7. MáJ 2013
Cena 2 € • Ročník xxiII • www.inprost.sk
Nadácia Ekopolis
vyhlásila 11. ročník
ankety Strom roka
Svoj obľúbený strom do
ankety môžu prihlásiť
jednotlivci, mestá a
obce, školy, firmy alebo
organizácie do 31. mája
2013.
strana 20
Letnú sezónu na
strečnianskom hrade
otvorili služobníci Žofie
Bosniakovej
Nechýbali ani rôzne historické postavičky, sokoliari,
delostrelci či spomienka
na Jura Jánošíka.
strana 29
Cezhraničná spolupráca prispeje k väčšej
bezpečnosti obyvateľov
Pondelok 25. marca bol pre
mnohých deň ako ktorýkoľvek
iný, avšak pre obec Vysoká nad
Kysucou a jej partnerov to bol
deň, ktorý sa do jej histórie zapíše ako „hasičský“.
strana 26
19-20
Adresa:
Z roka na rok
je všetko čoraz
ťažšie
strana 6
Ťažké obdobie
sa im nepáči,
ale sa ho
neboja
strana 8
Obnovou povodí
proti suchu
a chudobe
strana 16
Programová konferencia ZMOS o sociálnych službách v podmienkach miest a obcí. Zľava M. Sýkora, J. Dvonč, štátny tajomník MPSVaR J. Burian a M.
Muška, výkonný podpredseda ZMOS.
Sociálne služby v podmienkach
miest a obcí
Na programovej konferencii ZMOS, ktorá sa konala 17. apríla v Michalovciach, sa
zúčastnilo viac ako 130 primátorov a starostov, ako aj hostí z Ministerstva práce,
sociálnych vecí a rodiny SR na čele s Jozefom Burianom, štátnym tajomníkom
a vedúcich sociálnych odborov a riaditeľov sociálnych zariadení.
H
ľadať odpovede na
otázky spojené s
kompetenčným a
finančným riešením
problémov v sociálnych službách v podmienkach miest
a obcí, ale aj ich kvalitou a vykonateľnosťou, rozdiskutovať stanoviská
ZMOS k legislatívnym zmenám v
tejto oblasti, ako aj pripraviť návrhy
záverov na 24. snem ZMOS, bolo
cieľom programovej konferencie
Združenia miest a obcí Slovenska
pod názvom Sociálne služby v podmienkach miest a obcí.
Predseda ZMOS J. Dvonč sa vo
svojom otváracom príspevku venoval predovšetkým témam pôsobenia obcí a miest v sociálnej
oblasti: poskytovaniu sociálnych
služieb, podieľaniu sa na riešení
problémov ľudí, ktorí sa ocitli v
hmotnej núdzi, ale aj otázkam sociálno-právnej ochrany a kurately,
vytváraniu podmienok pre rozvoj
zamestnanosti, aktivovaniu ľudí
k práci, riešeniu problémov, spojených s inklúziou i čoraz viac sa
prehlbujúcim problémom v práci
s marginalizovanými komuni-
tami. Predseda ZMOS porovnal
stav sociálnych služieb pred decentralizáciou a po nej, informoval o hlavných reformných
zmenách a ich dopadoch na vykonateľnosť v súvislosti s finančným zabezpečením. Oblasť sociálnych služieb, ako konštatoval,
prešla od roku 2002 zásadnými
zmenami. Mestá a obce prevzali
originálne kompetencie prevažne
len v opatrovateľskej službe, no
zákon o sociálnych službách ich
v roku 2008 rozšíril aj na ostatné
sociálne služby. Pôsobnosť obce
sa zmenila na povinnosť poskytnúť alebo zabezpečiť poskytnutie
sociálnej služby pre všetkých občanov obce, ak to bude podložené
odborným posudkom. Súčasné
financovanie, uviedol, je mixom
štátnych dotácií a vlastných zdrojov obcí a miestna samospráva
prevzala zodpovednosť za výstavbu a prevádzku sociálnych zariadení.
Predseda ZMOS poukázal tiež
na rizikové faktory aplikácie súčasných právnych noriem, medzi
strana 3
šetriť musia
aj Obecné noviny
Po dvoch ťažkých rokoch sme si
mysleli, že sme z toho už tak-tak
vonku. Ukazuje sa však, že náš
optimizmus bol predčasný. Po
platoch na bode mrazu a meškaní honorárov, čo sa našich
odberateľov a čitateľov až tak
nedotklo, museli sme pristúpiť
k vážnejšiemu riešeniu. Jeho
súčasťou je aj toto dvojčíslo. Od
vzniku Obecných novín pred 22
rokmi sme sa chválili tým, že
sme jediný týždenník pre komunálnu sféru v Európe. Plánujeme
ním aj zostať, ale ak chceme
v súčasnosti Obecné noviny
udržať, musíme z ekonomických
dôvodov dočasne prejsť na dvojtýždenný cyklus, čo sa budeme
snažiť kompenzovať počtom
strán. Príčin, prečo je to tak, je
viac. Podpísalo sa pod ne aj memorandum o šetrení, ktoré obce
zobrali naozaj vážne, prudký
pokles inzercie a neposledným
klincom bola aj „úprava poštovného“, už aj doteraz najvyššia
položka v rozpočte novín - viac
ako 4-tisíc eur mesačne. Nemienime sa však vzdať a veríme,
že aj v týchto neľahkých časoch
nám zachováte svoju priazeň.
Seraf TROPEK
2 aktuality
7. máj 2013 • Obecné noviny
Komuniké zo zasadnutia Rady ZMOS
Na programe rokovania bolo vyhodnotenie plnenia úloh z uznesení Rady ZMOS a rozpracovaných záverov
23. snemu ZMOS, aktuálne informácie z legislatívneho procesu s dôrazom na prípravu novely stavebného
zákona, informácie o príprave programového obdobia 2014 – 2020 a programová konferencia ZMOS
Sociálne služby v podmienkach miest a obcí.
V
ýkonný podpredseda ZMOS Milan
Muška konštatoval, že boli splnené
úlohy z uznesení
týkajúce sa verejného obstarávania, financovania samospráv,
aktuálnej situácie v školstve, v
plnení sú naďalej úlohy, ktoré sa
týkajú implementácie NSRR a
prípravy programového obdobia
2014 – 2020, riešenia problematiky marginalizovaných skupín
obyvateľstva a odpadov. Informoval aj o príprave 24. snemu
ZMOS, jeho programu a snemových dokumentov. Rada ZMOS
vzala na vedomie vyhodnotenie
plnenia úloh z uznesení Rady
ZMOS a 23. snemu ZMOS a
schválila program a predložené
dokumenty na 24. snem ZMOS.
Výkonný podpredseda ZMOS
Jozef Turčány informoval o rokovaní k novele o rozpočtových
pravidlách územnej samosprávy, upozornil na nové prvky,
ktoré sú v zákone a obmedzujú
rozhodovacie kompetencie obcí
a miest. Členovia Rady ZMOS
odmietli zasahovanie štátu do
samosprávnych
kompetencií
a podporili vykonanie auditu
kompetencií a ich finančné zabezpečenie. So znepokojením
sledujú postup MV SR pri reforme verejnej správy (ESO),
poukazovali na to, že sa deje
bez predchádzajúceho auditu
kompetencií, čo môže viesť k
okliešťovaniu samosprávnych
kompetencií a k centralizácii.
Pri rokovaní o návrhu stavebného zákona hovorili prítomní
o pozitívach zachovania stavebného úradu v kompetencii obce,
ako aj o možnostiach vytvorenia
spoločných stavebných úradov
Na svojom 17. zasadnutí sa stretli
šlenovia Rady ZMOS 16. a 17. apríla
v Michalovciach.
pre viaceré obce. Uvádzali dobré príklady z praxe, spolupráca
je užitočná a efektívna. V spolupráci obcí a vytváraní spoločných úradov, aj obecných, vidí
predseda ZMOS Jozef Dvonč
východisko z terajšej nepriaznivej situácie aj pre malé obce.
Rada ZMOS sa uzniesla, že
ZMOS bude trvať na zachovaní
postavenia každej obce ako stavebného úradu a na usporiadaní siete spoločných stavebných
úradovní vychádzajúcej z návrhu zoznamu siete stavebných
úradov odsúhlasených v roku
2009 po jej aktualizácii a zapracovaní zmien a pripomienok k
aktuálnemu dátumu.
Rada ZMOS nesúhlasí s predloženým návrhom zákona o organizácii miestnej štátnej správy, ak by tento zákon znamenal
presun kompetencií z obcí
na okresné úrady bez súhlasu
ZMOS a pred ukončením auditu kompetencií verejnej správy.
Rada nesúhlasí ani s poslaneckým návrhom novely zákona o
obecnom zriadení, ktorý predložila E. Jurinová, podpredsedníčka NR SR. Pri navrhovaných
zmenách v zákone o obecnom
zriadení, ktorý chce predložiť
poslankyňa Jana Vaľová, primátorka Humenného na rokovanie
parlamentu, ZMOS žiada poslancov NR SR posilniť právomoci obcí vo vzťahu k ustanoveniu § 4 písm. i, kde sa upravujú
ich možnosti určovať prevádzkové hodiny.
V súvislosti s aktuálnymi in-
formáciami o stave konsolidácie
verejných financií s dôrazom na
samosprávu v zmysle podpísaného Memoranda... základnou
otázkou bolo nájsť riešenie,
ako konsolidovať tie rozpočty
obcí a miest, ktoré sú mínusové a rizikové. Ďalšou otázkou
bolo, ako sa účtovne vysporiada obec s prebytkom, ak jej
vznikne na konci roka. Podľa
predsedu ZMOS Jozefa Dvonča je potrebné usmerniť obce,
ako konsolidovať svoje financie
– zvýšiť príjmy, znížiť výdavky.
Rada ZMOS vzala na vedomie
predložený materiál a prehľad o
plnení podmienok konsolidácie
verejných financií v schválených
rozpočtoch obcí na rok 2013 a
odporučila prostredníctvom regionálnych združení upozorniť
obce, aby venovali pozornosť
konsolidácii verejných financií
v zmysle Memoranda o spolupráci… na základe podkladov z
Kancelárie ZMOS.
Miroslav Rejda, predseda sekcie financovania a informatiky
Rady ZMOS vo svojom príspevku hovoril o podiele obcí
na výnose dane z príjmu fyzických osôb. Navrhol, aby orgány
ZMOS v záujme zabezpečovania
samosprávnych funkcií vyvinuli
snahu o rokovanie s vládou SR k
návratu podielu obcí na výnose
dane z príjmu fyzických osôb na
výšku 70,3 %. Jeho návrh Rada
ZMOS schválila.
O rokovaní o stave implementácie Národného strategického
referenčného rámca (NSRR) a
príprave programového obdobia
2014 – 2020 v Nitre informoval
výkonný podpredseda M. Muška. Upozornil, že Integrovaný
regionálny operačný program
(I-ROP) je postavený na inej
filozofii ako v minulosti. V diskusii odznelo, že je potrebné
definovať presne, čo Slovensko
potrebuje a uchádzať sa o čo
najviac finančných prostriedkov. Je potrebné pripraviť na
celoslovenský snem dokument
zrozumiteľný pre každého predstaviteľa samosprávy o jeho
možnostiach a spôsobe uchádzať
sa o zdroje z európskych fondov. Vzhľadom na pokročilý čas
musí iniciatívu prevziať ZMOS,
zintenzívniť činnosť v pracovnej
skupine a pripraviť materiál čo
najvýhodnejší pre obce a mestá.
Je potrebné zintenzívniť informovanosť samospráv o nových
postupoch.
Rada ZMOS vzala na vedomie
priebežnú informáciu o stave
implementácie NSRR a príprave programového obdobia 2014
– 2020 a uzniesla sa požiadať
príslušné ministerstvá predložiť aktuálne návrhy operačných
programov EÚ na programové
obdobie rokov 2014 – 2020 ako
aj samostatný I-ROP s alokáciou minimálne 2 mld. eur pre
územnú samosprávu Zároveň
požiada naplánovať podiel obcí
na čerpaní eurofondov percentuálne na úrovni minimálne 35
– 40 % z celkovej alokácie pre
SR na programové obdobie 2014
–-2020, s výnimkou veľkej infraštruktúry.
Rada ZMOS vzala na vedomie
stanovisko kontrolnej komisie k
výsledkom hospodárenia ZMOS
za rok 2012 a schválila výsle-
dok hospodárenia za rok 2012 a
správu o plnení rozpočtu ZMOS
za rok 2012.
Rada ZMOS vzala na vedomie
informácie o projekte HELPS
(Bývanie a domáca starostlivosť o starších ľudí a zraniteľné skupiny občanov a stratégie
miestnych partnerstiev v mestách strednej Európy). Vzala na
vedomie predložené a prezentované informácie zahraničnej
sekcie a odporučila členským
mestám a obciam zapojiť sa do
výziev programu Slovak Aid a
Europe Aid. Zároveň schválila
presadzovanie záverov sekcie
vo vzťahu k predsedníctvu SR v
Rade EÚ 2016 a predložený návrh nominácie ZMOS do COPPEM.
V rôznom sa členovia Rady
ZMOS vyjadrovali k problematike zabezpečenia voľnočasových aktivít, k CVČ, k poskytovaniu informácií podľa zákona o
slobodnom prístupe k informáciám, o negatívnej medializácii
činnosti predstaviteľov samospráv, o administratívnej náročnosti zabezpečenia odborných
činností pre malé obce.
Rada ZMOS v súvislosti s
negatívnou medializáciou odporučila doplniť Stratégiu komunikácie ZMOS o samostatný bod: Návrhy konkrétnych
opatrení na zlepšenie vnímania
obcí a ich predstaviteľov médiami a verejnosťou. Rada ZMOS
schválila na záver rokovania
uznesenie a 17. apríla 2013 jej
rokovanie pokračovalo programovou konferenciou zameranou na sociálne služby poskytované územnou samosprávou.
(mb)
NEVIETE ČO S ELEKTROODPADOM?
1. KDE MÔŽEM ODOVZDAŤ STARÝ ELEKTROSPOTREBIČ?
Buď priamo v predajni, kde som kúpil nový alebo na zberné miesto, pričom môžem zavolať na vpravo dole
uvedené telefónne čísla.
2. MUSÍM ZA TO ZAPLATIŤ?
NIE, odovzdanie starého spotrebiča je bezplatné.
3. MOHLA BY ZBER STARÉHO ELEKTROODPADU ZABEZPEČIŤ OBEC?
ÁNO, obce obvykle poskytujú túto službu občanom pri sezónnych zberoch viackrát ročne. Minimálne na jar
a na jeseň.
Naša spoločnosť ELEKTRO RECYCLING, s. r. o., môže tieto služby poskytnúť Vám alebo Vašej obci kedykoľvek
počas celého roka a na celom území Slovenskej republiky.
Všetkým obciam ponúkame bezplatný informačný servis, potvrdenie o prevzatí a zhodnotení
elektrozariadení. Touto voľbou máte istotu, že ste oslovili priamo spracovateľa.
ELEKTRO RECYCLING, s.r.o.
Banská Bystrica
048/ 470 07 41
048/ 471 63 30
048/ 471 63 11
0911 900 266
0903 570 171
[email protected]
[email protected]
aktuality 3
Obecné noviny • 7. máj 2013
Sociálne služby v podmienkach miest
a obcí
Takým faktorom je najmä nesúlad medzi rozsahom povinností a
možnosťou ich subsidiárne vykonávať v rámci originálnych pôsobností. Taktiež nárok na zdroje cez
kritérium „ekonomicky oprávnené
výdavky“, ktoré je ťažko kontrolovateľné, spôsobil, že poskytovanie
sociálnych služieb sa stalo ekonomicky zaujímavé aj pre neštátnych
poskytovateľov. Napríklad ekonomicky oprávneným výdavkom
bol aj prenájom za jedno euro na
mesiac, ale aj prenájom za 250 eur
za štvorcový meter na mesiac, alebo plat riaditeľa 4 000 eur. Toto je
realita, ktorá sa premieta do cien
služieb, a teda priamo sa dotýka
nielen platieb od občanov, ale aj
rozpočtov miest a obcí. „Sociálne“
služby prestávajú byť v niektorých
zariadeniach sociálnymi. Rizikom je aj územný princíp výkonu
kompetencií mestami a obcami a
Ústava SR, zvyšujúce sa nároky na
rozsah sociálnych služieb, so súčasným zvyšovaním rozsahu zdravotných úkonov, pretože sociálne
zariadenia plnia dnes aj funkciu
geriatrických zariadení.
Systém, aký je tu dnes, povedal
J. Dvonč, akoby odsúval do úzadia
tie služby, ktoré by mestá a mali robiť povinne - teda terénne a ambulantné služby a zdôraznil, že treba
definovať, aký rozsah pôsobností
by mal ostať ako povinnosť, alebo
ako možnosť ich vykonávať pre
mestá a obce. Potrebné je tiež stanoviť aj kvalitatívne parametre pri
tých službách, ktoré sú vykonávané najmä v zariadeniach, prípadne v ambulantných službách. Na
základe tohto nového rozdelenia
pôsobností treba podľa J. Dvonča
nastaviť model financovania sociálnych služieb tak, aby bol vykonateľný tak v obci s 50 obyvateľmi,
ako aj vo vyššom územnom celku
alebo väčšom meste. Ekonomicky oprávnený výdavok ako kritérium pre rozdeľovanie zdrojov by
mal byť nahradený iným, ľahšie
kontrolovateľným
technickým
ukazovateľom. Na záver podporil
zavedenie štátnych dávok do financovania služieb.
(Vystúpenie j. Dvonča v plnom
znení prinášame na 4. strane.)
Počet poskytovateľov sociálnych služieb
Prehľad vývoja výdavkov - funkčná analýza
Ing. Božena Kováčová, starostka obce Janova Lehota a predsedníčka sekcie sociálnej, marginalizovaných komunít a zdravotníctva ZMOS:
Základnou podmienou je vymedzenie
kompetencií
Ing. Božena Kováčová vo svojom príspevku priblížila súčasnú
situáciu v riadení a zabezpečovaní
sociálnych služieb z pohľadu miest,
obcí, prípadne VÚC. Konštatovala,
že zásadnou podmienkou úspešnosti reformy sociálnych služieb
bolo a je jednoznačné vymedzenie kompetencií a zodpovednosti
je občanovi najbližšie, najlepšie pozná jeho potreby, svojimi sociálnymi aktivitami môže lepšie chrániť
sociálne záujmy svojich občanov a
môže modifikovať ponuku sociálnych služieb podľa ich aktuálnych
potrieb. Upozornila aj na riziká,
ktoré sú najmä v nepripravenosti
miestnej samosprávy a dominancii
Nárast počtu obyvateľov vo veku 85+
jednotlivých stupňov samosprávy
a tiež nastavenie transparentného
systému financovania jednotlivých
druhov sociálnych služieb.
Analyzovala sociálne služby,
ktoré podľa platného zákona o sociálnych službách poskytuje alebo
zabezpečuje miestna samospráva
(obec a mesto). Uviedla tiež počty
občanov, ktorým boli tieto služby
poskytnuté. Ako zdôraznila, poskytovanie sociálnych služieb občanom samosprávami je pre občanov prínosom, pretože samospráva
sociálnych služieb dlhodobej starostlivosti. Upozornila aj na ďalšie
rizikové skutočnosti, akými sú nedostatok finančných prostriedkov,
značne diferencovaná ekonomická
báza, rozdielna vybavenosť sociálnej infraštruktúry a sociodemografická kvalita obyvateľstva, nedostatočná veľkosť obcí spojená s
nízkym počtom obyvateľov, ktorá
ohrozuje efektívnosť a racionálnosť
poskytovania sociálnych služieb,
ako aj nesystémové financovanie
sociálnych služieb. Do poskytova-
Grafy sú z prezentácie B. Kováčovej
4 aktuality
nia sociálnych služieb treba vniesť
nové princípy - rovnaké podmienky pre všetkých prijímateľov sociálnych služieb, ako aj rovnakú
dostupnosť pre všetkých prijímateľov sociálnych služieb. Ďalej B. Kováčová zdôraznila nevyhnutnosť
efektívneho vynakladania verejných prostriedkov. Primárny dôraz
by sa podľa nej mal klásť na kvalitu
poskytovania sociálnych služieb,
transparentnosť systému financovania – podľa stupňa odkázanosti.
Rovnako dôležitý je aj stabilný systém financovania a naštartovanie
procesu deinštitucionalizácie.
Je potrebné, zdôraznila, jednoznačne definovať zodpovednosť,
aby sa neprekrývali kompetencie.
A v neposlednom rade je tiež dôležité zachovať štátny finančný príspevok pre obce, na území ktorých
sa nachádza zariadenie sociálnych
služieb.
Predsedníčka sekcie vo svojom
vystúpení venovala pozornosť aj
normám, podľa ktorých sa zabezpečuje financovanie sociálnych
služieb a upozornila, že súčasné
financovanie sociálnych služieb
zo štátneho rozpočtu, teda z daní
formou ich redistribúcie, robí nástroje sociálnej pomoci citlivými
na aktuálnu ekonomickú situáciu
krajiny.
Jozef Burian, štátny tajomník
Ministerstva práce, sociálnych
vecí a rodiny SR:
Čo prinesie novela
zákona o sociálnych
službách
Štátny tajomník MPSVR SR Jozef Burian oboznámil účastníkov
konferencie s pracovným návr-
7. máj 2013 • Obecné noviny
hom novely zákona o sociálnych
službách a jeho zámermi. Dotkol
sa financovanie sociálnych služieb,
ekonomicky oprávnených nákladov, novej povinnosti pri vyplácaní
finančného príspevku zo štátneho
rozpočtu, výpočtu FPP. Hovoril o
rozdelení pôsobností a novom systéme posudzovania odkázanosti,
o službách krízovej intervencie.
Informoval tiež o návrhu sprísniť
podmienky registrácie poskytovateľov, zaviesť nový dôvod pre
výmaz z registra, o úprave podmienok akreditácie. Venoval sa aj
štandardom kvality poskytovaných
služieb a podpore procesu deinštitucionalizácie.
x x x
PhDr. Oľga Okáľová z katedry
verejnej správy a sociálnych vied
Katolíckej univerzity v Ružomberku potom vo svojej prezentácii
oboznámila účastníkov rokovania
s výskumnou prácou zameranou
na tvorbu komunitných plánov a
jej závermi.
V následnej diskusii odzneli príspevky o realizácii a napĺňaní kompetencií v oblasti sociálnych vecí v
podmienkach miest a obcí. Účastníci sa zaoberali aj kompetenciami,
riadením a financovaním sociálnych služieb. Na základe vlastných
skúseností z praxe poukazovali na
pozitíva a riziká.
Eduard Vokál, primátor Lipian:
Počúvať treba najmä ľudí
z praxe
Eduard Vokál, primátor mesta
Lipany predstavil poskytovanie
sociálnych služieb v Lipanoch.
Na základe dobrých skúseností
z vlastného regiónu a 10-ročnej
praxe, súdržnosti a ochoty spolupracovať pri poskytovaní sociálnych služieb odporúčal vytváranie
spoločných úradov. Ako povedal,
ak by sociálne zariadenia financoval klient /320 €/ + štát /320 €/,
ostatné sociálne služby by spolu s
úhradou klienta dokázali vyfinancovať aj obce. Zdôraznil, že v sociálnych službách potrebujú pomoc
ľudia v nepriaznivom zdravotnom
stave, čo je dosť vážny problém. Je
potrebné dať priestor zainteresovaným, ktorí sú z praxe a vedia, čo
sa osvedčilo a čo nie, prehodnotiť
ich pripomienky, zapracovať ich a
až potom urobiť zmeny. Navrhol
tiež do novely zákona o sociálnych
službách v súvislosti so starostlivosťou zapracovať aj povinnosti
vyplývajúce zo zákona o rodine.
Ľubomír Lőrinc, starosta Santovky:
Systém je potrebné
stabilizovať a definovať
kompetencie
Ľubomír Lőrinc, starosta obce
Santovka uviedol na základe vlastných skúseností, že aj malá obec
môže a vie poskytovať sociálne
služby na slušnej úrovni, kvalitne
a v širšom okolí, nielen lokálne
zameranom. Je to hlavne o snahe,
porozumení problematike a vhodnom ľudskom potenciáli. A ako
vždy, o peniazoch. Navrhol prijať
opatrenia na stabilizovanie systému, napr. uzatvoriť sieť poskytovateľov služieb a určiť kvalitatívne
štandardy jednotlivých služieb a
im prislúchajúce náklady, vytvoriť
centrálnu evidenciu poskytovateľov a žiadateľov sociálnych služieb
a na základe týchto údajov vykonať
analýzu dostupnosti a požiadavky
na jednotlivé služby. Čo sa týka
obcí, treba podľa neho definovať,
či naďalej ide o ich originálnu
kompetenciu, a v tom prípade doteraz poskytovaný objem dotácií z
rozpočtu MPSVaR SR presunúť do
kategórie vlastných príjmov obcí,
ktoré sú zriaďovateľmi zvýšené o
výšku odpisov majetku určeného
na tieto služby. Ak ide o prenesený výkon štátnej služby, vtedy
možno ponechať financovanie
formou dotácií, so zvýšením o odpisy určeného majetku na sociálne
služby. Odporučil tiež zo strany
štátu regulovať rozširovanie siete
podľa vykonanej analýzy potrieb
a požiadaviek o služby za predpokladu zabezpečenia a poskytnutia potrebného balíka financií pre
takto povolených /odsúhlasených
poskytovateľov a zabezpečiť financovanie aspoň určených zdravotníckych úkonov zo zdravotného
poistenia.
Miroslav
Turzovky:
Rejda,
primátor
Sociálna politika by
sa mala chápať ako
štrukturovaná činnosť
Miroslav Rejda, primátor mesta
Turzovka vo svojom príspevku poukázal na to, že sa preniesli na obce
a mestá originálne pôsobnosti bez
reálneho finančného krytia. Ako
povedal, sociálna politika miest a
obcí sa takto veľmi sformalizovala,
obce vykonávali len to, na čo reálne majú finančné prostriedky. Dochádza k odsúvaniu jednotlivých
sociálnych nástrojov, aj keď to nič
nerieši (ďalšia účinnosť 1. 1. 2016).
Problémom je aj to, že obce a mestá sú povinné po posúdení zabezpečiť komplexné sociálne služby v
zmysle zákona č. 448/2008. „Akosi
pozabúdame na ďalšie povinnosti
obcí a miest, vyplývajúce napr. zo
zákona č. 305/2005, doplnený zákonom 466/2008 o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele, nehovoriac o stave chudoby v
obciach a mestách a s tým spojenou realizáciou nástrojov hmotnej
núdze, ako i ostatných sociálnych
a zdravotných problémoch našich
občanov obcí a miest,“ dodal. Sociálna politika by sa podľa neho
nemala zužovať iba na uplatnenie
zákona č. 448/2008 o sociálnych
službách, ale je potrebné ju vnímať
ako veľmi štrukturovanú činnosť,
ktorá má zabezpečiť základné potreby občanov. Upozornil aj na
skutočnosť, že štát v rámci konsolidácie verejných financií neustále
znižuje príjem obcí a miest, znížil
sa príjem z výnosu dane z príjmu
fyzických osôb z 70,3 % na 65,4 %,
čo neumožňuje vykonávať kvalitne
samosprávne funkcie, nevynímajúc sociálnu politiku v mestách a
obciach. Vypracovávanie komunitných plánov bez finančného
zabezpečenie je len formálnym,
„šuflíkovým“ dokumentom, ktorý
administratívne samosprávy len
zbytočne zaťažuje.
x x x
Predseda ZMOS na záver zhrnul
námety a odporúčania z diskusie
účastníkov do pracovných záverov.
Po ich pripomienkovaní, prípadnom doplnení členmi Rady ZMOS
budú súčasťou strategického dokumentu, ktorý bude predložený na
24. snem ZMOS.
(zmos-b, sprac. tl)
Systémové zmeny a rozhodnutia
sociálne služby ešte len čakajú
S
ociálna oblasť je asi najzložitejšou oblasťou pôsobenia
miest a obcí. Napĺňať sociálny rozmer v podmienkach mesta a obce znamená riešiť oblasť
sociálnych služieb, podieľať sa na
riešení otázok hmotnej núdze, sociálno-právnej ochrany a kurately,
vytvárať podmienky na rozvoj zamestnanosti, aktivovať ľudí k práci.
Okrem toho riešiť inklúziu a stále
sa prehlbujúce problémy v oblastiach s marginalizovanými komunitami.
Sociálna politika a riešenie sociálnych otázok je najmä o vzťahoch.
Z pohľadu občana je jedno, či ide o
kompetenciu štátnu, obecnú alebo
regionálnu, či ide o originálny alebo prenesený výkon štátnej správy.
Z pohľadu orgánu verejnej správy to jedno byť nemôže. Zložitosť
vzťahov je umocnená aj tým, že
ide o mimoriadne citlivú oblasť,
ktorá sa týka životných podmienok
a prostredia ľudí. Okrem toho do
tohto prostredia zasahuje veľa organizácií a subjektov – štát, úrady
práce, ale aj napr. aj kurátori, exekútori, súdy a pod. Kde sa v tomto prostredí pohybuje mesto alebo
Vystúpenie predsedu ZMOS Jozefa
Dvonča na programovej konferencii
v Michalovciach
ciách. Bola to čistá pôsobnosť štátu,
okresných úradov. Napriek tomu aj
vtedy existovali mestá a obce, ktoré
zabezpečovali „za štát" tieto povinnosti preto, aby boli obyvatelia ich
miest a obcí spokojní.
Základným problémom
je nejednoznačnosť
rozdelenia kompetencií
obec a aké sú ich kompetencie?
Ak by som začal sociálnymi službami, ktoré sú asi najdiskutovanejšou pôsobnosťou miest a obcí,
treba pripomenúť, že sa nezmenilo
naše presvedčenie, že sociálne služby do pôsobnosti miest a obce patria. A to hovorím aj o čase pred r.
2002, keď mestá a obce túto pôsobnosť nemali vo svojich kompeten-
Decentralizáciu kompetencií a
financií stále chápeme ako dobrý projekt. S tým, že v sociálnych
službách bol nedotiahnutý. To
jedno-jednoznačné nerozdelenie
pôsobností medzi obcami, VÚC,
prípadne štátom je podľa nášho
názoru základným problémom,
od ktorého sa dodnes odvíja veľa
problémov a nejasností. Nielen vo
vzťahu k poskytovateľom služieb,
ale najmä k naplneniu princípov
pri výkone originálnych pôsobností
miest/obcí v sociálnych službách.
Základnou kompetenciou, ktoré
prevzali mestá a obce od štátu v r.
2002 bola opatrovateľská služba
a niektoré terénne služby. Na túto
pôsobnosť bol delimitovaný balík
finančných prostriedkov zo štátu
a v kritériách rozdeľovania výnosu
dane z príjmov zohľadnený počet
obyvateľov starších ako 62 rokov.
Vtedajší spôsob financovania štátny rozpočet a neskôr decentralizačná dotácia na opatrovateľskú
službu - nahradil systém fiškálnej
decentralizácie a vzorec na prerozdelenie dane z príjmov fyzických
osôb.
Opatrovateľská služba
nemôže byť o biznise
Opatrovateľská služba bola a
mala by zostať základnou originálnou pôsobnosťou miest a obcí. Je
subsidiárne vykonateľná a je predpokladom deinštitucionalizácie sociálnych služieb. Kritériá kvality sú
dôležité, ale formy a obsah by nemali byť zákonom tak zviazané, aby
tento druh sociálnej služby mohli
vykonávať len profesijné agentúry.
Toto by nemalo byť o biznise, ale o
starostlivosti o občana. S takouto
filozofiou ZMOS vždy pristupovalo
k napĺňaniu opatrovateľskej služby.
Vtedy, keď bola čiastočne a iniciatívne financovaná cez VÚC, aj
vtedy, keď mestá a obce podliehali
prudkým atakom zo strany mimovládnych organizácií, ktoré presadzujú v tejto oblasti svoje záujmy.
Za túto kompetenciu je zodpovedná miestna územná samospráva.
Ona by mala mať vytvorený legislatívny priestor na jej výkon a financovanie. Ona sa musí rozhodnúť, či
bude túto kompetenciu vykonávať
sama, alebo si na jej výkon prenajme inú organizáciu. Takto ZMOS
pristupuje aj k príprave podporných programov zamestnávania v
opatrovateľskej službe.
Sociálne zariadenia boli zapísané
ako kompetencia pre VÚC, čiastočne delená aj s obcami, ktorým
bolo delimitovaných 86 sociálnych
zariadení. Ich financovanie, na rozdiel od VÚC, bolo až do r. 2011 zabezpečované zo štátneho rozpočtu.
Dôležitým momentom bolo aj to,
že sme si v tom čase nechceli povedať, či chceme alebo nechceme regulovať sieť zariadení, resp. či vôbec
chceme, aby nejaká sieť existovala.
Viem, že ide o citlivú otázku nielen
preto, že rozsah poskytovateľov bol
aktuality 5
Obecné noviny • 7. máj 2013
v tom čase obmedzený. Ak sa dnes
pozrieme na mapu Slovenska, zdá
sa nám, že teritoriálne rozloženie
poskytovateľov služieb nie je rovnomerné.
V tom čase platil zákon o sociálnej starostlivosti, nastupovala fiškálna decentralizácia. Dovolím si
pripomenúť, že mestám a obciam
na výkon originálnych pôsobnosti
v sociálnej oblasti, čiže na tie kompetencie, ktoré dostali delimitované kompetenčným zákonom (terénne služby, najmä opatrovateľská
služba) boli napočítané finančné
prostriedky v rozsahu 5 % výnosu dane z príjmov FO, čo bolo 1,2
miliardy slovenských korún, čiže
viac ako 40 miliónov euro. V r.
2005, teda v prvom roku fiškálnej
decentralizácie, mestá a obce vynaložili na sociálnu oblasť 91,4-tisíca
eur, v r. 2006 106,6-tisíca eur. To
predstavovalo 3,47 % z celkových
výdavkov miest a obcí. V r. 2011
výdavky miest a obcí dosiahli sumu
137,5-tisíca eur a pomer k celkovým výdavkom sa zvýšil na 3,57 %.
Ak by sme tento ukazovateľ prepočítali na výnos dane z príjmov FO,
znamenalo by to, že mestá a obce
v r. 2005 z príjmov, ktoré získali z
výnosu dane z príjmov, vynaložili
na sociálnu oblasť 9,5 %, kým v r.
2011 už 11,5 %. Nedá sa povedať,
že by mestá, obce a VÚC na túto
kompetenciu rezignovali.
Potrebná je zmena
filozofie prístupu
k sociálnym službám
V r. 2005 bol prvý raz predstavený koncept zmien. Hlavnou
zmenou bolo, že sa pôsobnosť výkonu sociálnych služieb pre verejnú správu mení na povinnosť ich
zabezpečenia. Občanovi vzniká
nárok na službu, na jej poskytnutie
alebo zabezpečenie jej poskytnutia.
Táto zásadná zmena už v tom čase
vyvolala vášnivé diskusie. Z pohľadu občana ide, samozrejme, o
naplnenie jeho práv, podobne ako
v zdravotníctve, tak aj v sociálnych
službách. Otázkou zostalo praktické subsidiárne naplnenie týchto
práv verejnej správy. V r. 2008 sa
začalo vyjednávanie o podobe zákona, postaveného na týchto princípoch. Na všetky problémy, na
ktoré sme upozorňovali v r. 2005,
sme upozorňovali aj pri negociácii
o podobe zákona. Bohužiaľ, neboli
sme úspešní minimálne v troch rovinách:
n Nedostali sme odpovede na
otázky ako máme naplniť v podmienkach každej obce princíp
rovnoprávnosti – občana na službu a poskytovateľov služieb medzi
sebou. Zvlášť, keď orgán verejnej
správy, ktorý je za túto kompetenciu zodpovedný, nemá v rukách
skoro žiadne finančné nástroje na
jej naplnenie. Výšku ekonomicky
oprávnených nákladov si stanovuje
každý z poskytovateľov individuálne, posudzovanie je stanovené
zákonom.
n Druhou dôležitou otázkou, ktorú
sme kládli, bolo, ako bude naplnená subsidiárna vykonateľnosť tohto
zákona v podmienkach približne
2800 miest a obcí. Každá z týchto
obcí je podľa zákona povinná poskytnúť alebo zabezpečiť poskytnutie celého rozsahu stanovených
služieb. Je táto povinnosť vôbec
vykonateľná v podmienkach každej obce, v hraniciach jej územia a
pre občanov s trvalým bydliskom,
ktoré sú ústavnou „charakteristikou“ obce?
n Financovanie, ako podstatná
náležitosť pre vykonateľnosť celého rozsahu služieb, nebolo zabezpečené. Ak, tak len v prípade
86 zariadení, ktoré až doteraz dostávali účelové dotácie zo štátneho rozpočtu. Argument, že obce
to zvládnu lepším výnosom daní,
ZMOS od začiatku tvrdo odmietalo. V zákone sa objavilo ťažko
kontrolovateľné kritérium nárokov
pre poskytovateľov – „ekonomicky
oprávnené náklady“, ktoré sa zvlášť
pre neštátnych poskytovateľov stalo
ekonomicky nadmieru zaujímavé.
Na túto, akoby „nedotiahnutú
vec“ doplácajú dodnes ľudia a mnohé samosprávy. Skúsenosti ukázali,
že v niektorých prípadoch sa už
možno systém ani nedá nazvať so-
ciálnym. Mám na mysli prípady,
keď ekonomicky oprávnené náklady niektorých poskytovateľov presahujú hranicu 1200 eur mesačne.
A to nielen z pohľadu občana, ale
aj z pohľadu orgánov verejnej správy, ktorá musí časť týchto nákladov
platiť. Rozsah povinností v sociálnych službách sa dostal do úplne
inej pozície ako predtým. V podmienkach miest a obcí sa vytvorili
tri skupiny. Prvou bolo 86 miest a
obcí, ktoré mali sociálne zariadenia
delimitované v čase decentralizácie
verejnej správy a ktoré okrem štátneho rozpočtu časť prostriedkov na
sociálnu oblasť získavali cez vzorec
fiškálnej decentralizácie. Druhou
tie, ktoré postavili nové sociálne
zariadenia, a treťou všetky ostatné
mestá a obce, ktoré zo zákona boli
povinné poskytovať alebo zabezpečiť poskytovanie sociálnej služby.
Okrem toho aplikačná prax a dopady krízy potvrdili všetky obavy.
Našťastie, dohoda s vládou SR zapísaná v memorande o spolupráci
pri riešení dopadov krízy pomohla
na čas vyriešiť časť problémov v
sociálnych službách. Prišiel monitoring sociálnych služieb a finančné vykrytie nových pôsobností
zo strany vlád v r. 2009 – 2010 a
pracovné skupiny začali pracovať
na zmene zákona. Už v tom čase
sme to boli my, kto žiadal, aby sa v
kompetenciách a filozofii zákona o
sociálnych službách urobil zásadný
prielom. Prišla prvá novela zákona,
ktorá zmiernila niektoré povinnosti pre obce, napr. posun 60-dňovej
lehoty na zabezpečenie služby z
1. 1. 2013 až na 1. 1. 2016.
Disparity sa v plnej sile ukázali v r. 2010 – 2011. ZMOS muselo
reagovať nielen tým, že presadilo v
štátnom rozpočte dofinancovanie
sociálnych služieb na základe monitoringu, ale aj tým, že odmietalo
návrhy na zoštátnenie sociálnych
služieb. Pre r. 2012 sa zaviedol normatívny spôsob nápočtu zdrojov
zo štátneho rozpočtu, čo vyvolalo
silné diskusie v ZMOS. Zároveň
sme presvedčení, že sa prudko
zdražuje celý systém. Potvrdili to aj
vyjednávania o štátnom rozpočte
na r. 2013, keď sa podarilo presadiť zvýšenie príspevku štátu na 52
mil. eur na sociálne služby. Dnes je
na stole už tretia novela. Základné,
systémové zmeny a rozhodnutia
sociálne služby ešte len čakajú.
Rizikové faktory
aplikácie súčasných
právnych noriem
Keby som ich zovšeobecnil, dá sa
povedať, že medzi riziká patrí:
n Nesúlad medzi rozsahom povinností a možnosťou ich subsidiárne
vykonávať v rámci originálnych
pôsobností.
n Nárok na zdroje cez kritérium
ekonomicky oprávnené výdavky.
Tento pojem sa objavuje v zákonoch dodnes, je to isté kritérium na
nastavenie finančných väzieb, ale aj
nárokov poskytovateľov na niečo.
Úskalia takto nastaveného kritéria
sa prejavujú v plnom rozsahu. Ako
príklad môžem uviesť ekonomicky oprávnený výdavok - prenájom
eseročky neziskovej organizácii za
jedno euro na mesiac, ale aj prenájom za 250 eur za štvorcový meter
na mesiac. Toto sú väzby, ktoré sa
neobjavujú vo výkladoch, ale v
realite života. Oni sa premietajú
do cien služieb, a teda dotýkajú sa
priamo nielen platieb od občanov,
ale aj rozpočtov miest a obcí.
n Územný princíp výkonu kompetencií mestami a obcami a Ústava
SR. Povedané inými slovami: Môže
starosta zabezpečiť poskytnutie
služby (teda vynútiť si jej zabezpečenie) v inej obci? Otáznik je
na mieste aj v opačnom garde, v
prípade možnosti naplnenia práva
občana na sociálnu službu.
n Zvyšujúce sa nároky na rozsah
sociálnych služieb, so súčasným
zvyšovaním zdravotných úkonov
(sociálne zariadenia plnia dnes aj
funkciu geriatrických zariadení).
n Systém, aký je tu dnes, akoby odsúval do úzadia tie služby, ktoré by
mestá a obce mali robiť povinne teda terénne a ambulantné služby.
Finančný model treba nastaviť tak, aby bol vykonateľný na
všetkých úrovniach. Zamysleli sme
sa nad tým, kadiaľ vedú cesty - na
pracovnej úrovni prevládol názor,
že originálne v terénnych a ambulantných službách. Keby sme povedali, že originálne, ale mestá a obce
by nemali v sociálnych službách
rovnaké pôsobnosti – tomu sa hovorí viacúrovňová samospráva. Je
to absolútne iný model verejnej
správy.
Naše odporúčania boli podkladom aj pre uznesenie vlády SR zo
4. apríla 2011. Vláda prijala náš
návrh, aby bola vykonaná analýza
pôsobnosti, aby sa nanovo a jedno-jednoznačne rozdelili pôsobnosti aj v sociálnej oblasti. Je na
diskusiu, aký rozsah pôsobností by
mal ostať ako povinnosť, alebo ako
možnosť ich vykonávať pre mestá a
obce. Zároveň je potrebné stanoviť
aj kvalitatívne parametre pri službách, ktoré sa vykonávajú najmä
v zariadeniach, prípadne v ambulantných službách.
Na základe tohto nového rozdelenia pôsobností treba model
financovania sociálnych služieb
nastaviť tak, aby bol vykonateľný
tak v obci s 50 obyvateľmi, ako aj
vo VÚC alebo väčšom meste.
Ekonomicky oprávnený výdavok ako kritérium na rozdeľovanie
zdrojov, ktorý je podľa nášho názoru veľmi ťažko kontrolovateľný
a v mnohých prípadoch spôsobuje
vážne finančné problémy, by mohol byť nahradený iným technickým ukazovateľom. Súhlasíme so
zavedením štátnych podporných
mechanizmov do financovania služieb – štátnych dávok.
Niekto tiež musí nájsť odvahu
a „donútiť“ zdravotné poisťovne
financovať zdravotnícke úkony v
sociálnych zariadeniach. Tu podľa
nášho názoru dochádza k diskriminácii ľudí. Ten, kto určitý zdravotnícky výkon dostáva napr. na
geriatrickom oddelení nemocnice,
má ho hradený zo zdravotného poistenia, iný, komu rovnaký zdravotnícky výkon poskytnú v sociálnom
zariadení, si ho de facto platí sám.
Očakávam, že diskusia a jej závery
budú kvalitným podkladom pre
orgány a snem ZMOS v sociálnej
oblasti.
Závery konferencie o sociálnych
službách
Prijať komplexnú a systémovú
novelu zákona o sociálnych službách s dôrazom na prevzatie tých
pôsobností, ktoré sú v podmienkach miest a obcí plošne vykonateľné.
n Za aktívnej účasti územnej
samosprávy doriešiť systém financovania sociálnych služieb z
verejných zdrojov pri súčasnom
komplexnom prehodnotení kompetencií v sociálnych službách
medzi mestami, obcami, VÚC a
štátom, v súlade s princípmi fiškálnej decentralizácie.
n V súlade s trendmi v európskom priestore, na základe odporúčaní európskych inštitúcií podporovať na všetkých úrovniach
riadenia štátu prevenciu vzniku a
n
rozvoja odkázanosti.
n Zaviesť účinné opatrenia na
podporu deinštitucionalizácie v
sociálnych službách.
n Pri realizácii opatrení vlády
SR smerujúcich k sociálne vylúčeným jednotlivcom a spoločenstvám (aj s dôrazom na rómske
komunity) patrí medzi základnú
požiadavku zabezpečenie kontinuálnych riešení. Pri napĺňaní týchto opatrení by mali byť
v plnom rozsahu rešpektované
princípy decentralizácie verejnej správy a kompetencie, ktoré
budú vykonávať mestá a obce,
musia byť vykonateľné.
n Podporovať tie rozvojové inkluzívne programy (napr. podpora komunitných centier, te-
rénnej sociálnej práce), ktoré by
mali mať univerzálny charakter.
Ich služby musia byť dostupné
pre všetky znevýhodnené alebo
ohrozené skupiny.
n Nástroje zamerané na znižovanie nezamestnanosti považujeme
za kompetenciu štátu, pri plnení
jednotlivých cieľov vystupuje samospráva ako partner vytvárajúci
priestor pre ich realizáciu v praxi
n Navrhujeme zaviesť a finančne
podporiť tie nástroje aktívnej politiky zamestnanosti, ktoré podporujú aktívne zamestnávanie,
nielen aktiváciu (napr. § 50 i),
ktoré boli vyhodnotené ako najefektívnejší nástroj aktívnej politiky zamestnanosti v roku 2010.
n Urgentne je potrebné riešiť
faktickú priestupkovú imunitu poberateľov dávky v hmotnej
núdzi.
n V prospech obcí vyriešiť otvorené otázky sociálnej a právnej
kurately detí, vypracovať a prijať
zákon o dlhodobej starostlivosti. Finančná zaangažovanosť na
tvorbe úspor detí umiestnených
do náhradnej rodinnej starostlivosti musí byť prioritou rodičov.
Navrhujeme zrušenie povinnosti
obce prispievať na tvorbu úspor
dieťaťa umiestneného do náhradnej rodinnej starostlivosti.
n Ak je dôvod pre uplatnenie
inštitútu osobitného príjemcu,
je potrebné v rámci komplexného riešenia pod inštitút zahrnúť všetky štátom poskytované
dávky (ak do okruhu patrí aj
člen poberajúci dôchodok, vrátane dôchodku). Účelom inštitútu osobitného príjemcu má
byť stabilizácia uspokojovania
základných potrieb a plnenie
základných povinností, prevencia zadlžovania a úžery. Inštitút
osobitného príjemcu má posilniť
schopnosť samostatného a zodpovedného hospodárenia domácnosti. Týmto požiadavkám je
potrebné vytvoriť podmienky aj
na strane podpory výkonu funkcie osobitného príjemcu.
n Podporujeme návrh MPSVaR
SR, aby ošetrovateľské úkony poskytované v ZSS boli financované
zo systému zdravotného poistenia.
6 samospráva
7. máj 2013 • Obecné noviny
Z roka na rok je všetko čoraz ťažšie
V Opatoviach nad Nitrou, neveľkej dedinke ležiacej medzi Novákmi a Bojnicami, sa v piatok 12. apríla zišli
starostovia, starostky a štyria primátori Združenia miest a obcí hornej Nitry na svojom jarnom sneme, aby
vyhodnotili uplynulý rok činnosti svojho združenia a dali si úlohy do budúcich mesiacov.
P
rivítala ich Danka Melišková, starostka obce,
kde si tento rok pripomenú 900 rokov od
prvej písomnej zmienky. Potom predseda ZMO HN
Peter Juríček, starosta Sebedražia
otvoril snem, a privítal predsedu
ZMOS Jozefa Dvonča, prednostu
ObÚ Prievidza Jozefa Stopku a
ďalších hostí snemu.
Starostka D. Melišková
Keďže J. Dvonča už na obed
čakali nečakané vážne rokovania
v Bratislave, dostal slovo ako prvý.
Pochválil sa, že aj v ich regióne
majú tiež rad obcí, ktoré si tento
rok pripomenú deväťstoročnicu a
oslávia ju ako súčasť 1150. výročia príchodu Cyrila a Metoda na
Slovensko.
Jozef Dvonč:
S vládou riešime 45 úloh
Potom sa už venoval samosprávnym témam, ktoré rieši aj
ZMOS, keď v prvom rade poďakoval starostkám, starostom
a primátorom regiónu za ich
úspešné úsilie o udržanie rozvoja obcí napriek nepriaznivým
ekonomickým pomienkam, ale aj
za dobrú spoluprácu so ZMOS.
Prítomných informoval o 45
úlohách, ktoré si definovali na
spoločnom rokovaní s vládou SR
a ktoré postupne riešia – napr.
zrušenie dane z predaja majetku,
zmena systému prerozdeľovania
peňazí na originálne kompetencie, nevyjasnenosť 5-percentného navýšenia miezd v školstve
a požiadavky memoranda šetriť
mzdové prostriedky atď. Niekde starostovia nechceli podpísať
pracovníkom v školstve zmluvy
na celý rok, lebo dostali peniaze
iba na prvý kvartál. Asi im ich
dajú vo forme odmien. Na okraj
plnenia Memoranda o spolupráci… J. Dvonč s uspokojením
konštatoval, že už len asi 10 obcí
nemá schválený riadny rozpočet.
Úspory, ktoré sa mali dosiahnuť,
sa netýkajú obcí do 2000 obyvateľov, tam treba udržať úroveň
mzdových a bežných výdavkov
ako bola doteraz.
Zo snemu obcí hornej Nitry v 900ročnej obci Opatovce nad Nitrou
Dôležitý dátum pre
plnenie memoranda
– 30. 6. 2013
Plnenie Memoranda… sa bude
vyhodnocovať po štvrťroku, možno sa budú ešte musieť urobiť zásahy do rozpočtov v niektorých
obciach. Európska únia bude
merať stav deficitu asi k 30. júnu
2013. J. Dvonč stručne zhrnul, že
ZMOS sa zatiaľ darí partnerstvo
s vládou, úspechom je, že sa do
ZMOS vrátili mestá Trnava, Trenčín a Bratislava a tak má vláda teraz jedného jasného partnera zo
samosprávy.
J. Dvonč informoval aj o tom, že
na Rade ZMOS v Žiline sa uskutočnila konferencia o problémoch
školstva, ktoré mestá a obce už
riešia dlhodobo. Ešte ostáva rad
malých škôl, kde však optimalizovať treba veľmi opatrne, lebo pri
ich rušení treba hneď riešiť aj dopravu. Nasledujúca Rada ZMOS
v Michalovciach sa mala venovať
sociálnym otázkam. Pozval starostov na celoslovenský snem 28.
a 29. mája do Nitry. Upozornil na
otázky, ktoré sa týkajú novelizácie zákona o obecnom zriadení, a
v ňom najmä posilnenia právomocí starostov a primátorov, zníženia
počtu poslancov a zníženia platu
hlavných kontrolórov. V týchto
dňoch vrcholí aj hľadanie postoja
k programovému obdobiu EÚ na
roky 2014 – 2020. ZMOS trvale
požaduje zjednodušiť procesy výberu projektov a možnosť presúvať peniaze z jedného do druhého
operačného programu. Záujmom
samosprávy je zachovanie Regionálneho operačného programu
(ROP), hoci Európska komisia
už nechce dávať peniaze na školy,
zdravotné strediská, cesty a pod.,
Slovensko ich však práve na to
potrebuje najviac. Má byť jeden
integrovaný operačný program a
ráta sa s tým, že každá obec nebude môcť byť žiadateľom, ale skôr
budú môcť žiadať nejaké miestne
akčné skupiny (MAS) či iné združenia obcí. Pretože J. Dvonč nemal
čas odpovedať na prípadné otázky,
pred odchodom ponúkol regiónu
hornej Nitry pracovné stretnutie,
na ktoré by v prípade záujmu prišiel aj s niektorými pracovníkmi
Kancelárie ZMOS na diskusiu.
Po procedurálnych otázkach,
schválení pracovných orgánov
snemu predstúpil k mikrofónu
predseda združenia P. Juríček, aby
podal výročnú správu o činnosti.
Ani uplynulý rok sa
samosprávam neuľavilo
a bude ešte ťažšie
Pri hodnotení posledných rokov sme vždy očakávali, že ten
uplynulý rok bol prelomový a dú-
fali, že ten ďalší bude ľahší, cestou
z krízy smerujúcou k prosperite
a rastu. S takým očakávaním sme
vstupovali aj do roku 2012. Rok
2012 bol však z pohľadu samosprávy ďalším zložitým rokom,
keď nám chýbali prostriedky nielen na investície, ale aj na základné
funkcie samosprávy, povedal na
úvod P. Juríček. Rok 2012 nebol
pre samosprávu jednoduchý ani
z pohľadu pripravovaných legislatívnych noriem. ZMOS muselo
Predseda ZMO HN P. Juríček
obhajovať princípy samosprávnosti a brzdiť zámery premietnuté
do legislatívnych návrhov, ktoré
by ich oslabovali.
Potom P. Juríček zhrnul jednoročnú činnosť združenia. Tak ako
je v tomto združení zvykom, aj
vlani malo dva snemy, päťkrát zasadala rada združenia a uskutočnilo sa šesť pracovných stretnutí.
Ďalšie aktívne kroky smerovali k
zlepšeniu výkonu ich riadiacich
funkcii.
Rada ZMO HN sa sa zaoberala aktuálnymi problémami, ktoré
trápia región hornej Nitry i úlohami z ich snemov ako aj informáciami a úlohami, ktoré vyplynuli
z rokovaní Rady ZMOS. Podľa P.
Juríčka sa začiatkom r. 2012 venovali otázkam založenia Oblastnej organizácie cestovného ruchu
(OOCR) na hornej Nitre. Mali k
tomu aj pracovnú poradu. OOCR
bola založená v marci. Jej členov
postupne pribúda a zameriava sa
na získavanie dotácii na rozvoj
cestovného ruchu. Vo februári
sa ZMO HN tradične podieľa na
odovzdávaní ocenení v oblasti
kultúry. Aj tentoraz ich udelilo
9-tim subjektom.
Odkanalizovanie
regiónu je v nedohľadne
Nepriaznivý stav zdravotníctva
na hornej Nitre nás zamestnával
po celý rok, pokračoval predseda ZMO HN. Nešlo len o problémy so zvýšením platov lekárov
a zdravotných sestier, ale aj o situáciu Nemocnice s poliklinikou
Prievidza so sídlom v Bojniciach,
ktorá stále nie je stabilizovaná.
Napriek intervenciám na ministerstve zdravotníctva a vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, žiaľ,
zatiaľ ku žiadnej výraznej pozitívnej zmene nedošlo. Okrem zdravotníctva sa na zasadnutiach rady
pravidelne zaoberali aj situáciou
vo vodárenskej spoločnosti, v ktorej sú akcionármi aj obce. Išlo im
najmä o plnenie projektu na odkanalizovanie obcí väčšej časti regiónu s názvom: „Sústava na odkanalizovanie a čistenie odpadových
vôd v okrese Prievidza“. V januári
t. r. bol však tento projekt zrušený
a dotknuté obce zahrnuté do tohto
projektu sa majú riešiť malými
projektmi, v rámci očakávaných
výziev z rezortu MŽP SR. Či sa to
podarí je otázkou vyhlásenia výziev v rámci OP ŽP, upozornil P.
Juríček. Potom upozornil starostky, starostov a primátorov na valné
zhromaždenie Stredoslovenských
vodární a kanalizácií, a. s., Banská
Bystrica 4. júna 2013 v B. Bystrici,
keďže aj obce sú akcionármi. A ak
sa nechcú zúčastniť osobne, môžu
sa dať zastupovať jedným z kolegov, ktorého si na sneme zvolia.
Do života obcí v regióne môžu
nepriaznivo zasiahnuť aj administratívne zmeny v poštových
úradoch, ktoré vedú k zníženiu
rozsahu poskytovaných poštových
služieb. Zmeny v integrovaných
obslužných miestach (poštách)
a prepúšťanie doručovateliek viedlo starostov dotknutých obcí k riešeniu tejto situácie. Výsledkom
rokovaní bola dohoda starostov
dotknutých obcí a riaditeľky oblastného riaditeľstva pôšt, že pred
definitívnym zavedením zmien
prebehne skúšobná prevádzka
a monitoring dopadov s cieľom
zachovať primeranú úroveň poštových služieb.
Čo s bioodpadom?
Aktuálnym problémom rokovaní rady v uplynulom období
bol aj Program odpadového hospodárstva na roky 2011 – 2015 a
ochrana prírody a krajiny, ochrana ovzdušia a vodná správa. Mestá a obce sú podľa novely zákona
o odpadoch povinné od 1. januára tohto roka separovať biologicky rozložiteľný komunálny odpad
(BRKO). Niektoré pripomienky
z praxe miest a obcí sa premietli aj
do novely zákona o odpadoch, sú
v ňom stanovené podmienky, ale
aj výnimky, keď obce a mestá nemusia zaviesť túto separáciu. V regióne hornej Nitry k týmto úlohám
pristupovali zodpovedne, hľadajú
riešenia tam, kde sa nájsť dajú. Želajú si urobiť pre životné prostredie
svojho mesta či obce aj oveľa viac,
nedostatok financií, ale aj sociálna
situácia občanov to neumožňuje.
O týchto problémoch budú hovoriť aj na stretnutí s podpredsedníčkou ZMOS Vierou Krakovskou.
Horúcim zemiakom pre samosprávu sú aj neustále zmeny
v legislatíve verejného obstarávania. Podľa slov P. Juríčka sa preto
bližšie oboznámili so systémom
a s možnosťami elektronických
aukcií, ako aj ich použitím v podmienkach samosprávy, na odbornej prednáške v júli 2012, ktorú
zabezpečili v spoločnosti Well
Management, s. r. o., ktorá aukcie zabezpečuje. Parlament však
schválil už aj v tomto roku vládny
návrh veľkej novely zákona o verejnom obstarávaní a zavádza niekoľko významných zmien a úprav,
ktoré majú byť účinné od 1. júla.
V spolupráci s RVC Nitra preto už
vlani v máji v Handlovej pripravili
seminár o tejto problematike.
Užitočné formy oddychu
Spolupráca samospráv obcí
môže fungovať len pri dobrých
vzájomných vzťahoch, preto sa
v ZMO HN úspešne snažia organizovať pre seba športové podujatia. Športový deň ZMO HN bol
príležitosťou trochu sa vyslobodiť
od bežných pracovných povinnosti, otužiť vzťahy a v odľahčenej
atmosfére si pohovoriť aj o práci.
Nové poznanie a relax, pokračoval
P. Juríček, nám však prinášajú aj
také akcie ako bola vlaňajšia návšteva Šumperka v ČR a stretnutie
našich starostov s predstaviteľmi
družobných obcí regiónu Šumpersko. Dozvedeli sme sa veľa o
fungovaní ich miestnych akčných
skupín (MAS), ale i o úspešných
projektoch, ktoré v družobných
obciach zrealizovali. A máme im
čo závidieť. Tento rok by mali prísť
na návštevu k nám kolegovia zo
Šumperska, a verím že im zabezpečíme dôstojný a zaujímavý pobyt, dodal P. Juríček.
Spoločenské aktivity
Potom predseda ZMO HN informoval snem o tom, ako si združenie plní svoju spoločenskú a reprezentatívnu úlohu. Žiaľ, niekedy
i pri smutných príležitostiach, keďže ich banícky región je poznačený
mnohými tragédiami.
Na uctenie si všetkých, ktorí zahynuli v podzemí bol vyhlásený
Pamätný deň SR - Deň obetí banského nešťastia. Minulý rok si ho
účasťou na pietnom akte pripomenuli v meste Handlová pri príležitosti Dňa bielych ruží. Zároveň sa
spolupodieľali aj na regionálnych
oslavách Dňa baníkov. Podporili tiež Charitatívny beh mestom
Prievidza, ktorý bol pod záštitou
mesta Prievidza.
Prijali ponuku Olympijského
klubu Prievidza, a stali sa spoluvyhlasovateľom ocenení najúspešnejších športovcov, trénerov,
kolektívov a funkcionárov športu
– Ceny Kryštálového páva a Ceny
fair play v okrese Prievidza. Máme
tú česť byť pri tom, keď sa vyberajú
samospráva 7
Obecné noviny • 7. máj 2013
najúspešnejší športovci z regiónu.
Účasť na mimoriadnom valnom
zhromaždení Združenia pre rozvoj regiónu horná Nitra na Bojnickom zámku v novembri minulého
roku, na ktorom nechýbali ani
predstavitelia vlády SR, zástupcovia štátnej správy, podnikateľské
subjekty regiónu a zástupcovia
miest a obcí nad 1000 obyvateľov,
bola prejavom nášho záujmu o napredovanie regiónu a zastavenie
úpadku spojeného s poklesom
úrovne a rozsahu služieb občanom, povedal Peter Juríček, predseda ZMO HN.
Čakajú ich perné
mesiace
V ďalšej časti svojho vystúpenia
sa sústredil na úlohy a problémy,
ktorých riešenie nie je závislé len
od schopností, usilovnosti a snaženia samosprávy. Konanie samospráv ovplyvňuje najmä memorandum o podpore konsolidácie
verejných financií medzi vládou
SR a ZMOS, podpísanom 18. 10.
2012 Samosprávy už doteraz dokázali a dokazujú, že sú ochotné a schopné byť zodpovednými
partnermi vláde, ktorá hľadá spôsoby šetrenia a škrtov v rozpočte.
Právom očakávajú, že rovnako
zodpovedne a ústretovo sa bude
správať aj vláda SR voči samospráve, povedal P. Juríček.
Samosprávy museli koncom
uplynulého roka reagovať aj na neobmedzený štrajk zamestnancov
škôl. Vo väčšine zatvorených škôl,
ktorých zriaďovateľmi sú mestá
a obce, musela samospráva riešiť
náhradnú starostlivosť pre deti,
ktoré v čase štrajku pracujúci rodičia nemali kam dať. „Nechcem
podrobne rekapitulovať kroky vlády SR pri riešení vzniknutej situácie, ale nedá mi zdôrazniť, že bez
účinnej spolupráce vlády a samosprávy je tento problém len veľmi
ťažko riešiteľný,“ zdôraznil P. Juríček. Informoval aj o konferencii
ZMOS ku školstvu, ktorou reagovalo na súčasný stav v základnom
školstve, ktoré treba, ale citlivo,
racionalizovať a optimalizovať.
„Som presvedčený, že každý starosta obce má záujem o dobré fungovanie ZŠ či MŠ vo svojej obci, ak
je to len trochu možné a finančne
únosné. Niekedy je však zrušenie
školy pre neúmerne vysoké náklady nevyhnutné,“ dodal.
Pozitívna zmena
financovania záujmovej
činnosti
Nemenej dôležitou zmenou,
ktorá rozvírila hladinu verejnej
mienky, bola zmena nápočtu
prostriedkov na originálne kompetencie obcí v oblasti školstva. Financovanie záujmových činností
sa v minulosti vymklo z normálu,
povedal P. Juríček. Urýchlená zmena kritérií prerozdeľovania výnosu
dane na prepočítaných žiakov a
vytvorenie jasných podmienok
bolo nevyhnutnou podmienkou,
ako transparentne prerozdeľovať
výnos dane z príjmov FO na jednotlivé mestá a obce. Teraz dostávajú na každé dieťa prislúchajúci
objem finančných prostriedkov na
vytvorenie podmienok pre rozvoj
záujmových aktivít detí vo veku
od 5 do 14 rokov. Tento spôsob
umožňuje zapojiť do záujmových
aktivít podstatne väčší počet detí.
Mestá a obce môžu poskytovať dotáciu priamo na záujmovú činnosť
občianskym združeniam, nadáciám, športovým klubom, kultúrnym a spoločenským organizáciám, folklórnym súborom a iným,
nie ako to bolo doteraz, len cez
CVČ, ktoré plnili sprostredkovateľskú funkciu. Som presvedčený,
že všetky samosprávy nášho regiónu pochopili tento zámer a poskytnú finančné prostriedky na
všetky deti, ktoré naozaj navštevujú krúžky a CVČ. Že radi pošlú
peniaze, ale na základe skutočných, nie fiktívnych dochádzok.
V obciach nám záleží, aby deti
zmysluplne trávili voľný čas, venovali sa športovej, umeleckej a inej
záujmovej činnosti, ale záleží nám
aj na transparentnosti, efektívnosti
a účelnosti využívania vynakladaných finančných prostriedkov.
k tomu veľa zdravia, síl a energie
a ďakujem za spoluprácu, uzavrel
svoje výročné vystúpenie Peter Juríček, predseda ZMO HN na ich
prvom tohtoročnom sneme miest
a obcí.
Diskusia bola aj trochu
konfrontačná
Než dal predseda ZMO HN slovo diskutujúcim, oznámil všetkým,
že už v apríli bude seminár k bioodpadom a v máji k verejnému
obstarávaniu.
Prvému diskutujúcemu Karolovi Boškovi, starostovi Lazian,
chýbalo v pláne činnosti združenia výraznejšie vyjadrenie pomoci
regionálneho združenia obciam
a na podopretie toho citoval zo
stanov združenia tie pasáže, kde je
napísané, že združenie zjednocuje
Čo nás čaká a neminie
Už začiatok roku 2013 avizuje,
že samosprávu čakajú náročné a
zodpovedné úlohy. Rozbehnutá
reforma štátnej správy ESO bude
dopadať aj na samosprávu. Je to
dosiaľ najväčšia plánovaná reforma štátnej správy od roku 1989
a jej ambíciou je zefektívniť fungovanie, zabezpečiť kvalitu, transparentnosť a dostupnosť verejnej
správy pre občana. Napriek dlhodobo požadovanému auditu prenesených kompetencii nie sú doteraz žiadne relevantné informácie
o účelnosti, rozsahu a efektívnosti
tejto reformy a jej dopadov na samosprávu.
Posledné informácie o správe
v školstve z MŠ, ako aj spochybnenie ďalšej valorizácie platov učiteľov avizujú, že nás čakajú problémy aj v tejto oblasti a budeme
musieť na základe pripravovaných
legislatívnych zmien a vlastných
racionalizačných opatrení zabezpečiť školskú dochádzku detí
z našich obcí a miest, povedal P.
Juríček. Taktiež sa nemôžeme nečinne prizerať na dlhodobo neriešený deficit financovania regionálnych nemocníc a riziká ich ďalšej
existencie v našom regióne, ktorý
hrozí zánikom jedinej nemocnice
schopnej poskytnúť potrebnú lekársku starostlivosť v tomto regióne, prípadne riešiť krízové situácie,
ktoré môžu vzniknúť podobne.
Meškajúca prípadne pozastavená výstavba rýchlostnej komunikácie R 2 nás núti hľadať aj v tomto
roku účinné spôsoby na urýchlenie dostavby komunikácie životne
dôležitej pre náš región. Popri tom
nás v tomto roku čakajú voľby do
VÚC, vysporiadanie sa s následkami dlhej zimy, aktívna spolupráca
pri príprave nového programového obdobia EÚ na roky 2014 –
2020. A to som nespomenul naše
bežné každodenné starosti so zabezpečovaním chodu obce či mesta. Všetky tieto úlohy a problémy
svedčia o neľahkom období, čo nás
čaká. Pevne však verím, že tak ako
doteraz, aj tieto úlohy zvládneme,
pričom sa budeme môcť oprieť aj
o dobrú vzájomnú spoluprácu na
úrovni nášho regiónu i v rámci celoslovenského ZMOS. Želám vám
spoločnosti (VS) k obciam P. Juríček upozornil, že obce majú spolu
len 22-percentný podiel v akciovej
spoločnosti a to nie je majorita,
čiže ani StVS nemusí robiť to, čo
chcú obce a treba s ňou rokovať.
K problému zrušeného projektu
odkanalizovania regiónu hornej
Nitry predseda informoval, že VS
sa zaviazala financovať čiastkové
projekty, teda tie, ktoré budú prijaté po výzvach MŽP, čo nie je málo
peňazí. K problémom, ktoré má
riešiť ZMO HN, P. Juríček uviedol,
že problematika obcí je veľmi rôzna a možno sa venovať len spoločných problémom.
Starosta Horných Vesteníc navrhol, aby v apríli bola pracovná
porada ZMO HN aj o stavebnom
zákone, v ktorom sa chystajú veľké zmeny, napr. nehorázne vysoké
pokuty za čierne stavby. P. Juríček
informoval, že o pripravovanej
veľkej novele stavebného zákona
budú môcť hovoriť potom, keď
bude navrhnuté jej paragrafové
znenie.
Pracovnú poradu možno
iniciovať aj zdola
Starosta K. Boško
a koordinuje postup obcí pri riešení spoločných problémov, napr.
v legislatíve. Tam by nám mala
viac pomôcť aj Kancelária ZMOS
a nie, ako sa to stáva, povedal K.
Boško, že keď sa na ňu obráti
s otázkou, odpíšu mu link na Municipaliu, aby sa opýtal tam. Lebo
podľa neho o množstve noriem sa
dozvedajú, až keď sú prijaté. Mali
by sme sa o nich dozvedieť skôr,
dodal. Treba dať takéto úlohy aj do
plánu práce, žiadal. Nepáči sa mu
ani vzťah vodárenskej spoločnosti
k obciam, pretože obce, aj keď sú
akcionármi StVS, a. s., akoby boli
jej sluhovia. Pracovné porady, na
ktorých sa informuje aj diskutuje
o problémoch, môžu byť podľa K.
Bošku aj dvojdňové, veď nemusia
tam prísť všetci, stačí, keď prídu
len tí, ktorých to zaujíma. Poťažkal
si aj na úbohú kvalitu cesty na trase Poruba – Kanianka, ktorá patrí
Trenčianskemu samosprávnemu
kraju. Na rokovaní ich snemu mu
chýba poslanec NR SR z ich regiónu Vladimír Jánoš.
Vo vodárenskej
spoločnosti majú obce
malé slovo
Na slová K. Bošku zareagoval
predseda P. Juríček. Nesúhlasil s tým, že o zákonoch sa obce
hornej Nitry dozvedajú, až keď
sú prijaté, pretože im posielajú aj
legislatívne návrhy v prípravnom
procese, ktoré dostávajú na Rade
ZMOS, avšak z obcí, ani z Lazian
na ne nikto nereaguje. Zo ZMO
HN odosielajú svoje pripomienky k návrhom na ZMOS, tieto
návrhy však môžu, no nemusia
byť „hore“ vyslyšané. Poslanci NR
SR si urobia to, čo považujú oni
za vhodné. K vzťahu vodárenskej
Starostka hostiteľskej obce Opatovce n/N Dana Melišková navrhla, aby, ak bude mať niekto návrh
na nejakú tému, ktorú treba aktuálne rozdiskutovať na pracovnom
stretnutí, ju mailom poslal do
kancelárie ZMO HN, ktorá potom
pracovné stretnutie zorganizuje.
Potom starosta Dolných Vesteníc Michal Jedinák rozvíril opäť
tému StVS a jej vzťahu k obciam.
Sťažoval sa na ich prístup pri svojej návšteve a vybavení žiadosti,
ktorú k nim mal. Nepáčilo sa mu,
že obce odovzdali vodárňam majetok bezodplatne a vodárne účtujú vysokú cenu vody, až 1,32 eura
za kubický meter, hoci iná firma,
ktorá musí tlačiť vodu do kopca ju
predáva len za 55 centov. Starosta
Hornej Vsi Jozef Hrotek i predseda P. Juríček potom vysvetľovali, ako v minulosti prebiehala
transformácia štátnych podnikov
vodární na štátne akciové spoločnosti, a ako sa na základe prijatého
transformačného zákona obce stali akcionármi týchto spoločností.
ESO by malo zjednodušiť
život obyvateľom
O slovo požiadal aj hosť, prednosta Obvodného úradu v Prievidzi Jozef Stopka. Informoval
o priebehu reformy štátnej správy
ESO. Od 1. októbra by mali začať
fungovať novozriadené okresné
úrady (OÚ). Má ich byť 73, ale tri
typy s rôznou úrovňou rozsahu
ich kompetencií. Doterajšie špecializované úrady (napr. lesnícke,
katastrálne a pod.) sa postupne
stanú pobočkami niektorých OÚ
prvého typu. Napr. regionálne
úrady zdravotníctva či veterinárne
úrady zaniknú k 1. 1. 2014. Okresný úrad v Prievidzi by mal byť
druhého, v Partizánskom tretieho
typu. K výstavbe rýchlostnej cesty
R 2 do Trenčína J. Stopka povedal,
že zatiaľ sú rôzne názory, kadiaľ
by mala cesta ísť, pribudla k nim
aj petícia obyvateľov Prievidze.
Upozornil na to, že po tom, čo v r.
2010 vyzvali vládu I. Radičovej,
aby stavbu cesty urýchlila, ju táto
vláda o rok zrušila. Súčasná vláda
však uložila výstavbu cesty oživiť
a pripravovať. Oprave nekvalitnej
cesty medzi Kaniankou a Porubou bráni len nedostatok peňazí.
J. Stopka je aj poslancom VÚC
Trenčín a informoval, že kraj bude
v budúcom období opravovať aj
cesty Podhradie – Lehota pod
Vtáčnikom a Zemianske Kostoľany – železničná stanica. Najväčším
problémom regiónu hornej Nitry
je podľa neho bojnická nemocnica, jej stav je zúfalý, čo videl nedávno aj minister práce, soc. vecí
a rodiny Ján Richter.
Stále je čo riešiť
František Tám, primátor Bojníc,
sa vrátil k problémom financovania záujmovej činnosti detí v školách. Podľa nového výpočtu teraz
dostali vyše 65 eur na jedno dieťa.
V okrese sú 4 centrá voľného času a
obce, ktoré majú v týchto centrách
svoje deti, by mali na ne prispievať. Bolo by podľa neho dobré, aby
sa dohodli na prispievaní rovnakej sumy. Koľko obce prispejú na
svoje deti záleží na nich, nemali by
Primátor F. Tám
sa však stať hrobármi CVČ, dodal
primátor Bojníc. Starostka Poruby
Helena Čavojská poznamenala, že
ona nevie rozoznať, koľko peňazí dostane na záujmovú činnosť
detí. P. Juríček dodal, že to nie je
dôležité, lebo je na nich, aby svoje
prostriedky využili zmysluplne.
Ďalšia diskusia sa ešte týkala
sociálnych služieb neverejných
poskytovateľov, problémov skladovania odpadu, ktoré musí riešiť
desať obcí s mestom Prievidza a
spoločnosťou TEZAS, nedostatku
pracovných miest v regióne ako
aj obchvatu cesty R 2, ktorá sa má
budovať. To všetko by malo byť aj
témami pre ZMO HN.
Na záver snem prijal uznesenie,
ktorého súčasťou je aj schválenie
15 delegátov na celoslovenský
snem do Nitry. Uložil v ňom tiež
rade ZMO HN zvolať pracovnú
poradu k problematike StVS, a. s.,
Banská Bystrica, zvolať spoločné
rokovanie s TEZAS Prievidza a zástupcami dotknutých obcí a mesta
Prievidza, ktorým odvoz TKO zabezpečuje TEZAS a zvolať pracovné rokovanie o obchvate Prievidze
s dotknutými mestami a obcami.
Zároveň snem rade ZMO HN určil vytvoriť pracovné skupiny na
pripomienkovanie legislatívnych
návrhov a iniciovanie legislatívnych zmien pre sociálnu oblasť,
školstvo, stavebníctvo, pozemné
komunikácie, ŽP, samosprávu a
iné.
Bohumil OLACH
8 samospráva
7. máj 2013 • Obecné noviny
Ťažké obdobie sa im nepáči,
ale sa ho neboja
V pondelok 15. apríla sa stretli predstavitelia členských obcí Regionálneho združenia miest a obcí
stredného Považia na svojom valnom zhromaždení, ktoré v posledných rokoch už tradične býva v
Trenčianskych Stankovciach.
Z
účastnilo sa na ňom
129 miesta obcí. Predseda RZ Jozef Trstenský, primátor Nového
Mesta nad Váhom,
privítal hostí – predsedu ZMOS
Jozefa Dvonča, predsedu Trenčianskeho samosprávneho kraja
(TSK) Pavla Sedláčka, poslancov
NR SR Milana Panáčka, ktorý je
aj podpredsedom TSK a starostom Dohnian, Jaroslava Bašku
(exstarosta Dohnian a exminister
obrany SR), Dušana Bublavého,
inak aj starostu Častkoviec a Rastislava Čepáka, starostu Košeckého Podhradia. Okrem nich prišli
aj Pavol Zigo, riaditeľ Expozitúry
NKÚ v Trenčíne, Igor Šenitko,
riaditeľ Krajského riaditeľstva
Hasičského a záchranného zboru
Trenčín a Dušan Maček z Prima
banky Slovensko, a. s., pobočky
Trenčín.
Po voľbe potrebných orgánov a
komisií sa ujal slova predseda J.
Trstenský, aby “zložil účty” regionálneho združenia za uplynulé obdobie. Označil ho za veľmi
náročné, pretože bolo poznačené nedostatkom finančných
prostriedkov a množstvom legislatívnych zmien, ktoré priniesli
samospráve nové povinnosti.
Samospráva však potvrdila, že je
stále stabilnou a kvalitnou časťou
verejnej správy so zodpovednosťou za úlohy, ktoré má plniť. Od
starostky/starostu či primátorky/
primátora už občan očakáva, že
vie byť nápomocný svojej obci/
mestu a teda aj jemu 24 hodín
denne, povedal J. Trstenský.
Snažíme sa dobre
hospodáriť
Každá obec má svoje vlastné
špecifiká, iné podmienky na prácu, napriek tomu je dôležité, že
sa spoločne v regionálnom združení snažíme ukazovať a riešiť
naše najpáľčivejšie problémy a
aktivizovať zodpovedných, aby
konali. Musím však priznať, že
často bez výraznejšieho efektu.
Napriek množstvu problémov
však zvládame každodenné úlohy dôležité pre život našich obyvateľov s rovnakým nasadením a
zodpovednosťou aj v čase krízy.
Každý z nás sa snaží byť dobrým
hospodárom a citlivo zvažuje
každý výdavok, zdôraznil J. Trstenský, a za to nám všetkým patrí
vďaka, dodal.
Potom predseda J. Trstenský
uviedol, že ich regionálne združenie malo k 31. decembru minulého roku 171 členov z okresov Bánovce n/B (44), Ilava (21),
Myjava (9), Nové Mesto n/V
(33), Považská Bystrica (6), Púchov (21) a Trenčín (37) a patrí k
dvom najväčším na Slovensku.
Ministerstvo životného
prostredia ich ignoruje!?
J. Trstenský zhodnotil aj plnenie niektorých uznesení z minuloročného valného zhromaždenia
J. Trstenský, primátor Nového
Mesta n/V.
z 2. februára 2012. V uznesení č.
1/2012, písmeno e) žiadali:
1. Ministerstvo financií SR o spracovanie novely zákona o dani z
príjmov v rozsahu oslobodenia
miest, obcí a VÚC od platenia
dane z príjmov z predaja majetku.
Úloha je splnená (výrazný podiel
má na tom aj ZMOS), novela zákona o dani z príjmov z decembra
2012 túto povinnosť obcí zrušila.
2. Ministerstvo životného prostredia SR o zrušenie rozhodnutia
o predĺžení platnosti určenia
prieskumného územia Hôrka nad
Váhom – Kálnica – U Rudy.
V tejto veci RZ komunikovalo s
MŽP SR so snahou o osobné stretnutie s ministrom ŽP. Do dňa konania snemu však, napriek urgenciám, žiadnu odpoveď nedostali.
Predseda zaznamenal správu o
tom, ako primátor Košíc Raši dal
na košické zastupiteľstvo návrh,
aby poslanci nesúhlasili s ťažbou
uránu v lokalite Košíc. Aj naďalej
sa bude domáhať stretnutia s ministrom ŽP.
Pozornosť venoval J. Trstenský
aj práci 19-člennej rady RZMOSP
a 5-člennej kontrolnej komisii. V
orgánoch ZMOS ich zastupujú:
v Rade ZMOS – Eva Beňovičová, starostka Trenčianskych Stankoviec, Jozef Gašparík, primátor
Dubnice n/V, Zuzana Máčeková,
starostka Uhrovca, Ľuboš Savara,
starosta Lednických Rovní a Jozef Trstenský, primátor Nového
Mesta n/V. V predsedníctve Rady
ZMOS sú E. Beňovičová a Z.
Máčeková, v kontrolnej komisii
ZMOS je Vladislav Šuster, starosta Krajného.
Rada RZMOSP rokovala 5 krát
– 6. 2., 26. 3., 21. 6., 1. 10. a 3. 12:
2012.
Záujem
Považskobystrického
RZMO o spoluprácu
Na zasadaní rady RZMOSP 6.
februára sa zúčastnil predseda
Považskobystrického regionálneho združenia miest a obcí Karol
Janas, primátor Považskej Bystrice, s cieľom nadviazať s nami
spoluprácu, pokračoval J. Trstenský. Naše regionálne združenie
považuje za silné nielen počtom
členov, ale aj bohatou činnosťou,
zaujal ho tiež náš dobre prepracovaný vzdelávací program. Výsledkom týchto kontaktov bola Dohoda o vzájomnej spolupráci oboch
združení, ktorú sme podpísali minulý rok 31. októbra.
V prvom polroku Rada RZMOSP žiadala MF SR, okrem už spomínaného prehodnotenia novely
zákona, podľa ktorej musela samospráva platiť daň z príjmov za
predaj svojho majetku, aj garantovanie minimálnej výšky podielových daní pre obce a mestá na
rok 2012 vo výške 1 miliarda 263
miliónov eur tak, aby obce/mestá
mohli poskytovať kvalitné verejné
služby obyvateľom.
Podľa J. Trstenského aj na zasadaniach rady RZMOSP v jesennom období riešili vážne úlohy.
Keďže vláda meškala (a stále mešká – pozn red.) s vypracovaním
auditu kompetencií a ich financovania, čo sľúbili ešte pred voľbami, prijali uznesenie, ktorým
požiadali ZMOS o vypracovanie
tohto auditu vlastnými silami. Budeme však radi, keď vláda audit
urobí aj v r. 2013, aby sme vedeli čo a s akými peniazmi robíme,
zdôraznil J. Trstenský. Dnes má
samospráva si 4800 kompetencií a
nikto nevie, ako sú “ocenené” Keď
boli dobré podielové dane, nechali
sme to tak, teraz, v kríze je to však
iné, dodal.
Chceli mimoriadny snem
ZMOS
Na jesenných rokovaniach rada
ich združenia žiadala ZMOS
- o uskutočnenie snemu ZMOS
s ústredným mottom “Za ekonomickú stabilitu smosprávy”
v termíne do 20. 11. 2012. Ich
požiadavka však nebola splnená, ale premenila sa na zámer
organizovať o problémových
otázkach programové konferencie. Už bola v marci konferencia o školstve v Žiline, povedal J. Trstenský a o pár dní bude
ďalšia – na tému sociálne služby
– v Michalovciach. (Už bola, píšeme o nej v tomto čísle ON –
pozn. red.)
- o vytvorenie komunikčnej stratégie ZMOS voči verejnosti i
ústredným orgánom štátu a ob-
sadenie miesta hovorcu ZMOS.
Hovorca je už skutočnosťou
(Marta Bujňáková – pozn. red.),
- definovať postavenie miestnej
územnej samosprávy v rámci verejnej správy a mieru jej zodpovednosti za vývoj v spoločnosti,
- aby v záujme ekonomickej stability miestnej územnej samosprávy a rozpočtov miest a obcí presadzoval na rok 2013 garanciu
podielových daní vo výške 1320
mil. eur, tento rok je podľa J.
Trstenského výška podielových
daní podobná, ako bola minulý
rok,
- aby vyzval vládu na konečné
uzavretie výziev a projektov na
rekonštrukcie verejného osvetlenia v mestách/obciach z r. 2010,
tiež žiadal realokáciu prostriedkov z niektorých fondov na iné,
čo sa čiastočne naplnilo,
- aby presadzoval zmenu legislatívy pri určovaní podielu samosprávy na výnose daní z príjmov fyzických oôb a príjmov zo
závislej činnosti tak, že podiel
samosprávy sa nebude stanovovať nariadením vlády, ako je to
teraz, ale ústavnou väčšinou v
NR SR.
Rada RZMOSP tiež vyzvala
ZMOS k jednotnému postupu
ZMOS s Úniou miest Slovenska
v záujme spoločného postupu pri
obhjovaní základných princípov
miestnej samosprávy, čo sa však,
podľa J. Trstenského, nestretlo s
pochopením u predsedu ZMOS.
Nám však išlo o dobrú vec, dodal.
Nakoniec rada RZMOSP vyjadrila koncom minulého roka zásadný nesúhlas s postupom prípravy
programu ESO a žiadala efektívnejšie zapojenie miestnej územnej
samosprávy do celého procesu.
Rada nesúhlasila tiež so zapojením
Slovenskej pošty do procesu vytvárania integrovaných obslužných
miest v ich pobočkách. Najskôr
bolo treba urobiť audit kompetencií, až potom možno program
ESO urobiť dobre. Dnes, keď to
bude robiť štátna správa, nebude
chcieť sebe ublížiť, poznamenal J.
Trstenský.
Rada zásadne nesúhlasila s nedofinancovaním rozpočtov miest
a obcí v r. 2012 a požadovala mimoriadnu dotáciu na vyrovnanie
tohto rozdielu vo výške 60 mil.
eur.
Spoločné rokovanie
so susedmi
V októbri sa v hoteli Permon vo
Vysokých Tatrách uskutočnilo nevídané pracovné stretnutie dvoch
najväčších regionálnych združení
– nášho a Združenia miest a obcí,
región JE Jaslovské Bohunice, na
ktoré prišiel aj predseda ZMOS
Jozef Dvonč, uviedol J. Trstenský.
Snažili sme sa pomenovať problémy, ktoré sa nás týkajú a trojhodinovú rozpravu sme končili
s pocitom, že naše problémy boli
vypočuté a dostanú sa až na rokovanie ZMOS s vládou SR. Vzápätí
však bolo prijaté Memorandum
o spolupráci pri uplatňovaní rozpočtovej politiky orientovanej na
zabezpečenie finančnej stability
verejného sektora na rok 2013
medzi vládou SR a ZMOS, naše
požiadavky však neobsahovalo,
dodal J. Trstenský.
Potom sa predseda RZMOSP
zameral na vzdelávacie aktivity
združenia. Vzdelávanie má v ňom
stabilné miesto a patrí medzi základné formy podpory odborného rastu volených predstaviteľov
samosprávy a zamestancov OcÚ
a MsÚ. Organizované odborné
semináre sú šité na mieru potrieb
členov združenia, najmä vzhľadom na časté zmeny v zákonoch,
ktoré sa bezprostredne týkajú fungovania samosprávy a robia z nich
zdatnejších zástupcov obyvateľov
svojich obcí/miest.
Preškolili 3463 volených
predstaviteľov
V roku 2012 sa na 36 legislatívno-konzultačných jednodňových
seminároch zúčastnilo 3463 volených predstaviteľov a zamestnncov
samosprávy, okrem toho boli štyri viacdňové pracovné stretnutia
starostiek, starostov a primátorov, spolu ich bolo 250. RZMOSP poskytlo vlani 139 právnych
stanovísk voleným predstaviteľom samosprávy prostredníctvom
právnika, ktorého zabezpečuje
kancelária združenia cez pracovnú dohodu. Okruh tém, o ktoré
sa predstavitelia miest a obcí, ako
aj ich pracovníci zujímali, bol široký. Najčastejšie boli otázky na
miestne dane, poplatky za komunálny odpad, zásady nakladania s
majetkom obce, na sociálne služby, zákonník práce, odmeňovanie
zamestnancov, zákon o obecnom
zriadení, ochranu verejného záujmu, riešenie susedských vzťahov,
zákon o slobodnom prístupe k informáciám, scoiálny fond, školský
zákon a ďalšie. Pravidelný kontakt
s členmi združenia a distribúciu
materiálov na rokovanie rady, komisie, zamestnaneckú a ekonomickú agendu, atď. zabezpečovala
kancelária nášho združenia.
Ďakujem členom rady, kontrolnej komisie za ich aktívnu prácu a
nám všetkým želám pevné zdravie
a veľa tvorivých síl do ďalšej náročnej práce, povedal na záver svojej
správy Jozef Trstenský, predseda
RZMOSP.
Potom predseda RZMOSP oboznámil členov združenia s programovým zameraním na nasledujúci
samospráva 9
Obecné noviny • 7. máj 2013
Vláda prijala 45 opatrení
na podnet samosprávy
rok. (Uverejňujeme ich na tejto
dvojstranne.) Po ňom požiadal o
slovo predseda ZMOS J. Dvonč.
ZMOS nechcelo viac
mimoriadnych snemov
J. Dvonč sa všetkým poďakoval za celoročnú prácu, ocenil
to, že také veľké združenie je aj
mienkotvorné. Povedal, že ešte
pre konaním 24. snemu ZMOS
v Nitre chce ZMOS rokovať s
vládou SR. Ocenil partnerstvo s
vládou, ktorá ZMOS rešpektuje
a počúva. Zareagoval na požiadavku RZMOSP na zvolanie mimoriadneho snemu slovami, že
ZMOS nechce ísť cestou mimoriadnych snemov, ale riešiť najväčšie problémy na tematických
programových
konferenciách.
Prvý mimoriadny snem ZMOS
bol zorganizovaný preto, lebo
vtedy išlo o vážny zásah do princípov samosprávy. Hospodárska
situácia je vážna, preto vždy volíme rokovania a opláca sa nám to,
povedal J. Dvonč. Naposledy sme
dosiahli dve pozitíva – o 5 % na
mzdy v školstve opäť rozhoduje
samospráva a dostali sme peniaze na opravu výtlkov, do územi
pôjdu cez štátne úrady.
Hlavnou témou snemu má byť
motto Ako ďalej v samospráve.
Pripravuje sa aj veľká novela zákona 448 o sociálnom zabezpečení. Aktuálnou trvalou témou
je marginalizované obyvateľstvo
a aktivačné práce. Snem bude
podľa J. Dvonča aj východiskom
k auditu kompetencií, ktorý by
mal byť pripravený do 31. júla
tohto roku. Mal by priniesť odpoveď koľko percent treba dať samospráve v podielových daniach.
Je tu však problém, ministerstvo,
ktoré to má pripraviť, pýta údaje
od iných ministerstiev a tie samosprávu zahŕňajú tabuľkami,
ktoré máme vypĺňať, ale predsa,
veľa údajov majú aj rezorty, hovorí J. Dvonč. K otázke existencie
ZMOS aj ÚMS si myslí, že malo
by byť iba jedno združenie, aj keď
nikomu nemožno upierať právo
na činnosť. Už to pochopili aj v
Bratislave, Trnave a Trenčíne. Nie
je totiž dobré, ak po ZMOS ide s
vládou rokovať ÚMS.
Na okraj Memoranda... J. Dvonč
uviedol, že ešte sa nestalo, aby
ZMOS a VÚC dali vláde podklady
a ona o nich rokovala a prijala 45
opatrení. Ak však má samospráva
problém ako nahradiť to, čo jej zobrala dlhá zima, musí prostriedky
hľadať tam, kde sa dá. My v mestách a obciach nemôžeme striktne
dodržať 5 a 10 percent úspor, ako vo
VÚC. Rozhodujúci termín na deficit máme 30. júna, dodal. Potom
predseda ZMOS hovoril o návrhu
ZMOS na záchranu eurofonodov
ich realokáciou na iné výzvy, ešte
to možno využiť. ZMOS dlhodobo
upozorňuje na problémy s čerpaním fondov, problémy s verejným
obstarávaním, kde víťazia firmy s
podhodnotenou cenou a potom to
nezvládnu. Spomenul aj problémy
s Bruselom, ktorý zatiaľ nechce,
aby sme mali operačný program
na infraštruktúru obcí v takej podobe ako doteraz, hoci Slovensko
ho potrebuje.
Potom vystúpili ďalší hostia
valného zhromaždenia. Poslanec
NR SR Jaroslav Baška hovoril o
programe ESO pre zefektívnenie
štátnej správy. Teší ho, že aj samospráva prijatím Memoranda... vzala na seba časť ťarchy úlohy znížiť
deficit štátu. Štát chce ušetriť 700
mil. eur. Dotkol sa eurofondov,
dúfa, že sa bude dať využiť na budovanie infraštruktúry aj OP Doprava, lebo tam by mali byť možné
nielen rekonštrukcie, ale aj modernizácie. Slovensko však musí stále
presviedčať Brusel, aby nám ROP
zachoval. Zmeny treba na Slovensku urobiť v školstve a zdravotníctve, riešiť vysokú nezamestnanosť,
skvalitniť sociálne služby.
Poslanec NR SR Dušan Bublavý, starosta Častkoviec, spomenul
niektoré zákony, ktoré sa prijali
v prospech samosprávy – zákon
riešiaci daň z predaja majetku,
zákon o hazardných hrách, zákonná úprava o prostriedkoch na
záujmovú činnosť detí, ktoré už
dostávajú priamo obce, zákonná
úprava pitia alkoholu na verejnom
priestranstve. Treba podľa neho
dať pozor na necitlivé rušenie škôl,
lebo niekde sme ich s námahou vybudovali. Informoval aj o príprave
zákona, ktorý podporí výstavbu
nájomných bytov tým, že sa zvýši
dotácie. Je dobré pre samosprávu,
že ZMOS a vláda sa k sebe naozaj
správajú partnersky, zdôraznil.
Pavol Sedláček, župan TSK hovoril o spolupráci VÚC a samosprávy miest a obcí, ktorá je dobrá
a treba ju využiť aj pri obhajobe Regionálneho operačného programu.
Razia sa sektorové programy, ktoré budú obce tlačiť do spájania sa
a čerpať len zo štyroch operačných
programov. Európa má iné problémy ako Slovensko a vymýšľa to, čo
sa nám nehodí, povedal. Spolupráca medzi VÚC a obcami je možná
pri mikroprojektoch, ukázalo sa,
že VÚC vie pomôcť obciam. Vo
VÚC pociťujú problémy v zamestnanosti ľudí, v školstve, kde klesá
počet detí, chcú udržať dostupnosť
zdravotníctva, lebo lekári môžu
slúžiť kdekoľvek, kým si plnia podmienky licencie. Problémy musia
riešiť v sociálnej oblasti, v kraji je
z 509-tisíc až 100-tisíc ľudí starších
ako 60 rokov. Problémy im robí
modernizácia železničnej dopravy,
pretože zanikajú cestné priecestia
a zväčšujú sa trasy autobusov v regióne.
Za hosťami vystúpili aj ďalší diskutujúci, o tom však nabudúce.
Valné zhromaždenie ukončili
prijatím uznesenia.
Bohumil OLACH
Snímly: RZMOSP
Programové zameranie Regionálneho združenia miest
a obcí stredného Považia na rok 2013
Regionálne združenie miest a
obcí stredného Považia (RZMOSP) so sídlom v Trenčíne bude
prostredníctvom svojich zástupcov aktívne presadzovať záujmy
členských miest a obcí združenia,
spolupracovať s orgánmi štátnej
správy, Združením miest a obcí
Slovenska, Trenčianskym samosprávnym krajom, mimovládnymi
organizáciami, regionálnymi a záujmovými združeniami v záujme
naplnenia nasledovných cieľov:
1. Obhajovať záujmy členských
miest a obcí pri rešpektovaní ich
autonómneho postavenia, aktívne ovplyvňovať rozvoj ich samosprávnych funkcií, zosúlaďovať
postup miest a obcí pri vykonávaní im zverených kompetencií a
navrhovať vecne príslušným orgánom riešenie problémov miestnej
samosprávy v súlade s Ústavou a
zákonmi Slovenskej republiky.
2. Iniciovať rokovanie ZMOS
a vlády SR vzhľadom na pretrvávajúce dôsledky hospodárskej krízy s cieľom nepresúvať na orgány
samosprávy miest a obcí ďalšie
kompetencie bez zodpovedajúceho finančného krytia a garancie
minimálnej výšky podielových
daní na rok 2013.
3. Presadzovať vykonanie komplexného auditu výkonu originálnych i prenesených kompetencií
a zabezpečiť ich financovanie zo
strany štátu v súlade s Európskou
chartou miestnych samospráv.
4. Iniciovať novelu zákona č.
253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov v znení neskorších predpisov a normy, ktoré súvisia s jeho
aplikáciou (Z. č. 552/1994 Z. z. o
výkone prác vo verejnom záujme
v z. n. p. a zákon č. 369/1990 Zb.
o obecnom zriadení v z. n. p.) a
to v častiach: zrovnoprávnenie
starostov s riaditeľmi obcou zriadených alebo založených právnických osôb (starostovia sú v
nevýhode: počet dní dovolenky,
stravovanie); duplicita nároku na
plat starostu v deň konania ustanovujúceho OcZ; zastupovanie
starostky počas materskej dovolenky; doplnenie parametrov, na
ktoré má zastupiteľstvo prihliadať
pri rozhodovaní o plate starostu;
zjednodušenie a sprehľadnenie
pravidla výpočtu priemerného
zárobku a ďalšie formálne nedostatky v zákone.
5. Iniciovať zmenu zákona č.
305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej
ochrane detí a o sociálnej kuratele
v z. n. p. (zákon č. 466/2008 Z. z.)
a žiadať zrušenie § 65, ods. 3, 4,
5 a 8, kde obec je povinná vyčleniť zo svojho rozpočtu finančné
prostriedky na úpravu a obnovu
rodinných pomerov dieťaťa najmenej v sume 10 % sumy podľa
§ 89, ods. 3 zákona za každý kalendárny mesiac, počas ktorého
sa dieťaťu poskytuje starostlivosť
v detskom domove (v r. 2012 to
bola suma 92,63 eura).
6. Podporiť pripravovanú novelu stavebného zákona v takom
smere, aby sa riešenie tzv. čiernych stavieb (sprísnenie podmienok a postupov pri dodatočnom
povoľovaní stavieb postavených
bez povolenia stavebného úradu,
sprísnenie podmienok a postu-
pov pri nariadení odstránenia
nepovolených stavieb), riešenie
problematiky povoľovania informačných, reklamných a propagačných zariadení a ich odstraňovania.
7. V zákone č. 91/2010 Z. z. o
rozvoji cestovného ruchu prijať
nástroje na podporu domáceho turizmu i prostredníctvom
podpory oblastných organizácií
cestovného ruchu (OOCR) ako
nástroja propagácie vytváranie
podmienok rozvoja cestovného
ruchu na území jej zakladateľov
a členov, s cieľom trvalo udržateľného rozvoja CR.
8. Podporiť pripravovanú novelu zákona o slobodnom prístupe
k informáciám, ktorá znemožní
povinnosť zodpovedať i šikanózne
žiadosti o informácie, ktoré často
znefunkčňujú činnosť povinných
osôb a sú následne zneužívané
napr. pre rozvoj vlastného podnikania, riešenie osobných sporov
a pod.
9. Doriešiť systém financovania sociálnych služieb z verejných
zdrojov pri súčasnom komplexnom prehodnotení kompetencií
v sociálnych službách medzi mestami, VÚC a štátom.
10. Dôsledne dbať, aby legislatívne bola zabezpečená účasť
miest, obcí a VÚC už pri určovaní
prieskumného územia na ťažbu
uránu v lokalite Kálnica – U rudy
– Hôrka nad Váhom tak, aby nemohlo byť vydané právoplatné
rozhodnutie bez súhlasu dotknutých obcí.
11. V novom programovom období rokov 2014 – 2021 zabezpečiť
vytvorenie takých operačných programov, ktoré budú rešpektovať
priority miest, obcí a VÚC v oblasti cestnej infraštruktúry, školstva
a kultúry a tieto zapracovať do
národných strategických dokumentov.
12. Podporovať profesijný rast
zamestnancov miest a obcí prostredníctvom vlastného vzdelávacieho centra.
V Trenčianskych Stankovciach
15. 4. 2013
10 samospráva
7. máj 2013 • Obecné noviny
Výsledky Hodnotenia samosprávnych
opatrení (HSO) v regiónoch SR
za obdobie 1. štvrťroka 2013
Centrum pre hospodársky rozvoj (CPHR) prináša výsledky projektu Hodnotenie samosprávnych opatrení
(HSO). V rámci projektu sa štvrťročne vyjadrujú ekonomickí analytici, podnikatelia, primátori
a starostovia, zástupcovia akademickej obce, stavovských a mimovládnych organizácií k navrhovaným
a realizovaným opatreniam samosprávnych inštitúcií na úrovni obcí, miest i krajov.
P
rojekt HSO tak prináša názor odbornej
verejnosti na dôležité
opatrenia ekonomicko-sociálneho charakteru ovplyvňujúce kvalitu života
občanov v jednotlivých regiónoch
Slovenska.
Partnerom projektu je Združenie miest a obcí SR, realizovaný je
vďaka podpore spoločností Municipalia, a. s., a ZSE, a. s.
Výsledky
Najvyššie oceneným opatrením
za obdobie január až marec 2013
sa stalo prijatie úsporných opatrení v obci Kanianka, na základe
ktorých si obec v krátkom čase
poradila s nadmerným obecným
dlhom. Obec ho zdedila ešte z minulých období, avšak rozhodnými
krokmi a úspornými opatreniami
ho za krátky čas znížila na nulu.
Najmenej prínosným opatrením sa stalo konanie Trenčianskych Teplíc, ktoré zakúpili pred
časom 4 parkovacie automaty,
z ktorých ale nie je žiadny finančný úžitok, lebo mesto neschválilo VZN, na základe ktorého by
parkoviská, pri ktorých stoja,
mohli byť spoplatnené a mestu
tak vzniká finančná škoda.
lizáciu centrálnej zóny. Rozhodla sa preto pustiť do prijímania
úsporných opatrení. Prehodnotila nájomné zmluvy, zredukovala
počty svojich zamestnancov, budovala svojpomocne, využila pomoc nezamestnaných, ale šetrila
aj na energiách. Peniaze na rôzne
projekty sa obec nesnažila získavať zo zdrojov Európskej únie, ale
sústredila sa na domáce programy
pomoci a vo viacerých prípadoch
bola úspešná.
Vďaka zníženiu dlhu je obec
pre banky dôveryhodný klient,
preto môže prostredníctvom úveru, s úrokom oveľa menším ako v
minulosti, investovať do rozvoja
obce. V Kanianke chcú tento rok
opraviť viaceré cesty a prebudovať
nedokončenú kinosálu. Úver plánujú splatiť do 4 až 5 rokov.
čo je veľmi dôležité do budúcnosti. Myslí si, že Kanianka je príkladom toho, že sa netreba spoliehať
iba na eurofondy, ale že na dobrý,
zmysluplný projekt sa oplatí vziať
si výhodný úver.
Dušan Sloboda, analytik Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika, Bratislava, k opatreniu
uviedol, že situácia v Kanianke je
podobná tomu, ako to chodí v našej „veľkej“ politike. Jeden šetrí i
za toho, čo pred ním „vyžral“ spoločnú verejnú špajzu. Kým predošlý starosta obce vrazil obecné peniaze i do „nebankovky,“ aktuálne
vedenie obce v takých „rozmaroch“ pokračovať zjavne nemieni. Odkaz z Kanianky pre ďalšie
samosprávy, no najmä pre našu
centrálnu vládu je jasný: šetriť sa
dá, len treba mať vôľu a odvahu.
Komentár
Opatrenie bolo hodnotiacimi
ocenené ako najprínosnejšie, pretože je to príklad, ako aj v ťažkých
krízových časoch je možné riadiť
obec efektívne, s jasne definovanými cieľmi a reálnym konceptom
jeho naplnenia. Kanianka by podľa názoru viacerých hodnotiacich
mohla byť vzorom pre obce, ktoré
sú takisto zadlžené, ale v ktorých
2. Žilinská župa zavedie 74
elektronických služieb
Žilinský samosprávny kraj
(ŽSK) elektronizuje svoje služby
pre občanov. Postupne vznikne
na úrade kraja integrovaný informačný systém, ktorý prispeje k
odbúraniu administratívnej záťaže a zabezpečí lepšiu dostupnosť
služieb. Občania a podnikatelia
budú môcť vybavovať úradné
Poradie opatrení od najlepšie k najhoršie hodnoteným:
(pozitívne opatrenia majú plusový rating, negatívne mínusový)
Hodnotenie samosprávnych opatrení
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
Kanianka radikálnymi úsporami znížila v krátkom čase dlh obce na nulu
Žilinská župa zavedie 74 elektronických služieb
Banská Bystrica zužitkovala vianočné stromčeky na výrobu lavičiek aj kuriva
Bratislava spustila projekt zdieľania auta viacerými cestujúcimi
Trenčín previedol rozsiahle pozemky bez súťaže a znalosti ich hodnoty
V obci Dojč postavili z eurofondov nepotrebné luxusné verejné WC
Košice dali bez súťaže zákazku synovi poslanca
V Trenčianskych Tepliciach stoja parkovacie automaty pri bezplatných parkoviskách
Podrobný popis
opatrení a vybrané
komentáre hodnotiteľov
1. Kanianka radikálnymi
úsporami znížila v krátkom
čase dlh obce na nulu
Neveľká obec Kanianka so 4100
obyvateľmi si radikálnymi opatreniami v krátkom čase poradila
s nadmerným obecným dlhom.
Ešte v polovici roka 2011 bol dlh
Kanianky na jedného obyvateľa
približne 258 eur, dnes je to nula.
Obec zdedila z minulých období dlh 231-tisíc eur, ďalších
905-tisíc eur splácala za revita-
ich vedenie namiesto riešení hľadá radšej výhovorky.
Aj podľa názoru Bohumila
Olacha, šéfredaktora Obecných
novín, ide v prípade Kanianky
o svetlý príklad ekonomického
efektívneho správania sa samosprávy obce, ktorý navyše dokazuje, že nielen eurofondy nás
spasia, ale rozumné rozvrhnutie
síl a využitia možností úspor je
ešte dôležitejšie, pretože zvyšuje
zodpovednosť predstaviteľov aj
pracovníkov samosprávy za každé investované euro. Okrem toho
pomáha vytvárať dobré meno
obce a dôveru v jej predstaviteľov,
Rating
[300, -300]
212
138
118
83
- 115
-137
- 145
- 148
výkony v ktoromkoľvek čase, bez
nutnosti navštíviť úrad. Práce na
projekte sa začali v decembri minulého roka.
Kraj zavedie až 74 rôznych elektronických služieb, prostredníctvom ktorých budú môcť občania
napríklad pripomienkovať návrh
rozpočtu, nahlasovať problémy na
cestách, ale aj žiadať informácie
z rôznych oblastí, či už z kultúry,
cestovného ruchu, lekárskych služieb alebo z rokovania zastupiteľstva.
Projekt je spolufinancovaný z
prostriedkov Európskeho fondu
regionálneho rozvoja. Oprávne-
né výdavky projektu predstavujú
takmer 4,3 mil. eur, z čoho 95 %
ide zo štrukturálnych fondov EÚ
a štátneho rozpočtu, zvyšných 5 %
hradí župa.
Komentár
Respondenti ocenili snahu župy
o väčšiu elektronizáciu svojich
služieb, ktorá by mala priniesť
výrazné zjednodušenie vzájomnej komunikácie župy s občanmi
a podnikateľmi. Zároveň však
viacerí poukázali na neprimerane vysokú cenu projektu, a to aj
napriek tomu, že je financovaný
z európskych zdrojov. Aj to sú totiž peniaze daňových poplatníkov
a zaslúžia si efektívne využitie.
Podobný názor vyjadril aj Vladimír Pirošík, advokát a poslanec MsZ v Banskej Bystrici. Podľa neho žilinskej župe nemožno
uprieť dlhodobý a úprimný ťah na
inovačnú bránu. V tomto prípade
však ide skôr o typický slnečnicový efekt točenia sa za dostupnými
externými zdrojmi: orgán verejnej
správy využíva e-governmentovú
eufóriu a pomáha si cestou masívnej eurofondovej injekcie. Drvivá
väčšina Slovákov nemala v živote
dôvod navštíviť samosprávny kraj.
Využiteľnosť takéhoto projektu za
viac ako 4 milióny eur je preto veľmi otázna. Azda nové programové obdobie 2014 – 2020 prinesie
pre naše samosprávy rozumnejšie
a praktickejšie nastavenie jednotlivých operačných programov.
3. Banská Bystrica zužitkovala vianočné stromčeky na
výrobu lavičiek aj kuriva
Príklad, ako skĺbiť citlivý prístup
k životnému prostrediu a zároveň
ušetriť, ponúklo mesto Banská
Bystrica. Vianočné stromčeky ako
súčasť výzdoby mesta či domácností neskončili po sviatkoch bez
úžitku. Tie väčšie, ktoré tvorili súčasť mestskej výzdoby, spracovala
mestská záhradnícka organizácia
na drevnú hmotu, ktorá bude následne využitá na výrobu lavičiek
či iného mestského mobiliáru,
čím mesto ušetrí. Vlani napríklad
mestská organizácia začala časť
drevnej hmoty používať aj na výrobu krytov na pieskoviská.
Stromčeky z domácností zasa
skončili ako biopalivo v ekologickej spaľovni banskobystrickej
teplárne. Tým, že mesto tento rok
odvážalo stromčeky priamo do
teplárne, takisto ušetrilo, lebo nevznikli v porovnaní s minulosťou
ďalšie náklady, ktoré spôsoboval
odvoz na vyčlenené plochy pre
dočasné uloženie takéhoto odpadu.
Komentár
Bansk Bystrica za svoj ekologický postup, ktorý má aj pozitívne
ekonomické benefity, si vyslúžila
iba pozitívne hodnotenia respondentov, napriek faktu, že podľa
platnej legislatívy, od minulého
roka sú všetky samosprávy povinné organický odpad spracovávať
a nesmú ho likvidovať na skládkach. Ekologické povedomie je na
Slovensku stále nízke, a preto je
každé opatrenie šetriace prírodné
zdroje zo strany samospráv vítané.
Opatrenie pozitívne hodnotila
aj Ľubica Trubíniová, projektová
manažérka iniciatívy Bratislava
otvorene, podľa ktorej je šetrenie
surovinových a palivových zdrojov základom materiálneho prežitia človeka/spoločnosti. Za minimum pritom považuje efektívne
spotrebovávanie zdrojov. Takisto
ocenila, že na súčasnom, nižšom
stupni povedomia väčšiny ľudí v
slovenskej spoločnosti je už takéto
šetrné spotrebovanie zdrojov ako
v prípade B. Bystrice vysoko cenné. Za optimálne by považovala,
keby sa nám podarilo dopracovať
do bodu, keď by sme sa zaobišli
bez vianočných stromčekov, resp.
ak by došlo k výraznej minimalizácii ich spotreby. Myslí si, že tradície si možno ctiť a rešpektovať
aj symbolicky, teda bez výraznej
materiálnej spotreby, prednostne
v rovine sociálnej, emocionálnej
a duchovnej, kam patrí aj ochrana
prírody.
4. Bratislava spustila projekt zdieľania auta viacerými
cestujúcimi
Bratislava spustila projekt s názvom Green Riders - zvez suseda,
ktorého zámerom je zdieľanie jedného auta viacerými cestujúcimi
idúcimi v určitú hodinu rovnakým smerom, napríklad do práce.
Mesto si od neho sľubuje skrátenie kolón, zrýchlenie dopravy a
zníženie odpadových emisií.
Ľudia sa koordinujú prostredníctvom voľne dostupného softvéru, vhodnom aj pre mobilné
telefóny, ktorý svojim užívateľom
pomáha pri hľadaní ľudí. Softvér pochádza z Fínska, kde ho
využívajú už 4 roky, pričom tam
tento spôsob dopravy využíva
približne 5-tisíc ľudí. Podľa zástupcu prevádzkovateľa portálu
zníženie počtu áut v meste o päť
percent prispeje až k 20-percent-
samospráva 11
Obecné noviny • 7. máj 2013
nému skráteniu kolón. V prípade
Bratislavy ide však o prvý pokus
spustenia aplikácie v podobne
veľkom meste, keďže vo Fínsku
zaznamenal úspech skôr v menších obciach.
Podľa slov primátora je projekt
sympatický aj v tom, že nenúti ľudí, aby vozili stopárov, voči
ktorým sú možno mnohí nedôverčiví, ale k zvezeniu známych.
Projekt preto môže mať okrem
priaznivého ekologického dopadu
aj sociálny, ktorého výsledkom by
bolo utužovanie medziľudských
vzťahov.
Mesto uvažuje do budúcnosti
aj nad motivovaním obyvateľov k
využívaniu tohto spôsobu dopravy vyhradením prednostného dopravného pruhu pre vozidlá s tromi a viac cestujúcimi, zatiaľ tomu
však bráni legislatíva súvisiaca s
dopravným značením. Projekt je
financovaný zo súkromných zdrojov, mesto doň nevkladá žiadne
verejné financie. Podľa prvotných
informácií, do projektu sa zatiaľ
zapojilo 300 ľudí.
Komentár
Opatrenie z Bratislavy našlo
v hodnotení komisie pomerne
kladný ohlas napriek tomu, že viacerí hodnotiaci sú k jeho úspešnej
a dlhodobej realizácii pomerne
skeptickí. Ide totiž o jednu z viacerých možností ako riešiť dopravné problémy menej radikálnym spôsobom, než je napríklad
zavedenie poplatkov za auto z jedným vodičom a pod.
Tatiana Lopušniaková, analytička spoločnosti Amrop Slovakia, takisto hodnotila opatrenie
kladne, avšak rovnako ako ostatní
hodnotiaci, netrúfa si odhadnúť,
či sa opatrenie ujme. Zatiaľ, čo vo
vyspelých európskych mestách
využívajú ľudia na denné dochádzanie do práce veľmi často verejnú dopravu, ba dokonca ekologicky spôsob prepravy - bicykle, u
nás je moderné cestovať vlastným
súkromným autom, stáť deň čo
deň v nekonečných kolónach, ku
koncu už hľadajúc voľné parkovacie miesto, aby sme konečne dorazili do cieľa, zvyčajne neskoro.
Napriek zjavnej neefektívnosti je
tento spôsob cestovania obľúbený.
Iróniou je, že v mnohých prípadoch je využitie MHD rýchlejšie,
lacnejšie aj ekologickejšie, keďže
autobusy využívajú vymedzené
pruhy, električky zase nestoja v
zápchach a ani v jednom prípade
netreba parkovacie miesta. Pozitív
projektu je niekoľko. Okrem toho,
že mestskú pokladnicu nič nestojí, má prispieť ku skráteniu kolón,
zníženiu emisií, ba dokonca k
rozvoju sociálnych väzieb. Bolo
by naozaj osviežujúce, keby táto
iniciatíva uspela, zvíťazilo by racio nad pohodlnosťou a Bratislavčania by sa aspoň priblížili fínskej
ekologickej mentalite a možno raz
budú aj občania hlavného mesta
jazdiť do práce na bicykli.
Ako jeden z úplne prvých a
správnych krokov k systematickému riešeniu dopravy v meste – ktorá je momentálne asi
najboľavejším a najkritickejším
problémom v Bratislave – vníma
opatrenie aj Ľubica Trubíniová.
Systémové riešenie podľa nej spočíva v komplexnom uprednostňovaní udržateľných, resp. environmentálne priateľských spôsobov
dopravy – teda pešej a cyklistickej
dopravy pred ostatnými druhmi,
resp. hromadnej dopravy pred
individuálnou automobilovou dopravou. Ako problém zatiaľ vníma
slabšiu propagáciu tohto opatrenia
a motiváciu ľudí, keďže uvedený
systém dopravy zatiaľ využíva ani
nie percento obyvateľov mesta.
5. Trenčín previedol rozsiahle pozemky bez súťaže a
znalosti ich hodnoty
Trenčianski mestskí poslanci
odsúhlasili prenájom rozsiahlych
pozemkov pri Váhu pre firmu
známeho hokejistu Mariána Hossu. Poslanci o tom rozhodli ako „o
prípade hodnom osobitného zreteľa“, bez verejnej súťaže a bez znalosti trhovej hodnoty pozemkov.
Firma na pozemkoch plánuje
vybudovať a prevádzkovať golfový
areál spoločne so športovo-rekreačnou zónou a verejným parkoviskom na ploche asi jedenástich
hektárov, pričom pol hektára by
mala tvoriť športovo-relaxačná
zóna. Pozemky od mesta bude
mať v nájme 70 rokov. Na pozemku musí vybudovať za stotisíc eur
preliezačky, plážové ihrisko, piknikové miesta a parkovisko.
Argumenty trenčianskych aktivistov, ktorí s prevodom pozemkov nesúhlasili, lebo ich Trenčania
hromadne využívajú na rekreačné
prechádzky, cyklistiku či rybárčenie sú: mesto obchádza účel zákona o majetku obcí, keď nenakladá
s majetkom mesta na základe verejnej obchodnej súťaže a tiež, že
bez adekvátnych dôvodov využíva
inštitút prípadu hodného osobitného zreteľa, aby za neprimerane
nízku cenu a v rozpore s verejným záujmom previedlo majetok
mesta do vlastníctva súkromnej
spoločnosti. Tvrdia, že predmetný
priestor je jedinečný pre rekreáciu a že mesto už žiadny podobný
nemá, preto by si ho malo vo verejnom záujme ponechať.
Trenčianski poslanci reagovali
tým, že ľudia sa môžu prechádzať
a tráviť voľný čas aj v iných lokalitách. Zámer prevodu pozemkov
podporil aj primátor mesta, ktorý
tvrdí, že o prevode mesto viedlo
s aktivistami niekoľkomesačnú
diskusiu. Obyvatelia Trenčína následne vyzvali otvoreným listom
primátora, aby uznesenie poslancov mestského zastupiteľstva nepodpísal, čo on odmietol.
Komentár
Respondenti vnímali uvedené
opatrenie prevažne negatívne,
ako typický príklad zneužívania
inštitútu „prípadu hodného osobitného zreteľa“. Podľa ich názoru, takým prípadom môže byť iba
taký prevod majetku obce, ktorý
vylúči nehospodárne nakladanie
s majetkom obce, čo je možné iba
vtedy, keď je známa jeho reálna
hodnota.
Juraj Nemec, profesor z UMB
v Banskej Bystrici vyjadril názor,
že keďže v princípe ide o projekt
verejno-súkromného
partnerstva, mali by tu platiť, bez ohľadu
na prípadné (verbálne) prínosy,
štandardné pravidlá. Presné hodnotenie situácie by poskytla costbenefit analýza, ktorá sa však určite nerobila a rozhodovalo sa na
základe vzťahov, tak ako je u nás
zvykom.
Podľa názoru politológa Ivana Rončáka, každá hodnota sa
dá vyčísliť v peniazoch. Aj hodnota prenajímaného pozemku aj
investícia, ktorú sa nadobúdateľ
zaviaže uskutočniť. Najčistejšie
a najtransparentnejšie je vyčísliť
hodnotu prevádzaného majetku a
vyhlásiť súťaž na nadobúdateľa o
to, kto dá viac. Platiť pri tom nemusí nevyhnutne peniazmi, môže
napríklad aj lavičkami atď.
6. V obci Dojč postavili z
eurofondov nepotrebné luxusné verejné WC
Záhorská obec Dojč postavila v
rámci projektu revitalizácie obce
verejný záchod za 65-tisíc eur.
Toaleta je veľmi moderná, zaplatili ju z eurofondov, akurát v zime
nefunguje, pretože obec nemá peniaze na vykurovanie.
V rámci projektu revitalizácie bolo podmienkou urobiť buď
verejnú toaletu, autobusovú zastávku alebo upraviť vodný tok.
Keďže autobusovú zastávku obec
nepotrebuje, upraviť verejný tok
nie je nutné, tak sa starostka rozhodla pre verejnú toaletu. Pripustila tiež, že záchod je počas zimy
vyradený z činnosti, tvrdí však, že
v lete bude otvorený a je napojený
na žumpu.
Na luxusné WC išli okrem
peňazí z eurofondov aj obecné
prostriedky, keďže obec spolufinancovala projekt vo výške 5 %.
Komentár
Opatrenie bolo respondentmi
hodnotené negatívne, ako klasický príklad „straty z verejných
výdavkov“, ktorý je v oblasti eurofondov veľmi rozšírený a ktorý
motivuje obce peniaze čerpať aj
na neefektívne projekty. Obce na
túto hru pristali, ako by si nechceli
uvedomiť, že aj peniaze z eurofondov musel niekto zarobiť. Presne
v duchu citátu nedávno zosnulej
britskej expremiérky Margaret
Thatcherovej: Peniaze nepadajú
z neba, musia byť zarobené tu na
Zemi.
Veľmi podobne vnímal opatrenie aj Eduard Vokál, primátor Lipian, podľa ktorého ide o príklad
zlého využívania „cudzích“ zdrojov. Myslí si, že v prípade, vyššieho spolufinancovania než 5 % by
väčšina žiadateľov pristupovala k
projektom oveľa zodpovednejšie.
Po rokoch využívania európskych
peňazí má pocit, že výrazne nám
nepomohli. Máme síce krajšie
mestá, parkoviská, parky, ale nemáme viac zamestnaných ľudí.
Peniaze mali smerovať do vytvárania pracovných miest, mestá a
obce, školy a iné zariadenia sme
si potom mali síce výrazne pomalšie, ale rozvážnejšie rekonštruovať, opravovať a revitalizovať
postupne. Tak to bolo aj v histórii,
kde sa architektúra miest a obcí
vytvárala dlhé roky, nie tak ako
teraz za jeden až dva roky.
Aj podľa Tatiany Lopušniako-
vej ide o ďalší prípad nezmyselného míňania eurofondov. Myslí
si, že verejná toaleta v cene bratislavského jednoizbového bytu,
ktorá navyše v zime nefunguje, je
urážkou a výsmechom zároveň.
Plytvať kritikou je zbytočné, keďže je ťažko uveriteľné, že 65-tisíc
eur sa naozaj nedalo využiť efektívnejšie.
7. Košice dali bez súťaže zákazku synovi poslanca
Zákazku na strážnu službu za
11-tisíc eur dalo mesto Košice na
čele s primátorom za stranu SMERSD firme člena tejto strany, ktorý je
navyše synom poslanca mestského
zastupiteľstva. Výzvu, akú inokedy
zverejňuje mesto na svojej webovej
stránke aj pri menších zákazkách,
aby aj iní mohli dať ponuky, však
tentoraz nezverejnilo.
Strážna služba strážila 3 objekty
zrekonštruované v rámci projektu
Európske hlavné mesto kultúry
2013. Zmluva platila od ukončenia rekonštrukcií koncom decembra do polovice februára 2013,
teda v období, keď sa nevyužívali
a bolo ich potrebné chrániť ako
majetok mesta.
Košice pritom disponujú mestskou políciou so skoro 200 príslušníkmi, dvojmesačné stráženie
však dali SBS-ke s odôvodnením,
že „mestská polícia zabezpečuje
inú funkciu“. Zákon verejnú súťaž
ani zverejnenie výzvy pri menších
zákazkách nevyžaduje, ale v rámci
vlastného projektu Transparentné
Košice má mesto nadštandardnú
smernicu, že musí všetky výzvy
zverejňovať a pri službách do
10-tisíc eur osloviť 5 uchádzačov.
Nezverejnenie výzvy mesto
odôvodnilo tým, že v rámci zákona o verejnom obstarávaní môže
mesto objednať služby do 10-tisíc
(bez DPH). V tomto prípade (9291
bez DPH) bola udelená výnimka
zo smernice. Mesto tiež tvrdí, že
mailom oslovili niekoľko spoločností a z ponúk si vybrali najlepšiu, dôkaz o tom však médiám
neposkytli. Na margo rodinného
pomeru podnikateľa a poslanca
reagovali, že pri objednávaní služieb príbuzenský vzťah nepreverujú.
Majiteľ strážnej služby problém
v ničom nevidí, tvrdí, že „on len
dal ponuku a mesto ju prijalo“.
Dodal, že zákazka od mesta je
malá a klientelizmus odmietol.
Komentár
Opatrenie ohodnotili respondenti negatívne predovšetkým
preto, lebo mesto v tomto prípade
účelovo porušilo pravidlá, ktoré si samo stanovilo. Hodnotiaci
vyjadrili názor, že nestačí, ak si
Košice budú dávať nálepku transparentného mesta, dôležitá je vôľa
v tom duchu i konať.
Podľa názoru Ivana Rončáka
v prípadoch, keď je zvýšené riziko podozrenia, že niečo nie je v
poriadku, ako je aj tento prípad,
je potrebná nadštandardná miera transparentnosti v záujme odstránenia pochybností o čistote
prostredia. Samozrejme, aj nad
rámec povinností vyplývajúcich
zo zákona.
Róbert Kičina, riaditeľ Podni-
kateľskej aliancie Slovenska vyjadril názor, že v tomto prípade je
kľúčové, či mesto skutočne zrealizovalo prieskum trhu a oslovilo
viacerých potenciálnych dodávateľov. Keďže to tvrdí, ale nezverejnilo dôkaz, vzniká podozrenie,
že predstavitelia mesta klamú a
prideľovanie zákazky sprevádzal
klientelizmus.
Menej kriticky vníma opatrenie
Bohumil Olach, podľa ktorého
zákon asi v Košiciach neporušili,
pritom ide naozaj o malé peniaze.
Netreba sa pre to „vzrušovať“, ani
keď službu zabezpečuje syn poslanca MsZ Košíc, veď prečo by
za to, že niekto je náhodou synom
nejakého poslanca, mal byť zo
všetkého dopredu vylúčený, teda
diskriminovaný? Samozrejme, z
hľadiska verejnej, hoci často falošnej, mienky by bolo pre mesto
Košice lepšie, keby sa takýmto prideleniam zákaziek radšej vyhlo.
8. V Trenčianskych Tepliciach stoja parkovacie automaty pri bezplatných parkoviskách
Mesto Trenčianske Teplice
investuje veľmi zvláštnym spôsobom. Poslanci mestského zastupiteľstva takmer pred rokom
schválili kúpu 4 parkovacích automatov za 8-­tisíc eur, pričom automaty boli umiestnené na parkoviskách v meste. Nie je z nich ale
žiadny finančný úžitok, lebo parkoviská, pri ktorých stoja, sú bezplatné. Na to, aby mesto mohlo
začať vyberať parkovné, totiž musí
zastupiteľstvo schváliť všeobecne
záväzné nariadenie, čo sa však
doteraz nestalo. Prijať VZN neodporúčala poslancom finančná
komisia zastupiteľstva, ktorá ho
podmienila vyčíslením vstupných
nákladov. Dôvod, prečo mesto
najskôr zakúpilo parkovacie automaty a až následne zisťuje náklady
na projekt spoplatnenia vybraných
parkovísk, však nie je známy.
Situácia je teda taká, že občania nákup automatov zo svojich
daní zaplatili, ale ich návratnosť
je v nedohľadne. Pritom, podľa
výpočtov mesta, by za pol roka
mohlo na automatoch vybrať okolo 10-­tisíc eur.
Komentár
Najnegatívnejšie
hodnotené opatrenie si vyslúžilo svoje
umiestnenie za to, ako mesto nedomyslene, nelogicky a neefektívne v tomto prípade postupovalo
a postupuje. Hodnotiaci vyslovili
údiv nad konaním vedenia mesta
a kladú si otázku, akým spôsobom
prebieha v zastupiteľstve diskusia
k investíciám a ako si ich zástupcovia plnia svoje platené funkcie?
Aj podľa Dušana Slobodu samospráva v Trenčianskych Tepliciach, zmietaná spormi primátora
a poslancov, by sa zjavne potrebovala postaviť z hlavy na nohy.
Rozhodnutiu o kúpe a inštalácii
parkovacích automatov malo logicky predchádzať systémové riešenie v podobe schválenia návrhu
miestnej politiky statickej dopravy a následnej úpravy parkovacích
miest a parkovísk v meste v súlade
s parkovacou politikou.
12 samospráva/štátna správa
7. máj 2013 • Obecné noviny
Výsledky Hodnotenia samosprávnych opatrení (HSO) v regiónoch SR za obdobie 1. štvrťroka 2013
RETROSPEKTÍVA
Pohľad späť na vybrané
opatrenie, hodnotené v tomto projekte v minulosti
Na bezpečnosť detí v Jelšave
dohliadajú špeciálny hliadky
Mesto Jelšava zriadilo ešte v
roku 2009 z ľudí, zamestnaných
v rámci malých obecných služieb,
bezpečnostné hliadky, ktoré mali
zamedzovať stále častejšie bitky a
lúpežné prepadnutia detí inými,
hlavne staršími deťmi, cestou do/
zo školy. Hliadky označené reflexnými vestami ráno a popoludní
dohliadali na troch rizikových
miestach, pred miestnou školou
a priľahlých autobusových zastáv-
kach, na bezpečnosť prichádzajúcich a odchádzajúcich žiakov. Po
zriadení hliadok sa bezpečnostná
situácia v týchto lokalitách podstatne zlepšila.
Súčasnosť:
V dôsledku pozitívnych výsledkov sa mesto rozhodlo, že práca
hliadok bude pokračovať aj naďalej a ich existencia trvá prakticky
nepretržite odo dňa ich zriadenia,
t. j. od roku 2009 až do súčasnosti.
Momentálne je v meste zriadených 5 hliadok, v ktorých pracuje 16 ľudí a rozmiestnené sú na
5 stanovištiach. Do prevencie sú
zapojení miestni občania, stále v
rámci menších obecných služieb.
torované v 1. štvrťroku 2013:
Jozef Čavojec, redaktor denníka SME, Bratislava,
Juraj Fekete, Peter Dóka, Regionálne poradenské a informačné
centrum, Dunajská Streda,
Juraj Gallo, ekonóm, Mestský úrad Žiar nad Hronom ,
Róbert Kičina, riaditeľ, Podnikateľská aliancia Slovenska, Bratislava,
Vojtech Koleják, lekár, Nemocnica s poliklinikou, Trstená,
Tatiana Lopušniaková, analytička, Amrop Slovakia, Bratislava
Juraj Nemec, profesor, Univerzita Mateja Bela, Banská Bystrica,
Bohumil Olach, šéfredaktor,
Obecné noviny, Bratislava,
Vladimír Pirošík, advokát a
poslanec MsZ, Banská Bystrica,
Ivan Rončák, politológ, Ružomberok,
Dušan Sloboda, analytik, Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika, Bratislava,
Martin Šuster, ekonóm, Národná Banka Slovenska, Bratislava,
Ľubica Trubíniová, projektová
manažérka, iniciatíva Bratislava
otvorene, Bratislava
Ľuboš Vagač, riaditeľ, Centrum
pre hospodársky rozvoj, Bratislava,
Eduard Vokál, primátor, Lipany,
Jiří Životský, starosta, Sokolnice, Česká republika.
- informácia o vývoji pohľadávok
Sociálnej poisťovne voči zdravotníckym zariadeniam.
Predložil: generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne.
Vzatý na vedomie.
- návrh zákona o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov - nové
znenie.
Predložil: podpredseda vlády a
minister vnútra.
Znenie so zapracovanými pripomienkami.
- návrh zákona, ktorým sa mení a
dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o
zdravotnom poistení a o zmene a
doplnení zákona č. 95/2002 Z. z.
o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov a ktorým sa
menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Predložila: ministerka zdravotníctva.
Schválený.
- návrh zákona, ktorým sa mení a
dopĺňa zákon č. 587/2004 Z. z. o
Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov a
ktorým sa mení zákon č. 543/2002
Z. z. o ochrane prírody a krajiny v
znení neskorších predpisov - nové
znenie.
Predkladá: minister životného
prostredia
Znenie so zapracovanými pripomienkami.
- návrh zákona, ktorým sa mení a
dopĺňa zákon č. 543/2007 Z. z. o
pôsobnosti orgánov štátnej správy
pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v
znení neskorších predpisov - nové
znenie.
Predložil: minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.
Schválený s pripomienkami.
- návrh zákona o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov
a o riešení stavu ropnej núdze a o
zmene a doplnení niektorých zákonov.
Predložil: predseda Správy štátnych hmotných rezerv SR.
Schválený s pripomienkami.
- návrh zákona, ktorým sa mení a
dopĺňa zákon č. 524/2010 Z. z. o
poskytovaní dotácií v pôsobnosti
Úradu vlády SR v znení zákona č.
287/2012 Z. z.
Predložil: vedúci Úradu vlády SR.
Schválený s pripomienkou.
- národný program reforiem SR
2013.
Predložil: podpredseda vlády a
minister financií.
Znenie so zapracovanými pripo-
mienkami.
- Program stability SR na roky
2013 až 2016.
Predložil: podpredseda vlády a
minister financií.
Schválený.
- návrh východísk rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016.
Predložil: podpredseda vlády a
minister financií.
Rokovanie prerušené.
- návrh na optimalizáciu a stabilizáciu administratívnych kapacít
odboru koordinácie horizontálnej
priority Marginalizované rómske
komunity Úradu splnomocnenca
vlády SR pre rómske komunity v
roku 2013.
Predložil: podpredseda vlády a
minister vnútra.
Schválený.
- návrh súhrnnej správy o stave rodovej rovnosti na Slovensku za rok
2012.
Predložil: minister práce, sociálnych vecí a rodiny.
Schválený.
- návrh zákona, ktorým sa mení a
dopĺňa zákon Národnej rady SR č.
38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky
o konaní pred ním a o postavení
jeho sudcov v znení neskorších
predpisov.
Predložil: minister spravodlivosti.
Schválený.
níctva.
Schválený.
- informácia o vývoji dlhu v rezorte zdravotníctva za rok 2012.
Predložila: ministerka zdravotníctva.
Vzatý na vedomie.
- návrh účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2012.
Predložil: generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne.
Schválený.
- návrh na uzavretie Zmluvy medzi vládou SR a vládou Malajzie
o zamedzení dvojitého zdanenia
a zabránení daňovému úniku v
odbore daní z príjmov.
Predložil: podpredseda vlády a
minister financií.
- návrh na uzavretie Zmluvy medzi SR a Guernsey o výmene informácií týkajúcich sa daní.
Materiály predložil: podpredseda vlády a minister financií.
Schválené.
- návrh na aktualizáciu súhlasu
vlády SR s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl na území SR a s vyslaním ozbrojených
síl SR mimo územia SR na účel
vojenských cvičení v 1. polroku
2013.
Predložil: minister obrany.
Schválený.
- návrh na uvoľnenie finančných
prostriedkov na zabezpečenie
originálnych kompetencií územnej samosprávy pre obce a VÚC
pre oblasť regionálneho školstva
– 2. štvrťrok.
Predložil: podpredseda vlády a
minister financií.
Schválený.
- návrh na odvolanie a vymenovanie zástupcu štátu v Hospodárskej a sociálnej rade SR.
Predložil: minister práce, sociálnych vecí a rodiny.
Schválený.
- návrh na skrátené legislatívne
konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady SR č. 38/1993
Z. z. o organizácii Ústavného
súdu SR, o konaní pred ním a o
postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (tlač 481).
Predložil: minister spravodlivosti.
Schválený.
Podľa materiálov úradu vlády SR
sprac. (tl)
Projekt nie je financovaný úradom práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR), nakoľko hliadky sú
založené v zmysle zákona o obecnom zriadení, t. j. náklady spojené s výkonom činnosti hliadok sú
uhrádzané z rozpočtu mesta.
Poznámka:
Členovia hodnotiacej komisie
hodnotia opatrenia v rámci tohto
projektu bez nároku na odmenu.
Jednotlivé hodnotenia majú charakter ich osobného postoja a nemusia zodpovedať názorovej línii
CPHR alebo organizácie, v ktorej
hodnotitelia pôsobia.
Členovia hodnotiacej komisie,
ktorí hodnotili opatrenia moni-
Komuniké
z 56. schôdze vlády Slovenskej republiky, 24. apríl 2013
Vláda prerokovala:
- návrh poslanca Národnej rady
SR Richarda Rašiho na vydanie
zákona, ktorým sa mení zákon č.
576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s
poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (tlač 422).
Predložila: ministerka zdravotníctva.
Schválený.
- návrh poslancov Národnej rady
SR Eriky Jurinovej, Evy Horváthovej, Jána Podmanického a Viery
Šedivcovej na vydanie zákona,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon
č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého
zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (tlač
396).
Predložil: minister práce, sociálnych vecí a rodiny.
Schválený.
- návrh zákona, ktorým sa mení a
dopĺňa zákon č. 435/2010 Z. z. o
poskytovaní dotácií v pôsobnosti
Ministerstva obrany SR.
Predložil: minister obrany.
Schválený.
- správa o priebehu a výsledkoch
16. zasadania Medzivládnej komisie pre hospodársku a vedeckotechnickú spoluprácu medzi SR a
Ruskou federáciou (Moskva, 3. - 5.
3. 2013).
Predložil: podpredseda vlády a
minister zahraničných vecí a európskych záležitostí.
Schválený.
- návrh na dočasné prerušenie
premávky pre osobnú dopravu cez
spoločnú štátnu hranicu s Ukrajinou na hraničnom priechode Vyšné Nemecké – Užhorod.
Predložil: podpredseda vlády a
minister financií.
Schválený.
- návrh na povolenie výnimky
podľa § 45 ods. 5 zákona č. 92/1991
Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení
neskorších predpisov pre Železnice SR, Bratislava (dva pozemky
v katastrálnom území Devínska
Nová Ves).
Predložil: minister hospodárstva.
Schválený.
Komuniké
z 57. schôdze vlády SR, 30. apríl 2013
Vláda prerokovala:
- návrh poslancov Národnej rady
SR Antona Martvoňa, Otta Brixiho, Daniela Duchoňa a Anny
Vittekovej na vydanie zákona,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.
36/2005 Z. z. o rodine a o zmene
a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov a
ktorým sa mení zákon Slovenskej
národnej rady č. 71/1992 Zb. o
súdnych poplatkoch a poplatku
za výpis z registra trestov v znení
neskorších predpisov (tlač 424).
Predložil: minister spravodlivosti.
Schválený.
- návrh na vymenovanie generálneho komisára expozície SR na
Svetovej výstave EXPO Miláno
2015 - nové znenie.
Predložil: minister hospodárstva.
Schválený.
Poznámka: Čiastočne nesprístupňovaný. Materiál sa nezverejňuje v zmysle § 9 zákona ods. 1 č.
211/2000 Z. z. o slobode informácií (Ochrana osobnosti a osobných
údajov).
- návrh Štatútu Rady vlády SR
pre protidrogovú politiku.
Predložila: ministerka zdravot-
vzdelávanie 13
Obecné noviny • 7. máj 2013
Dvadsať rokov siete RVC,
desať rokov AVS a systém
vzdelávania profesijných
skupín v RVC Martin
A
sociácia vzdelávania samosprávy (AVS), ako
významný predstaviteľ
koordinovaného vzdelávania pre
samosprávu na Slovensku so svojou sieťou Regionálnych vzdelávacích centier (RVC), si v tomto
roku pripomína desiate výročie
svojho vzniku. Samotné RVC v
podobe záujmových združení
miest a obcí, ktoré vzdelávajú
samosprávu, vznikali postupne od roku 1993. Dnes ich je v
AVS združených deväť. Okrem
nich vyvíjajú činnosť aj RVC,
Rimavská Sobota a Štrba, ktoré
nie sú členmi AVS, a v minulosti existovalo aj RVC Zvolen. Ich
činnosť v minulosti koordinoval
Fond pomoci miestnej demokracii a neskôr Nadácia vzdelávania
samosprávy založená ZMOS. Po
jej zániku bola v Trenčíne 6. júna
2003 na ustanovujúcom valnom
zhromaždení založená AVS.
Sieť RVC na Slovensku
Doterajšie pôsobenie siete
RVC a AVS a ich dosiahnuté
výsledky ukazujú, že majú ambíciu postupne vytvoriť systém
prípravy a zvyšovania odbornej, osobnostnej a kvalifikačnej
úrovne predstaviteľov miestnych
samospráv. Dokážu rýchlo a
jednotne poskytnúť požadované informácie v krátkom čase
na celom území Slovenska. Nachádzajú sa priamo v regiónoch,
čo im umožňuje bezprostredný
kontakt a schopnosť reagovať
na požiadavky miest a obcí. Aj
keď má každé RVC vlastnú právnu subjektivitu, v spojení s AVS
vytvárajú silnú sieť s jednotným
postupom a vzájomne odsúhlasenými štandardami poskytovania vzdelávacích aktivít v celej
Slovenskej republike.
Hlavnou oblasťou ich činnosti
je organizovanie jednodňových
informačných a konzultačných
seminárov. Tie si vyžaduje prax
v dôsledku neustále sa meniacich podmienok hlavne v oblasti ekonomického a právneho
prostredia. Operatívnym organizovaním seminárov k aktuálnym
zmenám legislatívy sa snažia o
okamžité reagovanie na zmenu
podmienok fungovania samospráv. Z dlhodobého hľadiska
ide najmä o trvalo udržateľnú
profesionalitu a odbornosť predstaviteľov miestnych samospráv
prostredníctvom akreditovaných
kurzov (konkrétna ponuka na
www.avs-rvc.sk) a viacdňových
seminárov orientovaných na
špecifickú potrebu užšej skupiny osôb, ako napr. manažment,
ekonomika, účtovníctvo a pod.
Vzdelávanie
profesijných skupín
v RVC Martin
RVC Martin sa dlhodobo venuje priebežnému vzdelávaniu
profesijných skupín v samospráve, a to predovšetkým formou
pravidelných polročných pracovných stretnutí a konferencií.
Ide najmä o starostov, primátorov, riaditeľov škôl, účtovníkov,
pracovníkov miestnej kultúry a
na celoslovenskej úrovni, matrikárov a hlavných kontrolórov.
Ako prebieha tento proces a v
čom spočíva jeho prínos uvediem na príklade profesijnej skupiny matrikárok a matrikárov.
Už v pozvánke na tieto podujatia je uvedené, že jeho cieľom
je:
„Spoluprácou štátnej správy
(zainteresované ministerstvá a
obvodné úrady), samosprávy
(matričné úrady miest a obcí),
stavovské združenia – Združenie matrikárok a matrikárov SR
a Asociácie vzdelávania samosprávy (prostredníctvom regionálnych vzdelávacích centier
zriadených mestami a obcami za
účelom vzdelávania predstaviteľov samosprávy) pokračovať vo
vytváraní podmienok na:
- postupné zjednotenie matričnej agendy v Slovenskej republike
- vybudovanie stabilného pilieru
priebežného vzdelávania matrikárok a matrikárov“.
Súčasťou prebiehajúceho procesu priebežného vzdelávania sú
nasledovné aktivity:
- Určenie odborného garanta (v
tomto prípade Ministerstvo
vnútra SR).
- Spolupráca s profesijným
Združením matrikárok a matrikárov SR.
- Organizačná garancia RVC
Martin s prideleným manažérom vzdelávania pre túto profesijnú skupinu a pomerne stabilným lektorským zborom.
- Spolupráca pri vypracovaní
odbornej Príručky pre matrikára – pravidelne doplňovaná
o aktuálne témy.
- V nadväznosti na jednotlivé
časti príručky obsahovo zostavený cyklus piatich polročných
stretnutí, kde účastníci dostá-
vajú osvedčenie o priebežnom
vzdelávaní za účasť na minimálne troch stretnutiach. To
predpokladá presnú evidenciu
účasti na podujatiach (v rámci evidenčnej karty profesijnej
skupiny a každého účastníka).
- Odbornú spôsobilosť zabezpečuje Ministerstvo vnútra SR
prostredníctvom obvodných
matrikárok a Inštitútu vzdelávania pre verejnú správu.
- Vypracovaný kompetenčný
model na danú pracovnú pozíciu matrikára (viď publikácia
prof. Miroslava Tumu „Rozvoj ľudských zdrojov v samospráve“, ktorú je stále možné v
prípade záujmu zakúpiť v RVC
Martin).
Okrem toho si tento systém
vyžaduje vytvorenie osnov vzdelávania v určitom cykle (napríklad dvojročnom), a na základe
presnej evidencie odovzdávanie
osvedčení za účasť na základe
vopred stanovených podmienok
a dohôd s profesijným združením. Súčasťou celého procesu
je spolupráca s kvalitnými odbornými garantmi a lektormi
z praxe, spolupodieľanie sa na
tvorbe príručiek a študijných
materiálov, a v neposlednom
rade pomoc pri výbere a príprave nových lektorov z profesijnej
skupiny. Prirodzenou podmienkou je mať akreditovaný kurz
(ako predpoklad „statusu danej
pozície“). Zároveň ponúkať pre
profesijnú skupinu aj iné jednodňové a viacdňové podujatia
vo svojom pravidelnom pláne
činnosti. Tu je potrebné spomenúť aj témy, ktoré sa v jednotlivých RVC týkajú malého počtu účastníkov. Podujatie preto
pripravujeme celoslovensky na
jednom mieste. Príkladom je seminár „DPH pre mestá a obce,
RO a PO zriadené obcou“ (viď
príloha).
Strategickým zdrojom ďalšieho pokroku vo všetkých oblastiach, samosprávu nevynímajúc,
sa stávajú ľudia, informácie, vedomosti a poznatky. V zmysle
požiadaviek moderného riadenia ľudských zdrojov sa v AVS a
jednotlivých RVC snažíme spoločne vytvárať efektívny systém
vzdelávania volených predstaviteľov a zamestnancov samosprávy. Sme presvedčení, že vzájomnou spoluprácou všetkých
zainteresovaných, predovšetkým
samotných miest a obcí, ho budeme naďalej úspešne uplatňovať a zdokonaľovať.
PhDr. Dušan GALLO,
riaditeľ RVC Martin
Združenie obcí Regionálne vzdelávacie
centrum Martin
vás pozýva na seminár
DPH PRE MESTÁ, OBCE, RO A PO
ZRIADENÉ OBCOU A VÚC
Termín konania: Miesto konania: Uzávierka prihlášok: 21. máj 2013
Veľká zasadačka MsÚ Žilina,
Nám. obetí komunizmu 1, Žilina
10. máj 2013
Program:
1. Postavenie obce ako zdaniteľnej osoby (rozsudky Súdneho dvora
C-446/98, C-430/04, C-107/84, C-235/85, C-231/87 a C-129/88)
- vykonávanie hlavnej činnosti
- ekonomická činnosť z pohľadu uplatnenia DPH
- narúšanie hospodárskej súťaže (rozsudky C-288/07, C-408/06,
C-102/08)
- činnosti vykonávané v zanedbateľnom rozsahu
- vybrané činnosti vykonávané obcou: prenájom poľnohospodárskej
pôdy, prenájom lesných pozemkov, prenájom nehnuteľností, predaj pitnej vody, prevádzkovanie stravovacieho zariadenia, poskytovanie reklamy, predaj poľnohospodárskej pôdy, predaj stavebných
pozemkov (nie príležitostný), prenájom strojov a zariadení,
2. Registrácia podľa § 4, 7 a 7a
- určenie výšky obratu
- druhy registrácie (platiteľ, osoba registrovaná pre daň),
- dobrovoľná, povinná (49 790 €), zo zákona
3. Predmet dane, zdaniteľné transakcie, vznik daňovej povinnosti,
osoby povinné platiť daň
4. Oslobodené plnenia (bez nároku na odpočítanie a s nárokom na
odpočítanie dane)
5. Odpočítanie dane a podmienky
- plný odpočet
- pomerný odpočet (obec ako „zmiešaná osoba")
- rozsudok C-174/08
- pri nákupe investičného majetku vrátane úpravy odpočítanej dane
6. Zdaňovacie obdobie, daňové priznanie (aj dodatočné a opravné)
- nadmerný odpočet a jeho vrátenie
- vlastná daňová povinnosť a splatnosť dane
7. Rôzne
Lektor: Ing. Zuzana Ondreášová
Účastnícky poplatok:
člen RVC 25 €/účastníka
nečlen RVC 45 €/účastníka
Zľavu si môžu uplatniť všetky členské obce RVC, ktoré sú členom
AVS (RVC Rimavská Sobota, Štrba a Zvolen nie sú členom AVS).
Účastnícky poplatok je stanovený dohodou v zmysle zákona č.
18/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Údaje RVC: IČO 31938434, DIČ 2020604443
RVC nie je platcom DPH.
Poplatok uhrádzajte: bankovým prevodom na účet RVC Martin č.
ú. 0201643002/5600 VS: 21052013 ŠS: IČO organizácie do 10. mája
2013.
Návratky posielajte na adresu:
ZDRUŽENIE OBCÍ REGIONÁLNE VZDELÁVACIE CENTRUM
MARTIN, Námestie S. H. Vajanského 1, 036 01 Martin
alebo potvrďte telefonicky 043/413 29 58, 430 36 14, faxom:
043/430 36 10, e-mailom [email protected] alebo sa prihláste priamo
na www.rvcmartin.sk
NÁVRATKA
ZDRUŽENIE OBCÍ REGIONÁLNE VZDELÁVACIE CENTRUM
MARTIN
DPH PRE MESTÁ, OBCE, RO A PO ZRIADENÉ OBCOU A VÚC
21. máj 2013, Veľká zasadačka MsÚ Žilina,
Nám. obetí komunizmu 1, Žilina
Mesto/obec: .............................................................................................
RVC: .........................................................................................................
Člen RVC: áno
nie
IČO: ................................................ DIČ: ..............................................
Číslo účtu: ................................................................................................
Meno a priezvisko účastníka: ...............................................................
Telefón: .....................................
E-mail: ............................................
14 životné prostredie
7. máj 2013 • Obecné noviny
Opatrenia pre adaptáciu na zmenu klímy
V predchádzajúcich štyroch článkoch o reagovaní na zmenu klímy na lokálnej úrovni (ON č. 37, 38, 48
2012 a 1-2 2013) vám Karpatský rozvojový inštitút poskytol základné informácie o zmene klímy a jej
dopadoch, ako aj popis procesu zmierňovania príspevku k zmene klímy a o adaptácii na jej dopady. V
piatom článku seriálu uvádzame vybrané príklady opatrení adaptácie na dopady zmeny klímy.
D
opady zmeny klímy
na Slovensko sme
uvádzali v druhom
diele seriálu, klimatológ Mgr. Jozef
Pecho ich za vlaňajší rok zhrnul
takto:
- zvýšenie priemerných ročných
teplôt,
- častejší výskyt intenzívnejších
vĺn horúčav,
- intenzívnejšie búrky – častejší
výskyt silných vetrov,
- zvýšenie frekvencie intenzívnych
prívalových zrážok,
- dlhšie obdobia sucha,
- menší výskyt chladných dní,
vyššie teploty v chladnom období roka,
- úbytok snehovej pokrývky na
väčšine územia (okrem najvyššie položených lokalít) skracovanie obdobia s jej výskytom.
Dopady sa prejavia odlišne
v rôznych lokalitách Slovenska,
preto je pri výbere jednotlivých
adaptačných opatrení vždy nevyhnutné najprv vypracovať
stratégiu adaptácie na dopady
zmeny klímy. Pozostáva z popisu
dopadov zmeny klímy, hodnotenia zraniteľnosti a vypracovania
samotnej stratégie vrátane akčného plánu. Až na základe takéhoto
dokumentu môže samospráva vypracovať priority opatrení a efektívne alokovať prostriedky.
V nasledujúcich článkoch načrtneme príklady adaptačných
opatrení na jednotlivé dopady
zmeny klímy, ktoré sa už vyskytli, resp. očakáva sa ich výskyt na
Slovensku. Odborne podložených
adaptačných opatrení je niekoľko
desiatok a na ich popis nemáme
dostatok priestoru, preto sa obmedzíme na ilustráciu niekoľkých
vybraných. Ďalšie môžete nájsť
napríklad v publikácii Karpatského rozvojového inštitútu „Klimatická zmena - výzva pre lokálny
rozvoj na Slovensku (môžete si ju
stiahnuť zo stránky www.kri.sk ),
alebo v ďalších odborných publikáciách.
V tomto článku sme sa zamerali
na vybrané adaptačné opatrenia
voči častejšiemu výskytu intenzívnejších vĺn horúčav na verejných
priestranstvách.
Opatrenie: Koncipovať urbanistickú štruktúru mesta (kompozíciu stavieb a zelene) tak, aby
umožňovala lepšiu cirkuláciu
vzduchu
Súčasťou opatrenia je podporiť dobrú cirkuláciu a výmenu
vzduchu medzi urbanizovaným
prostredím mesta a jeho prírodným zázemím a zmierniť tak dopad letných horúčav na prehriate
mestské štvrte a zlepšiť aj kvalitu
ovzdušia v sídle. Opatrenie je
možné realizovať formou
• regulatívov v územnom plánovaní,
• odporúčaní,
• zamedzením výstavby a investičnej činnosti, ktorá by výmenu
vzduchu negatívne ovplyvňovala.
Vzhľadom na to, že tému adaptácie na dopady zmeny klímy
zatiaľ na Slovensku dostatočne
nevnímame, nie je ani dostatok
príkladov z realizácie adaptačných
opatrení. Uvádzame väčšinou príklady zo zahraničia, ktoré sú však
aplikovateľné aj u nás.
Ako príklad zo zahraničia možno prezentovať Ministerstvo hospodárstva Spolkovej krajiny Nemecko Bádensko-Würtembersko,
ktoré v spolupráci s oddelením
ochrany životného prostredia
mesta Štuttgart vydalo odporúčania pre územné plánovanie v
súlade s § 9 (1) federálneho stavebného zákona v Nemecku. Uvádza sa v ňom, že všetky investičné
zámery by mali byť zohľadnené
komplexne z celomestského hľadiska. Pre ochranu mikroklímy v
sídle to znamená napr. zlepšenie
podmienok pre obyvateľov miest
vo vzťahu ku klimatickému komfortu formou podpory dodávky
čerstvého vzduchu a prostredníctvom lokálneho systému prevetrávania ovzdušia v meste. Na obr.
1 je ukážka realizácie tohto odporúčania s vymedzením plôch,
kde nemôže byť výšková zástavba
a vymedzením nezastavateľných
Obr.2: Projekt ekoštvrte v Nemeckom Tubingene; Zdroj: archív autora, Ing. Zuzana Hudeková.
plôch so zeleňou z dôvodu ochrany mikroklímy mesta.
Pri projektoch novej výstavby
je potrebné podporovať prevetrávanie obytných štvrtí za pomoci
vodných plôch, trasovania komunikácií a líniovej zelene. Na
obr. 2 je projekt budúcej výstavby
ekoštvrte v nemeckom Tubingene,
kde malé vodné plochy vytvorené
zachytávaním zrážkovej vody na
okraji štvrte (viď šípky) ochladia
vzduch a za pomoci stromoradí a
trasovania ulíc sa tento chladnejší
vzduch dostane do centra samotnej obytnej štvrte.
Opatrenie: Zvyšovanie podielu vegetácie, osobitne v zastavaných centrách miest
Vegetačná pokrývka má výrazný mikroklimatický efekt zahŕňajúci aj ochladzovanie územia
pri horúčavách. Rôzne vegetačné
plochy však majú rôzne intenzívne ochladzovacie účinky, ktoré
závisia hlavne od množstva a druhu vegetácie, najmä od podielu
drevín. Čím je väčšia samotná
rozloha zelene a väčšie zastúpenie
stromov, tým je výraznejší ochladzovací efekt. Viaceré odborné
práce zo zahraničia i Slovenska
zistili veľké rozdiely v teplotách na
samotných vegetačných plochách,
v závislosti od množstva zelene a
osobitne stromov. Napríklad pri
meraní v roku 2006 (2) bol zistený
maximálny teplotný rozdiel medzi teplotou vzduchu na trávniku
bez stromov a pod samostatne
stojacim, solitérnym stromom až
14,6 °C. Ochladzovací efekt sa prejavil pri tomto meraní na všetkých
plochách s drevinami. Naopak,
prekvapujúco vysoké boli hodnoty teploty vzduchu na trávniku,
ktoré boli v niekoľkých prípadoch
takmer porovnateľné s teplotami
vzduchu nameranými na asfaltových plochách. Aj z tohto dôvodu
by v skladbe vegetácie mal prevažovať podiel drevín – stromov k
trávnikom, pokiaľ to inžinierske
siete na pozemku dovoľujú.
Aktivity v rámci opatrenia by
mali byť zamerané predovšetkým
na zvyšovanie rozlohy mestských
parkov a ďalších vegetačných
plôch, výsadbu stromov do uličných stromoradí a na parkoviská,
a zriadenie vegetačných stredových deliacich pásov na komunikáciách.
Podiel vegetácie by mal byť vyjadrený ako územný regulatív. Zo
zahraničia poznáme viaceré typy
regulatívov týkajúce sa zelene.
Vo Veľkej Británii usmernenie
č. 17 vládnej plánovacej politiky
pod názvom „Plánovanie otvorených priestorov, plôch na šport a
rekreáciu“ sa zaoberá nielen zeleňou, ale aj otvorenými verejnými
priestormi, ktoré nielen poskytujú
možnosti na rekreačné vyžitie, ale
majú aj vizuálno-estetickú hodnotu (3). Známy je štandard tzv.
„Planning and Design for Outdoor Sport and Play“ a v kvantitatívnej rovine stanovuje 1,6 ha rekreačnej zelene a 0,8 ha detských
ihrísk na 1000 obyvateľov. Viaceré
britské mestské rady obdobne prijali štandard tzv. „rekreačných/
zelených verejných otvorených
priestranstiev“ (amenity open
spaces), ktorý predstavuje 0,5 –
0,8 ha na 1000 obyvateľov a ktorý
sa aplikuje pri nových výstavbách
(4).
Podľa ďalších prístupov je dôležité vziať do úvahy nielen kvantitatívne vyjadrenie rozlohy zelene,
ale aj jej rozmiestnenie na území
mesta, teda buď dostupnosť plôch
vegetačných verejných priestranstiev z najvzdialenejšieho miesta
mesta, alebo v spádových územiach. Z pohľadu rôznych eu-
životné prostredie 15
Obecné noviny • 7. máj 2013
rópskych politík sa podiel a dostupnosť zelene na verejných
priestranstvách objavuje aj medzi
indikátormi udržateľného rozvoja
miest, pričom sa sleduje dostupnosť zelene, definovaná ako bývanie v okruhu do 300 metrov.
Presadzuje sa aj koncept tzv.
kompaktného mesta, ktorý chráni
okolitú krajinu pred fragmentáciou, zmenšuje vzdialenosť, ktorú je potrebné prejsť z mesta do
prírodného zázemia a pod. Zeleň
v kompaktom meste možno realizovať aj podporou netradičných
foriem zelene, malých parčíkov,
zelených (rastlinných) fasád a
striech. Dobrým príkladom je
Barcelona, kde je v husto zastavenom území (164 obyv./ha) 99,4
percentám obyvateľov dostupná
verejná zeleň do 300 m.
Príkladom ďalších štandardov
je „The Natural England Accessible Natural Greenspace Standards“
(Štandardy pre dostupné prírodné
oblasti zelene) v Anglicku:
• žiadna osoba by nemala žiť vo
väčšej vzdialenosti ako 300 m od
najbližšej oblasti zelene s rozlohou najmenej 2 ha
• na 1000 obyvateľov by mal pripadať najmenej 1 ha miestnej prírodnej rezervácie
• do 2 km od domova by mala byť
najmenej jedna 20 ha plocha zelene
• do 5 km by mala byť jedna 100
ha plocha zelene
• do 10 km by mala byť k dispozícii 500 ha plocha zelene.
V rokoch 2009 – 2010 prebehla
aktualizácia Štandardov minimálnej vybavenosti obcí na Slovensku ako metodická príručka pre
potreby územného plánovania,
ktorá má v súčasnosti odporúčací
charakter a zohľadňuje trendy a
štandardy zo zahraničia, ktoré sa
s úspechom aplikujú, čo sa odráža na kvalite sídla už dnes (napr.
mesto Graz) (5). Štandardy sú navrhnuté ako kvantitatívne (napr.
m2/obyvateľ), ale aj kvalitatívne
(napr. % pokrytia drevinami, %
vegetačných plôch, index nepriepustnosti).
Ekologicky vyvážené sídlo je
charakterizované ako také, ktoré
má plošný podiel zelene viac než
40 – 60 % (5) a (6). Podľa rozličných v súčasnosti dostupných
prameňov môžeme konštatovať,
že priemerná potreba zelene pre
zastavané územie sídelného útvaru sa podľa uvedených autorov
pohybuje okolo 75 m2 na obyvateľa.
Čo sa týka účinnosti tohto opatrenia, ochladzovací efekt vegetácie bol potvrdený viacerými štúdiami. Intenzita ochladzovacieho
efektu závisí nielen od samotnej
rozlohy parku, pomeru a kvality
vegetácie, ale aj umiestnenia parku v meste, charakteru okolitej
zástavby, členitosti terénu a pod.
Na základe viacerých zdrojov
možno konštatovať, že v parkoch
je teplota vzduchu nad zemským
povrchom v priemere o 2,26 °C
nižšia, než v ostatných mestských
štvrtiach. Predmetný údaj vychádza zo spriemerovania rozdielov
teplôt z rôznych výskumov teplôt
v parkoch a ostatných častiach
mesta. Na mnohých územiach sú
rozdiely teplôt ešte výraznejšie.
Napríklad merania prostredníctvom zalietavania termovíznou
kamerou v Bratislave počas horúčav v roku 2007 ukázali výrazné
rozdiely teplôt vzduchu (2 m nad
zemským povrchom) – až 12,19
°C - medzi lužným lesom (+29,87
°C) a zastavanou plochou s priľahlým parkoviskom v areáli služieb
pri obchodnom centre (+42,06
°C). Meranie sa uskutočnilo v rovnakom čase a za rovnakých podmienok (viď obr. 3).
Samotný ochladzovací efekt vegetácie na okolie rastie s rozlohou
parku. Tento efekt je badateľný
do vzdialenosti takmer 500 m, v
závislosti od charakteru okolitej
zástavby. Zjednodušene možno
povedať, že veľké plochy zelene
ochladzujú aj svoje okolie a tento
vplyv je badateľný od okraja parku
do vzdialenosti zodpovedajúcej
približne jeho rozlohe.
Zeleň v sídlach má navyše ďalšie nesporné funkcie, ako sú napr.
rekreačná, estetická, zmierňovanie vetra a tým aj zachytávanie
prachových častíc, zmierňovanie
hluku a iné.
Obr. 3: Ukážka termovízneho snímkovania územia Bratislavy zo 16. 8. 2007 -zalietanie termovíznou kamerou
v 4 koridoroch s celkovou dĺžkou 20 km a šírkou koridoru 200 m. Za pomoci termovíznej kamery bola meraná
teplota vo výške 2 m nad zemským povrchom za vopred stanovených podmienok – čas zalietania od 12. do 14.
hodiny, jasno, bezvetrie, alebo vietor nepresahujúci 3 -5 m/s, predpovedaná teplota pre zalietavané územie od
28 – 30 °C; Zdroj: archív autora, Ing. Zuzana Hudeková.
Literatúra:
(1)Baumüller J. et al., 2008. Climate Booklet for Urban Development (online]. 2008 (cit. 2012-0114]. Dostupné na internete: <http://
www.staedtebauliche-klimafibel.
de/Climate_Booklet/index-6.htm>
(2) Reháčková T. – Pauditšová
E., 2006. Vegetácia v urbánnom
prostredí. 1. vyd. - Bratislava:
CICERO, s. r. o., 2006, ISBN 8096914-1-1
(3) Government Planning Policy
Guidance 17: Planning for Open
Space, Sport and Recreation (online). Júl 2002 (cit. 2012-02-20]. Dostupné na internete: <http://www.
communities.gov.uk/documents/
planningandbuilding/pdf/ppg17.
pdf>
(4) Rethinking open space provision and management: A way
foreward, Kit Campbell Associates,
Edinburgh, The Scottish Executive
Central Research Unit 2001.
(5) URBION, 2010. Štandardy
minimálnej vybavenosti obcí: Metodická príručka pre obstarávateľov
a spracovateľov územnoplánovacej
dokumentácie (online). 2010 (cit.
2012-02-11]. Dostupné na internete: <http://www.urbion.sk/ww2/
wp-content/uploads/2011/01/
%C5 %A0tandardy-minim%C3
%A1lnej-vybavenosti-obc
%C3
%AD-skr %C3 %A1ten %C3 %A9znenie.pdf>
Karpatský rozvojový inštitút (www.kri.sk) je odborná, nezisková
organizácia, inšpirujúca a presadzujúca komplexný environmentálny, sociálny a ekonomický regionálny a komunálny rozvoj.
Naším poslaním je presadzovanie systémových zmien v prospech udržateľného rozvoja území prostredníctvom formovania
ideologicky nezávislého a intelektuálne kritického prostredia.
Sme výskumným a poradenským centrom v tejto oblasti, ktoré
poskytuje analýzy potenciálu a príležitosti na rozvoj, ako aj
odborné rozvojové štúdie či scenáre.
Liptovská Mara je po zimnej sezóne pripravená na nával dovolenkárov
Postarali sa o to stovky dobrovoľníkov, ktorí sa v sobotu 20. apríla zapojili do tretieho ročníka
Enviromentálneho dňa. Jeho cieľom bolo zbaviť Liptovskú Maru, jej okolie a priľahlé potoky
nebezpečného odpadu.
Liptáci opäť dokázali, že ochrana
životného prostredia im nie je ľahostajná. Brehy najväčšej vodnej nádrže na
Slovensku sa jagajú čistotou vďaka tretiemu ročníku Enviromentálneho dňa.
„Túto akciu považujeme za prvý krok k
otvoreniu letnej turistickej sezóny, ktorá, pevne verím, z pohľadu návštevnosti
bude patriť k historicky najúspešnejším,“ uviedla Darina Bartková, riaditeľka Oblastnej organizácie cestovného
ruchu Región Liptov.
O význame tohto podujatia pre životné
prostredie svedčia aj údaje z prvých
dvoch ročníkov, keď zástupy dobrovoľníkov vyzbierali 12, respektíve 7 ton
odpadu. Rekord účasti síce tentoraz
pokorený nebol, 280 dobrovoľníkov
(6) The essential role of green
infrastructure: eco-towns green
infrastructure worksheet (online].
2008. (cit. 2012-01-21]. Dostupné
na internete: <http://www.tcpa.
org.uk/data/files/etws_green_infrastructure.pdf>
Zostavil: Ing. Ladislav HEGYI,
Karpatský rozvojový inštitút
napriek tomu odviedlo kus poctivej
práce. „Celkom sa vyzbieralo 623
vriec odpadu, ktoré sa zhromažďovali
na desiatich zberných miestach. Jeho
odvoz na smetisko zabezpečuje Správa
povodia Váhu v Ružomberku,“ povedala Estera Ševcová zo SVP, š. p., závod
Ružomberok.
Pravidelné organizovanie tohto podujatia začína prinášať prvé ovocie. „Ukazuje sa, že sme k životnému prostrediu
zodpovednejší, vyzbieralo sa totiž menej smetí ako v minulých rokoch. Napriek tomu sme našli sme aj dve čierne
skládky pri chatovej oblasti Radkovie,
ktoré zlikvidovali,“ prezradil Anton Považský z Cechu združení Liptova.
Do čistenia okolia Liptovskej Mary sa
zapojili aj žiaci základných škôl. Najviac
ich prišlo zo ZŠ v Kvačanoch. Odpadky
zbieralo 14 detí, ktoré domov neodišli
s prázdnymi rukami. Za svoje zelené
srdcia získali voľné vstupy do akvaparku Tatralandia. „Dobrovoľnícky duch a
výchova mládeže je pre každý región
investíciou do budúcnosti. Preto sme
sa rozhodli podporiť toto podujatie a
odmeniť najmenších,“ povedal marketingový riaditeľ spoločnosti Tatry Mountain Resorts, František Šoltis. Zvyšní
účastníci akcie si mohli pochutnať na
domácom guláši a šiškách.
Do prípravy Environmentálneho dňa sa
zapojilo niekoľko miestnych organizácií - Cech združení cestovného ruchu
Liptov spolu s OOCR Región Liptov,
profesionálni ochrancovia prírody z
TANAP-u, Obvodný úrad životného
prostredia v Liptovskom Mikuláši, ale aj
Povodie Váhu a hasičský zbor z Liptovskej Sielnice.
(kor)
16 životné prostredie
7. máj 2013 • Obecné noviny
Obnovou povodí proti suchu a chudobe
V Darewadi v indickom štáte Maharashtra sa vo februári tohto roka uskutočnil medzinárodný kurz s názvom
„Manažment povodí v podmienkach zmien klímy – budovanie odolnosti a znižovanie zraniteľnosti.“ Autor
tohto príspevku sa spolu s kolegami z Nadácie na podporu občianskych aktivít (NPOA) zo Slovenska,
ale aj ďalších krajín Európy, Afriky a Ázie, podrobne oboznámil s daným projektom, metodikou práce v
komunitách, ako aj ekonomickými aspektami jeho realizácie.
I
ndický štát Maharashtra bol
v posledných desaťročiach
smutne známy vyľudňovaním vidieka a samovraždami roľníkov. Vplyvom
sucha sa celé kraje menili na polopúšť. Medzi najhoršie postihnuté
patrilo údolie osady Darewadi.
V čase najväčšieho zúfalstva jej
obyvateľom svitla nádej v podobe
projektu, ktorý do vysušenej krajiny vracia vodu a život. Z Darewadi sa táto nádej šíri do ďalších
štátov Indie i do celého sveta.
CIEĽOM ČLÁNKU JE DOBRÝM PRÍKLADOM
INŠPIROVAŤ ČITATEĽOV K UDRŽATEĽNÉMU
HOSPODÁRENIU S VODOU A PÔDOU AJ U NÁS.
Otec revitalizácie
povodí v Indii
Projekt sa odvíja od práce švajčiarskeho misionára otca Hermanna Bachera. Otec Bacher
prežil v Indii viac ako 60 rokov.
V roku 1966 sa stal predstaveným
jezuitov v okrese Ahmednagar
v štáte Maharashtra. V jezuitmi
riadenom sociálnom centre sa
snažil podporiť chudobných roľníkov prostredníctvom programu
kopania nových studní, obnovy
existujúcich či nákupom elektrických čerpadiel na zavlažovanie
polí. Postupom času, keď hladiny podzemných vôd klesli o 10
a viac metrov, uvedomil si, že týmito aktivitami drancujú zásoby
podzemných vôd. Keby v tejto
činnosti pokračovali, konečný
stav roľníkov by bol horší ako na
začiatku. Dospel k záveru, že vodu
nemožno len čerpať, ale treba ju
aj dopĺňať. Revitalizáciu povodí
založil na tradičných metódach
zachytávania dažďových vôd, používaných na indickom vidieku.
Tie zozbieral a začal ich používať
systematicky a v masovom meradle. No nielen to, vypracoval aj
metodológiu práce s vidieckymi
komunitami. Jej jadrom je stotožnenie sa komunít s programom.
Komunitné projekty tvorí, riadi
a vykonáva miestne obyvateľstvo,
ale najmä dotknutí roľníci, ich
manželky a nimi zvolený výbor.
V osemdesiatych rokoch 20.
storočia indická vláda dospela k
záveru, že jej „zhora“ riadené projekty sa na suchom postihnutom
vidieku míňajú účinkom, pretože nedokážu postihnúť miestne odlišnosti a miestni ľudia ich
preto často odmietajú. Vláda začala podporovať iniciatívy „zdola.“ Približne v tom istom čase
nemecká vláda prehodnocovala
svoj program pomoci v boji proti
chudobe v Indii. Situáciu sa však
napriek veľkým investíciám a najlepšej snahe na oboch stranách
nedarilo zlepšiť. Štúdie ukázali, že
pomoc je najúčinnejšia, ak smeruje priamo k chudobným. Vláda sa
na základe rezolúcie nemeckého
parlamentu rozhodla podporovať
Otec Bacher prežil v Indii viac ako 60 rokov.
programy, ktoré znižujú chudobu,
zlepšujú životné prostredie, pomáhajú k svojpomoci a prispievajú k zrovnoprávneniu žien.
Otec Bacher často hovorieval, že
bez revitalizácie povodí nemožno
viesť boj proti suchu. Vďaka svojim dlhodobým skúsenostiam a
dôveryhodnosti dokázal presvedčiť indickú i nemeckú vládu, aby
podporili projekt zameraný na obnovu povodí, ktorý zahŕňal všetky
uvedené prvky. Indicko-nemecký
program rozvoja povodí (IGWDP
- Indo-German Watershed Development Programme) sa rozbehol
v roku 1992. Keďže v tom čase neexistovala mimovládna organizácia schopná prevziať na seba úlohy
programu, otec Bacher spolu s indickým kresťanom, skvelým manažerom a neskorším riaditeľom
Crispinom Lobom založil Organizáciu na správu povodí (WOTR
- Watershed Organisation Trust).
Takto sa začala posledná fáza príbehu, ktorý otcovi Bacherovi vyniesol prezývku „otec revitalizácie
povodí v Indii“.
Vízia, princípy a metódy
Jeden zo základných princípov
Organizácie na správu povodí
sa nazýva WASUNDHARA, čo
je sanskritský názov pre planétu
Zem. Toto slovo implikuje súcit,
ochranu, spoluzodpovednosť a
harmóniu. Je to tiež akronym z
prvých písmen anglickej vety, ktorá v preklade znie: „WOTR venuje
starostlivosť harmónii spoločenstiev, prírode, rozvoju a humanite
na vidieku.“ Ľudia vo WOTR sú
presvedčení, že degradácia krajiny a nedostatok vody sú také silné
motívy, že vo vidieckom spoločenstve dokážu priviesť k rokovaciemu stolu a na potrebu obnovy
krajiny a vody v nej zjednotiť ľudí
s rozličnými záujmami. Vidiecke
spoločenstvá sú povzbudzované
hľadať holistické riešenia, teda
také, ktoré berú do úvahy pokiaľ
Zasakávacie pásy.
možno všetky hľadiská, okolnosti
a dopady rozhodnutí. Holistické
riešenia sú také, ktoré sú v súlade
s „božou prírodou,“ nie také, ktoré s ňou kolidujú.
Proces riešenia problémov povodia nie je ani krátky, ani jednoduchý. Začína sa fázou „uvedomenia“. V tejto mnohomesačnej fáze
ide o zistenie, či má obec záujem
a vôľu vziať na seba zodpovednosť
za svoje povodie. Tomu však predchádza vypracovanie vízie želaného stavu obce („vysnenej obce“)
jej obyvateľmi, definovania ciest,
ktoré k tomuto cieľu vedú, rizík,
ktoré dosiahnutie cieľa ohrozujú a
indikátorov dosiahnutia úspechu.
Okrem iných pomôcok a techník
zástupcovia obce v tejto fáze navštívia iné obce, ktoré už projekt
ukončili a diskutujú s nimi o ich
skúsenostiach. Nasleduje vypracovanie plánu rozvoja obce, ktorý v neposlednom rade obsahuje
rozdelenie, čo môže obec vykonať
sama; na to, v čom ju WOTR môže
podporiť; a na aktivity, na ktoré
dedinčania potrebujú podporu
vládnych a mimovládnych organizácií. Bežnou praxou napríklad
je, že obyvatelia obce musia dobrovoľnou prácou zdarma pokryť
aspoň 20 percent nákladov.
Po dohode s príslušnými autoritami nastáva fáza budovania
„spôsobilosti“. Tá môže trvať aj
približne dva roky. Obyvatelia
obce sa pod vedením inštruktorov
WOTR na pilotnom projekte učia
technológie zadržiavania vody
a protieróznej ochrany, zalesňovania, ekologicky udržateľného
poľnohospodárstva, hospodárenia s vodou, finančného plánovania atď. Organizácia napríklad
trvá na tom, že na vytyčovanie
vrstevníc, ktoré je kľúčové najmä
pre budovanie zasakávacích pásov, nie sú potrební inžinieri. Po
kurze si dedinčania túto činnosť
úspešne zabezpečujú sami. Po bu-
životné prostredie 17
Obecné noviny • 7. máj 2013
dovaní spôsobilosti nastáva fáza
„implementácie“ opatrení, ale aj
monitorovania a vyhodnocovania
výsledkov, údržby opatrení a odovzdávania skúseností tým, ktorí
ešte nie sú v procese tak ďaleko.
Organizácia WOTR sa prednostne venuje rozvoju povodí.
Rozvoj povodí so sebou prináša
rozvoj podnikania a rozvoj podnikania si vyžaduje mikropôžičky.
Posledné dve činnosti sa od prvej
kvalitatívne líšia. Ukázalo sa, že je
výhodné, aby sa tieto nové činnosti
z pôvodnej materskej organizácie
vyčlenili do samostatnej jednotky s týmto špecifickým profilom.
Takýto prístup k manažovaniu
umožňuje pružné riadenie aktivít,
jasne stanovuje konkrétne zodpovednosti a úlohy pri sledovaní cieľa
revitalizácie povodí, zjednodušuje
vnútorný manažment a umožňuje
flexibilnú spoluprácu. Zoskupenie
WOTR (WOTR GROUP) , ktoré
sa postupne sformovalo, dnes
tvoria štyri samostatné inštitúcie
(neziskové): WOTR (Watershed
Organisation Trust) – Organizácia na správu povodí; Sampada
Trust (mikropôžičové schémy,
ich manažovanie , podpora a rozvoj žien); Sanjeevani inštitút pre
rozvoj - je implementačnou jednotkou, ktorá realizuje projekty
priamo v povodiach; Sampada
Entrepreneurship and Livelihoods
Foundation (SELF), Nadácia na
podporu sociálneho podnikania a
živobytia, ktoré vznikla nedávno.
Jej cieľom je osveta o sociálnom
podnikaní a živobytí.
rov v obci stúpol z 3 na 120, vlastníkov motoriek z 0 na 83. Objavili
sa i prvé štyri traktory. Emigrácia
obyvateľstva do miest sa nielenže
zastavila, ale obyvatelia sa začali
vracať späť. Zdravotný stav obyvateľstva sa zlepšuje. Na tvárach
obyvateľov vidieť úsmev a zračí sa
v nich sebavedomie. Tak to bolo
aj 5. februára 2010, keď Darewadi
navštívil nemecký prezident Dr.
Horst Köhler.
Model pre iné povodia
Darewadi v roku 1996.
Ak to šlo v Darewadi,
tak to pôjde kdekoľvek
Približne tretina štátu Maharashtra leží v zrážkovom tieni.
Najhoršia situácia je v okrese
Ahmednagar, kde sa priemerné
zrážky pohybujú medzi 150 - 450
mm ročne. Počas suchých rokov
2002 až 2004 museli v mimomonzúnovom období od novembra
do júna cisterny denne rozvážať
vodu do viac ako 1000 z celkového počtu 1576 obcí v tomto okrese. Situácia v údolí odľahlej obce
Darewadi bola v celom okrese
Ahmednagar
pravdepodobne
najhoršia. Situovanie v zrážkovom tieni je len časť pravdy. Keď
sme sa dedinčanov pýtali, ako
vyzeral kraj pred 70 rokmi, odpovedali, že podľa starších ľudí bol
pokrytý lesom a dažďa bol dostatok. Po vyhlásení nezávislosti
Indie od Británie (1947) mnohí
ľudia pochopili „slobodu“ tak, že
môžu beztrestne rúbať stromy. A
vyrúbali ich všetky. Trest sa dostavil v podobe poklesu zrážok.
Nepriaznivé hydrologické pomery sa v Darewadi snúbili s chudobou a neznášanlivosťou medzi
tamojšími ôsmimi kastami. Toto
všetko boli dôvody, prečo sa otec
Bacher v roku 1996 rozhodol
zaradiť Darewadi do veľkého pilotného projektu WOTR v rámci
indicko-nemeckej
spolupráce.
Vtedy povedal: „Ak sa to podarí
v Darewadi, tak sa to podarí kdekoľvek.“
Vyššie uvedený zrážkový úhrn
spadne v Darewadi počas troj- či
štvormesačného trvania monzúnu, ale zvyčajne len za 15 dní.
Darewadi v roku 2009.
Zvyšok roka neprší prakticky vôbec. Preto bolo mimoriadne dôležité zachytiť a podľa možnosti
„zakonzervovať“ vsiaknutím do
podzemnej vody každú kvapku
dažďa. Povodie bolo rozdelené na
čiastkové povodia. Práce postupovali zhora od rozvodnice dolu
do údolia. Obyvatelia ošetrovali
nielen koryto občasného toku a
erózne ryhy, ale prakticky celú
plochu 1500-hektárového povodia. Dedinčania mali k dispozícii
tabuľky, na základe ktorých z parametrov sklonu územia, hĺbky a
zloženia pôdnej vrstvy určovali
vzdialenosť vrstevnicových zasakávacích pásov tak, aby dokázali
prijať aj maximálnu dennú zrážku počas monzúnu, a to čo najbližšie k miestu spádu. Na okraji
zasakávacích pásov vysádzali viaceré druhy stromov. Obyvatelia
sa museli zaviazať, že ich nebudú
rúbať. Takisto vstúpil do platnos-
ti 3-ročný zákaz pasenia dobytka,
aby vegetácia mala čas uchytiť sa.
Bolo potrebné prekonávať i obavy
a predsudky obyvateľstva. Perličkou je, že otca Bachera zatkla
polícia pre „porušovanie lesného
územia“, hoci na mieste už dávno
žiadny strom nerástol.
Výsledky projektu sú ohromujúce. Hoci úhrn zrážok v rokoch
2002 a 2003 v Darewadi bol 353
a 351 mm, v lete 2004, keď boli
ostatné obce závislé od každodenného rozvozu vody cisternami, Darewadi bolo sebestačné.
Hladina podzemnej vody stúpala
dokonca aj v zrážkovo podpriemerných rokoch. Do roku 2013
hladina podzemnej vody napriek
čerpaniu na poľnohospodárske
účely stúpla v porovnaní s rokom
1996 o 4 metre. Počet studní stúpol 20-násobne. Paradoxne z projektu profituje aj povodie ležiace
pod povodím Darewadi, ktoré
opatrenia nevykonávalo. Voda
v studniach stúpa aj im a voda v
potoku, ktorá pred revitalizáciou
povodia tiekla len 1 - 2 týždne po
skončení monzúnu, teraz tečie i 2
- 3 mesiace.
Indické a zahraničné náklady
na samotnú realizáciu projektu v
Darewadi boli vyčíslené len na 12
miliónov rupií (približne 270 000
€ v kurzoch v roku 1996). Investícia sa ukázala ako veľmi efektívna
nielen z hydrologického hľadiska,
ale aj z hľadiska odstraňovania
chudoby. Výnosy z poľnohospodárstva stúpli v porovnaní s rokom 1996 približne šesťnásobne a
v roku 2009 dosiahli 56 miliónov
rupií (približne 850 000 € v kurzoch v roku 2009). Plocha poľnohospodársky obrábanej pôdy sa
takmer zdvojnásobila. Produkcia
mlieka, ktorá v Darewadi nebola takmer žiadna, dosahuje 360 l
denne. Počet vlastníkov televízo-
WOTR v posledných rokoch
svoj repertoár rozširuje o prispôsobenie sa klimatickej zmene a
ďalšie činnosti. Vybudovali sieť
hydrometeorolických staníc, vďaka ktorým poskytujú roľníkom
časovo aktuálne poradenstvo
ohľadom výsadby plodín a ich
ochrany proti škodcom. Stáva sa
priekopníkom pri využívaní obnoviteľnej energie, čo spätne šetrí
lesy. Organizácia šíri tiež ekoturizmus a v neposlednom rade školí vidiecku mládež v technikách
environmentálne udržateľného
spôsobu života. Zatiaľ čo pilotné projekty finančne podporila
nemecká vláda, súčasné projekty
čerpajú podporu od švajčiarskej
vlády. Členovia participujúcich
komunít prispievajú na vlastné
projekty aj finančne (diferencovane podľa svojich možností) a
svojou prácou. Časť financií pochádza z grantov indickej vlády, o
ktoré treba súťažiť, podobne ako o
peniaze z fondov určených na prispôsobenie sa klimatickej zmene.
Projekt z Darewadi sa stal modelom aj pre iné povodia. WOTR
v súčasnosti pôsobí v 6 štátoch
Indie. Priamo pôsobí v 275 dedinách, ktoré zahŕňajú štvrť milióna obyvateľov a hospodária na
ploche 170 000 hektárov. WOTR
sa však na revitalizáciu povodí
nepozerá ako na svoj monopol.
Rozličné druhy školení poskytla
179 000 osobám z celej Indie a z
celého sveta. Spolupracuje so 184
mimovládnymi organizáciami,
ktoré sa tiež zaoberajú implementáciou opatrení v povodiach. Spolu s nimi je počet zapojených obcí
1459. Svojimi katastrami predstavujú plochu viac ako 500 000 ha,
kde žije približne 800 000 obyvateľov. WOTR podporuje 4340
svojpomocných skupín, v ktorých
je organizovaných 58 500 žien.
Na indickej skúsenosti je najcennejšia skutočnosť, že sa našiel
pomerne jednoduchý a masovo
aplikovateľný kľúč k riešeniu viacerých problémov, ktoré boli v
miléniových rozvojových cieľoch
OSN zaradené medzi najdôležitejšie ciele ľudstva: odstránenie extrémnej chudoby a hladu,
umožnenie prístupu ľudí k bezpečnej pitnej vode, zabezpečenie
environmentálnej stability, prípadne niektoré ďalšie. Dôležitým,
i keď nie jediným nástrojom tohto
riešenia je revitalizácia povodí.
Nájdeme vôľu a odvahu poučiť sa
z indickej skúsenosti a urobiť niečo pre krajinu a chudobných na
slovenskom vidieku?
Juraj KOHUTIAR,
NPOA
18 samospráva
7. máj 2013 • Obecné noviny
Komunikácia samosprávy s občanmi
ako nástroj rozvoja obce
Čo priniesol prieskum v Košických Olšanoch
K
omunikáciu obecnej
samosprávy s občanmi, okrem jej
výkonných povinností, treba pokladať
za jednu z dôležitých základných
činností. Ide nielen o odovzdávanie informácií, rozhodnutí, nariadení, vyhlášok a pod. občanom,
ale dôležitá je aj ich spätná väzba:
obyvateľov obce k predstaviteľom
obce. Keďže komunikácia plní
funkciu nielen informačnú, motivačnú, kontrolnú a emotívnu,
ale aj presvedčovaciu a inštruktívnu, musí byť vyvážená tak zo
strany obce, ako aj občanov. Je to
dôležité k obojstrannej spokojnosti. Ide predovšetkým o prijímanie návrhov a rozhodnutí na
zlepšenie činnosti predstaviteľov
obce aj návrhov požiadaviek, či
potrieb občanov z hľadiska zlepšovania života v obci v celej komplexnosti.
Za dôležitú treba pokladať aj
komunikáciu obecnej samosprávy so samosprávnymi orgánmi
vyšších územných celkov a tiež so
štátnymi inštitúciami pri zabezpečovaní tak celospoločenských
úloh z hľadiska potrieb štátnych
orgánov, inštitúcií a vyšších
5 žien i mužov) a dôchodcovia
nad 65 rokov (ženy 7, muži 3).
Je viac spôsobov, ktorými samospráva môže zapájať občanov
do riešenia a rozhodovania o veciach v obci a tým získať od nich
spätnú väzbu. Dôležité je však
aj to, aby sa požadované informácie dostali vhodnou formou
k prijímateľovi, občanovi. Ide
teda o externé poslanie komunikácie, t. j. informovanie občanov
o práci starostu, obecného úradu
či obecného zastupiteľstva a jeho
komisií.
Zistili sme, že najzaužívanejšou formou podávania informácií občanom je obecný rozhlas.
Vyjadrilo sa tak viac ako dve
tretiny respondentov. Po 17 %
uviedlo, že informácie získavajú
od starostu a od susedov a 10 %
od pracovníkov obecného úradu (OcÚ). Obec má aj vlastnú
internetovú stránku. Prekvapilo,
že z nej čerpajú informácie len
2 respondenti. Je to asi v dôsledku nízkeho využívania internetu
domácnosťami. Respondenti sa
kriticky vyjadrili na adresu OcÚ,
OcÚ (26 %). Tieto postoje možno hodnotiť ako výsledok práce
samosprávy, ako plní požiadavky a návrhy občanov. Potvrdzuje
to tiež aj pomerne vysoký počet
informácií o zmenách daní a poplatkov (24 %).
S poskytovanými informáciami nemožno vyjadriť veľkú
spokojnosť, lebo v odpovediach
na ďalšiu otázku: „Z ktorej oblasti činnosti o obci máte informácií najmenej?“, respondenti
boli značne kritickí. Viac ako tri
štvrtiny respondentov (78 %) sa
vyjadrilo, že najmenej informácií
majú o poskytovaných službách
v obci. Podobný počet (76 %) zase
málo vie o rozvoji obce. Tiež veľa
respondentov (61 %) má kritický
pohľad na nedostatok informácií
o opatrovateľskej službe, spoločnom stravovaní, starostlivosti
o dôchodcov, prepravnej službe,
teda o poskytovanej sociálnej
starostlivosti. Táto služba je pre
zamestnaných obyvateľov obce
značne významná predovšetkým
z hľadiska núteného vypadávania
z práce. Podobnému počtu (54
%) chýbajú informácie o finančnom hospodárení obce. Hlavne starosta a pracovníci OcÚ
územných celkov, ako aj potrieb
obcí a jej obyvateľov.
Na akej úrovni je komunikácia
samosprávy s občanmi v stredne veľkej obci Košické Oľšany,
okres Košice-okolie, sme zisťovali v priebehu februára a marca t.
r. prostredníctvom anonymného
anketového prieskumu. Zamerali
sme sa na formy a obsah využívané samosprávou pri poskytovaní
informácií občanom, možnosti ich spolupráce s poslancami
a starostom pri riešení otázok
rozvoja obce, spoluprácu občanov s obecným úradom a celkové
zisťovanie spokojnosti občanov
so životom a bývaním v obci.
Na prieskume sa zúčastnilo 46
obyvateľov obce. Z nich bolo 25
mužov a 21 žien. Z hľadiska veku
boli 6 respondenti stredoškoláci do 18 rokov (v tom 4 ženy, 2
muži) a po 10 respondentov bolo
v každej vo vekových skupinách:
od 18 do 25 rokov (v tom ženy 7,
muži 3), od 25 do 40 rokov (ženy
4, muži 6), od 40 do 65 rokov (po
že informovanosť v schránkach
a na vývesných tabuliach OcÚ
je nedostatočná. To je možno
dôvod, prečo viac ako štvrtina
respondentov získava informácie
priamo od starostu a pracovníkov OcÚ.
Pre obyvateľov obce je veľmi
dôležitá obsahová stránka informácií, lebo zo strany samosprávy
sa týka bezprostredne ich života
v obci. Najviac, až 91 % respondentov odpovedalo, že ide predovšetkým o aktivity z oblasti kultúry, športu, sociálnych služieb,
zdravotníctva, ktoré organizuje
obec. Je kladom pre samosprávu,
že občanov informuje o tom, čo
by chceli, aby sa v obci vybudovalo (43 % respondentov) a aké
projekty samospráva robí alebo
bude robiť (36 %). To potvrdzuje
záujem občanov o život a rozvoj
obce. Prekvapuje však pomerne
málo požiadaviek na informácie,
ktoré občania očakávajú od obecného zastupiteľstva (18 %), od
starostu (21 %), a pracovníkov
budú musieť prehodnotiť, koľko
a akých informácií budú v budúcnosti občanom poskytovať.
Práve o rozvoji obce a finančnom
hospodárení by mali lepšie využívať vlastné informačné tabule
a schránky. Predovšetkým by
však obecný úrad mal tieto informácie OcÚ dávať na internetovú obecnú web-stránku a o jej
obsahu informovať v obecnom
rozhlase.
Výsledky prieskumu v oblasti
vecnej stránky ukázali, že obecný úrad má rezervy v zlepšovaní
podávania informácií občanom.
Ak samospráva chce zvýšiť efektívnosť vo vzťahu k občanom
prostredníctvom
informácií,
musí skvalitniť a hlavne zintenzívniť otvorenú komunikáciu
s nimi poskytovaním všetkých
informácií, aby sa mohli lepšie
zúčastňovať na riadení obce. Občania majú totiž zákonné právo
dostávať informácie od samosprávy, ktorá je povinná poskytovať im ich písomne alebo ústne.
Forma a obsah
komunikácie
Pri zisťovaní foriem a možností účasti občanov na riadení
vecí verejných v obci sme sledovali ako prebieha proces ovplyvňovania rozhodnutí samosprávy
občanmi a či vôbec sa občania
zapájajú do samosprávneho procesu v obci, ako sa prejavuje občianska participácia na riadení.
Uvedomujeme si, že participácia
je aj prejavom občianskej de-
rostu, z toho 32 % respondentov jedenkrát a 22 % dvakrát.
Z uvedených odpovedí možno
usúdiť, že v tomto prípade sa
prejavuje vzájomná spätná väzba. Ide o pozitívny vzťah, lebo
občania starostovi dôverujú a on
má k nim pozitívny vzťah, že sa
zaujíma o problémy svojich občanov a chce byť nápomocný pri
ich riešení. Ani raz sa na starostu
neobrátilo či už s potrebou riešiť
svoje problémy alebo predniesť
nejaké odporúčanie 46 % respondentov.
Na rozdiel od starostu, nemožno
kladne hodnotiť spätnú väzbu občanov voči poslancom obecného
zastupiteľstva. Iba 13 % respondentov sa vyjadrilo, že navštívili
poslanca, aby s ním komunikovali. Až 87 % túto možnosť nevyužilo. Myslíme si, že príčinou
môže byť ťažšia možnosť, či dostupnosť stretávať sa s poslancami, a to preto, že sú v pracovnom
pomere mimo obce. Občanom
tak môžu byť k dispozícii len vo
svojom voľnom čase, večer, resp.
vo voľné dni, aj to nie vždy. Na
druhej strane starosta je každý
deň prístupný občanom na obecnom úrade.
mokracie, lebo podporuje tok
informácií k občanom, ktorí sú
ovplyvňovaní verejnou politikou.
Respondenti potvrdili, že občania participáciu na riadení
obce využívajú s rezervou, lebo
až 57 % sa vyjadrilo, že na zasadnutí zastupiteľstva sa nezúčastnili v priebehu roka ani raz.
Celkom 32 % respondentov sa
na zasadnutí zastupiteľstva zúčastnilo 1-krát a 11 % iba 2-krát.
Nezisťovali sme hlbšie, čo je
príčinou uvedených výsledkov.
Možno je to v probléme nedostatočnej informovanosti o dátume rokovania zastupiteľstva,
alebo vhodného času, v ktorom
sú mnohí občania ešte v práci.
Chceli sme poznať osobné aktivity občanov nielen pri riešení
svojich problémov, ale najmä či
vôbec predkladajú nejaké návrhy alebo odporúčania, čo a ako
treba v obci, či jej riadení zlepšiť. Celkom 54 % respondentov
sa obrátilo s dôverou na sta-
Vyššie uvedenú premisu potvrdzuje aj ďalšia otázka: „Na obecný
úrad chodíte v priebehu roka vybaviť si administratívne veci?“ Až
54 % respondentov obecný úrad
navštívi v priebehu roka 1 - 3
krát, 22 % obecný úrad navštívi
4 – 7-krát a 26 % respondentov
na obecný úrad vôbec nechodí.
Keďže až tri štvrtiny respondentov (76 %) chodí na obecný úrad
vybaviť si určité administratívne
či iné záležitosti, môžeme hodnotiť spätnú väzbu občanov voči
pracovníkom obecného úradu
ako dobrú. Keďže na obecnom
úrade má svoju pracovňu aj starosta, preto komunikácia s ním je
taká častá.
Dobrý vzťah pracovníkov obecného úradu k občanom a ochotu
s nimi komunikovať potvrdzuje aj
ďalšia otázka: „Sú pracovníci obecného úradu ochotní s vami komunikovať a pomôcť vám veci vybaviť?“
Respondenti vyjadrili svoju spokojnosť tým, že až 87 % túto komunikáciu ohodnotilo najvyšším
K zlepšeniu komunikácie by
určite prispelo, keby informácie
o hospodárení s obecnými financiami obecný úrad zverejňoval aj
na svojej webovej stránke. Takáto
forma poskytovania informácií
by určite viac podnietila vlastníkov internetu k častejšiemu
navštevovaniu obecnej webovej
stránky. Na nej sa totiž môžu
podrobne rozviesť nielen pripravované akcie, ale aj dosiahnuté
výsledky a číselné údaje o hospodárení v obci, čo obecný rozhlas
neumožňuje. Rezervy v oblasti
foriem a spôsobu poskytovania
informácií odhaľujú aj odpovede
v ďalších otázkach.
Participácia občanov
na rozhodovaní
o rozvoji obce
z regiónov 19
Obecné noviny • 7. máj 2013
číslom 1 - veľmi ochotní v päťstupňovej škále. Iba 13 % ochotu pracovníkov OcÚ hodnotilo
číslom 2 - ochotní pri vybavovaní
ich záležitostí.
Podobné, i keď o niečo nižšie
pozitívne hodnotenie získal aj
starosta obce. Dve tretiny respondentov ochotu starostu riešiť
problémy občanov ohodnotili
najvyšším číslom 1 - veľmi ochotný a 35 % respondentov číslom 2
- ochotný. Z uvedeného hodnotenia možno usúdiť, že občania vidia v starostovi zrejme charizmatický typ človeka, dôverujú mu,
čo potvrdzuje aj vysoký stupeň
spätnej väzby občanov k starostovi.
Už nie také vysoké hodnotenie
však získali poslanci. Najvyššie
ohodnotenie číslom 1 - veľmi
ochotní poslancom nedal ani jeden respondent. Druhým stupňom – číslom 2 - ochotní ich
ohodnotilo 56 % respondentov.
Je to síce viac ako polovica, ale
nedosahuje úroveň ochoty starostu a pracovníkov obecného
úradu. Známkou číslo 3 - skôr
ochotní ako neochotní, čo je stred
stupnice, poslancov ohodnotilo
až 44 % respondentov. Myslíme
si, že poslanci by mali prehodnotiť svoj prístup k občanom ako
svojim voličom a nájsť si formu
i čas s nimi viac komunikovať.
Lepšou komunikáciou by si poslanci zrejme získali aj väčšiu
dôveru občanov. Hodnotenie
korešponduje s odpoveďami s už
vyššie položenou otázkou res-
pondentom „Koľkokrát ste predniesli poslancom svoje problémy
a návrhy?“. Možno pre nie veľkú
ochotu poslancov komunikovať s občanmi, ako sme uviedli
vyššie, títo ich priazeň tak často
nevyhľadávajú. Možno tu hovoriť
do určitej miery aj o úrovni dôvery občanov voči poslancom.
Celkovo komunikáciu samosprávy s občanmi pri participácii
na rozhodovaní o rozvoji obce
nemožno hodnotiť uspokojivo.
Potvrdzuje to skutočnosť, že na
zasadnutí obecného zastupiteľstva sa pravidelne nezúčastňuje
viac ako polovica respondentov,
z čoho možno usúdiť, že tak koná
aj väčšina obyvateľov obce. O
príčinách môžeme uvažovať len
hypoteticky, lebo podrobnejšie
sme tento problém neskúmali. Čiastočná odpoveď na nízkej
participácii občanov na riadení
obce môže byť nízka úroveň či
záujem o komunikáciu poslancov s občanmi. Hodnotenie 2/3
podielu respondentov, že poslanci s nie veľkou ochotou chcú
hovoriť s občanmi o ich problémoch, to len potvrdzuje. V tejto
oblasti sú rezervy hlavne u poslancov, ktorí by svojich voličov
mali rešpektovať tým, že im budú
venovať viac zo svojho času a tak
si získali ich dôveru. Čiastočným
ospravedlnením môže byť, že sú
zamestnaní mimo obce a v nej sa
zdržiavajú len vo večerných hodinách a vo voľných dňoch. Poslanec by si mal uvedomiť svoje
poslanie i výkon svojej činnosti
bez ohľadu na čas na to potrebný. Pozitívnejšie je hodnotenie
respondentov z hľadiska participácie na riadení obce voči starostovi a pracovníkom obecného
úradu, ktorí sa stavajú k žiadostiam občanov lepšie a ochotnejšie. Ochota pomôcť riešiť osobné
či rodinné problémy občanov zo
strany starostu potvrdzuje určitý
stupeň dôvery voči nemu.
Spokojnosť občanov
so životom v obci
Signálom spokojnosti obyvateľov so životom v obci je nielen
komunikácia samosprávy s občanmi, ale aj prístup starostu
a poslancov k úlohám, ktorými
zabezpečujú celkový rozvoj obce
a tiež finančné príjmy, ktoré
zabezpečujú existenciu rodiny.
Preto sme respondentom položili niekoľko otázok aj v tejto
oblasti. Pre absolútnu väčšinu
sa život obyvateľov v obci nezmenil, tak aspoň odpovedalo
až 82 % respondentov. Život
sa zlepšil 9 % a zhoršil tiež 9 %
obavateľom. Podľa týchto vyjadrení možno usúdiť, že obyvatelia
sú so životom v obci spokojní.
Určitým odrazom pre spokojnosť sú aj odpovede v súvislosti s komunikáciou samosprávy
s obyvateľmi a naopak. Hlavným
dôvodom pre spokojnosť však
bude finančné zabezpečenie rodín pre ich existenciu. Tá pravdepodobne nebude pre väčšinu
problémová, lebo len u 9 % respondentov sa život v obci zhoršil
v dôsledku finančnej situácie.
Spokojnosť s bývaním v obci
potvrdzuje aj ďalšia otázka: „Čo
sa vám v obci najviac páči?“
V odpovediach niekoľkí respondenti konštatovali, že „žijú tu
milí ľudia, v obci a okolí je čisté
prostredie, blízka dostupnosť do
mesta Košice, dobré spojenie autobusom...“
Oveľa kritickejší sú však obyvatelia obce k bežným problémom,
ktoré život buď zhoršujú, sťažujú
alebo ho robia lepším. Odpovede na otázku: „Ktoré problémy
v obci vás najviac trápia, čo sa
vám nepáči?“ až 32 % respondentov jednoznačne smerovalo
svoje požiadavky samospráve,
ktorá by ich mala prioritne riešiť. Sú to: „potreba zlepšenia medziľudských vzťahov, klamstvá,
ohováranie, spolužitie s rómskou
menšinou, potreba organizovať
viac kultúrnych podujatí, v obci
je hustá premávka áut, kamiónov,
čo spôsobuje vysoký hluk a otrasy
na ulici, ktoré zhoršujú stav bývania a domov, v obci je tiež veľká križovatka na hlavnej ceste I.
triedy, ktorá je veľmi nebezpečná
pre chodcov, chýbajú chodníky,
vo vodovode je nekvalitná pitná
voda, v obci chýba kanalizácia.“
Práve tieto názory si musí samospráva všímať a riešiť ich, vrátane etického správania nielen
obyvateľov, ale aj poslancov. Veď
potreba zlepšenia medziľudských
vzťahov, klamstvá, ohováranie,
či už občanmi, susedmi navzájom alebo, žiaľ, aj poslancami a
spolužitie s rómskou menšinou
patria medzi základné prejavy
dobrého medziľudského a predovšetkým susedského spolužitia, čo najmä na dedine je veľmi
významné. Myslíme si, že neetické správanie sa v komunikácii
z ktorejkoľvek strany znamená
pokus o prispôsobenie si faktov
na svoju stranu, na zakrytie skutočností, zavádzanie, utajovanie
a pod. Odhalenie a riešenie takéhoto neetického správania môže
pomôcť zvýšiť autoritu starostu
i poslancov a takýto záujem by
mala mať nielen samospráva, ale
aj občania.
Na záver možno konštatovať,
že úroveň spokojnosti občanov so životom v obci je takým
lakmusovým papierikom pre
hodnotenie nielen životného
prostredia, v ktorom žijú, ale
aj pre hodnotenie samosprávy
obce, ktorá sa o život, služby
a kultúru svojich občanov stará,
vrátane životného prostredia.
Celkovú spokojnosť obyvateľov so životom v obci obce Košické Oľšany možno hodnotiť kladne, keď pre absolútnu väčšinu
sa život v posledných rokoch, aj
napriek pretrvávajúcemu krízovému obdobiu, nezmenil oproti
minulosti. Podľa toho možno aj
hodnotiť spokojnosť občanov
tak s rozvojom obce, ako aj s jej
samosprávou, ktorá zodpovedá za stav životného prostredia
v obci.
Eleonóra DANČOVÁ,
Košické Olšany
Výzva MF SR v rámci OPIS - Elektronizácia služieb
miest „eMestá“ je už TU.
Hlavné zameranie výzvy
Povinné elektronické služby (ich elektronizácia je povinnou súčasťou projektu - napr. dane a poplatky a ich oznamovanie, platenie, podávanie daňového priznania a pod.).
Voliteľné elektronické služby (žiadateľ si vyberá z tejto skupiny služieb tie, ktoré budú v rámci
projektu elektronizované - napr. matričné veci a ich organizovanie, informovanie, vydávanie a
pod.).
Aké sú oprávnené aktivity?
■ Služby (inštalácia HW/SW, vývoj, rozvoj, integrácia a úpravy informačných systémov a IT, zavádzanie elektronických služieb)
■ Maximálna výška pomoci: 4.500.000,- EUR
■ Výška pomoci predstavuje 95%
Spoločnosť NESS ponúka riešenie pre mesto, ktoré vám
■ Nákup informačných technológií (nákup HW, APV a ich vzájomná umožní:
integrácia)
Časový harmonogram
■ Zverejnenie výzvy: 18.4.2013
■ Predloženie Žiadosti miest o poskytnutie NFP: 18.7.2013
■ Realizácia projektu: 31.12.2015
Finančný limity
■ Minimálna výška pomoci: 10.000,- EUR
■ Rozšírenie funkcionality existujúcich IT systémov, ktoré váš úrad
využíva
■ Nasadenie doplňujúcich kompomentov, ktoré vám uľahčia
poskytovanie služieb občanom
■ Integráciu existujúcich IT systémov navzájom a s ÚPVS (napr.
integrácia na základné registre)
■ Vybudovanie Integrovaného obslužného miesta (IOM) v súlade s
princípmi eGovernmentu
www.ness.sk | Galvaniho 15/C, 821 04 Bratislava
Prečo NESS Slovensko?…
...lebo máme skúsenosti a realizujeme
projekty v oblasti eGovernmentu už
niekoľko rokov
■ Prvá vlna Národného projektu elektronizácie zdravotníctva (eHealth)
■ Elektronizácia katastra nehnuteľností
(Kapor, ESKN a ZB-GIS)
■ ÚPVS (elektronické formuláre – eForms)
■ Ministerstvo vnútra (elektronické služby
Registra adries)
■ Elektronizácia služieb Košického a
Prešovského samosprávneho kraja
politika
20 sociálna
7. máj 2013 • Obecné noviny
O podporu sa uchádzalo takmer
dvojnásobne viac projektov než vlani
Štvrtý ročník grantového programu O2 Think Big podporí tento rok nápady mladých ľudí sumou 57 000 €.
Z vyše 700 nápadov z celého Slovenska, porota vybrala 65 najlepších.
A
ktívni mladí ľudia
získajú grant od
500 € do 2000 €. Porota vybrala nápady
z oblasti kultúry a
športu, ale zastúpená je aj pomoc
sociálne znevýhodneným rovesníkom a projekty zamerané na
ochranu životného prostredia.
„Veľké veci sa často začínajú
jednoduchými nápadmi. Potvrdilo sa to teraz aj pri predchádzajúcich troch ročníkoch O2 Think
Big. Sme hrdí, že môžeme opäť
podporiť aktívnych mladých ľudí,
ktorí nekašlú na svoje okolie, ale
naopak majú chuť a nápady ako
veci zmeniť a pohnúť k lepšiemu,“ uviedla Martina Jamrichová, hovorkyňa O2.
O tom, ktoré z nápadov získajú
Na cyklotrasy
v BSK je z EÚ
vyčlenených
takmer 2,5
milióna eur
Žiadosť o nenávratný finančný
príspevok musia záujemcovia
doručiť na Úrad Bratislavského
samosprávneho kraja najneskôr do 19. júla 2013.
Ministerstvo pôdohospodárstva
a rozvoja vidieka SR v rámci
operačného programu Bratislavský kraj vyhlásilo poslednú
výzvu na budovanie cyklotrás,
turistických trás a náučných
chodníkov.
Bratislavská župa zabezpečuje
v tomto procese konzultácie,
prijímanie žiadostí a ich hodnotenie. Úspešným žiadateľom
následne pomáha s implementáciou projektov a vykonáva
kontrolu pri prefinancovaní.
Napriek veľkému záujmu
obcí v BSK o rozvoj tejto formy
cestovného ruchu, najväčšou
prekážkou pri tvorbe projektov
sú komplikované vlastnícke
vzťahy. Tie musia byť v čase
predloženia projektu vysporiadané, čo sa však žiadateľom
často nedarí dosiahnuť.
Počas programového obdobia
2007 - 2013 boli z operačného
programu Bratislavský kraj
doposiaľ podporené len tri
projekty na budovanie cyklotrás. Úspešne zrealizovaný
je v súčasnosti iba úsek novej
cyklotrasy Bernolákovo – Ivanka pri Dunaji (dĺžka 3,1 km).
Ďalšie dva schválené projekty
začnú s realizáciou v júni 2013,
ide o cyklotrasu Bernolákovo – Nová Dedinka (4,4 km)
a cyklotrasu v obci Kalinkovo v
dĺžke 1,5 km.
(ts-it)
podporu rozhodovala aj Zuzana
Fialová, herečka a krstná mama
programu O2 Think Big. „Opäť
sa potvrdilo, že keď sa raz mladí
rozhodnú ísť za správnou vecou,
majú na to neuveriteľnú energiu
a super nápady, ktoré si fakt zaslúžia podporu,” uviedla Zuzana
Fialová, herečka a krstná mama
projektu.
Podpora zaujímavých nápadov smeruje do všetkých regiónov Slovenska. O2 Think Big
podporí v každom kraji od 6 do
11 projektov. Najviac nápadov 11 - bude podporených sumou
11 010 eur v Banskobystrickom
kraji. V Bratislavskom kraji to
bude 10 projektov v celkovej
sume 8750 eur, v Košickom kraji 9 projektov v celkovej sume
6496 eur. V Nitrianskom kraji na
8 projektov pôjde 9290 eur, na 6
projektov v Prešovskom kraji je
určených 4740 eur, 10 projektov v Trenčianskom kraji získalo
podporu 7484 eur, 4 projekty v
Trnavskom kraji dostali 4470
eur a 7 projektov v Žilinskom
kraji 5760 eur.
Vybrané Think Big nápady získali tento rok nielen grantovú
finančnú podporu (buď do výšky
500 € alebo do 2000 €), ale aj možnosť vzdelávania zameraného na
zvyšovanie zručností, asistenciu
pri realizácii nápadov a dokonca aj technické a komunikačné
vybavenie. Medzi podporenými
nápadmi nechýbajú aktivity z
oblasti športu a kultúry, projekty
orientované na pomoc sociálne
znevýhodneným skupinám či na
ochranu životného prostredia.
Podporené nápady a ich realizáciu môžete sledovať na stránke
www.o2thinkbig.sk.
Čo je O2 Think Big
Grantový program O2 Think
Big dáva už niekoľko rokov mladým ľuďom motiváciu a podporu, aby zmenili veci a život
okolo seba k lepšiemu. Program
O2 Think Big podporil už 163
nápadov sumou 178 000 €. Počas
uplynulých rokov sa 266 akčných
mladých ľudí zúčastnilo na rôznych vzdelávacích akciách.
V spolupráci s Nadáciou Ekopolis a Nadáciou pre deti Slovenska dáva O2 prostredníctvom
programu Think Big mladým ľu-
ďom príležitosť zapojiť sa do pozitívnych zmien vo svojom okolí.
S podporou grantu O2 Think Big
tak mladí ľudia zrekonštruovali
lezecké steny, bike parky, športoviská, zrealizovali divadelné
predstavenia, diskusie, výstavy,
koncerty a mladí dobrovoľníci
pomohli aj sociálne znevýhodneným rovesníkom alebo vzdelávali deti na základných školách v
oblasti on-line bezpečnosti. Podporené nápady a ich realizáciu
môžete sledovať na stránke www.
o2thinkbig.sk.
Viac informácií získate u programovej manažérky Lucie Skokanovej z Nadácie Ekopolis,
[email protected],
0905 821 897, 0944 555 701.
Nadácia Ekopolis vyhlásila
11. ročník ankety Strom roka
Svoj obľúbený strom do ankety môžu prihlásiť jednotlivci, mestá a obce,
školy, firmy alebo organizácie do 31. mája 2013.
S
tromy majú svoj nenahraditeľný význam v
živote človeka, zaslúžia
si našu pozornosť, starostlivosť aj ochranu.
Aj preto je cieľom ankety Strom
roka, ktorej 11. ročník vyhlásila
na Deň Zeme Nadácia Ekopolis, upozorniť na staré, vzácne či
ohrozené stromy a vzbudiť záujem ľudí o životné prostredie.
Hlavným partnerom ankety je
Slovenská sporiteľňa, ktorá podporu realizuje cez Nadačný fond
SLSP v Nadácii Pontis Anketu
ďalej podporili ISA Slovensko
(Medzinárodná arboristická spoločnosť), Vydavateľstvo Dajama,
Kníhkupectvo Artforum a Záhradníctvo A.B.I.E.S. Patrónom
ankety je už druhý rok spevák
Peter Lipa.
Svoj obľúbený strom do ankety môžu prihlásiť jednotlivci,
mestá a obce, školy, firmy alebo
organizácie do 31. mája 2013.
Stačí poslať vyplnený formulár a
fotografie stromu poštou na adresu Nadácie Ekopolis (Komenského 21, Banská Bystrica 974
01) alebo e-mailom na hronec@
ekopolis.sk. Všetky informácie o
ankete Strom roka 2013 a nominačné hárky nájdu záujemcovia
na www.ekopolis.sk.
„Všetci si nosíme kúsok stromu
v sebe, každý z nás je súčasťou nejakého svojho rodového stromu.
Zobrazenie našich rodinných väzieb práve pomocou rodostromu
nie je náhodné. Život bez stromov nie je možný, či už s tým
súhlasíme alebo nie, a jedným
z cieľov tejto ankety je aj urobiť
spolužitie ľudí a stromov trocha
krajším aspoň tým, že si lepšie
uvedomíme ich hodnotu,“ uviedol Milan Hronec, programový
manažér Nadácie Ekopolis.
„Ja jednoducho k stromom
patrím, tak trochu som vlastne
aj strom,“ vyjadril sa spevák Peter Lipa, keď prijal ponuku spolupracovať na ankete a stať sa jej
patrónom.
kého posudku od ISA Slovensko a
finančný príspevok na ošetrenie v
sume 333 eur. Stromy, ktoré sa v
ankete umiestnia na 2. a 3. mieste
získajú taktiež peňažnú sumu 333
eur, ktorá môže byť použitá na
ich ošetrenie alebo úpravu okolia.
Traja nominujúci a traja hlasujúci
budú odmenení knižnými poukážkami od kníhkupectva Artforum.
Výber finalistov
Novinka
Komisia vyberie začiatkom
júna z prihlásených stromov 12 finalistov. Verejné hlasovanie o víťaza ankety sa začne 11. júla 2013
na festivale Pohoda v Trenčíne a
bude trvať do konca septembra
2013.
Ocenenia
Fotografie a príbehy stromov finalistov budú uverejnené na webovej stránke Nadácie Ekopolis. V
októbri bude súťaž vyhodnotená
a strom s najvyšším počtom hlasov získa titul Strom roka 2013.
Víťazný strom dostane súčasne
odmenu v podobe dendrologic-
Každoročne sa zvyšujúci počet
nominovaných stromov do ankety nás presviedča o popularite
a dôležitosti tejto témy v našej
spoločnosti. S radosťou môžeme
oznámiť, že v tomto ročníku sa
naša spolupráca s Medzinárodnou arboristickou spoločnosťou
(ISA Slovensko) dostáva na ešte
vyššiu úroveň. Novinkou tohto
ročníka je ďalšie bezplatné ošetrenie najmenej desiatich stromov,
ktoré budú nominované do ankety Strom roka 2013. Profesionálni
akreditovaní arboristi ISA Slovensko ošetria vybrané stromy vo
vlastnej réžii, pričom výber stro-
mov urobia na základe ich zdravotného stavu, prístupnosti a geografickej polohy. „Výber stromov
sa uskutoční spomedzi všetkých
nominovaných kandidátov bez
ohľadu na ich konečné umiestnenie v ankete alebo ich postup
do finálovej dvanástky. Ošetrenie
vykonajú vo vegetačnom období
optimálnom pre takýto zásah a na
základe posúdenia členov ISA Slovensko. Veríme, že aj táto novinka
bude motiváciou pre prihlásenie
viacerých mimoriadnych zelených
velikánov do ankety Strom roka,“
približuje Milan Hronec, programový manažér Nadácie Ekopolis
Výsledky 2012
Víťazom ankety Strom roka
2012 sa stal platan javorolistý z
Komjatíc (okr. Nové Zámky),
ktorý získal 2296 hlasov. Na 2.
mieste, s počtom hlasov 2152, sa
umiestnila lipa malolistá z Opinej
(okr. Košice). Tretie miesto patrilo orechu čiernemu zo Serede,
ktorého od strieborného miesta
delilo 6 hlasov. O poradí 12 stromov - finalistov rozhodlo 14 251
hlasov. Víťaz ankety reprezentoval Slovensko v súťaži Európsky
strom roka, v ktorej sa umiestnil
na piatom mieste s 3876 hlasmi.
Kontakty:
Nadácia Ekopolis,
Komenského 21,
974 01 Banská Bystrica
Programový manažér
Milan Hronec,
tel.048 / 470 10 95, 0911 452 457,
[email protected]
z regiónov 21
Obecné noviny • 7. máj 2013
Záujem o nadviazanie nových
partnerstiev na oboch stranách hranice
Na jednodňovej návšteve Trnavského samosprávneho kraja bola 24. apríla delegácia Juhomoravského kraja.
D
elegáciu viedol námestník hajtmana
Juhomoravského
kraja Roman Celý.
V delegácii boli aj
predseda výboru pre medziregionálne vzťahy Juhomoravského
kraja Václav Novák a predsedníčka komisie pre medziregionálne
vzťahy Ilona Vágnerová – Žižková. Členmi boli predstavitelia
komisií Juhomoravského kraja,
regionálnej agentúry Južná Morava a obecnej samosprávy.
Prvou zastávkou bol Holíč, kde
si hostia v sprievode primátora
mesta Zdenka Čambala prezreli
Holíčsky zámok. V Senici sa zoznámili so športovou infraštruktúrou mesta, sprevádzal ich primátor Senice Ľubomír Parízek a
prezident FK Senica Viktor Blažek.
Popoludní hostí z Juhomoravského kraja prijal v Galérii Jána
Koniarka v Trnave podpredseda Trnavského samosprávneho
kraja Zdenko Čambal. Na prijatí sa zúčastnili aj podpredseda
TTSK Augustín Hambálek, riaditeľ Úradu TTSK Dušan Guťan
a riaditeľ Galérie Jána Koniarika
v Trnave Róbert Nemeček, ktorý
im predstavil túto kultúrnu ustanovizeň a jej súčasné smerovanie.
Zdenko Čambal zoznámil hostí s
históriou a zaujímavými miestami v kraji a následne si pozreli
aktuálnu súbornú výstavu s krajinárskou tematikou umelcov Trnavského kraja Rodný môj kraj.
Záver návštevy patril prehliadke
mesta Vrbové a kúrie Mórica Beňovského, ktorou ich sprevádzal
primátor mesta Ján Jánoška.
Hlavným cieľom návštevy delegácie Juhomoravského kraja v
trnavskej župe bolo nadviazanie
nových kontaktov s miestnymi
samosprávami. Spolupráca medzi
TTSK a Juhomoravským krajom
sa datuje od novembra 2004, keď
zástupcovia oboch krajov podpísali memorandum o spolupráci.
Juhomoravský kraj a Trnavský samosprávny kraj potvrdili záujem
o spoluprácu v oblasti výchovy a
vzdelávania, rozvoji cestovného
ruchu a cezhraničnej spolupráce, oblasti životného prostredia
a regionálneho rozvoja. Už v tom
roku v rámci spolupráce daroval
partnerský Juhomoravský kraj
trnavskej župe prenosný lanový
systém Larix Kombi Hydro na
odstraňovanie dreva v ťažko prístupných oblastiach v cene 1,7
milióna českých korún. TTSK
poskytol tento dar na odstraňovanie kalamity v Nízkych Tat-
rách, neskôr ho využil v Malých
Karpatoch.
Dohoda o partnerstve a vzájomnej spolupráci bola uzatvorená v roku 2006. Obe strany odvtedy spolupracovali napríklad v
oblasti regionálneho rozvoja pri
vytváraní cezhraničnej siete prípravy projektov, projektu Lávka
cez rieku Moravu v archeologickom parku Mikulčice a Kopčany,
vrátane prístupových komunikácií pre nemotorovú dopravu a
pešiu turistiku, ako aj v oblasti
cykloturistiky. V tomto roku spolupráca pokračovala podpisom
memoranda o ochrane Slovanského hradiska v Mikulčiciach
a Kostola sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch. Obidva kraje
sa spoločne usilujú o zaradenie
obidvoch pamiatok z čias Veľkej
Moravy do zoznamu svetového
dedičstva UNESCO.
Text a snímka:
Ivan KRAJČOVIČ
Bratislavská župa finančne podporila vyše osemdesiat
projektov obcí
Dotácie od kraja v celkovej sume 216-tisíc eur získalo 85 žiadateľov O pridelení dotácií rozhodlo Zastupiteľstvo BSK jednohlasne
v piatok 19. apríla.
B
ratislavský samosprávny
kraj má snahu podporiť
čo najväčší počet projektov. Pri výbere sa zohľadňuje
najmä všeobecne prospešný alebo verejnoprospešný účel a počet projektov podaných jedným
žiadateľom. Aj tá najmenšia dotácia musí byť v súlade s dotačnou politikou župy. Schvaľuje
sa to konsenzom, kde sú zastúpení aj opoziční predstavitelia,
a preto je konsenzus aj v zastupiteľstve. Som hrdý na to, že dotácie obciam sa nestali témou
politickej konfrontácie, uviedol
predseda BSK Pavol Frešo.
Najvyššou dotáciou, sumou
5-tisíc eur, podporí Bratislavský
kraj rekonštrukciu viedenskej
električky GANZ Eg 6, opravu vykurovania telocvične ZŠ
v Plaveckom Štvrtku a sociálne
zariadenie pre seniorov v obci
Závod. Rovnaká suma pôjde
na rekonštrukciu havarijného
stavu plynového kotla v športovom klube vo Vrakuni. Z dotácií sa ušlo aj obci Reca na obnovu zvonice pri dome smútku.
Poslanci BSK schválili dotácie
aj na rekonštrukciu a obnovu
škôl, pamiatok a iných objektov
či revitalizáciu parkov a verejných priestranstiev.
Dotáciami župa podporí aj
rôzne kultúrne a spoločenské
akcie. Napríklad Múzeum mesta Bratislavy dostane dotáciu na
oslavy príchodu Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu, Modra na
turistickú vyhliadku na Zámčisku a knižnica v MČ BratislavaNové Mesto na bibliobox.
Milión eur na opravu
ciest v Bratislave
Bratislavská župa vyčlenila zo
svojho rozpočtu jeden milión
eur ako dotáciu na opravu zničených ciest v hlavnom meste.
Zmenu rozpočtu BSK odsúhlasili krajskí poslanci poslanci
zastupiteľstva. Dotácia pôjde
z bežných výdavkov určených
na investičné činnosti.
„Je to prvá pomoc, ktorú bratislavská župa mestu poskytuje.
Svoj záväzok na cesty sme splnili, mesto musí konať ďalej.
Zároveň sme prijali záväzok,
že budeme rokovať o tom, aby
to nebol trvalý problém, ale
budeme hľadať spôsob, akým
financovať nielen cesty, ale aj
potreby, či už župy alebo mesta
tak, aby sme neboli na podobné
transfery medzi sebou odkázaní,“ povedal župan Pavol Frešo. Témou prerozdelenia daní,
cestnej aj príjmu z fyzických
osôb, sa budú poslanci zaoberať
na júnovom zastupiteľstve. Dotáciu jednohlasne schválila 16.
apríla aj dotačná komisia BSK
so spresneniami a doplneniami, ktoré musí magistrát urobiť
v žiadosti o dotáciu.
(ts-bsk)
Zmena usporiadania cestnej siete má pomôcť
mestu Prešov
Deklarácia o spolupráci, ktorú 12. marca podpísali predseda Prešovského samosprávneho kraja (PSK) Peter Chudík a minister
dopravy Ján Počiatek, má presmerovať tranzitnú dopravu mimo centra mesta Prešov.
O
baja partneri sa v nej dohodli o spolupráci pri
zmene usporiadania úsekov ciest I. a III. triedy v krajskom
meste, kde je katastrofálna dopravná situácia.
Ministerstvo sa zaviazalo že terajšiu cestu I/68 v úseku od križovatky Východná – Rusínska, cez
Lesík delostrelcov až po križovatku Šafárikova – Duklianska vyradí
zo štátnych ciest I. triedy a zaradí
ako cestu III. triedy v správe SÚC
PSK. Zároveň cestu III/06815 od
križovatky Východná – Rusínska,
cez Ul. Arm. gen. Svobodu až po
križovatku Prešovská – Bardejovská v Ľuboticiach zaradí medzi
cesty I. triedy. Naopak – SÚC PSK
prevezme a odovzdá dotknuté
úseky.
„To všetko bude možné až keď
úseky príslušných ciest budú stavebno-technicky pripravené na
presmerovanie tranzitnej dopravy. Predtým je potrebné upraviť
dotknuté križovatky Východná
– Rusínska a Rusínska - Ul. Arm.
gen. Svobodu, aby šírkovo vyhovovali takejto doprave,“ vysvetľuje
riaditeľ Správy a údržby ciest PSK
Vladimír Kozák. Samosprávny
kraj sa zaviazal, že zabezpečí projektovú dokumentáciu na stavebné úpravy križovatky Rusínska Ul. Arm. gen. Svobodu. Financie
v sume 11 600 eur na tento účel
začiatkom apríla schválili poslanci
krajského parlamentu. Predpokla-
dáme, že projektová dokumentácia
by mohla byť pripravená v lete,“
približuje časový harmonogram
V. Kozák. Potom už bude závisieť
od ministerstva, kedy zabezpečí
prostriedky pre Slovenskú správu
ciest na stavebné úpravy. Podľa
deklarácie projektovú dokumentáciu i stavebné práce v prípade
križovatky Východná – Rusínska
zabezpečuje Slovenská správa
ciest (SSC). Podľa šéfa cestárov však ešte
nejaký čas potrvá, kým sa dohodnutá zmena usporiadania cestnej
siete v Prešove uskutoční: „S naším partnerom, ktorým je SSC,
Investičná výstavba a správa ciest
Košice, rokujeme o harmonograme všetkých potrebných úkonov.
Podľa deklarácie bude potvrdený
samostatnou dohodou,“ uzavrel
aktuálnu situáciu Vladimír Kozák, riaditeľ SÚC PSK.
(fitz)
22 samospráva
7. máj 2013 • Obecné noviny
Sme dobrým terčom, strácame svoju hrdosť
V
yužívam toto fórum, aby
som upozornil na problémy pri individuálnej či hromadnej bytovej výstavbe a budovaní
obytných zón. Konkrétne na nesúlad
zákona NR SR č. 442/2002 Z. z. o
verejných vodovodoch a verejných
kanalizáciách a o zmene a doplnení
zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v
sieťových odvetviach a vyhlášky MV
SR č. 699/2004 Z. z. o zabezpečení
stavieb vodou na hasenie požiarov.
Mám problém s vydaním stavebného povolenia na verejný vodovod v novobudovanej obytnej zóne,
keďže budúci prevádzkovateľ vodovodu- Trnavská vodárenská spoločnosť sa vo svojom vyjadrení opiera
o zákon NR SR č. 442/2002 Z. z. o
verejných vodovodoch a kanalizáciách a OR Hasičského a záchranného zboru o uvedenú vyhlášku
v nadväznosti na zákon NR SR č.
314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov.
Samotný rozpor spočíva v skutočnosti, že zákon č. 442/2002 Z. z. o
verejných vodovodoch a kanalizáciách v § 3 ods. 3 nepovažuje zariadenia slúžiace na účely požiarnej
ochrany, čiže za odberné miesta, t. j.
podzemné alebo nadzemné hydranty za súčasť verejného vodovodu. V
zmysle zákona NR SR č. 314/2001 Z.
z. o ochrane pred požiarmi v znení
neskorších predpisov je obec povinná podľa § 15 ods. 1 písm. e) zabezpečiť zdroje vody na hasenie požiarov a v zmysle už citovanej vyhlášky
(§ 16 ods. 4) sme boli tieto odberné
miesta povinní v obciach, v ktorých
je verejný vodovod, zriadiť do 31.
decembra 2009.
Čiže podľa vyhlášky verejný vodovod má slúžiť ako zdroj vody na
hasenie požiarov, ale podľa zákona
o verejných vodovodoch a kanalizáciách súčasťou verejného vodovodu
nie je zariadenie slúžiace na účely
požiarnej ochrany.
Ďalší nesúlad tejto problematiky
Diskusné vystúpenie Juraja Valu,
starostu Trebatíc na XXIII. sneme
Združenia miest a obcí, región JE
Jaslovské Bohunice
vyplýva zo skutočnosti, že v rámci územného konania na výstavbu
miestnej komunikácie s inžinierskymi sieťami pre obytnú zónu sme dostali od Trnavskej vodárenskej spoločnosti vyjadrenie s požiadavkou
na osadenie podzemných hydrantov,
ktoré plnia funkciu vzdušníkov a kalníkov a v prípade potreby slúžia ako
odberné miesto pre hasičské jednotky. OR Hasičského a záchranného
zboru však požadovalo nadzemný
hydrant opierajúc sa o Vyhlášku MV
SR č. 699/2004 Z. z. o zabezpečovaní
stavieb vodou na hasenie požiarov.
Tento nesúlad je často obmedzením
vydania stavebného povolenia a
znemožnením získania finančných
prostriedkov zo štátneho rozpočtu.
K danej problematike navrhujem
prijať uznesenie z tohto snemu, ktorým sa ukladá rade združenia iniciovať prostredníctvom ZMOS legislatívnu zmenu na odstránenie tohto
nesúladu.
Ďalšie dva moje príspevky majú
niečo spoločné. V samospráve sa
pohybujem od roku 1998 ako poslanec OcZ, neskôr poverený zastupovaním starostu obce a od roku
2003 ako starosta obce. Už som
zažil veľa. Entuziazmus, nadšenie
i tvrdú prácu v začiatkoch decentralizácie verejnej správy spojenej
s prechodom veľkého množstva
kompetencií. Fiškálna decentralizácia priniesla i uvoľnenie finančných
prostriedkov a ich prerozdeľovanie v
rámci individuálnych potrieb každej
samosprávy pri zachovaní zásady
zákonnosti. Vstupom do EÚ prišli
ďalšie veľké financie. Pociťoval som
nadšenie a hrdosť z toho, ako sa naše
obce a mestá začali meniť. Cítil jednotu a súdržnosť kolegov, obrovskú
podporu a silu samosprávy, nášho
regionálneho združenia, pociťoval
silnejšiu pozíciu ZMOS. Dnes sú
tieto pocity preč. Nazdávam sa, že
pomaly strácame svoju samosprávnosť, jednotu, súdržnosť a hlavne
vzájomnú úprimnosť. Inak mi nedá
okomentovať súhlas ZMOS s nariadením vlády SR, ktorým sa mení
a dopĺňa nariadenie vlády SR č.
668/2004 Z. z. o rozdeľovaní výnosu
dane z príjmov územnej samospráve prijaté uznesením vlády SR č. 651
z 28. 11. 2012. Jedným z princípov
fiškálnej decentralizácie mala byť
stabilita financovania samosprávy. Od roku 2004 zámerne v obci
budujeme komplex – 55 bytových
jednotiek a 28 rodinných domov.
Chceli sme udržať základné školstvo
v obci, zvýšiť prirodzený prírastok
obyvateľov. Po znížení podielu obcí
na výnose DPFO zo 70,3 % na súčasných 65,4 %, prišiel nielen pre
našu obec koncom roka ďalší úder.
Nariadením vlády sa upravili východiskové štatistické údaje tak, že sa
pre výpočet podielovej dane bral do
úvahy počet obyvateľov k 1. 1. 2011 a
nie ako dovtedy k 1. 1. predchádzajúceho kalendárneho roka, v tomto
prípade k 1. 1. 2012. Z materiálov
k rokovaniu vlády SR som zistil, že
ZMOS vôbec túto požiadavku nepripomienkoval, ba naopak podnet
vyšiel práve od neho. V našej obci
stúpol počet obyvateľov medzi rokmi 2011 a 2012 o 52. Podielová daň
bola obci Trebatice priznaná na rok
2013 na základe počtu obyvateľov k
1. 1. 2011 – t. j. 1266 obyvateľov, ale
poplatok za členstvo v ZMOS naša
obec hradila na základe počtu obyvateľov k 1. 1. 2012, ktorých bolo o
52 viac, teda 1318. Nielenže takto
dostaneme menej približne o 10 400
€, čo pre našu obec môže znamenať
možno i toľko, ako pre Bratislavu 3,4
mil. eur, ktoré by jej chýbali, keby sa
nezasahovalo do pôvodného nariadenia, ale navyše musíme zabezpečovať v tomto roku originálne kompetencie pre ďalších 52 obyvateľov
za objem finančných prostriedkov
približujúcich sa r. 2012. ... Zaujímavé na tom všetkom je aj to, že pre
výpočet podielu na výnose DPFO
pre VÚC sa vychádzalo z počtu obyvateľov k 1. 1. 2012.
Neviem, koľko samospráv má podobný problém. Nejde však o číslo,
ale o princíp a dôveru. Taký problém
môže mať každý z nás, preto návrhujem do uznesenia, aby naši nominovaní delegáti na celoslovenskom
sneme ZMOS presadili do jeho záverov úpravu spomenutého nariadenia
vlády SR tak, aby i v tomto roku bol
východiskovým ukazovateľom pre
výpočet podielových daní stav počtu
obyvateľov k 1. 1. predchádzajúceho
kalendárneho roka.
Ešte pár slov k atmosfére v našej
spoločnosti, v samospráve, k postojom a súdržnosti nášho regionálneho združenia v nadväznosti na
celkové fungovanie samosprávy na
Slovensku. Minulý týždeň ma na
vyhľadávanej internetovej stránke
nášho regiónu zaujali reakcie čitateľov na vyjadrenia jedného z mojich
kolegov. Každý máme svojich odporcov a kritikov, ale toľko špiny a
osočovania na hlavu obce som nečakal. Bol som zhrozený a znechutený.
Pred časom na tomto sneme jeden
z nás povedal: „ Prichádza obdobie,
keď z prvého občana sa stáva posledný.“ Obávam sa, že ten čas je tu.
Strácame spoločenské uznanie, rešpekt zo strany občanov, ale i štátnych
orgánov. Naša vyjednávacia pozícia
je čoraz slabšia. Už dlhšie zostávame
dobrým terčom pre skupiny občanov, ktorí hája len svoje osobné záujmy, ale i pre novinárov, ktorí veľmi
radi píšu o „starostovských prešľapoch“ a vôbec nie sú pre mnohých z
nich zaujímavé témy rozvoja našich
obcí či vysokej odbornosti mnohých
z nás. Príčin tohto stavu je viac, no
myslím si, že za mnohé z nich si môžeme sami. Stratili sme svoju stavovskú hrdosť. V principiálnych veciach
sa navzájom nezastávame, absentuje
súdržnosť, jednota, väčšia mediálna
prezentácia našich spoločných postojov a názorov. Často sa správame
alibisticky. Necháme bez reakcie na
seba brýzgať. Hodnoty, o ktoré sme
opierali naše združenie sú z môjho
pohľadu nenávratne preč.
Vážení kolegovia, naše združenie bolo a je postavené na jadre. Na
problematike, ktorá výrazne rozširuje už tak rozsiahlu oblasť potrebných
vedomostí pri riadení samosprávy.
Svoj obraz v očiach verejnosti formujeme i našimi, podľa mňa síce
ojedinelými, ale často odlišnými vyjadreniami v médiách. Myslím si, že
by stálo za zváženie, aby sa k téme
jadra a jadrovej bezpečnosti vyjadrovali za nás kolegovia, ktorí sú k
tejto problematike najbližšie, ktorí
sú v nej doma. Nechcem nikomu
brať právo na vyjadrenie svojho názoru, no myslím si, že v tejto oblasti
je v záujme prinavrátenia pôvodného postavenia dôležité mať jednotné stanovisko založené na odbornom základe po predchádzajúcich
prerokovaniach v orgánoch nášho
združenia. Navyše, keď existencia
jadra v našom regióne je aj o veľkých
príjmoch do našich rozpočtov. Nesúhlasím s názorom niektorých mojich kolegov, ktorí tvrdia, že všetko
nie je len o peniazoch. V samospráve
je úplne všetko o peniazoch. Podľa
ich množstva budujeme, zabávame
sa, spravujeme obce a mestá. V závislosti od nich sme hodnotení ako
hlavy našich samospráv. Ďakujem
za pozornosť!
(Krátené)
Z uznesení XXIII. snemu ZMO, región JE Jaslovské Bohunice
Z
MO, región JE Jaslovské Bohunice principiálne odmieta
také legislatívne návrhy, ktoré
smerujú k zužovaniu rozsahu prenesených a originálnych kompetencií
miest a obcí a neboli prediskutované
so ZMOS a nezískali jeho podporu.
XXIII. snem ZMO, región JE
Jaslovské Bohunice:
1. Nesúhlasí so súčasnou podobou návrhu novely stavebného zákona v § 85 ods. 5, 6, 7, 8 o postavení prednostu stavebného úradu
a poveruje svojich delegátov na 24.
sneme ZMOS, aby presadzovali zásadné odmietnutie tohto paragrafu
v medzirezortnom pripomienkovom konaní a jeho vyradenie z novely zákona.
2. V nadväznosti na realizáciu národného projektu „Podpora zamestnávania nezamestnaných v samospráve“ podľa § 54 zákona č. 5/2004
Z. z. o službách zamestnanosti a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p., poveruje delegátov na
24. snem ZMOS, aby presadzovali
nasledujúce návrhy:
- zrušenie podmienky evidencie
uchádzača najmenej tri mesiace
v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedenej na úradoch práce,
sociálnych vecí a rodiny;
- zrušenie podmienky, že pracovné
miesto vytvorené samosprávnym
orgánom nemôže byť obsadené
uchádzačom, ktorého posledným
zamestnávateľom 12 mesiacov pred
zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol zamestnávateľ, ktorý žiada o príspevok;
- vytváranie sezónnych projektov
zamestnávania nezamestnaných v
samospráve, zameraných napr. na
vykonávanie protipovodňových
opatrení, sezónnu údržbu zelených plôch a pod.
3. Poveruje delegátov združenia
na 23. snem ZMOS a členov Rady
ZMOS za združenie, aby presadzovali paušálny zákaz vjazdu nadrozmerných vozidiel na cesty II. a III.
triedy a miestne komunikácie.
4. Ukladá rade ZMO, región JE JB
iniciovať prostredníctvom ZMOS
legislatívnu zmenu na zosúladenie
zákona NR SR č. 442/2002 Z. z. o
verejných vodovodoch a verejných
kanalizáciách a o zmene a doplnení
zákona č. 276/2011 Z. z. o regulácii v
sieťových odvetviach v z. n. p. a vyhlášky MV SR č. 699/2004 Z. z. o zabezpečení stavieb vodou na hasenie
požiarov v nadväznosti na zákon NR
SR č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred
požiarmi v znení neskorších predpisov v častiach pojednávajúcich o
zariadeniach slúžiacich na účely požiarnej ochrany a využití verejného
vodovodu pre tieto účely.
5. Ukladá delegátom združenia
na 23. sneme ZMOS presadzovať do
záverov snemu požiadavku na zmenu nariadenia vlády SR, ktorým sa
mení a dopĺňa nariadenie vlády SR
č. 668/2004 Z. z. o rozdeľovaní výnosu dane z príjmov územnej samospráve v znení neskorších predpisov
prijaté uznesením vlády SR č. 651
z 28.novembra 2012 a to tak, aby i
v tomto roku bol východiskovým
ukazovateľom pre výpočet podielu
obcí na výnose DPFO stav počtu
obyvateľov k 1. 1. predchádzajúceho
kalendárneho roka.
6. V súvislosti s aktuálne platnou
legislatívou týkajúcou sa regionálneho školstva ako aj v nej navrhovaných
zmien poveruje svojich členov Rady
ZMOS, aby pri rokovaniach presadzovali nasledujúce požiadavky:
- pri zmene financovania regionálneho školstva z normatívu na žiaka na normatív na triedu riešiť zároveň možné riziká s ňou spojené,
napríklad odlev žiakov na 8-ročné
gymnáziá, zníženie ich počtu pre
prepadnutia a iné,
- žiadať od MŠ SR, aby pri navrhovanej zmene financovania ZŠ z
normatívu na žiaka na normatív
na triedu vypracoval na základe
údajov z EDU zberu dopadovú
štúdiu takejto zmeny,
- podporovať sprísnenie kritérií prijímania žiakov na 8-ročné gymnáziá v záujme stabilizácie vývoja
počtu žiakov na 2. stupni ZŠ,
- pri každom navyšovaní mzdových
nákladov na zamestnancov školských zariadení v originálnej pôsobnosti obcí a miest, napríklad v
dôsledku kreditového vzdelávania
alebo v dôsledku zákonného navyšovania miezd v školstve, systémovo riešiť aj zodpovedajúce
navýšenie príjmov obcí a miest od
štátu určených na pokrytie výdavkov v originálnom školstve,
- systémovo riešiť financovanie kapitálových výdavkov škôl a školských zariadení v zriaďovateľskej
pôsobnosti miest a obcí, financovanie telovýchovných a športových aktivít detí a mládeže, podporovať školské stravovanie.
7. Podporuje zmeny v systéme
financovania záujmovej činnosti
detí a mládeže platné od 1. 1. 2013
a zároveň vyzýva obce a mestá, aby
ústretovo pristupovali k žiadostiam
o refundáciu nákladov na záujmovú
činnosť detí navštevujúcich centrá
voľného času zriadené na území
iných obcí.
z regiónov 23
Obecné noviny • 7. máj 2013
Poslanci košickej
župy v územnom
pláne zakázali ťažbu
uránu v kraji
Ochranári vítajú, že KSK využil svoju právomoc
nepriamo zabrániť ťažbe uránu na Jahodnej, a to bez
rizika vymáhania finančnej kompenzácie za zmarenú
investíciu.
P
oslanci zastupiteľstva Košického samosprávneho kraja (KSK)
schválili zákaz ťažby rádioaktívnych nerastných surovín na území kraja zakotvený v územnom
pláne. Stalo sa tak na návrh poslanca Jána
Süliho (SDKÚ-DS) v rámci prerokovávania
bodu Informatívna správa o výsledkoch preskúmania aktuálnosti Územného plánu veľkého územného celku Košického kraja a návrhu zmien a doplnkov. Uznesenie ešte musí
podpísať župan Zdenko Trebuľa.
Už skôr Trebuľa i primátor Košíc Richard
Raši, ako aj mestské zastupiteľstvo v Košiciach zhodne odmietli ťažbu uránu v oblasti Jahodná - Kurišková. „Vítame, že Košický
kraj využil svoju právomoc nepriamo zabrániť ťažbe, a to bez rizika vymáhania finančnej
kompenzácie za zmarenú investíciu. Nadväzne na to stráca význam aj memorandum,
ktoré v decembri 2012 podpísal minister
hospodárstva so spoločnosťou European
Uranium Resources a ktorého zrušenie ako
zbytočného záväzku je našou ďalšou logickou požiadavkou,“ uviedol po rokovaní zastupiteľstva Karol Labaš z košickej základnej
organizácie Slovenského zväzu ochrancov
prírody a krajiny. Doložil, že Zastupiteľstvo
Košického samosprávneho kraja schválilo
zapracovanie záväzných regulatívov zákazu
ťažby rádioaktívnych nerastov do územného plánu pre lokalitu prieskumného územia
Čermeľ – Jahodná. Pridalo aj zákaz ťažby
rádioaktívnych nerastov na ostatných ložiskách v kraji. Doložil, že návrhy pochádzajúce
z dielne Základnej organizácie SZOPK Košice 2013 po úprave predložil na hlasovanie
poslanec Ján Süli.
K. Labaš povedal, že po odvrátení súvisiaceho plánovaného legislatívneho vylúčenia
samospráv z účastníctva v konaniach podľa
geologického zákona (vyše 7000 bleskovo
získaných podpisov pod hromadnou pripomienkou proti novele zákona) je toto druhý
výrazný úspech mobilizácie zodpovedných
občanov.
Ako zdôraznil K. Labaš, po mnohých politicky motivovaných populistických protiuránových vyhláseniach bez právnej sily to
bude prvá zákonná prekážka nepripúšťajúca
ťažbu. Doplnil, že uznesenie nepochybne sťaží aj obchodné disponovanie s uránovo-molybdénovým ložiskom Kurišková, čo môže
odradiť prípadného záujemcu o ťažbu.
Proti ťažbe uránu sa v roku 2006 zdvihla
vlna odporu nielen v Košickom samosprávnom kraji, ale na celom Slovensku. Petíciu
proti ťažbe podpísalo vyše stotisíc obyvateľov.
Spoločnosť Ludovika Energy, ktorá je súčasťou European Uranium Resources, robí už
niekoľko rokov na ložisku Jahodná - Kurišková geologický prieskum.
(SITA)
Poprad ponúka pomoc
iniciatívnym obyvateľom
V
Odpad z jarných brigád okolo bytových domov odvezie mesto
bezplatne.
M
esto Poprad ponúka pomoc iniciatívnym spoločenstvám vlastníkov bytov, ktoré sa rozhodli v
rámci brigád vyčistiť okolie svojich domov.
„Samospráva si túto aktivitu veľmi cení, nakoľko mesto spravuje niekoľko tisíc metrov
štvorcových zelene a v takom veľkom rozsahu
nie je možné zabezpečiť okamžité vyčistenie
všetkých plôch,“ uviedol hovorca mesta Marián Galajda. Čistenie verejných priestranstiev a najmä hrabanie lístia zabezpečovalo
mesto prostredníctvom pracovníkov menších
obecných služieb. V jarnom období však bolo
prioritou zametanie zimného posypu, zbieranie odpadkov, ktoré sa ukázali po roztopení
snehu, vyčistenie pieskovísk a rigolov. Všetky
tieto činnosti vykonávali pracovníci menších obecných služieb. Podľa hovorcu práve v
týchto dňoch končí samospráve dohoda o vykonávaní aktivačných prác prostredníctvom
menších obecných služieb a táto činnosť bude
zatiaľ na neurčitý čas pozastavená.
Aj preto samospráva víta každú iniciatívu
bytových spoločenstiev. Tým, ktorí sa rozhodnú vyčistiť si okolie bytových domov
vyhrabaním lístia a trávy, ponúka mesto
Zomrel bývalý starosta
Novej Lehoty
možnosť bezplatného odvozu tohto odpadu.
„Vyhrabané lístie a trávu je najlepšie uložiť do
vriec a telefonicky, e-mailom alebo osobne
oznámiť na odbore výstavby, oddelenie životného prostredia. Po nahlásení mesto odvezie
odpad bezplatne,“ vysvetlila postup Daniela
Polaštiková z popradskej radnice.
Okrem tejto služby majú obyvatelia stále
k dispozícii v rámci pravidelného jarného
upratovania aj veľkoobjemové kontajnery.
Obyvatelia sa tak môžu bezplatne zbavovať
drobného stavebného odpadu objemného
odpadu. „Počas jarného upratovania sa môžu
občania mesta bezplatne zbavovať aj konárov
z údržby záhrad, tie však nesmú ukladať do
veľkoobjemových kontajnerov, ale vedľa nich,
pretože sa drvia a drevná štiepka sa zhodnocuje pri údržbe verejnej zelene,“ uviedla
D. Polaštiková. Do veľkoobjemových kontajnerov nepatrí ani elektroodpad, tráva, lístie,
sklo či nebezpečný odpad. Tohto odpadu sa
môžu obyvatelia Popradu zbavovať celoročne v Zbernom centre na Ulici L. Svobodu v
Poprade.
(SITA)
sobotu 13. apríla zomrel vo
Fakultnej nemocnici v Trenčíne prvý porevolučný starosta
Novej Lehoty (okr. Nové Mesto nad
Váhom), 66-ročný Alojz Zemánik.
Ako skúseného vedúceho pracovníka
JRD Nová Lehota a neskôr zlúčeného
JRD Stará Lehota ho občania v roku
1990 zvolili za starostu obce. V tejto
funkcii pôsobil tri volebné obdobia.
Potom ostal v kontakte a spolupracoval so starostami a bývalými starostami regiónu Beckov-Nová Lehota.
Napriek tomu, že mal dlhoročné
zdravotné problémy s cukrovkou
a srdcom, jeho náhle úmrtie na zlyhanie srdca po operácii životne dôležitého orgánu, bolo šokom pre
rodinu i spoluobčanov a bývalých
kolegov. Do nemocnice na plánovanú operáciu odišiel 2. apríla, keď bol
v jeho rodnej obci ešte sneh, žiaľ, jari
sa už nedožil.
Zádušnú svätú omšu odslúžili 16.
apríla pred poslednou rozlúčkou
v miestnej kaplnke farár Modrovej
a Starej Lehoty don Jozef Drobný
a bratislavský kňaz don Štefan Herényi. Na smútočnom obrade a poslednej rozlúčke sa zúčastnili aj viacerí
starostovia a bývalí starostovia, ktorí
mu nad hrobom zaspievali jeho obľúbenú ľudovú pieseň Ešte som nevidel
tak dievčatko plakať. Lúčili sa s ním
stovky spoluobčanov, bývalých obyvateľov Novej Lehoty, okolitých i vzdialenejších obcí. Rodina im všetkým vyjadruje úprimné poďakovanie.
Bude chýbať nielen najbližším –
manželke, dvom dcéram, synovi, ôsmim vnúčatám a pravnukovi, ale aj
susedom a priateľom.
vidieka
24 obnova
7. máj 2013 • Obecné noviny
Budúcnosť dediny je spätá aj
so starostlivosťou o najstarších
Prof. Michal ŠARAFÍN
Obdivujme tie samosprávy ktoré sa aj dnes venujú koncepčne a zanietene budúcnosti svojej dediny,
premýšľajú a plánujú. Výzvou je nerezignovať, ale s väčšou trpezlivosťou, cieľavedomosťou pripravovať
svoje zámery pre spokojnosť svojich občanov. Samosprávy majú dnes čas pre hľadanie dobrých nápadov,
čas na diskusie pre prijatie dohody o spoločných predsavzatiach. Nestrácajme čas.
M
imoriadne aktuálnou témou dediny sú sociálne
služby, vytvorenie
podmienok pre
tých, ktorí sú odkázaní na pomoc
samosprávy. Budúcnosť dediny je
„zviazaná“ so starostlivosťou o najmladších a najstarších, seniori sú
dnes najzraniteľnejšou skupinou
dediny. Samospráva sa tejto téme
nemôže vyhnúť. Riešenie má mnoho podôb. Východiskom je „ideová“ príprava obce, do povedomia
dediny je potrebné zakotviť stavebný kameň návrhu. Budovanie zariadení pre seniorov sa stáva predmetom nielen podpory štátu, ale
čoraz viac aj komerčného záujmu.
Zariadenia pre seniorov sa stali vyhľadávaným miestom odpočinku,
o ktoré ľudia majú záujem.
Príkladom sú Brodzany a aktivita samosprávy. Pozoruhodnosťou
v tejto obci je, že sociálna starostlivosť a pomoc tu už má svoju históriu a kultúrny odkaz. Obec mala
v budovách priľahlých ku kaštieľu
nemocnicu (1897). V priestoroch
nemocnice sa umiestňovali opustení, chorí ľudia. Toto zariadenie
akoby predbehlo čas, stalo sa vzorom a svedectvom mimoriadneho
citu obce pre sociálnu pomoc. A
tento cit ožíva.
Občianske diskusie dnes dospeli k záveru, že je potrebné pripravovať podmienky pre zariadenie
a vybudovanie sociálneho domova
v obci – Domu seniorov – Areálu
pokoja – Parku jesene. Názov zariadenia podporuje zámer obnoviť historický odkaz Brodzian ako
dediny so zmyslom pre spolužitie
takéhoto zariadenia s obcou. Pod
názvom sociálny domov návrh
rozumie areál nových budov pavilónového usporiadania s funkciou
sociálnych služieb, doplnený využitím staršieho objektu. Návrhom
je areál s nasledovným funkčným
členením:
n blok ubytovania členený podľa
stupňa odkázanosti s letnými terasami
n klubový a relaxačný blok, denný stacionár
n
blok lekárskej starostlivosti
a verejných ambulancií
n stravovací blok s hospodárskym
zázemím, správa zariadenia
n chránená dielňa v bloku záujmových aktivít
n blok nájomného, pohotovostného a turistického ubytovania
Osobitne:
n vstupné nádvorie s kvetinovou
záhradou do ulice
n fitpark seniorov v historickom
parku zámku
parkovacie miesta áut, hospodársky dvor, odpadové hospodárstvo.
Areál Domova je usporiadaný
formou pavilónov, a to so zámerom jeho budovania v etapách,
postupne. Ideovou koncepciou
návrhu je vytvoriť „pokojný“ domov odkázaných ľudí z obce ale
aj z mesta. Umiestnenie pri zámockom parku dodáva domovu
mimoriadne prednosti, park sa
stáva jeho emotívnym zázemím.
Návrhom sú nízke pavilóny (dve
podlažia), ktoré si vytvoria pozitívny vzťah k historickému
prostrediu kaštieľa. Pavilóny svojím meradlom a výrazom podporia „romantiku“ zámockého
prostredia, nahradia odkázaným
hodnoty pôvodného domova, čo
vytvára veľké predpoklady záujmu o užívanie pavilónov. Funkčnú komplexnosť areálu umocňuje
zdravotná a relaxačná vybavenosť
zariadenia. Bude tu denný stacionár pre starších ľudí, ale aj stravovacie zariadenie s rozvozom jedla
do domácností, obecná vývarovňa
pre odkázaných. Sociálny domov
predstavuje funkčne „otvorený“
systém sociálnej starostlivosti –
sektor ubytovania a sektor zdravotných a relaxačných služieb.
Návrh vstúpil do povedomia
dediny, získal si poslancov, oslovuje všetkých sociálne cítiacich
obyvateľov obce. Samospráva má
ideový základ na ďalší krok „hľadať“ peniaze či osloviť investorov.
Prednosťou samosprávy je vlastníctvo stavebných pozemkov a
návrh preukázaný urbanistickou
štúdiou centra obce. Zásluhou
aktivity obecného zastupiteľstva
sa tak vytvorili nevyhnutné podklady pre hľadanie investičného
zabezpečenia zámeru. Obec tak
naďalej žije pre svoju budúcnosť,
má svoje predsavzatie, prejavuje
odhodlanie aj v súčasných ekonomických podmienkach pripraviť
nové zámery rozvoja obce.
n
Záver:
Navrhované zariadenie určí
význam a poslanie regionálneho
rozmeru, ponúka mimoriadne
hodnoty prostredia, nepochybne
osloví mnohých záujemcov z celého Slovenska.
Skice autora ako výsledok spoločných diskusií a dôkaz občianskej podpory v Brodzanoch (2012 - 2013). Návrh
preukazuje postupnosť a jednoduchosť výstavby, štúdia overila štandard a kapacitné parametre zariadenia. Vizualizácie návrhu potvrdili spolupatričnosť a zosúladenie pavilónovej zástavby so zámockým parkom.
Poznámka:
Sociálnym službám sa venuje
Zákon č. 448/2008 Z. z., tiež zákon
č. 455/1991 Zb. o živnostenskom
podnikaní v znení neskorších predpisov. Hospodárske aspekty sú osobitou kapitolou návrhu.
z regiónov 25
Obecné noviny • 7. máj 2013
Na divokej vode v Čunove piknikovali
stovky ľudí
Pripravené boli piknikové koše plné dobrôt, pohodová atmosféra, rôzne športové aktivity, živá hudba,
program pre deti, súťaže, tombola aj autogramiáda slovenskej vodáckej elity. Na akcii tiež vyhodnotili
súťaž Objavuj poklady bratislavského regiónu.
V
sobotu 27. apríla v
Areáli Divoká voda v
Čunove boli objavené posledné poklady.
Na podujatí PIKNIK&BIKE v Čunove vyvrcholil
prvý ročník úspešného projektu s
názvom „Objavuj poklady v bratislavskom regióne“, ktorý pripravila krajská organizácia cestovného
ruchu Bratislava Region Tourism.
„Veľmi nás teší množstvo pozitívnych ohlasov a vysoký záujem
verejnosti o hľadanie pokladov
v bratislavskom regióne. Verím
preto, že aj týmto projektom bude
Bratislava Region Tourism podporovať aktívne trávenie voľného
času v bratislavskej župe aj v ďalších ročníkoch,“ povedal predseda
KOCR BRT Ivo Nesrovnal.
Ako nás informoval PR manažér
krajskej organizácie cestovného
ruchu Bratislava Region Tourism
Ondrej Bednár, škriatkovia ukryli
v celom bratislavskom regióne 500
pokladov. Posledných 20 čakalo
na objavenie v Areáli Divoká voda
v Čunove, kde sa počas podujatia
PIKNIK&BIKE mohol každý návštevník zapojiť do hľadania schránok s pokladmi. Na výhercov čakali zaujímavé okamžité výhry,
ako poukážky na piknikový košík,
rodinný kupón na jazdu vláčikom
v centre Bratislavy, zľavy na nákup
v športovom obchode, lístky do
divadiel a na koncert, a mnohé
ďalšie.
Na podujatí tiež vyžrebovali výhercov zlosovateľných pokladov.
Päť úspešných hľadačov bolo odmenených víkendovými wellness
pobytmi a hodnotnými večerami
v luxusných hoteloch.
Webová stránka www.objavujpoklady.sk mala počas štyroch týždňov trvania súťaže viac ako 11-tisíc zobrazení. Zo 480 ukrytých
pokladov v bratislavskom regióne
škriatkom nahlásili 340 úspešne
odkrytých. Dá sa predpokladať,
že boli objavené aj mnohé ostatné
schránky s pokladmi, nie všetci
však škriatkov o nich informovali.
Škriatkovia z krajskej organizácie
cestovného ruchu Bratislava Region Tourism sa preto vyberú po
kraji ešte raz a neobjavené poklady
vyzbierajú.
Projekt Piknik&Bike, ktorý
podporuje zdravý životný štýl,
získal v súťaži najlepších PR projektov - Prokop 2013 1. miesto za
najlepší PR projekt na Slovensku
v kategórii Regional Community
Relations. Zároveň bol aj na shortliste v kategórii Event PR.
„Piknik&Bike má už druhý rok
za úlohu v spolupráci s krajskou
organizáciou cestovného ruchu
zobrať ľudí zo všetkých nákupných centier, z obývačiek a od
počítačov a vytiahnuť ich a ukázať
im zaujímavé miesta nášho kraja.
Tradičné je najmä tým, že sa tam
rodiny s deťmi dostanú na bicykli.
Minulý rok sme mali dve takéto
miesta, tento rok to budú štyri,“
povedal bratislavský župan Pavol
Frešo. Dve akcie budú počas leta
a tohtoročná sezóna Piknik&Bike
vyvrcholí 21. septembra pri novom
Cyklomoste slobody v Devínskej
Novej Vsi. Cieľom projektu je aj
podpora cykloturistiky v regióne.
„Podujatím sme zároveň otvorili našu letnú vodácku sezónu,
kde ľudia majú možnosť raftovať,
vyskúšať vodné skútre, SUP-čko,
požičať si kajaky, kanoe. Pripravených je mnoho ďalších aj suchozemských aktivít, ako napríklad
štvorkolky,“ uviedol riaditeľ Divokej vody Michal Salva. Areál,
ktorý je od Bratislavy vzdialený 17
km, sa zameriava aj na deti.
(ts-ob, it)
Smímky: bsk
Na Jakubovom námestí ponúkali svoje
výrobky farmári
Obyvatelia
hodnotia prácu
miestneho úradu
Slnečné počasie vylákalo v sobotu 27. apríla na Jakubovo námestie v bratislavskom Starom Meste
stovky ľudí, ktorí si vychutnali prvý farmársky Dobrý trh. Kvalitné domáce syry, klobásy, rôzne druhy
vína, či rýb zaplnili ulicu, kde zvyčajne parkujú obyvatelia.
O
krem predajcov farmárskych výrobkov sa na trhu
prezentovali aj pestovatelia ovocia a zeleniny. Jedného
z nich prestavila nadácia Horský
park, ktorá na Jakubovo námestie
priniesla Agrokruh – systém pestovania a odbytu prírodnej zeleniny, ktorá sa pestuje v čistom
prostredí a bez použitia rôznych
prípravkov pri jej pestovaní. Permakultúra zas vysadila bylinkovú záhradu vo veľkom, doteraz
prázdnom črepníku. O jej ďalšie
zveľaďovanie sa postarajú deti
z materského centra Prešporkovo.
V stánku Dobrého trhu úradovala
aj starostka Starého Mesta, ktorá
návštevníkom od rána ponúkala
sladké dobroty od staromestských
senioriek. Každý návštevník mohol symbolicky prispieť a Dob-
rý úrad získal predajom koláčov
takmer 210 eur. Tie si rozdelia
staromestské denné centrá.
Dobrý trh takmer pred dvoma
rokmi obnovil tradíciu organizovania trhov v bratislavskom Starom Meste a stal sa obľúbeným
podujatím pre tisíce obyvateľov.
„Chceme, aby tradičné trhy fungovali aj na iných miestach, ako
je napríklad Poľná ulica, kde pripravujeme celkovú rekonštrukciu
trhoviska a celkom iné, nové trhovisko na Rybnom námestí,“ dodala starostka Táňa Rosová.
Dobrý trh na Jakubáku organizuje o. z. PUNKT v spolupráci s
mestskou časťou Bratislava-Staré
Mesto. O. z. PUNKT je aj správcom Dobrého trhu.
(hal)
Lepšie a kvalitnejšie služby
a poradenstvo pre obyvateľov,
ktorí navštívia miestny úrad
bratislavskej MČ Staré Mesto
je cieľom nového projektu, ktorý v spolupráci s manažérmi
firmy DELL spustila mestská
časť v druhej polovici apríla.
Obyvatelia hodnotia profesionálny prístup pracovníka
úradu, jeho odbornú znalosť
a rýchlosť, akou požiadavku
občana vybaví. V hodnotení
nechýba ani celková spokojnosť s kvalitou poskytovaných
služieb. Prieskum spokojnosti
so službami kontaktného
pracoviska, ako aj všetkých
oddelení úradu, potrvá štyri
týždne. Zamestnanci firmy
DELL dotazníky vyhodnotia
a vypracujú tréningové plány.
(mh)
26 z regiónov
7. máj 2013 • Obecné noviny
Cezhraničná spolupráca prispeje
k väčšej bezpečnosti obyvateľov
Pondelok 25. marca bol pre mnohých deň ako ktorýkoľvek iný, avšak pre obec Vysoká nad Kysucou a jej
partnerov to bol deň, ktorý sa do jej histórie zapíše ako „hasičský“.
V
tento deň podpísali
na Mestskom úrade v Bytči primátor
mesta Bytča Miroslav Minarčík, primátor mesta Púchov Marián Michalec, starosta obce Vysoká nad
Kysucou Anton Varecha a starostka mesta Karolínka (ČR) Marie
Chovančeková dlho očakávanú
Zmluvu o poskytnutí finančného
príspevku.
Spoločným podpísaním dokumentu tak urobili významný krok
k uskutočňovaniu projektu vzájomnej spolupráce, o ktorom začali uvažovať ešte v roku 2010.
Zo spoločnej myšlienky vytvoriť partnerstvo a spoločne sa
uchádzať o získanie finančných
prostriedkov z projektu cezhraničnej spolupráce SR – ČR 2007
– 2013 na technické vybavenie
Zľava M. Chovančeková, M. Minarčík, A. Varecha a M. Michalec.
dobrovoľných hasičských zborov,
vznikla vzájomná intenzívna spolupráca, ktorá bola korunovaná
vypracovaním a 3. novembra 2011
aj podaním projektu „Spoločne za
bezpečnosť obyvateľov a ochranu
krajiny bez hraníc“.
V náročnej konkurencii projekt
Nové autobusy ponúkajú vyšší
komfort a sú vhodné aj pre
vozíčkarov
v schvaľovacom procese uspel a
3. 12. 2012 minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
Ľubomír Jahnátek podpísal Rozhodnutie o schválení žiadosti
o finančný príspevok v sume 999
676,42 eura.
Slávnostným spoločným podpisom zmluvy sa tak začala ďalšia etapa vzájomnej spolupráce
medzi mestom Bytča ako vedúcim partnerom projektu, mestom Púchov, obcou Vysoká nad
Kysucou a cezhraničným partnerom mestom Karolínka (ČR).
Jej výsledkom bude zakúpenie a
skvalitnenie technického vybavenia hasičských zborov, podpora
spolupráce medzi jednotkami
požiarnej ochrany a zvýšenie informovanosti obyvateľov o činnosti prihraničných požiarnych
zborov.
Vo Vysokej nad Kysucou hasiči vďaka projektu získajú nové
hasičské vozidlá, snežnú frézu
na traktor, štvorkolku, šesťkolku, hadice, uniformy, kompletné
pracovné oblečenia a zásahové
obleky, lekárske batohy, motorovú striekačku, čerpadlá, rebríky
a iné vybavenie v celkovej hodnote 177 309,62 eura! Vrcholom
vzájomnej spolupráce bude spoločné hasičské cvičenie u každého z partnerov. Spoločné cvičenie vo Vysokej nad Kysucou bude
maťť názov „Požiar lesa v nedostupnom teréne“.
Želajme si teda spoločne, aby
projekt úspešne napredoval a nech
je očakávaná hasičská technika čo
najskôr vo „vysockej“garáži ...
Anton VARECHA,
starosta Vysokej nad Kysucou
Stovky ľudí dobyli
v Bratislave Everest
Cestujúci v Bratislavskom kraji môžu využívať osem nových autobusov
typu Irisbus Crossway. Ide o prvé nízkopodlažné autobusy využívané
v prímestskej doprave. Do prevádzky ich 26. apríla uviedli zástupcovia
bratislavskej župy a predstavitelia spoločnosti Slovak Lines, a. s.
„Napriek tomu, že je kríza, dnes
uvádzame do chodu osem autobusov, ktoré budú jazdiť všetkými
smermi v župe, teda na Záhorie,
do Pezinka, Senca, aj smerom na
Šamorín. Cestovať sa tak bude dať
komfortnejšie a veríme, že aj to
cestujúcich motivuje, aby vymenili
osobnú dopravu za autobusovú,“
uviedol predseda BSK Pavol Frešo.
„Sme radi, že sa nám opäť podarilo zvýšiť komfort cestovania
v prímestskej doprave. Cestujúci
určite ocenia predovšetkým v let-
nom období plnohodnotnú klimatizáciu. Po úpravách autobusovej
stanice pre osoby so zdravotným
postihnutím prinášame pre nich
výrazné zlepšenie aj priamo v autobusoch. Obnova vozového parku
bude pokračovať nákupom ďalších
autobusov v celkovom počte 130
vozidiel,“ povedal generálny riaditeľ Slovak Lines Peter Sádovský.
„Veľmi nás teší, že sa rozširuje kapacita prímestskej dopravy,
pretože máme pripravené viaceré
projekty, ktorými chceme dostať
ľudí von do prírody, aj do našich
vinohradov, ktoré sú klenotom
bratislavskej župy,“ doplnil podpredseda BSK a predseda KOCR
Bratislava Region Tourism Ivo
Nesrovnal.
Autobusy sú dlhé 12 metrov
a dodané sú v dvoch variantoch,
ktoré sa líšia výkonom motora
i počtom miest na státie. Dva autobusy majú motor s výkonom
330 HP, odvezie sa v nich 84 cestujúcich, z toho je 45 miest na
sedenie a 39 miest na státie. Šesť
autobusov má motor s výkonom
300 HP a prepravnú kapacitu 88
cestujúcich, z toho 45 miest na sedenie a 43 na státie. Autobusy sú
klimatizované a novinkou v prímestskej doprave je ich kompletné
vybavenie pre cestujúcich so zdravotným postihnutím. Výrobcom
autobusov je spoločnosť Irisbus
Iveco, ktorá je druhým najväčším
európskym výrobcom autobusov.
Slovak Lines zabezpečuje prímestskú autobusovú dopravu
v kraji na základe objednávky,
BSK jej za vykonané služby vo verejnom záujme platí úhradu straty.
Slovak Lines patrí k najvýznamnejším poskytovateľom verejnej
autobusovej dopravy na Slovensku. Ročne prepraví približne 15
miliónov cestujúcich.
(ts - it)
V
yše 400 ľudí dobylo v Bratislave Everest s výškou
8848 m n. m.. Na pomyslený vrch liezli dva dni. Tieto preteky Slovenského pohára v športovom lezení sú neoddeliteľnou
súčasťou medzinárodného festivalu Hory a mesto, ktorý prebiehal v prvej polovici apríla. Akciu
finančne podporil aj Bratislavský
kraj.
Cieľom festivalu je priniesť hory
do mesta. Festival je inšpirujúci
pre tisíce mestských ľudí a zároveň im dáva návod, ako by mali
zmysluplne tráviť svoj voľný čas.
Bol to už 14. ročník medzinárodného festivalu horského filmu
a dobrodružstva. Festival sa skladá z dvoch programových častí
- jednou sú filmové prehliadky
a interaktívne prezentácie a druhou rôzne sprievodné podujatia.
Jedným z hlavných sprievodných
podujatí je akcia Bratislava dobýva
Everest, ďalej lezecké workshopy
či fotosúťaž. Festival sa presunul
aj do ďalších slovenských miest,
uvedený bude aj v Česku, Maďarsku a Poľsku.
(tyš)
sociálna politika 27
Obecné noviny • 7. máj 2013
Špeciálne upravené vozidlá pomôžu
ťažko zdravotne postihnutým
Vozidlá budú slúžiť domovom dôchodcov a domovom sociálnych služieb vo Veľkom Krtíši, Klenovci,
Žiari nad Hronom a v DSS Čeláre-Kírť.
Š
tyri špeciálne upravené
deväťmiestne
vozidlá
so zdvíhacou plošinou
pre ťažko zdravotne postihnutých
odovzdali
19. apríla v Banskej Bystrici zariadeniam sociálnych služieb a
domovom senior v BBSK. Banskobystrická župa na ne vlani
získala financie z dotácie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Kraj za štyri vozidlá na
základe verejného obstarávania
zaplatil 95 520 eur, z toho spolufinancovanie BBSK dosiahlo sumu
12 536 eur (13 percent).
„Špeciálne upravené vozidlá
umožnia klientom v našich zariadeniach väčšiu mieru integrácie.
Ťažko zdravotne postihnutí ľudia,
bez ohľadu na vek a stupeň odká-
zanosti, budú sa môcť zúčastňovať
na aktivitách aj mimo zariadenia
sociálnych služieb. Som presvedčený, že naši klienti privítajú väčšiu mieru flexibility a možnosť
rozšírenia kontaktov so širšou
komunitou“, povedal predseda
BBSK Vladimír Maňka.
Banskobystrický samosprávny kraj má v zriaďovateľskej pôsobnosti celkom 43 zariadení a
stredísk sociálnych služieb, ktoré
využíva 2359 ťažko zdravotne postihnutých občanov odkázaných
na pomoc iných. Župa sa snaží
postupne zlepšovať kvalitu sociálnej infraštruktúry aj prostredníctvom rekonštrukcie zariadení
sociálnych služieb a vytváraním
bezbariérovosti v kraji.
V tomto roku podala bansko-
bystrická župa zatiaľ 19 projektov
v celkovej hodnote 221-tisíc eur,
ktoré by chcela použiť na zlepšenie vybavenia v zariadeniach sociálnych služieb, stavebné úpravy
či nákup špeciálnych strojov, prístrojov a zariadení vhodných pre
seniorov a zdravotne postihnuté
deti a dospelých. Ďalšie mimorozpočtové zdroje chce kraj získať
z ROP Sociálna infraštruktúra.
Do konca septembra tohto roku
sa v dvoch veľkých projektoch
bude uchádzať o sumu približne
4, 8 milióna eur s ambíciou investovať do deinštitucionalizácie a
budovania novej infraštruktúry v
existujúcich zariadeniach.
Monika PASTUCHOVÁ,
hovorkyňa BBSK
V Žiline otvorili nové denné centrum
pre seniorov
Na novej adrese získali seniori nielen lepšiu dostupnosť zariadenia, ale aj väčší priestor pre klubovú a
záujmovú činnosť. K dispozícii majú aj záhradu.
O
tvorenie Denného centrum pre seniorov na
Ulici Andreja Kmeťa,
ktoré slávnostne otvorili 22.
apríla, sem presťahovali z Horného valu. Dôvodom boli najmä nevyhovujúce interiérové
priestory, čo obmedzovalo nielen klubovú činnosť, ale aj výdaj stravy.
Nové priestory na Ulici A.
Kmeťa budú slúžiť na klubovú
činnosť a výdaj stravy pre seniorov. Žilinskí seniori budú
mať možnosť rozšíriť svoje voľnočasové a záujmové aktiviy,
ktoré boli doteraz obmedzené
nedostatočnými priestormi v
bývalom zariadení. Ďalšou z
výhod nového zariadenia je,
že v ňom môže súbežne pre-
biehať klubová činnosť s výdajom stravy, pretože priestory
sú oddelené, navyše priestor
pre výdaj stravy je väčší než
v predchádzajúcom zariadení. Veľkým prínosom nového
denného centra je aj záhrada s
možnosťou vonkajších aktivít
a relaxovania seniorov. Vďaka
umiestneniu denného centra
na Ulici A. Kmeťa sa zlepšila
jeho dostupnosť pre seniorov z
miestnych častí Zástranie, Zádubnie, Brodno. K budove je
zároveň ľahký prístup autom,
v prípade potreby až do dvora
zariadenia. Mesto Žilina vynaložilo na rekonštrukciu budovy
približne 45-tisíc eur.
(čor)
Nový domov pre mladých ľudí s ťažkým
zdravotným postihnutím
V Nemšovej začiatkom apríla otvorili nové priestory centra sociálnych služieb Čistá duša, podobné
zariadenie tu doteraz chýbalo.
V
meste funguje Spojená katolícka škola, ktorá má tri
špecializované triedy pre
deti s mentálnym či zdravotným
postihnutím. Po skončení povinnej školskej dochádzky však ťažšie
postihnuté deti nemali možnosť
ďalej sa rozvíjať. „Museli sme suplovať túto aktivitu domova sociálnych služieb, a to krúžkovou činnosťou a v školskom klube detí,
kde sme mali vytvorené osobitné
oddelenie. Vytvorili sme krúžok,
ktorý má názov Svetielko, navštevujú ho dospelí, ktorí ukončili
špeciálnu triedu a majú postihnutie variantu C, čiže dosť vážne,
alebo variant B. Deti s potihnutím
variantu A odchádzajú na odborné učilište v Ladcoch, kde môžu
získať výučný list,“ informoval
riaditeľ školy Miloš Čižmárik.
Domov má kapacitu 12 klientov s ťažkým zdravotným postih-
nutím. Starajú sa tu o nich špeciálne pedagogičky a terapeut,
ktorí pre nich vytvárajú program,
v ktorom sú zahrnuté rôzne formy terapie, kultúrne vystúpenia i
ďalšie aktivity. Riaditeľka zariadenia Mária Trenčanová hovorí, že
je veľmi dôležité, aby postihnutí
ľudia boli začlenení do bežného
života. „Žiaci, ktorí navštevovali katolícku školu, sú pripravení
začleniť sa do kolektívu. Pre nich
by bolo oveľa horšie, keby ostali
doma a nemohli by sa ďalej rozvíjať,“ povedala.
Zariadenie sídli v prenajatých
priestoroch od nadácie Pro Charitas, ktorá spoločne so sponzormi
prispela aj na vybavenie domova.
Jeho činnosť zatiaľ financujú z
vlastných zdrojov a prostredníctvom sponzorov.
(SITA)
O nocľaháreň
bol aj túto
zimu záujem
Zariadenie sociálnych
služieb – nocľaháreň zavrelo minulý mesiac
svoje brány pre uplynulú
sezónu. Mesto Veľký Krtíš
toto zariadenie otvorilo 15.
októbra 2012 a poslednú
noc tu nocľažníci strávili
10. apríla 2013. Okrem
postele a sociálneho zariadenia pre osobnú hygienu,
tu všetci mali k dispozícii
aj kuchynku ponúkajúcu
možnosť ohriať si jedlo.
Záujemcovia využili služby
zariadenia celkom 1475krát. Najmladšou nocľažníčkou bola 19-ročná žena
a najstarším 70-ročný
muž. Podmienky boli
rovnaké ako v predchádzajúcich rokoch: žiaden
alkohol ani iné omamné
látky, vek nad 18 rokov,
zákaz fajčenia a zaplatený poplatok 1 € a pre
tých, ktorí mali potvrdenie
o hmotnej núdzi 0,50 €.
Záujemcovia sa mohli ubytovať od 20. hodiny a ráno
zariadenie opúšťali do 8.
hod. V nocľahárni bola aj
počas tejto sezóny niekoľko dní celodenná prevádzka vzhľadom na mrazy
a nepriaznivé klimatické
podmienky. Novú službu
ponúkala aj práčovňa zriadená v zariadení, kde si
nocľažníci mohli dať oprať
svoje veci. Teraz sociálne
zariadenie čaká veľké
upratovanie a príprava na
ďalšiu sezónu.
Erika GREGA
28 kultúra
7. máj 2013 • Obecné noviny
Jubilejné finále sa uskutoční
v operetnom divadle v Budapešti
Komárno sa pripravuje na 10. ročník Medzinárodnej operetnej speváckej súťaže Franza Lehára
F
ranz Lehár sa narodil 30.
apríla 1870 v Komárne. Jeho rodné mesto si
výročie narodenia skladateľa (v tomto roku už
143.) pripomína organizovaním
Lehárových festivalov, promenádnym koncertom, kladením
vencov k soche skladateľa a v trojročných intervaloch aj medzinárodnou speváckou súťažou venovanou pamiatke Franza Lehára.
Medzi návštevníkmi Komárna
stále pretrváva záujem o Lehárovu pamätnú izbu v múzeu, ako aj
o Lehárov park, kde sa nachádza
socha skladateľa, ktorej autorom je
Emil Venkov.
Prvú medzinárodnú Lehárovu
spevácku súťaž za širokej podpory
rôznych organizácií a miestnych
podnikateľov pripravilo mesto Komárno v roku 1989. A treba dodať,
že súťaž bola veľmi úspešná. Základné kolá súčasného, v poradí už
10. ročníka súťaže, sa uskutočnia
v septembri, druhé a tretie kolo
spolu s galakoncertom sa uskutočnia od 22. do 24. októbra, pričom
v porovnaní doterajšími ročníkmi chystajú organizátori viacero
zmien, ktoré by mali prispieť k
skvalitneniu tejto veľmi obľúbenej
speváckej súťaže.
O prípravách na jubilejný desia-
Socha Franza Lehára v Komárne.
ty ročník medzinárodnej operetnej
súťaže, ako aj novinkách v jej organizácii, nás informovala jedna
z organizátoriek súťaže, riaditeľka
Mestského kultúrneho strediska
v Komárne Anna Vargová.
Ako uviedla, v súčasnosti sú
prípravy na túto významnú spevácku súťaž v plnom prúde. Už v
9. ročníku sa spevácka súťaž podľa
nej dostala na vskutku významnú
medzinárodnú úroveň. „V tomto
trende pokračujeme aj pri organizovaní 10. ročníka, v ktorom
rátame s vyhlásením súťaže v kate-
góriách primadona sólo, bonviván
sólo a duet subreta-buffo, takže to
bude výlučne operetná spevácka
súťaž. Jej organizátorom je samospráva mesta Komárno a Mestské
kultúrne stredisko v Komárne. Rátame však s tým, že súťaž podporia
aj Úrad splnomocnenca vlády SR
pre národnostné menšiny, Nitriansky samosprávny kraj, neinvestičný fond Komárno a okolie, no aj
miestni podnikatelia. Koprodukčným partnerom súťaže bude aj Budapeštianske operetné divadlo."
Cieľom súťaže je podľa A. Vargovej medzinárodná popularizácia operetného žánru a objavenie
nových talentov. Veľkou zmenou
oproti doterajším ročníkom je,
že prvé kolá súťaže sa uskutočnia v Bratislave, Prahe, Budapešti,
Bukurešti, Petrohrade a ďalších
mestách. Všetky informácie o súťaži, ako aj prihlášky si záujemcovia môžu stiahnuť z www.opereta-competition-lehar.sk. Veková
hranica súťaže je vymedzená pre
ženy od 18 do 30 rokov a mužov
od 18 do 35 rokov. V jednotlivých
kolách sa budú prezentovať rôzne
Lehárove operetné melódie a melódie iných operetných skladateľov.
Povinné Lehárove melódie budú
už len v 3. kole súťaže. Organizátori predpokladajú, že do 3. kola sa
Dolný Kubín roztancovalo takmer
päťsto mladých folkloristov
Na krajskej súťažnej prehliadke detských folklórnych súborov Kubínske
krpčeky sa v nedeľu 21. apríla v Mestskom kultúrnom stredisku v Dolnom
Kubíne stretlo takmer 500 detí z devätnástich najúspešnejších súborov zo
všetkých regiónov Žilinského kraja.
S
úbory z Kysúc, horného
Považia, Turca, Liptova
a Oravy súťažili v dvoch
kategóriách o postup na celoštátny detský folklórny festival.
Vo svojich programoch tanečne,
zvyskoslovne i hudobne priblížili
pastierske a pracovné témy či tradičné remeslá, najprirodzenejšie
však pôsobili detské hry v podaní
tých najmenších.
V zlatom pásme sa v silnej konkurencii umiestnili súbory Tu-
riec z Martina, Sliačanček z Liptovských Sliačov, Hajovček zo
Strečna, Javorníček z Hvozdnice
a Goral z Hladovky. Z nich porota, ktorej predsedal Igor Kovačovič z Banskej Bystrice, na priamy
postup odporučila v kategórii veľkých choreografií detský folklórny
súbor Goral z Hladovky a v kategórii komorných choreografií Javorníček z Hvozdnice. Návrh na
postup získali súbory Sliačanček
z Liptovských Sliačov a Turiec
z Martina. Nominované súbory
budú Žilinský kraj reprezentovať
na celoštátnom detskom folklórnom festivale Pod Likavským hradom 1. – 2. júna v Likavke.
Porota ďalej konštatovala určitý pokles, vytrácanie sa autochtónnych, pôvodných a lokálnych kultúrnych symbolov a ich
prejavov z choreografií detských
súborov a ich nahrádzanie univerzálnejším a menej lokálnym
folklórnym materiálom. Bohatá
účasť súborov i pestrosť súťažných
choreografií však svedčí o stálom
záujme detí o tradičnú ľudovú
kultúru a o silnom mieste folklorizmu v kultúre a voľnočasových
aktivitách obyvateľov Žilinského
kraja. Tie sa prejavujú nielen súťažne, ale – a najmä na mnohých
folklórnych festivaloch. Súťaž,
ktorá patrí medzi najvýznamnejšie prezentačné a konfrontačné
podujatia v oblasti tradičnej ľudovej kultúry pripravilo Oravské
kultúrne stredisko v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK.
Miroslav ŽABENSKÝ
dostane 4 až 5 primadon, rovnaký
počet bonvivánov a 3 až 4 páry duetov. Účastníkov 3. kola a jeho víťazov čakajú finančné a vecné ceny.
Druhé kolo súťaže sa uskutoční aj pre verejnosť vo veľkej sále
Mestského kultúrneho strediska
v Komárne alebo v Dôstojníckom
pavilóne v Komárne. Finálne kolo
s bohatým sprievodným programom sa bude konať v operetnom
divadle v Budapešti, kam komárňanskí organizátori súťaže sľubujú
zabezpečiť návštevu divákov z Komárna a okolia.
Štefan BENDE,
poslanec MsZ v Komárne
Prešovská župa plánuje opraviť
a sprístupniť historický objekt Kumšt
PSK plánuje opraviť a sprístupniť pre verejnosť starú budovu
v centre Prešova, ktorú obyvatelia mesta poznajú pod názvom
Kumšt. Tento dvojpodlažný objekt bol v minulosti súčasťou
vodovodného systému a v súčasnosti je v správe Krajského
múzea v Prešove, ktorého zriaďovateľom je PSK.
Krajskí poslanci na aprílovom rokovaní z rozpočtu samosprávneho
kraja vyčlenili vyše 13 200 eur na
vypracovanie projektovej dokumentácie, zameranie a posúdenie stavu
budovy. „Na základe toho by sa mal
určiť potrebný rozsah investície na
revitalizáciu tohto objektu. Chceme,
aby unikátne zariadenie na prečerpávanie vody z 15. storočia, ktoré sa
tu nachádza, bolo obnovené, pretože
takýto typ sa nachádza iba v Prahe
a v Krakove. Ide o jedinečnú technickú pamiatku," konštatoval predseda PSK Peter Chudík.
Ak sa objekt podarí opraviť, samosprávny kraj má záujem, aby
v týchto unikátnych priestoroch
vznikla expozícia múzea, ktorá by
obyvateľom i návštevníkom metropoly Šariša pripomínala históriu
mesta i regiónu.
Objekt bol pôvodne súčasťou
staršieho mestského hradobného
opevnenia a približne v polovici 15.
storočia bol prestavaný tak, aby do
neho mohli umiestniť zariadenie na
prečerpávanie vody. Prostredníctvom neho mohli zásobovať vodou
desať mestských cisterien.
Podľa historických zdrojov sa naj-
väčšia úprava udiala v roku 1930,
keď Kumšt získalo kuratórium Židovského múzea v Prešove. Múzeum bolo verejnosti sprístupnené
v nasledujúcom roku a svoju činnosť
vykonávalo do roku 1939 - vtedy
bola Spoločnosť židovského múzea
oficiálne zrušená a priestory Kumštu
zapečatené. Po 2. svetovej vojne tu
zriadili mestské múzeum a následne
Krajské múzeum v Prešove.
Prvé architektonické riešenie prestavby budovy bolo spracované po
roku 1980, v tom období sa však
nenašli peniaze na obnovu a prakticky odvtedy sa na budove robili len
najnutnejšie opravy na odstraňovanie havarijných stavov. V týchto
priestoroch bol umiestnený depozitár Krajského múzea v Prešove, ktorý je však v súčasnosti presťahovaný
na Sigorde.
Verím, že Prešovčanom i návštevníkom krajského mesta do niekoľkých rokov ponúkneme krásnu
zrekonštruovanú budovu v centre,
ktorá dotvorí atmosféru prešovských
uličiek,“ uzavrel P. Chudík.
Veronika FITZEKOVÁ,
hovorkyňa PSK
kultúra 29
Obecné noviny • 7. máj 2013
Blondínky na bláznivých
vlnách humoru
Tip do obecných knižníc
K
eď sa spustia člny na divokú rieku vtipov,
akoby zahučala samotná Niagara – od výbuchov smiechu. Účastníci takejto zväčša
spontánnej „plaveckej“ šou majú okruhy,
ktoré rozširujú ako kruhy na vode – do
nekonečna. Medzi najpopulárnejšie patria tie o blondínkach (konkurujú im len policajti). Najviac sa ich
na jednom mieste sústredilo v 170-stranovej knižke
výtvarníka, publicistu, vydavateľa, grafika a spisovateľa Milana Stanu s názvom Blondínky v anekdotách.
Vyšla v jeho vlastnom Vydavateľstve Štúdio humoru, satiry atď. ([email protected]) v Bratislave, a je
zároveň druhým dielom Encyklopédie anekdot (prvý
diel sa volal Slovensko v anekdotách a obsahoval 1725
anekdot z 539 dedín a miest od A až po Ž, od Ábelovej
až po Župču). Neúnavný Milan Stano nielenže zozbieral (z humoristického časopisu Kocúrkovo, ktorý robí
a vydáva už od roku 1990) a upravil 1044 vtipov na
adresu blondínok, ale spestril ich aj (nielen svojimi)
182 vtipnými karikatúrami.
Vo svojom predslove Z humorológie – čo je to anekdota? uvádza motto: „Dobrá anekdota a úsmev stojí menej ako elektrika a dáva viac svetla.“ Rozžiarte
týmto knižným titulom svoju tvár a tváre iných vtip-
mi o našich obľúbených svetlovláskach. Zmysel pre
humor nám nemôžu vziať, rozkradnúť či znárodniť,
máme ho vo vlastných rukách a niektorí najmä v hlavách. Blondínky pretriasame nielen vo všeobecnosti,
no anekdoty bývajú šité aj na mieru nejednej celebrity.
Takže v tejto publikácii nájdete okrem iných fóry v širokom mennom diapazóne – týkajú sa od anglickej
kráľovnej Alžbety I., cez Madonu, až po Radičovú či
Mojsejovú.
Uveďme blondínkovské príklady: „Novinár sa pýta
popovej speváčky Britney Spears: Poznáte Shakespeara? Britney sa zamyslí a po chvíli povie: Viete čo? Napíšte, že sme len dobrí priatelia. Alebo: „Viete, prečo
blondínky inšpirujú humoristov? Lebo sú ,hore bez,
nielen pri opaľovaní.“ A (náhodným výberom) do tretice: „Viete, kedy sa blondínka poriadne rozčúli? Keď
ju lanovka vyvezie do výšky tritisíc metrov nad morom a ona žiadne more nevidí.“ Vidieť, vedieť a mať
z toho pôžitok, to je dôležité - a knižka Blondínky
v anekdotách vám to poskytne so zárukou na (minimálne) sto rokov!
Laura LINUMOVÁ
Reprofoto: Michal Monotropa
Letnú sezónu na strečnianskom hrade otvorili
služobníci Žofie Bosniakovej
Nechýbali ani rôzne historické postavičky, sokoliari, delostrelci či spomienka na Jura Jánošíka.
N
a otvorení tohtoročnej letnej sezóny na hrade Strečno, ktorá sa už tradične
koná 1. mája, ožili známe osobnosti slovenských dejín. Zaujímavé
fakty z histórie hradu, ale aj o živote jeho najznámejšej obyvateľky
Žofie Bosniakovej sa návštevníci
mohli dozvedieť prostredníctvom
rozprávania jej služobníctva, ktoré návštevníkov celou prehliadkou
sprevádzalo. „Cestou po hradných
chodbách a miestnostiach mohli
návštevníci stretnúť aj postavičky,
kedysi obývajúce tieto múry. Služobníctvo svätice zo Strečna podávali pútavý výklad o živote ľudí na
hrade, spestrený zaujímavými his-
torickými faktami,“ povedala Michaela Závodná z divadelno-improvizačnej skupiny Kapor na scéne zo
Žiliny. Vyvrcholením programu na
hlavnom nádvorí bolo prednesenie
úryvku zo „zaručene“ pravdivej legendy o najslávnejšom slovenskom
zbojníkovi Jurajovi Jánošíkovi.
„Návštevníkov osobitne zaujali sokoliari sv. Bavona z Banskej Štiavnice, ktorí predstavili prastaré umenie
lovu s dravými vtákmi a nechýbali
ani martinskí delostrelci pod vedením kaprála Čara,“ povedala o
programe správkyňa hradu Strečno Katarína Repáňová a dodala, že
návštevníci si už od 17. apríla do 26.
júna môžu pozrieť novú výstavu
dermoplastických preparátov dravých vtákov severozápadného Slovenska pod názvom Vládcovia výšin. „Každý rok sa snažíme pripraviť
atraktívnu ponuku sprievodných
podujatí a program bohatý najmä
na edukačné, kultúrno-vzdelávacie
a umelecké činnosti. Inak tomu nebude ani tento rok,“ dodal riaditeľ
Považského múzea v Žiline, Ladislav Cimerák.
Organizátorom
slávnostného
otvorenia hradu Strečno 1. mája
bolo Považské múzeum v Žiline
v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK.
(vg)
Snímka: PM
Trnavská župa už čoskoro začne Cyrilometodské
digitalizovať kultúrne dedičstvo tradície na výstave
V
iac ako desaťtisíc zbierkových predmetov zo šiestich
múzeí a dvoch galérií v zriaďovateľskej pôsobnosti Trnavského
samosprávneho kraja čaká digitalizácia. Cieľom projektu je zvýšenie
bezpečnosti zbierok, ale aj uľahčenie prístupu k zbierkovým fondom
pre odbornú aj laickú verejnosť. Na
digitalizáciu kultúrneho dedičstva
získal Trnavský samosprávny kraj
z eurofondov nenávratný finančný
príspevok viac ako 1,5 milióna eur.
Ako informovala Ľubica Pélyová z
Trnavského samosprávneho kraja, s
prácami má externá firma začať ešte
v tomto roku, práce majú trvať do
leta 2015.
V záujme bezpečnosti obrazov
a ďalších zbierkových predmetov
bude mať laická verejnosť prístup
len asi k tridsiatim percentám zdi-
denie špeciálneho digitalizačného
pracoviska v priestoroch Západoslovenského múzea v Trnave, ktoré
Cieľom projektu, na ktorý kraj
získal viac ako 1,5 milióna eur
z eurofondov, je uľahčenie prístupu
k zbierkovým fondom pre odbornú
aj laickú verejnosť
gitalizovaných predmetov. Samotnú digitalizáciu bude zabezpečovať
externá firma, ktorá však zaškolí
pracovníka, ktorý bude pokračovať
v práci aj po skončení projektu. Kraj
sa zaviazal pokračovať v prácach
minimálne ďalších päť rokov. Ďalším prínosom projektu bude zria-
bude centrálnym pracoviskom pre
všetky múzeá a galérie Trnavského
samosprávneho kraja. Projekt je
spolufinancovaný Európskou úniou
z prostriedkov Európskeho fondu
regionálneho rozvoja.
(SITA)
v Dolnom Kubíne
O
dkaz sv. Cyrila a Metoda
vo výtvarnom umení. Taký
je názov výstavy, ktorú si
záujemcovia môžu pozrieť vo výstavných priestoroch Oravského
kultúrneho strediska v Dolnom
Kubíne od 6. do 31. mája. Výstava
pozostáva z drevených a kamenných plastík i z grafík vytvorených
na troch plenéroch v roku 2012 na
Orave. Výsledkom minuloročného
projektu, podporeného Ministerstvom kultúry SR, boli okrem tvorivých stretnutí v Sihelnom a Oravskom Bielom Potoku aj dve výstavy
inštalované na konci roka v Tvrdošíne a v Trstenej. Tohtoročná séria
výstav je pokračovaním úspešného
projektu zameraného na tvorivú
a umeleckú konfrontáciu a reflexiu
odkazu vierozvestov Cyrila a Metoda v rámci 1150. výročia ich príchodu na Veľkú Moravu. Z oravských
rezbárov sa na výstave prezentujú
Stanislav Ondrík, Ján Šeliga, Ján
Špuler, Róbert Veselý, Ľubomír
Orság a Marián Hutira. Z Dolného
Kubína plastiky a grafiky poputujú
do Žiliny, kde sa vo foyeri Úradu
Žilinského samosprávneho kraja
1. – 27. júla uskutoční ich druhá
tohtoročná výstavná prezentácia.
(žab)
regiónov
30 tlačivá/z
7. máj 2013 • Obecné noviny
Informácia
Krátko z regiónov
k novým vzorom priznaní k miestnym daniam od 1. decembra 2012
Nadväzne na ustanovenie § 99d ods. 4 zákona
č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom
poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné
odpady v znení neskorších predpisov Ministerstvo
financií Slovenskej republiky vydalo Opatrenie z
20. augusta 2012 č. MF/020058/2012-722, ktorým
sa ustanovujú vzory priznania k dani z nehnuteľností, dani za psa, dani za predajné automaty a
dani za nevýherné hracie prístroje. Pre daňovníkov ako aj pre mestá a obce to znamená, že od 1.
decembra 2012 budú platiť tieto tlačivá priznania k
miestnym daniam.
Pri grafickej úprave nových vzorov tlačív uvedených priznaní sme tak ako v minulých rokoch
spolupracovali s Obecnými novinami. Preto sú
tlačivá k miestnym daniam ponúkané pre mestá a
obce prostredníctvom Obecných novín po vecnej
i grafickej stránke zhodné so vzormi priznania k
miestnym daniam, ktoré tvoria prílohu citovaného
opatrenia, čo nemožno jednoznačne konštatovať
pri tlačivách propagovaných inými subjektami.
Zdroj: MF SR
Tlačivá si môžete objednať na adrese:
Inprost, spol. s r. o.
Distribúcia tlačív
Smrečianska 29
811 05 Bratislava
alebo faxom na čísle: 02/446 311 95, 02/ 446 311 98,
alebo mailom na adrese: [email protected]
Kontaktná osoba: Dagmar Borisová,
tel.: 02/ 446 311 99 alebo mobil: 0905 599 120.
Objednávky budeme vybavovať v poradí, v akom
prídu a budú zaevidované. Cena tlačív zostáva nezmenená, a to košieľka (F1.1 a P2.1) a poučenie na
vyplnenie tlačiva ( F1.11 a P2.11) 0,17 €, ostatné tlačivá 0,10 € s DPH. Pri zasielke poštou k cene tlačív
fakturujeme poštovné a balné.
Pre odoberateľov Obecných novín zľava 25% z fakturovanej sumy.
Záväzná objednávka
Názov úradu (organizácie) ........................................................................................................
Kontaktný pracovník .................................................................... č. tel.:.................................
IČO ....................................... DIČO ......................................... IČ DPH .................................
PSČ ..................
Presná adresa: .........................................................................................
Bankové spojenie ................................
Číslo účtu ...............................................................
Ako predplatiteľ Obecných novín si uplatňujeme 25 % zľavu z celkovej fakturovanej sumy.
(označte X)
Dátum ..................................................
Pečiatka a podpis
1.
Fyzické osoby 1.1
Údaje o daňovníkovi + priznanie k dani z pozemkov + zo stavieb - k stavbe na jeden účel (košieľka)
1.2
Priznanie k dani z pozemkov
1.3
Priznanie k dani zo stavieb - stavba slúžiaca na jeden účel
1.4
Priznanie k dani zo stavieb - stavba slúžiaca na viaceré účely
1.5
Priznanie k dani z bytov - byty a nebytové priestory v bytovom dome
1.6
Priznanie k dani za predajné automaty
1.7
Priznanie k dani za nevýherné hracie prístroje
1.8
Priznanie k dani za psa
1.9
Príloha k zníženiu dane alebo oslobodeniu od dane
Počet
1.10 Potvrdenie o podaní daňového priznania
1.11 Poučenie na vyplnenie daňového priznania
2.
právnické osoby
2.1 Údaje o daňovníkovi + priznanie k dani z pozemkov + zo stavieb - k stavbe na viac účelov (košieľka)
2.2 Priznanie k dani z pozemkov
2.3 Priznanie k dani zo stavieb - stavba slúžiaca na jeden účel
2.4 Priznanie k dani zo stavieb - stavba slúžiaca na viaceré účely
2.5 Priznanie k dani z bytov - byty a nebytové priestory v bytovom dome
2.6 Priznanie k dani za predajné automaty
2.7 Priznanie k dani za nevýherné hracie prístroje
2.8 Priznanie k dani za psa
2.9 Príloha k zníženiu dane alebo oslobodeniu od dane
2.10 Potvrdenie o podaní daňového priznania
2.11 Poučenie na vyplnenie daňového priznania
Feudáli horného Považia pozývajú
do Radole
Počet
Ž
ilinský samosprávny kraj,
Kysucké múzeum v Čadci
v spolupráci s Považským
múzeom v Žiline pripravili pre
návštevníkov radoľského kaštieľa
výstavu Feudáli horného Považia, prezentujúcu dejiny feudálnych panstiev a rodov. Na výstave si môžu návštevníci pozrieť
napr. predmety pochádzajúce z
pozostalostí rodov Čáki, Popper,
Turzo, ako aj predmety prislúchajúce k zemianstvu. Zbierkové
predmety pochádzajú z Považského múzea v Žiline, Kysuckého
múzea v Čadci, niektoré zapožičalo aj Oravské múzeum P. O.
Hviezdoslava v Dolnom Kubíne.
S výstavou sú spojené aj tvorivé
dielne s názvom Keby som bol
hradným pánom, ktoré sú určené pre školy. Žiaci na nich môžu
maľovať hrady a erby, vystrihovať
makety, stavať hrady z piesku alebo aj vytvoriť si projekt vlastného
panstva. Výstava, ako aj tvorivé
dielne v Radoli sú otvorené do
1. septembra.
(ap, mj)
Prehustenú
dopravu vyrieši
kruhový objazd
Zvolenčania
rozhodovali o
prioritách mesta
Problém známy ako
Kolíková vojna plánuje
samospráva Rimavskej Soboty vyriešiť už tento rok.
Spory na sídlisku Rimava
v Rimavskej Sobote trvajú
už viac ako 15 rokov.
Najmä obyvatelia Hostinského ulice sa sťažujú na
prehustenú dopravu tesne
pod oknami obytných
domov. „Na túto sťažnosť
sme reagovali osadením
panela, ktorý bráni prejazdu vozidiel, no nie je to
riešenie problému. Stretol
som sa so znalcom z odboru dopravy, ktorý navrhol
priame napojenie sídliska
na kruhový objazd, a tým
aj na celú cestnú sieť v
meste,“ povedal Šimko. V
rozpočte Rimavskej Soboty
na tento rok vyčlenili na
stavbu pripájača na kruhový objazd 90-tisíc eur.
Podľa znaleckých odhadov
to však bude stáť 150- až
160-tisíc eur. Chýbajúcu
sumu plánuje samospráva
riešiť v prípade potreby aj
úverom.
To, čo by malo byť medzi
prioritami samosprávy mesta Zvolen v najbližších siedmich rokoch mohli ovplyvniť
priamo občania zapojením
sa do ankety, ktorú zorganizovala radnica.
V dotazníku zverejnenom
na stránke strategia.zvolen.
sk si Zvolenčania mohli
zo 16 problémov, vytypovaných odborníkmi tvoriacimi
program rozvoja mesta na
roky 2014 až 2020, vybrať
päť prioritných, ktoré by sa
mali riešiť ako prvé. Ide o
problémy z oblasti školstva,
mládeže, kultúry, športu,
voľného času, sociálnych
služieb, rómskych komunít,
zdravotníctva, služieb občanom, bezpečnosti, cestovného ruchu, podmienok na
prácu a podnikanie, práce
samosprávy, dopravnej
infraštruktúry, technickej
infraštruktúry a starostlivosti o životné prostredie.
Výsledky ankety mesto
zverejní na webovej stránke
a poslúžia ako podklad
pri spracovaní programu
rozvoja.
Novohradské noviny,
2. 4. 2013
(SITA)
monitor
31
Obecné noviny • 7. máj 2013
Centrá voľného času budú žiť,
ale asi s inými zriaďovateľmi
Mesto Martin poskytlo CVČ mimo svojho teritória dotáciu v sume 15-tisíc eur. Je to
slovenská rarita, inde nie sú takí ústretoví.
S
talo sa tak potom, čo ministerstvo školstva zmenilo od tohto januára pravidlá financovania centier
a nariadilo, že dotáciu zo
zákona môže dostať dieťa od 5 do
15 rokov len raz, podľa trvalého
pobytu.
Keďže však stovky detí z Martina
rozvíjajú svoj talent aj v CVČ mimo
mesta, mestskí poslanci schválili
dotačnú podporu pre takéto centrá
a navyše zvýšili aj vekovú hranicu
pre podporu detí v centrách do 25
rokov.
„Platná novela zákona o financovaní centier voľného času nie je
dobrá, prax od 1. januára ukázala,
že zákon treba novelizovať. Predložil som do parlamentu návrh jeho
novely, ak prejde, zabezpečí obciam
povinnosť poskytovať financie na
mimoškolské vzdelávanie svojim
deťom,“ povedal poslanec NR SR,
martinský primátor Andrej Hrnčiar. „Dnes je to tak, že z okolitých
obcí chodia do martinských centier stovky detí a hoci starostovia
na ne od štátu peniaze dostávajú,
neposúvajú ich ďalej.
V Martine sme túto anomáliu
odstránili a schválili sme grant pre
centrá, ktoré nesídlia v meste,“ dodal.
Tento krok je na Slovensku ojedinelý. Grant v sume 15-tisíc eur
rozdeľovala na základe žiadostí
komisia kultúry, školstva a vzdelávania. „Prvoradým cieľom bolo
poskytnúť záchranné koleso pre
najlepšie centrá voľného času v
Turci, ktoré navštevujú martinské
deti. Ich existencia bola ohrozená,“
povedal Bruno Horecký, predseda
komisie.
O grant sa zaujímali dve centrá
– CVČ Turčianska Štiavnička a
CVČ Domino Vrútky. Vo vrútockom centre je do rôznych krúžkov
a kurzov zapojených 742 detí, v
Turčianskej Štiavničke 459 detí.
Okrem počtu detí komisia pri roz-
deľovaní grantu vzala do úvahy aj
tradíciu a najmä prínos ich činnosti pre deti.
V rozhodovaní pomohol aj
prieskum v martinských školách.
Tie mali označiť, ktoré z centier sú
prínosom pre vzdelávaciu a záujmovú činnosť detí a rozvoj talentov. Jednoznačne sa priklonili k
podpore športových aktivít v Domine a environmentálnej výchovy v Turčianskej Štiavničke. Prvé
z centier dostalo dotáciu 5-tisíc a
druhé 10-tisíc eur.
Perspektíva podpory detí v týchto centrách sa stala predmetom rokovania komisie kultúry, školstva a
vzdelávania aj v apríli. Jej členovia
sa stretli v CVČ Kamarát Martin,
ktoré by mohlo v budúcnosti zastrešiť aj okruh činnosti v súčasnosti grantom ocenených mimomartinských „cévecečiek“. Prikláňa
sa k tomu najmä vedenie CVČ v
Turčianskej Štiavničke a členovia
komisie tieto úvahy podporili.
Už čoskoro možno padne rozhodnutie zriadiť buď účelové zariadenie pre environmentálnu výchovu, alebo ju pričleniť k niektorej
základnej škole v Martine a organizovať ju podobne ako dopravnú
výchovu s napojením na mestský
rozpočet. Treťou možnosťou je zastrešiť túto výchovu pod CVČ Kamarát. Tieto návrhy majú na radnici analyzovať, urobiť ich finančný
prepočet a potom ich poskytnúť
poslancom na rozhodnutie.
Každá z týchto možností by už
v novom školskom roku mohla
poskytnúť nové právne, ale aj finančné zázemie pre v posledných
mesiacoch rozkolísanú environmentálnu výchovu, ktorá má v
celoslovenskom meradle viacero
primátov a o ktorú nechcú prísť, čo
preukázal aj prieskum, ani riaditelia základných škôl v Martine.
Turčianske noviny,
29. 4. 2013
Žilinská správa
ciest investuje
do oravských
vozoviek už v lete
V Parku Štefana Moysesa
v Žiari nad Hronom začali
stavať fitnescentrum
Tento rok opravia v Dolnom Kubíne 14-tisíc metrov
štvorcových ciest - taký je výsledok rokovania primátora
Romana Matejova a Márie Dlugošovej zo Slovenskej správy
ciest, Investičná výstavba a správa ciest (SSC IVSC) Žilina.
ybudovaním fitka v prírode
chce mesto prilákať do parku viac ľudí, ktorí si tu budú
môcť nielen oddýchnuť, poprechádzať sa, navštíviť zvieratá v mini zoo,
ale aj si aktívne zacvičiť.
Zastupujúceho primátora Petra
Antala inšpiroval projekt partnerského českého mesta Svitavy. „Fitnes
v parku je vyústením zámeru urobiť
z nášho mestského parku ešte atraktívnejšie miesto pre oddych a športové vyžitie obyvateľov mesta či jeho
návštevníkov. V takýchto aktivitách
budeme pokračovať, už onedlho
plánujeme vybudovať aj novú oddychovú zónu s miestami na grilovanie
či agility parkúr pre psičkárov,“ hovorí Antal.
Fitnescentrum v parku vyrastie na
voľnej ploche pri detskom ihrisku.
Počas posledného aprílového týždňa
už stihli osadiť drevené prvky, ku
P
ôjde o štyri frekventované
úseky, ktoré sú po dvoch
dlhých a na zrážky bohatých zimách v zlom stave. „Na
štátnej ceste I/59 z Ružomberka to
bude časť komunikácie od spoločnosti IMPA popod Banisko až po
križovatku pred mostom ponad
Medzihradné, ďalej cesta na Janoškovej ulici pri bývalom Dome
záhradkárov, most pod sídliskom
Brezovec, ponad vjazd do mesta,
tzv. slimák, a vjazd do mestskej
časti Kňažia na Nábreží Oravy
smerom od Oravského Podzámku
až po úsek, kde sa obidva dopravné pruhy spájajú,“ konkretizovala
Mária Dlugošová.
Po ukončení verejného obstarávania by sa s prácami na všetkých
úsekoch ciest mohlo začať už v
lete. „Obyvateľov Kňažej istotne
poteší informácia, že pri vjazde
do tejto mestskej časti smerom
od Oravského Podzámku bude
ešte pred priechodom pre chodcov umiestnená tabuľa o začiatku obce, čím sa zníži maximálna
dovolená rýchlosť zo 60 na 50
km/h,“ dodal primátor Roman
Matejov.
Vychádza pri Združení miest a obcí Slovenska ako
odborno-metodický týždenník pre komunálnu sféru
Bezručova 9, 811 09 Bratislava 1
Tel.: 02/5296 4243, fax: 02/5296 4256
email: [email protected], www.zmos.sk
Oravské noviny,
29. 4. 2013
Fitnescentrum v prírode je súčasťou noviniek zo žiarskej
radnice, medzi ktoré patrí aj rozširovanie mini zoo, výlov
rýb či nové miesta na grilovanie.
V
ktorým onedlho pribudnú aj kovové.
Cvičisko bude určené predovšetkým
pre náročnejšie fyzické kondičné
cvičenia a cvičenia s vlastným telom.
Na cvičenie budú osadené exteriérové cvičebné prvky ako sú stroje,
lavičky alebo prekážková dráha. Aktivity žiarskej samosprávy vítajú aj
jeho občania:
Na vybudovanie exteriérového fitnescentra použijú finančné
prostriedky v sume približne 7-tisíc
eur. Tak ako ostatné časti parku, aj
fitko bude chránené kamerovým
systémom a pravidelne ho bude kontrolovať hliadka mestskej polície.
Od apríla je milovníkom rybolovu
k dispozícii aj rybník v žiarskom parku. Každý víkend si tu môžu vlastnoručne vyloviť pstruha či sivoňa.
Noviny Žiarskej kotliny,
29. 4. 2013
Nad zlúčením
svidníckych
škôl zatiaľ visia
otázniky
Tak ako viacero slovenských miest, aj Svidník
zápasí s nedostatkom detí
v základných i materských
školách.
Pravdou je, že priestory
svidníckych škôl boli stavané na väčší počet detí, preto
s ich klesajúcim počtom
prichádzajú aj finančné
problémy s prevádzkovými
nákladmi.
Problém s nedostatkom
financií by mohlo vyriešiť aj
zlučovanie jednotlivých subjektov. O tejto téme sa hovorilo aj na zasadnutí Komisie
pre vzdelávanie, kultúru,
šport a mládež pri MsZ vo
Svidníku 10. apríla. Hovorilo
sa aj možnosti údajného
zlúčenia Základnej školy
Karpatská s Materskou
školou gen. Svobodu pod
jednu strechu ZŠ Karpatská.
Toto riešenie je zatiaľ iba
v štádiu úvah. Preto sme
sa vedenia mesta pýtali
konkrétnejšie. Chceli sme
vedieť, kedy by reálne
mohlo dôjsť k fúzii ZŠ Karpatská s MŠ gen. Svobodu
a čo by tieto zmeny priniesli. Od PR manažérky mesta
Svidník Kristíny Tchirovej
sme dostali takéto vyjadrenie: „V prípade zlepšovania
fungovania školských zariadení a prehodnocovania
doterajšieho fungovania je
potrebná všeobecná zhoda,
preto na otázky nebudeme
odpovedať. Úlohou komisie
je podávať návrhy a na riešenia je potrebná dlhodobá
diskusia a konštruktívne
pripomienky, ktoré sa
konzultujú s riaditeľmi škôl
a škôlok, s vedením mesta
a poslancami mestského
zastupiteľstva.“
Vyzerá to teda tak, že v súvislosti s otázkou zlučovania konkrétnych školských
subjektov v týchto dňoch
nič isté nie je. Iba fakt, že
chýbajú financie na prevádzku.
Podduklianske novinky,
22. 4. 2013
Z regionálnej tlače sprac. (tl)
Vydáva: INPROST, spol. s r. o., IČO 31 363 091, riaditeľ Seraf Tropek, tel.: 02/44 63 11 94, e-mail: [email protected]
Sídlo vydavateľa a redakcie: Smrečianska 29, 811 05 Bratislava, tel./fax: 02/44 63 11 95, 02/44 63 11 98, fax: 02/44 63 11 95,
02/44 63 11 98, www.inprost.sk, www.obecne-noviny.sk, e-mail: [email protected]
Šéfredaktor: Ing. Bohumil Olach, 02/44 63 11 98, mobil: 0905 631 853
Redaktorky: Darina Žoldošová, 02/44 63 11 98, mobil: 0908 710 115, Tereza Ljubimovová, 02/44 63 11 98, mobil: 0918 394 354
Inzercia: Petra Tropeková, mobil: 0903 658 513, e-mail: [email protected],
Špecializované prílohy: Petra Tropeková, mobil: 0903 658 513, e-mail: [email protected], Zuzana Badinková, mobil: 0944 124 304,
e-mail: zuzana.badinková@onmedia.sk
Predplatné a distribúcia: Dagmar Dóková, 02/44 63 11 99, mobil: 0905 599 120, e-mail: [email protected]
Redakcia nevyžiadané rukopisy nevracia. Tlačí Petit Press, a. s., Lazaretská 12, 811 08 Bratislava. Registrované Ministerstvom kultúry SR pod č. EV 3772/09
zo dňa 24. 07. 2009. ISSN 1335-650X. Podávanie novinových zásielok povolené riaditeľstvom pôšt v Bratislave, č. j. 183 – PP – zo dňa 14. 1. 1991.
32 humor
Príde pán s mŕtvym psom v
náručí za farárom a spýta sa,
či by mu ho nepochoval.
- To predsa nejde, my robíme obrady iba pre ľudí.
- Ale pán farár, to bol môj
najlepší priateľ, rodinný príslušník, nedalo by sa to nejako vybaviť?
Farár hovorí :
- Nie, ale na druhom konci dediny, v tom statku, žije
sekta, tí vám ho určite pochovajú.
Pán sa spýta:
- A myslíte, že im bude stačiť
1000 eur ?
Farár sa mykne:
- Ale prečo ste to nepovedal
hneď, že psíček bol katolík?
Manželka hovorí manželovi:
- Môžeš sa hanbiť! Po celý
čas, čo tu bola moja matka,
7. máj 2013 • Obecné noviny
si neustále zíval!
- Prepáč, drahá, ja som chcel
len niečo povedať.
Dežo sa vyspovedal. Kamarát ho čakal pred kostolom
a spýtal sa ho:
- Tak čo, dal ti rozhrešenie?
- Nie, stále je v šoku.
Žena kričí z kuchyne:
- Miláčik, dáš si hus alebo
kura?
Nato odpovie chlap:
- Kura, ďakujem.
- Vezmi si chleba, debil, rozprávam sa s kocúrom!
- Slečna, môžem vás odprevadiť?
- Ľutujem, ale som vydatá.
- To nevadí, aj ja som ženatý a tiež ľutujem.
Muž pozerá televízor, zrazu
začne kričať:
- Nechoď tam! Nerob to!
Nechoď do toho kostola, ty
blázon!
Manželka vykukne z kuchyne a pýta sa ho:
- Miláčik, čo to pozeráš?
- Ale, naše svadobné video.
Dievča:
- Keď som sa bozkávala s
iným chalanom a nespala
som s ním, znamená to, že
som ťa nepodviedla?
Chalan:
- Keď ti vrazím ľavou rukou
a som pravák, znamená to
že som ťa neudrel?
V škole sa pani učiteľka
pýta žiaka:
- Jožko, máš poučný príbeh, ktorý ste mali napísať
na domácu úlohu?
- Áno.
- Tak nám ho poď prečítať.
- Môj strýko Bob bol raz
na vojne. Letel lietadlom a
mal pri sebe fľašu whisky,
guľomet a mačetu. Lietadlo
havarovalo a iba on prežil.
Vybral fľašu whisky, celú ju
vypil a potom vybral guľomet a vydal sa do boja.
300 nepriateľov postrieľal,
kým sa mu minuli náboje.
Tak vybral mačetu a 150
nepriateľov pozabíjal, kým
sa mu zlomila. A 100 nepriateľov pozabíjal holými
rukami. Koniec.
Učiteľka sa nechápavo
pýta:
- Aké z toho plynie ponaučenie?
- Neserte strýka Boba, keď
je ožratý.
Mladá žena hovorí svojmu
ženatému milencovi:
- Miláčik, milujem ťa a som
tehotná.
Chlap len vyvalí oči. Ona
pokračuje:
- Čo chceš, aby to bolo?
On sa kyslo usmeje a hovorí:
- Vtip?!?
Rozhovor dvoch puberťákov:
- Aká je tvoja sexuálna
orientácia?
- Som sexuálny ateista.
- Čo to znamená?
- Neverím, že niekedy nejaký sex budem mať.
Rozprávajú sa dvaja kamaráti:
- Myslíš si, že je skoro mať po
mesačnej známosti dieťa?
- Ak myslíš narodené, tak je
to dosť skoro.
Príde dedo k doktorovi a
vraví:
- Pán doktor, pri vykonávaní veľkej potreby sa mi vždy
hýbe zub.
Doktor ho prezrie a povie:
- Tak dedo, keď budete najbližšie jesť španielskeho vtáčika, tak si odviažte tú nitku
z toho.
Babke ukradli bicykel.
Okolo idúci sa pýta:
- A volali ste políciu?
- Volala.
- A čo vám povedali?
- Že oni to neboli.
Download

Sociálne služby v podmienkach miest a obcí