1. ročník

4. číslo

Noviny
občanov mesta
Šurany
október 2010

dvojtýždenník

nepredajné!
Nájdete nás aj na internetovom portáli www.IZAMKY.sk a www.watson.sk
Prihovára sa Vám kandidát na primátora mesta JUDr. Ján Štark
Aj viera je súčasťou môjho života
Ľudia dnešnej doby žijú uponáhľaný život. Niet na nič času. A už
vôbec nie na výchovu. Starostlivosť
o rast vo viere by mala byť v každej
rodine samozrejmosťou. Keď si spomínam na svoje detstvo, pred očami
sa mi vynárajú zviazané predvojnové
ročníky Svätovojtešského kalendára.
Po roku 1968 sa objavila pašovaná
katolícka literatúra vydávaná v Ríme
či inde vo svete. Spomínam si na
v ktorú verím. Manželku a deti pri
ktorých stojím a ktorí stoja o moju
náklonnosť. Mám svoju prácu, ktorú mám rád. Mám svoju osobnú
vieru, ktorá ma poháňa pracovať
a žiť. Mám priateľov, ktorým dávam
svoje uznanie a pomoc. Každému,
kto čaká na priateľský pohľad, dobré
slovo, dávam pomocnú ruku. Moja
matka je hlboko veriaca žena, ktorá nás viedla k pravému poznaniu
Návšteva farnosti na Mariankach, ktorú vykonal JUDr. Ján Štark na pozvanie J.E.Mons. Františeka Rábeka. Zľava J.E.Mons. František Rábek, Judr. Ján Štark a ThLic. Milan Ferančík.
nášho duchovného, ktorý v tom čase
u nás pôsobil. Som vďačný, že stretávam ľudí, ktorí sú pre mňa svedkami
viery tejto doby. Každým obdobím
sa život mení a mení sa aj postoj
k užívaniu viery. Pohľad na duchovného, ktorý bol pred tým zatvorený
na starej fare, už je iný ako teraz. Podobne aj moderného človeka musíme vnímať pohľadom doby.
Ľudia napádajú moju osobu,
moju vieru, tým že nechodím do
kostola a že nie som veriaci. Áno,
nechodím do kostola, ale nik nemôže o mne tvrdiť to, že som neveriaci. Neveriaci je ten, ktorý ničomu
a nikomu neverí. Nemá svoj cieľ
a zmysel. Som ja azda ten, kto ničomu a nikomu neverí? Nemám azda
zmysel a cieľ života? Mám rodinu,
04_2010_new.indd 1
a k pravde. Od svojich rodičov som
sa naučil byť človekom, ktorý je v prvom rade prísny na seba a potom na
druhých. Byť človekom, dobrým
človekom, to je tá najdôležitejšia vec
na svete. Koho to však zaujíma? Byť
dobrým a spravodlivým predpokladá dobré srdce, ochotu zasadzovať
sa za druhých, a pritom zabúdať na
seba. Kto už len o to stojí? Také veci
nie sú v móde.
Zovšadiaľ sa neustále hlasno
ozýva volanie po reformách, no tie
nekonečné reči o obnove sú ako
hmla, ktorá sa rozplynie vo vzduchu.
Obyčajný človek z toho nemá nič.
Veľký svet má oči iba pre veľké veci.
Pre nápadné veci stojace na vrchole
moderného hodnotového rebríčka: peniaze, moc, popularita, luxus.
Počítačový svet ráta so všetkým, len
nie so srdcom. Nikoho nezaujíma
či si dobrý, úprimný a poctivý, ani
či si ochotný zodpovedne pracovať,
ale aké máš skúšky, diplomy, tituly,
ambície, funkcie. Žiada sa od teba
vedecko–technický výkon a ekonomický potenciál, a nie ľudské emócie ako súcit, pochopenie, záujem
o druhých, pozornosť voči ľuďom
v núdzi.
Na všetkých miestach či už v civilnom zamestnaní alebo v Policajnom
zbore, na ktorých som doposiaľ bol,
som sa snažil byť človekom, ktorý
je chápavý a vie, čo chce od svojich
ľudí.
Zo svojej pozície krajského riaditeľa PZ v Nitre som úzko spolupracoval s biskupom Mons. Viliamom
Judákom. Jemu šlo o veriacich, mne
o občana, veď všetko sú to naši ľudia,
ktorým sme sa snažili čo najlepšie
poslúžiť.
Ako riaditeľ SOŠ PZ v Bratislave som sa snažil viesť pedagógov
k tomu, aby výučbu prispôsobili realite, s ktorou sa policajti vo výkone
budú dennodenne stretávať. Je to
neustály boj dobra so zlom. Odolávať tomu a pritom ostať dobrým
otcom či matkou, nie je však jednoduché a ľahké. Na škole pôsobí
aj policajný duchovný, ktorý v pastoračnej miestnosti v škole máva
konzultácie s poslucháčmi, jednak
formou odborných prednášok, ale
hlavne pri osobnom stretnutí v tichu
a samote. Našou spoločnou snahou
bolo zriadenie kaplnky, kde by poslucháči a učitelia mali väčšiu možnosť stretnúť sa so svojím Pánom.
Je prínosom, že Policajný zbor má
duchovných, ktorí pracujú pod vedením svojho biskupa, Mons. Františka Rábeka ordinára OS a OZ SR.
Sám som mal tú možnosť veľakrát sa
s ním stretnúť ešte keď pôsobil ako
pomocný biskup v Nitre a teraz ako
ordinár. Vždy prijal moje pozvanie
na niektoré podujatia, v čom vidím
záujem biskupa o dianie sa v Policajnom zbore a prácu duchovných, ale
vidím v tom aj čosi viac, čo mi dodáva odvahy, že moja služba občanom,
má význam a zmysel. Potešilo ma
jeho pozvanie na farnosť v Mariankach, kde sme spoločne hovorili na
tému o pomoci cirkvi k duchovné-
JUDr. Ján Štark počas návštevy kaplnky vo
farnosti v Mariankach.
mu životu človeka.
Na základe oslovenia niekoľkých
občanov mesta, ktorí ma vyzvali aby
som išiel kandidovať za primátora sa
ľudia začínajú viac zaujímať o môj
osobný život, čo ma teší! Skôr ma
mrzí práve to, keď hádžu na mňa
špinavosti a chcú mi ublížiť. Viera
nás učí ľudí milovať a nenávidieť zlo.
Pýtam sa, prečo potom hľadáme na
tom druhom len to zlé a nehľadáme
jeho dobré stránky?
Nechcem sa dať týmito rečami
znechutiť. Chcem byť naďalej dobrým človekom a verím, že ten kúsok
sveta, v ktorom žijem, sa stane tým
lepším kúskom!
16. 10. 2010 19:55:56
2
Noviny občanov mesta Šurany
Návraty k nedávnej súťaži vo varení gulášu na Mederčine
Zúčastnili sa aj členovia združenia
Vráťme mestu život
Ako sme už informovali, súťaž
vo varení gulášu sa uskutočnila
nedávno na rybníku Mederčina.
Už tradične ju organizuje fir-
Tibor Cvik a Oto Rybár, ktorí
boli zároveň aj členmi poroty.
Dejiskom bolo prekrásne prírodné rekreačné miesto rybníka Me-
v programe Repete návraty, súťaž
v pití piva, držanie litrového pohára naplneného pivom, zdvíhanie
plných 50 litrových sudov piva,
Rekreačný areál TONA v Šuranoch pozostával pred pár rokmi z prevádzkových objektov a zariadení, mal vodnú plochu s pieskovou
a štrkovou plážou, dvomi detskými bazénmi
a toboganom. Bol v prevádzke počas letnej sezóny. V rámci služieb mal požičovňu vodných
bicyklov a športových potrieb, priestor pre stanovanie a karavany, parkovisko pre motorové
vozidlá a objekty pre poskytovanie občerstvenia. V súčasnosti ako zdevastovaný areál
vyzerá takto, ako dokumentujú naše snímky.
Pritom ostatné podobné okolité rekreačné
zariadenia zažili v ostatných rokoch veľký rozmach, takto neslávne to dopadlo v Šuranoch.
Prečo? Nech si každý súdny človek vytvorí
obraz a komentár sám.
Snímky: -bar-
Fanúšikovia a priaznivci združenia Vráťme
mestu život. Na snímke o. i. Martin Haluza,Anton Dragúň,Ing. Tibor Cvik ml., Zuzana
Bartovičová, Milan Kupecký a s logom v
rukách predseda združenia JUDr. Ján Štark
Okrem varenia sa hodnotilo sa aj stolovanie. Na snímke krátke zastavenie sa poroty pri
stole, ktorým sa prezentovalo Občianske združenie Vráťme mestu život. Celkom vpravo
predseda združenia JUDr. Ján Štark. Majiteľ rekreačného strediska Mederčina Ing. Tibor
Cvik, okrem organizačných povinností moderoval aj priebeh celej súťaže. V porote boli
aj - bývalý reprezentačný futbalový tréner Anton Dragúň a tanečník, priateľ Adely Banášovej
Peter Modrovský.
ma OSNAP spoločnosť s r.o., jej
hlavnými organizátormi boli Ing.
derčina. Sprievodnými akciami
boli - vystúpenie Martina Jakubca
Žijeme v znamení biorytmu
V každom z nás je zakódovaný
celý rad určitých rytmov. Pritom
celkom zjavných. Takým je napríklad, rytmus tepu srdca či dýchanie alebo ľahko merateľných, ako
rytmické zmeny telesnej teploty
počas dňa. Ale i tých, ktoré, hoci si
ich vždy neuvedomujeme, prebiehajú vo vnútri nášho tela a vážne
ovplyvňujú jeho fungovanie: rytmy prílevu a odlevu hormónov,
imunitných buniek, elektrolytov
a aminokyselín.
Tieto biologicky podmienené
cykly zmien – biorytmy – prebiehajú v určitom čase, a preto sa aj
o nich hovorí ako o vnútorných hodinách organizmu. Ak im porozumieme a naladíme sa na ich tikot,
môžeme tým výrazne ovplyvniť
svoje zdravie, znížiť zdravotné riziká a skvalitniť svoj život.
Pre mnohých z nás to nie je
žiadne tajomstvo, iní zase vôbec
netušia, že napríklad počas spánku sa zníži krvný tlak a telesná
teplota poklesne až o stupeň oproti
04_2010_new.indd 2
poludňajšej hodnote, v končatinách sa nahromadí krv. A naopak,
keď sa prebudíme, vzrastie počet
tepov za minútu, cievy sa stiahnu,
krvný tlak stúpne, zároveň sa zníži prívod krvi do srdcového svalu.
A tu je dôvod na varovanie: dajme si pozor na prudký prechod zo
spánku do bdenia, bleskové opustenie postele a hektické ráno bez
raňajok. Napokon, nie náhodou
práve ráno prichádza k srdcovým
záchvatom častejšie, ako počas
ďalšieho priebehu dňa. A tak bude
dobré, keď si zopakujeme, čo od
seba môžeme počas dňa očakávať:
Dopoludnia: Pozvoľný ranný
rozbeh je nasledovaný vzostupom
energie, darí sa krátkodobej pamäti, duševné pochody prebiehajú
najrýchlejšie. Tento čas je vhodný
na príjem nových informácií, rozhodovanie i na krátkodobý, ale intenzívny tréning.
Krátko popoludní: Dochádza
k útlmu, merateľnému poklesu
energie a výkonu. Naši predkovia
súťaž v jedení párku, rožku a jedného piva. Na záver nechýbala ani
tradičná diskotéka. Hodnotila sa
nielen kvalita pripraveného guláša, ale i stolovanie. Keďže mediálnym partnerom boli aj naše
noviny, vraciame sa k podujatiu
niekoľkými fotozábermi.
-borvedeli, prečo si po obede dopriali
„šlofíka“. Krátka pauza by bola
ideálna aj pre nás, ak však nie je
(a veru nie je) možná, mali by sme
si dopriať aspoň pauzu, zmenu
činnosti alebo trebárs kratučký,
odpočinok.
Popoludní: Ďalšia vlna vzostupu energie a výkonnosti. Tentoraz
však trvanlivejšia a stálejšia než
v dopoludňajších hodinách – stálosť výkonu nadobúda najvyššie
hodnoty, naše reakcie sú rýchle
a pohotové. V tomto čase tiež vykazujeme najvyššiu manuálnu
zručnosť.
Večer: Doba zhruba medzi šiestou a pol deviatou večer mimoriadne praje dlhodobej pamäti. Šanca
pre študentov, aby si práve v túto
dobu pripomenuli a zafixovali
to, čo sa dopoludnia dozvedeli na
vyučovaní a prednáškach. Je to optimálny čas na štúdium, avšak už
nie taký ideálny na silové a záťažové športy a na fyzicky namáhavé
činnosti. A pozor: podvečer prináša opäť zvýšené riziko pre osoby
trpiace kardiovaskulárnymi chorobami. Takisto treba byť opatrný
pri narábaní s alkoholom – okolo
siedmej má totiž naša pečeň najväčšie problémy s jeho likvidáciou,
takže jeho účinok na organizmus
je výrazne silnejší.
Noc: S príchodom neskorých
nočných hodín výrazne klesá odolnosť voči bolesti a aj mozog si už
chce oddýchnuť, dlhodobá pamäť,
chápanie i schopnosť naučiť sa sú
minimálne. A tak je najvyšší čas
uložiť sa k spánku a dopriať organizmu priestor na regeneráciu,
ktorá zrejme súvisí aj s vyššou
produkciou rastových hormónov,
ktorá najmä v prvých dvoch hodinách spánku dosahuje maximálne
hodnoty. A po polnoci tiež nastáva ten pravý čas aj pre našu pleť.
V hodinách po nej prebieha najintenzívnejšia regenerácia buniek
v pokožke.
Chvíle medzi nocou a svitaním:
Práve tá temná chvíľa medzi nocou a svitaním býva častejšie než
iné hodiny dňa kritická a rozhodujúca pre stav pri ťažkých chorobách. Dochádza v nej ku zvratom
a najmä – býva chvíľou najhlbších
depresií a aj nekonečne dlhá pre
chronických nespáčov.
-koš-
16. 10. 2010 19:55:57
3
Noviny občanov mesta Šurany3
Zaznamenávame už aj nežičlivé reakcie z druhej strany barikády
Ľudia, občania, NEDAJTE NA REČI...
Prinášame reakciu JUDr. Jána Štarka na
nepravdivé, zavádzajúce a účelovo podsúvané
informácie občanom mesta Šurany potom, ako
ohlásil svoju kandidatúru na post primátora
mesta.
Je veľmi smutné, že predvolebná kampaň na
primátora sa poriadne ešte ani len nezačala
a už niektorí ľudia podsúvajú občanom rôzne
nepravdivé, zavádzajúce a účelové informácie,
týkajúce sa mojej osoby, mojej rodiny a môjho
predvolebného tímu. A preto mi dovoľte reagovať na tieto nepravdivé informácie.
Ide o dezinformácie typu že :
kde som nastupoval do funkcie som nikoho „nevyhadzoval“. Pritom každý môj podriadený mal dostatočný čas preukázať to, že funkciu ktorú zastáva si vykonáva čestne, svedomite a iniciatívne,
- mestské podniky nemienim sprivatizovať, naopak chcem ich zmodernizovať novou technikou a technológiou. Polikliniku chcem zachovať ako mestskú s tým, že budem presadzovať jej modernizáciu a rozšírenie odborných
lekárskych ambulancií.
Že by sa pán Štark, ako
dokumentuje aj naša snímka
práve zamýšľal nad týmito
škandalóznymi rečami, ktoré
sa šíria o ňom z úst niektorých
neprajníkov..?
- mám problémy s alkoholom
- rozvádzam sa a ani vlastná rodina ma nebude voliť
- moja manželka vyplácala príspevky na mŕtve dieťa v Kostolnom Seku
- tam, kde som pôsobil vo funkciách v policajnom zbore ma z nich vyhadzovali
- po zvolení predám podniky v správe mesta, a že vyhodím zamestnancov
z týchto podnikov ako i z mestského úradu
- Šurany budú policajným mestom
- v mojom predvolebnom tíme mám ľudí, ktorí nemajú dobrú povesť a, ktorí
už pracovali v mestských podnikoch a na mestskom úrade
- ešte som nevyhral voľby a už som rozdelil funkcie v mestských podnikoch
a na mestskom úrade
- sprivatizujem polikliniku a rôzne iné nepravdivé a účelové informácie
Preto dovoľte, vážení spoluobčania, aby som tieto obvinenia uviedol na pravú mieru. Skutočnosť je taká, že:
- alkohol konzumujem v primeranej miere a len príležitostne,
- žijem usporiadaným rodinným životom spoločne s manželkou a mojimi
rodičmi, ktorých si nesmierne vážim a ktorí sú vždy pri mne,
- moja manželka nikdy nevyplácala štátne dávky (prídavky na deti, rodičovský príspevok), ale pracovala na oddelení kompenzácií, kde mala agendu poskytovania peňažných príspevkov pre zdravotne ťažko postihnutých
občanov (opatrovanie),
- vo svojej kariére v policajnom zbore som vždy len postupoval a to z radového policajta až na zástupcu okresného riaditeľa, následne z tejto funkcie
na okresného riaditeľa a z okresného na krajského riaditeľa. Naposledy
som zastával funkciu riaditeľa policajnej školy, ktorá zvyšuje kvalifikáciu
pre policajtov v rámci Slovenskej republiky ako jediná na Slovensku. Vždy,
keď som zastával tieto posty, tak som občanom mesta Šurian pomáhal, či
už radou alebo konkrétnymi skutkami,
- určite nemám v pláne a ani len podobná myšlienka mi nevzišla nikdy
na um, predávať mestské podniky a znižovať stavy pracovníkov, vrátane
mestského úradu. Práve naopak, v rámci služieb obyvateľom, ak mi prejavíte dôveru, plánujem rozšíriť služby pre občanov a tým aj počet zamestnancov technických služieb a ostatných podnikov,
- vôbec nechcem zo Šurian spraviť policajné mesto, ale chcem aby sa dodržiaval poriadok a mesto bolo pre občanov bezpečné,
- v mojom volebnom tíme sú čestní a zodpovední ľudia so zmyslom pre
spravodlivosť a transparentnosť, iba ľudia, ktorí nepracovali v podnikoch
mesta a ani na mestskom úrade. To, že sú členmi občianskeho združenia
„Vráťme mestu život“, neznamená že reprezentujú predvolebný tím,
- o rozdeľovaní funkcií nepadlo medzi nami, priateľmi ani rodinnými príslušníkmi nikdy ani len slovo, pretože na to nie je dôvod. Doposiaľ nikde,
04_2010_new.indd 3
Vážení spoluobčania! Nie je to prinajmenšom na zamyslenie,
prečo Vám niekto takto úmyselne podsúva tieto nepravdivé, zavádzajúce a účelové informácie? Alebo že by mal niekto strach,
že budú občania mesta o všetkom pravdivo informovaní? Budú
vedieť kto a za čo odkúpil mestský majetok. Kto dostal zákazky
od mesta priamym zadaním bez vyhlásenia súťaže. Má niekto
strach že poriadok a transparentnosť mu ublíži a zoberie mu
Vaše hlasy? Čítajte preto naše predvolebné noviny a dozviete sa
viac. I tie sú zárukou objektívnosti a informovanosti, hoci ich
vydávanie je zatiaľ iba v plienkach.
Naša anketa
Nevadia vám znečistené
suterény bytoviek?
Naše poštové schránky denno-denne zažívajú zaťažkávaciu skúšku, keď
v nich namiesto pozitívnych správ a zásielok, popri rôznych šekoch a poukážkach na platbu, máme možnosť nájsť nespočetné množstvo rôznych letáčikov, plagátikov, inzertných a iných novín, až nám je z toho neraz takmer na
zvracanie. Navyše, v chodbách činžiakov je z týchto nežiaducich a zadarmo
ponúkajúcich schránkových tlačovín neporiadok. Je známe, že človek to čo
dostane zadarmo si spravidla necení.A tak je to aj s touto nežiadúcou poštou.
A navyše, podsúva sa mu zo strany výrobcov týmto prostredníctvom ponuka,
najmä tovaru, na ktorý spravidla nemá peniaze. Sú to najmä rôzne solventné
zahraničné obchodné reťazce (korporácie), ktoré sa občanovi takto vtierajú
do priazne, proste vnucujú. Pretože tento spôsob nemá nič spoločné so solídnou reklamou, s ktorou sa napríklad stretávame na stránkach dennej tlače,
ktorú si kupujeme v novinových stánkoch. Možno až na bulvár.
V ostatných dňoch sú napríklad v našich poštových schránkach aj letáky
s ponukou zlacnených výrobkov od 30 až do 90 percent (!) Ako na ne reagovali niekoľkí náhodne opýtaní občania, zaznamenali sme:
Anna S. Podzámočok: “Nákup za akciové, zlacnené ceny využívam veľmi
málo, pretože podľa mňa je to tovar po záruke, alebo tesne pred lehotou spotreby.
Je to ohlupovanie ľudí, spotrebiteľov.“
Eva H., sídlisko MDŽ: „Tých letákov a ponúk mám plné zuby. A nielen ja,
pretože každý deň viem čo musím kúpiť, čo si môžem dovoliť, a na čo mám. Na
reklamné ponuky nereagujem, jednoducho ich ignorujem a letáky hádžem zo
schránky rovno do koša.“
Karol T., Nitrianky Hrádok: “Mám zlé skúsenosti s takýmito akciami. Stalo
sa mi, že potraviny v „akciovke“, ktoré som kúpil, boli už po záruke. A čo sa týka
textilu, to je väčšinou ponúkaný brak, staré, zatuchnuté zásoby, prípadne „aušusový“ tovar z Číny.“
František D., Kostolný Sek:“ Na takéto akcie nemám jednoducho čas. Čo
potrebujem idem si okamžite kúpiť. Ak mám viac peňazí, zájdem si do výberového
obchodu a tam si kúpim, pretože, ako sa vraví, nie som až taký bohatý, aby som si
mohol kupovať lacné veci. Riadim sa podľa tohto hesla. A čo sa týka letáčikov? Sú
dobré na čistenie zeleniny.“
Zaznamenal: -koml-
16. 10. 2010 19:55:57
4
Noviny občanov mesta Šurany
Skvost synagogálnej architektúry
Šurany boli kedysi kráľovstvom s trhovým
a jarmočným právom
Treba zachovať
Bohatá
je
história
historické pamiatky
Na južnom cípe Slovenska,
v údolí rieky Nitry, leží v okrese Nové Zámky mestečko Šurany, kedysi známe cukrovarom
a mlynom. Po druhej svetovej
vojne mlyn vyhorel a cukrovar
za komunistického plánovania
zbankrotoval. Zato tam vyrástol rad nových priemyslových
obyvateľom mesta. Zásluhou
tamojšieho rabína Maiera
Freya bola už pred svetovou
vojnou v Šuranoch založená
rabínska škola, známe učilište
s poslucháčmi zo Slovenska,
z Nemecka, Rakúska, Poľska
i zo zámoria. V dvadsiatych
a tridsiatych rokoch mala škola
Synagóga v Šuranoch
podnikov. Mestečko dnes s desať tisíc obyvateľmi má úrodné
poľnohospodárstvo aj rad školských inštitúcií, reálne gymnázium, obchodnú akadémiu,
strednú
poľnohospodársku
školu, strojárske a potravinárske učilište. Šurany majú starodávne dejiny. Podľa archívnych
záznamov je o nich zmienka už
v 12. storočí. V 16. storočí ho
okupovali Turci a v roku 1832
cisár František II. ho povýšil
na kráľovské mesto s trhovým
a jarmočným právom. Koncom
18. a na začiatku 19. storočia
osídľovali mestečko prví Židia
z Moravy a Haliča. Postupne sa
ich komunita rozrastala. Prvé
skupiny židovských osídlencov
boli rôzneho povolania, predovšetkým remeselníci ako krajčíri, stolári, obuvníci, podomoví obchodníci a jarmočiari. Po
prvej svetovej vojne sa počet
tamojších Židov postupne rozrastal, 300 židovských rodín,
asi tisíc sa rátalo vtedy k 7000
04_2010_new.indd 4
ješiva v študijných semestroch
250-300 poslucháčov - talmudistov, kde sa školili budúci
rabínski kandidáti a mladí ľudia, ktorí si osvojovali znalosti
Talmudu. V Šuranoch pôsobil
rad židovských inštitúcií: predovšetkým moderná synagóga
so speveckým zborom, spolok žien a mládeže, pohrebné
spoločenstvo a športový klub
Macabi. Na jaseň 1938 po mníchovskej dohode pripadli Šurany do vtedajšieho hortyovského Maďarska, ktoré za vojny
bolo vojnovým spojencom
hitlerovského Nemecka. Dominantou, ktorá po nich ako
pamiatka zostala, je Sinagóga.
Počas nadvlády komunistov
slúžila ako skladisko a dielne.
Bývalý primátor mesta, humanista Jozef Šutka, za pomoci
malých židovských komunít sa
postaral o záchranu tejto náboženskej svätyne.
Mikuláš Ezrovič
nášho mesta
Po prvýkrát sa Šurany spomínajú v listine uhorského panovníka
Belu II. z 3. septembra 1138 ako
„villa Suran“. To ale neznamená, že
územie dnešných Šurian nebolo
predtým osídlené. Archeologické
nálezy, ktoré boli v Šuranoch objavené dokazujú, že táto lokalita
bola osídlená už v eneolite, čiže
v mladšej dobe kamennej . Našiel
sa tu významný hrob s nálezmi
kanelovej keramiky (žliabková výzdoba). Okrem iných pozoruhodným objavom bolo aj keltské pohrebisko z 2. storočia pred naším
letopočtom. Ďalej nález rímskeho
sídliska z doby sťahovania národov (4. storočie nášho letopočtu)
a slovanské sídlisko z 9. storočia
z čias kniežaťa Pribinu a Veľkej
Moravy. Písomné pramene dokazujú, že už v druhej polovici 14.
storočia jestvoval Šuriansky hrad
a patrilo k nemu 12 dedín a osád.
V rokoch 1663 – 84 ho okupovali Turci a v roku 1725 bol z väčšej
časti zbúraný. K významným osobnostiam tohto hradu patrí kapitán hradu barón Tomáš Bosniak
a jeho dcéra Žofia. Jej neporušené telo (zomrela 28. apríla 1644)
odpočívalo do roku 2009, kedy
podpaľač zničil múmiu Žofie, v loretánskej kaplnke v Tepličke nad
Váhom neďaleko Strečna, kde žila
s manželom Fraňom Wesselényim. V roku 1832 cisár František I.
povýšil Šurany na kráľovské mesto
s trhovým a jarmočným právom.
V roku 1835 tu bol postavený prvý
valcový mlyn a 1854 cukrovar,
ktorý bol najstarším v Európe, no
výroba cukru v ňom bola v roku
2000 ukončená. Od roku 1872
do roku 1918 boli Šurany okresným mestom a potom opäť v rokoch 1949 – 1960. Prvý písomný
záznam o Kostolnom Seku sa nachádza v listine kráľa Ondreja II.
z roku 1221, v ktorom potvrdzuje
výmenu majetkov ostrihomského
arcibiskupa Jána a bána Erneyho
z rodu Hont-Poznanovcov. V nej
sa uvádza meno obce „ Zeg“. Začiatky osídlenia obce však siahajú
do doby bronzovej, o čom svedčia
bohaté vykopávky. K najcennejším nálezom patrí hlinený džbán
s obsahom vyše tritisíc kvartingov – štvrťdenárov. Vykopal ho na
novom cintoríne hrobár J. Takáč
a dnes sú v úschove Slovenského
národného múzea. Mince boli razené za čias vlády kráľa Žigmunda
v 15. storočí. K významným rodom, okrem Poznanovcov, patrili
aj Turčániovci, ktorí mali v obci
postavené svoje kúrie. Svoje miesto
v histórii tejto obce má aj Paulínsky kláštor, postavený v 13. storočí
zásluhou Hont –Poznanovcov ako
i ostrihomského arcibiskupa Lodoméria. Prvá písomná zmienka
o obci Nitriansky Hrádok, ktorá je
súčasťou Šurian, pochádza z roku
1431. Nachádza sa v závete Ctibora mladšieho, majiteľa Šurianskeho
hradu, kde sa nazýva Warad. Začiatky osídlenia obce spadajú však
už do obdobia praveku. Archeologické nálezisko Zámeček o rozlohe
10-15 hektárov, nachádzajúce sa za
východným ramenom rieky Nitry,
Čiernou vodou, patrí k najvzácnejším pravekým objektom v Strednej Európe. Prvé vykopávky tu
vykonával v roku 1925 akademik
Ján Eisner, zakladateľ slovenskej
archeológie. Jeho pokračovateľmi
boli akademik Jaroslav Böhm, Dr.
Janák a Dr. Točík. Významným
nálezom bolo sídlisko ľudu s lengyelskou kultúrou z mladšej doby
kamennej. Jedinečným dôkazom
zručností týchto ľudí, ktorí sa venovali aj domácej výrobe keramiky, je aj Venuša – Magna Mater,
soška pochádzajúca z tohto obdobia, ktorú pri vykopávkach objavil
JUDr. Vendelín Laca ako študent
– brigádnik. Po prvýkrát sa Šurany spomínajú v listine uhorského
kráľa Belu II. z 3. septembra 1138
ako „villa Suran“. Územie Šurian
bolo však osídlené už v praveku.
Archeologické nálezy dokazujú, že táto lokalita bola osídlená
už v neolite, čiže v mladšej dobe
kamennej. Dokladá to osídlenie
na lokalite Zámeček na Nitrianskom Hrádku (časť mesta), kde
(pokračovanie na str. 6)
16. 10. 2010 19:55:57
5
Noviny občanov mesta Šurany5
Z listov našich čitateľov
„Nájdime“ nových darcov!
Blíži sa deň, keď sa uskutoční transplantácia mozgov, respektíve hláv našich miest a obcí
(komunálne voľby). Dúfam,
spolu s mnohými ďalšími občanmi mesta - Šurian, Kostolného
Seku a Nitrianskeho Hrádku, že
tento akt v deň volieb významne
a výrazne osloví každého z nás,
každého občana, aby sa rozhodol po pristúpení k volebnej urne
správne, najmä čo sa týka budúceho rozhodovania a perspektívy
mesta. Totiž predpokladám, že
sa voľbami podarí dostať na čelo
hlavu (primátora), ktorá bude
prínosom preň, čiže „hlava zdravá“.
Pri tejto „transplantácii“ si
treba zároveň položiť otázku,
v akom stave sa nachádzajú aj
ďalšie ostatné orgány (mestské
zastupiteľstvo). Mám obavy, že
aj tieto sú „choré a nepružné“,
a preto je ich treba tiež „transplantovať“, ak chceme najmä oživiť a ozdraviť naše mesto a vrátiť
ho do plnohodnotného stavu, aby
v ňom znova pulzoval život. Preto, vážení občania, nájdime spoločné riešenie a zvoľme si zmenu.
Obrazne povedané, nájdime si
darcov orgánov (nových poslancov), ktorí prinavrátia mestu
život. Pretože zbytočná by bola
transplantácia iba hlavy (primátora), keď celé telo a ostatné orgány sú choré!
Teda, vráťme mestu život tým,
že vymeníme v deň volieb nielen
hlavu, ale aj ostatné orgány za
mladšie a zdravšie. Prajem Vám
všetkým šťastnú ruku!
Milan Borot,
podnikateľ
V poradí už v osemnástom ročníku bodovala aj
naša Moravčíková
Literárne Šurany majú
dlhoročnú tradíciu
Dom Matice slovenskej na XVIII.
ročníku literárnej súťaže uskutočnil
nedávno slávnostné vyhodnotenie
celoslovenskej literárnej súťaže Literárne Šurany so zahraničnou účasťou. Zapojili sa do nej mladí začínajúci autori vo veku od 18 do 35 rokov,
ktorí knižne ešte doteraz svoje práce
nepublikovali. Súťažili v poézii i próze. Odborná porota v zložení Ján
Litvák, Mariana Grznárová a Marián Grebáč odovzdala v šurianskej
synagóge, kde sa podujatie konalo
ocenenie tým najlepším autorom.
Prinášame víťazov tejto celoslovenskej literárnej súťaže s medzinárodnou pôsobnosťou:
Próza : l. miesto Katarína Želin-
Z listov našich čitateľov
Dokedy budeme čakať pán primátor?!
Záhradu vedľa uvedeného smetiska v časti mesta. v Kostolnom
Seku vlastní Katarína Omelková,
(viď foto) iba zhoršil. Pán primátor
to odôvodnil tým, že nemá peniaze, pričom ale pán Marián Omelka
Smetisko na pozemku mesta Šurany v časti Kostolný Sek oproti starému kostolu stále
„straší“.
dcéra Mariána Omelku, ktorý pri
kúpe pozemku od mesta Šurany
dostal prísľub od primátora mesta
Imricha Váradyho, že uvedené smetisko dá odstrániť do konca augusta
2009. Doteraz sa však tak nestalo.
Navyše, po roku sa uvedený stav
z vlastnej iniciatívy zabezpečil ručnú nákladku kontajnera, ktorý je na
pozemku pristavený. No uvedený
kontajner nebol doteraz odvezený
ani raz a pritom, podľa slov primátora, náklady pre mesto sú vysoké,
hoci kontajner sa doteraz vôbec ne-
použil. Čiže, vážení občania, skúste
si objednať kontajner od mesta iba
na jeden deň a uvidíte. Možno tiež
pochodíte ako ja, sklamaný a so
zlou skúsenosťou.
Pri odstraňovaní smetí z pozemku Kataríny Omelkovej sme nafotili pôvodný stav, aký tam bol. Navyše, pán Omelka následne oznámil
osobne pánovi primátorovi Imrichovi Váradymu, aby zohľadnil pri
cene pozemku uvedený stav. Vtedy
mu pán primátor sľúbil - kúpte
pozemok v takom stave ako je a ja
vám zabezpečím odstránenie smetí. No doposiaľ nič.
Marián Omelka,
občan mesta
ská, Sabinov 2. Hana Moravčíková,
Šurany
3. Viera Babaríková-Ždilová, Košice.
Poézia: l. miesto Roman Beňo, Trnava, 2. miesto Silvia Gelvanicsová,
Streda nad Bodrogom 3. Mária Kolajová, Senica. Prémia: Jana Barilová,
Spišská Nová Ves. Po slávnostnom
vyhodnotení nasledoval literárny
workshop, ktorý viedol spisovateľ
Ján Litvák.
Víťazné práce budú odvysielané aj
v Slovenskom rozhlase a publikované v zborníku vydanom Národným
osvetovým centrom v Bratislave. Ján
Litvák o. i. vyjadril slovami uznanie
organizátorom a poďakoval nielen
tým, ktorí v tomto ročníku zožali
vavríny, ale všetkým, ktorí si pri písaní svojich básní a poviedok uvedomujú, že v literatúre vôbec nejde
o súťaženie, že práca so slovom nie
je definitívne uzavretá záležitosť, ale
že je to vždy dobrá príležitosť premeniť ktorúkoľvek z ďalších voľne
plynúcich chvíľ na zážitok. Po oficiálnej časti sa všetci prítomní poobhliadli po muzeálnych predmetoch
so sprievodným slovom historika
a správcu synagógy Miroslava Eliáša;
obdivovali napr. hebrejskú učebnicu
nemčiny zo začiatku 20. stor., časť
Tóry zo šurianskej synagógy (pergamenu), staré foto a informácie
o šurianskom cukrovare z konca 19.
stor., vojenský kufor z polovice 50.
rokov 20. stor., fotografiu významnej židovskej rodiny z r. 1924, čiapku
gymnazistky Slovenského gymnázia, či tablá „abiturientov“ Gymnázia
zo 40-tych rokov minulého storočia.
–cký-
Sociálne centrum - útulok, Šurany - Kopec 14
Naše sociálne centrum začal budovať kňaz Rudolf Priedhorský v roku 2001. Centrum v súčasnej dobe slúži pre sociálne slabé vrstvy obyvateľstva, ako sú odchovanci z detských domovov a ľudia nachádzajúci sa v tiesni. Nakoľko ale vzrastá počet ľudí, ktorí potrebujú našu pomoc,
pristúpili sme k celkovej rekonštrukcii a rozšíreniu centra. Doterajšia kapacita bola 20 osôb, po úplnom dobudovaní centra bude možné poskytnúť pomoc až 50 občanom. Pre
nás, členov, ale i sympatizantov
centra je dôležité, čo robíme. Ak
v tom vidíte zmysel, ak aj do Vášho
života vstúpil Ježiš so svojou láskou, ak vidíte ovocie našej práce
pre Pána v našich chudobných bratoch a sestrách a záleží Vám, aby
sme pokračovali ďalej - teraz je čas
konať. Môžete podporiť dostavbu
sociálneho centra a byť účastní na
práci, ktorú konáme. Prosíme Vás,
pomôžte nám v dobudovaní a prevádzke sociálneho centra. Veľmi sa
tešíme na Vašu pomoc a pozývame
Vás na návštevu.
04_2010_new.indd 5
16. 10. 2010 19:55:58
6
Noviny občanov mesta Šurany
Bohatá je história...
(dokončenie zo str. 4)
boli odkryté sídliská lengyelskej,
badenskej a maďarovskej kultúry,
keltsko-dátske osídlenie až po
obdobie sťahovania národov po
obdobie Veľkej Moravy.
Písomné pramene dokazujú,
že na konci 14. storočia postavili Šuriansky hrad a patrilo mu
12 dedín a osád. Po prvýkrát sa
spomína v roku 1401 a patril
vojvodovi Stiborovi zo Stiboríc.
V rokoch 1663 – 84 ho okupovali Turci a po Rákocziho povstaní
(1711) bol z väčšej časti zbúraný. K významným osobnostiam
Šurianskeho hradu patrí napr.
Šimon Forgách, Štefan Ilešházy
a kapitán barón Tomáš Bosniak
a jeho dcéra Žofia. Jej neporušené telo (zomrela 28. apríla 1644)
odpočíva v loretánskej kaplnke
v Tepličke nad Váhom neďaleko Strečna, kde žila s manželom
Františkom Wesselényim. V 18.
a 19. storočí sa Šurany rozvíjali ako zemepanské mestečko.
V meste má už od stredoveku až
po súčasnosť tradíciu mlynárstvo.
V roku 1832 cisár František
I. povýšil Šurany na kráľovské
mesto s trhovým a jarmočným
právom.
V roku 1835 tu bol postavený
prvý valcový mlyn a 1854 cukrovar, ktorý patril k najstarším
v Európe. Výrobu cukru v ňom
ukončili v roku 2000. Od roku
1872 do roku 1918 boli Šurany
okresným mestom a potom opäť
Významné osobnosti Šurian
Dominik Tóth (* 3. august
1925, v Kostolnom Seku Šurany) je emeritný biskup bratislavsko-trnavskej rímskokatolíckej
arcidiecézy. Biskup Dominik
Tóth bol vysvätený za kňaza 12.
júna 1949. Do roku 1952 pôsobil ako kaplán v Komárne. Od
roku 1952 do roku 1964 bol ceremoniárom biskupského úradu
v Trnave. Od roku 1964 do roku
1973 pôsobil ako správca farnosti v Plaveckom Petri, Leviciach a
Dunajskej Lužnej. V roku 1973
mu štátna moc odobrala súhlas
na vykonávanie kňazského povolania a až do roku 1977 bol
mimo pastorácie. Kňazské povolanie začal opätovne vykonávať v roku
1977, odkedy pôsobil ako kaplán vo Vrábľoch. V období 1981-1989
bol správcom farnosti Dolný Pial. 15. decembra 1989 bol menovaný
za generálneho vikára v Trnave a 17. marca 1990 bol menovaný za
pomocného biskupa trnavskej rímskokatolíckej arcidiecézy (teraz
bratislavsko-trnavská rímskokatolícka arcidiecéza) a za titulárneho
biskupa ubabského. Vysvätený za biskupa bol 16. apríla 1990. V roku
2000 sa stal konzultorom, predsedom arcidiecéznej ekonomickej rady
do 28. januára 2002. Úradu pomocného biskupa sa zriekol 2. mája
2004 vo veku 78 rokov a stal sa emeritným biskupom. Službu generálneho vikára ukončil 15. mája 2004.
-archív redakcie-
v rokoch 1949 – 1960.
Ortodoxná synagóga v Šuranoch (národná kultúrna pamiatka) patrí medzi skvosty synagogálnej architektúry na Slovensku.
Šurianska židovská komunita ju
postavila v roku 1916. Fasáda od
ulice, ako i bočné steny sú bohato zdobené oblúčkovými vlysmi,
lizénovými pásmi s bohatou ornamentálnou výzdobou. Na tejto eklektistickej stavbe nájdeme
maurské, secesné a byzantské
prvky. Železobetónový kazetový
strop, pre synagógy ojedinelý, sa
ponáša na renesančné kazetové
stropy. V rohoch bohato zdobených stropných kaziet je štuková
výzdoba s motívom vajcovky perlovca. V popredí - na mieste
svätostánku je dnes umiestnený
monumentálny pamätník obetiam holokaustu. V priebehu 90.
rokov 20. storočia sa uskutočnila
rekonštrukcia interiéru synagógy a v máji 2005 sa sprístupnila
verejnosti ako dôstojný kultúrny
stánok. Usporadúvajú sa tu muzeálne a galerijné výstavy, koncerty, prednášky a prezentácie.
Dňa 21. septembra 2007, v čase
tradičného šurianskeho jarmoku
bola na poschodí synagógy sprístupnená stála expozícia MESTSKÉHO MÚZEA ŠURANY
(MMŠ). Múzeum vzniklo ako
súčasť Mestského kultúrneho
strediska uznesením mestského
zastupiteľstva 6. 9. 2007, s vlastným štatútom. Je zaregistrované
na Ministerstve kultúry SR. Cieľom MMŠ je zhromažďovanie,
záchrana, ošetrovanie, dokumentácia a prezentácia predmetov,
ktoré majú historickú výpovednú
hodnotu a sú dokladom vývoja
spoločnosti, obzvlášť mesta a najbližšieho okolia. Múzeum zhromažďuje archeologické, historické a etnografické predmety, staré
fotografie, písomnosti (archiválie) a staré tlače. Stála expozícia
na poschodí synagógy približuje
dejiny mesta, ako aj mestských
častí Nitriansky Hrádok a Kos-
Významné osobnosti Šurian
• Žofia Bosniaková (* 1609 - † 1644), uhorská šľachtičná, dodnes uctievaná ako svätica
• Michal Matunák (* 1866 - † 1932)), kňaz, historik, turkológ, archivár a múzejník
• Karol Markovič (* 1912 – † 1978), slovenský kňaz a historik
• Dominik Tóth (* 1925), rímskokatolícky biskup
• Dezider Németh (* 1936), slovenský publicista, fotograf a filmár
• Jozef Barmoš (* 1954), bývalý futbalista a tréner, reprezentant ČSSR
04_2010_new.indd 6
tolný Sek od praveku po 20. storočie. Vystavené sú archeologické
nálezy z lokality Zámeček - Slovenská Trója z Nitr. Hrádku, nálezy z miesta Šurianskeho hradu,
kópie mincí z pokladu qvartingov
- štvrťdenárov z Kostolného Seku
z 15. storočia, signované - značkované tehly zo Šurian, ktoré dokumentujú minimálne 200 ročnú
históriu tehliarsta v meste, dokumenty k šurianskemu cukrovaru
a histórii mlynárstva. Zaujímavé
sú dokumenty a predmety viažuce sa k soche gen. M.R. Štefánika
v Šuranoch, k obdobiu existencie
slovenského gymnázia v r. 193845 a judaiká. Z osobností predstavujeme Michala Matunáka,
ThDr. Karola Markoviča a Laca
Zrubca. Z oblasti kultúry je v expozícii zastúpené divadelníctvo,
ktoré ma v Šuranoch 150-ročnú
tradíciu, šurianski tamburáši,
ako najdlhšie pôsobiace hudobné teleso v Šuranoch. Z oblasti
etnografie - národopisu, je v expozícii zastúpená ľudová keramika, košíkarstvo a ľudový odev.
Návštevníkov zaujme maketa
mesta Šurany, ktorá zachytáva
podobu mesta okolo roku 1660
v čase osmansko-tureckej expanzie spolu so Šurianskym hradom.
Stála expozícia bola vo februári
2009 reinštalovaná, doplnená
novými exponátmi, vymenili sa
obrazovo-textové panely za nové,
pribudli 2 nové vitríny. Reinštalácia a doplnenie expozície sa realizovali vďaka finančnej dotácii
z grantového systému Ministerstva kultúry SR získanej v roku
2008. Krátkodobé výstavy sa
usporadúvajú na prízemí.
-z archívu redakcie-
Inzerujte u nás!
Naše novinové stránky šurianskych novín Vráťme mestu život,
môžete využívať aj na oslovenie
svojich potencionálnych klientov!
Firmy, podnikatelia, organizácie,
občania, k dispozícii sú Vám naše
noviny na plošnú reklamu, drobnú riadkovú inzerciu, reklamu
formou platenej reportáže, rozhovoru a podobne. Svoje objednávky zasielajte buď telefonicky
na čísla, mob.: 0907905537, alebo
na e-mail: [email protected],
kam môžete zasielať prípadne
korešpondenciu, vrátane príspevkov
(kolektív redakcie)
16. 10. 2010 19:55:58
7
Noviny občanov mesta Šurany7
satiricko-humoristická stránka
Miniúvahy
• Darmo dúchať do pahreby, ak nie je čo priložiť.
• Výlet s partiou sa nazýva partitúra.
• Najnebezpečnejší sú tí, ktorí sa do dejín zapisujú tromi krížikmi.
• Blázni a deti hovoria pravdu. Deti z toho nakoniec
vyrastú.
• Zaživa fajčiar, po smrti tuhý.
J. Žilinský
Skúsenosť
Nezamestnaný
Opíjaním nezbavíš sa
problémov, zlých dojmov,
opitému do nemoty
sa vyjavia dvojmo!
V. Haring
Tvrdí, že si prácu hľadá,
verte mi však, páni, panie,
ukazuje sa tu zrada
on chce iba zamestnanie.
E. Petru
Ľ. Kotrha
Odišla spokojná
„Babka, preboha, babka !“ kričí
zúfalo vodič parného valca, ktorý sa nezadržateľne rúti na nič
netušiacu chodkyňu. Pre vetchú,
rokmi a starosťami poznamenanú
osôbku však akoby svet neexistoval.
„Nebesá, nabok babka!“ reve
šofér a horúčkovito sa jej snaží vyhnúť, zápasiac s pokazeným riadením a brzdami. Starenka si pokojne cupká dolu kopcom, premýšľa
nad svojimi milovanými vnučkami a pravnúčatkami, neuvedomujúc si smrteľné nebezpečenstvo.
Od osudového stretu ju delia už
len zlomky sekundy.
V poslednej chvíli, akoby zázrakom, stroj zatočil vľavo a hrmotne
sa vrútil do dverí garáže. Šofér preletel cez predné sklo, odrazil sa od
pružnej oceľovej výstuže a po nepríliš vydarenej ceste vzduchom
dopadol na chodník pred rezko si
vykračujúcu tetu.
„Babka,“ šeptá zo zotrvačnosti,
mechanicky a na tvári sa mu rozširuje šťastný úsmev záchrancu.
Starenka, ktorá sa medzitým preberie z dúm, si ho všimne a štítivo
sa zarazí.
„Ty ožran!“ utrúsi zlostne pomedzi zuby, nevediac, čo sa stalo.
Chlapík bez jediného promile
v krvi jej pokarhanie už nepočuje.
Stráca vedomie.
„Keby ma taký flákač našiel ležať
na chodníku, určite by sa na mňa
vy…“ Spoločensky neprimeraný
výraz, ktorý jej preblysol mysľou,
04_2010_new.indd 7
hádam ani nie je vhodné uvádzať.
Aj babky s dobrou výchovou majú
chvíle, keď svoje pohoršenie prestávajú kontrolovať. Preložila si
tašku s nedeľným nákupom pre
vnučku do druhej ruky a pobrala
sa ďalej. Hrial ju pocit, že aspoň
jej ratolesti sú slušné a ohľaduplné.
J. Heinrich
Chlapec sedí pri žumpe a narieka:
- Tá moja nešťastná matka.
Ide okolo policajt a skočí do žumpy. Keď sa vynorí vraví:
-Tvoja matka tam nie je.
-A kto tu hovorí o mojej matke? Do žumpy mi padla
matka zo skrutky.
Dvaja policajti udivene pozerajú ako prebehol pes
s dáždnikom cez križovatku. Jeden z nich so samozrejmosťou vraví:
-Nuž čo je na tom divné, veď prší.
Ľ. Kotrha
Ak diabol koná dobro, musí v tom byť nejaká čertovina.
Pre bezzubého je aj chlieb tvrdou realitou.
Nie každá žena, ktorá si zarába po ležiačky je automechaničkou.
Žiaľ, niektorým to páli iba vtedy, ak stlačia spúšť.
M. Janega
16. 10. 2010 19:55:58
8
Noviny občanov mesta Šurany
Zo života členov šurianskeho Leteckého klubu
V krátkom čase
zrealizovali svoj sen
Letecký klub Šurany združuje priaznivcov lietania – pilotov,
modelárov, priaznivcov paraglaidingu, rogalistov, parašutistov
a sympatizantov letectva. Myšlienka vybudovania letiska v Šuranoch nadväzuje na bohatú tradíciu
tohto druhu športu, pretože z radov občanov mesta pochádza veľa
profesionálnych i amatérskych
pilotov, ktorí počas dlhých rokov
museli pre lietanie dochádzať na
vzdialené okolité letiská.
Zlom prišiel v roku 2005, keď
sa podarilo novovzniknutému
klubu získať bývalý vojenský
priestor pridelený mestu v lokalite Šurany-Kopec, v priestoroch
bývalej radarovej stanice a priľahlej plochy vhodnej na výstavbu
vzletovej a pristávacej dráhy. Zásluhou takmer nadľudského úsilia
zakladateľov klubu a tiež výraznej
finančnej podpory, sa zdevastované priestory začali meniť na súčasnú podobu letiska.
Členovia klubu trávili na letisku všetok svoj voľný čas v snahe zrekonštruovať priestory čo
v najkratšom čase. Vďaka ochote
a finančným injekciám niektorých
členov z podnikateľského prostredia, ako aj iného druhu pomoci,
napredovali práce úspešne a rýchlym tempom.
Súčasne vznikala potreba ustajnenia našich tátošov, a tak sa začalo s výstavbou hangárov. Najväčším problémom počas stavby
letiska bolo vysporiadanie sa
s vlastníkmi pozemkov pod letiskom a v areáli.
V júli 2006, po takmer ročnom
úsilí sa šurianskym leteckým nadšencom konečne podarilo naplniť ich dlhoročný sen, keď klub
získal povolenie na prevádzkovanie vzletovej a pristávacej dráhy
(VPD), ktorá spĺňa podmienky
na prevádzkovanie ultraľahkých
lietadiel.
V súčasnosti je dokončených
sedem hangárov a v nich zahangárovaných 17 lietadiel (Dynamik,
Raider, Fox, Piper, Sting, Zener,
Twin, Alfox a Pulzar). Navyše, od
januára roku 2007 je v prevádzke
potrebná komunikačná rádiostanica (123,550 FM).
Súčasne sa pokračuje v úsilí
o získanie oprávnenia na prevádzku neverejného letiska, keď
Ministerstvo Dopravy pôšt a telekomunikácií SR vydalo letisku
Šurany-Kopec povolenie na zriadenia letiska a pridelilo im ICAO
kód LZSY.
spracoval: -kup-
Krátke futbalové vyznanie
(pokračovanie z predchádzajúceho čísla)
V tejto súvislosti sa mi vybavila
v pamäti jedna zaujímavá udalosť,
ako pán Urban, ktorý nás mal nesmierne rád, ako vlastné deti, nás
učil spievať a povinne zaspievať
vždy pred zápasom pieseň, ktorá
znela: „Na šurianskom hrišti futbal
len tak piští, krídla dobre centrujú, spojky dobre strieľajú...“atď...
Bolo to veľmi dojímavé verím,
že pre všetkých nás, veľmi pekné
a nezabudnuteľné obdobie. Živo
si pamätám aj na mnohé mená
vtedajších vrstovníkov z ktorých
už mnohí nežijú či odsťahovali sa.
Boli to spoluhráči a zároveň kamaráti ako – Jožo Matunák, Štefan
(Ičko) Hozlár, Jožo Veselka (prezývaný Charo), Jano Pilek, Imro
Váradi, Jožo Stano, bratia Jano
a Juro Selickí, Viliam a Miro Herdoví, Domino Michalko, Ferko
Hozlár, Béla Vendégh, Marián Banáš, Jozef Kupecký, brat Karol Kupecký, Béla Mentel, Rudo Filaga,
Elo Nógly, Štefan Krajčík a niektorí ďalší, s ktorými som striedavo
hrával aj v doraste, kde sme vtedy
mimochodom zohrali aj taký dvojzápas v Tvrdošovciach, keď sme
súťažne nastúpili proti bratom Jo-
Šurany dejiskom
GP Slovenska vo fitness,
bodyfitness a kulturistike
V Šuranoch sa v mestskej športovej hale konal nedávno už 9.
ročník súťaže - GP Slovenska Šurany vo fitness, bodyfitness, kulturistike žien a fitness mužov. Súťaž
bola nominačnou na MS, na ktoré
sa nominovali - Kolbaská, Molnárová, Mozolani, Korbová a Purdiaková. V bodyfitness do 163 cm
bodovali aj pretekári zo Šurian,
keď Martina Bremer z ŠK All Star
sa umiestnila na peknom 3.- mieste a Edita Kovácsová z toho istého
oddielu skončila piata. Mimochodom, pretekár z nášho regiónu,
z oddielu FAFC Lokomotíva Bánov Slavomír Timko bol najlep-
šie pripravený v kategórii fitness
muži. Hlavným organizátorom
podujatia bola GP Slovenska ŠK
ALL STARS Slovakia Šurany
z poverenia VV SAKFST, pod vedením zanieteného a bývalého vynikajúceho kulturistu Ing. Ľuboša
Matejičku.
-k-
žovi a Lacovi Móderovcom, Gyurekovi, Jurajovi Szikorovi...neskôr
slávnymi a známymi futbalistami.
Bola to vtedy skutočne silná futbalová generácia. A neskôr si pamätám aj na tú staršiu garnitúru
vynikajúcich futbalistov, z ktorých
mnohí práve vtedy končili, keď
som ja začínal - Jano Danko, hral
aj za vtedajšie vojenské ATK Praha, Štefan Hradňanský, prezývaný
Bulla - pôsobil napríklad v Trnave,
bratia Ostrožlíkoví, Lehockí, brankár Fero Mentel (otec slávnejšieho
Mira Mentela), Vlado Fábry, Pavol
Benčo starší, Fero Bobota, Dodo
Bóna, bratia Ján a Štefan Bóžikoví,
Tóno Zajíček, Fero Tekely, Pišta
Hozlár, Karol Ostrožlík, Palo Buranský, Laco Ištvánik a niektorí
ďalší. V doraste, pod vedením trénerov Laca Čeryho a Pištu-báčiho
Nagya som toho veľa neodohral,
ani v A-mužstve pod vedením
trénera, trénerskej legendy nielen Slovenska, Pavla Domonkoša
(Domi báčiho), pretože som futbal hral viac-menej pre zábavu.
I napriek tomu malo o mňa záujem
Partizánske, Piešťany, neskôr Palárikovo, (kde som odohral iba jednu sezónu) ktoré ako jediné dedinské mužstvo hralo v krajskej súťaži
a meralo si sily s takými mužstvami ako boli v tom čase - Dunajská
Streda, Petržalka, ČH Bratislava,
Levice, Nové mesto na Váhom,
Hlohovec, Senica a prebojovali sa
do nej neskôr aj Šurany, a kde sa
v súvislosti so mnou udiala jedna
kuriozita, na ktorú dodnes mnohí pamätníci spomínajú. V drese
Palárikova, v derby zápase so Šuranmi som dal hneď po úvodnom
hvizde, asi v tretej sekunde, nepozornému brankárovi Šurian Jožkovo Stanovi gól z polovice ihriska.
(pokračovanie v budúcom čísle)
Milan Kupecký
Ospravedlnenie
Ospravedlňujeme sa za chybnú informáciu, ktorej sme sa dopustili v ostatnom čísle našich novín. Futbalovým trénerom A-mužstva je už dlhší čas
Michal Feherváry, ktorý bol ešte nie tak dávno úspešným aktívnym hráčom
mestského futbalového klubu, s ktorým dosahuje v súčasnosti veľmi dobré
výsledky.
(redakcia)
Noviny občanov mesta Šurian - Vráťme mestu život. Vydáva vydavateľstvo H+S, ul. Chalúpkova č. 7, 942 01 Šurany. Šéfredaktor: Zuzana Bartovičová. Kontakt, mob.:
0907905537, 0907067610, 0905405312, e-mail: alfi[email protected], [email protected], [email protected], členovia redakčnej rady: Judr. Ján Štark, Judr.
Dušan Šankárik, Ing. Alexander Turza a Martin Haluza.
Graficky upravil:FINDING, tlač: MERKURY, náklad 3000 kusov. Povolené: Ministerstvom kultúry SR, pod registračným číslom 292/2010.
04_2010_new.indd 8
16. 10. 2010 19:55:59
Download

Noviny občanov mesta Šurany