OBSAH
ÚVODNÍK
3
4
SPOLOČENSKÝ KALEIDOSKOP 5
Májové rozjímania
NAŠE LOKALITY
Čerpotok
Kurz umeleckého prednesu
Dagmar Mária Anoca oživila Mila Urbana
rozpočtu prostredníctvom DZSČR
a z grantu Úradu pre Slovákov
kultúry v Bukurešti
žijúcich v zahraničí
Veletrh knih
Revista culturală lunară
Časopis je finančne zabezpečený zo štátneho
“Global Village” prezentácia Slovenska a slovenskej
CIRKEV
Kultúrno-spoločenský mesačník
10
Veľká noc po našom... ÚCTA KU KRISTOVMU KRÍŽU
a OBRAD SVÄTÉHO PRIJÍMANIA, 2. časť
Revista este editată de U.D.S.C.R. şi finanţată
din fondurile de la bugetul de stat şi de către
Odpust v kostole z Huta-Certeze
KULTÚRA
12
Sálašan znova na nadlackej scéne
Nová veselohra na bihorských javiskách
KULTÚRNE A SPOLOČENSKÉ SPRÁVY 14
POLITICKÁ ČINNOSŤ
16
Z pracovnej agendy poslanca DZSČR v parlamente Rumunska,
Miestne voľby
18
REZUMAT 19
ROZHOVOR 23
Rozhovor s Ondrejom Uramom, kapelníkom nadlackej
NAŠI DOPISOVATELIA
27
Máj v Gemelčičke
SVET OKOLO NÁS Jazykové redaktorky: Ľudmila Šomráková, Helena Kresová
Správca: Pavel Vilim
Adresa redakcie:
315500 Nădlac, str. Independenţei nr. 36, jud. Arad, RO.
e-mail: [email protected]
29
30
32
alebo v jednotlivých miestnych organizáciách DZSČR.
33
nemusia odrážať mienku redakcie.
34
Redakcia si vyhradzuje právo upravovať
Prebúdzanie
Máj v záhrade
Anna Rău-Lehotská
Je orech stromom života?
DETSKÝ ÚSMEV
Anna Karolína Zimbran
Telefón: +40-257-473 006, Fax: +40-257-206 446
Slováci v Srbsku z aspektu kultúry
ŽIVOTNÝ ŠTÝL
Redaktori: Ivan Miroslav Ambruš, Anna Rău-Lehotská,
U.D.S.C.R.,
dychovky
KVAPKY SLOV
Hlavná a zodpovedná redaktorka: Bianca Unc
Technický redaktor: Ján Šušlák
Pracovná návšteva inšpektorov na našich školách
ZÁHRADKÁR
de pe lângă Guvernul Republicii Slovace
Resumé v rumunčine: Anna Chişa
Adriána Miroslava Merku
ŠKOLSTVO Departamentul Slovacilor din Diasporă
Časopis si možno objednať v redakcii
Stanoviská vyjadrené v publikovaných príspevkoch
a skracovať prijaté materiály.
Omaľovanky
TVORBA NAŠICH DETÍ
www.dzscr.ro (na stránke sa pracuje)
Foto na obálkach: Adriana Furiková
35
Počítačové zalamovanie a úprava fotografií: Ján Šušlák
Grafický design: Anna Kalianková
tlač: S.C. Butvery Prod S.R.L. Oradea
ÚVODNÍK
Májové rozjímania
Neviem prečo, ale stále to tak býva. Keď počujem slovo máj, hneď mi prichádzajú na um český básnik Karel Hynek Mácha a jeho známa báseň Máj. Neprestajne sa mi v mysli vynárajú verše:
„Byl pozdní večer – první máj –
večerní máj – byl lásky čas.
Hrdliččin zval ku lásce hlas,
kde borový zaváněl háj.“
Odjakživa mesiac máj nadväzuje na krásu, na kvety, na lásku, na rodiacu sa nádej. Máj je mesiacom, ktorý sa vie
najviac prihovoriť ľudskej duši v čase, keď sa prebúdzajú city, ktoré počas zimných mesiacov aj ony akosi hibernovali. Práve preto ho môžeme považovať za mesiac akejsi triumfujúcej mladosti a obrodenia, keď naberáme nové sily
a chuť do života. Po nábožných sviatkoch, ktoré každý z nás oslávil po svojsky, ale v harmónii s božím odkazom,
nastáva aj čas prác v záhrade a na poliach. Veď každý vie, že zem zostala ďalej našou živiteľkou, ktorú ale môžeme skrotiť len namáhavou prácou.
Ani nie tak dávno bol 1. máj oslavovaný veľmi honosne, ako jeden z najvýznamnejších sviatkov, najmä v štátoch,
v ktorých bolo zakorenené socialistické zriadenie. Deň pracujúcich bol akousi ukážkou „starostlivosti týchto štátov
pre svojich občanov“. Počas tohto dňa boli organizované kultúrne podujatia, ktoré sa častokrát, najmä v Rumunsku,
zameriavali na oslavu „jedinečného kormidelníka, nenahraditeľného vodcu, ktorý svojou múdrosťou a víziou viedol
rumunský národ k vrcholom šťastia“, ale v skutočnosti sa odzrkadľoval v biede národa. Ale tak to malo byť a tak to
bolo. Po oficiálnych oslavách však prichádzalo uvoľnenie. Združení priatelia a známi oslávili tento deň jedlom a prípitkom, takže význam dňa bol posunutý do dimenzie ľudskosti, čo ani nebolo tak zle. Na 2. máj, ktorý bol vtedy vyhlásený za Deň mládeže, sa dnes úplne zabudlo.
Pre Slovákov v Rumunsku tohtoročný mesiac máj sa ale stal veľmi dôležitým z viacero hľadísk. Tak 20. mája začínajú oslavy 200 rokov od položenia základného kameňa evanjelického kostola v Nadlaku a v nadväznosti s nimi
aj sprievodné akcie, a to slávnostné bohoslužby, organový koncert, sympózium, výstava fotografií z dejín evanjelickej cirkvi v Nadlaku, výstava detských malieb na tému evanjelický kostol očami detí, výstava Cithara sanctorum, kultúrno-umelecký program a naposledy odhalenie pamätníka, ktorý bude stáť pred kostolom ako odkaz Nadlačanov
budúcim generáciám. Určite toto náročné podujatie zostane akousi vizitkou pre schopnosť nadlackých slovenských
evanjelikov zorganizovať podobné podujatia, keďže naň bolo prihlásených mnoho najmä duchovných osobností tak
z Rumunska, ako aj zo Slovenska, Srbska a Maďarska.
Za najdôležitejšiu májovú aktivitu však považujeme predvolebnú kampaň do miestnych zastupiteľstiev, keďže viacero členov našich národností sa rozhodlo kandidovať za miestnych poslancov. Od toho, ako budeme schopní presvedčiť našich voličov o potrebe zúčastniť sa volieb, závisia aj výsledky a naše zastúpenie vo vedení obce. Pevne
veríme, že túto možnosť nepremrháme a náš hlas bude počuť prostredníctvom našich poslancov na tom najvhodnejšom mieste. Veď, ako som to na začiatku spomenul, máj nadväzuje na nádej, ktorá je hádam najvzácnejším atribútom ľudskosti. Každý z nás by mal veriť, že zajtra bude lepšie, ale aj vlastným pričinením...
Ivan Miroslav Ambruš
3
NAŠE LOKALITY
Čerpotok
V období 2008 – 2012 členovia Demokratického
zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku zvolení do
miestneho zastupiteľstva v Siplaku (Suplacu de Barcău)
bojovali za záujmy všetkých lokalít, v ktorých žije slovenská
komunita: Boromlak, Vîlcele, Popuri, Čerpotok, Fogaš,
Siplak. Ich zásluhou bolo v Čerpotoku zrealizovaných
veľa projektov. Čerpotockým deťom bola zrenovovaná
škola, zavedené nové vykurovanie a vybudované nové
toalety. V kostole bolo tiež zavedené vykurovanie, aj celý
kostol bol zrenovovaný. Zmodernizoval sa aj celý aspekt
Čerpotoka, lebo cesty boli vyasfaltované a brehy jarčeka
pretekajúceho centrom boli vybetónované. Taktiež bola
zavedená kanalizácia do všetkých čerpotockých ulíc.
Cesta Čerpotok – Popuri bola vyasfaltovaná. Futbalové
ihrisko bolo zrenovované a cintorín dostal nové oplotenie.
Pokračovali aj práce na hale pre svadby.
arl
4
SPOLOČENSKÝ KALEIDOSKOP
Kurz umeleckého prednesu
Na centrálnom sídle DZSČR v Nadlaku prebiehal v sobotu, 5.
mája, praktický kurz umeleckého prednesu. Nadlackí profesori,
učitelia a vychovávateľky mali možnosť stretnúť sa s Ingridou
Zachorecovou, riaditeľkou Základnej školy s materskou školou
v Svätom Petri, okres Komárno, niekoľkonásobnou laureátkou
celoslovenských a medzinárodných súťaží v umeleckom prednese, viacročnou porotkyňou v okresných, regionálnych, krajských a celoštátnych súťažiach umeleckého prednesu, ktorá sa
veľmi vďačne prišla podeliť so svojimi skúsenosťami týkajúcimi
sa práce s textom pri umeleckom prednese.
Po uvítaní hostky začala teoretická časť kurzu, počas ktorej sa
účastníci dozvedeli o základných pravidlách recitačných súťaží na Slovensku, o podmienkach, ktoré musia spĺňať recitátori,
ako aj o hodnotiacich kritériách poroty. Záujemci mali možnosť
v krátkosti sa oboznámiť s druhmi a zameraniami rôznych recitačných súťaží na Slovensku, aj o jednotlivých kolách týchto
súťaží. Keďže v Rumunsku školské súťaže umeleckého prednesu neexistujú, účastníci teraz mohli získať informácie o vhodnosti výberu textu podľa veku a typu recitátora, naučili sa, ako
vystihnúť žánrové a textové osobitosti textu, vytvoriť si vzťah
a postoj k textu, zvládnuť rečovú a hlasovú techniku, gradovať
a pointovať prednes, kultivovať si rečový prejav. Prítomní si vyjadrili presvedčenie, že by o podobné akcie bol veľký záujem aj
na slovenských školách v Rumunsku.
Po teoretickej časti nasledovala krátka prestávka, po ktorej
si účastníci rozdelili materiály od Ingridy Zachorecovej: básne
a krátke prozaické útvary vhodné na recitovanie väčších i menších detí, aj dospelých. Učitelia sa rozdelili do skupiniek a sústredili sa na ponúknuté materiály. Každá skupinka si vybrala
texty, ktoré sa im najviac hodili – vychovávateľky si pripravili
a milo predviedli scénku o káčatkách a kuriatkach, učitelia prvého stupňa sa viac zamerali na básničky a prózu vhodné pre
menších žiakov, pokým stredoškolskí učitelia si vybrali skôr texty pre väčších žiakov a dospelých.
Ingrid Zachorecová si každý prednes pozorne vypočula a zaznačila si prípadné pripomienky, ktoré potom spoločne s recitátormi preanalyzovala. Okrem toho učiteľov podporila v myšlienke zorganizovania školskej recitačnej súťaže a prisľúbila, že im
v budúcnosti vďačne pomôže tento návrh aj prakticky zrealizovať.
Medzi prvé akcie takéhoto druhu patrí minuloročná iniciatíva
vychovávateliek a učiteľov I. stupňa základnej školy. Títo vlani zorganizovali na centrálnom sídle DZSČR v Nadlaku súťaž
pre nadané deti, ktorá prebiehala v nasledovných kategóriách:
umelecký prednes, hudba a kreslenie. O súťaž prejavilo záujem
veľmi veľa detí a ich rodičov. Preto aj výsledky boli nad očakávanie dobré – deti sa starostlivo pripravili a milo prekvapili porotu.
Iniciatíva miestnej organizácie zväzu pozvať odborníčku
v umeleckom prednese zo Slovenska je preto veľmi vítaná a veríme, že pomôže pozdvihnúť úroveň budúcich podobných súťaží.
arl
5
SPOLOČENSKÝ KALEIDOSKOP
Dagmar Mária Anoca oživila Mila Urbana
Doc. Dr. Dagmar Mária Anoca predstavila 10. mája 2012 na Univerzite v Bukurešti v rámci slavistickej prednášky život, dielo a literárno-prekladateľský prínos významného slovenského autora, akým bol Milo Urban, ktorý
tvoril prevažne v medzivojnovom období.
Milo Urban, prozaik, novinár a prekladateľ, patrí medzi najvýznamnejších
reprezentantov modernej slovenskej
literatúry. 10. marca tohto roku sme si
pripomenuli 30. výročie jeho úmrtia a
pri tejto príležitosti zorganizovala doc.
Dr. Dagmar Mária Anoca slavistickú
prednášku „Mutácie slovenskej prózy medzi dvomi svetovými vojnami“,
ktorá sa uskutočnila na Katedre ruskej filológie a slovanských jazykov Univerzity
v Bukurešti dňa 10. mája 2012.
Pozvánku na toto podujatie prijala vedúca Katedry ruskej filológie a slovanských jazykov Antoaneta Olteanu, takisto ostatní (súčasní i bývalí) členovia katedry, študenti jednotlivých slovanských jazykov, ale aj veľvyslankyňa Slovenskej republiky v Rumunsku
Dagmar Repčeková, ktorá sa v úvode stretnutia prihovorila zúčastneným,
a zároveň pozvala študentov slovenského jazyka a literatúry na rozlúčkové stretnutie, keďže v júli odchádza zo
svojho postu, pretože jej doba pôsobenia na Zastupiteľskom úrade v Bukurešti už uplynula.
Po úvodných príhovoroch načrtla Dagmar Mária Anoca autobiografické úda-
je Mila Urbana, predstavila ho teda ako
človeka, následne ako prozaika sociálno-psychologického realizmu. Prezentovala vývoj jeho literárnej tvorby, najvýznamnejšie diela, pričom poukázala
aj na inojazyčné preklady vrcholného románu Živý bič, upriamila pozornosť na
zahraničné i domáce literárne vplyvy,
v neposledom rade vyzdvihla prínos a
impulz Mila Urbana v slovenskej medzivojnovej literatúre. Pre zúčastnených bola k dispozícii power pointová
prezentácia, ktorá zachytávala prehľad
o živote a diele Mila Urbana, doplnená
bohatou obrazovou prílohou.
Záver slavistickej prednášky, ktorý bol
obligátny len pre študentov slovenského
jazyka a literatúry, sa niesol vo filmovom
duchu. Študenti si mohli pozrieť filmové
spracovanie rovnomenného románu
Živý bič z roku 1966 v réžii Martina Ťapáka, ktorý do inscenácie obsadil slovenský herecký výkvet vtedajšej doby,
a to Emíliu Vášaryovú, Štefana Kvietika,
Vieru Strniskovú, Mikuláša Hubu, Jozefa Kronera a iných.
Lenka Garančovská
Foto dma a Lenka Garančovská
MILO URBAN
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
6
Narodil sa 24. augusta 1904 v
chudobnej rodine hájnika na Orave (v Rabčiciach).
Z finančných dôvodov musel prerušiť štúdium na Štátnej vyššej lesníckej škole v Banskej Štiavnici a
pracoval ako redaktor (v časopisoch Slovenský svet, Slovenský
národ, Slovák), pôsobil aj ako šéfredaktor v časopise Gardista, štúdium nakoniec predčasne ukončil.
Pracoval aj ako úradník v Trnave
a Bratislave.
Pred koncom 2. svetovej vojny
emigroval do Rakúska.
V roku 1947 bol postavený pred
súd a odsúdený na verejné pokarhanie za novinársku činnosť
počas vojny.
V roku 1974 sa presťahoval do
Bratislavy, kde sa venoval prekladom (poľskej, českej, nemeckej literatúry) a vlastnej literárnej
tvorbe.
Umrel 10. marca 1982 v Bratislave.
Čo sa jeho tvorby týka, písal realistické poviedky a novely, v
ktorých ho zaujíma vnútro človeka, jeho psychické stavy, prevláda
sociálna tematika: Jašek Kutliak
spod Bučinky (knižný debut z
roku 1922), Výkriky bez ozveny (súbor 7 noviel), Za vyšným
mlynom (predloha k opera Eugena Suchoňa Krútňava), Z tichého
frontu (zbierka noviel).
Románovú tvorbu reprezentujú
nasledovné tituly: unanimistický
roman Živý bič (1927), jeho voľné pokračovanie Hmly na úsvite (1930), druhé pokračovanie V
osídlach (1940), Zhasnuté svetlá (1957), jeho pokračovanie Kto
seje vietor (1964).
Posmrtne bol publikovaný roman
Železom po železe (1996).
SPOLOČENSKÝ KALEIDOSKOP
„GLOBAL VILLAGE“
PREZENTÁCIA SLOVENSKA A SLOVENSKEJ KULTÚRY V BUKUREŠTI
Rumunsko je v očiach cudzincov
vnímané ako postsocialistický štát
východnej Európy, v ktorom sú prvky
postsocializmu, či postkomunizmu
do istej miery stále prítomné. Presne
takýto je pohľad nezainteresovaných
osôb, nazerajúcich na krajinu globálne,
s odstupom, resp. rezervovanosťou,
na základe vžitých postrehov predchádzajúcich generácií, ktoré sa stali
priam až stereotypnými mýtmi. Hodnotiť
aktuálny stav v Rumunsku a utvoriť si
svoj vlastný názor na krajinu ako takú
nemožno bez autentického zážitku a jej
intenzívneho spoznávania.
Rumunsko je krajina plná prekvapení, miestami v pozitívnom, miestami aj
v negatívnom zmysle slova. Zároveň
je to krajina pestrá, rôznorodá, svojím
spôsobom jedinečná a špecifická. Možno ju každopádne označiť ako krajinu
neobmedzených cestovateľských možností. Na svoje si prídu nielen milovníci
prímorských letovísk, ale aj záujemcovia o (vysoko) horskú turistiku, oku viac
či menej skúseného turistu, blúdiaceho
v Rumunsku, určite neunikne množstvo zaujímavých hradov, zámkov a
kaštieľov, významné historické mestá
či kláštory v oblasti zvanej Bukovina.
Prírodných, historických a kultúrnych
skvostov i iných zaujímavostí je v Rumunsku dostatok. Avšak málokto sa zo
západnej Európy odváži zavítať do tejto
krajiny, a nieto v nej ešte aj žiť.
Pre mladých študentov priemyselného inžinierstva Strojníckej fakulty Žilinskej univerzity v Žiline – Bruna Boroša
a Michala Dedinského – predstavovalo
Rumunsko veľkú výzvu, a preto sa
rozhodli prostredníctvom programu
Erasmus absolvovať posledný ročník
svojho bakalárskeho štúdia na Strojníckej fakulte Polytechnickej univerzity
v Bukurešti. Primárnym cieľom bolo
štúdium daného študijného odboru
v anglickom jazyku, sekundárne sa
k tomu pridružilo spoznávanie krajiny
a rumunskej kultúry so všetkým, čo
k tomu patrí.
Bruno s Michalom navštívili prostredníctvom študentskej organizácie ESN,
združujúcej všetkých zahraničných
študentov, študujúcich cez Erasmus
v Bukurešti, najvýznamnejšie kultúrnohistorické pamiatky v mestách Sinaia,
Brasov, Sibiu, Sighisoara, Cluj Napoca
atď. Zažili halloweensku párty na Drakulovom hrade, čiže na hrade Bran.
Počas ich takmer ročného študijno-poznávacieho pobytu v Rumunsku ochutnali typické rumunské jedlá a nápoje,
mnohé z nich si veľmi obľúbili, ako napr.
sarmale či mamaligu.
Okrem spomínaných aktivít sa zúčastnili aj prezentácie Slovenska a slovenskej kultúry na podujatí zvanom „Global
Village“, organizovanom študentskou
organizáciou ESN. Toto podujatie sa
uskutočnilo v spolupráci s lektorátom
slovenského jazyka a kultúry v Bukurešti (Katedra ruskej filológie a slovanských jazykov Fakulty cudzích jazykov a
literatúr Univerzity v Bukurešti). Okrem
Bruna Borovského a Michala Dedinského sa na prezentácii podieľala aj
Luminita Delia Radu, študentka tretieho
ročníka slovenského jazyka a literatúry
v kombinácii s anglickým jazykom a
literatúrou, ktorá sa v uplynulých dvoch
rokoch zúčastnila Letnej školy SAS,
realizovanej v Bratislave počas obdobia
troch augustových týždňov.
Akcia sa niesla v príjemnej atmosfére
plnej zvedavých otázok okoloidúcich
Bukurešťanov, ktorí sa v nákupnom
centre Vitan Mall s veľkým záujmom
pristavovali pri stánku s názvom „Slovacia“. Najčastejšie chceli vedieť globálny
pohľad na Slovensko očami našincov,
teda Bruna a Michala, ale zaujímal ich aj
pohľad Rumunky, čiže Luminitin náhľad
na život na Slovensku, slovenskú kultúru, tradície a zvyky a v neposlednom
rade boli zvedaví na zásadné rozdiely
medzi týmito dvomi štátmi Európskej
únie. Kládli zväčša otázky, v ktorých
sústredili svoju pozornosť na prírodnú
scenériu Slovenska, taktiež na kultúrnohistorické pamiatky a informácie spoločensko-politického a geografického
charakteru.
Michal Dedinský,
Luminita Delia Radu
a Bruno Boroš
na prezentácii Slovenska
a slovenskej kultúry
7
SPOLOČENSKÝ KALEIDOSKOP
o Narodil sa 6. augusta 1989, pochádza z Popradu.
o Od roku 2009 študuje na Strojníckej fakulte Žilinskej
univerzity v Žiline v odbore priemyselné inžinierstvo.
Momentálne sa nachádza v treťom ročníku prvého
stupňa štúdia, čiže bakalárskeho štúdia.
o V rámci programu Erasmus absolvoval akademický rok
2011/2012 na študijnom pobyte na Strojníckej fakulte
Polytechnickej univerzity v Bukurešti s vyučovacím
jazykom anglickým v študijnom odbore priemyselné
inžinierstvo.
o Vo svojom voľnom čase sa venuje turistike, bicyklovaniu
a lyžovaniu, takisto hrá rád futbal. V Bukurešti má
niekoľko oblúbených klubov, do ktorých sa chodí ako
väčšina mladých ľudí zabávať. Jednou z jeho vášní je
čítanie kníh.
BRUNO BOROŠ
o Medzi jeho obľúbený hudobný žáner patrí: rock a elektro.
Ale po takmer ročnom štipendijnom pobyte v Rumunsku
si obľúbil aj niektorých tunajších hudobných interpretov,
ako je napr. Guess who a i.
Hlavným zámerom tohto podujatia bolo sprostredkovať základné informácie o Slovensku a slovenskej kultúre, zároveň
išlo o pokus motivovať Rumunov, aby vycestovali na Slovensko. Spomínaným študentom sa podarilo vzbudiť záujem
z rumunskej strany a vytvoriť o Slovensku pozitívny, ba priam lákavý obraz. Okoloidúcim záujemcom dali niekoľko tipov,
čo by nemali opomenúť, ak navštívia „malú veľkú krajinu“, oficiálne zvanú Slovenská republika.
Bruno s Michalom sa v rámci svojich mimoškolských aktivít na podnet lektorátu slovenského jazyka a kultúry taktiež
osobne predstavili študentom slovakistiky prvého a tretieho ročníka Fakulty cudzích jazykov a literatúr Univerzity v Bukurešti. Strávili s nimi dve vyučovacie hodiny, viedli s nimi riadený rozhovor v zmysle bežnej, každodennej komunikácie.
Študenti slovakistiky tak mali možnosť zažiť autentickú komunikačnú situáciu v slovenskom jazyku, nadviazať kontakt a
utvoriť si sociálne väzby s Brunom a Michalom, pričom obidvaja boli otvorení možnosti zlepšovania slovenčiny u cudzincov
prostredníctvom vzájomného kontaktovania na rôznych sociálnych sieťach.
Lektorát slovenského jazyka a kultúry na Univerzite v Bukurešti týmto vyslovuje poďakovanie Brunovi Borošovi a Michalovi Dedinskému za ich ochotu a spoluprácu. Zároveň im želá úspešné ukončenie študijného pobytu na Polytechnickej
univerzite v Bukurešti a veľa nezabudnuteľných zážitkov a spomienok nielen na Bukurešť, ale aj Rumunsko ako také.
Lenka Garančovská
o Narodil sa 13. januára 1990, pochádza z malej obce
Nižná Bakta, situovanej na Orave.
o Je študentom tretieho ročníka na Strojníckej fakulte
Žilinskej univerzity v Žiline v študijnom odbore
priemyselné inžinierstvo.
o Zimný a letný semester akademického roka 2011/2012
sa rozhodol absolvovať prostredníctvom študijného
programu Erasmus na Strojníckej fakulte Polytechnickej
univerzity v Bukurešti, kde študuje v odbore priemyselné
inžinierstvo.
o Okrem svojho štúdia, realizovaného v anglickom
jazyku, sa venuje aj športovaniu (futbalu a tenisu),
spoznávaniu nových ľudí, kultúr a cestovaniu nielen po
Rumunsku.
o Medzi jeho záľuby patrí sledovanie amerických komédií,
veľmi rád chodí do kina. Takisto počúva rád hudbu,
konkrétne R&B.
MICHAL DEDINSKÝ
8
o Počas svojho študijného pobytu v Bukurešti si obľúbil
typické rumunské jedlo, ako napr.: ciorbu, sarmale,
polintu, mamaligu atď.
SPOLOČENSKÝ KALEIDOSKOP
Veletrh knih
18. mezinárodní knižní veletrh „Svět knihy“ se
v Praze konal od 17. do 20. května 2012.
Veletrh přitahuje ty, kteří ví, že kniha je nejlepší a
nejmoudřejší společník.
Kromě knih veletrh návštěvníkům nabídl i besedy
a autogramiády s autory bestsellerů, originální
literární pořady, četby úryvků z nejprodávanějších
knih. Tím a dalšími doprovodnými programy se
stal velmi přitažlivým.
Autorská beseda s největším počtem zájemců
Mariusz Szczygiel byl v obležení novinářů, čtenářů i obdivovatelů. Je autorem knihy Gottland, ve
které mapuje sto let české historie v nejrůznějších
souvislostech, dokázal v ní strhujícím způsobem
vyprávět historické příběhy, které jsou Čechům
blízké.
Na svou besedu se čtenáři a novináři si pozval i
novinářku paní Hannu Krall, která je svými reportážemi známá po celém světě, hovoří se o „polské
škole reportáže“.
Polská škola reportáže
Reportáž se bezpochyby stala jedním z nejzajímavějších fenoménů polské prózy. Její tradice je
dlouhá a složitá. Vznikala v době komunistické
cenzury, proto se musela naučit dovednosti, jak
ji obcházet.
Reportáž je literární popis skutečnosti, snaží se
popsat fakta lépe než publicistickým stylem, prezentuje ji uměleckým způsobem a tím znásobuje
její sílu.
Autory těchto reportáží jsou bývalí a současní
novináři deníku Gazeta Wyborcza/ Hanna Krall,
Mariusz Szczygiel, Ryszard Kapuscinski, Malgorzata Szejner, Wojciech Tachman/.
Tito reportéži se nezabývají děním v parlamentu,
ani bombastickými zprávami z prvních stran novin, ale obyčejným životem obyčejných Poláků od
pádu Polské lidové republiky /1989/.
Prostřednictvím životních příběhů obyčejných
lidí zobrazují proměnlivou společnost, politiku,
ekonomii i kulturu své země.
Polskou školu reportáže charakterizuje jazyková
virtuozita, originální forma a zajímavá témata.
Veletrh knih se pro návštěvníky nestal jen místem, kde si koupili bestsellery současnosti, ale
na autorských besedách se spisovateli a novináři
získali představu o jejich práci a o tom, že někteří
z nich vnímají obyčejné lidi neobyčejně.
Mgr. Helena Kresová
9
CIRKEV
Veľká noc po našom...
ÚCTA KU KRISTOVMU KRÍŽU a OBRAD SVÄTÉHO PRIJÍMANIA
2. časť
V piatu pôstnu nedeľu sa v kostoloch
podľa obyčaje všetky kríže zakrývajú
plátnom. A preto táto nedeľa dostala
pomenovanie „Čierna nedeľa“. Na Veľký
piatok kňaz odhaľuje Kristov kríž so slovami: „Hľa, drevo kríža, na ktorom visela
spása sveta. Poďte, pokloňme sa!“ (Hoci
ku krížu prejavujeme úctu, treba vedieť,
že sa klaniame len Bohu. Posvätné veci
si len uctíme.) Kňaz alebo miništrant drží
kríž pred oltárom. Všetci si uctia Kristov
kríž tak, že ho pobozkajú.
Potom nasleduje tretia časť: obrad
svätého prijímania. Je zaujímavé, že
cirkev dovoľuje v tento deň dávať sväté
prijímanie len v rámci tohto obradu.
Výnimku možno poskytnúť len umierajúcim. Tým kňaz nesie Eucharistiu
(sväté prijímanie) ako „viatikum - pokrm
na cestu do večnosti“. Sväté obrady sa
končia záverečnou modlitbou Modlitba
nad ľudom.
Biela sobota. Večer po západe slnka
sa veriaci schádzajú do kostolov, aby si
pripomenuli Kristovo zmŕtvychvstanie.
Pred svätou omšou sa pred kostolom
pri ohni, ktorý je súčasťou obradu, zídu
veriaci a kňaz posvätí oheň. Oheň, ktorý
je pod kontrolou, je pre ľudstvo užitočný.
V liturgickej reči je však aj symbolom
Ducha svätého. Po posvätení ohňa nasleduje posvätenie Veľkonočnej sviece.
Aj zapálená svieca je symbolom viery.
Veľkonočná svieca je aj znakom zmŕtvychvstalého Krista. V rámci posvätenia
kňaz urobí znak kríža na túto sviecu so
slovami: „Kristus je ten istý včera i dnes,
On je počiatok a koniec, Alfa i Omega.
Pán času i večnosti. Jemu patrí sláva
i moc po všetky veky vekov. Amen.“ A na
znak piatich Kristových rán sa do veľkonočnej sviece vryje päť hrudiek tymianu,
ktoré majú v strede ostrý klinec. Pri tom
kňaz hovorí: „Pre svoje sväté a oslávené
rany nech nás ochraňuje a zachováva
Kristus, náš Pán. Amen.“
Až potom sa od posväteného ohňa
zapáli veľkonočná svieca a kňaz hovorí:
„Svetlo Krista, ktorý slávne vstal z mŕtvych, nech zaženie tmu z našich sŕdc
a myslí.“ Potom kňaz na čele zástupu
veriacich vchádza do kostola a spieva:
„Kristus svetlo sveta.“ A veriaci odpovedajú: „Bohu vďaka.“ Toto sa opakuje
10
trikrát. Potom sa zažnú v kostole všetky
svetlá. Tma pred chrámom a kontrast
svetla v kostole nám má pripomenúť
tmavý Kristov hrob, ktorý bol osvetlený
zmŕtvychvstaním Krista Pána. Potom
nasleduje Veľkonočný chválospev, v ktorom sú v skratke zahrnuté dejiny našej
spásy. Po Veľkonočnom chválospeve
nasleduje liturgia slova. Číta sa sedem
čítaní zo Starého zákona. Majú pripomenúť chvíle, keď prví kresťania očakávali
zmŕtvychvstanie Krista, ich oslavovanie
sviatku Veľkej noci. Prebdeli noc čítaním
Svätého písma, v modlitbách a speve.
Za každým čítaním je žalm a príslušná modlitba. Po poslednom čítaní zo
Starého zákona nasleduje modlitba
a po nej kňaz intonuje: „Sláva Bohu na
výsostiach...“ V tej chvíli sa rozozvučia
zvony a ľud pokračuje v intonovanej
hymne. Potom nasleduje hlavná modlitba zo svätej omše a čítanie z listu
apoštola Pavla. Nasleduje slávnostné
Aleluja, aleluja, aleluja. Všetci vstanú
a číta sa sv. Evanjelium a potom je kázeň
(homília).
Pretože u prvých kresťanov sa v túto
noc udeľoval i svätý krst tým, ktorí sa
na toto pripravovali dlhší čas (jedná
sa o dospelých ľudí), nasleduje liturgia
krstu. Pretože my veríme v spoločenstvo
svätých, čiže v to, že sme spojení s tými,
ktorí nás predišli do večnosti a umreli
v posväcujúcej milosti, ale i s tými, čo sú
v očistci, v tento deň sa recitujú aj litánie,
na znak úcty k všetkým svätým.
Potom nasleduje svätenie vody na
obrad krstu. Ak v tento deň nikto nepožiadal o krst, kňaz pokropí svätenou vodou veriacich v kostole. Nasleduje obnovenie krstných sľubov. Kňaz kladie otázky a veriaci odpovedajú každý za seba:
„Zriekate sa zlého ducha?“ „Zriekam.“
Potom nasledujú otázky a odpovede –
vyznania viery. Vyznávame, že veríme
v jedného Boha, a to v troch božských
osobách. V minulosti sa tí, ktorí neprijali
sviatosť krstu, mohli zúčastniť svätej
omše len do tohto momentu. Potom
nepokrstení museli opustiť miestnosť.
U grékokatolíkov i pravoslávnych i dnes
kňaz pripomína tento moment slovami:
„Uşile, uşile, sa luăm aminte. (Dvere,
dvere, berme to na vedomie.)“
Nasleduje Liturgia eucharistie, tak ako
v každej svätej omši. Obetovanie darov
chleba a vína. Chválospev a Prefácia
(premena chleba a vína na telo a krv
Kristovu). Potom nasleduje modlitba
Pána: Otče náš... Baránok Boží, Ty
snímaš hriechy sveta, zmiluj sa nad
nami. Potom je sväté prijímanie. Veriaci
spievajú slávnostné veľkonočné piesne.
Na niektorých miestach sa zachoval
aj liturgický obrad na pamiatku vzkriesenia. V rámci radosti zo vzkriesenia
Krista Pána nesie kňaz monštranciu
(slávnostnú nádobu, kde je uložené
Kristovo Telo pod spôsobom chleba)
a ľudia ho nasledujú. Procesia prejde
okolo kostola a všetci spievajú na slávu zmŕtvychvstalého Krista. Všetko sa
končí hymnou Teba Bože chválime...
Nasleduje požehnanie so Sviatosťou
oltárnou: „Iďte v mene Božom! Aleluja.
Aleluja. Aleluja.“ Veriaci odpovedajú:
„Bohu vďaka! Aleluja. Aleluja. Aleluja.“
V nedeľu je slávnostná svätá omša,
na ktorú prichádzajú skoro všetci veriaci z farnosti, aj ich hostia, ktorí prišli
prežiť Veľkú noc do Gemelčičky. I takí
prichádzajú, ktorí inokedy nie zriedkavo
chodia do kostola. V pondelok, prvý
deň po Veľkej noci už nie je povinný
sviatok, ale kto môže, príde. V tento deň
je v dedine tradičná oblievačka. Muži
a mládenci, aj mladí chlapci, idú oblievať ženy a dievčatá. Jedno z vysvetlení
tohto zvyku je zmienka o tom, že tri ženy,
ktoré išli od Ježišovho hrobu a kričali:
„Pán Ježiš vstal z mŕtvych!“ boli neprajníkmi oblievané vedrami s vodou. Tí ich
chceli zastrašiť, aby nehlásali o zmŕtvychvstaní. Zastrašovanie pripomína
aj obyčaj šibania s prútom. Používanie
parfumov pri oblievačke zas pripomína
voňavé masti, ktoré niesli so sebou ženy
k hrobu, aby ním natreli podľa vtedajších
zvykov mŕtve telo.
Na záver chcem pripomenúť, že aj
keď je oblievanie studenou vodou nie
najpríjemnejšie, hlavne ak je vonku zima,
dievčatá sa tomu tešia. Je to tiež príležitosť k tomu, aby videli, že si ich niekto
všíma, že na ne myslí a má ich v úcte.
Martin Roľník,
farár v Gemelčičke
CIRKEV
Odpust v kostole z Huta-Certeze
Rímsko-katolícky kostol z Huta-Certeze, majúci patróna sv. mučeníka Jána Nepomuckého, si oslávil deň venovaný tomuto svätcovi.
Na slávnostnej liturgii sa zúčastnili aj predseda Demokratického
zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku Adrián Miroslav Merka, ako
aj Csehi Árpád Sabolcs, predseda župnej rady v Satu Mare.
Omšu spolu celebrovali pozvaný rímsko-katolícky farár Buna János
z Negreşti-Oaş, ktorý vyzdvihol osobný príklad obety za vieru svätého
Jána Nepomuckého, ako aj farár Fromherz Attila z Huta-Certeze,
ktorý medziiným aj poďakoval pútnikom z iných diecéz za účasť na
odpuste. Slovenky z Huta-Certeze prišli vyobliekané vo svojich ľudových krojoch prekypujúcich zvláštnou krásou a bohatosťou ozdôb. Po
odpuste boli pútnici pozvaní na agapé v kostolnom dvore. Posedenie
s občerstvením vďačne pripravili pútnikom ženy z kostolného zboru.
V suterénnej kostolnej kaplnke farnosť pripravila slávnostnú večeru, počas ktorej sa Adrián Miroslav Merka stretol s členmi miestnej
organizácie DZSČR z Hura-Certeze a s predsedami organizácií z
Boineşti – Ondrej Zvaleni, Satu Mare – Pavel Dancu a Huta-Certeze
– Ján Oros a Ján Goleňa.
Pri tejto príležitosti boli prediskutované organizačné záležitosti
týkajúce sa lokálnych volieb v obci Certeze, kde sa miestna organizácia z Huta-Certeze predstaví s kompletnou kandidátskou
listinou. Predseda župnej rady v Satu Mare, Csehi Árpád Szabolcs,
prisľúbil slovenskej komunite z Huta-Certeze svoju osobnú podporu
pre obdržanie čím lepších výsledkov v týchto voľbách. Zároveň bol
podčiarknutý význam čím lepšieho zastúpenia slovenskej komunity
v miestnej rade obce Certeze, do ktorej patrí dedina Huta-Certeze.
Len takto bude môcť slovenská komunita najlepšie obdržať splnenie
svojich požiadaviek. Adrián Miroslav Merka sprízvukoval význam
zachovania jednoty Slovákov v Huta-Certeze v lokálnych voľbách,
aby takto predišli rozdeleniu a lákadlám iných, konkurenčných
politických strán v obci. Okrem toho sa na stretnutí prediskutovali
aj úlohy kandidátov a volebná stratégia pre obdobie, ktoré sa ešte
zvyšuje do volieb.
Pavel Dancu
prekl. arl
11
KULTÚRA
Sálašan znova na nadlackej scéne
6. mája v nadlackom Dome kultúry
našich predkov, ktorí žili na sálašoch
znova zaznela slovenská ľudová hudba
a ktorí vo voľných chvíľach, po celo-
Dovoľte mi vysloviť vďaku všetkým
a diváci si mohli pozrieť vystúpenie už
dennej robote si zatancovali, zaspievali
tým, ktorí sa na realizácii tohto nádher-
dobre známeho folklórneho súboru Sá-
a, čo bolo najvzácnejšie, boli spolu, boli
ného projektu zúčastňujú, aby darovali
lašan, pod vedením Kristíny Jucanovej,
zjednotení a tešili sa zo svojich úrod, zo
mestu ďalší kultúrny klenot a kúsok zo
tentoraz reprízu tanečno-speváckeho
svojich úspechov. Našou povinnosťou je
svojho dobrého ja.
pásma Návraty na Hornú zem. Tak
zachovávať a chrániť toto naše dedič-
Nechajme ale krásne slová o tanci a
ako aj počas premiéry, súboru tlieskala
stvo, chrániť náš materinský jazyk, lebo
hudbe a zverme priestor tónom v svia-
preplnená sála. Nadlačania, ktorí sa
je to najvzácnejšie, čo má každý z nás.
točnej atmosfére, ktorá prináša dotyk
nemohli zúčastniť na premiére, si ne-
Musíme dbať na to, aby sa nestratilo,
neba, svetla. Želám vám v mene svojom
nechali ujsť príležitosť uvidieť našich
aby nezaniklo. Ak zaniknú naše tradície,
a v mene DZSČR príjemný umelecký
tanečníkov a spevákov teraz. Ale bolo
obyčaje, ak zabudneme svoj materinský
zážitok.”
veľmi veľa aj takých, čo sa radi prišli
jazyk, už nebudeme silnou skupinou, ale
Potom sa publiku prihovoril predse-
pozrieť na celovečerné vystúpenie ešte
iba jednotlivci s krásnou, bohatou minu-
da Demokratického zväzu Slovákov
raz. Predstavenie sprevádzal ľudový
losťou, ale bez spoločnej, jasnej budúc-
a Čechov v Rumunsku, poslanec v
orchester Sálašan pod vedením primáša
nosti. Našťastie, nám Nadlačanom toto
rumunskom parlamente Adrián Miro-
Petra Brindzáka. Celý program modero-
nehrozí, aspoň nie v blízkej budúcnosti,
slav Merka a medziiným podčiarkol,
vala Bianca Unc.
a to aj vďaka Sálašanu.
že Dušan Šomrák je jediným pred-
otvorenejším.
Prítomným sa prihovoril najprv predse-
Som úprimne rád, že tanec a hudba
staviteľom zväzu, ktorý kandiduje na
da miestnej organizácie DZSČR Dušan
si našli svojich ctiteľov v dnešnom dosť
funkciu primátora v Rumunsku. Zároveň
Šomrák, kandidát na funkciu primátora v
uponáhľanom svete. Nadlak má svoje
vyzval všetkých Slovákov v Rumunsku
Nadlaku. Z jeho prejavu citujeme:
talenty, ktoré nám dokazujú, že česť
k súdržnosti a vzájomnému rešpektu,
“Nič nespája ľudí viac než spoločná
a úcta k umeniu, k našim tradíciám
pretože slovenská a česká národnosť
reč, myšlienka, hudba či tanec. Hudba
a zvykom nepatria minulosti. Aktívnym
v Rumunsku môže pretrvať len zatiaľ,
a tanec spájajú minulosť s budúcnos-
pestovaním kultúry, lásky k hudbe
kým bude jednotná.
ťou v každom interpretačnom podaní.
a tancu, nielen doma, ale aj v zahrani-
Pri tejto príležitosti boli publiku pre-
Hudba a tanec reprezentovali našu
čí, naši Nadlačania, naši Sálašanovci
zentovaní aj kandidáti zväzu za členov
dolnozemskú slovenskú kultúru aj v tých
prinášali a prinášajú vynikajúce výkony.
miestnej rady v Nadlaku.
najťažších časoch. Už samotné pome-
Aj vďaka nim sa Nadlak stal lákavejším,
novanie nášho súboru nám pripomína
dostupnejším, komunikatívnejším a
12
arl
KULTÚRA
Nová veselohra na bihorských javiskách
V apríli tohto roku mali Slováci z Bihoru možnosť dobre sa
zabaviť, a to vďaka divadelnej veselohre Ulička.
15. apríla boli občania z Čerpotoku prví, ktorí dostali veľkú dávku
humoru, keď amatérski herci z troch bihorských lokalít predstavili
komédiu dramatika Emila Gollnera (1918 - 1987) – Ulička, ktorá
zachytáva v troch dejstvách “veselý obrázok zo súčasnej dediny”.
Hlavný dej tejto divadelnej hry sa odohráva okolo jednej dvojice
zaľúbených: Anička Mazúchová (Adriana Fúriková), ktorá pochádza z bohatej rodiny, nosí v srdci veľkú lásku k Ďurkovi Šňurkovi
(Milan Fatúra), hoci on je z chudobného rodu. “Pre sprostú uličku
sa rúca ich šťastie“, lebo otcovia im vzťah zabraňujú, kvôli dávnemu nepriateľstvu pre kúsok priestoru, kvôli závisti a lakomstvu.
Do toho sa zapletie, tak ako to obyčajne býva, klebetnica Mara
Otrubová (Mária Badinková), ktorá otravuje ľudí svojimi štipľavými
rečami. Všetky neočakávané zvraty napraví poštový doručovateľ,
Martin (Jozef Jozefik), “ako hlavný komandant tejto komédie”.
Jeho pričinením rodina Ondreja a Madleny Mazúchových (Ján
Turoni a Ibojka Vaclaviková) sa zmierila s rodinou Jána a Pauliny
Šňurkových (Ján Salva a Anna Turoňová). Takto láska mladého
párika vydržala, premohla všetky prekážky a nakoniec „sa všetko
na dobré obrátilo”.
Slovenskí diváci z Rumunska už poznajú túto komédiu aj z minulých rokov, vďaka pani učiteľke Anne Kapusňakovej, ktorá aj
vtedy režírovala túto divadelnú hru. Aj v tomto projekte, ona bola
tá osoba, ktorá, na každom našom vystúpení, z druhej strany
divadelnej opony, sledovala text a šepkala, keď nás náhodou
tréma veľmi zaťažila. Ako režisérka amatérskych veselohier má
za sebou viaceré úspechy, lebo divadlu sa venuje už viac ako 20
rokov, tentoraz po prvýkrát ako herečka.
Na konci minulého roka nám pani učiteľka prezradila, že má
v pláne uskutočnenie tohto bihorského divadelného projektu a
srdečne nás vyzvala, aby sme na ňom spolupracovali. Radi sme
prijali jej podnet a od januára 2012 sa celá skupina amatérskych
hercov snažila naštudovať a nacvičiť čo najlepšie túto divadelnú
hru. Pani učiteľka starostlivo sledovala každú skúšku a častokrát
nám dávala dobré rady. Návrh scény, rekvizity a kostýmy boli tiež
výsledkom našej namáhavej práce, lebo každý z nás sa snažil
pomáhať, ako mohol. Venovali sme tomu náš voľný čas, nechali
sme nabok iné povinnosti, ale vôbec tento čas strávený na scéne
neľutujeme, lebo každé vystúpenie malo pozitívny vplyv na ľudí,
ktorí sedeli v hľadisku, ale takisto aj na nás, ktorí sme boli na javisku. Dostali sme obrovský potlesk ako znak poďakovania našich
divákov za pekné zážitky, ktoré v nich vzbudila táto komédia, lebo
dlhé roky nemali možnosť zabaviť sa na žiadnej divadelnej hre
a priznali sa, že im to už chýbalo.
Táto umelecká produkcia má ambície zaradiť sa medzi najúspešnejšie kultúrne projekty, podporované finančne Demokratickým
zväzom Slovákov a Čechov v Rumunsku v roku 2012, v Bihore.
Dúfame, že sme mohli vzbudiť obdiv a lásku nášho publika, lebo
naša hlavná úloha bola vyhovieť obecenstvu. Do konca tohto roku
sa budeme aj naďalej snažiť, aby humor pôsobil teplo nielen na
divákov z Čerpotoku, z Varzaľu, z Oradei a z Madarásu (lokality, v
ktorých sme už predstavili túto komédiu), ale aj na všetkých tých,
ktorí budú v hľadisku ďalších lokalít zahrnutých do našich zájazdov,
lebo: „taká je teda táto naša ulička, skracuje cestu do kostola, aj
do krčmy, ale mala by ju skrátiť hlavne k ľuďom!“
Adriana Furiková
13
KULTÚRNE A SPOLOČENSKÉ SPRÁVY
Kultúrne a spoločenské správy
Žiaci nadlackého Školského strediska Jozefa Gregora
Tajovského, ktorí sa 4. 02. 2012 zúčastnili spolu s profesorom telesnej výchovy Jánom Šušlákom na Medzinárodnej
súťaži v atletike, si znovu zaslúžia náš obdiv. Na súťaži,
ktorá sa konala v Békešskej Čabe v Maďarsku, sa predstavili naozaj výnimočne. Nadlackými účastníkmi boli siedmi žiaci slovenskej sekcie, ktorí súťažili v troch vekových
kategóriách: 8-9 rokov, 10-11 rokov a 12-13 rokov. Naši
športovci nesklamali očakávania, pretože celkovo získali
až 8 medailí.
Norbert Lešťan získal tri medaily: zlatú vo vrhu guľou, striebornú v hode oštepom a tiež striebornú v hode diskom.
Kamil Šomrák získal dve medaily: zlatú vo vrhu guľou
a bronzovú v hode diskom.
Ján Čajan získal dve strieborné medaily: vo vrhu guľou
a v hode diskom.
Teodora Hírešová získala bronzovú medailu v behu na
50m.
29. apríla 2012 prebiehalo v Čerpotoku (obec Suplacu de Barcău, Bihorská župa) stretnutie katolíckych farárov a slovenských katolíckych kostolných zborov. Cieľom
stretnutia bola príprava jesenného podujatia Koncert katolíckych speváckych zborov, ktoré sa bude odohrávať
v Oradei.
Na stretnutí sa zúčastnili rímskokatolícky biskup z Oradei Böcskei László so sprievodom, predseda Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku Adrián
Miroslav Merka, predseda Oblastného výboru DZSČR
bihorskej oblasti František Merka, rímskokatolícki farári
z Boromlaky, Gemelčičky, Oradei, Novej Huty, Bodonoša,
Šaranov, Alešdi, niekoľko mníšok z Gemelčičky a repre14
zentanti katolíckych zborov z Varzaľu, Čerpotoka, Novej
Huty, Boromlaky, Alešdi.
Medzi 30. aprílom a 2. májom t. r. sa folklórny súbor
Ďatelinka z Varzaľu, spolu s predstaviteľmi miestnej organizácie Demokratického zväzu Slovákov a Čechov
v Rumunsku, zúčastnil v rámci Tokajskej vínnej cesty na
folklórnom festivale Slovákov žijúcich v zahraničí Tokaj
v Európe a Dedovizeň, ktorý prebiehal v oblasti južného
Zemplína, v Slovenskom Novom Meste.
Cieľom tohto festivalu je stretnutie zahraničných Slovákov so Slovákmi zo Slovenska, predstavenie tradícií, obyčajov, ako aj kulinárnych a ručne spracovaných ľudových
výrobkov.
Prvá aktivita bola Tokajská kvapka krvi – darovanie krvi
dobrovoľnými darcami. Nasledovalo vystúpenie Mestskej
požiarnickej dychovej hudby zo Sečoviec a Ekumenická
bohoslužba slova.
Po slávnostnom uložení vencov pri pamätníku Milana
Rastislava Štefánika v rámci prvej časti festivalu – Tokaj
v Európe – sa divákom predstavili tanečná skupina Novomestský strapček, rómsky súbor Mladosť a folklórny súbor
Novomeščanka zo Slovenského Nového Mesta, folklórny
súbor Aszú a folklórny súbor Tokaj z Malej a Veľkej Tŕne,
ako aj folklórny súbor Strapec z Čerhova.
Druhá časť festivalu – Dedovizeň – patrila zahraničným
Slovákom. Divákom sa predstavili Detský folklórny súbor
Zemplínčatá z Nového Mesta pod Šiatrom (Maďarsko),
folklórne súbory Nemzetiségi Asszonykórus z Kishuty
(Maďarsko), Turyanska dolina z Turya Remety (Ukrajina),
Púčik z Brna (Česká republika) a Ďatelinka z Varzaľu (Rumunsko).
V záverečnej časti festivalu vystúpili folklórny súbor
Čarnica z Košíc, ľudový rozprávač Jožko Jožka a skupina
Kilowatt.
Týždenník Slovákov v Maďarsku Ľudové noviny z 5. apríla
2012 publikuje článok Andreey Szabovej-Mataiszovej Cena
O. Štefanka Jurajovi Dolnozemskému. Je v ňom zaznamenané udelenie ceny básnikovi a zberateľovi hmotnej kultúry
Slovákov v Maďarsku Jurajovi Antalovi Dolnozemskému za
príspevok k rozvoju a propagácii slovenskej literatúry tvorenej v slovenskom zahraničnom svete. V článku sú uvedené
aj bibliografické údaje tohto dolnozemského spisovateľa.
Zborník študentských prác Putovná súťaž zo slovenských dolnozemských reálií VII, publikácia Slovenského
pedagogického metodického centra Celoštátnej slovenskej
samosprávy v Maďarsku zahrňuje aj príspevky našich
žiakov, ktorí sa zúčastnili tohto každoročného podujatia.
Publikované práce sú nasledovné: Slovenské evanjelické
budovy v Nadlaku – Martina Palyová, Nikola Čurgaliová a
Alex Cotoraci, Bujnovci a Dolná zem – Ervin Schäfer, Ivan
KULTÚRNE A SPOLOČENSKÉ SPRÁVY
Bujna v nadlackom kontexte – Daniela Drbasová a Zdenka
Drieňovská, Osobnosť Slovákov v Rumunsku spisovateľ
Štefan Dováľ – Adela Bartolomejová a Paula Gyebnárová,
Antológia slovenskej literatúry a jej zostaviteľky – Andreea
Chrapanová a Denisa Stratinská.
20. apríla 2012 prebiehalo stretnutie členov Literárneho spolku Ondreja Štefanka. Prítomní boli D. M. Anoca, P. Bujtár, P.
Husárik, I. M. Ambruš, A. Rău-Lehotská, A. Kresanová, D.
Rău-Lehotský, A. Kalianková, J. Bálint a P. Kyseľ. Zo svojej básnickej tvorby čítali Anabela Kresanová, Juraj Bálint,
Daniel Rău-Lehotský a Pavel Husárik. Po prečítaní ukážok
z ich tvorby boli básne preanalyzované a ohodnotené.
1. mája v Békešskej Čabe prebiehalo stretnutie Čabianskeho slovenského klubu a Klubu mladých sŕdc v Nadlaku.
Nadlačanov privítala v Dome slovenskej kultúry Alžbeta
Ančinová. Hostia navštívili slovenský evanjelický kostol
a pamätný dom. Neskôr sa stretli v Hostinci Kornélia aj
so Slovákmi z Kétšoproňu. Každá skupina predviedla prítomným krátky kultúrny program, po ktorom nasledovala
spoločná zábava.
Svedectvá slovenskej dolnozemskej prózy je zborník prác
z rovnomennej medzinárodnej konferencie, ktorá sa konala
v Nadlaku 18. – 19. marca 2011. V knihe je publikovaných
27 príspevkov, ktoré odzneli na konferencii alebo ktoré
prispievatelia poslali dodatočne. Keďže podujatie prebieha
každoročne, v nadväznosti na udeľovanie Ceny Ondreja
Štefanka, v knihe boli uverejnené aj štatút ceny, porota,
ktorá rozhodovala o udelení ceny, ako aj laudatio na Vieru
Benkovú a Etelku Rybovú. Viera Benková obdržala cenu
za príspevok k rozvoju a propagácii slovenskej literatúry
tvorenej v slovenskom zahraničnom svete a Etelka Rybová obdržala cenu za príspevok k rozvoju, organizovaniu
a diverzifikovaniu kultúrneho života a spolkovej činnosti
v slovenskom zahraničnom svete. Zborník vyšiel vo Vydavateľstve Ivana Krasku.
arl a ami
15
POLITICKÁ ČINNOST
Z pracovnej agendy poslanca DZSČR v parlamente Rumunska,
Adriána Miroslava Merku
s nimi v rôznych športových disciplínach a dobre sa spoločne zabaviť.
V podvečerných hodinách sa poslanec stretol so Slovákmi v Nadlaku.
7. mája 2012 sa náš poslanec v parlamente Rumunska zúčastnil o 11.00 na stretnutí Komisie pre rozpočet,
financie a banky, ktorá funguje v rámci poslaneckej snemovne. Po prezentácii nového ministra financií, ktorým
sa stal Florin Georgescu, nasledovali debaty a návrhy. O
15.00 nasledovalo stretnutie s reprezentantmi Európskej
komisie pre fiškálny pakt, v rámci Medzinárodného menového fondu.
6. mája 2012, o 10.00h, v Bodonoši posvätili apoštolský
kostol. Kostol, vystavaný za uplynulých skoro šesť rokov,
bol nedávno dokončený a teraz slávnostne otvorený za
prítomnosti veľkého počtu domácich, aj hostí zo Slovenska
a okolitých slovenských dedín. Medzi vzácnych hostí patrili
predseda Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku Adrián Miroslav Merka, biskup apoštolskej cirkvi
na Slovensku Ján Lacho, ale aj viacerí pastori. V rámci
posviacky sa prítomným prihovorili aj Adrián Miroslav Merka a riaditeľka bodonošského lýcea Jarka Michalcová a
zaspievali duchovné piesne rodina zo Slovenska a domáci
spevokol.
O 13.00h Adrián Miroslav Merka bral účasť na slávnostnom otvorení Dňa školy v Bodonoši, ktorý zorganizovalo
Teoretické lýceum Jozefa Kozáčka. Žiaci tohto lýcea mali
možnosť spoznať slovenských žiakov z iných škôl, súťažiť
16
11. mája 2012 sa najvyšší predstaviteľ zväzu zúčastnil zasadania župnej rady v Bihore. Počas stretnutia boli
prediskutované aj podmienky otvorenia Slovenského kultúrneho centra v Bihore. Toto centrum by malo poskytovať
služby v oblasti kultúry, športu a spoločenského života,
podporovať amatérsku a umeleckú činnosť, organizovať
prednášky, spolupracovať so slovenskými školami a škôlkami, zasadzovať sa za zachovávanie kultúrnych hodnôt
Slovákov v Bihore.
16. mája 2012 sa Adrián Miroslav Merka zúčastnil na
odpuste v rímsko-katolíckom kostole z Huta-Certeze.
Tento kostol má ako patróna sv. mučeníka Jána Nepomuckého. Slávnostná liturgia bola venovaná práve oslavám tohto svätca.
18. mája 2012 Župná knižnica mesta Oradea zorganizovala seminár na tému Şcoala ardeleană (Sedmohrad-
POLITICKÁ ČINNOST
ská škola), na ktorom sa zúčastnil aj náš poslanec.
19. mája 2012 bol Adrián Miroslav Merka prítomný v
Nadlaku na oslavách 200. výročia položenia základného kameňa na evanjelickom kostole. Počas osláv, ktoré prebiehali
medzi 18. – 20. májom, evanjelický luteránsky cirkevný zbor
Nadlak pripravil bohatý program. Medzi body tohto podujatia
boli zaradené organový koncert, vedecká konferencia na
tému Evanjelická cirkev v živote dolnozemských Slovákov,
výstavy fotografií, detských malieb a Cithara sanctorum
– piesne duchovné – v kultúrnych dejinách Slovenska,
kultúrny program a odhalenie pamätníka pred kostolom.
darovala mestu Bukurešť česká spoločnosť Arboeko.
27. mája 2012, počas svätodušných sviatkov, bol Adrián
Miroslav Merka prítomný v Nadlaku na službách Božích,
a to v evanjelickom, katolíckom a apoštolskom kostole. V
katolíckom kostole pri turíčnej slávnostnej omši prečítal
modlitby veriacich a v apoštolskej modlitebni sa prihovoril
veriacim.
arl
21. mája 2012 bol náš poslanec pozvaný na Veľvyslanectvo
Izraelu v Bukurešti, pri príležitosti osláv Dňa Izraelského
štátu.
24. mája 2012 Adrián Miroslav Merka bral účasť v bukureštskom parku Izvor, na inaugurácii Aleje Václava Havla,
pri príležitosti Európskeho dňa parkov. Tento projekt bol
realizovaný s podporou Veľvyslanca Českej republiky v
Rumunsku, J. E. Jiřího Šitlera. Súčasťou podujatia boli
donácia a vysadenie stromoradia štyridsiatich líp, ktoré
17
ŠKOLSTVO
Pracovná návšteva inšpektorov na našich školách
Druhého mája 2012 sme spolu s pánom inšpektorom Alexandrom Mlynarčikom navštívili školy v župe
Bihor a Sălaj. Hlavným cieľom bol monitorovanie činnosti
hosťujúcich učiteľov zo Slovenska, ktorí pôsobia v našich
školách: Bodonoš a Gemelčička.
Cestou na Gemelčičku sme sa zastavili v škole na Novej
Hute v župe Bihor a v základnej štvorročnej škole Gemelčička č 3. Následkom malého počtu žiakov, okrem ôsmeho
ročníka, všetky triedy fungujú simultánne.
V osemročnej škole na Gemelčičke som bola na hospitácii, na hodine slovenského jazyka, ôsmy ročník, u pani
profesorky Eriky Fajnorovej, ktorá pôsobí na tejto škole od
septembra 2011. Na hodine slovenčiny bolo veselo, žiaci
boli aktívni, používali slovníky bezprostredne, čo znamená,
že to robia bežne. Z rozhovoru s pani profesorkou vyplynulo, že sa prispôsobila podmienkam na Gemelčičke, že
sa zapojila do kolektívu pedagogóv v škole. Z rozhovoru
s kolegami v škole vyplynulo, že pani profesorka Fajnorová
je opravdový pedagóg, že okrem školských povinností
vykonáva aj osvetovú činnosť so žiakmi. Pani profesorka
sa vyjadrila, že by chcela prísť aj v budúcom školskom
roku na Gemelčičku. V tomto zmysle som sa rozprávala
s pánom riaditeľom zo školy Plopiš, kam patrí Gemelčička, o potrebných dokladoch pre jej ďalšie pôsobenie na
tejto škole.
Nasledovná zastávka bola Stredná škola v Bodonoši. Tu
sme sa stretli so žiakmi dvanásteho ročníka, s ktorými
sme mali rozhovor na tému maturitná skúška zo slovenského jazyka a literatúry. Pán profesor Peter Mešo nebol
prítomný z rodinných dôvodov a tak sme museli zobrať
určité opatrenia, aby nenastali nepríjemné prekvapenia
na skúškach.
V zmysle využitia času, ktorý zostal do
maturity, sme žiakom dali pokyny, čo majú robiť ďalej.
Dúfam, že počnúc školským rokom 2012/2013 sa situácia
vyučovania slovenského jazyka v lyceálnom cykle zmení.
Ináč, navrhla som viacero opatrení v zmysle zlepšenia
celého vyučovacieho procesu na našich školách v budúcom školskom roku:
- Častejšie návštevy inpešktorov na školách (Vieroslava Tímárová, Alexander Mlynarčik).
- Zmapovanie situácie platných učebníc na
všetkých školách (riaditelia škôl).
- Organizovanie stretnutia len s riaditeľmi škôl (Vieroslava Tímárová).
- Stretnutie slovenčinárov, aspoň dvakrát, v novom
školskom roku na tému finálne skúšky pre ôsmy
a dvanásty ročník, ako aj na tému kolá olympiády
zo slovenského jazyka a literatúry.
-
Vieroslava Tímárová
foto: Anna Rău-Lehotská a Erika Fajnorová
18
REZUMAT
ACTIVITATE POLITICĂ
religioase cu ocazia a 200 de ani de
categorii de vârstă la următoarele
la punerea pietrei de temelie a bisericii
discipline atletice: aruncarea greutății,
În 6 mai la Budoi a fost sfințită
evanghelice. În perioada 18-20 mai
aruncarea suliței, aruncarea discului și
Biserica apostolică în prezența unui
la Nădlac s-au desfășurat o serie de
alergare. Toți merită admirația noastră.
număr însemnat de oaspeți atât din
activități precum: un concert de orgă,
În ansamblu cei șapte au obținut opt
satele vecine, cât și din Slovacia. Prin-
o conferință științifică, o expoziție de
medalii după cum urmează: la catego-
tre musafiri se afla și A. M. Merka care
fotografii și de desene ale copiilor
ria sa Norbert Lešťan 3, medalia de aur
s-a adresat celor prezenți. În aceeași
talentați, Cithara sanctorum - cântece
la aruncarea greutății, medalia de ar-
zi a avut loc și deschiderea Zilei școlii
religioase, un program cultural și dez-
gint în aruncarea suliței și a discului, la
la Liceul Teoretic Jozef Kozáček din
velirea monumentului din fața bisericii.
altă categorie Kamil Šomrák a obținut
localitate urmată de întreceri sportive
cu elevii din școlile vecine.
medalia de aur la aruncarea greutății
În 24 mai a fost inaugurată Ale-
și cea de bronz la aruncarea discului,
ea Václav Havel în Parcul Izvor din
Ján Čajan a obținut și el două medalii,
În 7 mai deputatul nostru în
București cu ocazia Zilei europene a
una la aruncarea greutății, cealaltă în
Parlamentul României a avut două
parcurilor. Acest proiect a fost realizat
aruncarea discului, Teodora Hirešová
întrevederi: mai întâi a fost prezent la
cu sprijinul ambasadorului Republicii
a cucerit medalia de bronz la alergare
Comisia pentru buget finanțe și bănci
Cehe, ES Jiri Šitler. Societatea cehă
- 50m.
cu Florin Georgescu, noul ministru al
Arboeko a donat cu ocazia aceasta
Finanțelor, iar după masă s-a întâlnit
orașului București 40 de tei.
cu reprezentanții Comisiei europene
La inaugurarea aleii a luat parte și A.
placu de Barcău) s-au întâlnit preoții
a Fondului Monetar Internațional.
M. Merka.
catolici slovaci pentru a demara
La Valea Cerului (comuna Su-
pregătirile pentru Concertul corurilor
În 11 mai cel mai înalt reprezen-
În 27 mai de Rusalii A. M. Merka
bisericești care va avea loc la Oradea
tant al Uniunii a fost la ședința Consi-
a fost din nou la Nădlac și a participat
în toamna aceasta. La întâlnire a fost
liului Județean Bihor unde s-a discutat
la slujbele de sărbătoare la bisericile
prezent episcopul romano-catolic
despre deschiderea Centrului Cultural
evanghelică, catolică și apostolică.
Bocskei László cu suita, A. M. Merka,
Slovac în Bihor. Menirea centrului ar
La casa de rugăciuni apostolică li s-a
președintele UDSCR, președintele Co-
trebui să fie acordarea sprijinului în
adresat credincioșilor spunând câteva
mitetului zonal Bihor al UDSCR, Fran-
domeniul culturii, sprijinirea activității
cuvinte.
tišek Merka, preoții romano-catolici
artistice, a sportului, a colaborării cu
Rubrica este realizată de Anna Rău-
din Borumlaka, Făget, Șinteu,Budoi,
școlile slovace pentru păstrarea valori-
Lehotská.
Șerani și câteva călugărițe din Făget,
lor culturale ale etniei slovace în Bihor.
Vărzari, Aleșd.
În 16 mai A. M. Merka a fost
prezent la Huta-Certeze unde s-a săr-
ȘTIRI CULTURALE - arl și ami
bătorit hramul bisericii romano-catoli-
Împreună cu reprezentanții UD-
SCR din Vărzari ansamblul Ďatelinka
din localitate a participat la un festival
ce. Patronul acestei biserici este Ján
Elevii de la Grupul Școlar Jozef
folcloric al slovacilor din diasporă
Nepomucký și liturghia a fost dedicată
Gregor Tajovský îndrumați de prof.
organizat în regiunea Zemplin. Festi-
acestui sfânt.
de educație fizică Ján Šušlák au
valul a avut ca scop să mijlocească
participat la concursul internațional
întâlnirea slovacilor din mai multe
În 19 mai am avut ocazia să-l
de atletism care a avut loc la Békésc-
zone diasporale cu cei de acasă și s-a
întâlnim pe A. M. Merka la Nădlac,
saba. Participanții au fost șapte elevi
dasfășurat pe parcursul a două zile; în
întrucât aici s-au organizat festivitățile
de la secția slovacă încadrați în patru
prima zi sub genericul Tokaj v Europe
19
REZUMAT
și a doua zi sub genericul Dedovizeň.
tru Viera Benková și Etelka Rybová,
prima dată, ci și la Vărzari, Mădăras și
Pe scenă au apărut atât formațiile din
deținătoarele acestui premiu din anul
Oradea. Această piesă s-a dovedit a
diferite localități slovace, cât și cele
trecut. Premiul le-a fost acordat pentru
fi una dintre cele mai bune prezentări
din Ungaria Republica Cehă, Ucraina,
dezvoltarea și propagarea literaturii
pe scenă ale amatorilor bihoreni, una
România.
slovace în lumea slovacă diasporală.
dintre acțiunile cele mai reușite ale OL
Cartea a apărut la Editura Ivan Krasko.
în anul 2012, scrie autoarea articolului.
Săptămânalul Ľudové noviny
Acțiunea a fost sprijinită financiar de
din 5 apr. 2012 publică articolul Pre-
UDSCR.
miul Ondrej Štefanko acordat lui Juraj
Dolnozemský. Articolul este semnat
VIAȚĂ RELIGIOASĂ
de Andreea Szabová-Mataiszová și
Pentru aceeași rubrică semnea-
ză un articol și redactoarea noastră arl
este dedicat lui Juraj Antal, pentru
La această rubrică Pavel Dancu de
despre O nouă apariție a Ansamblu-
contribuția la propagarea literaturii
la OL Satu Mare semnează articolul
lui Folcloric Sálašan pe scena Casei
slovace create în lumea slovacă di-
Hramul bisericii din Huta-Certeze.
de Cultură din Nădlac.
asporală.
Din articol aflăm că biserica
Chiar dacă programul Întoarce-
catolică din Huta-Certeze și-a săr-
rea în Ținuturile de Sus s-a aflat la a
Culegerea de lucrări de la con-
bătorit hramul închinat Sfântului mu-
doua apariție pe scenă, mulți nădlă-
cursul itinerant „Putovná súťaž zo
cenic Ján Nepomucký. La liturghia
cani au venit și de data aceasta să-i
slovenských dolnozemských reálií VII„
solemnă celebrată cu această ocazie
aplaude pe dansatorii noștri talentați
include și lucrările elevilor noștri de
printre musafiri se afla și A. M. Merka,
și pe instructoarea lor Cristina Jucan.
liceu: Martina Palyová, Nicola Čurga-
președintele UDSCR. Pavel Dancu
Sala era din nou plină de iubitorii fol-
liová și Alex Cotoraci, Ervin Schäfer,
remarcă prezența la eveniment a
clorului slovac.
Daniela Drbasová și Zdenka Drieňov-
femeilor slovace îmbrăcate în cos-
ská, Adela Bartolomejová și Paula
tume populare specifice zonei de o
lui celor prezenți li s-a adresat Dušan
Gyebnárová, Andreea Chrapanová și
frumusețe și bogăție ornamentală
Šomrák, președintele OL Nădlac a
Denisa Stratinská.
deosebită.
UDSCR, candidat la funcția de primar
Înainte de începerea programu-
al Nădlacului. Din cuvântul rostit spiDe 1 Mai Clubul inimilor tine-
cuim următoarele: Nimic nu-i unește
re din Nădlac și Clubul slovac din
mai mult pe oameni decât limba și
Békéscsaba s-au întâlnit la Casa Cul-
CULTURĂ
ideea comună, cântecul sau dansul.
Cântecul și dansul îi leagă pe seme-
turii Slovace din orașul ungar. După ce
musafirii au vizitat biserica evangheli-
Despre o nouă comedie pe sce-
nii noștri deopotrivă și de trecut și de
că și casa memorială slovacă, părțile
nele bihorene ne-a scris A. Furiková.
viitor. Aceste două manifestări ale
au prezentat un scurt program cultural
Autoarea articolului relatează cum a
culturii populare au reprezentat cul-
și au petrecut seara împreună.
decurs pregătirea comediei în trei acte
tura noastră în cele mai vechi timpuri.
Ulička a lui Emil Gollner pusă în scenă
Însăși denumirea ansamblului nostru
Mărturii ale prozei slovace din
de învățătoarea Anna Kapusňaková.
ne amintește că viața strămoșilor noștri
Ținuturile de Jos este titlul cărții care
Artiștii amatori au reușit să prezinte
era legată de sălaș, că după truda
conține cele 27 referate prezentate la
piesa în 15 apr. în fața unui public
zilnică , după rezultatele obținute s-au
seminarul cu același titlu în martie anul
numeros, dornic de distracție. Ama-
bucurat cântând și dansând.
trecut. Întrucât seminarul este legat de
torii au smuls spectatorilor aplauze
Este de datoria noastră să păstrăm și
acordarea Premiului Ondrej Ștefanko,
puternice nu numai la Valea Cerului
să apărăm această moștenire, căci,
în carte este publicat și laudatio pen-
unde piesa a fost prezentată pentru
dacă ne dispar tradițiile, obiceiurile,
20
REZUMAT
dacă ne uităm limba maternă nu vom
de un pedagog adevărat se implică și
plă în prezentarea artistică a creațiilor
mai fi un grup puternic, ci doar indivizi
în munca culturală.
poetice atât în Slovacia, cât și peste
cu un trecut bogat, dar fără un viitor
La Budoi pe catedra de limba slovacă
hotare. De mai mulți ani este mem-
comun clar.
se află prof. Peter Meșo, tot din Slova-
bra juriului la concursurile de recitări
Spre norocul nostru, noi, nădlăca-
cia. Inspectorii noștri școlari au discutat
desfășurate la diferite nivele.
nii, datorită ansamblului Sálašan,
aici cu elevii clasei a XII-a care au la
în viitorul apropiat nu suntem încă
bacalaureat ca proba obligatorie și
te teoretică) participanții au aflat de
amenințați.
limba maternă, deci limba și literatura
la musafira lor care sunt regulile și
Constat cu bucurie că Nădlacul are
slovacă.
condițiile ce trebuie respectate de un
talente care demonstrează că respec-
În urma discuțiilor purtate V. Ti-
recitator bun și după ce criterii apreci-
tul pentru artă, tradiție și obiceiuri nu
mar a propus măsuri de îmbunătățire
ază juriul prezentarea artistică a unei
este de domeniul trecutului. Și datorită
a procesului de învățământ prin:
poezii. De asemenea cei interesați au
formației Sálašan Nădlacul a devenit
mai accesibil, mai deschis la dialog,
în școli
recitări se organizează în Slovacia, în
mai abordabil.
-întocmirea de către directorii
ce categorii se pot încadra concurenții,
școlilor a unei situații precise ale ma-
cum poate stăpâni recitatorul textul
au contribuit la realizarea acestui
nualelor existente în școală
bazându-se pe fonetică, cât de im-
program, celor care au dăruit orașului
nostru o picătură din bunul lor propriu.
torii de școli
Mulțumesc tuturor acelora care
ȘCOALĂ
Știrile legate de școală ne sunt
-organizarea întâlnirilor cu direc-
putut afla câte feluri de concursuri de
portantă este gradarea pronunțării și
altele.
-întâlnirea cadrelor de limba
După partea teoretică a urmat acti-
slovacă măcar de două ori pe an și
vitatea în grup axată pe materialele
discutarea temelor propuse pentru
auxiliare propuse de musafiră. Fiecare
verificări finale la clasele a VIII-a și a
grup și-a ales materialul potrivit vârstei
XII-a, cât și a temelor pentru concur-
copiilor cu care lucrează la clasă, iar
surile de limba și literatura slovacă.
în final fiecare prezentare artistică a
-mai multe vizite ale inspectorilor
În prima parte a întâlnirii (par-
furnizate de Vieroslava Timar, inspec-
fost analizată și apreciată de I. Za-
toare de specialitate la MECTS.
horecová.
Acțiunea a fost mobilizatoare și sti-
V. Timar, inspectoare la Ministe-
rul Învățământului din România împre-
CALEIDOSCOP
ună cu A. Mlinarcik, inspector școlar
mulatoare, iar ideea de a organiza
asemenea concursuri a prins viață. Nu
în Bihor, au vizitat clasele slovace din
La sediul central al UDSCR din
numai copiii, ci și părinții au manifestat
jud. Bihor și Sălaj. Scopul principal al
Nădlac în 5 mai s-a desfășurat un
interes pentru realizarea practică a
vizitei a fost monitorizarea activității
curs practic de prezentare artistică
acestei forme de activitate.
cadrelor didactice din Slovacia care
(recitări de poezii), informează arl.
predau la școlile din Budoi și Făget.
În centrul atenției a fost mai ales prof.
Școlii Generale din Sfântul Petru, jud.
Erika Fajnorová care își desfășoară
Komarno(Slovacia) s-a întâlnit cu pro-
activitatea la Făget. Constatările referi-
fesorii de limba slovacă, cu învățătorii
toare la munca la clasă a acesteia sunt
și educatoarele din Nădlac pentru a le
Anoca a prezentat la Universitatea
pozitive. Profesoara-oaspete s-a inte-
împărtăși experiența sa de muncă cu
București prelegerea despre viața și
grat bine în colectivul didactic al școlii
textul în cadrul unei prezentări artisti-
opera literară și de traducător a lui
și în afara faptului că își îndeplinește
ce.
Milo Urban sub titlul Mutații în proza
obligațiile didactice și educative demn
Ingrid Zahorecová este laureată multi-
slovacă între cele două războaie
Ingrid Zahorecová, directoarea
Inițiativa de a invita un specialist
în recitări îi aparține OL Nădlac.
În 10 mai Dr.doc. Dagmar Maria
21
REZUMAT
mondiale, informează Lenka Ga-
de Catedra de filologie rusă și limbi
ani de existență fanfara nădlăcană a
rančovská.
slave a Universității din București, în
ajuns să fie respectată și cunoscută în
Cu această ocazie la Catedra
cadrul căruia au prezentat Slovacia
diferite contexte, chiar și peste hotare.
de filologie rusă și a limbilor slave au
și cultura slovacă. Ideea principală
De exemplu, la sfârșitul secolului al
fost prezenți nu numai studenții care
a acestei prezentări a fost să acce-
19-lea a fost angajată timp de 6 ani la
învață limba și literatura slovacă, ci și
seze publicului informațiile de bază
circul ceh Klucky, cu care a străbătut
Antoaneta Olteanu, șefa catedrei, cât
despre Republica Slovacă și cultura
Imperiul Austro-Ungar în lung şi-n lat
și ambasadoarea RS în România,
ei cu scopul de a-i motiva pe români
(de la Viena, Praga ori Bratislava până
Dagmar Repčeková.
să viziteze această „mică mare țară”.
în Ținuturile de Jos), în 1938 a defilat
Interacțiunea celor doi studenți cu
în fața regelui Carol al 2-lea la Arad,
publicul român a fost pozitivă.
iar în zilele de astăzi formația participă
D. M. Anoca l-a prezentat mai
întâi pe Milo Urban ca om, ca prozator realist și apoi s-a referit la evoluția
activ la diferite festivaluri și sărbători
creației sale artistice insistând asupra
din România, Slovacia, Serbia.
capodoperei Biciul viu, roman tradus
în mai multe limbi. După prezentarea
INTERVIURI
prelegerii cei prezenți s-au bucurat de
Fanfara a adunat nenumărate
trofee: diplome. medalii, cupe. Unele
dintre ele fiind de argint s-au pierdut
vizionarea filmului regizat după acest
De când am devenit condu-
în timpul comunismului la București,
roman. Regia filmului îi aparține lui
cătorul fanfarei mă străduiesc să
unde au fost expuse cu ocazia diferitlor
Martin Ťapák, iar în distribuție se află
mențin îmbinat colectivul formației,
manifestări.
actori cu nume de rezonanță în cine-
sunt cuvintele lui Ondrej Uram, ac-
matografia slovacă.
tualul capel maistru al fanfarei Na-
pre actualii membri ai fanfarei aflăm
dlačanka. Redactoarea noastră Anna
de la Ondrej Uram că fanfara a avut
Global Village - prezentarea
Rău-Lehotská l-a provocat pe leaderul
mai mulți conducători în ultimii ani,
Slovaciei și a culturii slovace la
fanfarei să-i vorbească despre istoria
ea numără în prezent șaptesprezece
București este articolul prof. Lenka
fanfarei din Nădlac, despre sarcinile
instrumentiști (în 1995 avea 23) și
Garančovská de la Universitatea
unui capel maistru, despre pregătirea
două soliste și cântă diferite genuri de
București.
și activitatea formației, despre planu-
muzică.
rile de viitor.
În articol autoarea descrie sejurul
fanfarei sunt participarea la festivaluri
de aproape un an al lui Bruno Boroș
De la începutul interviului aflăm
cum este de pildă cel al minorităților
si al lui Michal Dedinský în România.
că fanfara nădlăcană are o istorie ve-
din județul Arad, participarea la Ziua
Acest sejur a fost realizat in cadrul
che și pestriță. Fondată în 1855 ea a
orașului Nădlac, dar și a altor localități
programului de schimb studențesc
activat timp de 30 de ani ca și fanfara
mai ales cu populația germană la care
internațional Erasmus. În decursul
meseriașilor locali. Din 1885 formația
de regulă este invitată.
anului petrecut în România cei doi au
a trecut sub patronajul grupului de
„Am primit invitația de participare la
avut prilejul să viziteze numeroase
pompieri voluntari, sub care a activat
festivalul cartofului din Elveția. La
orașe istorice și monumente cultura-
până in 2006. Devenind indepen-
toamnă avem două nunți, dar și o ieșire
le din țară și să facă cunoștință cu
dentă, formația și-a dat numele de
în Voivodina la Petrovec, Kovačica și
tradițiile poporului român precum și cu
„Nadlačanka”. Din anul 2011 fanfara a
Kysáč. Vrem să ne înnoim și repertoriul
mâncărurile tipice românești. În cadrul
trecut sub tutela Uniunii Democratice
tradițional de Crăciun”, adaugă la cele
activităților lor extrașcolare, Boroș și
a Slovacilor și Cehilor din România, în
spuse O. Uram în finalul interviului.
Dedinský au luat parte la evenimentul
ale cărei spații membrii se întâlnesc
„Global Village”, eveniment organizat
și fac repetiții. În decursul celor 157
22
La provocarea de a vorbi des-
Printre proiectele de viitor ale
A rezumat Anna Chişa
ROZHOVOR
„Odkedy som pred troma rokmi znovu prevzal vedenie dychovky,
snažím sa o scelenie kolektívu a o to, aby všetci členovia
boli jednotní a nadobudli tým väčšiu sebaistotu“.
Rozhovor s Ondrejom Uramom,
kapelníkom nadlackej dychovky
Mohol by si nám na úvod porozprávať
o histórii nadlackej dychovky?
Slovenská dychovka bola v Nadlaku
založená v roku 1855 a fungovala
v tom čase za 30 rokov ako remeselnícka dychovka. V roku 1885 prešla
pod záštitu dobrovoľného hasičského
zboru, lebo v tých časoch remeselníci
boli zväčša aj hasiči, a fungovala tak
až do roku 2006. Odvtedy sa nadlacká dychovka osamostatnila, pôsobiac
na hudobnom poli už pod menom
NADLAČANKA (meno, ktoré si zvolila
ako pódiové meno v roku 1990). Od
leta roku 2011 prešla viac-menej pod
záštitu Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku, v ktorého
priestoroch aj pôsobí.
Jej prvým kapelníkom (nie dirigentom,
lebo za celého svojho pôsobenia dychovka mala len jedného dirigenta)
bol Jozef Šandrík. Bola to veľmi dobrá
dychovka, lebo koncom 19. storočia
pôsobila za šesť rokov ako prenajatá
a platená dychovka pre český cirkus
Klucky. Pravdepodobne boli hudobne
veľmi nadaní a mali vytvorené dobré
zázemie. Cirkus Klucky pôsobil v tom
čase po celom Rakúsko-Uhorsku.
Chodili s týmto cirkusom, ako platení
zamestnanci, od Viedne, Prahy, Bratislavy, až po Dolnú zem. Na začiatku
mali 12 členov, neskôr pôsobili ako
16-členná dychovka.
Do prvej svetovej vojny viedli dychovku Svetlíkovci. Počas prvej svetovej
vojny si prerušili aktivitu a po vojne,
v roku 1922, prevzal vedenie dychovky
jediný nadlacký dirigent a kapelník,
Peter Pavel Chabada. Bol to jediný
odborník s hudobnou vysokou školou.
Konzervatórium ukončil v Budapešti.
On okrem vedenia dychovky písal aj
skladby pre dychovku. Bol natoľko
nadaný, že keď mu ktosi zapískal melódiu, bol ju vstave rozpísať pre všetky
hudobné nástroje. Keď prípadne niektorý
člen nedokázal zahrať náročnejší úsek
skladby, Chabada mu ho pohotovo prepísal jednoduchšie, teda dokázal to, čo
v dnešných dňoch robia naši nadlackí
hudobníci ako Ondrej Kresan, Ján
Jačiansky alebo Michal Sidor: napíšu,
prepíšu alebo zjednodušia skladbu
podľa potreby a hudobnej prípravy každého hudobníka zvlášť. Pán Chabada
sa začiatkom šesťdesiatych rokoch 20.
storočia zvadil so Svetlíkovcami, lebo
títo nechceli medzi seba prijímať nových,
mladších členov. Tak im spravil natruc,
povedal im, že „keď vy nechcete, tak
to nič, ja som zato schopný to urobiť aj
bez vás“. A vytvoril novú skupinu, ktorá
už v roku 1965 samostatne vystupovala.
Ešte tu máme spomedzi nich medzi nami
Jána Čemana.
Odvtedy Svetlíkovci začali pomaly
ustupovať, bolo ich stále menej, boli
siedmi, potom šiesti. Menej ako šiesti
nehrali. V šesťčlennej zostave sa ešte
dá hrať, ale menej ako šiesti, to je už
ako pod komejdou, už je to nanič. Peter
Pavol Chabada viedol dychovku až do
roku 1970 a v roku 1971 zomrel. Potom
dychovku prevzal pán majster Pavel
Rozkoš a viedol ju až do roku 1991. Nás,
mladú dychovku, začal učiť od roku 1985
a vyučil nás dvanástich, z ktorých sme
teraz zostali piati. Druhí sa vysťahovali
alebo prestali pôsobiť. Stará dychovka
si dohrala svoju úlohu už spolu s nami,
asi v deväťdesiatych rokoch. Ostal už
len Ján Čeman, ešte pred dvoma-tromi
rokmi bol medzi nami aj Juraj Majdáň. Aj
on už umrel. Zo starých členov ešte
žijú Pavel Rozkoš, Samuel Legínsky
a Ján Rozkoš.
Čo všetko robí kapelník?
Kapelník v našej dychovke robí
všetko: sprevádza duchovný život
dychovky a usmerňuje hudbu. Ak
má dychovka aj predsedu, kapelník
sa zaoberá hudobnou časťou, aj hrá
na nástroji, pokým predseda sa stará
o jej duchovný život. Ja som sa stal
členom dychovky v roku 1985 a vtedy sme mali kapelmajstra Halašiho,
volali sme ho Beco báči. Ten nebol
aj hudobníkom, išiel pred dychovkou s palcátom a vyjednával rôzne
činnosti. Predtým boli s palcátom
Šťastny báči, čo mali krčmu. Za posledných 20 rokov je u nás kapelník
aj aktívnym hudobníkom.
Vráťme sa ešte k pôsobeniu niekdajšej dychovky, lebo Nadlačanom je
známe jej vystúpenie dokonca aj
pred kráľom.
V roku 1938 boli Nadlačania pozvaní
na vojenskú parádu, keď vtedajší kráľ
Karol II. prišiel na návštevu do Aradu.
Z celého kraja sa tam schádzali ľudia,
išli aj nadlackí Sokoli. Prišla aj nadlacká dychovka, všetci boli vyobliekaní
v slovenskom ľudovom kroji. Na
takýchto pochodoch pri slávnostnej
prehliadke všetkých sprevádza vojenská hudba. Nevieme na sto percent,
čo sa tam stalo, ale Nadlačania v tej
trme-vrme, pri poveli: „do kroku hrať!“,
predstihli o pár sekúnd vojenskú dychovku. Realita je tá, že Nadlačania
prevzali iniciatívu a hrali do pochodu
všetkým vojenským jednotkám, aj
všetkým zúčastneným na defilé. To
neušlo kráľovej pozornosti a počas
23
ROZHOVOR
obedu rozkázal svojmu pobočníkovi
zavolať „tých roľníkov“, aby mu vyhrávali pri obede. Znamená to, že ani
vtedy nehrali zle. A aj pri odchode kráľ
nakázal, aby mu títo slovenskí roľníci
ešte raz zahrali. Tak mu počas odchodu
zahrali Andulku Šafárovú.
Viem, že za takú dlhú a úspešnú dobu
pôsobenia dychovka zozbierala aj veľa
trofejí.
Dychovka za celých 157 rokov svojho
pôsobenia získala vzácne trofeje, ktoré
my tu už, bohužiaľ, nemáme, všetky
zostali v požiarnej zbrojnici. Niektoré
vzácne strieborné ocenenia sa „stratili“
počas komunizmu, keď boli na výstave
v Bukurešti. Ale medzi tými, čo ostali,
je napríklad aj zvláštna trofej získaná
v Maďarsku v roku 1905 a je to krásne ozdobený byvolí roh, pod ktorým
je v maďarčine zapísané „Nadlackej
dychovke“, prvá cena. Ale je tam aj
veľké množstvo iných ocenení, diplomov, pohárov, medailí. My sme si odtiaľ
doniesli len dva diplomy a odvtedy sme
ešte niekoľko obdržali.
Prečo ste nezostali pod záštitou dobrovoľného hasičského zboru?
Odišli sme preto, lebo nám nechceli
financovať za posledné roky už vôbec
nič. Ani hudobné podujatia, ani rovnošaty. O hudobných nástrojoch alebo pomôckach ani nehovorím, a začali
nás využívať aj na menej blahé akcie.
Niekedy aj s vyhrážkami, a tak sme si
povedali, že si z nás nikto nebude robiť
dobrý deň.
Čo nám môžeš povedať o súčasnej
dychovke?
Prvé mimoúzemné vystúpenie sme
mali už v roku 1990, po páde komunizmu, keď sme sa s dnes už nebohým
Ondrejom Štefankom (neskorším predsedom Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku) zúčastnili
na slávnostiach dychových hudieb
v Parku kultúry a oddychu v Bratislave,
kde sme dostali diplom za účasť. Od
roku 1992 nadlacká dychovka zažila
viacero zmien. Jej prvý mladý kapelník bol Michal Sidor, ktorý medzi nami
pôsobil asi za štyri roky. Za jeho pôsobenia Nadlačanka nadobudla pôvodný
24
lesk a novú sebaistotu. Zúčastnila sa
na vinobraní v Modre, hrala v Trenčíne,
neskoršie aj v Košiciach a vo Vojvodine. Potom sme prevzali iniciatívu vedenia dychovky ja a Juraj Demian, potom
Ján Jačiansky a Janko Porubský. Pred
tromi rokmi som ju zasa prevzal ja. Pri
technickej skúške, pri čítaní nôt nových
melódií, pri zaškoľovaní mi pomáha
mladší kolega Florián Jasovič a s grafickou úpravou nôt Ondrej Turian. Naša
dychovka má momentálne sedemnásť
členov, čiže sa blížime k tomu počtu,
keď sme boli v plnej paráde, ešte aj
so starými kolegami spolu, okolo roku
1995, keď nás bolo 23.
Novinkou je aj to, že teraz máme
okrem hudobníkov aj dve speváčky,
čiže spolu 19 členov. Speváci nám už
dávno chýbali, hoci pokusy o spev v
našej dychovke už boli. Keďže Nadlačania azda nikdy neboli zvyknutí na
našu trubačskú hudbu so sprievodom
spevákov, azda teraz je to pre nich novinkou, lebo popri speve som zaviedol
aj zmes nových piesní, menej známych
nášmu obecenstvu, ale aj nové žánry
dychovej hudby, ktorými sa pýšia aj
iné dychové orchestre zo Slovenska,
Česka alebo Nemecka.
Voľakedy, keď na báloch alebo na
obyčajných tanečných zábavách hrávali Svetlíkovci, či už v nedeľu v krčme
alebo v terajšej budove lýcea (bývalá
Hungária alebo hotel Slovák), do polnoci hrávali na dychových nástrojoch
a po polnoci na citarách. Zriedkakedy
hrali na dychových nástrojoch až do
rána. Neviem o tom, že by boli aj spievali. Ak aj áno, tak bez ozvučenia, veď
preboha, sonorizácia začala prenikať
do hudobných orchestrov len koncom
60-tych rokov minulého storočia.
Zvláštnosťou na nich ešte bolo aj to, že
Nadlačania boli čozväčša roľníci a odplácali sa hudobníkom obilím. Koľko im
dávali, presne neviem. Na svadbách
hrávali, okrem pondelku a piatku,
každý deň. V tom čase svadby nebývali také veľké ako teraz, keď býva
aj dvesto-tristo svadobníkov. Svadba
bola obyčajne doma, pozvali dvadsaťtridsať párov, najbližšiu rodinu. Trvala
od popoludnia do polnoci a ráno už
ľudia išli do roboty. Pre hudobníkov
tie svadby neboli až také unavujúce,
ale keďže bývali skoro každý deň, iste
sa tí ľudia aj unavili, ale si aj zarobili.
A keďže boli šestnásti, vedeli sa rozdeliť na dvoje a prispôsobiť sa hraniu
v menšej skupine. So zárobkom sa
delili po bratsky, všetko si rozdelili na
šestnásť kôpok. Nikdy nebolo tak, že
ja som lepší, tak som zarobil viac a ty
si slabší, tak dostaneš menej.
Nateraz sme teda sedemnásti, máme
aj dvoch maličkých členov. Plus dve
speváčky.
Títo malí členovia s vami len nacvičujú,
či aj vystupujú?
Áno, aj vystupujú. Jeden asi bude hrať
na klarinete, ale pokým sa zaškolí, hrá
na malom bubne. Ten druhý je už väčší,
viac-menej zapracovaný, ten hrá eufó-
ROZHOVOR
nium-barytón. Takže my sa snažíme
pristupovať ku všetkému inak, školiť
ich inak, ako sme boli školení my, lebo
pán Rozkoš, keď videl nebezpečenstvo
toho, že by tradícia dychovej hudby
mohla v Nadlaku zaniknúť, začal nás
školiť on, ale stále nám hovoril, že on
je veľmi slabý hudobník a že ak sa my
naučíme len to hrať, čo on vie, my budeme ešte slabší hudobníci, že to bude
o ničom. A že sa my musíme sami ďalej
predierať na vlastnú päsť. Tak sme aj
urobili. Bohužiaľ, veľa spomedzi nás
odišlo za chlebom na Slovensko, do
Čiech, do Belgicka, tí sa už nevrátia.
My sa snažíme dať dychovke novú
tvár, tak spôsobom učenia (opakujeme
dvakrát týždenne, a ak treba, aj trikrát),
precvičujeme aj staršie skladby, ale
pripravujeme aj modernejšie. Máme na
Slovensku priateľov profesionálov, ktorí
nám posielajú noty. Je to v prvom rade
pán Jozef Baláž, vedúci dychovej hudby Maguranka pri Bojniciach a máme aj
čerstvé kontakty. Vlani v jeseň sme sa
zúčastnili pri 40. výročí dychovej hudby
Mostárenka z Brezna, takže máme
kontakty aj s brezňanskou dychovkou,
ktorá sa zúčastní v Nadlaku na dvestoročnom jubileu kladenia základného
kameňa evanjelického kostola a Nadlačania budú mať možnosť vypočuť si
ju a uvidieť na vlastné oči. Je to malá,
šestnásťčlenná dychovka Mostárenka.
Brezno má aj veľkú dychovku, ktorá
zahrňuje aj túto malú.
Hrávate aj pri defilovaní?
Áno, od začiatku sme sa učili hrať aj
do kroku, na ulici. Na pohreboch nehráme do kroku. Naše pôsobenie je
teraz čozväčša na rôznych kultúrnych
a hudobných festivaloch a pohrebných
počestnostiach. Len zriedka sa vyskytne nejaká svadba, krstiny, meniny.
Kto je najmladší a kto najstarší člen
a koľko rokov majú?
Najstarší člen je Jani báči Čeman,
má 76 rokov. Potom za Čemanom
najstarší sú Janko Porubský a Janko
Drieňovský, ktorí majú okolo šesťdesiat
rokov. Najmladší je Denis Kelo, ten
má desať rokov, je vo štvrtej triede.
Starší od neho je Robert Zachar, ten
má dvanásť rokov. Priemerne majú
členovia dychovky okolo 35 rokov, čiže
dychovka je mladá a perspektívna. Verím, že sa v kolegoch nesklamem a že
nesklameme ani komunitu a ani naše
vlastné očakávania. Odkedy som pred
troma rokmi znovu prevzal vedenie dychovky, snažím sa o scelenie kolektívu
a o to, aby všetci členovia boli jednotní
a nadobudli tým väčšiu sebaistotu.
Predtým sme už boli v takom štádiu, že
sme sa skoro vzdali, tak som prevzal
iniciatívu, ale som im povedal, že nás
čaká veľmi ťažká cesta a kto nebude
chcieť ísť s nami ďalej, je voľný odísť,
lebo sa nebudeme s nikým piplať.
Väčšina z nich zostala, dôverovali
mi a ja som dôveroval im. Takže my
sme za posledný rok veľmi postúpili
dopredu. Začali sme novým štýlom,
venujeme sa novým žánrom, máme
nové rovnošaty, jeden rad jesennej
a dva rady letnej rovnošaty, teraz dúfam, že sa cez Slovenský zväz schvália
nové fondy a podarí sa nám získať aj
nadlacké slovenské ľudové košele,
lebo ja už dávno snívam o tom, žeby
na významných podujatiach mohla
dychovka vystupovať v ľudovom kroji.
To, že aj takto niekto myslí na nás,
bude ďalším krokom k pozdvihnutiu
nášho sebavedomia a k tomu, aby sme
istejšie kráčali po tej ceste, ktorú sme
si vytýčili.
Aké plány máte do najbližšej budúcnosti? Máte nejaké konkrétne akcie,
na ktoré sa pripravujete?
Pripravujeme sa na rôzne festivaly z
viacerých lokalít v našej župe a mimo
nej, na Dni mesta. Máme dva sobáše
na jeseň, vystupujeme na odpustoch
nielen slovenských, ale aj v lokalitách
s nemeckou národnosťou, pripravujeme sa na Festival národnostných
minorít v Arade, kde sme každoročne
neodmysliteľnou súčasťou.
Nedávno sme dostali pozvanie zo Švajčiarska, na Zemiakový festival, ak sa
to podarí, tak pôjdeme medzi 6. – 13.
júlom budúceho roka. Všimol si nás
predseda dychových hudieb zo Švajčiarska, ktorý bol na evanjelickej fare
v Nadlaku, na neoficiálnej návšteve.
Ten nám navrhol, aby sme sa zúčastnili
pri jazere Bodensee na ich festivale.
Len nebol istý, či už nie je neskoro prihlásiť sa, ale ak je už neskoro, tak vraj
určite počítajú s našou prítomnosťou
na budúci rok.
Na jeseň nás čakajú na viacerých rímskokatolíckych odpustoch, tie sa končia okolo 15. októbra. Potom sa hneď
blížia Vianoce. Už tretí rok vystupujeme
v evanjelickom, aj v katolíckom kostole na slávnostných službách Božích.
Sprevádzame, v menšom počte, aj
mládežnícky spevokol vedený pánom
farárom Dušanom Vankom.
Ešte som zaviedol takú novinku, že
každú Veľkú noc, prvý veľkonočný
deň, mávame pred evanjelickým kostolom minikoncert, zahráme päť-šesť
skladieb, čo dovtedy nebývalo. Takže
aj týmto som obohatil náš repertoár,
25
ROZHOVOR
lebo predtým sme vystupovali len na
Silvestra, v sprievode organu, v evanjelickom kostole. Bývalo to na večerných službách Božích pri rozlúčke so
starým rokom. Na Vianoce, o polnoci,
zvykneme chodiť hrať na balkón evanjelickej veže. Tam hráme na dvoch až
štyroch stranách piesne s vianočným
nádychom: Tichú noc, Anjelov spev
čujme krásny, White Christmas, ktorú
kedysi spieval nezabudnuteľný Dean
Martin. Vlani sme pridali novú pieseň,
šláger, Vianočný čas. Už rozmýšľam,
čo zahráme tohto roku. Mám na mysli
niečo nové, keďže tohto roku budeme
mať aj vzácne oslavy, 200 rokov od
začatia stavania evanjelického kostola, chceme zahrať len jeden-dva kusy
s vianočnou tematikou pre všetkých
ľudí z kostola, a potom zahrať jednu
pieseň venovanú všetkým tým, čo sa
sobášili v našom kostole, jednu pieseň
venovanú všetkým tým, ktorí sú odcestovaní alebo vysťahovaní z nášho
kraja a vracajú sa na Vianoce domov.
Len sa trošku obávam toho, že naši
ľudia neuznajú túto moju iniciatívu za
vhodnú, vôbec neviem, ako ju prijmú.
Podľa mňa je to veľmi dobrá myšlienka
a stojí to za to zmeniť vianočný repertoár aj takýmto spôsobom, nemôže
navždy zostávať len pri tom, „čo nás
naša mamouka naučili“.
Sú to zvláštne skladby, Modlitba, Pieseň pre domov, Balada pre Martinku
atď. Ja dúfam, že keď to aj zaspievame a ľudia si vypočujú aj texty piesní,
26
odovzdáme niečo z nich každému. Asi
takéto sú nateraz naše plány. Ale ony
sa každú chvíľu menia, pretože každý
týždeň, každý mesiac príde telefonát, či
sme voľní, zavše musíme povedať, že
sme už, bohužiaľ, obsadení, nemôžeme k vám prísť, nemôžeme byť naraz
vo dvoch miestach.
Aj na pohreby chodievate aj mimo
Nadlaku?
Aj. Volávajú nás na Veľký Pereg, na
Pejčku, na Semlek, na Šajtín, ale chodíme aj do Banátu na Semiklóš, na
Periam, boli sme aj v Arade a dedinách
skoro po Temešvár.
Plánujete aj nejaké zahraničné vystúpenie?
Na jeseň plánujeme vystúpenie vo Vojvodine, počítam na Báčsky Petrovec,
Kovačicu a Kysáč. V Kovačici nemajú
dychovú hudbu, ale si ju teraz formujú
s malými deťmi a takto by sme aj tým
mladým hudobníkom mohli priniesť
kus nádeje. Takže by sme ani nezačali
prázdniny, ktoré inak bývajú od 1. júna
do 10. augusta, lebo vtedy sú dovolenky, žatva, ľudia sú zaneprázdnení.
A predsa tohto roku by sme sa chceli
pripravovať a potom na jeseň spraviť
miniturnaj, od piatku do nedele, a zahrať našim bratom Slovákom z Vojvodiny aj niečo iné. Oni majú veľmi krásnu
ľudovú hudbu, ale dychovka im chýba.
Pokiaľ ja viem, len Selenča má dychovku. So Selenčanmi sme sa stretli
v roku 1990 v PKO v Bratislave. Možno
by sme aj tam išli. Lenže toto všetko
závisí od peňazí. Pre Švajčiarsko nám
sľúbil primátor, že nám radnica časť
cesty vyplatí, možno prispeje aj náš
Zväz Slovákov a Čechov. Je to 1200
km, takže pre zvyšok by sme museli
hľadať sponzorov. Aj pre cestu do Vojvodiny si musíme zaobstarať najprv
peniaze na transport. Poznajú nás aj
na Slovensku, najmä tí, ktorí sem prichádzajú na Dni Nadlaku, a zovšadiaľ
prichádzajú pozitívne odozvy, aj sa nás
pýtajú, či by sme k nim mohli prísť. Ale,
ako som už povedal, aj tu ide o peniaze
a o voľný čas.
Ďakujem za rozhovor a teším sa na
vaše nové vystúpenia.
Anna Rău-Lehotská
foto: Anna Lehotská
Ondrej Uram
Narodil sa v Nadlaku, 29. septembra
1967.
Ukončil slovenské lýceum v Nadlaku,
neskôr absolvoval rôzne technické
prípravy a školenia.
Je Slovák, evanjelik.
Pracoval 13 rokov ako profesionálny
požiarnik v drevárskom priemysle,
potom 3 roky ako obchodný zástupca v
potravinárstve, v privátnej firme Oana
srl. Posledných 8 rokov sprevádza,
ako generálny manažér, firmu Suntech
a jej obchodné záujmy po celom území
Rumunska.
Je ženatý, má jedného syna, Miroslava.
NAŠI DOPISOVATELIA
MÁJ
V
GEMELČIČKE
Máj je pekný mesiac. Hovorí sa, že je mesiacom lásky,
ktorý všetko chráni a spája. Asi je to tak. Spoznala som to
aj ja, lebo som sa udobrila z jedným človekom, ktorého som
mala a mám rada. Dostala som aj malú pozornosť. Malú
kytičku kvetov. Kto by sa nepotešil?
V tento nádherný mesiac možno zacítiť aj v našej dedine
ten pravý dych života. Taký príjemný a chladný vietor vo
vlasoch, slnko i dážď. Videla som kukučku, ktorá kukala
pri mne doma na smreku a do celého stromu urobila veľké
diery. Stromy nám rozkvitli a už začína rásť prvé ovocie,
ktoré bude o dva mesiace zrelé a chutné. Dnes som bola
na hríby a na hlivy a našla som za tri a pol tašky húb.
V máji máme krásny sviatok. Deň oltárikov (Božie telo).
Je to cirkevný sviatok. Na štyri svetové strany postavia
z brezových kmeňov drevené domčeky, v ktorých sú malé
oltáriky. Deň pred sviatkom idú do lesa pre stromčeky, donesú kvety a vyzdobia ich. Kňaz ide so sviatosťou oltárnou
ku každému oltáriku. Pred ním idú deti a na zem sypú kvety.
Ďalším sviatkom sú Turíce (Svätodušná nedeľa). V Gemelčičke sa v tento deň kedysi stavali aj máje. Chlapci išli
do lesa pre mladý stromček a doniesli ho k dievčaťu domov.
Zasadili ho do zeme a ozdobili ho farebnými šnúrkami
a fľašou pálenky. Potom ho venovali dievčaťu. Žiaľ, že teraz
sa tento obyčaj už stráca. Viem o ňom viac zo spomienok
mojej starej mamy.
Keď bola moja stará mama mladá, chlapec v jej rokoch
jej doniesol malý, nádherný stromček. Nevedela, kto jej ho
daroval. Kto ho postavil v záhrade ich domu, ale tešila sa,
že niekto má o ňu záujem. Keď zistila, že je to ten chlapec,
ktorý sa jej páčil, bola ešte radšej. Spojil ich malý stromček.
Nakoniec si ho zobrala aj za muža. A mali spolu štyri deti.
Jarka Šuľanová, žiačka 8. triedy z Gemelčičky
27
NAŠI DOPISOVATELIA
Slováci v Srbsku z aspektu kultúry
Po úspešnej prezentácii knihy Slováci v Srbsku z aspektu
kultúry v domacom prostredi, po ocenení špeciálnou cenou
18. Medzinárodného veľtrhu kníh v kategórii edičný počin
roka, predstavili krásnu publikáciu o Slovákoch v Srbsku
aj v Bratislave. Podujatie sa konalo za podpory a účasti
predstaviteľov Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí,
Veľvyslanectva Srbskej republiky a Ústavu pre kultúru
vojvodinských Slovákov zo Srbska.
Podujatie sa konalo v Moyzesovej sieni na Vajanského
nábreží 19. apríla 2012. Podujatie moderoval herec, pedagóg a básnik Štefan Bučko. Zo Srbska sa počas prezentácie
fotografií predstavili aj speváci a hudobníci. Presvedčili
divákov, že aj v dnešnom Srbsku, kde Slováci žijú už vyše
260 rokov, sa uchováva slovenská kultúra i dnes. Piesne,
ktoré zazneli, pohladili dušu nielen čistými tónmi, ale aj
slovami a krásnou ľúbozvučnou slovenčinou.
Jedinečný prehľad tridsiatich štyroch lokalít, z ktorých
informácie a fotografie zozbieral tím pracovníkov a spolupracovníkov, vyšiel v náklade 1000 výtlačkov. Je však
isté, že publikácia bude mať aj ďalšie vydanie. Recept na
zostavenie takejto publikácie poskytla, ako sa vyslovila Milina Sklabinská, riaditeľka Ústavu pre kultúru vojvodinských
Slovákov, kniha je výsledkom dlhodobej práce a spolupráce. Recept na jej prípravu má viac ingrediencií. Ale tá
28
najdôležitejšia je láska a presvedčenie, že je to nádherná
špecifická a užitočná kniha o kultúre Slovákov v Srbsku. Za
to, že v nej môzeme listovať, treba vďačiť predovšetkým
jej zostavovateľkám Miline Sklabinskej a Kataríne Mosnákovej. Spracovava geografické, demografické, historické
a najmä kultúrne kontexty slovenskej menšiny v srbskej
Panónii – Vojvodine.
Určite bude inšpiráciou aj pre ďalších Slovákov, ktorí žijú
mimo Slovenska a predsa si zachovali kultúru a tradície
predkov.
Erika Fajnorová
SVET OKOLO NÁS
Prebúdzanie
Už som sa zmienil o vzťahu škola,
žiak, rodina. Hádam každý deň sa znovu presviedčam, že tento vzťah už roky
nefunguje dobre. Žiaci obviňujú školu
(česť výnimkám), rodičia ignorujú učiteľov. Ohovárajú ich priam pred vlastnými
deťmi (načo si potom posielajú deti do
školy?). Tento jav je na zamyslenie.
Musíme zistiť, kto je na vine.
Nikoho neposudzujem, ani neodsudzujem, ale mali by sme brať do úvahy
niekoľko vecí, zvlášť vplyv rodičov na
danú situáciu: rozvody, alkoholizmus,
zanedbanie výchovy detí, a to je len
niekoľko príkladov. Deti sa stávajú agresívne voči školským pracovníkom. Nie
sú motivované učiť sa, vravia si, že aj tak
nebudú pracovať v tom odbore, ktorý si
vybrali v škole. No predsa by mali brať
do úvahy to známe Non scholae, sed
vitae discimus, teda nie pre školu, ale
pre život sa učíme.
Celkom oprávnene by sme si mohli
klásť otázku, kam speje ľudská spoločnosť. Ak si povieme, že je to všetko
v poriadku, mýlime sa.
Ak si ešte pamätáme, v tej-ktorej
krajine bolo niekoľko univerzít, dnes
ich je habadej. Pred niekoľkými rokmi,
keď sa chcel mladý človek dostať na
vysokú školu, skladal prijímacie skúšky.
Na jedno miesto boli traja až dvanásti
konkurenti. Dnes je univerzít plno a sú
aj také vysoké školy, kde sa prijímacie
skúšky vôbec neskladajú. Vysokoškolské diplomy sú udeľované ako na
bežiacom páse. Keď je niektorá skúška
serióznejšia a prísnejšia, vyše polovica
mladých ju nezloží.
Absolventi rôznych stredných a vysokých škôl vo veľkej väčšine nie sú
zamestnaní. Kde je chyba? Nuž, ako
je známe, boli zrušené odborné, ba aj
učňovské školy. Ako vieme, remeselníci
boli a sú viac vyhľadávaní ako vysokoškolskí absolventi, zvlášť z niektorých
fakúlt. Absolventov vysokých škôl
nemáme za čo obviňovať, veď sú to
vyštudovaní ľudia.
Netýka sa to len našej krajiny, je to
problém aj iných krajín, ak nie priam
celosvetový.
Čo sa týka prípravy do života, ani
rodičia, ani deti neberú do úvahy, aký
čas treba venovať počítaču, televízoru,
internetu. Netreba pochybovať o pozitívnej stránke týchto výdobytkov techniky,
ale netreba zanedbať ani ich negatívny
vplyv, nehovoriac o niektorých televíznych kanáloch, ktoré vysielajú programy
škodlivé ľudskej spoločnosti.
Takto, pomaly, ale isto, sme sa dostali
tam, kde sme. No netreba lamentovať.
Uvidíme, čo nám prinesie budúcnosť.
Je potešujúce, že v niektorých štátoch
sa ministri školstva prebúdzajú k realite.
Už začali rozprávať o príprave, ktorú
žiada trh práce.
Pavol Slovák
29
ZÁHRADKÁR
Máj v záhrade
Je radosť sa pozrieť na rozkvitnuté jablone, hrušky, pestrofarebnú
skalku, kvitnúcu terasu, alebo kvetinový múrik. Ako v tomto období môžeme ovplyvniť rodivosť ovocných
stromov? Bohato zakvitnuté ovocné
stromy nedokážu po opelení udržať
všetky kvety a tvoriace sa plody, najmä za vysokých denných teplôt, čím
dochádza k ich opadávaniu, pretože
ovocné stromy nedokážu vyživovať
nadbytok letorastov a plodov. Ovocným stromom sa snažíme pomôcť tak,
že pod korunami udržujeme pôdnu
vlahu mulčovaním, to znamená, že
pod koruny sa snažíme dávať všetku
pokosenú trávu, ktorá udržuje vlahu,
ktorá je potrebná k čerpaniu živín,
ktoré sú nevyhnutné pre tvoriace
sa plody. Nadmerne vysoké koruny
môžeme aj v tomto čase znížiť, čím
regulujeme násadu plodov, a tie plody,
ktoré na strome zostanú majú väčšiu
možnosť dorásť do veľkosti a zvyšuje
sa ich vyfarbenosť a cukornatosť. Odstránením vrcholových častí letorastov
súčasne likvidujeme tvoriace sa vošky,
múčnatku a ďalšie choroby a škodcov.
Pri presvetlených ovocných stromov
môžeme účinnejšie zasiahnuť proti
nebezpečným chorobám a škodcom.
Ktoré živiny ovocné stromy
v tomto období najviac potrebujú?
Kvalitné ovocie môžeme dosiahnuť
len vtedy, keď sú v pôde rovnomerne
rozložené všetky základné živiny, to
30
znamená dusík, fosfor, draslík a stopové prvky, ktoré obsahujú najmä
viaczložkové granulované hnojivá typu
Cererit, ktoré je potrebné rozhodiť vždy
najmä po obvode a za obvodom koruny, kde sa nachádza najviac aktívnych
koreňových vlásočníc. Tieto hnojivá do
pôdy dávame len do konca júna, preto
neskoršie prihnojovanie podporuje
nadmerný rast a zle vyzrievanie dreva
a plodov. Hnitie ovocia podporuje najmä prehnojenie dusíkom, preto pri jeho
aplikácií je potrebné dávať množstvo,
ktoré je uvedené v balení. Ovocné
stromy sú veľmi vďačné za mimokoreňovú výživu, to znamená, že tekuté
hnojivá typu Harmavit aplikujeme na
listovú plochu koruny stromov, keď listy
pomocou prieduchov dokážu okamžite
čerpať postrekovú látku. NPK hnojivo
a Cererit používame v dávke 250 – 800
g hnojiva na 10 m2 podľa veku ovocného stromu a použitého podpníka.
Po aplikácií hnojív sa snažíme ich zapracovať do pôdy, aby ich využiteľnosť
pre koreňovú sústavu bola čo najvyššia
a súčasne pod koruny stromov rozhodíme mulčovací materiál.
Ako preštepujeme staršie
ovocné stromy? V tomto čase môžeme použiť štepenie za kôru, pretože
kôra v tomto období sa veľmi ľahko
odlupuje od drevnej časti podpníka.
Tento spôsob vrúbľovania je veľmi
jednoduchý a škoda, že mnohé divorastúce stromy v záhradách nedokážeme týmto spôsobom prevrúbľovať
na kvalitné ovocie. Základom úspechu
sú najmä vrúble odobraté v zimných
mesiacoch a do začiatku vrúbľovania uložené v pôde, na zatienených
miestach v záhrade pod korunami
stromov. Pri štepení sa snažíme urobiť rovný, hladký spokovací rez, ktorý
zasunieme za odlúpnutú kôru podpníka tak, aby nad vodorovnou reznou
plochou podpníkovej časti vyčnieval
2 – 3 mm polmesiačik z vrúbľa. Do
konárov dávame toľko vrúbľov, aký je
priemer štepeného podpníka a konára.
Páskou z PVC dôkladne zaviažeme
rezné plochy a vrcholovú časť vrúbľov
a podpníkovú vodorovnú plochu zatrieme kvalitným štepárskym voskom. Pri
vrúbľovaní sa snažíme štepiť na krátko
zrezané kostrové konáre, ktoré sú pri
kmeni stromov a súčasne na strome
ponechávame 1/3 základných konárov,
ktoré preštepíme v ďalších rokoch.
Ponechané konáre sú potrebné pre
zabezpečenie živín a asimilátov pre
rast koreňovej sústavy a nadzemných
ZÁHRADKÁR
pri nadmerných teplotách dochádza
k spáleniu vrúbľovancov. Po naštepení z podpníkovej častí, odstraňujeme
bočný obrast, aby sme podporili rast
naštepenej odrody.
častí drevín.
Ako vrúbľujeme za zelena
ríbezle a egreše? Stromčekové tvary
vrúbľujeme na podpník meruzalky zlatej, do jej letorastov, ktoré vyrástli od
apríla tohto roku, čiže do tohtoročných
prírastkov, najmä do ich vrcholových
častí. Letorasty ríbezlí a egrešov
vhodne upravíme, to znamená, že
bylinné odrezky zrežeme z jednej
a druhej strany spojkovacím rezom
a zasunieme ich do kolmo zrezanej
podpníkovej časti meruzalky zlatej.
Miesto vrúbľovania dôkladne a opatrne
zaviažeme páskou z PVC a miesto
vrúbľovania môžeme zakryť fóliou tak,
aby sme v čase horúčav a vysokých
teplôt mali možnosť vetrania, pretože
Ako egreše a ríbezle rozmnožujeme bylinnými odrezkami? Mladé
tohtoročné prírastky upravíme na dĺžku
10 – 15 cm tak, že spodný rez robíme
vždy tesne pod púčikom, pričom list
odstránime a ponechané 1 – 2 listy
o polovicu skrátime, aby sme obmedzili vyparovanie burín z listov a súčasne podporili lepšie zakorenenie.
Základom úspechu pri rozmnožovaní
je kyprý substrát, ktorý si pripravíme
zo zmesi rašelina, perlit, piesok a preosiata parenisková zemina, ktoré
spolu premiešame v pomere 1:1:1:1.
Odrezky pred napichaním namočíme
do stimulátora, ktorý podporuje ich zakoreňovanie. Takto upravené odrezky
zapichávame do substrátu na vzdialenosť 10 – 15 cm, do hĺbky 3 – 5 cm.
Vyššiu ujateľnosť získame, ak odrezky
zapichávame do pareniska, ktoré zabezpečuje vyššiu vlhkosť a podporuje
rýchlejšie zakoreňovanie, to znamená
tvorbu kalusu a koreňových vlásočníc.
Pri použití parenísk je nevyhnutné
sledovať teplotu a zabezpečiť pravidelné vetranie a tienenie, aby nedošlo
k spáleniu a vyschnutiu napichaných
odrezkov. Odrezky pravidelne opatrne rosíme a zavlažujeme mäkkou
odstátou vodou, ktorá má mať teplotu
v priestoroch, kde ríbezle a egreše
rozmnožujeme.
Ako pestujeme plodovú zeleninu? Uhorky vysievame do kvalitne
pripravenej pôdy do hniezd po dva
semená, ktoré dávame od seba na
vzdialenosť 20 – 25 cm a medzi riad-
kami sa snažíme ponechať priestor 100
– 120 cm, čím zabezpečíme dostatok
priestoru a vzduchu pre tvorbu plodov.
Vzídené uhorky proti plesni uhorkovej
striekame, ak majú výšku už 10 cm,
aby sme preventívne zabránili tejto
chorobe, ktorá dokáže značne obmedziť úrodu plodov. Z dostupných prípravkov používame a striedame známe fungicídy, ako je Ridomil, Šampión
a pod. Rajčiaky podľa výšky vzrastu
vysádzame od seba na vzdialenosť 50
– 80 cm. Predpestované priesady dávame do jamiek vždy hlbšie, aby nám
v pôde zakorenila aj časť stonky, čím
dosiahneme väčšiu koreňovú sústavu
a vyšší rast rajčiakov, a tým aj vyššie
úrody. Rajčiaky pestujeme len na 1 – 2
výhonky, pričom všetky bočné letorasty
pravidelne vyštipujeme, aby sme získali dostatok svetla, a tým obmedzili
výskyt chorôb. Vylomené časti rajčiakov môžeme napichať do substrátu,
v ktorom nám zakorenia, a takto ich
môžeme potom vysadiť na pripravené
záhony. Rajčiaky proti plesni striekame
vždy preventívne, už pri výške 10 – 20
cm, vyššie uvedenými prípravkami.
Predseda OV SZZ Prešov
Ing. Eduard Jakubek
(tieto články sú nám dodané
prostredníctvom Spolku záhradkárov
v Nadlaku)
foto: Anna Lehotská
31
KVAPKY SLOV
Anna Rău-Lehotská
O nepevnej vôli
Nedosažiteľný
ako klamlivá čiara horizontu
myslíš si, že vieš,
čo znamená
labilná rovnováha
strieborných kvapiek
stekajúcich sa po okne,
ale to, čo počuješ,
nebolo nikdy vypovedané
a to, čo vidíš,
sú len úlomky mojej
nepevnej-pevnej vôle
chvejúcej sa
na vzdialenom konci
pokušenia
Zadaždený večer
Ročné obdobia
páchnu vlhkou plesňou
Uzimená
som sa vtiahla do seba
Roztrúsené v mrholení
svätojánske mušky
si strácajú krídla
Zo sna mi vyklíčil kôň
ale aj ten
od veľkej samoty
pokrivkáva
Prelomené mlčanie
Nakratučko nasekané pravdy
a natenučko usúkané klamstvá
prelomili mlčanie
a rozdiveli sa.
Ich vulgárnosť
musím sama sebe
nejako odôvodniť.
Tvárou v tvár
Sledujem v zrkadle
obraz tvojho úsmevu
rozsypaného v čiernom nekonečne.
Každá črepinka si hľadá miesto
v dynamickom chaose zvukov
a svetiel.
Chromatickú iróniu
ledva obsiahnem pohľadom.
Úlomky tónov sa zhmotňujú
do slov –
vzdialené očakávanie
32
s vypätím posledných síl.
Tvárou v tvár,
čas sa ukončil.
O stekaní slov
Z času na čas
ešte hľadám v očiach cudzinca
sny, ktoré sa mi
noc čo noc
šplhali až k tvári
No ony sa mi už nemo
stekajú pomedzi prsty
do zabudnutia
Súvislosti
Na palube
mojej pamäti
sa bláznivé súvislosti
desia v šerosvite
rozvíreného polosna
a nedokážem ich
rozriešiť.
Musím už zakotviť.
Splesnené slová
Zjavuješ sa mi
v mátoživom sne
a ospravedlňuješ sa
slovami krivými
ako lesík po búrke
slovami bez konkrétneho významu
Cez tiene a dym
prichádzaš do studeného vlhka
a do tmavého kúta
zhadzuješ
neplatné, dávno použité
splesnené slová
Rozhorčenie
Zanietene zhromažďuješ
rozhorčenia
v chvate sa freneticky
nechávaš opantať
čiernym pavúkom nevraživosti
v celom tom zmätku
vzbĺkneš dokrvava
a slizký štráf
ohyzdnosti
zanechávaš za sebou
ako pamätihodnosť
ŽIVOTNÝ ŠTÝL
JE ORECH STROMOM ŽIVOTA?
Posúďte sami!
 Orechy posilňujú imunitný systém :
 Pomiešajú sa: šálka mletých orechov, šálka marhúľ
a šálka
hrozienok; k zmesi
sa pridá 300 g medu; denná
dávka 2 lyžice denne
 Orechy posilnia chorobou oslabené osoby:
 Zmiešajú sa rovnaké časti
jemne posekaných orechov,
tvrdý syr a hrozienka; denná dávka 3 lyžice denne
 Orechy pôsobia proti kardiologickým bolestiam:

Orech sa zomelie na jemnú múčku, ku ktorej sa pridajú hrozienka; zmes sa je s ovocím sfarbeným na
tmavo (čučoriedky, černice)
 Orechy sú prevenciou proti kašľu:

Zmiešajú sa 4 orechy a lyžica suchých kvetov bazy a dajú sa 15 minút variť na miernom ohni; nechá
sa vychladnúť, precedí sa a pridá sa 200 g medu; denná dávka 4 lyžice denne
 Orechy čistia krvné cievy:

Pokrája sa nadrobno kôra zo 14. orechov, ku ktorej sa pridá 500 ml domácej slivovice a nechá sa lúhovať 70 dní; denná dávka 1 lyžica denne
Milí čitatelia, bez ohľadu na vek, jedzte orechy! Nemyslite si, že od orechov sa len priberá. Orech je zdrojom zdravia a
ak zjete niekoľko denne, určite budete mať závideniahodnú pamäť, železné zdravie, kľud, ktorý bude liezť na nervy ostatným a dlhotrvajúcu dobrú náladu.
Zvoľte orech a nie lekáreň! Zvoľte optimizmus a nie nudu, negativizmus a zúfalstvo. Buďte veselí, tešte sa z každej
prežitej chvíle, orech vám to umožní.
Náš život je preplnený
rôznymi problémami. Prajem
vám, aby sa vám podarilo riešiť ich priebežne vo váš prospech, aby vás nezaťažovali
a nekopili sa. A zároveň vám
pripomínam
NEZABÚDAJTE
BYŤ ZDRAVÝMI !
i.l.
preklad bp
33
DETSKÝ ÚSMEV
34
KVAPKY SLOV
TVORBA NAŠICH DETÍ
Simonka Račiaková
Janko Peňak
Simonka Račiaková a Bernadetka Frnková
Darius Koniarik
Darius Koniarik
Janko Ľavrinčík
Škôlka v Gemelčičke
31
Download

Stiahnuť súbor