OBSAH
ÚVODNÍK
3
Oslavy evanjelického kostola v Nadlaku
NAŠE LOKALITY
4
SPOLOČENSKÝ KALEIDOSKOP 5
Boromlak
Cerovina na 46. ročníku festivalu SZEJKE
Dagmar Repčeková sa rozlúčila so študentmi
Revista culturală lunară
Časopis je finančne zabezpečený zo štátneho
rozpočtu prostredníctvom DZSČR
Gratias Agit 2012
CIRKEV
Kultúrno-spoločenský mesačník
9
Otvorenie nového rehoľného domu sestier františkániek
a z grantu Úradu pre Slovákov
žijúcich v zahraničí
CFSF z Temešváru
5 rokov od otvorenia hospicu v Temešvári
Organový koncert v evanjelickom kostole
Revista este editată de U.D.S.C.R. şi finanţată
din fondurile de la bugetul de stat şi de către
Konferencia EVANJELICKÁ CIRKEV V ŽIVOTE
Departamentul Slovacilor din Diasporă
DOLNOZEMSKÝCH SLOVÁKOV
de pe lângă Guvernul Republicii Slovace
V Čerpotoku bola posviacka kostola Srdce Ježišovo
Položenie základného kameňa evanjelického chrámu
Hlavná a zodpovedná redaktorka: Bianca Unc
v Nadlaku
Redaktori: Ivan Miroslav Ambruš, Anna Rău-Lehotská,
Cithara sanctorum
KULTÚRA
16 Resumé v rumunčine: Anna Chişa
Medzinárodný slovenský folklórny festival Mládežnícky
Čerpotok
Technický redaktor: Ján Šušlák
Výstavy a kultúrny program venované jubileu
KULTÚRNE A SPOLOČENSKÉ SPRÁVY 19
POLITICKÁ ČINNOSŤ
20
Z činností nášho predsedu a poslanca Adriána Miroslava Merku
ŠKOLSTVO 21
Zmluva o výchovnej partnerskej spolupráci
1. jún a hľadanie talentov
REZUMAT 26
ROZHOVOR 30
Rozhovor s J. E. veľvyslancom Českej republiky
U.D.S.C.R.,
www.dzscr.ro (na stránke sa pracuje)
Časopis si možno objednať v redakcii
alebo v jednotlivých miestnych organizáciách DZSČR.
v Rumunsku Jiřím Šitlerom
33
Stanoviská vyjadrené v publikovaných príspevkoch
nemusia odrážať mienku redakcie.
Jún v záhrade
34
35
Anna Rău-Lehotská
DETSKÝ ÚSMEV
Adresa redakcie:
e-mail: [email protected]
Čaro a krása poézie
KVAPKY SLOV
Správca: Pavel Vilim
Telefón: +40-257-473 006, Fax: +40-257-206 446
Asfalt, kriedy a margarétky
Jazykové redaktorky: Ľudmila Šomráková, Helena Kresová
315500 Nădlac, str. Independenţei nr. 36, jud. Arad, RO.
Letná športová olympiáda
ZÁHRADKÁR
Anna Karolína Zimbran
Maľovanky
Foto na obálkach: Anna Merková a Pavel Vilim
Redakcia si vyhradzuje právo upravovať
a skracovať prijaté materiály.
Počítačové zalamovanie a úprava fotografií: Ján Šušlák
Grafický design: Anna Kalianková
tlač: S.C. Butvery Prod S.R.L. Oradea
ÚVODNÍK
Oslavy evanjelického kostola v Nadlaku
„Lenivá ruka spôsobuje chudobu,
ale ruka usilovných obohacuje“.
Príslovia 10.4.
Sťahovanie Slovákov na Dolnú zem je dlhotrvajúci a komplexný proces, počas ktorého sa Slováci sťahovali z
hornatých stolíc Uhorska vo viacerých etapách do súčasného Maďarska, Rumunska a Srbska. Je to proces, ktorý vytvoril
v dolnozemskom regióne svojráznu slovenskú komunitu, a to pred viac ako dvoma storočiami.
Slováci prichádzajú do Nadlaku na začiatku 19. storočia v rámci sekundárnej kolonizácie dolnozemského
regiónu. Prvých 200 slovenských rodín sa tu usadilo trvalo v apríli 1803. Tieto rodiny prišli do Nadlaku z územia dnešného
Maďarska spolu s učiteľom a farárom, pretože si boli vedomí, že okrem usilovných rúk, ktorými sú Slováci známi a okrem
ľahšieho získania kúsku chleba pre lepší život, potrebujú aj duchovný pokrm, ktorý im dokážu dať práve učiteľ a farár. Priniesli
si so sebou aj Tranoscius a Bibliu.
Práve preto, že si uvedomovali význam súdržnosti, že boli zapálení za udržanie slovenských hodnôt, ktoré so sebou
priniesli a všemožne sa snažili o ich rozvíjanie aj v radoch mladej generácie vytvárajúc na to adekvátne podmienky stavaním
škôl a kostolov, zakladaním a podporovaním slovenských osvetových ustanovizní a pod. Dôkazom toho je aj sviatok, keď
si spoločne pripomíname 200. výročie od položenia základného kameňa už druhého slovenského evanjelického kostola
v Nadlaku. Toho kostola, ktorý je aj v súčasnosti dominantou a perlou nášho mesta. Naše uznanie patrí všetkým generáciám
nadlackých Slovákov. Vďaka svojej uvedomelosti sa im podarilo udržať po vyše dve storočia živý slovenský jazyk, zachovať
si vlastné tradície, zvyky, obyčaje a nie v poslednom rade vieru, ktorú vyjadrovali a vyjadrujú aj naďalej v slovenskom
materinskom jazyku. Viera a slovo Božie, ktoré znelo v nadlackom evanjelickom chráme, boli určite najvýznamnejším
spojivom miestnych Slovákov.
Som veľmi rád, že sme svedkami tohto okrúhleho jubilea nášho slovenského evanjelického kostola v Nadlaku. Moja
duša je naplnená o to väčšou radosťou a zadosťučinením, že 200. výročie od položenia základného kameňa evanjelického
kostola si môžeme pripomenúť plnohodnotne, a to: medzinárodnou vedeckou konferenciou, výstavami, kultúrnym programom
a, samozrejme, vyvrcholením – slávnostnými službami Božími.
Kiež by sme si spoločne mohli pripomenúť mnohokrát okrúhle jubileá príchodu Slovákov do Nadlaku a taktiež aj
okrúhle výročia našich slovenských skvostov v Nadlaku, medzi ktoré nesporne evanjelický kostol patrí. Nech nás všetkých
Pán Boh riadi myšlienkou, ktorú som zvolil za motto tohto príhovoru „Lenivá ruka spôsobuje chudobu, ale ruka usilovných
obohacuje“, pretože Slováci v Nadlaku a na Dolnej zemi vôbec sú známi svojou usilovnosťou, a teda aj bohatstvom, tak
materiálnym, ako aj duchovným.
Dušan Šomrák
3
NAŠE LOKALITY
Boromlak
Dedinka Boromlak (rumunsky Borumlaca), patriaca do obce Siplak
(Suplacu de Barcău) sa nachádza v Bihorskej župe. V roku 1790 sem prišli
Slováci z Gemera a Zemplína. V súčasnosti tu žije okolo 140 Slovákov.
Je známy fakt, že začiatkom 20. storočia bol do Boromlaku vyslaný
zo Slovenska učiteľ Rudolf Dočolomanský, otec herca Michala Dočolomanského. V roku 1938 tu dal postaviť dvojmetrovú sochu Krista. Na
piedestáli je nápis:
NAJSV. SRDCE JEŽIŠOVO
CHRÁŇ TEBE ODDANÝ NÁROD
SLOVENSKÝ!
ZA BOHA A ZA NÁROD!
A
PRE POKOJ SVETA.
X. 1938.
Postavil R. DOČOLOMANSKÝ
V súčasnosti prešiel Boromlak významnými zmenami. Pričinením
Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku bol v dedine
obnovený rímskokatolícky kostol a otvorili Slovenské centrum kultúry.
Pozemok a oplotenie cintorína, ako aj údolie potoka boli takisto upravené.
arl
foto Anna Merková
4
SPOLOČENSKÝ KALEIDOSKOP
Cerovina na 46. ročníku festivalu SZEJKE
V období 17.- 20. máj 2012 prebiehala v Odorheiu Secuiesc 46. edícia Folklórneho festivalu Szejke a takisto 4.
edícia Dní municípia Odorheiu Secuiesc (Zilele Municipiului
Odorheiu Secuiesc). V rámci tejto akcie slovenská menšina
bola úspešne predstavená folklórnym súborom Cerovina z
Čerpotoku, Bihor.
Na tento festival sme vyrazili v sobotu, 19. mája. Pripojilo sa
k nám aj niekoľko tanečníkov z detského súboru, pre ktorých
táto kultúrna akcia bola veľmi dôležitá, lebo symbolizovala
ich vstup do „veľkej Ceroviny“.
I keď vonku počasie bolo ponuré, v autobuse atmosféra
bola veľmi príjemná pomocou našho veselého spevu.
Oslavovali sme nielen tento festival, ale aj naše stretnutie,
lebo niektorí členovia súboru študujú v Kluži, Temešváre aj
v Ploiești a už nemáme často príležitosť zabaviť sa spolu.
Kým sme sa dostali do cieľa, vyspievali sme celý repertoár
ľudových piesní nášho súboru a vyprázdnili sme pár fliaš
„červenej limonády“.
Hneď ako sme sa ubytovali a navečerali, zábava pokračo-
vala na izbách, ako to obyčajne v Cerovine býva. Najlepšie
využili túto príležitosť najmladší členovia súboru, pokiaľ im
vedúci neuhasil túžbu zabávať sa do rána.
V nedeľu po raňajkách občania mesta Odorheiu Secuiesc
mali možnosť obdivovať krásne albánske, chorvátske,
grécke, maďarské, rumunské, ruské, slovenské, srbské,
tatarské, turecké a ukrajinské kroje, lebo v meste sa zorganizovala prehliadka krojov so všetkými účastníkmi. V
slávnostnom programe vystúpili domáci a hostia. Po speve
a tanci každého súboru znel veľký potlesk.
Večer po vystúpení sme sa vrátili domov s peknými spomienkami a samozrejme s tradičným “kurtoskolacs-om“.
Cesta domov bola poznačená tak ponurým počasím, ako aj
ťaživou atmosférou; všetci sme boli unavení a jediná naša
žiadosť bola spať a rýchlo sa dostať späť do Čerpotoku.
Za pozvánku a dobré prijatie ďakujeme organizátorom a
dúfame, že budeme znovu prítomní aj na nasledovnej
edícii tohto festivalu.
Milan Fatura
5
SPOLOČENSKÝ KALEIDOSKOP
Dagmar Repčeková sa rozlúčila so študentmi
Veľvyslankyňa Slovenskej republiky v Rumunsku Ing. Dagmar Repčeková sa 24. mája 2012 rozlúčila na Zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky v Bukurešti so študentmi slovakistiky Univerzity v Bukurešti.
Ing. Dagmar Repčeková, veľvyslankyňa Slovenskej republiky pre
Felicia Luța a Mgr. Lenka Garančovská,
PhD.).
Rumunsko a Moldavskú republiku v Bu-
Vo svojom príhovore sa zavia-
kurešti, pozvala 24. mája 2012 všetkých
zala zabezpečiť fungovanie lektorátuaj
študentov slovakistiky Katedry ruskej
v budúcnosti, zároveň spomenula sku-
filológie a slovanských jazykov Fakulty
točnosť, že sa jej podarilo získať prísľub
cudzích jazykov a literatúr Univerzity
a podporuMinisterstva školstva, vedy,
v Bukureština rozlúčkové stretnutie,
výskumu a športu Slovenskej republiky,
ktoré sa uskutočnilo na Veľvyslanectve
aby sa slovenský jazyk na Univerzite
Slovenskej republikyvBukureštipri príle-
v Bukureštizachoval a vyučoval aj naďa-
žitosti odchodu z postu veľvyslankyne
lej, keďže je oň pomerne veľký záujem
po uplynutí štvorročnej doby jej pôso-
v porovnaní s uplynulými rokmi.
benia v tejto funkcii.
V závere svojho prejavu zapria-
V úvodnej časti stretnutia pri-
la študentom slovakistiky veľa energie,
vítala študentov na konzulárnej pôde,
síl, entuziazmu a trpezlivosti pri štúdiu
vyzdvihla prácu lektorátu, jeho dobré
slovenského jazyka a zaželala im
fungovanie, (mimoškolské) aktivity,
úspešné ukončenie letného semestra,
vysoké nasadenie a zaangažovanosť.
ako aj akademického roku 2011/2012,
Takisto poukázala na vzájomnú koo-
ktorý zavŕšia práve nadchádzajúcim
peráciu s vedúcimi predstaviteľmi Lek-
skúškovým obdobím.
torátu slovenského jazyka a literatúry
Lektorát slovenského jazyka a
Katedry ruskej filológie a slovanských
literatúrytaktiež vyjadril Zastupiteľskému
jazykov Fakulty cudzích jazykov a li-
úradu Slovenskej republiky v Bukurešti-
teratúr Univerzity v Bukurešti(doc. Dr.
na čele s pani veľvyslankyňou svoje
Dagmar Mária Anoca, PhDr. Marilena
poďakovanie za pomoc, ochotu, spoluprácu aústretovosť pri napĺňaní požiadaviek čiriešení akýchkoľvek problémov.
V priestoroch ambasády čakalo
na študentov nielen milé privítanie, ktoré sa nieslo v príjemnej atmosfére, ale
aj občerstvenie a premietanie čiernej
komédie Mŕtvola musí zomrieť(2011)
v hlavnej úlohe s Miroslavom Nogom a
Petrom Marcinom, ktorú režíroval Jozef
Paštéka. Okrem iného si v spomínanej
filmovej inscenácii zahrali aj Veronika
Žilková, Dorota Nvotová, Ľubomír Paulovič, Marián Geišberg a iní.
Zľava: Juraj Tomáš (zástupca veľvyslankyne SR v Rumunsku), Iosif Vladimir Zifceac (prekladateľ a
tlmočník) a Dagmar Repčeková (veľvyslankyňa SR v Rumunsku)
6
Lenka Garančovská
SPOLOČENSKÝ KALEIDOSKOP
První místopředseda vlády a ministr zahraničních věcí
České republiky Karel Schwarzenberg předal 1. června
2012 v Černínském paláci prestižní vyznamenání, Cenu
Gratis Agit, osobnostem, které se výrazně podílejí na šíření
dobrého jména České republiky v zahraničí.
Mnozí z oceněných jsou čeští krajané, kteří žijí v zahraničí,
ale přesto nezapomínají na svou rodnou zemi. Ocenění
je udělováno i přátelům České republiky , kteří vedle své
profese bez nároku na odměnu propagují českou kulturu.
Jsou mezi nimi bohemisté, překladatelé, vědci, umělci i
pedagogové.
Cenu Gratis Agit v roce 2012 získali:
1.Akiman Nazmi, diplomat, podnikatel česko-turecké podnikatelské rady, Turecko
2.Altan Ochir, režisér loutkového divadla, Mongolsko
3.Berkova de Areedondo Sylva, předsedkyně Českého
spolku v Misiones, Argentina
4.Bláha Vladislav, ochránce práv národnostních menšin,
předseda České besedy, Bosna a Hercegovina
5.Chmel Jiří, signatář Charty 77, zakladatel Centra české
exilové kultury ve Vídni, Rakousko
6.Janků Anna, zakladatelka a předsedkyně českých žen
v Káhiře, Egypt
7.Jiřičná Eva, česká architektka, Velká Británie
8.Pavlík Ladislav, předseda mnichovské pobočky Československé společnosti pro vědy a umění, Německo
9.Slavíková Boucher Lucie, lékařka, zakladatelka České
školy bez hranic, Francie
10.Tučapský Antonín, hudební skladatel, dirigent, pedagog,
Velká Británie
11.Tumarec Natalia, ředitelka muzea Ivana Olbrachta v
Koločavě, Ukrajina
12.Vránová Steindler Ája, předsedkyně Mezinárodního
koordinačního výboru Čechů, USA
7
SPOLOČENSKÝ KALEIDOSKOP
Mezi jinými národnostními menšinami u Vás žije i česká
Jste původem Čech. Vzpomínáte na vaše předky?
Ano, moji prarodiče se tady usadili před sto třiceti třemi
lety. Oni i moji rodiče byli známí svou pracovitostí, zásadami a ochotou pomáhat. Tím si získali velký respekt. Byl
jsem vychován a veden k tomu, abych respektoval druhé
a pomáhal slabším.
Svým předkům jsem vděčen za to, že přišli do tak krásné
země, ve které žilo dvacet různých národů a nikdy nikdo
nikomu nepřekážel. Všechno změnila válka. Po ní tady
nezůstal kámen na kameni. Změnilo se myšlení i chování
lidí. Začali být velkými nacionalisty.
A to byl důvod, proč jsem před patnácti lety začal usilovat o
to, aby se národnostní menšiny žijící v Banja Luce, začaly
sdružovat do spolků, sdružení či besed. Šesti národnostním
menšinám jsem pomohl založit sdružení. Společně jsme
hledali možnosti, jak získat práva, která nám patří. Politická situace byla v té době těmto snahám velice nakloněna,
politici i média s námi sympatizovali, pomáhali nám a tak
se nám podařilo svá práva uzákonit.
Získali jsme tak možnost scházet se ve svých Sdruženích,
udržovat svou kulturu a jazyk. S jinými národnostně menšinovými spolky pořádáme společné kulturní akce, na kterých
se vzájemně poznáváme.
„Do kolonky „národnost“ nadále píšeme slovo „ostatní“.
Příslušníci národnostních menšin usilují o to, aby název
„ostatní“ byl konkrétní a uváděl názvy všech národnostních
menšin...“
Pan Vladislav Bláha, jeden z laureátů ceny Gratis Agit,
inicioval založení České besedy a Svazu národnostních
menšin v Bosně a Hercegovině.
Čtenářům časopisu „Naše snahy“ české a slovenské
národnostní menšiny žijící v Rumunsku, poskytl následující rozhovor:
Své české kořeny prezentujete tím, že se věnujete práci
v České besedě.
Jak byste Vaší Českou besedu charakterizoval ? Kterým aktivitám se vaší členové věnují?
Snaží se váš stát respektovat a chránit národnostní menšiny?
Myslím, že to chce svůj čas, společnost i lidé, musí k tak
citlivým tématům dozrát.
Přesto se domnívám, že je to v pořádku, když v tak mnoho
národnostním státě, jako je ten náš, dominuje kultura a
zvyky většinového národa.
Práva národnostních menšin by se však měla respektovat.
Česká beseda má tři sta dva členy. Scházíme se,
zpíváme české písničky, učíme se český jazyk, promítáme české filmy, organizujeme besedy o Češích,
kteří se v této zemi proslavili, společně vzpomínáme a
povídáme si o tom, jak se v našich rodinách dodržovaly
české zvyky, jak a co naše babičky vařily.
Ve vaší zemi žije hodně národnostních i náboženských
menšin.
Jak různorodá Bosna a Hercegovina je, uvádí Encyklopedie. Žije v ní :
Naše aktivity probíhají ve třech fázích
1. Snažíme se získat další členy
2. Pomocí kulturních akcí /výstav, koncertů, výuky
českého jazyka, promítání českých filmů, besed o
významných Češích, kteří zde působili, vlastního
časopisu/ usilujeme o to, abychom získali zájem
ostatních spoluobčanů a tím i další návštěvníky,
případně i členy
3. Spolupracujeme s jinými národnostně menšinovými
spolky
48% Bosenců
37% Srbů
14% Chorvatů
Z toho
40% tvoří muslimové
31% pravoslavní
15 % římsko- katolíci
14% Židé a protestanti
Jak vnímáte udělené ocenění ?
Mám z něj velikou radost a příjemný pocit.
Vnímám ho jako uznání mého úsilí o uchování nejen
české kultury, ale i o mojí snahu, aby se práva národnostních menšin v Bosně a Hercegovině respektovala.
Z přehledu vyplývá, že žijete ve velmi různorodém
prostředí.
Ano, v tom je naše země neobvyklá, žije v ní hodně
národnostních i náboženských menšin.
Neobvyklá je ale i naše Ústava.
Do kolonky „národnost“ nadále píšeme slovo „ostatní“.
Příslušníci národnostních menšin usilují o to, aby název
„ostatní“ byl konkrétní a uváděl názvy všech národnostních menšin, které v Bosně a Hercegovině žijí.
Děkuji vám za vaše názory, postřehy a pro mnohé
z nás i cennou životní zkušenost, že společně žít
s lidmi jiných kultur, znamená, poznávat odlišné a tím
odlišnému porozumět.
Pro Naše snahy Helena Kresová
8
CIRKEV
Otvorenie nového rehoľného domu
sestier františkániek CFSF z Temešváru
“...Bez túžby neexistuje pravá modlitba.” (E.M. Bounds;
Muž modlitby) A apoštolské dielo bez modlitby stráca
hodnotu Božieho Ducha. Tak aj sestry rumunskej provincie
rozvinuli v modlitbe svoju túžbu založiť novú komunitu v
moldavskej časti Rumunska, keďže tu videli prísľub katolíckych povolaní pre rumunskú provinciu, nakoľko táto oblasť
Rumunska je výrazne katolícka v porovnaní s ostatnými
oblasťami Rumunska.
V dedine Satu Nou, župa Bacău, miestny správca farnosti
Serafim Romila si prial pre spoluprácu vo svojej farnosti
rehoľné sestry, ktorých rehoľná charizma zahŕňa starostlivosť o chorých a starých. Táto okolnosť nám bola akoby
Božím znamením a zároveň aj Božím pozvaním pre službu
na tomto mieste a tak bola 1. augusta 2009 založená nová
komunita v moldavskej časti Rumunska. Toho času tvoria
komunitu 3 sestry.
Dňa 12. mája 2012 Mons. Alois Fechet požehnal nový
rehoľný dom a kaplnku Najsvätejšieho Srdca Ježišovho
pre sestry Rumunskej provincie Kongregácie Dcér sv.
Františka Assiského.
sestra Sávia Lukáčová
9
CIRKEV
5 rokov od otvorenia hospicu v Temešvári
Centrum paliatívnej starostlivosti
v Temešvári je spoločný projekt
diecéznej charity a sestier františkániek.
Dom Božieho milosrdenstva, alebo
hospicové zariadenie, má desať postelí
pre chorých, ktorí trpia nevyliečiteľnou
chorobou v terminálnom štádiu. Pobyt
uhrádza štátna poisťovňa, s ktorou má
centrum uzavretú zmluvu.
Od otvorenia hospicu, ako sa bežne
hovorí tomuto zariadeniu, prešlo 5 rokov,
počas ktorých paliatívnu starostlivosť
využilo 1100 pacientov, väčšinou
s onkologickou diagnózou. Naším
cieľom je poskytovať zdravotnícku,
psychologickú, aj duchovnú pomoc,
nezabúdajúc ani na rodinných
príslušníkov našich pacientov.
Podrobnosti o našom zariadení sa
môžete dočítať na web stránke /www.
hospice-timisoara.org/.
Zdravotnícky personál pozostáva
z dvoch lekárov, zdravotných sestier,
sanitárok a pomocného personálu. Na
pomoc prijímame aj dobrovoľníkov,
ktorí pomáhajú podľa svojich možností
a profesie. Napríklad dobrovoľníci
usporiadúvajú každoročne benefičný
koncert, z ktorého výťažok je pre
potreby hospicu. Aj v tomto roku 2012
sa 10. júna zišlo asi 100 spevákov,
aby pod vedením nášho dlhoročného
dobrovoľníka Dominika Fritza po
týždňovom nácviku predviedli
celovečerný program gospelovej hudby.
Práca v tomto centre nie je jednoduchá
ani ľahká, ale veľmi potrebná a svojím
spôsobom pekná.
Všetci stojíme pred tajomstvom života
a smrti, pričom smrť nie je stratou, ale
má byť znásobením života.
Nech Vás všetkých Boh žehná
a pomáha nám v tom najdôležitejšom
okamihu nášho života, keď sa „odhrnie
záclona“ a my budeme kráčať v svetle
večnosti ďalej.
sestra Sávia Lukáčová
foto www.hospice-timisoara.org
10
CIRKEV
Organový
koncert
v evanjelickom
kostole
Evanjelický luteránsky cirkevný zbor v Nadlaku oslavoval
v máji dôležité jubileum – 200 rokov od položenia základného
kameňa na stavbe slovenského evanjelického kostola. Prvým
z trojdňových slávnostných podujatí bol umelecký program prebiehajúci 18. mája, vo večerných hodinách, v kostole.
Hlavnou časťou programu bol organový koncert v majstrovskom predvedení Mgr. Janka Siromu z vojvodinskej Kovačice,
ktorý na úvod zahral Toccata E-Dur od J. S. Bacha.
Senior Juraj Bálint privítal hostí aj domácich a Janko Siroma predstavil prednášku na tému Vývoj organárstva na Dolnej
zemi a organy v Evanjelickom chráme Božom v Nadlaku.
Ervin Schäfer predniesol prítomným fragment od Ondreja
Štefanka.
Nasledovali dve ďalšie organové skladby – Ecoutés merveilles (Michel Corrette) a Tri chorálové predohry (Franz Schmidt).
Martina Zelenáková, žiačka 3. triedy, Emma Fábriová a Boris
Pădurean (žiaci 4. triedy) zarecitovali tri básne, v sprievode Andrey Fábriovej na husliach a Borisa Pădureana na gitare.
Koncert pokračoval organovou skladbou Pochod dánskeho princa (Jeremiach Clarke), za ktorou nasledovala básnická
vsuvka recitátoriek Mileny Illéšovej z 8. triedy, Kristíny Hekľovej
a Andrey Paţakovej z 9. triedy.
Janko Siroma ďalej zahral Prelúdium, Fúgu a Variácie od
Cesara Francka.
Denisa Stratinská, Andreea Chrapanová z 12. triedy a Ervin
Schäfer z 11. triedy zarecitovali ďalší súbor básní.
Program, moderovaný evanjelickým farárom Mgr. Jurajom
Dušanom Vankom, ukončila organová skladba Preludium CDur od Josefa Rheinbergera.
arl, foto: Anna Lehotská
11
CIRKEV
Konferencia
EVANJELICKÁ
CIRKEV
V ŽIVOTE
DOLNOZEMSKÝCH
SLOVÁKOV
Významným momentom v živote
slovenských evanjelikov v Nadlaku
v tomto roku boli slávnosti, ktoré cirkevný zbor zorganizoval v dňoch 18.
až 20. mája, z príležitosti 200. výročia
položenia základného kameňa svojho,
v poradí už druhého, súčasného chrámu
Božieho. Boli to oslavy, v rámci ktorých
sa Nadlačania pokúsili poukázať na
svoje hodnoty z minulosti, ale aj zo súčasnosti, vyjadriac tak v spoločenstve
so svojimi početnými hosťami z domova, ale aj zo zahraničia (Slovensko,
Maďarsko, Chorvátsko) svoju vďačnosť
Pánu Bohu za to, že až podnes tu žijú
a pôsobia; rovnako sa snažili sprítomniť
svoje doterajšie dejiny, vzdialenejšie, ale
aj menej vzdialené, ktorých pevnou súčasťou je aj nadlacký evanjelický kostol.
Významným bodom programu osláv
bola aj konferencia, ktorú organizovali,
na návrh organizačného výboru, pán
prof. Ján Kukučka spolu s autorom
týchto riadkov, na tému „Evanjelická cirkev v živote dolnozemských Slovákov“.
Konferencia sa konala 19. mája 2012
v priestoroch budovy číslo 2 Školského
strediska Jozefa Gregora Tajovského v
Nadlaku. Na pozvanie organizátorov
odpovedalo až 24 odborníkov z domova
a zo susedných krajín, čím prispeli k vysokej odbornej úrovni tohto vedeckého
fóra.
Účastníkov konferencie na úvod
pozdravili Mgr. Milan Krivda, biskup
Západného dištriktu Evanjelickej cirkvi
a. v. na Slovensku, Ing. Pavel Delinga,
generálny dozorca ECAV na Slovensku,
ako aj Adrian Miroslav Merka, predseda DZSČR a poslanec v rumunskom
parlamente.
Svojimi zaujímavými a tematicky
pestrými príspevkami, bohatými na informácie, autori vytvorili bohatú mozaiku
fenoménu, ktorým bola a aj zostáva na
Dolnej zemi slovenská evanjelická cirkev, najvýznamnejší činiteľ, ktorý prispel
k zachovaniu náboženskej a národnej
totožnosti našich evanjelikov Slovákov
v týchto končinách. Pán senior Slovenského evanjelického luteránskeho
seniorátu v Rumunsku, Juraj Bálint,
predstavil osobnosť prvého nadlackého farára Jána Keblovského, ktorému
Nadlačania vďačia za svoj kostol a prvé
cirkevné budovy, postavené v Nadlaku. Bývalý senior Dušan Saják nazrel
do „tajomstiev“ kameňa a hviezdy,
verných „svedkov“ dejín nadlackých
slovenských evanjelikov, kým Tünde
Tušková, PhD. predstavila náš knižný
klenot Tranovského kancionál v zaujímavom referáte „Tranoscius ako
symbol a kultúrny kód dolnozemských
evanjelikov“. Vukovský evanjelický farár
Ľudovít Bobčok v pôsobivom príspevku
predstavil prítomným Vzdelávací spolok
a spevokol vukovských Slovákov, kým
Mgr. Kristina Kmeťová sa zamyslela
na vplyvom nadlackých osobností na
vývoj školstva a cirkvi v období 19191949. O vplyve biblickej češtiny na reč
nadlackých Slovákov hovoril odborník
v tomto odbore, Dr. Pavel Rozkoš,
Dr. Pavel Husárik poukázal na „Zopár
prvkov evanjelickej etiky v spisoch
dolnozemských slov. ev. a. v. kňazov“.
Študent Patrick Kiszeľ prispel pekným
materiálom o nadlackých sálašoch,
pričom si účastníci konferencie mohli
pozrieť aj zaujímavý audio-vizuálny materiál k predstavenej téme. Kovačičan
Pavel Baláž pôsobivo hovoril o zvonoch,
zvonároch a zvonení v Nadlaku, pekne
doplniac príspevok, ktorý na večernom,
úvodnom organovom koncerte predstavil MgA. Janko Siroma o ďalšom klenote
nášho kostola – organ, ktorý oslávil svoju storočnicu požehnaného fungovania:
„Vývoj organárstva na Dolnej zemi a
12
organy v Evanjelickom chráme Božom
v Nadlaku“. Ďalšími osobnosťami, ktoré
prispeli svojimi hodnotnými príspevkami,
boli: Prof. PhDr. Peter Švorc z Prešova,
CSc., Prof. PhDr. Jaroslav Čukan, CSc.,
Doc. PhDr. Ladislav Lenovský, PhD.,
Doc. PhDr. Ivana Šusteková, PhD.,
PhDr. Boris Michalík, PhD., PhDr. Michal
Kurpaš, PhD. z Nitry, ako aj odborníci
zo susedného Maďarska: PhDr. Ondrej
Krupa, CSc., Mgr. Ján Chlebnický a
Doc. Dr. Mária Žiláková. Následkom
problémov s dopravou sa konferencie
nemohli zúčastniť Doc. PaeDr. Miroslav
Kmeť, PhD. a Doc. PhDr. Peter Mičko,
PhD. z Banskej Bystrice, kým pán prof.
Ján Kukučka predstavil popri svojom
príspevku aj príspevok Ing. Jána Jančovica, tiež neprítomného, obidva venované sťahovaniu Slovákov na Dolnú zem,
resp. do Nadlaku. Juraj Dušan Vanko
načrtol historický priebeh zakladania
slovenských evanjelických cirkevných
zborov na území súčasného Rumunska,
tak v súčasnosti žijúcich, ako aj v priebehu času zaniknutých spoločenstiev.
Na záver konferencie pán PhDr.
Mojmír Benža, PhD. poukázal na potrebu napísania dejín slovenskej evanjelickej cirkvi v Rumunsku, pričom pripravil
aj ukážky hesiel osobností (Ivan Bujna)
a cirkevných zborov (Butín).
Cennými poznámkami doplnili predstavené informácie Doc. Dr. Dagmar
Mária Anoca a učiteľ Juraj Janečko
v diskusii, ktorá sa rozprúdila po vyčerpaní príspevkov.
Som rád, že sme v rámci tohoročných osláv nadlackých slovenských
evanjelikov mohli zorganizovať aj takéto
vedecké stretnutie a vyjadrujem svoju
nádej, že dokážeme v podobných podujatiach pokračovať aj v budúcnosti.
Juraj Dušan Vanko
foto Anna Lehotská
CIRKEV
V Čerpotoku bola posviacka kostola Srdce Ježišovo
V dedinke Čerpotok, patriacej do farnosti Suplacu de Barcǎu, sa v nedeľu,
28 mája konala slávnostná posviacka
obnoveného rímskokatolíckeho kostola
„Srdce Ježišovo“. Chrám bol postavený
v roku 1995.
Hoci dedinka Čerpotok nemá ani
300 obyvateľov, podarilo sa im obnoviť
miestny historický kostolík. Vymenené
boli všetky sochy, strecha zvonku, zvnútra podlaha, oteplenie, vymenili sa všetky
okná a ozvučenie, no aj to najdôležitejšie, srdce kostola, teda mramorový
obetný stôl a všetko vnútri kostola. Preto
dnešný 28. máj je pre nás naozaj veľmi
dôležitým dňom.
Obnovu chrámu ocenil aj biskup József László Böcskei, ktorý bol vysvätený
za kňaza roku 1990 a je v poradí 19.
biskupom v Oradei a ktorý chrám znovu
posvätil. Nech mu Pán Boh pomáha byť
verným až do konca…
Na posviacke bolo prítomných deväť
kňazov, poslanec v Dolnej komore parlamentu Rumunskej republiky a zároveň
predseda Demokratického zväzu Slová-
13
kov a Čechov v Rumunsku pán Adrian
Miroslav Merka, starosta obce Suplacu
de Barcău, pán Tivadar Nicolae a mnohí
iní, takže kostol bol preplnený.
Po krásnej slávnostnej bohoslužbe
sa domáci farár Ján Maškara poďakoval
biskupovi, hosťom, všetkým dobrodincom a hlavne Demokratickému zväzu
Slovákov a Čechov v Rumunsku, že
finančne podporili obnovu kostola, pretože bez tejto veľkodušnej podpory by
sme to neboli dokázali.
Anka Zetochová
CIRKEV
Položenie
základného kameňa
evanjelického chrámu
v Nadlaku
Oslavy 200. výročia položenia základného kameňa evanjelického
kostola vrcholili v nedeľu, 20. mája, slávnostnými službami Božími
spojenými s odhalením pamätníka pred kostolom.
V preplnenom kostole, na slávnostných bohoslužbách, evanjelický
farár a senior Juraj Bálint privítal hostí. Veriacim sa v pokračovaní
prihovorili Dezső Zoltán Adorjáni, biskup Evanjelickej luteránskej cirkvi
v Rumunsku; Ing. Pavel Delinga, generálny dozorca ECAV na Slovensku; Mgr. Igor Mišina, emeritný biskup; Ştefan Păcurar, pravoslávny
farár v Nadlaku a Dušan Saják, evanjelický farár v chorvátskom Iloku.
Kázeň na tému Chrám ako živé spoločenstvo veriacich mal Mgr. Milan Krivda, biskup ZD ECAV na Slovensku. Predspev zaspieval Juraj
Bálint, liturgovali evanjelickí farári Ľudovít Bobčok, Dušan Hrivnák,
Juraj Dušan Vanko a Dušan Saják. Záverečnú liturgiu vykonali biskup
Milan Krivda s dôstojníkom a farárom Viktorom Sabom zo Slovenska.
Program bohoslužieb spestrili aj nadlacké spevokoly vedené Elenou Kmeťovou, Jurajom Dušanom Vankom a Ondrejom Porubským.
Pred kostolom, v májovej horúčave, sa medzičasom nazbieral
úctyhodný počet ľudí, netrpezlivo očakávajúci ukončenie bohoslužieb
a významný moment osláv: odhalenie pamätníka. V roku 1903, pri
oslavách storočnice, Nadlačania darovali kostolu olejomaľbu F. Dedinského, ktorou zvečnili dobu príchodu evanjelických Slovákov do
Nadlaku. Tentoraz, pri oslavách 200. rokov od položenia základného
kameňa evanjelického kostola, sa nadlackí evanjelici obrátili na docenta Rudolfa Kocsisa, známeho rumunského sochára a reštaurátora
umeleckých pamiatok, majúceho aj slovenské nadlacké korene, ktorý
k tejto príležitosti zhotovil bronzové dielo.
Po slávnostnom odhalení pamätníka Rudolf Kocsis opísal symboliku diela nasledovne:
„Pamätník je nonfiguratívnou sochárskou kompozíciou, skladajúcou
sa z dvoch zložiek: andezitový podstavec a bronzové dielo. Kompozícia symbolizuje vieru v trojjediného Boha, ale vzťahuje sa v tom
istom čase i na kladenie základného kameňa chrámu. Tie tri tabule,
realisticky tvarované, môžu byť vnímané ako základ stavby, ale i viery,
ktorý má vzrastajúce, zvislé tendencie svojich troch foriem. Predná
forma je nedokončená a mali by sme ju vnímať ako budúcu stavbu
chrámu. Má vyryté na prednej stene úryvky z Biblie v slovenskom
jazyku, ako i lineárnu štruktúru pripomínajúcu murivo. Nasledovné
dve vzostupujúce tvarovania na zadnej strane kompozície sa končia
v podobe oblúkov. Tie by sme mali vnímať ako Mojžišove tabule alebo
ako dve posvätné knihy Evanjelickej cirkvi: Bibliu a Spevník.
Kompozícia, svojou zvislou dominantou a oblúkmi, štylisticky a ambientálne dobre zapadá do architektúry chrámu, ale i do architektúry
okolitých budov z centra mesta. Patina svojou zelenou medienkou
zdôrazňuje hodnotu diela a zvýrazňuje doplnkový kontrast s hnedastým podstavcom, ale v tom istom čase zdôrazňuje aj starobylosť
a historickú náplň budovy.“ (prekl. Ján Kukučka)
Okolo podstavca je pestrá kvetinová výzdoba a k nemu vedie prístupový chodník. Mesto takto získalo dôstojný pamätník, ktorý bude
zároveň aj naším odkazom budúcim generáciám Slovákov.
arl, foto Anna Lehotská
14
CIRKEV
Cithara sanctorum
Cithara sanctorum alebo v ľudovom povedomí Tranoscius. Kniha božských
múdrostí, ktorá bola stále súčasťou našich dejín. Považovali ju za drahokam,
keďže ju brávali so sebou pri sťahovaní do iných končín, keď hľadali novú
domovinu, prijateľnejšiu pre seba a svoje deti. Stále bola súčasťou ich života,
aj v biede, aj v šťastných chvíľach. Ako to mnohí uznávajú, stala sa akýmsi
symbolom duchovnosti a najvzácnejším darom, ktorý dostávali deti od svojich
rodičov. Ona bola zázračnou knihou v každom hospodárstve a preto ju
ochraňovali ako vzácny skvost a mnohokrát ako jedinú pamiatku po svojich
predkoch. Tradične u Nadlačanoch do nej bolo zapísané meno majiteľa, deň
narodenia, ako aj najvýznamnejšie udalosti z jeho života, takže v nej obyčajne
nachádzame zaznamenaný zhustený životopis vlastníka. Jej latinský názov
Cithara sanctorum má zvláštnu hudobnú rezonanciu a určite rozochvie aj
teraz srdce každého evanjelika. V čase Tranoscius sa stal pojmom, bez
ktorého by sa naše dejiny vyprázdnili. Možno si ani neuvedomujeme veľkosť
myšlienky organizátorov priniesť túto výstavu do Nadlaku pri príležitosti 200
rokov od položenia základného kameňa evanjelického kostola. Musíme ale
zdôrazniť, že táto jedinečná idea bola ideálnym doplnkom týchto osláv. Veď
Cithara sanctorum poznačila život každého pravého evanjelika. Jej duchovná
hodnota sa nikdy nedala vyčísliť a preto to neurobíme ani my, ktorí len
zaznamenávame dôležitosť tohto kultúrneho prejavu.
Ak na nadlackých evanjelických bohoslužbách sa už spieva z nových
spevníkov, písaných spisovnou slovenčinou, pred príchodom farára do
kostola sa ďalej spievajú piesne z Tranoscia. Túto spleť minulosti a dneška
prostredníctvom nábožných piesní považujú Nadlačania za najvhodnejší
prejav ich duchovnosti, takže takýto zmierujúci výber vyhovuje všetkým.
V rámci spomenutých osláv 19. mája 2012 na centrálnom sídle
Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku bola uvedená
výstava Cithara sanctorum – piesne duchovné – v kultúrnych dejinách
Slovenska. Po dojímavom príhovore Pavla Hlásnika, ktorý predstavil hostí
zo Slovenska Evu Augustínovú, Gabrielu Hamranovú a Dušana Katuščáka
zo Slovenskej národnej knižnice v Martine.
Na úvod prezentácie odznel básnický moment, napojený na výstavu,
v prednese Gabriely Hamranovej. Ďalej sa slova ujala Eva Augustínová,
ktorá medziiným potvrdila, že Cithara Sanctorum Juraja Tranovského je
najvydávanejšia kniha s atribútom slovacity, keďže od roku 1636 bolo
zaznamenaných 215 vydaní tejto knihy. Po krátkom uvedení a záverečnom
básnickom momente si záujemci mohli pozrieť výstavu predstavenú na
dvanástich veľkoplošných plagátoch. Z veľkého množstva vysvetľujúcich
textov, ktoré sú súčasťou výstavy, spomenieme aspoň niekoľko:
„Juraj Tranovský vykonal šťastný, múdry krok, keď čisté umenie Písma
Svätého prekladal našim predkom a aj nám ho zanechal formou nábožnej
piesne. Tak vytvoril dielo nevýslovnej hodnoty, velehlasnú Cithara sanctorum.“
„Cithara sanctorum... bola i zostáva zdrojom úcty k národnému jazyku.
Veľmi zaujímavým atribútom Tranoscia sú jednotlivé väzby. Mnohé udivujú
a prekvapujú dnešných potomkov, ale aj dokumentujú knihársku zručnosť
a tvorivosť majiteľov.“
„Poklad to neoceniteľný, ale ani nebude slovenského evanjelického
domu bez neho. Slovenskí otcovia a hospodári odkladajú si ho v príbytkoch
na najvzácnejšie miesto, matere nevydávajú dcéry bez neho. Náš ľud sa
neodcudzí od nábožnosti, ani od svojej reči, dokiaľkoľvek vo vážnosti je
Tranoscius.“ (Pavol Dobšinský)
Prejavený záujem o túto nevšednú slávnostnú výstavu nás presvedčil
o tom, že pre obyčajných ľudí Tranoscius zostal naďalej hmotným prejavom
našej duchovnosti a v domácnostiach Slovákov je chránený ako odkaz našich
predkov pre budúce generácie.
Ivan Miroslav Ambruš
foto Anna Lehotská
15
KULTÚRA
Medzinárodný slovenský folklórny festival
Stalo sa pekným zvykom otvárať medzinárodný folklórny festival čerpotockej
mládeže slovami krásnej slovenskej
ľudovej piesne “Čerpotok, Čerpotok...”.
V dedinke Čerpotok prebiehal 2. júna už
VIII. ročník Mládežníckeho folklórneho
festivalu. Tak Čerpotočanom, ako aj
ostatným prítomným krása slovenských
ľudových piesní pohladila srdcia a priniesla harmóniu do duší. V piesni si
Slovák vyspieval svoje radosti i žiale,
ona je dušou slovenského národa a
tým najcennejším, čo nám náš národ
cez generácie odovzdáva.
V úvodnom prejave hlavný
usporiadateľ tohto medzinárodného
festivalu a zároveň predseda bihorskej
oblasti DZSČR, pán Františka Merka,
privítal aj ctených hostí: pána Augustína Langu, poradcu Slovákov žijúcich
v zahraničí; poslanca v dolnej komore
parlamentu Rumunska a zároveň predsedu Demokratického zväzu Slovákov
a Čechov v Rumunsku pána Adriana
Miroslava Merku; starostu obce Suplacu de Barcǎu, pána Nicolae Tivadar,
pravoslávneho farára obce Suplacu de
Barcǎu, pána Ioan Ghiulai; domáceho
rímskokatolíckeho farára, pána Jána
Maškaru, riaditeľku Teoretického Lýcea
Jozefa Kozáčeka v Bodonoši, pani Jarku Michalcovú. Krátko sa prihovorili aj
nasledovní hostia: Augustín Lang, Adrian Miroslav Merka a Nicolae Tivadar.
16
Za krásne príhovory im srdečne ďakujeme. Takisto vďaka patrí
aj hlavným organizátorom festivalu:
Demokratickému zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku, Úradu pre Slovákov
žijúcich v zahraničí, Ministerstvu kultúry
Rumunska a miestnemu zastupiteľstvu
v Suplacu de Barcǎu.
V pokračovaní nasledovali
vystúpenia jednotlivých súborov z Poľska, Srbska, Slovenska a Rumunska.
V snahe zachovať tradície a obyčaje,
ktoré sú špecifické pre slovenský folklór,
hostitelia – folkórny súbor Cerovina –
pripravili krátku ukážku z drevorubačských obyčají. Tance, spevy, obyčaje,
toto naše vzácne dedičstvo, chcú naši
KULTÚRA
Mládežnícky Čerpotok
talentovaní tanečníci nielen zachovať,
ale aj odovzdať generáciám, ktoré prídu
po nás.
So svojím programom sa ďalej
predstavil folklórny súbor Vreteno z vojvodinského Kysáča. Úprimný potlesk
získali aj členovia folkórneho súboru
Ďatelinka z Varzaľa. Z Bratislavy, zo
Slovenska, k nám po prvýkrát zavítali
členovia folklórneho súboru Dimitrovec.
Svojou prítomnosťou a predstavením
nás potešili členovia folklórneho súboru
Sálašan z Nadlaku. Z Kacwina, z Poľska, sa na čerpotockej scéne predstavil
folklórny súbor Bystrý potok. Na záver,
oko a ucho diváka potešili naši dobre
známi hostia z Košíc, zo Slovenska,
folklórny súbor Hornád.
Miestna organizácia Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v
Rumunsku v Čerpotoku pozvala svojich
členov na malé občerstvenie a večer
o 21. hodine nasledovala tanečná zábava s Ľudovou hudbou Hornád a Bajcar.
Týmto sa končil prvý deň festivalu.
V nedeľu, v prekrásnych krojoch, sa členovia folklórnych súborov
zúčastnili na bohoslužbe, ktorá začínala
o 10. hodine. O 11.30 začala druhá časť
festivalu. V úvode moderátori uviedli
list prezidenta Slovenskej Republiky
Ivana Gašparoviča a jeho ospravedlnenie, že sa nemohol zúčastniť na
tohoročnom festivale. Nasledovalo
17
vystúpenie jednotlivých súborov z Poľska, Srbska, Slovenska a Rumunska.
Čas ubehol rýchlo a tak aj náš festival
pomaly končil.
Tak ako všetko má svoj začiatok, musí mať aj koniec. Hlavný usporiadateľ festivalu pán Františka Merka
odovzdal vedúcim súborov diplomy,
predstavil prítomným vyhodnotenie a
zároveň ukončil tohtoročný festival.
Neostáva nám nič iné, len netrpezlivo
očakávať IX. ročník Medzinárodného
folklórneho festivalu slovenskej mládeže MLÁDEŽNÍCKY FOLKLÓRNY
ČERPOTOK 2013.
Anka Zetochová
KULTÚRA
Výstavy a kultúrny program venované jubileu
V nadlackom Dome kultúry prebiehali
v sobotu, 19. mája 2012, dve akcie venované 200. výročiu položenia základného kameňa na evanjelickom kostole
v Nadlaku.
V malej sále sa konala vernisáž dvoch
výstav. Jednou bola výstava fotografií
Obrazy zo života nadlackého evanjelického luteránskeho cirkevného zboru,
ktorej autormi sú Anna Lehotská, Ondrej
Lehotský a Štefan Sýkora.
Fotografie sú mimoriadne obsažným a
cenným dokumentom stavania a opráv
kostola, dvíhania zvonov. Podávajú aj
obraz živej prítomnosti cirkvi v dennodennom a sviatočnom živote nadlackých evanjelikov v priebehu desaťročí
cez prizmu náboženských obradov - krstov, svadieb, pohrebov či náboženských
sviatkov. Oživujú pamäť a sú zdrojom
informácií o dobe a jej zmenách. Zároveň upriamujú pozornosť na vtedajšie
pomery, módu, odev Slovákov, ale aj na
spoločenskú pozíciu.
Tento druh písania dejín Nadlaku spája dokumentárny pohľad s umeleckým
a pomáha nám zachovať autenticitu
doby. Napriek tomu, že výstava mapuje hlavne druhú polovicu dvadsiateho
storočia, séria reprodukcií starších fotografií vhodne dopĺňa a uceľuje obraz
cirkevného a spoločenského diania
nadlackých Slovákov počas minulého
storočia.
Druhou bola výstava detských akvarelov i kresieb „Nadlacká veža očami detí“.
Veselé, pestrofarebné obrázky žiakov,
ale aj niekoľkých škôlkarov, vedených
profesorkou výtvarnej výchovy Máriou
Štefankovou, očarili divákov svojou
bezprostrednou úprimnosťou a talentom
autorov. Na obrázkoch si mohli prítomní
pozrieť evanjelický kostol, no aj samotnú
vežu, zo všetkých uhlov a v tých najrozmanitejších interpretáciách.
Návštevníkom výstavy sa prihovorili
Dagmar Mária Anoca, ktorá predstavila
detské práce a Ján Kukučka, ktorý predstavil výstavu fotografií.
Obidve výstavy boli neskôr prenesené
do centrálneho sídla DZSČR.
Po vernisáži začínal vo veľkej sále
Domu kultúry umelecký program venovaný veľkému jubileu evanjelického
kostola. Citujeme z príhovoru Pavla
Nagy Gyuriš Krokoša, dozorcu cirkevného evanjelického luteránskeho zboru
v Nadlaku:
“200. výročie od položenia základného
kameňa evanjelického kostola v Nadlaku je sviatkom pre cirkev, slovenskú
národnosť a prečo nie, aj pre celé mesto.
Je príležitosťou pozrieť sa do minulosti,
pripomenúť si súčasnosť a zamyslieť
sa nad budúcnosťou. Všetko má svoj
čas, a teraz práve nastal čas, aby sme
s pokorou poďakovali Pánu Bohu, za to,
že práve my máme príležitosť zúčastňovať sa osláv 200. výročia od položenia
základného kameňa nášho slovenského
evanjelického kostola. Ďakujeme našim
predkom, ktorí nám zabezpečili minulosť, bez ktorej by sme nemohli stavať
budúcnosť. Ďakujeme predovšetkým
našim praotcom, ktorí kostol budovali
a postavili ho na naozaj dobrých základoch, takže vydržal aj napriek všetkým
nepriazňam času.
Chcem vyjadriť vďaku a úctu všetkým
tým, ktorí ukazovali správnu cestu svojim bratom a sestrám vo viere. Moja,
naša vďaka patrí takým velikánom ako
18
boli Keblovský, Zayac, Haan, Boor,
Bujna a mnohým iným, ktorí svojou obetavosťou prispeli k zachovaniu nášho
vierovyznania a materinského jazyka.
Úcta patrí nielen im, ale aj tisíckam
nadlackých evanjelikov, ktorí navštevovali tento chrám, nachádzali v ňom
útočisko, duchovný pokrm a posilu do
ďalšieho života, lebo bez nich by náš
chrám bol len studenou budovou bez
účelu. Oni mu dodávali a dodávajú život
a zmysel a preto im ešte raz ďakujem
za to, že vo svojich srdciach zachovali a
zachovávajú živý oheň viery a zapaľujú
ho aj v srdciach svojich potomkov, ktorí
sú budúcnosťou našej cirkvi.”
V rámci kultúrneho programu vystúpili
nadlacký folklórny súbor Sálašan, tanečný súbor zo Slovenského Komlóša,
dychová hudba Mostárenka z Brezna
a domáca dychovka Nadlačanka.
Ervin Schäfer, ktorý uvádzal celý
program, medziiným pripomenul:
„Čo pre starozmluvného Nábota znamenal kus pôdy zdedený po otcoch, to
pre nás znamená naša viera, naša cirkev, naša príslušnosť k telu Kristovmu,
naše miesto pripravené nám v nebesiach. A v tejto časnosti môžeme chápať
ako dar od Boha aj našu materinskú reč,
príslušnosť k národu, čo sme zdedili po
predkoch.”
Všetkým účastníkom programu, či už
tanečníkom alebo hudobníkom, patrí
veľká vďaka, že svoj voľný čas venujú
zachovávaniu slovenských ľudových
tradícií a že svojím dobre zvládnutým
výkonom pripravili divákom príjemný
večer.
arl
foto Anna Lehotská
KULTÚRNE A SPOLOČENSKÉ SPRÁVY
Kultúrne a spoločenské správy
Vydavateľstvo Gutenberg Univers
v Arade publikovalo knihu Ivan Bujna
– osobnosť slovenských evanjelikov
v Rumunsku. Zostavovateľom publikácie je Juraj Dušan Vanko. Je to vlastne
zborník materiálov z rovnomennej
medzinárodnej konferencie venovanej
130. výročiu narodenia Ivana Bujnu,
ktorú zorganizoval Evanjelický luteránsky cirkevný zbor v Nadlaku a Školské
stredisko Jozefa Gregora Tajovského
v Nadlaku a ktorá sa uskutočnila 23.
septembra 2011 v Nadlaku. Tak ako
to uvádza jej zostavovateľ, „kiež nám
aj toto dielo pomôže k poznaniu našej
vlastnej totožnosti a hlavne k jej zachovaniu!“ V zborníku sú publikované
príspevky, ktoré odzneli na konferencii,
ako aj príhovory predsedu DZSČR a poslanca v rumunskom parlamente Adriána Miroslava Merku, starostu Pukanca
Jána Kováčika a riaditeľa Múzea SNP
Banská Bystrica, predsedu slovenskej
časti slovensko-rumunskej komisie historikov Stanislava Mičeva. Na záver sú
uverejnené recenzné posudky Dušana
Ondrejoviča a Moniky Zaviš a obrázková príloha.
Víkend, príloha denníka Pravda, z 2.
júna 2012, publikuje zaujímavú reportáž
Evy Okoličániovej Slovákov v Nadlaku
spája reč, tradície aj viera. Novinárka
navštívila naše mesto pri príležitosti
osláv 200. výročia položenia základného kameňa evanjelického kostola a
s radosťou konštatovala, že „Slováci
v Nadlaku si rodný jazyk udržali, takže
takmer všade v meste sa dá dohovoriť
rodnou rečou... Aj po viac ako 200
rokoch života v «cudzej» krajine, ktorá
sa im medzitým stala domovom, sú
Slováci hrdí na svoj pôvod.“ V reportáži
je zaznamenaných viacero skrátených
rozhovorov ohľadom školstva, kultúry,
ochotníctva, duchovného a sociálneho
života Slovákov v Nadlaku.
Chišová, Anna Rău-Lehotská, Anna
Kalianková, Pavol Bujtár, Ivan Miroslav
Ambruš a Pavel Husárik.
D. M. Anoca analyzovala ročnú aktivitu
spolku a urobila návrhy na vylepšenie
jeho činnosti. Navrhla, aby si každý člen
zostavil vlastnú bibliografiu a aby sa
spolok viac snažil zviditeľniť vo svete.
Na zasadnutí čítal ukážky z vlastnej
tvorby Pavel Husárik. Podľa rozhodnutia
prítomných ďalšie stretnutie spolku bude
koncom septembra.
Sviatok Vstúpenia Pána na nebesia je
v evanjelickej cirkvi stále v nadväznosti
so sviatkom, keď Nadlačania vzdávajú
úctu padlým hrdinom vo vojne. Aj tohto
roku, po bohoslužbách, dychovka
Nadlačanka oznamovala začiatok ceremoniálu, ktorý prebiehal pri pomníku
blízko evanjelického kostola, kde sú
vytesané mená padlých obetí Slovákov
z Nadlaku, v prvej a druhej svetovej vojne, ako aj mená troch obetí komunizmu,
zahynutých roku 1953 počas nútených
prác na kanále a meno jedného člena
našej národnosti, ktorý zahynul počas
udalostí v Rumunsku roku 1989. Pri tejto
príležitosti delegácia Demokratického
zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku
v zostave prvý podpredseda zväzu
Pavel Hlásnik, tajomníčka zväzu Bianka Unc a podpredsedníčka miestnej
organizácie v Nadlaku Kristína Jucan
položili k pamätníku veniec ako znak
vďaky a uznania padlým hrdinom. Obeť
našich predkov je súčasťou našich dejín
a dôkazom našej existencie v týchto
priestoroch a práve preto by sme na ňu
nikdy nemali zabudnúť.
Týždenník Slovákov v Maďarsku
Ľudové noviny z 3. mája 2012, číslo 18,
publikuje recenziu Oldřicha Kníchala na
knihu Svedectvá slovenskej dolnozemskej prózy – zborník prednášok z konferencie konanej v Nadlaku 18. – 19.
marca 2011.
arl a ami
foto Anna Lehotská
25. mája 2012 zasadal Literárny
spolok Ondreja Štefanka v nasledovnej
zostave: Dagmar Mária Anoca, Anna
19
Vo Vydavateľstve Ivana Krasku bola
publikovaná kniha estetických štúdií
a esejí Michala Babiaka Anabáza. Kniha
je zoskupená do nasledovných častí:
Úvod, Sondy do literatúry, Pohľady na
drámu a divadlo, Dve eseje o Kulpínčanoch, Miscelaneá a v závere knihy je
publikovaný úvodný článok z básnickej
antológie slovenských básnikov v Rumunsku Medzipristátia, „Čo ostane,
budú básnici chrániť“.
POLITICKÁ ČINNOSŤ
Z činností nášho predsedu a poslanca
Adriána Miroslava Merku
2. a 3. júna 2012 sa Adrián Miroslav Merka zúčastnil na
Medzinárodnom mládežníckom folklórnom festivale v Čerpotoku. Tohto roku Čerpotočania zorganizovali už VIII. ročník
tohto podujatia. Vystupovali súbory z Poľska, Srbska, Slovenska a Rumunska. Z Rumunska účinkoval hostiteľský súbor
Cerovina, ale aj Ďatelinka z Varzaľa a Sálašan z Nadlaku.
5. júna bol náš poslanec prítomný na Univerzite v Oradei, ktorá organizovala 23. ročník Vedeckého týždňa. Pri
tejto príležitosti sa Adrián Miroslav Merka stretol s vedením
univerzity a s bývalým premiérom Rumunska Mihai Răzvan
Ungureanu, ktorý mal na konferencii s názvom Mocenská
nostalgia modernej Európy prednášku.
7. júna, o 16.00h, Adrián Miroslav Merka bral účasť na
slávnostnom otvorení Slovenského kultúrneho centra v Borumlaku a podvečer, o 18.00h, na otvorení Slovenského
kultúrneho centra vo Varzali. Význam týchto centier v živote
Slovákov v Rumunsku spočíva hlavne v zachovávaní kultúrnych hodnôt, podporovaní umeleckých činností Slovákov,
spolupráci so slovenskými školami.
9. júna 2012 sa predseda Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku Adrián Miroslav Merka zúčastnil
v Oradei na rade hudobných podujatí organizovaných na
počesť 65. výročia úmrtia farára a skladateľa Františka Hubíka. Pri tejto príležitosti Univerzita v Oradei, v spolupráci
s biskupským úradom gréckokatolíckej cirkvi v Oradei, zorganizovali vedecké sympózium a festival sakrálnej hudby.
Pri tejto príležitosti biskup Virgil Bercea udelil dirigentom
a spevákom diplomy.
22. a 23. júna 2012 mal Adrián Miroslav Merka účasť na
stretnutí bývalých futbalistov zo Siplaku (Suplacu de Barcău)
a futbalistov 5. ligy zo Senice.
29. júna 2012 sa Adrián Miroslav Merka zúčastnil na zasadaní predsedníctva koordinačného výboru v Novej Moldave.
Zatým bol prítomný na odpuste v rímskokatolíckom kostole
v Nadlaku. Odpustová slávnosť prebiehala na sviatok patrónov, apoštolov Petra a Pavla.
arl
foto Pavel Vilim a internet
20
ŠKOLSTVO
Zmluva o výchovnej partnerskej spolupráci
18. mája 2012 zavítali do nášho mesta dve školské
delegácie zo Senca – Slovenská republika a Velkej
Bíteši – Česká republika, s cieľom podpísať dohodu
o spolupráci so Školským strediskom Jozefa Gregora
Tajovského v Nadlaku.
Dopoludnia sa členovia delegácií stretli s prvým
podpredsedom DZSČR Pavlom Hlásnikom, ktorý
oboznámil hostí s aktivitou zväzu, ako aj s prejavmi
Kultúrnej a vedeckej spoločnosti Ivana Krasku. Hostia
dostali do daru aj niekoľko kníh nadlackých autorov.
V popoludňajších hodinách v dokumentačnej sále
našej školy zástupcovia ZŠ Jozefa Gregora Tajovského v Senci, v zostave Božena Venerčanová (riaditeľka), Ladislav Kása (zástupca riaditeľa), Ľubica Šimoničová (zástupkyňa riaditeľa pre školský klub detí),
Alžbeta Vinczeová (metodička), Ľubica Blahová, Oľga
Kráľová (manažérky projektov) spolu s predstaviteľmi
ZŠ Velká Bíteš Dalibor Kolář (riaditeľ) a Lukáš Dočkal
(zástupca) sa stretli s vedením a s učiteľmi našej školy.
Zástupkyňa riaditeľky Anna Karolína Dováľová
predstavila vzácnych hostí a potom nasledoval krátky
kultúrny program v réžii Eleny Kmeťovej. Naši žiaci
interpretovali úryvky z divadelnej hry Trampoty s láskou a zaspievali niekoľko piesní zo svojho repertoáru.
Ďalej zástupcovia zo Slovenska a Česka prezentovali
prítomným svoje školy, ako aj školské reformy prebiehajúce v spomenutých štátoch. Po krátkom príhovore
riaditeľky školského strediska Jozefa Gregora Tajovského v Nadlaku Alexandriny Nicolety Husárikovej
nasledoval slávnostný moment podpísania zmluvy
o výchovnej partnerskej spolupráci medzi našou
školou a školami zo Senca a Velkej Bíteši, ktoré sú
aj kurátormi projektu. Citujeme z preambuly dohody:
„V posledných rokoch výchovné programy usádzajú
do popredia medzinárodnú spoluprácu zameranú na
pochopenie kultúrnych tradícií a hodnôt iných krajín.
V tomto smere vyznievajú aj názory Európskej
únie a tak považujeme za veľmi významné vytváranie
kontaktov s výchovno-vzdelávacími inštitúciami na
medzinárodnej úrovni. Cieľom spolupráce je poskytnúť
stredoškolským študentom čím viac informácií ohľadom kultúrnej rôznorodosti v Európe.
Prostredníctvom tejto partnerskej spolupráce sledujeme zviditeľniť kultúrne hodnoty oboch krajín a podieľať sa na spoločných programoch pre stredoškolskú
mládež oboch inštitúcií.“
Podpísanie tejto dohody je významným momentom
zapájania sa našej školy do medzinárodných projektov. Určite sa máme čomu učiť od iných, ale máme
čo aj ponúknuť. Veď aj my máme jedinečné kultúrne
tradície a hodnoty, ktoré určite nie sú menej hodnotné
ako kultúrne prejavy našich partnerov.
Ivan Miroslav Ambruš
foto Anna Lehotská
21
ŠKOLSTVO
Letná športová olympiáda
Medzi 18. – 24. májom 2012 prebiehal v Donovaloch tretí ročník Letnej
športovej olympiády pre žiakov s vyučovacím jazykom slovenským v zahraničí. Olympiádu organizuje Centrum
pre celoživotné vzdelávanie Univerzity
Mateja Bela v Banskej Bystrici, pracovisko Metodické centrum pre Slovákov
žijúcich v zahraničí a zahraničných
študentov, v spolupráci s Ministerstvom
školstva Slovenskej republiky.
Na olympiáde sa zúčastnili žiaci
slovenských škôl z Rumunska (zo
Školského strediska Jozefa Gregora
Tajovského v Nadlaku), Maďarska (zo
Slovenského gymnázia, základnej školy, materskej školy a žiackeho domova
v Békešskej Čabe), z vojvodinských
základných škôl v Pivnici a Aradáči, ako
aj zo Slovenskej školy v ukrajinskom
Užhorode.
Nadlackí žiaci, pripravovaní a spre-
vádzaní profesorom telesnej výchovy
Jánom Šušlákom, si tu mali možnosť
znova overiť zručnosť v športových
disciplínach, kde už dlhšie dosahujú
krásne výsledky, ale aj v nových disciplínach, s ktorými sa zoznámili teraz.
Súťažili tak v kolektívnych športoch
(ringo, florbal, futsal, bejzbal, lesný
golf), ako aj v individuálnych, ako
lukostreľba, streľba vzduchovkou,
pingpong, plávanie, beh (rýchlosť a
vytrvalosť), hod bremenom, skok z
miesta.
Dobrá telesná zdatnosť a neúnavná
príprava našich žiakov priniesli ovocie, veď pri príchode domov sa mohli
pochváliť veľkým množstvom ocenení.
Šiestaci si vybojovali nasledovné
miesta:
Paula Gava: beh na 50m, skok do diaľky, hod bremenom, vytrvalosť (1150m)
a pingpong – I. miesto; plávanie – II.
22
miesto; streľba vzduchovkou a lukostreľba – III. miesto.
Kamil Šomrák: hod bremenom – II.
miesto; streľba vzduchovkou a lukostreľba – III. miesto.
Raluca Roskošová: lukostreľba – III.
miesto.
Ôsmaci:
Norbert Lešťan: hod bremenom, skok
z miesta, plávanie a streľba vzduchovkou – I. miesto. Edvin Mako: streľba
vzduchovkou – I. miesto a hod bremenom – III. miesto.
Ondrej Suchanský: hod bremenom
– III. miesto.
Všetkým športovcom blahoželáme
a držíme im palce k ďalším súťažiam.
arl
foto Paula Gava
ŠKOLSTVO
1. jún a hľadanie talentov
Tradične, ako to býva každý rok,
predstavitelia miestnej organizácie Demokratického zväzu Slovákov a Čechov
v Rumunsku venujú zvláštnu pozornosť
Medzinárodnému dňu detí, ktorý je oslavovaný 1. júna. Je to samozrejmé, veď
deti sú nosičmi nášho odkazu do budúcna
a od nich záleží, či slovenskosť v týchto
priestoroch bude zachovaná alebo padne do zabudnutia. Takže v spomenutý
deň predstavitelia zväzu, pod vedením
predsedu miestnej organizácie v Nadlaku
Dušana Šomráka, navštívili všetky materské školy a triedy, do ktorých chodia
slovenské deti. Každé dieťa dostalo sladký darček, takže táto širokosiahla akcia
bola úspešná a splnila si účel – deti boli
šťastné a organizátori spokojní.
V popoludňajších hodinách toho istého
dňa na centrálnom sídle zväzu prebiehalo
podujatie pod názvom Hľadanie talentov,
adresované škôlkarom a žiakom 1. – 4.
triedy. Keďže minuloročná akcia sa stretla
s mimoriadnym záujmom, zástupcovia
miestnej organizácie DZSČR sa teraz
rozhodli zriadiť aj druhú edíciu. Súťažilo
sa v troch odboroch, a to spev a hudobná
interpretácia, umelecký prednes a výtvarné umenie – maľba a koláž. Umelecké
podanie účastníkov zoskupených do dvoch
vekových kategórií: 3 – 7 rokov a 8 – 10
rokov posudzovala trojčlenná porota v nasledovnej zostave: spev a hudobnú interpretáciu – Vieroslava Tímárová, Alžbeta
Vancu a Ondrej Kresan; umelecký prednes
– Ivan Miroslav Ambruš, Ľudmila Šomráková a Anna Móťovská; maľbu a koláž Mária
Štefanková, Blažena Karkušová a Alena
Radičová.
Po zhodnotení sa poroty rozhodli udeliť
nasledovné ceny:
Spev a hudobná interpretácia
1. kategória:
I. cena - David Bonţea
II. cena - Vanesa Grózová
2. kategória:
I. cena - Andreea Fábriová
II. cena - Teodora Hýrešová
III. cena - Melisa Jurášová
Umelecký prednes
1. kategória:
I. cena - Raul Surovčiak
II. cena - Lukáš Juráš
III. cena - Johann Dan
2. kategória:
I. cena - Martina Zelenáková
23
II. cena - Andreea Fábriová
III. cena - Daniela Leoca
Koláž – 1. kategória
I. cena - Jasmína Polačková
II. cena - Alex Hudy
III. cena - Jana Michalčiaková, Vlasta
Michalčiaková
Maľba – 2. kategória
I. cena - Jana Koniariková
II. cena - Melánia Nica
III. cena - Slávka Čajanová
Veľký počet prítomných rodičov
a nádejných talentov sú dôkazom záujmu účastníkov o toto podujatie, ktoré
mienime organizovať aj na budúci rok.
A pretože sa stále učíme, musíme dohliadnuť na to, aby na budúcej edícii
účastníci v odbore výtvarného umenia
mali adekvátne priestory a dostatok
času pre potvrdenie ich talentu.
Na záver sa chceme poďakovať tímu,
ktorý zorganizoval túto súťaž, a to učiteľkám materskej školy z ulice Stejarului a
miestnej organizácii DZSČR v Nadlaku.
Ivan Miroslav Ambruš
foto Milan Kelo
ŠKOLSTVO
Asfalt, kriedy a margarétky
ného ateliéru, museli sme sa prejsť
asi 1,5 km. To bolo najkrajšie z celého
výletu. Deti sa s radosťou pochytali
za rúčky a zamierili k asfaltke po
chodníčku cez lúku. Oddýchli sme si.
Dievčence si na lúke uvili venčeky z
margarétiek. Chlapci sa váľali v tráve
a robili kotrmelce.
Pokračovali sme v ceste a prišli sme
na miesto, kde sa bez prerušenia dalo
hrať a kresliť, pretože tadiaľ prejdú asi
2 – 3 autá za deň. Deti zo škôlky, prvej
a tretej triedy mali obrovskú radosť
z toho, čo prežívali. Táto radosť sa
Po dlhej a ťažkej zime sme sa dožili krásneho jarného počasia. Spolu
s teplými jarnými dňami nadišiel aj 1.
jún, sviatok všetkých detí. Aj deti na
Gemelčičke pocítili, že je ich deň, keď
sa dozvedeli o prekvapeniach, ktoré
ich čakajú.
Ráno netrpezlivo očakávali, čo sa
bude diať v škole. Najprv dostali občerstvenie, ktoré im pripravili starší spolužiaci. Nasledovala vychádzka a kresba
na asfalt. Gemelčička je dedina, v ktorej sú zatiaľ len poľné cesty, vysypané
skalami. Ale môžeme sa pochváliť, že
máme aj jednu vyasfaltovanú bočnú
ulicu, kde je možnosť kresliť kriedami.
Aby sme prišli až do nášho prírod-
stratila v momente, keď sme zbadali,
že prichádza veľká búrka. Museli sme
sa rýchlo vrátiť naspäť do školy. Keď
sme prichádzali pred školu, kvapky
dažďa nás vohnali do triedy.
V triede ich čakali ďalšie prekvapenia: sladkosti alebo ponožky - vtipný
praktický darček triednych učiteliek.
A potešili aj darčeky zo Slovenska:
CD nosiče s rozprávkami pre deti od
Európskej komisie na Slovensku, ktoré
nám poslal Ing. Andrej Krchňavý. Od
tety Oxany Lukáčovej dostali perá a
Združenie občanov ZHODA zabezpečilo a doviezlo učebné pomôcky a študijnú doplnkovú literatúru pre učiteľov
aj žiakov školy – dar z Vydavateľstva
ORBIS PICTUS.
24
Deti z MŠ na záver pogratulovali
svojej učiteľke Janke Danielovej pri príležitosti uzavretia stavu manželského,
svadba bola 26. mája. Janka Lašáková
sa im odvďačila občerstvením a zákuskami zo svadby. Aby sa neprerušila
tá detská radosť, ktorú bolo vidieť na
tváričkách, učitelky odviezli autom deti
čo najbližšie k domu.
Keby deti boli išli domov peši, neboli
by si spomínali na svoj deň, ale len na
to, že prišli domov mokré ako myši.
Deň detí v Gemelčičke síce ukončil
silný lejak, ale úsmev a radosť bolo
vidieť na tvárach detí po celý deň.
Miluška Koniariková
foto Erika Fajnorová
ŠKOLSTVO
Čaro a krása poézie
Pod týmto heslom sa 6. júna 2012 konalo v Školskom
stredisku Jozefa Gregora Tajovského v Nadlaku školské
kolo recitačnej súťaže, ktorej organizátorkou bola katedra
slovenského jazyka a literatúry.
Šíriť krásu poézie prišlo 34 žiakov II. stupňa. Každý
recitátor sa usiloval podať čo najkrajší výkon a zanechať
po sebe pekný umelecký, emocionálny zážitok. To ocenila
i profesorská porota, v zložení Anna Móťovská, Ľudmila
Šomráková a Michaela Chrapanová, ktorá hodnotila žiacke výkony a vybrala najlepších recitátorov. Žiacka porota,
v zložení Ervin Schäfer, Alen Gondek a Juraj Bálint, udelila
diplom za najoriginálnejší umelecký prednes.
Súťažiaci boli rozdelení do dvoch vekových kategórií:
1. kategória – žiaci 5. a 6. ročníka
2. kategória – žiaci 7. a 8. ročníka
Výsledky súťaže:
1. kategória
I. miesto: Andreea Svetlíková – 6. C
II. miesto: Marek Matuška – 5. C
III. miesto: Eliza Kojnoková – 6. B
Čestné uznania: Karina Mokrišová – 6. B a Natália Ďurianová – 5. C
2. kategória
I. miesto: Milena Illešová – 8. C
II. miesto – Yvona Tíbajová – 8. C
III. miesto: Melissa Mokrišová – 7. C
Čestné uznania: Anna Šinková – 8. C a Kristína Peniaková – 7. C.
Cenu za najoriginálnejší umelecký prednes, udelenú
žiackou porotou, získala Melissa Mokrišová zo 7. C.
Víťazom recitačnej súťaže porota udelila diplomy a skromné peňažné odmeny.
Všetkým účastníkom, ktorí sa na recitačnú súťaž svedomito pripravovali, blahoželáme a veríme, že si lásku k poézii
budú pestovať i naďalej.
Jarmila Hekľová
foto Anna Lehotská
25
REZUMAT
E.S. PhDr. Jíři Šitler, ambasadorul Republicii Cehe în România din
decembrie 2010, a avut amabilitatea
de a răspunde la câteva întrebări ale
redactoarei revistei Naše snahy, Anna
Rău-Lehotská.
(Rezumăm întrebările și răspunsurile)
Domnule Ambasador, în 11 mai
a.c. regele Mihai I v-a acordat distincția
Crucea Familiei Regale Române pentru interesul activ al Republicii Cehe
manifestat față de România, pentru
contribuția dv. personală la prezentarea
veridică a rolului armatei în eliberarea
Cehoslovaciei în timpul Celui de-Al
Doilea Război Mondial, pentru prietenia
și deschiderea pe care o are Republica
Cehă față de România prin intermediul
ambasadorului său. Este acest omagiu
în același timp și o provocare pentru dv.?
Cu siguranță, distincția este
pentru mine și surpriză și onoare. Cehii
și Slovacii ar trebui să fie recunoscători românilor care au căzut cu sutele,
chiar cu miile în lupta pentru eliberarea
Cehoslovaciei de sub ocupația nazistă.
Meritul personal în organizarea loviturii
de stat din august 1944, când România
a trecut de partea aliaților, îl are tocmai
regele Mihai. Cred că la noi în țară se
știe foarte puțin despre aceasta.
În 18 mai la Facultatea de politologie din București ați deschis Zilele
dedicate Republicii Cehe cu o prelegere
ancorată în istorie și relații actuale cehoromâne după care au urmat discuții. Ce
i-a captivat mai mult pe cei prezenți?
S-a discutat despre relațiile noastre tradiționale între cele două războaie.
Studenții însă au fost interesați să afle și
în ce constă munca unui diplomat, cum
se pregătește el pentru această muncă.
Parte a acestei acțiuni a fost și expoziția
Charta 77.
Între 24-27 mai în cadrul Zilelor
Cehiei la Facultățile de agronomie și
medicină veterinară din București s-a
desfășurat Florschow. S-a organizat și
un seminar de specialitate în grădinărit
între specialiștii cehi și români. În ce
constă importanța întâlnirii specialiștilor
pentru cele două părți?
Din partea cehă au fost prezenți
specialiști ai Camerei de Comerț și
întreprinzătorii care aduc în România
flori și pomi. Firmele cehe au dăruit
facultății o serie de exemplare de plante
de grădină așa că în arealul facultății
a luat naștere un colț de plante cehe.
Schimbul de păreri a fost benefic pentru
amândouă părţile.
Parte componentă a zilei Cehiei
a fost și plantarea aleii teilor în Parcul
Izvor în amintirea lui Václav Havel. Ce
mesaj le transmite acest act simbolic
cetățenilor români?
Aleea teilor este darul firmei
Arboeko orașului București în amintirea
acelora care au luptat pentru libertatea
omului și democrație în Cehia și România. Am ales teii, deoarece teiul este
copacul național în Cehia și în același
timp este semnificativ și pentru poezia
românească. Mă refer la poetul Eminescu.
În 31 mai ați prezentat cartea lui
Martin Vopěnka Moje cesta do zatracena tradusă în limba română. Există
interes în rândul cititorilor români pentru
literatura cehă?
Cartea aceasta a mai fost prezentată și la Bookfest din București. În
ultimii ani au apărut și cărțile lui Václav
Havel în traducere. De mare succes s-a
bucurat bestseller-ul Economia binelui
și a răului a lui Tomáš Sedláček. Ne-ar
părea bine să vedem mai des traducerile
din literatura cehă în România.
Artistul Dávid Možný a pregătit
special proiectul videoart Rahova pentru București. Ce ecouri a avut această
înfățișare critică a urbanismului în rândul
cetățenilor români?
Dávid Možný a preaslăvit acest
cartier bucureștean pentru că l-a prezentat deja în mai multe țări. Paradoxal
instalația a fost prezentată acum prima
dată în România. E de la sine înțeles
de ce la vernisaj au venit peste 300 de
oameni.
Ce ne puteți spune despre alte
activități în curs de pregătire?
Ambasada îi va sprijini pe cehii
din Banat în organizarea Zilelor cehilor
la Timișoara. La București vor avea loc
26
câteva acțiuni în domeniul schimbului
comercial, în octombrie se va desfășura
un seminar despre oportunitățile în
investițiile ceho-române și altele.
VIAȚA RELIGIOASĂ
Luna mai a fost bogată în evenimente religioase. La Nădlac au fost
organizate o serie de activități legate de
punerea pietrei de temelie a Bisericii
Evanghelice cu 200 de ani în urmă.
Festivitățile au culminat duminica, 20
mai cu liturghia festivă după care s-a
dezvelit monumentul din fața bisericii.
Evenimentul este consemnat de arl.
Înainte de începerea slujbei
religioase în biserica arhiplină, seniorul Juraj Bálint a salutat oaspeții de
seamă veniți să participe la eveniment.
Apoi episcopul Bisericii Evanghelice
Lutherane din Româmia, Dezső Zoltán
Adorjáni, s-a adresat credincioșilor. În
partea introductivă au mai vorbit Ing.
Pavel Delinga, curatorul general al Bisericii Evanghelice din Slovacia, Mgr. Igor
Mišina, episcop emerit, Ștefan Păcurar,
preotul ortodox din localitate, Dušan
Saják, preot evanghelic la Ilok - Croația.
Cuvântul de învățătură a abordat tema:
Biserica-comunitate vie a credincioșilor
și era rostit de Mgr. Milan Krivda, episcopul regiunii de vest a Slovaciei. În finalul
slujbei religioase au cântat corurile
instruite de Elena Kmeť, Juraj Vanko și
Ondrej Porubský.
La aniversarea celor 100 de ani
de la venirea slovacilor evanghelici, nădlăcanii au dăruit bisericii un tablou - o
pictură în ulei a lui F. Dedinský prin care
a fost imortalizat momentul venirii primilor slovaci. Acum, după 200 de ani de
la așezarea pietrei de temelie a bisericii,
nădlăcanii au dezvelit o operă de artă,
a cărei autor este sculptorul român cu
rădăcini slovace nădlăcane, Rudolf Kocsis. După dezvelire autorul și-a prezentat
opera astfel: Monumentul este compus
din două elemente: postamentul din
andezit și sculptura turnată în bronz.
REZUMAT
Sculptura în sine e o lucrare simbolică
nonfigurativă și nu este abstractă. La
temelia compoziției se află trei cărămizi
care simbolizează credința în Sfânta
Treime și în același timp reprezintă piatra de temelie a bisericii. Din aceste trei
cărămizi urcă spre cer în plan vertical
trei forme dintre care cea din față este
neterminată și are gravată pe suprafața
sa texte sfinte în limba slovacă. În partea
superioară se află o structură liniară
ce amintește de zidăria construcției. În
partea din spate a compoziției cele două
forme sunt terminate prin arce de cerc
care ne aduc oarecum aminte de tablele
lui Moise. Ele reprezintă cele două cărți
de căpătâi ale credinței evanghelice:
Biblia și Cartea de cântece.
Din punct de vedere compozițional liniile
perpendiculare, curbe și arcele de cerc
fac legătura cu stilistica arhitecturală a
bisericii, dar și cu ambientul din centrul
orașului.
Patina, respectiv cocleala verde
de pe suprafața sculpturii, mărește
prețiozitatea acestei lucrări și în același
timp subliniază vechimea pietrei puse la
temelia bisericii acum 200 de ani.
În jurul piedestalului se află ornamente florale cu acces spre monument.
Prin această operă de artă orașul nostru
a intrat în posesia unui monument demn
care în același timp va fi și mesajul nostru către generațiile viitoare de slovaci.
în biserică a fost cu siguranță cel mai
mare liant între slovacii locali de-a lungul
timpului...
Sunt foarte bucuros, declară D. Somrák,
că noi suntem martorii acestui jubileu al
bisericii noastre. Bucuria și satisfacția
îmi umplă sufletul că ne putem aminti
de cei 200 de ani de la punerea pietrei
de temelie a celei de a doua biserici
evanghelice la Nădlac, biserica care
domină localitatea.
Legat de același eveniment
Dušan Šomrák semnează articolul
Sărbătoarea Bisericii Evanghelice
din Nădlac. Articolul său are următorul
motto: Mâna leneșă provoacă sărăcia,
mâna harnică îmbogățește.
De la deschiderea ospiciului din
Timișoara au trecut cinci ani pe parcursul cărora aici și-au găsit alinarea
1100 de pacienți, de cele mai multe
ori bolnavi ajunși în faza finală a bolii.
Personalul medical al ospiciului este
format din doi medici, asistente medicale
și personal auxiliar. Ospiciul acceptă și
ajutorul voluntarilor. Aceștia organizează
concerte de binefacere. Sumele adunate astfel servesc la întreținere.
Motto-ul este un à propos la
hărnicia slovacilor din Ținuturile de Jos,
deci și a nădlăcanilor, care, imediat după
așezarea lor pe aceste meleaguri, au
construit biserica și școala gândindu-se
nu numai la bucata de pâine pe care le-o
oferă pământul, ci și la hrana spirituală
pe care o dau omului învățătorul și preotul.
Credința și cuvântul lui Dumnezeu rostit
La această rubrică mai avem
două articole ale sorei Sávia Lukáčová. În primul articol S. Lukáčová scrie
despre Deschiderea unui nou lăcaș
al surorilor frantișcane și în al doilea
despre Ospiciul deschis cu cinci ani
în urmă la Timișoara.
La rugămintea curatorului
comunității bisericești Serafim Romulă,
Satu Nou, jud. Bacău, trei dintre surorile
frantișcane din Timișoara s-au deplasat
în Moldova pentru a colabora cu parohia
de aici. Scopul deplasării călugărițelor
a fost îngrijirea bolnavilor și bătrânilor
care trăiesc singuri. Călugărițele din
Congregația Fiicelor Sfântului Francisc
din Assisi au înființat aici o nouă comunitate. În 12 mai 2012 Mons. Alois
Fechete a binecuvântat casa cea nouă
a călugăriţelor precum și capela Preasfintei Inimi a lui Isus.
La Valea Cerului s-a sfințit
biserica Inima lui Isus - ne scrie Anka
Zetochová.
Biserica Romano-Catolică din sat
27
construită în anul 1995 a fost renovată și
modernizată, fapt apreciat de episcopul
József Laszló Bocskei din Oradea care
a făcut slujba de sfințire a bisericii după
renovare. La ceremonie au luat parte
nouă preoți, deputatul A. M. Merka,
primarul Tivadar Nicolae de la Suplacu
de Barcău de care aparține satul Valea
Cerului şi alţi oaspeţi. Preotul satului
Ján Maškara a mulțumit public tuturor
binefăcătorilor pentru această mare lucrare, dar mai ales Uniunii Democratice
a Slovacilor și Cehilor din România care
a finanțat substanțial lucrările.
CULTURĂ
Evenimentul religios din Nădlac
a fost marcat în 19 mai 2012 și prin
două expoziții și un program cultural dedicat jubileului. Despre aceste
manifestări scrie arl.
În sala mică a Casei de Cultură
din Nădlac s-au instalat două expoziții.
Una a fost o expoziție de fotografii
intitulată Tablouri din viața comunității
bisericești evanghelice lutherane din Nădlac ai cărei autorii sunt Anna Lehotská,
Ondrej Lehotský și Štefan Sýkora, iar
cealaltă a fost o expoziție de desene și
acvarele cu tema: Turnul bisericii văzut
de copii. Îndrumătoarea copiilor a fost
prof. Maria Štefanko.
Expozițiile au fost deschise de D.
M. Anoca și Ján Kukučka.
Fotografiile redau aspecte din
viața bisericii de-a lungul deceniilor
văzută prin prisma ceremonialelor de
cununie, de botez, de înmormântare,
sau prin prisma sărbătorilor religioase.
Ele sunt documente prețioase, deoarece redau diferite faze de construcție
ale bisericii cum ar fi cea a ridicării și
instalării clopotelor în turnul bisericii.
Fotografiile sunt și o sursă de informare
asupra epocii vizând starea socială,
relațiile sociale, aspectul vestimentar al
populaţiei.
După vernisaj în sala mare a Ca-
REZUMAT
sei de Cultură a urmat programul cultural
dedicat evenimentului în cadrul căruia
a evoluat Ansamblul Folcloric Sálašan
din Nadlac, ansamblul de dansuri din
Tóthkomlós, fanfara Mostárenka din
Brezno și fanfara Nadlačanka din Nădlac.
Programul a fost moderat de Erwin
Schäfer.
În deschiderea programului s-a adresat
publicului Pavel Nagy Gyuris Krokoč,
curatorul Bisericii Evanghelice. Din
cuvântul său reproducem câteva idei.
„Aniversarea a două sute de ani de la
punerea pietrei de temelie a Bisericii
Evanghelice din Nădlac este o sărbătoare deoptrivă a bisertcii, a minorității
slovace și a orașului. Este un prilej de
a privi în trecut și în același timp ocazia
de a ne gândi la viitor. A sosit timpul să
mulțumim cu smerenie Domnului pentru
prilejul de a fi tocmai noi aceia care să
participăm la aniversarea celor 200 de
ani de la punerea pietrei de temelie a
bisericii noastre. Mulțumim înaintașilor
noștri pentru că ne-au creat un trecut că
au pus o temelie solidă bisericii noastre
care a rezistat intemperiilor vremii.”
Cithara Sanctorum sau Tranoscius este parte integrantă a istoriei
noastre, spune I. M. Ambruș, întrucât
cartea aceasta a înțelepciunii i-a însoțit
pe strămoșii noștri și la bine și la rău și
în timpul transhumanței și după momentul așezării lor. Ea a fost păstrată cu
sfințenie în fiecare gospodărie și lăsată
moștenire urmașilor ca un bun de preț.
A fost o idee măreață a organizatorilor ca să aducă la Nădlac
expoziția Cithara Sanctorum cu ocazia
festivităților din 19 mai 2012, când s-au
sărbătorit 200 de ani de la punerea pietrei de temelie a Bisericii Evanghelice
din Nădlac.
Expoziția a fost deschisă la sediul central al UDSCR de către Pavel Hlásnik.
De la oaspeții din Martin, care au prezentat expoziția, am aflat că Cithara
Sanctorum întocmită de Juraj Tranovsky
a fost cartea publicată în cele mai multe
exemplare în Slovacia. Din anul 1636 a
cunoscut 215 ediții.
În afara exponatelor de carte
expoziția a cuprins și 12 afișe cu explicarea textelor, unele dintre ele semnate
de însuși autorul cărții.
În 25 mai Cercul literar Ondrej
Štefanko s-a întâlnit într-o ședință de
lucru la care D. M. Anoca, președinta
cercului, a analizat succint munca
cercului și a făcut câteva propuneri de
îmbunătățire a activității acestuia.
P. Husárik a citit poezii din propria
creație.
ȘTIRI CULTURALE
Editura Gutemberg Univers din
Arad a publicat cartea Ivan Bujna personalitate slovacă evanghelică în
România. Cartea a fost pregătită pentru
tipar de Juraj Dušan Vanko. Ea este
o culegere de materiale prezentate la
conferința internațională dedicată celor
130 de ani de la nașterea lui Ivan Bujna.
Conferința a avut loc în 23 septembrie
2011 la Nădlac.
Suplimentul cotidianului Pravda,
Vikend, din 2 iunie 2012 publică reportajul Pe slovacii din Nădlac îi unește limba,
tradiția și credința al Evei Okoličaniová.
Ziarista a vizitat Nădlacul cu ocazia
manifestărilor prilejuite de aniversarea
celor 200 de ani de la punerea pietrei
de temelie a Bisericii Evanghelice și a
constatat că „ slovacii din Nădlac și-au
păstrat limba maternă așa că în oraș te
poți înțelege aproape peste tot în limba
natală.” In reportaj sunt consemnate
succint câteva discuții cu referire la
școală, cultură, la viața socială a slovacilor locali.
De Înălțarea Domnului nădlăcanii
îi cinstesc și pe eroii căzuți pe front.
Și anul acesta după terminarea slujbei
religioase obișnuite s-a făcut un scurt
ceremonial la monumentul eroilor pe
care sunt gravate numele celor căzuți
în Primul și Al Doilea Război Mondial,
numele a trei victime ale comunismului,
foști deportați în 1953, numele unei victime din timpul evenimentelor din 1989.
La ceremonie a cântat fanfara Nadlačanka.
UDSCR, prin P.Hlásnik, B. Unc, C. Jucan, a depus o coroană la monumentul
eroilor.
28
La Editura Ivan Krasko a fost publicată cartea de studii estetice și eseuri
ale lui Michal Babiak - ANABAZA. Cartea are următoarele părți: Introducere,
Sonde în literatură, Priviri asupra dramei
și teatrului, Două eseuri despre cei din
Kulpin, Miscelanea, iar în final e publicat
cuvântul introductiv la Antologia poeților
slovaci din România.
Săptămânalul Ľudové noviny din
Ungaria publică recenzia cărții Mărturii
ale prozei slovace din Ținuturile de Jos.
CALEIDOSCOP
Primul articol pe care-l rezumăm
la această rubrică este intitulat Dagmar
Repčeková și-a luat rămas bun de
la studenți. Articolul este semnat de
Lenka Garančovská.
Ing. Dagmar Repčeková, ambasadoarea Republicii Slovace în
România și în Republica Moldova și-a
încheiat misiunea la București și cu
această ocazie în 24 mai 2012 a invitat
la sediul Ambasadei pe toți studenții
de la Catedra de filologie rusă și limbi
slave ale Facultății de limbi străine de
la Universitatea București.
În partea introductivă a întâlnirii de adio
Dagmar Repčeková a subliniat munca,
angajarea și funcționarea bună a Lectoratului de limba și literatura slovacă
evidențiind pe Dr.doc.Dagmar Maria
Anoca, PhDr. Marilena Felicia Luță și
Mgr.Lenka Garančovská PhD. Apoi i-a
asigurat pe cei prezenți că Ministerul
Învățământului din Slovacia va sprijini
în continuare studierea limbii și literaturii slovace la Universitatea București
REZUMAT
din moment ce există interes mai mare
pentru cunoașterea acestei limbi decât
cu ani în urmă.
În alt articol I. M. Ambruš scrie
despre 1 Iunie și căutarea de talente.
Reprezentanții OL Nădlac a
UDSCR în fiecare an acordă atenție
Zilei Internaționale a Copilului. În frunte
cu Dušan Šomrák şi anul acesta ei au
vizitat cele două grădinițe slovace și clasele primare și au dăruit copiilor câte-un
cadou dulce.
În orele după-amiezii școlarii
mici au participat la o acțiune intitulată
În căutarea talentelor, acțiune aflată la
a doua ediție, organizată tot de OL a
UDSCR.
S-a concurat în trei compartimente ale
artei: cântec și interpretare muzicală,
recitare și artă plastică - desen și colaj.
Participanții au fost încadrați în trei
categorii de vârstă, iar rezultatele finale
sunt publicate pe pag.....
Farmecul poeziei este titlul sub
care s-a desfășurat în 6 iunie concursul
de recitări organizat de Catedra de limba slovacă de la Gr. Șc. I. G. Tajovsky.
La concurs s-au prezentat 34 elevi de la
gimnaziu. Rezultatele concursului sunt
publicate pe pag....
Știrea ne-a parvenit de la prof. Jarmila
Hekľová.
Cerovina a participat la ediția
a 46-a a festivalului SZEJKE care s-a
desfășurat la Odorheiul Secuiesc între
17 - 20 mai 2012.
La festival a fost organizată și o paradă
a costumelor populare așa că locuitorii
orașului au putut admira în afara costumelor populare românești și maghiare
și pe cele ale minorităților: albaneză,
croată, greacă rusină, slovacă, sârbă,
tătară, turcă și ucraineană.
Informația e semnată de Milan Fatura.
La Valea Cerului s-a desfășurat
Festivalul Folcloric al Tineretului
2012.
Festivalul a ajuns anul acesta la
ediția a VIII-a. Directorul acestei manifestări și de data aceasta a fost František
Merka, președintele zonei Bihor a UDSCR.
După prezentările de rigoare și
cuvântările musafirilor, Ansamblul Folcloric Cerovina din localitate a prezentat
câteva obiceiuri legate de viața tăietorilor de lemne, meserie practicată în zonă.
În fața unui public generos în aplauze au
mai evoluat și formațiile folclorice invitate din Kysáč (Serbia), Ďatelinka Vărzari,
Dimitrovec și Hornád (Slovacia), Bystry
potok din Kacwin (Polonia), Sálašan din
Nădlac.
Organizatorii și finanțatorii au fost UDSCR, Departamentul pentru Slovacii din
Diasporă, Ministerul Culturii și Cultelor
din România, Consiliul Local Suplacu
de Barcău.
Știrea a parvenit de la Anca Zetochová.
VIAȚA ȘCOLARĂ
Despre cele două delegații sosite
la Gr. Șc. Jozef gregor Tajovský în 18
mai 2012 scrie Ivan Miroslav Ambruš.
O delegație școlară din Senec,
Republica Slovacă și alta din Veľká Bíteš, Republica Cehă au venit la Nădlac
să semneze un acord de parteneriat pe
linie educativă.
În prima parte a zilei membrii
delegației au poposit la sediul UDSCR și
s-au întreținut cu prim-vicepreședinte al
Uniunii, Pavel Hlásnik care i-a informat
pe oaspeți despre activitatea Uniunii și
a Societății Culturale și Științifice Ivan
Krasko.
După masă dir. adj. a liceului Anna Karolina Doval i-a prezentat pe oaspeții de
seamă cadrelor didactice. Musafirii le-au
vorbit acestora despre reformele școlare
în derulare la școlile lor și au prezentat
proiectele de parteneriat. După o scurtă
intervenție a dir. Gr. Șc. I. G.Tajovský,
Husárik Nicoleta, a urmat momentul
solemn de semnare a acordului de
colaborare.
29
Din preambulul acordului cităm următoarele:
„ În ultimii ani programele de
educație pun în frunte colaborarea
internațională orientată spre înțelegerea
tradițiilor și valorilor culturale ale altor
țări....
Aceasta fiind și concepția Uniunii Europene considerăm că e foarte important
să creăm contacte cu instituțiile educativ-instructive pe plan internațional.
Scopul colaborării este să oferim elevilor
de liceu cât mai multe informații referitoare la cultura eterogenă a Europei.
Prin intermediul acestei colaborări în
parteneriat urmărim să atragem atenția
asupra valorilor culturale ale clor două
țări și să participăm la programele comune ale tineretului licean din amândouă
instituțiile școlare.”
Între 18 - 24 mai la Donovaly
s-a desfășurat Olimpiada sportivă de
vară pentru elevii cu limba de predare
slovacă din afara Slovaciei.
Olimpiada a fost organizată
de Centrul de educație din cadrul
Universității Matej Bel din Banská
Bystrica în colaborare cu Ministerul
Învățământului din Slovacia.
La olimpiadă au luat parte elevii de la
Gr. Șc. I. G. Tajovský din Nădlac, de la
Gimnaziul slovac din Békéscsaba, de
la Școla Generală din Pivnica, Școala
Generală din Aradáč, Școala Slovacă
din Ujgorod.
Elevii din Nădlac pregătiți și
însoțiți la olimpiadă de prof. de educație
fizică, Ján Šušlák au avut ocazia să-și
verifice din nou îndemânarea în disciplinele sportive la care au deja rezultate
bune, dar și în unele noi precum: ringo,
florbal, futsal, bejzbal, golf sau arcul,
tirul, pingpongul, înotul, alergare viteză
sau rezistență, aruncarea greutății, săritură din loc.
Condiția fizică bună i-a ajutat pe nădlăcani să obțină și de data aceasta locuri
fruntașe. Rezultatele se află pe pagina
22. Informația e semnată arl.
A rezumat Anna Chişa
ROZHOVOR
Rozhovor s J. E.
veľvyslancom
Českej republiky
v Rumunsku
Jiřím Šitlerom
by Češi i Slováci měli být opravdu Rumunům vděčni za to,
že se tak výrazně zasloužili o osvobození Československa
od německé nacistické okupace, a to s desítkami tisíci ztrát.
Osobní zásluhu na tom má právě král Michal, který v srpnu
1944 zorganizoval státní převrat a Rumunsko se dalo na
stranu spojenců. Myslím, že se o tom u nás stále málo ví.
J. E. PhDr. Jiří Šitler je od decembra 2010 mimoriadnym a splnomocneným veľvyslancom Českej republiky v Rumunsku. Od odovzdania poverovacích listín
pán veľvyslanec zastupuje záujmy Českej republiky
a jej občanov, podporuje priaznivý rozvoj vzťahov
۰ 18. mája ste na bukureštskej Fakulte politológie zahájili
Deň venovaný Českej republike, a to prednáškou venovanou
histórii a súčasnosti česko-rumunských vzťahov, za ktorou
nasledovala diskusia. O čo sa najviac zaujímali prítomní?
medzi Rumunskom a Českou republikou. Aktívne sa
zúčastňuje na kultúrnych a vedeckých podujatiach,
charitatívnych akciách. Osobitnú pozornosť venuje
tiež českej národnostnej menšine v Rumunsku. Ako
znak vďaky mu rumunský kráľ Michal I. udelil dôležité
vyznamenanie.
۰ Pán veľvyslanec, 11. mája ste od kráľa Michala I. získali
významné vyznamenanie I. Kríž rumunskej kráľovskej rodiny, za
veľkorysé a aktívne reprezentovanie záujmov Českej republiky
v Rumunsku, za osobný príspevok k pravdivej prezentácii
historickej úlohy armády pri oslobodzovaní Československa
počas 2. svetovej vojny a za priateľstvo a otvorenosť, ktoré
Česká republika prostredníctvom svojho veľvyslanca prejavuje
voči Rumunsku. Je táto pocta pre vás zároveň aj ďalšou výzvou?
Určitě to bylo příjemné překvapení a velká pocta. Ale hlavně
30
Diskutovali jsme o tradicích našich vztahů z období mezi
válkami, tj. o Malé dohodě, ale také o roli visegrádských zemí
(Česká republika právě předsedá Visegrádské skupině, v níž
se sdružuje Česká republika, Slovenská republika, Maďarsko
a Polská republika) v dnešním Rumunsku. Ale studenti se
hlavně zajímali o práci diplomata, co všechno obnáší a jak se
na ni připravuje. Součástí akce byla i výstava o Chartě 77, jejíž
35. výročí si letos připomínáme, a o České republice vůbec.
۰ Medzi 24. – 27. májom prebiehali na poľnohospodárskej a
zverolekárskej fakulte v Bukurešti Záhradnícke dni – Florshow.
V rámci Českého dňa sa konal aj odborný seminár o najnovších
trendoch v záhradníctve, ktorý umožnil stretnutie rumunských
ROZHOVOR
třeba na básníka Mihaie Eminescu. I přes deštivý den přišlo
kolem 150 lidí včetně bývalého prezidenta Constantinescu,
diplomatického sboru i poslance Merky, zahrála kapela
Bukovinka z Moravy a zprávu o akci přinesla řada médií.
۰ V rámci bukureštskej Noci literatúry ste 31. mája zahájili prezentáciu rumunského prekladu knihy Martina Vopěnku Moje cesta do
ztracena. Prejavujú rumunskí čitatelia záujem o českú literatúru?
Kromě Noci literatury byla kniha představena i na bukurešťském
Bookfestu. V posledních letech vyšly například překlady děl
Václava Havla, úspěšný je i mezinárodní bestseller Ekonomie
dobra a zla od českého ekonoma Tomáše Sedláčka, ale rádi bychom překlady české literatury v Rumunsku viděli ještě častěji.
a českých odborníkov. Čo nám môžete povedať o dôležitosti
tohto stretnutia tak pre rumunskú, ako aj pre českú stranu?
Seminář navštívila asi stovka účastníků, z české strany to
byli podnikatelé, kteří dovážejí do Rumunska např. květiny a stromky, představitelé Česko-rumunské smíšené
obchodní a průmyslové komory a odborníci z univerzit,
např. Mendelovy univerzity v Brně. Myslím, že to byla moc
zajímavá akce, je vždy hezké propagovat květiny, stromy a zahrady, které jsou nejen užitečné, ale také krásné.
České firmy věnovaly univerzitě i řadu svých produktů,
takže v jejím areálu vyrostl koutek s českými rostlinami.
۰ Súčasťou Českého dňa bolo aj vysadenie lipového stromoradia v parku Izvor na počesť Václava Havla. Aké posolstvo prináša rumunským občanom tento symbolický čin?
Lipové stromořadí bylo vysazeno jako dar Čechů, zejména
firmy Arboeko, městu Bukurešť na památku Václava Havla
a všech ostatních bojovníků za svobodu a demokracii z
Česka i Rumunska. Myslím, že park Izvor před palácem,
který postavil Ceausescu, je velmi vhodným místem, které
symbolizuje vítězství svobody nad diktaturou. Jsme vděčni
městu Bukurešť, že vybralo tak reprezentativní místo. Lípy
jsme zvolili proto, že jsou jednak českým národním stromem,
jednak jsou významné i v rumunské poezii, vzpomeňme
۰ 30. mája ste sa zúčastnili vernisáže videoartovho projektu
Rahova, ktorý pripravil český umelec David Možný špeciálne
pre Bukurešť. Aké ohlasy malo toto kritické stvárnenie rumunskej architektúry a urbanizmu u rumunských divákov?
David Možný svým způsobem proslavil bukurešťskou
čtvrť Rahova v uměleckém světě. Přestože byla instalace
představena již v řadě zemí, v Rumunsku byla paradoxně k vidění vůbec poprvé. Pochopitelně se proto setkala
s velkým zájmem, jen na vernisáž přišlo přes 300 hostů.
۰ Čo môžete prezradiť čitateľom Našich
snáh o ďalších pripravovaných podujatiach?
Ministerstvo zahraničních věcí i velvyslanectví bude
určitě pokračovat v podpoře akcí našich krajanů v jižním
Banátu, ale třeba i Dne Čechů v Temešváru. V Bukurešti
se uskuteční několik akcí na podporu česko-rumunského
obchodu a v říjnu seminář o Česko-rumunských investičních
příležitostech. Na podzim samozřejmě řádně oslavíme
náš státní svátek. A České centrum uspořádá desítky
kulturních akcí, které by bylo těžké všechny vypočítat...
۰ Ďakujem vám za rozhovor.
Anna Rău-Lehotská
foto Petra Dobruská
31
ROZHOVOR
PhDr. Jiří Šitler
narozen: 22. prosince 1964, Hradec
Králové
národnost: česká
Profesní kariéra:
od 14.12.2010 - mimořádný a zplnomocněný velvyslanec České republiky
v Rumunsku (datum předání pověřovacích listin);
duben 2008 – říjen 2010 - Ministerstvo
zahraničních věcí ČR, ředitel Odboru
států Asie a Pacifiku;
prosinec 2007 – březen 2008 - Ministerstvo zahraničních věcí ČR, zmocněnec
pro Barmu/Myanmar;
prosinec 2006 – listopad 2007 - Ministerstvo zahraničních věcí ČR, ředitel
Diplomatického protokolu;
květen 2001 – prosinec 2006 - mimořádný a zplnomocněný velvyslanec České republiky pro Thajské království, Kambodžské
království, Laoskou lidově demokratickou republiku a Barmu/Myanmarský svaz;
září 2000 – květen 2001 - velvyslanec se zvláštním posláním,
hlavní český vyjednavač odškodnění obětí nacismu
zástupce v Mezinárodní komisi pro pojistky obětí holocaustu (ICHEIC)
předseda pracovní skupiny pro sumarizaci majetkových křivd v rámci Smíšené
komise pro zmírnění některých majetkových křivd obětem holocaustu (vedené
místopředsedou vlády ČR Pavlem Rychetským);
září 1998 – září 2000 - Ministerstvo zahraničních věcí ČR, ředitel odboru střední Evropy;
červenec 1997 – září 1998 - Ministerstvo zahraničních věcí ČR, zástupce ředitele 1.
teritoriálního odboru;
únor 1995 – červen 1997 - Kancelář prezidenta ČR, zahraniční odbor;
poradce pro veřejná vystoupení prezidenta Václava Havla;
březen 1993 – leden 1995 - Kancelář prezidenta republiky ČR, tiskový odbor;
leden 1992 – únor 1993 - studijní a výzkumný pobyt na Katolické universitě v Eichstättu
a LMU Mnichov, SRN;
říjen 1988 – září 1989 - povinná vojenská služba (generální štáb při Ministerstvu národní
obrany, překladatel);
září 1988 – leden 1992 - Ústřední archiv Akademie věd.
Jiná činnost
SRN – výzkumná práce a přednášky (1992,1993,1998);
Itálie – státní archiv v Benátkách a universita v Perugii (1990,1991,1992);
USA – German Marshall Fellowship, Woodrow Wilson Foundation Program (1995, 1996);
Spojené království Velké Británie a Severního Irska – Chevening Scholarship (studium
thajštiny na School of African and Oriental Studies v Londýně 1997);
Universita Karlova v Praze, přednášky a semináře o čs. zahraniční politice (1996-2010);
člen Dozorčí rady Českoněmeckého fondu budoucnosti (dosud);
člen kuratoria německé spolkové nadace Připomínka, odpovědnost, budoucnost.
Vzdělání
duben 1990 - PhDr (historie), Universita Karlova;
1983 – 1988 – studium historie na Filosofické fakultě University Karlovy;
1979 – 1983 – gymnázium J.K.Tyla, Hradec Králové.
Publikace
řada esejí, článků a knih na téma česko-německých vztahů, historické aspekty konfiskace majetku a restitucí v rámci rozšiřování EU, historie české politiky a historii
jihovýchodní Asie.
Ocenění
Pamětní medaile za r. 2004 (Svaz nuceně nasazených, červen 2005);
Medaile za zásluhy Červeného kříže 2. stupně (J. V. královna Thajska, říjen 2005);
Pamětní plaketa České rady pro oběti nacismu (červen 2006);
Rytíř s velkokřížem Nejvznešenějšího Řádu Bílého slona (J.V. král Thajska, listopad
2006).
32
ZÁHRADKÁR
Jún v záhrade
Piliarka čerešňová
Larvy poškodzujú listy čerešňových
stromov, ktoré postupne požierajú, čím
znižujú listovú plochu stromov.
Ako piliarka prezimuje? Škodca prezimuje ako larva v pôde, dobre ukrytá
v pavučinovom zámotku. Na jar sa zakukľuje a v máji sa liahnu osičky, pričom samičky kladú na listy čerešní
a višní vajíčka, z ktorých sa asi o týždeň začínajú liahnuť larvy, ktoré požierajú vrchnú časť listov, pričom spodná
časť listov ostáva neporušená. Tomuto spôsobu požierania hovoríme skeletovanie listov čerešní. Pri nadmernom výskyte škodcu napadnuté stromy sú celé zhnednuté a vyzerajú akoby boli spálené. Larvy po požere padajú na zem, kde v pôde prezimujú ukryté v zámotkoch. Výskyt piliarky sa snažíme obmedziť mechanicky, to znamená napadnuté letorasty pravidelne odstrihávame a opadané listy z pod korún stromom na jeseň vyhrabeme
a zlikvidujeme. Z chemických prípravkov používame dostupné insekticídy,
ako je Bi 58 EC – Nové, Decis a pod.
Prípravky je potrebné na stromy aplikovať dvakrát, najmä pred kvitnutím
a o tri týždne po odkvitnutí stromov.
Aké škody nám v záhradách spôsobuje ploskanka čerešňová? Škodca napáda najmä čerešne, slivky, marhule a broskyne. V korunách stromov
často pozorujeme množstvo húseníc,
ktoré vytvárajú veľké, riedkou pavučinou opradené hniezda, v ktorých spôsobujú holožery listov a v pavučinách
sa nachádza čierny trus húseníc. Na
jar sa liahnu dospelé osičky, ktoré sa
rozlietajú do korún stromov. Po ich
oplodnení samičky kladú žlté vajíčka na rub listov, z ktorých sa za niekoľko dní liahnu larvy, ktoré obžierajú
listy a súčasne pradú spoločné hniezda. Dospelé húsenice po vláknach
sa spúšťajú na zem alebo zliezajú po
kmeňoch stromov a v hĺbke 20 – 30
cm pradú pavučinové zlepené hniezda, v ktorých prezimujú. Napadnuté
stromy sa snažíme mechanicky chrániť tak, že pavučinové hniezda s húsenicami odstrihneme a zlikvidujeme.
Z chemických prípravkov používame
vyššie uvedené insekticídy.
Aké škody na stromoch spôsobu-
je spriadač americký? Húsenice žijú
v početných skupinách na stromoch
obalené nápadnou pavučinou, pričom dokážu na stromoch urobiť holožer. Napádajú najmä jablone, čerešne, moruše a ďalšie druhy listnatých
drevín. Spriadač prezimuje v štádiu
kukly ukrytý v borke stromov, na plotoch, múrikoch a iných miestach v záhradách. Na jar sa liahnu motýle, ktorých oplodnené samičky kladú početné skupiny zelenkastých vajíčok na
ruby listov. Vyliahnuté húsenice spôsobujú požery listov a súčasne okolo
nich vytvárajú veľké pavučinové hniezda. Dospelé húsenice sú chlpaté, žltozelené a na chrbte majú tmavší pásik.
V júli a v auguste sa môže liahnuť druhá generácia spriadača, čím škody na
stromoch sú ešte väčšie, preto všetky zámotky zo stromov pravidelne odstraňujeme a mechanickú ochranu dopĺňame dostupnými insekticídmi, čím
škodcu zlikvidujeme.
Aké škody na stromoch nám spôsobuje priadkovec obrúčkový? Vajíčka škodcu sú na stromoch zoskupené do typických obrúčok, ktoré môžeme nájsť najmä na výhonkoch jabloní,
čerešní, hrušiek a iných stromoch. Vyliahnuté húsenice obžierajú listy, čím
značne obmedzujú listovú plochu drevín. Húsenice sú chlpaté, pestro sfarbené a vytvárajú veľké hniezda ohraničené riedkou pavučinou. V júli sa zakukľujú v bielych, akoby poprášených
zámotkoch na kôre stromov. Asi o dva
týždne sa z nich vyliahnu motýle, ktorých samičky kladú vajíčka v tvare
prstienkov na konáriky ovocných drevín. Priadkovca likvidujeme odstrihávaním napadnutých častí výhonkov
a používaním dostupných chemických
vyššie uvedených prípravkov.
Aké škody na stromoch spôsobuje mníška zlatoritka? Prezimuje ako
húsenica v pavučinových zámotkoch
na konároch ovocných stromov. Napáda najmä jablone a hrušky, ale aj
iné druhy listnatých drevín. Na jar sa
húsenice rozliezajú na púčiky a listy,
ktoré obžierajú. Húsenice sú chlpaté,
pestro sfarbené, ktoré pri intenzívnom
rozmnožení dokážu za 2 – 3 dni zlikvidovať celú listovú plochu stromov,
a tým značne obmedziť životaschopnosť pestovaných stromčekov. Húse33
nice sa zakukľujú v štrbinách kôry a za
dva týždne sa z nich začnú liahnuť biele motýle, ktoré po oplodnení opäť kladú skupiny vajíčok na listy ovocných
drevín, o niekoľko dní sa z nich liahnu húsenice, ktoré opäť požierajú listy
a spriadajú zámotky, v ktorých prezimujú. Najlepšou ochranou je preventívna likvidácia napadnutých častí letorastov tak, aby sa škodca nemal možnosť rozšíriť a obmedziť požerom listy pestovaných stromov. Z chemických
prípravkov používame vyššie uvedené
insekticídy.
Ako jednotíme zeleninu? Veľmi husto vzídené porasty mrkvy, petržlenu, ale aj ďalších pestovaných druhov sa snažíme jednotiť, to znamená,
že slabšie a veľmi husto vzídené rastliny z riadkov odstraňujeme, aby sme
dopestovali dostatočne silné a dobré
vyzreté korene. Mrkvu a petržlen jednotíme od seba na vzdialenosť 2 – 3
cm. Jednotením vytvoríme dostatok
priestoru pre rast pestovaných plodín.
Cviklu jednotíme od seba na vzdialenosť 8 – 10 cm. Veľmi husto vysiate porasty maku od seba ponechávame na vzdialenosť 8 - 12 cm, čím získame vyššiu úrodu a kvalitné tobolky, v ktorých sa nachádza kvalitné osivo. Po vyjednotení rastlín porasty plytko okopávame, čím likvidujeme nielen buriny, ale šetríme aj pôdnou vlahou. Do konca júna rastliny prihnojujeme 0,2 % roztokom Harmavitom, alebo použijeme iné tekuté hnojivo s obsahom základných živín a stopových
prvkov, čím získame vyššie úrody pestovaných plodín.
Ing. Eduard Jakubek
Odborný inštruktor RV SZZ
(tieto články sú nám dodané
prostredníctvom Spolku záhradkárov
v Nadlaku)
KVAPKY SLOV
Anna Rău-Lehotská
Premlčané vyznania
pretekajúceho mávania krídel,
aj vzdialeného ohňostroja.
Ale najviac sa ľakám polnoci,
keď si maska,
čo mi zahaľuje vnútrajšok,
stratí čarovnú moc.
Jakživ boli veci neodkladné
hrboľaté cesty
húštiny či záveje
jakživ bolo času málo
na trúfalosť
jakživ sme čakali na dozretie.
Až sa všetko ukradomky vytratilo
premožené časom...
Len premlčané vyznania
nám deravejú bytie.
Nevyplnená veštba
Veky pretiekli
a preklenuli rozhranie
slasti a bolesti
domnienky a zrady
Toľkokrát vhĺbená
do tajomna zdania
som odomkla starobylé dvere
ale aj toľkokrát som ťa zaprela
až sa vitráže mojich pamätí
rozdiveli v hlučnom kolobehu
Veštba sa nevyplnila
Útroby pamäti
V útrobách pamäti
zvonkajú spiežovce spomienok.
Tajnými chodbičkami
si razia cestu k nočnej oblohe.
Hustú hmlu nostalgie
už možno krájať nožom.
Ustúpi azda len vtedy,
keď pamäť zošedivie.
Tiene ruín
Kľučiar už overil všetky vchody
zamkol poslednú bránu
hovorím ti
toto je posledný list
ktorý odo mňa dostaneš
mojim slovám
viac neporozumieš
tmavé chodby zámku
zamrzli
múry zahalila inovať
už len po rokoch
budeš smieť navštíviť
tiene ruín
***
Pri zásvite sviečky
sfúkni návej prachu
a rozhrň navŕšené bôle.
Na dne túžba špie.
Uhnieť jej mäkké hniezdočko.
Narodeniny
Priblížil sa
étericky pomalými krokmi,
mĺkvo a váhavo siahol na album.
Vzdychol ako zoťatý strom
a tiene tvár z albuma
sa zachveli.
Tak zas sme o rok starší.
Aritmetika
Nikdy si nepospomínam,
koľko vidín ma oklamalo,
ani koľko nočných môr
mi prerušilo spánok.
Neviem ani,
koľkokrát som si sama
urobila naprotiveň.
Ale jasne si spomínam
na každý plachý trilok
môjho vnútra,
okúzleného
tebou.
Maska
Ľakám sa každého ticha,
ktoré ma objíme v tmavej noci.
Ľakám sa prichádzajúcich,
odchádzajúcich krokov,
34
KVAPKY
SLOV
DETSKÝ
ÚSMEV
35
Download

Stiahnuť súbor