3. december 2013
Cena 2 € • Ročník xxiII • www.inprost.sk
Medzinárodná diskusia
o využívaní dažďovej vody
Lepšie raz vidieť ako stokrát
počuť. O pravdivosti tejto
ľudskej odvekej múdrosti sa
presvedčili všetci účastníci obhliadky funkčnosti protieróznych opatrení v Krasňanoch
strana 10
Otvorené pivnice na
Malokarpatskej vínnej ceste
tradične úspešné
V novembri sa konal už 14.
ročník Otvorených pivníc na Malokarpatskej vínnej ceste, ktorá
vedie od Bratislavy cez Pezinok,
Modru, Častú, Trnavu, Senec
a priľahlé obce.
strana 21
Vianočný festival zvykov
a remesiel na Orave
Posolstvo Vianoc v podobe medzinárodnej výstavy, ľudového
jarmoku i zvykoslovného programu prinesú do Dolného Kubína
a Zuberca účinkujúci a účastníci
Vianočného festivalu zvykov
a remesiel. strana 28
49-50
Adresa:
Únia miest
Slovenska
odmieta
požiadavky
na ďalšie škrty
v rozpočtoch
strana 3
Pripomienky
ZMOS
k súčasnému
štádiu prípravy
zákona
o verejnom
obstarávaní
strana 6
Stoštyriročný Jozef Daniška prišiel zablahoželať osemdesiatročnému starostovi Jánovi Cipovovi k jeho osemdesiatinám. Čítajte na str. 14.
Snímka: Ján Hagara
Voliči BBSK boli znechutení,
vybrali si extrém
P
ol percenta chýbalo v
sobotu 9. novembra
Vladimírovi Maňkovi v Banskobystrickom kraji v prvom
kole volieb do orgánov samosprávnych krajov na zvolenie
za predsedu VÚC. Regionálne voľby by v takomto prípade
boli stopercentným úspechom
doteraz úradujúcich predsedov
VÚC (samozrejme, s výnimkou
Trenčianskeho kraja, kde terajší
predseda VÚC už opätovne nekandidoval), a výsledky by boli
interpretovateľné ako dôsledok
nezdravej politickej súťaže, v
ktorej pri biednej pätinovej účas-
Na okraj volieb do VÚC
ti voličov majú výraznú prevahu
aktuálni predsedovia VÚCiek.
Poukazovalo by sa tiež na to,
že štartovacia pozícia protikandidátov bola výrazne sťažená, čo
si dobre uvedomovali aj politickí
konkurenti terajších predsedov
VÚC, a preto šetrili financiami,
politickými dohodami, aj energiou pri podpore protikandidátov. Analýza regionálnych volieb
by sa skončila konštatovaním, že
ak sa nič zásadnejšie nezmení,
o štyri roky to bude ešte horšie
– úradujúci predsedovia VÚC
budú vo svojich kreslách usade-
ní ešte hlbšie a šanca na zvolenie
protikandidátov bude ešte menšia
ako v súčasnosti. Čiastočne táto
úvaha môže platiť aj v súčasnosti,
bude však natrvalo doplnená o
ďalšiu hrozbu – nebezpečenstvo
zvolenia pseudokandidáta bez čo
i len formálne vypovedajúcich
schopností zvládnuť post predsedu VÚC, ako protest proti vládnucemu establishmentu. Výsledky druhého kola regionálnych
volieb v Banskobystrickom kraji
zmenili slovenskú politickú scénu natrvalo. Ak by sme chceli výsledky tejto voľby občanov zľah-
čovať, povedali by sme, že došlo
k neuveriteľnej zhode náhod. Začali by sme nešťastnými výrokmi
politikov hlavne pred druhým
kolom regionálnych volieb a
skončili by sme pri hromžení na
nelogické dvojkolové voľby predsedov VÚC, ktoré boli na začiatku milénia presadené s jediným
cieľom –znemožniť kandidátovi
s podporou politikov maďarskej
národnosti zvíťaziť v Trnavskom,
ale hlavne v Nitrianskom kraji.
Problém je však oveľa hlbší a
do iného svetla stavia aj udalosti z posledných týždňov, ktorým
sa nepripisoval väčší význam a
(Pokračovanie na str. 2)
Aj nevhodný
volebný systém
je zdrojom
neúčasti
vo voľbách
Na komunálnej a celoštátnej
úrovni sa verejnosť aktivizuje až v okamihu, keď sa
určitý projekt už uskutočňuje
a v očiach verejnosti je, jemne
povedané, zlý. V ostatných
prípadoch verejného života
vládne všade prítomná apatia. Niekedy je naozaj veľmi
zložité zastaviť započatú
realizáciu akéhokoľvek zlého
projektu z dôvodu oneskorene prichádzajúceho odporu
verejnosti a názorov „občianskej spoločnosti s právami“.
Príčin neúčasti na správe vecí
verejných je niekoľko.
Po parlamentných voľbách
2012 boli náznaky na začatie
verejnej diskusie o zmene
volebného zákona. Časom
tieto myšlienky zapadli veľmi
rýchlo prachom a nezáujem
verejnosti pretrváva.
2 aktuality
3. december 2013 • Obecné noviny
Voliči BBSK boli znechutení,
vybrali si extrém
ktoré politické elity prehliadali.
Ak sa po našom hlavnom meste
v posledných týždňoch preháňalo zopár stoviek demonštrantov
„berúcich si svoju krajinu späť“,
ktorí sa oháňali ústavným právom na občiansku neposlušnosť,
vyzeralo to, že im stačí pohroziť
zopár desiatkami policajných
ťažkoodencov. No už rozhodnutie viac ako 70-tisícok obyvateľov Banskobystrického kraja v
sobotňajšom druhom kole jasne
ukázalo, aká je sila znechuteného
voliča. Čo je však mimoriadne
nebezpečné, z tohto počtu približne 50-tisíc hlasov, ktoré pribudli v prospech extrémizmu v
druhom kole volieb, je od ľudí,
ktorí zrejme 9. novembra, teda
v čase, keď ešte neboli známe
výsledky prvého kola volieb, ani
netušili, že by niekedy dali hlas
politickému extrémistovi.
Nie sú tieto udalosti dostatočným dôvodom pre politické elity,
aby začali uvažovať inak, ako v
doterajších myšlienkových schémach? Minuloročné protesty po
zverejnení spisov Gorila mali
racionálne jadro, požiadavky
boli jasne formulované a logicky
zdôvodnené. A čo je ešte dôležitejšie, rozhorčená verejnosť svoje
požiadavky smerovala na štandardné politické elity. Adekvátna
odpoveď však neprišla.
Teraz sme svedkami niečoho
iného. Pred Úradom vlády visí
symbolická šibenica, demonštranti v uliciach od politikov
nežiadajú nič, iba zodpovednosť
pred občianskym tribunálom a v
regionálnych voľbách sa v priebehu dvoch týždňov rozhodne
armáda 50-tisíc ľudí hlasovať za
človeka, ktorý je pre nich symbolom iného typu politika, neberúc
ohľad na jeho extrémistické postoje.
Je namieste sa pýtať, či si už
štandardné slovenské politické
strany svoju príležitosť neprepásli a či o obnovu dôvery verejnosti
vôbec stoja.
Pavol Marchevský
v Hospodárskych novinách,
26. 11. 2013
(Autor je politológ, vedie
agentúru PRIESKUMY)
Regionálne združenie na Záhorí si zmenilo meno
Zástupcovia 76 členských samospráv z Trnavského a Bratislavského kraja odhlasovali nové
pomenovanie Združenie miest a
obcí Záhorie (ZMOZ). Predtým
m názov Združenie miest a obcí
záhorskej oblasti. Združenie prijalo okrem nového názvu i novú
podobu loga, ktorú okrem ZMOZ
bude používať na základe dohody
i novozaložená Oblastná organizácia cestovného ruchu Záhorie.
„Dôvodom zmeny je jednotná
propagácia nášho regiónu,“ uviedol predseda združenia, primátor
Skalice Stanislav Chovanec.
Obce a mestá sa podľa jeho
vyjadrenia spolu s organizáciou
cestovného ruchu spoločne predstavili už na januárovom veľtrhu
cestovného ruchu. Členskú základňu ZMOZ tvoria regionálne
kluby, klub Malacky má 26 členov,
klub Senica 29 členov a klub Skalica 21 členov.
ws
Aj nevhodný volebný systém je zdrojom
neúčasti vo voľbách
Otázka však je, čo majú spoločné
neúčasť verejnosti na správe vecí
verejných a volebný systém SR?
Jedným z merateľných výsledkov stagnácie a nezáujmu verejnosti o veci spoločenské je nízka
volebná účasť vo voľbách komunálnych alebo parlamentných.
V roku 2012 neprišlo k volebným
urnám pri voľbe do NR SR viac
ako 40 % voličov. Radšej sa nevenujeme volebnej účasti vo voľbách
do Európskeho parlamentu. Načrtnutý problém však tkvie hlbšie
a nemožno ho marginalizovať ako
nezáujem voličov, ktorý je bežným
javom v krajinách so zakorenenou
demokraciou. Treba poukázať na
skutočný zdroj nízkej volebnej
účasti a verejného nezáujmu, a tým
nie sú voliči, ale politici samotní.
Politici spred dvadsiatich rokov, aj
tí súčasní.
Občania si po novembri 1989
vybrali slobodu, no nemali možnosť rozhodnúť sa o jej alternatívach. Veď kto z radových občanov
mohol v porevolučnom období
prispieť do diskusie politických elít
o tom, ako má vyzerať volebný systém alebo čo má obsahovať Ústava ČSFR a neskôr aj Ústava SR?
V období zmien, ktorými prechádzala naša spoločnosť neprebehla
žiadna celospoločenská diskusia a
konštitučný moment tvorby súčasnej ústavy vôbec nebol. K tomu sa
pridal volebný systém v roku 1989
a neskôr v roku 1992 naoktrojovaný priamo „zhora“.
Pomerný volebný systém, kde
štát tvorí jediný volebný obvod,
vytvára medzi politikmi a voličmi
veľké dištancie. Voliči nemajú možnosť vybrať si svojich zástupcov z
rovnakého obvodu, takže preferenčné hlasovanie sa stáva iba hlasovaním pre mediálno-populárnu
osobnosť, pre stranícke elity alebo
kartel strán. Po voľbách sa vytvára
exekutíva, ktorá k ľuďom nie je o
nič bližšie ako novozvolená legislatíva. Zákonodarný zbor sa vytvorí
bez akejkoľvek reprezentácie regiónov, nehovoriac o tom, že voliči
na Slovensku ako cieľová skupina
nie sú iba jednoliata skupina.
Vládnuce elity takpovediac v prvých hodinách po roku 1989 naoktrojovali politický systém bez historických koreňov, ktoré Slovensko
bezpochyby malo. Voliči na území
dnešného Slovenska historicky
vždy preferovali skôr voľbu silných
osobností, nie voľbu politických
strán. Voliči si vyberali skôr spisovateľa Martina Rázusa, než Slovenskú národnú stranu. Agrárna
strana zasa na Slovensku existovala vďaka podpore Vavra Šrobára.
Nehovoriac o charizme Ľudovíta
Štúra, Jozefa Miloslava Hurbana,
Andreja Hlinku, či Milana Rastislava Štefánika. Slovenský elektorát od obdobia Rakúsko-Uhorska
cez prvú Československú republiku až po dnešok má tendenciu voliť osobnosti, a nie politické strany.
A týmto historickým tradíciám
nevenovali politické elity pri tvorbe volebného systému žiadnu pozornosť. Toto je jeden z hlavných
zdrojov silného postavenia lídrov
jednotlivých politických strán na
Slovensku.
Problém neúčasti by
pomohlo riešiť viac
volebných obvodov
V prípade rozdelenia Slovenskej
republiky na viacero volebných
obvodov by voliči prinajmenšom
nadobudli dôveru voči politickým
predstaviteľom. Tí by totiž pochádzali z ich regiónu. Tým by sa však
riešenie problému neskončilo, práve naopak. Takto vytvorená legislatíva by mohla byť významná, hoci
nie rozhodujúca zložka pri vládnutí. Najdôležitejším činiteľom v zreformovanom politickom systéme
by totiž bola priamo volená exekutíva, lepšie povedané priamo volený premiér, prípadne prezident,
ktorý by si vytváral svoj vládny
kabinet. Vláda kreovaná takýmto
spôsobom by bola nútená hľadať
podporu v parlamente vytvorenom z poslancov pochádzajúcich
zo všetkých regiónov Slovenska.
Legislatíva by bola volená nezávisle od exekutívy, čím by aj počas volieb do NR SR ako zákonodarného
orgánu bol vytvorený priestor na
hodnotenie premiéra zo strany
verejnosti. (nezávisle od exekutívy
znamená, oddelene v časovom horizonte, ale aj v ústavnom systéme.)
Kabinet by tak musel skladať svoju
zodpovednosť nielen počas volieb
premiéra, ale hlavne počas volieb
poslancov-zákonodarcov. Tým by
sme ako verejnosť dosiahli vyššiu
kontinuitu programov pri zmene
vlád. Naša spoločnosť by nemusela zažívať reformovanie reforiem
a neustále zmeny najvyšších sociálnych priorít, ako napríklad časté
zmeny v dôchodkovom systéme,
ktoré akoby prichádzali v štvorročných cykloch. Okrem toho by
dochádzalo k pravidelnému striedaniu elít. Vo svete podobný volebný systém nie je nič výnimočné a neuskutočniteľné. V USA si občania
volia prezidenta, ktorý zároveň
plní funkciu premiéra. V Európe
je reprezentantom volebného systému, kde sa exekutíva kreuje čiastočne nezávisle od legislatívy, napríklad vo Francúzsku. Ak voličov
chceme motivovať na aktívnu spoluúčasť na verejnom dianí, je zmena žiaduca. Tak celoštátna ako aj
komunálna sféra potrebujú aktívnu verejnosť veľmi akútne. Ostáva
pevne veriť, že konečne prebehne
aspoň spoločenská diskusia o našom súčasnom systéme volieb do
parlamentu SR na odbornej pôde.
Michal ĎUREJE
Poznámka redakcie:
Nedávno sa Národná rada SR
zaoberala vládnymi návrhmi tzv.
volebných kódexov, ich obsahom
však je len snaha o takpovediac
zjednotenie technickej stránky
uskutočňovania rôznych druhov
volieb na Slovensku, pretože na
každé voľby bol iný zákon. Celospoločenská diskusia však nevznikla, nebol na to čas, dokonca
opozícia vážne namietala, že na
prijatie takého zákona sú dva-tri
týždne, ktoré mali na posúdenie
vládnych návrhov, veľmi málo aj
pre politickú scénu, nie na celospoločenskú diskusiu. Druhé čítanie návrhu volebných kódexov
sa malo uskutočniť na októbrovej
schôdzi parlamentu, vedenie parlamentu však presunulo ich prerokovania na ďalšiu parlamentnú
schôdzu. Najlepšie pre demokraciu
na Slovensku by však bolo, keby
sa v pokoji a bez časového tlaku
vyvolala celospoločenská diskusia o volebnom systéme a jeho
technickom zabezpečení, ktorá by
ukázala čo by bolo pre Slovensko
najlepšie. Nepochybne by sa ukázalo, že parlamentné voľby nemôžu
ostať iba pri pomernom volebnom
systéme s jedným celoslovenským
volebným obvodom, ale že by sme
mali mať prinajmenšom zmiešaný
volebný systém, v ktorom by sa
časť parlamentu volila pomerným
systémom (voľbou politických
strán a hnutí) a časť väčšinovým
systémom (voľbou osobností vo
viacerých volebných obvodoch,
najlepšie
jednomandátových).
A aby bola celospoločenská diskusia ľahšia, mohla by sa odraziť
aj od diskusie o volebných systémoch v Nemecku alebo Maďarsku,
kde práve zmiešaný volebný systém, teda kombináciu pomerného
a väčšinového volebného systému,
využívajú už dlhšie.
Bohuš OLACH
aktuality 3
Obecné noviny • 3. december 2013
Únia miest Slovenska odmieta
požiadavky na ďalšie škrty
v rozpočtoch
V hoteli Impozant vo Valčianskej doline pri Martine sa 22. novembra konalo piate riadne zasadnutie
prezídia ÚMS.
H
lavnou
témou
bola Konsolidácia
mestských financií
a návrh rozpočtu verejnej správy
na roky 2014 - 2016. Prezídium
Únie miest Slovenska naďalej odmieta požiadavky na ďalšie škrty
v rozpočtoch, lebo takéto šetrenie na ľuďoch by sa už dotklo
základných služieb pre občanov
a normálneho fungovania miest.
Samospráva už tretí rok prispieva
ku konsolidácii verejných financií
prebytkom rozpočtového hospodárenia, čím zlepšuje celkovú bilanciu a pomáha štátu.
Prezídium zobralo na vedomie
informáciu o doterajších výsledkoch rokovaní predstaviteľov
ÚMS a ZMOS k Návrhu rozpočtu
pre verejnú správu na roky 2014
- 2016 za obce a mestá a k Návrhu novely zákona o rozpočtových
pravidlách územnej samosprávy
ako i prístupu MF SR k vyhodnoteniu konsolidačných opatrení na
úrovni miest a obcí za rok 2013 a
hodnotí ako ústretový krok zvýšenie percentuálneho podielu
príjmu z DPFO pre obce a mestá
zo 65,4 % na 67 %, naďalej však
trvá na zvýšení podielu miestnej
územnej samosprávy na 70,3 %.
Pozitívne tiež hodnotí aspoň minimálnu akceptáciu zásadných
požiadaviek ÚMS i ZMOS na
úpravu zákona o rozpočtových
pravidlách územnej samosprávy,
najmä posunutie termínu obmedzenia vykonávania rozpočtových opatrení v danom roku a
účinnosť opatrení, ktorými sa vymedzujú kritériá a limity úverov
samospráv od 1. januára 2017.
Prezídium ÚMS však naďalej
vyslovuje nesúhlas s návrhom
rozpočtu verejnej správy na roky
2014 – 2016 z dôvodu zníženého objemu transferov a grantov
pre mestá a obce, príliš vysokého
odhadu kapitálových príjmov a
príliš vysoké očakávané prebytky
miest a obcí na roky 2015 a 2016 a
zároveň požaduje relevantné zvýšenie zdrojov pre Bratislavu.
Prezídium ÚMS deklaruje potrebu rokovať o dopadoch
ústavného zákona č. 493/2011 o
rozpočtovej zodpovednosti v prí-
pade, že dlh verejnej správy dosiahne v roku 2014 hranicu 55 %
HDP.
Prezídium ÚMS zobralo na vedomie informáciu o rokovaní o
iniciatíve Únie miest Slovenska –
návrhu „Zákona o miestnom poplatku za rozvoj", ktoré sa uskutočnilo 14. 11. 2013 na MF SR a
vyslovilo súhlas s návrhom MF
SR na ustanovenie spoločnej pracovnej skupiny pre dopracovanie
návrhu tohto zákona v zložení
zástupcov MF SR, ÚMS, ZMOS,
MDVRR SR.
Prezídium prerokovalo a schválilo predloženú správu „Audit
kompetencií a návrh na zmeny
ich rozdelenia a financovania“,
ktorú spracoval Viktor Nižňanský, riaditeľ KVPC-KOM a expert
ÚMS.
Prezídium Únie miest Slovenska opätovne predloží na diskusiu s vládou SR, resp. vedením
MDVRR SR i s vedením ZMOS
návrh 175 centier mestských regiónov, ktoré boli identifikované
na základe dochádzky za prácou,
do školských zariadení a ďalších
odborných kritérií s tým, že navrhuje, aby sa tieto centrá stali aj
sídlami úradov stavebných obvodov v rámci pripravovaného stavebného zákona.
Prezídium zobralo na vedomie
informáciu o doterajšom priebehu formovania jednotlivých
operačných programov a najmä
IROP v rámci prípravy Partnerskej dohody medzi EK a SR 2014 2020 a naďalej požaduje zvýšenie
objemu finančných prostriedkov
alokovaných na IROP, uplatnenie nástrojov flexibility do výšky
3 % a 15 % v prospech Bratislavského samosprávneho kraja a
uplatnenie princípu zdola nahor
v rámci prípravy RIUS a TURM
na základe predloženého návrhu
12 až 15 mestských aglomerácií – Rastových pólov rozvoja a
ďalších mestských regiónov –
Obslužných pólov rozvoja, resp.
Ekopólov rozvoja v partnerstve s
tretím aj súkromným sektorom a
odbornou sférou na základe návrhov predložených v rámci MPK k
aktuálnemu Návrhu znenia IROP
2014 - 2020.
Na programe prezídia bola aj
informácia o príprave Akčného
plánu Národnej platformy Dohovoru primátorov na obdobie 2014
- 2020 s výhľadom do roku 2030,
ďalej informácia o priebehu medzinárodného kongresu ITAPA
2013 a slávnostnom vyhlásení výsledkov súťaže ZlatýErb.sk 2013 a
príprave galavečera Samospráva a
Slovensko bez bariér, na ktorom
budú slávnostne vyhlásené výsledky VII. etapy súťaže.
Za správnosť zodpovedá:
Marián MINAROVIČ,
generálny sekretár ÚMS
Pomocná ruka dlhodobo nezamestnaným Prezident sa na ústavný
Úspešný národný pilotný projekt Od dávok k platenej práci na záverečnom
seminári v utorok 26. novembra v Cikkerovej sieni banskobystrickej radnice
zhodnotili zástupcovia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR,
zástupcovia samospráv, projektový tím a partneri projektu.
Primátor Peter Gogola v príhovore zdôraznil dôležitosť a význam
tohto projektu pre jednotlivcov, ako
aj celú spoločnosť. „Pálčivou otázkou dnešných dní je dlhodobá nezamestnanosť. Táto otázka je diskutovaná na pôde mesta, kraja a nebojím
sa povedať, celej Európy. Hľadajú sa
rôzne spôsoby, ako čeliť tomuto fenoménu dnešnej doby. Som pevne
presvedčený, že len systematickou
prácou dokážeme urobiť v tejto oblasti pokroky. Projekt Od dávok k
platenej práci takouto systematickou
prácou je," zdôraznil primátor.
Na záverečnom seminári k projektu vystúpil aj štátny tajomník
Ministerstva práce, sociálnych vecí
a rodiny SR Branislav Ondruš, ktorý deklaroval záujem ministerstva o
tento projekt.
Projekt sa uskutočnil vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu v rámci operačného programu
Zamestnanosť a sociálna inklúzia.
Dlhodobá nezamestnanosť je podmienená niekoľkými faktormi. „Ak
človek dlhší čas nedokáže nájsť pracovné miesto, dochádza k postupnej
strate sociálnych vzťahov, pracovných návykov, môže dôjsť k strate
súd pre zákon
o pomoci v hmotnej
núdzi neobráti
Na ústavný súd sa však pre tento zákon obráti
verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová,
ktorá podá návrh na začatie konania o súlade
niektorých jeho ustanovení s Ústavou SR.
schopnosti komunikácie a viery vo
vlastné schopnosti. Časom dáva
takýto človek prednosť pohodlnejšiemu, i keď skromnejšiemu, životu
zo sociálnych dávok a väčšinou tak
končí v systéme sociálnej pomoci,"
konštatovala Mária Filipová, vedúca
odboru sociálnych vecí na MsÚ.
Mesto Banská Bystrica navrhlo
riešiť problémy s nezamestnanosťou
vytvorením tzv. medzitrhu práce.
Spolu s cieleným osobnostným rozvojom pre dlhodobo nezamestnaných, ktorí majú nižšie dosiahnuté
vzdelanie, má byť medzitrh práce
jedným zo spôsobov, ako zvýšiť ich
zamestnateľnosť.
Partnermi projektu boli Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny v
Banskej Bystrici, ktorý zabezpečoval výber cieľovej skupiny. Krajská
rozvojová agentúra Banská Bystrica
sa starala o koordináciu medzitrhu
práce a Centrum vzdelávania neziskových organizácií vykonávalo
aktivity smerujúce k individuálnemu poradenstvu a osobnostnému
rozvoju.
Martina KANISOVÁ,
hovorkyňa primátora
Mária FIILIPOVÁ,
vedúca odb. soc. vecí na MsÚ
Prezident SR Ivan Gašparovič
neplánuje podať zákon o pomoci
v hmotnej núdzi na Ústavný súd
SR, povedal to jeho hovorca Marek Trubač. Stojí si však za tým, že
ho nepodpíše. Na ústavný súd sa
však pre tento zákon obráti verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová, ktorá podá návrh na začatie
konania o súlade niektorých jeho
ustanovení s Ústavou SR.
Poslanci 25. novembra opätovne, v pôvodnom znení, schválili
nový zákon o pomoci v hmotnej
núdzi. Neakceptovali tak pripomienku prezidenta, ktorý ho vrátil do NR SR. Požadoval z okruhu
prác, v rámci ktorých budú plnoleté sociálne odkázané osoby
povinné odpracovať si základnú
dávku v hmotnej núdzi v sume
61,6 eura, vypustiť menšie obecné
služby. V zákone tak chcel Gašparovič ponechať povinnosť odpracovať si túto dávku len v rámci
dobrovoľníckej činnosti alebo pri
prácach na predchádzanie mimoriadnej situácii a pri odstraňovaní
následkov mimoriadnej situácie.
Základnú dávku v hmotnej núdzi
61,60 eura tak bude štát vyplácať
len tým plnoletým sociálne odkázaným osobám, ktoré mesačne odpracujú v rámci malých obecných
služieb alebo dobrovoľníckych
prác 32 hodín, základným predpokladom tejto podmienky však
bude, že im takúto činnosť obec
ponúkne. Ak ani jeden z rodičov
nevyužije takúto ponuku, rodina
nedostane aktivačné príspevky
ani základnú dávku v hmotnej
núdzi na rodičov. Rodina však
bude mať naďalej nárok na príspevok na bývanie a na dávky na
deti. Pri štvorčlennej rodine, kde
ani jeden z rodičov nepracuje, by
tak suma sociálnych dávok klesla
zo 156 eur na 36 eur.
(SITA)
správa
4 legislatíva/štátna
3. december 2013 • Obecné noviny
Primeraná náhrada za nútené
obmedzenie vlastníckeho práva
Právo vlastniť majetok patrí medzi základné práva, ktoré každému zaručuje aj Ústava Slovenskej republiky.
Zároveň je obsiahnuté aj v medzinárodných dohovoroch, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Podľa čl. 20 Ústavy SR má každý právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov
má rovnaký zákonný obsah a
ochranu. Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho
práva je možné iba v nevyhnutnej
miere a vo verejnom záujme, a to
na základe zákona a za primeranú náhradu. Aj samotná ústava
teda pripúšťa možnosť obmedzenia vlastníckeho práva, ale len
za predpokladu dodržania ňou
stanovených podmienok. Jednou
z nich je poskytnutie primeranej
náhrady.
Na verejnú ochrankyňu práv sa
však už obrátilo viacero vlastníkov pozemkov, ktorí upozornili
na zaujímavý problém súvisiaci
s obmedzením ich vlastníckych
Z kancelárie ombudsmanky
práv, ktorý, paradoxne, spôsobuje práve legislatíva. V právnom
poriadku Slovenskej republiky
sa totiž môžeme stretnúť s tým,
že zákon síce priamo obmedzuje vlastnícke právo k pozemku
zriadením vecného bremena, no
zároveň nehovorí vôbec nič o náhrade za toto obmedzenie.
Príkladom takejto úpravy
môže byť ustanovenie § 4 zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých
opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod
stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení
zákona č. 66/2009 Z. z. Takéto
opatrenie malo umožniť obci
alebo vyššiemu územnému celku nerušene užívať stavbu v ich
vlastníctve, ktorá bola postavená na pozemku vo vlastníctve
iného subjektu, a to v rozsahu
nevyhnutnom na zabezpečenie
činnosti samosprávy na čas do
vykonania pozemkových úprav,
ak usporiadanie vlastníctva zastavaných pozemkov neprebehne inou formou.
Ak by zákon súčasne upravil
aj otázku odplaty (náhrady) za
zriadenie vecného bremena, nevznikali by v tejto súvislosti žiadne pochybnosti. Takáto úprava
však v zákone nie je a vlastníci
stavieb, v prospech ktorých boli
vecné bremená zriadené, sa často
zdráhajú odplatu poskytnúť.
Znamená to teda, že takéto
nútené obmedzenie vlastníckeho práva je bezodplatné? Verejná
ochrankyňa práv v rámci svojej
činnosti zaujala k tomuto problému jednoznačné stanovisko.
Dotknutá právna úprava nestanovuje, že vlastnícke právo sa
zriadením vecného bremena obmedzuje bezodplatne, iba otázku
odplaty výslovne nerieši. Zákony
však možno vykladať jedine v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ktorá poskytnutie primeranej náhrady považuje za súčasť
základného práva vlastniť majetok. Základné práva a slobody sú
neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. Po-
kiaľ zákony zriaďujúce zákonné
vecné bremená neriešia zároveň
poskytovanie náhrad, je možné
ich odvodiť priamo z čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky. Tento
záver má oporu aj vo viacerých
rozhodnutiach súdov, ktoré sa
týkajú danej problematiky.
Preto v prípade, ak vlastník
stavby, v prospech ktorého bolo
zriadené zákonné vecné bremeno, nie je ochotný vlastníkovi
pozemku, na ktorom sa nachádza stavba, poskytnúť primeranú
náhradu, vlastník pozemku sa jej
môže domáhať podaním žaloby
na príslušnom súde.
Mgr. Ondrej JURIŠTA,
právnik Kancelárie verejného
ochrancu práv
Komuniké
z 84. schôdze vlády Slovenskej republiky, 20. november 2013
Vláda prerokovala:
- návrh poslancov NR SR Ľubomíra Petráka, Mojmíra Mamojku, Miroslava Číža a Dušana Jarjabka na vydanie zákona,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej
republiky č. 226/1994 Z. z. o
používaní a ochrane olympijskej symboliky a o Slovenskom
olympijskom výbore v znení
neskorších predpisov.
Predložil: minister školstva,
vedy, výskumu a športu.
Súhlas.
- návrh nariadenia vlády SR,
ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády SR č. 193/2009
Z. z. o technickej spôsobilosti a
prevádzkovej spôsobilosti plavidiel v znení nariadenia vlády
SR č. 416/2009 Z. z. - nové znenie.
Predložil: minister dopravy,
výstavby a regionálneho rozvoja.
Znenie so zapracovanými pripomienkami.
- návrh na uzavretie Programu
spolupráce medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Štátu Izrael na roky 2013-2016 v
oblasti školstva, vedy, kultúry,
mládeže a športu.
Predložil: podpredseda vlády
a minister zahraničných vecí a
európskych záležitostí.
Schválený.
- národný program prevencie
HIV/AIDS v Slovenskej republike na roky 2013 – 2016.
Predložila: ministerka zdravotníctva.
Schválený.
-návrh nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým
sa mení a dopĺňa nariadenie
vlády Slovenskej republiky č.
104/2003 Z. z. o Akreditačnej
komisii v znení neskorších
predpisov - upravené nové znenie.
Schválený.
- návrh štatútu Akreditačnej
komisie, poradného orgánu
vlády Slovenskej republiky nové znenie.
Predložil: minister školstva,
vedy, výskumu a športu.
Schválený.
Vláda vzala
na vedomie:
- informáciu o priebehu a výsledkoch pracovnej návštevy
štátnych tajomníkov MZVaEZ
SR Petra Buriana, MH SR Pavla Pavlisa a MPRV SR Magdalény Lacko-Bartošovej sprevádzaných skupinou slovenských
podnikateľov v Mongolsku (22.
– 24. 9. 2013) a o priebehu a
výsledkoch pracovnej návštevy
štátnych tajomníkov MZVaEZ
SR Petra Buriana a MPRV SR
Magdalény Lacko-Bartošovej v
Číne (24. – 28. 9. 2013).
Predložili: podpredseda vlády
a minister zahraničných vecí a
európskych záležitostí, minister
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, minister hospodárstva.
- informáciu o plnení úloh z
uznesení vlády SR na ministerstvách a ostatných ústredných
orgánoch štátnej správy SR v 3.
štvrťroku 2013.
Predložil: vedúci Úradu vlády
SR.
Komuniké
z 85. schôdze vlády Slovenskej republiky, 27. november 2013
Vláda prerokovala:
- návrh na povolenie výnimky podľa § 45 ods. 5 zákona č.
92/1991 Zb. o podmienkach
prevodu majetku štátu na iné
osoby v znení neskorších predpisov pre Vojenské lesy a majetky SR – štátny podnik so sídlom
v Pliešovciach, odštepný závod
Malacky (hospodársky dvor Táborisko).
Predložil: minister hospodárstva.
Schválený.
- návrh na vydanie súhlasu vlády
Slovenskej republiky na zmenu
účelu použitia bežných výdavkov určených na DPH kapitoly
Ministerstva pôdohospodárstva
a rozvoja vidieka Slovenskej republiky z roku 2012.
Predložil: minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.
Schválený.
- návrh na vymenovanie vedúcej
služobného úradu Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky.
Predložila: predsedníčka Úradu
geodézie, kartografie a katastra.
Poznámka: Čiastočne nesprístupňovaný. Materiál sa nezverejňuje v zmysle § 9 zákona č.
211/2000 Z. z. o slobode informácií (Ochrana osobnosti a osobných
údajov).
Schválený.
- návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o protifašistickom odboji, postavení a
pôsobnosti Slovenského zväzu
protifašistických bojovníkov.
Predložil: minister obrany.
Súhlas.
- návrh poslancov Národnej
rady Slovenskej republiky Otta
Brixiho a Antona Martvoňa
na vydanie zákona, ktorým sa
mení zákon č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa a o zmene
a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších prepisov .
Predložil: minister hospodárstva.
Súhlas.
- správu o priebehu a výsledkoch rokovania Európskej rady
24.-25. októbra 2013 v Bruseli.
Predložil: podpredseda vlády a
minister zahraničných vecí a európskych záležitostí.
Schválený.
- návrh na vydanie súhlasu vlády Slovenskej republiky so zmenou účelu použitia kapitálových
výdavkov z roku 2011 v kapitole
Ministerstva školstva vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky.
Predložil: minister školstva,
vedy, výskumu a športu.
Schválený.
- návrh na odvolanie splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rozvoj občianskej spoločnosti.
Predložil: podpredseda vlády a
minister vnútra.
Schválený.
Vláda vzala
na vedomie:
- informáciu o priebehu a vý-
sledkoch 102. zasadnutia Generálnej konferencie Medzinárodnej organizácie práce, ktoré sa
uskutočnilo v Ženeve od 5. júna
2013 do 20. júna 2013.
Predložil: minister práce, sociálnych vecí a rodiny.
- priebežné vyhodnotenie plnenia cieľov Programu odpadového
hospodárstva Slovenskej republiky na roky 2011-2015 – návrh.
Predložil: minister životného
prostredia.
- informáciu o vývoji pohľadávok Sociálnej poisťovne voči
zdravotníckym zariadeniam.
Predložil: generálny riaditeľ
Sociálnej poisťovne.
Podľa materiálov Úradu vlády SR
sprac. (žo)
kontrola 5
Obecné noviny • 3. december 2013
Celoslovenskú kontrolu miestnych
komunikácií zastrešuje expozitúra
NKÚ SR v Žiline
Expozitúra NKÚ SR Žilina pripravila kontrolu hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti verejných
prostriedkov a majetku subjektov územnej samosprávy pri správe, údržbe a obnove miestnych
komunikácií. Kontrola bola naplánovaná ako celoslovenská a ide o tzv. kontrolu výkonnosti.
N
a rozdiel od iných
typov kontrol, ktoré sú predmetom
veľmi konkrétnych
požiadaviek a očakávaní, je táto kontrola širšia a
viac otvorená pre posudzovanie
a výklad. Kontrola výkonnosti sa
zvyčajne netýka konkrétnych finančných alebo iných výkazov.
Podľa platnej legislatívy sú
miestne komunikácie všeobecne
prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné
priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete
miestnych komunikácií. Na účely
kontroly sa pod miestnymi komunikáciami rozumeli komunikácie
na území mesta, ktorých majetkovú správu zabezpečovalo mesto,
vrátane chodníkov, námestí, parkovísk a cestných telies, ktoré sú
v správe mesta bez ohľadu na to,
kto ich reálne využíval.
Pod správou miestnych komunikácií sa vo všeobecnosti rozumie
spôsob riadenia údržby, obnovy
a výstavby miestnych komunikácií. Údržba miestnych komunikácií je súbor činností, ktorými sa
cesty udržujú v prevádzkyschopnom stave za všetkých poveternostných podmienok. Údržbou
sa odstraňujú alebo zmierňujú
predovšetkým chyby v zjazdnosti.
Jej úlohou je zachovať projektom
stanovené parametre miestnych
komunikácií a odstránením porúch prinavrátiť cestám pôvodné funkčné vlastnosti. Údržba
a opravy sú zamerané len na premenné parametre, tzn. na charakteristiky, ktoré možno opravami
a údržbou zlepšovať. Nepremenné parametre môžu byť zlepšované len v rámci rekonštrukcií ciest.
Opravami sa odstraňuje čiastočné
fyzické opotrebenie alebo poškodenie miestnych komunikácií, aby
sa uviedli do predchádzajúceho
alebo prevádzkyschopného stavu.
Opravou sa miestna komunikácia
uvedie nielen do pôvodného stavu, v akom sa nachádzala v čase
jej obstarania, zamedzuje sa vzniku jej ďalšieho poškodenia, zabezpečuje sa plynulosť a bezpečnosť
premávky, a to i napriek zabudovaniu kvalitatívne nových prvkov,
ktoré však neovplyvňujú výkonnosť a spôsob využitia miestnych
komunikácií.
Kontrolná akcia nadväzuje na
kontrolu, ktorú expozitúra Žilina
vykonala v roku 2012 vo vybra-
ných obciach Žilinského kraja
a skúsenosti jej kontrolórov v tejto oblasti.
Počas prípravy oslovila expozitúra vedenie Žilinskej univerzity
v Žiline so žiadosťou o spoluprácu
v oblasti správy, údržby a obnovy
komunikácií. V spolupráci s univerzitou organizovali školenie
videokonferenciou - konferenčnému systému pre kontrolórov.
Odborné posúdenie výsledkov už
spomínanej kontroly z roku 2012
vykonal Výskumný ústav dopravný, a. s., Žilina, a práve tieto odporúčania ústavu boli zapracované
aj do predbežnej štúdie celoslovenskej kontrolnej akcie.
Štatistický úrad SR poskytol
svoje údaje, pretože pravidelne oslovuje všetky obce a mestá
a vykonáva štatistické zisťovanie o miestnych komunikáciách.
Ako potvrdila aj kontrola z roku
2012, údaje Štatistického úradu
SR môžu byť čiastočne skreslené,
pretože niektoré obce uvádzajú
do štatistických výkazov nesprávne údaje, alebo výkazy vyplnia
nesprávne. Navyše viaceré obce
nemajú spracovanú evidenciu
o miestnych komunikáciách
a údaje do štatistických výkazov
iba odhadujú. Na základe týchto
skreslených údajov bola napríklad
v roku 2013 poskytnutá dotácia zo
štátneho rozpočtu na riešenie kritického stavu cestnej infraštruktúry v pôsobnosti miest a obcí po
zimnej prevádzke 2012/2013.
Podľa informácií Štatistického
úradu SR majú subjekty samosprávy v správe takmer 28-tisíc km
miestnych komunikácií všetkých
tried (trieda I. až IV.) a viac ako
11 100 mostných objektov. Priemerná hustota miestnych komunikácií je zhruba 600 km na 1000
km2. Až takmer tretinu z celkovej dĺžky miestnych komunikácií
tvoria miestne komunikácie na
území žilinského a banskobystrického kraja.
V máji 2013 sa na expozitúre NKÚ SR v Žiline uskutočnilo stretnutie so starostami obcí,
v ktorých bola kontrola vykonaná
v roku 2012 (obce Novoť, Zákopčie, Svrčinovec a Zborov nad
Bystricou). Starostovia ocenili
možnosť následného zhodnotenia
kontroly a diskutovali o záveroch
z vykonaných kontrol. Išlo o reálny prenos dobrej praxe a odporúčaní medzi starostami obcí.
Ďalším krokom v príprave kontrolnej akcie bolo organizovanie
inštruktáže v sídle expozitúry
Banská Bystrica. Na inštruktáži
vedúci kontrolnej akcie prezentoval výsledky auditov v oblasti
starostlivosti o cesty a miestne
komunikácie z NKÚ ČR, Audit
commision Veľkej Británie audítorov miest Honolulu a Albany
(USA)1.
Problematike správy miestnych
komunikácií venujú najmä v zahraničí veľkú pozornosť, pretože
komunikácie sa významne podieľajú na aktívach kontrolovaných
subjektov, spotrebúvajú veľkú časť
výdavkov (najmä na opravy a rekonštrukcie) a sú denne využívané obyvateľmi, ktorí sú citliví na
nekvalitu v oblasti komunálnych
služieb. Subjekty samosprávy
v súčasnosti nevnímajú miestne
komunikácie ako aktívum, ktoré by prinášalo nejakú hodnotu.
Miestne komunikácie chápu skôr
ako záťaž, ako niečo, „o čo sa treba starať, ale bez toho, aby nám
prinášalo zjavný úžitok“. Miestne
komunikácie sa nedajú predať,
nedajú sa prenajať a sú s nimi spojené len výdavky. Vnímanie kvality
v oblasti správy miestnych komunikácií nie je štandardom, naopak
štandardom sa stal prístup, keď
sa robia rozsiahlejšie opravy a rekonštrukcie v dôsledku zanedbanej údržby. Pritom preventívna
údržba je v niektorých prípadoch
až päťkrát lacnejšia ako celková
rekonštrukcia alebo oprava miestnej komunikácie.
Výber subjektov, v ktorých
mala byť kontrola vykonaná, bol
podmienený rizikovou analýzou.
Pri hodnotení sa brali do úvahy
informácie o rozpočtoch miest
a obcí a ich výdavkoch na komunálne činnosti, o dĺžke a ploche
nimi spravovaných miestnych
komunikácií a počte mostov a lávok na miestnych komunikáciách.
Takto bola analyzovaná každá
obec, mesto a mestské časti v SR,
dovedna ich bolo 2596.
Cieľom kontrolnej akcie je poukázať na nedostatky a rezervy
v plánovaní, rozpočtových, riadiacich a iných procesov subjektov
samosprávy, zlepšiť manažérske
riadenie týchto subjektov a tým
napomôcť čerpanie verejných
zdrojov.
Pri kontrole bola preverovaná
najmä úroveň dosahovania vytýčených cieľov a zámerov kontrolovaných subjektov v oblasti miestnych komunikácií, t. j. účinnosť
vo väzbe na strategické materiály,
ktorými sú programový rozpočet
a plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja, ako aj iné strategické
materiály, napr. Dopravná politika SR do roku 2015 a z nej vyplývajúce odporúčania. Ďalej sa
preveruje úroveň efektívnosti, t.
j. aplikácia princípov a postupov
najlepšej praxe pri správe, údržbe
a obnove miestnych komunikácií,
a úroveň hospodárnosti najmä
v nadväznosti na vybrané otázky
verejného obstarávania, na úrovni
rozpočtového procesu a zdrojov
krytia komunálnych služieb.
Pri kontrole sa používa metóda
preskúmania relevantných dokladov (zmluvy, účtovné doklady,
rozpočty, strategické dokumenty,
uznesenia zastupiteľstiev a pod.),
rozhovory s manažmentom kontrolovaných subjektov, dotazníky. Dotazníky boli zverejnené na
webových sídlach kontrolovaných
subjektov. Zistené údaje sa budú
analyzovať, urobia sa výpočty pomerových ukazovateľov a preveria
sa aj logické rámce jednotlivých
programov, t.j. analýza súvislostí,
zámerov, cieľov, merateľných ukazovateľov a stratégie programov.
Výsledky kontroly by mali byť
známe a publikované v súhrnnej
správe NKÚ SR v prvom štvrťroku 2014.
Ing. Vladimír JENDRISEK,
Expozitúra Žilina
1
(Nejvyšší kontrolní úřad: Program výstavby a obnovy pozemních komunikací; Audit commision: Going to distance – Achievingbettervalueformoney in roadmaintenanc; Office ofthe city auditor – city and countyofHonolul:, Audit oftheCity´sRoadManitenancePractices; Office of audit and control – city ofAlbany: Performance audit ofthecity´sstreetpaving and maintenanceprograms)
6 legislatíva
3. december 2013 • Obecné noviny
Pripomienky ZMOS k súčasnému
štádiu prípravy zákona o verejnom
obstarávaní
Návrhy v predlegislatívnom štádiu
A) K zákonu č. 25/2006 Z.
z. o verejnom obstarávaní a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Zákon“)
Momentálne nie je k tomuto zákonu otvorený riadny legislatívny
proces, Úrad pre verejné obstarávanie však oslovil ZMOS so žiadosťou o pripomienky.
Sú nasledovné:
1. Navrhujeme zvýšenie spodnej
hranice zo zákona obligatórne
obstarávanej verejnej zákazky
zadávanej obcou alebo mestom
na sumu predpokladanej hodnoty zákazky rovnú alebo vyššiu
ako 200 000 eur, ak ide o zákazku
na dodanie tovaru alebo poskytnutie služby, a na sumu rovnú
alebo vyššiu ako 5 000 000 eur,
ak ide o zákazku na uskutočnenie stavebných prác.
Odôvodnenie:
Pripomienka ZMOS predstavuje návrh protikrízového opatrenia
samospráv. Navrhnuté opatrenie filozoficky zosobňuje princíp
miestnej demokracie a subsidiarity vytvárajúc voleným zástupcom
miest a obcí zodpovedným za
uspokojovanie miestnych verejných potrieb dostatočný priestor
pre voľbu spôsobu, ktorým tak
učinia. Opatrenie posilní prirodzenú hospodársku súťaž, tým že
umožní účasť v súťaži o verejnú
zákazku početnej skupine živnostníkov a malých podnikateľov,
ktorí by sa v prípade uplatňovania
noriem verejného obstarávania
vzhľadom na ich administratívnu a právnu náročnosť do súťaže vôbec nezapojili, čo sa prejaví
v znížení cien tovarov a služieb,
za ktoré budú samosprávy nakupovať. Uvedené bude mať priamy pozitívny vplyv na zvýšenie
miestnej zamestnanosti, vrátane
aktivácie dlhodobo nezamestnaných a mladých ľudí, na odstraňovanie regionálnych rozdielov,
ako aj na lepšie využitie ekonomického potenciálu jednotlivých
regiónov. Zvýšenie limitu pre
nákup tovarov a služieb prinesie
zníženie administratívnej záťaže
a s ním spojená úspora času a nákladov tak na strane samospráv,
ako aj na strane uchádzačov o získanie verejnej zákazky, prispeje k
zlepšeniu kvality podnikateľského
prostredia a k hospodárskemu
rozvoju Slovenska. Obciam aj naďalej ostane zachovaná povinnosť
zverejňovania a sprístupňovania
informácii v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám,
ako aj uplatňovania prísne a transparentne nastavených pravidiel
hospodárenia s majetkom obce
daných predovšetkým zákonom
o majetku obcí, schválenými zásadami hospodárenia s majetkom
obce a štatútom mesta, ktorých
dodržiavanie podlieha nielen
verejnej kontrole nastavenej zákonom o slobodnom prístupe k
informáciám, ale aj kontrole štátnych inštitúcii akými sú Najvyšší
kontrolný úrad SR a Ministerstvo
financií SR.
2. Navrhujeme, aby Úrad pre
verejné obstarávanie vykonával
dôslednú kontrolu postupov verejného obstarávania projektov
financovaných z EÚ.
Odôvodnenie:
Cieľom návrhu je nastavenie
účinnej kontroly verejného obstarávania v projektoch financovaných zo štrukturálnych fondov
a kohézneho fondu EÚ (ďalej len
„fondov“) v programovom období 2007 – 2013 a v programovom
období 2014 – 2020. Úrad pre verejné obstarávanie bol uznesením
vlády SR aktívne zapojený do procesov implementácie fondov EÚ s
cieľom zabezpečiť výkon dohľadu
nad týmito verejnými obstarávaniami. V záujme zabezpečenia
čo najefektívnejšieho čerpania
prostriedkov EÚ boli s jednotlivými Riadiacimi orgánmi uzatvorené Dohody o spolupráci,
ktoré úrad zaväzujú poskytovať
súčinnosť riadiacim orgánom pri
kontrole postupov verejného obstarávania projektov, ktoré sú spolufinancované z prostriedkov EÚ.
V súčasnosti je proces verejného
obstarávania vnímaný odbornou
a aj laickou verejnosťou ako proces, ktorý brzdí efektívne čerpanie
prostriedkov z fondov. Veľakrát
je práve úrad označovaný za subjekt, ktorý neprimerane predlžuje
schvaľovací proces a je zodpovedný za nečerpanie prostriedkov.
Je však potrebné upozorniť na
situáciu, že v schvaľovacom procese je kompletná dokumentácia
projektu, vrátane verejného obstarávania, prvotne predložená na
riadiaci orgán, tam je kontrolovaná (proces kontroly trvá často aj
mesiac, dva). Následne je dokumentácia verejného obstarávania
z rôznych dôvodov postúpená na
kontrolu na úrad, kde je opätovne kontroluje. Takýto proces je
potom zdĺhavý, neefektívny, počty podnetov na výkon dohľadu
geometrickým radom stúpajú. V
záujme čo najrýchlejšieho a efektívneho čerpania prostriedkov z
fondov by bolo potrebné zabezpečiť okamžitú, účinnú a operatívnu
kontrolu procesu verejného obstarávania úradom. Uvedené je možné zabezpečiť posilnením úradu
personálne a finančne, napríklad
z technickej pomoci jednotlivých
riadiacich orgánov. Posilnený
úrad by vykonával to čo mu zo
zákona prináleží, t. j. zabezpečoval by kontrolu procesu verejného
obstarávania, čím by odbremenil
riadiace orgány. Kontrola procesu
verejného obstarávania by mohla byť vykonávaná kontinuálne s
kontrolou ostatných častí projektu v rámci schvaľovacieho procesu, ktoré vykoná riadiaci orgán.
Týmto spôsobom by sa zefektívnil a skrátil proces schvaľovania
jednotlivých projektov a nevykonávala by sa kontrola dvomi subjektmi, t. j. riadiacim orgánom a aj
úradom. Uvedeným postupom by
bola kontrola vykonávaná odborníkmi, ktorí majú zo zákona mandát na vykonávanie takejto kontroly, proces schvaľovania by bol
efektívny a kratší, čo by prispelo k
zrýchlenému čerpaniu prostriedkov z fondov. V programovom období 2014 – 2020, by bolo vhodné
zaradiť úrad medzi subjekty financované z prostriedkov EÚ. Úrad
by vykonával dôslednú kontrolu
postupov verejného obstarávania
projektov financovaných z EÚ.
Výsledky z takto vykonanej kontroly by nemohli byť spochybnené
ani ex post kontrolou vykonanou
pri záverečnom odúčtovaní projektu. V rámci ex post kontroly by
bolo deklarované, že proces verejného obstarávania bol vykonaný
a bol skontrolovaný oprávneným
subjektom (úradom). Týmto spôsobom by nedochádzalo k následnému kráteniu finančných
prostriedkov, ktoré boli poskytnuté a preinvestované.
3. Zo znenia zákona žiadame
vyňať všetky ustanovenia, ktoré
priznávajú orgánu štátnej správy
podľa § 137 ods. 2 písm. b) zákona zvýhodnené postavenie.
Odôvodnenie:
Exkluzívne postavenie orgánu
štátnej správy podľa § 137 ods.
2 písm. b) Zákona neprispieva k
právnej istote verejných obstarávateľov a znižuje motiváciu čerpania štrukturálnych fondov.
4. K Čl. I, Prvá časť, Základné
ustanovenia, § 1 ods. 5
V ustanovení § 1 ods. 5 Zákona navrhujeme nasledovné znenie
druhej vety:
„Žiadosť s uvedením dôvodov
na udelenie výnimky podľa prvej
vety predkladá verejný obstarávateľ, ktorý nie je ministerstvom,
tomu ministerstvu, do ktorého
vecnej, zakladateľskej alebo zriaďovateľskej pôsobnosti patrí a
ak takého ministerstva niet, tak
Ministerstvu financií Slovenskej
republiky, to neplatí, ak ide o verejného obstarávateľa podľa § 6
ods. 1 písm. b), ktorý predkladá
žiadosť Ministerstvu vnútra Slo-
venskej republiky.“
Odôvodnenie:
Súčasťou novely zákona o verejnom obstarávaní (zákon č.
95/2013 Z. z., ktorým sa mení a
dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o
verejnom obstarávaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov a o
zmene zákona č. 455/1991 Zb. o
živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov), ktorej bolo ministerstvo vnútra SR predkladateľom,
sa v dôsledku schválenia doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhov
poslancov Národnej rady Slovenskej republiky stalo i ustanovenie § 1 ods. 5 citovaného zákona
(ďalej len „ustanovenie“), umožňujúce verejnému obstarávateľovi
za splnenia zákonom stanovených
podmienok požiadať o udelenie
výnimky zo zákona pre podlimitnú zákazku na uskutočnenie stavebných prác, ak je predpokladaná hodnota zákazky rovná alebo
nižšia než 200 000 eur, na dodanie
tovaru alebo na poskytnutie služby. Vzhľadom na skutočnosť, že
zo znenia ustanovenia nie je dostatočne zrejmá príslušnosť konkrétneho ministerstva na podanie
žiadosti zo strany obce alebo mesta ako verejného obstarávateľa,
dovoľujeme si navrhnúť prevzatie
gestorstva vo veci predkladania
žiadosti samosprávami ministerstvom vnútra SR, ktoré má z rezortov k miestnej samospráve na
Slovensku najbližšie.
5. K Čl. I, Prvá časť, Základné
ustanovenia, § 9 ods. 9
V ustanovení § 9 ods. 9, druhej
vete Zákona navrhujeme slová
„vyššia než 1000 eur“ nahradiť
slovami „vyššia než 5000 eur“.
Odôvodnenie:
Zvýšenie hranice predpokladanej hodnoty zákazky z 1000 eur
na 5000 eur pre zverejnenie zadávania zákazky v profile verejného
obstarávateľa najmenej tri pracovné dni pred jej zadaním požadujeme z dôvodu potreby odstránenia
neprimeranej
administratívnej
záťaže verejného obstarávateľa.
6. K Čl. I, Prvá časť, Základné
ustanovenia, § 35 ods. 3
V ustanovení § 35 ods. 3, prvej
vete Zákona navrhujeme za slová „lehota poskytnutia služieb“
vložiť slová „vytvorené pracovné
miesto“.
Odôvodnenie:
Jedným z kritérií vyhodnocovania ponúk na základe ekonomicky
najvýhodnejšej ponuky by malo
byť aj vytvorené pracovné miesto,
z dôvodu odstraňovania regionálnych rozdielov, podpory zamestnanosti. Smernica 2004/18/ES z
31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek
na dodávku tovaru a verejných
zákaziek na služby ustanovuje, že
keď sa verejní obstarávatelia rozhodnú zadať zákazku na základe
ekonomicky najvýhodnejšej ponuky, posúdia ponuky s cieľom určiť, ktorá z nich ponúka najlepšiu
hodnotu za vynaložené peniaze.
Medzi tieto kritériá by preto mali
patriť aj sociálne aspekty (podľa
príručky EK Social buying), najmä pracovné miesta, ktoré budú
na základe ponuky vytvorené.
7. K Čl. I, Šiesta časť, § 139 ods. 1
Navrhujeme, aby sa v ustanovení § 139 odsek 1 písm. m) Zákona
bodka na konci nahradila čiarkou
a doplnili písmená o) a p), ktoré
znejú:
„o) námietky smerujú proti dokumentom, ktoré boli predmetom
ex ante kontroly podľa § 145b,
týkajú sa skutočností, ktoré boli
predmetom ex ante kontroly a
verejný obstarávateľ sa neodchýlil
od oznámenia úradu podľa § 145b
ods. 3, pokiaľ ide o obsah či rozsah týchto dokumentov,
n) námietky smerujú proti
certifikovaným
dokumentom,
prostriedkom, postupom alebo činnostiam alebo proti úkonu vykonanému certifikovaným
prostriedkom, postupom alebo
činnosťou a verejný obstarávateľ,
obstarávateľ alebo osoba podľa § 7
sa od nich neodchýlila, pokiaľ ide
o obsah či rozsah, alebo spôsob
použitia.“.
Odôvodnenie:
Z hľadiska právnej istoty verejných obstarávateľov považujeme
za nevyhnutné stanoviť povinnosť
Úradu pre verejné obstarávanie
zastaviť rozhodnutím konanie
o námietkach, v prípade, ak svojim predchádzajúcim výstupom
potvrdil správnosť postupu a dokumentov verejného obstarávateľa.
8. K Čl. I, Šiesta časť, § 139 ods. 7
V ustanovení § 139 ods. 7, druhej vete navrhujeme vypustiť bodkočiarku a slová: „to neplatí, ak
ide o námietky podané orgánom
štátnej správy podľa § 137 ods. 2
písm. b)“.
Odôvodnenie:
Nedostatkom zákona je posilnenie neodôvodnene zvýhodneného
postavenia orgánu štátnej správy
podľa § 137 ods. 2 písm. b) (ktorým môže byť napríklad riadiaci
orgán) v námietkovom konaní.
Úrad pre verejné obstarávanie
totiž nie je viazaný obsahom doručenej námietky jedine v prípade
námietky podanej orgánom štátnej správy podľa § 137 ods. 2 písm.
legislatíva 7
Obecné noviny • 3. december 2013
b). Toto exkluzívne postavenie
tohto orgánu prispieva k právnej
neistote verejných obstarávateľov
a znižovaniu motivácie čerpania
štrukturálnych fondov. Právna istota verejného obstarávateľa bola
pritom kľúčovou požiadavkou
ZMOS vo vzťahu k verejnému
obstarávaniu. Predmetom kritiky
bolo predovšetkým vykonávanie
kontrol už odkontrolovaného.
9. K Čl. I, Šiesta časť, § 141 ods. 2
V Zákone navrhujeme vypustiť
ustanovenie § 141 ods. 2.
Odôvodnenie:
Žiadame vypustenie ustanovenia § 141 ods. 2, podľa znenia
ktorého: „Ak úrad v konaní o
námietkach vyhovie námietke vo
vzťahu k dokumentom, ktoré boli
predmetom ex ante kontroly a verejný obstarávateľ sa neodchýlil
od oznámenia úradu o výsledku
ex ante kontroly, pokiaľ ide o obsah či rozsah týchto dokumentov,
je úrad povinný v rozhodnutí osobitne odôvodniť, prečo v konaní o
námietkach rozhodol inak, ako v
ex ante kontrole a aká zmena okolností ho k tomu viedla.“ ZMOS
považovalo inštitút ex ante kontroly v znení predloženom na rokovanie Hospodárskej a sociálnej
rady SR za významný prínos pre
verejné obstarávanie v podmienkach Slovenskej republiky. Ex ante
kontrola dávala verejnému obstarávateľovi možnosť pred začatím
verejného obstarávania požiadať
Úrad pre verejné obstarávanie o
posúdenie, či je ním zamýšľaný
postup správny. V prípade, ak by
Úrad pre verejné obstarávanie
svojim výstupom potvrdil správnosť postupu a dokumentov a
verejný obstarávateľ by sa od nich
neodchýlil, námietka by proti nim
nemohla byť úspešná. Ex ante
kontrola mala byť pre verejného
obstarávateľa významnou garanciou správnosti ním zvolených
krokov vo verejnom obstarávaní.
V legislatívnom procese po rokovaní Hospodárskej a sociálnej
rade SR, ktorej je ZMOS členom,
došlo poslaneckými návrhmi
predloženými na rokovanie Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti k vecnému posunu, s ktorým
sa ZMOS nestotožnil. Je v rozpore
s princípom právnej istoty, aby
sa ten istý úrad mohol v konaní
o námietkach odchýliť od záverov
svojho vlastného oznámenia o výsledku ex ante kontroly.
10. K Čl. I, Šiesta časť, § 145b
ods. 1
V ustanovení § 145b ods. 1
zákona žiadame vypustiť čiarku
a slová “financovanú čo aj z časti z
prostriedkov Európskej únie,“.
Odôvodnenie:
Obmedzenie oprávnenia využitia inštitútu ex ante kontroly
výlučne na zákazky financované,
čo aj z časti prostriedkov EÚ nepovažujeme za správne, preto navrhujeme, aby bolo možné požiadať Úrad pre verejné obstarávanie
o výkon ex ante kontroly v prípade zadávania zákazky bez ohľadu
na pôvod zdrojov, z ktorých bude
financovaná.
11. K Čl. I, Šiesta časť, § 146 ods. 3
Navrhujeme vypustenie ustanovenie § 146 ods. 3 Zákona.
Odôvodnenie:
Ustanovenie v zmysle ktorého:
„ak úrad v konaní o námietkach
zistí iné porušenie tohto zákona,
než o ktorom rozhodol v konaní
o námietkach, informuje o tom
verejného obstarávateľa a obstarávateľa s uvedením ustanovení
tohto zákona, ktoré boli porušené
a údajom, či zistené porušenie zákona malo, mohlo mať alebo nemalo vplyv na výsledok verejného
obstarávania“ je z hľadiska princípov právneho štátu neprijateľné.
Základným znakom právneho
štátu je dôvera v rozhodovaciu
činnosť orgánov štátu, či už ide o
rozhodovanie orgánov moci zákonodarnej, výkonnej, či súdnej.
Princíp dobrej viery v správnosť
aktov verejnej moci a ochrana
dobrej viery v práva a povinnosti konštituované aktmi verejnej
moci plynúcimi či už z normatívneho právneho aktu alebo z aktu
aplikácie práva býva považovaná
za podstatu uplatňovania verejnej
moci v demokratickom právnom
štáte. Z ústavnoprávneho hľadiska
je neakceptovateľné, aby mal orgán štátu na jednej strane oprávnenie skontrolovať dodržiavanie
zákona o verejnom obstarávaní
v rámci výkonu kontroly a na druhej strane oprávnenie odchýliť sa
od svojich vlastných záverov, zistení a rozhodnutí v rámci konania o námietkach. Takáto právna
úprava vytvára nielen priestor pre
narúšanie princípu dôvery v rozhodovaciu činnosť štátu a v akty
štátu, ale čo je horšie vytvára aj
priestor pre ľubovôľu rozhodujúceho orgánu verejnej moci. Ustanovenie § 146 ods. 3 nebolo prerokované so zástupcami miestnej
územnej samosprávy na Slovensku, nakoľko nebolo predmetom
medzirezortného pripomienkového konania, ani rokovania sociálnych partnerov na Hospodárskej
a sociálnej rade SR.
12. K Čl. I, Šiesta časť, § 146c
ods. 1
V ustanovení § 146c ods. 1 zákona navrhujeme slová „do 90 dní
odo dňa začatia kontroly“ nahradiť slovami „do 15 dní odo dňa
začatia kontroly“.
Odôvodnenie:
Lehotu 90 dní (odo dňa začatia
kontroly) na vypracovanie protokolu o výsledku vykonanej kontroly, ktorou boli zistené nedostatky zamestnancami Úradu pre
verejné obstarávanie považujeme
za neprimerane dlhú.
13. K Čl. I, Siedma časť, Prechodné ustanovenia k úpravám
účinným od 1. júla 2013, § 155m
ods. 8
Dovoľujeme si upozorniť na
potrebu riešiť skutočnosť, že ustanovenie § 155m ods. 8 zákona je
absolútne nevykonateľné pre niekoľko stoviek verejných obstarávateľov, ktorými sú obce bez zriadeného webového sídla.
Odôvodnenie:
Podľa ustanovenia § 155m ods.
8 Zákona sú verejný obstarávateľ a
obstarávateľ do dňa nasledujúceho po dni zriadenia elektronické-
ho úložiska a splnenia povinnosti
úradu podľa § 113 ods. 3 a 4 zákona oprávnení splniť povinnosť
uverejnenia informácií a dokumentov, ktoré sa uverejňujú v profile, uverejnením na ich webovom
sídle. Na Slovensku však existuje
niekoľko stoviek obcí (vyše 600),
ktoré nemajú webové sídlo a teda
ani možnosť postupovať podľa
citovaného prechodného ustanovenia zákona. Početnej skupine
verejných obstarávateľov je, vzhľadom na znenie prechodného ustanovenia zo zákona, znemožnené
do času zriadenia elektronického
úložiska plnenie povinností uverejnenia informácii a dokumentov, ktoré sa uverejňujú podľa
zákona v profile verejného obstarávateľa.
14. Záverom si vzhľadom na riziká prameniace zo stále nedobudovaných podmienok pre stabilnú elektronickú komunikáciu v
takmer tretine obcí na Slovensku,
na ktoré ZMOS dlhodobo upozorňuje, dovoľujeme vyjadriť vážnu pochybnosť o budúcej spôsobilosti (predovšetkým po zriadení
elektronického trhoviska) tejto
skupiny samospráv realizovať zákonom stanovené práva a povinnosti viazané výlučne na elektronickú formu, čo môže znamenať
ohrozenie zabezpečovania služieb
pre občanov.
B) K Návrhu postupu riešenia lokalít marginalizovaných rómskych komunít
v intenciách návrhu nového stavebného zákona
Všeobecná pripomienka:
Atlas rómskych komunít na
Slovensku 2013 (ďalej len „Atlas
2013“) je možné používať ako jeden
z hodnotiacich nástrojov, jeho použitie ako právotvorného prvku je z
pohľadu formy nevhodné. Dotknutým subjektom, uvedeným v Atlase
2013 je možné uložiť povinnosti
právnou normou nižšej právnej sily
v prípade preneseného výkonu štátnej správy, zákonom v prípade originálnych pôsobností miest a obcí,
resp. povinnosť fyzických osôb, alebo právnických osôb. V prípade určitej selekcie medzi adresátmi právnej normy na základe objektívnych
kritérií je nevyhnutné tieto kritériá
uviesť v predmetnej právnej norme.
V prípade ak sa majú povinnosti
vzťahovať na subjekty s rôznymi
znakmi, ktoré nie je možné vyjadriť
v kritériách, je nevyhnutné uviesť v
príslušnej právnej norme zoznam
týchto subjektov.
K úlohe 1. B:
Je potrebné právne relevantne
určiť orgán verejnej správy, ktorý
bude zodpovedný za vykonanie
pasportizácie. V prípade, že pôjde o
obce, (prípadne stavebné úrady) je
nevyhnutné vytvoriť podmienky vo
financovaní, nakoľko ide o prenesený výkon štátnej správy, ktorý má
byť v zmysle Ústavy SR financovaný
v plnej miere štátom.
K úlohe 1. C:
Formulácia predpokladá vykonanie pasportizácie v rámci preneseného výkonu štátnej správy.
Ku kroku 2:
Je zrejmé, že povinnosť obsta-
rania územnoplánovacej dokumentácie sa má v časovom harmonograme do 2034 vzťahovať
na všetky obce. V jednotlivých
verziách návrhu stavebného zákona sa predpokladala možnosť
pre obce s malým počtom obyvateľom obstarávať spoločné územnoplánovacie dokumentácie pre
viaceré obce. Obciam s urbanistickou koncentráciou no zároveň
s menším počtom obyvateľov než
1000 by vznikla povinnosť skôr,
než iným susedným obciam, čo by
mohlo tieto obce pripraviť o možnosť spoločne obstarávať UPD, a
zároveň by existencia urbanistickej
koncentrácie v obci mohla znevýhodniť jej možnosť vstupovať do
dohody o obstaraní spoločnej ÚPD
pre viaceré obce. Jedným z riešení je na úrovni nariadenia vlády,
ktorým sa ustanovujú podmienky
pre poskytovanie dotácií na ÚPD
ustanoviť presný harmonogram a
zoznam obcí, ktoré budú dotované
v príslušných rokoch. Pre štát by
takéto riešenie zároveň umožnilo
priorizovať tie obce, kde je situácia
najdôvodnejšia.
K úlohe 3. A:
Vhodnejšie, i keď nie ideálne
sa javí návrh Ústredia sociálnych
vecí a práce a marginalizovaných
rómskych komunít (ÚSVPMRK).
Problematickým ostáva aspekt getoizácie sociálne znevýhodnených
komunít v rámci priestorového
využitia územia obce, ktorý bude
dosiahnutý vyčlenením určitého
územia pre potreby sociálne znevýhodnených komunít (právne
nevymedzený pojem). Je taktiež
možné uvažovať o aplikačných
problémoch, ktoré s predmetným
určovaním špecifického územia
budú súvisieť. A to najmä: určenie
územia, ktoré do budúcnosti má
slúžiť na uspokojovanie potrieb,
bude mať s veľkou pravdepodobnosťou negatívny vplyv na hodnotu
pozemkov a to nielen bezprostredne dotknutých, ale aj okolitých.
Obce tak prirodzene, a v súlade
s logikou budú umiestňovať takéto
funkčné celky na najmenej lukratívne územie, v zásade bez, alebo
len s veľmi nízkym potenciálom
alternatívneho využitia. To môže
spôsobovať ďalšiu územnú segregáciu. Štát, ktorý nebude znášať riziko žalôb poškodených vlastníkov
bude toto konanie obmedzovať len
nesystémovým vstupom do právomocí obcí, pričom môže čeliť tlaku
majoritnej spoločnosti.
Ako možné riešenie sa javí rozloženie uvedeného cieľa do dvoch
čiastkových, a to: a) právne zachytenie už existujúcich urbanistických koncentrácií za účelom pasportizácie obydlí a vysporiadanie
pozemkov pod legalizovateľnými
stavbami, b) a v ďalšom kroku
vymedzenie územia na bývanie, v
ktorom by sa zohľadňovala socioekonomická skladba obyvateľstva v
obci. Najmä druhý krok by si vyžadoval širší spoločenský konsenzus.
K úlohe 4. C:
I keď je pochopiteľná požiadavka na striktné stanovenie lehoty
na podanie žiadosti o dodatočné
povolenie stavby, vyjadrujeme
obavu, či bude v silách dotknutých
subjektov realizovať vysporiadanie
pozemkov a zároveň spracovať žia-
dosť o dodatočné povolenie stavby, ktoré má náležitosti bežného
stavebného povolenia. Je potrebné uviesť, že v danej lehote musia
byť nielen vysporiadané vlastnícke
vzťahy, ale aj obstarané potrebné
súhlasy dotknutých poskytovateľov predovšetkým sieťových služieb, ktoré je možné získať až po
vysporiadaní vlastníckych práv.
C) K aktuálnym problémom samospráv na úsekoch správneho trestania
V nadväznosti na uznesenie
Rady ZMOS č. 274 k informácii
o problémoch samospráv na úseku správneho trestania, ktorým sa
uložilo Kancelárii ZMOS vyvolať
rokovanie so zástupcami Ministerstva vnútra SR s cieľom prerokovať možné riešenia vzniknutej
situácie, sa 23. apríla 2013 uskutočnilo stretnutie s A. Jenčom,
generálnym riaditeľom sekcie verejnej správy MV SR a J. Vallovou,
riaditeľkou odboru všeobecnej
vnútornej správy MV SR. Zástupcovia ZMOS boli informovaní, že
MV SR v mesiacoch september a
október 2013 rozhodlo o nevybavených opravných prostriedkoch
voči rozhodnutiam samospráv
pri výkone samosprávnej pôsobnosti na úseku správnych deliktov
a priestupkov, ktoré mu boli zo
strany súdov postúpené.
Taktiež bolo prezentované, že
ministerstvo preferuje ako orgán,
ktorý má rozhodovať o odvolaní
voči rozhodnutiu samosprávy v
týchto veciach, súd. Ako schodné
riešenie sa javí spracovanie spoločného návrhu čiastkovej novely
zákona o obecnom zriadení, kde
by sa konkretizáciou ustanovenia
§ 27 ods. 2 prelomila relatívne
ustálená judikatúra Najvyššieho
súdu SR v týchto veciach.
D) K návrhu
o registri adries
zákona
Návrh zákona o registri adries
bol poskytnutý ZMOS v rámci
predlegislatívnych
konzultácií
ako pracovná verzia a zároveň
sa k nemu uskutočnilo pracovné
stretnutie na úrovni výkonného
podpredsedu ZMOS M. Mušku a
vedúcej služobného úradu MV SR
D. Sakovej.
Na pracovnom stretnutí avizovalo ZMOS zásadné rozpory k
deliktuálnej zodpovednosti, úkonom obcí vo vzťahu k existujúcim
adresám a uliciam, ako aj oprávneniu okresného úradu rozhodovať o iných zmenách územia bez
súhlasu všetkých dotknutých obcí.
MV SR pripomienkam vzneseným ZMOS vyhovelo, čomu zodpovedá aj pracovná verzia návrhu
zákona tvoriaca prílohu materiálu. Realizácia novej kompetencie
sa navrhuje ako prenesený výkon
štátnej správy v rozsahu podľa § 5
ods. 3 až 5 návrhu zákona. Rezort
predpokladá náklady na prenesený výkon štátnej správy vykonávaný obcami v rozsahu asi 1,20 eura
za úkon. O predbežné stanovisko
k návrhu zákona boli požiadaní
členovia Predsedníctva ZMOS a
členovia odbornej sekcie verejnej
správy, kontroly, bezpečnosti a ar pokračovanie na ďalšej strane
8 samospráva
mády Rady ZMOS. Z oslovených
vyjadrili postoj dvaja, pričom jeden súhlasil po vyriešení zásadných rozporov, jeden člen vyjadril
zásadný nesúhlas so zavedením
akejkoľvek ďalšej kompetencie. Je
možné predpokladať, že realizácia kompetencie ako preneseného
výkonu štátnej správy obce môže
mať prínos v prehľadnosti evidencie adries aj pre potreby iných
úloh územnej samosprávy. V prípade vyslovenia súhlasu Radou
ZMOS bude žiaduce uskutočniť
rokovanie za účasti členov odbornej sekcie vo vzťahu k zásadným
pripomienkam, technickým a finančným podmienkam výkonu
kompetencie.
O mestských
častiach
diskutuje
primátor
Raši aj
s obyvateľmi
Košíc
Snaha vedenia mesta
Košice optimalizovať
počet mestských častí
pokračuje. Redukciou
by mesto dokázalo
ušetriť nemalé finančné
prostriedky. Po stretnutiach s jednotlivými
starostami, ktoré nepriniesli konkrétny návrh
usporiadania mestských častí, chce mesto
do diskusie zapojiť aj
občanov.
Primátor Richard Raši
sa v uplynulých mesiacoch stretával so
starostami jednotlivých
košických mestských
častí, poslancami mestského zastupiteľstva a
obyvateľmi. Predmetom
rokovaní bolo prerozdelenie počtu mestských
častí z dôvodu úspory
nákladov a optimalizácie činností. Aj napriek
množstvu návrhov,
ktoré z diskusií vzišli,
sa doposiaľ nepodarilo
dosiahnuť konsenzus.
Naopak, niektorí starostovia prišli s návrhom
posilnenia kompetencií
mestským častiam, čím
by akúkoľvek zmenu
v počte mestských častí
na dlhý čas zablokovali.
Pred decembrovým
rokovaním mestského
zastupiteľstva, ktoré je
posledné, na ktorom
musí byť prijaté rozhodnutie, ak majú byť
zmeny účinné od ďalšieho volebného obdobia,
chce primátor poznať aj
názor samotných Košičanov.“ uviedol primátor
Košíc Richard Raši.
(uv)
3. december 2013 • Obecné noviny
Oprava – doplnenie v minulom dvojčísle
ON 47-48/2013
Na strane č. 5 v ON č. 47-48/2013 v článku Zo stanovísk ZMOS k legislatívnym návrhom nedopatrením vypadol druhý titulok, v ktorom bola informácia k akému návrhu zákona v medzirezortnom pripomienkovom konaní ZMOS uplatňuje svoje pripomienky.
Pod spomínaným názvom článku mal byť druhý titulok:
K Správe o stave školstva na Slovensku a o konkrétnych systémových krokoch
na podporu jeho ďalšieho rozvoja.
Prosíme čitateľov, aby si to doplnili.
Redakcia ON
Zosuvy naďalej ohrozujú
majetok a zdravie obyvateľov
Do jarného topenia snehu je nutné aspoň čiastočne urobiť sanačné práce na
územiach v Hradci a Veľkej Lehôtke, v ktorých je stále vyhlásená mimoriadna
situácia. Inak sa nedá vylúčiť ani to, že sa svahové deformácie opäť aktivizujú a na jar
budú opäť ohrozené obydlia. Aj to je jeden zo záverov prvého stretnutia komisie
na riešenie krízovej situácie – svahových deformácií v Hradci a vo Veľkej Lehôtke.
Z
riadenie komisie zloženej z obyvateľov a zástupcov samosprávy
mesta Prievidza schválilo Mestské
zastupiteľstvo v Prievidzi. Komisia
sa 4. novembra 2013 na svojom
prvom zasadnutí venovala najmä navrhnutým
sanačným opatreniam. Tie spočívajú v zhotovení niekoľkých horizontálnych vrtov, križujúcich postihnuté územia a odvádzajúcich vodu
z telesa zosuvu do miestnych vodných tokov.
Navrhované riešenie prijali všetci členovia komisie s dôverou.
Majú pomôcť v súlade
s možnosťami rozpočtu
Ministerstvo životného prostredia sa už realizáciou sanačných opatrení zaoberá. Podľa uznesení prijatých na výjazdovom rokovaní vlády SR
9. októbra v Handlovej bolo ministrovi životného prostredia uložené v súlade s možnosťami
štátneho rozpočtu podporiť opatrenia zamerané na stabilizáciu vodných tokov a zabezpečenie sanácie zosuvných území v našom okrese do
31. decembra 2014.
„Treba však zdôrazniť, že uvedené opatrenia
sa majú realizovať v súlade s možnosťami štátneho rozpočtu. Preto akékoľvek uvádzané sumy
nezaručujú, že budú skutočne vyčlenené finančné prostriedky na tento účel a na pomoc obyvateľom nášho mesta. Samozrejme, bola by som
veľmi rada, keby to tak bolo,“ upozorňuje Katarína Macháčková, primátorka mesta Prievidza.
Geologické práce zabezpečuje
ministerstvo
Primátorka pripomína, že sanačné práce sú
úlohou štátu. „Zákon o geologických prácach
je jednoznačný. Podľa jeho ustanovení zabezpečuje geologické práce na odvrátenie, zmiernenie alebo odstránenie následkov živelnej
pohromy ministerstvo životného prostredia.
Z pozície samosprávy sme pripravili všetko
na to, aby ministerstvo životného prostredia
mohlo začať čo najskôr so sanáciou území,“
vysvetľuje primátorka.
Je presvedčená, že postup ministerstva životného prostredia a mesta musí byť koordinovaný aj na úrovni ich čelných predstaviteľov.
Preto už opakovane listom požiadala ministra
životného prostredia Petra Žigu aj o spoločné stretnutie. „Vieme poskytnúť projekt sanačných prác pre územné rozhodnutie a v
decembri tohto roku aj projekt na realizáciu
stavby. Takisto sme už ministerstvu doručili
podrobný inžiniersko-geologický prieskum.
Aktívne s príslušnými úradníkmi komunikujeme. Rada by som však s ministrom hovorila
aj osobne a v mene obyvateľov ho požiadala,
aby sa s prácami začalo čo najskôr,“ vysvetľuje
Macháčková.
Oceňujú aktivitu samosprávy,
čakajú na štát
„Veľmi oceňujem, že mesto Prievidza neostalo len pri tom, čo zo zákona musí. Po tom
ako riadne ohlásilo aktívne svahové deformácie ministerstvu, ostalo v kontakte s obyvateľmi. Okrem realizácie podrobného prieskumu
a prípravy projektu sanačných prác bol zabezpečený pravidelný statický monitoring budov,
vďaka ktorému obyvatelia dostali relevantnú
informáciu o tom, či je ich nehnuteľnosť obývateľná. Teraz je na rade štát. Dúfame, že bude
aspoň taký aktívny ako bola doteraz samospráva,“ hovorí Matej Hlôška, člen zriadenej komisie na riešenie krízovej situácie.
„Všetci v komisii by sme najradšej hneď niečo podnikli. Je veľmi nepríjemné vidieť, že sú
reálne ohrozené domy našich priateľov, príbuzných alebo naše vlastné. Obávame sa, že
budú v zime opäť výdatné snehové zrážky, ktoré môžu dať svahy zasa do pohybu. Do jarného
topenia snehu by bolo dobré aspoň čiastočne urobiť sanačné práce a odviesť povrchové
vody,“ dodáva.
Mesto už investovalo viac ako
68-tisíc eur
Po tom, ako mestu Prievidza v máji a júni tohto
roka boli oznámené aktívne svahové deformácie vo Veľkej Lehôtke a Hradci, bolo o situácii
riadnym hlásením informované ministerstvo
životného prostredia. Následne bola vyhlásená
mimoriadna situácia, ktorá stále trvá.
Samospráva okamžite zabezpečila sanačné
opatrenia – odčerpávanie studní a obmedzenie závlah v postihnutých územiach. Ohrozené lokality ešte v júni navštívili zamestnanci
ministerstva životného prostredia, ktorí odporučili urobiť podrobný inžiniersko-geologický
prieskum, aby bolo jasné, prečo dochádza k aktívnym svahovým deformáciám. Mesto vyčlenilo z rezervného fondu prostriedky na podrobný IG prieskum a zabezpečilo aj vypracovanie
projektu sanačných prác. Spolu už išlo na tieto a
ďalšie opatrenia z rozpočtu mesta Prievidza viac
ako 68-tisíc eur.
Záverečná správa inžiniersko-geologického
prieskumu definovala základné príčiny zosuvov,
ktorými sú: geologická stavba územia priaznivá
pre vznik zosuvov, obdobie výdatných zrážok
v novembri 2012 a marci 2013, nevhodné nakladanie s povrchovými a splaškovými vodami a tiež nevhodné zásahy ľudskej činnosti. Z
uvedených príčin vyplynuli aj ďalšie opatrenia
na obmedzenie zosuvnej činnosti, napríklad
vylúčenie stavebnej činnosti, alebo odvedenie
povrchových vôd z pozemkov do toku, ktorým
sa má zabrániť vsakovaniu vôd do pôdy.
Alojz VLČKO,
vedúci kancelárie primátorky
legislatíva 9
Obecné noviny • 3. december 2013
Nový stavebný zákon, II. časť: Konanie
V
tomto článku nadväzujeme na predchádzajúcu tému
týkajúcu sa prijatia nového
stavebného zákona, ponúkajúc pokračovanie prehľadu
pripomienok k časti navrhovaného stavebného zákona, týkajúcej sa stavebného konania, spracovaného právnikmi občianskeho
združenia VIA IURIS. Považujeme za významné poznať bližšie pripomienky tohto
občianskeho združenia, pretože právnici
tohto združenia sa téme stavebného zákona
dlhodobo venujú, osobitne nielen s dôrazom na práva účastníkov územného a stavebného konania, ale aj z pohľadu postavenia obce ako základnej jednotky územnej
samosprávy. S pripomienkami tohto združenia sa plne stotožňujeme a v niektorých
bodoch dopĺňame vlastný komentár.
1. Upovedomenie o začatí
konania
Podľa navrhovaného ustanovenia § 119
ods. 1- 3 nového stavebného zákona stavebný úrad upovedomí o začatí konania
známych účastníkov a dotknuté orgány do
siedmich dní odo dňa, keď je návrh na začatie konania úplný. V upovedomení o začatí
konania uvedie podstatné údaje z návrhu
na začatie konania alebo priloží fotokópiu
návrhu na začatie konania, určí termín
ústneho pojednávania a miestnej obhliadky
a uvedie miesto, kde sa možno oboznámiť s
projektovou dokumentáciou. Stavebný úrad
v upovedomení o začatí konania upozorní
účastníkov a dotknuté orgány, že svoje návrhy, pripomienky a námietky môžu uplatniť
najneskôr na ústnom pojednávaní, pretože
na neskôr podané návrhy, pripomienky a námietky nemusí prihliadnuť. Stavebný úrad
zverejní podstatné údaje z návrhu na začatie konania alebo návrh na začatie konania na svojom webovom sídle najneskôr
v deň oznámenia účastníkom a dotknutým
orgánom; to neplatí, ak ide o umiestnenie
jednoduchej stavby.
VIA IURIS navrhuje precizovať, čo presne sa myslí pojmom „podstatné údaje“, ktoré by sa mali zverejňovať v upovedomení
o začatí konania, aby boli účastníci i všetky dotknuté orgány skutočne oboznámení
s obsahom návrhu na začatie konania v takom rozsahu, ktorý im umožní plne využiť
procesnú možnosť podania návrhov, pripomienok či námietok, a tým informovane
reagovať na podstatný obsah návrhu na začatie konania.
VIA IURIS tiež navrhuje, aby pri stavbách, na ktoré sa vzťahuje doručovanie
verejnou vyhláškou, bolo upovedomenie
o začatí konania zverejnené aj na mieste
stavby („na verejne prístupnom mieste pri
pozemku, na ktorom sa stavba navrhuje
umiestniť, a to až do vydania územného
rozhodnutia; súčasťou tejto informácie je
grafické vyjadrenie návrhu alebo iný podklad, z ktorého vyplýva polohové, pôdorysné a výškové usporiadanie stavby“), tak ako
to bolo v predchádzajúcom návrhu nového
stavebného zákona a ako to obsahuje aj
právna úprava stavebného zákona v Českej
republike (český stavebný zákon stanovuje,
že informácia o začatí každého územného
konania sa zverejní na mieste stavby a súčasťou tejto informácie je grafické vyjadrenie zámeru, z ktorého sú zrejmé vplyvy
stavby na okolie).
2. Dokazovanie
Podľa navrhovaného znenia § 122 ods. 5
nového stavebného zákona správny orgán
neprihliada
a) na opätovne uplatnené návrhy, pripo-
mienky a námietky účastníkov, zúčastnených osôb a dotknutých orgánov, o ktorých
už bolo právoplatne rozhodnuté v predchádzajúcom konaní alebo v inom konaní,
ktorého obsah je záväzný pre rozhodnutie;
to neplatí, ak sa zásadne zmenili skutkové okolnosti alebo predmet rozhodovania,
alebo ak bolo toto rozhodnutie zrušené alebo vecne podstatne zmenené,
b) na návrhy, pripomienky a námietky
účastníkov, zúčastnených osôb a dotknutých orgánov, ktoré sú v rozpore so zákonom, s územnoplánovacou dokumentáciou, so zastavovacími podmienkami alebo
so záverečným stanoviskom orgánu posudzovania vplyvov,
c) na návrhy, pripomienky a námietky
účastníkov, ktoré nemajú priamy vplyv na
ich verejné subjektívne práva a právom
chránené záujmy alebo na osobné plnenie
uložených povinností, ani
d) na námietky a oznámenia osoby, ktorá
nie je účastníkom ani zúčastnenou osobou.
Ako uvádza vo svojich pripomienkach
aj VIA IURIS navrhované znenie ustanovenia nového stavebného zákona týkajúce
sa dokazovania je neprijateľné. VIA IURIS navrhuje citované navrhované znenie
zákonného ustanovenia podstatne preformulovať, pretože predstavuje zásadné
ohrozenie ústavných práv účastníkov konania a je v zjavnom rozpore s Ústavou SR
a Aarhuským dohovorom (pozn. Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí SR
o prijatí Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom
procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia bolo zverejnené v Zbierke zákonov pod č. 43/2006
Z. z.). Správny orgán musí mať povinnosť
zaoberať za všetkými pripomienkami
a námietkami účastníkov konania a vysporiadať sa s nimi v rozhodnutí.
Napríklad navrhované písmeno b) citovaného ustanovenia znamená, že správny
orgán sa nebude musieť zaoberať pripomienkami a námietkami, ak ich označí za
„rozporné so zákonom“ alebo „s územnoplánovacou dokumentáciou“. Ak bude
účastník konania namietať nesúlad návrhu so zákonom, územným plánom alebo záverečným stanoviskom EIA (pozn.
Environmental Impact Assessment teda
posudzovanie vplyvov na životné prostredie) alebo nesúlad prvostupňového rozhodnutia so zákonom, územným plánom
či záverečným stanoviskom EIA, správny
orgán bude môcť vyhlásiť, že považuje námietky účastníka za „rozporné“ so
zákonom, územným plánom alebo stanoviskom EIA a vôbec sa nimi nebude musieť zaoberať. Podľa názoru VIA IURIS by
to mohlo viesť až k absurdným situáciám,
kedy by účastník nemohol namietať napr.
neaktuálnosť záverečného stanoviska
EIA, keďže správny orgán by vyhlásil, že
námietka účastníka je v rozpore s existujúcim záverečným stanoviskom EIA. Tak
by mohol správny orgán ignorovať všetky
„nepohodlné“ námietky. Opodstatnenosť
námietok však musí správny orgán posudzovať v samotnom konaní.
Navrhované písmeno c) citovaného zákonného ustanovenia je potrebné považovať za neprijateľné. Obsahuje vágnu a
neurčitú formuláciu znejúcu „...nemajú
priamy vplyv na ich verejné subjektívne
práva a právom chránené záujmy alebo na
osobné plnenie uložených povinností“, ktorá umožní správnemu orgánu svojvoľne
zamietať „nepohodlné“ námietky účastníkov konania.
3. Konanie o umiestnení stavby
pozemnej komunikácie
V rámci prijatia nového stavebného zákona
má dôjsť aj k zmene zákona č. 135/1961 Zb. o
pozemných komunikáciách (cestný zákon) v
znení neskorších predpisov. Okrem iného je
navrhované, aby sa upravilo znenie ustanovenia § 16 a § 16c cestného zákona nasledovne:
Podľa navrhovaného znenia ustanovenia
§ 16 ods. 4 cestného zákona ak ide o stavbu
pozemnej komunikácie, okrem stavby účelovej komunikácie, stavebný úrad nariadi ústne
pojednávanie alebo miestnu obhliadku iba
vtedy, ak sa vyskytne prekážka v konaní, ktorú
nemožno odstrániť bez ústneho pojednávania
alebo miestnej obhliadky.
Podľa navrhovaného znenia ustanovenia
§ 16c ods. 10 cestného zákona ak sa uskutočnilo ústne pojednávanie alebo miestna
obhliadka v konaní o umiestnenie stavby alebo v konaní o zmene využívania pozemkov,
špeciálny stavebný úrad nariadi ústne pojednávanie a miestnu obhliadku len vtedy, ak sa
vyskytne prekážka v konaní, ktorú nemožno
inak odstrániť. Správny orgán môže v stavebnom konaní upustiť od ústneho pojednávania
a miestnej obhliadky, ak sú mu dobre známe
pomery staveniska a žiadosť o stavebné povolenie poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby.
Stotožňujeme sa s názorom VIA IURIS, že
citované navrhované zákonné ustanovenia
neprijateľne zužuje právo účastníkov konania zúčastniť sa ústneho pojednávania v tak
závažných prípadoch, ako je výstavba pozemných komunikácií. S ohľadom na to je vhodné
uvedené ustanovenia z navrhovaného zákona
vypustiť.
VIA IURIS v navrhovanom § 16c navrhuje
vypustiť aj odsek 15, ktorý znie: „Zmenu stavby pozemnej komunikácie pred dokončením,
ktorá je v súlade s podmienkami dotknutých
orgánov uvedených v stavebnom povolení a
ktorá nezasahuje do práv a oprávnených záujmov účastníkov, môže špeciálny stavebný
úrad schváliť stavebný súhlasom na základe
ohlásenia stavebníka. Za zmenu stavby pred
dokončením sa považuje aj zmeny termínu
dokončenia výstavby pozemnej komunikácie.“
Považuje ho za neprijateľné ustanovenie, na
základe ktorého aj rozsiahle zmeny stavby
pozemnej komunikácie pred dokončením by
bolo možné schváliť iba stavebným súhlasom
na základe ohlásenia stavebníka.
4. Záver
V tomto článku sme opätovne venovali pozornosť pripravovanému vládnemu
stavebnému zákonu. Našim záujmom je
prispieť k verejnej diskusii o texte pripravovaného stavebného zákona, ktorý môže zásadne ovplyvniť kvalitu prostredia, v ktorom
žijeme. Považujeme za osobitne významné
sledovať, aké práva sa priznávajú účastníkom
konania vrátane procesu dokazovania, keďže tí môžu svojimi včasnými vyjadreniami
upozorniť na skutočnosti, o ktorých príslušné orgány nemusia mať dostatok informácií
pre správne rozhodnutie v konaní.
Advokátska kancelária
Koliková & Partners, s. r. o.,
Bratislava
OZNAM
Projekt Terénna sociálna práca v obci Vtáčkovce sa začal realizovať
1. decembra 2011 a ukončený bude 30. novembra 2013.
Hlavným cieľom je podpora sociálnej práce v znevýhodnených
skupinách, lokalitách a marginalizovaných rómskych komunitách,
činnosti zamerané na senzibilizáciu majority, sociálne, výchovné, poradenské a adaptačné programy cielené na rodiny na predchádzanie
a riešenie sociálneho vylúčenia a zamerané na udržateľnú integráciu
rodín na trhu práce, činnosti zamerané na predchádzanie a riešenie
krízových situácií rodín a rôznych skupín s cieľom zlepšenia pracovných príležitostí a ich sieťovanie, obnova a úprava rodinných pomerov dieťaťa, ktoré bolo z rodiny vyňaté na základe rozhodnutia súdu,
vyhľadanie fyzickej osoby, ktorej možno dieťa zveriť do osobnej starostlivosti a podpora vytvorenia náhradného rodinného prostredia v
spolupráci s príslušnými inštitúciami, úradmi práce, sociálnych vecí a
rodiny, komunikácia s obcou.
Realizáciou projektu sa zlepšila kvalita života ohrozenej skupiny
obyvateľstva, zlepšilo sa ich sociálne postavenie, zlepšil sa vzťah medzi
majoritou a minoritou, podporil sa proces sociálnej inklúzie a nepriamo dochádzalo aj k zlepšeniu celkovej situácii v obci.
Ďalšie potrebné informácie o projekte sú dostupné
na internetových stránkach
Európskeho sociálneho fondu: www.esf.gov.sk,
Fondu sociálneho rozvoja: www.fsr.gov.sk a
na stránke obce: www.vtackovce.sk.
Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu v rámci operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia.
10 životné prostredie
3. december 2013 • Obecné noviny
Medzinárodná diskusia
o využívaní dažďovej vody
Lepšie raz vidieť ako stokrát počuť. O pravdivosti tejto ľudskej odvekej múdrosti sa
presvedčili všetci účastníci obhliadky funkčnosti protieróznych opatrení v Krasňanoch:
prof. Mooyong Han z Južnej Kórey s manželkou, dipl. Ing. Marco Schmidt z berlínskej
Technickej univerzity, dr. Ing. Michal Gažovič, absolvent doktorandského štúdia
v Greifswalde, podnikateľ Ing. Pavol Šutý, zástupcovia obce Krasňany, analytik NPOA Ing.
Kohutiar a Ing. Michal Kravčík, CSc., z mimovládnej organizácie Ľudia a voda.
Inšpirácia z Južnej Kórey
Krasňany v Žilinskom kraji
(obec s viac ako 1200 obyvateľmi)
táto skupina odborníkov navštívila pre inšpiráciu pri budúcom
uplatňovaní protieróznych opatrení na vidieku v Kórei. V tejto
vzdialenej krajine retenčné opatrenia v urbánnom (mestskom)
prostredí už poznajú. Z ich konkrétnych skúseností môžu inšpiráciu čerpať slovenské mestá. Protagonistom tohto prístupu v Kórei
je prof. Han. Pozitívne hodnotí
vplyv zadržiavania vody na klimatické pomery. Za významné ich
považuje aj z hľadiska eliminácie
príčin lokálnych povodní a sucha.
Bratislavu a Krasňany navštívil na
pozvanie Nadácie na podporu občianskych aktivít (NPOA).
Na Slovensku máme skúsenosti
a výsledky s efektom vodozadržných opatrení práve na vidieku.
Obec Krasňany je jednou zo 488
obcí, v ktorých sa vodozadržné
opatrenia vybudovali počas prvého a druhého realizačného
projektu Programu revitalizácie
a integrovaného manažmentu povodí v rokoch 2010-2011.
Boli to napríklad kaskáda hrádzok (drevených aj priepustných
kamenných), zasakávacie pásy
a jamy. Celková finančná suma
na opatrenia v Krasňanoch bola
92 699 € (prvý realizačný projekt)
a 20 000 € (druhý realizačný projekt). Z tejto sumy bolo vytvorených 30 690 m³ vodozadržnej kapacity, čo je cena 3,67 € na 1 m³
vybudovaných opatrení. Dočasnú
pracovnú príležitosť získali desiati
dlhodobo nezamestnaní. Ing. Pavol Šutý z Ekostavu Oščadnica,
ktorý vykonával odborný dozor
hovorí, že popri vodohospodárskom a pôdohospodárskom význame opatrení ho neuveriteľne
prekvapil práve sociálno-ekonomický dopad a osvetovo-kvalifikačný dosah miestnych projektov
programu revitalizácie. Občania,
predtým dlohodobo nezamestnaní a s nízkou kvalifikáciou, sa po
rokoch aspoň na pár mesiacov
cítili byť pracovne užitoční, hrdí
na svoju prácu a spoločensky docenení.
V hrádzkach nový
ekosystém
Fotografie, ktoré boli začiatkom
novembra 2013 nasnímané tesne
po výdatnom daždi ukazujú, že
v každej z hrádzok sa začal vytvárať nový ekosystém – okrem
usadzovania jemnejších sedimentov a vody napríklad aj konáre.
Prof. Mooyong Han z Kórey, dr. Ing. Michal Gažovič , absolvent doktorandského štúdia v Greifswalde a podnikateľ Ing. Pavol Šutý pri inšpekcii vodozadržných opatrení v Krasňanoch, neďaleko kórejskej automobilky KIA.
Okrem užitočného vodozadržného účinku vznikol aj esteticky
pekný pohľad na obnovujúcu sa
krajinu. Práve tieto pekné pohľady vyvolávajú v miestnych
spolutvorcoch pocit hrdosti a zadosťučinenia. Dokumentujú, že
v Krasňanoch po troch rokoch
opatrenia fungujú, sú udržiavané
a je zrejmé, že príroda ich s vďakou prijala.
Podobné opatrenia sú nielen
lepším hospodárením s vodou,
ale eliminujú príčiny miestnych
povodní, podieľajú sa na tvorbe
ekosystémov a podporujú biodiverzitu. Malebné zábery sú vizuálnym svedectvom, že Krasňany
získali vybudovaním vodozadržnych a protieróznych opatrení
nielen na bezpečnosti majetku
a životov obyvateľov, ale aj na kráse. Potvrdzujú, že symbióza ľudskej činnosti s prírodou sa môže
vydariť v obojstranný prospech
človeka aj prírody .
Európska komisia vydala v
poslednom čase niekoľko pozoruhodných dokumentov podporujúcich zelenú infraštruktúru
a využívanie dažďovej vody. Nasledovný citát, ktorý sa týka zavádzania zelenej infraštruktúry v
mestách, je z dokumentu Zelená
infraštruktúra – Zveľaďovanie
prírodného kapitálu Európy (Brusel, 6. 5. 2013):
„Riešenia zelenej infraštruktúry
sú obzvlášť dôležité v mestskom
prostredí, v ktorom žije viac ako
60 % obyvateľov EÚ. Prvky zelenej
infraštruktúry vo veľkých mestách
poskytujú výhody pre zdravie
obyvateľov, ako sú napríklad čisté
ovzdušie a lepšia kvalita vody. Na
základe zdravých ekosystémov sa
takisto znižuje šírenie chorôb prenášaných vektormi. Zavádzanie
prvkov zelenej infraštruktúry do
mestských oblastí vytvára väčší
zmysel pre spoločenstvo, posilňuje spoluprácu v rámci dobrovoľníckych činností občianskej spoločnosti a prispieva k boju proti
sociálnemu vylúčeniu a izolácii.
Prvky zelenej infraštruktúry majú
fyzický, psychologický, emocionálny a sociálno-hospodársky
prínos pre jednotlivca a spoločnosť. Prostredníctvom zelenej
infraštruktúry sa vytvárajú možnosti prepojenia mestských a vidieckych oblastí a vznikajú miesta, v ktorých sa príjemne žije a
pracuje. Prostredníctvom výroby
potravín v mestách a prostredníctvom komunitných záhrad, ktoré
sú účinným nástrojom vzdelávania žiakov a najmä vzbudenia
záujmu mladých ľudí, sa v rámci
zelenej infraštruktúry rieši otázka
oddelenia výroby potravín od ich
spotreby a prispieva k zvýšeniu jej
vnímanej hodnoty. Investície do
zelenej infraštruktúry majú veľký potenciál posilniť regionálny
a mestský rozvoj vrátane zachovania a vytvorenia pracovných
miest.“
K zeleným strechám sa vyjadruje napríklad i pracovný dokument
EK „Usmernenia týkajúce sa najlepších postupov na obmedzenie,
zmiernenie alebo kompenzovanie
zástavby pôdy“ (2012):
!Zelené strechy, ako súčasť ekologickej infraštruktúry môžu pomôcť obmedziť niektoré negatívne
vplyvy zástavby pôdy, aj keď nekompenzujú stratu funkcií pôdy.
Prehrádzky na drobných tokoch nad Krasňanmi napojené dažďom urobili
na zahraničných hostí dojem nielen svojou funkčnosťou, ale vďaka jesennej scenérii a zurkotavej zvukovej kulise i estetickým dojmom.
Tlačová beseda na tému „Zadržiavanie dažďovej vody v mestách ako perspektívny prístup k adaptácii na klimatickú zmenu“ na záver návštevy.
Za rečníckou tribúnou zľava doprava: tlmočníčka Lucia Faltinová, prof.
Mooyoung Han, štatutárka NPOA Katarína Vajdová, primátor Trebišova
Marián Kolesár, analytik NPOA Juraj Kohutiar a zakladateľ MVO Ľudia
a voda Michal Kravčík (čiastočne zakrytý).
Predovšetkým môžu do istej miery pomôcť obmedziť povrchový
odtok vody. Ukázalo sa to napríklad v centre Manchestru a husto
zastavaných okrajových častiach
mesta. Zelené strechy tam znížili
povrchový odtok vody z prudkého
dažďa s úhrnom 20 mm až o 20 %.
Tento druh znižovania môže byť
užitočný pri obmedzovaní povodní v mestskom prostredí. Zelené
strechy majú svoju hodnotu aj ako
biotopy pre určité rastliny a voľne
žijúce organizmy, majú pozitívny
účinok na mikroklímu vďaka odparovaniu vody (chladiaci efekt)
a prispievajú ku kvalite ovzdušia
zachytávaním pevných častíc šírených vzduchom. Ich cena je porovnateľná s cenou konvenčných
striech. Podpora výstavby zelených striech v meste Osnabrück,
často v kombinácii so solárnymi
panelmi, viedla k pokrytiu 100
000 m² plochy striech v meste.“
PhDr. Katarína VAJDOVÁ,
NPOA
životné prostredie 11
Obecné noviny • 3. december 2013
Mestá priateľské k dažďu
Rozhovor s prof. Mooyoung Hanom z Južnej Kórey
Pán profesor, ste predsedom
odbornej skupiny IWA (International Water Association)
a kórejským priekopníkom retencie dažďovej vody v mestskom prostredí. Čo vás priviedlo
k problematike zadržiavania
vody v mestách?
- Prvým motívom bola prevencia povodní v mestách. K tým
dochádza, keď zvýšený odtok
spôsobený urbanizáciou presiahne kapacitu dažďovej kanalizácie.
Vskutku, štvrť Gangnam v centre
Soulu, ktorá dala meno svetoznámemu kórejskému popovému videoklipu ”Gangnam Style”, je často zatápaná týmto spôsobom.
Druhým motívom je šetrenie
vodou. Zadržanú vodu možno využiť na splachovanie toaliet a znížiť tak poplatky za odber vody.
Tretím motívom bolo uchovanie vody pre krízové situácie,
akými sú napríklad požiare alebo
nepredvídaná odstávka vody.
n Váš decentralizovaný systém
manažmentu dažďových vôd
(“Rain City”) bol doteraz aplikovaný v 59 mestách v Kórei (a v
ďalších projektoch v rozvojovom
svete). Čo pre mesto znamená
prihlásiť sa do programu „Mesto
priateľské k dažďu“?
- „Mesto priateľské k dažďu“
je mesto, obyvatelia ktorého si
dažďovú vodu vážia. Namiesto
púšťania do kanalizácie ju zberajú a zhromažďujú tam, kde padá
a usilujú sa o jej mnohostranné
využívanie. Takéto mestá prijímajú nariadenia podporujúce zadržiavanie a manažment dažďovej
vody.
n Ako by sa podľa vás mala zmeniť legislatíva v obciach a krajine, aby zodpovedala vašim predstavám o dobrom hospodárení
s dažďovou vodou?
- „Mestá priateľské k dažďu“
uzákoňujú povinnosť aplikovať
zber dažďovej vody na nových
budovách, ktoré prekročia istú
veľkosť (napr. 1000 m²). Môžu
poskytnúť motiváciu (umožnenie
zastavania väčšej plochy, daňové
výnimky alebo úľavy) alebo finančne dotovať inštaláciu malých
domových nádrží na zber dažďovej
vody. Niektoré mestá organizujú
program „dažďových doktorov“.
Tí na dobrovoľnej báze pomáhajú riešiť technické a spoločenské
problémy vznikajúce v súvislosti
so zberom dažďovej vody.
n Soul National University, kde
učíte, má - iste i vašou zásluhou
- „zelenú strechu“. Aké sú jej
technické parametre a aká bola
finančná/technologická náročnosť jej implementácie?
- Najdôležitejšou črtou tejto
strechy je jej miskovitý tvar, čím
sa líši od väčšiny zelených striech
vo svete, ktoré sú zväčša vypuklého tvaru. Tento tvar uľahčuje využívanie dažďovej vody. Množstvo
ľudí sa obáva zlyhania konštrukcie zelených striech, presakovania
či rýchleho opotrebovania.
n
Záhrada na streche Národnej univerzity v Soule popri vodohospodárskych,
ekologických, klimatických a rekreačných benefitoch poskytuje aj úrodu
zeleniny v trhovej hodnote približne 1000 USD/mesačne.
Prof. Mooyoung Han, riaditeľ Výskumného centra dažďovej vody na Národnej univerzite v Soule, nazýva strechu „posvätným miestom, ktoré prvé
prijíma dary z nebies“. V tomto prípade ide o dážď a slnečnú energiu pre
kvety a zeleninu, ktoré vyrástli v ním budovanej záhrade na streche jeho
univerzity. Ľudia sú podľa jeho slov k strechám neprávom nevšímaví.
Čo sa prvého týka, zvolíme si
typ strechy a jej bezpečnostnej
skúšky. Školské budovy sú navrhované na zaťaženie 300 kg/m².
Pre kvety a zeleninu dávame 15
cm vrstvu a pre sekciu so stromami 40 cm vrstvu zeminy, pod
ktorou je izolácia proti prenikaniu
koreňov.
Na ochranu proti presakovaniu aplikujeme tri veci. Najskôr
vodovzdorný náter, potom 5 mm
asfaltový koberec a nakoniec polystyrénovú dosku tanierového
tvaru prikrytú izolačnou plachtou, na ktorú nanášame zeminu.
Strecha sa opotrebúva vplyvom
teplotných zmien. Ak ju pokryjeme vegetáciou, znížime rozsah
zmien teplôt a strecha vydrží dlhšie.
Na vybudovanie 840 m² zelenej
strechy na pôvodnej betónovej
streche s plochou 2000 m² nám
stačilo len 10 dní. Náklady nás vyšli na 180 USD/m².
n V čom vidíte výhody takýchto zelených striech a na čo si pri
nich treba dávať pozor?
- 1. V protipovodňovej prevencii. Objem povodňovej vlny možno znížiť i na polovicu a spôsobiť
jej zdržanie aj o 3 hodiny.
2. V šetrení vodou: dažďovú
vodu možno zadržať v preliačine
dosky pod zeminou, v samotnej
zemine a nad ňou, takže záhradu
netreba často polievať.
3. Teplota na najvyššom poschodí budovy sa môže znížiť aj o 3° C,
čo šetrí náklady na klimatizáciu.
4. Môžeme na nej zadarmo pestovať a zberať organickú zeleninu
a chovať včely.
5. Spoločenstvo sa na nej môže
stretávať na diskusiu a možno na
nej vzdelávať študentov.
6. Neprichádzajú mi na um
žiadne nevýhody. Vy mi povedzte,
ak vidíte nejaké problémy z vašej
perspektívy.
n Nedávno ste navštívili SR
a zoznámili ste sa s opatreniami vykonanými na zadržiavanie
dažďovej vody vo vidieckej krajine. Aké sú vaše dojmy z tohto
slovenského úsilia? Vidíte možnosti spolupráce?
- Vždy som zastával mnohoúčelový decentralizovaný systém
manažmentu dažďovej vody na
celej ploche, čiže plošný, dvojrozmerný manažment, oproti málopočetným centralizovaným jednoúčelovým systémom (lineárny,
jednorozmerný
manažment).
Na Slovensku som videl úspešnú
implementáciu plošného manažmentu. Realizácia dvojrozmerného manažmentu, ktorý vytvára
pracovné príležitosti pre miestnych ľudí, na mňa urobila hlboký
dojem. Tento prístup by mal byť
založený na snahe, že stav vody
by mal byť taký istý pred a po
zástavbe alebo akejkoľvek zmene
povrchu pôdy. Tento prístup by sa
mal využívať všade vo svete tam,
kde dochádza k povodniam a suchám.
Vidím veľké možnosti na spoluprácu. Po prvé, Kórea potrebuje odborné skúsenosti s týmto
typom opatrení na revitalizáciu
prírody. Možno pozveme zopár
vašich projektantov a inžinierov
na seminár v Kórei.
Čo sa týka kórejsko-slovenskej
spolupráce, možným miestom by
mohla byť oblasť okolo Kia Motor
Company pri Žiline. Možno ju
vnímať ako spoločenskú zodpovednosť za obnovu regiónu, ktorý
niekedy vykazoval zdravší obeh
vody.
Čo sa týka spolupráce na svetovej úrovni, úspešná modelová
štúdia na Slovensku by mala byť
prezentovaná na medzinárodných
seminároch a mali by sa o nej dozvedieť profesionálne vodohospodárske skupiny, akou je napríklad
International Water Association.
(ko)
Snímky: archív NPOA
Pripravovaný architektonický projekt 53-hektárového zeleného ekodómu pokrytého parkmi a záhradami by vytvoril zelenú strechu nad centrom Soulu, hlavného mesta Južnej Kórei.
12 vzdelávanie
vzdelávanie
3. december 2013 • Obecné noviny
Dvadsať rokov užitočnej práce
pre samosprávu
V Dolnej Strehovej pred vyše tromi rokmi pribudol pekný kúpeľný areál s hotelom a kúpeľnými atrakciami
Aquatermal, ktorý si z roka na rok získava viacej priaznivcov. V utorok 19. novembra sa tam zišlo aj
asi 100 ľudí – predstaviteľov samosprávy miest a obcí a hostí na slávnostnej konferencií Regionálneho
vzdelávacieho centra Rimavská Sobota, na ktorej popri odbornej časti si pripomenuli aj dvadsať rokov jeho
plodnej činnosti.
K
onferenciu moderoval primátor Modrého Kameňa Aladár
Bariak. Poďakoval sa
všetkým pracovníkom RVC za trpezlivosť a prácu,
osobitne Márii Kyseľovej za dvadsaťročné vedenie RVC a odovzdal
jej kyticu kvetov a slovo.
Mária Kyseľová privítala členov
Rady RVC a hostí konferencie.
JUDr. Jozefa Šimka, primátora Rimavskej Soboty, zároveň predsedu rady RVC, Ing. Pavla Brndiara,
ktorý ako bývalý primátor Rim.
Soboty zakladal pred 20 rokmi
toto RVC, JUDr. Pavla Piliarika,
z Rim. Soboty, Jána Lichanca,
starostu Orávky a podpredsedu
rady RVC, Alexandra Miliczkého,
starostu Dvorník-Včelárov, člena
rady RVC, ďalej Annu Labátovú a Jaroslava Mrvu z Kancelárie
ZMOS, Ľubu Vávrovú z Centra
pre rozvoj samospráv, hostí a kolegov z Maďarska, z nadácie Deti
Slovenska, zástupkyne z RVC Štrba a ďalších.
Potom starosta obce Dolná
Strehová Dušan Vališ všetkých srdečne privítal v Aquaterme, ktorý
podľa jeho slov zrekonštruovali aj
vďaka eurofondom a obec je jeho
významným spolumajiteľom.
Primátor Jozef Šimko, súčasný predseda rady RVC privítal
všetkých rovnako, lebo vraj všetci
sú aspoň priatelia RVC. Cesta
vzdelávania je často zložitá a kľukatá, povedal, starostovia a samospráva očakáva od RVC radu a
vedomosti. Vďaka myšlienke jedného predstaviteľa samosprávy,
starostu Štrby Michala Sýkoru, a
podpore bývalého primátora Pavla Brndiara vzniklo aj naše RVC,
pokračoval J. Šimko. Upozornil
na krásy kraja okolo Dolnej Strehovej a povedal, že aj starostovia
a primátori majú veľký podiel na
rozvoji regiónov, kde žijú, za čo
im patrí vďaka. Šírením vedomostí prispievalo a prispieva k tomu aj
RVC. Vitajte, prijmite náš program
a cíťte sa tu dobre, dodal.
Napriek veľkej
konkurencií RVC žije
Potom si opäť do rúk vzala mikrofón tajomníčka RVC Mária Kyseľová, ktorá celých dvadsať rokov
bola akýmsi centrálnym bodom
z ktorého a do ktorého všetko to,
čo bolo dôležité pre vzdelávanie,
vchádzalo i vychádzalo. Najlepším
hodnotením RVC je vaša účasť na
jeho podujatiach za dvadsať rokov,
povedala. Sme predurčení na spoluprácu, za dvadsať rokov sa nám
však celkom nepodarilo zjednotiť
úsilie o čo najkvalitnejšie vzdelá-
vanie. Najprv to bol ZMOS, potom Nadácia vzdelávania samosprávy ZMOS, neskôr Asociácia
vzdelávania samosprávy (AVS),
ktoré koordinovali, alebo mali
koordinovať úsilie regionálnych
vzdelávacích centier, ktorých
vzniklo 11, pokračovala. Niekedy
sa to darilo viac, inokedy menej, v
súčasnosti RVC Rim. Sobota nie je
členom AVS, ale s mnohými subjektmi udržiavame dobré vzťahy
– napr. z RVC Štrba, RVC Martin,
so ZMOS, s niektorými subjektmi
tretieho sektora, z Maďarska, dobre spolupracujeme s lektormi z
ministerstva financií, školstva a
ďalšími. Obmedzenú spoluprácu
máme z ostatnými RVC na Slovensku, čo je škoda, povedala M.
Kyseľová. V posledných rokoch
pociťuje čiastočný pokles záujmu
samosprávy o vzdelávanie, podľa
nej zrejme niektorí novozvolení
predstavitelia samosprávy nepociťujú potrebu vzdelávania. „Ďakujem všetkým, ktorí sa pričinili
a pričiňujú o to, že napriek veľkej
konkurencií stále existujeme a
vzdelávame.
Ako sme vznikli
Potom si M. Kyseľová zaspomínala na začiatok a zopakovala základné úlohy a cieľa RVC.
„Každé jubileum je ako zastávka na životnej dráhe. Čas sa nedá
zastaviť. V živote sú však dni a
okamihy, keď sa človek, ľudia na
chvíľu zastavia a nostalgicky spomínajú a rekapitulujú cestu, ktorú
prešli vo svojom živote. Pre naše
regionálne vzdelávacie centrum v
regióne Rimavská Sobota bol takýmto okamihom práve deň, keď
pred 20 - timi rokmi vzniklo ako
záujmové združenie právnických
osôb na členskej báze. Písal sa 16.
november 1993.“
Predmetom činnosti združenia,
ktorý je daný stanovami, bolo a je
organizovanie vzdelávacích aktivít pre obce a mestá a iné subjekty pôsobiace v obciach a mestách
v územnom pôsobení združenia.
Vzdelávacie aktivity sú zamerané
na - systematické vzdelávanie v súvislosti s legislatívnymi zmenami;
vytvorenie informačného systému a odborný a osobnostný rozvoj volených predstaviteľov obce
a zamestnancov obcí. Základným
poslaním združenia je zabezpečiť
- systém pravidelných informácií
smerujúcich k aplikácii zákonov
upravujúcich postavenie a činnosť samosprávy a spoluprácu pri
príprave a realizácii vzdelávacích
projektov pre samosprávu
Medzi základné ciele združenia patrí vybudovanie stabilného
RVC Rimavská Sobota bilancovalo
Prihovára sa duša RVC, tajomníčka M. Kyseľová, za stolom zľava J. Mrva,
A. Labátová z Kancelárie ZMOS a J. Šimko, predseda rady RVC.
a uceleného systému vzdelávania
samosprávy.
RVC Rimavská Sobota vo svojej
územnej pôsobnosti oslovuje obce
a mestá siedmich okresov: Rimavská Sobota, Lučenec, Veľký Krtíš,
Poltár, Revúca, Rožňava a obce
mikroregiónu Údolia Bodvy okresu Košice , čo spolu predstavuje
385 obcí. Z tohto počtu je takmer
75 % členská základńa RVC. Pozitívne hodnotíme, že popri Rimavskej Sobote sú dlhoročnými,
podpornými členmi RVC aj mestá
Lučenec, Fiľakovo, Modrý Kameň,
Poltár, Tornaľa a Jelšava .
Na začiatku, po vzniku RVC pri
členstve a teda aj členskom poplatku platil princíp solidarity väčších s menšími, postupom času sa
niektoré mestá stávali nečlenskými
a sú nimi dodnes. Sú to mestá Veľký Krtíš, Hnúšťa, Tisovec, Dobšiná, Rožňava a v poslednom období aj Moldava nad Bodvou Mesto
Revúca patrí medzi dlhodobého
nečlena, ale aktívne využíva naše
ponuky vzdelávania.
V súčasnosti platia členovia
RVC nasledovné členské príspevky: obce do 20 tis. Obyv.ov
0,10 eura na obyv., obce nad 20
tis. Obyv. 0,07 eura na obyvateľa.
Členský príspevok sa nezmenil od
roku 2001, avšak na druhej strane
náklady na vzdelávaciu aktivitu
oproti tomuto obdobiu sa niekoľkonásobne zvýšili, napr. prenájom
zasadačky, odmeny lektorom, atď.
Medzi základné vzdelávacie produkty patria jednodňové a dvojdňové semináre a viacdňové kurzy,
ktorých za uplynulý rok bolo 42. Na
uvedených aktivitách sa zúčastnilo
3340 účastníkov. Pre členov RVC
organizujeme jednodňové semináre za účastnícky poplatok 13,00
eur a viacdňové za zvýhodnené
ceny. Školy a školské zariadenia
platia 15,00 eur, nečlenovia platia
za jednodňové semináre 27,00 eur.
Finančne „nevyskakujeme“, napr. v
tomto roku sme začínali s 2563 eurami, naše príjmy činili 52 965 eur,
výdavky 54 849 eur a zostáva nám
679 eur do budúceho roka, urobila
ekonomický odpočet M. Kyseľová.
Som rada, že sa vždy finančne prešmykneme, priznala sa.
Vzdelávacie aktivity sa organizujú v centre RVC v Rimavskej Sobote, ale mimoriadne aj v Lučenci
a v Rožňave. Na základe požiadaviek vieme zabezpečiť podujatie
priamo v mestách a obciach územnej pôsobnosti RVC, informovala
M. Kyseľová.
Historická snímka z čias vzniku nadácie vzdelávania samosprávy - zástupcovia jednotlivých RVC. Uprostred
Dana Paliková, už nežijúca vtedajšia riaditeľka NVS.
vzdelávanie
vzdelávanie 13
Obecné noviny • 3. december 2013
Pracujeme na základe polročného plánu ponuky vzdelávacích aktivít, pružne reagujeme na aktuálne
zmeny v legislatíve a požiadavky
svojich členov. Ponúkame najkomplexnejší balík vzdelávacích podujatí pre všetky zložky miestnej
samosprávy – starostov, poslancov,
hlavných kontrolórov, odborných
pracovníkov.
V RVC od jeho vzniku profesijne
pôsobí jeden pracovník vo funkcií
tajomníka.
Otvárajú sa k väčšej
spolupráci
Miestna samospráva patri medzi najdynamickejšie časti našej spoločnosti, povedala ďalej
M. Kyseľová. V záujme rozvoja
poskytovaných služieb v oblasti
vzdelávania samosprávy je naše
RVC pripravené ešte viac prehĺbiť
spoluprácu s partnerským RVC
Štrba a otvára dvere k obnoveniu
aktívnej spolupráce aj s ďalšími
RVC, združeniami a inštitúciami.
Povedané slovami Ziga Ziglara:
„Mnohí ľudia zaobchádzajú
s príležitosťami ako deti na prímorskej pláži, plnia svoje malé
ruky pieskom a potom nechávajú zrnká piesku prepadávať skrz
prsty, jedno po druhom, pokiaľ
neprepadnú všetky ...“
Verím, že nám v samospráve sa
to nestane, dodala nakoniec.
Pekné slová hostí
Potom sa postupne o slovo
hlásili hostia konferencie. Anna
Labátová z Kancelárie ZMOS
pripomenula, že nebolo ľahké
RVC založiť, ale ešte ťažšie je ho v
konkurencii udržať. Pred 20 rokmi však asi málokto tušil, že sa
vzdelávanie samosprávy dostane
až do súčasného štádia. Asj dnes
však ste nezastupiteľným článkom vzdelávania predstaviteľov a
pracovníkov samosprávy, pretože
sa stále mení legislatíva a samospráva plní vyše 4900 konpetencií
a úloh.
Spoluzakladateľ RVC P. Brndiar
si zaspomínal. Povedal, že pred 20
rokmi im bolo jasné, že sa so stále
pribúdajúcimi úlohami samopsúpráva nezaobíde bez svojho vzdelávania a musia niečo urobiť, aby
sa nemuseli spoliehať len na vtedajšie formy vzdelávania. Som
rád, že myšlienka RVC nezanikla a
vyzývam prítomných i neprítomných predstaviteľov samosprávy,
aby RVC pomohli a podporovali
ho. Ak má samospúráva fungovať,
musí mať vzdelaných a rozhľadených ľudí, povedal P. Brndiar
na záver. Želám RVC ďalších 20
úspešných rokov a Marike Kyseľovej, aby bola pri tom, dodal.
RVC Rimavská Sobota prišla
zablahoželať aj Desana Stromková, starostka Veternej Poruby
a členka rady RVC Štrba a venovala im pamätnú plaketu. Vzdelávaniu samosprávy na Slovensku vtlačili pečať mnohí ľudia, i
zo zahraničia, napr. Ľ. Vávrová,
M. Sýkora,D. Paliková, K. Johanssen, F. Fisher a ďalší, za čo
im patrí vďaka, dodala.
Vzápätí vystúpila práve Ľ. Vávrová a vyzdvihla jeden unikátny
projekt, ktorý pomáhalo realizovať aj RVC Rimavská Sobota. Išlo
o projekt Freda Fishera, ktorý učil
predstaviteľov samosprávy zručnosti potrebné v službe občanom.
Ten projekt, odskúšaný a vycibrený na Slovensku potom prešiel
úspešne mnohé štáty vo svete.
Slová ocenenia pridali aj ďalší
dvaja hostia, lektorka Oxana Hospodárová a zástupkyňa nadácie
Deti Slovenska Alena Matúšková
Ocenenie ako prejav
uznania
Nasledoval
najmilší
bod
konferencie. M. Kyseľová spolu s predstaviteľmi rady RVC
postupne volala na pódium
všetkým, ktorým sa RVC rozhodlo odovzdať malý spomienkový darček. Boli to Pavel Brndiar,
Pavel Piliarik, Ján Lichanec, Alexander Miliczký, Aladár Bariak,
Milan Kolesár, Igor Čepko ( ),
Ján Krnáč, Alena Makovníková,
starostka Viesky, Miroslav Hlačok, starosta Malej Čalomije,
Anna Labátova a Jaroslav Mrva,
Ľuba Vávrová, Oxana Hospodárová z Košíc, Dagmar Beláková
z RVC Štrba, Desana Stromková, JUDr. Marian Hoffman,
lektor, prokurátor z Košíc, Katarína Tamášová, lektorka z Rim.
Soboty, Aneta Chlebničanová a
Alena Matúšková, nadácia Deti
Slovenska.
Predsednícky stôl, sprava J. Lichanec, P. Brndiar, A. Bariak a J. Šimko.
Poobede sa už pracovalo
Keďže táto konferencia bola aj
pracovná, po jej oslavnej časti sa
ujali slova lektori. Ako prvý Ing.
Jaroslav Mrva, riaditeľ ekonomickej sekcie Kancelárie ZMOS, aby
informoval účastníkov o situácii
v ekonomike samosprávy miest a
obcí. Podrobne, s využitím názorných grafov priblížil účastníkom
konferencie financovanie miest
a obcí v roku 2013 a nasledujúce
dva roky. Najskôr sa venoval rozpočtovému hospodáreniu obcí
v r. 2013, vrátane vplyvu memoranda podpísaného medzi vládou a ZMOS i metodiky ESA 95.
Potom prešiel k návrhu rozpočtu
obcí na roky 2014 – 2016, vrátane
jeho rizík a k možným dopadom
chystaných legislatívnych zmien
na financovanie obcí – najmä zákona o rozpočtových pravidlách
územnej samosprávy. Poinformoval aj o doteraz nepostačujúcich
výsledkoch auditu kompetencií a
financovania obcí, ktorý sa zaviazala pripraviť vláda.
Druhú tému obstarala lektorka
Ing. Oxana Hospodárová – týkala sa praktického výkonu zmien
rozpočtu, poskytovania dotácií z
rozpočtu a ich kontroly.
Druhý deň odznela prednáška
Ing. Juraja Rybnikára o zásadných
zmenách v procese verejného obstarávania podľa novely zákona
č. 25/2006 Z. z. účinnej od 1. 7.
2013.
Zaznamenal (bo)
Snímky RVC
Aj keď je zle, musí byť dobre!
Deň samosprávy, ktorý si v polovičke októbra tohto roku v Bardejove zorganizovali v Regionálnom
združení miest a obcí Šariš (RZMOŠ), bol dobrou príležitosťou na formálnu i neformálnu debatu
so starostkami a starostami obcí.
Zdalo sa mi, že v porovnaní
s predstaviteľmi samosprávy miest
a obcí západnejších regiónov Slovenska, až tak veľmi „nejojkajú
nad zlými časmi“ a problémy nedostatku finančných prostriedkov,
ktoré prinášajú, berú akosi samozrejmejšie. „Raz je lepšie, inokedy
horšie, ale aj vtedy aj inokedy sa
treba o obec starať, rozvíjať ju, riešiť problémy obyvateľov. Nejako
bolo a nejako aj bude a my musíme hľadieť, aby v rámci možností
bolo čo najlepšie,“ hovorievajú.
Akoby sa riadili heslom: Aj keď je
zle, musí byť dobre. Niekomu sa to
môže zdať nelogické a povie – ako
môže byť dobre, keď je zle? Tu mi
prichádza na um jeden z monológov slávneho humorne založeného českého herca Jana Vericha,
v ktorom často opakoval: „I když
je smutno, jen ať je veselo!“ Prosto
životne múdri ľudia sa len tak nepoddajú a nepodľahnú nejakým
negatívnym okolnostiam, ale využijú všetko, aby ich zmiernili a aby
mali zo života radosť. A takých je
aj veľa starostov.
Lopúchov:
Šesť volebných období –
veľa či málo?
Práve šesť volebných období –
bez jedného roka – už je starostom František Palko v obci Lopúchov, ktorý prišiel na tento post zo
stavebníctva. „Stará“ sa asi o 350
obyvateľov. Nie je toho už priveľa,
opýtal som sa? Aj je, hovorí, zažili
sme všeličo, prvé roky samosprávy po roku 1990 boli veľmi ťažké,
ale zdá sa mi, že teraz je to rok od
roku ešte ťažšie. Máme síce podstatne viac finančných prostriedkov ako v začiatkoch, ale zároveň
sa na obce presúva ešte viac kompetencií a úloh. Keď ich chceme
seriózne zvládnuť, sme finančne
stále na hrane. Roku 2006 a neskôr sa zdalo, že finančne sa budeme mať lepšie, ale potom prišla
jedna kríza, neskôr druhá a financie sa krátia, zdôrazňuje starosta
F. Palko. Nepáči sa mu napr., že
im štátne inštitúcie neskoro refundujú finančné prostriedky,
ktoré poskytuje Európska únia,
čo im odoberá prostriedky. To už
nie je pre obec päťpercentná spoluúčasť, ale oveľa väčšia, aj desaťpercentná, lebo obec si musí brať
prekleňovacie úvery a platiť úroky, dodáva.
Čo a kedy mu spôsobovalo najviac radosti za tých 23 rokov? Keď
sa nám darili plány a predsavzatia,
odpovedá. Veľmi dobré obdobie
v Lopúchove mali v rokoch 2002
až 2010, keď sa im podarilo obec
odkanalizovať, vybudovať miestny rozhlas a rozpracovať vodovod.
Ten stále chýba, a nielen im, ale aj
susedným obciam Abrahámovu,
Buclovanom a Koprivnici. Tridsať
obcí, vrátane Lopúchova, založilo v r. 2003 mikroregión Sekčov
– Topľa, a spolu s Vodárenskou
spoločnosťou Košice pripravili
veľký zámer odkanalizovania a
zásobovania pitnou vodou celého
mikroregiónu. Pri jeho realizácii
mali využiť aj prostriedky z eurofondov, všetko však pre nesplnenie niektorých podmienok Bruselu padlo. Je to však pripravené
a v budúcom období by sa to malo
podariť, nádejá sa starosta F. Palko.
Ako spolunažívajú ľudia v obci,
pýtam sa. Starosta si myslí, že veľmi dobre, za tých 23 rokov vraj
riešili len dva či tri spory. Obec
ročne pripravuje alebo podieľa sa
na príprave asi desiatich podujatí,
cez ktoré sa obyvatelia zapájajú do
diania v obci. Ich agilný futbalový
klub hrá v prvej okresnej súťaži,
majú aj žiacke družstvo. Obec to
stojí trochu peňazí, lebo sponzorov je málo, ale má to zmysel, hovorí. Veriaci obyvatelia majú napriek neveľkej dedine dva kostoly,
jeden rímskokatolícky a druhý ...
Vysoká účasť v o voľbách
O aktívnom postoji obyvateľov
obce k verejnému dianiu a k svojej obci svedčí aj ich tradične
vysoká účasť vo voľbách. V komunálnych voľbách prichádza
k urnám 75 až 80 percent obyvateľov, ba raz sme mali aj 100
percent, dopĺňa F. Palko. Možno
je to aj preto, že jej ľudia majú
k nemu neobmedzený prístup
a vždy má na nich čas, že trpezlivo počúva, snaží sa vžiť do ich situácie a postupne riešiť ich problémy. Snažia sa ľudí aj o všetkom
informovať – na nástenkách, webovej stránke obce, ale aj miestnym rozhlasom. Majú dokonca
redakčnú radu, ktorá pripravuje
na poslednú nedeľu v mesiaci
hodinové vysielanie miestneho
rozhlasu o všetkom dôležitom
čo sa u nich udialo alebo udeje,
nezabudnú napríklad zablahoželať obyvateľovi, ktorý má okrúhle
životné jubileum a iné spoločenské informácie. Takéto vysielanie nemá už v okrese Bardejov
nikto.
Zatiaľ sa im darilo a darí v Lopúchove udržať základnú školu
pre 1. až 4. ročník, ktorá má 15
žiakov a materskú školu, teraz
s 19 deťmi, čo ľudia oceňujú. A čo
im ešte v dedine, okrem spomí-
naného poriadneho vodovodu
chýba? Chceme vybudovať pekné detské ihrisko a „zaceliť rany“
po rozkopávkach, ktoré priniesli
investičné akcie a, samozrejme,
opraviť miestne komunikácie, čo
je potrebné robiť prakticky stále,
hovorí starosta Palko a upozorňuje ešte na ďalší veľký projekt
týkajúci sa ich regiónu, ktorý
sa pripravuje: protipovodňovú
úpravu vodných tokov. V ich dedine sa to týka potoka bez mena,
ktorý sa vlieva do Stulianskeho
potoka, ten zase, ale už mimo ich
obce do Koprivnického potoka
a ten ide do Tople.
Projekty okolo vody však
v tomto volebnom období už
nestihnete dotiahnuť do konca,
pripomínam mu realitu. Prikyvuje a hovorí to, čo som vlastne
chcel počuť. Budúci rok chce
ešte raz kandidovať a aj ďalšie
štyri roky byť starostom. Do volieb je ešte rok, ale azda ho voliči
zvolia, veď v doterajších šiestich
voľbách kandidoval zväčša sám,
len dvakrát mal súpera, uvažuje starosta Lopúchova František
Palko. Odísť z nejakej funkcie
s čistým stolom je najlepšie a my
si myslíme, že si to zaslúži.
Bohumil OLACH
14 samospráva/z regiónov
3. december 2013 • Obecné noviny
Stoštyriročný Jozef zablahoželal
osemdesiatročnému starostovi Jánovi
Najstarší starosta na Slovensku, Ján Cipov z Lehoty pod Vtáčnikom sa v novembri tohto roku dožil
osemdesiatky pri plnom výkone služby svojim obyvateľom. (Rozhovor s ním pripravujeme do budúceho
čísla ON.)
B
lahoželať mu prišlo
veľa ľudí, priateľov,
kamarátov i známych,
spolupracovníkov
dnešných i minulých,
kolegov samosprávnych i straníckych (Smer-SD), dokonca aj
minister práce, sociálnych vecí
a rodiny Ján Richter. Ja som mal
však to šťastie, že som sa ocitol na
správnom mieste, teda u starostu Cipova v ich obecnom úrade
vtedy, keď sa mu ohlásil gratulant azda najvzácnejší z vzácnych,
104-ročný Jozef Daniška teraz žijúci v Novákoch, človek, ktorý sa
narodil už 3. júna 1909. Človeku
sa to ani veriť nechce.
Pána Danišku doviezol jeho syn
Jozef, ale už z parkoviska si ho odviedol starosta J. Cipov a usadil vo
svojej pracovni, kde už bolo pripravené malé občerstvenie. Najskôr starý pán Daniška starostovi
zablahoželal k jeho osemdesiatke
a daroval mu fľašu minuloročnej
drienkovice, ktorú sám (i s rodinou) páli. Pridal aj banícky fokoš
(viď snímka) s blahoželaním. Starosta J. Cipov sa poďakoval J. Daniškovi za blahoželanie so slovami, že si ho veľmi váži a odovzdal
mu na znak úcty kyticu kvetov.
Dozvedeli sme sa, že pán Daniška, ešte ako chlapec, začal
pracovať na poľnohospodárskych
robotách v Čechách. „Už pred
deväťdesiatimi rokmi som sa naučil hrať na krídlovku a začal hrať
v dychovej hudbe“, spomína 104
ročný J. Daniška a dodáva: „Vtedy musela dychovka hrať každé
ráno ľuďom, ktorí išli pracovať na
J. Daniška blahoželá starostovi J. Cipovovi slovami: Všetko najkrajšie,
zdravie aj rozum vám prajem, ja vás bozkávam a ďakujem vám za vašu
šikovnosť, obetu a prácu, lebo kade kráčate, všade je úspech, všade je úroda... Darujem vám trochu drienkovice z priateľskej pálenice Biskupice,
lebo – Nech dlho žije, kto drienkovicu pije, ja pijem a stále žijem!
pole v pochodovom rytme, a tak
isto večer, keď sa z pola vracali.“
A hral potom celý život, dokonca
sa mu v r. 1939 podarilo hrať na
slávnosti vyhlasovania Slovenského štátu.
„Tu, v tejto pracovni, sa kujú
plány na rozvoj obce, ako čo najviac a najlepšie robiť pre ľudí,“ vysvetľoval starosta Cipov zase pánovi Daniškovi. „To je dobre, lebo
niektorí len vyprávajú a robota za
nimi nevidieť,“ poznamenal pán
Daniška. „Nikdy som nerobil pre
slová, ale pre ľudí“, pokračoval J.
Cipov. „Čo som sľúbil, to som sa
maximálne snažil splniť. Robím
pre ľudí, lebo prostí ľudia si to
zaslúžia. Teraz v januári budeme
robiť pred obyvateľmi odpočet za
tento rok, v časti Malej aj Veľkej
Lehoty,“ dodal. Potom ukázal pánovi Daniškovi fotografie z činnosti a života hasičov, lebo si hasičov Lehoty p/V veľmi váži a veľmi
ich podporuje.
Pán Daniška zase po rokoch
práce v poľnohospodárstve si
v r. 1931 urobil v Prahe vodičský
preukaz a odvtedy bol celý život
vodičom, samozrejme u rôznych
zamestnávateľov. Okrem iného
Starosta od J. Danišku dostal aj banícky fokoš, teda náradie, ktorým ešte
v čase používania drevených banských výstuží štajger na ne vyznačoval,
že sú v poriadku.
bol vodičom v chemických závodoch v Novákoch, 19 rokov bol
vodičom autobusu a na zájazdoch
po celej Európe prešiel 5 miliónov
kilometrov. Vo svojom živote prežil 14 prezidentov, piatim z nich
bol dokonca na pohrebe.
Na stretnutí, ako ináč, nechýbalo ani tvrdé, starosta ponúkol
štamprlíček bošáckej slivovice,
ktorý pán Daniška rád prijal, veď
on je na Slovensku dnes známy
najmä ako človek, čo páli najlepšiu drienkovicu (pálenku z
lesných plodov – drienok, ktorú
mimochodom uprednosťňoval a
uprednosťňuje aj prezident Rudolf Schuster). Pálenicu, podotý-
kame, že legálnu, majú Daniškovci v Biskupiciach, čo je miestna
časť Bánoviec nad Bebravou. Tam
v záhrade majú posadené drienky, z ktorých podľa ich slov každý
rok urobia asi 200 l kvasu a z neho
vypália asi 14 litrov pálenky. Deje
sa to na konci roka a nechýba pri
tom ani niekoľko televíznych, rozhlasových a novinových redakcií.
Slová plynuli, čas tiež, po asi
hodine a pol sa pán Jozef Daniška so synom s nami lúčili. Zaželali sme si navzájom všetko dobré
a rozišli sa.
Bohumil OLACH
Snímky Ján Hagara
Odhalili pamätník obetiam železnej opony
Obete železnej opony pripomína pamätník pri Cyklomoste slobody v Devínskej Novej Vsi. Pamätník s menami
42 obetí symbolizuje komunistické Československo, ktoré oddeľovala od slobodného sveta rieka Morava.
P
amätník 14. novembra
slávnostne odhalili župan
Pavol Frešo, starosta Devínskej Novej Vsi Milan Jambor,
predseda Správnej rady ÚPN
Ondrej Krajňák, kňaz Anton
Srholec a autor pamätníka akademický sochár Juraj Čutek. Pamätník financovali z projektu Za
mostom.
V rámci projektu „Behind the
Bridge / Za mostom“, ktorý je
spolufinancovaný z prostriedkov
programu cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Rakúsko 2007 – 2013, sa v Bratislave konala aj konferencia na tému
„Železná opona a revitalizácia
obranných bunkrov pozdĺž rieky
Morava“. Diskutovalo sa o projektoch BSK financovaných cez
eurofondy na podporu cykloturistiky či turizmu ako takého, ale
aj o priereze historických udalostí, o železnej opone a obrannom
opevnení. Súčasťou konferencie
bolo aj uvedenie publikácie o
spoločnej histórii územia „Za
mostom“. Knihu „pokrstili" župan Pavol Frešo, poslankyňa BSK
a zároveň poslankyňa NR SR
Magda Vášáryová a autor knihy
historik Ivan Mrva.
Konferenciu organizovali BSK,
Ústav pamäti národa a Vojenský
historický ústav za pomoci projektu RECOM SK-AT, ktorý sa
uskutočňuje v rámci Programu
cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Rakúsko 2007 –
2013.
(bsk-tyš)
15
šport
Obecné noviny • 3. december 2013
Vzdelávame a spájame
samosprávu
Asociácia vzdelávania samosprávy oslavuje v tomto roku 10. výročie svojho založenia
a činnosti. Jedným zo sprievodných podujatí bol aj futbalový turnaj „Vzdelávame a spájame samosprávu“,
ktorý sa uskutočnil 15. novembra 2013 v obci Diaková (5 km od Martina).
M
yšlienka zrealizovať takýto turnaj
vznikla v hlavách
našich kolegov
Dušanov - futbalistov Galla a Verčimaka a vďaka
nadšeniu ďalších ľudí sa ju podarila dotiahnuť do úspešného konca.
AVS je „inštitúcia“, ktorá prostredníctvom siete regionálnych vzdelávacích centier realizuje každoročne desiatky vzdelávacích podujatí
pre volených predstaviteľov obcí
a miest, zamestnancov obecných
a mestských úradov a nimi zriadených rozpočtových a príspevkových organizácií a i. Okrem vzdelávania poskytujeme priestor aj na
výmenu skúseností, vzájomné spoznávanie ľudí, kolegov. AVS nielen
vzdeláva, ale i spája samosprávu.
Turnaj sa uskutočnil v novej
multifunkčnej športovej hale v Diakovej, ktorá ešte dýchala novotou.
Majiteľ haly, firma SPORT SERVICE, s. r. o. – Ing. Kováč (www.
sportservice.sk) nám vyšiel v ústrety a umožnil hrať v krásnych, nových, moderných priestoroch so
všetkým komfortným vybavením.
Keďže AVS má celoslovenskú pôsobnosť, kolegovia z príslušných
RVCčiek zabezpečili účasť 3 starostovských družstiev: Východ,
Západ, Stred a samozrejme štvrtým zúčastneným bolo družstvo
AVS.
Zloženie jednotlivých
tímov:
Starostovia východ: M. Uhrina Budkovce; M. Šarocký - Stretavka;
P. Bobík – Lesné; M. Flešár – Holčíkovce; D. Lőrinc – Kladzany;
P. Šatník – Piskorovce; M. Duda
– Vyšný Kazimír; M. Čandík –
Vechec; V. Tomka – Uzovce; N.
úrad Martin; Ľ. Kráľovanský –
Turčianska galéria Martin.
Pri organizácii turnaja ochotne pomohli i „domáci“: starosta
Diakovej Robert Ivaška, ktorý
venoval aj cenu pre najlepšieho
hráča a starostka susednej obce
Dražkovce Viera Šalagová, ktorá
venovala futbalovú loptu pre najlepšieho strelca turnaja a zabezpečila vynikajúci guľáš pre všetkých
hladných účastníkov.
Hralo sa v hale systémom každý s každým 2 x 15 minút. Turnaj
bol zaujímavý i tým, že s celkového počtu 6 zápasov skočili 4 zápasy remízou, takže o umiestnení
rozhodovalo skóre.Rozhodujúce
bolo skóre starostovia západ –
starostovia stred, ktoré dopadlo
v prospech starostov západ (vicemajstri Európy z roku 2012) 3:0 (a
to záverečný štvrtý gól rozhodca
neuznal, vraj padol po zaznení záverečného signálu.
Družstvo starostov ZÁPAD, ktoré sa umiestnilo na 1. mieste.
Celkové umiestnenie:
V zápale boja.
Dujava – Jakovany; R. Rokošný –
Ražňany; I. Birčák – Drienica.
Starostovia západ: R. Brtáň –
Košeca; J. Havram – Nová Baňa;
P. Racsko – Kráľov Brod; Ľ. Šúry –
Dolná Streda; T. Nemeček – Pusté
Sady; M. Červenka – Ratkovce; E.
Tóth – Veľké Dvorníky; M. Sagan
– Cífer; I. Šiška – Borovce, R. Pomajbo – Modrovka; J. Kráľovič –
Hrnčiarovce n/P; M. Herceg – Buková; J. Hrčka – Horné Dubové, V.
Púčik – Ružindol.
Starostovia stred: P. Bugeľ –
Zubrohlava; L. Matejčík – Breza;
A. Bukna – Veličná; J. Záhora –
Oravský Podzámok; L. Tomáň –
Sedliacka Dubová; M. Pavlovčík –
Žaškov; S. Rohoň – Horný Kalník;
O. Vybošťok – Turčiansky Peter.
AVS: D. Gallo – RVC Martin; D.
Verčimak – RVC Prešov; I. Koprda – RVC Nitra; M. Boroš – RVC
Košice; J. Kokarda – podpredseda AVS; M. Vereš – APUMS; L.
Nyulaszy, HK Ždaňa, I. Libo –
gymnázium Lettricha, Martin; J.
Chabada – ZŠ s MŠ Bernolákova,
Martin; I. Jesenský – Spojená škola Martin; M. Kovalčík – Okresný
V. Čáslavská na banskobystrickej radnici
1. starostovia ZÁPAD, 2. starostovia VÝCHOD, 3. AVS; 4. starostovia STRED.
Najlepším strelcom turnaja
s počtom 3 strelené góly sa stal M.
Červenka, Ratkovce (západ), najlepším hráčom J. Chabada (AVS)
a najlepším brankárom I. Libo
(AVS).
Celý turnaj prebiehal v príjemnej atmosfére, s veľkým športovým
nasedením a futbalovými emóciami ako vo „vrcholovej súťaži“.
Andrea BRIESTENSKÁ,
predsedníčka AVS
(Informácie o podujatiach a ďalších aktivitách AVS a členských
RVC sú na adrese www.avs-rvc.sk)
Do Banskej Bystrice zavítala v piatok 15. novembra 2013 vzácna návšteva. Primátor mesta Peter Gogola pri príležitosti
60. výročia založenia Slovenskej gymnastickej federácie hostil v obradnej sieni radnice členov Medzinárodnej gymnastickej
federácie, Európskej gymnastickej únie a Slovenskej gymnastickej federácie. Najvzácnejším hosťom delegácie bola sedemnásobná
olympijská víťazka v športovej gymnastike Věra Čáslavská.
N
ajúspešnejšia olympionička v histórii bývalého
Československa a známa bojovníčka proti totalitnému
režimu si vo svojom príhovore
zaspomínala na svoje úspechy z
mladosti. „Aj keď sa naše národy
rozdelili, vždy bude moja duša
spolovice slovenská. Táto krajina
mi od detstva prirástla k srdcu a
som v nej ako doma,“ skonštatovala Věra Čáslavská, pričom nezabudla oceniť napredovanie slovenskej gymnastiky, ktorá u nás
zažíva novú úspešnú vlnu a u detí
sa teší rastúcemu záujmu.
„Chcem sa poďakovať všetkým
trénerom, členom, ako aj funkcionárom Slovenskej gymnastickej
federácie, že svojimi schopnosťami vštepujú do dnešných mladých
ľudí dôležité a nesmierne cenné
hodnoty,“ prihovoril sa prítomným primátor mesta, ktorý sa osobitne poďakoval Věre Čáslavskej
nielen za úspešné reprezentovanie
Československa v minulosti. „Viac
než trblietanie olympijských medailí zdobí túto mimoriadnu ženu
jej rýdzi charakter a číra ľudskosť.
Nikdy nesklonila hlavu pred totalitným režimom, s pokorou zná-
šala šikanovanie a útlak. Návšteva
Věry Čáslavskej v Banskej Bystrici
bola pre mnohých z nás tým najkrajším darčekom k 17. novembru,“ dodal primátor.
Významnosť udalosti svojou prítomnosťou na Radnici umocnili
prezident Medzinárodnej gymnastickej federácie profesor Bruno
Grandi, prezident Európskej gymnastickej únie Georges Guelzec a
prezident Slovenskej gymnastickej
federácie Ján Novák.
(bw)
Snímka: archív MsÚ
16 obnova vidieka/školstvo
Elektronizácia
vzdelávacieho
systému
regionálneho
školstva dostala
zelenú. Školy
a ich žiaci sa môžu
tešiť na tablety
či interaktívne
tabule.
Ďalší krok
k digitálnemu
vzdelávaniu
Prostredníctvom moderných digitálnych a
učebných pomôcok pre
školy podporíme moderný
vzdelávací proces v regionálnom školstve. Národný
projekt bol podpísaný
a prichádza fáza jeho
realizácie na úrovni škôl.
Zmluvu na poskytnutie
nenávratného finančného
prostriedku zo štrukturálnych fondov v sumou viac
ako 45,9 mil. eur v týchto
dňoch podpísali zástupcovia Úradu vlády SR a Ministerstva školstva, vedy,
výskumu a športu SR.
Národný projekt sa realizuje v rámci operačného
programu Informatizácia
spoločnosti, v ktorom je
ministerstvo školstva na
strane prijímateľa pomoci. Prostredníctvom
národného projektu budú
školy vybavené digitálnymi
učebnými pomôckami a
zároveň budú sprístupnené elektronické služby na
tvorbu školských vzdelávacích programov a služba
pre elektronizáciu procesu
školskej pripravenosti pri
prechode dieťaťa z materskej na základnú školu.
„Cieľom projektu je aj
prepojenie školského
vzdelávania s domácou
prípravou žiakov za účasti
rodičov, a to sprístupnením digitálneho vzdelávacieho obsahu a ďalších
digitálnych pomôcok i
materiálov. Preto ho považujem za ďalší zmysluplný
krok, ktorým prinášame
dôležitú pridanú hodnotu
do kvality výučby,“ zdôrazňuje minister školstva,
vedy, výskumu a športu SR
Dušan Čaplovič.
V rámci tohto projektu
školy okrem iného dostanú približne 22 000
tabletov a každá škola,
ktorá splní kritériá na
vyučovanie digitálnym
spôsobom, minimálne
jednu interaktívnu tabuľu.
Projekt bude prebiehať do
konca septembra 2015.
(ka)
3. december 2013 • Obecné noviny
Mŕtve rameno Váhu v Žihárci ožilo
Občianske združenie NaturAqua dokončilo v roku 2013 projekt zameraný na revitalizáciu
mŕtveho ramena Váhu v Žihárci. Na svoj projekt získalo 3500 eur z grantového programu Zelené
oázy, ktorý realizuje Nadácia Ekopolis so spoločnosťou SLOVNAFT, a. s., a 23. novembra bolo
slávnostné otvorenie. Projekt „Revitalizácia mŕtveho ramena Váhu v Žihárci – časť Červený
les“ zahŕňal okrem vyčistenia mŕtveho ramena, výsadby brehových drevín aj vytvorenie
oddychovej zóny.
M
ŕtve rameno Váhu v Žihárci predstavovalo v 60.
rokoch minulého storočia sústavu súvislých stojatých vodných plôch. Po vybudovaní asfaltovej komunikácie vzniklo niekoľko
na prvý pohľad samostatných jazier, ktoré však boli poprepájané
podzemným potrubím. Mŕtve rameno Váhu bolo ešte začiatkom 80.
rokov minulého storočia jednou
zo zaujímavých prírodných lokalít
obce Žihárec s bohatou faunou a
flórou, kde obyvatelia obce trávili
svoj voľný čas. V posledných troch
dekádach sa charakter tohto územia zmenil na nepoznanie, hlavne
vďaka nastupujúcemu trendu nešetrného zaobchádzania s prírodou. V roku 2007 vzniklo občianske združenie NaturAqua, ktorého
hlavnou činnosťou je starostlivosť
o toto územie. Pod vedením jeho
členov najprv v lokalite zlikvidovali ilegálne skládky odpadu. Ďalším
krokom bolo vyčistenie dna, obnova brehov a výsadba brehových
porastov mŕtveho ramena Váhu a
vytvorenie oddychovej zóny.
Pri výsadbe uprednostnili pôvodné miestne druhy drevín, ako
sú vŕba biela, breza previsnutá, jelša lepkavá. Vedľajším cieľom projektu bolo aj zarybnenie lokality
pôvodnými rybami, medzi ktorými boli aj vzácne a ohrozené druhy
rýb ako karas zlatistý. Po upravení
chodníkov osadili vo vybranej
lokalite lavičky a stoly, budú slúžiť všetkým, ktorí prídu k jazeru
za oddychom a relaxom. Projekt
má aj osvetový rozmer, pretože v
blízkosti ramena Váhu umiestnili
informačné tabule s označením a
opisom živočíchov a rastlín žijúcich na uvedenom území.
Do aktivít sa zapojili členovia
združenia, obyvatelia obce, členovia futbalového klubu v Žihárci a aj
žiaci z miestnej základnej školy.
O grantovom programe Zelené oázy:
Vďaka programu Zelené oázy pribudlo na Slovensku počas
jeho šiestich ročníkov 138 zelených oáz. Siedmy ročník bol v
rámci zdravého moderného štýlu tematicky prioritne zameraný na návrat k tradičnému pestovaniu úžitkových, liečivých a
okrasných rastlín. Jeho cieľom bolo podporiť domáce pestovanie pôvodných a tradičných stromov, kríkov a kvetín, obnoviť
tradičné záhradkárske, ovocinárske a včelárske zručnosti a vo
všeobecnosti posilniť vzťah k pôde, vode a zeleni a motivovať ľudí k svojpomocnej starostlivosti o zdravé životné prostredie.
(ne)
Bunkovciach na dolnom Zemplíne obnovili
„rieku“ v centre dediny
V pilotnom ročníku programu Nestlé pre vodu v krajine, ktorý je zameraný na zvýšenie záujmu ľudí
o vodu ako zdroja života a zlepšenie životného prostredia ochranou vody, bolo podporených päť
projektov celkovou sumou 8 500 eur.
Program vyhlásila Nadácia
Ekopolis so spoločnosťou Nestlé
Slovensko. Jedným z projektov
bolo aj vyčistenie miestneho toku
v centre obce Bunkovce. Výstupy
aktivít samosprávy boli verejnosti
predstavené v piatok 8. novembra.
Obec Bunkovce leží na Východoslovenskej nížine neďaleko vodnej nádrže Zemplínska Šírava. Je
členom občianskeho združenia
Medzi riekami, ktoré združuje 13
samospráv regiónu. V minulom
roku spracovalo združenie spoločne s odborníkmi a verejnosťou
integrovaný plán využitia územia,
kde významnú úlohu zohrávajú
princípy ekologického a vodohospodárskeho manažmentu. V
pláne identifikovali množstvo
jednoduchých a účinných opatrení na zadržanie vody v krajiny a zlepšenie jej manažmentu a
obnovu zdrojov vody v krajine. Jedným z navrhovaných opatrení
je aj obnova miest, ktoré môžu za-
držať prívalové dažde a kam boli
kedysi prirodzene nasmerované
jarky a priepuste z polí a intenzívne
využívaných plôch. Miesta, kde má
voda dostatok času zasiaknuť do
podložia v zastavanom prostredí
rýchlo miznú. Dôsledkom je rýchly odtok vody spevnenými plocha-
mi a korytami tokov, čo zvyšuje
ohrozenie povodňami aj suchami. V Bunkovciach sa rozhodli obnoviť
miesto v centre obce, ktoré domáci volajú „rika“ (rieka). Kým starší
spomínajú, ako sa tu kedysi korčuľovali, mladší poznajú tieto miesta
iba ako nelegálnu skládku odpadu,
vodu tu vidia iba málokedy. Obec
Bunkovce vďaka podpore 1500 eur
z grantového programu Nestlé pre
vodu v krajine vyviezla z „riky“
množstvo rokmi nahromadeného
odpadu, priestor bol vyčistený a
brehy spevnené novou zeminou.
Keďže sú do „riky“ stále zaústené
viaceré priepuste a jarky, voda tu
bude môcť prirodzene vsakovať a
nebude odvádzaná z krajiny preč. Do aktivít sa zapojili aj miestni nezamestnaní, mládež a
seniori z Jednoty dôchodcov Slovenska ZO Bunkovce.
V budúcnosti by na mieste „riky“
mohol byť vybudovaný obecný
rybník, do ktorého by voda mohla byť privedená z blízkej riečky
Okna. V centre dediny by mohla
vzniknúť rekreačno-oddychová
zóna, s charakteristickým, vzhľadom príjemným vidieckym koloritom.
(ne)
Obecné noviny • 3. december 2013
životné prostredie/turizmus 17
Mladí reportéri odštartovali kampaň
o menej odpadu
Centrum environmentálnych aktivít Trenčín 26. novembra oficiálne začalo 2. ročník kampane
„Menej odpadu”. Až 35 mladých reportérov vo veku 13 - 17 rokov navštívilo Stredisko triedeného
zberu v Dubnici nad Váhom a pomohlo vyčistiť brehy dubnického štrkoviska. O priebehu terénneho
workshopu budú informovať formou žurnalistickej tvorby na www.mladireporteri.sk
D
o reportérskej kampane Menej odpadu (Litter
Less) je okrem Slovenska
zapojených 14 krajín z celého
sveta: Kazachstan, Rumunsko,
Čierna hora, Kanada, Malta, Lotyšsko, Francúzsko, Macedónsko,
Nemecko, Izrael, Taliansko, Nový
Zéland, Portugalsko, Turecko.
Pri príležitosti spustenia kampane Mgr. Richard Medal, riaditeľ Centra environmentálnych
aktivít, uviedol: „Žurnalistická
tvorba našich mladých reportérov
otvára diskusiu s kompetentnými,
ale prináša aj konkrétne výsledky,
napr. odstránenie čiernej skládky
v Majcichove alebo vyčistenie
lesoparku na sídlisku Ťahanovce.
Program Mladí reportéri pre životné prostredie je o to dôležitejší,
že enviro-žurnalistov je na Slovensku ako šafránu.“
Kampaň Mladých reportérov
Litter Less je zároveň žurnalistickou súťažou 11 - 21-ročných v
troch kategóriách: reportážny článok, reportážna fotografia/fotopríbeh a video. Uzávierka súťaže je
na Deň Zeme, 22. apríla, dokedy
musia byť študentské práce publikované v tlačených médiách alebo
na internete. Víťazi národného
kola budú odmenení vecnými cenami ako notebook, fotoaparát a
pod., ale aj pozvaní na medzinárodný workshop. Najlepší mladí
reportéri na medzinárodnej úrov-
ni získajú finančnú odmenu 1000
USD.
Súťažiť môžu jednotlivci i tímy
(spolužiaci, členovia ekokrúžku,
aktivisti občianskych združení a
pod.). Okrem veku 11 - 21 rokov
je jedinou podmienkou registrácia na stránke kampane www.
yre-litterless.org. Súťažné kritériá
sú uvedené na stránke Mladých
reportérov www.mladireporteri.
sk/sutaz/pravidla-sutaze-yre-awards .
Kampaň „Menej odpadu“ (Litter Less) prebieha v 35 krajinách
sveta vďaka podpore Nadácie pre
environmentálnu výchovu FEE a
finančnému príspevku Nadácie
Wm. Wrigley Jr. v hodnote 3,1
mil. USD. Cieľom kampane je zapojiť a vzdelávať mladých ľudí v
problematike odpadu a povzbudiť
ich k pozitívnym riešeniam.
Kontakt:
Ing. Klaudia Medalová,
[email protected]
Centrum environmentálnych
aktivít Trenčín
Upozornenie:
Redakcia Obecné noviny rada
uverejní reportáže a reportážne
fotografie/fotopríbehy (s výnimkou video).
Posielať ich môžete na e-mailovú adresu: [email protected]
Projekt Turistický chodník v mikroregióne
Čierna Hora je ukončený
V obci Víťaz sa 13. novembra
uskutočnila záverečná konferencia
mikroregiónu Čierna Hora k ukončeniu projektu cezhraničnej spolupráce Poľsko – Slovensko s názvom
„Turistický chodník v mikroregióne Čierna Hora“ v spolupráci
s Prešovským samosprávnym krajom a poľskými partnermi z gminy
Zarcszyn. Pri tejto príležitosti sa
stretli všetci aktéri projektu, zástupcovia členov mikroregiónu,
predstavitelia samosprávy, hostia
z okolitých obcí a členovia predstavenstva Spolku pre obnovu dediny
z Polomky.
Turistický chodník spája územie
15 obcí pod Čiernou Horou, má
dĺžku 87 km a nachádza sa v ňom
osem rôznych tematických okruhov. Hubársky okruh s podtitulom
„Čo šepkajú lesy“ vovedie turistov
do tajov okolia obce Bzenov a okolitých lesov najmä počas hubárskej
sezóny. Letecký okruh sa napája cez
obec Janov do Radatíc a má podtitul „Po stopách hrdinov“, pretože
v obci Radatice havarovalo vojenské lietadlo a pamätník pri kaštieli
je svedkom a nemou spomienkou
na túto udalosť. Ďalej sa turistický chodník napája na Pútnický
okruh, ktorý má podtitul „V znamení kríža“. Spája obce Ľubovec
a Ruské Pekľany, kde sa narodil
blahoslavený biskup Peter Pavol
Gojdič. Krajinný okruh s podtitulom „Okno do prírody“ prechádza
obcami Suchá Dolina a Sedlice a
vedie k Dunitovej skalke, prírodnému unikátu v okolí Sedlíc. Na tento okruh nadväzuje Čiernohorský
s podtitulom „K tisícovke Rohačke“
a prechádza k najvyššiemu pohoriu
Čiernej Hory cez obce Miklušovce
s prírodnou exteriérovou galériou
a cez obec Klenov s historickou
drevenou zvonicou a zachovaným
pôvodným ikonostasom v gréckokatolíckom chráme. Turistický
chodník pokračuje až na Rohačku (1 028,5 m n. m.) najvyšší bod
Čiernej Hory, odkiaľ je za dobrej
viditeľnosti výhľad aj na vzdialené
Vysoké Tatry, Slanské vrchy, bližšiu
Kojšovu hoľu a Šarišskú vrchovinu.
Kamenný okruh sa nachádza na
druhej strane Čiernej hory a spá-
ja obce Ovčie a Víťaz, má podtitul „Jánošíkova skala, zbojnícka
stolička“, pretože sa tam nachádza
geologický zaujímavý podmorský
zosuv, ale aj skaly pripomínajúce
minulosť zbojníckych čias. Minerálny okruh s podtitulom „Živá
voda z prameňov“, umožňuje turistom spoznať studničky s minerálnymi prameňmi v obciach Žipov,
Bajerov a Kvačany. Posledný, Historický okruh uzatvára celý tu-
ristický chodník. Má podtitul „Za
najstarším dreveným kostolíkom“,
kde pokračuje cez obec Rokycany
až do Brežian, kde sa táto historická národná kultúrna pamiatka
nachádza. Možností ponúka tento turistický chodník viac. Je to
projekt, ktorý je tvárny, pretože si
jednotlivé obce v budúcnosti budú
môcť jednotlivé okruhy zlepšovať
rôznymi inovatívnymi nápadmi.
V každej z 15 obcí sa nachádza niečo zaujímavé, nielen príroda, ale aj
šikovní ľudia, ktorí vytvárajú pekné
prostredie na vidieku, aby turisti,
ktorí prídu do Prešovského kraja,
na územie mikroregiónu Čierna
Hora, načerpali veľa síl z krásneho
prostredia a ochádzali iba s peknými spomienkami.
Počas konferencie starosta obce
Víťaz Peter Jenča prezentoval úspechy dosiahnuté za posledné obdobie v obci a jej okolí.
Mária ČUCHTOVÁ,
starostka obce Miklušovce,
predsedníčka ZRCR ČH a podpredsedníčka SPOD
Priatelia Zeme
vyhlasujú súťaž
pre študentov
o najlepší
reklamný
šot na tému
kompostovanie
Od 18. novembra 2013 do
12. mája 2014 sa študenti
stredných a vysokých škôl
môžu zapojiť do súťaže o najlepší filmový reklamný šot na
tému kompostovanie. Tento
šot má pomôcť osloviť širokú
verejnosť a prezentovať
kompostovanie ako súčasť
moderného životného štýlu.
V súťaži budú hodnotnými
cenami ocenené 3 najlepšie
šoty, ktoré budú následne
šírené cez internet a televízne vysielanie s cieľom osloviť
čo najširšie publikum. "Je to
ďalší z informačných kanálov, ktoré sa snažíme využiť,
aby sme oslovili širokú verejnosť." vysvetľuje René Říha,
organizačný garant súťaže.
Štýl filmových šotov nie je
obmedzený, môže to byť
animácia, hudobný klip alebo
čokoľvek iné... Študenti môžu
používať na ich vytvorenie
bežné kamery alebo kamery
v mobilných telefónoch. Pri
hodnotení však bude porota
zložená zo zástupcov organizácie a odborníka na reklamu prihliadať aj na technickú
kvalitu šotu.
Šot by mal pozitívnym, poprípade aj vtipným spôsobom
propagovať kompostovanie
a povedať o zmysle, prečo
vlastne kompostovať.
"Kompostovanie je jednoduchá metóda ako veľmi užitočne a účinne znížiť množstvo
produkovaných odpadov a
zároveň získať kvalitné organické hnojivo. Biologické odpady tvoria takmer polovicu
hmotnosti všetkých odpadov
z domácností." hovorí expert
na kompostovanie Branislav
Moňok.
Študenti sa do súťaže môžu
prihlásiť prostredníctvom
vyplnenia formulára na webovej stránke www.priateliazeme.sk/spz/filmove-sotykompostovanie, kde nájdu aj
všetky ostatné informácie o
súťaži.
Súťaž je organizovaná v
rámci projektu "Povedzme
si všetko o kompostovaní!",
ktorý je podporený Islandom,
Lichtenštajnskom a Nórskom
prostredníctvom programu
Aktívne občianstvo a inklúzia,
ktorý realizuje Nadácia Ekopolis v spolupráci s Nadáciou
pre deti Slovenska a SOCIA nadáciou pre sociálne zmeny.
Viac informácií o súťaži
poskytne: René Říha, tel.:
0908 557 598, e-mail: riha@
priateliazeme.sk
18 životné
prostredie/kultúra
3. december 2013 • Obecné noviny
Bratislavskí mestskí poslanci
neschválili unikátny návrh
Nebrali do úvahy ani názor tisícov Bratislavčanov, ktorí petíciou podporili zriadenie
evolučného parku
Bratislavskí ochranári sa už niekoľko rokov snažia zriadiť prírodnú rezerváciu ako tzv. evolučný park. Išlo
by o spojenie mestského lesoparku s rekreačnými funkciami a prírodnej rezervácie chrániacej jedinečné
lesné biotopy v povodí riečky Vydrica do unikátnej formy. Možnosť pozorovať nenarušenú prírodu,
vzdelávať sa spolu s originálnou nadčasovou myšlienkou ako pridanou hodnotou pre turistický rozvoj
by znamenalo väčšiu rozmanitosť a atraktívnosť života v hlavnom meste.
N
avrhovaný Evolučný park Bratislava Prírodná rezervácia
Pramene Vydrice by
mal rozlohu 482,27
ha (z toho 7,43 ha nelesných pozemkov) a nachádza sa v hornej
časti toku riečky Vydrica poniže
Bieleho kríža. Z východu ho ohraničuje červená turistická značka,
zo severu žltá. Územie by zaberalo iba 1 % rozlohy Bratislavy. Bolo
by to turisticky veľmi atraktívne
územie s oddychovými zónami na
Pánovej lúke a pri Malom Slavíne. Jeho premena na bezzásahovú
rekreačnú oblasť s atraktívnymi
miestami by tak pomohla oživiť
mesto a poskytla ľuďom blízky
kontakt s divou prírodou. Navrhovaná rezervácia by bola unikátna
tým, že by chránila karpatské listnaté lesy pred výstavbou, ťažbou
dreva a poľovníkmi, ale jej štatút
by umožňoval návštevníkom, turistom aj cyklistom pohybovať sa
bez obmedzenia po celom území
rezervácie. Rovnako by nebol obmedzený ani zber lesných plodov.
Karpatský les na tomto území by
tak natrvalo opustili len drevorubači, motorové vozidlá a poľovníci.Rezervácia v tejto podobe by
bola jediná na Slovensku i jedna z
mála podobných v Európe, ktorá
na rozdiel od ostatných štátnych
alebo súkromných rezervácií by
bola na pozemkoch mesta a navyše vznikla by z iniciatívy občanov
mesta. Patrila by teda všetkým
Bratislavčanom. Petíciu za jej zriadenie podpísalo 11-tisíc občanov.
Zloženie petičného výboru: Ing.
Juraj Lukáč, RNDr. Jaromír Šíbl,
PhD., Ing. arch. Elena Pätoprstá,
Mgr. Andrea Froncová.
Navrhovatelia považovali za
dobré znamenie, že členovia komisie územného a strategického
plánovania ŽP a výstavby takmer
jednohlasne (s výnimkou jedného, ktorý sa zdržal) podporili túto
požiadavku. Stanovisko komisie
považovali za dôležité pre rozhodovanie poslancov mestského
zastupiteľstva, ktoré malo padnúť
21. novembra. Podľa materiálu,
ktorý bol predložený na rokovanie, mali poslanci hlasovať o tom,
či podporia petíciu za vyhlásenie
prírodnej rezervácie s vylúčením
ťažby, alebo schvália len vyhlásenie „bezzásahového lesa“ s vylúčením ťažby.
Poslanci nakoniec nehlasovali
ani o jednej z týchto predlože-
ných alternatív, ale schválili pozmeňovací návrh námestníčky
primátora Viery Kimerlingovej.
Podporilo ho 27 poslancov, 8 poslancov sa zdržalo hlasovania a
1 bol proti. Ostatní nehlasovali
alebo neboli prítomní na rokovaní. Návrh predpokladá obmedzenie ťažby v pásme 50 m pozdĺž
oboch brehov Vydrice. Celková
plocha lesa, v ktorom má byť obmedzená ťažba, je podľa tohto
návrhu približne 40 ha, čo je len
8,3 % z plochy rezervácie, ktorú
žiadajú občania v petícii (480,5
ha). V diskusii k bodu o prírodnej
rezervácii sa poslanci zaujímali
najmä o to, aký bude výpadok
príjmov v prípade zákazu ťažby
dreva. Riaditeľ organizácie Mestské lesy Vladimír Kutka ročný
výpadok po zastavení ťažby dreva odhadol na približne 65-tisíc
eur ročne. Podľa Kutku v prípade
vyhlásenia rezervácie sú vyplácané náhrady, tie sa však vyplácajú
vždy po skončení platnosti lesného hospodárskeho plánu, teda
každých desať rokov.
Jeden z autorov projektu rezervácie a člen petičného výboru
Jaromír Šíbl hodnotí rozhodnutie
poslancov takto: „Poslanci, ktorí
vystupovali proti rezervácii, neuviedli žiadne vecné ani odborné
argumenty na zdôvodnenie svojho odmietavého postoja. Materiál bol riadne prerokovaný v Komisii územného a strategického
plánovania, životného prostredia
a výstavby MsZ a táto odborná
komisia jednohlasne podporila
alternatívu vyhlásenia rezervácie. Rozhodnutie poslancov považujeme za prejav politického
alibizmu, aby sa nedalo povedať,
že neschválili vôbec nič. Návrh,
ktorý schválili, nie je naplnením
vôle občanov, ktorú vyjadrili v
petícii. Preto pokračujeme ďalej,
s použitím všetkých dostupných
prostriedkov, vrátane politických.“
Juraj Lukáč z Lesoochranárskeho zoskupenia VLK k tomu pripomenul: "Poslanci nehlasovali
o vyhlásení rezervácie Vydrica,
ale o petícii občanov. Prírodnú
rezerváciu Vydrica vyhlasuje
príslušný štátny orgán v rezorte
životného prostredia na základe predloženého návrhu. Keďže
poslanci pri hlasovaní porušili
podľa nášho názoru petičný zákon, napadneme hlasovanie na
príslušnom súde.
(žo)
Tvorivá dielňa Turiec tancuje a spieva – sprievodné
podujatie Dňa radosti
Turčianske kultúrne stredisko v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK zorganizovalo ďalšie podujatie z projektu Turiec tancuje a spieva,
podporeného z dotačného systému Ministerstva kultúry SR na rok 2013.
V
sobotu 16. novembra
2013 napoludnie sa v Žabokrekoch pri Martine
znovu stretli folkloristi i milovníci folklóru, aby si spolu zaspievali,
zatancovali, odovzdali si skúsenosti i pochválili sa svojou šikovnosťou.
Atmosféra v kultúrnom dome
v Žabokrekoch bola uvoľnená,
akoby sa účastníci ocitli na dedinskej zábave, kde sa každý dobre cíti, nehanbí a môže sa pridať
k spevu a tancu účinkujúcich na
javisku. Lektori tanečnej školy Ivan a Danka Šedovci spájali
analýzu pôvodného tanca s jeho
prenesením na scénu, poukázali
na regionálne špecifiká tanečného
prejavu.
Podujatie otvoril plieskaním bičom a hrou na fujaru Milan Roob,
nasledovali účinkujúci – folklórny
súbor Kriváň s ľudovou hudbou,
sláčiková hudba Imra Leštinského zo Žiliny, folklórni nadšenci
Oprášené krpce s ľudovou hudbou Terchovcov, folklórny súbor
Turiec senior z Martina , folklórny súbor Dubina z Gemera a inštrumentalisti – heligonkári z Diakovej a fujaristi z Turca.
Samozrejme, Deň radosti nie je
len stretnutím folkloristov a nielen pri folklóre. V spolupráci s obcou Žabokreky pri Martine a nadšencami z tretieho sektoru,napr.
s Jazdeckým klubom Kmeť, BioBox, VL Media - organizátori vytvorili krásne prostredie a priestor
na stretnutie ľudí dobrej vôle, kde
si každý našiel niečo pre seba –
dobrú kapustnicu a fazuľovicu,
tradičný guľáš či oplátky, tradičné
remeslá a výrobky, tvorivé dielne z papiera, dokonca i moderný
tanec v podaní tanečnej skupiny
Shakers a prizreli sa i tvorbe obrazov súčasných moderných výtvarníkov – v štýle live painting.
Po tanečnom dome a ukážkach
tancov z Gemera nasledovalo divadelné predstavenie ochotníkov
zo Žabokriek s vynikajúcou hrou
Na skle maľované a na záver radostného dňa hrali muzikanti
z rockovej kapely The Fly.
Bc. Jana KNOŠKOVÁ,
metodička TKS v Martine
Snímky: František Jesenský
z regiónov 19
Obecné noviny • 3. december 2013
Urbanistická štúdia odhalila problémy
a určila limity ďalšieho rozvoja námestia
Urbanistická štúdia Kamenného námestia v Bratislave je analýzou územia v centre mesta, jeho problémov,
obmedzení, limitov a možností jeho revitalizácie. V prípade jej kladného prerokovania bude slúžiť ako podklad
na spracovanie zmien a doplnkov Územného plánu zóny Dunajská. Jej závery sa tak stanú záväznými.
O
podobe bloku Kamenného námestia rozhodnú
verejné medzinárodné
architektonické súťaže. Na ich
zorganizovaní sa dohodol investor s Magistrátom hlavného
mesta Bratislava. Súťaže budú
vychádzať práve zo záverov a odporúčaní urbanistickej štúdie.
Dokument môže od 8. novembra
2013 pripomienkovať aj verejnosť. Prostredníctvom internetovej stránky ho zverejnilo aj hlavné mesto SR Bratislava ako súčasť
verejného prerokovania.
Spoločnosť LORDSHIP, a. s.,
v spolupráci so spoločnosťou
TESCO STORES ako väčšinoví
vlastníci pozemkov a nehnuteľností v bloku Kamenného
námestia, dlhodobo deklarujú
záujem investične obnoviť, dostavať a zásadne revitalizovať
predmetný blok v centre Bratislavy. „Rozhodnutie vypracovať urbanistickú štúdiu považujeme za
zodpovedný krok k obyvateľom
tohto mesta a zároveň aj k jeho
vedeniu, ktoré aktívne participovalo na tvorbe zadania tohto dokumentu. Je aj v našom záujme,
aby sa v budúcnosti rešpektovali
závery a odporúčania, ktoré štúdia jasne definuje a pomenúva.
Som presvedčený, že aj vďaka
záverom štúdie je vylúčené, aby
v budúcnosti z bloku Kamenného
námestia vznikol nesúrodý zhluk
budov bez akejkoľvek prirodzenej
naviazanosti na okolie,“ povedal
Revitalizácia Kamenného námestia
dostala pravidlá
Juraj Šaštinský, join managing
partner spoločnosti Lordship pre
SR a ČR. Riešenia urbanistickej
štúdie posúvajú podľa neho Bratislavu bližšie k vytvoreniu atraktívneho priestoru pre všetkých
občanov a návštevníkov centra
Starého mesta.
Štúdia ráta s dvomi variantmi urbanistického usporiadania
s rôznou formou a podobou námestia ako verejného prietoru.
Nový investor sa bude musieť riadiť priestorovými, kompozičnými, dopravnými aj technickými
limitmi. „Územie bloku treba rie-
šiť koncepčne, bez polovičatých
alebo nedotiahnutých riešení.
Návrh štúdie odstraňuje vizuálny
chaos a vytvára jasne definované
priestory, jednoznačne orientované na občana, obyvateľa, návštevníka,“ hovorí vedúci kolektívu,
ktorý pracoval na urbanistickej
štúdii - architekt Matej Siebert z
ateliéru Siebert +Talaš.
Budúca výstavba a revitalizácia
by mali podľa štúdie zohľadňovať historickú stopu námestia,
investor tu nebude môcť stavať
výškové budovy, ani hmotou
zástavby prekročiť vymedzené
závery štúdií. Štúdia hodnotí aj
to, ako bude Kamenné námestie
vyzerať v diaľkových pohľadoch
a overuje zachovanie siluety mesta. Parkovanie na Kamennom
námestí je podľa štúdie nedostatočné a zasahuje do peších zón.
Parkovacie plochy sa majú presunúť výlučne do podzemia, čo by
vytvorilo lepšie podmienky pre
priľahlé verejné priestory. Kvalitnejšiu úlohu má zohrať aj verejná
doprava. Kľúčovým riešením bloku Kamenného námestia nadväzujúcim na okolité bloky by mali
byť tradičné pasáže, typické pre
okolitú zástavbu v centre mesta.
Podiel funkcie bývania v súlade s aktuálne platnou reguláciou
nepresiahne 30 %. Navrhnutá
funkčná náplň pre minimálne 70
% občianskej vybavenosti majú
byť najmä: obchodné prevádzky,
zariadenia verejného stravovania, ubytovacie zariadenia cestovného ruchu, zariadenia pre
administratívu, správu a riadenie. Doplnková má byť funkčná
náplň: zariadenia pre kultúru,
zábavné zariadenia, kiná, malé
divadelné formy, špecifické zdravotnícke služby (ambulatná starostlivosť), telocvične, fitness a
zariadenia pre netradičné športy
ako súčasť výbavy objektov. Navrhnutá polyfunkčnosť sa viaže k
centrálnemu mestskému charakteru územia, ako aj k dôslednému využitiu parteru pre obslužné
funkcie. Umiestnenie obchod-
ných pasáží predstavuje rozšírenie ponuky obslužných priestorov parteru uličných priestorov a
súčasne je rozšírením siete peších
komunikácií centra mesta spájajúcich jeho atrakčné uzly.
Princípom štúdie je nadviazanie na predošlý vývoj lokality,
spred roka 1960. Ten bol charakteristický postupným vrstvením
stavieb typických pre obdobie
ich výstavby. Obnoviť by sa mala
bloková výstavba budov. Kamenným či Kamenárskym námestím
sa kedysi nazývala len malá časť
pozemku so železnou ohradou
na Špitálskej ulici, pôvodné sídlo
kamenárov. Priestranstvo pred
obchodným domom vznikalo
postupne po plošných asanáciách a súbežne s výstavbou budov
OD Prior v rokoch 1968 – 1978.
Dotknutý priestor bol vždy neoddeliteľnou súčasťou obchodného domu a pôvodný projekt
ho charakterizoval ako veľkoryso poňatú nástupnú plochu do
obchodného domu, ktorá nemá
charakter námestia. Potvrdila
to aj samotná štúdia: „Kamenné
námestie nie je adekvátnym riešením urbanistickej štruktúry centra mesta“. A funkciu námestia
by podľa štúdie neplnilo ani po
úprave a prípadnom vydláždení.
„ Návrh štúdie vracia kvalitu do
územia, kde historicky existovala
a pomáha revitalizovať celé centrum mesta,“ uzatvára Siebert.
(mh)
V Banskej Bystrici zrekonštruovali jednu
z jej najväčších škôl
Žiaci, rodičia i pedagógovia Základnej školy na Moskovskej ulici v Banskej Bystrici sa tešia. Zrekonštruované
a vynovené priestory sú im plne k dispozícii od 31. októbra, keďže práce na jednej z najväčších škôl v meste boli
ukončené. Vo vynovených priestoroch slávnostne prestrihli pásku a projekt zavŕšili kolaudáciou primátor mesta
Peter Gogola a prednosta MsÚ Miroslav Rybár.
Nové plastové okná v hlavných
častiach budovy (pavilón A-C),
zateplené steny hlavnej časti budovy, moderné informačno-komunikačné technológie i nový
nábytok. Tieto, ako aj ďalšie práce
úspešne prebehli vďaka Európskemu fondu regionálneho rozvoja,
ktorý projekt spolufinancoval sumou 750-tisíc eur.
„Veľmi ma teší, že rozsiahla rekonštrukcia skvalitní život deťom a pedagógom v tejto škole.
K rozvoju učebného procesu odteraz prispejú aj nové jazykové
a multimediálne učebne, ktoré
umožnia rozvíjať mladé talenty a
danosti,“ povedal primátor mesta
Peter Gogola. Modernizáciu informačných technológií vrátane
učebných pomôcok a vybavenia
nábytkom sumou 73-tisíc eur zabezpečilo mesto z vlastného rozpočtu.
„Genéza celého tohto projektu
a aktivít je dlhá a náročná, keďže
Úrad pre verejné obstarávanie súťaž niekoľkokrát zrušil a neuznal.
Som nesmierne rád, že napriek
spomínaným peripetiám sa nám
nakoniec projekt podarilo doviesť
do úspešného konca. V najbližšom čase plánujeme v obdobných
aktivitách pokračovať aj v ďalších
školách v meste,“ skonštatoval
Miroslav Rybár.
Na slávnostnej kolaudácii sa
zúčastneným hosťom prihovorila i riaditeľka školy Marta Melicherová. „Tento deň je pre našu
školu výnimočný. Predchádzalo
mu veľa potu, ľudskej práce a vytrvalého snaženia. Vďaka projektu
sa nepomerne zlepšilo pracovné
prostredie žiakov i zamestnancov
školy,“ zhodnotila riaditeľka.
ZŠ Moskovská sa tak po zrekonštruovanej ZŠ na Skuteckého
ulici stala najmodernejšie vybavenou základnou školou v Banskej
Bystrici.
(bw)
Snímka: archív MsÚ
20 kultúra
3. december 2013 • Obecné noviny
Tradície dávnych čias stále živé vôkol nás
Súčasťou konferencie o cestovnom ruchu, kultúrnom turizme a marketingu s názvom „Tradície netradične“
v Žiline bude aj uvedenie do života knihy „Gorali. Veľká kniha o Goraloch Oravy, Liptova a Kysúc“.
Ľ
udové zvyky, folklór
a tradície tvoria súčasť
nášho kultúrneho dedičstva. Snahou Žilinského samosprávneho
kraja je oživovať tradície našich
predkov, aby nezostali zapadnuté
prachom a prezentovať ich okolitému svetu, čoho výsledkom je
i realizácia marketingového projektu Krásy a zaujímavosti Žilinského kraja. Vďaka nemu kraj už
druhý rok realizuje Kulinárske
dni, ktoré prilákali do všetkých
regiónov tisícky milovníkov dobrého, no najmä tradičného jedla.
Po jarnej a jesennej sérii týchto chutných podujatí pokračujú
aktivity projektu aj v decembri
konferenciou o cestovnom ruchu,
kultúrnom turizme a marketingu,
s názvom „Tradície netradične“,
ktorá sa uskutoční 3. decembra
na Úrade ŽSK. V dvoch blokoch
na nej vystúpia zaujímaví ľudia,
ktorým učarovalo remeslo našich
starých rodičov, milovníci tradícií, ktorí oživujú ľudové zvyky
a nadšenci folklóru, ktorí prezen-
tujú kúsok tradičného sveta i dnes
rôznorodými aktivitami.
Prvý blok účastníkov konferencie presvedčí, že i tradičné
sa môže robiť netradične. Janka
Holeštiaková z Kysuckej muziky porozpráva o tradičnej hudbe
v novom šate, Anna Fraňová zase
ukáže, že slovenská ľudová výšivka sa teší obľube i na modernom
oblečení. Medzi najstaršie ľudové
činnosti patrí pltníctvo, ktoré aj
v súčasnosti patrí k vyhľadávaným aktivitám. O splavovaní pltí
na Váhu porozpráva vo svojom
príspevku Pavol Pristach. Martin
Brxa odprezentuje svoje aktivity
v oblasti zachovávania kultúrneho
dedičstva.
Vlani sa ľudový motív čičmianskych dreveníc stal námetom pre
oblečenie slovenských športovcov
na olympijských hrách v Londýne, na budúcoročnej zimnej
olympiáde bude odev olympionikov opäť zdobiť čičmiansky vzor.
Čo viedlo organizátorov vybrať si
túto vzorku inšpirovanú ľudovými tradíciami za národný motív
a aký ohlas zaznamenali? Na tieto
i ďalšie otázky odpovie zástupkyňa z Olympijskej marketingovej
spoločnosti vo svojej prezentácii. Združenie Folklór bez hraníc
zase odprezentuje svoje aktivity
na webovom portáli venovanému
folklóru. Príspevok Mariety Kudjakovej presvedčí o tom, že tradície sú stále živé aj v obci Čičmany
a posledná prezentácia predstaví
výskumy zamerané na ľudové
kroje v Žilinskom kraji.
„V dnešnej globalizovanej dobe
je práve folklór to najcennejšie,
čo doma máme, a to jediné, čo
nás odlišuje od ostatných. Zámerom konferencie je spropagovať
všetkých tých, ktorí svojimi akti-
vitami uchopili to „staré“ ľudové
a inovatívnym spôsobom prezentujú folklór a zvyky v dnešnom
čase, v každodennom živote,“
povedal predseda ŽSK Juraj Blanár.
Súčasťou konferencie bude
i uvedenie do života knihy „Gorali. Veľká kniha o Goraloch Oravy, Liptova a Kysúc“ z edície nevšedného dedičstva ŽSK. „Bohatú
tradíciu Žilinského kraja sa nám
darí zvečňovať aj na papier, a aj
takýmto spôsobom zachovávame
dedičstvo našich predkov pre ďalšie generácie, čoho výsledkom je
v poradí už tretia monografia. Po
knihe o drotárstve a Jurajovi Turzovi sa nám v tomto roku podarilo vydať publikáciu o významnom
pohraničnom etniku,“ dodal žilinský župan.
(dan)
Trenčianske múzeum má nový depozit zbierkových
predmetov
Pásku prestrihol predseda Trenčianskeho samosprávneho kraja Pavol Sedláček za prítomnosti poslancov TSK a ďalších hostí.
T
renčiansky samosprávny
kraj ako zriaďovateľ Trenčianskeho múzea dňa 25.
novembra odovzdal do užívania
stavbu „ Rekonštrukcia priestorov na depozit zbierkových
predmetov“ v Novom Meste nad
Váhom.
„V zbierkových fondoch našich troch múzeí máme vyše
500-tisíc exponátov, chceme sa
o ne postarať čo najlepšie“, povedal v príhovore trenčiansky
župan.
Rekonštrukciou pôvodných
skladových priestorov sú vytvorené vyhovujúce prevádzkové
priestory pre zbierkové predmety Trenčianskeho múzea.
Vznikol tu priestor pre uloženie
zbierok z jednotlivých kategórií,
a to histórie, národopisu, dejín
umenia, archeológie.
Zároveň je pripravený priestor
pre odborné ošetrovanie zbierok
a zázemie pre pracovníkov.
Novovytvorené
priestory
spĺňajú aj tie najprísnejšie podmienky pre depozit zbierok. Náklady na rekonštrukciu, ktorá sa
začala 5. 12. 2011, predstavovali
sumu 848 417 eur.
Do depozitu s rozlohou 830
štvorcových metrov bolo zatiaľ
premiestnených asi 20-tisíc exponátov z Podjavorinského mú-
zea v Novom Meste nad Váhom,
ktoré boli doposiaľ v priestoroch
bývalej sýpky a 1500 exponátov
z Trenčianskeho múzea.
V dvojpodlažnej budove nechýba mobilná regálová zostava
závesných rámov na obrazy, výsuvné zásuvky, úložné prachotesné police a ďalšie nevyhnutné
vybavenie skladových priestorov.
(henč)
Kúsok Tuly na banskobystrickej radnici
Priestory radnice od 18. do 30. novembra zdobili obrazy, fotografie a kroje z partnerského mesta Banskej Bystrice, ruskej Tuly. Výstava, nad
ktorou prevzal záštitu primátor Banskej Bystrice, mala za cieľ priblížiť Banskobystričanom mesto známe najmä výrobou samovarov.
T
ulu spája s mestom pod Urpínom partnerská zmluva
už od roku 1967. Spolu s
Hradcom Králové, Durhamom a
Salgótarjánom tak patrí k najstarším partnerským mestám Banskej
Bystrice.
Obrazy maľované umelcami zo
základnej umeleckej školy v Tule,
fotografie a ľudové kroje prezentujú
kultúru a atmosféru mesta. Všetky
vystavené fotografie predstavujú
najzaujímavejšie miesta a pamiatky
mesta známeho výrobou zbraní, výrobkov zo železa, zvukom harmoniky, medovníkmi, no najmä samovarmi. Práve samovar preslávil Tulu
vo svete a stal sa jej symbolom.
„Aj keď sú obe naše mestá v mnohom rozdielne a vzdialené, máme
aj mnoho spoločného. Dovoľte mi
spomenúť aspoň jednu významnú paralelu. V roku 1944 sa naše
mesto vzoprelo nacistickému Nemecku a ukázalo svoju silu a odvahu svojich obyvateľov. Mesto Tula,
ktorému dodnes patrí titul Mesto
Hrdina, v roku 1942 dokázalo obrániť južné hranice hlavného mesta
Moskvy. Obyvatelia našich miest
majú veľa spoločného a ja verím,
že výstava, ktorú dnes otvárame,
bude mať u Banskobystričanov veľký úspech," uviedol primátor Peter
Gogola na vernisáži výstavy.
O myšlienke a realizácii výstavy
informovala predsedníčka občianskeho združenia Rossija Oľga Dašková. Poukázala najmä na dobrú
spoluprácu s mestom a generálnym riaditeľom Kúpeľov Brusno
Štefanom Hrčkom, vďaka ktorej
sa výstavu podarilo zorganizovať
vo veľmi krátkom čase. Pozornosť
prítomných upriamila najmä na ľudové kroje, ktoré odrážajú kultúru
a tradíciu tohto ruského mesta. Na
výstave tak návštevníci mohli vidieť
detský, ženský, mládežnícky a kozácky kroj.
Výstavu V Banskej Bystrici si
záujemcovia mohli pozrieť do 30.
novembra, odtiaľ sa presunula do
Bratislavy, kde si ju možno pozrieť v
Ruskom centre vedy a kultúry.
(kan)
cestovný ruch 21
Obecné noviny • 3. december 2013
Otvorené pivnice na Malokarpatskej
vínnej ceste tradične úspešné
V polovici novembra sa konal už 14. ročník Otvorených pivníc na Malokarpatskej vínnej
ceste, ktorá vedie od Bratislavy cez Pezinok, Modru, Častú, Trnavu, Senec a priľahlé obce.
Vinohradníci a vinári otvorili rekordných 161 pivníc, kde malo možnosť až sedemtisíc
návštevníkov porovnávať kvalitu mladých, ale i starých vín.
V pivnici VÍNO Kmeťo v Modre okrem kvalitných vín ponúkali i lekvár
z hrozna.
Manželia Mário a Marcela Hrozekovci z firmy PEREG v Modre pozývali
návštevníkov MVC v dobových kostýmoch.
N
ávštevníci mali možnosť prezrieť si nielen staré pivnice pod
meštianskymi domami, ale i moderné objekty vybavené progresívnymi technológiami výroby vín. Už tradične
najviac pivníc otvorili v Modre,
hlavnom meste vína, kde ich bolo
otvorených viac ako tridsať.
Slávnostné otvorenie podujatia
sa tentoraz uskutočnilo vo Svätom
Jure, v kláštore piaristov, za účasti
predstaviteľov regionálnej a miestnej samosprávy, vinárskych spolkov a ďalších hostí. Organizátori
Združenie Malokarpatská vínna
cesta v spolupráci s Malokarpatským osvetovým strediskom pod
záštitou BSK a TTSK pripravili
bohatý sprievodný program. Návštevníci s prehľadnou mapkou, vínnym pasom a skleneným pohárom
sa rozbehli do otvorených pivníc,
kde ich čakali rôzne prekvapenia.
Okrem kvalitných vín mohli až v
58 pivniciach ochutnať i regionálne
gastronomické špeciality a v ďalších trinástich zasa slovenské syry.
Vo viacerých pivniciach vyhrávali
hudobné skupiny ako napríklad
ľudová hudba bratov Kuštárovcov,
cimbalová muzika Lipka, Karpatské horké a iné. V pivniciach vystavovali svoje výrobky i remeselníci a
výtvarníci, napríklad keramikárka
Dana Jakubcová, textilné výrobky
prezentovala Darina Lichnerová
z Modry, rezbárske výrobky ponúkal Venantius Oscitý z Budmeríc.
Moderný vinársky podnik ELESKO
wine park a Zoya Museum v Modre
pripravil okrem kolekcie kvalitných
vín i výstavu diel Tonyho Cragga
a Andyho Warhola ako i prezentáciu ľudovej hudby Križovianka.
Vinohradnícky a vinársky spolok VINCÚR v Modre pripravil
pre ochutnávačov vín bezplatnú
kyvadlovú dopravu v meste a jeho
priľahlých častiach. Spolok Vincúr
má 56 členov, ktorí prezentovali
svoje vína v 32 pivniciach. Ako nám
povedal predseda spolku Vincent
Jakubec, autobus premával každú
hodinu pravidelne z Modry na Kráľovu, Dubovú, Harmóniu a späť do
Modry. Návštevníci, ktorí neboli
motorizovaní, mali takto možnosť
navštíviť všetky pivnice v meste.
Najviac modranských vinárov bolo
v pivnici starej radnice, ktorá čaká
už dve desaťročia na svoju obnovu.
Najviac roboty s nalievaním mal
Jozef Ružek so synom, ktorí mali
širokú ponuku kvalitných odrodových vín. Návštevníkov najviac
zaujali zrekonštruované priestory
firmy PEREG pri Hornej bráne, kde
Mário Hrozek s manželkou a spolupracovníkmi ponúkali kvalitné
ovocné a hroznové vína v dobových kostýmoch. S novinkou prišlo i Víno Kmeťo, okrem kvalitných
Ženy z MO Matice slovenskej v Budmericiach pripravili pre návštevníkov
MVC chutné koláče.
vín ponúkali i lekvár z jednotlivých
odrôd hrozna. Podpredseda spolku VINCÚR Juraj Štiglic – VZM
úspešne ponúkal svoje vína v reprezentačných priestoroch starej vinohradníckej školy, v sídle Združenia
MVC v Modre.
Potešiteľné je, že vína na Otvorených pivniciach MVC v Modre
spoločne ponúkali dve generácie
vinárov. Bol to napríklad vinár Igor
Rariga so synom Marekom, čerstvým absolventom Vinohradníckej fakulty VŠZ v Brne. Vladimír
Sodoma, Fedor Malík, Miroslav
Dudo, Jozef Kmeťo, Vincent Jakubec a ďalší prezentovali vína spoločne so svojimi rodinnými príslušníkmi, nástupcami v rodinnom
vinárstve. Podobne nastúpila mladá
generácia vinárov vo Vinosadoch,
ktorá získava zlaté medaily na prestížnych výstavách v Paríži, Štrasburgu, Bruseli a inde. Mená vinárov
ako Martin Pomfy, David Hubinský,
Ján Vršek, Vojtech Markovics, Juraj
Zápražný a ďalší sú známe nielen na
Slovensku, ale i v zahraničí.
Návštevníkov Otvorených pivníc
na MVC príjemne prekvapili i ženy
z Budmeríc, ktoré v Budmerickej
izbičke ponúkali kolekciu až 30
druhov sladkých koláčov a slaných
výrobkov. Príjemné posedenie pri
víne, spolu s gastronomickými
špecialitami pri ľudovej hudbe ponúkali i vo Vinárstve Dobrý pocit
v Ružindole. V starom sedliackom
dome pod viničom je i zbierka starého sedliackeho a vinohradníckeho náradia, ktorá zaujala návštevníkov MVC.
Tohoročné Otvorené pivnice na
MVC sa vydarili. Tak ich hodnotili vinári i hostia, ktorí boli spokojní s kvalitou vín i sprevádzajúcim
podujatiami. Treba dúfať, že tak
ako rastie kvalita vín, budú v budúcnosti rásť i výmery obrábaných
viníc v malokarpatskom regióne.
Súčasný stav obrábaných viníc pod
Malými Karpatmi je neuspokojivý
a bude vyžadovať väčšiu podporu
od štátu i z dotačných prostriedkov
EÚ. Podpora a ochrana vinohradov
je cesta k novým pracovným príležitostiam, hospodárskemu rastu regiónu a tým i k ochrane kultúrneho
dedičstva našich predkov.
Text a snímky:
Jana SOUKUPOVÁ,
MATIK Modra,
František Mach
Trnavský kraj
sa chce viac
zviditeľniť
v cestovnom
ruchu
V Dunajskej Strede predstavili na odbornom workshope
projekt Trnavský kraj - región pre všetkých. Oboznámili
verejnosť o možnostiach
využitia cestovného ruchu.
Podobné workshopy sa
zrealizovali už aj v Trnave,
Piešťanoch, Galante a Hlohovci. Posledný sa uskutoční v Šaštíne-Stráže budúci
rok v júni. Povedala to pre
TASR z Kancelária predsedu
Trnavského samosprávneho
kraja (TTSK) Ľubica Pélyová, ktorá je aj manažérkou
projektu.
Prínos projektu spočíva
v tom, že sa TTSK stane
atraktívnejším pre obyvateľov kraja ako aj pre domácich a zahraničných turistov.
Zabezpečí sa propagácia
regiónu, zvýši sa informovanosť turistickej verejnosti,
tým vzrastie počet návštevníkov, následne aj vzrast
príjmov z produktu služieb
cestovného ruchu, vysvetlila Pélyová. Poznamenala,
že sa zároveň posilní aj
spolupráca verejného a
súkromného sektora za
účelom vytvárania nových
partnerstiev a intenzívnejšej
spolupráce v rozvoji cestovného ruchu v regióne a
TTSK sa stane konkurencieschopnejším v tejto oblasti.
Manažérka projektu oslovila
v Dunajskostredskom okrese takých starostov obcí,
predsedov inštitúcií, ktorí v
niečom vynikali. Pozvanie
prijali aj viacerí predstavitelia kultúrneho, politického
života a cestovného ruchu,
informačných kancelárií a
cestovných agentúr.
Generálny riaditeľ Slovakia
Ringu Pavel Čulík predstavil
okruh, poukázal na rôzne
mimopretekárske, rodinné
programy. Vedúci marketingu Thermal Corvinus Veľký
Meder Pavol Molnár a riaditeľ Thermalparku Dunajská
Streda Gabriel Somogyi
analyzovali vývoj termálnych kúpalísk. Starosta
obce Malé Dvorníky Zoltán
Marczell rozobral výsledky
súťaže Dedina roka 2013.
O teórii a praxi v príprave
odborníkov regionálneho
cestovného ruchu hovorila
zástupkyňa riaditeľa Strednej odbornej školy rozvoja
vidieka Dunajská Streda
a na regionálne špecifiká
Žitného ostrova upozornil
zo Žitnoostrovného múzea
Iván Nagy.
Zdroj:
TASR,
26. 11. 2013
22 školstvo
3. december 2013 • Obecné noviny
Trnavská župa ocenila najlepších
študentov
V Zrkadlovej sieni Divadla Jána Palárika v Trnave ocenili predstavitelia kraja najúspešnejších študentov
stredných škôl. Na slávnosti sa zúčastnili podpredsedovia TTSK Zdenko Čambal,
Augustín Hambálek a Anton Javorka, čestný predseda Slovenskej asociácie športu na školách.
A
ko prví boli ocenení študenti za dosiahnuté výsledky
v športe. Viacerí
sa stali v uplynulom období majstrami Slovenska v plávaní, tenise, športovej
streľbe, karate a softbale, niektorí
sa môžu pochváliť medailami
z majstrovstiev Slovenska v ľahkej atletike a krasokorčuľovaní.
Adam Bukor z Gymnázia Zoltána Kodálya s vyučovacím jazykom maďarským, Galanta, sa
Darček ku Dňu
študentstva
– bezplatná
ročná
registrácia
v knižnici
Staromestská knižnica
pripravila pri príležitosti Medzinárodného
dňa študentstva (17.
november) darček pre
všetkých študentov.
V pondelok,
18. novembra sa mohli
prísť bezplatne registrovať na jeden rok.
Vlani využilo túto službu
takmer 550 študentov.
Bezplatná ročná registrácia je určená tým
študentom, ktorí dosiaľ
neboli v knižnici zaregistrovaní. V pondelok tak
mohli spraviť zadarmo
vo všetkých pobočkách
Staromestskej knižnice
– Blumentálska 10/a,
Panenská 1, Záhrebská
8, Západný rad 5, Karadžičova 1. Na základe
čitateľského preukazu
môžu využívať všetky
služby Staromestskej
knižnice vo všetkých
jej pobočkách vrátane
prístupu na internet.
Staromestská knižnica ponúka túto akciu
študentom každý rok,
v roku 2012 ju využilo
536 z nich. Študenti
tvoria takmer tretinu z celkového počtu
registrovaných čitateľov
Staromestskej knižnice,
k 31. októbru 2013 využívalo jej služby 4491
čitateľov. Knižničný
fond obsahuje viac ako
130 000 titulov.
(ts)
stal víťazom Svetového pohára juniorov v plutvovom plávaní,
Ema Neštáková z Gymnázia Vojtecha Mihálika v Seredi získala 2. miesto na majstrovstvách
sveta ISBO v speed badmintone
a Matúš Remenár zo Športového gymnázia Jozefa Herdu v Trnave
je majster Európskej Shito Ryu
federácie v karate.
V kategórii mimoriadnych
výsledkov v celoštátnych a medzinárodných
olympiádach,
súťažiach a projektoch boli oce-
není študenti najmä za víťazstvá
v olympiádach. Jakub Konečný
z Gymnázia Pierra de Coubertin,
Piešťany, získal 1. miesto na medzinárodnej geografickej olympiáde v japonskom meste Kjóto.
Lenka Adamíčková z Gymnázia
Ladislava Novomeského v Senici
bola prvá v celoslovenskom kole
olympiády v španielskom jazyku, René Valúšek z rovnakého
gymnázia získal 1. miesto v celoslovenskom kole stredoškolskej odbornej činnosti v odbo-
re zdravotníctvo a farmakológia
a zúčastnil sa na medzinárodnej
súťaži v Spojených arabských
emirátoch.
Posledné boli ocenené víťazné
družstvá 6. ročníka vedomostnej
olympiády „Kraj, ktorý je mojím domovom“. Táto olympiáda
je určená študentom stredných
škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti
TTSK. Do súťaže sa zapojilo 32
stredných škôl. Zúčastnené družstvá si preverili svoje vedomosti v štyroch oblastiach - kultúra
a umenie, šport, geografia, životné prostredie a cestovný ruch v
Trnavskom samosprávnom kraji.
Víťazom vedomostnej olympiády
sa stali študenti Gymnázia Ivana
Kupca Hlohovec, druhí boli žiaci z Gymnázia Janka Matušku v Galante a tretie miesto patrí
trojici študentov Strednej priemyselnej školy elektrotechnickej
Piešťany.
(ik)
Snímka: archív MsÚ
Vyhlásenie Rady študentov mesta
B. Bystrica k 17. novembru
R
ada študentov mesta Banská Bystrica si pripomenula udalosti 17. novembra z
roku 1989, ktoré dnes oslavujeme ako Deň boja za slobodu a
demokraciu. Oceňujeme krok
našej spoločnosti, ktorý odvážne
smeroval k demokratizácii našej
krajiny. Princípy slobody slova
či slobody pohybu vnímamé ako
kľúčové predovšetkým pre rozvoj
študujúcej mládeže, ktorá dnes
môže verejne vyjadriť svoj názor
a zároveň slobodne vycestovať do
zahraničia za prácou či štúdiom.
Manifestácia, ktorá sa uskutočnila počas nežnej revolúcie, symbolizuje silu a jednotu študentov
ako aj mladých ľudí, ktorí boli
odhodlaní bojovať za svoje ľudské
a občianske práva i za rozvoj pluralitného politického systému.
Rovnako si pripomíname aj
rok 1939, keď študenti pražských
vysokých škôl vyšli do ulíc, aby
povedali jasné nie nacistickej
okupácii. Uzatvorenie českých
vysokých škôl, deportácia študentov do koncentračného tábora ako aj poprava 9 študentov sú
udalosti, na základe ktorých bol
v Londýne roku 1941 vyhlásený
Medzinárodný deň študentstva.
Je to jediný deň, ktorý celým
svojím významom patril, patrí a
taktiež bude patriť výlučne študentom.
V tento deň by sa malo na
Slovensku hovoriť o tom, aké
postavenie majú v našej krajine
mladí ľudia a študujúca mládež.
Aj preto vyzývame politické elity,
aby mladých ľudí považovali za
rovnocenných občanov a partnerov, aby sa nestránili počúvať
ich názory a požiadavky, pretože
len tak sa už navždy predíde tragickým udalostiam z roku 1939 a
1989.
Ako Rada študentov si ďalej
pripomíname aj pamiatku vysokoškolákov Jána Palacha a Jána
Opletala, ktorí svojimi kontroverznými činmi vyburcovali občanov k mobilizácii.
Veríme, že ľudia zodpovední
za lokálnu, krajskú, národnú aj
európsku politiku dajú priestor
mladým ľuďom a spravia krok
k vzájomnej spolupráci pre budúcnosť našej demokratickej
krajiny.
(ts)
Zvolenskí študenti úspešní na vedeckom poli
Š
tudenti Gymnázia Ľudovíta
Štúra vo Zvolene Jozef Ondriga a Filip Čonka získali
v celoštátnej súťaži s medzinárodnou účasťou najvyššie ocenenie za najlepší vedecký projekt.
Ocenenie prevzali z rúk dekana
Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. V kategórii „chémia“ súťažili v dňoch 14. - 16. novembra
v Bratislave na Festivale vedy
a techniky AMAVET so svojím projektom „C60, CNT a ich
funkcionalizované štruktúry“.
Ich veľký trojrozmerný model
fulerénov vzbudil zaslúženú
pozornosť nielen poroty, ale aj
zahraničných účastníkov z Belgicka, zo Španielska a z Ruska,
pred ktorými dokázali obhájiť
svoju prácu aj v anglickom jazyku. Zvolenskí gymnazisti uspeli
v ťažkej konkurencii 96 študentských prác. Na festivale neboli
jedinými reprezentantmi Gymnázia Ľudovíta Štúra. Okrem
nich tu svoj fungujúci model
„Teslov transformátor“ predviedli aj študenti Tomáš Laško
a Richard Václav. Aj im sa dostalo výnimočnej pocty – o odkúpenie ich modelu prejavilo
vážny záujem Múzeum školstva
a pedagogiky v Bratislave. Obidva úspešné modely budú môcť
záujemcovia vidieť aj 28. novembra počas Dňa otvorených
dverí na Gymnáziu Ľudovíta
Štúra vo Zvolene.
(ts)
školstvo/šport 23
Obecné noviny • 3. december 2013
Slovenské školy si vytvoria školské záhrady,
ktoré učia
Učiť sa geometriu v školskej záhrade, biológiu pozorovaním vtáctva, potravinársku chémiu pomocou úrody
vypestovanej priamo žiakmi či výtvarnú kompozíciu na zeleninových záhonoch – takéto vyučovanie už čoskoro
zažijú žiaci ôsmich pilotných slovenských základných a stredných škôl, ktoré sa zapojili do projektu Záhrada,
ktorá učí. Projekt koordinuje Centrum environmentálnej a etickej výchovy Živica.
C
ieľom projektu Záhrada,
ktorá učí je naučiť pedagógov a žiakov inovatívne a holisticky využívať školské
pozemky a ukázať tak praktické
príklady pre trvalo udržateľný
život. Počas jedenapolročného
projektu žiaci a učitelia spoločne navrhnú a zrealizujú dizajn
svojej novej prírodnej školskej
záhrady, v ktorom využijú prvky permakultúry. Do školskej
záhrady osadia prírodné učebné prvky, ktoré umožnia, aby
časť výučby prebiehala vonku.
Učiaca školská záhrada bude
slúžiť nielen ako medzipredme-
tová pomôcka pri vyučovaní, ale
dôraz bude kladený aj na rozvoj
pestovateľských zručností žiakov.
Do projektu sa zapojili školy z
celého Slovenska – základné školy z Dolného Kubína, Spišského
Hrhova, Kremnice, Žiliny a Pliešoviec, stredné školy z Lučenca a
Šiah. „Sme stredná škola, ktorá
kladie veľký dôraz na vedomosti a bolo by príjemné, keby sme
tieto vedomosti mohli získavať
aj inde ako v klasickej triede a
inak ako klasickým spôsobom
PC-projektor-tabuľa. Veľmi sme
si lámali hlavy nad tým, ako to
celé rozbehnúť, keď sa ako blesk
z jasného neba objavila možnosť
zapojiť sa do projektu Záhrada, ktorá učí,“ vysvetľujú svoju
účasť v projekte študentky Mária a Nikoleta a pedagogička A.
Hajnalová z gymnázia v Šahách.
Zmysel vo vytváraní učiacich
školských záhrad vidia aj v Základnej škole v Žiline-Brodne:
„Zaujal nás nápad vytvoriť učebňu v prírode, v ktorej môžu žiaci
využívať pri vzdelávaní všetky
zmysly. Praktickou zážitkovou
výučbou sa poznatky rýchlejšie
naučia a lepšie si ich zapamätajú. Chceme využívať veľký tvo-
rivý potenciál a fantáziu žiakov.
Neformálnejšia forma výučby
môže prispieť i k zlepšeniu medziľudských vzťahov.“
Pri navrhovaní a realizácii Záhrady, ktorá učí pomôžu školám
skúsení odborníci z centra environmentálnej výchovy Živica, z
českej organizácie Chaloupky, o.
p. s., a nórskej partnerskej organizácie FEE Norway. „Potrebné
vedomosti a zručnosti získajú
učitelia a žiaci zo zapojených
škôl na praktických viacdňových
kurzoch a počas individuálnych
konzultácií. Pre záujemcov z
ostatných škôl budú pripravené
Mesto Žilina zrekonštruovalo basketbalové
ihrisko
Mesto Žilina zrekonštruovalo
basketbalové ihrisko pri ZŠ Jarná
na Hlinách. Slávnostné otvorenie
sa uskutočnilo v utorok 19. novembra. Krstom ihriska boli hody
basketbalovou loptou na kôš, ktoré predviedli primátor Žiliny Igor
Choma, vedúca odboru školstva
a mládeže Nora Zapletajová, riaditeľ základnej školy Ján Kotman,
generálny riaditeľ Ivan Fábry zo
Správy ciest Žilinského samosprávneho kraja a Marek Parajík.
„Neraz som pri podobných
akciách povedal, že mi záleží na
tom, aby mladí ľudia mali dosta-
tok miest na plnohodnotné trávenie voľného času,“ uviedol Igor
Choma.
Ihrisko Základnej školy Jarná
20 je voľne prístupné verejnosti,
preto môžu toto ihrisko vo svojom voľnom čase využívať okrem
žiakov i deti a mládež z okolia.
Okrem basketbalu si deti môžu
zahrať futbal, florbal, či vyskúšať
kvalitný povrch pre kolieskové
korčule. Súčasťou otvorenia zrekonštruovaného ihriska bol krátky kultúrny program.
(čo)
Začala sa výstavba tréningovej haly Jána Laca
Pri zimnom štadióne v Liptovskom Mikuláši sa 22. novembra začalo s výstavbou hokejovej tréningovej
haly JL aréna, ktorej meno prepožičal úspešný slovenský reprezentant a rodák Ján Laco. Prví hokejisti
by sa na novú ľadovú plochu mali postaviť začiatkom júla budúceho roka.
Pri prvom výkope pred výstavbou novej haly, ktorá je v tesnej blízkosti zimného štadióna,
sa stretli zástupcovia investora
s predstaviteľmi mesta a mikulášskeho hokeja. Primátor Alexander
Slafkovský, jeho zástupca Jozef
Repaský, predseda komisie športu
Vladimír Rengevič, Jerguš Bača
ako šéf hokejového klubu a zástupca investora Branislav Duboš
vytvorili pomyselnú hokejovú
päťku, ktorá na stavenisku slávnostne otvorila výstavu arény.
„Začiatkom novembra sme
získali aj stavebné povolenie na
rekonštrukciu strojovne, ktorá
však bude musieť počkať na koniec prebiehajúcej sezóny. Predpokladáme, že začneme prvého
apríla,“ uviedol Branislav Duboš,
konateľ investora - spoločnosti JL
aréna. Výstavba tréningovej haly
spoločne s rekonštrukciou strojovne v náklade do 1,4 mil. eur, by
mala byť ukončená v rovnakom
čase. „Hala bude plne k dispozícii začiatkom júla 2014,“ dodal B.
Doboš.
Lokalizácia stavby pri zimnom
štadióne a prepojenie s myšlienkou neziskovej organizácie Hokejové talenty Liptova výrazne
podporili hokejového ducha pôvodného zámeru. „Je to projekt,
vďaka ktorému vznikne v našom
meste krásny hokejový areál, slúžiaci najmä našej mládeži, ale aj
verejnosti,“ uviedol primátor Alexander Slafkovský. „Prevádzkou
celého komplexu by malo pribudnúť ďalších minimálne 1000
hodín na ľadovej ploche pre mládež,“ dodal primátor.
(sk)
informačné semináre, metodická príručka, letáky s príkladmi
dobrej praxe a interaktívna webová stránka s rozhovormi, cvičeniami a fotografiami,“ uzatvára Jana Koťková zo Živice.
Projekt Záhrada, ktorá učí
podporili Island, Lichtenštajnsko a Nórsko prostredníctvom
programu Aktívne občianstvo a
inklúzia, ktorý realizuje Nadácia
Ekopolis v spolupráci s Nadáciou pre deti Slovenska a SOCIA
– nadácia pre sociálne zmeny.
(jk)
Výstava
šlabikárov
v Košiciach
Knižnica pre mládež mesta Košice v priestoroch
pobočky LitPark, ktorú
zriadili v Kulturparku na
Kukučínovej, pripravila
Výstavu šlabikárov zo súkromnej zbierky Štefana
Peteju z Bardejova. Výstavu otvorili 27. novembra
a potrvá do 20. decembra. Jedinečnú putovnú
výstavu tvorí viac ako 500
vystavovaných šlabikárov
zo 141 štátov sveta.
Najstaršími šlabikármi na
Slovensku boli drevené
doštičky nazývané abecedáre. V 15. – 18. storočí
aj neskôr sa používali šlabikáre nazývané kohútiky,
podľa obrázku kohútika
na konci textu. Prvým
naozajstným šlabikárom
vydaným v Prostějove
(1547) bol Slabikař
Cžeský, zostavený písmenkovou i slabikovou technikou a mal náboženský
obsah. Medzi exponátmi
je aj fotokópia šlabikára
v šarištine z roku 1922
vydaná v Prešove.
Najviac sú zastúpené
slovenské šlabikáre. Súčasťou bohatej zbierky Š.
Peteju sú aj šlabikáre pre
nevidiacich prváčikov, slovenské, rumunské a ruské
vydania. Kuriozitou sú šlabikáre z Afriky, juhozápadnej Ázie, ktoré sa čítajú
odzadu, či rómske šlabikáre. Výstava predstavuje
aj školské pomôcky - historické tabuľky, kalamáre,
griflíky, pravítka, drevené
peračníky a iné.
(SITA)
24 z regiónov
3. december 2013 • Obecné noviny
Cestárov by tentoraz zima (vraj) nemala
zaskočiť
Z krajov hlásia pripravenosť ľudí i techniky na zabezpečenie zjazdnosti ciest.
K
raj má na zimnú údržbu ciest, ako nás informovala hovorkyňa
BSK Iveta Tyšlerová,
pripravených 1300
ton posypovej soli a 1650 ton drvy.
Materiál je vysúťažený a bude sa
dopĺňať podľa potreby. Posypový
materiál spĺňa požiadavky platných technických noriem, právnych predpisov v oblasti ochrany
zdravia ľudí, ochrany spotrebiteľa
a ochrany životného prostredia.
V pohotovosti je 14 sypačov, 4
traktory s radlicou, 1 šípový pruh,
4 frézy, 1 gréder a 7 nakladačov.
O zimnú údržbu ciest sa stará 44
pracovníkov. Cesty sú nepretržite
monitorované dispečerskými strediskami správcu RCB v regiónoch
Malacky, Pezinok a Senec. O stave
komunikácií zasielajú jednotliví
dispečeri každý deň hlásenia. V
prípade nepriaznivej poveternostnej situácie sa okamžite zabezpečuje zjazdnosť ciest II. a III. triedy,
ktoré sú vo vlastníctve BSK.
Zimnú údržbu v kraji zabezpečuje správca ciest II. a III. triedy
Regionálne cesty Bratislava, a. s.
(RCB). Zabezpečujú posyp vozoviek, odstraňovanie snehu z vozovky, odstraňovanie cestných prekážok, službu a pohotovosť, zimné
značenie a ochranu pred závejmi
ako aj čistenie ciest po zimnej
údržbe. RCB spravuje 511 km ciest
II. a III. triedy a 130 mostov, ktoré
sú vo vlastníctve BSK.
Zimná údržba od novembra
2012 do apríla 2013 stála župu
4,4 mil. €.
Dispečing ciest
v žilinskej župe
je už v pohotovosti
Do zimnej údržby ciest v Žilinskom kraji je nasadených 235
vodičov, ktorí obsluhujú 116 sypačov s radlicami a ďalšiu špeciálnu
techniku, uviedla hovorkyňa ŽSK
Hana Danová. Regionálne závody
Správy ciest (SC) ŽSK budú vykonávať zimnú údržbu ciest na 1368
km ciest II. a III. triedy horného
Považia, Kysúc, Turca, Oravy a
Liptova, ktoré má SC ŽSK v správe.
Na základe zmluvy so Slovenskou
správou ciest (SSC) sa postarajú aj
o 480 km štátnych ciest I. triedy.
„Do zimnej údržby je nasadených
celkovo 235 vodičov, ktorí obsluhu-
jú 116 sypačov s radlicami a ďalšiu
špeciálnu techniku ako nakladače,
snehové frézy, traktory s radlicou,
traktorové sypače, nákladné vozidlá a autogrédre. Naše závody
sa predzásobili takmer polovicou
plánovaného množstva posypového materiálu. Počas predchádzajúcej zimy spotrebovali spolu 45-tisíc
ton inertného a 5-tisíc ton chemického posypu,“ uviedol generálny
riaditeľ SC ŽSK Ivan Fábry. Na
zlepšenie údržby ciest kúpili ešte
v roku 2012 okrem drobnej mechanizácie aj 5 nových posýpacích
vozidiel v celkovej hodnote 1,36
mil. eur. V tomto roku pribudla
cestárom ďalšia špeciálna technika
za 146-tisíc eur.
Od 1. novembra začala pracovať
Centrálna dispečersko-spravodajská služba SC ŽSK v štandardnom
režime nepretržitej zimnej údržby.
Jej úlohou je aj informovať verejnosť o zjazdnosti ciest v kraji. „Občania si môžu prehľad o výkone
údržby ciest pozrieť aj na stránke
kraja www.regionzilina.sk v časti
Geografický informačný systém. Je
tu vidieť pohyb techniky a ošetrené
úseky posypaním alebo odhrnutím
do dvoch hodín spätne,“ informoval riaditeľ odboru dopravy a regionálneho rozvoja Úradu ŽSK Ivan
Mokrý.
Celkové náklady ŽSK na zimnú údržbu ciest II. a III. triedy v
predchádzajúcej zimnej sezóne
dosiahli 3,32 mil. eur, čo je približne o 400-tisíc eur menej ako počas
zimného obdobia 2011/2012. „Náklady na túto zimy sa ukážu podľa
vývoja počasia. Najviac prostriedkov odčerpávajú dlhšie obdobia s
teplotou kolísajúcou okolo bodu
mrazu, náročné na spotrebu posypu,“ uzavrel I. Fábry.
V PSK finišujú
s prípravou techniky
Ako nás informovala hovorkyňa
Prešovského samosprávneho kraja
Veronika Fitzeková, Správa a údržba ciest PSK sa zásobila posypovými materiálmi na jednotlivých
skládkach a pripravená je aj technika určená na zimnú údržbu tak,
aby vydržala náročné podmienky
zimy. Potreba posypových materiálov vychádza z priemernej spotreby za posledných päť zimných
období. Cestári budú zabezpečovať údržbu 3013 kilometrov ciest,
vrátane 635,8 km ciest I. triedy
a rýchlostných ciest R. Na to má
SÚC PSK k dispozícii 120 posypových vozidiel, pričom priamo
do výkonu bude nasadených 108
vozidiel. Z vozidlového parku je
21 kusov novších vozidiel Mercedes Benz (do 6 rokov životnosti),
ostatné sú po oficiálnej životnosti,
takže na cestách v zime budú jazdiť
aj vozidlá staršie ako 25 rokov.
Zimná technika sa bude počas
údržby systematicky pohybovať
po vopred vymedzených trasách.
Všetky cesty v kraji sú rozdelené do 106 okruhov. Ich zjazdnosť
bude v nepretržitej 24-hodinovej
prevádzke zabezpečovať približne
411 pracovníkov Správy a údržby ciest PSK, z toho 324 vodičov.
Sú zaradení do troch striedajúcich
sa zmien s 12-hodinovou pracovnou dobou.
Náklady na zimnú údržbu sa pohybujú od 30 až do 40 % rozpočtu
SÚC PSK. „Celková výška nákladov, samozrejme, v najvyššej miere závisí od charakteru zimy, teda
teplôt, zrážok a ďalších vplyvov,
od ktorých sa následne odvíjajú výkony a spotreba posypových materiálov a pohonných látok,“ priblížil
riaditeľ SÚC PSK Vladimír Kozák.
V posledných rokoch sa priemerné
náklady na zimnú údržbu pohybujú okolo 5,6 mil. €, pričom náklady
na posypový materiál predstavujú
2 až 2,5 mil. €.
(ts)
Liptov arénu mesto ponúka do prenájmu
Hlavnými témami 39. zasadnutia liptovskomikulášskeho zastupiteľstva, ktoré sa konalo 14. novembra, bolo schválenie miestnych
daní a poplatkov, podmienky verejnej súťaže na prenájom Liptov arény a predaj domu služieb.
J
edným z bodom zasadnutia
bolo navrhované zvýšenie poplatkov a daní od januára 2014
o výšku inflácie za rok 2012, teda
o 3,6 percenta. Koaličnému klubu
SDKÚ-DS, KDH, SaS a nezávislým
poslancom chýbal jeden hlas a medzi poslancami opozičného klubu
Smer-SD, SNS, HZDS sa nenašiel
nikto, kto by návrh podporil.
Poslanci sa tiež zaoberali predajom prebytočnej budovy bývalého
vojenského školského objektu v
areáli na Družstevnej ulici obchodnej spoločnosti, ktorá tu v
budúcom roku plánovala výstavbu prevádzky na opracovávanie
komponentov používaných predovšetkým v automobilovom a zdravotníckom priemysle. Zmluvná
dohoda medzi mestom a kupujúcim mala zaviazať nového majiteľa, že do troch rokov od kúpy
objektu vytvorí do 50 pracovných
miest. Ani tento zámer opozícia
nepodporila. „Je smutné, keď aj investičný zámer na rozvoj výroby a
zamestnanosti sa stáva politickým
bojom. Najlepšia sociálna politika
je, keď majú ľudia prácu,“ uviedol
poslanec a člen mestskej rady Milan Trnovský.
Ďalšími témami zasadania bol
prenájom Liptov arény a predaj
Domu služieb v Liptovskom Mikuláši.
Na prenájom multifunkčnej haly
Liptov aréna v Ráztokách bola vypísaná verejná obchodná súťaž, podľa
ktorej by výška ročného nájmu mala
dosiahnuť 2-tisíc eur a finančná zábezpeka sumu 650-tisíc eur. „Je to
suma, ktorú mesto investovalo pri
výstavbe arény. Gentlemanská dohoda so spoluinvestorom znela, že
tieto peniaze nám vráti, môj predchodca si však podmienky tejto dohody neuplatnil,“ povedal primátor
Alexander Slafkovský. „Takýmto
spôsobom môžeme späť do rozpočtu mesta získať peniaze, ktoré
sme museli zaplatiť pri realizácii
projektu ako spoluúčasť. Navyše,
prenájmom mesto ušetrí náklady
na prevádzku haly, ktorá každoročne vykazovala stratu 80- až 105-tisíc
eur z mestského rozpočtu,“ dodal.
Ďalším znížením sa upravila predajná cena Domu služieb v centre
Liptovského Mikuláša na 1,006
milióna eur. Dôvody zníženia pôvodne trojmiliónovej sumy vysvetlil poslanec a predseda finančnej
komisie mestského zastupiteľstva
Dušan Vinčur: „Chceme dom služieb predať, ale za pôvodnú ani
znížené ceny bola zastaraná budova
nepredajná. K štvrtému kolu súťaže
dochádza preto, lebo trhová hodnota každej budovy je len taká, akú
je ochotný zaplatiť investor. Okrem
finančnej stránky je podstatný aj
prínos k oživeniu centra mesta.“
(kell)
V Rimavskej Sobote otvorili zrekonštruovanú autobusovú stanicu
Slovenská autobusová doprava do vynovenia autobusovej stanice investovala približne 2,3 milióna eur.
C
estujúcim vynovená autobusová stanica slúži už od polovice novembra.
Podľa slov výkonného riaditeľa SAD
Vojtecha Kupku do opráv investovali niekoľkonásobne viac ako sa v zmluve zaviazali, aj
preto dúfa, že v spolupráci s mestom Rimavská Sobota, prípadne políciou bude stanica
takto pekne vyzerať aj o niekoľko rokov.
Stanica je jedinečná svojím enviromentálnym zameraním, na ohrev teplej vody slúžia
solárne panely, vykurovanie je zabezpečené
vďaka energeticky úsporným čerpadlám a
na osvetlenie použili LED žiarovky. Takto
by mala autobusová stanica ušetriť viac ako
40 % celkovej spotreby energie.
Čakáreň je vybavená informačnými tech-
nológiami, cestujúci môžu autobusové spoje
sledovať v reálnom čase. Súčasťou stanice
je aj informačné centrum, nákupná zóna a
parkovisko pre osobné autá. Pri rekonštrukcii sa dbalo aj na bezbariérový prístup a dostupnosť služieb pre osoby so zdravotným
postihnutím.
Areál bude monitorovaný kamerovým
systémom a bezpečnostnou službou.
Cestujúcim sa vynovená autobusová stanica páči, zvýšila sa kultúrnosť cestovania a
v budúcnosti sa ešte zvýši reprezentatívnosť
priestorov aj informovanosť cestujúcich.
Kornélia NOSÁĽOVÁ,
ZMOGaM
z regiónov 25
Obecné noviny • 3. december 2013
Všestranne výhodná spolupráca
priniesla do regiónu milióny eur
K rozvoju v komárňanskom regióne významne prispieva aj Európske zoskupenie územnej spolupráce
Pons Danubii.
N
a októbrovom zasadnutí Mestského
zastupiteľstva v Komárne dostali poslanci podrobnú informáciu o činnosti a úspechoch
Európskeho zoskupenia územnej
spolupráce (EZÚS) Pons Danubii, ktoré sídli v Komárne. Bohatá
a všestranná činnosť už tri roky
fungujúcej organizácie poslancov
zaujala. A keďže výsledky môžu
byť príkladom pre cezhraničnú
spoluprácu aj v iných regiónoch,
pozhovárali sme sa s konateľom
EZÚS Pons Danubii, s. r. o., v Komárne Zoltánom Barom o činnosti tejto organizácie.
- Európske zoskupenie územnej spolupráce Pons Danubii bolo
založené 15. decembra 2010. Zakladajúcimi členmi zo slovenskej
strany boli mestá Komárno, Kolárovo, Hurbanovo a z maďarskej Komárom, Tata, Kisbér, ku
ktorým v roku 2011 pribudlo aj
mesto Oroszlány. Zoskupenie si
za hlavný cieľ vytýčilo skvalitňovanie informácií a posilňovanie
slovensko-maďarskej spolupráce v spoločenskej, hospodárskej
a kultúrnej oblasti najmä pokiaľ
na rekvalifikáciu, prieskum trhu
a ďalšie sprostredkovateľské činnosti. Investície dosahujú 201-tisíc eur, z čoho 95 % je z externých
zdrojov. Prostredníctvom projektu Europe for Citizens sme finančne podporili rôzne podujatia
v Komárne. Finančne sme prispeli napríklad na koncerty počas
Komárňanských dní, cyklistické
podujatie Čárda túra, kajakové
túry a ďalšie podujatia. Vďaka
tomuto projektu sme priniesli do
Komárna viac ako 20-tisíc eur.
ide o projekty spolufinancované
Európskou úniou v rámci územnej
spolupráce medzi členskými mestami. Môžem konštatovať, že za
uplynulé roky bola táto spolupráca všestranne výhodná, priniesla
milióny eur do rozvoja regiónu
a významne prispela k spolupráci
medzi samosprávami.
Mohli by ste konkretizovať,
o aké projekty ide?
- Úspešne sme skončili verejné
obstarávania na výstavbu cyklotrasy Komárno – Kolárovo,
ktorá by do budúcej jesene mala
byť vybudovaná popri Váhu a
bude mať 17 kilometrov. Ide o investíciu v sume 2,47 milióna eur,
z ktorých 95 % získame z externých zdrojov. Ďalej je to Webtelevízia, ktorá vznikla v súčinnosti
9 samospráv, projekt poskytol Komárnu 4 pracovné miesta počas
22 mesiacov. Doteraz bolo vyrobených 5000 minút dvojjazyčného vysielania. Návštevnosť webovej stránky PDTV presiahla číslo
85-tisíc, denne kliklo na stránku
priemerne 2800 návštevníkov.
Veľký záujem bol najmä o videá
o pamätihodnostiach a turisticn
Významná je ale aj podpora
rozvoja cestovného ruchu...
- Jedným z našich preferovaných cieľov je podpora cestovného ruchu v regióne Pons Danubii. K činnosti novej informačnej
kancelárie v Komárne prispievame rôznymi publikáciami. Takto
vznikla cyklistická mapa regiónu,
QR mapa Komárna, či publikácie
o vinárstve v komárňanskom regióne. Všetky publikácie, ktoré sme
vydali v náklade 45-tisíc, sú trojjazyčné, v slovenskom, maďarskom
a anglickom jazyku. S využitím videofilmov v rámci projektu PDTV
a ďalších informácii vznikla QR
n
kých atrakciách v Komárne. Do
projektu sme investovali 271-tisíc
eur, z čoho 95 % bolo z externých
zdrojov. Do programu Workmarket, ktorého cieľom je vytváranie
nových pracovných miest v rámci
cezhraničnej spolupráce, sa zapojila aj Univerzita Jánosa Selyeho
v Komárne. Projekt sa zameriava
mapa Komárna. Takýto projekt
sa zatiaľ uskutočnil len v západoeurópskych mestách. Turisti sa
môžu s mestom zoznámiť cez svoje mobilné telefóny použitím bezplatného programu a načítaním
dvojrozmerného kódu. V rámci
projektu budú tieto kódy umiestnené na jednotlivé budovy, ako je
napríklad Komárňanská pevnosť,
parky, námestia, sochy, kostoly
a pod. Vďaka tejto iniciatíve môže
Komárno ponúknuť návštevníkom niečo jedinečné.
Na základe spomínaných výsledkov môžem konštatovať, že aj
mesto Komárno je jedným z víťazov zoskupenia Pons Danubii,
veď naša organizácia dokáže mobilizovať značne finančné zdroje
a dotácie. Naším cieľom aj v budúcnosti je rozvíjať ďalšie projekty s využitím zdrojov Európskej
únie. Rád by som sa poďakoval za
spoluprácu samospráve Komárna,
pretože poslanci vždy podporili
naše projekty. My im túto dôveru aj v ďalšom období opätujeme
konkrétnymi výsledkami.
Štefan BENDE,
poslanec MsZ v Komárne
V Banskej Bystrici pribudlo bezbariérové ihrisko
V blízkosti ihriska, ktoré je prispôsobené aj hendikepovaným deťom, by v budúcnosti mala vzniknúť zóna pre aktivity dospelých a seniorov.
M
esto Banská Bystrica
nezabúda na najmenších obyvateľov. V Parku pod Pamätníkom vybudovalo
nové centrálne ihrisko, ktoré nesie názov Ihrisko bez bariér. Oficiálne ho 19. novembra otvorili
primátor Banskej Bystrice Peter
Gogola a viceprimátorka Katarína Čižmárová. V blízkosti ihriska
by v budúcnosti mala vzniknúť
zóna pre aktivity dospelých a seniorov.
Cieľom mesta bolo vybudovať
ihrisko jedinečné zložením svo-
jich atrakcií. Malí Banskobystričania tak môžu využívať herné
prvky, ktoré sa nenachádzajú na
ihriskách v iných častiach mesta.
Nájde sa tu napríklad lanovka,
trampolína alebo netradičná hojdačka pre viac detí.
Nové centrálne ihrisko je svojimi prvkami a atrakciami prispôsobené všetkým vekovým
kategóriám detí a tiež deťom s
hendikepom. V hre im tak poslúži špeciálna sedačka na hojdačke
v tvare medvedíka alebo stolík
pri pieskovisku, kam možno prísť
s invalidným vozíkom. Stolík
je umiestnený v tesnej blízkosti
krytého pieskoviska, aby sa deti
mohli hrať spolu.
V rámci partnerskej spolupráce
mesta Banská Bystrica a Občianskej cykloiniciatívy je pri ihrisku
umiestnený discgolfový kôš na
hru frisbee. Pri ihrisku ešte pribudne aj cyklostojan, čo v budúcnosti prispeje k väčšej atraktivite
cyklotrasy, ktorá bude viesť práve
popri novom detskom ihrisku.
(kan)
Developer musí v Ružinove zaplatiť opravu dvoch ciest
Až sedemnásť ciest v bratislavskej mestskej časti dostalo tento rok nový povrch.
S
poločenská a Železná ulica
na Trnávke. To sú ďalšie dve
cesty, na ktorých ružinovská
samospráva mení celý povrch vozovky. Dielo v hodnote približne
50-tisíc eur uhradí investor rezidenčného projektu Sun Park
Residence, ktorý vzniká v tejto
lokalite.
„S investorom, ktorý v našej
mestskej časti rozvíja developerskú činnosť sme rokovali o prípadnej ďalšej investícii aj do
verejného priestoru. Oceňujem,
že investor preukázal ochotu
priniesť aj niečo navyše pre Ru-
žinovčanov,“ vyjadril sa starosta Ružinova Dušan Pekár, ktorý
s developerom rokoval. Výsledkom tak budú dve cesty s úplne
novým povrchom.
Tento rok tak budú mať Ružinovčania nový asfalt na 17 cestách.
Predstavuje to ročnú investíciu
viac ako 550-tisíc eur do zlepšenia kvality komunikácií, viaceré
cesty opravili za vlastné peniaze
developeri. „Je to doteraz najväčšia investícia v jednom roku do
zlepšenia stavu ciest v Ružinove,“
zhodnotil starosta Dušan Pekár.
Situácia, keď súkromníci inves-
dým stavebníkom. Developeri
tak v Ružinove opravujú detské
ihriská, parky a cesty: „Nedávno
sme takto získali desaťtisíce eur
na rekonštrukciu nášho najväčšieho parku - Parku Andreja Hlinku.
Aj keď developeri spĺňajú všetky
nariadenia a zákony, nič im nebráni spraviť niečo pre súčasných
obyvateľov. Napokon, parky či ihriská budú využívať aj obyvatelia
ich projektu,“ vysvetlil stratégiu
mestskej časti starosta Pekár.
tujú do verejných priestorov nad
povinný rámec nie je v Ružinove
novinkou. Samospráva za uplynulé tri roky rokovala takmer s kaž-
Miroslava ŠTROSOVÁ,
hovorkyňa MČ
politika
26 sociálna
Európsky týždeň
boja proti
drogám
odštartovala
súťaž o najlepšiu
protidrogovú
nástenku
V rámci Európskeho týždňa
boja proti drogám, ktorý
vyhlásila EÚ na tretí novembrový týždeň, zorganizoval
Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR pre 7. ročníky
základných škôl celoslovenskú súťaž s názvom Najlepšia protidrogová nástenka.
Začala sa 20. novembra
a jej uzávierka je 20. januára 2014. „ Cieľom tejto aktivity, do propagácie ktorej sa
zapája aj Regionálny úrad
verejného zdravotníctva
(RÚVZ) v Banskej Bystrici,
je pôsobiť na vytváranie
aktívneho protidrogového
postoja predovšetkým
u detí a mládeže, poukázať na význam primárnej
prevencie, predísť užívaniu
návykových látok, alebo ho
oddialiť do čo najneskoršieho veku, ako aj obmedziť
alebo zastaviť experimentovanie s návykovými látkami,
aby sa predišlo poškodeniam zdravia na telesnom
a duševnom vývoji predovšetkým mladých ľudí“,
uviedla k tejto preventívnej
aktivite verejného zdravotníctva MUDr. Silvia
Kontrošová, vedúca odboru
podpory zdravia banskobystrického RÚVZ.
Prvou cenou v súťaži je
interaktívna tabuľa s príslušenstvom od Všeobecnej zdravotnej poisťovne,
druhou anatomický model
človeka a športové potreby,
ktoré poskytla Svetová zdravotnícka organizácia (WHO)
a treťou cenou sú USB kľúče a písacie potreby, ktoré
venuje do súťaže ÚVZ SR.
Aj počas tohtoročného Európskeho týždňa boja proti
drogám, si pripomíname,
ako drogy ohrozujú našu
spoločnosť čoraz viac. Každý mladý človek sa skôr alebo neskôr stretne s drogami
či už legálnymi alebo nelegálnymi. Aj napriek tomu sú
mnohí rodičia presvedčení,
že drogy nie sú ich problém.
„Toto tvrdenie môže byť
nebezpečným omylom - aj v
zdanlivo bezproblémových
rodinách vyrástli konzumenti drog. Náklonnosť k
tomuto nebezpečenstvu
vzniká najmä v detskom
a dospievajúcom veku. A
práve toto obdobie je veľmi
dôležité pre rozvoj zdravej
osobnosti a slobodného
rozhodovania,“ konštatuje
MUDr. Kontrošová.
(toln)
3. december 2013 • Obecné noviny
Verejné zhromaždenie
za spravodlivé financovanie
sociálnych služieb v Bratislave
Pred budovou Národnej rady SR v Bratislave sa 26. novembra konalo verejné
zhromaždenie občanov, ktorého cieľom bolo ukázať nespokojnosť s predkladanou
novelou zákona o sociálnych službách a prejaviť názor, že vládny návrh novely
zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č.
455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších
predpisov (Tlač 716) nerieši financovanie sociálnych služieb, ktoré sú dlhodobo
nedofinancované, v dôsledku čoho pretrváva diskriminácia prijímateľov sociálnych
služieb neverejných zariadení a diskriminácia poskytovateľov sociálnych služieb
neverejných zariadení. Na zhromaždení sa zišlo približne 300 zástupcov prijímateľov
a poskytovateľov sociálnych služieb z celého Slovenska.
O
rganizátori verejného zhromaždenia
ZA SPRAVODLIVÉ
FINANCOVANIE
S O C IÁ L N YC H
SLUŽIEB označili akciu za zmysluplnú a úspešnú. A to napriek
tomu, že predkladateľ návrhu 5.
novely zákona 448/2008 o sociálnych službách novelu nestiahol
z rokovania, čo bola prioritná požiadavka zhromaždenia.
Keďže zástupcovia organizátorov - Združenia seniorských
prijímateľov sociálnych služieb,
Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb a Slovenskej katolíckej charity predpokladali,
že súčasná novela, voči ktorej
protestovali, nebude z rokovania
stiahnutá, predložili predkladateľovi aj požiadavky, ktoré majú
odstrániť, alebo aspoň zmierniť
jej negatívny dopad na prijímateľov sociálnych služieb. Po
zhromaždení ich prijal štátny
tajomník MPSVaR SR Jozef Burian, ktorý v mene predkladateľa
vyjadril nasledovný postoj ku
konkrétnym požiadavkám:
1. požiadavka: Odloženie účinnosti ustanovenia, podľa ktorého sa v existujúcich Domovoch
sociálnych služieb nebudú môcť
od januára 2014 umiestňovať
seniori. Pretože preregistrácia
vyše 45 000 odkázaných seniorov umiestnených v súčasnosti vo verejných i neverejných
domovoch sociálnych služieb
(DSS) do statusu zariadenia pre
seniorov (ZPS) alebo do špecializovaného zariadenia (ŠPZ) je
za mesiac a pol nevykonateľná.
Stanovisko
predkladateľa:
Návrh novely bude zmenený
a predložený do pléna NR SR
tak, že na toto ustanovenie v nej
bude zakotvený ročný odklad.
2. požiadavka: Žiadame ročný
odklad na odloženie účinnosti
v obmedzení kapacity klientov v
statuse ZPS na 22 klientov (pôvodne bolo v návrhu dokonca 12
klientov!!!) a špecializovaného
zariadenia na 40.
Stanovisko predkladateľa: Aj
v tomto prípade bude návrh po-
zmenený tak, aby stanovil ročný
odklad a kapacita 22 klientov
v statuse zariadenia pre seniorov
(ZPS sa zmení z 22 na 40).
3. požiadavka: Žiadame zvýšenie príspevku v odkázanosti pre
klientov umiestnených v statuse
špecializovaného zariadenia v
stupňoch odkázanosti V a VI o
100 eur mesačne. Pre špecializované zariadenie už dnes platný zákon stanovuje vyšší počet
zamestnancov než pre status
domova sociálnych služieb a
zariadenia pre seniorov. Tým,
že novela núti domovy sociálnych služieb do preregistrácie
klientov na status špecializovaného zariadenia, dostanú sa v
dôsledku povinnosti zamestnať
viac obslužného personálu do
dlhovej špirály a do hrozby bankrotu. V súčasnosti sú totiž DSS
finančne ledva na nule.
Stanovisko predkladateľa: Podľa štátneho tajomníka MPSVaR
SR Jozefa Buriana nie je, ako
povedal, v jeho silách zvýšiť príspevok v odkázanosti pre klientov v statuse ŠPZ, ale riešenie
vidí v tom, že novela dáva ročný
odklad na splnenie dnes už uzákonených personálnych požiadaviek na status ŠPZ s tým, že
v budúcej 6. novele budú uvažovať o zrušení personálnych
požiadaviek, keďže štandardy
kvality by mali byť dostačujúce
na zabezpečenie kvalitnej sociálnej služby.
4. požiadavka: Žiadame, aby
najneskôr do apríla 2014 bola
pripravená ďalšia novela zákona,
ktorá odstráni nespravodlivosť
vo financovaní klientov umiestnených u neverejných poskytovateľov a zrovnoprávni postavenie verejných a neverejných
poskytovateľov.
Stanovisko predkladateľa: Štátny tajomník MPSVaR SR Jozef
Burian objasnil organizátorom
zhromaždenia, že na predloženie novej – v poradí už 6. novely
zákona nemôže prisľúbiť tento
termín, ale môže prisľúbiť, že
bude predložená v roku 2014
(a mala by byť platná v od 1. 1.
2015). Zároveň sa zaviazal, že po
audite verejnej správy predkladateľ urobí všetko pre to, aby 6.
novela zákona 448/2008 o sociálnych službách nastavila systémové a rovnocenné financovanie starostlivosti o odkázaných
klientov bez ohľadu na to, či sú
im sociálne služby poskytované
u verejného, alebo neverejného
poskytovateľa, a bez ohľadu na
to, či sú poskytované pobytové alebo ambulantné sociálne
služby. Štátny tajomník tiež zdôraznil, že v budúcom roku bude
nedostatok financií pre odkázaných klientov u neverejných poskytovateľov riešený výnimočným spôsobom – navýšením
o 10 miliónov eur priamo zo
štátneho rozpočtu – o čom, ako
povedal, informoval 26. novembra plénum NR SR aj minister
práce sociálnych vecí a rodiny
SR Ján Richter.
5. požiadavka: Zabezpečenie,
aby sa príspevok v odkázanosti
stal obligatórnou dávkou vyplácanou zo štátneho rozpočtu a
aby nebol v kompetencii samospráv.
Stanovisko
predkladateľa:
K tejto požiadavke sa podľa vyjadrenia Jozefa Buriana môže
predkladateľ vyjadriť až po audite verejnej správy v roku 2014.
6. požiadavka: Trváme na tom,
aby nová novela odstránila diskrimináciu všetkých seniorov a
odkázaných v zariadeniach sociálnych služieb v prístupe k zdravotníckej starostlivosti. Preto
žiadame zakotviť do novej novely
povinnosť pre zdravotné poisťovne uhrádzať všetky zdravotnícke úkony vo všetkých typoch
sociálnych zariadení, v ktorých
sa vykonávajú. Za posledných
20 rokov všetky vlády rušili geriatrické lôžka a lôžka dlhodobo
chorých v nemocniciach v snahe
ušetriť zdroje nemocníc a zdravotných poisťovní a premiestnili
odkázaných občanov do sociálnych zariadení, ktoré vykonávajú denne 45 zdravotníckych
úkonov, ale zdravotné poisťovne
im tieto úkony nepreplácajú. V
Slovenskej republike čelíme teda
absurdnosti, že väzni majú právo čerpať si zdravotné poistenie,
ktoré si mnohí nikdy neplatili,
ale seniori v sociálnych zariadeniach, ktorí si zdravotné poistenie poctivo platili celý život, toto
právo nemajú!!! Poskytovateľ,
ktorý ošetrí väzňa, dostane úkon
zaplatený poisťovňou, ale poskytovateľ, ktorý v sociálnom zariadení ošetrí seniora, úkon poisťovňou preplatený nemá!
Stanovisko predkladateľa:
Jozef Burian zdôraznil, že riešenie
tohto problému je v kompetencii
Ministerstva zdravotníctva SR
(MZ SR), ktoré práve z iniciatívy Ministerstva práce sociálnych
vecí a rodiny SR uvažuje prvý raz
v histórii aspoň o čiastočnom podieľaní sa zdravotných poisťovní
na úhrade zatiaľ 9 zdravotníckych
úkonov zo 45, vykonávaných
v zariadeniach sociálnych služieb. Má sa tak stať novelizáciou
troch zákonov v kompetencii
MZ SR, ktoré by mali byť platné
od 1. 7. 2014.
Zástupcovia prijímateľov a poskytovateľov sociálnych služieb
vyjadrujú ľútosť nad tým, že nedostatočná novelu, ktorá nerieši
to podstatné - neodstraňuje diskrimináciu klientov neverejných
poskytovateľov a nerieši financovanie sociálnych služieb spravodlivo a systémovo - nebola stiahnutá z rokovania NR SR. Napriek
tomu ďakujú predkladateľovi
novely štátnemu tajomníkovi
MPSVaR SR Jozefovi Burianovi
za operatívnu reakciu a dúfajú, že negatívne dopady novely
budú aspoň zmiernené schválením takto upraveného znenia
návrhu novely. Organizátori
verejného zhromaždenia budú
precízne sledovať, či sa prísľuby
rezortov MZ SR o začatí preplácania zdravotníckych úkonov
v sociálnych zariadeniach ako
aj prísľub MPSVaR SR o príprave spravodlivej 6. novely zákona
448/2008 o sociálnych službách,
začnú v roku 2014 aj plniť.
(ts-apsssr)
sociálna politika 27
Obecné noviny • 3. december 2013
Vo Vyšnom Kelčove odovzdali
do užívania vynovené detské
ihrisko
Projekt revitalizácie vytvoril priestor pre stretávanie sa deti z materskej školy,
mentálne postihnuté deti zo špeciálnej triedy Základnej školy v Hornom Kelčove
a deti z detského domova.
R
adostný
smiech,
nespútaný
pohyb,
množstvo aktivít, veselé džavotanie - takto
si vari všetci predstavujeme detské šťastie. Šťastím
pre dospelých je to, ak sa o detské
šťastie môžu pričiniť sami. Veď na
svete nie je nič krajšie ako šťastná
iskra v očiach detí a vyčarenie tejto iskry či pocitu príjemného šťastia bolo aj hlavným cieľom projektu „Revitalizácia detského ihriska
pre mentálne postihnuté deti zo
špeciálnej triedy Základnej školy
v Hornom Kelčove a deti materskej školy.“
Priestor
detského
ihriska
v miestnej časti Vyšný Kelčov,
ktorá je súčasťou obce Vysoká nad
Kysucou, predstavuje špecifickú
zónu, v ktorej sa vzájomne stretávajú deti z materskej školy, ZŠ
Horný Kelčov a deti z detského
domova.
Práve tu môžu uskutočňovať svoje voľnočasové aktivity
prostredníctvom hry a pohybu.
Povetrnostné podmienky a zub
času spôsobili, že mnohé zo zariadení začali pri ich používaní predstavovať bezpečnostné riziko.
Snahou miestnej samosprávy
bolo nájsť vhodný mechanizmus
financovania jeho nevyhnutnej
rekonštrukcie. Obec Vysoká nad
Kysucou preto využila možnosť
zapojiť sa do grantovej výzvy Nadačného fondu KIA Motors Slovakia a prostredníctvom Nadácie
PONTIS podala 26. 4. 2013 projekt na jeho rekonštrukciu. Podaným projektom sa obec uchádzala
o grant v sume 2500 eur s 39,9 %
spoluúčasťou. V záverečnom hod-
notení bol projekt posúdený ako
úspešný, avšak výška prideleného grantu bola znížená na sumu
1500 eur.
To, že požadovaný grant bol
znížený, však nijako nezmenilo
odhodlanie obce zrekonštruovať
detské ihrisko.
Každodenná prax nás však učí,
že sny a túžby sa pretvárajú na
realitu veľmi ťažko. K počiatočnému problému s nedostatkom
voľných pracovných síl pre vykonávanie množstva obecných prác
sa neskôr pridalo i nevyspytateľné
počasie.
Ale aj v tomto prípade platilo – kde je vôľa, tam je i cesta ...
a v stredu 6. novembra sa mohla
konať malá slávnosť odovzdania
detského ihriska do užívania.
Pozvanie na túto udalosť prijali
vzácni hostia JUDr. Milan Rebroš – prednosta okresného úradu
v Čadci a PaeDr. Andrea Šimurdová – poslankyňa VÚC a starostka obce Skalité, ktorí spoločne
so starostom obce Mgr. Antonom
Varechom slávnostne prestrihli
stuhu ako symbolický vstup na
zrekonštruované detské ihrisko.
V krásnom a úprimnom kultúrnom programe vystúpili deti
z alokovanej triedy materskej školy vo Vyšnom Kelčove deti zo ZŠ
Horný Kelčov, ktorých vystúpenie
potleskom a chválou ocenili nielen pozvaní hostia, ale aj pedagógovia a zúčastnení rodičia.
Úprimné poďakovanie patrí
Stanislavovi Ševčíkovi – zamestnancovi spoločnosti KIA Motors
Slovakia, veď bez jeho pomoci pri
tvorbe a podpore projektu by sa
toto dielo nepodarilo zrealizovať,
prednostovi obecného úradu a
zamestnancom obce Vysoká nad
Kysucou, ktorí vykonávali stavebné práce, riaditeľke MŠ Vysoká
nad Kysucou Helene Fulierovej
za cenné rady, zamestnancom ZŠ
Horný Kelčov za pomoc pri realizácii projektu a v neposlednom
rade aj dodávateľskej spoločnosti
Playsystem z Košíc.
Nech je teda toto zrekonštruované ihrisko miestom, kde sa
bude rodiť detské šťastie...
Anton VARECHA,
starosta Vysokej nad Kysucou
Župné nemocnice v Žilinskom kraji odolávajú tlaku veriteľov
Dolnooravskej nemocnici s poliklinikou v Dolnom Kubíne sa podarilo dohodnúť s veriteľmi prijateľné
podmienky.
Z
dravotníctvo patrí k prioritám Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK), ktorý
ako jeden z mála krajov nemocnice nepredal. Za predchádzajúcej
vlády a ministra Ivana Uhliarika
štát pomohol len štátnym nemocniciam tým, že ich oddlžil. Župné
nemocnice oddlžené neboli, preto
sú nútené sústavne rokovať s veriteľmi, odolávať ich tlaku a možným návrhom na exekúcie. Kraj
v spolupráci s odborovými zväzmi župných nemocníc v tejto súvislosti podali v januári 2012 podnet na Medzinárodnú organizáciu
práce do Ženevy pre diskriminačný prístup zo strany štátu.
Vedeniu Dolnooravskej ne-
mocnice s poliklinikou v Dolnom
Kubíne (DNsP) sa podarilo s veriteľmi vyrokovať odpustenie záväzkov po splatnosti, ako aj úrokov z omeškania v celkovej sume
140-tisíc eur, ktorá by výrazne
pomohla nemocnici v Dolnom
Kubíne. Veriteľ odpustenie tohto
dlhu podmieňuje predĺžením nájomných zmlúv lekární v DNsP
a v Liptovskom Hrádku. Dolnokubínska nemocnica navyše vyrokovala, že pri predĺžení nájmu
bude nájomné 3-násobné vyššie
(132 eur za m² v Dolnom Kubíne,
resp. 137 eur za m² v Liptovskom
Hrádku + energie) ako je štandard
pri súkromných ambulantných lekároch. K tomu vyrokovala aj kaž-
doročnú indexáciu nájomného,
čo bude ďalším príjmom pre dolnokubínsku nemocnicu. Z tohto
dôvodu bol členom komisií a poslancom ŽSK predložený návrh
s uvedenými podmienkami, ktoré
sú výhodné pre nemocnicu.
Ak by sa nemocnici nepodarilo
tento problém vyriešiť teraz, do
roku 2018 by dlh voči veriteľom
zo 140-tisíc eur narástol až na
sumu 230-tisíc eur. V horšom prípade bude nemocnica ohrozená
exekúciou. O podmienkach odpustenia dlhu i výške nájomného
rokovali v jednotlivých komisiách
ŽSK členovia komisií i poslanci
ŽSK a jednomyseľne s nimi súhlasili (naprieč politickým spektrom
KDH, NEKA, SDKÚ-DS, SMERSD) ešte v auguste 2013. Následne z prítomných 45 poslancov na
zastupiteľstve 9. septembra hlasovalo 34 poslancov za tento návrh,
chýbal však jeden hlas k naplneniu zákonného počtu.
Tento návrh je výhodný pre nemocnicu. Vzhľadom na neúčasť
zástupcov troch poslaneckých
klubov zo štyroch nebolo možné
tento bod prerokovať na poslaneckom grémiu. Z tohto dôvodu
Zastupiteľstvo ŽSK na zasadnutí
5. novembra o tomto bode nerokovalo.
Hana DANOVÁ,
hovorkyňa ŽSK
Banská Bystrica
v druhom kole
súťaže Access
City Award
Zo 102 miest 23 krajín
Európskej únie patrí Banská
Bystrica medzi 33 najúspešnejších, ktoré dokázateľne
zlepšili bezbariérovosť a
prispeli tak k zlepšeniu kvality života hendikepovaných
ľudí.
Mesto Banská Bystrica sa
dostalo do druhého kola súťaže Access City Award 2013.
Porota hodnotila jednotlivé
mestá v štyroch kľúčových
oblastiach, a to budovanie
verejného priestranstva,
doprava a s ňou spojená
infraštruktúra, informácie a
komunikácia, verejné zariadenia a služby. Do finálnej
sedmičky sa dostali mestá
Belfast (Veľká Británia),
Burgos (Španielsko), Drážďany (Nemecko), Gothenburg
(Švédsko), Grenoble (Francúzsko), Malaga (Španielsko) a
Poznaň (Poľsko).
„To, že sa Banská Bystrica
dostala do druhého kola
popri veľkých európskych
mestách je ocenenie úsilia
všetkých zamestnancov
mesta, ktorí sa každý deň
snažia pracovať v prospech
rozvoja bezbariérovej prístupnosti. Tento výsledok
nás zároveň povzbudil ďalej
pokračovať v úsilí a zúčastniť sa na súťaži Access City
Award aj v budúcnosti,"
vyjadril sa primátor Banskej
Bystrice Peter Gogola.
Súťaž Access City Award je
zameraná na ocenenie miest
nad 50 000 obyvateľov, ktoré
dokázateľne zvyšujú úroveň
bezbariérovosti v rôznych
oblastiach. Prístupnosť je
pritom hlavný pilier Stratégie
Európskej únie na podporu
hendikepovaných na obdobie rokov 2012 - 2020. Jej
hlavným cieľom je vytvoriť
bezbariérovú Európu pre
všetkých jej obyvateľov.
„Mesto Banská Bystrica má
prívlastok „mesto bez bariér“
aj v rozvojovom programe
na roky 2008 – 2014. Kvalifikácia do druhého kola súťaže
Access City Award potvrdzuje, že si tento prívlastok
zaslúžime a že robíme všetko
pre to, aby sme sa zaradili
do rodiny európskych miest,
ktoré zvyšujú kvalitu života
svojich občanov odstraňovaním bariér vo všetkých
oblastiach života," povedala
Mária Filipová, vedúca odboru sociálnych vecí.
Vyhlásenie výsledkov sa
uskutoční počas konferencie
o bezbariérovom turizme
3. decembra 2013 v Bruseli.
Martina KANISOVÁ,
hovorkyňa primátora
28 kultúra
3. december 2013 • Obecné noviny
Myjava pred Vianocami ožije desiatym
ročníkom festivalu Vianoce v divadle
Myjavčania sa môžu tešiť na jedenásť predstavení profesionálnych i amatérskych divadiel a viacero
tradičných predvianočných podujatí.
D
esiaty ročník festivalu Vianoce v divadle 2013 otvorí
svoje brány pre návštevníkov vo štvrtok
5. decembra. Milovníci dosiek,
ktoré znamenajú svet, sa môžu
v adventnom období tešiť na jedenásť predstavení profesionálnych
i amatérskych divadiel zo Slovenska a Čiech určených malým i veľkým divákom, koncert i tradičný
ceremoniál Terasa slávy. V tomto
roku na terase Kultúrneho domu
Samka Dudíka v Myjave pribudnú
pamätné tabuľky Evy Kristínovej
a Petra Nárožného. Herci ich odhalia osobne v sobotu 7. decembra a pridajú sa tak ku kolegom,
ktorí navštívili myjavský festival
v predchádzajúcich rokoch. Svoje
miestu tu majú napríklad Ladislav
Chudík, Radek Brzobohatý, Bolek
Polívka, Milan Lasica, Jiří Bartoška a mnohí ďalší.
Divákov na festival pozve vo
štvrtok 5. decembra dopoludnia Teáter Komika Bánov z Levíc
svojou chodúľovou produkciou
Diktátor. O deň neskôr štafetu
preberie Divadlo Commedia Poprad, ktoré najskôr pobaví deti
Jankom Hraškom, potom mládež
príbehom Gianniho Schicchiho
z talianskej Florencie a napokon
Divadelné združenie Korbáč Myjava, Centrum tradičnej kultúry
v Myjave a spoločnosť Redstone
Slovakia.
Tradičné trhy i parný
vlak na kopaniciach
Na myjavské vianočné trhy sa záujemcovia budú môcť priviezť skutočne
štýlovo – parným vlakom s rušňom Albatros.
prezradí dospelým v Čechovovej
hre, aké to je „Keď muži plačú“.
Festivalová mikulášska sobota sa ponesie v tónoch „old time
music“ kapely Funny Fellows,
nebude chýbať spomínaná Terasa
slávy a večer pozve do hlavnej sály
myjavského kultúrneho domu
divákov Agentura Harlekýn Praha s predstavením Tři na lavičce.
V ňom sa predstavia Petr Nárožný,
Květa Fialová a Ladislav Trojan.
Nedeľa 8. decembra bude patriť Lordom v podaní Maroša
Kramára, Jozefa Vajdu a Petra
Šimuna a pondelok zas Štúdiu L
+ S s predstavením Garderobiér,
v ktorom účinkujú Milan Lasica,
Bolek Polívka, Emília Vášaryová
a ďalší. Festival vyvrcholí v stredu
11. decembra Dostojevského Idiotom v produkcii Divadla Astorka
Korzo ´90 Bratislava. Medzi účinkujúcimi sú Lukáš Latinák, Marián Miezga, Juraj Kemka, Róbert
Jakab, Anna Šišková, Boris Farkaš
a ďalší.
Divadelný festival organizujú
s finančnou podporou Ministerstva kultúry SR mesto Myjava,
Príchod adventu a vianočných
sviatkov v Myjave už tradične ohlasujú aj ďalšie podujatia. Ani tento
rok nebude chýbať zapaľovanie
sviec na veľkom adventnom venci
na fontáne a výstava Čaro Vianoc,
ktorú mesto pripravuje v spolupráci
s materskými a základnými školami, cirkvami, seniormi a ďalšími
inštitúciami pôsobiacimi v Myjave.
Súčasťou výstavy, ktorú otvoria 3.
decembra, budú ukážky vianočného aranžovania, zdobenia vianočných ozdôb a pečenia oblátok.
Vo štvrtok 5. decembra navštívi
myjavské deti Mikuláš s pomocníkmi, aby ich obdaroval sladkými
prekvapeniami a zároveň rozsvietil vianočnú výzdobu a stromčeky
v meste. No a v piatok 13. decembra
popoludní sa myjavské námestie
zmení na vianočnú dedinku s kopaničiarskymi domčekmi – predajnými stánkami a začnú sa Vianočné
trhy. Medzi ponúkaným sortimentom nebudú chýbať stromčeky,
kapry, vianočné oblátky, ozdoby,
mäsové výrobky a kyslá kapusta na
štedrovečerný stôl, ľudovo-umelecké výrobky a ďalší tovar. Súčasťou
trhov bude, samozrejme, aj sprievodný kultúrny program a stánky
s občerstvením. Podujatie bude pokračovať v sobotu 14. decembra od
9. h tradičnou kopaničiarskou zabíjačkou a karminou v podaní myjavských folkloristov a ochutnávkou
zabíjačkových špecialít.
Kto bude mať záujem, môže sa v
sobotu na myjavské vianočné trhy
priviezť skutočne štýlovo – parným
vlakom. Ten vyjde na trať Veselí
nad Moravou – Nové Mesto nad
Váhom, ktorú začali stavať pred
90 rokmi, v rámci akcie „Sviatočný vlak Spartaka Myjava“. Tú pripravilo pre milovníkov železničnej
histórie i priaznivcov futbalu vedenie myjavského klubu v spolupráci
so Společností železniční Výtopna
Veselí nad Moravou a Albatros
klubom Bratislava. Vlak s rýchlikovým parným rušňom Albatros
498.104 vyrazí z moravského Horňácka smerom na kopanice a do
podjavorinského kraja ráno o 8. h
a okrem samotnej jazdy a sviatočnej atmosféry ponúkne cestujúcim
napríklad aj autogramiádu futbalistov či predaj suvenírov.
Marek HRIN,
hovorca mesta
Vianočný festival zvykov a remesiel na Orave
Posolstvo Vianoc v podobe medzinárodnej výstavy, ľudového jarmoku
i zvykoslovného programu prinesú do Dolného Kubína a Zuberca účinkujúci
a účastníci Vianočného festivalu zvykov a remesiel.
P
odoby vianočných sviatkov
ožijú na Orave hneď trikrát.
Najskôr, 9. a 10. decembra
v estrádnej sále Mestského kultúrneho strediska v Dolnom Kubíne
v podobe prác zručných remeselníkov – rezbárov, pernikárov,
drotárov, sviečkarov, keramikárov
a ďalších na medzinárodnom jarmoku ľudových remesiel. Obidva
dni bude svoje umenie predvádzať
viac ako tridsať ľudových umelcov
z troch štátov. Súčasťou festivalu
bude aj otvorenie 10. medzinárodnej posúťažnej výstavy Vianočná
pohľadnica. Je výberom z viac
ako 5000 prác detí z celej Európy
a sprostredkováva výtvarný pohľad
na vianočné sviatky cez optiku výtvarne nadaných detí. Ocenenými
deťmi sa naplnia výstavné priestory Mestského kultúrneho stredis-
ka v Dolnom Kubíne 9. decembra
o 14. hodine. Výstava potrvá do 13.
januára 2014 a bude jednou z piatich výstavných posúťažných kolekcií nainštalovaných na sklonku
roka okrem Dolného Kubína ešte
aj v Prievidzi, Trenčíne, poľskom
Zywci a moravskom Vlčnove.
Vianočný festival zvykov a remesiel vyvrcholí 14. decembra
o 17. hodine v kultúrnom dome
v Zuberci uvedením scénického
programu o zvykoch a bohatstve
vianočných tradícií pod názvom
23. Oravské Vianoce. V programe,
ktorý zachytáva pestrosť zvykov
od Kataríny až do Troch kráľov
sa predstavia detské folklórne súbory, folklórne skupiny, ľudové
hudby a skupiny betlehemcov
z Rabčíc, Sihelného, Zubrohlavy,
Zuberca, Zázrivej, Brezovice a Gi-
lowic v Poľsku.
Festival pripravilo Oravské kultúrne stredisko v Dolnom Kubíne,
organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja v spolupráci s Mestským
kultúrnym strediskom v Dolnom
Kubíne a Obecným úradom v Zuberci. Nadväzuje ním na niekoľko
ročníkov úspešného projektu Vyšehradské Vianoce a predovšetkým
na 22-ročnú tradíciu uvádzania
scénického zvykoslovného programu Oravské Vianoce. Ten na jeho
takmer 60 uvedeniach zhliadlo
viac ako 12-tisíc divákov na Slovensku, v Poľsku a Českej republike. Cieľom podujatia je podľa slov
riaditeľa Oravského kultúrneho
strediska Miroslava Žabenského
vyhľadať, zaznamenať a prezentovať tradičné prejavy vianočných
sviatkov, pôvodné a autentické
vianočné zvykoslovie a tvorivo
predstaviť ich spoločný kultúrny
základ i súčasnú pestrosť v oblasti
výtvarnej, remeselnej, zvykoslovnej a hudobnej.
Festival je jednou z aktivít projektu spolufinancovaného Európskou
Vo Fiľakove predstavili prvý cezhraničný geopark
V Mestskej knižnici vo Fiľakove sa 12 novembra uskutočnila beseda s predstaviteľmi Hradného múzea vo Fiľakove,
Z. p. o. Geopark Novohrad – Nógrád a maďarskej organizácie
Novohrad – Nógrád Geopark Nonprofit Kft. Témou podujatia
bol fenomén „geopark“, vznik a miesto prvého cezhraničného geoparku na svete, ktorým je Novohrad – Nógrád a jeho
fungovanie pod patronátom UNESCO. Záujemcovia sa mohli
oboznámiť s najkrajšími prírodnými a kultúrno-historickými
lokalitami, turistickými pozoruhodnosťami územia ako aj s dostupnými mapami a publikáciami o regióne. Szilárd Drexler
– producent a fotograf, autor nevšedných záberov severomaďarských končín – na podujatí predstavil svoj film s názvom
úniou z prostriedkov Európskeho
fondu regionálneho rozvoja a štátnym rozpočtom v rámci Programu
cezhraničnej spolupráce Poľsko –
Slovenská republika 2007 - 2013.
(žab)
Ilustračná snímka: internet
„Novohrad – Nógrád Geopark“ v maďarskom jazyku.
Sprievodným programom bolo otvorenie fotografickej výstavy, na ktorej predstavili výber z najlepších záberov trojdňového podujatia s názvom „Medvesi Fotós Maraton“ (http://www.
medves-fennsik.hu/fotomaraton/), určeného pre profesionálnych a amatérskych fotografov.
(ag)
kultúra 29
Obecné noviny • 3. december 2013
Kultúra v Prievidzi prešla primátorskou
kontrolou
Vedenie mesta 18. novembra kontrolovalo oblasť kultúry. Pod drobnohľadom bolo kultúrne a spoločenské
stredisko (KASS) ako aj mestská knižnica.
K
onkrétnym
obsahom kontroly bola
pripravenosť zámerov a kultúrnych
podujatí vo vianočnom období, ale aj v plesovej sezóne a období stužkových
slávností. Práve na tieto podujatia KASS zabezpečuje nielen
kultúrny program, ale aj inventár, priestory- mestské kultúrne
domy. „Napríklad mestský ples
je každoročne jednou z významných reprezentatívnych akcií.
Snažíme sa, aby sa aj touto cestou
prezentovalo mesto Prievidza ako
aj naše služby, ktoré zabezpečujeme pre širokú verejnosť. V našich
priestoroch možno organizovať
spoločenské podujatia pre firmy
a kolektívy, napr. plesy, stužkové,
svadby, rodinné a firemné akcie.
Pre klientov zabezpečujeme poradenstvo a servis v celom rozsahu. Príjmy z nájmov priestorov
na podujatia tohto typu tvoria
významnú časť príjmov kultúrneho a spoločenského strediska.
Prostredníctvom
kontrolného
dňa sme chceli pripomenúť teda
aj to, že sme k dispozícii pre firmy a širokú verejnosť, aby sme
im pomohli pri zabezpečení ich
akcie. Aj preto chceme zlepšovať stav našich kultúrnych domov. Chceli by sme sa uchádzať o
modernizáciu sály technológiou
E-cinema HD cez Audiovizuálny fond, znížiť energetickú náročnosť našich budov prostredníctvom metódy EPC (potrebné
finančné prostriedky sa hradia z
úspor) a modernizovať časť výlepných plôch,“ opísala zámery
KASS jeho riaditeľka Petra Štefá-
niková.
Investície do kultúrnych
domov
Mesto Prievidza v roku 2013
investovalo značné finančné
prostriedky na obnovu kultúrnych
domov najmä v prímestských častiach Veľká Lehôtka, Malá Lehôtka
a Hradec. Doplnený bol inventár,
a ďalšie potrebné veci. Primátorka
Katarína Macháčková potvrdila,
že stav kultúrnych domov v prímestských častiach bol alarmujúci. „Nie roky, ale desaťročia sa
tomuto mestskému majetku nikto
nevenoval. Nik do nich neinvestoval. Pritom kultúrne domy sú
potenciálom, ktorý by sme mohli
využiť napríklad pre organizovanie firemných akcií a kultúrnych
podujatí. Ako sme však mohli
usporiadať významnejšie podujatie, alebo prenajať kultúrny dom
na firemný večierok, keď v ňom
napríklad nebol dotiahnutý plyn?
V tejto oblasti sme museli niečo
robiť, preto sme naplánovali rekonštrukčné práce v kultúrnych
domoch. A počas kontrolného
dňa sa utvrdzujem, že náš zámer
sa nám vydaril.“
Investície do vybavenia jednotlivých domov kultúry v mestských
častiach:
KD Veľká Lehôtka: sporák (179 €),
rekonštrukcia javiska (1500 €),
v súčasnosti prebieha výmena
okien a znižovanie stropu v spoločenskej sále.
KD Hradec: sklenený inventár
(141,36 €), sporák (197 €) + výmena okien.
KD Malá Lehôtka: inventár
(49,69 €), zavedenie plynu z ko-
tolne do kuchyne, výmena bojlera
a sporákov (investícia mesta).
KD Prievidza (F. Madvu 11):
oprava kvetináčov pred domom
kultúry (561,94 €), vymaľovanie
spoločenskej sály, zakúpenie skleného inventáru (230 €), zakúpenie
špeciálneho ekonomického vykurovacieho telesa v bábkovej sále
(392,81 €).
Finančná situácia
v kultúre
Riaditeľka KASS Petra Štefániková hodnotí financovanie kultúry aj napriek kríze optimisticky. „Všetko niečo stojí, ja musím
mestu poďakovať, že v čase šetrenia nezabúda na kultúru a kultúrne objekty. Finančné prostriedky
na realizáciu našich zámerov však
aktívne hľadáme aj v mimorozpočtových zdrojoch. Z grantov,
darov fyzických a právnických
osôb, či prostriedkov z ďalších
inštitúcií sme získali až 16 415
eur. Vďaka tomu sme napríklad
mohli usporiadať letnú čitáreň na
Námestí slobody, dramatoterapeutické a výtvarné dielne pre seniorov, filmový festival 7. Slovenské filmobranie, multimediálne
predstavenie Od počiatku, cyklus
multižánrových akcií a koncertov
na Námestí slobody Night Art,
hodové podujatia a ďalšie.“
Príjmy KASS za 1. polrok rok
2013: tržby z činnosti dosiahli
54 117,04 €, tržby z nájomného
26 775,20 €, iné príjmy (granty,
projekty) 16 415,21 €, čo je spolu
(vlastné príjmy) 97 307,45 €, prevádzková dotácia (z mesta) bola
v tomto období 147 562,50 €, čo je
dovedna suma 244 869,95 €.
„Čo sa týka grantov a získavania mimorozpočtových zdrojov,
ku koncu septembra 2013 sme
boli oproti pôvodnému plánu na
313,43 % jeho plnenia. Som rada,
že sme úspešní v získavaní mimorozpočtových peňazí,“ mieni riaditeľka. Otázkou je konkrétne získavanie finančných prostriedkov
z nájmov kultúrnych stánkov. Ako
hovorí P. Štefániková: „V oblasti
cien prenájmov za veľké spoločenské udalosti (svadby, stužkové)
ponúkame kompletný servis. Na
svadby sa mimoriadne hodí Dom
kultúry v Necpaloch (kde sa cena
za celý kultúrny dom na 12 hodín
pohybuje okolo 165 €). Svadby sa
tiež môžu organizovať v kultúrny
domoch Veľká Lehôtka (10,60 €
za hodinu - celý kultúrny dom),
Malá Lehôtka (13,60 € za hodinu - celý kultúrny dom), Hradec
(10,80 € za hodinu - celý kultúrny
dom). Tieto ceny sú oproti iným
priestorom
bezkonkurenčné.
Dom kultúry na Ul. F. Madvu je
zas skvelým miestom na stužkové
slávnosti. V cene 23 € na osobu
ponúkame kompletné materiálno-technologické zabezpečenie,
celovečernú stravu, v cene je prenájom, ozvučovacia a osvetľovacia technika, upratovacie práce,
výzdoba a podobne. Jeho priestory sú tiež vhodné na organizáciu
konferencií, pracovných stretnutí,
seminárov a podobne.“
Presťahovanie knižnice
vytvorilo centrum
pre mládež
Z dôvodu racionalizačných
opatrení smerujúcich k zníženiu
nákladov na prevádzku Mestskej
knižnice Mikuláša Mišíka knižnicu ešte v roku 2011 presťahovali.
Knižný fond pobočky na Ul. J.
Kráľa presunuli do budovy Domu
kultúry na Ul. F. Madvu. Knižný
fond z pobočky na Ul. Mišúta presunuli do budovy Základnej školy
na Ul. Dobšinského. „Týmto presťahovaním sme ušetrili značné
finančné prostriedky na réžiu, ale
čas ukázal, že týmto krokom sme
vytvorili akési centrum pre mládež a čitateľov. Žiaci Základnej
školy na Ul. Dobšinského vytvorili početnú komunitu čitateľov.
Presťahovať knižnicu do blízkosti
školy bol dobrý krok z viacerých
hľadísk. V zahraničí je bežné, že
knižnice sídlia v blízkosti školského zariadenia, podotkla riaditeľka
KASS Petra Štefániková.“
„Tento deň bol z pohľadu kontroly veľmi náročný. Zároveň bol
kontrolný deň vyhodnotením
Roka výročí, ktorý bol dôležitý
z pohľadu histórie pre všetkých
Prievidžanov. Sme to my, ktorí sme súčasťou histórie nášho
mesta. Veľmi pozitívne vnímam
napríklad program na Baníckom
jarmoku 2013. Ubezpečila som sa,
že plány a ďalší kultúrny program
je na Vianoce a Silvester pripravený. Na oslavu sv. Mikuláša, ktorá
sa bude konať 5. decembra pred
Kostolom Najsvätejšej trojice,
máme pripravené veľkolepé prekvapenie. Dôstojnými celoročnými oslavami Roka výročí sa opäť
raz potvrdilo, aká je kultúra dôležitá a strategická,“ uzavrela kontrolný deň primátorka mesta.
Michal ĎUREJE,
hovorca mesta
Publikácia Po stopách hrdinov II. svetovej vojny
Kniha mapuje nielen bojové operácie v regiónoch Žilinského kraja, ale aj pamätníky, cintoríny a iné významné pamiatky z čias vojny.
K
rajská organizácia cestovného ruchu Žilinský
turistický kraj uviedla
do života knihu s názvom Po
stopách hrdinov II. svetovej
vojny. Okrem textov, ktoré obsahujú stručný popis histórie a
svedectvá bojov z jednotlivých
regiónov Žilinského kraja, obsahuje kniha aj zmapovanie existujúcich pamätníkov, pomníkov,
cintorínov a iných významných
pamiatok vojnových hrdinov
reálne dostupných pre návštevníkov kraja. Súčasťou knihy je aj
mapa kraja s označením uvedených lokalít. Kniha vyšla v odbornej spolupráci so Slovenským
zväzom protifašistických bojovníkov, ďalšími spolupracujúcimi
inštitúciami a veľvyslanectvami
na Slovensku. Táto unikátna publikácia je
prvá svojho druhu na Slovensku,
čím sa Žilinský kraj stal prvým
krajom na Slovensku, ktorý má
zmapované a knižne vydané všetky pamätníky na svojom území.
Publikácia je štvorjazyčná: texty
sú okrem slovenského jazyka aj
v angličtine, francúzštine a ruštine. Cieľom jej vydania je zachovanie pamiatky obetí II. svetovej
vojny v regiónoch Žilinského
kraja, podpora výchovy nových
generácií a objektívne vnímanie histórie II. svetovej vojny. Do
mnohých rodín sa nevrátili otcovia, synovia, starí otcovia, dcéry,
mamy a staré mamy. „Vnímame,
že veľký význam má zachovanie
tejto histórie aj pre cestovný ruch,
najmä pre návštevníkov z Ruska,
Ukrajiny, Bieloruska, ale i Francúzska. Veľa rodín z týchto štátov
prichádza do nášho kraja a na
Slovensko práve preto, aby navštívili miesta, kde bojovali a sú
pochovaní ich príbuzní,“ uviedol
podpredseda ŽSK Jozef Štrba.
Z knihy Po stopách
hrdinov II. svetovej
vojny :
„.... nezabúdajme! Odpustiť môžeme, ale zabudnúť nesmieme. Za
našu slobodu položilo život 60 659
vojakov Sovietskej armády, 10 435
vojakov rumunskej armády a 1736
vojakov 1. čs. armádneho zboru.
Povstaleckých obetí bolo viac ako
5300. V dôsledku rasového prenasledovania a rôznych foriem protifašistického odboja bolo do koncentračných táborov odvlečených
viac ako 80 000 občanov Slovenska, z nich takmer 70 000 zahynulo. Počet obyvateľov Slovenska
sa v dôsledku vojnových udalosti
a represívnych rasových opatrení
oproti predvojnovému stavu znížil o viac ako 150 000. Vysoká bola
Novú publikáciu uviedli do života lupeňmi kvetov.
daň za oslobodenie severozápadného Slovenska. Večne ju budú
pripomínať pomníky, pamätníky,
hroby a pamätné tabule po celom
Žilinskom kraji.“ Hana DANOVÁ,
hovorkyňa ŽSK
regiónov
30 tlačivá/z
3. december 2013 • Obecné noviny
Informácia
Krátko z regiónov
k novým vzorom priznaní k miestnym daniam od 1. decembra 2012
Nadväzne na ustanovenie § 99d ods. 4 zákona
č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom
poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné
odpady v znení neskorších predpisov Ministerstvo
financií Slovenskej republiky vydalo Opatrenie z
20. augusta 2012 č. MF/020058/2012-722, ktorým
sa ustanovujú vzory priznania k dani z nehnuteľností, dani za psa, dani za predajné automaty a
dani za nevýherné hracie prístroje. Pre daňovníkov ako aj pre mestá a obce to znamená, že od 1.
decembra 2012 budú platiť tieto tlačivá priznania k
miestnym daniam.
Pri grafickej úprave nových vzorov tlačív uvedených priznaní sme tak ako v minulých rokoch
spolupracovali s Obecnými novinami. Preto sú
tlačivá k miestnym daniam ponúkané pre mestá a
obce prostredníctvom Obecných novín po vecnej
i grafickej stránke zhodné so vzormi priznania k
miestnym daniam, ktoré tvoria prílohu citovaného
opatrenia, čo nemožno jednoznačne konštatovať
pri tlačivách propagovaných inými subjektami.
Zdroj: MF SR
Peter Michalica zahral
Milanovi Rúfusovi
Tlačivá si môžete objednať na adrese:
Inprost, spol. s r. o.
Distribúcia tlačív
Smrečianska 29
811 05 Bratislava
alebo faxom na čísle: 02/446 311 95, 02/ 446 311 98,
alebo mailom na adrese: [email protected]
Kontaktná osoba: Dagmar Borisová,
tel.: 02/ 446 311 99 alebo mobil: 0905 599 120.
Objednávky budeme vybavovať v poradí, v akom
prídu a budú zaevidované. Cena tlačív zostáva nezmenená, a to košieľka (F1.1 a P2.1) a poučenie na
vyplnenie tlačiva ( F1.11 a P2.11) 0,17 €, ostatné tlačivá 0,10 € s DPH. Pri zasielke poštou k cene tlačív
fakturujeme poštovné a balné.
Pre odoberateľov Obecných novín zľava 25% z fakturovanej sumy.
Záväzná objednávka
Názov úradu (organizácie) ........................................................................................................
Kontaktný pracovník .................................................................... č. tel.:.................................
IČO ....................................... DIČO ......................................... IČ DPH .................................
PSČ ..................
Presná adresa: .........................................................................................
Bankové spojenie ................................
Číslo účtu ...............................................................
Ako predplatiteľ Obecných novín si uplatňujeme 25 % zľavu z celkovej fakturovanej sumy.
(označte X)
Dátum ..................................................
Pečiatka a podpis
1.
Fyzické osoby 1.1
Údaje o daňovníkovi + priznanie k dani z pozemkov + zo stavieb - k stavbe na jeden účel (košieľka)
1.2
Priznanie k dani z pozemkov
1.3
Priznanie k dani zo stavieb - stavba slúžiaca na jeden účel
1.4
Priznanie k dani zo stavieb - stavba slúžiaca na viaceré účely
1.5
Priznanie k dani z bytov - byty a nebytové priestory v bytovom dome
1.6
Priznanie k dani za predajné automaty
1.7
Priznanie k dani za nevýherné hracie prístroje
1.8
Priznanie k dani za psa
1.9
Príloha k zníženiu dane alebo oslobodeniu od dane
Počet
1.10 Potvrdenie o podaní daňového priznania
1.11 Poučenie na vyplnenie daňového priznania
2.
právnické osoby
2.1 Údaje o daňovníkovi + priznanie k dani z pozemkov + zo stavieb - k stavbe na viac účelov (košieľka)
2.2 Priznanie k dani z pozemkov
2.3 Priznanie k dani zo stavieb - stavba slúžiaca na jeden účel
2.4 Priznanie k dani zo stavieb - stavba slúžiaca na viaceré účely
2.5 Priznanie k dani z bytov - byty a nebytové priestory v bytovom dome
2.6 Priznanie k dani za predajné automaty
2.7 Priznanie k dani za nevýherné hracie prístroje
2.8 Priznanie k dani za psa
2.9 Príloha k zníženiu dane alebo oslobodeniu od dane
2.10 Potvrdenie o podaní daňového priznania
2.11 Poučenie na vyplnenie daňového priznania
Počet
V
Závažnej Porube znela
v pondelok 18. novembra
hudba, ktorá sa vždy hrávala v evanjelických kostoloch.
V chrámovom prostredí, v podaní husľového virtuóza profesora
Petra Michalicu pôsobivo zazneli
árie Mozarta, Beethovena, Gounoda, Brahmsa, Bartóka a ďalších
Vyvrcholením koncertu bola poéma Ilju Zeljenku, ktorú skladateľ
skomponoval k Rúfusovej päťdesiatke. V sprievodných slovách
k poéme Peter Michalica priznal,
že túto skladbu premiérovo zahral
pred tridsiatimi piatimi rokmi
Myjavskí
folkloristi
predvedú „Jesen
na kopanicách“
k básnikovmu životnému jubileu.
Veľmi pôsobivý recitál huslista
venoval Milanovi Rúfusovi a jeho
rodnej obci, kde Majster vyrastal a básnicky dozrieval. Vďačné
a vnímavé publikum výkon huslistu odmenilo najvyššou poctou:
standing ovation. Koncert bol
súčasťou cyklu Komorné koncerty v slovenských mestách a uskutočnil sa s finančnou podporou
MK SR v spolupráci so Spolkom
koncertných umelcov.
Text s snímka:
Dušan Migaľa
Tradičná zabíjačka na netradičnom mieste
Folklórny súbor Kopaničiar,
Detský folklórny súbor Kopaničiarik a Folklórny seniorklub
Kopa vystúpili v sobotu 30.
novembra v hlavnej sále
Kultúrneho domu Samka
Dudíka v Myjave v spoločnom
programe nazvanom „Jesen
na kopanicách alebo čo
hovoria pranostiky". Hlavnou
myšlienkou celého večera
boli pranostiky, ktoré ľuďom
v minulosti napovedali, čo
treba a kedy robiť. Kedy ísť do
mlyna, kedy orať, siať, zberať
úrodu... Jeseň každoročne
odela prírodu na kopaniciach
do pestrofarebného rúcha,
ktoré potešilo oko každého
kopaničiara, hoci v očakávaní príchodu zimy. Vtedy
bolo ťažko dievkam, ktoré sa
museli rozlúčiť so svojimi mládencami odchádzajúcimi na
vojnu a v kútiku duše verili, že
sa vrátia, aby si mohli spolu
opäť zatancovať na Katarínskej zábave. No a tie, čo ešte
frajera nemali, pokúšali sa ho
na Ondreja pričarovať.
Piaty ročník tradičnej
zabíjačky na netradičnom
mieste opäť „obsadil“ veľkokrtíšske námestie.
Na trojnohe zavesené
prasa, dymiace kotlanky,
veľký drevený stôl, mlynčeky, nože a všetko náradie,
čo zabíjačke patrí, bolo už
v skorých ranných hodinách
nachystané. Mohlo sa začať
porciovať. Šikovní mäsiari
sa chytili svojej práce, všetko pekne poporiadku, krok
za krokom. V kotlanke sa
varila kapustnica, pripravovali sa obary na hurky,
mlelo sa mäso na klobásy.
Zvedaví ľudia, ktorí si prišli
pripomenúť staré dobré
časy, ale aj tí, ktorí videli
zabíjačku prvý raz, si pochutnávali na zabíjačkových
špecialitách. Od obarovej
slaniny, cez kapustnicu,
hurky, zabíjačkovú kašu, až
po klobásy voňajúce celým
námestím. Nechýbala ani
ľudová hudba, ktorej melódie dotvárali tú správnu
atmosféru.
(mh)
Erika GREGA
monitor
31
Obecné noviny • 3. december 2013
Najviac bytov sa stavia v Stupave, najmenej v Čiernej nad Tisou
Dostatok práce je hlavným faktorom aj pri rozhodovaní developerov. Robia si analýzy, kde je najväčší dopyt po bytoch
a ten sa odvíja od pracovných príležitostí.
O
d roku 2001 do roku 2011
bolo v Topoľčanoch skolaudovaných 521 bytov
vrátane rodinných domov. Aj
napriek tomu, že mesto zaznamenalo za uvedené obdobie najvyšší
nárast v počte bytových jednotiek,
Topoľčany nie sú stále lákavým
miestom pre realitných investorov.
V Partizánskom je situácia
omnoho horšia, pretože sa v meste podarilo skolaudovať iba 137
bytov. Podobne sú na tom aj Bánovce nad Bebravou, kde vyrástlo
iba 140 bytových jednotiek.
Obdobie medzi rokmi 1998 –
2011 bolo pre Topoľčany neveľmi
dynamické, čo sa týka výstavby
súkromných bytov. Bola tu iba výstavba mestských nájomných bytov na sídlisku Mexiko a sídlisku
Juh. Byty do osobného vlastníctva
boli postavené až v roku 2012 za
daňovým úradom v projekte Color House. Aj vďaka rýchlemu
predaju bytov sa rovnaký súkrom-
ný investor rozhodol pokračovať v
bytovej výstavbe. „Medzitým sa
na Juhu zrealizoval ďalší projekt
bytového domu s deviatimi bytovými jednotkami a v súčasnosti sa
začalo s výstavbou projektu Color
House II,“ informovala spolumajiteľka realitnej kancelárie Lucia
Čuziová.
Napriek tomu, že v Topoľčanoch je slabšia kúpyschopnosť
obyvateľstva, potreba bývania
neutícha a tým aj pohyb na realitnom trhu. „Realizácia väčších
projektov, mám na mysli 100 bytových jednotiek a podobne, by
pre tento región nebola taká efektívna, a preto sa investori v oblasti
bytovej výstavby správajú opatrnejšie a idú do menších projektov.
Odrádza ich aj to, že sa v regióne
nezvyšuje zamestnanosť, ktorá by
zvýšila istoty v mzdách,“ dodala
Čuziová.
Najviac bytov na počet obyvateľov pribudlo spomedzi 138 miest
v Stupave, najmenej v Čiernej nad
Tisou. V Stupave od roku 2001 do
roku 2011 postavili podľa Štatistického úradu SR až 1347 nových
bytov, čo je v pomere k počtu obyvateľov mesta najviac na Slovensku.
Veľa je to aj v absolútnych číslach, toľko bytov nepribudlo ani
v Martine, Poprade či vo Zvolene.
Podobný stavebný boom zažívajú
aj Svätý Jur, Šamorín, Pezinok či
Senica.
Rýchly rast však prináša samosprávam aj ťažkosti. „Sťahujú sa k
nám predovšetkým mladé rodiny
s deťmi a požiadavky na škôlky a
školy nedokážeme napĺňať,“ hovorí Slezák. Stále problematickejšia je aj doprava v meste, ktorým
prechádza iba jeden hlavný ťah.
„V lokalitách, kde vznikali obytné
zóny, investori zväčša vybudovali
areálovú infraštruktúru a osvetlenie, ale mestská infraštruktúra už
nestačí,“ dodáva.
„Rozvoj miest v okolí Bratislavy
či na Považí súvisí najmä s migrá-
ciou obyvateľov za prácou,“ hovorí demografka Viera Pilinská. Dostatok práce je hlavným faktorom
aj pri rozhodovaní developerov,
hovorí Michal Zajíček z realitnej kancelárie Lexxus. „Robia si
analýzy, kde je najväčší dopyt po
bytoch a ten sa odvíja od pracovných príležitostí.“
Druhou rýchlo rozvíjajúcou
sa skupinou sú menšie mestá pri
krajských mestách, ktoré obyvateľov strácajú.
„Sme najrýchlejšie sa rozvíjajúce mesto v republike, vznikajú u
nás nové ulice i celé štvrte,“ pochvaľuje si primátor Veľkého Šariša pri Prešove Mikuláš Drab.
Byty, medzi ktoré Štatistický
úrad SR ráta aj bytové jednotky
v nových rodinných domoch, sa
rýchlo rozrastajú aj v Rajeckých
Tepliciach blízko Žiliny, v Svite
pri Poprade, v Sliači medzi Banskou Bystricou a Zvolenom či v
Nemšovej pri Trenčíne. „V týchto mestách pozorujeme fenomén
suburbanizácie, keď sa ľudia z
väčších miest sťahujú do satelitov
pre nižšie ceny, pokoj či environmentálne podmienky,“ hovorí Pilinská.
Aj tieto mestá však musia riešiť
problémy ako v Stupave. „Rozvoj
prináša aj starosti, treba nám dobudovať osvetlenie, vodu, kanalizáciu či plyn,“ priznáva Drab.
Iné problémy riešia mestá ako
Čierna nad Tisou. „Je tu veľká nezamestnanosť, mladí odchádzajú
do Košíc, Bratislavy a do zahraničia. Nieto pre koho stavať,“ vraví
primátorka Marta Vozáriková. V
meste na ukrajinskej hranici sa od
roku 2001 postavili len dva byty.
Časť starších bytov je prázdna,
opustený je hotel, zavrieť sa má aj
ubytovňa. „Mesto sa od roku 1989
vôbec nerozvíjalo, ale dúfam, že
z najhoršieho sme sa už dostali,“
verí primátorka.
Topoľčianske noviny,
12. 11. 2013
Elektráreň za vyše dvadsaťtisíc eur Hričov i Žilina zamietli
Občania Horného Hričova dali jednoznačné „nie“ tepelnej elektrárni. Podľa odborníka na energetiku Žilina v súčasnosti
nepotrebuje žiaden iný zdroj na výrobu elektrickej energie.
K
oncom októbra sa v obci konalo mimoriadne zastupiteľstvo
v súvislosti so zámerom výstavby tepelnej elektrárne na spaľovanie obnoviteľných zmesí. Na rokovaní
sa zúčastnili zástupcovia investora –
spoločnosť Investpol, profesor Karol
Honner – špecialista na energetiku,
zástupcovia okolitých dedín i občania.
Zástupcovia Investpolu predstavili investičný zámer výstavby, do ktorej by
investovali vyše 20 600 eur.
Elektráreň sa mala stavať na pozemkoch bývalej čističky odpado-
vých vôd (ČOV). „Nie je to náhoda,
že bola vybraná lokalita katastrálneho územia Horného Hričova. Táto
oblasť spĺňa parametre pre výstavbu
tepelnej elektrárne, a to, že to musí
byť schválená priemyselná oblasť,
má dostatok surovín v blízkom okolí
aj dostatok vody, ktorá je nevyhnutná na prevádzku zariadenia, a v neposlednom rade ide o územie, kde
kedysi fungovala ČOV,“ uviedol na
stretnutí Matej Kohút z Investpolu.
Tepelná elektráreň by podľa
projektu mala ako palivo využívať
fermentovanú biomasu, ktorá by
sa vyrábala v novovybudovaných
priestoroch kompostárne zmiešaním kalu z bývalej ČOV a biomasy.
Žilina však má už kogeneračný
zdroj na výrobu elektriny nie na
plyn, ale na uhlie, ktorého cena je
výhodnejšia ako cena plynu. „Podmienka zo zákona je, že keď na
takomto území už jeden zdroj je,
nemôže sa pripustiť, aby tam stavali
druhý,“ uviedol Karol Honner.
Investičnému zámeru vyčítali
občania enormnú záťaž na životné
prostredie v súvislosti s popolovým
odpadom a hlukom. Problémom
by pre nich bol aj prejazd ťažkých
nákladných vozidiel cez obec, podľa
odhadu poslancov až 15-tisíc za rok.
Stavať chceli už od 1. 11., pričom
spoločnosť nemala zatiaľ žiaden
súhlas od obce ani iného subjektu.
Chýbal im tiež posudok vplyvu na
životné prostredie (EIA). „Zámer
nemá oporu ani v územnom pláne
obce, ani Žilinského kraja,“ povedal
Vladimír Barčiak, zodpovedný za
územný plán Horného Hričova.
Primátor Žiliny projekt zamietol.
Rovnako sa vyjadrila i obec. „Obecné zastupiteľstvo po búrlivej diskusii
uzavrelo verejné stretnutie s tým, že
nesúhlasí s investičným zámerom,
nesúhlasí so zvýšeným prejazdom
áut cez obec a žiada vyňať meno obce
Horný Hričov z textu pôvodného
návrhu analytickej štúdie investora,“
uzavrel starosta obce Horný Hričov
Jozef Trizuljak.
Žilinský večerník,
12. 11. 2013
Nový stavebný zákon chce klepnúť po prstoch „čiernotám“
Na Slovensku je podľa odhadov odborníkov viac ako desaťtisíc nepovolených stavieb. Predpokladá to ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja.
„Presné číslo momentálne neexistuje, ale k dispozícii máme
určité informácie od Združenia miest a obcí Slovenska a konkrétnych obcí. Môžeme hovoriť o tisícoch nepovolených stavieb, predpokladáme viac ako 10-tisíc,“ informoval rezortný
hovorca Martin Kóňa. Veľké množstvo stavieb bez povolenia
je v osadách s rómskym obyvateľstvom.
Možnosťami riešenia týchto čiernych stavieb sa momentálne na Slovensku zaoberá pracovná skupina ministerstva. Jej
úlohou je pripraviť také návrhy, ktoré budú túto problematiku
riešiť systémovo a komplexne. „Pokiaľ ide o stavby v rómskych
osadách, v týchto dňoch by mal byť zverejnený Atlas rómskych
komunít a súbežne s ním sa pripravuje tiež pasportizácia obydlí a stavieb v jednotlivých rómskych osadách,“ informoval
Vychádza pri Združení miest a obcí Slovenska ako
odborno-metodický týždenník pre komunálnu sféru
Bezručova 9, 811 09 Bratislava 1
Tel.: 02/5296 4243, fax: 02/5296 4256
email: [email protected], www.zmos.sk
Kóňa s tým, že sa budú mapovať napríklad z hľadiska ich veku,
technického stavu či vlastníckych práv. „Tieto informácie by
nám mohli dať reálnejší obraz o aktuálnej situácii v rómskych
osadách,“ dodal.
Stavebník nepovolenej stavby bude môcť podľa návrhu nového stavebného zákona požiadať o dodatočné stavebné povolenie iba do jedného roka od účinnosti zákona. „Po uplynutí
tohto prechodného obdobia nebude možné požiadať o dodatočnú legalizáciu žiadnej stavby,“ priblížil Kóňa.
Nový stavebný zákon, ktorý má po schválení nadobudnúť
účinnosť 1. júla 2014, nanovo rieši problematiku nepovolených stavieb. O dodatočné povolenie čiernej stavby tak bude
možné požiadať do 30. júna 2015.
Ak stavebník nepovolenej stavby počas jedného roka od
účinnosti nového zákona nepožiada o riadne stavebné konanie, alebo nebude možné stavbu zlegalizovať, stavebný úrad
rozhodne o jej odstránení.
Nový zákon bude podľa ministerstva zároveň oveľa prísnejší
k nelegálnym stavbám v procese výstavby. Ak stavebník neuposlúchne výzvu na zastavenie stavby, bude možné napríklad
uzatvoriť stavenisko, odpojiť ho od dodávok vody a energií.
Zvolensko Podpolianske noviny,
12. 11. 2013
Z regionálnej tlače sprac. (tl)
Vydáva: INPROST, spol. s r. o., IČO 31 363 091, riaditeľ Seraf Tropek, tel.: 02/44 63 11 94, e-mail: [email protected]
Sídlo vydavateľa a redakcie: Smrečianska 29, 811 05 Bratislava, tel./fax: 02/44 63 11 95, 02/44 63 11 98, fax: 02/44 63 11 95,
02/44 63 11 98, www.inprost.sk, www.obecne-noviny.sk, e-mail: [email protected]
Šéfredaktor: Ing. Bohumil Olach, 02/44 63 11 98, mobil: 0905 631 853
Redaktorky: Darina Žoldošová, 02/44 63 11 98, mobil: 0908 710 115, Tereza Ljubimovová, 02/44 63 11 98, mobil: 0918 394 354
Inzercia: Petra Tropeková, mobil: 0903 658 513, e-mail: [email protected],
Špecializované prílohy: Petra Tropeková, mobil: 0903 658 513, e-mail: [email protected], Zuzana Badinková, mobil: 0944 124 304,
e-mail: zuzana.badinková@onmedia.sk
Predplatné a distribúcia: Dagmar Dóková, 02/44 63 11 99, mobil: 0905 599 120, e-mail: [email protected]
Redakcia nevyžiadané rukopisy nevracia. Tlačí Petit Press, a. s., Lazaretská 12, 811 08 Bratislava. Registrované Ministerstvom kultúry SR pod č. EV 3772/09
zo dňa 24. 07. 2009. ISSN 1335-650X. Podávanie novinových zásielok povolené riaditeľstvom pôšt v Bratislave, č. j. 183 – PP – zo dňa 14. 1. 1991.
32 humor
Policajt v papiernictve:
- Dobrý deň. Máte glóbus západoslovenského kraja?
Manželka sa vráti domov z
viactýždňového pobytu v kúpeľoch, ľahne si k svojmu manželovi do postele a hovorí:
- Konečne spolu.
- To je pekné, že som ti tak
chýbal.
- To som nehovorila tebe, ale
svojim nohám.
Ktoré tri veci ako prvé urobí Eskimák, keď sa po dlhej
dobe vráti z lovu domov?
1. pomiluje svoju ženu,
2. pomiluje svoju ženu,
3. odopne si lyže.
Po sexe:
- Ivanka, to bolo skvelé.
- Lepšie by to bolo, keby si držal hubu.
- Prečo?
- Pretože nie som Ivanka.
Mojžiš, Ježiš a chlap v károvanom saku hrajú golf. Mojžiš si položí loptičku a odpáli. Loptička spadne do vody.
Voda sa rozostúpi, Mojžiš
odpáli a loptička spadne do
jamky. Ježiš obstojí rovnako.
Na rade je chlap v károvanom
saku. Odpáli, loptička spadne
3. december 2013 • Obecné noviny
do vody. Z vody vyskočí ryba
s loptičkou v papuli. Chytí ju
orol a odnesie ju nad jamku.
Ryba pustí loptičku a tá spadne do jamky. A Ježiš hovorí:
- Otec, ideme hrať alebo sa
ideš predvádzať?
Stretli sa po rokoch dve kamarátky:
- Ako sa máš?
- Som vydatá za námorníka,
11 mesiacov sa plaví a na jeden
mesiac chodí domov.
- Tak to ťa teda ľutujem.
- Nie je to až také hrozné, dva
týždne z toho chodí na návštevu k rodičom.
Obézna pani sa sťažuje doktorovi:
- Pán doktor, tie tabletky na
chudnutie vôbec nepomáhajú!
- To nie je možné! Beriete ich
po každom jedle?
- Áno, osemkrát denne.
Manželka pána Nováka príde
domov a pýta sa ho:
- Čo robíš v tej komore?
- Vyvolávam fotky, - odpovedá
pán Novák.
- A čo takého máš na nich, keď
ich musíš robiť potme?
Dve ženy ležia v nemocnici
vedľa seba.
- Ako si sa sem dostala? - pýta
sa jedna.
- Ale, zo zvyku...
- Ako to zo zvyku?
- Bola som v posteli s mojim
mužom a zrazu som pri našich dverách počula šramot.
A tak, zo zvyku, som naňho
zakričala: „Rýchlo zdrhni,
vracia sa môj starý!“
Mladík chce zaimponovať na
prvej schôdzke dievčaťu, a tak
hovorí:
- I love you.
Dievča je už skúsenejšie, takže
odpovie:
- I love you too.
Chlapec je touto pokročilou
cudzojazyčnou konverzáciou
mierne zaskočený a v rozpakoch zašepká:
- I love you three.
Horský sprievodca hovorí:
- Keby dámy na chvíľku zmĺkli, počuli by sme hukot vodopádu.
Muž a žena, ktorí sa nikdy
predtým nevideli, sa stretnú v
jednom kupé lôžkového vozňa.
Po počiatočných rozpakoch sa
dohodnú, že žena bude späť
na hornom lôžku a muž na
dolnom lôžku. Uprostred noci
sa žena nakloní dole a budí
muža:
- Prepáčte, že vás otravujem,
ale je mi strašná zima. Mohli
by ste ísť požiadať sprievodcu
o ďalšiu deku?
Muž sa tiež nakloní, pozrie
hore a s leskom v očiach hovorí:
- Mám lepší nápad... Predstierajme, že sme manželia!
- Prečo nie? - zachichoce sa
žena.
- Dobre - hovorí muž, - tak
neotravuj a choď si ju vypýtať
sama!
On:
- Skúsime dnes večer výmenu
pozícií?
Ona:
- To je dobrý nápad. Ty budeš
žehliť a ja sedieť na gauči.
- Ty si naozaj iná ako ostatné
dievčatá!
- A aké sú ostatné dievčatá?
- Pekné.
Na pracovisku hovorí jeden
kolega druhému:
- Všimol som si, že naša nová
šéfka sa na teba hnevá. Čo sa
stalo?
- V slabej chvíli chcela, aby
som hádal, koľko má rokov.
- No a?
- Uhádol som.
Download

Voliči BBSK boli znechutení, vybrali si extrém