srbsku, Čabianska organizácia Slovákov a Spoločnosť pre edukáciu a kultúru v Nadlaku,
aby podľa priloženého štatútu ceny
nominovali kandidátov na udelenie ceny
na rok 2012. Cena samuela Tešedíka
sa bude udeľovať každoročne počnúc
rokom 2012, spravidla trom osobám spĺňajúcim podmienky uvedené v štatúte.
Publikácia Kultúra a súčasnosť číslo
11, ktorú vydáva Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, uverejnila recenziu
Patrika Šenkára Sedemnásť pestrých
mozaík... alebo o knihe Anny Rău-Lehotskej Zvitok predsavzatí. Citujeme
z príspevku: „Priatelia slobodnej mysle,
teda tí, ktorí si radšej vezmú do ruky
dobrú knižku, ako by mali sledovať bezduché televízne «programy», by si mali
zaobstarať autorkinu útlu zbierku próz
Zvitok predsavzatí... Anna Lehotská
sa vo svojej knihe tematicky zaoberá
otázkami, ktoré určite zaujmú čitateľov...
Každodenné starosti ľudí a ich menšie či
väčšie predsavzatia teda tvoria tematický rámec niektorých príbehov, v ktorých
sa nejeden čitateľ môže identifikovať.“
Dvojčíslo 17. ročníka obnoveného
časopisu Slovákov v Maďarsku, Rumunsku a Srbsku Dolnozemský Slovák
1-2 je čiastočne venované slovakistike
na Dolniakoch. O význame inštitúcií,
ktoré pre nás pripravujú odborníkov
pre slovenské školy, píšu M. Týr, D. M.
Anoca, A. Uhrinová, A. Divičanová, T.
Tušková a A. Lentvorská. V časopise
sú publikované aj laudáciá na tohtoročných výhercov Ceny Ondreja Štefanka,
a to Juraja Dolnozemského a Imricha
Kružliaka. Taktiež je uverejnených aj
niekoľko príspevkov, ktoré odzneli na
tohtoročnom medzinárodnom seminári
Svedectvá slovenského dolnozemského bytia. Zaznamenávame aj interview
J. Špringeľa s Jánom Nemčekom
z Kovačice – Stvoriteľ sláčikov, cvičiteľ
slávikov, ako aj zaujímavý článok Viery Benkovej o dozvukoch z premiéry
predstavenia Óda na rovinu v Báčskom
Petrovci. V dvojčísle je recenzovaných
aj viacero kníh dolnozemských autorov.
Časopis je ilustrovaný ukážkami z tvorby maliara Martina Juraja Oscitého.
V utorok, 11. septembra 2012 skupina
zástupcov Zväzu Poliakov v Rumunsku
navštívila centrálne sídlo DZSČR, kde
prebehlo stretnutie s predstaviteľmi Slovákov v Rumunsku. Na stretnutí s hosťami sa zúčastnili prvý podpredseda
DZSČR Pavel Hlásnik, predseda KVSIK
Ivan Miroslav Ambruš a predseda miestnej organizácie DZSČR a viceprimátor
mesta Nadlak Dušan Šomrák.
Pavel Hlásnik oboznámil vzácnych
hostí s historickými faktami sťahovania
Slovákov na Dolnú zem. Vo svojom
príhovore zdôraznil, že tento slovenský ostrov tvorí celok so spoločnými
tradíciami a čiastočne so spoločným
kultúrnym dedičstvom. Práve preto sa
Slováci z týchto končín snažia oživiť
dávnu spoluprácu a dnes organizujú
mnohé akcie na základe spoločných
projektov.
Ivan Miroslav Ambruš prezentoval
prítomným vznik nadlackého literárneho
fenoménu, slovenské časopisy v Rumunsku, ako aj produkciu Vydavateľstva
Ivana Krasku. Taktiež zdôraznil jedineč-
nosť Nadlaku, ktorý sa môže pochváliť
šiestimi členmi Zväzu rumunských spisovateľov, hoci naši spisovatelia píšu
po slovensky.
Dušan Šomrák hovoril o etnickom
zložení mesta a pozastavil sa aj nad
školskou problematikou. Poukázal na
to, že po skončení strednej školy naši
absolventi majú možnosť pokračovať vo
vysokoškolských štúdiách tak v Rumunsku, ako aj na Slovensku.
V rámci diskusií hosťujúci zdôraznili, že na našej škole sa skoro všetky
predmety vyučujú po slovensky, čo ale
nie je hendikepom pri študovaní na vysokých školách v Rumunsku. Na záver
stretnutia každý hosť dostal pohľadnice
so zábermi z Nadlaku a knihu Antológia poľskej poézie po rumunsky, ktorú
zostavil Nicolae Mareş a ktorá vyšla vo
Vydavateľstve Ivana Krasku v Nadlaku.
2. septembra 2012 prebiehal v Borode
Deň Slovákov, ktorý zorganizovala MO
DZSČR. Boli tuná prítomní aj predseda
Bihorskej oblasti Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku
František Merka a predseda miestnej
organizácie DZSČR vo Varzali František Kapusniak, ktorí túto akciu podporili. Počas slávnosti vystúpila folklórna
skupina Ďatelinka z Varzaľu, ktorá za
predvedené slovenské ľudové tance a
piesne zožala u publika veľký potlesk.
arl a ami
foto J. Blažek
13
KULTÚRA
Sviatočné dni
Nadlaku
Koncom leta, 24. a 25. augusta, Demokratický zväz Slovákov a Čechov
v Rumunsku zorganizoval, pod heslom Prejavy nášho bytia, ďalší ročník
Dňa Slovákov v Nadlaku, v nadväznosti s Dňami mesta Nadlak, ktoré
medzi 25. a 26. augustom zorganizovala radnica mesta Nadlak.
V rámci osláv sa konala aj tretia edícia Slovenského jarmoku, s finančnou
podporou Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku a Úradu
pre Slovákov žijúcich v zahraničí.
Slávnostné otvorenie Dňa Slovákov
a jarmoku prebiehalo za účasti početného publika na scéne pripravenej
v centrálnom parku. Moderátorka celého podujatia Bianca Unc uviedla dychovku Nadlačanka a sólistku Máriu
Bonţea. Divákom sa prihovorili prvý
podpredseda DZSČR Pavel Hlásnik
14
a primátor Nadlaku Vasile Ciceac,
ktorí odštartovali program.
Medzičasom centrum ožilo ruchom,
omamnými vôňami a pestrými farbami, pretože sa podujatie nieslo nielen
v duchu hudby, tanca a zábavy, ale aj
v duchu tradícií. Pozdĺž celej ulice sa
už rozkladali stánky s najrôznejším
tovarom. Tento novodobý jarmok nadväzuje na dlhú tradíciu, veď Nadlak
oddávna patril medzi krajinské mestá
majúce výsadné právo organizovať
každoročné jarmoky a týždenné trhy.
Tohtoročný jarmok ponúkal, okrem
prehliadky tradičných remesiel, najrôznejší tovar. Návštevníci mohli obdivovať aj kupovať výrobky z porcelánu,
hliny, kože, skla, šúpolia či kovu. Pre
veľkých i malých záujemcov boli vystavené šperky, kuchynské či ozdobné
nádoby, ručne alebo strojom vyšívané
obrusy, oblečenie, suveníry, hračky,
ale aj knižná produkcia Vydavateľstva
Ivana Krasku. Tí najmenší sa mohli
previesť na poníku, väčší na koči.
Pre milovníkov tradičných jedál bol
pripravený široký sortiment dolnozemských pochúťok nielen z Nadlaku, ale
aj z Maďarska a Vojvodiny. Nechýbala
klobása, ani zákusky, obrovské pecne
chleba, opekance, brdovce, šiflíke, rezance či iné cestoviny.
V popoludňajšom kultúrnom programe vystúpili skupiny mažoretiek The
Roses a The Butterfly, ktoré fungujú
pri Dome kultúry v Nadlaku. Obidve
skupiny (pre staršie a mladšie dievčatá) založila v roku 2007 a odvtedy
úspešne vedie učiteľka Paula Iléšová.
Nadlacké šarmantné mažoretky sa
sústavne zúčastňujú na rôznych kultúrnych podujatiach nielen v Nadlaku,
KULTÚRA
ale aj v okolí a v zahraničí.
Nasledoval citarový súbor Boleráz
z Békešskej Čaby. Súbor bol založený v roku 1997 z iniciatívy Čabianskej organizácie Slovákov a do roku
2008 ho viedol László Paulik, znalec
ľudovej hudby a ľudových nástrojov.
V roku 2009 prevzala vedenie sólistka
súboru Tímea Teješová. Boleráz sa
pravidelne zúčastňuje na festivaloch
v Maďarsku i v zahraničí, vystupoval
v Čechách, na Ukrajine, v Rumunsku,
Srbsku a dokonca aj v Paríži, hral
v štúdiu Maďarského rozhlasu. Jeho
úspech potvrdzuje množstvo ocenení.
Z Bihorskej oblasti na oslavy zavítal
folklórny súbor Cerovina z Čerpotoku,
už dobre známy nadlackému publiku.
Mladí chlapci a dievčatá, pod vedením Jaroslava Zetochu, aj tentoraz
dokázali, že im je slovenská ľudová
kultúra blízka, že ju s radosťou spoznávajú a šíria. Cerovina divákom virtuózne predviedla slovenské ľudové
tance zo Zemplína.
Program pokračoval humorným vystúpením skupiny Spitalu´ 9.
Z vojvodinskej Kovačice prijal pozvanie na podujatie známy hudobnofolklórny súbor V šírom poli hruška.
Súbor s dlhoročnou tradíciou zbiera,
uchováva a rozvíja slovenskú ľudovú
tvorbu – nacvičuje tance a piesne, organizuje koncerty na javiskách, v rozhlase a televízii, tak v Srbsku, ako aj
v zahraničí. Súbor zahrnuje mužské
spevácke skupiny Rovina a Bohémi,
ženskú spevácku skupinu Sláviky,
tanečnú skupinu Rozmarín, Ľudovú
hudbu Rosička a sólistov. V rámci
Dňa Slovákov v Nadlaku vystúpila tanečná skupina Rozmarín za sprievodu Ľudovej hudby Rosička.
O dobrú náladu sa postaral aj
nadlacký zabávač Ján Keleš, ktorého
anekdoty dokážu zakaždým schuti ro-
zosmiať prítomných.
Súbežne s umeleckým programom
z centrálneho parku mesta dýchal
sviatočnou atmosférou aj Dom kultúry. Radnica mesta sem totiž pozvala
všetky manželské páry, ktoré v tomto
roku oslavujú päťdesiate výročie sobáša – zlatú svadbu, aby im zablahoželala a odovzdala spomienkové diplomy a symbolické darčeky – kyticu
kvetov dámam a fľašku vína pánom.
Potom primátor Vasile Ciceac a viceprimátor Dušan Šomrák vyzvali na
scénu a zablahoželali aj viacerým kultúrnym dejateľom mesta Nadlak, ako
aj nadlackým športovcom, ktorí v tomto roku obdržali výnimočné výsledky.
Po krátkom občerstvení sa sprievod v rytme dychovej hudby preniesol
znova do centra mesta.
Na scéne sa publiku prihovorili
primátorka Krompách – Slovensko
- Iveta Rušinová a primátor susednej maďarskej lokality Csanádpalota
za združené lokality na Slovensku
a v Maďarsku, viceprimátor mesta
Nadlak a predseda miestnej organizácie DZSČR Dušan Šomrák, poslanec
Constantin Igaş, poslanec a predseda
DZSČR Adrián Miroslav Merka a univerzitný profesor Corneliu Maior za
aradskú Západnú univerzitu Vasileho
Goldişa.
Nasledovala dychová hudba Nadlačanka, majúca v Nadlaku naozaj dlhodobú tradíciu, veď bola založená už
v roku 1855, vtedy ako remeselnícka
dychovka. Teraz, pod vedením kapelníka Ondreja Urama, Nadlačanka
zahrala sedem slovenských piesní.
Sólistkami kapely sú speváčky s očarujúcim hlasom Mária Bonţea a Anka
Šinková.
Na scénu v pokračovaní znovu
vystúpili nadlacké mažoretky a majstrovsky predviedli Rakúsky pochod,
Radeckého pochod, Slovenský tanec
a Nemecký pochod.
Príjemnú atmosféru doplnil nadlacký
folklórny súbor Sálašan svojimi Karičkami z Parchovian, Višňovského verbunkom a Čardášom z Parchovian.
Mladučká, ale veľmi talentovaná
speváčka a huslistka Andreea Fábrová predstavila piesne Sedemdesiat
sukien mala, Tečte prúdom, slzy moje
a Išlo dievča pre vodu.
Ďalšie vystúpenie mažoretiek znovu potvrdilo ich radosť z tanca a dynamickú choreografiu.
Nadšené obecenstvo tlieskalo do
taktu tanečníkom zo Sálašana aj počas Čardášu z Tekova, Starobabského tanca a Husčieho z Myjavy.
Rumunský folklórny súbor v Nadlaku
Junii Nădlacului pokračoval v pestrofarebnom víre s viacerými banátskymi tancami, za ktorými nasledovala
skupina Spitalu´ 9 a známy banátsky
spevák ľudovej hudby Petrică Moise.
Neskoro večer nadišla aj chvíľa,
na ktorú už diváci netrpezlivo čakali –
vystúpenie známeho umelca zo Slovenska, sólistu Opery Slovenského
národného divadla v Bratislave, Ivana
Ožváta. A nesklamali sa, lebo spevák
a herec Ivan Ožvát je umelec s elegantným vystupovaním a šarmom,
ale hlavne s výnimočne pôsobivým
hlasom. Zo svojho širokého repertoáru spieval Nadlačanom dlho do noci
slovenské ľudové piesne, operetné
árie a svetoznáme muzikálové piesne.
Aj tohtoročné Dni Nadlaku prispeli k tomu, aby sa mohli ľudia stretnúť
v príjemnej atmosfére, uvoľniť sa pri
peknom kultúrnom programe, zabaviť
sa, zaspomínať. Za to všetko patrí organizátorom veľká vďaka.
Anna Rău-Lehotská
foto: A. Rău-Lehotská a B. Karkušová
15
POLITICKÁ ČINNOSŤ
Z pracovnej agendy poslanca DZSČR v Parlamente Rumunska,
Adriána Miroslava Merku
Pozrime sa spolu do pracovnej agendy nášho poslanca,
Adriána Miroslava Merku.
Už niektoré augustové udalosti boli predstavené v minulom čísle Našich snáh, preto budeme pokračovať politickými
správami o tých akciách, ktorých sa náš poslanec zúčastnil
po 10. auguste.
11. augusta sa uskutočnila už tradičná púť do Márie Radny. Je to najvýznamnejšie pútnické miesto rímsko-katolíckej
diecézy v Rumunsku, z ktorého majú možnosť každoročne
načerpať duchovnú energiu aj Slováci rímsko-katolíckého
vierovyznania z Rumunska.
12. augusta náš poslanec sa stretol z bývalými futbalistami Národného mužstva Rumunska (ročník 1990 – 1994).
V rámci tohto stretnutia bol pripravený futbalový turnaj pre
slovenské dediny zo župy Bihor a Sălaj, ktorý sa odohrá
v Bodonoši.
19. augusta aj poslanec DZSČR bol prítomný pri posvätení Domu smútku v Borumlaky, pre ktorého výstavbu
pomohol získať finančné prostriedky.
25. augusta v Nadlaku prebiehal slovenský jarmok , ktorý v radoch prítomných Dolnozemských Slovákov sa tešil
veľkému úspechu. Medzi vzácnymi hosťami bol prítomný
aj poslanec DZSČR.
30. augusta, doobeda Adrián Merka sa zúčastnil schôdze
členov predsedníctva DZSČR v Nadlaku a poobede sa stretol s primátorom obce Popešť, s ktorým rokoval o podpore
slovenskej komunity v lokalitách Varzaľ a Bodonoš.
31. augusta o 11.00 hod., poslanec DZSČR bol prítomný
na zasadnutí miestnej rady v lokalite Plopiš, kde sa diskutovalo o rehabilitácii cesty Plopiš – Gemelčička. Ten istý
deň, o 15.00 sa stretol s primátorom obci Derna s ktorým
prediskutoval problém pasienok lokality Šastelek.
Zaznamenala akz
foto: J. Blažek a A. Rău-Lehotská
16
ŠKOLSTVO
Prípravný ročník v školskom systéme Rumunska
17. septembra školy a škôlky v Rumunsku opäť otvoria
svoje brány. Po dlhom, horúcom lete malí a veľkí sa vrátia
s novými silami do školských lavíc.
Počnúc týmto školským rokom, žiaci po prvýkrát nezaujmú svoje miesta v školských laviciach v prvej triede, ale
v prípravnom ročníku.
Čo znamená prípravný ročník? Je to vlastne ročník, počas
ktorého budú deti pripravované pre nástup do prvej triedy.
Vo výchovno-vzdelávacom procese tých najmenších budú
aplikované metódy primerané ich veku, tak aby úspešne
zvládli všetky požiadavky ich ďalšieho kroku: prvej triedy.
Dôraz sa bude klásť na rozvoj komunikačných schopností,
deti si upevnia prvý kontakt s čarovným svetom písmen
a čísel a budú sa učiť spoznávať okolitý svet. Prostredníctvom didaktických hier, skupinových aktivít, kreslenia
a hudby bude v nich pestované prosociálne správanie.
Taktiež budú naši žiaci mať v rozvrhu aj špeciálne hodiny
venované harmonickému fyzickému rozvoju.
Pre dobré fungovanie prípravného ročníka sú zo štátneho
rozpočtu zabezpečené lavice a stoličky a do budúcnosti by
ešte mali byť finančne pokryté aj magnetické tabule, korkové
tabule, nožnice, kocky a prírodovedné kalendáre.
Úspech a mnoho síl v novom školskom roku!
akz
foto: Anna Lehotská
17
ŠKOLSTVO
SLOVAKISTI UNIVERZITY V BUKUREŠTI NA SLOVENSKU
Rumunskí študenti slovenčiny sa v období od
5. do 25. augusta 2012 zúčastnili 48. ročníka
letnej jazykovej školy slovenského jazyka a
kultúry Studia Academica Slovaca, ktorý sa
uskutočnil na Filozofickej fakulte Univerzity
Komenského v Bratislave.
Studia Academica Slovaca (SAS) je centrum pre
slovenčinu ako cudzí jazyk, ktorého osobitnú zložku
činnosti tvorí každoročná organizácia a realizácia
letnej školy slovenského jazyka a kultúry, určená
zahraničným slovakistom a slavistom, študentom
zahraničných univerzít, kultúrnym pracovníkom,
prekladateľom a všetkým záujemcom o slovenský
jazyk, literatúru, kultúru a slovenské reálie. Letnú
školu SAS spravidla každoročne absolvuje približne
160 frekventantov z viac ako 30 krajín sveta.
Cieľom letného jazykového kurzu je osvojiť si,
resp. prehĺbiť komunikatívne jazykové kompetencie
v slovenčine na rôznych stupňoch a rozšíriť
poznatky zo slovenskej jazykovedy, literatúry,
histórie a kultúry.
Základný program letnej školy predstavujú
jazykové kurzy pre začiatočníkov (stupeň A1, A2),
pre mierne a stredne pokročilých (stupeň B1, B2),
taktiež jazykové kurzy a špecializované semináre
pre pokročilých, ale aj prednášky z oblasti jazyka,
literatúry, histórie, etnológie, politológie a iných
vedných disciplín.
Fakultatívny program zahŕňa tvorivé dielne, kde
ide o spoznanie slovenskej kultúry zážitkovou formou,
akou je tanec, spev, divadlo, fotografia či výtvarné
umenie. Prezentácia slovenského umenia sa
realizuje prostredníctvom premietania slovenských
filmov, vystúpení umeleckých súborov, návštev výstav
a koncertov. Letná škola vytvára tiež priestor pre
stretnutia so slovenskými spisovateľmi, umelcami a
inými významnými osobnosťami slovenskej vedy a
kultúry. V rámci fakultatívneho programu sa realizujú
aj exkurzie po rôznych regiónoch Slovenska. Oči
návštevníkov sa zaostrujú predovšetkým na kultúrne
a historické pamiatky miest, hrady, zámky, múzeá,
jaskyne, prírodné dominanty a iné zaujímavosti.
V úvode letnej školy sú frekventanti na základe
výsledkov vstupného testu zo znalosti slovenského
jazyka zaraďovaní do jednotlivých študijných
skupín a po uplynutí doby trojtýždňovej študijnej
aktivity dostanú osvedčenie o jej absolvovaní aj
s podrobným popisom všetkých absolvovaných
aktivít.
Organizačnému tímu SAS sa podarilo v kooperácii
s partnerskými inštitúciami aj tento rok pripraviť pestrý
18
vzdelávací, kultúrny a vlastivedný program, ktorý príjemným a
užitočným spôsobom upevnil vedomosti a znalosti zúčastnených
frekventantov, a zároveň prehĺbil aj ich osobný vzťah k slovenskému
jazyku, slovenskej kultúre a Slovensku ako takému.
48. ročník letnej školy SAS v zastúpení Rumunska absolvovali
študenti 1. ročníka slovakistiky Fakulty cudzích jazykov a literatúr
Univerzity v Bukurešti (menovite Carmen Barbu, Flaviu Gafton,
Nicuşor Iancu, Alexandra Mănăilă, Ioana Prodan a Valentin
Marius Ştefan) a odniesli si odtiaľ mnoho nezabudnuteľných
zážitkov a životných skúseností, ako to potvrdzujú aj ich dojmy
z trojtýždňového letného jazykového pobytu na Slovensku.
Carmen Barbu, Olteniţa
Teraz po návrate domov rozhodne viem, že Letná škola SAS 2012
skončila príliš rýchlo. Tieto tri týždne pre mňa znamenali mnoho
prekvapivých a radostných situácií, boli plné emócií, intenzívnych
a úprimných pocitov, pretože nikde inde nie je možné nájsť
úplne odlišných 150 ľudí, ktorých spája jediný cieľ, a to výučba
slovenského jazyka.
Som rada, že som mohla
tento jazykový pobyt
absolvovať, pretože vo
mne zanechal hlbokú
stopu. Stal sa pre mňa
silnou motiváciou,
aby som pokračovala
v štúdiu slovenského
jazyka. Budúci rok
by som si chcela
tento úžasný zážitok
zopakovať a stretnúť sa
opäť s novými priateľmi.
Už teraz sa teším
na výborné makové
koláče, ktoré mi veľmi
chutili.
ŠKOLSTVO
Nicuşor: Letná škola na Slovensku bola pre
mňa najkrajší študentský zážitok môjho života.
Na Slovensku sa mi najviac páčila jeho prírodná
scenéria, pretože sú tam nádherné hory, pláne a
rieky. Nezabudnuteľným zážitkom bola plavba plťou
po rieke Orava. Oravský hrad bol takisto fascinujúci.
Navštívil som aj historické mestá, akými sú Banská
Bystrica a Banská Štiavnica. Letná škola bola
zaujímavá aj preto, že som stretol veľmi milých ľudí
a teraz mám veľa nových priateľov, s ktorými môžem
komunikovať po slovensky.
Flaviu Gafton, Braşov (na fotke vľavo) a Alexandra Mănăilă,
Feteşti (na fotke vpravo)
Flaviu: Slovensko a SAS bol úžasný zážitok! Najviac zo
všetkého som si užil sociálnu interakciu s ľuďmi z celého sveta.
Stretnutie rôznych kultúr v cudzom prostredí s jediným spoločným
menovateľom, ktorým bol slovenský jazyk, bol skutočne jedinečný
zážitok. Bratislava je nádherné, rôznorodé a dynamické mesto.
Patrí medzi moje nové obľúbené mesto. Tiež som si užil Oravský
hrad. Profesori a asistenti zo SASu sú úžasní ľudia, ktorí sú
vysoko kvalifikovaní. Hodiny boli vyčerpávajúce, ale fascinujúce
a vďaka nim som lepšie pochopil slovenskú kultúru, históriu, jazyk
a mentalitu národa. Celkovo môžem povedať, že čas strávený na
jazykovom pobyte zmenil môj pohľad na Slovensko v pozitívnom
slova zmysle.
Alexandra: Som veľmi rada, že som mohla absolvovať letnú
jazykovú školu. Páčili sa mi jazykové kurzy, ktoré prebiehali na
fakulte. Univerzita Komenského v Bratislave má nádhernú budovu,
ktorú som celé tri týždne obdivovala. Kurzy, ako aj práca lektorov
bola zaujímavá, preto som bola podnietená učiť sa slovenský jazyk
dôkladnejšie. Jediné, čo sa mi nepáčilo, bolo, že sme chodili do
školy aj v sobotu. Ale inak som si zamilovala Bratislavu, slovenskú
kultúru, ľudí a ich mentalitu. Dúfam, že si túto skúsenosť zopakujem
aj budúci rok. Už teraz sa na to veľmi teším, aj na šišky s džemom.
Nicuşor Iancu, Piteşti (na fotke vľavo) a Valentin Marius Ştefan,
Piteşti (na fotke vpravo)
Valentin: Medzi moje obľúbené jedlá na Slovensku
patril vyprážaný syr so šunkou, ale musím uznať, že
mi chutili aj bryndzové halušky. Neviem, či je Vinea
slovenský nápoj, ale ten mi takisto chutil. Navštívil
som niektoré slovenské mestá, ale najviac sa mi
páčilo hlavné mesto Bratislava a potom Banská
Bystrica. Na slovenských mestách ma zaujalo, že
nie sú také preľudnené a sú to skôr menšie mestá či
mestečká. Všimol som si, že ľudia sú milí, priateľskí
a nápomocní. Vždy sa totiž snažili odpovedať na
všetky moje otázky a boli ochotní pomôcť mi. Letná
škola bola super, páčili sa mi kurzy, mal som rád aj
našich lektorov. Bola to neoceniteľná skúsenosť,
stretol som mnoho rôznych ľudí a spoznal nových
kamarátov. Z pobytu na Slovensku som si odniesol
veľa nezabudnuteľných spomienok.
Ioana Prodan, Bucureşti
Letná jazyková škola bola sama o sebe veľmi
náročná, pretože vyučovanie prebiehalo v rozsahu
10 hodín denne. Voľno sme mali akurát v nedeľu.
Absolvovali sme veľa prednášok a konverzačných
seminárov, ktoré však boli na vysokej úrovni,
presne podľa mojich očakávaní. Hodiny boli vedené
neobyčajne zaujímavou formou, nikdy som sa
nestihla nudiť. Čo sa týka slovenskej kuchyne, bola
neskutočne chutná, najmä polievky. Môj obľúbený
slovenský nápoj je jednoznačne Kofola. Slovensko
mi pripomínalo
Transylvániu,
preto som
sa tam cítila
takmer ako
doma. Na
jazykovom
pobyte sa
mi naozaj
páčilo. Na toto
obdobie mojich
študentských
čias budem
vždy rada
spomínať.
Lenka Garančovská
19
ŠKOLSTVO
V
ďaka dohode medzi Ministerstvom školstva, vedy, výskumu
a športu a Univerzitou Mateja
Bela v Banskej Bystrici a poverenia
Sekciou medzinárodnej spolupráce
MŠVVaŠ SR, 40 detí a 4 pedagógovia
z Nadlaku sa zúčastnili Školy v prírode
v Liptovskom Jáne. Miesto konania:
hotel SOREA ĎUMBIER.
Účastníci boli ubytovaní v jednoa dvojposteľových izbách vybavených WC, sprchou, telefónom, TV-prijímačom a balkónom. Pre relaxačné
aktivity boli deťom k dispozícii fitnesscentrum, stolný tenis, biliard. Školiaca
miestnosť sa nachádzala tiež v ponuke
hotela. Reštaurácia ponúkala jedlá domácej i medzinárodnej kuchyne 5-krát
denne.
Hotel sa nachádza v prekrásnej
scenérii Národného parku Nízke Tatry
v ústí Janskej doliny, ktorá je jednou
z najkrajších nízkotatranských dolín.
Jej dĺžka je 17 km a končí na úpätí
najvyššieho vrcholu Nízkych Tatier
– Ďumbier s výškou 2043 m. Termín
konania: 20. – 31. 8. 2012. Okrem detí
z Rumunska brali účasť aj 43 detí a 4
pedagógovia z Ukrajiny.
Počas 12-dňového pobytu nám organizátori poskytli celodenný výchovno-vzdelávací a animačný program
zameraný na poznávanie slovenských
reálií a slovenského jazyka. Vyučovacie
hodiny boli vedené formou zážitkového
vyučovania, ktoré podporovalo tvorivosť
detí. Žiaci boli rozdelení do dvoch vyučovacích skupín: 1. stupeň a 2. stupeň.
Tematické okruhy pre 1. a 2. stupeň
boli: vlastiveda, národopis, duchovná
kultúra, respektíve história, národopis,
folklór a slovensko-krajanské vzťahy.
Dôležitou súčasťou Školy v prírode
bol popoludňajší animačný program,
v ktorom nechýbali výlety a spoznávanie blízkych i vzdialených historických,
kultúrnych a prírodných zaujímavostí.
Každodenný program trval až do večerných hodín plných hier, súťaží a spoločenských zábav. Cieľom týchto činností
bolo, aby účastníci Školy v prírode komunikovali medzi sebou v slovenskom
jazyku a aby nadväzovali nové priateľstvá. Na popoludňajších akciách boli deti
z Rumunska a Ukrajiny rozdelené do 8.
skupín. V každej skupine sa nachádzali
deti rôznych vekových kategórií z oboch
krajín. Takto sa úspešne umožnila komunikácia medzi deťmi v slovenskom
jazyku. Každá skupina si vytvorila meno
skupiny, vlastné motto a reprezentatívnu
vlajku, vymaľovanú na textile. Každá
skupina sa snažila byť čo najlepšia.
V sobotu 25. 8. sme boli na výlete vo
Vysokých Tatrách. Navštívili sme osadu
Štrbské pleso v nadmorskej výške 1346
m. Je to turistické stredisko spomínané
od roku 1872, z doby Jozefa Szentiványiho, kúpeľné stredisko a v rokoch 1935
a 1970 sa tu konali svetové majstrovstvá
v lyžiarstve. Osada je známa aj ako
liečebné stredisko a nachádzajú sa tu
aj sanatóriá pre astmatikov.
Ďalšou atrakciou dňa bolo Múzeum
liptovskej dediny – Pribylina. Nachádza
sa pod svahmi Západných Tatier, je
to jedno z najstarších múzeí v prírode
na Slovensku. Objekty pochádzajú
z niektorých liptovských dedín, prevažne z oblasti zatopenej vodnou priehradou Liptovská Mara. Sú to kópie originálnych stavieb s početnými pôvodnými
prvkami. Okrem ľudovej architektúry
sa tu nachádza aj rekonštrukcia dvoch
originálnych kamenných objektov – ranogotický kostol Panny Márie z Liptovskej Mary a gotický-renesančný kaštieľ
z Parizoviec.
V nedeľu 26. 8. sme si urobili výlet
do Liptovského Jána. V evanjelickom
kostole sme vypočuli služby Božie.
Navštívili sme aj obec Liptovský Ján,
ktorá patrí k najstarším lokalitám v Liptove, má 864 obyvateľov, výšku 634 m
nad morom. Liptovský Ján je vstupnou
bránou do sveta histórie. V roku 1998
bola obec vyhlásená za pamiatkovú
zónu s 20 objektmi.
Štvrtok, 30. 8., sme sa hneď po raňajkách vybrali na pešiu túru, navštíviť
jaskyňu Stanišovská, vzdialenú približne
2,5 km od ubytovne. Táto jaskyňa je jediná celoročne prístupná jaskyňa na Liptove. Objavovanie čarovného podzemia
so sprievodcami-jaskyniarmi bolo pre
nás veľkým zážitkom. Dĺžka jaskyne je
871 m, hĺbka 28 m, dĺžka sprístupnenej
trasy je 410m. Väčšina detí navštívila
jaskynné priestory po prvýkrát.
Po chutnom obede sme sa vybrali
do areálu neďalekého hotela Sorea
Máj, kde sme vo vonkajšom termálnom
kúpalisku pobudli celé poobedie.
Takto sa náš pobyt na Slovensku blížil
ku koncu.
Odchod domov do Rumunska bol 31.
8. 2012 po raňajkách a do Nadlaku sme
sa vrátili v podvečerných hodinách.
Všetci účastníci tábora, tak žiaci, ako
aj učitelia B. Bujtárová, A. Medovarská, Š. Sýkora a M. Tuška sa chceme
prostredníctvom vášho časopisu ešte
raz poďakovať tým, ktorí sprostredkovali pobyt detí vo veku 8 – 14 rokov na
Slovensku. Špeciálne ďakujeme PhDr.
Zuzane Drugovej – odbornej garantke
Školy v prírode v Liptovskom Jáne
a pedagógom 1. a 2. stupňa, ktorí nám
počas turnusu zaistili výchovno-vzdelávací a animačný program.
Vďaka patrí aj DZSČR za to, že deti
z Nadlaku prežili krásne chvíle na Slovensku.
Ako symbol vďaky uvádzam výkresy
štvrtákov na témy Pieseň o rodnej zemi
a Vysoké Tatry – Štrbské pleso (s. 35).
učiteľka Alžbeta Medovarská
foto: Štefan Sýkora
Návšteva slovenskej vlasti
20
REZUMAT
EDITORIAL
Reflexii de septembrie - Ivan
Miroslav Ambruš
A trecut mai bine de jumătate de an
și în fața noastră sunt de îndeplinit încă
zeci de acțiuni, constată I. M. Ambruš. Au
trecut Zilele slovacilor desfășurate în mai
multe localități bihorene, a trecut iarmarocul tradițional nădlăcan, iarmaroc, ce
avea cândva farmecul său inegalabil, la
care veneau oamenii de la mic la mare,
căci, atunci, potrivit obiceiului se făceau
cumpărături de tot felul. A venit septembrie, culesul porumbului, începutul noului
an școlar și câte și mai câte.
Dintre activitățile UDSCR planificate pe perioada următoare amintim
festivalul cântecului popular slovac Cez
Nadlak je..., consfătuirile învățătorilor
slovaci, concursul itinerant prin Ținuturile
de Jos, prima ediție a acordării premiului
Samuel Tešedík, publicarea câtorva cărți
și altele.
Toate acțiunile organizate urmăresc același scop: menținerea identității
naționale, păstrarea limbii slovace, pătrunderea acestor deziderate în conștiința
minorităților noastre și poate cel mai important lucru, trezirea sentimentului de
apartenență comună la etniile noastre.
CALEIDOSCOP
Excursia în Bucovina, articol
semnat de E. S., ne informează că la
invitația Casei Poloneze din România un
grup de tineri din Nădlac au făcut o vizită
de cunoaștere a nordului Moldovei între
8 - 12 august.
Primul punct de oprire al grupului
a fost Cacica, unde excursioniștii noștri
au vizitat catedrala romano-catolică și
salina. În ziua următoare punctele de
vizită au fost orașul Suceava și casa memorială a lui Mihai Eminescu din Ipotești.
Bucovina e vestită prin mănăstirile sale.
Printre cele vizitate E.S. amintește mănăstirile Voroneț, Sucevița, Moldovița și
Putna. Seara, ai noștri și-au petrecut-o
în compania membrilor Ansamblului
folcloric Solonczanka.
Dacă în tur excursioniștii s-au delectat
cu frumusețile naturale ale țării noastre
numai prin fereastră, în retur ei au poposit
la Cheile Bicazului și Lacul Roșu și au fost
fascinați de ceea ce a plăsmuit natura.
Experiența trăită va rămâne unică,
fapt pentru care tot grupul este recunoscător UDSCR care i-a mijlocit vizitarea
acestor locuri minunate.
Slovacii și rușii lipoveni este
articolul semnat de A. Furiková
În articol autoarea își împărtășește
impresiile din timpul celor cinci zile petrecute într-un sat pescăresc situat în Delta
Dunării, sat locuit în majoritate de rușii
lipoveni.
Membrii Ansamblului folcloric Cerovina
au avut norocul că s-au implicat prin A.
M. Merka într-un proiect interetnic și au
trăit cinci zile în deltă în cătunul Mila 23
ce aparține de comuna Crișan, localitate
natală a lui Ivan Patzaikin. Gazda lor era
familia Munteanu. În timpul șederii tinerii
au avut ocazia nu numai să guste diferite
preparate din pește, ci să și cunoască
ținutul, viața oamenilor obișnuiți să trăiască vara cu apa, și iarna cu gheața.
În ciuda vieții aspre rușii lipoveni se
străduiesc să-și păstreze tradițiile. Cei
de la Cerovina le-au demonstrat că și
slovacii din România au același scop și
au prezentat pe o scenă mică o suită de
dansuri populare și cântece slovace.
În deltă există trei localități ale căror
populația majoritară o constituie rușii
lipoveni, dar în România numărul lor este
de 35791 după recensământul din 2002,
scrie corespondenta noastră.
Excursia în deltă le-a oferit tinerilor din Valea Cerului informații inedite
despre viața pescarilor, rețete culinare
neobișnuite și multe alte curiozități.
Departamentul pentru Relații Interetnice de pe lângă Guvernul României
a organizat în stațiunea Neptun o tabără
pentru minoritățile din județele CarașSeverin și Mehedinți sub genericul Vreau
să învăț și limba ta maternă.
Despre această acțiune ne scriu Alena
și Desideriu Gecse.
De această tabără s-au bucurat
copiii între 12 - 16 ani de etnii diferite:
nemți, sârbi, romi, greci, cehi, români din
județele amintite.
Inițiatorul proiectului și organizatorul taberei a fost și de data aceasta ing. Vasile
Răescu, expert DRI.
Proiectul se află deja la a șasea ediție.
Proprietarul hotelului Sara, turcul Omer,
le-a oferit copiilor mese bogate în fructe și
legume și însuși s-a implicat în programul
grupului. În afara băilor în apa mării, copiii
au vizitat orașul Constanța, Mangalia și
Mamaia. Cele mai interesante pentru ei
erau vizitarea delfinariului cu programul
celor trei delfini, vizitarea City Park Mall
și programul cinema 7D. Serile la mare
erau de asemenea frumoase: dansuri,
cântece, program distractiv.
Proiectul și-a atins scopul, spun
autorii articolului. Copiii de diferite etnii
s-au cunoscut, s-au împrietenit, chiar
dacă la început erau timizi.
DIN VIAȚA RELIGIOASĂ
Rubrica aceasta reconstituie
evenimentele religioase tradiționale ce
se desfășoară anual în luna august la
Mănăstirea Radna, dar și în alte localități
în care există biserici romano-catolice.
Autorul primului articol scris pe
această temă este Ján Gubani și are titlul
La Radna li se deschid minorităților
porțile.
Credincioșii romano-catolici, dar
și cei ortodocși se întâlnesc cu ocazia
pelerinajului anual în locurile consacrate
Sfintei Maria. Un asemenea loc la noi
este cunoscuta bazilica Maria Radna,
care de aproape 500 de ani este vestită
ca loc de pelerinaj. Aici vin slovacii din
diferite județe ale României, aici se cântă
și se predică și în limba slovacă cu această ocazie, aici enoriașii ascultă fapte din
viața Mariei și a copilului ei care este
izvorul speranțelor noastre. Ascultând
predicile oamenii găsesc mângâiere și
încurajare.
La buna desfășurare a liturghiei au
contribuit anul acesta surorile Sfintei Cruci din Făget, surorile Congregației Sfântului Francisc din Assisi din Timișoara,
episcopul Laszló Bocskei și alți preoți
care au citit evanghelia în limba slovacă,
precum și Ondrej Harazin, responsabil cu
cântările.
Între slovacii veniți aici se afla și
președintele UDSCR, A. M. Merka, care
printre altele a subliniat ideea că limba
noastră este parte integrantă a culturii
noastre și de aceea trebuie s-o cultivăm
neîncetat.
Despre Înălțarea la ceruri a Maicii Domnului scrie și A. Furiková
Corespondenta spune că și la Pădurea
Neagră din Bihor pelerinajul se mai prac-
21
REZUMAT
tică și în ciuda faptului că în localitate sunt
tot mai puțini slovaci, dar oamenii din
alte părți vin aici să se bucure de natura
primitoare și obiceiurile încă păstrate.
Anul acesta, în luna august, la
Valea Cerului s-a făcut pentru prima
dată botezul - birmovanie - în sat . Până
acum această ceremonie, ce ține de
biserica catolică, s-a făcut întotdeauna
la Suplacul de Barcău de care aparține
satul. Acum cei 34 de copii prezenți la
ceremonie au primit binecuvântarea
preoților în biserica cea nouă și foarte
frumoasă a satului, după care momentul
a fost sărbătorit în cerc restrâns de fiecare familie, ne informează M. Fatura.
CULTURĂ
Articolul Festivalul culturii cehe
la Eibenthal este semnat de Alena Gecse.
A devenit deja tradiție ca în
localitățile cehe din România să se
organizeze festivaluri muzicale la care
participă și formații cunoscute din Republica Cehă. Ediția a patra a festivalului
s-a organizat anul acesta la Eibenthal
între 16 august - 18 august. În cele trei
zile s-au prezentat în fața publicului 20
de formații orchestrale și ansambluri de
tineret și copii. Cu această ocazie au fost
amenajate de organizatori diferite ateliere de creație în care se confecționau,
și la dorință suveniruri, direct sub ochii
vizitatorilor.
Această manifestare muzicală
s-a desfășurat sub patronajul mai multor
instituții și organizații dintre care amintim:
Ambasada Cehă de la București, Centrul
Cultural Ceh din București, Organizațiile
Concediul în Banat, Omul la strâmtoare,
precum și prin sprijinul primarului din
Eibenthal și a UDSCR. Alături de organizatori au fost și câteva firme și asociații
din Republica Cehă.
La această acțiune a fost mobilizată întreaga localitate. Copiii de vârsta
școlară au pregătit programul cultural,
tinerii au ajutat la servitul celor 800 de
turiști veniți din Cehia, bărbații ajutau
la aranjarea campingului, iar femeile
pregăteau mâncare pentru musafiri.
Atât oaspeții, cât și localnicii au
fost mulțumiți de organizarea festivalului.
Zile de sărbătoare la Nădlac Anna Rău-Lehotská
22
La sfârșitul lui august UDSCR a
organizat Ziua slovacilor din Nădlac sub
titlul Mărturii ale existenței noastre.
Aceste zile au fost oarecum legate de
Zilele Nădlacului, acțiune organizată de
Primăria orașului Nădlac.
Parte a festivităților a fost și cea de-a
III-a ediție a Iarmarocului slovac. Acesta
s-a bucurat de susținerea financiară a
UDSCR și a Departamentului pentru
Slovacii din Diasporă, care funcționează
pe lângă Guvernul Slovaciei.
Deschiderea acestor zile festive
s-a făcut în parcul din centrul orașului.
Programul a început cu ieșirea pe scenă
a fanfarei Nadlačanka și a solistei sale
Maria Bonțea, după care moderatoarea
întregului program, Bianca Unc, a invitat
pe scenă pe vicepreședintele Uniunii,
Pavel Hlásnik și pe primarul orașului,
Vasile Ciceac, care s-au adresat celor
prezenți.
La iarmaroc au fost expuse produsele meseriilor tradiționale, pe care
vizitatorii le-au putut admira și chiar
cumpăra. Ochiul oamenilor se putea
desfăta cu obiecte din porțelan, lut, piele,
sticlă, metal, sau pănuși. Cei mari și cei
mici au putut alege bijuterii confecționate
manual, fețe de masă brodate, ștergare
țesute la război, îmbrăcăminte, suveniruri de tot felul, jucării, cărți publicate la
Editura Ivan Krasko.
Iubitorii mâncărurilor tradiționale au putut
să aleagă dintre cârnațul de Nădlac și cel
din Ungaria sau Voivodina. De asemenea
alegerea putea fi făcută între pâinea de
casă, pekențe, turiș și diferite aluaturi
pentru supe.
În cadrul programului artistic au
evoluat cele două grupe de majorete
instruite încă din anul 2007 de Paula
Iléšová. Apoi a urmat grupul de țiterași
Boleráz din Békéscsaba. Grupul participă
regulat la festivalurile din țară și peste
hotare.
Din Bihor la festivități a venit Ansamblul
folcloric Cerovina care a prezentat publicului cu măiestrie dansuri populare din
regiunea Zemplín.
Ansamblul V šírom poli hruška din
Kovačica - Voivodina - a fost prezent la
Nădlac cu formația de dansuri Rozmarín.
Concomitent la Casa de Cultură a
orașului Primăria a înmânat felicitări,
diplome, și cadouri simbolice soților care
aniversează anul acesta 50 de ani de
căsnicie, activiștilor culturali merituoși și
sportivilor cu rezultate deosebite.
După această ceremonie programul
cultural din centrul orașului a continuat
cu apariția pe scenă a Ansamblului
folcloric Sálašan care a prezentat în
aplauzele spectatorilor mai multe dansuri
demonstrându-și calitatea încă o dată.
Spectatorii au mai putut aplauda și Ansamblul folcloric Junii Nădlacului care a
prezentat mai multe dansuri bănățene. A
urmat apoi cunoscutul solist de muzică
populară românească Petrică Moise,
care de asemenea s-a bucurat de succes.
Într-un târziu a apărut pe scenă
și mult așteptatul solist de operă de la
Teatrul Național Slovac din Bratislava, artistul Ivan Ožvát, artist căruia nu-i lipsește
eleganța și nici farmecul, dar mai ales o
voce deosebit de plăcută. El i-a desfătat
pe nădlăcani cu repertoriul său bogat și
variat până noaptea târziu.
Cu ocazia acestor zile cu adevărat
festive de pe scena improvizată din centrul orașului li s-au adresat nădlăcanilor
atât musafirii veniți din afara țării, cât și
personalitățile interne și anume: doamna
primar din Krompachy, Iveta Rušinová,
primarul din Csanádpalota, viceprimarul
orașului Nădlac, D. Šomrák, deputatul C.
Igaș, deputatul și președintele UDSCR A
.M. Merka, prof. universitar C. Maior de
la Universitatea Vasile Goldiș.
ȘTIRI CULTURALE - arl și ami
Săptămânalul Ľudové noviny din
23 august (Ungaria) anunță că între
27 - 30 septembrie la Nădlac se va ține
a XIV-a ediție a Festivalului cântecului
popular slovac Cez Nadlak je...
În același ziar este publicat apelul către Asociția Pedagogilor Slovaci
(Serbia), Organizația Slovacilor din
Békéscsaba (Ungaria), și Societatea
pentru Educație și Cultură (Nădlac)
pentru a face propuneri pentru acordarea
Premiului Samuel Tešedík care urmează
să se acorde începând cu anul 2012
persoanelor care îndeplinesc cerințele
din statut.
Publicația Kultúra a sučasnosť
(Cultura și contemporaneitatea) nr. 11
editată de UKF din Nitra a publicat recenzia lui Patrik Šenkár sub titlul Sedemnasť pestrých mozaík (Șaptesprezece
mozaicuri variate) despre cartea Annei
Rău-Lehotská, Zvitok predsavzatí.
Revista Dolnozemský Slovák
(Slovacul din Ținuturile de Jos) nr. 1 și
REZUMAT
2 e dedicată parțial instituțiilor care pregătesc cadre specializate pentru școlile
slovace din Ținuturile de Jos. Despre
importanța acestor instituții scriu M.Týr,
D. M. Anoca, A.Uhrínová, A. Divičanová,
T.Tušková a A. Lentvorská.
În revistă sunt publicate și Laudationes
pentru Juraj Dolnozemský și Imrich
Kružliak cărora anul acesta li s-a acordat
Premiul Ondrej Štefanko. De asemenea
sunt tipărite și câteva articole prezentate
la seminarul internațional Mărturii ale
existenței noastre în Ținuturile de Jos.
Marți, 11 septembrie 2012 un
grup de reprezentanți ai Uniunii Polonezilor din România a vizitat sediul
central al UDSCR unde s-a întâlnit cu
reprezentanții Uniunii și anume cu P.
Hlásnik, vicepreședntele Uniunii, I. M.
Ambruš, președintele KVSIK, D. Šomrák,
președintele OL Nădlac și viceprimar al
Nădlacului.
P. Hlásnik i-a informat pe musafiri
despre așezarea slovacilor în Ținuturile
de Jos și a precizat că această insulă slovacă este parte dintr-un întreg
păstrându-și tradițiile și moștenirea culturală, fapt pentru care slovacii de aici, din
Ținuturile de Jos, se străduiesc să reînvie
colaborarea de altădată prin organizarea
proiectelor comune.
I. M. Ambruš le-a vorbit oaspeților
despre nașterea fenomenului literar
nădlăcan, a prezentat revistele slovace
și cărțile editate la Editura Ivan Krasko.
De asemenea a scos în evidență faptul
că șase scriitori nădlăcani sunt membri
ai Uniunii Scriitorilor Români, deși scriu
în limba slovacă.
D. Šomrák a vorbit despre
componența etnică a orașului, despre
problemele noastre școlare și a accentuat
faptul că după terminarea liceului elevii
noștri nu au nici un handicap pentru a
studia la facultățile din România, chiar
dacă au terminat şcoala slovacă.
ȘCOALĂ
Studenții din anul I de la Slavistica din București au participat la un
curs de vară de limba și literatura slovacă la Bratislava - Lenka Garančovská
Între 5 - 25 august Studia Academica
Slovaca a consemnat a 48-a ediție a Școlii
de vară de limba slovacă ca limbă străină.
Cursul este organizat de Universitatea Komenský în fiecare an pentru
studenții de la Facultățile de limba și
literatura slovacă din afara țării, pentru
activiștii culturali, traducători și pentru cei
ce se înteresează de limba, literatura și
cultura slovacă.
De regulă acest curs este frecventat anual
de circa 150 de participanți din 30 de țări
ale lumii.
Scopul cursului este însușirea
competențelor de comunicare în limba
slovacă, îmbogățirea cunoștințelor lingvistice, literare, istorice și culturale.
Instruirea se face pe grupe. Programul de
bază îl constituie cursuri practice, seminarii
și prelegeri. Pe lângă acest program există
și un program facultativ prin care receptarea limbii se face prin alte forme cum
ar fi: dans, cântec teatru, film, fotografie,
artă plastică, vizionări de spectacole ale
ansamblurilor artistice și participarea la
diferite concerte.
De asemenea Școala de vară acordă posibilitatea de întâlniri cu scriitorii, artiștii și
alte personalitâți ale științei și culturii slovace. Ea organizează și excursii în diferite
regiuni ale Slovaciei oferind cursanților
vizitarea locurilor istorice, a cetăților,
muzeelor, peșterilor și a altor curiozități
naturale.
La ediția din anul acesta la Școala
de vară au participat și șase studenți din
anul I de la Facultatea de limbi străine,
limba și literatura slovacă de la Universitatea București.
După terminarea cursului studenții
s-au rîntors în țară cu multe experiențe de
neuitat, constată L. Garančovská, actualmente lector la Universitatea București.
Anul pregătitor în sistemul școlar
din România - akz
Începând cu anul acesta cei mai
mici elevi încep școala în clasă pregătitoare. Copiii vor fi pregătiți special pentru a
face față cerințelor clasei I. În pregătirea
lor se va pune accent pe priceperea de a
comunica, de a cunoaște bine lumea înconjurătoare, de a se familiariza cu cifrele
și literele - spune akz.
Prin intermediul jocurilor didactice, a
activităților colective, a desenului și a muzicii li se va cultiva copiilor o conduită pro
socială. În orar ei vor avea și ore speciale
dedicate dezvoltării fizice armonioase.
Pentru buna funcționare a claselor
pregătitoare este asigurat din bugetul de
stat mobilierul adecvat vârstei.
akz
DIN ACTIVITATEA POLITICĂ -
În agenda de lucru a deputatului
UDSCR sunt consemnate următoarele
activități
ale lunii august:
- Cel mai important eveniment al lunii,
la care a participat deputatul în Parlamentul României A. M. Merka, a fost
pelerinajul tradițional al credincioșilor
romano-catolici slovaci la Radna organizat în 11 august.
- În 12 aug. deputatul s-a contactat cu
fotbaliștii echipei naționale dintre anii
1990-1994 cu care a convenit să organizeze un turneu fotbalistic la Budoi cu
echipele din jud. Bihor și Sălaj.
- În 19 aug. la Borumlaca s-a făcut
sfințirea Casei Mortuale unde a fost
prezent și A. M. Merka. Aceasta s-a
construit cu sprijinul financiar asigurat
de deputat.
- În 25 aug. la Nădlac a fost iarmaroc
slovac. Împreună cu organizatorii lui
s-a bucurat de reușita iarmarocului și A.
M. Merka care se afla printre oaspeții
de seamă.
-În 30 aug. A. M. Merka a fost prezent
la ședința Comitetului de conducere al
UDSCR care s-a ținut la Nădlac.
- În 31 aug. deputatul a dezbătut la
Primăria comunei Plopiș problema reabilitării drumului între această localitate
și localitatea învecinată Făget.
INTERVIURI
La această rubrică publicăm
un interviu realizat de Dagmar Maria
Anoca care ne atenționează asupra unui eveniment de importanță
națională sărbătorit în 14 iulie la
Arad.
Au trecut o sută de ani de când
aviatorul Aurel Vlaicu a efectuat în
acest oraș un zbor demonstrativ în
fața a 25000 de spectatori. Informații
în legătură cu acest eveniment i le-a
furnizat Dagmar Mariei Anoca Cornel
Marandiuc, redactorul-șef al revistei
Orizont aviatic.
(Rezumăm discuția)
DMA: În ce împrejurări s-a decis Aurel
Vlaicu să facă demonstrații aviatice la
Arad?
23
REZUMAT
CM: Aurel Vlaicu a devenit un om nou,
a renăscut la Aspern, lângă Viena, unde
a învins în mai multe întreceri aviatice și
a primit carnet de pilot profesionist. Acolo i s-a confirmat valoarea și încercând
bucuria acestui sentiment nou a hotărât
s-o împărtășească tocmai cu arădenii.
DMA:Arădenii au știut să prețuiască
acest mare dar?
CM: Atunci da. S-a făcut reclamă mare,
s-au introdus trenuri speciale pentru ca oamenii din împrejurimi să poată veni
la demonstrația aviatică susținută de A.
Vlaicu. Oamenii veneau nu numai cu trenul, ci și cu căruțe trase de cai, ba chiar
și pe jos. Mama mea a venit așa de la
Turnu, cu un grup de prieteni. Atunci, în anul 1912, ei nici nu-și puteau imagina
cum se poate ridica în aer un aparat.
DMA:Cum a ajuns Vlaicu la Arad? A
zburat?
CM: Nu, la Viena au pus avionul pe tren.
Și Vlaicu a venit cu trenul.
DMA:Care a fost programul de zbor ?
CM: Programul s-a desfășurat la marginea orașului pe parcursul a două zile. Din
păcate tocmai atunci a plouat și vântul
puternic a pricinuit neplăceri. La aterizare
i-a rupt avionului o piesă, dar pilotul a
reparat avaria și a zburat din nou.
DMA:Spectatorii de atunci sigur au ținut
minte evenimentul.
CM: Cu siguranță. Mama mea mi-a spus
că toți sorbeau din ochi aparatul. Ea n-a
apucat să-l vadă pe Vlaicu, atât era de
emoționată.
DMA:Dar spectatorii de azi, și cei
interesați profesional, cum au privit
evenimentul?
CM: În cinstea primului zbor demonstrativ s-a organizat un simpozion despre
Aurel Vlaicu, s-a organizat o expoziție cu
documentele vremii și a apărut o carte despre pilot. S-a dezvelit și o placă memorială la intrarea în primărie, dar după
părerea mea evenimentul a fost prea
puţin mediatizat și prezența mică.
DMA:Cum putem să ținem minte personalitatea lui Vlaicu?
CM: Avionul Vlaicu I construit după
concepția proprie a zburat prima dată în
10 iunie 1910. Această zi a fost declarată
Ziua Aviației Române. Vlaicu II a învins
la Aspern. La construirea avionului Vlaicu III au contribuit financiar și arădenii, dar istoria este lungă și ar merita spațiul
mai larg...
La aceeași rubrică putem afla și
câte ceva despre Ivan Ožvát, actor și
solist de operă la Teatrul Național de
Stat din Bratislava. În 25 august a.c.
24
la Ziua slovacilor Ivan Ožvát a apărut
în fața publicului nădlăcan. Anna
Rău-Lehotská a profitat de ocazie și
a realizat un interviu cu acest artist
fermecător.
(Rezumăm răspunsurile artistului)
De mic copil mi-a plăcut să cânt,
mi-a plăcut muzica. Am urmat mai întâi
Școala populară de artă, unde am studiat
acordeonul și canto. Am intenționat să
urmez medicina, dar până la urmă soarta
a hotărât și m-am înscris la conservatorul
din Bratislava.
La formarea personalității mele artistice au contribuit în primul rând părinții.
Mai ales mama. Când eram mic, ea îmi
cânta frumoasele cântece populare slovace.
La Școala Superioară de Arte
Muzicale am studiat canto. În anii aceia
o influență puternică au avut asupra
mea compozitorii Verdi, Rossini, Bellini,
Čajkovskij, Smetana, Dvorák, dar și
compozitorii noștri slovaci... însă cei care
m-au impresionat în mod deosebit sunt
compozitorii de operete. Chiar dacă sunt
solist de operă la concerte cânt cu mare
plăcere arii din operetele lui Emerich Kalmán, Franz Lehár, Gejza Dusík și Dušan
Pálko.
Mă întrebați , dacă am vreun
model de cântăreț, momentan nu, dar,
dacă ne întoarcem în trecut, da. Imediat după terminarea Școlii Superioare
am admirat marile staruri ale operei,
fie că se numeau Pavarotti, Domingo,
Carreras, sau Jussi Bjorling, Giusepe di
Stefano, Franco Corelli. Pe scena operei
toți soliștii sunt minunați. Aceasta nu
înseamnă că nu mi-au plăcut și soliștii
de operete, că doar și schowmani de
operetă trebuie să presteze un cântec
de calitate. În plus aici se cere și mișcare
scenică și dicție și nu este ușor să știi să
treci de la interpretarea rostită la aria de
operetă. Să fiu sincer am avut în sensul
acesta mai multe modele, mai ales din
rândul interpreților maghiari de operetă.
Ca să răspund la întrebarea care
dintre personajele interpretate îmi este
mai drag, mai apropiat, este ca și când
ați întreba o mamă cu mai mulți copii, pe
care dintre ei îl iubește mai mult. E greu
de spus. În cei peste treizeci de ani de
când mă dedic muzicii profesional, am o
atitudine sinceră, specifică față de fiecare
personaj interpretat. Sunt însă situații în
care mă simt în largul meu întruchipând
personajul, de exemplu rolul băiatului
Vaška, fricos și gângav din opera cehă
Nevasta vândută, sau Spoletto din Tosca
lui Puccini, sau Altoum din Turandot. Îmi
plac mult și personajele din Bărbierul
din Sevilia, Evgenij Onegin, Traviata,
Nabucco, Carmen, Aida.
Un asemenea repertoriu necesită
și o pregătire minuțioasă - răspunde
solistul la următoarea întrebare. În memorarea rolurilor - continuă, trebuie să te
confrunți nu numai cu problemele de interpretare melodică, ci și cu cele textuale.
Nu este chiar așa de ușor să cânți și în opt
limbi. Aceasta nu înseamnă că eu, Ivan
Ožvát, stăpânesc opt limbi. Știu destul de
bine limba germană și italiană, dar, dacă
vreau să cânt franțuzește o canțonetă,
atunci trebuie să știu ce înseamnă fiecare
cuvânt, să-l pronunț corect ș.a.m. Este
una să comunici într-o limbă și e alta să
cânți în limba respectivă. E extrem de
importantă etapa de pregătire.
Din discuția cu Ivan Ožvát ne dăm
seama că îi place foarte mult natura. În
apropierea Bratislavei are o grădină pe
care însuși o întreține, dar îi place să
și călătorească. Mai ales vara îl atrage
marea.
Din răspunsul la întrebarea ce vă
leagă de Ținuturile de Jos, aflăm că tatăl
lui Ivan Ožvát s-a născut la Kysáč, Serbia, de unde în anii 20 familia s-a mutat
în Slovacia.
Eu mă întorc de fiecare dată în aceste
locuri cu bucurie, continuă artistul, și de
fiecare dată întâlnesc oameni minunați,
personalități importante despre care
trebuie să se scrie și să se vorbească.
La Nădlac am mai fost cu 15 ani în urmă
și am dat de niște oameni deosebiți. Am
cunoscut România concertând în mai
multe orașe, Oradea, Alba-Iulia, Sibiu,
București.
Ce pregătește Teatrul Național
Slovac acum? repetă întrebarea redactoarei noastre. În fiecare stagiune câte
patru titluri noi pentru a înlocui tot atâtea
reprezentări vechi. Anul acesta pregătim
punerea în scenă a unei opere moderne
al cărei autor este austriac. Titlul este
Maria Tereza. Premiera va fi în luna
octombrie. Apoi vom pregăti Lohengrin
al lui Wagner de la nașterea căruia anul
viitor se vor sărbători 200 de ani.
La Teatrul Național Slovac activează o
pleiadă întreagă de artiști valoroși care
apar și pe scenele altor opere. Deși Viena
și Budapesta sunt orașe mai mari decât
Bratislava, spectatorii austrieci, maghiari,
chiar italieni vizionează permanent spectacolele noastre de operă și aceasta este
o carte de vizită că facem o treabă bună.
A rezumat Anna Chişa
ROZHOVOR
„Celým mojím životom, naozaj od malička, ma sprevádzala hudba, hlavne spev.“
Rozhovor s Ivanom Ožvátom,
sólistom Opery Slovenského národného divadla
Špičkový spevák a herec, sólista Opery Slovenského národného divadla Ivan Ožvát účinkoval, okrem operných
scén, koncertných sál či významných spoločenských podujatí na Slovensku, skoro vo všetkých európskych
krajinách, v Japonsku, Monaku, na Kube, v Írsku atď. Počas svojho vyše tridsaťročného pôsobenia vytvoril
viac než šesťdesiat postáv, spomedzi ktorých spomenieme: Altoum (Giacomo Puccini - Turandot), Spoletta
(Giacomo Puccini – Tosca), Roderigo (Giuseppe Verdi - Otello), Baletný majster (Giacomo Puccini – Manon
Lescaut), Gastone (Giuseppe Verdi – La Traviata), Triquet (Piotr Iľjič Čajkovskij – Eugen Onegin), Remendado
(Georges Bizet - Carmen), Kapitán (Gioacchino Rossini – Barbier zo Sevilly) a iné.
25. augusta t. r., počas Dňa Slovákov v Nadlaku – Prejavy nášho bytia, sa tento charizmatický umelec predstavil aj nadlackému publiku. Pri tejto príležitosti sme ho požiadali o rozhovor.
a spev som študoval aj neskoršie, počas gymnaziálnych
rokov, keď som uvažoval o trošku inom štúdiu, konkrétne
o medicíne, že pôjdem na lekársku fakultu. Nakoniec ma
ten život a osud predsa len posunul smerom do oblasti
umenia a hudby, pretože som nakoniec vyštudoval operný a koncertný spev na Vysokej škole múzických umení
v Bratislave.
Kto formoval vašu umeleckú osobnosť?
Formovali ju, predovšetkým, moji zlatí rodičia a rodinné
zázemie. Moja maminka veľmi pekne spieva, aj dnes je tu
so mnou, prišli sme spoločne do Nadlaku. Má už krásny,
požehnaný vek 88 rokov, ale keď má dobrú náladu a je
taká dobrá spoločnosť, ešte dodnes si veľmi rada zaspieva. Čiže chcem tým povedať, že od malička som počúval,
hlavne od mamy, ale aj od ocina, krásne slovenské ľudové
či národné piesne, tie sa takpovediac vryli do môjho srdca
a dodnes ich veľmi rád spievam a šírim nielen na Slovensku, ale aj mimo Slovenska.
Hudba ktorých skladateľov vás najviac oslovuje?
Ako ste sa dostali k hudbe? Rád ste spievali od malička?
Celým mojím životom, naozaj od malička, ma sprevádzala hudba, hlavne spev. Už ako trojročného chlapca, sám si
to ani tak veľmi nepamätám, ale dosvedčujú to fotografie,
ma otec vyložil na stoličku, pekne som tam stál upravený,
ruky vedľa seba a spieval som Slovák som, aj Slovák budem. Takže spievať som začal už od tých 60-tych rokov,
potom som chodil do ľudovej školy umenia na Slovensku, kde som najprv študoval akordeón a potom spev. No
Na vysokej škole, kde som študoval operný a koncertný
spev, som sa, samozrejme, venoval aj opernej literatúre.
Ovplyvnili ma skladatelia ako Verdi, Mozart, Rossini, Bellini, ale samozrejme aj slovanskí skladatelia, najmä Čajkovskij, Smetana, Dvořák... Ale mojou srdcovou záležitosťou
sú skladatelia, ktorí komponovali ani nie operu, ale operetu. Čiže aj keď som sólistom Opery Národného divadla,
veľmi rád na koncertoch spievam práve operetné melódie
Emmericha Kálmána, Franza Lehára, nášho vynikajúceho
nestora slovenskej operety Gejzu Dusíka, ale aj Dušana
Pálku a ďalších slovenských významných skladateľov.
Máte nejaký spevácky vzor?
Spevácky vzor momentálne nejako nemám, ale, pravdaže, ak ideme trošku do minulosti, do tých mladších rokov,
tak po vysokej škole som mal určité vzory, lebo hneď som
nastúpil do Slovenského národného divadla ako sólista
25
ROZHOVOR
opery a obdivoval som sólistické operné veľké hviezdy vo
svete, či to už bola klasická Trojka svetoznámych tenorov
– Pavarotti, Domingo, Carreras, ale aj Jussi Björling alebo veľký Giuseppe Di Stefano, vynikajúci Franco Corelli
a ostatní, veď v opernej oblasti sú to všetci vynikajúci speváci, a samozrejme aj ďalší. Ale veľmi mám rád, popri tej
operete, aj operetných spevákov. Lebo neznamená, že ak
má niekto krásny, vyškolený hlas, musí to byť operný spevák. Sú aj vynikajúci operetní showmani, by som povedal,
veď, samozrejme, aj v operete sa musí tiež krásne, kvalitne spievať, ale sa tam vyžaduje aj určitá taká pohybová
kultúra, samozrejme aj hovorené slovo, spevák sa musí
vedieť pohybovať... Je to nesmierne ťažké, z hovoreného
slova zrazu prejsť do ťažkej operetnej árie. Takže, budem
úprimný, mal som viac vzorov, najmä spomedzi maďarských interpretov, lebo Maďari majú vynikajúcu operetu
a mali vždy veľkú tradíciu v operete, ale krásne spievajú
napríklad aj nemeckí interpreti.
Keby ste začali sumarizovať, bilancovať, ktorá zo
všetkých stvárnených postáv vám je najbližšia?
Toto je otázka veľmi často kladená umelcom, ale, viete, to je také isté, ako keby ste sa spytovali milujúcej
mamy majúcej dajme tomu 4-5 detí: ktoré dieťa je tvoje
najobľúbenejšie? Je to veľmi ťažko povedať. Za tých 30
a pomaličky už aj viac ako 30 rokov, odkedy sa venujem
hudbe profesionálne, ako operný a koncertný spevák, ku
každej postave, či je to už operná postava, operetná alebo muzikálová, mám svoj špecifický, veľmi vrúcny, úprimný vzťah. Každá postava má svoju charakteristiku, svoju
psychológiu, takže nejako vybrať si úplne, že dve-tri sa
mi viac páčia ako tie ostatné, to by nebolo veľmi korektné
voči tým ďalším. Ale keď ste už položili tú otázku, nájdu
sa postavy, v ktorých sa takpovediac veľmi dobre cítim.
Je to napríklad veľmi krásna, komická, úsmevná, ale pritom veľmi ťažká operná postava koktavého, nesmelého
chlapca Vaška z českej národnej opery Predaná nevesta.
Alebo je to, opačne, intrigán, donášač, teda taký špicel,
je to negatívna postava, ale mi je veľmi blízka, lebo som
aj krásne zamaskovaný a hrbím sa, aj celé stvárnenie tej
postavy je také negatívne, nepríjemné, ale vravia diváci,
že to spievam a hrám úžasne, doslova bravúrne. Potom
je to postava Spolettu vo vynikajúcej opere od Giacoma
Pucciniho Tosca. Ale rád mám aj ďalšie postavy a skladby,
ako sú cisár Altoum z opery Turandot, svetoznáma opera
Barbier zo Sevilly, Eugen Onegin, La Traviata, Nabucco,
Carmen, Aida...
Ja som sa za posledných 10 – 15 rokov, povedal by som,
vyprofiloval a dokonca aj hudobná slovenská kritika a vôbec verejnosť ma poctili takýmto uznaním, aj odborníci kritici sa viackrát zhodli na tom, že som výslovne špičkový
bufózno-charakterový tenór. Čo to znamená, bufózno-charakterový? To znamená: komické, charakterové postavy.
Takže, tak by som povedal, v každej opere alebo v každej
operete máte nosný pár, teda hlavného tenora s hlavnou
sopranistkou alebo teda s hlavnou predstaviteľkou, a tá
druhá postava – ja nevravím, že to je malá postava alebo
vedľajšia – ale predsa len, v porovnaní s tou hlavnou, je
trošku menšia, hoci veľmi dôležitá, to sú tie, v ktorých sa
26
ja dobre cítim. Čiže momentálne v Slovenskom národnom
divadle, v takzvanom druhom tenórovom obore, spievam
tieto postavy, ako som už spomínal – cisár Altoum, pašerák
v Carmen, Remendado sa volá, koktavý Vašek z Predanej
nevesty, teraz som napríklad s veľkým úspechom robil
baletného majstra v opere Manon Lescaut od Pucciniho,
ďalšia krásna postava je napríklad Goro, z opery Madame
Butterfly. A tých postáv je, samozrejme, veľa a veľa.
Mohli by ste nám v krátkosti priblížiť Operu Slovenského
národného divadla?
To je ťažká otázka. Viete, povedať pomaličky už storočnú históriu Slovenského národného divadla, to je veľmi
ťažké. Určite chcem vyzdvihnúť, že v SND boli v predchádzajúcich generáciách – či to boli dirigenti, režiséri, samotní umelci dramatickí, teda činoherní, ale prevažne operní
sólisti – veľké, významné mená, ktoré v tom čase možno
menej cestovali do zahraničia ako my dnes. Ale, rozhodne,
keby títo naši bardovia, naši veľkí umelci boli mali priaznivejšie podmienky, tak by boli známi aj v La Scale, aj v Metropolitnej opere, aj vo Viedni, Berlíne, Budapešti, Paríži.
Takže chcem tým povedať, že Slovenské národné divadlo
ako také, nielen činohra, nielen balet, ale aj samotná opera
vo svojej histórii prešli veľmi zaujímavým vývojom a boli
tam veľké osobnosti, ktoré mňa, ako 18-19-ročného, keď
som prišiel študovať do Bratislavy, formovali v mojej ďalšej
práci.
Spievate široký a náročný repertoár, vyžaduje si to únavnú prípravu?
Viete, aj pre športovca, ktorý chce skákať do diaľky, do
výšky, je tá príprava nesmierne dôležitá a je to presne také
aj v umení, aj v pedagogike nakoniec. Keď má niekto vystúpiť za pedagogickú katedru, a vy sama, ako profesorka,
viete, o čom hovorím, tiež sa musí pripraviť, že to nie je len
tak, namemorované, naučené. Takže pri študovaní nových
rol je nesmierne dôležité popasovať sa so samotným hudobným partom, to znamená so samotnou problematikou
speváckou. Samozrejme, veľmi dôležitý je aj text. Nie je
dnes veľmi ľahké spievať až v ôsmych jazykoch. To neznamená, že ja ako Ivan Ožvát ovládam osem jazykov. To neovládam! Hej, hovorím slušne nemecky, taliansky. Ale keď
chcem spievať francúzsky šansón, tak musím každé slovo
presne vedieť nielen čo znamená, ale aj ako sa vyslovuje
a tak ďalej. Je iné vysloviť to v normálnej komunikácii a iné
v spievanom texte. A takto vlastne človek musí spievať po
francúzsky, po nemecky, po rusky, po taliansky, po slovensky, po česky, dokonca po maďarsky, samozrejme aj po
anglicky, a to je nesmierne náročné. A samozrejme, každá
postava má svoje špecifiká, svoje úskalia, ťažké miesta.
Každá nová vec vás niečím prekvapí, niečím vás obohatí.
A keď chcete ísť do podstaty veci, tá príprava je nesmierne
dôležitá. Ako sa vraví, ťažko na cvičišti, ľahko na bojišti.
Ako potom relaxujete?
Ja mám veľmi rád prírodu. Tým, že môj nebohý otecko bol poľnohospodár a vo svojom živote sa venoval
ROZHOVOR
tejto profesii, ma už ako malého chlapca vždy priťahoval k záhradke, k ovocným stromom, k hroznu, učil ma,
ako treba kosiť trávu, ako štepiť, ako strihať, kedy strihať
stromčeky, čo ako sadiť, ako sa zakladá kvalitný kompost... Preto ma aj teraz láka príroda, so záhradkou, tam
sa naozaj dobre cítim, mám pri Bratislave malú záhradku
a pekný dom, prezlečiem sa tam do pracovného a to je
môj svet. V záhrade človek stále niečo okopkáva a upravuje, strihá, nejakým spôsobom tvaruje, takže záhrada
ma veľmi uspokojuje, samozrejme aj pekná turistika, veľmi rád plávam, takže sa neviem dočkať raz-dvakrát do
roka trošky voľného času, hlavne v letnom období, keď
máme prázdniny. Rád vtedy vycestujem do Chorvátska
k moru, lebo voda ma veľmi láka, plávanie mi je stále
veľmi blízke.
Čo vás spája so slovenskou Dolnou zemou?
Môj otecko sa narodil v Kysáči, bol najmladší zo súrodencov. Jeho starší súrodenci začali chodiť do školy
v Kysáči a v Petrovci, ale potom sa, v ’20-tych rokoch,
presťahovala celá rodina na Slovensko. Čiže otec nepatrí k tej vlne repatriantov, ktorí prišli po vojne, ale ešte
pred svetovou hospodárskou krízou sa niekoľko desiatok rodín, ako ja viem z histórie a z rozprávania, presťahovalo na Slovensko. Priezvisko Ožvát je aj v samotnom
Petrovci, ako aj v Kysáči, veľmi časté, podobne ako aj
vaše priezvisko Lehotský. Niektorí z mladších pokolení
zavše hovoria, že my sme nie rodina, že to je iná vetva
Ožvátovcov alebo Lehotskovcov. Ale keby sme hľadali
v archívoch z 18. storočia, keď naši pra-pra-pradedovia
odchádzali z Hontu alebo z Gemera alebo ja neviem
skade zo Slovenska, z Liptova, z týchto žúp, keď sa pomaličky sťahovali na Dolnú zem, tak by sme videli, že
spoločne odchádzali súrodenci, bratia s tým menom,
takže tie korene predsa len máme spoločné. Ja tu mám
dosť početnú, rozvetvenú, už vzdialenú rodinu, ale hlásime sa k sebe. Všetci dolnozemskí Slováci, včítane
maďarských Slovákov, či už z Békešskej Čaby, Slovenského Komlóša atď, ale aj vy z Aradskej župy, hlavne z
Nadlaku, ako aj vojvodinskí alebo bulharskí Slováci a aj
iní v rámci Južnej Európy sú nesmierne milujúci, vďační
ľudia, ku ktorým sa zakaždým veľmi rád vraciam. Človek
tu spozná nových, úžasných ľudí, nové tváre a vzácne
osobnosti, o ktorých treba hovoriť a písať, lebo podľa
mňa to sú iné osobnosti ako u nás. Na Slovensku sa príliš
často používa slovo celebrita. Keď mladé dievčatá, mladí chlapci zažiaria v niečom, také rýchlokvasáky, ako my
tomu hovoríme, hneď z nich robíme mediálne hviezdy.
Podľa mňa sú veľakrát hviezdou, hoci nie mediálnou,
skôr takou ľudskou, intelektuálnou, možno menej známi
ľudia žijúci vo veľkej skromnosti, v úzadí, ale pritom sú
vnútorne nesmierne bohatí a, naozaj, svet a okolie by sa
im mali hlboko pokloniť. Takýchto ľudí nachádzam aj na
Slovensku, ale aj v iných krajinách, veľakrát mimo hlavného mesta. Ako sa vraví, každé hlavné mesto si myslí,
že je pupok sveta a všetko, čo je od neho trošku ďalej,
je také akoby zabudnuté, lenže veľa vzácnych, dobrých
a úžasne hodnotných ľudí žije práve po takýchto malých
mestečkách a dedinkách, ako aj napríklad Nadlak.
Boli ste už niekedy v Nadlaku?
V Nadlaku som bol asi pred pätnástimi rokmi, mali sme
vtedy takú koncertnú šnúru, bol som tu s jedným programom, niektorí Nadlačania si ešte na to pamätajú, vravia
mi, že som na nich zapôsobil. Potom bola taká odmlka.
Ja sa venujem aj krásnym židovským piesňam, spievam
v jazyku jidiš – pritom nie som Žid, ale vzdávam im hold
práve aj učením sa operných a operetných partov. A vďaka židovským piesňam, ktoré spievam v jidiš, som jedno
koncertné turné urobil v Rumunsku. Vtedy sme začali s
Oradeou, nasledovala Alba Iulia, Sibiu a Bukurešť. Takže s
Rumunskom som sa tiež stretol, ale v Nadlaku som bol len
raz, dnes som tu druhýkrát. A našiel som tu úžasných ľudí.
Čo pripravujete v najbližšej budúcnosti?
V najbližšej budúcnosti? Slovenské národné divadlo
v každej novej divadelnej sezóne vždy prichystá v rámci svojej dramaturgie nejaké 4 nové tituly a prirodzene
sa z toho veľkého množstva repertoáru musíš každý rok
s nejakou operou, s nejakým titulom rozlúčiť, lebo sa nedajú hromadiť všetky tie kulisy a kostýmy. Takže v tejto
novej sezóne pripravujeme takú modernú operu, je od
súčasného, žijúceho autora rakúskeho pôvodu, opera sa
bude volať Mária Terézia, možno aj preto ten titul, lebo,
ako vieme, Mária Terézia bola korunovaná v Bratislave.
Bratislava je teraz hlavné mesto Slovenska, ale predtým
bola korunovačným mestom Uhorska. Takže možno aj
z úcty k veľkej panovníčke, ktorá predsa len niečo znamená v rámci histórie vôbec celej Európy, táto opera bude
mať premiéru v októbri, potom nás čaká taká pekná detská
opera s názvom Veľká doktorská rozprávka. Ďalší bude
Barbier zo Sevilly, krásna komická opera od Rossiniho,
a ku koncu divadelnej sezóny, niekedy v máji 2013, sa
pripravujem na veľmi ťažký titul od Richarda Wagnera, je
to Lohengrin. Tento titul je veľmi závažný, ťažký, hovorí
sa, že kto spieva Wagnera, tak pred ním klobúk dole, lebo
Wagner sám osebe je nesmierne náročná hudba, treba ju
pochopiť a samozrejme aj spevácky zvládnuť. Ako vieme,
Wagner bude mať práve na budúci rok dvesté výročie od
narodenia, takže aj Slovenské národné divadlo, ktoré už
patrí do kontextu európskych operných domov, sa zaujíma
aj o okrúhle výročia iných významných svetových skladateľov. Podľa toho zaraďujeme do repertoáru aj ich tituly.
Potom, v sezóne 2013/2014 sú už vyhliadkovo pripravené ďalšie tituly, zaujímavé veci, ale nechcem prezrádzať.
Slovenské národné divadlo, a nehovorí sa to zbytočne,
je výkladnou skriňou nášho slovenského národa, je tam
plejáda vynikajúcich umelcov, dneska so svetovým pôsobením aj na iných veľkých operných scénach. Susedná
Viedeň alebo susedná Budapešť sú väčšie mestá, umelecky a historicky s bohatšou tradíciou ako Bratislava, ale
rakúski, či maďarskí, talianski alebo nemeckí diváci veľmi
radi a permanentne navštevujú naše operné predstavenia
a je to vizitka toho, že to asi robíme dobre.
Ďakujem vám za rozhovor.
Anna Rău-Lehotská
27
ROZHOVOR
Neobyčajná udalosť
Naša verejnosť si ani nevšimla, že
uprostred júla t.r. prebehla v Arade
oslava zaujímavej udalosti a zaujímavej
osobnosti. Dňa 14. júla totiž uplynulo sto
rokov, odkedy známy rumunský letec
Aurel Vlaicu predviedol v tomto meste
pred početným publikom ukážkový let.
Údajne sa vtedy nazbieralo až 25.000
ľudí.
O dôležitosti tejto udalosti zo začiatku
20. storočia nám poskytol rozhovor
Cornel Marandiuc, znalec a oduševnený
bádateľ histórie rumunskej aeronautiky,
zakladateľ a šéfredaktor časopisu „Orizont aviatic“, spisovateľ, ktorý sa vo
svojej knihe „Srdcia, koľko sa ich zmestí
na oblohu vlasti“ (1985) venuje aj leteckým bitkám za oslobodenie Slovenska
v druhej svetovej vojne.
DMA: Aké sú základné nacionálie Aurela
Vlaica?
Cornel Marandiuc: Aurel Vlaicu sa
narodil v obci Binţiţi, neďaleko mesta
Orăştie, bol teda Sedmohradčan. Študoval v Budapešti a Mníchove, od r.1909 žil
v Rumunskom kráľovstve. Tam zostrojil
aj svoje lietadlo, podnikal lety do rôznych
lokalít po Rumunsku a prelietal aj do
Transylvánie. No skutočným leteckým
„krstom” bola účasť na medzinárodnom konkurze v Asperne pri Viedni.
Tam Aurel Vlaicu zvíťazil vo viacerých
pretekoch, ako tomu nasvedčuje aj
pamätná tabuľa umiestnená vo Viedni.
Aj dnes ju možno vidieť! Okrem toho tu
dostal aj letecký preukaz, dovtedy lietal
bez preukazu. V Asperne sa teda stal
skutočne uznávaným profesionálnym
letcom a medzinárodná sláva potvrdila
jeho talent, schopnosti. Dostal ponuky
ísť pracovať do Anglicka. Udivil konštrukciou svojho lietajúceho prístroja,
ktorý bol úplne jeho vynálezom. Zároveň
toto všetko si potvrdil sám sebe. Možno
povedať, že sa tu „prerodil” do nového
človeka.
DMA: Aké boli okolnosti, za ktorých sa
Aurel Vlaicu rozhodol predviesť letecký
program v Arade? Čo znamená fakt, že
sa najprv zastavil v Arade?
28
C.M.: Práve preto, čo som povedal, tento nový človek, ktorý našiel potvrdenie
svojej hodnoty, chcel tento svoj nový
pocit venovať ako osobitný dar práve
Araďanom. Je to vysoká pocta. Dostali
do daru radosť z víťazstva.
DMA: A vedeli si to oceniť?
C.M.: Vtedy áno. Už vopred začala reklamná kampaň všemožnými prostriedkami vtedajšej doby. V tlači sa objavili
chody vlakov zavedených špeciálne na
to, aby sa ľudia mohli dostať z celého
okolia na letecké „predstavenie.” Ľudia
však dochádzali aj na kočoch, vozoch,
na koni, pešo, špeciálnymi vlakovými
súpravami až z troch okolitých žúp. Ba
aj moja mama sa vybrala s celou kopou
kamarátov peši cez polia až z Turnu, aby
videli Aurela. Bola to obrovská udalosť,
veď si len predstavte, v r. 1912 si ľudia
ešte ani nevedeli dobre predstaviť, ako
je to zdvihnúť sa do výšky, do vzduchu.
DMA: A ako sa dostal do Aradu Vlaicu,
priletel?
C.M.: Nie. Lietadlo vo Viedni rozobrali,
naložili na vlak a vlak do Aradu doviezol aj Vlaica. Lietadlo potom zložili vo
vestibule Centrálneho hotela, kde bol
letec ubytovaný. Tam, kto si želal, mohol
sa za prístupnú cenu poprechádzať po
lietadle. Bol to zážitok pre ľudí.
DMA: A letecký program?
C.M.: Ten bol po dva dni za mestom.
Na nešťastie počasie neslúžilo. Najmä
silný vietor spôsoboval nepríjemnosti.
Pri jednom pristávaní aj zlomil nejakú
súčiastku, no pilót sa nevzdal, opravil
poruchu a znova sa „zdvihol” na krídla.
DMA: Bola to pekná lekcia. Vtedajší
diváci si to iste zapamätali.
C.M.: To určite. Moja mama mi prezradila, že ho všetci hltali očami, azda preto
mi nevedela popísať, ako Aurel Vlaicu
vyzeral. Povedala iba, že ho všetci
sledovali s takým vzrušením a dojatím,
že si podrobnosti jeho výzoru nemohli
zapamätať.
DMA: A dnešní diváci, dnešná verejnosť
a profesne zainteresovaní ľudia, veď za
týchto sto rokov sa letectvo rozvinulo?
C.M.: Áno, na počesť tohto prvého
demonštračného letu bolo tiež takéto
predstavenie, ale slabo popularizované.
Okrem toho uskutočnilo sa aj sympózium o Aurelovi Vlaicovi, zorganizovala
sa výstava dobových dokumentov, vyšla
kniha o tomto našom letcovi, ba bol aj
akýsi pútač na jednej z hlaných križovatiek v meste, aj odhalenie pamätnej
tabule pri vchode do radnice v pravom
krídle, no podľa mojej mienky toto výročie si zaslúžilo väčšiu pozornosť a
väčšiu účasť…
DMA: Ako si máme zapamätať osobnosť
tohto letca?
C.M.: Aurel Vlaicu bol vynikajúci vynálezca a konštruktér lietadiel, a
samozrejme letec. Jeho lietadlo úplne
vlastnej koncepcie a konštrukcie, tzv.
Vlaicu I, vzlietlo 10. júna 1910 a tento
deň bol vyhlásený za Deň rumunského
letectva. So strojom vlastnej pôvodnej
konštrukcie, Vlaicu II, zvíťazil v Asperne.
Neskoršie zostrojil ešte aj lietadlo Vlaicu
III, na ktoré dostal peňažný príspevok
aj z verejnej zbierky v Arade… Ale to
všetko je história, ktorá by si zaslúžila
dlhší rozhovor a väčší priestor….
DMA: Vážený pán Marandiuc, ďakujem
za rozhovor.
Zhovárala sa Dagmar Mária Anoca
ŽIVOTNÝ ŠTÝL
.... je tu chladné počasie s jeho nevýhodami: upchatý nos, bolesti hrdla.
Nenechajte
jemnosťami
stihu
skúste
sa
týmito
prekvapiť
tieto
a
neprí-
v
pred-
prírodné
lieky:
STRIASLI SME SA
HORÚCICH DNÍ, ALE…
ANGÍNA
Dajte si za lyžičku medu, podržte ho za
chvíľu v ústach. Zopakujte to niekoľkokrát za deň. Taktiež si môžete opláchnuť ústa teplou vodou, do ktorej si zamiešate lyžičku medu a trochu octu.
Proti bolestiam hrdla pomôže kuchynský uterák namočený do ¼ l jablčného
octu. Namočený uterák obtočte okolo
hrdla a previažte potom šálom. Nechajte pôsobiť okolo 30 min.
Keď máte boľavé hrdlo, môžete si dať
aj štavu z citróna niekoľkokrát počas
dňa.
Pokrájajte na drobno 1 - 2 cibule, poduste ich do mäkka na oleji a dajte ju
do uteráka, ktorá si priložíte na hrdlo,
ako náplasť. Nechajte pôsobiť celú
noc.
UPCHATÝ NOS
Navlhčite obklad teplou vodou a postriekajte ho jablčným octom. Priložte
si ho na hruď a zakrite plastovou fóloiou. Ocot obsahuje zložky, ktoré rozťahujú horné dýchacie cesty – nos, hrdlo,
sínusy a aj dolné: priedušky a pľúca.
Slaná voda nakvapkaná do nosa tiež
pôsobí veľmi dobre na upchatý nos.
Zmiešajú sa v rovnakých pomeroch
med a chreň a z tejto zmesi sa zje za
lyžicu trikrát denne.
Zohrejte za šálku jablčný ocot a vdychujte vzniknuté pary.
Nakvapkajte si do nosa čerstvú citrónovú šťavu, nechajte trochu pôsobiť a
potom si vyfúkajte nos.
I. L.
preklad bp
29
ZÁHRADKÁR
September v záhrade
Je obdobie zberu
jesenných odrôd jadrového a kôstkového ovocia,
vegetatívnym spôsobom
rozmnožujeme drobné ovocie, vysádzame cibuľoviny
a pripravujeme pôdu na jesennú výsadbu ovocných
stromčekov.
Ako oberáme jadrové ovocie? Jesenné odrody
jabĺk a hrušiek sa snažíme
obrať ešte pred ich opadaním. Oberáme opatrne tak,
aby sme nepoškodili jablká
a nestrhávali zo stromov
plodonosný obrast. Plody
zberáme miernym pootočením tak, aby ovocie malo stopku, pričom
jablká a hrušky ukladáme do košíkov tak,
aby sme ich neotláčali a nepoškodzovali.
Do debničiek dávame len ovocie, ktoré
nie je poškodené hnilobou, pretože nahnité plody okamžite napadajú zdravé
plody. Všetko drobné ovocie sa snažíme
vhodným spôsobom spracovať. Zimné
odrody ponechávame na stromoch čo
najdlhšie, pričom dávame pozor na mráz,
aby ich nepoškodil. Ovocie, ktoré nie je
predčasne obraté získava lepšiu vyfarbenosť, cukornatosť a skladovateľnosť
v zimnom období.
Ako uskladňujeme pozberané
plody? Skladovacie priestory sa snažíme vyvetrať, vybieliť a vyčistiť tak, aby
nám uskladnené ovocie, čo najdlhšie
vydržalo. Pri skladovaní udržujeme teplotu + 2 až + 6 °C. Ovocie nikdy nedávame spolu so zeleninou, pretože jablká
a hrušky strácajú svoje typické chuťové
a odrodové vlastnosti, ovocie sa skôr
scvrkáva a podlieha hubovým chorobám.
Nahnité plody pravidelne odstraňujeme.
Čo s opadaným a nahnitým
ovocím? Nadúroda ovocia v tomto roku
a značné sucho nám spôsobuje straty
tým, že plody predčasne opadávajú
a po napadnutí hmyzom, najmä osami
a vtáctvom ihneď podliehajú hnilobe.
Ovocie pod korunami stromov je potrebné vždy pozbierať, čím skôr pretriediť
a najmä spracovať, pretože obité ovocie
30
rýchle podlieha hnilobe. Najväčšiu chybu
robíme, keď nahnité ovocie dávame do
kompostov, kde dochádza v ďalších rokoch k premnoženiu hubových chorôb.
V červivom ovocí sa nachádzajú larvy
obaľovača jablčného, ktoré sa snažia
z plodov dostať do pôdy, kde prezimujú
a v ďalšom roku na jar sa zakukľujú a ďalej dochádza k ich premnoženiu, preto
všetko červivé a inak poškodené ovocie
je potrebné vždy pozbierať a zlikvidovať
tak, aby škodcovia a choroby nemali
možnosť šíriť sa v ďalšom období.
Ako presvetľujeme ríbezle a egreše? Na stromčekových tvaroch ponechávame maximálne 5 – 7 kostrových
konárov, ktoré nemajú mať staršie ako
štvorročné drevo, preto stromčeky upravujeme po zbere tak, aby sme mali na
nich rovnomerne rozložené jednoročné,
dvojročné a trojročné drevo a všetko
staršie ako štvorročné drevo vždy
odstránime. Pri kríčkovitých tvaroch
ponechávame len 7 – 12 rovnomerne zastúpených konárikov, pričom opäť staršie
drevo, ktoré dobré poznáme podľa tmavej
až čiernej farby kôry, vždy po zbere alebo
na jar odstránime ostrým náradím úplne
pri zemi tak, aby nad povrchom pôdy
sme nenechali žiadne kýpte a čapíky,
pretože sa v nich šíria hubové choroby
a nachádzajú úkryt škodcovia. Jednoročné výhonky presvetľovacím rezom
pri ríbezliach neskracujeme, skracujeme
len jednoročné výhonky
pri egrešoch tak, aby sme
každým rokom dosiahli
rodivé mladé drevo. Skracovanie egrešov sa snažíme urobiť až v predjarnom
období, v tomto čase odstránime len všetko drevo,
ktoré prehusťuje korunku
stromčekov, je staré alebo
veľmi tenké.
Ako vysádzame
cibuľoviny? V okrasnej
časti záhradky nám na jar
veľmi pekne zakvitnú tulipány, narcisy, snežienky,
krokusy a iné druhy, ktoré
je potrebné po určitých
rokoch presádzať, aby nám aj v ďalšom
období pekne zakvitli a ďalej sa rozmnožovali. Tulipány a narcisy presádzame
každý 2. – 3. rok, pretože pri pestovaní na
jednom mieste nám často veľmi zahustia
priestor a kvitnutie sa postupne obmedzuje a rozširuje sa výskyt hubových
a bakteriálnych chorôb. Cibule po vybratí
z pôdy a vysušení pretriedime a opäť
vysadíme na dobre pripravené záhony
alebo do skupín tak, aby nám do príchodu
zimy dobre zakorenili a v budúcom roku
pekne zakvitli. Tulipány a narcisy dávame
od seba na vzdialenosť asi 20 – 25 cm
do hĺbky 10 – 12 cm tak, aby nad vrchnou špičkou cibule bola asi 10 cm vrstva
zeminy. Cibule pred sadením je potrebné
namoriť do zriedeného fungicídu, aby
sme obmedzili výskyt hubových chorôb.
Krókusy a snežienky presádzame po
piatich a šiestich rokoch a do pôdy ich
dávame na vzdialenosť asi 10 – 15 cm
tak, aby sa cibuľky dostali do hĺbky 5 – 10
cm. Cibuľoviny nám veľmi pekne ukážu
v skalkách, keď ich dávame do skupín
v nepravidelných tvaroch prípadne, keď
nám lemujú záhony, pričom cibuľoviny
vhodným spôsobom striedame s trvalkami a letničkami, ako sú aksamietnice,
šalvie, agerátum a pod.
Ako vysádzame zimný cesnak ?
Na výsadbu sa snažíme získať kvalitnú
zdravú sadbu, čo býva zárukou, že strúčiky nie sú napadnuté háďatkom zhubným
ZÁHRADKÁR
a ďalšími škodcami a chorobami. Pôdu
pred výsadbou dôkladne pripravíme, to
znamená, že aspoň 2 – 3 týždne pred
sadením pôdu po zbere predplodiny
zrýľujeme, urovnáme a ponecháme
vyklíčiť všetky semená burín, ktoré pred
sadením už len plytkým preplečkovaním
zlikvidujeme. Cesnak pred výsadbou
nikdy nehnojíme maštaľným hnojom, ale
strúčiky vysádzame na tie plochy v záhrade, kde sme organickými hnojivami hnojili, aspoň 2 – 3 roky pred sadením, kde
sme predtým pestovali plodovú zeleninu,
okopaniny a pod. Cesnak pred sadením
moríme, to znamená, že strúčiky na dobu
6 – 12 hod. namočíme do 5 % roztoku
Sulky, čím obmedzíme výskyt spomínaných chorôb. Strúčiky ukladáme do
riadkov vzdialených od seba 25 – 30 cm,
pričom v riadku ich dávame od seba na
vzdialenosť 5 - 8 cm, do hĺbky 4 – 6 cm.
V čase sucha do rýh nalejeme odstátu
vodu a po jej vsiaknutí, strúčiky mierne
pritlačíme a zahrnieme kvalitnou ornicou.
Štíhle vreteno
Obľúbený tvar pestovania jabloní
a hrušiek na drôtenke, vhodný najmä pre
menšie záhradky. Ovocie má dostatok
svetla, je pekne vyfarbené s typickými
chuťovými vlastnosťami.
Ako štíhle vreteno pestujeme?
Na výsadbu sú najvhodnejšie jednoročné
špičiaky, to znamená, naštepené odrody
jabloní a hrušiek nemajú dopestované
bočné výhonky, ale majú len jeden zvislý
výhonok. Odrody pre tento tvar vyberáme
vždy len na najslabšie rastúcich podpníkoch, to znamená, že jablone majú mať
na štítku pod názvom odrody uvedený
podpník M9 a M26. Odrody naštepené
na bujnejšie rastúcich podpníkoch, ako
sú podpníky MM106, M4, M1, A2 sú pre
tento tvar pestovania nevhodné, pretože
po výsadbe bujne rastú a je ich len veľmi
ťažko možné udržať v pestovanom tvare.
Na akú vzdialenosť stromčeky
vysádzame? Odrody sadíme od seba
na vzdialenosť 1,5 – 2,5 m, pričom medzi
radmi ponechávame pracovný priestor
3,5 – 4 m, aby stromčeky mali dostatok
priestoru pre rast a tvorbu rodivého obrastu. Pôdu pred výsadbou pripravujeme
už v tomto období, aby nám vykopané
jamy a rigoly do začiatku výsadby navozenou zeminou dobre uľahli, aby stromčeky po výsadbe neklesali do čerstvo navozenej zeminy. Pozemok pred výsadbou
v šírke 1 – 1,5 m dôkladne prekopeme do
hĺbky 50 – 60 cm, pričom odstraňujeme
trváce buriny, kamene a iný nevhodný
stavebný materiál. Glejovitú a ílovitokamenistú pôdu nahradíme kvalitnou
ornicou navozenou z plochy, kde sme
predtým pestovali záhradné plodiny. Na
dno vykopaných jám nepoužívame čerstve organické hnojivá, ale pôdu vylepšíme dobre vyzretým, niekoľko ročným
kompostom, ktorý doplníme pomalšie
pôsobiacimi priemyselnými hnojivami,
ako je superfosfát a síran draselný. Medzi
jednotlivé vrstvy zeminy rozhodíme mletý
vápenec, ktorý pôsobí najmä na ozdravenie pôdy od chorôb a škodcov a súčasne
je nenahraditeľným zdrojom výživy.
Aké odrody sú pre tento tvar
najvhodnejšie? Základom úspechu je
najmä zdravá výsadba ovocných stromčekov, pričom sa orientujeme najmä na
rezistentné odrody a tie, ktorým sa v
našich pôdno-klimatických podmienkach
najlepšie darí. Z letných odrôd jabloní je
to najmä odroda Stark Earliest, Eva Alma,
Red Melba a pod. Z jesenných odrôd je
veľmi kvalitná odroda Prima, Oldenburgovo červené. Najväčšie zastúpenie vo
výsadbe majú mať zimné odrody, ako
je Rubinola, Pinova, Melódia, Idared,
Melrose a pod.
Ako postupujeme pri výsadbe
ovocných stromčekov? Stromčeky
pred výsadbou vždy upravujeme tak, že
koreňovú sústavu mierne skrátime a na
1 – 2 dni korene namočíme do vody, aby
koreňová sústava získala dostatok vody.
Nadzemnú časť, to znamená korunku
stromčekov skracujeme až v jarnom období tak, že špičiaky skrátime na výšku
50 – 70 cm, aby sme prvé rozkonárenie
získali vo výške natiahnutého drôtu. Ak
stromčeky majú vytvorenú korunku, tak
každý výhonok je potrebné skrátiť na
dĺžku 5-10 cm tak, aby púčik smeroval
smerom von z koruny. Stredný výhonok
skracujeme 10 – 15 cm nad bočnými
výhonkami. Neskrátené výhonky majú
veľmi slabý rast, nerastú, prípadne nám
celkom zaschnú.
Ako tvarujeme štíhle vretená
v ďalších rokoch pestovania? Tento tvar sa snažíme udržať vo výške
2 – 2,5 m tak, že jednotlivé výhonky
každoročne vyväzujeme k zhotovenej
drôtenke, pričom jednotlivé letorasty
nikdy neskracujeme, pretože skrátením
tohtoročných prírastkov si dopestujeme
veľké množstvo rozkonárení a nie rodivé
kvetné púčiky. Dĺžku výhonkov upravujeme tak, že na jednotlivých kostrových
konárov hľadáme vhodné bočné výhonky, na ktoré vždy upravíme rezom
dĺžku a šírku pestovaných odrôd. Stredný výhonok, to znamená predlžovanie
kmeňa skracujeme vždy 20 – 25 cm nad
posledným, do vodorovnej polohy vyviazaným výhonkom, aby sme aj v ďalšom
roku získali potrebné bočné letorasty,
aby nám nevznikali medzi jednotlivými
poschodiami prázdne priestory, bez rodivého obrastu. Pri pestovaní tohto tvaru
buď ponechávame, alebo odstraňujeme
všetky letorasty tak, aby každý výhonok
mal dostatok priestoru a svetla pre tvorbu
úrody. Kondíciu ovocných stromčekov
dopĺňame všestrannou výživou, obrábaním pôdy a preventívnou ochranou proti
chorobám a škodcom.
Koľko rokov pestujeme na
jednom mieste štíhle vreteno? Životnosť stromčekov závisí na použitom podpníku a zdravotnom stave vysadených
odrôd. Odrody naštepené na najslabšie
rastúcich podpníkov majú životnosť
20 – 25 rokov, potom ich úrodnosť, rast
a zdravotný stav sa značne znižuje a je
výhodnejšie založiť si novú výsadbu.
Základom úspechu pri výsadbe je najmä
striedavosť, to znamená, že na miesto,
kde sme pestovali jadroviny dávame
kôstkoviny a opačne. Stromčekom sa
najlepšie darí, ak pre ne vyberieme
vhodné slnečné stanovište, kde sa predtým ovocné stromy nepestovali, pôda je
dobre zásobená humusom a živinami.
Pokiaľ sa rozhodneme vysadiť novú jabloň po tom istom druhu je potrebné pôdu
v dostatočnej šírke a hĺbke vybrať a nahradiť ju zeminou, kde sa predtým tento
druh nepestoval. Ovocné stromy z pôdy
vyberáme po zrezaní celé, to znamená,
že z pôdy vyberieme aj hrubé korene,
pretože po zrezaní nad zemou, korene
hnijú a podporuje sa tvorba hubových
a bakteriálnych chorôb, ktoré prechádzajú na ďalšie pestované stromčeky.
Ing. Eduard Jakubek
Odborný inštruktor RV SZZ
(tieto články sú nám dodané
prostredníctvom Spolku záhradkárov
v Nadlaku)
31
KVAPKY SLOV
Jaromír Novák
Ľahni, pritúľ sa a objímaj
Tak si ľahni ku mne
do širokorozchodnej trate mojich paží
Postarám sa, smútok aby v tebe umrel
a ty povieš Áno, toto treba zažiť!
Len sa ku mne pritúľ
budeme pár mačiek čo spolu tvoria
klbko
Že muž nechápe ženu je iba mýtus
možno ťa prekvapím celou mojou
hĺbkou
Môžeš ma objímať
ja teba. Dve zátvorky čo sa dobre
chápu
Môj hlad po tebe – ten apetít obrí má
Mám ťa tu. Už nemusím zháňať mapu
nejaké knihy
hovoril som knihovníčke
opretej o rozčítaný
cudzí príbeh
nemáme
u nás nemáme nijaké knihy
usmiala sa spoza okuliarov
vidiac vo mne
spriaznenú dušu
na tomto mieste
je iba požičovňa krídel
pre duše
ktoré túžia lietať
ďaleko
ďaleko za vody
každodených všedností
je pred veľkým nábehom
Chcú mi zrejme povedať
že niektoré veci
sú stále nemenné
A smútky
prchavejšie
ako prehánky v duši
Asi im uverím
no ešte nie
More bolesti
musím poskrývať
do svojich tajných mušlí
Úvaha o nedeli
viem
Dom bez kriku
Tvoj čas som dávno rozkrájal
trpezlivo čakám
kým si nasypeš do hodiniek
zvyšok môjho času
Koľko tam bývalo hluku
smiechu, hnevu, táranín...
Niekoľkosúrodenecký pluk vždy ukul
zvuky, ktorým nedalo sa zabrániť
ja ten
ktorý chcem tráviť s tebou
mám už dávno
rozkrájaný
Teraz len prázdne ticho
sa smutne plazí po izbách
od juhozápadu na severovýchod
Zvukotesná stena prišla o význam
na tisíce predstáv
Snažia sa chytať ozvenu
rečí pre nich nestarnúcich
Rodičia si zvykli na všetko spomenúť
Snáď ich dom raz rozozvučia vnuci...
Nezávisle na čísle
Ako ti opísať náš vzťah?
Ako radosť
z narastania krídel
Vždy keď ti v očiach rozkrútim
koleso šťastia
čakám na výhru
Nezávisle na čísle ktoré príde
Požičovňa krídel
prišiel som si požičať
32
Vlievanie mora do mušlí
že nie každý deň
býva nedeľa
viem
nie vždy sa všetko podarí
tak ako chcem
no ozýva sa vo mne rebelant
že aspoň v tú nedeľu
by mohla byť
nedeľa
Antisezónna
Túžim sa obliecť do leta
dozrieť s jesennými plodmi
na zimu na juh odlietať
na jar nevinný sa zrodiť
Budeme tu
sme
vždy sme boli
prihovárajú sa mi oblaky
nájduc ma samého
No leto si členok vyvrtlo
jeseň zlomila si nohu
jar je len pannou vychrtlou
zima pochrapkáva v rohu
Vidiac
že srdce
tak nefilozoficky bolí
a dážď v očiach
A tak zmätene čakám na leto
z jesene mám mierne obavy
Po zimonočných dlhých záletoch
či sa vám na jar vôbec objavím?
KVAPKY SLOV
Zabalený do ticha
Som rád
keď sedím
zabalený do ticha
Teraz už nepanic
si viac vážim obzory
aj vietor
čo k nim
sa ma snaží odniesť
vonku nezraní
Bezbranní...
Bez pokazených hračiek
a prvých zubov
a lások
Bez pohladkaní čo sa
radia k nežným, neletmým
Len ja
a myšlienky
V tichu čo tmou dodýcha
Nepýtaj sa ma, ako sa mám
Nálada?
Nuž, striedavo-oblačno…
Bezdetní
Divák a diva
Viac
už nevedia prezradiť
tiene v mojej tvári
Bolesť - špión
ty žiariš
hore tam na scéne
žiarivejšia od blesku
ja som prítmie
a ešte dlane
stratené v mori potlesku
ty hviezdiš
hore nad všetkými
si začiatok a stred a záver
a ja stále anonym
tmavá silueta
stratená vo vlniacom sa dave
oči by chceli najesť sa
tepla tvojej žiary
no smejú sa nalačno
Úžitok nulový
Ale tie rany!
Západný front postele
Nenedeľa
Nič nového na západnom fronte
našej postele
ba ani východ žiadne nóvum
Udusenou nedeľou
som ti chcel rozbiť okno
Dozrel som
Dozrel som. Neviem, či vlastnou vinou
a či len priaznivé tango s osudom
O pár vrások chutnejší, som ako víno
čo svoju múdrosť čerpá zo sudov
Bolesť pri rozchodoch
je hnusný špión
Hrá na obe strany
Aby si vedela
môj zmysel pre askézu
sa o tom dozvedel
a keď dostane sa k slovu
posmešne si zo mňa strieľa
Dozrel som. Voniam vábne, barikovo
po letokruhoch utopených hroznom
Nemúť ma lživou vodou – už ani slovo
mala by si si na mňa dávať pozor!
že zas som neodolal
konvenčným zbraniam
tvojho tela
Dozrel som. No ešte stále, stále
zrejem
tohoročné chyby vrstvím na lanské
No neodpíš ma. Nezabuchni mi dvere
až zostarnem, to bude, sakra,
šampanské!
Bez-
Na stepi
Bezmocní...
Na pustej stepi bez hraníc
som prišiel o panenstvo
istoty
že všetko má svoj koniec
Bez prebdených nocí
a neplnených úloh
a snov
Bez obáv či sa niekto
Bez počarbaných stien
a rozbitých kolien
a okien
Bez myšlienok či ulica
je vhodný telocvik
že nemôžeš len tak
zavraždiť
vo mne celý týždeň
ktorý sa tešil
na sobotu
s tebou
Vyčítavý pohľad
sú večery keď prilieta
vyčítavý pohľad
a sadá ti tam za zrenice
nechce odletieť
odovzdaný, smutný, nemý cieľ
citovo zbytočných Veľkých treskov
prilieta viac a viac
asi si
tam stavia hniezdo
33
DETSKÝ ÚSMEV
Anna Karolína Zimbran
Nedeľné krídla anjela
Letí anjel ponad mračná,
Anke sadá do náručia.
- Neplač za mnou, sestrička,
veď si taká maličká.
Utri z očka slzičku,
pohlaď našu mamičku.
Žabka
Zavčas rána v sobotu
sadla žabka ku plotu.
Tam si ona kváka
- kvaky – kvak,
že sa jej už nechce
dlho spať.
Teraz kváka ešte viac:
- Vstávaj, Anča, poď sa hrať.
Lienka Lenka
Zo vzdialenej krajiny
priletela lienka.
Pozbierala všetky bodky
sebe na kolienka.
Huba Hana
Ja som malá huba Hana,
veľký klobúk ma schováva.
Poprosila krajčírku
- ušite mi sukničku.
chcela by som červenú,
zlatou nitkou vyšitú.
Na sukničke bodky chcem,
čierne, tie ja milujem.
Žijem v lese tu i tam,
aby nikto nebol sám.
Niektorí ma radi majú,
na mne si tak pochutnajú:
- mňami mňam.
Teta sukňu ušila,
Lenka si ju obliekla.
Dnes v červenej sukničke
letí lienka k Aničke.
Kamaráti
Sedí motýľ na ruži,
veď si to aj zaslúži.
Ja som malá Anička,
držím macka za ušká.
Mravčeka tiež rada mám
a žabke sa usmievam.
Krásny motýľ maľovaný
on je deťom dobrý známy.
Všetci ho tak milujú,
že ho k sebe volajú.
Ešte mám aj iné hračky,
s nimi mám len opletačky.
Moje rúčky mäkučké
chcú len hračky maličké.
Motýľ
34
Poletuje celý deň,
volá kvietkam
- ďakujem.
Macko Uško,
mravček malý to sú moji kamaráti.
DETSKÝ ÚSMEV
KVAPKY SLOV
Výkresy
štvrtákov
na témy
Pieseň o rodnej zemi
a Vysoké Tatry – Štrbské pleso
Alexander DUMICI - Pieseň o rodnej zemi
Darius HORVÁTH - Pieseň o rodnej zemi
Selena KOVÁČOVÁ - Štrbské pleso - tábor
Paul HÎNDA - Štrbské pleso - tábor
Martina ZELENÁKOVÁ - Štrbské pleso
35
Download

Stiahnuť súbor