OBSAH
ÚVODNÍK
3
Kanikula
POLITICKÁ ČINNOSŤ
4
Z pracovnej agendy poslanca DZSČR v parlamente
Kultúrno-spoločenský mesačník
Rumunska, Adriána Miroslava Merku
Revista culturală lunară
Výsledky Demokratického zväzu Slovákov a Čechov
Časopis je finančne zabezpečený zo štátneho
v Rumunsku v miestnych voľbách
SPOLOČENSKÝ KALEIDOSKOP 5
Nezabudnuteľná návšteva v Novom Meste nad Váhom
rozpočtu prostredníctvom DZSČR
a z grantu Úradu pre Slovákov
žijúcich v zahraničí
Deň Slovákov v Maďarsku 2012
Pamätný deň zahraničných Slovákov 2012
Vyhodnotenie výtvarnej súťaže
Revista este editată de U.D.S.C.R. şi finanţată
Inaugurácia Kultúrneho centra Slovákov vo Varzali
CIRKEV
din fondurile de la bugetul de stat şi de către
10
Odpust v Boromlaku
Oslava patrocínia v Nadlaku
13 Súbor Lipka zožal úspech na Slovensku
Jazykové redaktorky: Ľudmila Šomráková, Helena Kresová
Spišských folklórnych slávností
KULTÚRNE A SPOLOČENSKÉ SPRÁVY 17
Adresa redakcie:
Vzdelávacie programy pre Slovákov žijúcich v zahraničí pracovné stretnutie
REZUMAT 21
25
Rozhovor s profesormi Vysokej školy sv. Alžbety
ZÁHRADKÁR
27
Zálistky viniča hroznorodého
Maľovanky
Telefón: +40-257-473 006, Fax: +40-257-206 446
e-mail: [email protected]
www.dzscr.ro (na stránke sa pracuje)
29
alebo v jednotlivých miestnych organizáciách DZSČR.
30
nemusia odrážať mienku redakcie.
31
Ivan Miroslav Ambruš
DETSKÝ ÚSMEV
315500 Nădlac, str. Independenţei nr. 36, jud. Arad, RO.
Bolí ťa hlava?
KVAPKY SLOV
U.D.S.C.R.,
Časopis si možno objednať v redakcii
Práca záhradkára v mesiaci júl
ŽIVOTNÝ ŠTÝL
Správca: Pavel Vilim
18
Promočný ceremoniál v Nadlaku
ROZHOVOR Anna Karolína Zimbran
Technický redaktor: Ján Šušlák
Folklórny súbor Cerovina na jubilejnom ročníku
Redaktori: Ivan Miroslav Ambruš, Anna Rău-Lehotská,
Resumé v rumunčine: Anna Chişa
Sálašan na scéne Folklórnych slávností pod Poľanou
ŠKOLSTVO de pe lângă Guvernul Republicii Slovace
Hlavná a zodpovedná redaktorka: Bianca Unc
Odpust na Novej Huti
KULTÚRA Departamentul Slovacilor din Diasporă
Stanoviská vyjadrené v publikovaných príspevkoch
Redakcia si vyhradzuje právo upravovať
a skracovať prijaté materiály.
Počítačové zalamovanie a úprava fotografií: Ján Šušlák
Foto na obálkach: M. K.
Grafický design: Anna Kalianková
tlač: S.C. Butvery Prod S.R.L. Oradea
ÚVODNÍK
Kanikula
Tak dlhodobý vriaci koniec júna a začiatok júla bez kvapky dažďa si nepamätám. Samozrejme, to najťažšie majú poľnohospodári. V takom úpeku musia zožať sezónne plody zeme
ako ovos, jačmeň a, vari to najvzácnejšie, pšenicu. Celkovému bezdaždiu sa netešia ani
zeleninári, lebo hocikoľko polievajú, voda zo studne nenahradí dážď. Po takej letnej spŕške
aj vzduch trochu ochladne, aj pôda si vydýchne, ale Božiu vôľu človek nezmení, takže nezostáva nám iné, len čakať na zmenu počasia.
V podvedomí sa aj trochu tešíme, že sa žatva skončí skôr a blíži sa najvhodnejší moment pre dovolenky a pre žiakov nastáva vytúžená perióda prázdnin. Veď čo aký usilovný,
každý žiak čaká na prázdniny, ktoré sú tou najvzácnejšou odmenou za vynaloženú prácu
počas školského roku. Zatiaľ ale vari niektorí si musia zdvojnásobiť úsilie, aby dokázali, čo
sa naučili za posledné roky. Sú to ôsmaci, ktorí skladajú skúšku spôsobilosti, a dvanástaci,
ktorí maturujú. Určite to nemajú ľahké najmä v týchto podmienkach, keď vonku sa pomaly
začína topiť aj asfalt.
Posledné roky spomenuté skúšky nadobudli na serióznosti, keďže v triedach, v ktorých
prebiehajú, boli namontované videokamery. Prešli tie zlaté časy, keď skúšky absolvovalo
viac než 90 percent a boli aj také školy, kde bola úspešnosť stopercentná. Určite takýto priebeh skúšok je oveľa reálnejší, ale musíme uznať aj skutočnosť, že mnohí žiaci sa nemôžu
sústrediť práve následkom prítomnosti filmujúcich zariadení.
Neviem, či ešte niekde na svete funguje takýto systém, ale psychológovia by určite mali
čo povedať o podmienkach takéhoto spôsobu skúšania. Neviem, prečo sa na školách
v Rumunsku muselo pristúpiť k takýmto extrémnym opatreniam. Ako učiteľ musím uznať,
že v školstve veci nie sú ružové, priam naopak. Žiaci sa učia menej, ale niekde v tom všetkom máme hľadať aj príčiny a tie nie sú stále len v usilovnosti či ľahostajnosti žiakov. Naše
učebné osnovy sú tak nadžgané a vyžadujú od žiakov toľko vedomostí, že títo by ani nemali
spať, aby si ich mohli osvojiť. Tak potom, ako si vysvetlíme, že na našich školách máme aj
desiatkarov? Jednoducho tým, že hoci je náš známkový systém od jeden po desať, máloktorý
učiteľ používa systematicky celú stupnicu známok. Je ozaj veľký rozdiel známkovať žiaka
podľa toho, čo vie, alebo podľa toho, čo nevie? Áno, a práve v tom sú veľké rozdielnosti.
Ale nechajme tieto naše kanikulové úvahy pre iných a zaznamenajme mimoriadny úspech
27 študentov, ktorí v tejto perióde absolvovali Vysokú školu zdravotníctva a sociálnej práce
sv. Alžbety. Ukončením bakalárskeho štúdia v Nadlaku sme získali znalcov aj v tomto neľahkom, ale potrebnom odbore, čo považujeme za veľký krok nášho priblíženia k európskym
štandardom.
Ivan Miroslav Ambruš
3
POLITICKÁ ČINNOSŤ
Z pracovnej agendy poslanca DZSČR v parlamente Rumunska,
Adriána Miroslava Merku
1. júla 2012 sa Adrián Miroslav Merka zúčastnil na odpuste v rímsko-
Výsledky Demokratického zväzu
katolíckom kostole na Novej Huti, zasvätenom sv. Cyrilovi a Metodovi
Slovákov a Čechov v Rumunsku
- slovanským vierozvestcom, mníchom a spolupatrónom Európy.
v miestnych voľbách
5. júla 2012 sa náš poslanec v rumunskom parlamente Adrián Miroslav
Merka zúčastnil na slávnostnej rozlúčkovej večeri, ktorú zorganizovalo
Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Bukurešti pri príležitosti ukončenia
veľvyslaneckého mandátu mimoriadnej a splnomocnenej veľvyslankyne
Slovenskej republiky v Rumunsku, J. E. Dagmar Repčekovej. Dagmar
Repčeková, ktorá predtým pôsobila na Ministerstve zahraničných vecí
SR ako riaditeľka odboru medzinárodnej ekonomickej spolupráce, nahradila 22. januára 2007 na poste veľvyslanca v Bukurešti s diplomatickou
pôsobnosťou aj pre Moldavsko bývalého veľvyslanca Jána Šotha.
J. E. Dagmar Repčeková sa počas celého svojho pôsobenia v Buku-
V miestnych voľbách, ktoré prebiehali 10. júna
2012, Demokratický zväz Slovákov a Čechov
v Rumunsku obdržal 19 poslaneckých miest.
Dvaja poslanci sa stali viceprimátormi.
V jednotlivých župách poslanci miestneho
zastupiteľstva sú nasledovní:
Župa Arad:
- lokalita Nadlak: Dušan Šomrák (viceprimátor
rešti pričiňovala o rozvíjanie dobrých slovensko-rumunských vzťahov,
Nadlaku), Ľubomír Ambruš a Ondrej Harazin;
podporovala slovenskú minoritu v Rumunsku.
Župa Bihor:
Adrián Miroslav Merka, najvyšší predstaviteľ Demokratického zväzu
- lokalita Derna: Mária Okulárová;
Slovákov a Čechov v Rumunsku, poďakoval pani veľvyslankyni za dobrú
- lokalita Şinteu: Dumitru-Dorel Dănuţ;
spoluprácu a podporovanie kultúrno-spoločenských aktivít slovenskej
- lokalita Suplacu de Barcău: František Merka,
národnosti v Rumunsku.
12. júla 2012 sa poslanec v rumunskom parlamente Adrián Miroslav
Merka zúčastnil na rokovaní s prefektami Bihorskej a Sălajskej župy,
ako aj so slovenskými poslancami, o možnosti informovania občanov
ohľadom nahradenia škôd zapríčinených diviakmi, na základe rozhodnutia vlády Rumunska číslo 1679/2008, ohľadom možnosti udelenia
František Václavík;
Župa Caraş-Severin:
- lokalita Coronini: Petr Hruza, Josef Pek;
- lokalita Gârnic: Vencel Bouda;
- lokalita Lăpuşnicel: Ján Veverka;
odškodného podľa Zákona poľovačky a ochrany poľovníckeho fondu
- lokalita Socol: Jaroslav Krepelka;
číslo 407/2006, ako aj ohľadom povinností správcov poľovníckych fon-
- lokalita Şopotu Nou: Josef Veverka;
dov, majiteľov poľnohospodárskych a lesných kultúr i majiteľov domá-
Župa Mehedinţi:
cich zvierat pri zabraňovaní škôd. Záverom pracovného stretnutia bolo
zostavenie informačného listu, v ktorom sú prezentované konkrétne
kroky, ktoré má poškodený podniknúť za účelom získania odškodného
a ktorý bude predstavený v rámci miestnych cirkevných zborov v župách
Bihor a Sălaj.
14. júla 2012 sa Adrián Miroslav Merka zúčastnil na stretnutí predstaviteľov prefektúr Bihorskej a Sălajskej župy. Hlavnou témou stretnutia
bolo riešenie otázok týkajúcich sa národnostných menšín.
17. júla 2012 sa Adrián Miroslav Merka stretol s primátorom mesta
Oradea, Ilie Bolojan. Cieľom stretnutia bolo prerokovanie budúcej
kultúrnej a ekonomickej spolupráce medzi mestami Oradea a Košice.
4
- lokalita Dubova: Emil Flaška (viceprimátor
Dubovej);
Župa Satu-Mare:
- lokalita Huta Certeze: Ján Oros, Vasile Pocicaischi;
Župa Sălaj:
- lokalita Plopiş: František Kurek, Ján Frnka;
Župa Timiş:
- lokalita Gătaia: Ján Žifčák.
arl
SPOLOČENSKÝ KALEIDOSKOP
Nezabudnuteľná návšteva
v Novom Meste nad Váhom
Je to naozaj milé, keď niekto, kto nás osobne nepozná,
len počul o nás, o slovenskej národnosti z Rumunska, sa
predsa o nás zaujíma.
Som nesmierne rada, že naši bývalí žiaci Gajdoš a
Bigas, ktorí sa vysťahovali na Slovensko, šíria o nás dobré
správy. Minulý rok nás traja profesori z Nového Mesta
nad Váhom navštívili práve počas 5. ročníka festivalu.
Dovtedy o nás počuli dosť málo, neskôr sa dozvedeli
aj o našich predkoch pochádzajúcich zo Slovenska,
napríklad o rodine Okulárovej z Turzovky – Trenčín.
Partnerstvo, ktoré sme s nimi uzavreli, nám odvtedy utužuje priateľstvo. Tohto roku, medzi 21. 06. – 24. 06. 2012,
sa folklórny súbor Nádej z Derny mal možnosť zúčastniť
sa na Dňoch Nového Mesta nad Váhom. Príjemne nás
prekvapilo uvítanie chlebom a soľou. Organizátormi tohto
stretnutia boli Komisia školstva, mládeže a TK, Základná
škola odborárska, miestny odbor MS v Novom Meste
nad Váhom, hlavné zodpovedné boli Mgr. J. Steklerová
a Mgr. A. Maliková, ktorým za všetko srdečne ďakujeme.
Počas našej návštevy v Novom Meste nad Váhom
sme mali príležitosť stretnúť sa na mestskom úrade s
primátorom a s viceprimátorom mesta, ako aj s predstaviteľom Matice slovenskej. Stretnutie filmovala TV Pohoda.
Nasledovali stretnutia predstaviteľov súboru s riaditeľmi
dvoch tamojších škôl.
Na slávnostnom programe, ktorý prebiehal na námestí, som odovzdala pozdrav krajanov v Rumunsku
Novomešťanom a členovia nášho súboru Nádej, ktorí
mohli byť na Dňoch mesta prítomní, predstavili krátky
program. Ostatných členov súboru čakala skúšková
doba, takže sa náš súbor bohužiaľ predstavil v zúženej zostave. Veľká vďaka patrí aj A. Furikovej a tiež
M. Faturovi, samozrejme aj vynikajúcemu muzikantovi
J. Furikovi, ktorí prispeli k úspešnému vystúpeniu.
Po programe sme navštívili mesto Trenčín, Trenčiansky
hrad, historické pamiatky a okolie mesta. Všetko, čo sme
videli, nám zostane dlho v pamäti a naši priatelia nám
ostanú zapísaní hlboko v srdciach. Veľká vďaka patrí
všetkým organizátorom, ale aj nášmu Demokratickému
zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku, ktorý nám takéto
akcie zakaždým financuje.
Pamätný list nám bude stále pripomínať príjemné chvíle
prežité spolu s našimi hostiteľmi a dúfam, že naša spolupráca bude pokračovať.
Mária Okulárová
Základná škola I.-VIII. DERNA
5
SPOLOČENSKÝ KALEIDOSKOP
Deň Slovákov v Maďarsku 2012
Najväčší sviatok Slovákov v Maďarsku, známy pod menom Deň Slovákov v Maďarsku, sa konal 7. júla v bakoňskej
obci Jášč vo Vesprémskej župe. V poradí už 15. jubilejný tohoročný Deň Slovákov v Maďarsku usporiadala Celoštátna slovenská samospráva.
V rámci tohoto sviatku Slováci v Maďarsku vzdávajú hold pamiatke vierozvestcov sv. Cyrila a sv. Metoda ako aj
svojim slovenským predkom a taktiež z tejto príležitosti sa odovzdáva vyznamenanie Za našu národnosť.
Sériu programov Dňa Slovákov v Maďarsku 2012 v Jášči
odštartovalo otvorenie národopisnej výstavy v Oblastnom
dome. Neskôr sa začal oficiálny program ekumenickou
pobožnosťou pri Svätej studienke, kde Slovo Božie kázali
rímskokatolícky farár Dr. Ján Karaffa a evanjelická farárka
Alžbeta Nobiková. Po ukončení ekumenickej pobožnosti
prítomných pozdravil v mene hostiteľov predseda CSS Ján
Fuzik a potom sa prihovorili ďalší vysokopostavení hostia.
Odovzdávanie vyznamenania CSS Za našu národnosť,
ktoré bolo udelené tento rok Veronike Árendášovej, Kataríne
Maruszovej Šebovej a Imrichovi Novákovi, bolo ďalším
bodom programu.
V galaprograme vystúpili folklórne skupiny zo všetkých
regiónov Maďarska obývaných Slovákmi. Tohoročný Deň
Slovákov v Maďarsku bol bohatý aj na sprievodné poduja-
6
tia ako prezentácia inštitúcií
CSS, ľudovoumelecké a gastronomické ukážky z lokalít
obývaných Slovákmi. Pre deti
boli zorganizované remeselnícke interaktívne aktivity a
pečenie bábovky.
DZSČR bol na tejto oslave
zastúpený Pavlom Hlásnikom, prvým podpredsedom
DZSČR, Vlastou Câlbu a
Katarínou Orbánovou z MO
DZSČR v Nadlaku.
bp
Foto: www.oslovma.hu
Jášč má okolo
800 obyvateľov,
medzi ktorými sú
Maďari, Slováci a
Nemci. Lokalita
je bohatá na kultúrne pamiatky a
prírodné krásy.
V celom okolí je
známe pútnické
miesto Jášč Svätá studienka.
SPOLOČENSKÝ KALEIDOSKOP
Pamätný deň zahraničných Slovákov 2012
Materská krajina – Slovensko – si pripomenula Slovákov žijúcich za jej hranicami 5. júla t. r. Pamätný deň zahraničných
Slovákov bol zorganizovaný Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) a prebiehal pri základnom kameni Pamätníka slovenského vysťahovalectva v Sade Janka Kráľa v Bratislave.
Pamätný deň zahraničných Slovákov sa oslavuje od roku
1993, kedy Národná rada SR vyhlásila 5. júl za pamätný deň
Slovenskej republiky a v kontexte Štátneho sviatku sv. Cyrila
a sv. Metoda si tak na Slovensku, ako aj v celom slovenskom
zahraničí pripomíname Pamätný deň zahraničných Slovákov.
Tento rok program osláv pozostával z folklórnych vystúpení,
prednesu básní a slávnostných príhovorov.
Slávnostný príhovor predniesol predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Igor Furdík, ktorý podčiarkol fakt, že
zahraniční Slováci sú neoddeliteľnou súčasťou slovenského
sveta, patria do slovenského kultúrneho kontextu a aj oni píšu
svoje dejiny, mnohí stáročia, iní desaťročia, a sú obohatením
slovenského života.
Pozdrav J. E. prezidenta Slovenskej republiky Ivana Gašparoviča účastníkom odovzdal Ján Šoth, riaditeľ odboru zahraničnej
politiky Kancelárie prezidenta SR.
Pre nás, Slovákov v Rumunsku, je pán exveľvyslanec Ján
Šoth vzácnou osobnosťou, pretože svojím pôsobením v našich
priestoroch zanechal nezmazateľné stopy, osobnosťou disponujúcou všetkými atribútmi potrebnými pre zástupcu Slovenskej
republiky v krajine, kde žije činorodá a aktívna slovenská ko-
munita. Jeho vysoko profesionálny postoj diplomata, empatia,
ľudskosť a záujem o náš život a dianie slovenskej komunity v
Rumunsku bol a je aj v súčasnosti podporou nášho bytia,ale aj
ďalších komunít Slovákov vo svete.
Ďalšie príhovory predniesli Ján Fúzik z Maďarska, Dušan Daučík
zo Švédska, Ľudomír Molitoris z Poľska, Jozef Pomichal z Veľkej
Británie, Andrej Kuric z Chorvátska a Josef Šoltés z Nemecka.
Kultúrny program otvorila báseň nášho nadlackého barda
Ivana Miroslava Ambruša Byť Slovákom v prednese člena
umeleckého súboru Činohry SND Františka Kovára, velebné
tóny fujary zazneli v podaní Daniela Compagnona z Francúzska a z Milwaukee v USA prišli Pamätný deň zahraničných
Slovákov pozdraviť tanečníci folklórneho súboru Tatra Slovak
Dancers. Na oslavách sa zúčastnili aj Slováci zo Srbska,
Talianska, Kanady, Libanonu a Sýrie. Demokratický zväz
Slovákov a Čechov v Rumunsku bol reprezentovaný prvým
podpredsedom Pavlom Hlásnikom, ktorý je zároveň aj prvým
podpredsedom Svetového združenia Slovákov v zahraničí.
bp
Foto: www.uszz.gov.sk
7
SPOLOČENSKÝ KALEIDOSKOP
Vyhodnotenie
výtvarnej
súťaže
Medzi 24. a 27. júnom 2012 prebiehalo
v Banskej Bystrici Vyhodnotenie výtvarnej
súťaže žiakov škôl s vyučovacím jazykom
slovenským v zahraničí.
Do súťaže poslali práce žiaci z Rumunska, Chorvátska, Maďarska, Srbska
a Ukrajiny ešte začiatkom tohto roku.
Súťažilo sa v nasledovných vekových
kategóriách: deti do 10 rokov; 11 – 15
rokov; 15 a viac rokov. Práce mohli byť
vyhotovené viacerými technikami, spomedzi ktorých si nadlacké deti zvolili
suchý pastel a voskový pastel.
Z Rumunska sa na vyhodnotení zúčastnili Raluca Vlasta Bursuc-Vilimová,
Jana Koniariková, Valentín Koniarik,
Kristína Jurášová, Inka Jurášová a Pavel
Badínsky. Sprevádzala ich profesorka
výtvarnej výchovy v Školskom stredisku
Jozefa Gregora Tajovského v Nadlaku
Mária Štefanková, ako aj dvaja rodičia,
ktorí zabezpečili dopravu autami.
Účastníci sa dostali v nedeľu poobede,
24. júna, na miesto ubytovania, kde ich
už čakala programová riaditeľka Meto-
8
dického centra Univerzity Mateja Bela
v Banskej Bystrici pre Slovákov žijúcich
v zahraničí a zahraničných študentov,
Mgr. Anita Murgašová. Po srdečnom
privítaní a večeri mali účastníci voľný
program, ktorý využili na prechádzku po
centre mesta.
V pondelok ich po raňajkách čakal
autobus, ktorý ich odniesol na Donovaly.
V Habakukoch deti nevedeli, kde sa majú
skôr pozerať – či obdivovať nádherné
rozprávkové domčeky a postavičky, či
sledovať rozprávky. A boli by sa tam zabávali vari aj do večera, keby ich nebol
odohnal dážď. Poobede nasledovala
prehliadka historického centra Banskej
Bystrice. Účastníkov sprevádzala programová manažérka MC UMB, PhDr. Zuzana Drugová, ktorá im veľmi zaujímavo
predstavila dôležité objekty mesta a ich
históriu.
Utorok bol najvýznamnejší, veď už každý netrpezlivo očakával otvorenie výstavy
a odovzdanie cien výhercom. Dopoludnia
deti dostali možnosť lepšie sa navzá-
jom spoznať a spriateliť pri spoločnom
workshope, ktorý viedla PaedDr. Katarína
Lucinkiewiczová, Phd. Poobede nasledovala návšteva historickej Radnice, kde
prebiehalo slávnostné otvorenie výstavy
a odovzdanie cien. Odborná porota v zložení PaedDr. Katarína Lucinkiewiczová,
PhD. (predsedníčka poroty) a PhDr. Jana
Kožušková, PhD. (členka) mala neľahkú
prácu, pretože musela vybrať tie najlepšie
spomedzi 224 zaslaných prác. Nadlacká
skupina sa môže pochváliť nasledovnými
cenami: v prvej vekovej kategórii Jana
Koniariková získala III. cenu a v druhej
kategórii Pavel Badinský získal II. cenu.
Výhercovia obdržali diplom a krásne
vecné odmeny. Všetci súťažiaci však boli
odmenení vecnými cenami.
V stredu sa po raňajkách všetci zbalili
a rozlúčili tak s krásnou Banskou Bystricou, ako aj s novými priateľmi, lebo ich
čakala dlhá cesta domov.
arl
foto Vlasta Bursuc-Vilim
SPOLOČENSKÝ KALEIDOSKOP
Inaugurácia Kultúrneho centra Slovákov vo Varzali
To, že kultúra je ešte stále živou zložkou slovenskej národnosti a že Demokratický zväz Slovákov a Čechov v Rumunsku
sa zasadzuje za pestovanie a zachovávanie našich kultúrnych hodnôt, potvrdzuje aj skutočnosť, že v Bihorskej oblasti sa
otvárajú kultúrne centrá, ktoré majú spĺňať úlohu katalyzátorov umeleckého diania v týchto priestoroch. Zachrániť špecifické
tradície aj tohto regiónu je významným faktorom celkového dokreslenia kultúrneho života Slovákov v Rumunsku. Práve preto
je chvályhodné otvorenie nového kultúrneho centra Slovákov vo Varzali. Veď práve takéto premyslené kroky sú zárukou
toho, že náš kultúrny majetok nestratíme, ale ho obohatíme zásluhou dnešnej generácie Slovákov.
Podujatie spojené s otvorením Kultúrneho centra vo Varzali prebiehalo 7. 06. 2012 v budove Základnej školy I. – IV.
v menovanej obci. Táto nová ustanovizeň bola inaugurovaná za prítomnosti predsedu Demokratického zväzu Slovákov
a Čechov v Rumunsku Adriána Miroslava Merku, predsedu miestnej organizácie zväzu Františka Kapusniaka, primátora
mesta Popešť Adriana Magu, rímskokatolíckeho farára z Borumlaku Antona Merčáka a celého vedenia miestnej organizácie.
Akcia bola spestrená vystúpením folklórneho súboru Ďatelinka z Varzaľu.
Dúfame, že táto nová inštitúcia Slovákov v Rumunsku bude funkčná a stane sa obľúbeným miestom stretávania sa Slovákov.
Ivan Miroslav Ambruš
foto Anna Kapusniaková
9
CIRKEV
Odpust v Boromlaku
V nedeľu 10. júna bola v Boromlaku odpustová slávnosť Svätého Antona Paduanského, svätec, ktorý sa v
rímskokatolíckom kalendári slávi 13. júna. Tomuto sviatku je zasvätený miestny chrám z roku 1939, kde teraz
slúži pán farár Merčak Anton.
Slávnosť sa začala o 13.00 hod. uvedením krásnych liturgických spevov. Mgr. Marcel Jurč, kaplán v UPC
Košice, celebroval svätú omšu; koncelebrovali Mlinarčik Ján, Rolnk Martin, Duma Ferenc, Maškara Ján, Merčak
Anton. Prítomní boli aj gréckokatolícky duchovný otec Orțan Alin a pravoslávny farár Fritea Roman.
Krásne počasie umožnilo konať tento obrad pod holým nebom, v kostolnom dvore. Na sviatok patróna sa
zhromaždili nielen občania z Boromlaku a Varzaľa, ale aj rímskokatolícki veriaci z iných lokalít, ktorí s radosťou
prežívali aj odpustové stretnutia v rodinách.
Po slávnostnej liturgii duchovenstvo odišlo na obed, ktorý bol pripravený niekoľkými šikovnými ženami z dediny
a ktorý sa podával na fare, ako to obyčajne býva. Veriaci sa odobrali k stánkom, kde sa občerstvili studenou
vodou, malinovkou, zmrzlinou, každý podľa svojej chuti. Samozrejme, že deti sa najviac radovali tradičným
medovníkom a cukrovým paličkám. Všetci si dali záležať na tom, aby deň patróna nebol všedným dňom.
Tento rok odpustová slávnosť sa zhodovala s lokálnymi voľbami, teda pri návrate domov si niektorí splnili aj
občiansku povinnosť a išli hlasovať.
Adriana Furiková
foto Anna Merková
10
CIRKEV
Oslava patrocínia v Nadlaku
V piatok 29. júna sa v nadlackom rímskokatolíckom
kostole, zasvätenom svätým apoštolom Petrovi a Pavlovi,
konala odpustová slávnosť ku cti týchto patrónov. Sviatok
sv. Petra a Pavla je najväčším medzi sviatkami apoštolov,
pretože Peter a Pavol niesli a hlásali evanjelium do sveta
a stali sa tak základnými piliermi kresťanstva.
Slávnostnú svätú omšu viedol v slovenčine, maďarčine
i rumunčine farár z Gemelčičky Martin Roľník, koncelebrovali viacerí farári z Nadlaku i z okolitých lokalít: Demeter Salman, Ştefan Păcurar a Constantin Săcui z Nadlaku, Zoltán György z Iratoşu, Ferenc Czegledi z Pejčky,
Damian Kalapis z Aradu – Grădişte a Balázs Sándor, tiež
z Aradu.
Na úvod Martin Roľník priblížil veriacim význam odpustov: „Tak zaužívané je slovo odpust, že niekedy zabúdame na jeho podstatu. Preto pred svätou omšou kňaz
vyzýva prítomných a pritom aj seba samého, aby pouvažovali nad tým, čo majú v sebe zlého, aby to oľutovali
a dostali tak od Pána Boha odpustenie hriechov a aby
mohli s čistým srdcom sláviť sväté tajomstvo.“
Vo svojej homílii Martin Roľník vychádzal z toho, čo
apoštoli Peter a Pavel pre celý kresťanský svet znamenali, ako ich osobnosti prispeli k uchovaniu a šíreniu kresťanstva po Ježišovej smrti. Pritom poukázal aj na spôsob,
akým bol popravený Peter, pôvodným menom Šimon.
Zároveň priblížil aj život Pavla, pôvodným hebrejským
menom Saul, ktorý bol na začiatku horlivým vyznavačom židovskej viery, prenasledoval kresťanov a mučil ich.
Na kresťanskú vieru sa Peter obrátil, až keď mal videnie
a prihovoril sa mu Boží anjel. V pokračovaní farár Martin
Roľník poukázal na viacero situácií, v ktorých ostal sklamaný z toho, že ľudia sa čoraz väčšmi prestávajú obracať
k Bohu.
Celý odpust prebiehal v ekumenickom duchu, takže
nasledovalo čítanie pravoslávneho farára v Nadlaku Ştefana Păcurara, neskôr čítanie gréckokatolíckeho farára v
Nadlaku Constantina Săcui.
Rímskokatolícky farár v Nadlaku Demeter Salman predstavil veriacim krátku históriu nadlackej rímskokatolíckej
cirkvi, ktorá existovala v Nadlaku od roku 1334 a ako prvý
tu pôsobil farár Petrus, ďalej spomenul podmienky vybudovania kostola v rokoch 1878-1879 a jeho dôležitosť, pričom s úctou pospomínal aj ďalších farárov slúžiacich tejto
cirkvi, ako aj ich najvýznamnejšie skutky. V pokračovaní
spomenul opravy a obnovu kostola v posledných rokoch.
Medzi vzácnymi hosťami sa nachádzali aj predseda
Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku a
poslanec v rumunskom parlamente Adrián Miroslav Merka, prvý podpredseda DZSČR Pavel Hlásnik a zástupca
primátora mesta Nadlak Dušan Šomrák, ktorí sa po omši
zastavili na kus reči s veriacimi.
Anna Rău-Lehotská
11
CIRKEV
Odpust na Novej Huti
Dňa 1. júla 2012 bol na Novej Huti odpust. Jeden
farár hovoril, že „slovo odpust pochádza od slova
odpustenie, v deň odpustu prosíme Boha o odpustenie hriechov“. Odpust je vlastne spomienka
a zároveň aj oslava tých, ktorým je kostol zasvätený. Kostol na Novej Huti bol postavený v roku
1890. Od tohto roku až do 1966 sa odpust slávil v
deň Nanebovzatia Panny Márie. Sv. Cyrilovi a Metodovi bol zasvätený v roku 1967. Odvtedy farnosť
na Novej Huti každoročne oslavuje spomienku Sv.
Cyrila a Metoda v prvú júlovú nedeľu.
Pre slovenský národ a najmä pre katolícke náboženstvo majú Cyril a Metod veľký význam. Cirkev
ich nazýva Slovanskí vierozvestovia. V čase, keď
sa omša slávila len v troch jazykoch, a to v latinčine, hebrejčine a gréčtine, bratia Cyril a Metod zaviedli slovenskú omšu, preložili viacero modlitieb do
staroslovienčiny a zaviedli staroslovienske písmo.
Nevieme presne, koľko ľudí bolo na odpuste,
odhaduje sa, že približne 3000 Slovákov, ale vieme,
že na svätom prijímaní bolo 1500 veriacich. Kresťania prišli z okolitých dedín, ale aj zo Slovenskej
a Českej republiky.
Na svätej omši boli prítomní deviati slovenskí
farári, väčšinou zo susedných farností. Omšu
slávil františkánsky farár z Lučenca, ktorý vo svojej
kázni krásne predstavil život bratov Cyrila a Metoda
a priblížil prítomným veriacim ich význam pre kresťanstvo. Na odpuste bol prítomný aj poslanec v rumunskom parlamente Adrian Miroslav Merka a iní.
Svätá omša bola slávená, ako je zvykom, pred
kostolom, pod lipou. Krásna huťanská príroda,
modlitby veriacich a spev cirkevného zboru vyvolali
príjemnú atmosféru, ktorá bola po omši obohatená
tancami folklórneho súboru Ipeľ zo Slovenska.
Jaroslava Jackulaková
12
KULTÚRA
3. júna 2012 prebiehal v prírodnom amfiteátri pod Likavským hradom 37. ročník Detského folklórneho festivalu
Likavka.
Festival si vytýčil za úlohu podporovať a rozvíjať činnosť
detských folklórnych súborov, umožniť im vystupovanie
pred širokou verejnosťou a vštepovať deťom lásku k hodnotám ľudovej kultúry.
Po galaprograme detských folklórnych súborov zo
Slovenska nasledovalo vystúpenie hostí – detského
folklórneho súboru Jánošíček z Brna a folklórneho súboru
Lipka z Bodonoša.
V rámci festivalu bodonošský súbor Lipka predstavil divákom v preplnenom amfiteátri slovenské piesne a tance
z bihorskej oblasti, čím si vyslúžil obrovský potlesk a uznanie. Súbor vznikol v roku 1980, vtedy bol zostavený len
Súbor Lipka
zožal úspech
na Slovensku
z dievčat a niesol meno Bodonošské krásavice. Dievčatá
spievali a tancovali dievčenské tance. Postupne sa súbor
rozširoval, lebo sa k dievčatám pridávali aj chlapci, tak sa
premenoval na Folklórny súbor Lipka.
V terajšej zostave si súbor zvýšil umeleckú úroveň,
obohatil a spestril program. Stal sa známym nielen v Bodonoši, ale aj v iných lokalitách obývaných Slovákmi v
Rumunsku, ako aj v zahraničí, pretože sa prezentuje na
viacerých súťažiach, prehliadkach folklórnych súborov
či rôznych iných kultúrnych akciách. Vedúci súboru,
Mária Peniaková a Karol Zetocha, kultivujú v deťoch
radosť z pohybu a zo spevu, čo sa potom prejavuje aj na
verejných vystúpeniach. Zároveň sa obidvaja neúnavní
pedagógovia snažia viesť deti k lepšiemu poznaniu klenotnice slovenského folklóru v Rumunsku, ako aj folklóru
na Slovensku.
Zájazd bodonošskej mládeže na Slovensko a účasť na
Detskom folklórnom festivale Likavka boli akousi odvetou.
Prvé stretnutie sa odohralo vlani v októbri, keď folklórny
súbor Likavka vystúpil na vinobraní v Bodonoši.
Druhou časťou zájazdu bolo podpísanie zmluvy
v kultúrnej oblasti medzi reprezentantmi lokalít Popešť
a Likava. Myšlienka kultúrneho združenia týchto lokalít
z Rumunska a Slovenska vznikla práve vlani, pri prvom
stretnutí v Bodonoši.
Anna Rău-Lehotská
13
KULTÚRA
Sálašan
na scéne
Folklórnych slávností
pod Poľanou
Medzi najznámejšie ľudové festivaly na Slovensku patria nepochybne aj Folklórne slávnosti pod Poľanou. Celé
mesto Detva vtedy víri tancom, spevom, remeselníckymi
výrobkami, tradičnými jedlami.
Tohto roku sa medzi 6. - 8. júlom konal, pod záštitou
prezidenta Slovenskej republiky Ivana Gašparoviča, už
47. ročník tohto sviatku folklóru. Počas troch festivalových
dní sa prírodný amfiteáter zapĺňal milovníkmi slovenskej
ľudovej hudby a ľudového tanca a scéna hýrila krásou
pestrofarebných krojov.
Účinkujúci vystupovali počas týchto troch dní v jedenástich scénických programoch, ale diváci mali možnosť
pozrieť si aj 25 sprievodných podujatí v celom areáli, ako
aj veľký počet výstav po celom meste.
Piatkový program začínal uvítacím programom domácich
kolektívov Pri heligónke, ale nechýbala ani svetoznáma
Lúčnica, ktorá svoj tohtoročný program venovala životnému
jubileu prof. Štefana Nosáľa.
Z ďalších aktivít si záujemci mohli vybrať napríklad Fujarovú školu Dušana Holíka, Heligónkárov alebo trebárs
ukážky zo života a tradícií obcí Heľpa, Prenčov, Sebechleby, Sliače, Hriňová a ich tradičnej kuchyne.
Zo sobotňajšieho programu, rozdeleného do dvoch blokov – popoludňajšieho a večerného – spomenieme Naše
dediny (scénický program nositeľov ocenenia Dedina ako
klenotnica v celoštátnej súťaži o titul dedina roka) alebo Cifrovanuo (program o okrášľovaní, ozdobovaní v hudobnom,
tanečnom, spevnom, rozprávačskom a výtvarnom prejave).
Nedeľný programový blok mal dve časti – Návraty
(program zahraničných Slovákov) a Keby rôčky stáli...
(záverečný galaprogram 47. ročníka FSP Detva).
V programe zahraničných Slovákov sa predstavilo desať
súborov z deviatich krajín: Folklórny súbor Limbora z Prahy
(ČR), FS Nádeje z Paríža (Francúzsko), FS Ľ. Štúr z Iloku
(Chorvátsko), FS Sálašan z Nadlaku a Ľudový orchester
z Nadlaku (Rumunsko), Ľudová hudba zo Šalgótarjánu,
sólisti z Veňárcu a Čívu (Maďarsko), FS Jednota z Hložian
(Srbsko), Tanečno-spevácky súbor Slovenka zo Seredne
(Ukrajina), FS Ostroha z Dublinu (Írsko) a FS Tatra Slovak
Dancers z Milwaukee (USA).
14
KULTÚRA
Krajanská nedeľa bola venovaná spomienke tanečníka,
choreografa a režiséra Jaroslava Ševčíka (1932 - 2005),
dlhoročného spolupracovníka folklórnych súborov Slovákov v zahraničí. Garantom a organizačným štábom
bol Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Zodpovedný
za realizáciu programu bol Martin Urban, ktorý viedol
dramaturgiu, réžiu, scénické uvedenie, scenár a texty v
scénickej a výtvarnej spolupráci s Viliamom Jánom Gruskom. Tatiana Urbanová mala na starosti scénickú prípravu
a vedenie inšpície. Hudobnú réžiu mal vedúci orchestra
Michal Budinský, zvukovú réžiu Peter Gazarek.
Program Krajanská nedeľa začínal Poctou Jaroslavovi
Ševčíkovi a pokračoval obrazom Dolnej zeme, utvoreným
zo štyroch tém – práca, domov, zábava a kostol.
Nadlacký súbor Sálašan sa predstavil publiku v nasledovnej zostave: osem párov tanečníkov, tri speváčky
a šiesti muzikanti. Sálašan vystúpil vo dvoch blokoch
– dolnozemský obraz a svadobný obraz. V prvom bloku
zinscenoval pracovné úkony – kosenie, hrabanie, viazanie
snopov, mlátenie živou mláťačkou, za ktorými nasledovala krátka tanečná zábava. V druhom, spoločnom bloku
Sálašan predstavil vykrúcanku. Vojvodinci z Hložian
bielili kukuricu, mleli, Iločania pracovali vo vinici. Iní viazali strechu z tŕstia. Scénu dopĺňali symboly – vahadlová
studňa, kotárka, trstinové snopy atď. Celý program vtipne
moderoval “gazda” Rastislav Zorňan.
V ďalšej časti programu tanečníci z Hložian zobrazili
pranie bielizne, obed. Dvíhanie fiktívneho zvona symbolizovalo ukončenie procesu udomácnenia na novom
mieste.
Časť Praha – srdce národov predviedli tanečníci z
Ukrajiny, Paríža, Írska, Ameriky a Česka.
Záverečnú časť tvoril svadobný obraz so základnými
momentmi svadobného obradu.
Celý krajanský program aj tohto roku uchvátil divákov
nielen dokonalými pohybmi tanečníkov a zvukovou zložkou, ale aj veľkolepou réžiou a scénickým spracovaním,
takže nadšené tlieskanie nemalo konca-kraja.
arl
foto M. K.
15
KULTÚRA
Folklórny súbor Cerovina na jubilejnom ročníku
Spišských folklórnych slávností
Medzi 23. – 24. júnom 2012 prebiehal
na Spišskom salaši, v Spišskom Podhradí, medzinárodný festival tradičnej
ľudovej kultúry, XXXX. ročník Spišských
folklórnych slávností. Mottom festivalu
bolo Spiš spieva a tancuje.
Diváci v prírodnom amfiteátri mali
možnosť vidieť až jedenásť scénických
programov. Vystupovali tanečníci,
speváci a hudobníci nielen zo Spišu
a okolia, ale aj z Bratislavy, ako aj
mládežnícke folklórne súbory Slovákov z Chorvátska, Rumunska, Srbska
a Ukrajiny.
Z Rumunska účinkoval, na pozvanie
organizátorov – Občianskeho združenia
Dotyk ľudskosti, Neinvestičného fondu
Slováci Slovákom atď., folklórny súbor
Cerovina z Čerpotoku.
Každý folklórny súbor predstavil
publiku nielen piesne a tance z oblasti
alebo krajiny, ktoré reprezentoval, ale aj
krásne pestrofarebné kroje.
Návštevníci mali k dispozícii aj veľké
množstvo sprievodných podujatí: svätú
omšu v kostole v Spišskom Podhradí,
uličku tradičných ľudových remesiel,
ochutnávku tradičných slovenských jedál, školy tanca, rôzne zábavné aktivity.
Po programe zahraničné súbory
navštívili Spišskú Novú Ves. Členovia
súboru Cerovina sa počas cesty domov
zastavili v obci Sucháň, kde aj vystúpili
s ukážkou svojho repertoáru. Na tomto
programe vystúpil aj tamojší folklórny
súbor, ktorý zahraničných hostí srdečne
privítal. Slovákov z Rumunska tu privítala aj starostka obce Anna Triznová.
V rámci tohto stretnutia sa prediskutovala možnosť budúcej spolupráce
medzi radnicou tejto obce a radnicou zo
Siplaku (Suplacu de Barcău).
arl
foto Jaroslav Zetocha
16
KULTÚRNE A SPOLOČENSKÉ SPRÁVY
Kultúrne a spoločenské správy
Pedagogická fakulta Prešovskej
univerzity, Katedra predškolskej a elementárnej pedagogiky a psychológie
oslovila aj tento rok Máriu Štefankovú,
profesorku výtvarnej výchovy v Školskom stredisku Jozefa Gregora Tajovského v Nadlaku, ohľadom spolupráce
nadlackých výtvarne nadaných detí
s literárne nadanými deťmi z Prešova.
Z Nadlaku sa do tohto, už druhého
ročníka súťaže, zapojili viacerí žiaci
nášho školského strediska. Nadlackými
výhercami súťaže sú piatačka Kristína
Jurášová, šiestačka Paula Gava, ako aj
šesťročná Briana Solingerová. Výsledkom tejto spolupráce bude knižočka,
v ktorej slohové práce detí zo Slovenska
ilustrujú aj nadlacké deti.
7. júna 2012 vo Foglaši v Bihorskej oblasti prebiehal Deň slovenskej kultúry za
prítomnosti predsedu Demokratického
zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku
Adriána Miroslava Merku, predsedu
Bihorskej oblasti DZSČR Františka Merku, farára z Čerpotoku Jána Maškaru,
primátora Siplacu Nicolae Tivadara, ako
aj celého vedenia miestnej organizácie.
Aktívnymi účastníkmi podujatia boli
členovia folklórneho tanečného súboru
Cerovina z Čerpotoku, ako aj členovia
folklórnej skupiny z Foglašu. Hlavným
účelom tejto akcie bolo prezentovať
milovníkom ľudových tradícií a obyčají
kúsok ľudovej kultúry Slovákov z Bihorskej oblasti.
7. júna 2012 bolo v Boromlaku slávnostne otvorené Slovenské kultúrne
centrum, umiestnené v tamojšej Slovenskej škole. Súčasťou inaugurácie
tohto kultúrneho priestoru bol aj umelecký program, počas ktorého vystúpili
folklórne súbory Srdiečko z Boromlaku
a Ďatelinka z Varzaľu.
Deň slovenskej kultúry prebiehal 7.
júna aj v Bodonoši, za prítomnosti veľkého počtu divákov. V rámci podujatia
vystúpili folklórne súbory Lipka z Bodonošu, Ďatelinka z Varzaľu a Cerovina
z Čerpotoku. Úspech podujatia dokazuje, že slovenské piesne a tance sú
v Bihorskej oblasti stále živé a prejavujú
o ne záujem aj mladé generácie.
tinu, na ktorú pozval aj Slovenský klub
z Békešskej Čaby. Stretnutie bolo spestrené spoločným spevom, recitovaním a
tancom, hrou na citarách a akordeóne.
A tak, ako to býva na Dolniakoch, zábava sa ukončila maršom.
23. júna 2012 sa uskutočnil v Zázrivej,
na rozhraní Oravy, Kysúc a Liptova, 15.
ročník Majstrovstiev Slovenska vo varení
a jedení bryndzových halušiek. Súťažilo
23 skupín zo Slovenska, Srbska, Chorvátska, Veľkej Británie a Rumunska.
Rumunsko reprezentovala šesťčlenná
skupina Slovákov z Bihorskej oblasti.
Po súťaži varenia a jedenia nasledoval
folklórny program. Sprievodnou akciou
podujatia bola výstava insitnej maliarky
Anny Kotvášovej z Padiny.
Člen Literárneho spolku Ondreja
Štefanka, Daniel Rău, publikoval vo
Vydavateľstve Hestia/Eurostampa knižku Ceasul al şaselea (Šiesta hodina).
Je to už druhá kniha nášho mladého
spisovateľa.
Klub dôchodcov v Nadlaku oslávil 18
rokov od svojho založenia. 21. júna 2012
tento Klub mladých sŕdc usporiadal hos-
arl a ami
foto A. Lehotská a archív DZSČR
2
1
1. F S. Lipka z Bodonoša,
3
2. Kultúrne centrum v Borumlaku,
4
3. Členovia Klubu dôchodcov v Nadlaku,
4. Knižka Daniela Rău
17
ŠKOLSTVO
Promočný
ceremoniál
v Nadlaku
Medzi najvzácnejšie udalosti v živote
človeka patria aj promócie – slávnostný
akt ukončenia vysokoškolského štúdia.
A práve takýto ceremoniál prebiehal
v sobotu, 7. júla, v nadlackom Dome
kultúry, keď 27 absolventov rumunskej
pobočky Vysokej školy zdravotníctva
a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave
obdržalo bakalársky diplom.
Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej
práce sv. Alžbety bola založená v roku
2002 a má päť študijných programov:
Misijná a charitatívna práca, Sociálna
práca, Ošetrovateľstvo, Verejné zdravotníctvo a Laboratórne a vyšetrovacie
metódy. Táto vysoká škola vzdeláva
študentov z 15 krajín. V roku 2009 si v
Nadlaku vytvorila detašované pracovisko v odbore Sociálna práca.
Všetkých 27 študentov tejto pobočky
úspešne zložilo štátnu skúšku a 7. júla
nadišiel čas zavŕšiť štúdium promočným
18
obradom.
Všetci prítomní boli hlboko dojatí už od
prvej chvíle, keď akademickí funkcionári
a pedagógovia, oblečení v talároch, z
Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej
práce sv. Alžbety, v zložení prof. JUDr.
Vojtech Tkáč, CSc., prof. PhDr. Alžbeta
Mrázová, PhD. MPH, doc. PhDr. Michal
Oláh, PhD., PhDr. Zlata Ondrušová,
PhD., PhDr. Pavel Bryndzák, PhD.,
PhDr. Eva Vršková, Mgr. Alexander Gros
a Mgr. Rudolf Jaroš a za nimi absolventi,
spolu s PhDr. Evou Vrškovou, vážne a
dôstojne vchádzali do sály a vystupovali
na scénu.
Prof. PhDr. Alžbeta Mrázová, PhD.
MPH, ktorá celý priebeh slávnosti moderovala, oznámila všetkým prítomným,
že absolventi, ktorí majú byť slávnostne
promovaní, úspešne vykonali štátnu
skúšku prvého stupňa a splnili všetky
podmienky predpísané zákonmi Slovenskej republiky a tak sa im môže priznať
akademický titul bakalár.
Pred slávnostnou promóciou a odovzdaním diplomov Pavel Nagy Gyuris
Krokos zložil za všetkých absolventov
slávnostný sľub, že nadlackí absolventi
Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej
práce sv. Alžbety v Bratislave si budú
bakalársky diplom vážiť.
V promočnom sľube sa v mene
všetkých absolventov zaviazal, že „...
Svoje povinnosti na rozličných úsekoch
spoločenského života našej vlasti, ako
aj v zahraničí, budeme vykonávať svedomito, ochotne a s plným vedomím
zodpovednosti v prospech našej spoločnosti. Budeme žiť tak, aby naše konanie bolo v zhode s naším povolaním,
vo vďačnej pamäti zachováme Vysokú
školu zdravotníctva a sociálnej práce sv.
Alžbety a svojich učiteľov, ktorí sa nám
v rokoch štúdia usilovali dať všetko, čo
budeme potrebovať na úspešné plnenie
svojich budúcich povinností. Vo svojom
povolaní a poslaní sa budeme riadiť
princípmi kresťanského humanizmu
a kresťanskej etiky, ako aj zásadami
Hippokratovej prísahy chrániť život od
počiatku až po dôstojnú, prirodzenú
smrť a hájiť občianske a ľudské práva
chorých a slabších jedincov našej spoločnosti...“
Prof. JUDr. Vojtech Tkáč, CSc. vo
svojom príhovore skonštatoval, že
prítomní absolventi úspešne ukončili
štúdium na Vysokej škole zdravotníctva
a sociálnej práce sv. Alžbety v odbore
Sociálna práca a tak splnili všetky zákonné požiadavky spojené s udelením
akademického titulu bakalár. Preto dal
svoj súhlas na slávnostnú promóciu
a vydanie diplomov.
V pokračovaní sa prítomným prihovorila Vieroslava Tímarová, generálna
inšpektorka Ministerstva výchovy, výskumu a športu v Rumunsku, z ktorej
príhovoru citujeme: „...Je mi veľkou
radosťou a cťou, že sa môžem zúčastniť pri tejto slávnostnej chvíli, ktorá sa
môže zapísať do histórie Nadlaku, veď
sa po prvýkrát, na scéne nadlackého
Domu kultúry, odovzdávajú bakalárske
diplomy. Som rada, že sa Univerzita sv.
Alžbety v Bratislave rozhodla založiť
pobočku u nás, v Rumunsku, v našom
slovenskom Nadlaku a som rada, že
môžem byť teraz tu, lebo som bola
prítomná medzi vami aj pred troma
rokmi, keď sa táto pobočka otvárala...
Zhodou okolností som bola pri ukončení školského roka našimi škôlkarmi,
potom našimi ôsmakmi a potom našimi
absolventmi strednej školy. A teraz
stojím pred absolventmi vašej vysokej
školy, pred dospelými ľuďmi, ktorí sa
pred niekoľkými rokmi rozhodli doplniť
ŠKOLSTVO
si štúdiá. Som istá, že počas tých rokov
si obohatili vedomosti, rozšírili si obzor
znalostí. A predsa som presvedčená, že
aj pred nimi stojí veľký otáznik – A čo ďalej? Vážení absolventi, dovoľte mi, aby
som vám zaželala v prvom rade pevné
zdravie a v druhom rade, aby ste svoje
znalosti využili nielen vo váš prospech,
ale aj v prospech celej našej nadlackej
komunity.“ Vieroslava Tímarová ďalej
odovzdala svoj pozdrav vedeniu univerzity a vyjadrila vďaku za to, že si vybralo
práve Nadlak.
PhDr. Pavel Bryndzák, PhD. slávnostne odovzdal diplomy nasledovným
dvadsiatim siedmim absolventom:
Vlastička Aurelová
Mária Karolína Bonţea
Jara Emília Koryťáková
Anna Janka Kováčová
Jarmila Číčeľová
Andelína Martina Ferenčíková
Anna Mária Filová
Damaris Grózová
Vlasta Grózová
Monika Florica Ištvaňovicová
Lucia Jurášová
Štefánia Alžbeta Jurášová
Mária Karkušová
Mária Daniela Kochanová
Zoran Dušan Kondač
Pavel Nagy Gyuris Krokos
Camélia Emília Oltmanová
Jarmila Horváthová-Pădurean
Pavel Richard Porubský
Zuzana Šanková
Anna Božena Schäferová
Milan Štefan Šťastný
Zuzana Vlastimila Šušláková
Paulína Roberta Tarbajová
Alena Anna Vantarová
Anne Mária Vesová
Ján Vesa
Zatým sa prihovorila prítomným
zástupkyňa slávnostne promovaných,
Božena Schäferová: „...Som rada
a vďačná Pánu Bohu, že sa mi dostalo
tej cti prihovoriť sa vám v takýchto jedinečných momentoch... Obdobie troch
rokov nie je z hľadiska dejín nášho
mesta zvlášť významné. Ale v dejinách
nadlackej slovenskej komunity bude
mať táto udalosť svoje miesto. V živote
nás, dnešných absolventov, je obdobie
tohto štúdia, ktoré dnes končíme, určite
doba výnimočná, požehnaná. Mohli
sme spoznať vzácnych, výnimočných
pedagógov, dozvedeli sme sa veľmi veľa
zaujímavých informácií, ktoré, verím,
veľká časť z nás aj uplatní...“ V pokračovaní sa Božena Schäferová poďakovala
v mene absolventov prof. MUDr. Vladimírovi Krčmérymu DrSc. Dr. h. c. mult.,
rektorovi Vysokej školy zdravotníctva a
sociálnej práce sv. Alžbety, ako aj ostatným školiteľom, vedeniu mesta, vedeniu
Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku, vedeniu Školského
strediska Jozefa Gregora Tajovského
v Nadlaku a vedeniu i zamestnancom
Domu kultúry v Nadlaku.
V záverečnom príhovore prof. JUDr.
Vojtech Tkáč, CSc. bakalárom zablahoželal a požiadal ich, aby „...nikdy
nezabudli na svoju Almu mater, Vysokú
školu zdravotníctva a sociálnej práce
sv. Alžbety, ktorá im nezištne poskytla
možnosť získať profesionalitu, možnosť
byť kvalifikovaným sociálnym pracovníkom... Aby šírili slávu Almy mater a zároveň, aby poskytovali svoju odbornosť
všetkým tým, ktorí ju budú potrebovať.“
Zástupca samosprávy, Mgr. Alexander
Gros, sa tiež prihovoril absolventom,
školiteľom i rodinným príslušníkom
absolventov: „...Bakalársky študijný
program bol koncipovaný tak, aby po
jeho ukončení sa absolventi mohli čo
najlepšie uplatniť v niektorej z oblastí
sociálnej práce. Súčasťou týchto programov sú aj predmety, ktoré kultivujú
osobnosť študenta, poskytujú mu široký
rozhľad... Študované predmety sledovali
nielen rozšírenie znalostí z profilových
predmetov, ale aj jazykovú vybavenosť
študenta, optimalizáciu jeho písomného
a slovného prejavu, obratnosť a korektnosť sociálnych kontaktov...“
Promočný akt sa ukončil odchodom
akademických funkcionárov a pedagógov, ako aj čerstvých držiteľov diplomov,
za sprievodu vysokoškolskej hymny
Gaudeamus igitur.
Po kyticiach kvetov, stiskoch ruky
a gratuláciách teraz nadišiel čas vykročiť vpred a čím lepšie využiť získané
vedomosti.
Anna Rău-Lehotská
19
ŠKOLSTVO
Vzdelávacie programy
pre Slovákov žijúcich v zahraničí pracovné stretnutie
V pondelok 2. júla program stretnutia prebiehal v Študijnom
a kongresovom stredisku CĎV UK v Modre. Na úvod účastníkov privítali PaedDr. Janka Chládecká, PhD, riaditeľka
CĎV, doc. RNDr. Ján Pekár, PhD., prorektor UK, JUDr. Dagmar Hupková, generálna riaditeľka Sekcie medzinárodnej
spolupráce MŠVVaŠ SR a RNDr. Robert Povchanič z CĎV.
Medzi účastníkmi boli zástupcovia slovenského školstva
z Chorvátska, Maďarska, Rumunska a Srbska, reprezentanti Pedagogickej fakulty UK, MŠVVaŠ SR, Metodického
centra pre Slovákov žijúcich v zahraničí Univerzity Mateja
Bela v Banskej Bystrici, Filozofickej fakulty UK a Úradu pre
Slovákov žijúcich v zahraničí. Po príhovoroch sa zhodnotili
aktivity pre Slovákov žijúcich v zahraničí financované MŠVVaŠ SR v 1. polroku a prediskutovali sa tie, ktoré prebehnú
v 2. polroku. Z radov zástupcov slovenského národnostného školstva sa urobili návrhy na inováciu aktivít respektíve
k obsahu doterajších aktivít. V rámci tohoto pracovného
stretnutia nám bol prezentovaný aj veľmi zaujímavý portál
pripravovaný MŠVVaŠ SR www.zahranicnyslovak.sk, pre
ktorý prebehne aj školenie počas tohto kalendárneho roka.
Na druhý deň účastníci stretnutia sa presunuli do Bratislavy, kde navštívili Ústav jazykovej a odbornej prípravy CĎV
UK a zúčastnili sa na slávnostnom otvorení jazykového
laboratória ÚJOP CĎV UK, ktoré nesporne prispeje k skvalitneniu edukačného procesu pre študentov tejto špecifickej
vzdelávacej inštitúcie.
Toto pracovné stretnutie bolo veľmi podnetné tak pre nás,
reprezentantov slovenského školstva v zahraničí, ako aj pre
ľudí a inštitúcie, ktoré sa touto problematikou zaoberajú.
Text a foto: bp
20
Univerzita Komenského v Bratislave (UK),
Centrum ďalšieho vzdelávania Univerzity
Komenského (CĎV UK) a Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR (MŠVVaŠ
SR) zorganizovali v Modre a Bratislave 2.
– 3. júla t.r. pracovné stretnutie k prebiehajúcim aktivitám a vzdelávacím programom
pre Slovákov žijúcich v zahraničí v roku
2012.
REZUMAT
Editorialul, intitulat Canicula,
diasporă sunt parte inseparabilă a
în care trăiesc slovacii în Ungaria. La
nu și-a propus să analizeze efectele
lumii slovace. Ján Šoth, din Cance-
Ziua slovacilor nu a lipsit nici obișnuita
negative ale secetei asupra agriculturii
laria Președintelui R.S. a transmis
prezentare a artei populare slovace și
și a legumiculturii din zona noastră, ci
conaționalilor salutul lui Ivan Gaš-
nici preparatele gastronomice.
influența pe care o are vipia asupra
parovič. Fostul ambasador al R.S. la
La această manifestare Uniunea
absolvenților de clasa aVIII-a și aXII-a
București a rămas în amintirea slovacilor
Democratică a Slovacilor și Cehilor din
care în perioada aceasta toridă trebuie
din România ca un model ce întruchi-
România a fost reprezentată de OL Nă-
să-și etaleze cunoștințele dobândite la
pează toate atributele ale unui repre-
dlac prin Pavel Hlásnik, Vlasta Câlbu și
examenul de capacitate și bacalaureat.
zentant din țara-mamă. Au mai vorbit
Katarína Orbanová.
În ultimii ani examenele finale
Ján Fuzik din Ungaria, Dušan Daučík
au dobândit seriozitate nu numai prin
din Suedia, Ľubomír Molitoris din Polo-
instalarea camerelor video prin sălile
nia, Jozef Pomíchal din Marea Britanie,
Evaluarea lucrărilor de desene ale
de clasă, ci și prin faptul că examinatorii
Andrej Kuruc din Croația și Jozef Soltes
copiilor slovaci din diasporă s-a făcut
folosesc cu mai mare rsponsabilita-
din Germania.
între 24-27 iunie la Banská Bystrica
te toată gama de note în aprecierea
Mai amintim că la festivitate František
- arl
cunoștințelor. Pe parcursul anilor de
Kovár, membru al Teatrului Național Slo-
școală profesorii nu sunt unitari în no-
vac, a recitat poezia Byť Slovákom (Ce
La acest concurs de desene și-au
tare, ceea ce provoacă o impresie falsă
înseamnă a fi slovac) al cărei autor este
trimis lucrările copiii din diferite categorii
despre nivelul cunoștințelor elevilor.
poetul nădlăcan Ivan Miroslav Ambruš.
de vârstă din România, Croația, Serbia,
Ucraina și Ungaria.
Este oare diferență mare între a nota pe
Uniunea Democratică a Slovacilor
un elev în funcție de ce știe, sau de ce
și Cehilor din România a fost reprezen-
Șase elevi de la Gr. Șc. J. G. Tajovský
nu știe? întreabă I. M. Ambruš, autorul
tată la această manifestare de prim-
împreună cu prof. lor de desen, Mária
articolului. Cu siguranță că da.
vicepreședinte al Uniunii, Pavel Hlásnik,
Štefanková au plecat la Banská Bystrica
care este și vicepreședintele Asociației
ca să participe la deschiderea expoziției
Mondiale a Slovacilor din Diasporă.
lucrărilor și la înmânarea premiilor.
Tehnica executării era la libera alegere.
bp scrie și despre Ziua slovacilor din Ungaria
Nădlăcanii și-au ales tehnica pastelului
cretat și a pastelului cerat.
Până la anunțarea rezultatelor
CALEIDOSCOP
Despre Ziua slovacilor din diasporă bp scrie următoarele:
În 5 iulie a.c. Departamentul pen-
Autoguvernarea Slovacilor din
evaluării gazdele le-au pregătit copiilor
Ungaria a organizat în 7 iulie a.c. pentru
și un program educativ-distractiv. Luni,
a 15-a oară sărbătoarea slovacilor din
înainte de masă, cei prezenți s-au de-
Ungaria, de data aceasta la Jašč, în
plasat la Donovaly, unde la Habakuky
regiunea Vesprém.
au admirat căsuțele și personajele din
tru Slovacii din Diasporă de pe lângă
Ziua slovacilor a debutat cu des-
basme, iar după masă au vizitat centrul
Guvernul Slovaciei a organizat Ziua
chiderea unei expoziții de etnografie
istoric al orașului Banská Bystrica. La
slovacilor din diasporă în parcul Janko
și a continuat cu slujba ecumenică în
asemenea activități comune copiii veniți
Kráľ din Bratislava.
aer liber lângă Fântâna Sfântă, loc de
din diferite țări au reușit să se cunoască
Această zi se sărbătorește din
pelerinaj cunoscut în Ungaria. Slujba
și chiar să se împrietenească în ciuda
anul 1993, când Consiliul Național al
religioasă a fost oficiată de preotul roma-
timpului scurt în care au fost împreună.
Republicii Slovace a declarat ziua de 5
no-catolic Dr. Ján Karaffa și preoteasa
Evaluarea lucrărilor a fost făcută
iulie, ziua Sfinților Chiril și Metodiu, ca
evanghelică Alžbeta Nobiková. Apoi
de un juriu de specialitate care dintre
sărbătoarea națională a tuturor slovaci-
președintele ASU, Ján Fuzik a înmânat
cele 224 de lucrări trimise a trebuit să
lor. Anul acesta programul manifestării a
decorații Za našu národnosť (Pentru
aleagă cele mai bune pentru premiere.
constat din momente folclorice, recitări
naționalitatea noastră) următorilor: Ve-
Copiii din Nădlac se pot mândri cu
de poezii și cuvântări festive.
ronika Arendašová, Katarína Maruszová
următoarele rezultate: La categoria de
În cuvântul său Igor Furdík, președintele
Šebová, Imrich Novák.
vârstă până la 10 ani Jana Koniariková
Departamentului pentru Slovacii din
În programul artistic au evoluat
a obținut locul III, iar la categoria de
Diasporă, a subliniat că slovacii din
toate formațiile folclorice din regiunile
vârstă 11-15 ani Pavel Badinský a primit
21
REZUMAT
premiul II. Câștigătorii au primit diplome
numele Sfântului Anton - scrie Adriana
Președintele UDSCR a fost prezent și la
și recompense în obiecte.
Furiková. De obicei cu astfel de ocazii se
această slujbă.
adună în sat preoții din localitățile vecine
Informația a parvenit de la Jaroslava
și sunt invitați și numeroși oaspeți. Sluj-
Jackulaková.
O dovadă grăitoare că UDSCR
bele religioase sunt deosebite, mulțimea
susține cultivarea și păstrarea valorilor
adunată retrăiește clipe de bucurie, se
culturale slovace este și Inaugurarea
întâlnesc neamurile și cunoscuții. Cei
Centrului Cultural al Slovacilor din
mai fericiți însă sunt copiii, deoarece la
Vărzari, spune I. M. Ambruš în articolul
astfel de sărbători nu lipsește turta dulce
său din care aflăm că în 7.06.2012 în
și bețișoarele sucite din zahăr.
CULTURĂ
clădirea Școlii Generale din localitate
s-a inaugurat acest centru. La deschi-
În 29 iunie sunt sărbătoriți Sfinții
Ansamblul folcloric Cerovina a fost
dere a fost prezent președintele UDSCR
Petru și Pavel la biserica romano-catoli-
prezent la Sărbătorile folclorice din
împreună cu alte personalități locale.
că din Nădlac - informează arl. Aceasta
Spiš - (regiune pitorească în Slovacia)
La inaugurarea acestei noi instituții s-a
este una dintre cele mai mari sărbători
arl
prezentat pe scenă Ansamblul folcloric
ale bisericii. Este cunoscut faptul că
În 23 şi 24 iunie s-a desfășurat în
Ďatelinka.
Petru și Pavel au propagat evanghelia
amfiteatrul amplasat în aer liber festiva-
care stă la baza creștinismului pe un
lul Spiš cântă și dansează.
teritoriu vast.
La acest festival au apărut pe
La această rubrică este încadrat și arti-
Aici slujba religioasă s-a făcut în
scenă nu numai dansatorii și soliștii din
colul O vizită de neuitat la Nové Mesto
trei limbi: slovacă, maghiară și română.
Spiš și Bratislava, ci și din Croația, Ro-
nad Váhom semnat de Mária Okularová
În limba slovacă a celebrat preotul Mar-
mânia, Serbia și Ucraina. Din România
din Derna.
tin Roľník care în partea introductivă i-a
a fost prezent Ansamblul folcloric Cero-
îndemnat pe credincioși să reflecteze
vina care a prezentat publicului dansuri
Autoarea articolului ne scrie că
asupra răulului, pe care îl are fiecare
populare din Bihor. În afara programului
Ansamblul folcloric Nádej din Derna a
dintre noi în sine, ca apoi să primească
artistic musafirii au participat la sfânta
participat la Zilele orașului Nové Mesto
iertăciunea Domnului.
liturghie de la biserica Spišské Pod-
nad Váhom care s-au ținut între 21-24
La sărbătoare au participat preoții
hradie, au admirat ulicioara meseriilor
iunie a. c. Derna este înfrățită cu acest
din localitate, din comunele vecine și
populare tradiționale, au gustat din pre-
oraș, iar oamenii din cele două localități
orașul Arad precum și președintele
paratele culinare slovace tradiționale,
au devenit prieteni după ce la rândul lor
UDSCR, A. M. Merka, P. Hlásnik, D.
au vizitat orașul Spišská Nová Ves. La
cei din Slovacia au vizitat Bihorul.
Šomrák, noul viceprimar al Nădlacului.
întoarcere Ansamblul Cerovina s-a oprit
în localitatea Sucháň, unde și-a prezen-
În afara programului festiv ai noștri au
vizitat cetatea din Trenčín și alte monumente istorice din zonă.
În 1 iulie aceeași sărbătoare a
tat încă o dată repertoriul.
avut loc la Șinteu. Biserica de aici a fost
construită în 1890, iar din anul 1967 a
primit hramul Sfântului Chiril și Metodiu.
Ansamblul Lipka a avut succes
în Slovacia - arl
Acești doi frați au jucat un rol însemnat
VIAȚA RELIGIOASĂ
în istorie, dat fiind faptul că sunt vesti-
La poalele cetății Likava s-a
torii credinței creștine în limba slavonă.
desfășurat a 37-a ediție a Festivalului
Până la ei slujbele religioase s-au ținut
folcloric al copiilor. La acest festival a
în latină, ebraică și greacă.
participat și Ansamblul folcloric Lipka din
Sărbătoarea hramului bisericii
La sărbătoarea hramului de la
Budoi. Prin ridicarea continuă a calității
este întotdeauna o mare sărbătoare a
Șinteu au participat aproape 3000 de
artistice a ansamblului, acesta a devenit
credincioșilor de confesiune romano-
slovaci din satele vecine precum și din
cunoscut între slovacii din România, iar
catolică.
Slovacia și Cehia. Principala slujbă
acum și în Slovacia. Conducătorii lui
religioasă a fost celebrată de preotul
sunt Mária Peniaková și Karol Zetocha.
franciscan din Lúčenec (Slovacia) sub
Ansamblul Likavka a fost anul trecut la
teiul din fața bisericii.
Budoi de culesul viilor. Atunci membrii
În 10 iunie la Borumlaca s-a
sărbătorit hramul bisericii care poartă
22
REZUMAT
celor două formații s-au împrietenit, iar
fost darnic cu aplauze.
Educației, Cercetării și Sportului din
acum s-a ajuns la semnarea unui acord
Programul a fost realizat de Mar-
România, și-a exprimat bucuria de a
de colaborare pe tărâmul cultural între
tin Urban și colaboratorii săi cu sprijinul
participa la aceste momente solemne
cele două localități.
Departamentului pentru Slovacii din Di-
și a mulțumit conducerii Școlii Su-
asporă.
perioare Sfânta Elisabeta că a ales
Nădlacul pentru școlarizare.
Fără îndoială însă cel mai cunoscut festival folcloric este cel de la
Din partea absolvenților a vorbit
Detva. Despre acesta scrie arl în arti-
Božena Schäferová care a mulțumit
colul Sálašan pe scena Festivităților
profesorilor pentru cunoștințele trans-
folclorice de la poalele Poienii.
mise, iar din partea orașului, a primăȘCOALĂ
Ajuns la a 47-a ediție în anul aces-
riei, a vorbit Alexander Gros.
Cuvinte de învățătură au rostit
ta, festivalul de la Detva s-a desfășurat
sub egida Președintelui Republicii Slo-
Un eveniment important din viața
vace, Ivan Gašparovič. Pe parcursul
omului este cu siguranță și absolvi-
celor trei zile ale desfășurării festivalului,
rea școlii, mai ales dacă este vorba
6 - 8 iulie, amfiteatrul amplasat în na-
de învățământul postliceal. Despre un
tură s-a umplut în fiecare zi de iubitorii
asemenea eveniment scrie Anna Rău-
cântecului și dansului popular slovac.
Lehotská în articolul Ceremonialul
Pe scena mare participanții au evoluat
promoțional de la Nădlac.
în unsprezece programe scenice, dar
În 7 iulie celor 27 de absolvenți ai
spectatorii au avut ocazia să aplaude și
Școlii Superioare Sfânta Elisabeta din
cele douăzeci și cinci de prezentări ale
Bratislava li s-au înmânat în mod festiv
amatorilor, care au evoluat pe podiumul
diplome de absolvire.
Prof. JuDr. Vojtech Tkáč PhD. și PhDr.
Pavel Bryndzák.
Ceremonia s-a încheiat cu intonarea imnului Gaudeamus igitur.
INTERVIURI
Școala Superioară de Sănătate
După terminarea ceremonialului
Programul de duminică a avut
și Asistență Socială Sfânta Elisabeta a
de înmânare a diplomelor celor 27
două părți: Návraty, programul slova-
fost înființată în anul 2002 și are cinci
studenți Anna Rău-Lehotská a dis-
cilor din diasporă și programul de gală
programe de studiu: Munca caritativă și
cutat cu Prof. PhDr. Alžbeta Mrázová,
Keby rôčky stáli. Sálašan s-a prezentat
misionară, Munca socială, Îngrijire me-
fostul rector și prorector al Școlii Supe-
pe scenă alături de alte ansambluri slo-
dicală, Ocrotirea sănătății și Metode de
rioare de Sănătate și Asistență Socială
vace venite din nouă țări: Cehia, Franța,
cercetare în laborator.
Sfânta Elisabeta, acum prof. emerit la
Croația, Irlanda, Serbia, SUA, Ucraina,
Școala are filiale în 15 țări. La Nădlac,
aceeași școală și cu Prof. JuDr. Vojtech
Ungaria.
timp de trei ani, s-a studiat programul
Tkáč PhD., fostul deputat al Consiliului
Munca socială.
Național, fost ministru al Muncii.
amplasat în areal.
Programul diasporal a fost un
program in memoriam, dedicat lui Jaros-
Din primul moment al ceremoniei
lav Ševčík, dansator, coregraf, regizor,
emoția a pus stăpânire pe toți cei aflați în
colaborator și îndrumător al ansam-
sala mare a Casei de Cultură, când peda-
blurilor folclorice slovace din diasporă.
gogii academici ai Școlii Sfânta Elisabeta
ARL Doamna profesoară, puteți să
După omagiul cuvenit prezentat celui
au intrat solemn în sală îmbrăcați în robe
prezentați școala dv. și cititorilor revis-
care ne-a părăsit în anul 2005 a urmat
festive.
tei noastre?
prezentarea unui tablou de viață din
Întreaga ceremonie a fost moderată
AM
Ținuturile de Jos care s-a axat pe patru
de Prof. PhDr. Alžbeta Mrázová care a
ca școală particulară în 2002, dar pe
teme: secerișul, muncile casnice, nun-
anunțat la început că absolvenții prezenți
parcursul celor zece ani de existență
ta, viața spirituală. Ansamblul Sálašan,
au promovat cu succes examenul de stat
rectorul nostru a reușit să o facă cu-
format din opt perechi de dansatori, trei
al primei trepte a Școlii Superioare Sfânta
noscută și în alte
(Rezumăm interviul)
Școala noastră a fost înființată
țări cu scopul de
soliste și șase instrumentiști a prezentat
Elisabeta. Înainte de înmânarea diplome-
a-i ajuta pe studenții mai săraci. De
scena secerișului și măritișul fetei.
lor Pavel Nagy Gyuris Krokoč a rostit ju-
atunci avem filiale în Rusia, Ucraina,
Toți dansatorii s-au mișcat pe scenă
rământul în numele tuturor absolvenților.
România, dar și în Africa și Asia.
impecabil, regia a fost bine gândită,
La rândul său Vieroslava Timarová,
ARL Este diferită misiunea școlii dv.
partea sonoră asemenea, iar publicul a
inspector de specialitate la Ministerul
în diferite țări?
23
REZUMAT
Da, de exemplu în Africa școala
ca o chestiune perenă, deși am fost
noastră finanțează studiile a 15-20 de
membru al mai multor instituții europe-
studenți săraci și oferă și îngrijire me-
ne și mondiale. Cu trei ani în urmă sub
În 5 iulie, când se sărbătorește
dicală gratuită. Programele de studiu
conducerea mea s-a terminat un mare
ziua acestor sfinți în Slovacia, Amba-
se adaptează țării. De exemplu în Ro-
proiect în Bosnea și Herțegovina și alți
sada Republicii Slovace din București
mânia, Serbia și Slovacia avem același
trei ani am făcut reforma într-o sferă
a organizat o seară de adio cu prile-
program.
socială în Macedonia. Domeniul acesta
jul încheierii misiunii de ambasador
ARL Atunci, ce deosebire este între
mă atrage și acum., după catedră e pe
plenipotențial a ES Dagmar Repčeková.
studiul la Nădlac și Báčsky Petrovec?
locul doi.
La dineu a participat și A. M. Merka care
AM Diferența este că la Nădlac parte
De pe urma şcolii se poate îmbogăți, dar
a mulțumit ambasadoarei pentru buna
dintre studenți au făcut liceul la secția
se poate îmbogăți din ajutorul pe care
colaborare și susținere în organizarea
română și
se exprimă mai greu în
îl acordăm miilor de oameni. Ajutorul
activităților culturale ale minorității slo-
limba slovacă, dar pot să spun că
social se practică. Aceasta înseamnă
vace din România.
aici, la Nădlac, am fost
surprinși că
că taxele școlare ale studenților noștri
în general studenții s-au pregătit bine.
din Slovacia finanțează binele, iar
În urma pagubelor însemnate
Întotdeauna sunt studenți pregătiți mai
absolvenții școlii noastre nu primesc
provocate de mistreți în județele Bi-
bine sau mai slab.
numai cunoștințe, ci și satisfacția că sunt
hor și Sălaj, A. M. Merka s-a întâlnit
ARL Domnule profesor, care sunt im-
mesagerii binelui.
cu prefecții celor două județe în 12
presiile dv. după absolvirea primei serii
ARL I-ați cunoscut pe slovacii din
iulie pentru a discuta posibilitățile de
de studenți?
Ținuturile de Jos și înainte?
acordare a despăgubirilor cetățenilor
VT Eu am făcut cursuri care presupun
AM Eu am fost adeseori în România.
afectați. S-au luat în calcul Ordonanța
AM
creștine în limba slavă veche. (1 iulie)
cunoașterea disciplinelor juridice. Din
M-am născut la Tóthkomlós, așa că mă
Guvernului nr. 1679/2008 privind acor-
punctul de vedere al specialității m-am
întâlneam cu slovacii nadlăcani la dife-
darea ajutoarelor în cazul calamităților
străduit să adâncesc teoria muncii so-
rite acțiuni, la baluri...Cândva oamenii
și Legea Ocrotirii fondului vânătoresc
ciale aplicată la condițiile Europei
din Slovacia umblau mult în România,
cu nr. 407/2006 care îi protejează pe
Unite care impune crearea de locuri de
în concedii...
proprietarii culturilor agricole și silvice.
muncă în sfera sănătății și a socialului.
VT
Deputații locali urmează să-i informeze
Noi ne adaptăm programele la cerințe
trimis în Bosnea, Herțegovina, așa că
europene și astfel studenții dobândesc
m-am întâlnit cu slovacii din sud și pot
o viziune europeană asupra societății.
să spun că întotdeauna m-am întors în
ARL Vă propuneți să continuați studiile
Slovacia îmbogățit sufletește. Am trăit
cu altă serie la Nădlac?
acolo experiențe formidabile.
Pe mine Uniunea Europeană m-a
pe cetățeni despre măsurile luate.
Într-o altă ședință a reprezentanților
prefecturilor din județele Bihor și Sălaj
Noi am continua bucuroși, dar
(14 iulie) la care a participat și A. M.
vedem că e pretențios și pentru noi și
Merka s-a discutat despre rezolvarea
pentru studenți. Sunt cheltuieli de drum
unor probleme legate de minorități.
AM
însemnate. Până acum învățământul a
fost gratuit, dar... Dar, dacă România
În 17 iulie A. M. Merka a discutat
va avea interes, sigur că vom ajuta și
cu primarul or. Oradea, Ilie Bolojan,
noi. Depinde de acordurile între statele
ACTIVITATE POLITICĂ
despre viitoarea colaborare culturală
și economică între orașele Oradea și
noastre. Deocamdată, un an, doi facem
pauză. Dealtfel voi deja aveți 27 de
Din agenda de lucru a deputatului
absolvenți care oricând pot răspunde
UDSCR în Parlamentul României arl
cerințelor Europei Unite.
consemnează:
Košice.
La această rubrică a revistei sunt
publicate și rezultatele alegerilor din 10
ARL Pe parcursul carierei dv. ați fost nu
numai pedagog, ci și deputat, secretar
La începutul lunii iulie Adrian
iunie 2012. UDSCR are 19 deputați în
de stat, ministru. De care dintre aceste
Miroslav Merka a fost la sărbătoarea
consiliile locale. Doi dintre deputați au
funcții v-ați atașat mai mult?
hramului bisericii la Șinteu. Biserica ro-
devenit viceprimari. (vezi lista pe pag. 4)
VT Fără ezitare, de școală. Am 40 de
mano-catolică de aici poartă hramul Sf.
ani de activitate. Politica am perceput-o
Chiril și Metodiu, doi vestitori ai credinței
24
A rezumat Anna Chişa
ROZHOVOR
Rozhovor s profesormi Vysokej školy sv. Alžbety
7. júla 2012 v Nadlaku absolvovalo
štúdium na detašovanom pracovisku
Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej
práce sv. Alžbety 27 študentov. Po promočnom akte sme požiadali o rozhovor
dvoch hodnostárov tejto vysokej školy:
Prof. PhDr. Alžbetu Mrázovú, PhD.,
MPH., zakladateľku školy sv. Alžbety,
bývalú rektorku, prorektorku, teraz už
emeritnú profesorku, ako aj Prof. JUDR.
Vojtecha Tkáča, PhD., bývalého poslanca Národnej rady, štátneho tajomníka,
ministra práce, sociálnych vecí a rodiny.
ARL: Pani profesorka, mohli by ste
nakrátko predstaviť vašu školu čitateľom
Našich snáh?
Alžbeta Mrázová: Naša vysoká škola
bola založená ako súkromná vysoká
škola v roku 2002 a v priebehu tých desiatich rokov náš pán rektor, úžasný človek, sa zaslúžil o to, aby sme mohli pomáhať študentom z ešte chudobnejších
krajín ako naša, čo teda neznamená, že
len niekde v treťom svete, ale aj v Európe. Odvtedy založil také detašované
pracoviská v Afrike, v Indočíne, v Ázii,
ale aj u nás, v Európe, či je to už Rusko, Ukrajina, Rumunsko. Tu sme práve
dnes oslavovali prvé bakalárske skúšky,
pretože všetkých 27 študentov úspešne
absolvovalo a dostalo bakalársky titul.
ARL: Odlišuje sa poslanie vašej školy
v rôznych krajinách?
Alžbeta Mrázová: Áno, odlišuje sa
napríklad sociálnym cítením alebo druhom pomoci. Napríklad v Afrike máme
študentov, ktorí sú zo slumov, z tých
najchudobnejších častí mesta, ktorí si
nemajú možnosť zaplatiť školu, tak vždy
máme taký ročník, 15 až 20 študentov,
ktorý financuje naša škola, okrem toho,
že poskytuje lekársku pomoc, lebo vždy
je to spojené so zdravotníctvom. Logisti
sú väčšinou sociálni pracovníci, ale
odchádzajú tam aj sestričky a hlavne
lekári. A to je vždy spojené aj s tým,
že tam prebieha výuka a príprava tých
našich nových sociálnych pracovníkov
alebo nových zdravotníckych pracovníkov, s hrdosťou môžeme povedať, za
naše peniaze. Takže ich pripravujeme
na profesiu a tam aj končia bakalársky
alebo magisterský stupeň tí, čo sú
vonku. A rozdiel je snáď aj v legislatíve, vo výbere jednotlivých predmetov
pre budúcich sociálnych pracovníkov
alebo sestier vo verejnom zdravotníctve. Študijný program sa prispôsobuje
danej krajine, ale v Rumunsku, Srbsku
a na Slovensku máme úplne rovnaký
program.
ARL: Aký je potom rozdiel medzi vyučovaním v Báčskom Petrovci a v Nadlaku?
Alžbeta Mrázová: Myslím si, že postupujeme rovnako, ale malý rozdiel je
v tom, že medzi študentmi v Rumunsku
je časť z rumunskej školy a trošku ťažšie
sa im tá slovenčina učí a aj sa ťažšie
vyjadrujú, kdežto v Báčskom Petrovci
sa ľahšie vyjadrujú, veď srbčina je tiež
slovanský jazyk, ale dá sa povedať, že tu
v Nadlaku sme boli na štátniciach veľmi
milo prekvapení, čo môže dosvedčiť aj
pán profesor Tkáč. Ako všade, aj tu sú
študenti, ktorí sú vynikajúco pripravení,
iní sú dobrí a sú aj takí, ktorí sú trošku
slabšie pripravení, ale tak je to všade
na svete, v každej škole. Takže rozdiel
medzi Báčskym Petrovcom a Nadlakom
je skôr v podmienkach, niektorí sa síce
trošku ťažšie vyjadrujú, ale sú nesmierne usilovní a húževnatí, bolo to vidieť aj
na štátnych skúškach.
ARL: Pán profesor, v Nadlaku končí
prvá séria absolventov vašej vysokej
školy. Aký je to pocit pre profesora tejto
školy? Ako hodnotíte vašich bývalých
nadlackých študentov?
Vojtech Tkáč: Ja som zabezpečoval
celý rad právnych disciplín, my sme
mali snahu z odborného hľadiska pre25
ROZHOVOR
dĺžiť naše teórie sociálnej práce pre
našich študentov v Rumunsku, s tým,
že v súčasnosti sa očakáva taký európsky trend, ktorý postihne určite aj
krajiny európskej únie, aj krajiny mimo
Európskej únie, a to je tvorba tzv. bielych pracovných miest, to znamená,
tým, že Európa starne, Európska únia
presadzuje tvorbu nových pracovísk
v zdravotníctve a v sociálnej sfére.
Takže v tomto zmysle aj Rumunsko,
ako členská krajina, vstupuje do tých
istých trendov ako Európska únia a aj tu
určite bude stále väčší dopyt po sociálnych pracovníkoch. Preto my aj učebné
osnovy prispôsobujeme Európskym požiadavkám tak, aby najnovšie európske
aj svetové skúsenosti boli prenesené
do výučby a študenti takýmto spôsobom aj z pedagogického hľadiska mali
európsky pohľad. Je to určitá hrdosť,
keď vidíte nastúpených takých pekných
mladých ľudí, ktorí sú už profesionálne
pripravení robiť sociálnu prácu.
ARL: Plánujete v Nadlaku pokračovať
s ďalšou sériou? Ak áno, v akom študijnom odbore?
Alžbeta Mrázová: My by sme radi
pokračovali, ale vidíme, že je to veľmi
náročné jednak pre študentov, jednak
pre vysokú školu. Je to predsa len dosť
kilometrov a zatiaľ je to programovo
tak, že študenti nemusia prispievať a je
to potom dosť náročné pre školu, lebo
učitelia sem prichádzajú prednášať aj
skúšať. Sú to veľké finančné náklady,
takže nateraz pravdepodobne nezačneme ďalšiu sériu. Ale pokiaľ bude mať
Rumunsko záujem, či už verejná alebo
štátna správa, alebo ministerstvo, samozrejme, že sme ochotní ďalej pomáhať.
Záleží to od širších súvislostí, od súvislostí s akreditačnými predpismi obidvoch
štátov a od rokovaní s miestnymi autoritami. Zatiaľ to vyzerá tak, že si možno
teraz urobíme nejakú pauzu rok alebo
dva, lebo, ako sme sa už o tom rozprávali aj včera po štátniciach, my profesori,
učitelia, by sme boli najšťastnejší, keby
títo absolventi dostali zamestnanie, pracovné miesta. A tak ako spomenul pán
profesor Tkáč, vy už vlastne máte 27
26
profesionálne pripravených sociálnych
pracovníkov, ktorí majú vysokoškolské
vzdelanie, čiže už teraz, keď bude požadovať Európska únia čokoľvek, už máte
pripravených ľudí.
ARL: Počas vašej kariéry ste boli nielen
pedagógom, ale aj poslancom Národnej
rady, štátnym tajomníkom, ministrom
práce, sociálnych vecí a rodiny. Ktorá
funkcia je vám najbližšia, na ktoré obdobie budete najradšej spomínať?
Vojtech Tkáč: Jednoznačne na vysokú
školu. Dnes je 7. júla a ja som mal 3. júla
pracovné jubileum 40 rokov na vysokej
škole. Teda v súčasnosti pôsobím na
vysokej škole 40 rokov a štyri dni. Je to
pre mňa krásne výročie, strávil som ho
práve v týchto školách, kam som sa vrátil. O to viac sa teším, že som tu teraz na
promóciách, to akoby som aj sám seba
promoval. Ja som politiku vždy chápal
ako prechodnú záležitosť, hoci som dosť
veľa pomenil aj v Európe, aj vo svete, bol
som členom svetových, aj európskych
inštitúcií. Doma, na Slovensku, som
v politike urobil sociálnu reformu, takže
sa snažím v tých veciach pokračovať.
Pred rokom sme skončili pod mojím
vedením veľký projekt v Bosne a Hercegovine a tri roky som robil tiež reformu
sociálnej sféry v Macedónsku. Mňa táto
oblasť stále priťahuje, ale miesto za
katedrou je stále na prvom mieste, to
už sa zo mňa jednoducho nedá dostať.
My sme neziskovou organizáciou,
táto vysoká škola. Toto je podstatné,
pretože naši študenti platia školné
a tým pádom si mnohí kladú otázku,
že kam tie peniaze idú. Ja som to teraz
spomínal aj v príhovore, že z toho sa
zbohatnúť nedá, ale dá sa zbohatnúť
z tej pomoci. V tých desiatkach štátov
vykonali zdravotníci z našej školy tisícky chirurgických zákrokov zdravotnej
pomoci zdarma. 500 detí majúcich HIV,
AIDS dnes prežíva vďaka tomu, že sú
pod kuratelou našich pedagógov, našich
vedcov. Toto sú konkrétne záležitosti.
Ďalšie vzdelávanie je v Keni a okrem
Srbska, Rumunska pripravuje sa jeden
vzdelávací cyklus na Ukrajine. Takže
aj výchova, aj vzdelanie sa šíri, ale aj
sociálna pomoc v praxi. To znamená,
že to financujú naši študenti, ktorí platia
študijné poplatky. To aj pri promóciách
na Slovensku absolventom zakaždým
pripomíname, aby im bolo jasné, že oni
financujú dobro. Takže podľa mňa toto
je neobyčajná vysoká škola – šíri dobro.
Hovoril som aj našim absolventom tak
v Srbsku, ako aj v Rumunsku, že ich
hrdosť by mala spočívať práve v tom, že
tu nedostávajú iba vzdelanie, ale že je to
škola, ktorá šíri dobro. To sú konkrétne
výsledky, ktoré sú nespochybniteľné.
ARL: Poznali ste dolnozemských Slovákov aj predtým, než ste tu založili
detašované pracovisko?
Alžbeta Mrázová: Ja som bola často
v Rumunsku. Som komlóšskou rodáčkou, takže sem naozaj prichádzam
ako domov. Aj som pôsobila v rôznych
bratislavských spolkoch Slovákov zo
zahraničia, takže sa aj s rumunskými
Slovákmi často stretávam na plesoch
a na rôznych iných akciách.
My vždy máme blízko k južným priateľom. Úplne samozrejme možno aj
tým, že ľudia zo Slovenska chodili roky
a roky na dovolenky do Rumunska, čiže
táto krajina nám je tak blízka, až máme
pocit, že ideme sem k svojim ľuďom.
Na margo toho by som povedala, že títo
ľudia sú k nám veľmi srdeční a blízki, čo
nám veľmi dobre padne. A študenti nám
svojou húževnatosťou vracajú to, čo sa
my sem snažíme doniesť.
Vojtech Tkáč: Ja som robil v tom Macedónsku a v Bosne dokopy päť rokov,
v mene Európskej únie a v mene toho
projektu, takže som sa aj tam stretával
so Slovákmi, ktorí žijú v týchto končinách. Toto pôsobenie bolo nádherné.
Chodím po Slovensku, hovorím to
aj v rodine, aj našim študentom, keď
prednášam. Ja som dostal od Slovákov
z juhu obrovský dar. To nie je kompliment, ale pravda, že my ideme späť na
Slovensko obohatení vďaka Slovákom
v Rumunsku, Srbsku. Sú to úžasné
skúsenosti.
ARL: Ďakujem vám za rozhovor.
Anna Rău-Lehotská
ZÁHRADKÁR
Zálistky
viniča
hroznorodého
V pazuchách listov viniča vyrastajú zálistky a letorasty, ktoré je
potrebné pravidelne vylamovať.
Prečo zálistky vylamujeme?
Pravidelným odstraňovaním zálistkov
a letorastov kry viniča hroznorodého
nielen presvetlíme a dodáme im svetlo,
ale súčasne zabezpečíme, aby asimiláty z listov a živiny z koreňovej sústavy podporovali rast strapcov a bobúľ
a súčasne zabezpečili tvorbu nových
letorastov, na ktorých v budúcom roku
vinič hroznorodý prináša úrodu. Okrem
odstraňovania zálistkov, o 1/3 skrátime
aj nadmerne rastúce letorasty, čím
zabezpečíme vyššiu úrodu a cukornatosť nasadených strapcov. Vinič
hroznorodý pestujeme v tvare krov,
alebo ho vysádzame do pergol, alebo
ho pestujeme intenzívnym spôsobom
tak, že jednotlivé prírastky vyväzujeme
k drôtenej konštrukcií, čím zabezpečíme pre vinič vhodné prostredie pre rast
a rodivosť. Vinič rodí na jednoročnom
dreve, ktoré vyrastá z dvojročného
dreva, preto všetky letorasty, ktoré vyrastajú z kmeňa a starších rozvetvení
odstraňujeme, pretože viničový ker
nedokáže zabezpečiť kvalitnú úrodu
pri ponechaní nadmerného množstva
púčikov a letorastov. V prehustených
vinohradov je najväčší výskyt hubových chorôb najmä plesní a spŕchavania plodov, čím sa súčasne znižuje
kvalita dozrievajúcich plodov. Proti
peronospóre viniča a múčnatke používame dostupné fungicídy ako je napr.
Talent, Discus, ktoré používame vždy
pred a po odkvitnutí v predpísaných
koncentráciách. Výskyt cicavého hmyzu obmedzujeme použitím vhodných
insekticídov, ako je napr. Bi 58 EC –
Nové, Decis a pod. Pri postrekovaní
do postrekovača vždy pridávame
kvapalné tekuté hnojivá, ako je napr.
Harmavit, čím listy cez prieduchy dokážu okamžite reagovať na dodané
živiny. Prihnojovanie viniča ukončíme
do konca júna, pretože aplikácia hnojív v neskorších termínoch podporuje
bujný rast a negatívne vplýva na vyzrievanie letorastov a takto prehnojené
výhonky nám cez zimné mesiace často
namŕzajú.
Ako vinič hroznorodý rozmnožujeme? Nové kry najčastejšie
získame potápaním, to znamená, že
tohtoročné letorasty ohýbame okolo
materských krov do pôdy, kde ich
prichytíme a časť ponorená v zemi
nám do konca roka dobre zakorení,
na jar ju od materských krov oddelíme
a vysadíme na nové miesto v záhrade.
Nové viničové kry môžeme získať aj
bylinnými a drevnatými odrezkami.
Drevnaté odrezky zapichávame na
dobré pripravené záhony do pôdy tak,
že nad povrchom pôdy má byť len jeden púčik, ktorý po naškôlkovaní ešte
prihrnieme rašelinou, aby sme získali
čím vyššie zakorenenie. Odrezky dlhé
25 – 40 cm zapichávame do pôdy
mierne šikmo, pričom spodný rez robíme vždy tesne pod púčikom, aby sa
nám čím skôr vytvorili prvé koreňové
vlásky. Odrezky od seba dávame na
vzdialenosť približne 25 cm, pričom
medzi radmi ponechávame pracovný
priestor v šírke asi 50 – 60 cm. Pôdu
okolo odrezkov pravidelne kypríme
a odstraňujeme trváce buriny a súčas27
ZÁHRADKÁR
ne okolo nich mulčujeme, to znamená,
že do medziradia dávame pokosenú
trávu, čiernu fóliu alebo iný organický
materiál, ktorý nám zabezpečuje medzi
riadkami dostatočnú vlhkosť a zabezpečuje lepšie zakoreňovanie odrezkov.
Ako vrúbľujeme vinič hroznorodý? Pre ušľachtilé odrody je
najvhodnejší podpník Berlandieri x Riparia Teleki Kober 5 BB, alebo iné typy
podpníkov, do ktorých štepíme vhodné odrody spojkovaním v zimnom
a jarnom období, alebo použijeme
štepenie do boku, ktoré praktizujeme
v mesiacoch júl – august. Preštepiť
môžeme aj tie odrody, ktoré v našich
pôdno-klimatických podmienkach
nedozrievajú, prípadne sú veľmi citlivé
na hubové choroby, preto sa ich snažíme preštepiť. Vrúbľovanie do boku
môžeme použiť aj pri starších kríkoch,
pričom postupujeme tak, že približne
1/3 výhonkov skrátime na výšku 80 –
100 cm a do skrátenej časti do boku
navrúbľujeme vhodné, v našich podmienkach dozrievajúce odrody viniča.
Ostrým nožom najprv urobíme zvislý,
asi 3 – 4 cm dlhý zárez, ktorý o 2/3
skrátime a na odobratom vrúbli urobíme 3 – 4 cm dlhý, rovný spojkovací
rez. Vrúbeľ s jedným púčikom zasunieme do zárezu na podpníku tak, aby
sa rezné plochy vrúbľa a podpníka
vzájomne kryli. Miesto vrúbľovania
dôkladne zaviažeme páskou z PVC
tak, aby sa do rezných plôch nedostal vzduch. Na podpník použijeme
viac vrúbľov, aby sme mali istotu,
že niektoré z nich sa nám príjmu.
Pásku z PVC povoľujeme až na jar
v budúcom roku a súčasne podpníky
zrežeme nad posledným prijatým
vrúbľom. Takto preštepený vinohrad
nám začína za 2 – 3 roky prinášať
novú úrodu.
Práca záhradkára v mesiaci júl
Mesiac júl sa vyznačuje najvyššími teplotami v roku. Tieto vysoké teploty spôsobujú, že ovocné stromy, okrasné dreviny a zelenina majú v tomto období nedostatok vody. Rastliny musíme preto zavlažovať. Polievame mäkkou najlepšie dažďovou vodou.
Koreňová sústava stromčekov je pomerne hlboká, najviac koreňov sa nachádza v hĺbke 20 – 50 cm. Aby tieto korene mohli
využívať závlahu, musíme používať vyššie dávky vody a to 20 – 30 l vody na 1 m2. Polievame pod korunami ovocných
stromov, pretože tu je sústredené najväčšie množstvo koreňových vláskov schopných čerpať vodu a v nej rozpustené živiny.
Niektoré druhy ovocných stromov, najmä jablone a hrušky vyväzujeme do mierne šikmej až vodorovnej polohy k vybudovanej
konštrukcii. Súčasne pokračujeme v odstraňovaní poškodených, chorých a nadbytočných letorastov.
V tomto období ovocné stromčeky už neprihnojujeme. Jahody na jednom mieste pestujeme najviac tri roky, potom
porast zlikvidujeme. Dlhším pestovaním jahôd na tom istom stanovišti znižuje sa množstvo a kvalita plodov. Po zbere úrody z jahodoviska odstránime všetky nové poplazy. Najlepšie z nich použijeme na výsadbu. Ponechané trsy jahôd okopeme a prihnojíme Fragarinom. Prihnojovanie po zbere plodov ovplyvňuje množstvo plodov v budúcom roku.
V zeleninárskej časti záhradky pokračujeme v prihnojovaní zeleniny 0,2 % Harmavitom, prípadne môžeme použiť viaczložkové priemyselné hnojivá, ako sú NPK a Cererit (0,1 – 0,3 % roztok). Prihnojovanie cibule a cesnaku mesiac pred zberom
ukončíme, pretože pri prehnojení cibuľovej zeleniny dusíkatými hnojivami, cibule už počas vegetácie a neskoršie v uskladňovacích priestoroch podliehajú hnilobám. Pór počas vegetácie prihŕňame pôdou do výšky 20 – 25 cm.
Hľúzky krokusov, snežienok po 4 – 6 rokoch vyberáme z pôdy. Cibule tulipánov každý 2 – 3 rok z pôdy vyberieme, po vysušení a očistení ich do výsadby uskladníme v suchých, dobre vetrateľných miestnostiach pri teplote 17 – 20 °C.
Ing. Eduard Jakubek
Odborný inštruktor RV SZZ
(tieto články sú nám dodané prostredníctvom Spolku záhradkárov v Nadlaku)
28
ŽIVOTNÝ ŠTÝL
Bolí ťa hlava?
Bolesti hlavy môžu vznikať z rôznych
trický náboj, ktorý stimuluje aktívne
úrovni žalúdka, ale na úrovni hlavy,
dôvodov.
zóny v oblasti pliec. Teplo, ktoré vydá-
v zóne čela nad obočím. Existuje typ
Zvýšený alebo znížený intrakraniálny
va telo mačky relaxuje a takto bolesť
aj na túto bolesť: masáž. Zatlačte si
tlak môže vyvolávať bolesti hlavy, ne-
ustúpi. (Hladkanie mačky upevňuje
miesto pri koreni nosa, kde vám začína
voľnosť, vracanie a nejasné videnie.
imunitný systém).
obočie, na oboch stranách naraz teplý-
Príčinou tlakových bolestí môže byť
mi prstami. Potom vyššie, asi v strede
stres. Sú spôsobené kontrakciou sva-
Natrite si sluchy kôprovým olejom ale-
lov. Ide o mierne bolesti.
bo vietnamským balzamom. Ak bolesť
Infekcie ucha a prinosových dutín sú
pretrváva dlhšie, napite sa 2 lyžice čer-
pôvodcami bolestí lokalizovaných v po-
stvého zemiakového džúsu, pol hodinu
V niektorých prípadoch sú bolesti hlavy
stihnutej oblasti. Zvyčajne býva aj zvý-
pred jedlom počas 3 – 4 týždňov.
zapríčinené nevhodnou alebo prites-
šená teplota.
Priložte si na sluchy plátok citrónu a
nou obuvou.
Bolesti očí a záhlavia môžu súvisieť so
nechajte pôsobiť približne 15 min.
Reflexné body slúch sa nachádzajú na
zvýšeným namáhaním očí (práca s po-
V prípade silnej bolesti hlavy si pošú-
vnútornej strane palcov na nohách a to
čítačom, pozeranie televízora, čítanie).
chajte energicky dlaňou obidve uši.
je príčinou bolesti. Bolesť odstránite,
Bolesti hlavy sa môžu vyskytnúť aj pri
a do tretice na konci obočia.
ak si prekrížite nohy a budete zľahka
niektorých systémových ochoreniach,
Bolesti hlavy sú zapríčinené aj vyso-
ide najmä o chrípku, nádchu, cukrovku
kým krvným tlakom.
a patologické zmeny štítnej žľazy.
< najrýchlejšia metóda zníženia tlaku a
Vyskúšajte moje rady.
Bolesti hlavy môžu vznikať aj v súvis-
tým aj odstránenia bolesti je ponorenie
Uvidíte, že bolesť hlavy sa stane len
losti s poruchami trávenia.
rúk a nôh do horúcej vody na 5- 6 min a
spomienkou. Vy sa budete cítiť lepšie
súčasne zjedzte 1 lyžičku medu alebo
a tí okolo vás tiež.
masírovať boľavé miesta 5 – 7 min.
Ak príčinou bolesti hlavy je stres, pri-
cukru alebo malú čokoládku.
ložte si okolo hrdla mačku, akoby ste
U ľudí, ktorí majú problémy so žalúd-
i.l.
mali golier. Jej kožušina má slabý elek-
kom, sa častokrát bolesť nezjaví na
preklad bp
29
KVAPKY SLOV
Ivan Miroslav Ambruš
Skadiaľ
Keďže nikto iný
nevykvapkal do slov
vykvapkám ja
Určite nič nového nepoviem
nič nového nevymyslím
stále sa len opakujem
ako deň a ako noc
Lenže tieto nikdy nie sú rovnaké
tak aj moje básne
sú trochu odlišné
A práve to trochu mnohokrát
postačí básnicky odpovedať
na otázku
skadiaľ krváca krása človeka
Neviem ani ja
ale jedna z možností
mohla by byť
aj z nevykvapkaných slov
Krátke nohavice
Považujú ma za príliš starého
a vypáchnutého
aby som písal ešte o láske
Ale človek pokým žije
môže milovať všeličo
svoj domov
túto zem
Božie slovo
svoje deti
A básnik navyše
môže hocikedy a v hocijakom veku
milovať krásu
v krátkych nohaviciach
O dobre
O dobre sa nemôže písať dobre
povedal v podstate Víťazoslav Hronec
vo svojom denníku
Nedokázal to ani Dante
kdeže potom taký básnik
ako ja
protirečiť dlhodobému
a preverenému postrehu
svojho priateľa
Lebo Víťa považujem za priateľa
a tak aj myslím
a tak aj píšem
Ale určite som urobil dobre
keď som ho navrhol
30
na Cenu Ondreja Štefanka
ktorý mu bol jeden
z najlepších priateľov
Viem že táto báseň nie je dobrá
ale išlo tu ozaj o dobrú báseň?
Teší ma
Teší ma
že ste ešte nezabudli
teší ma že ešte pamätáte
veď každý z nás prežije
tak málo radosti
a tak veľa smútku
že je ozaj zázrakom
to že dokáže vláčiť za sebou
aj ten kúsok vlastného neba
ktorý mu bol pridelený
Teší ma že ešte ste nezabudli
veď každá omrvinka človečenstva
napĺňa stále skoro prázdny džbán
nesplnených snov
že jedného dňa sa tento stav
raz nečakane zmení
a z druhej strany úsmevu
sa ku mne dokotúľa
jablko
ktoré nestihli zjesť
vyhostenci z raja
Viera
Oni verili
že raz nájdu živú vodu
a zázračný kameň
schopný premeniť železo
na zlato
Snívali sa stať jedineční
Objavili toľko dobra
pre ľudstvo
že ich zásluhou posunuli dejiny
dopredu
o niekoľko stáročí
Dnes ale
nikto si už na nich
nespomína
Už napísané básne
Ako predtým
Ja netvorím
len lapám myšlienky
ktoré plávajú vo vesmíre
ako porozbíjané meteority
Zriedka sa mi podarí
chytiť aj báseň
a vtedy som šťastný
ako môže byť šťastný človek
ktorý dokázal vykonať
dobrý skutok
bez vlastného pričinenia
Lebo básnici sú len vodičmi
toho dávno napísaného
čo krúži vesmírom
a my ho nevidíme
Všetko zostane ako predtým
aj to nenahraditeľné skamenie
ale dýcha
Ty sa posúvaš zo sna
do pravého dňa
a prebúdzaš sa
v čerstvom hriechu
Nikto však skalu nezodvihne
a nepostaví sa proti osudu
Len bojazlivé nebesá sa otvorili
a pomaličky z nich vykvapkáva
ako pri stvorení sveta
podobizeň strážnych anjelov
Adama a Evy
Dúfam
Rozptylky a spojky
jedny rozlievajú svetlo
do nekonečna
iné ho zhŕňajú do pálivého bodu
odlišujú sa len tvarom
lebo hmota je tá istá
Tak to býva aj s telom žien
tá istá hmota
a predsa odlišná
Práve preto mnohí muži
musia nosiť okuliare
Už nič nezachránim
lebo nič podstatné
zachrániť sa nedá
Vytŕčam hlavu zo slov
a nenachádzam nič zaujímavé
len tie isté tvary hmoty
tie isté telesá
Ale predsa zaokrúhlený dovnútra
dúfam
Okuliare
KVAPKY
SLOV
DETSKÝ
ÚSMEV
Vyrobte si veselú morskú
hviezdičku. Predlohu si
vytlačte na tvrdý papier.
Na jednu hviezdicu budete
potrebovať 2 ks hviezdice, ktoré zlepíte nakoniec
dokopy. Hviezdici urobte oči z obalu z tabletiek
a vložte do nich guličky
čierneho korenia. Hviezdicu s očkami podlepte
druhou časťou, aby vám z
očí nevypadlo čierne korenie. Hviezdicu vyfarbite a
dokreslite tvár (ústa, nos,
obočie)
31
Download

Stiahnuť súbor