26. marec 2013
Cena 1 € • Ročník xxiII • www.inprost.sk
Seminár „Vidiecky
cestovný ruch“ splnil účel
V Lipanoch 21. februára
sa konal seminár na tému
„Vidiecky cestovný ruch“. Bol
určený predovšetkým pre
poskytovateľov služieb v cestovnom ruchu, starostov obcí
a remeselníkov. strana 7
Slovenský platan
skončil v prvej päťke
európskej súťaže
Slovenský 140-ročný
platan z Komjatíc sa
dostal do prvej päťky súťaže Európsky
strom roka 2013.
strana 10
Prešovský kraj
zdigitalizuje vyše osemtisíc pamiatok
V zbierkach PSK bude zdigitalizovaných 8124 objektov zo zbierok kultúrnych
zariadení v zriaďovateľskej
pôsobnosti vyššieho územného celku. strana 13
13
Adresa:
Závery
konferencie
ZMOS
ku školstvu
v Žiline
strana 4
Program
revitalizácie
krajiny doplatil
aj na kampaň
odporcov
sily,
a
ľ
e
v
jari
j
e
žili. y,
v
o
o
h
n
l
d
d
K
e vy c veľa vo .
t
s
y
o
y
ab
ohod
ľkú n
Na Ve jnosti a p
o
spok
strana 8
ZMOS
dosiahol
zmenu
Riadenie a financovanie
škôl a školských zariadení
v podmienkach miest a obcí
Ako sme už informovali v minulom čísle ON, v Žiline sa 7. marca ako rozšírená Rada
ZMOS uskutočnila konferencia pod názvom Samospráva a školstvo – včera, dnes
a zajtra. So zásadným koreferátom na nej v úvode vystúpil aj starosta mestskej časti
Bratislava-Petržalka Vladimír Bajan, podpredseda ZMOS a predseda komory miest.
V
úvode vystúpenia
uviedol, čím všetkým
regionálne školstvo
za obdobie od roku
2002 prešlo a aké dopady mali legislatívne zmeny prijaté v ďalších rokoch na život základných, stredných i materských škôl
a ich zriaďovateľov, čo dokumentoval aj na niektorých príkladoch
z MČ Bratislava-Petržalka.
Pripomenul, že prijatím záko-
Z konferencie Samospráva
a školstvo – včera, dnes a zajtra
na č. 416/2001 Z. z. o prechode
niektorých pôsobností z orgánov
štátnej správy na obce a vyššie
územné celky (kompetenčný zákon), ktorý nadobudol účinnosť
1. 1. 2002, sa začal proces decentralizácie štátnej správy aj v oblasti
regionálneho školstva a na obce
postupne prešla zriaďovateľská
kompetencia vo vzťahu k základným školám, materským školám
a školským zariadeniam. Tak sa aj
mestské časti Bratislavy stali od 1.
júla 2002 zriaďovateľmi ZŠ, MŠ a
školských zariadení. Nebolo to jednoduché, zdôraznil V. Bajan, a čas-
to sme sa spoločne trápili a riešili
otázky súvisiace s delimitačnými
protokolmi, delimitačným dlhom,
ktorý nám zanechala štátna správa
predovšetkým v oblasti opráv a rekonštrukcií objektov škôl, riešenia
havárií, ale aj pri zabezpečovaní
bežnej prevádzky tak, aby sme
vytvorili primerané podmienky
na kvalitný výchovno-vzdelávací
proces.
strana 2
Návrh, ktorý prijala 19. 3.
2013 Národná rada SR,
umožní samosprávam
rozdeľovať 5 % normatívu
na mzdy, čím sa čiastočne
odstránia vážne problémy
pri plnení mzdových nárokov učiteľov v základných
školách.
Združenie miest a obcí
Slovenska upozorňovalo na
negatívne dôsledky zmeny
nariadenia vlády, ktorou
sa 100 % normatívu na
mzdy povinne presúvalo
na školy, najmä v mestách
a obciach s viac ako jednou
školu.
Napriek schválenej pozitívnej zmene chceme
upozorniť, že problém s
napĺňaním mzdových nárokov učiteľov sa môže týkať ešte približne 10 % ZŠ
v mestách a obciach s viacerými základnými školami,“ konštatoval predseda
ZMOS Jozef Dvonč a dodal,
že „tie budú musieť hľadať
ďalšie dodatočné riešenia.“
Marta BUJŇÁKOVÁ,
hovorkyňa ZMOS. 2 aktuality
26. marec 2013 • Obecné noviny
Riadenie a financovanie škôl
a školských zariadení v podmienkach
miest a obcí
Nedôsledný začiatok
decentralizácie správy
regionálneho školstva
Druhý polrok 2002 a celý rok
2003 považuje V. Bajan z pohľadu financovania škôl a školských
zariadení za akýsi „hybrid“, lebo
financovanie regionálneho školstva na úrovni obcí v oblasti
osobných výdavkov zabezpečovali bývalé okresné úrady cez
svoje odbory školstva a prevádzku škôl a školských zariadení
financovali obce zo svojich rozpočtov. Až do konca roku 2003
pedagogických i nepedagogických zamestnancov škôl a školských zariadení platil štát, a teda
ich aj riadil. Samotné riadenie
škôl obce zabezpečovali len v súvislosti s riešením priestorového
a materiálno-technického zabezpečenia výchovno-vzdelávacieho procesu. V r. 2004 už začali
platiť dva nové zákony: zákon č.
596/2003 Z. z. o štátnej správe
v školstve a školskej samospráve
a zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení.
Tieto zákony zavŕšili proces decentralizácie štátnej správy v oblasti regionálneho školstva. „Až
nadobudnutím účinnosti týchto
dvoch zákonov sa obce, mestá,
mestské časti stali skutočnými
zriaďovateľmi škôl a školských
zariadení. Oba zákony uviedli do
života normatívne financovanie
na žiaka, čo v praxi znamenalo,
že čím viac žiakov škola má, tým
viac finančných prostriedkov dostane,“ uviedol V. Bajan.
Zodpovedný prístup
samosprávy
Normatívne financovanie na
žiaka postupne vyvolalo tlak na
racionalizáciu siete škôl, najmä
v obciach so zriaďovateľskou pôsobnosťou na viacero škôl. Ako
povedal V. Bajan, bolo to tak aj
v MČ časti Bratislava-Petržalka, kde už v III. štvrťroku 2003
pristúpili k náročnému procesu
rozsiahlej racionalizácie siete ZŠ,
čím ako jedni z prvých reagovali
na ešte iba pripravované legislatívne zmeny a už koncom roka
2003 predložili žiadosť o vyradenie piatich ZŠ zo siete, ktoré boli
následne k 31. augustu 2004 vyradené a zrušené. Racionalizáciu
siete ZŠ ukončili o tri roky neskôr, keď zrušili šiestu ZŠ z pôvodných 17, ktoré prevzali od štátu, čo predstavovalo asi 35 % ZŠ.
Zároveň verili, že ich školám by
v budúcnosti pridelené normatívy mohli stačiť. V rokoch 2005 až
2007 so zreteľom na nepriaznivý
demografický vývoj i na nový
systém financovania takto riešili
situáciu aj ďalšie obce a mestá.
Samospráva veľmi zodpovedne
a seriózne, so zreteľom na zefektívnenie činnosti škôl pristupovala k plneniu svojich úloh v rámci
prenesených kompetencií a realizovala to, na čo sa predtým dlhé
roky nedokázali odhodlať štátne
orgány zodpovedné za školstvo,
zdôraznil V. Bajan.
Štátne školy zanikali,
neštátne však vznikali!
Potom starosta Petržalky upozornil na paradoxný vývoj siete
ZŠ, keď racionalizačné snahy samosprávy v značnej miere negovala benevolentnosť ministerstva
školstva, ktoré schvaľovalo nové
neštátne školy. Zjednodušene
možno povedať, že tam, kde samospráva školu zrušila, vznikla na jej mieste neštátna škola.
Takmer polovica neštátnych ZŠ
na území Bratislavy bola zaradená do siete v rokoch 2005 a 2006,
bez akejkoľvek analýzy siete ZŠ
v príslušnom území, bez akejkoľvek analýzy demografického
vývoja .
A výsledok? Na území Bratislavského kraja sme v roku 2012
evidovali zo 156 ZŠ viac ako 15
%, teda spolu 24 neštátnych (11
cirkevných a 13 súkromných).
Len v samotnej Bratislave bolo
v roku 2012 zo 63 ZŠ 21 neštátnych ZŠ – teda viac ako 33 %.
„Prečo hovorím, že bolo?“, dal si
otázku V. Bajan. „Nuž preto, že
napriek vyjadreniam najvyššieho predstaviteľa ministerstva
školstva, naposledy 21. 2. v médiách (RTVS) o veľkom náraste
súkromných škôl, bola aj v roku
2012 bez problémov zaradená
do siete škôl ďalšia súkromná ZŠ
na území Bratislavy, konkrétne
v MČ Bratislava-Petržalka, kde
je 11 ZŠ v zriaďovateľskej pôsobnosti mestskej časti, a ďalšie 3 sú
neštátne ZŠ, pardon - dnes už 4.
Pýtam sa sám seba, či si nik na
ministerstve školstva neuvedomuje, že sieť ZŠ v Bratislave je
dostatočná, že zriadením každej
ďalšej sa znižuje objem normatívnych finančných prostriedkov
na jedného žiaka? Nik neuvažuje
o tom, že zaradením ZŠ do siete
sa ruka v ruke zaraďujú aj školské zariadenia, v tomto prípade
minimálne školský klub detí a na
ich prevádzku sú tiež potrebné
finančné prostriedky, tentoraz
však z podielových daní?“
Kto je tu teda
nezodpovedný?
O to viac ma preto pobúrila a nahnevala v médiách zverejnená informácia v súvislosti
s nariadením vlády č. 433/2012
o nezodpovednom prístupe samospráv pri riešení financovania
svojich škôl a školských zariadení a nedostatočnej racionalizácii siete škôl, pokračoval V.
Bajan. Som hlboko presvedčený
o tom, že obce a mestá v tomto smere urobili už maximum.
Na ťahu sú teraz VÚC a ministerstvo školstva už len preto, že
napr. v tomto roku bude končiť
v ZŠ na Slovensku 47 000 deviatakov a na stredných školách
je pre nich k dispozícii viac ako
80 000 miest. Problém nebude
v mestách a obciach, ktoré už
optimalizovali sieť svojich škôl,
ale problém bude práve vo VÚC.
Na ilustráciu opäť príklad z Bratislavského kraja, v ktorom bolo
v roku 2012 v sieti stredných škôl
44 gymnázií, v samotnej Bratislave je z tohto počtu 39 gymnázií
a z nich na 28-ich je aj osemročná forma štúdia. Nepriaznivý demografický vývoj v kombinácii
s počtom novovznikajúcich neštátnych ZŠ a s veľkým počtom
8-ročných gymnázií sa prejavil aj
v tom, že na túto formu štúdia sa
prijímali a prijímajú žiaci s priemerným a aj s podpriemerným
prospechom.
Tieto skutočnosti mali a majú
bezprostredný vplyv aj na financovanie prenesených kompetencií. Či sa to niekomu páči alebo
nie, objem finančných prostriedkov na prenesený výkon štátnej
správy sa od roku 2004 síce mierne zvyšoval, ale vznikom nových
neštátnych základných a stredných škôl, a aj neprezieravým
zriaďovaním veľkého množstva
osemročných gymnázií, bolo finančných prostriedkov de facto
vždy menej.
Potom sa V. Bajan venoval
ďalším zmenám vo vývoji regionálneho školstva so zreteľom
na prijaté všeobecne záväzné
právne predpisy a ich dopad na
financovanie regionálneho školstva. Takisto i riešeniu obsahovej
reformy školstva, ktorú rámcoval
nový školský zákon, (po rokoch
nahradil školský zákon z roku
1984) a nadobudol účinnosť
v septembri r. 2008.
Nové zákony sa prijímali aj
v ďalších rokoch a proces reformy regionálneho školstva pokračoval v novembri 2009, keď
nadobudol účinnosť zákon č.
317/2009 Z. z. o pedagogických
zamestnancoch a odborných
zamestnancoch. Tento zákon
prvýkrát v histórii regionálneho
školstva riešil postavenie, kontinuálne vzdelávanie, kariérny
rast, platové ohodnotenie atď.
pedagogických a odborných zamestnancov pôsobiacich v regionálnom školstve.
Zákonodarcovia často
„nedovidia“
na samosprávu
Čo priniesol tento zákon v oblasti financovania, konkrétne
pre zriaďovateľov základných
na kapitálové a bežné výdavky viac
ako 1 milión eur a okrem toho si
zobrala v roku 2009 úver vo výške
5 miliónov eur na rekonštrukciu
objektov ZŠ a MŠ. Takýto prístup
k starostlivosti o svoje školy môžu
dokumentovať a napokon aj dokumentujú na dnešnej konferencii aj ostatní zriaďovatelia z celého
Slovenska,“ dodal.
Najnovšie legislatívne
zmeny
a materských škôl? Problém kreditných príplatkov, na ktoré štát
prispieva formou nenormatívnych príspevkov len pre učiteľov
ZŠ. Vzhľadom na to, že školské kluby detí a materské školy,
ktorých sa ďalšie vzdelávanie
pedagogických
zamestnancov
tiež bezprostredne týka, sú originálnymi kompetenciami miest
a obcí, riešenie kreditových
príplatkov ostalo na pleciach
zriaďovateľov, bez akýchkoľvek
finančných prostriedkov zo strany štátu. To je jeden z príkladov,
keď samospráva dostáva úlohy
od štátu bez toho, aby súčasne na
ich realizáciu dostala aj finančné
prostriedky.
Na týchto niekoľkých príkladoch som chcel stručne ilustrovať
skutočnosť, že každý nový zákon,
každá ďalšia novela so sebou vždy
prinášala a stále prináša nové
a nové úlohy pre zriaďovateľov,
ale tie neboli a ani nie sú v žiaducom rozsahu pokryté aj finančnými prostriedkami štátu, upozorňuje V. Bajan a pokračuje. Obce
a mestá od momentu prevzatia
zodpovednosti za regionálne školstvo od štátu sa k riešeniu úloh
v tejto oblasti postavili s plnou
zodpovednosťou, s vedomím, že
starostlivosť o priestorové a materiálno-technické zabezpečenie
výchovno-vzdelávacieho procesu
v školách a školských zariadeniach
je jednou z ich hlavných priorít.
Dokumentuje to každá obec či
mesto, ktoré od roku 2002 investovali nemalé finančné prostriedky na rekonštrukcie a opravy škôl
a školských zariadení z vlastných
rozpočtov i z regionálneho operačného programu vo všetkých
7 krajoch okrem Bratislavského.
Zriaďovatelia v tomto kraji si museli pomôcť sami. Mnohí z nich
neváhali a zobrali na seba zodpovednosť a ťarchu úverov na riešenie rekonštrukcií a opráv základných a materských škôl. V. Bajan
uviedol príklad Petržalky. „Od
roku 2002 do roku 2012 vrátane,
MČ Petržalka investovala zo svojich prostriedkov len na rozvoj ZŠ,
Posledné zásadné legislatívne zmeny v regionálnom školstve nastali od 1. januára 2013,
keď nadobudol účinnosť zákon
324/2012, ktorým okrem zákona o odbornom vzdelávaní boli
novelizované aj školský zákon,
účinnosť nadobudol aj zákon
325/2012, ktorým bol novelizovaný zákon o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení. Týmto zákonom
bol novelizovaný aj zákon o štátnej správe v školstve a zákon
o pedagogických a odborných
zamestnancoch a napokon to
bol zákon 345/2012 o niektorých
opatreniach v miestnej štátnej
správe, ktorým boli opäť novelizované zákony o štátnej správe v školstve o financovaní škôl
a školských zariadení. Všetky
uvedené, ale aj ďalšie legislatívne zmeny (vykonávacie predpisy k jednotlivým zákonom),
priniesli ďalšie vážne zmeny vo
financovaní regionálneho školstva, ktoré súčasne zasahujú do
kompetencií samosprávy a do
riadenia škôl a školských zariadení v ich zriaďovateľskej pôsobnosti.
„Veľkáčom“
v materských školách
kúriť netreba?
V. Bajan uviedol aj ďalší príklad, keď sa vážne zasahuje do
kompetencií samospráv na úrovní obcí a miest. Týka sa financovania tried v materských školách,
ktoré navštevujú deti s odloženou školskou dochádzkou a deti
rok pred nástupom na plnenie
povinnej školskej dochádzky. A
zacitoval zo zákona 325/2012,
ktorým bol novelizovaný zákon
597/2003:
V § 6b je taxatívne určené, na
čo môžu byť použité finančné
prostriedky poskytnuté štátom
pre tieto deti:
Na osobný príplatok alebo odmenu zamestnancom materskej
školy, ktorí sa podieľajú na výchove a vzdelávaní detí (rozumej
detí v triedach tzv. predškolákov),
Na vybavenie miestnosti určenej na výchovu a vzdelávanie detí
didaktickou technikou, učebnými pomôckami, kompenzačnými
pomôckami,
samospráva/inzercia 3
Obecné noviny • 26. marec 2013
Na úhradu nákladov súvisiacich s pobytom detí na aktivitách
podľa osobitného predpisu (napr.
školy v prírode, kurzy korčuľovania atď. alebo na úhradu nákladov
za spotrebný materiál použitý pri
výchove a vzdelávaní detí.
Z uvedeného vyplýva, hovorí
V. Bajan, že v triedach predškolákov nepotrebujeme kúriť, nepotrebujeme svetlo, predškoláci
nevyužívajú sociálne zariadenia,
nepotrebujú vodu, a radšej už
nebudem ďalej pokračovať. Pred
novelou zákona sa časť finančných prostriedkov poskytnutých
zo štátu na triedy predškolákov
využívala aj na úhradu alikvotnej
časti prevádzkových nákladov, to
znamená napr. na energie. Aj v
tom vidím veľmi vážne a ničím
neodôvodniteľné
zasahovania
štátu do kompetencií samosprávy. Súčasne je to istá forma
diskriminácie ostatných detí
v materských školách, resp. ich
zákonných zástupcov, ktorých
príspevok na čiastočnú úhradu
nákladov za pobyt detí v materských školách sa čiastočne využíva aj na pokrytie prevádzkových
nákladov.
Ďalší vážny problém, ktorý takýmto taxatívnym spôsobom ur-
čuje účel využitia poskytnutých
finančných prostriedkov zo štátu, súvisí s celkovou atmosférou
v materských školách. My ako
samosprávy sme sa v zmysle memoranda medzi vládou SR a samosprávou zaviazali, že budeme
šetriť na osobných výdavkoch 5
%. Tieto prostriedky môžeme
ušetriť aj tak, alebo len tak, že sa
budú minimalizovať, resp. nebudú sa vyplácať osobné príplatky a
odmeny. Predstavte si však situáciu, že v tej istej materskej škole
niektorí pedagogickí zamestnanci takéto finančné bonusy
nedostanú, ale tie učiteľky, ktoré
pracujú v triedach predškolákov,
áno. Radšej to nebudem ďalej
komentovať, povedal. V. Bajan.
Pred 24. snemom ZMOS
Takto teda vyzerá financovanie
školstva v súčasnosti, hovorí V.
Bajan. Táto nepriaznivá situácia
všetkých zriaďovateľov mimoriadne znepokojuje a chceme ju
riešiť. Aj preto ZMOS v krátkom
časovom horizonte po nadobudnutí účinnosti noviel zákonov
týkajúcich sa riadenia a financovania regionálneho školstva zorganizovalo túto konferenciu o
školstve. Verím, že výstupy z nej
budú kvalitným základom na rokovanie 24. snemu ZMOS v máji
tohto roka i na ďalšie postupy pri
rokovaniach s predstaviteľmi ministerstva školstva.
Na záver svojho vystúpenia
podpredseda ZMOS a starosta
Petržalky V. Bajan naformuloval
sedem, podľa neho najdôležitejších úloh, ktoré boli premietnuté
do záverov prijatých konferenciou a schválených jej účastníkmi. Závery z konferencie uverejňujeme na štvrtej strane tohto
čísla ON.
(Sprac. bo)
Školský úrad v miestnej samospráve
Na konferencii v Žiline vystúpili
aj PaedDr. Alica Fecková, vedúca školského úradu Dlhé Klčovo,
Mgr. Alena Schimíková, vedúca
odd. školstva, kultúry a športu
MsÚ v Martine a niektorí ďalší,
aby upozornili na problematiku
pôsobenia školských úradov (ŠÚ)
v samospráve, ich dôsledného legislatívneho zakotvenia a finančného, personálneho a kvalitatívneho zabezpečenia.
A. Fecková a A. Schimíková
účastníkom priblížili štruktúru a úlohy školských úradov, ich
výhody pre samosprávu, načrtli
problémy, ktoré komplikujú ich
prácu a navrhli možné riešenia.
Formy organizačného usporiadania ŠÚ
a) Zriaďovateľ – jeden pre viaceré školy a školské zariadenia
(ŠÚ je včlenený do organizačnej
štruktúry mesta)
b) Zriaďovateľ – viaceré obce
(Spoločný školský úrad, ktorý vykonáva na základe dohody o spoločnom školskom úrade odborné
činnosti na úseku školstva pre viaceré obce)
c) Zriaďovateľ – viaceré obce
(Spoločný obecný úrad, ktorý
odborne zabezpečuje pre viaceré
obce činnosti nielen na úseku
školstva, ale aj sociálnych vecí,
životného prostredia, stavebného
úradu a pod.)
Odborné činnosti vykonávané
zamestnancami ŠÚ:
a) odborní zamestnanci ŠÚ vykonávajúci činnosti v rámci preneseného výkonu štátnej správy - iba
činnosti spojené so ZŠ (napr. vydávajú usmernenia a pokyny k zápisu do 1. ročníka, k financovaniu
ZŠ, k zloženiu a činnosti rád škôl
pri ZŠ; kontrolujú pedagogickú
dokumentáciu žiakov so ŠVVP v
ZŠ, splnenie kvalifikačných predpokladov pedagogických zamestnancov, náležitosti rozhodnutia
riaditeľa školy; poskytujú odbornú
pomoc vo veciach školských obvodov, počtov žiakov v triedach,
pedagogickej dokumentácie školy,
organizujú pracovné porady pre
riaditeľov ZŠ a pod.)
b) odborní zamestnanci ŠÚ vykonávajúci činnosti v rámci preneseného výkonu štátnej správy
na obce nad rámec úloh a kompetencií vymedzených v § 6, ods.
5, 6, 7, 8 (napr. spracovávajú a poskytujú informácie o ZŠ v oblasti
výchovy a vzdelávania orgánom
štátnej správy a verejnosti, vybavujú sťažnosti a petície na úseku
školstva, pripravujú podklady
na hodnotenie riaditeľov ZŠ, na
zasadnutia rady školy ZŠ, na zaradenie, vyradenie ZŠ a zmeny
v sieti, vedú evidenciu žiakov s
PŠD na území obce, poskytujú
právne poradenstvo riaditeľom
ZŠ a pod.)
c) odborní zamestnanci ŠÚ vykonávajúci činnosti v rámci originálnych kompetencií obce na
úseku školstva (napr. usmerňujú
vo veciach financovania CVČ, MŠ
a školských zariadení, kontrolujú
dodržiavanie výživových a nutričných hodnôt pri príprave stravy v
ŠJ a dokumentáciu ŠJ, poskytujú
odbornú a poradenskú pomoc
riaditeľkám MŠ, CVČ, organizujú
pracovné stretnutia pre riaditeľky
MŠ, CVČ a vedúce ŠJ a iné). ˇ
Zabezpečovanie činností uvedených v bode c) podľa A. Feckovej a A. Schimíkovej však pracovníkom ŠÚ niekedy vyčítajú,
lebo vraj oni na to nie sú určení.
Pritom všetko pre a okolo MŠ,
CVČ a ŠJ robia títo pracovníci
nezištne a bez finančného ohodnotenia.
Výhody školského úradu pre
obce a štát
Školské úrady:
- sú najbližšie k zriaďovateľom,
školám a školským zariadeniam,
detailnejšie poznajú problémy
školského prostredia
- sú operatívne a pružné pri poskytovaní odborných informácií, pokynov, usmernení,
- sú ekonomicky nenáročné, hlavne v súvislosti s prevádzkovými
nákladmi ŠÚ,
- odborne, metodicky a poradensky zastrešujú všetky úlohy a
činnosti obcí a miest na úseku
školstva,
- pripravujú podklady a návrhy
pre obce a mestá v rámci školských kompetencií samosprávy (napr. výberové konania na
miesto riaditeľa školy, hodnotenia riaditeľov, zasadnutia rád
škôl, priestupkové konania na
úseku školstva, VZN obce v
rámci školských originálnych
kompetencií a iné,
- monitorujú a informujú obce a
štátne inštitúcie pri nepredvídaných udalostiach v školách
a školských zariadeniach (napr.
chrípková epidémia, havarijné
stavy a pod.)
- pravidelnou a odbornou kontrolnou činnosťou zabezpečujú
dodržiavanie platnej školskej
legislatívy v školách, školských
zariadeniach, ale aj u zriaďovateľov.
Návrhy na zabezpečenie činnosti obce ako školského úradu
- zaradiť výkon činností, ktoré súvisia s originálnymi kompetenciami obcí a miest na úseku školstva, do pracovnej náplne ŠÚ,
- vypracovať novú smernicu
podrobnej náplne činností ŠÚ
(aj s originálnymi školskými
činnosťami),
- dofinancovať výkon činností ŠÚ
v rámci originálnych školských
kompetencií prostredníctvom
Nariadenia vlády č. 668/2004
(východisko: všetky obce budú
začlenené do ŠÚ; nebude sa
navyšovať 40 % balík finančných prostriedkov z výnosu
dane z príjmov fyzických osôb
na krytie nákladov spojených s
originálnymi školskými kompetenciami; zavedie sa nový koeficient na činnosť ŠÚ),
- umožniť a podporiť ďalšie vzdelávanie odborných zamestnancov ŠÚ.
ZLEPŠIME
SPPOLOČNE
SLOVENSKO
Chcete niečo zmeniť?
Nezabudnite to napísať!
Máte aj tento rok nápad, ako vylepšiť miesto,
kde žijete, a oživiť aktivity vo svojej komunite?
Minulý rok sme podporili až 43 vašich projektov.
Pošlite nám svoj projekt od 20. 3. do 22. 4. 2013
a získajte naň podporu do 8 000 eur.
Spojte svoju energiu pomáhať s tou našou.
Viac na www.sppo locne .sk
258x106.indd 1
20.3.2013 10:29
4 aktuality
VEREJNÉ
OBSTARÁVANIE
Zmeny v doručovaní
písomností
Malá novela zákona o verejnom
obstarávaní bola podpísaná prezidentom a dňa 18. 2. 2013 vyšla
v zbierke zákonov, čím nadobudla
účinnosť tak, ako bolo naplánované. V ostatnom čísle Obecných
novín som sa dotkol niektorých
zásadných zmien, ktoré nám malá
novela prináša. Dnes si povieme
o menej nápadnej zmene v doručovaní písomností a jej možných
následkoch na procesy vo verejnom obstarávaní.
Zmena sa týka § 16 zákona
o verejnom obstarávaní – komunikácia, kde sa k doterajším štyrom
odsekom pridáva odsek 5 v nasledovnom znení: „Na moment
doručenia dôležitých písomností
medzi verejným obstarávateľom,
obstarávateľom a uchádzačom,
záujemcom alebo účastníkom,
najmä písomností, s doručením
ktorých tento zákon spája plynutie
lehôt, sa použijú primerané ustanovenia o momente doručenia do
vlastných rúk podľa všeobecného
predpisu o správnom konaní.“
Po prečítaní prvej vety mi ihneď
napadlo, že ako bude definované,
čo je a čo nie je dôležitá písomnosť. Zákonodarcovia „našťastie“
pamätali na definíciu a hneď
v nasledujúcej časti súvetia sa
dozvedáme, že dôležitými písomnosťami sú najmä tie, s ktorými
sa spája plynutie lehôt.
Takže, ktoré to sú? Napríklad so
súťažnými podkladmi sa spája lehota na podanie žiadosti o nápravu proti podmienkam uvedeným
v súťažných podkladoch. S poskytnutím vysvetlenia súťažných
podkladov sa spája lehota na
oznámenie vysvetlenia všetkým
záujemcom. S informáciou o výsledku verejného obstarávania
sa zase spája lehota na podanie
námietky proti vyhodnoteniu
ponúk. A takto môžem pokračovať
až do bodu, v ktorom zistíme, že
plynutie lehôt sa spája s prakticky
všetkými písomnosťami. Z čoho
zároveň vyplýva, že všetky písomnosti sú dôležité.
Doteraz bolo možné posielať
súťažné podklady, prípadne
vysvetlenia a doplnenia súťažných
podkladov elektronicky, čím sa
šetrili tak výdavky verejných obstarávateľov na poštovné a tlačenie ton papiera ako aj čas. Dnes
to už možné nebude, a to práve
vďaka novému odseku v § 16
zákona o verejnom obstarávaní.
Ak by sme žili v stredoveku, bolo
by takéto ustanovenie pochopiteľné. Ale dnes, keď sa ozývajú hlasy
volajúce po elektronizácii nielen
verejného obstarávania, ale celej
verejnej a štátnej správy, vyznie
takáto úprava absurdne.
Mgr. Martin Daniš,
VO SK, a.s.
[email protected]
26. marec 2013 • Obecné noviny
Závery konferencie ZMOS
ku školstvu zo 7. 3. 2013 v Žiline
1. Súčasné rozdelenie kompetencií medzi štátom, regionálnou
samosprávou a obcami považujeme ako správne a je potrebné
ho zachovať, s postupným zvyšovaním finančných prostriedkov
na regionálne školstvo.
2. Odmietame akékoľvek návrhy na účelové financovanie v
originálnom školstve. Zásadným
spôsobom odmietame tvrdenia
o tom, že mestá a obce nepostupovali pri rozdelení prostriedkov na mzdy na základných
školách v súlade so zákonom a
že prostriedky určené na mzdy
neboli presunuté do rozpočtov
základných škôl.
3. Konštatujeme, že schválená
novela nariadenia vlády SR č.
630/2008 Z. z., ktorou sa neumožňuje časť prostriedkov presunúť na mzdy v rámci jedného
mesta, spôsobí vážne problémy
vo financovaní školstva. Je potrebné ju urýchlene zmeniť do
podoby platnej v roku 2012 alebo tak, aby rešpektovala základné právo a zodpovednosť zriaďovateľov zabezpečovať chod škôl
na svojom území. Nevidíme dôvody, aby o verejných zdrojoch
rozhodovali iní (napr. odbory)
ako tí, ktorí sú zo zákona za tento stav zodpovední – zriaďovatelia, priamo volení predstavitelia
miest a obcí, VÚC a riaditelia
škôl. Rešpektujeme tú časť návrhu VÚC, ktorá hovorí o tom,
že prostriedky na školstvo musia
dostať zriaďovatelia a nie školy.
4. Podporujeme a podčiarkujeme snahy o posilnenie postavenia zriaďovateľov v školských
zákonoch v zmysle zásady, kto
zodpovedá ten musí aj riadiť. O
jednoznačné definovanie kompetencií v oblasti školstva medzi
samosprávou, štátnou správou a
priamo riadenými inštitúciami
rezortu školstva. Zriaďovatelia
musia mať právo niesť zodpovednosť nielen za vymenovanie
riaditeľa školy a školského zariadenia, ale aj mať možnosti a
tomu zodpovedajúce nástroje na
riadenie a regulovanie prevádzky, mzdového vývoja a modernizácie škôl a školských zariadení.
Musia mať možnosť zabezpečiť
odstraňovanie rozporov a zosúladenie kolektívnych zmlúv s
finančnými možnosťami zriaďovateľa, podmienky práce nadčas,
prípadnej práce na doma a pod.
Musia mať zároveň nástroje na
to, aby mohli motivovať a regulovať školský systém v prípadoch, keď škola ako rozpočtová
organizácie obce neplní všetky
svoje funkcie.
5. Požadujeme uskutočnenie komplexnej, zodpovednej a
rýchlej analýzy rozmiestnenia
kapacít existujúcich základných
škôl a stredných škôl a ich skutočného naplnenia na území SR.
Nakoľko sú v prenesenom výkone štátnej správy financované z
rozpočtu kapitoly MŠVVaŠ SR,
je potrebné presne špecifikovať
potreby a podmienky na ich optimálne rozmiestnenie a využitie,
racionalizáciu a rozvoj podľa regiónov. Prípadnú zmenu spôsobu normatívneho financovania
na triedu vykonať až na základe
výsledkov tejto analýzy.
6. Financovanie školského systému je vzájomne prepojené aj s
regionálnou samosprávou. Požadujeme aj s ohľadom na nepriaznivý vývoj v nezamestnanosti absolventov stredných a vysokých
škôl vytvoriť a aplikovať systém
ekonomických nástrojov na reguláciu počtu a kvality najmä
gymnázií a tých typov stredných
odborných škôl, ktoré strácajú
svoje opodstatnenie a neprimerane odčerpávajú zdroje aj na zabezpečenie ústavnej povinnosti
štátu v základnom školstve.
7. Zmeny školských zákonov
realizovať v nadväznosti na audit
kompetencií verejnej správy. Je
potrebné opätovne otvoriť diskusiu o tom, ktoré školy a školské
zariadenia sú vzdelávacou inštitúciou a ktoré majú charakter
výchovnej a záujmovej inštitúcie.
Všetky zmeny nástrojov v oblasti
školstva vo vzťahu k samospráve
konzultovať v časovom predstihu so ZMOS.
8. Definovať kvalitatívne ukazovatele hodnotenia škôl a školských zariadení, podmienok prevádzky základných škôl. Vytvoriť
systém a mechanizmus hodnotenia kvality škôl a školských zariadení, implementácie výsledkov
úspešne realizovaných projektov
škôl do výchovno-vzdelávacieho
procesu na Slovensku.
9. Posilniť postavenie, význam
a zodpovednosť verejných škôl,
školských zariadení, ktoré zabezpečujú vzdelávanie a výchovu
pre 95 % populácie.
10. ZMOS podporuje prijaté
opatrenia na financovanie záujmového vzdelávania, ktoré zastavili centralizačné tendencie
pri financovaní záujmových aktivít a umožnili ich zneužívanie.
Považuje ho za dobrý nástroj na
podporu financovania záujmových aktivít občanov.
11. Zachovať a rozšíriť pôsobnosti obecných školských úradov ako prvku samosprávneho
riadenia v školstve so súčasným
posilnením ich kompetencií v
oblasti regionálneho školstva.
Zabezpečiť podmienky pre ich
systémové financovanie zo štát-
RTVS spustila infolinku
občanom, ktorí si uplatňujú
nárok na zľavy
Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS) 18. marca spustila infolinku na pomoc občanom, ktorí si uplatňujú nárok na úľavy z platenia úhrady za služby
verejnosti poskytované RTVS. Infolinka s telefónnym číslom 18288 je k dispozícii 7 dní v týždni od 8.00 do 20.00 h.
Generálny riaditeľ RTVS Václav Mika zároveň požiadal o pomoc pri komunikácii s občanmi aj Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS). RTVS
vypracovala manuál, ako postupovať pri uplatňovaní nárokov na rôzne typy
úľav, ktorý budú mať k dispozícii aj samosprávy. Manuál je zverejnený aj na
internetovej stránke uhrady.rtvs.sk.
RTVS zriadila avizovanú infolinku na zefektívnenie komunikácie s verejnosťou v súvislosti so zákonom o úhrade za služby verejnosti poskytované
RTVS platným od 1. januára 2013. Informovala, že vzhľadom na neprimerané ťažkosti, ktoré majú prevažne dôchodcovia a osoby s ťažkým zdravotným postihnutím pri uplatňovaní nárokov na rôzne typy úľav, bude tolerovať
predkladanie požadovaných dokladov až do 30. júna 2013.
Občania, ktorí v tejto lehote preukážu svoje nároky na zľavu, získajú túto
zľavu spätne od začiatku roka 2013. Po tomto termíne už nebude možné so
spätnou platnosťou akýmkoľvek spôsobom uplatňovať predmetné zľavy. Potrebné doklady je možné doručovať aj v elektronickej podobe na emailovú
adresu [email protected]
Richard Šümeghy
hovorca Rozhlasu a televízie Slovenska
SITA
neho rozpočtu.
12. Spolu s optimalizáciou
škôl a školských zariadení reformou kapitoly školstva pokračovať v posilňovaní spoločenského postavenia a finančného
hodnotenia pedagógov spolu s
primeraným finančným ohodnocovaním
nepedagogických
pracovníkov školstva. Zvýšenú
časť prostriedkov na mzdy je potrebné ponechať mimo tarify a
na rozhodovanie riaditeľom škôl,
ktorí zodpovedajú aj za kvalitu
vzdelávania.
13. Kontinuálne vzdelávanie
učiteľov a nastavenie podmienok kariérneho rastu zbaviť formalizmu a zamerať vzdelávacie
programy iba na reálne potreby
a požiadavky školskej praxe.
(Súčasný systém núti pedagógov
„naháňať sa“ za počtom kreditov a nemotivuje ich vyberať si
programy na základe obsahu,
kvality a použiteľnosti v každodennej praxi škôl. Absentujú
kvalitné vzdelávacie programy
zamerané na spoznávanie nových trendov vo výučbe a inováciu tradičných pedagogických
postupov). Doriešiť aj za spolupráce so ZMOS fungovanie školského RIS, nakoľko ide o naplnenie zákonných povinností obcí.
14. Systémovo riešiť financovania kapitálových výdavkov
škôl a školských zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti miest a
obcí, financovanie telovýchovných a športových aktivít detí
a mládeže, podporovať školské
stravovanie.
15. Vypracovať systémový model financovania opráv a údržby
športových objektov z rozpočtu
MŠVVaŠ SR.
Ing. Jozef Turčány,
výkonný podpredseda ZMOS
Doplňujúce voľby
do samosprávnych orgánov
V 14 obciach sa uskutočnili v sobotu
9. 3. 2013 doplňujúce voľby nových starostov
(v troch obciach sa voľby nekonali, keďže sa
nenašiel kandidát na starostu).
Novozvolení starostovia:
Dolné Srnie, okres Nové Mesto nad Váhom - Miroslav
Skovajsa, Hradište, Lučenec – Pavol Lašák, Kozelník,
Žiar nad Hronom – Eva Petáková, Luhyňa, Trebišov
– Mária Sedláčková, Ondavka, Bardejov – Andrej
Mariščin, Podbieľ,Námestovo – Slavomír Korčuška,
Polianka, Nové Mesto nad Váhom – Dušan Mockovčiak, Pukanec, Levice – Ján Rievaj, Rapovce, Lučenec
– Ladislav Sóky, Stráne pod Tatrami, Kežmarok – Ján
Badžo, Stupné, Považská Bystrica – Peter Karčoviech,
Údol, Stará Ľubovňa – Štefan Arendáč, Vidiná, Lučenec – Jozef Kucej, Zemianske Kostoľany, Prievidza
-Jana Šolíková.
V obciach Lackov, Dubno a Harakovce sa voľby
neuskutočnili, lebo sa neprihlásil žiadny kandidát na
post starostu.
Všetkým zvoleným predstaviteľom obcí blahoželáme
a prajeme veľa úspechov v práci počas celého volebného obdobia.
aktuality 5
Obecné noviny • 26. marec 2013
Problémy s platmi učiteľov
hrozia desiatim percentám
základných škôl
K článku „Poslancovi NR SR
nedali šancu prehovoriť
na mestskom zastupiteľstve“
Mesto Žilina
požiadalo redakciu
o opravu
Podľa školských odborárov je zmena financovania len dočasná a zabráni
hromadnému prepúšťaniu
Z
druženie miest a obcí Slovenska
(ZMOS) upozorňuje, že naďalej môžu mať problémy zaplatiť
mzdy učiteľov na približne desiatich percentách základných škôl.
Reaguje tak na schválený návrh, podľa ktorého zriaďovatelia budú môcť presúvať päť percent z balíka peňazí na mzdy učiteľov medzi
jednotlivými školami v ich pôsobnosti.
Návrh žilinského župana Juraja Blanára,
ktorý prešiel v parlamente, umožní samosprávam rozdeľovať päť percent normatívu
na mzdy, čím sa podľa ZMOS-u čiastočne
odstránia vážne problémy pri plnení mzdových nárokov učiteľov na základných školách. „Napriek schválenej pozitívnej zmene
chceme upozorniť, že problém s napĺňaním
mzdových nárokov učiteľov sa môže týkať
ešte približne 10 percent základných škôl
v mestách a obciach s viacerými základnými školami. Tie budú musieť hľadať ďalšie dodatočné riešenia,“ reagoval predseda
ZMOS-u Jozef Dvonč. Vo výnimočných
prípadoch môže riaditeľ školy požiadať aj o
použitie piatich percent zo svojho mzdového
balíka na prevádzku. Musí mu to ale odobriť
zriaďovateľ. Každá škola tak musí dostať minimálne 95 percent prostriedkov určených
na mzdy.
Školskí odborári považujú zmenu financovania, ktorú 19. marca schválil parlament,
len za prechodné riešenie. Od budúceho
roka by totiž mal platiť nový zákon o financovaní škôl, ktorý pripravuje ministerstvo
školstva. Podľa odborárskeho šéfa Pavla
Ondeka návrh pomôže pri záchrane zamestnanosti. „Návrh je tu len preto, aby nedošlo
k likvidácii škôl alebo hromadnému prepúšťaniu učiteľov,“ zareagoval pre agentúru
SITA Ondek. Zdôraznil, že trvajú na tom,
aby peniaze určené na mzdy išli do platov.
Od januára platí nariadenie, podľa ktorého
každá škola dostane celých sto percent peňazí na platy. Vláda zmenu vlani odobrila ako
ústupok štrajkujúcim učiteľom, ktorým to
malo zabezpečiť vyššie platy, pretože peniaze
na mzdy už nemohli ísť na prevádzku. Zriaďovatelia, ktorí dovtedy mohli presúvať desať
percent peňazí na mzdy medzi jednotlivými
školami vo svojej pôsobnosti, varovali pred
prepúšťaním, ak sa situácia nezmení. Ohrozená bola asi tisícka učiteľov na základných
školách a pedagógovia na 240 stredných školách, na každej 5 až 10 učiteľov.
Podľa Blanára sa snažili, aby zriaďovateľ
mohol medzi jednotlivými školami vyrovnávať rozdiely spôsobené či už starším pedagogickým kolektívom, ktorý má vyššie platy
alebo veľkosťou jednotlivých škôl. „Každá
škola musí od zriaďovateľa dostať minimálne 95 percent nákladov na osobné náklady,“
povedal Blanár. Ak sa niektorá škola ocitne
v havarijnej výnimočnej situácii, môže na
žiadosť riaditeľa a so súhlasom zriaďovateľa použiť päť percent zo svojho mzdového
balíka na prevádzku. Ide o situácie, keď má
napríklad škola haváriu kúrenia či elektriny. Pôvodne predsedovia krajov navrhli,
aby s presunom týchto peňazí na prevádzku
museli súhlasiť aj odborári, tí však do tohto
financovania zasahovať nechcú. Blanár v
parlamente navrhol zmenu v rámci novely
zákona o uznávaní odborných kvalifikácií,
ktorá s financovaním škôl nesúvisí. Takáto
novelizácia sa nepáči napríklad poslancovi
za KDH Martinovi Froncovi.
(SITA)
Komuniké
z 52. schôdze vlády Slovenskej republiky, 20. marec 2013
Vláda prerokovala:
- návrh opatrení na zabezpečenie plnenia
odporúčaní prijatých Pracovnou skupinou OECD pre úplatkárstvo v medzinárodných obchodných transakciách pre SR
v rámci Fázy 3 hodnotení.
Predložil: minister spravodlivosti.
Schválený.
- správu o implementácii a čerpaní operačného programu INTERACT II k 31.
12. 2012.
Predložil: minister dopravy, výstavby a
regionálneho rozvoja.
Schválený.
Malá oprava k článku
o Gazdovskom dvore
Branovo
V ON č. 11/2013 sme uverejnili
článok o Gazdovskom dvore Branovo,
ktorý je súčasťou Združenia agropodnikateľov, družstva Dvory nad
Žitavou. Na str. 8 v pravom stĺpčeku
hore sme uviedli, že na gazdovskom
dvore pracovali v čase našej návštevy aj brigádničky z Vranova n/T. Išlo
o presluch a pravda je, že to neboli
brigádničky z Vranova, ale o brigádničky z Branova, teda z dediny, v ktorého katastri gazdovský dvor leží.
(red.)
- správu o činnosti Protimonopolného
úradu SR za rok 2012.
Predložil: predseda Protimonopolného
úradu SR.
Vzatá na vedomie.
- návrh štruktúry operačných programov
financovaných z Európskych štrukturálnych a investičných fondov na programové obdobie 2014 – 2020.
Predložil: podpredseda vlády SR pre investície.
Schválený s pripomienkami.
- informáciu o stave príprav Opatrení v
hospodárskej politike na podporu hospo-
dárskeho rastu.
Predložil: minister hospodárstva.
Vzatá na vedomie.
- návrh na uvoľnenie prostriedkov štátneho rozpočtu na riešenie kritického stavu
cestnej infraštruktúry v pôsobnosti VÚC
po zimnej prevádzke v zmysle uznesenia
vlády SR č. 134/2013.
Predložil: podpredseda vlády a minister
financií.
Schválený.
Podľa materiálov Úradu vlády SR
sprac. (žo)
O tom, čo ukrýva Bratislavský kraj,
sa celý svet dozvedel v Berlíne
V
hlavnom meste Nemecka sa začiatkom marca konal 47. ročník Svetového veľtrhu cestovného ruchu.
Svoju expozíciu na ňom ponúkol aj Bratislavský kraj. Návštevníci veľtrhu sa v nej
mohli okrem iného dozvedieť, ako vyzerá
most, ktorý poznajú podľa medializovaného príbehu o moste Chucka Norrisa, v
ktorých pivniciach sídlia najlepší vinári na
Slovensku a aj to, kam vyraziť, keď prídu
do bratislavského regiónu.
ITB Berlín je medzinárodný veľtrh spojený s kongresom a množstvom sprievodných podujatí. Ide o najväčší odborný
veľtrh cestovného ruchu v Európe, na ktorom sa tentoraz predstavilo viac ako 10 000
vystavovateľov zo 187 krajín. Je určený pre
odbornú verejnosť a predstavuje jednu z
možností zvyšovania profesionality vznikajúcich štruktúr destinačného manažmentu. Destinačný manažment je jedna z
veľmi rýchlo sa rozvíjajúcich oblastí cestovného ruchu, ktorá má v Bratislavskom
kraji podporu vo forme projektu DESTINATOUR 2013.
Nemecký trh je prioritným vysielacím
trhom pre cestovný ruch Bratislavského kraja a nemeckí turisti sú na druhom
mieste v počte prenocovaní zahraničných
turistov v kraji.
(ty)
V Obecných novinách č. 10/2013 sme
uverejnili článok prevzatý zo Žilinského
večerníka zo 7. februára 2013. Na jeho
obsah zareagoval hovorca mesta Žilina
Pavel Čorba nasledovnou žiadosťou
o opravu.
Mesto Žilina ako oprávnená a dotknutá
osoba, v zmysle Tlačového zákona č.
167/2008 Z. z. žiada redakciu o uverejnenie opravy tvrdenia uverejneného
článku v Obecných novinách č. 10 pod
titulkom Poslancovi NR SR nedali šancu
prehovoriť na mestskom zastupiteľstve.
Nesúhlasí s uvedenou formuláciou a žiada o opravu v nasledovnom znení:
V Obecných novinách č. 10, na str. 9 zo
dňa 5. 3. 2013 boli zverejnené nepravdivé skutkové tvrdenia. Nie je pravda,
že primátor mesta Žilina Igor Choma
odmietol dať možnosť vystúpiť poslancovi NR SR Richardovi Vašečkovi na
zasadaní februárového zastupiteľstva.
Primátor mesta Žilina Igor Choma musel
z dôvodu pracovných povinností odísť zo
zasadnutia Mestského zastupiteľstva
v Žiline, pričom zasadnutie ďalej viedol
zástupca primátora Štefan Zelník v jeho
mene, ktorý v zmysle rokovacieho poriadku Mestského zastupiteľstva v Žiline
umožnil poslancovi NR SR Richardovi
Vašečkovi vystúpiť v rozprave Mestského
zastupiteľstva v Žiline. Poslanec NR SR
Richard Vašečka však vtedy už nebol
prítomný na zasadnutí.
Hovorca mesta Žilina Pavel Čorba ďalej
píše, že primátor mesta Žilina Igor
Choma plne rešpektuje právny poriadok
Slovenskej republiky, ako aj rokovací poriadok MsZ v Žiline, v ktorom sa v článku
9, v bode 7 uvádza: „Ak na rokovaní
požiada o slovo poslanec Národnej rady
Slovenskej republiky, poslanec Európskeho parlamentu, zástupca vlády alebo
iného štatutárneho orgánu, predsedajúci
mu udelí slovo,“ čoho dôkazom bolo
umožnenie vystúpenia poslanca NR SR
vo všeobecnej rozprave na zasadnutí
Mestského zastupiteľstva v Žiline.
x
x
x
Dovetok redakcie:
Redakcia Obecných novín nebola na zasadaní Mestského zastupiteľstva Žiliny,
iba článok prebrala z iných novín a preto
nepozná podrobnosti o uvedenom prípade. Nevieme, o čom chcel poslanec NR
SR R. Vašečka (Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti – OľaNO) hovoriť a ani
ako dlho chcel hovoriť a aké mal úmysly.
Možno chcel iba pár slovami pozdraviť
účastníkov zasadania, ale možno chcel
aj do niečoho dobre zavŕtať. Zrejme by
sa nebolo nič stalo, ani keby bol dostal
na pár minút slovo tesne po tom, ako
oň požiadal a nemusel by čakať až do
všeobecnej rozpravy. A ktovie, či by
primátor Žiliny, ktorý je tiež poslancom
NR SR reagoval rovnako aj vo fiktívnom
prípade, keby na ich zastupiteľstve o slovo požiadal nejaký jeho kolega s poslaneckého klubu Smer-SD v NR SR. Možno
rovnako a možno by mu dal slovo ihneď.
V každom prípade v niektorom z najbližších čísiel ON uverejníme informácie
o ustanoveniach príslušnej legislatívy
upravujúcej takéto a podobné prípady.
Bohumil OLACH
6 samospráva
26. marec 2013 • Obecné noviny
Súčasnosť si vyžaduje jednotný postup
samospráv na celoštátnej
aj regionálnej úrovni
V Zábiedove sa 11. marca konal XI. snem Združenia miest a obcí hornej Oravy. Zúčastnilo sa na ňom
jedenásť členov združenia a rovnaký počet hostí. Združenie miest a obcí Slovenska na sneme zastupoval
jeho výkonný podpredseda Jozef Turčány.
S
nem otvoril a viedol predseda ZMOHO Ján Banovčan. ktorý jeho účastníkov
privítal na pôde obce, v
ktorej je starostom a stručne im priblížil jej históriu. Prítomní potom jednomyseľne schválili
program rokovania snemu.
Čo si predsavzali, splnili
Ako prvý bod účastníci snemu prerokovali Správu o činnosti
ZMOHO za rok 2012 a plán práce
na rok 2013, ktoré predložil predseda združenia J. Banovčan.
V Správe o činnosti ZMOHO za
rok 2012 sa konštatuje, že združenie
vykonávalo svoju činnosť v súlade
so svojimi stanovami, uzneseniami
svojho X. snemu a závermi, prijatými na zasadnutiach. V priebehu
roka 2012 sa konal jeden riadny
snem a 9 zasadnutí, z toho jedno mimoriadne, na ktorom prerokovali a
schválili návrh na doplnenie členov
dozornej rady Oravskej vodárenskej
spoločnosti, a. s. Na sneme a zasadnutiach bolo prijatých 35 uznesení
a 64 záverečných bodov, pričom
účasť členských samospráv na sneme a zasadnutiach bola v priemere
89,29 %. Na sneme a zasadnutiach
sa v priebehu roka zúčastnilo spolu
71 hostí, ktorí boli prizývaní podľa
aktuálnych potrieb.
ZMOHO, uvádza sa ďalej v správe, sa aktívne zapájalo do činnosti
ZMOS a v Rade ZMOS sa snažilo
presadzovať požiadavky, ktoré vzišli
z rokovaní združenia. Zároveň si plnilo úlohy aj voči svojim členom, a
to posúvaním aktuálnych informácií z orgánov ZMOS a Kancelárie
ZMOS, pravidelným organizovaním zasadnutí s cieľom koordinovať a zjednocovať postupy, získavať
a poskytovať výklady k rôznym nejasnostiam a pri uvádzaní legislatívnych zmien do života samosprávy a
jej orgánov. Zároveň tieto stretnutia umožňovali aj včas reagovať na
problémy, ktoré prinášal život.
Na úseku vzdelávania, uviedol v
správe J. Banovčan, sme v roku 2012
neorganizovali samostatné školenie
a po vzájomnej komunikácii s firmou MUNTECH sme zabezpečili
doškolenie nových zamestnancov
OcÚ na prácu s elektronickým portálom odpadov, vďaka čomu začali
využívať tento portál všetky samosprávy združené v ZMOHO, čo sa
podarilo len niekoľkým regionálnym združeniam.
Združenie miest a obcí hornej
Oravy v uplynulom roku, konštatoval ďalej, fungovalo efektívne,
preukázalo svoje opodstatnenie a
svoje základné smerovanie. Plán
úloh, schválený X. snemom ZMOHO na rok 2012, splnilo združenie
v celom rozsahu.
Úlohy, ktoré čakajú
na riešenie
Naďalej však, konštatoval v správe J. Banovčan, zostávajú pred nami
úlohy, ktoré sa nám nepodarilo
presadiť. Ide o riešenie „papierových vodných plôch“, poľných ciest,
pozemkov neznámych vlastníkov a
ďalšie problémy, ktoré sa síce začali
uberať nádejným smerom, ale po
predčasných parlamentných voľbách sa zablokovali a opäť boli odsunuté na „vedľajšiu koľaj“.
Tento rok nás očakávajú problémy, ktoré so sebou prinesie zavádzanie systémových zmien vo
financovaní škôl a školských zariadení – najskôr tých, ktoré už boli
schválené na úseku originálnych
kompetencií a následne aj tých, ktoré vzídu z pripravovaných zmien v
normatívnom financovaní prenesených kompetencií. Budeme sa
naďalej boriť s dopadmi pretrvávajúcej finančnej a hospodárskej
krízy a tiež so zmenami, ktoré prinesie spustenie reorganizácie verejnej správy v súvislosti s projektom
ESO. Pripravujú sa zásadné zmeny
na úseku odpadového hospodárstva, stavebnej správy i zdaňovania
nehnuteľností. Toto všetko vyžaduje jednotný postup samospráv
Slovenska tak na celoštátnej ako aj
na regionálnej úrovni, uviedol J. Banovčan.
Zvolili delegátov
na 24. snem ZMOS
Predseda ZMOHO potom účastníkov snemu informoval o rokovaní Rady ZMOS 7. marca v Žiline,
ktorá bola spojená s programovou
konferenciou na tému „Samospráva a školstvo – včera, dnes a zajtra“.
Následne vystúpil výkonný podpredseda ZMOS Jozef Turčány, ktorý účastníkov snemu informoval o.
i. o aktuálnych rokovaniach ZMOS
s vládou SR a ústrednými orgánmi
štátnej správy.
S informáciami, týkajúcimi sa
príprav na 24. snem ZMOS vystúpil
predseda ZMOHO. Konštatoval, že
snem sa bude konať ako delegačný,
pričom delegáti sa volia kľúčom 1:4 a
nad rámec tohto kľúča sa zúčastňujú na sneme členovia Rady ZMOS a
Kontrolnej komisie ZMOS. Okrem
toho sa na sneme zúčastnia ďalší
starostovia ako pozorovatelia. Následne sa pristúpilo k voľbe delegátov. Návrh primátora Trstenej, aby
sa jedno miesto delegáta rezervovalo pre primátora Tvrdošína nezískal
podporu, keďže mesto Tvrdošín nie
je členom ZMOHO a nebolo by to
v súlade s článkom 6 ods. 1. písm.
a) stanov ZMOHO. V rozprave k
tomuto bodu sa diskutovalo aj na
tému „nečlenstva“ mesta Tvrdošín
v združení a ostatných aktivitách
obce Nižná, ktorá koncom minulého roka hodlala ukončiť členstvo v
ZMOHO, rozhodnutie však následne obecné zastupiteľstvo zrušilo.
Nižná teda zatiaľ členom združenia
zostáva a otvorené sú aj dvere pre
vstup Tvrdošína do združenia, pretože jednotným postupom by sila
združenia len vzrástla a určite by
dokázalo presadiť viac vecí.
Účastníci snemu ZMOHO potom zvolili delegátov na 24. snem
ZMOS, ktorý sa uskutoční v máji v
Nitre. Sú nimi Vladimír Šiška, starosta Zuberca, Štefan Ondrík, starosta Vitanovej, Slavomír Korčuška,
starosta Podbieľa a Miloš Šustek,
starosta Suchej Hory. Nad rámec
delegačného kľúča sa na 24. sneme
ZMOS zúčastnia ako delegáti Ján
Banovčan, člen Rady ZMOS a Jozef Ďubjak, člen Kontrolnej komisie ZMOS, a ako pozorovatelia Ján
Kaššák, Martin Dreveňák a Mária
Kendralová.
Veľkým problémom
je nezamestnanosť
Aktuálne informácie poskytla
prítomným Anna Skaláková z Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v
Námestove. Upozornila, že v projekte zamestnávania mladých do 29
rokov zatiaľ nedošlo k zmenám avizovaným štátnym tajomníkom Ministerstva práce, sociálnych vecí a
rodiny SR Branislavom Ondrušom
a opatrenie sa bude prehodnocovať
asi v apríli, máji. Pripravuje sa však
novela zákona o službách zamestnanosti s tým, že sa v ňom navrhuje
nové znenie § 50j, ktoré by nemalo
byť viazané na protipovodňové opatrenia. Dôležité však bude, aká bude
na toto opatrenie vyčlenená čiastka,
lebo toto opatrenie by bolo určite
oveľa príťažlivejšie pre samosprávy ako vyššie spomenutý projekt.
Informácie zobrali prítomní na vedomie. Prerokovaná bola aj potreba
získania štatistík nezamestnanosti v
obciach, keďže tieto sa na webovej
stránke ÚPSVR nezverejňujú už od
februára minulého roka z dôvodu
zavádzania nového programového
vybavenia, pričom ide o údaj, ktorý
vchádza do obecných štatistík i do
záverečných správ obcí.
Privítali zmeny
vo financovaní
voľnočasových aktivít
Problematika prevádzky krytej
plavárne a s tým spojené plavecké
kurzy žiakov ZŠ aj v súvislosti so
zmenami vo financovaní voľnočasových aktivít boli prerokované za
prítomnosti riaditeľa Spojenej školy
Nižná (prevádzkujúcej plaváreň) –
Ing. Petra Smolára a zamestnancov
Tibora Solárika a Romana Javorka.
Zástupcovia školy potvrdili záujem
dotiahnuť plavecké kurzy za rovnakých podmienok ako platili minulý
rok, ale keďže to už nie je možné
cez súkromné školské zariadenie
záujmovej činnosti, bude sa to riešiť
priamo cez základné školy. Zástupcovia samospráv prejavili záujem
pomôcť svojim školám i rodičom
detí a prevziať na seba spolufinancovanie plaveckých kurzov s tým, že
deklarovali možnosť financovania
nákladov ich fakturovaním priamo
na obce a mesto. V rozprave primátor Trstenej. J. Ďubjak prejavil
ochotu prispieť obyvateľom aj iným
spôsobom, napr. permanentkami a
tiež vyslovil uznanie ZMOS za to,
že presadilo zmeny vo financovaní
voľnočasových aktivít, ktoré prinášajú do systému poriadok. Ďalší
postup bude koordinovaný dotknutou samosprávou, vedením ZŠ
a zástupcami SŠ Nižná podľa termínu plaveckého výcviku. Riaditeľ SŠ
Nižná P. Smolár zároveň pripomenul nevyhnutnosť rozsiahlejšej rekonštrukcie plavárne, na ktorú stále
nie sú zdroje. Upozornil tiež, že prípadné ukončenie činnosti plavárne,
k čomu by mohlo ľahko dôjsť, by sa
odrazilo na plaveckej gramotnosti
mládeže, ale súčasne by malo byť
aj dopadom na rozvoj turistického
ruchu v regióne. O tejto problematike, ako boli informovaní účastníci
snemu, sa už rokovalo za prítomnosti vedúcich školských úradov v
Tvrdošíne a Trstenej, ktorí by mali
následne o výsledkoch informovať
riaditeľov škôl.
Potrebné sú zmeny
v legislatíve
V bode rôzne účastníci snemu
prerokovali návrh obce Nižná na
zmeny v legislatíve, zaoberajúcej sa
znečisťovaním ovzdušia. Predseda ZMOHO poskytol prítomným
materiály z Obvodného úradu Tvrdošín týkajúce sa zdrojov znečisťovania ovzdušia zaradených do skupiny stredných zdrojov (za ktoré sa
platí do fondu). Z prehľadu je zrejmé, že pri niektorých zdrojoch ide
o zanedbateľné sumy. Pri iných, ako
upozornil aj podpredseda ZMOS
J. Turčány, hrozí riziko, že by so
zmenou poplatkovej povinnosti
mohli na obce prejsť povinnosti,
ktoré budú pre obce ťažko realizovateľné, resp. nákladovejšie ako je
vypočítaná výška poplatku. Bolo
dohodnuté, že zmena sa samostatne požadovať nebude, pri prípadnej
zmene legislatívy sa združenie bude
snažiť o prehodnotenie veľkostných
hraníc u bežných zdrojov, ako sú
napr. kotolne.
Čo sa týka zavedenia odvodov
za vyňatie pozemku z pôdneho
fondu: legislatívny návrh predseda
ZMOHO pripomienkoval, pričom navrhol okrem komunikácií
aj oslobodenie ostatných verejnoprospešných stavieb v investorstve
obcí a miest (cintoríny, športoviská,
školy a školské zariadenia), ale tiež
oslobodenie alebo úľavu pre obyvateľstvo za pozemky na výstavbu rodinného domu na vlastné bývanie.
Primátor Trstenej ďalej navrhol
nezaraďovanie prezentácií produktov a služieb na rokovania snemu,
keďže ide o časové straty a žiadalo
by sa viac venovať práve snemovým
materiálom a vystúpeniam hostí.
Priority pre
nadchádzajúce obdobie
Návrh na uznesenie prečítala za
návrhovú komisiu Mária Kendralová. Správu o činnosti ZMOHO za
rok 2012, základné smery a úlohy
ZMOHO na rok 2013, ako aj správu o hospodárení ZMOHO za rok
2012 a správu kontrolnej a revíznej
komisie schválili účastníci snemu
jednomyseľne. Návrh rozpočtu
ZMOHO na rok 2013 bol schválený
po krátkej diskusii a drobnej zmene
spočívajúcej v navýšení sponzorského príspevku pre Hornooravskú
nemocnicu s poliklinikou v Trstenej na sumu 1000 eur. Zároveň bolo
rozhodnuté, že príspevok bude krytý z prebytku hospodárenia ZMOHO v minulom roku.
Účastníci regionálneho snemu v
uznesení vyzvali nadchádzajúci 24.
snem ZMOS, predsedníctvo a Radu
ZMOS, aby bola problematika neznámych vlastníkov pôdy, vlastníctva neknihovaných plôch v extravilánoch, usporiadania vlastníctva
poľných ciest, vodných plôch mimo
existujúcich tokov a pozemkov pod
stavbami, ktoré prešli do vlastníctva obcí a miest, zahrnutá medzi
priority ZMOS po 24. sneme. Táto
požiadavka sa dosiaľ napriek opakovaným snahám nášho združenia
neriešila a o činnosti osobitnej komisie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR zriadenej
na tento účel nemá združenie žiadne informácie.
Snem tiež poveril predsedu
ZMOHO zaslať odpoveď na list
predsedu VÚC týkajúci sa podpory snáh o zachovanie a posilnenie
postavenia VÚC ako SO/RO v novom programovom období s tým,
že ZMOHO podporuje tieto snahy
a súčasne požaduje, aby ROP garantoval proporcionálne prerozdeľovanie zdrojov s cieľom znižovania
regionálnych rozdielov.
Sprac. (tl)
cestovný ruch 7
Obecné noviny • 26. marec 2013
Rozprávky zo Zeleného Liptova
odhaľujú tajomstvo
Kde bolo tam bolo, žila raz ovečka,
mala dva vrkoče a svetrík do véčka.
V košiari ju radi mali
a nikdy inak nenazvali,
iba – Anička...
T
ak sa začína prvá z
Rozprávok zo Zeleného Liptova. Hlavná
hrdinka ovečka Anička objavuje krásnu
krajinu Zelený Liptov, zažíva prekvapujúce dobrodružstvá, stretáva
kamarátov a vidí výnimočné veci
unikátne iba pre tento kraj. Cieľom Rozprávok zo Zeleného Liptova je jedinečnou a atraktívnou
formou priblížiť i tým najnáročnejším spotrebiteľom 3 záväzky
súvisiace s výrobou syrov, masla a
bryndze Liptov. Keď ich odhalíte
aj vy, zistíte, prečo produkty Liptov chutia ako z rozprávky.
Prioritou značky Liptov je
prinášať spotrebiteľom kvalitné
mliečne produkty. Ich výnimočná chuť a vysoká kvalita pramení
v prírode, a preto sa značka Liptov zaviazala vyvíjať aktivity, ktoré pomáhajú znižovať negatívny
dopad na životné prostredie a
podporujú rozvoj tohto regiónu.
Záväzky značky Liptov a presný
plán aktivít sú definované v celofiremnom projekte trvalo udržateľného rozvoja Zelený Liptov. Tento
projekt bol interne odštartovaný v
roku 2011 a dnes je predstavený
spotrebiteľom prostredníctvom
novej série príbehov pod názvom
Rozprávky zo Zeleného Liptova.
„Zelený Liptov je celofiremný
projekt predstavujúci náš záväzok
voči zamestnancom, spotrebiteľom a obchodným partnerom. Je
to dlhodobá vízia a poslanie našej spoločnosti, ktorými chceme
ochraňovať hodnoty, kvalitu, chuť
mená, že sa zaväzujeme používať na výrobu produktov Liptov
100 percent mlieka z horských a
podhorských oblastí Slovenska,
uchovávať prírodné receptúry
bez použitia akýchkoľvek umelých farbív, konzervantov či iných
svedčiť aj sami. Vyberte si napríklad z radu výrobkov Hravé a
nezabudnite sa zapojiť do súťaže!
Vypočujte si prvú rozprávku O
tajnom prameni mlieka, odpovedzte správne na otázku a ste v
žrebovaní! Ak pri odpovedi zadáte aj číslo šarže kúpeného výrobku
Liptov, môžete hrať o syry Liptov
na celý rok a 300 ďalších cien! Súťaž trvá od 1. marca do 30. apríla
2013. Viac info na www.zelenyliptov.sk.
O značke Liptov
a krásu regiónu Liptov aj pre ďalšie generácie,“ uviedla Kristína
Grófová, brand manažérka Liptov
a líderka projektu Zelený Liptov.
V dobrodružných príbehoch, v
ktorých sa spájajú tradičné a moderné prvky, postupne odhaľuje
ovečka Anička tajomstvo, prečo
všetky produkty Liptov chutia ako
z rozprávky.
„Prvý príbeh predstavuje náš
záväzok Horské mlieko. Zna-
umelých prísad a aróm. Syry údime tradičným spôsobom studeného údenia na bukovom dreve bez
použitia údiacich lakov,“ uviedla
Kristína Grófová.
Celú rozprávku si môžete pozrieť on-line na www.zelenyliptov.
sk. Ďalších päť príbehov bude zverejňovaných postupne v priebehu
roka 2013.
O kvalite a rozprávkovej chuti
produktov Liptov sa môžete pre-
Liptov je jednou z kľúčových
značiek na slovenskom syrárskom
trhu. Vyznačuje sa najmä svojím
putom k prírode a je založená na
tradícii syrárskych majstrov tohto
regiónu. Široké portfólio značky
Liptov zahŕňa kvalitné prírodné a
parené syry, bryndzu a maslo. Na
výrobe unikátnych produktov sa
spolupodieľa tím vyše 200 zamestnancov. Všetky produkty značky
Liptov sú bez konzervačných látok
či iných umelých prísad. Navyše
mlieko z horských a podhorských
oblastí Slovenska, ktoré sa používa
na ich výrobu, dodáva výrobkom
Liptov ich jedinečnú chuť a vysokú
kvalitu.
História Liptovskej mliekarne
siaha až do roku 1943. Prelomo-
vým obdobím je máj 2000, keď
sa Liptovská mliekareň, a. s., stala
súčasťou nadnárodnej mliekarenskej skupiny Bongrain, svetovým
lídrom v syrových špecialitách.
Prioritou skupiny je podpora rozvoja tradičných regionálnych syrových špecialít, a to cestou neustáleho zlepšovania kvality a podporou
inovácií.
Rok 2012 bol pre značku Liptov dôležitým míľnikom. Jednou
z priorít na tento rok sa stal projekt trvalo udržateľného rozvoja s
názvom Zelený Liptov. Sloganom
a úlohami, ktoré stredobodom
projektu Zelený Liptov, je „Dávať
našim spotrebiteľom to najlepšie
z regiónu Liptov a chrániť všetko
dobré, čo nám tento región zanechal vo svojom dedičstve“. Zelený
Liptov nie je obyčajný projekt. Je
to vízia a poslanie spoločnosti i pre
rok 2013. Milex NMNV, a. s., výrobca produktov Liptov, dlhodobo
spolupracuje s regionálnym združením cestovného ruchu Klaster
Liptov na viacerých projektoch.
Týmto spôsobom sa mliekareň
angažuje v podpore a prezentácii
regiónu Liptov v celoslovenskom
meradle, čím napomáha rozvoj
cestovného ruchu v tomto regióne.
(jb)
Seminár „Vidiecky cestovný ruch“ splnil účel
V Lipanoch 21. februára sa v priestoroch Galérie konal seminár na tému „Vidiecky cestovný ruch“. Bol určený predovšetkým
pre poskytovateľov služieb v cestovnom ruchu, starostov obcí a remeselníkov. Cieľom stretnutia bolo prispieť k podpore rozvoja
služieb vo vidieckom cestovnom ruchu v podmienkach Prešovského kraja.
N
a úvod sa účastníkom seminára prihovoril primátor mesta Lipany Eduard
Vokál, ktorý sa vyjadril o možnostiach rozvoja cestovného ruchu na
vidieku a predstavil región hornej
Torysy. Nato regionálna koordinátorka Regionálnej pobočky Národnej siete rozvoja vidieka Prešov
Ing. Marta Martausová prezentovala poslanie, doterajšiu činnosť
a aktivity NSRV a informovala o
pripravovaných aktivitách v roku
2013. Poskytla aj informácie o
akutálne vyhlásených výzvach z
Programu rozvoja vidieka 2007
-2013 a OP KaHR. V prvej časti sa zamerala na opatrenie 1.2.
Pridávanie hodnoty do poľnohospodárskych produktov a produktov lesného hospodárstva a 1.4
Zvýšenie hospodárskej hodnoty
lesov. Vysvetlila, kto je oprávnený
žiadateľ, aké sú oprávnené činnosti, výdavky, miesto realizácie, aké
sú bodovacie kritériá a pod. Mgr.
Alena Kaščáková doplnila tieto
informácie o kritériá spôsobilosti
a povinné prílohy k žiadosti o nenávratný finančný príspevok pre
obe opatrenia.
Po krátkej prestávke pokračovala M. Martausová druhou časťou
prednášky, ktorá sa týkala opatrení 3.2. Podpora činností v oblasti vidieckeho cestovného ruchu,
časť A a B. Podrobne informovala
o zameraní týchto výziev, oprávnených žiadateľoch, výdavkoch,
činnostiach, spôsobe, mieste a
čase odovzdania žiadostí o nenávratný finančný príspevok (NFP).
Mgr. A. Kaščáková opäť priblížila
kritériá spôsobilosti, ktoré musia
potenciálni žiadatelia splniť a povinné prílohy, ktoré musia priložiť
k žiadosti. Krátkou informáciou
o opatrení OP KaHR „Podpora
podnikateľských aktivít v cestovnom ruchu“ uzavrela M. Martausová tento blok.
S témou Verejné obstarávanie –
povinná príloha k žiadosti o NFP
vystúpil Ing. Rastislav Tapšák, odborne spôsobilá osoba pre verejné
obstarávanie. Cieľom jeho prednášky bolo priblížiť zákon o verejnom obstarávaní, spôsob jeho
vykonávania a oboznámil ich aj s
povinnými prílohami podľa druhu zákazky.
Po obedňajšej prestávke pokračovala v programe Ing. Valéria
Petrová, konzultantka pre ubytovateľov a chatárov na Slovensku.
Jej prezentácia spočívala v pred-
stavení potenciálu Prešovského
kraja v oblasti vidieckeho cestovného ruchu, ktorý je nepochybne
vysoký. Je však nevyhnutné, aby
tu fungovali kvalitné ubytovacie,
stravovacie a doplnkové služby,
infraštruktúra, efektívny marketing. V závere formou fotografií
uviedla niekoľko príkladov dobrej
praxe – existujúce a fungujúce zariadenia na Slovensku.
Počas moderovanej diskusie odpovedali prednášajúci na množstvo otázok, ktoré sa týkali hlavne
akutálnych výziev. Účastníci mali
možnosť vyjadriť sa k informáciám, ktoré im boli poskytnuté a
získať doplňujúce informácie. Cieľ
informačného seminára bol splnený, o čom svedčil aj veľmi dobrý
ohlas medzi účastníkmi.
Alena KAŠČÁKOVÁ,
Národná sieť rozvoja vidieka,
regionálna pobočka Prešov
Snímka: internet
8 životné prostredie
26. marec 2013 • Obecné noviny
Program revitalizácie krajiny doplatil
aj na kampaň odporcov
Pokračujeme v prezentácii výsledkov dotazníka k Programu revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu
povodí SR v rokoch 2010 - 2012. Starostovia obcí zapojených do programu odpovedali na otázky, ktoré vyjadrovali
argumenty zástancov aj odporcov programu. V čase písania tohto príspevku sa organizátorom prieskumu z
Nadácie na podporu občianskych aktivít (NPOA) vrátilo vyplnených 218 zo 488 zaslaných dotazníkov.
Politická kultúra
V minulom čísle sme písali o občianskych ochranárskych
zboroch, jednom z programov
známych pod spoločným názvom
New Deal. Občianske ochranárske zbory (Civilian Conservation
Corps – CCC, 1933 - 1942) boli
v čase Veľkej hospodárskej krízy
v tridsiatych rokoch 20. storočia v USA vytvorené na ochranu a obnovu prírodných zdrojov
prostredníctvom zamestnávania
nezamestnaných mladých mužov.
Tento program slúžil ako vzor a
inšpirácia pri tvorbe slovenského
Programu revitalizácie krajiny a
integrovaného manažmentu povodí SR v rokoch 2010 - 2012.
V roku 1936, keď mal mandát
programu CCC podľa pôvodného
zámeru vypršať, program podľa
prieskumov verejnej mienky podporovalo až 87 % Američanov.
Tento program, ktorý podľa vyjadrenia jedného z kongresmanov
budoval „nielen lepšiu krajinu,
ale aj lepších ľudí,“ podporovali
kongresmani z radov demokratov i republikánov bez ohľadu na
to, že ho navrhol za Demokratickú stranu zvolený prezident F. D.
Roosevelt. Kongresmani z oboch
táborov sa predháňali v etablovaní ochranárskych táborov na územiach svojich volebných obvodov
a v spomínanom (volebnom) roku
odhlasovali predĺženie programu
obrovskou väčšinou 389 hlasov
„za“ a len 7 hlasov „proti.“
Slovenský čitateľ si pri čítaní
predchádzajúcich riadkov možno
uvedomil, že doterajšia slovenská politická „kultúra“ je veľmi
odlišná. V našej vysokej politike
si stranícki oponenti kredit za
dobré dielo či myšlienku zásadne
neposkytujú. Krajinu považujú za
korisť volebných víťazov, prideľovanie vládnych projektov za príležitosť na odmenu priaznivcom.
Projekty politických oponentov
likvidujú, konkrétne osoby sa
dostávajú na „čiernu listinu.“
A predsa, program revitalizácie
krajiny bol iný.
Prideľovanie projektov obciam
odzrkadľovalo vtedajší trend smerovania k väčšej a reálne aplikovanej transparentnosti. Vyhodnotenie žiadostí robil počítač na
základe vopred známych a zverejnených kritérií. Presne, rýchlo
a transparentne. Žiadatelia dostávali odpovede na svoje žiadosti do
24 hodín po uzávierke termínov
na ich podávanie. Táto nová politická kultúra narazila aj na nepochopenie. Pracovníci Úradu vlády
SR z obdobia realizácie programu si spomínajú na prekvapenie niektorých starostov z radov
Ozdravovanie obehu vody
– názory starostov 7
vládnych strán, keď „ich“ obec
podporu na projekt nezískala, ale
získali ju obce, ktorých starostovia
boli z - v tom čase - opozičnej
strany. Záujem o zapojenie do prvého realizačného projektu prejavilo až 833 obcí. O nestraníckom
prístupe k prideľovaniu projektov
svedčí skutočnosť, že politická príslušnosť starostov obcí, v ktorých
sa robili revitalizačné opatrenia
v rokoch 2010 - 2012, zodpovedá
výsledkom posledných komunálnych volieb (grafy č. 1 a 2). Obce so
starostami z vtedajších vládnych
strán boli v menšine. Výsledkom
posledných komunálnych volieb
zodpovedá aj stranícke zloženie
respondentov dotazníka NPOA
(graf č. 3). Z odpovedí starostov
v dotazníku nemožno odvodiť ich
politickú orientáciu, resp. stranícku príslušnosť a vice versa. Ľahko
však možno vypozorovať inú priamu súvislosť: čím viac bola obec
postihovaná povodňami, o to jednoznačnejšiu podporu programu
revitalizácie starosta vyslovil.
Program občianskych ochranárskych zborov v USA bol v tradičnom politickom chápaní skôr
ľavicovým riešením. Napriek
tomu sa jeho najzapálenejšími
kritikmi stali komunisti a radikálne ľavicové zoskupenia. Nepáčil sa im polovojenský charakter programu a označovali ho za
„nútené práce“. V programe CCC
sa postupom času vyskytli i problémy ako korupcia, nespokojnosť
a dezercie. Tie však neboli dominantné a málo súviseli s vecami,
za ktoré program kritizovali ľavicoví radikáli. Program skôr oslabila zlepšujúca sa hospodárska (a
ekologická) situácia, ktorá znamenala úbytok nezamestnaných
a oslabovanie motivácie. Program bol napokon zrušený vzhľadom
na vstup USA do II. svetovej vojny, pretože vojnové hospodárstvo
nepoznalo nezamestnanosť. To
poukazuje na isté obmedzenia
využitia tohto typu programov.
Na Slovensku bol program odmietnutý vládou bez toho, aby
mu zodpovední venovali väčšiu
pozornosť, bez ohľadu na vlastný
volebný program a programové
vyhlásenie novej vlády, na názory
vlastných ľudí v teréne, a to v čase
rastúcej nezamestnanosti a krízy.
Podpora zdola
Jeden z dublinských princípov
integrovaného riadenia vodných
zdrojov (1992) znie: Riadenie vodného hospodárstva má byť založené na princípe spoluúčasti, ktorý
zahŕňa užívateľov, plánovačov a
predstaviteľov politickej moci na
všetkých úrovniach. Rozhodnu-
tia podľa neho majú byť prijímané
na najnižšej vhodnej úrovni, po
dostatočnej konzultácii s verejnosťou. Tento princíp vodného
plánovania a implementácie za
spoluúčasti verejnosti na miestnej
úrovni prevzala celosvetová Konferencia OSN o životnom prostredí a rozvoji v Rio de Janeiro (1992)
a včlenila ho do Agendy 21. Odtiaľ
sa cez normy EÚ (napr. Rámcová
smernica pre vodu 2000/60/ES či
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/60/ES) dostali do
našej legislatívy (napr. zákon o
vodách č. 364/2004 Z. z. či zákon
č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami).
Metodické usmernenie Úradu
vlády SR pre účasť obce v Prvom
realizačnom projekte programu
revitalizácie krajiny (2011) volalo
po zapojení predstaviteľov miestnej samosprávy, majiteľov pozemkov, užívateľov vôd a ďalších:
“Predpokladáme, že po dôkladnom oboznámení sa s celým textom (…) a po účasti na vstupnom
podujatí uskutočníte pracovnú
poradu a potrebné rokovania na
úrovni obce a konzultácie so zainteresovanými stranami.“ Okrem
iných dokumentov (napr. zápisnice z výsledku verejného obstarávania) bolo treba na uzatvorenie
zmluvy o poskytnutí finančných
prostriedkov medzi Úradom vlády SR a obcou doložiť súhlas majiteľov pozemkov a dotknutých
subjektov. Komunikácia s dotknutou i širšou verejnosťou na úrovni
obcí prebiehala všetkými klasickými prostriedkami: poradami,
stretnutiami s občanmi, informáciami na výveskách, v miestnych
vestníkoch, dedinskom rozhlase
a pod. Spôsob a stupeň komunikácie sa pritom zrejme v obciach
odlišovali. Nie je dôvod pochybovať, že vo väčšine prípadov bola
informovanosť verejnosti dobrá
(graf č. 4) a že došlo k vysokému
stupňu stotožnenia sa miestneho
obyvateľstva s programom.
Hendikepom programu bolo
zlyhanie vytvorenia dostatočnej komunikácie s odbornými
kruhmi v oblasti vodného hospodárstva. Časť odbornej verejnosti
sa cítila byť odstrčená a neuznaná.
Zatrpknutí odborníci z akademickej obce, VÚVH, SAV a ďalších
organizácií v článku Koncepcia
a realizácia Programu revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí SR sa v časopise
Vodohospodársky
spravodajca
3 - 4, 2012 vyjadrili: “Každá civilizovaná krajina využíva svoj vedecko-výskumný potenciál pri
plánovaní a zabezpečení ochrany
a revitalizácie krajiny. V prípade
životné prostredie 9
Obecné noviny • 26. marec 2013
tvorby a realizácie ´Programu´…
nebol odborný a vedecký potenciál SR ani len oslovený…” Toto
tvrdenie nezodpovedá celkom
faktom. Vtedajší splnomocnenec
vlády Ing. Martin Kováč rozvíjal daný koncept niekoľko rokov
predtým počas svojho pôsobenia
na pozícii riaditeľa sekcie miestneho rozvoja v kancelárii ZMOS,
kde rozvinul uplatnenie zásad
integrovaného manažmentu vodných zdrojov na miestnej úrovni.
V tejto pozícii, ako aj vo funkcii
splnomocnenca vlády, zakladal
expertné skupiny so zástupcami
rozličných rezortov. Absolvoval
množstvo rokovaní s odbornými
i sektorovými štátnymi inštitúciami vrátane VÚVH, SAV, Národného lesníckeho centra, ministerstiev pôdohospodárstva či
životného prostredia. Organizoval
regionálne konferencie, na ktoré
boli prizývaní predstavitelia odborných kruhov. Zúčastňoval sa
na všetkých veľkých podujatiach
organizovaných vodohospodárskou komunitou. Pravdou však je,
že hoci veľa odborníkov s programom súhlasilo, predstavitelia
programu si z radov odborníkov
nedokázali získať na svoju stranu
kritikov spomedzi nich. Dôvody
na oboch stranách boli odborné i
osobné, nezištné i zištné. Niekedy
siahali hlboko do minulosti. Situáciu neuľahčovala ani naliehavosť
budovania opatrení po katastrofálnych povodniach a hrozba ďalších. Z časovej naliehavosti prijať čo najskôr nielen záchranné,
ale najmä preventívne opatrenia
v záujme ochrany životov a majetku, vyplynul nedostatok času na
pripomienkové konania.
Dôsledkom straty časti odbornej verejnosti bolo odštartovanie
mediálnej a politickej kampane
proti programu revitalizácie krajiny. Mestskí intelektuáli si na rozdiel od starostov obcí oveľa ľahšie
nachádzajú prístup do celonárodných médií. Obraz o programe,
ktorý v médiách vytvárali, bol jednoznačne negatívny a vzdialený
od obrazu vo vestníkoch stoviek
dotknutých obcí. Kritické hlasy,
pokiaľ sú vedené láskou k pravde a v duchu úcty k názorovému
oponentovi, sú nesmierne cenné.
Precizovanie pravdy je v ozajstnej
diskusii, aká sa pestovala v antike
a stredoveku, víťazstvom a zadosťučinením oboch diskutujúcich strán. Moderná doba na toto
umenie dialógu zabudla. Názorový oponent sa stáva nepriateľom,
cieľom je zničiť ho a ponížiť. Výsledkom sú rozdelenie a hlboké
rany na oboch stranách. Podobne
vnímal predchádzajúcu „diskusiu“ o programe starosta obce Necpaly Ing. Peter Majko. Na adresu
jedného z príspevkov v tejto sérii
nám napísal: „Po dlhom období
´honu na čarodejnice´ som si prečítal článok, kde sa jednostranne
neodsudzuje tento projekt. Myslím, že tak by to malo byť - skúsiť
hľadať riešenia. Hľadať pre a proti,
veď nám ide o tú istú krajinu. Je
zarážajúce, ako sa snažia odporcovia projektu znehodnotiť a dehonestovať všetko, čo sa v tomto
smere urobilo. Ešte raz ďakujem.“
Odporcovia programu revitalizácie krajiny z radov odborníkov
v oblasti hydrológie, hydrogeológie a vodného hospodárstva si na
jeseň roku 2011založili občiansku
iniciatívu Monitor ako „platformu pre nezávislé vyjadrenie názorov na Program revitalizácie
krajiny…” Táto občianska iniciatíva okrem iného začiatkom roka
2012 podala hromadnú pripomienku zameranú na zastavenie
pripravovaného Tretieho realizačného projektu programu, ktorú
podľa ich slov podporila “široká
verejnosť - 677 občanov, spomedzi nich aj poprední odborníci v
oblasti hydrológie, klimatológie a
vodného hospodárstva”. Zástancovia Tretieho realizačného projektu v reakcii na danú iniciatívu v
priebehu piatich dní vyzbierali na
jeho podporu podpisy 6619 občanov a bolo zrejmé, že by poľahky
vyzbierali i rádovo vyšší počet.
Premiérka sa vo vypätom období
tesne pred skončením funkčného
obdobia jej vlády (február 2012)
rozhodla Tretí realizačný projekt
vláde na schválenie nepredložiť.
Koniec vodníkov
na Slovensku?
Hovorí sa, že najväčšie a najdlhšie vojny v histórii sú vojny
myšlienok. Občania, samosprávy,
podnikatelia,
poľnohospodári,
lesníci, vodohospodári, členovia
mimovládnych organizácií a ďalší, ktorí sú akýmkoľvek spôsobom
zainteresovaní na hospodárení
s vodnými zdrojmi, by v rámci
svojich kompetencií a možností mali k myšlienke revitalizácie
prispievať. Objavujú sa rozličné
možnosti podpory zdola.
Predbežné hodnotenie povodňového rizika na základe zákona
č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami identifikovalo na území
Slovenska 559 oblastí s výskytom
významného povodňového rizika. Na základe toho istého zákona
a v rámci koordinácie v EÚ existuje povinnosť najneskôr do 22.
12. 2015 vypracovať plány manažmentu povodňových rizík, ktoré
sa stanú základnými strategickými plánovacími dokumentmi pre
oblasť ochrany pred povodňami
v SR po roku 2015. Podľa §8 (12)
obec spolupracuje na vypracovaní, prehodnocovaní a aktualizácii
plánu manažmentu povodňového
rizika (...) najmä pri navrhovaní
Vaše 2% z dane môžu podporiť
prácu na obnove krajiny
MVO Ľudia a voda je 20 rokov priekopníkom budovania vodozádržných opatrení v poškodenej krajine.
Návrat k zaužívaným praktikám praotcov, ktoré zmierňujú hrozby povodní, eróziu pôdy a sucha.
Dať nezamestnaných dôstojnosť a užitočnú prácu.
MVO Ľudia a voda v spolupráci so samosprávami, Nadáciou na podporu občianskych aktivít (NPOA)
a Centrom pre rozvoj verejnej správy použije 2% z dane od Vás na projekty pokračujúce v úspešne začatom
diele Programu obnovy krajiny.
Údaje o MVO Ľudia a voda:
IČO: 31302921
Právna forma: občianske združenie
Obchodné meno: MVO Ľudia a voda
Sídlo: Čermeľská cesta 24, 040 01, Košice
preventívnych opatrení na ochranu pred povodňami v katastrálnom území obce, ktoré spomaľujú
odtok vody z povodia do vodných
tokov, zvyšujú retenčnú schopnosť povodia alebo podporujú
prirodzenú akumuláciu vody v
lokalitách na to vhodných a ktoré zmenšujú maximálny prietok
povodne... Obce by vo vlastnom
záujme mali využiť toto právo či
povinnosť a zoči-voči partnerom
trvať na dodržaní litery zákona,
že navrhnuté preventívne opatrenia nezhoršia kvantitatívny stav
podzemných vôd (§ 8, 8b) a tiež
nepodporia vznik procesu vodnej
erózie pôdy a ani neumožnia rozširovanie vodnej erózie pôdy (§ 8,
8d).
Ak sú myšlienky revitalizácie
krajiny zdravé, ich presadenie by
nemalo závisieť iba od priazne
alebo nepriazne tej či onej vlády.
Istú nádej vzbudzujú odpovede
starostov v dotazníku, ktorí sa
opatrne vyjadrujú, že podpora
verejnosti programu revitalizácie
krajiny v ich obci by umožnila robiť úspešnú kampaň na odovzdanie 2 % z dane občanov a podnikateľov na jeho pokračovanie
(graf č. 5). Vo väčšine prípadov
ide o chudobné obce. Napriek
tomu by vo viacerých obciach,
prípadne mikroregiónoch pravdepodobne bolo možné využiť existujúce združenia, či založiť nové
(po troch rokoch činnosti MVO
je možné pridať ich do zoznamu
prijímateľov 2 % dane), ktoré by aj
s pomocou silnejších podnikateľov a rodákov mohli v spolupráci
s obcou zamestnať dlhodobo nezamestnaných na revitalizačných
aktivitách príťažlivých pre nezamestnaných a osožných pre obec.
Podrobnosti ako to urobiť, sú uvedené na webovej stránke www.
rozhodni.sk. Ak vhodné združenie v obci ešte nepôsobí, možno
podporiť subjekty, ktoré koncept
obnovy krajiny v duchu programu
revitalizácie rozvíjajú už dlhšie na
nadregionálnej a celoslovenskej
úrovni.
Juraj KOHUTIaR,
NPOA
10 školstvo/z regiónov
Žilinské
materské školy
majú webové
stránky
Mesto Žilina v spolupráci
s vedením materských škôl
spúšťa webové stránky
niektorých materských škôl,
ktoré má vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti. Pre tieto
stránky poskytla zdarma webový priestor spoločnosť MaM
Multimedia, s. r. o. Mesto tak
vychádza v ústrety rodičom,
aby získali on-line prehľad o
činnosti materskej školy a dozvedeli sa aktuálne informácie o dianí v materskej škole,
ktorú navštevuje ich dieťa.
Na stránkach materských
škôl, ktorých vedenie má
záujem informovať rodičov
on-line, nájdete nielen aktuality, oznamy (napr. prázdniny,
prerušenie prevádzky materskej školy), pozvánky (na
rodičovské združenia), podujatia a kalendár akcií materskej
školy, ale aj jej históriu, ciele,
poslanie a zámery a tiež kontakty na kolektív materskej
školy, činnosť rady materskej
školy alebo zoznamy žiakov.
Dôležité sú určite i praktické
informácie ako napr. výbava
škôlkara – potreby pre dieťa,
poplatky alebo jedálny lístok
školskej jedálne, či rôzne
tlačivá: pre zápis dieťaťa na
prerušenie alebo ukončenie
dochádzky, splnomocnenie na
preberanie detí z MŠ, prípadne na poukázanie 2 % z dane.
Ďalšími zaujímavými informáciami, ktoré môžu presvedčiť
rodiča, či je tá-ktorá materská
škola tá pravá pre ich dieťa,
môžu byť informácie o ponuke aktivít pre deti, ich denný
poriadok alebo krúžková činnosť či fotogalérie. Materské
školy zverejňujú aj spoluprácu
škôlky, sponzorské dary a aj
hospodárenie školy – zmluvy,
faktúry a objednávky. Rodičia
nájdu na stránkach rôzne
odkazy pre deti na: „omaľovánky“, labyrinty, riekanky,
on-line hry, hry na mobil,
rozprávky a pracovné listy pre
predškolákov.
„Aj týmto spôsobom sa snažíme znížiť finančné výdavky
našich materských škôl, aby
nemuseli platiť za doménu
a webhosting ich internetových stránok. Zároveň je
dobré, že rodičia budú mať
poruke všetky potrebné
informácie o dianí v materskej škole, ktorú navštevuje
ich dieťa,“ povedal primátor
mesta Žilina Igor Choma.
V zriaďovateľskej pôsobnosti
mesta Žilina je v súčasnosti
20 samostatných materských
škôl a 6 materských škôl
spojených so základnými
školami, ktoré navštevuje
2289 detí.
Pavol ČORBA,
hovorca mesta
26. marec 2013 • Obecné noviny
projekt na skvalitnenie poradenstva
pre deti so špeciálnymi potrebami
Zlepšiť včasnú starostlivosť o deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami
bude možné vďaka finančným prostriedkom poskytnutým z ministerstva školstva
v rámci rozvojového projektu Psychologické a špeciálne pedagogické poradenstvo.
Cieľom spomínaného projektu je skvalitnenie práce školských
psychológov, výchovných poradcov, liečebných a sociálnych pedagógov v školách, špeciálnych
školách a školských zariadeniach,
a to prostredníctvom metodickej
pomoci. Poskytovať by im ju mali
centrá pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, ako
aj centrá špeciálneho pedagogického poradenstva, vrátane materiálno-technického vybavenia. Am-
bíciou projektu je taktiež zlepšiť
kariérne a výchovné poradenstvo
v školách a školských zariadeniach. „Ide o ďalší projekt s jasnou
a konkrétnou pomocou, ktorý pomôže deťom a uľahčí pedagogickú činnosť učiteľom,“ zdôrazňuje
minister školstva, vedy, výskumu
a športu Dušan Čaplovič. Podľa
jeho slov je tento projekt atraktívny aj z hľadiska výšky finančnej
spoluúčasti žiadateľov.
Oprávneným žiadateľom o po-
skytnutie finančných prostriedkov
môže byť len odbor školstva obvodného úradu v sídle kraja, ktorý
zriaďuje školské poradenské zariadenie. Školské zariadenie pošle vyplnenú žiadosť s charakteristikou
projektu a návrhom jeho finančného zabezpečenia príslušnému
odboru školstva. Termín uzávierok
žiadostí je 15. apríl 2013.
Termín realizácie projektu je naplánovaný na obdobie od 1. júna
2013 do 30. novembra 2013. Ma-
ximálna výška príspevku na jeho
realizáciu je 8500 eur, pričom pri
financovaní je potrebná spoluúčasť
zriaďovateľa alebo iných osôb najmenej 5 % z celkových nákladov.
Projekty bude posudzovať odborná komisia, ktorá vyhodnotí ich
prínos pre odbornú poradenskú a
metodickú činnosť, rozsah využitia, ako aj nápaditosť, originalitu a
inovatívne prvky projektu.
Michal KALIŇÁK,
hovorca ministra
Ministerstvo školstva finančne podporí
vzdelávanie o obetiach holokaustu
Poskytnutím finančných prostriedkov na výučbový materiál k vzdelávaniu o holokauste rezort školstva
podporí výučbu tejto témy medzi mladými ľuďmi.
Výučbový materiál budú tvoriť metodické listy pre učiteľov a pracovné
zošity pre študentov stredných škôl
a gymnázií, ktoré sa budú využívať
v rámci vzdelávacích seminárov na
pracovisku Slovenského národného
múzea – Múzea židovskej kultúry
v Bratislave. Organizátorom podujatia bude občianske združenie EDAH,
pričom vzdelávanie bude prebiehať
v Slovenskom národnom múzeu –
Múzeu židovskej kultúry v Bratislave,
ktoré je akreditovaným pracoviskom
ministerstva školstva. Nový výučbový
materiál vychádza z publikácií z edície múzea židovskej kultúry a dostupný bude od druhého polroka r. 2013.
Múzeum židovskej kultúry okrem
spomínaných vzdelávacích seminárov ponúka aj iné aktivity pre mla-
dých ľudí za účelom získania ďalších
informácií o holokauste. Organizuje odborné prednášky, sprievodné
podujatia k aktuálnym výstavám
a sviatkom či spomienkové akcie
ku dňu Pamiatky obetí holokaustu.
Sprevádzané sú prednáškami, besedami, spomienkovými stret­nutiami,
príp. multimediálnymi prezentáciami
a koncertnými vystúpeniami. Umož-
Slovenský platan skončil v prvej
päťke európskej súťaže
Slovenský 140-ročný platan z Komjatíc sa dostal do prvej päťky súťaže
Európsky strom roka 2013.
Titul najsympatickejší strom
získal platan z Maďarska. V treťom ročníku medzinárodnej ankety súťažili stromy so svojimi príbehmi z Bulharska, Česka, Írska,
Maďarska, Poľska a zo Slovenska,
informuje o tom na svojej internetovej stránke Nadácia Ekopolis. V ankete hlasovalo za svojho
favorita dovedna viac ako 45-tisíc
ľudí. Úspešný strom zo Slovenska
má spomedzi všetkých platanov u
nás najhrubší kmeň, jeho obvod
je deväť metrov, čím sa radí medzi
sedem najväčších živých organizmov v Európe. Vlani sa stal víťazom národnej ankety Strom roka
2012, čím postúpil do európskej
súťaže. Do slovenského kola ho
prihlásila Základná škola v Komjaticiach, ako víťaz získal 333 eur
na ošetrenie. Víťazný maďarský
platan rastie v okolí termálnych
kúpeľov v Egri, zo všetkých hlasov získal 14 205, tesne za ním sa
umiestnil ďalší platan z obce Kozy
v Poľsku. Tretie miesto obsadil írsky kráľovský dub z Tullamore,
štvrté lipa malolistá, ktorá je najmohutnejším stromom v Juhomoravskom kraji. Piate miesto s
počtom hlasov 3876 patrí slovenskému platanu.
(tse)
ňujú tak zefektívniť spôsob, ako aj
obsah výučby v školách venovaný tomuto tragickému obdobiu v dejinách
ľudstva. Rezort školstva považuje takéto aktivity za mimoriadne prínosné
a aj preto vníma poskytnuté finančné
prostriedky ako vysoko účelný nástroj podpory vzdelávania o obetiach
holokaustu.
(kal)
Štát dá krajom
na opravu
ciest osem
miliónov eur
Vláda súhlasila s uvoľnením peňazí zo štátneho
rozpočtu na riešenie
kritického stavu ciest v
pôsobnosti samosprávnych krajov po zimnej
prevádzke. Minister
financií Peter Kažimír má
podľa rozhodnutia kabinetu poskytnúť osem mil.
eur krajom do 26. marca.
Najviac peňazí na opravu
výtlkov dostanú Banskobystrický a Prešovský
samosprávny kraj, a to
približne 1,415 mil. eur,
resp. 1,405 mil. eur. Viac
ako milión eur získajú aj
Nitriansky a Košický kraj,
pre Trnavský kraj je určených 914,25 tis. eur, pre
Trenčiansky kraj 855,3
tis. eur a pre Žilinský
kraj takmer 829-tis. eur.
Najmenej peňazí pôjde
Bratislavskému kraju, ten
na opravu ciest dostane
293,9 tis. eur.
(SITA)
Z regiónov 11
Obecné noviny • 26. marec 2013
Medzi projektmi je festival divadiel,
hradné dni, cyklotrasy aj miniskanzen
Tridsať úspešných žiadateľov 13. marca v Prešove podpísalo zmluvu o poskytnutí finančného príspevku pre
mikroprojekty uskutočňované z Programu cezhraničnej spolupráce Poľsko – Slovenská republika 2007 – 2013.
„Ide v poradí o tretiu, poslednú
výzvu mikroprojektov, ktorá bola
vyhlásená 1. júna minulého roku.
Prešovský samosprávny kraj k 31.
júlu 2012 zaevidoval spolu enormný počet 176 projektov od uchádzačov z regiónu,“ priblížil predseda Prešovského samosprávneho
kraja Peter Chudík.
Ako uviedla vedúca odboru
cezhraničných programov PSK
Patrícia Janošková Hnátová, „spomedzi 176 žiadostí o poskytnutie
finančného príspevku v celkovej
hodnote 6,2 milióna eur monitorovací podvýbor v minulom roku
schválil napokon 60 žiadostí v celkovej hodnote 2,85 milióna eur.
Príspevok Európskeho fondu regionálneho rozvoja je 2,4 milióna
eur. Dnes zmluvy podpísala polovica z nich, ktorí dodali potrebné
podklady, ostatní budú zmluvy
podpisovať priebežne.“
Program je určený pre všetkých,
ktorí chcú rozvíjať slovenskopoľské pohraničie. V rámci tretej
výzvy sú podporené projekty na
rozvoj cestovného ruchu, podporu
rozvoja a modernizáciu turistickej
infraštruktúry, rozmanité kultúrne
podujatia, aktivity na ochranu kultúrneho a prírodného dedičstva,
ako aj rozličné aktivity týkajúce sa
vzdelávania, propagácie, marketingu, športu a zdravia. „Medzi úspeš-
ných prijímateľov patrí napríklad
obec Hrabkov s projektom festivalu amatérskych divadiel, obec Pavlovce s dobudovaním cyklotrasy,
občianske združenie Big Ben, ktoré chce zorganizovať hradné dni na
hrade Šebeš, Mestský dom kultúry
vala P. Janošková Hnátová.
Spolufinancovanie z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF) predstavuje
maximálne 85 % oprávnených
nákladov. Minimálna suma spolufinancovania z prostriedkov ERDF
retá a všetky ostatné odporúčané
projekty boli zaradené do rezervného zoznamu. V prípade úspor
pri realizácii mikroprojektov bude
možné zazmluvniť projekty, ktoré
sú na rezervnom zozname v zmysle uvoľnenej alokácie – ide o 117
vo Vranove nad Topoľou, ktorý
plánuje inštalovaním remeselných
stánkov vytvoriť Námestie remesiel či farnosť Ľutina, ktorá chce
dokončiť II. etapu miniskanzenu
drevených chrámov,“ konkretizo-
je 5000 eur, maximálna suma je
50 000 eur.
„Tým, že Prešovský samosprávny kraj vyčerpal svoju alokáciu,
po zasadnutí monitorovacieho
podvýboru bola III. výzva uzav-
projektov,“ vysvetlila P. Janošková
Hnátová.
Prešovský samosprávny kraj v
prioritnej osi III Programu cezhraničnej spolupráce Poľsko-Slovenská republika 2007 - 2013 spolu
Lučenská samospráva
vyjednala s dopravcom lepšie
podmienky
A
tickej doprave je nepriaznivá, čo
pociťujeme všetci. Dosiahnutím
zníženia počtu áut a tým, že by
si ľudia zvykli jazdiť MHD, by
sa zároveň zvýšila bezpečnosť a
ušetrili by sme aj životné prostredie. Stopercentné využitie autobusov MHD by tiež malo za
následok zníženie individuálnej
dopravy (áut) na komunikáciách, zníženie hustoty premávky,
zlepšenie priepustnosti križovatiek, zvýšenie počtu parkovacích
miest a pod. Napokon, zníženie
ceny cestovného bolo aj jedným
z mojich predvolebných sľubov
obyvateľom nášho mesta.“
K zmenám v mestskej hromadnej doprave v Lučenci by malo
dôjsť koncom prvého polroka.
Mestskú hromadnú dopravu
(MHD) v Lučenci mestská samospráva zabezpečuje prostred-
Veronika FITZEKOVÁ,
hovorkyňa PSK
S partnermi v Novom
Targu o spoločných
projektoch
Ešte v prvej polovici februára sa uskutočnilo stretnutie vedenia mesta
Lučenec s poslancami mestského zastupiteľstva. Na ňom na základe
podkladov odborného tímu vybrali variant, podľa ktorého sa v tomto roku
zoptimalizujú a zefektívnia spoje MHD, čím sa ušetrí ročne približne 47 000
eur.
ko uviedla primátorka
Lučenca Alexandra Pivková: „Keďže vieme, že
je nepriaznivá ekonomická a sociálna situácia obyvateľov mesta,
otvorením zmluvy s dopravcom
sme sa snažili vyjednať lepšie
podmienky. Dosiahli sme zníženie cien približne o 47 000 € ročne, čo má pre mesto, ale aj jeho
obyvateľov, pozitívny finančný
dosah. Z pohľadu občana ide o
zníženie ceny lístka o 0,10 eura
pri bezhotovostnej platbe, t. j. pri
zakúpení si čipovej karty. Taktiež
sa zoptimalizujú a zefektívnia
spoje, ktoré nie sú využité a zavádzame taktovú dopravu, teda
pravidelne sa opakujúci čas odchodov autobusov. Tým chceme
motivovať ľudí, aby jazdili MHD,
pretože situácia v meste vo vzťahu či už k dynamickej alebo sta-
s partnermi strešného projektu
vyhlásil doteraz tri výzvy na predkladanie žiadosti o poskytnutie finančného príspevku. V ich rámci
bolo na území Prešovského kraja
schválených dovedna 143 projektov v celkovej hodnote 6,4 milióna
eur.
V rámci výziev mikroprojektov
z rokov 2009 a 2010 sa doteraz
uskutočnilo spolu 83 projektov v
celkovej zazmluvnenej sume 3,55
milióna eur. Medzi nimi bol napríklad projekt Kone Koňarom
– Vráťme kone do Prešova, ktorý
umožnil zrekonštruovať jazdiareň
a zorganizovať jazdecké preteky.
Ďalším úspešným bol projekt mesta Spišská Belá - Živá kultúra regiónu Tatier a Pienin, vďaka nemu
sa uskutočnili viaceré zaujímavé
aktivity – Kaštieľne hry, Zemiakarský jarmok, Slovensko-poľské jarmočné dni, Medzinárodný festival
fotografie, či Medzinárodný deň
cestovného ruchu. Spomenúť možno aj vybudovanie miniskanzenu
drevených chrámov v obci Ľutina,
kde návštevníci môžu vidieť sakrálne pamiatky zo širokého okolia
na jednom mieste, či vybudovanie
cykloturistického chodníka na trase Kalinov – Moszczaniec.
níctvom dopravcu SAD Lučenec,
a. s. V meste je v súčasnosti k
dispozícii 7 liniek MHD. Ročný
objem ubehnutých kilometrov
autobusov MHD je 260 000. Súčasťou MHD je 65 autobusových
zastávok. Ročne sa autobusmi
MHD prepraví 800 000 cestujúcich, z ktorých 53 % sú deti,
dôchodcovia a zdravotne postihnutí. Všetky tieto osoby majú
zľavnené, resp. bezplatné cestovné. Po prepočte na pracovné dni
to vychádza 2800 až 3000 cestujúcich denne. Aby sa však optimalizovala a zefektívnila MHD s
prihliadnutím na potreby občanov, je nevyhnutné časovo a traťovo usporiadať jestvujúce spoje s
prihliadnutím na aktuálnu cieľovú dopravu.
(msú)
P
redstavitelia obce Závažná
Poruba navštívili v rámci
cezhraničnej spolupráce vo
štvrtok 14. marca Poľsko, kde sa
stretli so zástupcami partnerskej
organizácie, ktorou je gmina Nový
Targ. Obsahom pracovného rokovania bol harmonogram uskutočňovania podporených projektov:
Návrat k tradíciám bežeckého lyžovania a Bicyklom za krásami prírody. Účastníci stretnutia si súčasne
vymenili skúseností z pôsobenia
Prehliadka pripravovanej cyklotrasy.
miestnej samosprávy pri ochrane
ovzdušia, vody, lesov, likvidácii komunálneho odpadu, separovania,
modernizácie školských objektov,
údržbe miestnych komunikácií,
no aj riešenia problému túlavých
psov. Súčasťou stretnutia bola aj
prehliadka pripravovanej cyklotrasy na poľskej strane, ktorá povedie
po brehu Dunajca v dĺžke 9 kilometrov (na snímke).
Text a snímka: (dm)
12 sociálna politika
26. marec 2013 • Obecné noviny
Vážnym problémom zamestnateľnosti
sú exekúcie
Štyridsiati dlhodobo nezamestnaní Banskobystričania, poberatelia dávok v hmotnej núdzi, sú už ôsmy
mesiac zamestnaní v rámci pilotného projektu Od dávok k platenej práci.
P
rojekt
uskutočňuje
mesto Banská Bystrica
v súčinnosti s Úradom
práce, sociálnych vecí a
rodiny v Banskej Bystrici, Krajskou rozvojovou agentúrou
Banská Bystrica a Centrom vzdelávania neziskových organizácií
Banská Bystrica.
Cieľom projektu je riešiť dlhodobú nezamestnanosť prostredníctvom medzitrhu práce, ako
systémového nástroja pracovnej
integrácie dlhodobo nezamestnaných, poberateľov dávok v hmotnej núdzi. Ide o dočasne podporované zamestnávanie tejto cieľovej
skupiny, ktoré je spojené s aktivitami zameranými na zvyšovanie
Prvý regionálny
akčný plán
na pomoc
týraným ženám
Sociálny program, ktorý tento rok odštartoval
Bratislavský samosprávny
kraj, má ženám pomôcť
žiť bezpečne, slobodne a
dôstojne
Základným cieľom programu Pomoc ženám, na ktorých je páchané násilie, je
prevencia a eliminácia násilia páchaného na ženách
tak, aby nemuseli čeliť
porušovaniu ich základných
ľudských práv.
„Nie je prijateľné, aby v 21.
storočí bola každá piata
žena vystavená akémukoľvek druhu násilia – či už
fyzickému alebo psychickému. Robíme všetko
pre to, aby sme tento
negatívny jav zmierňovali.
Bratislavský kraj ako prvý
z ôsmich krajov vypracoval
regionálny akčný plán na
pomoc ženám, na ktorých
je páchané násilie,“ povedala podpredsedníčka BSK
Gabriella Németh.
Bratislavský samosprávny
kraj v roku 2013 finančne
podporil subjekty, ktoré sa
v rámci svojich projektov
venujú aj pomoci ženám,
na ktorých je páchané
násilie. Bratislavská
župa spolupracuje v tejto
súvislosti s organizáciami
Aliancia žien Slovenska, o.
z., Pomoc ohrozeným deťom, o. z., Brána do života,
o. z., Domov Dúha, o. z. a
Unicef, o. z. Župa ich tento
rok podporila sumou 212
300 eur.
ich zamestnateľnosti. Zamestnanci
získavajú pracovné návyky a pracovné zručnosti u zamestnávateľov
medzitrhu práce, ktorými je päť
banskobystrických firiem a Podnik medzitrhu práce Šanca pre
všetkých, n. o., založený mestom
Banská Bystrica.
Medzitrhom práce sa vytvorí
medzistupeň medzi dlhodobou
nezamestnanosťou a zamestnaním
na otvorenom trhu práce. Z hľadiska adaptability zamestnancov
na trhu práce im projekt poskytuje
možnosti osobnostného rozvoja a
riešenia existenčných a osobných
problémov formou vzdelávania a
poradenstva.
Súčasťou riešenia problému za-
mestnateľnosti je analýza dôvodov
dlhodobej nezamestnanosti a jej
dôsledkov. Aktivity osobnostného
rozvoja a poznatky získané na základe spolupráce so zamestnávateľmi medzitrhu práce poukazujú
na závažné problémy väčšiny osôb
tejto cieľovej skupiny, a tým sú zadlženosť a exekúcie.
Až päť zo šiestich zamestnávateľov medzitrhu práce rieši exekúcie zamestnancov zamestnaných v
rámci projektu. Ide o viac ako 20
exekučných príkazov, pričom nezriedka má jeden zamestnanec dve
a viac exekúcií. Celková suma istín presahuje 40 000 eur. Najvyššia
suma istiny je 31 942,95 eura. Zarážajúce je navýšenie pohľadávok
o príslušenstvo a exekučné trovy.
Často ide až o takmer 1000 % navýšenie v porovnaní so sumou istiny.
Dôvodmi zadlženia sú najmä
pokuty, výživné, dlhy telekomunikačným operátorom, pôžičky,
miestne dane. V mnohých prípadoch dlhy vznikli počas dlhodobej nezamestnanosti, v čase, keď
boli poberateľmi dávok v hmotnej
núdzi ako jediného príjmu. Teraz
im po exekučných zrážkach zostane možno menej ako je dávka pre
sociálne odkázaných. Pritom sa
snažia riadne pracovať a zotrvať v
pracovnom pomere aj po skončení
projektu.
Riešenie nie je jednoduché a
jednoznačné. Výstupy projektu
poukazujú na absenciu finančnej
gramotnosti v našej spoločnosti a
legislatívne diery umožňujúce vymáhanie súm niekoľko stonásobne
prevyšujúcich dlžnú sumu. Taktiež
na praktiky nebankových subjektov a telekomunikačných operátorov.
V tomto projekte dostalo šancu 40 dlhodobo nezamestnaných,
avšak tisícky ostatných, ktorí sú
evidovaní na úradoch práce, využívajú akúkoľvek možnosť prísť k
peniazom, ktoré raz budú musieť v
niekoľkonásobnej výške zaplatiť aj
tým, ktorí im nič nepožičali.
PhDr. Jarmila BADINSKÁ,
projektová manažérka
Klientom DSS Integra skvalitní život nový
prístroj
Magnetoterapeutický prístroj Biomag pomôže najmä ležiacim klientom. Prístroj domovu sociálnych
služieb 12. marca darovala Slovenská nadácia Sylvie Gašparovičovej.
„Som veľmi rada, že prostredníctvom tohto prístroja sa obyvateľom domova skvalitní ich rehabilitačný proces a aspoň takto im
pomôžeme zmierniť ich neľahký
osud,“ povedala prvá dáma SR
Silvia Gašparovičová.
Domov sociálnych služieb pre
deti a dospelých Integra v Bratislave s detašovaným pracoviskom
v Senci je v zriaďovateľskej pôsobnosti Bratislavského samosprávneho kraja. Zariadenie poskytuje
kvalitnú odbornú pomoc a kom-
V Dubnici nad Váhom
poďakovali
opatrovateľkám
V
pondelok 11. marca usporiadali predstavitelia mesta Dubnica nad Váhom v
obradnej sieni mestského úradu
pri príležitosti Medzinárodného dňa žien ďakovné stretnutie s
opatrovateľkami. Pri tejto príležitosti primátor mesta Jozef Gašparík vyjadril prítomným opatrovateľkám poďakovanie za náročnú
starostlivosť o odkázaných spoluobčanov a vyzdvihol dôležitosť ich
práce. Opatrovateľskou službou je
sociálna služba, ktorú poskytuje
mesto osobám odkázaným na pomoc inej fyzickej osoby v zmysle
zákona o sociálnych službách.
Juraj DŽIMA,
hovorca mesta
plexnú starostlivosť o viacnásobne ťažko postihnuté deti.
Integra poskytuje starostlivosť
38 imobilným klientom s ťažkým
mentálnym a telesným postihnutím a v mnohých prípadoch
aj so zmyslovým hendikepom v
dennom, týždennom a celoročnom pobyte a 12 klientom s kombinovaným ťažkým zdravotným
postihnutím v detašovanom pracovisku v Senci. Špeciálnu a komplexnú starostlivosť o klientov
zabezpečujú psychológ, liečebný
pedagóg, sociálni terapeuti, zdravotníci či rehabilitační zamestnanci. Vďaka inovatívnym prístupom s využitím prvkov artterapie,
muzikoterapie, dramatoterapie,
pohybovej terapie a canisterapie
stúpa kvalita života postihnutých
obyvateľov domova.
Slovenská nadácia Silvie Gašparovičovej Vzdelanie a zdravie
pre všetkých v rámci dlhodobého
projektu Pomoc zdravotne hendikepovaným deťom v školských
zariadeniach a pri rehabilitačných
činnostiach pomáha vecnými
darmi špeciálnym školám a zariadeniam so zdravotne hendikepovanými deťmi.
(ts-bsk)
kultúra 13
Obecné noviny • 26. marec 2013
Prešovský kraj zdigitalizuje vyše
osemtisíc pamiatok
V rámci projektu Najvýznamnejšie historické a umelecké pamiatky v zbierkach PSK bude zdigitalizovaných
8124 objektov zo zbierok kultúrnych zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti vyššieho územného celku.
P
rešovský samosprávny
kraj začína uskutočňovať projekt digitalizácie historických artefaktov. „Do projektu
digitalizácie zbierkových predmetov sme zapojili Ľubovnianske
múzeum v Starej Ľubovni, Šarišské múzeum v Bardejove, Podtatranské múzeum v Poprade,
Krajské múzeum v Prešove, Vlastivedné múzeum v Hanušovciach
nad Topľou, Vihorlatské múzeum
v Humennom a Múzeum moderného umenia Andyho Warhola v
Medzilaborciach,“ konkretizoval
predseda PSK Peter Chudík.
Do digitálnej podoby sa nasnímajú napríklad barokové oltáre z
hradnej kaplnky na hrade Ľubovňa, ikony z dreveného matisovského kostolíka v ľubovnianskom
skanzene, či štyri originálne
portréty spišských starostov Ľubomírskych. Krajské múzeum v
Prešove vybralo na digitalizáciu
exponáty hasičskej techniky, Vihorlatské múzeum zase zbierku 300 keltsko dáckych mincí,
Zdigitalizovaná bude aj historická expozícia Slobodné kráľovské mesto
Bardejov v Šarišskom múzeu.
kovový trezor zo 17. storočia či
ikonostas z Novej Sedlice. Šarišské múzeum zdokumentuje Malú
kalváriu majstra Pavla z Levoče,
gotické sochy a gotické tabuľové
maľby – všetko z expozície Ikony a Slobodné kráľovské mesto.
Múzeum moderného umenia
A. Warhola sa zameria predovšetkým na predpopartové obdobie Andyho Warhola portfóliom
In the Bottom of My Garden a
ďalšie známe portfóliá, medzi
ktorými nebude chýbať napríklad
Hans Christian Andersen.
Podľa predsedu PSK „vzhľa-
dom na finančnú náročnosť digitalizačnej techniky a jej rentabilitu sa projekt bude uskutočňovať
prostredníctvom externej firmy.
Napriek tomu bude na odbore
kultúry Úradu PSK zriadené aj
digitalizačné pracovisko“. Zahŕňať bude základné vybavenie
na prípravu objektov na digitalizáciu. „Úrad prijme jedného
zamestnanca, ktorý bude robiť
menej náročné digitalizačné
techniky a spracovanie surových
dát,“ potvrdil župan P. Chudík.
Digitalizácia
historických
predmetov v zbierkovom fonde
siedmich múzeí bude stáť takmer
1,5 milióna eur. Prešovská krajská samospráva získala peniaze z
Európskeho fondu regionálneho
rozvoja a bude sa na ňom finančne spolupodieľať piatimi percentami oprávnených nákladov.
Prácami sa začínajú už tento
mesiac a potrvajú do konca júna
2015. Za toto obdobie sa zdigitalizuje 8124 objektov. Z celkového
počtu digitalizovaných artefaktov bude 30 percent (približne
2500 kusov) do roku 2015 zverejnených na webových stránkach
Slovenského národného múzea,
na stránkach zaineresovaných
múzeí a webovej stránke PSK.
Prešovský samosprávny kraj
má vo svojom zbierkovom fonde veľké množstvo významných
kultúrnych objektov. Digitalizácia umožní ich zachovanie pre
budúce generácie a zároveň sprístupnenie pre širokú verejnosť.
V Prešovskom kraji nejde o
prvú digitalizáciu pamiatok v
zbierkovom fonde múzeí. Na Slovensku bol pred niekoľkými mesiacmi spustený pilotný projekt
digitalizácie, do ktorého bolo v
Prešovskom kraji zahrnuté aj
Múzeum v Kežmarku. Znamená
to, že objekty z expozícií tohto
múzea budú digitalizované nezávisle od projektu, ktorý v súčasnosti spúšťa Prešovský samosprávny kraj. Časovo sa však oba
projekty budú prelínať.
Veronika FITZEKOVÁ,
hovorkyňa PSK
Na Fiľakovskom hrade privítali prvých
tohtoročných návštevníkov
Na otvorenie turistickej sezóny 2013, ktorá sa začala v polovici marca, sa Hradné múzeum vo Fiľakove
pripravilo tromi novými výstavami.
V
Bebekovej bašte sa 14. marca konala vernisáž dvoch
výstav gemerských múzeí.
Gemersko-malohontské
múzeum v Rimavskej Sobote oslávilo v
minulom roku 130. výročie svojho založenia. Pri tejto príležitosti
predstavuje výstava „Klenotnica
Gemersko-malohontského múzea“ 130-ročnú históriu múzea od
Umelecko-archeologickej výstavy
Gemerskej župy z roku 1882 až
po súčasnosť s dôrazom na formovanie sa zbierkových fondov.
Prostredníctvom
dokumentov
a fotografií výstava predstavuje
bohatý archívny materiál múzea
doplnený o zbierkové predmety
prírodovedného, archeologického,
historického, etnografického a výtvarného fondu. Najzaujímavejším
súborom zbierkových predmetov
je ukážka zbraní vojnových období
18. až začiatku 20. storočia z prvej
stálej expozície z roku 1913. Výstavu otvorila riaditeľka Gemerskomalohontského múzea PhDr. Oľga
Bodorová.
Banícke múzeum z Rožňavy
otvorilo na hrade výstavu s ná-
zvom „Rožňavské cechy“. Mesto
sa po definitívnom úpadku baníctva stalo v 18. storočí významným
remeselníckym strediskom, v ktorom pulzoval čulý cechový život.
Cieľom výstavy je podať prehľad
o hospodárskych a spoločenských
podmienkach vzniku prvých cechov, o ich sláve v 17. a 18. storočí
a zániku v nadväznosti na nástup
priemyselnej výroby a vznik prvých rožňavských manufaktúr.
Súčasťou výstavy, ktorú otvoril riaditeľ Baníckeho múzea Mgr. Jozef
Csobádi, je bohatý trojrozmerný
a písomný materiál ako zdroj informácií k histórii cechov a remesiel. Výstavy si možno pozrieť do
5. mája.
Fórum inštitút pre výskum menšín zo Šamorína pripravil vo Fiľakove reprízu putovnej výstavy pod
názvom „Jazyk je srdcom národa“,
ktorá mapuje používanie jazyka
národnostných menšín na južnom
Slovensku na príklade verejných
nápisov v období rokov 1918 –
2012. Panelovú výstavu prinášajúcu bohatú fotodokumentáciu
dopĺňajú dobové viacjazyčné sme-
rové a informačné tabule. Výstavu
otvorí 15. marca kurátor výstavy
Örs Orosz. Sprístupnená je do 23.
apríla.
Banskobystrický kraj aj tento rok ocenil prácu knihovníkov
V poradí už 13. ročník tohto jedinečného podujatia na Slovensku sa konal v Krajskej knižnici Ľudovíta Štúra vo Zvolene.
„Banskobystrický samosprávny
kraj je jediný, ktorý systematicky a na najvyššej úrovni oceňuje
prácu knihovníkov. Som presvedčená, že môže byť príkladom aj
pre ďalšie samosprávy,“ povedala
predsedníčka Spolku slovenských
knihovníkov Silvia Stasselová na
Dni knihovníkov Banskobystrického kraja, ktorý sa konal 8. marca. V poradí už 13. ročník podujatia sa pod záštitou predsedu BBSK
Vladimíra Maňku opäť konal v
priestoroch Krajskej knižnice Ľudovíta Štúra vo Zvolene.
Ocenenie si pri príležitosti Dňa
knihovníkov Banskobystrického
kraja v roku 2013 prevzali: Mgr.
Terézia Durdiaková - katalogizátorka, Štátna vedecká knižnica v
Banskej Bystrici, Ľuboslava Hudecová - regionálna metodička,
Verejná knižnica M. Kováča v
Banskej Bystrici, Alena Jobbová
- knihovníčka, Mestská knižnica
v Novej Bani, Eva Kochanová - regionálna metodička, Krajská knižnica Ľ. Štúra vo Zvolene, Martina
Kulichová - knihovníčka, Hontiansko-novohradská knižnica A.
H. Škultétyho vo Veľkom Krtíši,
Jana Miháliková - vedúca Obecnej
knižnice v Hliníku nad Hronom,
Alena Petrincová - knihovníčka, Knižnica Mateja Hrebendu v
Rimavskej Sobote, Edita Rácová
- katalogizátorka, Novohradská
knižnici a v Lučenci, Renáta Šeniglová - vedúca Meskej knižnice
v Sliači, Mária Veselovská - knihovníčka Obecnej knižnice v Haliči a Mgr. Katarína Vyšná - knihovníčka, Univerzitná knižnica
UMB v Banskej Bystrici.
Tohtoročný Deň knihovníkov
mal aj jedno špecifikum. Knižnice v Banskobystrickom kraji sa
rozhodli zapojiť do projektu Jed-
nu knihu ročne, ktorý už niekoľko rokov uskutočňujú knižnice
na západnom Slovensku. Projekt
je postavený na ochote dobrovoľných darcov, ktorí môžu knižnici
vo svojej obci či meste darovať
novú knihu, CD alebo DVD.
Na jednu knihu sa môže zložiť
aj niekoľko darcov. Knižný titul
nemusí byť úplne nový, knižnici možno darovať aj publikáciu,
ktorú si nenašla si miesto vo vašej
knižnici.
Projekt Jednu knihu ročne zaujal aj župana Vladimíra Maňku, ktorý zo svojich súkromných
zdrojov daroval knižniciam v
zriaďovateľskej pôsobnosti BBSK
tituly podľa ich vlastného výberu
v hodnote 500 eur.
„Veľmi si vážim vašu prácu, ktorá má obrovský význam a chcem
sa poďakovať za všetko, čo pre
čitateľov a milovníkov literatúry
robíte. Dúfam, že projekt Jednu
knihu ročne nájde ďalších nadšencov, ktorí pomôžu obohatiť
ponuku našich knižníc“, povedal
na stretnutí s knihovníkmi kraja
banskobystrický župan.
(past)
14 tlačivá/z regiónov
26. marec 2013 • Obecné noviny
Informácia
Krátko z regiónov
k novým vzorom priznaní k miestnym daniam od 1. decembra 2012
Nadväzne na ustanovenie § 99d ods. 4 zákona
č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom
poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné
odpady v znení neskorších predpisov Ministerstvo
financií Slovenskej republiky vydalo Opatrenie z
20. augusta 2012 č. MF/020058/2012-722, ktorým
sa ustanovujú vzory priznania k dani z nehnuteľností, dani za psa, dani za predajné automaty a
dani za nevýherné hracie prístroje. Pre daňovníkov ako aj pre mestá a obce to znamená, že od 1.
decembra 2012 budú platiť tieto tlačivá priznania k
miestnym daniam.
Pri grafickej úprave nových vzorov tlačív uvedených priznaní sme tak ako v minulých rokoch
spolupracovali s Obecnými novinami. Preto sú
tlačivá k miestnym daniam ponúkané pre mestá a
obce prostredníctvom Obecných novín po vecnej
i grafickej stránke zhodné so vzormi priznania k
miestnym daniam, ktoré tvoria prílohu citovaného
opatrenia, čo nemožno jednoznačne konštatovať
pri tlačivách propagovaných inými subjektami.
Zdroj: MF SR
Tlačivá si môžete objednať na adrese:
Inprost, spol. s r. o.
Distribúcia tlačív
Smrečianska 29
811 05 Bratislava
alebo faxom na čísle: 02/446 311 95, 02/ 446 311 98,
alebo mailom na adrese: [email protected]
Kontaktná osoba: Dagmar Borisová,
tel.: 02/ 446 311 99 alebo mobil: 0905 599 120.
Objednávky budeme vybavovať v poradí, v akom
prídu a budú zaevidované. Cena tlačív zostáva nezmenená, a to košieľka (F1.1 a P2.1) a poučenie na
vyplnenie tlačiva ( F1.11 a P2.11) 0,17 €, ostatné tlačivá 0,10 € s DPH. Pri zasielke poštou k cene tlačív
fakturujeme poštovné a balné.
Pre odoberateľov Obecných novín zľava 25% z fakturovanej sumy.
V Lučenci bude prvý zvierací cintorín
na Slovensku
V
okrajovej lokalite Lučenca smerom na Halič pri
útulku pre psov by mal
byť občanom od mája k dispozícii cintorín pre spoločenské
zvieratá. Mestské zastupiteľstvo
schválilo predkladateľovi projektu prenájom pozemku na zriadenie mestského cintorína pre spoločenské zvieratá. Jeho výstavba
by sa mala začať už tento mesiac
a do prevádzky by ho mali uviesť
už v máji tohto roku. Zabezpečenie
materiálno-technického
vybavenia bude znášať predkladateľ projektu. Mesto prenajalo
pozemok za 1€/rok na dobu 50
rokov. Mestský cintorín pre spoločenské zvieratá bude fungovať
ako nová služba občanom, ktorí
nemajú možnosť pochovať svoje
uhynuté spoločenské zviera na
vlastnom pozemku. Využitím
tejto služby sa tiež vyhnú akémukoľvek vedomému, či nevedomému porušeniu zákona vo vzťahu
k životnému prostrediu. Lučenec
tak bude prvým mestom s oficiálnym mestským cintorínom pre
spoločenské zvieratá.
(msú)
Aj v Liptovskom Mikuláši si uctili ženy
Záväzná objednávka
Názov úradu (organizácie) ........................................................................................................
Kontaktný pracovník .................................................................... č. tel.:.................................
IČO ....................................... DIČO ......................................... IČ DPH .................................
PSČ ..................
Presná adresa: .........................................................................................
Bankové spojenie ................................
Číslo účtu ...............................................................
Ako predplatiteľ Obecných novín si uplatňujeme 25 % zľavu z celkovej fakturovanej sumy.
(označte X)
Dátum ..................................................
Pečiatka a podpis
1.
Fyzické osoby 1.1
Údaje o daňovníkovi + priznanie k dani z pozemkov + zo stavieb - k stavbe na jeden účel (košieľka)
1.2
Priznanie k dani z pozemkov
1.3
Priznanie k dani zo stavieb - stavba slúžiaca na jeden účel
1.4
Priznanie k dani zo stavieb - stavba slúžiaca na viaceré účely
1.5
Priznanie k dani z bytov - byty a nebytové priestory v bytovom dome
1.6
Priznanie k dani za predajné automaty
1.7
Priznanie k dani za nevýherné hracie prístroje
1.8
Priznanie k dani za psa
1.9
Príloha k zníženiu dane alebo oslobodeniu od dane
Počet
Turčianski
ochotníci
znovu na
súťažnej scéne
1.10 Potvrdenie o podaní daňového priznania
1.11 Poučenie na vyplnenie daňového priznania
2.
právnické osoby
2.1 Údaje o daňovníkovi + priznanie k dani z pozemkov + zo stavieb - k stavbe na viac účelov (košieľka)
2.2 Priznanie k dani z pozemkov
2.3 Priznanie k dani zo stavieb - stavba slúžiaca na jeden účel
2.4 Priznanie k dani zo stavieb - stavba slúžiaca na viaceré účely
2.5 Priznanie k dani z bytov - byty a nebytové priestory v bytovom dome
2.6 Priznanie k dani za predajné automaty
2.7 Priznanie k dani za nevýherné hracie prístroje
2.8 Priznanie k dani za psa
2.9 Príloha k zníženiu dane alebo oslobodeniu od dane
2.10 Potvrdenie o podaní daňového priznania
2.11 Poučenie na vyplnenie daňového priznania
P
ri príležitosti MDŽ sa 6.
marca na MsÚ v Liptovskom Mikuláši uskutočnila za účasti žien z celého okresu
slávnosť, ktorej organizátorom
bola Jednota dôchodcov Slovenska (JDS). Ženy pozdravili primátori L. Mikuláša a L. Hrádku A.
Slafkovský a B. Tréger, prednosta
Obvodného úradu v L.Mikuláši J.
Počet
Galvánek a zástupcovia krajskej a
okresnej organizácie JDS. V kultúrnom programe vystúpila ženská spevácka skupina zo Závažnej
Poruby pod vedením zbormajstra
J. Vadovického. Predstavitelia
okresu odovzdali prítomným ženám kytičky kvetov.
Text a snímka: (dm)
Trom škôlkam
v P. Biskupiciach
opravia strechy
Turčianske kultúrne stredisko v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK každoročne v
marci organizuje prehliadku ochotníckych súborov
v spolupráci s obcou
Belá-Dulice. Regionálna
prehliadka má názov Turčianske divadelné dni. Tentoraz sa v kultúrnom dome
v Belej-Duliciach 22. a
23. marca predstavili štyri
divadelné súbory z Turca:
mládežníci z Bilingválneho gymnázia M. Hodžu v
Sučanoch, divadelný súbor
Pišinger, Divadlo Doska –
Kultúrne návraty z Vrútok
a divadelný súbor pri OcÚ
Belá-Dulice. Najlepší súbor
bude reprezentovať Turiec
na krajskej súťaži Námestovské divadelné dni.
Tri materské školy v bratislavských Podunajských
Biskupiciach sa dočkajú
obnovy striech. Ide o škôlky Linzbothova, Latorická
a Dudvážska, predpokladaná suma na opravy je
takmer 23-tisíc eur. V materskej škole na Linzbothovej plánuje mestská časť
opraviť terasy, vysekať
starú dlažbu a murivo a
nahradiť ich strešnou fóliou. Strechu vyčistia, opravia a dostane nový náter.
Škôlku na Latorickej čaká
vyčistenie strechy, náter a
oprava, pribudnú aj nové
strešné svetlíky. Rovnaké
úpravy čakajú aj Materskú
školu Dudvážska. Obnovené strechy zaplatí mestská
časť Podunajské Biskupice
zo svojho rozpočtu.
(jar)
(SITA)
monitor 15
Obecné noviny • 26. marec 2013
Rozpočet obce na rok 2013
Obecné zastupiteľstvo v Mojmírovciach na zasadnutí 6. 12. 2012 schválilo rozpočet
obce na rok 2013.
R
ozpočet obce na rok
2013 sa predpokladá
v sume 1 677 715 €.
Oproti roku 2012 je
celkový príjem nižší o 125 000 €, avšak po odrátaní
plánovaných príjmov finančných
operácií v roku 2012 je nárast príjmov bežného rozpočtu o takmer
60 000 €. K poklesu celkového
rozpočtu prispelo hlavne to, že
obec plánovala v roku 2012 vykryť
výpadok príjmov rozpočtu z plánovaného úveru na rekonštrukciu
budovy zdravotného strediska v
sume 174 333 €. Čerpať úver však
nebolo nevyhnutné.
V rozpočte na tento rok samospráva počíta len s bežnými
príjmami vo výške 1 677 715 €.
Podstatnú časť týchto príjmov tvoria príjmy od štátu a štátnych in-
štitúcií. Predpokladáme príjmy z
podielových daní v sume 625 000
€ a transfery na prenesený výkon
štátnej správy (školstvo, matrika,
stavebný úrad, životné prostredie
a podobne) v sume 601 565 €.
Z miestnych daní predpokladá obec príjmy v sume 275 000 €,
z daní a poplatkov za špecifické
služby (daň za psa, za ubytovanie, poplatky za odpad) 64 800 €
a nedaňové príjmy by mali byť
50 000 €. Z administratívnych a
iných poplatkov sa očakáva príjem
57 000 €.
Okrem príjmov z transferov na
prenesený výkon štátnej správy,
kde je mierny nárast oproti minulému roku, všetky ostatné príjmy
klesnú.
Bežné výdavky obce sú plánované v sume 1 477 055 €, teda o
vyše 70 000 € viac ako to bolo
vlani. Medzi najväčšie zložky
bežných výdavkov patria výdavky verejnej správy v sume
391 000 €, výdavky na základné
vzdelanie v sume 655 200 € a výdavky na materskú školu v sume
92 000 €. Výrazne klesnú výdavky
spojené so spolufinancovaním investičných projektov (z 50 000 na
10 000 €). Naopak, výdavky spojené s nakladaním odpadu vzrastú o takmer 10 000 € (predpokladá sa až 74 700 €). Na kultúrne,
športové, a iné spoločenské služby sa vynaloží približne rovnaký
objem financií ako vlani, a to 52
000 €.
Kapitálové výdavky sú plánované v celkovej sume 166 314 €.
Aj v tomto roku sa plánuje investovať do výstavby nových objek-
tov. Dofinancovanie prekládky
elektrického vedenia na námestí
si vyžiada investíciu 24 000 € a
dokončenie výstavby nájomných
bytov nad zdravotným strediskom
16 180 €. Obec plánuje vybudovať
ďalšiu lávku pre peších a autobusovú zastávku na Šalgovskej ulici.
V prípade schválenia projektov sa
časť budovy ZŠ prebuduje na komunitné centrum a zrekonštruuje
sa kultúrny dom a obecný úrad.
Výdavky finančných operácií v sume 34 350 € predstavujú
predovšetkým splácanie starších
úverov. V súvislosti s rozpočtom
boli schválené aj všeobecne záväzné nariadenia obce, ktoré riešia výšku daní, poplatkov ako aj
príspevkov obce.
Mojmírovčan,
1 – 2/2013
O čistotu a poriadok sa v Dlhom Poli starajú
aj nezamestnaní
Svoje prvé noviny s názvom Dlhopoľ má od tohto roku aj obec Dlhé Pole. Z nich vyberáme článok,
podpísaný starostkou obce Magdalénou Lackovou.
N
aša obec má 2005 obyvateľov, z toho ekonomicky
aktívnych je 976 občanov.
Na Úrade práce, sociálnych vecí a
rodiny v Žiline sa eviduje 128 uchádzačov o zamestnanie, čo predstavuje 13 % mieru nezamestnanosti,
píše starostka a dodáva, že obec
sa snaží využívať nástroje aktívnej
politiky úradu práce, a to formou
aktivačných prác – 10 uchádzačov
o zamestnanie a formou vytvárania
pracovných miest na protipovodňovú ochranu – 12 pracovných miest.
Využívaním tejto možnosti obec
pomáha nielen nezamestnaným
občanom, tým, že im zabezpečuje
prácu, ale zároveň šetrí finančné
prostriedky, ktoré by musela vynakladať na kosenie, čistenie a udržiavanie verejných priestranstiev,
čistenie rieky a potokov a celkovú
úpravu obce.
Okrem spomínaných pravidelných činností títo občania zveľadili
okolie cintorína a domu smútku,
pomáhali pri prácach v kaplnke
v Bôri. Na starosti majú aj údržbu
rezervoárov a obecného vodovodu,
upravili okolie parčíka pred obecným úradom, ponatierali a opravili zábradlia okolo ciest a potokov,
namontovali zrkadlá v miestach,
kde bol zlý prehľad vychádzania na
cestu z ulice a upratujú miesta okolo
kontajnerov na separovaný a komunálny odpad. Vyčistili rieku po kalamite na Hlaváčovej a Pod Hájnicou
a zároveň nachystali palivové drevo
do kotolne v materskej škole. Pomohli aj pri oprave umelého trávnika (oplotenie) a šatne pre TJ Dlhé
Pole (položenie dlažby). V zimnom
období odstraňujú sneh z verejných
priestranstiev a udržujú prístup k
verejným budovám – obecnému
úradu, škole, domu smútku, zdravotnému stredisku a na miestach,
kde je to najviac potrebné.
Aj keď sa nájdu kritici, je ťažké si
predstaviť, kto by sa staral o čistotu
a poriadok v obci. Dosiahnuť 100 %
poriadok je nemožné, ale keď prídu do našej obce návštevníci, alebo
iní cudzí ľudia, vždy nás pochvália, aká je čistá a uprataná. Takéto
slová dobre padnú a patria nielen
nám, ale všetkým občanom, ktorí
sa snažia upratať a upraviť nielen
svoje dvory a záhrady, ale aj okolie,
či už autobusových zastávok alebo
priestor pred domami.
Dlhopoľ,
1/2013
Bezdomovcom ponúknu prácu až neskôr
P
rojekt zapojenia bezdomovcov do jednoduchých prác
v prospech mesta sa v Trnave odkladá. Radnica plánovala už
od 1. marca ponúknuť časti ľudí
bez strechy nad hlavou prácu, za
čo by dostali teplé jedlo a miesto v
ubytovni. Ostatní by si za nocľah
museli platiť.
Podľa Petra Klenovského z
Mestského úradu v Trnave nové
pravidlá pre bezdomovcov začnú
platiť najskôr v máji. Bezdomovci
môžu momentálne zadarmo prespávať v jednoduchej nocľahárni,
každé ráno ju musia opustiť aj so
všetkými vecami, ktoré si nosia v
igelitkách. Kto bude mať záujem
pracovať, dostane sa do osobitnej časti, ktorá bude mať o stupeň
vyšší štandard. ,,V praxi to bude
znamenať, že títo ľudia tam budú
mať svoje postele, svoju skrinku,
môžu si tam nechávať svoje osob-
Vychádza pri Združení miest a obcí Slovenska ako
odborno-metodický týždenník pre komunálnu sféru
Bezručova 9, 811 09 Bratislava 1
Tel.: 02/5296 4243, fax: 02/5296 4256
email: [email protected], www.zmos.sk
né veci. Po vykonaní určitej práce
pre mesto sa do týchto priestorov
môžu vrátiť aj počas dňa,“ vysvetľovala princíp projektu ešte vlani
viceprimátorka Kvetoslava Tibenská. Za 3 - 4 hodiny verejnoprospešných prác by bezdomovci nedostávali peniaze, ale teplé
jedlo a ubytovanie. Radnica ich
chce zamestnať zbieraním odpadkov alebo hrabaním trávy. Jedným
zo zámerov experimentu je odlá-
kanie týchto ľudí z absolútneho
centra mesta.
Kto z bezdomovcov nebude
chcieť pracovať, bude si musieť za
nocľaháreň zaplatiť. Momentálne
majú strechu nad hlavou aj s hygienickým zázemím úplne zadarmo. Po novom by platili symbolickú čiastku, pravdepodobne 50
centov za noc.
Piešťanský týždeň,
27. 2. 2013
Výstavy
k výročiu príchodu
solúnskych bratov
na naše územie
Nálezy z Bojnej vystavia spolu
s inými významnými artefaktmi zo Slovenska vo Vatikánskych múzeách koncom
septembra alebo začiatkom
októbra tohto roka.
Výstava by mala pripomenúť 1150. výročie príchodu
solúnskych bratov a bude
prístupná verejnosti do
Vianoc. „Chceme svetovej
verejnosti predstaviť tie najvýznamnejšie archeologické
nálezy, dokumentujúce počiatky kresťanstva na našom
území a, samozrejme, aj v
spojitosti s cyrilo-metodskou
misiou,“ vyjadril sa Matej
Ruttkay, riaditeľ Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Nitre (AÚ SAV),
ktorý spolu so Slovenským
národným múzeom (SNM)
a Ministerstvom kultúry
SR (MK SR) túto expozíciu
organizuje.
Okrem objavov z Bojnej
budú vo Vatikánskych múzeách, ktoré ročne navštívi
približne päť miliónov ľudí,
prezentované aj nálezy z
Bašoviec, Ducového, Devína,
Bratislavy, Nitry, Čakajoviec,
Krásna či Bohdanoviec.
Približne stovka predmetov
s kresťanskou tematikou,
medzi ktorými nebude
chýbať ani Nitriansky evanjeliár z 11. storočia, bude
zachytávať obdobie od doby
rímskej až po ranorománske
umenie.
Podobná výstava sa bude
konať aj v Kaplnke svätého
Emeráma v Nitre od 5. júla
do septembra a pripravuje
ju AÚ SAV v spolupráci s
Ponitrianskym múzeom a
Nitrianskym biskupstvom.
Podpornou akciu pri príležitosti výročia príchodu svätého Cyrila a Metoda na naše
územie bude aj konferencia
na Bratislavskom hrade,
ktorá sa uskutoční vďaka
podpore SNM a MK SR.
Bojnianske zrkadlo,
február 2013
Z regionálnej tlače sprac. (tl)
Vydáva: INPROST, spol. s r. o., IČO 31 363 091, riaditeľ Seraf Tropek, tel.: 02/44 63 11 94, e-mail: [email protected]
Sídlo vydavateľa a redakcie: Smrečianska 29, 811 05 Bratislava, tel./fax: 02/44 63 11 95, 02/44 63 11 98, fax: 02/44 63 11 95,
02/44 63 11 98, www.inprost.sk, www.obecne-noviny.sk, e-mail: [email protected]
Šéfredaktor: Ing. Bohumil Olach, 02/44 63 11 98, mobil: 0905 631 853
Redaktorky: Darina Žoldošová, 02/44 63 11 98, mobil: 0908 710 115, Tereza Ljubimovová, 02/44 63 11 98, mobil: 0918 394 354
Inzercia: Petra Tropeková, mobil: 0903 658 513, e-mail: [email protected],
Špecializované prílohy: Petra Tropeková, mobil: 0903 658 513, e-mail: [email protected], Zuzana Badinková, mobil: 0944 124 304,
e-mail: zuzana.badinková@onmedia.sk
Predplatné a distribúcia: Dagmar Dóková, 02/44 63 11 99, mobil: 0905 599 120, e-mail: [email protected]
Redakcia nevyžiadané rukopisy nevracia. Tlačí Petit Press, a. s., Lazaretská 12, 811 08 Bratislava. Registrované Ministerstvom kultúry SR pod č. EV 3772/09
zo dňa 24. 07. 2009. ISSN 1335-650X. Podávanie novinových zásielok povolené riaditeľstvom pôšt v Bratislave, č. j. 183 – PP – zo dňa 14. 1. 1991.
16 humor
26. marec 2013 • Obecné noviny
Kresba: Peter Gossányi
Sprievodca vo vlaku príde
do kupé a pýta lístky. Jeden
cestujúci hovorí:
- Ja nemám lístok.
A sprievodca:
- Ako to, že nemáte lístok?
Čo tu vlastne robíte? Ako
ste sa sem dostali?
- No dovoľte! Vy ste na stanici vykrikovali NASTUPOVAŤ!
Turista sa rozhodol navštíviť
zrúcaniny starého zámku.
Keď tam prišiel, na nádvorí vidí skákať okolo starej
studne troch mužov a vykrikovať:
- Osem, osem...
Zvedavý turista podišiel k
nim a pýta sa, čo to číslo má
znamenať. Vtedy ho jeden z
mužov sotí do studne a spoločne kričia:
- Deväť, deväť...
chlap so ženou cestujú v
jednom kupé. Žena celý čas
mlčí. Po pol hodine mlčania chlap hovorí:
- Prečo mlčíte?
Žena odpovie:
- Mlčím, lebo chcem!
Nato chlap vyskočí, praskne rukami a hovorí:
- Tak ona chce a mlčí!
Astronauti stoja na Mesiaci
a bezradne na seba pozerajú.
Jeden po chvíli povie:
- Nepozeraj sa na mňa, ja
som nezamykal.
Žena oznamuje milencovi:
- Drahý! Som tehotná! Mali
by sme začať uvažovať o
svadbe.
- Hm, - zamyslí sa chlap,
- len kto si ťa v takom stave
zoberie?
Učiteľ vyzve žiaka:
- Jožko, povedz mi holú vetu!
Žiak bez váhania:
- Prostitútka!
Odchádza vlak. Na peróne
jeden máva na rozlúčku,
druhý z okna mu máva tiež
a kričí:
- Ešte raz ti ďakujem za pohostinstvo! Bolo u teba výborne, dobré bývanie, dobrá strava, aj s tvojou ženou
sa mi dobre súložilo!
Keď vlak opustil stanicu,
chlap zavrel okno a posadil
sa do kupé. Spolucestujúci
sa na neho dosť divne pozerali, tak pre ospravedlnenie vysvetlil.
- Viete, tá jeho žena až tak
dobre nesúložila, ale nechcel som kaziť radosť dobrému človeku.
V škole na hodine dejepisu
sa učia žiaci o slávnych ľudoch. Učiteľka sa pýta:
- Miško, čím sa preslávil
Krištof Kolumbus?
- Dostal sa bez víz do Ameriky.
Kaderník upozorňuje zákazníka:
- Začínajú vám šedivieť
vlasy...
- Tak ma skúste strihať
rýchlejšie...
Milenci po milostnej noci
ležia v posteli.
- Viete, milostivá, že ste pribrali?
- Vy neviete, že ženám sa takéto veci nehovoria?
- Och, prepáčte, myslel som,
že vo vašom veku už na tom
nezáleží.
Staršia pani napomína zamilovaný pár, ktorý sa počas filmového predstavenia
objíma a bozkáva:
- Prepáčte, ale nemohli by
ste to robiť doma?
Chlap na to:
- Nemohli, manželka by mi
to nedovolila!
Download

Riadenie a financovanie škôl a školských zariadení v