info
Dvojtýždenníkwww.infohumenne.eu
Informácie a zaujímavosti pre všetkých Humenčanov
Ročník: 1 číslo 8/2014
17. 9. 2014
Sprava voľno, zľava tanky
Aké sú spomienky pamätníkov na udalosti z augusta 1968 v Humennom?
Už zvoní školský zvonec,
prázdninám bol koniec
OZ Ženy a tradície pripravilo pre školákov akciu
s názvom ,,Hurá do školy“.
Rozhovor s Miroslavou Zajcevovou o prvých
krôčikoch, štúdiu a jej vzťahu k rodnému mestu.
VIAC NA STRANE 9
VIAC NA STRANE 3
VIAC NA STRANE 3
Mestský dychový
orchester Chemlon
Martin Šudík je členom a organizačným
vedúcim Mestského dychového orchestra
Chemlon. Už od malička obdivoval a zaujímal sa o tento nádherný hudobný žáner. Jeho
záľuba ho doviedla až k členstvu v Mestskom
dychovom orchestri Chemlon. Martin nie
je v orchestri žiadnym nováčikom a počas
jeho pôsobenia navštívil s týmto orchestrom
z nášho mesta množstvo krajín ako napríklad Česko, Francúzsko, Poľsko, Rakúsko,
Maďarsko, Rusko či Nemecko. Mestský dychový orchester, ktorý v súčastnosti v Humennom pôsobí už nádherných 54 rokov,
má v súčasnosti 30 členov, ktorí sa stretávajú
každý týždeň v Centre voľného času Dúha,
v ktorom skúšajú. V dnešnej dobe zväčša
koncertujú len v blízkom okolí a hlavne
v Humennom pri rôznych kultúrnospoločenských podujatiach. Mestský dychový orchester bohužiaľ nemá v súčastnosti
žiadnych sponzorov a svoje príjmy získava
len z 2 % z daní alebo z hudobných akcií, na
ktorých vystupuje. Martin dodáva, že mladí
ľudia v dnešnej dobe veľmi málo prejavujú
záujem o tento hudobný žáner a určite by
ich potešili ďalší novi mladí ľudia, ktorí by
podľahli čaru dychovej hudby, ako je to všade
vo svete. Nám nezostáva nič iné, len popriať
Mestskému dychovému orchestru Chemlon
množstvo koncertov a aby ďalej svojou hudbou spestrovali a skrášľovali Humenčanom
ich dni a mladým Humenčanom
odporúčame vyskúsať si hru na dychovom
nástroji a pridať sa k nášmu orchestru, aby
aj naďalej mohol v Humennom pôsobiť ešte
minimálne 100 rokov.
–dik–
Miroslava Zajcevová rod. Škovranková: „Moje
spomienky na detstvo a štúdium v Humennom“
Problémy s nezamestnanosťou
v Humennom
Rozhovor so Štefanom Borcom, riaditeľom Nexis Fibers, a.s.
Firma Nexis Fibers, a.s. patrí
v Humennom medzi najväčšie
podniky, a preto sme sa rozhodli požiadať jej výkonného riaditeľa pána Štefana
Borca o rozhovor. Hlavnou
témou
rozhovoru
bola
súčasná situácia v našom
meste, ktoré zápasí s vysokou
nezamestnanosťou. •
Ako
dlho
pôsobí
spoločnosť NexisFibers, a.s.
v Humennom a koľko má
v súčasnosti zamestnancov?
Nexis Fibers, a.s. vznikla
1. 2. 2007 ako následnícka
organizácia Rhodie Industrial Yarns, a.s. V podstate
sme však boli súčasťou
Chemlonu, ktorý vznikol
v r. 1956 a fungujeme pod
rôznymi menami doteraz.
V súčasnosti zamestnávame
444 ľudí.
• Nastali za posledné roky
výrazné zmeny v počte
Stroje v podniku Nexis Fibers, a. s. (zdroj: cas.sk)
Pokračovanie na strane 2
2
8/2014 INFO HUMENNÉ
Dokončenie zo strany 1
Problémy s nezamestnanosťou
v Humennom
Zamestnankyňa pri práci s vláknami. (zdroj: teraz.sk)
zamestnancov? Ako vás ovplyvnila hospodárska kríza?
Hospodárska kríza nás ovplyvnila
tak, ako mnohé iné podniky na
Slovensku - veľmi negatívne. Museli sme obmedzovať výrobu a v niektorých prípadoch i odstaviť výrobné
prevádzky, čo bolo žiaľ nevyhnutne
spojené aj s organizačnými zmenami a znižovaním počtu zamestnancov. Takto sme postupne klesli
zo 400 až na 284 ľudí.
S oživovaním businessu za posledné roky sme však opäť prijímali
zamestnancov do výroby až na
súčasný stav. Je potrebné zdôrazniť,
že investičný program sme nikdy nezastavili a rozvíjali sme ho
aj počas najťažších rokov krízy,
kedy sme postavili novú chemickú
prevádzku na úpravu vlastností polymérov a výrobu nových
špeciálnych druhov polymérov
a kde k dnešnému dňu našlo
prácu viac ako 35 ľudí. Investície
pokračujú aj v tomto roku.
V minulom roku Nexis Fibers,
a. s., po ukončení výroby v bývalej Twiste, odkúpila strojné zariadenie a opätovne zahájila výrobu
skaných výrobkov. Kúpa bola pre
nás nevyhnutná aj z toho dôvodu,
že časť našich finálnych výrobkov
pre nás robila práve Twista a keď
sme nechceli prísť o našich zákazníkov a trh, museli sme sa do toho
pustiť sami. Žiaľ nikto nám v tomto
procese nepodal pomocnú ruku,
ani štát, ani mesto. Aktuálne tam
pracuje 95 zamestnancov a teda
Nexis Fibers a.s. vytvoril 95 nových
pracovných miest pre obyvateľov
Humenného a blízkeho okolia.
• Čo vnímate v súčasnosti za
najväčší problém, ktorý bráni
ľuďom nájsť si zamestnanie?
Majú podľa Vás mladí ľudia
dostatočnú kvalifikovanosť, aby
sa mohli uplatniť na trhu práce?
Nie, nemajú. Škola ich nepripravuje dostatočne pre trh práce a
pre výrobné procesy ako také.
Čo je však horšie, na stredných
školách zanikli niektoré učebné
odbory, ktoré boli v minulosti
špecializované pre chemický priemysel a to nielen v Humennom.
Hádam ako tak ešte fungujú
špecializácie pre potravinárov.
Vysokoškolákom stále chýbajú
popri praktickým vedomostiach o
technológii znalosť cudzích jazykov a odborným stredným školám
každodenné spojenie s praxou,
úplne stratili kontakt s bežným
životom vo firmách.
Celý problém uplatniteľnosti
študentov v praxi je však
celospoločenský problém a do
značnej miery aj politický. Každá
vláda pripravuje iný recept na rozvoj vzdelanosti na Slovensku a
recepty na seba zjavne nenadväzujú. Náš región nie je v tomto
procese výnimkou. No, aby som
bol objektívny, je potrebné dodať,
že u absolventov vysokých škôl
sa už objavujú „prvé lastovičky“
naznačujúce zlepšenia jazykových zručností, hlavne u tých,
ktorí majú možnosť študovať
aspoň časť štúdia v zahraničí.
Títo absolventi prichádzajú jazykovo vybavení a s úplne iným
pohľadom na business, hlavne čo
sa týka praktickosti v zameraní.
Otázka využívania kvalifikovanosti (nielen mladých ľudí) občas
potrápi aj nás, preto ak je možnosť,
siahame ešte po starších zdrojoch,
ktoré sa v procese krízy uvoľnili
na trhu práce a naša spoločnosť si
v neposlednom rade odborníkov
vychováva sama na vlastné náklady, teda rekvalifikujeme ľudí, čo
priznám, je pre nás náročné. Pre
ľudí je to zase veľmi motivujúci
proces.
• Aké sú plány Vašej spoločnosti
do budúcna? Plánujete rozširovať
prevádzky a vytvoriť nové pracovné miesta?
Každá spoločnosť si vytvára plány
vlastného rozvoja a samozrejme,
že si ho vytvárame aj my. Tak, ako
som už spomenul, naša spoločnosť
Nexis Fibers, a. s. investuje aj
v tomto období. Všetko však ukáže
až skutočná stabilizácia trhu po
dlhoročnej kríze, ktorá aj keby sme
si to veľmi priali, zatiaľ neskončila.
Svedčia o tom hlavne veľké výkyvy
požiadaviek na produkty a každý sa
správa na trhu ešte dosť „nervózne“.
• Ako vnímate vzťah firma –
štátna správa? Ako môže štát
podporiť alebo naopak zabrzdiť
rozvoj existujúcich podnikov
v Slovenskej republike?
Štát má veľa spôsobov, ako môže
pomôcť rozvoju podnikov a podnikania na Slovensku. Je otázkou,
či chce pomôcť každému a všetkým
regiónom rovnako. Nám sa zatiaľ
z tejto pomoci neušlo nič.
• Môže samospráva ovplyvniť
činnosť podnikateľov?
Určite áno.
Ďakujeme za rozhovor.
Ing. Miroslava Zajcevová
Prvý a
posledný
krát?
O niekoľko dní tu máme
komunálne voľby a s nimi možnosť
rozhodnúť sa, akým smerom sa
vyberie naše mesto a kto nám
bude úradovať. Predvolebná
kampaň naberá plné obrátky
a tak je zaujímavé pozrieť sa na
to, ako bojujú naši „kandidáti“
o tento prestížny post. Ak si myslíte, že má každý rovnaké podmienky, ako zaujať svojho voliča,
ste na veľkom omyle. Predvolebná
kampaň z daní občanov mesta
Humenné.
Takto by sa dala nazvať kampaň
terajšieho vedenia. Kým pred
rokom bolo ešte najväčším projektom mesta sadenie kvetov a natieranie lavičiek, sem-tam nejaké
lacnejšie detské ihrisko za drahšie
sumy, tohto roku sa to nejako rozrástlo. Najzaujímavejšie však je, že
všetko je tohto roku po prvýkrát.
Je to náhoda?
Terajšie vedenie je pri moci štyri
roky. Preto nám príde komické,
keď práve tento posledný rok sme
mohli mať prvýkrát oceňovanie
športovec roka, prvýkrát súťaž Čo
dokáže môj psík, prvýkrát môžu
žiaci a seniori cestovať autobusovou dopravou zdarma, prvýkrát
môžu
dôchodcovia
poberať
príspevky na obedy, prvýkrát
pivné dni, primátorka prvýkrát
usporiadala súťaž pre deti či vo
zväčšenej miere sa zúčastňovala
aktivít mesta a takto by sme mohli
pokračovať.
Ostáva nám len dúfať, čo bude po
voľbách, ak vyhrá znova ten istý
kandidát? Zasa sa nebude v meste
Humenné tri roky robiť nič, a na ten
štvrtý bude všetko po prvý a poslednýkrát? Jedno je však isté. Takéto
správanie terajšieho vedenia mesta
je totálny výsmech občanom. Tri
roky terajšieho vedenia sa v meste
naozaj sadili kvety, dokončovalo
sa to, čo začalo predchádzajúce
vedenie a zobral sa štvormiliónový
úver, ktorý zadlžil mesto Humenné. Zároveň z nášho mesta odišlo
cca 600 ľudí, máme extra vysokú
rozvodovosť a nezamestnanosť
je horšia, ako pred štyrmi rokmi.
Toto je žiaľ realita a takto vyzerá
naše terajšie vedenie mesta.
–cac–
8/2014 INFO HUMENNÉ
Chýbali už len
guľáš a pivo
V piatok 5. septembra som mal byť hrdý na to, že som Humenčan, ale hanbil
som sa. Som obyčajný človek, ktorý sa síce zaujíma o veci verejné, ale vyhýba
sa akýmkoľvek aktivitám, ktoré by mohli vytvárať dojem, že niekomu “fandí”
viac alebo menej. Občas sa však aj ja zúčastním nejakej udalosti, akým bolo
napríklad zasadnutie MsZ v Humennom.
Polhodinové meškanie, moderátora
,,od kolotočov“, chaos na javisku,
zástupcu, ktorý sa tváril, že to má
všetko na háku, žiadny priestor pre
ocenených, ktorí, keď sa chceli vyjadriť,
nemohli sa nechať odbiť – to všetko
by som im odpustil, veď kto robí, robí
aj chyby, ale jednu vec im neodpustím
nikdy. Viem, že pred voľbami sa
využíva každá príležitosť na pripomínanie ľuďom svojej osoby, ale to, čo
sa dialo na slávnostnej udalosti, kde
mali byť ,,hlavnými hrdinami“ šiesti
ocenení, to je už naozaj drzosť.
Pani primátorka vo svojom úvodnom
príhovore jemne naznačila blížiace
sa voľby a vypustila z úst pár indícií
smerom k tomu, že len ona je tá NAJ,
ale čerešňou na torte bol až minister
práce, sociálnych vecí a rodiny Ján
Richter, ktorý svoj celý 15 minútový
príhovor venoval chválospevom, o osobe našej pani primátorky a o tom, ako
sa nášmu mestu darí, aký má finančný
prebytok. Aký má úver, to nespomenul! Nepripravil sa však dôsledne,
všetko čítal z papierov, ktoré, ako sa
zdalo, dostal do ruky pred 4 minútami
a chvíľami sa v texte celkom strácal.
Nezamestnanosť síce máme vysokú,
ale aj v tom našiel minister pozitívum.
Ak ho počúvali tí, ktorí neboli v Humennom viac rokov, mohli mať pocit,
že sa ocitli v raji, kde je všetko super,
kde je samospráva každým svojim
pórom pripravená slúžiť občanovi.
Potom prišiel konečne rad na
ocenených. Za minútu - dve ich
prehnali pódiom, ocenili, povedali o
nich pár skomolených viet. Pani Capová dostala slovo oficiálne, rádová
sestra si ho musela vybojovať. Fragile
boli jediným svetlým bodom programu. Prišli, aby zaspievali dokopy
4 skladby. Nasledovalo oceňovanie
zamestnávateľov. Všetci sa tvárili akosi kyslo, už v tej chvíli chápali, o čom
to celé je. Znova vystúpila primátorka
a my sme počúvali ďalšie slová vďaky
a chvály od Pavla Breinera zastupujúceho židovskú komunitu.
Pri neskorších rozhovoroch s prítomnými som sa dozvedel, že rovnako
ako ja zdieľajú moje rozčarovanie.
Takto zdegradovať krásnu myšlienku
oceňovania ľudí, ktorí pre toto mesto
pracujú a pomáhajú mu, na predvoleb-
3
Sprava voľno,
zľava tanky
Spomienky pamätníkov na august
1968 v Humennom
„Celému ľudu Československej socialistickej republiky: Včera, dňa
20. augusta 1968, okolo 23. hodiny prekročili vojská Sovietskeho
zväzu, Poľskej ľudovej republiky,
Nemeckej demokratickej republiky, Maďarskej ľudovej republiky
a Bulharskej ľudovej republiky
štátne hranice Československa.“
Táto veta zaznela 21. augusta 1968
krátko po pol druhej ráno z úst
hlásateľa Československého rozhlasu
začiatku invázie) z Československej
socialistickej republiky. V krajine
následne zavládol neostalinistický
režim s procesom tzv. normalizácie.
Mesto Humenné sa pobytu „spriatelených“ armád nevyhlo. Aj po našich
uliciach sa valili tony železa v podobe tankov a obrnených vozidiel
pomaľovaných bielymi inváznymi
pruhmi, ktoré mali zabrániť prípadnej paľbe spriatelených jednotiek
(vojská ČSĽA disponovali rovnakou
technikou) hoci udalosti, ktoré sa v
našom meste odohrali, neboli ani
Primátorka Jana Vaľová a minister
práce, soc. vecí a rodiny Ján Richter.
nú kortešačku s prízemným zámerom
vyzdvihnúť len jedného človeka, to sa
asi nikde inde nemôže stať. Pán minister musí mať pani primátorku veľmi
rád, keď zo seba dobrovoľne urobil
takého pajáca a poslušne prezentoval,
čo bolo treba. Myslím, že kampaň sa
dá robiť aj inteligentnejším spôsobom
a Humenčania predsa nie sú hlupáci.
Bolo jasné, že sa do tejto udalosti zopár inotajov na tému volieb votrie, ale
keby to bolo menej nápadné, ak by sa
to priam ľuďom nevnucovalo, dalo by
sa to pochopiť. Toto však bolo priveľa!
Zaskočení zostali ocenení, ktorí sa cítili iba ako štatisti. Malo to byť o nich
a napokon to bolo iba o pani primátorke, ktorá si za mestské peniaze a
na úkor týchto ľudí urobila parádnu
kampaň. Zneužití boli aj rodáci, ktorí
verili v úprimný záujem, že ich mesto
si na nich konečne po rokoch spomenulo. Preto bolo toľko ľudí napokon
sklamaných a len neveriacky krútili
hlavami.
Ak by sa toto všetko udialo na privátnej akcii pani primátorky, bolo by to
v poriadku, ale takto zneužiť verejnú
akciu mesta, toto je naozaj priveľa.
Chýbalo len to, aby na chodbe podávali guľáš a pivo. Keď som sa chystal na
zasadnutie, vôbec som sa ešte nezapodieval myšlienkou na voľby. Dnes
už úplne presne viem, koho NIE! Už
sa totiž nikdy nechcem hanbiť za to, že
som Humenčan.
–cac–
Spomienky pamätníkov na august 1968 v Humennom.
Vladimíra Fišera. Ohlasoval nimi
násilnú inváziu vojsk Varšavskej
zmluvy na územie nášho štátu.
Pevnosť tankových pásov okúsilo aj
naše mesto.
Invázia vojsk Varšavskej zmluvy do
Československa, ktorá niesla krycie označenie „Operácia Dunaj“,
odštartovala v noci z utorka 20. augusta na stredu 21. augusta 1968 a
trvala fakticky až do roku 1991. Bola
uskutočnená ako sovietska odpoveď
na tzv. Pražskú jar, kedy sa reformní komunisti na čele s Alexandrom Dubčekom snažili vybudovať
„socializmus s ľudskou tvárou“. Z
krajín Varšavskej zmluvy sa na tejto
okupácii nepodieľalo len Albánsko
(v tom čase pasívny člen paktu), Rumunsko a pochopiteľne ani vojská
Československej ľudovej armády.
Československá verejnosť počas
prvého týždňa okupácie vyjadrovala
značný odpor voči takémuto postupu „spriatelených“ krajín, sama
však nebola schopná výraznejšie
konať. Odo dňa vstupu vojsk na
územie Československa až do konca roka 1968 zomrelo pri stretoch
okupačných vojsk s civilistami a tiež
pri dopravných nehodách zavinených
cudzími vojakmi 108 Čechov a
Slovákov. Invázia mala za následok
tiež masovú emigráciu približne
300 000 ľudí (70 000 okamžite po
zďaleka také búrlivé, ako napríklad
v Prahe, či Bratislave. Dnes, po 46
rokoch, sa v Humennom stále vyskytujú pamätníci, ktorí na tieto dni do
smrti nezabudnú.
Pán Jozef, ktorý v roku 1968 ukončil
štúdium na učilišti, spomína: „Vojská nás napadli v noci. Presne sa
pamätám na ten neuveriteľný rachot
helikoptér a lietadiel, ktoré pristávali
na Sokoleji.“ Vojaci a technika boli
neskôr sústredení v miestach, kde
dnes stojí budova LDCH a gymnázia.
„V tej dobe tam bolo len veľké pole,“
spomína pán Jozef. „Toľko vojakov
a vojenskej techniky som dovtedy
nevi-del. Na celom námestí stáli ozbrojenci, zem bola od tankov úplne
rozrytá. My mladí sme to veľmi nechápali, ani sme nepociťovali strach,
no starší ľudia, ktorí zažili vojnu, sa
veľmi báli,“ dodáva. Ľudia v Humennom sa rozdelili na dva tábory - časť
Rusom nadávala, hádzala po nich
kamene a časť sa im snažila pomôcť.
Ľudia im nosili vodu a jedlo, ktoré si
však vojaci podľa rozkazov nesmeli
od ľudí vziať. „Rusom povedali, že
nás napadla Amerika,“ hovorí pán
Jozef. Spomína tiež na záškodnícku
činnosť hŕstky odvážlivcov: „Vojaci
sa nás pýtali, ktorým smerom sa ide
na Prahu. Ľudia pochopili, že to je
Pokračovanie na strane 5
4
8/2014 INFO HUMENNÉ
Zákon o ochrane nefajčiarov v praxi
V sobotu 6. septembra v rušňovom
depe v Humennom bol za pekného
slnečného počasia usporiadaný II.
DEŇ ŽELEZNICE. Záujem a tým aj
účasť rodičov s deťmi bola veľká. Pre
deťúrence bolo prichystaných veľa
zaujímavých akcií, na ktorých si
zgustli aj ich rodičia. Ale tak, ako už
býva na každej akcii, musí sa objaviť
aj nejaký nedostatok, ktorý celé úsilie
organizátorov trochu zatienil.
Prvým takým nedostatkom, ktorý
rodičov zarazil, bola skutočnosť, že
pani obsluhujúca retiazkový kolotoč
pre deťúrence hrdo a sebavedome
obsluhovala kolotoč s cigaretou v
ruke aj napriek tomu, že pri upínaní
detí im dýchala priamo do tváre. Na
upozornenie reagovala podráždene.
Zákon o ochrane nefajčiarov číslo
377/2004 Z.z., ktorý je v účinnosti od
1. júla 2004, dostal tým plne na frak.
Ďalším fliačikom na celej organizácii
bola skutočnosť, že bez dôkladného
upozornenia rodičov bol zrušený spoj
z depa do mesta na 12. hodinu, na
Vzorka maľby Zory Varcholovej
Je mamou dvoch detí (8 a 6 rokov) a manželkou. Rodina je pre ňu všetko, ale
predsa len je ešte niečo, čo miluje a čo ju napĺňa. Umenie. Humenčanku Zoru
Varcholovú (rod. Solejovú) možno poznáte z vedľajšieho bloku, možno vaše
deti chodia spolu s jej do škôlky, možno naopak, ona sama učila vaše ratolesti
v umeleckej škole, alebo k nej chodievali do tvorivých dielní. Možno ju nepoznáte vôbec a možno aj keď si myslíte, že áno, opak je pravdou. V rozhovore
pri príležitosti svojej autorskej výstavy prezradila z každého rožka troška.
O výstave
Charakteristika výstavy je veľmi jednoduchá. Ide o ,,vzorku“ mojej maľby.
Tak, ako sa volá výstava, taký bol aj
zámer a tá slovná hračka sa len tak
pritrafila. Ide o prierez mojej tvorby
z obdobia 14 rokov, odkedy som na
vysokej škole začala maľovať. Obrazy
sme vyberali intuitívne, pričom ťažisko
je na tvorbe z posledného obdobia.
Nespája ich nič iné okrem autorky.
O Open space
Je to už 5. ročník. Len pred chvíľou sme
sa stretli a veľmi sa teším, že teraz pár
dní budeme pracovať takto spolu. Je to
úplne iný rozmer tvorivej atmosféry,
ktorú takto zažívame. Umelec totiž
zväčša tvorí sám, preto je toto také iné
a vzácne (pozn. redakcie – Open space
je alternatívny kreatívny workshop
s animáciou priestoru starého mlyna
v Košarovciach).
O aranžovaní
Ďakujem za túto otázku. Veľmi
rada aranžujem veci tak isto, ako aj
maľujem, slobodne, bez akýchkoľvek
obmedzení, kritérií. Najlepšie sa mi
robí, keď to klient nechá na mňa, keď
mi povie: ,,Rob si to, ako chceš.“
O sťahovaní
Čoskoro sa sťahujeme do Svätého Jura.
Humennému však nedávam zbohom,
ale len dovidenia. Vždy sa sem budem
rada vracať k svojej rodine, priateľom.
Prečo odchádzame? Chvíľu som bola
nezamestnaná, potom som robila
na vlastnú päsť a musím vzdať hold
všetkým živnostníkom tu na východe,
ktorí sa prebíjajú životom, lebo je to
veľmi náročné. Nuž a tak, keď som
dostala zaujímavú pracovnú ponuku
mimo Humenného, prijala som ju.
Uvidíme, či sa mi podarí namútiť
vodu v Bratislave. Idem skúsiť.
O odvahe, chuti začínať inde,
životných výzvach
Odchádzame všetci, teda celá rodina,
inak by sme to ani neriešili. Pre mňa
je to však veľmi pozitívna zmena, aj
deti zažijú niečo nové. Ja verím, cítim,
rátam s tým, že to bude pre nás dobré,
že nás to všetkých obohatí. Do Humenného sa vždy môžeme vrátiť, k mame,
svokre, takže sa toho nebojím, skôr sa
teším.
–eLLa–
Zora Varcholová má k umeniu blízko.
ktorý netrpezlivo čakali tak rodičia
ako aj unavené maličké deti. Oproti
tomu na železničnej stanici v meste
čakali na dopravu do depa ďalší
záujemcovia. Čo by sa stalo ŽSR,
keby pôvodne avizovaný grafikom
kyvadlovej dopravy bol dodržaný?
Iste by neschudobneli a nemuseli
si vypočuť nadávky a nespokojnosť
návštevníkov. Škoda, že organizátori si nevypočuli poznámky malých
návštevníkov, že prečo ujovia klamú.
–mun–
Zákon o ochrane nefajčiarov mnohí
ľudia nerešpektujú.
Oprava vety
z predošlého vydania
Noviny Info Humenné dávajú priestor na vyjadrenie všetkým stranám.
Dňa 5. 8. 2014 bol v našich novinách uverejnený článok ,,Humenné
s prebytkom, ale....“, ktorý nám do redakcie zaslal občan nášho mesta
a my sme mu dali priestor na vyjadrenie. Hlavnou myšlienkou článku
bolo poukázanie na to, že vedenie mesta Humenné tvrdí, ako dobre
hospodári a v mestskej kase sa nachádza prebytok financií. Občan
upozornil na to, že by bolo omnoho efektívnejšie, ak by sa peniaze
použili na zlepšenie stavu chodníkov a ciest namiesto toho, aby ležali
na účte. K článku boli priložené aj fotografie, ktoré dokumentovali
nevyhovujúci stav, ktorý môže byť aj nebezpečný pre starších ľudí alebo ľudí so zhoršenou pohyblivosťou.
V danom článku sa objavila aj veta
,,Vo viacerých novinách, ktoré
vydáva Mestská radnica sa pravidelne objavujú správy, ako naše
mesto dobre hospodári a všetko
funguje tak, ako má.“ Vedenie
mesta na túto vetu zareagovalo, že
s tvrdením nesúhlasí a požiadalo
nás o uverejnenie opravy. Občan,
ktorý nám článok do redakcie zaslal, si zrejme myslel, že Mestská
radnica vydáva viacero novín,
keďže vo väčšine miestnych periodík sa neobjavil ani jeden kritický alebo aspoň opačný názor
či nesúhlas so súčasným vedením
mesta. Je však otázne, aká je potom
funkcia miestnych periodík, keď v
nich nedostávajú priestor na vyjadrenie všetky strany.
Naše noviny sú tu naopak pre
všetkých, a preto prikladáme aj
doslovnú odpoveď, ktorá nám
bola zaslaná z Mestskej radnice. Za vzniknutý omyl sa
ospravedlňujeme a podľa ustanovenia § 7 ods. 3 zákona č. 167/2008
Z.z. uverejňujeme nasledujúci
návrh znenia opravy:
,,Dvojtýždenník Info Humenné
uverejnil dňa 05.08.2014. str.
2 článok s názvom ,,Humenné
s prebytkom, ale ....“, v ktorom
bolo uvedené ,,Vo viacerých
novinách, ktoré vydáva Mestská
radnica sa pravidelne ......“ Uvedené skutkové tvrdenie je nepravdivé. Mesto Humenné vydáva
len jedno periodikum, ktorým
sú Humenské noviny. Predmetné
noviny vydáva Mesto Humenné
so sídlom MÚ Kukorelliho 34, 066
01 Humenné od 01.06.2011. Uvedenú skutočnosť si možno overiť
na webovej stránke Ministerstva
kultúry Slovenskej republiky. Posledné číslo Humenských novín
bolo vydané vo februári tohto
roka. Akékoľvek iné periodikum
vychádzajúce na území mesta
nemá žiadnu spojitosť s Mestskou
radnicou a jej vedením.“
-das-
NUMIZMATICI
8/2014 INFO HUMENNÉ
Prvé mince sa objavili v starovekom Grécku a v Malej Ázii (ázijská časť
dnešného Turecka) približne okolo roku 600 pred naším letopočtom.
Približne v piatom storočí pred naším letopočtom sa dostali na územie
Balkánskeho polostrova, Perzie a Indie. Mince sa používali aj v starovekom Ríme. V jedenástom storočí nášho letopočtu sa v Číne objavili prvé
bankovky. Prakticky až do konca 18. storočia sa ako štandardný kov na
výrobu mincí používalo zlato, respektíve striebro. V 19. storočí sa do
obehu dostávajú prevažne mince z rôznych, menej vzácnych kovov.
V roku 1919 bola v Prahe založená
Numismatická
společnost
československá. Na území Slovenska vznikali prvé numizmatické
krúžky, ktorých činnosť vyústila k
založeniu Slovenskej numizmatickej
spoločnosti dňa 17. mája 1970 v Historickom ústave Slovenského národného múzea na Bratislavskom hrade.
V roku 1974 vznikol v Humennom
numizmatický krúžok.
Založeniu numizmatického krúžku
v Humennom predchádzalo viacero skutočností. Už v 16. storočí mal
Gabriel Drugeth na hrade Jasenov
zriadenú dielňu slúžiacu na razenie
falošných mincí. V 19. storočí gróf
Andráši založil v Humenskom kaštieli
numizmatický kabinet. Začiatkom
70. rokov minulého storočia boli objavené dva nálezy mincí v regióne v
tom čase spadajúcom pod Humenné.
2007
Jednou z prvých zmienok v Podvihorlatských novinách, ktorú sa nám
podarilo objaviť, je zmienka o Numizmatickom krúžku v Humennom,
ktorý sa aktívne podieľal pri organizovaní Medzinárodného numizmatického sympózia.
2008
V tomto roku humenskí numizmatici pretransformovali Numizmatický
krúžok na samostatnú pobočku Slovenskej numizmatickej spoločnosti,
ktorá má za úlohu spájať numizmatikov z okresov Humenné, Snina,
Medzilaborce a Vranov.
2009
V tomto roku sa konala prvá
zberateľská burza organizovaná Humenskou pobočkou Slovenskej numizmatickej spoločnosti. Táto burza
sa koná pravidelne – každý rok v decembri pod názvom Predvianočné
hobby stretnutie.
2010
V tomto roku oslávila Slovenská
numizmatická spoločnosť svoje 40.
narodeniny. Pri tejto príležitosti vydala pamätnú medailu obsahujúcu
okrem iného aj erby miest, v ktorých
sídlia jednotlivé pobočky. Na medaile
samozrejme nechýbal ani erb mesta
Humenné.
2011
V tomto roku sa najaktívnejším
členom Humenskej pobočky Slovenskej numizmatickej spoločnosti
dostalo zaslúženého uznania v podobe pamätného listu udeleného za
zásluhy na Valnom zhromaždení Slovenskej numizmatickej spoločnosti
v Trenčíne.
2012
V tomto roku Humenská pobočka
Slovenskej
numizmatickej
spoločnosti zaznamenala najviac
prírastkov v podobe nových členov.
2013
Po zásadných personálnych zmenách
vo vedení Humenskej pobočky Slovenskej numizmatickej spoločnosti
numizmatici nepoľavili vo svojej
snahe priblížiť numizmatiku širokej
verejnosti. V tomto roku začala
organizovať tematické popoludnia a výstavky, ktoré mali za úlohu
oboznámiť verejnosť napríklad s
históriou zberateľstva. Pri príležitosti
5. výročia vzniku pobočky, humenskí numizmatici vydávajú sadu euromincí doplnenú vlastným žetónom.
2014
V tomto roku začali členovia humenskej pobočky Slovenskej numizmatickej spoločnosti zhurta. Hneď
vo februári zorganizovali tematickú výstavku, ktorej cieľom bolo
oboznámiť zberateľov s ostatnými
zberateľskými obormi.
-sma-
5
Dokončenie zo strany 3
Sprava voľno, zľava tanky
ich konečný cieľ a tak im naschvál
otáčali smerové tabule opačným
smerom.“
Pán František na rok 1968 tiež len
tak ľahko nezabudne. 17. augusta
1968 sa oženil a 21. augusta, teda
v deň začiatku invázie, mal spolu so
svojou manželkou naplánovanú ces-
dvaja ruskí vojaci, ktorí mali skonať
po nadmernej konzumácii surovej
kukurice. „Zásobovanie vraj bolo zlé.
Vojaci tvrdili, že niekedy nejedli aj
tri dni. Tí dvaja teda museli jesť ako
diví,“ dodáva pán Jozef.
Po niekoľkých dňoch vojská naše
mesto opustili a presunuli sa ďalej
Časť Humenčanov na Rusov nadávala, iní im nosili vodu a jedlo.
tu do Poľska, ktorá sa pochopiteľne
nekonala. „Ženy plakali, pretože boli
presvedčené, že začína vojna a my
pôjdeme bojovať.“
Vojská Varšavskej zmluvy obsadili
v priebehu pár hodín všetky strategické miesta v Humennom, vrátane
hlavnej pošty, či železničnej stanice.
Mnohí vojaci však vôbec netušili,
kde sú, alebo načo sem prišli.
„Nastal pamätný moment, kedy sa
v okupačnej armáde stretol otec
so synom - otec ako profesionálny
vojak, syn ako nedávno zmobilizovaný.“
V Humenských uliciach sa ozývala aj streľba, išlo však s najväčšou
pravdepodobnosťou len o varovné
výstrely do vzduchu. Nevyskytujú
sa záznamy, ktoré by hovorili o stratách na životoch zo strany civilného
obyvateľstva následkom streľby.
Predsa si však invázia v Humennom vybrala svoju daň na ľudských
životoch. Paradoxne sa nimi stali
smerom na západ. V Humennom
však naďalej ostali hliadky, ktoré
boli situované pri cintoríne. Celá
okupácia v Humennom prebehla
v pomerne nekonfliktnom duchu.
Pán František však upozorňuje, ako
málo stačilo na to, aby bolo všetko
inak: „Situácia bola v prvých dňoch
tak veľmi vypätá, že stačil jediný
výstrel a mohlo dôjsť ku skutočnému
krviprelievaniu.“
Po násilnom potlačení Pražskej jari,
nastali pre mnohých Humenčanov,
zaangažovaných
v
reformnom
procese ťažké časy. Postupne
boli vyradení z verejného života,
odstraňovaní zo svojich funkcií
a prepúšťaní zo zamestnaní.
Rok 1968 a udalosti, ktoré sa počas
tohto roka odohrali, zasiahli naše
mesto rovnako hlboko, ako zasiahli
zvyšok našej vtedajšej socialistickej
vlasti. Preto na tento rok nesmieme
zabudnúť.
-vnc-
Mesto Humenné obsadili tanky.
6
8/2014 INFO HUMENNÉ
Miroslava Zajcevová rod. Škovranková:
„Moje spomienky na detstvo a štúdium v Humennom“
ona si obľúbila mňa. Keď sme sa v škole
učili písať ,,Z“, privrela som si nešťastnou
náhodu prostredník na pravej ruke do
dverí auta, ale aj napriek tomu som
napísala najkrajšie ,,Z“ z celej triedy.
Veľmi som na to bola hrdá. Ako utekal
čas, navštevovala som ďalšie ročníky
a stretávala mnohých nových a skvelých
učiteľov. Pani Kozmonová, Pšenková,
Romanová a mnohí ďalší, veľmi pekne
Vám ďakujem za všetko, čo ste pre
nás urobili a čo sme sa od Vás naučili!
Každý z mojich učiteľov a spolužiakov
vo mne zanechal pekné spomienky na
ZŠ Duchnovičovu.
S bratom Petrom Škovrankom.
Narodila som sa, vyrastala a dospievala
som v Humennom. Spomínam si, keď
sme bývali na Hrnčiarskej ulici, bolo to
neďaleko ZŠ Duchnovičova. Tak veľmi
som sa tešila do prvej triedy, že mama so
mnou musela už týždeň pred začiatkom
školského roka každé ráno chodiť ku
škole. Dala som si na plecia novú žltú
školskú tašku s červenými obrázkami, s čistými zošitmi, peračníkom,
farbičkami a vyrazila som do ulíc. Moje
nadšenie nepoľavilo, ani keď sa škola
začala. Moju prvú pani učiteľku – pani
Tovarňákovú som mala veľmi rada a aj
So spolužiakmi z Gymnázia arm. gen.
L. Svobodu. na brigáde.
ným dychom ich čítala. Vtedy ešte
nebol žiaden internet, ani pán ,,Google“. Všetko bolo v knihách.
● Po ukončení základnej školy ste
študovali na gymnáziu. Aké máte
spomienky na toto obdobie?
Na post primátora Mesta Humenné kandiduje aj Miroslava
Zajcevová, ktorú sme pri tejto
príležitosti požiadali, aby nám
o sebe prezradila niečo viac
a opísala nám, aký má vzťah
k rodnému mestu. V nasledujúcom rozhovore nám odhalila svoje spomienky na detstvo a školské
roky v Humennom.
● Detstvo, školské roky a dospievanie sú obdobia, ktoré človeka
najviac formujú. Ako si na ne
spomínate?
Škôlka na Lipovej ulici
Súrodenci s rodičmi Rudolfom
Škovrankom a Evou Škovrankovou.
● Ako ste trávili svoj voľný čas mimo
školy? Ako vás ovplyvnili rodičia?
Otec bol vždy aktívnym športovcom
a k láske k športu vychovával aj mňa
s bratom. Venovali sme sa volejbalu, basketbalu a navštevovala
som aj lyžiarsky klub, ktorý viedol
pán Červinka. S trénerom pánom
Remeňom sme chodili aj na rôzne
tábory, napr. na Bystrú, neďaleko Humenného. Tréningy sme mávali aj na
umelom snehu na Brestove a kondičku
sme si udržiavali aj behmi na Kalvárii.
Pekná štreka! Vždy bolo super a nikdy
sme sa nenudili!
S rodičmi sme chodili v lete na Vínne
jazero – vtedy tam chodilo celé Humenné, na Šíravu – bol tam stan
na stane, na prechádzky do lesa na
Porúbku, Hubkovú, lyžovať sa na
Brestov, Ruské, Danovú. Dokonca na
výstavbe lyžiarskeho vleku v Ruskom
si urobili rodičia detí z kurzu brigádu.
Medzi nimi bol aj môj otec, ktorý si
na tie časy občas rád zaspomína. Akí
boli nadšení! Vždy sa jednoducho dohodli, vyhrnuli si rukávy, vzali do rúk
krompáče a dali sa do toho. Mama
pracovala v Slovenskej knihe. Možno
preto odmala rada čítam a knihy si
stále kupujem. S netrpezlivosťou som
čakala na nové a nové vydania a jed-
Nastúpila som na Gymnázium arm.
gen. L. Svobodu. Bola to pre mňa
očakávaná zmena, noví priatelia, noví
učitelia, jednoducho sa začala ďalšia
kapitola môjho života. Boli to veľmi
rušné časy aj pre nášho triedneho –
pána Bilíka. Nie vždy to mal s nami
jednoduché. So spolužiakmi sme boli
dobrý kolektív. Dokazujú to aj naše
stretnutia po rokoch. To posledné po
25 rokov bolo teraz v lete.
Nikdy sme sa nenudili a vždy sme
sa vedeli nejako zabaviť. Sadenie
stromčekov, volejbal, basketbal, Tatry,
výlety, akadémie, nástenky, kvízy, olympiády, úteky i návraty. Nikto neriešil
mobil, tablet alebo Facebook. Bolo to
o osobných stretnutiach, o spoločnom
voľnom čase, pomoci, postavení sa proti
nespravodlivosti a viere v spravodlivosť.
To mi zostalo dodnes.
To, že sme sa poznali navzájom a všetko
sme riešili v reálnom živote a nie cez
virtuálny svet, zapríčinilo, že sme si boli
bližší a tie priateľstvá vydržali aj po
rokoch. Boli sme matematicko-fyzikálna trieda a hoci sa od nás očakávalo,
že sa väčšina vydá na techniku, máme
medzi sebou skvelých lekárov – napr.
Igor Kozák, Zlatka KužmíkováLučková, Biba Tulejová-Tuptová,
manažérov – Paľo Straňák, Rado
Myšička, Paľo Šompľak, Maťo Rejta a
ďalších, ale aj kňaza – Emila Ragana
a výborných pedagógov- Aďa Gramatová-Pavlenková, a iných. Všetko to
boli a stále sú skvelí ľudia, na ktorých
sa dá vždy obrátiť.
Strávili sme spolu skvelé časy. Živo si
pamätám veselé zemiakové brigády,
vždy hlučné hodiny nemčiny a zaujímavé hodiny literatúry. V lete fungovalo ,,Amfičko“ a diskotéka ,,Peklo“
bola vždy plná! Počas pekných letných večeraov sme na amfiteátri sledovali film Vesničko má středisková,
Slunce,seno, ..., Vítr v kapse, Kamarát
do deště a ďalšie skvelé filmy. Jednoducho to tu žilo! Prežila som skvelé časy
so skvelými ľudia! Po skončení gymnázia nasledovala Banská Štiavnica
a prípravka na zahraničné štúdium, ale
to je už iná kapitola môjho života.
–das–
VIII. B. ZŠ Duchnovičova v Humennom.
8/2014 INFO HUMENNÉ
7
Humenské prekážky ZŤP osobám
POMAHAJME SI
K napísaniu tohto príspevku ma iniciovala skutočnosť, ktorú som videl na vlastné oči pred Obvodným úradom v meste Humenné. Pravdepodobne za úradnými povinnosťami došiel na osobnom motorovom
vozidle človek ZŤP v sprievode ďalšej osoby. Nič by to nebolo, veď na
OÚ chodí pravidelne každý pracovný deň nejeden ZŤP človek. Na tom,
čo som videl, ma zaujala skutočnosť, s akými problémami vystupoval
z auta ZŤP občan, ktorý potreboval prestúpiť na invalidný vozík. Osoba, ktorá ho sprevádzala nemohla otvoriť dvere a to už vôbec nemohla
vybrať z vozidla invalidný vozík. Pozastavil som sa nad tým, kde je
problém?
Začal som pátrať, začal som sa vypytovať
prostredníctvom telefonátov, emailov
a iných možných spôsobov a dopracoval som sa k zaujímavým záverom,
o ktorých by som chcel informovať tak
širokú motoristickú verejnosť ako aj
pracovníkov technických služieb, ktorí
podľa mojich informácií zabezpečujú
osadzovanie dopravných značiek ako aj
vodorovné značenie parkovacieho miesta pre občanov ZŤP. V prípade, že sa
mýlim, tak sa vopred TS mesta Humenné
ospravedlňujem.
Zistil som, že o označovaní parkovacieho miesta pre osoby ZŤP ako aj o rozmeroch takého parkoviska pojednáva
štátna norma STN 73 6056, teda pôvodná československá norma ČSN 73 6056,
v ktorej sa okrem iného hovorí, citujem:
„Státie pre vozidlá držiteľov ZŤP má mať
šírku tri a pol metra. Užšie môže byť navrhnuté len v prípade, že vedľa neho je
voľná plocha, napríklad chodník s minimálnou šírkou jeden a pol metra.“ Koniec citátu. Parkovacie miesto pre MV
osoby ZŤP musí byť označené zvislou
dopravnou značkou ako aj vodorovným
dopravným značením. Dĺžka parkovacieho miesta pre ZŤP sa podľa normy pohybuje od štyri a pol metra do päť celých, tri
desatiny metra. Pri individuálnom státí
musí byť dopravná značka IP 16 s dodatkovou tabuľkou s evidenčným číslom
MV osadená minimálne dva a pol metra
nad úrovňou vozovky.
Ďalšou dôležitou povinnosťou ostatných zdravých vodičov je skutočnosť, že
ak parkujú vedľa miesta vyhradeného
pre vozidlo osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím, musia nechať voľný priestor
minimálne meter dvadsať centimetrov.
Myslí na to zákon č.8/2009, v paragrafe
23, odsek 3 a to už nehovorím o tom, že
parkovanie na miestach vyhradených
ZŤP mnohými zdravými, no pohodlnými vodičmi sa nielen v Humennom, ale
aj v iných mestách Slovenska stalo národným športom.
Na základe hore uvedených skutočností
apelujem na magistrát mesta Humenné, aby dôsledne skontroloval značenie
parkovacích miest pre vodičov ZŤP
(aj pred okresným súdom). Apelujem
na príslušníkov mestskej polície, aby
dôsledne kontrolovali dodržiavanie predpisov o parkovaní na vyhradených miestach aj v iných častiach mesta Humenné
a nielen pri novej poliklinike a pošte pri
TESCU a zároveň kontrolovali parkovanie MV na chodníkoch, kde na chodníku je jednoznačný zákaz státia a ak áno
tak len za určitých prísnych podmienok,
ako aj státie na uliciach s jednosmernou
premávkou. Pohodlní vodiči si pravdepodobne neuvedomujú, že chodník slúži
výhradne chodcom a nie na parkovanie
ich „miláčikov“. Nie som za to, aby sa
v každom prípade len pokutovalo, ale
konečne treba začať s nápravou a výchovou neslušných a pohodlných vodičov.
V prípade, že nepomôže dobré slovo tak
potom pristúpiť aj k peňažným pokutám,
pomôže to naplňovať mestskú kasu.
Aj napriek tomu, čo som popísal v predchádzajúcich riadkoch som si vedomý
toho, že Humenné zápasí s veľkým nedostatkom parkovacích miest. Ja si
dovolím tvrdiť, že v meste Humenné
by mohlo byť ešte viac parkovacích
miest, len je potrebné pristúpiť k ich efektívnemu využívaniu. Konkrétne na Sidl.
III., tak ako už bola aj podpisovaná petícia, bolo by dobre zjednosmerniť ulice,
vyznačiť parkovacie miesta vodorovným
značením a ich očíslovaním.
Veľmi často s vodičmi diskutujem na
tému nedostatku parkovacích miest
a to zvlášť v zime, kedy sa ich počet ešte
znižuje, tak podstatná väčšina majiteľov
MV, ktorí nevlastnia garáže sú ochotní aj zaplatiť určitý ročný poplatok za
parkovacie miesto, len aby mali istotu,
že po príchode domov budú mať kde
zaparkovať a to aj vtedy, keď si parkovacie miesto očistia od snehu, tak to miesto
budú mať pre svojho „tátoša“. Adresnosť
parkovacích miest zvlášť v zime, uľahčí
aj odpratávanie TS snehu z cesty a chodníkov ako aj ich čistenie a zvýši sa aj
bezpečnosť chodcov.
Nemej závažným problémom ako sú
parkoviska pre ZŤP, sú aj bezbariérové
chodníky
a prechody pre chodcov. Niekto môže
povedať, že už sa s tým nedá nič robiť,
súhlasím s tým, ale len čiastočne, je treba
budovať nové prechody s prihliadnutím
aj na občanov vozičkárov.
Vzorovým príkladom, ako to nemá byť,
je vchod do Mestského kúpeľného domu
Humenné RehaCentrum, kde vchod z
verejného chodníka ako aj spätný návrat
na chodník pripomína v menšom vy-
Vchod do Mestského kúpeľného domu Humenné RehaCentrum.
daní „zákop“, viď priloženú fotografiu.
Aj šírka vstupnej brány je na posúdenie, čo sa týka šírky ako aj bezpečnosti.
Čo na to vedenie RehaCentra? Trefnú
poznámku na adresu pracovníkov magistrátu mala staršia pani na vozíčku, ktorej
s premiestňovaním pomáhal mladý muž:
,,Ja by som posadila na invalidné vozíky
vedenie mesta a poslancov a nech na
vozíčkoch absolvujú cestu zo sídl. 3, alebo sídl. 2 a na polikliniku.“
Ďalšou akciou, ktorou sa pochválil magi.
strát mesta Humenné (Viď noviny Pod
Vihorlatom číslo 34 zo dňa 19.8.2013)
bola kompletná rekonštrukcia chodníka
na Sidl.3 vedúceho k budove okresného
súdu. Aby sa zabránilo vjazdu motorových vozidiel na chodník, tak z jednej
strany sa osadili – zabetónovali betónové
palisády. Všetko by bolo v poriadku, keby sa
aj v tomto prípade myslelo na vozičkárov
a mamičky s kočíkmi pre dvojičky (Je
pravdou, že tých sa v Humennom rodí
málo). Podľa mnou získaných informácií
prechod pre „vozičkára“ by mal mať šírku
minimálne 90 cm.
Ďalšou atrakciou na tomto mieste bolo
riešenie vjazdu a parkovanie autobusu
ZVaJS pred budovou okresného súdu.
Najprv sa zlikvidoval pas kríkov, potom
sa zabetónoval a vyasfaltoval priestor,
kde boli vytrhané kríky, osadila sa
dopravná značka „zákaz vjazdu“, aby sa
neskôr odstránila. Tento postup prác
tiež svedčí o nedôslednej príprave akcie,
ale konečne niekto prišiel s nápadom,
že stačí vyznačiť parkovisko pre autobus
vodorovným značením, ktoré bude doplnené dopravnou značkou s doplnkovou
tabuľkou zakazujúcou parkovanie MV
len v stredu v určitom čase. Boli zosobnené finančné náklady vynaložené na
nepremyslené práce?
Na záver sa natíska otázka: Realizujú sa
mnou popísané akcie v meste Humenné
podľa platných noriem? Osoba, ktorá
pripravuje akciu, oboznámi sa s problémom na tvári miesta, alebo projekt sa
robí od stola? Študujú zodpovední pracovníci za projekty platnú legislatívu,
alebo projekty sa spracovávajú živelne?
-mun-
8
8/2014 INFO HUMENNÉ
Občianske
združenie
SI aVyhliadková
jeho štatutár
Thermal
park
MorskéPOMÁHAME
oko
plavba
a pamiatky obce
Vinné
po Šírave
Šírava
Miroslava
Zajcevová
rod.
Škovranková
€
Účastnícky
poplatok:
2,–
2.9.
9.9.
16.9.
23.9.
30.9.
4.9.
pozýva všetkých
dôchodcov na11.9.
výlety:
8:30 Stretnutie na parkovisku
oproti Tatra Banke, pri
obchode LENY
(Laborecká ulica)
9:00 Odchod klimatizovaným
autobusom
10:00 Príchod do Thermal parku
Šírava
13:30 OBED
15:30 Odchod domov
17:00 Príchod do Humenného
utorok
utorok
Thermal
park Šírava
utorok
utorok
utorok
23. 9.
30. 9.
2,– €
7. 10.
9. 10.
14. 10.
Za krásami
16.
10. drevených
utorok
Účastnícky
poplatok:
štvrtok
2,– €
8:30 Stretnutie na parkovisku
oproti Tatra Banke, pri
obchode LENY
(Laborecká ulica)
9:00 Odchod klimatizovaným
autobusom
10:00 Návšteva Morského oka
a kaštielika
12:00 OBED
14:00 Pamiatky v obci Vinné
16:00 Odchod domov
18:00 Príchod do Humenného
Levoča a
Spišský hrad
štvrtok
Bardejov
Účastnícky
poplatok:
2,– €
Účastnícky
poplatok:
2,– €
Účastnícky
poplatok:
utorok
utorok
štvrtok
25. 9.
utorok
kostolíkov
štvrtok
8:30 Stretnutie na parkovisku
oproti Tatra Banke, pri
obchode LENY (Laborecká ulica)
9:00Odchod
štvrtok klimatizovaným autobusom
8:30
Stretnutie
na parkovisku
10:00
Príchod
do Thermal parku
oproti
Tatra Banke, pri
Šírava
obchode LENY
13:30(Laborecká
OBED ulica)
8:45
15:30
Odchod
domov
Odchod
klimatizovaným
autobusom
17:00
Príchod do Humenného
18.9.
štvrtok
Levoča a
Spišský hrad
8:30 Stretnutie na parkovisku
oproti Tatra Banke, pri
obchode LENY (Laborecká
ulica)
9:00Odchod klimatizovaným
8:30
autobusom
11:00
Prehliadka mesta Levoča
štvrtok
9:00
13:00 OBED
15:30 Návšteva Spišského hradu
17:00 Odchod
domov
11:00
Účastnícky
18:30 Príchod
13:00
poplatok:do Humenného
25.9.
2,– €
10:00 Návšteva kostolíka Ruský
Potok
11:00 Návšteva kostolíka Topoľa
12:00 OBED
14:00 Návšteva kostolíka Kalná
Roztoka
15:00 Odchod domov
16:00 Príchod do Humenného
Účastnícky
poplatok:
2,– €
Stretnutie na parkovisku opro
ti Tatra Banke, pri obchode
LENY (Laborecká ulica)
Odchod klimatizovaným auto
busom
Prehliadka mesta Levoča
OBED
15:30 Návšteva Spišského hradu
17:00 Odchod domov
18:30 Príchod do Humenného
8:30 Stretnutie na parkovisku
oproti Tatra Banke, pri
obchode LENY
(Laborecká ulica)
9:00 Odchod klimatizovaným
autobusom
10:00 Kúpanie v Thermal Parku
12:30 OBED
14:30 Vyhliadková plavba po
Šírave
15:45 Odchod domov
17:00 Príchod do Humenného
2. 10.
8:30 Stretnutie na parkovisku
oproti Tatra Banke, pri
obchode LENY (Laborecká
ulica)
9:00Odchod klimatizovaným
autobusom
10:30 Prehliadka mesta
Bardejov
12:30 OBED
14:00 Prehliadka mesta
Bardejov
16:00 Odchod domov
17:30 Príchod do Humenného
Návšteva kúpeľného
mesta Bardejov
2.10.
štvrtok
Účastnícky
poplatok:
2,– €
8:30 Stretnutie na parkovisku oproti Tatra Banke, pri obchode
LENY (Laborecká ulica)
9:00 Odchod klimatizovaným autobusom
10:30 Prehliadka mesta Bardejov
12:30 OBED
14:00 Prehliadka mesta Bardejov
16:00 Odchod domov
17:30 Príchod do Humenného
Účastnícky
poplatok:
2,– €
Počas celého výletu sa neuskutoční žiadna predvádzacia akcia!
Meno. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
Priezvisko. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
Vek . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
Adresa. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
PSČ . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
Telefonický kontakt . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
v Humennom dňa: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
Podpis. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
Nahlasovanie prihlášok:
pon. - pia. od 900 do 1700
telefonicky: 0948 60 00 87
e- mailom: [email protected]
osobne: OZ POMÁHAME SI, Nám. slobody 12,
Humenné (v budove CityBurger, 2. poschodie)
štvrtok
Označte termín výletu:
❏ 23.
2014(utorok)
(utorok)
. Thermal
Park Šírava
2.9.9.
2014
Thermal
Park Šírava
4.9.9.
2014
(štvrtok)
MorskéLevoča
oko a pamiatky
obcehrad
Vinné
❏ 25.
2014
(štvrtok)
a Spišský
9.9. 2014 (utorok) Thermal Park Šírava
❏ 30.
9. 2014 (utorok) Thermal Park Šírava
11.9. 2014 (štvrtok) Vyhliadková plavba po Šírave
❏ 16.9.
2. 10.
2014
(štvrtok)
Bardejov
2014
(utorok)
Thermal
Park Šírava
❏ 18.9.
7. 10.
2014
(utorok)
Thermal
Parkkostolíkov
Šírava
2014
(štvrtok)
Za krásami
drevených
2014
(utorok)
Thermal
Park Šírava
❏ 23.9.
9. 10.
2014
(štvrtok)
Thermal
Park Šírava
25.9. 2014 (štvrtok) Levoča a Spišský hrad
❏ 14.
10. 2014 (utorok) Thermal Park Šírava
30.9. 2014 (utorok) Thermal Park Šírava
❏ 16.
2014
(štvrtok)
Park Šírava
2.10.10.
2014
(štvrtok)
KúpeľnéThermal
mesto Bardejov
zaplatiť účastnícky poplatok. Som si vedomý/á, že v prípade zrušenia mojej
účasti na zájazde mi OZ nie je povinné zaplatený účastnícky poplatok vrátiť.
8/2014 INFO HUMENNÉ
9
Kultúra v Humennom
hod., výstavná sieň Domu kultúry v
Humennom. Beseda s Marcelou Molnárovou, autorkou knihy Hamko
Mňamko.
DINOPARK
Piatok – Nedeľa, 19. september - 21.
september 2014. V piatok o 16.00 h. Slávnostné otvorenie Dinoparku
Miesto: Námestie pred Domom kultúry
Nonstop premietanie 15 - minútového filmu Príbeh mláďaťa vo formáte 3D. Počas
víkendu bude v Dome kultúry sprístupnené ZOO - živé zvieratá v teráriách a na
námestí pred Domom kultúry uvidíte expozíciu 3 modelov dinosaurov.
HLASY 2
Streda, 15. október 2014 o 19:00 hod.,
Estrádna sála Domu kultúry v Humennom. Beznádejné vypredané sály, vyše 35
000 divákov, viac ako 16 000 predaných
albumov, ocenenie Krištáľové krídlo, Album roka podľa ZAI, ale najmä ohlasy
fanúšikov presvedčili Richarda Müllera a
Fragile projekt HLASY zopakovať.
Nenechajte si ujsť jedinečné spojenie a
nezabudnuteľný hudobný zážitok. Richard Müller a vokálna skupina Fragile
na jeseň predstavia divákom nový program!
Vstupenky v predpredaji v Mestskom
kultúrnom stredisku v Humennom.
cena vstupenky (1. až 11. rad): 26,90 €
cena vstupenky (12. až 17. rad): 24.90 €
Štvorica protagonistov Marta Sládečková,
Zuzana Tlučková, Pavol Topoľský a Ivan
Vojtek pod režisérskou taktovkou Petra Mikulíka ponúkla divákom komédiu
plnú vtipných, ale aj tragických okamihov. Dva manželské páry Marka a Vicky,
Judith a Erica spojí dohromady náhodné
pozvanie na večeru. Počas stretnutia sa
divákovi odhalí minulé obdobie oboch
párov, keď v opačnom garde partnerov prežili vzájomný vzťah, respektíve
sexuálne vzplanutie. Postupným odkrývaním detailov sa rozpúta slovná
prestrelka, hádky, ktoré vyvrcholia fyzickým zápasom oboch partnerov. A ako sa
to skončí?
vstupné: 14 €
–eLLa–
SENZI PÁRTY
Nedeľa, 28. september 2014 o 17.00
hod., estrádna sála MsKS v Humennom.
Posedenie pri kávičke a zákusku. Do tan- OPAČNÉ POHLAVIE
ca Vám bude spievať Marcela Molnárová. streda, 22. október 2014 o 19:00 hod.,
Vstupné : 8 €
divadelná sála Domu kultúry v Humennom.
HAMKO MŇAMKO
Pondelok, 29. september 2014 o 10:00 Divadlo L+S
Už zvoní školský zvonec,
prázdninám bol koniec
OZ Ženy a tradície má slovo
,,tradícia“ aj vo svojom názve
a tak niet divu, že podstatnú
časť ich činnosti zaberá práve
snaha o zachovanie tradícií
našich starých mám pre naše
deti a vnúčatá, ale aj naopak,
zo súčasných aktivít pre naše
deti a vnúčatá sa snažia urobiť
tradíciu.
Podujatie ,,Hurá do školy“ je tiež
jednou z takých aktivít. Pred rokom
s názvom ,,Hurá na prázdniny“ sa
ním rozlúčili so školským rokom
a privítali prázdniny. Tento krát to
v posledný prázdninový deň (1. septembra) bola rozlúčka s prázdninami a symbolické privítanie nového
školského roka.
Na ihrisku ZŠ Laboreckej bolo po
dvoch mesiacoch prázdnin znova
počuť detský džavot, smiech a vidieť
iskričky v detských očiach pri skúšaní
všakovakých športových i zábavných
disciplín, keď si vyberali motív,
ktorým dospeláčky ozdobili ich tváre,
či keď do areálu prišiel p. Barančík so
svojimi koníkmi. K tomu kofola na
osvieženie zadarmo, sladkosť pod
zub a ako bonus bohatá tombola. Kto
mal odvahu, predviedol pred asi dvomi stovkami prítomných pesničku, či
básničku. Samozrejme bol odmenený
búrlivým potleskom.
Prázdniny sa skončili,
už je to definitívne a i
keď niektorí už dnes aj
zabudli, že vôbec boli,
pretože škola sa už začala
a sladké ničnerobenie
vystriedali každodenné
povinnosti, v ten deň
mali spomienky ešte
celkom čerstvé.
Dianka (8 rokov): ,,Boli
Pre menšie i väčšie deti boli pripravené zábavné aktivity.
to super prázdniny. Bola
som s našimi pri mori, potom pri
bolo zaregistrované 31. augusta 2012.
babke na dedine, trochu doma. Škoda,
Jeho cieľom je podporovať obnože je koniec, ale už sa teším na ďalšie
venie a propagáciu ľudových tradícií
prázdniny, čo budú niekedy onedlho.
a remesiel, ale stanovy sú postavené
Jesenné?“
širšie, aby mohli organizovať aj
Klaudia (14 rokov): ,,V tomto roku
rôzne iné aktivity v oblasti ochrany
nám dovolenka nevyšla. Naši pracujú
zdravia, prírody, kultúry, edukácie
v zahraničí, akosi sa nevedeli zladiť,
a iné. OZ predsedá Mária Javorská.
ale ani doma to nebolo celkom zlé.
Ženy sú veľmi aktívne, kreatívne,
Hlavne, že nebolo treba chodiť do
zodpovedné. Každá aktivita má svoškoly, ale od zajtra to už bude horšie.
jich garantov, ktorými sú určené
Idem do deviatky, to bude asi fuška.“
členky OZ a k nim sa pripájajú
Tomáš (6 rokov): ,,Konečne idem
dobrovoľníčky, ktorým sú jednotlivé
do školy aj ja. Moji dvaja bratia tam
témy blízke. Často krát prispievajú
tiež chodia. Už nie som malý, už buna akcie aj sponzorsky, z vlastného,
dem školák. Nebojím sa ničoho. Čítať
ale toto nikto nerieši. Pomáhajú si,
aj písať už viem. Možno sa budem aj
ako vedia a preto, že chcú. Dvere
nudiť.“
združenia sú otvorené pre každú
Tobias (5 rokov): ,,Ja som ešte škôlkar.
dámu či slečnu, ktorej je blízke motto
Chodil som do škôlky aj cez prázdniny.
týchto žien: ,,Aby sme nikdy neprestali
Idem aj zajtra.“
voňať človečinou, dnes tak vzácnou.“
Občianske združenie Ženy a tradície
–eLLa–
Kam na
obed?
De Gusta (reštaurácia Vo dvore)
Dnes sme sa rozhodli okúsiť
chuť a vôňu obedového menu
v reštaurácií, ktorá je jednou z tých nenápadnejších
reštauračných zariadení v našom
meste, nakoľko jej propagácia
nie je až taká výrazná. Reč je o
reštaurácií Vo dvore, známou aj
ako De Gusta. Je to však útulná
reštaurácia, ktorá sa na nič iné
nehrá. Jej interiér je jednoduchý
a čistý, stoly sú prestreté obrusmi, ktoré spríjemňujú malebné
prostredie. Obsluha je tu šikovná
a naozaj starostlivo sa stará o svojich zákazníkov. Teda minimálne
v našom prípade to platilo. Dojedený tanier rizota bol za pár
sekúnd fuč. Reštaurácia funguje
5 rokov.
Na otázku, čím je táto reštaurácia
výnimočná odpovedal personál
svorne: „Máme všetko domáce.
Domáce pirohy, domáce halušky,
placky, všetko robíme domáce,
my nerobíme žiadne polotovary. Dokonca aj hranolky robia kuchárky samy.“ Zo širokej
ponuky obedového menu sme
si vybrali rizoto. Nečakali sme
dlho. Dostali sme ho pekne
naporciované, no bolo ho treba
ešte dochutiť. Zarazilo nás to,
že dochucovacie korenie sme na
našom stole nenašli, no našťastie
sme si ho zobrali z iného stola.
K rizotu sme dostali aj zeleninku
v podobe troch kúskov uhoriek.
Nie, žiaden zeleninový šalát sa
k jedlu nepodával. Čo sa ceny
týka, je to vzhľadom k umiestneniu reštaurácie zlatá stredná
cesta.
Našu návštevu sme zavŕšili opäť
na toaletách. Prekvapili nás čisté
a útulné toalety so všetkými hygienickými štandardmi, no ak je
práve na obede v tejto prevádzke
viacero ľudí, kapacitne sú tieto
toalety malé, ale o to útulnejšie
a čistejšie. Určite sa príďte najesť
do tejto skromnej reštaurácie,
kde nenájdete polotovary ale
domácu stravu.
–lapObsluha: *****
Jedlo: ****
Cena: *****
Toalety: *****
10
RECEPTY
Prinášame vám tradičné recepty z Humenného
a z celého nášho regiónu. Vyskúšajte pripraviť
recepty našich starým mám.
Prajeme vám dobrú chuť!
8/2014 INFO HUMENNÉ
Krížovky s úsmevom
Krížovky s úsmevom
Po Štefanskej zábave budí mama syna:
- Vstávaj do kostola!
- Mama, ja nejdem!
- Hovorím ti, vstávaj!
- Joj, mamo, mne sa nechce,... kamaráti nejdú
a ja musím?
(Dokon enie tvorí tajni ku krížovky.)
Pomôcky:
kata, lumityp, kidus,
em,sebum
hovoríš
nosom
(expr.)
nerastná
zložka
fosfátov
citoslovce
odporu
zatína
tla ová
agentúra
Kene
druh
nerastu
zamieša,
primieša
trestaj
bitkou
zaplavujem
zazri,
zbadaj
kríženec
šeliem
vždyzelený krík
robíme
masáž
3. as
tajni ky
sádzací
stroj
sultánsky
palác
zna ka
pre nit
usádza sa
tuhé
palivo
zvýšený
tón E
týkajúca
sa supov
okrasné
erešne
štekot
Pomôcky:
pe iem
apatit,
na povrchu
serail,
KNA, Eol
pri apnú,
prirazia
stredný
úto ník
skuto né
prostredie
sústredená na istú
vec,
uprená
Suroviny: 350 g bravčové stehno, 2 PL
maslo, 2 PL olej, múka na obaľovanie,
1 strúčik cesnak, 1 zväzok petržlenová
vňať, 300 g dubáky, 1 ks citrón, soľ, biele
korenie, vývar
Postup: Hríby nakrájajte a mäso naklepte. Na panvici zohrejte polovičku
masla s olejom, pridajte mäso obalené
v múke, soľ, biele korenie a opražte.
V ďalšom hrnci uduste hríby so zvyškom
masla a oleja s cesnakom. Pridajte soľ
a ku koncu petržlenovú vňať. Podľa
potreby pridajte k mäsu hovädzí vývar.
Mäso podávajte pokryté hríbmi.
2. as
tajni ky
boj. trofej
Indiánov
rod
stromov
továre
(hovor.)
Bravčové s hubami
zna ka
pre abtesla
pokrýva
sa rosou
trojitá
(zastar.)
rímske
íslo 1505
kožný
maz, loj
eské
mužské
meno
štvor ek
(typ.)
plytšia
nádoba
mužské
meno
zajem si
(zried.)
oxid
platnatý
starogrécky
boh vetrov
zna ka
pre kilojoule
úderom
prerazme
otravné
látky
1. as
tajni ky
Domáce pletenky
Suroviny: 250 ml vlažné mlieko, 50 g rozpustené maslo, 1 ks vajce, 1/2 ČL cukor,
1 ČL soli, 450 g hladká múka, 1 balíček
sušeného droždia určeného na pol kila
múky, trochu oleja na pomastenie
Postup: Z uvedených surovín si pripravíme kysnuté cesto, rozdelíme na 12
rovnakých častí, z ktorých vytvoríme
postupne pletenky. Každú pletenku
preložíme na plech vystlaný papierom,
potrieme olejom a necháme nakysnúť,
kým zdvojnásobí svoj objem, následne
ich potrieme mliekom. Pečieme pri
teplote 200 stupňov Celzia približne
15 minút, hotové pečivo necháme
vychladnúť na mriežke, môžeme prikryť
utierkou.
malé
množstvo
www.scalpermedia.sk
www.scalpermedia.sk
Emanuela
(dom.)
www.facebook.com/krizovkysusmevom
PRIPOJTE SA K NÁM!
Pomôžte tvoriť naše noviny INFO HUMENNÉ. Píšeme o vás a pre vás, a preto sa neváhajte zapojiť
a poslať nám zaujímavé podnety a tipy na články. Naším spoločným cieľom je reprezentovať
mesto, podporovať dobré veci, upozorňovať na nepríjemné záležitosti a riešiť problémy.
Staňte sa súčasťou komunity, ktorej nie je ľahostajná situácia v Humennom. Urobme z nášho
mesta príťažlivé a príjemné miesto pre život nielen pre nás, ale aj pre budúce generácie. Vaše
tipy, návrhy alebo akékoľvek otázky posielajte na emailovú adresu [email protected]
Ďakujeme všetkým, ktorí pomáhajú tvoriť naše noviny či už príspevkami alebo námetmi
na články. V prípade, ak nás chcete podporiť aj finančne, svoje príspevky posielajte na číslo
účtu 1258889008/1111 v Uni Credit Bank. Aj vďaka vašej pomoci sa môžeme stále zlepšovať
a napredovať.
Vydavateľ: Občianske združenie POMÁHAME SI, Námestie Slobody 12, 066 01 Humenné, IČO: 42381401,
mail: [email protected], www.infohumenne.eu, evidenčné číslo: EV 5002/14, ISSN: 1339-7214
Redakcia si vyhradzuje právo krátiť a upravovať príspevky. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich
vydavateľ. Nevyžiadané rukopisy nevraciame.
8/2014 INFO HUMENNÉ
Rómovia v Humennom
11
Poobedie strávené v rómskej osade Podskalka
Rómska osada Podskalka je
súčasťou Humenného už viac ako
120 rokov. Väčšina Humenčanov
však za tie roky mala možnosť
spoznať len jej nepatrnú časť,
konkrétne hlavnú cestu smerujúcu do priľahlých dedín. Redakcia InfoHumenné sa teda rozhodla do tejto rómskej osady zavítať
a naše zážitky z jej uličiek vám
priniesť.
Pri sčítaní obyvateľstva v roku 2011 sa
k rómskej národnosti prihlásilo 105
738 osôb. Podľa iných demografických odhadov však v súčasnosti
žije na Slovensku zhruba 400 tisíc
občanov rómskej národnosti. Napriek
tomu, že Rómovia sú už pár desiatok
rokov druhou najpočetnejšou etnickou skupinou, ktorá hovorí svojim
osobitným jazykom, až donedávna
im nebol prisudzovaný status národnostnej menšiny.
Vo všeobecnosti sú Rómovia posudzovaní ako najproblémovejšia
menšina a z toho dôvodu sú aj
najostrejšie sledovanou minoritou na Slovensku, či už z hľadiska
spoločenského alebo politického.
Príslušníci rómskej menšiny zväčša
žijú v sociálne a sídelne oddelených
komunitách. Výnimkou nie je ani humenská osada Podskalka, kde podľa
odhadov žije až 1200 ľudí.
Zaujímavosťou,
ktorá
môže
potvrdzovať dlhoročnú tradíciu Rómov v našom meste, sú tri oficiálne
nárečové varianty rómskeho jazyka
na území Slovenska - slovenský,
maďarský a olaský. Slovenský variant sa ďalej člení na tri regionálne
podskupinyzápadoslovenský,
stredoslovenský a najrozšírenejší,
ktorým hovorí 80-85% Rómov na
Slovensku - východoslovenský. Ten
býva označovaný ako tzv. humenské
nárečie. Keďže z hľadiska absolútneho počtu Rómov okres Humenné nefiguruje ani v prvej desiatke
(Košice a okolie, Rimavská sobota,
Spišská Nová Ves, ...), je možné toto
označenie rómskeho jazyka čiastočne
pripísať na vrub práve skutočnosti, že
Rómske deti redaktorov zdvorilo zdravili.
Slušné a čisté zariadenie domácnosti.
Obyvatelia rómskej osady Podskalka.
Rómovia sa v našom meste usídlili už
pred desiatkami rokov.
Osada Podskalka vznikla s najväčšou
pravdepodobnosťou už v roku 1890.
Skutočnosť, že táto osada nie je práve
najmladšia, potvrdzuje aj video-dokument vtedajšej Československej
televízie, ktorý bol nakrútený v roku
1958.
Spolužitie Rómov a Nerómov v
Humennom sa tak, ako aj v iných
častiach Slovenska odrazilo, v názvoch, ktorými sa príslušníci týchto
skupín navzájom označovali. Nerómovia nazývali Rómov etnonymom
Cigán, Rómovia používali pre Nerómov označenie Gadžo. V pôvodnom
význame slovo gadžo znamenalo
sedliak. Určitý odstup od nás obyvatelia Podskalky preukázali aj počas
našej návštevy, čo sa prejavilo napríklad v podaní ruky - podávali nám
zaťatú päsť.
Naša prítomnosť na Podskalke sa
však stretla s pozitívnou odozvou, vo
všeobecnosti sme boli vítaní zdvorilo,
deti sa nám úctivo zdravili. Je nutné
povedať, že Podskalka to nie sú len neprispôsobiví občania a neplatiči, sú to
najmä bežné rodiny, žijúce v menších
či väčších rodinných domčekoch či
bytoch. Prežívajú podobné starosti
a radosti ako my ostatní. Ten, kto
pracuje, si môže dovoliť žiť na pomerne slušnej úrovni, kto prácu nemá, o
túto vymoženosť prichádza, ako sme
sa mali možnosť presvedčiť. Od jednomiestnej chatrče, cez byty, skromné
domčeky, až po nádherne zariadený
rodinný dom a luxusné terénne auto
pred vchodom - to všetko je súčasťou
koloritu tejto osady.
Rómovia tu disponujú piatimi obchodmi s potravinami, troma
krčmami, cintorínom zlegalizovaným
po sto rokoch, základnou a materskou
školou a tiež futbalovým ihriskom,
na ktorom v čase našej návštevy mesto stavalo ochranné zábradlie (žeby
z dôvodu blížiacich sa komunálnych
volieb?). Ihrisko by však potrebovalo
rozsiahlejšie rekonštrukcie, počnúc
zarovnaním a končiac renováciou
šatní. „Chceli sme tam zaviesť vodu
na sprchy, ale nepovolili nám to,“ tvrdia miestni. Na svoj futbalový tím TJ
Roma Podskalka Humenné, ktorý je
v súčasnosti na prvom mieste v III.
triede Oblastného futbalového zväzu
v Humennom, sú obyvatelia Podskalky veľmi pyšní.
Počas návštevy sme si všimli aj
skupinu aktivistov z občianskeho
združenia Róm Podskalky, ktoré je
známe svojou adaptáciou na skladbu
Pharella Williamsa - Happy. Ich videoklip si na serveri Youtube v čase
prípravy tohto článku pozrelo takmer 27 tisíc ľudí. Toto občianske
združenie si dalo za úlohu rozvíjať
všeobecnú rómsku kultúru. Je chvályhodné, že sa na Podskalke presadili
aj takéto aktivity.
Nahliadnutie do bočných uličiek na
Podskalke sme zakončili návštevou u
rómskeho pastora Igora Maľara. Pán
Maľar je pastorom Apoštolskej cirkvi
na Slovensku, ktorá je od roku 1977
štátom uznanou cirkvou a dnes sa
k nej hlási takmer 6000 ľudí. Pastor
Maľar nám umožnil okrem iného aj
nahliadnuť do nákresov na plánovanú
stavbu, kde by sa podľa jeho predstáv mali organizovať bohoslužby
a iné akcie súvisiace s Apoštolskou
cirkvou. „Chcel som plány ukázať
pani primátorke, ale neprijala ma,“
hovorí pastor. Naďalej tak tieto plány
ostávajú na papieri a ich realizácia je hudbou budúcnosti. Zarazila
nás tiež skutočnosť, že časť osadníkov je pravidelne zvážaná autobusom do Michaloviec a to na popud
konkurenčného pastora z rovnakých
radov. Ostáva záhadou, či tento pastor koná za účelom vlastného obohatenia, alebo sa len ešte nedozvedel
o pôsobení pána Maľara.
Počas
tejto
niekoľkohodinovej
návštevy, sme neboli fyzicky inzultovaní, nik nám nenadával, neopľul
nás, neboli sme kameňovaní ani palicovaní, pneumatiky a sklá na aute
ostali v neporušenom stave a my sme
z Podskalky odchádzali s príjemnými pocitmi. Spolunažívanie osadníkov je prakticky identické ako na
ktorejkoľvek inej ulici v Humennom.
Chudobnejší závidí bohatšiemu,
bohatší závidí bohatému, no
v konečnom dôsledku si navzájom
pomáhajú a podporujú sa.
Majoritná spoločnosť, teda my,
gadžovia, sa voči nim správa
xenofóbne až rasisticky. Východiskom
môže byť len vytváranie priestoru
pre nekonfliktné riešenie problémov
spolunažívania Rómov a Nerómov
a to pri maximálne možnej miere
zachovania rómskej identity. O to sa
však musia usilovať všetky zainteresované zložky a jednotlivci zo strany
majority aj minority. Obidve strany
sa musia snažiť o zlepšenie rešpektu
jedného k druhému a o zlepšenie vzájomných vzťahov. V prvom rade však
musí pominúť smutná skutočnosť,
ktorá Podskalku vníma len ako 720
(podľa Štatistického úradu však až
812) potenciálnych hlasov.
–vnc–
Osada Podskalka.
12
8/2014 INFO HUMENNÉ
Skvelý potenciál prezentovali
mladučkí volejbaloví zverenci
Mariána Feduša
Strieborný pohár volejbalového turnaja kadetov - šestnásteho ročníka
Memoriálu Jozefa Váradyho, zostal doma. Kvarteto obvyklých účastníkov
mladých volejbalistov regiónu, ktorých prednosti na palubovke Mestskej
športovej haly v Humennom neboli pre jednotlivých súperov neznáme
zohralo vcelku pútavé duely v rámci predsezónnej prípravy.
Jozef „Oťo“ Várady
Podujatie, volejbalovej mládeži známe,
sa organizuje každoročne na počesť zosnulého volejbalistu – Jozefa Váradyho,
ktorý bol volejbalovej rodine zapísaný
aj pod menom „Oťo“. Už šestnástykrát
si volejbalová mládež uctila pamiatku
človeka, ktorý svoj život zasvätil športu
pod vysokou sieťou a výchove mládeže.
Z lavičky sledovala nasadenie mladých
volejbalistov na palubovke aj manželka
zosnulého volejbalistu, keď pred súťažou
si zástupcovia klubu i rodiny uctili jeho
pamiatku aj pri hrobe Jozefa „Oťa“
Váradyho.
Práca s mládežou je dôležitá
Skôr narodení si „Oťa“ si pamätajú či už
vo funkcii výchovno-vzdelávacieho pracovníka na SOU chemickom v Humennom, alebo ako dlhoročného trénera nielen mladých volejbalistov, ale aj družstva
mužov a žien, ktoré sa plavili vodami vtedy 1. SNL. Jožko Várady vychoval takých
volejbalistov zvučných mien, spomeňme
napríklad Š. Zbur, Vagner, Murín, P.
Barňák... Ak by sme načreli do histórie
memoriálu, prvé ročníky memoriálu sa
hrali vonku na antuke, pričom sme mali aj
dievčenské družstvá na turnaji. Organizátori tento memoriál robia určite aj za istým
Privreté oči družstva kadetov Mariána Feduša VK Chemes Humenné, pre
nich tak typické pri pózovaní pre fotografov.
Chemes Humenné 1:2 (-19, -13, 13),
účelom. Možno že si mladá generácia uvePrešov – Svidník 2:1 (21, -19, 13), Vranov
domí, aká dôležitá a zodpovedná je práca s
– Svidník 0:3 (-23, -16, -6), Prešov mládežou, ich príprava, či už pedagogická
Chemes Humenné 1:2 (-23, -14, 12),
alebo v rámci športového nasadenia.
Prešov – Vranov 2:1 (19, -24, 13), Chemes
CHEMES HUMENNÉ: V. Metyľ, M.
Humenné – Svidník 1:2 (23, -24, -14).
Oleárnik, E. Brilla, K. Zgibor, L. Smolej,
PORADIE: 1. Slávia Svidník, 2. Chemes
A. Bališin, M. Rusnák, O. Dacej, V. Kríž, S.
Humenné, 3. Prešov, 4. MŠK Vranov nad
Rada, A. Virostek, J. Janko, D. Harvilík (L).
Topľou (o 2. a 3. mieste rozhodol pomer
Tréner M. Feduš.
lôpt, keďže Humenné i Prešov získali
VÝSLEDKY (Zápasy sa hrali na tri sety,
rovnaký počet bodov).
posledný bol tajbrejkový): Vranov –
-KJM-
Pod deravými košmi humenského
streetballu, aj ponad, to lietalo
Amatéri, aj skúsení ligoví hráči podporujú v Humennom myšlienku basketbalového nadšenca Dávida Kulika stretnúť sa vo vzájomných bojoch pod basketbalovým
košom na betóne. Tradíciou sa pomaly, ale isto stáva, že posledná augustová sobota
sa v Humennom spája so streetballom. Zmenu sme registrovali snáď iba v mieste
organizovania turnaja (doteraz to bol betón školského ihriska ZŠ J. Švermu), keď sa
súťažiaci a priaznivci basketbalu pod jedným košom sa presunuli do priestorov basketbalového ihriska ZŠ Pugačevova.
Čaro deravých košov
Previerka pred ligovou súťažou, zocelenie kolektívu, zdokonaľovanie sa v
technike... alebo výlučne predviesť sa
pod deravým košom s basketbalkou
v rukách s rýchlosťou a flexibilitou v
nohách, pružnosťou v tele. Aj tak by
sme mohli charakterizovať Humenský streetbalový turnaj 2014, ktorý,
ak neberieme do úvahy ten nultý)
písal svoj IV. ročník. Nemohli sme
nepostrehnúť opäť kladnú odozvu u
TROPICI - prípravný tím
organizačného pracovníka Dávida Kulika (vľavo v podrepe),
Ivo Kusko (víťaz 3-kovej súťaže),
Paľo Sokyra a Tomáš Feigl.
hráčov, nadmieru spokojných aj v tak
skromných amatérskych podmienkach.
„Ak sa niečo robí srdcom, tak to má
veľký efekt na všetkých,“ vyznal sa organizátor podujatia Dávid Kulik, ktorý
šíri tímový duch basketbalu nielen
na palubovke 1. BK Humenné, ale aj
takýmto spôsobom.
Podivuhodné názvy tímov
Streetbalové súťaže sú príznačné doslova zvláštnymi názvami jednotlivých tímov. Inak tomu nebolo ani tentokrát.
Krásne slnečné počasie prialo tomuto
turnaju, a tak sa v niektorých momentoch (skôr v tých medailových zápasoch) mohlo zdať, že horúce neboli iba
zubaté slnečné lúče, ale aj niektoré hlavy
túžiace po víťazstve. Boje o prvenstvo
sa zvádzali opäť v dvoch kategóriách –
do 18 a nad 18 rokov. Systém turnaja
spočíva v hre troch na troch na jeden
kôš, družstvo 3 + 1 hráčov. Aj tento
ročník ovládol hlavnú kategóriu „nehumenský“ tím, keď vytrvalosť pod
deravým košom a hernú vyspelosť
prezentovalo družstvo z Michaloviec
– Jeden z nás je Jany. Pohár mladšej vekovej kategórie zostal „doma“, nebolo
kam chodiť, keďže všetky tímy do 18
rokov boli z Humenného a zvíťazila
odroda staršieho družstva – Tropičky.
Trojková súťaž mala 27 „pokušiteľov“.
Najlepšiu mušku mal aj tentokrát Ivo
Samozrejmosťou pre streetball sú
rýchlosť, no niekedy aj tvrdosť v súbojoch o loptu.
Niektorí sa do semifinálových duelov
„neprehádzali“, rovnako tím R. Buriča
(v bielom tričku).
Kusko, ktorý zaznamenal šesť košov, o
jeden menej hodil Tomáš Kačmarik a
zhodne po 3 koše si zapísali Slavo Hyben a Tomáš Feigl.
edlík s kapustou – Tri krásne princezny
17:6, Len 3 trojky – Beer brothers 7:16,
Tropici – Stefanelli 8:10, Pol vreca cibule – Jeden z nás je Pažur 7:8, Hocičo
– Knedlík s kapustou 12:13, Jeden z
nás je Jany – Len 3 trojky 16:4. * poradie – skup. A: 1. Stefanelli, 2. Tropici,
3. Knedlík s kapustou, 4. Tri krásne
princezny, 5. Hocičo / skup. B: 1. Beer
brothers, 2. Jeden z nás je Jany, 3. Jeden
z nás je Pažur, 4. Pol vreca cibule, 5. Len
3 trojky.
KATEGÓRIA DO 18 ROKOV * Tropici
jr. – GTM 11:9 a 5:10, GTM – Tropičky
4:12 a 11:13, Tropičky – Tropici jr. 12:9
a 7:16 * poradie: 1. Tropičky (D. Gavaľa,
F. Feigl, V. Tkáč, O. Čech), 2. Tropici
JR. (Š. Bednárik, M. Reby, M. Havriľák,
D. Bilec), 3. GTM (G. Džugan, T. Hrin,
M. Mitro).
KATEGÓRIA NAD 18 ROKOV *
Tropici – Hocičo 14:9, Pol vreca cibule
– Jeden z nás je Jany 1:17, Tri krásne
princezny – Stefanelli 3:16, Beer brothers – Jeden z nás je Pažur 16:10, Knedlík s kapustou – Tropici 13:16, Len 3
trojky – Pol vreca cibule 3:12, Hocičo
– Tri krásne princezny 9:11, Jeden z
nás je Jany – Beer brothers 13:14, Stefanelli – Knedlík s kapustou 7:4, Jeden
z nás je Pažur – Len 3 trojky 11:6,
Tropici – Tri krásne princezny 14:12,
Pol vreca cibule – Beer brothers 11:12,
Hocičo – Stefanelli 3:12, Jeden z nás je
Jany – Jeden z nás je Pažur 16:8, Kn-
SEMIFINÁLE: Stefanelli – Jeden z nás
je Jany 7:16, Beer brothers – Tropici
8:13 * o 3. MIESTO: Stefanelli (Vranov
– Matej Mihaľ, Miro Mihaľ, M. Benko,
B. Bindas) – Beer brothers 13:17 *
FINÁLE: Jeden z nás je Jany – Tropici
16:6.
PORADIE: 1. Jeden z nás je Jany
(Michalovce – T. Kačmarik, T. M., T.
Mižák, J. Kováč), 2. Tropici (Humenné – D. Kulik, T. Feigl, I. Kusko, Pa.
Sokyra), 3. Beer brothers (Trebišov –
Pe. Hrdlík, M. Megela, D. Šutö, S. Hyben).
-KJM-
Download

Problémy s nezamestnanosťou v Humennom