JAROVSKÝ FARNÍK
Týždenník oznamov a duchovného zamyslenia
Ročník I., Dvadsiata piata nedeľa cez rok „B“, 23.9.2012
Rímskokatolícka cirkev, Farnosť Bratislava – Jarovce
Mandľová 90, 85110 Bratislava
Tel: 02/628 603 59, 0917/146816
(8)
Pondelok: Veľký človek – malý človek. Kto je vlastne veľký človek? V povrchnom
pohľade dnešnej doby by sme povedali, že „veľký“ je, kto má veľa peňazí,
majetkov, alebo ten kto má moc – kto je vo vláde, alebo ten kto má slávu –
všetci ho obdivujú? Inak povedané pozeráme ešte stále navonok, komu sa darí
získavať peniaze, kto má veľký dom, krásne auto, dobré postavenie, alebo má
slávu z televízie... Evanjelium nám hovorí niečo iné. Veľkosť človeka nie je
z vonka, ale zvnútra. Veľký je ten kto má veľké srdce. V tomto prípade je veľká
v Božích očiach chudobná africká mama, bojujúca o prežitie svojej rodiny, veľkou
je zdravotná sestra, skláňajúca sa nad lôžkom chorého, veľkým je otec –
robotník, ktorý v pote tváre zarába na živobytie svojej rodiny... Nedajme sa
oklamať: veľkým je ten kto má veľké srdce, plné lásky a robí preto všetko, aby tí
ktorý ho potrebujú boli šťastní.
Utorok: Ako sa stať veľkým? V prírode nie sú skoky. Všetko veľké vyrastie
z malého. Z malého semiačka veľký strom, z malého lev veľký lev, a napokon
i z malého človiečika, zabaleného v perinke veľký chlap, schopný rúbať stromy...
A toto platí i v Božom kráľovstve. Tam nie je možné kúpiť si veľkosť, prvé miesta,
a nie je možné ani vybojovať si ich. Kto chce byť prvý medzi všetkými, musí
dorásť. Ako? Neustálou a pokornou službou svojim bratom a sestrám. Prvenstvo
a veľkosť si možno postupne vyslúžiť. Prvé miesta v Božom kráľovstve nie sú ani
pre bohatých, ani pre mocných a slávnych.
Streda: Pán Ježiš nehovorí, že jeho učeník je navždy odkázaný byť na okraji, za
mantinelom, čo sa už zaužívalo nazývať: byť „aufzeiderom“. To je falošná pokora
aj mnohých kresťanov, ktorí sa uspokojili s minimalizmom života a sebaľútostne
si navrávajú, že nič veľké v živote nemôžu dosiahnúť, lebo sú „pokorní“. Pán Ježiš
hovorí, že môže byť prvým aj jeho učeník – kresťan. Iba spôsob ako získať
prvenstvo je rozdielny: nemá sa stavať nad iných, nemá iných prevyšovať tým, že
ich potláča a ponižuje... Stáva sa prvým tým, že je sluhom, užitočným pre
všetkých. Svojou duchaplnou a láskavou službou sa stáva pre iných skalou,
istotou, pevnosťou i múdrosťou, oporou i príkladom, výzvou a vodcom v službe
dobra a lásky. Nestavia sa nad iných, ale iných ťahá za sebou. Čo urobím preto,
aby som i ja bol takým?
Štvrtok: Autoritarizmus V skutočnosti to, čo priamo protirečí duchu služby
o ktorom hovorí dnešné evanjelium je tendencia - sklon, diktovať druhým
vlastnú vôľu, pretláčať si nasilu svoje – toto nazývame autoritarizmus. Často sa
stáva, že ten kto má takúto vlastnosť ( v rodine, v spoločnosti, v podniku,
v úrade) si ani trošku neuvedomuje utrpenie, ktoré vyvoláva a spôsobuje okolo
Mk 9, 30-37
Odišli odtiaľ a prechádzali
Galileou. Nechcel však, aby
o tom niekto vedel lebo učil
svojich učeníkov a hovoril
im: "Syn človeka bude
vydaný do rúk ľudí a zabijú
ho. Ale zabitý po troch
dňoch
vstane
z
mŕtvych." Lenže
oni
nechápali toto slovo a
spýtať sa ho báli. Tak prišli
do Kafarnauma. A keď bol
v dome, opýtal sa ich:"O
čom ste sa zhovárali
cestou?" Ale oni mlčali,
lebo sa cestou medzi sebou
hádali, kto z nich je
väčší. Sadol si, zavolal
Dvanástich a povedal im:
"Kto chce byť prvý, nech je
posledný zo všetkých a
služobník všetkých." Potom
vzal dieťa, postavil ho
medzi nich, objal ho a
povedal im: "Kto prijme
jedno z takýchto detí v
mojom mene, mňa prijíma.
A kto prijíma mňa, nie mňa
prijíma, ale toho, ktorý ma
poslal."
2
Sväté omše v 25. týždni cezročného obdobia
24.IX. pondelok
18.00 Poďakovanie Panne Márií za pomoc a prosba
o ďalší príhovor
25.IX. utorok
18.00 +Štefan a Mária Tomašičová, ich rodičia a z
otca Jozefa
26.IX. streda
18.00 na úmysel
27.IX. štvrtok
18:30 adorácia Najsv. sviatosti
19.00 +Ján Jankovich (výročná)
28.IX. piatok
18.00 +Michal Maďar
- Čítanie zo sv. Písma.
29.IX sobota
15:30 sobášny obrad: Martin Kvasnica a Jana
Vetešková
18.00 +Margita, Pavol Haász a ich zosnulé deti
30.IX. 26. nedeľa cez rok
8.00 na úmysel ordinára
10.00 za farníkov
Liturgický kalendár
26.IX. streda
27.IX. štvrtok
28.IX. piatok
29.IX. sobota
30.IX. nedeľa
sv.Kozma a Damián, mučeníci
sv.Vincent de Paul, kňaz
sv. Václav, mučeník
sv. Michala, Gabriela a Rafaela, archanjeli
Dvadsiata šiesta nedeľa cez rok „B“
Oznamy:
Spoločné Modlitby matiek sa budú konať v Bratislave, v
Kostole Loretánskej Panny Márie (u uršulínok) v dňoch od 28.
do 30. septembra 2012. Informačný plagát k tomuto podujatiu
sa nachádza na nástenke.
seba, ba je pohoršený, že tí druhí nedávajú najavo svoju
vďačnosť a uznanie za jeho snahu a horlivosť v jeho snažení
(„ťažení“), a vyčíta im ich nevďačnosť. To čo však robí, žiaľ, nie
je služba ale ovládanie – vládnutie nad druhými. Je rozdiel
medzi slúžiť a robiť sluhami druhých. Je dobré aj nad týmto sa
zamyslieť, služba lásky totiž nemá napľňať a spľňať naše
vlastné predstavy a potreby, ale rešpektuje slobodu a potreby
druhého a chce preto naplniť túžby a očakávania tých ku
ktorým je nasmerovaná. Nie čo ja chcem, ale čo chce
a potrebuje ten druhý. V rodinách a spoločnosti, to, čo chce
druhý môžeme tiež zameniť aj za to, čo voláme spoločným
dobrom.
Piatok: Tendencia slúžiť sebe a nie iným. Keď sa dieťa narodí
mama si ho privinie na hruď, nakŕmi i prebalí... Je obslúžený
a dosť dlho je obsluhovaný. Čím je ale väčší, tým viac si má
uvedomovať, že spravodlivé je, aby aj on začal obsluhovať,
aspoň do takej miery, aby odplatil to, čo on sám už dostal
v podobe láska a služby. Pán Ježiš o tom hovorí, že „čo chceš
aby druhí robili tebe rob aj ty iným“ a „miluj svojho blížneho
ako seba samého“ . Obyčajne sa na to zabúda a tak človek si
namýšľa, že má neustále a doživotné právo byť obsluhovaný.
Pán Ježiš prevracia túto domnelú ľudskú „spravodlivosť“
a hovorí o službe a o prvenstve, ktoré je z toho, že moja
služba iným prevyšuje, to čím som ja obslúžený.
Porozmýšľajme nad tým, koľko napríklad za deň , za týždeň,
mesiac či rok venujeme svojej pozornosti, služby a námahe
pre dobro iných a koľko pozornosti a lásky venujeme sebe
a vyžadujeme pre seba. Budeme prekvapení, že máme ďaleko
i ku obyčajnej spravodlivosti – viac a lepšie totiž slúžime sebe
a svojim záujmom a predstavám, než iným, ktorí sú okolo nás.
„Nemám rád...“ Našinec vyhlási: „Nemám rád
Američanov s tou ich pakultúrou Mc Donaldov.“
Vyhlásenie padne zdanlivo v mene kultúry, ale v
skutočnosti azda iba kvôli pocitu menejcennosti. A
možno ani žiadneho Američana nikdy bližšie nepoznal.
„Neznášam Rusov a Nemcov,“ tvrdíme mnohí, a
vzhľadom na nedávne dejiny cítime právo na svojej
strane. Nemám rád komunistov,“ povie kresťan a myslí
si, že tým zároveň vyznáva svoju vieru. „Nemám rád
Pražanov, lebo sú namyslení,“ vyhlasujú mnohí, čo nie
sú práve odtiaľ, a chcú tým nenápadne naznačiť, že oni
namyslení nie sú. „Nemám rád „fokolarínov“ oznamuje
ďalší, aby manifestoval šírku svojho ducha a
nezávislosť. „Nemám rád evanjelikov, lebo si nectia
Pannu Máriu,“ prizná sa nejeden katolík, netušiac, že
Ježišova Matka ich má veľmi rada a nectí si ich o nič
menej ako katolíkov. „Nemám rád malé deti.“
„Neznášam šéfa.“ „Nemám rád psov.“ „Nemám rád.“
Pravdaže, môžem mať vážne dôvody nesúhlasiť s
komunistickou ideológiou alebo s niektorými spôsobmi
tej alebo onej skupiny ľudí. Mám právo byť proti tomu, čo
človek robí, ale nikdy nie proti človekovi samému. Každé
také nemám rád... zamerané proti človekovi a proti
Božiemu stvoreniu vôbec predstavuje v našom srdci
zľadovatenú oblasť. A vždy, keď si človek pomyslí alebo
vysloví slová nemám rád, rozširuje túto ríšu ľadu, takže
napokon sa z jeho srdca stane ľadová kryha. Lepšie
povedané, niečo na spôsob Antarktídy; pri nej je totiž
zrejmé, že pod večitými nánosmi ľadu a snehu sa stále
nachádza úrodná pôda. Stačilo by nechať na ňu
dopadať lúče slnka, a mohla by sa zazelenať... Naozaj
nemožno
byt'
milosrdný
výberovo.
Skutočné
milosrdenstvo je ako slnko, ktoré svieti na dobrých aj
zlých. Milosrdné srdce zahrnuje všetkých ľudí aj celé
Božie stvorenie, tak ako rozopätá Kristova náruč na
kríži, tak ako Kristovo srdce. „Milosrdenstvo... znamená
niečo úplne prirodzené a konkrétne - ako slnko, ktoré
buď vidno, alebo nevidno,“ napísal Chesterton. Kateřina
Lachmanová,“O milosrdenstve“
Download

JAROVSKÝ FARNÍK