21. január 2014
Cena 2 € • Ročník xxIV • www.inprost.sk
Liptov ako turistický
raj je krôčik od rekordu
Liptáci majú našliapnuté
na najúspešnejší rok z pohľadu návštevnosti v doterajšej histórii. Svedčia o tom
štatistiky, ktoré atakujú
rekordné počty z roku 2008.
strana 14
Stredné školstvo pod
lupou v okrese Považská
Bystrica
14. januára navštívil predseda TSK J. Baška aj za účasti
primátora mesta Považská
Bystrica Karola Janasa všetky
stredné školy v okrese Považská Bystrica.
strana 18
Za tri roky vyzbieral staromestský Punč pomoci viac
ako 20-tisíc eur
Na Hviezdoslavovom námestí
v Bratislave punč predávali
aj starostky bratislavských
mestských častí – Táňa Rosová,
Ľubica Kolková a Gabriela Ferenčáková.
strana 27
3-4
Adresa:
Mestá a obce
bilancujú
a hľadia do
budúcnosti
strana 4
Predstavujeme
obce ocenené
v súťaži Dedina
roka 2013
strana 8
Európska únia
prijala právny
nástroj
na integráciu
Rómov
strana 10
Aj dedina by
mala mať
zmysel pre
pokrok
Prezident SR ocenil postoj
samospráv ako spoľahlivého
sociálneho partnera
strana 13
Ivan Gašparovič s manželkou prijal 9. januára na slávnostnej audiencii predstaviteľov
samospráv - primátorov a starostov z celého Slovenska.
Prezident I. Gašparovič poďakoval primátorom a starostom,
ako aj všetkým poslancom a zamestnancom samospráv za ich
prácu v prospech občanov a obcí.
Vyzdvihol postoj samospráv ako
spoľahlivého sociálneho partnera
v neľahkom období konsolidácie verejných financií. Vyjadril
presvedčenie, že naštartovaním
nového ekonomického cyklu, so
zlepšujúcimi sa vyhliadkami v
hospodárstve sa zlepší aj nálada
v spoločnosti a zvýši sa záujem
občanov o veci verejné. Ocenil
miestnu samosprávu ako najnižší, ale najdôležitejší a najzodpovednejší stupeň zastupiteľskej demokracie, ktorá určuje charakter
štátu i celej spoločnosti. Dve desaťročia jej existencie dokázali jej
životaschopnosť a úspešnosť, preto je vnímaná ako dôveryhodný a
demokratický inštitút.
„Byť na čele obce alebo mesta znamená zobrať na seba veľkú
zodpovednosť a vyžaduje si pevné
odhodlanie, výdrž a neustálu snahu pomáhať a meniť veci k lepšiemu. K tomu, aby ste zvládli tieto
neľahké úlohy, vám prajem veľa
zdravia, síl a odhodlania, pomoci,
porozumenia a uznania. Verím,
že budete aj naďalej prínosom
pre ďalší rozvoj samosprávy a pre
stále lepší život všetkých našich
občanov,“ zakončil svoj príhovor
prezident republiky.
Predseda ZMOS Jozef Dvonč
poďakoval prezidentovi za prijatie
predstaviteľov samospráv, ktoré je
vyjadrením ocenenia ich práce.
„Aj dnešné slávnostné prijatie,“
povedal J. Dvonč, „bude pre nás,
zástupcov takmer všetkých regiónov Slovenska a členov rady
ZMOS, impulzom a motiváciou
do našej ďalšej práce v prospech
tých, ktorých zastupujeme – v prospech obyvateľov miest a obcí Slovenska.“
strana 2
Informácia
MF SR pre obce
k predkladaniu
výkazu o dani
z nehnuteľností
za rok 2013
strana 3
2 aktuality
21. január 2014 • Obecné noviny
Prezident SR ocenil postoj samospráv
ako spoľahlivého sociálneho partnera
Prijatie predstaviteľov samosprávy najvyšším predstaviteľom
štátu je podľa J. Dvonča potvrdením dôležitosti činnosti samosprávy. „Zabezpečiť všetky služby
v obciach tak, ako nám to ukladá
zákon, nie je a nebude ani v tomto roku ľahké. Veríme však, že
spoločnými silami, v spolupráci
a v partnerskom dialógu s najvyššími predstaviteľmi štátu sa
nám podarí prekonať ťažkosti
a výsledkom našich snažení bude
spokojný občan a prosperujúce
obce a mestá,“ uviedol J. Dvonč.
Prezidentovi tiež poďakoval za
dlhoročnú podporu pri podpísaní viacerých dôležitých zákonov a
zdôraznil, že pre samosprávu bol
uplynulý rok veľmi zložitý a ťažký.
„Bol to rok výziev a merania si
vlastných síl a schopností. Naším
cieľom bolo a je zachovať stabilnú
územnú samosprávu a aj v náročných ekonomických podmienkach poskytovať kvalitné služby
našim obyvateľom,“ povedal a
pripomenul, že samospráva zmysle memoranda pokračovala v šetrení. Zdôraznil, že ZMOS očakáva, že v tomto roku sa naplnia
všetky jeho rozhodujúce požiadavky a legislatívne návrhy, ktoré
by mali zabezpečiť vyššiu stabilitu
príjmov a stabilitu celkového hospodárenia miest a obcí.
„Výsledkom partnerského dialógu s najvyššími štátnymi orgánmi a zároveň reakciou na náš
zodpovedný a konštruktívny prí-
stup ku konsolidácii verejných
financií bolo navýšenie príjmu z
podielových daní pre obce a mestá zo súčasných 65,4 na 67 percent
na rok 2014. Dostali sme aj prísľub premiéra o návrate podielu
na daniach na pôvodnú výšku k 1.
januáru 2015, ako aj riešenie ďalších samosprávnych problémov,“
povedal J. Dvonč. Uviedol tiež, že
pre obce a mestá je dôležité najmä
doriešenie auditu verejnej správy,
prijatie dôležitých zákonov ako je
zákon o výkone a financovaní preneseného výkonu štátnej správy,
o sociálnych službách, verejnom
obstarávaní, miestnych daniach
a miestnom poplatku, o odpadoch. Potrebné je podľa neho prijať aj opatrenia aj na znižovanie
administratívnej náročnosti pri
implementácii projektov z eurofondov, ktorá neúmerne zvyšuje
náklady mestám a obciam.
J. Dvonč prezidenta ubezpečil,
že cieľom ZMOS je zachovať stabilnú územnú samosprávu, vytvárať kvalitnejšie ekonomické a spoločenské prostredie v mestách a
obciach, poskytovať kvalitné služby obyvateľom. Aj preto sa ZMOS
v uplynulom roku intenzívne zaoberalo riešením problémov týkajúcich sa výkonu originálnych
a prenesených kompetencií samospráv, ich rozsahu a financovaniu.
Podotkol však, že čiastkové audity
predložené jednotlivými rezortmi
nenaplnili základný zámer auditu
- a to dôsledne a komplexne ana-
lyzovať verejné služby a náklady
súvisiace s ich poskytovaním na
miestnej a regionálnej úrovni.
ZMOS preto očakáva, že dôsledné posúdenie výstupov a návrhov
opatrení v odbornom tíme, ktorého vytvorenie iniciuje, prinesie žiaduce výsledky hľadiska ich
relevantnosti k zámeru auditu.
„Naším cieľom je modernizácia
činnosti územnej samosprávy a
vytvorenie podmienok pre efektívnejší a kvalitnejší výkon prenesených a samosprávnych kompetencií,“ povedal J. Dvonč. Na
záver I. Gašparovičovi poďakoval
za podporu a spoluprácu.
Prijatie pokračovalo v príjem-
nej atmosfére slávnostným prípitkom a rozhovormi primátorov
a starostov s prezidentom I. Gašparovičom, ktorý bol, je a bude v
obciach a mestách aj po skončení
jeho volebného obdobia vzácnym
a vítaným hosťom.
prízvukoval predseda SK 8 Tibor
Mikuš a dodal, že zrušením regionálnych sprostredkovateľských
orgánov a ich presmerovaním na
ministerstvá v Bratislave by boli
znevýhodnení zástupcovia samospráv z regiónov.
Predseda Košického samosprávneho kraja Zdenko Trebuľa
poukázal na potrebu poučiť sa z
chýb minulosti, najmä z toho, že
financovanie prichádzalo neskôr
ako kompetencie. Podľa predsedu
Prešovského samosprávneho kraja Petra Chudíka je často problematická aj otázka, ktoré kompetencie sú štátne a ktoré krajské.
Juraj Blanár, predseda Žilinského
samosprávneho kraja poďakoval
za priazeň prezidenta, ktorú preukázal počas svojho 10-ročného
funkčného obdobia fungovaniu
krajských samopráv. Jaroslav
Baška, novozvolený predseda
Trenčianskeho samosprávneho
kraja sa vyslovil za potrebu dofinancovania rozbehnutých projektov z eurofondov aj za účasti vlády
SR. Podľa predsedu Nitrianskeho
samoprávneho kraja Milana Beli-
cu regionálne samosprávy majú
prenesený výkon i originálne
kompetencie rozpočtované na
viac financií ako polovica ministerstiev, a aj preto je ich význam
pre život v krajine veľmi dôležitý.
Pavol Frešo, predseda Bratislavského samoprávneho kraja je za
to, aby sa kompetencie priblížili
ľuďom. Marián Kotleba, predseda
Banskobystrického
samoprávneho kraja sa vyslovil za potrebu
zefektívnenia využívania rozpočtových zdrojov samosprávnych
krajov.
I. Gašparovič Mariánovi Kotlebovi v rozhovore vytkol jeho odmietavý postoj k Slovenskému národnému povstaniu a popieraniu
historických faktov. Oponoval mu
aj v názore na jeho euroskeptické
názory o nevýhode eura a nášho
začlenenia sa do Európskej únie.
Prezident s predsedami samosprávnych krajov diskutoval aj o
prípadnej reorganizácii regionálnej samosprávy a znížení počtu
vyšších územných celkov.
(zmos-sprac.)
Novoročné stretnutie
v Prezidentskom paláci
N
ovozvoleným predsedom VÚC zablahoželal k ich
volebným výsledkom a všetkým poprial úspešný rok. Poďakoval, že
aj kraje pristúpili k memorandu
s vládou, aby upokojili situáciu
v spoločnosti zasiahnutú najmä
vplyvom hospodárskej krízy.
Tibor Mikuš, predseda Trnavského samosprávneho kraja
poďakoval, že hlava štátu si opäť
našla priestor, aby s predsedami samosprávnych krajov na
tradičnom novoročnom prijatí
diskutovala o problémoch v ich
regiónoch. „Vážime si aj to, že ste
nás v našich regiónoch navštívili
na desiatkach podujatí rôzneho
druhu, aby ste sa aj u nás priamo
zoznámili so situáciou v krajoch,“
uviedol Mikuš. Ako dodal, je presvedčený, že samosprávne kraje
prispeli ku konsolidácii verejných
financí.
Podľa prezidenta SR Ivana
Gašparoviča je úloha predsedov
samosprávnych krajov veľmi dôležitá a to najmä pri komunikácii
Ivan Gašparovič prijal 9. januára
predsedov samosprávnych krajov
potrieb predstaviteľov regionálnych a komunálnych samospráv s
vládou, parlamentom a prezidentom. „Myslím si, že veľký priestor
majú samosprávne kraje pri získavaní peňazí zo zdrojov Európskej
únie,“ zdôraznil prezident.
„My považujeme za životne
dôležité, aby sprostredkovateľské
orgány, ktoré rozhodujú o prideľovaní zdrojov z eurofondov na
úrovni krajov zostali zachované,“
(ts-kpr)
aktuality 3
Obecné noviny • 21. január 2014
ZMOS k aplikácii novely zákona
o pomoci v hmotnej núdzi
Novela, ktorá je účinná od nového roka ustanovuje, že základnú dávku
v sume 61,60 eura si budú musieť poberatelia odpracovať.
Cieľom novely je zabezpečiť
priestor pre aktívny prístup poberateľa dávky v prospech verejnoprospešných služieb pre všetkých
občanov, preto je veľmi dôležité dotiahnuť všetky detaily pri vytváraní
podmienok na zabezpečenie dostatočného počtu miest pre výkon
činností. Potrebná je tiež dokonalá
informovanosť všetkých zainteresovaných subjektov.
Dávku budú dostávať iba tí, ktorí
odpracujú aspoň 32 hodín mesačne.
Medzi činnosti, na ktorých sa má
poberateľ dávky v hmotnej núdzi
podľa zákona aktívne podieľať, patria okrem menších obecných služieb aj dobrovoľnícka činnosť alebo
práce pri mimoriadnej situácii, či na
jej predchádzanie, alebo počas tejto
situácie, alebo pri odstraňovaní jej
následkov.
Zabezpečovať, koordinovať a kontrolovať účasť občanov v hmotnej
núdzi na týchto činnostiach budú
úrady práce prostredníctvom svojich koordinátorov a v úzkej spolupráci s obcou, vyššími územnými
celkami, prípadne mimovládnou
organizáciou.
„Mestá a obce môžu vykonávať
svoju činnosť len na teritóriu svojho
územia, na vlastnom majetku a pre
svojich obyvateľov, a tiež v rámci
vlastných finančných limitov a možností,“ uviedol výkonný podpredseda ZMOS Jozef Turčány a dodal:
„Najmä v oblastiach s najväčšou
koncentráciou poberateľov pomoci
v hmotnej núdzi je aktívna činnosť
koordinátorov pri zabezpečovaní
prác aj prostredníctvom iných spolupracujúcich subjekty nevyhnutná.“
Na rokovaní predstaviteľov ZMOS
s ministrom práce, sociálnych vecí a
rodiny Jánom Richterom boli definované činnosti, na ktorých sa budú
odkázaní podieľať. Sú to akékoľvek
činnosti a práce aj nemanuálneho
charakteru, ktorých výsledky sú
vo verejnom záujme a pre verejný
prospech, napr.: údržba a úprava verejnej zelene, udržiavanie čistoty na
verejných priestranstvách, odpratávanie lístia a snehu, čistenie odvodňovacích kanálov v obciach, čistenie
lesov, čistenie vodných plôch, korýt
a brehov vodných tokov, pomoc pri
likvidácii nelegálnych skládok komunálneho a stavebného odpadu,
ale aj vykonávanie dozoru v základných školách, na priechodoch pre
chodcov v blízkosti škôl, či aktivity
sociálneho charakteru - pomoc starším, chorým, odkázaným občanom,
pomoc domovom dôchodcov, klubom dôchodcov, zariadeniam soci-
álnych služieb, zdravotníckym zariadeniam, pomoc pri neformálnom
vzdelávaní pri práci s mládežou, pomoc pri administratívnych prácach
pre verejnú správu, a mnohé iné.
„Na základe pripomienok a podnetov z praxe musíme doriešiť s ministerstvom práce, sociálnych vecí a
rodiny niektoré okruhy, ako je napr.
postavenie koordinátora, rozsah administratívy. Potrebné je vymedziť
pozíciu poberateľa dávky z hľadiska
bezpečnosti a ochrany zdravia pri
práci, zodpovednosti za pracovné
úrazy, poistenie, úhrady za lekárske
potvrdenia o zdravotnej spôsobilosti, zabezpečenie ochranných pracovných prostriedkov, pracovného
náradia, ako aj iné detaily, ktoré sa
týkajú finančného zabezpečenia
povinností pri aplikácii zákona,“
vysvetľuje ďalšie kroky samosprávy
podpredseda ZMOS Jozef Turčány.
„No a, samozrejme, musíme spoločne zabezpečiť informačné stretnutia
o spoločnom postupe ministerstva
práce, sociálnych vecí a rodiny a
ZMOS pre zamestnancov úradov
práce, starostov a primátorov, ako
aj pre regionálne združenia. Očakávame, že pracovné stretnutia sa
uskutočnia v druhej polovici januára 2014.“
(mb)
Začali sa informačné odborné semináre k aplikácii
nového zákona o pomoci v hmotnej núdzi
Ministerstvo práce, sociálnych
vecí a rodiny SR v spolupráci so
Združením miest a obcí Slovenska
začalo s realizáciou ôsmich informačných odborných seminárov pre
volených predstaviteľov a odborných zamestnancov miestnej územnej samosprávy a zástupcov úradov
práce, sociálnych vecí a rodiny, a to
po jednotlivých regiónoch.
Prvý seminár sa už uskutočnil v
Košiciach 15. januára. V Trnave sa
seminár bude konať 24. januára v
kine Hviezda a ďalšie sú naplánované v Prešove, Banskej Bystrici,
Nitre, Trenčíne, Bratislave a v Žiline v termínoch od 23. januára do 4.
februára.
Semináre sú pre účastníkov bezplatné a lektorovať ich budú gene-
rálna riaditeľka sociálnej a rodinnej
politiky MPSVR SR JUDr. Nadežda
Šebová a Ing. Ildikó Polačeková,
riaditeľka odboru štátnej podpory
a stratégie sociálnej a rodinnej politiky MPSVR SR, ktoré budú informovať nielen o novom zákone o
hmotnej núdzi, ale aj o koordinácii
účastníkov činností podľa § 10 tohto
zákona.
(mb)
Príručka pre kontrolórov
Hlavný kontrolór mesta/obce by
mal byť dôležitým prvkom vnútorného kontrolného systému v každej
obci aj meste. Prax však ukazuje, že
to tak často nie je. Výkon kontroly v
podmienkach obecnej samosprávy
totiž komplikuje zložité legislatívne
postavenie hlavného kontrolóra aj
nedostatočné finančné a materiálne
zabezpečenie jeho činnosti.
Autorka veľmi potrebnej publikácie, venovanej práve práci kontrolóra, v súčasnosti hlavná kontrolórka,
túto funkciu kedysi v obci zastávala
a na vlastnej koži zistila, že praktická a zrozumiteľná príručka jednoducho neexistuje. Na základe dlhoročnej praxe, osobných poznatkov
a skúseností vložila do monografie
všetko potrebné. Uvedomila si totiž,
že vykonávanie funkcie hlavného
kontrolóra síce vyžaduje jeho vysoko odbornú teoretickú prípravu, to
však spĺňajú len niektorí.
Publikácia Ekonomické mini-
mum hlavného kontrolóra preto v
sebe spája cenný mix najdôležitejších poznatkov. Prináša 53 praktických príkladov, návodov na správnu aplikáciu právnych predpisov,
24 vzorov priamo použiteľných v
praxi, 56 upozornení na dôležité
skutočnosti, 59 odporúčaní, ako
riešiť situácie, s ktorými sa hlavní
kontrolóri vo svojej kontrolnej činnosti najčastejšie stretávajú.
Monografia je rozdelená do 11
kapitol, zaoberajúcich sa napríklad
legislatívnou úpravou kontrolnej
činnosti hlavného kontrolóra, finančnou kontrolou v podmienkach
územnej samosprávy, pravidlami
rozpočtového hospodárenia subjektov verejnej správy, hospodárením obcí, rozpočtom, spracovaním
odborného stanoviska hlavného
kontrolóra či záverečným účtom
obce. Nechýba kapitola o odbornom stanovisku hlavného kontrolóra k návrhu záverečného účtu
obce. Autorka venuje pozornosť
aj návratným zdrojom financovania obce, uzatváraniu koncesných
zmlúv, ozdravnému režimu a nútenej správe obce, ktorá v súčasnosti
už rozhodne nie je zriedkavosťou.
Monografia je špeciálne určená pre
hlavných kontrolórov miest a obcí a
mala by sa stať ich „povinnou“ študijnou literatúrou.
Ingrid Veverková: Ekonomické
minimum hlavného kontrolóra
Vydalo vydavateľstvo Iura Edition, člen skupiny Wolters Kluwer,
Bratislava 2013. Počet strán 280,
cena 13,70 €.
Publikáciu distribuuje Wolters
Kluwer, s. r. o., Mlynské nivy 48,
821 09 Bratislava. Členovia TREND
klubu (každý, kto má TREND alebo Profit predplatený priamo v redakcii) si knihu môžu objednať s
10-percentnou zľavou, doručenie
do dvoch až štyroch týždňov.
(red)
Informácia MF SR
pre obce k predkladaniu
výkazu o dani
z nehnuteľností
za rok 2013
V nadväznosti na ustanovenie §
104 ods. 12 zákona č. 582/2004 Z.
z. o miestnych daniach a miestnom
poplatku za komunálne odpady
a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov vydalo
Ministerstvo financií Slovenskej
republiky opatrenie zo 4. decembra 2013 č. MF/023580/2013-725,
ktorým sa ustanovujú podrobnosti
o predkladaní a poskytovaní údajov o dani z nehnuteľností. Opatrenie je zverejnené vo Finančnom
spravodajcovi č. 12/2013 na internetovej stránke Ministerstva financií Slovenskej republiky www.
finance.gov.sk a bolo vyhlásené
v Zbierke zákonov SR oznámením
o jeho vydaní (Oznámenie MF SR
č. 429/2013 Z. z.).
Citované opatrenie obciam
ukladá povinnosť predkladať
Ministerstvu financií Slovenskej republiky informácie o dani
z nehnuteľností, ktoré sa týkajú
celkového počtu daňovníkov, počtu daňovníkov dane z pozemkov,
dane zo stavieb a dane z bytov, výmery pozemkov, zastavanej plochy stavieb a podlahovej plochy
bytov a nebytových priestorov,
ako aj údaje o oslobodení od dane,
o znížení dane, o sume vyrubenej
dane, zaplatenej dane, o sankciách
a o nedoplatkoch na dani z nehnuteľností. Uvedené podklady obce
predkladajú výkazom o dani z nehnuteľností, ktorého vzor sa vydal
týmto opatrením.
Po vzájomnej dohode Ministerstva financií Slovenskej republiky
s DataCentrom aj v roku 2014 sa
údaje o dani z nehnuteľností za
rok 2013 vkladajú do formulára
(Formular_dzn.xls), ktorý je vypracovaný v elektronickej forme
v prostredí MS EXCEL.
Na internetovej adrese DataCentra www.datacentrum.sk sa
nachádza v časti „Informácie pre
odbornú verejnosť“ odkaz na
formulár výkazu k dani z nehnuteľností za rok 2013 pod názvom
„Formular Dzn“. Po kliknutí na
uvedený odkaz sa na obrazovke
zobrazí: Formular_dzn.xls a Vysvetlivky pre prácu s elektronickým formulárom.doc. Formulár je
potrebné najskôr stiahnuť (uložiť)
na pevný disk PC. Vysvetlivky obsahujú návod na prácu s elektronickým formulárom (vyplnenie,
uloženie, odoslanie). Vysvetlivky
sa nachádzajú aj v elektronickom
formulári (Formular_dzn.xls ) na
liste Vysvetlivky. Je potrebné, aby
si správcovia dane z nehnuteľností, ktorí budú príslušný formulár
vypĺňať, najprv pozorne prečítali
vysvetlivky k výkazu o dani z nehnuteľností.
Výkaz o dani z nehnuteľností za
rok 2013 vyplňujú obce, ktoré sú
povinné ho doručiť do 31. marca
2014 elektronickou poštou (e-mail) na adresu [email protected]
sk alebo na dátovom nosiči na
adresu: DataCentrum, Cintorínska 5, 814 88 Bratislava. Zároveň
sú obce povinné odoslať aj výkaz
o dani z nehnuteľností v listinnej
podobe s odtlačkom úradnej pečiatky obce a s podpisom starostu
obce do DataCentra v Bratislave.
O podmienkach predaja
výrobkov a poskytovania
služieb na trhových
miestach
Od 1. januára 2014 je účinná novela živnostenského
zákona, ktorou sa zároveň upravujú aj ustanovenia
zákona č. 178/1998 Z. z. o podmienkach predaja
výrobkov a poskytovania služieb na trhových
miestach (§ 3 ods. 1). V zmysle tejto právnej úpravy
ak mestá a obce vydajú obchodníkom povolenie na
ambulantný predaj výrobkov, majú povinnosť túto
skutočnosť ohlásiť finančnej správe. Môžu tak urobiť
buď e–mailom alebo telefonicky.
1. Obce môžu posielať „Oznámenie o vydaní povolenia na
zriadenie trhového miesta a na
predaj výrobkov a poskytovanie
služieb na trhovom mieste podľa
§ 3 ods. 1 zákona č. 178/1998 Z.
z.“ na to špeciálne vytvorenú emailovú adresu trhove.miesto@
financnasprava.sk.
Formulár v programe Excel je
prístupný aj na portáli finančnej
správy www.financnasprava.sk.
Ak obec vydá v ten istý deň viac
povolení, môže ich zaslať spoločne na jednom oznámení. Údaje o
každom vydanom povolení je v
tomto prípade potrebné napísať
na samostatný hárok tabuľky.
Starostovia a primátori môžu
nahlásiť požadované údaje o vydanom povolení aj telefonicky
operátorovi na číslo 048/431 72
22, po stlačení voľby č. 5.
(zmos)
4 anketa
21. január 2014 • Obecné noviny
Mestá a obce bilancujú
a hľadia do budúcnosti
Čas na prelome rokov býva spravidla príležitosťou obzrieť sa dozadu, zrátať plusy i mínusy obdobia, ktoré
je nenávratne za nami, ale aj zamyslieť sa nad budúcnosťou, čo urobiť, aby ten práve sa začínajúci rok bol
lepší, úspešnejší, nádejnejší.
Primátorom miest a starostom obcí sme
ponúkli príležitosť zhodnotiť predchádzajúci
rok, ale aj načrtnúť, ktoré úlohy považujú za
najdôležitejšie v roku 2014.
Všetkým sme položili rovnaké otázky:
1. Čo považujete za najväčšie úspechy vo vašej
práci pre mesto/obec v roku 2013?
2. Čo by ste chceli vykonať v prospech mesta/
obce v roku 2014?
Prinášame vám ich odpovede.
Ján KAMAS,
starosta Dlhej
nad Oravou
vanom zbere a aj v roku 2013 bolo
vyhodnotené ako najefektívnejšie
separujúce mesto nad 5000 obyvateľov. Aj toto považujem za významný úspech nášho mesta, dosiahnutý v uplynulom roku.
1. Myslím si, že úspechom každej samosprávy v súčasnosti je akékoľvek racionálne opatrenie, ktoré
ušetrí finančné zdroje, ale negatívne neovplyvní chod obce a jej občanov.
V našej obci sme dosiahli úspechy aj v podpore zamestnanosti
našich občanov prostredníctvom
zákona o službách zamestnanosti,
keď sme vytvorili nové pracovné
miesta v chránenom pracovisku
obce a v obci všeobecne na zabezpečovanie rôznych prác. Hľadanie
možností na zamestnávanie znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie považujem za dôležité
a potrebné, pretože tak pomáhame
občanom a zároveň občania svojou
prácou pomáhajú obci.
2. V roku 2014 sme si za cieľ
stanovili zásadnú rekonštrukciu
a modernizáciu materských škôl,
rozšírenie mestského cintorína a
parkovacích plôch, rekonštrukciu
kongresovej sály v Mestskom dome
kultúry, ako aj ďalšie akcie v súlade
s požiadavkami občanov.
Jednou z našich priorít je tiež obnova mestských komunikácií, ktoré budú v roku 2014 rozkopané v
dôsledku plánovanej rekonštrukcie
plynovodu, výstavby kanalizácie a
rekonštrukcie vodovodnej siete. Z
pohľadu vedenia mesta sme navrhli efektívne združenie finančných
prostriedkov investorov a mesta za
účelom komplexnej úpravy mestských komunikácií.
Za veľmi dôležitý projekt považujem aj začatie realizácie významnej enviromentálnej stavby v
objeme približne 25 miliónov eur,
ktorej súčasťou bude odkanalizovanie mestskej časti Prejta a zásadná
rekonštrukcia čističky odpadových
vôd v Dubnici nad Váhom. Projekt
bude spĺňať náročné parametre Európskej únie a jeho uskutočnením
sa zásadne zlepší kvalita životného
prostredia v našom regióne.
Rok 2014 bude pre samosprávu
opäť veľmi náročný. Preto bude aj
pre naše mesto dôležité obozretné
hospodárenie a sústredenie obmedzených financií na prioritné
programy.
Záleží mi na tom, aby sme aj
v roku 2014 pokračovali v dosiahnutých úspechoch a naďalej úspešne zabezpečovali všestranný rozvoj
mesta a starostlivosť o jeho obyvateľov.
Neteší ma však skutočnosť, že
nenachádzame pochopenie u poslancov klubov politických strán a
naše mesto tak opätovne vstupuje
do nového roka s rozpočtovým
provizóriom.
Rok 2013 sa niesol aj v znamení
spoločných športových a kultúrnych podujatí s poľskou partnerskou gminou Dobra v projekte
„Všetko, čo nás spája“, ktorý bol
spolufinancovaný
Európskou
úniou z Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Súčasťou projektu
boli aj investičné aktivity, zamerané
na revitalizáciu športového areálu
– vybudovanie detského ihriska,
prírodného altánku a zakúpenie
stojanov na bicykle, lavičiek, smetných košov, betónových šachových
a stolnotenisových stolov.
V októbri sme z finančnej podpory, získanej z Programu obnovy
dediny, dokončili rekonštrukciu
Kaplnky ružencovej Panny Márie
a jej okolia. No vďaka ochotným
obyvateľom a tiež osobnej zainteresovanosti duchovného otca Štefana
Tuku sa podarilo urobiť menšie
opravy aj na ostatných kaplnkách.
Baroková socha sv. Jána Nepomuckého na pieskovcovom pilieri
je najstaršou národnou kultúrnou
pamiatkou v obci a po pridelení
dotácie z Ministerstva kultúry SR
sme uskutočnili prvú etapu jej reštaurovania.
Najväčším úspechom je určite rovnomerné napredovanie vo
všetkých oblastiach obecných ak-
Viliam ZAHORČÁK,
primátor Michaloviec
1. Aj napriek tomu, že rok 2013
bol z hľadiska finančných možností ťažký rok, hodnotím ho ako
vydarený. Najväčším úspechom
bolo ukončenie prístavby a rekonštrukcie zariadenia pre seniorov,
vybudovanie nových priestorov
pre mestskú políciu i ďalšie úpravy
sídliskových plôch. Úspechom je
aj výrazné skrášlenie mesta, vďaka
práci našich Technických a záhradníckych služieb. Veľmi ma potešili
aj úspechy našich športovcov a bohatý kultúrny život v meste. Nepodarilo sa nám zatiaľ uskutočniť
výmenu okien v našich materských
školách, ale som presvedčený, že
v roku 2014 splníme aj tento zámer.
V roku 2013 sme v našom meste uskutočnili investície v celkovej sume viac ako 9 miliónov eur.
Medzi najväčšie investície zaraďujeme vybudovanie ďalšej skládky
Žabany, rekonštrukciu a prístavbu
Zariadenia pre seniorov na Hollého ulici, odkúpenie polyfunkčného
domu na Okružnej ulici do majetku mesta, výstavbu nového cintorína na Bielej hore a rekonštrukcie
miestnych komunikácií.
2. Hlavným zámerom pre rok
2014 je v čo najväčšej miere uspokojovať potreby našich občanov vo
všetkých oblastiach života v meste.
Čo sa týka našich investičných
zámerov, jednou z najväčších investícií, ktoré plánujeme pre rok
2014, je výstavba kompostárne.
Mestu sa na tento projekt podarilo
získať peniaze z eurofondov. Kompostáreň zabezpečí spracovanie
biologicky rozložiteľného odpadu
v meste. Celkové náklady dosiahnu
viac ako 2 milióny eur.
Pre zlepšenie dopravnej situácie plánujeme vybudovať ďalšiu
okružnú križovatku na mieste súčasnej križovatky Okružnej a Špitálskej ulice.
Pokračovať budeme v rekonštrukcii sídliskových plôch na sídlisku Juh, ktoré máme rozostavané. Radi by sme tiež pokračovali v
opravách ciest a chodníkov.
V roku 2014 plánujeme pokračovať aj v rekonštrukcii tepelného
hospodárstva. Z dôvodu znižova-
nia spotreby tepla chceme prispôsobiť a zdokonaliť technologické
vybavenie tepelných zdrojov. Ide
o výmenu strojných zariadení na
kotolniach za nové a výkonnejšie.
Rekonštrukcia teplovodov bude
pokračovať na Ulici prof. Hlaváča
aj medzi blokmi na ulici Humenská cesta. Rekonštrukcia teplovodov a výmena technológií kotolní
by mala stáť viac ako 350-tisíc eur.
Mesto sa bude usilovať získať
externé finančné prostriedky aj na
ďalšie aktivity, ktoré plánujeme v
meste uskutočniť.
Jozef GAŠPARÍK,
primátor Dubnice
nad Váhom
1. Napriek nedostatočným príjmom od štátu sa nám aj v uplynulom roku úspešne darilo zveľaďovať
mesto. Patríme medzi popredné
mestá v oblasti stabilizácie verejných financií, s úverovou zadlženosťou 15,2%.
Za jeden z hlavných minuloročných úspechov nášho mesta považujem otvorenie nového zariadenia
pre seniorov za viac ako 3 milióny
eur, ktoré je určené pre klientov
s Alzheimerovou a Parkinsonovou
chorobou. Toto zariadenie, ktoré
je jedinečné svojho druhu v Trenčianskom samosprávnom kraji,
zároveň poskytuje nové pracovné
miesta pre našich obyvateľov.
Ďalším úspešným projektom
financovaným zo štrukturálnych
fondov Európskej únie je nové
Námestie Matice slovenskej, ktoré
budujeme spoločne so súkromnými investormi v rámci schváleného
projektu.
Naše mesto už tradične niekoľko
rokov patrí medzi lídrov v separo-
tivít, nielen vyššie spomenutých,
ale aj tých menej viditeľných, ktoré
pozitívne ovplyvňujú život obyvateľov. Spomeniem napríklad
zastabilizovanie výdavkov za komunálny odpad, zvýšenie podielu
vyseparovaných zložiek na obyvateľa a zníženie počtu čiernych
skládok odpadu v chotári, čo je
dôležitým ukazovateľom úspešnosti z ekonomického a ekologického
pohľadu.
2. Činnosť obce je spojená s administratívou a aj s určitými povinnosťami obyvateľov voči obci
a obce voči nim. Hľadáme riešenia
na čo najjednoduchšiu a zrozumiteľnú komunikáciu medzi občanom a obecným úradom a chceme zriadiť kanceláriu prvého
kontaktu ako centrálny kontaktný
bod pre všetkých obyvateľov prichádzajúcich za službami obce.
Zamestnanec kancelárie by rýchlo
a efektívne reagoval na požiadavky
občanov, pomohol im v orientácii
sa v platnej legislatíve, čím by sa
zjednodušilo vybavovanie ich žiadostí.
Naďalej plánujeme využívať všetky ponúkané možnosti na zamestnanie našich obyvateľov, keďže
vytvorením vhodných pracovných
pozícií určite dôjde aj k šetreniu finančných prostriedkov obce.
Poslanci 14. decembra 2013 na
17. zasadnutí obecného zastupiteľstva schválili rozpočet na rok
2014, v ktorom sú naplánované
aj investičné aktivity. Z nich najvýznamnejšia je výstavba chodníka v niektorých častiach obce popri
ceste tretej triedy. Vo vybraných lokalitách je táto investícia dôležitá
z dôvodu bezpečnosti chodcov, aj
preto je v rozpočte na tento rok zaradená investícia do projektových
dokumentácií, ktoré budú riešiť
budovanie chodníkov aj v iných
častiach obce.
V roku 2014 si pripomenieme
55. výročie vzniku telovýchovnej
jednoty, čo je dôvodom na primerané oslavy. Najpotrebnejším darom pre futbalových priaznivcom
by bolo určite zrekonštruované
ihrisko, pretože kvalitou súčasného sa určite zaraďujeme na koniec
v porovnaní s ostatnými ihriskami
na Orave, či možno aj na celom Slovensku. Komplexná rekonštrukcia
hracej plochy na futbalovom ihrisku je tiež plánovanou investíciou
v roku 2014.
Chceme pokračovať v obnove
ďalších kaplniek v obci a začneme
aj druhú etapa reštaurovania sochy sv. Jána Nepomuckého. Reštaurátorským prieskumom ďalšej
kultúrnej pamiatky, a to súsošia
korunovania Panny Márie, chceme
pripraviť podmienky do budúcnosti na obnovu historicky hod-
anketa 5
Obecné noviny • 21. január 2014
notných objektov v obci.
Zámerom je aj príprava doplnku
k územnému plánu obce, do ktorého budú zapracované aktuálne
požiadavky obyvateľovov, čím by
sa vytvorili nové podmienky na
výstavbu rodinných domov.
Nevyhnutne potrebujeme doplniť v obci nádoby na separovaný
odpad a hľadáme riešenia na získanie finančných zdrojov pre túto
investíciu. V pláne máme tiež zriadenie obecného kompostoviska pre
uloženie biologicky rozložiteľných
odpadov.
Peter ANTAL,
primátor Žiaru nad
Hronom
1. Z pohľadu mesta bol minulý
rok veľmi špecifický, pretože Žiar
nad Hronom nemal viac ako pol
roka primátora. Môj predchodca sa
vzdal funkcie koncom novembra
2012 a až do konca júna minulého
roku som mesto viedol ako viceprimátor. Až po úspechu v doplňujúcich voľbách som sa riadenia mesta ujal ako jeho legitímne zvolený
najvyšší predstaviteľ.
smerujú predovšetkým k tomu,
aby sme úspešne ukončili projekt
centra zhodnocovania odpadu. Ide
o výstavbu závodu na spracovanie odpadu, ktorú uskutočňujeme
z európskych peňazí a o projekt,
ktorý je prvý svojho druhu nielen
na Slovensku, ale aj v širšom európskom priestore. Plánujeme rekonštruovať a rozšíriť športovú halu,
ktorá je v zlom technickom stave.
Na jednej z našich základných škôl
chceme vybudovať moderný atletický športový areál. Na sídlisku
na Hviezdoslavovej ulici začíname
s výstavbou oddychovej zóny pre
obyvateľov, ktorá bude prvá svojho
druhu v našom meste.
Okrem veľkých projektov máme
pripravených množstvo drobných
investícií, opráv a zlepšení, ktorými veľa ráz reagujeme na podnety
od obyvateľov. Vodiči pravdepodobne ocenia, že výtlky na našich
cestách sa budú opravovať priebežne, a teda nebudú musieť na jar jazdiť niekoľko týždňov po rozbitých
cestách. Technológiu na tento účel
by mali mestské technické služby
dostať už do polovice februára.
eur, čím sa zvýšila efektivita vykurovacieho systému a časť príjmov
za výrobu elektriny vieme využiť
na stabilizáciu ceny tepla.
2. Aj v tomto roku sa zameriame
jednak na investície zamerané na
rozvoj cestovného ruchu, Kúpalisko
Vadaš buduje novú prijímaciu halu
a k piatim toboganom pribudne
šiesty, ktorý by mal jedinečný v Slovenskej republike. Mesto sa pripravuje aj na rekonštrukciu Nánanskej
cesty,ktorá by sa mala uskutočňovať
v spolupráci so Slovenskou správou
ciest. Ide o dlhoročný problém a
verím,že sa nám ho podarí konečne
úspešne doriešiť.
Pavel HALABRÍN,
primátor Myjavy
Ďalej sa nám podarilo rekonštruovať miestne cestné komunikácie.
2. V tomto roku plánujeme
vybudovanie dvoch okružných
križovatiek vrátane rekonštrukcie Hviezdoslavovej ulice a parku
za Bazilikou sv. Egídia. Ďalej to
bude rekonštrukcia futbalového
štadióna, kde v spolupráci so SFZ
chceme v tomto roku vybudovať
moderný futbalový stánok.
Richard RYBNÍČEK,
primátor Trenčína
1. Rok 2013 sa v Trenčíne niesol
v znamení veľkých projektov – či je
to modernizácia železnice, stavba
nového cestného mosta, odkanalizovanie viacerých ulíc, obnova plynovodov, naše mestské investičné
akcie. Je to množstvo rozkopávok,
ktoré so sebou prinášajú dopravné
obmedzenia a, prirodzene, i väčší
neporiadok. Spolu s poslancami
tlačíme na to, aby všetko bolo ukončené čím skôr, aby sme v Trenčíne
už potom mali pokojný život.
V minulom roku sa nám naďalej
darilo znižovať dlh, ktorý je dnes
20 miliónov eur. Okrem pokra-
Ján ORAVEC,
primátor Štúrova
Medzi pozitívne správy pre naše
mesto patrí hospodársky výsledok.
Aj keď ešte nemáme schválený záverečný účet, už vieme, že jeho
výsledkom bude opäť zaujímavý
prebytok. Ušetrené prostriedky
kumulujeme v rezervnom fonde
a časť z nich budeme používať ako
spoluúčasť pri projektoch financovaných z európskych fondov.
Medzi úspechy môžem zaradiť
rozhýbanie výstavby nájomných
bytov, ktorá by mala byť impulzom pre zastavenie dlhodobého
úbytku obyvateľstva a, naopak,
naštartovanie jeho rastu. Na základe kvalitných vzťahov a dobrej
komunikácie s našimi dodávateľmi sa nám podarilo pre obyvateľov
stabilizovať cenu za odvoz odpadu
na niekoľko rokov dopredu, a tiež
cenu za dodávku tepla a teplej
vody. Ako prvé mesto na Slovensku
sme otvorili materskú školu, ktorá
pri výchove detí aplikuje princípy
alternatívnej Montessori pedagogiky. V Parku Štefana Moysesa, ktorý
je národnou kultúrnou pamiatkou
a zároveň centrom prímestského
relaxu, sme vybudovali fitnescentrum v prírode, miesta na grilovanie a odpočinok, zrekonštruovali
a sfunkčnili historickú fontánu,
zriadili komerčný rybolov pre širokú verejnosť a rozšírili populárnu
minizoo. Na susediacom kúpalisku
sme postavili nový tobogan a zrekonštruovali reštauračné služby.
2. V tomto roku naše aktivity
1. Rok 2013 bol veľmi náročný
z hľadiska manažovania,pretože
na jednej strane tu bola snaha o
konsolidáciu rozpočtu a na strane
druhej plnenie úloh vyplývajúcich
z kompetencií samosprávy. Myslím
si,že sa nám podarilo správne zladiť
obe obe úlohy. Investície, resp. rozvoj zabezpečovalo samotné mesto
v menšej miere, väčšie investície
sa uskutočňovali prostredníctvom
mestských podnikov,kde je zabezpečená aj ich návratnosť. Dovolím si ako príklad uviesť niekoľko
akcií, ktoré uskutočnilo mesto:
rekonštrukcia detských ihrísk a
vybudovanie jedného nového detského ihriska, bezbariérové úpravy
chodníkov a mestských komuniká-
2. V tomto roku 2014 by sa mal
rozbehnúť projekt Terminál, ktorý
rieši spojenie autobusovej a železničnej stanice do jednej budovy.
Naše mesto bude mať modernú a
bezpečnú vstupnú bránu do mesta,
citlivo prepojenú s parkom.
Za udalosť roka už dnes považujem medzinárodnú urbanistickú súťaž Trenčín – mesto na rieke, ktorú vyhlásim ešte v januári.
Výsledkom súťaže má byť riešenie
územného plánu centrálnej mestskej zóny. O tomto našom projekte
už dnes vedia vo veľkých slovenských mestách, sledujú ho a som
presvedčený, že výsledkom súťaže
bude návrh, ktorý prinesie radosť
nielen nám, Trenčanom, ale bude aj
veľkou inšpiráciou pre ostatných.
V roku 2014 budeme pokračovať
v konsolidácii verejných financií,
no zároveň musíme čo najzodpovednejšie dotiahnuť kontrolu i realizáciu všetkých investičných akcií
v meste. Pre mesto zostáva naďalej
veľmi dôležitá spolupráca s VÚC i
štátom, či už v oblasti údržby ciest,
spolufinancovaní projektov a aj
kultúrnych a športových aktivít.
Eduard VOKÁL,
primátor Lipian
1. To, že sme rok 2013 prežili bez
zásadného obmedzenia služieb a
servisu pre občanov, organizácie,
naše školy, a to napriek akútnemu
nedostatku finančných prostriedkov.
2. Chceli by sme vyhrať súdny
spor so štátom týkajúci sa financovania rekonštrukcie Zariadenia
opatrovateľskej služby Nezábudka
v Myjave a získať tak do rozpočtu
viac ako 3,3 milióna eur, čo by zabezpečilo oddlženie mesta a návrat
k štandardnému fungovaniu i rozvoju mesta.
Boris HANUŠČaK,
primátor Bardejova
cií a vybudovanie troch zberných
ostrovčekov na zber TKO, ktoré
majú za cieľ skultúrniť okolie nádob na zber TKO. V tomto trende
by sme chceli pokračovať aj tento
rok budovaním ďalších zberných
ostrovčekov. Veľké investičné akcie realizovali naše podniky. Spomeniem len najväčšie: Kúpalisko
Vadaš vybudovalo nové bungalovy
s približne 330 lôžkami za 3 milóny eur,čo prispieva k ďalšiemu zatraktívneniu kúpaliska a zvýšeniu
cestovného ruchu. Enerbyt rekonštruoval primárne rozvody tepla a
vybudoval kogeneračnú jednotku
- to všetko v hodnote 2,4 milióna
parku. Kľúčovým investorom by
mala byť spoločnosť Akebono. Rokovania trvajú už dva roky, sú neuveriteľne náročné.
1. Za najväčší úspech považujem rozvoj mesta aj v ekonomicky zložitej dobe. Vstúpili sme do
záverečnej etapy kompletnej rekonštrukcie Mestskej pamiatkovej
rezervácie, kde sme zavŕšili prvú
etapu rekonštrukcie Stockelovej
ulice. V roku 2013 sme odovzdali
do užívania modernú budovu tzv.
Seniorcentrum. V tomto zariadení
budú môcť zmysluplne tráviť voľný čas dôchodcovia nielen z Bardejova, ale aj zo širokého okolia.
čovania konsolidácie mestských
financií sme už realizovali alebo
začali realizovať investičné akcie v
meste. Ide o sumu takmer 300 miliónov eur.
Za veľmi dôležité v roku 2013
pokladám aj podpísanie zmluvy so
ŽSR týkajúcu sa tzv. malej stavby,
vrátane dostavby novej plavárne.
Hovoríme o ďalšej sume pre mesto
v sume 6,5 milióna eur.
S výstavbou nového cestného
mosta sa od začiatku vynára otázka
Zlatovskej ulice. Projekt nepočítal
s odbočkou na Zlatovskú ulicu. V
tomto prípade vynikajúco zafungovala spolupráca s poslancom
Národnej rady SR, súčasným županom pánom Baškom, s ktorým
sme presvedčili ministra o nevyhnutnosti tohto riešenia. Minister
naše argumenty uznal a nakoniec
sme sa dohodli.
V tejto chvíli to ešte nie je veľmi
vidieť, ale do priemyselného parku
sme získali 4 investorov, ktorí by tu
v budúcom roku mali postaviť svoje nové závody. Ide o investorov z
oblasti stavebníctva, tlačiarenského
a automobilového priemyslu. Som
veľmi rád, že sa postupne zapĺňa aj
budova AUO. Od 1.januára je tam
presťahovaná spoločnosť Johnson
Controls, z Nového Mesta nad Váhom prichádza firma na výrobu
klimatizačných zariadení AAF. Šéf
AUO ma informoval, že aj oni sami
menia stratégiu výroby a prijímajú
ďalších ľudí. Spolu hovorím o približne tisícke pracovných miest v
budúcom roku v priemyselnom
1. Po niekoľkých rokoch rokovaní sa nám podarilo dohodnúť
sa a rozhodnúť o prevode veľkého pozemku určeného na bytovú
výstavbu postačujúcu na 15 až 20
rokov. Tým máme strategicky vytvorené podmienky na rozvoj by-
tovej výstavby. Ďalším úspechom
je postupné obsadzovanie priemyselného parku v Lipanoch. Predpokladám, že v roku 2014 bude plný.
2. Hlavne by sme chceli udržať
dobrú, žičlivú a dobroprajnú atmosféru v meste, aby tu aktívni a tvoriví ľudia našli čo najviac možností
na realizáciu. Okrem toho chceme
začať s výstavbou infraštruktúry
a nájomných bytov a zlepšiť tak
podmienky bývania v meste, radi
by sme tiež zabezpečili obsadenie
priemyselného parku a výstavbu bazénov akvaparku s využitím
nášho geotermálneho vrtu a zlepšiť tak podmienky zamestnanosti
v meste. Uskutočniť by tiež chceli
schválený projekt protipovodňovej
ochrany, čím by sa pre mesto znamenalo väčšiu bezpečnosť.
6 aktuality
21. január 2014 • Obecné noviny
Komuniké
z 89. schôdze vlády Slovenskej republiky, 8. január 2014
Vláda prerokovala:
- návrh na ratifikáciu Zmluvy
o obchodovaní so zbraňami.
Predložili: podpredseda vlády
a minister zahraničných vecí a
európskych záležitostí, minister
hospodárstva.
Schválený s pripomienkou.
- návrh zákona, ktorým sa mení
a dopĺňa zákon č. 49/2002 Z. z. o
ochrane pamiatkového fondu v
znení neskorších predpisov.
Predložil: minister kultúry.
Schválený.
- návrh zákona, ktorým sa mení
a dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z.
o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov.
Predložil: minister hospodárstva.
Schválený.
- návrh zákona, ktorým sa mení
a dopĺňa zákon č. 178/1998 Z. z.
o podmienkach predaja výrobkov a poskytovania služieb na
trhových miestach a o zmene a
doplnení zákona č. 455/1991
Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení
neskorších predpisov v znení
neskorších predpisov a ktorým
sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Predložil: minister hospodárstva.
Znenie so zapracovanými pripomienkami.
- návrh zákona, ktorým sa mení
a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva,
pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových
spoločenstvách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení
a dopĺňa zákon Národnej rady
Slovenskej republiky č. 180/1995
Z. z. o niektorých opatreniach
na usporiadanie vlastníctva
k pozemkom v znení neskorších
predpisov - nové znenie.
Predložil: minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.
Znenie so zapracovanými pripomienkami.
- návrh nariadenia vlády Slovenskej republiky o podrobnostiach
o obsahu žiadosti o vyplatenie
finančnej náhrady, spôsobe výpočtu finančnej náhrady a spôsobe určenia výšky nájomného
a výšky odplaty za zmluvnú starostlivosť pri náhradách za obmedzenie bežného obhospodarovania pozemku - nové znenie.
Predložil: minister životného
prostredia.
Schválený s pripomienkami.
- návrh na úhradu výdavkov súvisiacich so záchrannými prácami počas mimoriadnej situácie
na územiach územných obvodov
okresných úradov Košice, Prešov, Bardejov, Vranov nad Topľou, Trenčín, Banská Bystrica,
Rimavská Sobota, Rožňava, Trnava, Piešťany, Košice – okolie,
Trebišov a Michalovce.
Predložil: podpredseda vlády a
minister vnútra.
Schválený.
- štatút Stáleho zastúpenia SR
pri Európskej únii.
Predložil: podpredseda vlády a
minister zahraničných vecí a európskych záležitostí.
Znenie so zapracovanými pripomienkami.
- návrh Koncepcie ochrany spotrebiteľov na finančnom trhu.
Predložili: podpredseda vlády a
minister financií, a guvernér Národnej banky Slovenska
Schválený.
- návrh nominácie člena slovenskej delegácie v Európskom hospodárskom a sociálnom výbore
na zvyšnú časť funkčného obdobia do septembra 2015.
Predložili: podpredseda vlády a
minister zahraničných vecí a európskych záležitostí, minister práce, sociálnych vecí a rodiny.
Poznámka: Čiastočne nesprístupňovaný. Materiál sa nezverejňuje v zmysle § 9 zákona č.
211/2000 Z. z. o slobode informácií (Ochrana osobnosti a osobných údajov) a zákona č. 122/2013
Z. z. o ochrane osobných údajov.
Schválený.
- návrh na vymenovanie podpredsedu rady správcov Národného jadrového fondu na vyraďovanie jadrových zariadení a
na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi.
Predložil: minister hospodárstva.
Poznámka: Čiastočne nesprístupňovaný. Materiál sa nezverejňuje v zmysle § 9 zákona č.
211/2000 Z. z. o slobode informácií (Ochrana osobnosti a osobných údajov) a zákona č. 122/2013
Z. z. o ochrane osobných údajov.
Schválený.
- aktualizovaná národná stratégia ochrany biodiverzity do roku
2020.
Predložil: minister životného
prostredia.
Schválený.
- návrh na doplnenie Štatútu
Úradu vlády Slovenskej republiky.
Predložil: vedúci Úradu vlády SR.
Schválený.
- návrh ďalšieho postupu v
projekte Cyklotrónového centra Slovenskej republiky - nové
znenie.
Predložil: predseda Úradu pre
normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR.
Schválený.
- návrh zákona o krátkodobom
nájme bytu.
Predložil: podpredseda vlády
SR pre investície.
Schválený.
- návrh na zriadenie Rady vlády
Slovenskej republiky pre práva
seniorov a prispôsobovanie verejných politík procesu starnutia populácie a návrh Dodatku
č. 3 k Štatútu Rady vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva,
národnostné menšiny a rodovú
rovnosť.
Predložil: minister práce, sociálnych vecí a rodiny.
Schválený.
- vyrozumenie verejného ochrancu práv o nesúhlase so stanoviskom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky porušeniu
základných práv a slobôd fyzických osôb, ku ktorému došlo policajným zásahom vykonaným
dňa 19.6.2013 v rómskej osade
Budulovská v Moldave nad Bodvou a o nesúhlase s neprijatím
opatrení na ochranu základných
práv a slobôd fyzických osôb a
právnických osôb pri vykonávaní policajných zásahov a osôb,
ktoré polícia predviedla na policajné oddelenia a s nevyvodením
dôsledkov za porušenie práva.
Predložil: verejná ochrankyňa
práv SR.
Vláda prerokovala.
Vláda vzala na vedomie:
- správu o splnení úloh a opatrení vyplývajúcich zo správy o vy-
hodnotení cvičenia simulovanej
havárie jadrového zariadenia v
Slovenskej republike „HAVRAN
2012“ na národnej úrovni.
Predložil: podpredseda vlády a
minister vnútra
- strategický dokument pre oblasť
rastu digitálnych služieb a oblasť
infraštruktúry prístupovej siete
novej generácie (2014 – 2020).
Predložil: podpredseda vlády a
minister financií.
- správu o možných dopadoch
viacročného finančného rámca
Európskej únie na roky 2014 až
2020 na verejné financie Slovenskej republiky.
Predložil: podpredseda vlády a
minister financií.
- informáciu o priebehu a výsledkoch účasti predsedu vlády
SR Roberta Fica na stretnutí
predsedov vlád Číny a 16 krajín strednej a východnej Európy
v Bukurešti 26. novembra 2013.
Predložil: podpredseda vlády a
minister zahraničných vecí a európskych záležitostí.
- hodnotiacu správu o stave implementácie úloh vyplývajúcich
zo Stratégie rozvoja miestnej a
regionálnej kultúry.
Predložil: minister kultúry.
- národná správu o stave implementácie NEHAP IV. v Slovenskej republike.
Predložil: ministerka zdravotníctva.
- zoznam študijných odborov
a učebných odborov s nedostatočným počtom absolventov pre
potreby trhu práce a Zoznam
študijných odborov a učebných
odborov, ktoré sú nad rozsah
potrieb trhu práce.
Predložil: minister školstva,
vedy, výskumu a športu.
Komuniké
z 90. schôdze vlády Slovenskej republiky, 15. január 2014
Vláda prerokovala:
- správu o plnení opatrení vyplývajúcich z 2. aktualizovaného
znenia Schengenského akčného
plánu Slovenskej republiky za
obdobie od 1. 1. 2013 do 31. 12.
2013 a 3. aktualizované znenie
Schengenského akčného plánu
Slovenskej republiky – návrh.
Predložili: podpredseda vlády a
minister vnútra, štátny tajomník
Ministerstva vnútra SR a splnomocnenec vlády SR pre zabezpečenie plnenia úloh súvisiacich s
implementáciou schengenského
acquis v podmienkach SR.
Schválený.
- strednodobú stratégiu rozvojovej spolupráce SR na roky 2014
– 2018.
Schválený s pripomienkou.
- koncepciu komplexného civilno-vojenského pôsobenia SR v
medzinárodnom krízovom manažmente.
Predložil: podpredseda vlády a
minister zahraničných vecí a európskych záležitostí.
Schválený.
- návrh akčného plánu realizácie
záväzkov Slovenskej republiky
vyplývajúcich z Dohovoru o kazetovej munícii.
Predložili: minister obrany,
podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí, minister hospodárstva.
Schválený.
- návrh na vyslovenie súhlasu
vlády Slovenskej republiky s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej
republiky a s vyslaním ozbrojených síl Slovenskej republiky
mimo územia Slovenskej republiky na účel vojenských cvičení v
1. polroku 2014.
Predložil: minister obrany.
Schválený.
- národnú stratégiu na ochranu
detí pred násilím.
Schválený.
- návrh Národného programu
rozvoja životných podmienok
osôb so zdravotným postihnutím na roky 2014 – 2020.
Predložil: minister práce, sociálnych vecí a rodiny.
Schválený s pripomienkou.
- návrh Stratégie záverečnej časti
mierového využívania jadrovej
energie v SR.
Predložil: minister hospodárstva.
Schválený s pripomienkami.
- návrh Trvalého finančného
mechanizmu na implementáciu
Národnej stratégie rozvoja cyklistickej dopravy a cykloturistiky
v Slovenskej republike.
Predložil: minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja.
Schválený.
- návrh na prijatie Dodatku
Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu k zločinu
agresie.
Schválený.
- návrh na prijatie Dodatku k
článku 8 Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu.
Predložil: podpredseda vlády a
minister zahraničných vecí a európskych záležitostí.
Schválený.
- informáciu o vydaných aproximačných nariadeniach vlády
Slovenskej republiky v II. polroku 2013 a o zámere prijímania
aproximačných nariadení vlády
Slovenskej republiky v I. polroku 2014.
Predložil: vedúci Úradu vlády
SR.
Schválený.
- návrh na vydanie osvedčenia o
významnej investícií spoločnosti
HERVEX, a. s. - nové znenie.
Predložili: podpredseda vlády
SR pre investície, minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja.
Schválený s pripomienkami.
Vláda vzala na vedomie:
- vyhodnotenie plnenia úloh zo
smernice pre civilné núdzové
plánovanie v Slovenskej republike v roku 2012.
Predložil: podpredseda vlády a
minister vnútra.
- informáciu o priebehu a výsledkoch rokovania Európskej
rady 19.-20. decembra 2013
v Bruseli.
Predložil: podpredseda vlády a
minister zahraničných vecí a európskych záležitostí.
- informáciu o plnení opatrení
Stratégie deinštitucionalizácie
systému sociálnych služieb a náhradnej starostlivosti v Slovenskej republike za rok 2013.
Predložil: minister práce, sociálnych vecí a rodiny.
Podľa materiálov Úradu vlády SR
sprac. (žo)
legislatíva 7
Obecné noviny • 21. január 2014
Verejné obstarávanie, 2. časť:
Zrušenie použitého postupu
zadávania zákazky
(§ 46 zákona o verejnom obstarávaní)
V
nasledujúcom článku
nadväzujeme
na tému verejného
obstarávania, tento
krát upriamiac pozornosť na problematiku zrušenia
použitého postupu zadávania zákaziek podľa ustanovenia § 46 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom
obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o verejnom obstarávaní“). V článku uvádzame aj výklad
obsiahnutý v stanoviskách a metodických usmerneniach Úradu
pre verejné obstarávanie k otázke zrušenia použitého postupu
zadávania zákaziek. V texte sa
sústreďujeme najmä na zrušenie
súťaže z dôvodu, že došlo k zmene
okolností, za ktorých sa vyhlásilo
verejné obstarávanie a z dôvodu,
že v súťaži neboli predložené viac
než dve ponuky podľa ustanovenia § 46 ods. 2 zákona o verejnom
obstarávaní. Uvedené zákonné ustanovenie je síce zaradené
v druhej časti zákona upravujúcej
postupy zadávania nadlimitných
zákaziek, v článku však venujeme
pozornosť aj zrušeniu použitého
postupu zadávania podlimitných
zákaziek.
Zmena okolností,
za ktorých sa vyhlásilo
verejné obstarávanie
Podľa ustanovenia § 46 ods. 2
zákona o verejnom obstarávaní
verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže zrušiť použitý postup
zadávania zákazky aj vtedy, ak sa
zmenili okolnosti, za ktorých sa vyhlásilo verejné obstarávanie, alebo
ak nebolo predložených viac, než
dve ponuky. Ak bola predložená
len jedna ponuka a verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ nezruší
použitý postup zadávania zákazky, je povinný zverejniť na profile
odôvodnenie, prečo použitý postup
nezrušil.
Jedným zo zákonných dôvodov
podľa ustanovenia § 46 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, pre
ktorý je možné zrušiť použitý postup zadávania zákazky, je zmena
okolností, za ktorých sa vyhlásilo
verejné obstarávanie. Zákon o verejnom obstarávaní však bližšie
neurčuje, čo je potrebné považovať za takú zmenu okolností,
ktorá odôvodňuje zrušenie použitého postupu zadávania zákazky.
Podľa názoru Úradu pre verejné
obstarávanie, uverejneného v metodickom usmernení č. 96415000/2013 zo dňa 22.08.2013, by
malo ísť „o také okolnosti, resp.
situácie, ktoré verejný obstarávateľ
v procese verejného obstarávania
nemohol dopredu predvídať, a teda
ani ošetriť pravidlami (napr. v súťažných podkladoch) pre ďalší postup v procese výberu zmluvného
partnera.“
Úrad pre verejné obstarávanie
v uvedenom metodickom usmernení ďalej uvádza, že „okolnosti,
za ktorých bolo zrušené pôvodne
vyhlásené verejné obstarávanie,
závisia vždy od konkrétnej situácie, do ktorej sa verejný obstarávateľ môže dostať pri konkrétnom
postupe zadávania zákazky a ktoré podľa ustanovenia § 46 ods. 3
zákona o verejnom obstarávaní je
potrebné odôvodniť.“
Podľa ustanovenia § 46 ods. 3
zákona o verejnom obstarávaní
verejný obstarávateľ a obstarávateľ je povinný bezodkladne upovedomiť všetkých uchádzačov alebo
záujemcov o zrušení použitého
postupu zadávania zákazky s uvedením dôvodu a oznámiť postup,
ktorý použije pri zadávaní zákazky
na pôvodný predmet zákazky.
V súvislosti s citovaným ustanovením § 46 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní a s vyššie
uvedeným názorom Úradu pre
verejné obstarávanie by sme chceli poukázať na to, že v praxi sme
sa stretli s postupom, keď verejný
obstarávateľ zrušil použitý postup
zadávania zákazky uvedúc iba dôvod zrušenia- zmenu okolnosti
na strane verejného obstarávateľa
podľa ustanovenia § 46 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní- bez
toho, aby bližšie uviedol, v čom
zmena okolnosti spočíva a na základe čoho táto zmena odôvodňuje zrušenie použitého postupu
zadávania zákazky. Stotožňujeme
sa s názorom Úradu pre verejné
obstarávanie, že nie je dostačujúce
iba uviesť zákonný dôvod zrušenia použitého postupu zadávania
zákazky, ale je potrebné zrušenie postupu riadne odôvodniť.
Podrobnejšie uvedenie v čom spočíva zmena okolnosti, ktorá viedla
verejného obstarávateľa k zrušeniu
použitého postupu zadávania zákazky prispieva k transparentnosti a dôveryhodnosti postupu verejného obstarávateľa pri zadávaní
zákaziek a zároveň sa verejný obstarávateľ riadnym odôvodnením
svojho rozhodnutia zrušiť súťaž
môže vyhnúť napadnutiu takéhoto
postupu dotknutým uchádzačom
prostredníctvom inštitútu námietok. Podobne sa v metodickom
usmernení č. 11892-5000/2013 zo
dňa 28.10.2013 vyjadril aj Úrad
pre verejné obstarávanie, keď
uviedol, že „zákon o verejnom
obstarávaní bližšie nešpecifikuje,
v akom rozsahu má verejný obstarávateľ svoje rozhodnutie odôvodniť, avšak v súlade s princípom
transparetnosti by mal uchádza-
čom poskytnúť čo možno najviac
informácií, ktoré im umožnia prijať rozhodnutie verejného obstarávateľa bez akýchkoľvek pochybností o správnosti jeho postupu
pri zrušení zadávania podlimitnej
zákazky bez použitia elektronického trhoviska.“
Úrad pre verejné obstarávanie sa v metodickom usmernení č. 11892-5000/2013 zo dňa
28.10.2013
zároveň
vyjadril
k otázke, či sa postup podľa ustanovenia § 46 použije aj pri zákazkách zadávaných podľa ustanovení
§ 100 až § 102 zákona o verejnom
obstarávaní, ktoré upravujú postup pri zadávaní podlimitných
zákaziek bez využitia elektronického trhoviska. Ustanovenie § 100
ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní totiž odkazuje iba na použitie prvej časti zákona o verejnom
obstarávaní, pričom ustanovenie
§ 46 patrí systematicky do druhej
časti zákona o verejnom obstarávaní, týkajúcej sa nadlimitných
zákaziek. Úrad pre verejné obstarávanie v uvedenom metodickom
usmernení uvádza, že napriek
tomu, že v časti zákona o verejnom obstarávaní, upravujúcej
zadávanie podlimitných zákaziek
bez využitia elektronického trhoviska, nie je odkaz na ustanovenie
§ 46 tohto zákona, je podľa jeho
názoru na mieste aj pri zrušení
zadávania podlimitnej zákazky
bez použitia elektronického trhoviska vychádzať z okolností, ktoré
sú upravené týmto ustanovením,
keďže podobné okolnosti, tak ako
vyplývajú z ustanovenia § 46 ods.
1 a 2 prvej vety zákona o verejnom obstarávaní, môžu nastať aj
pri zadávaní podlimitnej zákazky
bez použitia elektronického trhoviska (napríklad došlo k zmene
okolností, za ktorých sa vyhlásilo
verejné obstarávanie). Uvedené sa
podľa nášho názoru vzťahuje na
zadávanie všetkých podlimitných
zákaziek. Rozhodnutie verejného obstarávateľa zrušiť použitý
postup zadávania podlimitnej
zákazky nemôže byť svojvoľné,
ale musí byť vždy náležite odôvodnené a v súlade so základnými
princípmi verejného obstarávania
uvedenými v § 9 ods. 3 zákona
o verejnom obstarávaní.
Úrad pre verejné obstarávanie
v metodických usmerneniach na
základe konkrétnych situácií zároveň postupne vymedzuje, čo nie je
možné považovať za zmenu okolností, ktorá odôvodňuje zrušeniu
použitého postupu zadávania zákazky. Napríklad v metodickom
usmernení č. 10363-5000/2013 zo
dňa 06.09.2013 úrad uvádza, že
„samotná skutočnosť, že verejný
obstarávateľ za daných okolností
nevie posúdiť výhodnosť predloženej ponuky nemusí byť dostatočná na účely preukázania splnenia podmienky podľa ustanovenia
§ 46 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní t. j. na účely preukázania
zmeny okolností, za ktorých sa
vyhlásilo verejné obstarávanie.“
Predloženie nízkeho
počtu ponúk
Druhým dôvodom, pre ktorý
môže verejný obstarávateľ podľa
ustanovenia § 46 ods. 2 zákona
o verejnom obstarávaní zrušiť použitý postup zadávania zákazky,
je skutočnosť, že v súťaži neboli
predložené viac ako dve ponuky.
Vychádzajúc z druhej vety ustanovenia § 46 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, ak verejný
obstarávateľ nezruší postup zadávania zákazky z dôvodu, bola
predložená iba jedna ponuka, je
povinný zverejniť na profile odôvodnenie, prečo použitý postup
nezrušil. Dôvodová správa k novele zákona o verejnom obstarávaní účinnej k dňu 01.07.2013
uvádza, že „na posilnenie súťažného princípu sa dopĺňa možnosť
obstarávateľa zrušiť súťaž v prípade, ak boli predložené len dve
ponuky. Zároveň sa ukladá povinnosť zdôvodniť nezrušenie súťaže,
teda neuplatnenie tohto práva, ak
je predložená len jedna ponuka.“
Vzhľadom na to v prípade, že
bola v súťaži predložená iba jedna ponuka a verejný obstarávateľ
napriek tomu nezruší súťaž, je
povinný podrobnejšie odôvodniť,
na základe akých skutočností dospel k záveru, že uzavretie zmluvy
s jediným uchádzačom je v súlade
so zákonom o verejnom obstarávaní, najmä s princípom hospodárnosti a efektívnosti. Predloženie ponuky jedným prípadne
dvoma uchádzačmi v súťaži totiž
nemusí verejnému obstarávateľovi poskytnúť dostatočný prehľad
o možnostiach čo najvýhodnejšieho zabezpečenia obstarávaných
tovarov, prác či služieb.
Záver
V tomto článku sme poukázali na to, že pri zrušení použitého
postupu zadávania zákazky podľa
ustanovenia § 46 ods. 2 zákona
o verejnom obstarávaní nie je dostačujúce ak verejný obstarávateľ
len poukáže na v tomto ustanovení upravené dôvody zrušenia použitého postupu zadávania zákazky, ale je potrebné, aby v záujme
dodržania základných princípov
uvedených v ustanovení § 9 ods.
3 zákona o verejnom obstarávaní,
podrobnejšie a dôveryhodne odôvodnil, aké okolnosti ho viedli
k rozhodnutiu zrušiť súťaž.
Ochranu
detí pred
násilím bude
koordinovať
národné
stredisko
Stratégia na ochranu detí pred
násilím, ktorou sa 15. januára
zaoberala vláda, počíta so zriadením špeciálneho národného
strediska. Materiál z dielne
ministerstva práce, sociálnych
vecí a rodiny sa najskôr stretol
s nesúhlasom ministerstva
financií. To hovorilo, že rezort
práce nemôže dostať viac peňazí, ako mu limituje rozpočet
verejnej správy na roky 2014
až 2016. Na rokovaní sa podarilo spor odstrániť presunom
tabuľkových miest.
Predložený materiál berie do
úvahy troch nových zamestnancov rezortu práce. Počíta
tak so zvýšením osobných výdavkov v roku 2014 o 62 839
eur. V rokoch 2015 a 2016 to
je viac o 91 309 eur každoročne. Rezort financií v zásadnej
pripomienke, ktorú sa na
rozporovom konaní nepodarilo odstrániť, žiadalo, aby si
úlohy vyplývajúce z materiálu
zabezpečilo ministerstvo práce
pomocou limitov daných v
schválenom rozpočte. Rezorty
sa napokon dohodli. Ako po rokovaní vlády povedal minister
práce Ján Richter, ostatných
presvedčil argumentom, že
sfunkčnenie stratégie nie je
záležitosťou len jeho rezortu.
Štátny tajomník ministerstva
financií Peter Pellegrini doplnil,
že tri nové miesta pre stredisko vzniknú na úkor iného
ministerstva. Dôjde k presunu
troch tabuliek na ministerstvo
práce, s tým ale, že nenarastie
celkový počet pracovníkov
štátnej správy," povedal.
Pracovné skupiny posudzovali, ako zarámcovať riešenie
násilia páchaného na deťoch.
Medzi možnosťami sa vyskytli
samostatný splnomocnenec,
samostatný poradný orgán
vlády alebo aj ústredný orgán.
Ako reálne riešenie vo finále
navrhli samostatný špecializovaný organizačný útvar - Národné koordinačné stredisko pre
riešenie problematiky násilia
na deťoch. Vďaka stredisku
sa budú pravidelne konať
metodické porady s účasťou
všetkých dotknutých rezortov.
Riešiť sa na nich bude aj to,
ako predísť otrasným prípadom týrania a zneužívanie detí,
vysvetlil Richter a doplnil, že
plánuje ešte zriadiť „nejaký
orgán, aby pravidelne, možno
raz mesačne, sa ľudia z jednotlivých rezortov, ktorí budú zodpovední za realizáciu stratégie
vo svojich rezortoch, schádzali,
vyhodnotili to predchádzajúce
obdobie a na základe toho
prijímali nejaké konkrétnejšie
materiály".
(SITA)
8 dedina roka 2013
21. január 2014 • Obecné noviny
Predstavujeme obce ocenené
v súťaži Dedina roka 2013
pletné odkanalizovanie obce.
Solárnym systémom na prípravu
teplej vody a na podporu vykurovania sú vybavené všetky
obecné budovy – materská škola, základná škola, obecný dom,
objekt športového štadióna a
miestny kostol. Snahou o úplnú
energetickú sebestačnosť obce je
pripravovaná realizácia projektu
zameraného na inštaláciu fotovoltaických panelov na obecné
budovy a nájomné byty.
2. miesto
Špania Dolina
Dedina roka 2013, Malé Dvorníky.
Dedina roka 2013
Malé Dvorníky
Okres: Dunajská Streda
Počet obyvateľov: 1 077
www.maledvorniky.sk,
www.klatovskerameno.sk,
www.masvodnyraj.sk,
www.sunislife.sk
Obec Malé Dvorníky sa nachádza v južnej časti Trnavského
kraja, v tesnom susedstve okresného mesta Dunajská Streda na
Žitnom ostrove. Výnimočnosť
obce spočíva v tom, že napriek
susedstvu s okresným mestom si
zachováva svoj jedinečný vidiecky charakter a žije veľmi aktívnym spoločenským životom.
Obec, podľa spisov uložených
v budapeštianskom archíve,
bola známa ako usadlosť dvoranov slúžiacich na bratislavskom
hrade už v roku 1252. Od roku
1356 sa obec v písomnostiach
objavuje ako šľachtická osada
už pod svojím dnešným názvom ODUOR (DVOR). Obec
je typickou poľnohospodárskou
žitnoostrovnou dedinou – orná
pôda tvorí takmer 89 % rozlohy
obce a dominuje na nej výroba
ekologických potravín. Pôdu
obhospodaruje hlavne Školské
hospodárstvo Búšlak, spol. s r.o.,
poľnohospodárske subjekty Istra
a Áldor a súkromne hospodáriaci roľníci. Obec prostredníctvom
napĺňania strategických cieľov
uplatňuje svoje vízie vo všetkých
oblastiach života obyvateľov.
V hospodárskej oblasti, okrem
poľnohospodárstva, zabezpečuje priemyselnú výrobu vo svojej hospodárskej zóne – malom
priemyselnom parku na ploche
približne 8 ha. Pri rozvoji obce
sa popri obnove staršej časti obce
premyslene usmerňuje i nová
výstavba, pričom sa veľký dôraz
kladie na celkový vzhľad obce a
na zachovanie a využitie prvkov
tradičnej architektúry tak, aby
výstavba nenarúšala vidiecky
ráz obce. Vďaka systematickej
starostlivosti aj o verejnú a súkromnú zeleň už na prvý dojem
pôsobí obec malebne a upravene. Pre podporu mladých rodín
obec vybudovala 39 nájomných
bytov. Silnou stránkou obce sú
partnerstvá, v rámci ktorých
obec spolupracuje s miestnymi
podnikateľmi a spolkami a tiež
realizuje projekty regionálnej a
hlavne cezhraničnej spolupráce.
Vďaka týmto úspechom obec v
Okres: Banská Bystrica
Počet obyvateľov: 193
www.spaniadolina.sk
Špania Dolina je pozoruhodná banícka obec v objatí Starohorských vrchov, ktorá svojím
2. miesto, Špania dolina.
nia Dolina priťahuje umelcov a
návštevníkov, domácich aj zahraničných hostí na rôzne atraktívne
podujatia, ako ŠpanDiv, Medzinárodné maliarske a sochárske
sympózium Josefa Langera, Faklcúg, varenie štiarcu, prázdninová
škola paličkovanej čipky, výtvarný plenér. Neoceniteľným atribútom obce je nadšenie skupiny
ľudí, ktorí na odbornej úrovni
uchovávajú staré tradície a spájajú svoj život s odkazom baníctva
podobne, ako bol s ním spojený
život ich predkov.
3. miesto
Pruské
3. miesto, Pruské.
roku 2009 získala v súťaži Dedina roka ocenenie Dedina ako
partner. Bohatá je aj jej spolková
činnosť a podpora obce venovaná všetkým vekovým skupinám
obyvateľstva. Obec leží v tesnej
blízkosti 3 kúpeľných stredísk –
Dunajskej Stredy, Veľkého Medera a Topoľníkov. Spolu s obcami združenými v mikroregióne
Klátovské rameno sa rozhodla
ísť cestou rozvoja cykloturistiky,
vodnej turistiky a agroturistiky,
vhodne prepojených s gastroturizmom. Obec vybudovala
cyklotrasy v dĺžke 2 km, ďalšie
úseky v dĺžke 18 km sú v príprave. Po celej obci a mikroregióne Klátovské rameno je rozmiestnené jednotné turistické a
informačné značenie, v katastri
obce sú vybudované dve drevené odpočívadlá pre potreby
turistov. Obec prevádzkuje Turistickú informačnú kanceláriu
(TIK) a požičovňu bicyklov. Pre
ochranu životného prostredia
obce a regiónu sa mikroregión
rozhodol cykloturistiku vhodne
prepojiť s ekoturistikou. V obci
je zriadené Mikroregionálne
informačné a školiace centrum.
V rámci starostlivosti o životné
prostredie sa okrem pravidelnej
údržby verejnej zelene obec venuje separovanému zberu odpadu a pred dokončením je kom-
rázovitým vzhľadom dodnes
pripomína slávne časy ťažby a
spracovania medenej rudy. Svedkom bohatej baníckej histórie je
jedinečný súbor 85 pamiatkovo
chránených objektov, vyhlásený
za Pamiatkovú rezerváciu Špania
Dolina, ktorá je trvalo obývaná.
Ucelené historické usporiadanie
s baníckymi domami, Klopačka,
ranogotický kostol Premenenia
Pána a technické pamiatky sa zlievajú spolu do jednoliateho celku.
Nezalesnená halda Maximilián
dotvára celkovú panorámu Španej Doliny. Banícka minulosť je
verejnosti sprístupnená v miestnych múzeách medi a čipky. Špa-
Okres: Ilava
Počet obyvateľov: 2 190
www.obecpruske.sk
Pruské leží na Považí v malebnej Ilavskej kotline pod zrúcaninami starobylého hradu Vršatec
a tvorí vstupnú bránu do Bielych
Karpát. Prírodné prostredie a
aktívny ľudský potenciál tvoria
symbiózu dynamického rozvoja obce, ktorá má ambíciu stať sa
modernou obcou 21. storočia a
prirodzeným lídrom celého mikroregiónu. Nezabúda však ani na
,,dobré mravy“, ako sa začína jedna z častí diela najvýznamnejšieho barokového dejateľa a kňaza
Hugolína Martina Gavloviča, ktorý tvoril v obci. K „dobrým mravom“ patrí predovšetkým úcta
k svojim historickým koreňom.
Pruské dôstojne prejavuje úctu k
minulosti, triezvo hodnotí súčasnosť a dynamicky poskytuje vízie
do budúcna. Mimoriadne aktívny
prístup vedenia obce ku všetkým
komunitám vytvára pestrý a plodný život v obci. Občania prejavujú
svoju hrdosť k miestnym hodnotám bohatou spoluprácou a fungujúcimi partnerstvami.
Mimoriadna cena, ocenenie „Za výnimočný, inovatívny, vizionársky a zároveň trvalo udržateľný
rozvoj obce“
Kechnec
Okres: Košice – okolie
Počet obyvateľov: 1 100
www.kechnec.sk
Dedina v bezprostrednej blízkosti mesta Košice s bohatou a
turbulentnou minulosťou, vyplývajúcou z hraničnej polohy
v intenzívne urbanizovanom
prostredí. Obec sa osamostatnila
až v roku 1990 a odvtedy prešla
veľmi intenzívnym vývojom. Využila a stále využíva svoju polohu
na úspešnú realizáciu priemyselnej zóny ako základu komplexného rozvoja obce. Výsledkom je
nárast počtu obyvateľov o skoro
60 %, pokles nezamestnanosti na súčasných 9 %, kvalitná a
rôznorodá vybavenosť nadobecného významu, revitalizované
centrum obce, rozbehnuté projekty regionálneho až medzinárodného charakteru, zamerané
na vzdelávanie a využitie geotermálnej energie. Dosiahnuté ekonomické podmienky umožňujú
vytvárať pre obyvateľov optimálne životné podmienky. Aktívne a
úspešné vyhľadávanie partnerov
na globálnej úrovni, ekonomické
aktivity obce ako subjektu a jej
komplexný rozvoj dokumentujú
mimoriadne úspešný a pragmatický prístup k udržateľnosti stratégie rozvoja.
Dedina ako hospodár, ocenenie „Za mimoriadne
zodpovedné hospodárenie
s majetkom obce a jeho
efektívne zveľaďovanie v
prospech obyvateľov a návštevníkov obce“
Jablonka
Kechnec.
Okres: Myjava
Počet obyvateľov: 487
www.jablonka.sk
dedina roka 2013 9
Obecné noviny • 21. január 2014
Jablonka.
Kopaničiarska obec Jablonka sa skladá z 26 osád, leží na
úpätí Bielych Karpát na ceste
z Myjavy do Krajného. Obec
príkladne pristupuje k hospodáreniu s majetkom obce a k
verejnému rozpočtu, dôkazom čoho je fakt, že zatiaľ nemala žiaden dlh. Obec podporuje podnikateľov výhodnými
daňami z nehnuteľností. Pri
rozvojových aktivitách sa snaží využívať služby miestnych
podnikateľov a miestne suroviny. Nosnou podnikateľskou
činnosťou obce je hospodárenie na 300 ha lesa, poskytovanie služieb obyvateľom, ale aj
okolitým obciam – napr. kosenie zákopov, rúbanie dreva,
vývoz kontajnerov a iné. Veľké množstvo práce na zveľaďovaní obce sa vykonáva formou dobrovoľníckych brigád.
Snahou obce je prioritne riešiť ekologické problémy územia racionálnym využívaním
prírodných zdrojov. V obci je
vybudovaná záhradka starých
materí, spojená s čajovňou,
čím sa obci darí zachovávať
tradíciu bylinkárstva pre súčasnú generáciu a zároveň
prezentovať verejnosti liečivú
silu prírody.
Dedina ako maľovaná,
ocenenie „Za udržiavanie vidieckeho charakteru a malebného
harmonického vzhľadu
dediny“
Baďan
Okres: Banská Štiavnica
Počet obyvateľov: 207
www.badan.webnode.sk
Podmanivá obec Baďan
harmonicky dotvára obraz
krajiny regiónu Hontu v južnej časti Štiavnických vrchov.
Spolu s časťou Klastava má
zachovaný čitateľný stavebný
poriadok usporiadania domov, ich vzhľadu, použitých
detailov a materiálu. Stavebné
materiály ako kameň a drevo
dominujú nielen na pôvodných obytných a hospodárskych objektoch, ale aj pri
ich oprave a rekonštrukcii.
Rešpektovanie prvkov regionálnej ľudovej architektúry je
podmienkou pri vydávaní stavebných povolení občanom.
K pôvabnému vzhľadu dediny
prispievajú prvky drobnej architektúry ako lavičky, studne,
tržnica, drevené plastiky zvierat. Pýchou obce je príkladne
zrekonštruovaná románska
kamenná rotunda, ktorá napovedá, že Baďan bol v stredoveku významnou obcou.
Dedina ako klenotnica,
ocenenie „Za významný
prínos k šíreniu miestnych kultúrno-historických tradícií a aktívnemu prezentovaniu živej
kultúry v obci“
Sebechleby
Okres: Krupina
Počet obyvateľov: 1 220
www.sebechleby.com
Rázovitá vinohradnícka
obec Sebechleby na juhu
stredného Slovenska je významnou národopisnou lokalitou. V jej odľahlej osade
s názvom Stará Hora sa nachádza jedinečná Pamiatková rezervácia ľudovej architektúry (PRĽA). Chránené
sú vinohradnícke domčeky
s pivnicami vytesanými do
tufu. Vinohradnícka osada
predstavuje zriedkavo čistý charakter vinohradníckych pivníc, sústredených
mimo obydlia vinohradníka. Špecifickosť tohto kraja v oblasti hudby, tradícií,
gastronómie a remeselných
zručností sa prezentuje na
rôznych podujatiach nielen
domácim obyvateľom, ale
aj návštevníkom. Občianske
združenie Stará Hora spolu
s obcou Sebechleby usporadúva čoraz obľúbenejšie kultúrno-spoločenské podujatie
– Oberačku po sebechlebsky.
Tradičná ľudová kultúra tejto obce je zachytená v knižnej aj elektronickej forme na
vysokej prezentačnej úrovni
v Národopisnom múzeu Sebechleby, ktoré sa nachádza
priamo v PRĽA.
Dedina ako pospolitosť,
ocenenie „Za dlhodobý
a systematický rozvoj
rôznorodej komunity s
rešpektovaním miestneho naturelu“
Pavlovce nad Uhom
Okres: Michalovce
Počet obyvateľov: 4 401
www.pavlovce.sk
Veľká dedina – centrum
osídlenia a ekonomických
aktivít na periférii Slovenska
v blízkosti slovensko-ukrajinskej hranice, v ktorej má
väčšinový podiel rómske
etnikum. Napriek svojej polohe a ťažkým sociálno-ekonomickým podmienkam
vyniká šírkou rozsahu a rôznorodosťou spoločenských
aktivít, vytvára podmienky
na integráciu sociálne odkázaných a marginalizovaných
spoluobčanov, zabezpečuje
vysokú úroveň vzdelávania
nastupujúcej generácie obyvateľov. Spôsob spolužitia
obyvateľov je príkladom, ako
dosiahnuť vysokú kvalitu v
etnicky zmiešanom prostredí. Obyvatelia, bez ohľadu
na etnickú rozdielnosť, sú lokálpatrioti. Sú hrdí na svoju
obec a prejavujú to svojimi
aktivitami a občianskou angažovanosťou napriek tomu,
že kvôli nedostatku pracovných príležitostí v tomto regióne odchádzajú za prácou
do zahraničia – odchádzajú,
aby sa vrátili.
Dedina ako partner,
ocenenie „Za aktívnu
tvorbu a udržiavanie
partnerstiev na miestnej a regionálnej úrovni v prostredí viacerých
národností a vierovyznaní“
Šarovce
Okres: Levice
Počet obyvateľov: 1 622
www.sarovce.sk
V dolnohronskej obci Šarovce žijú a navzájom sa dopĺňajú občania troch národností – slovenskej, maďarskej
a rómskej a troch konfesií
– katolíckej, evanjelickej a
reformovanej cirkvi. Obec je
aktívnym členom viacerých
združení: Dolnohronského
regionálneho združenia Želiezovce, miestnej akčnej skupiny Dolnohronské rozvojové
partnerstvo, Partnerstva sociálnej inklúzie okresu Levice,
kde pani starostka vykonáva
funkciu predsedníčky združenia. Obec Šarovce je zakladateľom a lídrom Združenia
obcí „Za čisté Dolné Pohronie“, ktoré združuje 17 obcí a
mesto Želiezovce. Príspevková organizácia obce SLUŽBY
Šarovce vykonáva separovaný
zber pre 20 obcí a mesto Želiezovce. Okolitých deväť obcí
spoločne organizuje každý
rok stretnutie presídlencov,
ktorí sa v roku 1946 prisťahovali z Maďarskej republiky.
Veľmi populárnou v obci je aj
letná Paradajková slávnosť,
organizovaná v spolupráci s
miestnymi podnikateľmi ako
aj obyvateľmi všetkých národností. Za pozornosť stojí
Dedinské múzeum Šarovce, dokumentujúce históriu,
tradície, prírodné hodnoty
obce a jej okolia. Komunitné
centrum pomáha rodinám v
hmotnej núdzi a Informačné
centrum poskytuje informácie nezamestnaným občanom,
občanom so zníženou pracovnou schopnosťou, ľudom
po 50. roku života či mládeži
po skončení školy.
Dedina ako hostiteľ,
ocenenie „Za všestrannú ponuku možností a
atraktivít cestovného
ruchu s prihliadnutím
na súčasné potreby návštevníkov s využitím
miestneho potenciálu“
Blatnica
Okres: Martin
Počet obyvateľov: 945
www.blatnica.sk
Blatnica leží v Turčianskej
kotline pri ústí najkrajších
dolín Veľkej Fatry, Gaderskej
a Blatnickej doliny. Obec je
významnou archeologickou
lokalitou, v jaskyni Mažarná
na úbočí Tlstej nad Gaderskou dolinou sa našli doklady pravekého a starovekého
osídlenia. Malebnosť obce,
pre ktorú je príznačná architektúra ľudového staviteľstva,
domy s klenutými uzatvorenými bránami z konca 18. storočia a polovice 19. storočia a
sypárne okolo Blatnického
potoka, po dlhé roky využívali filmári ako kulisu vo svojich
filmoch. Obec je s Gaderskou
a Blatnickou dolinou prepojená cyklotrasami, na všetky
okolité vrchy vedú značkované turistické chodníky. Severo-východne od obce čnie
zrúcanina Blatnického hradu.
V obci sa nachádzajú dva hotely a množstvo súkromných
penziónov,
autocamping,
Múzeum Karola Plicku, lanové centrum a oddychová zóna
Mlynčekovo v Gaderskej doline.
Dedina ako záhrada,
ocenenie „Za inšpirujúce a starostlivé využívanie prírodných zdrojov
a zachovávanie charakteristického
vzhľadu
krajiny“
Bošáca
Okres: Nové Mesto nad Váhom
Počet obyvateľov: 1 371
www.bosaca.eu
Bošáca, obec stredného Považia, leží v Chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty.
Obec a jej obyvatelia sú známi vďaka ovocinárstvu, najmä pestovaniu starých odrôd
ovocných stromov a spracovávaniu ich plodov. Pestujú
sa tu predovšetkým odrody
sliviek ako belice, durandzie,
ďalej hrušky, jablká, čerešne,
broskyne, orechy a oskoruše,
ktorých výskyt je v súčasnej
dobe ojedinelý. V katastri
obce sa nachádza zriadený
sad kôstkovín, ktorý má za
úlohu ochranu genofondu
a zachovanie odrôd kôstkovín. Obec sa môže pochváliť
dvoma stromami, ktoré boli
úspešné v súťaži Strom roka –
jarabina oskorušová a hruška
planá. Kvalita a údržba verejných priestranstiev a predzáhradok sú na vysokej úrovni.
Miestna slivovica je známa aj
za hranicami regiónu.
Baďan.
Sebechleby.
Pavlovce nad Uhom.
Šárovce.
Blatnica.
Bošáca.
10 rómovia
21. január 2014 • Obecné noviny
Európska únia prijala právny nástroj
na integráciu Rómov
Všetkých 28 členských štátov Európskej únie sa 9.decembra 2013 zaviazalo uskutočňovať súbor odporúčaní
na lepšiu hospodársku a sociálnu integráciu Rómov, ktoré navrhla Európska komisia.
M
inistri členských
štátov na svojom
zasadnutí menej
ako pol roka od
predloženia návrhu Komisie jednomyseľne prijali
odporúčanie Rady. Ide o historicky
prvý právny nástroj Európskej únie
na začleňovanie Rómov. Členské
štáty sa prijatím odporúčania Rady
zaväzujú uskutočňovať cielené
opatrenia zamerané na vyrovnanie
rozdielov medzi Rómami a ostatným obyvateľstvom.
„Dohoda vysiela silný signál o
ochote členských štátov popasovať
sa s integráciou Rómov. Ministri
prijali jednomyseľný záväzok zlepšiť situáciu rómskeho obyvateľstva
v praxi,“ uviedla Viviane Redingová, podpredsedníčka Komisie a
komisárka EÚ pre spravodlivosť.
„Členské štáty majú teraz v rukách kľúčové nástroje na integráciu Rómov a je na nich, aby slová
premenili na skutky. Ich záväzky
im budeme pripomínať a dohliadneme na to, aby uvedené opatrenia
naozaj realizovali.“
„Prijatie odporúčania predstavuje významný spoločný záväzok
členských štátov investovať viac a
efektívnejšie do ľudského kapitálu
s cieľom zlepšiť životné podmienky rómskeho obyvateľstva v celej
Európe,“ povedal komisár pre zamestnanosť, sociálne veci a začlenenie László Andor. „Nemôžeme
ich sklamať. Členské štáty majú
teraz možnosť z rozpočtu EÚ na
roky 2014 - 2020 vyčleniť významný balík finančných prostriedkov,
ktoré po doplnení zdrojmi z národných rozpočtov môžu použiť
na to, aby pomohli rómskemu
obyvateľstvu realizovať plný potenciál a aby na všetkých úrovniach
prejavili politickú vôľu zabezpečiť
náležité vynaloženie finančných
prostriedkov.“
Štyri kľúčové oblasti
integrácie
Súčasťou prijatého odporúčania Rady o účinných opatreniach
na integráciu Rómov v členských
štátoch sú osobitné pokyny, ktoré
majú členským štátom pomôcť posilniť a zintenzívniť ich úsilie. Jedno
z odporúčaní je, aby členské štáty
prijali cielené opatrenia na vyrovnanie rozdielov medzi rómskym a
ostatným obyvateľstvom. Prijatím
dokumentu Rady sa posilňuje rámec EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov, na ktorom
sa dohodli všetky členské štáty v
roku 2011 stanovením podmienok
na účinné začleňovanie rómskeho
obyvateľstva v členských štátoch.
Odporúčanie, ktoré vychádza zo
správ Komisie o situácii Rómov v
uplynulých rokoch, sa zameriava
na štyri oblasti, v ktorých sa lídri
EÚ zaviazali k dosiahnutiu spoločných cieľov v oblasti integrácie
Rómov v súlade s rámcom EÚ
pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov. Sú nimi prístup k
vzdelávaniu, pracovným miestam,
zdravotnej starostlivosti a bývaniu. Realizácia cielených opatrení
vyžaduje od členských štátov, aby
na začleňovanie Rómov, ktoré je
podľa Komisie kľúčovým faktorom, vyčlenili nielen fondy EÚ, ale
bitných opatrení s cieľom zlepšiť
situáciu rómskeho obyvateľstva v
praxi. Zo správy o pokroku, ktorú
Komisia predložila vlani v júni, vyplýva, že v členských štátoch existuje priestor na zlepšenie v oblasti
uplatňovania vnútroštátnych stratégií integrácie Rómov v súlade s
rámcom EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov. Komisia
správach o pokroku v začleňovaní Rómov vydávaných každú
jar. Zistenia sa budú uvádzať aj v
procese európskeho semestra pre
koordináciu hospodárskej politiky. V máji 2013 Rada na základe
návrhu Komisie vydala v rámci
európskeho semestra pre päť členských štátov odporúčania pre jednotlivé krajiny o otázkach týkajú-
aj vnútroštátne a súkromné fondy
a fondy tretieho sektora. Význam
začlenenia je podčiarknutý v hodnotení vnútroštátnych stratégií
členských štátov, ktoré Komisia
vykonala v roku 2012. Okrem toho poskytuje členským
štátom usmernenia týkajúce sa
prierezových politík zameraných
na integráciu Rómov s cieľom
zabezpečiť, aby sa stratégie vykonávali na miestnej úrovni, aby sa
presadzovali antidiskriminačné
pravidlá, aby sa dodržiaval prístup
zameraný na sociálne investície,
aby sa ochraňovali rómske deti a
ženy a aby sa riešil problém chudoby.
vypracuje novú správu o pokroku
členských štátov na jar 2014.
Napriek tomu, že Európsky
parlament nie je povinný hlasovať o tejto otázke, svoju podporu odporúčaniu Rady vyjadril v
hlasovaní Výboru pre občianske
slobody (LIBE) 5. decembra. Výbor podporil návrh uznesenia o
pokroku dosiahnutom v uplatňovaní vnútroštátnych stratégií
integrácie Rómov, v ktorom sa
vyzdvihuje úloha miestnych a regionálnych orgánov pri rozvoji a
realizácii politík týkajúcich sa Rómov, ako aj význam prideľovania
primeraných finančných zdrojov
na politiky integrácie rómskeho
obyvateľstva. Európsky parlament
by mal schváliť toto uznesenie na
svojom plenárnom zasadnutí začiatkom tohto roka.
Komisia bude pokrok naďalej
posudzovať vo vlastných ročných
cich sa Rómov (Bulharsko, Českú
republiku, Maďarsko, Rumunsko
a Slovensko). V týchto odporúčaniach sa spomínaných päť krajín
vyzýva, aby zabezpečili realizáciu
svojich vnútroštátnych stratégií
integrácie Rómov a zapracovali
osobitné opatrenia v tejto oblasti do príslušných horizontálnych
politík. Prostredníctvom ročného
cyklu európskeho semestra sa zabezpečí, že integrácia Rómov zostane pevne a trvalo na programe
Európskej únie.
Odporúčania pre päť
štátov, aj Slovensko
Hoci odporúčanie Rady nie je
právne záväzné, od členských štátov sa očakáva uskutočnenie oso-
Dôležitým finančným
nástrojom sú eurofondy
Na zaistenie konkrétnych a
udržateľných výsledkov v praxi je potrebné už od roku 2014
zabezpečiť finančné prostriedky
z vnútroštátnych a európskych
zdrojov. Štrukturálne fondy EÚ,
predovšetkým Európsky sociálny
fond (ESF), zostanú aj naďalej dôležitým finančným nástrojom na
podporu integrácie Rómov. Podľa
návrhu Komisie na nasledujúce
finančné obdobie by sa integrácia
marginalizovaných spoločenstiev,
ako je rómske obyvateľstvo, mala
stať osobitnou investičnou prioritou. V tejto súvislosti je súčasťou
návrhu špecifická podmienka ex
ante na zabezpečenie toho, aby
bola podpora EÚ súčasťou balíka
súhrnnej stratégie na integráciu
Rómov. Na dosiahnutie primeraných finančných zdrojov musia
členské štáty vyčleniť najmenej
20 % prostriedkov pridelených z
ESF na sociálne začlenenie.
Integrácia Rómov nie je len morálnou povinnosťou, ale je aj v záujme členských štátov, a to najmä
tých, v ktorých je veľká rómska
menšina. Rómovia predstavujú
významný a rastúci podiel obyvateľstva v školskom veku a budúcich
pracovných síl. Aby sa rómskemu
obyvateľstvu umožnilo realizovať
svoj ľudský kapitál a aktívne a rovnocenne pôsobiť v hospodárstve a
spoločnosti, sú potrebné efektívne
politiky na aktiváciu trhu práce
a individualizované a prístupné
podporné služby pre rómskych
uchádzačov o zamestnanie.
Európska komisia vo svojej
správe z roku 2013 vyzvala členské štáty EÚ, aby vykonali vnútroštátne stratégie na zlepšenie hospodárskej a sociálnej integrácie
rómskeho obyvateľstva v Európe.
Členské štáty vypracovali tieto
plány ako odpoveď na rámec EÚ
pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov, ktorý Komisia prijala
5. apríla 2011. Lídri EÚ schválili
tento rámec v júni 2011.
Členské štáty môžu čerpať
prostriedky na projekty sociálnej
integrácie, vrátane projektov na
lepšiu integráciu rómskeho obyvateľstva v oblasti vzdelávania, zamestnanosti, bývania a zdravotnej
starostlivosti, zo štrukturálnych
fondov. V rokoch 2007 – 2013 bolo
na tieto projekty vyčlenených celkovo takmer 26,5 miliardy. Členské štáty sú zodpovedné za správu
týchto prostriedkov, ako aj za výber konkrétnych projektov. Väčšina financií sa použije na projekty
zamerané na sociálne marginalizované skupiny ako také, t. j. nemusia byť nevyhnutne určené iba
pre rómske obyvateľstvo. V snahe
zabezpečiť efektívnejšie a cielenejšie projekty Komisia vyzvala
členské štáty, aby založili národné
kontaktné miesta, ktorých úlohou
bude pomôcť miestnym a regionálnym orgánom pri plánovaní
použitia finančných prostriedkov
na integráciu Rómov.
(Zdroj: MV SR)
Ilustračné foto:
www.eduroma.sk
rómovia 11
Obecné noviny • 21. január 2014
Z fondov na inklúziu Rómov nevyčerpalo
Slovensko ani tretinu peňazí
Od roku 2003 do roku 2011 rozdal Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity dotácie za
približne 11,3 milióna eur. Od roku 2004 výška dotácií postupne klesala z 1,56 milióna eur na približne
753-tisíc eur v roku 2011.
V
yplýva to zo Štvrtej
správy o implementácii
Rámcového
dohovoru na ochranu národnostných
menšín v SR, ktorú v decembri
prerokovala a schválila vláda.
Dotácie úrad poskytoval napríklad na podporu vzniku a činnosti komunitných centier, na opravu
a rekonštrukciu bytov a sociálneho bývania, podporu zriaďovania autobusových zastávok pri
rómskych osadách a skladov paliva k bytom nižšieho štandardu,
podporu vzdelávania a výchovy,
podporu kultúry a rozvoj športových aktivít. Peniaze išli aj na
podporu zriaďovania rómskych
občianskych hliadok, ochranu
životného prostredia a ochranu
zdravia obyvateľstva v rómskych
komunitách. Od roku 2012 dotácie dávajú aj na odstraňovanie
havarijných stavov obydlí, vzniknutých najmä v dôsledku živelných pohrôm, pôsobenia prírodných živlov alebo požiarov. Úrad
rómskeho splnomocnenca tiež
financuje zásobovanie dodávkami elektrickej energie, tepelnej
energie, paliva alebo vody v prípadoch ohrozujúcich ľudský život
a zdravie. Dotácie tiež poskytujú
na podporu usporiadania vlastníckych vzťahov k obydliam a k
pozemkom, na ktorých sa tieto
obydlia nachádzajú alebo na nákup pozemkov obcou určených
na výstavbu nových obydlí.
Administratívna
náročnosť brzdí
čerpanie eurofondov
Slovensko urobilo v končiacom
sa programovacom období veľa
chýb, ktoré mali za následok, že
sme zo štrukturálnych fondov
na inklúziu Rómov nevyužili ani
tretinu peňazí. Ako informovala
Michaela Paulenová z tlačového
odboru kancelárie ministra vnútra, zo 177 907 751 eur evidoval
Úrad splnomocnenca vlády SR
pre rómske komunity k 4. decembru 2013 zazmluvnených 29,64
percenta.
O tom, ako sa využili peniaze
na Rómov, sa rozprávali účastníci
výročnej konferencie k horizontálnej priorite Marginalizované
rómske komunity. Pod nedostatky
sa podľa nich podpísalo nesprávne nastavenie spôsobu čerpania
štrukturálnych fondov. Financie
spravovalo šesť ministerstiev. Medzi hlavné dôvody patrí aj časový
sklz na začiatku programovacieho obdobia, administratívna
náročnosť celého procesu, ale aj
obmedzené kompetencie úradu
splnomocnenca, tvrdia ľudia z
úradu. Ďalším dôvodom je podľa
nich príliš veľká administratívna
náročnosť pre prijímateľov. Práve
tá ich odrádzala od zámeru ťažiť z
fondov na lokálne stratégie.
„Slovensko urobilo v tomto
programovom období veľa chýb,
z ktorých sme sa poučili, a preto
v budúcom programovom období budú finančné prostriedky EÚ
sústredené v jednom multifondovom operačnom programe Ľudské zdroje," uviedla Paulenová. V
budúcom programovom období
by mal úrad splnomocnenca zastávať významnú úlohu pri administrovaní a spravovaní projektov,
čím sa dosiahne efektívnejšie čerpanie zdrojov.
Horizontálna priorita Marginalizované rómske komunity
je jednou zo štyroch horizontálnych priorít, ktoré definuje
Národný strategický referenčný
rámec 2007 ¨C 2013. Jej cieľom
bolo zvýšenie zamestnanosti a
vzdelanostnej úrovne príslušníkov komunít ako aj zlepšenie ich
životných podmienok. Podpora
marginalizovaných Rómov sa
zameriavala na vzdelávanie, zdravie, zamestnanosť a bývanie a tri
vzájomne súvisiace problémové
okruhy - chudoba, diskriminácia
a rodová rovnosť.
Úradníci vedia spomaliť
aj dobrý projekt
Štát dlhodobo dokazuje, že
svojim obyvateľom nedokáže poskytnúť základné služby, hovorí
poradca ministra financií a poradca ministra vnútra pre rómsku
reformu Anton Marcinčin. Dôvodom podľa neho nie je nevôľa
jednotlivých garnitúr, ale absolútna neschopnosť spomalených
štátnych úradníkov. Marcinčin sa
takto vyjadril aj v súvislosti s projektom Zdravé komunity, ktorého
cieľom je zlepšiť zdravotný stav
obyvateľov rómskych osád. Tento
projekt, ktorý pomáhal spustiť,
je podľa neho dobrý a aj napriek
veľkej podpore ministra financií
Petra Kažimíra a ministra vnútra
Roberta Kaliňáka trvalo jeho oživenie takmer rok.
Na Slovensku žije približne
450-tisíc Rómov, mnohí z nich
nemajú prístup k vode, plynu a
elektrine. Chudoba a zlé životné podmienky spolu s nízkou
osvetou a vzdelanosťou prinášajú
viaceré riziká, ako napríklad výskyt hepatitídy alebo tuberkulózy. Priemerný vek Rómov je aj v
dôsledku týchto skutočností nižší
ako priemerný vek majority. Napriek dlhodobo zlému zdravotnému stavu u nás dlho neexistovalo
systémové riešenie, tvrdí Asociácia pre kultúru, vzdelávanie a komunikáciu (ACEC). Tá preto v
rámci vlastných aktivít vymyslela
projekt, ktorým by neblahý stav
Najviac Rómov žije v Banskobystrickom kraji
Podľa údajov, zverejnených v Atlase rómskych komunít v jeseni minulého roku, tvoria Rómovia
na Slovensku 7,45 percenta celkovej populácie.
Prieskum stanovil, že na Slovensku žije 402 840 osôb, ktorých okolie považuje za Rómov. Najviac
týchto ľudí žije v Banskobystrickom kraji, kde je štvrtina rómskej populácie. Takmer štvrtina
Rómov žije v Košickom (24 %) a Prešovskom kraji (23 %). Najmenej Rómov, len dve percentá z
celkovej populácie, žije v Žilinskom kraji. Celkovo 153 obcí neeviduje žiadnych Rómov.
Takmer polovica z rómskej populácie (46,5 %) žije rozptýlená medzi majoritou. V obciach žije
necelých 13 percent Rómov, naopak mimo obce, v oddelených osadách žije 17 percent Rómov.
V doposiaľ identifikovaných 804 rómskych koncentráciách v 584 obciach sa nachádza 21 168
obydlí. Najväčší počet z toho sú murované domy, ktoré sú zapísané aj v katastri (8722), nasledujú
chatrče (4134) a murované domy, ktoré sú postavené nelegálne (3679).
Výsledky prieskumu poukazujú tiež na to, že 59 percent z identifikovaných rómskych obydlí využíva verejný vodovod, prístup k pitnej vode nemá 11 percent obydlí. Verejnú kanalizáciu môže používať 32 percent obydlí a prístup k elektrickej energii má až 95 percent obydlí. V troch štvrtinách
prípadov (600 z 804) tvorí prístupovú komunikáciu k rómskym obydliam asfaltová cesta.
aspoň čiastočne pomohla zvrátiť.
Projekt s názvom Zdravé komunity sa rozbehol v roku 2003. Po
istom čase vznikla v roku 2012
pre jeho rozšírenie platforma,
ktorá spojila mimovládny, štátny
a súkromný sektor.
Po približne roku od vzniku
platformy robia jej iniciátori menší odpočet projektu. Na rok 2013
dosiahol jeho rozpočet 336 909
eur. Z toho zo 47 percent sa platia
mzdy a stravné lístky, 15 percent
predstavujú odvody, 20 percent
šlo na vzdelávanie asistentov a z
10 percent nákladov sa zaplatil
zdravotnícky materiál. Peniaze šli
z dotačnej schémy ministerstva
vnútra. Rezort zmluvu o dotácii
podpísal s platformou v októbri
tohto roku.
Celoslovenský projekt prebieha v 108 rómskych osadách, kde
dohromady žije viac ako 105-tisíc
ľudí. Pracuje na ňom 120 ľudí,
drvivú väčšinu tvoria Rómovia.
Ovládajú rómsky jazyk a žijú v
osade spolu s ostatnými. „Vďaka
tomu sú pre ľudí z osád prijateľnejší a uveriteľnejší a tí k nim
majú väčšiu dôveru," vysvetľuje
ACEC. Ako vysvetlila prezidentka
ACEC, asistenti nesuplujú zdravotnícky personál, sú predĺženou
rukou lekárov v teréne. Tí si túto
„ruku" podľa jej slov pochvaľujú.
Ľahšie sa im napríklad darí vystopovať šíriteľov nákazy. Okrem
zamestnaných 120 ľudí sa do projektu zapája aj 43 dobrovoľníkov.
Jednou z nich je aj 47-ročná Helena Žigová z košického Lunika
IX. Dve hodiny denne sa spolu
so štyrmi ďalšími venuje desiatim
tisícom obyvateľov menovaného
sídliska. Vie poskytnúť prvú pomoc, pohotovo zavolá záchranárov, robí však aj veci nad rámec,
opisuje svoju činnosť dobrovoľníčka a matka troch zmaturovaných detí, ktoré sa chystajú na
vysokú školu.
Úradníci sa podľa Marcinčina
desiatky rokov najmä zamýšľajú,
vypracovávajú rôzne dokumenty,
ale je ťažké ich „dokopať" k tomu,
aby niečo urobili. Alebo aspoň
umožnili fungovanie dobrých
projektov. Ako príklad okrem
Zdravých komunít menuje predškolské kluby, projekty zamestnávania. „My stále dokazujeme,
že sme absolútne neschopní s
tým niečo spraviť. Potom sa nemôžeme zase čudovať, že príde
niekto iný a ten ponúkne veľmi
jednoduché lacné riešenia, ktoré
však môžu znamenať úplnú katastrofu," dodáva poradca. Dúfa,
že v najbližšom období sa rómska
problematika a projekty, ktoré s
ňou súvisia, posunú dopredu. Rád
by videl v priebehu polroka ťah na
bránku, ako má napríklad štátny
tajomník ministerstva školstva
Štefan Chudoba. Ten podľa Marcinčina nerozprával, ale vybudoval päť škôl pre Rómov v priebehu
krátkeho obdobia.
(Zdroj: SITA)
12 školstvo
21. január 2014 • Obecné noviny
Microsoft Office Aréna
pokračuje druhým
ročníkom.
Už sa môžete prihlásiť
Po úspešnom prvom ročníku súťaže Microsoft
Office Aréna, ktorá sa zameriava na testovanie
zručností a vedomostí žiakov v IT prostredí, sa
začína ďalší ročník. Českí aj slovenskí študenti
majú už možnosť ukázať, čo dokážu.
Vzdelávanie mladej generácie a podpora pri rozvíjaní jej
schopností sa zaraďuje medzi
najzákladnejšie priority dnešnej
spoločnosti. Práve študenti sú tí,
od ktorých sa v budúcnosti očakáva prínos a zmena. Vyzdvihnúť
talentovaných a šikovných študentov, ale aj poskytnúť priestor
na sebarealizáciu či konfrontáciu
s rovesníkmi, a to nielen v rámci
Slovenska, si vzali k srdcu organizátori česko-slovenskej súťaže
Microsoft Office Aréna 2014.
Po druhý raz si tak budú môcť
aj žiaci druhého stupňa základných škôl a stredoškoláci zo Slovenska zmerať sily v oblasti využívania a znalostí moderných IT
technológií z dielne Microsoftu.
Študentov čaká skúška funkcií
kancelárskeho balíka aplikácií Microsoft Office. Zvládnutie
úloh v programoch Word, Excel
či PowerPoint skombinované so
sebavedomým a dostatočne od-
borným odprezentovaním sa sú
základným meradlom úspechu.
„Office Aréna je šanca pre každého študenta, ako sa priučiť
novým zručnostiam a možno
prekvapiť aj sám seba, koľko toho
dokáže. Mne súťaž Microsoft
Office Aréna ponúkla príležitosť
rozvíjať svoju IT gramotnosť a
prezentačné zručnosti,” hovorí
Dušan Žiš, minuloročný víťaz, a
nadšene dodáva: “Myslím si, že
tento projekt je skvelý aj vďaka
tomu, že nás môže pripraviť na
naše zamestnanie. Zúčastnil som
sa zatiaľ len raz, no nebudem váhať zapojiť sa znova!”
Registrovať sa možno do 31.
januára 2014 prostredníctvom
formulára, ktorý je na webovej
stránke
www.soutez-arena.cz
spolu s ostatnými podrobným
informáciami o priebehu a podmienkach súťaže.
(red)
Na budúcich ružinovských
prvákov čakajú
zmodernizované školy
aj finančný príspevok
Budúci prváci, ktorí nastúpia do prvých ročníkov
základných škôl v Bratislave-Ružinove, budú môcť
využiť viaceré výhody. Ružinovská samospráva totiž
v uplynulých troch rokoch investovala státisíce eur do
obnovy svojich škôl. Zároveň mestská časť poskytuje
ružinovským prvákom finančný príspevok.
„Takmer všetky toalety a sprchy
v našich základných školách sú
zrekonštruované. Deti ani učitelia
tak už nemusia chodiť na štyridsaťročné toalety,“ povedal starosta
Ružinova Dušan Pekár. Posledné
staré toalety a sprchy mestská časť
vymení za nové v lete tohto roka.
Deti takisto budú môcť využiť
komfortné hodiny telesnej výchovy v moderných športových
areáloch. Tartanovú bežeckú dráhu už majú žiaci ZŠ Nevädzová,
podobným spôsobom Ružinov
dokončuje rekonštrukciu športového areálu pri ZŠ Vrútocká na
Trnávke. „Tento rok máme v pláne
modernizáciu športových areálov
pri ZŠ Medzilaborecká a ZŠ Kulíš-
kova,“ doplnil starosta Pekár.
Okrem toho ružinovské základné školy šetria peniaze na kúrení
vďaka jeho vyregulovaniu a termostatickým ventilom, budovy už
majú aj plastové okná. Tento rok
chce mestská časť Ružinov opraviť
rozvody elektriny v školských objektoch.
Ružinovská samospráva finančne podporuje aj ružinovské rodiny
s prváčikmi. Minulý rok vyplatila
423 prváčikom sumu viac ako 14
800 eur.
Mestská časť Ružinov je zriaďovateľom deviatich základných
škôl.
(mč)
Ž
Hlasujte
a pomôžte
školám vyrásť
ivica s finančnou podporou
spoločnosti
IKEA Bratislava už
tretí rok podporia
školy, ktoré sa chcú
zmeniť, prostredníctvom grantového kola Pomáhame vyrásť. Desať environmentálnych školských
projektov vedúcich k pozitívnej
zmene v školách a ich okolí bude
podporených celkovou sumou
3000 €. Rozhodnúť, ktoré školské
projekty budú podporené, môže
široká verejnosť prostredníctvom
hlasovania na www.spolusvami.sk
do 30. januára 2014.
Grantové kolo Pomáhame vyrásť je určené pre materské, základné a stredné školy zapojené
do programu Zelená škola. „Chceme podporiť inšpiratívne a
praktické aktivity škôl zamerané
na dlhodobú pozitívnu zmenu životného prostredia nielen v okolí
školy. Dôraz kladieme na aktívnu
spoluúčasť žiakov,“ uvádza manažérka programu Zelená škola
Miroslava Piláriková z Centra environmentálnej a etickej výchovy
Živica. „Žiaci aktivity vymýšľajú,
spoločne plánujú a tiež priložia
ruku k dielu. Pomáhajú napríklad
pri stavbe ekoučební, osádzajú
náučné tabule, vzdelávajú svojich
spolužiakov. Jednoducho, menia
svoju školu,“ dodáva Piláriková.
V minulom školskom roku bolo
podporených vynikajúcich 10
školských projektov. Vďaka grantovému kolu tak vznikol náučný
chodník zameraný na krásy Slovenského krasu v Základnej škole
v Plešivci či prírodná záhrada v
Materskej škole v Pliešovciach.
„Areál školy sa skrášlil a jeho
zmysluplné využite a spoločná
práca priniesli zlepšenie vzťahov
medzi rodičmi a školou, utuženie vzťahov v kolektíve rodičov a
hlavne umožnili rodičom a deťom
spoločne pracovať a tráviť čas v
prírode,“ hovorí Ľudmila Pohorelcová z Materskej školy v Pliešovciach. V Základnej škole vo
Vígľaši zrekonštruovali starý školský skleník, ktorý sa teraz využíva
na názornú výučbu prírodopisu a
biológie prostredníctvom pestovania užitočných rastlín.
Ak ste členom klubu IKEA FAMILY a chcete rozhodnúť o tom,
ktorý projekt bude podporený,
hlasujte aj vy na stránke www.
spolusvami.sk. Hlasovanie prebieha do 30. 1. 2014.
Viac informácií:
Miroslava Piláriková (manažérka programu Zelená škola),
tel.: 0917 909 864,
e-mail: [email protected]
Katarína Cesnaková (administrátorka grantového programu),
tel.: 0917 35 35 32,
e-mail: [email protected]
Zelená škola
je najväčší vzdelávací ekoprogram na svete aj na Slovensku.
- Zapojených je doňho viac ako 40 000 škôl z 53 krajín sveta.
- Získal uznanie Environmentálneho programu OSN.
- Realizuje sa pod záštitou Ministerstva životného prostredia SR.
Program Zelená škola od roku 2004 pomáha aj slovenským školám realizovať environmentálnu
výchovu prepojenú s praktickými krokmi. Program je výnimočný medzinárodnou metodikou „7 krokov“. Tá vedie pedagógov a žiakov k systematickej práci a riešeniu problémov školy i prostredia,
v ktorom žijú. Jednou z priorít programu je aktívne zapojenie žiakov. Tí sa z pasívnych účastníkov
aktivít menia na súčasť pracovného tímu. Spolu s pedagógmi navrhujú a postupne v škole realizujú nielen environmentálne zlepšenia so zapojením celej školskej komunity.
Školy zapojené do programu majú k dispozícii metodické materiály, poradenský servis, vzdelávacie a zážitkové workshopy pre pedagógov a študentov, akreditované kontinuálne vzdelávanie pre
učiteľov, ale aj možnosť výmeny skúseností s inými školami doma aj v zahraničí.
Školy, ktoré úspešne zrealizujú „7 krokov k Zelenej škole“, dostanú medzinárodný certifikát a
vlajku siete Eco-Schools. Tie prispievajú k zvýšeniu ich konkurencieschopnosti a zviditeľneniu v komunite. Pri rozhodovaní o udelení certifikátu na konci školského roka sa zohľadňujú kvalitatívne aj
kvantitatívne ukazovatele, pričom je kladený dôraz na participáciu žiakov, rozvoj ich samostatnosti
a občianskej zodpovednosti.
Na Slovensku je v programe aktuálne registrovaných 268 škôl. Koordináciu programu na Slovensku zabezpečuje Centrum environmentálnej a etickej výchovy Živica (www.zivica.sk). Narodným
garantom certifikácie programu Zelená škola je sieť organizácií ŠPIRÁLA (www.spirala.sk). Medzinárodným garantom je nadácia Foundation for Environmental Education (www.fee-international.
org). Generálnym partnerom programu je spoločnosť IKEA Bratislava (www.ikea.sk)
(živ)
Gymnázium v Pezinku
oslávilo 60. výročie
Novodobá história školy v zriaďovateľskej pôsobnosti Bratislavského
samosprávneho kraja sa začala písať v roku 1953, keď vznikla Jedenásťročná
stredná škola so sídlom v Pezinku, neskôr premenovaná na Strednú
všeobecno-vzdelávaciu školu a potom na Gymnázium.
„Veľmi si vážim prácu všetkých,
ktorí ostali verní učiteľskej profesii
aj napriek neľahkým podmienkam. Verím, že pre pedagógov sú
zadosťučinením úspešní absolventi, ktorí sa do školy radi vracajú
a hrdo sa k nej hlásia, absolventi,
ktorí robia škole dobré meno,“ povedal predseda BSK Pavol Frešo.
Počas svojej histórie prešla škola mnohými zmenami. Menil sa
názov, sídlo, obsah vyučovania, až
kým sa vyprofilovala do dnešnej
podoby – na významnú a uznávanú vzdelávaciu inštitúciu. Gymnázium v Pezinku je školou s bohatou tradíciou, ale je to škola, ktorá
svojim študentom ponúka modernú formu výučby.
Gymnázium ponúka osemročnú
aj štvorročnú formu štúdia. Osemročné štúdium je zamerané na vy-
učovanie cudzích jazykov. Študenti
majú možnosť vyberať si z anglického, nemeckého, francúzskeho,
španielskeho a ruského jazyka. V
štvorročnom štúdiu škola vyučuje podľa alternatívneho učebného
plánu. To študentom prostredníctvom voliteľných predmetov
umožňuje profilovať sa podľa svojich schopností a záujmov.
(pe)
obnova vidieka 13
Obecné noviny • 21. január 2014
Aj dedina by mala mať zmysel
pre pokrok
Prof. Michal ŠARAFÍN
Pokrok je pre dedinu magickým slovom, s dedinou sa nikdy nespájal. Dedina žila svojím životom
v tieni mesta. Dnes však aj dedina túži po pokroku. Je aktuálny o to väčšmi, lebo dedina si vytvára plány
a predsavzatia na rok 2014.
R
ok 2014 je rokom
predsavzatí. Ich cieľom je dosiahnuť očakávané výsledky, ktoré sú riadené úsilím
o napredovanie. Plány samospráv
preto treba osvietiť duchom pokroku. Plány rozvoja dediny by
mali mať nielen funkčné, ale aj
duchovné poslanie. Podriaďme
teda účelnosť aj zmyslu ich poslania, všedným veciam vštepme
hlbší zmysel.
Pokrok nehľadajme len tam, kde
je veľa peňazí. Pokrokom je aj čistá a starostlivosťou udržiavaná dedinská ulica. Pokrokom pre našu
dedinu bude aj dohoda majiteľov
domov a usadlostí na spoločných
zásadách napríklad o odstránení
alebo novej podobe predných plotov, ktoré vytvárajú ráz ulice.
Prezradím, že diskusia architektov o tom, ako presadiť pokrok
do rozhodnutí samospráv, je živá
a rozdeľuje architektov na dva tábory. Sú architekti ,ktorí očakávajú dôveru a samostatnosť, iní si ju
chcú získať prostredníctvom diskusií. Pokrok totiž nie je len vyjadrením zmyslu pre nové, ale je
to názor na nekonvenčné návrhy
a nápady. Pokrok ukrytý v ponuke architektov je založený na ich
autorskej invencií, na domácich
a zahraničných skúsenostiach. Pokrok má európsky rozmer, na jeho
scéne sa konfrontujeme so svetom
a architektúra je dokumentom
pokroku každej krajiny.
ňuje svet, v ktorom vznikla a je
oslavou nielen ich staviteľa, ale aj
ducha svojej doby. Pivnice sú svedectvom neobyčajnej ľudskej húževnatosti, vynaliezavosti a zručnosti. Oslovujú a očarujú človeka
tajomstvami príbehov a osudov.
Pivnice sa prihovárajú všetkým,
ktorí ich vedia a chcú „počúvať“.
Všetko staré predstavuje nenahraditeľné hodnoty každej dediny, starostlivosť o pamiatky rozhoduje o
na dedine právom očakáva služby, ktoré potrebuje bezprostredne
k životu a zodpovedajúce vyšším
nárokom súčasnej doby. Pokrokom je tieto služby na dedine
rozšíriť. Aj do dediny vstupujú
komunitné centrá sociálnych služieb. Tieto zariadenia budú stále
viac kooperatívne umiestňované
do vybraných dedín. Veľa dedín
sa na to pripravuje, veľa má takéto
zariadenia vybudované, čim po-
menovanie prekonali, Sú to domy
spoločenského života dediny.
V lete dostávajú podobu amfiteatrov, v zime sú strechou podujatí
zaujmovej činnosti.
Túto strechu však nemajú všetky
dediny. Viaceré dediny ich budú
ešte len stavať, pretože pokrokom je
ich univerzálne funkčné využitie.
Budeme ich stavať ako multifunkčné sály, jednoduché a ekonomické
stavby. Multifunkičnosť zabezpečí
mestských regiónoch, kde sú dediny v priamej interakcii s mestami. Tu je ich odolnosť proti
pomešťovaniu mimoriadne aktuálna. Dediny zaplavujú cudzorodé
názory prisťahovalcov z mesta,
ktorí dedinu pretvárajú na svoj
obraz, vyvracajú korene jej identiy. Situácia je alarmujúca tam,
kde malebnosť neúprosne zaniká.
Zo satelitov sa stávajú novodobé
sídliská. Na adresu tohto javu vy-
Zachráňme všetko staré
V podvedomí našej dediny je
malá hrdosť na staré domy, tie
ostali mnohým na ťarchu, ich majitelia si neuvedomujú ich cenu.
Za pokrok našej dediny preto považujme zmenu takéhoto myslenia. Dedinu chváľme množstvom
zachránených a „žijúcich“ starých
domov. Staré domy budú zdobiť
dedinu, budú svedectvom nielen kultúrnosti dediny, ale aj jej
duchovného pokroku. Stalo sa
zvykom nahrádzať staré domy novými. Dôkazom pokroku dodnes
boli len nové domy. Nové domy sa
stali prestížou dediny. Dnes by sa
však naše dediny mali pred svetom
pýšiť bohatstvom zachovaných pamiatok a pamätihodností, úctou
k dedičstvu svojich predkov.
Dediny ukrývajú emotívne bohatstvo spomienok na svojich
predkov. Staré domy sú pamätníkmi minulosti každej dediny.
Prikladom sú historické pivnice
v Rybníku, sú pamätihodnosťou
dediny a regiónu. Kultúrno-historická hodnota pivníc nepatrí len
ich majiteľom. Pivnica sprítom-
Historické pivnice v Rybníku (projektová dokumentácia: Ateliér domova, spol. s r. o., Bratislava)
kultúrnej úrovni každej z nich. Tak
je to aj v Rybníku - záchrana pivníc
je v rukách ich majiteľov. Názorná
dokumentácia pivníc v Rybníku
zviditelňuje a oslovuje ich zodpovednosť. Pivnice sú na očiach celej
dediny, sú poznávacou atrakciou
regiónu. Sú kultúrnym bohatstvom
celej dediny.
Zvýšme spokojnosť
všetkých
Pokrok nemá len vizuálnu podobu, ale najmä psychologickú
povahu. Jej prejavom je spokojnosť obyvateľa s podmienkami
života na dedine. Z architektonického hľadiska ide o spektrum
stavieb a zariadení, ktoré túto
spokojnosť naplňajú. Obyvateľ
krok premenili na realitu.
Na stoloch samospráv sa nachádza výzva ROP na podporu
zriadení komunitných centier
zameraných na posilňovanie sociálnej inklúzie. Spokojnosť zdravotne alebo vekom odkázaných
ľudí bude tak na dedine väčšia.
V mene tohto pokroku sa mnohí
na dedinu vrátia, tieto zariadenia
prekonajú štandard mesta vďaka
pokoju, ktorý poskytuje zelené
prostredie.
Spokojnosťou naplňajú dediny
kultúrne domy. Tieto zariadenia
predbehli svoju dobu, lebo vytvárajú kultúrny duch dediny. Mnohé
sú pompézne a bezduché, no mnohých sa dvere nezatvárajú a stali sa
priestorom na plný život. Svoje po-
ich vyššiu rentabilitu. Za pokrok
v charaktere ich výstavby sa budú
považovať energetická úspornosť,
jednoduchá stavebná konštrukcia
spojená s efektívnym vykurovaním - s využívaním obnoviteľných
zdrojov energie. Stavba sa vykúri
podľa potreby, pretože bude mat
svoj vlastný zdroj tepla. Nové zariadenia budú určené pre spolunažívanie, svojím charakterom
tak prirodzenejšie a „úprimnejšie“.
Architektúra je predurčená vštepiť
týmto zariadeniam atmosferu domova ľudských kontaktov.
Venujme pozornosť
novej výstavbe
Dedina sa snaží mať vlastnú
tvár. Kritická je situácia v tzv.
slovujem posolstvo, ktoré odvážne nazvem pokrokom. Pokrokom
obrazu dediny nebude polomesto,
ale moderná dedina. Dedinu by
mali vytvárať kompaktné obytné
celky, domy s pokorou vpísané do
krajiny. Sú to domy, ktoré vytvárajú úprimné susedstvá, domy inšpirované logikou tradícií a motivované umením našej doby, domy
bez veľkých plotov.
Dedinu som postupne oslovil
zmyslom pre tradície a stavebný poriadok, teraz to nazývam
pokrok. Sú to témy, ktoré pripomínajú piliere tvorby prostredia
v podmienkach dediny. Mojou
výzvou je v plánoch na rok 2014
zdôrazniť ciele, ktoré budú znamenať pokrok dediny.
14 cestovný ruch
21. január 2014 • Obecné noviny
Liptov ako turistický raj je krôčik
od rekordu
Liptáci majú našliapnuté na najúspešnejší rok z pohľadu návštevnosti v doterajšej histórii. Svedčia o tom
štatistiky za prvé tri štvrťroky, ktoré atakujú rekordné počty z predkrízového roku 2008. Od januára do
konca septembra dovolenkovalo vlani v Žilinskom kraji 664 056 turistov, čo je vyše 9-percentný nárast
v porovnaní s rovnakým obdobím roka 2012.
V
počte prenocovaní
je Žilinský kraj na
Slovensku suverénna jednotka. V porovnaní s prvými
tromi kvartálmi roka 2012 zaznamenal nárast o 6,31 %, čím predbehol Prešovský a Bratislavský
kraj. „Teší nás, že veľký podiel na
týchto číslach máme práve my v
Liptove. Je to výsledok masívnych
investícií do zlepšenia turistickej
infraštruktúry a zároveň podporných podujatí, ktoré k nám lákajú stále viac návštevníkov. Vďaka
nim evidujeme bezmála 10 a polpercentný nárast prenocovaní,“
neskrýva spokojnosť riaditeľka
oblastnej organizácie cestovného
ruchu REGION LIPTOV.
Návštevnosť sa vracia
do predkrízového
obdobia
Kým v predkrízovom roku
2008 zaznamenali v regióne
1 317 330 prenocovaní, dobré výsledky predchádzajúcich období
naznačujú, že rekord návštevnosti bude prekonaný. Za prvé
tri štvrťroky 2013 Liptov totiž
zaznamenal už 1 158 699 prenocovaní. Počet turistov od januára
do septembra narástol o 15,58 %,
na čom majú v porovnaní s minulým rokom zásluhu najmä zahraniční dovolenkári. „Najviac
ich prichádza z Českej republiky,
nasleduje Poľsko a Ukrajina. Teší
nás najmä postupný návrat českej
a poľskej klientely, ktorá si k nám
po zavedení eura a vypuknutí
krízy hľadá cestu o niečo ťažšie.
Viacerí turisti však potvrdili, že
im náš región prirástol k srdcu
a lákajú ich najmä novinky, ktoré
tu pribudli v poslednom období,“
konštatuje Bartková.
Počas prvých deväť mesiacov
minulého roka si našlo cestu na
Liptov 385 898 dovolenkárov,
z nich takmer 59 % bolo domácich. Okrem tradičnej bašty
turizmu Demänovskej doliny
majú dôvod na radosť aj mestá.
Kým Liptovský Mikuláš prilákal
o 18,29 % viac turistov, do Ružomberka ich zavítalo o 31,4 %
viac. „Aj tieto čísla dokazujú, že
mestá sa musia aktívne podieľať na rozvoji cestovného ruchu
v regiónoch. Zdá sa, že v Liptove
sa nám podarilo vhodne doplniť ponuku najväčších stredísk
a tým osloviť viac návštevníkov.
Verím, že naše aktivity opäť zaujmú a pomôžu k dosiahnutiu
spoločného cieľa, ktorým je rekordná sezóna,“ dopĺňa primátor
Ružomberka Ján Pavlík.
Stúpajúce počty návštevníkov
v najznámejších turistických regiónoch sú aj výsledkom činnosti
oblastných organizácií cestovného ruchu, ktoré cestovnému ruchu na Slovensku vdýchli nový
život. Treba len veriť, že súčasné
výsledky sú len prvým z množstva úspechov, ktoré náš turizmus
v budúcnosti čakajú.
Ani vysoké teploty, počasie
pripomínajúce jar, ani nedosta-
tok snehu v období vianočných
sviatkov neodradili rusky hovoriacu klientelu od návštevy Liptova. Práve naopak, v porovnaní
s minulým rokom zaznamenali
hotelieri zvýšený záujem o naše
hory. Jedným z dôvodov je zjednodušenie vízového procesu
a marketingové aktivity nasme-
rované na ukrajinský trh.
V Jasnej sa lyžuje
napriek teplému počasiu
Záujem rusky hovoriacej klientely o Slovensko je vyšší ako po
minulé roky. Pozitívne je, že objavujú v Liptove nielen Jasnú, ale
aj Liptovský Ján a Lúčky, kde zaznamenali nárast turistov. „Podstatne stúpol počet klientov predovšetkým z Ukrajiny, ktorí prišli
po vlastnej osi osobnými motorovými vozidlami. Na prvý januárový týždeň sme mali v porovnaní
s minulým rokom nárast predaja
pobytov približne o 15 percent,“
informuje Bohuš Palovič z CK
Liptour.
Napriek tomu, že viacerí návštevníci pre nepriazeň počasia
zvažovali storno pobytov, v prospech Slovenska rozhodlo naše
najlepšie lyžiarske stredisko. V
Jasnej sa totiž lyžuje nepretržite od začiatku decembra. „Podmienky na lyžovanie sú veľmi
dobré a lyžuje sa aj v týchto abnormálnych teplotách na oboch
stranách Chopka. Náš región má
však aj dostatok iných atrakcií
vrátane akvaparkov a ako celok
nepociťuje výpadok klientely
počas koncoročných a prvých
januárových pobytov,“ prezrádza
riaditeľka Oblastnej organizácie
cestovného ruchu REGION LIPTOV Darina Bartková.
K rastúcej návštevnosti rusky
hovoriacej klientely prispelo aj
plynulejšie vydávanie víz. Napriek tomu, že počet turistov
stúpa, hotelierom sa stále máli.
Pre nedostatok snehu museli pre hostí pripraviť náhradný
program. „Ako novinku sme v
hoteli zaviedli skupinové cvičenie
na trampolínach. Jumping najmä
počas teplých sviatočných dní
využívali klienti, ktorí nelyžovali
alebo mali málo fyzickej aktivity. Cvičenie malo úspech nielen
medzi ženami, ale cvičili aj muži,
bolo to skvelé,“ pochvaľuje si
Silvia Čížiková z Hotela SOREA
Liptovský Ján.
Väčšina hotelierov sa pred
sezónou na rusky hovoriacich
klientov starostlivo pripravovala. Jazykové kurzy pre personál,
internetové stránky v rôznych
mutáciách a informačné tabule
pre návštevníkov neboli zďaleka
to jediné. Spojenie kúpeľných
procedúr s možnosťou kvalitnej
lyžovačky prilákalo napríklad
do Lúčok o 80 % viac hostí z východu ako pred rokom. „V lete
sme dokončili rozsiahlu rekonštrukciu ubytovacích kapacít
vhodných pre rusky hovoriacu
klientelu. Počas jesene sme cielene zamerali propagáciu našich
služieb na zahraničie, čo sa prejavilo na náraste klientely z Litvy,
Ukrajiny a Ruska. Aj keď je menej snehu, naši klienti využívajú
ďalšie služby kúpeľov, a to najmä
bazény, sauny a procedúry,“ vymenúva obchodno-ekonomic-
15
cestovný ruch
Obecné noviny • 21. január 2014
ká námestníčka Kúpeľov Lúčky
Slávka Medveďová.
Nielen zjazdové,
ale aj bežecké lyžovanie
Nie každý však už vie, že pod
tamojšími zjazdovkami sú ideálne podmienky aj na bežecké lyžovanie. Počas tejto sezóny bude
pre vyznavačov tohto športu
k dispozícii viac ako 100 kilometrov tratí rôznych obtiažností.
Priaznivcov bežiek v našich
zimných strediskách v posledných rokoch pribúda. Liptáci sa
preto rozhodli uľahčiť im hľadanie vhodných tratí a zosumarizovať ich do prehľadnej mapky.
Návštevníci regiónu sa k nej dostanú zadarmo u ubytovateľov
alebo v miestnych informačných
centrách. Všetky trasy zároveň
nájdi aj na stránke www.visitliptov.sk.
Dosiaľ mapka tratí od Západných Tatier až po Veľkú Fatru
chýbala. „Liptov nie je len zjazdové lyžovanie, náš región ponúka návštevníkom široký výber
zimných športov. V ostatných
rokoch sa bežky dostali trochu
do ústrania, preto sme sa snažili
zjednotiť všetky bežecké trate a
dať tak klientom komplexné informácie o možnostiach bežeckého športu v Liptove,“ vysvetľuje
riaditeľka Oblastnej organizácie
cestovného ruchu REGION LIPTOV Darina Bartková.
Jedným z najväčších problémov je pravidelná starostlivosť
o trate, ktorú zabezpečujú strediská a obce samy. Nie všetky
sú však po celý čas upravované.
Keďže ide o stále masovejší šport,
po väčšinu sezóny budú k dispozícii desiatky kilometrov starostlivo „vyžehlených“ bežeckých
stôp nielen pre klasický, ale aj pre
korčuliarsky štýl.
„Najdlhšou traťou sa môžu pochváliť v Liptovskej Kokave, ktorá meria 10 kilometrov a vedie
až do podhoria Vysokých Tatier,
na Podbanské,“ uvádza Darina
Bartková. Najväčším počtom
bežeckých tratí sa zasa pýšia
v Nízkych Tatrách, kde ich je 10,
Západné Tatry s predhorím ich
majú len o jednu menej a Veľká
Fatra ponúka milovníkom bieleho športu ďalšie 4 trate. Celkovo
budú obce, lyžiarske kluby a zimné strediská pravidelne udržiavať
23 tratí s dĺžkou viac než 100 kilometrov.
Dôvodom, prečo stále viac ľudí
hľadá alternatívu k zjazdovému
lyžovaniu, je najmä tesnejšie
spojenie s prírodou. Práve na
bežkách má každý dostatok času
obdivovať krásu zimnej prírody a
nádhernú scenériu hôr.
Kvalita i počet bežeckých tratí je však závislý od dostatočného množstva prírodného snehu.
Termín ich otvorenia preto závisí
od poveternostných podmienok.
Vysoké teploty a nedostatok
snehu síce Liptákom už niekoľko
týždňov nerobia radosť, milovníci bieleho športu si napriek tomu
môžu dosýta zalyžovať. V Jasnej,
na Opalisku či v Liptovskom Jáne
sú naďalej v prevádzke desiatky
vlekov a lanoviek.
Jediný región na Slovensku,
ktorý sa v súčasnosti môže pochváliť dostatkom lyžiarov, je
teda Liptov. Zdá sa, že Liptáci prekabátili počasie nielen vo
svojich exotických akvaparkoch
(GINO PARADISE a v Tatralandii), ale úspešne mu vzdorujú
aj na svahoch. „S ohľadom na
nadpriemerne teplé počasie je
až neuveriteľné, že stále sa lyžuje
na Opalisku a na malom vleku v
Liptovskom Jáne. Dokonca v Jasnej je na oboch stranách Chopka
k dispozícii viac ako 21 kilometrov upravených tratí s výbornými
podmienkami,“ upozorňuje Darina Bartková.
Turizmu pomohli
investície
Vďaka masívnym investíciám
do rozvoja cestovného ruchu sa
Liptov stal celoročnou turistickou destináciou. Okrem lyžovačky tak majú návštevníci o zábavu
postarané takmer nepretržite.
Popri už spomínaných akvaparkoch vyrástli v Liptove nové soľné
jaskyne - v Tatralandii a v Kúpeľoch Lúčky. „Ponúkajú fantastický relax, upokoja myseľ, prečistia
dýchacie cesty a v kombinácii s
inými procedúrami sú pre návštevníkov vhodný dovolenkový
doplnok. Jedným dychom sa tak
môžu stať súčasťou rozprávky Soľ
nad zlato na liptovský spôsob,“
konštatuje riaditeľka kúpeľov
Anastázia Mičková.
Po rokoch čakania si na svoje
konečne prídu aj tí, čo majú radi
kvalitné filmy, v novom multikine v Liptovskom Mikuláši.
No azda najväčšia novinka tejto
zimy je vyhliadková reštaurácia na vrchole Chopka, Rotunda. „Okrem úžasných výhľadov,
moderného interiéru a výbornej
kuchyne sa na konečnú Funitelu
oplatí vyviezť najmä tých, ktorí
Liptáci sú za zjazdové lyžovanie
ZOH 2022 v Jasnej
Agentúra Focus uskutočnila 5. - 9.
decembra 2013 telefonický prieskum
verejnej mienky v súvislosti s plánovaním súťaží v zjazdovom lyžovaní v rámci kandidatúry poľského
Krakova na ZOH 2022 v stredisku
Jasná – Nízke Tatry. Prieskum si ob-
jednal Slovenský prípravný výbor ZOH
Krakov 2022 a agentúra Focus ho
uskutočnila na území mesta Liptovský Mikuláš a dotknutých obcí (Demänovská Dolina, Pavčina Lehota,
Liptovský Ján, Lazisko, Závažná
Poruba) na vzorke 500 respondentov
obľubujú kvalitný rum. Najvyššie
položený Rum Bar na Slovensku
totiž svojou ponukou uspokojí aj
najnáročnejších. Táto ikonická
stavba poskytuje útočisko nielen
lyžiarom a peším turistom, ale
všetkým ktorí sa chcú nadchýnať
krásou tatranskej a horehronskej
prírody,“ vysvetľuje Sylvia Artzová, manažérka strediska Jasná
Nízke Tatry.
Návštevníci Liptova majú na
výber aj zo širokého množstva
doplnkových aktivít – k dispozícii sú početné wellness centrá, bowling, motokáry, jazda
na štovrkolkách, paraglajding,
vo veku od 18 rokov.
Viac ako tri štvrtiny opýtaných (79
%) súhlasia s tým, aby sa v stredisku
Jasná – Nízke Tatry konali súťaže
ZOH Krakov 2022 v zjazdovom lyžovaní, pričom s konaním týchto súťaží
„rozhodne súhlasí“ 57 % opýtaných a
„skôr súhlasí“ 22 % opýtaných.
Naopak, s konaním súťaží v zjazdovom lyžovaní v stredisku Jasná –
Nízke Tatry nesúhlasí celkovo 15 %
skanzeny, múzeá alebo simulátor
voľného pádu Superfly. „Liptov
sa postupne nielen doma, ale aj
v zahraničí dostáva na mapu gastronomickej turistiky. Pribúdajú
kvalitné reštaurácie a zariadenia,
ktoré si zaslúžia hviezdne ocenenie kvality. Po hodnotení ubytovacích zariadení už na jar príde
na rad aj gastronómia. Verím, že
naše reštaurácie uspejú a vyšlú
klientom pozitívny signál,“ dodáva Darina Bartková.
Liptov má našliapnuté na ďalšiu
úspešnú sezónu. Loežby sa k tomu
konečne pripojilo aj počasie.
Text a snímky: (kor)
respondentov, pričom „skôr nesúhlasí“ 6 % respondentov a „rozhodne nesúhlasí“ 9 % respondentov. K otázke
sa nevedelo vyjadriť 5 % opýtaných.
Až 62 % opýtaných si myslí, že prípadné uskutočnenie súťaží v zjazdovom lyžovaní ZOH Krakov 2022
v stredisku Jasná – Nízke Tatry by
prinieslo pre okolitý región viac výhod
ako nevýhod.
(lm)
16 životné prostredie
21. január 2014 • Obecné noviny
Zvolen chce
Minister P. Žiga navrhol obciam
dobudovať cyklotrasy memorandum proti ťažbe uránu
na sídliská
Ministerstvo životného prostredia nedostalo dostatočné argumenty na to,
Mesto ich chce financovať z eurofondov.
Vlastnícke vzťahy nebránia začať s cestou pre
cyklistov v smere na Západ a dokončiť cestu na
Zlatý potok
K
prvej cyklotrase, ktorá po
Sokolskej ulici spája centrum Zvolena so Zlatým
potokom, majú pribudnúť ďalšie
tri. Na sídliská Sekier, Západ a
Podborová. Mesto na ne pripravuje projekty.
Z nich začne stavať prvý úsek
cyklotrasy na Západ. Dokončená
úplne nie je ani cyklotrasa na Zlatý potok.
„V tomto roku opravíme z vlastných peňazí komunikáciu na Štúrovej ulici. Súčasťou kompletnej
rekonštrukcie bude aj vybudovanie cyklotrasy,“ hovorí primátor
Miroslav Kusein.
Viesť bude od námestia a bude
súčasťou cesty. „Rozšíriť budeme
musieť posledný úsek cesty medzi
Kimovskou a Ulicou Janka Kráľa,“
spresňuje architekt Miloš Šovčík z
odboru územného plánovania na
mestskom úrade.
Zatiaľ mesto vybuduje len prvý
úsek po most cez Hron. „Odtiaľ
má pokračovať do stredu sídliska,
kde sa poza kláštor bude tiahnuť
až k Slovstavu,“ dodáva Šovčík.
Pod druhý úsek mesto nemá majetkovo vyrovnané pozemky.
Všetky nie sú v majetku mesta
ani pod budúcimi cyklotrasami na
Sekier a Podborovú, vlastné pozemky má mesto len na plánovaný druhý úsek cyklotrasy na Zlatý
potok. Prvý je dlhý 1210 metrov a
končí sa pod obchodným domom
Lidl. Mesto ho dokončilo len nedávno, investovalo doň
7-tisíc eur. „Išlo len o značenie,
šírkové parametre cesty boli dostatočné, viac sme nemuseli robiť,“
hovorí vedúca odboru výstavby
Anna Bešinová.
Vízia mesta hovorí o jeho napojení na námestie. „Začínať by sa
mal na Sládkovičovej pred poštou,
kde bude v dlažbe vyznačený inou
farbou. Odtiaľ bude pokračovať po
Hviezdoslavovej k úseku, kde sa
teraz začína,“ objasňuje Šovčík.
Minister oznámil rozhodnutie
predĺžiť geologický prieskum do
15. apríla 2015 s tým, že v stanoviskách samospráv bolo uvedené,
že geologický prieskum nie je v
súlade s ich plánmi hospodárskeho a sociálneho rozvoja, čo však
nemôže viesť k jeho zastaveniu.
Z prítomných zástupcov šiestich
obcí podporila prieskum uránu
len Košická Belá. Peter Žiga zdôraznil, že probleOd Sokolskej bude pokračovať
po Hlinkovej až na konečnú autobusov, jej dobudovanie závisí
od peňazí. Tie mesto teraz nemá,
chce sa však uchádzať o dotácie z
eurofondov. Popri riekach z nich
chce financovať aj cyklostrasy na
Podborovú a Sekier. V obidvoch
prípadoch volili architekti alternatívu mimo hlavných ciest, aby
cyklistov neohrozovala a nevyrušovala automobilová doprava.
„Na Podborovú povedie od Zvolenskej Európy po pravej strane
Ulice J. Kollára ku kruhovej križovatke, popri Hrone poza záhrady,
odtiaľ po Uramovej a Borovianskej
na Podborovú, kde bude končiť na
parkovisku pod strednou školou,“
približuje Šovčík.
Na Sekier pôjde tiež popri rieke.
Za mostom pod zámkom pôjde
jej trasa dolu svahom k Slatine a
po jej nábreží k „žoske“, odtiaľ po
Pribinovej, pričom bude križovať
Lučeneckú cestu. Končiť sa bude
na Mládežníckej a Okružnej.
Doteraz sa stále nezačalo s výstavbou dlho očakávanej Rodinnej
cestičky medzi Zvolenom a Sliačom. Kusein očakáva, že banskobystrická župa uvoľní v budúcom
roku peniaze a na jar sa už začne
stavať. Zatiaľ prvý, vyše 5-kilometrový úsek, na ktorý sa má časom
napojiť ďalších pätnásť kilometrov
do Banskej Bystrice.
Zvolensko Podpolianske noviny
Park na Belopotockého v Starom
Meste je zachránený
Takmer dvadsaťročný boj za záchranu parku
na Belopotockého ulici bude mať, aj vďaka
neustálemu tlaku mestskej časti Bratislava-Staré
Mesto, zdá sa, šťastný koniec.
Poslanci mestskej časti Bratislava-Dúbravka napokon schválili
zámenu pozemkov. Zelená plocha
v blízkosti Slovenského rozhlasu
by tak nemala byť zastavaná, ale
slúžiť pre Staromešťanov a Bratislavčanov ako park.
„Chcem sa poďakovať všetkým,
ktorí spolu s nami obhajovali záujmy obyvateľov a bojovali za
aby mohlo zastaviť geologický prieskum pre prípadnú ťažbu uránu v lokalite
Čermeľ–Jahodná pri Košiciach. Po informatívnom stretnutí so starostami
dotknutých obcí a predstaviteľmi Košického samosprávneho kraja to vyhlásil
minister životného prostredia Peter Žiga. Minister však obciam navrhol
spoločný postup proti samotnej ťažbe uránu.
záchranu zelene v Starom Meste.
Teraz sa s nádejou obraciame na
poslancov mestského zastupiteľstva, aby čo najskôr schválili zámenu pozemkov a dúfame, že zámer
revitalizácie tohto územia bude
zohľadnený v rozpočte,“ uviedla
starostka mestskej časti Bratislava-Staré Mesto Táňa Rosová.
(ha)
matiku geologického prieskumu
na Jahodnej ministerstvo zdedilo. „Rozhodnutie o ňom tu je už
od roku 2005. Ak by sme tento
prieskum nepredĺžili, riskovali
by sme medzinárodnú arbitráž s
možným dopadom pre štát v sume
desiatok miliónov eur,“ doplnil.
Na stretnutí však vyzval zástupcov obcí, aby spoločne postupovali proti ťažbe uránu. „Navrhol
som im spôsob memoranda o
spolupráci proti ťažbe,“ povedal
šéf rezortu. Obce by teraz tento
návrh mali prerokovať vo vlastných zastupiteľstvách a následne
by podľa Petra Žigu mohlo byť
memorandum podpísané. „Aj ja
som proti ťažbe uránu,“ vyhlásil minister. Samosprávy pritom
majú právo veta pri vytýčení dobývacieho priestoru.
MŽP, TASR
Ako uľahčiť život cyklistom
v mestách
A
ko vášnivému cyklistovi
a zároveň Bratislavčanovi mi nedá nevyjadriť sa
k téme cyklodoprava alebo cyklisti
a cestná premávka (najmä v mestách), pretože v našich mestách –
budem hovoriť najmä o Bratislave
– mám také poznatky aj z rozhovorov s bývalými čelnými predstaviteľmi dopravy na magistráte,
ktorí nás stále presviedčali, že
bicykel nie je dopravný prostriedok, ale je to len prostriedok na
športovanie, že si máme vyviesť
bicykel niekde do Malých Karpát
autom a tam ho môžeme používať, ale aby sme zabudli na používanie bicykla v meste. To sú ľudia,
ktorí zrejme neboli v živote v Holandsku, Dánsku a v iných krajinách, ktoré sú úplne zaplavené
bicyklami. Ja viem, že tie prírodné, civilizačné, urbanistické a iné
podmienky môžu byť iné v iných
mestách ako je Bratislava, ale aj
tak sú tu obrovské rezervy. Chcem
pri tejto príležitosti vyzdvihnúť
nedávno prijatú stratégiu rozvoja
cyklistickej dopravy. Vo všeličom sa sporíme s rezortom dopravy,
ale toto je naozaj veľmi pozitívny
počin, že sa podarilo túto národ-
nú stratégiu prijať. Držím palce
národnému koordinátorovi Petrovi Klučkovi, aby sa mu podarilo
tie zámery dostať aj do praxe.
A ešte jedna praktická vec, adresovaná pánu ministrovi ako na
predkladateľovi návrhu novely
zákona. Keď som bol pred dvoma
rokmi v Bruseli, tak som s potešením videl, ako veselo cyklisti
jazdia v protismere v „jednosmerkách“ – a je to tam legálne.
Pýtal som sa na to aj pána Klučku
Dobrovoľníci zlikvidovali skládku v Rači
Na čiernej skládke, ktorá sa nachádzala v lese
nad Račou, bol stavebný odpad, časti áut,
motorové oleje, tesnenia, drôty, ale i staré oblečenie, časti WC a žehlička. Neporiadok nebol
ľahostajný mladým obyvateľom Rače, ktorí
sami zorganizovali dobrovoľnú brigádu a pustili
sa do likvidácie skládky. Namiesto predpokladaných piatich vriec napokon vyzbierali skoro
tonu odpadu. „Ďakujeme brigádnikom, ktorí v
období Trojkráľových sviatkov nelenili a vyčistili
lesný porast nad Račou,“ povedal starosta
Rače Peter Pilinský, ktorý následne spolu s oddelením čistoty MÚ zorganizovali odvoz odpadu
na zrekonštruovaný zberný dvor v Rači.
Text a snímky: archív MÚ
a dozvedel som sa, že je to údajne uzákonené aj u nás. Ale chýba
posledný krok - ako to u nás často
býva - aby príslušný policajný orgán z dopravnej polície tú značku,
že cyklista môže v protismere ísť,
tam osadil. Myslím, že by to veľmi
cyklistom uľahčilo život, keby sa
táto možnosť legalizovala.
Prof. Mikuláš HUBA,
poslanec NR SR
životné prostredie 17
Obecné noviny • 21. január 2014
Verejné vodovody v roku 2012
zásobovali 87 percent obyvateľstva
Ministerstvo životného prostredia vypracovalo v spolupráci so Slovenskou agentúrou životného prostredia
v poradí dvadsiatu Správu o stave životného prostredia v Slovenskej republike, tentoraz za rok 2012.
V
erejné vodovody v
roku 2012 zásobovali 87 percent obyvateľstva Slovenska vodou. Problémy však
existujú v napojení obyvateľov na
verejné kanalizácie. Vyplýva to zo
Správy o stave životného prostredia v roku 2012, ktorú agentúre
SITA poskytol odbor komunikácie rezortu životného pruálna, v
poradí dvadsiata Správa o stave
životného prostredia v Slovenskej
republike má viacero hlavných
cieľov. Jednak je to zhodnotenie
kvality životného prostredia u nás,
trendov vývoja kvality v dlhodobejšom horizonte, ako aj zhodnotenie stavu v oblasti starostlivosti
o životné prostredie a medzinárodnej spolupráce. Správu vydal
rezort životného prostredia a jeho
rezortná organizácia Slovenská
agostredia. V roku 1993 bolo zásobovaných zhruba 78 percent,
v roku 2000 takmer 83 percent
obyvateľstva. V roku 1993 bolo
na verejnú kanalizáciu napojených 51,5 percenta, v roku 2000
to bolo 54,7 percenta a v roku
2012 bolo na kanalizácie napojených 62,4 percenta obyvateľov
Slovenska. Podľa správy sú na
tom najhoršie Košický, Nitriansky, Banskobystrický a Žilinský
kraj. Kvalita pitnej vody má u nás
dlhodobo vysokú úroveň, píše sa
taktiež v správe.
Verejnosť ju môže nájsť na
stránkach www.enviroportal.sk a
www.minzp.sk.
Ako sa ďalej uvádza v správe, v
roku 2012 vzniklo na Slovensku
takmer 8,7 milióna ton odpadu.
Množstvo odpadu pokleslo v porovnaní s predchádzajúcim rokom 2011 približne o 20 percent,
výrazný podiel na tom má najmä
kategória ostatných odpadov. Dlhodobo však pretrváva negatívny
vysoký podiel skládkovania odpadov. Ministerstvo v súčasnosti
pracuje na úplne novom zákone
o odpadoch, ktorého cieľom je,
aby sme patrili k moderným európskym krajinám aj v oblasti
odpadov, aby na skládkach končilo menej odpadu a aby sa u nás
odpad viac recykloval a zhodnocoval. Nový zákon by mal zaviesť
a uplatňovať rozšírenú zodpovednosť výrobcov a dovozcov za odpad, podobne ako je to obvyklé v
iných členských štátoch EÚ.
Rok 2012, podobne ako rok
2011, bol na dlhodobé intenzívne
zrážky chudobný, následkpm čoho
poklesli hladiny podzemných vôd.
Tento jav je úzko spojený s poklesom výdatnosti odvodňovacích
vrtov a znížením svahových deformácií. Tento pozitívny trend v
roku 2012 prevažoval takmer pri
všetkých monitorovaných svahových deformáciách, zosuvoch
a podobne. V roku 2012 bolo na
území Slovenska pozorovaných aj
šesť zemetrasení, v roku 2011 boli
dve.
V oblasti ochrany chránených
území nadobudli v roku 2012
účinnosť predpisy, ktorými rezort
vyhlásil 15 nových maloplošných
chránených území s rozlohou približne 3250 hektárov. Všetky územia sú súčasťou sústavy Natura
2000 ako územia európskeho významu. V roku 2012 ministerstvo
vydalo aj vyhlášku o vyhlásení
posledného Chráneného vtáčieho
územia – Levočské vrchy. Tá však
nadobudla účinnosť až v roku
2013.
Správu o stave životného
prostredia Slovenskej republiky
každoročne vydáva ministerstvo
životného prostredia v zmysle zákona o životnom prostredí.
Týmto rezort napĺňa aj príslušné
ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady o prístupe
verejnosti k informáciám o životnom prostredí, ako aj Aarhuského
dohovoru EHK OSN o prístupe k
informáciám, účasti verejnosti na
rozhodovacích procesoch a prístupe k spravodlivosti o záležitostiach životného prostredia.
(SITA)
Slovensko sa začína venovať odpadu, ktorého
každoročne vznikne až 10 miliónov ton
Na Slovensku každoročne vznikne vyše 10 miliónov ton odpadov, pričom na jedného obyvateľa ročne pripadá od 1,5 do 2,1 tony
odpadu. Ministerstvo životného prostredia poukázalo na skutočnosť, že v riešení problematiky odpadov sa doteraz kládol dôraz
iba na plnenie cieľov recyklácie a zhodnocovania odpadov. Po novom sa bude zameriavať aj na samotné predchádzanie vzniku
odpadov. Prvýkrát to má upraviť strategický dokument Program predchádzania vzniku odpadu SR na roky 2014 – 2018.
V
návrhu programu sa
uvádza, že pre Slovenskú
republiku je prijatie novej právnej úpravy výzvou a príležitosťou pre zmenu hierarchie
v odpadovom hospodárstve,
pričom jeho cieľom je posun od
materiálového zhodnocovania,
ako jedinej priority deklarovanej v programoch odpadového
hospodárstva SR do roku 2010,
k predchádzaniu vzniku odpadu.
Povinnosť prijatia tejto úpravy
vyplýva aj z európskej smernice.
V tomto kontexte sa má vytvoriť riadiaca skupina, ktorá bude
zložená z predstaviteľov dotknu-
tých ministerstiev. Bude prinášať
návrhy riešení na predchádzanie
vzniku odpadov a rozhodovať o
spôsobe ich financovania i aktualizácii programu. Taktiež má
vzniknúť aj pracovná skupina
zložená z odborníkov na technické a sociálno-ekonomické
analýzy, resp. zástupcov zainteresovaných strán. Mala by sa
zlepšiť informovanosť verejnosti
prostredníctvom informačných
a vzdelávacích kampaní, ktoré
budú zamerané na predchádzanie vzniku odpadov. Skvalitní
sa systém vedenia evidencie a
ohlasovania údajov týkajúcich
sa najmä komunálnych odpadov,
pričom bude možné sledovať plnenie cieľov.
Pozornosť sa zameria aj na znižovanie vzniku zmesového komunálneho odpadu. Ide o viaceré
opatrenia, ako napríklad zavádzanie platieb podľa vyprodukovaného množstva komunálnych
odpadov (množstvový zber). Do
budúceho roka by sa mala novelizovať legislatíva tak, aby sa
umožnilo zavádzanie kombinovaného poplatku za komunálne
odpady a drobné stavebné odpady.Pre občanov by sa skladal z
dvoch častí, a to:
- paušálnej - z tej by sa hradili náklady spojené s prevádzkou zber-
ného dvora či zberu pouličných
smetí a pod.,
- množstvovej - bola by úmerná
vyprodukovanému odpadu.
Ministerstvo by chcelo na Slovensku mať aj centrá opätovného
používania vecí, ako napríklad
nábytok, elektrické a elektronické zariadenia, textil, knihy, CD,
športové vybavenie a pod. Touto
témou sa preto má zaoberať špeciálna pracovná skupina. Podporiť by sa malo aj domáce kompostovanie (napríklad cez úľavu na
miestnom poplatku za odpad).
Ďalej by sa mal definovať zákaz
používania drvičov odpadu napojených na kanalizáciu.
Program taktiež chce bojovať
aj s odpadom z papiera, ktorého
cieľom má byť napríklad znižovanie množstva odpadu z reklamných materiálov zavedením
zákazu vhadzovania reklamných
materiálov do schránok okrem
označených schránok, ktorých
majitelia prejavia záujem o reklamné materiály. Zaviesť by sa
ďalej mala aj ekonomická zodpovednosť za zber a nakladanie s
reklamnými materiálmi, ktoré sa
stanú odpadom.
Zdroj:
Verlag Dashöfer,
Jana Meszárosová
Kampaň Voda pre stromy priniesla ďalších
50 000 stromčekov
Kampaň spoločnosti Lidl „Voda pre stromy“ sa naďalej teší mimoriadnej obľube medzi zákazníkmi, za šesť mesiacov sa podarilo
vyčleniť prostriedky na výsadbu ďalších 50 000 stromčekov.
Kampaň spoločnosti Lidl „Voda pre stromy“, v rámci ktorej sa obchodný reťazec zaviazal venovať 1 cent z každej predanej 1,5 l fľaše minerálnej vody Saguaro na výsadbu mladých stromčekov, sa naďalej teší mimoriadnej obľube medzi zákazníkmi. Vďaka ich podpore sa od 1. júla 2013 do polovice januára 2014 podarilo vyčleniť
prostriedky na výsadbu ďalších 50 000 stromčekov.
„Úspech projektu Lidl nás mimoriadne teší, ide totiž o našu srdcovú záležitosť. V roku 2012 sme na obnovu kalamitou zničeného územia venovali 25 000 sadeničiek,
v minulom roku sme do obnovy slovenskej prírody zapojili aj našich zákazníkov a s ich pomocou vysadili ďalších 75 000 stromčekov,“ povedal hovorca spoločnosti Lidl
Tomáš Bezák a dodal: „Sme veľmi radi, že zákazníci sa s týmto projektom stotožnili, čo dokazuje aj aktuálna bilancia.“
Spoločne sme na kalamitnom území vo Vysokých Tatrách vysadili už 100 000 stromčekov, naše hory však aj naďalej potrebujú pomoc. Pomáhajte spolu s nami! Aktuálne informácie o projekte je možné nájsť na internetovej stránke www.lidl.sk, kde je umiestnené počítadlo s aktuálnou bilanciou projektu, či na oficiálnom facebookovom
profile spoločnosti Lidl www.facebook.com/lidlslovensko.
(SITA pre PT Servis)
18 školstvo
21. január 2014 • Obecné noviny
Stredné školstvo pod lupou
v okrese Považská Bystrica
V stredu 14. januára navštívil predseda Trenčianskeho samosprávneho kraja Jaroslav Baška aj za účasti
poslanca Zastupiteľstva TSK a primátora mesta Považská Bystrica Karola Janasa všetky stredné školy v
okrese Považská Bystrica, ktoré sú sústredené v samotnom okresnom meste.
C
ieľom stretnutí bolo
oboznámiť sa s ich
priestormi, problémami a návrhmi na
zlepšenie ich fungovania. Jaroslava Bašku tiež zaujímalo, ako školy spĺňajú normatívy a do akej miery sú zadlžené.
Po stretnutí s riaditeľkou považskobystrického
gymnázia
Máriou Vydrovou sa predseda
TSK presunul na Obchodnú akadémiu, kde riaditeľ školy Peter
Bologa upriamil okrem iného
pozornosť na možnosť štúdia
žiakov s rozšíreným vyučovaním
športovej prípravy.
Riaditeľka Strednej zdravotníckej školy v Považskej Bystrici
Mária Jandová zasa informovala
o spoločných priestoroch, o ktoré sa škola delí s Vlastivedným
múzeom, Považským osvetovým
strediskom a praktickou výučbou učebných odborov. Stredná
odborná škola strojnícka zasa
dlhodobejšie spolupracuje so
spoločnosťou PSL, a. s., Považská Bystrica. Ide o jedno z dvoch
centier odborného vzdelávania
a prípravy v TSK. Riaditeľka školy
Anna Ozábalová uviedla, že nielen táto spolupráca „posúva“ školu dopredu. „Vytvára možnosti
ďalšieho uplatnenia absolventov
školy a taktiež zvyšuje záujem
žiakov základných škôl o strojárske odbory,“ doplnila riaditeľka.
Po stretnutí s riaditeľom
Strednej priemyselnej školy
v Považskej Bystrici Tiborom
Macháčom bola napokon poslednou zastávkou predsedu
TSK Jaroslava Bašku Stredná
odborná škola v Považskej Bystrici. Riaditeľka školy Anna Bartoňová predstavila predsedovi
TSK priestory praktického vyučovania pre stavebné odbory a
odbor autoopravár, ktoré sa nachádzajú na odlúčenom pracovisku – COP Považské Podhradie a vyzdvihla úspechy školy v
uvedených odboroch na rôznych
domácich a medzinárodných súťažiach.
„Okres, a teda samotné mesto
Považská Bystrica, má stredné
školy na veľmi dobrej kvalitatívnej úrovni,“ pripomenul po
ich návštevách Jaroslav Baška
a pokračoval: „Čo sa týka počtu žiakov, ani tu sme sa nevyhli
nepriaznivému demografickému vývoju, čiže počet žiakov
aj tu klesá. Po tom, čo som videl
a počul, nemám z prípadnej racionalizácie systému stredného
školstva v Považskej Bystrici najmenšie obavy. V ostatných okresoch nášho kraja to bude možno
horšie, hoci možno pôjde len o
určité priestorové usporiadanie,
preskupenie.“
Predseda TSK tiež ocenil veľmi
dobré výsledky obchodnej aka-
démie a gymnázia, ktoré dosahujú v celoslovenskom meradle
a aj vzorovú spoluprácu SOŠ
strojníckej so súkromnou spoločnosťou PSL, a. s., pri odbornej
príprave študentov. Nevylúčil, že
medzi strednou zdravotníckou
školou a strednou priemyselnou
školou dôjde k nejakým priestorovým presunom.
Na otázku, ako môže TSK čo
najefektívnejšie pomôcť školám,
odpovedal jednoznačne: „Trenčiansky samosprávny kraj je naklonený a ochotný podporovať
školy pri získavaní rôznych
projektov a grantov z Európskej únie. Bude tiež podporovať
projekty zamerané na rôzne rekonštrukcie objektov škôl, ktoré
zlepšia podmienky na vzdelávanie študentov. Našou prioritou
bude aj odborné školstvo, duálne
vzdelávanie. V tomto smere má
Považská Bystrica určite čo ponúknuť, je tu strojársky priemysel, naň sa treba zamerať.“
Predseda TSK Jaroslav Baška
postupne navštívi všetky stredné
školy v zriaďovateľskej pôsobnosti TSK, ktorých je spolu 43.
Nasledujú školy v Novom Meste
nad Váhom, Starej Turej, Bánovciach nad Bebravou a Partizánskom.
„Výsledkom tejto inventúry
bude materiál, ktorý predložím
Zastupiteľstvu TSK. To posúdi a
rozhodne, akým spôsobom bude
priestorovo, organizačne a systémovo riešené stredné školstvo
v jednotlivých okresoch. V ďalšom kroku prispôsobíme učebné a študijné odbory požiadavkám trhu práce. Veľmi pozorne
budeme načúvať požiadavkám
zamestnávateľov v Trenčianskom
kraji, aké študijné a učebné odbory potrebujú. Aby sme čoraz
menej absolventov stredných
škôl videli na úrade práce. My
ich potrebujeme na trhu práce,“
uzavrel Baška.
Okrem škôl navštívil predseda TSK aj kultúrne zariadenia
v Považskej Bystrici: Považské
osvetové stredisko, Vlastivedné
múzeum a Považskú knižnicu.
Zaujímal sa najmä o umiestnenie stálej expozície Vlastivedného múzea a spolu s kompetentnými hľadal optimálne riešenie
priestorov.
Petra ČIMOVÁ,
hovorkyňa TSK
V rebríčku najlepších aj dve školy
Čaplovič zvažuje
financovanie škôlok štátom z Trenčianskeho kraja
Minister školstva Dušan Čaplovič zvažuje prechod materských škôl z
originálnych pod prenesené kompetencie. V praxi by to znamenalo,
že by škôlky priamo financoval štát.
M
aterské školy štát na obce previedol
pred 11 rokmi, náklady na nich odvtedy znášajú samosprávy, ich budovy patria obciam a mestám.
Zmenu by však minister školstva najskôr
prediskutoval na odbornej úrovni. Zvažujem
rôzne modely, no ponechám si ich nateraz pre
seba, pokiaľ ich neprekonzultujem s odborníkmi, uviedol Čaplovič. Návrhy by najprv
šéf rezortu školstva prerokoval na Rade pre
systémové zmeny v školstve či na rokovaní
školskej štvorpartity. O takejto zmene zatiaľ
obce od ministerstva nepočuli. Keby sa však
niečo také objavilo, tak s tým zrejme nebudeme môcť súhlasiť, uviedol pre agentúru SITA
predseda Združenia miest a obcí Slovenska
Jozef Dvonč. Obce a mestá totiž podľa neho
vložili do škôlok množstvo peňazí. Ak by sa
však niečo také pripravovalo, musíme o tom
diskutovať, ale obecné školy by mali ostať v
originálnych kompetenciách, dodal Dvonč.
Hovorca rezortu školstva Michal Kaliňák hovorí, že nie všade si obce môžu dovoliť financovať materské školy. Ak by to robil štát, mohla by sa podľa neho zlepšiť zaškolenosť detí
pred nástupom do školy. Pripomenul však, že
zmena je len v štádiu úvah.
Ak by škôlky prešli pod prenesené kompetencie, znamenalo by to centralizáciu moci,
myslí si primátor mesta Turzovka Miroslav
Rejda. Keď sme pred rokmi materské školy
prebrali, boli v zúfalom stave, hovorí primátor
o prechode škôlok pod obce. Mesto Turzovka investovalo do výmeny okien na škôlke,
vymenilo tiež na nej dvere. Pred rokom sme
ju zatepľovali, čo stálo minimálne 90-tisíc eur,
dodáva primátor. Prechod škôlok pod štát považuje Rejda za nezmyselnú zmenu. Ak by bol
model na materských školách rovnaký ako na
základných - teda ak by ostali v zriaďovateľskej kompetencii mestskej časti, respektíve
obce a zmenil by sa iba typ kompetencie z originálnej na prenesenú, starostka bratislavskej
mestskej časti Staré Mesto Táňa Rosová v tom
nevidí problém. Zmena kompetencií by sa
však nemala podľa nej dotknúť vlastníckych
vzťahov voči budovám a zariadeniu materských škôl, uviedla hovorkyňa bratislavského
Starého Mesta Alexandra Obuchová.
(SITA)
Podľa posledného hodnotenia Inštitútu pre
ekonomické a sociálne reformy (INEKO) sa
v aktuálnom rebríčku najlepších stredných
odborných škôl a gymnázií umiestnili aj dve
školy v zriaďovateľskej pôsobnosti Trenčianskeho samosprávneho kraja.
Trojicu najlepších stredných odborných
škôl tvoria Obchodná akadémia na Kukučínovej ulici v Trnave, Obchodná akadémia
Milana Hodžu na Ulici Martina Rázusa v
Trenčíne a Stredná priemyselná škola elektrotechnická na Plzenskej ulici v Prešove. Medzi
najlepšie slovenské gymnáziá INEKO zaradil
Bilingválne gymnázium na Komenského ulici
v Sučanoch, Spojenú školu - Gymnázium na
Novohradskej v Bratislave a Gymnázium M.
R. Štefánika na Športovej ulici v Novom Meste
nad Váhom.
Rozhodujúcimi kritériami pri hodnotení
gymnázií a stredných odborných škôl boli externá časť a písomná forma internej časti maturít, mimoriadne výsledky žiakov či zamestnanosť absolventov. Dôležité boli tiež údaje
o zapojení škôl do vybraných testov a súťaží,
údaje od Štátnej školskej inšpekcie a ďalšie
parametre.
„Myslím si, že tretie miesto v celoslovenskom hodnotení škôl je dôsledkom dobre
prepracovaného školského vzdelávacieho
programu,“ uviedla riaditeľka Gymnázia
M. R. Štefánika v Novom Meste nad Váhom
Mária Vitásková. „Kvalitne vedieme výchovno-vzdelávací proces vo vzťahu učiteľ – žiak a
spolupráca s rodičmi, precíznu prípravu študentov k maturitným skúškam - písomným i
ústnym.“
„Obchodná akadémia Milana Hodžu v
Trenčíne si zakladá na 95-ročnej tradícii, škola patrí medzi najstaršie a najväčšie svojho zamerania na Slovensku,“ pripomenul jej riaditeľ
Ľubomír Jandík. „K našim silným stránkam
patrí stabilný a kvalifikovaný pedagogický
zbor, kvalitná výučba dvoch cudzích jazykov a
žiak má možnosť vybrať si zo štyroch cudzích
jazykov, dobré technické vybavenie školy,
kvalitná príprava aj vďaka využívaniu IKT vo
vyučovaní odborných predmetov. Dosiahnutý úspech nie je náhodný, škola v tom istom
hodnotení minulý rok obsadila šieste miesto
a urobíme maximum, aby sme podobné
úspechy zopakovali i v budúcnosti.“
Počas najbližších dní plánuje predseda
Trenčianskeho samosprávneho kraja Jaroslav
Baška návštevu všetkých 43 stredných škôl
v zriaďovateľskej pôsobnosti TSK. Jeho zámerom je oboznámiť sa s kvalitou vzdelávacieho
procesu, odborným smerovaním i lokálnymi
problémami škôl, ako aj výchovou absolventov pre aktuálne potreby trhu práce.
(pt)
z regiónov 19
Obecné noviny • 21. január 2014
Rozpočet mesta na rok 2014 - výrazne
rozvojový pre naše mesto a našich
obyvateľov
Na decembrovom zasadnutí Mestského zastupiteľstva v Lučenci poslanci schválili rozpočet mesta na rok
2014. Na jeho prípravu, východiská a ciele sme sa opýtali primátorky Alexandry Pivkovej.
N
ávrh rozpočtu na
rok 2014 rámcovo
vychádza z návrhu
štátneho rozpočtu,
prognóz
zverejnených Ministerstvom financií
SR (MF SR) a z vývoja očakávanej skutočnosti roku 2013.
Ministerstvo financií v návrhu
rozpočtu očakáva od obcí konsolidáciu nižšiu ako v roku 2013
s vytvorením prebytku 29 mil. €,
t.j. cca 25% prebytku očakávaného v roku 2013. Rozpočet mesta
je navrhnutý s prihliadnutím na
požiadavky MF SR pri súčasnom
zabezpečení potrieb občanov, ale
hlavne rozvoja mesta, ako vyrovnaný, t.j. rozdiel medzi celkovými príjmami a výdavkami je 0
€. Bežný rozpočet je navrhovaný
ako prebytkový vo výške 478 838
€, kapitálový rozpočet je rozpočtovaný so schodkom - 876 091 €
a rozpočet finančných operácií s
prebytkom 397 253 €. Schodok
kapitálového rozpočtu je krytý
prebytkom finančných operácií a
bežného rozpočtu.
Celkové príjmy na rok 2014 sú
v rozpočte premietnuté vo výške
17 448 268 €, z toho bežné príjmy tvoria 14 350 329 €, kapitálové príjmy 2 235 148 € a príjmy
finančných operácií 862 791 €. Z
uvedenej čiastky tvoria príjmy z
vlastných zdrojov 11 697 085 €
a príjmy zo štátneho rozpočtu a
fondov 5 751 183 €.
Celkové výdavky sú plánované vo výške 17 448 268 €, z toho
bežné výdavky tvoria 13 871 491
€, kapitálové výdavky 3 111 239
€ a výdavky finančných operácií
465 538 €. Z celkových výdavkov
sú výdavky z vlastných zdrojov
navrhované v objeme 11 697 085
€, čo predstavuje 67% celkových
výdavkov. Výdavky hradené zo
štátneho rozpočtu sú navrhnuté
vo výške 5 751 183 €, t.j. 33% vý-
davkov celkom.
Zodpovedné a rozumné
hospodárenie
Výsledky dobrého a rozumného hospodárenia za 3 roky a prijatie opatrení v oblasti mzdových a
prevádzkových výdavkov ukázali,
že sa dá rozumne hospodáriť a narábať s majetkom Mesta, a takto
nasporené financie rozumne investovať do majetku mesta a zveľaďovať ho. Mesto zároveň znižuje
už tretí rok svoju zadlženosť, a to
z 37,04% na 29,87%, teda o cca
7%. Celkový dlh nám klesol za
3 roky o cca 14%. (t.j. o 800 000
€). Nezobrali sme žiadne úvery,
ktoré by Mesto zadlžovali, a zo
svojich nasporených a disponibilných financií celkom v objeme 3 mil. € ideme v roku 2014
budovať súvislé cesty, chodníky,
parkovacie miesta, revitalizovať
a rekonštruovať ďalšie verejné
priestory, riešiť spoločenskošportové centrum, ktoré mesto
nemá, riešiť cyklotrasu Lučenec - Halič, teda ideme investovať do rozvoja mesta, a popri
tom zabezpečiť všetky služby
občanom, môžeme povedať že
nadštandardne, t.j. vývoz smetí
a bioodpadu v rozsahu ako iné
mestá nezabezpečujú, osvetlenie ulíc a zvyšovanie počtu
svetelných bodov v meste podľa
požiadaviek občanov, Mestskú
verejnú dopravu za znížené ceny
a so spojmi do lokalít mesta,
ktoré neboli doteraz riešené a
občania o ne majú záujem.
Tieto výsledky dobrého hospodárenia v meste sú preukázateľné
v číslach a viditeľné v uliciach
mesta. Treba povedať, že Mesto sa
podieľalo a podieľa na konsolidácii verejných financií už tretí rok
tým, že hospodári s prebytkom
rozpočtového hospodárenia, čím
zlepšuje celkovú bilanciu a pomá-
ha štátu. Ale tiež treba povedať,
že v roku 2014 odmietame ďalšie
škrty v rozpočte, lebo takéto šetrenie na občanoch by sa dotýkalo
základných služieb pre občana a
normálneho fungovania mesta, a
bolo by brzdou rozvoja mesta a
rozvoja investícií.
Mesto je pripravené na nové
programovacie obdobie čerpania eurofondov v rokoch 2014
- 2020. Očakávame výzvy už v
roku 2014, a to na:
- rekonštrukciu židovskej synagógy
- rekonštrukciu Mestskej radnice
- prepojenie komunikácie Priemyselný park JUH - II. etapa a
Fiľakovská cesta
- revitalizáciu Kubínyiho námestia
- rekonštrukciu ďalších 2 školských zariadení - ZŠ Haličská 7,
ZŠ L. Novomeského
- rekonštrukciu a dobudovanie
kanalizácie na Rapovskej križovatke
- regeneráciu centrálnej zóny
mesta Lučenec
- Projektovú dokumentáciu Cyklistický chodník Lučenec - Halič
- inžinierske siete a vybudovanie
miestnej komunikácie na Jegorovovej a Borhyho ulici
- dokončenie prestavby v Stredisku sociálnych služieb - systém
zberu a zvozu biologicky rozložiteľného odpadu
Z rozpočtu chceme realizovať
v rámci kapitálových výdavkov
rozvojové akcie:
- Mestský informačný systém z
grantu
- technickú vybavenosť bytových
domov na Ul. cintorínskej
- vypracovanie územného plánu
- kúpu bytového domu na Rúbanisku III a vybudovanie infraštruktúry k nemu čiastočne
z prostriedkov Štátneho fondu
rozvoja bývania
- rekonštrukciu Ul. Rádayho
- prístupovú cestu a parkovisko
Železničná ulica
- rekonštrukciu vnútrobloku Rúbanisko III L7
- chodník pod nadjazdom Malá
Ves
- rekonštrukciu Ul. J. A. Komenského
- rekonštrukciu Ul. Olbrachtovej
- parkovisko pri mestskej budove,
kde sídli okresný úrad
- chodník na Ul. Zvolenskej k železničnej trati
- nákup motorového vozidla a
zberných nádob na kuchynský odpad do kompostárne z
prostriedkov grantu
- dofinancovanie tartanovej dráhy na ZŠ Haličská 7 to všetko v
celkovej výške 3 111 239 €.
Rozvoj mesta
Okrem toho bude mestské
zastupiteľstvo vo februári 2014
schvaľovať použitie ďalších zdrojov Mesta - rezervného fondu v
predpokladanej výške 1 250 000
€ na investičné akcie v meste:
- zmena stavby futbalového štadiónu ku kolaudácii
- protipovodňové opatrenia na
letnom kúpalisku
- PD cyklotrasa Lučenec - Halič
- rekonštrukcia Ulice begovej
- pokračovanie vybudovania inline dráhy v parku
- vybudovanie cesty od Tesca k
Rúbanisku
- spojnica Malinovského – Podjavorinskej
- vybudovanie miestnej komunikácie na Ul. Borhyho
- rekonštrukcia cesty medzi železničnou stanicou a Ul. novohradskou
- rozšírenie cesty medzi železničnou stanicou a autobusovou
stanicou
- vybudovanie odvodňovacieho
žľabu v kompostárni
- rozšírenie urnového hája a rekonštrukcia chodníkov v cintoríne
- rekonštrukcia bývalého Domu
smútku na Sieň významných
osobností
- kúpa a časť rekonštrukcie športovej haly na Výstavisku za účelom využitia na multifunkčnú
halu ako pre šport, najmä basketbalovú ligu a extraligu, tak aj
kultúrne podujatia
- znovuzapojenie a rozšírenie
mestského rozhlasu
V roku 2014 bude Mesto rekonštruovať po 40 rokoch existencie mestskú budovu na Námestí republiky 26 z úverových
zdrojov vo výške 1 000 000 €,
ktorou sa zabezpečí zníženie jej
energetickej náročnosti a zníženie výdavkov na jej prevádzku.
Splácanie úveru vykryje Mesto z
ušetrených výdavkov na energie,
čo nezaťaží mestský rozpočet.
Zabezpečíme potreby
našich obyvateľov
A znovu sa vrátim k tomu, ako
je možné, že v roku 2014 budeme mať financie na tak vysoké
investície, na toľko akcií, že budeme vedieť vyhovieť všetkým
požiadavkám občanov, ktoré sme
s občanmi prejednávali na stretnutiach vo volebných obvodoch.
Absolvovala som ich každý rok
najmenej 3-krát v každom obvode.
Všetky tieto prostriedky na budovanie investícií a rozvoj nám
umožňuje dosiahnutie dobrých
výsledkov hospodárenia za roky
2011 - 2012, ktoré očakávame aj
za rok 2013. Dôsledným šetrením a znižovaním výdavkov aj v
záujme dodržania kon-solidácie
a úloh vyplývajúcich z Memoranda Vlády SR a ZMOS očakávame aj ku koncu roka 2013
prebytok hospodárenia vo výške
cca 1 250 000 €, ktoré budú po
schválení záverečného účtu prevedené do rezervného fondu. Už
teraz máme v rezervnom fonde
zdroje vytvorené z roku 2012 vo
výške 300 tis. €, takže spolu budeme môcť z týchto prostriedkov zrealizovať investície v
čiastke cca 1 550 000 €, a to bez
úveru. Takýto objem financií
ešte Mesto nikdy neinvestovalo
do potrieb svojich občanov, do
investícií a do rozvoja. Môžem
teda konštatovať, že v roku 2014
zhodnotíme majetok Mesta cez
vykonané investície ešte o ďalších cca 2 mil. €.
Zároveň treba pripomenúť, že
táto čiastka nie je konečná, ktorú investujeme do majetku Mesta, pretože zároveň v roku 2014
zhodnotíme majetok Mesta o
ďalších 2 400 000 € tým, že zrekonštruujeme budovu mesta, kde
v súčasnosti sídli okresný úrad a
kde sa chce presťahovať aj mestský úrad, a získame nájomné byty
zo zdrojov ŠFRB. Celkovo teda v
roku 2014 očakávame v rozpočte
kapitálové výdavky vo výške cca 5
mil. €, ktorými zhodnotíme majetok Mesta. Takže jednoznačne deklarujeme zveľaďovanie majetku
Mesta za 4 roky môjho pôsobenia.
Takto je postavený rozpočet na
rok 2014 - výrazne rozvojový pre
naše mesto, pre našich občanov.
Vychádzame z reálnych príjmov, ak budú vyššie príjmy, budeme ešte viac čerpať na služby
pre občanov.
- MB Mestské noviny Lučenec,
č. 26/2013
20 monitor
21. január 2014 • Obecné noviny
Memorandum s vládou hrá do kariet
volebnému roku
P
odpis memoranda o
rozpočtovej
zodpovednosti s vládou hrá
mnohým mestám a
obciam do kariet. Koncom roka 2014 sa na Slovensku
uskutočnia komunálne voľby. Primátori a starostovia budú môcť
počas mesiacov pred nimi využívať rezervy, ktoré im po predpísanom šetrení ostali. Predseda
Združenia miest a obcí Slovenska
(ZMOS) Jozef Dvonč pre agentúru SITA povedal, že samosprávy
sa zodpovednému hospodáreniu
v ďalšom roku nebránia. Nemožno však podľa neho dlhodobo šetriť a potom rezervy nepoužívať.
Mestá a obce sa v októbri 2012
memorandom s vládou zaviazali,
že sa budú správať zodpovedne,
aby ušetrili päť percent na mzdových nákladoch a desať percent na
tovaroch a službách. Ušetrené peniaze neskončili v štátnej kase, ale
v rezervách samospráv. Primátor
Piešťan Remo Cicutto pre agentúru SITA povedal, že i keď to nebol
zámer, naakumulované financie
teraz pomôžu vedeniam miest a
obcí naplniť ich predvolebné sľuby, čo vo volebnom roku nie je
na škodu. Dvonč zase hovorí, že
to nie je len otázka volieb, je to aj
otázka toho, že dlhodobo šetriť a
nepoužívať rezervy vlastne nemá
nejaký veľký zmysel.
Dvonč vysvetľuje, že z rezerv
môžu obce zaplatiť staré záväzky
alebo môžu riešiť aktuálne problémy. V Piešťanoch budú pokračovať v oprave ciest a ulíc. Podľa
Cicutta to ocenia hlavne občania,
ktorých nezaujíma, že sa pre konsolidáciu nezametá, nečistí a nekoná toľko podujatí. Podobne na
tom bude aj Nitra, kde je primátorom Dvonč. Oprava komunikácií
v ďalšom roku tu hrá hlavnú úlohu. Mesto napríklad chce zatepliť
aj dve školy.
ZMOS pravidelne opakuje,
že samosprávy šetria dlhodobo.
Vo volebnom roku už nemožno
podľa Dvonča znovu pristúpiť
k podobným memorandovým
záväzkom ako v októbri 2012.
Schválený rozpočet na roky 2014
až 2016 je však z pohľadu miest
aobcí opäť konsolidačný. Nebránime sa vyrovnanému a zodpovednému hospodáreniu, pretože
to pomáha štátu. Pokiaľ má štát
nejaké úlohy, ktoré sa týkajú deficitu, tak, žiaľ, sme okruh verejných financií a musíme sa aj
k týmto veciam nejako postaviť,
povedal Dvonč.
(SITA)
Deviatakom pri výbere strednej školy pomôže
Deň župných škôl v Avione
Bratislavský kraj už tretí raz podá nerozhodným žiakom pomocnú ruku pri výbere strednej školy. Tretí ročník Dňa župných
škôl v Avione sa bude konať 24. januára 2014. Deviataci a ich rodičia sa od deviatej rána do šiestej večer zoznámia s ponukou 45
stredných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti BSK.
„Naším prvoradým cieľom je,
aby absolventi škôl našli dobré
uplatnenie. Blíži sa termín podávania prihlášok na stredné
školy, preto sme sa opäť rozhodli pomôcť našim deviatakom pri
výbere tej, ktorá bude pre nich
tá správna. Oba predošlé ročníky župných škôl v Avione mali
úspech a verím, že to nebude iné
ani tentoraz,“ povedal predseda
BSK Pavol Frešo.
Okrem úspešného Dňa župných
škôl v Avione Bratislavský kraj
vlani otvoril už tretie centrum
odborného vzdelávania. Na SOŠ
Farského ho otvorili v máji a je
prvým v oblasti potravinárstva.
Okrem neho v kraji od septembra
2012 fungujú dve centrá odborného vzdelávania - pre oblasť elektrotechniky a informačných technológií na SOŠ Hlinícka 1 a pre
oblasť poľnohospodárstva a rozvoja vidieka na Spojenej škole SNP
30 v Ivanke pri Dunaji. Všetky tri
COV sú schopné pružne reagovať
na potreby trhu práce v kontexte
celoživotného vzdelávania.
Podporiť záujem mladých ľudí
o čítanie má za cieľ projekt Vráťme knihy do škôl. Vlani sa konal
jeho druhý ročník, do ktorého sa
zapojilo vyše 1200 žiakov. V súčasnosti sa pripravuje spustenie
tretieho ročníka projektu.
Bratislavský kraj sa v roku 2013
pustil aj do pomoci učiteľom.
V stredoškolskom internáte na
Saratovskej ulici v bratislavskej
Dúbravke vybudoval zatiaľ prvé
dva učiteľské byty. Župa chce týmto spôsobom pomáhať školských
zamestnancom, aby zo školstva
neodchádzali.
(ra)
Ilustračné foto:
www.avion.sk
Nitra pripravuje nový systém parkovania
Moderátor: V Nitre riešia čoraz
väčšie problémy s parkovaním.
Mesto preto zvažuje technickú
novinku vôbec ako prvú na Slovensku. Do áut by mohli inštalovať
parkovacie čipy.
Redaktor: Zaparkovať v centre
Nitry zadarmo je dnes už prakticky nemožné. Mesto sa však rozhodlo spoplatniť aj parkovanie na
sídliskách. Mesto pripravuje zmenu parkovacej politiky na dvoch
najväčších sídliskách Chrenová
a Klokočína. Obyvatelia by mali
dostať do áut čipy. Návštevníci by
si kupovali papierové parkovacie
karty. Ulice smerujúce na sídliská
zmonitorujú špeciálne kamery,
ktoré by zaznamenávali vjazd áut
do zóny. Systém má fungovať podobne ako mýtne zariadenia pre
kamióny.
Jozef Dvonč, primátor Nitry: Minimálne jedno vozidlo by malo zostať
bezplatné. A v prípade, že rodina
vlastní viac vozidiel, tak hľadáme
systém, ako v podstate nájsť riešenie
pre ich parkovanie a tam by v podstate išlo o spoplatnenie.
Redaktor: Návštevníci sídliska by
pri vjazde platili parkovné zrejme
podľa hodín. Spoplatnenie parkovania by podľa odborníkov mohlo
na sídliskách vyriešiť situáciu jedine ak sa vyzbierané prostriedky
investujú do riešenia parkovania v
meste.
Pavol Kajánek, výskumný ústav
dopravný: Celoplošné spoplat-
nenie parkovania môže mať svoj
pozitívny efekt. Ale tento pozitívny efekt závisí od toho, či finančné
prostriedky vybrané z parkovania
boli spätne investované do rozvoja
parkovacích miest.
Redaktor: Práve tu vidí problém
opozičný mestský poslanec Jozef
Weber. Navrhovaná koncepcia je
podľa neho len polovičatým riešením.
Jozef Weber, poslanec mestského
zastupiteľstva v Nitre: Vyriešiť sa
takýmto spôsobom parkovanie
nedá. Dajú sa získať peniaze, ale
množstvo financií, ktoré sa takto
získa, nepokryje prípadné náklady
na budovanie nových parkovísk.
Redaktor: Podrobnosti o novom
parkovacom systéme prinesie
štúdia, ktorú majú na mestskom
zastupiteľstve predstaviť v novom
roku.
Filip Szórád,
RTVS, 29. 12. 2013
Podozrenie z tunelovania mestskej krytej plavárne
Moderátorka: Podozrenie z tunelovania mestskej krytej plavárne v
Žiline, na ktoré upozornil poslanec
Patrik Groma, potvrdili aj zistenia
hlavného kontrolóra mesta. Bývalé vedenie plavárne nehospodárne
nakladalo s pridelenými peniazmi, pričom mnohé veci nevedelo
vydokladovať. Zistené nedostatky
zhrnul kontrolór až do šesťdesiatich dvoch bodov. Podľa polície ale
zákon porušený nebol.
Redaktorka: V žilinskej mestskej
krytej plavárni sa vraj diali čudné
veci. Za dodané služby a materiály
platila firmám viac ako musela a
dokonca platila aj za tie, ktoré si
urobila vo vlastnej réžii. Na tunelovanie plavárne upozornil ešte v
apríli poslanec mestského zastupiteľstva Patrik Groma.
Patrik Groma, poslanec MsZ
Žilina: Tam sa kumulovali veľké rozpočtové zdroje, ktoré bolo
treba minúť. Väčšina peňazí išla
dvom spoločnostiam, ktoré boli v
blízkom vzťahu k vedúcim predstaviteľom plavárne.
Redaktorka: Trestné oznámenie poslanca Gromu ale polícia odmietla.
Pritom za pravdu mu dal aj výsledok
kontroly uskutočnený na plavárni
hlavným kontrolórom mesta.
Patrik Groma, poslanec MsZ
Žilina: Momentálne sa eviduje
šesťdesiatdva hrubých porušení a
dochádzalo k nehospodárnemu
odlivu niekoľko stotisíc eur.
Igor Choma, primátor Žiliny:
Táto hĺbková kontrola preukázala veľmi vážne pochybenia, či už
v účtovníctve, či už v nakladaní
s majetkom, či už v nakladaní s
financiami mestskými, teda verejnými. Tie pochybenia boli také
veľké, že mestský kontrolór nemal
inú možnosť, ako jednoducho podať trestné oznámenie.
Redaktorka: S bývalým riaditeľom plavárne Mariánom Brezánim sa nám skontaktovať nepodarilo. Na plavárni už nepracuje.
Igor Choma, primátor Žiliny: Už
dal žiadosť o rozviazanie pracovného pomeru, od prvého dvanásty
funguje na plavárni len jeden konateľ, keďže predtým tam boli dvaja.
Redaktorka: Polícia ale aj trestné
oznámenie podané hlavným kontrolórom mesta odmietla.
Radko Moravčík, KR PZ v Žiline: Vyšetrovateľ Policajného zboru trestné oznámenie doplnil a
podozrenie z trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku v zmysle trestného poriadku uznesením odmietol,
nakoľko nebol dôvod na začatie
trestného stíhania.
Redaktorka: Mesto sa ešte môže
obrátiť na prokuratúru, ktorá postup polície prešetrí.
Dagmar Úradníková,
Žurnál Regina, 3. 1. 2014
monitor 21
Obecné noviny • 21. január 2014
Obce po škrtoch začnú svietiť a plátať cesty
Kým v roku 2013 musela Handlová vypnúť v meste každú druhú lampu, menej kosiť a obmedziť
starostlivosť o tamojšiu zeleň v parkoch, prestať zvážať veľkokapacitný odpad, prepustiť časť zamestnancov
z mestského úradu a krátiť mzdy, vo volebnom roku 2014 už s podobnými úspornými opatreniami
samospráva neráta. Naopak, chce sa pustiť do opravy miestnych komunikácií či stavby senior centra.
P
odobne by to malo
onedlho vyzerať vo
viacerých ďalších samosprávach, ktoré hovoria, že rok 2014 bude
menej o škrtaní a viac o nových
investíciách. Vláda sa v roku 2013
spoľahla na to, že obce ušetria desiatky miliónov eur a pomôžu tak
v ozdravovaní financií. Od januára budú mať samosprávy voľnejšie
ruky. Kým v roku 2013 ministerstvo financií očakávalo, že samosprávy budú hospodáriť s prebytkom 91 miliónov eur, v roku 2013
od nich požaduje prebytok „len“
22 miliónov eur.
Menej obecných
podujatí
Za posledný rok samosprávy na
splnenie sľubu vláde museli zvyšovať dane a miestne poplatky a
dane, vypínali svetlá, prepúšťali
ľudí z úradov, znižovali im platy,
pozastavovali investície a nečerpali eurofondy, pretože na ich
dofinancovanie nemali peniaze.
„Ťažko bolo škrtať, no museli sme
obmedziť niektoré obecné podujatia, niektoré služby, ale je pravda,
že nie je už z čoho uberať,“ hovorí
starosta obce Motyčky v Banskobystrickom kraji Maroš Lacko.
V roku, keď sa budú konať
nielen prezidentské, ale aj komunálne voľby, sa chcú starostovia ľuďom odvďačiť za podporu.
„Väčšina mestských a obecných
zastupiteľstiev bude chcieť naplniť
svoje volebné programy,“ povedal
výkonný podpredseda Združenia
miest a obcí Slovenska Jozef Turčány. „Mesto Handlová spolu so
svojimi rozpočtovými a príspevkovými organizáciami už piaty
rok pripravilo krízový rozpočet.
Pri znižujúcich sa podielových
daniach sme boli nútení hľadať
rezervy a redukovali sme hlavne
výdavky. Tieto opatrenia sa nedajú robiť donekonečna a môžem
zodpovedne povedať, že sme už
vyčerpali všetky možnosti,“ hovorí primátor Handlovej Rudolf
Podoba.
Štát samosprávam pridá
Ministerstvo financií, naopak,
sleduje, ako obce hospodária,
keďže ich výdavky vstupujú do
verejných financií. „Čísla uvedené v rozpočte sú po vzájomnej
dohode s predstaviteľmi záujmových združení. Výsledky budeme
priebežne monitorovať a prijímať
opatrenia na to, aby sme dosiahli
cielený deficit,“ odkázalo tlačové
oddelenie rezortu financií. Ako
ďalej rezort pripomína, v budú-
com roku dostanú samosprávy
viac aj z podielových daní.
Príjmy z podielových daní sa
pre samosprávy v roku 2014 zvýšia
zo súčasných 65,4 na 67 percent.
Percento znížila bývalá Radičovej
vláda ako jedno z konsolidačných
opatrení na znižovanie deficitu
verejných financií. Tieto dane sú
hlavnými príjmami miest a obcí.
Ide o podiel z príjmov daní fyzických osôb, ktoré sú súčasťou
štátneho rozpočtu. Z nich obce
a mestá dostávajú podiel, ktorý
sa rozpočíta na počet obyvateľov.
Čím viac obyvateľov, tým vyššie
podielové dane má daná samospráva.
Investície pred voľbami
Samosprávy však aj napriek
tomu tvrdia, že nevytvoria v roku
2014 prebytky v hospodárení.
„Hospodárenie miest a obcí bude
vyrovnané, nie prebytkové. Dôvodom bude snaha využiť vlastné
príjmy naakumulované vo fondoch a prostriedky, ktoré mestám
a obciam zostali na účtoch ku
koncu roka 2013, a to na realizáciu investícií, rozvojových projektov a na financovanie kapitálových výdavkov,“ hovorí predseda
ZMOS–u Jozef Dvonč.
Združenie miest a obcí Sloven-
ska tvrdí, že ušetrené peniaze by
mali smerovať samotným mestám
a obciam na rozvojové projekty. Aj
menší tlak na šetrenie, ktoré by sa
malo znížiť zhruba o 70 miliónov
eur, chcú mestá a obce využiť na
investičné projekty, opravy ciest a
chodníkov a niektoré začnú opäť
svietiť. „Niektoré rozvojové akcie, na realizáciu ktorých si obce
odkladali potrebné financie, sa v
dôsledku ich dlhodobej prípravy
budú realizovať až v poslednom
roku volebného obdobia,“ hovorí
Turčány.
Obnovia cesty a obecné
budovy
V Trenčíne po troch rokoch
šetrenia v roku 2013 minú niekoľko stoviek miliónov eur na
rozvoj. „V meste prebiehajú veľké
investície financované z fondov
EÚ a štátom – modernizácia železničnej trate, výstavba nového
cestného mosta, odkanalizovanie
ďalších častí Trenčína – ide spolu o približne 300 miliónov eur.
Mesto Trenčín plánuje investície
v sume 1,3 milióna eur, kde sú zahrnuté opravy a výstavba chodníkov a ciest, rekonštrukcie základných a materských škôl,“ opisuje
plány primátor Trenčína Richard
Rybníček. Jednou z kľúčových
investícií bude napojenie Zlatovskej ulice na nový cestný most, čo
má pomôcť zlepšeniu veľmi zložitej dopravnej situácie v meste.
Mesto Martin má v pláne viaceré
veľké investície. „V rozpočte na
rok 2014 sú naplánované kapitálové výdavky na spolufinancovanie projektov z eurofondov,
výdavky na rekonštrukciu domu
smútku a rekonštrukciu Národného cintorína, ďalej finančné
prostriedky na nadstavbu bytového domu, na budovanie parkovísk v mestských častiach, bude
pokračovať rekonštrukcia dlažby
na pešej zóne, časť prostriedkov
je vyčlenených aj na rekonštrukcie nebytových priestorov,“ vymenúva Andrea Jančošková z tlačového oddelenia mesta Martin.
Či ušetrené peniaze samospráv
pôjdu do ich budúceho rozvoja,
zatiaľ štát nepovedal. Samosprávy pritom budú financovať časť
z nákladov na zvyšovanie platov
učiteľom o päť percent. Na ich
dofinancovaní by sa mali podieľať
sumou 28 miliónov eur. Štát im v
tomto smere chce pomôcť aj tým,
že vyčlenil na rok 2014 v rozpočte rezervu 34,5 milióna eur.
Lenka Buchláková,
Pravda, 30. 12. 2013
EÚ nám už zrejme nebude prispievať na samostatné projekty
Moderátor: EÚ v novom období
už zrejme nebude prispievať na
jednotlivé opravy ciest či škôl.
Namiesto samostatných projektov budú musieť obce vytvárať
spoločné tzv. komplexné stratégie, ktorých cieľom bude rozvoj
celého regiónu. Starostovia a primátori dúfajú, že budú mať pri
využití fondov voľnejšie ruky.
Redaktor: Stavba čistiarne odpadových vôd v obci Dúbrava či
rekonštrukcia námestia v Chorvátskom Grobe. Aj takéto projekty doposiaľ EÚ preplácala. Po
novom to už únia robiť nechce.
Podľa predstáv Európskej komi-
sie by peniaze z eurofondov mali
smerovať skôr na podporu zamestnanosti alebo výskum. potreby obcí a priority únie sa tak
rozchádzajú, tvrdí podpredseda
ZMOS Milan Muška. Starostovia
to však môžu obísť v tzv. spoločných komplexných projektoch
regiónov.
Muška: V rámci ktorého sa povedzme vybuduje aj časť cesty, ale
buduje sa pritom aj infraštruktúra ostatná.
Redaktor: Podpredseda vlády
pre investície Ľubomír Vážny
pre Slovenský rozhlas povedal, že
podľa predbežnej dohody má ísť
z eurofondov na program určený pre mestá a obce 1,2 mld. eur.
Krajské mestá z toho dostanú
370 miliónov, zvyšok si rozdelia
ostatné.
Vážny: Ale musia sa dohodnúť,
čo chcú robiť aj VÚC aj obce v
tom území. Čiže v tomto budú
mať Čierneho Petra oni.
Redaktor: Starosta Petržalky a
podpredseda ZMOS Vladimír
Bajan v tom prekážku nevidí.
Bajan: Presne vieme, ktoré školy, ktoré námestia, ktoré oblasti v
životnom prostredí akým spôsobom by sme vedeli zlepšiť. Máme
konkrétnu stratégiu.
Redaktor: Aj odborníci sa zhodujú, že spoločné plánovanie
rozvoja viacerými obcami je pri
ich vysokom počte - Slovensko
ich má takmer 2900 - nevyhnutnosťou. Podľa Dušana Slobodu z
Konzervatívneho inštitútu je to
však iba odďaľovanie systémového riešenia.
Sloboda: Dve tretiny z tých vyše
2900 obcí má menej ako 1000
obyvateľov, majú malé rozpočty.
Starostov, ktorí nie sú ani na plné
úväzky. To je problém, ktorý sa
vôbec nerieši.
Redaktor: Prílišná rozdrobenosť
škodí rozvoju regiónov a bez vy-
riešenia tohto problému sa ďalej
nepohneme, myslí si tiež odborník na verejnú správu Viktor
Nižňanský.
Nižňanský: ZMOS preferuje
skôr názor medziobecnej spolupráce intenzívnejšej. Sú aj názory
odborné, ktoré hovoria, že efektívnejšie je zlučovanie obcí, ako
sa deje vo väčšine krajín Európy,
takže o tom treba teraz diskutovať, ale ten čas určite teraz je,
pretože takto to ďalej zrejme nepôjde.
Zoltán Rácz,
RTVS, 8. 1. 2014
Málotriedky majú nedostatok financií
Moderátor: Tvorba rozpočtov pre
budúce roky zväčšuje obavy starostov malých obcí o školy. Ministerstvo školstva totiž v budúcnosti
odmieta financovať zvýšené náklady na prevádzkovanie škôl, kde
nebude dvanásť žiakov v triede.
Ak bude chcieť obec školu napriek
tomu udržať, bude musieť siahnuť
hlbšie do vlastnej kasy.
Redaktorka: Viac ako deväť miliónov eur nad rámec normatívov
poskytlo ministerstvo školstva v
roku 2013 školám v pôsobnosti
miest a obcí. Išlo zväčša o málotriedky, ktorých prevádzka si v
porovnaní s plno organizovanou
školou vyžaduje takmer dvojnásobok normatívu.
Hovorca ministerstva školstva,
vedy, výskumu a športu Michal
Kaliňák: Rezort aj v tomto roku
reagoval na požiadavky škôl, ktoré mali problémy. finančne sme
im prispeli pod podmienkou, aby
prijali také opatrenia, aby budúci
rok nežiadali opäť peniaze na riešenie rovnakého problému.
Redaktorka: Zachovať školu bez
navýšenia financií od štátu bude
však pre viaceré z nich obtiažne.
Lukáš Piroha, starosta obce Hradište pod Vrátnom v Senickom
okrese, kde funguje základná
škola so sedemnástimi žiakmi:
Obci už v súčasnosti nestačia finančné prostriedky, ktoré dostáva
od štátu. Fungovanie a prevádzku
školy spolufinancujeme z obecné-
ho rozpočtu.
Redaktorka: Starosti s udržaním
školských zariadení a základnej
školy s dvadsiatimi žiakmi majú
aj Dubovany v okrese Piešťany.
Starosta obce Miroslav Michalčík: Tie finančné prostriedky
ďaleko nepostačujú na pokrytie
nákladov, takže naša obec prispieva sumou šesťtisíc eur, čo je
dosť vysoká čiastka, ktorú musí
každomesačne dať zo svojho rozpočtu.
Redaktorka: Minister školstva
Dušan Čaplovič tvrdí, že existencia škôl je v rukách samosprávy,
ktorá má ešte dostatok času na to,
aby prijala potrebné opatrenia.
Dušan Čaplovič: Novela, čo sa
týka počtov žiakov v triedach,
bude platná až od 1. januára
2015 a nového školského roku
2015/2016.
Vlasta Cigánková,
Rádiožurnál, 22. 12. 2013
22 štátna
správa/monitor
21. január 2014 • Obecné noviny
Minister Robert Kaliňák
o reforme štátnej správy ESO
Do klientských centier by mala časom prísť aj Sociálna poisťovňa. Agenda nezamestnaných a sociálnych
dávok sa pre svoj rozsah do centier nezmestí.
K
lientske centrá pre
kontakt občanov so
štátnymi úradmi by
mali časom zvládať
aj agendu Sociálnej
poisťovne. „Máme záujem, aby
sme mali možnosť pri prepážke
vykonať de facto väčšinu služieb,
ktoré štát zastrešuje, teda aj Sociálnu poisťovňu," uviedol minister
vnútra Robert Kaliňák. Služby
úradov práce sa však do centier
nezmestia. „Otázky nezamestnaných a sociálnych dávok nebudeme vedieť mať v klientskom centre, lebo je to rovnako silná oblasť
z pohľadu klientely ako bežné
okresné úrady," vysvetlil Kaliňák.
Integrácia do klientskych centier
by podľa neho mohla časom zahŕňať aj služby zdravotných poisťovní. „Radi by sme skúsili nájsť
priestor aj na to, aby sme vedeli
niektoré veci vybaviť aj smerom k
zdravotným poisťovniam," dodal.
Klientske centrá sú súčasťou
reformy štátnej správy ESO. Prvé
funguje ako pilotný projekt v
Nitre. V tomto roku majú postupne pribúdať po celom Slovensku.
Centier by malo byť viac ako je
počet okresných úradov, aby boli
ľuďom dostupné. Vízia rezortu
vnútra je, že občan navštívi takéto
pracovisko úradu iba raz, keď jednoduché podanie vybaví ihneď a
pri zložitejšej agende bude s informáciami pracovať samotný úrad.
Nie občan, ale centrá majú komunikovať s relevantnými úradmi a
občanom potom doručiť finálny
produkt, napríklad doklad, rozhodnutie alebo konkrétnu službu.
Záležitosti by sa mali dať vybaviť
cez klientske centrum kdekoľvek
na Slovensku, nielen v okrese
svojho trvalého bydliska.
Pozície štátnych úradníkov by
mali byť v budúcnosti rozdelené
na politické a odborné nominácie.
Riešil by to zákon o štátnej službe, ktorý by chcel minister vnútra
Robert Kaliňák pripraviť v rámci
reformy štátnej správy ESO do
roku 2015. Ešte predtým by však
malo byť jasné, koľko úradníkov
štát potrebuje. "Po tom, čo bude
optimalizovaný počet úradníkov,
chcem, aby tento zákon úprimne
priznal - toto je politická nominácia a toto odborná," uviedol R.
Kaliňák. Pri odbornej nominácii
by zákon garantoval určitú formu
definitívy, no výhody budú podmienené odbornosťou, výkonmi a
disciplínou úradníkov.
Podľa ministra Kaliňáka je
funkcia štátneho tajomníka jasná
politická nominácia. „Nebudeme
vytvárať nejaké európske modely
permanentných štátnych tajomníkov," hovorí. Uviedol, že treba tiež
priznať, že politická nominácia sa
týka aj prednostov okresných úradov. „Ale šéfovia odborov už sú
odborná funkcia," dodal. Na diskusiu je podľa ministra napríklad
otázka, či šéf úradu príslušného
ministerstva ako najvyšší úradník
je, alebo nie je politická nominácia. „Podobne môžeme tiež diskutovať pri policajnom prezidentovi, ale predpokladám, že už pri
okresných riaditeľoch a ďalších by
to malo fungovať na odbornom
princípe," konštatoval. Nepolitické pozície by sa mali obsadzovať
po platnosti zákona o štátnej službe cez nové výberové konania a
odborný konkurz.
Výhody úradníkov, ako je napríklad inštitút definitívy, však ne-
budú automatické. „Potrebujeme
odborníka, ktorý nemá škandály
a je pracovitý," hovorí minister.
Súčasťou práce s úradníkmi preto
má byť pravidelné hodnotenie ich
výkonu, odbornosti či úspešnosť
pri odvolaní. „Na základe pravidelných hodnotení môže svoju
prácu stratiť alebo v nej naďalej
pokračovať," vysvetľuje minister.
Súčasťou reformy ESO má byť
tento rok optimalizácia počtu
úradníkov. Prepúšťanie sa dotkne
podľa ministra Kaliňáka približne
tisícky pracovných miest, a to skôr
v centrálnych inštitúciách, hlavne
v Bratislave. „Naopak, v regiónoch
potrebujeme ešte posliniť niektoré
funkcie, ako sú napríklad terénni
pracovníci v oblasti sociálnych
služieb," dodal Kaliňák.
(SITA)
Mestá a obce ušetria na aktuálnej
zimnej údržbe
Moderátor: Slovenské mestá a
obce ušetria na aktuálnej zimnej
údržbe zrejme slušný balík peňazí. Na celom Slovensku to už niekoľko týždňov vyzerá, ako by bola
jar. Viaceré mestá nám potvrdili,
že prípadné ušetrené peniaze použijú na opravy ciest či na životné
prostredie.
Redaktor: Kde sú tie zimy, keď
mali deti na školách napríklad
mimoriadne prázdniny pre snehovú kalamitu, pýtajú sa ľudia,
ktorí si pamätajú tuhé zimy v minulých desaťročiach. Avšak aktuálna zima bude mať zrejme prínos
pre rozpočty slovenských miest.
Napr. v chladnej Žiline nemali
túto zimu žiadne výrazné sneženie ani mrazy.
Pavol Čorba, hovorca mesta: Ak
je normálna zima, tak minieme
700 000 euro, zatiaľ 114 000 eur.
Redaktor: Teda ani nie pätinu.
Ešte viac ušetrila na aktuálnu
zimnú údržbu horami obkolesená
Banská Bystrica.
Martina Kanisová, hovorkyňa:
Minulé zimné obdobie - 1 086 000
eur. Čo sa týka tejto zimnej sezóny, zatiaľ 147 000 eur.
Redaktor: Napríklad v Trenčíne
v porovnaní s minulou zimou neminuli ani desatinu peňazí. Ako je
na tom Bratislava, povie hovorca
Stanislav Ščepán.
Stanislav Ščepán: V decembri sa
realizoval len jeden celomestský
výjazd vozidiel zimnej údržby a
niekoľko lokálnych výjazdov.
Redaktor: Vo vstupnej bráne do
Vysokých Tatier minuli o polovicu menej kamenného posypu a o
štvrtinu menej soli. Ušetrili aj na
pohonných hmotách celkovo 12
000 eur.
Marián Galajda, hovorca Popradu: Všetky ušetrené prostriedky
ostanú na opravy a údržby ciest a
chodníkov v letnom období.
Redaktor: Podpredseda ZMOS
Vladimír Bajan je v hodnotení ušetrených peňazí na zimnej
údržbe zdržanlivý.
Vladimír Bajan: Zatiaľ nehovoríme veľmi o šetrení, lebo sa zima
láme na poly, môže prísť to, čo
prišlo minulý rok. Ešte sme veľmi
opatrní v prognózach.
Redaktor: Ako hodnotí aktuálnu
zimu Slovenský hydrometeorologický ústav?
Meteorológ Pavel Beránek:
Tohtoročná zima, ktorej máme za
sebou zatiaľ prvú polovicu, je teplotne nadpriemerná a zrážkovo
podpriemerná.
Redaktor: Môže dohnať zima to,
čo zameškala vo svojej prvej polovici?
Pavel Beránek: Je možné, že sa
ešte výrazne ochladí a sneh na-
padá aj v nížinách, ale hovoriť
podrobnú predpoveď na viac ako
6 - 7 dní vopred z odborného hľadiska nemá žiadny zmysel.
Redaktor: Poprad, Trenčín, Bratislava, Banská Bystrica aj Žilina sa
ale zhodujú, že ak by peniaze na
aktuálnej zimnej údržbe ušetrili,
nepôjdu do rezervného fondu, ale
na letné opravy ciest.
Branislav Heldes,
RTVS
Snina vlani dokončila veľké projekty
M
esto Snina preinvestovalo v minulom roku
najviac financií pri výstavbe vodovodu a kanalizácie v
okrajových častiach mesta, ďalej
pri obnove kaštieľa a prestavbe bývalého hotela Družba na
Dom pokojnej staroby. Z vlastných peňazí mesto dalo najviac
prostriedkov na rekonštrukciu
verejného osvetlenia, výstavbu
detských ihrísk a chodníkov.
Agentúru SITA o tom informovala hovorkyňa mesta Eva Miha-
líková.
Výstavba vodovodu a kanalizácie stála vyše 4,1 mil. eur
a týkala sa ulíc Stakčínskej a
Podrybníckej, kanalizácia ďalej
pokračovala do ulíc Jesenského,
SNP a Diaľkovej. V týchto okrajových častiach mesta postavili
aj tri prečerpávacie stanice.
Historický kaštieľ od júla minulého roka už slúži na kultúrne
a reprezentačné účely mesta. Jeho
rekonštrukcia stála vyše 1,5 mil.
eur. Dlhé roky chátrajúci objekt
je dnes pýchou mesta. Zhruba
rovnakú sumu mesto preinvestovalo na prestavbu objektu bývalého hotela na Dom pokojnej
staroby, kde sa ukončujú posledné práce. Prestavbou prešla aj
chata Hana, ktorú prestavali na
kongresové centrum. Výška investície presiahla 250-tisíc eur,
na jej prestavbu získalo mesto aj
zdroje z EÚ.
Mestská samospráva realizovala už dve etapy rekonštrukcie
verejného osvetlenia a v tomto
roku treťou časťou prác projekt
plánuje dokončiť. Ide o kompletnú výmenu všetkých jestvujúcich
sodíkových svietidiel a inštaláciu
nových úspornejších LED svietidiel. V roku 2012 mesto investovalo do verejného osvetlenia
100-tisíc eur, v minulom roku cez
270-tisíc eur, na tento rok počíta samospráva so sumou zhruba
280-tisíc eur. Radnica chce v dohľadnom čase vymeniť svietidlá
na Sídlisku 1 a na niektorých uliciach na Sídlisku 2.
V tomto roku plánuje mesto
postaviť 244 kusov uzamykateľných kontajnerových stanovíšť
pre umiestnenie veľkokapacitných kontajnerov na komunálny
aj separovaný odpad. V areáli
rekreačnej oblasti Sninské Rybníky dobuduje sociálne zariadenia. Peniaze pôjdu aj do opráv
miestnych komunikácií, výstavby parkovísk a detských ihrísk.
Vlasta Cigánková,
Žurnál Regina, 7. 1. 2014
doprava 23
Obecné noviny • 21. január 2014
Prvý úsek R2 v trenčianskej župe
je vo výstavbe
Viac ako 16 500 ľudí vlani podpísalo petíciu za zaradenie výstavby rýchlostnej cesty R2 v Trenčianskom
samosprávnom kraji medzi najvyššie priority vlády.
P
ožiadavka obyvateľov
hornej Nitry neostala
bez odozvy. Národná
diaľničná spoločnosť
v závere roka informovala, že 30. decembra 2013 podpísala Zmluvu o dielo na výstavbu
úseku rýchlostnej cesty R2 Ruskovce – Pravotice. Zmluvu podpísala s víťazom tendra, ktorým
je spoločnosť Inžinierske stavby
z Košíc. Úsek označovaný aj ako
obchvat Bánoviec nad Bebravou
bude spolufinancovaný z rozpočtu
Európskych spoločenstiev – štrukturálneho fondu a zo štátneho rozpočtu. Spolu má byť investovaných
88,18 milióna eur bez DPH.
Prvý z piatich úsekov
„Veľmi si vážim, že došlo k uzavretiu zmluvy o dielo a konečne sa
reálne začína s výstavbou tejto
dôležitej komunikácie,“ povedala primátorka Prievidze Katarína Macháčková, ktorá iniciovala zorganizovanie petície. „Je to
síce len prvý z piatich úsekov R2
v Trenčianskom samosprávnom
kraji, som presvedčená o tom, že
bolo dôležité, aby zaznel náš hlas.
Aby tento región upozornil na to,
že stavba cesty, ktorú vláda sľúbila v roku 2008, ešte ani nezačala,“
dodala.
Dĺžka novej rýchlostnej cesty
R2 Ruskovce – Pravotice je 10,76
kilometra. Trasa cesty je vedená
západne od mesta Bánovce nad
Bebravou, takže po vybudova-
ní nahradí existujúcu cestu I/50
prechádzajúcu priamo cez mesto.
Nová cestá má obchvatom obísť
miestne časti Dolné Ozorovce,
Horné Ozorovce, Malé Chlievany
a Biskupice.
Ešte v apríli 2008 vláda Roberta
Fica na svojom výjazdovom zasadnutí v Prievidzi prijala uznesenie, podľa ktorého mal minister
dopravy pôšt a telekomunikácií
zabezpečiť začatie stavebných prác
piatich úsekov rýchlostnej komunikácie R2 v Trenčianskom
kraji do konca roka 2010. Termín
ukončenia týchto úsekov bol naplánovaný do 31. decembra 2014.
Obyvatelia hornej Nitry sa však
do konca roka 2010 začatia stavebných prác nedočkali a až uzavretie
zmluvy o dielo koncom roka 2013
znamená reálny začiatok výstavby
prvého z piatich úsekov.
Ďalší úsek plánujú
z eurofondov
V strategickom dokumente operačný program Integrovaná infraštruktúra 2014 – 2020 sa počíta
s budovaním ďalšieho z úsekov R2
v Trenčianskom kraji. Úsek Mníchova Lehota – Ruskovce s dĺžkou
15,47 km má predovšetkým výrazne zlepšiť časovú dostupnosť
krajského mesta. Po dobudovaní
dvoch úsekov sa má skrátiť jazdná
doba medzi Prievidzou a Trenčínom na 46 minút a 30 sekúnd.
„Po preštudovaní operačného
programu som mala zmiešané
Trasovanie úseku Ruskovce - Pravotice
pocity. Na jednej strane vnímam
ako veľký úspech, že má byť rýchlostná cesta R2 financovaná z eurofondov aj v ďalšom období. Na
druhej strane bolo pre mňa sklamaním, že napriek prísľubom vlády z roku 2008 neboli do operačného programu zaradené všetky
zostávajúce úseky v Trenčianskom
kraji. Aj preto som sformulovala
v pripomienkovom procese aspoň
požiadavku na zaradenie budovania dvoch úsekov R2 v našom kraji. Ak jej bude vyhovené a naplá-
Zdroj: www.ndsas.sk, mapový podklad Google Maps.
nuje sa aj výstavba 8,74 km dlhého
úseku Križovatka D1 - Mníchova
Lehota, rýchlostná cesta sa napojí priamo na diaľnicu D1,“ hovorí
Macháčková.
Úsek od Mníchovej Lehoty po
diaľnicu nenavrhla primátorka
náhodou. Podľa dostupných informácií je tento úsek v rovnakej
fáze projekčnej prípravy ako úsek
Mníchova Lehota – Ruskovce, a je
naň vydané územné rozhodnutie.
„Navrhla som, aby bol tento úsek
do operačného programu zara-
Zdroj: Operačný program Integrovaná infraštruktúra 2014 - 2020
dený v rámci prehodnocovania
v ďalších fázach, prípadne, aby
bolo financovanie zabezpečené
z rezervy. To je podľa môjho názoru reálne,“ povedala.
Výstavba cesty
potrebuje svoj čas
Primátorka Macháčková však
brzdí prehnaný optimizmus tých,
ktorí očakávajú skoré budovanie
všetkých piatich úsekov rýchlostnej cesty medzi Trenčínom
a Novákmi: „Treba si uvedomiť,
že výstavba cesty potrebuje svoj
čas. Prvý úsek sa má budovať 852
kalendárnych dní, teda viac ako
dva roky. Ostatné plánované úseky sú v rôznych fázach projektovej prípravy. Je nutné zabezpečiť
majetkovoprávne vysporiadanie
pozemkov a vydanie právoplatných stavebných povolení. To nie
sú maličkosti. Odborné práce nemôžeme zrazu preskočiť bez toho,
aby na tom niekto tvrdo pracoval.
Niekde je však potrebné začať
a som rada, že výstavba prvého
úseku je realitou.“
Ministerstvo dopravy, výstavby
a regionálneho rozvoja SR v odpovedi na petíciu uviedlo, že chápe
požiadavku obyvateľov dotknutého regiónu a má záujem riešiť
uvedenú situáciu, avšak pri svojom rozhodovaní musí zosúladiť
racionálne riešenia s finančnými
možnosťami a potrebami jednotlivých regiónov. V tomto kontexte si
ministerstvo kladie za cieľ dôkladne analyzovať priority a prípravu
výstavby dopravnej infraštruktúry s dôrazom na optimalizáciu
a etapizáciu riešení pri zohľadnení
dostupných finančných zdrojov
a dopravno-inžinierskych požiadaviek.
Alojz VLČKO,
vedúci kancelárie primátorky
24 z regiónov
21. január 2014 • Obecné noviny
Prvý vianočný punč i novoročný
výstup na Turovský sopúch
P
ribližne pätnásti nadšenci rekreačnej turistiky v obci Turová prvý raz privítali nový
rok na Turovskom sopúchu. Silvestrovské stretnutie sa uskutočnilo
necelú hodinu pred polnocou pri
obecnom úrade, potom spolu vystúpili na prírodnú pamiatku Turovský
sopúch, odkiaľ bol nádherný výhľad
na vysvietenú obec. Presne o pol
noci odpálili svetlice a zábavnú pyrotechniku a pripili si šampanským
na zdravie, šťastie, pohodu a úctu
v novom roku a spoločne zaspievali
hymnu Slovenskej republiky.
Z Turovského sopúchu mali dobrý výhľad aj na ohňostroj v susedných obciach. Za zorganizovanie
príjemnej sviatočnej chvíle na prelome rokov 2013 a 2014 obec ďakuje Anne Šramelovej a všetci dúfajú,
že si podobný výstup zopakujú aj
pri iných príležitostiach.
Obecné zastupiteľstvo v Turovej sa spolu so starostkou rozhodli
pripraviť pre obyvateľov koncom
minulého roka prvý raz vianočný
punč. A kým rok predtým sa s touto
myšlienkou len zahrávali, tentoraz
sa stala realitou.
Samospráva v Turovej a obyvatelia obce
sa pokúšajú zaviesť novú tradíciu
Na Trojmedzí v kysuckej obci
Čierne sa na Silvestra stretli
Slováci, Česi a Poliaci
Miesta, kde sa stretajú hranice troch štátov, sú
všeobecne považované za atraktívne body na
mape Európy. Na Slovensku máme päť takýchto
miest – Trojmedzí.
J
„Recept na prípravu punču sme
stiahli z internetovej kuchyne, ingrediencie nám poskytli sponzori
(podnikatelia) z obce a prácu sme
pridali spoločne,“ uviedla starostka
obce Jana Jarotová.
Obyvateľom punč zadarmo podávali pri vysvietenom vianočnom
stromčeku pred obecným úradom
podvečer 20. decembra. Vedenie
obce a jej obyvatelia prežili pekný
predvianočný podvečer v družnej
debate a zábave pri vianočných koledách a pesničkách. Na vianočnom
punči sa zišlo veľa obyvateľov obce,
ale aj rodičov s deťmi, pre ktoré prichystali chutné pečivo.
(jar)
edno z nich sa nachádza na
severnom Slovensku – na Kysuciach v obci Čierne. Leží
v krásnom horskom prostredí Beskýd. V roku 2007 sme tu v rámci
Programu cezhraničnej spolupráce INTERREG III A vybudovali a osadili drevenú turistickú
lávku, ktorá preklenula hlbokú
roklinu a spojila slovenské územie
s poľským. Trojmedzie celý rok
navštevuje veľký počet turistov.
Pri stavbe diaľnice D3 Slovenská
republika – Poľská republika chceme toto naše Trojmedzie prepojiť jednou cestou cez české územie
a druhou cez poľské územie. Tým
by sme turistov z Trojmedzia dostali k nám na Slovensko do tejto
časti Beskýd.
Obec Čierne tu počas roka or-
ganizuje viacero kultúrno-športových stretnutí s cieľom rozvíjať
dobré susedské a medzinárodné
vzťahy. Silvester je jedným z nich.
Aj na prelome rokov 2013 a 2014
sa tu už piaty raz sa za účasti starostov obcí Čierne (Slovensko),
Hrčava (Česko) a Jaworzynka
(Poľsko) stretli občania troch štátov, aby spoločne privítali nový
rok. Tolerancia, vzájomná úcta
a priateľstvo sú hodnoty, ktoré tu
spoločne vyznávame. Slávnostnú
atmosféru každoročne umocňuje vatra, ktorú pripravujú členovia a priatelia Turistického klubu
AHA Čierne. Pekný ohňostroj
a gratulácie sú súčasťou každoročného vítania nového roka.
Pavol GOMOLA,
starosta obce Čierne
V Košiciach už jazdí ďalších dvadsať nových autobusov
Pre Dopravný podnik mesta Košice i mesto bol 8. január výnimočným dňom. Práve vtedy totiž uviedli do
prevádzky nové autobusy značky SOR. Stalo sa tak za prítomnosti vedenia mesta Košice, DPMK a pozvaných
hostí. Prítomným sa prihovoril primátor Košíc Richard Raši a generálny riaditeľ dopravného podniku Juraj Hrehorčák. Od 8. januára po meste jazdí 20 nových autobusov, pričom doteraz bolo dodaných 80 vozidiel. Nákup
127 nových autobusov je najväčšou obnovou vozidlového parku v histórii košického dopravného podniku.
Prvé nové autobusy prišli do Košíc ešte koncom minulého roka. Všetky majú byť dodané do konca septembra
2014. Z celkového počtu 127 nových autobusov je 61 celonízkopodlažných, 56 celonízkopodlažných kĺbových,
päť je malokapacitných nízkopodlažných a päť sú elektrobusy.
V decembri 2012 poslanci mestského zastupiteľstva schválili nákup nových autobusov formou dlhodobého investičného úveru. Na základe toho v roku 2013 DPMK vyhlásil verejnú súťaž na nákup 127 nových autobusov.
Víťazom tendra sa stala spoločnosť SOR Libchavy, ktorá uspela s najnižšou cenou 28,7 mil. eur.
(mk)
Ružinov umožní uskutočniť
nápady obyvateľov
Ľudia, ktorí majú nápad, ako zlepšiť komunitný
život v Ružinove, môžu dostať peniaze na jeho
realizáciu. Stačí napísať zaujímavý projekt.
B
ratislavská mestská časť Ružinov vyhlásila ďalšie kolo
grantovej výzvy. Fyzické
osoby podnikatelia a právnické
osoby, ktoré sídlia v Ružinove alebo tu vykonávajú činnosť, sa môžu
uchádzať o sumu od 500 do 5000
eur na svoj projekt. Môže byť z oblastí životného prostredia, kultúry, športu, vzdelávania a sociálnej
oblasti. „V Ružinove sa podarilo
takýmto spôsobom uskutočniť
mnohé podujatia a nápady ľudí zo
sídliska. Skrášlili si detské ihriská,
priestory pred bytovými domami
či na dvore. Zároveň sa susedia
lepšie spoznali,“ povedal starosta
Ružinova Dušan Pekár.
Minulý rok ružinovská samospráva cez grantový program
podporila 46 projektov sumou
viac ako 147-tisíc eur. Obyvatelia
si napríklad vymaľovali starú uni-
mobunku na detskom ihrisku, doplnili basketbalový kôš, základnej
škole Ružová dolina pribudla trieda na učenie v prírode, školáci na
Drieňovej vytvorili náučný chodník. Ľudia si vysadili novú zeleň
a skrášlili kontajnerové stojisko.
Uskutočnila sa výstava fotografií
aj divadelný festival. „Obyvatelia
si takto aj vytvárajú lepší vzťah k
svojmu okoliu a o to, čo sami vytvorili sa radi starajú,“ doplnil starosta Pekár.
Svoje žiadosti s vypracovaným
projektom treba odovzdať na
ružinovský miestny úrad do 28.
februára 2014. O tom, ktoré projekty získajú finančnú podporu,
rozhodne grantová komisia. Aj na
tento rok je vyčlenených na grantový program vyše 140 tisíc eur.
Miroslava ŠTROSOVÁ,
hovorkyňa MČ
Receptom na dlhý život
je poctivá práca
Primátor mesta Peter Gogola 18. decembra zablahoželal Jánovi Majlingovi
k okrúhlemu životnému jubileu. Sté narodeniny oslávil v kruhu rodiny a
zaspomínal si aj na zaujímavé zážitky zo svojho života.
J
án Majling sa narodil v Riečke
a je najstarším z deviatich súrodencov. Vyučil sa za stolára a
ako 22-ročný nastúpil na dva roky
do vojenskej prezenčnej služby.
Bol priamym účastníkom druhej svetovej vojny a za zásluhy si
odniesol viacero medailí. V roku
1981 sa oženil s Máriou, ktorá má
dnes 95 rokov. Jeseň svojho života
aktívne trávi medzi rodnou obcou
Riečka a mestom Banská Bystrica.
Jeho recept na dlhý život je poctivá každodenná práca.
Ján Majling nie je jediný Banskobystričan, ktorý vlani oslávil
100 rokov. Podľa údajov matriky
na mestskom úrade ich koncom
roka bolo šesť. Najstaršia obyvateľka Banskej Bystrice má 101
rokov.
(kan)
doprava 25
Obecné noviny • 21. január 2014
V Žiline už začali premávať
ďalšie moderné trolejbusy
K desiatim moderným nízkopodlažným trolejbusom, ktoré v meste jazdia už
vyše roka, v polovici januára pribudlo ďalších päť nových vozidiel.
V decembri 2013 prišlo do žilinského depa trolejbusov ďalších
päť trolejbusov. Ide o štyri kusy
celonízkopodlažných trolejbusov
ŠKODA 30Tr dĺžky 12 metrov a
jeden trolejbus ŠKODA 31Tr dĺžky 18m. Cena týchto vozidiel bola
približne 2 milióny 70-tisíc €. Oba
typy sú už cestujúcim v Žiline
dobre známe, pretože v minulom
roku Dopravný podnik spustil do
prevádzky po dlhých 10 rokoch
desať nových nízkopodlažných
trolejbusov. Tie jazdia na linkách
už od 20. decembra 2012 a do
konca roku 2013 najazdili spolu
572 340 km.
„S radosťou odovzdávam cestujúcej verejnosti ďalších päť nových trolejbusov do užívania. Postupne sa nám darí modernizovať
vozidlový park, ktorý sme zdedili
v zanedbanom technickom stave. Keďže Žilina sa nachádza na
križovatke ciest európskeho významu, zaslúžia si Žilinčania mať
moderné a pohodlné dopravné
prostriedky. V tomto trende sa
budeme snažiť pokračovať aj v budúcnosti – využitím európskych
finančných zdrojov,“ povedal primátor Žiliny Igor Choma.
Aj tohtoročná dodávka vozidiel je vo farebnom vyhotovení
žltá-zelená-biela, vozidlá sú vy-
bavené výklopnou plošinou pre
invalidné vozíky a súčasťou výbavy je aj kompletný elektronický informačný a tarifný systém.
Nechýba ani kamerový systém,
či klimatizácia kabíny, ako aj
akustické hlásiče pre slabozrakých a nevidiacich cestujúcich.
Oproti minuloročným modelom
sú tohtoročné trolejbusy vybavené mäkšími sedadlami a väčším
priestorom pre pohyb cestujúcich
v oblasti druhých a tretích dverí.
Kĺbový trolejbus je v priestore
štvrtých dverí vybavený dodatočným priestorom pre umiestnenie
detského kočíka, čím sa umožní
preprava väčšieho počtu detských
kočíkov v jednom vozidle. Na nových trolejbusoch boli vykonané
všetky technicko-bezpečnostné
a iné povinné skúšky a do ostrej
prevádzky boli slávnostne zaradené v priestoroch zastávky MHD
Jaseňová na Solinkách.
Pavol ČORBA,
hovorca mesta
Elektromobil si vyskúšali aj primátor
a prednostka mestského úradu
V polovici novembra sa v Šali „zjavila budúcnosť“ - na rohu parkoviska OD
Tesco v Šali-Veči bola totiž uvedená do činnosti rýchlonabíjacia stanica pre
elektromobily.
Na Slovensku sú zatiaľ iba tri takéto rýchlonabíjacie stanice, jedna
z nich je práve v Šali. Samotných
automobilov na elektrický pohon
je na Slovensku údajne do desať
a v čase uvedenia rýchlonabíjacej
stanice do činnosti boli v Šali až
tri, čo bola asi najväčšia koncentrácia elektromobilov na jednom
mieste v slovenskej histórii. Jeden
z nich – elektromobil Nissan v Šali
už aj zostane. Je majetkom spoločnosti Elmark Plus, ktorá nabíjaciu
stanicu v Šali sprevádzkovala.
„Na Slovensku je málo elektromobilov, pretože je príliš málo
miest na ich dobíjanie a tých je
málo preto, lebo ich nie je pre
koho stavať – je málo elektromobilov... Zámerom Elmark Plus je
preťať tento gordický uzol výstavbou takých rýchlonabíjacích staníc,“ povedal Ivan Vlk, generálny
riaditeľ šalianskej spoločnosti Elmark Plus, s. r. o. Firma plánuje
vytvoriť na Slovensku sieť dobíjacích staníc v dosahu 80 až 100
kilometrov, čím by sa mal umožniť pohyb elektromobilov aj po
cestách mimo miest. Investícia do
šalianskej rýchlonabíjacej stanice
pre elektromobily bola výsostne
na pleciach spoločnosti, ktorá je
v Šali „doma“ a ako povedal riaditeľ: „Berieme to ako náš dar mestu Šaľa“. Elektrostanica do konca
roka slúžila motoristom bezplatne
– náklady si rovným dielom rozdelili Tesco a Elmark Plus.
Dojazd elektromobilov je v súčasných podmienkach do 200
km. Do Šale prišiel z Bratislavy na
svojom elektromobile aj Vladimír
Haus, obchodný riaditeľ AutoImpex, predajcu Nissanu. Povedal, že má ešte dojazd vyše 90 km,
vychválil jazdu v elektromobile
a vyjadril presvedčenie, že do pol
roka bude vytvorená dostatočná
sieť nabíjacích staníc po celom
Slovensku. Podobne sa vyjadril
aj primátor mesta Šaľa Martin
Alföldi, ktorý situáciu prirovnal
k časom budovania staníc LPG.
Tie sa tiež spočiatku objavovali
iba sporadicky a dnes už sú skoro
na každej čerpacej stanici. Martin
Alföldi sa spolu s prednostkou
MsÚ Danielou Vargovou v elektromobile aj povozil.
(Slovo Šaľanov, 11/2013)
Rekonštrukcia ciest
patrí aj v tomto roku
medzi priority župy
Bratislavský kraj plánuje zrekonštruovať most
v Zálesí, cesty v Rohožníku, Dunajskej Lužnej,
Budmericiach, Hrubej Borši či v Záhorskej
Vsi. Výška investícií však bude závisieť od
zastupiteľstvom schváleného krajského
rozpočtu.
„Medzi naše priority patrí aj
dokončenie integrovanej dopravy,
výstavba diaľničných kolektorov
Triblavina a Blatné či naštartovanie projektu Filiálka, ktorá má
význam aj z hľadiska integrovanej dopravy ako dopravný uzol,“
priblížil predseda BSK Pavol Frešo. Zároveň doplnil, že chcú zvýšiť podiel prepravy v regionálnej
koľajovej doprave a v spolupráci
s prepravcom Slovak Lines pokračujú v obnove vozového parku
v prímestskej autobusovej doprave. Za významné považuje aj
projekty diaľnice D4 a rýchlostnej
komunikácie R7, ktoré zásadnejším spôsobom zbavia Bratislavu
dopravných kolapsov a upchatých
ťahov najmä v smere Bratislava Senec.
„V hlavnom meste považujem
za dôležité rekonštrukciu električkovej trate na hlavnú stanicu. Trať
bola v havarijnom technickom
stave a bola ohrozená bezpečnosť cestujúcich,“ povedal Pavol
Frešo. Preto musela byť trať zastavená a nefunguje už niekoľko
rokov. Vyžaduje si komplexnú rekonštrukciu. Župan preto ocenil
primátorov prisľúb obnoviť trať a
navrátiť električky na hlavnú stanicu a dúfa, že neostane iba pri
slovách.
Treba zdôrazniť, že cesty sú
dlhodobo, desaťročia finančne
podvyživené. Vyšším územným
celkom ich odovzdali v nevyhovujúcom stave a župy nemajú
príjmy zodpovedajúce potrebám
na rekonštrukcie týchto ciest. „Ak
by sme chceli v Bratislavskej župe
odstrániť následky ťažkej nákladnej dopravy a dostať cesty do stavu zodpovedajúceho európskemu
štandardu, potrebovali by sme minimálne 120 miliónov eur,“ dodal
bratislavský župan.
V roku 2013 bola spustená
prvá etapa integrovanej dopravy. Obyvatelia Záhoria tak môžu
cestovať do Bratislavy na jeden
lístok a rovnaký lístok využívať
na MHD v hlavnom meste. Lístky BID využilo už 50 tisíc cestujúcich. V druhej etape bude tento
systém rozšírený na celé územie
Bratislavského kraja a zahrnie aj
územie okresov Senec a Pezinok.
Do rekonštrukcie ciest a mostov
(mimo bežnej údržby) investoval
Bratislavský kraj za štyri roky
18,43 milióna eur, teda päťkrát
viac ako za roky 2005 - 2009.
V rozpočte kraja bolo vlani
vyčlenených 7,8 milióna eur na
bežnú údržbu a 4 milióny eur na
rekonštrukcie ciest. Najnákladnejšou investíciou bola rekonštrukcia
cesty na Pezinskej Babe, ktorá bola
v havarijnom stave a hrozil zosuv
časti komunikácie. V priebehu pol
roka sa opravili tri najkritickejšie
úseky. Cesta je od decembra plne
prejazdná, naďalej však platí zákaz prejazdu nákladných vozidiel
nad 7,5 tony. Kraj opravil aj cestu
medzi Bratislavou a Svätým Jurom, išlo o takmer 2,5-kilometrový úsek. Táto komunikácia je najviac zaťažovanou v Bratislavskom
kraji. Opravoval sa pravý jazdný
pruh cesty v smere z Bratislavy do
Svätého Jura aj v opačnom smere.
Zrekonštruovala sa aj križovatka ciest v Šenkviciach, dokončili
sa všetky práce na rekonštrukcii
cesty vo Vinosadoch a na cestách
II. a III. triedy v okresoch Senec,
Pezinok a Malacky sa urobili veľkoplošné vysprávky povrchu.
Okrem toho vyčlenila župa zo
svojho rozpočtu jeden milión eur
ako dotáciu na opravu zničených
ciest v hlavnom meste, pričom
mesto si určilo, ktoré komunikácie
opraví. Kraj oslovil aj mestské časti, aby vytypovali tie najkritickejšie úseky a zároveň vyzval mesto,
aby pri oprave ciest zohľadnilo
aj požiadavky mestských častí.
Bratislavský kraj má v pôsobnosti 511,68 km ciest II. a III. triedy
a 130 mostov. Krajské cesty spravuje spoločnosť Regionálne cesty
Bratislava, a. s.
(tyš)
veci
26 sociálne
21. január 2014 • Obecné noviny
Dom pre núdznych obnoví ubytovanie
bezdomovcov
Do siete ubytovacích zariadení pre bezdomovcov v Banskej Bystrici sa už začiatkom tohto roka má opäť
zaradiť Dom pre núdznych Diecéznej charity Banská Bystrica, ktorý vlani v novembri v rámci úsporných
opatrení zrušil poskytovanie ubytovacích služieb. Jeho ubytovacia kapacita však bude nižšia, konkrétne
štyri lôžka, kým do novembra to bolo 10 lôžok.
P
otvrdil to riaditeľ diecéznej charity Radoslav
Bujdoš s tým, že obnovu
poskytovania ubytovacích služieb umožnila
stabilizácia finančnej situácie charity. Pripomenul, že v Dome pre
núdznych poskytujú naďalej viaceré
ďalšie služby pre bezdomovcov, ako
je vydávanie teplej stravy, ošatenia,
pomoc pri vybavovaní úradných
záležitostí či služby strediska osobnej hygieny.
Ako ďalej zdôraznil Bujdoš,
pri zrušení ubytovacích služieb v
Dome pre núdznych zabezpečili
umiestnenie ich klientov v iných zariadeniach, a to buď u iných poskytovateľov v Banskej Bystrici alebo
v cirkevnom útulku Dobrý pastier
v Kláštore pod Znievom v okrese
Martin. Potvrdila to aj vedúca odboru sociálnych vecí Mestského
úradu v Banskej Bystrici Mária Filipová s tým, že v meste boli bývalí
klienti Domu pre núdznych ubytovaní v útulku Slovenského Červeného kríža.
Do siete sociálnych zariadení pre
ľudí bez domova v Banskej Bystrici,
ktorú koordinuje tamojší mestský
úrad, patria zariadenia v správe
mesta, banskobystrického územného spolku Červeného kríža a diecéznej charity. Rozdelené sú podľa
cieľových skupín na zariadenia pre
samostatne žijúce osoby, rodiny, respektíve matky s deťmi a starobných
alebo invalidných dôchodcov. Sociálna sieť je zároveň viacstupňová,
pričom vyššie stupne pomoci sú
podmienené aj väčšími požiadavkami na klientov. Prvým stupňom
je nocľaháreň Večierka slúžiaca na
jednorazové prenocovanie a vyžadujúca od klientov len nebyť pod
vplyvom alkoholu. Ostatné zariadenia poskytujú ubytovanie na dlhšie
obdobia, vyžadujú však aj splnenie
viacerých podmienok. Najvyšším
stupňom je dočasná ubytovňa pre
resocializovaných klientov, ktorí už
majú trvalé zamestnanie, ale nemajú vyriešenú bytovú otázku. Dom
pre núdznych je nízkoprahové zariadenie poskytujúce ubytovanie
bezdomovcom v seniorskom veku.
„Potrebné je ešte doplniť, že neverejní poskytovatelia nedostávajú na
svoju činnosť finančné prostriedky
vo výške 100 percent prevádzkových nákladov, ale podľa finančných možností samosprávneho
kraja, čo sťažuje zabezpečovanie aj
týchto činností,“ dodala Filipová.
Pre zabezpečenie svojho vyrovnaného hospodárenia nebude
Diecézna charita Banská Bystrica
od začiatku budúceho roka poskytovať opatrovateľskú službu. Jej 29
klientov už postupne v spolupráci
s mestským úradom preberajú iní
poskytovatelia tejto služby v meste.
Agentúry domácej ošetrovateľskej
starostlivosti v Banskej Bystrici aj
vo Zvolene bude diecézna charita
prevádzkovať aj naďalej v nezmenenom rozsahu.
(SITA)
Bratislavská župa plánuje čiastočnú rekonštrukciu
Polikliniky v Karlovej Vsi
Predpokladané náklady na rekonštrukciu sú 1,5 milióna eur, financie však musia odsúhlasiť krajskí poslanci v rozpočte.
P
oliklinika patrí medzi najstaršie polikliniky a slúži najmä pre obyvateľov Karlovej
Vsi, Dúbravky, Devína, Devínskej
Novej Vsi a Lamača. „Poliklinika
nebola rekonštruovaná 40 rokov,
preto je táto investícia už nevyhnutná. Zároveň sa tým zlepší a skvalitní zdravotná starostlivosť,“ povedal
župan Pavol Frešo. Rekonštrukcia
bude prebiehať za plnej prevádzky,
počíta sa s opravou strechy, terasy, zateplením budovy, vymenia
sa okná a urobí sa regulácia kúrenia. Obnoviť treba aj bezbariérový
prístup. Vlani kraj zrekonštruoval
vchodové dvere na terase, zadný
vchod a v átriu sa vymenili okná.
Aj v tomto roku sú najväčšie položky v oblasti zdravotníctva BSK
plánované na postreky proti komárom a na zabezpečenie prebiehajúceho projektu „Rešpekt pre zdra-
vie“. Sumárne výsledky projektu,
ktorým kraj v spolupráci s RÚVZ
mapoval stav kardio-metabolické-
Národný program na zlepšenie života
zdravotne postihnutých
Vláda schválila návrh Národného programu rozvoja životných podmienok osôb so
zdravotným postihnutím na roky 2014 - 2020.
Základným cieľom národného programu je zabezpečiť pokrok v ochrane práv
postihnutých. Návrh predložil minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter.
Nový národný program je otvoreným dokumentom, obsahuje základné úlohy na
obdobie rokov 2014 - 2020. Aktualizovať a vyhodnocovať sa budú každé dva roky.
Medzi tými aktuálnymi sa uvádza napríklad úloha motivovať mestá a obce vo výstavbe bezbariérových nájomných bytov pre osoby so zdravotným postihnutím.
Konštatuje sa v ňom, že Slovensko v právnej úprave potvrdzuje, že zdravotne postihnutí majú právo na uznanie svojej osoby ako subjektu práva. Antidiskriminačnú
legislatívu Slovensko prijalo aj s cieľom zabezpečiť, aby osoby so zdravotným postihnutím mali právnu spôsobilosť vo všetkých oblastiach života na rovnakom základe
s ostatnými. Osobitne šlo o také opatrenia, ktoré zabezpečia rovnaké právo osôb
so zdravotným postihnutím zachovať si fyzickú a duševnú integritu, plnú občiansku
účasť, vlastniť a dediť majetok, riadiť svoje vlastné finančné záležitosti a mať rovnaký prístup k bankovým pôžičkám, hypotékam a iným formám finančného úverovania, a mať právo nebyť svojvoľne zbavení svojho majetku. Na dosiahnutie tohto cieľa
je ešte stále potrebné prijať zmeny platnej legislatívy, konštatuje sa v materiáli.
(SITA)
ho zdravia stredoškolákov, by mali
byť známe v priebehu niekoľkých
mesiacov. Projekt zahŕňal preventívne vyšetrenia žiakov, ktoré sa sústredili najmä na civilizačné ochorenia, medzi ktoré patria aj obezita
a cukrovka. „Na základe výsledkov
chceme zmeniť a skvalitniť stravovania v školských jedálňach.
Okrem toho organizujeme športové aktivity, podporujeme školské
krúžky a prostredníctvom súťaží
motivujeme žiakov k športu,“ priblížil župan Pavol Frešo. BSK plánuje zrevitalizovať športové areály,
ktoré budú prístupné aj verejnosti.
Do regiónu Záhorie priniesla
kvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť rekonštrukcia Nemocnice
v Malackách. Trvala dva roky a
náklady na obnovu predstavovali 4,5 mil. €. Financoval ju kraj v
spolupráci so súkromnou spoločnosťou Nemocničná, a. s. V rámci modernizácie boli prerobené
operačné sály, nová je magnetická
rezonancia, medicínska technika, vymenila sa elektroinštalácia,
nové je aj oddelenia anestéziológie
a intenzívnej medicíny a centrálneho príjmu. BSK prenajíma nemocnicu súkromnej spoločnosti
Nemocničná, a. s., ktorá je členom
MEDIREX GROUP. Podľa dohody o spoločnom financovaní, ktorú schválilo zastupiteľstvo BSK, sa
spoločnosť zaviazala zrenovovať
nemocnicu.
(tyš)
Pribudol aj špecializovaný domov
sociálnych služieb
P
rimátor Stropkova Peter Obrimčák
považuje za najvýznamnejšiu investíciu minulého roka dobudovanie a
sfunkčnenie nemocničného pavilónu, ktorý
sa začal stavať ešte v rokoch 1994 - 1995 a
potom dlho chátral. K zrekonštruovanej poliklinike tak pribudlo oddelenie pre dlhodobo chorých a špecializovaný domov sociálnych služieb. Poskytujú tu služby klientom
s neurologickými ochoreniami s Alzheimerovým a Parkinsonovým syndrómom,
mozgovou demenciou a chorobou sklerózy
multiplex.
Mesto Stropkov a Vranovská nemocnica,
n. o., získali na tento projekt nenávratný
finančný príspevok z eurofondov a preinvestovali takmer štyri milióny eur. Špecializované sociálne zariadenie má kapacitu 80
lôžok. „Snažili sme sa vytvoriť model, aby
v Stropkove bolo zdravotnícko-sociálne za-
riadenie, ktoré poskytuje také služby, ktoré
v okolí nie sú, aby sme si nekonkurovali. To
znamená, že keď sa na to pozeráme cez ekonomiku, tak musíme byť v plusových číslach,” uviedol stropkovský primátor. Podľa
jeho slov, veková hranica ľudí postihnutých
neurologickými chorobami sa za posledné
roky znižuje, z čoho vyplýva, že klientov s
touto diagnózou bude iba pribúdať. Pritom
takéto zariadenie, kde by boli sústredení
pacienti s týmito diagnózami, v regióne doteraz nebolo. Klientom môžu poskytovať aj
rôzne druhy terapií. V zdravotníckej časti je
sieť odborných ambulancií. Vzniklo tu oddelenie laboratórnej diagnostiky s biochémiou, mikrobiológiou, RTG pracoviskom
a tiež rehabilitačné oddelenie, všetko s moderným vybavením.
(SITA)
z regiónov 27
Obecné noviny • 21. január 2014
Za tri roky vyzbieral staromestský
Punč pomoci viac ako 20-tisíc eur
Na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave punč predávali aj starostky bratislavských mestských častí –
Táňa Rosová, Ľubica Kolková a Gabriela Ferenčáková.
C
haritatívny stánok
Punč pomoci bol už
tretí rok neoddeliteľnou súčasťou Staromestských vianočných trhov na Hviezdoslavovom
námestí. Od 22. novembra až do
23. decembra 2013 sa tu každý
deň predstavila jedna nadácia
alebo charitatívne združenie, návštevníci si v stánku mohli kúpiť
varené vínko alebo punč a prispieť
tak na ich činnosť. V roku 2013 sa
podarilo vyzbierať 8556 eur, čo je
dosiaľ najvyššia suma. Za tri roky
vyzbieral staromestský Punč pomoci spolu 20 395 eur.
V charitatívnom stánku Punč
pomoci sa predstavili Klub detskej nádeje, OZ Vagus, Slovenská
katolícka charita, Autistické centrum Andreas, Aliancia združení
na ochranu zvierat či detský hospic Plamienok. Spolu sa podarilo
týmto organizáciám vyzbierať
viac ako 8,5-tisíc eur, čo je najviac
za celú existenciu Punču pomoci.
V mene Krízového centra Maják Nádeje 16. decembra predávali aj starostky niekoľkých bratislavských mestských častí – Táňa
Rosová (Staré Mesto), Ľubica Kolková (Devín) a Gabriela Ferenčáková (Čunovo). „Veľmi ma teší,
ako návštevníci Staromestských
vianočných trhov prijali myšlienku stánku Punč pomoci, každý
rok ich prichádza viac. Vďaka nim
sme tak mohli krásnou sumou
pomôcť tým, ktorí to najviac potrebujú,“ uviedla starostka mestskej časti Bratislava-Staré Mesto
Táňa Rosová.
Projekt tohto charitatívneho
stánku funguje už tretí rok, pravidelne sa na ňom zúčastňujú známe tváre. Na poslednom ročníku
nechýbali napríklad herci Maroš
Kramár, Kamila Magálová, Ivana
Kuxová, Jana Lieskovská, Zuzana
Šebová a Michal Kubovčík, moderátori Katarína Brychtová, Kvetka
Horváthová či meteorológ Jozef
Iľko.
V roku 2011 sa podarilo vyzbierať takmer 3500 eur, v roku
2012 sa suma vyšplhala na 8339
eur. S tohtoročným výťažkom tak
dokopy za tri roky Punč pomoci
prispel nadáciám a združeniam
sumou viac ako 20-tisíc eur.
Pomohli aj seniorom
a rodinám s deťmi
vianočné balíčky s potravinami,
sladkosťami či iným tovarom,
ktoré v Staromestskej výdajni 24.
decembra rozdávala starostka
Táňa Rosová. „Som veľmi rada,
že sme takto spríjemnili mnohým Staromešťanom Štedrý deň
a verím, že aj vďaka Starému
Mestu budú mať pokojné a hojné
Vianoce,“ uviedla starostka. Do
Staromestskej výdajne si prišli
pre balíčky rodiny s deťmi v krízovej situácii, seniori či osamelí
obyvatelia Starého Mesta. Spolu
Staré Mesto pomohlo viac ako
250 ľuďom.
Staromestskú výdajňu otvorila mestská časť Bratislava-Staré Mesto vlani 13. decembra. Je
otvorená trikrát v týždni od pondelka do stredy, sídli na Medenej
ulici č. 2 v priestoroch staromestského úradu.
Alexandra OBUCHOVÁ,
hovorkyňa MČ
Mestská časť Staré Mesto pripravila pre svojich obyvateľov aj
O takmer dvadsaťtisíc eur sa podelia štyri organizácie
Rekordný výťažok z primátorského punču v Košiciach prekonal všetky predchádzajúce roky!
P
redaj primátorského punču
na košických vianočných trhoch má už takmer 20-ročnú tradíciu, no ten posledný zlomil
všetky doterajšie rekordy. Každoročne je celý výťažok rozdelený
medzi vopred vybrané organizácie,
ktoré pomáhajú našim hendikepovaným a znevýhodneným spolu-
občanom. O to viac je potešujúca
tohtoročná výsledná suma.
Lahodný nápoj, viažuci sa k atmosfére Vianoc, na trhoch podával
primátor Richard Raši spolu s viceprimátormi, poslancami a ďalšími spolupracovníkmi. Vďaka patrí
všetkým, ktorí svojím finančným
príspevkom dopomohli k sume 19
533,62 eur, čo je o 6000 eur viac,
ako doterajší najúspešnejší výťažok.
Primátor neskrýval radosť z prístupu Košičanov: „Som veľmi rád, že
v tomto meste žijú výnimoční ľudia, ktorí nie sú ľahostajní k osudu
ostatných. Vládne medzi nami spolupatričnosť a citlivo vnímame tých,
ktorí sú zraniteľnejší, lebo im život
priniesol do cesty prekážky.Práve
vďaka veľkému srdcu Košičanov
bola vyzbieraná táto suma, za čo
všetkým veľmi pekne ďakujem.“
Výťažok tentoraz rozdelia medzi štyri organizácie: OZ Pomocná
ruka, ktorá pomáha ľuďom zbaviť
sa závislosti, Lux, n.o., Košice, ktorá
poskytuje sociálne služby pre deti a
mládež so zdravotným znevýhodnením, Facilitas, n. o., starajúca sa
o občanov s ťažkým zdravotným
postihnutím a Usmej sa na mňa,
ktorej prioritou je zabezpečenie
kompletných rodín pre deti, ktoré
toto šťastie nemajú.
(mmk)
V Žiline pomohli aj zamestnanci mestského úradu
M
esto Žilina na sklonku
minulého roka avizovalo, že výťažok z primátorského punču, ktorý sa podával na Mariánskom námestí,
pôjde na zakúpenie diagnostického očného prístroja pre Materskú školu Čajakova 4. K tejto
iniciatíve sa pripojili aj zamestnanci Mestského úradu v Žili-
ne. Počas troch dní, od 21. do
23. decembra, sa na Vianočných
trhoch na Mariánskom námestí
podarilo vyzbierať 1034,41 €.
K tejto iniciatíve sa pridali aj
zamestnanci Mestského úradu
v Žiline, ktorí na svojom vianočnom večierku dobrovoľne
prispeli sumou 433,20 €. Obyvatelia Žiliny i zamestnanci
mestského úradu tak dovedna
prispeli materskej škole sumou
1467,61 €.
(čor)
Bratislavská samospráva pomáhala seniorom
i bezdomovcom
Od decembra ľuďom bez strechy nad hlavou pomáha vrátiť sa späť do aktívneho a pracovného života aj denný stacionár na Mýtnej
ulici, ktorý spolu s mestom zriadilo občianske združenie Vagus.
M
esto sa v sociálnej oblasti
venovalo najmä seniorom, občanom v hmotnej
núdzi či ľuďom bez domova. Pomoc využilo viac ako 10-tisíc odkázaných Bratislavčanov, informoval
o tom riaditeľ kancelárie primátora
Ľubomír Andrassy.
Mesto v minulom rok rozšírilo
priestory petržalského Domova seniorov a v novej prístavbe pribudlo
30 lôžok. Sociálne a opatrovateľské
služby pre seniorov mesto poskytuje
v siedmich zariadeniach, v ktorých
je 1153 seniorov. Okrem toho však
samospráva spolu s Radou seniorov ponúkla tým skôr narodeným
aj priestor na ich aktívnu účasť vo
verejnom a spoločenskom živote.
Bratislavskí seniori tak mohli tento
rok navštíviť vyše 70 kultúrnych,
spoločenských či vzdelávacích projektov. „Týmto krokom samospráva prispela k aktívnemu starnutiu
dôchodcov, pričom najväčší záujem bol hlavne o počítačové kurzy,
poradne zdravia, tvorivé umelecké
dielne i Letnú univerzitu tretieho
veku," priblížil Andrassy.
Rodiny v hmotnej núdzi či týrané
matky s deťmi hľadajú útočisko v
celomestskom krízovom centre na
Budatínskej ulici. Ako informoval
Andrassy, za posledný rok centrum
poskytlo domov pre 117 klientov a
vyše 40 z nich boli týrané matky s
deťmi. Sociálne slabším občanom
mesto ponúka aj strechu nad hlavou v sociálnej ubytovni Fortuna
na Agátovej ulici. V ubytovni je 138
jednoizbových a 27 dvojizbových
bytov. Vlani v ubytovni otvorili aj
denné centrum pre deti a rodinu
Fortunáčik. Odborný pracovník tu
bezplatne poskytuje poradenstvo v
sociálnej oblasti a jeho služby za posledný rok využilo viac ako 600 detí
a 40 rodičov.
S pomocou mesto neobchádza
ani ľudí žijúcich na ulici, pre ktorých sú v meste otvorené minimálne tri zariadenia v pôsobnosti
mesta. Na ich prevádzku magistrát
ročne prispieva približne 45-tisíc
eur, informoval Andrassy. Strechu
nad hlavou tak môžu bezdomovci
nájsť v nocľahárni Mea Culpa vo
Vrakuni či v zariadení neziskovej
organizácie De Paul na Ivánskej
ceste. Cez deň sa môžu prísť ľudia
bez domova umyť do strediska Domov pre každého na Hradskej ulici.
Od decembra ľuďom bez strechy
nad hlavou pomáha vrátiť sa späť
do aktívneho a pracovného života
aj denný stacionár na Mýtnej ulici,
ktorý spolu s mestom zriadilo občianske združenie Vagus.
(SITA)
28 kultúra
21. január 2014 • Obecné noviny
Na obnove Ľubky sa finančne podieľala
aj košická župa
Nadšencom z Klubu historických koľajových vozidiel (KHKV) v Košiciach sa podarilo koncom minulého
roka dokončiť rekonštrukciu ďalšieho historického vozňa.
P
o 35 rokoch previezol cestujúcich na trati
medzi Košicami a Prešovom vynovený motorový vozeň M 131. 1538
– Ľubka z roku 1956. Zvláštny Mikulášsky vlak sa prvýkrát predstavil v mimoriadnom zložení z troch
„Hurvínkov“ a potešil najmä deti a
ich rodičov už v nedeľu 1. decembra.
„Na tomto prekvapení sme pracovali viac ako tri roky za pomoci
sponzorov a projektu Terra Incognita Košického samosprávneho
kraja. Verím, že odteraz bude Ľubka rozdávať radosť mnohým našim
cestujúcim,“ neskrýval spokojnosť
Ľubomír Lehotský z KHKV, ktorý
pozval do historického vlaku Mikuláša, čerta a anjelov.
Po predchádzajúcich skúsenostiach a veľkom záujme, v
spolupráci so ŽSR a Múzejnodokumentačným centrom ŽSR,
pripravili nadšenci z klubu tri páry
historických vlakov, ktoré vypravili z košickej a prešovskej železničnej stanice. Tí, ktorí si stihli včas
rezervovať miesto, dostali aj mikulášsky balíček.
Neprehliadnuteľný motorák s
charakteristickou červenou farbou
bol v Československu známy aj
ako „Hurvínek“, Kredenec, Splašená bedňa či Stotridsaťjednička.
Ľubku verejnosti prvý raz predstavili vo vynovenom šate vlani 20.
apríla na Rušňoparáde ako pojazdnú vagón-galériu. Od nástupu do
riadnej prevádzky ju však ešte delilo veľa práce, najmä v interiéri a
náročná séria technických skúšok,
ktoré Ľubka úspešne zvládla vlani
v novembri.
V plnej kráse sa 1. decembra
predstavilo aj ďalšie vozidlo KHKV
- prívesný vagón, familiárne nazývaný Prívešák dostal novú fazónu a
je takmer úplne podobný Ľubke.
„Verím, že ľudia ocenia obrovský kus práce dobrovoľníkov a v
budúcnosti aj sami pridajú ruku k
dielu,“ dodal Ľ Lehotský.
Zrekonštruovaná M.131.1538 –
Ľubka, bola vyrobená v roku 1956
a zabezpečovala dopravu v okolí
Fiľakova, Lučenca a Zvolena. Na
osobné vlaky ju prestali nasadzo-
vať na prelome rokov 1977/78, no
už v roku 1978 ju v ŽOS České
Velenice prestavali na trolejársky
vozeň s označením M.131. 2037.
Na východe Slovenska slúžila do
roku 1984, potom ju odovzdali
SOU železničnému v Košiciach,
kde slúžila ako názorná učebná
pomôcka. Keď pre svoju technickú zastaranosť stratila edukatívny
význam, stala sa cieľom záchrany
železničných nadšencov.
Historický osobný motorový vo-
zeň zrekonštruovali dobrovoľníci
z KHKV a zamestnanci firmy Renova, Autodoprava Peter Ferenc a
spoločnosť Zastrova, za finančnej
podpory projektu Terra Incognita
Košického samosprávneho kraja.
Náročná oprava si zatiaľ vyžiadala priame náklady v sum takmer
30-tisíc eur a stovky brigádnických
hodín. Na Slovensku je to štvrtý
opravený motorák tohto typu.
(leh)
Kam za kultúrou a športom
na Orave tomto roku?
Spoluorganizátorom súťaže
je od začiatku aj obec Budmerice
Odpoveď na túto otázku dáva katalóg kultúrnych
a športových podujatí, ktorý aktuálne vydalo
Oravské kultúrne stredisko v Dolnom Kubíne,
organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK.
Vyhodnotenie V. ročníka básnickej súťaže Cena Rudolfa Fábryho sa 13.
decembra dočasne presťahovalo z priestorov budmerického kaštieľa do
obecného kultúrneho domu.
Publikácia podáva prehľad o takmer
300 podujatiach miestneho, regionálneho i celoštátneho charakteru a na
jej príprave sa podieľalo 29 samospráv, organizácií a občianskych združení z regiónu. Je tak nielen bohatou
programovou ponukou určenou pre domácich a zahraničných návštevníkov,
ale aj zrkadlom o spolupráci a participácii rôznych spoluusporiadateľov.
Katalóg spracováva stredisko už
trinásť rokov a je určený nielen na
vzájomné porovnanie a inšpiráciu
organizátorov podujatí, ale je najmä praktickou pomôckou pre všetkých
potenciálnych návštevníkov a nástrojom pre zvýšenie návštevnosti a
propagáciu v ňom zachytených aktivít.
Pri zostavovaní tohtoročného katalógu
sa vydavateľ snažil zachytiť a zmapovať čo najširšiu paletu aktivít, ktoré by
podali prehľad o živote miestnej kultúry a športu na Orave. Publikácia je pre
záujemcov k dispozícii na Oravskom
kultúrnom stredisku v Dolnom Kubíne,
na internetovej stránke strediska
(www.osvetadk.sk) je k dispozícii i jeho
elektronická verzia.
(žab)
Na slávnostnej atmosfére to
však nič neubralo, pretože pracovníčky obecného úradu všednú
sálu premenili na vskutku dôstojné, esteticky mimoriadne príťažlivé miesto pre organizátorov súťaže i jej účastníkov.
Už tradične od 1. ročníka súťaže v roku 2008 je obec Budmerice
spoluorganizátorom tohto celoslovenského podujatia v rámci
projektu Národného osvetového
centra Mladá slovenská literatúra.
Je potešiteľné, že k myšlienke stretávania sa víťazov literárnych súťaží – mladých autorov s renomovanými spisovateľmi a literárnymi
kritikmi sa pridal aj časopis pre
mladú literatúru a umenie Dotyky
spolu s Literárnym informačným
centrom. Takto súťaž získava v
povedomí mladých autorov väčšiu
príťažlivosť a hoci je najmladšou
celoštátnou básnickou súťažou na
Slovensku, v súčasnosti prekonáva
očakávania, a to nielen kvantitou,
ale najmä kvalitou.
Porota súťaže udelila mladým
autorom tri čestné uznania, tri
prémie a tohoročnou Laureátkou
Ceny Rudolfa Fábryho sa stala Ka-
Starosta obce Jozef Savkuliak odovzdal Kataríne Hrabčákovej Cenu
Rudolfa Fábryho – drevorezbu
s portrétom spisovateľa.
tarína Hrabčáková z Prešova. Celé
podujatie sa nieslo v predvianočnom duchu umocnenom vynikajúcim zaspievaním vianočných
kolied zborom Chorus Angelicus
pod taktovkou Janky Neščákovej.
Bolo dôstojným vyvrcholením
slávnostného stretnutia členov
Spolku slovenských spisovateľov
pri príležitosti 90. výročia jeho
založenia práve v budmerickom
kaštieli. Za účasti ministra školstva, vedy a výskumu Dušana Čaploviča, predsedu Matice slovenskej Mariana Tkáča a ďalších hostí
predseda spolku navrhol usporiadať v roku 2014 Budmerický deň
slovenskej literatúry, pretože obec
je už dlhé roky spojená s pôsobením spisovateľov a ich tvorivou
činnosťou v kaštieli.
Vzácni hostia navštívili aj vianočne vyzdobenú Budmerickú
izbičku s vlastivednou expozíciou,
kde ich členky Matice slovenskej
privítali budmerickými koláčikmi.
Pochvalne sa vyjadrili o zbierke v
izbičke, ale aj o koláčoch zápismi
v kronike a pamätnej knihe obce.
Za všetky zacitujem slová predsedu Matice slovenskej Mariána
Tkáča: „Som rád, že Budmerice
sú vlasteneckou obcou, že udržujú
tradície, ktoré sú charakteristické
pre Slovákov a Slovensko.“
Milan BUŠO
kultúra 29
Obecné noviny • 21. január 2014
V Závažnej Porube si pripomenuli
nedožité 85. narodeniny Milana Rúfusa
Účastníkom predstavili nový videofilm a knižočku Pamäť na hniezdo, nechýbal ani tradičný Štebot
v rodnom hniezde.
D
ni Milana Rúfusa,
ktoré sa 30. novembra a 1. decembra v Závažnej
Porube konali ako
spomienka na nedožité 85. narodeniny Majstra, boli výsledkom
spolupráce kultúrnej komisie
obecného zastupiteľstva, občianskeho združenia Naveky závažná,
Domu Milana Rúfusa, materskej i
základnej školy, sponzorov, ktorí
chcú mať pocit zmysluplne investovaných peňazí, ale aj „príbuzných“ duší Milana Rúfusa, ktorých je, chvalabohu, na Slovensku
čoraz viac. Súčasne však boli aj
výsledkom zvnútornenia Rúfusovej myšlienky o tom, že zlo sa šíri
samospádom, ale dobrému treba
pomôcť.
Kým štyri dni celoslovenských
osláv Stretnutia s MR (Rázus –
Rúfus) sa niesli v znamení podobnosti osudu a myšlienok, porubské
oslavy boli skôr o introvertnom,
do seba utiahnutom Majstrovi,
ktorý si dobrovoľne zvolil samotu, aby, ako povedal, „vytiahol
ešte pár putní z vlastnej studne“.
Porubské oslavy boli o integrovanom vnútre človeka vyrovnaného s tým, že osud mu určil „niesť
bremeno a spievať“. Ak boli (a to
museli byť) aj o podobnom, tak to
bol Rázus ostatných rokov svojho
života, keď prestal bojovať s ľuďmi
okolo seba a aj s Bohom, ktorého
nakoniec prijal ako jedinú istotu
prázdnoty sveta.
Cesta účastníkov Dni Milana
Rúfusa v Závažnej Porube viedla
od dôstojného pomníka na cintoríne cez Základnú školu Milana Rúfusa na seminár Život básne, báseň života, kde si vypočuli
úplne nové, dosiaľ nezverejnené
názory, postrehy a úvahy o textoch prebásnených do angličtiny (Miroslav Bielik), spoločnom
mikrosvete básnika a ilustrátora
(Slavomíra Očenášová-Štrbová),
o zrkadlení Rázusových názorov
v diele Rúfusa (Soňa Barániová).
„Čerešničkou na torte“ bol kratučký vstup poetky Anny Ondrejkovej, ktorá hovorila o signáloch
budúceho Rúfusa v poézii žiaka
Ľudovej školy v Závažnej Porube a študenta Gymnázia M. M.
Hodžu. Ide o básne, ktoré si autor
neprial vydať.
Po seminári mali účastníci možnosť prezrieť si vynovenú expozíciu Domu Milana Rúfusa. Za nové
a bezpečné schody a moderné
bannery patrí vďaka zriaďovateľovi - Obecnému úradu v Závažnej
Porube.
Nasledoval tradičný Štebot
v rodnom hniezde, ktorý pripravil predseda kultúrnej komisie pri
obecnom zastupiteľstve Dušan
Migaľa. Spojený bol s aktuálnymi
darmi obce Majstrovi, t. j. novým
videofilmom a knižočkou Pamäť
na hniezdo, ktorá ponúka výber
z listov básnika do svojho rodiska.
Je z nich jasné, že Bratislava bola
síce jeho „chlebovým mestom“,
ale doživotne ostal „dieťaťom“ Závažnej Poruby.
V Štebote už tradične známe
kvalitné recitátorky (Zdenka Matejková, Darina Hoffereková, Kvet-
ka Staroňová, Nikola Stankovianska) výborne doplnili zhudobnené
Rúfusove básne v podaní Sone Jány
a Jána Svetlana Majerčíka.
Prekladateľa Rúfusových veršov Johna Minehane oslovila jeho
materinskou rečou Soňa Barániová. Najdojímavejšie boli okamihy,
keď si Rúfusova dcéra Zuzanka
(sprevádzaná mamou) recitovala
spolu s deťmi mnohé modlitbič-
ky. Príjemným prekvapením bola
báseň Tibora Durdjaka, venovaná
Majstrovi v podaní autora.
Celodenný maratón ukončil raut,
ktorý akoby naplnil predstavu oslávenca o tom, čo by prijal vo vzťahoch
ľudí dneška – teda nefalšovanú spolupatričnosť hostiteľa: „Okoštujte, čo
sme dnes navarili my!“
Dôstojným záverom Dní Milana Rúfusa boli nedeľné služby
Božie. Z mnohých múdrych slov
kázne vyberáme slová o tom, že
„duchovný otec“ Rúfusa Rázus bol
oficiálne vysvätený kňaz, Rúfus sa
ním stal svojím životom a dielom.
Plot okolo Domu Milana Rúfusa
je ovenčený myšlienkami. Mnohí sa pýtajú: „Nebojíš sa, že ti to
niekto ukradne?“ Odpoveď: „Keď
už sa na Slovensku budú kradnúť Rúfusove myšlienky, nebude
treba Modlitbu za Slovensko. To
bude ten pomyselný Slnečný štát,
ktorý ľudstvo hľadá. A hľadá ...
a hľadá.“
Vďaka všetkým, ktorí materiálne, technicky, duchovne alebo
len svojou prítomnosťou prispeli
k hľadaniu základných kameňov
ľudskosti cez Rúfusa. Vďaka najmä tým vzácnym hosťom, ktorí si
z množstva pozvaní musia vybrať,
kam pôjdu (napríklad predseda
Spolku slovenských spisovateľov,
župan Žilinského samosprávneho
kraja, a ďalší). Všetkými akciami
ich sprevádzal starosta obce. Pre
Závažnú Porubu je vyznamenaním, že prišli práve sem.
Soňa BARÁNIOVÁ
Snímky:dm
Projekt Mesto umenia chce priniesť do Liptovského
Mikuláša ešte viac kultúry
Mesto nadväzuje na minuloročné aktivity inšpirované 300. výročím súdu a popravy Juraja Jánošíka.
R
ok 2014 sa bude v Liptovskom Mikuláši niesť v znamení umenia v jeho najrôznejších variáciách. História mesta
je úzko spojená s umením, kultúrou a s menami desiatok významných osobností, ktoré sa zapísali do
dejín nielen slovenskej a európskej,
ale aj svetovej literatúry, hudby, výtvarníctva či divadelníctva.
Mesto tak nadväzuje na minuloročné aktivity inšpirované 300.
výročím súdu a popravy Juraja
Jánošíka. V tomto roku v rámci
projektu Mesto umenia priestor
dostane aj umenie ako také. „Naším cieľom je priblížiť túto neodmysliteľnú súčasť spoločnosti do
ulíc - k ľuďom a pre ľudí, aby sa ho
mohli dotknúť a naplno zažiť, aby
neostávalo za stenami kultúrnych
inštitúcií, ale aby naplno slúžilo
tým, ktorým je určené,“ priblížila
myšlienku jej autorka Dana Guráňová, vedúca útvaru mládeže,
športu a kultúry Mestského úradu
v Liptovskom Mikuláši. Múzeum
Janka Kráľa, Liptovská knižnica
G. F. Belopotockého, Liptovská
galéria P. M. Bohúňa, Liptovské
kultúrne stredisko i Liptovské
múzeum v Ružomberku sa opäť
spoja, aby vytvorili sériu nezabudnuteľných podujatí.
Srdce Liptova je mestom olympijských víťazov vďaka známym
a úspešným športovcom. Svoje
korene tu však má aj množstvo
nemenej významných osobností
z umeleckého prostredia, alebo
tu pôsobili ľudia, ktorí zasvätili
svoj život tvorbe 'krásnych' vecí.
V tomto roku čaká Liptovský Mikuláš hneď niekoľkých okrúhlych
výročí – pred 185 rokmi tu G. F.
Belopotocký otvoril prvú verejnú
knižnicu na Slovensku, pripomenieme si 40. výročie Belopotockého Mikuláša, 20. ročník Rázusovie Vrbice či výročia narodenia
rodákov Janka Alexyho, Ivana
Laučíka, Júliusa Lenka, Dušana
Pálku a iných.
„Oslavy budú tradičné i netradičné, chceme oživiť najmä
centrum mesta, ktoré by sa malo
zaplniť profesionálnymi i amatérskymi umelcami. Novinkou bude
korzo so svetelnými objektmi na
Ulici 1. mája počas leta, čaká nás
množstvo podujatí inšpirovaných
našou históriou v zaujímavom
prevedení, Stoličné dní budú ešte
tradičnejšie a dokonca akčnejšie.
To je však len zlomok toho, čo
pripravujeme,“ priblížila D. Guráňová.
Slávka KELLOVÁ,
MsÚa
regiónov
30 tlačivá/z
21. január 2014 • Obecné noviny
Informácia
Krátko z regiónov
k novým vzorom priznaní k miestnym daniam od 1. decembra 2012
V Šali vznikli oázy zelene
Nadväzne na ustanovenie § 99d ods. 4 zákona
č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom
poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné
odpady v znení neskorších predpisov Ministerstvo
financií Slovenskej republiky vydalo Opatrenie z
20. augusta 2012 č. MF/020058/2012-722, ktorým
sa ustanovujú vzory priznania k dani z nehnuteľností, dani za psa, dani za predajné automaty a
dani za nevýherné hracie prístroje. Pre daňovníkov ako aj pre mestá a obce to znamená, že od 1.
decembra 2012 budú platiť tieto tlačivá priznania k
miestnym daniam.
Pri grafickej úprave nových vzorov tlačív uvedených priznaní sme tak ako v minulých rokoch
spolupracovali s Obecnými novinami. Preto sú
tlačivá k miestnym daniam ponúkané pre mestá a
obce prostredníctvom Obecných novín po vecnej
i grafickej stránke zhodné so vzormi priznania k
miestnym daniam, ktoré tvoria prílohu citovaného
O
opatrenia, čo nemožno jednoznačne konštatovať
pri tlačivách propagovaných inými subjektami.
Zdroj: MF SR
Tlačivá si môžete objednať na adrese:
Inprost, spol. s r. o.
Distribúcia tlačív
Smrečianska 29
811 05 Bratislava
alebo faxom na čísle: 02/446 311 95, 02/ 446 311 98,
alebo mailom na adrese: [email protected]
Kontaktná osoba: Dagmar Borisová,
tel.: 02/ 446 311 99 alebo mobil: 0905 599 120.
Objednávky budeme vybavovať v poradí, v akom
prídu a budú zaevidované. Cena tlačív zostáva nezmenená, a to košieľka (F1.1 a P2.1) a poučenie na
vyplnenie tlačiva ( F1.11 a P2.11) 0,17 €, ostatné tlačivá 0,10 € s DPH. Pri zasielke poštou k cene tlačív
fakturujeme poštovné a balné.
Pre odoberateľov Obecných novín zľava 25% z fakturovanej sumy.
Záväzná objednávka
Názov úradu (organizácie) ........................................................................................................
Kontaktný pracovník .................................................................... č. tel.:.................................
IČO ....................................... DIČO ......................................... IČ DPH .................................
PSČ ..................
Presná adresa: .........................................................................................
Bankové spojenie ................................
Číslo účtu ...............................................................
Ako predplatiteľ Obecných novín si uplatňujeme 25 % zľavu z celkovej fakturovanej sumy.
(označte X)
Dátum ..................................................
Pečiatka a podpis
1.
Fyzické osoby 1.1
Údaje o daňovníkovi + priznanie k dani z pozemkov + zo stavieb - k stavbe na jeden účel (košieľka)
1.2
Priznanie k dani z pozemkov
1.3
Priznanie k dani zo stavieb - stavba slúžiaca na jeden účel
1.4
Priznanie k dani zo stavieb - stavba slúžiaca na viaceré účely
1.5
Priznanie k dani z bytov - byty a nebytové priestory v bytovom dome
1.6
Priznanie k dani za predajné automaty
1.7
Priznanie k dani za nevýherné hracie prístroje
1.8
Priznanie k dani za psa
1.9
Príloha k zníženiu dane alebo oslobodeniu od dane
Počet
1.10 Potvrdenie o podaní daňového priznania
1.11 Poučenie na vyplnenie daňového priznania
2.
právnické osoby
2.1 Údaje o daňovníkovi + priznanie k dani z pozemkov + zo stavieb - k stavbe na viac účelov (košieľka)
2.2 Priznanie k dani z pozemkov
2.3 Priznanie k dani zo stavieb - stavba slúžiaca na jeden účel
2.4 Priznanie k dani zo stavieb - stavba slúžiaca na viaceré účely
2.5 Priznanie k dani z bytov - byty a nebytové priestory v bytovom dome
2.6 Priznanie k dani za predajné automaty
2.7 Priznanie k dani za nevýherné hracie prístroje
2.8 Priznanie k dani za psa
2.9 Príloha k zníženiu dane alebo oslobodeniu od dane
2.10 Potvrdenie o podaní daňového priznania
2.11 Poučenie na vyplnenie daňového priznania
Počet
ázy zelene vznikli pri piatich artézskych studniach
v Šali. Dobrovoľníci vysadili 874 trvaliek a tráv a 2500
cibuľovín a v decembri osadili
informačné tabule, lavičky a koše.
Dobrovoľníci upravili priestor
na Vlčanskej ulici, Námestí Sv.
Trojice, Hornej ulici, Ulici M. R.
Štefánika a pri artézskej studni v
miestnej časti Veča. Použili domáce a udomácnené druhy drevín,
krovín či trvaliek nenáročných na
starostlivosť. Osadením informač-
ných tabúľ vytvorili priestor pre
aktuálne informovanie obyvateľov
nielen o kvalite vody, ale aj o vysadených druhoch zelene. Do aktivít projektu sa zapojili nielen dospelí dobrovoľníci z občianskych
skupín Šaľa – Tvoje mesto, OZ P.
Bošňáka, Ateliéru KrajArch, ale
aj žiaci základných škôl. Nad jednotlivými stanovišťami prebrali
patronát základné školy. Príspevok päťtisíc eur získali z grantov.
(SITA)
Primátor chce oceniť E. Makovníka
P
rimátor mesta Košice Richard Raši navrhol komisii
posudzujúcej návrhy na
udelenie Ceny mesta Košice, aby
toto významné ocenenie bolo
udelené in memoriam kpt. Ing.
Edmundovi Makovníkovi, ktorý
zahynul 27. decembra 2013 pri
bombovom útoku na vojenský
konvoj v afganskom Kábule. Cena
mesta Košice je udeľovaná raz
ročne najviac pätnástim jednotlivcom a trom kolektívom, okrem
iného aj za mimoriadne zásluhy
vo verejnoprospešnej činnosti.
Ocenenie predstavuje plaketa zobrazujúca erb mesta Košice a nápis Cena mesta Košice. Jeho súčasťou je aj finančná odmena 700
eur. V prípade, že je udeľovaná
in memoriam, preberá ocenenie
a listinu pozostalý manžel/ka, prípadne vekovo najstarší príbuzný
v najbližšom stupni príbuzenstva.
(mmk)
Chodník cez železničné priecestia
bude
C
hýbajúci chodník cez železničné priecestie v Partizánskom plánuje mesto
vybudovať už v tomto roku. Na
jeho výstavbu pôjde z mestského rozpočtu 75-tisíc eur. Chodcom zatiaľ bezpečný priechod
cez koľaje chýba. „Máme chodník vybudovaný aj z jeden strany
priecestia, aj z druhej, avšak nám
chýba chodník cez koľaje. Keďže
občania ho požadovali, jeho vybudovanie bude jednou z našich
priorít,“ informoval primátor
mesta Jozef Božik. S výstavbou
chodníka chce mesto začať v prvom polroku budúceho roka. Je
to jedna z 34 investičných akcií,
ktoré má radnica naplánovaných
na tento rok.
(SITA)
Čínsky veľvyslanec
v Banskej Bystrici
V Dolnom
Kubíne vystavujú
apoštolov
Banskú Bystricu navštívil
v polovici decembra veľvyslanec Čínskej ľudovej
republiky Weifang Čínsky
hosť sa zaujímal najmä o
konkrétne projekty a možnosti vstupu čínskych podnikateľov na slovenský trh. Vo
vzájomnom rozhovore s primátorom mesta sa zamerali
na možnosti investovania v
Banskej Bystrici s dôrazom
na priemyselný park a potenciál mesta v cestovnom
ruchu. Konkrétnou aktivitou
na podporu ekonomických
aktivít a možností investovania v kraji by mala byť
obchodná misia na pôde
radnice, ktorej cieľom je
prezentovanie našich podnikateľov a projektov.
(kan)
Oravské kultúrne stredisko
v Dolnom Kubíne pripravilo
výstavu drevených plastík zo
svojich zbierok. Výstava pod
názvom ,,Apoštoli“ predstavuje sakrálne diela oravských
a poľských rezbárov, ktoré
vznikli počas medzinárodného rezbárskeho plenéra
v roku 2013 v Sihelnom. Na
výstave sa svojimi plastikami
prezentujú Ján Špuler z Bobrova, Ján Šeliga a Marián
Hutira z Hruštína, Stanislav
Ondrík z Tvrdošína, Róbert
Veselý z Podbiela, Ľubomír
Orság z Oravského Veselého,
Milan Kuchťák z Mútneho
a Henryk Stanclik z Bielska–
Bialej. Výstavu otvorili 20.
januára za účasti autorov
a potrvá do 28. februára.
(jš)
monitor
31
Obecné noviny • 21. január 2014
O mestských bytoch v Žiline má rozhodnúť
poradovník a primátor
Podľa najnovšieho návrhu, na ktorom sa zhodla bytová komisia, zamestnanci odboru a vedenie mesta,
sa o pridelenie starších uvoľnených bytov nebude žrebovať. Žreb rozhodne len v prípade, že mesto
postaví byty nové.
V
tomto volebnom období o prideľovaní
uvoľnených
mestských bytov rozhodoval primátor na návrh
komisie sociálnej a bytovej. Tento
spôsob sa nepozdával predsedovi
komisie Jurajovi Popluhárovi, ani
poslancovi Petrovi Ničíkovi. Preto
iniciovali jeho prepracovanie. Peter
Ničík navrhoval, aby o tretine bytov
rozhodoval primátor samostatne a
o zvyšku rozhodol žreb. Podľa poslednej pripravovanej verzie to však
vyzerá tak, že sa o byty žrebovať nebude. Primátorovi zostane právomoc prideliť do 50 % bytov, zvyšok
pridelia podľa aktuálneho poradia
uchádzača v poradovníku.
„Ak chceme žrebovať, musíme
vždy privolať notára. Poplatok zaňho je v takom prípade vždy 90
eur. To je efektívne, ak sa stavajú
nové byty a naraz sa rozhoduje napríklad o 40 či 60 bytoch. Teraz ale
nestaviame nič. Byty sa uvoľňujú
len sporadicky, v priemere tak dva
až štyri mesačne. Bolo by veľmi neefektívne k žrebovaniu o každý byt
zavolať notára a aj všetkých okolo
550 záujemcov. Boli by to zbytočné
náklady,“ uviedol Juraj Popluhár.
Predseda komisie nemá strach z
vytvorenia korupčného prostredia
či klientelizmu. Okrem primátora
totiž bude jediným kritériom na
pridelenie bytu poradovník. „Pôvodne sme chceli primátorovi dať
možnosť prideliť maximálne 1/3
bytov. Avšak je ich tak málo a navyše ani nevieme, koľko ich vlastne
za rok bude, preto poslanec Patrik
Groma navrhol, aby mal primátor
kompetenciu najviac do 50 %. My
sme sa s takouto formuláciou stotožnili,“ dodal.
Zmeniť by sa mal aj spôsob obnovy poradovníka. Ten by sa mal na
rozdiel od súčasného trojročného
obdobia aktualizovať každoročne.
Tým sa poradovník vždy očistí od
tých, ktorí si už svoju bytovú otázku
vyriešili iným spôsobom. „Každý
nový záujemca sa zaradí na koniec
poradovníka. Každý rok budú musieť všetci svoju žiadosť aktualizovať. Inak z neho vypadnú. Myslím
si, že toto je najtransparentnejší
spôsob prideľovania bytov. Ak by
sme pre každý uvoľnený bytu patili
notára a zvolávali všetkých záujemcov, mohli by nás obviniť z nehospodárneho nakladania s mestskými
financiami,“ uzavrel Popluhár.
Novinkou by mohla byť zmluvne zakotvená zábezpeka vo výške
trojmesačného nájomného, ktorú
by musel zložiť každý nájomník,
ktorému mesto pridelí byt. Inštitút
by mal fungovať ako ochrana pred
neplatičmi. Čiastku by nájomníkovi
vrátili po tom, ako vráti byt, prípadne z nej strhnú spôsobené škody.
Podľa informácií mesta mala spoločnosť ŽILBYT, ktorá ich spravuje,
k 30. 9. 2013 v správe 1151 mestských nájomných bytov. Z toho je
798 postavených zo Štátneho fondu
rozvoja bývania a dotácie ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja. „Máme vytypované viaceré lokality, kde plánujeme v budúcnosti
výstavbu nových nájomných bytov,“ doplnil hovorca. K 30. 9. 2013
pridelili 36 bytov.
Žilinský večerník,
9. 1. 2014
Náhradné ubytovanie poskytli jedinému platiacemu nájomníkovi
Neprispôsobiví obyvatelia na Coburgovej ulici v Trnave, ktorej časť je známa ich koncentráciou, prišli o ďalšiu
možnosť nelegálneho bývania.
Mesto odviezlo šesť unimobuniek,
kde už nájom platil iba jeden obyvateľ. Ostatní to vnímali ako príležitosť
usídliť sa bez nájomnej zmluvy.
„Dochádzalo k poškodzovaniu
tohto majetku mesta. Okná, oplechovanie, kovy z tohto dvojdomčeka
nosili do zberných surovín, tak sme
v stredu 11. decembra unimobunky
odviezli do areálu ASA a rozhodneme o ich ďalšom využití,“ povedal
vedúci sociálneho odboru Mestského úradu v Trnave Peter Klenovský.
Jedinému platnému nájomníko-
vi samospráva poskytla náhradné
bývanie vo vedľajšom objekte, kde
sa mesto snaží sústrediť tých nájomníkov, ktorí sú ochotní plniť
podmienky nájomného bývania.
Ostatní sa museli vysťahovať bez
náhrady.
Likvidácia unimobuniek nasledovala po asanácii objektu Coburgova 56 - 58 v lete minulého roka,
ktorý bol staticky narušený a vinou
obyvateľov v dezolátnom stave, a
menšieho tehlového dvojdomu.
Radnica postupovala aj v tomto
prípade rovnako, postarala sa iba o
oprávnene bývajúcich ľudí.
Na Coburgovej sa takto znižuje
počet občanov, ktorí svojím spôsobom života dlhodobo znepríjemňovali život ostatným bývajúcim na
ulici.
Posun v riešení otázky priniesla
najmä novozriadená komisia pre
riešenie problematiky neprispôsobivých občanov, ktorej vznik inicioval v lokalite pôsobiaci mestský poslanec Miloš Krištofík. Podľa neho
po predchádzajúcich krokoch kle-
sol počet evidovaných obyvateľov z
pôvodných 450 približne na 200.
„Najväčšie problémy so spolunažívaním robia teraz tzv. olašskí. Ich
správanie k majoritnej časti obyvateľstva vyvoláva zvyšujúce sa napätie,“ dodal Krištofík.
Miesta po asanovaných objektoch
ponúka mesto na predaj na komerčné účely, napríklad priemyselnú výrobu či sklady.
Trnavské noviny,
16. 12. 2013
Žiarski dôchodcovia zaplatia nižšiu daň za bývanie
Sadzba dane pri stavbách určených na bývanie sa pre dôchodcov v Žiari zníži budúci rok o polovicu.
Žiarski poslanci odsúhlasili
zmenu všeobecne záväzného nariadenia o miestnych daniach,
ktorá sa dotkne žiarskych dôchodcov nad 62 rokov.
Od roku 2014 im mesto poskytne 50-percentnú úľavu na dani z
rodinného domu či bytu, v ktorom žijú. Dnes pritom v prípade
rodinného domu zaplatia 0,232
eura a v prípade bytu 0,199 eura
za každý začatý štvorcový meter
ročne.
„Dopad na rozpočet mesta
máme vyčíslený. Výber z týchto
daní by sa mal znížiť približne o
11-tisíc eur,“ povedal primátor
Žiaru Peter Antal (NEKA). „Úľava má byť poďakovaním starším
obyvateľom, ktorí toto mesto,
ktoré z veľkej časti vznikalo na
zelenej lúke, pomáhali budovať,“
zdôvodnil krok samosprávy.
Na otázku, či zmena súvisí s budúcoročnými komunálnymi voľbami, odpovedal: „Mrzelo by ma,
Vychádza pri Združení miest a obcí Slovenska ako
odborno-metodický týždenník pre komunálnu sféru
Bezručova 9, 811 09 Bratislava 1
Tel.: 02/5296 4243, fax: 02/5296 4256
email: [email protected], www.zmos.sk
keby to tak niekto chápal. Nad takouto zmenou sme totiž uvažovali
už dlhšie.“
Poslanec za koalíciu Smer a
SNS Jozef Tomčáni navrhoval pre
seniorov aj zníženie dane za psa,
jeho kolegovia z poslaneckých lavíc však vidia riziká. „Mohlo by
sa stať, že majitelia psov ich začnú
prepisovať na svojich rodičov či
starých rodičov, aby na dani platili menej,“ upozornila nezávislá
poslankyňa Stella Víťazková.
Na to, ako aktuálnu zmenu v
pravidlách vnímajú žiarski dôchodcovia, sme sa niektorých
opýtali v uliciach mesta.
„Ja za trojizbový byt platím daň
okolo dvadsať eur. Ak by som
ušetril desať, aj to by pomohlo.
Pre dôchodcov je každá korunka
dobrá,“ zareagoval na novinku
Žiarčan Ondrej.
Noviny Žiarskej kotliny,
16. 12. 2013
O dotáciu
z eurofondov
prišli, útulok
zaplatí Nitra
zo svojich
peňazí
Radnica v tomto roku
dokončí útulok pre bezdomovcov na Štúrovej
ulici. Poslanci na tento
účel vyčlenili v rozpočte
tristotisíc eur.
Mesto malo pôvodne
dostať na útulok miliónovú dotáciu z eurofondov,
no pre problémy s firmou
Euro-building o peniaze
prišlo. Objekt je dodnes
rozostavaný.
„Rozhodli sme sa dobudovať ho aspoň do určitej
fázy vlastnými kapacitami. Bude mať zrejme dve
až tri podlažia namiesto
pôvodne plánovaných
štyroch,“ povedal primátor
Jozef Dvonč.
Výstavba útulku pre
bezdomovcov sa začala
na jeseň 2011, po zbúraní
starého azylového domu.
Podľa pôvodných plánov
mal stáť do apríla 2012,
náhradným termínom bol
október 2013. Hotové je
však len jedno podlažie zo
štyroch.
Firma práce zastavila,
zdôvodnila to tým, že sa
nedohodla s mestom na
dodatkoch k zmluve. Radnica napokon od zmluvy
odstúpila.
Euro-building tvrdí, že
útulok nemohol byť
zrealizovaný „... z dôvodov
neposkytnutia potrebnej súčinnosti zo strany
mesta“. Podľa ministerstva pôdohospodárstva
však čerpanie eurofondov
komplikujú praktiky spoločnosti Euro-building.
„Počet obcí, ktoré boli neúspešné v implementácii
projektu vďaka nekorektnému správaniu tejto
firmy, stále narastá,“ píše
sa v oficiálnom stanovisku ministerstva.
Nitrianske ECHO,
10. 1. 2014
Z regionálnej tlače sprac. (tl)
Vydáva: INPROST, spol. s r. o., IČO 31 363 091, riaditeľ Seraf Tropek, tel.: 02/44 63 11 94, e-mail: [email protected]
Sídlo vydavateľa a redakcie: Smrečianska 29, 811 05 Bratislava, tel./fax: 02/44 63 11 95, 02/44 63 11 98, fax: 02/44 63 11 95,
02/44 63 11 98, www.inprost.sk, www.obecne-noviny.sk, e-mail: [email protected]
Šéfredaktor: Ing. Bohumil Olach, 02/44 63 11 98, mobil: 0905 631 853
Redaktorky: Darina Žoldošová, 02/44 63 11 98, mobil: 0908 710 115, Tereza Ljubimovová, 02/44 63 11 98, mobil: 0918 394 354
Inzercia: Petra Tropeková, mobil: 0903 658 513, e-mail: [email protected],
Špecializované prílohy: Petra Tropeková, mobil: 0903 658 513, e-mail: [email protected], Zuzana Badinková, mobil: 0944 124 304,
e-mail: zuzana.badinková@onmedia.sk
Predplatné a distribúcia: Dagmar Dóková, 02/44 63 11 99, mobil: 0905 599 120, e-mail: [email protected]
Redakcia nevyžiadané rukopisy nevracia. Tlačí Petit Press, a. s., Lazaretská 12, 811 08 Bratislava. Registrované Ministerstvom kultúry SR pod č. EV 3772/09
zo dňa 24. 07. 2009. ISSN 1335-650X. Podávanie novinových zásielok povolené riaditeľstvom pôšt v Bratislave, č. j. 183 – PP – zo dňa 14. 1. 1991.
32 humor
21. január 2014 • Obecné noviny
siahne za seba a o kúsok si
povolí zips. Znovu to skúša, ale zas nedosiahne. Tak
ešte dvakrát o kúsok stiahne zips, a keď to skúša už
po štvrtýkrát, pocíti, ako
ju dve ruky chytili za zadok
a strčili do autobusu. Naštvaná sa otočí a spustí:
- Pane, nepoznám vás tak
dobre, aby ste si mohli dovoliť také veci.
- Madam, ja vás zas nepoznám dosť na to, aby ste mi
trikrát rozopli rázporok!
Svokra varí v kuchyni guláš. Malý domáci kocúrik
sa jej trie o nohu a snaží sa
vyžobrať kúsok mäska. Ona
ho však odstrčí. Kocúrik to
skúša ďalej na čo na neho už
svokra skríkne:
- Zmizni! To nie je pre teba.
O chvíľu príde domov zať a
svokra sa mu milo prihovorí:
- Uvarila som guláš, presne
tak, ako ho máš rád, - a naberie zaťovi plný tanier.
Zrazu sa pri zaťových nohách zjaví kocúrik a začne
žobrať kúsok mäska.
- Tu máš, maznáčik, hodí zať kocúrikovi kúsok
mäsa.
Kocúr zje mäso a zrazu sa
zvalí na zem a nedýcha.
- Takže otráviť ste ma chceli!, - skríkne zať a vrazí
svokre tak, že ju až hodí o
stenu.
Na to kocúrik pootvorí jedno oko a pomyslí si: „A máš
to, ty sviňa lakomá!“
Rozprávajú sa dve blondínky. Prvá sa pýta druhej:
- Si ešte panna?
- Ešte nie.
Matka s dcérou došli k lekárovi. Lekár sa otočí k dcére
a hovorí:
- Vyzlečte sa.
Matka na to:
- Pán doktor, ale chorá som ja!
- Tak vyplazte jazyk!
- Tak, - hovorí vyšetrovateľ svedkovi, - vy ste videli,
ako tento človek udrel vašu
svokru. Prečo ste nešli na
pomoc?
- Akože?! Dvaja biť jednu
slabú ženu?
Žena nastupuje do autobusu, ale má veľmi úzku
sukňu a nemôže dosiahnúť na prvý schodík. Tak
V detskom tábore sa blíži
obed a deti sú strašne hladné. Konečne sa ozve z rozhlasu:
- Obedy sa podávajú pri východnej bráne!
Všetky deti sa rozbehnú
tak rýchlo ako len vládzu a
keď pribehnú, z rozhlasu sa
ozve:
- Omyl, obedy sa podávajú
pri južnej bráne!
Deti sa už od hladu nevedia
ani pohnúť, ale zúfalo dobehnú k južnej bráne, keď sa
zase ozve rozhlas:
- Pre neustále pobehovanie,
sa obedy rušia!
Raz sa medveď poriadne opil
v krčme. Cestou domov ho
niekto zmlátil. Na druhý deň,
po vytriezvení, zvolal všetky
zvieratá lesa a vraví:
- Keď sa mi dostane do rúk
ten, kto ma včera zbil, tak
ho roztrhám na kúsky. Má
šťastie, že neviem presne, kto
to bol, ale viem, že na hlave
mal dve také veľké veci.
Na to zajac:
- No slimák, tuším máš problém!
Ožratý chlap príde domov
nadránom s mladou kočkou.
Manželka ho už samozrejme
čaká v kuchyni. Kočku teda
nechá stáť pri dverách a pošepká manželke:
- Počúvaj, nebuď sviňa. Povedz, že si moja sestra!
Otec sa pýta svojej osemročnej dcéry:
- Čo by si chcela k narodeninám?
- Tampón.
- A vieš ty vôbec, čo to je?
- Neviem, ale v televízii
som počula, že sa s tým dá
dobre hrať tenis, plávať a
jazdiť na bicykli.
Download

Prezident SR ocenil postoj samospráv ako spoľahlivého