časopis pre environmentálnu výchovu a filozofiu
VII. ROČNÍK
20
2 0 1 0
*Krok po kroku, len
tak niečo zmeníte 11
*Mozaika zo života Zelených škôl 14
*Findhorn 22
ú v o d n í k
20_2010
o b s a h
ú v o d n í k . .
s p r á v y . .
. . . . . . . .
2
. . . . . . . . .
3
p r e d s ta v u j e m e o r g a n i z á c i u . . 5
• Partners for Democratic Change Slovakia. . . . . . . . . . . . . 5
z e l e n á š k o l a . . . .
6
• Zelená škola prakticky
Sedem krokov pre veľkých i malých. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 6
• Čo znamená prístup PEM
v programe Zelená škola? . . . . . 9
• Krok po kroku, len tak niečo zmeníte . . . . . . . . 11
• Mozaika zo života Zelených škôl . . . . . . . . . . . . . . 14
• Na čerstvom vzduchu sa predsa lepšie spí . . . . . . . . . 18
téma
n á m e t y a i n š p i r á c i e . .
18
• Spadnutá fajka/
argumentačné cvičenie. . . . . . . 20
• Jesenní škriatkovia . . . . . . . . . 21
ú v a h y o z e m i . . . . . .
22
• Findhorn. . . . . . . . . . . . . . . . . . 22
r o z h o v o r y a n á z o r y . .
24
• Pokiaľ dokážete ovplyvniť vašu školu, dokážete ovplyvniť aj svet okolo vás. . . . . . . . . . . . 24
• Môžu sa zohriať alebo popáliť – ale niečo sa naučia
O občianskej participácii so Zorou Pauliniovou . . . . . . . . 26
Svet vlajok a krajina Zelených škôl
Čo prvé Vás napadne, keď zazriete trebárs francúzsku vlajku? Eiffelova
veža? Edith Piaf? Či Anelka alebo Zidane? A čo pocítite prvé, keď uvidíte
slovenskú zástavu? Hrdosť? Pochybnosti? Pocit domova? Chuť na halušky?
Aj Zelené školy majú svoju vlajku. Ako ju vníma, cíti verejnosť? Aké asociácie vlajka Zelenej školy vyvoláva? Som presvedčený, že to bude rovnaké,
ako pri vlajkách krajín – vlajka symbolizuje obsah, ktorý tvoria SPOLOČNE
občania tej ktorej krajiny. Aj v dobrom slova zmysle. Aj v zlom. Spoločne. Kvalitu zelenej vlajky, značku Zelená škola, tvoria SPOLOČNE občania
krajiny Zelených škôl – žiaci, učitelia, nepedagogickí pracovníci, rodičia. Aj v dobrom, aj v zlom. Spoločne. Participatívne.
Veľmi by som si prial, aby vlajka Zelenej školy vstúpila do povedomia tej
najširšej odbornej aj laickej verejnosti, včítane tej žiackej a rodičovskej, ako
symbol niečoho príjemného, dobrého, chutného… Aby vlajky Zelených
škôl označovali tie chýrne ostrovčeky pozitívnej deviácie, kde sa ľudia cítia
príjemne. Kde je možné, aby deti mali (a uplatnili) svoj vlastný názor. Kde sa
vyučuje s láskou. Kde sa vychováva k úcte k prírode. Kde životné prostredie nie je len prázdna fráza. Kam chodia deti, učitelia aj rodičia radi…
Trochu julilejné, 20. číslo časopisu ĎalEKOhľad, ktoré práve držíte v ruke, je
venované programu Zelená škola. Časopis ĎalEKOhľad a program Zelená škola patria od začiatku k sebe. Nielen preto, že spolu kedysi vznikli
na pôde Centra environmentálnych aktivít v Trenčíne, ale najmä preto, že
navzájom a spolu tvoria ten obsah ideálnej krajiny Zelených škôl. Spoločne
a navzájom sa inšpirujú, a vznikajú tak vďaka tomu zdanlivo nesúvisiace
články o Findhorne, o festivale Iné cesty, o českej Ekoškole, o zelenom úradovaní či o príkladoch dobrej participatívnej praxe na slovenských Zelených
školách. Verím, že si v časopise nájdete ten svoj článok, ktorý Vás bude inšpirovať. A keď Vás listovanie a čítanie ĎalEKOhľadu vtiahne, zaujme a preruší
aspoň na malú chvíľku tok Vašich každodenných starostí, vitajte v tej spo­
ločne vytvorenej ideálnej krajine Zelených škôl.
Richard Medal
s p o t r e b i t e ľ s k é o k i e n k o . .
. 2 9
• Ako obstarávať a nakupovať
na Zelených školách?. . . . . . . . 29
f o t o t i t u l k a T í mo v á h r a – t r é n i n g p r e š ko l y a konz u l tanto v
p r o g r am u Z e l en á š ko l a v Z aje ž o v ej f o t o a r c h í v r e d a k c i e
2
P r o g r am Z e l en á š ko l a koo r d i n u je
N á r odn ý g a r ant ce r t i f i k á c i e medz i N á r odn ý
g a r ant ce r t i f i k á c i e N a p r o g r ame Z e l en á š ko l a spo l u p r ac u j ú
P r o g r am Z e l en á š ko l a f i nančne podpo r u j ú
E x k l u z í v n y pa r tne r
g ene r á l n y pa r tne r
g l o b á l n y pa r tne r
s p r á v y
Eko-výučbové
programy pre školy
Chceli by vaši žiaci spoznať roztomilého lesného škriatka, zaspievať
si nielen na hudobnej výchove alebo
nechať sa na gazdovskom dvore sprevádzať vajíčkom Jarkom?
Chcete, aby sa pútavou formou
dozvedeli, ako to v prírode funguje počas celého roka, spoznali jej
obyvateľov a zistili, aké dopady má
naša činnosť na miesto kde žijeme?
Ponúkame vám environmentálne
výučbové programy z dielne konzultantov a konzultantiek programu
Zelená škola. Programy sú starostlivo orientované
na záujmy detí a potreby škôl pri
plnení cieľov Školského vzdelávacieho programu, a to s dôrazom
na efektívne učenie zážitkom. Deti
sú v priebehu celého programu
zapájané do rôznych aktivít. Hravou
formou rozvíjajú svoje komunikačné
zručnosti a schopnosť vzájomnej
spolupráce.
Cieľovou skupinou sú deti od predškolského veku až po študentov
stredných škôl.
Viac informácií a ponuku environmentálnych výučbových programov
nájdete na stránke programu Zelená
škola: www.zelenaskola.sk/pre-skoly/ponuka-pre-vas/vyucbove-programy.
Zuzana Dovalová
20_2010
Prehliadka projektov
VSE pre malých aj
veľkých školákov
V tomto príspevku sa dozviete, ktoré
projekty pre základné školy a ich
žiakov spoločnosť Východoslovenská energetika a. s. (VSE) realizuje
alebo podporuje. Predpokladám, že
s mnohými ste sa už na svojej škole
stretli alebo ste o nich aspoň počuli.
Ak nie, pozorne čítajte a nezabudnite
sa do našich programov zapojiť.
Vzdelávanie
Ako prvý predstavujeme projekt
Technickej Univerzity v Košiciach
(TUKE). Volá sa Sme TU pre deti
a VSE je jeho hlavným partnerom. Piaty ročník tejto letnej školy sa
uskutočnil hneď na začiatku letných
prázdnin. TUKE ho realizuje s cieľom
ukázať žiakom, ako vysoká škola
funguje a čo všetko sa v nej môžu
naučiť. Dvere deviatich fakúlt sú
otvorené pre tých, ktorí sa školských
lavíc neboja a od získania nových vedomostí ich neodradia ani prázdniny. Výchova k efektívnemu využívaniu energie
K výchovným programom zaraďujeme aktivity VSE venované téme
šetrenia elektrickou energiou. Začali
sme s nimi už pred dvoma rokmi,
keď sme pre školy vytvorili komplexný výučbový materiál Energia okolo
nás. Možno si spomeniete, že jednotlivými témami sprevádzali žiakov
aj učiteľov postavičky Elo (elektrón)
a Nea (neutrón). Týchto „kamošov“
z VSE môžete „stretnúť“ aj na webe. Otvorte si hneď teraz stránku SetrimeEnergiu.sk a kliknite na sekciu
Pre školy. Nebojte sa, skúšať vás
nebudeme.
Postavičky dobre poznajú aj priaznivci Zelenej školy. Generálnym partnerom programu sa naša spoločnosť
stala hlavne preto, že dáva možnosť
slovenským školám zamerať sa
na praktickú stránku ochrany životného prostredia. Dnes ho dokonca
VSE zaraďuje medzi najvýznamnejšie
sponzoringové aktivity venované
environmentálnej výchove. E ko- v ý u č b o v é p r o g r am y p r e š ko l y f o t o : a r c h í v r e d a k c i e
Novinkou sú plagáty o elektrickej
energii. Môžete ich vidieť na 250 základných školách po celom Slovensku už od septembra 2010. Na jeseň
prídeme k vám aj s ďalším projektom
– literárnou súťažou Energetika. Ostatné dva ročníky písali nádejní autori
na tému šetrenia energie, avšak
detsk á u n i v e r z i ta
foto: archív vse
zakaždým sme vybrali iný literárny
žáner, najprv to bola rozprávka, potom vedecko-fantastická poviedka. Pozorne sledujte našu web stránku
a zapojte sa. Nezabudnite, že na vás
budú čakať hodnotné ceny.
Voľný čas
Poďme teraz za brány škôl a povedzme si základnú vec o trávení
voľného času: Neseďte doma,
športujte! S VSE môžete súťažiť
až v dvanástich disciplínach. Stačí
ak sa spolu so svojimi spolužiakmi
zapojíte do Školskej športovej ligy,
ktorá funguje v rámci mesta Košice
a v jeho blízkom okolí. Ak budete
dobrí vo futbale, určite sa stretneme
na medzinárodnom turnaji FRAGARIA CUP v Prešove. Oba projekty
VSE podporuje už niekoľko rokov. Ak preferujete voľnú zábavu, môžete
sa zahrať na detských ihriskách,
ktoré boli zrekonštruované vďaka
grantovému programu VSE či už
v košickom, alebo prešovskom
regióne. Program je dnes financovaný z Nadačného fondu Skupiny VSE
spravovaného Karpatskou nadáciou.
Tým menej športovým talentom
odporúčame venovať sa čítaniu kníh. Do pozornosti dávame Železničné
rozprávky od Ľubomíra Lehotského. Príbehy starého rušňa Viktora
či mašinky Bobinky sa dostanú aj
k nevidiacim deťom. Zamestnanci
spoločnosti VSE totiž načítajú celú
knižku na CD a obohatia audiofond
Slovenskej knižnice pre nevidiacich
M. Hrebendu v Levoči.
Katarína Šulíková
VSE, útvar Komunikácia
3
s p r á v y
20_2010
Festival zodpovedného cestovania
INÉ CESTY
Tri slovenské mestá hostia na jeseň
tretí ročník festivalu Iné cesty. Aj
tentoraz je zameraný na zodpovedné
cestovanie a udržateľný turizmus
v chudobnejších krajinách sveta. Prinášame vám prvé dojmy z Popradu, kde festival v polovici septembra
navštívilo vyše 200 ľudí.
bežníckej torte bol „ozajstný“ šerpa
Ngima.
Po Poprade a Zvolene si Iné cesty
môžete vychutnať aj v Košiciach,
a to 26. a 27. novembra 2010. Program, anotácie prednášok aj
ďalšie informácie nájdete na www.
festival-ine-cesty.net. Súčasťou
akcie bude aj regionálny festival
Jeden svet, ktorý organizuje Človek
v ohrození.
Súčasťou festivalu je aj výstava
informačných panelov s fotografiami
a poučnými textami, ktorú je možné
si zapožičať. Viac informácií na www.
sosna.sk. Projekt realizuje o. z. Sosna a Špirála,
s podporou francúzskej organizácie
CRID a Slovak Aid.
Štefan Szabó
Interaktívna príručka
pre učiteľov
„Eco-Schools –
environmentálny
manažment so
zapojením žiakov“
4
Pre dobrodruhov a milovníkov
príbehov z ďalekých krajín pripravili
organizátori aj tento rok množstvo
lahôdok v podobe filmov, fotografických pásiem a diskusií s cestovateľmi. Pravdepodobne najznámejšou
z nich bola Dorota Nvotová, ktorá
zaujala nielen príbehom „svojich“
nepálskych detí.
Ako sa žije slovenskému učiteľovi
v severnej Indii porozprával Milan
Špak. Pavol Bartuš predstavil svoju
knihu „Čo som hľadal a koho som
našiel“ o cestách do Malajzie či
Pakistanu. Erik Baláž prezentoval príbehy z Tichej a Kôprovej doliny o živote s medveďmi a kamzíkmi. Lucia
Benická, riaditeľka Domu fotografie
v Poprade, vysvetlila, prečo je dobré
vrátiť sa do rodnej dediny a pomáhať
ľuďom. Zuzka Hermanová si zase
návštevníkov získala svojím citlivým
prístupom k cestovaniu po Indonézii. Pomyselnou čerešničkou na sveto-
CEEV Živica a Deutsche Gesellschaft für Umwelterziehung pripravili
interaktívnu príručku pre učiteľov
„Eco-Schools – environmentálny
manažment so zapojením žiakov“. Príručka obsahuje opis metód
vhodných k jednotlivým krokom
programu Zelená škola a praktické
námety z nemeckých a slovenských
Zelených škôl. Zvlášť sú navrhnuté
odporúčania pre „začiatočníkov“,
ktorí participáciu chcú vyskúšať. Predstavujú sa aj komplexnejšie výučbové modely ako napr. študentské
firmy, ktoré sa v Nemecku úspešne
rozširujú.
Zaujímavosťou sú tri jazykové verzie
textov na jednom CD (okrem slovenskej a nemeckej aj anglická verzia),
ktoré ponúkajú bohatý materiál
na výučbu týchto jazykov. Príručku
dostanú na inšpiráciu aj všetky partnerské organizácie programu Eco-Schools po celom svete. Príručku si
budete môcť od novembra stiahnuť
na: www.zelenaskola.sk/pre-skoly/
metodicke-materialy.
Eva Štroffeková
Neseď v lavici.
Staň sa mladým
reportérom!
Naši študenti vedia, že svet možno
zmeniť aj slovom. Alebo obrazom.
Preto sa zapojili do vzdelávacieho
programu, kde sa naučia vidieť podstatu environmentálnych problémov,
pýtať sa kompetentných a o možných
riešeniach informovať ostatných.
Mysli, pýtaj sa, píš
Do druhého ročníka programu Mladí
reportéri pre životné prostredie sa
zapojili tímy z celej krajiny. Slovensko je pritom dvadsiatym druhým
štátom, ktorý ho implementuje. V nasledujúcich mesiacoch čaká
študentov a ich pedagógov práca
na školských projektoch. Na konci
svojich prieskumov uverejnia reálne
novinárske výstupy o environmentálnych kauzách. V komunikácii s autoritami bude
mladým reportérom aj tento rok
nápomocný novinársky preukaz,
ktorý vydáva kancelária programu
v spolupráci so Slovenským syndikátom novinárov. Podmienkou na jeho
získanie je registrácia profilu školy
a akčného plánu školského projektu mladých reportérov na webovej
stránke.
Priestorom pre publikovanie študentskej tvorby, článkov, videí, fotografií,
interview či blogov je interaktívna
časť webovej stránky www.mladireporteri.sk, ktorej ambíciou je stať sa
environmentálnou tlačovou agentúrou. Zapoj sa aj ty!
Do programu Mladí reportéri pre životné prostredie je možné zapojiť sa
kedykoľvek počas školského roku. Pre viac informácií, prosím, kontaktujte kanceláriu programu: [email protected] Tešíme sa na vás!
Zuzana Límová, koordinátorka
p r e d s t a v u j e m e
o r g a n i z á c i u
20_2010
Partners for
Democratic Change
Slovakia
PDCS (Partners for Democratic Change Slovakia) je
nezávislá, mimovládna organizácia, ktorá poskytuje
profesionálne vzdelávacie, konzultačno-poradenské služby
a vydáva publikácie. Na Slovensku pôsobí od roku 1991,
spočiatku ako akademický program, neskôr ako samostatná
nezisková organizácia s akreditáciou Ministerstva školstva SR
na výučbu rôznych tematických zameraní. PDCS je súčasťou
siete podobných inštitúcií PDCI v 17 krajinách sveta so sídlom
v Bruseli. Organizáciu tvoria tréneri a konzultanti, ktorí
pôsobia spoločne s tímom vyše 15 externých spolupracujúcich
trénerov, konzultantov a expertov na špecifické témy.
PDCS sa usiluje spoluvytvárať
a posilňovať demokratickú kultúru,
šíriť participatívne prístupy a mechanizmy na dialóg a predchádzanie
konfliktom v najširšom slova zmysle,
pomoc v rozvojových programoch
a sprostredkovanie kultivovaného
dialógu medzi rôznymi záujmovými
skupinami. K úspešným programom
PDCS patria napríklad: príprava
sprostredkovateľov a rozhodcov
v oblasti kolektívneho vyjednávania,
dlhodobé tréningy a konzultácie pre
organizačný rozvoj, rozvojové programy, vzdelávanie v oblasti vzťahov
menšín a väčšiny, medzisektorový
dialóg v rozvojových projektoch. Tréningové kurzy PDCS od roku 1996
absolvovalo vyše 20 000 účastníkov
na Slovensku a v 40 krajinách sveta. PDCS vydalo 12 vlastných knižných
publikácií, z nich najväčší ohlas získali
Čítanky pre neziskové organizácie,
(ktoré boli viackrát vydané a preložené do rôznych jazykov) a Tréning?
Tréning (zážitkové vzdelávanie). Kontakt:
PDCS, o. z.
Štúrova 13, 811 02 Bratislava
tel/fax: +421 2 5292 5016
e-mail: [email protected]
web: www.pdcs.sk
Internetová stránka organizácie ponúka na stiahnutie viacero publikácií,
ktoré môžu byť zaujímavé aj pre školy.
5
20_2010
t é m a
z e l e n á
š k o l a
Zelená škola prakticky
Sedem krokov pre veľkých i malých
Medzinárodný certifikát Zelená škola… dobre to znie. Čo sa však za tým
skrýva? Pozrite si konkrétne príklady, ako školy aplikovali metodológiu
vzdelávacieho programu Zelená škola.
Podobne, ako pri riadení kvality výroby v nejakej firme, ide tu o výchovu
spojenú s praktickými opatreniami a systémom vyhodnocovania. Zavedenie
environmentálneho manažmentu na škole sa deje postupne – začína sa
jednou oblasťou, ku ktorej sa pridávajú ďalšie, pričom dosiahnuté výsledky sa
v nasledujúcich rokoch udržiavajú a zlepšujú. Každá škola si určuje priority
podľa svojich možností, zohľadňuje ekonomické a sociálne podmienky.
Na rozdiel od firmy však nejde o žiadne obchodné tajomstvo: Zelená škola
o svojich aktivitách informuje čo najširšiu verejnosť. Medzinárodná vlajka
Eco-Schools symbolizuje vysokú úroveň environmentálneho vzdelávania
a vypovedá o snahe školy rozvíjať sa udržateľným spôsobom. Metodicky je
tento proces rozčlenený do tzv. 7 krokov.
1. Zostavenie
kolégia
Srdcom a mozgom Zelenej školy je
kolégium, pracovná skupina vytvorená za účelom zlepšenia starostlivosti
o životné prostredie v priestoroch
a okolí školy. Kľúčová je úloha koordinácie programu, ktorá vyžaduje
človeka komunikačne zdatného
a schopného motivovať druhých.
6
„Tento rok pracuje kolégium lepšie.
Vyhlásila som v rozhlase, že aj tento
rok bude pracovať kolégium a že
členovia kolégia budú zároveň členmi
Eko krúžku. Žiaci mali možnosť pár
dní popremýšľať a ja ako koordinátorka som chodila po triedach a osobne
si zapísala žiakov, ktorí mali záujem.
Osvedčilo sa mi to. Žiacke kolégium
sa stretáva každý štvrtok o 14,00 h.
Snažím sa im pripravovať stretnutia zaujímavé, každé iné. Na prvom
stretnutí sme sa zahrali na reportérov, tak sa ľahšie zoznámili.“
sú tematicky spracované pre oblasti:
voda, odpad, energia, doprava
a ovzdušie, zeleň a ochrana prírody,
zelené obstarávanie a úradovanie. Na základe zistení auditu vyberá
kolégium prioritnú (hlavnú) oblasť,
ktorej je potrebné venovať najviac
pozornosti v priebehu 1 – 2 školských rokov. O b r . u k á ž ka z p r aco v n ý c h
l i sto v a u d i t u
3. Vypracovanie
environmentálneho
akčného plánu školy
O b r . P r edsta v en i e ko l é g i a na i nte r neto v ej st r á n ke š ko l y . Z á k l adn á š ko l a P r enčo v , w w w .zsp r enco v .
ed u .sk ne diskutujú a plánujú, pri akých príležitostiach a akými formami zapoja
do environmentálneho manažmentu
školy žiakov všetkých ročníkov, rodičov, zamestnancov školy a ďalších
obyvateľov. Cez kolégium pulzuje
obojstranná komunikácia: odovzdávajú sa informácie o tom, čo sa deje
alebo pripravuje, a zároveň sa prijímajú podnety z okolitého prostredia.
Daniela Dingová, koordinátorka
programu Zelená škola, ZŠ Ing. Kožucha Spišská Nová Ves
2. Environmentálny
audit školy
Okrem žiakov sú členmi kolégia
dospelí zástupcovia školy a komunity, ktorí žiakom pomáhajú zvládnuť
všetky nasledujúce kroky a sú im
oporou, keď prídu prvé prekážky
a problémy. Členovia kolégia spoloč-
Zmapovanie vplyvu školy na životné prostredie upevňuje vedomosti
žiakov získané v rámci rôznych
predmetov a je východiskom pre
zmierňovanie environmentálnej záťaže. Pracovné listy auditu pre žiakov
V akčnom pláne definuje kolégium
hlavné ciele environmentálneho
manažmentu na obdobie 1 – 2 školských rokov, potrebné aktivity pre
splnenie týchto cieľov, dohodnú sa
termíny a zodpovednosť za jednotlivé úlohy. Diskutuje sa o spolupráci
v rámci pedagogického zboru a školskej komunity. Je veľmi užitočné
akčný plán napísať na veľký papier
O b r . N á v r h y ž i ako v k v y p r aco v an i u akčn é h o p l á n u
u v e r ejnen é na i nte r neto v ej st r á nke š ko l y , v sekc i i E n v i r ook i enko. Z á k l adn á š ko l a Z b e h y , w w w .zsz b e h y .e u
t é m a
20_2010
teplotu“ potrebnú k dosiahnutiu
cieľov. Je dôležité chváliť a prejavovať uznanie všetkým aktívnym
žiakom a pomocníkom, splnené
úlohy v akčnom pláne farebne zvýrazniť. Prípadné neúspechy je dobré
rozobrať ako poučenie a výzvu – veď
sa učíme niečo mimoriadne: stanoviť
si realistické ciele a dosahovať ich
v spolupráci s ostatnými.
O b r . b á se ň z v ý sta v y Z Š K o čo v ce , D e ň Z eme 2 0 1 0
a vyvesiť ho v miestnosti, kde sa
kolégium stretáva.
„Aby sme sa vyhli tomu, že aktivity
akčného plánu vymyslíme my a ostatní sa s nimi nestotožnia, zrealizovali
sme za pomoci učiteľov v triedach
brainstorming na tému voda, kde
spolužiaci chrlili množstvo nápadov.
Všetky sme spísali a na kolégiu vybrali tie najlepšie.“
Veronika Hockaufová,
7. A, ZŠ Družstevná pri Hornáde
4. Monitoring
a hodnotenie
Naplánovať si niečo a uskutočniť to,
sú dve rôzne veci… určite to všetci
poznáme. V priebehu školského roka
by sa preto malo kolégium pravidelne stretávať (aspoň raz mesačne)
a rozprávať o splnených aj nesplnených termínoch a úlohách, navzájom
si pomôcť s problémami alebo nájsť
náhradné riešenie – jednoducho
udržiavať si tú správnu „pracovnú
K ask á da p r e da ž ďo v ú
v od u , Z Š T . J . M o u ssona ,
M i c h a l o v ce
„Po vyhlásení triedenia odpadu
na našej škole sme na druhý deň vykonali prvú kontrolu. Naše rozčarovanie spôsobil fakt, že hoci triedy mali
v miestnostiach separačné nádoby,
hádzali všetko, kde ich napadlo.
Nepomohli ani nápisy, ktoré dostali,
ani absolvovanie prednášky. Členovia ekohliadky ich poučili o tom,
kam majú jednotlivé typy odpadu
vyhadzovať, obsah zle vyseparovaných nádob vysypali a žiadali, aby to
urobili správne. Po takejto drastickej
ekohliadke sa strhla vlna odporu zo
strany učiteľov, ktorí protestovali proti nehygienickému vysypaniu obsahu
smetných košov. Na druhý týždeň
sme už postupovali opatrnejšie a poúčali sme žiakov, ako majú správne
triediť odpadky…
Ešte aj v súčasnom období sa stane,
že niektoré triedy odpady netriedia,
alebo na konci vyučovania nevyhodia
obsah separačných nádob do zberných nádob školy. Neustále musíme
apelovať na žiakov 9. ročníka, aby
dodržiavali svoje služby. Momentálne prebieha triedenie spoľahlivo zo
všetkých 31 tried v 24.“
Spracované podľa www.environmentalnavychova.estranky.sk
ZŠ Jahodnícka, Martin
problémy. Námety pre školský
vzdelávací program so zameraním
na environmentálnu výchovu sú
dostupné na internetovej stránke
programu a na stránkach mnohých
zapojených škôl. Ponuka vzdelávania pre pedagógov je u nás v tomto
smere nepostačujúca, ale veríme, že
aj to sa v blízkej budúcnosti zlepší. „Zameranie školy: Školský vzdelávací program je koncipovaný ako
program environmentálny s dôrazom na ochranu a tvorbu životného
prostredia. Obsah vychádza, dopĺňa
O b r . l o g o Z Š s mŠ Veľk é
Le v á r e
a rozširuje prierezovú tému „Environmentálna výchova“, definovanú
Štátnym vzdelávacím programom
pre úrovne ISCED 1-3. Hlásime sa
k zásadám a princípom holistickej
environmentálnej výchovy, resp.
výchovy k trvalo udržateľnému životu
pri rešpektovaní ľudských práv i práv
dieťaťa.
Dôležitým zámerom školského
vzdelávacieho programu je prostredníctvom blokového vyučovania
prepojenie predmetov environmen-
5. Proenvironmentálna
výučba
Spojenie environmentálneho manažmentu školy s výučbou sme už
spomenuli pri akčnom pláne. Je veľmi praktické a zároveň obohacujúce,
ak sa podarí naplánované aktivity
rozložiť aj na vyučovanie fyziky, chémie, matematiky, slovenského alebo
anglického jazyka. Na niektorých
školách zložili environmentálne piesne či dokonca školskú eko-hymnu. Zelená škola – to je starostlivé
rozpracovanie prierezovej témy
Environmentálna výchova do učebných osnov, obmedzujúc frontálne
metódy výučby, dávajúc do súvislosti regionálne aspekty i globálne
7
V í l y z b i oz á h r ad y ,
Z Š D r u ž ste v n á p r i Ho r n á de t é m a
20_2010
tálna výchova, poznávanie prírody,
prírodoveda a pestovateľské práce
s konkrétnymi praktickými krokmi vedúcimi k šetrnejšiemu prístupu žiakov
k životnému prostrediu. Dôraz kladieme na nekonzumný spôsob života.
Naším cieľom je získať a každoročne
obhájiť titul Zelená škola.“
Úryvok zo ŠkVP Základnej školy
s materskou školou Veľké Leváre,
http://zsvlevare.edupage.org
6. Informovanie
a zapájanie
komunity
Tento princíp sa prelína celým
programom Zelená škola, nepretržite spája kolégium so školskou
komunitou. Najčastejšie je využívaný
školský rozhlas, časopis a nástenky,
s pozitívnym ohlasom u rodičov sa
stretávajú školy, ktoré si pravidelne
aktualizujú sekciu environmentálnej
výchovy na internetovej stránke. Prezentácie žiakov v triedach alebo pred
celou školou a rovnako aj články
v lokálnych novinách mávajú veľký
úspech. Ťažko uveriť, ako suverénne
si počínajú piataci-šiestaci pri prezentácii akčného plánu Rade školy
alebo pred poslancami mestského
zastupiteľstva, ktorých do školy
pozvali na popoludňajší čaj z byliniek dopestovaných na školskom
pozemku. „Informačný stánok na Obvodnom
úrade v Kysuckom Novom Meste
prezentuje eko-kódex a aktivity našej
školy v oblasti environmentálnej
výchovy. Stánok je pravidelne aktualizovaný žiakmi, členmi kolégia Zelenej
školy, v rámci environmentálne
zameraného krúžku Šikovníček.“
Martina Gramatová, koordinátorka
programu Zelená škola, Špeciálna
základná škola Kysucké Nové Mesto
Okrem osvedčených foriem a podujatí sa vždy oplatí dať priestor
inovácii a nápadom zo strany žiakov. Mnohé Zelené školy dosahujú výborné výsledky aj vďaka spolupráci
s rôznymi organizáciami – či už sú to
Správy CHKO, mimovládne organizácie alebo múzeá a knižnice. Každý
rok sa zvyšuje počet škôl, ktoré
v oblasti environmentálnej osvety
získavajú veľkú podporu samosprávy
a môžeme jednoznačne povedať, že
motivácia žiakov a vedenia školy sa
tým umocňuje na druhú.
Mestský úrad v Šuranoch v spolupráci so Zelenou školou na Bernolákovej
ulici v Šuranoch zaviedli v meste triedený zber kovových obalov. Oznam
o informačnej kampani bol vyhlásený
v mestskom rozhlase. Dvojčlenné
hliadky žiakov 7. ročníka si na mape
mesta presne rozdelili a vyznačili
všetky ulice mesta. Od dverí k dverám žiaci rozdávali letáky o zbere
kovových obalov vytlačené na červenom papieri, t.j. vo farbe kontajnerov,
ktoré v meste slúžia na zber tejto
komodity. Žiaci vysvetľovali dôvody
pre triedenie odpadov a pripomenuli,
kde sa nachádzajú najbližšie kontajnery. Celá akcia trvala dve popoludnia a o tom, že bola úspešná, svedčí
fakt, že občania mesta vytriedili
7. Eko-kódex školy
Vizuálne vyjadrenie postojov a hodnôt, ktoré sú výsledkom environmentálnej výchovy, potvrdzuje a upevňuje snaženie žiakov chrániť životné
prostredie. Eko-kódex formuluje
zásady, ktoré si žiaci osvojili a ktoré
sa zaväzujú naďalej dodržiavať. Mal
by vznikať participatívne, aby sa
s ním mohla identifikovať celá škola.
„Našim eko-kódexom je strom,
ktorý ťahá vláčik separáčik. Do tohto
vláčika každá trieda vložila lístoček
s popisom aktivít environmentálnej
výchovy. Napr. triedili sme odpad,
čistili sme planétu Zem, vzdelávali
sme sa v oblasti ekológie, pripravili
sme rozhlasové ekologické relácie,
zrealizovali sme rovesnícke vzdelávanie a pod. Tešíme sa, že vozíčky sa
postupne napĺňajú a jednotlivé triedy
čerpajú od seba inšpiráciu, čo môžu
ešte urobiť.“
Lenka Paľová,
koordinátorka programu Zelená
škola, Základná škola T. J. Moussona
Michalovce
8
C y k l o h l i adk y Z á k l adnej š ko l y v Š u r anoc h spo l u p r a c u j ú aj na kampan i N espa ľ u jte odpad y !
za nasledujúce tri mesiace 2005 kg
kovových obalov. Od primátora mesta Šurany, pána Imricha Váradyho,
dostali siedmaci atraktívnu odmenu:
boli na výlete v Banskej Štiavnici,
výstúpili na Sitno.
Program Zelená škola dáva deťom aj
dospelým dôležitú skúsenosť: malými krôčikmi a v spolupráci s druhými každý z nás môže prispievať
k ochrane životného prostredia. Vyvesenie zelenej vlajky na škole
je príležitosťou na radostnú oslavu
spoločného úspechu a úprimné
poďakovanie všetkým, ktorí poskytli
svoj čas, energiu, tvorivosť a šikovné
ruky pre dobrú vec. Všetky Zelené školy sa môžu pýšiť
logom Eco-Schools na školských
dokumentoch a korešpondencii. Áno, nech sa pýšia. Aj my sme pyšní
na ne.
Za kanceláriu programu Zelená škola
Eva Štroffeková, [email protected]
t é m a
20_2010
Čo znamená prístup
PEM v programe Zelená
škola?
Po niekoľkých rokoch šírenia programu Zelená škola
na Slovensku sa doň hlási stále viac škôl, týka sa väčšieho počtu
učiteľov a detí. I vďaka nemu sa stávajú environmentálne
citlivejšími, a majú väčší zmysel pre globálnu zodpovednosť
a niektorí si kladú aj otázky týkajúce sa filozofie dobrovoľnej
skromnosti. Je zvykom k dlhodobým projektom pripájať
dobre znejúce zvraty, ktorých význam si niekedy celkom ani
neuvedomujeme. Pojem udržateľnosť sa začal nadužívať
a významovo rozširovať do tej miery, že dnes už nie je celkom
jasné, čo všetko si pod ním máme predstaviť. Podobne je to
s pojmami synergia, demokracia, harmonický rozvoj.
Participovať
znamená
zúčastňovať sa
Ambíciou programu Zelená škola je
ale (okrem iných) aj ďalšia výchovná
línia, ktorá nemá priamočiare prepojenie na aspekty životného prostredia. Tou je dôraz na participáciu,
na to, čo má ľahko zapamätateľnú
skratku PEM, ale už menej jednoduché vysvetlenie, čo sa pod tou
skratkou skrýva. PEM – čiže participatívny environmentálny manažment
– je taký spôsob riadenia programu, ktorý umožňuje aktívnu účasť
v príprave, realizácii a hodnotení
programu všetkým, ktorých sa týka
realizácia a dôsledky programu Zelená škola: rovnako učiteľom, žiakom/
študentom škôl, rodičom či zainteresovaným predstaviteľom školskej
či miestnej komunity. Participatívny
manažment v prostredí školy znamená, že vo všetkých siedmich krokoch
programu je povedľa scitlivovania
detí a škôl na životné prostredie,
rovnako dôležité scitlivovanie
na občianske prostredie. Program
má popri environmenálnych cieľoch
prispieť aj k nepriamej výchove detí
a škôl k zodpovednému občianstvu. Aj vďaka tomuto programu si žiaci
môžu uvedomiť, že v demokracii
majú občania právo byť informovaní
o veciach verejných, majú možnosť
zapájať sa do kľúčových rozhodnutí
a spoločne hodnotiť efektívnosť
zmien, k presadzovaniu ktorých sa
spoločnosť hlási. Osoba koordinátora
je nezastupiteľná
Je dobré, ak sa program Zelená
škola uchytí na škole a ak sa nájde
koordinátor, ktorý svoj čas a energiu
a smeruje školu k získaniu zelenej
vlajky. Ešte lepšie je ak sa podarí, že
škola získa vlajku nielen na základe
iniciatívy najaktívnejšieho učiteľa
a pár obetavcov, ktorých presvedčil,
ale ak dôjde k skutočnej participácii. Študenti = partneri
Snažíme sa, aby učitelia/vychovávatelia/koordinátori zdieľali autoritu
a zodpovednosť za rozhodovanie
a realizáciu programov rovnako ako
študenti/žiaci. V ideálnom prípade sú
všetci študenti/žiaci školy informovaní o programe a majú možnosť aktívne sa zúčastňovať všetkých súčastí
(siedmich krokov) programu. Pod participáciou máme na mysli
aj to, že študenti/žiaci sú podstatne
zastúpení v kolégiu školy, ich účasť
nie je formálna, ale rovnocenne sa
podieľajú na rozhodovaní a práci
kolégia. Vychádzame z princípov, že
v programe sú:
• Všetci študenti a pracovníci školy
rovnako dôležití. i l u st r ačn é foto r a d o s l a v p l á n i č k a
• Škola má meniť školskú politiku
a prax, tak, aby bola zohľadnená
rôznorodosť študentov/žiakov.
• Rozdiely medzi študentmi/žiakmi
sa vnímajú ako inšpirácia pre
podporu učenia, nie ako problém,
ktorý treba riešiť.
• Dôsledné uplatňovanie princípov
participácie v tomto programe
má viesť k posilneniu participatívnej kultúry na škole – teda prístupu, ktorý presahuje samotný
program Zelená škola, a môže
byť užitočný pre posilňovanie občianskej zrelosti a porozumeniu
dôležitosti účasti na verejnom živote u študentov/žiakov aj mimo
environmentálneho vzdelávania
na škole. Školská komunita
je dôležitá
Participácia sa môže odohrávať
na viacerých úrovniach. Ak sa deti
zúčastňujú na programe školy, je to
tá najviditeľnejšia úroveň. Participovanie, teda zúčastňovanie sa, sa týka
aj iných aspektov uskutočňovania
programu. Zaujíma nás teda participácia na viacerých úrovniach:
• Participácia v rámci činnosti na škole (hlavne zapojenie
študentov/žiakov do plánovania
a realizácie programu na škole.
9
t é m a
20_2010
dobrovoľne na základe svojho rozhodnutia a aspoň trochu porozumeli,
že svojou účasťou na projektoch
školy môžu vo svojom okolí reálne
niečo ovplyvniť k lepšiemu. A že aj
v takýchto projektoch by sa najväčšia pozornosť mala venovať tomu, čo
oni sami cítia ako problém. T i p
n a k n i h u
V škole i v živote
Roz b o r v od y zo st u dn í p r e m i estn u
kom u n i t u f o t o A r c h í v r e d a k c i e
• Participácia školy na komunitnom živote (hlavne aktivity školy
smerujúce k zapájaniu miestnych
zainteresovaných ľudí a inštitúcii
na dianí v programe školy/účasť
rodičov, predstaviteľov miestnych
inštitúcií – napr. samosprávy,
médií, podnikov). • Participácia a sieťovanie školy
s inými školami alebo vzdelávacími programami na Slovensku,
príp. aj v zahraničí. Aktívne, dobrovoľne
a všetci!
10
V 60-tych rokoch dôležitosť participácie v rozhodovaní spropagovala
Sherry R. Arnstein. Tá vytvorila metaforu „rebríku“ a úrovne participácie
prirovnala k jednotlivým priečkam,
pričom na najnižšej pozícii prirovnávala participáciu k manipulácii a terapii, na jej najvyšších priečkach k delegovanej moci a kontrole občanmi. V jej predstave možno do prejavov
participácie započítať aj nižšie úrovne – napríklad prejavy manipulácie
či „tokenizmu“ (teda prístupu, keď
sa možnosť zúčastniť ponúka len
vyvoleným, len tým, ktorí si tú výhodu zaslúžia.) Práve pre nazývanie aj
takýchto javov participáciou sa dnes
od tejto metafory solídnejší autori už
dištancujú. Zlým príkladom je, ak si
škola vyberie niektoré šikovné deti
a „aktivizuje“ ich len v čase, keď potrebuje vykázať projekt do nejakého
hodnotenia. Deti nafotené pred vlajkou, deti nafotené pred záhradkou,
deti nafotené pred kopou s recyklovateľným odpadom sa síce dobre
vynímajú v dokumentácii k správam
z projektov, ale skutočným prejavom
participácie je ich vedomá účasť. To
znamená, že sa k projektu pripojili
Ak sa projekty skutočnej participácie
presadia na školách, žiaci či študenti
si (okrem reálneho zlepšenia niektorých prvkov životného prostredia
školy či komunity a určitých riadiaco-plánovacích zručností) odnášajú
aj dve mimoriadne užitočné lekcie
do života:
1. „Na každom z nás záleží.“
Zo správania dospelých môžu
niekedy čítať falošné posolstvo
postkomunistického myslenia
a negatívny príklad, že občania aj
tak nič neovplyvnia, že o všetkom
sa rozhoduje vo vysokej politike,
a že všetko podstatné sa v spoločnosti odohráva cez stranícku
politiku. Vďaka prístupu PEM by
si mali uvedomiť, že je to presne
naopak. Dlhodobo sa k lepšiemu
zmení len to, kde sa občania angažujú, kde sa neboja postaviť sa
za svoj názor, kde sa stavajú voči
nedôslednostiam a chybám moci. 2. „Kritika má ísť ruka v ruke
aj so schopnosťou niesť
za svoj kritický postoj zodpovednosť.“ Kritizovať svoje
životné prostredie či iné aspekty
života školy, má zmysel vtedy,
ak myslíme aj na to, ako môžeme konkrétne pomôcť zmeniť
neželanú situáciu. Postoj „niekto
by sa tým mal niekedy zaoberať,
ale neviem kto ani kedy, lebo to
nie je moja starosť“ je vysoko
nekonštruktívny. Projekt PEM by
mal žiakom a študentom pomôcť
uvedomiť si, že aj minimálna konkrétna pozitívna zmena, o ktorú
sa pokúsia, je hodnotnejšia ako
zdôvodňovanie svojej pasivity
nadradeným vyjadrovaním negativizmu a skepsy.
Aj o to ide v projektoch s prístupom
participatívneho environmentálneho
manažmentu. Dušan Ondrušek
PDCS
H. K a s í k o v á :
Učíme (se) spolupráci
s p o l u p r a c í , AISIS 2 0 0 9
„Učitelé často prědpokládají, že
děti dovednosti pro spolupráci
„nějak“ mají a prostě je při společných úkolech uplatňují. Pokud
učitelé vidí nedostatky v sociální
výbavě žáka, často neví, jak tyto
dovednosti učit – mnohdy proto,
ze je to také nikdo neučil.“
Publikácia a výučbové materiály
Hany Kasíkovej dávajú podrobný
návod, ako učiteľ môže:
• rozdeliť triedu na menšie heterogénne skupiny,
• určiť ciele činnosti skupín
v rovine vecnej a zároveň
sociálnej,
• vytvárať podmienky pre
vzájomnú závislosť spolužiakov a zároveň posilňovať ich
individuálnu zodpovednosť,
• monitorovať činnosť skupín,
• viesť reflexiu a hodnotenie
skupín a eliminovať problémy,
ktoré bránia spolupráci.
Publikáciu je možné zakúpiť cez
viacero internetových obchodov
(napr. www.darceky.sk, www.
martinus.sk, www.alterego.sk)
t é m a
20_2010
Krok po kroku,
len tak niečo zmeníte
O participácii na Zelených
školách v Nemecku
Učitelia, vedenie školy, kuchárky, školník, upratovačky a ostatní zamestnanci, žiaci (škôlkári,
študenti) a ich rodičia, niekde poslanci, podnikatelia, starí rodičia, pracovník technických
služieb či miestny farmár… Len ich spoluprácou a spolupodieľaním sa na jednotlivých
aktivitách školy a jej premenách sa podľa metodiky 7. krokov podarí splniť podmienky
zaradenia do celosvetovej siete Zelených škôl. Na začiatku to nie je ľahké – spolu zhodnotiť
stav, zistiť problémové oblasti, stanoviť si priority, spolu plánovať, realizovať, sledovať
úspešnosť plnenia, vzájomne komunikovať, riešiť problémy, preberať zodpovednosť…
Participovať. Ako na to? V rámci aktivít programu Zelená škola som mala možnosť
navštíviť niekoľko škôl v Berlíne a Hamburgu. Náš prieskum osvedčenej praxe bol zameraný
práve na možnosti participácie. Rada by som sa s vami podelila o niekoľko poznámok.
„Nedávajte im
pečenú rybu“
V Evanchelische Schule Berlin Zentrum „učiteľ pripravuje situáciu a výchova je to, čo sa v žiakoch udeje,
čo sami pochopia, čo sami vyriešia,
dokážu“. Aktivity, ktoré škola realizuje, vychádzajú z lokálnej Agendy 21. Participácia je jeden z ťažiskových
spôsobov ich práce. Sami žiaci si
vedú projekty, spolupracujú s rodičmi, mestom. Podľa slov riaditeľky
začiatky nebývajú jednoduché,
avšak na predmete „Prosociálne
správanie“ sa pripravia. Precvičujú
sa v komunikačných zručnostiach,
učia sa konštruktívne diskutovať
aj facilitovať a získavajú zručnosti pre aktívnu prácu v projektoch. V rámci projektov napr. učia starých
rodičov základy práce s počítačom
a internetom, mladší žiaci chodia
do škôlky čítať deťom rozprávky,
starší si vytvorili projekt pre utečencov, nakoľko v škole je niekoľko detí
z týchto rodín. Jedným z úspešných
projektov bolo zapojenie sa do výzvy
UNEP „10 000 stromov“. S nápadom
prišiel 11-ročný Felix, ktorý pre túto
myšlienku získal ďalšie deti. V spolupráci s mestom a rodičmi vysadili
tisíce stromov. Tomu predchádzalo
plánovanie aktivít, tvorba ideových
plagátov (deti to naučila robiť jedna
z mám – dizajnérka), pracovné
stretnutia, priebežná fotodokumentácia (tentoraz učil otec – fotograf). Aj
vďaka rodičom sa deti naučili počas
tejto práce veľa nového, boli silne
motivované a získali veľa nových
zručností. Čo ma na tejto škole
zaujalo?
• dvere na riaditeľni sú stále otvorené, aj počas našej návštevy
sem dobiehali deti s nejakými
otázkami, riaditeľka im priebežne
trpezlivo a s úsmevom odpovedala – veď je tam pre nich;
• počas stretnutia v riaditeľni väčšinu času hovorila jedna zo žiačok;
• škola má dohodu, podľa ktorej
rodič každého žiaka odpracuje
mesačne pre školu 3 hodiny ako
dobrovoľník;
• v piatky si navzájom hovoria
pochvaly za uplynulý týždeň;
• výchovno-vzdelávací obsah
silne prevažuje nad materiálnym
vybavením (alebo „keď chýbajú
peniaze, príde nápad“).
11
t é m a
20_2010
Z e l en é z á t i š i e p r e š ko l sk é n á do b y na od pad Ham b u r g f o t o : Z u z a n a G a l l a y o v á
„Ako si to urobia,
tak majú“
12
Berlínska škola Werner-Stephan
Oberschule (niečo ako naše odborné
školy) sa nachádza v štvrti, kde žije
veľa prisťahovalcov. Preto je súčasťou siete realizujúcej „multikultúrnu
výchovu“ a programy orientované
na výchovu k tolerancii – etnickej,
rasovej, náboženskej atď. Privítala
nás riaditeľka školy a jeden z učiteľov
a potom sa nám už celé dopoludnie
venovali sami študenti (bez – u nás
neodmysliteľného – pedagogického dozoru, sama si vstupujem
do svedomia). Ukázali nám školu,
odprezentovali realizované aktivity
a zoznámili nás so svojou študentskou firmou. V nej sa prakticky
študenti učia pracovať každý piatok,
učitelia sú len facilitátormi. Ich firma
má 5 oddelení: školskú jedáleň (každý piatok varí a servíruje obedy pre
študentov a personál školy), školský
bufet, dielňu (vyrába napr. rámiky
na fotografie, darčekové predmety,
veci potrebné do školskej firmy), tzv. Fair Trade Point (predajnička s fair
trade produktmi spojená s propagáciou tohto systému) a kanceláriu. Zúčastnili sme sa porady vedenia
firmy, ktorú si viedli sami študenti. Učitelia boli prísediaci, ozývali sa len
sporadicky, nechali študentov pracovať, dohadovať sa, hľadať riešenia,
vysvetľovať si, čo sa plní, čo nie
a prečo.Debatovalo sa o jedálnom
lístku na ďalší týždeň, plnení objednávok, propagácii aktivít, kontrolovali
sa úlohy, stanovovali termíny atď. Po roku práce vo firme (ak je vedenie
firmy spokojné) získava študent
certifikát s popisom kompetencií,
š ko l sk á f i r ma – p r í p r a v a o b eda foto: Zuzana Gallayová
ktoré si osvojil a môže ho priložiť ku
skutočnej žiadosti o zamestnanie. Po skončení porady študenti odchádzajú. Učitelia sú evidentne spokojní. Vysvetľujú, že tento systém sa im
osvedčil. Podľa ich vlastných slov
pred tým strácali na začiatku každej
hodiny 10 – 15 minút „disciplinárnymi opatreniami“ a hoci prechod
od frontálnej výučby k učeniu sa
v rámci firmy bol ťažký, teraz sa im
pracuje oveľa ľahšie. Každý študent (vrátane postihnutých) má vo
firme svoju jasne vymedzenú úlohu,
zodpovednosť za svoju prácu. Firma
funguje len vtedy, keď si každý plní
povinnosti. A naučiť sa riešiť problémy je mimoriadne dôležité. Znie to
jednoducho. Aj na ďalších berlínskych školách fungujú študentské
firmy, avšak na tejto jedinej je firma
v rámci povinného vyučovania. Mimochodom, obed pripravili študenti
výborný:o). Ako povedal jeden z ich
učiteľov o firme: „Ako si to urobia,
tak to majú.“
„Rob maturitu,
nie vojnu!“
Takéto heslo má nad vstupom
do budovy Gymnázium v Ohmoore
(Hamburg), kde v uplynulom školskom roku prebehla polovica výučby
formou projektového vyučovania,
tematicky v rámci predpísaného
kurikula (s podporou zriaďovateľa). Začiatky tiež neboli ľahké, najskôr
robili pár menších projektov (napr. sledovanie počasia a spracúvanie
výsledkov – prepojenie prírodopisu,
matematiky, informatiky), potom ich
napadlo urobiť projektový týždeň. Tento spôsob práce sa zapáčil
deťom (motivácia) a postupne aj učiteľom, hoci spočiatku mali viac práce
ako pri frontálnej výučbe. Škola má
sieť partnerov, ktorí ich podporujú
ani nie finančne, ale skôr „otvorenými dverami“ pri získavaní informácií,
formovaní tém, prezentácii aktivít. Spoluprácu s rodičmi začínajú hneď
pri nástupe detí do školy. Spoločne
plánujú aktivity a konzultujú zameranie projektov. Snažia sa rodičov zosieťovať, nakoľko „každý rodič niečo
vie“ a môže byť prínosný pre školu
z hľadiska svojej profesie, záľub či
zručností. V diskusii s riaditeľom
zaznela otázka: „Ako majú učitelia
presvedčiť vedenie školy o zapojení
do nejakého projektu alebo zavedení
nových metód a foriem vyučovania?“
Jeho odpoveď: „Zvyčajne ma presvedčí dobrý príklad (možnosť vidieť,
kde inde a ako už projekt funguje). Zaujímavé je, ak realizácia prinesie
z dlhodobého hľadiska ekonomický
efekt (napr. úspory energie, vody)
alebo sa jedná o medzinárodný
projekt (zvýšenie kreditu školy). A ak
sa ako riaditeľ neviem rozhodnúť,
poviem: „Vyskúšajte to!“ Potom sa
s učiteľmi/žiakmi/rodičmi na určitom
termíne, kedy sa pozrieme na výsledky a rozhodneme sa, či pokračovať.“
Viac informácií o realizovaných aktivitách nájdete na www.gymnasium-ohmoor.de.
t é m a
„Vidieť za sebou
výsledky poteší“
To najlepšie nás čakalo na záver:
Alexander von Humboldt Gymnasium Hamburg. Viac ako osemsto
žiakov, 60 učiteľov. Škola, ktorá je
v systéme Eco-schools už 15 rokov
(takéto školy sú v celom Nemecku
len 2). Za tie roky sa posunuli od environmentálnej výchovy k výchove
k trvalo udržateľnému životu, ktorá
je súčasťou ich školského kurikula. Za aktivity v tejto oblasti získali už trikrát medzinárodný certifikát „International Agenda 21 Schule“. Realizujú
množstvo projektov, napr.:
• Prima klima, zameranie na realizáciu konkrétnych merateľných
krokov, ako znížiť vplyv na klímu,
• Učenie v rieke/potoku pre 1.stupeň v rámci povinnej výučby
v teréne. Cieľom je prechod
od klasického učenia ku konaniu. Okrem prírodovednej orientácie
je tu veľa aktivít na prosociálnu
výchovu a učenie sa riešiť problémy,
• Fifty-fifty s cieľom šetriť elektrickú energiu a vodu, podporovaný
mestom Hamburg. Motiváciou
pre školy je, že 50 % ušetrených
financií zostáva na škole, ktorá
ich môže využiť podľa vlastného
uváženia,
• Mladí mladým seminár organizovaný samými študentmi so
zameraním na zlepšenie komunikačných zručností, plánovanie,
tvorbu projektov, ako viesť poradu, ako vyjednávať, ako predkladať svoje požiadavky a pod.
20_2010
Študentská „udržateľná“ firma (realizujú žiaci 8. – 9. ročníka, zameranie
na služby a výrobu v súlade s TUR)
atď. Mnohé aktivity na seba nadväzujú, počas realizácie postupne
dostávajú študenti nápady na ďalšiu
činnosť (princíp „snehovej gule“). Na tejto škole majú v školskom
poriadku zakotvené tzv. okrúhle stoly
učitelia-rodičia-žiaci, kde prejednávajú pripravované aktivity, predmet
podnikania študentských firiem,
učia sa komunikovať, čo považuje
vedenie školy za veľmi dôležité. Ako však sami priznávajú: „niektorí
učitelia a rodičia s touto formou
majú problém, ale nič predsa nie je
ideálne“. A čo by po tých 15 rokoch
poradili nám?
• Dôležité je, aby boli jasne formulované kompetencie medzi
učiteľmi a žiakmi.
• Nedá sa prísť do školy a povedať:
„Od zajtra robíme participatívne“. Je to proces. Treba ísť postupne,
začať s niekoľkými aktivitami,
kde si vyskúšame pracovať
participatívne. Potom skúsiť
menší projekt. Získať skúsenosti
(samozrejme učitelia aj deti, príp. rodičia). A môžeme skúsiť niečo
väčšie… Veľakrát nejde ani tak
o vytýčenie si obrovského cieľa,
o výstupy projektu, ale skôr o to,
čo sa počas neho deti naučia,
dozvedia, aké zručnosti získajú.
• Vedenie školy sa nemusí aktívne
podieľať na projektoch, avšak
MUSÍ ich podporovať (ak nezískame podporu ani po nejakom
čase, treba zmeniť školu, inak je
to plytvanie energiou).
• Nepodceňujme spätnú väzbu.
P a r ko v i sko b i c y k l o v na š ko l skom d v o r e Ham b u r g f o t o : Z u z a n a G a l l a y o v á
• Naučme sa prezentovať svoju
prácu pred kolegami aj mimo
pôdy školy.
Späť domov alebo
návrat do reality
Opäť a znova som si počas tých pár
dní, ďaleko od domova, uvedomovala, koľko formalizmu je v našom dennom živote. Na Slovensku máme dokumentov a koncepcií, spracovaných
a prijatých rovnako ako v Nemecku. U nás však často ostávajú myšlienky
len na papieri. Premýšľam, aká premena čaká Zelené školy v najbližšom
období. A som zvedavá, ako sa nám
bude dariť spoločne získavať skúsenosti, vytvárať žiakom/študentom/
rodičom podmienky pre preberanie
zodpovednosti. Ako sa bude dariť
nám – učiteľom ustupovať čiastočne
do úzadia (aby sme vytvorili priestor
pre aktivitu deťom) či im dôverovať,
že zvládnu svoje úlohy. Musia byť
však na ne pripravené. Čaká nás
ťažká cesta? O tom nepochybujem. Avšak slovami klasika: „Ak nájdeš
v živote cestu bez prekážok, určite
nevedie nikam.“
Zuzana Gallayová
konzultantka programu Zelená škola /
FEE TU vo Zvolene
(celú reportáž nájdete na www.
zelenaskola.sk/co-je-zelena-skola/
reportaze/skoly).
P l á no v an i e š ko l skej f i r m y
na nas l ed u j ú c i t ý ž de ň f o t o :
Zuzana Gallayová
13
t é m a
20_2010
Mozaika zo života
Zelených škôl
Nasledujúce riadky sú akousi mozaikou názorov a fotografií zo života Zelených škôl. Získali
sme ich prostredníctvom ankety a hodnotenia 5. ročníka od koordinátoriek a koordinátorov, ale
tiež konzultantiek a konzultantov tohto programu. Otázky kladené organizátormi programu
Zelená škola sa zameriavali na realizované zmeny v metodike a pravidlách programu
a tiež na celkové vnímanie jeho filozofie. Napriek mnohým pozitívnym odozvám na zmeny
v programe Zelená škola sa našli aj také, ktoré vyjadrovali obavy z ich implementácie. Samotní
učitelia najlepšie vedia, aké náročné je postavenie nielen koordinátora environmentálneho
programu, ale tiež pedagóga.
Keď som vyberala z fotografií, ktoré nám poskytli školy
a škôlky, zaplavila ma vlna obdivu ku všetkým zanieteným, kreatívnym, skvelým pedagogičkám a pedagógom
(nielen) Zelených škôl, za ich tvorivý prístup, silnú vôľu
a nadšenie pre správnu vec. Na chvíľu som opäť zatúžila
byť žiačkou základnej školy či usilovnou včielkou jednej
zo škôlok. Ako inak, „Zelenej“. Možno bude tento článok
pre niektorých rekapituláciou, pre iných inšpiráciou, ale ja
dúfam, že pre všetkých bude motiváciou. „Zmenu pravidiel hodnotím veľmi pozitívne, pretože nám
pomohla oveľa konštruktívnejšie pracovať na znižovaní
ekologickej stopy našej školy.“
Adriana Pallová, koordinátorka Zelenej školy, Britská
medzinárodná škola, Bratislava
Keďže je certifikačno-vzdelávací program Zelená škola
je určený v prvom rade pre deti – žiačky a žiakov zapojených škôl, bola a je ich priama účasť na jednotlivých
krokoch nesmierne dôležitá. Len tak môžu pochopiť
logickú následnosť jednotlivých aktivít, zmysel a vzájomné prepojenie krokov, nájsť súvislosti medzi realizovanými
činnosťami a hlbší význam výsledkov ich práce.
„Pre mňa je veľký prínos v tom, že ideme do hĺbky v rámci
jednej oblasti, nerobíme veci povrchne len preto, aby
sme nazbierali body. Realizujeme aktivity, ktoré nás bavia
a majú nejaký prínos.“
Lenka Paľová, koordinátorka Zelenej školy,
ZŠ na Ul. T. J. Moussona, Michalovce
S l á v nostn é v y h odnoten i e 4 . r očn í ka p r o g r am u Z e l en á š ko l a v M i c h a l o v c i ac h
foto: archív redakcie
14
„Prvý rok sa stretol u žiakov, pedagógov, rodičov i verejnosti s veľkým záujmom. Vysadili sme veľké množstvo
zelene, kvetov, zriadili sme kompostovisko, ovocný sad,
skleník… Žiaci sami prirodzene našu školu nazývajú zelenou, hoci titul ešte nemáme, ale tak to všetci cítia.“
Ľubica Machavová,
koordinátorka Zelenej školy na ZŠ s MŠ Cinobaňa
Za päť rokov realizácie programu Zelená škola na Slovensku došlo v jeho metodike a pravidlách k zásadným
zmenám. Snáď tými najväčšími a po prvom roku možno
najťažšími bol prechod od bodového hodnotenia pro-environmentálnych aktivít a opatrení k medzinárodnej
metodike 7. krokov. „Skutočne bolo cítiť veľa práce na zmene programu
od tvorcov programu na Slovensku,… Na zmene ku viac
praktickým krokom a zároveň k participatívnemu modelu
fungovania Zelených škôl… Takéto hlboké zmeny však
zasahujú celú sieť spoločnosti a jej vzorov správania sa,
spolužitia. Tento ročník vnímam ako neľahký, ale zmysluplný, kde sa všetci zúčastnení museli naučiť veľa nového
a to nielen teoreticky, ale aj prakticky.“
Peter Živý, konzultant
P r ezent á c i a en v i r onment á l ne h o a u d i t u
Foto: Britská medzinárodná škola,
Bratislava
t é m a
S ta v i ame v t á č i e b ú dk y F o t o : Z á k l a d n á
škola na Jahodníckej ulici, Martin
V súlade s princípmi participatívneho manažmentu by
sa mala na realizácii programu podieľať celá školská
komunita. Je potrebné, aby pedagógovia bez obáv vložili
významný podiel zodpovednosti do rúk žiakom, dali
priestor ich návrhom, umožnili im vyjadriť názor a realizovať vlastné predstavy o ich Zelenej škole. Vďaka tomu
sa naučia spolupracovať, navzájom sa počúvať a akceptovať, formulovať a vyjadrovať svoje postoje – prežívať
aktívne občianstvo.
„Konečne mám pocit, že koordinujem, lebo veľké percento mojej práce je manažovanie celého procesu, nielen vykonávanie aktivít. Žije tým celá škola, každá trieda, nielen
pár jednotlivcov.“
Eva Moňoková, koordinátorka programu Zelená škola,
ZŠ Družstevná nad Hornádom
20_2010
N á u čn ý m c h odn í kom F o t o : Z á k l a d n á š k o l a
na ulici T. J. Moussona, Michalovce
Členovia Kolégia spolu s koordinátormi sa majú možnosť
zúčastňovať regionálnych stretnutí pre Zelené školy. Je
to vynikajúca príležitosť pre zdieľanie nápadov, výmenu
skúseností či nadviazanie spolupráce s inými Zelenými
školami a zároveň možnosť dozvedieť aktuálne informácie týkajúce sa programu. Okrem toho majú žiaci
z Kolégia možnosť objavovať a rozvíjať svoje schopnosti
a zručnosti na zážitkových víkendovkách.
„Argumenty Zelených škôl boli autentické a pripravili ma
to do mojej „lídrovskej“ budúcnosti na našej Zelenej škole.
Je dobré keď má človek možnosť zapájať sa do diskusie
a vedieť nájsť pádne argumenty.“
Študentka Zelenej školy, Gymnázium Einsteinova,
Bratislava takto odpovedala po víkendovom seminári
na otázku: „Ktorá časť programu sa vám páčila najviac a prečo?“
Svoje nezastupiteľné miesto má pravidelné informovanie
a usmerňovanie zo strany Kolégia, pochvala a motivácia
zo strany pedagogického zboru i vedenia školy a podpora
„tímového ducha“. „Sme hrdí na to, že sme zapojení do medzinárodného
projektu a vedieme našu školu a deti k správnemu fungovaniu vo svete.“
Silvia Prelovská, koordinátorka programu Zelená škola na ZŠ s MŠ Cádrová, Bratislava
15
S aden i e st r omčeko v F o t o : Z á k l a d n á š k o l a
s materskou školou, Cinobaňa
Ško l o u c h r á nen é ú zem i e – b r i g á da
ZŠ Družstevná pri Hornáde
20_2010
K o l é g i u m Z e l enej š ko l y F o t o : Z á k l a d n á
škola s materskou školou, Cinobaňa
Ochrana životného prostredia a pro-environmentálne
aktivity nie sú krátkodobou a jednorazovou záležitosťou. Budovanie pozitívneho a aktívneho postoju k nášmu
okoliu, ktorý vedie k viditeľnej zmene v spoločnosti, je dlhodobý systematický proces. V škole, zameranej na environmentálnu výchovu a vzdelávanie, sa vyžaduje neustále
prepájanie praktických aktivít s teoretickými informáciami
v rámci formálneho vyučovania. „Environmentálne aktivity máme zaradené v rámci Školského vzdelávacieho programu a skúsenosti z predchádzajúcich rokov nám potvrdili nutnosť obohacovania edukačného procesu o ekologickú problematiku pre vštepovanie
zodpovednosti a uvedomelosti za budúcnosť nášho bytia.“
Eva Berecinová, koordinátorka programu Zelená škola na ZŠ s MŠ, Tušická Nová Ves
A ako do činností školy zapojiť rodičov i širšiu verejnosť?
Vyložte Environmentálny akčný plán vašej školy zo zásuvky, vytiahnite krásne fotografie vašich žiakov z albumov,
otvorte dvere a pustite žiacke nápady a vedomosti von
z tried! Nehanbite sa pochváliť, nech všetci vidia, čo robíte, prečo ste a chcete byť Zelenou školou. Len na základe
dôkladnej a pravidelnej informovanosti dáte rodičom
i verejnosti príležitosť spolupodieľať sa na činnosti, ktorá
prináša prospech ľuďom a prírode.
t é m a
ja b ĺ čko v ý de ň
Foto: Materská škôlka ďatelinka, zvolen
„Chceme, aby sa naša škola zapájala do rôznych aktivít
spojených so životným prostredím. Chceme byť výnimoční a zvýšiť environmentálne povedomie komunity v našom
regióne.“
Jaroslav Knapec, koordinátor Zelenej školy na SOŠ
Drevárska, Krásno nad Kysúcou
Aj napriek neľahkej ceste k Zelenej škole tento program
je na Slovensku plný úspešných a dobrých príkladov tvorivosti, spolupráce, prvkov zážitkového vzdelávania a radosti zo zmysluplných aktivít. Nielen uvedené fotografie,
ale celá činnosť a práca škôl zapojených do programu,
sú len potvrdením starej múdrosti vyslovenej Konfuciom
o tom, že aj cesta je cieľ. Spracovala Zuzana Dovalová
Kancelária programu Zelená škola – CEEV Živica
[email protected]
16
S t r etn u t i e r ô zn y c h k u l t ú r počas Z aje ž o v sk é h o A v ata r u f o t o : a r c h í v r e d a k c i e
S l á v nostn é v y v esen i e v l ajk y Z e l enej š ko l y
Foto: Materská škola na Rožňavskej ulici,
Rimavská Sobota
t é m a
20_2010
V ý r o b a komposto v i ska
Zš J. A.Komenského, Kolárovo
N a š e b at i ko v é ta š k y F o t o : Z á k l a d n á š k o l a
na Želiarskej ulici, Košice
17
D e ň Z eme F o t o : M a t e r s k á š k ô l k a Ď a t e l i n k a , Z v o l e n
20_2010
n á m e t y
a i n š p i r á c i e
Na čerstvom vzduchu
sa predsa lepšie spí
Zážitky z návštevy out-doorovej škôlky v Nórsku
Prichádzame do materskej školy na okraji
Trondheimu. Drevené domce vidno už len
zriedkavo a ujazdená cesta sa krivoľako
zarezáva do lesnatej oblasti. Vystupujeme
z vykúreného autobusu. Prekvapí nás ostrý
studený vietor, tak typický pre túto krajinu
v tomto ročnom období.
B u do v a š k ô l k y je z d r e v a , napokon tak ako v ä č š i na domo v
v N ó r sk u f o t o : Z u z a n a D o v a l o v á
Celé dni na vzduchu
A j tento kompost é r je p r i sp ô so b en ý t ý m najmen š í m. K am pat r í o r g an i ck ý odpad sa u č i a det i čk y od ú t l e h o v ek u f o t o : Z u z a n a D o v a l o v á
18
Na dvore sa hrajú deti – niektoré
v pieskovisku, iné roztrúsené v skupinkách. Oblečené majú kombinézy,
čapice a rukavičky, zreteľne vidno,
že kontakt so zemou (dnes vlastne s blatom) je pre ne prirodzený. Od riaditeľky sa dozvedáme, že
škôlka má novú budovu, je zapojená
do programu Eco-Schools a uprednostňuje pobyt detí vonku, aj pri
predškolskej príprave. Rovnako, ako v ďalších siedmich
outdoorových škôlkach v Trondheime, pri práci v triede sa dvaja dospelí venujú šiestim deťom. Vonku je
s dvanástimi deťmi vždy jeden učiteľ
a jeden asistent, obyčajne praktikant
zo strednej školy. Škôlku navštevujú deti od 1 do 6
rokov a počas tohto obdobia prejdú
piatimi celoročnými environmentálnymi projektmi: odpady, recyklácia,
úspora energie, návštevníci v prírode, kompostovanie a pestovanie rastlín. Projekty sú zamerané
prakticky a primerane pre maličké
deti. Do niektorých aktivít sa zapájajú
aj rodičia, napr. do párania starých
svetrov a vyrábania papučiek pre
sociálne slabšie skupiny. Spoločná činnosť tak nadobúda nie len
environmentálnu, ale aj sociálnu
hodnotu. Od troch rokov sa deti učia
lyžovať a korčuľovať, hneď za plotom
materskej školy. Mráz im neprekáža
Je 10 hodín, my – návštevníci ideme
von z budovy, deti idú z dvora
do lesa. Priestor pre objavovanie
nového a tiež pre naše otázky. „Prepáčte, nevideli sme tu nikde postieľky“. – „Postieľky máme tam vzadu,
pre deti do 3 rokov. Ale deti aj tak
väčšinou spia vonku. Na čerstvom
vzduchu sa predsa lepšie spí. U vás
to tak nerobíte?“ (Žmurk. Malá Anička zababušená v kočíku, vidno jej len
červené líčka a noštek. Žmurk.) „No,
robíme to, ale nie v škôlke. To spia
vonku aj v zime?“ – „Áno, asi tak
do –10 °C, ak je chladnejšie, uložíme
ich do postieľok“. Veľký kočík je nabalený, každé dieťa
má na chrbte ruksačik s obedom,
ktorý mu doma pripravili. n á m e t y
a i n š p i r á c i e
„Deti nebudú mať dnes teplý obed,
ani polievku?“ Učiteľ sa zamyslel:
„Niekedy berieme so sebou plynový
varič a niečo si uvaríme. Asi tak trikrát do mesiaca.“ „A rodičom to nevadí?“ – „Prečo by im to malo vadiť?
Asi je to skôr otázka inej kultúry.“
Posledná príprava drobčekov, napravenie čiapky, zatiahnutie šálu. Ideme
k zadnej bránke, kde začínajú lesné
chodníky, prudko sa zvažujeme dolu
k jazeru. S obavou pozeráme, či sa
náklad z vozíka nevysype – kopcom
sú v ňom naložené karimatky, spacie
vaky, deky a mini toaleta. Za zákrutou chvíľu postojíme. Učiteľ vysvetľuje: „Toto je jedna zo zastávok, kde sa
čakáme, kým sa všetky deti zbehnú. Najmä pre nové deti je to dôležité,
ešte to tu nepoznajú.“
V lese sa hrajú
i jedia
Odkláňame sa od jazera, stúpame,
veľké kolesá vozíka zdolávajú vytŕčajúce kamene na chodníku. Druhá
krátka zastávka pre malých zvedavcov a mierime do húštiny. Po chvíľke
sme na mieste. „Toto je dnes naše
ihrisko.“ Presvetlená plošinka medzi
stromami, kúsok ďalej prudký svah
s výhľadom na trblietavé jazero. Balvany, nízke kríky, mach, padnutý
20_2010
kmeň, na ktorý deti hneď vyliezajú. Podobných miest – ihrísk – tu majú
vyhliadnutých asi dvadsať. Polovicu času v lese sa deti hrajú voľne,
polovicu riadi učiteľ. Okolo druhej
poobede sa zvyčajne vracajú späť
do škôlky. My také šťastie nemáme,
čaká nás ďalší pracovný program. Chceme sa s deťmi rozlúčiť, ale tie
D v aja ma l í „ t r pas l í c i “ v l ese p r i doo b ed ň aj š om p r o g r ame. T akme r r ozp r á v ko v é … f o t o : Z u z a n a D o v a l o v á
K a r i matk y , p r i k r ý v k y č i toa l eta na l o ž en á
do v oz í ka – ka ž dodenn á o b y čaj p r e n á s neo b y čajn é h o d ň a f o t o : Z u z a n a D o v a l o v á
si nás vôbec nevšímajú. Dávno sa
venujú hre a objavovaniu prírody
priamo v jej náručí. Program Zelená škola má v Trond­
heime veľkú podporu samosprávy,
hovoria tu o snahe zapojiť do programu všetkých 88 škôl v meste. Ďakujeme za inšpiráciu a prajeme dobre
vyspinkané a zdravé deťúrence. Text: Eva Štroffeková
[email protected]
Ak vás táto téma zaujala stiahnite
si materiál „Zahraničné skúsenosti
z lesných materských škôl a možnosti
ich vzniku v ČR“ na www.zelenaskola.sk/pre-skoly/metodicke-materialy.
19
20_2010
n á m e t y
a i n š p i r á c i e
Spadnutá fajka/
argumentačné cvičenie
Cieľ:
Vek:
Trvanie:
Miesto:
Pomôcky:
Charakter
cvičenia:
Naučiť študentov, ako v diskusi formulovať a obhajovať vlastný názor. Upozorniť, že najlepšie
riešenia sa rodia v diskusii. 15 +
45 min
trieda, potrebný je dostatočný priestor pre zoradenie cca 20 študentov
žiadne
Spadnutá fajka patrí do veľkej skupiny argumentačných cvičení, ktorým sa tiež niekedy hovorí
Debatovanie. Názov „spadnutá fajka“ sme v tomto prípade odvodili zo šachových hodín, kde
v súťažnej verzii šachu hráči hrajú tak, že majú rovnaký limitovaný čas, a keď ho niekto prekročí,
spadne mu hodinová ručička, čo mu vymeriavala čas – „spadne fajka“. Postup:
V prvej časti učiteľ prostredníctvom
vyššie opísanej techniky Póly (Škály)
nechá skupinu vyjadriť sa k 3 – 4
polarizovaným výrokom (pozn. redakcie: techniku nájdete v publikácii,
ktorá je uvedená na konci článku). Napríklad:
Štát by mal donútiť všetkých občanov, aby recyklovali odpad
súhlasím/nesúhlasím
Kvôli hrozbe klimatických zmien
by sa mali prijať oveľa radikálnejšie
opatrenia než doteraz
súhlasím/nesúhlasím
Keď budú ľudia bohatší, budú aj viac
myslieť na životné prostredie
súhlasím/nesúhlasím
20
V druhej časti cvičenia učiteľ usporiada stoličky tak, že postaví do stredu miestnosti proti sebe dve a dve
stoličky. Študentom pripomenie prvý
hodnotený výrok a upozorní ich, že
je ľahšie zastávať nejaký názor, než
ho obhájiť a získať preňho ostatných
a „práve to budeme precvičovať“. Učiteľ požiada, aby dvojice študentov, ktorí v prvom výroku zastávali
najväčšmi vyhranené názory z jednej
i druhej strany škály, prišli na 10
minút do stredu miestnosti. Vybrané dvojice sa v strede miestnosti
posadia na stoličky. Učiteľ vysvetlí,
že každá strana (dvojica študentov)
bude mať vždy minútu na to, aby
nahlas podporila svoj názor argumentmi. Kým jedna strana bude
hovoriť, druhá ju celú minútu nesmie
prerušovať a bude ju iba počúvať
a prípadne v duchu si pripravovať
svoje protiargumenty. Strany sa v argumentovaní budú striedať a každá
bude mať opakovane minútový
priestor na neprerušované argumentovanie. Učiteľ poprosí ostatných
študentov, aby mlčali, „zabudli“
na svoj pôvodný názor a čo najnestrannejšie počúvali argumentujúce
strany a zatiaľ ostali sedieť na svojich
miestach. Po prvej minúte argumentácií z jednej i z druhej strany, učiteľ
poprosí študentov, ktorí doteraz
mlčky sedeli, aby sa každý z nich
postavil za stoličky na tej strane diskusného stretnutia, ktorej argumenty
a vystupovanie sa mu viac pozdávalo. Každý z prihliadajúcich študentov
sa musí postaviť na jednu alebo
druhú stranu, je to nútená voľba,
ktorá je spätnou väzbou pre diskutujúcich. Nemožno ostať v strede. V prípade, že sa niekomu nepozdávalo nič z argumentácie na jednej ani
na druhej strane, mal by sa postaviť
za tú stranu, ktorá ho ako poslucháča odpudila menej. Učiteľ dá jednej z diskusných dvojíc
pokyn na druhú minútu argumentovania a opäť sa opakuje situácia. Zatiaľ čo jedna strana minútu argu-
mentuje, druhá počúva a po minúte
prichádza na rad priestor na argumentovanie druhej dvojice. Dvojice
sa 3- alebo 4-krát vystriedajú vo
svojich vstupoch (vždy po minúte)
a učiteľ stráži čas a dohliada, aby sa
neprerušovali. Ostatní študenti, (ktorí
spočiatku mlčky postávajú za jednou či druhou dvojicou), pozorne
počúvajú a vždy keď sa im pozdáva
nejaký vyslovený argument, presunú
sa za stranu, ktorá ho prezentovala. Prípadne sa môžu presúvať opačným smerom – odísť na druhú stranu
od dvojice, ktorá prezentovala nejaký
názor, ktorý sa im výrazne nepozdával. Študenti, ktorí nediskutujú, by
sa mali pokúsiť odosobniť od svojho
pôvodného názoru a presúvať sa čo
najviac, aby diskutujúcim poskytli
spätnú väzbu.
Po 3 – 4 diskusných kolách učiteľ
túto časť ukončí. Všetci študenti
sa posadia na svoje miesta a učiteľ
riadi diskusiu, ktorá smeruje k zhodnoteniu „diskusného zápolenia“,
definovaniu niektorých princípov
k sledovanej problematike, hodnoteniu argumentov a spôsobu vedenia
diskusie.
Po druhom alebo treťom jednominútovom kole argumentovania oboch
strán je možné diskusiu na 3 až 4
minúty zastaviť a nechať študentov,
ktorí stoja za sediacimi diskutérmi,
aby im poradili (pošepkali) dobré
argumenty a protiargumenty, ktoré
by mohli použiť. Po tejto prestávke
opäť diskusné zápolenie pokračuje obvyklým spôsobom – sediaci
študenti hovoria, ostatní mlčky stoja
za nimi a presúvajú sa ako signál, že
niektorý argument „zaberá“ alebo
„odpudzuje“. n á m e t y
a i n š p i r á c i e
20_2010
Jesenní škriatkovia
i l u st r ačn é foto z o r a
pauliniová
O d p o r ú č a j ú c i k o m e n tá r :
Je výhodnejšie vybrať na diskusiu otázky, kde študenti vyjadrujú
názorovo polarizované postoje. Pri
malých názorových rozdieloch alebo
nejasne formulovaných alternatívach
býva diskusia chaotická až mdlá. Pri
veľmi malých skupinách je možné
usporiadať aj diskusiu iba s jedným
protagonistom na každej strane. Je
to však náročné, dvojice sú výhodnejšie. Učiteľ by mal veľmi vysoko
vyzdvihnúť protagonistov diskusie
– dvojice, ktoré sa ocitli v strede. Študenti by si nemali odniesť pocit
zlyhania z tejto záťažovej situácie. Skôr by si mali opätovne uvedomiť,
aké dôležité je rozlišovať hodnotenie
ľudí a hodnotenie názorov, ktoré
zastávajú. Môžeme mať iné názory a napriek tomu si vážiť partnera
v diskusii. A rozhodne by sme sa
mali starať o to, aby partner mal
priestor vyjadriť svoj názor. Cvičenie bolo prebraté z publikácie
„Výchova k tolerancii hrou“, (autori:
Dušan Ondrušek, Dana Potočková
a Juraj Hipš). Bratislava PDCS 2007.
Stiahnuť si ju môžete na www.pdcs.
sk/prirucky-pre-trenerov-konzultantov.
Farebná jesenná príroda sa dá krásne využiť pri zážitkovej
environmentálnej výchove detí v predškolskom veku a to počas celého
jesenného obdobia – od babieho leta až po neskorú jeseň. Deti pri vhodne
vybraných aktivitách využijú všetky svoje zmysly a precítia blízky kontakt
s prírodou, na základe ktorého ich neskôr môžeme ľahšie viesť k jej ochrane
a rešpektu ku všetkému živému.
Prvá časť hry sa dá realizovať vonku
na dvore alebo na prechádzke
a druhá časť vnútri v triede. Deti sa
pri nej zoznámia s jesennou prírodou
a tvorivo využijú svoju fantáziu pri
hre na maliarov jesene.
Ideálne je začať hru rozprávaním
o ročných obdobiach. Zastavíme sa
pri jeseni a jej farbách. Môžeme deti
nechať vymenovať farby aké mávajú
jesenné listy, a tiež sa porozprávame
o typických znakoch jesene – o počasí, o správaní zvierat a rastlín v prírode, o intenzite slnečných lúčov. Vezmeme deti von a zahráme sa
na lesných škriatkov. Úlohou detí
- škriatkov je pozbierať čo najväčší
počet rôznofarebných listov, ihličia
a plodov (pripomenieme im, že listy
nikdy netrháme zo stromov, ale
zbierame len tie opadané). Ak už
máme dostatok listov, šípok, gaštanov, konárikov alebo aj drobných
kamienkov, ktoré škriatkovia našli,
vysvetlíme si rozdiel medzi listnatými a ihličnatými stromami – prečo
listnaté stromy na zimu opadávajú
a prečo tie ihličnaté ostávajú po celý
rok zelené. Prezrieme si pozbierané
listy a naučíme sa názvy niektorých
stromov (buk, dub, lipa, javor, borovica…)
Zahráme si s deťmi krátku naháňačku – škriatkovia sa na chvíľu premenia na vtáčiky a jedno vybrané dieťa
na mačku, ktorá sa vtáčiky snaží
uloviť. Vtáčiky sa môžu pred pazúrmi mačky zachrániť len vyletením
na strom – v našom prípade sa deti
musia dotknúť kôry stromu, ale len
na krátky čas. Na tejto hre môžeme
deťom jednoducho vysvetliť vzťah
predátora a koristi v prírode a aj fungovanie potravného reťazca (slabšie
vtáčiky sú chytené mačkou, silnejšie
a šikovnejšie prežijú).
Po naháňačke sa presunieme aj
s nazbieranými listami do triedy
i l u st r ačn é foto a r c h í v r e d a k c i e
a rozdáme škriatkom papierové
(kartónové) paletky, na ktoré budú
lepiť nazbierané listy a plody tak,
aby paletka bola čo najfarebnejšia. Škriatkovia – maliari jesene môžu
pri práci počúvať relaxačnú hudbu. Keď sú paletky hotové, škriatkovia
si ich navzájom ukážu a zhodnotia,
ktoré sú najfarebnejšie. Urobíme si
z paletiek malú výstavu.
Na záver sa spolu porozprávame
o liečivých bylinkách a plodoch,
ktoré môžeme na jeseň alebo
koncom leta vysušiť a v zime si
z nich uvariť liečivý čajík. Ovoniame
sušenú mätu, medovku, lipu, šípky
alebo bazu a deti prirovnávajú vône
byliniek k tým, čo už poznajú – napr. medovka vonia ako citrón, mäta ako
žuvačka… Uvaríme si spolu bylinkový čaj a ochutnáme ho nesladený
tak, aby sme cítili jeho výraznú chuť. Môžeme sa naučiť aj niečo o liečivých účinkoch byliniek a o tom, ktoré
bylinky sa používajú pri kašli, bolení
bruška alebo pri prechladnutí.
Ivana Poláčková,
CEEV Živica
21
ú v a h y
20_2010
o z e m i
Vc h od do kom u n i tnej z á h r ad y FOTO
Z U Z ANA LABAŠOVÁ
Findhorn
„Buďte zmenou, ktorú chcete vidieť vo svete“
Gándhí
Predstavte si nehostinné pobrežie severného Škótska: piesočné duny,
drsné počasie, dlhé zimy. Napriek tomu tu už takmer 50 rokov prebieha
experiment, ktorý začal tromi ľuďmi v karavane a do dnešného dňa sa
rozrástol na sebestačnú 500-člennú komunitu s menom, ktoré poznajú
na celom svete.
Začiatky
K om u n i tn á spo l očensk á a sem i n á r na m i estnosť FOTO Z U Z ANA LABAŠOVÁ
„Nikdy nepochybujte, že malá skupinka
rozumných a zanietených občanov môže
zmeniť svet: V skutočnosti to jediné vždy
svet zmenilo.“
Margaret Mead
22
Spoločenstvo Findhorn vzniklo
v roku 1962. Na jeho počiatku stáli
manželia Caddy s ich troma synmi
a ich známa Dorothy. Všetci traja už
dlhšiu dobu nasledovali duchovnú
cestu nazerania do vlastného vnútra
a mali nadviazaný hlboký kontakt
so svojou intuíciou, alebo s „tichým
jemným hlasom vo svojom vnútri“ ako ho nazvala Eileen Caddy. Pôvodne prišli do tejto časti krajiny
spravovať neďaleký hotel. Keď ich
však o niekoľko rokov z práce prepustili, rozhodli sa v oblasti zostať. Keďže nemali veľa peňazí, nasťahovali sa do karavanu v neďalekej pobrežnej dedinke nazvanej Findhorn. Vyžiť z podpory v nezamestnanosti
bolo ťažké, a tak začal Peter Caddy
pestovať zeleninu. Pôda tu na pobreží bola piesočná a suchá, ale Peter
bol vytrvalý. Dorothy po čase zistila,
že je schopná intuitívne nadviazať
kontakt s duchmi rastlín – ktorých
neskôr nazvala anjelmi či dévami. Tí
jej dávali inštrukcie, ako čo najlepšie
zveladiť záhradku. Keď s Petrom
tieto rady využili, začali sa objavovať
neuveriteľné výsledky – z nehostinnej, piesčitej pôdy Findhornu začali
vyrastať obrovské rastliny, bylinky
a kvety mnohých druhov, pričom
najviac sa preslávili kapusty, ktoré
dosiahli hmotnosť až 20 kilogramov. Správa o takejto neuveriteľnej úrode
sa začala šíriť a pritiahla odborníkov,
ktorých ohúrili výsledky ich skromného záhradníčenia. Postupne sa k pôvodným obyvateľom pridávali ľudia, ktorých pritiahlo
duchovno a krása života v harmónii s prírodou a skupinka šiestich
sa rozrástla na komunitu, v ktorej
od počiatkov až do dnešného dňa
žilo niekoľko tisíc ľudí. Niektorí ostali
rok, dva, iní tam žijú dodnes. Každý
si však svoju skúsenosť z Findhornu
nesie v sebe a prenáša ju do vonkajšieho sveta – či už ako lektor,
ekonóm, umelec, ekológ, vedec,
alebo jednoduchý človek, ktorý žije
vedomý život v súlade so sebou
samým, s ľuďmi naokolo, v prírode,
ktorá ho obklopuje.
Pevné základy
Komunita Findhorn je experimentom vedomého života. Nemá žiadnu
formálnu doktrínu ani krédo. Riadi
sa však univerzálnymi a nadčasovými hodnotami, ktoré sú spoločné
pre všetky najväčšie náboženstvá
sveta. Obyvatelia tohto spoločenstva
sa rozhodli svoje názory, postoje
a hodnoty skutočne žiť každý deň. Základnými princípmi a myšlienkami,
ktoré stáli pri zrode tohto spoločenstva a stále pretrvávajú v ústredí sú:
• intenzívny kontakt so svojím
vnútrom a konanie, ktoré odzrkadľuje hlbokú múdrosť,
• spolu-tvorenie s múdrosťou
prírody,
• služba svetu.
Tieto „pravidlá“ alebo lepšie povedané presvedčenie zakladateľov
spoločenstva sa teda opierajú o dva
piliere – osobnostný rozvoj, psychologické a duchovné poznanie seba
a partnerstvo s prírodou ako širším
kontextom, od ktorého sme závislí
a ktorý nás môže mnohému naučiť. Z týchto dvoch základných kameňov potom prirodzene vyviera túžba
šíriť poznanie, ku ktorému sme prišli
ďalej do sveta a dávať niečo zo seba
všetkým ostatným. ú v a h y
o z e m i
Ako v nebi,
tak i na zemi
Tieto princípy a smerovanie spoločenstva vo Findhorne sú viditeľné
vo všetkom, čo vás obkolesuje, keď
navštívite toto miesto – na malej rozlohe sa akoby naozaj zhmotnili myšlienky a predstavy o krásnom súlade
medzi človekom a prírodou. Ohúria
vás mohutné borovice, kvetinové
záhony aj zeleninové záhradky, ktoré
prosperujú napriek tomu, že pôda je
skôr piesok ako výživný humus. Medzi zeleňou sa čupia drobné karavany, chalúpky, domčeky, ale aj väčšie
domy, ktoré všetky nekompromisne
spĺňajú kritéria ekologického staviteľ-
20_2010
teľmi, známymi a susedmi pobudnúť
bez nevítaných pohľadov. Na horizonte sa ticho točia 4 veterné turbíny
produkujúce energiu pre eko-dedinu,
v diaľke zbadáte polia a skleníky,
ktoré poskytujú obyvateľom obživu,
samozrejme bez pomoci umelých
hnojív, pesticídov a iných chemikálií.
Čudáci či vodcovia?
Ak ste sa dočítali až sem a máte
pocit, že píšem o mieste, kde izolovane žije hŕstka čudákov, skutočne
sa mýlite. Toto spoločenstvo má
vzdelávacie centrum celosvetového
mena, ktoré každoročne navštívi
14-tisíc ľudí z 50 krajín sveta. V roku
ľuďom nové, netradičné a trvalo udržateľné spôsoby života v mnohých
oblastiach: ekológii, ekonomike,
duchovne, psychológii, sociálnom
sektore, staviteľstve atď. Ľudia, ktorí
toto miesto navštívia, odchádzajú inšpirovaní, lebo na vlastné oči
uvideli, že zmena je možná. A môže
to dokázať každý svojím spôsobom,
každý deň a kdekoľvek na svete. Zuzana Labašová,
CEEV Živica, [email protected]
Ďalšie informácie o Findhorne môžete nájsť na stránkach:
www.findhorn.org, www.ecovillagefindhorn.org, www.findhorn.com
S v ä t y ň a – p r i esto r p r e spo l očn é med i t á c i e FOTO Z U Z ANA LABAŠOVÁ
D om posta v en ý zo s u d u od w h i sk y
FOTO Z U Z ANA LABAŠOVÁ
stva. Napriek tomu, že tu žije okolo
500 obyvateľov, medzi domami vedú
upravené cestičky a chodníčky,
na ktorých nemusíte uskakovať pred
autami, všetky ostali zaparkované
pri vstupe do areálu spoločenstva. Naokolo vládne ticho a pokoj. Z času
na čas narazíte na drobný obchodík s ručne vyrobenou keramikou,
na kaviarničku, kanceláriu neziskovej
organizácie či detské ihrisko. Na ponorenie do svojho vnútra sú všetkým
obyvateľom aj návštevníkom prístupné meditačné priestory či svätyne,
kde sa môžete v tichosti venovať
skúmaniu svojich najhlbších zákutí,
modliť sa, meditovať či spočívať
v tichu, Jednote, Bohu – bez ohľadu
na to, či ste kresťan, moslim, budhista, alebo jednoducho veríte v jednotu
celého života. V spoločných priestoroch a jedálni počuť vravu a smiech –
tie však nie sú prístupné zvedavým
prišelcom – každý predsa potrebuje
súkromie a priestor, kde môže s pria-
1998 sa Nadácia Findhorn formálne
stala neziskovou organizáciou spolupracujúcou s OSN a dvaja zástupcovia Findhornu sa pravidelne zúčastňujú sedení v centrále OSN v New
Yorku. Takisto majú vlastnú banku,
vlastný menový systém, školu pre
svoje deti, vydavateľstvo a niekoľko
neziskových organizácií zameraných
na ochranu životného prostredia. Tiež dostali ocenenie OSN za najlepšiu ukážku trvalo udržateľného života. Týmito a mnohými inými aktivitami sa ľudia v tejto komunite snažia
naplniť jeden zo svojich základných
princípov – službu svetu. Inšpirujú,
vzdelávajú, povzbudzujú a delia sa
o svoje skúsenosti. Do svojich aktivít
vkladajú hlboké vedomie, motiváciu,
tvorivú energiu a radosť. Týmto spôsobom sa snažia svoje vízie premeniť
na skutočnosť a priniesť svetu trvalú,
pozitívnu zmenu. Cez svoje aktivity
sa snažia prakticky vložiť duchovno
do každodenného života a ukázať
23
O b y tn á časť F i nd h o r n u FOTO
archív redakcie
20_2010
r o z h o v o r y
a n á z o r y
Pokiaľ dokážete ovplyvniť vašu
školu, dokážete ovplyvniť aj
svet okolo vás
Koľko škôl je v súčasnosti zapojených v programe Ekoškola a koľko
je ocenených?
V České republice je k dnešnímu dni
zapojeno 232 škol a 79 z nich má
titul Ekoškola.
Program Ekoškola má v Čechách len o čosi
dlhšiu tradíciu ako naša Zelená škola. Aj
napriek rovnakému medzinárodnému
metodickému štandardu programu EcoSchools má česká Ekoškola svoje národné
špecifiká. Práve o nich a tiež o výzvach
v programe sme sa rozprávali s Jitkou
Krbcovou zo združenia Tereza, jednou
z koordinátoriek programu.
24
Ako školy v Českej republike prijali
program Ekoškola a v súvislosti
s ním dôraz na aktívnu účasť celej
školskej komunity na realizácii
zelených aktivít?
Program jsme rozjížděli se školami,
které jsme už znali z jiných projektů
a tedy to byly školy zvyklé pracovat
s žáky trochu jinak. Během těch
prvních roků přišla reforma ve školství a s ní ŠVP (Školské vzdelávací
programy), Ekoškola jako dlouhodobý program zapadá, takže jsme získali další školy, které měli o program
a tento způsob práce zájem.
Aké predpoklady by mala spĺňať
škola, ktorá sa rozhodne vstúpiť
do programu Ekoškola?
Nemáme stanovené předpoklady, které by měla škola hlásící se
do programu splňovat. Samozřejmě,
je dobré, když jsou v takové škole
motivovaní i jiní učitelé než pouze
budoucí koordinátor programu. Chceme, aby o Ekoškole věděl ředitel školy a také na přihlášce máme
jeho podpis. Jinak si myslíme, že
není důležité, aby se škola už před
přihlášením intenzivně věnovala
environmentální výchově. Naopak
máme zkušenosti s tím, že školy,
které vstupují do programu už s rozjetými akcemi či projekty týkajícími
se environmentální výchovy, mají
větší problém přejít od nesystematické realizace jednotlivých projektů
k metodice 7 kroků.
Aké skúsenosti majú školy s participáciou žiakov, pedagogických
a nepedagogických členov školy
a rodičov?
Jen malá část škol má už s tímto
zkušenost, když vstupují do programu. U většiny škol je na počátku
jeden či dva nadšení pedagogové,
kteří se postupně snaží zapojit
ostatní. Máme zkušenost s tím, že
před získáním prvního titulu, pro ně
není úplně jednoduché získat ostatní
kolegy, z provozních zaměstnanců
někoho vždy najdou a s žáky mívají
snad nejmenší problém. Na některých školách musí, dokonce probíhat
volby, protože mají více zájemců
o práci v Ekotýmu, než je možné mít,
nebo mají více Ekotýmů, které spolu
pak spolupracují. Co často řeší, je
dlouhodobé zapojení žáků, jejich
motivaci k tomu pracovat v Ekotýmu
dlouhodoběji.
Lepší situace s participací všech
složek mají pak školy, které získají
titul. Titul často funguje jako motivace i pro ty, kteří se o program dříve
moc nezajímali. Spomeniete si na nejakú úspešnú
taktiku, metódu na zapájanie rodičov, žiakov Ekoškôl?
Zatím nemáme se zapojením rodičů
velké zkušenosti. Rodiče se často
zapájejí do programu prostřednictvím akcí, spolupracují na jejich
přípravě nebo se jich účastní. Dobrá
taktika určitě je ukázat jim, třeba
na třídních schůzkách, co jejich děti
dokázali a co všechno dělají. To je
pak může motivovat k tomu, aby se
také zapojili. My chystáme pracovní
listy pro žáky, kterými chceme přenést Ekoškolu ze školy také do domácností, tak pak uvidíme, jak bude
spolupráce s rodiči fungovat.
Ktorý z krokov pokladajú školy
za najťažší z pohľadu realizácie?
Myslíme si, že za nejtěžší krok
považují Analýzu ekologického
stavu školy, tedy krok odpovídající
vašemu auditu školy. Problém není
jen v provedení samotné analýzy, ale
s vyhodnocením výsledků z ní a pak
s jejím propojením s Plánem činností. Jinak spíš než problém s konkrétním krokem, pozorujeme problém
s předáním odpovědnosti za realizaci
programu na žáky. Míra jejich participace na plánování změn a aktivit se
nám stále zdá nedostatečná. Učitelé
u nás nejsou zvyklí tímto způsobem
r o z h o v o r y
a n á z o r y
pracovat s žáky, takže i když se o to
snaží, tak to nemusí být ideální. a využít ji tak k propagaci programu
Ekoškola.
Ako ste tieto problémy riešili?
Snažíme se poskytovat školám
metodickou podporu zaměřenou
na problematické kroky včetně
výukových programů na toto téma
určené pro žáky.
Předávání titulů bylo zatím stejné pro
všechny školy, tedy jak pro ty, které
získají titul poprvé, tak pro ty, které
už ho obhájily. V současné době
bychom chtěli tento systém trochu
upravit, zachovat slavnostní předávání v Senátu pro školy s 1. titulem
a zorganizovat například konferenci
pro školy, které titul obhájily.
Problém se zapojením žáků řešíme
tvorbou nové on-line příručky, která
bude určena přímo žákům. Učitelé
budou mít příručku, která jim bude
pomáhat s tím, jak žáky programem
provádět.
Mohli by ste nám stručne opísať
„históriu“ zmien v pravidlách
programu Ekoškola aj vzhľadom
na spätnú väzbu od zapojených
škôl?
Pravidla programu jsme v podstatě
nijak neměnili. Od začátku projektu
byla nastavena jako povinná metodika 7 kroků. Příručku pro učitele jsme
sice přepracovávali, ale šlo spíše
o to, že jsme zjistili, co je potřeba
lépe popsat, jinak vysvětlit. Trochu
se mění doba, na jak dlouho udělujeme titul. Původně to bylo tak, že
škola obhajuje titul po dvou letech
a když ho získá potřetí, tak ho má
na pět let. V současné době chceme
toto rozpětí snížit na 4 roky a po 2 letech udělat ve škole jakousi návštěvu
nebo konzultaci.
Ako prebieha u Vás slávnostná
certifikácia?
Slavnostní předávání titulů Ekoškola
probíhá pod záštitou ministerstva
školsví a ministerstva životního
prostředí. Díky tomu, že ho organizujeme ve spolupráci s Výborem
pro vzdělávání, vědu, kulturu, lidská
práva a petice Senátu Parlamentu
České republiky, tak může probíhat
v celkem prestižních prostorách
Valdštejnského paláce v Praze. Na předávání zveme vždy z každé
oceněné školy koordinátora, ředitele
a několik žáků. Osvědčilo se nám
zvát i zástupce zřizovatelů oceněných škol. Většinou se školou na vyhlášení přijíždí i starostové nebo
místostarostové a školy si chválí, že
se jim i díky této akci zlepšuje spolupráce se zřizovatelem. Certifikát, vlajku a dárky, které se
snažíme zajistit sponzorsky, předávají školám zástupci ministerstva
školství a ministerstva životního
prostředí (někdy se nám podaří, že
přijde i sám ministr). Akci se snažíme propagovat i v různých mediích
Na Slovensku v súčasnosti poskytujeme individuálne poradenstvo
každej zapojenej škole a to prostredníctvom prideleného konzultanta/tky. Realizujeme tiež regionálne stretnutie pre koordinátorov
a konzultantov Zelených škôl. Ako
riešite metodickú podporu pre
školy Vy?
V současné době, i díky financím
z Evropského sociálního fondu,
máme v každém kraji spolupracující
organizaci, kde je zaměstnaný člověk
na částečný úvazek a funguje jako
krajský koordinátor programu Ekoškola. Pro školy jsou tak dostupnější
všechny služby, které jsme nabízeli
školám dříve, ale pouze v Praze. Koordinátor funguje jako konzultant pro školy ve svém kraji, není to
tedy jedna škola, jeden konzultant. Navíc organizuje semináře a work­
shopy pro zapojené školy a výukové
programy pro Ekotýmy. Další forma
poradenství je i hodnotící návštěva
na škole ve chvíli, kdy škola žádá
o titul. Z této návštěvy získává škola
zpětnou vazbu ke své práci od dvou
hodnotitelů, které na školu vysíláme. Tyto hodnotitele, my jim říkáme
auditoři, školíme a to nejen v metodice programu, ale i v odborných
tématech Ekoškoly a také v podávání zpětné vazby. Zjistili jsme, že je
také důležité, aby byli s programem
a jeho cíli skutečně ztotožněni, jinak
to pak úplně nefunguje.
Spomenuli sme ako program
vnímajú školy. Ako je však vnímaný štátnymi inštitúciami a Vašimi
partnermi?
Ministerstvo školství program uznává
a podporuje spíše formálně. Ministerstvo životního prostředí ho podporuje i finančně. Za všetky aktivity, ktoré Vaše
školy realizovali, ktorá z Vášho
pohľadu bola najviac revolučná
a naopak, ktorá aktivita vybočila
z filozofie programu Zelená škola?
Že by nás napadala nějaká přímo
revoluční aktivita, to asi ne. Zajímavé
20_2010
ale například bylo, když se žákům
na Základní škole v Bezně podařilo
přesvědčit paní ředitelku k odstranění nápojového automatu ze školy. Změřili skutečnou spotřebu energie
automatu, pro potřeby argumentace
ji přepočetli na peníze, které za energii pro automat škola zaplatí za celý
rok. Zjistili, že je to více než sedm
tisíc korun. Takže to není nijak revoluční aktivita, ale revoluční na tom
je spíš to, že to byla věc, kterou
skutečně prosazovali sami žáci.
Aktivity, které vybočují z filosofie
programu, se občas v Plánech
činností objevují. Bývají to například
lyžařské kurzy, Miss aerobic, ale
také se objevil kurz plavání zařazený
do plánu pod téma Voda.
Zvažovali ste už rozšírenie projektu Zelené školy aj na univerzity?
Ne, že by u nás tato myšlenka nezazněla, ale zatím jsou pro nás prioritou
základní a střední školy. Trochu
začínáme uvažovat o mateřských
školkách. Všechna tato rozšíření
jsou ale spojena s přepracováním
metodiky a tvorbou dalších materiálů
specifických pro tyto stupně vzdělávání, tedy s financemi a personálním
zajištěním. Zatím je to tedy pouze
v rovině uvažování.
Práca koordinátora Zelenej školy
je náročná z viacerých hľadísk. Čo
odporúčate svojim koordinátorom
a čo by ste odkázali koordinátorom tohto programu na Slovensku?
Myslíme, že koordinátorům v obou
zemích bychom chtěli doporučit, aby
více věřili ve schopnosti žáků. Za rozhovor ďakuje
Zuzana Dovalová, [email protected]
Viac o programe Ekoškola v Českej
republike nájdete na internetovej
stránke na www.ekoskola.cz alebo
jej národného koordinátora združenia
TEREZA, www.terezanet.cz.
Reportáž z návštevy jednej českej
Ekoškoly si môžete prečítať na www.
zelenaskola.sk/co-je-zelena-skola/
reportaze/skoly.
25
20_2010
r o z h o v o r y
a n á z o r y
Môžu sa zohriať
alebo popáliť – ale niečo
sa naučia
O občianskej participácii so Zorou Pauliniovou
Občianska participácia a ty – odkiaľ a ako sa poznáte?
Pracujem ako trénerka, konzultantka
a facilitátorka pre firmy, samosprávy a pre neziskové organizácie. Dlhodobo sa venujem participácii
na rôznych úrovniach – pri plánovaní
verejných priestorov, ale aj strategických plánov miest a obcí. Pracujem
s mladými, s ochranármi, ale aj
pamiatkármi či politikmi.
Zora Pauliniová dlhodobo pracuje ako trénerka a konzultantka pre
neziskový sektor, kde využíva aj svoje
skúsenosti zo súkromného a verejného sektora. Zaoberá sa rôznorodými témami, ktorým sa venuje ako
v praktickej rovine, naživo, tak aj ako
blogerka, publicistka a metodička. Je
autorkou a spoluautorkou kníh Ako
zachrániť Zem, Občianska participácia, Kde sme? (Mentálne mapy
Slovenska), Multikultúrna výchova
a iných.
26
Často vediem verejné stretnutia,
diskusné fóra a plánovacie procesy
na najrozličnejšie témy – od diskusií
volebných kandidátov v miestnych
a regionálnych voľbách cez konferencie o deťoch a násilí pre UNICEF
až po pracovné workshopy na tému
ochrany svetového dedičstva, desegregácie či práce s Rómami (UNDP,
OSF).
Čo je však možno ešte dôležitejšie
je skutočnosť, že aj keď viem, že vo
svojej práci musím byť neutrálna,
srdcom som stále aktivistka a viem
sa nadchnúť, ak vidím, že niekto robí
vec, ktorá pomôže deťom či komunite.
Čo podľa teba je a čo nie je participácia?
Odpoviem príkladom… Pri Chorvátskom ramene v Petržalke sa nachádza skatepark. Vždy keď sa
ocitnem blízko, fotím si tínedžerov,
ktorí skáču na rampách na skatebordoch i bicykloch i deti, ktoré tu
trénujú svoje prvé akrobatické kúsky. Skatepark patril kedysi k najväčším
na Slovensku a chátral, pokiaľ sa
ho nerozhodli opraviť streetworkeri
spolu s tínedžermi z okolia. Puberťáci pripravili projekt, navrhli prekážky,
rokovali so samosprávou i s firmou,
čo mala veci realizovať, mnohé veci
sami odbrigádovali. To, čo píšem
na niekoľkých riadkoch, trvalo dlhé
mesiace. Celkovo sa ich zapojilo niekoľko desiatok; v niektorých fázach
projektu až päťdesiat ľudí.
Rok či dva na to, keď bolo všetko
zrealizované, organizovalo Mesto
Bratislava súťaž, v ktorom mali
rakúski a slovenskí študenti navrhnúť
Medzi jej nosné témy patria participácia mládeže, facilitácia participačných procesov a navrhovanie
verejných priestorov. Už piaty rok
pracuje ako konzultantka programu
Priestory, kde obyvatelia konkrétnych
lokalít spoločne plánujú, ako by mohli
vyzerať ich námestia, ulice či parky.
Tohto plánovania sa zúčastňujú aj
deti.
skatepa r k P r i C h o r v á tskom r amene v P et r ž a l ke f o t o : Z o r a
Pauliniová
r o z h o v o r y
a n á z o r y
nové parky na zanedbaných zelených plochách, „aby mali Bratislavčania viac zelene“. Nie všetky
projekty sa stretli s pochopením
– jedným z víťazných návrhov sa stal
park pri Chorvátskom ramene. Aby
ho bolo možné zrealizovať, bolo by
treba posunúť skatepark – ktorý vraj
bol, podľa projektantov, na nevhodnom mieste. Podľa správy o projekte Záhrady
pre všetkých, „každý tím realizoval
v lokalite, ktorú si zvolil, prieskum
medzi obyvateľmi, na základe ktorého zvolil koncept a detaily svojho
riešenia parkovej úpravy.“ Ľudí zo
skateparku ani z okolia však nikto
neoslovil, nikto sa ich na názor nespýtal… Až neskôr a úplnou okľukou
sa dozvedeli, že sa niečo chystá.“
Vedľa seba stáli zrazu dve participácie – jedna organizovaná zhora,
bez kontaktu s miestnymi ľuďmi,
druhá prichádzajúca z terénu. Našťastie sa dodnes projekt víťazného
parku nerealizoval. Našťastie nie
preto, že by nebol pekný a atraktívny
– ale preto, že išiel (podľa mňa) proti
podstate participácie. Rozhodnutie
zhora malo zničiť to, čo miestne decká a komunita vytvorili – a v tomto
prípade nejde len o materiálne veci,
ale najmä o pozitívnu skúsenosť
s tým, že si mladí sami zrealizovali
svoj projekt.
Čiže ozajstná participácia = účasť
ľudí, verejnosti na rozhodovaní sa
bez zapojenia ľudí nezaobíde. Kde
všade, pri akých príležitostiach je
to možné? A ako by participatívne
rozhodovanie malo vyzerať?
Pre mňa znamená občianska participácia vtiahnutie ľudí do rozhodovania na viacerých úrovniach. Môžeme
ich informovať a umožniť im, aby sa
informovali sami (čo umožňuje veľmi
dobrý informačný zákon). Môžeme
ich v plánovacích a rozhodovacích
procesoch osloviť, umožniť im
pripomienkovať koncepty, plány
a projekty a s plnou vážnosťou k ich
pripomienkam pristúpiť. Môžeme ich
však aj samotných vtiahnuť do diskusií, komisií, tvorivých a realizačných tímov a nechať ich priamo vytvárať veci a spolurozhodovať. To
isté sa samozrejme týka aj mladých
ľudí, nielen dospelých.
Participácia nie je o tom, že zvoláme skupinu ľudí, ktorá o niečom
spontánne či hlasovaním rozhodne. Zapojenie verejnosti je o veľmi pozornom nastavení procesu a takých pravidiel, aby sa mohol každý
vyjadriť, ale aby sa zároveň mohla
a vedela rôznorodá skupina dohodnúť. Na vedenie takýchto procesov
sa často pripravujú skúsení facilitátori a facilitátorky, ktorých cieľom je
skupine pomáhať dosiahnuť cieľ. Aj učitelia dokážu byť takýmito
facilitátormi, keď dokážu na chvíľu
ustúpiť z pozície experta, vypočuť
žiakov, nechať ich konfrontovať svoje
myšlienky navzájom a pomáhať iba
tým, že im formujú proces. Myslím,
že samotná prax v škole, ak je jej
súčasťou príprava projektov, tímová
20_2010
spolupráca a kooperatívne vyučovanie, participáciu umožňuje, dokonca
vyžaduje.
Prosím, skús vymenovať nejaké
príklady participácie, s ktorými si
sa stretla?
Tých príkladov je veľmi veľa. Ak dobre fungujú a nie sú formálne, svoje
dokáže detský parlament či deti
v školskej rade. Mladí vedia niesť
S t r etn u t i a k r e v i ta l i z á c i i pa r k u
sa z ú častn i l i mno h é det i – n i ekto r é z n i c h
v y jad r i l i s v oj n á zo r na to , čo i m v pa r k u
c h ý b a f o t o a r c h í v r e d a k c i e
svoju zodpovednosť, to len my sme
často príliš patronizujúci.
Na konferenciách UNICEF, ktoré sa
venovali deťom a s nimi spojeným
témam, boli pred pár rokmi deti
prítomné len ako kvetinky, ktoré
priniesli dospelým zdravicu. Naopak dnes je už úplne bežné, že sa
riešiteľských workshopov a diskusií
zúčastňujú deti.
Keď občania a samospráva Pezinka
protestovali proti miestnej nelegálnej
skládke, veľký kus práce pri organizácii i propagácii spravili študenti
miestneho gymnázia.
Na tábore Odysea som sa stretla s deťmi zo združenia Púpava,
ktoré vo veku 12 – 15 rokov chystajú
skvelý program pre rodičov s deťmi
od rána do večera (plánujú ho počas
celého školského roka) a vôbec som
sa im nebála zveriť svojho najmenšieho syna.
Keď vedenie nemeckého športového
zväzu zistilo, že ich členovia starnú
a klesá počet mladých, vymyslelo zaujímavý grantový program1. Mladí ľudia dostanú možnosť získať
A kc i e m l ad ý c h , kto r í sa sna ž i a mať v meste v i ac b i c y k l o v č i
v i ac k v eto v f o t o : Z o r a P a u l i n i o v á
1 http://www.dsj.de/downloads/Publikationen/NeuePart2003.pdf
27
20_2010
s p o t r e b i t e ľ s k é
hom, ktoré pripravili, sa zrealizovalo
v Prahe i ďalších mestách množstvo
úprav, ktoré zvýšili bezpečnosť detí
na ceste do a zo školy.
D et i v samostatn ý c h sk u p i n á c h mapo v a l i ,
ak é ne b ezpečn é m i esta sa nac h á dzaj ú na n á mest í f o t o : Z o r a P a u l i n i o v á
grant, ak si sami pripravia projekt aj
s rozpočtom a zrealizujú ho. Môže ísť
o tábor, športové dni v obci, obnovu
ihriska – podstatné je, že od prípravy
projektu až po poslednú bodku žiaden dospelý mladým vo veku 15 – 18
rokov nepomáha. Podobne funguje
aj projekt rozvoja dobrovoľníckeho
hnutia „72 hodín bez kompromisu“, kde si skupiny mladých musia
za 72 hodín vymyslieť a zrealizovať
projekty, ktoré by pomohli miestnej
komunite.2
28
Výborné skúsenosti máme s participáciou detí pri plánovaní verejných
priestorov.3 Od r. 2005 sme zrealizovali skoro 25 projektov, pri ktorých
miestni ľudia plánovali a menili tvár
svojich miest a obcí. Išlo o parky,
ihriská, námestia a ulice, komunitné a umelecké záhrady a mnohé
iné veci… Aj my sme deti najprv
vnímali ako skupinu, ktorú treba
oddeliť od dospelých a zabezpečiť
im program, aby dospelých nevyrušovali, teraz s nimi však cieľavedome pracujeme ako pri mapovaní
priestoru, tak pri príprave a prezentácii návrhov. Niekedy je obrovským
zážitkom vidieť, ako deti stoja pred
dospelými na stoličke, držia mikrofón
a vyjadrujú svoje predstavy a svoje
návrhy.
Skvele fungovalo aj zapojenie detí
(a rodičov) v projekte „Bezpečná
cesta do školy“4 v Českej republike, ktorý financovalo ministerstvo
dopravy. Deti sa stali expertmi
na dopravné riešenia a vďaka návr2 http://www.72hodin.sk/
3 http://www.priestory.sk/about/project-overview.html
4 http://www.dopravniinzenyrstvi.cz/clanky/
bezpecna-cesta-do-skoly/
Oveľa viac dokážu stredoškolskí
a vysokoškolskí študenti. Na jeseň
1989 to boli v Bratislave študenti,
ktorí uskutočnili pochod proti vtedajšiemu politickému režimu ešte skôr,
než sa uskutočnili demonštrácie
na námestí SNP a na Hviezdoslavovom námestí. V marci tohto roku
zorganizoval študent Robo Mihály
protest proti návrhu vlasteneckého
zákona, ktorého sa zúčastnilo vyše
tisíc ľudí. Treba si uvedomiť, že aj
toto je participácia a vyjadrovanie svojich názorov – a dochádza
k nemu vtedy, keď ľudia s mocou
nepočúvajú tých, ktorí sú dole.
Ako v tomto projekte, tak v iných to
však nebol jediný úspech. Keď si deti
zažijú, že aj ony môžu vyjadriť svoje
názory a že ich dospelí rešpektujú; že sa o ich nápadoch diskutuje
a využívajú sa, potom ich to motivuje. Vytvára sa tým zároveň nový
typ skúseností, z ktorých budú deti
vedieť neskôr ťažiť aj v dospelosti.
Zelená škola je systém, založený
na participácii detí/žiakov na rozhodovaní. Podľa tvojich skúseností – ako na to?
Je to podobne ako vo firme – ak sa
má niečo zmeniť, musí ísť o zmeny nielen na osobnej úrovni, ale aj
na systémovej úrovni. Rátajte s tým,
že ak má v škole naozaj fungovať
participácia, celý systém musí byť
nastavený tak, aby dieťa malo možnosť vyjadriť sa. Ak nechcete deti
počúvať, radšej do toho ani nechoďte… Dieťa, žiak, študent či puberťák
sú partneri. Ťažko sa naučia rozhodovať a podieľať sa na rozhodnutiach, ak ich k tomu nepustíme. Nastaviť participáciu formálne,
inštitucionálne je zbytočné, ak deti
neučíme k participácii tak, že ich ju
samú necháme žiť a trebárs sa spáliť
na vlastnej koži.
Chce to ale dva predpoklady: ak už
deťom zveríme rozhodovanie, potom
by sme mali prijať to, čo to prinesie
so všetkými dôsledkami. Ak deti
v rámci detskej hliadky zistia, že
je to mesto, ktoré necháva spaľovať na miestnom cintoríne odpad
(ako sa stalo v Litovskom Hrádku),
alebo upozornia na firmu, ktorá ničí
pamiatku, tak ich musíme podporiť v tom, aby mohli veci dotiahnuť
do konca.
o k i e n k o
Úlohou dospelých je skôr poukázať
na to, čo treba spraviť a asistovať
im v tom procese (tak ako asistovali
streetworkeri z Kaspiánu mladým
z ulice pri vybudovaní spomínaného
skateparku).
Druhý predpoklad je kľúčový: participácia neznamená nechať urobiť deti
a tínedžerov všetko, čo si vymyslia
(to neplatí ani pri participácii dospelých), ale na začiatku nastaviť
rámce a rozhodne ich (ale aj učiteľov)
dovzdelávať (ale nie teoreticky, ale
na konkrétnych príkladoch).
Určite tým nemyslím, že by mali deti
riadiť školu. No otázky školského
prostredia, pripomienky ku kvalite
školskej výučby, akcie ktoré by mala
škola alebo trieda podniknúť, ochrana životného prostredia – všade tu
sa otvára veľa príležitostí, kde si
možno zapojenie vyskúšať.
Za redakciu ĎalEKOhľadu sa pýtal
Richard Medal
[email protected]
s p o t r e b i t e ľ s k é
o k i e n k o
20_2010
Ako obstarávať
a nakupovať na Zelených
školách?
Čo je zelené nakupovanie/
obstarávanie? Je to taký
spôsob zadávania verejných
zákaziek alebo dodávok,
ktorý berie do úvahy vplyv
vybraného tovaru a služieb
na životné prostredie.
Uprednostňované sú
vlastnosti, ktorých negatívny
vplyv na životné prostredie
je čo najmenší. Medzi
posudzované kritériá patrí
napríklad možnosť recyklácie,
biologická odbúrateľnosť,
materiálna a energetická
náročnosť výroby, zdravotná
nezávadnosť, transportná
vzdialenosť od výrobcovi
k spotrebiteľovi a pod.
Vybrané opatrenia pre zelené/
udržateľné verejné obstarávanie
a úradovanie (kompletné opatrenia
a tipy na úspory získate v príručke
zeleného úradovania a nakupovania
na http://www.ekoporadna.sk/co-vam-ponukame.html)
1. Papier
a papierové výrobky
2. Kancelárske
potreby
Najdôležitejším kritériom je zníženie
spotreby papiera. Kancelársky papier a všetky papierenské výrobky by
mali byť vyrobené z recyklovaného
papiera, čím sa zníži nielen negatívny
vplyv na životné prostredie, ale čiastočne aj náklady kancelárie. Kancelárskych potrieb je dnes
obrovské množstvo, ich spotreba je
veľká a často sú ťažko recyklovateľné alebo dokonca nerecyklovateľné. • Obmedzujme tlač – netlačme zbytočnosti a vždy, keď je
to možné, dávajme prednosť
elektronickej korešpondencii, archivácii a dokumentácii dát, ktoré
nevyžadujú tlač na papier (napr. elektronické faktúry),
• používajme papier z oboch strán
a využívajme funkciu obojstrannej
tlače či kopírovania, alebo tlač
viacerých strán na jednu stranu
v zmenšenom formáte,
• tlačiť sa dá aj na už z jednej
strany potlačený papier „šmírak“,
rovnako ako v prípade písania
osobných poznámok či zápisov,
• pred tlačou si skontrolujme chyby, aby sme predišli zbytočnej
opätovnej tlači,
• aj použité obálky sa dajú použiť znovu, napríklad pre internú
poštu,
• používajme recyklovaný kancelársky papier (formuláre, zápisníky, knihy, kalendáre, obálky,
vizitky, ale aj obaly na dokumenty
alebo toaletný papier)…
• Používajme výrobky s dlhou
životnosťou, kvalitné, s dlhou
záručnou lehotou,
• uprednostnime písacie potreby
s vymeniteľnými a naplniteľnými
náplňami,
• používajme znovu naplniteľné
tonery,
• medzi environmentálne vhodné
a ľahko recyklovateľné materiály
patrí drevo, kov, recyklovaný
papier, prírodný kaučuk, polypropylén (PP), polyetylén (PE),
• vyhýbajme sa PVC, hliníku
a materiálom s obsahom ťažkých
kovov, organických rozpúšťadiel
a pod.,
• uprednostnime lepidlá, fixky
a zvýrazňovače na vodnej báze,
• používajme korekčné laky
na vodnej báze alebo na báze
etanolu,
• akýmkoľvek výrobkom z PVC
a polystyrénu sa vyhýbajme,
• nepoužívajme zbytočne „estetické“ doplnky kancelárskeho vybavenia ako napr. lakované alebo
plastom laminované kancelárske
spinky, špendlíky či kľúče…
29
s p o t r e b i t e ľ s k é
20_2010
30
3. Čistenie
a upratovanie
4. Hospodárenie
s vodou
Najdôležitejším opatrením pri environmentálne vhodnom čistení je
prevencia znečistenia a spotreby čistiacich prostriedkov. Veľký význam
má aj správne dávkovanie.
Pri hospodárení s vodou je v prvom
rade nutné obmedziť jej spotrebu
a zaobchádzať s ňou ako s nenahraditeľnou surovinou nevyhnutnou pre
život.
• Zabráňme prenosu nečistôt
dovnútra budovy – kvalitná
a dostatočne veľká rohožka pri
vchode nám pri upratovaní ušetrí
veľa práce,
• primerane dávkujme (vynechajme dávkovanie od oka, ktoré je
takmer vždy nepresné),
• vypracujme si plán upratovania
a čistenia (ako, čím, kedy a kde
čistiť),
• kontrolovaná distribúcia čistidiel
nám pomôže zefektívniť proces
čistenia a obmedziť spotrebu
čistiacich prostriedkov,
• najefektívnejšie je používať menej
druhov čistiacich prostriedkov –
často stačí používať 4 – 5 skupín
čistidiel,
• väčšina znečistenia sa dá odstrániť pomocou univerzálnych
čistiacich prostriedkov, kyseliny
citrónovej alebo octu,
• dôležité je zaviesť si interné
kritériá pre nákup čistiacich prostriedkov a pomôcok a oboznámiť
s nimi zamestnancov…
• Využívajme úsporné pákové alebo fotočlánkové batérie,
• dôležité je aj dôkladne označenie armatúr pre studenú a teplú
vodu,
• využívajme účinné úsporné systémy aj pre splachovanie toaliet
– dvojitý systém splachovania
(malá a veľká potreba) alebo
tlačidlo štart – stop,
• využívajme dažďovú vodu pri polievaní verejnej zelene, prípadne
aj na splachovanie WC,
• v priebehu výstavby alebo rekonštrukcie je výhodné namontovať
si dvojitý rozvod vody (pitná
a úžitková voda)…
5. Odpad
Aj pri odpade je najdôležitejšia
prevencia. Obmedzovanie produkcie
odpadov a hľadanie možností jeho
ďalšieho využitia je správnym riešením. Až potom nasleduje triedenie
odpadu podľa druhov v závislosti
na schopnostiach miestneho systému likvidácie odpadov. Pri efektívnom odpadovom manažmente je
dôležité:
• Predchádzať vzniku odpadov,
• zaviesť dobrý systém triedenia
odpadu v budovách na všetky
dostupné zložky,
• uprednostňujme nákup tovaru
bez zbytočných obalov alebo
viacnásobných obalov,
• nakupujme len to, čo je naozaj
potrebné,
o k i e n k o
• starý počítač, monitor alebo
kopírku (pokiaľ sú stále funkčné)
môžeme ponúknuť na doužívanie
niekomu inému (charita, krízové
centrá a pod.),
• uprednostnime veci s dlhou
životnosťou,
• vyhýbajme sa používaniu jednorazových batérií a akumulátorov,
je lepšie používať prístroje, ktoré
sú napájané priamo z elektrickej
siete, prípadne si zabezpečiť
dobíjacie batérie a dobíjačku…
6. Spotreba energie
Ak chceme zistiť aktuálny stav
budovy a nájsť možnosti energetických aj finančných úspor, je vhodné dať si urobiť energetický audit,
ktorý odborne posúdi súčasný stav
a navrhne možné zlepšenia v oblasti
energie, rekonštrukcie a stavebných
úprav. Niektoré opatrenia sa však
dajú realizovať aj bez auditu. Vykurovanie
Zabráňme prehrievaniu miestností,
nie je ani zdravé, ani ekonomické. Odporúčané teploty v obytnej miestnosti sú 21 – 22 ° C a vlhkosť vzduchu cca. 45 – 65%. Na chodbách
a iných menej využitých priestoroch
postačí teplota 16 – 18 ° C.
Osvetlenie
• Nezabúdajme vypínať svetlo pri
odchode z miestnosti na dlhšiu
dobu,
• využívajme denné svetlo a nezaťahujme zbytočne rolety a žalúzie, aby sme museli svietiť,
• použitie úsporných žiariviek bude
čoskoro povinné v celej Európskej únii, vyhnime sa preto nákupu starých tradičných žiaroviek…
s p o t r e b i t e ľ s k é
7. Kancelárska
zariadenia
• Dbajme na výber energeticky
efektívnych zariadení aj pri nákupe nového počítača, tlačiarne,
skeneru, monitoru či kopírky - uprednostnime tie s oficiálnou
národnou či medzinárodnou
ekoznačkou, ako napr. „Energy
Star“, „Európsky kvet“ alebo „Environmentálne vhodný produkt“,
• švédsku značku „TCO“, možno nájsť na monitoroch a LCD
displejoch panelov a notebookov – okrem vplyvu na životné
prostredie zohľadňuje aj úroveň
elektrosmogu a zaručuje tak lepšiu ochranu ľudského zdravia,
• pri výbere je dôležité si všímať
nízku spotrebu energie nielen
o k i e n k o
20_2010
v plnej prevádzke spotrebiča, ale
aj v pohotovostnom režime a keď
je vypnutý…
8. Stravovanie,
občerstvenie
Aj pri príprave školského stravovania
alebo občerstvenia na poradách je
dôležité dodržiavať princípy zeleného obstarávania a úradovania. Je to
zároveň ideálna možnosť prezentovať filozofiu udržateľného rozvoja aj
navonok. a čaj, uprednostníme značku Fair
Trade – Spravodlivý obchod,
• namiesto balenej vody ponúknime návšteve pohár sviežej vody
z vodovodu naplnenej v estetickom džbáne…
Ivana Poláčková,
Ekoporadňa Živica, www.ekoporadna.sk
Ilustrácie: Ďuro Balogh
• Pre občerstvenie zabezpečme
potraviny z lokálnej produkcie,
• dajme prednosť biopotravinám
a pri niektorých relevantných
produktoch, akými je napr. káva
Príklady vybraných ekoznačiek používaných
v niektorých krajinách EÚ
Environmentálne vhodný
produkt
Ekologické poľnohospodárstvo
Ekologicky šetrný
výrobek
Produkt ekologického
zemědělství
Európsky kvet
31
Slovensko
Slovensko
Česká republika
Česká republika
Európska únia
Modrý anjel
Northern Swan
Ekologické poľnohospodárstvo
Prírodná kozmetika
Prírodná bio kozmetika
Nemecko
Škandinávia
Európska únia
Nemecko
Česká republika
foto: archív redakcie
20_2010
Ďalekohľad – časopis pre environmentálnu výchovu a filozofiu, 20. číslo v y d á v a : Centrum environmentálnych aktivít Trenčín
a ŠPIRÁLA – sieť environmentálne vychovných organizácií a d r e s a r e d a k c i e : CEA, Mierové námestie 29, 911 01 Trenčín
tel./fax:
032 6 400 400 e - m a i l : [email protected] z o d p o v e d n ý
redaktor:
Mgr. Richard Medal e d i t o r :
Radoslav Plánička r e d a k č n á r a d a : RNDr. Silvia Szabóová, Mgr. Juraj Hipš, Ing. Klaudia Medalová t e x t o v é k o r e k t ú r y :
Mgr. Zuzana Límová g r a f i c k á ú p r a v a : Mgr. Svetozár Šomšák t l a č : OTA, a. s. Košice r e g i s t r o v a n é Ministerstvom kultúry
SR – reg. číslo 3165/2004. ISSN 1336-4642 v y š l o : október 2010 v náklade 3 000 ks | Neprešlo jazykovou úpravou. …pre ľudí, ktorí dokážu vnímať,
chcú rozumieť a vedia konať
T oto č í s l o r edakčne p r i p r a v i l a a v y t l ač i l a C E E V Ž i v i ca r á mc i p r ojekt u na r oz v oj p r o g r am u
Z e l en á š ko l a , kto r ý je f i nanco v an ý z F i nančn é h o mec h an i zm u E H P , N ó r ske h o f i nančn é h o mec h an i zm u a š t á tne h o r ozpočt u S R.
Download

*Krok po kroku, len tak niečo zmeníte 11 *Mozaika zo