OBSAH
ÚVODNÍK
3
Na začiatku roka
IN MEMORIAM
4
Odchod bývalého prezidenta Václava Havla
ZO ŽIVOTA DZSČR
Kultúrno-spoločenský mesačník
6
Z decembrových podujatí
Časopis je finančne zabezpečený zo štátneho
Stretnutie v Segedíne
rozpočtu prostredníctvom DZSČR
a z grantu Úradu pre Slovákov
Zpráva akcí české jihobanátské pobočky v roce 2011
NAŠE LOKALITY
Revista culturală lunară
9
žijúcich v zahraničí
Z aktivít nášho poslanca - Nadlak
SPOLOČENSKÝ KALEIDOSKOP
10
České Vánove v Rumunsku mění podobu
din fondurile de la bugetul de stat şi de către
Departamentul Slovacilor din Diasporă
Deťom pre radosť
de pe lângă Guvernul Republicii Slovace
Brusel, návštevnícke centrum Parlamentárium
CIRKEV
13
Vianoce pre naše deti
KULTÚRA
14
Vianočné sviatky u Slovákov z Bihoru a Salažu
KULTÚRNE A SPOLOČENSKÉ SPRÁVY
16
POLITICKÁ ČINNOSŤ
17
Z pracovnej agendy poslanca DZSČR v parlamente Rumunska,
Schůze koordinačního výboru České jihobanátské pobočky DSSČR
18
Novoročné stretnutie slovenských učiteľov
REZUMAT
19
JUBILEUM
23
Tvorivý Nadlačan žijúci v Bratislave - K 75. výročiu narodenia
NAŠI DOPISOVATELIA
24
Čas beží, nikto ho nezastaví
30
Meniny
Foto na obálkach: Anna Kalianková
Resumé v rumunčine: Anna Chişa
Technický redaktor: Ján Šušlák
Jazykové redaktorky: Ľudmila Šomráková, Helena Kresová
Adresa redakcie:
U.D.S.C.R.,
315500 Nădlac, str. Independenţei nr. 36, jud. Arad, RO.
Telefón: +40-257-473 006, Fax: +40-257-206 446
e-mail: [email protected]
www.dzscr.ro (na stránke sa pracuje)
Stanoviská vyjadrené v publikovaných príspevkoch
Odporúčania pre zimné obdobie
Relaxácia, cesta od napätiu k psychickej pohode
Anna Karolína Zimbran
alebo v jednotlivých miestnych organizáciách DZSČR.
Vlaňajšie putovanie po Rumunsku, Slovensku a Dolnej zemi
ŽIVOTNÝ ŠTÝL
Redaktori: Ivan Miroslav Ambruš, Anna Rău-Lehotská,
Časopis si možno objednať v redakcii
Od septembra do Vianoc
FEJTÓN
Hlavná a zodpovedná redaktorka: Bianca Unc
Správca: Pavel Vilim
Adriána Miroslava Merku
ŠKOLSTVO
Revista este editată de U.D.S.C.R. şi finanţată
nemusia odrážať mienku redakcie.
Redakcia si vyhradzuje právo upravovať
31
a skracovať prijaté materiály.
Počítačové zalamovanie a úprava fotografií: Ján Šušlák
tlač: S.C. Butvery Prod S.R.L. Oradea
č. 1/2012
ÚVODNÍK
Na začiatku roka
Teraz, keď sme už prekročili do nového roku, keď sme už sčítali všetko, čo malo byť
sčítané a odvážili správne alebo menej správne to prežité z minulého roku, pýtame sa sami
seba: ozaj, urobili sme všetko možné, aby prežitý rok bol pre nás priaznivejší, ozaj, venovali
sme sa dosť rodine, našej práci, nášmu poslaniu? Ozaj naše vytýčené ciele sme splnili, či
ony zostali len akýmsi predsavzatím, na ktorom nám potom, počas roka, vôbec nezáležalo?
Odpoveď je jednoznačná – predsavzatie sa nikdy nebude nadkladať s realitou a skutočnosť je
stále odlišná od toho, čo chceme realizovať. Práve preto sa pýtame, či môžeme byť so sebou
spokojní. Určite nie, veď sme premrhali toľko času, ktorý by sme boli mohli využiť účinnejšie,
toľkých ľudí sme sklamali, že to všetko sa nevmestí do jednej vety. A predsa robíme to isté
na začiatku roka – určujeme si nové ciele, veď bez nich by sme sa ani nemohli menovať
ľuďmi, ktorí sú vedomí, že tečenie času je jednosmerné a to prežité sa už nikdy nevráti a ak
aj, pod inou formou.
Tieto naše zamyslenia nadväzujú na to prežité. Minulý rok sme dokončili oslavy 20 rokov
od založenia Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku. Minulý rok prešiel
pod znamením zvolenia nového vedenia zväzu, ktoré má štvorročný mandát. Minulý rok boli
realizované už tradičné podujatia, o ktorých sme už písali. Úspešný Dolnozemský jarmok,
ktorý prebiehal v Bratislave a na ktorom sa zúčastnili aj zástupcovia Slovákov z Rumunska,
bol akýmsi doterajším vyvrcholením našej prezentácie v materskej krajine.
Každou akciou si hlásame prítomnosť, veď zviditeľnenie je významné pre naše národnosti.
To, že DZSČR pretrval už viac než dvadsať rokov, je dôkazom toho, že úrodná spolupráca
spája ľudí majúcich tie isté ciele. A naším prvoradým cieľom je zachovať si identitu, svojráznosť
a materinský jazyk, a práve preto netrpezlivo čakáme na výsledky minuloročného sčítania
ľudu, veľkej akcie, ktorá sa odohrávala koncom októbra.
Toho roku na nás čaká nová provokácia. Miestne, župné a parlamentné voľby budú určitým merítkom našej uvedomelosti. Veď náš hlas možno počuť len vtedy, ak sme zastúpení
v miestnych radách a iných inštitúciách. Musíme hovoriť, aby nás počuli. Musíme pýtať, aby
sme dostali. Veď nikto nám nebude núkať nič bez toho, aby sme ho oslovili.
Iným zámerom, ktorý sme si vytýčili na tento rok, je skvalitniť a obohatiť časopis Naše
snahy. Chceme rozšíriť skupinu dopisovateľov tak, aby tento orgán zväzu odzrkadľoval čím
kompletnejšie celkovú aktivitu, ktorá prebieha na úrovni miestnych organizácií.
Ivan Miroslav Ambruš
foto: Anna Kalianková
3
IN MEMORIAM
ODCHOD BÝVALÉHO PREZIDENTA
VÁCLAVA HAVLA
Poslední Československý prezident
(1989-1993) a také první prezident České republiky (1993-2003) Václav Havel, 18 prosince 2011 v 10.15 hodin po
dlouholetých zdravotních problémech
zemřel ve spánku na oběhové selhání.
Byla u něj manželka Dagmar a jedna
se sester boromejek, které se o Havla
v posledních měsících staraly. Václav
Havel byl český dramatik, esejista, kritik
komunistického režimu, politik a prezident na kterého budou Češi vždy hrdě
vzpomínat.
Václav Havel se narodil v Praze ve
známé pražské podnikatelské a intelektuálské rodině Václava M. Havla a jeho
manželky Boženy roz. Vavrečkové. Byl
vnukem československého diplomata
Huga Vavrečky. Po osvobození Československa v roce 1945 studoval na elitní
škole v Poděbradech. Po ukončení základní školní docházky měl Václav Havel v komunistickém režimu kvůli svému
„buržoaznímu“ původu potíže získat
umistění na škole podle vlastní volby.
Proto nastoupil v roce 1951 do učebního oboru jako chemický laborant a
4
střední školu studoval večerně. Maturitu
na gymnáziu ve Štěpánské ulici v Praze
složil roku 1954. Jako literát debutoval
roku 1955 v časopise Květen. Až do
roku 1969, kdy mu bylo v Československu zakázáno publikovat, své texty uveřejňoval v časopisech Divadelní noviny,
Divadlo, Host do domu, Literární noviny,
Sešity pro mladou literaturu.
Z kádrových důvodů nebyl Václav Havel
přijat na žádnou vysokou školu humanitního zaměření, a proto v létech 19551957 studoval na ekonomické fakultě
Českého vysokého učení technického.
Pokusil se přestoupit na filmovou fakultu
Akademie muzických umění, byl však
odmítnut a nebyl přijat zpět na České
vysoké učení technické.
V roce 1956 vystoupil s kritiským projevem na konferenci Svazu spisovatelů
v Dobříši. Po skončení základní vojenské služby (1957-1959) Václav Havel
pracoval jako jevištní technik nejprve
v Divadle ABC a od roku 1960 ve stejné pozici v Divadle Na zábradlí. Roku
1959 napsal svou první divadelní hru,
jednoaktovku Ridinný večer. 3. Prosince
1963 Divadlo Na zábradlí uvedlo jeho
druhou hru, Zahradní slavnost. V době
kolem Pražského jara se zapojil do politické diskuse a prosazoval zavedení
demokratické společnosti. Po násilném
potlačení reforem vojenskou invazí států Varšavské smlouvy byl postižen zákazem publikovat a stal se jedním z prominentních desidentů, kritiků tehdejšího
normalizačního režimu. Vystupoval na
obranu politických vězňů a stal se spoluzakladatelem a jedním z prvních mluvčích občanské iniciativy z dodržování
lidských práv Charta 77. To upevnilo
jeho mezinárodní prestiž, ale také mu
vyneslo celkem asi pět let vězení. V této
době vedle dalších divadelních her také
napsal vlivné eseje, například Moc bezmocných (1978).
Po vypuknutí Sametové revoluce
v listopadu 1989 se Václav Havel stal
jedním ze spoluzakladatelů protikomunistického hnutí Občanské fόrum a jako
jeho kandidát byl 29. prosince 1989
zvolen prezidentem Československa.
Měl zásadní vliv na směřování země
k parlamentní demokracii a zapojení do
č. 1/2012
politických struktur západní civilizace,
přípravu svobodných voleb a budování
základů demokratické společnosti. Řadou projevů i symbolických aktů dodával
občanům sebevědomí a zároveň nezakrýval obtížnost situace.
Podruhé byl Václav Havel zvolen prezidentem 5. července 1990. V roce 1992
se mu však nepodařilo zabránit rozpadu
československého státu na dva samostatné státy, Českou republiku a Slovenskou republiku, jednoznačně se postavil
na stranu zachování společného státu.
Václav Havel odstoupil z prezidentského úřadu tři měsíce před vypršením
mandátu 20. července 1992 poté, co
nebyl Federálním shromážděním zvolen na další funkční období a bylo jasné,
že konec Československa je nevyhnutelný. Přes tento zásadní vnitropolitický
neúspěch se Havlovi jako prezidentovi podařilo Československo úspěšně
vrátit do mezinárodní politiky a přispět
k jeho západní orientaci. Od roku 1993
byl dvě funkční období prezidentem
České republiky. Jako prezident vyvedl
Československo z Varšavské smlouvy
(1. července 1991) a výrazně přispěl
ke vstupu nástupnické České republiky do Severoatlantické aliance (NATO)
v roce 1999. Havel výrazně prosazoval
také přijetí České republiky do Evropské
unie, uskutečněné v roce 2004 po jeho
odchodu z funkce prezidenta.
Jako literát se Václav Havel světově
proslavil svými dramaty v duchu absurdního divadla, v nichž se mimo jiné zabývá tématy moci, byrokracie a jazyka, a
IN MEMORIAM
také svým esejistickým dílem. V esejích
a dopisech z vězení se vedle politických
analýz zabývá filozofickými otázkami
svobody, moci, morálky či transcendence. Václav Havel se věnoval také
experimentální poezii, sbírka Antikόdy
obsahuje básně psané především v 60.
letech. První jeho manželka byla Olga
Havlová roz. Šplíchalová až do roku
1996 a po její smrti 4. ledna 1997 se
stala druhou jeho manželkou herečka
Dagmar Havlová roz. Veškrnová. Václav Havel se s podporou obou svých
manželek věnoval i charitativní činnosti.
Nadace Dagmar a Václava Havlových,
do které vložil 50 milionů korun, působí
především v oblasti sociální, zdravotnické vdělávací a kulturní. V posledních
měsících života se veřejného života spíše stranil v důsledku svých dlouhotrvajících zdravotních komplikací. Odpočíval
na své chalupě v hrádečku u Trutnova
a jezdil do lázní. Naposledy veřejně vystoupil týden před smrtí, kdy se setkal
s Dalajlámou u příležitosti jeho návštěvy
v Praze. Na úmrtí Václava Havla zareagovali čeští i světoví politici, ale také
běžní lidé.
Státní pohřeb se účastnili také zahraniční hosté a byl uspořádán 23. prosince 2011 v Katedrále Sv. Víta, Václava a Vojtěcha na Pražském hradě. Na
den pohřbu vyhlásilo státní smutek také
Slovensko, a do smutečnich knih se podepsalo tisíce lidí po celé Evropě a dál.
Také Češi v Rumusku si připoměli
odchod przidenta Václava Havla, při nedělních bohoslužbách, a v den pohřbu
byla na jeho počest vystavena na sídle
D.S.S.Č.R., České jihobanátské pobočky v Nové Moldavě, česká národní vlajka a černá stužka.
Češi z Rumunska kteří žijí dnes
v České republice si také posteskli, protože díky Václavu Havlovi se měli možnost vrátit do České republiky. To nebyla
ale jediná zásluha bývalého prizidenta
na pomoci Čechům v zahraničí. Po roce
1989 k nám do Banátu proudily kamiony
s růzou pomocí s nápisem ,,Občanský
fόrum“, prostřednictvím pána Šimona
Pánka se o Čechách v Banátě dozvěděl
také pán prezident.
V roce 1990, učitelé ze Střední Lesnické školy Trutnova zoorganizovali pro
české děti z Rumunska zájezd do tehdejšího Československa a při návštěvě
Trutnova jsme tenkráte navštívili také
pána prezidenta, Václava Havla s paní
Olgou na jejich chalupě v Hrádečku u
Trutnova. Osobně jako ještě dítě jsem si
ho představovala jako nějakého velikána i když on jim ve skutečnosti byl, ale
on se k nám choval tak přátelsky a byl
tak jednoduchej a milej člověk, že nám
to tenkrát jako neotrkaným dětem nepřišlo věřit. Pán Václav Havel si s námi
tenkrát přál trochu popovídat aby slyšel
jak mluvíme česky, vzpomínam si že
jsme toho moc nenapovídali zato jsme
byli zvědaví na jeho vyprávění, když
nám ukazoval dřevěnou rozhlednu od
kud ho kdysi hlídali esembáci a při naší
návštěvě zase ti co se starali o jeho bezpečnost.
Naše dětská ostýchavost nás pustila
teprve až když nám pani Olga Havlová nabídla rybízový zákusek a limonádu. Ani do dnes jsem nezapomněla na
jeho přátelský pohled, ale také na vše
čeho jsme díky němu dosáhli, a také
na člověka který nám zůstane vzorem
jakým způsobem bojoval za svobodu a
dovedl pokračovat v životě bez jakékoliv pomstychtivosti. I když už neni mezi
živými, zůstala živá vzpomínka v naší
pamněti a v srdci, proto můžeme jen říci
,,Děkujeme pane prezidente“.
Helena Draxlová
Výběr z životopisu Václava Havla
a vlastní vzpomínky
foto: Anna Chişa a internet
5
ZO ŽIVOTA DZSČR
Z decembrových podujatí DZSČR
Medzi 29. novembrom a 3. decembrom 2011 prebiehal
v Bihorskej župe, pod záštitou Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku, Úradu pre interetnické vzťahy v rámci vlády Rumunska a Demokratického zväzu turecko-moslimských Tatárov v Rumunsku, projekt Interkultúrny slovensko-tatársky dialóg Spoznajme sa lepšie.
18 detí tatárskej národnosti zo župy Constanţa tak dostalo možnosť spoznať slovenskú kultúru, zoznámiť a
spriateliť sa so slovenskými deťmi z Bihorskej župy.
Tatárske deti boli ubytované v Čiernej hore, kde ich už
očakávali predstavitelia slovenskej komunity. Počas nasledovných troch dní ich čakal bohatý program. Prvý deň navštívili Novú Hutu, kde ich privítal primátor a farár Augustín
Albert. Tu uvideli radnicu, kostol, ako aj Základnú osemročnú školu s vyučovaním v slovenskom jazyku. Na druhý
deň prebiehal v Slovenskom kultúrnom centre v Boromlaku umelecký program. Obidve národnosti – slovenská i tatárska – predstavili publiku bohatú zbierku svojich ľudových tancov a piesní. Tretí deň tatárske deti strávili spolu
so slovenskými deťmi v Teoretickom lýceu Jozefa Kozáčeka v Bodonoši.
3. decembra nasledovala rozlúčka s novými priateľmi,
pretože sa výlet detí tatárskej národnosti v Bihorskej župe
končil.
Dňa 26. decembra 2011 v Čerpotoku prebiehala už tradičná súťaž v príprave tradičných jedál Slovákov z bihorskej oblasti. Akciu slávnostne otvoril predseda DZSČR Adrián Miroslav Merka. Zúčastnilo sa jej šesť skupín z rôznych miestnych organizácií DZSČR, ktoré pripravili bryndzové halušky, klobásy, točne, plnený kapustný list, kapustnicu, guláš, bryndzové rezance a šišky, takže porota
mala pri rozhodovaní náročnú úlohu.
V rámci kultúrneho programu vystúpil folklórny súbor
Cerovina, ktorý bohatému obecenstvu, ale aj účastníkom
súťaže, predstavil zimné slovenské obyčaje.
Dňa 27. decembra 2011 v Dome kultúry z Čerpotoku
bola slávnostne prezentovaná monografia s názvom Vianočné sviatky u Slovákov z Bihoru a Salažu. Autormi tejto
knihy, dôležitej pre zachovávanie národnej identity Slovákov v Rumunsku, sú Adriána Jozefína Furiková a Kristína
Mădălina Mihalčáková. Akcie sa zúčastnili predseda DZSČR Adrián Miroslav Merka, predseda MO DZSČR z bihorskej oblasti František Merka, riaditeľka Teoretického lýcea Jozefa Kozáčeka v Bodonoši Jarka Mihalecová, viacerí farári a predsedovia miestnych organizácií, ako aj početné publikum. Pri tejto príležitosti organizátori pripravili
predstavenie A tam dolu beli dom..., v rámci ktorého predstavili obsah knihy, teda obyčaje, tradície a vianočné koledy špecifické bihorskej a salažskej oblasti. Okrem toho
si diváci mali možnosť pozrieť aj scénku A tam dolu beli
dom...
arl
6
č. 1/2012
ZO ŽIVOTA DZSČR
Stretnutie v Segedíne
5. decembra sa v Segedíne stretli predstavitelia slovenských komunít z Maďarska, Rumunska a Srbska, aby zhodnotili spoločné aktivity zorganizované v roku 2011 a aby
sa dohodli na podujatiach, ktoré budú pripravené v budúcom roku.
Segedín je už niekoľkoročným centrom, v ktorom začiatkom decembra sa hovorí o úrodnej spolupráci ktorej začiatky siahajú do konca osemdesiatych rokov minulého storočia. Odvtedy sa toto žírne partnerstvo stalo permanentným
a bolo určite užitočné pre všetky zúčastnené strany. Kladne boli zhodnotené spoločné kultúrne prejavy ako vydávanie časopisu Dolnozemský Slovák, Dolnozemský jarmok
zorganizovaný v Bratislave, stretnutie slovenských pedagógov, vydávanie časopisu Slovenčinár, súťaž pre stredoškolákov Putovná súťaž zo slovenských dolnozemských reálií, remeselnícky tábor a iné.
Z hľadiska spoločne zorganizovaných podujatí prešlý rok
môžeme považovať za úspešný. Účastníci stretnutia sa dohodli, že v spoločných projektoch treba pokračovať. Veď
vlastne realizovaním takýchto projektov môžeme hovoriť
o zblížení členov našich slovenských komunít a poukázať
na to, že Dolná zem je ešte živým a aktívnym prvkom, ktorý
je schopný tvoriť hodnoty a konzervovať to, čo naši predkovia vytvorili. V tomto zmysle bol ešte raz spomenutý Dolnozemský jarmok, zorganizovaný vďaka Úradu pre Slovákov
žijúcich v zahraničí v Bratislave. Kladné odozvy a nečakaný
počet účastníkov na tomto podujatí potvrdili, že my Dolno-
zemci máme čím osloviť Slovákov v našej materskej krajine.
V pokračovaní, po zdĺhavých diskusiách, bolo ustálených
len... 25 spoločných projektov a bola podpísaná dohoda
o spolupráci medzi organizáciami Slovákov žijúcich v zahraničí z Maďarska, Rumunska a Srbska. Taktiež boli ustálení aj gestori jednotlivých podujatí. Podľa podpísanej dohody v roku 2012 v Rumunsku budú realizované nasledovné
projekty: Putovná súťaž zo slovenských dolnozemských reálií pre stredoškolákov, Cez Nadlak je... – prehliadka sólistov slovenskej ľudovej piesne na Dolnej zemi, Medzinárodný slovenský mládežnícky festival v Čerpotoku, Slovenské
ľudové remeselníctvo – tábor pre deti z Dolnej zeme (gestor
Demokratický zväz Slovákov a Čechov v Rumunsku); časopis Dolnozemský Slovák a knižné prílohy, Cena Ondreja Štefanka a sprievodný medzinárodný seminár Svedectvá slovenského dolnozemského bytia – aspekty zo slovenskej dolnozemskej kultúrnej histórie a kultúrnej antropológie (gestor Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku);
medzinárodný workshop Slovenská mládež na Dolnej zemi
a jej implikácia do života komunity, Encyklopédia Slovákov
žijúcich v zahraničí pre deti a mládež (gestor Spoločnosť
pre edukáciu a poradenstvo).
Gestorské organizácie majú vypracovať a podať žiadosť
o dotáciu na Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Ostatné
organizácie, ktoré podpísali dohodu o spolupráci, sa majú
aktívne zúčastniť na podujatiach.
Ivan Miroslav Ambruš
ZPRÁVA AKCÍ
ČESKÉ JIHOBANÁTSKÉ POBOČKY V ROCE 2011
Každým rokem z České jihobanátské pobočky DSSČR., byla koncem roku neboli začátkem roku, zveřejněna takzvaná zpráva o všech akcích které se během roku
konaly a které financoval DSSČR., prostřednictvím ČJP
v časopise ,,Naše snahy“.
Dnes když už je rok 2011 ten tam, můžeme teprve porovnat očekávání a konečné hodnocení.Také Česká pobočka byla pod velkým otazníkem, protože jak všichni dobře víme celá země procházela ekonomickou krizí,
a přesto když už známe výsledky dá se říct že si nemůžeme vůbec stěžovat, neboť z rozpočtu který byl schválen začátkem roku 2011 a ohledně projektů které byly podány koncem roku 2010, se v České pobočce konalo 36
akcí. Ztěchto bylo 7 akcí koofinancováno také z rozpočtu MZV ČR, porostřednictvím České ambasády v Bukurešti. Podáno bylo ještě mnohem více projektů něco přes
40, ale upřednostněny byly ty které se vztahovaly na kulturu a školství.
Akce které se uskutečnili v průběhu roku 2011 byli následující:
1. Soutěž z českého jazyka a literatury ,,Milujme svůj
mateřský jazyk“
2. Soutěž všeobecného vzdělání mezi žáky vzájemě ,,Inteligence v kompetici“
3. Porada učitelů kteří učí na šlkolách s vyučováním
v českém jazyce.
7
ZO ŽIVOTA DZSČR
4. Výměna zkušeností českých žáků oceněných na různých školních akcích organizovaných DSSČR s žáky
z kraje Dobrogea.
5. 1. červen, Mezinárodní den dětí.
6. Děti a české pohádky ve Zlatici
7. Seminář ,,Česká komunita z Rumusnka: minulost,
současnost a budoucnost“, 2. edice.
8. ,,Český folklorní festival“ 13. edice.
9. Příprava tanečního souboru z Gerníku místnim choreografem.
10. Festival římsko-katolických sborů.
11. Vánoční zvyky a tradice v českých lokalitách ,,Koleda, koleda, Štěpáne“.
12. Pokračování ve výuce tanců v Gerniku a Svaté Heleně.
13. Oslavy masopustu v Gerníku.
14. Oslavy masopustu v Eibenthálu.
15. Májové svátky v Eibenthálu.
16. Dožinky v Eibenthálu.
17. Posvícení ve Svaté Heleně
18. Posvícení v Liubkové
19. Posvícení v Bígru
20. Posvícení v Rovensku
21. Posvícení v Karansebeš
22. Ve Zlatici se schválená částka peněz nepoužila při organizování posvícení, ale použila se na kulturní akci
o Vánocích ,,Štěpáne, Štěpáne“
23. Posvícení v Šumici
24. Vystoupení gernického souboru na mezinárodním
8
festivale v Karlových Varech.
25. Výlet dětí z Oršavy do Sibiu a Sighišoary
26. Pohádkové vřeténko dětí ze Svaté Heleny
27. Vystoupení dětí ze Svaté Heleny v Temešváru ,,Dětské srdce“
28. Hudební beseda ,,Ta naše písnička česká“ Nová
Moldava
29. Pouť římsko-katolických čechů v Čiklavě
30. Poznávací výlet v České republice studentů střední
školy Nová Moldava
31. Ocenění spočívající v knihách které se dostalo účastníkům Olimpiád českého jazyka a literatury.
32. Seminář předsedů D.S.S.Č.R. v České republice
33. Duchovní tábor v Gerníku, pro děti.
34. Dni české a slovenské kultury v Bukureštu
35. Setkání čechů z Eibenthálu s českou menšinou ze
Srbska
36. Schválená akce tanečního souboru ,,Bohemia“ z Eibenthalu který měl původně
vystupovat v České republice se nekonala, ale schválenou částku peněz použila místní organizace na vybavení
sídla DSSČR v Eibenthále.
Kromě těchto schválených a zrealizovaných akcí,
se opět na loby pána poslance, Adriana Miroslava Merky opravilo několik římsko-katolických kostelů v oblasti Banátu.
Peníze na opravu kostelů byli obdržené od Ministerstva
Kultury a kultů.
Helena Draxlová
č. 1/2012
NAŠE LOKALITY
Z aktivít nášho poslanca - Nadlak
Ako aj v minulom volebnom mandáte, tak aj v súčasnom (medzi rokmi 2008
- 2012) predseda Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku Adrian Miroslav Merka, majúci aj postavenie poslanca v rumunskom parlamente,
využil možnosti, dané touto funkciou,
pre obhajovanie práv slovenskej a českej menšiny, ako aj pre získavanie finančných podpôr pre lepšie fungovanie
niektorých významných inštitúcií našich
dvoch národností.
Vzťahujúc sa konkrétne na Aradskú oblasť, Adrian Merka, ako poslanec, každoročne získava značné finančné prostriedky pre cirkevné zbory lokalít obývaných Slovákmi a Čechmi, a to
evanjelickú, katolícku a apoštolskú cirkev v Nadlaku a vo Veľkom Peregu.
Evanjelická cirkev v Nadlaku využila
túto podporu na vnútornú a čiastočne aj
vonkajšiu opravu kostola a viacerých cirkevných budov.
Na žiadosť presbyterstva pán poslanec
vždy odpovedal kladne a podľa možností
vyhovel všetkým požiadavkám, ktoré boli
formulované vedením cirkevného evanjelického zboru. V značnej miere prispel
k tomu, aby naše deti mohli navštevovať
slovenskú škôlku s celodenným programom vo vynikajúcich podmienkach.
V rámci možností sa zúčastnil na viacerých akciách zorganizovaných slovenskými inštitúciami v Nadlaku.
Bral účasť na konferencii venovanej
pamiatke evanjelického farára Ivana Bujnu, na II. konferencii o doklade minulosti, základe budúcnosti slovenských evanjelikov žijúcich v zahraničí, na inaugurácii slovenskej škôlky s celodenným
programom, ktorá funguje tiež v cirkevnej budove a taktiež sa zúčastnil na viacerých slávnostných bohoslužbách, ako
napríklad na Ďakovaní za úrody, ktorá
je v nadlackej evanjelickej cirkvi jedným
z najvýznamnejších sviatkov. Na týchto podujatiach stále podčiarkoval úlohu,
ktorú zohráva cirkev pri zachovávaní našej slovenskosti.
Katolíckej cirkvi náš poslanec poskytol finančnú pomoc pre vymenenie okien
budovy, ktorú spravujú, a to školy číslo
3, v ktorej fungujú slovenské triedy - 1.
až 4. ročník, ako aj na opravu kostola.
Apoštolská cirkev v Nadlaku si z finančnej podpory, ktorú pre ňu získal Adrian Merka, obnovila modlitebňu, ako aj
sálu pre vykonávanie rôznych cirkevných obradov.
Adrian Merka takisto venoval pozornosť potrebám a požiadavkám školy.
Pravidelne sa zúčastňoval na školských
slávnostných, odborných a športových
akciách. Vo svojich príhovoroch zakaždým zdôrazňoval úlohu slovenskej školy
v Rumunsku a význam používania materinského jazyka.
Náš poslanec si vyjadril svoju poklonu Nadlačanom, ktorí svojou dlhoročnou
aktivitou zohrávali zohrávajú dominantnú úlohu pri udržiavaní slovenskej národnej identity a povedomia, udelením
diplomov a pamätných medailí na scéne nadlackého Domu kultúry.
Pomáhal aj pri získaní niektorých
kľúčových pozícií v štátnej správe. Jeho
zásluhou máme slovenského reprezentanta na prefektúre župy Arad.
arl
foto: arl a A. Kalianková
9
SPOLOČENSKÝ KALEIDOSKOP
ČESKÉ VÁNOCE
V RUMUNSKU
MĚNÍ PODOBU
Na oslavu Vánoc se těšíme všichni,
nebo téměř všichni, i když s nimi souvisí spěch, prodloužené noci hlavně
u hospodyněk, a nevyhnutelná únava. Ostatně pokud se v našem životě během roku nestanou velké změny, připadají nám Vánoce stejné jako
každý rok, až na ty které jsme prožili v dětctví kdy byly snad kouzelnější.
Co je v našich českých dědinách čím
dál tím víc viditelné, je pomalý zánik
tradic a zvyků v předvánoční i vánoční době.
Ovšem kouzlo Vánoc vždycky prožívají naplno nejlépe děti. Ale bohužel
i ony se už dnes ve většině případů
netěší na to že budou spolu, že budou společně zpívat koledy druhým
pro radost, ale jaksi i u nich se vytvořilo materialistické myšlení. V některých vesnicích jako je například Svatá Helena žije prozatím ještě trochu
víc lidí a dětí, tak se ještě i letos děti
z vesnice ukázali a předvedli pěkné
vánoční vystoupení které zahrnovalo také něco z toho co zde nacvičila
choreografka z Čech, pani Jitka Bonušová.
Odmněny se dostalo dětem od
toho nejmenšího až po školáka osmé
10
třídy, a to ze dvou stran, jednak od
DSSČR a potom také z Obecního
úřadu Koronini.
V dalších českých vesničkách sotva začas projde kdosi ulicí a dětí je
tu opravdu málo, jako například v Šumici a v Rovensku. V takovémto případě jde sotva zachovat tradici a čechům co zde žijí nezbývá nic jen
vzpomínat, na doby kdy se vesnicí
nesl dětský smích a vánoční noci byli
probděné, ale zato moc veselé. Přesto si tito čeští vesničané mohou o Vánocích připomínat narození Krista a
v malých počtech se schází v kostele ke společné modlitbě.
Co se ale nezměnilo jsou tradičníní
pokrmy, ty se vaří, pečou, stejně jako
kdysi, možná až na nějakou tu zakoupenou krabici pečiva ze supermarketu. Nazvala bych tuto situaci ironijí
osudu těchto zanikajících vesnic, protože když se chodilo pěšky, nosila se
voda na háčkách, byli plné vesnice
lidí, dnes když teče voda z kohoutků
a rýsují se asfaltové cesty do vesnic o
čemž češi kdysi jen snili a zdálo se to
být neralizatelné, dnes se život z vesnic postupně vytrácí. Zůstává zde klid
který vyhledávají velkoměštáci, ale i
tito hledají vesnice s laskavými lidmi.
Co se organizuje akcí, aby se udržela a obnovila tradice a ono jakoby nic
a to dvacet roků zpět, nebylo potřeba
žádné odměny a každý věděl kdo je a
kam patří.
Češi žijí také ve městech a je jich
tam dost ale ti už českou tradici neudrží. Toto myšlení neni jen individuální, jen si ho čeští měštáci nechtěji přiznat. Vycházím z postřehu zde
v Nové Moldavě, kde každým rokem
se pani učitelka Alena Gecse snaží zachránit co se dá a to tím způsobem že nacvičí české koledy s dětmi, z velké části ze smíšených rodin
a je to dobře, protože ocenění příjde možná až za dalších dvacet let.
Ti co nemohou příjmout něco jiného
než to v čem byli vychováni a to myslím v tom dobrém slova smyslu, utíkají jinam jako by chtěli něco zachránit.
Jenže svět se v poslední době hodně
globalizoval a do podvědomí lidí se
vkrádá něco jiného a vymazává nejen
tradiční drobnosti, ale i základní hodnoty. A tak nějak se mění všeobecně
podoba opravdových nekomerčních
Vánoc, a Vánoce se stávají jen simbolické.
Demokratický svaz Slováků a Čechů v Rumunsku, letos už po páté
podpořil o Vánocích kolem 250 dětí,
které byli jak z českých vesnic tak ze
měst z České jihobanátské pobočky, nebyla to vlastně jen odměna ale
také povzbuzení proto aby si dříve
nebo později uvědomovali kdo vlastně jsou.
Helena Draxlová
č. 1/2012
SPOLOČENSKÝ KALEIDOSKOP
22. decembra, keď celé mesto voňalo sviatočnou
atmosférou a v každej domácnosti sa rodina pripravovala prijať do svojho domu Božieho syna, žiaci
X. ročníka (Alain Kováč, Alex Híreš, Cythia Orságová, Anka Pavelková a Erika Tušková) z iniciatívy pani zástupkyne riaditeľky, Anny Karolíny Dováľovej, s pomocou Dr. Štefana Kováča, sponzorov
a ľudí s veľkým srdcom, sa postarali o radosť tých
najmenších. Navliekli na seba podobu Sv. Mikuláša
a jeho pomocníkov a vydali sa na cestu. Ako prvú
navštívili materskú školu s celodenným programom,
na ulici Stejarului, ďalej ich kroky viedli do materskej
školy na ulici Martin Luther a ich cesta bola ukončená medzi žiakmi I. stupňa ZŠ.
Radosť detí bola čitateľná v pohľade, ktorým hmatali každý pohyb milej návštevy. Keď Sv. Mikuláš
otvoril svoje veľké červené vrece, každé dieťa prijalo do svojho náručia sladkosti. V tej chvíli nezáležalo na materiálnej hodnote cukríkov a čokolád. Potešiteľné bolo to, že ich dostali z rúk Sv. Mikuláša.
Keď sa tak zamyslíme, čo je vlastne podstatné? Drahé čokolády a hračky? A čo z toho všetkého nakoniec deťom zostane? Čím ich to vnútorne
obohatí? Čoraz viac ľudí zabúda na skutočné hodnoty Vianoc a zamieňa si pojmy s dojmami. Pravými hodnotami nie len Vianoc, ale aj všednej každodennosti, zostávajú láska k blížnemu, porozumenie
a pomoc.
A tak sa podarilo žiakom X. triedy vyčariť úsmev
na tvárach detí. Červené vrece skrývalo sladkosti,
ktoré boli deťom venované s láskou. Tá nikdy nepominie.
akz
Foto: E. Tušková
11
SPOLOČENSKÝ KALEIDOSKOP
Brusel,
návštevnícke
centrum
Parlamentárium
Koncom minulého roka som nav-
boli plne prístupné ľuďom s osobitný-
štívila hlavné mesto Belgicka, Brusel.
mi potrebami. V tuneli hlasov som sa
V meste, ktoré ponúka bohaté kultúr-
ponorila do mnohojazyčného dedič-
ne a historické pamiatky, som si rých-
stva Európy a trojrozmerné dotyko-
lo prišla na svoje. Pokochala som sa
vé modely mi umožnili objavovať Eu-
skvostami, ako napr.: Múzeum sta-
rópsky parlament v jeho troch praco-
rého umenia (má prekrásne zbierky
viskách - v Bruseli, Štrasburgu a Lu-
holandských a flámskych majstrov z
xemburgu.
15. až 17. storočia), Stredoveké ná-
Pred fantastickou 360° obrazovkou s
mestie Grand-Place (je ústredným tu-
digitálnym priestorovým zvukom som
ristickým a ekonomickým bodom Bru-
sa preniesla do srdca Európskeho
selu), Manneken Pis (cikajúci chlap-
parlamentu. Tam som mala možnosť
ček - svetoznámy symbol Bruselu),
zistiť viac o ľuďoch, ktorí tu pracujú -
Kráľovské múzeum výtvarného ume-
poslancoch Európskeho parlamentu.
nia a Mestské centrum (nachádza sa
Potom nasledovala virtuálna cesta po
tu desať divadiel, množstvo kín, dis-
Európe, na ktorej som sa dozvedela,
koték, barov).
ako Európska únia pomohla každej
Dvojmiliónové hlavné mesto Bel-
z členských krajín. Vypočula som si
gicka je považované za metropolu Eu-
tiež svedectvá spoluobčanov o tom,
rópskej únie. Preto jednou z najväč-
čo pre nich Únia znamená.
ších atrakcií Bruselu sa stalo návštev-
Jednou z jedinečných vlastností cen-
nícke centrum Parlamentárium, ktoré
tra je, že pokrýva všetkých 23 úrad-
ponúka historický prierez Európskou
ných jazykov EÚ. Je to možné vďaka
úniou, od jej vzniku až po súčasnosť.
malým, prenosným audiovizuálnym
Dynamické a interaktívne audiovizu-
sprievodcom, na ktorých možno na-
álne obrazovky sú sprievodcami na
staviť požadovaný jazyk. Títo audiovi-
ceste európskej integrácie a jej vply-
zuálni sprievodcovia zobrazujú počas
vu na náš každodenný život. Centrum
návštevy informácie a krátke filmy.
bolo navrhnuté tak, aby jeho priestory
Každého sprievodcu možno prispôsobiť pre deti a k dispozícii je aj špeciálne zvukové programové vybavenie
pre sluchovo postihnutých návštevníkov. Každý detail je tu veľmi dobre
premyslený. V priebehu dvoch hodín
som nazrela do mnohých „šuplíkov“
Únie, niektorých známych, iných zasa
menej známych.
Bola to príjemná prechádzka históriou Európskej únie. Keď sa dostanete
do Bruselu, odporúčam vám, aby ste
nevynechali návštevu Parlamentária.
Akz
Foto: osobný archív
12
č. 1/2012
CIRKEV
Juraja Vanku a pána kantora Ondreja Porubského. Spevokol
sprevádzali niekoľkí členovia dychovky Nadlačanka.
Po ukončení programu každé dieťa, bez ohľadu na vierovyznanie, bolo obdarené sladkosťami, ktoré pripravila evanjelická cirkev.
Vianočná atmosféra vládla celým chrámom. Okrem kolied,
vianočných vinšov, radosti detí, nadšenia rodičov, ktorí si prišli
vypočuť svoje deti a otvorených sŕdc všetkých prítomných,
k čaru tejto sviatočnosti prispela aj výstava betlehemov, ktorá
každoročne zdobí Evanjelický a Katolícky chrám v Nadlaku. Betlehemy
vlastnoručne pripravujú budúci konfirmandi, čiže žiaci VI. ročníka Školského
strediska Jozefa Gregora Tajovského
pod usmernením zástupkyne riaditeľky,
Anny Karolíny Dováľovej. Betlehem patrí
k charakteristickým rekvizitám Vianoc.
Preto, okrem stromčeka, tradičných
vianočných jedál, darčekov, nemali by
sme zabudnúť na Betlehem, spodobujúci
výjav z najvýznamnejšej udalosti kresťanského sveta.
O tom sú Vianoce.
Aby ľudia oblečení
v sviatočnej atmosfére boli k sebe dobrí
a láskyplní. A aby
tomu učili aj svoje
deti.
akz
Foto: Štefan Sýkora
Rok, čo rok k nám
prichádzajú najkrajšie sviatky roka. Vianoce. Sú to zvláštne
dni, radostné, čarovné, bohaté, láskyplné. Toto obdobie
nám prináša na dotyk
podujatia, koncerty,
slávnosti, predstavenia, ktoré upozorňujú
na duchovný význam
Vianoc v kresťanskom svete. Do klenotnice podujatí takéhoto rázu patrí aj sviatočný program organizovaný už desať rokov
v Evanjelickom chráme v Nadlaku, pod
názvom „Vianoce pre naše deti“.
Tak to bolo aj v tomto roku. 18. decembra 2011, v štvrtú adventnú nedeľu, deti
materských škôl, žiaci I. stupňa ZŠ a členovia Spevokolu evanjelickej mládeže
oznamovali spevom, vinšom a scénkami
narodenie Ježiša Krista.
Ako prví vystúpili tí najmenší, stredná
a veľká skupina materských škôl, ktorých pripravili vychovávateľky Božena Bujtárová, Mgr. Jarmila Nagy-Juhásová, Mária
Krajčíková – Bontea a Violeta Michalčáková. Malí škôlkari,
oblečení na anjelov, malých Mikulášov a blikotavé hviezdy,
smelo predniesli vianočné piesne, koledy a vinše.
Potom na ich miesta nastúpili žiaci I. stupňa ZŠ, ktorí predstavili scénku narodenia Ježiša Krista, koledy a vinše. Nacvičili
ich učitelia Kamélia Mărginean, Alžbeta Medovarská, Rudolf
Jaroš a Štefan Sýkora a v záverečnej časti programu vystúpil
Spevokol evanjelickej mládeže, pod vedením pána farára Mgr.
13
KULTÚRA
Vianočné sviatky u Slovákov z Bihoru a Salažu
Pre každého kresťana, sviatok je čas
z Bihoru a Salažu, lebo z generácie na
radosti, vnútorného pokoja a slávnost-
generáciu, tradičné zvyky sa tratia, po-
ného optimizmu. Verí sa, že veľké svia-
maly sa zabúdajú.
Okuľarová, učiteľka v Dernej.
Hlavnou myšlienkou programovej
produkcie bolo zameriavať sa na pro-
točné dni sú posvätné okamihy, keď člo-
Ale naši predkovia označili cestu, kto-
pagáciu rôznych foriem ľudovej kultúry,
vek je bližšie k Pánu Bohu. S príležitosti
rú mladšie generácie mali možnosť mo-
ako napríklad: štedrovečerné rituály,
sviatkov slovenská komunita z Bihoru a
delovať a tak prepájať konkrétnu realitu
modlitby, koledy, vianočné vinše, tance,
zo Salažu, mala možnosť, rok po roku,
z minulosťou. To sme chceli urobiť aj my,
spevy a hudba. Scenár, réžiu a chore-
si prejavovať svoju identitu a predsta-
vrátili sme sa trošku k tradíciám a preto
ografiu tohto programu som usporia-
viť svoju originalitu.
26. decembra v Čerpotoku sme uviedli
dala spolu s Milanom Faturom, obaja
Zimný kresťansky kalendár je najväčší
divákom slávnostný vianočný program
členovia folklórneho súboru Cerovina.
z kalendárneho cyklu tradičnej slávnosti.
„A tam dolu beli dom...”, v rámci ktoré-
Všetky scénické námety boli usporiada-
Vianoce sú hlavným bodom tohto obra-
ho účinkoval domáci folklórny súbor Ce-
né do dvoch častí. Ešte od prvej chvíle
du, ktoré zahrňuje niekoľko ďalších ma-
rovina v spolupráci s folklórnym súbo-
otvorenia opony, účelom divadelnej hry
lých zvykov. V priebehu rokov môžeme
rom Ďatelinka z Varzaľa a so spevác-
bolo predstaviť tradičný Štedrý večer
sledovať hlbokú zmenu v spoločnosti.
kou skupinou Srdiečko z Boromlaku. S
tunajších Slovákov, v druhej časti bolo
Obraz, ktorý predstavuje spôsob, akým
veľkou úspešnosťou sa k nám pridali aj
možné vidieť obrady, ktoré vyjadrili ži-
Slováci trávia sviatky, je stále tvarovaný.
pani Maria Badinková a pán Ján Turo-
votnú radosť osôb z vidieka z príležitosti
Modernizmus viditeľne zanecháva sto-
ni, ako najlepší herci celého vystúpenia.
dňa Svätého Štefana - znak skončenia
py aj na rozvoji slovenskej spoločnosti
Sprievodné slovo predviedla pani Maria
adventu. Teda, druhá polovica programu
14
č. 1/2012
KULTÚRA
bola vyplnená tancom, spevom a hud-
Slovenky, lepšie povedané „Slovačky”,
Adrian Miroslav Merka, nás podporoval
bou, aby vzbudila dobrú náladu divákov.
tak po bihorsky, hoci len z polovice.
pri splnení tejto kultúrnej akcie. Aj ľudia,
Všetci členovia celovečerného progra-
Hlavný zdroj k príprave tejto
ktorí nám poskytli informácie na terén-
mu, od najmladšieho po najstaršieho,
krátkej etnografickej štúdie bol terén-
nom výskume si zaslúžia poďakovanie.
vydali zo seba to najlepšie a patrí im
ny výskum. Takisto sme sa spoliehali
Taktiež pani učiteľka Anna Kapusňako-
veľké poďakované.
na priame pozorovanie a účasť na ka-
vá z Varzaľa a pani učiteľka Mária Oku-
Javisko z čerpotockého Domu kultú-
lendárnych rituáloch. Snažili sme sa do-
ľarová z Dernej sa implikovali a usmer-
ry ponúkalo aj vhodný priestor pre krste-
siahnuť malý prieskum vianočných oby-
ňovali nás v našej práci. Pre hlbšie po-
nie knihy „Vianočné sviatky u Slovákov
čají a tradícií. Vôbec neľutujeme, lebo
chopenie významu týchto sviatkov z per-
z Bihoru a Salažu – monografia“, ktorú
sme našli krásu, originalitu, pestrofa-
spektívy rímskokatolíckeho vierovyzna-
som vypracovala spolu s mojou skvelou
rebné folklórne bohatstvo a výnimočnú
nia nám pomohli páni farári Martin Rol-
kamarátkou a takisto kolegyňou na Vy-
umeleckú hodnotu. V každej dedine sme
nik z Gemelčičky, Ján Maškara zo Sup-
sokej Škole Etnológie v Kluži, Kristínou
stretli milé srdcia, ktoré nám obohacova-
laku, Peter Kubaľak z Aleždu a Augus-
Michálčakovou. Zato, že pochádzame
li duše, stretli sme ľudí, ktorí nám pred-
tin Albert z Novej Huti. Našu publikáciu
zo zmiešaných rodín, bývame v lokali-
viedli to najcennejšie, čo ich starí rodi-
nám zhruba opravil pán profesor Pavel
tách, kde väčšina obyvateľov sú Rumuni
čia niekedy robili.
Marek. Srdečne im všetkým pekne ďa-
a absolvovali sme školy s vyučovacím
Dovoľujeme si vysloviť poďako-
jazykom rumunským, boli sme si vedo-
vanie všetkým tým, ktorí umožnili vyda-
Teda, milí čitatelia, mne už ne-
mé, že písať knihu v slovenčine nebu-
nie tejto knihy. Demokratický Zväz Slo-
ostáva nič iné ako popriať, aby vám
de pre nás jednoduché. Ale naša láska
vákov i Čechov z Rumunska podporil
naša kniha priniesla bohaté zážitky!
k slovenským tradíciám je oveľa väčšia
finančne prípravu nášho projektu. Po-
ako tieto prekážky. Sme hrdé, že sme
slanec v Rumunskom parlamente, pán
kujeme.
Adriana Fúriková
15
KULTÚRNE A SPOLOČENSKÉ SPRÁVY
Kultúrne a spoločenské správy
Po nedeľných bohoslužbách 18. decembra 2011 sa na farskom úrade konal presbyteriálny konvent nadlackého evanjelického zboru. Základným bodom stretnutia bolo
schválenie jedného z dvoch projektov pamätníka, ktoré navrhol slovenský výtvarný
umelec Rudolf Kočiš. Pamätník má byť realizovaný do 20. mája 2012, keď sa budú
oslavovať 200 rokov od položenia základného kameňa evanjelického kostola. Projekt bol odsúhlasený jednohlasne. Bola navrhnutá aj lokalizácia pamätníka, s ktorou
všetci presbyteri súhlasili. V rámci stretnutia sa ustálila aj postupnosť krokov pri príprave a realizácii osláv. Bolo podčiarknuté,
že nesmieme zabudnúť na našu minulosť,
keďže ani naši predchodcovia nezabúdali
a na počesť stého výročia bol namaľovaný
obraz príchodu Slovákov do Nadlaku. Obraz, ktorý namaľoval F. Dedinský, je zavesený v nadlackom evanjelickom chráme
a stal sa symbolom nadlackých evanjelikov.
mňa moje podvedomie, teda menej racionálna časť mojej osobnosti, či nie? Ráno
vstanem a viem, čo mám napísať, hoci som
predchádzajúci deň do noci márne trápila
svoje ratio... Najviac ma však radosťou napĺňajú svetielka v očiach mojich spolubesedujúcich a to je známka nielen intelektuálneho, ale aj citového komunikovania, a to by
som chcela odovzdať ďalej... Ani nie je dôležité, či píšem lyricky-citovo a či cerebrálne,
len aby to niečo niekomu komunikovalo...“
Čabiansky kalendár na rok 2012 publikuje v rubrike Z dolnozemskej literatúry
a umenia šesť básní Ivana Miroslava Ambruša a krátku prózu Anny Rău-Lehotskej
Krištáľové kone.
Mesačník pre literatúru a kultúru Nový život, ktorý vydáva Slovenské vydavateľské
centrum, Báčsky Petrovec, publikuje v dvojčísle 11-12 na rok 2011 interview Etelky Farkašovej s Dagmar Máriou Anoca pod titulom Na veci sa treba pozerať aj ženským
okom. Z interview vyberáme: „Ja som akosi
anachronická, ešte som stále hrdá na to, že
som racionálnym tvorom-človekom, a tak sa
nebránim abstraktnosti, či hádam ju aj vyhľadávam. No tvorivý proces nie je až tak
veľmi racionálny, ako je komplexný a mne
sa stále častejšie stáva, že «rozmýšľa» za
16
29. decembra 2011 sa členovia Literárneho
spolku Ondreja Štefanka stretli na poslednom tohtoročnom zasadnutí. Boli prítomní
nasledovní členovia: Pavol Bujtár, Ivan Miroslav Ambruš, Jarmila Nacu, Anna Rău-Lehotská, Anna Kalianková, Pavel Husárik,
Anabela Kresanová, Pavel Prihradský, Daniel Rău-Lehotský, Patrik Kyseľ a Juraj Bálint. Zo svojej tvorby čítali Anna Rău-Lehotská (krátku prózu) a Pavel Husárik (básne).
Vo vydavateľstve bukureštskej univerzity vyšiel XLVII. ročník, 4. zväzok publikácie slavistov v Rumunsku, Romanoslavica.
Zväzok je venovaný 80. výročiu profesora
Cornelia Barboricu. Úvodný článok, v ktorom evokuje životnú dráhu tohto významného slavistu, pedagóga, spisovateľa a prekladateľa, napísala Dagmar Mária Anoca.
Tiež Dagmar Mária Anoca podpisuje aj recenzie na knihy nasledovných autorov: Miroslav Dudok, Zuzana Kováčová a Mária
Žiláková, ako aj články venované jubileu
profesorky Silvie Niţă-Armaş a in memoriam profesorovi Gheorghe Călin. Vo zväzku sú zastúpené články tak rumunských,
ako aj slovenských autorov zo Slovenska
i z Dolnej zeme.
Ľudové noviny, týždenník Slovákov v Maďarsku, publikujú v 52. čísle z 29. decembra
2011 článok Slováci z troch štátov hodnotili a plánovali. Podpísali trojstrannú dohodu o spolupráci na rok 2012, ktorý spracovala A. Račková. V článku sa píše o úrodnej spolupráci medzi Slovákmi z Maďarska,
Rumunska a Srbska na základe spoločne
vypracovaných projektov.
Miestna organizácia DZSČR nezabudla na slovenské deti a pri príležitosti vianočných sviatkov pripravila darčeky pre
všetkých škôlkarov a žiakov 1. – 4. ročníka základnej školy. Najväčšou odmenou zo
strany detí boli žiarivé tváričky pri pohľade
na kopu sladkostí v balíčkoch. V postavení
Mikulášov boli zástupcovia miestnej nadlackej organizácie DZSČR – jej predseda Dušan Šomrák a člen výboru Pavel Nagy Ďuriš Krokoš.
ami a arl
č. 1/2012
POLITICKÁ ČINNOST
Z pracovnej agendy poslanca DZSČR v parlamente Rumunska,
Adriána Miroslava Merku
Mesiac december prináša so sebou predvianočnú
atmosféru, ktorú si ľudia veľmi radi vychutnávajú a najradšej by zavreli za sebou dvere na pracovisku a ponorili sa
do príprav na Vianoce, najkrajšie sviatky roka. Aj keď sa
koledy ozývajú zo všetkých strán, na svoje povinnosti však
nie je možné zanevrieť a prácu treba pokračovať.
Čomu sa venoval náš poslanec v decembri? Prečítajte si v pokračovaní!
4. decembra 2011 – Adrián Miroslav Merka bol
prítomný na schôdzi bihorskej filiálky DZSČR, ktorá sa
odohrala v Čiernej hore.
10. decembra 2011 – sa náš poslanec zúčastnil
na oslavách slovenskej kultúry v Nadlaku.
11. decembra 2011 - Adrián Miroslav Merka
navštívil lokalitu Gernik, kde začala rehabilitácia českého
múzea.
14. decembra 2011 – v Oradea sa odohrávala
prezentácia brendov firiem zo župy Bihor, na ktorej bol náš
poslanec prítomný spolu s veľvyslankyňou SR v Rumunsku,
Dagmar Repčekovou.
16. decembra 2011 – v meste Zalău bola inaugurovaná stanica pohotovosti Smurd, ktorá zohráva veľmi
významnú rolu v radoch všetkých občanov, lebo mnohokrát
Smurd sa dostane tam, kde ide o život. V radoch pozvaných
na túto inauguráciu bol aj náš poslanec.
17. decembra 2011 – Adrián Miroslav Merka ukončil svoju poslaneckú činnosť na rok 2011 na vianočnom
koncerte v Oradea, kde bol členom poroty. Slovenskú vianočnú atmosféru priniesli na koncert členovia FS Cerovina,
ktorí prezradili divákom tajomstvá Doroty.
Zaznamenala akz
arl, ebihoreanul.ro , adevarul.ro
17
ŠKOLSTVO
Deviateho januára 2012 na centrálnom sídle Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku
prebiehalo stretnutie učiteľov vyučujúcich na slovenskej sekcii Školského strediska Jozefa Gregora
Tajovského v Nadlaku. V posledných rokoch takéto
stretnutia sa už stali akousi tradíciou. Organizátormi
tohto podujatia sú MO DZSČR Nadlak v súčinnosti s evanjelickým luteránskym cirkevným zborom
v Nadlaku.
Stretnutia sa zúčastnili vychovávateľky, učitelia
a profesori pôsobiaci na nadlackej škole v súčasnosti,
ale aj dôchodcovia. V kruhu prítomných sa nachádzala aj naša predstaviteľka na Ministerstve výchovy,
výskumu, mládeže a športu, odborná inšpektorka Vieroslava Tímarová, ako aj prvý podpredseda DZSČR
Pavel Hlásnik a tajomníčka zväzu a šéfredaktorka
mesačníka Naše snahy Bianca Unc.
Podujatie otvoril predseda miestnej organizácie
v Nadlaku Dušan Šomrák, ktorý vo svojom príhovore
privítal prítomných a zdôraznil význam slovenského
školstva v Rumunsku pre zachovanie národnej identity, kultúry a jazyka tu žijúcich Slovákov. Škola, okrem
toho, že vštepuje deťom lásku k slovenskému jazyku,
je aj najvýznamnejším zdrojom poznania našich dejín.
Dušan Šomrák taktiež podčiarkol aj úlohu zohrávanú
zväzom v procese sebaurčovania slovenskej komunity v Rumunsku. Za dôležitú považuje aj prospešnú
spoluprácu medzi najdôležitejšími inštitúciami tu žijúcich Slovákov – Demokratickým zväzom Slovákov
a Čechov v Rumunsku, Školským strediskom Jozefa
Gregora Tajovského v Nadlaku a slovenskými cirkevnými zbormi v Nadlaku. Nakoniec hovorca zaželal
všetkým prítomným šťastný nový rok a vytrvalosť
v edukačnom procese našich detí.
V pokračovaní sa ujala slova riaditeľka Školského
strediska Jozefa Gregora Tajovského v Nadlaku
18
Alexandrina Nicoleta Husáriková, ktorá taktiež zaželala pedagogickému zboru veľa tvorivých síl a šťastný nový nový rok.
Zborový dozorca v Slovenskom evanjelickom luteránskom
cirkevnom zbore v Nadlaku Pavel Nagy-Krokoč ospravedlnil neprítomnosť seniora, zborového farára Juraja Bálinta a v krátkosti
pripomenul najvýznamnejšie minuloročné investície do školských
budov a zdôraznil význam obnovenia škôlky na ulici Stejarului,
čo má za následok zväčšenie počtu detí navštevujúcich túto
škôlku – v tomto školskom roku ich je vyše sedemdesiat. Taktiež
oboznámil prítomných o pripravovanej rekonštrukcii budovy lýcea
– vymenenie strechy a sprístupnenie podkrovného priestoru pre
vyučovací proces.
Po oficiálnych príhovoroch nasledovala voľná diskusia, keď sa
ujali slova Pavel Husárik a Pavol Bujtár, ale neformálne rozhovory
pokračovali aj pri čaše šampanského a malom občerstvení, ktoré
organizátori ponúkli účastníkom podujatia.
Ivan Miroslav Ambruš
foto arl
č. 1/2012
EDITORIAL
La început de an, de regulă, ne întrebăm dacă anul
care s-a terminat a fost bun,
favorabil, dacă am acordat destulă atenţie muncii pe care o
prestăm, dacă ni s-au împlinit
scopurile, sau am rămas doar în
stadiul intenţiilor neglijate.
Răspunsul este univoc, nu, pentru că intenţiile niciodată nu
se vor suprapune cu realitatea
şi timpul care s-a scurs putea
fi valorificat mai bine, este de
părere I. M. Ambruš, autorul
articolului.
Cu toate acestea acum, la început de an, facem acelaşi lucru: ne precizăm scopuri noi
fiind conştienţi de faptul că
ceea ce am trăit deja nu se mai
întoarce, şi, chiar dacă s-ar
întoarce, aceasta s-ar întâmpla
sub altă formă. Aceste cugetări
se raportează la cele trăite.
Anul trecut am terminat festivităţile legate de cei 20 de ani
de existenţă a UDSCR, am ales
noua conducere a Uniunii, am organizat activităţi tradiţionale
despre care am scris deja şi ne
gândim la acţiuni precum Iarmarocul Ţinuturilor de Jos care e
perceput ca prezentarea noastră
de vârf în ţara –mamă. Scopul
nostru primordial e păstrarea
identităţii, a specificităţii
noastre, a limbii materne.
Alegerile locale, judeţene
şi parlamentare din anul acesta
sunt o nouă provocare pentru
noi, dar şi un criteriu de conştientizare. Vocea noastră se
aude numai atunci, când suntem
reprezentaţi în consiliile locale şi în organele superioare.
Trebuie să vorbim, ca să fim auziţi. Trebuie să cerem, ca să
primim.
IN MEMORIAM
Pentru a prezenta redacţiei revistei noastre articolul
Plecarea fostului preşedinte
Václav Havel, Helena Draxel s-a
inspirat atât din biografia preşedintelui, cât şi din propriile amintiri din timpul vizitei
făcute cu ani în urmă la căsuţa
lui Havel din Trutnov, unde
REZUMAT
acesta trăia atunci împreună cu
prima sa soţie Olga.
Ultimul preşedinte cehoslovac (1989 – 1993) şi primul
preşedinte al Republicii Cehe
(1993 – 2003), Václav Havel, a
murit în 18 decembrie 2011 la
ora 10,15’ în urma unor îndelungate afecţiuni de circulaţie. A
murit în somn în prezenţa soţiei sale Dagmar şi a asistentei
personale care îl îngrijeau în
ultimele luni.
Václav Havel n-a fost numai
preşedinte, politician, ci şi
dramaturg şi eseist ceh, critic
al regimului comunist de care
cehii îşi vor aminti întotdeauna
cu mândrie.
S-a născut la Praga într-o familie de intelectuali
întreprinzători. A fost nepotul
diplomatului cehoslovac Hugo
Vavrečka. A învăţat la o şcoală de elită din Podĕbrady, dar
datorită originii sale burgheze
şcoala medie a terminat-o la
seral. Din aceleaşi motive nu
a fost primit la nici o facultate cu profil uman, aşa că s-a
înscris la Facultatea economică
unde a studiat între anii 1955
– 1957. De la Facultatea economică a vrut să se transfere
la Academia de Arte Muzicale,
dar cererea i-a fost respinsă
şi întoarcerea la Universitatea
Tehnică Cehă în cadrul căreia
funcţiona Facultatea economică,
nu i-a fost acceptată.
Debutul său literar este
legat de revista Kvĕten la care
a publicat din anul 1955 până
în anul 1969, când publicarea
articolelor sale a fost interzisă. În timpul când era angajat,
mai întâi la teatrul ABC şi apoi
la Na zábradlí, a scris prima
sa piesă de teatru într-un act
Rodinný večer ( Seară în familie
– 1959 ). În 1963 i-a fost pusă
în scenă a doua piesă de teatru
Zahradní slávnosť (Petrecere în
grădină).
În timpul primăverii la
Praga a promovat ideile instaurării unei societăţi democratice. Pentru convingerile sale
i-a fost interzis să publice şi
a devenit dizident. A fost unul
dintre fondatorii Chartei 77 şi
unul dintre primii purtători de
cuvânt ai cetăţenilor. Acest
fapt i-a consolidat prestigiul
internaţional pe care l-a plătit cu cinci ani de închisoare.
În detenţie a scris alte câteva
piese şi eseuri. Unul din ele
este Moc bezmocných 1978 (Puterea neputincioşilor. În eseuri
face analize politice, se ocupă
de noţiuni precum libertate,
putere morală, transcendenţă.
În timpul Revoluţiei de
Catifea din noiembrie 1989 Václav Havel a devenit membru al
mişcării anticomuniste Forumul
Cetăţenilor, iar în 29 decembrie
1989 a fost ales preşedinte al
Cehoslovaciei. De pe poziţia
aceasta a pregătit alegerile
libere şi în 5 iulie 1990 a fost
ales pentru a doua oară în cea
mai înaltă funcţie de stat, dar
nici din această poziţie nu a
reuşit să salveze în 1992 destrămarea Cehoslovaciei în două
state independente: Republica
Cehă şi Republica Slovacă. A reuşit însă să orienteze cele două
state spre o politică internaţională apuseană. A contribuit
la intrarea Cehiei în Nato şi a
insistat ca Republica Cehă să
fie primită în UE, ceea ce s-a
şi întâmplat în 2004, când nu
mai era pe funcţie. Din 1993 a
deţinut funcţia de preşedinte
al Republicii Cehe două mandate
consecutiv.
Václav Havel se preocupa
de acţiuni caritative, mai întâi
cu prima soţie Olga, iar apoi
şi cu cea de-a doua, Dagmar. În
Nadácia Dagmar şi Václav au donat 50 de milioane Kčs destinate
sănătăţii, domeniilor sociale,
culturale şi educative.
Funeraliile lui Václav Havel s-au desfăşurat în 23 decembrie 2011 la Catedrala Sf.
Vit la Castelul Pragăi. În ziua
funeraliilor a declarat zi de
doliu şi Slovacia.
Cehii din România şiau amintit de Václav Havel la
slujba religioasă de dumunică,
iar la sediul zonal al UDSCR
din Moldova Nouă a fost ridicat
drapelul Cehiei în bernă.
JUBILEURI
Despre Un nădlăcan creativ care trăieşte la Bratislava
19
REZUMAT
scrie Ján Jančovic. Articolul
este dedicat lui Pavel Rozkoš,
care a împlinit de curând 75
de ani.
Pavel Rozkoš s-a născut la
1 ianuarie 1937 la Nădlac.
S-a înscris în cultura slovacilor din România ca dialectolog,
lingvist, folclorist, traducător şi prozator.
După terminarea Şcolii pedagogice în localitatea natală a
studiat limba rusă la Universitatea din Cluj. După terminare
a predat limba rusă la Universitatea din Timişoara. Mai târziu a lucrat la Academia Română
de Ştiinţe – filiala Timişoara.
După ce i-a pierdut pe cei mai
apropiaţi a plecat în Slovacia
unde s-a stabilit definitiv.
Pavel Rozkoš se numără printre primii cercetători slovaci
care au prelucrat informaţiile
despre limba şi cultura slovacilor din România după ce a
cules personal datele pe teren.
Astfel a luat naştere culegerea
Folklór Slovákov z rumunského
Banátu (Folclorul slovacilor
din Banatul românesc) publicată în 1983. Peste trei ani
sub coordonarea lui a apărut
culegerea de cântece populare
slovace Tečie voda po Maruši.
Pavel Rozkoš a colaborat la
elaborarea dicţionarului rusoromân şi a publicat articole cu
caracter literar – ştiinţific.
Titlurile acestora au apărut în
bibliografia personală întocmită
cu ocazia jubileului de 60 de
ani. A colaborat şi la revista
Naše snahy semnând rubrica dedicată limbii. Pavel Rozkoš are
merite deosebite în înfiinţarea
redacţiei slovace şi cehe la
studioul de radiodifuziune din
Timişoara la care însuşi a colaborat la început.
Primele încercări în domeniul prozei le-a citit la Cercul literar din Nădlac. Aceste
proze i-au apărut ulterior în
antologia Variácie. Urmează
apoi câteva proze de dimensiuni mai mari: Na svadbe – 1995,
Nenávratné roky – 1998, Z vojny
– 1999, Milutkamalutka – 1999.
Potrivit părerii autorului acestui articol Pavel Rozkoš se încadrează între cei
mai laborioşi traducători din
20
limba română în slovacă şi invers. În colaborare cu George
Balica a tradus în limba română
capodopera literaturii slovace
Zbojnícka mladosť, romanul lui
Ľudo Ondrejov.
Pavel Rozkoš e membru al
Societăţii Culturale şi Ştiinţifice Ivan Krasko din Nădlac,
membru al Asociaţiei Scriitorilor Slovaci din Slovacia, membru
al Uniunii Scriitorilor, Artiştilor şi Activiştilor Slovaci în
afara graniţelor Slovaciei. Din
anul 2001 e secretarul general
al acestei Uniuni.
Între anii 1990- 1994 a fost
vicepreşedinte al zonei Banat
a UDSCR.
Este activ şi după stabilirea sa definitivă în Slovacia.
Ia parte la organizarea conferinţelor ştiinţifice şi însuşi
contribuie cu prelegeri despre
viaţa slovacilor din România. La
conferinţa organizată cu ocazia împlinirii a 100 de ani de
la venirea lui J. G. Tajovsky
la Nădlac ca funcţionar bancar
a prezentat materialul J. G.
Tajovský în amintirea nădlăcanilor.
În ciuda vârstei sale
slovacul din Ţinuturile de Jos
Pavel Rozkoš este prezent la
toate manifestările organizate
de asociaţiile slovacilor, încheie Ján Jančovic.
CULTURĂ
La această rubrică consemnăm un eveniment important
pentru slovacii din zona Bihor
– lansare de carte.
De Crăciun la Căminul cultural din Valea Cerului pe lângă
programul adecvat sărbătorii
a avut loc şi prezentarea cărţii Vianočné sviatky Slovákov
z Bihoru a Salažu (Sărbătorile
de Crăciun la slovacii din Bihor
şi Sălaj). Cartea este concepută ca o monografie a autoarelor
Kristína Michalčáková şi Adriana Fúriková.
Sursa de inspiraţie pentru întocmirea monografiei a fost în
primul rând cercetarea pe viu
a obiceiurilor păstrate încă
în satele bihorene şi sălăjene. Pentru aceasta autoarele au
petrecut multe ore pe teren urmărind mai ales originalitatea,
frumuseţea, diversitatea şi valoarea artistică a materialului
oferit de subiecţii cu care au
stat de vorbă. Cele două autoare
au primit îndrumări preţioase
şi din partea preoţilor şi învăţătorilor din zonă. În munca
aceasta migăloasă, necesară
pentru o astfel de publicaţie,
autoarele au fost sprijinite de
deputatul A. M. Merka.
Cartea a apărut cu sprijinul
financiar al U.D.S.C.R.
CALEIDOSCOP
În articolul Nimeni nu
poate opri timpul care aleargă
învăţătoarea Mária Okulárová
din Derna împarte emoţia care
o încearcă cu noi, cititorii.
A trecut un semestru de când îi
modelează pe cei din clasa I şi
emoţia ei creşte odată cu copiii
pe care îi are în grijă urmărindu-i cum se formează sub ochii
ei. Cei de care s-a despărţit,
când au terminat clasa a IVa, şi-au încercat talentul cu
ocazia sărbătorilor Crăciunului
umblând cu Betlehemul, dovedindu-se astfel păstrători buni ai
tradiţiei, ceea ce o bucură pe
corespondenta noastră.
Şi Helena Draxel este cu
gândul la sărbătorile din luna
trecută şi în articolul Crăciunul ceh în România îşi schimbă
înfăţişarea consemnează câteva
informaţii cu privire la păstrarea obiceiurilor legate de
această sărbătoare.
Chiar dacă toţi ne bucurăm
de venirea Crăciunului în fiecare an, el ne apare aproape ca
fiind identic cu cel anterior,
dar nu atât de fermecător ca în
copilărie. Aceasta se datorează
faptului că obiceiurile şi tradiţiile se pierd încet – încet.
Cei care au ştiut să trăiască
deplin farmecul Crăciunului au
fost întotdeauna copiii. Din
păcate, astăzi, în majoritatea
cazurilor, nici ei nu se bucură pentru că vor colinda spre
bucuria altora, căci gândirea
materialistă a sărbătorii li s-a
impus şi lor. Amintim totuşi,
č. 1/2012
că la Sf. Elena anul acesta sub
îndrumarea doamnei Jitka Bonušová, coregrafa din Cehia, copiii
au prezentat un frumos program
de Crăciun.
În ce priveşte tradiţia
culinară de Crăciun, aceasta
se păstrează la sate, dar la
oraşe e pe cale de dispariţie.
Crăciunul devine doar un simbol
îndepărtându-se de înfăţişarea
sa necomercială.
Şi anul acesta UDSCR din
Filiala Banatul de Sud a stimulat
250 de copii pentru a-i conştientiza că aparţin etniei cehe.
VIAŢA RELIGIOASĂ
Crăciunul pentru copiii noştri este denumirea acţiunii care
se desfăşoară deja de 10 ani la
Biserica Evanghelică din Nădlac
în preajma Crăciunului.
Acţiunea despre care scrie akz
s-a desfăşurat în 18 dec. 2011,
adică în a patra duminică de Ad
ventum. Atunci copiii de la grădiniţe, şcolarii mici de la ciclul
primar, precum şi corul tineretului evanghelic au vestit prin
cântece, poezii şi scenete naşterea Domnului Nostru Isus Cristos.
Cei de la grădiniţe au fost
pregătiţi de educatoarele: Božena Bujtárová, Mgr. Jarmila Nagy
Juhásová, Mária Bonţea şi Violeta
Michalčaková, iar elevii primului
ciclu de învăţământ de învăţătorii
lor: Camelia Mărginean, Alžbeta
Medovarská, Rudolf Jaroš şi Štefan Sýkora.
În finalul programului corul
tineretului evanghelic instruit
de Mgr. Juraj Vanko şi cantorul
Ondrej Porubsky a intonat câteva
cântece cu tematica adecvată momentului acompaniat fiind de fanfara Nadlačanka. Parohia Evanghelică
a pregătit dulciuri pentru cei
cuprinşi în program.
A devenit deja tradiţie ca
elevii confirmanţi în anul în curs
să confecţioneze betlehemuri cu
ocazia Crăciunului. Acestea au
fost prezente în spaţiul bisericii şi anul acesta. Coordonatoarea
copiilor – confecţioneri a fost
şi de data aceasta Anna Karolina
Dovaľová, dir. adj. a liceului
din Nădlac.
REZUMAT
ACTIVITATEA POLITICĂ
Rubrica conţine câteva consemnări ale akz despre activitatea deputatului UDSCR, Adrian
Miroslav Merka.
4. dec. 2011 –
A. M. Merka a fost prezent la Pădurea Neagră, jud. Bihor unde
s-a desfăşurat şedinţa Filialei Bihor – Sălaj – Satu Mare a UDSCR.
10. dec. 2011 - Deputatul A.
M. Merka este prezent la Zilele
culturii slovace din Nădlac.
11. dec. 2011 A. M. Merka
a vizitat localitatea Gârnic
unde au început lucrările de
reabilitare a Muzeului ceh.
14. dec. 2011 Împreună cu
Dagmar Repčeková, ambasadoarea
Republicii Slovace, preşedintele UDSCR a luat parte la
prezentarea brendurilor firmelor
din jud. Bihor.
16. dec. 2011 Deputatul nostru a fost invitat la inaugurarea staţiei
SMURD de la Zalău.
17. dec. 2011 A. M. Merka
a participat la Concertul de
Crăciun de la Oradea. La atmosfera sărbătorească a contribuit ansamblul folcloric Cerovina cu prezentarea obiceiului
Dorota.
ŞCOALĂ
În articolul Pentru bucuria
copiilor akz relatează fapta
unui grup de elevi din clasa a X
–a C care a răspuns la iniţiativa dir. adj. A. K. Dovaľová şi
a dr. Štefan Kováč. Îmbrăcându-şi hainele de moşi crăciuni
elevii Alain Kováč, Alex Híreš,
Cythia Orságová, Anka Pavelková, Erika Tušková s-au deplasat
la grădiniţele slovace cu un sac
plin de bunătăţi împărţind celor mici bomboane şi ciocolată.
Cadourile lor au fost primite
cu bucurie, mai ales că fiecare
dintre copii a trăit deja în
atmosfera sărbătorii aşteptate.
Aceeaşi bucurie şi zâmbete de
recunoştinţă s-au citit pe feţele elevilor de la ciclul primar
pe care i-au vizitat cu cadourile aşteptaţii moşi.
Despre Întâlnirea învăţă-
torilor slovaci, întâlnire care
a devenit tradiţională, scrie
Ivan Miroslav Ambruš.
În 9 ianuarie 2012 la sediul UDSCR s-au întâlnit cadrele
didactice slovace care predau
la liceul din Nădlac. Această
întâlnire a fost o acţiune comună a OL a UDSCR şi a Parohiei
Evanghelice din oraş. În mijlocul cadrelor didactice a fost
prezentă şi Vieroslava Tímárová, reprezentanta noastră la
Ministerul Educaţiei, Cercetării, Tineretului şi Sportului,
inspectoare de specialitate,
precum şi prim – vicepreşedinte
al UDSCR, Pavel Hlásnik împreună
cu secretara Uniunii şi redactoarea – şefă a revistei Naše
snahy, Bianca Unc.
Celor prezenţi li s-a adresat
mai întâi Dušan Šomrák, preşedintele OL a UDSCR care a accentuat importanţa învăţământului
în limba slovacă pentru păstrarea identităţii noastre naţionale. Au mai vorbit Nicoleta
Husarik, directoarea Liceului
J. G. Tajovský din localitate şi
Pavel Nagy Gyuris Krokoč, curatorul comunităţii bisericeşti,
care a amintit de participarea
bisericii la reconstrucţia grădiniţelor slovace şi a amenajării clădirii liceului cu scopul
de a mări spaţiul pentru activitatea instructivă a elevilor.
Au urmat discuţii libere la un
pahar de şampanie.
DIN VIAŢA UNIUNII
Sub egida UDSCR şi a Departamentului pentru relaţii interetnice s-a desfăşurat în judeţul Bihor proiectul Dialogul
intercultural slovaco – tătar Să
ne cunoaştem mai bine cu participarea Uniunii Democratice
a Tătarilor Turco – Musulmani
din România.
Celor 18 copii de naţionalitate tătară din jud. Constanţa
li s-a oferit posibilitatea de
a cunoaşte cultura slovacă din
jud. Bihor. În acest scop copiii tătari au vizitat în prima
zi primăria, biserica şi Şcoala
generală din Şinteu, în a doua
zi la Borumlaca tătarii şi slo-
21
REZUMAT
vacii au prezentat publicului un
program de dansuri şi cântece,
iar a treia zi oaspeţii au petrecut timpul cu copiii de la
Liceul Teoretic Jozef Kozáček
din Budoi.
Cu următoarea informaţie
vine tot arl.
În 26 dec. 2011 la Valea
Cerului slovacii au făcut un
concurs de preparate culinare
specifice zonei Bihor. La concurs au participat şase grupe
de concurenţi din tot atâtea
organizaţii UDSCR. Concurenţii
au pregătit tăieţei cu brânză,
cârnaţi, sarmale, gulaş, găluşte cu brânză, točne, (preparat
culinar pe bază de cartofi).
În cadrul programului artistic a evoluat ansamblul Cerovina.
La acţiune a participat A.
M. Merka, preşedintele UDSCR.
Informaţiile despre Întâlnirea de la Szeged ne-au parvenit de la I. M. Ambruš. Autorul
articolului relatează că în ultima lună a anului trecut reprezentanţii comunităţilor slovace
din Ungaria, România şi Serbia
s-au întâlnit pentru a analiza
munca desfăşurată în parteneriat pe parcursul anului.
Toţi cei prezenţi au fost de
acord că acţiunile comune au
fost reuşite. Ele au demonstrat
că Ţinuturile de Jos constituie un element activ capabil
nu numai să conserveze, dar să
şi creeze valori. Deosebită
a fost organizarea la Bratislava a iarmarocului din Ţinuturile de Jos, acţiune finanţată de
Departamentul pentru Slovacii
din Diasporă.
Pentru anul acesta au fost
propuse spre finalizare 25 de
proiecte comune. Dintre acestea slovacilor din România le
revine gestionarea următoarelor
proiecte: Concursul itinerant
pentru liceeni, Festivalul –
concurs de muzică populară Cez
Nadlak je..., Festivalul folcloric al tineretului din Valea
Cerului, Tabăra pentru copii
– Meseriile populare slovace
din Ţinuturile de Jos, Revis-
22
ta comună Dolnozemský Slovák,
Acordarea Premiului Ondrej
Štefanko – acţiune însoţită de
seminarul internaţional – Mărturii ale vieţii slovacilor în
Ţinuturile de Jos, Workshopul
Tineretul slovac în Ţinuturile de Jos şi implicarea lui în
viaţa comunităţii, Enciclopedia
slovacilor din diasporă pentru
copii şi tineret.
LOCALITĂŢILE NOASTRE
În noua rubrică vom prezenta contribuţia deputatului
nostru la dezvoltarea localităţilor cu populaţia minoritară slovacă şi cehă.
Astăzi vorbim despre localităţile din judeţul Arad. A.M.
Merka obţine în fiecare an
mijloace financiare importante
pentru parohiile evanghelică,
catolică, apostolică din Nădlac şi Peregul Mare.
Parohia Evanghelică din
Nădlac a folosit acest sprijin financiar pentru repararea
parţială exterioară şi interioară a bisericii şi a mai
multor clădiri pe care le are
în patrimoniu. Astfel deputatul nostru a contribuit la
crearea unor condiţii minunate
pentru asigurarea funcţionării
programului prelungit la grădiniţa slovacă.
Ajutorul financiar dat Parohiei Catolice din Nădlac a fost
investit în schimbarea ferestrelor clădirii bisericeşti în
care funcţionează patru clase
primare slovace şi în mici reparaţii ale bisericii.
Biserica Apostolică din
Nădlac şi-a reparat cu banii
obţinuţi Casa de rugăciuni şi
sala destinată botezului.
Deputatul şi-a exprimat
consideraţia faţă de nădlăcanii care prin activitatea lor
au jucat un rol important în
menţinerea conştiinţei naţionale şi drept recunoştinţă le-a
înmânat în mod festiv diplome
şi medalii pe scena Casei de
Cultură din Nădlac.
Datorită lui A. M. Merka
avem un reprezentant slovac la
prefectura jud. Arad.
ŞTIRI CULTURALE
După slujba religioasă de
duminică din 18 dec. 2011 la
Parohia Evanghelică s-a ţinut
şedinţa presbiterială. Punctul
principal al întâlnirii a fost
aprobarea unuia dintre cele două
proiecte ale monumentului care
urmează să fie dezvelit cu ocazia festivităţilor organizate
la 200 de ani de la aşezarea
pietrei de temelie a bisericii
evanghelice slovace din Nădlac.
Autorul celor două proiecte este
artistul plastic Rudolf Kočiš.
În 29 dec. 2011 s-a ţinut
ultima şedinţă din an a Cercului literar Ondrej Štefanko.
Din creaţia proprie au citit
Anna Rău-Lehotská – proză şi
Pavel Husárik – poezii.
Săptămânalul Ľudové noviny din Ungaria consemnează
în nr. 52/2011 că slovacii din
Ungaria, România şi Serbia au
semnat noi proiecte comune de
colaborare.
Nový život, revistă lunară, editată de Centrul Editorial Slovac din Báčsky Petrovec,
publică interviul redactoarei
Etelka Farkašová cu Dagmar Maria Anoca cu titlul: Lucrurile
trebuie privite cu ochiul femeii.
Calendarul din Békéscsaba
pe anul 2012 publică la rubrica
Din literatura şi arta Ţinuturilor de Jos şase poezii ale lui
I. M. Ambruš şi o proză scurtă
a Annei Rău-Lehotská.
La Editura Universităţii
Bucureştene a apărut al patrulea volum al publicaţiei slaviştilor Romanoslavica. Volumul
este dedicat celor 80 de ani de
viaţă ai lui Corneliu Barborică. Articolul introductiv este
semnat de D.M. Anoca. Aceeaşi
D.M. Anoca semnează şi câteva
recenzii precum şi articolele
dedicate jubileului Silviei
Niţă-Armaş. Tot ea semnează
şi articolul In memoriam prof.
Gheorghe Călin.
A rezumat Anna Chişa
č. 1/2012
Tvorivý Nadlačan
žijúci v Bratislave
JUBILEUM
K 75. výročiu narodenia
Dolnozemec, dnes už Bratislavčan Pavel R o z k o š sa narodil 1.1.1937
v Nadlaku a do kultúry Slovákov v Rumunsku sa zapísal ako dialektológ, výskumník, lingvista, folklorista, prekladateľ a neskoršie aj ako prozaik. Po skončení základnej školy a pedagogického gymnázia v rodisku, pokračoval v štúdiu na
vysokej škole v Kluži, kde vyštudoval ruštinu. Pôsobil na univerzite v Temešváre
a neskôr ako vedecký pracovník na temešvárskom pracovisku Rumunskej akadémie vied. Keď stratil najbližších, jeho ďalšie kroky smerovali na Slovensko,
kde sa v roku 2000 natrvalo presťahoval.
V roku 1983 vydal zbierku Folklór Slovákov z rumunského Banátu, ktorá je prvou zbierkou tohto druhu v Rumunsku. O tri roky neskôr pod jeho vedením vyšla zbierka „Tečie voda po Maruši“, na ktorej sa podieľal kolektív autorov. Pavel Rozkoš je v odborných kruhoch známy svojimi článkami z lingvistiky, dialektológie a etnológie, ktoré publikoval nielen v Rumunsku, ale aj na Slovensku
a Maďarsku. Patrí medzi prvých slovenských výskumníkov, ktorí zbierali v teréne a potom teoreticky spracúvali informácie a poznatky o kultúre a jazyku rumunských Slovákov. Podieľal sa aj na zostavovaní synonymického rusko-rumunského slovníka a publikoval články literárnovedného charakteru. Tituly jeho prác
sú zhrnuté v osobnej bibliografii, ktorá vyšla pri príležitosti jeho 60-ročného jubilea. V oblasti komunikácie so širšou verejnosťou sa prejavil ako činný publicista na stránkach časopisu Naše snahy príspevkami orientovanými na kultúru,
viedol v ňom jazykovú rubriku, zaslúžil sa o založenie slovenskej a českej redakcie v temešvárskom rozhlase a spolupracoval na vysielaní relácií. S prvými
pokusmi v oblasti literárnej prózy sa Pavel Rozkoš uviedol na zasadnutí Literárneho krúžku v Nadlaku. Krátke prózy mu potom vyšli v antológii Variácie a v časopise Naše snahy. Knižný debut zaznamenal širšie koncipovanou prózou Na
svadbe (1995) a ďalšími dielami Nenavrátené roky (1998), Z vojny (1999). Je aj
autorom eroticky ladenej prózy Milutkamalutka (1999), ktorú vydal pod pseudonymom Peter Kratochvíľa. V úlohe prekladateľa sa počtom preložených diel zaraďuje medzi najplodnejších slovenských prekladateľov z rumunčiny do slovenčiny a naopak. V spolupráci s George Bulicom preložil skvost slovenskej literatúry Zbojnícku mladosť od Ľuda Ondrejova do rumunčiny. Kniha vyšla v bývalej
Juhoslávii. Pavel Rozkoš predkladal zo slovenskofónneho i rumunskofónneho
prostredia vôbec, čím sa v zozname preložených diel ocitajú aj práce menšinových autorov zo Srbska – padinského rodáka Michala Badinku a Rumuna Mihai
Avramescu. Pavel Rozkoš bol jedným z iniciátorov zloženia Literárneho krúž-
ku Jozefa Gregora Tajovského v Temešváre, je členom Kultúrnej a vedeckej spoločnosti Ivana Krasku v Nadlaku, Spolku slovenských spisovateľov
na Slovensku (1994), Únie slovenských spisovateľov, umelcov a kultúrnych pracovníkov mimo územia Slovenska (1993), roku 2001 zvolený za
jej generálneho tajomníka. V rokoch
1990 – 1994 bol podpredsedom Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku za temešvársku oblasť. Po presťahovaní na Slovensko sa
aktívne zapája do činnosti Spolku Slovákov z Rumunska, kde zastáva funkciu podpredsedu. Ako vedecký pracovník a prekladateľ s dlhoročnými skúsenosťami sa aktívne podieľa na organizovaní vedeckých konferencií, na ktorých vystupuje s prednáškami o živote Slovákov v Rumunsku. Bol napríklad jedným z mála, čo pri príležitosti
stého výročia príchodu Jozefa Gregora Tajovského za bankového úradníka v Nadlaku, vystúpil s prednáškou
J. G. Tajovský v spomienkach Nadlačanov. Nechýba takmer na žiadnom
podujatí, ktoré v Bratislave organizujú spolky dolnozemských Slovákov. Tak
ako tečie voda po Maruši, tak aj tomuto poslovi z Dolnej zeme pribudli rôčky a prvého januára sa dožil v Bratislave už svojich sedemdesiatpäť tvorivých rokov.
Ján Jančovic
23
NAŠI DOPISOVATELIA
Naozaj ten čas tak rýchlo beží, že
sa nám ani nechce veriť, ale všetko
to zbadáme najmä na našich deťoch a
nových generáciách. Veľakrát sa nám zdá,
že nedávno sme boli aj my len malé deti. Do
minulosti sa radi vraciame, ale všetko to pre nás
ostáva už len veľký sen. S obrovskou radosťou
si spomíname na naše detstvo, na dni mladosti a
zavše si povieme: „boli časy, boli, ale sa minuli...”.
Hociže už prešlo pár mesiacov odkedy sme začali
nový školský rok, nemôžem tak jednoducho zabudnúť na
tie emócie, ale aj na radosť našich detí. Keď som počula,
že prváčikov je štrnásť, tak som naozaj zacítila v srdci veľkú
radosť. Je to naozaj pekný počet detí, keďže v našich dňoch
už počet detí veľmi klesá.
Nemôžem zabudnúť ani na chvíľu, keď moji bývalí štvrtáci
prišli navštíviť prváčikov, nemohli sa im uprizerať a samozrejme
sa im nechcelo ani veriť, ako ten čas tak rýchlo ubehol. Boli aj žiaci,
ktorým slzy v očiach hrali, rozlúčili sme sa veľmi ťažko a hociže to
bolo trošku aj s plačom, určite tá chvíľa ostane navždy v našej pamäti.
Nechcelo sa im ani veriť, že aj oni boli takí malí a ako rýchlo prešli tie
štyri roky.
Chvíle prežité spolu sa nedajú tak rýchlo zabudnúť, ale v srdciach nám
zostávajú len krásne spomienky. Neuveriteľné je, že každý rok máme v prvom
ročníku v škole polovicu detí slovenskej národnosti. Mňa osobne to teší a som
veľmi rada, že takto sa môžeme lepšie pričiniť o zachovanie našej etnickej a kultúrnej identity, lebo nikdy netreba zabudnúť na svoje korene.
Naše deti sú naozaj šikovné, radi sa zapájajú do všetkých spoločenských a náboženských aktivít, čím napomáhajú zachovávaniu zvykov a obyčají. Menšie deti ledva
čakajú Vianoce, ale aj tí väčší sa tešia, keď dostanú možnosť stať sa betlehemcami.
Podosiaľ nás betlehemci potešili svojím programom každý rok a budeme radi, ak sa táto
obyčaj zachová aj naďalej.
Už raz darmo, čas rýchlo beží a naše deti už majú svoje deti.
ČAS BEŽÍ,
NIKTO HO
NEZASTAVÍ
Štefan Brenkuc
Denisa Irina Bumbuiová
Jozef Kadlec
Adrian Gabriel Cheregi
Cosmina Maria Galová
Andrej Gajdoš
Kristína Larisa Lakatošová
Alexandru Mare
Pavel Ján Mlinarčík
Andreea Dária Okulárová
Emanuel Potra
Claudiu Marin Silaghi
András Gabriel Szekely
Eduard Silviu Szentgyorgyi
Učiteľka: Mária Okulárová
Základná škola I-VIII Derna
24
č. 1/2012
NAŠI DOPISOVATELIA
Od septembra do Vianoc
Gemelčička je môj domov. Je to pekná dedina, v ktorej je škola, kostol, fara
a obchod. Kostol, do ktorého chodí veľa
ľudí, je pekný a veľký. Škola je kúsok
na kopčeku. Je pekná, nová a chodíme
do nej rady... Na Gemelčičke sú domy
ďaleko od seba na kopcoch. Cesty sú
také, že keď prší, alebo napadne sneh,
nedá sa prísť, ani odísť. Nejazdí tu veľa
áut, ľudia chodia viac peši. Tu je iný
vzduch, veľa stromov, hory... Na jar sa
seje, sadia sa zemiaky, v lete sa krumple okopú, kosí a hrabe sa seno, žne sa
obilie. Na jeseň sa zemiaky vyberajú,
zbierajú sa hríby, bráni sa, sejú sa oziminy a chystá sa drevo na zimu. V zime
je zima, ale je dobre, lebo sa hráme so
snehom, robíme snehuliakov a nie je
až tak veľa roboty a všade je bielo...
Tak píše o svojom rodisku šiestačka
Martinka Valičeková, žiačka Základnej
školy v Gemelčičke v Rumunsku, kde
vyučovacím jazykom je jazyk predkov
- slovenčina.
Jej spolužiak Janko Smitek svoju
obec v Plopišských horách, v župe
Şalaj opisuje takto: Moja dedina je
rozložená na kopcoch a bývajú v nej
Slováci. Zaoberajú sa najviac poľnohospodárstvom. Pestuje sa tu žito,
ovos, krumple a všelijaká zelenina. Na
jar je tu veľa práce, vozí sa hnoj, potom
sa sadia zemiaky, bránia, dva razy
okopú. V lete je dosť práce tiež. Kosí
sa tráva, suší, zhrabuje do petrencov,
ukladá na kopy, aby v zime bolo pre
kravy, kone. Potom sa žne a na jeseň
sa vyberajú zemiaky...
Janko Chovanec vo svojom slohu
píše o každodennej práci z pohľadu
ôsmaka: Na jeseň je veľa roboty a je
ťažká. Ale musíme robiť, lebo keby sme
nerobili, tak nemáme na zimu obživu.
Najviac roboty je so zemiakmi. Ale keď
ich máme vo dvore, tak to ide... Keď
prejde robota na poli, chystáme drevo
a predávame ho...
Gemelčička je rozlohou rovnako
veľká, ako hlavné mesto Rumunska
– Bukurešť. Tiež má 42 km2, ale obyvateľov je o hodne menej. O to viac
je obrobenej pôdy, ktorá dáva obživu
ľuďom i zvieratám, ale z domácich
bioproduktov zostane aj na predaj pre
tých, ktorí nevedia, čo je práca na poli,
alebo sa im podarilo vyhnúť sa drine.
V škole v Gemelčičke je spolu s predškolákmi 106 detí. Má dve pobočky:
Kúty, nazývané Na zákrute, ktorú postavila v roku 1936 bývalá ČSR. Druhá
pobočka je Varatík. Tam chodia žiaci
prvého stupňa do malotriedky preto,
aby nemuseli prejsť pešo niekoľko
kilometrov do školy v centre dediny.
V centrálnej škole je škôlka, v ktorej je
zapísaných 16 detí, vrátane predškolákov. Najmenšia, Marianka má tri roky,
svoju vlastnú reč, ktorej rozumejú len
jej traja bratia. Každé ráno s nimi príde
s úsmevom do školy. Dalo by sa povedať, že je to rodinná škola, lebo detí je
tu z niektorých rodín aj šesť. Je to výhoda, lebo škôlkárov „veľkáci“ z piatej
triedy vedú pešo domov popri ceste, a
trvá im to, ak sa nezabavia a nepohrajú
na lúke, asi hodinku. Ale to je najmenej.
Deti chodia do školy rady.
Na prvom stupni si zvykajú samostatne pracovať, lebo sú dve triedy v jednej
miestnosti, a tak sa učia nielen svoje
učivo, ale započujú aj to, čo sa učia tí
starší. Samozrejme že vedia vynikajúco
upriamiť pozornosť aj na svoje úlohy,
pretože učiteľky ich kontrolujú a vedú
k tomu, aby nevyrušovali ostatných, ale
riešili zadanie.
Deti majú slovenčinu v malíčku.
Samozrejme, že hovorovú reč, lebo...
Dvesto rokov, odkedy sem prišli, sa zapísalo do slovníka obyvateľov a vďaka,
alebo kvôli zlým cestám sa slovenská
reč uchovala a je minimálne deformovaná cudzími vplyvmi. Rumunčina sa
síce mieša do reči, ale len v novších
slovách. Našťastie televízne programy zo Slovenska obohacujú slovník
tunajších obyvateľov. Mnohí mladí
odchádzajú študovať a pracovať do
materskej krajiny. Nečudo, dobre ovládajú jazyk. Ak sem zvítate, zdá sa Vám,
že ste niekde na Slovensku, v kopcoch,
ďaleko od hluku a štýlu veľkomiest.
Pokoj, ticho, oblaky, hmla, hviezdy...
bližšie k oblohe.
Od septembra sa nielen učia, píšu
testy, ale aj tancujú, recitujú, spievajú... chodia na bohoslužby. Návšteva
kostola patrí k rodinným zvyklostiam.
Nedeľná omša začína o jedenástej
dopoludnia, aby bolo možné dôjsť aj
z najvzdialenejších častí obce. A v kostole sú starí, mladí aj najmenší. Deti si
zvykajú od malička. Kedysi bývali omše
v škole. Stará škola bola postavená
skôr ako kostol. Cez týždeň sa učilo,
v nedeľu boli bohoslužby i večerná
škola pre starších. Slovenskí učitelia
sem chodievali už od roku 1913. Prvý
učiteľ, Štefan Rohnák, prišiel už pred
1. svetovou vojnou . Zaujímavosťou je,
že pán učiteľ Rudolf Dočolomanský
mal v triede na vyučovaní 264 žiakov
denne.
Okrem rumunčiny sa na škole všetky
predmety vyučujú v slovenčine. Slovenský jazyk vyučujú lektori vyslaní
z materskej krajiny. Pôsobila tu Dagmar Králiková, Vladimír Dolinay. Od
septembra začali nový rok s novou
učiteľkou. Koncom roka odchádza do
dôchodku učiteľka prvého stupňa, bývalá zástupkyňa riaditeľa školy, Mária
Klimentová. Svoje povolanie učiteľky
1.stupňa začala aj končí v Gemelčičke.
Žila pre deti a školu. Pamätá na časy
v starej budove školy a dva roky si užila
aj výhody v novopostavenej budove.
Bude nám chýbať. Rodičia ju volajú
„človek ze srcem“. Ale dostalo sa jej
aj ocenenia v Zalau. Na inšpektoráte
si uctili pedagógov, odchádzajúcich
do dôchodku poďakovaním za prácu
príjemným programom. Najdojemnejší
bol príchod do budovy, kde po schodoch, pomedzi špalier detí a za ich
potlesku a úsmevov, kráčali ocenení
pedagógovia. Dobrý učiteľ však nikdy
neodchádza. Zostáva v každom dieťati
tým, že mu dáva kúsok seba...
V Gemelčičke bola tento rok nádherná a teplá jeseň. Aj Mikuláš prešiel bez
snehu. Očakávanie, darčeky, radosť a
rozžiarené oči detí... Mikuláš tentokrát
25
NAŠI DOPISOVATELIA
prišiel do školy bez umelých fúzov a
brady. V biskupskom rúchu s čiapkou
a berlou prekvapil deti Martin Roľník,
pán farár aj učiteľ zároveň. Porozprával
deťom o legende, ktorá sa viaže s menom svätého Mikuláša, o jeho smutnom
detstve i o symbolike dávania darov.
Vysvetlil im, prečo je na obrazoch zobrazovaný Svätý Mikuláš s berlou, i akú
funkciu tá berla mala kedysi. A malí
i veľkí recitovali, spievali po slovensky
i po rumunsky a tešili sa z darčekov od
svojich učiteľov i od pobočky Európskej
komisie na Slovensku.
December bol štedrý na darčeky.
Rozdávali ich v kostole, dokonca
dvakrát. Prvýkrát to boli darčeky zo
Švajčiarska, pred Vianocami doniesol
darčeky od dobrých ľudí z Nemecka
Mirko Jaroš, jeden z rumunských
Slovákov z Banátu.
Balíčky sladkostí dostali deti aj od
Obecného úradu v Plopiši aj od Demokratického zväzu Čechov a Slovákov v Rumunsku. Školáci dostali darčeky aj od svojich učiteľov. Najmenší,
ktorí ešte nemajú rok, ich dostali od
pána dekana Roľníka.
December bol bez snehu, ale bohatý na mimoškolské aktivity. Pocta
majstrovi, tak sa volalo podujatie, na
ktorom recitovali všetci žiaci druhého
stupňa a tlieskali tí menší. Stretnutie
s poéziou Majstra sa konalo pri príležitosti nedožitých 83. narodenín Milana
Rúfusa. Nebol to Štebot v rodnom
hniezde, tradičné podujatie malých
i veľkých v Závažnej Porube, rodisku
básnika. Bol to štebot detí, ktoré si
ďaleko od Slovenska, uchovávajú slovenčinu a vzdali hold majstrovi slova.
Zapojili sa do kruhu tých, ktorí si ctia
hodnoty, predkov, aj dobré a čisté slovo
básne. MŠVVaŠ SR finančne podporilo
súťaž v prednese poézie Milana Rúfusa. Ale nielen víťazi, ale všetky deti
dostali ceny – slovenské knihy.
26
Ako o tom písali žiaci? Zlatka Sojková zaznamenala: Poniektorí recitovali veľmi pekne. Ôsmačka Hanka
Zetochová dostala prvé miesto. Aj jej
spolužiak Milan Mareček mal veľmi
dlhú báseň, ale zvládol to a tiež získal
prvé miesto. Tretie miesto získal Janko
Jablončík. Od večera do rána sa naučil
jednu krásnu báseň o kráse. Siedmaci
mali iba dve prvé miesta. Krásne recitovali Marienka Koniariková a Martin
Račák. V šiestej triede bola na prvom
mieste Martina Valičeková, na druhom
Ferko Kurek a na treťom mieste Milka
Michalčáková s básňou Modlitba za
Slovensko. V piatej triede mala prvé
miesto Bianka Koniariková a na druhom mieste boli dve supersestry. Majú
ešte tri sestry aj brata a recitovali super.
Volajú sa Kristínka a Janka Sekáčové
a nie sú dvojičky.
Výherkyňa Hanka píše o svojich
dojmoch takto: Keď sme recitovali, tak
každý z divákov nám držal palce. A nielen diváci, ale aj naši súperi. V porote
sme mali našu pani učiteľku slovenčiny
Eriku Fajnorovú, pani učiteľku prvého
stupňa Máriu Klimentovú a našu triednu
pani Annu Trojákovú. Každý súťažiaci
mal pred vystúpením veľkú trému, pretože sa bál, že zabudne báseň. Priznám
sa, že aj ja som mala veľkú trému. Ale
našťastie som báseň nezabudla a zarecitovala som ju, myslím, dobre, pretože
som vyhrala prvé miesto. Hodnotili nás
aj diváci a získala som aj cenu divákov.
Aké mali pocity tí, ktorí nevyhrali?
Jarka Šuľanová hodnotí podujatie
takto: Keď som recitovala, tak som
mala strach. Nevedela som, či mám
stadiaľ odísť, alebo omdlieť... Bolo to
ťažké. Ale stálo to za to, že som si to
vyskúšala. Asi sme mali všetci strach.
Po recitácii sme dostali malé občerstvenie. Jabĺčka, sladkosti a detský ovocný
vianočný punč. Bol dobrý. Keby sme
mali teraz ešte raz recitovať básne,
tak by som už s tým nemala problém.
Spokojne by som išla a nemala by som
strach. Na druhý deň sme sa dozvedeli
výsledky a dostali ceny. Asi boli všetky
deti vďačné a spokojné.
Týždeň pred Vianocami priniesli žiaci
do školy stromček. Osadili ho na podstavec. Krásnu jedličku dievčatá vyzdobili. Rozvoniavala pri vstupe do budovy
a dotvárala pokojnú atmosféru Vianoc,
ktorú týždeň pred Štedrým dňom dofarbil nabielo aj nečakane veľký sneh.
Prituhlo, dá sa guľovať, šmýkať, chodiť
do školy na lyžiach. Aj do školy a kostola je ťažšie prísť, ale deti chodili rady
a s úsmevom. Chystali s Milosrdnými
sestrami Sv. kríža vianočný program.
Prirodzené je, že v programe v Božom
chráme chceli účinkovať všetci...
Ak sa Vám zdá, že Vaše deti by potrebovali zmeniť pohľad na svet, že sa im
stáva, že sú neposlušné viac ako treba,
pošlite ich sem. Na dlhšie prázdniny. Do
rodiny. Pomôžu okopávať zemiaky, hrabať seno, starať sa o dobytok, vyberú
sa pešo do obchodu či do školy a vrátia
sa o dobrú hodinu či viac. Oddýchnu si
od smogu a dravosti davu veľkomiest,
od hypermarketových reťazcov a konzumnej kultúry. A ten, kto vie, ako sa
pracuje na chlieb, si vie vážiť aj prácu
iných. Aj darčeky. Aj slovo a úsmev.
A cenné sú nie veci, ale zdravie,
radosť, šťastie, láska pre celú rodinu...
A preto si v liste pre Ježiška na slovenskej pošte v Rajeckej Lesnej tohto
roku prečítajú v liste z Gemelčičky aj
túto prosbu osmaka Milana: Verím
v Teba, že si milosrdný, dobrotivý, že
každému splníš želanie, ak Ťa o niečo
v dobrom zmysle žiada. A ja Ťa prosím,
aby si mi tiež splnil želanie. Potrebujem
pevné zdravie, lebo mám ďaleko do
školy. Chodím do školy v zime denne
po veľkom snehu 10 kilometrov. Len
o toľko ťa žiadam...
Erika Fajnorová
č. 1/2012
NAŠI DOPISOVATELIA
Vlaňajšie putovanie po Rumunsku,
Slovensku a Dolnej zemi
Pozastavil som sa nad tým, že
vlastne ani vlani, ani toho roku som
nebol dovolenkovať s rodinou, že sme
neboli, ako to už bývalo tradíciou, ani
v prímorskej zóne, ani na horách.
Nuž, ako sa to len mohlo stať?
Kríza?
Recesia?
Ani nie. Len opravy a úpravy rodičovského domu. Len všedné, každodenné roboty. A predsa, predsa som
v zápisníku, pomaly, ale isto, začal
nachádzať to, čo mi čas naplnilo, čo
ma pobavilo a na čo zabudnúť naozaj
netreba.
Podobne, ako aj v predošlých rokoch, som sa spolu so skupinou záujemcov o archeológiu vydal do Turdy.
Na týždeň. Odhaľovať rímsky starovek.
Postretať starých známych. V zostave
nás bolo šesť. Málo? Veľa? Myslím
práve tak akurát.
Potrebné bolo zohnať prostriedky
na prepravu. Našli sa dvaja ochotní
predsedovia našich poľnohospodárskych združení či asociácií, aby som
obišiel zaznávaný pojem družstvo.
Páni predsedovia Pavel Mokoš a Michal Koska pomohli aj tentoraz.
Pán farár Juraj Vanko, ktorý cestoval do Klužu, či do Kluže, zviezol
ochotne časť výpravy.
Cestovali sme, ako ináč, cez Maďarsko. Od Nadlaku po Salontu. Odtiaľ už
územím rodného Rumunska. Môj syn,
Andrej, nám v Kluži prenechal byt, aby
sme mali kde prenocovať.
Skupina sme boli tentoraz zmiešaná. Traja žiaci, dvaja učitelia, jeden
absolvent našej strednej školy. Aby to
bolo aj ,,dľa mena” učiteľka Kristína
Kmeťová, Patrick Kisel, Andrei Paul
Sidor, Luiza Bircea, Juraj Alexander
Bálint a ja, autor, vtedy plánu výpravy,
teraz článku. Po Kluž, v prvej etape, a
v druhej po Turdu, nám pomáhal Mgr.
Juraj Vanko.
Čo všetko sme za necelý týždeň
stihli?
Nuž vidieť Kluž a Turdu, zúčastniť
sa každodenných vykopávok pri štyridsaťstupňových teplotách, potešiť sa
drobným nálezom, akými boli bronzový
fragment sošky a keramika, detektorom objavené kúsky olova a železa,
peknučký opracovaný polodrahokam,
súčasť niekdajšieho rímskeho prsteňa.
Poobedia nám dopriali zájsť si do údolia riečky Copan, pohrať sa na rybárov,
opiecť slaninku, ale i nie najkresťanskejším spôsobom zadováženú kukuricu. Navštívili sme aj Múzeum, ktoré
po dvoch päťročniciach opráv chystalo
vernisáž. Žiaľ, tú sme už nevideli. Bola
až pár dní po našom odchode. Zlatá
mládež sa vydala aj do soľnej bane.
Veď tá je iba pár krokov od internátu, v
ktorom sme bývali. Zdarma, ako ináč,
veď aj tu sme našli pochopenie.
27
NAŠI DOPISOVATELIA
Neobišli sme ani kúpalisko, veď sú tam, za Turdou,
prepadlinové slané jazerá, slanšie ako čiernomorská voda.
Pochod na Cheile Turzii sa tentoraz nekonal. Čas bol
krátky. Najmä že Kristínu, Jura a Paťa povinnosti odvolali
už v sobotu ráno, tentoraz vlakom, späť do Nadlaku.
Trojica nás, nenáhliacich sa, ešte pobudla v Turde ďalší
deň. Využili sme ho tentoraz na návštevu kúpaliska a
múzea. Prešli sme sa po lapidáriu. Večer sme si pobalili
veci. Ráno sme sa vydali na cestu domov. Nasledovalo
ale desať zastavení. Prvé už za bránou internátu, či
vlastne pred ňou. Poprezerali sme si stredovekú budovu
kostola, ktorý je v tesnom susedstve internátu. Potom
sa už vyrazilo do Kluže. Tesne pred obedom. Zastávka
v Kluži poslúžila navštíveniu Bašty krajčírov a výstavy
detských výtvarných prác v nej, centra, stretnutiu sa s
Andrejom, nákupu kníh, ako i akumulátorov do foťáka, o
ktorom kdekto tvrdí, že sa ním nafotené zábery nedajú
časopisecky publikovať. Zachytili sme ním vedľa budovy
klužskej Univerzity aj maďarsko - sikulský jarmok.
Ďalšie tri zastavenia sa odohrali cestou. V lokalitách,
kde sa predávajú suveníry. Kupovali sme. Aj pre seba, aj
pre tých doma. Veď sa to patrí.
Zastavenie v lokalite Ciucea viedlo k vyše hodinovej
prechádzke kaštieľom, v ktorom žili Ady Endre a Octavian
Goga. Dvaja poéti, priatelia. Tam je, v mauzóleu postavenom vdovou, pochovaný Goga.
Pomaly, ale isto, sa odvíjal náš poobedňajší čas. Tak
sme už zastali iba pre očarujúci výhľad na parkovisku v
Piatra Craiului. Cez Borod sme prešli pozorne. Volali sme
šaranskému riaditeľovi, Jožkovi Podhorovi. Aj nás srdečne
zval na deň Borodu, lenže nám bolo naponáhlo. Doma nás
čakali. Luiza totiž mala sláviť svoje sedemnáste narodeniny. Z Alešdu sme ešte zavolali rodine Michala Karkuša.
28
Ten nás pozýval na Starú Hutu, kde spolu s kamarátom
Benedom Kutlákom opekali mäso a slaninu. Žiaľ, aj ich
pozvanie sme odmietli, aj keď bolo také lákavé.
…A boli by sme cestu vychutnali, lenže nás začal kváriť hlad, nuž sme si pochutnali, hneď v prvej maďarskej
lokalite, na nadlackej klobáse, turďanskom chlebíčku a
maďarskej zmrzline. Byť tak pozornejší, nevpadli by sme
po posilnení, neúmyselne, na územie rodného Rumunska.
Vleteli sme totiž v Ďule na colnicu a tá nás vrátila späť. Do
Rumunska. Aj tak sme obišli kopu semafórov. Z Varšandu sme sa už viezli po novej, aj keď ešte nevyznačenej
vozovke. Domov sme dorazili za tmy. Naši nás vítali s
radosťou, ale aj s otázkami. Kadiaľ sme sa to celý deň
mohli flákať? Zreferovali sme im, odovzdali darčeky. V
pondelok sme sa stretli na mieste, v ktorom sa expedície
do Turdy už tradične organizujú. Je to naše konšpiratívne,
tajné, útulné miesto. Prezradíme vám ho iba vtedy, ak by
ste na budúci rok mienili ísť s nami.
A čo z toho zostane? No kopa spomienok, zážitkov, pár
fotiek a tento článok. A študentské práce, ako i posedenie
pred elektronikou, po ktorú je tak ťažko prebiť sa v čase
prázdnin, najmä ak sa jedná o 16. hodinu zo 6. januára
r. P. 2012. Najmä, keď nemáš kľúče a heslo od školskej
budovy dostaneš nesprávne. A možno sa zrodí plán vydať
sa na budúci rok do Turdy a jej okolia znovu.
Pavel Husárik
foto: autor
č. 1/2012
Dobrovoľnícka služba pre núdzové situácie v Nadlaku
obracia sa k Vám milí občania z niekoľkými odporúčaniami
pre zimné obdobie, na ktoré treba dbať v tomto období,
ktoré práve prežívame.
Uistite sa, že máte zabezpečené nasledovné materiály:
1. Nástroje na odpratávanie snehu;
2. Dostatočné množstvo paliva, ak vykurujete vlastným
vykurovacím systémom. Izolujte si domy a chráňte teplo
okenicami vonkajších okien.
3. Skontrolujte spôsob vykurovania (krbové kachle, kotle),
dymové komíny a komíny na horúce plyny, aby ste objavili
ich závady. Závady odstráňte za pomoci pracovníkov poverených pre tieto operácie.
Pripravte svoje auto:
1. Akumulátor a štartovacia sústava musia byť v dobrom
stave a vývody akumulátora čisté;
2. Zabezpečte si primeranú nemrznúcu kvapalinu, aby sa
zabránilo zamrznutiu.
3. Uistite sa, že kúrenie a odmrazovanie efektívne funguje.
4. Skontrolujte stierače čelného skla, systém vyhrievania,
zabezpečte si kvapalinu do ostrekovačov pre nízke teploty.
5. Skontrolujte svetlá a núdzové osvetlenie.
6. Zabezpečte si snehové reťaze na kolesá
V zime rešpektujte nasledovné odporúčania:
1. Sledujte v rozhlase/televízii predpovede počasia a informácie, za ktoré sú zodpovedné štátne úrady pre krízové
riadenie.
2. Nevystavujte sa dlhodobému pôsobeniu nízkych teplôt.
3. Nepreťažujte doma elektrickú inštaláciu súčasným využívaním niekoľkých spotrebičov elektrickej energie. Odpojte
NAŠI DOPISOVATELIA
všetky elektrické spotrebiče, ak ich nepoužívate.
4. Vypnite kúrenie pred spaním alebo pri odchode z domova.
Ak ste uviazli v snehovej fujavici mimo lokality, postupujte nasledovným spôsobom:
1. Opusťte cestu a zapnite núdzové svetlá.
2. Oznámte udalosť na čísle tiesňového volania 112, uveďte, kde ste uviazli. Zostaňte v aute, kým prídu na pomoc
záchranné sily. Nenechávajte auto samé, ak nevidíte v
blízkosti stavby, v ktorých by ste mohli zostať.
3. Naštartujte motor a kúrenie 10 minút každú hodinu, aby
sa zohrialo vo vnútri. Keď je motor naštartovaný, otvorte
mierne okno, nech sa vetrá, to vás bude chrániť pred vdychovaním kysličníka uhoľnatého. Pravidelne čistite sneh z
výfukového systému.
4. Pohybujte sa, aby telo bolo teplé a aby ste spozorovali
príchod záchranárov.
5. Pite tekutiny, aby ste predišli dehydratácii.
6. Uistite sa, že sa akumulátor nevybije.
7. V noci zapnite vnútorné svetlo, aby vás záchranári mohli
nájsť.
Dobrovoľnícka služba pre núdzové situácie v Nadlaku
Ján Roskoš, vedúci prevádzky
29
FEJTÓN
Jedna z nevyhnutných vecí, ktorá existuje v každom nadlackom dome je kalendár. Všeobecne nezáleží na tom, v akej
forme sa javí, či je nástenný, stolový,
vreckový, roľnícky, alebo vo forme knihy
s prílohou na poznámky, len nech bude
gregoriánsky a nech sú v ňom uvedené všetky náboženské, poprípade i štátne sviatky a všetky kresťanské mená.
Je predsa dôležité pre každého vedieť v
aký deň sa budú oslavovať Michalovia,
Martinovia, Alžbety, Ondrejovia, Kataríny, atď., pretože v každej rodine nejaké
z tých mien sa oslavujú.
Pavel a Zuzana práve sa zamýšľajú
nad tým, ako sa predstaviť na oslavách
blízkeho priateľa Michala, keďže v žiadnom prípade ho nechcú uraziť pekným
darčekom, ktorý mu môže byť nepotrebný. Na šťastie Zuzane napadlo, že na odmieňačky, ako je zaužívané na nadlackej
Dolnej zemi takýmto oslavám hovoriť, ku
želaniu zdravia môže patriť i fľaša, keď je
reč o mužoch, takže ani veľa neváhala
a skočila do najbližšieho obchodu kúpiť
niečo. A tým niečim sa stala fľaša červeného vína s nápisom Pinot Noir. Na hrdlo
jej priviazala krásnu stužku s nápisom: K
meninám, zabalila ju majstrovsky do ligotavého papierového obalu a ešte v ten
istý deň manželia doručili fľašu adresátovi. Kamoš Mišo sa usmial a dal najavo,
že ho vyparádená fľaša potešila.
Babie leto sa pomaly pominulo a jeseň
sa natrvalo ustálila na uliciach i v záhradách, ba už sem-tam sa cítili i prvé príznaky prichádzajúcej zimy. Ľudia povrávali, že keď Martin neprišiel na bielom
koni, tak to urobí isto Ondrej. A keď už je
tu Ondrej, bude sa oslavovať, lebo kmotor je práve pod týmto menom zapísaný v
osobných aktách. Šikovná Žofka, Michalova žena, je vraj múdre stvorenie, napovedá to i jej meno, stále niečo vymýšľa a
má originálne myšlienky v riešení problémov. Tentokrát vyriešila bez domácej trovy Ondrejove oslavy. Vybalila fľašu červeného z papierového obalu a dala ju do
elegantnej papierovej taštičky, ponechajúc na nej len umelecky uviazanú stužku
s nápisom: K meninám a fľaša sa dostala k oslavovanému.
Oslavy sa skončili a Ondrejovci uložili parádnu fľašu na policu. Nasledovné
týždne všetci kresťania boli zaujatí prípravami k blížiacim sa Vianociam. Až do
druhého vianočného dňa, keď sa oslavujú Štefanovia. Ondrej má práve bratranca
Štefana. Ako by mu nešiel potriasť ruku a
popriať zdravia i šťastia v takýto významný deň? A potom, čo môže byť jednoduchšie v takomto prípade, ako zobrať už vy30
zdobenú fľašu Pinot Noir a zablahoželať
pokrvnému bratovi. Takto fľaša známého červeného vína získala prívlastok pútovná a znovu si zmenila majiteľa. Ale ani
nie tak nadlho, lebo neviem prečo, Nadlačania neoslavujú Jána 24. júna, ako je to
určené v kalendáre, ale na tretí vianočný
deň. Myslím, že odkopírovali oslavy nemeckého Johanna. Nuž, ale nech je akokoľvek, bola to tá najlepšia príležitosť, aby
fľaša putovala ďalej, ale nie ďaleko, len k
dobrému susedovi Janovi, ktorý je aj dobrým kamarátom Pavla.
Vyfintená fľaša vyčarila už po štvrtýkrát
úsmev obdarovaného. Čerstvý oslávenec
ju uložil na čestné miesto do kredenca a
keď tade prechádzal, občas na ňu sprisahanecky mrkol a zašepkal si: dobrú náladu nespôsobí mindrák, ale táto fľaša.
Už myslel len na príležitosť, kedy sa
dostaví nejaká návšteva, aby jeho polovička odsúhlasila otvoriť ju a naliala do
pohárov jej oživujúci obsah.
No nič také sa nestalo. Vzácna návšteva neprichádzala a nový rok privítali už
vopred pripravenou fľašou šampanského.
Prešli i Traja králi a dni sa začali vliecť až
kým Janovi nesvitlo pozrieť sa do kalendára, aby zistil, kedy sa budú oslavovať
Paľovia podľa tunajšieho zaužívaného
dátuma. Lebo sa vie, že v našom aktuálnom kalendári Gejza vytisol toto meno
až na koniec júna, aby sa potom Pavel
delil s meninami s Petrom. Ale my to aj
tak nerešpektujeme a Pavla oslavujeme
25. januára a pritom sledujeme i počasie,
lebo ak vraj podľa ľudovej múdrosti svieti
na Pavla slnko, a medveď si vidí tieň, keď
vyjde z brloha, obráti sa na druhú stranu a
spí ďalej, čo znamená, že zima ešte potrvá. Po týchto smelých konštatáciách Janovu tvár skrášlil šťastný úsmev. Oslavy
budú zanedlho. Nepovedal nikomu nič,
ale keď niekto mlčí nemusí to znamenať,
že nemá nič povedať. Jano čakal a dočkal sa. V ten deň pred obedom žena mu
oznámila, že na večer idú oslavovať meniny jeho dobrého kamaráta Pavla, že to
tak ony, ženy, na Zuzanin návrh naplánovali a aby si nerobili zbytočné trovy, ona
dá na fľašu s červeným vínom malú vyšívanú zásterku, ktorú si zaopatrila na Dolnozemskom jarmoku a s darom je vyriešené. Aj ten nápis na stužke pripevnenej
na hrdle fľaše sa hodí k tejto príležitosti, skonštatovala nahlas Janova vyvolená. Originálna myšlienka vzbudí pozornosť, ešte pridala akoby pre seba. Jano
vytreštil oči, preglgol naprázdno a zdržal
sa komentára, aby ho len tak pre nič za
nič nevyslala do pekla teraz, keď oslavy
sú tak blízko.
Oslávenec Pavel si so záujmom prezrel vyfintenú fľašu, no nič sa mu nezdalo byť podozrivé. Ani by sa nič nebolo stalo, keby sa fľaša nebola dostala do Zuzkinych rúk. Dobrá hostiteľka býva štedrá
a Zuzka práve takou i bola. Aby poctila
darček, vzala fľašu a predložila ju spolu s čisto novým otváračom pred Pavla.
Potom sa jej lepšie prizrela a na moment
ostala nehybná. Tá stužka s nápisom jej
bola známa. Ako by to bolo jej vlastné písmo. A nie len stužka, ale i fľaša zdá sa jej
známa, veď ju sama kupovala v obchode na Michalove meniny. Hlučne sa rozosmiala, až tak hlučne, že všetci prítomní sústredili zrak na ňu. Boli tam vlastne i
Michalovci i Ondrejovci i Štefanovci i Janovci. Žofka spozornela a uprela zrak tiež
na stužku. V hlave akoby sa jej začal rozväzovať uzol myslenia. Začervenala sa a
úmyselne sa zasmiala, lebo narýchlo nevedela ako zareagovať na Zuzkin objav.
Keď pochopili o čo ide, postupne sa pridali ku smiechu i ženy Ondreja, Štefana
i Jana. Muži vôbec nechápali, čo sa deje
a vtedy Zuzana povedala: Každý začiatok má i svoj koniec! Otváraj ju!!!
A.C.
KVAPKY SLOV
č. 1/2012
Čím sa človek viac trápi
problémami, tým väčší je jeho pocit
napätia. Ako sa zbaviť napätia?
Relaxáciou. Veľmi účinný je aktívny
odpočinok ( prechádzky, cvičenia)
kombinovaný s pasívnym kľudom.
Správna relaxácia musí osviežiť telo
aj myseľ.
Dokonalé uvoľnenie v polohe ľahu (asi 20 minút), veľmi osvieži
pri únave, či nedostatku spánku.
Miesto na cvičenie:
Miesto na relaxáciu by malo
byť tiché a kľudné. V prírode najvhodnejšie miesta pre koncentráciu sú
všeobecne opustené miesta ako les,
vysoké hory lebo kopce, pobrežia riek
a jazier. Ak relaxujeme v miestnosti
malo by tam byť skôr chladnejšie ako
príliš teplo. Nedostatok kyslíka vedie
k ospalým stavom, v ktorých nie sme
schopní sústredenia.
Poloha tela:
Na relaxáciu si môžeme
zvoliť už spomínanú polohu mŕtvoly,
kedy ležíme na chrbte a postupne,
od chodidiel, si uvedomujeme každú
časť nášho tela. Vnímame ako sa
každý sval danej časti uvoľňuje a
každá bunka voľne dýcha. Môžeme
si predstavovať, že nám tieto časti
padajú celou váhou do zeme, alebo
sa ponárajú do teplého bahna, že
nám voľne plávajú v priestore.
Dýchanie pri cvičení:
Pri relaxácií by sme mali dýchať bruchom. Pomaly vdychujeme
nosom, až sa pľúca úplne naplnia
vzduchom. Nádych sa začína vydutím brušnej steny, a potom postupne,
smerom hore, plníme vzduchom
pľúca až nakoniec naplníme pľúcne
lalôčiky. Takisto pozvoľna vydychujeme, ale opačným postupom. Najprv
ŽIVOTNÝ ŠTÝL
Relaxácia,
cesta
od napätiu
k psychickej
pohode
vydýchneme vzduch z pľúcnych
lalôčikov, potom ho vypustíme z
pľúc, až sa napokon výdych skončí
vtiahnutím žalúdka. Cieľom je dýchať
čo najpomalšie, úplne naplniť pľúca
vzduchom, a opäť ich bezo zbytku
vyprázdniť. Nádych by mal mať 4
doby a výdych 8 dôb.
Dĺžka a pravidelnosť cvičenia:
Oveľa dôležitejšie ako doba,
ktorú strávime cvičením, je jeho
intenzita, to jest hĺbka dosiahnutej
koncentrácie. Ak cvičíme hodinu,
avšak nedokážeme sa sústrediť na
zvolené cvičenie, ako keby sme vôbec necvičili. Takže cvičíme radšej
kratšiu dobu, ale s väčšou intenzitou
a viackrát. Mali by sme cvičiť pravidelne každý deň a v tú istú dobu. Je
vždy lepšie cvičiť 15 minút denne ako
1 hodinu jedenkrát za 4 dni.
Koniec cvičenia:
Na konci cvičenia pozvoľna
otvoríme oči, prezrieme si pomaly
miestnosť, pričom hýbeme zatiaľ
len očami. Pomaly začneme hýbať
palcami na rukách a na nohách, až
začneme jemne pohybovať končatinami. Pozvoľna sa vraciame do
svojej činnosti, ale po celú dobu sa
snažíme udržovať kľudnú myseľ a
kontakt s našim vnútrom, ktorý sme
získali cvičením. Nemali by sme sa
zrazu z cvičenia vytrhnúť ani psychicky, ani fyzicky, ale naopak pozvoľna
obnovujme svoju činnosť za stáleho
sústredenia sa na stav kľudu a mieru,
ktorý sme cvičením dosiahli.
Počas dlhých zimných večerov je pravý čas k tomu, aby sme si
vyskúšali relaxáciu a zbavili sa takto
každodenného napätia.
Pripravila akz
Foto: internet
31
Download

Stiahnuť súbor