5. november 2013
Cena 2 € • Ročník xxiII • www.inprost.sk
Pach benzínu vo vôni ruží
Hlohovec slávil 900. výročie.
Kto má rád históriu, krásne
stavby, veci, ktoré pretrvali z
dávnej minulosti a má ich vo
svojom rodisku, rád sa nimi
pochváli. V Hlohovci je zopár
takých pozoruhodností.
strana 14
Hervartovčania chcú, aby
ich obec bola nielen krásna,
ale aj bezpečná
V Hervartove neďaleko Bardejova sa v polovici októbra uskutočnila slávnosť pri príležitosti
ukončenia stavby Protipovodňová ochrana Valalského potoka a
obce Hervartov.
strana 22
V Liptove si uctili
svojich rodákov Martina
Rázusa a Milana Rúfusa
Spomienkové oslavy vyvrcholili v Bratislave odhalením pomníka Martina
Rázusa na Rázusovom
nábreží. strana 29
45-46
Adresa:
Z legislatívnych
návrhov
prerokovaných
Radou ZMOS
strana 8
Nový stavebný
zákon
a účastníctvo
v konaniach
strana 8
Námety Jednoty
dôchodcov
na spoluprácu
so samosprávou
strana 20
Roadshow
Moderný učiteľ
v 10 mestách
K ohňu, keď sa občas stane „zlým pánom“, sa správajú absolútne nezmieriteľne a nekompromisne. Niekedy však treba radšej zažmúriť oči. Čítajte na
strane 11.
Hlavné témy:
eurofondy a spolupráca obcí V dňoch 3. a 4. októbra 2013 v Luhačoviciach sa stretli na spoločnom zasadnutí
predstavitelia predsedníctva Združenia miest a obcí Slovenska so svojimi českými
kolegami zo Sdružení měst a obcí České republiky (SMO ČR).
N
a programe rokovania bola predovšetkým príprava
nového programového obdobia na
roky 2014 – 2020, legislatívne
otázky, sídelná rozdrobenosť v
Českej republike a jej riešenie,
ako aj výmena skúseností z implementácie projektov.
V Luhačoviciach spoločne rokovalo
ZMOS a SMO ČR
Pozornosť
Programovému
obdobiu 2014 – 2020
Jaromír Jech, výkonný podpredseda SMO ČR a riaditeľ jej
projektovej kancelárie informoval o aktuálnej situácii pri príprave nového programového obdobia. Vzhľadom na to, že sa kladie
dôraz na integrovaný prístup a
posilňuje sa pozícia miest a obcí,
sústreďujú sa v SMO na rozvoj
vzájomnej spolupráce všetkých
zainteresovaných subjektov.
Dokument „Pozice Svazu měst
a obcí ČR k územní a urbární dimenzi ESIF“ na základe analýz
potrieb miest a obcí pracuje s
typológiou územia, ku ktorej sú
priradené územne
zamerané priority,
Nezisková organizácia Indícia pripravila 9. ročník podujatia Roadshow
Moderný učiteľ. Od 11. do 15. a od
25. do 29. novembra 2013 urobí
program plný inšpirácie a noviniek v
10 slovenských mestách - v Prievidzi,
Lučenci, Trebišove, Košiciach, Ružomberku, Bratislave, Trenčíne, Trstenej,
Banskej Bystrici a Hurbanove.
Roadshow Moderný učiteľ umožňuje
prezentáciu a diskusiu o tom, ako má
vyzerať škola pripravujúca žiakov na
život v 21. storočí, ako inšpirovať a
motivovať učiteľov, podporiť vzájomné zdieľanie nových metód a aktivít,
ktoré im pomáhajú lepšie vzdelávať
ich žiakov. Program sa zameria na
význam spravodlivého hodnotenia
žiakov, inovatívnu formu výučby
matematiky podľa prof. Hejného,
spoluprácu škôl s rodičmi, internetovým rizikám a kyberšikane, ale aj nespojitému písmu Comenia Script. Do
programu prispejú aj lokálni učitelia
prezentáciou príkladov dobrej praxe.
Účasť na roadshow je pre učiteľov
bezplatná, ale podmienená registráciou cez on-line webovej stránky
Indície. Otázky: [email protected]
(mď)
2 aktuality
5. november 2013 • Obecné noviny
Vláda je ochotná pridať mestám
a obciam 1,6 percenta na podielových
daniach
Od konania Rady ZMOS v Žiline (11. 10. 2013) sa uskutočnilo niekoľko rokovaní predstaviteľov ZMOS
s predstaviteľmi vlády SR. Rokovania vyvrcholili 23. októbra 2013, keď v rámci osobitného bodu rokovania
vlády bol prerokovaný materiál „Návrh priebežného hodnotenia uznesenia vlády SR č. 638 z 21. 11. 2012 k
Správe o niektorých problémoch v oblasti územnej samosprávy a návrhy na ich riešenie“.
N
a rokovaní sa zúčastnil
predseda
ZMOS Jozef Dvonč
a podpredsedovia
ZMOS. V rámci
hodnotenia výsledkov plnenia
úloh z tohto uznesenia bola zatiaľ
splnená väčšina uznesení - požiadaviek zo strany ZMOS, ostatné
sú v štádiu realizácie.
Vláda SR rokovala s predstaviteľmi ZMOS aj o možnostiach
naplnenia ďalších požiadaviek
ZMOS schválených 24. snemom
ZMOS a Radou ZMOS z 11. októbra 2013. Za zásadný posun v
rokovaniach je možné považovať
ochotu vlády navýšiť pre mestá a
obce príjem z podielových daní
zo súčasných 65,4 na 67 percent
v roku 2014. Premiér Robert Fico
zároveň deklaroval ochotu kabinetu postupne sa priblížiť k pôvodnej hranici podielových daní,
ktorá bola 70,3 percenta a ktorú
samosprávy požadujú vrátiť na
úroveň 70,3 percenta. „V budúcom roku chceme hľadať a použiť všetky nástroje na to, aby sme
sa postupne dostali k tomu cieľu,
ktorý je 70,3 percenta," povedal
premiér.
Vláda SR naplní v plnom rozsahu aj požiadavku ZMOS na dodržanie ustanovenia Nariadenia
vlády SR č. 668/2004 Z. z. o rozdeľovaní výnosu dane z príjmov
podľa počtu obyvateľov obce v
pôvodnom znení z roku 2004. V
praxi to znamená, že základom
pre rozdeľovanie dane z príjmu
fyzických osôb na rok 2014 bude
stav počtu obyvateľov k 31. 12.
2012.
V parlamente už boli na základe požiadavky ZMOS schválené
zákonné úpravy, ktorými sa odstraňuje riziko účelových protestov prokuratúr k uplatňovaniu
§ 104 ods. 3 zákona o miestnych
daniach a miestnom poplatku odložením účinnosti o 10 rokov.
Vláda okrem toho zabezpečí do
konca roka 2013 dofinancovanie
oprávnených výdavkov miest a
obcí minimálne v rámci Regionálneho operačného programu
(ROP). Na pokračujúcich rokovaniach ZMOS s rezortmi sa
budú hľadať cesty aj na dofinancovanie oprávnených a uznaných
výdavkov miest a obcí z ostatných operačných programov.
Pozitívny posun po spoločných
rokovaniach nastal aj v prípade
zmiernenia tvrdosti ustanovení
v pripravovanom zákone o rozpočtových pravidlách územnej
samosprávy. Odkladný účinok
do 1. 1. 2017 bude uplatnený na
tie ustanovenia zákona, ktoré vylučujú štátne a európske dotačné
transfery z 25-percentného kritéria pre hodnotenie bonity mesta a
obce. Zároveň sa predĺži možnosť
vykonávania negatívnych zmien v
rozpočtoch miest a obcí z termí-
nu 30. 6. na 31. 8. bežného roka.
Bolo dohodnuté, že na rezortnej úrovni budú v nasledujúcich
dňoch pokračovať rokovania našich zástupcov k rozhodujúcim
požiadavkám a legislatívnym návrhom ZMOS, ktoré zabezpečia
vyššiu stabilitu príjmov a stabilitu
celkového hospodárenia miest
a obcí. Ide najmä o doriešenie
otázok naplnenia auditu verejnej správy, k zákonu o verejnom
obstarávaní, rokovať sa bude aj o
úpravách v zákone o miestnych
daniach a miestnom poplatku a v
zákone o odpadoch.
Medzi významnými závermi
rokovania, ktoré potvrdzujú partnerský prístup vlády SR, je aj záväzok vyslovený predsedom vlády SR o mechanizme spoločných
stretnutí so ZMOS pred každým
rokovaním v pléne NR SR k zákonom, s ktorými by mali mestá
a obce problém aj po ukončení
legislatívneho procesu uzavretého
na úrovni vlády SR.
O výsledkoch rokovaní, ktoré budú prebiehať v najbližších
dňoch, budeme informovať Radu
ZMOS na plánovanom zasadnutí
v dňoch 11. – 12. 11. 2013 na Štrbskom Plese.
(Správa z webovej stránky
ZMOS)
Hlavné témy:
eurofondy a spolupráca obcí
včítane integrovaných prístupov.
SMO ČR sa podarilo tieto svoje
predstavy čiastočne presadiť do
vládou schválenej Stratégie regionálneho rozvoja ČR 2014 – 2020,
čo je jednou z predbežných podmienok na čerpanie európskych
peňazí.
Typológia územia:
1. urbárna dimenzia I. – zahŕňa územia najväčších miest
a aglomerácií, ktoré majú zásadný význam z hľadiska potenciálu rozvoja celej ČR;
2. urbárna dimenzia II. (tzv. urbárne centrá rozvoja) – zahŕňa
stredne veľké centrá, ktoré majú
regionálny význam a integrujú
ekonomické, spoločenské a sociálne aktivity pre svoje zázemie;
3. územná dimenzia – zahŕňa
menšie mestá a ich okolie ako
nositeľov dlhodobej stabilizácie a
súdržnosti územia.
Na základe spracovaných analýz potrieb miest a vidieka v SMO
ČR sformulovali štyri územne
zamerané priority:
1. konkurencieschopnosť
2. udržateľná a ekologická infraštruktúra
3. efektívne verejné služby
4. dynamický trh práce a sociálna
súdržnosť.
Dôležitým bodom materiálu
na riešenie územnej dimenzie je
navrhnutie integrovaných prístupov, ktoré SMO ČR odporúča na
využitie v rôznych typoch územia a pre rôzne veľkostné kategórie obcí. Zmyslom integrovaných
nástrojov je reflexia špecifických
územných problémov, potrieb,
regionálnych rozdielov a potenciálu územia. Za týmto účelom
SMO ČR presadzuje v jednot-
livých operačných programoch
využitie nasledovnej sústavy
integrovaných prístupov, ktoré
pokrývajú všetky veľkostné kategórie obcí:
• ITI – integrované územné
investície – ako nástroj, ktorý
vychádza z európskych nariadení
pre najväčšie funkčné aglomerácie definované v schválenej SRR
2014. V českých podmienkach
ide o metropolitné oblasti Praha, Brno, Ostrava, Plzeň, Hradec
Králové-Pardubice a ÚsteckoChomutovsko;
• Pre ostatné funkčné celky od
veľkosti miest nad 25-tisíc obyvateľov SMO presadzuje nástroj
IPRÚ I/II (Integrované plány
rozvoja územia), ktorý vznikol v
rámci českých podmienok a podobne ako ITI rieši širšie funkčné územie. Nadväzuje na súčasné
IPRM (Integrované plány rozvoja miest), reaguje na pozitíva a
usiluje sa o odstránenie slabých
miest tohto konceptu (lepšie sa
zamerať na potreby, funkčné aglomerácie, zjednodušenie implementácie);
• Pre konsolidáciu verejných
služieb na území s vidieckymi obcami SMO ČR presadzuje IPRÚ
pre územie ORP, ktorého cieľom
by bolo riešenie obmedzeného
počtu tém v oblasti originálnych
pôsobností obcí – napr. odpadové hospodárstvo, školstvo, sociálna oblasť ap. SMO ČR počíta aj
s realizáciou stratégií miestnych
akčných skupín;
• Miestne akčné skupiny v obciach a mestách do 25-tisíc obyvateľov.
Podľa informácií predstaviteľov SMO ČR práca na príprave
nového programového obdobia
v súčasnosti vrcholí. Stále je však
otvorená otázka dohody medzi
regionálnymi partnermi ohľadom integrovaných nástrojov.
Zhoda je pri vymedzení ITI pre
6 metropolitných oblastí a komunitne vedeného miestneho rozvoja. Rozpor vzniká pri stanovení nástroja pre mestá nad 25-tis.
obyvateľov. Jeho neexistencia by
znamenala z rozvojového hľadiska výrazné obmedzenie riešenia
vlastných potrieb a stratu finančných prostriedkov. Súčasný stav pri príprave
programového obdobia 2014 –
2020 v SR priblížil výkonný podpredseda ZMOS Milan Muška.
Informoval o tých operačných
programoch, ktoré sú v pokročilom štádiu rozpracovania, a
o oblastiach čerpania finančnej
aktuality/inzercia 3
Obecné noviny • 5. november 2013
pomoci pre samosprávy. ZMOS
veľmi intenzívne pristupuje k
príprave pozičného dokumentu,
proaktívne sa podieľa na organizovaní pracovných rokovaní s
kompetentnými orgánmi, ako aj
členskými obcami a mestami. Je
potrebné, aby sme sa dôkladne
pripravili a v rámci integrovaného prístupu sa spoločne podieľali
na rozvoji celého územia, zdôraznil M. Muška.
Rastie význam
medziobecnej
spolupráce
Projekt na podporu medziobecnej spolupráce predstavil riaditeľ projektovej kancelárie SMO
ČR Jaromír Jech. Česká republika
patrí spolu s Francúzskom medzi
krajiny s najväčším počtom obcí,
a tým aj s najnižším počtom obyvateľov na priemerne veľkú obec
v rámci celej EÚ. V priebehu
70 rokov v mnohých krajinách
došlo k zlučovaniu obcí do väčších celkov, alebo k integrácii
prostredníctvom podpory rôznych foriem medziobecnej spolupráce (napr. spoločenstvo obcí,
zväzok ap.) Má to svoje výhody
i nevýhody. Určitou nevýhodou
veľkého počtu obcí je ich malá
ekonomická sila a nemožnosť
zvládať množstvo zverenej agendy s minimálnym, dokonca niekedy i žiadnym profesionálnym
personálnym zázemím obce. Na
druhej strane je vyššia dôvera
občanov k miestnym politikom a
vyšší záujem o veci verejné. SMO
ČR sa domnieva, že nie administratívne, ale na dobrovoľnom
princípe, vo vzájomnej spolupráci s obcami, je možné efektívne
riešiť potreby obcí pomocou medziobecnej spolupráce. Pripravil
projekt, ktorého cieľom je vytvoriť prostredie a podmienky pre
dlhodobú a systémovú podporu
rozvoja medziobecnej spolupráce v ČR. Základnou podmienkou je zachovanie samostatného fungovania jednotlivých
obcí. Predstavitelia samospráv
prostredníctvom projektu budú
spolupracovať v rámci oblastí,
ktoré sú ich originálnou kompetenciou – predškolská výchova a základné školstvo, sociálne
služby, odpadové hospodárstvo.
Cieľom je, aby výstupy ukázali,
že vzájomná spolupráca je pre
obce dlhodobo prospešná, a to:
• z hľadiska možnej finančnej úspory (spoločný nákup
energií, služieb na zvoz a spracovanie odpadu, spoločná administrácia týchto činností);
• z hľadiska skvalitňovania verejnej správy (spoločná administrácia procesu zadávania verejných zákaziek, zabezpečenie
odborného personálu v oblasti
ekonomickej a právnej, zabezpečenie spoločnej administrácie
výberu miestnych poplatkov);
• z hľadiska skvalitňovania poskytovaných verejných služieb
(spoločné zabezpečenie činností v oblasti základného školstva alebo sociálnych služieb).
V rámci projektu budú spracované analýzy vybraných oblastí vhodných pre medziobecnú
spoluprácu na úrovni správnych
obvodov obcí s rozšírenou pôsobnosťou. Projekt však bude
musieť v metodike prihliadať na
rôzne faktory - charakteristiku
regiónu, tradície, súčasný vývin.
Cieľom projektu je tiež analyzovať
činnosť zväzkov obcí a tam, kde je
to možné, napomôcť transformáciu zväzkov obcí „monotematických“ na zväzky obcí so širokou
mierou pôsobnosti. V miestach,
kde zväzky obcí na úrovni správneho obvodu obcí s rozšírenou
pôsobnosťou vôbec neexistujú,
je cieľom projektu pripraviť vo
vzájomnej spolupráci s obcami
podklady na vznik zväzkov obcí
ako právnych subjektov.
Samospráva
a zraniteľné skupiny
obyvateľov
Projekt HELPS predstavil výkonný podpredseda ZMOS M.
Muška. Projekt je zameraný na
bývanie a domácu starostlivosť o
starších ľudí a zraniteľné skupiny
občanov a stratégie miestnych
partnerstiev v mestách strednej
Európy. Cieľom projektu je prispieť k zlepšeniu kvality života
ohrozených skupín občanov seniorov a osôb so zdravotným
postihnutím, realizovať výmenu
skúseností a dobrých praktík a
ich širšiu implementáciu a poskytnúť mestám informácie, ktoré prispejú ku skvalitneniu poskytovaných sociálnych služieb,
služieb v oblasti bývania ako aj
prijímaných nariadení. Na projekte sa celkovo podieľa 15 inštitúcií z 8 stredoeurópskych krajín,
pričom zo Slovenska a Českej
republiky sa do projektu okrem
Združenia miest a obcí Slovenska zapojil aj Sociologický ústav
Slovenskej akadémie vied, Sociologický ústav Akadémie vied
Českej republiky a mesto Brno.
Hlavnou úlohou ZMOS v projekte, ktorý prebieha od októbra
2011 do septembra 2014, je praktická realizácia pilotných aktivít
v spolupráci s členskými mestami
(Nitra - aktivity, ktorých cieľom
je vytváranie väzieb medzi seniormi a mládežou, prevencia sociálnej inklúzie, bytový dom Senior ; Martin – elektronický strážca
seniorov; Dolný Kubín – osveta;
Petržalka – spolužitie seniorov
a mladej generácie). Výstupom
realizovaných pilotných aktivít
bude návrh medzinárodného
výmenného programu, ktorý vyústi do prípravy a implementácie
kvalitných akčných programov
zameraných na skvalitňovanie
bývania a domácej starostlivosti
v projektových krajinách.
Transparentnosť musí
byť, ale...
V rámci posledného bodu
programu sa účastníci venovali problematike zverejňovania
zmlúv a príprave zákona o sociálnych službách.
SMO ČR nie je proti prijatiu protikorupčných opatrení,
ale aktuálna podoba v ČR v súčasnosti spôsobuje obciam a
mestám veľké problémy. Bruno
Konečný, riaditeľ legislatívnej
sekcie informoval o slovenskej
podobe zákona, o požiadavke
ZMOS z rozsahu povinne zverejňovaných zmlúv vyňať zmluvu o nájme hrobového miesta.
Ambíciou ZMOS bolo vyňať
všetky zmluvy, ktorých podstatné náležitosti sú upravené vo
všeobecne záväznom nariadení
obce. Vzhľadom na nepredvídateľnosť aplikačnej praxe toto
bolo zamietnuté. ZMOS i naďalej
presadzuje požiadavku na znovu
zavedenie finančného limitu pre
zverejňovanie zmlúv, objednávok a faktúr. V minulosti bol tento limit stanovený na 1000 eur.
B. Konečný informoval tiež o
príprave novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám.
Podnetom pre túto novelu bola
požiadavka ZMOS na odstránenie možnosti zneužívania práva
na informácie v podobe, ktorá
môže ohroziť alebo obmedziť
činnosť orgánu verejnej správy a
jeho primárneho poslania.
Po každom bode programu sa
rozprúdila vecná diskusia, pri
ktorej došlo k vzájomnej výmene
skúseností, názorov, podnetov,
pretože obe združenia žijú podobnými problémami a obe chcú
vytvárať pre svojich občanov čo
najlepšie podmienky pre život.
V roku 2014 ZMOS privíta svojich českých partnerov zo SMO
ČR na Slovensku.
(Web stránka ZMOS) Chcete mať partnerské mesto v Českej republike?
Členom ZMOS dávame do pozornosti ponuku českého mesta Polná na
partnerskú spoluprácu. Mesto Polná s viac ako piatimi tisícmi obyvateľmi leží na česko-moravskom pomedzí v kraji Vysočina neďaleko
krajského mesta Jihlava. Charakteristickou vlastnosťou mesta sú aktivity záujmových skupín obyvateľov, ktorých je v súčasnosti necelých 40
a ktoré vyvíjajú svoju činnosť v sociálnej, kultúrnej a športovej oblasti.
Mesto Polná má rozvinutý drevospracujúci, stavebný a potravinársky
priemysel.
Polná má záujem o nadviazanie partnerskej a rozvojovej spolupráce so
slovenským mestom alebo obcou, ktorá by umožnila ďalší rozvoj aktivít
jej záujmových skupín a združení v oblastiach ako vzdelávanie, šport a
hudba.
V prípade záujmu o podrobnejšie informácie alebo nadviazanie partnerskej spolupráce, kontaktujte, prosím, sekciu vonkajších vzťahov Kancelárie ZMOS.
správa/výzva
4 štátna
5. november 2013 • Obecné noviny
Komuniké
z 80. schôdze vlády Slovenskej republiky, 23. október 2013
Vláda prerokovala:
- návrh Legislatívneho zámeru
autorského zákona.
Predložil: minister kultúry.
Schválený.
- návrh Národného programu
aktívneho starnutia na roky
2014 – 2020.
Predložil: minister práce, sociálnych vecí a rodiny.
Vypustený.
- návrh nariadenia vlády SR,
ktorým sa ustanovuje predmet,
náležitosti a sadzba úhrad a
ročných platieb za sprístupňovanie biocídnych výrobkov na
trh a ich používanie.
Predložil: minister hospodárstva.
Schválený s pripomienkami.
- návrh nariadenia vlády SR
o podmienkach poskytovania
podpory v rámci spoločnej organizácie trhu s vínom.
Predložil: minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.
Znenie so zapracovanými pri-
pomienkami.
- návrh účasti oficiálnej delegácie SR vedenej predsedom
vlády SR R. Ficom na zasadnutí Európskej rady v dňoch
24. – 25. októbra 2013 v Bruseli.
Predložil: podpredseda vlády
a minister zahraničných vecí a
európskych záležitostí.
Schválený.
- návrh Dohody medzi vládou
SR a vládou Poľskej republiky
o spolupráci pri implementácii projektu plynovodu prepájajúceho poľskú prepravnú sieť
a slovenskú prepravnú sieť.
Predložil: minister hospodárstva.
Schválený.
- návrh na vymenovanie nových členov Predsedníctva
Agentúry na podporu výskumu a vývoja.
Predložil: minister školstva,
vedy, výskumu a športu.
Poznámka: Čiastočne nesprí-
stupňovaný. Materiál sa nezverejňuje v zmysle § 9 zákona
č. 211/2000 Z. z. o slobode informácií (Ochrana osobnosti a
osobných údajov).
Schválený.
- systém tvorby stanovísk k návrhom aktov EÚ a stav koordinácie realizácie politík EÚ.
Predložil: podpredseda vlády
a minister zahraničných vecí a
európskych záležitostí.
Schválený s pripomienkou.
- návrh priebežného hodnotenia uznesenia vlády SR č.
638/2012 k Správe o niektorých problémoch v oblasti
územnej samosprávy a návrhy
na ich riešenie.
Predložil: predseda vlády.
Prizvaní:
Jozef Dvonč, predseda ZMOS
a primátor mesta Nitra
Michal Sýkora, 1. podpredseda
ZMOS a starosta obce Štrba
Vladimír Bajan, podpredseda
ZMOS a starosta MČ Bratislava
- Petržalka
Viera Krakovská, podpredsedníčka ZMOS a starostka obce
Brusno
Milan Muška, výkonný podpredseda a ústredný riaditeľ
Kancelárie ZMOS
Jozef Turčány, výkonný podpredseda ZMOS
Schválený.
- správu o refinancovaní PPP
projektu rýchlostnej cesty
R1 – koncesia na projektovanie, výstavbu, financovanie,
prevádzku a údržbu úsekov
rýchlostnej cesty R1: Nitra –
Tekovské Nemce a Banská Bystrica – severný obchvat.
Predložil: minister dopravy,
výstavby a regionálneho rozvoja.
Schválený.
- návrh skupiny poslancov NR
SR na vyslovenie nedôvery
členke vlády SR Zuzane Zvolenskej, poverenej riadením
Ministerstva
zdravotníctva
SR.
Predložil: predseda vlády.
Nesúhlas.
Utajovaný materiál:
I. Komplexné hodnotenie
obrany SR za rok 2012.
Predložil: minister obrany.
Vzatý na vedomie.
Materiál pre
informáciu:
- a. návrh Správy o plnení úloh
vyplývajúcich z koncepcie boja
proti extrémizmu na roky 2011
- 2014 za rok 2012.
Predložil: podpredseda vlády
a minister vnútra.
Vzatý na vedomie.
- b. Správa o pripravenosti SAV
na plnenie strategických cieľov
vedy a výskumu vyplývajúcich
zo stratégie Európa 2020.
Predložil: minister školstva,
vedy, výskumu a športu , predseda SAV.
Vzatý na vedomie.
Komuniké
z 81. schôdze vlády Slovenskej republiky, 30. október 2013
Vláda prerokovala:
- návrh nariadenia vlády SR,
ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády SR č. 50/2007 Z. z.
o registrácii odrôd pestovaných
rastlín v znení neskorších predpisov - nové znenie.
Predložil: minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.
Schválený.
- návrh nariadenia vlády SR,
ktorým sa zrušuje nariadenie
vlády SR č. 369/2006 Z. z. o
technických požiadavkách na
výkon motorov motorových
vozidiel a nariadenie vlády SR
č. 583/2006 Z. z. o technických
požiadavkách na zníženie emisií znečisťujúcich látok zo vznetových motorov a zo zážihových
motorov poháňaných zemným
plynom alebo skvapalneným
ropným plynom v znení neskorších predpisov.
Predložil: minister dopravy,
výstavby a regionálneho rozvoja.
Schválený.
- návrh nariadenia vlády SR,
ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády SR č. 370/2006 Z. z.
o opatreniach na zníženie emisií
zo spaľovacích motorov inštalovaných v necestných strojoch v
znení neskorších predpisov.
Predložil: minister dopravy,
výstavby a regionálneho rozvoja.
Schválený.
- zameranie zahraničnej a európskej politiky SR na rok
2014.
Schválený.
- správu o prerokovaní deviatej
a desiatej periodickej správy SR
k Medzinárodnému dohovoru
o odstránení všetkých foriem
rasovej diskriminácie a návrh
na určenie subjektov zodpovedných za realizáciu odporúčaní
obsiahnutých v Záverečnom
stanovisku Výboru na odstránenie rasovej diskriminácie.
Schválený.
- tretiu periodickú správu SR o
implementácii Dohovoru OSN
proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo
trestaniu.
Schválený.
- návrh plánu zahraničných
stykov členov vlády, štátnych
tajomníkov a predsedov ostatných ústredných orgánov štátnej správy SR na november
2013.
Materiály predložil: podpredseda vlády a minister zahraničných
vecí a európskych záležitostí.
Schválený.
- správu o priebehu a následkoch povodní na území SR v
období od septembra 2012 do
júla 2013.
Predložil: minister životného
prostredia a predseda Ústrednej
povodňovej komisie, podpredseda vlády a minister vnútra - podpredseda Ústrednej povodňovej
komisie.
Schválený.
- spôsob uplatnenia Rozhodnutia Európskeho parlamentu
a Rady č. 1104/2011/EÚ z 25.
októbra 2011 o pravidlách prístupu k verejnej regulovanej
službe, ktorú poskytuje globálny satelitný navigačný systém
zriadený v rámci programu Galileo.
Predložil: minister dopravy,
výstavby a regionálneho rozvoja.
Schválený.
- návrh na určenie funkčného
platu predsedovi Poštového regulačného úradu.
Predložil: minister dopravy,
výstavby a regionálneho rozvoja.
Schválený.
- návrh na účasť delegácie SR na
28. valnom zhromaždení Medzinárodnej námornej organizácie
(IMO) v dňoch 25. novembra 4. decembra 2013 v Londýne.
Predložil: minister dopravy,
výstavby a regionálneho rozvoja.
Schválený.
- správu o stave prípravy kandidatúry mesta Krakov na organizovanie Zimných olympijských
hier Krakov 2022 za spoluúčasti
SR.
Predložil: minister školstva,
vedy, výskumu a športu.
Schválený.
Utajovaný materiál:
I. Návrh na zvýšenie priemyselných produkčných kapacít strategického charakteru.
Predložil: minister hospodárstva.
Schválený.
II. Návrh o pokračovaní proce-
su riešenia stavu infraštruktúry
v SR.
Predložil: minister hospodárstva.
Schválený.
Materiál pre
informáciu:
- a. Informácia o priebehu a výsledkoch 20. valného zhromaždenia Svetovej organizácie cestovného ruchu (UNWTO), 24.
– 29. augusta 2013, Viktóriine
vodopády, Zambia/Zimbabwe.
Predložil: minister dopravy,
výstavby a regionálneho rozvoja.
Vzatý na vedomie.
- b. Informácia o priebehu a výsledkoch 4. zasadnutia Slovensko-ukrajinskej medzivládnej
komisie pre hospodársku, priemyselnú a vedecko-technickú
spoluprácu (Bratislava, 2. a 3.
septembra 2013).
Predložil: minister hospodárstva.
Vzatý na vedomie.
- c. Informácia o priebehu a výsledkoch 10. zasadnutia Medzivládnej zmiešanej komisie pre
ekonomickú a obchodnú spoluprácu medzi SR a Čínskou ľudovou republikou (Peking, 25. a
26. septembra 2013).
Predložil: minister hospodárstva.
Vzatý na vedomie.
- d. Informácia o priebehu a
výsledkoch 57. zasadnutia generálnej konferencie Medzinárodnej agentúry pre atómovú
energiu vo Viedni.
Predložila: predsedníčka Úradu jadrového dozoru SR.
Vzatý na vedomie.
- e. Informácia o vývoji pohľadávok Sociálnej poisťovne voči
zdravotníckym zariadeniam.
Predložil: generálny riaditeľ
Sociálnej poisťovne.
Vzatý na vedomie.
Podľa materiálov
Úradu vlády SR sprac. (tl)
Na preveciu kriminality možno získať dotáciu –
nepremeškajte výzvu
Účelom výzvy je podpora aktivít v oblasti prevencie kriminality so zameraním na znižovanie miery
a závažnosti kriminality, zvyšovanie bezpečnosti v mestách a obciach a na elimináciiu sociálnopatologických javov v rizikových skupinách.
Cieľom preventívnych aktivít je cieľavedome, komplexne a koordinovane pôsobiť na príčiny a podmienky, ktoré umožňujú páchanie kriminality a inej protispoločenskej činnosti a tak im predchádzať, potláčať ich a zamedzovať im.
Oprávnenými žiadateľmi sú fyzické osoby a právnické osoby; dotáciu nemožno poskytnúť žiadateľovi, ktorý je štátnym orgánom, štátnou rozpočtovou organizáciou, štátnou príspevkovou organizáciou alebo štátnym účelovým fondom.
Vyhlasovateľom výzvy je Rada vlády Slovenskej republiky pre prevenciu kriminality. Termín uzávierky výzvy je 30. novembra 2013.
Detailné informácie nájdete na
http://www.minv.sk/?tlacove-spravy&sprava=vyzva-na-predkladanie-ziadosti-o-poskytnutie-dotacie-na-financovanie-projektov-v-oblasti-prevencie-kriminality
aktuality/inzercia 5
Obecné noviny • 5. november 2013
Dáte si urobiť energetický
audit?
Analyzovať potenciál úspor a navrhnúť konkrétne opatrenia na zníženie
spotreby energie vo verejných budovách je cieľom pripravovaného projektu,
v rámci ktorého by mala Slovenská inovačná a energetická agentúra
vypracovať energetické audity pre viac ako 250 budov.
S
pracované audity budú môcť
obce, mestá, vyššie územné celky a štátne inštitúcie
využiť pri príprave projektov
na financovanie navrhovaných
opatrení z podporných mechanizmov v programovom období
2014 – 2020.
Budovy, pre ktoré SIEA bude
spracovávať energetické audity,
budú vybrané podľa výšky potenciálu úspor energie a plánovaného využívania. O zaslanie
potrebných údajov vplývajúcich
na spotrebu energie v administratívnych budovách, školských
budovách a budovách, v ktorých
sa poskytuje zdravotná starostlivosť alebo sociálna starostlivosť,
SIEA už požiadala obce, mestá
a vyššie územné celky. Údaje je
nutné zaslať elektronicky na emailovú adresu [email protected] najneskôr do 30.
11. 2013.
Projekt bude financovaný zo
štrukturálnych fondov prostredníctvom aktuálneho operačného
programu
Konkurencieschopnosť a hospodársky rast (2007 -
Verejné budovy skrývajú veľký
potenciál úspor energie
2013). Energetické audity budov
vo vlastníctve, respektíve v správe
rozpočtových alebo príspevkových organizácií na celom území
Slovenskej republiky s výnimkou
Bratislavského kraja budú priebežne spracovávané od januára
2014 do septembra 2015.
V rámci auditov špecialisti SIEA
komplexne zhodnotia efektívnosť
využívania energie v konkrétnych
verejných budovách. „Využijú
pritom namerané prevádzkové
údaje o spotrebe energie, ale aj
údaje z vybraných inštalovaných
kontrolných meraní a navrhnú
praktické riešenia, ako spotrebu
energie znížiť,“ uviedla riaditeľka
odboru legislatívy, vzdelávania
a metodológie SIEA Kvetoslava
Šoltésová. Ako dodala, súčasťou
auditov budú aj variantné návrhy
energeticky úsporných opatrení
vrátane vyčíslenia ich finančnej
náročnosti.
„Závery energetických auditov
budú slúžiť aj na stanovenie potenciálu úspor energie vo verejnom
sektore a nasmerovanie prípadnej
finančnej podpory v budúcnosti,“
uviedla generálna riaditeľka SIEA
Svetlana Gavorová. Pripravovaný
projekt SIEA súvisí s európskou
smernicou 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti, ktorá stanovila
rámec pre splnenie cieľov stratégie Európa 2020. K významným
povinnostiam vyplývajúcim z tejto smernice patria aj opatrenia,
ktoré by mali zabezpečiť postupné
zlepšenie energetickej efektívnosti
budov verejnej správy .
Bližšie informácie k uvedenému projektu je možné získať na
uvedenej e-mailovej adrese alebo
telefonicky.
Kontakt:
Monika Janotová, 048/4714 630
Peter Kovář, 02/58 248 414
Jaroslav Chocholáček, 048/4714 603
Kvetoslava Šoltésová, 048/4142 656
Priateľská návšteva z Nórska
Vo štvrtok 24. októbra
privítalo Združenie miest
a obcí Slovenska delegáciu Nórskeho združenia
miestnych a regionálnych
samospráv (KS) vedenú
Lasse Jallingom, riaditeľom sekcie dopravy,
plánovania a životného
prostredia. Cieľom návštevy nórskych zástupcov bolo dozvedieť
sa viac o fungovaní miestnej samosprávy na Slovensku, prediskutovať problémy, s ktorými sa miestna samospráva v oboch
krajinách potýka a taktiež upevniť spoluprácu medzi oboma
združeniami.
Nórsku delegáciu privítal výkonný podpredseda ZMOS Milan
Muška, ktorý v úvode priblížil štruktúru miestnej samosprávy na
Slovensku a činnosť ZMOS. Vedúci nórskej delegácie L. Jalling
taktiež v krátkosti predstavil fungovanie miestnej a regionálnej
samosprávy v tejto škandinávskej krajine, ale aj činnosť KS,
ktoré v súčasnosti združuje všetkých 428 miest a obcí a 19
krajov v Nórsku.
Diskusia sa zamerala na niekoľko okruhov otázok, najmä však
na problematiku životného prostredia, vzájomný vzťah Bratislavy s neďalekou Viedňou, prípravu a implementáciu projektov,
vzdelávanie, zapájanie sa do legislatívneho procesu, rozvoj
medziobecnej spolupráce a problematiku ohrozených skupín
obyvateľov.
Na závere stretnutia a zúčastnila aj Viera Kimerlingová, 1.
námestníčka primátora hlavného mesta Bratislavy, čo hostia
z Nórska využili, aby sa zaujímali aj o špecifické problémy
najväčšieho slovenského mesta, či už v oblasti zachovania
životného prostredia, rozvoja infraštruktúry, podpory mestskej
hromadnej dopravy a cyklistiky alebo o vzťahy medzi mestom
Bratislava a štátom.
Počas 4-dňového pobytu na Slovensku delegácia Nórskeho
združenia, okrem rokovaní so zástupcami ZMOS, navštívila aj
Voderady, kde ich oficiálne prijal starosta obce Marek Turanský.
(Sekcia vonkajších vzťahov K-ZMOS)
ZELENÝ NÁPAD PRE VAŠU OBEC
Príďte s dobrým nápadom, skrášlite vašu obec alebo mesto, vyčistite potok,
jazero, upravte park, ihrisko, turistický chodník alebo zveľaďte školskú záhradu.
O grant na financovanie zeleného projektu môžu požiadať:
• mimovládne neziskové organizácie
• základné a stredné školy
• centrá voľného času
• mestá a obce
Žiadosti o podporu posielajte do 9. decembra 2013.
Od roku 2006 sme spolu vybudovali už 160 zelených oáz.
www.oazy.sk
6 ekonomika
5. november 2013 • Obecné noviny
Priebežná informácia o stave
implementácie Národného strategického
referenčného rámca (NSRR) a príprave
programového obdobia 2014 – 2020
(Prerokované Radou ZMOS na zasadaní v Košiciach 24. septembra 2013)
D
ňa 19. septembra
2013 sa uskutočnilo
pracovné rokovanie
na úrovni členov
Rady ZMOS, zástupcov Úradu vlády SR a kompetentných generálnych riaditeľov a
riaditeľov za jednotlivé operačné
programy, aby spolu prerokovali a
zosúladili tie potreby samosprávy,
ktoré boli definované na zasadnutiach Rady ZMOS a regionálnych
združení a odzrkadľujú potreby
slovenských miest a obcí.
Materiál obsahuje špecifikáciu
jednotlivých potrieb a ich zakomponovanie do príslušných operačných programov navrhnutých
príslušnými riadiacimi orgánmi.
Rada ZMOS na svojom riadnom zasadnutí schválila hlavné
výzvy odzrkadľujúce potreby slovenských miest a obcí. Následne
na pracovných rokovaniach boli
predmetné potreby rozšírené o
niektoré aktivity, ktoré sú zahrnuté v predkladanom materiáli, v
časti A.
Zároveň, po predložení návrhov
operačných programov zasadali
regionálne združenia, ktorých výstupom boli i ďalšie podnety, odzrkadľujúce potreby slovenských
miest a obcí (uvedené v časti B).
A/ Prioritné výzvy
Výzvy boli zahrnuté do šiestich
prioritných oblastí (PO):
1. Životné prostredie
2. Dopravná infraštruktúra
3. Energia
4. Správa
5. Ekonomický rozvoj
6. Verejné služby
1. Životné prostredie
1.1 Budovanie kanalizačných
zberačov
OP KŽP: Predmetná aktivita je
zahrnutá do PO 1: Využívanie
prírodných zdrojov prostredníctvom rozvoja environmentálnej
infraštruktúry; Investície do sektora odpadu a vodného hospodárstva
1.2 Správa verejnej zelene a parkové úpravy
IROP: Pôvodne bola uvedená
aktivita zahrnutá do PO 3: Konkurencieschopné a atraktívne
regióny pre podnikanie a zamestnanosť; Regenerácia zanedbaných
mestských a vidieckych komunít,
ochrana a rozvoj kultúrneho a
prírodného dedičstva.
Momentálne sa aktivita v IROP
nenachádza z dôvodu prebiehajúcich rokovaní s EK k predmetnej
aktivite.
1.3 Verejná čistota a poriadok,
triedenie a likvidácia odpadov,
ochrana ovzdušia
V OP KŽP sa uvádza ako oprávnená aktivita pre mestá a obce
„ochrana ovzdušia“ a „triedenie
a likvidácia odpadov“ v PO 1:
Využívanie prírodných zdrojov
prostredníctvom rozvoja environmentálnej infraštruktúry.
1.4 Odpadové hospodárstvo –
budovanie zberných dvorov a
vytváranie podmienok na zber,
zvoz a likvidáciu biologicky rozložiteľného odpadu
V OP KŽP sa uvádza ako oprávnená aktivita pre mestá a obce
„výstavba a rekonštrukcia zariadení na triedený zber komunálnych
odpadov“ v PO 1: Využívanie
prírodných zdrojov prostredníctvom rozvoja environmentálnej
infraštruktúry
V PRV sa zároveň nachádza i
podpora investícií spojených s
odstraňovaním divokých skládok
v katastri obcí – náklady na zber
odpadu, odvoz, triedenie a kompostovanie odpadu, personálne
náklady.
1.5 Protipovodňová ochrana
– budovanie protipovodňovej
ochrany, prevencia
Protipovodňová ochrana sa nachádza v PO 2: Adaptácia na zmeny klímy, ochrana pred povodňami a riešenie súvisiacich rizík
Ochrana pred povodňami
• Preventívne opatrenia na ochranu pred povodňami mimo vodných
tokov – príprava a realizácia vodozádržných prvkov v krajine, protierózne opatrenia
• Prieskum a sanácia havarijných
zosuvov
• Rekultivácia uzavretých úložísk
a opustených úložísk ťažobného
odpadu
2. Dopravná infraštruktúra
2.1 Správa miestnych a mestských komunikácií
PRV: „Výstavba a rekonštrukcia
miestnych komunikácií“
2.2 Úprava verejných priestranstiev a parkovania
PRV: investície do vytvárania,
zlepšovania alebo rozširovania
miestnych základných služieb pre
vidiecke obyvateľstvo vrátane voľného času a kultúry a súvisiacej
infraštruktúry
- verejné priestranstvá, parky,
amfiteátre, tržnice, športoviská,
autobusové zástavky, vyhliadkové
veže.
2.3 Modernizácia verejného
priestranstva a chodníkov
PRV: Investície na rozvoj a marketing cestovného ruchu
- investície, ktoré súvisia s udržia-
vaním, obnovou a skvalitňovaním
kultúrneho a prírodného dedičstva vidieckych oblastí - rekonštrukcia kultúrnych pamiatok s
výnimkou pamiatok uvedených
v zozname ministerstva kultúry
vrátane úpravy okolia, skvalitnenie a sprístupnenie prírodnej pamiatky
- investície do rekreačnej infraštruktúry, turistických informácií a informačných tabúľ v turistických lokalitách na verejné
využitie - turistické prístrešky,
táboriská a oddychové zóny pre
pešiu, cyklo, vodnú a konskú
turistiku. Budovanie infraštruktúry verejných táborísk a služieb
(prístup, spevnené plochy, WC,
sprchy, informácie s výnimkou
autokempingov), visuté turistické
chodníky a rebríky.
- marketing a manažment služieb
vidieckeho cestovného ruchu propagácie územia rôznymi formami
(tlačené, elektronické, podujatia zamerané na propagáciu , veľtrhy ...)
- budovanie náučných chodníkov,
cykloturistických chodníkov, ich
napojenie na náučné chodníky
vrátane budovania doplnkovej infraštruktúry (odpočinkové miesta, stojany na bicykle a pod.)
- informačné body, smerové tabule, KIOSK.
3. Energia
3.1 Verejné osvetlenie
Priamo nie je zahrnuté v žiadnom z OP, ale v rámci OP KŽP je
klasifikované nasledovne:
V rámci PO 3 Energeticky efektívnejšie nízkouhkíkové hospodárstvo, je zahrnutá energetická
efek-tívnosť a využitie energie z
obnoviteľných zdrojov vo verejných
infraštruktúrach, vrátane verejných budov a v sektore bývania.
3.2 Zatepľovanie verejných budov
PRV: investície do vytvárania,
zlepšovania alebo rozširovania
všetkých druhov infraštruktúr
malých rozmerov vrátane investícií do energie z obnoviteľných
zdrojov.
- v prípade malých obcí vybudovanie kanalizácie, vodovodu,
alebo čistiarne odpadových vôd,
u ostatných obcí napojenie časti
obce na existujúce kanalizácie,
vodovody a čistiarne odpadových
vôd.
- výstavba a rekonštrukcia miestnych komunikácií, chodníkov a
záchytných parkovísk – za predpokladu, že prispievajú k ekonomickému rozvoju, verejnému záujmu, k rozvoju cestovného ruchu
a bezpečnosti obyvateľov, napr.
prístup k rekreačnej zóne, ku kultúrnej pamiatke, novej obytnej
zóne atď.
- výstavba, rekonštrukcia a údržba odvodňovacích kanálov,
- prehlbovanie existujúcich obecných studní za predpokladu využitia vody na obecných priestranstvách, v budovách, ktoré sú v
správe obce do 2 km od studne a
zriedenie verejnej prípojky v obci
- využitie obnoviteľných zdrojov
energie – zriaďovanie kotolní a
príslušných rozvodov pre budovy
v zriaďovateľskej pôsobnosti obce,
napr. vykurovanie obecného úradu, nájomných bytov, projekty
smerujúce k zvyšovaniu energetickej efektívnosti budov (napr.
zatepľovanie, výmena okien, regulácia vykurovacej sústavy)
4. Správa
4.1 Modernizácia úradov a
miestnej samosprávy
KŽP: PO 3: Energeticky efektívnejšie nízkouhlíkové hospodárstvo
Energetická efektívnosť a využitie energie z obnoviteľných
zdrojov vo verejných infraštruktúrach, vrátane verejných budov a
v sektore bývania:
• komplexná obnova budov verejnej správy (štátnej správy a územnej samosprávy), budov na bývanie a modernizácia technických
zariadení budov.
5. Ekonomický rozvoj
5.1 Podpora podnikania
IROP: PO 4: Bratislavský kraj
Podpora podnikania
• Vybudovanie podnikateľských
inkubátorov v centrách odborného vzdelávania a prípravy
5.2 Podpora vedy a výskumu
Podpora MŠVVaŠ SR sa sústredí na rozšírenie výskumnej a
inovačnej infraštruktúry a budovanie výskumných personálnych
a technických kapacít akademickej a podnikateľskej sféry (všetky
typy podnikov, vrátané veľkých
firiem a nadnárodných korporácií
s cieľom pritiahnuť na Slovensko
nadnárodný výskum).
MH SR bude podporovať komerčné aktivty podnikateľského
sektora – vývojové kapacity, prototypové dielne, štvrťprevádzkové
linky, ako aj technologický upgrade podnikateľského sektora, prenos know-how, finančné nástroje
na podporu podnikania, podnikateľské inkubátory, poradenské a
expertné služby
Prioritou je vyriešenie financovania BSK, pretože podpora VaI
v BSK bude mať zásadný význam
pre ekonomický rozvoj SR a tvorbu nových pracovných miest. Z
uvedeného dôvodu sa pre financovanie OP VaI počíta s využitím
oboch flexibilít: použitie 15 %
financií z konkrétnej prioritnej
osi operačného programu mimo
oprávnené územie a 3 % z celkovej alokácie pre SR presunúť na
Bratislavský kraj.
5.3 Podpora cestovného ruchu
PRV: Podpora miestneho rozvoja vo vidieckych oblastiach
prostredníctvom
zriaďovania,
zlepšovania alebo rozširovania
miestnych základných služieb pre
obyvateľov vidieka spolu s ďalšími
opatre-niami na zlepšenie kvality
života a zvýšenie ich atraktívnosti vrátane infraštruktúry čo bude
prispievať k podpore podnikania
na vidieku a rozvoju vidieckeho
cestovného ruchu.
- Podporované aktivity: V rámci
opatrenia Investície do vytvárania, zlepšovania alebo rozširovania
všetkých druhov infraštruktúr malých rozmerov vrátane investícií do
energie z obnoviteľných zdro-jov
sú navrhnuté aktivity: výstavba a
rekonštrukcia miestnych komunikácií, chodníkov a záchytných
parkovísk – za predpokladu, že
prispievajú k ekonomickému rozvoju, verejnému záujmu, k rozvoju cestovného ruchu a bezpečnosti
obyvateľov, napr. prístup k rekreačnej zóne, ku kultúrnej pamiatke, novej obytnej zóne atď.
5.4 Starostlivosť o kultúrne a
historické pamiatky
Detto 5.3
6. Verejné služby
6.1 Základné školy a materské
školy
IROP: V rámci PO 2 Ľahší prístup k efektívnym a kvalitnejším
verejným službám sú zadefinované aktivity: Podpora vzdelávania
(predškolské zariadenia, základné
školy - (otázka možnosti financovania z EK – naďalej negatívna
priorita), stredné odborné školstvo:
• obstaranie vnútorného a vonkajšieho vybavenia objektov nevyhnutne súvisiaceho s účelom
využitia stavby, vrátane IKT vybavenia,
• do vybavenia (učební) v oblasti
praktického vyučovania v súlade
s platnými normatívmi priestorovej, materiálnej a prístrojovej
vybavenosti (vybavenosť učebnými pomôckami ako je materiál
na výučbu, ručné náradie, stroje,
prístroje, laboratórne pomôcky a
pod.)
ekonomika 7
Obecné noviny • 5. november 2013
• zabezpečenie rehabilitačných a
kompenzačných pomôcok;
• vybavenie škôl a školských zariadení pomôckami pre osoby so
špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami;
• prispôsobenie podmienok pre
vzdelávanie študentov so špeciálnymi potrebami
• modernizácia a rekonštrukcia
objektov materských škôl
6.2 Sociálne služby
OP Ľudské zdroje zahŕňa:
Prioritná os 1 - Zamestnanosť
Prioritná os 2 - Sociálne začlenenie
Prioritná os 3 – Sociálne začlenenie – investície
Prioritná os 4 – Vzdelávanie
Prioritná os 5 – Sociálna inklúzia
marginalizovaných rómskych komunít
Prioritná os 6 –Technická vybavenosť v obciach s prítomnosťou
marginalizovaných rómskych komunít
Cieľové územie: celé Slovensko
Obce a mestá, resp. nimi zriadené organizácie sú oprávnenými
prijímateľmi vo všetkých prioritných osiach.
B/ Ďalšie podnety
a pripomienky
k navrhovaným
OPERAČNÝM
PROGRAMOM odzrkadľujúcim potreby
slovenských miest a obcí
Všeobecne k navrhovaným operačným programom:
1. Požiadavka zaviesť výlučnú
zodpovednosť RO za schválenie
procesu verejného obstarávania
(VO).
Odôvodnenie: Je nevyhnutné
nastaviť systém implementácie
ŠF tak, aby sa už neopakovali situácie, kde RO odobrí výsledok
verejného obstarávania, schváli
podpis zmluvy a následne po realizácii projektu ten istý RO žiada
peniaze naspäť, nakoľko sa zistí,
že verejné obstarávanie bolo urobené zle. Nie je spravodlivé v dôsledku nekvalitnej práce RO (na
ktorú následne príde napr. kontrola Komisie EÚ) tieto náklady
prenášať na prijímateľa. Následky takto odvedenej „práce“ musí
znášať RO sám a zabezpečiť také
mechanizmy, aby k podobným
prípadom nedochádzalo, a ak
dôjde, vyvodiť hmotnú zodpovednosť zainteresovaných zamestnancov.
2. V aktuálnom programovom
období na základe programového dokumentu ROP nie sú krajské mestá oprávneným žiadateľom (napr. samostatné dopytovo
orientované projekty regenerácie
sídiel). Navrhujeme IROP nastaviť tak, aby krajské mestá neboli
neoprávneným žiadateľom pri
niektorej prioritnej osi.
3. V rámci IROP požadujeme
doplniť požiadavku zapracovať
do dokumentov výstavbu materských škôl. Vo viacerých materiáloch sa deklaruje rekonštrukcia
budov vo vlastníctve obcí, ale
často sa existujúce materské školy nedajú rekonštruovať – staré
budovy, neodizolované podklady, adaptované rodinné domy
priestorovo nevyhovujúce a z
dôvodu pôvodnej konštrukcie
prakticky nerekonštruovateľné,
resp. konštruovateľné s neprimeranými nákladmi prevyšujúcimi
novú stavbu.
Po skúsenostiach z uplynulého
programového obdobia prosíme
o požadovanie záruk, že nedôjde
k diskriminácii obcí obdobným
spôsobom, k akému prišlo delením na obce zaradené v póloch
rastu a obce mimo nich.
4. Zároveň si dovoľujeme upozorniť na skutočnosť, že v žiad-
nom operačnom programe nie je
zahrnutý komplexný rozvoj cestovného ruchu. Navrhujeme ho
preto zahrnúť ako prioritnú os
do Integrovaného ROP.
Integrovaný regionálny operačný program:
Vláda SR má ambíciu zaviesť
novinku - povinné príslušenstvo
každej žiadosti o nenávratný finančný príspevok. Navrhuje zaviesť povinnosť na právoplatne
ukončené verejné obstarávanie,
ako aj stavebné povolenie.
Navrhujeme v záujme nižšej administratívnej náročnosti z pohľadu mesta, resp. obce prehodnotiť
systém predkladania projektových
zámerov. Požadujeme, aby sa povinné prílohy (ako napr. stavebné
povolenie a pod.), predkladali až
po schválení zámeru. Následne by
začal i proces verejného obstarávania.
V návrhu Integrovaného regionálneho operačného programu – v aktuálnom programovom
období na základe programového dokumentu ROP nie sú krajské mestá oprávneným žiadateľom (napr. samostatné dopytovo
orientované projekty regenerácie
sídiel). Navrhujeme IROP nastaviť tak, aby krajské mestá neboli
neoprávneným žiadateľom pri
niektorej prioritnej osi.
V rámci prioritnej osi 1 navrhujeme doplnenie oprávnených
prijímateľov aj o obce a mestá
(miestne komunikácie).
K bodu zvýšenie nosnosti nevyhovujúcich mostových konštrukcií alebo ich výmeny doplniť aj ich rekonštrukcie a opravy,
vrátane lávok.
Rozvoj integrovaného dopravného systému a znižovanie environmentálneho zaťaženia mes-
tských oblastí – Cieľové územia:
doplniť na celú SR (je na mieste
podporovať vytváranie IDS aj v
iných aglomeráciách).
Dobudovanie sústavy Natura
2000 a zabezpečenie starostlivosti o sústavu Natura 2000,
ďalšie chránené územia a druhy
(vrátane území medzinárodného významu): navrhujeme zahrnúť do bodu, že pri chránení voľne žijúcich živočíchov je potrebné
brať do úvahy premnoženie a kroky, ktoré by počet regulovali (viď
problémy s medveďmi a pod).
Ďalšia pripomienka je pri zavádzaní chránených území a komunikácií s vlastníkmi – odškodnenie a informovanie o hospodárení
v daných územiach – vlastníci sú
nedostatočne informovaní a odmietajú obmedzené hospodárenie
bez finančnej kompenzácie.
Zachovanie a obnova biodiverzity a ekosystémov a ich služieb
prostredníctvom ich revitalizácie, obnovy a budovania zelenej
infraštruktúry a eliminácie nepôvodných inváznych druhov
• bolo by vhodné invázne buriny
nielen monitorovať, ale vyčleniť finančné prostriedky na ich
likvidáciu – je to finančne veľmi
náročné a ak chceme rozvíjať cestovný ruch, musíme ukázať krásy
krajiny a nie veľké plochy zaburinené inváznymi rastlinami.
• materiál sa nikde nevenuje
ochrane pôdy.
V rámci Prioritnej osi 3 – Konkurencieschopné a atraktívne
regióny pre podnikanie a zamestnanosť, doplniť:
• Rekonštrukcia verejných budov,
• Revitalizácia knižníc
• Zvyšovanie energetickej efektívnosti budov
• Rekonštrukcia miestnych komunikácií a chodníkov
• Budovanie parkovísk a parkova-
cích domov
• Rekonštrukcia verejného osvetlenia
• Investície do zdravotníckej infraštruktúry, ktoré prispievajú k
regionálnemu a miestnemu rozvoju
Investičná priorita 3.2 Ochrana,
propagácia a rozvoj kultúrneho
dedičstva doplniť:
• Propagácia tradičných remesiel
a tradícií.
V rámci Prioritnej osi 4: Letisková infraštruktúra doplniť
medzi Typy prijímateľov Letisko
Žilina (z dôvodu predĺženia rolovacej dráhy...).
Podopatrenie 3.3: Pozemkové
úpravy – na predmetnú aktivitu
je nevyhnutné vyčleniť skutočne
veľkorysý objem peňazí. Pozitívny výsledok môže zaručiť (o. i.)
aj výrazné oživenie trhu s pôdou
(či už poľnohospodárskou alebo
stavebnou).
Prioritná os 5 - Cestná doprava:
navrhujeme zahrnúť i aktivitu
skvalitňovanie ciest II. triedy.
Prioritná os 7 - Integrovaná infraštruktúra, Informatizácia spoločnosti, Investičná priorita 2 c –
Širokopásmové pripojenie a siete
novej generácie, Špecifický cieľ 9
– Zavádzanie a používanie širokopásmového pripojenia – doplniť:
rozširovanie voľných wifi sietí.
Materiál vypracovali:
Ing. Milan Muška,
výkonný podpredseda
Mgr. Karin Jaššová, PhD.,
riaditeľka sekcie miestneho rozvoja
(Súčasťou materiálu bola aj rozsiahla Príloha č.1, ktorej sú formulované rôzne možné aktivity určené na čerpanie pre samosprávu.)
Štát zvýši platy svojim. O 16 eur
Vyššie mzdy pre 350-tisíc zamestnancov štátu a verejnej správy vyjdú na 89 miliónov eur. Úradníci, učitelia
či policajti dostanú na budúci rok od štátu k základným platom navyše mesačne šestnásť eur.
P
o troch dňoch rokovaní sa na tom 8. októbra vo večerných
hodinách
nakoniec
dohodli zástupcovia
štátu a zamestnancov. Od nového
roka si prilepší zhruba 343-tisíc
pracovníkov verejnej aj štátnej
správy. „Ide o široký aparát ľudí,
nielen o úradníkov,“ zdôraznil
tesne po rokovaní minister práce
Ján Richter. Zvýšenie miezd by
malo štát podľa prepočtov ministerstva financií stáť dokopy 89
miliónov eur. „Môžem vyhlásiť,
že sme schopní zvládnuť takýto
dosah na štátny rozpočet vďaka zlepšujúcim sa parametrom
ekonomiky, ktoré sa ukázali v
druhom štvrťroku 2013,“ povedal minister financií Peter Kažimír. Viac však nekonkretizoval.
Z vládnych sľubov budú musieť
samosprávy pokryť 28 miliónov
eur. Táto otázka však ešte nie je
úplne doriešená so Združením
miest a obcí Slovenska. Otvorená je ešte aj dĺžka dovolenky či
príspevky do sociálnych fondov a
iné benefity. „Nepredpokladám,
že by sme sa nedohodli,“ konštatoval ešte medzi rokovaniami viceprezident Konfederácie odborových zväzov Stanislav Manga.
Keďže štát nezvyšuje platy
percentuálne, ale pridá rovnakú
sumu každému, najviac si polepšia zamestnanci s najnižšími zárobkami.Tých, ktorí majú plat do
352 eur, je podľa posledných meraní ministerstva viac než deväťtisíc. Podľa prognostika Slovenskej
akadémie vied Vladimíra Baláža
je zvláštne, že sa tento princíp
rovnosti uplatňuje nielen vo sfére
penzií, ale aj platov. „Tie by totiž
mali závisieť od výkonu zamestnancov štátu.“ Analytik INEKO
Peter Goliaš upozorňuje, že „so
zvyšovaním požiadaviek na sa-
mosprávy stúpa aj riziko zhoršenia ich hospodárenia v budúcom
roku“. Už dnes sú pritom na tom
niektoré župy skutočne zle. Podľa nedávanej analýzy inštitútu
dlh trenčianskej a trnavskej župy
dosahuje takmer 60 percent bežných príjmov predchádzajúceho
roka. „To znamená, že sú blízko
hranice, pri ktorej by podľa zákona už nemali mať možnosť prijať
ďalšie úvery. Navyše, od roku
2015 bude platiť úprava, podľa
ktorej budú v prípade prekročenia limitu platiť aj pokutu,“ uviedol v správe analytik spolupracujúci s INEKO Matej Tunega.
Zástupcovia miest a obcí Slovenska považujú stabilizáciu odmeňovania vo verejnom aj v štátnom sektore za potrebnú. Ako
však povedal podpredseda ich
združenia Jozef Turčány, niesť
niekoľkomiliónové bremeno bez
pomoci štátu nebudú schopní.
Podpis kolektívnych zmlúv tak
bude závisieť aj od toho, či sa vráti rozdelenie podielových daní
na úroveň z roku 2004. „Naše
zásadné stanovisko je, že by sme
sa mali vrátiť v rozdelení výnosu
dane z príjmov fyzických osôb na
pôvodnú úroveň 70,3 percenta,
čo by vytvorilo priestor na istú
stabilitu v našich rozpočtoch a
naplnenie týchto požiadaviek,“
povedal Turčány. Pripomenul,
že samosprávy zaťaží aj 22-miliónové zvyšovanie platov pedagogických a nepedagogických
zamestnancov. „Tento rok to
máme pokryté cez päťpercentné
dofinancovanie účelovou dotáciou cez uznesenie vlády, ale na
budúci rok už nie.“ Kažimír chce
o tejto požiadavke samospráv rokovať. „Realita sa bude veľmi odvíjať od splnenia alebo nesplnenia
memoranda vládou a ZMOS.“
Vyššie platy si snažia niektoré
skupiny zamestnancov vyrokovať
nielen kolektívne, ale aj jednotlivo cez svoje odbory a komory.
O svoj mzdový zákon aktuálne
bojujú zdravotné sestry, ktoré
nevylúčili ostrejšie akcie. Vlani
protesty pre platy už zorganizovali učitelia, rok pred nimi lekári.
Napriek predošlým skúsenostiam
sa však zástupcovia štátu nátlakových akcií v súvislosti s aktuálnymi kolektívnymi rokovaniami
neboja.
„Odborári povedali, že pre
nich je prioritou udržať sociálny
zmier, ak uvidia ochotu od nás. V
tejto chvíli sa preto neobávam, že
by mohlo dôjsť k nátlakovým akciám,“ povedal štátny tajomník
rezortu práce Branislav Ondruš.
Mária Hunková
v Hospodárskych novinách
9. 10. 2013
8 legislatíva
5. november 2013 • Obecné noviny
Z legislatívnych návrhov prerokovaných
Radou ZMOS – Košice 24. sept. 2013
Návrhy
v predlegislatívnom
štádiu
Návrh operačného programu ľudské zdroje pre obdobie 2014 - 2020
K materiálu uplatnilo ZMOS
nasledovné stanovisko. K návrhu operačného programu Ľudské
zdroje pre obdobia 2014 – 2020
všeobecne:
Štruktúra operačných programov
(OP):
Prioritná os 1 - Zamestnanosť
Prioritná os 2 - Sociálne začlenenie
Prioritná os 3 - Sociálne začlenenie – investície
Prioritná os 4 - Vzdelávanie
Prioritná os 5 - Sociálna inklúzia marginalizovaných rómskych
komunít
Prioritná os 6 - Technická vybavenosť v obciach s prítomnosťou
marginalizovaných
rómskych
komunít
Predkladaný návrh operačného
programu špecifikuje cieľové územie: celé Slovensko. Považujeme
za pozitívne, že obce a mestá,
resp. nimi zriadené organizácie,
sú oprávnenými prijímateľmi vo
všetkých prioritných osiach.
PO 1: Zamestnanosť
V rámci predmetnej prioritnej
osi je navrhnutý postup riešenia
prístupu k zamestnaniu predovšetkým dlhodobo nezamestnaných, starších ľudí a žien, a
to prostredníctvom miestnych
iniciatív a pracovnej mobility,
integrácie mladých ľudí na trhu
práce, podpory zamestnanosti
žien a rodová rovnosť. Zároveň
v rámci uvedenej prioritnej osi
vnímame i riešenie starostlivosti
o deti prostredníctvom podpory
jaslí, materských škôl, opatrovateľských služieb pre seniorov a
pod.). Podstatou je i tvorba pracovných miest a programy vzdelávania v malých a stredných
podnikoch.
Dovoľujeme si požiadať formulačne ošetriť, že Programovo špecifické výsledkové ukazovatele
zodpovedajúce špecifickému cieľu, a teda aj opatrenia, majú byť
zamerané na všetky skupiny osôb
závislých na starostlivosti rodinného príslušníka, t. j. deti, zdravotne postihnuté osoby, starí odkázaní na pomoc. Zároveň bude
nevyhnutná podpora rozvoja
služieb umožňujúcich naplnenie
cieľa, čo je potrebné zohľadniť v
príslušných PO. Zároveň ide i o
segment (poskytovanie služieb
starostlivosti), ktorý môže generovať nové pracovné miesta v
oblasti starostlivosti o závislých
rodinných príslušníkov, vrátane
flexibilných pracovných miest
(skrátené úväzky) pre osoby zároveň vykonávajúce starostlivosť
o vlastného odkázaného člena
rodiny (kombinácie rodičovská
+ opatrovanie - vybrané činnosti,
opatrovanie + babysitting vybrané činnosti ...).
PO 2: Sociálne začlenenie
V rámci prioritnej osi Sociálne
zabezpečenie je navrhnutá podpora programov pre ľudí ohrozených chudobou a sociálnym
vylúčením; podpora prechodu z
inštitucionálnej starostlivosti na
komunitnú; zlepšenie prístupu k
bývaniu pre ľudí ohrozených chudobou; zlepšenie prístupu k zdravotnej starostlivosti a sociálnym
službám; pomoc sociálnym podnikom a programy pre starších a
zdravotne znevýhodnených.
V rámci naplnenia uvedenej
prioritnej osi je potrebné orientovať nástroje aj na prijímateľov a
potenciálnych prijímateľov sociálnych/komunitných služieb najmä na poradenskú, koordinačnú
a asistenčnú podporu prechodu
z inštitucionálnej starostlivosti,
resp. zotrvania v prirodzenom
prostredí.
PO 3: Sociálne začlenenie – investície
Prioritná os 3 obsahuje budovanie a modernizáciu nemocničnej
infraštruktúry, modernizáciu prístrojového vybavenia, budovanie
ambulancií, deinšitucionalizáciu
zariadení sociálnych služieb a
zariadení náhradnej starostlivosti, výstavbu nájomných a sociálnych bytov. Do Prioritnej osi 3
navrhujeme zapracovať investície
do ďalších oblastí sociálneho začleňovania, t. j. 3.1.2. zariadenia
a infraštruktúra komunitných
sociálnych služieb (t.j. technická
podpora manažmentu potrieb
(vybavenie dispečingov, HW +
SW) – koordinácia aktérov uspokojujúcich čiastkové potreby),
3.1.3 investície do architektonickej a komunikačnej debarierizácie ako podmienky začleňovania.
PO 4: Vzdelávanie
Navrhované aktivity sú zamerané na zlepšenie kvality predškolského, základného, sekundárneho
a terciárneho vzdelávania (systémové kroky v oblasti obsahu
vzdelávania, štandardov kvality),
ako aj na celoživotné vzdelávanie
o odbornú prípravu. Osobitná
pozornosť bude venovaná vzdelávaniu pedagogických pracovníkov, pracovníkov v zdravotníctve
a práci s mládežou (poradenské
centrá, transformácia centier
voľného času na centrá mládeže,
dobrovoľnícka služba a i.).
Podľa nášho názoru, vychádzajúc zo zámerov ministerstva
školstva, vedy, výskumu a športu
SR, by sa mal klásť väčší dôraz
aj na predprimárne vzdelávanie
so zameraním na zaškolenie 4- a
5-ročných detí.
PO 5: Sociálna inklúzia marginalizovaných rómskych komunít
Opatrenia sa zameriavajú na
zlepšenie prístupu ku vzdelávaniu (vrátane vzdelávania a
starostlivosti v ranom detstve),
pracovným príležitostiam (dôraz na odbornú prípravu a SZČ),
zdravotnej starostlivosti vrátane
prevencie a osvety.
V rámci oprávnených prijímateľov si dovoľujeme požiadať o
doplnenie formulácie, ktorá by
mala znieť „Obce a mestá s prítomnosťou MRK“ . Zároveň v
rámci oprávnených aktivít pre
ŠC 5.1.1.: systematická podpora
celodenného výchovného systému v ZŠ s dôrazom na obce s
najvyšším segregačným indexom
MRK: dovoľujeme si požiadať o
zabezpečenie tej skutočnosti, aby
neprišlo k vylúčeniu obcí, ktoré
nemajú vysoký segregačný index,
resp. separované a segregované
komunity vykazujú v obci nižšie
počty MRK (napr. 200 osôb)
V rámci špecifického cieľa 5.1.2
ale nie je zrejmé, k akým číslam
a zdrojom sa percentá uvedené v
rámci špecifického cieľa uvádzajú (akej nezamestnanosti – počty
evidovaných nezamestnaných a
pod.)
PO 6: Technická vybavenosť v
obciach s prítomnosťou marginalizovaných rómskych komunít
Podporené budú investície ako
budovanie zdrojov pitnej vody,
svojpomocná výstavba bytov,
výstavba a rekonštrukcia jaslí a
škôl, budovanie komunitných
centier a staníc osobnej hygieny,
výstavba a rekonštrukcia sociálnych a obecných podnikov ako
aj priestorov pre podnikateľské
inkubátory.
Uvedené navrhované aktivity,
vrátane podpory sociálnych podnikov podporujeme vzhľadom
na to, že správnym nastavením
môžu výrazne napomôcť k nárastu počtu pracovných príležitostí.
Zároveň si v rámci predkladaného materiálu dovoľujeme požiadať, aby vo všetkých oblastiach
boli aktivity smerované tak na
obce ako aj mestá (pojmologická
nekonzistentnosť – raz mestské a
vidiecke, resp. mesto a obec, inokedy obec). Slovíčko „konečnú“
navrhujeme zameniť na „cieľovú“, nakoľko úroveň zamestnanosti nemá byť konečná, ale iba v
danom implementačnom období
cieľová. Zároveň je potrebné jasne definovať východiskové dáta k
percentuálne dosahovaným ukazovateľom.
Návrhy materiálov
predložené
do medzirezortného
pripomienkového
konania
Návrh Národného programu rozvoja životných
podmienok osôb so zdravotným postihnutím na
roky 2013 - 2017 s výhľadom do roku 2020
1. K opatreniu 1.4. Zvyšovať
spoločenské ocenenie miest a
obcí zabezpečujúcich prístupnosť pre osoby so zdravotným
postihnutím.
Predkladateľ navrhuje, aby
bol gestorom úlohy predkladateľ a spolupracujúcim subjektom
ZMOS. Z návrhu nie je zrejmé,
z akého motívu je navrhovaná
zmena. ZMOS bol doposiaľ organizátorom uvedeného oceňovania ako reprezentatívna organizácia miest a obcí, pričom
oslovoval rezort so žiadosťou o
spoluprácu pri vyhodnocovaní
predložených projektov a finančnú podporu realizácie podujatia.
Nezanedbateľnou je aj spolupráca pri samotnom slávnostnom
vyhlasovaní výsledkov a odovzdávaní ocenenia, pri ktorom
sa počas takmer všetkých ročníkov osobne zúčastnil vtedajší
minister práce, sociálnych vecí a
rodiny SR, čo nepochybne zvýšilo spoločenskú prestíž oceňovaných. Považujeme za potrebné
pred schválením navrhovanej
zmeny vyvolať rokovanie zainteresovaných subjektov v záujme
predchádzania prípadného zásahu do autorských práv a vzájomných vzťahov medzi zainteresovanými subjektmi. Formulácia
úlohy rezortu v podobe „podpory zvyšovania spoločenského
ocenenia miest a obcí zabezpečujúcich zlepšovanie podmienok života osôb so zdravotným
postihnutím“ a spolupráca so
ZMOS by bola v súlade so zavedenou dobrou praxou a zároveň
by vytvárala predpoklady pre
užšiu spoluprácu medzi rezortom a ZMOS pri realizácii tejto
aktivity.
Túto pripomienku považuje
ZMOS za obyčajnú.
2. K opatreniu 2.1. Zabezpečiť
realizáciu výstavby nájomných
bytov v rámci Programu rozvoja bývania a opatreniu 2.2. Motivovať mestá a obce vo výstavbe bezbariérových nájomných
bytov pre osoby so zdravotným
postihnutím za dodržania podmienok univerzálneho dizajnu.
Problematika podpory segmentu verejného nájomného
bývania má viacero aspektov,
ktorých primerané úpravy by
mohli pozitívne stimulovať záujem o segment verejného nájomného bývania. Jednou z oblastí je aktualizácia opatrenia
Ministerstva financií z 23. apríla
2008 č. 01/R/2008 o regulácii
cien nájmu bytov v znení opatrenia z 25. septembra 2008 č.
02/R/2008. Predmetom diskusie
môže byť taktiež úprava podmienok poskytovania podpory
výstavby nájomného bývania a
jeho obligatórna bezbariérovosť/
univerzálnosť. Miestna územná
samospráva pri plánovaní vý-
stavby nájomného bývania pre
cieľovú skupinu zdravotne postihnutých vychádza z udržateľného stavu, t. j. plánuje a utvára
podmienky bývania len v takom
objeme, ktorý bude schopná počas trvania zmluvných vzťahov
kontinuálne obsadiť cieľovou
skupinou. Uvedené spôsobuje,
že určitá časť dopytu ostáva neuspokojená. Možnosť obstarávania bezbariérových nájomných
bytov miestnou územnou samosprávou s podporou zo strany
štátneho fondu na voľnom trhu
nehnuteľností závisí najmä od
lokality a v nej obvyklej ceny,
podielu bezbariérových bytov z
celkového počtu bytových jednotiek v danej lokalite, úrovne
podpory poskytovanej prostredníctvom štátneho fondu, finančných možností územnej samosprávy.
Túto pripomienku považuje
ZMOS za obyčajnú.
3. K opatreniu 3.3. Zabezpečiť
bezbariérovosť budov štátnej
správy, samosprávy a verejnoprávnych inštitúcií
Cieľ, ktorým má byť zabezpečenie bezbariérovosti všetkých
budov verejnej správy považujeme za legitímny, no z objektívnych dôvodov neraz veľmi ťažko
naplniteľný. Mestá, obce, obdobne ako štát spravujú historické
budovy, ktorých debarierizácia
bez zásahu do pamiatkovo chráneného objektu nie je možná.
Využívanie takýchto objektov
na iné verejné účely nepredstavuje riešenie, nakoľko by aj tieto
mali byť dostupné bezbariérovo,
navyše sú neraz budovy, kde sú
poskytované verejné služby historicky späté so sídlom mesta, či
obce. Cieľ je možné postupnými
krokmi napĺňať tým, že bude
koncentrovaný na zabezpečovanie bezbariérových služieb. V
podmienkach územnej samosprávy sa uvedené deje predovšetkým zriaďovaním centier
služieb obyvateľom (front Office), ktoré je možné dislokovať
do vhodných priestorov, navyše
odstraňovanie bariér služieb v
sebe zahŕňa nielen architektonické bariéry, ale napríklad aj
komunikačné či kognitívne bariéry.
Túto pripomienku považuje
ZMOS za obyčajnú.
4. K opatreniu 3.4. Zabezpečiť
monitoring bezbariérovosti v
každom meste/obci a na základe výsledkov monitoringu zostaviť „Štandardy bezbariérovosti“ a prehľadnú publikáciu
hodnotiacu bezbariérovosť vybraných objektov a inštitúcií,
určenú pre obyvateľov a návštevníkov mesta/obce.
Vzhľadom na formuláciu opatrenia, časový harmonogram pre
jeho naplnenie a reálie sídelnej
štruktúry považujeme úlohu za
legislatíva 9
Obecné noviny • 5. november 2013
nesplniteľnú. Úloha je splniteľná
v rámci verejných priestranstiev
využívaním voľne dostupných
webových aplikácií, integrácie
ich jednotlivých obsahov a zapojením laickej verejnosti a MVO.
Tzv. pasportizácia bezbariérovosti všetkých verejných budov
si vyžiada okrem nevyhnutnej
odbornej podpory (príručky,
publikácie, konzultácie) aj ďalšie
podporné nástroje. Nadväzujúc
na predchádzajúcu pripomienku navrhujeme zacieľovať úsilie
na bezbariérovosť verejných služieb. Navrhujeme, aby bol bližšie
špecifikovaný cieľ odstraňovania
sociálnych bariér v rámci predmetného opatrenia.
Túto pripomienku považuje
ZMOS za obyčajnú.
5. K opatreniu 3.5. Systematicky zvýšiť prístupnosť dopravnej
infraštruktúry.
Žiadame predkladateľa bližšie
špecifikovať podmienky plnenia
tejto úlohy. Navrhovateľ úlohy
totiž, podľa nášho názoru neobstaráva vozidlá mestskej ani medzimestskej hromadnej dopravy,
nenesie zodpovednosť za cenovú
dostupnosť uvedených spôsobov
zabezpečovania hromadnej dopravy, neznáša priame vplyvy
zníženia cenovej dostupnosti
tejto dopravy. Úsilie o cenovú
dostupnosť vytvára rámcové
podmienky pre obnovu vozového parku a teda aj jeho modernizáciu. Zadefinovaním ročného
percentuálneho nárastu bezbariérových vozidiel prostredníctvom príslušnej legislatívy sa
vynoria viaceré otázky počnúc
rozpočtovým krytím v súvislosti s konsolidáciou verejných
financií, až po otázku ústavnosti
ako podmienky vykonateľnosti
právneho predpisu v praxi.
Túto pripomienku považuje
ZMOS za obyčajnú.
6. K opatreniu 5.1. Podporiť
realizáciu procesu deinštitucionalizácie a transformácie systému sociálnych služieb.
Predkladateľ v rámci časového
harmonogramu, aspoň tak sa dá
predpokladať, naplní realizáciu
pilotného odskúšania projektu
deinštitucionalizácie vo vybraných zariadeniach. Preto navrhujeme aby za predmetným
opatrením nasledovalo ďalšie,
ktoré bude smerovať k podpore
plošného procesu DI, nevyhnutným legislatívnym úpravám a
novodefinovaným podmienkam
podpory komunitných služieb,
ktoré by mali nahradiť existujúce inštitucionálne riešenia.
Túto pripomienku považuje
ZMOS za obyčajnú.
7. K opatreniu 5.3. Rozvoj
prepravnej služby na účely integrácie osôb so zdravotným
postihnutím, vrátane detí so
zdravotným postihnutím do
komunity, za účelom prístupu
ku všetkým druhom verejných
služieb.
Vytváranie podmienok pre
rozvoj komunitných služieb,
vrátane rozvoja podmienok pre
prepravnú službu podporuje-
me a považujeme ju za jednu
zo služieb, ktorá spoluvytvára
podmienky pre úspešné dosiahnutie cieľov DI. V rámci vyhodnocovania nástrojov na podporu
rozvoja očakávame, že sa vytvorí
priestor aj na diskusiu a analýzu
príčin súčasného stavu.
Túto pripomienku považuje
ZMOS za obyčajnú.
8. K časti 18. Štatistika, zhromažďovanie údajov a výskum
Navrhujeme aby boli zabezpečené finančné, materiálne a
personálne podmienky pre vyhodnocovanie napĺňania predložených opatrení.
Odôvodnenie:
Združenie miest a obcí Slovenska nedisponuje kapacitami
na vyhodnocovanie plnenia takýchto dokumentov samosprávou. Považujeme zavedenie podmienok pre evaluáciu za jedno
z kritérií úspešného napĺňania
NP.
Ďalej navrhujeme spracovať a
v pravidelných cykloch aktualizovať údaje o osobách so zdravotným postihnutím a to najmä
podľa miesta bydliska a druhu
zdravotného postihnutia.
Odôvodnenie:
Považujeme dostupnosť uvedených údajov za elementárny
základ tvorby politík. Absencia
uvedených dát na úroveň obec, v
prípade miest aj mestská časť, je
limitujúcim prvkom správneho
strategického nastavenia priorít.
I keď má byť cieľom plnohodnotná spoločenská integrácia osôb
so zdravotným postihnutím, je
nevyhnutné, vzhľadom na stav
verejných financií orientovať
priority na existujúce potreby a
najfrekventovanejšie bariéry.
Túto pripomienku považuje
ZMOS za obyčajnú.
x
x
x
Návrh Národného
programu aktívneho
starnutia na roky
2014 - 2020
1. K časti 7.4.1 opatrenie 1.10
Navrhujeme zvážiť formuláciu
navrhovaných gestorov.
Odôvodnenie:
Revíziu môže vykonať príslušný ústredný orgán štátnej správy
a v rámci národných priorít a
podporných nástrojov usmerňovať reštrukturalizáciu. Vykonanie revízie na úrovni obce nemá
opodstatnenie.
Túto pripomienku považuje
ZMOS za obyčajnú.
2. K časti 7.4.1 opatrenie 1.12
V rámci gestorov žiadame
uviesť tiež MPSVR SR a MF SR.
Odôvodnenie:
Uvedené opatrenie, ktorého
naplnenie môže znamenať zásah
do princípov zastupiteľskej demokracie, a/alebo zásah do ústavou a medzinárodnými zmluvami garantovaného postavenia
územnej samosprávy (zásah do
autonómneho rozhodovania o
potrebách v obci), ak by bolo realizovateľné, malo by sa vzťahovať aj na centrálnu úroveň.
Túto pripomienku považuje
ZMOS za obyčajnú.
3. K časti 7.4.4 opatrenie 1.2
Vzhľadom k odkazu na flexibilné pracovné podmienky je
potrebné medzi plniace subjekty
doplniť zamestnávateľov.
Odôvodnenie:
Obce nemajú nástroje na
ovplyvňovanie pracovných podmienok u iných zamestnávateľov.
Túto pripomienku považuje
ZMOS za obyčajnú.
4. K časti 7.4.4 opatrenie 1.4
Žiadame doplniť medzi plniace subjekty MPSVR SR, ktorý, prostredníctvom legislatívy
vytvára právne podmienky pre
rozvoj odľahčovacej služby. Odľahčovacia služba nikdy nebola
predmetom vzťahov fiškálnej
decentralizácie, ani neboli vytvorené nesystémové nástroje na
rozvoj odľahčovacej služby.
Túto pripomienku považuje
ZMOS za obyčajnú.
5. Všeobecná pripomienka
Národný program aktívneho
starnutia uvádza vo všeobecnosti opatrenia, ktoré možno považovať za konvenčné, už v dnešnej
dobe viac, či menej uspokojivo
realizované. Považujeme zmenu sociálnoekonomických pomerov, ktorú prináša starnutie obyvateľstva za historicky
bezprecedentný jav, na ktorý
nie je možné reagovať len konvenčnými prístupmi. Vo väčšine opatrení absentuje ambícia
pomenovať, alebo aspoň hľadať
nové, invenčné riešenia, ktorých hlavnou podstatou má byť
garancia uspokojovania oprávnených potrieb zväčšujúcej sa
skupine obyvateľov pri relatívne
stabilných príjmoch. Je zrejmé,
že mieru schopnosti uspokojovania legitímnych práv starších
bude ovplyvňovať aj úspešnosť,
či neúspešnosť opatrení v iných
oblastiach nie len sociálnych
politík. Za všetky môžeme spomenúť sociálnu inklúziu marginalizovaných a znevýhodnených
skupín obyvateľov, ich zapojenie do ekonomických procesov,
zvyšovanie produktivity práce
zvyšovaním jej pridanej hodnoty. Navrhujeme, aby pri každom
cieli bolo formulované, pokiaľ
nie je aktuálne formulovaná
inovatívna stratégia, všeobecné
opatrenie zakotvujúce spoluprácu všetkých zainteresovaných
subjektov na rozvoji, testovaní
a hodnotení a implementovaní
inovatívnych prístupov vo vzťahu k napĺňaniu pomenovaného
cieľa s koncentráciou zvyšovania
efektívnosti vynakladania verejných a privátnych zdrojov. Gestorom by mal byť rezort, ktorý
v prevažnej miere gestoruje
opatrenia v rámci cieľa. Nechávame na zvážení, či predmetnú
ambíciu by nebolo vhodné zakotviť aj v rámci princípov, teda
definovať princíp efektívnosti,
alebo inovatívnosti v rámci všeobecných princípov, prípadne v
rámci samostatnej oblasti cieľov
s ťažiskom v oblasti veda, vý-
skum, inovácie.
Túto pripomienku považuje
ZMOS za obyčajnú.
6. K časti 3. Demografický vývoj
Žiadame doplniť aj o demografické prognózy aspoň do
roku 2020. A regionálne aspekty
starnutia.
Odôvodnenie:
Národný program má reagovať aj na budúce a predvídateľné
požiadavky a potreby v rámci
aktívneho starnutia.
Túto pripomienku považuje
ZMOS za obyčajnú.
7. K časti 5.1 a 5.3
Odporúčame zvážiť formuláciu gestorstva a spolupracujúcich subjektov.
Odôvodnenie:
Napriek úvodnému odseku,
kde je zdôraznená rola všetkých
tvorcov politík dotýkajúcich sa
seniorov, v jednotlivých cieľoch
vystupuje len jeden ústredný
orgán štátnej správy, subjekty
územnej samosprávy a organizácie zastupujúce rôzne záujmové
skupiny. Ak sú spomenuté špecificky poskytovatelia určitého
druhu služieb, je na zvážení, či
iné služby nie sú určené pre seniorov a nemajú vplyv na možnosť aktívneho starnutia. Navyše
formulácia úloh má statickú povahu, v podstate je možné väčšinu z nich vnímať ako splnenú.
Túto pripomienku považuje
ZMOS za obyčajnú.
8. K časti 5.4
Obdobne ako pri predchádzajúcej pripomienke navrhujeme
zvážiť, či sa skutočne týka opatrenie 1.1 len, 1.2, 1.4 len subjektov vymenovaných v rámci
plnenia.
Odôvodnenie:
K zneužívaniu a zlému zaobchádzaniu dochádza aj v iných
oblastiach služieb, eliminácia
diskriminácie sa netýka len
poskytovateľov sociálnych ale
aj iných služieb. Napríklad sociálna izolácia spôsobená ročným čakaním na transplantáciu
bedrového kĺbu nie je celkom
odstrániteľná v tandeme obec –
seniorská organizácia.
Túto pripomienku považuje
ZMOS za obyčajnú.
9. K časti 5.5
Navrhujeme cieľ 3 vypustiť
Odôvodnenie:
Vnímame cieľ 3 za čiastočne
obsiahnutý v predchádzajúcich
cieľoch 1 a 2. Navyše úloha vyznieva ako by seniorom bola
účasť na dobrovoľníckych aktivitách neumožňovaná, čo odmietame.
Túto pripomienku považuje
ZMOS za obyčajnú.
10. K časti 7.4.1
Žiadame ako prvé opatrenie
uviesť:
Opatrenie 1.1. Zabezpečiť
mechanizmus finančného krytia nákladov vyvolaných vznikom životnej situácie, ktorou
je odkázanosť na pomoci inej
osoby prostredníctvom dávky
na službu poskytovanej zo štátneho rozpočtu alebo systému
sociálneho poistenia. Zabezpečiť úhradu všetkých ošetrovateľských úkonov indikovaných
ošetrujúcim lekárom odkázanej
osoby a vykonaných kvalifikovanou osobou z verejného zdravotného poistenia a povinné zazmluvnenie všetkých zariadení
sociálnych služieb poskytujúcich
ošetrovateľské úkony zdravotnými poisťovňami.
Gestor: MF SR, MPSVR SR,
MZ SR.
Termín: 2014
Odôvodnenie:
Rozsah a úroveň práva definovaného zákonom má byť
proporcionálny k rozsahu disponibilných zdrojov v opačnom
prípade sa z pohľadu povinných
subjektov stáva nevykonateľný.
Vykonateľnosť práva (povinnosti) je pritom jednou z kľúčových
požiadaviek pre ústavnosť právnej normy.
Považujeme rozkladanie rizika
vzniku predvídateľnej životnej
situácie, ktorou je odkázanosť
na pomoc fyzickej osoby v nemalej miere na rozpočet miestnej územnej samosprávy za rizikové. Miera solidarity, ktorou sa
majú podieľať obyvatelia obcí na
potrebách osôb odkázaných na
pomoc inej fyzickej osoby môže,
najmä v obciach, kde prekročí podiel seniorov, resp. výskyt
odkázanosti priemerné hodnoty
dosahovať úroveň, pri ktorej sú
obmedzené všetky ostatné služby určené ostatným obyvateľom.
„Prestárle“ obce tak nebudú mať
priestor na rozvoj životných
podmienok pre ostatných obyvateľov. Riziko vzniku odkázanosti je spravodlivejšie rozkladať
na centrálnej úrovni.
Dostupnosť bezplatnej zdravotnej starostlivosti je garantovaná Ústavou SR. V praxi však
prijímatelia sociálnej služby realizujú toto právo len čiastočne.
Ošetrovateľské úkony, ktorých
potrebnosť indikuje lekár znášajú v platbách za sociálnu službu. Navyše, možno povedať, že
obyvatelia jedného zariadenia
vzájomne solidarizujú, nakoľko
personálne a materiálne náklady ošetrovania nie sú platené
klientmi podľa ich individuálnej
potreby, ale rozpočítavané do
priemerných nákladov na sociálnu službu. Inak povedané, prijímatelia sociálnych služieb bez
dekubitov sa vo svojich úhradách skladajú obyvateľom s dekubitmi na ich ošetrovanie a to
aj napriek zneniu Ústavy SR.
Všetky ostatné opatrenia v
časti 7.4, týkajúce sa pôsobností
obcí v oblasti sociálnych služieb
termínovať slovným spojením:
„po splnení opatrenia 1.1.
Túto pripomienku považuje
ZMOS za zásadnú.
x
x
x
Návrh zákona, ktorým
sa mení a dopĺňa zákon
č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady
č. 372/1990 Zb. o prie-
10 legislatíva
stupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších
predpisov a ktorým sa
dopĺňa zákon Národnej
rady Slovenskej republiky
č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení
neskorších predpisov
1. K novelizačným bodom 1
(§1 písm. h); 2 (§1 ods. 3); 20
(§17a); 72 (59 ods.3); 73 (§ 60
ods. 1 písm. a), bod 5)
Žiadame novelizačné body vypustiť.
Odôvodnenie:
V uvedených novelizačných
bodoch sa upravuje preprava
alebo prevod vody za hranice
štátu a jej využívanie na podnikateľské účely. V prípade, ak
Európska komisia potvrdí, že
obchodovanie s vodou je v rozpore s európskymi smernicami
(Rámcovou smernicou o vode a
smernicou o koncesiách) alebo
po získaní súhlasného stanoviska Európskej komisie ohľadom
obchodovania s vodou, navrhované novelizačné zmeny upraviť
nasledovne:
- jasne definovať čo je „strategický význam pre štát a verejný
záujem“,
- právne ošetriť, aby odoberané
množstvo vody na účely prepravy alebo prevodu vody boli pod
priamym dohľadom štátu. Napr.
do novelizačného bodu 20 ods.
11 zaviesť povinnosť používať
zablokované vodomery, za obsluhu ktorých bude zodpovedať
orgán štátnej vodnej správy,
- potrebu vody a stanovenie prebytočného množstva vody stanoviť s ohľadom na všetkých užívateľov vody a klimatické zmeny,
ktoré majú za následok, pokles
využiteľných zásob podzemných
vôd, a to zákonným postupom v
rámci vypracovania plánov manažmentu povodí. Do vodného
zákona preto navrhujeme zakotviť povinnosť vypracovať (ako
príklad) program pre využívanie
vody na účely prepravy a prevodu vodu“, ako súčasť plánov manažmentu povodí. Navrhnutý
program musí byť predmetom
posudzovania strategických dokumentov podľa smernice SEA
(smernica 2001/42/EC Európskeho Parlamentu a Európskej
Rady o posudzovaní určitých
plánov a programov). Zároveň
sa v Rámcovej smernici o vode
sa konštatuje: „Voda nie je komerčný výrobok ako iné výrobky, ale skôr dedičstvo, ktoré treba
chrániť, brániť a nakladať s ním
ako takým“. Z toho usudzujeme,
že voda nemôže byť predmetom
obchodovania a jej využívania
na podnikateľské účely. Dokazuje to aj európska petícia proti
obchodovaniu s vodou pod názvom „Voda a sanitácia sú ľudské
práva“, ktorú podporilo 1,5 mil.
ľudí. Táto iniciatíva donútila reagovať komisára M. Barniera,
ktorý vydal 21. júna 2013 vyhlásenie, že voda bude vyňatá zo
smernice o udeľovaní koncesií.
V prípade získania súhlasného
stanoviska Európskej komisie
bude nevyhnutné do vodného
5. november 2013 • Obecné noviny
zákona zakotviť ustanovenia,
ktoré zabránia riziku nekontrolovateľného vývozu vody do zahraničia a následnej devastácie
zdrojov podzemnej vody.
Túto pripomienku považuje
ZMOS za zásadnú.
2. K novelizačnému bodu 35
(§ 26 ods. 5) v nadväznosti na
súčasné znenie § 16 ods. 6 vodného zákona
Žiadame do návrhu zákona do
§ 16 prevziať v plnom znení článok 4.7 Rámcovej smernice.
Odôvodnenie:
V súvislosti s navrhovanou
zmenou ustanovenia § 26 ods. 5
je nutné uviesť, že zároveň je potrebné do vodného zákona (do §
16) prevziať v plnom znení článok 4.7 Rámcovej smernice, podľa ktorého je potrebné postupovať
v prípade povoľovania nových
vodných stavieb. V zmysle tohto
článku je potrebné upraviť aj novelizačnú zmenu v bode 35 (§ 26
ods. 5). Uvedený článok 4.7 Rámcovej smernice nie je vo vodnom
zákone transponovaný presne a
úplne. V súčasnosti prebiehajú
povoľovacie konania k výstavbe
malých vodných elektrární, kde sú
obce účastníkom konania. Presná
transpozícia článku 4.7 Rámcovej
smernice o vode je nevyhnutnou
podmienkou pre postup obcí v
týchto konaniach.
Túto pripomienku považuje
ZMOS za zásadnú.
3. K novelizačnému bodu 3
(§ 2 písm. k)
Žiadame jednoznačne právne
ustanoviť, resp. definovať a vysvetliť, či táto novelizačná zmena sa bude dotýkať povinností
obcí a aké nové úlohy pribudnú
obciam po prijatí tejto novelizačnej zmeny.
Odôvodnenie:
Novelizačným bodom sa za
splaškovú odpadovú vodu považuje aj odpadová voda z domácností hromadená v žumpách.
Podľa doterajšieho znenia ustanovenia § 2 ods. písm. k) vodného
zákona, voda hromadená v žumpách nebola splaškovou odpadovou vodou, preto vlastníci žúmp
a ani žiaden orgán nemal uložené
v zákone povinnosti týkajúce sa
nakladania s touto odpadovou
vodou. Povolenie bolo potrebné
len na vodnú stavbu (žumpu),
ale nie na likvidáciu (odvoz a čistenie) splaškovej odpadovej vody
hromadenej v žumpách. V zákone je potrebné jednoznačne určiť
povinnosti vlastníkov žúmp a
určiť orgán, ktorý bude poverený
kontrolou likvidácie týchto odpadových vôd.
Túto pripomienku považuje
ZMOS za zásadnú.
4. K novelizačnému bodu 41
(§ 36 ods. 1 a 2)
Žiadame ods. (1) preformulovať nasledovne:
„(1) Komunálne odpadové vody,
ktoré vznikajú v aglomeráciách
nad 2000 EO, sa musia odvádzať
len verejnou kanalizáciou a pred
ich vypúšťaním musia prejsť
čistením, ktorým sa zabezpečia
limitné hodnoty znečisťovania
požadované pre jednotlivé veľkostné kategórie aglomerácií a
pre splnenie environmentálnych
cieľov pre recipienty. Tam, kde
výstavba verejnej kanalizácie
vyžaduje neprimerane vysoké
náklady alebo jej vybudovaním
sa nedosiahne výrazné zlepšenie životného prostredia možno
použiť iné vhodné spôsoby odvádzania komunálnych odpadových vôd, ktorými sa dosiahne
rovnaká úroveň ochrany vôd
ako pri odvádzaní týchto vôd
verejnou kanalizáciou).“
Ďalej žiadame doplniť nové odseky „2“ a „3“ s nasledovným
znením:
„(2) Komunálne odpadové vody,
ktoré vznikajú v aglomeráciách
pod 2000 EO s vybudovanou
kanalizáciou musia prejsť pred
vypúšťaním primeraným čistením, ktorým sa zabezpečí, že sa
splnia environmentálne ciele pre
recipienty a podzemnú vodu.“.
„(3) Komunálne odpadové vody,
ktoré vznikajú v aglomeráciách
pod 2000 EO a v riedko osídlených oblastiach mimo hraníc
aglomerácie môžu byť odvádzané verejnou kanalizáciou, alebo
inými alternatívnymi systémami
zberu a odvádzania odpadových
vôd a čistené na úroveň požadovanú pre splnenie environmentálnych cieľov pre recipienty a
podzemnú vodu.“.
Odôvodnenie:
Navrhovaná úprava ustanovení vyplynula z požiadaviek
Európskej komisie vo vzťahu k
odvádzaniu a čisteniu odpadových vôd.
Túto pripomienku považuje
ZMOS za zásadnú.
x
x
x
Návrh zákona ktorým
sa mení a dopĺňa zákon
č. 91/2010 Z. z. o podpore
cestovného ruchu v znení
neskorších predpisov
1. K § 8 Krajská organizácia
ods. (5)
Navrhujeme vo vete: „Členský
príspevok oblastnej organizácie,
krajskej organizácii je najmenej
10% z členských príspevkov získaných oblastnou organizáciou
od obcí a podnikateľských subjektov v predchádzajúcom kalendárnom roku.“ Upraviť znenie nasledovne:
„Členský príspevok oblastnej
organizácie, krajskej organizácii je najmenej 5 % z členských
príspevkov získaných oblastnou
organizáciou od obcí a podnikateľských subjektov v predchádzajúcom kalendárnom roku.“
Odôvodnenie:
Príspevky miest a obcí majú
byť skôr symbolické, pretože financujú činnosť OOCR.
Túto pripomienku považuje
ZMOS za obyčajnú.
2. K novelizačnému bodu 21.
k § 24a Zánik oblastnej organizácie bez likvidácie
Je potrebné rozlišovať medzi
zlúčením a splynutím OOCR.
Je potrebné zaviesť obe formy
zániku OOCR bez likvidácie, t. j
doplniť do novely zákona:
Zlúčenie je postup, pri ktorom
na základe zrušenia bez likvidácie dochádza k zániku jednej
spoločnosti alebo viacerých spoločností, pričom imanie zanikajúcich spoločností prechádza na
inú už jestvujúcu spoločnosť,
ktorá sa tým stáva právnym nástupcom zanikajúcich spoločností. (t.j. napr. jedna OOCR sa
zlúči s inou OOCR, ktorá bude
ďalej fungovať).
Splynutie je postup, pri ktorom na základe zrušenia bez
likvidácie dochádza k zániku
dvoch alebo viacerých spoločností, pričom imanie zanikajúcich spoločností prechádza na
inú novozaloženú spoločnosť,
ktorá sa svojím vznikom stáva
právnym nástupcom zanikajúcich spoločností.
Odôvodnenie:
Potreba zavedenia obidvoch
foriem zavedenia OOCR bez likvidácie t. j zlúčenie a splynutie.
Túto pripomienku považuje
ZMOS za zásadnú.
3. K novelizačnému bodu 23.
k § 26 Registrácia organizácií cestovného ruchu ods. (1)
písm. h)
Nesúhlasíme s navrhovaným
ustanovením.
Odôvodnenie:
Sme toho názoru, že na predmetnú úpravu nie je žiadny dôvod. Výkonný riaditeľ nie je orgánom OOCR. Upozorňujeme
na skutočnosť, že v legislatíve
to by bol neštandardný prvok
(ani v obchodných spoločnosti
sa nezapisuje riaditeľ firmy, ale
orgány firmy - napr. predstavenstvo alebo konateľ, dozorná rada
a pod.). Predmetné ustanovenie
by komplikovalo prípadné zmeny na tomto poste v prípade ak
bude potrebné riešiť to cez register ministerstva.
Túto pripomienku považuje
ZMOS za zásadnú.
4. K § 29 Dotácia
Požadujeme v rámci predmetného (alebo súvisiaceho) ustanovenia stanoviť termín resp.
lehotu, v rámci ktorej minister
schváli dotáciu. Súčasný stav
keď dotáciu získavajú OOCR
k polovici kalendárneho roku
komplikuje realizovanie aktivity
v prvom polroku a neprispieva k
ich plynulej činnosti.
Odôvodnenie:
Absencia predmetného termínu resp. lehoty spôsobuje
v praxi jednotlivým OCR vážne
problémy pri nastavovaní ich
rozpočtov a vykonávaní činností plynule od začiatku roka,
keďže nevedia odhadnúť, kedy
im bude dotácia poskytnutá.
V prípade stanovenia konkrétneho termínu resp. lehoty
v rámci ktorej minister rozhodne
o schválení dotácie budú jednotlivé OCR môcť lepšie nastavovať
svoje rozpočty a najmä zabezpečiť činnosť plynule počas celého
roku, čo v konečnom dôsledku
povedie k zlepšeniu ich činnosti
a rozvoja cestovného ruchu.
Túto pripomienku považuje
ZMOS za obyčajnú.
5. K § 29 Dotácia ods. (5)
Žiadame zmeniť číslovku na
konci vety z „10 %“ na „5 %“.
Nami navrhované znenie ods.
5 je nasledovné:
„(5) Ak oblastná organizácia nie
je členom krajskej organizácie,
výška dotácie určená podľa odseku 4 písm. a) bude znížená o
5 %“.“
Túto pripomienku považuje
ZMOS za obyčajnú.
6. K novelizačnému bodu 24. k
§ 27a Účelová dotácia ods. 2
Žiadame, aby v súlade s čl. 18
ods. 2 písm. g) Legislatívnych
pravidiel vlády SR v platnom
znení bol návrh všeobecne záväzného predpisu upravujúci
podrobnosti o poskytnutí a výške účelovej dotácie predložený
na vyjadrenie odbornej verejnosti v čo najkratšom čase.
Odôvodnenie:
Bez existencie aspoň pracovného návrhu predmetného
všeobecne záväzného predpisu nie je možné sa adekvátne k
novo navrhovanému § 27a vyjadriť. Nepredloženie návrhu
všeobecne záväzného predpisu
pred ukončením schvaľovacieho
procesu návrhu novely zákona,
môže v praxi vyvolávať nežiaduce komplikácie.
Túto pripomienku považuje
ZMOS za obyčajnú.
7. K novelizačnému bodu 25. k
§ 28 písm. f )
Navrhujeme daný novelizačný
bod vypustiť a ponechať ustanovenie § 28 písm. f) v súčasne
platnom znení.
Odôvodnenie:
Sme toho názoru, že novelou
navrhovaná zmena ustanovenia
nemá opodstatnenie.
Túto pripomienku považuje
ZMOS za obyčajnú.
8. K novelizačnému bodu 26.
k § 29 ods. 9
Žiadame, aby v súlade s čl. 18
ods. 2 písm. g) Legislatívnych
pravidiel vlády SR v platnom
znení bol návrh všeobecne záväzného predpisu upravujúci
podrobnosti o náležitostiach
projektu a o nákladoch z dotácie poskytnutej org. cestovného
ruchu predložený na vyjadrenie
odbornej verejnosti v čo najkratšom čase.
Odôvodnenie:
Bez existencie aspoň pracovného návrhu predmetného všeobecne záväzného predpisu nie
je možné sa adekvátne k ustanoveniu vyjadriť. Nepredloženie
návrhu všeobecne záväzného
predpisu pred ukončením schvaľovacieho procesu návrhu novely
zákona, môže v praxi vyvolávať
nežiaduce komplikácie.
Túto pripomienku považuje
ZMOS za obyčajnú.
9. K novelizačnému bodu 27.
k § 29 Dotácia ods. (12)
Zásadne nesúhlasíme s navrhovanými ustanoveniami. Predmetné ustanovenia požadujeme
vypustiť.
Túto pripomienku považuje
ZMOS za zásadnú.
bezpečnosť obcí 11
Obecné noviny • 5. november 2013
Záľuba užitočná pre všetkých
„Co ste hasiči, co ste dělali, když jste naše pívo, pivo, pivovary...“ Hoci si aj hasiči v Poľnom Kesove túto
pieseň radi zaspievajú, vonkoncom nie je charakteristická pre ich činnosť, naopak, k ohňu, keď sa občas
stane „zlým pánom“, sa správajú absolútne nezmieriteľne a nekompromisne. Mali možnosť to dokázať aj
tohto roku, keď zasahovali dvakrát.
A
o ich športovom duchu ani nehovorím,
k tomu sme sa však v
rozhovore s predsedom Dobrovoľneho
hasičského zboru (DHZ) v Poľnom Kesove Stanislavom Ulickým
st., pri ktorom asistoval aj starosta obce Pavel Bednárik, dostali
neskôr. Najskôr ma zaujímali ich
letné požiarne zásahy.
Odrazu začalo horieť
Začiatkom augusta, keď vplyvom tepla väčšina ľudí myslela
najmä na vodu a chládok, sa práve v ich obci jedno popoludnie,
asi 400 metrov od ich požiarnej
zbrojnice, v poraste vznietil oheň.
Bolo to zrejme od nejakého sklíčka, ktoré zohralo úlohu šošovky
a premenilo slnečné lúče na zapaľovač, myslí si S. Ulický. A ako sa
to dozvedeli? Jeden nádejný hasič
pracujúci v Mojmírovciach nahlásil S. Ulickému, že mu iný človek
volal, že z lesa oproti kempingu za
potokom vychádza dym. V tomto
lese sa asi pred 10 rokmi ťažilo,
ostalo tam však veľa suchých koreňov, ktoré dobre horeli.
S. Ulický okamžite zavolal veliteľovi ich DHZ Jarovi Vavríkovi,
a on si potom už hasičov organizoval sám, najskôr však, spolu
s veliteľom, využili ich požiarny
automobil IVECO parkujúci v požiarnej zbrojnici, v ktorom majú
vždy pripravených 700 l vody.
Snažili sa už v zárodku eliminovať zdroj ohňa, aby sa oheň nešíril, vzápätí im prišli pomôcť ďalší
hasiči a požiar zahasili. Vodu na
hasenie požiaru čerpali z rybníka
areálu kúpaliska ThermalKesov. K
veľkým škodám nedošlo, ohorelo
však veľa stromov.
O tom, že v dedine horí, okamžite informovali aj starostu Poľného Kesova Pavla Bednárika,
ktorý zase hneď nahlásil požiar na
telefónne číslo 112. Na krajskom
riaditeľstve hasičského a záchranného zboru v Nitre boli vzápätí
pripravení poslať profesionálnych
hasičov okamžite po tom, ako im
z Poľného Kesova oznámia, že ich
potrebujú. V duchu dobrej vzájomnej spolupráce – keď zavolajú
štátnym hasičom do Nitry, že sú
potrební, vždy ochotne pomôžu,
ale platí to aj naopak. Našťastie,
tento raz si v Poľnom Kesove poradili sami.
Len týždeň pred týmto požiarom mali hasiči DHZ Poľný Kesov
výjazd do neďalekej obce Veľká
Dolina, kde sa chytila horieť slama na pokosenej roli.
Správne použité
eurofondy
Hasiči Poľného Kesova sa môžu
pochváliť novou požiarnou zbrojnicou s kvalitnou požiarnou tech-
nikou a požiarnym vybavením.
Zbrojnica je poschodová budova, kde na jej prízemí je hasičská
technika a priestor na jej prípadné
opravy, a na poschodí sú administratívne a spoločenské priestory,
teda najmä miestnosť, v ktorej sa
môžu stretávať nielen všetci hasiči – dnes ich je v zbore 27 – ale aj
ich hostia.
224-tisíc eur, ktoré sme dostali
z eurofonodov a od štátu (10 %),
boli veľmi užitočne využité peniaze, hovorí starosta Bednárik. Náš
DHZ funguje naplno a je pýchou
obce, pokračuje. Treba tiež povedať, že obec nehradila iba obligátnych 5 % investície, čo vyžadujú
smernice využívania európskych
peňazí, ale pridala aj 12 000 eur na
potrebnú výbavu požiarnej zbrojnice a jej techniky. Lebo hasiči
dostali takpovediac prázdne auto
a museli ho dovybaviť. Napr. aj na
zásahy pri povodniach, čo je z pohľadu obyvateľov veľmi dôležité,
lebo aj naši hasiči chodia ratovať
majetok v zatopených pivniciach
rodinných a iných domov, kde
treba najskôr vyčerpať vodu. Obec
vybudovala aj prístupovú cestu
a chodníky k požiarnej zbrojnici,
ale ani hasiči neoddychujú s rukami na kolenách. Všetko čo sa dá
a čo vedia urobiť aj sami urobia.
Tento rok si svojpomocne zrekonštruovali automobil Avia. Bolo
a stále je tu aj veľa driny, hovorí
predseda DHZ S. Ulický a dodáva, že novú budovu síce dostali
zvonku peknú, ale zvnútra bola
ešte „surová“. Urobili si sami podlahy, maľovali steny a pod. Nemožno nespomenúť, že S. Ulický
je veľmi zručný ezermešter, teda
vie kadečo urobiť a opraviť, preto
tieto jeho schopnosti využíva aj
obec, ktorej je zamestnancom.
Ženy útočia.
Treba zvládnuť aj krútiacu sa hadicu.
Chuť vzdelávať sa,
ale aj športovať
Hasičský zbor však nie sú iba
požiarne zásahy a práca na budove a technike, ale aj získavanie nových vedomostí a zručností a ich
udržiavanie. Tohto roku napr.
všetci absolvovali základný kurz
požiarnej ochrany, vrátane schopnosti dať človeku prvú pomoc.
Hasiči však musia vedieť zasahovať aj pri povodniach, snehových
kalamitách a iných prírodných
živloch, pomôcť, keď sa prevráti či zapadne auto, keď sa upchá
kanalizácia, musia vedieť poľnohospodárom vyčistiť silážne žľaby,
ak im ich prírodný živel zanesie
a riešiť iné nepredvídané situácie.
Vlani zasahovali pri dvoch požiaroch, jeden vznikol neďaleko OcÚ
a druhý v lese. Mali vtedy silné
podozrenie, že niekto ich schválne
zapálil, nedokázali však zistiť kto.
Dôležité je, že ich úspešne zvládli.
Osobitnou kapitolou poľno
Muži spokojní s výsledkami.
kesovských hasičov je hasičský
šport. Veľkým dojmom na mňa
zapôsobila spoločenská miestnosť v požiarnej zbrojnici, ktorá je
plná rôznych pohárov za víťazstvá
a iné popredné umiestnenia v hasičských súťažiach. S. Ulický ma
s uspokojením informoval, že od
roku 2011 majú už aj ženské hasičské družstvo. A prečo ho dovte-
dy nemali? Žartovne to vysvetlil
slovami: To viete, ženské vzťahy,
každá chcela mať pravdu.
Fakty hovoria, že DHZ Poľný
Kesov patrí v Nitrianskom okrese
v hasičskom športe dlhodobo medzi špičku. Pre ich mužské družstvá súťažiace v požiarnom útoku
je vraj vynikajúce, keď sa časmi
približujú k 14 sekundám. Časy
blížiace sa k 13 sekundám sú už
výborné aj v európskom meradle.
Ich ženské družstvo sa dokázalo dostať už pod 16 sekúnd. Veľmi dôležitá je súhra požiarneho
družstva, hovorí S. Ulický, najlepšie výsledky dosahujú viac zohraté
družstvá. A čo je pre nich v hasičských súťažiach najťažšie? „Nie
tréning, ani súťaženie, najťažšie
pre nás je cestovanie po celej republike, ba i Morave,“ odpovedá
S. Ulický.
Hasiči sú našou obecnou pýchou, zapája sa do rozhovoru starosta Bednárik, je to veľká reprezentácia obce. Aktívne sa tohto
roku podieľali aj na oslavách 900
rokov prvej písomnej zmienky o
obci. Sú aj pravidelnými darcami krvi, predseda DHZ Ulický
daroval krv už 80-krát, prezradil
verejné tajomstvo. Veľmi cenná
je ich práca s mládežou, dodáva
starosta.
A my doplňme, že DHZ Poľný
Kesov už dlhé roky súťaží v Tekovsko-hontianskej hasičskej lige,
v ktorej v rokoch 2008 až 2011
aj zvíťazil. Sú zapojení aj v tzv.
Slovensko-moravskej hasičskej
lige. Sami tiež organizujú jedenkrát ročne veľkú súťaž, na ktorej
sa zúčastňuje aj 50 mužských a
ženských družstiev. Výsledky ani
poháre za víťazstvá však vôbec nie
sú to najdôležitejšie, aj keď ich to
vie potešiť. Najdôležitejší pre nich
je pocit užitočnosti, to, že svoj čas
využívajú nielen zmysluplne, ale
ich to aj baví. Hasiči z Poľného
Kesova nesú hrdo a so cťou štafetu po svojich dedoch a otcoch a
prispievajú k vysokej kvalite tejto
dobrovoľnej verejnej služby. My
im želáme, aby to tak bolo aj naďalej.
Bohumil OLACH
Snímky archív
DHZ Poľný Kesov
12 legislatíva
Budúcnosť
stavebných
úradov
Stavebných úradov má
byť o polovicu menej, ale
skvalitnia svoju prácu. Taká
je predstava Ministerstva
dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR o budúcnosti stavebných úradov. Dnes
fungujú v takmer štyristo
päťdesiatich mestách a obciach. Podľa návrhu nového
stavebného zákona by ich
však malo ostať len dvestotridsať. Kde presne, vraj nik
nevie. Ani tvorcovia zákona.
František Palko, štátny
tajomník MDVRR SR: Bude
prebiehať medzirezortné
pripomienkové konanie,
počas ktorého aj zo ZMOS a
s územnými samosprávami
pripravíme návrh sídiel spoločných stavebných úradov.
Redaktor: Tie by mali byť
určené nariadením vlády.
medzi mestami a obcami sa
preto začal boj o to, kto túto
štátom financovanú kompetenciu získa. Napríklad
primátorovi Piešťan Removi
Cicuttovi sa nepáči, že o tom
rozhodne vláda.
Remo Cicutto, primátor mesta Piešťany: Mali by potreby
vychádzať od občanov, od
starostov a prirodzené miesta urobiť stavebnými úradmi.
Nie, že niekto si na papieri
povie, že ty pôjdeš do Čadce,
alebo ty pôjdeš do Liptovského Mikuláša. Ale môže to byť
aj na princípe dobrovoľnosti.
Redaktor: Iný názor má primátor Bratislavy Milan Ftáčnik. Odvoláva sa na analýzu
Únie miest Slovenska, podľa
ktorej by stačilo ešte menej
úradov. Len stošesťdesiat,
ale rozmiestnených nie podľa dohody samospráv, ale
podľa odborných kritérií.
Milan Ftáčnik, primátor
mesta Bratislava: Tých
dvestotridsať vychádza z
návrhu Združenia miest a
obcí Slovenska, ktoré to skôr
bralo podľa toho, ako sa
prirodzene združovali starostovia alebo jednotlivé obce
a mestá do nejakých celkov.
V jednom by bolo šesťdesiat
obcí, v inom dvadsať a v
inom dve. Toto ja osobne
nepovažujem za racionálne.
Redaktor: A kde sa obce
sporia, mal by zasiahnuť
štát, dodáva Dušan Sloboda
z konzervatívneho inštitútu.
Dušan Sloboda, Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika:
Ak sa to rozhodnutie ponechá dobrovoľne na obce, tak
tie zväčša nie sú schopné
sa efektívne dohodnúť.
Tam prichádza istá potreba
rozhodnúť zhora, ak to nejde
zdola.
Milan Velecký,
20. 10. 2013 v Rádiožurnáli
Slovenského rozhlasu
5. november 2013 • Obecné noviny
Nový stavebný zákon
a účastníctvo v konaniach
Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja pripravuje nový stavebný
zákon. Aktuálny stavebný zákon je z roku 1976 a zaznamenal vyše 30 zmien.
Je spoločenská zhoda vrátane priorít Európskej únie, že nový stavebný zákon
je potrebný.
V
tomto článku sú
uvedené ciele podľa predstáv, ktoré
si stanovilo ministerstvo
dopravy
a súčasne predkladáme prehľad
pripomienok k téme účastníctva
podľa nového stavebného zákona, ktoré spracovali právnici občianskeho združenia VIA IURIS.
Na úvod tohto článku si dovolíme zacitovať z tlačovej správy
ministerstva dopravy zo 17. septembra 2013, v ktorej sú zhutnené ciele nového stavebného zákona podľa predstáv ministerstva:
„Jedným z hlavných cieľov nového stavebného zákona je urobiť
poriadok v územnom plánovaní,
zefektívniť rozhodovanie a profesionalizovať stavebné úrady. Vďaka tomu sa budú mestá rozvíjať
podľa vopred stanovených plánov
a zároveň ľudia budú na úradoch
tráviť menej času pri vybavovaní
rôznych povolení. ..„Našim záujmom je vytvoriť také podmienky
pri plánovaní a schvaľovaní stavieb v zastavanom území, aby
ľudia mali radosť z toho, v akom
prostredí žijú, aby sa mestá a obce
mohli rozvíjať a zároveň, aby
tieto procesy nebrzdila zbytočná
byrokracia,“ povedal F. Palko.
Tomu zodpovedá aj hlavný cieľ
nového stavebného zákona, ktorým je zjednodušiť občanom život na úradoch. Výrazne sa zníži
administratívna záťaž a zvýši sa
kvalita služieb, čo zvýši nároky na
odbornú prípravu pracovníkov
stavebných úradov.
Po novom budú na zamestnancov stavebných úradov kladené
prísnejšie kvalifikačné podmienky. Okrem vzdelania v odbore
architektúra, stavebníctvo alebo právo budú musieť získať aj
prax vo verejnej správe v oblasti
výstavby, čo v súčasnosti nie je
povinné. Ešte pred nastúpením
do zamestnania povinne prejdú
odbornou prípravou a po prijatí
budú každých 10 rokov skladať
skúšky.
Rovnako sa zvyšujú aj nároky na obce, ktoré si budú musieť
podrobnejšie zadefinovať územie
na svoj ďalší rozvoj. Po schválení
nového stavebného zákona budú
mať všetky obce nad 1000 obyvateľov povinnosť mať schválený
územný plán obce do konca roku
2020. Pre sídla s počtom obyvateľov od 500 do 1 000 bude táto
povinnosť platiť od roku 2027 a
pre malé obce s menej ako 500
obyvateľmi bude kľúčový termín
rok 2034.“
Množstvo pripomienok zaznelo k pripravovanému stavebnému zákonu. S ohľadom na
ich početnosť vybrali sme pre
potreby tohto článku len pripomienky spracované občianskym
združením VIA IURIS, ktoré sa
osobitne týkajú len účastníctva
v konaniach. Výber sme cielene
zúžili len na tému týkajúcu sa
účastníctva v konaniach podľa
nového stavebného zákona, keďže táto téma priamo nadväzuje
na predchádzajúce články o aplikácii účastníctva podľa zatiaľ stále platného a účinného stavebného zákona z roku 1976.
1. Susedný pozemok
Prvým problémom podľa VIA
IURIS je zadefinovanie pojmu
„susedný pozemok“ podľa § 18
ods. 1 nového stavebného zákona. Toto nové ustanovenie znie:
„Susedným pozemkom sa na účely tohto zákona rozumie priľahlý
pozemok so spoločnou hranicou.
Za susedný pozemok môže stavebný úrad podľa okolností a
miesta stavby uznať aj pozemok,
ktorý nemá spoločnú hranicu, ak
stavba alebo obvyklá činnosť na
jednom z nich má trvalý výrazný vplyv na užívanie pozemku,
najmä obťažovaním hlukom alebo zápachom, prevádzkou s pohybom veľkého počtu ľudí alebo
nárokmi na statickú dopravu.“.
VIA IURIS navrhuje, aby bol
zachovaný princíp podľa § 14
ods. 1 správneho poriadku, podľa ktorého účastníkom konania
je aj ten, „kto tvrdí, že môže byť
rozhodnutím vo svojich právach,
právom chránených záujmoch
alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa
preukáže opak.“.
V prípade prijatia princípu podľa správneho poriadku,
by účastníkom konania bol aj
vlastník pozemku, ktorý by bezprostredne nehraničil s pozemkom. Avšak bolo by potrebné
tvrdenie o konkrétnych okolnostiach, pre ktoré môže mať
povolenie stavby vplyv na jeho
vlastnícke práva.. V prípade, ak
by sa stavebný úrad domnieval,
že sa toto tvrdenie nezakladá na
realite, musel by takého účastníka z konania vylúčiť rozhodnutím. Ako sme už uviedli v predchádzajúcich článkoch takýto
postup vyplýva z rozhodovacej
činnosti súdov.
2. Zastavovací plán
Nový stavebný zákon zavádza nový inštitút „zastavovací
plán.“ Zastavovací plán nahradí
v niektorých prípadoch územné
rozhodnutie. Z tohto pohľadu
pomenovanie „plán“ sa nejaví
ako presný a skôr by bolo náležité používať pojem rozhodnutie.
Podľa odôvodnenia návrhu nového stavebného zákona k zastavovaciemu plánu: „...zastavovací
plán, ktorý má obsahovať podrobné lokálne zastavovacie podmienky pre nezastavané stavebné pozemky, a tak postupne nahradiť
terajšie ad hoc rozhodovanie
stavebných úradov o umiestnenie stavby v správnom konaní;
zastavovací plán bude priamym
podkladom pre umiestňovanie,
projektovanie a povoľovanie stavieb tak ...“. Zastavovací plán,
keďže bude fakticky aj územným
rozhodnutím, bude mať priamo dopad na práva osôb, ktoré
možu byť daným plánom/rozhodnutím dotknuté. Ako uvádza
VIA IURIS vo svojej pripomienke tieto osoby „si však nebudú
môcť hájiť svoje práva, či právom
chránené záujmy v správnom konaní ako účastníci konania, ako
by to bolo v prípade územného
konania, keďže na schvaľovanie
zastavovacieho plánu sa v zmysle navrhovaného ustanovenia §
112 návrhu nového stavebného
zákona nevzťahuje správny poriadok. Je preto potrebné, aby bol
v tejto súvislosti upravený prístup
k súdnej ochrane pre subjekty (fyzické a právnické osoby), ktorých
práva budú priamo dotknuté zastavovacím plánom. S prístupom
k súdnej ochrane navrhovaná
úprava návrhu nového stavebného zákona nepočíta.“
3. Práva účastníkov
konania, účastníctvo
zainteresovanej
verejnosti a zúčastnené
osoby
V § 113 ods. 1 nového stavebného zákona je uvedený rozsah
procesných práv účastníkov
konania nasledovne „v rozsahu
nevyhnutnom na uplatnenie svojich práv a zákonom chránených
záujmov alebo na plnenie uložených povinností, ak môžu byť
priamo dotknuté rozhodnutím
vo veci“. Uvedený rozsah práv
je veľmi neurčitý a nie je zrejmé,
aké práva účastník vlastne má.
Podobne účastníctvo zainteresovanej verejnosti je vymedzené
nedostatočne v § 113 ods. 4. Ako
uvádza aj VIA IURIS, medzinárodné záväzky Slovenskej republiky, ktoré vyplývajú z tzv. Aarhuského dohovoru, znamenajú
povinnosť štátu „zabezpečiť pre
verejnosť prístup k súdu a možnosť napadnúť nezákonné akty
z oblasti práva životného prostredia. V súčasnosti je zakotvenie
účastníctva jediným spôsobom,
ako túto požiadavku naplniť.
Navrhujeme, aby zainteresovaná
verejnosť bola účastníkom konaní podľa stavebného zákona aj
v prípadoch, ak je účastníkom
čiastkového konania súvisiaceho
so stavbou a týkajúceho sa životného prostredia (napr. konania
o udelení výnimky podľa zákona
o ochrane prírody a krajiny).“ Podobne je problém s právami tzv.
zúčastnenej osoby, ktorou môže
byť občianske združenie alebo
občania na základe petície obyvateľov obce. VIA IURIS k tomu
uvádza „postavenie zúčastnenej
osoby nespĺňa požiadavky čl. 6
a čl. 9 ods. 2 a 3 Aarhuského dohovoru. ...Navrhujeme, aby bolo
percento obyvateľov, ktoré musí
podpísať petíciu, výrazne znížené a aby sa počet obyvateľov odvíjal od počtu obyvateľov obce.
V obciach i mestách je väčšinou nereálne, aby takúto petíciu
podpísalo 30 percent obyvateľov.“ Súčasne VIA IURIS navrhuje ako podnet na novú úpravu
český stavebný zákon, ktorého
predmetná časť znie: „Zástupcem
veřejnosti může být fyzická nebo
právnická osoba plně způsobilá k
právním úkonům. Zástupce veřejnosti musí zmocnit nejméně jedna desetina občanů obce s méně
než 2000 obyvateli nebo nejméně
200 občanů příslušné obce, kteří
uplatňují věcně shodnou připomínku k návrhu územně plánovací dokumentace. Zástupce
veřejnosti může zmocnit rovněž
nejméně 500 občanů kraje nebo
nejméně jedna desetina občanů
kterékoli obce na území kraje s
méně než 2000 obyvateli nebo nejméně 200 občanů obce na území
kraje, pokud podali věcně shodnou připomínku k návrhu zásad
územního rozvoje.“
4. Záver
Nová právna úprava stavebného zákona nereflektuje doterajšiu súdnu prax, ktorá sa týka
rozsahu práv účastníkov konania, ani medzinárodné záväzky
Slovenskej republiky, osobitne
Aarhuský dohovor (Dohovor o
prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom
procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného
prostredia uverejnený v Zbierke
zákonov pod č. 43/2006)
Advokátska kancelária
Koliková & Partners, s. r. o.,
Bratislava
legislatíva 13
Obecné noviny • 5. november 2013
Na koho sa obrátiť pri riešení
niektorých problémov
Na verejnú ochrankyňu práv sa veľmi často obracajú občania s problémami a otázkami, pri riešení ktorých
im, žiaľ, nemôže pomôcť, keďže sa na tieto oblasti nevzťahuje jej pôsobnosť a zákonné kompetencie.
Mnohé z nich sa pravidelne opakujú, preto vám teraz ponúkame niekoľko rád a návodov, kam sa môžete
obrátiť a ako môžete riešiť niektoré svoje problémy a životné situácie.
Susedské spory
V prípade susedských sporov
je najvhodnejšie pokúsiť sa riešiť
problém v prvom rade dohodou
všetkých zúčastnených. Ak sa nepodarí dosiahnuť dohodu, príslušným na rozhodovanie takýchto
sporov je súd. Podľa Občianskeho
zákonníka sa totiž vlastník veci
musí zdržať všetkého, čím by nad
mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne
ohrozoval výkon jeho práv. Preto
okrem iného nesmie nad mieru
primeranú pomerom obťažovať
susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými
dov. Bankový ombudsman úraduje každú stredu od 9. do 17.
hodiny v Bratislave na Rajskej
ulici 15/A, telefonický kontakt je
02/572 05 309 a viac informácií o
jeho činnosti môžete nájsť aj na
internetovej stránke www.bankovyombudsman.sk.
Spory s nebankovými
spoločnosťami
Na verejnú ochrankyňu práv sa
často obracajú aj klienti nebankových spoločností, ktoré im poskytli pôžičku. Ako sme už uviedli
v predchádzajúcich prípadoch,
vzniknutý problém je vhodné
riešiť najmä s konkrétnou spoločnosťou, napr. v prípade nedo-
Z kancelárie ombudsmanky
odpadmi, svetlom, tienením alebo
vibráciami. Ak by došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu,
možno sa domáhať ochrany aj na
obci. Tá môže takýto zásah predbežne zakázať alebo uložiť, aby bol
obnovený predošlý stav.
Problémy s bankou
Ak máte problém s bankou, v
prvom rade je potrebné pokúsiť sa vyriešiť ho priamo vo vašej
pobočke, prípadne na oddelení
sťažností/reklamácií danej banky. Kontakty vám určite radi poskytnú samotní pracovníci banky
alebo ich môžete nájsť aj na jej
internetovej stránke. Pri riešení
problémov s bankou je tiež možné
využiť inštitút bankového ombudsmana, ktorého úlohou je monitorovanie a vyhodnocovanie podnetov spotrebiteľov a mimosúdne
riešenie sporov medzi bankami a
ich klientmi. Je však potrebné podotknúť, že jeho činnosť má len
odporúčací charakter a bankový
ombudsman nemôže rozhodovať
spory medzi bankou a klientom
alebo nahrádzať rozhodnutia sú-
statku financií žiadosťou o odklad
splátok. Ak sa nepodarí dosiahnuť
dohodu, príslušným na riešenie
takýchto sporov je súd, ktorý má
právomoc riešiť spory vyplývajúce z občianskoprávnych vzťahov,
medzi ktoré patrí aj vzťah klienta
a nebankovej spoločnosti.
Ochrana finančného
spotrebiteľa
Od júna tohto roku Národná
banka Slovenska zriadila funkciu
jednotného kontaktného miesta
na vybavovanie všetkých podaní
finančných spotrebiteľov (banky,
nebankové spoločnosti, poisťovne
a pod.). V prípadoch, ak na vybavenie podania nebude vecne príslušná Národná banka Slovenska,
takéto podanie postúpi vecne príslušnému subjektu. Svoje podania
môžete zasielať poštou na adresu:
Národná banka Slovenska, Oddelenie ochrany finančných spotrebiteľov, Imricha Karvaša 1, 813 25
Bratislava alebo podať prostredníctvom elektronického formulára na stránke www.nbs.sk/sk/
dohlad-nad-financnym-trhom/
Keď sa chce, riešenie sa nájde
V mestskej časti Bratislava-Nové
Mesto na Sliačskej ulici vyrastie
nové, moderné administratívno-obchodné centrum. Zásluhu
na tom má aj starosta Nového
Mesta Rudolf Kusý. Pôvodne
totiž malo byť všetko inak.
Na Sliačskej ulici stojí stará výrobná hala, dnes už nefunkčná,
ktorá kedysi patrila do komplexu
Zváračského ústavu. Spoločnosť Slovunit - Sliačska, ktorá
je vlastníkom haly, ju plánovala
pôvodne zbúrať a na jej mieste
postaviť 22-podlažný obytný
dom, na čo získala aj územné
rozhodnutie.
Proti tomuto rozhodnutiu sa však
postavili obyvatelia okolitých domov, ktorí sa oprávnene obávali,
že novostavba s 22 podlažiami
architektonicky nezapadne do
okolitého priestoru a bude im
prekážať vo výhľade. Situáciu
začal riešiť sám starosta
Nového Mesta Rudolf Kusý.
Stretol sa s obyvateľmi z okolia a
vypočul si ich názor. Následne sa
ochrana-financneho-spotrebitela.
Dôležité je však opäť podotknúť,
že Národná banka Slovenska je
orgán dohľadu a nemá právomoc
rozhodovať spory medzi finančnými inštitúciami a ich klientmi.
Zablokovanie účtu
exekútorom
V prípadoch, ak občania nereagujú na súdne rozhodnutia a
dobrovoľne ich neplnia, k slovu
sa dostáva exekútor, ktorý ma zo
zákona zverenú právomoc realizovať nútený výkon rozhodnutia.
V mnohých takýchto prípadoch
sa v súvislosti s výkonom exekúcie namieta „zablokovanie účtu“
exekútorom, resp. nemožnosť dostať sa aspoň k minimálnej sume,
ktorá je uložená na účte, a ktorá
je potrebná na zabezpečenie základných životných potrieb. V takomto prípade, ak má povinný zasielanú mzdu alebo iné príjmy na
účet v banke, exekúcii odpísaním
z účtu nepodliehajú prostriedky
do výšky sumy, ktorá sa podľa
zákona nesmie povinnému zraziť
z mesačnej mzdy alebo z iných
príjmov (tzv. základná suma), a to
od momentu, keď táto skutočnosť
bola banke oznámená. Povinný na
žiadosť banky oznámi výšku tejto
sumy. Ak exekútor nesúhlasí s výškou sumy, ktorú uviedol povinný,
pre banku je rozhodujúca výška
sumy, ktorú označil exekútor. Ak
má teda povinný záujem, aby mu
exekútor nechal na účte základnú
sumu, je potrebné obrátiť sa na
banku, v ktorej má vedený účet a
oznámiť jej výšku základnej sumy,
ktorá sa nemá zrážať. Základná
suma, ktorá sa nesmie zraziť povinnému z jeho mesačnej mzdy
je 60 % zo životného minima
na plnoletú fyzickú osobu (to je
približne 198 €, teda 60 % je približne 117 €) a na každú osobu,
ktorej povinný poskytuje výživné,
sa započítava 25 % zo životného
rozhodol stretnúť s investorom a
pokúsiť sa presvedčiť ho, aby od
svojho zámeru ustúpil a rešpektoval charakter okolitej zástavby
sídliska Teplická a blízkosť
škôlky.
Nestáva sa to často, ale po
roku diskusií boli rokovania s
investorom úspešné. Spoločnosť Slovunit – Sliačska sa po
dohode so starostom rozhodla
výškový obytný dom na Sliačskej
nepostaviť. Prisľúbila pripraviť
zmenu projektu a výsledkom
je návrh na stavbu moderného,
dizajnového administratívneho
centra. Nový projekt je navrhnu-
minima na plnoletú fyzickú osobu. V prípadoch nespokojnosti s
postupom súdneho exekútora pri
vykonávaní exekúcie sa v prvom
stupni môžu občania obrátiť na
Slovenskú komoru exekútorov a
následne v druhom stupni na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.
Pracovnoprávne spory
Občania sa na verejnú ochrankyňu práv pomerne často obracajú tiež so svojimi pracovnoprávnymi problémami. Väčšinou ide o
problémy súvisiace s prepustením
z práce, prípadne zlými vzťahmi
a podmienkami na pracovisku.
Ak máte problém s kolegami, v
prvom rade je potrebné obrátiť
sa na zamestnávateľa, aby takýto
problém riešil. V prípade sporu so
zamestnávateľom je dobré pokúsiť
sa ho riešiť predovšetkým dohodou s ním. Ak sa zamestnancovi
a zamestnávateľovi nepodarí dosiahnuť dohodu, patrí prejednanie a rozhodnutie ich sporu vyplývajúceho z pracovnoprávnych
vzťahov do právomoci súdov.
Neplatnosť skončenia pracovného pomeru však môže zamestnanec alebo zamestnávateľ uplatniť
na súde len do uplynutia dvoch
mesiacov odo dňa, kedy sa mal
pracovný pomer skončiť. Radi by
sme vás tiež upozornili na činnosť
inšpektorátov práce, ktoré vykonávajú dozor nad pracovnými
podmienkami zamestnancov, a
ktoré zároveň poskytujú bezplatné poradenstvo zamestnancom v
rozsahu základných odborných
informácií a rád o spôsoboch, ako
najúčinnejšie dodržiavať predpisy
(viac informácií a kontakty nájdete napríklad na internetovej stránke www.nip.sk).
Právna pomoc
V prípadoch, ak neviete, ako by
ste mohli pri riešení vášho problétý tak, že pôjde o revitalizáciu
jestvujúceho areálu, výrobná
hala teda nebude zbúraná a
jej výška zostane nezmenená.
Autorom projektu je architektonický ateliér Compass. Ako nám
povedal architekt Matej Grébert
zo spoločnosti Compass, cieľom
projektu je zachovať súčasný
technický charakter budov, čím
nové kancelárske a obchodné
priestory získajú nezameniteľný
industriálny charakter. Areál
bude obohatený aj o obchodnú
a občiansku vybavenosť pre najbližšie okolie. V prvej etape bude
v areáli viac ako 5000 štvorco-
mu postupovať, kam sa máte obrátiť alebo máte záujem o asistenciu
v konaní pred orgánmi verejnej
správy, je vhodné sa obrátiť na advokáta. Ich zoznam vedie Slovenská advokátska komora a nájsť ho
môžete na jej internetovej stránke www.sak.sk. V prípadoch, ak
sa občan nachádza v materiálnej
núdzi, v dôsledku ktorej si nemôže dovoliť využívať právne služby, môže sa obrátiť na Centrum
právnej pomoci, ktoré po splnení
zákonných podmienok poskytuje
občanom konzultácie aj bezplatnú
právnu pomoc. Centrum právnej
pomoci zároveň môže poskytnúť
klientovi predbežnú konzultáciu
(aj bez splnenia zákonných podmienok), ktorej obsahom je najmä
bližšie vysvetlenie podmienok nároku na právnu pomoc alebo základná právna rada vo veci. Predbežná konzultácia, ktorá by mala
trvať maximálne do 1 hodiny, je
spoplatnená sumou 4,5 €. Bližšie
informácie o tejto inštitúcii, ako
aj najbližšom pracovisku, nájdete
na internetovej stránke www.legalaid.sk alebo na telefónnom čísle:
02/496 83 521.
Ústredný portál
verejných služieb ľuďom
Na záver vám chceme dať do
pozornosti ešte aj veľmi užitočný
Ústredný portál verejných služieb ľudom - www.slovensko.sk.
Na tomto portáli sú prehľadne
zoradené informácie o orgánoch
verejnej správy, vzory podaní a
formulárov, ako aj návody, ako
môžete postupovať pri riešení
rozličných životných situácii. V
prípade, ak nemáte prístup k internetu, potrebné informácie vám
poskytnú na telefónnom čísle
02/358 03 083.
Mgr. Juraj JANDO,
Kancelária verejného ochrancu
práv
vých metrov prenajímateľných
priestorov.
Tentoraz teda došlo k dohode a
vďaka snahe starostu Kusého
vyjednávať a ochote investora
pozmeniť svoje plány vyrastie na
Sliačskej ulici nová budova, ktorá nenaruší vzhľad najbližšieho
okolia, naopak, citlivo do neho
zapadne. Na záver nám nezostáva iné, len si zaželať, aby sa
v podobnej spolupráci mestskej
časti a investora realizovalo v
Bratislave čo najviac projektov.
(brn)
v BRATISLAVSKÝCH NOVINÁCH
č. 20/2013
14 samospráva
5. november 2013 • Obecné noviny
Pach benzínu vo vôni ruží
Hlohovec slávil 900. výročie prvej písomnej zmienky
V
oľakedy sa rozprával takýto vtip: Kde
sa rodí najviac Slovákov? Odpoveď:
Predsa v Slovakofarme. Teraz už nie je aktuálny,
Slovakofarma neexistuje. Mesto,
kde sídlila „farma“ na Slovákov
mala prívlastok „mesto ruží“.
Väčšmi než ruže ho však preslávila ženská hádzaná. V 70. rokoch
nemala konkurenciu nielen na
Slovensku, ale ani vo vtedajšom
Československu a aj v nasledujúcich rokoch bola „farmou“ na
reprezentantky. Aj vďaka fabrike
Odeva, ktorá bola to, komu sa
teraz hovorí sponzor. Áno, reč
je o Hlohovci, okresnom meste
v Trnavskom kraji. Aj ono oslavovalo tohto roku 900. výročie
prvej písomnej zmienky, tak ako
veľa obcí na okolí, vďaka Zoborskej listine. Tej druhej, z roku
1113 (prvá pochádza z r. 1111).
Obe sú dva najstaršie zachované
listinné originály z územia Slovenska. Vznikli v rokoch 1111 a
1113 z poverenia kráľa Kolomana v benediktínskom kláštore pri
Nitre. Vzhľadom na to, že v listine je uvedených vyše 150 dedín
a rôznych orientačných bodov
v ich chotároch, je neobyčajne
cenným miestopisom celého západného Slovenska na začiatku
12. storočia. A aká je súčasnosť
tohto mesta?
Námestie sv. Michala, ktorému dominuje rímskokatolícky
kostol s patrocíniom tohto svätého, a historická budova Hotela
Jeleň, je upravené, čisté, chodníky lemujú ruže. Býva po celý deň
rušné. A hlučné, veľmi hlučné.
Ruch svedčí o tom, že organizmus mesta je živý. Znepríjemňuje ho hluk a jeho pôvodcovia
– automobily nielen osobné, ale
aj ťažké nákladné. Jedny smerujú na Nitru, druhé na Topoľčany,
ale všetky cez mesto.
Najväčší problém
je doprava
Primátor Peter Dvoran hovorí
o nej ako o nočnej more nielen
svojej, ale aj jeho predchodcov.
Jediné riešenie je vybudovanie
obchvatu. „Pred dvoma rokmi
sme dostali prísľub minister-
Len za posledných šesť rokov
sa tu stali tri smrteľnú úrazy. Tú
nešťastnú dopravu sa snažili riešiť aj moji predchodcovia, no jeden za dvanásť a druhý za osem
rokov veľa nezmohli. Ale nie je
to ich vina. Množstvo faktorov
má na to vplyv.“
Sutiny zachraňujeme,
hodnoty nie
stva dopravy, že mestu pomôže. V tom čase sa rozhodovalo
o spojnici medzi Komárnom a
Nitrou, a to či pôjde smerom na
Topoľčany alebo na Hlohovec.
Vtedajší minister Ján Figeľ nám
navrhol, aby sme dali spracovať
štúdiu, čo sme aj urobili. Ide
najmä o vylúčenie ťažkej tranzitnej dopravy cez mesto,“ hovorí o snahe samosprávy primátor. „Stavbu obchvatu by mohla
urýchliť výstavba vodného diela Sereď – Hlohovec. Stavebné
povolenie bolo vydané tohto
roku. Na pozemkoch Šulekova,
čo je mestská časť Hlohovca, a
Trakovíc majú vzniknúť prekladiská. Ich dopravnú obsluhu by
zabezpečovala takmer stovka
nákladných kontajnerových áut
denne. Ďalšie prekladisko – prístav by malo vzniknúť pri železnom moste cez Váh smerom na
Leopoldov, čiže aj odtiaľ sa bude
tovar odvážať. Naše mesto by takúto záťaž určite neunieslo.“
Problémom je však aj osobná
doprava. Keď zídete z diaľnice,
v špičke sa na vzdialenosti necelých 5 km do Hlohovca zdržíte aj
hodinu. Toľko netrvá ani cesta
po diaľnici do Bratislavy, čo je
58 km. Na druhý most cez Váh
bolo už včera neskoro. Primátor
ho navrhol vybudovať na mieste,
kde stál už v roku 1688, no poslanci návrh zamietli. Nie výber
miesta, ale most. Prečo? „Podľa
zákona by musel byť mestskou
komunikáciou, takže by sme ho
robili predovšetkým na vlastné náklady. Projekt rátal s rozpočtom 5 miliónov a poslanci
nechceli zaťažiť mesto takýmto
úverom,“ vysvetľuje. „Som však
presvedčený, že sme ho mohli
postaviť najmenej o milión lacnejšie, ale keďže ostalo len pri
návrhu, nemožno túto sumu
dokladovať. Úver sme mohli zobrať, veď mesto je zaťažené len
1,75 percenta na obyvateľa, čo v
porovnaní s inými mestami nie
je veľa. Bol by som súhlasil až s
30 percentami. Viem, že je kríza,
treba šetriť. Práve toto obdobie
je však vhodné na pôžičky, lebo
keď peniaze stoja, kríza sa prehlbuje a rastie nezamestnanosť.
Keby sa stavalo, menšie práce by
mohli dodávateľsky zabezpečiť
spoločnosti nielen z Hlohovca,
ale aj zo širšieho okolia.“
A ako je to s obchvatom? Mesto
vzhľadom na veľké náklady ho
nemôže vybudovať, to musí len
štát. Pri tvorbe územného plánu
navrhli Hlohovčania do územného plánu VÚC isté riešenia,
ale... „Som aj poslancom Trnavského samosprávneho kraja,
takže viem, že nemá financie na
budovanie ciest, obchvatov, ba
ani preložiek. Spláca úver, ktoré čerpal na údržbu cestnej infraštruktúry, ktorú má v svojej
správe. Takže odtiaľ nemôžeme
čakať veľkú finančnú podporu.
Pri hľadaní alternatív, kadiaľ by
mal obchvat viesť – lebo ani to
nie je jednoduché – podporil
náš návrh primátor Leopoldova Milan Gavorník s tým, že aj
Leopoldov dá do územného
plánu vetvu Komárno – Nitra
– Hlohovec s napojením medzi
Červeníkom, Madunicami a Leopoldovom. Túto trasu považujeme za najlepšiu. Hovoríme jej
červená, ďalšie dve boli zelená a
modrá. Modrá by však viedla cez
pásmo zosuvnej pôdy, navyše pri
Kauflande by sa vracala do mes-
Kto má rád históriu, krásne stavby, veci, ktoré pretrvali z dávnej minulosti a má ich
vo svojom rodisku, rád sa nimi
pochváli. V Hlohovci je zopár
takých pozoruhodností. V prvom rade zámok. Ako väčšina
takýchto pamiatok na Slovensku
súrne potrebuje rozsiahlu opravu, a teda aj investície.
„Keď sa dozvedám, že na
opravu hradu Beckov a Čachtického hradu, ktoré veľmi dobre
poznám, išli peniaze z takých
a onakých fondov, nestačím sa
čudovať. Veď je to len kopa kamenia. Náš zámok je národná
kultúrna pamiatka, ktorá by nás
mohla reprezentovať pred zahraničnými návštevníkmi. Zakaždým, keď vyjde nejaká výzva
na finančnú pomoc, prihlasujeme sa. Žiaľ, ani raz sme nedostali korunu, tobôž euro. A zámok
už tak chátra, že o desať rokov
môže padnúť strecha a padne
aj zámok. Aspoň na opravu empírového divadla by sme mali
dostať nejaké peniažky z ministerstva kultúry, čo po častiach
robíme,“ vzdychne si primátor.
ta, takže už sa o nej neuvažuje. V
hre je ešte zelená, ktorá by viedla
cez Hlohovec a Leopoldov s križovatkou pri benzínovej pumpe.
Presadzuje ju hlavný architekt
mesta Hlohovec a niektorí poslanci. Ja s ňou nesúhlasím preto, lebo Leopoldov môže stavať
už len smerom na Hlohovec. Napokon by sme jedných od dopravy odľahčili, no druhých by sme
zaťažili. Ale toto všetko je hudba
možno dvadsiatich rokov. Štát
má iné priority. Našou je most.
Keby sa ten jediný poškodil,
Hlohovec by bol odrezaný od
sveta. Tranzitná doprava by musela byť presmerovaná na Sereď.
Autá nad 12 ton majú síce zákaz
prechodu cez most, ale keď nevidia policajta, tak ho porušujú.
Hlohovú ulicu, kde sú autobusové zastávky, zasa veľmi zaťažujú
autá smerujúce do Topoľčian.
A spolu uvažujeme, či na opravu hradov na rozdiel od zámkov
idú peniaze aj preto, že ide o nekvalifikovanú prácu, ktorú môže
robiť prakticky každý. Zámky, to
už je niečo iné.
„Aj Nórske fondy sú určené
len na hrady. My sme v archívoch našli dokumenty, v ktorých je hlohovský zámok vedený ako hrad, takže to využijeme
a budeme sa uchádzať aj o ne,“
robí si nádej spolu so všetkými,
ktorým na záchrane pamiatky
záleží. Zámok – či teda hrad? –
je zatvorený. Svojho času slúžil
ako reedukačný ústav, no keď sa
presťahoval do iných priestorov,
vlámali sa doň vandali a zničili,
čo sa dalo. Zrekonštruovaná je
len kaplnka vďaka hlohovskému rodákovi z Austrálie, ktorý
pri návšteve rodného mesta začiatkom 90. rokov venoval na jej
15
samospráva
Obecné noviny • 5. november 2013
Z dejín mesta Hlohovec
Mesto Hlohovec leží v západnej časti Karpatskej kotliny na dolnom toku najdlhšej slovenskej rieky Váh. Na severe ho ohraničuje
pohorie Považský Inovec a na východe Nitrianska pahorkatina.
Všetky tieto geografické danosti predurčili, že najstaršie ľudské
osídlenie sa tu vyvinulo už v praveku v staršej dobe kamennej.
Je doložené mamutími klami, kamennými nástrojmi pravekých
lovcov z obdobia 20 000 rokov pred Kristom. Prvá zmienka o
meste pochádza zo zoborskej listiny, kde sa spomína hrad – Golguz. Pôvod názvu mesta je pravdepodobne odvodený od rastliny
hlohu, ktorý sa v podobe kríkov a divo rastúcich stromov dodnes
nachádza na južných a severných svahoch mesta.
Slávna zoborská listina uzrela svetlo sveta v septembri roku
1113 a píše sa v nej o hrade Hlohovec a o jeho majetkovej držbe.
Jeho obyvatelia sú v nej označovaní ako castellani Golgocienses.
V tom čase sa nad rovnomennou osadou vypínal kráľovský hrad,
založený v 2. pol. 9. storočia, ležiaci na západnej hranici uhorského kráľovstva a zároveň aj hraniciach Nitrianskeho údelného
kniežatstva. Bol to významný strategický bod na hraniciach Uhorska, pretože ako vieme, v 12. storočí malo Uhorské kráľovstvo
dve hraničné rieky, Moravu a Váh a územie medzi týmito riekami
bolo tzv. konfíniom. Ako vyplýva z listiny, Hlohovec mal v tom
čase rozsiahlu majetkovú držbu, z čoho jednoznačne vyplýva, že
išlo o starobylé sídlo z čias pred vznikom Uhorského kráľovstva,
pred rokom 1000, keď sa vlastne formovali a presne vymedzovali majetky ranostredovekých šľachtických sídiel a cirkevných
inštitúcií. Pozostatky pôvodného hradu Golguz dnes ležia pod
takmer päťmetrovou vrstvou hliny, sutiny a navážok, ktoré sa
vytvorili v okolí hlohovského kaštieľa v priebehu deviatich storočí.
Hrad Hlohovec patrí k jedným z najstarších hradov na území Slovenska. V 12. – 13. storočí bol sídlom komitátu. V nasledujúcich
storočiach sa medzi majiteľmi hlohovského panstva vystriedali
rodiny Ujlaky, Thurzo, Forgáč, Páni z Mitrovíc a naposledy rodina
Erdődy.
Osada Nový Hlohovec bola v roku 1362 uhorským kráľom Ľudovítom I. z Anjou obdarovaná trhovými výsadami a privilégiami
mestečka. V roku 1400, pod vplyvom pôsobenia nemeckých
kolonistov, ktorí prišli do Hlohovca v druhej kolonizačnej vlne v
14.storočí, prvý raz sa objavuje nemecký názov Freistadt (ľudovo
Frašták). Význam Hlohovca v 14. storočí mimoriadne pozdvihol
zemepán a palatín Mikuláš Kont. Dal prebudovať hlohovský hrad,
cez rieku Váh postaviť nový most a pri Váhu vedľa cesty do Hlohovca vybudoval špitál (domus hospitalis) s kaplnkou sv. Ducha.
Na námestí okolo farského kostola sa vždy na sviatok sv. Michala
konávali pravidelné výročné trhy. V 15. storočí sa Hlohovec dostal
do víru husitských a bratríckych vojen. V roku 1465 začali stavať
na severnom okraji mesta františkánsky kláštor. V rokoch 1555
– 1565 viackrát ohrozovali Hlohovec Turci. V období renesancie sa mesto stalo centrom vzdelanosti vedenej evanjelickým
kazateľmi za výdatnej podpory zemepanskej rodiny Thurzovcov.
V roku 1584 založil Valentín Manckovič v tunajšom kláštore prvú
kníhtlačiareň, z ktorej vyšli najstaršie tlačené knihy na Slovensku.
V Hlohovci bolo v 16. storočí založené evanjelické trojjazyčné
gymnázium predstavujúce na svoju dobu jeden z najvýznamnejších kultúrnych ústavov na Slovensku. Po dobytí hlohovského
hradu Turkami v roku 1663 bola škola vypálená a v roku 1681
zanikla. Hrad i mestečko Hlohovec sa stali v rokoch 1663 – 1683
najsevernejšou tureckou pohraničnou pevnosťou Osmanskej ríše.
Turci ho opustili až po prehranej bitke pri Viedni v roku 1683. V
roku 1720 odkúpil panstvo hradu Hlohovec gróf Juraj Erdődy.
Jeho potomkovia zveľaďovali panstvo, najmä však kancelár Jozef
Erdődy. Ten dal v rokoch 1790 – 1800 prebudovať hlohovský
hrad na prepychový kaštieľ zodpovedajúci dobe a vkusu viedenského cisárskeho dvora. V roku 1802 pri príležitosti návštevy cisára Františka II. dal v areáli zámockého parku postaviť
empírové divadlo. V súčasnosti je to najstaršie stojace divadlo na
Slovensku. V spomenutom roku tu vystúpil i svetoznámy skladateľ Ludwig van Beethoven. Mesto sa významne začalo hospodársky vzmáhať po vybudovaní železničnej trate Leopoldov – Nitra v
roku 1898. Z dovtedy agrárneho mestečka, presláveného najmä
vinohradníctvom a mlynmi na rieke Váh, sa stalo priemyselné
mesto. Po skončení 2. svetovej vojny po roku 1945 sa zmenila
architektonická tvár mesta. Časť starého Hlohovca bola asanovaná a nahradená sídliskovou zástavbou. V roku 1964 bol cez rieku
Váh vybudovaný nový cestný most. V 60. rokoch 20. storočia
získalo mesto neoficiálny titul Hlohovec – mesto ruží. Po reorganizácii a zániku okresu v roku 1969 sa v roku 1996 Hlohovec stal
znovu okresným mestom. Najcennejšími prírodnými celkami sú
tu zámocký platanový park a francúzske terasy pod kaštieľom. V
severnej časti mesta na južnom výbežku Považského Inovca sa
nachádza chránená prírodná rezervácia Sedliská. Miesto poskytuje pekný výhľad na Hlohovec a údolie Váhu, podobne ako aj
vyhliadka Šanec na južnej strane mesta.
Zdroj: Vlastivedné múzeum, Hlohovec
opravu milión korún. Je v nej aj
kópia oltára Narodenie Ježiša,
originál, ktorý sa podarilo pred
nimi zachrániť, je v Slovenskej
národnej galérii. Štedrý darca
by možno pomáhal aj naďalej,
no medzičasom zomrel. Mesto
investovalo nemálo peňazí do
všetkých prieskumov, ktoré musia byť súčasťou žiadostí o podporu z fondov. A dúfa... Aj by
zámok prenajalo, no každý záujemca prišiel, pozrel sa a viac sa
neozval. Pritom využiť by sa dal
na veľa účelov. Mesto by v ňom
chcelo mať múzeum a reprezentačnú miestnosť, ostatné priestory by dalo do prenájmu, alebo
ponúklo na odkúpenie. Primátor hovorí: „Keby záviselo odo
mňa, predal by som ho za jedno
euro, len aby ho niekto opravil
a zachránil historickú budovu.
Keď už z nej zostanú len ruiny,
bude neskoro.“
covníkov, a ZENTIVA, a. s. (bývalá Slovakofarma), s takmer 600
zamestnancami. V čase svojho
najväčšieho rozkvetu, za socializmu, zamestnávala Slovakofarma
1500 – 1800 ľudí. Pre 25-tisícové
mesto bolo vyše 5-tisíc pracovných miest, veľmi slušné číslo.
Práve nezamestnanosť je príči-
poň drobnú hydinu. Napokon, aj
v ostatných regiónoch Slovenska
nie je to ináč,“ konštatuje primátor.
Mesto napriek tomu nie je v
zlej finančnej kondícii, keďže je
málo zadlžené. Ako sa mu darí
plniť memorandum, ktoré je pre
veľa miest a obcí priam postra-
nou, že počet obyvateľov mesta
klesol na 22 661 (údaj ku koncu
roka 2011). „Mladí ľudia sa sťahujú k rodičom na dedinu, kde
si opravujú domy. A aj stavebné
pozemky sú tam lacnejšie. Celkovo je život na dedine lacnejší,
hoci nie všetci obrábajú záhrady
či role. V meste si odvykli a hovoria, že radšej nakúpia v Hlohovci v obchodných reťazcoch.
Ale sú aj takí, ktorí chovajú as-
chom? „Máte pravdu, všetkých
nás to trápi. Najhoršie sú obmedzenia v bežných výdavkoch,
týkajú sa bežného účtu a mzdových prostriedkov. Keby sa týkali
kapitálových, nepoviem. Boríme
sa s tým ako môžeme. Memorandum chceme plniť, no plníme ho
približne na 60 percent, a to aj
preto, lebo nie som ochotný prepúšťať zo 63 pracovníkov mestského úradu, keď by som ich mal
mať 80. Veď medzi referentmi nie
je jediný, ktorý by nemal dve až
tri funkcie. Preto som presvedčený – nie ako primátor, ale ako
človek – že by si zaslúžili pridať,
lebo sú aj takí, ktorí zarábajú do
500 eur v čistom. Súhlasím s názorom tých kolegov, ktorí tvrdia,
že najväčším dlžníkom je štát.
Počúvame, že ten minister našiel
peniaze na to, druhý zasa na to
– a my máme šetriť? Keď šetriť,
mali by sme všetci. Zo zákona
by sme mali dostať 70,3 percenta podielových daní. Tohto roku
sme však dostali len 65,4. Už
takto teda samospráva ušetrila,
takže potom neviem, ako máme
(Pokračovanie na str. 16)
Šetriť. Ale na čom?
Nezamestnanosť v meste sa
pohybuje na úrovni 11 až 12
percent, čo je dosť vysoké číslo.
Veď v roku 2006, keď sa P. Dvoran stal zástupcom primátora,
bola približne 5-percentná. Na
viac než stopercentnom náraste
nezamestnanosti sa podieľa zánik takých fabrík ako boli Odeva,
Mier, a výrobné družstvo invalidov Rozvoj. Najväčšími zamestnávateľmi sú teraz BEKAERT, a.
s., výroba drôtu a oceľových kordov, ktorá má približne 1500 pra-
16 samospráva
šetriť viac. A ešte treba ďalších 10
plus 5 percent. Po posledných rokovaniach ZMOS s vládou máme
sľúbené vyššie percento, uvidíme.
Najnovšie sa hovorí o zvýšení daní
z nehnuteľností. No výmer nepodpíše ani premiér, ani minister,
ale primátor, starosta. Kto bude v
očiach ľudí zlý? Teraz počúvam,
že každému zamestnancovi vo
verejnej správe sa pridá na plate
16 eur. Som zvedavý, či nám štát
pošle na to z podielových daní.
Odkiaľ ich máme zobrať my, keď
máme šetriť? My na to peniaze
skutočne nemáme. A to budem
úprimný - nechcel by som byť v
koži starostov menších obcí.“
Bolo a je to mesto
vzdelanosti
Keby sme posudzovali úroveň kultúry v meste podľa stavu zámku, nevyznelo by to pre
Hlohovec dobre. Skutočnosť je
však iná. Je tu základná umelecká škola, ale nielen pre hlohovské deti. Svoje elokované
pracoviská má v Leopoldove,
Červeníku, Trakoviciach a Ru-
žindole. V týchto mestách a obciach jej žiaci často koncertujú,
tancujú, spievajú a, pochopiteľne, žiadna slávnosť nie je bez
ich účasti. Veľmi dobre funguje
centrum voľného času Dúha. Aj
vďaka tomu, že si založilo nadáciu. CVČ tak môže organizovať
aj výlety, letné tábory a podobne. Do krúžkov chodia aj deti z
okolitých obcí, ich samosprávy
prispievajú najnižšou možnou
sumou za člena - 60 eurami. V
Hlohovci sídli stredná odborná
škola, ktorá ponúka štúdium
takých odborov ako napríklad
úžitková maľba, chémia a životné prostredie, kozmetika, fotografický dizajn, odevný dizajn,
propagačná grafika a ďalšie.
Bola založená pred dvadsiatimi
rokmi a za ten čas dosiahli jej
študenti vynikajúce úspechy aj
na medzinárodných súťažiach.
K 1150. výročiu príchodu sv.
Cyrila a Metoda pripravili výstavu, s ktorou sa prezentovali aj v družobnom slovinskom
meste Slovenske Konjice, aj na
nitrianskom hrade. Pre mestský
5. november 2013 • Obecné noviny
úrad kreslia pamätné listy a rôzne obrázky s motívmi mesta ako
originálne darčeky. Znamená to,
že v Hlohovci sa rodí toľko talentov? Primátor to pripúšťa, no
zároveň vyzdvihuje aj prácu pedagógov, pre ktorých je vskutku
povolaním. Veľmi dobré výsledky majú aj obchodná akadémia,
stredná odborná škola technická a najmä Gymnázium Ivana
Kupca, ktoré nie je dlžné svojej
tradícii. Za Uhorska bolo jedno
z prvých v Nitrianskej župe a
dokonca aj prvé viacjazyčné. A
napokon spomeňme aj mestskú
televíziu. Čiže Hlohovec naozaj
možno označiť za mesto vzdelanosti.
A keď sme so športom začali,
tak ním aj skončime. Hádzaná v
Hlohovci nezanikla, ibaže teraz
hrá prím mužská. HC Sporta je
vicemajstrom Slovenska a jeho
čerstvým úspechom je postup
do 3. kola Pohára EHF, druhej
najvýznamnejšej medzinárodnej klubovej súťaže. Ženská
hádzaná začala strácať svoje
pozície s postupným úpadkom
podniku Odeva Hlohovec. Nezanikla však. Ženy hrajú v II.
lige a v športových triedach sa
pripravujú mladé talenty. Vedenie klubu na čele s bývalým
brankárom Patrikom Voltmanom má ambície vrátiť ženskú
hádzanú v Hlohovci na bývalé
pozície. Medzi slovenskú elitu
patria vzpierači Sokola, kolkári,
kulturisti a džudisti. Najnovším
hitom je bowling, v Hoteli Jeleň
(mimochodom, je to historická
budova zo začiatku 17. stor.) sa
hrá liga. Futbal o rok oslávi 100.
výročie založenia klubu. Dlhoročná tradícia, no bez výraznejšieho úspechu (najvyššie to
dotiahli do divízie). Klubového,
to treba zdôrazniť, lebo výrazní
jednotlivci vyšli aj odtiaľ. Nezabudnuteľný je najmä bývalý
čs. reprezentant Ladislav Kuna,
ktorý najväčšie klubové úspechy
dosiahol so Spartakom Trnava.
S trochou sarkazmu možno
teda povedať, že život v Hlohovci pulzuje vo svojej mnohorakosti tak intenzívne ako doprava
cezeň. Hoci Hlohovčania by boli
najradšej, keby sa už nadobro
stíšila.
Darina ŽOLDOŠOVÁ
Snímky: archívy MsÚ a
Vlastivedného múzea
Vo Zvolene rozdali ďakovné listy a ocenenia Zlaté srdce
Členovia Združenia zborov pre občianske záležitosti Človek človeku v SR si pripomenuli šesťdesiat rokov od zakladania prvých
aktívov pre občianske záležitosti.
Z
bory pre občianske záležitosti sú aj v súčasnosti významnými pomocníkmi primátorov a starostov pri uskutočňovaní
rôznych kultúrno-spoločenských
podujatí a najmä občianskych
obradov. Napĺňajú poslanie samospráv v oblasti kultivácie medziľudských vzťahov, posilňujú občianske
vedomie, presadzujú morálne hodnoty. Ich členovia stoja pri človeku
v každej chvíli: v radosti i smútku,
v mladosti i starobe, vždy s úctou
a vďakou preukazovanou človeku,
jeho práci, jeho životu.
V médiách dnes o nich takmer
nepočuť, preto aj na celoslovenskom seminári pod názvom Život
v obradoch vo Zvolene bez žiary
reflektorov a prítomnosti televíz-
nych kamier si členovia Združenia
zborov pre občianske záležitosti
Človek človeku v SR pripomenuli uplynulých šesťdesiat rokov od
zakladania prvých aktívov pre občianske záležitosti. Predsedníčka
Ústrednej rady Združenia ZPOZ
Mgr. Anna Ťureková v príhovore
zdôraznila, že zbory existujú aj napriek zmeneným podmienkam pre
ich činnosť v 801 členských základniach v mestách a obciach. Podieľajú sa na obsahovej náplni takmer
päťdesiatich druhov
slávností,
obradov, významne napomáhajú
udržiavať staré i novodobé tradície
spoločenského života v miestnych
lokalitách. A to všetko vďaka dobrovoľníckej práci, bez finančných
nárokov.
V dôstojných priestoroch Divadla Jozefa Gregora Tajovského vo
Zvolene si prevzalo ďakovné listy
s udelením ceny Zlaté srdce od
Ústrednej rady ZOPZ desať jednotlivcov a jeden kolektív - ZPOZ
zo Žiaru nad Hronom. Medzi
ocenenými, pre ktorých sa práca v
ZPOZ stala poslaním, bola aj Mgr.
Jarmila Bošková z Bernolákova,
obce, v ktorej vďaka porozumeniu a podpore samosprávy majú
občianske obrady už dlhé roky
vysokú úroveň. Okrem iného je
to aj pričinením rodiny Terky Varečkovej. Napríklad hudba, spev,
poézia, príhovory sú už priam
dedičné. Spieva stará mama, dcéra i vnučka. A práve dcéra Jarka
ako príslušníčka strednej gene-
Medzi ocenenými bola aj Jarmila
Bošková z Bernolákova.
rácie rodiny popri funkcie riaditeľky základnej umeleckej školy
plne využíva svoju odbornosť a
úprimný vzťah k ľuďom v bohatej
činnosti ZPOZ už tri desiatky rokov. Napriek pracovnému vyťaženiu nezištne venuje veľa voľného
času účinkovaniu na občianskych
obradoch. Teší ju, keď s rovnako
úprimným ohlasom sa stretáva aj
u ľudí, ktorým sú dobré slovo či
pieseň určené.
Úroveň občianskych obradov a
rôznych slávností je určitou vizitkou prístupu primátora, starostu
k občanovi. Preto svojím pozitívnym vzťahom k činnosti ZPOZ
môžu iba získať.
Milan BUŠO
životné prostredie 17
Obecné noviny • 5. november 2013
Pitná voda nie je samozrejmosť
O
chrana
zdrojov
podzemnej aj povrchovej vody na
Slovensku dnes čelí
viacerým aktuálnym až akútnym hrozbám. Problémy spojené s využívaním pitnej
vody je nutné riešiť systematicky,
v súlade s najnovšími vedeckými
poznatkami, modernou praxou,
najlepšou dostupnou technikou a
platnou legislatívou EÚ. Zhodli sa
na tom odborníci a odborníčky,
ale aj ďalší zúčastnení zo samosprávy, štátnej správy aj občianskych organizácií na odbornom
seminári spojenom s diskusiou o
smerovaní vodnej politiky v SR.
Seminár zorganizoval predseda
výboru Národnej rady SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Mikuláš Huba.
„Vláda môže v najbližšej budúcnosti prijať také zásadné rozhodnutia, po ktorých už bude na
diskusiu neskoro: či sa to už týka
pripravovanej novely vodného
zákona vrátane pravidiel obchodovania s vodou, Koncepcie
využívania hydroenergetického
potenciálu našich tokov, výstavby nových priehrad, alebo navrhovanej novej vetvy ropovodu
do Schwechatu. Aj znečisťovanie
povrchových a najmä podzemných vôd, vrátane najväčšej zásobárne pitných vôd v strednej
Európe pod Žitným ostrovom, je
doslova časovanou bombou,“ povedal Mikuláš Huba. „Žiaľ, nikto
z kompetentných predstaviteľov
ministerstva životného prostredia, ktorí sú garantmi starostlivosti o vodu na Slovensku a od
ktorých sme očakávali odpovede
na vznesené otázky, sa nedostavil.
Aj to svedčí o význame, ktorý prikladajú riešeniu týchto vážnych
problémov, hoci voda je kľúčo-
vým životodarným zdrojom pre
všetkých - ľudí, živočíchy, rastliny,
ekosystémy i krajinu ako celok. Aj
prvý veľký samit v tomto tisícročí,
Konferencia OSN o trvalo udržateľnom rozvoji v roku 2002 v Johannesburgu označila práve vodu
za kľúčový problém a strategický
zdroj energie 21. storočia.“
Seminár otvorene a kriticky
upozornil na mnohé nedostatky
vodnej politiky aj prístupov kompetentných k riešeniu súvisiacich
problémov. Napríklad RNDr.
Elena Fatulová (zástupkyňa verejnosti v rámci hromadnej pripomienky k novele vodného zákona,
ktorú podporilo vyše 1600 ľudí
(minimálny limit pre hromadnú
pripomienku – v krátkom časovom rozpätí - je 500 ľudí) upozornila na to, že novela vodného
zákona otvára možnosť obchodovania a vývozu tohto najcennejšieho zdroja bez poznania jeho
skutočných zásob na Slovensku
a bez prísnych regulatívov, ktoré
by zamedzili možnému kšeftovaniu s ním. Na unikátnosť vysoko
kvalitných vodných zdrojov na
Žitnom ostrove, z ktorých dva už
boli pre trvalé znečistenie úplne
vyradené, a na nutnosť osobitne starostlivého prístupu k nim
upozornili napríklad doc. RNDr.
Peter Némethy, CSc. (prezident
Slovenskej asociácie hydrogeológov) a Miroslav Dragun (predseda
OZ NIE ropovodu). Ten zároveň
varoval pred ohrozením vôd Žitného ostrova spojeným s vedením
plánovanej vetvy ropovodu medzi Schwechatom a Slovnaftom,
plánovaným vodným dielom pod
Devínom či golfovým ihriskom
pri Čunove. Porušovanie smerníc
EÚ aj slovenských právnych noriem a nekoncepčnú výstavbu tzv.
malých vodných elektrární často
až s nebezpečnými dôsledkami
pre život dotknutej prírody, krajiny i ľudí kritizoval Ing. Jaroslav
Baran (člen Rady OZ Rieka). Ing.
Martina B. Paulíková (Združenie
Slatinka) zasa na príklade 60 rokov pripravovanej výstavby vodnej nádrže Slatinka informovala
Témou nemenej akútnou, aj keď
nie jednorazovou, ale dlhodobou
s charakterom časovanej bomby
je znečisťovanie povrchových, ale
najmä podzemných vôd na Slovensku, najväčšiu zásobáreň pitných vôd v strednej Európe pod
Žitným ostrovom nevynímajúc.
Ministerstvo životného prostredia
zrejme nemá záujem o ochranu vody
o vážnych sociálnych i ďalších
dopadoch hroziacich a dlhodobo
nerealizovaných vodných priehrad na životy ľudí v regióne. Zároveň upozornila na ekologické,
krajinárske, rekreačné, úžitkové
a ďalšie pozitíva toho, ak by sa tieto diela vôbec nevybudovali.
Súčasťou panelových vystúpení aj množstva príspevkov v živej
diskusii boli návrhy na riešenie
kritizovaných problémov. Závery
a odporúčania zo seminára doručí poslanec Mikuláš Huba kompetentným vládnym činiteľom a
bude o nich informovať aj širokú
verejnosť.
Z úvodného vystúpenia
M. Hubu
Legitímna otázka môže znieť:
prečo toto podujatie organizujeme práve teraz? Dôvodov je viacero. Každý z problémov, o ktorých sa chystáme dnes hovoriť, je
aktuálny až akútny a v najbližšej
budúcnosti môžu byť prijaté také
zásadné rozhodnutia, po ktorých
už bude na diskusiu neskoro: či
sa to už týka pripravovanej novely vodného zákona a nových
pravidiel obchodovania s vodou,
realizácie Koncepcie využívania
hydroenergetického potenciálu
našich tokov, výstavby nových
priehrad, alebo navrhovanej novej
vetvy ropovodu do Schwechatu.
Pitná voda - napriek svojej nevyhnutnosti pre život - patrí na
väčšine Slovenska zatiaľ k tým
hodnotám, ktoré považujeme za
akúsi samozrejmosť a málokto sa
zamýšľa nad tým, že o žiadnu samozrejmosť nejde. Že ide, naopak,
o kľúčový životodarný zdroj, ktorý je akútne ohrozený po stránke kvalitatívnej i kvantitatívnej.
A s vodou je neoddeliteľne spätý
i život v blízkosti riek, jazier, mokradí a podobne. S vodou súvisí
naše zdravie, poľnohospodárska
produkcia, erózia pôdy, extrémne
povodne i extrémne suchá, skrátka kvalita života ľudí i všetkých
ostatných živých organizmov...
Našťastie je na svete dosť ľudí,
ktorí si hodnotu a rastúcu mieru
ohrozenia vody uvedomujú a angažujú sa za zachovanie tohto
kľúčového životodarného zdroja
v čo najlepšej kvalite, kvantite
i režime, lebo aj ten je pre fungovanie ekosystémov i celého nášho
života, závislého od vody, veľmi
dôležitý.
Nechcem toto svoje tvrdenie
dokazovať citátmi z globálnych
dokumentov, možno len spomeniem, že na prvom veľkom summite v tomto tisícročí, na Konferencii OSN o trvalo udržateľnom
rozvoji, ktorá sa konala v r. 2002
v Johannesburgu, bola práve voda
označená za kľúčový problém
a strategický zdroj 21. storočia.
O angažovanosti Európanov
na tomto poli svedčí fakt, že prvá
úspešná petícia občanov, ktorou
sa bude musieť zaoberať Európsky
parlament a ktorú podpísalo dosiaľ 1,7 milióna ľudí z členských
štátov Európskej únie, sa týka práve vody.
Som rád, že o vodu a problémy
s ňou spojené sa zaujíma aj čím
ďalej tým viac obyvateľov Slovenska. Svedčia o tom okrem iného
aj iniciatívy, o ktorých sa tu dnes
budeme vzájomne informovať.
S poľutovaním musím konštatovať, že z účasti na dnešnom podujatí sa ospravedlnili vedúci predstavitelia ministerstva životného
prostredia a jeho vecne príslušného odboru, ktorí sú garantmi
starostlivosti o vodu na Slovensku
a od ktorých sme očakávali odpovede na vznesené otázky. Mali by
tu však byť prítomní a prítomné
niektorí zástupcovia/zástupkyne
tohto i ďalších relevantných rezortov, resp. rezortných odborných organizácií, takže nejakých
odpovedí z ich strany sa, verím, že
dočkáme.
Ďalšie informácie môžu
poskytnúť::
prof. Mikuláš Huba,
0904 007 782, 02-5972 9271,
[email protected],
RNDr. Elena Fatulová,
0918 429 056,
[email protected],
Ing. Jaroslav Baran,
0905 271 929,
[email protected],
Ing. Martina B. Paulíková,
0915 811 195,
[email protected],
Miroslav Dragun,
0908 145 184,
[email protected]
Na Dunaji a Morave bezpečnejšie aj vďaka
novej záchranárskej lodi
Súčasťou projektu CARRES je aj vytvorenie technického zázemia, vzájomné štábne cvičenia, kde sa bude precvičovať vzájomná
koordinácia a postup záchranných zložiek. N
a riekach Dunaj a Morava
bude vďaka novej záchranárskej lodi a spojeniu
informačných systémov na riečnych tokoch bratislavských hasičov s hasičmi z Dolného Rakúska
bezpečnejšie. Je to vďaka projektu
CARESS, ktorý bol financovaný v
rámci Programu cezhraničnej spolupráce Slovenska a Rakúska 2007 –
2013. Celková hodnota projektu je
880-tisíc €, strategickým partnerom
je Bratislavský samosprávny kraj.
Práve vďaka tomu, že bratislavská
župa v spolupráci s Dolným Rakúskom v rámci projektu CARRES
obstarala túto novú hasičskú loď, je
bezpečnosť na Dunaji omnoho vyššia. Bol to veľký sen hasičov, s ktorým sa na nás obrátili, či by to bolo
možné z cezhraničných eurofondov
spraviť, uviedol predseda BSK Pavol
Frešo. Teraz už loď fyzicky máme,
aj keď pred dvoma rokmi tomu
veľa ľudí neverilo, dodal. Dohodu
o spolupráci podpísali zástupcovia
partnerských strán na Úrade BSK
pred dvoma rokmi. Súčasťou projektu je aj vytvorenie technického
zázemia, vzájomné štábne cvičenia,
kde sa bude precvičovať vzájomná
koordinácia a postup záchranných
zložiek. Podľa viceguvernéra Dolného
Rakúska Wolfganga Sobotku je pri
spoločných zásahoch veľmi dôležitá vzájomná informovanosť. Ako
ďalej uviedol, vďaka vzájomného
prepojeniu informačných systémov
aj vďaka novej lodi budú vedieť
podstatne rýchlejšie, efektívnejšie
a účinnejšie zasiahnuť.
Záchranárska loď má približne
desať metrov, premávať bude po
Dunaji a Morave. Loď je vybavená
špeciálnym čerpadlom pre dopravu vody a plynového koncentrátu
na hasenie, jej súčasťou je aj evakuačná plošina. Loď bude hasičom
pomáhať pri zásahoch a riešení prípadných požiarov, evakuácií alebo
ekologických katastrofách. Podobné lode využívajú napríklad hasiči
v Rakúsku, Maďarsku aj Nemecku.
Partnermi projektu sú Notruf
Niederösterreich GmbH, Via Donau – Österreichische Wasserstraίen
Gesellschaft mbH, Ministerstvo
vnútra SR, Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v
Bratislave, Hasičský a záchranný
útvar hl. m. SR Bratislavy a Štátna
plavebná správa. Strategickým partnerom projektu je Bratislavský samosprávny kraj.
(ts-bsk)
18 z regiónov
Jubilejný
desiaty
ročník Mladej
slovenskej
poviedky
Do celoštátnej literárnej
súťaže mladých autorov, vyhlásenej Oravským kultúrnym strediskom sa zapojilo
103 mladých autorov.
V troch vekových kategóriách dominovali, tak ako v
uplynulých ročníkoch, stredoškoláci. Naplniť poslanie
súťaže - verejne prezentovať i tvorivo konfrontovať
tvorbu mladých literárnych
talentov a zvýšiť záujem
mladej generácie o pôvodnú slovenskú literárnu literatúru, pomôže aj zborník
ocenených prác, vydaný pri
tejto príležitosti.
Porotu zaujali príbehy, ktoré sú vyjadrením názorov,
pocitov a vnímania každodenného života mladých
autorov. Ocenila aj to, že
mnohí autori sa zúčastňujú na súťaži pravidelne a aj
konfrontáciou s porotou sa
umelecky rozvíjajú.
Víťazstvo v kategórii žiakov
6. - 9. ročníkov základných
škôl a primy až kvarty
8-ročných gymnázií získal
Juraj Vasek z Dolného
Kubína za poviedku Nový
domov, druhé miesto
Lujza Lehocká z Trenčína s
poviedkou Máme v triede
anjela a tretie miesto
udelila porota Barbore
Vojtašákovej z Rabčíc za
poviedku Medzinárodný
deň týraných žien.
V kategórii stredoškolákov
a študentov kvinty až oktávy osemročných gymnázií prvé miesto získala
Kristína Prištiaková z Levíc
s poviedkou Presný čas,
druhé miesto obsadila Mária Bilá z Nižného Hrušova
s príbehom Modlitba a
tretie miesto Ivana Furjelová z Dlhej nad Oravou za
poviedku Zbytočné pero.
Z dospelých autorov do
30 rokov porotu najviac
zaujala Katarína Želinská
zo Sabinova poviedkou R
611, druhé miesto získala
Monika Chupeková z Dolného Kubína za príbeh Origami láska a tretie miesto
obsadil Jozef Harendarčík
z Podolínca s poviedkou
Truhla pre púpavy.
Vyhodnotenie celoštátnej
súťaže, ktoré bolo spojené
s vyhlásením výsledkov,
literárnym popoludním
a spoločným stretnutím
s autormi sa konalo 24.
októbra v koncertnej sále
Základnej umeleckej školy
P. M. Bohúňa v Dolnom
Kubíne.
(jan)
5. november 2013 • Obecné noviny
Druhý ročník podujatia Chutný
týždeň sa rozšíri do Žiliny
Po úspešnom štarte minulý rok projekt pokračuje a prinesie nové chute deťom zo
základných a stredných škôl s výučbou francúzštiny.
C
hceme, aby deti jedli zdravo a chutne!
To je jedno z hesiel
tohtoročného
Chutného
týždňa
na Slovensku. Po úspešnom štarte minulý rok projekt pokračuje
a prinesie nové chute deťom zo
základných a stredných škôl s
výučbou francúzštiny. Chutný
týždeň otvoril v pondelok 14. októbra v hoteli Mercure Bratislava
Centrum nový veľvyslanec Francúzskej republiky, J. E. Didier Lopinot.
Tento rok je projekt zameraný
na vyzdvihnutie lokálnej produkcie, čerstvosti a rozmanitosti potravín. Akcie, ktoré organizátor,
Francúzsky inštitút na Slovensku,
pripravil, umožnia deťom spoznať vybrané mliečne produkty,
ovocie a zeleninu, ktoré by v ich
každodennom jedálničku nemali
chýbať. „Ak deti počas Chutného
týždňa motivujeme, aby denne
viac siahali po čerstvých produktoch, ovocí a zelenine, budeme spokojní. Ak pri tom navyše
porozmýšľajú, ako sa to jablko,
či mrkva povie po francúzsky,
poteší nás to ešte viac,“ uviedol
Pascal Schaller, atašé Francúzskej
ambasády na Slovensku. Partnerom Francúzskeho inštitútu je pri
tomto projekte Francúzska škola
so sídlom v Bratislave.
Na každý deň tohto týždňa
je pripravená iná aktivita súvisiaca so zdravým stravovaním.
Program je pripravený v spolupráci s partnermi projektu, spoločnosťami Carrefour Slovensko,
Senoble Central Europe, Edenred a hotelom Mercure Bratislava Centrum, z francúzskej hotelovej siete. Jeho riaditeľ Ladislav
Olcsváry hovorí: „Počas týždňa
chutí otvárame našu kuchyňu
pre deti, aby si zábavnou formou
mohli sami vyskúšať prípravu
jednoduchých a zdravých jedál.
Slovenské i francúzske deti môžu
tiež napríklad využiť svoju fantáziu pri zdobení populárnych koláčikov cup cakes.“ Hotel v rámci
svojho špeciálneho francúzskeho
menu pripravil pre deti viacero
pochúťok, napríklad karamelový
koláčik crème brûlée.
Tohtoročnou novinkou je rozšírenie projektu aj do Žiliny, kde
sa deti predstavia v úlohe malých
pekárov a spoločne upečú pečivo
v pekárňach Carrefour. „Akcia
Malý pekár je u detí veľmi obľúbená, preto sme sa ju rozhodli
usporiadať aj v iných mestách,
kde máme hypermarkety. Deti
sa naučia ako sa vyrábal chlieb v
minulosti až po dnešok a upečú si
vlastnoručne vyrobenú pletenku,“
uviedol Kamil Kubánek, marketingový riaditeľ spoločnosti Carrefour Retail Value Stores, a. s.
Francúzsky inštitút zároveň vypisuje súťaž "Bláznivé koláče." Je
určená žiakom základných škôl a
gymnázií, ktorí majú vytvoriť čo
najoriginálnejšiu postavu z ovocia a zeleniny a jeho fotku poslať
na adresu Francúzskeho inštitútu.
K projektu Chutný týždeň sa
tento rok pripojila aj Slovenská
poľnohospodárska a potravinárska komora, ktorá spustila sériu
akcií orientovaných práve na lokálnych výrobcov pod názvom
Hovorme o jedle.
Francúzsky inštitút pôsobí na
Slovensku 20 rokov. Jeho cieľom
je prezentácia francúzskej kultúry
na Slovensku. Poskytuje jazykové
kurzy pre všetky vekové skupiny,
sprostredkováva študijné pobyty
a štipendiá pre Slovákov vo Francúzsku, organizuje kultúrne akcie
a výstavy. Časopisy, knihy, učebnice, hudobné nahrávky a filmy
sú pre návštevníkov k dispozícii v
mediatéke a prostredníctvom digitálnych výpožičiek.
www.institutfrancais.sk
Ďalšie informácie vám poskytne:
Pascal Schaller,
Francúzsky inštitút na Slovensku
[email protected]
gouv.fr, 02/59 34 77 30
Ing. Petra Kotuliaková,
Verrity, s.r.o.
[email protected],
0902/273 128
Na žilinskom sídlisku Hliny pribudlo nové
multifunkčné ihrisko
V areáli Základnej školy Vendelína Javorku na sídlisku Hliny v Žiline za finančného prispenia Nadácie
Slovenskej sporiteľne vybudovali nové multifunkčné ihrisko.
N
ové ihrisko slávnostne
odovzdali do užívania v
pondelok 21. októbra. Na
otvorení sa zúčastnil primátor
Žiliny Igor Choma a Ján Minár
– regionálny riaditeľ Slovenskej
sporiteľne. Multifunkčné ihrisko
bude slúžiť nielen žiakom školy, ale po súhlase riaditeľa školy
bude mimo vyučovacích hodín
ihrisko celoročne sprístupnené
verejnosti. Športovať teda môžu
deti, mládež i celé rodiny.
Hracia plocha ihriska ma rozlohu 60 m², čo je dostatočný
priestor pre väčšinu bežných
športov – futbal, florbal, basketbal. hokej, vybíjaná, streetball,
volejbal, minifutbal, hádzaná,
hokejbal a iné. Na ihrisku vybudovali aj osvetlenie, takže ho
možnovyužívať aj vo večerných
hodinách a v zimnom období
môže dokonca slúžiť ako ľadová
plocha.
„Chcem sa poďakovať Nadácii Slovenskej sporiteľne za
mimoriadny sponzorský dar,
ktorý umožní mladým i postarším Žilinčanom plnohodnotne
tráviť svoj voľný čas športovými
aktivitami. Dúfam, že na tomto
ihrisku nám vyrastie aj nejaká
budúca športová hviezda,“ uviedol primátor mesta Žilina Igor
Choma.
Nadácia Slovenskej sporiteľne, ktorá financuje viacúčelové
ihriská na Slovensku, vyberala z
viacerých miest. Žilina bola posledným mestom, ktoré dostalo
od Nadácie nové ihrisko zadarmo. Výstavbu ihriska financovala Nadácia Slovenskej sporiteľne
v sume takmer 52 000 €. Mesto
finacovalo prípravné práce pri
výstavbe ihriska a jeho osvetlenie sumou vyše 5000 €.
Základná škola na Ulici Vendelína Javorku č. 32, sa nachádza v peknom prostredí sídliska
Hliny V. Brány školy sa prvý raz
otvorili 1. septembra 1961, takže
v roku 2011 oslávila 50. výročie
V dejinách školy mal a má veľmi
významné postavenie šport a telesná výchova.
Pavol ČORBA,
hovorca mesta
spolupráca/samospráva 19
Obecné noviny • 5. november 2013
Česko-poľsko-slovenské ekonomické
fórum sústredilo pozornosť
na EZÚS TRITIA
V Ostrave sa 17. októbra uskutočnil 16. ročník Česko-poľsko-slovenského ekonomického fóra 2013,
ktorého organizátorom bola Krajská hospodárska komora Moravsko-sliezskeho kraja.
Z
áštitu nad podujatím,
ktoré sa konalo pri príležitosti 20. výročia
založenia hospodárskej komory v Ostrave, prevzal predseda Moravskosliezskeho kraja Miroslav Novák.
Hlavnými témami tohto medzinárodného stretnutia boli možnosti aktuálnej česko-poľsko-slovenskej hospodárskej spolupráce
a rozvoj prihraničnej spolupráce
z pohľadu hospodárskych komôr.
Súčasťou fóra boli aj dvojstranné
rokovania firiem.
„Fórum tradične usporadúva
naša, prípadne žilinská či katovická hospodárska komora. V
tomto roku, keď je hostiteľom
Ostrava, má slávnostný nádych
vďaka dvadsiatemu výročiu znovuobnovenia činnosti hospodárskych komôr v Českej republike,“
zdôraznil Jan Březina, predseda
Krajskej hospodárskej komory
MSK. „Podstatnou témou fóra
sú aktivity súvisiace s Európskym zoskupením pre územnú
spoluprácu (EZÚS) TRITIA, na
ktoré chcú hospodárske komory
jednotlivých regiónov nadviazať
tak, aby bol vytvorený most pre
spoluprácu nielen veľkých, ale aj
stredných a malých podnikateľov
na oboch stranách hraníc, či už
česko-slovenskej, česko-poľskej
alebo slovensko-poľskej.“ Jan
Březina tiež uviedol, že vďaka
zoskupeniu TRITIA vnikol silný
región so 7,5 milióna obyvateľov.
„Máme spoločné tradície, na ktoré môžeme nadväzovať a ďalej ich
rozvíjať, a máme aj veľmi silný
potenciál na to, aby sme v Bruseli spoločným pôsobením získali
finančné prostriedky v prospech
tohto euroregiónu.“ Predseda
Krajskej hospodárskej komory
však zdôraznil, že spolupráca
hospodárskych komôr z rozličných strán hraníc fungovala aj
pred vznikom zoskupenia TRI-
TIA. „Memorandum o spolupráci regionálnych komôr z českej,
poľskej aj slovenskej strany hranice bolo podpísané už v roku
2010. Od mája 2009 do apríla 2012
tiež fungoval úspešný program
obojstrannej spolupráce na česko-poľskej hranici, ktorý sa týkal
prihraničnej spolupráce v celorepublikovom meradle. Kontaktné
centrá, ktoré boli v rámci tohto
programu vytvorené, fungujú dodnes,“ dodal Jan Březina, podľa
ktorého ekonomické fórum vytvára ideálnu príležitosť na to, aby sa
tu zišli zástupcovia jednotlivých
hospodárskych komôr a municipalít zúčastnených regiónov.
Zástupcovia Moravsko-sliezskeho kraja, Žilinského samosprávneho kraja, Opolského vojvodstva a Sliezskeho vojvodstva,
ktorí sa stretli na Česko-poľskoslovenskom ekonomickom fóre
2013, zhodne považujú za najpodstatnejší krok v rozvoji prihranič-
nej spolupráce spoločný podpis
dohody a stanov Európskeho zoskupenia pre územnú spoluprácu
TRITIA (ESÚS TRITIA), ku ktorému došlo 3. decembra 2012 v
těšínskom zámku. Podpredseda
Žilinského samosprávneho kraja
Jozef Štrba poznamenal, že spolupráca so zahraničnými partnermi sa v jeho kraji uskutočňovala predovšetkým v dopravnej
infraštruktúre. „Menovať môžem
významné projekty rekonštrukcie a modernizácie komunikácií
Turzovka – Bílá či prepojenie
Rajcza a Oščadnice. Dôležité aktivity sa objavili aj v oblasti kultúry. Prínosná bola aj vzájomná
spolupráca s partnermi z oboch
strán hranice pri realizácii projektov kooperácie a inovatívnej
spolupráce, v rámci ktorých boli
spracované stratégie cezhraničnej spolupráce. Súčasťou stratégie je návrh spolupráce v definovaných kľúčových oblastiach,
Na rokovaní župných poslancov dominovali
školské témy
Zastupiteľstvo Trenčianskeho samosprávneho kraja sa zišlo v pondelok 28. októbra na svojom
XXVIII. zasadnutí v treťom funkčnom období.
P
o prvý raz v histórii regionálni poslanci schvaľovali
VZN č. 26/2013 o určení
počtu tried prvého ročníka stredných škôl v územnej pôsobnosti
TSK v školskom roku 2014/2015.
Zastupiteľstvo napokon určilo 210
tried školám v zriaďovacej pôsobnosti TSK, 10 tried pre stredné
školy cirkevných a 10 tried pre
stredné školy súkromných zriaďovateľov. TSK neurčuje počty tried
pre osemročné gymnáziá, ani pre
stredné školy, ktorých zriaďovateľom je okresný úrad v sídle kraja.
Poslanci schválili aj nové VZN
č. 25/2013 o symboloch župy, ktoré zohľadňuje výhrady uvedené
v proteste prokurátora Krajskej
prokuratúry v Trenčíne a aktualizuje ustanovenia napadnutého
VZN v súlade s platnou právnou
úpravou, novými poznatkami
i spoločenskou praxou.
Tretie VZN, ktoré poslanci
schválili, rieši otázku dofinancovania základných umeleckých
škôl, jazykových škôl a školských zariadení v zriaďovateľskej
pôsobnosti TSK, ako aj v zriaďovateľskej pôsobnosti štátom
uznanej cirkvi alebo náboženskej
spoločnosti alebo inej právnickej
či fyzickej osoby na III. štvrťrok
2013 s účinnosťou od 29. októbra
2013.
Regionálny parlament vzal na
vedomie informatívnu správu
o plnení príjmov a čerpaní výdavkov v prvom polroku 2013.
Schválili aj návrh na upustenie od
vymáhania nevymožiteľných pohľadávok predovšetkým na úseku
školstva, ale aj na úseku sociálneho zabezpečenia v celkovej sume
57 170 eur.
Po schválení viacerých dodatkov k zriaďovacím listinám
a organizačným poriadkom škôl
a sociálnych zariadení poslanci
schválili aj návrhy projektov, ktoré
sa uchádzajú o nenávratné finančné prostriedky zo štrukturálnych
fondov a iných programov EÚ.
Regionálny parlament vzal na
vedomie informatívnu správu
o činnosti a hospodárení Regionálnej agentúry TSK za roky
2004 až 2012, schválil operačný
plán zimnej údržby ciest v TSK na
obdobie 2013/2014, ako aj správu o zdravotníckych zariadenia
v zriaďovateľskej pôsobnosti TSK
za prvý polrok 2013.
V závere rokovania poslanci –
na návrh poslankyne T. Kňažkovej
- schválili odmenu pre hlavného
kontrolóra za prvý polrok 2013.
Všetky materiály v úplnom znení
sú zverejnené na www.tsk.sk.
(ts-tsk)
ktorý slúži aj ako podklad na
prípravu programového obdobia
2014 – 2020.“
Jozef Štrba tiež dodal, že k aktivitám zoskupenia TRITIA patrí
aj budovanie a propagácia spoločnej „značky“ a obrazu veľkého, spoločného a príťažlivého
cezhraničného územia, ktoré by
našlo uplatnenie nielen v rozvoji turizmu, ale aj pri posilňovaní
ekonomického a konkurenčného
potenciálu územia s prínosom
pre jeho obyvateľov. „Dôležitou
oblasťou je tiež spolupráca pri
strategickom a územnom plánovaní a koordinácia aktivít jednotlivých subjektov, aby si nekonkurovali, nemíňali sa, ale navzájom
sa doplňovali a investíciami a aktivitami na rôznych stranách hranice dosiahli synergický efekt,“
dodal vicežupan J. Štrba.
Hana DANOVÁ,
hovorkyňa ŽSK
Košická župa
bude opravovať
cesty
Spolu takmer 145 kilometrov
ciest a 9 mostov na cestách
II a III. triedy v Košickom kraji
bude obnovených vďaka nenávratnému finančnom príspevku zo štrukturálnych fondov
EÚ – z Regionálneho operačného programu, prioritná os:
5 - Regionálne komunikácie
zabezpečujúce dopravnú obslužnosť regiónov. Ministerstvo
pôdohospodárstva a rozvoja
vidieka schválilo päť projektových žiadostí KSK. Celkové
rozpočtové náklady projektov
sú spolu takmer 22 miliónov
eur, spolufinancovanie KSK je
5 percent.
Obnovené budú napr. úseky
ciest III. triedy medzi Košickými Oľšanmi a Rozhanovcami,
Sečovcami a Zemplínskou
Teplicou a v obci Markušovce,
cesta zabezpečujúca prístup k
drevenému kostolíku - pamiatke UNESCO v obci Ruská
Bystrá. Obyvatelia Hnileckej
doliny, ako aj Mlynkov sa
dočkajú obnovy cesty II/546
spájajúce obce Hnilec - Švedlár a Nálepkovo a Závadku a
cesty II/535 a II/533 spájajúcej obce Mlynky - Dedinky.
Sanovaný bude aj most ponad
železničnú trať v obci Kysak, či
most pred vstupom do obce
Veľký Folkmár.
(ts-ksk)
20 samospráva
5. november 2013 • Obecné noviny
Námety Jednoty dôchodcov Slovenska
na spoluprácu so samosprávou
Predseda Jednoty dôchodcov Slovenska Ján Lipiansky predložil Kancelárii ZMOS sumár námetov na rozšírenie spolupráce medzi
Jednotou dôchodcov Slovenska a ZMOS. K týmto námetom je pripojené stanovisko kancelárie ZMOS. Cieľom je pripraviť na
rokovanie Rady ZMOS materiál, ktorý bude v súlade s legislatívou, kompetenciami orgánov samosprávy a vyvážený
vo vzťahoch nielen medzi ZMOS s JDS, ale aj s inými cieľovým skupinami.
1. Námet
V rámci existujúcej organizačnej štruktúry poskytovať primerané poradenstvo a konzultácie
pri zakladaní spolkov a organizácii zameraných na všeobecne
prospešné aktivity, vrátane základných organizácií združujúcich seniorov.
Stanovisko kancelárie ZMOS:
Nie je priamou kompetenciou
ZMOS poskytovať pomoc pri zakladaní základných organizácii
občianskych združení. Túto funkciu plní materské združenie, ktoré
vo svojich stanovách definuje svoju
organizačnú štruktúru a kompetencie aj vo vzťahu k základným
organizáciám. Zo strany miest a
obcí by mohlo ísť o dobrovoľnú
pomoc
2. Námet
Napomáhať
konštruktívnu
spoluprácu medzi samosprávami
a ZO JDS a dennými centrami/
klubmi dôchodcov.
Stanovisko kancelárie ZMOS: V
súlade so zákonmi a zásadami hospodárenia s majetkom obce a ďalšími normatívnymi dokumentmi
obce je možné vytvárať priestor pre
realizáciu aktivít spolkov a organizácii zameraných na všeobecne
prospešné aktivity vrátane základných organizácii združujúcich seniorov. Poskytnutie bezodplatného
priestoru pre činnosť akejkoľvek
organizácie, t. j. znášať aj prevádzkové náklady a náklady na údržbu
musí byť prijaté v súlade so zákonom o majetku obce, zákonom o
rozpočtových pravidlách, princípmi hospodárnosti a efektívnosti, a
zásadami hospodárenia. Finančne
podporovať aktivity ZO JDS nepatrí do výhradnej právomoci starostu, ale vzhľadom na okolnosti
môže mať výhradné právo o tom
rozhodovať obecné zastupiteľstvo.
3. Námet
Odporučiť, aby primátori a sta-
rostovia podporovaním ZO JDS
zainteresovali seniorov, aby boli
nápomocní pri riešení problémov
miest a obcí. Bolo by vhodné, aby
denné centrá boli zakladané aj
pri ZO JDS a pod ich vedením”.
Stanovisko kancelárie ZMOS:
Druhá časť odporúčania je nezlúčiteľná s platnou legislatívou. Denné
centrum v zriaďovacej pôsobnosti obce je definované odbornými
činnosťami, ktoré musí vykonávať
kvalifikovaná osoba. Organizačne
zvyknú denné centrá spadať pod
útvar obecného úradu, ktorý je
zodpovedný aj za iné sociálne služby. Priestor vidíme v participácii
členov ZO JDS na voľnočasových
aktivitách pre prijímateľov sociálnej služby. Ich možná participácia
však musí korešpondovať s kapacitnými možnosťami a realizáciou
ďalších aktivít. Zainteresovaním
seniorov na správe vecí verejných
je možné riešiť prostredníctvom
poradných platforiem so zastúpením reprezentatívnych organizácií,
prípadne neformálnych lídrov cieľovej skupiny.
4. Námet
Vytvárať priestor na vznik a
činnosť tematických konzultačných a poradných platforiem so
zastúpením relevantných organizácií a stakeholderov v záujme
hľadania najvhodnejších riešení
špecifických otázok podmienok
života obyvateľov v obci/meste, vrátane platforiem zameraných na problematiku aktívneho
starnutia. V mestách pomáhať
zakladať Rady seniorov ako pomocný poradný orgán starostu a
primátora mesta. Cieľom Rady
seniorov je pomôcť starostovi a
primátorovi pozorovaním a radami odstraňovať nielen drobné
nedostatky v obci a meste, ale aj
pomôcť pri rozvojových programoch v prospech obce, mesta a
občanov. Regionálnym združeniam odporučiť hľadanie spoloč-
ných postupov na prehlbovanie
spolupráce s príslušnými štruktúrami JDS.
Stanovisko kancelárie ZMOS:
Rôzne formy seniorských rád/
parlamentov a iných sú vo všeobecnosti (ak je obojstranný seriózny záujem) vnímané ako dobrý
nástroj na relatívne efektívnu zmenu. Je však potrebné, aby prílišná
orientácia na potreby jednej skupiny občanov (napr.seniorov) neznamenala zhoršenie podmienok
pre iné skupiny, napr. pre rodiny s
deťmi.
5. Námet
V oblasti bývania odporučiť
mestám a obciam, aby využívali
pôžičky zo Śtátneho fondu rozvoja bývania na výstavbu malometrážnych, bezbariérových
nájomných bytov pre seniorov s
kompletnými službami.
Stanovisko kancelárie ZMOS:
Nevyužívanie pôžičiek, resp. stagnácia výstavby nájomných bytov
nemá nič spoločné s vôľou samospráv, vychádza viac z ekonomických a legislatívnych podmienok,
prípadne celkových priorít mesta
a obce.
Priestor vidíme – a je to vecou na
diskusiu – v nasledovnom riešení:
a) spätné vykupovanie bytov
seniorov samosprávami (zvýši sa
cash flow pre seniora, umožní sa
nevyhnutné technické zhodnotenie bytu – spoluúčasť na zateplení,
výmena okien, spotrebičov a pod.
Teda obce by postupne znovu získali nájomný bytový fond – je to
bežná prax v zahraničí.
b) vytváranie bezpečného prechodu z vlastného bytu seniora do
(nového) bezbariérového bytu primeraného potrebám staršej osoby.
Byt, ktorého je vlastníkom senior
prenajímať v rámci programov
štartovacieho nájomného bývania
mladých – opäť zahraničná prax.
Obe uvedené aktivity môžu byť
veľmi blízko rozpočtovej neutrality
AVS nielen vzdeláva,
ale aj spája ľudí a obce
Asociácia vzdelávania samosprávy je organizátorom
futbalového turnaja „Vzdelávame a spájame samosprávu".
Podujatie realizujeme pri
príležitosti 10. výročia vzniku a
fungovania AVS.
Futbalový turnaj sa uskutoční
dňa 15. novemra 2013 so
začiatkom o 13. h v novej
multifunkčnej športovej hale
v Diakovej (obec Diaková sa
nachádza 4 km východne od
Martina pri Dražkovciach).
Účastníkmi turnaja sú 4 futbalové družstvá:
1. zástupcovia AVS
2. starostovia východ Slovenska
3. starostovia stred Slovenska
4. starostovia západ Slovenska.
Hrať sa bude 2 x 15 minút,
každé družstvo s každým a
následne "boj" o umiestnenie.
Družstvá budú mať v tíme
max. 10 hráčov.
Veríme, že prídete povzbudiť
svojich kolegov, vytvoriť dobrú
športovú atmosféru, neformálne podiskutovať a stretnúť
priateľov a ľudí, pre ktorých je
samospráva súčasťou každodenného života.
Tešíme sa na stretnutie s vami v
Diakovej 15. 11. 2013 o 13. h.
Andrea BRIESTENSKÁ,
predsedníčka AVS
www.zmo.sk
z pohľadu obce a aj z pohľadu občana - seniora.
6. Námet
Na zabezpečenie dostupnosti
využívania dopravy v mestách a
obciach poskytovať pre starších
občanov ( nad 70 rokov) bezplatné
používanie, resp. výrazné zľavy na
cestovnom v prostriedkoch mestskej a prímestskej dopravy, zaviesť
nízkopodlažné vozidlá, budovať
bezbariérové chodníky.
Stanovisko kancelárie ZMOS:
Prímestská doprava je kompetenciou VÚC, ktoré často vytvárajú
tlak na koncové obce, aby participovali na nákladoch, inak budú bez
dopravy, resp. doprava bude výrazne zredukovaná.
7. Námet
Podporovať kroky na zvýšenie
bezpečnosti seniorov a ich ochrany ako spotrebiteľov.
Stanovisko kancelárie ZMOS:
Obce a mestá prijímajú opatrenia,
budujú kamerové systémy, snažia
sa využívať dostupné dotačné mechanizmy na prevenciu kriminality
a pod. Tu je priestor pre identifikáciu rizikových bodov v rámci konzultácií, prípadne na spoluprácu
obecných polícií so seniormi. Napr.
Brno niekoľko rokov realizuje
akadémiu dobrovoľných strážcov
poriadku, kde sa seniori učia ako
správne poskytovať informácie potrebné na identifikáciu priestupcu,
zásady prevencie, šíria osvetu.
8. Námet
Podporovať digitálnu gramotnosť v podmienkach miest a obcí
Slovenskej republiky, pomôcť seniorom zľavami pri zavedení a používaní internetu, seniorom nad
70 poskytnúť internet zdarma.
Stanovisko kancelárie ZMOS:
Podpora digitálnej gramotnosti občanov je možná, aj keď sa dá predpokladať, že takto naformulovaný
námet je skôr o lobbingu provi-
derov. Zriaďovacie poplatky obce
neovplyvnia, poskytovanie priamej
dotácie fyzickým osobám je obmedzené zákonom, muselo by ísť o
dotáciu providerovi. Bolo by však
vhodné zo strany samospráv podporovať šírenie free wifi zón aj v zástavbe, kde bývajú seniori, knižnice
a školy majú k dispozícii internet
aj pre seniorov. Alternatívou môže
byť aj zapožičiavanie počítačov a
tabletov. Je to ešte vhodnejší spôsob otvorenia sveta internetu, pretože nepotrebuje žiadne periférie,
obsluha je dotykom a v porovnaní
s notebookmi sú nižšie obstarávacie náklady. Seniori by si platili len
dátové balíčky, čo je cca od 6 € mesačne. Treba zvážiť, či táto finančná
položka nie pre seniora príliš vysoká (ako sa ukázalo pri paušále za
elektronického strážcu, ktorý je tiež
cca 8 €).
9. Námet
Spolupracovať pri uplatňovaní
ľudí nad 50 rokov na trhu práce
vo verejných službách.
Stanovisko kancelárie ZMOS:
Zákon umožňuje obciam naplnenie tejto požiadavky. I keď prieskumy verejnej mienky poukazujú, že
veková diskriminácia je častá, je
veľký tlak na robenie presne opačných krokov. Riešením by mohli
byť, obdobne ako pre mladých,
malé podnikateľské inkubátory,
sociálne podniky v zmysle WISE –
work integration social enterprises
v spolupráci s ústredím práce zvážiť
realizáciu projektov zameraných na
II. resp. III. kariéru.
Materiál vypracovali:
Jozef Turčány, výkonný podpredseda ZMOS
Bruno Konečný, riaditeľ sekcie legislatívy
(Rada ZMOS odporučila prípadné závery premietnuť do návrhu až
po diskusii na odbornej úrovni ako
fakultatívne odporúčania pre mestá
a obce.)
samospráva 21
Obecné noviny • 5. november 2013
Informácia o problémoch samospráv
na úseku správneho trestania
RADA ZDRUŽENIA MIEST A OBCÍ SLOVENSKA
P
roblematika správneho
trestania je veľmi zložitá, zahŕňa tak priestupky fyzických osôb,
ktoré sú upravené najmä v zákone č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení neskorších
predpisov, ale aj rozsiahlu oblasť
správneho trestania právnických
osôb a fyzických osôb – podnikateľov, ktorých základom administratívnej zodpovednosti je zodpovednosť za správny delikt. Právna
úprava priestupkov a správnych
deliktov je nejednotná a roztrieštená. Pojem správneho deliktu
nie je všeobecne definovaný v
žiadnom právnom predpise. Pri
vymedzení tohto pojmu vychádza teória aj prax zo všeobecných
pojmových znakov správneho deliktu, obsiahnutých v pozitívnej
právnej úprave.
Obce a mestá sú subjektmi
prejednávajúcimi priestupky a
správne delikty vždy vtedy, ak
tak stanovuje všeobecne záväzný
právny predpis. Pokiaľ samospráva rozhodne o priestupku alebo
o správnom delikte realizujúc
prenesený výkon štátnej správy,
o opravnom prostriedku koná
príslušný orgán štátnej správy. V
zmysle ustanovenia § 27 ods. 2
zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení by malo platiť všeobecné pravidlo, v zmysle ktorého o opravnom prostriedku voči
rozhodnutiu obce o priestupku
a o správnom delikte pri výkone samosprávy rozhoduje súd.
Uvedené nepriamo potvrdzuje aj
stanovisko Konzultačného zboru
Ministerstva vnútra SR pre aplikáciu správneho poriadku z 23.
novembra 2006, č. 16, podľa ktorého musí rozhodnutie starostu
obce (mestskej časti) pri výkone
samosprávy obce rešpektovať § 27
ods. 2 zákona Slovenskej národnej
rady č. 369/1990 Zb. o obecnom
zriadení a poučenie o odvolaní
musí obsahovať poučenie o možnosti podať opravný prostriedok
v lehote 30 dní od doručenia na
súd. Najvyšší súd SR zaoberajúci
sa v rámci svojej rozhodovacej
činnosti postavením obce (mesta) v konaní o priestupkoch a v
konaní o správnom delikte však
vyjadril na vec odlišný názor.
Svojou judikatúrou Najvyšší súd
SR ustálil, že právna úprava vylučuje, aby mala obec v konaní o
priestupku a v konaní o správnom
delikte postavenie samosprávneho orgánu. Záverom Najvyššieho
súdu SR je, že pokiaľ obec koná
o priestupku a o správnom delikte, má postavenie správneho
orgánu pri prenesenom výkone
štátnej správy, v dôsledku čoho
je možný prieskum správneho
roz-hodnutia súdom až po právoplatnom skončení správneho
konania (po rozhodnutí o opravnom prostriedku). Bez ohľadu na
pochybnosti o správnosti záverov
Najvyššieho súdu SR, majú predmetné judikáty zásadný dopad na
rozhodovanie o odvolaniach voči
rozhodnutiam obcí a miest vydaných na úseku správneho trestania pri výkone samosprávnej
pôsobnosti. Súdy aplikujú judikatúru Najvyššieho súdu a potom,
čo im je doručený na rozhodnutie
opravný prostriedok voči rozhodnutiu obce o spáchaní priestupku
alebo správneho deliktu vo veci
samoprávnej pôsobnosti súdne
konanie za-stavia a vec postúpia
na rozhodnutie príslušnému orgánu štátnej správy. Na Slovensku
síce judikáty nemajú právnu záväznosť, no podľa názoru Ústavného súdu je obsahom princípu
právneho štátu vytvorenie právnej
istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní
v rovnakých podmienkach dáva
rovnaká odpoveď, pričom úloha
usmerňovať protirečivé rozsudky
patrí Najvyššiemu súdu SR.
Uvedené spôsobuje stav právnej neistoty. Obce v súlade
so stanoviskom ministerstva
vnútra uvádzajú v rozhodnutí starostu o priestupku alebo
správnom delikte vydanom pri
výkone samosprávy poučenie,
že proti rozhodnutiu je prípustný opravný prostriedok, o
ktorom rozhoduje súd na návrh
účastníka konania. Po doručení
opravného prostriedku na súd,
súd be-rúc do úvahy spomínané
judikáty Najvyššieho súdu SR
odmietne o návrhu rozhodnúť,
konanie pred súdom zastaví a
vec postúpi na rozhodnutie orgánu štátnej správy. Orgán štátnej správy sa nezriedka považuje
za nepríslušný na rozhodnutie
(z dôvodu, že zákon stanovuje
príslušnosť súdu na rozhodnutie
o odvolaní voči samosprávnemu
rozhodnutiu), v dôsledku čoho
je nečinný. Nečinnosť spôsobuje, že sa o odvolaní nerozhoduje
a to nenadobúda právoplatnosť
a vykonateľnosť. Samosprávy
majú nielen pozastavený príjem
z uložených pokút, ale často ho
aj strácajú z dôvodu uplynutia
premlčacej lehoty. Ide o negatívny signál týkajúci sa samospráv
plošne, nepriaznivo ovplyvňujúci vymožiteľnosť práva a dôveryhodnosť vo vážnosť a záväznosť
rozhodnutí samosprávy v očiach
verejnosti.
Problém je evidentný v prípade
prejednávania priestupkov. Pokiaľ
je podaný na súd opravný prostriedok voči rozhodnutiu obce o
priestupku pri výkone samosprávy, súd konanie zastaví a odvolanie
postúpi „na rozhodnutie orgánu
štátu, ktorý je príslušný rozhodovať podľa osobitných právnych
predpisov a tým je podľa zákona č.
254/2007 Z. z. o zrušení krajských
úradov, ktoré o odvolaní rozhodovali do 30. septembra 2007, Ministerstvo vnútra SR.“ Ministerstvo
vnútra, ale údajne o doručených
odvolaniach nekoná (napr. prípady priestupkov podľa § 7 zákona
č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania
psov v znení neskorších predpisov) z dôvodu, že sa nestotožňuje
s názorom súdu.
PRÍKLAD
MČ Rača rozhodla o spáchaní deliktu právnickou osobou a
uložila jej pokutu za porušenie
všeobecne záväzného nariadenia
MČ, ktorého sa dopustila tým, že
nezabezpečila odbornú údržbu
zelene, najmä pravidelné kosenie
trávnatých plôch na pozemku v
jej výlučnom vlastníctve. Právnická osoba sa voči rozhodnutiu
odvolala. Krajský súd zastavil
konanie o opravnom prostriedku
z dôvodu, že v predmetnej veci
nie je daná právomoc súdov a vec
postúpil na rozhodnutie Ministerstvu vnútra SR. Ministerstvo vo
veci nekoná s odôvodnením, že vo
veci správnych deliktov týkajúcich
sa správy a údržby verejnej zelene
nie je ústredným orgánom štátnej
správy a teda nie je vecne a miestne príslušné na ďalšie konanie a
rozhodnutie vo veci. Možno dôvodne predpokladať, že nečinnosťou orgánu štátu skončia aj ďalšie
odvolania voči rozhodnutiam samospráv, ktorými sa rozhodne o
uložení pokuty za porušenie všeobecne záväzného rozhodnutia
upravujúceho údržbu zelene.
NÁVRHY
Vyvolať rokovania so zástupcami ministerstva vnútra SR s cieľom prerokovať možné riešenia
vzniknutej situácie, predovšetkým
navrhnúť legislatívne zmeny, ktoré prinesú jednoznačné pome-novanie orgánu štátu príslušného na
rozhodnutie o odvolaniach proti
rozhodnutiam samospráv o priestupkoch a správnych deliktoch
pri výkone samosprávnej pôsobnosti.
Materiál vypracovali:
Mgr. Bruno Konečný,
riaditeľ legislatívnej sekcie a
Andrea Lubelcová,
špecialistka legislatívnej sekcie
Predsedníctvo ZMOS vzalo
Informáciu o problémoch samospráv na úseku správneho trestania na vedomie a uložilo Kancelárii ZMOS vyvolať rokovania so
zástupcami ministerstva vnútra
SR s cieľom prerokovať možné
riešenia vzniknutej situácie.
Ustanovenie § 27 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov: „Na konanie, v ktorom o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a
právnických osôb rozhoduje pri výkone samosprávy obec, sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní; 15) o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu obce rozhoduje súd, ak osobitný predpis 18c)
neustanovuje inak.“
Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. mája 2011, sp. zn. 6 Rks 9/2011: „Rozhodnutie obce o priestupku a o uložení sankcie zaň, treba považovať za individuálny správny akt, vydaný v správnom konaní, ktorým
sa zasiahlo do práv a oprávnených záujmov fyzickej alebo právnickej osoby, ktorý je preskúmateľný súdom v správnom súdnictve podľa ustanovení piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, a to vzhľadom
na právnu úpravu ob-siahnutú v zákone o priestupkoch v spojení s právnou úpravou správneho poriadku, až po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov na základe žaloby, postupom podľa ustanovení
druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§ 247 a nasl.).
Starostovia Bratislavy sú proti
navrhovanej trase ropovodu
Starostovia väčšiny bratislavských mestských častí sa postavili proti
trasovaniu ropovodu Bratislava – Schwechat Pipeline cez územie mesta
Bratislava. Zo 17 samospráv sa proti postavilo osem starostov a jeden
vicestarosta.
„Bránili sme sa golfovému ihrisku, ktoré by mohlo znečistiť podzemné vody a rozhodne sme proti
ropovodu, ktorý naozaj môže
spôsobiť, že nám bude z kohútikov tiecť hnedá voda,“ vyhlásila
starostka Čunova Gabriela Ferenčáková. Ropovod by mohol na
územie hlavného mesta vchádzať
cez Vajnory. „Dostávame vodu zo
Šamorína a Čunova. V prípade
havárie sa to bude týkať všetkých
obyvateľov Bratislavy, aj tých, cez
ktorých územie ropovod priamo
nejde,“ upozornil starosta mestskej časti Ján Mrva.
Z hľadiska dĺžky plánovanej trasy
ropovodu je najviac dotknutý Ružinov, vraví zástupca starostu Ján
Buocik. „Ropovod má ísť v trase
diaľnice, toto samotné je úplne
absurdné, nakoľko pri súčasne
platnej legislatíve nie je možné v
ochrannom pásme diaľnice viesť
čokoľvek, a už vôbec nie ropovod,“ povedal s tým, že trasovať
ropovod menej ako 100 metrov
od najbližších domov je nerozumné riešenie.
(brn)
Bratislavské Noviny |
30. 10. 2013
V Heľpe spustili prevádzku ČOV
Obec Heľpa v okrese Brezno výrazne znížila riziko znečistenia povrchových vôd vo svojom okolí. Od tohto mesiaca
spustila do riadnej prevádzky novú čistiareň odpadových
vôd, ktorú postavila za prostriedky z eurofondov. Z celkových nákladov takmer 1,741 milióna eur obec zo svojho
rozpočtu zaplatila päť percent a zvyšok z grantu, ktorý
získala cez operačný program životné prostredie. Výstavba
čistiarne sa začala v roku 2010.
Ako pre agentúru SITA uviedol starosta Heľpy Jozef Fillo,
čistiareň je dimenzovaná na tritisíc ekvivalentných obyvateľov, Heľpa má aktuálne zhruba 2800 obyvateľov.
Občania dosiaľ zabezpečovali likvidáciu odpadových vôd
prostredníctvom žúmp, pripojenie na obecnú kanalizáciu
je však pre nich podľa starostu výhodnejšie a využívajú ho.
SITA
22 z regiónov
Do Liptova
sa vracia
tradičný spôsob
trhovníctva
Cieľom farmárskych trhov
v Liptovskom Mikuláši je
prinavrátiť na slovenský
trh domácich výrobcov.
Farmárske trhy prinášajú možnosť miestnym
pestovateľom, výrobcom
a poľnohospodárom
ponúknuť svoje výrobky
priamo zákazníkovi tak,
ako to bolo po stáročia
zvykom. Čerstvé domáce
výrobky si môžu obyvatelia Liptovského Mikuláša
nakúpiť každý štvrtok až
do konca novembra.
Farmárske trhy už niekoľko rokov úspešne fungujú
v Českej republike. „Našim zámerom je podporiť
malopredaj lokálnych pestovateľov, ktorí ponúkajú
najvyššiu kvalitu svojich
výrobkov, no ich ponuka
konečnému spotrebiteľovi
je pre nich náročnejšia,,“
povedal organizátor
Farmárskych trhov Ivan
Počinek.
Od štvrtka 24. októbra
sa od 8. do 18. h na
Námestí osloboditeľov
pravidelne každý štvrtok
konajú predajné dni,
kde si zákazníci môžu
kúpiť vždy čerstvé ovocie,
zeleninu, chlieb, pečivo,
ručne vyrábané cestoviny,
sadenice, semená, kvety,
slovenské vína, med,
včelie produkty či bylinky,
ale aj remeselné výrobky,
ktoré boli neodmysliteľnou súčasťou tradičných
trhovísk. „Práca poľnohospodárov a prvovýrobcov na Slovensku je
neviditeľná, nedostatočne
ohodnotená a zaslúži si
najväčší rešpekt a našu
pozornosť. Všetky potraviny a predávané výrobky
sú pestované, chované,
nakladané, údené alebo
inak pripravované priamo
našimi výrobcami,“ dodáva Ivan Počinek.
„Privítali sme zámer
organizátorov, aby sme
zároveň aj podporili
aktivity na oživenie centra
mesta. Farmárske trhy po
schválení novely všeobecne záväzného nariadenia
mesta sme zaradili medzi
príležitostné trhy, ktoré
sa pravidelne budú konať
na území mesta podobne
ako tradičné jarmoky.
Podnikáme kroky aj na
prípravu Vianočných
trhov,“ doplnil Miroslav
Parobek, vedúci oddelenia marketingu a podnikania mesta.
(ts-msú)
5. november 2013 • Obecné noviny
Hervartovčania chcú,
aby ich obec bola nielen krásna,
ale aj bezpečná
V Hervartove neďaleko Bardejova sa v nedeľu 13. októbra uskutočnila slávnosť
pri príležitosti ukončenia stavby Protipovodňová ochrana Valalského potoka a obce
Hervartov.
Z
ástupcovia
miestnej
samosprávy a hostia
z organizácií, ktoré sa
podieľali na projekte
spolufinancovanom
z prostriedkov Európskej únie, sa
zúčastnili na slávnostnej sv. omši v
novom Kostole Božského srdca Ježišovho. Potom sa presunuli do pôvodného rímskokatolíckeho dreveného kostolíka z 15. storočia, kde sa
zoznámili s jeho históriou. Gotický
kostolík, zasvätený sv. Františkovi
z Asissi, je dominantou obce. Patrí
medzi národné kultúrne pamiatky
a je zapísaný aj v Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Obec je zaujímavá aj desiatkou zachovaných drevených sypancov zo
začiatku 20. storočia.
Hervartov je živým skvostom
ľudovej kultúry. Prvá písomná
zmienka o obci je z roku 1406.
V 17. storočí v nej založili skláreň, čo sa odzrkadľuje aj v motíve
obecných symbolov. V minulosti sa obyvatelia venovali okrem
poľnohospodárstva aj rozličným
remeslám - tesárstvu, korytárstvu,
ovčiarstvu a šindliarstvu. Hervartovské šindle pokrývali strechy
stredovekých domov v Bardejove
a širokom okolí.
Aj dnes vyrábajú v Hervartove
kvalitný, ručne štiepaný šindeľ,
ktorý má svojich odberateľov nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Obec s 514 obyvateľmi získala
v roku 2011 v súťaži Dedina roka
3. miesto a patrí medzi najnavštevovanejšie turistické destinácie na
východnom Slovensku.
Hervartov bol v nedeľu 13. októbra miestom stretnutia sa ľudí
nielen z obce, ale aj zo širokého
okolia. V popoludňajšom kultúrnom programe vystúpili Babičky
z Hervartova, FS Kurimjan, DFS
Bartošovčan a DFS Raslavičan.
Ukončenie náročnej stavby bolo
bodkou za niekoľkomesačným
úsilím ľudí, ktorým záleží na tom,
aby obec cez ktorú preteká Valalský potok bola nielen krásna, ale aj
bezpečná.
Mária ČUCHTOVÁ,
starostka obce Miklušovce
Verejná diskusia o mestskej hromadnej
doprave v Banskej Bystrici
V budove radnice 23. októbra prezentovali výsledky dotazníkového prieskumu spusteného počas
Európskeho týždňa mobility 2013.
O
d 16. septembra do 14.
októbra odpovedalo na
otázky týkajúce sa kvality a úrovne MHD v meste 861
respondentov. Cieľom prieskumu
bolo pomenovať hlavné dôvody
klesajúcej popularity tohto spôsobu dopravy. Za hlavný nedostatok
respondenti označili nízku frekvenciu spojov, pozitívne zhodnotili
technický stav autobusov a trolejbusov a dobrú dostupnosť zastávok. Medzi návrhmi na zlepšenie
figurovala možnosť pripojenia na
internet či lepšia nadväznosť spojov. Informácie získané prostredníctvom dotazníka budú spolu
s odbornou analýzou slúžiť ako
východisko pre tvorbu koncepcie
rozvoja MHD v Banskej Bystrici.
(Bližšie informácie o výsledkoch
dotazníka sú dostupné na internetovej stránke mesta.)
„Dopravná situácia v našich
mestách je natoľko závažná, že je
nevyhnutné venovať tomuto problému zvýšenú pozornosť. Európsky
týždeň mobility každoročne upriami pozornosť verejnosti na alternatívne spôsoby dopravy, no som
rád, že sa nám darí s touto témou
pracovať aj po jeho skončení. Banská Bystrica je veľmi pokroková v
hľadaní možností a spôsobov, ako
znížiť individuálny motorizmus.
Okrem postupného budovania
cyklotrás je to napríklad podpora
projektu GreenRiders alebo povolenie vjazdu cyklistov do pešej
zóny," zhodnotil aktivitu na poli alternatívnej dopravy primátor mesta Banská Bystrica Peter Gogola.
Téma mestskej hromadnej dopravy je podľa slov Andrey Štulajterovej, manažérky pre rozvoj
nemotorovej dopravy v meste
Banská Bystrica, dôležitá práve v
tomto období: „Európska komisia plánuje na roky 2014 - 2020
vyčleniť veľké finančné prostriedky práve na rozvoj a posilnenie
MHD v mestách. Aby sme boli
dobre pripravení na tieto výzvy
a boli schopní čerpať finančné
prostriedky z Európskej únie,
musíme poznať názor laickej aj
odbornej verejnosti a tento názor
implementovať do predkladaných
projektov."
Verejnú diskusiu svojimi príspevkami doplnili primátor mesta Banská Bystrica Peter Gogola, predseda dopravnej komisie
pri MsZ Jakub Gajdošík, Marek
Modranský zo SAD Zvolen, a. s.,
vedúca oddelenia údržby miestnych komunikácií a inžinierskych
sietí Renáta Hláčiková a Miroslav
Snopko, riaditeľ DPMBB, a. s.
Martina KANISOVÁ,
hovorkyňa primátora
z regiónov 23
Obecné noviny • 5. november 2013
Víťaz revitalizácie priestoru pod
balustrádou v centre Žiliny je známy
Mesto má v úmysle skrášliť priestor balustrády pod Katedrálou Najsvätejšej Trojice (Farský kostol), kde sa
v minulosti nachádzal reliéf od akademického sochára Ladislava Beráka s motívom Slovenského
národného povstania.
V
spolupráci s Oblastnou organizáciou cestovného ruchu Malá
Fatra, ktorá vypísala
a hradila výtvarno-architektonickú súťaž: „Revitalizácia
priestoru pod balustrádou v meste
Žilina“, vyhodnotila súťažná komisia dva odovzdané architektonické
návrhy.
V rámci odbornej diskusie komisia hodnotila architektonickovýtvarnú hodnotu predložených
návrhov, ich vhodnosť pre prostredie Mestskej pamiatkovej rezervácie Žilina a jej ochranného pásma,
súlad s požiadavkami rozhodnutia
Krajského pamiatkového úradu Žilina o zámere úpravy čela balustrády, mieru realizovateľnosti diela a
celkový súlad nového diela s pôvodným architektonickým konceptom
Ružinov
dokončuje
rekonštrukciu
detského ihriska
na Štrkovci
Kompletnou obnovou
prechádza veľké detské
ihrisko na Svidníckej ulici na
Štrkovci. Pribudli tu nielen
moderné hracie prvky, ale
deti budú môcť využiť aj
dopravné ihrisko.
Staré kovové hojdačky a
preliezačky na detskom
ihrisku na Svidníckej ulici
zmizli. Nahradili ich nové
hracie prvky na lezenie
a šmýkanie a hojdačky.
Pribudli nové dopadové plochy, lavičky, smetné koše,
novinkou bude pingpongový
stôl. Upravené sú aj dreviny.
Oplotenie ihriska dostalo
nový náter. Dorásť ešte
musí trávnik. „Najväčšou
novinkou bude dopravné
ihrisko pre deti,“ hovorí
starosta Ružinova Dušan
Pekár. K dispozícii sú tu
preto aj stojany na bicykle.
Ihrisko na Svidníckej ulici
rekonštruovala bratislavská
mestská časť Ružinov zo
svojho rozpočtu, vyjde na
približne 50-tisíc eur. „Po
Líščích nivách a Rezedovej
je to tretie detské ihrisko,
ktoré sme tento rok zmodernizovali, na budúci rok
chceme pokračovať ďalšími
ihriskami,“ povedal starosta
Ružinova Dušan Pekár.
(štr)
autora balustrády a budovy divadla
– architekta Otta Reichnera.
Následne komisia rozhodla
o udelení prvého a druhého miesta. Prvú cenu s honorárom 1000 €
jednohlasne udelila návrhu pracu-
júcemu s témou vrstvenia historických máp Žiliny (materiálové riešenie sklo a LED), ktorého autorkou je
Ing. arch. Dorota Mrázová (v spolupráci s Ing. Ľubomírom Šugárom).
Víťaznému návrhu komisia udelila
prvú cenu pre citlivé spracovanie
nepotláčajúce pôvodnú architektúru balustrády, jeho začlenenie do
celku Námestia A. Hlinku a súčasnej podoby balustrády so súsoším
sv. Cyrila a Metoda, jeho informačnú zložku odkazujúcu v mieste nástupu do Mestskej pamiatkovej rezervácie na urbanisticko-historický
vývoj mesta Žilina, efekt iluminácie
vo večerných hodinách a mieru realizovateľnosti celého diela podľa
určeného rozpočtu.
Druhé miesto s honorárom
500 € komisia udelila návrhu pracujúcemu so segmentmi „rieky
V Banskej Bystrici pribudnú
nové nájomné byty
Bytovú otázku v meste pomôžu od budúceho roka riešiť nové nájomné byty,
ktoré vzniknú vďaka akcii Prestavba objektu SAV na nájomné byty
Banská Bystrica.
V
utorok 29. októbra o
tom na tlačovom brífingu pred budovou bývalej
SAV informovali primátor mesta
Banská Bystrica Peter Gogola a
konateľ Bytového podniku mesta Ján Šabo.
Pôvodné stavebné povolenie
bolo vydané mestu Banská Bystrica, ktoré bolo vlastníkom bývalej administratívnej budovy
SAV. Vzhľadom na nedostatok financií v mestskom rozpočte hľadalo vedenie mesta iné možnosti
na uskutočnenie tejto prestavby.
Práva a povinnosti stavebníka
teda mesto previedlo na svoju
obchodnú spoločnosť BPM, s. r.
o., a zaviazalo ju prestavať tento
objekt na nájomné byty.
„Jedna z mojich priorít je pomôcť riešiť bytovú otázku v našom meste, pretože dostatok
bytov je nevyhnutnou podmienkou pre udržanie mladých Banskobystričanov v našom meste.
Prostredníctvom tohto projektu
pomôžeme približne tridsiatim
rodinám nájsť si domov. Pevne
verím, že práce pôjdu podľa harmonogramu a budúce Vianoce
už budú mať tieto byty svojich
obyvateľov," povedal primátor
Peter Gogola.
Konateľ spoločnosti BPM, s. r.
o., Ján Šabo spracoval investičný plán na uvedenú prestavbu s
cieľom prestavať objekt bývalej
SAV na bytový dom s 30 až 32
nájomnými bytmi. „Ide o deväť-
podlažnú budovu, ktorá bude
mať pivničné priestory ku každej
bytovej jednotke. Prvé nadzemné
podlažie bude prestavané na nebytové priestory, kde sú plánované ordinácie a zariadenie pre deti
predškolského veku," povedal o
projekte Ján Šabo.
Súbežne s prestavbou objektu
bude nevyhnutné upraviť parkovacie plochy pre potreby užívateľov bytov, pričom investičný
náklad stavby je 1 550 000 eur.
K odovzdaniu staveniska dodávateľovi stavby došlo 24. októbra
2013. Predpokladaný termín kolaudácie je v októbri 2014.
Martina KANISOVÁ,
hovorkyňa primátora
času“ (materiálové riešenie antikor, sklo, LED), ktorého autorom
je Peter Moravčík – David, reklamné štúdio. Komisia ocenila moderný súčasný prístup k stvárneniu
balustrády, jeho celkový dizajn a
variabilitu.
„Tento priestor je začiatkom
mestskej pamiatkovej rezervácie,
jedinej svojho druhu na Slovensku,
preto sme chceli, aby sa tu nachádzalo nielen umelecky hodnotné
dielo, ale aby návštevníci získali základné informácie o Žiline a najmä,
aby vzhľad tohto priestoru zanechal
v každom okoloidúcom dobrý prvý
dojem. Verím, že spoločne sa nám
podarilo túto časť Žiliny esteticky i
efektívne skrášliť,“ uviedol primátor
mesta Žilina Igor Choma.
(čor)
V Liptovskom
Mikuláši buduje
mesto nové
parkoviská
Obyvateľom Opavskej ulice na
najväčšom liptovskomikulášskom sídlisku Podbreziny už
čoskoro pribudne nových
44 parkovacích miest.
S prácami na výstavbe nového
parkoviska začali v polovici
októbra Verejnoprospešné
služby (VPS) mesta.
Rozpočtový náklad je 100-tisíc
eur. „V tomto roku nám mesto
poskytlo prvých 50-tisíc, ktoré
chceme využiť v prvej fáze na
výstavbu čo najväčšieho počtu
parkovacích miest. Prípadné
dobudovanie, osvetlenie
parkoviska a cestu plánujeme
dokončiť na jar budúceho
roka,“ uviedol J. Klepáč,
riaditeľ VPS. Práce na výstavbe
nových odstavných plôch by
mali byť ukončené v novembri.
V októbri minulého roka
pribudlo na Podbrezinách rozšírením existujúcich parkovísk
tridsať parkovacích miest.
Ďalšie parkovacie plochy budú
postupne pribúdať. „Aj o tomto
je plánovaná parkovacia politika. V mestskej pokladni však
nemáme dosť prostriedkov na
pokrytie všetkých požadovaných kapacít, preto chceme
formou poplatkov zabezpečiť
pohodlné parkovanie všetkým
obyvateľom,“ povedal primátor
A. Slafkovský.
Slávka KELLOVÁ,
útvar komunikácie a marketingu MsÚ
24 kultúra
5. november 2013 • Obecné noviny
V Hriňovej slávnostne otvorili
ich prvé námestie
Jedno z najmladších miest na Slovensku – Hriňová v okrese Detva sa dočkala svojho prvého námestia.
Vybudovala ho na verejnom priestranstve pri kostole a nákupnom stredisku na Partizánskej ulici v centre
mesta a slávnostne ho otvorili v sobotu 26. septembra podvečer, po slávnostnom zasadnutí mestského
zastupiteľstva.
N
ové námestie je výsledkom projektu
revitalizácie centrálnej
mestskej
zóny, náklady na
jeho výstavbu boli takmer 942-tisíc eur. Z toho päť percent mesto
zaplatilo z vlastného rozpočtu a
zvyšok cez Regionálny operačný
program z európskych fondov (85
percent) a štátneho rozpočtu (10
percent). Výstavba trvala zhruba
rok a jej dodávateľom bola firma
Eurovia SK.
Ako pre agentúru SITA uviedol hriňovský primátor Stanislav
Horník, nové námestie bude slúžiť
občanom ako ucelená kultúrnooddychová zóna. Je bezbariérové a
sú na ňom aj bezbariérové verejné
WC, umiestnené pod stupňovitou
plochou, ktorá má slúžiť na oddychové sedenie a pri podujatiach na
námestí aj ako hľadisko. Pod touto
plochou sú aj šatne pre účinkujúcich. Námestie dopĺňa fontána a
bronzová socha fujaristu, aký je
aj v erbe mesta, od akademického
sochára Martina Lettricha. Okrem
zvýšenia estetickej úrovne tohto
verejného priestranstva sa vďaka
rekonštrukcii a doplneniu verejného osvetlenia zvýšila aj jeho
bezpečnosť. Mesto tam plánuje
organizovať nielen menšie verejné
kultúrne podujatia, ale aj pravidelné gazdovské trhy.
Nové námestie zatiaľ
nemá názov
Vedenie mesta pôvodne uvažovalo o názve Námestie Lúčnice,
keďže zakladateľ tohto umeleckého súboru profesor Štefan Nosáľ je
hriňovským rodákom a čestným
občanom mesta. „Rozhodli sme
sa však, aby sa k tejto veci mohli
vyjadriť samotní občania. Preto
sme na našej internetovej stránke
otvorili anketu o budúcom názve
tohto verejného priestranstva. Tu
môžu občania posielať svoje návrhy. Anketa by mala byť uzavretá
do konca tohto roka,“ dodal Horník. Aktuálne v ankete vedie názov
Námestie Lúčnice.
Na slávnostnom zasadnutí
Mestského zastupiteľstva Hriňovej
udelili čestné občianstvo P. ThDr.
Jánovi Ďuricovi SJ, PhD, za celoživotné dielo kňaza a pedagóga. J.
Ďurica sa v tomto roku dožil významného životného jubilea 70 rokov. Významný hriňovský rodák v
časoch totalitného režimu bol perzekvovaný a pôsobil v tajnej cirkvi.
Čestné občianstvo Mesta Hriňová
si za zásluhy pre rozvoj kultúry a
propagáciu mesta a Slovenska v
zahraničí prevzala aj Mgr. art. Adriana Kučerová, operná speváčka.
Súčasťou slávnostného dňa bola aj
slávnostná svätá omša v Rímskokatolíckom kostole v Hriňovej.
Kompozícia rovinných
spevnených plôch
Stupňovité časti verejných plôch,
nie sú časté, avšak majú dlhú históriu. Medzi také stavby patria napríklad španielske schody v Ríme,
Parc del Clot v Barcelone, Pioneer
Courthouse Square v Portlande,
alebo aj časť nového námestia Eurovea v Bratislave. „Inšpirácie boli
mnohé, ale grantová schéma neumožňovala celkom voľnú tvorbu.
Ide o kompozíciu rovinných spevnených plôch a v nich situovaných
vodostrekov so sochou – symbolom mesta, roztvorenej stupňovitej plochy a zelených plôch so
zeleňou,“ objasnil autor a hlavný
projektant hriňovského námestia
Dušan Bók.
Ako ďalej povedal Bók, na námestí nájdu občania a návštevníci
tohto mesta aj iné formy sedenia.
Štvorcové sedenia pod stromami
aj klasické lavičky pozdĺž chodníkov. Námestie je azda pre všetky
vekové kategórie. „Verejné toalety sme umiestnili pod stupňovité
segmenty. Vybudovali sme aj šatne
pre účinkujúcich,“ doplnil.
Námestie bude kultúrne využité počas celého roka. Ešte v roku
2012 bývalé verejné záchody boli
prestavané na Turistické informačné centrum. Práve táto poloha je
veľmi špecifická, lebo sa nachádza
v dotyku s pešími ťahmi vychádzajúcimi z námestia. Stupňovitá časť
námestia má výbornú juhozápadnú slnečnú expozíciu. „Na ploche
pred stupňovitými segmentami je
možné v priebehu roka stavať mobilné javisko pre verejné kultúrne
podujatia komorného charakteru
ako sú zdobenie vianočného stromu, zahájenie folklórnych festivalov Deti pod Poľanou, Muziky pod
Poľanou, tradičný Petropavlovský
jarmok, trhy ľudových remesiel a
napríklad aj organizovanie pravidelných farmárskych trhov, ktoré
chcú v meste rozbehnúť, poprípade iné podujatia, ktoré podporia stretávanie sa ľudí, poznanie
sa navzájom a hrdosť na túto časť
Slovenska,“ vysvetľuje ďalej autor
a hlavný projektant Bók.
Na námestí budú na jar
2014 osadené aj veľkosťou primerané odbytové prevádzky zmrzlina
a občerstvenie. S veľkou pravdepodobnosťou sa ku nim v budúcnosti pridajú aj prevádzky v parteri obytného domu a obchodného
domu. V pláne sú aj rôzne ďalšie
podujatia, ktoré podporia stretávanie ľudí, poznanie sa navzájom
a hrdosť na túto časť Slovenska.
„Koncept revitalizácie centra
mesta Hriňová sme tvorili s prihliadnutím na pulzujúce tradície
s láskou k nim a k ľuďom, ktorí tu
žijú. Pre všetkých, ktorí sa zaslúžili, že mesto Hriňová bolo úspešné
v pridelenom grante a samotnej
realizácii projektu nového námestia,“ dodal Bók.
Foto: Andrea Melichová
z regiónov 25
Obecné noviny • 5. november 2013
Verejná zbierka
na záchranu
sôch
V Prievidzi aktívne pristupujú k záchrane kultúrneho dedičstva mesta.
Zdroje na obnovu dvojice
vzácnych kamenných exteriérových sôch, sv. Jána
Nepomuckého a Panny
Márie Immaculaty, ktoré
sú v súčasnosti umiestnené pred piaristickým
kostolom, sa snažia okrem
podávania žiadostí o granty získať aj vyhlásením
verejnej zbierky.
Dvojica vzácnych sôch
nemala do roku 2011
jednoznačného majiteľa.
Mesto sa ich ujalo, aby bol
vlastnícky vzťah jednoznačný a bolo ich možné
obnoviť z projektov. „Socha
sv. Jána Nepomuckého z
roku 1757 je v dezolátnom
stave a jej obnova je naliehavá. Socha Panny Márie
Immaculaty je v štádiu
spracovávania návrhu na
vyhlásenie za národnú kultúrnu pamiatku,“ povedala
primátorka mesta Katarína Macháčková.
V podávaní žiadostí o
granty na záchranu sôch je
samospráva aktívna. Tento
rok napríklad Prievidza
požiadala o grant MK SR,
vďaka čomu získala 1000
eur. Ten však poslúži len
na prípravnú etapu reštaurovania sochy sv. Jána
Nepomuckého. Je zrejmé,
že takto získané finančné zdroje zatiaľ nie sú
dostatočné na komplexnú
obnovu sôch. Tá bola vyčíslená na niekoľko desiatok
tisíc eur.
Mesto sa preto rozhodlo usporiadať verejnú
zbierku. „Verím, že aj takto
sa nám podarí získať
zdroje na obnovu týchto
vzácnych diel,“ vysvetľuje primátorka mesta.
Zbierka potrvá až do júla
budúceho roka. Prispieť je
možné buď dobrovoľným
príspevkom do uzamykateľných pokladničiek v
mieste prvého kontaktu
na Mestskom úrade v
Prievidzi a na podujatiach
organizovaných mestom
Prievidza, alebo zaslaním
dobrovoľnej sumy na osobitný účet verejnej zbierky:
3140229951/0200.
Výnos verejnej zbierky
bude použitý výlučne na
komplexnú obnovu exteriérových kamenných sôch
sv. Jána Nepomuckého a
Panny Márie Immaculaty
v Prievidzi, ich odborného
reštaurovania a zabezpečenie ďalších súvisiacich
prác.
(ďur)
Hornonitranov očarila Jurkovičova
architektúra na Morave
Regionálne kultúrne centrum v Prievidzi zorganizovalo zájazd po stopách Dušana
Samuela Jurkoviča.
R
egionálne
kultúrne
centrum v Prievidzi
zorganizovalo 22. a
23.októbra tradičný
kultúrno-poznávací
zájazd pre 40 členov ZPOZ, kultúrno-osvetových pracovníkov a
kronikárov obcí a miest z Hornej
Nitry. Tentoraz bol zameraný na
poznávanie odkazu významného
slovenského architekta Dušana Samuela Jurkoviča a výmenu skúseností s predstaviteľmi samosprávy
a kultúrno-osvetovými pracovníkmi zo Zlínskeho kraja.
Prvý deň si Hornonitrania pozreli Moravskú gobelínovú manufaktúru vo Valašskom Meziříčí a
absolvovali prehliadku dreveného
mestečka vo Valašskom múzeu v
prírode v Rožnově pod Radhoštěm.
Potom nasledovala prehliadka
turistického strediska Pustovne
(Pustevny) na hrebeni Beskýd, v
Rožnově pod Radhoštěm, ktorých
objekty navrhol Dušan Jurkovič.
Sú to slávne turistické chaty Libušín a Mamenka (Maměnka) z prelomu 19. a 20. storočia, postavené v
duchu ľudovej secesie. Nocľah mali
dokonca v ubytovni Maměnka a
kolibe Valaška, ktorú tiež navrhol
Dušan Jurkovič. Na druhý deň ich
čakali kúpeľné lokality Pozlovice a
Luhačovice.
Kúpele Luhačovice sú Slovákmi najnavštevovanejšími českými
kúpeľmi a sú obľúbeným cieľom
nielen individuálneho záujmu, ale
tešia sa aj obľube rôznych slovenských inštitúcií. Neobišli ich ani
priaznivci kultúry z hornej Nitry.
Luhačovice sú svetoznáme jedinečnou architektúrou, o ktorú sa
stará akciová spoločnosť Lázně Luhačovice.
Riaditeľka Regionálneho kultúrneho centra v Prievidzi Ľudmila
Húsková k tomu povedala: ,,Mesto
Luhačovice a predovšetkým samotné vnútorné kúpeľné územie, ktoré
je v podstate architektonickou rezerváciou, nás očarilo svojou krásou. Videli sme tu desiatku dobre
udržiavaných diel najvýznamnejšieho slovenského architekta
Dušana Jurkoviča. Ochutnali sme
tunajšie jedinečné minerálne vody,
počnúc Vincentkou a dozvedeli
sme sa veľa zaujímavostí. Nečudujem sa, že Luhačovice sú u Slovákov také obľúbené. Nielenže sú
neďaleko - od Prievidze sú vzdialené len približne 100 km - ale sú
nám aj jazykovo a kultúrne blízke.
Na každom kroku sme sa stretávali
so srdečnosťou a pohostinnosťou.
Ročne sa v Luhačoviciach lieči viac
ako tisíc Slovákov. A ešte viac ich
sem príde len na skok - na výlet, či
za kultúrou. Kúpele Luhačovice sú
pre mnohých z nich srdcovou záležitosťou a vracajú sa sem opakovane, aj keď si pobyty plne hradia
sami. Najviac ich do Kúpeľov Luhačovice láka výnimočná architektúra Dušana Jurkoviča, ktorý im
vtisol nezameniteľnú pečať. Môžu
tu obdivovať jeho stavby s prvkami
ľudovej secesie, z ktorých väčšina
je navyše plne funkčná a poskytuje
služby na úrovni modernej doby.
Jazyková bariéra neexistuje a Slováci sú tu vítaní už vyše 100 rokov.
Veď Luhačovice boli v histórii veľa
ráz miestom vzájomných stretnutí
predstaviteľov slovenského a českého národa. Luhačovice sú pre
Slovákov nielen liečebným a oddychovým miestom, ale mnohí tu
našli aj prácu.“
Kúpele Luhačovice majú osobitú
atmosféru, ku ktorej od mája do
septembra neodmysliteľne patria
kolonádne koncerty. Ak človek
hľadá miesto pre príjemný relax,
pohodu a zároveň aj zaujímavý
program, ktorý mu spríjemní pobyt, Kúpele Luhačovice sú to pravé
miesto na zdravotnú dovolenku a
oddych.
,,Veľa ľudí ani netuší, že príchod
a pôsobenie Dušana Jurkoviča v
Luhačoviciach súvisí s tým, že začiatkom 20. storočia slovanskí buditelia hľadali protipól Karlových
Varov, kde sa stretávali spoločenské špičky nemeckých krajín v nemeckom salóne. Myšlienka vytvoriť protipól a tradíciu stretávania sa
Slovanov v Luhačoviciach v slovanskom salóne, stála pri pozvaní Jurkoviča do Luhačovíc. Stavby Dušana Jurkoviča boli vytvorené pre
Luhačovice v priebehu len troch
rokov. Spájajú v sebe motívy regionálnej karpatskej ľudovej tvorby
s dekoratívnymi princípmi secesie.
Architektúra kúpeľov korešponduje aj s vrcholiacim emancipačným hnutím stredoeurópskych
slovanských národov, usilujúcich
o sebaidentifikáciu, okrem iného
prostredníctvom ľudovej kultúry,“
povedala Ľ. Húsková.
V samotných kúpeľoch sa zachoval súbor Jurkovičových stavieb
ako Jurkovičov dom, Vila Chalúpka, Vila Jastrabie (Jestřábí), Vodoliečebné kúpele, Riečne a slnečné
kúpele, či Hudobný pavilón. Väčšina z nich slúži verejnosti a Kúpele
Luhačovice sa o tieto architektonické skvosty starajú a udržiavajú tak
Jurkovičov odkaz. V tomto roku si
pripomíname aj 145. výročie narodenia Dušana Jurkoviča, čo zvýšilo záujem slovenských klientov o
návštevu Luhačovíc. Najobľúbenejší pre Slovákov je Jurkovičov
dom, najvýznamnejšia Jurkovičova stavba v Luhačoviciach. Hlavný
kúpeľný objekt (pôvodne Janov
dom podľa Jana Nepomuka Serényiho) bol pôvodne vytvorený v
klasicistickej podobe v roku 1822 a
prestavaný Dušanom Jurkovičom
v roku 1902. Vtedy bol zvýšený o
hrazdené poschodie a nové zastrešenie a dispozične upravený okolo
dvoch nádvorí a vstupnej dvojpodlažnej haly. Funkcia objektu
sa pritom nezmenila - vždy bola
kombináciou vaňových kúpeľov
a ubytovania kúpeľných hostí. V
rokoch 2000 - 2002 sa uskutočnila
generálna oprava budovy. Pôvodná funkcia kúpeľného domu je zachovaná a doplnená o reštauračnú
časť a bazén. Exteriér i vnútorné
priestory boli pri obnove objektu
maximálne priblížené k pôvodnému stavu na základe reštaurátorských prieskumov a dobových
fotografií.
,,Dušan Jurkovič zanechal svoju nezmazateľnú stopu v Luhačoviciach, na Pustovniach, ale aj v
iných častiach Moravy. Každému
môžeme len odporúčať, aby si našiel čas a navštívil tieto architektonické skvosty a odniesol si rovnako
nezabudnuteľné dojmy, ako my,“
uzavrela Ľ. Húsková.
(ts-rkc)
Prvá slovenská publikácia o svetoznámom architektovi L. E. Hudecovi
Publikáciu Po stopách architekta L. E. Hudeca za autorský kolektív predstavili Klára Kubičková a Eva Furdíková.
P
rezentáciou prvej slovenskej publikácie o slávnom
architektovi
Ladislavovi
Eduardovi Hudecovi si 25. októbra pripomenuli zástupcovia
mesta Banská Bystrica, autori
publikácie ako aj hostia 55. výročie úmrtia významného banskobystrického rodáka.
Trojjazyčná publikácia zachytáva korene, detstvo, život a
najmä dielo architekta, ktorý sa
preslávil v Šanghaji, dnes vyše
23-miliónovej metropole v Číne.
K jeho najvýznamnejším stav-
Tip do knižnice
bám patrí budova Park Hotela,
prvého mrakodrapu Ázie alebo
budova Grand Theater.
Knihu o tomto svetoznámom
architektovi vydala nezisková organizácia C.A.L.E.H., n. o. (Centrum architekta L. E. Hudeca)
pri príležitosti 120. výročia jeho
narodenia s finančnou podporou
mesta Banská Bystrica.
„Som veľmi rád, že sa tu dnes
stretávame, aby sme si pripomenuli dielo a význam výnimočné-
ho človeka, o ktorom sme donedávna mali len málo informácií.
Aj preto si veľmi vážim prácu
pani Kubičkovej a kolektívu autorov, ktorí sa podieľali na vzniku
publikácie Po stopách architekta
L. E. Hudeca. Táto kniha je fascinujúcim sprievodcom rozsiahlym dielom Ladislava Hudeca a
zaujímavým exkurzom do jeho
života. Odhaľuje nám veľa zo
sveta tejto osobnosti, ktorá sa v
našom meste oprávnene teší čoraz väčšej úcte a vážnosti," povedal v príhovore primátor mesta
Banská Bystrica Peter Gogola.
Pozvanie na podujatie prijala
aj neter Ladislava Hudeca Eszter
Jánossy a jej netere Júlia Csejdy
a Virág Csejdy. Obe pôsobia ako
kurátorky Hudecovej kultúrnej
nadácie a organizátorky výstav.
Čínsku metropolu, ktorá je vďaka
pôsobeniu Ladislava Hudeca Banskej Bystrici bližšie, ako sa na prvý
pohľad môže zdať, prítomným
farbisto opísal bývalý generálny
konzul v Šanghaji Pavol Sýkorčin.
(kan)
politika
26 sociálna
5. november 2013 • Obecné noviny
Deň otvorených dverí priblížil
kompetencie župy
a predstavil aktuálne projekty
Ž
ilinský samosprávny
kraj počas Európskeho týždňa miestnej
demokracie zorganizoval 16. októbra 2013
Župný deň – deň otvorených dverí krajskej samosprávy. „Súčasťou
podujatia je už niekoľko rokov
vyzdvihnutie tvorivosti študentov,
ktorí sa zapájajú do súťaže Dobré správy samosprávy a ocenenie
obetavosti a osobného vkladu zamestnancov zariadení sociálnych
služieb kraja. Teší ma, že i tento
rok sme sa stretli pri tejto príležitosti a mohli oceniť tých, ktorí
si to skutočne zaslúžia,“ uviedol
v príhovore vicežupan Jozef Štrba.
Tento rok predstavil kraj zo svojich aktivít vlajkovú loď úspešnej
spolupráce na podporu turizmu,
a to projekt žilinskej župy a známej automobilky pod názvom BikeKIA. Stredoškolská súťaž Dobré
správy samosprávy sa zamerala
na originálne stvárnenie témy „20
rokov Slovenskej republiky – ako
to vidím ja“. Do súčasného roční-
ka sa zapojilo 45 prácami spolu 52
študentov zo všetkých regiónov.
O svoje nápadité stvárnenie sa
podelili študenti Gymnázia Varšavská v Žiline, Gymnázia v Tur-
nom, spoločenskom, politickom,
športovom i hospodárskom dianí
za posledných 20 rokov. Druhé
miesto získala Žaneta Hujíková
z Gymnázia v Bytči, ktorá ponúk-
Župný deň v Žilinskom kraji ukázal
šikovnosť študentov a obetavosť
pracovníkov sociálnych služieb
zovke, Spojenej školy v Nižnej,
Strednej odbornej školy (SOŠ)
drevárskej v Liptovskom Hrádku,
rajeckého a bytčianskeho gymnázia, SOŠ polytechnickej v Liptovskom Mikuláši, SOŠ drevárskej
a stavebnej v Krásne nad Kysucou, Dopravnej akadémie v Žiline, Spojenej školy v Turanoch,
SOŠ obchodu a služieb v Čadci,
Spojenej školy v Tvrdošíne, Obchodnej akadémie v Žiline a SOŠ
v Námestove.
Na tretej priečke sa umiestnil
študent SOŠ drevárskej z Liptovského Hrádku Filip Kollárik,
ktorý zaujal najmä obsiahlym faktografickým prehľadom o kultúr-
la mimoriadne graficky čisté, jednoduché a atraktívne spracovanie
prezentácie formou najväčších
míľnikov. Víťazkou a výherkyňou
notebooku sa stala Veronika Zbojová zo Spojenej školy v Tvrdošíne s jedinečným poňatím témy
20 divov Slovenska jej vlastnými
očami. Od roku 2008 sa do úspešnej súťaže zapojilo (vrátane tohto
ročníka) 541 študentov so 494
prácami.
„Neľahká práca v zariadeniach
sociálnych služieb si vyžaduje človeka s veľkým srdcom, obrovskou
empatiou a nezlomnou trpezlivosťou. Aj to je dôvod, prečo žilinská
župa už štvrtý rok oceňuje prácu
svojich sociálnych pracovníkov,“
zdôvodnila myšlienku oceňovania riaditeľka odboru sociálnych
vecí Úradu ŽSK Marta Pauková.
Do zriaďovateľskej pôsobnosti
Žilinského samosprávneho kraja patrí 25 zariadení sociálnych
služieb. O viac ako 3500 klientov
v domovoch sociálnych služieb,
špecializovaných zariadeniach,
domovoch chráneného bývania
i útulkoch sa stará 1800 pracovníkov. K 72 oceneným z minulých
ročníkov pribudlo 16. októbra
ďalších 25. Každé zariadenie nominovalo jedného pracovníka za
osobitný prínos v tom, čo robí.
Prvý Župný deň zorganizoval
ŽSK v októbri 2006.
Hana DANOVÁ,
hovorkyňa ŽSK
Mesiac úcty k starším ponúkol
Bratislavčanom pestrý program
Seniorfest v bratislavskom Starom Meste pokračoval aj petangovým turnajom, ružinovským seniorom
premietli film Šmejdi.
S
taromestskí seniori sa
v rámci Seniorfestu 2013
mohli zúčastniť na mnohých zaujímavých podujatiach, ktoré sa uskutočnili pri príležitosti Mesiaca úcty k
starším.
Vo štvrtok 17. októbra sa
v priestoroch Denného centra –
klubu pre seniorov na Karadžičovej ulici konal petangový turnaj.
Uskutočnila sa aj výročná schôdza
Jednoty dôchodcov Slovenska.
Seniori sa mohli zúčastniť aj na
divadelných predstaveniach, premietaní filmov či besede s Božidarou Turzonovovou.
Na výročnej schôdzi, ktorá sa
uskutočnila pri príležitosti Mesiaca úcty k starším, sa v Zichyho
paláci zúčastnilo viac ako sto dôchodcov. „Spolupráca s Jednotou
dôchodcov je pre nás viac ako prirodzená. Je to najväčšie občianske
združenie na Slovensku a v Starom
Meste je najvyšší podiel seniorov
v pomere k ostatným vekovým
skupinám. Každý tretí Staromešťan je vo veku nad 60 rokov, zároveň sa však obyvatelia Starého
Mesta dožívajú najvyššieho veku
na Slovensku,“ uviedla starostka
Starého Mesta Táňa Rosová.
To, že seniori Starého Mesta sú
aj vo vyššom veku aktívni, dokázali 17. októbra popoludní v Dennom centre na Karadžičovej ulici,
kde je špeciálne petangové ihrisko. Staromestskí seniori sa mohli
dozvedieť viac o tejto hre, ktorú
po celom svete hrávajú všetky generácie, a zmerať si sily v turnaji.
Celodenný maratón prezentácie
rôznych aktivít, prednášok a možností pre seniorov ponúkol aj Deň
seniorov v Ružinove 2013, ktorý
sa konal 23. októbra v Dome kultúry Ružinov. Bol to už druhý roč-
ník akcie, ktorá minulý rok zaznamenala veľký záujem verejnosti.
Podujatie pripravila mestská časť
Ružinov.
Seniorom mestská časť ponúkla
prehľad možností, ktoré sa dajú využiť v staršom veku, či už ide o cvičenie, poradenstvo rôzneho druhu.
Nechýbali ani témy o zdraví, cestovaní i právach pacientov. Ako uviedol starosta mestskej časti Dušan
Pekár, zámerom bolo vytiahnuť
seniorov z domu a ponúknuť im
atraktívne strávený deň, ktorý ich
inšpiruje. Podujatie svojou účasťou
podporila aj herečka Zita Furková
ako ambasádorka európskeho roku
aktívneho starnutia 2012.
Seniori sa mali možnosť oboznámiť napríklad s tým, ako nemať boľavý chrbát, ako sa cvičí pilates, tai
či, prečo zájsť do fit parkov, ktoré
sú už aj v Bratislave. Záujemcovia
sa dozvedeli detailnejšie informácie o sociálnej politike Ružinova,
rezidenčných a opatrovateľských
službách. Odborníci seniorom poskytli informácie o živote v rodine,
ktorá má doma pacienta s Alzheimerovou chorobou, nechýbali ani
informácie o inkontinencii, ochrane práv pacienta a dôležitou témou
bola aj finančná gramotnosť seniorov. Seniori si bezplatne mohli v
Dome kultúry Ružinov pozrieť aj
film Šmejdi. Zámerom bolo vystríhať ich pred podvodníkmi a nekalými obchodnými praktikami.
Súčasťou Dňa seniorov v Ružinove bolo aj slávnostné otvorenie
nového denného centra pre seniorov zo sídliska Pošeň v Dome kultúry Ružinov.
(ob, št)
sociálna politika 27
Obecné noviny • 5. november 2013
Na stredoškolské sociálne štipendiá
šli takmer štyri milióny eur
V školskom roku 2012/13 bolo celkovo vyplatených 113 210 štipendií, čo v priemere znamenalo 11 321
poberateľov mesačne. Priemerná výška štipendia bola 34,43 eura.
M
inisterstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR
podporilo v minulom školskom
roku štúdium stredoškolákov zo
sociálne slabšieho prostredia sumou takmer štyri milióny eur.
Žiaci ich získali formou štipendia v rôznej výške, pričom samotná čiastka závisela od prospechu
žiaka. V školskom roku 2012/13
bolo celkovo vyplatených 113 210
štipendií, čo v priemere znamenalo 11 321 poberateľov mesačne.
Priemerná výška štipendia bola
34,43 eura.
Najviac stredoškolákov poberalo
túto formu podpory v Prešovskom
kraji, kde bolo vyplatených 34 178
štipendií v celkovej sume takmer
1,2 milióna eur. Nasleduje Košický
kraj, v ktorom sociálne štipendium
vyplácali 26 224 stredoškolákom
v celkovej sume takmer 902 000
eur. Stredoškoláci v Banskobystrickom kraji dostali viac ako 662 000
eur. Tie pomohli 20 042 žiakom.
Najmenej štipendií vyplatili v Bratislavskom kraji - konkrétne išlo
o 1129 žiakov a celková čiastka dosiahla 41 400 eur. V Trenčianskom
kraji 3571 žiakov získalo takmer
126 000 eur. Stredoškolákom V Trnavskom kraji 6115 stredoškolákom vyplatili 206 729 eur. V Žilinskom kraji sociálne štipendiá
poberalo 10 780 žiakov, ich celková
suma dosiahla 376 983 eur a v Nitrianskom kraji to bolo 381 281 eur
pre 11 171 žiakov.
V porovnaní s predchádzajúcim
školským rokom 2011/12 došlo
k miernemu zvýšeniu počtu vyplatených štipendií. Ministerstvo
eviduje nárast o 2729 vyplatených
štipendií, sčím súvisí aj nárast objemu vyplatenej sumy o približne
251 000 eur.
Výška štipendia sa vypočítava
na základe aktuálneho životného
minima pre nezaopatrené dieťa a je
stanovená ako 50 % minima (žiaci s prospechom do 2,0 vrátane),
35 % (prospech do 2,5 vrátane),
resp. 25 % (prospech do 3,5 vrátane). V tomto školskom roku tak ide
o sumy 45,21 €, 31,65 €, resp. 22,61 €
mesačne.
Štipendium sa neposkytuje žiakovi, ktorý bol podmienečne vylúčený, a to od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho
po kalendárnom mesiaci, v ktorom
bolo žiakovi uložené podmienečné
vylúčenie, do konca kalendárneho
mesiaca, v ktorom uplynul čas podmienečného vylúčenia.
Štipendium môžu získať žiaci
stredných škôl, odborných učilíšť
alebo praktických škôl z rodín, ktoré poberajú dávky v hmotnej núdzi,
alebo ktorých jedna dvanástina príjmu za predchádzajúci kalendárny
rok nepresahuje životné minimum
rodiny. O priznaní štipendia a jeho
výške rozhoduje riaditeľ strednej
školy. Administráciu štipendií a
usmerňovanie škôl pri posudzovaní žiadostí o štipendium gestoruje
Ústav informácií a prognóz školstva.
Štipendiá sa vyplácajú žiakom v termínoch určených školou. Rodič vystupuje len ako právne zodpovedná
osoba. O vyplácaní štipendií rozhoduje riaditeľ školy, v odôvodnených
prípadoch, napríklad v prípade žiakov nižších ročníkov osemročných
gymnázií, či u žiakov praktických
škôl, na základe odôvodnených žiadostí rodičov, môže byť štipendium
vyplatené rodičovi.
Michal KALIŇÁK,
hovorca ministra
Dvanásty ročník charitatívneho programu Darujte Vianoce
Na podporu sociálne slabších či inak znevýhodnených ľudí Nadácia Orange tento rok prerozdelí až 65 000 eur.
N
adácia Orange otvára
dvanásty ročník svojho
charitatívneho programu
Darujte Vianoce. Na podporu sociálne slabších či inak znevýhodnených ľudí tento rok prerozdelí
až 65 000 eur. Je to historicky najvyššia suma rozdelená v programe. Možnosť darovať niekomu
krajšie Vianoce opäť dostanú aj
návštevníci portálu www.dakujeme.sk.
Už
dvanásty raz program
umožňuje požiadať o podporu
dobrého nápadu, ktorý pomôže
splniť sny o príjemných sviatkoch iným – najmä chorým,
opusteným, ľuďom bez domova
či v núdzi.
„Program Darujte Vianoce
umožňuje pripraviť krásne sviat-
ky tým, ktorí ich nemôžu prežiť
plnohodnotne alebo v kruhu svojich najbližších z najrôznejších
dôvodov. Vďaka tomuto programu z roka na rok vidíme, že počet ľudí, ktorí si všímajú potreby
iných a majú chuť postarať sa im
o pekné sviatky neustále rastie,“
hodnotí Andrea Cocherová,
správkyňa Nadácie Orange.
Nadácia Orange v 12. ročníku programu Darujte Vianoce
prerozdelí medzi dobré nápady
historicky najvyššiu sumu – až
65 000 eur. Všetci autori podporených žiadostí, ako aj tí, ktorí
sa zapoja do spoločného úsilia
pomôcť na www.dakujeme.sk,
získajú ako poďakovanie aj malý
darček vyrobený ľuďmi v chránených dielňach.
Ako darovať Vianoce
s Nadáciou Orange
Od 10. októbra do 11. novembra 2013 môžu všetci, ktorí
chcú cez Vianoce pomôcť iným,
posielať svoje nápady a žiadosti
prostredníctvom stránky www.
nadaciaorange.sk. Hodnotiaca
komisia z nich vyberie tie, ktoré
najlepšie spĺňajú kritériá a prerozdelí medzi ne sumu 50 000
eur. Šancu rozhodnúť a pomôcť
dobrým nápadom, ktoré nebudú
v prvej fáze podporené z dôvodu
finančného limitu grantového
programu, dostane opäť aj verejnosť. Sto „vianočných“ žiadostí
bude zverejnených na portáli
www.dakujeme.sk, kde si ich potenciálni darcovia môžu prečítať
a rozhodnúť sa, či a komu finanč-
ne prispejú ľubovoľným príspevkom. Nadácia Orange štedrosť
týchto darcov ocení a takto darovanú sumu znásobí rovnakým
dielom (do maximálnej sumy
150 eur na projekt). Celkovo
takto Nadácia Orange prerozdelí
ďalších 15 000 eur.
Udelia aj ocenenie Srdce
na správnom mieste
Vyvrcholením programu Darujte Vianoce bude udelenie
špeciálneho ocenenia Srdce na
správnom mieste. Je určené človeku, ktorý v rámci programu
preukázal mimoriadne úsilie,
obetavosť pre iných, citlivý a nezištný prístup. Jeho meno sa verejnosť dozvie v decembri tohto
roka.
+++
Nadácia Orange je nezisková
organizácia, ktorá uskutočňuje filantropické aktivity s cieľom
pomôcť riešiť problémy rôznych
deficitných skupín spoločnosti na
Slovensku. Pod názvom Konto
Orange vznikla v roku 2002, pričom nadviazala na aktivity Konta
Globtel, ktoré na slovenskom trhu
pôsobilo od roku 1998. Aktivity
Nadácie Orange sa sústreďujú
na tri prioritné oblasti pôsobenia
– vzdelávanie, sociálna inklúzia
a komunitný rozvoj. Aktivitu vyvíja v rámci vlastných grantových
programov a partnerstiev s mimovládnymi neziskovými organizáciami.
(ts)
Vynovené priestory domova sociálnych služieb už slúžia klientom
Rekonštrukcia DSS na Stromovej ulici v Trnave stála takmer 700-tisíc eur, projekt sa podarilo uskutočniť z eurofondov.
T
rnavský samosprávny kraj
otvoril
zrekonštruované
priestory domova sociálnych služieb na Stromovej ulici
v Trnave, ktoré patria pod kuratelu DSS v Zavare.
Symbolickú pásku 16. októbra
prestrihli predseda kraja Tibor
Mikuš, podpredsedovia Zdenko
Čambal a Augustín Hambálek,
spolu s riaditeľkou DDS v Zavare
Annou Pavlovičovou.
Teším, že sa nám podarilo napriek prekážkam tento objekt zrekonštruovať a bude slúžiť ďalšie
desiatky rokov. V rámci sociálnej
pomoci je po materiálnej stránke
čo naprávať, keďže zariadenia sme
dostali s obrovským investičným
dlhom. Z pohľadu personálu,
ktorý sa stará o odkázaných, sú
zariadenia vo vynikajúcom stave.
siahnuť skvalitnenie života klientov a pracovníkov DSS. Cieľom
projektu bolo zároveň dosiahnuť
zvýšenie kvality poskytovaných
služieb a zabezpečiť nové možnosti pre skvalitnenie bývania.
Rekonštruovaný objekt bolo tiež
potrebné vybaviť moderným, účelovým zariadením. Rekonštrukciou, prístavbou a modernizáciou
DSS sa zabezpečila aj vyššia kvalita poskytovaných služieb.
Prví klienti si vyskúšali nové
priestory už v pondelok 21. októbra. Celková kapacita zrekonštruovaného objektu je tridsať ľudí. Sú to ľudia, ktorí sú nielen odborníci, ale dávajú srdce na dlani,“
povedal na slávnostnom otvorení
predseda TTSK Tibor Mikuš.
Rekonštrukcia objektu vyšla na
690 415,87 €. Hlavným cieľom
projektu, ktorý sa podarilo uskutočniť vďaka projektu, financovanému z Regionálneho operačného
programu 2007 – 2013, bolo do-
+++
Trnavský samosprávny kraj
podobne ako po iné roky ocenil pracovníkov sociálnych slu-
žieb kraja. Na slávnosti, ktorá sa
konala 16. októbra, sa zúčastnil
predseda TTSK Tibor Mikuš,
poslanec NRSR a podpredsedovia TTSK Augustín Hambálek,
József Kvarda a Zdenko Čambal,
hlavný kontrolór kraja Ľudovít
Daučo, poslanci Trnavského samosprávneho kraja a ďalší hostia.
Pamätnú medailu predsedu TTSK
si prevzalo o. i. aj OZ Promethea
Rohov, kolektív pracovníkov Zariadenia pre seniorov v Skalici,
kolektív pracovníkov DSS a Zariadenia pre seniorov v Senici,
Charita sociálnej starostlivosti
a služieb pre zrakovo postihnutých občanov okresu v Piešťanoch
a kolektív zamestnancov DSS pre
deti a dospelých v Pastuchove.
(ts-ttsk)
28 kultúra
Budatínsky
rínok podporil
mladé hudobné
talenty
Posledná októbrová sobota sa v Budatínskom parku
niesla v duchu tradičného
záverečného sezónneho
podujatia s názvom Budatínsky rínok.
„Program tretieho ročníka
bol aj tento rok hudobne zaujímavý a žánrovo
bohatý. Rozhodli sme sa
podporiť nové talenty a dať
priestor mladým, nadaným
hudobníkom,“ informoval
Ladislav Cimerák, riaditeľ Považského múzea
v Žiline.
Program tohto ročníka
otvoril koncert netradičného hudobného telesa
– mandolínový súbor
Žiarinka z Nesluše. Známu
dychovú hudbu Fatranka
popoludní na hlavnom
pódiu vystriedala mladá
nádejná skupina Curiozity
a rockovo-bigbítová kapela
Whisky Weekend. Ani tento rok nechýbali orientálne
tance v podaní Orient Ubaab a Anthea a obľúbená
skupina DeART – Náhodní
pocestní. Žilinská skupina
nadšencov s názvom Blue
Time svojimi piesňami vygradovala zábavu o 17. hodine. Záverečným bodom
programu bola prvá tmavá
ukážka inscenovaného
vojenského prepadu na
Slovensku v podaní Klubu
vojenskej histórie.
V spolupráci so združením
Cech Terra de Selinan a 5.
plukom špeciálneho určenia budú môcť návštevníci
podujatia vidieť nielen rozloženie dobového tábora
a stredovekého šermu, ale
najmä ukážky vojenskej
techniky aj zo zbierok Považského múzea v Žiline.
Organizátori pre návštevníkov Budatínskeho
rínku pripravili atraktívny
sprievodný program: ukážky remeselníckej výroby,
domáce ručne tkané
koberce, drotárske výrobky
a šperky, drevené hračky,
maľovaný hodváb, jazda
na poníkoch pre deti, ale
aj gastronomické špeciality - domáce zabíjačkové
pochúťky, pečené gaštany,
medovníky, guľáš, pečené rebierka a veľa iných
dobrôt.
Organizátorom podujatia
Budatínsky rínok v areáli
Budatínskeho hradu bolo
Považské múzeum v Žiline
v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja.
(guž)
Snímka: PMZA
5. november 2013 • Obecné noviny
Liptovský Mikuláš už
po dvadsiaty raz bude hlavným
mestom pantomímy
Na PANtastickom festivale privítajú aj legendy
Miroslava Kasprzyka a Milana Sládka i Boleka Polívku.
M
iestny Dom kultúry sa počas
PANtastického
festivalu
pantomímy od 27.
novembra do 1. decembra naplní
rodinnou atmosférou a ľuďmi so
srdcom na dlani. Tak ako každý
rok sa tak stane za účasti otca podujatia, míma Miroslava Kasprzyka
a jeho hviezdnych hostí.
Päť dní plných predstavení, pohybu a rozprávania bez slov čaká
na milovníkov pantomímy v Liptovskom Mikuláši. Mekka tichého umenia na svojom jubilejnom
festivale privíta také legendy ako
Milan Sládek alebo Bolek Polívka.
„Stretnúť sa s takýmito hviezdami pantomímy nie je každodenná záležitosť. Záujemcovia o toto
umenie sa môžu od nich naučiť
veľa fígľov a nahliadnuť pod jeho
pokrievku,“ avizuje Stanislav Štofčík, programový pracovník Domu
kultúry v Liptovskom Mikuláši,
ktorý festival organizuje.
V narodeninovom programe
medzinárodného podujatia na liptovskom javisku v Dome kultúry
sa predstavia všetky generácie súčasnej pantomímy so spoločným
menovateľom - Účasť ako dar. Z
lásky k umeniu na podujatie pricestuje skoro kompletná aktuálna
slovenská pantomíma a zahraniční hostia z Nemecka, Francúzska
a Českej republiky. „Na Liptove sa
stretnú legendy na jednej scéne legendy. Pôjde o stretnutie generácií - od zakladateľa Milana Sládka,
cez súčasnú živú pantomímu, až
po novú generáciu, ktorá študuje
na HAMU. Priestor však dostane
V Turovej odkryli pamätnú tabuľu
svojmu rodákovi
O
bec Turová si 19. októbra odkrytím pamätnej
tabule pripomenula 10.
výročie úmrtia rodáka z obce
Turová akademického sochára
Vladimíra Môťovského. Pamätná tabuľa bola umiestnená na
dome, v ktorom sa v roku 1928
umelec narodil.
Akademický sochár Vladimír
Môťovský patrí medzi kmeňové
postavy slovenskej modernej výtvarnej kultúry druhej polovice
20. storočia. Od roku 1946 žil,
študoval, pracoval a tvoril v Bratislave.
Bol členom Zväzu slovenských
výtvarných umelcov a slovenskej
výtvarnej únie. Bol aj zakladateľom výstav „Socha piešťanských
parkov.“ Svoje diela vystavoval v Prahe, Bratislave, Liberci,
Moskve, Kyjeve ale ja v Zürichu.
Jedinečné sochárske dielo
Vladimíra Môťovského prame-
aj zdravé jadro amatérskej pantomímy zo Slovenska i zahraničia,“
dopĺňa hlavný organizátor a otec
podujatia Miroslav Kasprzyk.
Neodmysliteľnou súčasťou podujatia bude aj výučba a odborné
prednášky. Profesorka Petišková
z Prahy v jednej z nich predstaví
históriu česko-slovenskej pantomímy. Viac ako pätnásť lektorov zasa počas troch dní dielní
a workshopov priblíži adeptom
tichého umenia podstatu pohybu
míma, klauna, žongléra, improvizátora, herca fyzického divadla
a nového cirkusu. Učitelia ZUŠ v
samostatnej akreditovanej dielni
získajú nové vedomosti a kredity,
tak ako minulý rok.
Pantomíma však nezostane len
medzi štyrmi stenami, ale vyjde aj
do ulíc. „Obyvatelia Liptovského
Mikuláša a jeho návštevníci budú
môcť v piatok popoludní naživo
obdivovať žonglovanie a mímovanie počas sprievodu mestom
alebo fakírsku šou v stredu večer,“
pokračuje Dana Guráňová, vedúca
útvaru mládeže, športu a kultúry
v Liptovskom Mikuláši. Oslavný
festival pantomímy PAN finančne
podporilo mesto Liptovský Mikuláš, Ministerstvo kultúry SR,
svojím umením ho obdarujú hostia zvučných mien z iných oblastí
slovenskej kultúry: DUO ARATRON ASPIS – ohňová a UV profishow, KÚZELNÍK TALOSTAN a
MARTIN HARICH, ktorý zaspieva a zahrá nielen oceneným, ale aj
všetkým divákom a účastníkom na
záver akcie v nedeľu podvečer.
(ts)
Martinský cestovateľský festival
- festival o cestovaní, ľuďoch,
kultúre a prírode
Turčianske kultúrne stredisko v zriaďovateľskej
pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja
a Martinský klub priaznivcov cestovania pripravuje
III. ročník Martinského cestovateľského festivalu
8. - 9. novembra v Dome odborov Strojár (kino Strojár).
R
ní v slovenskej prírode, krajine,
vôni lesov i v baladických náladách nášho ľudového umenia
a folklóru.
Časť jeho komornej tvorby
ostala v rodine, diela sú majetkom galérií a zberateľov.
Jana JAROTOVÁ,
starostka obce Turová
ovnako ako v predchádzajúcich ročníkoch cestovateľského festivalu, i tento
rok sa snažíme o sprostredkovanie nezabudnuteľných zážitkov
z krajín, pre mnohých z nás tak
vzdialených, o výmenu informácií a skúseností zanietených
cestovateľov, o zbližovanie ľudí
so spoločnou záľubou. Festival
dáva priestor na spoznávanie kultúrnych a spoločenských rozdielov v jednotlivých kútoch sveta
a tým znižuje mieru predsudkov
a intolerancie.
Na treťom ročníku festivalu
budú premietané fotografie, fil-
my a prebiehať diskusie s cestovateľmi. Ideou organizátorov je
pripraviť každý rok nový prvok
do festivalu. Tohto roku bude festival prvý raz určený nielen širokej
verejnosti, ale aj mládeži turčianskych škôl, pre ktorú je pripravený
úvodný blok prezentácií.
Súčasťou festivalu bude aj súťažná výstava fotografií a tiež dve autorské výstavy umeleckej fotografie. Obohatením programu budú
prezentačné aktivity ľudí z Národného parku Veľká Fatra, súťaže
a hry pre malých aj veľkých.
(rp)
kultúra 29
Obecné noviny • 5. november 2013
V Liptove si uctili svojich rodákov
Martina Rázusa a Milana Rúfusa
Spomienkové oslavy vyvrcholili v Bratislave odhalením pomníka Martina Rázusa na Rázusovom nábreží.
M
artin Rázus a
Milan Rúfus patria medzi najvýraznejšie osobnosti slovenskej
literárnej tvorby. V tomto roku
si ich rodné miesta pripomínajú
okrúhle výročia narodenia. Séria
štvordňových
spomienkových
podujatí pod názvom Stretnutia s
MR sa začala už 17. októbra.
Básnik, prozaik, esejista, dramatik, publicista, politik a evanjelický
kňaz - to je celoživotné smerovanie rodáka z Liptovského Mikuláša Martina Rázusa, autora diel
Maroško, Maroško študuje, Krčmársky kráľ či Odkaz mŕtvych. V
tomto roku uplynulo 125 rokov od
jeho narodenia. Životného jubilea
85 rokov by sa v decembri 2013
dožil aj básnik, literárny historik,
prekladateľ a esejista Milan Rúfus,
rodák zo Závažnej Poruby. Práve
spomienke na tieto dve osobnosti
bolo venované pásmo kultúrnych
stretnutí v Liptovskom Mikuláši a
Závažnej Porube.
Oslavy sa začali 17. októbra
otvorením výstavy Z tichých i
búrnych chvíľ venovanej životu
Martina Rázusa v Múzeu Janka
Kráľa a veršami oboch tvorcov
pod názvom Umelcov večer v podaní Evy Kristínovej v Liptovskej
galérii P. M. Bohúňa.
Do osláv sa v piatok 18. októbra
sa zapojila aj najmladšia generácia
z Liptova. Žiaci z Vrbice, dnešnej
časti mesta Liptovský Mikuláš, sa
míňali na spoločnej trase s mládežou zo Závažnej Poruby. „Nazvali
sme to pochod Z Vrbice do Závažnej/Zo Závažnej do Vrbice medzi
rodnými domami oboch rodákov,
kde sme deťom priblížili život a
dielo oboch autorov,“ uviedol Ján
Juráš, predseda Spolku Martina
Rázusa. Podvečer sa účastníci zastavili pred rodným domom Martina Rázusa vo Vrbici, kde zazneli
verše a eseje autora v podaní Juraja
Sarvaša a Ľudovíta Košíka, ľudové
a národné piesne zaspieval sólista Opery SND Ivan Ožvát. Večer
uzavrel program Daj, Bože, pokoja (Vrbický zvon), výber piesní z
Evanjelického spevníka s textami
Martina Rázusa.
Sobota 19. októbra bola v
Liptovskej Galérii P. M. Bohúňa venovaná Rázusovmu eposu Stretnutie v podaní Alfréda
Swana a Ľudmily Swanovej. Svoj
pohľad na túto báseň predstavili
aj členovia Matičnej divadelnej
ochotníckej scény z Liptovského
Mikuláša.
Štvordňové oslavy v Liptove
uzavreli v nedeľu 20. októbra
slávnostné spomienkové bohoslužby v evanjelickom kostole v
Liptovskom Mikuláši a program
Modlitbičky v evanjelickom kostole v Závažnej Porube. Jazzový
súbor Ruky kvartet z Francúzska
uviedol deväť Rúfusových modlitbičiek, zhudobnených vedúcim
súboru, rodákom z Liptovského
Mikuláša Jánom Demenčíkom.
Spomienky na významných rodákov pokračovali aj v hlavnom
meste Slovenska. Vyvrcholením
osláv bolo odhalenie pomníka
Martina Rázusa na Rázusovom
nábreží v Bratislave vo štvrtok
Secesné priestory Bosákovho domu
v Prešove zaplnili knihy a čitatelia
Knižnica P. O. Hviezdoslava sa 21. októbra oficiálne usídlila v priestoroch Bosákovho domu
na Levočskej ulici 1 v Prešove. Knižnica s krajskou pôsobnosťou tak našla dôstojné sídlo v centre mesta.
„Dlho sme hľadali miesto, kde
knižnicu umiestniť. Je významnou a potrebnou kultúrnou inštitúciou v krajskom meste i celom
prešovskom regióne,“ zdôraznil
pri otvorení predseda PSK Peter Chudík. Dodal, že po štyroch
rokoch provizória a zvažovania
rôznych možností je umiestnenie
v Bosákovom dome optimálnym
riešením, ktoré zabezpečí knižnici
stabilitu na nasledujúce desaťročia: „Riešenie nebolo jednoduché.
V roku 2008 nás pri sťahovaní
mnohí osočovali, že sme kultúrni
barbari – hoci priestory knižnice
na Hlavnej boli zanedbané a zničené. Dnes máme nielen krásne
zrekonštruovanú budovu na Hlavnej, kam sa knižnica vrátila a pribudli aj ďalšie historické priestory
v Bosákovom dome. Teraz môžem
spokojne skonštatovať, že to bolo
síce ťažké, ale správne rozhodnutie. V tejto chvíli mám ešte jeden
cieľ – dostať knižnicu pod jednu
strechu.“
Prešovská knižnica bola otvorená v októbri 1925 v mestskom
dome po policajnom zbore na
Hlavnej ulici. Prvým knihovníkom bol vážený matičný činiteľ,
spisovateľ a literárny historik a
kronikár mesta Belo Klein Tesnoskalský. O rok neskôr získala
priestory v Čiernom orli a v roku
1941 ju presťahovali do Starej
mestskej školy na dnešnej Hlavnej ulici. V roku 1945 sa presťahovala do domu na (dnešnej)
Hlavnej 22. Od roku 1956 bolo
sídlo knižnice aj centrálnej požičovne v evanjelickom kolégiu. V
roku 1973 sa centrálna požičovňa presunula na Hlavnú 139 a od
roku 1990 bolo sídlo knižnice na
Levočskej 9.
V roku 2002 sa zriaďovateľom knižnice stal Prešovský
samosprávny kraj a knižnica
plní funkciu krajskej knižnice.
V roku 2008 bola centrálna požičovňa pre rekonštrukciu Starej
mestskej školy presťahovaná do
dočasných priestorov na Levočskej ulici. Po rekonštrukcii knižnica získala naspäť priestory na
Hlavnej 139, kde je dnes verejná
čitáreň, oddelenie pre slabozrakých a nevidiacich, inojazyčné
oddelenie a Britské centrum.
V roku 2012 pribudlo v zrekonštruovaných priestoroch novovzniknuté Centrum regionálnych
dokumentov.
Spokojnosť neskrýva ani riaditeľka knižnice Marta Skalková: „Knižnice dnes nie sú len
o požičiavaní kníh. Organizujeme
kultúrne podujatia na podporu
čítania deti a mládeže, sme informačnou a vzdelávacou inštitúciou
a podporujeme komunitné aktivity obyvateľov. V rámci svojho
regionálneho pôsobenia získavame, spracovávame, uchovávame
a sprístupňujeme dokumenty
a informácie o živote v Prešovskom kraji. Teší nás ústretovosť
zriaďovateľa, ktorý nám vytvoril optimálne podmienky nielen
na súčasné fungovanie, ale aj rozvoj do budúcnosti.“
Pri vzniku prešovskej knižnice tvorilo fond 500 kníh od Matice slovenskej a 200 od štátu.
V súčasnosti má Knižnica P. O.
Hviezdoslava 227 219 kníh. Ročne zaregistruje 11 600 čitateľov a
vypožičia 531 000 dokumentov.
Prešovský samosprávny kraj
má vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti sedem regionálnych
knižníc - v Poprade, Humennom, Bardejove, Starej Ľubovni,
vo Svidníku, Vranove nad Topľou
a v Prešove.
Veronika FITZEKOVÁ,
hovorkyňa PSK
24. októbra.
Dominantou pomníka je vysoký žulový pilier, ktorý pozostáva
z trinástich platní. Jedenásť platní reprezentuje miesta pôsobenia Martina Rázusa počas jeho
života. Na každej strane piliera
sú osadené sklené hranoly, do
ktorých je laserom vygravírovaný
portrét Martina Rázusa, citát Za
pasy šiel som s Bohom svojím, so
svetom – so sebou, chronológia
jeho životopisu či citát z Argumentov. Vo večerných hodinách
bude pomník osvietený. Autormi
diela sú výtvarník Martin Dzurek
a architekt Daniel Bartoš, ktorí
vyhrali verejnú súťaž. Na jeho realizáciu prispel aj BSK.
Pomník bol odhalený v rámci
cyklu duchovných, kultúrnych,
vzdelávacích a športových aktivít, ktoré sa uskutočnili pri príležitosti 75. výročia smrti a 125.
výročia narodenia Martina Rázusa pod názvom Letokruh Martina
Rázusa 2012/2013. Cyklus organizoval Spolok Martina Rázusa,
mesto Liptovský Mikuláš a ďalšie
partnerské organizácie.
(kell, ob)
Kam kráčaš,
ochotnícke
divadlo?
Seminár pre ochotníckych
hercov s týmto názvom sa
24. októbra konal klubovni
Turčianskej knižnice. Pripravilo ho Turčianske kultúrne
stredisko v Martine. Lektorom
bol dramaturg a režisér Martin
Krajčovič, ktorý je v súčasnosti
metodikom v Stredoslovenskom osvetovom stredisku
v Banskej Bystrici. Súčasťou
seminára bola aj tvorivá dielňa
na tému dramaturgia a úprava
dramatických textov, literárnych predlôh s praktickými
ukážkami, ktorá bola určená
pre dospelých ochotníckych
hercov i mladých záujemcov
o ochotnícke divadlo alebo
dramaturgiu.
Projekt „Kam kráčaš, ochotnícke divadlo?“ podalo TKS v Martine v druhom kole grantového
systému na MK SR. Projekt
bol podporený, preto podobné
tvorivé dielne budú pokračovať
do konca roka. Nasledujúca
tvorivá dielňa so Zuzanou Galkovou je naplánovaná na 18.
novembra. Tvorivé dielne majú
prispieť k rozvoju ochotníckeho divadla v Turci, motivácii
mladých ochotníckych hercov
a zlepšovaniu úrovne predstavení divadelných súborov
ochotníckych súborov.
(jk)
regiónov
30 tlačivá/z
5. november 2013 • Obecné noviny
Informácia
Krátko z regiónov
k novým vzorom priznaní k miestnym daniam od 1. decembra 2012
V Doľanoch otvorili historický chodník
Nadväzne na ustanovenie § 99d ods. 4 zákona
č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom
poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné
odpady v znení neskorších predpisov Ministerstvo
financií Slovenskej republiky vydalo Opatrenie z
20. augusta 2012 č. MF/020058/2012-722, ktorým
sa ustanovujú vzory priznania k dani z nehnuteľností, dani za psa, dani za predajné automaty a
dani za nevýherné hracie prístroje. Pre daňovníkov ako aj pre mestá a obce to znamená, že od 1.
decembra 2012 budú platiť tieto tlačivá priznania k
miestnym daniam.
Pri grafickej úprave nových vzorov tlačív uvedených priznaní sme tak ako v minulých rokoch
spolupracovali s Obecnými novinami. Preto sú
tlačivá k miestnym daniam ponúkané pre mestá a
obce prostredníctvom Obecných novín po vecnej
i grafickej stránke zhodné so vzormi priznania k
miestnym daniam, ktoré tvoria prílohu citovaného
ázovitá obec Doľany pod
úbočiami Malých Karpát
sa okrem dobrého vína a
príjemných ľudí môže pochváliť
nezvyčajne vysokým počtom kultúrnych a historických pamiatok
- len registrovaných národných
kultúrnych pamiatok je v obci
deväť. Väčšina z nich však bola
dosiaľ iba málo viditeľná. Preto z
iniciatívy obce a členov OZ Spolok pre krajší život v Doľanoch
vznikol Doliansky historický
chodník - náučná a poučná cesta
bohatou históriou obce. Chodník
sa začína centrálnou informačnou
tabuľou s mapou v strede obce a
opatrenia, čo nemožno jednoznačne konštatovať
pri tlačivách propagovaných inými subjektami.
Zdroj: MF SR
Tlačivá si môžete objednať na adrese:
Inprost, spol. s r. o.
Distribúcia tlačív
Smrečianska 29
811 05 Bratislava
alebo faxom na čísle: 02/446 311 95, 02/ 446 311 98,
alebo mailom na adrese: [email protected]
Kontaktná osoba: Dagmar Borisová,
tel.: 02/ 446 311 99 alebo mobil: 0905 599 120.
Objednávky budeme vybavovať v poradí, v akom
prídu a budú zaevidované. Cena tlačív zostáva nezmenená, a to košieľka (F1.1 a P2.1) a poučenie na
vyplnenie tlačiva ( F1.11 a P2.11) 0,17 €, ostatné tlačivá 0,10 € s DPH. Pri zasielke poštou k cene tlačív
fakturujeme poštovné a balné.
Pre odoberateľov Obecných novín zľava 25% z fakturovanej sumy.
Záväzná objednávka
Názov úradu (organizácie) ........................................................................................................
Kontaktný pracovník .................................................................... č. tel.:.................................
IČO ....................................... DIČO ......................................... IČ DPH .................................
PSČ ..................
Presná adresa: .........................................................................................
Bankové spojenie ................................
Číslo účtu ...............................................................
Ako predplatiteľ Obecných novín si uplatňujeme 25 % zľavu z celkovej fakturovanej sumy.
(označte X)
Dátum ..................................................
Pečiatka a podpis
1.
Fyzické osoby 1.1
Údaje o daňovníkovi + priznanie k dani z pozemkov + zo stavieb - k stavbe na jeden účel (košieľka)
1.2
Priznanie k dani z pozemkov
1.3
Priznanie k dani zo stavieb - stavba slúžiaca na jeden účel
1.4
Priznanie k dani zo stavieb - stavba slúžiaca na viaceré účely
1.5
Priznanie k dani z bytov - byty a nebytové priestory v bytovom dome
1.6
Priznanie k dani za predajné automaty
1.7
Priznanie k dani za nevýherné hracie prístroje
1.8
Priznanie k dani za psa
1.9
Príloha k zníženiu dane alebo oslobodeniu od dane
Počet
1.11 Poučenie na vyplnenie daňového priznania
právnické osoby
2.1 Údaje o daňovníkovi + priznanie k dani z pozemkov + zo stavieb - k stavbe na viac účelov (košieľka)
2.2 Priznanie k dani z pozemkov
2.3 Priznanie k dani zo stavieb - stavba slúžiaca na jeden účel
2.4 Priznanie k dani zo stavieb - stavba slúžiaca na viaceré účely
2.5 Priznanie k dani z bytov - byty a nebytové priestory v bytovom dome
2.6 Priznanie k dani za predajné automaty
2.7 Priznanie k dani za nevýherné hracie prístroje
2.8 Priznanie k dani za psa
2.9 Príloha k zníženiu dane alebo oslobodeniu od dane
2.10 Potvrdenie o podaní daňového priznania
2.11 Poučenie na vyplnenie daňového priznania
Aj v Turovej si uctili seniorov
A
j tentoraz sa október v obci
Turová niesol v znamení
úcty k starším. Zástupcovia obecnej samosprávy, žiaci
základnej školy i deti z materskej
školy i tínedžeri si svojich starých
rodičov či prastarých rodičov a
ostatných seniorov uctili peknou básňou, piesňou, milým slovom, poďakovaním, no aj rezkým
tancom. Program pre seniorov,
spojený s malým občerstvením,
Počet
pripravila kultúrna komisia pri
obecnom zastupiteľstve. Na slávnosti v sále kultúrneho domu sa
k seniorom prihovorila starostka
obce Jana Jarotová, ktorá im odovzdala aj malé upomienkové darčeky. Obecná samospráva ďakuje
všetkým, ktorí prispeli k milému a
dôstojnému priebehu tejto akcie,
za nácvik básničiek, pesničiek,
tanca, prípravu akcie a zábavu.
(jar)
Podnikatelia z Talianska majú záujem
o spoluprácu
P
rimátor Banskej Bystrice Peter Gogola prijal 22. októbra
zástupcov Rozvojovej agentúry Piceno promozione a Obchodnej komory Ascoli Piceno z mesta
Ascoli Piceno, ktoré je partnerským
mestom Banskej Bystrice od roku
1998. Cieľom obchodnej misie bolo
zmapovanie možností ekonomickej
Spomienková
slávnosť
k 95. výročiu
vzniku ČSR
1.10 Potvrdenie o podaní daňového priznania
2.
R
pokračuje cez všetky národné kultúrne pamiatky až po hrob Juraja
Fándlyho na miestnom cintoríne.
Z deviatich informačných panelov na jednotlivých zastávkach sa
návštevníci dozvedia najdôležitejšie informácie o pamiatkach v
slovenskom, anglickom a nemeckom jazyku, doplnené obrazovou
dokumentáciou. Chodník vybudovali svojpomocne členovia OZ
Spolok pre krajší život v Doľanoch
s finančným príspevkom z programu Centra pre filantropiu "Tu sa
nám páči, tu chceme žiť," ktorý
podporuje spoločnosť Baumit.
(ts-ocú)
spolupráce a vytvorenie siete kontaktov medzi talianskymi a slovenskými subjektmi. Témou stretnutia
bol aj cestovný ruch. Zástupcovia
oboch miest vyjadrili záujem o spoluprácu prostredníctvom informačných, gastronomických a kultúrnych podujatí.
(kan)
Týždeň duchov
v košickej zoo
Pri príležitosti 95. výročia
vzniku prvej Československej republiky sa 28. októbra pri soche T. G. Masaryka
pred Slovenským národným múzeom v Bratislave
uskutočnila spomienková
slávnosť. Zúčastnil sa na
nej aj bratislavský župan
Pavol Frešo, ktorý pripomenul významný podiel M. R.
Štefánika na vzniku prvej
Československej republiky,
ktorá v tom čase bola jednou z mála demokracií
v stredoeurópskom priestore. „Mali by sme byť na to
hrdí a každoročne si túto
udalosť pripomínať,“ povedal predseda BSK Pavol
Frešo.
V košickej zoo sa v týždno
od 28. októbra do 3. novembra konal Týždeň duchov. Aj
štvrtý ročník tejto obľúbenej
akcie bol výzvou pre deti materských škôl a žiakov základných škôl, aby predviedli svoj
kumšt a šikovnosť pri zhotovovaní tekvicových strašidiel.
Všetky svietiace, blikajúce
a inak príťažlivé dielka zdobili
areál počas celého týždňa.
Potom sa stali, vrátane dužiny, pochúťkou pre kopytníky či svine divé. Novinkou
Týždňa duchov bol prvýkrát
lampiónový sprievod, ktorý sa
uskutonil v utorok
29. októbra pred chatou
Bobor. Tam si jeho účastníci
mohli zhotoviť tekvicové strašidlo , alebo sa môžu vďaka
maľovaniu na tvár sami premeniť na tajuplnú postavu.
(bsk-rac)
(ts-zoo)
monitor
31
Obecné noviny • 5. november 2013
Tepelnú elektráreň v Hornom Hričove ľudia rázne odmietli
Na verejnom zhromaždení jednoznačne odmietli zámer investora postaviť na území obce tepelnú elektráreň na spaľovanie
obnoviteľných zmesí.
V
pondelok 21. októbra bolo
v Hornom Hričove rušno.
Vyše sto dospelých ľudí prišlo na verejné obecné zastupiteľstvo,
aby si vypočulo, posúdilo a vyjadrilo
sa k zámeru firmy Investspol, s. r. o.,
postaviť na mieste bývalej čističky
odpadových vôd tepelnú elektráreň
na spaľovanie obnoviteľných zmesí.
Tvorili viac ako jednu osminu obyvateľstva obce.
Verejné zhromaždenie sa uskutočnilo na želanie Investspolu, keď
predtým už nepochodili vo vedení
obce a u poslancov. Nazdávali sa,
že keď svoj zámer vysvetlia ľuďom,
môže ich myšlienka dostať zelenú.
Zástupcovia Investspolu predstavili
investičný zámer výstavby, hovorili o plánovaných technológiách a
materiáloch, ktoré by sa mali spracovať. Išlo by o odpadové drevo,
rastlinný materiál, čistiarenské kaly,
senáž, siláž a ďalšie, ktoré sú biologicky rozložiteľné.
„Nie je náhoda, že bola vybraná
lokalita katastrálneho územia Horného Hričova. Táto oblasť spĺňa
parametre pre výstavbu tepelnej
elektrárne. Musí to byť schválená
priemyselná oblasť, s dostatkom surovín v blízkom okolí aj dostatkom
vody, ktorá je nutná na prevádzku
zariadenia. Ide o územie, kde kedysi fungovala ČOV,“ povedal Matej Kohút z Investspolu.
Starosta Horného Hričova Jozef
Trizuljak nám k tomu povedal:
„Verejné zhromaždenie od nás
požadoval investor, keď verbálne
prednesený návrh sa pred časom
nestretol s podporou poslancov.
Na zhromaždenie prišli zástupcovia spoločnosti pripravení, so
spracovanou a posúdenou dokumentáciou. Ale aj obyvatelia obce
boli pripravení, a tak oponentúra
návrhu bola na vysokej profesionálnej úrovni, vyargumentovaná a
vecná.“
Ľudia počúvali najmä argumenty
profesora Karola Honera, špecialistu na energetiku zo Strážova. Vladimír Barčiak posúdil zámer investora po stránke súladu s územným
plánovaním a platnými regulatívmi.
Z ich posudkov vyplynulo:
Predovšetkým odmietnutie stavby ako takej na území katastra obce.
Po druhé nesúhlas s prejazdom
vozidiel po miestnych komunikáciách v obytnej zóne. Tretím veľmi
dôležitým záverom bola požiadavka vyškrtnúť obec Horný Hričov z
plánovacej dokumentácie, pretože
na danom mieste obec žiadne po-
zemky nevlastní a teda ani nemôže
byť jedným z účastníkov projektu.
„Som veľmi rád, že naši obyvatelia prejavili takú vysokú mieru
odbornosti, erudovanosti a záujmu o veci verejné, ktoré sa dotýkajú všetkých,“ povedal Trizuljak.
„Horný Hričov je aj bez tohto projektu dosť zaťažený priemyselnou
činnosťou iných spoločností. Ľudia správne posúdili, že elektráreň
by spaľovala rôzne materiály, pri
horení ktorých by mohli vznikať
karcinogénne látky. Navyše, aj pri
ich uskladňovaní by sme sa v obci
nevyhli neprimeranému zápachu.
Ďalším argumentom bol hluk,
ktorý by produkovala čistička. V
halách dosahuje až 80 decibelov.
Trpeli by aj susedné obce Marček
a Divinka,“ dodal starosta.
Jedným z rozhodujúcich argu-
mentov proti bola dopravná zaťaženosť miestnych komunikácií.
Doprava materiálov na spaľovanie
by išla po ceste 3. triedy cez obec.
Nešlo by o žiadny zanedbateľný
počet, podľa odhadov odborníkov
by to bolo 10- až 12-tisíc nákladných áut ročne, pričom v prevažnej miere by cesty zaťažovali veľké
kamióny. „Toto by celkom znehodnotilo životné prostredie v našej
obci. Miestne komunikácie trpia
už teraz a neviem si ani predstaviť
ten nápor po výstavbe elektrárne,“
uzavrel starosta.
Občania aj poslanci boli napokon jednomyseľne proti. Investspol
chcel začať s výstavbou tepelnej
elektrárne už tento mesiac.
Žilinské noviny,
29. 10. 2013
Žiar nad Hronom vypovedal zmluvu v projekte za milióny
Či skončí najväčší žiarsky europrojekt úspechom alebo fiaskom, stále nie je jasné. Mesto chystá nové verejné obstarávanie.
P
rimátor Žiaru Peter Antal
(NEKA) verí, že Centrum
zhodnocovania odpadu, ktorého vybudovanie má stáť takmer
20 miliónov z európskych zdrojov
a rozpočtu mesta a má byť prvé
svojho druhu na Slovensku, stihnú
dokončiť v termíne, teda do augusta
budúceho roku.
„Po prehodnotení stavu sme
ukončili zmluvu o dielo s doterajšími dodávateľmi a malo by nasledovať verejné obstarávanie na nových
zhotoviteľov,“ informoval o aktuálnej situácii Antal a ukončil tak ml-
čanie, ktoré trvalo od zverejnenia
informácií o problémoch s projektom v auguste až doteraz. „Pokúšali
sme sa so spoločnosťou Euro-building dohodnúť, no na to musia
byť dvaja,“ zareagoval na otázku
týkajúcu sa sporu medzi mestom a
jedným z troch členov pôvodného
zhotoviteľského konzorcia. Možnou hrozbou súdneho sporu sa
žiarsky primátor nezaoberá. „Energiu venujem dokončeniu projektu.
Samozrejme, Euro-building má na
akékoľvek právne kroky právo, no ja
som presvedčený, že postupujeme v
súlade so zákonom,“ povedal.
Spoločnosť Euro-building, ktorá
v auguste odmietala tvrdenia žiarskej radnice o nekomunikovaní a o
problémoch dosiahnuť dohodu, už
právne kroky podnikla. Obrátila sa
na Generálnu prokuratúru SR, ktorá podanie posunula Úradu špeciálnej prokuratúry.
„Dôvodom je skutočnosť, že
mesto Žiar nad Hronom, respektíve
osoby oprávnené konať za mesto,
vykonali podľa nášho názoru viaceré protiprávne kroky, ktoré podľa
všetkých indícii odôvodňujú podo-
zrenie zo spáchania trestného činu,“
píše sa v stanovisku spoločnosti.
Ako malo mesto zákon porušiť,
však nekonkretizuje s tým, že prebieha trestné konanie. Prípad vyšetruje Národná kriminálna agentúra.
Projekt závodu na zhodnocovanie viacerých druhov odpadu mal
mestu, ktoré sa roky pýši sloganom
Žiarčania to s odpadom vedia, priniesť unikátne postavenie v európskom priestore. Dnes je však jeho
dokončenie v roku 2014 otázne.
„Či budeme žiadať o mimoriadne
predĺženie termínu, dnes nevieme.
Uvidíme, ako rýchlo sa nám podarí
ukončiť verejné obstarávanie a ako
rýchlo sa začne s prácami,“ odpovedal primátor Antal. Či mestu v
prípade neúspechu hrozí vracanie
takmer ôsmich miliónov eur, ktoré
sa dosiaľ v projekte preinvestovali, a
následná nútená správa, odpovedal:
„Takúto možnosť si nepripúšťam.
Aj keby sme peniaze museli vracať,
neznamená to, že sa mesto automaticky dostane do nútenej správy.“
Noviny Žiarskej kotliny,
29. 10. 2013
Prehodnotili priority, menej peňazí ide na kultúru a šport
Liptovskomikulášska radnica tvrdí, že memorandum o spolupráci sa darí napĺňať. So znižovaním výdavkov začali od roku 2011 napríklad aj
prepúšťaním alebo zmrazením platov.
M
zdy zamestnancov sa na
mestskom úrade nezvyšovali ani o infláciu,“ povedala Slávka Kellová z liptovskomikulášskej radnice. Samosprávy
musia šetriť desať percent na poskytovaných službách. Znamená
to, že menej peňazí môžu použiť
na opravy, nové investície, pouličné svietenie, kultúrne aktivity. V
Liptovskom Mikuláši preto hľadajú
najlacnejšie firmy cez elektornické
aukcie. Na bežných nákladoch,
ako sú osvetlenie, údržba a čistenie
verejných priestranstiev, radnica
nešetrí. „V prvom rade chceme
zabezpečiť fungovanie základných
samosprávnych funkcií,“ vysvetlila
Kellová. „Nemuseli sme znížiť ani
intenzitu osvetlenia, ani výdavky
na údržbu verejných priestranstiev
a zelene, práve naopak, tieto výdavky narastajú. Prehodnotili sme
svoje priority, menej peňazí išlo do
športu a kultúry,“ spresnila Kellová.
V roku 2010 minulo mesto na
kultúrne aktivity takmer 1,2 milióna eur, teraz to bude vyše 730-tisíc.
„Nerozumieme taktike štátu, ktorý
tlačí na mestá a obce naďalej šetriť,
keď tie za posledných desať rokov
zvýšili svoju zadlženosť v priemere iba o necelé tri percentá a štát
Vychádza pri Združení miest a obcí Slovenska ako
odborno-metodický týždenník pre komunálnu sféru
Bezručova 9, 811 09 Bratislava 1
Tel.: 02/5296 4243, fax: 02/5296 4256
email: [email protected], www.zmos.sk
naopak zvýšil svoje zadlženie o
takmer 60 percent,“ povedala Kellová.
Rovnako ako starostovia obcí,
aj mikulášsky primátor by bol najradšej, aby sa financovanie samospráv vrátilo do pôvodného stavu,
keď dostávali 70 percent z podielových daní.
„Kompetencie samospráv neustále narastajú, ale štát ich primeranými príjmami nekompenzuje.
Príkladom je fungovanie stavebného úradu, ktorého chod musíme
dofinancovávať zo svojich zdrojov,“ povedal mikulášsky primátor
Alexander Slafkovský.
Memorandum vnímajú len ako
odporučenie. „Plnenie predstáv
vlády je bez dosahov na obyvateľov
neúnosné,“ povedala ružomberská
hovorkyňa Michaela Milá. Mesto
napriek nariadeniu znížiť výdavky
minulo na tovary a služby o jedenásť percent viac. „Šetrili sme ešte
pred podpisom memoranda, preto
ho berieme ako odporúčanie, ktoré sme sa sami snažili prirodzene
naplniť. Ďalšie znižovanie nákladov by obyvatelia výrazne pocítili,“
spresnila Milá.
Najviac peňazí z mestského
rozpočtu pohlcuje financovanie
školstva, prevádzka budov základ-
ných škôl a mzdy učiteľov. Od vlani platia Ružomberčania za vývoz
komunálneho odpadu o desať percent viac, napriek tomu naň mesto
stále dopláca. V Ružomberku neobmedzili výstavbu, peniaze míňajú z vlastných zdrojov bez toho,
aby zobrali úver. „Čerpáme len do
tej výšky, ako máme zdroje, nezadlžujeme sa a nie sme v platobnej
neschopnosti,“ dodala Milá.
Liptovské noviny,
29. 10. 2013
Z regionálnej tlače sprac. (tl)
Vydáva: INPROST, spol. s r. o., IČO 31 363 091, riaditeľ Seraf Tropek, tel.: 02/44 63 11 94, e-mail: [email protected]
Sídlo vydavateľa a redakcie: Smrečianska 29, 811 05 Bratislava, tel./fax: 02/44 63 11 95, 02/44 63 11 98, fax: 02/44 63 11 95,
02/44 63 11 98, www.inprost.sk, www.obecne-noviny.sk, e-mail: [email protected]
Šéfredaktor: Ing. Bohumil Olach, 02/44 63 11 98, mobil: 0905 631 853
Redaktorky: Darina Žoldošová, 02/44 63 11 98, mobil: 0908 710 115, Tereza Ljubimovová, 02/44 63 11 98, mobil: 0918 394 354
Inzercia: Petra Tropeková, mobil: 0903 658 513, e-mail: [email protected],
Špecializované prílohy: Petra Tropeková, mobil: 0903 658 513, e-mail: [email protected], Zuzana Badinková, mobil: 0944 124 304,
e-mail: zuzana.badinková@onmedia.sk
Predplatné a distribúcia: Dagmar Dóková, 02/44 63 11 99, mobil: 0905 599 120, e-mail: [email protected]
Redakcia nevyžiadané rukopisy nevracia. Tlačí Petit Press, a. s., Lazaretská 12, 811 08 Bratislava. Registrované Ministerstvom kultúry SR pod č. EV 3772/09
zo dňa 24. 07. 2009. ISSN 1335-650X. Podávanie novinových zásielok povolené riaditeľstvom pôšt v Bratislave, č. j. 183 – PP – zo dňa 14. 1. 1991.
32 humor
Na súde. Žena, navrhovateľka, vypovedá:
- S priebehom manželstva
nie som vôbec spokojná.
Odporca len zbytočne zaberá miesto v posteli, ktoré by si iní zaslúžili oveľa
viac!
Šéf si užíva so svojou mladou sekretárkou. O niekoľko hodín neskôr ju poprosí
aby mu podala zo zásuvky
modrú kriedu. Po návrate
domov v neskorých nočných hodinách sa ho manželka vypytuje:
- Kde si bol tak dlho!?
Muž bez rozmýšľania spustí:
- Užíval som si divoký sex
s mojou sekretárkou. Milovali sme sa celé hodiny a
úplne som zabudol na čas.
Manželka sa na neho díva a
po chvíľke sa uškrnie a povie:
- No jasné, ty chválenkár,
5. november 2013 • Obecné noviny
to by si asi len chcel. Dobre
som si všimla, že si bol s kamarátmi na gulečníku. Za
uchom si ešte umazaný od
kriedy...
tom.
- Veď Fero nikdy nebol tvoj
najlepší kamarát.
- Ale teraz už je.
Manželský pár cestuje vlakom. V kupé sedia oproti
sebe. Zrazu sa muž prihovorí manželke:
- Drahá, poď si sadnúť ku
mne.
Žena sa presadí a začne sa
túliť k manželovi:
- A čo sa ti tak zrazu zachcelo mojej blízkosti?
- Už som sa na teba nevydržal dlhšie pozerať...
Mladá mamička kojí vo vlaku svoje dieťatko. To ale nechce veľmi jesť, a preto mu
mama dohovára:
- Ak nebudeš pekne papať,
dám sa napiť tuto ujovi.
Scéna sa niekoľkokrát zopakuje až to chlap, čo sedí
oproti nevydrží a hovorí:
- Nech sa ten malý rozmaznanec už konečne rozhodne! Pred piatimi stanicami
som mal vystupovať!!!
- Dedko, prečo tu vonku
sedíte v takej zime bez nohavíc?!
- No, včera som tu sedel bez
košele a stuhla mi chrbtica...
- Nikdy so sebou nenosím svoju výplatnú pásku.
Keby som náhodou zomrela pri nehode, ľudia by
si mohli myslieť, že to bola
samovražda!
- Moja žena mi utiekla s
mojím najlepším kamará-
Som na chate a niekto zvoní
pri dverách. Idem mu teda
otvoriť a vidím, ako tam
stojí chlap a vedľa seba má
položený vysávač.
- Dobrý deň! Prišiel som
vám ukázať náš nový úžasný vysávač. Je to novinka a
vysaje úplne všetko.
Chlap vytiahne z vrecka sáčok s exkrementmi, vysype
mi ich na koberec a vraví:
- Ak ten koberec nebude
po povysávaní ako nový,
tak tie exkrementy tu pred
vami zožeriem.
A ja mu na to s úsmevom
odpovedám:
- Tak to vám idem pre príbor, lebo my tu nemáme
elektrinu.
- Miláčik, povedz, však
nie som tučná v týchto rifliach?
- A nebudeš sa hnevať, keď
ti poviem pravdu?
- Jasné, že nie.
- Spávam s tvojou sestrou.
Príde muž so psom do krčmy a hovorí krčmárovi:
- Zapnite, prosím, televí-
zor, mne sa doma pokazil a
môj pes je strašný fanúšik
slovenskej futbalovej reprezentácie.
Tak zapnú telku, Slovensko
hrá... útočí a zrazu Hamšík
nakopne tyčku! Pes ihneď
vyskočí na bar a začne havkať a tancovať od radosti.
Krčmár skoro odpadne a
hovorí:
- To je úžasné, aká radosť!
A to bola len tyčka! Čo
spraví, keď naši dajú gól?
- To neviem, - hovorí
chlap, - mám ho ešte len tri
roky...
Po hádke hovorí manželka
manželovi:
- Nebyť teba, boli by sme
ideálny pár.
Rozprávajú sa dve kamarátky:
- Môj nový chlapec mi povedal, že ma vždy bude milovať len platonicky!
- Platonicky? A to je ako?
- Neviem, ale pre istotu som
sa umyla spredu aj zozadu!
Download

Hlavné témy: eurofondy a spolupráca obcí