2. ročník

4. číslo

Noviny
občanov mesta
Šurany
august 2011

mesačník

nepredajné!
Nájdete nás aj na internetovom portáli Nové Zámky a okolie www.watson.sk
Príhovor
Vážení čitatelia šurianskych novín!
Ani sme sa nenazdali a opäť je tu ďalší mesiac „ber“ september. Končí čas dovoleniek a prázdnin, začínajú sa pre väčšinu z nás i mimoškolákov ďalšie povinnosti.
Pre rodičov navyše pribudli starosti s deťmi, školákmi a ich „vystrojenie“ do školy, ktorej brány sa čo nevidieť otvoria. A hoci nami lomcuje celosvetová kríza, ktorá sa
bezprostredne dotýka každého z nás, nastáva obdobie, v ktorom by sme mali hľadať čoraz viac pokory, porozumenia a lásky. Príroda, najmä vrtkavé počasie nám tiež
robí pracovné i zdravotné problémy, no ešte stále je k nám štedrá v podobe dobrej úrody, v tomto roku to bolo nielen obilie, ale aj ovocie a zelenina, dary prírody, ktoré
nám tiež, okrem duchovna pomáhajú prežiť. Preto by sme sa k prírode nemali správať macošsky, najmä k životnému prostrediu, ktoré nás obklopuje. I napriek čoraz
ťažším dňom, neraz zlým myšlienkam a správam, ktoré sa k nám chŕlia zo všetkých strán, musíme sa snažiť byť optimistami, čeliť depresiám a usilovať sa o navrátenie
dobrých medziľudských vzťahov, ktoré ešte niekde, najmä na vidieku, existujú. Čo sa týka našich novín, chceme vás aj naďalej seriózne a nezávisle informovať o dianí
najmä v meste Šurany, v ktorom žijeme. Týmto zároveň vás vyzývame na spoluprácu, aby ste nám napísali o svojich skúsenostiach, problémoch i podujatiach, zo
všetkých oblastí kultúrneho, spoločenského i športového života. Zároveň vám prajeme podovolenkový, žiakom a študentom zvlášť, úspešný vstup do nového školského ro
ka!
(tvorcovia novín)
Mesto Šurany sa rozlúčilo s Jozefom Šutkom
Hovoríme s Gustávom Augustínom, dôchodcom, jednym
zo žijúcich pamätníkov mesta
Vzdali mu posledný hold Takmer po celý život žije
hudbou a športom
Vážení čitatelia, aj prostredníctvom našich novín vám prinášame veľmi smutnú správu. Pred
pár dňami sa šurianska verejnosť,
rodinní príslušníci a príbuzní,
priatelia a známi rozlúčili s dlhoročným funkcionárom, „otcom
mesta“ Jozefom Šutkom, ktorý náhle zomrel vo veku 78 rokov.
Počas 45-tich rokov „pritiahol“ do mesta niekoľko významných investícií. Bol zakladateľom
viacerých mestských inštitúcií
a spoločenských organizácií. Jozef Šutka sa svojim pôsobením
a zásluhami zapísal veľkými písmenami do dejín mesta Šurany.
Na poslednej ceste sa s ním prišli
rozlúčiť a vzdať posledný hold
spolu s rodinou kolegovia z mestského úradu, mestského kultúrneho strediska, zástupcovia škôl,
mestských podnikov, politických,
kultúrnospoločenských, záujmových organizácií, kultúrna obec
z celého regiónu, priatelia a spoluobčania. Odišiel plný fyzických
i psychických síl, elánu a najmä
ďalších plánov. Žiaľ, jeho osud sa
naplnil.
Jozef Šutka sa narodil 21. marca
1933 v Šuranoch rodičom Františkovi a Kláre Šutkovým a zo
Šurian nikdy neodišiel. Ako pedagóg svoje vedomosti a skúsenosti,
vodcovské schopnosti, všeobecný
prehľad a najmä záujem o prácu
s ľuďmi dlhé roky odovzdal práci
v samospráve. Bol tajomníkom
Mestského národného výboru
v Šuranoch, neskôr vedúcim odboru kultúry Okresného národného výboru v Nových Zámkoch
a tiež primátorom mesta. Za rozvíjanie kultúrneho ducha mu nevďačí iba rodina a rodné Šurany,
ale aj celý región. Postavil na nohy
a oživil súbory spevácke, hudobné, dychovku, tamburášov, cimbalovku. Tejto záľube venoval všetok
svoj voľný čas. Podarilo sa mu
spracovať knižne a vydať publikácie, v ktorých sú zachytené obrazy
diania v Šuranoch v 20. a 21. storočí. Jozef Šutka sa svojim pôsobením a zásluhami zapísal veľkými
písmenami do dejín mesta Šurany.
Česť jeho pamiatke!
Autor: MM
V tomto čísle našich šurianskych novín sme o rozhovor požiadali Gustáva Augustína, ktorý
sa práve v týchto dňoch dožíva
svojho životného jubilea, k čomu
mu zároveň blahoželáme! A nielen preto sme ho požiadali o rozhovor, ale najmä kvôli tomu, že
celý svoj život prežil v Šuranoch
a radí sa nielen medzi pamätníkov, ale možno povedať aj medzi
výrazné intelektuálne a najmä
kultúrne osobnosti.
Pán Augustín, čím by sme,
podľa vás mali začať náš rozhovor?
Snáď najlepšie by bolo mojím
krátkym životopisom. Už ako
malý chlapec som bol očarený
tamburášskou hudbou. Bol som
všade tam, kde som počul tóny
hudby, proste kde sa hralo. Žil
som v chudobných, povojnových
pomeroch, keď sme ako občania
zažívali chudobu, ba i hlad. I napriek tomu to bolo očarujúce detstvo, najmä keď, okrem iného bolo
počuť prekrásne zvuky Tamburíc.
Najmä tie zanechali vo mne ne-
zabudnuteľné spomienky a to bol
aj začiatok pokračovania v tradícii
svojich predkov. Moja rodina počas môjho života bola hrdá najmä
na moju kultúrnu činnosť.Žil som
však duchom aj ako športovec,
Gustáv Augustín
konkrétne futbalom, ako aktívny
hráč i futbalový rozhodca. na rôznych štadiónoch i v súťažiach som
pískal nepretržite 36 rokov(!)
Ako si konkrétnejšie pamätáte
a spomínate na tieto časy aktívnej činnosti?
(pokračovanie na str. 2)
2
Noviny občanov mesta Šurany
Takmer po celý...
(dokončenie zo str. 1)
Sú to veľmi pekné spomienky už
aj preto, že som bol vtedy mladý
a veľmi aktívny. V Šuranoch bolo
v tom čase nespočetné množstvo
hudobných skupín i futbalových
mužstiev. A aj vyššia kvalita, ako
dnes. V meste pôsobilo v tom období veľa významných osobností,
kultúrnych i športových, ktoré
dosiahli úspechy i mimo hraníc
mesta. Nedá sa to, kvôli rozsiahlosti všetko vymenovať, no je
to zaznamenané aj v zachovaných knihách o Šuranoch a práve
nedávno sa mi podarilo napísať Kroniku o vzniku a tradícii tamburášskej hudby v Šuranoch, ktorú som
vydal nedávno pri príležitosti 90.
výročia založenia súboru. Z týchto
vzácnych knižných dokumentov sa
možno toho dozvedieť viac. Najmä
mladí ľudia.
Čo sa týka života a práce občanov
mesta, prežívali sme vtedy povojnové hektické časy, no ak to mám
porovnať s dneškom, vtedy malo
mesto v kultúre i v športe oveľa viac
schopných a vzdelaných ľudí ako
dnes, čím by som nechcel uraziť
dnešnú mladú generáciu.
Ako to vidíte dnes?
Dnes akoby sa osobnosti z mesta niekam vytratili. A je to nielen
v kultúre, v športe, ale tento úpadok
cítiť aj v riadení mesta a jeho rozvoji.
Vtedy pribudlo v Šuranoch viacero
významných podnikov, ako Elitex,
Technické služby mesta,výrobca
holičských kresiel, pribudla pobočka Elitexu a Calexu, ktorý sa premenovával postupne na Kovo Beluša
a Strojárne nákupných podnikov.
Existoval tu Šuriansky cukrovar
s najstaršou spracovateľskou kampaňou v Európe, mlyn, ktorý vyrábal jednu z najkvalitnejších múk
a podobne. Dnes nie sú pracovné
príležitosti, mladí ľudia odchádzajú
za prácou mimo mesta a tak nie je
sa čo čudovať, že mesto takpovediac
vymiera.
Čo vás v súčasnosti pozitívne
v Šuranoch najviac zaujalo, prípadne čo vás trápi?
Už som sa o tom zmienil, že
mestu chýbajú osobnosti, ktoré by
pozdvihli najmä kultúrneho ducha a trápi ma tiež, že v meste nie
je jediný strojový park, jediný väčší
podnik, kde by našli pracovné príležitosti najmä mladí ľudia. Nuž nie
je sa čo čudovať, že mesto za ostatné
roky, najmä po tzv. nežnej revolúcii
upadlo po všetkých stránkach, akoby sa vyľudnilo. Pritom kedysi bolo
okresným mestom. Chýbajú mi aj
solídnejšie, kultúrnejšie reštauračné
miesta, ako je to v iných mestách,
kde by bolo možné posedieť si, pozhovárať sa a občerstviť sa nerušene s priateľmi, s rodinou. Uvediem
konkrétny príklad. Nie tak dávno,
mal som návštevu priateľa zo zahraničia. Bolo okolo jedenástej večer,
keď som ho vyprevádzal a chceli
sme si predtým krátko posedieť,
povečerať, no nebolo kde.Napokon
sme skončili v zadymenom neosvetlenom mieste Luníka, kde sme
sa „kŕmili“ starými tyčinkami. Čo
k tomu dodať?
Dosiahli ste úctyhodný vek, máte
iste už aj zdravotné problémy, čoho
konkrétne by ste sa chceli ešte dožiť? Myslím v rámci mesta...
Bol by som rád, ak by sa do mesta
vrátil život, tak ako sme už o tom hovorili. Založenie strediska pre neprispôsobivé a autistické deti. A mojou
takou skrytou a konkrétnou túžbou
je, aby sa konečne vybudoval kruhový objazd na rušnej križovatke neďaleko VÚB. Vchádzanie z vedľajšej na
hlavnú cestu je tu veľmi nebezpečné, neprehľadné a riskantné. Vodiči
vedia o čom hovorím.
Zaznamenal: M. Kupecký,
snímka autor
K bohatej účasti a dobrej nálade prispeli aj členovia Občianskeho združenia „Vráťme mestu život“
Piaty ročník vo varení gulášu sa
vydaril nad očakávanie
Vraví sa, že najskôr je myšlienka,
potom zoskupenie nadšených ľudí
pre vec a postupne sa dostaví aj
záujem a môže byť z toho tradícia.
Tak možno charakterizovať už piaty ročník súťaže vo varení gulášu,
ktorý sa uskutočnil v Nitrianskom
Hrádku. Čo do účasti a záujmu
mal človek dojem, akoby sa tam
„prešťahovalo“ minimálne pol Šu-
rian. Škoda, že šurianski „konšelé“
nemali to šťastie aby sa im po dlhé
roky podarilo niečo podobné zorganizovať a vytvoriť tak tradíciu.
Niečo sa podarlo cez Maticu slovenskú, ale aj tieto tradičné podujatia, ako napríklad Divadelné Šurany postupne upadli čo do záujmu
i kvality, čo vyjadruje čoraz slabšia
účasť súborov. Ako humorista a
Rozpis pohotovostných služieb lekární
v Šuranoch na mesiac september 2011
Deň
Dátum
Názov lekárne
Adresa
Tel. číslo
Štvrtok
1.9.2011
SNP 1, Šurany
035-6402 887
Sobota
3.9.2011
SNP 2, Šurany
035-6500 083
Nedeľa
4.9.2011
SNP 2, Šurany
035-6500 083
Sobota
10.9.2011
TILIA pharm
U milosrdného
srdca
U milosrdného
srdca
Laudanum
M.R.Štefánika 7, Šurany
035-6501 522
Nedeľa
11.9.2011
Laudanum
M.R.Štefánika 7, Šurany
035-6501 522
Štvrtok
15.9.2011
Zdravie
Družstevná 5, Šurany
035-6503 172
Sobota
17.9.2011
TILIA pharm
SNP 1, Šurany
035-6402 887
Nedeľa
18.9.2011
TILIA pharm
SNP 1, Šurany
035-6402 887
Sobota
24.9.2011
Zdravie
Družstevná 5, Šurany
035-6503 172
Nedeľa
24.9.2011
Zdravie
Družstevná 5, Šurany
035-6503 172
Lekárenská pohotovostná služba sa poskytuje v Meste Šurany v sobotu,
v nedeľu a vo sviatok od 8.00 hod. - 16.00 hod.
pravidelný účastník tradičných
podujatí ako sú napríklad Frašťacký trň, alebo Novomestský osten,
obdivujem tamojších organizátorov, ako každoročne úroveň týchto
podujatí graduje smerom nahor, k
vyššej kvalite i záujmu tamojších
obyvateľov. A to nielen tých, čo inklinujú k humoru. Niečo podobné
sa darí aj nitriansko-hrádskym organizátorom, čo sa týka konkrétnej spomínmanej akcie, varenie
gulášu. V susednom Bánove je to
zaujímavejšie podujatie, čo raz zaujímavejší tzv. Kukuričnák.
Súťaži vo verení gulášu prialo i
počasie, bol vínend a tak nečudo,
že naň prišlo beznála 500 účastníkov, vrátane súťažiacich, z ktorých
tu niektoré, ako družstvá mali samostatné stánky.
Medzi súťažiacimi boli aj členovia šurianskeho Občianskeho
združenia na čele s Jánom Štarkom, Martinom Haluzom, Ivanom
Veselkom, ktorí skončili z 26 družstiev na krásnom 3. mieste. Súťaži
vo varení gulášu nechýbalo ani zopár sprievodných akcií ako súťaž v
meraní si sily, pití píva a podobne.
Zvíťazili všetci, čo sa na podujatí
zúčastnili. K vydarenému podujatiu aj v tomto druhom ročníku
prispeli aj členovia Občianskehozdruženia Vráťme mestu život,
čo dokumentujeme aj niekoľkými
snímkami.
Text a snímky
Milan Kupecký
3
Noviny občanov mesta Šurany3
Nitrianska spisovateľka Eva Ava Šranková v Šuranoch Priľahlá šurianska obec - Nitriansky Hrádok
Prezentácia knihy „Hrádocká venuša“
Prezentácia knihy Izabela /Láskou spútaná/, sa konala nedávno
v Mestskej knižnici M.Matunáka
v Šuranoch. Bola svojim spôsobom
prvou prezentáciou nitrianskej spisovateľky, ktorú poznajú najmä internetoví čitatelia. Tento historický
román z prostredia Francúzska
z 15. storočia približuje čitateľovi
príbeh lásky v čase francúzskoanglických vojen. Zvláštnosťou
mladej, slovenskej, knižne debutujúcej spisovateľky je fakt, že sa
zaoberá dejinami Francúzska, i keď
ho doteraz nenavštívila. Príbeh je
vložený do obdobia feudalizmu, do
obdobia temna, pritom ale nevyznieva smutne. Práve to, že Eva Ava
opisuje inú krajinu, inú históriu ju
robí inou, odlišnou od súčasných
slovenských spisovateliek píšucích
pre ženy. Po príbehoch o láske
spravidla siahajú ženy, no môže
byť zaujímavá i pre mužov. Román
Izabela /Láskou spútaná/ vyšla
knižne práve teraz, jeho elektronická verzia však bola uverejnená na
knižnom portáli. Autorka píše i poéziu a prózu. Jej básne sú odrazom
jej života, jej filozofie a jej postojov.
V poviedkach sa venuje napríklad
aj téme týrania zvierat, príbehom
zo života a píše ich aj na objednávku. Čitatelia sa s jej knihou
zoznámili nielen prostredníctvom
jej rozprávania, ale priblížila ju i autorským čítaním úryvku z nej. Je
zaujímavé, že vyštudovala chémiu.
Príprava a písanie prvého románu
jej trvalo takmer 4 roky, ale, ako povedala, už má pripravené i pokračovanie Izabely.
JK
Prvá písomná zmienka o obci
Nitriansky Hrádok pochádza z roku
1434. Písomne sa nachádza aj v závete Ctibora mladšieho, majiteľa Šurianskeho hradu, pod názvom Warad. Začiatky osídlenia obce spadajú
však už do obdobia praveku. Archeologické nálezisko Zámeček o rozlohe 10-15 hektárov, nachádzajúce
sa za východným ramenom rieky
Nitry, Čiernou vodou, patrí k najvzácnejším pravekým objektom
v Strednej Európe. Prvé vykopávky
tu vykonal v roku 1925 akademik
Ján Eisner, zakladateľ slovenskej archeológie. Jeho pokračovateľmi boli
akademik Jaroslav Böhm, Dr. Janák
a Dr. Točík. Významným nálezom
bolo ľudské sídlisko s lengyelskou
kultúrou z mladšej doby kamennej.
Jedinečným dôkazom zručností
vtedajších ľudí, ktorí sa venovali
aj domácej výrobe keramiky, je aj
Venuša – Magna Mater, soška pochádzajúca z tohto obdobia, ktorú
pri vykopávkach objavil JUDr. Ven-
delín Laca ako študent – brigádnik. Autorom sošky je akademický
sochár, už nežijúci Jaroslav Gubric.
O zveľaďovanie okolia súsošia sa
starajú tamojší členovia Domu dôchodcov. Soška je umiestnená v malom parku v centre obce a meria 2,7
metra.
(kup)
4
Noviny občanov mesta Šurany
Má umiestnenú aj Pamätnú tabuľu
Prišlo k nám z ďalekej Číny
Významný
“Bláznivý“ rok
šuriansky rodák
V priebehu tohto roka zažijeme štyri nezvyčajné dátumy: 1.1.11; 1.11.11; 11.1.11;
Jozef Hledík sa narodil sa v roku
1910 v Šuranoch, v rodine malého živnostníka Ferdinanda a Kataríny Pauličnej ako druhé zo siedmich detí. Po ukončení Základnej
školy nastúpil na Gymnázium
v Nových Zámkoch. Úspešne absolvoval 4-ročnú Štátnu odbornú
školu drevársku v Spišskej Novej
v Ústredí slovenských ochotníckych divadiel. Spoluprácoval aj so
slovenskými učiteľmi, ktorí pôsobili na meštianskej škole. Dôležitú
úlohu zohral aj v politickom živote hlásiac sa k svojmu slovenskému povedomiu. Pre jeho ľudský
prístup ho mali ľudia veľmi radi.
Zomrel ako 55 ročný. Na jednej
zo šurianskych ulíc, ktorá je pomenovaná po ňom má umiestnenú Pamätnú tabuľu.
-archív-
11.11.11, avšak to nie je všetko...Vyberte si posledné dve
číslice roku v ktorom ste sa narodili a pridajte k nim svoj vek
z tohto roku. Výsledok bude
vždy 111 a to u všetkých ! Uve-
dieme príklad: Gejza sa narodil v roku 1957 a v tomto roku
bude mať 54 rkov. Takže, 57+54
= 111. Anča sa narodila v roku
1974 a v tomto roku bude mať
37 rokov. A tak 74 + 37 = 111.
Podľa čínskeho feng-shui je to
rok peňazí . V tomto roku je zaujímavý a významný aj mesiac
október. Má 5 nedieľ, 5 pondelkov a 5 sobôt. Také niečo sa stáva iba raz za 823 rokov (!) Práve
tieto roky sa volajú „peňažnými
vrecami“. Či to tak bude u každého z nás uvidíme. U podaktorých rýchlozbohatlíkoch určite.
-int-
Naša besednica
Vsi, o čom svedčí i Zlatá medaila
z odboru obrazy vykladané z dreva, ktorá mu bola udelená na Poľnohospodárskej a priemyselnej
výstave v rámci Pribinových osláv
v Nitre r. 1933. V roku 1934 ukončil v Bratislave Mestskú kantorskú
školu. Hral na rôzne hudobné nástroje ako husle, klavír a organ. Na
svoju pedagogickú prax nastúpil
do Dolných Hámrov, kde pôsbobil ako učiteľ základnej školy.
Po návrate do Šurian sa intenzívne venoval práci so slovenskou
mládežou, ktorá sa organizovala
Blíži sa tradičný
Šuriansky jarmok
Ako už tradične, aj v tomto roku
sa v polovici septembra uskutoční
Šuriansky jarmok. Pre jeho návštevníkov bude pripravená bohatá
ponuka rôznych druhov tovaru,
tradičné občerstvenie, kultúrny
program, zábavné atrakcie a ďalšie sprievodné akcie. Je pravdepodobné, že sa na ňom budú
prezentovať aj členovia nášho
Občianskeho združenia Vráťme
mestu život, ktorí okrem pohostenia hodlajú pripraviť pre návštevníkov aj kultúrny program.
-cký-
Trvalo udržateľné pokrytectvo
V ostatnom čase nepoznám
degradovanejšie a vyprázdnenejšie slovné spojenie ako: trvalá
udržateľnosť. Čohokoľvek. Odborníci, politici, novinári skloňujú
(a „berú nadarmo“) tento pojem v najnemožnejších kombináciách.
Počnúc trvalo udržateľným rozvojom morálky, vedy, ekonomiky,
pôdohospodárstva, ochrany prírody, končiac trvalo udržateľnou
požiarnou bezpečnosťou, ekológiou potravín a ochranou zdravia
pri práci. Chýba „iba“ trvalo udržateľná nezamestnanosť, chorobnosť, úmrtnosť...
Už začiatky pojmu „trvalo
udržateľný rozvoj“ sú v nedbalosti, chytráctve, až ignorantstve.
Pôvodne totiž išlo o trvalo udržateľný život. Mala to byť akási
„svetová doktrína“ na záchranu
planéty a tým aj ľudského rodu.
Tento celosvetový slogan zo Summitu Zeme v Rio dne Janeiro
hneď v zárodku ignorovali USA,
postupne aj ďalšie krajiny. Nuž
a čoskoro sa zrodil „trvalo udržateľný rozvoj“, nepodarok a paškvil.
Nezmysel sám o sebe. Lebo „rozvoj“ nesie vo svojej podstate neudržateľnosť. Nielenže produkuje,
no najmä spotrebúva zdroje. A tie,
ako vieme, sú ohraničené. Niet
teda divu, že hlásateľmi „trvalo
udržateľného rozvoja“ sú najmä
politici, predovšetkým však byrokrati, ktorí sa nehodlajú uskromniť. Poznáte nejakého premiéra
alebo ministra, ktorý sa vzdal
svojho honosného auta s vysokou
spotrebou? Ani ministra životného prostredia takého niet. Avšak
plno, všade vôkol, pokrytcov, ktorí „vodu kážu a víno pijú“! Hlavne
však apelujú na ostatných, aby sa
uskromnili. Koľko je tých, ktorí,
vraj, začnú žiť ekologicky vtedy, ak
začnú tí ostatní. Zdá sa, že takýto
„rozvoj“ je naozaj trvalo udržateľný, no s výsledkom zhubným pre
všetkých. Skôr sa fajčiari stanú nefajčiarmi, ako sa ľudia vzdajú svojho pohodlia, teda služieb a túžob
mať sa ešte lepšie. Konzum ako
„zlaté teľa“ sa pevne usadil na oltári spoločnosti, no zatiaľ nevidím
dosť tých, ktorí by tú novodobú
modlu zvanú „blahobyt“ prinútili
kľačať pri našich nohách. Nezrátateľné sú však počty tých, ktorí sa
k nej modlia a obetujú jej posledné zvyšky hrdosti a človečenstva.
Keďže „topiaci sa aj slamky chytá“,
vznikajú zúfalé pokusy šetriť planétu tým, že nebudeme päť minút
svietiť. Medzitým „svätostánok“
našej kultúry, novostavba SND,
minie asi také množstvo energie
ako menšia fabrika. Hľa, aká to
márnosť!
Všetci čitatelia Balogu určite
poznajú zo svojho okolia nepreberné množstvo „ekologického
farizejstva“, spomeniem teda iba
jednu vlastnú skúsenosť. Keď som
pred rokmi napísal úvahu „Pokus o nelietanie“ (v už zaniknutej
Národnej obrode) o nezmyselnosti plytvania pohonných hmôt
a produkcie zbytočného hluku
a splodín v prípade leteckých dní
v Bratislave, dostalo sa mi odpovede, že tony leteckého benzínu boli
zadarmo (sic!). Vraj ich sponzorsky (grátis) dal podnik Slovnaft.
Že takýto „sponzoring“ platíme
všetci vo vysokých cenách produktov, to už usporiadateľov málokedy zaujíma. Nezaujíma to ani
organizátorov automobilových
pretekov a iných atrakcií, ktoré
nezmyselne odčerpávajú suroviny potrebné v budúcnosti napr. aj
na to, aby traktory vôbec vyšli do
polí. Lebo čoskoro nebude ani tzv.
„zelenej nafty“. Koho to však dnes
zaujíma?! Však, páni úradníci!
V Európskej komisii, OSN, UNESCO! Kdekoľvek.
PS: Vážený pán minister životného prostredia! Napriek Vašej
výzve „o 20.oo v Deň Zeme nesvietiť 5 minút“, oznamujem, že
sa nepripojím. Jednak je vtedy
ešte pomerne vidno, šetrím však
nie pár minút, ale po celý rok.
(pokračovanie na str. 5)
5
Trvalo udržateľné...
(dokončenie zo str. 4)
Len tak! Mňa to aj baví. Navyše si
myslím, že s výzvou prichádzate
nie 5 minút pred, ale po 12-tej!
A vôbec: zhasnutie sa malo časovať na poludnie. Utešene by ste
vylepšili štatistiku nesvietiacich.
Aj kolegom v Bruseli ste sa mohli
pochváliť! Ešte keby ste dokázali
zaistiť 5 minút nesvietenie v celých železiarňach US Steel v Košiciach alebo v hlinikárni Žiar n/
Hronom, to by bol „iné kafé“! Vtedy by som sa možno pridal. Dnes
si to asi ani nevšimnem. (A možno ani elektrárne?!) Jednak túto
hodinu zväčša neregistrujem, lebo
nezvyknem sadať k obrazovke.
Možno budem písať ďalší článok.
Napr. na tému: „Prečo nie je ticho v Tichej doline?“. Alebo prečo je na Ministerstve životného
prostredia SR ticho vo vážnych
ekologických otázkach? Žeby ste
šetrili energiou ?!
J. Liptay
Noviny občanov mesta Šurany5
Ako ste v tomto roku trávili tohoročnú dovolenku?
Naša anketa s občanmi mesta
Ján Štark, predseda Občianskeho združenia „Vráťme mestu
život“:
„Tohoročnú dovolenku som
trávil v Chorvátsku a bol som aj na
kúpelnej liečbe v Bardejove.“
Eliška Buršáková, 48-ročná
skladová účtovníčka: „V tomto
roku sme trávili, najmä počas víkendu voľné chvíle s rodinou kúpaním vo wellnesse v neďalekých
Patinciach. Vrele odporúčam!“
Pavol Šiška, 38-ročný štátny
zamestnanec: „Už tradične, aj v
tomto roku trávime dovolenku
v Bulharsku, v destinácii Ravda.
Predtým sme boli v Čiernej Hore.“
Peter Hlavatý, 58-ročný nezemestnaný, invalid: „Dovlenku?
O tej môžem pri súčasných príjmoch iba snívať. Zostáva mi iba
tak prechádzka mestom a posedenie s priateľmi pri pive.“
Gustáv Augustín, 82-ročný
dôchodca: „Ja aj tento rok dovolenkujem tak, že chodíme počas
letného obdobia koncertovať na
rôzne kultúrne podujatia so svojou tamburášskou skupinou.“
Jozef Šulík 58-ročný učiteľ:
“Každé prázdniny trávim doma.
To znamená v záhrade, na neďalekej lúke venčením psa, a oddychovaním v hojdacom kresle, pri
fľaške chladeného piva.“
Jozef Kriška 60-ročný dohodár: „Dovolenka? Ako už tradične
pri rybách, so všetkým čo s tým
súvisí. Chytanie, organizovanie
pretekov a podobne. Je to viac ako
mojim koničkom.“
Ladislav Kuruc, 51-ročný dôchodca: „Vzhľadom na môj zdravotý stav nechodím na dovolenky,
ale pomáham aj v týchto dňoch
pri organizovaní rôznych futbalových súťaží, vrátane pomoci
mestskému klubu futbalistov ŠK,
počas majstrovských súťaží.“
Jozef Ruček, 64-ročný dôchodca: „Aj v tomto roku sme
trávili dovolenku s rodinou v zahraničí, v okolí Moravskej Třebovej. Konkrétne pri Opatovských
rybníkoch, neďaleko obce Rychnov. Pre zaujímavosť, je tu známy
najväčší český rybník Hviezda.“
Diskotéka pre seniorov
O pestrosti života seniorov alias
dôchodcov v Nitrianskom Hrádku
svedčia aj akcie, ktoré pre seba organizujú. Dôkazom toho je podujatie,
veľkolepo nazvané Diskotéka pre
seniorov.. Program sa začal privítaním všetkých prítomných predsedom
klubu dôchodcov Ottom Malíkom..
Panie Z. Hučíková a H. Poláková zaspievali ľudové piesne, báseň o živote
predniesla pani A. Halásová, zopár
„várackých“ ľudových piesní zaspieval obnovený ženský spevokol v zložení M. Hamarová, M. Tamaškovičová, A. Halásová, M. Kürthiová, M.
Péková, H. Poláková a vypomáhala
im aj Z. Hučíková. Vystúpenie spevokolu malo medzi prítomnými veľmi
dobrý ohlas. V druhej časti „diskotéky“ zaspievalo niekoľko ľudových
piesní aj trio v zložení M. Hamarová, Z. Hučíková a H. Poláková. Medzitým zneli ľudové reprodukované
pesničky do spevu a tanca. Posedenie
malo aj pracovný ráz. Prerokovali
a dohodli sa na ňom o trase autobusového zájazdu. Počas celého podujatia bolo podávané občerstvenie, na
ktoré sponzorsky prispelo Miestne
združenie Jednota v Nitrianskom
Hrádku. Koláčiky a zákusky napiekli
členky výboru panie M. Šimková a A.
Halásová. Celé podujatie sa vydarilo,
nedostatkom je pomerne slabá účasť
na ňom.
-OM-
6
Noviny občanov mesta Šurany
v Šuranoch
Nehovorte čo Synagóga
je národnou kultúrnou
chcete urobiť – pamiatkou
ale urobte to!
„Nerozhodnosť je nepriateľom nad ktorým musíte zvíťaziť.
Úspešní ľudia sa zvyčajne rozhodujú rýchlo a jednoznačne. Ak sa
rozhodnú, už svoje rozhodnutie
nemenia, pokiaľ to nie je bezpodmienečne nutné. Za každých
okolností však reagujú a rozhodujú sa pružne a pohotovo.
Úspešní a významní ľudia si za
svojimi rozhodnutiami stoja..
Väčšina ľudí, ktorí si nie sú
schopní zarobiť toľko, koľko by
chceli, sa zvyčajne nechávajú
ovplyvniť cudzími názormi. Pripúšťajú, aby za nich mysleli noviny, susedia či príbuzní. Názory sú
tým najlacnejším tovarom na svete. Každý má v zásobe množstvo
názorov a snaží sa ich predhodiť
niekomu, kto si ich vypočuje.
Ak sa pri rozhodovaní nechávate
ovplyvňovať druhými, nebudete
úspešní v žiadnom podnikaní ani
v realizácii svojej túžby zbohatnúť.
Ak preberáte názory druhých,
ťažko si budete môcť vytvoriť svoje vlastné.
Niektorí blízki priatelia a príbuzní nás často oslabujú a podkopávajú našu sebadôveru tým, že
nám vnucujú svoje názory a znevažujú až odcudzujú tie naše, hoci
to väčšinou nemyslia zle.
Ak pri nejakom rozhodnutí
potrebujete informácie a názory
druhých, čo sa samozrejme často
stáva, zistite si ich nenápadne, bez
toho, aby ste odhalili svoj zámer.
Ľudia s malými alebo povrchnými znalosťami sa snažia robiť
dojem, že vedia veľa.
Ak si chcete vypestovať návyk
rozhodovať sa pohotovo, majte
oči otvorené a uši nastražené –
a ústa zatvorené! Ten, kto má veľa
rečí, málokedy stihne vykonať aj
veľa činov. Ak viac rozprávate, ako
počúvate, nielenže sa pripravujete o mnohé príležitosti niečo sa
dozvedieť, ale zároveň odhaľujete svoje plány a zámery osobám,
ktorí to možno s radosťou zneužijú. A preto: Nehovorte svetu, čo
chcete urobiť – urobte to!
-koš-
Ortodoxná synagóga v Šuranoch
(národná kultúrna pamiatka) patrí
medzi skvosty synagogálnej architektúry na Slovensku. Šurianska židovská komunita ju postavila v roku
1916. Fasáda od ulice, ako i bočné
steny sú bohato zdobené oblúčkovými vlysmi, lizénovými pásmi s bohatou ornamentálnou výzdobou. Na
tejto eklektistickej stavbe nájdeme
maurské, secesné a byzantské prvky.
Železobetónový kazetový strop, pre
synagógy ojedinelý, sa ponáša na renesančné kazetové stropy. V rohoch
bohato zdobených stropných kaziet je štuková výzdoba s motívom
vajcovky - perlovca. V popredí - na
mieste svätostánku je dnes umiestnený monumentálny pamätník
obetiam holokaustu. V priebehu
90. rokov 20. storočia sa uskutočnila rekonštrukcia interiéru synagógy
a v máji 2005 sa sprístupnila verejnosti ako dôstojný kultúrny stánok.
Usporadúvajú sa tu muzeálne a galerijné výstavy, koncerty, prednášky
a prezentácie. Dňa 21. septembra
2007, v čase tradičného šurianskeho jarmoku bola na poschodí synagógy sprístupnená stála expozícia
MESTSKÉHO MÚZEA ŠURANY
(MMŠ). Múzeum vzniklo ako sú-
Stručne z histórie Šurian
(minulosť)
Po prvýkrát sa Šurany spomínajú v listine uhorského panovníka
Belu II. z 3. septembra 1138 ako
„villa Suran“. To ale neznamená, že
územie dnešných Šurian nebolo
predtým osídlené. Archeologické
nálezy, ktoré boli v Šuranoch objavené dokazujú, že táto lokalita
bola osídlená už v eneolite, čiže
v mladšej dobe kamennej . Našiel
sa tu významný hrob s nálezmi
kanelovej keramiky (žliabková výzdoba). Okrem iných pozoruhodným objavom bolo aj keltské pohrebisko z 2. storočia pred naším
letopočtom. Ďalej nález rímskeho
sídliska z doby sťahovania národov (4. storočie nášho letopočtu)
a slovanské sídlisko z 9. storočia
z čias kniežaťa Pribinu a Veľkej
Moravy. Písomné pramene dokazujú, že už v druhej polovici 14.
storočia jestvoval Šuriansky hrad
a patrilo k nemu 12 dedín a osád.
V rokoch 1663 – 84 ho okupovali Turci a v roku 1725 bol z väčšej časti zbúraný. K významným
osobnostiam tohto hradu patrí kapitán hradu barón Tomáš Bosniak
a jeho dcéra Žofia. Jej neporušené telo (zomrela 28. apríla 1644)
odpočíva v loretánskej kaplnke
v Tepličke nad Váhom neďaleko
Strečna, kde žila s manželom Fra-
ňom Wesselényim. Vieme, žiaľ,
že kaplnka bola pred pár rokmi
zničená vandalom a následne obnovená. V roku 1832 cisár František I. povýšil Šurany na kráľovské
mesto s trhovým a jarmočným
právom. V roku 1835 tu bol postavený prvý valcový mlyn a 1854
cukrovar, ktorý bol najstarším
v Európe, no výroba cukru v ňom
bola v roku 2000 ukončená. Od
roku 1872 do roku 1918 boli Šurany okresným mestom a potom
opäť v rokoch 1949 – 1960.
(V budúcom čísle pokračujeme
druhou časťou - dielom (Súčasnosť) pod titulkom Stručne z histórie Šurian)
časť Mestského kultúrneho strediska s vlastným štatútom. Je zaregistrované na Ministerstve kultúry SR.
Jeho cieľom je zhromažďovanie, záchrana, ošetrovanie, dokumentácia
a prezentácia predmetov, ktoré majú
historickú výpovednú hodnotu a sú
dokladom vývoja spoločnosti, obzvlášť mesta a najbližšieho okolia.
Múzeum zhromažďuje archeologické, historické a etnografické predmety, staré fotografie, písomnosti
(archiválie) a starú tlač. Stála expozícia na poschodí synagógy približuje
dejiny mesta, ako aj mestských častí
Nitriansky Hrádok a Kostolný Sek
od praveku po 20. storočie. Vystavené sú archeologické nálezy z lokality
Zámeček - Slovenská Trója z Nitrianskeho Hrádku, nálezy z miesta
Šurianskeho hradu, kópie mincí
z pokladu qvartingov - štvrťdenárov
z Kostolného Seku z 15. storočia,
signované - značkované tehly zo Šurian, ktoré dokumentujú minimálne
200 ročnú históriu tehliarsta v meste,
dokumenty o šurianskom cukrovare
a histórii mlynárstva. Zaujímavé sú
aj dokumenty a predmety viažuce sa
k soche gen. M.R. Štefánika v Šuranoch a k obdobiu existencie slovenského gymnázia v rokoch 1938-45
a judaiká. Z osobností sú tam diela
Michala Matunáka, ThDr. Karola
Markoviča a Laca Zrubca. Z oblasti
kultúry je v expozícii zastúpené divadeľníctvo, ktoré ma v Šuranoch
150-ročnú tradíciu a šurianski tamburáši, ako najdlhšie pôsobiace hudobné teleso v Šuranoch. Z oblasti
etnografie - národopisu, je v expozícii zastúpená ľudová keramika, košíkarstvo a ľudový odev. Návštevníkov
iste zaujme maketa mesta Šurany,
spolu so Šurianskym hradom, ktorá
zachytáva podobu mesta v období
roku 1660, v čase osmansko-tureckej expanzie. Stála expozícia bola vo
februári v roku 2009 reinštalovaná
a doplnená novými exponátmi. Vymenili sa obrazovo-textové panely za
nové, pribudli dve nové vitríny. Reinštalácia a doplnenie expozície sa
zrealizovalo vďaka finančnej dotácii
z grantového systému Ministerstva
kultúry SR, získanej v roku 2008.
(archív)
7
HUMOR
Noviny občanov mesta Šurany7
-Prečo dnes tak veľa
ľudí číta bibliu?
-Pripravujú sa na záverečné skúšky.
Rozhovor v ZOO
-Od zajtra zakazujem
bezdomovcom vstup do
zoologickej záhrady!vraví prísne jej riaditeľ.
-A to už prečo?
-Pretože kradnú opiciam banány a levom
mäso.
Ukladajte peniažky do prasiatka! Vychováte z neho
poriadnu sviňu...
Transformácia je budovanie kapitalizmu na socialistických základoch.
Je najvyšší čas deklarovať
listinu základných ľudských povinností
Nerušte, prosím! V niektirývu poslancoch driemu geniálne nápady.
Je to divné, ale aj dnešok
raz budú staré, dobré časy
Aj vo finančných tokoch
veľké ryby požierajú
J. Heinrich
Žijeme v plytkej dobe, pretože máme hlboko do vrecka.
Nič netrvá večne! Ani privatizácia.
Je ťažké byť nejakého vierovyznania. Človek pomaly už
neverí ani tomu, čo vidí.
Neuveríte, ale z každého nezaplateného šeku mám šok!
V každom človeku je niečo dobré. Najmä po výdatnom
obede.
Po zavedení eura zarábame ťažké peniaze. Kovové.
Milan Kupecký
-Pán majiteľ! Prosím
vás, nemohli by ste mi
zvýšiť plat?
-Prečo? Veď doteraz
vám to stačilo.
-Stačilo, ale moje deti
sa dozvedeli, že u susedov
jedia každý deň.
Na Slovensko prišiel
cudzinec, ktorý sa pýta
okoloidúceho chodca:
-Prosím vás, neviete
kde sa tu páli slivovica?
-Ale áno. Vidíte ten kostol oproti?
-Áno.
-Okrem neho všade.
-Môj otec zahynul
v Osviedčime.
-Ale veď on nebol žid.
-To nie, ale spadol zo
strážnej veže.
Humor lieči a uzdravuje
Lekári, najmä psychológovia
i psychiatri sa zhodujú v tom, že
endorfín, ktorý je produktom
smiechu a dobrej nálady sa nedá
zmerať. Proste, nedá sa zistiť jeho
hladina skúškou v krvi a ani iným
meraním. Pritom je známe, že humor a dobrá nálada pomáhajú odbúravať psychosomatické ťažkosti, zabraňujú stresu a podporujú
činnosť ďalších orgánov v našom
tele v rámci mechanizmu termoregulácie, a zároveň zvyšujú odolnosť voči eventuálnej bolesti či
už tela, alebo duše. Navyše, podľa
francúzskeho filozofa H. Berksona smiech to je nielen uvoľnenie,
ale i svetonázor, proste určitý uhol
pohľadu na veci a dianie okolo
nás.
Málokomu je tiež známe, že napríklad v zahraničí, na základe výskumov amerického lekára Patha
Adamsa vznikol nový lekársky
odbor - gelentológia. Možno sa
mnohí pousmejete, ale napríklad
v anglickom Birminghame existuje Klinika smiechu, v holandskom
Amsterdame Centrum smiechu
a Francúzi sa pýšia spoločenským
združením Smejúca sa medicína.
Neprináleží nám mentorovať,
no vieme, že aj smiech má mnohoraké podoby. Niekedy je spontánny, takpovediac od srdca, inokedy ironický, škodoradostný, no
poznáme aj smiech cez slzy. Proste
každý smiech je určitou reakciou
na danú situáciu, ako i nastolené
problémy. Smiech je zároveň aj
akýmsi ukazovateľom následného
smerovania a to nielen pre jednotlivca, ale i pre spoločnosť. Na
záver snáď už iba toľko, že smiech
(vrátane satiry) je tisíckrát účinnejší aj ako nápravno-výchovný
prostriedok, namiesto všetkých
zamrežovaných budov sveta.
Milan Kupecký, gelentológ
8
Noviny občanov mesta Šurany
Vybrali sme z korešpondencie
List, ktorý sme dostali z Česka a veľmi nás potešil
Aj toto je kus šurianskej histórie
Tento list sme našli v našej redakčnej pošte a veľmi nás potešil.
Je od pani Jiřiny Fleischmanovej
z Česka. A hoci je písaný v češtine,
prinášame ho v „plnom znení“,
tak ako prišiel.
„Mám velkou radost, že jsem našla vaše noviny i domovskou stránku
watson, těm též posílám srdečný pozdrav.
Moji předkové přišli do Šuran
v polovině 19. století a vždycky pracovali v cukrovaru, nebo později,
můj děd a jeho dva synové jako krejčí také především pro cukrovarské
úředníky. V Šuranech tedy Schlesingerové a pak Fleischmanové žili více
než 90 let.
Vloni jsem byla u paní mgr. Grossmannové v matrice pro nějaká data
a letos jsem se do Šuran vypravila
znovu. Setkala jsem se s panem dr.
Eliášem, měla jsem nějaké fotky.
Zastavila jsem se na Městském úřadu u velmi milých dam, které mně
pomohly lokalizovat dům, který si
Fleischmanovi před válkou posta-
vili. Prošla jsem moc hezké ulice,
stinné a vyfotila jsem si romantický
průtok řeky Nitry. Bohužel se mně
nepodařilo dostat se na hřbitov, kde
svůj věčný spánek spí moje babička
Filipka a její malá dceruška Anna
(1912-1920).
Jak jsem za pomoci četných poradců hledala hřbitov, viděla jsem
na stadionu nápis k 80. výročí fotbalu, přijměte tedy ode mně tuto fotočku: ty sportovce neznám, možná
jsou mezi nimi někteří vaši příbuzní,
je tam Sándor (Alexander) Fleischman, ta fotka bude tak ze 30.
let. Mému otci Martinovi (narozen
1906 v Šuranech) ji dal jeden ze Šurančanů, kteří se stýkali i tady v Praze. Hodně zdaru!“
Jiřina Fleischmanová
Inzerujte u nás!
Futografiu, ktorú uverejňujeme patrí do šurianskeho archívu a je to ojedinelá fotografia,
ktorú nám poslala poštou pani Fleischmanová z Česka a táto snímka patrí do galérie
pamätníkov. Prikladáme k nej krátky text z jej sprievodného listu: „Na bráne futbalového
ihriska v Šuranoch som si pri nedávnej návšteve môjho rodného mesta všimla nápis, že
ste v tomto roku oslávili 80. výročie futbalu. Príjmite preto odo mňa túto, už časom vyblednutú fotografiu. Tých športovcov nepoznám, pričom možno sú medzi nimi aj niektorí vaši
príbuzní a preto vám ju zasielam. Je na nej s určitosťou Sándor (Alexander) Fleischman
a môj nebohý otec Martin, narodený v Šuranoch v roku 1906. Čiže fotografia môže byť
stará tak vyše 50 rokov i viac. Otcovi ju dal jeden Šuranec, ktorý sa s ním stýkal v tom
čase, tu v Prahe.
PS: Vážení čitatelia, napíšte nám, ak by ste niekoho na fotogfafii spoznali. Je to iste
zaujímavá snímka. Ďakujeme! (redakcia)
Zopár vážnych výrokov o športe:
„Športom žiť neznamená čítať športovú tlač, ale aktívne sa zúčastňovať na podujatiach, jedno je či na veľkých, alebo malých. Musia to byť
však také, v ktorých treba bojovať o víťazstvo buď nad súpermi, alebo
nad sebou samým.“
Philipp Noel-Baker,
nositeľ Nobelovej ceny
„Na vojne som slúžil u delostrelcov. To je jediná vhodná služba pre
futbalistu.“
Edson Arantes do Nascimento,
Známy pod futbalovou prezývkou Pelé
„Futbal spočíva v tom, že guľa o obvode 70 centimetrov sa položí na
guľu, ktorá má obvod 40 000 kilometrov. Pritom ide o to , aby sa tá
menšia guľa správne trafila.“
Reynor, švédsky tréner
„Vďaka dlhoročnému aktívnemu pretekaniu som dokázal prekonať
moje súčasné vážne zdravotné ťažkosti. Verím, že príde čas, keď lekári
namiesto liekov budú predpisovať svojim pacientom športovanie.“
Emil Pažický, bývalý futbalový reprezentant Československa,
zaslúžilý majster športu
Naše novinové stránky môžete využívať aj na oslovenie svojich potencionálnych klientov!
Firmy, podnikatelia, organizácie, občania, odteraz sú Vám k dispozícii naše
mestské noviny na plošnú reklamu,
drobnú riadkovú inzerciu, formou platenej reportáže, rozhovoru a podobne.
Svoje objednávky zasielajte buď telefonicky na čísla, mob.: 0907905537,
0905405312 alebo na e-mail: [email protected], [email protected]
com, [email protected] Sídlo
združenia Vráťme mestu život sídli
na ulici: Chalúpkova 7, 942 01 Šurany,
kam môžete zasielať prípadne aj svoju
korešpondenciu, vrátane príspevkov.
(kolektív redakcie)
On, šampión
Bol typom výbušného hráča. V zápase vždy vybuchol.
Pred sezónou sa toho nabehal – za prestupom.
Dosiahol hattrick. Tri žlté kartičky.
Bol dušou mužstva. Totiž ani dušu nevidieť.
Zenit výkonnosti mal už za sebou. V podniku, kde bol dlhé roky
zamestnaný, mu prikázali pracovať.
Bol skrytou rezervou. Ťažko ho bolo na ihrisku nájsť.
Po dlhšej dobe znova zasiahol do hry – pri vhadzovaní autu
Bol to svojim spôsobom vynikajúci hráč. Dokázal ťažiť z dobrej hry
ostatných.
Urobil dieru do sveta – zakopol do trávnika.
Na tréningy sa uvoľňoval oveľa ľahšie, ako na zápasoch.
Častejšie sa ocitol v rozhodcovskom zápisníku, ako pre bránou
súpera.
Bol neudržateľný. V prestupovom termíne.
Nemal čo povedať pod sprchou. Vyrozprával sa v zápase.
Bol typom pomalého hráča. Nielen na ihrisku, ale i na pracovisku.
Nohu mu v zápase podložil len preto, aby mu vzápätí mohol podať
pomocnú ruku.
Vylúčený hráč odmietol odísť do sprchy odôvodňujúc to tým, že
žiadnu nemajú.
Na zápase sa utápal v kľučkách, po zápase v alkohole.
Noviny občanov mesta Šurian - Vráťme mestu život. Vydáva vydavateľstvo H+S, ul. Chalúpkova č. 7, 942 01 Šurany.
Zostavujú: Milan Kupecký a Ján Štark. Kontakt, mob.: 0907905537, 0905405312, e-mail: [email protected], [email protected], [email protected]
Graficky upravil:FINDING. Povolené: Ministerstvom kultúry SR, pod registračným číslom 292/2010.
Download

si môžete stiahnuť odtiaľto