OBSAH
ÚVODNÍK
3
Dovolenky a uhorková sezóna
NAŠE LOKALITY
4
Fogaš
SPOLOČENSKÝ KALEIDOSKOP
5
Pražské folklorní dny
Dagmar Repčeková odchádza po viac ako 4 rokoch
Revista culturală lunară
Časopis je finančne zabezpečený zo štátneho
z postu veľvyslankyne SR v Rumunsku a Moldavskej republike
CIRKEV
Kultúrno-spoločenský mesačník
7
Dynamika obyčají odpustovej slávnosti u Slovákov z Bihoru
rozpočtu prostredníctvom DZSČR
a z grantu Úradu pre Slovákov
žijúcich v zahraničí
a Sălaju (odpust v Siplaku)
„... v ekonómii lásky vyhráva ten, ktorý daruje viac, než dostáva...”
Národné stretnutie rímskokatolíckej mládeže v Iaši
Revista este editată de U.D.S.C.R. şi finanţată
Pod týmto biblickým mottom sa konali III. evanjelické dni
din fondurile de la bugetul de stat şi de către
v Lučenci – Slovensko: Blahoslavený národ, ktorému
Departamentul Slovacilor din Diasporă
Hospodin je Bohom. Ž 33, 12a
de pe lângă Guvernul Republicii Slovace
Konferencia vo Veľkom Krtíši
Seniorálny konvent v Nadlaku
KULTÚRA 14
Folklórny súbor Sálašan vystupoval v Dulovciach
Stretnutie Slovákov z dvoch žúp
Redaktori: Ivan Miroslav Ambruš, Anna Rău-Lehotská,
Anna Karolína Zimbran
Sviatok Báčskeho Petrovca
Resumé v rumunčine: Anna Chişa
Oslavy v Huta Certeze
KULTÚRNE A SPOLOČENSKÉ SPRÁVY
ŠKOLSTVO Hlavná a zodpovedná redaktorka: Bianca Unc
19
20
Prázdninová slovenčina
Technický redaktor: Ján Šušlák
Jazykové redaktorky: Ľudmila Šomráková, Helena Kresová
Správca: Pavel Vilim
Universitas Matthiae Belii ešte raz potvrdila svoje
poslanie vyjadrené slovami, ktoré si dáva za motto:
Adresa redakcie:
ERUDITIO MORES FUTURUM
U.D.S.C.R.,
Leto, čas výletov a táborov
315500 Nădlac, str. Independenţei nr. 36, jud. Arad, RO.
Nadlackí žiaci na Detskej univerzite v Banskej Bystrici
Telefón: +40-257-473 006, Fax: +40-257-206 446
Ďalšie fakty o úspechoch detí z Gemelčičky
Výlet na Slovensko; Želanie
POLITICKÁ ČINNOSŤ
e-mail: [email protected]
27
Z pracovnej agendy poslanca DZSČR v parlamente
Rumunska, Adriána Miroslava Merku
REZUMAT
ŽIVOTNÝ ŠTÝL
28
31
Rodina – príchod nového člena
33
August v záhrade
KVAPKY SLOV
Anabela Kresanová: Básne
Časopis si možno objednať v redakcii
alebo v jednotlivých miestnych organizáciách DZSČR.
Stanoviská vyjadrené v publikovaných príspevkoch
Leto je tu
ZÁHRADKÁR
www.dzscr.ro (na stránke sa pracuje)
35
nemusia odrážať mienku redakcie.
Redakcia si vyhradzuje právo upravovať
a skracovať prijaté materiály.
Počítačové zalamovanie a úprava fotografií: Ján Šušlák
Foto na obálkach: Anna Rău-Lehotská
Grafický design: Anna Kalianková
tlač: S.C. Butvery Prod S.R.L. Oradea
ÚVODNÍK
Dovolenky a uhorková sezóna
Už sme žitko pokosili, pôjdeme do... Ríma. Ale samozrejme do Ríma pôjdu len tí, ktorým to finančná
prosperita dovolí, čiže veľmi málo. Zdrvujúca väčšina si ďalej zostane chváliť svoju domovinu a
uspokojí sa s porekadlom Všade dobre, ale doma najlepšie. Táto dlhodobo preverená pravda sa v čase
nezmenila, ale tu nejde o komparáciu, v ktorej zhodnocujeme a vážime hodnoty cudziny a domorodné,
tu ide o to, že každý by aspoň raz za rok mal odísť do iného prostredia, aby spoznal iných ľudí, iné
obyčaje, iné krásy. Veď vlastne len tak bude schopný ceniť si to svoje, odlišné, čo iní nemajú. Takže
práve teraz sme v tom najlepšom dovolenkovom období, keď by sme si mali dovoliť byť aj iní, nechať
prácu nabok, trocha si aj oddýchnuť. Tak by to malo byť, ale...
Na Slovensku toto obdobie nazývajú uhorkovou sezónou, keď sa nič podstatné nedeje, len uhorky
rastú. U nás, v Rumunsku, je práve teraz najväčší humbug. Ani sa dobre neskončili miestne voľby, a
naši politici bojujú o prezidentské kreslo. Nie som politikom, aby som mohol usúdiť, či je lepšia kontinuita
alebo zmena, ale myslím si, že to je lepšie, čo je lepšie pre väčšinu a nie len pre niektorých. Viem, že
ten, kto je bližšie k ohňu, sa lepšie zohreje, ale neznamená to, že tí iní musia zamrznúť. A či sa nám to
páči alebo nie, musíme uznať, že mnohí naši súpútnici životom v tomto štáte majú už zmrznuté palce
na nohách. Opatrenia spravené v Rumunsku s účelom kontroly recesie ožobračili jednoduchých ľudí,
ktorí sa modlia a hľadajú záchranu u Boha, lebo nič inšie im nezostáva. Zatiaľ sa viacero vyvolencov
slní na Karibských ostrovoch, lebo na začiatku spomenutý Rím pre nich už nič nové nehovorí. Exotické
destinácie sú oveľa lákavejšie, keď si to môžu dovoliť.
Keďže politické vrtochy nám určite nič dobrého neprinesú, zamyslime sa radšej nad našou
problematikou, ktorá nás trápi aj v tomto uhorkovom období. Odkedy sa len pamätám, stále to tak býva.
Každý rok, keď sa hovorí o budúcom rozpočte, pripomína sa finančná kríza a pri rozdeľovaní prostriedkov
sa odštipne z rozpočtu kultúry, keďže pre každý štát je prioritná ekonomická doména. Kultúra je večnou
obeťou, ktorej sa stále sľubuje, že dostane väčší krajec chleba, keď to ekonomická situácia dovolí,
ale zdá sa, že tie časy nikto nedožije. Jej význam nikto nespochybňuje, veď vo všetkých štátoch majú
ministra kultúry, ktorý ale musí vyžiť z toho, čo mu zostane, keď sa iní najedia. Ak niekedy štát nevládal
uniesť toto sladké bremeno, našli sa mecenáši, ktorí prebrali na seba časť tiaže. Dnes ich je veľmi málo.
Kultúrna depresia nášho spoločenstva je aj príčinou toho, že do popredia záujmu našich občanov sa
dostávajú spomenuté politické škriepky a umenie je len akýmsi chvíľkovým zadosťučinením. Ak pre
väčšinový národ v určitom štáte kultúra prežíva, lebo je mnohokrát sebestačná, pre národnosti ona je
obrazom kultivovanosti a zárukou pretrvania. Kultúra sú šaty, ktoré si obliekame na slávnostné dni a
práve preto nám na nich tak veľmi záleží. Slovenská a česká národnosť nezacítila uhorkové obdobie,
ale aj teraz pracuje, lebo kultúra zostáva tým ukazovateľom, na ktorom sa stavia naša budúcnosť.
Ivan Miroslav Ambruš
3
NAŠE LOKALITY
Fogaš
V bihorsko-salajskej oblasti je veľký počet malebných
si tak materinský jazyk, ako aj kultúru a tradície.
dediniek obývaných Slovákmi. Medzi ne patrí nesporne
V poslaneckom období 2008 – 2012 sa zásluhou De-
aj Fogaš (Foglaş), patriaci do obce Siplak (Suplacu de
mokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku
Barcău). Slováci prišli do tejto oblasti, do Boromlaku a Ge-
podarilo vynoviť niektoré dôležité objekty tejto lokality. Tak
melčičky, hlavne z Gemera a Zemplína okolo roku 1790
napríklad dostala ráz novosti Základná škola a škôlka,
a neskôr, v rámci vnútornej kolonizácie, osídlili Fogaš a iné
ktorú sa obyvateľom podarilo zmodernizovať. Bolo taktiež
okolité dediny. Hoci sa počet Slovákov aj v tejto lokalite
vynovené športové ihrisko. Zároveň sa začala výstavba rím-
postupne zmenšuje, tamojší Slováci sa snažia zachovávať
skokatolíckeho kostola, ktorého základy už boli postavené.
arl
4
SPOLOČENSKÝ KALEIDOSKOP
Pražské folklorní dny
V centru Prahy přitahovaly turisty i místní „Pražské
folklorní dny“.
Konaly se od 28. – 30. července 2012 a představilo se
na nich 38 hudebních a tanečních souborů ze 16 zemí
Evropy, Severní Ameriky a Asie.
Vystoupení souborů probíhalo na venkovních pódiích
v centrum Prahy na Václavském náměstí a na náměstí
Republiky.
Publikum obdivovalo bohatě vyšívané lidové kroje,
které se oblékaly vždy k určité příležitosti: na trh, do
kostela a na svatbu. Byly to originální kroje, které se
dědí z generace na generaci.
Veřejnost i zahraniční návštěvníci se mohli zaposlouchat do finských a lotyšských nostalgických písní i
žhavých tureckých rytmů.
Švýcarští muzikanti jódlovali, hráli na alpský roh, portugalský soubor zpíval písně z provincie Alentejo. Hudebníci souborů představili hudební nástroje, které vůbec
neznáme. Soubor Gaztedi z Baskicka představil flétnu
se 3 otvory txistu, ruský soubor uvedl dřevěnou trubku
„alejku“ a několik druhů balalajek, portugalští muzikanti
udivovali svou hrou na reco-reco – bambusovou trubku
s vypilovanými zářezy.
Stěžejní úlohu měl ale tanec. Soubor z Anglie tančil Morris Dancing – lidový tanec s „hudebním“ doprovodem
předmětů jako jsou tyče, dýmky i kapesníky. Andaluský
soubor Abarracín předvedl tradiční ohnivé flamengo,
hosté z Katalánska zaujali tancem Ball de Baštone,
který napodobuje činnosti rolníků ze zemědělských
usedlostí. Originální byli dudáci z Asturie. Z Rakouska
pocházel Schuhplattler, který se představil tancem
s potleskem dlaní o chodidla a stehna. Exotickými rytmy
a temperamentním tancem si pozornost všech získal
turecký taneční soubor. Belgický soubor Symbolica
zaujal moderním tancem s vlajkami.
Vystoupily i soubory národnostních menšin a etnik.
Z Kanady přiletěl soubor „Podhale „ z Francie soubor
„Wisla – Krakowjak“. Tyto soubory zachovávají a propagují lidové zvyky své původní vlasti - Polska.
Velké ovace si zasloužil moravský soubor Ratiškovská
dolina, který předvedl kroje a tance z oblasti Kyjova.
Pražské folklorní dny dokázaly, že folklor žije nejen ve
skanzenech a muzeích, ale především v lidech.
Folklorní soubory , které se svými písněmi a tanci
vystoupily, nám všem o svém regionu a o duši jejich
obyvatel řekli více, než nejlepší turistický průvodce.
Mgr. Helena Kresová
5
SPOLOČENSKÝ KALEIDOSKOP
Dagmar Repčeková odchádza po viac ako 4 rokoch
z postu veľvyslankyne SR v Rumunsku a Moldavskej republike
Na pôde Rezidencie veľvyslanectva SR v Bukurešti sa
5. júla 2012 so začiatkom o 18:00 hod. uskutočnila pri
príležitosti osláv Sviatku svätého Cyrila a Metoda aj rozlúčková recepcia, ktorá sa niesla v znamení odchodu
splnomocnenej veľvyslankyne Dagmar Repčekovej
z jej postu po takmer 4 a polročnom pôsobení v Rumunsku.
Na slávnostnú recepciu bolo pozvaných približne 1
000 hostí. Zúčastnili sa jej mnohí predstavitelia zastupiteľských úradov so sídlom v Bukurešti, taktiež poprední
predstavitelia politického a duchovného života v Rumunsku i ľudia, s ktorými Dagmar Repčeková za uplynulé roky
svojho pobytu vo vyslanej krajine spolupracovala, ale aj
privátni známi a jej blízki priatelia.
Nuncius pápežský vo svojej úvodnej reči hutne predstavil život Dagmar Repčekovej, taktiež vyzdvihol
prínos jej práce za uplynulé roky. Zároveň jej v mene
diplomatického zboru odovzdal pamätný strieborný tanier.
Veľvyslankyňa SR v Bukurešti privítala po prevzatí
daru vo svojom prejave všetkých prítomných a poďakovala sa svojim kolegom za niekoľkoročnú spoluprácu.
V prvom momente však ďakovné slová adresovala
svojej jedinej dcére Martine, ktorá bola počas celej doby
jej pravou rukou na Slovensku.
Takisto si zaspomínala na obdobie svojho rušného
pracovného pobytu v Rumunsku. V pamäti sa jej vynorili
aj nezabudnuteľné zážitky, ktoré si spolu s jedinečnými a neopakovateľnými životnými skúsenosťami
i generálne pozitívnym dojmom z Rumunska odnesie
na Slovensko.
Lenka Garančovská
Foto ZÚ SR v Bukurešti
Ing. Dagmar Repčeková
- Narodila sa 16. mája 1954.
- Vyrastala v bilingválnom (nemeckom) prostredí.
- Študovala na Obchodnej fakulte Ekonomickej univerzity v Bratislave (1980 – 1984).
- Od roku 1990 do roku 2004 pôsobila na Ministerstve hospodárstva Slovenskej republiky ako vedúca oddelenia pre krajiny
Balkánu Odboru medzinárodných vzťahov, riaditeľka odboru OECD krajín, ale pracovala aj v pozícii obchodnej radkyne na
Zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky v Nemecku (v Berlíne) a neskôr aj vo Švajčiarsku (v Berne).
- Od roku 2005 pracuje pre Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky ako riaditeľka odboru medzinárodnej ekonomickej spolupráce.
- Od 22.01.2008 do 31.07.2012 pôsobila vo funkcii mimoriadnej a splnomocnenej veľvyslankyne Slovenskej republiky v
Rumunsku a v Moldavskej republike na Zastupiteľskom úrade v Bukurešti.
- Počas svojho pôsobenia na poste veľvyslankyne SR v Bukurešti sa zaoberala predovšetkým problematikou rozvojovej
pomoci na území Rumunska i Moldavska, taktiež podporou slovenských menšín.
- Veľkú náklonnosť prejavovala aj oblasti školstva, výučbe slovenského jazyka na základných a stredných školách, ale aj
na Univerzite v Bukurešti.
6
CIRKEV
Dynamika obyčají odpustovej slávnosti
u Slovákov z Bihoru a Sălaju
(odpust v Siplaku)
Po svojom prvom článku o odpuste
v Boromlaku by som chcela v tejto tematike pokračovať. Odpustová slávnosť
zo Siplaku ma primäla rozviť túto tému.
Dlho som neváhala a začala som robiť
výskum pred touto ceremóniou, aby som
získala čím viac potrebných informácií
pre vypracovanie malého štúdia o vyvíjaní odpustovej slávnosti, o spôsobe
rozvoja tejto ceremónie a o jej vplyve na
povedomie Slovákov v bihorskej oblasti.
Otázky sa týkali aktuálneho rituálu, aj
jeho vývinu v minulosti, presnejšie až
do rokov 1940 – 1950, teda do obdobia,
ktoré si ešte udržiavajú v pamäti ľudia,
s ktorými som pracovala. Ale rozhovory
neboli dostatočné a preto som bola
veľmi pozorná aj počas svätej omše a
počas celého dňa, aby som mohla čím
lepšie spracovať informácie.
Zaujímalo ma, ako plynutie času ovplyvnilo dynamiku obyčají tohto sviatku,
lebo som si bola vedomá, že spôsob,
akým Slováci z Bihoru a Sălaju oslavujú
sviatočné dni, sa neustále mení kvôli
historickým, ekonomickým a sociálnym
faktorom.
Teda, tento rok rímskokatolícky kostol
v Siplaku mal 29. júna svoju odpustovú slávnosť. Podľa mojich výskumov
som očakávala veľký dav ľudí, ale bola
som prekvapená, že počet prítomných
veriacich bol dosť malý. „Dakedi bolo
strašňe pekňe na odpusťe, choďiľi ľuďa
ze šeckich slovenskich ďeďinoch. Prišli
aj dvanac kilometri peši s procesiu ze
Huťi, po hore, križem. Ňeplakali sa, že
je horuco, že ich boľia nohi, že su slabi.
Teras, aňi keď su tu staďe blizko, ňeidu
do kostola bo, že... čo ja vem...Viďela
si, aj teho roku jak bolo malo ľuďi, proťi
tich druhich rokoch? Aňi procesie ňeboli
aňi jedna. Ooo, uš pomali aňi ňeveďia
ľuďa čo je to procesia. Uš to strašňe za-
nahaľi.“ Dozvedela som sa, že procesie
fungujú sporadicky, ale zjednodušenou
formou, ako napríklad do Radnej alebo
do Čiernej Hory. „Teras gde ešťe sa robi
procesia? ňigďe! No... v Bistrej ešťe je,
ňeidu ľuďa peši celu cestu, ale s motorami, a už iba keď sa bližu do Bistrej,
tak nahaju si motori na konci ďeďini a
iba staďe idu peši spevajuci. No, ako
ňič, aj tak je dobre! (...) A do Radnej,
zväz každi rok komanduje autobusi pre
šecke ďeďini a po cesťe ľuďa spevaju a
modľia sa jako že idu s procesiu, maju
pripraveni aj križik. (...) Ešťe si pametam, že s tej fari gďe sa držel odpust,
boľi porichtovani ňekoľko ľuďi čo choďiľi
proťi procesii, ich privitať. Aj oňi maľi
umučeňie popripravane a keď ich čuľi z
ďaleka spevať, zvon začnul zvoňiť a oňi
išľi o proťi procesii, tež spevajuci. Keď
sa prišlo do kostola, šecke umučeňka
čo sa doňesľi s procesiu sa položili ku
7
CIRKEV
oltare. Tam každi nazeral: Ni, to je skaďe
procesia, to je velmi pekňe pripravene,
do okolo pekni venček uviti ze kvetkoch
(najkrajšie bolo z muškatoch lebo te sa
ňeoviadli tak richlo). Takže, každa procesia sa znažila žebi mala najkrajši križik.
Teras, ľuďi to zaojima, že gdo ma krajši
motor, gdo jako je vioblekani a vifinťeni“.
Tohto roku v Siplaku slávil bohoslužbu
pán farár Štefan Alberty z Viničného pri
Pezinku a bol aj hlavným kazateľom
svätej liturgie. Spoluoltárni bratia boli:
Augustín Albert - farár v Novej Huti,
Jozef Ferík - farár v Šaranoch, Jaroslav
Frnka - farár v Bodonoši, Ján Maškara
- farár v Siplaku, Anton Merčák - farár v
Boromlaku, Ján Mlynarčík - farár v Oradei, Martin Roľník - farár v Gemelčičke;
taktiež pravoslávny farár Ioan Ghiulai
poctil túto ceremóniu svojou prítomnosťou. Celkový počet prítomných kňazov
bol veľký, ako znak dobrých vzťahov
vo vnútri slovenskej rímskokatolíckej
cirkvi, ale aj ako znak dialógu s pravoslávnou vierou. „Dakedi ňechoďiľi kňazi
ze Slovenskej na odpusti, iba stu staďe,
ze druhich farnosťi. Aňi rumunski farari
ňechoďiľi ňigdaj na take slavnosťe, aňi
na ňijake. To iba teras, po revolucii, tak
choďia.“
V príležitostnej kázni farár Štefan Alberty poukázal na význam Svätej Hanny,
vybranej za patrónku tohto kostola a
známu v rímskokatolíckej viere ako
8
matka Panenky Márie.
Po ukončení tohtoročnej bohoslužby
sa záujem ľudí obrátil k stánkom, kde
si nakúpili medovníky a iné sladkosti,
pravdepodobne ako to bývalo aj v minulosti. Predpokladám, že táto obyčaj
ešte potrvá dlhý čas. Symbol medovníka zostal nezmenený: znak lásky, či to
rodičovskej alebo zamilovaných. „Každi
ľegiň musel kupiť babku z miadovňika
jeho frajerki. Aj roďičia kupovali ďeťom
miadovňiki, koňiki, srďečka, všeľijake.
To aj teras viďis ďeťi s miadovňikem isť
domu z odpustu. Aj ja to kupujem mojej
vnučki každi rok.“
Pokým zvyk kupovať medovník je stále
aktuálny, obedovať v kostolnom dvore,
na tráve, zostalo už iba spomienkou. „Po
omši, šeci čo prišli ze procesiu išli po pod
šatri si ďečo pokupiť a potom išli jesť,
každi čo si doňesol z domu (običajňe
kurča pečene, chrapľe a take ďečo). Bar
ďe blizko kostola, seďeľi v ťinku a jedľi.
(...) Ked´ sa skončilo šetko, každa procesia prišla pre umučenko, sa pomodľiľi,
spevaľi jeden verš z jednej piesňi a tak
pošli. A uš ľuďa čo bivaľi v cesťe, veďeľi,
že ma taďe prijsť procesia nazat, tak ich
čekaľi: pririchtovali vedro zimnej vodi a
ešťe čo každi mohol, dajake pampuški
alebo chrapľički. Alebo keď sa išlo na
odpust na Gemelčičku, tak tam je viac
cintoroch kolo cesti a pri každom križi na
cintore bolo pririchtovane vedro s vodu
aj pohar, lebo pri každim križu zastala
procesia, pokloňili sa tri razi s krizikem,
pomodľiľi sa a pošli ďalej. To iba v Gemelčički tak zvikľi, ale boli chvaleni zato.
(...)Gto išol s procesiu, ten običajňe aj
pošol naspeť domu tež s procesiu. Ale
gto prišol iba tak, peši alebo na vozoch,
ten zastavil sa aj pri roďiňe.“ V dnešnej
dobe zvyk robiť hostiny doma pokračuje,
s niekoľkými zmenami: počet hostí sa
zvýšil, kulinárske ponuky sa obohatili,
ale radosť stráviť čas s rodinou a kamarátmi zostala ta istá.
Samozrejme, že toto sviatočné
popoludnie sa aj teraz veľmi prežíva,
lebo je očakávané s veľkým záujmom
a s dlhým chystaním. „Bolo zvikom žebi
každa roďina si vicisťila a okaľila domi
žebi to mala pekne, lebo pridu na odpust
ľuďa iba Boh ve ze kaďe! Zato aj ďefki
si spravili nove sukňe. To aj teras je tak:
strašňe sa pripravuju šeci: jeďeňa aj
ďesaťtorake, čistotu velikansku, nove
habi a obuťia, no... každi jako može.“
Profil súčasného sveta sa neustále
mení; v tejto súvislosti rituály, ktoré boli
predmetom môjho výskumu, predkladali
osobitnú dynamiku: zánik alebo zmenu
niekoľkých obyčajov. Zvažujem, že plánovanie tejto krátkej štúdie bolo splnené,
ale ostáva ďaleko od dokončenia, túto
prácu je nutné naďalej rozvíjať.
Adriána Fúriková
CIRKEV
„... v ekonómii lásky vyhráva ten, ktorý daruje viac, než dostáva...”
Od 23. júla do 27. júla rímskokatolícka
farnosť v Alešdi žila plným dúškom pre
deti a s deťmi. Naplno tomu pomohli
misionári zo Slovenska, z kresťanskej
spoločnosti VIDES (Volontariato Internazionale Donna Educazione Sviluppo),
ktorá je pod vedením rímskokatolíckej
rehole Saleziánov. Ochota a nadšenie
slovenských misionárov prísť a šíriť
Božiu lásku presvedčila pána dekana
Petra Kubaľaka prijať ich a postarať sa
o všetky záležitosti, aby bol projekt čo
najúspešnejší.
Projekt pod názvom „Tábor“ sa niesol
v znamení témy Tajomstvá ruženca
svetla. „Hlavným cieľom tohto projektu
bolo naučiť deti, v čom spočíva modlitba
svätého ruženca. Ďalším z cieľov bolo
vysvetliť a upresniť tajomstvá ruženca
svetla...“, hovorí Janka Štefančíková.
Denný program bol zameraný tak, aby
aktivity naplnili očakávania všetkých 63
detí, ktoré sa zúčastnili tohto podujatia.
Najviac bola zastúpená interaktívna
katechéza, ktorej súčasťou boli scénky
uvádzajúce biblické príbehy. Nie v malej miere bol zastúpený aj spev, kde sa
mohli deti naučiť nové piesne a tí viac
zvedaví aj vyskúšať hru na gitare alebo
iných hudobných nástrojov. Súčasťou
denného programu boli aj rôzne spoločenské hry, icebreakeringy, prostredníctvom ktorých sa deti bližšie zoznámili.
Na stretnutiach nechýbali ani kreatívne
aktivity ako maľovanie, modelovanie,
vyrábanie náramkov, tanec a krátka
modlitba. 25. júla deti spolu s animátormi
pripravili pre rodičov malý koncert.
O všetky tieto aktivity sa dôkladne postarali animátori zo Slovenska Sr. Mária
Reháková, Sr. Mária Svoreňová, Lucia
Daňová, Janka Obalová, Lukáš Priškin.
Pomáhali im aj mladí z farnosti: Karolína
Vilčeková, Diana Blahutová, Jasmína
Bajcarová, Janka Smolenová, Ivetka
Smolenová, Šimon Koryťák a Jana
Štefančíková. Netreba zabudnúť ani
na rodičov, ktorí zohrali dosť veľkú rolu
na týchto stretnutiach a to buď priamou
spoluprácou na bežných organizačných
záležitostiach, alebo rozhodnutím nechať deti, aby sa zúčastnili na každodenných stretnutiach.
Projekt „Tábor“ sa ukončil 27. júla finálnou svätou omšou, ktorú celebroval
pre deti a rodičov dekan farnosti Peter
Kubaľak. O hudobný sprievod počas
celej svätej omše sa postarala skupina
mladých. Spev detí sprevádzala na
klavíri Janka Štefančíková a na gitare
Šimon Koryťák a Janka Obalová. Títo
mladí hudobníci zabezpečovali hudobný
sprievod aj počas celého týždňa.
Na otázku, aký význam mala pre deti a
rodičov táto séria stretnutí a čím ich obohatila, odpovedá Janka Štefančíková:
„Najskôr chcem vyjadriť úprimnú vďaku
všetkým za všetko. Tieto stretnutia mali
dosť veľký význam. V prvom rade deti
spoznali nových ľudí, nadobudli nové
skúsenosti a pohľad na vieru. V druhom
rade tak deti, ako aj rodičia mali možnosť
presvedčiť sa, že krásne dni letných
prázdnin sa dajú aj prežiť aj inak.
Každého účastníka, samozrejme,
stretnutia obohatili individuálne. Mňa
napríklad zaujala radosť malých detí.
Keď sú deti šťastné, pohľad na ne je
krajší a radosť, ktorá z nich vyžaruje, mi
dáva istotu, že je všetko pod kontrolou a
užitočné. Tu mi napadla myšlienka Phila
Bosmansa „V ekonómii lásky vyhráva
ten, ktorý daruje viac, než dostane“ a
môžem povedať, že filozofiu tejto myšlienky bolo vidieť na každom stretnutí, či
už zo strany animátorov, organizátorov
alebo priamo zo strany účastníkov.
Som rada, že celá akcia prebehla bez
akýchkoľvek komplikácií a každého
obohatila do určitej miery. Preto prosím
všetkých účastníkov o spätnú reakciu,
lebo iba analýzou toho, čo sme zrealizovali, môžeme pripraviť ešte lepšie
plány pre budúcoročné stretnutia. Svoje
nápady, otázky a konštruktívne kritiky
zasielajte na emailovú adresu [email protected] Veľmi nás to poteší
a čo najskôr odpíšeme“.
Ján Gubáni
9
CIRKEV
Národné stretnutie rímskokatolíckej mládeže v Iaši
Medzi 25. a 29. júlom sa v Iaši uskutočnila dvanásta edícia
národného stretnutia rímskokatolíckej mládeže, na ktorej sa
aj tentokrát zúčastnila skupina mladých z rímskokatolíckej
farnosti Alešd.
Pre túto udalosť a obdobie, v ktorom sa uskutočnila, je charakteristických niekoľko čŕt. V prvom rade je to obdobie, keď
všetci stredoškoláci už majú po maturitných skúškach a taktiež
aj prijímacie skúšky na vysokoškolské štúdium sú už dávno
za nimi. Ďalej sú to vysoké teploty, ktoré dávajú najavo, že
leto je tu a v neposlednom rade je to najvhodnejší čas pre
mladých, aby išli k moru alebo na vysokohorské túry. Aj napriek tomuto všetkému 2000 mladých kresťanov sa rozhodlo
prežiť v týchto dňoch jedinečnú udalosť, udalosť prekypujúcu
radosťou v metropole Moldavy.
Mottom stretnutia bol citát z listu Sv. Pavla Filipanom kap. 4.
verš 4: „Ustavične sa radujte v pánovi!“ Skúmajúc Ježišove
učenie uvedomili sme si, že na tomto stretnutí sa nám nič
neodoberá, ale naopak, môžeme prežívať opravdivú radosť.
A čo znamenalo Národné stretnutie rímskokatolíckej mládeže
pre našu mládež?
„Národné stretnutie rímskokatolíckej mládeže bolo pre mňa
fantastickým zážitkom. Bol som nadšený, že som stretol ľudí,
ktorí majú rovnaké zmýšľanie ako ja, založené na pravdách
viery. To, že som sa zúčastnil na tomto stretnutí, ma nasmerovalo k väčšiemu optimistickému zmýšľaniu a otvorenosti k
ľuďom okolo seba. Pomohlo mi, aby som mal istotu v hodnotách, ktoré sú dobré pre mňa a pre dobro spoločnosti a v
neposlednom rade, aby som bol nadšený z originálnych krás,
ktoré mi daruje Pán“, hovorí Ján Emanuel Štefančik.
Zo slov Jarky Vlasty Jablončíkovej o medzinárodnom stretnutí
rímskokatolíckej mládeže: „Táto skúsenosť zanechala v mojej
pamäti zážitok, na ktorý len tak jednoducho nezabudnem.
Okrem toho, že ma toto stretnutie posilnilo vo viere, pomohlo
mi aj zorientovať sa v katolíckych dobrovoľníckych aktivitách“.
Pre Jána Slováka toto stretnutie bolo „Prvou a nezabudnuteľnou skúsenosťou tohto druhu, ktorej som sa zúčastnil, a to od
slávnostného otvorenia až po finálnu svätú omšu, alternatívne
podujatia a diskusie v skupinkách. Našiel som tu odpovede na
mnohé otázky a spoznal nových kamarátov z celej krajiny“.
„Národné stretnutie rímskokatolíckej mládeže ma veľmi oslovilo. Chcem sa podeliť s tými, čo sa tohto stretnutia nezúčastnili,
o myšlienku, že akékoľvek ťažkosti stretávame v živote, keď
sa cítime osamelí, keď sa ocitneme v ťažkostiach a nikto nám
nepomôže, netreba zabúdať, že Boh je s nami a povzbudzuje
nás, aby sme boli šťastní“, hovorí Susana Florentina Takacs.
Z uvedených výpovedí vyplýva, že pre Boha sme tak dôležití,
že nemáme právo byť smutní. Milá mládež, preto odkazujem
na slová Sv. Pavla: „Ustavične sa radujte v Pánovi!“
Text nachádzajúci sa na webovej stránke Národného stretnutia rímskokatolíckej mládeže v Iaši z rumunčiny.
Autor textu: Jaroslav Zifceac
preložil Ján Gubani
Foto: Ján Emanuel Štefančik
10
CIRKEV
Pod týmto biblickým mottom sa konali III. evanjelické dni v Lučenci – Slovensko: Blahoslavený národ, ktorému Hospodin je Bohom. Ž 33, 12a
Tohoročné Evanjelické cirkevné dni sa konali pod záštitou prezidenta Slovenskej republiky Ivana Gašparoviča a
boli venované zahraničnej misii a pastorálnej starostlivosti
Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku
o slovenských evanjelikov v zahraničí.
Na týchto dňoch sa zúčastnilo aj vedenie nadlackej evanjelickej luteránskej cirkvi ako i spevokol Generácie. Spevokol Generácie pod vedením kantora Ondreja Porubského
docestoval do Veľkého Krtíša v piatok, 29. júna 2012 v
poobedňajších hodinách. Členovia spevokolu boli ubytovaní
po evanjelických rodinách vo Veľkom Krtíši. So spevokolom cestovali aj nasledovní presbyteri: Daniel Kelo, Milan
Krajnič, Ján Koška a náhradný kurátor Ondrej Unatinsky.
Dozorca Pavel Nagy Gyuris Krokoš, seniorálny dozorca Dr.
Štefan Kováč ako aj zborový kurátor Ondrej Uram sa spolu
s celou delegáciou zúčastnili v Lučenci na programe, ktorý
sa konal na Námestí republiky, kde bolo aj hlavné pódium.
Prvým podujatím boli otváracie služby Božie III. ECD, kde
bol kazateľom slova Božieho dištriktuálny biskup ZD Mgr.
Milan Krivda. Tiež v piatok, vo večerných hodinách sa konala
Akadémia Slovákov žijúcich v zahraničí a zahraničných hostí,
kde vystupoval aj nadlacký evanjelický spevokol Generácie.
V sobotu ráno sme všetci brali účasť v Lučenci na Námestí
republiky na hlavných službách Božích III. ECD, kazateľ
slova Božieho bol Dr. Miloš Klátik, generálny biskup ECAV
na Slovensku. Čestnú stráž počas služieb Božích zabezpečilo Ministerstvo obrany SR.
Celodenný program Evanjelických cirkevných dní bol veľmi
bohatý, účastníci mali možnosť brať účasť na všelijakých
podujatiach, ako napr. biblická hodina vedená Doc. Jánom
Grešom na tému „Hospodin je Bohom národov“, prezentácia spojena s diskusiou „Drevené artikulárne a tolerančné
chrámy na Slovensku”, ktorú uvádzala Daniela Hroncová-Fakľová, šéfredaktorka vydavateľstva Tranoscius, a.
s., prezentácia nových učebníc evanjelického a. v. náboženstva. Na diskusnom fóre „Slováci žijú aj v zahraničí”,
ktoré sa konalo v Dome Matice Slovenskej, kde referáty
predstavili Samuel Vrbovský, biskup Evanjelickej a.v. cirkvi
v Srbsku, Juraj Bálint, senior Slovenského evanjelického
luteránskeho seniorátu v Rumunsku a Rev. Dr. Dušan Tóth
z Kanady, na tomto podujatí vystupoval aj spevokol Generácie s Nadlaku.
Program bol aj pre tých najmenších a tak v priestoroch Divadla B. S. Timravy účinkovali deti CZ Bratislava-Petržalka
s muzikálom Snežienka, na námestí boli urobené tvorivé
dielne pre deti v spolupráci so Spoločenstvom evanjelickej mládeže. Výstava fotografií z humanitárnych projektov,
realizovaných v Afganistane a Kosove v spolupráci Ministerstva obrany SR a Evanjelickej diakonie ECAV a prezentácia Ekumenickej pastoračnej služby v OS SR a OZ SR.
Nadlacká delegácia sa v nedeľu do obedu zúčastnila služieb Božích vo Veľkom Krtíši, kde zvestoval slovo Božie
senior Juraj Bálint a spevokol Generácie zaspieval 3 piesne. Po kázni seniora J. Bálinta sa prihovoril aj nadlacký dozorca Pavel Nagy Gyuris Krokoš, ktorý odovzdal pozdrav
nadlackého CZ, ako aj malý darček domácim vedúcim CZ.
Počas týchto dní sme mali možnosť obohatiť si našu dušu
krásnymi duchovnými piesňami, spoznať lepšie dejiny
evanjelickej cirkvi ako aj dejiny Slovákov a naplniť naše
srdce duchom náboženskej pravdy, ktorú sme mali možnost počuť na viacerých miestach od našich duchovných.
Bc. Pavel Nagy-Gyuriš-Krokoš
foto Ing. Pavel Martinčok
11
CIRKEV
Konferencia
vo Veľkom Krtíši
V dňoch 27. až 29. júna 2012 sa vo Veľkom Krtíši konala,
v spolupráci s ECAV na Slovensku, mestom Veľký Krtíš a s
finančnou podporou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, III. konferencia slovenských evanjelikov žijúcich v zahraničí, s témou Vízia do budúcnosti – Vieme, ako a komu
odovzdáme štafetu? a v znamení slov Písma: „Neopustím
vás ako siroty, prídem k vám.“ J 14, 18. Konferencia predchádzala III. evanjelickým cirkevným dňom, ktoré sa konali
v dňoch 29. 6. – 1. 7. 2012 s tematickým a programovým
zameraním na Slovákov žijúcich v zahraničí.
Konferencie sa aktívne zúčasnili najvyšší predstavitelia
ECAV na Slovensku, Ministerstva školstva, vedy, výskumu
a športu SR, Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí, Matice
slovenskej, primátor mesta Veľký Krtíš, riaditeľ Cirkevného
odboru MK SR, predstavitelia Vydavateľstva Tranoscius,
Evanjelickej diakonie ECAV na Slovensku, Slovenskej
akadémie vied, Univerzity Komenského v Bratislave a zástupcovia slovenských evanjelických komunít i krajanských
inštitúcií pôsobiacich v zahraničí z 11 krajín sveta, ako aj
zástupcovia slovenských i zahraničných médií. Z nášho
seniorátu sa konferencie zúčastnili všetci traja duchovní:
senior Juraj Bálint, konsenior Ľudovít Bobčok a autor týchto
riadkov.
Podujatie sa zahájilo 27. júna o 19,00 hod. Službami Božími
v ev. a.v. chráme Božom vo Veľkom Krtíši, slovo Božie zvestoval Mgr. Slavomír Sabol, biskup VD ECAV na Slovensku.
V pôsobivých slovách pán biskup ubezpečil prítomných, že
ak odovzdáme štafetu našim deťom a vnukom, nemusíme
si robiť starosti o budúcnosť našej cirkvi a národa.
V dopoludňajšej časti prvého dňa prác konferencie sa
12
prihovorili hostia a boli preanalyzované závery z prvej a
druhej konferencie, ktoré sa konali v Prahe v roku 2008,
resp. v Nadlaku v roku 2010. Nasledovali referáty, ktoré
predstavili dejiny niektorých cirkví, ako aj predstavenie generálneho biskupa ECAV na Slovensku Dr. Miloša Klátika
o starostlivosti ECAV na Slovensku o súčasné a budúce
generácie slovenských evanjelikov žijúcich v zahraničí,
pričom nechýbali ani osobné správy o živote a pôsobení,
o radostiach, ale aj problémoch jednotlivých menších či
väčších spoločenstiev Slovákov evanjelikov vo svete.
Doslova napĺňajúc tému konferencie, vrcholní predstavitelia za jednotlivé krajiny predstavili víziie jednotlivých cirkví,
seniorátov a zborov Slovákov žijúcich v zahraničí: Srbsko,
Rumunsko, Maďarsko, ČR, Chorvátsko, USA, Kanada.
Zaujímavý a nanajvýš aktuálny bol referát, ktorý predstavil
senior Slovenského evanjelického luteránskeho seniorátu
v Rumunsku, na tému: Potreba zmapovania významných
evanjelických miest v zahraničí.
Ďalší projekt, na ktorom pracujú výskumníci Slovenskej
akadémie vied, Sprievodca slovenským zahraničím, predstavili Dr. Mojmír Benža a Dr. Juraj Majo, pričom vyzvali
o zapojenie a prispievanie materiálmi aj predstaviteľov
evanjelickej cirkvi v jednotlivých krajinách.
Program konferencie bol obohatený o výstavu z tvorby
dvoch zahraničných Sloveniek - Lucie Kubicovej (Taliansko)
a Viery D´Agostini (Francúzsko), ako aj o bohatý spoločenský program, predstavený v Dome kultúry pre účastníkov
konferencie a občanov mesta.
Vysoko oceňujeme aj možnosť spoločného stretnutia,
bližšieho zoznámenia sa a výmeny skúseností, vzájomných
diskusií, ktoré konferencia umožnila všetkým prítomných
predstaviteľom slovenských evanjelických spoločenstiev vo
svete, a to na pôde materskej cirkvi. Sme vďační za to, že
s Evanjelickou a.v. cirkvou na Slovensku mali naše cirkevné
zbory v Rumunsku a môžeme aj naďalej mať také úzke
spoločenstvo; nakoniec napriek príslušnosti k našej cirkvi,
ktorou je Evanjelická luteránska cirkev v Rumunsku, v rámci
ktorej smieme žiť a pôsobiť a s ktorou máme tú najlepšiu
spoluprácu, považujeme slovenskú cirkev za duchovnú
matkocirkev, nie v poslednom rade preto, že odtiaľ prišli
naši predkovia, ale aj preto, že v priebehu týchto storočí
sme dokázali s ňou udržať stále duchovné spojenie, čoho
dôkazom je aj spoločná liturgia a spoločné bohoslužobné
knihy, ktoré sa aj v našom senioráte používajú.
V závere konferencie sa malo založiť Združenie slovenských evanjelikov žijúcich v zahraničí a zvoliť vedenie
tohto Združenia, čo však nenašlo potrebnú podporu medzi
prítomnými účastníkmi stretnutia, napriek tomu, že niekoľkí
účastnící podpísali súhlas s predloženými Stanovami.
Sme vďační za toto stretnutie, za nadobudnuté poznatky,
za povzbudenie vo viere a spolupatričnosti k našej drahej
evanjelickej a.v. cirkvi, za to, že sme sa tam mohli cítiť ako
jedna početná duchovná rodina, napriek tomu, že naše
fyzické domovy delia stovky, až tisícky kilometrov.
Mgr. Juraj Dušan Vanko
foto Ing. Pavel Martinčok
CIRKEV
Seniorálny konvent v Nadlaku
Evanjelický luteránsky slovenský seniorát v Rumunsku zorganizoval 14.– 15. júla 2012, v evanjelickom kostole v Nadlaku, zasadnutie seniorálneho presbyterstva a seniorálny konvent, na ktorom sa zúčastnili aj významní hostia – biskup anglického distriktu v Evanjelickej cirkvi Missourskej synody v USA, rev. Dr. David Stechholz, rev. Dušan Tóth z Kanady a rev.
Dušan Tillinger, tiež z Kanady. Na konvente sa zúčastnili aj seniorálni funkcionári, seniorálni presbyteri a delegáti z cirkevných zborov z Nadlaku, Cipáru, Vukovej, Butínu a Moravy.
Sobotňajší program začínal rannými službami Božími, ktoré celebrovali nadlacký zborový farár, senior Juraj Bálint, farári
Mgr. Dušan Vanko a Mgr. Ľudovít Bobčok. V pokračovaní zasadalo seniorálne presbyterstvo.
Po krátkej prestávke nasledoval seniorálny konvent. Po otvorení, modlitbe a čítaní prítomných nasledovalo zvolenie
uhodnoveriteľov zápisnice a prečítanie predošlej zápisnice.
Senior Juraj Bálint prečítal správu o duchovnej činnosti v senioráte. Za vzácnych hostí sa prítomným prihovorili biskup
David Stechholz a rev. Dušan Tóth. Nasledoval príhovor seniorálneho dozorcu Dr. Štefana Kováča.
Konvent pokračoval finančnou správou, ktorú prečítala seniorálna cenzorka Corina Drieňovská.
Senior Juraj Bálint predstavil žiadosti, ktoré boli zadané písomne predsedníctvu seniorátu.
Po prediskutovaní rôznych otázok a návrhov bol konvent zakončený modlitbou.
V nedeľu sa na bohoslužbách prihovoril cirkevníkom a mal krátku kázeň aj biskup anglického distriktu v Evanjelickej cirkvi
Missourskej Synody v USA, rev. Dr. David Stechholz. Po bohoslužbách vzácni americkí hostia navštívili aj centrálne sídlo
Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku.
arl
13
KULTÚRA
Folklórny
súbor
Sálašan
vystupoval
v Dulovciach
V dedinke Dulovce z okresu Komárno prebiehali medzi
28. – 29. júlom, už po šestnástykrát, Južnoslovenské detské
a mládežnícke folklórne slávnosti.
Počas dvoch dní naplnených pestrým programom
sa na pódiu amfiteátra vystriedalo deväť folklórnych
súborov tak zo Slovenska, ako aj slovenských súborov
zo zahraničia. Milovníci ľudového umenia si mohli pozrieť
vystúpenie súborov z Kolárova, Bratislavy, Martina, Piešťan,
Duloviec, ale aj SKUS IVAN BRNJIK SLOVAK z Jelisavca
(Chorvátsko), DFS ZVONČEKY PRI SKOS v Erdevíku
(Srbsko) a FS SÁLAŠAN z Nadlaku.
Slávnosti sa konali pod záštitou prezidenta Slovenskej
republiky Ivana Gašparoviča. Hlavnými organizátormi
podujatia boli Miestny odbor Matice slovenskej v Dulovciach,
Obecný úrad Dulovce a Úrad pre Slovákov žijúcich
v zahraničí.
Akcia začínala v sobotu, 28. júla, prijatím vedúcich skupín
u starostu obce. Nasledoval krojovaný sprievod účastníkov
obcou Dulovce.
Od 19.00 na Slávnostnom otvorení 16. ročníka JDMFS
Dulovce 2012, v programovom bloku Prišli k nám, vystúpili
súbory zahraničných Slovákov a v bloku Z domoviny
vystúpili súbory zo Slovenska. Nadlacký súbor Sálašan
predstavil publiku hudobno-tanečné pásmo Detské
prekáračky.
Od 21.00, v Pozdrave Dulovciam, vystúpil FS Slnečnica
z Piešťan.
Slávnosti pokračovali v nedeľu galaprogramom Kvety
nášho rodu. Sálašan predviedol aj teraz pásmo Detské
prekáračky. Z Nadlaku vystupovalo dvadsať detí, pod
vedením Kristíny Jucanovej a v sprievode troch muzikantov.
Južnoslovenské detské a mládežnícke folklórne slávnosti,
ktoré sa už dávno stali tradičným miestom stretnutia
priaznivcov ľudovej kultúry, si aj tohto roku splnili vytýčený
cieľ – viesť deti a mládež k tomu, aby si vážili a pestovali
folkloristické tradície Slovákov a aby vzdialenosť a hranice
nechápali ako prekážky pri vzájomnom stretávaní sa,
práve naopak, aby takéto stretnutia podnecovali mladých
tanečníkov a spevákov k zintezívneniu slovenského
povedomia.
arl
14
KULTÚRA
Stretnutie Slovákov z dvoch žúp
Medzi ciele Demokratického zväzu Slovákov a Čechov
v Rumunsku patria aj prezentovanie a podporovanie kultúry a tradícií Slovákov v Rumunsku. Ich konkretizáciou boli
aj dve akcie s názvom Dni slovenskej kultúry a tradícií,
ktoré pripravili miestne organizácie DZSČR v Huta-Certeze a Boineşti. Akcie prebiehali v lokalitách Huta-Certeze
a Boineşti zo župy Satu Mare, v období 5. – 6. augusta
2012.
Týždeň pred týmito akciami bol v meste Oradea zorganizovaný seminár, na ktorom sa zúčastnil poslanec Adrián
Miroslav Merka a predsedovia župných organizácií Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku. Počas seminára boli preanalyzované aj výsledky miestnych
volieb z júna 2012.
5. augusta prebiehalo v Boineşti, za prítomnosti veľkého počtu divákov a významných hostí, folklórne predstavenie mladých Slovákov zo župy Bihor. Po oficiálnych
príhovoroch organizátorov a hostí obecenstvo obrovským
potleskom privítalo folklórny súbor Cerovina. Pomocou
krásnych slovenských ľudových tancov a piesní tanečníci
predviedli publiku kúsok zo svojich tradícií. Po predstavení
nasledovali diskusie a agapé.
6. augusta sa v rímskokatolíckom kostole v Huta-Certeze konala slávnostná liturgia, po ktorej nasledovalo,
v popoludňajších hodinách, spoločné folklórne vystúpenie
mladých slovenských tanečníkov zo župy Bihor a z HutaCerteze.
Úspech obidvoch podujatí svedčí o tom, že o akcie takéhoto druhu je zo strany slovenskej národnostnej menšiny
v Rumunsku neutíchajúci záujem a, hoci bol tohto roku len
prvý ročník slávnosti, organizátori si vyjadrili presvedčenie, že sa toto podujatie stane tradičným.
arl
(podľa informácií, ktoré poskytol Pavel Dancu,
predseda MO DZSČR v Satu Mare)
15
KULTÚRA
Sviatok Báčskeho Petrovca
Medzi 29. júlom a 5. augustom 2012 bol celý Báčsky Petrovec z Vojvodiny oblečený do sviatočného šatu. Prebiehali
totiž Slovenské národné slávnosti 2012, tohto roku už 51. ročník. Na slávnostiach sa každoročne stretávajú Slováci z celej
Vojvodiny, ale aj z Chorvátska, Maďarska, Rumunska a Slovenska.
Hoci sprievodných akcií bolo veľa už od 15. júla (Medzinárodný MTM maratón na horských bicykoloch v Šíde, vernisáž výstavy Michala Hasíka Vystrihovačky v Petrovci, Turnaj
v malom futbale o putovný pohár J. E. veľvyslanca Slovenskej republiky Jána Varšu v Laliti, otvorenie výstavy Staré
talenty a nové nádeje, premiéra divadelného predstavenia
SVD Smetiar od Mimi Cornela Branesca, v réžii Fedora Popova a iné), program slávností začínal až v nedeľu, 29. júla,
vernisážou výstavy Z klenotnice našich rodičov a pokračoval
vernisážami výstav Matici k sviatku, Rok na dedine (výstava
olejomalieb Jána Brnoliaka), Petrovské pohľady IV., výstavou k sedemdesiatke akademického maliara Milana Súdiho,
Stretnutím slovenskej mládeže.
V piatok, 3. augusta, sa doslova roztrhlo vrece iných akcií
– nasledovali ďalšie vernisáže (filatelistickej výstavy, obrazov
Jána Križana, Jána Maglovského, dokumentárnej výstavy
k 170. výročiu remeselníctva v Petrovci, výstavy insitného
maliara Jána Husárika). Bola slávnostne odhalená pamätná
tabuľa komeniológovi Dr. Jánovi Kvačalovi.
Ľudová veselica a varenie baranieho paprikáša len pridali
k dobrej nálade.
Piatkový večer doplnil vstupný program SNS v sieni Slovenského vojvodinského divadla, ktorý otvorila podpredsedníčka
Zhromaždenia AP Vojvodiny a predsedníčka Národnostnej
rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku Anna Tomanová-Makanová. Predseda Obce Báčsky Petrovec Pavel
Marčok privítal významných hostí: predsedu vlády Republiky
Srbska a ministra vnútorných vecí Ivicu Dačića, ministra kultúry a informovania vo vláde RS Bratislava Petkovića, radcu
prezidenta RS povereného oblasťou kultúry Radoslava Pavlovića, predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Igora Furdíka, veľvyslanca SR v Srbsku Jána Varšu, podpredsedu vlády AP Vojvodiny Dragoslava Petrovića a ďalších.
Nasledoval večerný program Otvorená kniha šľachetná,
počas ktorého bola predstavená kniha Slováci v Srbsku z aspektu kultúry. Podľa scenára Miliny Sklabinskej, réžie, scénografie a kostýmov Miroslava Benku a v spolupráci s Katarínou Mosnákovou a Martinom Prebudilom sa na scéne
vyzdobenej jablkovým motívom nádherne striedala slovenská ľudová hudba s populárnou hudbou, rockom, husľovým
sólom, úryvkami z detských hier a divadelných predstavení.
Program bol venovaný výhercom kultúrnych a umeleckých
súťaží.
Príjemná atmosféra navodená kultúrnym programom pokračovala na ihriskách ZŠ Jána Čajaka, v sprievode folklórneho
súboru Mladosť z Banskej Bystrice, ktorý vystúpil s programom 50 rokov Mladosti – pocta Dolnej zemi. V tomto súbore
tancujú aj dvaja Nadlačania – Dorin Popa a Dušan Stratinský.
V sobotu boli podujatia doplnené ďalšími: futbalovým
a basketbalovým turnajom, detskou módnou revue a výsta16
KULTÚRA
vou starých hračiek... Klub drobnochovateľov zasa pripravil
súťaž vo varení zajačieho paprikáša.
V sieni SVD medzičasom prebiehalo slávnostné zasadnutie Zhromaždenia Matice slovenskej v Srbsku a vo veľkej sieni Obce členky Asociácie slovenských spolkov žien po krátkom hudobnom programe komorného zboru Musica viva prezentovali publiku svoju najnovšiu vydavateľskú činnosť, a to
obsiahlu knihu Slováci v Srbsku z aspektu kultúry, knihu receptov Takto to chutí po petrovsky, dve najnovšie knižky Viery
Benkovej, knihu Jarmily Hodoličovej Chrestomatia slovenskej
vojvodinskej literatúry pre deti Medovník, ako aj ďalšie knižky,
ktoré uzreli svetlo sveta za posledný rok. Prezentáciu otvorila predsedníčka asociácie Viera Miškovicová, prihovorili sa
predsedníčka Matice slovenskej v Srbsku Katarína Melegová
Melichová a predseda Obce Báčsky Petrovec Pavel Marčok.
Zatým nasledovalo v tej istej sieni Stretnutie slovenských
dolnozemských učiteľov, na ktorom brali účasť, okrem slovenských pedagógov z Vojvodiny, aj učitelia z Maďarska
a Rumunska. V úvode stretnutia predsedníčka Osvetovej komisie Matice slovenskej v Srbsku Anna Medveďová privítala
účastníkov. Nasledovali učiteľské porady doplnené hudobnými vsuvkami. V závere stretnutia boli viacerým pedagógom
udelené ocenenia za zásluhy. Prvému podpredsedovi Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku Pavlovi
Hlásnikovi bol udelený Ďakovný diplom za účasť v podujatiach a za poskytnutú pomoc v organizovaní slávností.
Súbežnou akciou bol Jarmok umenia, ktorý sa už tradične
koná na Ulici maršala Tita. Návštevníci jarmoku mali na výber široký sortiment ľudových výrobkov – nádherných výšiviek a bohato zdobených krojov, sklenených, porcelánových,
kožených, keramických, drôtených či slamených výrobkov,
bižutérií, hračiek... K tomu dobroty pre všetkých labužníkov
– klobásky, kapustnicu, zákusky, medovníčky, cukrovinky,
medovinu, domáce víno. Nadlacký stánok ponúkal kupujúcim
výšivky Jána Keleša a najnovšie knižné vydania Vydavateľstva Ivana Krasku.
Jarmok si aj tohto roku prišli pozrieť motocyklisti zo Slovenska, takže v tom istom čase aj jarmočníci mohli obdivovať ich
silné motocykle.
Na jarmočnom javisku zatiaľ vystupovali Folklórny súbor
Mladosť, Folkloristi Ipľa, Spolkári z Dobanoviec, ako aj miestni speváci a hudobníci.
Sobotňajší program oficiálne ukončil na ihriskách ZŠ galakoncert folklórnych súborov Z matkinho náručia, ale dobrá
nálada pokračovala skoro celú noc na diskotéke či v miestnych baroch a iných zábavných podnikoch.
Posledný deň slávností, nedeľný, začal slávnostnými
bohoslužbami v evanjelickom chráme Božom, kde okrem
miestneho farára Juraja Nímeta sa prítomným prihovoril aj
biskup Slovenskej evanjelickej augsburského vyznania cirkvi
v Srbsku, Samuel Vrbovský. Zvyšok dňa sa niesol hlavne
v pretekárskom duchu: súťažili rybári, stolní tenisti, poľovníci,
šachisti, futbalisti. Zatiaľ mali slovenskí novinári svoje každoročné zasadnutie.
Slávnosti končili galakoncertom detských folklórnych súborov Červená čiapočka a kysáčskym divadelným predstavením Hugo Karas.
Aj tohtoročné Slovenské národné slávnosti boli vydareným, nezabudnuteľným kultúrno-spoločenským podujatím,
za čo patrí veľká vďaka všetkým organizátorom.
Anna Rău-Lehotská
17
KULTÚRA
Oslavy v Huta Certeze
Zvesť, že folklórny súbor Cerovina bude vystupovať v Boineşti a v Huta Certeze, župa Satu Mare, mi spôsobila veľkú radosť, lebo tento zájazd mal byť mojou
prvou príležitosťou navštíviť Slovákov v tejto oblasti. Teda v nedeľu 5. augusta
sme sa vydali na cestu smerom do Satu Mare. Po trojhodinovom cestovaní vo
veľkej horúčave došli sme do dedinky Boineşti -náš prvý cieľ-, presnejšie ku rímsko-katolíckemu kostolu, kde boli zhromaždení viacerí Slováci, aby nás privítali.
Po občerstvení studenou vodou a predjedlom, pristúpila som k staršiemu
pánovi a moja zvedavosť začala zo mňa syčať: ako sa menuje, v ktorom roku
je narodený, odkiaľ pochádzajú tamojší Slováci, koľko Slovákov žije v dedine
Boineşti atď. Ako pán Michal Zvaleny, jeden z najstarších Slovákov z dediny, so
mnou prehovoril pár slov, hneď som si všimla jeho silný východniarsky prízvuk.
A dobre som uhádla, lebo v súlade s rozprávaním jeho rodičov, Slováci z okolia
Košíc a Popradu „tu prišľi s proseciu do Bixadu, ľebo uš maľi rodzinu ve Huta
Certeze. Vidzeľi, že tu bula dobra žem, šlifki, jabluka, tak kupili ši od židoch žem
a tu zostaľi.” Dozvedela som sa históriu jeho rodiny, pozval ma k sebe domov a
pyšný ma predstavil manželke ako Slovenku. Spolu mi ukázali svoje gazdovstvo a
pán Michal mi prezradil, že „mam veľa žemi, aľe mam aj šesť kosi doma a jeden
mladi... ledvo sa trima za mňu kedz košim!“
Musím poznamenať, že náš rozhovor priniesol obom veľkú radosť: ja som
stihla urobiť krátky výskum o Slovákoch v tejto časti Rumunska a pán Zvaleny
mal možnosť zdieľať s niekým svoje skúsenosti hovoriac v slovenčine -svojom
materinskom jazyku.
Jeho informácie boli doplnené pánom Ondrejom Zvalenym, predsedom miestnej
organizácie DZSČR Boineşti, v úvode umeleckého programu nášho súboru. Teda
prví Slováci z Janovíc, Abrahámovíc, Vrbova, Popradu a Sabinova sa usadili na
kraji dediny začiatkom 20. storočia (1902-1912). Dnes v Boineşti žije 32 slovenských rodín, ktoré sú hrdé na svoju národnosť.
Počas vystúpenia si to mohol všimnúť každý z nás, lebo diváci boli pozorní a
radi sledovať naše folklórne predstavenie. Večerali sme všetci spolu v kostolnom
dvore. Na rozlúčku nám domáci „šumne zašpivali” starodávne čardáše a srdečne
nás pozývali aj na budúce k nim.
Program nášho zájazdu pokračoval v Huta Certeze, kde domáca mládež nás
privítala tradičnou rumunskou hudbou z pásma Oaş. Naše prvé stretnutie sa pomaly premenilo na malý tanečný dom, v ktorom sme sa my, členovia folklórneho
súboru Cerovina, naučili rumunské tance z regiónu Oaş. Keď sa hudba vymenila
za bihorský slovenský čardáš, my sme prebrali rolu učiteľov, lebo mládež z Huta
Certeze mala záujem o naše slovenské tance a tak zábava veselo trvala neskoro
do noci.
Sviatok Premenenia Pána sme oslávili v rímskokatolíckom kostole z Huta
Certeze. Na bohoslužbu sme sa dostavili oblečení do krojov, takisto ako väčšina
prítomných veriacich. Domáci pán farár nám dal možnosť zaspievať dve sväté
piesne a pomodliť sa hlavnú modlitbu kresťanov, samozrejme v slovenčine.
Popoludní sme oslavovali Deň Slovákov z Huta Certeze v Dome kultúry. Akciu
poctili svojou prítomnosťou hostia z politického kruhu: pán Adrian Miroslav Merka-poslanec v parlamente Rumunska a zároveň predseda DZSČR-, pán senátor
Tiberiu Guntner, pán Nicolae Semeniuc-zástupca zväzu Ukrajincov-, pán Nicolae
Decsei-zástupca židovskej obce-, pán Arpad Csehi –podpredseda krajskej rady
Satu Mare-. Zo strany DZSČR boli prítomní aj: pán František Merka, pán Paul
Dancu, pán Ondrej Zvaleny a pán Felician Man. Po krátkom príhovore pána Adriana Miroslava Merku náš súbor predstavil svoj folklórny program zo Zemplína
a domáca mládež ukončila akciu spevom a tancom z regiónu Oaş. Organizátori
nás ocenili tradičným koláčom a diváci potleskom.
Jedným z najkrajších zážitkov, ktoré mi tento zájazd ponúkol, bol moment, v
ktorom jeden dedo sa k nam priblížil a so slzami v očiach nám povedal: „Felicitări!
voi încă vă păstraţi tradiţiile tăuţeşti! Noi ne-am pierdut limba! Păcat! că doar şi
noi suntem slovaci!” (Gratulujem! Vy si ešte uchovávate slovenské tradície! My
sme si stratili jazyk! Škoda! lebo aj my sme tiež Slováci!)
Adriana Furiková
18
KULTÚRNE A SPOLOČENSKÉ SPRÁVY
Kultúrne a spoločenské správy
V týždenníku Slovákov v Maďarsku
Ľudové noviny z 12. júla 2012, v článku Obhajoba hrášku v Bystrej, sa píše
o divadelnom tábore pre žiakov základných škôl, ktorý sa konal po 19-raz a na
ktorom sa zúčastnili aj nadlackí žiaci, na
základe medzinárodnej dohody, už po
štvrtýkrát. Žiakov Školského strediska
Jozefa Gregora Tajovského v Nadlaku
sprevádzal učiteľ geografie Marián
Berci. Podujatie zorganizovalo divadlo
Vertigo v hoteli Biela medvedica v Bystrej (Slovensko), od 25. júna do 1. júla.
Ten istý týždenník Ľudové noviny,
z 19. júla 2012, publikuje článok Evy
Patayovej Fábiánovej Deň Slovákov
v Maďarsku v Bakoni. Oslavy prebiehali
7. júla za prítomnosti 300 Slovákov z celého Maďarska a viacerých hostí, medzi
ktorých patril aj prvý podpredseda Demokratického zväzu Slovákov a Čechov
v Rumunsku Pavel Hlásnik. V tom istom
čísle, v článku Slováci zo zahraničia na
III. evanjelických cirkevných dňoch, je
zaznamenaná aj prítomnosť seniora
Juraja Bálinta, ktorý prezentoval v rámci
tohto podujatia závery z II. konferencie
slovenských evanjelikov žijúcich v zahraničí prebiehajúcej v Nadlaku v roku
2010.
7. augusta 2012 sa stretli členovia
Literárneho spolku Ondreja Štefanka
na mimoriadnom zasadnutí, kde bola
uvedená najnovšia kniha nášho mladého spisovateľa Daniela Rău, Ceasul al
şaselea. Všetkým prítomným členom
spolku autor venoval knihu s autogramom. V rámci stretnutia čítal zo svojich
najnovších básní Pavel Husárik.
Vydavateľstvo Ivana Krasku v Nadlaku
publikovalo Malý kalendár nadlackých
záhradkárov na rok 2012. Hlavným
a zodpovedným redaktorom kalendára
je Pavol Bujtár. Ak minuloročné kalendáre boli menej zamerané na záhradkársku činnosť, tentoraz je uverejnená
kniha naozaj typickou publikáciou pre
záhradkárov, z ktorej sa čitatelia môžu
dozvedieť o rôznych chorobách rastlín
a stromov, ako aj o spôsobe ich liečenia. Ako to uvádza predseda spolku
nadlackých záhradkárov Pavol Bujtár
v správe o činnosti spolku, „našou úlohou je pomôcť, poradiť, ale pritom sa aj
učiť od iných“. Ročenka má aj prílohu
fotografií z viacerých minuloročných
aktivít spolku.
V rámci Slovenských národných slávností, ktoré sa konali začiatkom augusta
v Báčskom Petrovci v Srbsku, prebiehalo aj tradičné Stretnutie slovenských dolnozemských učiteľov. V úvodnom slove
predsedníčka Osvetovej komisie Matice
slovenskej v Srbsku Anna Medveďová
zdôraznila, že „tieto naše stretnutia,
verím, svedčia o tom, že si aj my, tu
prítomní, už roky rozumieme.“ V rámci
podujatia odznel aj príspevok Bianky
Unc a Pavla Hlásnika: Organizácie
z Rumunska, ktoré sa venujú výchove
a vzdelávaniu v slovenskom jazyku,
ktorý prezentoval prvý podpredseda
DZSČR a predseda SEK Pavel Hlásnik.
Referáty, ktoré odzneli na stretnutí, boli
publikované v spoločnom zborníku.
Vo Vydavateľstve Ivana Krasku
v Nadlaku vyšla kniha Ranná rosa, ktorej autorom je Štefan Dováľ. V knižke
je zoskupená rukopisná pozostalosť
nášho slovenského spisovateľa. Krátky
dodatok o autorovi, ktorý nás nečakane
opustil v plnom tvorivom eláne, napísal
Ivan Miroslav Ambruš.
Kalendár zostavili členovia
Spolku záhradkárov v Nadlaku.
Rubriku zostavili arl a ami
19
ŠKOLSTVO
Prázdninová slovenčina
Od 24. do 30. júna 2012 sa jedenásti žiaci Školského strediska
Jozefa Gregora Tajovského v Nadlaku zúčastnili kurzu Slovenčina
na každý deň a slovenské reálie, organizovaného Centrom ďalšieho vzdelávania Univerzity Komenského.
Prostredníctvom kurzu sa účastníci zdokonaľovali v slovenskom
jazyku zábavnou formou, rozšírili si vedomosti o histórii, kultúre a
súčasnosti vybraných miest, v ktorých žili alebo pracovali významné
osobnosti Slovenska. Taktiež si zúčastnení mladí ľudia zvýšili sebavedomie a sebahodnotenie a upevnili si geografické vedomosti
o Slovensku.
Kurz bol určený pre žiakov vo veku 15 až 18 rokov. V rámci
kurzu bolo vytvorených 45 štipendijných miest, ktoré boli financované Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR. Doprava
účastníkov kurzu bola hradená zo sponzorských zdrojov a čiastočne
z osobných nákladov.
Nadlackí žiaci si priniesli domov príjemné zážitky, nové vedomosti a dobrý pocit z toho, že chvályhodne reprezentovali Slovákov
z Rumunska.
Kurz Slovenčina na každý deň a slovenské reálie prispel k zvýšeniu národného povedomia mladých Slovákov žijúcich v zahraničí.
Zaznamenala akz
Foto: Adela Suchanská, X-C
Dojmy jedného z účastníkov tohto kurzu, Ervina Schäfera:
Kurzu Slovenčina na každý deň pre žiakov stredných škôl,
žijúcich mimo hraníc Slovenska, sme sa zúčastnili aj my, žiaci
Školského strediska Jozefa Gregora Tajovského v Nadlaku, a to:
Patricia Bálintová, Kristína Hekľová, Bianka Máziková, Cynthia Orságová, Anka Pavelková, Adela Suchanská, Juraj Bálint, Alen Gondek,
Rómeo Karkuš, Alen Kováč a Ervin Schäfer. Spolu s nami sa tohto
kurzu zúčastnili aj žiaci z Maďarska, Rakúska, Srbska a Ukrajiny.
V prvý deň, aj keď v spoločnosti kvapiek dažďa, sme navštívili
Bratislavu. Očarila nás svojou dobre zachovalou architektúrou z
minulých storočí, ale aj vedeckým centrom Atlantis. V nasledovný
deň sme sa vydali na cestu do Mýta pod Ďumbierom. Cestou sme
sa zastavili pri mohyle Milana Rastislava Štefánika, v jeho rodnom
dome v Košariskách a taktiež sme navštívili aj Bojnický zámok.
V tretí deň na nás čakalo mesto Martin, dedina Vlkolínec a Banská
Bystrica. Vo štvrtý deň sme mali naplánovaný návrat do Modry Harmónie. Cestou sme ale navštívili ďalšie banské mesto a to Banskú
Štiavnicu. V piatok po vyučovaní sme navštívili Modru, rodný dom
Ľudovíta Štúra. V posledný deň nám organizátori pripravili voľnejší
program. V doobedňajších hodinách sme sa zúčastnili výletu na
hrad Červený kameň a poobede športových súťaží.
Všetko má začiatok, ale aj koniec. Výnimkou nebol ani tento
kurz. Koniec nastal v nedeľu, keď sme sa rozlúčili s novými, ale
aj starými kamarátmi, s Modrou, so Slovenskom a každý sme sa
navrátili domov, do svojej krajiny. Tento kurz prináša pre nás krajanov mnoho benefitov, hlavne po jazykovej stránke, a nie len. Preto
touto cestou by som sa chcel poďakovať všetkým tým, ktorí nám
umožnili zúčastniť sa tohto kurzu, a to organizátorom a sponzorom.
Text a foto E.S.
20
ŠKOLSTVO
Universitas Matthiae Belii ešte raz potvrdila svoje poslanie vyjadrené
slovami: ERUDITIO MORES FUTURUM
Metodické centrum Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, vo svojich
rozvíjajúcich sa aktivitách, má za cieľ
pomôcť svojim krajanom žijúcim v
zahraničí nielen kurzami pre učiteľov
slovenského jazyka a literatúry a odborných predmetov, ale i organizovaním
viacerých foriem aktivít pre mládež a
deti. Metodické centrum rozširuje aktivity predovšetkým obsahom, ktorý deťom
doplní možnosti vzdelávať sa a taktiež
im umožní skvalitnenie komunikácie v
rodnom slovenskom jazyku.
Jedna z aktivít, na ktorej sa zúčastnili
žiaci VI. triedy Školského strediska J.
Gregora Tajovského v Nadlaku v období
od 7. - 15. júla je i Letná škola ľudových
remesiel.
Na rozdiel od predošlých dvoch rokov,
sa Letná škola ľudových remesiel tohto
roku nekonala v Banskej Bystrici, ale
v Látkach pri Hriňovej. Je to nádherné
prostredie v nadmorskej výške 950 m v
okrese Detva.
Aktivity počas školy remesiel boli realizované v oblastiach: textilné techniky,
drotárstvo, pletivá, košíkárstvo a maľba
na sklo. Jednotlivé skupiny boli vedené
odbornými lektormi - remeselníkmi.
Títo mali vopred pripravené zaujímavé tematicky zamerané aktivity, ktoré
oslovili hneď z prvého dňa tak deti ako i
pedagógov. Tradičné remeslá sa stávajú
zaujímavými nielen pre detských účastníkov, ale i pre učiteľov, ktorí tu získané
vedomosti odovzdávajú ďalej žiakom vo
svojich domovských krajinách a preto
sa aj oni zapojili aktívne do práce od
samého začiatku.
Letná škola ľudových remesiel je
zaradená medzi aktivity financované
Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a
jej účastníkmi tohto roku boli žiaci a
pedagógovia z Chorvátska, Maďarska,
Poľska, Rumunska, Srbska a Ukrajiny.
Naši, z Rumunska, sa prihlásili na dve
remeslá: dievčatá na textil a chlapci na
drotárstvo. Šikovné ruky dievčat dokázali stvoriť z textilných odpadov puzdro
na mobilný telefón, vankúšik na stoličku,
bábiku, naučili sa batikovať šatky a tašky
z ľanového plátna vyzdobili prírodnými
farbami rastlín podľa vlastného vkusu
doteraz im neznámou technikou.
Drotári si najprv usvojili techniku narábania so špicatými kliešťami, plochými
so zúbkami i bez zúbkov, s kliešťami s
okrúhlymi čeľusťami, čiže volútkami.
Keď sa naučili ako si treba pripraviť
drôt pred spracovaním, pustili sa do
roboty. Najprv začali robiť očká, eská,
slimáčiky, šišky a potom konštrukciu z
rôznych druhov drôtu. Tak sa pomaly
zrodili srdiečka, ktoré zdobili flitrami a
korálkami, potom myšky, košíčky alebo
misky, ozdoby do kvetináčov a nakoniec
priam drôtové kvety.
Zhotovené práce boli vystavené v
recepčnom priestore hotela Royal a
vyhodnotené Dr. Zuzanou Drugovou,
hlavnou organizátorkou tohoročnej Letnej školy ľudových remesiel, ktorá zároveň blahoželela deťom, pedagógom,
lektorkám a poďakovala sa všetkým za
ústretovosť.
Organizátori Letnej školy ľudových
remesiel a Letnej školy ľudového tanca,
ktorá sa odohrávala súbežne, sa postarali i o relaxačné chvíle účastníkov. Títo
sa zúčastnili najprv na 47. folklórnych
slávnostiach pod Poľanou na Detve, kde
si pozreli program zahraničných Slovákov na tému: NÁVRATY - pocta Jaroslavovi Ševčíkovi a časť galaprogramu
Keby rôčky stáli...
V programe vystupoval i Folklórny súbor
Sálašan pod vedením Kristíny Jucan.
Tiež za relaxáciu môžeme považovať
orientačnú súťaž, ktorá sa odohrávala
v lese a na ktorej sme dostali pochvalu
za čestnosť, ale sme sa umiestnili len
na štvrtom mieste za Ukrajinou, Chorvátskom + Rakúskom a Poľskom.
Záverečný program účastníkov Letnej
školy ľudových remesiel a ľudového
tanca sa konal v Hriňovej, kde remeslá
znovu vystavili svoje práce a tanečníci
zatancovali, čo sa počas týždňa naučili.
Všetci boli dobrí, ale naší „sálašania“
a ich kolegovia z Limbory ukázali, že
ich oprávnene môžeme zaradiť medzi
profesionálov.
Anna Chişa
21
ŠKOLSTVO
Leto, čas výletov a táborov
V období 25.07 – 3.08.2012, 27.
príšerky, Stavanie súsoší z piesku,
žiakov zo Školského strediska Jozefa
Netradičná olympiáda a pod. Po-
Gregora Tajovského v Nadlaku, pod
obedia navliekli na seba moderné
učiteľským dozorom Anny Karolíny
spoločenské hry, ako: Ubongo alebo
Dováľovej a Alžbety Medovarskej,
Carcassonne.
prežili nezabudnuteľné chvíle v tá-
Skvelým programom podfarbené
bore Kunovská priehrada, pri Senici.
dni letného tábora boli korunované
Prioritu na listine účastníkov mali
rôznymi večierkami, ako: spoznávací
deti, ktorým osud nedoprial oboch
večierok, táborová svadba, súťaž
rodičov, deti pochádzajúce z rodín z
talentov, grilovanie, tanečný maratón,
finančnými ťažkosťami a žiaci, ktorý
miss a mister tábora a rozlúčkový
v školskom roku 2011 – 2012 dosiahli
večierok, na ktorom sa odohralo aj
dobré výsledky v učení. Takýmto
hodnotenie súťaží. Posledný večer
spôsobom mali možnosť prvýkrát
sa uzavrel vylievaním sĺz, lebo medzi
spoznať krajinu svojich predkov.
deťmi sa uzavreli pekné priateľské
Okrem detí z Nadlaku v tábore boli
prítomné aj deti zo Slovenska. Všetci
vzťahy.
Počas dní strávených v tomto tábo-
účastníci tábora boli rozdelení do šiestich skupín, ktoré so
re, deti mali možnosť spoznať aj niektoré krásy materskej
svojimi vedúcimi pripravovali rôzne súťaže.
krajiny. Obrovským zážitkom bola návšteva jaskyne Driny
Žiaci boli ubytovaní v novozrekonštruovanom rekreačnom
stredisku, ktoré ponúka mnoho atrakcií. Pri chate je piesková pláž, ako pri mori, kde naši žiaci mali pozvoľný vstup
do vody, ktorý bol bezpečný aj pre neplavcov.
Vďaka aktivitám, ktoré sa odvíjali každý deň, chvíle strá-
(kde prebiehali dni sokoliarov), hradu Červený kameň,
Trenčianskeho hradu, Bradla a hvezdárne v Sobotišti.
Za dni strávené v Kunovskom tábore sa nadlackí žiaci
vďačia ľuďom s veľkým srdcom zo Slovenska, ktorí im tento
tábor finančne zabezpečili.
vené v tomto tábore boli popretkávané kreativitou a dobrou
náladou. V rámci táborového programu deti si tu zahrali:
Akz
Mokasín telegraf, Závod slonov, Hra na náhodu, Kunovské
Foto: osobný archív
22
ŠKOLSTVO
Nadlackí žiaci na Detskej univerzite
v Banskej Bystrici
Na pôde Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, 14.
júla 2012 otvorilo Metodické centrum pre Slovákov žijúcich
v zahraničí a zahraničných študentov, v rámci svojich letných aktivít pre zahraničných Slovákov, ďalší ročník Detskej krajanskej univerzity.
Tohto roku sa na Detskej krajanskej univerzite zúčastnilo
38 žiakov 2. stupňa základných škôl s vyučovacím jazykom slovenským a 5 dospelých z Maďarska, Poľska, Rumunska, Srbska, Ukrajiny a jedna účastníčka z USA. Z Rumunska sa podujatia zúčastnilo sedem žiakov pod pedagogickým dozorom profesora zemepisu Mariána Berciho.
Medzi ciele tejto letnej aktivity patria spoznávanie prírody, histórie a tradícií Slovenska, stretnutie významných
slovenských osobností, športové súťaženia.
Každý deň podujatia sklboval dopoludňajšiu prednáškovú časť s popoludňajšou praktickou časťou. Organizátori
pripravili žiakom zaujímavé prednášky o ľudových hudob-
ných nástrojoch a slovenskej ľudovej rozprávke, o histórii
Banskej Bystrice a politike v súčasnej Európe, o prírode
Slovenska, lesníctve a lesníckom skanzene, štiavnických
tajchoch, náučnom chodníku Malachov atď.
Účastníci detskej univerzity sa s rozprávkovými postavičkami a ich domčekmi potom stretli naživo v Habakukoch, pracovali v teréne, kúpali sa v jazere i na kúpalisku,
navštívili historickú radnicu a vytvorili si Detský parlament.
Obdivovali krásu Banskej Bystrice a Banskej Štiavnice,
prešli sa Malachovským chodníkom a previezli sa na čiernohorskej železničke.
Detská krajanská univerzita sa ukončila slávnostnou
promóciou v historickej radnici, ale spomienky na krásne
chvíle budú ešte dlho ostávať v pamäti každého účastníka.
arl
foto Lýdia Danielová a Kristína Došniaková
23
ŠKOLTVO
ĎALŠIE FAKTY
O ÚSPECHOCH DETÍ Z GEMELČIČKY
Illéšová a Kristína Heckelová.
V dvadsiatom prvom ročníku súťaže
podujatí Básne pre dušu, ktoré zorga-
Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám
nizovalo združenie občanov ZHODA v
Súťaž sa niesla v duchu odkazu
rád Slovensko, ktorá má aj kategóriu
Dome QUO VADIS v Bratislave. Deti
Jána Berkyho Mrenicu st., husľového
pre zahraničných účastníkov, sa v pr-
prednášali poéziu Milana Rúfusa. Han-
virtuóza, ktorý povedal: „Deti moje, ne-
vej dvanástke, spomedzi 91 zaslaných
ka a Milan sa tu prezentovali ako víťazi
prišli sme na zem len tak na špacír, ale
prác žiakov - Slovákov zo zahraničia
súťaže POCTA MAJSTROVI, ktorú sme
preto, aby sme po sebe zanechali stopu
umiestnili aj ôsmaci Hanka Zetochová a
zorganizovali s finančnou podporou
a dali svojej existencii zmysel. Posúvať
Milan Mareček. Získali čestné uznanie,
MŠVVaŠ SR v Gemelčičke začiatkom
veci dopredu. Ja nie som konštruktér,
vecné ceny, ale najväčšou odmenou
decembra 2012.
neviem stavať domy, katedrály, ani
pre zahraničných výhercov bol pobyt
Ďalším očakávaným úspechom bolo
vymeniť žiarovku, ale robím to, čo mi
na Slovensku, ktorý organizoval a hradil
ocenenie Hanky Zetochovej v súťaži
káže moje vnútro. Robím kumšt, ktorý
Úrad pre Slovákov žijúcich v zahrani-
HODŽOV NOVINOVÝ ČLÁNOK 2012
bude žiť ďalej v rodine a v krajine, ktorú
čí. na tému: Ako môže dať človek svojej
mám neskonale rád.“
Usporiadateľmi súťaže sú Minister-
existencii zmysel. 5. ročník celosloven-
Jeho dcéra Anina Botošová sa na
stvo školstva, vedy, výskumu a športu
skej literárnej súťaže so zahraničnou
slávnostnom vyhodnotení súťaže
SR, Ministerstvo kultúry SR, Matica
účasťou je pre žiakov a študentov
vyznala: “Veľmi pekne ďakujem or-
slovenská, Jazykovedný ústav Ľ. Štúra
základných a stredných škôl vo veku
ganizátorom za krásne podujatie, na
SAV, Spolok slov. spisovateľov, SPN -
13 až 15 rokov. Súťaž organizuje ZŠ
ktorom som mala možnosť byť dnes Mladé letá, s. r. o., Štátny pedagogický
Milana Hodžu s MŠ Škarniclova 1 v
prítomná. Mať pocit, že je tu všade
ústav a Úrad pre Slovákov žijúcich v
Bratislave s Ústavom politických vied
cítiť odkaz blízkeho človeka, ktorým
zahraničí. Súťažné práce posudzavalo
SAV a Národným osvetovým centrom
bol môj otecko Ján Berky Mrenica, je
15 porotcov a ako každý rok bol vydaný
v rámci Dní Milana Hodžu. Hanka
balzamom na duši. Keď pozerám na
zborník ocenených prác.
získala neočakávane prvé miesto v
prítomných tu v sále, cítim, že ste si
Slávnostného vyhlásenia výsledkov
kategórii zahraniční účastníci. Delila
toto podujatie zobrali za svoje, veď ctiť
a oceňovania víťazov sa tentokrát zú-
sa oň s Martinom Menďanom z Iloku
si tradície otcov, starých mám, múdrych
častnil aj prezident SR Ivan Gašparovič.
v Chorvátsku. Čestné uznanie získali
ľudí je česť a oslava národa, ktorý si ctí
Počas pobytu v Bratislave sa ocenení
zo zahraničia Sandra Cinkocki z Iloku
tieto hodnoty.
Hanka a Milan spolu so svojím malým
v Chorvátsku a študenti z Rumunska
Dnes je na podujatí vnuk Milana
spolužiakom zo škôlky Dáriusom Co-
z Lýcea Jozefa Gregora Tajovského v
Hodžu. Rozprával krásne po slovensky,
nearikom z Gemelčičky zúčastnili na
Nadlaku: Anna Mária Šinková, Milena
hoci jeho domovinou je krajina za mo-
24
ŠKOLSTVO
rom – Amerika. Dokázal však, že návrat
bardov, akými v predchádzajúcich ro-
Obohacuje to nás dospelých, ich spo-
ku koreňom je mu sebevlastný.
koch bol Milan Hodža, poet Milan Rúfus
lužiakov, ktorí sa môžu pokúsiť sami
Vážení prítomní, dovoľte mi poďa-
a ďalší, patril aj môj otecko Ján Berky
napísať to svoje. To, čo vnímajú, vidia
kovať učiteľkám a učiteľom, ktorí svoje
Mrenica, ktorého životnú filozofiu žijem
po svojom, svojsky, možno inak ako my.
povolanie berú ako poslanie, na ich
aj ja, jeho dcéra. Vravieval nám: “deti
To, čo vyviera z ich srdca. Lebo nie slo-
pleciach je výchova mladej generácie,
moje, žite tak, aby ste pochopili, že na
vá, vety, štylisticky dokonalé súvetia či
ktorá nesmie zabúdať na to, odkiaľ po-
tomto svete sme si rovní, len pozerať
príbehy, ale hĺbka, význam slov poteší,
chádzame. Nesmie si nectiť materinský
na seba sa musíme otvoreným srdcom
zaujme, nadchne, osloví.
jazyk, lebo je to jazyk našich mám a ja
a ľudskou dušou.“
Erika Fajnorová,
sa nehanbím tu pred všetkými povedať,
Vďaka všetkým organizátorom súťaží
že ten náš jazyk slovenský je krásny,
za to, že deti, ktoré ešte len poznávajú
hosťujúca učiteľka v Gemelčičke
ľubozvučný, spevný...
svet, sa môžu vysloviť, písať o tom, čo
a štatutárny zástupca Z. O. ZHODA
je pre nich a z ich pohľadu podstatné.
foto: Ľudovít Pomichal
Som veľmi šťastná, že medzi tých
Dojmy účastníkov výletu:
Výlet na Slovensko
V júni som bol na výlete na Slovensku.
Bol som tam s mojou spolužiačkou
Stretol som sa tam aj s pánom Ivanom
teli až do soboty rána. Keď sme sa ráno
Gašparovičom, prezidentom Slovenskej
zobudili, šli sme navštíviť našu pani uči-
republiky, ktorý tiež bol na podujatí.
teľku slovenčiny, potom sme recitovali v
Ankou Zetochovou, ktora tiež vyhrala
Na druhý deň ráno sme išli do Slo-
centre Bratislavy básne Milana Rúfusa.
súťaž. Keď sme došli na Slovensko po
venského národného múzea v Brati-
Večer sme boli na dňoch Petržalky, kde
dlhej únavnej ceste z Rumunska (trvala
slave, do prírodovednej časti, kde sme
koncertovala aj známa skupina Alfavil.
6 hodín), pekne nás privítali zamest-
videli mnoho druhov vypchatých zvierat.
Večer ukončili pekným ohňostrojom. V
nanci Úradu pre Slovákov žijúcich v
Navštívili sme aj Devínsky hrad, kde
nedeľu sme odišli domov aj my.
zahraničí a ubytovali nás v hoteli Bôrik,
sme sa dozvedeli veľa zaujimavostí o
Na tomto výlete bolo výborne. Cítili
ktorý mal priamy výhľad na Bratislavu,
Devíne. Naspäť do Bratislavy sme sa
sme sa dobre a boli by sme radi, keby
Dunaj, až do Rakúska.
plavili loďou po Dunaji.
sme si takýto výlet mohli zopakovať aj
Na druhý deň sme cestovali do No-
Po tomto výlete začali odchádzať
vých Zámkov na odovzdávanie cien
všetci ocenení účastníci súťaže zo šty-
súťaže ‘’PREČO MÁM RÁD SLOVENČI-
roch krajín mimo Slovenska. Náš výlet
Milan Mareček
NU, PREČO MÁM RÁD SLOVENSKO”.
predsa ešte neskončil. Ostali sme v ho-
foto Erika Fajnorová
nabudúce. Ďakujeme.
25
ŠKOLSTVO
Želanie
Verili ste, že keď z neba padá hviezda,
to, čo si vtedy prajete, sa vám naozaj
splní? Mali by ste veriť, naozaj! Ja som
si priala, verila, a splnilo sa mi to, po čom
som túžila.
Raz, v jeden jarný podvečer, som sedela
na lavičke pod našou veľkou rozkvitnutou čerešňou a pozorovala som nebo.
Pozerala som a odivovala ho, aké je
nekonečné svojimi hviezdami. Zrazu
som si všimla, že na oblohe sa niečo pohlo. Bola to hviezda. Padajúca hviezda.
Prišlo mi na um, že si treba niečo priať.
Priala som si, aby som tohto roku mohla
ísť na Slovensko. Kto by sa bol nazdal,
že tá malá hviezdička splní moje veľké
prianie.
Onedlho sme mali v škole na slovenčine
napísať niečo na tému Prečo mám rád
slovenčinu, prečo mám rád Slovensko. Každý napísal niečo, prečo má rád
slovenčinu, ale ako najlepšia práca bola
vyhodnotena moja, Martinova Račiakova
a Milanova Marečekova. Tie potom poslali na súťaž na Slovensko. Nie o dlhý
čas mi pani učiteľka Erika Fajnorová
oznamila, že si pôjdem na Slovensko pre
cenu, lebo som sa umiestnila a dostala
čestné uznanie v štvrtej kategórii. Aj
Milan mal to isté ocenenie ako ja.
Keď som počula, že idem na Slovenko,
išla som sa zblázniť od radosti. Srdce mi
silno bilo v hrudi. Od radosti. Keď som
prišla domov, naši boli na mňa veľmi
pyšní. Asi dva týždne pred odchodom
na Slovensko som už veľmi nechcela
ísť, lebo som sa bála dlhej a únavnej
cesty. Pani učiteľka Erika ma nakoniec
presvedčila a som im za to vďačná.
Celou cestou na Slovensko som spala a
na ušiach som mala sluchátka s pesničkami. Keď sme prišli na Slovensko, tak
som z auta nevládala ani vstať. Bola som
celá dolámaná z cesty. Zaparkovali sme
auto pred luxusným päťhviezdičkovým
hotelom Bôrik. Ubytovanie, stravu a výlety pre žiakov zo zahraničia zabezpečil
Ůrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí.
Recepční boli veľmi milí. V izbe bolo
veľmi pekne. Boli tam dve mäkučké postele. Ubytovaná som bola s dievčaťom z
Chorvátska. Tá bola tiež milá, len vedela
tak inak po slovensky ako ja.
26
Večeru sme mali vynikajúcu, ale nevládala som ju celú zjesť. Každé jedlo bolo
dobré, či raňajky, či obed, či večera.
Na druhý deň ráno sme cestovali do
Nových Zámkov na odovzdanie cien.
Najprv sme išli položiť vence k soche
Antona Bernoláka. Potom bol program
a odovzdávanie cien, kde boli všetci organizátori súťaže. Podujatia sa zúčastnil
aj prezident Slovenskej republiky Ivan
Gašparovič. Ocenení dostali diplom a
balík, v ktorom boli darčeky. Taška, prívesky na mobil, rozprávkové knižky,...
Obedovali sme v Nových Zámkoch. Boli
švédske stoly, takže každý si vybral čo
chcel a koľko chcel. Potom sme sa zastavili pozrieť si Vodný mlyn v Kolárove
a vrátili sme sa naspät do hotela.
Na druhý deň sme išli do Slovenského
národného múzea. Bolo tam veľmi pekne. Potom sme išli na deň otvorených
dverí do Prezidentského paláca. Ivan
Gašparovič, jeho manželka aj iné známe
osobnosti rozdávali svoje fotky a na nich
svoje podpisy. Vtedy som sa odfotila aj
na policajnej motorke. Mala som oblečenú požičanú neprestrelnú vestu a v
rukách som mala naozajstný granát.
Potom sme išli loďou na hrad Devin.
Bolo tam veľmi krásne. Plavba na lodi,
to je taký super pocit, že sa nedá ani
opísať. Z hradu bolo vidieť do Rakúska,
na Dunaj aj na rieku Moravu, ktorá do
neho vteká pod skalným bralom. Na
hradnom dvore bola jedna veľmi, ale
veľmi hlboká studňa. Do tej studni sa s
pohárom liala voda a kým nebolo počuť,
ako voda spadne na dno, tak si človek
mohol priať niečo, čo sa mu určite splní.
Dúfam, že aj to moje želanie sa niekedy
splní.
Po večeri som išla s pani Erikou na prechádzku po Bratislave. Boli sme aj na
Bratislavskom hrade. Ten je obnovený a
preto je veľmi pekný. Na druhý deň sme
sa museli všetci rozlúčiť s hotelom, lebo
sme mali odísť domov. Ja som ešte domov nešla, lebo som mala recitovať poéziu Milana Rúfusa na podujatí Básne
pre dušu, ktoré zorganizovalo Združenie
občanov ZHODA v QUO VADIS. Okrem
mňa recitoval aj Milan Mareček a malý
chlapček z našej škôlky - Dárius Kone-
arik. Keď som odrecitovala báseň, išli
sme aj s mojim strýkom na Dni Petržalky,
kde koncertovali rôzne skupiny. Odtiaľ
mám jeden super smiešny zážitok, ale
ten nejdem teraz rozoberať.
Prenocovala som u môjho strýka. Na
druhý deň ma doviezol do Auparku. Tam
som sa stretla s pani Erikou, lebo ona
nás mala priviezť naspäť. Strýko mňa aj
Milana zobral aj do reštaurácie, ktorá je
vysoko nad mostom. Je odtiaľ nádherný
výhľad na celú Bratislavu. Tú reštauráciu
volajú UFO, lebo aj vyzerá ako ufo.
Na aute som sa viezla po všetkých štyroch mostoch v Bratislave. Všade, kde
som bola, bolo nádherne. Keď sme sa
vracali domov zo Slovenska, v Budapešti sme sa fotili na námestí hrdinov, aj
pred ZOO a v mestskom parku. Zastavili
sme sa aj v McDonalde a dali sme si
zmrzlinu. Bolo mi veľmi ľúto, že som
sa už musela vracať domov. Tak veľmi
by som tohto roku chcela ešte ísť na
Slovensko...
Pred tým, ako som mala ísť na Slovensko, písali sme my, ôsmaci, vlastne
iba ja a Jarka Šuľanová, lebo ostatní si
nenapísali úlohu, článok na tému Ako
môže dať človek zmysel svojej existencii. Môj článok pani Erika poslala
do súťaže na Slovensko. Odvtedy som
pozorovala večernú oblohu a znovu som
videla, ako hviezda odlieta. Želala som
si, aby som vyhrala prvé miesto a išla
zas na Slovensko.
Asi pred dvoma týždňami mi poštárka
priniesla veľkú obálku. V nej som mala
diplom za prvé miesto. Keď som videla,
že mám prvé miesto aj v žurnalisticke
súťaži Ako môže dať človek zmysel
svojej existencii, tak som skoro vyletela
z kože od radosti. Takže ako vidíte, už
druhýkrát sa mi splnilo želanie. Ale ešte
nie úplne, lebo neviem, či pôjdem na
Slovensko alebo nie.
Takže rada odo mňa je, aby ste verili
svojim snom, a aby ste si ich začali plniť
tak, ako ja. Keď som chcela ísť na Slovensko, písala som na súťaž, ako som
najlepšie vedela. Veru, hovorím vám:
Verte, že sa vám splní to, čo si prajete.
Hanka Zetochová, Gemelčička
POLITICKÁ ČINNOSŤ
Z pracovnej agendy poslanca DZSČR v parlamente Rumunska,
Adriána Miroslava Merku
V dňoch 02. 08 – 03. 08 2012 v kúpeľnom stredisku
a o parlamentných voľbách;
Felix prebiehalo zasadnutie Koordinačného výboru DZSČR.
◘ politická činnosť poslanca v parlamente Rumun-
Program stretnutia bol rozdelený na dve časti a to:
ska. Adrián Miroslav Merka rozprával o nových zákonoch,
prvý deň (02.08.) členovia Koordinačného výboru vycesto-
o spôsobe, akým boli schválené a taktiež o tom, ako sa
vali do Novej Huty, kde navštívili školy, kostol a boli prijatí
Rumunsko dostalo k novej vláde.
u primátora lokality. Na druhý deň (03. 08) sa odohralo
zasadnutie, v rámci ktorého boli prediskutované nasledovné
predstavil konklúzie rokovania s prefektom župy Bihor. Bol
body:
prediskutovaný Zákon poľovačky a ochrany poľovníckeho
◘ poslanec DZSČR v parlamente Rumunska
◘ výsledky miestnych volieb - predstavitelia každej
fondu číslo 407/2006 ohľadom povinností správcov poľov-
župy prezentovali situáciu danej župy a taktiež argumen-
níckych fondov, majiteľov poľnohospodárskych a lesných
tovali pozitívne/negatívne výsledky. Taktiež v rámci tohto
kultúr i majiteľov domácich zvierat pri zabraňovaní škôd;
bodu bol predstavený konkrétny priebeh volieb;
◘ termíny a názory k ustáleniu programu prípravy
volieb predstaviteľa do parlamentu Rumunska. V decembri
◘ rôzne – každá Miestna organizácia DZSČR
dostala/dostane pre svojich predstaviteľov tričká s logom
DZSČR.
v každej Miestnej organizácii DZSČR budú zorganizované
zasadnutia, v rámci ktorých sa bude diskutovať o miestnych
Zaznamenala akz
27
REZUMAT
EDITORIAL
Concediile și sezonul
castraveților
Articolul semnat astfel de Ivan Miroslav Ambruš ne sugerează că în timpul
concediului de vară fiecare dintre noi ar
trebui să ajungă să cunoască valorile și
frumusețile naturale ale altor țări, oamenii
din acele țări, ca să poată aprecia pe
urmă ce este mai frumos la noi decât la
alții, cu ce ne putem mândri noi, cu ce
suntem superiori altora. Perioada aceasta a verii, când în politică nu se întâmplă
nimic substanțial, slovacii o numesc sezonul castraveților. La noi, în România,
în această perioadă, în loc de vacanță,
este cel mai mare scandal politic. Cei
aleși în organele locale și județene nici
nu s-au instalat bine și politicienii noștri
de la nivelul superior au și declanșat lupta
pentru fotoliul prezidențial.
Luptele politice, cu siguranță, nu ne
aduc nimic bun nouă, ne amintesc doar
de criza financiară, de bugetul sărac al
statului din care pentru cultură rămâne
tot mai puțin.
Depresia culturii societății noastre face
ca arta să rămână doar o satisfacție de
moment. Dacă cultura majoritarilor se
menține oricum, e de la sine înțeles,
dar cea a minoritarilor, dacă nu-și poate
îmbrăca haina de sărbătoare, nu are
garanția durabilității.
Minoritățile slovacă și cehă nu cunosc sezonul castraveților, ansamblurile
noastre cu toate componentele lor se
pregătesc și acum și ne asigură viitorul
reprezentându-ne la diferite manifestări.
VIAȚA RELIGIOASĂ
Dinamica obiceiurilor la sărbătoarea hramului la slovacii din Bihor
și Sălaj - Adriana Furiková
A. Furiková și-a propus să facă
cercetări legate de sărbătoarea hramului
la bisericile romano-catolice din județele
Bihor și Sălaj.
În prezentul articol ea povestește cum
s-a desfășurat sărbătoarea hramului la
Suplacul de Barcău cândva și ce a mai
rămas din obiceiurile de altădată acum.
Anul acesta ceremonia religioasă la
Suplacul de Barcău a fost oficiată de
preotul Štefan Alberty din Viničné, loca-
28
litate aflată lângă Pezinok, Slovacia. La
ceremonie a asistat un mare număr de
preoți atât catolici, cât și ortodocși, ceea
ce înseamnă că între reprezentanții celor
două religii există respect și colaborare,
spune autoarea articolului.
În trecut astfel de sărbători nu
se puteau concepe fără standurile cu
dulciurile tradiționale precum turtă dulce
în formă de păpuși, căluți, inimioare și altele. Cu astfel de ocazii feciorii le dăruiau
o inimioară fetelor de care erau interesați.
Acum, acest obicei, ca multe altele, a
dispărut. S-a păstrat totuși obiceiul ca
de sărbătoarea hramului oamenii să
primească musafiri în casă curată și să
îmbrace haine noi, de sărbătoare.
În economia dragostei câștigă
acela care dăruiește mai mult decât
primește este ideea lui Phil Bosmans
pe care Janka Štefančíková, una dintre
realizatoarele proiectului Tábor o citează
în cuvântul său la încheierea misiunii în
România.
De la Ján Gubani aflăm că Parohia
Romano-Catolică din Aleșd a fost gazda,
unui grup de misionari din Slovacia care
au realizat proiectul Tábor cu tema Tainele mătăniilor. Scopul principal urmărit
a fost să-i învețe pe cei 63 de copii în
ce constă rugăciunile sfintelor mătănii.
Programul zilnic a fost completat de
prezentarea scenelor biblice, învățarea
de cântece și chiar inițiere în cântatul la
chitară sau pian.
În cadrul programului distractiv copiii
s-au integrat bine în jocurile de echipă,
au desenat, au modelat, au dansat. Activitatea s-a finalizat printr-un program
comun pentru părinți și cu o slujbă religioasă celebrată de decanul parohiei,
Peter Kubalák.
Întâlnirea națională a tineretului
romano-catolic de la Iași s-a înfăptuit
între 25 - 29 iulie a. c. Aceasta a fost a
douăsprezecea ediție a unei asemenea
întâlniri la care anul acesta a participat
tineretul aparținător Parohiei RomanoCatolice din Aleșd.
Despre eveniment Jaroslav Zifceak scrie că întâlnirea celor 2000 de
tineri creștini în plină vară la Iași a fost
binevenită și a avut un motto luat din
Epistola lui Pavel către Filipeni care sună
astfel: Bucurați-vă întru Domnul!
Și cei prezenți s-au bucurat într-adevăr
și mărturisesc:
J. E. Štefančík spune că întâlnirea aceasta l-a orientat spre o gândire optimistă și
deschidere față de oameni.
Vlastei Jablončíková întâlnirea i-a întărit
credința și a orientat-o în desfășurarea
activităților voluntare creștine.
J.Slovák a găsit răspunsuri la mai multe
întrebări ce-l frământau.
S. F. Takács a reținut că nu trebuie să
disperăm atunci, când suntem singuri și
neajutorați, căci și în astfel de momente
Dumnezeu ne este alături.
Despre Zilele evanghelice de la
Lučenec scrie N G K P
Zilele evanghelice din anul acesta
s-au desfășurat sub egida președintelui
Republicii Slovace, Ivan Gašparovič și au
fost dedicate misiunii pastorale a bisericilor evanghelice lutherane din Slovacia
și din afara țării.
La aceste zile au fost prezenți și
reprezentanții Parohiei Evanghelice din
Nădlac împreună cu Corul generațiilor
sub conducerea cantorului Ondrej Porubský.
Membrii corului au fost cazați în orașul
Veľký Krtíš, unde s-a desfășurat și
conferința organizată cu ocazia Zilelor
evanghelice, iar programul festiv s-a
desfășurat la Lučenec. Aici, în cadrul
ceremoniei religioase, în prima zi a rostit
Cuvântul Domnului episcopul districtului
Mgr. Milan Krivda și în a doua zi Dr. Miloš
Klátik, episcopul general al parohiilor
evanghelice din Slovacia.
Programul întins pe parcursul
celor două zile a fost foarte bogat: ore
biblice, prezentări de biserici construite
din lemn pe teritoriul Slovaciei, prezentări
de manuale de religie. La casa Matica
slovenská s-au prezentat referate pe
tema Slovacii trăiesc și în afara Slovaciei. La această acțiune s-a prezentat cu
lucrarea sa și Juraj Bálint din Nădlac.
În timpul petrecut în mijlocul evanghelicilor slovaci din Slovacia ai noștri
și-au îmbogățit sufletul nu numai cu cântecele religioase, ci și prin cunoștințele
din istoria religiei evanghelice.
Legat de evenimentul de mai sus
Mgr. Juraj Dušan Vanko scrie articolul
Conferința de la Veľký Krtíš
Parohia Evanghelică din Veľký
Krtíš a organizat a III-a Conferință a
REZUMAT
evanghelicilor slovaci cu sprijinul financiar al Departamentului pentru Slovacii din
Diasporă cu tema: Viziune în viitor - Știm
cum și cui predăm ștafeta?
La conferință au participat cei mai
înalți reprezentanți ai bisericii evanghelice de confesiune lutherană din
Slovacia, reprezentanți ai Ministerului Învățământului, Științei, Cercetării
și Sportului din Republica Slovacă,
reprezentanți ai Departamentului pentru
Slovacii din Diasporâ, reprezentanți de
la Matica slovenská, reprezentanți ai
comunităților evanghelice din unsprezece state și alte personalități.
Senioratul nostru evanghelic a fost
reprezentat de seniorul Juraj Bálint,
conseniorul Ľudovit Bobčok și Mgr. Juraj
Dušan Vanko.
Referatele prezentate în prima
parte a zilei de 28 iunie s-au axat pe
retrospectiva asupra primei și celei de-a
doua conferințe desfășurate la Praga și la
Nădlac. Următoarele referate au analizat
istoria unor comunități evanghelice.
Episcopul general al Bisericii Evanghelice de confesiune lutherană din Slovacia,
Dr. Miloš Klátik a prezentat un material în
care a vorbit despre grija bisericii pentru
generațiile actuale și viitoare de evanghelici slovaci în Slovacia și în lume.
Pe tema prestabilită au mai vorbit reprezentanții senioratelor și ai
comunităților bisericești din Serbia,
România, Ungaria, Republica Cehă
Croația, USA, Canada. Interesant și de
actualitate a fost referatul prezentat de
seniorul Juraj Bálint care a vorbit despre
necesitatea cartografierii principalelor
centre evanghelice din lume.
Programul a fost îmbogățit printr-o
expoziție a două slovace din diasporă și
printr-un program cultural.
Apreciem faptul că am putut să
ne întâlnim la conferință cu slovacii
evanghelici din lume, că ne-am apropiat
tocmai pe pământul țării-mamă, încheie
J. D. Vanko.
Rubrica aceasta se încheie cu o
consemnare despre Conventul senioral
de la Nădlac - arl
Senioratul evanghelic lutheran
din România a organizat între15-16 iulie
2012 la Biserica Evanghelică din Nădlac o ședință presbiterială și conventul
senioral la care au fost prezenți oaspeți
de seamă precum: episcopul districtului
sinodial Missouri din SUA, reverendul
Dr.David Stechholz, reverendul Dušan
Toth și reverendul Dušan Tillinger, amândoi din Canada. Au fost prezenți și presbiterii delegați de la comunitățile bisericești
din Nădlac Țipar, Vucova, Butin, Morava.
După citirea raportului financiar de către
Corina Drienovsky și a cererilor adresate
Conventului, celor prezenți le-au vorbit
musafirii.
Întâlnirea s-a terminat cu vizitarea sediului central al UDSCR.
DE LA CORESPONDENȚII NOȘTRI
Comandantul pompierilor din Nădlac, Ján Roszkos ne-a trimis un articol
intitulat:
Un gest umanitar față de Asociația
Pompierilor Voluntari din Nădlac din
partea Societății Falck Fire Services
SRL
Autorul articolului mărturisește că
rareori întâlnim oameni care ne impun
respect și recunoștință. Un asemenea om
s-a dovedit a fi directorul Societății Falck
Fire Services SRL, domnul Jan Jeno,
care a aflat de pompierii nădlăcani de
la Monika Krajčik, o nădlăcancă care nu
și-a uitat locul natal, chiar dacă trăiește
departe de el. Ea a mijlocit prin această
societate un ajutor substanțial pentu
pompierii nădlăcani constând în donația
unei autospeciale de pompieri, echipamente și căști necesare voluntarilor.
Societatea Falck a fost înființată
în anul 1906 și în prezent are 16000
de angajați în douăzeci și două de țări.
Este cea mai mare societate în domeniul
acordării pimului ajutor în Uniunea Europeană și în paza contra incendiilor în
lume. Din anul 2008 societatea are sediul
și la București și școlarizează pompierii
voluntari.
Pentru ajutorul acordat îi mulțumim
atât directorolui Jan Jeno, cât și Monicăi
Krajčik care nu ne-a uitat, încheie corespondentul nostru Ján Roszkos.
CULTURĂ
Informația receptată de arl de la
Paul Dancu confirmă că UDSCR sprijină
cultura și tradiția slovacilor din România
manifestate prin diferite forme.
Între 5 - 6 august a. c. au fost organizate
Zilele culturii slovace la Huta - Certeze
și Boinești, jud. Satu Mare. Cu această
ocazie la Boinești după programul religios
a evoluat și ansamblul Cerovina. Tinerii
bihoreni au prezentat publicului o picătură din tradiția locului și au avut mare
succes la prima ediție a acestei festivități.
Atât organizatorii cât și ceilalți prezenți
și-au exprimat încrederea în organizarea
și în viitor a zilelor culturii slovace.
Ansamblul folcloric Sálašan a
evoluat la Dulovce - a aflat redactoarea
noastră arl
În partea de sud a Slovaciei în
28 - 29 iulie deja a 16-a oară s-au ținut
festivitățile folclorice ale copiilor și tineretului. La Dulovce, lângă Komarno
au venit în aceste zile ansambluri de
dansuri populare slovace din Kolárovo,
Bratislava, Martin, Piešťany, dar și din
Jelisavec (Croația), Erdevik (Serbia) și
Nădlac (România).
Organizatorii principali ai acțiunii au fost
Matica slovenska din Dulovce, Primăria
Dulovce și Departamentul pentru Slovacii
din Diasporă.
Programul din prima zi a avut două
părți: Prišli k nám (Au venit la noi) și Z
domoviny (Cei de-acasă). Ai noștri, de
data aceasta trupa mică a ansamblului
Sálašan, au prezentat programul Detské
prekáračky.
Cei douăzeci de copii au fost pregătiți de
Cristina Jucan.
ȘCOALĂ
Elevii nădlăcani la Universitatea
copiilor din Banská Bystrica -arl
Începând cu 14 iulie Centrul
Metodic a organizat pentru slovacii din
diasporă Universitatea copiilor. Aceasta este una din activitățile de vară ale
Universității din Banská Bystrica organizată deja periodic de câțiva ani la
care participă copiii din școlile generale
slovace din Ungaria, Polonia, România,
Serbia și Ucraina.
Scopul acestei activități este cunoașterea
naturii a istoriei și tradițiilor Slovaciei,
întâlnirea cu personalitățile din diferite
domenii, concursuri sportive.
29
REZUMAT
La această ediție elevii prezenți au
aflat la ce instrumente muzicale populare
au cântat slovacii cândva, au cunoscut
lumea basmelor populare făcând o vizită
interesantă la Habakuky, au vizitat vechea primărie unde și-au format propriul
parlament. Au mai vizitat orașele Banská
Bystrica și Banská Štiavnica.
Cu siguranță elevii rămân cu
amintiri plăcute după cele câteva zile
petrecute aici.
Universitas Mathiae Belii a confirmat încă o dată că misiunea sa este
de a fi ERUDITIO MORES FUTURUM
- achisa
Centrul Metodic al Universității
Matej Bel din Banská Bystrica își lărgește
permanent activitățile mai ales prin
conținut dând astfel copiilor posibilitatea
să se instruiască și să-și cultive o exprimare calitativă în limba maternă slovacă.
O asemenea activitate la care au participat cei șapte elevi din clasa a VI-a de la
Grupul Școlar J. G. Tajovský din Nădlac
între 7 - 15 iulie a fost Școala de vară a
meseriilor populare.
Această formă de activitate a fost
organizată anul acesta la Látky, lângă
Hriňová.
Domeniile abordate aici au fost: tehnici
textile, împletituri din sârmă, împletituri
din nuiele, pictură pe sticlă. Aceste meserii tradiționale devin din ce în ce mai
interesante și atractive atât pentru copii,
cât și pentru însoțitorii lor.
Școala de vară a meseriilor populare este integrată între activitățile
finanțate de Ministerul Învățământului,
Științei, Cercetării și Sportului din Republica Slovacă.
Participanții din anul acesta au fost copiii
și pedagogii lor din Croația, Ungaria, Polonia, România, Serbia și Ucraina.
Ai noștri și-au ales două meserii, fetele au învățat să împletească diferite
șnururi, din deșeuri textile au confecționat
pernițe, păpuși și prin metoda baticării
și-au împodobit sacoșele din pânza de in.
Băieții la rândul lor au învățat să mânuiască diferite feluri de clește și cu ajutorul lor au modelat sârma dând naștere
inimioarelor, coșulețelor, șoriceilor,
podoabelor de pus în glastre sau chiar
florilor din diferite feluri de sârme, toate
împodobite cu mărgele și paiete.
La urmă toate lucrurile
confecționate au fost expuse în foaierul
hotelului Royal și evaluate de principala
30
organizatoare a Școlii de vară, Dr. Zuzana Drugová.
Alte fapte despre succesul copiilor din Făget - Erika Fajnorová
La cea de-a douăzeci și una ediție
a concursului De ce îmi place limba slovacă, de ce îmi place Slovacia, la care
participă și elevii din afara Slovaciei, au
fost trimise anul acesta 91 de lucrări. Dintre acestea, cele ale elevilor din clasa a
VIII-a Hanka Zetochová și Milan Mareček
din Făget au primit mențiuni materializate
în obiecte și o ședere de câteva zile în
Slovacia.
Cei care au organizat această
formă de concurs au fost Ministerul
Învățământului, Științei, Cercetării și
Sportului din Republica Slovacă, Matica
slovenská, Institutul lingvistic Ľudovit
Štúr, Asociația Scriitorilor Slovaci, Editura Mladé letá, Institutul Pedagogic de
Stat și Departamentul pentru Slovacii din
Diasporă.
La anunțarea festivă a rezultatelor și înmânarea premiilor a participat
și președintele Republicii Slovace, Ivan
Gašparovič.
Impresiile despre cele trăite în Slovacia
cu această ocazie Hanka Zetochová
le descrie în articolul Želanie (Dorință)
publicat în revista noastră.
CALEIDOSCOP
Mgr. Helena Kresová ne scrie că
între 28 - 29 iulie 2012 centrul Pragăi i-a
atras atât pe localnici, cât și pe turiști prin
Zilele folclorice ale Pragăi.
În cele trei zile pe scenele amplasate în Piața Václav și Piața Republicii
s-au perindat 38 de formații artistice de
muzică și dansuri populare din 16 țări din
Europa, America și Asia.
Publicul praghez a admirat în aceste zile
broderiile deosebite ale originalelor costume populare ale dansatorilor, costume
purtate cu ocazia diferitelor momente din
viața popoarelor ca de exemplu: costume
purtate la piață, la biserică sau nuntă.
Spectatorii au putut să savureze muzica
nostalgică finlandeză și ritmul fierbinte al
turcilor, sunetul cornului din Alpii elvețieni
și corul portughez din provincia Alentejo.
Muzicanții au prezentat înstrumente muzicale mai puțin cunoscute în
această zonă, de pildă rușii au cântat la
trompeta din lemn alejka și la balalaică;
bascii s-au prezentat cu flautul cu trei
deschizături și trompeta confecționată
din bambus.
La fel de atractive au fost dansurile cu
bastoanele, pipele și batistele ale celor
din Anglia, flamengo din Catalania, dansul cu stegulețe ale belgienilor, dansurile
în ritmuri exotice și altele.
La Zilele folclorice ale Pragăi au
evoluat și formațiile minorităților precum
și ansamblurile cehilor din diasporă.
Toți cei care s-au prezentat prin
cântec sau dans au transmis spectatorilor mai mult decât ar fi putut spune un
însoțitor priceput, este părerea corespondentei noastre.
DIN AGENDA DE LUCRU A LUI
A. M. MERKA
akz a consemnat activitatea deputatului UDSCR în Parlamentul României,
în același timp și președintele UDSCR.
Președintele UDSCR a convocat
Comitetul coordonator la Băile Felix
pentru a analiza rezultatele de la ultimele
alegeri. Reprezentanții fiecărui județ au
argumentat atât rezultatele pozitive cât și
cele negative obținute la alegerile pentru
funcțiile locale și județene.
Membrii Comitetului coordonator au discutat și pe marginea pregătirii programului de alegere a reprezentantului nostru
în Parlamentul României. În acest sens
s-a stabilit ca problema să fie discutată
în prealabil în fiecare organizație locală.
Președintele a anunțat Comitetul
că reprezentanții fiecărei organizații locale vor primi tricouri cu logo-ul UDSCR.
De pe poziția de deputat în Parlamentul României A. M. Merka a adus
la cunoștință celor prezenți noile legi
care au fost adoptate în ultima vreme și
a prezentat modul în care noua putere a
ajuns la guvernare.
Parlamentarul nostru a prezentat cu
această ocazie și concluziile tratativelor cu prefectul jud. Bihor referitoare la
aplicarea Legii 407 / 2006 care reglementează modalitatea de acordare a
despăgubirilor cauzate de calamitățile
naturale. Este vorba de distrugerile recoltelor provocate de animalele sălbatice
din jud. Bihor.
A rezumat Anna Chişa
ŽIVOTNÝ ŠTÝL
Rodina – príchod nového člena
Od prvej chvíle, keď manželia zistia,
rytmus sa od základu zmení, lebo die-
zásadná životná skúsenosť, je príle-
že sa stanú rodičmi, začnú hýriť rados-
ťatko má svoje pravidlá. Spí a zobúdza
žitosťou na sebapoznanie, opätovné
ťou a netrpezlivosťou. Študujú knihy,
sa v čase, ktorý nemá nič spoločné
nájdenie vlastného ja a skúškou part-
hľadajú rôzne materiály, ktoré ich oboz-
s bežným denným rytmom ostatných
nerského vzťahu. Niektoré mamičky
namujú s tým, čo rodičovstvo znamená.
členov rodiny, plače keď je hladné alebo
v sebe objavia silnú stránku materstva,
Kladú si rôzne otázky: ozaj na koho sa
ho bolí bruško a pociťuje všetky stavy,
sprevádzanú celým radom ochranných
ich dieťa bude podobať, aký bude mať
ktoré sú prežívané okolo neho. Preto je
pocitov. Iné ženy v úlohe matky nachá-
úsmev, ako si s ním vybudujú pozitívny
veľmi dôležitá harmónia a porozume-
dzajú samé seba až omnoho neskôr,
vzťah, ako ho budú správne vychová-
nie, sprevádzané pozitívnymi pocitmi.
alebo môžu byť zo svojho nového
vať a pod. Celou dušou sa pripravujú
Je to obdobie, keď sa manželia znovu
postavenia úplne vydesené. Aj otcovia
na dlho očakávanú udalosť: narodenie
učia spolu žiť, zoznamujú sa so svojím
sa správajú rôzne. Kúzlo dieťaťa si ich
dieťaťa. Aj keď majú načrtnutý scenár
dieťaťom a snažia sa čo najlepšie iden-
môže podmaniť, alebo naopak môžu
do tých najpodrobnejších detailov, oby-
tifikovať jeho potreby.
sa vzdialiť tak od matky, ako aj od die-
čajne novo prichádzajúci člen rodiny
V tejto etape nového začiatku, okrem
ťaťa. V správaní takéhoto druhu môže
zaklope na bránu vo chvíli, keď to dvo-
radosti a nekonečného šťastia existuje
zohrávať významnú úlohu strach, žiar-
jica najmenej očakáva. Preľaknutá bu-
veľa zdrojov únavy, vyčerpania, stresu
livosť alebo neschopnosť vyrovnania
dúca mamička a splašený nastávajúci
a starostí. Dojčenské koliky alebo iné
sa s novou situáciou.
otecko utekajú do nemocnice a je to tu!
menšie či väčšie ťažkosti matky či
Príchod dieťaťa je Božím darom.
Počuť prvý plač novorodeniatka, ktoré
dieťaťa môžu byť veľkým dôvodom
Maličké stvorenie nepotrebuje žiadne
je presne také, aké si nepredstavovali.
na znepokojenie, vyčerpanosť a stres.
filozofie o kojení, spánku, prebaľovaní
Je červeno – špinavé, nie ružovučké
Rovnako môže byť zdrojom napätia
a disciplíne. To, čo je pre jeho zdravý
ako medovník, plače a neusmieva sa
aj prehnaná starostlivosť, vyplývajúca
vývoj vitálne a neodmysliteľné je láska,
ako na fotografiách prístupných na
z pocitu nadmernej zodpovednosti,
rodinná pohoda a porozumenie. Preto
internete a odrazu celý svet sa točí
ktorý so sebou materstvo či otcovstvo
je dobre občas vypnúť počítač, zavrieť
len okolo neho. Mamička si ho privinie
prináša. Preto dôležitú rolu zohráva
všetky múdre knihy, ktoré ponúkajú
k sebe a vie, že od tej chvíle život má
vzájomná podpora a porozumenie.
recepty na starostlivosť o deti a vrátiť
iný zmysel. Otecko sa snaží opanovať
Významnú úlohu pre zdravý part-
sa k podstate: úprimne počúvať hlas
silné emócie, ktoré mu pri pohľade na
nerský vzťah rodičov majú aj rôzne
srdca, ktorý presne napovedá to, čo
jeho ratolesť roztriasli bradu.
očakávania jedného od druhého,
dieťa potrebuje.
V rodine začína nové etapa. Životný
pretože narodenie dieťaťa, ako každá
akz
31
ŽIVOTNÝ ŠTÝL
32
ZÁHRADKÁR
August v záhrade
V tomto období dozrievajú plody
ríbezle a egreše na podpník meruzalky
pre tvorbu nových plodov. Koncom
marhúľ, skoré jablká a hrušky. Kon-
zlatej. Do pávovej červenej šípovej ruže
augusta skracujeme vrcholovú časť
zumujeme ich v čerstvom stave alebo
očkujeme veľkokveté ruže podobným
rajčiakov, čím obmedzujeme kvitnutie a
vhodným spôsobom spracujeme. V
spôsobom ako sa očkujú jablone, hruš-
podporujeme dozrievanie plodov. rokoch nadúrody ovocia podopierame
ky a ďalšie ovocné druhy. Potápaním,
V okrasnej časti záhradky na kvetinové
jednotlivé konáre, aby sa pod hmot-
t.j. upevnením vrcholových letorastov
záhony vysádzame narcisy, aby sa do
nosťou plodov nepolámali. Súčasne
v pôde rozmnožujeme ostružiny, vinič
jesene cibule dobre zakorenili. Sadíme
pokračujeme v prebierke zimných od-
hroznorodý, ríbezle a ďalšie ovocné
ich na vzdialenosť 10 – 20 cm. Nad
rôd jabloní. Ríbezle a egreše po zbere
dreviny. Stonkovými, listovými alebo
povrchom cibule má byť aspoň 12 – 15
plodov presvetľujeme. Všetky choré,
koreňovými odrezkami rozmnožujeme
cm vrstva zeminy. Koncom augusta
nadbytočné a staršie ako štvorročné
izbové kvety tak, že upravené odrezky
vysádzame krokusy a snežienky. Hľúz-
konáriky odstránime. Ponechávame
zapichujeme do vhodného substrátu,
ky, prípadne cibuľky dávame do hĺbky
len 8 – 12 výhonkov. Najrodivejšie a
t. j. do zmesi vytvorenej z rašeliny,
6 – 10 cm, na vzdialenosť 12 – 15 cm.
chuťovo najkvalitnejšie ovocie prináša
piesku a perlitu, ktoré spolu zmiešame
Kvitnutie letničiek predžujeme tým, že
dvojročné a trojročné drevo. V tomto
v pomere 1 : 1: 1. odkvitnuté kvety pravidelne odrezáva-
období dobre znášajú rez najmä orechy
V auguste zakladáme nové výsadby
me. K trvalkám zaraďujeme rastliny,
a kôstkoviny. Čerešne, višne, slivky a
jahôd. Predtým však aspoň 3 – 4 týždne
ktoré na jednom mieste pestujeme
marhule, po zbere plodov presvetľuje-
pred sadením pozemok po skorých
viac rokov. Patria k nim kvetiny okras-
me. Odstraňujeme najmä nadbytočné,
zemiakoch alebo po cibuľovej zelenine
né listom, kvetom, skalničky, vodné
poškodené a suché konáriky. Tohtoroč-
dôkladne vyhnojíme dobre vyzretým
a močiarne rastliny. Môžeme ich roz-
né letorasty neskracujeme, ale marhule
maštaľným hnojom alebo kompostom.
množovať delením trsov, odkopkami,
po júnovom skrátení upravíme tak, že
Jahody sadíme na vzdialenosť 80 x
odrezkami a pod.
vrchné rozkonárenie letorastov odstrá-
30 – 40 cm, tak aby srdiečko rastlín
Pravidelne oberáme dozrievajú-
nime nad bočným, von z koruny idúcim
bolo nad povrchom pôdy. Po výsadbe
ce letné odrody jabĺk, hrušiek, začínajú
letorastom, ktorý však nezakracuje-
ich pravidelne polievame. Po troch
dozrievať černice, vysádzame jahody,
me. Pri broskyniach a marhuliach sa
týždňoch novovysadené jahody pri-
zakladáme trávnik, sadíme skalničky
snažíme vytvoriť dostatočné vzdušnú
hnojujeme dusíkatým hnojivom (liadok
a pod.
kotlovitú korunu. Všetky rezné rany
vápenatý) v množstve 200 – 250 g na
Ako oberáme jablká? V tomto
zahladíme žabkou a zatrieme štepár-
10 m . Na výsadbu jahôd používame
roku sú jabloňové stromy pekne za-
skym voskom alebo latexovou farbou.
len poplazy z najrodivejších trsov,
rodené, pričom nadmerné množstvo
Broskyne očkujeme do vinohradníckych
pričom najúrodnejšie sú prvé a druhé
plodov nám zo stromov často opadáva.
broskýň, ale môžeme ich očkovať aj do
tvoriace sa poplazy. Prihnojovanie ko-
Pri zbere plodov postupujeme tak, aby
vhodných slivkových podpníkov, ako je
reňovej zeleniny ukončíme do konca
sme čo najviac šetrili plodonosný obrast
myrobalán a biela slivka. Čerešne, viš-
augusta. Keď žltnúca vňať cibuľovín
a jablká zo stromov oberáme opatrne,
ne vrúbľujeme do boku na vhodné pod-
začína klesať k zemi z pôdy vyberá-
jemným pootočením plodov zo stopkou
pníky, ako je mahalebka, čerešňa vtáčia
me cibuľu kuchynskú a cesnak, ktoré
tak, aby sme neotláčali plody a zo stro-
a pod. Pri tomto spôsobe vrúbľovania
po vysušení a očistení zviazané vo
mov spolu s plodom netrhali aj krátke
sa dosahujú veľmi dobré výsledky aj
vencoch uskladníme v suchých, dobre
rodivé drevo, pretože tak znižujeme
pri preštepení starších stromov. Pokiaľ
vetrateľných miestnostiach. Zeleninovú
úrodu plodov v nasledujúcom roku.
máme v záhradke menej priestoru, mô-
papriku zberáme každých 7 – 10 dní,
Ovocie dávame opatrne do debničiek
žeme na jednom stromčeku pestovať
rajčiaky a uhorky každý 2. –3. deň. Pri
alebo košíkov tak, aby sme ich nepo-
aj 2 – 3 postupne dozrievajúce odrody
nepravidelnom zbere ponechané plody
škodili a súčasne ich pretriedime, to
čerešní, višní a pod. Vrúbľujeme taktiež
odčerpávajú z rastlín živiny potrebné
znamená, že mierne poškodené plody
2
33
ZÁHRADKÁR
ihneď vhodným spôsobom spracujeme
trvalé miesto v záhradke. Podobným
období nám do jesene s podpníkom
a skonzumujeme. Letné odrody nám
spôsobom v tomto období môžeme si
dobre zrastú, niektoré nám vytvoria
dlho nevydržia, preto sa ich snažíme,
narezkovaním získať aj meruzalku zla-
aj novú listovú plochu. Preštepené
čím skôr skonzumovať. Zo stromov po-
tú, forzítiu, tavoľník, pajazmín, trojpuk,
ovocné stromy na jar upravíme tak, že
zbierame aj všetky nahnité plody, ktoré
svíb a ďalšie listnaté okrasné dreviny.
ponechanú časť podpníka odstránime
zlikvidujeme, čím obmedzíme výskyt
Ako vrúbľujeme stromčekové
nad ujatými vrúbľami. Bočný obrast na
hubových chorôb v nasledujúcom roku.
tvary ríbezlí a egrešov do boku?
podpníku pravidelne odstraňujeme, aby
Nahnité ovocie pozbierame aj opada-
Vrúbľovanie v auguste do boku sa veľ-
sme podporili rast novej naštepenej
né, ktoré sa nachádza pod korunami
mi dobre osvedčilo nielen pri drobnom
odrody. Na podpníky opäť môžeme
ovocných stromov. Podobným spôso-
ovocí, ale vrúbľovať do boku môžeme
vrúbľovať aj 2 – 3 postupne dozrieva-
bom oberáme aj letné odrody hrušiek.
aj čerešne, višne a ďalšie ovocné dru-
júce odrody, čím v záhradke šetríme
Stromy napadnuté hrdzou hruškovou
hy. Pri vrúbľovaní postupujeme tak, že
priestor a zabezpečíme postupný zber.
sa snažíme ošetriť tak, že pri mladých
podpník najprv odlistíme a odstránime
Ako presvetľujeme orechy?
stromčekov pozbierame všetky napad-
v spodnej časti podpníkov bočný ob-
Veľmi mohutné stromy nám v záhrade
nuté listy, poprípade napadnutú časť
rast. Výšku podpníka zrežeme vo výške
zaberajú veľa priestoru, zasahujú do
odstrihneme a na strome ponechávame
80 – 100 cm tak, že v jeho vrchnej časti
iných ovocných stromov, presahujú
len zdravú listovú plochu. Pri starších
ponecháme aspoň 5 – 6 listov, ktoré
k susedom, preto ich presvetľovacím
ovocných stromov opadané lístie v je-
nám zabezpečujú prísun živín do našte-
rezom opatrne upravíme. Nerodiace
seni dôkladne vyhrabeme a všetko
pených vrúbľov. Ostrým nožom urobíme
orechy režeme už v auguste a pri ro-
napadnuté lístie zlikvidujeme.
na podpníku zvislý zárez v dĺžke asi
diacich stromoch uplatníme rez až po
Ako rozmnožujeme drevnatý-
3 – 4 cm, čím vytvoríme na podpníku
dozretí plodov. Pri reze postupujeme
mi odrezkami ríbezle? Nové kríčkové
jazýček, ktorý o 2/3 skrátime a 1/3 na
tak, že výšku stromov znížime nad
tvary ríbezlí získame tak, že z tohtoroč-
podpníku ponecháme. Vrúble z ušľach-
bočne rastúcimi konármi, ktoré smerujú
ných letorastov si narežeme odrezky
tilých odrôd berieme priamo zo stromov
smerom von z koruny. Väčšie konáre
dlhé 20 – 25 cm, ktoré zapichávame
tak, že ich úplne odlistíme a počas
režeme vždy na 2 – 3 krát, a až potom
na pripravené záhony tak, aby nad
vrúbľovania ich máme uložené v mierne
urobíme rez tesne na konárový krúžok.
povrchom pôdy nám zostal len jeden
vlhkej handričke alebo vhodnej nádobe.
Ponechané bočné konáre nad vhod-
púčik. Odrezky upravujeme tak, aby
Ostrým nožom oproti vhodnému púčiku
ným rozkonárením opäť odstránime
spodný rez bol urobený vždy tesne pod
urobíme hladký spojkovací rez o dĺžke
tak, aby sme znížili nielen výšku, ale
púčikom, kde sa vytvárajú nové koreňo-
asi 3 – 4 cm. Na vrúbli ponechávame
aj šírku rastúcich konárov. Zo stro-
vé vlásky. Odrezky dávame od seba na
1 – 3 púčiky. Takto narezané vrúble za-
mov odstraňujeme aj všetko suché a
vzdialenosť asi 20 cm tak, že vpichnu-
sunieme do jazýčkov, ktoré sme urobili
poškodené drevo. Väčšie rezné rany
tím rýľa a jeho vytiahnutím si urobíme
na podpníkoch. Pri štepení do boku sa
zatrieme štepárskym voskom alebo
ryhu, do ktorej odrezky vpichávame tak,
musia kryť kambiálne pletivá vrúbľa
latexovou farbou. Orechové drevo je
aby sme nepoškodili vyvinuté púčiky.
a podpníka, pretože v týchto miestach
veľmi krehké, preto pri reze kladieme
K napichaným odrezkom potom nahr-
dochádza k zrasteniu ušľachtilej časti
kvalitné rebríky vždy na dostatočne
nieme zeminu a pôdu okolo nich dobre
odrody s podpníkom. Miesto vrúbľo-
silné hrubšie kostrové konáre. Mladšie
pritlačíme, čím získame rýchlejšie zako-
vania dôkladne zaviažeme s páskou
naštepené odrody orechov vytvárajú
reňovanie drevín. Medzi riadkami pone-
z PVC a vrchnú časť vrúbľa zatrieme
menšie koruny a stromčeky začínajú
chávame pracovný priestor 50 – 60 cm,
kvalitným štepárskym voskom. Pri po-
rodiť už v 4 – 5 roku po výsadbe. Rezom
ktorý nám slúži na pravidelné kyprenie
nechaní len jedného púčika na vrúbli
ich upravujeme tak, aby sme získali
pôdy, odstraňovanie buriny a prihnojo-
vosk nepoužívame, ale štepárskou
dostatočne pevné a riedke koruny.
vanie zakoreňujúcich sa drevín. Takto
páskou sa snažíme zakryť vrchnú časť
napichané odrezky nám za 1 – 2 roky
vrúbľa tak, aby sa do reznej plochy
Ing. Eduard Jakubek
dobre zakorenia, vytvoria dostatočne
nedostal vzduch a súčasne dávame po-
silné výhonky a na jeseň v nasledu-
zor, aby sme páskou nezakryli navrúb-
júcom roku ich môžeme vysádzať na
ľované očká. Vrúble naštepené v tomto
Odborný inštruktor RV SZZ
(tieto články sú nám dodané prostredníctvom Spolku záhradkárov v Nadlaku)
34
KVAPKY SLOV
KVAPKY SLOV
Anabela Kresanová
Kamenná mikrovlnka
Človek
Silné lúče
tlačia na medový domček.
Čokoládové krídla motýľa
strácajú svoju horkú sladkosť
v skreslenej diaľke.
Vo svete sladkých túžob
i modré oči
dostávajú hnedý odtieň.
Keď nefunguje, čo fungovať má,
strácam možnosť stať sa larvou.
Som motýľom,
ktorý v momente resetovania
stáva sa obeťou krvavých lúčov modrého
pohľadu.
Uväznená vo Freudovej teórii nevedomia
hľadám odpoveď
na súvetia utvorené z jedného slova.
Rytmus
Ticho.
Dva páry očí túžia po sebe.
Neisté kroky dopredu.
Hmatavé pohľady cudzích perí.
Telá zapálené hladom.
Bozky samoty.
...
Nič nie je prekážkou.
Túžba po detstve
Tlačíš na mňa prostredím
a očakávaš, aby som si zmenila kožu.
Červenou ceruzkou
kreslíš mi krídla,
ale ja ich odtrhávam.
Tvorím si vlastnú naivitu.
*
Vychutnávam si detstvo
stratené v náručí svojej biologickej
matky.
Regres vs. progres
S údivom
pozerám sa na motýľa,
ktorý v rozplývaní času
stáva sa kuklou.
I nebo stráca svoj úsmev
v hmlistom vývoji emócií.
Ty a tvoje Ja
Potápam sa do nevedomia
a skúšam nájsť odpoveď
na nezmysly vštepené do reality.
Ale v šuplíkoch
preplnených skriptami
nachádzam len tvoje slová.
Pozorujem každý svoj krok v
neznámom kraji
preplnenom fantáziou nevinného
dieťaťa.
Na vrchole kopca,
pri jahode s ružovými listami,
padám do bezvedomia.
…
Zobudila som sa pred dverami,
na ktoré práve zaklopala matka.
Letec
Rozprávka
V tvrdej hudbe elektronického rytmu
vytvára sa ilúzia úteku
nastavená zanechanými nohaviciami,
krátkou nocou,
dlhodobým vzrušením
a nedbalosťou.
...
V lese nevlastných myšlienok
prechádzam sa nahá
pred náhodnými slovami mojich
predkov.
Vyslovené slová nevypadajú vlastné...
Na vysokom kopci je vysoký strom.
Neďaleko od stromu je malá skala.
Pod skalou všetky mravce si obliekajú
biele šaty.
…
Umrela kráľovná.
Motto
Ceruzou
zvýrazňujem imperfekcie vyjadrených
citov.
Gumou
zotieram prestávky a tvoje falošné
tvrdenia.
Ale pero a tvoja predstava pomoci
plnia prázdne miesta sarkazmom
a tak pretvarujú moju báseň a teba
na šarkana s ľadovým srdcom a
modrými očami.
*
V hĺbke pokoja čerstvej myšlienky
hnev pohlce krásu
a jediné, čo zostane, je túžba zničiť
neporozumenie a samotu.
Večera
19. 07. 2012
Zaznamenávam trasy,
ktorými ma chcú moje krídla odviesť.
***
Bojazlivo otváram dvere,
ktoré túžia byť dotknuté.
Otváram ich tichými slovami,
neslušnými myšlienkami
i pohľadom túžiacim po nejakom
zmysle.
…
Sypem nezmysly do sveta činov
a očakávam,
že ľadové srdcia pohltí krvavý plameň
istoty.
Dva
Srdce mi búši a ja lapám po dychu.
Dotýkam sa tela,
ktoré niekedy bolo moje,
pozerám sa do modrých očí,
ktoré niekedy napravili každý pohyb,
každý dotyk,
cit
a slovo.
Ale bolesť neprechádza.
Neprechádza ani strach zo samoty,
ani sivý odtieň myšlienok,
ani búšenie srdca,
ani túžba po tebe.
…
Kráčam vo dvoch svetoch,
ale ani jednému nerozumiem.
35
Download

Stiahnuť súbor