OBSAH
ÚVODNÍK
3
Zamyslenia
NAŠE LOKALITY
4
Uskutečněné projekty pana předsedy a poslance
SPOLOČENSKÝ KALEIDOSKOP
5
Kultúrno-spoločenský mesačník
Revista culturală lunară
Oslava Masopustu v Ešelnici
Časopis je finančne zabezpečený zo štátneho
Oslava Masopustu v Gerníku
rozpočtu prostredníctvom DZSČR
Stretnutie poroty pre udelenie Ceny Ondreja Štefanka
a z grantu Úradu pre Slovákov
Slovensko očami ekonóma Miroslava-Mirka Belana
žijúcich v zahraničí
Výstava kraslíc v Nadlaku
CIRKEV
11
Predstavitelia Evanjelickej Diakonie na Butíne
Revista este editată de U.D.S.C.R. şi finanţată
Pôst – vážna doba prípravy
KULTÚRA
13
Nová premiéra Sálašana
14
POLITICKÁ ČINNOSŤ
15
Z činnosti nášho predsedu a poslanca Adriana Miroslava Merku
Technický redaktor: Ján Šušlák
Agresívne správanie u žiakov, jeden z najväčších
Jazykové redaktorky: Ľudmila Šomráková, Helena Kresová
problémov súčasnej doby
REZUMAT
19
NAŠI DOPISOVATELIA
23
Požiarna bezpečnosť v jarnom období
Správca: Pavel Vilim
Adresa redakcie:
24
Dolu kopcom
U.D.S.C.R.,
315500 Nădlac, str. Independenţei nr. 36, jud. Arad, RO.
Rušivý element českých vesnic
26
Pokrok Planéty
ŽIVOTNÝ ŠTÝL
Anna Karolína Zimbran
Resumé v rumunčine: Anna Chişa
Rovnošaty v škole - áno či nie?
FEJTÓN
Hlavná a zodpovedná redaktorka: Bianca Unc
Redaktori: Ivan Miroslav Ambruš, Anna Rău-Lehotská,
16
Správy nakrátko
SVET OKOLO NÁS
Departamentul Slovacilor din Diasporă
de pe lângă Guvernul Republicii Slovace
KULTÚRNE A SPOLOČENSKÉ SPRÁVY
ŠKOLSTVO
din fondurile de la bugetul de stat şi de către
27
Telefón: +40-257-473 006, Fax: +40-257-206 446
e-mail: [email protected]
www.dzscr.ro (na stránke sa pracuje)
Prečo počasie vplýva na našu psychiku?
Časopis si možno objednať v redakcii
Bolesti hrdla? Už len nepríjemná spomienka...
alebo v jednotlivých miestnych organizáciách DZSČR.
Bolí ma hlava! Čo sa dá robiť?
ZÁHRADKÁR
30
Malí záhradkári
CESTOPIS
nemusia odrážať mienku redakcie.
32
Amsterdam vo farbách tulipánov
KVAPKY SLOV
Redakcia si vyhradzuje právo upravovať
33
a skracovať prijaté materiály.
34
Počítačové zalamovanie a úprava fotografií: Ján Šušlák
Pavel Husárik - Básne
DETSKÝ ÚSMEV
Foto na obálkach: Štefan Korytár a Anna Kalianková
Stanoviská vyjadrené v publikovaných príspevkoch
tlač: S.C. Butvery Prod S.R.L. Oradea
č. 2/2012
ÚVODNÍK
Zamyslenia
Určite by som mal písať o inom. Možno o zime, keďže takúto zimu, ako je teraz,
sme už dávno nemali. Možno by bolo lepšie zamerať sa na hospodársku krízu, ktorá
buntoší vo všetkých európskych štátoch a neobišla ani nás. Možno by bolo prijateľnejšie zmieniť sa o kultúrnych prejavoch našich národností, ktoré sú dôkazom nášho
bytia. A predsa, napriek tomu všetkému, vraciam sa k tej istej téme nášho prežitia,
lebo ju považujem v tomto búrlivom období za najdôležitejšiu.
Staré slovenské porekadlo hovorí Čoho sa človek bojí, to neobíde. Hoci oficiálne
čísla sčítania ešte neboli publikované, čiastočné výsledky nás oboznamujú s boľavou
(ale očakávanou) skutočnosťou o značnom poklese Slovákov a Čechov v Rumunsku.
Tento demografický pokles je zapríčinený jednak tým, že v aktuálnych podmienkach
sa len málo rodín opováži mať viac ako dve deti, ale najčastejšie len jedno, ako aj
následkom ekonomickej emigrácie. Otvorením hraníc do Európy mnohí, najmä mladí
zástupcovia našich komunít, išli za prácou do iných krajín, takže strácame až dvakrát.
Mladí odchádzajú, ich deti sa rodia v cudzine a stávajú sa občanmi štátu, kde sa ich
rodičia rozhodli natrvalo usadiť.
Ani nie tak dávno bývalý socialistický štát a jeho zriadenie ohrozovalo možnosť
voľného pohybu svojich občanov, dnes si ale každý môže vybrať vhodnejšiu domovinu,
ktorá je schopná vytvoriť optimálnejšie podmienky pre budúcnosť detí odídených.
Hoci súhlasím s vyhlásením ľudských práv, podľa ktorých každý občan má možnosť vlastného výberu, v duši cítim akúsi tieseň. Náš slovenský a český ostrov sa
vyľudňuje, keďže na ňom nevieme vytvoriť také podmienky, aby odradil našich ľudí
odchádzať. Alarmujúca skutočnosť, že nezadlho sa nám črtá perspektíva prirodzeného zániku ako národnosti, nás však nesmie odradiť od toho, aby sme robili všetko
možné na oddialenie tejto neblahej chvíle. Musíme stále sledovať, čo robia ohľadom
toho aj iní a hľadať tie najvhodnejšie spôsoby na spomalenie asimilačného procesu
a vymyslieť konkrétnu stratégiu, ktorou by sme ho utlmili. Určite sa musíme zahĺbiť
aj do našich dejín, keďže, ako sa vraví, kto nepozná svoju minulosť, nemôže čakať
nič dobrého od budúcnosti. Životné múdrosti, ktoré nám ponechali naši predkovia,
sú ešte aj dnes platné, len ich, pre náš prospech, musíme znova objaviť.
Vek konzumizmu nám vytrel z pamäti mnohé ideály, ktoré niekedy posúvali našu
spoločnosť iným smerom. Dnes sme na tie ideály zabudli a mnohokrát sa spoliehame
len na náhodu.
A predsa nesmieme byť voči samým sebe ľahostajní, lebo v opačnom prípade
budú následky katastrofické a to si určite nikto z nás neželá.
Ivan Miroslav Ambruš
3
NAŠE LOKALITY
Uskutečněné
projekty
pana předsedy
a poslance
Pan předseda a poslanec Adrian Miroslav Merka zrealizoval
v českých vesnicích rumunského Banátu hodně projektů,
které spadají do kulturní oblasti , prosadil i mnoho projektů týkajících se infrastruktury. Funkci poslance v rumunském parlamentu zastával v letech 2004 – 2008
a 2008 – 2012.
Uskutečněné projekty:
a. Folklorní festivaly na Svaté Heleně
b. Posvícení
c. Umožnil pěveckému sboru baptistů vystoupení V ČR.
Katolický kostelní sbor vystupoval v Baile Herculane
d. Finančně podpořil dětský taneční soubor, který vystupoval v Temešváru e. Finančně podpořil římsko-katolíkům
pouť do Čiklavy.
f. Spolupracoval a spolupracuje s českou Charitou se sídlem v Hodoníně,
podpořil vybavení sídla DSSČR ve Svaté Heleně nábytkem,
stejně jako v ostatních českých vesnicích i místní organizace ve Svaté Heleně obdržela nový počítač, tiskárnu a
fotoaparát.
g. Podpořil projekt při realizaci cesty do Svaté Heleny.
h. Zúčastnil se setkání s obyvately vesnic, svolaném Obecními úřady, na kterém se projednávala možnost výstavby
větrných elektráren a respektoval rozhodnutí místních lidí.
i. Pomohl těm, kdo měli problémy s prodejem svých mléčných výrobků na trhu v Nové Moldavě
Podporoval místní cestovní ruch, pomáhal v rozvoji agroturistiky ve Svaté Heleně.
j. Podpořil opravu místních kostelů, římsko-katolického
a baptistického, do kostelů byly zakoupeny zesilovače.
Hájil práva jedinců, se všemi místními předsedy dokázal
spolupracovat s panem Aloisem Salabou, Václavem Mockem i Petrem Hruzou.
Helena Draxlová
4
č. 2/2012
SPOLOČENSKÝ KALEIDOSKOP
Oslava
Masopustu
v Ešelnici
Česká menšina z Ešelnice pochází z českých vesnic
Šumice, Eibentálu nebo Svaté Heleny, zbytek obyvatel
tvoří ti, kdo se do Ešelnice přistěhovali z Nové Ogradeny.
Nová Ogradena zanikla v roce 1971, kdy ji vodní přehrada „Železná vrata“ zcela potopila.Češi v Nové Ogradene bydleli na ulici „Višinilor“, které taky říkali ulice Čechů /
Strada Pemilor/.
Česká menšina v Ešelnici založila dne 9.10. 2011 Místní
organizaci DSSČR. Předsedkyní byla zvolena paní Marie
Kobau, místopředsedou pan Jan Šebek a tajemnicí paní
Iosefina Fišerová. První akcí, kterou Místní organizace
DSSČR připravila se konala 18. února 2012 v Kulturním
domě, kde se slavil Masopust.
Oslavu jsme do všech podrobností promysleli, zorganizovali a realizovali. Od pamětníků jsme si nechali vyprávět,
jak se Masopust slavil kdysi. Podle jejich informací začínal masopust od rána, kdy vesnicí procházel průvod maškar. Nesměl mezi nimi chybět medvěd, kominík, čert obalený slámou, ženich s nevěstou a cikánka. Maškary chodily od domu k domu, kde je odměnili kořalkou nebo vínem.
Hospodyně z čerta tahaly slámu, aby jim dobře nesly slepice. Protože domů bylo ve vesnici hodně, bylo pravidlem,
že maškary byly velmi veselé, rozverné a hlučné. Večer
masopustní zábava začala divadelní hrou, kterou připravili
mladí. Někdy si ji pečlivě nacvičili, často ale improvizovali.
Nikdo se nestyděl, protože měli doposud masky. Ty si sundali, až když začala taneční zábava. Té se zúčastnili i rumunští obyvatelé Ogradeny a tančilo se do svítání.
Náš masopust začal v Kulturním domě v 18 hodin. Dospělí pomáhali dětem s úpravami masek a při tom jsme
poslouchali české písničky. Pamětníci nám všem vyprávěli o tom, jak se Masopust oslavoval kdysi, zazpívali nám
české písničky, které si pamatovali z dob svého dětství.
Pak začala dlouho očekávaná chvíle, začala promenáda
všech masek. V rohu místnosti je bedlivě sledovala předem určená porota a vybírala tři nejoriginálnější masky.
Každá maska se s notnou dávkou humoru všem přítomným představila a porota vybrala tři nejkrásnější masky,
které byly odměněny nejhodnotnějšími cenami. Odměnu
dostalo každé dítě, které přišlo v masce / bylo jich 20/.
Tato akce se líbila dětem i dospělým. Jen závěrečnou
polku jsme nezvládli, proto jsme si slíbili, že se jí na příštím setkání naučíme.
Maria Kobau
Předsedkyně MO Ešelnice
5
SPOLOČENSKÝ KALEIDOSKOP
19. února 2012 se v Gerníku konal tradiční masopustní
bál. Počasí nám sice nepřálo, protože celý týden před Masopustem sněžilo, ale o to víc jsme se všichni na bál těšili
a důkladně se na něj připravovali. Ženy i naše slečny praly,
škrobily a žehlily své kroje. Aby byl bál důstojnější, pozvali
jsme hosty z České republiky a Srbska.
Naše mládež s panem farářem Paliem Veniaminim na zahájení bálu připravili pantomimu, ve které každý účinkující
publiku předvedl, kterou masku představuje a kdo se pod ní
skrývá.
Pěvecký sbor žen zazpíval několik tradičních masopustních
písniček a na harmoniku je doprovázel pan Josef Mašek.
Po promenádě masek jsme ty nejlepší odměnili zvláštní cenou a pak nám pro dobrou náladu a tanec začala hrát naše
kapela Bohemia. Měli jsme velkou radost, když jsme mezi
muzikanty uviděli třináctiletého Jana Piečku. Svým mládím
a nadšením určitě přispěje k udržení gernické muzikantské
tradice.
To, že naše Bohemia nám vyhrávala s velkým elánem, dokládá skutečnost, že jsme tančili do rána.
V pondělí ráno jsme po bále nevyspávali, protože gernická
mládež s hudebním doprovodem mladých hudebních amatérů obcházela všechny domácnosti všech děvčat a mládenců.
Hospodyně je hostily šiškami / koblihami/ a svařenou slivovicí.
Večer jsme se všichni setkali v místní hospodě a ve zpěvu i
tanci se pokračovalo.
Oslava našeho Masopustu probíhala podle českých tradic a
určitě všechny naše vesničany i hosty přesvědčila o tom, že
sice žijeme v moderní době, ale tradice našich předků dodržujeme.
Právě dvě století dodržovaných českých tradic nás od okolního světa odlišovalo a tím jsme si uchovali svou identitu .
Je jen na nás, abychom je poutavým způsobem předali mladým a snažili se, aby i oni měli zájem staročeské tradice předat dalším pokolením.
Josef Bouda
6
Oslava
Masopustu
v Gerníku
č. 2/2012
Stretnutie
poroty
pre udelenie
Ceny
Ondreja
Štefanka
SPOLOČENSKÝ KALEIDOSKOP
25. februára 2012 sa na sídle Kultúrnej a vedeckej spoločnosti Ivana Krasku v Nadlaku stretla porota pre udelenie
Ceny Ondreja Štefanka na rok 2012 v nasledovnom zložení:
Ivan Miroslav Ambruš – predseda poroty, Dagmar Mária
Anoca, Pavel Hlásnik z Rumunska, Ján Fuzik z Maďarska,
Michal Babiak zo Slovenska, Ladislav Čáni zo Srbska a Tatiana Štefanková (dcéra Ondreja Štefanka), tiež zo Slovenska.
Predseda privítal prítomných členov poroty a rozdelil
tlačivá s návrhmi osobností, ktoré by mohli dostať tohtoročné ocenenie. Taktiež upresnil najvýznamnejšie paragrafy
zo štatútu ceny, podľa ktorých sedemčlenná porota mala
rozhodovať. Za príspevok k rozvoju a propagácii slovenskej
literatúry tvorenej v slovenskom zahraničnom svete na sídlo
KVSIK prišli tri návrhy a za príspevok k rozvoju, organizovaniu a diverzifikovaniu kultúrneho života a spolkovej činnosti
v slovenskom zahraničnom svete prišlo šesť návrhov. Po
zhodnotení prijatých nominácií a odôvodnení sa komisia
rozhodla nasledovne:
V prvej kategórie obdrží Cenu Ondreja Štefanka Juraj
Dolnozemský, spisovateľ z Maďarska, ktorého navrhli štyri
organizácie a v druhej kategórii bol za nositeľa ceny zvolený
Imrich Kružliak z Nemecka, ktorého navrhli tri organizácie.
Juraj Dolnozemský, rodák zo Slovenského Komlóša,
je známy slovenský básnik v Maďarsku. Aj v nevďačných
podmienkach sa presadzoval za zachovanie kultúrnych
hodnôt Slovákov a práve preto sa stal aj vášnivým zberateľom hmotných pamiatok kultúry Slovákov v Maďarsku. Jeho
láska k literatúre sa zhmotnila vo vydaní štyroch básnických
zbierok Večerný dážď (1988), Ťarcha páperia (1994), Doma
(1998) a V okovách času (2006). Pravidelne publikuje ukážky
zo svojej básnickej tvorby v týždenníku Slovákov v Maďarsku
Ľudové noviny, v kalendároch vydávaných Slovákmi v Maďarsku, ale jeho tvorba bola prezentovaná aj slovenským
čitateľom v Rumunsku prostredníctvom časopisu Naše
snahy plus. Originálny a pracovitý básnik si toto ocenenie
určite zaslúži.
Imrich Kružliak patrí k najvýznamnejším predstaviteľom
slovenského zahraničného sveta. Bol 30 rokov redaktorom kultúrnej rubriky Rádia Slobodná Európa a dlhé roky
výkonným podpredsedom Svetového kongresu Slovákov.
Bol spoluzakladateľom Slovensko-nemeckého kultúrneho spolku v Mníchove, spolupracovníkom časopisu Most
a šéfredaktorom časopisu Horizont. „Európan a demokrat
životom a myslením i duchovnou potrebou“, Imrich Kružliak
svojou aktivitou poznačil slovenské zahraničie 20. a začiatok
21. storočia.
Predseda poroty navrhol, aby v druhej kategórii sa udelila
ešte jedna cena, čo štatút dovoľuje, ale väčšina členov poroty
tento návrh zamietla.
Cena Ondreja Štefanka v obidvoch kategóriách bude
odovzdaná oceneným 16. marca 2012 počas ceremoniálu
na centrálnom sídle DZSČR, ktorý je aj sídlom KVSIK.
Ivan Miroslav Ambruš
foto: Andrej Meleg
7
SPOLOČENSKÝ KALEIDOSKOP
Slovensko očami ekonóma Miroslava Beláňa
(motivačná diskusia pre študentov slovakistiky na Univerzite v Bukurešti)
Miroslav Belan, rodák z Nadlaku, študent Fakulty ekonomiky a manažmentu Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, ako aj Národnohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity
v Bratislave, v súčasnosti vedúci pracovník Oddelenia cenotvorby a analýzy produktov BCR – Komerčnej banky v Rumunsku, predstavil 28. februára 2012 v centrále BCR študentom slovenského jazyka Fakulty cudzích jazykov a literatúr Univerzity v Bukurešti
cez prizmu svojho profesionálneho zamerania krajinu ukotvenú nielen v srdci Európy, ale aj v srdci jeho osobnosti.
Slovensko, slovenský jazyk, slovenská literatúra a slovenské národné symboly boli základnou tematikou spomínaného prezentačno-diskusného stretnutia. Miroslav Belan prezentoval Slovenskú republiku a život v nej, ako inak,
očami ekonóma. Jeho prezentácia sa
niesla v duchu svedectva slovenskej
národnej symboliky v kontexte bývalej meny, a to na pozadí slovenských
korún. Dôraz kládol predovšetkým na
symboly odzrkadľujúce národné bytie
i kultúru Slovenska prostredníctvom
bankoviek. V tejto súvislosti neopomenul také významné osobnosti pri formovaní civilizácie slovenského štátu, akými boli knieža Pribina, sv. Cyril a Metod, Anton Bernolák, Ľudovít Štúr, An-
8
drej Hlinka, Milan Rastislav Štefánik
alebo Majster Pavol z Levoče. Jeho pozornosti neunikli ani euromince a odtlačok slovenskej svojbytnosti na ich rubovej strane.
V druhej časti podnetného stretnutia sprostredkoval študentom nielen objektívny pohľad na Slovenskú republiku, ale aj svoj subjektívny názor na Slovensko a Slovákov ako takých, pričom
čerpal zo svojich osobných skúseností z obdobia, kedy na Slovensku nielen
študoval, ale aj pôsobil či už na akademickej pôde alebo v niekoľkých bankách, čím si získal stopercentný záujem zúčastnených študentov.
Ich náklonnosť sa mu podarilo udržať aj poukázaním na zhody a rozdiely medzi krajinou ich materinského jazyka (Rumunskom) a krajinou jazyka,
ktorý začali po prvýkrát študovať v akademickom roku 2011/2012 ako cudzí
jazyk na prekladateľskej úrovni (Slovenskom). Ako objektívne uviedol Miroslav Belan: „Obidve krajiny sú členmi Európskej únie, ich územiami preteká rieka Dunaj a na obidvoch stranách
možno hovoriť o tom, že disponujú výbornými vzťahmi na politickej úrovni.
Zásadný rozdiel však spočíva v jazyku, infraštruktúre a v priemernej mzde“.
Záver stretnutia vyplnila diskusia.
Študenti boli nadšení a plní očakáva-
nia, ktoré sa naplnilo v zodpovedaní
mnohých otázok spájajúcich sa v ich
mysliach s doteraz pre nich neznámou
resp. nenavštívenou krajinou. Domnievame sa, že prezentácia Miroslava Belana splnila svoj účel, ktorým bolo motivovať študentov slovakistiky pri výučbe slovenčiny, a možno nielen na domácej univerzitnej pôde, ale aj priamo
na Slovensku.
„Vaša alma mater vám môže ukázať
správny smer, ale v konečnom dôsledku musí každý z vás vyvinúť maximálne úsilie, aby sa nestal obyčajným tlmočníkom, jazykovedcom či diplomatom. Som presvedčený, že máte na katedre tých najlepších odborníkov (prof.
Dagmar Anocovú, Dr. Marilenu Luţă a
lektorku zo Slovenska Dr. Lenku Garančovskú), preto by ste mali zúročiť
ich vedomosti vo svoj prospech. Neodporúčam vám učiť sa len pre známky, ale pre seba, pretože chcete niečo
dosiahnuť. Nedovoľte, aby čas investovaný do štúdia uplynul s cieľom stať
sa „tuctovým” absolventom. Takých odborníkov je, bohužiaľ, veľa,” dodal motivačne Miroslav Belan. Na koniec zaželal študentom, aby sa stali výnimočnými špecialistami vo svojom odbore,
a tým sa vyčlenili zo skupiny ostatných
absolventov.
Lenka Garančovská
č. 2/2012
Medzi 3. – 4. marcom prebiehala
na centrálnom sídle DZSČR v Nadlaku výstava Kraslice a jarná výzdoba.
Hlavným organizátorom tejto každoročnej výstavy bola miestna organizácia Demokratického zväzu Slovákov
a Čechov v Rumunsku, v spolupráci
s Kultúrnou a vedeckou spoločnosťou
Ivana Krasku a Spoločnosťou pre
edukáciu a kultúru v Nadlaku.
Za prítomnosti početných záujemcov o tento kultúrny prejav podujatie
otvoril Dušan Šomrák, predseda
nadlackej organizácie zväzu, ktorý vo
svojom príhovore zdôraznil, že táto,
už štvrtá edícia, je dôkazom záujmu
obyvateľov nášho mestečka o takýto
druh podujatí. Ďalej podpredsedníčka
miestnej organizácie DZSČR Kristína Jucanová pozdravila prítomných
a v niekoľkých vetách poukázala na
symbolistiku výzdoby veľkonočných
vajíčok, ako aj na rôzne nadväznosti
na tento sviatok. „Veľká noc sa slávi na
jar, práve v čase, keď príroda oslavuje
svoje znovuzrodenie. Snáď preto sa
neodmysliteľnými symbolmi veľkonočných sviatkov stali mláďatá zvieratok
SPOLOČENSKÝ KALEIDOSKOP
ako kuriatko, baránok, zajko, ktoré
sa rodia v tomto čase, a taktiež jarné
kvety a rozkvitnuté vetvičky stromov.“
Ale určite najpodstatnejším symbolom
tohto sviatku sú okrášlené vajíčka. „V
kresťanstve sa vajíčko vykladá ako
symbol zatvoreného hrobu, z ktorého
vstal Kristus...“
Na Veľkú noc oblievári, ktorí idú
navštíviť najmä dievčatá, dostanú od
týchto za odmenu zdobené vajíčka.
Ak niekedy boli vajíčka len maľované,
dnes sa forma ich výzdoby dostala
do sféry umenia. Kraslice častokrát
môžeme zaradiť do triedy umeleckých diel hodných obdivu. S takýmito
prejavmi ľudovej vynaliezavosti sme
sa stretli aj na tohtoročnej výstave.
V krátkosti chceme prezentovať, čím
nás očarili účastníci tohto podujatia.
Anna Legíňová z Báčskeho Petrovca nám ponúkla husacie a pštrosie
vajíčka, maľované farbami a vyzdobené technikou dierčenia, Spolok žien
Slovenka z Hložian sa prezentoval
vyšívanými suvenírmi – taškami,
dečkami, zásterkami na fľaše, vydavateľskou činnosťou s dôrazom
na tradičné jedlá, ale aj krásne vyzdobenými kraslicami. Spolok žien z
Padiny upútal pozornosť účastníkov
vyšívanými obrúskami k Veľkej noci,
kraslicami vyhotovenými technikou
dekupáže a dierčenia, ale aj zvieratkami a vajíčkami z marcipánu. Spomedzi
vystavených predmetov zaznamenávame aj insitné obrazy maliarky Anny
Kotvášovej z Padiny.
Klub výšivkáriek Rozmarín z Békešskej Čaby reprezentovali Alžbeta
Husárová a Alžbeta Pribojská a ich
ukážky výšiviek, inšpirované békešskými, trenčianskymi, gemerskými
motívmi spestrili výstavu.
Národná umelkyňa Magdaléna
Uhljarová zo Sarvaša, ktorá tu bola
po prvýkrát, vystavovala medovníky
s čipkovanými motívmi, ale aj vajíčka
oblečené do tenkých pletených kabátikov z medených drôtikov.
Kolorit podujatia spestrili aj účastníci
z Nadlaku. Mária Štefanková ponúkla
kraslice maľované florálnymi motívmi
prebratými z nadlackých vyšívaných
uterákov, ako aj kraslice nalepované
a s farebnou šnúrou.
9
SPOLOČENSKÝ KALEIDOSKOP
Anna Karolína Dováľová predstavila obháčkované vajíčka
a vajíčka vyzdobené dekupážovou technikou známou aj
pod menom servítková technika.
Edita Sojková sa predstavila veľkonočným dizajnom
zhotoveným podľa tohtoročného trendu, Mariana Mačeková
upútala našu pozornosť najmä veľkonočnými pohľadnicami
a šperkami z korálok, členky tanečného súboru Sálašan vystavovali pohľadnice stvárnené patchworkovou technikou. Anna
Chišová a Anna Rău-Lehotská osladili atmosféru medovníkmi,
ktorých tvar nadväzoval na blížiace sa sviatky, ale predstavili aj
kraslice zdobené korálkami. Ján Keleš dokázal svoju zručnosť
a ponúkol účastníkom krásne obrúsky, podstavce na vajíčka,
ako aj vyšívané obrazy s veľkonočnými motívmi.
Sviatočnú atmosféru doplnili veľkonočné aranžmány
kvetinárstva Anemone&Lilium.
Slová niekedy nedokážu uniesť krásu umeleckého zobrazenia, ktorá sa skrýva v krasliciach a ponúknutej jarnej
výzdobe. Práve preto vyzývame aj iných občanov nášho
mestečka, aby si prišli pozrieť túto výstavu, ktorá sa bude
konať aj na budúci rok. Veď každý z nás potrebuje aj chvíle
rozptýlenia a radosti, ktoré určite prežije pri návšteve výstavy.
Ivan Miroslav Ambruš
foto: Anna Rău-Lehotská
Zima v Gemelčičke
Ľudia z Gemelčičky či Šaranov, na rozhraní bihorsko-salažskej oblasti, sú zvyknutí na tuhé zimy i veľké
snehy. Avšak tohtoročná hrubá, nekonečná snehová
pokrývka im dala poriadne zabrať, najmä preto, že
rozloha Gemelčičky je vyše 40 km2. Kto chcel zabehnúť
čo priam po najbližšieho suseda, musel si najprv prekopať cestu. Akokoľvek drsné, zimné podmienky však
nezabránili ani deťom chodiť do školy, ani dospelým
chodiť do kostola. Richtár Nicolae Cristea požiadal
o pomoc Župnú radu, ktorá vyšla obyvateľom v ústrety
a poskytla im buldozér. Tento potreboval vyše dvoch
týždňov na to, aby sprístupnil cesty. Obyvateľom, na
dlhý čas úplne odtrhnutým od zvyšku sveta, prišiel
na pomoc aj prefekt Salažskej župy Alexandru Végh,
ktorý im priniesol humanitárnu pomoc – 80 čerstvých
pecňov chleba, 200 balíkov makarónov, ako aj 100
balíkov s konzervami, olejom, cukrom, múkou.
Martin Roľník
foto Erika Fajnorová
10
č. 2/2012
CIRKEV
Predstavitelia
Evanjelickej
Diakonie
na Butíne
5. decembra 2011 zavítala na Butín vzácna návšteva:
predstaviteľky Evanjelickej diakonie Evanjelickej cirkvi a.
v. na Slovensku: PhDr. Jana Gasperová a Szilvia Buzalová, ktoré sprevádzal dozorca nadlackého evanjelického – luteránskeho cirkevného zboru Pavel Nagy-Gyuriš
Krokoč. Evanjelická diakonia doviezla vianočné darčeky,
ktoré na jej sprostredkovanie pripravil evanjelický a. v.
cirkevný zbor v Modre pre deti slovenskej butínskej škôlky, ako aj pre deti predkonfirmačného veku butínskeho
evanjelického cirkevného zboru, tak z matkocirkvi Butín,
ako aj z fílie Rešica.
Toto je už druhýkrát, keď sa butínske deti potešili
darčekom z ED, po prvýkrát to bolo v roku 2008. Sme
vďační našim priateľom zo Slovenska za tieto prejavy
ich lásky a spolu s apoštolom Pavlom vyznávame: „Neprestávame ďakovať za vás a rozpomínať sa na Vás v
modlitbách“ (Ef 1,16).
J. D. Vanko
11
CIRKEV
Pôst – vážna doba prípravy
Čas veľmi rýchlo, neúprostne rýchlo
beží. Pozorujeme to veľmi často – najvýraznejšie na pravidelne sa opakujúcich
udalostiach. Na Silvestra, na Nový rok
vzdycháme vždy nanovo: Ako ten čas
rýchlo beží, už sme zase o rok starší...
Prednedávnom sme vstúpili do
tichého, pôstneho obdobia; po tomto
šesťtýždňovom období prípravy tu bude
opäť Veľká noc. Potom Turíce, leto
rýchlo ubehne, príde jeseň, po nej zima
s Vianocami a znova Silvester a Nový
rok... A tento kolobeh sa vždy nanovo
opakuje.
Toto konštatovanie je neraz pre nás
dôvodom k zamysleniu sa nad zmyslom
života, nad zmyslom toho, čo robíme,
ako žijeme... Ak toto zamyslenie vedie
k nejakej pozitívnej zmene, je teda
konštruktívne, vtedy je to v poriadku,
ak je to však iba chvíľkové myšlienkové
„vyrušenie“ z unáhleného behu života,
po ktorom nasleduje ešte intenzívnejšie
zapojenie sa do toho istého „lopotenia“,
tak je to veru smutné.
Pôstne obdobie, v ktorom sa na12
chádzame, je veľmi dobrou príležitosťou
k takémuto pozastaveniu sa z unáhleného životného behu, k pouvažovaniu nad
významom a zmyslom pôstu, nad jeho
miestom v živote kresťana.
Pôst je prípravným obdobím pred
Veľkou nocou a trvá 40 dní, teda šesť
týždňov. Pôstne obdobie sa začína
Popolcovou stredou a končí Bielou sobotou; názov Popolcovej stredy pochádza
z čias starozmluvnej doby, keď na znak
smútku sedávali Židia v popole, kým
Biela sobota získala svoje pomenovanie
zrejme od bieleho rúcha neofytov, ktorí
sú krstení pri veľkonočnej vigílii, ktorá
však k Bielej sobote nepatrí, alebo môže
pochádzať aj z ľudových zvykov veľkého
upratovania a bielenia, konaných v tento
deň pred nedeľou zmŕtvychvstania. Do
počtu pôstnych dní sa však nerátajú nedele. Pôst vrcholí tzv. Veľkým týždňom.
Jednotlivé dni tohto týždňa pripomínajú
posledné udalosti zo života Pána Ježiša.
V cirkvi sa konajú modlitebné stíšenia v
rámci Veľkého – tichého týždňa. Zelený
štvrtok symbolizuje poslednú večeru,
Veľký piatok je dňom hlbokého smútku
a spomienkou na Pánovo ukrižovanie. V
Bielu sobotu cirkev v tichosti, bez obradov spomína na pochovaného Krista, v
nedeľu sa slávi Jeho zmŕtvychvstanie.
Pondelok sa viaže s pozostatkami pohanských zvyklostí (oblievačka, šibanie,
maľovanie vajíčok). Cirkev mu však dáva
kresťanskú náplň a rovnako ako v nedeľu, zvestujeme evanjelium.
Nakoľko si počas pôstneho obdobia
kresťania pripomínajú utrpenie Pána
Ježiša, smerujúce ku Jeho smrti na kríži,
preto sa v tomto čase nekonajú sobáše
ani zábavy. Už kresťania v 2. storočí
sa na veľkonočnú slávnosť pripravovali
dvojdňovým smútočným pôstom, neskôr
sa tento rozšíril na celý Veľký týždeň.
Pre prvý všeobecný koncil v Nicei (r.
325) bola už 40 dňová prípravná doba
samozrejmou vecou. Obdobie 40 dní je
možné spájať s viacerými udalosťami: 40
dní sa postil Ježiš po svojom krste v rieke
Jordán, 40 dní voda pokrývala zem počas potopy sveta, 40 rokov trvala cesta
Izraelcov na púšti, 40 dní bol Mojžiš na
hore Sinaj, keď preberal Dekalóg.
Podľa poriadku rímskokatolíckej
cirkvi sú dni prísneho pôstu predovšetkým Popolcová streda a Veľký
Piatok, keď je prikázané zdržiavať sa
mäsitých pokrmov a je dovolené iba raz
za deň sa dosýta najesť. Za pôstny deň
sa považuje každý piatok v roku, ale
pôstny úkon je ľubovoľný: môže to byť
zdržiavanie sa mäsitého pokrmu, sladkostí, fajčenia, pitia alkoholu či televízie,
vykonanie nejakého dobročinného skutku a podobne. Podľa nariadení cirkvi je
však nevyhnutné vykonať každý piatok
aspoň jeden z týchto úkonov.
V evanjelickej cirkvi sa pôst zachováva pred Večerou Pánovou. V Biblii
znamená pôst - obísť sa počas určitej
doby bez jedla a pitia, nielen vynechanie
určitých potravín. Hodnotu pôstu priznával aj Dr. Martin Luther, ktorý ju chápal
ako dobrú vonkajšiu disciplinovanosť.
Na prvom mieste je však viera, pretože
bez nej pôst nič neznamená.
Čo by malo byť teda v prvom rade
náplňou pôstu pre pravého kresťana?
Základnou vecou, na ktorú by sa
skutočný, pravý kresťan mal v pôste
zamerať – je intenzívnejšie skúmanie
seba, svojho života vo svetle evanjelia
Ježiša Krista, vždy nové prichádzanie
a predstavovanie sa pred našim Pánom
a Spasiteľom v rúchu pokánia a pokory
s úprimným vyznávaním svojich hriechov a priestupkov: „Zmiluj sa nado
mnou, Bože, podľa svojej milosti! Pre
svoje veľké milosrdenstvo zahlaď moje
priestupky! Dokonale ma obmy z mojej
viny, očisť ma od môjho hriechu!“ (Žalm
51,3n) To sa má diať v spoločenstve
cirkvi, kam sme v tomto vážnom období
častejšie pozývaní, v pristupovaní ku
spovedi a velebnej sviatosti Večere
Pánovej, ale aj pri osobnom čítaní Božieho slova a modlitbe, v každodennom
živote, kde sa nakoniec preveruje naše
kresťanstvo.
Len tak bude radosť Veľkej noci,
radosť zo zmŕtvychvstania Pána Ježiša
Krista aj našou radosťou, radosť, ktorá
nás bude sprevádzať po celý život. Daj
to, Pane Bože, každému jednému z nás!
Juraj Dušan Vanko
č. 2/2012
KULTÚRA
Nová premiéra Sálašana
Nadlačania mali znovu možnosť obdivovať umenie folklórneho súboru Sálašan,
pretože po minuloročných úspešných vystúpeniach Svedectvo nášho bytia, Ja som
Paľo a Cez kopec na tanec, ako aj iných umeleckých programoch pripravených
pre špeciálne príležitosti, sa súbor odhodlal na nový projekt a 19. februára t. r. ich
prekvapil ďalším premiérovým programom.
Zanietení choreografi a režiséri Martin a Tatiana Urbanovci v spolupráci s umeleckou vedúcou Kristínou Jucanovou, inšpirovaní bohatstvom folklórnych tradícií
rôznych slovenských regiónov, zozbierali autentické folklórne poklady a prejavy
a zoskupili ich do predstavenia s názvom Návraty na Hornú zem. V choreografických blokoch ľudových tancov a hudby tentoraz zachytili tradície z rôznych oblastí
Slovenska.
Ľudový orchester Sálašan zdarne reprezentuje našu národnosť už trinásť rokov
a folklórny súbor Sálašan zaznamenáva už deväť rokov úspešného vystupovania
na desiatkach scén – v Rumunsku, Maďarsku, Srbsku, Česku a, pravdaže, na
Slovensku. Rozšírený súbor zahrňuje dve skupiny účinkujúcich – detskú prípravnú
skupinu a členov súboru. Na terajšej premiére vystupovalo deväť párov tanečníkov
a v detskom bloku tancovalo 16 detí.
Ľudový orchester Sálašan už viackrát spolupracoval so známymi hudobníkmi
zo Slovenska, ako tomu bolo aj teraz. Pod vedením primáša Petra Brindzáka orchester sa predstavil v zložení Ciprian Vicar (1. husle), Beáta Selková a Carmen
Vicar (2. husle), Martin Stieranka a Martin Šajgalík (viola), Andrei Şolopa (cimbal),
Radoie Panici (kontrabas).
Tanečné, spevácke a hudobné momenty sa vhodne striedali, pričom pôvod
jednotlivých tancov zakaždým zvýraznili kroje špecifické danej oblasti. Po domovskom čísle nasledovali bloky choreografií Po zemplínsky, detské hry Prekáračky,
Z myjavských kopaníc, Tri krucené z Víťaza, z Bystrian a z Fintíc. Na úspechu
predstavenia sa výrazne podieľala aj hudobná a spevácka zložka. Po tanečných
variáciách diváci privítali obrovským potleskom už dobre známe speváčky Adelinu Olaru, Bianku Michalčákovú, Vlastu Bartolomejovú, Máriu Bonţea a Patríciu
Bálintovú, ktoré zaspievali piesne z Podpoľania. Nasledoval ďalší blok tancov, Od
Tekova vietor veje. Umelecký dojem predstavenia umocnilo samostatné hudobné
číslo ľudovej hudby so vstupmi inštrumentalistov Po vrchársky. Nasledoval tanečný
blok Zo Šumiaca na Telgárt.
Tanečná úroveň Sálašanovcov sa neprestajne zvyšuje. Tvrdá práca, nadšenie
pre slovenskú hudobnú tradíciu a veľké ambície im predurčili úspešnú kariéru.
V súbore sa už vystriedali desiatky členov. Staršia generácia sa stala vzorom pre
„mladšiu verziu“ Sálašana, ktorá sa svojím umeleckým rastom snaží dobehnúť
dlhoročných členov súboru. Väčšina účinkujúcich dokáže veľmi dobre skĺbiť školské povinnosti s náročným tréningom v súbore – v triede dosahuje mimoriadne
výsledky v učení, na scéne si úspešne prejavuje hudobný a pohybový talent. Vďaka
technickej a umeleckej vyspelosti niektorí starší členovia Sálašana účinkovali alebo
aj dnes účinkujú v známych súboroch na Slovensku.
Už prvé body programu obecenstvo privítalo s obrovským potleskom, na ktorý
choreograf Martin Urban zareagoval hneď v príhovore: „Ten potlesk, ktorý ste dali
Sálašanu po úvodnom čísle, je jedným z mnohých, ktorými ste ich už obdarili a podobný potlesk zažívajú skoro vždy, keď prídu na Hornú zem, predovšetkým, keď
prídu špeciálne na Slávnosti pod Poľanou v Detve. Pôvodne sme chceli pripraviť
obrovskú transparentnú plochu, na ktorú sme chceli projektovať hľadisko z Detvy
a obrovský aplauz, ktorý tam Sálašan zažíva. Máme svoje možnosti, napriek
tomu ten potlesk, ktorým ste nás privítali, a dúfam, že ich ešte bude dosť, je niečo
podobné, čo oni tam zažívajú. Je to obrovská motivácia a zadosťučinenie, je to
naplnenie osobných ambícií jednotlivcov aj kolektívu. Tým aplauzom sa môžu
pýšiť vždy, keď si naň spomenú.“
Ako zakaždým, aj po terajšom premiérovom vystúpení si Sálašan naozaj zaslúži
potlesk nás všetkých.
Anna Rău-Lehotská, foto: Štefan Sýkora
13
KULTÚRNE A SPOLOČENSKÉ SPRÁVY
Kultúrne a spoločenské správy
26. januára 2012 prebiehalo zasadnutie Literárneho spolku Ondreja Štefanka.
Na zasadnutí boli prítomní Dagmar Mária
Anoca - predsedníčka spolku, Albína Zetochová, Anna Chišová, Jarmila Nacu, Anna
Rău-Lehotská, Anna Kalianková, Pavol
Bujtár, Ondrej Zetocha, Ivan Miroslav Ambruš, Pavel Husárik. Na stretnutí sa hovorilo o vydávaní kníh v tomto roku, ako aj
o Cene Ondreja Štefanka a seminári s názvom Svedectvá slovenského dolnozemského bytia – aspekty zo slovenskej dolnozemskej kultúrnej histórie a kultúrnej antropológie, ktoré sa budú konať 16. – 17.
marca. Zo svojej tvorby čítali Anna Chišová – fejtóny a Anna Kalianková – básne.
V kultúrnom časopise Tribuna, číslo 226,
XI. ročník, z 1. – 15. februára 2012, ktorý
vychádza v Kluži, historik Radu Mârza publikuje zaujímavý článok Poldruha dňa medzi
Slovákmi v Bihore (O zi şi jumătate printre
Slovacii din Bihor). Autor navštívil túto slovenskú oblasť pri príležitosti porád slovenských učiteľov pôsobiacich v Rumunsku, v
rámci ktorých Pavel Husárik uviedol vzácnu knihu Scurtă istorie a Slovaciei (Krátka
história Slovenska), ktorá vyšla vo vydavateľstve Editura Enciclopedică v Bukurešti.
Kniha je kolektívnou prácou, ktorú koordinovala historička Elena Mannová. Prekladateľmi knihy do rumunčiny sú Eva Mârza
a Radu Mârza.
V článku autor zdôrazňuje, že „každý
14
žiak, ktorý zostáva v slovenskej základnej
či strednej škole alebo v rumunskej škole
majúcej slovenské triedy, predstavuje malé
víťazstvo, pokým každý žiak navštevujúci
len rumunskú školu je stratou pre slovenskú komunitu.“
10. februára 2012 sa stretlo vedenie Kultúrnej a vedeckej spoločnosti Ivana Krasku.
Na posedení predseda KVSIK Ivan Miroslav Ambruš oboznámil prítomných o návrhoch osobností, ktoré spoločnosť dostala pre udelenie Ceny Ondreja Štefanka na
rok 2012. Porota, ktorá rozhodne o udelení tejto ceny, sa mala stretnúť 11. februára,
ale následkom nepriaznivých meteorologických podmienok bolo stretnutie oddialené
na 25. februára. Okrem toho Pavel Hlásnik oboznámil vedenie KVSIK s prihláškami
na pripravovaný seminár a Dagmar Mária
Anoca hovorila o knihách pripravovaných
na vydanie tohto roku. Zároveň sa preanalyzovali aj projekty, ktoré má KVSIK vypracovať do konca februára.
V edícii Pôvodná tvorba Vydavateľstvo
Ivana Krasku v Nadlaku publikovalo knihu krátkych próz Anny Rău-Lehotskej Voľný kúsok priestoru. Kniha obohacuje ešte
o jeden titul literárne prejavy našich spisovateľov.
V tom istom vydavateľstve v edícii Knižnica Dolnozemského Slováka vyšla kniha
Jána Botíka Dolnozemskí Slováci. Tri storočia vysťahovaleckých osudov, spôsobu,
života a identity Slovákov v Maďarsku, Rumunsku, Srbsku a Bulharsku. Ako sa uvádza v predslove, publikácia je súborom
štúdií, konferenčných príspevkov a príležitostných článkov, v ktorých si autor upriamil pozornosť na problematiku dolnozemských Slovákov.
ami a arl
č. 2/2012
POLITICKÁ ČINNOST
Z činnosti nášho predsedu a poslanca
Adriana Miroslava Merku
Počas celého mesiaca február Adrian Miroslav
Merka venoval pozornosť zoskupeniu všetkých
informácií o problémoch, ktoré stretávajú naše
dve národnostné komunity v Rumunsku – slovenská a česká.
V tomto období náš poslanec ponavštevoval
obce, v ktorých žijú Slováci a Česi. Tu sa zaujímal o súčasný stav opravovania ciest, o práce
týkajúce sa kanalizačnej infraštruktúry, ako aj
o fungovanie rôznych inštitúcií: školy, škôlky,
farnosti.
S lokálnymi predstaviteľmi Demokratického
zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku, ako aj s
predstaviteľmi obecných úradov, zastupiteľmi škôl
a kultúrnych ustanovizní analyzoval naliehavú
potrebu opravovania niektorých budov významných pre tamojšie komunity: školských budov,
domov kultúry, kostolov zo žúp Satu Mare, Sălaj,
Bihor, Arad, Timiş, Caraş-Severin, Mehedinţi.
Všetky tieto údaje, ktoré zozbieral po diskusiách s predsedmi miestnych organizácií,
s predsedmi pobočiek aradskej, banátskej, českej
juhobanátskej aj bihorskej oblasti, ako aj inými
reprezentantmi slovenskej a českej národnosti,
Adrian Miroslav Merka scentralizoval, aby celkovú
situáciu mohol predstaviť na vládnom zasadnutí.
Poslanec zároveň zozbieral a scentralizoval
rôzne návrhy a žiadosti lokálnych predstaviteľov.
6. 02. 2012 – Adrian Miroslav Merka bol prítomný na pracovnom rokovaní s reprezentantmi
koalície, kde viedol diskusie ohľadom podporovania oblastí Rumunska, v ktorých žijú Slováci
a Česi.
17. 02. 2012 – v Oradei prebiehalo, na pôde
radnice, stretnutie Adriana Miroslava Merku s
predstaviteľmi nevládnych organizácií. Témou
debaty bol zákon o transparentnosti vo všetkých
oblastiach verejného života.
21. 02. 2012 – Adrian Miroslav Merka sa
zúčastnil diskusií, ktoré prebiehali v rámci vládnej koalície na tému oficiálneho zastupovania
národnostných minorít v okresných volebných
komisiách, v župnom volebnom úrade, ako aj v
centrálnom volebnom úrade.
Pripravila arl
15
ŠKOLSTVO
Správy nakrátko
Na sídle Oddelenia pre národnostné
menšiny sa konalo 29. februára 2012
zasadnutie Školskej komisie Rady pre
národnostné menšiny.
Denný poriadok zasadnutia bol:
1. Zvolenie nového vedenia komisie
2. Informácie týkajúce sa prvého monitoringu a aplikovania v Rumunsku
Európskej karty regionálnych a národnostných jazykov
3. Informácie týkajúce sa programov
Ministerstva školstva Škola ináč a nových pravidiel organizovania školských
súťaží
4. Návrhy pre zostavenie programu
činností na rok 2012
Nové vedenie komisie:
Vildan Bormambet
(Demokratický zväz Turkov v Rumunsku) – predsedníčka
Cristian Burtea
(Zväz Rómov Pro Europa) – podpredsedníčka
Zulfie Seidali
(Demokratický zväz Turkov a Tatárov v
Program činností na rok 2012:
Rumunsku) – tajomníčka
Zodpovední z Oddelenia pre národnostné menšiny: Rodica Precupetu,
vedúca oddelenia a Carmen Constatinescu, poradkyňa.
Musíme pripomenúť, že na spomínanom zasadnutí boli prítomné skoro
všetky menšiny, čo je zriedkavosťou.
Dúfame, že všetky činnosti sa úspešne uskutočnia v roku 2012.
Vieroslava Timarová
16
č. 2/2012
ŠKOLSTVO
V školskom roku 2011 – 2012 v Školskom stredisku Jozefa Gregora Tajovského v Nadlaku boli
zavedené pre všetkých žiakov rovnošaty. Rozhodli
o tom rodičia spolu s učiteľským zborom.
Dnes, názory na rovnošaty v nadlackej škole sú
rôzne. Niektorí sú „za“, iní sú „proti“.
Rovnošata je symbol. V Číne symbolizuje poslušnosť a oddanosť režimu a v Anglicku zasa konzervativizmus. Rovnošata možno potláča individualitu v rámci kolektívu, ale taktiež posilňuje hrdosť
na kolektív, ku ktorému žiaci patria (k tejto hrdosti
deti treba vychovať!).
Prapôvod uniformy možno nájsť v klasických
anglických chlapčenských školách a vo švajčiarskych dievčenských školách. Išlo o to, aby sa zotreli rozdiely medzi bohatšími a chudobnými, respektíve medzi veľmi bohatými a menej bohatými,
aby výchovný proces mal jednotný ráz. U nás do
obdobia prevratu tiež boli povinné rovnošaty. Po
revolúcii v mene slobody sme na ne zanevreli
a dali sme priestor značkovému oblečeniu, občas
vulgárnemu, ktoré sa do výchovno-vzdelávacej
inštitúcie vôbec nehodí. V súčasnej dobe žiaci
prirodzene inklinujú k voľnému výberu v oblečení,
ktorým môžu vyniknúť. Na druhej strane u rodičov
sa stretávame vo veľkej miere s pozitívnymi reakciami na rovnošatu, lebo zjednodušuje obliekanie
detí do školy a je finančne menej náročné, ako neustále nákupy rôznych odevov do školy.
Netreba zabúdať, že škola je inštitúcia, v ktorej
sa žiaci majú prezentovať svojimi vedomosťami a
nie tým, čo majú na sebe. Okrem toho, rovnošata
zdôrazňuje, že žiaci tvoria určitú skupinu ľudí, ktorí
chodia spolu do tej istej školy. Takýmto spôsobom
je posilnená spolupatričnosť v rámci školy medzi
žiakmi a tiež k inštitúcii. Individualita sa má prejavovať inak, ako tým, že si dá žiak na seba značkové oblečenie. Jeden z dôvod, pre ktorý v Školskom
stredisku Jozefa Gregora Tajovského v Nadlaku
bola zavedená rovnošata je motív symbolu. Je to
jedným zo znakov alebo charakteristických prvkov
školy, ktorým sa žiaci nadlackej školy odlišujú od
ostatných, tak ako to funguje aj v iných štátoch Európy.
Aj keď sú argumenty v prospech uniforiem logické, pre niektorých sú predsa len prejavom čohosi archaického, konzervatívneho, sú niečím, čo
pripomína prísnu disciplínu čias minulých. Preto
v radoch mladých ľudí je nutné pestovať túžbu po
prejave svojej individuality prostredníctvom osobného rozvoja (nie oblečenia) a rôznych vzdelávacích aktivít.
akz, foto: Anna Lehotská
Rovnošaty
v škole - áno či nie?
17
ŠKOLSTVO
Agresívne správanie u žiakov,
jeden z najväčších problémov súčasnej doby
V posledných rokoch sa skonštatovalo,
že detská agresivita je celosvetovým problémom, ktorý však už nie je len záležitosťou
vekového obdobia puberty a adolescencie,
ale posúva sa do obdobia mladšieho školského veku a vidíme ju aj v predškolskom
období.
V Školskom stredisku Jozefa Gregora Tajovského v Nadlaku je tento jav tiež prítomný. Práve z tohto dôvodu, v rámci pedagogicko-psychologickej poradne je venovaná
tejto problematike zvýšená pozornosť, tak na
stretnutiach skupinového, ako aj individuálneho poradenstva.
V rámci poradenstva sme skonštatovali, že
agresivita ako reakcia frustrovaného jedinca
má veľkú prevahu nad ostatnými dvoma
formami agresivity: agresivita, ako obranný
mechanizmus (obeť sa bráni voči útočníkov
a nebezpečenstvo môže spočívať aj v tom,
že obeť sa bude brániť až tak, že útočníkovi,
ktorý vyprovokoval agresiu vážne ublíži) a agresivita, ako forma hry (dieťa si chce vyskúšať
svoje vlastné sily, alebo jednoducho prežiť
radosť z víťazstva. Vzniká tu však nebezpečenstvo, že z jednoduchej detskej hry, resp.
zábavy, to môže prerásť až do závažnej formy agresie a agresivity). Táto realita je veľmi
znepokojujúca, lebo agresivita ako reakcia
frustrovaného jedinca je najnebezpečnejšou
formou agresívneho správania, ktoré má
dlhodobé negatívne účinky hlavne pre agresora (negatívny obraz o sebe, nedôvera vo
vlastné sily, komplex menejcennosti a pod).
Dieťa hľadá náhradu za svoju prehru, porážku, neschopnosť, práve u slabších jedincoch.
18
Vývin násilného správania
zväčša ovplyvňuje rad vzájomne podmienených faktorov.
Z tohto dôvodu prostriedky
a intervencie proti násiliu sú
tým účinnejšie, čím viac sa do
tohto procesu zapája tak škola,
ako aj rodina.
Keď sa zamyslíme nad tým,
že mnohí žiaci pochádzajú
z disfunkčných rodín, v ktorých agresivita, či už aktívna
alebo pasívna, je na dennom
poriadku, uvedomujeme si, že
s agresivitou nestačí bojovať
len v škole, ale je nutné s ňou
niečo robiť aj v rodine.
V boji proti agresívnemu
správaniu v Školskom stredisku Jozefa Gregora Tajovského
v Nadlaku, sa odvíjajú rôzne
programy prevencie a priamej
intervencie. Napríklad: vybraná
skupina žiakov s agresívnym
správaním je zapojená do
kreatívnych workshopov a
dobrovoľníckych aktivít. Tieto
programy umožňujú žiakom
získať pozitívny obraz o sebe
a vzbudili v nich túžbu činiť
dobro. Presvedčenie o tom,
že sú schopní pomáhať iným,
robiť dobré skutky a pochvala
zo strany vyučujúcich, ich začala posúvať tou „správnou“
cestou.
Napriek tomu, nemožno však
tvrdiť, že problém agresivity
je vyriešený. To nie. Ale deň,
čo deň sa zjavujú v správaní
žiakov malé pozitívne zmeny,
vďaka ktorým možno jedného
dňa už agresivita nebude jedným z najväčších problémov
súčasnej doby. A tak sa svet
stane lepším.
Akz
V boji proti agresivite nezabudnite, že:
Deti sa učia tomu, s čím žijú
Dorothy Law Nolte
Ak deti vidia kritiku,
učia sa odsudzovať.
Ak deti žijú s nepriateľstvom,
učia sa bojovať.
Ak deti žijú so strachom,
učia sa stále niečoho obávať.
Ak deti žijú s výsmechom,
učia sa byť plaché.
Ak deti vidia kritiku,
učia sa odsudzovať.
Ak deti žijú s nepriateľstvom,
učia sa bojovať.
Ak deti žijú so strachom,
učia sa stále niečoho obávať.
Ak deti žijú s výsmechom,
učia sa byť plaché.
Ak deti vidia žiarlivosť,
učia sa, čo je to závisť.
Ak deti žijú s pocitom hanby,
učia sa cítiť vinu.
Ak deti žijú s toleranciou,
učia sa byť trpezlivé.
Ak deti niekto povzbudzuje,
učia sa byť presvedčené.
Ak deti niekto chváli,
učia sa vážiť si.
Ak deti pociťujú uznanie,
učia sa mať rady samy seba.
Ak sú deti akceptované,
učia sa nájsť vo svete lásku.
Ak deti žijú tam, kde sa rozdáva,
učia sa byť štedré.
Ak deti žijú s úprimnosťou a čestnosťou,
učia sa, čo je pravda a spravodlivosť.
Ak deti žijú v bezpečí, učia sa dôverovať sebe a ľuďom okolo seba.
Ak deti žijú s priateľstvom,
učia sa, že svet je krásne miesto,
kde sa oplatí žiť.
Ak deti žijú v atmosfére pokoja,
učia sa mať pokojnú myseľ.
S čím žijú vaše deti?
č. 2/2012
EDITORIAL
REZUMAT
înșine, pentru că în caz contrar, rezulta-
cultura și antropologia culturală.
Din creația proprie au citit Anna
tele, cu siguranță, nu vor fi cele dorite.
Chișa - foiletoane și Anna Kaliankova -
În articolul său Reflecții, Ivan
poezii.
Miroslav Ambruș meditează asupra
rezultatelor parțiale ale recensământului, rezultate nepublicate încă oficial,
DIN ACTIVITATEA PREȘEDINTELUI
dar care ne pun pe gânduri. Însă de ce
ȘI DEPUTATULUI NOSTRU
Istoricul Radu Mârza publică în revista culturală Tribuna din 1 -15 februarie
2012, care apare la Cluj, articolul O zi și
ți-e frică, nu scapi, este proverbul care
își dovedește veridicitatea și acum. Cu
Pe parcursul lunii februarie Adri-
jumătate printre slovacii din Bihor. Auto-
durere constatăm că numărul slovacilor
an Miroslav Merka a stat de vorbă cu
rul articolului a vizitat această regiune cu
și cehilor din România a scăzut semni-
președinții filialelor Arad, Banat, Bana-
ocazia consfătuirilor cadrelor didactice
ficativ. Această scădere demografică
tul de Sud, Bihor și a centralizat date
la care Pavel Husárik a prezentat car-
în condițiile actuale este determinată
despre situația minorităților slovacă și
tea Scurta istorie a Slovaciei apărută
atât de natalitatea scăzută, cât și de
cehă pentru a o prezenta la ședința de
la Editura Enciclopedică din București.
emigrarea economică a tinerilor care își
guvern.
Traducătorii cărții în limba română sunt
caută locul de muncă în Europa unită.
În 6 febr. a fost prezent la dezba-
Astfel etnia noastră pierde de două
terile cu reprezentanții coaliției unde s-a
ori. Tinerii pleacă, iar copiii lor devin
vorbit despre sprijinirea regiunilor în care
cetățenii statului în care hotărăsc să se
trăiesc minoritățile slovacă și cehă.
Eva Mârza și Radu Mârza.
La întâlnirea conducerii Societății
Culturale și Științifice Ivan Krasko în 10
stabilească definitiv. Chiar dacă sunt de
În 7 febr. la Primăria orașului
febr. 2012, I. M. Ambruš, președintele
acord cu drepturile omenești declarate,
Oradea reprezentanții organizațiilor
SCSIK a adus la cunoștință celor
potrivit cărora fiecare cetățean are drept
nonguvernamentale au dezbătut legea
prezenți propunerile pentru acordarea
la alegere, totuși simt o strângere de
transparenței în viața publică. La dez-
Premiului Ondrej Štefanko pe anul 2012.
inimă, spune Ambruş. Insula noastră
batere a participat și A. M. Merka.
Pavel Hlásnik a făcut cunoscut numărul
slovacă și cehă se depopularizează,
În 21 febr. A. M. Merka a luat parte
celor care s-au anunțat să participe cu
deoarece nu ştim să creăm oamenilor
la discuțiile coaliției guvernamentale pe
expuneri la seminarul din 17-18 martie,
astfel de condiţii care să-i motiveze de
tema alegerilor la care minoritățile vor fi
iar D. M. Anoca a vorbit despre cărțile
a rămâne. Această situație alarmantă,
reprezentate atât în consiliile electorale
propuse pentru editare în anul acesta.
însă nu trebuie să ne determine să nu
locale, județene, cât și cele centrale.
facem nimic, ci dimpotrivă să căutăm
Rubrica e realizată de arl.
Editura Ivan Krasko din Nădlac a
cele mai potrivite metode de a gândi o
publicat proza scurtă a Annei Rău-Le-
strategie concretă ca să încetinim măcar
hotská Voľný kúsok priestoru - Ediția
procesul amenințător de asimilare. Cu
Creație originală. Cartea contribuie la
siguranță trebuie să ne ancorăm și în
ȘTIRI CULTURALE
îmbogățirea patrimoniului nostru literar.
istoria noastră, căci se spune, că cine
nu-și cunoaște trecutul, nu poate aștepta
În 26 ianuarie la ședința Cercului literar Ondrej Ștefanko s-a discutat
Aceeași Editură, dar Ediția Bibli-
Înțelepciunea vieții lăsată nouă
despre noi editări de carte, despre
oteca Slovacului din Ținuturile de Jos a
de strămoșii noștri este valabilă și acum,
Premiul Ondrej Ștefanko și seminarul
publicat cartea lui Ján Botík Dolnoze-
noi doar trebuie s-o redescoperim. Nu
cu titlul Mărturii ale existenței slovace în
mskí Slováci (Slovacii din Ținuturile de
trebuie să fim indiferenți față de noi
Ținuturile de Jos - aspecte istorice din
Jos).
nimic bun de la viitor.
19
REZUMAT
fost organizată de OL Nădlac a UDSCR
București și Miroslav Beláň s-a derulat
împreună cu SCȘIK și SEC Nădlac.
în jurul temelor: Slovacia, Limba slo-
Despre Întâlnirea juriului în vede-
Vizionarea a fost deschisă de Dušan
vacă, Literatura slovacă și Simbolurile
rea acordării Premiului Ondrej Štefanko
Šomrák în prezența unui public nume-
naționale în prezența studenților de la
scrie Ivan Miroslav Ambruš.
ros. Președintele OL a evidențiat faptul
Facultatea de limbi slave, secția limba
La sediul Societății Culturale și
că prezentarea de ouă încondeiate și
slovacă.Temele discutate au fost abor-
Științifice Ivan Krasko din Nădlac în 25
aranjamente pascale este la a patra
date de către M. Beláň de pe poziția
febr. 2012 s-au întâlnit membrii juriului:
ediție și că se bucură de aprecierea
economistului.
Ivan Miroslav Ambruš, președinte, D. M.
vizitatorilor.
Anoca, P. Hlásnik din România, J. Fuzik
Vicepreședinta OL Cristina Jucan i-a
a oferit studenților o imagine obiecti-
din Ungaria, M. Babiak din Slovacia, L.
salutat de asemenea pe cei prezenți
vă asupra Republicii Slovace, dar și
Čáni din Serbia și T. Štefanko, fiica lui
și în câteva propoziții s-a referit la sim-
concepția proprie, subiectivă, izvorâtă
O. Štefanko.
bolul oului de Paște și la ornamentele
din trăirile sale ca student, mai apoi ca
pascale.
angajat al mai multor bănci în Slovacia.
nominalizați, juriul a hotărât să acorde
Exponatele au fost variate, tehnicile de
Temele puse în discuție au trezit intere-
Premiul Ondrej Štefanko poetului slovac
împodobire ale ouălor de asemenea,
sul studenților. În finalul discuției Miros-
din Ungaria, Juraj Antal Dolnozemský și
Au expus; Anna Legíňová din Bácsky
lav Belan le-a urat studenților să devină
lui Imrich Kružliak, redactor și publicist,
Petrovec, clubul femeilor din Hložany,
specialiști de seamă în domeniul lor,
reprezentant important al lumii slovace
clubul femeilor din Padina, clubul Roz-
să profite de faptul că au profesori buni
diasporale.
marín din Békéscsaba, artista populară
precum Doc. Dagmar Maria Anoca, Dr.
Juraj Dolnozemský, născut la
Magdalena Uhljarová din Sarvas, Maria
Marilena Luțu și Lect. Lenka Garančov-
Tóthkomlós, s-a dovedit a fi ani la rând
Štefanková, Anna Karolina Dovaľová,
ská din Slovacia.
păstrător și culegător devotat al valori-
Edita Sojková, Mariana Mačeková, Ján
lor culturale ale slovacilor din Ungaria.
Keleš din Nădlac. Au expus și fetele
Dragostea sa pentru literatură s-a con-
îndemânatice de la Ansamblul Folcloric
cretizat prin editarea a patru culegeri de
Sálašan, precum și Anna Chișa și Anna
poezii. Poeziile sale s-au făcut cunoscu-
Rău-Lehotská, tot din Nădlac. Atmo-
te publicului larg și prin editarea lor în
sfera sărbătorească a fost întregită de
În articolul Noua premieră a Ansamblului
revistele Ľudové noviny și Naše snahy.
aranjamentele florale de la Florăria
Folcloric Sálašan, Anna Rău-Lehotská
Anemone&Lilium.
scrie despre succesul acestui ansamblu
CALEIDOSCOP
În urma discuțiilor referitoare la
Imrich Kružliak a fost 30 de ani
La întâlnirea aceasta Miroslav Beláň
CULTURĂ
redactorul rubricii culturale la Radio
la reprezentația din 19 febr. a.c. pe sce-
Europa Liberă și fondatorul Societății
na Casei de Cultură din Nădlac.
Culturale Slovaco-Germane din Mün-
Lenka Garančovská semnează articolul
Programul prezentat a fost inspi-
chen. A colaborat la revista Most și mulți
Slovacia văzută cu ochii economistului
rat din bogatele tradiții folclorice ale dife-
ani a îndeplinit funcția de redactor-șef
Miroslav Beláň (Mirko Beláň, născut la
ritelor zone slovace și s-a intitulat Întoar-
al revistei Horizont.
Nădlac e absolventul Universității Eco-
cerea în Ținuturile de Sus. Coregrafia
nomice din Nitra, în prezent șeful com-
și regia aparțin soților Martin și Tatiana
partimentului de așezare a prețurilor și
Urban cu care a colaborat conducătoa-
Expoziția de ouă încondeiate de
analiza produselor la BCR - București).
rea ansamblului, talentata și inimoasa
la Nădlac a fost deschisă între 3-4 martie
Discuția dintre Lenka Garančovská,
Cristina Jucan. Ansamblul se bucură
la sediul central al UDSCR. Expoziția a
cadru universitar la Universitatea din
de succes deja de 9 ani în care timp a
20
č. 2/2012
REZUMAT
apărut pe zeci de scene atât în Româ-
organizație nouă, înființată în 9.10.
Articolele semnate pentru
nia, cât și în Ungaria, Serbia, Cehia și
2011. Sărbătorirea „fașingului” a fost
această rubrică de akz aduc în atenția
Slovacia. Orchestra populară Sálašan
prima acțiune organizată de cehii din
noastră două probleme actuale din viața
îi acompaniază atât pe dansatori, cât
această localitate. Acțiunea a început
școlii: comportamentul agresiv al elevilor
și pe soliștii care se integrează în pro-
cu parada măștilor, dintre care juriul a
și uniforma școlară.
gram cu cântece reprezentative pentru
ales cele mai reușite pentru a le premia.
S-a constatat că agresivitatea infanti-
zona din care sunt inspirate dansurile.
Obiceiul reînviat a plăcut atât copiilor,
lă este o problemă mondială care se ma-
Nivelul tehnic și artistic al dansatorilor se
cât și adulților.
nifestă sub diferite forme începând chiar
ridică în continuu. Aceasta se datorează
cu vârsta preșcolară. Fenomenul este
muncii perseverente și ambiției celor
prezent și la Gr. Șc. J.G. Tajovský din
care iubesc tradiția slovacă.Talentul și
Nădlac. Pentru stoparea fenomenului
maturitatea artistică le-a permis unora
la Cabinetul de consultații pedagogico-
să fie cooptați în cunoscutele ansam-
ŞCOALĂ
psihologice care funcționează în școală
se organizează întâlniri de consiliere in-
bluri folclorice profesioniste din Slovacia. Majoritatea celor care activează în
Din Știrile pe scurt trimise redacției
dividuale sau în grup. În urma consilierii
ansamblu au rezultate deosebite și la
noastre de Vieroslava Timar avem
s-a constatat că agresivitatea individului
învățătură.
ocazia să aflăm noutățile de la Depar-
frustrat e mult mai frecventă. Aceasta e
tamentul pentru Minoritățile Naționale
determinată de mai mulți factori, dintre
din România.
care familia ocupă loc hotărâtor.
Sálašan, într-adevăr merită aplauzele cu care este răsplătit la fiecare
Comisia școlară a acestui departa-
În lupta împotriva agresivității ca-
ment s-a întrunit în 29 febr. 2012 într-o
binetul aplică diferite programe de
ședință de lucru la care a fost aleasă
prevenție și intervenție. De exemplu: Un
noua conducere a cărei președinte a
grup de elevi cu comportament agresiv
Potrivit obiceiului, la Gârnic
devenit Vildam Bormambet din partea
este cooptat în workshopuri creative și
s-a desfășurat în 19 febr. 2012 balul
Uniunii Democratice a Turcilor și Tăta-
activități voluntare. Elevii dobândesc
tradițional de „fașing’’. Cu această
rilor din România.
astfel o imagine pozitivă care trezește
apariție.
ocazie tineretul comunei împreună
La ședință au fost prezentate și
în ei dorința de a face un bine. Convin-
cu preotul Palie Venianim a pregătit o
informațiile legate de prima monitori-
gerea că sunt capabili să facă o faptă
pantomimă în care fiecare participant
zare și aplicare regională, în Româ-
bună, lauda din partea educatorilor îi
mascat a mimat personajul pe care-l
nia, a Cartei Europene privind limbile
plasează pe drumul corect. Nu putem
reprezenta. Cele mai bune măști au fost
minorităților.
însă afirma că problema s-a rezolvat,
premiate. La buna dispoziție de sărbă-
Comisia a fost informată de ase-
dar orice faptă mică pozitivă făcută în
toarea ‚„fașingului’’ și-a adus aportul și
menea despre programul Școala Altfel
fiecare zi va fi un pas prin care vom
orchestra Bohemia care a cântat până
a Ministerului Învățământului și despre
contribui la o lume care va deveni mai
dimineața frumoasele cântece populare
noile reguli de organizare a concursu-
bună, concluzionează akz.
cehe.
rilor școlare.
La „fașing’’ au fost invitați și musafiri din
Republica Cehă și Serbia.
Tot despre „fașing’’ ne vorbește și
Maria Kobau, președinta OL Eșelnica,
Pe baza propunerilor membrilor comisiei s-a alcătuit și programul activităților
pe anul 2012. Activitățile comisiei se
Referitor la uniformele școlare
vor desfășura lunar. Ele sunt publicate
și la Nădlac sunt discuții pro și contra.
în revista noastră pe pag. 16.
Nu trebuie însă uitat că școala este
21
REZUMAT
instituția în care elevii trebuie să se
VIAȚA RELIGIOASĂ
Evanghelice din Butin mulțumește prietenilor din Slovacia care prin PhDr. Jana
prezinte cu cunoștințele lor, nu cu ceea
ce își pot îmbrăca. Uniforma confirmă
J.D.Vanko, preot evanghelic ne în-
Gašperová și Szilvia Buzalová au vizitat
că ei aparțin unui grup de oameni, că
deamnă la meditație având în vedere
diaconia aducând daruri pentru copiii din
aparțin unei instituții, că se deosebesc
cele 40 de zile de post care precedă
Butin.
de ceilalți tineri. Chiar dacă argumentele
sărbătoarea Paștelui.
pro sunt logice, unii elevi, ba chiar și
Postul culminează în așa-zisă Săp-
părinți consideră uniformele ceva înve-
tămâna mare. Fiecare zi din această
chit, conservativ, ceva ce amintește de
săptămână ne aduce aminte de o
disciplina strictă a vremurilor trecute.
întâmplare din ultima perioadă a vieții
akz dezbate problema în articolul La
Domnului nostru Isus Cristos. Încă în
În articolul său Încălcarea agro-
școală în uniformă - da sau nu?
sec. II creștinii țineau un post de doliu
turismului în satele cehe Helena Draxel
de două zile înainte de răstignirea pe
dezbate problema arzătoare a locui-
cruce a lui Cristos, pentru ca în anul
torilor din Sfânta Elena - construirea
325 concilul să adopte postul de 40 de
centralelor electrice eoliene în imediata
zile. Cele 40 de zile de post sunt legate
apropiere a localității.
LOCALITĂȚILE NOASTRE
LUMEA ÎN JURUL NOSTRU
de mai multe întâmplări: după botezul în
Firma Enel Green Power Româ-
În timpul celor două mandate
apa Iordanului Isus a postit 40 de zile;
nia s.r.l. a început construirea celor 21
de deputat, Adrian Miroslav Merka,
drumul izrailienilor prin deșert a durat 40
de centrale electrice eoliene încă anul
președintele UDSCR, a obținut rezultate
de zile; Moise a petrecut 40 de zile pe
trecut și pretinde acum de la autoritățile
bune în munca sa de coordonator al
Muntele Sinai.
publice vânzarea și nu închirierea unei
organizațiilor locale din Banatul de Sud.
Biblia înțelege postul ca o
suprafețe de teren mult mai mari decât
Helena Draxel punctează în articolul său
abținere de la mâncare și băutură.
s-a negociat la început. Problema a
câteva acțiuni culturale realizate la OL
Dr. Martin Luther a perceput postul ca
ajuns în centrul atenției autorităților
Sfânta Elena: festivalul folcloric, sfințirea
o disciplinare exterioară a individului
județene și a prefecturii și prin deputatul
bisericii, sprijinirea corurilor bisericești,
bazată pe credință fără de care postul
nostru chiar la Ministerul Mediului și în
baptist și catolic. A. M. Merka a susținut
nu înseamnă nimic. Ce ar trebui să
Parlament, dar opiniile cetățenilor au
proiectul potrivit căruia Filiala Banatul
însemne atunci postul pentru un creștin
fost diferite și firma constructoare prea
de Sud a UDSCR a semnat acordul cu
adevărat, întreabă J.D.Vanko și tot el
puternică pentru a renunța la presiune.
Charita Hodonin din Cehia, cu sediul
vine și cu un răspuns bazat pe sfânta
Ziariștii, atât din România cât și din
la Sfânta Elena. Sediul a fost dotat cu
scriptură.
afară, mai ales Cehia, se interesează
tehnica modernă. Deputatul a susținut
În primul rând creștinul adevărat ar
de această problemă, întrucât ceea ce
și proiectele precum construirea dru-
trebui să se examineze pe sine însuși,
se face pentru oameni, nu întotdeauna
murilor, pelerinajul credincioșilor roma-
să-și cerceteze viața în lumina Evan-
este util și bun și pentru sănătatea lor. Un
no-catolici din Sfânta Elena la Ciclova,
gheliei lui Isus Cristos, să-și recunoască
lucru însă este sigur de pe acum: agrotu-
deplasarea formației de dansuri cehe la
păcatele, să ceară îndurare și iertare.
rismul a fost deranjat. Vântul și praful își
fac simțită prezența, ceea ce îi va face
Timișoara.
pe turiști să renunțe la vizitarea zonei.
A. M. Merka a colaborat excelent
atât cu actualul președinte OL, Petr
Hruza, cât și cu fostul președinte, Vaclav
Mocek.
22
Tot J. D. Vanko semnează și un
alt articol în care în numele Diaconiei
A rezumat Anna Chişa
č. 2/2012
NAŠI DOPISOVATELIA
Požiarna
bezpečnosť
v jarnom
období
Za jarných dní sa každoročne v prírode vytvárajú
podmienky pre zvýšené nebezpečie vzniku požiarov. Z týchto dôvodov, vážení občania, sa vám
opäť hlásia požiarnici nadlackého Dobrovoľného
hasičského zboru, s cieľom upozorniť Vás na typické príčiny požiarov a poskytnúť vám rady, ako
tieto riziká podstatne obmedziť.
V tomto jarnom období sa vykonáva jarné
upratovanie, kedy dôkladne vyčistíme všetky
rodiné domy i hospodárske budovy, odstraňujeme nepotrebné predmety, rôzne odpadky a
horľavé materiály, uvoľnujeme potrebné evakuačné priestory, keď nesprávne na to používame
otvorený plameň/oheň, nepočítajúc so zvýšeným
nebezpečím vzniku požiaru.
Dôrazne vás upozorňujeme na nebezpečenstvo
vypaľovania trávy, lístia, rôznych odpadkov, ktoré
môže zapríčiniť požiar rodinných domov alebo
hospodárskych budov, stohov a iných materialov.
Jarné mesiace predstavujú obdobie, kedy sa
nová vegetácia len začína rozvíjať a zostatky
minuloročnej suchej trávy a lístia predstavujú
veľké nebezpečie vzniku požiarov a najmä ich
rozšírenia, čo spôsobí nielen finančné, ale i ekologické škody.
Upozorňujeme občanov, že nariadenia spojené
s používaním otvoreného ohňa pri vypaľovaní strnísk, suchej trávy a lístia sú vyjadrené vo vyhláške
o ochrane pred požiarmi čl. 163/2007 a Nariadení
Ministerstva správy a vnútra čl. 579/605/2008.
Fyzické a právnické osoby, ktoré používajú na
odstránenie zostatkov suchej trávy, lístia, odpadkov a iných horľavých látok otvorený oheň, majú
povinosť rešpektovať predpisy vyššie uvedených
zákonov o ochrane proti požiarom, podľa ktorých:
- vypaľovanie suchej trávy, lístia, odpadkov
a iných horľavých materiálov v domácnostiach sa môže vykonávať na miestach špe-
ciálne zriadených pre takýto účel, keď je potrebné zobrať
opatrenia proti možnosti rozšírenia požiaru na susedné objektívy, zabezpečiť dozor nad ohňom počas celej doby horenia
a dôkladne zahasiť pahrebu po ukončení horenia.
- zapaľovanie strniska je možné len po obdržaní povolenia
od Agentúry pre ochranu životného prostredia a na základe
pracovného povolenia požiaru, ktoré možno získať od hasičského zboru.
- nerešpektovanie týchto predpisov podľa Rozhodnutia vlady
číslo 537/2007, predstavuje prestúpenie zákona o pravidlách
požiarnej prevencie a je trestané pokutou od 1.000 do 2.500
lei.
Z poverenia mestského úradu protipožiarne kontroly vykonáva
najmä skupina prevencie, dobrovoľní a zamestnaní požiarnici
obecného hasičského zboru. Je potrebné, aby ste dbali na ich
rady a odporúčania a zistené nedostatky ihneď odstránili v záujme
vašej bezpečnosti, ale i v záujme bezpečnosti vašich príbuzných
a susedov.
Vážení občania, milá mládež!
Pri tejto príležitosti vám pripomíname, že vznik požiarov je
povinné ohlásiť na obecnom úrade alebo na oddelení hlásenia
požiarov, ktoré je riadené Okresným riaditeľstvom hasičského
a záchranného zboru župa Arad, na jednotné telefónne číslo pre
núdzové situácie 112.
Na záver dovoľte mi vysloviť presvedčenie, že naše rady prenesiete do svojich rodín, školských a pracovných kolektívov. Len
spoločné úsilie, opatrnosť a ostražitosť nám pomôžu preklenúť toto
obdobie zvýšeného nebezpečia vzniku požiarov bez veľkých morálnych a finančných strát. Netreba zabudnúť, že príroda je našim
bohatstvom, ktoré nám upevňuje a vracia zdravie. Z ekologického
hľadiska plní nenahraditeľnú funkciu. S vašou podporou sa nám
podarí uchrániť vaše domovy a prírodu od zbytočných strát.
Želáme vám pokojné prežitie jarného obdobia a príjemný pobyt
v prírode!
Ján Roskoš,
veliteľ nadlackého Dobrovoľného hasičského zboru
23
SVET OKOLO NÁS
Dolu
kopcom
Ešte sme sa nepresvedčili, ako to
vlastne je. Ľudská spoločnosť totiž
hore kopcom išla dosť. Ľudia sú teraz
presvedčení, že to tak pôjde aj naďalej.
Prvý zlom tejto dráhy sa dal pocítiť už
na prelome tisícročí, no presvedčivejšie
sa to ukázalo až koncom prvého
desaťročia tretieho tisícročia. Teraz je
o tom už presvedčený skoro každý.
Nazrime trochu do sveta technológie.
Spomeniem tu len zopár vecí. Vedci
vymysleli navigačný systém, ktorý
vodičom uľahčil orientáciu. Vynašli
traktor, ktorý orie bez traktoristu. Je na
svete aj televízor, pre ktorý nemusíme
používať diaľkový ovládač – stačí
pohybovať rukou naľavo, napravo,
nahor, nadol. No Japonci zašli ešte
ďalej. Zostrojili taký robot, ktorý vie
pokrájať zeleninu, variť, upratovať.
Keďže technika zašla až tak
ďaleko, čo ozaj urobí človek v blízkej
budúcnosti?
Pri takomto rýchlom technologickom
rozvoji treba brať do úvahy starú
múdrosť: Dotiaľ sa vystieraj, kým ti
perina stačí – nezadlžuj sa stále viac
a viac. Človek musí mať na zreteli
aj veľký rozdiel medzi chcieť a niečo
naozaj potrebovať.
Ľudia nesmú byť ovplyvňovaní farbou
pleti či vierovyznaním, musia prestať
byť chamtivými. Dôležité je hlavne
to, aby človek vedel, že pre ďalšiu
existenciu ľudstva má prioritný význam
dobré spolunažívanie.
Pavol Slovák
24
Rušivý
element
českých
vesnic
Větrné elektrárny, které firma Enel Green Power Romania
začala v blízkosti českých vesnic rumunského Banátu stavět,
vyvolávaly a vyvolávají mnoho diskuzí.
Na svolané schůzi obyvatel Svaté Heleny byli pozváni pan
starosta Danet Gheorghe a představitelé Obecního úřadu v Coronini, předseda a poslanec pan Adrian Miroslav Merka.
Obyvatelé Svaté Heleny by měli rozhodnout o tom, zda s výstavbou větrných elektráren souhlasí nebo ne. Jedná se o jejich
pozemky a o pozemky těch, kdo reemigrovali do ČR.
Elektrárny mají výkon 3MW a jsou 100 – 140m vysoké
Podepsaná smlouva o pronájmu firmu Enel zavazuje přispívat do obecního rozpočtu Coronini, částkou 2500 Euro za každý
z devíti generátorů. Polovina částky patří občanům z Coronini,
takže obyvatelé Svaté Heleny obdrží za výstavbu 21 elektráren
asi jen 282 000 Kč ročně.
Rumunská firma Enel se několikrát pokoušela koupit od
obce pozemky, takzvaná (hutvajda-společné pastviny), s tím
ale nesouhlasili dva radní ze Svaté Heleny. Současný předseda
místní organizace DSSČR, Petr Hruza a bývalý předseda Václav
Mocek, jenže při hlasování rozhodla většina. Když Obecní rada
v Coronini projednávala výstavbu elektráren poprvé v roce 2008,
jednalo se o 35 ha půdy.V té době nebyl ještě radním ani Petr
Hruza ani Václav Mocek. Je jasné, že první a poslední slovo
měl starosta, který je starostou v současnosti. Starosta nikdy
obyvatele Svaté Heleny dostatečně neinformoval.
Jednalo se totiž o obecní pozemky, které nebyly očíslované,
teprve až si firma vybrala místo, které potřebovala, očíslovala je
a do katastrálního rejstříku zavedla těch 35 hektarů. Když už
se větrné elektrárny postavily, ukázalo se, že firma nemá zájem
jen o 35 ha, ale o 100 metrů čtverečních pod každou elektrár-
č. 2/2012
SVET OKOLO NÁS
nou, které jsou na obecních pozemcích proto změnila taktiku,
a projevila zájem tyto pozemky koupit. Tyto pozemky se však
dle zákona nemohou prodat. Přesto firma požádala obec, aby
jí pozemky prodala . S tímto radní ze Svaté Heleny nesouhlasí,
protože když bude mít firma pozemek ve vlastnictví, nebude
muset platit ani těch 2 500 euro za pronájem.
Další stavby se mají uskutečnit v okolí Gerníku, kde mají
v plánu postavit 33 větrné elektrárny, na Rovensku a v okolí
města Nová Moldavan. První elektrárny už stojí u města Oravita. O tuto skutečnost se zajímá i pan Ivo Dokoupil, zástupce
nadace ,,Člověk v tísni“.
O větrných elektrárnách píší články jak čeští, tak i rumunští
novináři. Často volají do sídla České jihobanátské pobočky se
žádostí, jak se k této problematice DSSČR vyjadřuje.
Odpověď předsedy České jihobanátské pobočky je jednoznačně tato: / uvádím doslovnou citaci:/
,,Demokrtaický svaz Slováků a Čechů v Rumunsku hájí zájmy
svých členů a stojí při lidích když to potřebují a když se tento
problém objevil nebyl nám lhostejný. Proto jsme se zůčastnili já,
i pán poslanec schůze s lidmi ve Svaté Heleně, obrátili jsme se
na Župní radu Caras-Severin, Prefekturu v naší župě a stejně
tak pán poslanec tento problém předložil také v rumunském
Parlamentu, obrátil se také na Ministerstvo životního prostředí.
O situaci se zajímala také Česká ambasáda v Bukurešti, veškeré odpovědi byli předložené jako pozitivní, to znamená že by
lidem nebylo nějak ublíženo. Samozřejmě že jsme moc malí
na to abychom umožnili nebo naopak zakázali tak silné firmě
v realizaci jejího projektu. A co je asi nejdůležitější kdyby se
celé vesnice postavili proti tomuto projektu, aby každý jedinec
protestoval proti výstavbě elektráren a lidé byli jednotní možná
by se něco přece jen zmohlo, ale názory lidí byly rozdílné a mi
jejich rozhodnutí respektujeme“.
Obáváme se, že větrné elektrárny negativně ovlivní zdraví
obyvatel českých vesnic v rumunském Banátu a sníží počet
zájemců o agroturistiku.
Názory na větrné elektrárny jsou různé. Např.:
„Já jsem ze Svaté Heleny právě přijela, byla jsem tam 7 x a
už tam jet odmítám.“
„ V Rakousku jich máme hodně zejména v Burgerlandu a
Dolním Rakousku. Žádné ze zmíněných zdravotních problémů
neregistrujeme.“
Nejdůležitější je to, co si myslí místní.
Výstavbu větrných elektráren vnímají jako vychytralé plány, které
jim způsobí škody na majetku a možná i zdraví.
Na případu ve Svaté Heleně by se měli poučit i ostatní.
Helena Draxlová
25
FEJTÓN
POKROK PLANÉTY
Všetkým nám je jasné, že sa ženieme dopredu rýchlym tempom, ktoré
dobieha naše vlastné dielo, čo nás
oprávňuje tvrdiť, že sa nezbláznilo ani
počasie, ani príroda, ale my, ľudia.
Opakujúce sa prudké klimatické výkyvy,
hrôzostrašné víchrice, snehové záveje,
jarné záplavy, úmorné horúčavy v lete
sa stávajú postupne niečím bežným a
ako bádatelia predpokladajú, treba si
na ne zvyknúť, pretože lepšie to už tu
na našej Planéte ani nebude, len horšie,
keďže ku všetkým patáliám sme vedome
prispeli sami. Tento problém sa nedá
izolovať a k jeho riešeniu nepomôže ani
to, ak sa spamätá načas len pár ľudí a
pár krajín našej Zeme. Nič nepomôže,
pokým my, homines sapientes, stále
budeme pripisovať len našej Planéte
všetky katastrofálne následky pokroku
a neposnažíme sa aspoň zmierniť budúce dopady rozumným správaním a
riešením. No, lepšie bude, keď riešenie
prenecháme do iných rúk.
Berúc do ohľadu kolosálny pokrok
Planéty a jeho následky v posledných
rokoch, rozhodne tvrdíme, že niekedy
na Zemi bolo lepšie napriek tomu, že
ľudstvo bolo pozadu vo svojom vývine.
Aj tu, u nás, na šírej rovine či bývalej
močarine, bolo lepšie. Netreba sa ani
tak ďaleko vracať, aby sme porovnali
nedávnu minulosť s prítomnosťou.
Niekedy nespočetné autá, traktory,
motorky a iné motorové vozidlá
neznečisťovali atmosféru výfukovými
plynmi ako dnes. Vo vzduchu prúdili
len mračná prachu, ktoré sa zdvíhali,
keď po ceste prešiel voz s konským
záprahom trapom alebo črieda kráv či
ošípaných a kozičiek vracajúcich sa
domov z mestských pasienkov. No i v
takomto prípade množstvo vysokých
agátov a osík, ktorými boli vysadené
ulice, vystačilo prefiltrovať nečistoty,
26
takže ľudia si napĺňali mechy vzduchom,
ktorý im neohrozoval zdravie.
V časoch, kým si petrolejka konala
povinnosti a elektrická energia ešte
neprúdila po drôtoch do našich príbytkov, bolo lepšie. Táto zázračná energia
neubližovala ani elektronickej aparatúre,
ani domácim elektrickým spotrebičom.
Za horúcich letných dní ľudia si chladili
jedlá v hlboko kopanej studni alebo v
pivnici a o dnešnej chladničke ani nesnívali. Mraznička im fungovala tiež len
na prírodnej báze, a to len v zimných
mesiacoch.
Načo by bol býval ľuďom elektrický
šporák, výmysel dvadsiateho storočia,
keď prírodného domáceho kuriva bolo
nadostač? Ním predsa ľudia mohli veľakrát zadymiť nielen svoju kuchyňu a
seba, ale i susedovcov!
A zametanie?! Táto elementárna
práca v každej domácnosti, zameraná
na udržiavanie čistoty, bola priam paráda. Mamina metla vedela vyslať do
vzduchu také kotúče prachu, keď sa ňou
zametal dvor, že veľakrát ani vietor sa
jej nevyrovnal. Také niečo dnešný mop
nedokáže, najmä ak funguje s naparovaním. Ale keby aspoň jestvovala taká
metla, ktorá by bola schopná odstrániť
všetky trampoty, čo nás zastihnú, tak by
sme iste sklonili hlavu pred technikou.
Aby prispeli k pokroku Planéty, ľudské rozumy vymysleli i mikrovlnku, ako
protiklad sedliackej makrovlny, ktorá po
stáročia zohrávala úlohu vyhrievacieho
telesa, ale i poctivo slúžila na pečenie
i varenie. A ako dobre vedela navariť a
upiecť!!
Pokrok znamená nie len vynález
rôznorodých pomocníkov v kuchyni a
v domácnosti, ale i skonštruovanie rôznych strojov, nástrojov, prístrojov, mašín
atď. Napríklad sú tu i práčky a myčky,
ktoré dnes oberú ženy o čas strávený
nad korytom, a o striedavé namáčanie
sa v teplej i studenej vode, čo sa odporúčalo niekedy ako záruka pri liečení
reumatických nemocí.
S tým istým cieľom, čiže aby neostala
po nich nula a nezapadli prachom zabudnutia, ľudia bezprestajne vymýšľali
a prispievali k pokroku Planéty. Tak sa
im podarilo zostrojiť i aparát, ktorý odradí miniupírov, aby nám počas teplých
letných nocí cicali krv. Následok tohto
vynálezu je ten, že tradičný lapák bol
vyradený a známa mucholapka bola
odsunutá do pozadia, ak nie odsúdená
i ona tiež na zabudnutie.
Hospodársky rozvoj Planéty je obdivuhodný, jej pokrok sa zaznamenáva
každý deň a my sa nadchýname novými
výdobytkami vedy a techniky neprestajne. No môže sa stať, že niekedy zatúžime za zašlými časmi. A keby sme aj
nezatúžili, občas sa vytvoria podmienky
na návraty do minulosti a uchváti nás
nostalgická nálada. Vtedy naše zlomené
srdcia čakajú na potešenie. A potešenie i
príde odtadiaľ, odkiaľ ho najmenej čakáme. Zaistí nám ho občasný výpad prúdu,
ale najmä káblová televízia, ktorej poruchy u nás môžu potrvať dlhšie, nielen
hodiny, ale i dni. Čo môže robiť úbohý
človek celý-celučičký zimný večer, keď
telka je v poruche? Z ľúbostných alebo
dobrodružných románov, ktoré niekedy
čítal i pri mesačnom svetle, už vyrástol,
spomienky na to, čo a ako bolo niekedy,
sú mu tak dobre vryté v pamäti, ako básničky memorované na základnej škole a
tak mu neostáva nič iné, len siahnuť po
ústnej harmonike a spríjemniť si nudný
večer piesňami, ktoré leteli v zašlých
časoch celou Planétou. Vivat musica!
A. C.
č. 2/2012
ŽIVOTNÝ ŠTÝL
Prečo
počasie
vplýva
na našu
psychiku?
Milý čitateľ,
určite sa Ti stalo, že si zo zlého psychického stavu obviňoval počasie? Ver
tomu, že nie si sám. Na väčšinu ľudí
má počasie obrovský vplyv. Ak svieti
slnko, máme náladu lepšiu a cítime
sa veselší, ak dlhodobo prší, aj naše
myšlienky sú černejšie. Prečo je to tak?
V prvom rade treba povedať, že nie
každého počasie vykoľají. Sú ľudia,
ktorým je absolútne jedno či je vonku
+35˚C alebo – 20˚C. Horšie sú na tom
meteosenzitívni ľudia, u ktorých sa
prejavuje zvýšená citlivosť na počasie.
Títo ľudia často pociťujú zranenia z
minulosti a mávajú bolesti. Reakcie na
vplyv počasia vo veľkej miere závisia
od veku a celkového zdravotného
stavu. Na počasie sú citliví najmä
starší ľudia, ale netreba zabudnúť, že
veľký význam zohráva aj genetika.
Citlivosť ľudí na počasie tu je od
nepamäti, ale v predpovediach počasia
sa ňou začali zaoberať len pred niekoľkými rokmi. Dozvieme sa z nej najmä
stupeň záťaže – rizikový stupeň a to,
čo nás môže počas toho- ktorého dňa
pobolievať.
Vedci zistili, že ideálna teplota, pri
ktorej organizmus nepociťuje záťaž je
22,2˚C. Ak je teplota vyššia, organizmus
pociťuje únavu, malátnosť či podráždenosť. Horúčavy nad 30 stupňov (pre nás
žijúcich v miernom podnebnom pásme)
vyvolávajú nielen negatívne pocity,
nevoľnosť či závraty, ale aj impulzívne
správanie.
Studené počasie, najmä ak je spojené
s dažďom a nedostatkom slnečného žiarenia, zas vyvoláva pocity smútku, neistoty a pesimizmu. Psychológovia tvrdia,
že dlhodobo daždivé počasie môže u
niektorých ľuďoch vyvolávať depresiu.
Štatistiky dokazujú, že počas mesiacov,
kedy je menej slnečného žiarenia stúpa
počet samovrážd, podobne je to aj v
krajinách, kde sa strieda polárny deň s
polárnou nocou, ktorá je vnímaná veľmi
negatívne a niektorých dokonca odrádza od života v takých krajinách, akými
sú Nórsko, Fínsko, Island či Aljaška.
Vplyv počasia na celkový psychický
stav človeka je taký silný, že odborníci
ho pomenovali sezónna emocionálna
porucha. Ide o syndróm charakterizovaný depresiami v zimnom období.
Nedostatok slnečného svetla rozladí
naše vnútorné hodnoty a tým naruší
hormonálnu hladinu organizmu. To
sa môže prejaviť smútkom, apatiou,
zvýšenou únavou, problémami so
vstávaním a zaspávaním či nechuťou
alebo nadmernou chuťou do jedla.
Čo urobiť v tomto období, keď sa nám
zima tlačí až do kostí? Po vykonaní každodenných povinností, nájdite si v teplej
izbe to najpohodlnejšie miesto, zovrite
do dlaní teplý čaj, prikryte sa mäkkou
dekou a nechajte svoje myšlienky, aby
odleteli do tých najkrajších spomienok
alebo snov. Takýmto spôsobom nenecháte voľný priestor negatívnym myšlienkam, smútku a depresii.
pripravila akz
foto: Internet
27
ŽIVOTNÝ ŠTÝL
BOLESTI HRDLA?
Už len nepríjemná spomienka...
28
č. 2/2012
ŽIVOTNÝ ŠTÝL
BOLÍ MA HLAVA! ČO SA DÁ ROBIŤ?
29
ZÁHRADKÁR
MALÍ ZÁHRADKÁRI
FEBRUÁR
Vyššie denné teploty spôsobujú, že v
pletivách stromčekov začínajú prúdiť
živiny. Za bezmrazových dní pokračujeme v zimných postrekoch proti prezimujúcim chorobám a škodcom. Je čas
urobiť výchovný, presvetľovací a zmladzovací rez ovocných drevín. Na jeseň
vysadené stromčeky skrátime výchovným rezom na 2 - 4 púčiky tak, aby po
reze púčiky smerovali von z koruny.
Hlavný výhonok ponechávame oproti vedľajším výhonkom o 15 - 20 cm
vyššie. Bočné výhonky režeme približne v jednej rovine. Staršie ovocné stromy presvetľujeme. Odstraňujeme všetky nadbytočné, poškodené a korunku
stromčeka zahusťujúce konáriky, režeme ich na konárový krúžok. Výchovný
rez robíme aj pri drobnom ovocí (ríbezle, egreše, maliny a ostružiny. V jesennom období vysadené kríky a stromčeky skracujeme na 2 - 4 púčiky. V ďalších rokoch z nich vypestujeme 8 - 12
základných konárikov. Pri ríbezliach a
egrešoch najrodivejšie je 2 – 3-ročné
drevo. Všetky staršie ako štvorročné
konáre presvetľovacím rezom odstraňujeme. Režeme ich po zbere úrody
alebo v predjarnom období. Ako náhradu každý rok ponechávame 1 - 3 nové
jednoročné výhonky. Výhonky pri egrešoch skracujeme na 4 - 10 púčikov. Maliny prinášajú úrodu na jednoročnom
dreve. Výhonky staršie, t. j. dvojročné,
v ktorých sa ukrývajú len škodcovia,
odstránime záhradníckymi nožnicami.
Súčasne z ponechaných jednoročných
výhonkov skracujeme asi o 10 - 40 cm
vrcholovú, mrazom poškodenú časť.
Meruzalku zlatú (vhodný podpník pre
ríbezle a egreše) a vegetatívne rozmnožené slaborastúce podpníky jabloní (M 9, M 27) vrúbľujeme. Používame jednoduchý spôsob štepenia
spojkovaním alebo anglickú kopuláciu. Rezné plochy vrúbľa a podpní30
ka zaviažeme páskou z PVC. Vrchnú reznú plochu, najčastejšie 2/3 púčikového vrúbľa, zatierame štepárskym voskom. Takto (v ruke) naštepené podpníky opäť uložíme do mierne
vlhkého piesku alebo rašeliny v pivnici. Začiatkom marca ich vysadíme na
pripravené záhony do ovocnej škôlky.
Semená zeleniny a kvetín vysievame
do misiek, debničiek alebo pareniska.
Podľa toho, akú vysokú vrstvu organickej hmoty, najlepšie konského hnoja
použijeme, zakladáme teplé, poloteplé alebo studené pareniská. Na založenie poloteplých parenísk potrebujeme
20 - 30 cm vrstvu maštaľného hnoja.
Parenisková zemina sa pripravuje viac
rokov. Na jej založenie potrebujeme 4
diely maštaľného hnoja, 2 diely ornice,
1 - 2 diely rašeliny, 1 diel piesku a 2
kg hnojiva Cererit na 1 m3 kompostu.
Pod pareniskové okná dávame zaparený konský hnoj, ktorý dôkladne ušliapeme. Na to navrstvíme asi
15 cm vrstvu pareniskovej zeminy a 5
cm vrstvu preosiatej zeminy. Od povrchu pôdy po okná necháme 10 - 20 cm
voľný priestor pre rast rýchlenej zeleniny. Ak nám počasie dovolí a pôda v
záhradke sa dostatočne prehreje, začneme na pripravené záhony vysie-
vať mak, karotku a petržlen koreňový.
V okrasnej časti záhradky zmladzujeme kríky kvitnúce na jednoročnom
dreve (budleja Davidova). Striháme
živé ploty a súčasne ich prihnojujeme
viaczložkovými priemyselnými hnojivami NPK alebo Cereritom.
Predpestovanie priesad
Zimné mesiace sú vhodné na zamyslenie sa, čo je potrebné nakúpiť, aké
druhy a odrody je potrebné zabezpečiť, aby po vysiatí sme získali kvalitné
priesady a z nich peknú úrodu plodov.
Odrody sú veľmi dôležité, ale väčšinou
sa spoliehame na osvedčené osivo,
z ktorým máme najlepšie skúsenosti. Kvalitné osivo je prvým predpokladom, ako neurobiť chybu, ale o kvalite
priesad rozhodujú aj ďalšie faktory, na
ktoré často zabúdame alebo ich podceňujeme pre nedostatok času. O tom,
ako preventívne predísť nebezpečným
škodcom, chorobám, ako ozdraviť zeminu, si teraz môžete prečítať.
Ako pripravujeme na výsev substrát? Pred sejbou do debničiek, črepníkov a ďalších nádob sa snažíme zakúpiť čo najkvalitnejšiu rašelinu, ktorú
je potrebné vždy premiešať s preosiatou pareniskovou zeminou, pieskom
alebo perlitom. Týmto komponentom
hovoríme, že pred výsevom pripravujeme vhodný substrát. Semená pre svoj
úspešný rast potrebujú kypré a dostatočne vzdušné, pôdne prostredie, čím
rastliny vytvoria v pôde dobrú, rozvetvenú koreňovú sústavu. V každej zemine, ale zvlášť v rašeline je ideálne
prostredie, kde sa najviac darí cicavému hmyzu, najmä moliciam, roztočom, voškám a ďalším škodcom, ktorý už počas klíčenia semien požierajú
mladé rastliny a neumožňujú im pokojný rast. V substráte sú vždy aj zárodky
hubových chorôb, ktoré likvidujú mladé rastliny a spôsobujú im známu cho-
č. 2/2012
robu, padanie klíčiacich rastlín. Tieto prekážky sú pre každého pestovateľa často sklamaním, s domnienkou,
že klíčivosť osiva je zlá, preto po výseve je úspešnosť dosiahnutých priesad nízka.
Ako obmedzíme výskyt spomínaných chorôb a škodcov? Pred výsevom sa snažíme substrát vždy vhodným spôsobom dezinfikovať alebo preparovať tak, aby sme čo najviac obmedzili výskyt nebezpečných chorôb
a škodcov. Ešte pred sejbou, to znamená 4 – 5 týždňov pred vysievaním,
pôdu dezinfikujeme dostupnými prípravkami, ako je napr. Basamid granulát v dávke 40 g/m2, alebo niektorým
iným dostupným prípravkom. Pôsobenie účinnej látky podporíme, ak substrát zakryjeme polyetylénovou fóliou.
Pokiaľ sme tento alebo niektorý ďalší
prípravok nepoužili, môžeme pred sejbou substrát postriekať prípravkom Bi
58 EC – Nové, čím zabránime cicavému hmyzu požieraniu vchádzajúcich
rastlín.
Ako postupujeme pri vysievaní osiva? Vysievanie semien, ich hustota a hĺbka rozhodujú o rovnomernom
vchádzaní klíčiacich rastlín a rozhodujú o kvalite dopestovaných priesad. Na dno debničiek vždy dávame
hrubší drenážny materiál, ako sú väčšie kamienky, rôzne úlomky, ktoré zabezpečujú dostatočný odtok nadbytočnej vody, pri nadmernom zalievaní rastlín. Premiešaný a dezinfikovaný substrát pred sejbou utlačíme doštičkou a semienka riedko rozhodíme
alebo po jednom ukladáme na vzdialenosť 1 - 1,5 cm, do hĺbky 0,3 – 0,5 cm,
čím získame pevnejšie vzídené rastliny, ktoré po určitom čase presádzame
samostatne do vhodných zakoreňovačov alebo ich presádzame po uplynutí
jarných mrazoch pod fóliové kryty, pareniská, skleníky a pod. Príliš hustý výsev spôsobuje pôdnu a vzdušnú konkurenciu rastlín, nadbytok vlahy a nedostatok životného priestoru je ideálnym prostredím pre výskyt hubových
chorôb, najmä padanie klíčiacich rastlín. Semená po vysiatí zasypeme jemným preosiatym substrátom, opäť utlačíme a opatrne zalejeme mäkkou, od-
ZÁHRADKÁR
státou vodou, ktorej teplota sa má vyrovnať s teplotou v priestoroch, kde
priesady pestujeme. Po vysiatí a zaliatí povrch pôdy zakrývame netkanou
textíliou, papierom alebo iným krycím
materiálom. Vhodná pôdna a vzdušná vlhkosť a teplota podporuje klíčenie
a rast vzchádzajúcich rastlín.
Ako ošetrujeme vzídené rastliny?
Najväčšie starosti nám spôsobuje padanie klíčiacich rastlín, čím dochádza
k veľkej strate vzídených semien, preto rastliny po vzídení, preventívne postriekame proti hubovej chorobe, napr.
Previcurom 607 SL v koncentrácií 0,1
- 0,25 %. Vytiahnutiu predpestovaných
priesad sa snažíme zabrániť umiestnením črepníkov do primerane osvetlených priestorov, s vhodnou izbovou
teplotou. Vysoká teplota a hustý výsev
nám spôsobujú dopestovanie tenkých
a veľmi vysokých priesad, ktoré, po
výsadbe na voľné záhony, majú veľké
problémy sa dobre zakoreniť a prispôsobiť vonkajším podmienkam, preto na
výsadbu sú vhodnejšie priesady nižšie, dostatočne pevné, s dobrou koreňovou sústavou. Vzídené rastliny rád
navštevuje a vyciciava cicavý hmyz,
preto rastliny pravidelne kontrolujeme
a známymi fungicídmi a insekticídmi
likvidujeme známe choroby a škodcov.
Pred výsadbou na trvalé miesto v záhradke ich postupne otužujeme a prispôsobujeme vonkajším podmienkam.
Ako vysievame osivá do parenísk, skleníkov a pod fóliové kryty?
V týchto poloteplých priestoroch sú
opäť ideálne podmienky, kde sa pred
príchodom zimy nasťahujú škodcovia,
aby lepšie prežili a zachránili sa pred
tuhými mrazmi. V pôde skleníka je toľko žravého a cicavého hmyzu, že vysiata reďkovka, skoré hlúboviny, plodová a listová zelenina je požieraná
už pri vytváraní prvých klíčiacich rastlín. V skleníkoch sme už možno niekoľko rokov alebo desaťročia nevymieňali pôdu, ktorá je premnožená hubovými chorobami a zasolená nedostatočnou zásobou vlahy a nedostatkom prirodzených organických hnojív.
Do skleníkov je dobre už na jeseň navoziť novú zeminu a zo skleníkov vyviezť vyčerpanú pôdu. Pred vysievaním a po vysiatí sa snažíme obmedziť
výskyt chorôb a škodcov, ktoré sme
vyššie spomínali, známymi prípravkami. Vzídené rastliny vždy presádzame
na vzdialenosť 5 – 8 cm, čím dostatočný priestor umožní priesadám vytvoriť na rodivosť vhodné podmienky, aby
nám zabezpečili pekné úrody pestovaných plodín.
Ako prihnojujeme priesady? Mladé vzchádzajúce rastliny nepotrebujú nadbytok živín, ale vyžadujú primerané množstvo všetkých živín, to znamená aj stopové prvky, ktoré obsahujú
špeciálne, najmä tekuté hnojivá. V pareniskách sa snažíme na dno používať
ako výhrevné organické hnojivo maštaľný a konský hnoj, na ktorý navozíme 10 – 20 cm vrstvu preosiatej pareniskovej zeminy, obohatenej o rašelinu a kyprý substrát. Vzídené a presádzané priesady každý 2. – 3. týždeň
prihnojíme tekutými hnojivami, ako je
napr. Harmavit a pod. Okolo rastlín
pravidelne kypríme pôdu, odstraňujeme konkurenčné rastliny, čím zabezpečujeme okolo nich primerane vhodnú pôdnu a vzdušnú vlhkosť. Pravidelnou zálievkou a kyprením vytvárame
najlepší predpoklad pre dopestovanie
dostatočne pevných a zdravých priesad. Pre rastliny a ich ďalší rast majú
nenahraditeľný účinok prirodzené hnojivá, ako je zajačí, slepačí a holubí
trus, ktorý po zriedení a odstátí s vodou si v dostatočnom množstve pripravíme pre ďalšie prihnojovanie rastlín.
Ing. Eduard Jakubek
Odborný inštruktor ARV SZZ
31
CESTOPIS
Amsterdam vo farbách tulipánov
Vlak pristál na stanici jedného z najvyhľadávanejších
miest sveta. V Amsterdame. Tak ako pri každej ceste, vyberám z malého vaku neodmysliteľnú mapu a snažím sa
zorientovať v príjemnej zmesi starého a nového.
Ako si tak vykračujem uličkami presiaknutými mäkkými a
tvrdými drogami, môj pohľad je pohltený zaujímavými “fenoménmi”: BMW dávajú prednosť cyklistom, silné stredoveké pivo je podávané v minimalistických kaviarňach, ľudia sa nikam neponáhľajú a po strese ani stopa.
Centrum mesta je malé a rovinaté a keďže hlavné turistické atrakcie sa dajú obísť pešo, som šťastná, že sa nemusím premiestňovať mestskou hromadnou dopravou, alebo
míňať na taxíky, ktoré sú tu príšerne drahé. Ináč pozorujem,
že „klasickým“ amsterdamským dopravným prostriedkom
je bicykel. Na hlavných uliciach sú samostatné cyklistické
pruhy. V centre ich je menej a na úzkych uliciach sa pohybujú cyklisti vedno s autami. Na železničných staniciach
je niekoľko požičovní bicyklov, ďalšie sú v centre mesta.
Amsterdam ponúka zábavu, relax, kultúrne pamiatky a
veľa, veľa nádherných tulipánov.
Čo sa mi podarili tu za dva dni navštíviť?
Anne Frank House – dom dievčaťa, ktoré opísalo horory druhej svetovej vojny ako nikto iný
Nederlands Scheepvaart Museum – jedna z najväčších
zbierok námorníctva na svete
Rijksmuseum – amsterdamský Louvre
Van Gogh Museum – najkrajšie diela ťažko skúšaného umelca
Westerkerk – kedysi jeden z najväčších protestantských
kostolov, z veže ktorého je prekrásny výhľad. Tuná je pochovaný Rembrandt.
Čo sa týka ubytovania, skonštatovala som, že drahších
hotelov a hostelov je tu oveľa viac ako lacnejších. Pre vysokú návštevnosť mesta sa odporúča rezervovať ubytovanie vopred. Ja som to ale neurobila a stálo ma to dosť draho. Za dvojposteľovú izbu/jednu noc som pekne zaplatila
100 euro a bol to hotel z kategórie tých lacnejších.
Z holandskej kuchyne som nebola nadšená. Amstredam
nikdy nebol kulinárskym centrom európskeho významu. Paradoxne, za pomerne nízke ceny tu môž dostať výborné indonézske jedlá, tiež je tu výber francúzskych, španielskych,
talianskych, thajských a indických jedál. Na čom som si ale
dobre pochutnala, to bol vynikajúci miestny syr (holandský
syr je tradične tvrdý a vyrába sa vo veľkých kolesách).
Na dva dni strávené v Amsterdame, asi toľko.
Aj teraz mám pred očami všetky farby sveta nádherných,
slovami neopísateľných holandských tulipánov.
akz
Foto: osobný archív
32
č. 2/2012
Vrásky
Na čelo
zlietajú sa vrásky
a za ním
neuróny
plánujú
spáchať
hromadné samovraždy.
Niekomu
klope alzheimer,
mne začalo harašiť sa trúsi...
Podotknúť musím,
že zabúdať,
zabúda z nás každý...
Vyvádzanie
Na pokraji
pádu
posledného mosta
medzi nami
stala sa priepasť
spojivom...
Otázky
Musíš,
smieš,
môžeš,
nemôžeš,
vystačíš...
...nad neistotou žiť,
svoj podiel strážiť,
vykrádať vlastný svet,
byť preplnený prázdnom...
Nie...
Či vari áno...
Dojem
Štefanovi Dováľovi...
Mám dojem,
že na konci
ciest za istotou
je iba okno
otvorené dokorán
zahľadené
do perfektného nekonečna
bludného kruhu
večných putovaní...
KVAPKY SLOV
Pavel Husárik - Básne
Náraz
Náraz,
na hranu bytia,
vo svojom raste
neraz býva
výslednicou farizejstva
neoverených,
opodstatnených
a pritom nepodstatných
klamstiev...
... či poloprávd...
Gaudeamus
Tešte sa ľudia,
veď život
je tak krátky...
...vládnu nám
politici,
kapitál,
výkaly
a zvratky.
Časy
Maliar sa schystal stvárniť,
či vlastne
stvoriť Monu Lízu...
Zistil však,
zanedlho,
čo mu chýba,
čo vlastne nezoženie,
a za nič
nikdy nedostane...
Že nedostane
spätne,
dominula,
prekliate,
ale v dnešku
a do budúcna
tak prepotrebné vízum...
Je z toho zúfalý...
a je mu z toho nanič...
Presun
Do bezoblačna
sa nasťahoval
mrak nedôvery.
Overuje tam
klíčivosť semiačok
už dávno
spopolnených nádejí.
33
DETSKÝ ÚSMEV
Nájdite 6 rozdielov.
34
č. 2/2012
Slová
KVAPKY SLOV
Časopis Slová už dávno nie je
nejakým neznámym pojmom. Je to časopis Školského strediska Jozefa Gregora
Tajovského v Nadlaku.
História tohto časopisu začala
na jeseň roku 2008. Zo začiatku časopis
vychádzal v nepravidelných, takmer ročných intervaloch. Od začiatku je časopis
vydávaný dvojjazyčne, v slovenskom
a rumunskom jazyku.
Dnes časopis vychádza pravidelne v štvrťročných intervaloch. Snažíme sa v ňom poskytnúť niečo pre každého prostredníctvom rôznych rubrík ako
Svet okolo nás, Životný štýl, Dievčenský
kútik, Film, Pre chalanov a iné. Taktiež
máme aj spravodajskú časť, v ktorej
informujeme tak o odohraných, ako aj
o budúcich akciách nášho kultúrneho
a spoločenského života.
Redakcia časopisu je zložená
tak zo žiakov, ako aj z učiteľov, a to:
šéfredaktor Ervin Schäfer; redaktori:
prof. Anna Karolína Zimbran, Cynthia
Orságová, Anka Pavelková, Adela Suchanská; korektúra: Dr. Anna Móťovská
a Dr. Pavel Husárik a technoredaktor
Alain Kováč.
Pripravujeme pre vás jarné číslo,
ktoré sa zjaví 29. marca. V ňom sa budete môcť dočítať o tom, ako sa Sálašan
pripravoval na celovečerný program
Návraty na Hornú zem, o rôznych veľkonočných zvykoch v rôznych krajinách,
poradíme vám, ako si občerstviť organizmus po dlhej zime, uvedieme vás do
nových módnych trendov, predstavíme
vám novinky zo ženevského autosalónu
a iné zaujímavé veci.
Časopis si možete prečítať len
v elektronickom formáte na stránke:
http://tajovskynadlac.licee.edu.ro. Vaše
pripomienky, nápady, ale aj správy a
články o rôznych akciách a udalostiach
posielajte na adresu slova.redakcia@
gmail.com. Tešíme sa na vašu spoluprácu a želáme vám príjemne prežité chvíle
pri čítaní nášho časopisu.
Text a foto Ervin Schäfer
35
Download

Stiahnuť súbor