Emília HUTTMANOVÁ, Jana CHOVANCOVÁ
ENVIRONMENTÁLNA BEZPEČNOSŤ A MANAŽÉRSTVO RIZÍK
VO VYBRANOM REGIÓNE
Abstract:
We would like to consider the quality of environment as a determinative factor which
could influence the quality of human life. Human has also negative influence to the
quality of environment, by anthropogenic activities. Environmental risks which rose
from anthropogenic activities presents the wide-spectrum of problems. Environmental
risks have all-society character, as well as regional. In the Slovak republic, they are
localized by reduced quality of environment, in the polluted regions. The main aim
of this paper is to refer to probable environmental risks and refer to need of support
of environmental safety, in the chosen polluted region of Zemplín (with exhalation
resource powerplant EVO Vojany).
ÚVOD
Environmentálna bezpečnosť je stav prostredia, v ktorom hospodárske činnosti
spoločnosti a ekologický systém na seba pôsobia trvalo udrţateľným spôsobom.
Environmentálna bezpečnosť sa prejavuje tým, ţe jednotlivci majú dostatočný prístup
ku všetkým prírodným zdrojom, ţe v spoločnosti existujú mechanizmy na prevenciu,
odstraňovanie, prekonanie kríz, či negatívnych javov prejavujúcich sa v ţivotnom
prostredí. Na úroveň environmentálnej bezpečnosti vplýva mnoho faktorov, ale jedným
z rozhodujúcich je obyvateľstvo a jeho environmentálne povedomie, ktoré môţe
stimulovať k zvyšovaniu environmentálnej bezpečnosti, alebo môţe napomôcť
formovať environmentálnu bezpečnosť, v tých oblastiach, v ktorých pociťuje zvýšené
environmentálne riziká. Dosiahnutie environmentálnej bezpečnosti v spoločnosti
i v prostredí, znamená dosiahnutie stavu, kedy sú minimalizované riziká a ohrozenia
vyplývajúce z poškodenia prostredia, spôsobené či uţ prírodnou, alebo antropogénnou
činnosťou, alebo ich synergiou.
1 OBLATI SLOVENSKA ZAŤAŽENÉ ANTROPOGÉNNOU ČINNOSŤOU
Environmentálna regionalizácia Slovenska, podľa Slovenskej agentúry ţivotného
prostredia (SAŢP), predstavuje prierezový zdroj informácií o stave ţivotného prostredia
a odráţa diferencovaný stav prostredia v rôznych častiach územia SR. V regiónoch
Slovenska bol zaznamenaný značne odlišný stav zaťaţenia jednotlivých zloţiek
ţivotného prostredia a taktieţ sa v nich v rôznej miere prejavujú rizikové faktory. Tieto
vplyvy, záťaţe či riziká, majú (popri rôznorodosti prírodných procesov) predovšetkým
antropogénny pôvod. V procese environmentálnej regionalizácie sa v rámci uceleného
súboru vybraných environmentálnych charakteristík, podľa vopred zvolených kritérií
a postupov hodnotí ţivotné prostredie a vplyvy naň a v rámci tohto procesu boli
vyčlenené regióny s určitou kvalitou, alebo ohrozenosťou ţivotného prostredia a to
formou analýz za jednotlivé zloţky (i rizikové faktory) ţivotného prostredia a na
základe čiastkových syntéz v rámci samotnej kvality ţivotného prostredia sú
identifikované environmentálne najviac zaťaţené oblasti. Územia v 5. stupni s najviac
narušeným ţivotným prostredím predstavujú jadro jednotlivých zaťaţených oblastí
58
a k tomuto jadru boli pričlenené aj územia (najmä) v 4. stupni kvality ţivotného
prostredia s prihliadnutím a akceptovaním ich geomorfologických, hydrologických
a iných relevantných kritérií. Prvú priestorovú diferenciáciu Slovenska, podľa
environmentálnych charakteristík predstavuje „Ekologický generel Slovenska“ (v tom
čase Slovenska, ako súčasti ČSSR), spracovaný v roku 1985. Jeho cieľom bolo
vymedziť tie oblasti, ktoré sú z ekologického hľadiska relatívne bezproblémové a na
druhej strane vyčleniť oblasti zaťaţené, ohrozené a kde sa prejavujú najvýraznejšie
problémy a environmentálne riziká v oblasti ţivotného prostredia a jeho zloţiek. Takto
realizovaná priestorová diferenciácia vyústila do stanovenia:
 15 – tich regiónov s nepriaznivými ekologickými podmienkami,
 miest Slovenska, s najvyšším výskytom negatívnych ekologických
faktorov (Bratislava a 19 ďalších miest Slovenska),
 líniovej siete koridorov nepriaznivých ekologických vplyvov (oblasti
pozdĺţ dopravných línií a znečistených vodných tokov),
 regiónov (územných oblastí) ekologickej stability na území Slovenska.
Základným cieľom takto realizovanej priestorovej diferenciácie a vymedzenia týchto
oblastí bolo poukázať na územia, ktoré sú postihnuté, resp. ktoré sú ekologicky
nestabilné, zo zlým ekologickým stavom, s prejavujúcim sa ohrozením prírody,
prírodných zdrojov a ţivotného prostredia, či jeho jednotlivých zloţiek, aby sa následne
mohlo prikročiť k eliminovaniu zdrojov ekologickej nestability, resp. stresových
faktorov a environmentálnych rizík v ţivotnom prostredí. V konečnom dôsledku má
táto priestorová diferenciácia viesť k diferencovanej starostlivosti o ţivotné prostredie,
k zlepšovaniu existujúceho environmentálneho stavu a k environmentálnej bezpečnosti.
Zabezpečenie tohto cieľa je aktuálne aj v súčasnosti. Hodnotenie úrovne kvality
ţivotného prostredia a jeho zloţiek sa zakladá na analýze krajinárskej a urbanistickej
vhodnosti. Medzi vybrané činitele hygienickej vhodnosti, ktoré sa zohľadňujú, boli
začlenené nasledovné:
 znečistenie ovzdušia oxidom siričitým,
 znečistenie polietavým prachom,
 znečistenie inými plynnými škodlivinami,
 znečistenie zápachom poľnohospodárskeho pôvodu,
 znečistenie zápachom priemyselného pôvodu,
 hluk z pozemnej dopravy a hluk z leteckej dopravy.
Ţivotné prostredie bolo takýmto spôsobom diferencované na:
 hygienicky vhodné prostredie – prostredie, ktoré v plnom rozsahu spĺňa
poţiadavky na kvalitu ţivotného prostredia, môţme ho hodnotiť ako
environmentálne bezpečné
 hygienicky nevhodné prostredie – prostredie, ktoré nevyhovuje
hygienickému štandardu, kladenému na kvalitu ţivotného prostredia, ktoré
má preukázateľne negatívny vplyv na ľudský organizmus a v ktorom sa
v rôznej miere prejavujú environmentálne riziká.
Na tomto základe, v období rokov 1992 – 1993 v rámci prác na Stratégii štátnej
environmentálnej ekonomiky Klinda, J. a kolektív vyčlenili na území Slovenska
9 zdravotne závadných (ohrozených) oblastí. [11]
V Slovenskej republike je po aktualizácii evidovaných osem zaťaţených oblastí,
v ktorých je vykazovaná zníţená kvalita jednotlivých zloţiek ţivotného prostredia,
spôsobená predovšetkým antropogénnou činnosťou. Môţme konštatovať, ţe sú to
oblasti, v ktorých sa prejavujú environmentálne riziká. Problémové regióny vykazujú
59
rôzne známky poškodenia prostredia, čo sa končenom dôsledku prejavuje aj na zníţenej
kvalite ţivota obyvateľstva a jeho zdraví. Podľa hodnotení kvality jednotlivých zloţiek
prostredia vyčlenila SAŢP ako problémové, nasledovné regióny:
 Bratislavská zaťaţená oblasť,
 Dolnopovaţská zaťaţená oblasť,
 Ponitrianska zaťaţená oblasť,
 Pohronská zaťaţená oblasť,
 Jelšavsko – lubenícka zaťaţená oblasť,
 Rudniansko – gelnická zaťaţená oblasť,
 Košicko - prešovská zaťaţená oblasť,
 Zemplínska zaťaţená oblasť.
2 ENVIRONMENTÁLNE RIZIKÁ V ZEMPLÍNSKEJ ZAŤAŽENEJ OBLASTI
Vplyvov antropogénnych činností na kvalitu prostredia a zároveň ich vplyvom na
výskyt environmentálnych rizík v daných oblastiach, sa budeme ďalej zaoberať len vo
vybranom ohrozenom regióne a to v Zemplínskej zaťaţenej oblasti. Priblíţime
si potenciálne environmentálne riziká a vplyvy exhalačného zdroja EVO Vojany na
kvalitu prostredia a environmentálnu bezpečnosť v regióne.
Región Zemplín je jednou z ôsmich vymedzených problémových oblastí z hľadiska
poškodenia zloţiek ţivotného prostredia. Ani po zmenách v environmentálnej
regionalizácii sa ohraničenie tohto regiónu výrazne nezmenilo. Ohrozená oblasť
(Strednozemplínska, Stredný Zemplín, Zemplínska) sa nachádza na východnom
Slovensku, je ohraničená mestami Vranov nad Topľou, Humenné a Michalovce, ktorej
jadro tvorí Stráţske. Juţným smerom je koncentrovaná na územie Trebišova a Vojan.
V súčasnosti tento región predstavuje územie o šírke cca 18 aţ 24 km a dĺţke okolo
60 km v smere zo severu na juh cez priestor Východoslovenskej níţiny. Zasahuje do
štyroch okresov - Michalovce, Humenné, Trebišov a Vranov nad Topľou, kde ţije
pribliţne 240 000 obyvateľov. Nachádza sa na území dvoch krajov – Košického (83 %
územia) a Prešovského (17 %). V Zemplínskej oblasti sú za najzávaţnejšie zdroje
poškodzujúce ţivotné prostredie a negatívne vplývajúce na environmentálnu
bezpečnosť povaţované Elektrárne Vojany (EVO), ale environmentálne riziká
predstavujú aj staré environmentálne záťaţe z chemickej produkcie Chemko, a.s.,
Stráţske, či Chemesu Humenné a pod. Pre priblíţenie vplyvov exhalačného zdroja na
krajinu a ľudské zdravie budeme ďalej posudzovať len exhalačný zdroj EVO.
Závod Elektrárne Vojany (EVO), pozostáva z dvoch energetických výrobní: EVO I
(6 x 110 MW) a EVO II (6 x 110 MW). Tepelná elektráreň je lokalizovaná vo
Východoslovenskej níţine v blízkosti ukrajinských hraníc, čo umoţňuje výhodnú
dostupnosť inputov, vyuţitím širokorozchodnej trate, ako aj zabezpečenie zdrojov
chladiacej vody (rieka Laborec). Tieto základné lokalizačné faktory, ako aj prírodné
podmienky níţiny (dobré rozptylové podmienky) podnietili situovanie elektrárne práve
do regiónu Stredný Zemplín. EVO sú najväčšími elektrárňami na fosílne palivá v rámci
Slovenska. EVO I pouţíva ako palivo poloantracitové uhlie z Ukrajiny a Ruska. EVO II
vyuţíva ako palivo zemný plyn resp. ťaţké vykurovacie oleje.
Dôleţitú úlohu v lokalizačnom procese zohrali aj ďalšie faktory:
60






kvalita infraštruktúry (blízkosť významného ţelezničného uzla –
širokorozchodná trať, prekládková ţelezničná stanica Čierna nad
Tisou),
vhodné prírodné podmienky (Východoslovenská níţina),
zvyšujúca sa energetická náročnosť národného hospodárstva (ale aj
zvyšujúca sa energetická náročnosť jednotlivých regiónov, vrátane
regiónu Zemplín),
diverzifikácia hospodárskej orientácie regiónu a potreba zvýšenia
zamestnanosti obyvateľstva (aj v iných nepoľnohospodárskych
odvetviach),
potreba priestorovej diverzifikácie energetických zdrojov, keďţe na
východnom Slovensku sa nenachádza významný zdroj výroby energie
(okrem vodných elektrární),
moţnosť ďalšieho rozšírenia elektrární a pod.
Elektrárne pracujú v elektrizačnej sústave v základnom, pološpičkovom a špičkovom
reţime. Dôleţitým prínosom EVO je široký rozsah regulačného výkonu predovšetkým
blokov výrobne EVO II a obnovených blokov č. 5 a č. 6 EVO I. Svojím výkonom
1320 MW predstavujú pribliţne 20 % inštalovaného výkonu Slovenských elektrární,
a.s.. EVO II predstavuje regulačnú elektráreň, ktorej výrobne bloky sa zaraďujú do
prevádzky v prípade plánovaných, alebo neplánovaných výpadkov na iných zdrojov.
Zvýšené poţiadavky na dodrţiavanie legislatívy v oblasti ochrany ovzdušia,
nevyhnutnosť modernizácie a zvýšenia ekonomiky prevádzky existujúcich výrobných
zariadení viedla v rokoch 1997 – 2001 k realizácii rozsiahleho programu obnovy
a rekonštrukcie EVO. Rozhodujúce investičné projekty – odsírenie a denitrifikácia
blokov č. 1 a 2 EVO I, obnova blokov č. 5 a 6 EVO I a výmena horákov EVO II za
nízkoemisné umoţnili celkové zníţenie produkcie NOx, SOx a tuhých znečisťujúcich
látok (TZL). Na všetkých upravených blokoch v EVO boli nainštalované kontinuálne
monitorovanie zariadenia emisií znečisťujúcich látok. Napriek relatívnemu poklesu
emisií hlavných znečisťujúcich látok SO2, NOx a C ostávajú elektrárne aj naďalej
dominantným znečisťovateľom ovzdušia v lokálnych podmienkach, a to v absolútnych
mnoţstvách, ako aj v relatívnych mnoţstvách emisií vo vzťahu k iným zdrojom
znečistenia. V roku 2005 bol spustený projekt kontinuálneho monitorovania kvality
ovzdušia v okolí EVO. Údaje o hodnotách PM10 (jemné prachové častice), SO2, NOx sú
nepretrţite
poskytované
príslušným
obvodným
úradom
a Slovenskému
hydrometeorologickému ústavu.
61
ZNEČISŤUJÚCA LÁTKA
SO2
NOx
Jún 2008
10,214
242,036
45,629
7,957
26,119
8,556
VÝROBŇA
EVO I
TZL
B11 + B12
B15
B16
3,809
1,183
1,129
VÝROBŇA
EVO I
TZL
SO2
B11 + B12
B15
B16
3,920
0,852
1,421
14,402
39,333
33,598
VÝROBŇA
EVO I
TZL
SO2
B11 + B12
B15
B16
4,580
1,190
1,974
17,377
58,064
52,595
NOx
Január 2008
242,036
7,718
8,855
NOx
Október 2007
266,221
7,696
11,258
CO
Corg.
38,285
33,692
24,944
1,537
3,787
2,246
CO
Corg.
38,285
27,732
29,021
1,537
0,805
0,669
CO
Corg.
25,112
45,268
41,196
1,466
1,124
1,126
Tabuľka 1
Vplyv EVO na životné prostredie – emisie (v tonách)
Zdroj: EVO Vojany
Poznámka: bloky B13 a B14 odstavené v prevádzky k 31.12.2006
Ako vyplýva z tabuľky 1, v EVO bolo v júni 2008 vyprodukovaných 6,121 t TZL,
81,962 t SO2 a 258,549 t NOX. V danom období to bolo takmer o 21% TZL menej, ako
ich bolo emitovaných v októbri 2007. Emisie SO2 sa tieţ zníţili oproti októbru 2007
v júni 2008 o takmer 36 %. Podobná situácia bola zaznamenaná aj v produkcii NOX
a CO, kedy EVO emitovali v júni 2008 do ovzdušia o 9% menej NOX a o 13% menej
CO, oproti októbru 2007. EVO zapracovaním regulačných a environmentálne
čistenejších technológií sa postupne snaţia eliminovať mieru negatívneho vplyvu na
prostredie (predovšetkým ovzdušie) a zniţovať tak environmentálne riziká, ktoré vníma
najmä obyvateľstvo veľmi citlivo. V súlade s implementáciou smernice Európskeho
parlamentu, bola napr. zaloţená schéma pre obchodovanie s emisnými povoleniami
a výroba elektrickej energie je regulovaná emisnými kvótami skleníkových plynov.
62
3 ENVIRONMENTÁLNE RIZIKÁ VYPLÝVAJÚCE Z PREVÁDZKY
TEPELNEJ ELEKTRÁRNE EVO NA REGIÓN A ĽUDSKÉ ZDRAVIE
OVZDUŠIE
produkcia TZL, SO2, NOx
1
4
1, 4
hlavné vstupy
do výroby
(uhlie apod.)
3, 4
VODA A VODNÉ
ZDROJE
EVO
2
4, 5
hlavné výstupy
z výroby
(výroba elektrickej
energie apod.)
1, 3, 4, 5
ĽUDSKÉ
ZDRAVIE
PÔDA
5
5
PRAŠNOS´T, HLUK, ESTETICKOSŤ OKOLIA
A KRAJINY A INÉ NEGATÍVNE JAVY V
REGIÓNE
1, 3, 4, 5
1, 3, 4, 5
POĽNOHOSPODÁRSKA
PRODUKCIA
5
KRAJINA,
REGIÓN
Obrázok 1
Potenciálny vplyv EVO Vojany na ľudské zdravie a región
Zdroj: vlastné spracovanie (Huttmanová, E., 2009)
Legenda:
1. Hlavnou činnosťou EVO sa do ovzdušia dostávajú emisie SO2, NOx a tuhé
znečisťujúce látky (TZL), ktoré sa následne chemickými reakciami v ovzduší môţu
transformovať na iné chemické zlúčeniny a byť zároveň translokované vplyvom
poveternostných podmienok aj na väčšie vzdialenosti. Následne cez zráţky
dostávajú na povrch Zeme, do vodných zdrojov, do pôdy a imisie tak vplývajú na
poľnohospodársku produkciu daného regiónu i na jeho celkovú environmentálnu
bezpečnosť. Okrem uvedeného majú negatívny vplyv aj priamo na ľudské zdravie,
keďţe sa cez respiračný systém ľudského tela dostávajú priamo do organizmu.
2. EVO pre svoju činnosť spotrebúvajú vodu, ktorú odčerpávajú z vodného zdroja
Laborec, čím odčerpávajú prírodné zdroje a je to aj priamy zásah prírodného
prostredia regiónu.
63
3. Voda je spotrebovávaná vo výrobnom procese, predovšetkým na chladiace účely, je
upravovaná, oteplená a takto upravená sa spätne, ako odpadová voda dostáva do
prostredia, čo má za následok znečisťovanie povrchových vôd, ale aj moţné
následné zasoľovanie pôdy a vplyv na poľnohospodársku produkciu, región i ľudské
zdravie.
4. Hlavná činnosť EVO sa spája aj s produkciou odpadov v rôznych formách, s ich
skladovaním a manipuláciou, či uţ ide o ropné produkty, oleje, chemické látky, či
nebezpečné látky, predstavujúce potenciálne environmentálne riziká. Pri nakladaní
s odpadmi, pri ich skladovaní a manipulácii s nimi hrozí riziko ich úniku do
ovzdušia, vôd, či pôdy, čo môţe spôsobiť kontamináciu jednotlivých zloţiek
ţivotného prostredia a existuje tu aj riziko ohrozenia ľudského zdravia cez
potravový reťazec, ako aj priame ohrozenie ľudského zdravia.
5. Samotná prevádzka tepelnej elektrárne EVO vplýva na región, na krajinu (napr. uţ
samotným záberom poľnohospodárskej pôdy a teda vylúčením jej vyuţitia na iné
napr. poľnohospodárske účely) i ľudské zdravie napr. produkciou hluku, prašnosťou
a samotnou lokalizáciou v danom regióne.
4 MOŽNOSTI ELIMINÁCIE ENVIRONMENTÁLNYCH RIZÍK A POTREBA
POSILNENIA ENVIRONEMÁLNEJ BEZPEČNOSTI V ZEMPLÍNSKEJ
ZAŤAŽENEJ OBLASTI
Prevencia environmentálnych rizík má dve dimenzie a to ekonomickú a sociálnu.
Ekonomická dimenzia sa spája s minimalizáciou vzniku škôd z poškodenia ţivotného
prostredia. Sociálna dimenzia vyjadruje skutočnosť, ţe environmentálne riziká majú
dopad na kvalitu ţivota obyvateľov. Istým riešením minimalizácie škôd z poškodenia
ţivotného prostredia a zníţenia kvality ţivota je uplatňovanie environmentálne
vhodnejších technológií. Technologické know-how vyústi do zniţovania moţností
vzniku environmentálnych rizík. Táto forma prevencie je povaţovaná za najúčinnejšiu,
ale pritom značne finančne náročnú [10]. Environmentálne investície a financovanie
environmentálnych projektov z ekonomického hľadiska predstavuje pre podnik
dlhodobé a náročné investície, preto je nutné ich dôsledné naplánovanie tak z hľadiska
ich vhodnosti, ako i budúcich prínosov. V mnohých prípadoch sa pre environmentálne
investície vyuţíva princíp projektového financovania [1],[2].
V súvislosti s ochranou ovzdušia, zmiernením negatívnych dopadov na ţivotné
prostredie, elimináciou environmentálnych rizík a pre posilnenie environmentálnej
bezpečnosti v regióne Elektrárne Vojany zrealizovali viacero investično –
technologických
akcií, ktoré mali vplyv na zníţenie mnoţstiev emisií
vyprodukovaných a vypustených do ovzdušia, ako to vyplýva aj z tabuľky 1.. Išlo
o nasledovné konkrétne opatrenia vedúce k zníţeniu environmentálnych rizík v danej
oblasti:
 vybudovanie odsírenia na princípe mokrej vápencovej výpierky na koltoch,
 vybudovanie nekatalickej redukcie na zniţovanie emisií NOX do ovzdušia na
koltoch,
 rekonštrukcia blokov 5 a 6 so zavedením fluidného spaľovania s odsírením,
 inštalácia nízko emisných horákov oxidov dusíka,
64

inštalácia deviatich kontinuálnych emisných monitorovacích systémov pre
transparentné preukazovanie úrovne znečistenia.
Elektrárne Vojany majú vypracované zásady prístupu k ţivotnému prostrediu cez
environmentálnu politiku spoločnosti, čo je ich konkrétnym krokom k posilneniu
environmentálnej bezpečnosti prevádzky elektrárne i krok k celkovej environmentálnej
bezpečnosti v regióne. Potenciálne negatívne vplyvy na prostredie i ľudský organizmus
je moţné práve dôsledným dodrţiavaním týchto zásad značne eliminovať. Spoločnosť
sa preto zaviazala dodrţiavať tieto zásady a princípy v oblasti ochrany ţivotného
prostredia, či jeho jednotlivých zloţiek [12] :
 Chrániť ţivotné prostredie zniţovaním a riadením produkcie odpadov, emisií do
ovzdušia, výpustí znečisťujúcich látok do vôd a pôdy v procese výstavby,
prevádzky a údrţby jadrových a iných zariadení spoločnosti.
 Pokračovať v trende sústavného zlepšovania environmentálneho správania
spoločnosti.
 Dodrţiavať príslušné environmentálne právne a iné predpisy, ktoré súvisia
s vykonávanými činnosťami a poskytovanými sluţbami.
 Orientovať rozvoj výrobno-technickej základne na také technológie výroby
elektriny a tepla, ktoré zniţujú negatívny environmentálny vplyv.
 Vykonávať činnosti, ktoré umoţňujú úsporné vyuţitie energie a surovín
a podporujú vyuţitie trvalo obnoviteľných zdrojov najmä zvyšovaním podielu
vyuţitia hydroenergetického potenciálu.
 Riadiť výrobu a pouţívať výrobky a sluţby tak, aby sa predišlo váţnej
a nezvratnej environmentálnej degradácii.
 Pravidelne precvičovať postupy havarijnej pripravenosti.
 Sledovať a hodnotiť ukazovatele, ktoré vyjadrujú vplyv prevádzky
energetických zdrojov spoločnosti na ţivotné prostredie a pravidelne
zverejňovať environmentálne informácie.
 Viesť otvorený dialóg s verejnosťou, dotknutými orgánmi štátnej správy
a samosprávy v oblasti ţivotného prostredia.
 Sústavne zvyšovať environmentálne povedomie zamestnancov a spoluprácou
s dodávateľmi a zmluvnými partnermi sa podieľať na systémovom riadení
ochrany ţivotného prostredia.
ZÁVER
Akceptácia a implementácia vyššie uvedených základných environmentálnych zásad do
výrobných procesov môţe napomôcť zásadne zníţiť environmentálne riziká v danom
regióne a podporiť proces budovania environmentálnej bezpečnosti. Je však nutné
zabezpečiť aj udrţateľnosť aplikovaných a realizovaných opatrení, keďţe proces
zniţovania negatívnych vplyvov na prostredie, krajinu, či na ľudské zdravie je zloţitým
a dlhodobým procesom, na ktorý vplývajú mnohé faktory, či uţ ekonomické, politické,
regionálne, ale aj sociálne. Ďalej je nutné pripomenúť, ţe implementácia týchto zásad
v spoločnosti EVO je len jedným krokom k eliminácii environmentálnych rizík v tomto
problémovom regióne. Nutnou podmienkou zabezpečenia environmentálnej bezpečnosti
je environmentálna výchova a vzdelávanie, ako aj budovanie a neustále zvyšovanie
environmentálneho povedomia obyvateľstva, ktoré ţije v dotknutom regióne. Poznať
dopady a vplyv exhalačného zdroja na ľudské zdravie je prvým a základným krokom pri
návrhu eliminačných opatrení a hľadaní spôsobov pre zniţovanie environmentálnych
rizík nielen v regióne, ale aj v širšom prostredí.
65
LITERATÚRA
[1]
[2]
[3]
[4]
[5]
[6]
[7]
[8]
[9]
[10]
[11]
[12]
66
ADAMIŠIN, P. 2008. Metodologické prístupy hodnotenia environmentálnych
investícií z ekonomického hľadiska. In: Zborník vedeckých prác Katedry
ekonómie a ekonomiky ANNO 2008. Prešov : PU, 2008, s. 8 -14, ISBN 978-809068-798-4.
ADAMIŠIN, P. 2006. Riadenie a financovanie environmentálnych projektov.
Košice: Royal Unicorn, 2006. 135 s. ISBN 80-969181-5-X.
ADAMIŠIN, P. – HUTTMANOVÁ, E. 2008. Manaţment ohrozených oblastí.
Košice : Royal Unicorn, s.r.o., 2008, 159 s. ISBN 978-80-969181-7-1.
BOSÁK, M. – ROVŇÁK, M. – MESÁROŠOVÁ, I. 2004. Bezpečnosť
a environmentálne informačné systémy. In: Management of Manufacturing
Systems 2004, Prešov, 2004. s. 42 – 50. ISBN 80-8073209-4.
LIBERKOVÁ, Lucia - LIBERKO, Igor: Environmental benchmarking and
benefit of performance benchmarking. In: SGEM 2007 : 7th International
Scientific Conference : Modern Management of Mine Producing, Geology and
Environmnetal Protection : 11 - 15 June, 2007, Bulgaria. Sofia : SGEM, 2007.
6 p. ISBN 954918181-2.
MAJERNÍK, M. – BOSÁK, M. – HUDÁKOVÁ, M. – MIHÓK, J. –
CHOVANCOVÁ, J. 2005. Vyhľadávanie nebezpečných zón v regiónoch.
Nitra:SPU, 2005. 171 s. ISBN 80-8069-624-1.
MAJERNÍK, M. – MESÁROŠ, M. – MIHÓK, J. – BOSÁK, M. 2005.
Manaţérstvo environmenálnych aspektov a rizík. Prešov : Vydavateľstvo
Michala Vaška, 2005. 348 s. ISBN 80-969148-4-7.
MAJERNÍK, M. – ROŠKOVÁ, D. – CHOVANCOVÁ, J. 2008. Environmental
management system as a tool for environmental risk prevetion. In: Ekonomika
a management 2008. Brno : Univerzita obrany, 2008. č. 1/2008. s. 28 – 33. ISSN
1802-3975.
KRÁLIKOVÁ, Ruţena - PAULIKOVÁ, Alena: Modelling of environment
working factors and life cykle. In: SYM-OP-IS 2006 : Simpozijum
o operacionim istraţivanjima : 33 Symposium on operational research
of domestic and foreign operational researches in the form of coordinated and
organized program prepared for the exchange of scientific results
and experiences in development and application of models and methods
on operational research and other related disciplines : Banja Koviljača, 03.-06.
10. 2006. Beograd : Instirut Mihailo Pupin, 2006. p. 45-48. ISBN 86-82183-072.
ROMANČÍKOVÁ, E. 2008. Environmentálne riziká v SR a moţnosti ich
financovania. Ostrava: VŠB-TU, EF, 2008. 7 s. ISBN
Správa o stave ţivotného prostredia v SR, 2008. Dostupné na internete:
www.enviroportal.sk [cit. 5.10.2009]
Environmentálna politika. Dostupné na internete: http://www.seas.sk/
spolocnost/integ-system-man/zivotne-prostredie. [7.10.2009]
Download

environmentálna bezpečnosť a manažérstvo