OBSAH
ÚVODNÍK
3
Aby horeli v nás srdcia
NEKROLÓG 4
Odišla spomedzi nás učiteľka Mária Magdaléna Kolenyaková
ZO ŽIVOTA DZSČR Kultúrno-spoločenský mesačník
5
Informace o průběhu schůze koordinačního výboru DSSČR
CIRKEV
Časopis je finančne zabezpečený zo štátneho
6
žijúcich v zahraničí
Konfirmácia 2012
9
Divadelná hra Francúzska posteľ
KULTÚRNE A SPOLOČENSKÉ SPRÁVY 10
POLITICKÁ ČINNOSŤ
13
Z pracovnej agendy poslanca DZSČR v parlamente Rumunska,
Adriána Miroslava Merku
Revista este editată de U.D.S.C.R. şi finanţată
din fondurile de la bugetul de stat şi de către
Departamentul Slovacilor din Diasporă
de pe lângă Guvernul Republicii Slovace
Hlavná a zodpovedná redaktorka: Bianca Unc
Miestne voľby
ŠKOLSTVO rozpočtu prostredníctvom DZSČR
a z grantu Úradu pre Slovákov
Veľká noc po našom... OBRAD BOŽIEHO SLOVA, 1.časť
KULTÚRA
Revista culturală lunară
14
Školské správy nakrátko
Redaktori: Ivan Miroslav Ambruš, Anna Rău-Lehotská,
Anna Karolína Zimbran
Resumé v rumunčine: Anna Chişa
Škola - inak
Technický redaktor: Ján Šušlák
Súťaže z materinského jazyka
Jazykové redaktorky: Ľudmila Šomráková, Helena Kresová
Moja posledná súťaž
Správca: Pavel Vilim
Rozprávka na každý rok
REZUMAT 19
ROZHOVOR 23
Rozhovor s Annou Medveďovou
Telefón: +40-257-473 006, Fax: +40-257-206 446
27
Z oboch strán
ŽIVOTNÝ ŠTÝL
28
Časopis si možno objednať v redakcii
29
Práca záhradkára v mesiaci apríl
NAŠI DOPISOVATELIA
30
nemusia odrážať mienku redakcie.
Redakcia si vyhradzuje právo upravovať
textoch a kvalite hercov-ochotníkov
alebo v jednotlivých miestnych organizáciách DZSČR.
Stanoviská vyjadrené v publikovaných príspevkoch
Padinská NOVÁ SCÉNA stavia na kvalitných dramatických
KVAPKY SLOV
e-mail: [email protected]
www.dzscr.ro (na stránke sa pracuje)
Čo robiť pri popáleninách?
ZÁHRADKÁR
U.D.S.C.R.,
315500 Nădlac, str. Independenţei nr. 36, jud. Arad, RO.
Rozhovor s knihovníčkou Želmírou Mako
SVET OKOLO NÁS Adresa redakcie:
31
Anna Kalianková
Foto na obálkach: Konfirmácia 2012 - Anna Lehotská (prvá)
Škola inak - Štefan Sýkora a Anna Rău-Lehotská (posledná)
a skracovať prijaté materiály.
Počítačové zalamovanie a úprava fotografií: Ján Šušlák
Grafický design: Anna Kalianková
tlač: S.C. Butvery Prod S.R.L. Oradea
č. 4/2012
ÚVODNÍK
Aby horeli v nás srdcia
Aj v tento rok, ako ináč v každý jeden rok, sme si pripomenuli Pánovo Ježišovo umučenie, smrť, ale hlavne Jeho slávne
vzkriesenie z mŕtvych. Zakaždým keď hovoríme o Ježišovom vzkriesení z mŕtvych, hovoríme hlavne o víťazstve života nad
smrťou. Táto zvesť, ktorá každý jeden rok obehne celý svet, to veľkonočné ,,Kristus Pán vstal z mŕtvych“, by nás malo zakaždým potešiť. V tento rok, v našej krajine, mnohí svätili veľkonočné sviatky až dvakrát. Hlavne tí, ktorí majú v rodine niekoho z pravoslávnej cirkvi. Pre takéto rodiny pripomenutie tejto významnej udalosti trvalo až dva týždne. Povedali by sme, že to všetko
je v najväčšom poriadku, veď kresťan by si mal takýto veľký čin Boží pripomínať v každý deň svojho života, alebo aspoň
častejšie ako iba jedenkrát v roku. Pre mnohých aj tento kresťanský sviatok znamená iba niekoľko dní voľna z práce, označených červenou farbou v kalendári, alebo jedenie niektorých špecifických jedál a dodržiavanie tradícií. V každý jeden rok
nám ukazujú v televízii pouličnú anketu, kde sa pýtajú okoloidúcich na význam sviatkov, alebo čo sa stalo v jednotlivé dni
sviatkov, a veľakrát mnohí ľudia ani nevedia, aký význam majú sviatky, ale zároveň veľmi dobre vedia, ktoré sú ľudové zvyky, obyčaje spojené so sviatkom a hlavne čo nesmie chýbať na veľkonočnom stole.
Apoštol Pavel píše: „Pripomínam vám, bratia, evanjelium, ktoré som vám zvestoval,...”(1K 15:1). Evanjelium by nám malo
pripomenúť skutočný význam Veľkej noci. To čo sa stalo na golgotskom kríži má veľký význam pre nás hriešnych ľudí. Pán
Boh neušetril vlastného Syna od smrti, ale nechal Ho umrieť za nás, aby sme mohli byť takýmto spôsobom zmierení s Bohom. I keď naše viny a hriechy ho usmrtili, Pán Boh Ho vzkriesil z mŕtvych. I keď sa mnohým mohol zdať vo Veľký piatok Bohom opustený, Pán Boh sa priznáva k Nemu a vzkriesi Ho z mŕtvych. Tuná je aj naša nádej, že aj my, ktorí veríme v Neho,
budeme raz vzkriesení k životu. Mnohí nevedia toto všetko prijať, nevedia veriť veľakrát ani to, že Kristus vstal z mŕtvych.
Keď čítame veľkonočné udalosti z Písma svätého, môžeme vidieť, že ani učeníkom Kristovým nebolo ľahké uveriť v to všetko, čo sa stalo. Ženy idú v nedeľu ráno už iba dokončiť pohreb Pána Ježiša trochu dôstojnejším spôsobom, keďže v piatok, pred začiatkom sabatu, nebolo na to dosť času. Učeníci sa zo strachu skrývajú a zamykajú, lebo sa boja, že teraz už
budú nasledovať oni, aby bolo raz a navždy odstránené to učenie. Ale aj potom, keď prichádzajú prvé správy o prázdnom
hrobe a o prvých stretnutiach so vzkrieseným Pánom, pochybnosti pretrvávajú v ich srdci a Vzkriesený Ježiš, ktorý prichádza medzi nich, ich vie len pomaly priniesť k viere, že On skutočne žije. Odrazu sa v ich živote všetko mení. I keď zo začiatku učeníci sa od strachu zamykajú, vzkriesený Pán prichádza k nim napriek zatvoreným dverám a jeho pozdrav pokoja im naraz napĺňa srdcia. Neveriaci Tomáš odmieta prijať posolstvo o vzkriesení. Chce sa presvedčiť o tom, že je to pravda. Pán Ježiš nenechá ani jeho v pochybnostiach. Tomáš zažije osobné stretnutie so vzkrieseným Kristom. Potom zahanbený hovorí vrcholné vyznanie: Pán môj a Boh môj. Aj emauzskí učeníci utekajú z nebezpečného Jeruzalema, lebo aj oni
sa boja o svoje životy. Po stretnutí so Vzkrieseným Kristom, sa ihneď vracajú do Jeruzalema a hovoria: „Či nehorelo v nás
srdce, keď nám hovoril cestou a vysvetľoval Písma?“ (L. 24:32). Otvorili sa učeníkom oči, ale aj srdce, myseľ, aby porozumeli svedectvám o Kristovi, čo bolo o ňom napísané v zákone Mojžišovom, v prorokoch a v žalmoch. Pochopili tajomstvo
Jeho smrti, ktorá bola najvyššou výkupnou cenou za hriechy, za zmierenie a pokoj. Viera vo Vzkrieseného Krista zapaľuje aj v nás srdcia. Dáva nám istotu v živote, aj vtedy, keď v ničom inom ju nenachádzame. Máme spoločenstvo s Ním, ktoré nám nikto nemôže zobrať. Živý Ježiš je tu pre každého, kto v Neho nielen verí, že
vstal z mŕtvych, ale viera v zmŕtvychvstalého sa premieňa v nás na dôveru. Naše spoločenstvo s Ním je tak intenzívne a silné, že prerastá do dôvery, do dôvery v Toho, ktorého nevidieť, ale ktorý je prítomný v Duchu, a predsa tak zjavný. Ježiš ktorý by bol zomrel, avšak nikdy nevstal, by nám v živote nikdy nedával takú istotu, akú dnes môže veriaci človek v srdci nosiť.
Ide o presvedčenie, ktoré nám nikto nemôže zo srdca vziať, pretože je založené na osobnej skúsenosti, nie s mŕtvym, ale
živým Kristom. Istota je čosi, čo človek potrebuje, aby dokázal žiť ďalej, aby vedel kráčať bez strachu o zajtrajší deň. Spomeňme si, aké odvážne kroky boli kroky učeníkov odvtedy, odkedy stretli P. Ježiša živého. S takouto odvahou kráča každý
kresťan aj v ústrety zlým či nejasným dňom budúcnosti a nemá strach, lebo istotou a šťastím jeho života je nie mŕtvy, ale
živý Ježiš. Ak budú aj v nás zapálené srdcia, cez svedectvá Písma svätého, vierou vo vzkrieseného Krista, tak celý náš život budeme vedieť s dôverou vložiť Jemu do rúk, aby ho spravoval a usmerňoval naše kroky.
Mgr. Ľudovít Bobčok
3
NEKROLÓG
Odišla spomedzi nás učiteľka Mária Magdaléna Kolenyaková
Mária Magdaléna Kolenyaková, za slobodna Madarászová, sa narodila aj zomrela v Nadlaku. No medzi týmito dvoma bodmi svoj život zasvätila svojmu povolaniu a zamestnaniu, ale aj svojej rodine, rodičom,
manželovi, dcére, vnučke Silvii. Po celý svoj život bola učiteľkou oddanou svojmu povolaniu a zamestnaniu. Mnohí jej žiaci si na ňu s úctou
a vďakou spomínajú dodnes a určite si budú spomínať na ňu aj odteraz. Pochovaná je v katolíckom cintoríne v Nadlaku. Nech jej bude ľahká zem a nech odpočíva v pokoji.
Pri tejto smutnej príležitosti si ju prípomína aj dcéra Monika Bigasová
s rodinou, ktorá nám poslala nekrológ.
Mária Magdaléna Kolenyaková sa narodila 17. 3. 1940 v Nadlaku. Základnú školu absolvovala v rodisku, potom pre neprajnosti doby pokračovala v Arade na strednej pedagogickej škole.
Hneď po ukončení štúdia v Arade nastúpila ako mladá učiteľka na prvý
stupeň školy v Šaranoch, kde sa zoznámila s mladým učiteľom Jozefom Kolenyakom, svojím neskorším manželom a mojím otcom. Spolu
sa prebíjali životom, prispeli k upevneniu slovenského školstva v Rumunsku. Vydržali spolu vyše 49 rokov života, pokým ich smrť môjho
otca Jozefa Kolenyaka nerozdelila (20. 7. 2009). Mali jednu dcéru, dlhšie očakávanú, s radosťou prijatú a s láskou vychovanú, dcéru Moniku, celým menom Simonu Magdalénu, dnes profesorku matematiky
pôsobiacu v Banskej Bystrici.
Životné podmienky boli za ich učiteľovania veľmi ťažké. Byt pre učiteľské kádre nebol, takže sa učilo aj bývalo v tej istej miestnosti, predelenej provizórne len závesom na priestor školský a súkromný.
Mladomanželia Kolenyakovci sa po svadbe presťahovali do školy v Boromlaku. Tu sa vlastnými silami a s elánom podarilo mladým učiteľom
školu zrenovovať. Aj pre to, ale aj pre ich ľudské a učiteľské danosti a
kvality, učitelia Magda a Jozef Kolenyakovci boli veľmi obľúbení. Ľudia
ich mali radi a vysoko si ich vážili.
V učiteľskej kariére pokračovali na škole vo Varzali, kde zotrvali najdhšie,
až do odchodu na dôchodok r.1997. Pobudli tu najviac, 30 rokov, odchovali viaceré série, ba aj generácie žiakov. Na pani učiteľku si spomínala a navštevovala ju aj neskoršie, keď už boli obe v Nadlaku, bývalá žiačka Ilonka Pockľanová.
Keď sa manželia Kolenyakovci stali dôchodcami, vrátili sa do rodiska Magdalény Kolenyakovej, do Nadlaku, kde sa ich usilovnosť, pracovitosť, konštruktívny zmysel pre všetko prejavovali v neustálej práci a aktivite.
Žiaľ, v júli 2006 Magdaléna Kolenyaková, moja matka, ťažko ochorela. Celú rodinu zasiahol ako blesk jej zdravotný stav. Manžel Jozef Kolenyak, môj otec, podľahol ťažkej chorobe a maminka ho nasledovala 21. 3. 2012.
Moja mama bola inteligentná, pedantná a dokázala všetko vybaviť. Budem na ňu stále hrdá. Obaja moji rodičia ostanú navždy v našich srdciach.
Smútiace deti
4
č. 4/2012
Informace
o průběhu schůze
koordinačního
výboru DSSČR
ZO ŽIVOTA DZSČR
4. dubna 2012 se poprvé v tomto kalendářním roce konala v České jihobanátské pobočce schůze koordonačního výboru D.S.S.Č.R.
Schůze se zúčastnili všichni předsedové místních organizací a také pan předseda a poslanec Adrian Miroslav Merka.
Na schůzi se řešily otázky týkající se kultury, školství, investic a dalších voleb.
Nejdůležitější a nejvýznamnější je pro naši národnostní
menšinu příprava kulturních akcí.
Všichni představitelé místních organizací za nejpřitažlivější a nejvíce navštěvovanou považují pout do Čiklavy. Každoročně se jí zúčastní nejen všichni členové D.S.S.Č.R.,
ale i mnoho dalších zájemců.
V Karansebeši se bude v květnu konat festival pěveckých
sborů se zaměřením na náboženské písně. Je to akce,
která se bude konat podruhé, takže se o ní dá říci, že je
nová. Věříme, že její originálnost vzbudí velký zájem a
stane se tradicí.
O výuce tanců pod vedením choreografky paní Jitky Bonušové z Prahy se hodně a dlouho diskutovalo. Názory byly
natolik protichůdné, že došlo k hlasování. To rozhodlo,
že se ve výuce pokračovat nebude.
Do nácvičování tanců vložili mnoho energie a volného času,
jak děti, tak i instruktoři a učitelé, kteří za nepřítomnosti
paní choreografky tance s dětmi opakovali a docvičovali.
Po diskuzích, ve kterých bylo zdůrazněno, že instruktoři
a učitelé za tuto práci nebudou honorováni, představitelé
D.S.S.Č.R. dospěli k názoru, že se nácviky tanců dokončí,
ale v dalším roce se v nich nebude pokračovat.
Informaci o připravovaném semináři, který se bude konat
od 30. července do 4. srpna 2012 ve slovenských vesnicích v Bihorském kraji, poskytl pan předseda Adrian Miroslav Merka. Seminář nabízí předsedům a členům předsednictva D.S.S.Č.R. mnoho cenných informací, poučení
a pracovních postupů.
Velmi pečlivě se bod po bodu probíraly všechny investice,
které se v letošním kalendářním roce použily nebo budou
používat. Zbývající ivestice pomohou zrealizovat opravu
sídla místní organizace v Gerníku, ale i v Rovensku, Šumici a Eibenthále. Pro naši českou menšinu je velice významný projekt připravovaného venkovského muzea, který bude v Gerníku.
Česká katolická Charita se snaží o to, aby se ve Svaté Heleně otevřela stomatologická ambulance. Rumunská legislativa by zařízení tohoto druhu dovolila otevřít jedině v případě,
že by dohled nad ní převzal rumunský stomatolog s licencí a se souhlasem rumunského ministerstva zdravotnictví.
Doufáme, že se záležitosti týkající se stomatologické ambulance brzy vyřeší.
O bližících se volbách jsme nediskutovali, nechali jsme toto
téma otevřené.
Helena Draxlová
5
CIRKEV
Veľká noc po našom...
OBRAD BOŽIEHO SLOVA
1. časť
Bolo by veľmi smutné, keby sme Veľkú noc brali a chápali len ako sviatky
6
dni pred Veľkou nocou: Zelený štvrtok,
Veľký piatok a Bielu sobotu.
Popol, ktorým kňaz robí kríž na čelo
veriacich, je popolom z ratolestí bahnia-
jari, pretože kresťan má mať vždy v pa-
U rímskokatolíkov začína Veľký pôst
tok, ktoré boli rok predtým použité na
mäti podstatu svojich liturgických sviat-
40 dní pred Veľkou nocou, a to stredou,
Kvetnú nedeľu. Pripomínajú deň, kedy
kov a nie to, kedy tie sviatky sú. Pre
ktorú ľudia nazvali POPELEC alebo Po-
Pán Ježiš pred svojou smrťou slávnost-
kresťana je sviatok Veľkej noci najväč-
polcová streda. V tento deň svätá cirkev
ne vstúpil do Jeruzalema, sprevádzaný
ší a najhlavnejší sviatok. Vtedy si pripo-
žiada od svojich dospelých a zdravých
veľkým zástupom, ktorý mu spieval na
míname zmŕtvychvstanie Ježiša. Apoš-
veriacich, aby dodržali prísny pôst. To
slávu a hádzal pred neho z úcty palmo-
tol Sv. Pavol hovorí, že keby Pán Ježiš
znamená nielen zdržať sa v tento deň
vé ratolesti a kvety.
nebol vstal z mŕtvych, nadarmo by bolo
mäsitého pokrmu, ale v tento deň si
Pred Veľkou nocou na Zelený štvrtok
všetko, i naša viera, i kázanie, i utrpe-
dovolia len raz za deň najesť sa dosý-
každý biskup, ktorý je na čele jedného
nie... Keby nebol vstal z mŕtvych, bol
ta a dvakrát len málo. Výnimkou z tohto
biskupstva, zvoláva predpoludním svo-
by býval a ostal len jedným z mnohých,
pôstu sú deti, starí a chorí ľudia. Taký
jich kňazov na spoločnú omšu do ka-
ktorých považujeme za vodcov ľudstva
prísny pôst je i tesne pred Veľkou nocou
tedrály. Tu kňazi v rámci svätej omše
a nič viac. Ale touto výnimočnou udalos-
v piatok. Tento deň sa volá Veľký piatok,
obnovujú svoje kňazské sľuby. Počas
ťou má význam i utrpenie, i naša viera,
pretože v tento deň za nás na kríži um-
omše biskup posvätí tri oleje, ktoré slú-
i cnostne žiť.
rel Pán Ježiš. Cirkev pripomína svojim
žia pri udeľovaní svätých sviatostí. Po-
Preto dobrý kresťan v liturgických úko-
veriacim, že majú konať skutky milosr-
svätí oleum infirmorum (lat.), ktorý sa
noch počas roka vidí akoby osnovy, pod-
denstva a skutky kajúcnosti čím častej-
potom používa pri udeľovaní sviatos-
ľa ktorých sa má prispôsobovať a spolu-
šie, ale obzvlášť cez Veľký pôst. Pre-
ti pomazania chorých. Táto sviatosť sa
pracovať pre vlastné dobro. Človek ne-
to od nich žiada, aby sa cez Veľký pôst
udeľuje pokrsteným ľuďom, ktorí sú ťaž-
potrebuje len jedlo, šaty, dobre zariade-
zdržali i tancov, hlučných zábav a aby si
ko chorí a je opodstatnená listom Sv. Ja-
ný byt a peniaze. Človek má i svoj du-
viac času našli pre svojich blížnych, pre
kuba: Je niekto z vás chorý? Nech si za-
chovný život a ten si nesmie zanedbá-
seba i svoju dušu. Medzi skutky kajúc-
volá kňazov cirkvi... Cirkev verí a učí, že
vať, pretože si za to potom potrpí. Ešte
nosti patria almužna, pôst a modlitba.
v prípade, keď sa chorý už nemôže spo-
viac, ako keď trpí naše telo a psychi-
V popolcovú stredu nie je povinný
ka následkom mnohých chýbajúcich vi-
sviatok, ale dobrí kresťania idú do svo-
tamínov.
jich kostolov, aby sa zúčastnili spoloč-
Liturgické úkony: svätá omša a iné
ne na svätej omši, ale i na skutku kajúc-
sväté obrady nie sú preto, aby len for-
nosti. Od cirkvi cez svojho kňaza prijmú
málne dali nejaký program. Chcú nám
popol na čelo alebo na hlavu, ako znak
pomôcť pri opravdivom duchovnom ži-
uznania toho, že bez Boha sme ničím.
vote, čo znamená pestovať náš dobrý
Sme len ako prach popola. Len v spoje-
vzťah k Bohu a k svojmu blížnemu. Toto
ní s Bohom je naša hodnota. Keď nám
nám pripomínajú aj dve čiary kríža: zvis-
kňaz sype popol na hlavu alebo uro-
lá a horizontálna. Vhodným obdobím za-
bí znak kríža na čelo popolom, hovo-
hĺbiť sa do lásky k Bohu a k blížnemu je
rí: Pamätaj človeče, že si prach a na
čas Veľkého pôstu a Veľká noc. Samo-
prach sa obrátiš. Alebo: Kajajte sa a ver-
zrejme, že tu treba mať na mysli i tie tri
te evanjeliu.
č. 4/2012
CIRKEV
vedať, mu pomazanie týmto olejom zís-
ti, lebo v ten istý deň k večeru sa zhro-
platnú svätú omšu, kto je platne vysvä-
ka odpustenie hriechov, dá silu znášať
mažďujú veriaci, aby si spolu v kosto-
tený za kňaza. V úrade kňazstva sú tri
chorobu a odovzdanie do Božej vôle.
le v rámci svätej omše pripomenuli po-
stupne: diakon, kňaz a biskup. I pápež je
A niekedy sa stáva, že sa chorý i teles-
slednú večeru Pána Ježiša s apoštolmi.
len biskupom, a to biskupom Ríma, ná-
ne uzdraví. Samozrejme, keď to Pán
Pri tejto večeri Pán Ježiš svojim apoš-
stupcom Svätého Petra.
Boh tak chce.
tolom umyl nohy na znak pokory a lá-
V Zelený štvrtok večer sa svätá omša
Ďalší posvätený olej je olej katechu-
sky k nim. A dal im na vedomie, prečo
zakončí nezvyčajne. Kňaz nepovie ako
menov. Tiež má svoju symboliku. Da-
to urobil. Tiež im prikazuje: Po tom Vás
inokedy: Iďte v mene Božom, ale vy-
kedy, keď ľudia museli zápasiť s protiv-
poznajú, že ste moji učenci, že sa bude-
zve veriacich, aby sa zostali v tichos-
níkom, aby sa mu mohli ľahšie vyšmyk-
te navzájom milovať. Neprikazuje im no-
ti ešte chvíľu modliť. Pripomínajú si to,
núť z rúk a nedali sa chytiť, natreli svoje
siť nejakú rovnošatu, podľa ktorej by ich
čo sa odohralo v Getsemanskej záhra-
telo masťou alebo olejom, ktorý znemož-
bolo ľahké spoznať, že patria k Nemu,
de po Poslednej večeri, keď sa Pán Je-
nil nepriateľovi zmocniť sa tohto člove-
ale káže im príkaz lásky.
žiš modlil a prijal svoje utrpenie.
Pri Poslednej večeri Pán Ježiš preme-
Počas nasledujúceho dňa, Veľkého
musí zápasiť pre svoje dobro s úklad-
nil chlieb a víno na svoje telo a svoju krv,
piatku, nie je v rímsko-katolíckych kos-
mi diabla, ktoré sa prejavujú vo všelija-
i keď ponecháva chlebu aj vínu ich von-
toloch svätá omša, ale iba sväté obra-
kej forme. A preto sa stalo zvykom uro-
kajšie charakteristické znaky (chuť, far-
dy. Zvony kostola nezvonia od večera
biť pred krstom tento symbolický úkon.
bu, formu,...). My kresťania katolíci verí-
Zeleného štvrtku. Namiesto zvona ktorý
Natrieť hlavu, čelo človeka, ktorý má
me, že je to Pánovo telo a krv v podobe
volá ľudí do kostola sa v tento deň pou-
byť pokrstený, týmto posvätným olejom.
chleba a vína. A toto je tá nová obeta,
žíva rapkáč/klepáč. Na určenú hodinu,
Biskup zvlášť posväcuje i tretí druh
obeta Nového zákona. Staré obety, ako
a to o tretej popoludní, sa veriaci zídu
oleja: svätú krizmu. S touto krizmou sa
pálenie baránka na ohni, strácajú svoju
do kostola. V tichosti príde kňaz s miniš-
natrie čelo novo pokrsteného človeka,
platnosť, lebo Boží Baránok sa obetoval
trantmi k oltáru. Všetci pokľaknú, okrem
aj ruky kňaza pri posviacke, aby mo-
za nás. A odvtedy je platná obeta Nové-
kňaza, ktorý niekoľko minút leží tvárou
hol prinášať Pánu Bohu obetu. S ňou
ho zákona: obeta Pána Ježiša, ktorý sa
k zemi a ľud sa v tichosti modlí. Potom
sa natrú aj oltáre kostolov, alebo i steny
sprítomňuje každému veku cez obetu
kňaz vstane a vyzve prítomných k po-
kostola, keď nie je požehnaný od bisku-
svätej omše. Chlieb a víno sa premení
čúvaniu Božieho slova. Číta sa prvé čí-
pa a kňaza, alebo biskup oltár a kostol
na telo a krv Kristovu. Aby sa to mohlo
tanie, žalm a evanjelium. U nás sa číta
týmto aktom zasvätí navždy Bohu - kon-
uskutočňovať až do druhého príchodu
tá časť z Evanjelia Sv. Jána, ktorá ho-
sekruje ho.
Krista na zem, dal Pán Ježiš túto moc
vorí o utrpení Pána Ježiša.
ka. Cirkev to vníma tak, že každý človek
Po sv. omši a posviacke olejov si pán
apoštolom. Toto robte na moju pamiat-
Po latinsky sa utrpenie prekladá ako
biskup obyčajne pozve kňazov k sebe
ku, - povedal im. Apoštoli túto moc dali
passio. A ľud v cirkevnom slovníku po-
na malé AGAPÉ – pohostenie. Potom
tým, ktorí za nimi nasledovali. Biskupi ju
menoval túto časť Pašie. Počas čítania
každý kňaz odchádza do svojej farnos-
dali ďalej kňazom. Iba ten môže slúžiť
Pašií všetci stoja z úcty k Božiemu slovu. Potom nasleduje homília – kázeň, po
nej Modlitby veriacich. Za cirkev, pápeža, za všetkých veriacich, za ich jednotu,
za neveriacich, ktorí sa snažia žiť podľa svojho svedomia, za židovský národ,
aby prijal vieru v Krista, za cestujúcich,
za oslobodenie nevinne väznených, za
pokoj vo svete a iné potreby.
Až pri svätej omši, na Bielu sobotu, v noci, keď sa spieva Sláva Bohu
na výsostiach... opäť zahlaholia srdcia zvonov.
Martin Roľník, farár, Gemelčička,
foto: Erika Fajnorová
7
CIRKEV
Tak ako je to už dávnym zvykom, aj v tomto roku na Zelený štvrtok, 5. apríla 2012, v božom evanjelickom chráme v Nadlaku prebiehala konfirmácia šestnástich evanjelických detí. V tento deň deti, zastúpené pri krste krstnými rodičmi, potvrdili krstnú zmluvu pred celým cirkevným
zborom a vydali svedectvo svojej viery. Ako sme už spomenuli, konfirmácia je vlastne potvrdením zmluvy, pri ktorej konfirmandi sľúbia vernosť Ježišovi Kristovi a evanjelickej cirkvi, v ktorej boli pokrstení.
Prípravy na tento jedinečný moment v živote každého
evanjelika trvajú niekoľko mesiacov, tak, aby nakoniec každé z našich detí pri konfirmácii mohlo povedať: „Áno, Pane
Bože, ja chcem byť Tvojím poslušným dieťaťom, Tebe chcem slúžiť a spravovať svoj život podľa Tvojich desiatich
prikázaní.“ Pri konfirmácii uchádzači majú dosvedčiť a obhájiť svoju vieru a zaviazať sa, že budú prijímať Božie slovo a oslavovať Pána Boha modlitbou a činom.
Naša evanjelická cirkev si už oddávna zaumienila vysvetliť svojim deťom základné biblické pravdy a dať im odpoveď na otázku, prečo človek hľadá oporu v Bohu? Určite
konfirmácia je tým najvhodnejším momentom oboznámiť
našich najmladších o duchovnom bohatstve, ktoré sa skrýva v Božom slove a ktoré nemôže byť ničím nahradené.
Slávnostný obrad konfirmácie začal príchodom detí pred
svätý oltár, v sprievode seniora Juraja Bálinta a evanjelického farára Ľudovíta Bobčoka. Po úvodnej modlitbe nastal emocionálny moment, počas ktorého konfirmandi mali
dokázať, že poznajú základné pravidlá kresťanského života, Božie slovo, sväté knihy a Božie prikázania, podľa ktorých sa odteraz majú riadiť. Po absolvovaní tejto, hádam
najťažšej, skúšky v ich živote konfirmandi zložili konfirmačný sľub vyznaním viery v Trojjediného Pána Boha a takto
potvrdili svoj krst a boli prijatí za plnohodnotných členov
evanjelického nadlackého zboru. Ako doklad o konfirmácii
každý konfirmand dostal Rozpomienku na konfirmáciu, na
ktorej je zapísaný dátum krstu a konfirmovania.
Konfirmáciou si naše deti vyjadrili svoju vôľu a ochotu
včleniť sa do spoločenstva veriacej evanjelickej cirkvi. Pri
tejto príležitosti prvýkrát prijali aj Večeru Pána, čo je pre
nich, ale aj pre ich rodičov a známych, ďalším krokom dosvedčenia ich viery v Spasiteľa Ježiša Krista.
Určite tento úžasný moment zostane naveky zapísaný
v pamäti našich nových príslušníkov evanjelickej cirkvi.
Škoda len, že tieto slávnostné chvíle boli trochu zatienené
začiatočným zdĺhavým príhovorom po rumunsky, ktorým
náš zborový farár vítal prítomných hostí. Považujeme, že
najvýznamnejšími hosťami boli naše deti, ktoré sa práve
stali členmi nadlackého evanjelického zboru.
Ivan Miroslav Ambruš
foto: Anna Lehotská
8
Konfirmácia
2012
č. 4/2012
Divadelná hra
Francúzska posteľ
KULTÚRA
Prešlo 113 rokov odvtedy, čo nadlackí ochotníci po
prvýkrát zahrali svojmu publiku, 3. apríla 1899, vo veľkej
dvorane mestského domu divadelnú hru Ferka Urbánka
Strídža spod hája, v réžii učiteľa Jána Debnára. Odvtedy
skoro pravidelne, na sviatky, si Nadlačania môžu pozrieť
inscenácie nových hier, ktoré sa stávajú akýmsi doplnkom
slávnostnej atmosféry. Svojím dlhodobým pôsobením sa
divadlo stalo meradlom kultúrnosti a kultivovanosti našej
slovenskej národnosti.
V nedeľu 8. apríla 2012 nás nadlacká divadelná skupina
X, ktorá pôsobí pri Aradskej oblasti DZSČR, obveselila
komédiou od Roberta T. Francúzska posteľ. Hoci dosť odvážna, divadelná hra bola prijatá publikom veľmi kladne, čo
dosvedčili potlesky počas predstavenia, ale aj tie na jeho
konci, keď sa celá sála zdvihla a odmenila účinkujúcich
viacminútovým aplauzom.
Divadelná hra francúzskeho autora je vlastne spleťou piatich mikrodivadielok, a to: Jahňa a tigrica, Maminkin miláčik,
Ošklbaná hus, Divný anglický valčík a Sliepka a dvaja kohúti.
Tieto mikrodivadielka nadväzujú jedno na druhé len tým, že
všetky sa odohrávajú „v jednej z najkrajších hotelových izieb
v Paríži, izba číslo 28“, v ktorej „sa stretávajú podivní ľudia
a riešia svoje pozemské problémy“.
Ak nadlacké publikum bolo doteraz zvyknuté na zaplavenie
scény rôznymi divadelnými rekvizitami, tentoraz sa náznak
hotelovej izby redukoval na prítomnosť veľkej ružovej postele, jedného kresla a stolíka. A, zázračne, tieto divadelné
pomôcky postačili hercom Michaele Chrapanovej, Štefánii
Jarošovej, Rudolfovi Andrejovi Jarošovi a Jánovi Kelešovi,
aby sa svojím talentom vžili do úlohy postáv a obšťastnili
prítomné publikum jedným z najvýraznejších a jedinečných
umeleckých zážitkov. To, že sa počas predstavenia dokázali
prevteliť do rôznych postáv, ale v tom istom čase podať
výnimočný umelecký výkon, je dôkazom, že hoci sú naši
herci ochotníci, majú natívne vlohy, ktoré, pestované a profesionálne riadené, by ich mohli ľahko zaradiť do skupiny
profesionálnych hercov. O to viac, že erotický nádych hry by
sa bol mohol ľahko skĺznuť do vulgárnosti. Ale nestalo sa,
vďaka talentu hercov a ich umeleckej interpretácie pikantné
scény z divadla boli akceptované publikom ako divadelný
prejav, ktorý sme doteraz obchádzali.
Sme povďační našim ochotníkom za ich výkon, o to viac,
že priniesli na našu scénu niečo iné, niečo nové, s čím sme
neboli zvyknutí. Ich triumf na scéne je určitým prelomovým
momentom v našom divadelníctve a dokázal, že diváci môžu
akceptovať, okrem už klasických hier, aj hry aktuálne.
Na záver chcem podčiarknuť aj profesionálny prínos
Michala Babiaka, ktorý usmernil režiséra hry Jána Keleša
pri inscenácii. A ešte dodatok: počas celého predstavenia
šepkára nebolo počuť, lebo ho herci nepotrebovali.
Ivan Miroslav Ambruš
foto: Štefan Sýkora
9
KULTÚRNE A SPOLOČENSKÉ SPRÁVY
Kultúrne a spoločenské správy
4. apríla 2012 v rámci podujatia Škola inak na centrálnom sídle DZSČR prebiehalo stretnutie žiakov 1. až 4. slovenskej triedy so spisovateľmi Annou
Rău-Lehotskou, Pavlom Bujtárom a Ivanom Miroslavom Ambrušom. Prezentovanie spisovateľov najmladším čitateľom sprostredkovali učitelia Camelia
Mărgineanová, Ana Iozsa, Rudolf Jaroš
a Štefan Sýkora. Po krátkom predstavení prítomných literárnych tvorcov Ivan
Miroslav Ambruš požiadal najstaršieho
člena našej spisovateľskej obce Pavla Bujtára, aby sa ujal slova. Tento po
úvodnom príhovore prečítal našim žiakom jednu rozprávku z knihy Chlapec
a vietor. Po prečítaní sa z iniciatívy autora rozprúdil rozhovor o rozprávke, čo
vlastne dokazovalo, že ukážka uchvátila a zaujala našich najmladších poslucháčov. Ďalej Anna Rău-Lehotská prečítala niekoľko básní pre deti z tvorby
Dagmar Márie Anoca, Adama Suchanského a Ondreja Štefanka. Na záver čítal z vlastnej tvorby pre deti aj Ivan Miroslav Ambruš.
Považujeme, že stretnutie si splnilo
účel. Naši najmladší žiaci sa mohli stretnúť s niekoľkými spisovateľmi, ktorí pre
nich píšu, a taktiež s ich tvorbou. Ich záujem o stretnutie sa prejavil aj tým, že
jeden z účastníkov hrdo oznámil: Aj ja
som napísal knihu pre deti!
Zborník Krajanského múzea Matice
slovenskej Slováci v zahraničí 28, ktorý
vyšiel v roku 2011, publikuje príspevok
Dagmar Márie Anoca Nížina ako zdroj
inšpirácií pre slovenských autorov v Rumunsku. Tento príspevok je prepracovanou podobou referátu, predneseného v novembri 2010 na výročnej fakultnej vedeckej konferencii. Ako to uviedla autorka, „nížina, pretransformovaná umelecky (sa) stáva odkazom na stopu po človeku, na ľudskú stopu, ktorá je
vlastne (našou?) rýdzou metafyzickou
prítomnosťou“. V tom istom zborníku je
publikovaný aj článok Jozefa Juráška
K Slovákom v rumunskej Bukovine v rokoch 1803 – 1947. V článku je spomenutá životná sága Slovákov z rumunskej Bukoviny, ktorí následkom polonizácie stratili národnú identitu a zanikli.
Za prítomnosti početného publika bola
22. apríla 2012 predstavená v Dome
kultúry v Nadlaku repríza divadelnej hry
Vojtecha Lovicseka Trampoty s láskou
v réžii Eleny Dariny Kmeťovej.
Interdisciplinárny zborník Dynamika akulturácie na etnickej hranici zahrňuje príspevky z rovnomennej vedeckej konferencie, ktorá prebiehala na
pôde Filozofickej fakulty UKF v Nitre
10. – 11. novembra 2010. V publikovanom zborníku z konferencie zaznamenávame zaujímavú štúdiu Ladislava Lenovského Asimilácia a hranice. V uverejnenom príspevku je definovaná Dolná zem ako „špecifický historicko-geo-
10
grafický, politicko-ekonomický a sociokultúrny priestor v Karpatskej kotline“.
Autor vymedzuje hranice Dolnej zeme
z viactich aspektov, a to geografického,
politického, etnického, konfesionálneho
a socioprofesionálneho. Pretože aj my
sme organickou súčasťou tohto celku,
v článku je viacero konkrétnych referencií aj na Slovákov v Rumunsku.
Publikácia Slovenského pedagogického metodického centra Celoštátnej
slovenskej samosprávy v Maďarsku,
ktorej hlavná redaktorka je Edita Pečeňová, Slovenčinár na rok 2011 uverejňuje aj štyri príspevky našich pedagógov, a to Vieroslavy Timárovej Spôsoby hodnotenia vedomostí žiakov zo
slovenského jazyka a literatúry, Ľudmily Šomrákovej Príprava na vyučovaciu hodinu, Jána Kukučku Spolupatričnosť dolnozemských Slovákov a vytvorené súvislosti a Pavla Husárika Formy
práce pre zachovanie slovenskej dolnozemskej identity.
ami a arl
č. 4/2012
POLITICKÁ ČINNOST
Z pracovnej agendy poslanca DZSČR v parlamente Rumunska,
Adriána Miroslava Merku
1. apríla 2012 sa ráno o 10.00 Adrián
Miroslav Merka stretol v kostole so Slovákmi z Nového Šasteleku, ktorý patrí
do obce Derna.
V ten istý deň, o 18.00, prebiehalo
v turistickom stredisku Felix, v hoteli
Padiş slávnostné otvorenie Celoštátneho kola školskej olympiády zo slovenského jazyka a literatúry, českého
jazyka a literatúry a srbského jazyka a
literatúry. Na tejto akcii si náš poslanec
vo svojom príhovore vyjadril nádej, že
súťaž prispeje k uchovávaniu materinského, tak slovenského, ako aj českého jazyka a otvorí účastníkom väčšie
možnosti uplatnenia svojich poznatkov
aj v budúcnosti, pri voľbe povolania.
Poslanec nakoniec zaželal všetkým
účastníkov úspešný priebeh olympiády. Pri záverečnom udeľovaní cien
výhercovia tak zo slovenského, ako aj
českého jazyka dostali, okrem iných
ocenení, aj Cenu poslanca.
tantom malých a stredných podnikov
(IMM) v Rumunsku.
2. apríla 2012 sa náš poslanec Adrián Miroslav Merka stretol s reprezen-
10. apríla 2012 sa náš poslanec v
parlamente Rumunska zúčastnil na
stretnutí Komisie pre rozpočet, financie a banky, ktorá funguje v rámci
poslaneckej snemovne. Adrián Miroslav Merka reprezentuje v tejto komisii
národnostné menšiny Rumunska.
5. apríla 2012 predseda Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku predstavil ministrovi poľnohospodárstva Ştelianovi Fuia aktuálnu
problematiku poľnohospodárov týkajúcu sa neprimeraného zvýšenia daní za
kombajny, traktory a iné poľnohospodárske stroje.
6. apríla 2012 sa Adrián Miroslav
Merka zúčastnil na školských aktivitách v Siplaku (Suplacu de Barcău), ktoré prebiehali pri príležitosti Dňa školy.
8. apríla 2012 prebiehalo v Boromlake divadelné predstavenie, na ktorom
sa zúčastnil aj Adrián Miroslav Merka.
22. apríla 2012 sa o 12.00 Adrián
Miroslav Merka stretol v Gemelčičke,
v kostole, s tamojšími Slovákmi.
O 15.00 prebiehalo v Čiernej Hore
zasadnutie koordinačného výboru
miestnej organizácie DZSČR, na kto-
rom sa zúčastnil aj Adrián Miroslav
Merka.
V ten istý deň sa o 17.00 náš poslanec zúčastnil na divadelnom predstavení vo Varzali.
25. apríla 2012 Adrián Miroslav Merka bral účasť na zasadnutí Rady pre
národnostné menšiny.
29. apríla 2012 sa v Čerpotoku odohrávala významná udalosť – posvätenie kostola. Na tejto akcii bol prítomný
aj Adrián Miroslav Merka.
spracovala arl
foto: internet a archív DZSČR
11
POLITICKÁ ČINNOST
Vážení čitatelia,
v súčasnom uponáhľanom svete, na začiatku tretieho tisícročia je veľmi potrebné, aby sme
si uvedomili, že udržanie a rozvoj našich cenností, našich najdrahších hodnôt, ktoré nám nechali do
vena naši slovenskí predkovia je možné jedine tak, ak sa za to dokážeme všetci zasadzovať, ak dokážeme našu slovenskosť zveľaďovať, ak necháme stranou hádky a osobné ambície, ak budeme
jednotní.
Na to, aby sme si mohli udržať naše vzácne slovenské drahokamy, medzi ktoré nesporne patria aj slovenské kultúrne hodnoty, je potrebné, aby sme sa spoločnými silami a jednotne zasadzovali aj za to, nech naši Slováci budú adekvátne zastúpení aj vo vedúcich štruktúrach miestnej správy, vo vedení nášho mesta. Len pri takomto zastúpení môžeme aj patrične udržiavať to, čo je naše,
to čím sme príkladom pre ostatných.
To, že Demokratický zväz Slovákov a Čechov v Rumunsku sa už viac ako dve desaťročia
zasadzuje a komplexne háji záujmy Slovákov a Čechov žijúcich v Rumunsku, berieme ako platnú
skutočnosť. DZSČR nie je politickou stranou, ale združením občanov patriacich k slovenskej a českej národnosti v Rumunsku, ktorí na základe slobodnej vôle a dobrovoľne vstúpili do našej organizácie. Podobne ako aj ďalších osemnásť národností v Rumunsku, aj my, Slováci a Česi v Rumunsku
sa pravidelne zapájame do miestnych volieb. Navrhujeme vlastných kandidátov, s ktorými chceme,
ako rovnocenní občania našich miest a obcí, zastupovať záujmy našich príslušníkov, záujmy občanov našich lokalít. To, že sme na tento účel pripravení a že máme na dobré zastupovanie potrebné
skúsenosti a kontakty, potvrdzuje aj naša stála viac ako 20-ročná činnosť na miestnej, regionálnej,
celoštátnej aj medzinárodnej úrovni.
Práve o tom, čo sme pre našich spoluobčanov uskutočnili, čím sme prispeli k udržaniu a roz-
voju nášho národného povedomia, Vás chceme informovať aj v tomto čísle Našich snáh. Na základe konkrétnych skutkov a na základe intenzívnej spolupráce a kontaktov so slovenskými a českými komunitami v susedných štátoch a v materských krajinách – Slovensku a Česku Vás ubezpečujeme, že len spoločne dokážeme posunuť životnú úroveň a dobro našich obcí a miest na inú, prajnejšiu a lepšiu priečku. Uisťujeme Vás, že ak našim kandidátom dáte svoj hlas, urobíme prostredníctvom zástupcov DZSČR v spravovaní našich lokalít všetko preto, aby sme žili lepšie. Rozhodnutie je vo Vašich rukách. Každý z nás ho môže ovplyvniť tým, že sa 10. júna 2012 všetci zúčastníme
volieb a dáme svoj hlas práve zástupcom Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku.
Pavel HLÁSNIK
12
č. 4/2012
POLITICKÁ ČINNOST
Miestne voľby 2012
V zmysle zákona č. 67 z 25. marca 2004 s následnými
úpravami a zmenami organizácie národnostných menšín,
ktoré majú svojho zástupcu v Parlamente Rumunska alebo sú zastúpené v Rade pre národnostné menšiny, môžu
navrhnúť svojich kandidátov do miestnych volieb. Na základe tohoto práva Demokratický zväz Slovákov a Čechov
v Rumunsku deponoval kandidatúry do tohoročných komunálnych volieb z júna 2012. Participácia našej organizácie vo voľbách je zohľadnená aj v našich stanovách.
V pokračovaní vám prezentujeme úryvky z nich týkajúce sa tohoto volieb našich zástupcov miestnej správe:
„Čl. 36 (1) Primátori, starostovia, poslanci v miestnych
a župných zastupiteľstvách, zvolení na kandidátskych listinách DZSČR zastupujú a bránia záujmy zväzu v územných jednotkách verejnej správy.
(2) Kandidáti na funkciu primátora, starostu a poradcu
v miestnom zastupiteľstve sú navrhnutí miestnou organizáciou a výborom oblasti...
(3) Zvolení kandidáti zodpovedajú za svoju činnosť pred
zväzom, respektíve pred j jeho orgánmi, tak ako je to obsiahnuté štatúte...
(4) V prípade, že do miestneho zastupiteľstva sú zvolení
viacerí poslanci zastupujúci DZSČR, títo musia na miestnom zastupiteľstve vystupovať s jednotným stanoviskom,
predbežne schváleným výborom MO...“
Stanovy Demokratického zväzu Slovákov
a Čechov v Rumunsku
Členovia Demokratického zväzu Slovákov a Čechov
v Rumunsku kandidujú na volebných listinách DZSČR
na funkciu primátora, respektíve poslanca do miestneho
zastupiteľstva v nasledovných lokalitách:
V župe Arad
Nadlak – kandidát na funkciu primátora
Nadlak – miestne zastupiteľstvo
V župe Bihor
Alešď, Auşeu, Borod, Derna, Lugaşu de Jos, Popeşti,
Suplacu de Barcău, Şinteu – miestne zastupiteľstvo
V župe Caraş Severin
Svätá Helena (Coronini), Gerník, Šumica (Lăpuşnicel),
Zlatica (Socol), Ravensko (Sopotu Nou) – miestne zastupiteľstvo
V župe Mehedinţi
Oršova, Eibenthál (obec Dubova) – miestne zastupiteľstvo
V župe Sălaj
Plopiš – miestna rada
V župe Satu Mare
Satu Mare – župná rada
Huta Certeze - miestna rada
V župe Timiş
Butín – obec Gătaia – miestna rada
Redakcia
13
ŠKOLSTVO
Školské
správy
nakrátko
10. marca 2012 sa v Nadlaku konalo pracovné stretnutie
slovenčinárov. Na stretnutí boli prítomní:
A.) Učitelia slovenského jazyka zo škôl s vyučovacím
jazykom slovenským zo žúp:
- Arad - Školské stredisko Jozefa Gregora Tajovského,
Nadlak (4)
- Bihor - Teoretické lýceum Jozefa Kozáčka, Bodonoš (2)
- Základná osemročná škola, Šarany (1)
- Sălaj - Základná osemročná škola Gemelčička (1)
B). Dagmar Mária Anoca - docentka na Univerzite v Bukurešti (1)
C). Vieroslava Elisabeta Timarová – odborná inšpektorka
na MŠ v Bukurešti (1)
Na sídle nadlackej školy, účastníkov privítala riaditeľka pani
Nicoleta Huszáriková a zástupkyňa pani Anna Dováľová.
Denný poriadok pracovného stretnutia mal 4 body:
- Ustálenie tematických okruhov pre celoštátne kolo súťaže zo slovenského jazyka a literatúry, pre všetky ročníky.
Konkrétne informácie o výsledkoch župného kola súťaže;
- Príprava na finálne skúšky zo slovenského jazyka a literatúry pre 8. a 12. ročník;
- Doškoľovacie kurzy organizované Ministerstvom školstva
SR;
- Rôzne.
Učitelia predstavili výsledky župného kola súťaže, ako
aj témy pre každý ročník. Potom boli spoločne ustálené
tematické okruhy pre všetky ročníky pre celoštátne kolo
súťaže zo slovenského jazyka a literatúry. V ustaľovaní
tematických okruhov boli zohľadnené osnovy pre slovenský
jazyk, pre každý ročník. Celoštátne kolo súťaže sa bude
odohrávať v Oradei medzi 01. a 04. aprílom 2012. Zúčastní
sa 32 žiakov zo 7. až 12. ročník, z troch žúp Arad, Bihor
a Sălaj.
Pre finálne skúšky (8. a 12. ročník) boli vypracované osnovy, ktoré boli schválené na začiatku školského roka. Žiaci
budú robiť skúšky podľa týchto osnov a učitelia ich musia
pripravovať podľa nich. Z rozhovoru vyplynulo, že učitelia
14
používajú počas prípravy aj vzory testov, ktoré boli dané
minuly rok. Nutnosť a význam prípravy žiakov pre skúšky
sa zdôrazní najmä hosťujúcim učiteľom zo Slovenska, ktorí
sú v prvom roku ich pôsobenia na našich školách. Ako je známe, každoročne Ministerstvo školstva Slovenskej
republiky spolu s metodickými centrami v Banskej Bystrici
a v Bratislave organizuje doškoľovacie kurzy pre učiteľov
všeobecnovzdelávacích predmetov zo škôl s vyučovacim
jazykom slovenským tak z Rumunska ako aj z iných krajín,
kde žijú Slováci. V Medzirezortnom programe podpísanom
medzi Rumunskom a Slovenskou republikou je zakotvený
článok vzťahujúci sa práve na toto. V tomto roku kurzy
zapadajú práve počas prázdnín (jarných a letných). Napriek tomuto ale, z bihorskej župy a z Gemelčičky sa neprihlásil nikto na kurzy. Z diskúsii na túto tému vyplynulo,
že učitelia sú zapojení do rôznych projektov a neprejavili
záujem zúčastniť sa aj na týchto kurzoch. Odporúčanie je,
aby sa učitelia prihlásili na budúci rok na kurzy, lebo je to
možnosť obohatiť si vedomosti, oboznámiť sa s novinkami
a precvičiť si špecifickú terminológiu.
Pracovné stretnutie bolo financované DZSČR a organizované pod záštitou MS.
Vieroslava Timarová
č. 4/2012
ŠKOLSTVO
Škola – inak
Prvý aprílový týždeň bol tohto roku netradičný pre všetky školy v Rumunsku. V tomto období totiž škôlkari a žiaci nechali školské tašky, zošity a učebnice doma, pretože
namiesto už klasického vyučovania vo všetkých školách
prebiehali aktivity iného druhu. A bolo z čoho vyberať, veď
aktivít bolo neúrekom – pre všetky záľuby a vkusy, pre záujemcov o vedu, umenie, aj pre tých športovo založených.
Žiaci si pre každý deň týždňa zvolili jednu celodennú alebo viac kratších činností a nejedni dokonca ľutovali,
že sa nemôžu rozdeliť na dve súbežné aktivity. No a keďže v tom istom čase prebiehalo aj celoštátne kolo súťaže
zo slovenského jazyka a literatúry, spolužiaci si potajomky závideli jedni druhým: niektorí ľutovali, že nemohli ísť
na súťaž zo slovenčiny, tí druhí zasa, že sa spolu s triedou
nezúčastnia domácich činností.
Keďže čo aj na stručné vymenovanie všetkých aktivít by
bolo potrebných veľa strán, nakrátko spomenieme aspoň
niektoré činnosti zo slovenských škôl v Rumunsku.
Ako to prebiehalo...
V Nadlaku
Škôlka č. 1 mala pre svoje deťúrence pripravený naozaj rozmanitý program, veď títo navštívili aradské Bábkové divadlo a detský park, nadlacký muzeálny dom, mali
športové súťaženie, pripravovali veľkonočné aranžmány,
maľovali pozdravy pre rodičov. Ani škôlka č. 2 v ničom nezaostala: detičky navštívili evanjelickú diakoniu, Dom dôchodcov, spolu s rodičmi pripravili tradičný veľkonočný
stôl, naučili sa základné kroky zumby, stretli sa s požiarnikmi, ktorí ich naučili pravidlá pre vyhýbanie sa požiarom
a dokonca ich aj previezli na požiarnickom aute.
Žiaci prvej až štvrtej triedy navštívili kostoly a nadlacký muzeálny dom, pričom sa dozvedeli veľa zaujímavostí o dejinách Nadlaku, v parku si zasúťažili a pohrali sa,
stretli sa s nadlackými slovenskými spisovateľmi, v rámci akcie Cesta chleba navštívili poľnohospodársku spoločnosť Agroslávia, vodárne a mlyn. Ale nezabudli navštíviť
ani svojich menších kolegov zo škôlky a porozprávať im
o svojich školských zážitkoch.
Nadlackí žiaci piatej až dvanástej triedy si v pondelok mohli vyberať spomedzi záhradkárskych prác, bicyklového výletu na Šajtín, spoznávania životného prostredia, dobrovoľníckych robôt alebo získavania nových vedomostí o tom, ako bojovať proti spoločenským a sociálnym neduhom.
Utorkový deň bol venovaný zdravovede, slušnému správaniu, voľbe kariéry, ale aj príprave veľkonočných aranžmánov, vysádzaniu stromčekov a spoznávaniu mesta.
Streda bola tiež rozmanitá, niektorí sa rozhodli pre karaoke, tanec a hudbu, iní zasa pre lúštenie záhad z rozmanitých vedných odborov alebo pre návštevu nadlackého muzeálneho domu, kde sa dozvedeli o zachovávaní tradícií.
Štvrtkový deň bol venovaný tak kostolu a duchovnej
očiste, stretnutiu s nadlackými spisovateľmi, ako aj kreatívnym činnostiam, vareniu, ekologickým aktivitám a rybárčeniu.
No a prišiel aj posledný deň, počas ktorého si žiaci mohli
15
ŠKOLSTVO
vyberať medzi vychádzkou do Aradu a návštevou Múzea
umenia, spoznávaním rastlín z okolia Nadlaku, či výstavkou a prezentáciou domácich zvieratiek. A, pravdaže, každý deň prebiehali rôzne športové podujatia.
Na Šaranoch
Škôlkari usilovne pripravovali veľkonočné ozdoby, maľovali vajíčka, športovali, ale sa aj učili ochraňovať životné prostredie, mali dobročinné akcie, pripravili umelecký
program.
Žiaci mali tiež bohatý program: nachystali veľkonočné aranžmány a blahoželania, talentovaní žiaci súťažili
v rôznych športových disciplínach, v tanci, v recitovaní,
pripravili si súťaž zo všeobecného vzdelania, ale mali aj
kuchárske ambície. Učili sa zachovávať tradície zanechané predkami, pri návšteve chorých a sociálne slabých rodín zacítili radosť z darúvania, vyčistili potok, vyzdobili si
školu, vysádzali kvety a stromčeky, mali literárne, hudobné aktivity, učili sa správne stravovať, zahrali si divadielko.
Okrem toho sledovali filmy s hudobným, literárnym a dokumentárnym zameraním, počúvali rozprávky, zúčastnili
sa tematického výletu.
V Gemelčičke
Žiaci mali nesmiernu radosť, pretože sa na jeden deň
každý stal profesorom a vyučoval jednu hodinu. Nezabudli
však ani na športové hry či ekologické aktivity – zbierali smeti okolo školy, sadili kvety. Vyhotovili vajíčka a obrovskú veľkonočnú ikebanu. Okúsili, ako chutia opekané
dobroty, ktoré si sami pripravili. Navštívili okolie a zašli aj
k spolužiakom na Šarany.
Vari najšťastnejší však boli škôlkari, veď toho toľko zažili
a uvideli! Urobili si výlet do Oradei, kde navštívili detský
park, previezli sa električkou, ale aj pohyblivými schodmi
v supermarkete, kde sami nakupovali a platili. Napapkali
sa v reštaurácii, kde sa zároveň učili aj slušne stravovať.
Na Novej Hute zasa obdivovali bizóny, diviaky a srnky.
Okrem cestovania boli šikovní aj v škôlke, kde športovali,
zbierali odpad, pripravovali veľkonočné prekvapenia, sledovali prezentácie v PowerPointe.
V Bodonoši
Aj v teoretickom lýceu Jozefa Kozáčeka mali deti bohatý
výber aktivít. Škôlkari sa učili dbať si na zdravie pomocou
športových hier, tanca, spoznávania ľudského organizmu,
pravidiel týkajúcich sa zdravia a liečenia chorôb. Učili sa
dbať aj o zdravie okolia – siali, vysádzali priesady na školskom dvore a starali sa o ne. Navštívili múzeum a učili sa
pravidlá cestnej premávky. Nezabudli však ani nachystať
veľkonočné ozdoby pre blížiace sa sviatky.
Veľkonočné ozdoby nachystali pre svojich blízkych aj
žiaci. Aj oni sa starali o dobré zdravie seba aj okolitého
prostredia. Športovali, tancovali, súťažili. Robili vychádzky
po okolí a všímali si krásy prírody, ako aj architektonické
pamiatky. V parku vysádzali kvety a v školskom sade sa
starali o stromčeky. Zdokonaľovali sa v angličtine, ale na
literárnych aktivitách nezabudli ani na materinský jazyk.
A všetci sa zhodli na tom, že školský vyučovací proces
môže úspešne prebiehať aj inak.
arl
foto: A. Lehotská, Š. Sýkora, E. Fajnorová
16
č. 4/2012
ŠKOLSTVO
Súťaže z materinského jazyka
Celoštátne kolo súťaže zo slovenského jazyka a literatúry, českého jazyka a
literatúry a srbského jazyka a literatúry sa konalo v Oradea, v župe Bihor, medzi
01.04. a 04. 04.2012. Slávnostné otvorenie súťaže bolo 01. apríla 2012 v hoteli
Padiș, Băile Felix, kde boli ubytovaní žiaci. Na scéne auly vystúpil súbor Lipka,
ktorý nám predstavil slovenský ľudový tanec a žiak Gajdoš Daniel z bodonošského
lýcea, ktorý zaspieval dve piesne. Na slávnostnom otvorení boli prítomní:
Prof. Adrián Miroslav Merka, predseda DZSČR a poslanec v Parlamente Rumunska
PhDr. Sabina Cingrošová, I. tajomníčka, vedúca konzulárneho oddelenia na Veľvyslanectve Českej republiky
Kéry Hajnal, zástupkyňa generálneho inšpektora bihorskej školskej župnej správy
Predstavitelia srbskej menšiny.
Samotná súťaž sa odohrávala v Oradea, v lýceu Emanuil Gojdu. V tomto roku sa
na súťaži zúčastnilo 32 žiakov zo 7. až 12. ročníka škôl s vyučovacím jazykom
slovenským zo žúp Arad, Bihor a Sălaj.
Okrem súťaže, žiaci sa zúčastnili celodennej vychádzky, počas ktorej navštívili
Peștera urșilor. Okrem toho, vo voľnom čase mali možnosť navštíviť kúpeľné stredisko, kde boli ubytovaní. Ako každý rok, aj teraz sa nadviazali priateľstvá medzi
žiakmi rôznych národností a z rôznych škôl.
Výhercovia dostali peňažné odmeny z Ministertva školstva, peňažné odmeny od
poslanca DZSČR, vecné ceny od DZSČR, od honorárneho konzula SR v Rumunsku a od firmy Orin. Vecné odmeny dostali od DZSČR aj učitelia, ktorí sprevádzali
žiakov na olympiáde, ako aj členovia celoštátnej komisie.
Pri odovzdávaní cien boli prítomní:
Merka František, predseda bihorksej oblasti DZSČR
Miroslav Jablončík, honorárny konzul SR v Rumunsku
Žiaci z 9. až 12. ročníka, ktorí obdržali prvú cenu, pôjdu cez leto na vychádzku do
Chorvátska.
Vieroslava Timarová
Moja
posledná súťaž
Olympiáda zo slovenského jazyka a literatúry nie je len súťaž v pravom slova
zmysle, je to oveľa viac. Pre mňa bola
každý rok to, čoho som sa nikdy nevedela dočkať a na čo som sa veľmi tešila.
Olympiády som sa po prvýkrát zúčastnila v siedmom ročníku a zapáčilo sa mi
to. Žiaľ rok 2012 pre mňa už predstavuje koniec olympiády, lebo som žiačkou
dvanásteho ročníka.
Som presvedčená, že mi olympiáda
bude chýbať, lebo každý rok som získala nové vedomosti, zážitky, priateľov a
taktiež vďaka olympiády som navštívila
krásne a preslávené mestá Európy, ako
napríklad Paríž a Barcelonu.
Dojmy, ktoré mi zostali z Olympiád zo
slovenského jazyka sú vynikajúce a
unikátne, preto chcem podporiť svojich
mladších spolužiakov, aby sa dali do
toho a zúčastnili sa tejto súťaže, lebo
si budú radi spomínať na chvíle prežité
počas olympiád.
Podstatné je, aby sme si uvedomili, že
máme takúto šancu v živote, keď môžeme skúsiť nové veci a spoznať nových
ľudí. Prečo si ju nevybrať ? To, že súťažíme medzi sebou, nás len spojí a to, čo
my vlastne máme robiť, je prežívať naplno tieto chvíle a uchovávať slovenský
jazyk a kultúru Slovákov v Rumunsku.
Andreea Chrapanová
17
ŠKOLSTVO
Rozprávka na každý rok
Tak ako každý rok, ani tento nie je odlišný od iných, sa konala
dlhoočakávaná Olympiáda zo slovenského jazyka a literatúry. Každý
rok sa stretávame v inom meste, ale osoby sú tie isté a preto sme si
z toho urobili taký zvyk, že sa na olympiáde dáme dokopy. Nezáleží
na tom, kto vyhrá alebo nevyhrá, naše posledné slová pri rozlúčke
sú vždy: Uvidíme sa o rok!
Takže všetko sa začalo v jedno nedeľné ráno. Horko-ťažko sme sa
uspatí nazbierali a vydali sme sa vlakom na cestu smerom k Oradea.
Mohla by som začať opisovať do najmenších detailov cestu, osoby,
ktoré s nami cestovali v kupé a proste vypĺňať tu riadky, ale musím
spresniť, že naša cesta bola krátka, lebo za približne 4 hodiny nás
vlak doviezol do nášho cieľa a za ten čas sa neudialo nič výnimočné.
Po malom incidente sme sa dostali do našho hotela, Hotel Padiș,
a stihli sme aspoň čiastočne slávnostné otvorenie. Vypočuli sme si
prejavy prítomných hodnostárov a potom nám zatancovali členovia
Folklórneho súboru Lipka.
Po večeri sme sa utúlili do našich postieľok a poslednýkrát sme si
opakovali to, čo sme nestihli doma. Emócie boli veľké a ani spánok,
ani chutné raňajky ich nemohli premôcť. Pretrvali, až kým sme nedostali skúškové hárky. V tom momente zabudneš na všetky emócie,
pozbieraš rozum do hrsti a napíšeš všetko, čo vieš. Už nevnímaš to,
čo sa deje okolo teba, vidíš pred sebou iba papier, pero a s nimi musíš
vytvoriť prácu, ktorá by presvedčila, že si sa učil/učila a snažil/snažila
vydať zo seba to najlepšie. V podstate tak vidím ja túto olimpiádu.
Nepokladám ju celkovo za súťaž, hoci je, ale vidím ju ako príležitosť
odmerať si sily sám so sebou a preskúšať si tvorivé schopnosti. Keď
sme odovzdali práce, zavalila nás vlna úľavy a od toho momentu nám
už nezáležalo na výsledkoch, ale na tom, ako sa budeme za tých pár
dní, ktoré nám zostávali, zabávať.
A nebolo ťažké nájsť prostriedky zábavy. Jedným z nich bolo slávné
nákupné centrum Lotus, kde by sme boli najradšej všetko pokúpili,
ale bohužiaľ nebolo to možné. Niektorí chceli ihneď kupovať darčeky
svojim blízkym domov. Iní zase boli očarení plagátom, ktorý hlásal, že
beží nový film a rozhodli sme, že si ho radšej pôjdeme pozrieť. Zážitok
z filmu 3D, nezáleži koľkokrát si ho prežil, je vždy lepší. Keďže sme
chceli vidieť film, nezostal nám už čas na nákupy, ale aspoň sme sa
zabavili.
Nasledovný deň sme mali zaprogramované navštíviť jaskyňu Peștera Urșilor. Cesta do jaskyňe mala byť dlhá, preto sme dostali suchý
obed. Obdivovali sme jednu z krás Rumunska. Jaskyňa nás privítala
svojím chladom a vlhkom, ale odhalila nám aj svoje čaro. Stalagmity
a stalaktity vytvárali majestátne a nezvyčajné monumenty. V autobuse všetci boli nad niečím zahútaní a neboli to stalagmity a stalaktity,
ale boli to výsledky. To čakanie bolo naozaj trápne. Keď sa výsledky
konečne zjavili, nie všetci boli s nimi spokojní, ale boli aj takí, ktorí sa
tešili. Rozhodli sme sa, že prechádzka po Felixi je najlepší spôsob ako
ukončiť vydarený výlet. Fotili sme sa v parku a pri jazere s leknami
a potom sme sa vrátili na večeru.
Účastníci boli veľmi milo prekvapení oceneniami, ktoré získali od
Ministerstva školstva, od Demokratického zväzu Slovákov a Čechov
v Rumunsku a od firmy Orin. Usmiati nastúpili do vlaku, ktorý ich mal
odniesť domov. Hoci boli smutní z toho, že sa olympiáda skončila, radovali sa, že mali možnosť zúčastniť sa aj tento rok na nej a plánovali
nasledovné stretnutie olimpionikov.
Musím doložiť, že nám ostali pekné spomienky, ku ktorým sa budeme s radosťou vracať. Neostáva mi už dodať nič iné, len: Uvidíme
sa o rok!
Michaela Tušková, foto: Imelda Mokošová
18
č. 4/2012
EDITORIAL
Mgr. Ľudovit Bobčok, care semnează în numărul acesta editorialul, ne
vorbește despre sărbătoarea creștină
a Învierii Domnului Nostru Isus Cristos
anunțată de credincioși în toată lumea
prin repetarea cunoscutului salut: Cristos a înviat!
Apelând la citate din Sfânta Scriptură
autorul comentează ceea ce s-a întâmplat la Golgota subliniind taina morții
lui Isus și importanța ei pentru noi, oamenii păcătoși. Cu părere de rău însă
pentru mulți dintre noi această mare
sărbătoare înseamnă doar câteva zile
de descongestionare de la munca la
serviciu, sau un prilej de pregătire a
unor mâncăruri specifice prin care se
perpetuează tradițiile pascale, observă autorul articolului. Din anchetele
stradale făcute de televiziunile noastre
publice cu ocazia acestei sărbători ne
dăm seama că mulți dintre semenii
noștri știu ce trebuie să existe pe masa
de Paște după tradiție, dar nu știu , din
păcate, care este menirea sărbătorii:
prețul vieții lui Isus Cristos, jertfit de
Dumnezeu pentru răscumpărarea păcatelor noastre.
Credința în fiul înviat al lui Dumnezeu ne înflăcărează inimile și ne
furnizează încrederea în viață și atunci,
când nu o găsim în altă parte.
VIAȚA RELIGIOASĂ
Ivan Miroslav Ambruš a consemnat pentru rubrica aceasta un
eveniment religios tradițional care se
desfășoară în fiecare an de Joia Mare
la biserica evanghelică din Nădlac.
Este vorba de confirmarea copiilor,
care în prezența părinților, a nașilor, a
rudelor apropiate își confirmă credința
în Isus Cristos și în biserica în care au
fost botezați.
Pregătirea pentru acest moment unic
în viață durează câteva luni. Acesta
REZUMAT
este prilejul ca tinerii adepți ai religiei
evanghelice să afle răspunsul la principalele întrebări despre adevărurile
biblice, despre învățătura lui Dumnezeu care îmbogățește viața spirituală
a confirmantului.
Momentul festiv al confirmării din 5 apr.
2012 a început după venirea în fața
altarului a copiilor și a preoților Juraj
Bálint și Ľudovit Bobčok. În fața unei
asistențe numeroase copiii au confirmat cunoașterea principalelor reguli ale
vieții unui creștin, cunoașterea Sfintei
Scripturi, a cărților sfinte și a poruncilor
lui Dumnezeu pe care trebuie să le
respecte și după care trebuie să se
conducă în viață. A urmat apoi rostirea
Credeului și confirmarea că au fost
primiți în rândul membrilor comunității
bisericești.
Fiecare confirmant a primit un atest și a
participat prima dată la Cina Domnului.
Ceremonia a fost emoționantă
nu numai pentru copii, ci și pentru
părinți.
„Ar fi foarte trist , dacă am percepe Paștele numai ca o sărbătoare
religioasă a primăverii”, spune Martin
Roľník, preot la Făget, în articolul Paştele după obiceiurile noastre.
Pentru un creștin adevărat
Paștele este sărbătoarea cea mai
importantă întrucât atunci ne amintim
învierea lui Isus despre care apostolul
Pavel spune: Dacă Isus nu ar fi înviat din morți, toate ar fi zadarnice, și
credința noastră și predicile noastre și
suferința noastră. Dacă nu ar fi înviat
din morți, Isus ar fi rămas în memorie la
fel ca mulți alți conducători ai omenirii...
Ceremoniile liturgice din această perioadă au ca scop să ne îndrume spre
o viață duhovnicească, să ne cultive
o relație de apropiere de Dumnezeu,
spune părintele.
În partea cea mai cuprinzătoare a
articolului preotul Martin Roľník se
referă la ritualul premergător al zilelor
de Paște - Joia Mare, Vinerea Mare,
Sâmbăta Albă precum și la obiceiurile
bisericii catolice legate de aceste zile.
ȘTIRI CULTURALE
În cadrul săptămânii Școala
altfel, în 4 apr. 2012 la sediul central
al UDSCR elevii din clasele I-IV de la
secția slovacă împreună cu învățătorii
lor Camelia Mărginean, Ana Iozsa, Rudolf Jaros și Štefan Sýkora s-au întâlnit
cu scriitorii Anna Rău-Lehotská, Pavol
Bujtár și Ivan Miroslav Ambruš.
Scriitorii noștri le-au citit elevilor din
creația proprie, cât și din creația altor
autori autohtoni precum Dagmar Maria Anoca, Adam Suchánsky, Ondrej
Štefanko.
Creațiile literare pentru copii prezentate s-au bucurat de succes în rândul
celor mai mici elevi.
În culegerea Slovacii în diasporă 28, editată de Matica slovenská, a
apărut în 2011 articolul Câmpia, sursă
de inspirație pentru autorii slovaci din
România semnat de D.M.Anoca. Articolul este o prelucrare a referatului prezentat de d-sa la conferința științifică a
aniversării Facultății de filologie la care
predă Dr.doc. D.M.Anoca.
În aceeași culegere este publicat și
articolul lui Jozef Jurášek : Referitor
la slovacii din Bucovina românească
dintre anii 1803-1947.
În articol este vorba despre pierderea
identității slovacilor în această zonă și
dispariția lor prin polonizare.
La Universitatea K F din Nitra
în 10-11 nov. 2010 s-a desfășurat o
conferință științifică la care Ladislav
Lenovský a prezentat articolul Asimilarea și granițele ei.
În acest articol autorul definește
Ținuturile de Jos ca „un spațiu specific
istorico-geografic, politico-economic și
social-cultural din depresiunea carpatică” și se referă de mai multe ori și la
noi, slovacii din România.
19
REZUMAT
Slovenčinár 2011- publicația
Centrului Pedagogic Metodic Slovac
coordonat de Autoguvernarea Slovacilor din Ungaria, redactor-șef, Edita
Pečeňová, editează patru articole ale
pedagogilor noștri: Vieroslava Timárová, Ľudmila Šomraková, Ján Kukučka,
Pavel Husárik.
DIN VIAȚA UNIUNII
Helena Draxel informează că în
4 apr. 2012 s-a întrunit Comitetul coordonator al Filialei UDSCR Banatul de
Sud pentru prima dată în anul acesta.
La ședință au participat aproape toți
președinții ai OL precum și președintele
Uniunii, A.M.Merka. Cei prezenți au
dezbătut câteva aspecte legate de
cultură, școală, investiții și de campania
de alegeri. S-au mai purtat discuții în
jurul activităților propuse care urmează
să se desfășoare anul acesta și anume: procesiunea la Ciclova, festivalul
corurilor bisericești la Caransebeș,
instruirea dansurilor populare cehe,
darea în funcțiune a unui cabinet
stomatologic la Sfânta Elena de către
Charita din Cehia, investiții necesare
pentru repararea sediilor OL.
ACTIVITATE POLITICĂ
La rubrica aceasta încadrăm în mod
special articolul lui Pavel Hlasnik în
care vicepreședintele Uniunii se adresează slovacilor și cehilor în ajunul
alegerilor.
Pavel Hlásnik vorbește despre
necesitatea conștientizării faptului că
păstrarea valorilor noastre celor mai de
preț e posibilă numai dacă demonstrăm
că suntem în stare să le garantăm
prosperitatea lăsând deoparte ambițiile
personale și unindu-ne. Pentru aceasta
trebuie să ne asigurăm reprezentanți
în structurile de conducere ale orașului
nostru, ale localităților noastre.
20
Este o realitate legitimă că UDSCR, deși nu este partid politic, apără
deja mai bine de două decenii interesele slovacilor și cehilor din România.
La fel ca și celelalte optsprezece
minorități din România și noi , slovacii
și cehii, participăm regulat la alegerile
locale, ne propunem candidați proprii
care să ne reprezinte interesele. Că
suntem pregătiți și acum în acest scop,
o dovedește activitatea noastră pe plan
local, regional, național și internațional.
Despre ceea ce am făcut pentru
concetățenii noștri, cu ce am contribuit la dezvoltarea conștiinței noastre
naționale, vă informăm și în acest
număr al revistei Nase snahy.Pe baza
faptelor concrete, pe baza colaborării
intense și a contactelor comunităților
noastre cu comunitățile similare din
țările vecine și statele-mamă vom reuși
să evoluăm, să ne plasăm pe o treaptă
favorabilă superioară.
Vă asigurăm, spune autorul
articolului, că, dând votul candidaților
noștri, prin intermediul UDSCR vom
face totul în administrarea localității
noastre ca să putem trăi mai bine. Decizia este în mâinile dv. Fiecare dintre
voi poate influența această decizie prin
prezența sa la vot în 10 iunie 2012
dând votul său candidaților UDSCR.
În conformitate cu Legea 67, cu
ajustările și schimbările aduse legii în 25
martie 2004, organizațiile minorităților
naționale care au reprezentanți în
Parlamentul României sau în Consiliul Minorităților Naționale pot să-și
propună candidații proprii la alegerile
locale. Pe baza acestei legi UDSCR a
depus candidaturile la alegerile locale
din iunie 2012.
Participarea Uniunii la alegeri e
prevăzută și în statutul UDSCR astfel:
Art. 36(1) - Primarii și consilierii în consiliile locale și județene votați pe listele
UDSCR reprezintă și apără interesele
Uniunii în unitățile teritoriale.
(2) - Candidații pentru funcția
de primar și consilier în consiliile locale
sunt propuși de OL.
(3) - Candidații aleși răspund
pentru activitatea lor în fața Uniunii.
(4) - În caz că în consiliul local
sunt aleși mai mulți consilieri reprezentând UDSCR, aceștia vor trebui să aibă
poziție unitară.
Lista localităților cu candidații
UDSCR se află pe pag. 13.
arl a notat câteva prezențe și
activități din agenda de lucru a deputatului slovacilor și cehilor din România.
Luna aprilie a deputatului A.M.Merka a
debutat la Sacalasău Nou cu o întâlnire
cu slovacii din localitate (1 apr.)
În aceeași zi la ora 18,00 președintele
UDSCR a fost prezent la deschiderea
festivă a Concursului de limba și literatura slovacă și cehă la Băile Felix.
În cuvântul rostit cu această ocazie
A.M.Merka și-a exprimat încrederea că
și acest concurs va contribui la păstrarea limbii slovace și cehe și în același
timp va deschide noi posibilități în
alegerea viitoarei profesiuni a tinerilor
participanți.
În a doua zi a lunii deputatul s-a întâlnit
cu reprezentanții întreprinderilor mici și
mijlocii din România.( 2apr. )
Președintele UDSCR a înaintat problema agricultorilor noștri ministrului
agriculturii Ștefan Fuia. Nemulțumirea
se referă la mărirea nejustificată a taxelor pentru mașinile agricole în dotare.
(5 apr.)
Cu ocazia Zilei școlii la Suplacu de
Barcău A.M.Merka a onorat festivitățile
prin prezența sa. (6 apr.)
La spectacolul de teatru de la Borumlaca de asemenea a fost prezent
și A.M.Merka. (8 apr.)
Ca reprezentant al minorităților din
România în Comisia pentru finanțe și
bănci a participat la lucrările de resort.
(10 apr. 2012 )
Ziua de 22 apr. a fost plină pentru
președintele UDSCR. Mai întâi s-a
întâlnit cu slovacii din Făget la biserica din localitate, apoi a participat la
ședința Comitetului coordonator la Pă-
č. 4/2012
durea Neagră și în cele din urmă a fost
la o reprezentație de teatru la Vărzari.
În 25 apr. a luat parte la ședința Consiliului Minorităților Naționale, iar în 29
apr. a fost prezent la sfințirea bisericii
din Valea Cerului.
CULTURĂ
Cu o sută treisprezece ani în
urmă amatorii nădlăcani au jucat pe
scenă prima piesă de teatru. Aceasta
s-a întâmplat în 3 aprilie 1899, când
învățătorul Ján Debnár a regizat piesa
lui Ferko Urbanek: Strídža spod hája.
De atunci aproape regulat nădlăcanii
au ocazia să vizioneze o nouă piesă
de teatru care devine oarecum o completare la atmosfera sărbătorilor de
primăvară.
Anul acesta în 8 apr. trupa de teatru X,
care funcționează în cadrul Filialei Arad
a UDSCR, a distrat publicul cu piesa
Francúzska postel (Patul francez) a
lui Robert T.
Piesa a reușit, iar publicul a răsplătit
talentul actoricesc al amatorilor cu
aplauze la scena deschisă, dar și la
finalul ei .Cei patru actori, Mihaela
Chrapanová, Štefánia Jarošová, Rudolf Jaroš și Ján Keleš au reușit să se
întrupeze pe parcursul derulării piesei
în diferite personaje și datorită talentului actoricesc de care au dat dovadă
ar putea fi încadrați chiar în rândul
actorilor profesioniști.
Suntem recunoscători amatorilor noștri
că au adus pe scena noastră ceva
nou, altceva decât cu ce eram obișnuiți
până acum. Succesul pe scenă poate fi
considerat un moment de cumpănă și
pentru publicul nostru, care a acceptat
o astfel de piesă de teatru actuală.
Ivan Miroslav Ambruš subliniază
în finalul articolului său și aportul lui
Michal Babiak care l-a îndrumat pe
Ján Keleš în regizarea spectacolului.
O ultimă observație se referă la faptul
că piesa a fost jucată fără sufler. Artiștii
n-au avut nevoie de el.
REZUMAT
ŞCOALĂ
Despre concursurile la limbile
materne ale minorităților slovacă,
cehă și sârbă scrie Vieroslava Timar,
inspector de specialitate la Ministerul
Învățământului, Educației, Cercetării și
Tineretului.
Concursul a avut loc anul acesta
la Oradea, jud. Bihor între 01.04. 04.04. 2012.
Deschiderea festivă s-a desfășurat la
hotelul Padiș, Băile Felix, unde au fost
cazați elevii-concurenți. La festivitate
au fost prezenți reprezentanții celor
trei minorități.
Concursul propriu-zis a decurs la
Liceul Emanuil Gojdu la Oradea. La
limba slovacă au participat 32 de elevi
finaliști din clasele VII - XII din jud, Arad,
Bihor, Sălaj.
În afara concursului elevilor li s-a oferit
vizitarea Peșterii Urșilor și a stațiunii
Băile Felix. Câștigătorii au primit recompense pecuniare și în obiecte din
partea Ministerului Învățământului, de
la UDSCR, de la președintele UDSCR,
de la consulul onorific al Republicii
Slovace în România și de la firma Orin.
Recompense în obiecte au primit și
profesorii care îi însoțeau pe elevi, cât
și membrii comisiei.
Elevii din clasele IX - XII, care
au obținut primul loc, vor merge anul
acesta într-o excursie recreativă în
Croația.
INTERVIURI
„Menirea noastră este să inoculăm copiilor dragostea pentru cântecul
popular”
spune Anna Medveďová într-un dialog
cu Anna Rău-Lehotská.
Anna Medveďová se numără
printre activiștii culturali de seamă
din rândul slovacilor din Ținuturile de
Jos. Ea este profesoară de muzică la
Liceul Ján Kollár din Bácsky Petrovec
(Serbia). Mulți ani a predat muzica și
la Facultatea de învățători din Sombor. În afara activității pedagogice și
metodice Anna Medveďová activează
în diferite organizații obștești, e prezentă la conferințe de specialitate și
cooptată ca membră în jurii naționale
și internaționale.
(Rezumăm întrebările și răspunsurile)
Ca să ne referim la întreaga
ta activitate, ar necesita mult timp și
spațiu și de aceea propun să vorbim
doar despre proiectele din Ținuturile
de Jos. Care au fost primele contacte
cu România, respectiv Nădlacul?
Prima dată am venit la Nădlac
cu cincisprezece ani în urmă cu un ansamblu de copii din Bácsky Petrovec.
Am venit cu bucurie pentru că aveam
s-o întâlnesc pe prof. Štefanko Maria
cu care mă cunoșteam dintr-o tabără
de la Békéscsaba. Contactul era plăcut
și așa a rămas și până acum.
Cum au început proiectele culturale comune cu slovacii din Nădlac?
Este vorba de colaborarea în
domeniul muzical. În cadrul Asociației
Pedagogilor Slovaci din Voivodina
organizez deja de opt ani un curs de
vară de muzică pentru profesorii de
muzică, dirijorii de coruri, studenții și
elevii dotați din Ținuturile de Jos. Mă
bucură nespus că la curs participă
regulat Gabriela Jančik cu elevii săi.
Întâlnirile noastre au un rol foarte
important în păstrarea și cultivarea
cântecelor populare slovace.
Au slovacii din Ținuturile de Jos
cântece comune?
Da, multe cântece ne sunt comune. Ele se cântă la fel în Voivodina, în
România, Ungaria și Croația în ciuda
distanțelor mari între regiuni.
La Festivalul cântecului popular
slovac Cez Nadlak je...vii de mulți ani
și cu soliștii pe care îi pregătești și ca
membră a juriului...
Da, așa este. Cred că și prin
aceasta putem să influențăm păstrarea cântecelor populare slovace. Îmi
amintesc că la Pivnica l-am cunoscut
pe Jozef Zifčák care a venit cu ideea
21
REZUMAT
să organizăm și la Nădlac un festival
asemănător. În scurt timp am plecat
la Nădlac cu cântăreții Valentin Grňo
din Pivnica, Anka Chrtanová din Kysáč
și câțiva elevi pregătiți de mine. Așa a
început festivalul cântecului popular
la Nădlac și acum a ajuns deja la a
XIII-a ediție. În ultimii ani facem și
analiza festivalului, dăm îndrumări
interpreților, punem accent pe eliminarea influențelor noi asupra folclorului
tradițional.
Ai și alte proiecte în Ținuturile de
Jos?
Organizez workshopul tineretului talentat peste 15 ani care se
interesează de arte plastice, fotografie,
literatură...Acum ne aflăm la a treia
ediție. La fiecare ediție participă cam
treizeci de tineri. Îi susțin pe aceia care
se dovedesc a fi dotați și prețuiesc arta
populară. Publicăm chiar și o broșură
cu lucrările cele mai bune.
Din câte știu ești cooptată și în
organizarea întâlnirilor pedagogilor
slovaci din Ținuturile de Jos...
Întâlnirile învățătorilor slovaci
se desfășoară anual din 1991 ca parte integrantă a Sărbătorilor Naționale
Slovace în Serbia. Se întâlnesc atunci
aici învățătorii din Ungaria, România,
Serbia și Croația, ceea ce mă bucură
foarte mult, căci toți avem interese
comune în învățământul minoritar al
statelor în care trăim. Atunci ne discutăm problemele, ne exprimăm părerile
și căutăm căile de rezolvare.
Colaborăm foarte bine cu UDSCR. Cu
domnul P. Hlásnik ne consultăm în organizarea acțiunilor comune. Suntem
un team de oameni care putem rezolva problema cu un telefonat. Așa s-a
întâmplat de exemplu cu organizarea
expoziției de ouă încondeiate din anul
acesta...
Știu că în fiecare an participi la
Iarmarocul din Ținuturile de Jos
Acesta este cel mai mare proiect
comun al Ținuturilor de Jos care nu
poate fi realizat individual. De fiecare
dată la iarmaroc admir cultura populară
slovacă care s-a păstrat aici deja 300
de ani și sunt convinsă că va dăinui și
22
mai departe.
Pentru aceeași rubrică Bianca
Unc a realizat un dialog cu Želmira Mako, bibliotecară la Biblioteca
orășenească Nădlac
(rezumăm discuția)
Biblioteca orășenească e bibliotecă de tip enciclopedic care vine în
întâmpinarea tuturor categoriilor de beneficiari indiferent de vârstă, profesie,
naționalitate...Ea există de 58 de ani și
se află în continuă dotare și modernizare. În prezent numără 41500 de cărți,
cele mai multe în limba română, apoi în
limba slovacă (8600 ex.) limba germană, engleză la care se adaugă câteva
reviste și ziare, răspunde interwievata
la prima întrebare.
Biblioteca e finanțată de Primăria
or.Nădlac și coordonată de Biblioteca
Județeană A.D.Xenopol Arad.
Želmira Mako ocupă funcția de bibliotecară din anul 2004. Munca cu cartea
o motivează și e mulțumită că și Consiliul orășenesc a înțeles importanța
existenței unei biblioteci înzestrate
și informatizate și a investit atât în
repararea clădirii, cât și în aparatura
corespunzătoare cerințelor vremii.
Acum pentru prima dată toate cărțile
sunt înregistrate în format electronic,
iar cititorii au acces la calculator și internet. Dar, chiar dacă acesta din urmă
domină mediile electronice de informare ne străduim să-i atragem pe tineri să
ia contact direct cu cartea, răspunde la
o altă întrebare Želmira Mako. Copilului
trebuie să-i explicăm ce avantaje are
citind o carte și accentuăm faptul că
își îmbogățește propriul vocabular, că
obține cunoștințe noi petrecând plăcut
timpul liber, că va învăța să comunice,
că va înțelege mai bine oamenii și
societatea în care trăiește. Pe tinerii
cititori îi atragem și prin cărți de bună
calitate, le proiectăm filme documentare, povești și altele. Din decembrie
2010 am deschis CIP, adică servicii
electronice gratuite pentru public.
În cadrul bibliotecii funcționează
și două cercuri înființate cu câteva
decenii în urmă și anume Cercul grădinarilor, condus de prof. Pavol Bujtár
și Cercul șahiștilor , condus de prof.
Ondrej Zetocha și Štefan Obšusta.
Întrebată fiind despre proiectele
de viitor Želmira Mako este încrezătoare, vrea să fie în permanență printre cei
mai buni, să atragă noi cititori și să-i
păstreze pe cei vechi, să lărgească aria
de colaborare cu instituțiile culturale,
să organizeze noi acțiuni în care să
atragă cât mai mulți copii.Ba chiar și
mai mult, ar vrea să înființeze cercul
iubitorilor de literatură.
După părerea ei biblioteca trebuie să fie locul în care se poate petrece
plăcut și în liniște o după-amiază.
NECROLOG
Maria Magdalena Kolenyaková înainte de căsătorie Madarasová - s-a
născut în 17. III. 1940 la Nădlac. Școala
generală a terminat-o în localitatea
natală, după care a absolvit Școala
Pedagogică la Arad. După terminare a
ocupat postul de învățătoare la Șerani
unde l-a cunoscut pe Jozef Kolenyak,
viitorul soț cu care a trăit 49 de ani.
Căutând condiții mai bune de trai tinerii
soți s-au transferat la Borumlaca și
apoi la Vărzari. Aici au trăit 30 de ani ,
până la pensionare, fiind iubiți și stimați
de oamenii locului, dar cu toate acestea
soții au revenit la Nădlac unde după
o boală incurabilă au și murit. Maria
Magdalena Kolenyaková l-a urmat pe
soțul său în locul de veci în 21.III. 2012.
Semnează fiica îndurerată Monika,
profesoară de matematică la
Banská Bystrica - Slovacia
A rezumat Anna Chişa
č. 4/2012
ROZHOVOR
„Naším poslaním je vštepovať deťom aj lásku k slovenskej ľudovej piesni.“
Rozhovor s Annou Medveďovou
„Anna Medveďová patrí medzi významných kultúrnych dejateľov Slovákov na Dolnej zemi. Je neúnavnou profesorkou hudobnej kultúry na Gymnáziu Jána Kollára v Báčskom Petrovci, dlhé roky vyučovala hudbu aj na Oddelení
Učiteľskej fakulty zo Somboru. Okrem pedagogickej aktivity však táto všestranne nadaná žena účinkuje v rôznych
spoločenských organizáciách, zúčastňuje sa v odborných porotách, na konferenciách, napísala Príručku pre učiteľov hudobnej kultúry.
Pospomínať celú tvoju aktivitu na
poli umenia, vzdelávania, výchovy či
zachovávania a zveľaďovania národných tradícií by trvalo veľmi dlho. Preto by som sa dnes chcela zamerať len
na tvoje dolnozemské projekty, ktoré
našich čitateľov najviac oslovia. Ako si
spomínaš na prvé kontakty s Rumunskom, konkrétne s Nadlakom?
Môj prvý príchod do Nadlaku bol
asi pred pätnástimi rokmi s detským
folklórnym súborom z Báčskeho Petrovca. Radosť z cesty do Nadlaku
som mala aj preto, že som sa mohla
znovu stretnuť s mojou známou z výskumných táborov v Békešskej Čabe
a Kiškereši, profesorkou výtvarnej
výchovy Máriou Štefankovou. Takže
prvé kontakty so Slovákmi v Rumunsku boli príjemné a pretrvávaju tak
dodnes.
Potom sa rozbehli spoločné projekty
s kultúrnymi organizáciami Slovákov
v Nadlaku a profesormi nadlackej
školy. O aké projekty ide? Ďalšia spolupráca je z oblasti hudby.
Jeden z prvých projektov, ktorý pretrváva už osem rokov a týka sa môjho
odboru, je Letný zborový kemp. Organizujem ho v rámci Asociácie slovenských pedagógov vo Vojvodine pre
dolnozemských slovenských hudobných pedagógov, dirigentov a študentov, s účasťou aj hudobne nadaných
žiakov. Teší ma, že sa tohto sústredenia pravidelne zúčastňuje profesorka
hudby z Nadlaku Gabriela Jančiková
so svojimi žiakmi. Mohli sme sa presvedčiť, že Letný zborový kemp, ako
aj organizovanie rôznych ansámblov
na školách, majú významnú úlohu pri
zachovávaní a pestovaní slovenského spevu. Prípravu týchto sústredení
vnímam ako moju misiu preto, lebo
deti sa v každej krajine učia piesne
v štátnom jazyku, ale naším poslaním
je vštepovať deťom aj lásku k slovenskej ľudovej piesni.
Ďalej chceme rozprúdiť prácu školských orchestrov, čo spestrí a obohatí
hudobný život na školách. Už po dva
roky sme prezentovali štvordňovú činnosť kempu záverečným koncertom,
na ktorom sa publiku predstavujú všetci
účastníci zborového kempu.
Majú dolnozemskí Slováci z našich krajín spoločné ľudové piesne?
Áno, je mnoho spoločných slovenských
ľudových piesní, ktoré sa spievajú vo
Vojvodine, v Rumunsku, Maďarsku a
Chorvátsku. Samozrejme, nachádzame mnohé varianty tých istých piesní,
ale často nás prekvapí aj totožnosť
piesní, ktoré sa zachovali na veľkých
vzdialenostiach úplne rovnaké. Účasťou hudobníkov, dirigentov z uvedených štátov, nastoľuje sa a rozoberá
aj táto tematika. To, k čomu spejeme
v oblasti ľudovej hudby na školách
a vôbec, je zachovanie autentického
spevu ľudových piesní.
Do Nadlaku prichádzaš už od prvého
ročníka festivalu Cez Nadlak je... tak
ako profesorka hudby so sólistami, ktorých pripravuješ, ako aj členka odbornej poroty...
Áno, roky som aj členkou odbornej poroty spolu s odborníkmi z Maďarska
a Rumunska. Myslím si, že aj týmto
spôsobom môžeme pozitívne ovplyvňovať zachovanie slovenských ľudových piesní na Dolnej zemi.
Na Pivnickom festivale sme sa spoznali
s Jozefom Zifčákom ml., ktorého nápad
zorganizovať v Nadlaku podobný festival sa realizoval v súťaži Cez Nadlak
je... Na pozvanie organizátorov festivalu sme sa viacerí hudobníci z Vojvodiny
dohodli, že pomôžeme a prispejeme
k dobru veci, a tak na prvý festival do
Nadlaku docestovali výpravy spevákov
na čele s Valentínom Grňom z Pivnice, Ankou Chrťanovou z Kysáča
a speváci z Petrovca, ktorých som
pripravila ja. A tak ubehol rok za rokom a odznel už XIII. ročník medzinárodného festivalu, na ktorom sa
radi stretávame a sledujeme, ako sa
festival rozmáha. V dňoch súťaženia
sa v posledných rokoch realizujú aj
rozhovory so súťažiacimi, ktoré majú
ako cieľ usmerniť spevákov, dať
im odborné pokyny pre kvalitnejší
prednes piesní a kladie sa dôraz na
vyhýbanie sa novodobým vplyvom v
tradičnom speve ľudových piesní.
Si zapojená aj do iných dolnozemských projektov?
Okrem projektov v oblasti hudby sa
zaoberám aj pripravovaním a organizovaním workshopu, teraz chystáme tretí ročník. Je to stretnutie
nadanej mládeže vo veku nad 15
rokov, majúcej záujem o výtvarné
umenie, fotografiu, literatúru, hovo23
ROZHOVOR
rené slovo, komiksy... Je to dvojdňové
sústredenie, na ktorom sa zúčastňuje
do tridsať účastníkov, takže vidieť, že
sú mnohí mladí ľudia, ktorí majú sklon
k umeniu. Ako predsedníčka osvetovej komisie MSS snažím sa aktivovať
mladých nadaných ľudí, zviditeľňovať ich prácu a pomáhať im. Keď je
niekto nadaný, niekedy stačí aj takýto
podnet na to, aby si svoj talent začal
serióznejšie rozvíjať. Po sústredení
sa vytlačí aj brožúrka ich prác, čím
získajú určitú dokumentáciu o svojej
činnosti, s ktorou sa môžu prezentovať. Verím, že aspoň niekoľkým takto
pomôžeme zviditeľniť si prvé krôčiky
na verejnosti. Do projektu sú zapojení
aj nadlackí žiaci vedení profesorkou
výtvarnej výchovy Máriou Štefankovou, odborníci z oblasti slovenského
jazyka, hovoreného slova, grafického
dizajnu, fotografie, teda snažím sa
zabezpečiť rôznorodých odborníkov.
Počas dvoch dní sa pracuje v dielňach a nakoniec sa výsledky ich činnosti prezentujú vo forme verejnej
performancie. Celú akciu realizujeme
v Báčskom Petrovci, na Gymnáziu
Jána Kollára, v miestnostiach Matice
slovenskej v Srbsku, ktorá je zároveň
aj nositeľom projektu.
Ty si zodpovedná za celý priebeh
tohto podujatia?
Áno, workshop je môj nápad, takže je
samozrejmé, že sa starám o zabezpečenie prostriedkov a celkovú organizáciu podujatia. Pýtajú sa ma, prečo
v tom nie je aj hudba? No, hudba tam
nie je preto, lebo máme iné hudobné
sústredenia. Napríklad, je to Letný
zborový kemp, aj iné podujatia zamerané na hudbu.
Pokiaľ viem, si zapojená aj do organizovania stretnutí dolnozemských učiteľov.
Stretnutie učiteľov na Slovenských národných slávnostach prebieha už dlhé
roky, sústavne od obnovenia slávností v roku 1991. Na moju iniciatívu sa
stretnutie učiteľov stalo dolnozemskou
akciou posledné tri roky, odkedy som
predsedníčkou osvetovej komisie MSS
a zverená mi je úloha pripravovať toto
podujatie. Stretávajú sa tu učitelia z Maďarska, Rumunska, Srbska i Chorvátska, čo ma nesmierne teší, lebo máme
spoločné záujmy a v našom menšinovom školstve, v uvedených štátoch, čelíme podobným problémom. Je mnoho
spoločných tém týkajúcich sa slovenského dolnozemského školstva a na
stretnutí učiteľov si ich čiastočne môžeme ozrejmiť. Samozrejme, že problémy nemôžeme v tej chvíli doriešiť, ale
aspoň si vymeníme názory a vždy sa
načrtne nejaký spôsob, ako by sa mohli
veci dať do poriadku.
Okrem týchto projektov, kde patríš medzi hlavných organizátorov, sa podieľaš
aj na uskutočnení rôznych iných dolnozemských podujatí. Teraz napríklad
si v Nadlaku na Výstave veľkonočných
kraslíc a jarných ozdôb.
Veľmi dobre sa mi spolupracuje s Demokratickým zväzom Čechov a Slovákov v Rumunsku a s pánom Pavlom
Hlásnikom, často sa konzultujeme pri
organizovaní spoločných akcií. Sme tím
ľudí, ktorí jedným telefonátom dokážu
vybaviť veci. Napríklad pred niekoľkými
rokmi u nás v Selenči bola zorganizovaná výstava kraslíc a po jednom telefonickom rozhovore na výstave brali účasť
aj predstaviteľky z Rumunska Mária
Štefanková a Anna Dováľová. Možno aj
to bol jeden z iniciatívnych impulzov pre
organizovanie výstavy kraslíc a jarných
výzdob v Nadlaku. Príchod predstaviteliek z Vojvodiny na vašu výstavu organizujem sústavne a tohtoročný zájazd
je realizovaný v spolupráci s Asociáciou
slovenských spolkov žien. Do Nadlaku
chodím rada, lebo si dobre rozumieme
s tunajšími ľuďmi, ako aj s ľuďmi z Maďarska, zvlášť pri organizovaní rôznych
spoločných akcií máme rovnaké náhľady.
Ďalším spoločným podujatím, na ktorom sa každoročne zúčastňuješ, je Dolnozemský jarmok.
Je to najväčší spoločný projekt dolnozemských Slovákov, ktorý nemožno realizovať individuálne a ktorý si vyžaduje
náročnú prípravu. U nás, vo Vojvodine,
organizáciu Dolnozemského jarmoka
má na starosti Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov. Na Dolnozemskom
jarmoku sa kochám v kráse slovenskej
ľudovej tradície a kultúry, ktorá sa zachovala v týchto priestoroch už tretie
storočie a verím, že bude pretrvávať aj
naďalej.
Prajem ti mnoho zdaru tak v kultúrnospoločenskej práci, ako aj v súkromí.
Ďakujem za rozhovor.
Anna Rău-Lehotská
Anna Medveďová
Narodila sa 18. 07. 1958 v Hložanoch.
Základné vzdelanie získala na základnej škole Jána Čajaka v Báčskom Petrovci.
Po ukončení strednej hudobnej školy Isidora Bajića v Novom Sade vysokoškolský diplom získala na Akadémii umenia
v Novom Sade, v odbore hudobná pedagogika.
Je profesorkou hudby na Gymnáziu Jána Kollára v Báčskom Petrovci, pracovala na základných školách v Petrovci,
Hložanoch a v Kulpíne. Roky pôsobila ako odborná spolupracovníčka na Vyššej pedagogickej škole v Novom Sade a
na Učiteľskej fakulte v Sombore, Vysunuté oddelenie v slovenskej reči v Báčskom Petrovci.
Od roku 1985 je predsedníčkou Organizácie hudobnej mládeže v Báčskom Petrovci, predsedníčkou Osvetovej Komisie
Matice slovenskej v Srbsku, predsedníčkou Syndikátu Gymnázia so žiackym domovom v Báčskom Petrovci, členkou
Správnej rady Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, členkou hudobnej komisie Výboru pre kultúru Národnostnej
rady slovenskej národnostnej menšiny, členkou Dozornej rady Asociácie slovenských pedagógov vo Vojvodine a členkou predsedníctva MOMS v Báčskom Petrovci. Od roku 2006, keď založila Spevácky zbor slovenských pedagógov
Vojvodiny, pôsobí ako organizátorka a dirigentka zboru.
Je autorkou Príručky pre učiteľov hudobnej kultúry, napísala Dodatok o slovenskej hudbe k učebnici Hudobnej kultúry
pre gymnáziá, uverejnila rad odborných článkov a štúdií. Pracuje ako predsedníčka recenzentských komisií pre vydávanie učebníc hudobnej kultúry pre slovenské menšinové školy v Srbsku a viacej ako tridsať rokov pracuje v odborných
porotách na hudobných súťažiach a festivaloch.
24
č. 4/2012
ROZHOVOR
“je potrebné dieťaťu vysvetliť, čo všetko čítaním získa: obohatí si slovnú zásobu,
lepšie pochopí svet, ľudí, príjemne strávi voľný čas, získa nové vedomosti, naučí
sa komunikovať...”
Rozhovor s knihovníčkou Želmírou Mako
Mestská knižnica v Nadlaku funguje už dlhé roky. Pani knihovníčka,
mohli by ste nám priblížiť v krátkosti jej históriu?
Nadlacká mestská knižnica je verejná
knižnica encyklopedického typu, ktorá vychádza v ústrety všetkým kategóriam čitateľov, bez ohľadu na vek,
povolanie, národnosť, vierovyznanie,
atď.
Knižnica bola založená v roku 1954.
Vtedy knižný fond obsahoval 2240
kníh a 15 časopisov.
Počas svojich 58. rokov existencie
sa nadlacká knižnica stále rozvíjala
a modernizovala. Odzrkadľovalo sa
to najmä v nákupe kníh a tak dnes
knižný fond obsahuje 42500 jednotiek,
z ktorých 41 500 predstavujú knihy a
zvyšok sú časopisy, audiovizuálne dokumenty, CD-čka a DVD-čka .
V knižnici sa vystriedali viaceré generácie knihovníkov, ktoré sa snažili
podporovať rozvoj knižnice a pestovať
pozitívne vzťahy ku knižnej kultúre.
Záviselo to však aj od hospodárskych
a spoločenských pomerov a podmienok a nebolo to vždy najjednoduchšie.
V pokračovaní by som prešla k súčasnosti: kedže mestská knižnica je encyklopedická knižnica, okrem beletrie,
vo fonde nájdeme aj odborné knihy,
encyklopédie, slovníky, knihy pre deti,
atď. Väčšina kníh sú v rumunskom
jazyku, z tvorby rumunských autorov
alebo preklady zo svetovej literatúry,
ale máme aj knihy v maďarčine, nemčine, angličtine a hlavne sa možeme
pochváliť slovenskymi knihami, ktorých počet je 8600 zväzkov. Väčšina
kníh boli nakúpené z rôznych vydavateľstiev v našej krajine a zo Slovenska, ale treba spomenúť aj donácie od
kultúrnych inštitúcii, s ktorými knižnica
udržiava stále styky. A tiež musíme pripomenúť aj tvorbu nadlackých básnikov a spisovateľov, členov literárneho
krúžku I. Krasko, ktorá je zastúpená v
knižnom fonde našej knižnice.
Knižnica je financovaná radnicou,
miestnym zastupiteľstvom a metodickú koordináciu zabezpečuje Župná
knižnica A. D. Xenopol z Aradu.
Knihy sa požičiavajú bezplatne, s podmienkou, aby čitateľ dokument vrátil v
dobrom stave a v ustálenom časovom
termíne. Poskytujeme aj prístup k internetu, ktorý je taktiež bezplatný.
Viem, z osobnej skúsenosti, že
v určitom období knižnica chátrala, nedialo sa v nej skoro nič. Vy
ste potom nastúpili a nová energia,
elán, vízia sa začali prejavovať vo
výzore knižnice, v akciách, ktoré tu
začali prebiehať. A pribúdali nové
tituly kníh, tak slovenské ako aj rumunské.
Najradšej by som sa vzťahovala na
obdobie, odkedy som sa ja zamestnala v knižnici…
Bolo to v jeseni roku 2004. Pár mesiacov som pracovala s knihovníčkou
Paladie Marioara, ktorá potom odišla
do dôchodku, tak som zostala sama
a nová kolegyňa, Vlasta Liptáková,
nastúpila asi rok po mne. S chuťou
som sa pustila do roboty a kedže vedenie radnice a miestne zastupiteľstvo
pochopilo význam mestskej knižnice
pre nadlackú spoločnosť a schválilo
financie, pracovalo sa dobre. Opravila sa strecha, staré drevené okná sa
vymenili, natreli sa steny, nakúpil sa
nový nábytok, a tak knižnica bolo zo
dňa na deň krajšia.
Obohatili sme aj knižný fond novými
knihami, aby sme si udržali starých
záujemcov a získali nových, k starému počítaču sa pridal nový, výkonný.
A aby sme sa mohli zaradiť medzi súčasné moderné knižnice, ktoré majú
informatizovanú knižnicu a všetky
knihy sa registrujú aj v elektronickom
formáte, dali sme sa aj my do tej zdlhavej a namáhavej práce a začali sme
prepisovať všetky staré registre do
počítača a tak sme si vlastne vytvorili elektronický katalóg. Bola to ťažká práca, ktorá nám trvala niekoľko
rokov, ale dnes sme hrdé, že máme
presnú evidenciu kníh aj v tomto formáte a tak sa nám pracuje oveľa ľahšie. Možeme preveriť, či žiadaná kniha
existuje v knižnom fonde podľa titulu,
autora alebo podľa signatúry.
Nové knihy kupujeme každý rok z fondov, ktoré radnica a miestne zastupiteľstvo schvália na tento účel. Hľadáme to, o čo sa prejavuje najväčší záujem. Keďže naša knižnica je encyklopedického typu, okrem beletrie, vždy
kúpime aj knihy z rôznych odborov,
ako napríklad zo psychológie, histórie,
medicíny, geografie, rôzne druhy zbierok, encyklopédií, atď. Veľký záujem
o knihy prejavili aj čitatelia slovenskej literatúry, ktorí si mohli prečítat
najnovšie romány slovenských spisovateliek. Do knižnice sa za posledné
roky dostali slovenské knihy vďaka
donáciám, ktoré sme dostali z lokalít, s ktorými sa naše mesto združilo,
ako napríklad Budmerice, Krompachy, Brezno. A DZSČR nám pomohol nadviazať kontakt so Slovenskou
národnou knižnicou v Martine, odkiaľ
sme dostali tiež zaujímavé materiály
a darovali nám aj slovenské knihy.
V dnešnej pretechnizovanej spoločnosti, v ktorej internet a elektronické médiá dominujú, čo robíte,
aby ste prilákali mladého čitateľa
ku knihe alebo do knižnice? Všetci
vieme, že deťom je akosi bližší počítač ako kniha.
Áno, je to tak. V dnešnej dobe nám
poriadne dá zabrať, aby sme dieťa
presvedčili nech číta knihy, či je už reč
25
ROZHOVOR
o našom vlastnom dieťati alebo nie. Aj
keď sme si vedomí toho, že v počítači
má kniha silného konkurenta, predsa
je potrebné dieťaťu vysvetliť, čo všetko čítaním získa: obohatí si slovnú
zásobu, lepšie pochopí svet, ľudí, príjemne strávi voľný čas, získa nové vedomosti, naučí sa komunikovať...Toto
všetko im vysvetľujeme my v knižnici,
iste aj učitelia v škole a mali by im to
povedať aj rodičia doma ... Robíme to
priamo aj nepriamo: lákame ich krásnymi, novými knihami, premietame
im rôzne rozprávky, filmy, dokumentárne filmy, zapájame ich do zaujímavých kultúrno –vzdelávacích podujatí
a snažíme sa, aby sa v knižnici vytvorilo pozitívne prostredie, v ktorom
by sa všetci dobre cítili. Robíme to
v spolupráci s učiteľmi a profesormi
Školského strediska Jozefa Gregora
Tajovského v Nadlaku. V decembri
2010 sme v knižnici otvorili novú službu, volá sa to CIP –počítače s internetom pre verejnosť, čiže počítače
pre všetkých. Prostredníctvom nadácie Billa Gatesa sa mestská knižnica
obohatila o štyri výkonné počítače,
scanner, tlačiareň a videoprojektor. A
tak si čitatelia možu bezplatne pozrieť
správy z internetu alebo prečítať elektronickú poštu, porozprávať sa s rodinou z cudziny, atď. Je to služba, ktorá
sa adresuje aj starším ľudom, takým,
ktorí možno nemajú doma počítače,
sú sami a chcú si vidieť alebo počuť
deti odcestované za prácou, alebo ich
zaujíma, kde by sa mohli zamestnať...
A netreba zabudnúť ani na tú kategóriu detí, ktorej naozaj treba pomôct. Sú
to deti z chudobného prostredia, ktoré
iste počítače doma nemajú, nové knihy si nedovolia kúpiť a hlavne dajú sa
usmerniť, čiže chcú vedieť a chcú byť
na úrovni tých druhých...
V knižnici fungujú dva krúžky, ktoré
boli založené pred niekoľkými desaťročiami - Je to Záhradkársky krúžok,
vedený prof. Pavlom Bujtárom a Krúžok pre šachistov, vedený prof. Ondrejom Zetochom a Štefanom Obšustom.
Členovia týchto krúžkov sa v knižnici
stretávajú, dokumentujú sa a organizujú rôzne podujatia, do ktorých zapájajú vždy nových členov.
Aké projekty chcete rozbehnúť do
budúcnosti?
Projekty do budúcnosti máme. Chceme sa neustále zdokonaľovať, byť tými
najlepšími, mať vždy najnovšie knihy,
získať nových čitateľov a udržať si
tých starých. Konkrétne to bude možné asi rozšírením spolupráce s inými
kultúrnymi inštitúciami, nadviazaním
nových kultúrnych a vedeckých kontaktov a organizovaním konkrétnych
projektov a akcií, do ktorých by sme
chceli zapojiť čím viac detí...Nesmieme zabúdať na tradície,
ale treba
hľadať aj novú formu šírenia kultúry,
prispôsobenú svetu, v ktorom žijeme a
ísť v ústrety všetkým tým, ktorí chcú.
A rozmýšľala som aj o založení čitateľského krúžku pre milovníkov literatúry,
v ktorom by sme sa vzájomne informovali o novinkách v literatúre, debatovali o tom,
kto čo prečítal, navštevovali by sme aj iné knižnice
a stále zapájali do našich
aktivít nových členov...
Ak by ste mali urobiť reklamnú kampaň mestkej knižnici, ako by táto
Ing. Želmíra Mako
Dátum narodenia : 05.08.1968
Lýceum: Priemyselné lýceum G. Coșbuc v Nadlaku, odbor matematika - fyzika, slovenská sekcia, 1986
Vysoká škola: Chémia potravinárstva a technika rybolova,I.A.
T.P. - Galaţi , 1993
Ďalšie vzdelávanie:
Buşteni -2004 - Centrum odbornej prípravy v odbore kultúra knihovníctvo, kvalifikačný program
Bucureşti -2005- Centrum odbornej prípravy v odbore kultúra knihovníctvo, kvalifikačný program
26
vaša reklama vyzerala?
Asi by som začala s tým, že knižnica
sa stále mení....Už nie je iba miestom
odkiaľ si čitateľ može vypožičať román, ale je aj miestom, kde informácia
je u seba doma, miestom, kde čitateľ
nájde odpovede na rôzne otázky, ktoré
si kladie, či už tú informáciu získa z knihy alebo z internetu. Tiež vidím knižnicu ako miesto, kde tak ako v románe
T. Hardyho Ďaleko od hlučného davu,
čitateľ može v tichosti strávit príjemné poobedie, môže sa pripravovať
v študovni a nájsť informáciu, ktorá
ho zaujíma...Veď do knižnice chodia
aj celkom praktickí ľudia, ktorých zaujíma napríklad, aká je hustota semiačka na meter štvorcový pri rôznych výsevoch, alebo možno gazdinky chcú
vedieť nové recepty na varenie a pečenie, alebo niekto sa chce zdokonaliť
v španielčine, angličtine či taliančine.
A študenti, tí si už nemusia kupovať
rôzne knihy pre písanie referátov,
radšej preštudujú zdarma materiály
z knižnice a vreckové si odložia pre
seba...Takže, vážení Nadlačania, využite čím lepšie všetky zdroje knižnice
a príďte!
Rozprávala sa B. Unc
foto: Anna Rău-Lehotská
č. 4/2012
SVET OKOLO NÁS
Z oboch strán
Hodne článkov bolo publikovaných na tému nepríjemných prívlastkov adresovaných Slovákmi na Slovensku Slovákom
z Rumunska: ty Rumun, rumunský cigán či kočovník. Hovorí sa, že les bez suchého dreva neexistuje. Je možné, že neslušní
Slováci z Rumunska dostávajú takéto nepríjemné prívlastky, lenže stáva sa to aj v opačných prípadoch.
Ako je známe, sú v Rumunsku lokality, ktoré založili Slováci pred vyše 200 rokmi (a niektoré pred skoro 200 rokmi). Je
potešujúce, že títo Slováci po stáročia nezabudli, odkiaľ pochádzajú a nezabudli na svoju materinskú reč. Majú škôlky, základné školy, gymnáziá, ba dokonca aj vysokú školu v materinskom jazyku.
Pozrime sa však aj na druhú stranu mince, nechcime hneď všetko obviňovať. Na to, aby sme si urobili akú-takú mienku,
použijem rozhovor s rôznymi ľuďmi:
- Kde bývate? (Mesto je známe obom.)
- Tam neďaleko temetova (cintorína).
- Ako sa v týchto veciach vynájdete?
- Dajako sa len deskurkujeme (vynájdeme).
Hodne Slovákov ovláda (podľa ich mienky) tak slovenčinu, ako aj rumunčinu. Možnože vedia, že nepoţi v rumunčine
znamená vnúčatá v slovenčine, lenže nevedia, že nepoţi sú nielen synove alebo dcérine deti, ale aj bratove alebo sestrine
deti. V slovenčine vnúčatá sú iba dcérine alebo synove deti, pokým sestrina alebo bratova dcéra je neter a sestrin alebo
bratov syn je synovec.
Z horeuvedených prípadov vyvodíme, že Slováci hodne používajú rumunské či dokonca maďarské slová, pridajú im slovenskú koncovku a sú presvedčení, že dobre ovládajú tak slovenčinu, ako aj rumunčinu. Opak je pravdou, neovládajú ani
slovenčinu, ani rumunčinu. Aj v rumunčine používajú rôzne nárečia, ktoré sú v každej lokalite inakšie. Niet sa však čomu diviť,
veď niektorí z nich nemajú ani stredoškolské vzdelanie, teda sú nesčítanými ľuďmi. Buďme úprimní, títo ani nemajú odkiaľ
poznať spisovnú slovenčinu či spisovnú rumunčinu. Ich slovná zásoba je chudobná tak v slovenčine, ako aj v rumunčine.
V obidvoch rečiach používajú vulgarizmy a sú presvedčení, že je to niečo normálne.
Pri tomto všetkom berme do úvahy, že tak Slováci v Rumunsku, ako aj Slováci, ktorí imigrovali z Rumunska naspäť na
Slovensko, v srdciach cítia, že kedysi tam na Slovensku sa hojdali kolísky ich predkov.
Pavol Slovák
27
ŽIVOTNÝ ŠTÝL
Čo robiť pri popáleninách?
Mýliť sa je ľudské.
Chyba sa stáva vtedy nebezpečná, keď nám ohrozuje
život, ako v prípade topenia sa alebo popálenia. Určite sa
okolo nás stávajú aj chyby, ktoré majú za následok smrť, ale
ja sa v tomto materiáli chcem zamerať na fakt, keď sme sa
popálili my alebo niekto v našej blízkosti. Čo robiť, aby negatívne následky boli čím menšie.
Najdôležitejšie sú prvé sekundy. V prípade, že popálenina nezasiahla väčšiu časť tela, kedy privolávame odbornú
pomoc, mali by stačiť aj nasledovné typy:
Potrite ranu jablčným octom. Neumývajte ranu!
Prekrojte zemiak a prekrojenou časťou ho priložte na ranu.
Ak ste sa popálili s olejom, vriacou vodou, pecou, dajte si na popáleninu surové vyšľahané vajce.
Pozor, neumývajte si popáleninu vodou !!! Surové vajce nechajte pôsobiť čím dlhšie, aj niekoľko
hodín. Vytvorí sa takto povlak, ktorý neutralizuje popáleninu.
Rozkrojte cibuľu a jemne ňou potrite popáleninu. Látky obsažené v nej robia zázraky.
Ak si popálite prst, priložte si ho na ucho. Hneď pocítite úľavu.
Dávajte pozor, keď narábate s ohňom!
Dozerajte na deti!
A najmä, NEZABÚDAJTE ZOSTÁVAŤ ZDRAVÝMI !
28
i.l.
preklad bp
č. 4/2012
ZÁHRADKÁR
Práca záhradkára v mesiaci apríl
V teplejších oblastiach nastupuje vegetačná doba s priemernou dennou teplotou nad 10°C. Okrem intenzívneho rastu koreňovej sústavy pozorujeme pri
ovocných a okrasných drevinách predlžovací rast púčikov. Koreňová sústava rastie. Je schopná prijímať minerálne živiny rozpustené vo vode, ktoré sú
potrebné pre rast výhonkov, na výživu plodov a pod. Aby korene zabezpečovali rast letorastov a úrodnosť ovocných stromov, musia mať v pôde dostatočné množstvo živín. Preto už v predjarnom období a počas vegetácie, najneskoršie do konca júna stromčeky
každoročne prihnojujeme viaczložkovými priemyselnými hnojivami, ktoré do
pôdy dávame najmä po obvode koruny
a za obvodom korún, kde sa nachádza
najviac aktívnych koreňových vláskov.
Pokračujeme v štepení a preštepovaní ovocných stromov, najčastejšie používame vrúbľovanie za kôru, zlepšené
štepenie za kôru, Tittelov spôsob, anglickú kopuláciu a pod. Pokračujeme v
reze ovocných drevín. Z pestovaných
ovocných druhov zvlášť citlivá na klimatické a pôdne podmienky je broskyňa. Vyžaduje tiež najväčšiu opatrnosť
pri výchovnom, ale najmä presvetľovacom reze. Broskyne sú veľmi náchylné
na glejotok, poškodzujú ich mrazy. Preto jarný rez robíme čo najneskôr prípadne až pred kvitnutím, keď sú najmenej náchylné na choroby. Súčasne regulujeme množstvo ponechaných
plodov. Broskyne najčastejšie pestujeme v tvare voľne rastúcej kotlovitej koruny. Všetky rezné rany zatierame štepárskych voskom alebo latexovou farbou.
Pokračujeme vo vysievaní koreňovej
zeleniny. Zaraďujeme ich do druhej
pestovateľskej trate. Priame hnojenie
maštaľným hnojom neznášajú, vysievame ich po vyhnojených hlubovinách,
plodovej zelenine, prípadne zemiakoch. Mrkvu a petržlen koreňový vysievame do riadkov vzdialených 20 - 25
cm. Sejeme ich do hĺbky 1 - 2 cm. Po
vzídení ich jednotíme na vzdialenosť
3 - 5 cm. Zeler buľvový vysádzame na
vzdialenosť 40 x 40 cm tak, aby srdiečko rastlín bolo nad povrchom pôdy. Polievanie v čase sucha pravidelne opakujeme. Reďkovku najčastejšie pestujeme ako predplodinu alebo následnú plodinu. Má veľmi krátke vegetačné obdobie. Cibuľu kuchynskú s priemerom do 10 mm vysádzame na vzdialenosť 20 - 30 x 5-8 cm tak, aby hrot
cibuľky bol mierne nad zemou. Po výsadbe ich pritlačíme k pôde. Semená
cibule kuchynskej vysielame do riadkov vzdialených od seba 20 cm. Sejeme ich do hĺbky 1 - 1,5 cm. Týmto spôsobom získame sadzačku, ktorú vysádzame na budúci rok. Predklíčené
skoré zemiaky vysádzame na vzdialenosť 50 x 40 cm do vopred vyhnojenej
pôdy. Po uplynutí jarných mrazov sadíme predpestované priesady hlubovín a
plodovej zeleniny. Pripravujeme fóliovník, do ktorého vysievame uhorky, rajčiaky a zeleninovú papriku.
Zakladáme okrasnú časť záhradky. Ak
máme vhodný svahovitý terén, budujeme skalku alebo suchý kvetinový múrik.
Do skalky vysádzame ihličnaté dreviny,
ktoré kombinujeme so skalničkami. Po
výsadbe ich dôkladne polievame. Na
kvetinové záhony vysievame letničky a sadíme hľuzy georgín a mečíkov
(gladioly). Cibule a hľuzy pred výsadbou moríme proti hubovým chorobám
na morenie môžeme použiť 5 % Sulku,
0,2 % Fundazol alebo niektorý iný fungicíd. Gladioly sadíme na vzdialenosť
20 - 30 x 10 - 15 cm do hĺbky 8 - 10 cm.
Pre pestovanie cibuľových a hľuznatých kvetín sú najvhodnejšie hlinité a
hlinitopiesočnaté pôdy dobre zásobe-
né humusom a živinami. Priame hnojenie maštaľným hnojom neznášajú.
Ako obmedzujeme rast trvácich burín pred zakladaním trávnikov? Pôdu pred vysievaním je potrebné odburiniť chemickou cestou, to znamená, že na povrch vzídených burín,
na ich listovú plochu použijeme herbicíd
Roundup, ktorý cez listovú plochu burín
prechádza až do koreňov a takto ich likviduje. Po postriekaní prípravkom je potrebné porast nechať aspoň 2 týždne v
pokoji, aby účinnosť herbicídu bola čo
najvyššia, a až potom je potrebné povrch pôdy hrabličkami urovnať a vysievať trávnu zmes. Veľmi zaburinené porasty je potrebné po prvom postreku
herbicídom postriekať ešte raz, pretože nie všetky buriny pri prvom postrekovaní boli zasiahnuté a mnohé buriny
vyklíčia o niečo neskôr, takže je ich potrebné ešte raz zlikvidovať, aby trávna
zmes mala čo najlepšie podmienky na
rast. Pôdu pred vysievaním trávnika je
potrebné kvalitne pripraviť tak, aby sme
získali jemnú drobnohrudkovitú štruktúru pôdy, do ktorej pred rozhodením osiva je potrebné zapracovať viaczložkové
granulované hnojivá typu Cererit. Trávnu zmes sa snažíme rozhodiť rovnomerne a hrabličkami do pôdy zapracovať do hĺbky asi 1 – 2 cm, tak aby osivo neostalo na povrchu pôdy. Po vysiatí pôdu utlačíme valcom alebo doskou,
čím získame rovnomerné a rýchlejšie
klíčenie semien. Vzchádzanie podporuje aj rozhodená rašelina, ktorá udržuje v pôde vyššiu vlhkosť a vytvára lepšie podmienky na klíčenie a rast trávnej
zmesi. V čase sucha vysiatu plochu rozprašovačom opatrne a pravidelne zavlažujeme tak, aby nedošlo k zmytiu osiva
a na povrchu pôdy sa nám netvoril pôdny prísušok.
Ing. Eduard Jakubek
Predseda OV SZZ Prešov
(článok poskytol Spolok záhradkárov
v Nadlaku)
29
NAŠI DOPISOVATELIA
Padinská NOVÁ SCÉNA
stavia na kvalitných dramatických textoch a kvalite hercov-ochotníkov
1.augusta roku 2011 si v banátskej lokalite Padina (Srbsko, Vojvodina) divadelní nadšenci založili občianske združenie pod názvom Padinské ochotnícke
divadlo NOVA SCÉNA, ktoré sa už o tri
mesiace (31. októbra) predstavilo svojim divákom Laskomerského troma jednoaktovkami (Starý zaľúbenec, Oklamaný klamár a Súboj na pivo). Na počiatok si Laskomerského nevybrali náhodou – bol to práve on, ktorým sa začala písať história tamojšieho divadelníctva v roku 1919. Tentoraz sa autor predstavil v úplne inom, prepracovanom naštudovaní nielen textom, ale i kostýmami a scénou tak, aby bol aktuálny pre
dnešného diváka. Laskomerský – ako
remake.
Jedným zo zámerov NOVEJ SCÉNY je
predstavovať divákovi súčasnú kvalitnú
slovenskí a svetovú dramatickú spisbu
a jej autorov, sledovať súčasné trendy
v divadelníctve vôbec a snažiť sa o ich
30
interpretáciu vlastnými ochotníckymi hereckými kádrami.
Dôkazom toho je uvedenie druhej premiéry, naštudovanie pôvodnej slovenskej komédie s názvom Zoznamka. Jej
autorka, ináč profesionálna herečka košického Štátneho divadla (SR), autorka
úspešných divadelných a rozhlasových
hier, Andrea Krúpová, Zoznamku označila ako situačnú komédiu s takmer kriminálnou zápletkou. Hra mala svoju premiéru v domovskom divadle A. Krúpovej
roku 2009 a doteraz patrí medzi najhranejšie vo svojom žánri .
Hoci hra bola písaná pre profesionálne divadlá, siahla po jej texte aj padinská NOVÁ SCÉNA. A s úspechom. 31.
marca tohto roku sa padinskí ochotníci predstavili Zoznamkou na domácej
pôde. Pod réžiu sa podpísal Jano Hološ (druhá réžia po Laskomeskom), ktorý obsadil aj jedinú mužskú úlohu Herecké výkony všetkých piatich predsta-
viteľov (spomínaný Janko Hološ, Anna
Širková, Milka Petrovičová, Mária Galasová a Ivana Čapová), netradične poňatá scéna (Janko Hološ, Jarmila Gerbocová, Martin Gerboc), kostýmy (Jarmila
Gerbocová), svetelné a zvukové efekty
(Pavel Sampor, Miroslav Hološ), ako aj
technika Andrej Tomek, Ján Sládeček
a Žeľko Marušník), si vyslúžili v sále
od divákov mimoriadne uznanie (búrlivý potlesk) nielen po predstavení, ale
i počas neho. Navyše, predstavenie vysoko ocenil aj prítomný selektor (v tomto čase prebiehajú v ochotníckych divadelných súboroch súťaženia na postup
do najvyššej kategórie).
NOVÁ SCÉNA má ešte do konca tejto
divadelnej sezóny v pláne s obidvoma
predstaveniami navštíviť aj zahraničie,
prípadne sa aj účastniť tamojších súťažení. Verme, že sa im to podarí. Držme
im preto palce!
Mila Hucmanová
č. 4/2012
KVAPKY SLOV
Anna Kalianková
Sedela...
Sedela pod kvapkou dažďa
a pozerala na krásu plaču.
Úsmev stekal do mora
a dych mal vôňu žuvačky,
podávanej z úst do úst.
Sedela pod kvapkou dažďa
a čakala na kŕdeľ pohľadov.
Na kŕdeľ splašených pohľadov,
ktoré nechávajú suché stopy
nad rozkvitnutou agátovou horou.
Sám
Vytrhol si dušu
lebo tam musel počúvať tanec
netopierov.
Na chodníku už nebol betón,
len zelené jablká.
Nikto nepochopil jeho tichú dušu,
ani pohyb tanca.
On pokračoval bosý,
lebo cesta viedla k zakázanému
pocitu.
Rýchly sen
Spánok bezhlavého draka
sníval moju hlavu.
Preto, že som zabudla usnúť,
smrť spáchala samovraždu.
To miesto...
To miesto...
kde zápasili kohúty,
zarástlo červenými ružami .
Ich obraz sa odzrkadľoval v studni,
lebo bola hlboká až po peklo.
V krvi, ktorá bola okolo nás ako oceán,
plávali pomaranče v rozlišných
rozmeroch...
Z dúhy sa vynáral strom za stromom,
až sa stratili v štvorcovom nebi.
To miesto...
kde spadla hviezda,
zarástlo fialkami.
Úder nebolel, ale voňal.
Môj pohľad spletený s tvojím
zviazal zelené vlny vône.
Na nebesách okrídlené vtáčie oči
sa kúpali v našej rozkoši,
až kým sme aj my nezarástli fialkami.
Hoci...
Hoci prichádzaš z neznáma,
tvoj úsmev je ako náruč orgovánov.
Hoci si bosý,
za sebou zanechávaš stopu
ťažkého vozidla.
Tvoje otrhané šaty
ti odhalili jemne opálené plece,
na ktoré si skláňam hlavu...
Cítim vôňu snov...
Naše dotyky plávajú ako ľady.
Vietor zafúkal stopy...
Už sa nevrátiš.
Pokračovať až po ohryzok
Nevlastný pohľad
Keď tôňa tvoja pozerá sa ti
tesne do očí,
je jasne vidieť ranné slnko zapadať.
Čakanie
Za vrchom, kde ja čakám na seba,
nie je mokro ani po daždi.
Suchý piesok tečie po skalách
a uskladňuje sa do môjho čakania.
počúvať vodu v melóne
pokým lietajúce stoličky
obkolesujú oblaky
vyzdobené barokovým štýlom
lisovať zaprášené diamanty
aby lúče vytvárali zlaté potvory
hojdať vodopádom horu
až zatiaľ
pokým more nepadne na kolená
lebo to čo sa dialo
potajomky včera
zajtra bude len poznateľný ohryzok
(...pokračovať zajtra...
to čo včera ani nejestvovalo...)
31
Download

Stiahnuť súbor