Štvrtčan
Štvrtčan
Štvrťročník pre obyvateľov Plaveckého Štvrtka • Číslo 3 • Ročník 5.
1
Číslo 3
September
2 0 1 1
Obecný rozpočet nestačí
Leto je definitívne za nami,
prázdniny sa skončili a všetci sa
oddýchnutí vraciame do práce. My,
predstavitelia samosprávy a zamestnanci obecného úradu sme leto prežili pripravovaním sa na realizáciu
zámerov, ktoré plánujeme zvládnuť
v nasledujúcej fáze roku.
Hlavným problémom však
i naďalej je nedostatok finančných
prostriedkov. Tento nedostatok už
dlhodobo spôsobuje stále nízky
príjem podielových daní. Tie sotva
stačia na základný chod obce.
Ak chceme aspoň minimálne
zabezpečiť rozvoj obce, museli sme
sa starať o zabezpečenie mimorozpočtových zdrojov. V tomto
roku nemáme naplánované čerpanie
z Európskych fondov, nakoľko nie
je vhodná výzva, resp. nemáme
pripravený žiaden projekt. Tu
máme rezervy pre budúci rok. O to
viac sme sa sústredili na pomoc
od spoločností, ktoré majú sídlo
v našej obci. Už tradične nám
významne pomohla a. s. NAFTA.
Jej pomoc sme tentoraz nasmerovali
do viacerých oblastí. Tohtoročné
hodové slávnosti boli plne financované z prostriedkov od Nafty,
rovnako tak zabezpečenie zásahovej výstroje pre dobrovoľných
hasičov (realizuje sa cez Nadáciu
SPP). Ďalšiu pomoc od a. s. Nafta
využijeme na vybudovanie chodníka od Bociana k budove Nafty,
na opravu miestnych komunikácií,
opravu dlažby v Dome smútku,
na likvidáciu čiernych skládok
odpadu ako aj na ďalšie aktivity pre
zlepšenie života občanov ako napr.
osadenie lavičiek pozdĺž chodníka
na hlavnej ulici. Spoločnosť Nafta
celkove v tomto roku podporila obec
čiastkou 60 tisíc €.
Významná pomoc prišla aj
od ďalšej plynárenskej spoločnosti a. s. POZAGAS Malacky,
zásluhou ktorej môžeme doplniť
zariadenia v Ekocentre a Podnikateľskom centre, vybudovať prístrešok
pre hasičskú techniku, zakúpiť
počítačovú techniku pre ZŠ a pod.
Celkove od POZAGAS­‑u dostaneme účelové finančné prostriedky
vo výške 11.500 €.
Spoločnosť FirstFarms Agra
M s. r. o. čiastkou 8.000 € prispela
na opravu fasády kostola, čo je
takisto významná čiastka.
V tomto výpočte je treba
spomenúť aj podporu z Bratislavského samosprávneho kraja, vďaka
ktorej sme mohli usporiadať oslavy
120. výročia založenia DHZ a vydať
publikáciu k tejto príležitosti.
K dispozícii je pre občanov 350 ks
publikácií, ktoré si môžu záujemcovia prevziať na obecnom úrade.
Okrem toho očakávame schválenie žiadosti na dotáciu z Úradu
vlády SR, zameranej na likvidáciu
odpadu z rómskej kolónie. Projekt
bol vypracovaný pánom Guzunom.
Pri tejto príležitosti musím
oceniť iniciatívu našich občanov,
ktorí sa finančnými darmi pripojili
k výzve pána Viktora Krajčíra a OZ
Štvrtčan. Zásluhou týchto zbierok,
pri ktorých sa vyzbieralo do konca
septembra 2800 € a 1583 € (viď aj
článok p. Krajčíra), môže byť opravená strecha a fasáda nášho kostola
a opravené hodiny na jeho veži.
Ďalej, by som chcel spomenúť
aj niekoľkonásobnú sponzorskú
podporu spoločnosti KOVOSTAV
98 Sk, s. r. o. pri realizácii stavieb
v našej obci ako aj spoločnosti RT –
STAVPLAST.
Na záver chcem poďakovať všetkým sponzorom, či už významným
spoločnostiam v našej obci alebo
občanom, ktorí sa zapojili do zbierok. Vďaka ich štedrosti môžeme
realizovať dôležité úlohy, na ktoré
sme nenašli prostriedky v obecnom
rozpočte.
I ng . I van S l e z á k
starosta obce
Hodové slávnosti
Aj v tomto roku si naše hodové slávnosti zachovali
vysoký kultúrno­‑spoločenský štandard. Organizátorom bolo Občianske združenie Štvrtčan
za spolupráce Komisie pre kultúru, vzdelávanie,
mládež a šport pri Obecnom zastupiteľstve v Plaveckom Štvrtku.
Štruktúru kultúrneho programu sa snažili
vytvoriť tak, aby si prišiel na svoje každý účastník
osláv. Tie začali svätou omšou, ktorej dali slávnostný ráz naši dobrovoľní hasiči a krojovaný pár
z OZ Štvrtčan. Poobedňajší program začal opäť
krojovaným sprievodom v strede obce. Bol pestrý
ako každý rok, predstavili sa v ňom deti a dospelí
z našich folklórnych súborov Štvrtčánek a Štvrtčan, ako aj niektorí občania, ktorí si vážia tradičnú
ľudovú kultúru našej obce. Dychová hudba Lanžhotčanka dala prehliadke krojov slávnostný ráz.
Tak ako každý rok aj tentoraz účastníci sprievodu
prijali pohostenie a občerstvenie od podnikateľov
Mariana Nemca, Branislava Novotného a Miroslava Lisého, keď sa zastavili pred ich prevádzkami. Vo veľkej horúčave dobre padlo poskytnuté
občerstvenie. Sprievod sa ukončil pred pódiom
na parkovisku pred Jednotou a začal bohatý
kultúrny program. Predtým však starosta obce
Ing. Ivan Slezák „pokrstil“ knihu o histórii hasičstva, ktorej autorom je p. Brezina a bola vydaná
pri príležitosti 120. výročia založenia organizovaného hasičstva v našej obci. Významnou mierou
sa o jej vydanie zaslúžil Bratislavský samosprávny
kraj, keď prispel finančnou dotáciou.
Potom začal hodnotný kultúrny program.
Potešilo najmä veľmi pekné vystúpenie našich
folklórnych súborov pod vedením pani Ingrid
Oslavy 120. výročia založenia DHZ v Plaveckom
Štvrtku sa uskutočnili za finančnej podpory Bratislavského samosprávneho kraja.
Saňkovej. Veľký potlesk zožali hlavne deti. Ďalej sa
predstavila svojim koncertom DH Lanžhotčanka,
spevák Martin Jakubec a hudobná skupina Elán
revival. Medzitým vystúpili ešte brušné tanečnice
z Malaciek, ktoré upútali exotickými tancami.
Celý program už tradične moderovala Gitka
Benkovičová.
Dôležité je spomenúť, že hodové slávnosti
nezaťažili obecný rozpočet, nakoľko všetky
náklady boli uhradené z dotácie od a. s. NAFTA.
Všetci prítomní diváci mali možnosť
občerstvenia a zaujímavá bola i tombola Braňa
Novotného.
Súčasťou osláv bola aj sprievodná výstava prác
domácich umelcov, o ktorej zorganizovanie sa
zaslúžili členovia OZ Štvrtčan pod vedením Františka Lipára. Na výstave sa zúčastnilo 11 domácich
umelcov, ktorí predstavili svoje maľby, výšivky,
drevorezby, práce z drôtu a pod. Výstava bola
dôkazom šikovnosti našich občanov, čo ocenili
svojimi vyjadreniami všetci návštevníci.
Krásne letné počasie umocnilo skvelý zážitok
z celých osláv.
Na záver chceme poďakovať predovšetkým
všetkým občanom za hojnú účasť a všetkým, ktorí
sa akoukoľvek mierou pričinili o dôstojnú organizáciu a priebeh tohtoročných osláv.
Správna rada OZ Štvrtčan
2
Štvrtčan
Oznámenie
Oznamujeme, že Klub dôchodcov pri
sociálnej komisii v Základnej škole Plavecký
Štvrtok bude znovu otvorený každý štvrtok
od 14,30 h.
Redakcia
Vyhodnotenie akcie „Vežové hodiny“
Občianske združenie ŠTVRTČAN na začiatku mesiaca august zorganizovalo
malým letáčikom zbierku na obnovu vežových hodín kostola, na ktorých bolo
po búrke z činnosti vyradené odbíjanie, čím hodiny stratili plnohodnotný
účel, informovať občanov o aktuálnom čase.
Prakticky po mesiaci vykonávanej zbierke môžeme občanov informovať,
že do zbierky sa zapojilo 142 občanov a vyzbieralo sa spolu 1.583 €, čím
sa splnil cieľ vyzbierať 1.200 € potrebných na zhotovenie nového systému
odbíjania a to priamymi údermi kladivkami na stávajúce zvony, čím sa určite
skvalitní odbíjanie oproti minulému systému, ktorý odbíjanie reprodukoval
cez štyri reproduktory.
Potrebné množstvo finančných prostriedkov sa podarilo získať hlavne
sumami od niektorých občanov, ktoré ďaleko prevyšovali symbolicky
navrhovanú sumu 0,50 eur na občana a to hlavne samotným združením
ŠTVRTČAN, ktoré prispelo sumou 300 €, ako i p. Stanislavom Krajčírom
sumou 100 € a taktiež rodina Horváthová Darina a Stanislav sumou 100 €.
V ďalšom poradí štyri rodiny prispeli sumou po 50 €, osem rodín po 20 €, 35
rodín po 10 €, 55 rodín po 5 €, 36 rodín sumou po 2 €, 26 rodín po 1 € a päť
občanov po 0,50 €.
Záverom tejto informácie o zbierke nedá nám konštatovať, že OZ ŠTVRTČAN očakávalo väčšiu účasť našich občanov na tejto pre obec i občanov
jedinečnej akcii, na ktorej sa mohli zúčastniť občania obce, ktorým nie je
ľahostajný osud takej historicky významnej stavby pre obec, ako je kostol
i jeho vežové hodiny, ktoré sú jeho súčasťou. Preto veľmi srdečne ďakujeme
všetkým občanom, ktorí pochopili, že v tejto akcii nešlo len o peniaze, ale
i o postoj k obci, jej tradíciám, jej histórii, ale i jej budúcnosti. Ešte raz srdečná
vďaka.
Keď budete čítať tieto informácie o akcii „Vežové hodiny“, tak tie budú
pravdepodobne už odbíjať utekajúci čas pre každého. Obnovu hodín realizovala zvonárska dielňa, Liptovské Sliače.
V ik t o r K rajč í r
Reprezentovali sme obec
Dňa 21. augusta 2011 sa v obci Láb uskutočnil nultý ročník Lábskych letných
slávností.
V rámci pestrého programu a občerstvenia usporiadala starostka obce
s kultúrnou komisiou tzv. Súboj obcí.
Na Lábskom ihrisku boli rozmiestnené stanoviská rôznych športových
disciplín. Súťaže sa zúčastnilo 5 družstiev – za obec Láb, Vysokú pri Morave,
Zohor, Plavecký Štvrtok a za nezúčastnené jedno družstvo sa postavilo 5statných chlapov z Lábu.
Naše družstvo po konečných úpravách tvorili: Radoslav Benkovič, Jurko
Klubník, Ivana Machyniaková, Martin Machyniak a Janka Valovičová.
Družstvo zložením sľubovalo zábavu no i športové nasadenie, čo sa nakoniec odzrkadlilo aj umiestnením na úspešnom 3. mieste.
Bojovali sme za našu obec naozaj statočne a s chuťou.
Disciplíny boli nasledovné: beh cez pneumatiky, beh s fúrikom /našťastie
prázdnym/, slalom s medicinbalom, hod lietajúcim tanierom do koša, streľba
v ľahu a akčná streľba na nepriateľa s rukojemníkom, skok z nafukovacieho
hradu a poslednou disciplínou bolo vlastnými silami napumpovať vodu starou
hasičkou a prúdom vody trafiť a zhodiť terče – teda 3 naskladané bandasky.
Čas sme mali skvelý – boli sme druhí najrýchlejší, no zrejme sa nám nedarilo v streľbe a tak nás získané body posunuli o priečku nižšie.
Víťazom sa stalo nasadené náhradné družstvo z Lábu, druhý bol Láb
a tretí my.
Atmosféra na ihrisku bola skvelá, k čomu prispelo aj prekrásne počasie.
O tom, že ľudí baví baviť sa, svedčí aj počet zúčastnených nielen lábskych
ale aj našich občanov.
Informácia o domových žumpách
Obvodný úrad životného prostredia v Malackách vyzval obec o poskytnutie
informácie o domových žumpách. Informácia sa má týkať počtu žúmp,
zhodnotiť technický stav žúmp, zhodnotiť spôsob a miesto vyvážania
obsahu žúmp v obci. Tieto informácie má obec zaslať na OÚ ŽP v Malackách do 31.12. 2011.
V tomto období po zistení u dodávateľa pitnej vody – u BVS, a. s., Bratislava vieme, že na 145 odberných miestach pitnej vody nie sú uzatvorené
zmluvy na odpadové vody. Teraz budeme zisťovať, či obyvatelia majú odpad
napojený na verejnú kanalizáciu bez zmluvy (nahlásime na BVS), alebo majú
Pekný deň plný zábavy, športu a hudby sa v Lábe ukončil zábavou
pod holým nebom.
Pre nás sa deň skončil s veľmi dobrým pocitom a skvelou náladou.
Rozišli sme sa s tým, že o rok sa ako družstvo v Lábe stretneme opäť.
I vana Mach y niak o vá
vlastnú žumpu. V prípade, že majú vlastnú žumpu, budeme zisťovať spôsob
a hlavne miesto, kde sa likviduje obsah žúmp. Nie je dovolené likvidovať
obsah žúmp na vlastné pozemky, záhrady, polia, alebo dať vyviesť obsah
žumpy niekde, napríklad vypustením do kanalizácie. Jediný možný legálny
spôsob likvidácie obsahu žumpy je zaistiť si vývoz a likvidáciu obsahu žumpy
na ČOV – čističku odpadových vôd za poplatok. Vyzývame tých, ktorí majú
vlastné žumpy, aby si pripravili doklad o spôsobe likvidácie obsahu žumpy.
Zisťovať informácie o žumpách a nakladanie s obsahom žúmp budú príslušníci Obecnej polície v Plaveckom Štvrtku už v najbližších dňoch.
( JF)
Štvrtčan
Veci treba
pomenovať jasne
Všetci vieme, že v našom svete je
neustály boj medzi dobrom a zlom.
Tak dobro ako aj zlo má kdesi svoj
začiatok. Ten začiatok môže byť
celkom nenápadný. Poukážem
na niečo, čo je určite začiatkom,
ale žiaľ k zlému. Ide o žiadostivosť
očí, na ktorej je veľmi cieľavedome
postavená celá súčasná prax masovokomunikačných prostriedkov
a reklamy. Vsadiť na žiadostivosť je
spoľahlivý prostriedok na získanie
pozornosti takmer vo všetkých
oblastiach súčasnej biznisovej
ponuky. Napr.: Predáva sa nová
značka auta, alebo nábytok, propaguje sa nový TV seriál, dokonca
aj pôžička v banke – všade musia
byť prítomné sporo odeté alebo
priamo polonahé mladé pekné
dievčatá. O novinách a časopisoch škoda hovoriť. Sú plné často
až porno obrázkov. Nikto sa už nad
tým ani nepozastavuje. V spoločnosti zaplavenej týmito praktikami
všetko začína smerovať k tomu, že
je to súčasť života a k úspechu sa to
priam vyžaduje. Dôsledky sa zatiaľ
možno ani neprejavujú, ale určite
sa prejavia a to katastrofálnym
spôsobom vo vyústení do morálne
degenerovanej spoločnosti. Žalostných príkladov z histórie máme viac
ako dosť. Už v staroveku, najmä
grécke a rímske voľné spoločenské spôsoby a mravy vyústili
k zániku neskoršie degenerovaných
civilizácií a spoločností. Žijeme teda
vo svete, ktorý oficiálne v úplnom
rozpore s kresťanskými zásadami
a tradíciou našich predkov siaha tiež
(a to celkom dobrovoľne) k rezignácií morálky, pravdy a lásky.
V hriešnej náklonnosti a v pýche
peňazí a majetku sa rozbieha motor
ľudského konania. Začína sa formovať spoločnosť, ktorá nestavia na silných stránkach jedinečnosti ľudskej
osoby, ale na jednej z jej najväčších
slabostí – na ľudskej žiadostivosti.
Keďže nie je založená na dobre
k človeku a na láske, ale na pýche,
ziskuchtivosti a nemorálnosti, teda
na jej najhorších stránkach, nikdy
nemôže priniesť človekovi opravdivé
uspokojenie, práve naopak, napĺňa
ho stále väčšou nenásytnosťou
a chamtivosťou.
Najväčšou slabinou takto ľudsky
(asi diabolsky) nastaveného systému
je skutočnosť, že celý systém vyžaduje nejakú zvrchovanú autoritu,
ktorú by mal človek rešpektovať.
No ale ľudia nechcú uznávať inú
autoritu než samých seba. Doteraz
všetky snahy vytvoriť taký systém,
ktorý by človeka donútil, aby bol
sám o sebe spoľahlivý a ako samozrejmosť vylučoval nesvedomitosť
a nepoctivosť, boli márne a stroskotali. Za situácie, keď sa takto stráca
akýsi pevný bod (naši predkovia ho
mali), a na nikoho niet spoľahnutia,
skôr alebo neskôr prichádza k zrúteniu takéhoto systému. Máme,
a to si treba uvedomiť, už tomuto aj
predzvesť. Čo iné je súčasná svetová
a ekonomická kríza? Ak sa spomínaný systém založený na nemorálnej
žiadostivosti spolieha, že najvyššou
hodnotou a hlavným zdrojom motivácie je ekonomický zisk, samotný
človek je degradovaný a potláča
sa jeho ľudská identita. Ako inak
si vysvetlíme tie hrozné škandály
pri produkcii a predaji škodlivých
a životu nebezpečných potravín?
Alebo takmer nátlak na kupovanie
farmaceutických výrobkov, ktoré
nielenže neliečia, ale nikomu ani
nepomáhajú, skôr škodia? A ako
si vysvetlíme tie milióny eur, ktoré
odtekajú veľmi rafinovanými
kanálmi na súkromné bankové
kontá a prestávajú byť prospešné
verejnosti?
Bol by som veľmi rád, keby som
Vás ako duchovný dokázal upozorniť
na tieto veľmi dôležité otázky, ktoré
sa už viac menej týkajú všetkých
ľudí, teda aj každého občana Plaveckého Štvrtka. Pokúsim sa na záver
Pani Mária Vítezová oslávila dňa 23. júla 2011 90 rokov.
Ku krásnemu životnému jubileu jej prišli zaželať hojnosť
Božích milostí a ochranu Panny Márie aj členky Ružencového bratstva.
A nna K l í m o vá
poukázať na to najdôležitejšie.
Spejeme a nikto nás k tomu nenúti,
k odklonu od Boha. Spoločnosť,
ktorá svoju existenciu a budúcnosť
stavia bez morálky iba na zisku ako
na najvyššej hodnote, sa možno
pomaly ale isto vzďaľuje od kresťanských hodnôt, ktoré nám dal Boh
a vydáva sa na bludné cesty, ktoré
si pre seba vymyslel svet (Naozaj
svet? Nemá v tom prsty diabol?). No
a teraz čo? Máme zalamovať rukami
nad zlým svetom? Máme sa dívať,
ako sa v Plaveckom Štvrtku vyprázdňuje kostol? Ako sa v škole stráca
nielen kresťanská morálka ale aj
prirodzená etika? To by bol pohľad
Lótovej ženy, ktorá sa zmenila
na soľný stĺp. Treba sa pozrieť na to,
čo ja robím, aby to aspoň v mojom
okolí, v mojej rodine bolo inak.
Možno sme si z nášho kresťanstva
urobili akýsi formálny odvar, ktorý
nielenže neláka tých, ktorí stoja
mimo (a v Plaveckom Štvrtku je
ich dosť), ale presýtili sa ním už aj
tí, ktorí boli činní, horliví no žiaľ
odchádzajú…
I keď nie je v našej moci zmeniť
tie reklamy, ktoré urážajú stud
a morálku, je v našej moci zostať
verní evanjeliu a odkazu tradícií
našich pracovitých a Boha milujúcich predkov.
3
Ak je toto dnes pre nás obtiažne,
o čo ťažšie to bude pre generáciu,
ktorá práve vyrastá. Práve tých, ktorí
prichádzajú po nás, treba vyzbrojiť
hodnotami – tým pevným bodom,
aby si uvedomili, že dnešná kríza je
predovšetkým kríza ľudskosti
a srdca. A bez Boha, ako pevného
bodu nádeje a istoty, sa tá kríza bude
iba prehlbovať.
Prečo som si dovolil napísať
na takúto tému a otvoriť tento naliehavý problém?
Preto, lebo v Plaveckom
Štvrtku je mnoho chápavých
dobromyseľných ľudí, ktorí v ošiali
negatívnych javov, ktoré sa ako
dunajské vlny valia na nás z každej
strany, možno pozabudli, že sa to
týka aj ich, ich rodín, ich obce a ich
farnosti. Je dobré z času na čas si
uvedomiť, že problém dobra a zla
treba pomenovať veľmi jasne. A ešte
jasnejšie treba vedieť, že za dobro
je odmena a za zlo trest. Opačne to
v žiadnom prípade neplatí.
Možno bude stačiť, iba zodpovednejšie sa zamyslieť a neverím, že
by ľudia nenašli dosť síl k vráteniu sa
ku skutočným hodnotám a k Bohu
ako pevnému bodu.
J . K rajči
4
Spoločenska
k ro n i k a
NARODILI SA
v mesiacoch jún – august 2011
Marek Krenčík
Nina Trutzová
Alexandra Godulová
Nicolas Višvader
Štefánia Galbová
Jakub Gembeš
Hana Simonová
Rodičom a ich deťom želáme veľa
šťastia.
NAŠI JUBILANTI
v mesiacoch júl – september
2011
70 rokov
Rudolf Scheer
Rozália Vallášová
Štefánia Caunerová
Anna Hlavenková
Pavel Olah
Terézia Švajdlenková
75 rokov
Ján Krajčír
Ing. Alojz Trutz
80 rokov
Agneša Caunerová
85 rokov
Mária Trutzová
Anastázia Bartalská
90 rokov
Mária Vítezová
Terézia Somolányiová
Mária Weismanová
Jubilantom srdečne blahoželáme
a želáme veľa zdravia, spokojnosti
a pohody.
ZOSOBÁŠILI SA
v mesiaci august – september
2011
Daniela Olahová
a Pavol Janeček
Mária Glendová
a Marek Matulik
Na spoločnej ceste životom želáme
veľa lásky a porozumenia.
NAVŽDY NÁS OPUSTILI
v mesiacoch jún – september
2011
Ľubomír Zajíček
Jozef Krajčír
Ivan Zeman
Soňa Zemanová
Alfréd Jankovič
Emília Chomucká
Ján Šimo
Pozostalým vyslovujeme úprimnú
sústrasť.
(EMa)
Štvrtčan
Z HISTÓRIE DHZ V NAŠEJ OBCI III. ČASŤ
Pre prvé dva príspevky do obecných novín o dobrovoľnom hasičskom zbore v našej obci bola podkladom kronika hasičského zboru písaná podrobne. Pre dokončenie
popisu histórie našich hasičov v období 1960 – 2000 už
neslúžila kronika, ale len výpovede a spomienky tých,
ktorí si z uvedeného obdobia najviac pamätali. Preto
úvodom sa chcem ospravedlniť všetkým, ktorí nebudú
spomenutí, pretože informácie o činnosti v rokoch
1960 – 2000 boli dosť nekompletné a niektoré dôležité
údaje nebudú spomenuté, pretože boli pri spomienkach
opomenuté.
Obdobie na prelome 50-tych a 60-tych rokov možno
považovať v činnosti hasičského zboru za útlmové
– aktivita bola oproti minulým rokom zjavne nižšia.
Činnosť hasičov postupne začali ovplyvňovať funkcionári
MNV a na základe ich výzvy začiatkom 60-tych rokov
všetci členovia DHZ odovzdali na MNV svoje uniformy.
Stalo sa to v budove na MNV na dolnom konci dediny
(neskoršie prevádzkareň MNV). Všetci hasiči údajne
nahádzali na kopu svoje uniformy na protest proti
zásahom MNV do ich činnosti. Vedenie a velenie činnosti DHZ prevzalo MNV, činnosť
zboru sa len ako – tak udržala. Na nadriadené orgány sa posielali len písomné
hlásenia – pravdepodobne boli pozitívne.
V roku 1964 boli v rámci straníckych úloh
do čela zboru menovaní poslanci MNV.
Neskoršie, v roku 1965, bol za predsedu
zvolený Pavol Vrablic a za tajomníka
Alojz Puškáč.
V období 60-tych až 70-tych rokov
minulého storočia DHZ uskutočnil
výročnú členskú schôdzu raz do roka
a mesačne zasadal výbor. Do činnosti hasičov
sa začali uplatňovať politicko­‑výchovné prvky strany.
Praktická činnosť zboru bola nepravidelná. Cvičenia,
či už takticko­‑námetové i poplachové sa konali hlavne
v pred žatevnom období. Postupne sa zavádzali ukážkové
cvičenia, uskutočňovali sa námatkové poplachové cvičenia za účasti zborov z okrsku alebo okresu. Miesto cvičenia určovalo okresné velenie hasičov. Družstvá z nášho
DHZ sa týchto cvičení pravidelne zúčastňovali.
Naši mladí hasiči boli zapojení do súťaže PLAMEŇ.
Mali sme družstvo mladších 8 – 12 ročných, starších 13
– 16 ročných i družstvo zmiešané. Súťažilo sa v požiarnických disciplínach, ale i v kultúrnom programe, vedení
kroniky atď. Naše družstvá v tejto súťaži dlhodobo dosahovali nadpriemerné výsledky a viac krát sa umiestnili
na popredných miestach. Potešiteľné bolo, že niektorí
chlapci a dievčatá ostali požiarnikmi i naďalej.
Postupom času (v priebehu 80-tych rokov) boli
súťaže požiarnych družstiev stále populárnejšie a tešili sa
veľkej pozornosti hasičov i priaznivcov. V našom zbore
sme mali družstvo mužov (niekedy aj dve) a družstvo
žien. Takmer pravidelne sa zúčastňovali súťaží v okolitých obciach a zohrávali dôstojnú úlohu. Súťažilo sa
v požiarnom útoku na terč, v štafete a v teoretických
vedomostiach.
Na rozhraní 70 – 80-tych rokov náš zbor organizoval viac ročníkov o Putovný pohár Oslobodenia obce
– vždy okolo 9. mája. Tieto súťaže sa konali v priestore
vedľa cintorína (dnes je tam Dom smútku), potom pri
železničnej stanici a napokon na tréningovom ihrisku pri
vodárni. Požiarne súťaže postupne menili podmienky,
prispôsobovali sa požiarnej technike, až dospeli
do požiarnického športu, stali sa proste dobrými spoločenskými podujatiami.
Okrem týchto súťaží sa naše družstvá zúčastňovali
na pohárových, alebo spomienkových súťažiach –
i na nočných.
Okrem účasti na spomínaných súťažiach požiarnych
družstiev zapájali sa členovia DHZ aj do verejného života
v obci, do podujatí organizovaných Národným frontom,
ktorého boli ako organizácia súčasťou. Tak napr. pomáhali budovať chodníky a oplotenie rozšíreného cintorína.
Zapojili sa do budovania budovy verejného stravovania,
obradnej siene, do rôznych brigád v MŠ a DJ. Pomáhali pri úprave parku pred kultúrnym domom a pri
oprave strechy a fasády kostola. Zbúrali vlastnú budovu
hasičského depa. Zapájali sa do zberu papiera, železného
šrotu a bazy.
Sústavne sa starali o údržbu objektu, výstroja a hasičskej výzbroje. V rámci kultúrnej činnosti organizovali
hodové zábavy (striedavo raz letné a raz zimné), bol to
jediný zdroj finančných prostriedkov. Viacerí hasiči boli
dobrovoľní darcovia krvi.
Treba zdôrazniť, že členovia DHZ veľmi zodpovedne
zabezpečovali preventívne protipožiarne prehliadky
všetkých domov v obci a iste sa podieľali na menšom
počte požiarov domov.
Pretože DHZ je „uniformovaná“ organizácia, jej
členovia sú zaradení do určitej hodnosti a boli
tiež povyšovaní do vyššej hodnosti napr.
za služobné roky v zbore, za mimoriadne
zásluhy v činnosti napr. pri požiaroch. Členovia DHZ získali aj medaily
za členstvo, pamätné listy pri životných
jubileách a mimoriadnych zásluhách.
DHZ zachovával dlhodobý zvyk – účasť
na pohrebe člena zboru a to aj v iných
obciach.
Nemal som k dispozícii presne
zaregistrovaný počet zásahov našich
hasičov pri požiaroch, kde zachraňovali
veľké hodnoty na majetku postihnutých.
Tento zoznam by bol iste veľmi dlhý a preto
za všetky uvediem obetavý zákrok pri požiari lesa za diaľnicou dňa 29.8.1993, za čo zbor získal ďakovný diplom
Ústredného výboru Dobrovoľnej požiarnej ochrany
Slovenskej republiky.
Záverom tohto príspevku uvediem mená všetkých
čelných funkcionárov DHZ v našej obci od založenia
po rok 2000.
Predsedovia: Adolf Melíšek (farár), Ján Klačka, Ferdinand Chmela, František Martinec, Jozef Bartalský,
Pavol Vrablic, Pavol Šefčík, Ján Išunín, Alojz Vodička,
Stanislav Klačka.
Tajomníci: Jozef Krajčír, František Ort­‑Mertl, Jozef
Ščepka, Alojz Puškáč, František Zajíček.
Velitelia: Július Baňar (učiteľ), Gašpar Danihel, Matej
Ščepán, Rudolf Thebery, Štefan Ščepán, František
Ort­‑Šnep, Ján Jarásek, Filip Snopek, Ján Chorvát,
Martin Višvader, Ján Krajčír, Ján Trutz, Ľudovít
Kopča, Marek Zajíček, Jozef Ščepka, Blažej Pribyla,
Jakub Snopek, Milan Hujsa.
Pokladníci: Jozef Klačka, Ján Klačka, Jozef Balog ml.,
Pavol Danihel, Stanislav Klačka, Miroslav Kavický,
Milan Foltín.
Strojník: František Martinec, Jozef Kormančík, Viktor
Vítez, Milan Foltín (str. vodič), Metodej Mifkovič,
Ladislav Nemec, Ľubomír Višvader, Vladimír Kavický
(str. vodič).
Preventivár – mal na starosť prehliadky domov: Jakub
Snopek, Ján Pajpach, Milan Hujsa, František Višvader.
Spomeniem ešte, že v priebehu existencie mala hasičská
organizácia viacero oficiálnych názvov. Zakladajúca organizácia mala názov Dobrovoľný hasičský zbor. Postupom
času (neuvádzam presné poradie) to bola Miestna organizácia ČS požiarnej ochrany, Základná organizácia
Zväzu požiarnej ochrany, Zväz protipožiarnej ochrany,
Dobrovoľný požiarny zbor a od r. 1993 Dobrovoľný
hasičský zbor.
Na záver predsa len uvediem zápis z obecnej kroniky
Štvrtčan
Ján Vítez – trubač, Jožko Kormančík, Viktor Vítez – strojník
100 rokov založenia ZO ZPO
z roku 2000, ktorým končím tieto
spomienky na hasičov v našej obci.
V sobotu 19.8.2000 sa konali
oslavy založenia DPZ v našej obci.
Alojz Puškáč a Jakub Snopek (r. 1989)
Blažej Pribyla – veliteľ
Začali sa slávnostnou schôdzou MO,
potom bola v obradnej sieni sprístupnená výstavka požiarnej techniky, menovite vybavenia hasičov
5
používaného v minulosti. Návštevníci si mohli pozrieť stránky kroník
požiarneho zboru, ktorú po dlhé
roky viedol p. František Ort – Mertl.
Krátko po obede bolo oficiálne
začatie osláv pred obradnou sieňou.
Nastúpili tam všetci hostia, všetky
požiarne družstvá mužov a žien
so svojou požiarnou technikou.
Po pozdravnom príhovore tajomníka
p. Puškáča sa prítomným prihovorila
starostka obce p. Fischerová a potom
prečítal výňatky z hasičskej kroniky
obecný kronikár p. Zajíček.
Po úvode nasledoval slávnostný
sprievod vedený dychovou hudbou
zo Stupavy cez celú obec až na futbalový štadión. Tu sa potom uskutočnila súťaž požiarnych družstiev
mužov (7) a žien (2). Pohár starostky
obce za 1. miesto získalo družstvo
z obce Závod pred Lozornom
a našim družstvom. U žien zvíťazilo
družstvo Zohora pred Plaveckým
Podhradím. Družstvá na prvých
troch miestach získali pekné poháre
na pamiatku týchto osláv.
V o j t e ch Z aj í č e k
kronikár
Vystúpenie detských
folklórnych súborov
V spolupráci s Malokarpatským
osvetovým strediskom v Modre
a našou školou sa dňa
24. júna 2011 uskutočnilo v Podnikateľskom centre vystúpenie
detských folklórnych súborov
Cerovče – Cerovo z Bulharska
Súbor piesní a tancov Czenstochowa z Poľska
Zubrionok – Minsk z Bieloruska
Štvrtčánek z Plaveckého Štvrtka
Vystúpenie bolo v rámci XIV. ročníka medzinárodného festivalu detských folklórnych súborov, ktorý sa konal v dňoch 23. – 26. júna 2011 v Bratislave. Pre všetkých žiakov i pedagógov to bol nezabudnuteľný zážitok. Obdivovali sme krásu a pestrosť ľudového odevu, radosť z pohybu i spevu.
Mali sme možnosť porovnávať kultúrne tradície a zvyky v jednotlivých krajinách. Všetci boli týmto vystúpením nadšení.
E m í l ia C zagaň o vá
Štvrtčan
6
Ferdinand Novotný – „štvrtecký konšeu“
V tomto príspevku sa zmienim
o jednom našom občanovi, ktorý
sa nevšedným spôsobom zapísal
do histórie našej obce i do života
viacerých, dnes už starších
občanov. Vám starším pripomeniem a mladším zasa predstavím
pána Ferdinanda Novotného.
Pri písaní týchto riadkov som
vychádzal z písomných spomienok
na svojho otca od dcéry Rozálie
Ruštekovej (býva v Bratislave)
a syna Štefana (býva v našej obci
v ulici pri Vodárni), pričom plním
ich prosbu napísať o ich otcovi
v obecných novinách.
Najväčším motívom spomenúť
pána Novotného v našich novinách,
bola jeho spolupráca s obecným
úradom, ale aj ďalšie jeho aktivity
pre obec a občanov.
O jeho životopise v spomienkach uvádzajú:
Náš otec Ferdinand Novotný
sa narodil v roku 1897 v Kostolišti.
Keď mal otec 5 rokov zomrela
mu mama, čiže ostal polosirota.
Po vychodení ľudovej školy ho
otec zaviedol do Rakúska –
do Viedne za prácou, ktorej vtedy
doma nebolo. Tu býval u strýka
z Malaciek a za štyri roky sa vyučil
za obuvníka. Po vypuknutí I. svetovej vojny, otec musel narukovať.
Najprv bol na výcviku v Terezíne
a potom aj v Maďarsku, odkiaľ
odišiel na front. V roku 1916 mu
zomrel otec ako devätnásťročnému.
Dostal z vojny dovolenku, ale nestihol z takej diaľky prísť na pohreb
včas. Samozrejme sa vrátil na front
a tam bol až do konca vojny.
Na fronte nebol ranený, ale nejakú
dobu bol pre chorobu v nemocnici
v Mukačeve.
Po vojne sa vrátil domov
do Kostolišťa, ale dom v ktorom
býval, bol predaný. Môjho otca
prichýlila rodina v Plaveckom
Štvrtku. Tu sa otec v roku 1920
oženil a s mamou žili spolu 58
rokov. Boli sme tri deti – najstarší
Jozef, nar. 1921, Rozália, nar. 1929
a Štefan, nar. 1930. V roku 1929
si postavili domček na ulici k lesu
smerom na Láb – na Chríbe. Dnes
má na tom mieste postavený dom
jeho vnučka Gabika.
V ďalšej časti jeho životopisu spomínajú, že otec sa živil
remeslom, pričom v sezóne (v lete)
chodil na práce do Rakúska. Svoje
obuvnícke remeslo mal rád, bol
zručný, šil nové topánky a čižmy
a tiež opravoval obuv. Spomeniem
aspoň to, že ušil nové topánky dp.
dekanovi Brtošovi, správcovi školy
p. Hornáčkovi, tiež p. notárovi
a žandárom. Samozrejme šil čižmy
pre miestnych sedliakov. Mal na to
dva šijacie stroje. Pamätáme si, že
chudobnejším deťom robil opravy
topánok zadarmo. Keď prišli pre
Ferdinand Novotný
ne, vždy povedal – nie si dlžen nič,
utekaj domov.
Toľko spomínajú jeho deti
o remesle, ktoré bolo vždy
na prvom mieste. V ďalších spomienkach na otca uvádzajú jeho
ďalšie práce, či povinnosti, ktoré
úzko súviseli s našou obcou a sú
dôvodom tejto spomienky.
Bol zamestnancom obecného
úradu, riadne poistený, ako obecný
sluha – zriadenec – z čoho mu
vyplývali nasledovné povinnosti:
nn bol bubeníkom, čiže oznamovateľom obecných správ, robil to
pravidelne v stanovených dňoch
a tiež vždy, keď bolo treba
občanom niečo súrne oznámiť.
Na bubnovanie mal v dedine
svoje miesto. Každú nedeľu
po veľkej sv. omši oznamoval, čo
mu obecný úrad určil a napísal.
Bol vtedy vždy pekne ustrojený
– sviatočne. Oznamy začínal
dlhším a končil kratším bubnovaním na malý bubon,
nn bol doručovateľom obecného
úradu, donášal občanom dokumenty proti podpisu,
nn počas II. svetovej vojny boli
potraviny prideľované občanom
lístky, bolo s tým veľa práce
a musel pri tom pomáhať,
nn v minulosti prichádzal
do dediny podľa potreby zverolekár, s ktorým musel chodiť
po domoch a tiež pomáhať, čo
bolo treba,
nn prichádzal do dediny aj pracovník Daňového úradu z Malaciek.
Boli prípady aj dražby majetku,
pričom bolo často aj dosť
plaču,
nn pokiaľ nebola v dedine
žandárska stanica, chodili
sem 2 – 3 žandári z Malaciek
na obchôdzku. Mnohokrát
musel otec s nimi chodiť aj
v noci a potom aj u nás zostali,
aj si pospali,
nn otec robil aj nočného strážnika,
tzv. vartáša. Boli dvaja a striedali
sa s p. Filípkom. Nosili so sebou
halapartne a trúbením oznamovali polnoc,
nn mal ešte funkciu školníka. Jeho
povinnosťou bolo cez leto prichystať drevo na kúrenie v škole
aj s p. Filípkom. Drevo museli
ručnou pílou popíliť, porúbať
a poskladať do školskej šopy.
Okrem toho moji rodičia aj
upratovali dve triedy školy (starej budovy na mieste dnešného
Ekocentra) a v zime museli pred
vyučovaním zakúriť,
nn bol tiež zvonárom, zvonilo sa
tri krát denne, ráno, naobed
a večer. Niekedy som aj ja (dcére
Rozália) musela zvoniť a bolo
to práve vtedy, keď vybuchla
naftová veža na naše hody
v roku 1950. Bola som hore vo
veži a videla som ten výbuch.
Nikdy na to nezabudnem,
nn môj otec bol aj hrobárom spolu
s p. Filípkom,
nn napokon aj kostolníkom. Vtedy
bol už dp. dekan Brtoš starý,
nevládal sa sám pred sv. omšou
obliecť, tak mu otec pomáhal,
ale aj s inými prácami okolo
kostola. Mali sa navzájom radi.
Kostolníka robil aj dp. farárovi
Volekovi.
Jeho deti tiež spomínajú, že
v 50. rokoch minulého storočia pracoval u Naftových závodov v obci.
Ako 60 ročný utrpel pracovný úraz
a odišiel do invalidného dôchodku.
Otec nám zomrel 26. októbra 1978.
Svojho otca hodnotili deti aj takto:
Podľa nás detí, bol náš otec dobrý
človek, nebol konfliktný, naopak bol
veselý, vedel pekne spievať, aj tancovať. Mal nás všetkých rád a mal rád
svoju prácu. Miloval svoje vnúčence,
zbožňoval nevesty a bol mimoriadne
dobrý k svojej žene, teda k našej
mame. Jedinou jeho slabinou bolo,
že nevedel odolať poháriku alkoholu.
Nepil často, ani veľa, ale jeho pra-
covné povinnosti boli príležitosťou,
že sa dal zviesť niektorými ľuďmi
k poháriku. Nám nič neprepil a je
mu to už dávno odpustené.
Z prečítaných riadkov si môžete
urobiť obraz o pánovi Ferdinandovi
Novotnom a z výpočtu jeho pracovných aktivít, či zaradení, si iste viete
predstaviť, koľko toho pre našu obec
urobil. Veď bola to skutočne široká
škála povinností, s ktorých sa viaceré
dnes zdajú akoby už neskutočné.
Na záver ešte môj dodatok.
Nikto v dedine ho nevolal „bubeníkom“, ale on bol vždy „konšeum“,
ako to znie v našej rodnej záhoráčtine. Dodnes mnohí, najmä starší
občania naňho nespomínajú inak
len ako na „Ferdu konšeua“ a Jožka,
Rózka a Štefi boli „konšeuových
dzeci“ V každom prípade si pán Ferdinand Novotný, ako náš „štvrtecký
konšeu“, zaslúži zverejniť túto spom
ienku naňho v obecných novinách
ŠTVRTČAN a ja som to s radosťou
urobil.
V o j t e ch Z aj í č e k
Štvrtčan
Zhodnotenie školského roka
2010/2011 v našej škole
V uplynulom školskom roku navštevovalo našu
školu 150 žiakov v 1. až 9.ročníku a v 4 špeciálnych triedach.
Z celkového počtu 150 žiakov prospelo 121
nn z toho s vyznamenaním… 13
nn veľmi dobre… 31
nn neklasifikovaní boli 4 žiaci
nn pochvala riaditeľkou školy bola udelená 9
žiakom
nn pokarhanie riaditeľkou školy bolo udelené 2
žiakom
nn knižnú odmenu za prospech a reprezentáciu
školy dostalo 15 žiakov,
nn diplomy dostalo 28 žiakov
Školský klub mal 1 oddelenie, ktoré navštevovalo 18 žiakov. z 1. -6. ročníka.
Školskú dochádzku ukončilo 22 žiakov, z toho
12 žiakov v 9. ročníku a 10 žiakov v nižších ročníkoch, z toho 6 v špeciálnych triedach. V štúdiu
na stredných školách bude pokračovať 16 žiakov,
z toho 12 deviatakov, 3 žiaci zo špeciálnych tried
a 1 žiak z VIII. ročníka.
Uskutočnili sme pre žiakov:
nn Exkurziu do Bratislavy – navštívili sme Slovenskú národnú galériu, Slovenské národné
múzeum (výstavu Štefánik a Tahiti, Hračky
našej Katky a iné),
nn Poznávacie akcie – návštevu Planetária v Žiari
nad Hronom, Banského múzea v Banskej
Štiavnici,
nn 4 výchovné koncerty pre žiakov, premietanie
3D filmu Cesta do stredu zeme, vystúpenie
nn
nn
nn
nn
nn
kúzelníka, 2 divadelné predstavenia (z Banskej
Bystrice Cisárove nové šaty a z Košíc – Zabudnutý čert),
Karneval,
Oslavy MDD,
Výlet do Bratislavy pre žiakov II. stupňa, ktorí
boli zapojení do projektu Energia nášho sveta,
3-dňový výlet do Vysokých Tatier pre deviatakov,
Prírodovednú Exkurziu na Sandberg pre
žiakov VIII. Ročníka.
Súťaže a olympiády
Vyučujúci zapájali našich žiakov do súťaží
a olympiád.
V okresných kolách nás reprezentovali:
nn V Geografickej olympiáde Erik Mackovič, Iveta
Štefanovičová,
nn V Chemickej olympiáde boli úspešnými riešiteľmi Erik Mackovič a Juraj Miklušičák. Žiaci
pracovali pod vedením Mgr. Marcela Adama.
nn V brannej súťaži Mladý záchranár nás reprezentovali Juraj Miklušičák, Erik Mackovič,
Nikola Mifkovičová a Dominika Šurinová
pod vedením Mgr. Jána Fischera,
nn Na Záhoráckej olympiáde v Gbeloch nás
úspešne reprezentovali Juraj Miklušičák, ktorý
sa umiestnil v behu na 1000 m na 2. mieste
a Maroš Martinkovič nás reprezentoval
v skoku do diaľky a v behu na 60 m,
nn Úspešní boli naši žiaci v obvodných kolách
a okresnom kole v malom futbale, kde
sa umiestnili v jednotlivých kategóriách
na 1. až 3. mieste.
nn V súťaži Európa v škole sa naša žiačka IV.
ročníka Eszmeralda Zemanová umiestnila
vo výtvarnej súťaži na 3. mieste a postúpila
do krajského kola. Čestné uznanie bolo udelené žiakom Adriánovi Tyuskovi, a Davidovi
Bihárymu. Okresné ocenenie za dlhoročnú
aktívnu prácu v tejto súťaži bolo udelené aj
učiteľke Mgr. Jane Vozákovej.
nn Za výtvarnú súťaž (práce z oblasti environmentálnej výchovy) Zelený a modrá bol
ocenený Tomáš Zambo z II. ročníka, v súťaži
Iskra posol plameňa, ktorú organizuje
HaZZ Malacky sa už po tretí rok umiestnila
7
nn
nn
nn
nn
nn
nn
nn
na prvom mieste Iveta Štefanovičová, v súťaži
zvieratá bola ocenená Simona Biháryová, IV.
ročník,
Prvé miesto v súťaži Europe direct v Senici si
odniesol Adrián Tyuska a ocnení boli aj žiaci
VI. a VII. ročníka za kolektívnu prácu kalendár
pod vedením Mgr. Heleny Sackmauerovej
(Denisa Godulová, Tatiana Biháryová, Karolína Zemanová, Sára Biháryová…),
V súťaži Podaj pomocnú ruku bola ocenená
Nikola Olahová z V. ročníka,
Zúčastnili sme sa výtvarnej súťaže v Slovinsku,
ktorú orgnizovala Osnovna šola Vič,
V okresnej súťaži Slávik Slovenska nás reprezentovali Vanda Zemanová, VII.
ročníka a Sára Biháryová, VI. ročník.
Projekty
V tomto školskom roku bol ukončený 2-ročný
projekt Rovnaká šanca, v ktorom sme spolupracovali s OZ Škola dokorán v Žiari nad
Hronom.
Kultúrne a vzdelávacie podujatia
Žiaci pod vedením vyučujúcich a vedúcich krúžkov pripravili program
nn ku Dňu matiek,
nn na Mikuláša,
nn na vianočnú besiedku,
nn zúčastnili sme sa zbierky Liga proti rakovine
a vyzbierali sme 400 €,
nn cyklus prednášok s odbornými pracovníkmi
CPPPaP v Malackách pre žiakov z oblasti
šikanovania a agresivity,
nn prednášky s políciou z OO PZ Stupava o predchádzaní kriminalite,
nn výstavka kraslíc a prác s veľkonočnou tematikou,
nn Deň duchov a strašidiel.
nn
Krúžky
V mimo­‑vyučovacom čase žiaci pracovali v záujmových krúžkoch: výtvarný, tanečný, počítačový,
športový, chemický, tvorivé dielne…
Sponzori
POZAGAS, Čerpacia stanica Lúč v Lábe.
Začal sa nový školský rok 2011/2012
V pondelok 5. septembra 2011 sa deti spolu
s rodičmi ponáhľali do školy, aby nezmeškali prvé
zvonenie v školskom roku 2011/2012. Na školskom dvore sa uskutočnilo slávnostné otvorenie
školského roka za prítomnosti žiakov, rodičov,
pedagógov a hostí – starostu obce Ing. Ivan Slezáka a pána farára Petra Haramiu.
Školu bude navštevovať 138 žiakov. Čakajú
ich čisté, vyzdobené triedy, tak s chuťou do práce
– za poznaním a vedomosťami! Veľa úspechov
všetkým žiakom, ktorí nastúpili do školy, želá
pedagogický zbor ZŠ Plavecký Štvrtok.
Pedagogický zbor
nn Emília Czagaňová, riaditeľka školy
nn Jana Gilová, zástupkyňa riaditeľky
nn Mária Duchovičová, triedna učiteľka v nultom
ročníku
nn Erika Galbavá, triedna učiteľka v I. ročníku
nn Mária Juricová, triedna učiteľka v II. ročníku
nn Anna Smetanová, triedna učiteľka v III.
ročníku
nn Ján Fischer, triedny učiteľ v VII. ročníku
nn Marcel Adam, triedny učiteľ v VIII. ročníku
nn Margita Havlíková, triedna učiteľka v IX.
ročníku
nn Eva Eisnerová, triedna učiteľka v I. špeciálnej
triede
nn Jana Lachká, triedna učiteľka v II. špeciálnej
triede
nn Helena Sackmauerová, triedna učiteľka v III.
špeciálnej triede
nn Rozália Pažítková, bez triednictva
nn Libuša Hedbávna, vychovávateľka v ŠKD
nn Vlasta Kopčová, vychovávateľka v ŠKD
nn Mária Ort­‑Šnepová, asistentka učiteľa
Emília Czagaňová
nn Alexandra Zemková, triedna učiteľka vo IV.
ročníku
nn Irena Trutzová, triedna učiteľka v V. ročníku
nn Jitka Petríková, triedna učiteľka v VI. ročníku
8
Štvrtčan
Čítajme deťom II.!
Halloween v knižnici
Milí rodičia, radi by sme pozvali Vaše ratolesti na sériu tvorivých čítaní, ktoré
sa uskutočnia v našej knižnici. Deti sa zábavnou formou cez rozprávky a hry
priblížia ku knihám a osvoja si návyky, ktoré im neskôr pomôžu pri učení
a hlavne, rozšíria im obzory a rozhľad. Našim cieľom je predísť tomu, aby
u nadchádzajúcej generácie prevládal názor, aký som počula pri návšteve stredoškoláčok v knižnici a to: „ Načo budeme čítať, to je nuda, lepšie je pustiť
si DVD­‑čko, prečo v knižnici nemáte DVD­‑čka? “. Bola som z tejto návštevy
rozčarovaná a znechutená zároveň. Preto som sa rozhodla, že treba začať
robiť niečo preto, aby sme takýmto „duchaplným“ názorom aspoň z časti
predišli. Nech sa nemusia hanbiť zato, že čítajú, aby knihy neboli pre nich
stratou času…
Srdečne pozývame všetky deti od 5 do 12 rokov na noc plnú strašidiel
a zábavy, ktorá sa uskutoční sobotu 5.11.2011 v priestoroch knižnice.
Deti treba prihlásiť najneskôr 3 dni pred plánovanou akciou telefonicky
(0908069643), mailom ([email protected]), alebo osobne.
Akcia začína o 18:00 a končí na druhý deň ráno, rodičia si deti vyzdvihnú
o 09:00, nezostávajú s deťmi na akcii – preto musia byť deti samostatné.
Treba si priniesť spacák, vankúšik, hygienické potreby, prezúvky, oblečenie
na von a raňajky.
Na zabezpečenie akcie sa na mieste bude platiť poplatok 3 €, z ktorého
sa zakúpia nápoje, večera – špagety a pečené buchty a pomôcky potrebné
na zorganizovanie celej akcie.
Tvorivé čítania budú trvať cca 2-2,5 hodiny a uskutočnia sa v knižnici:
nn 8.10.2011 – 15:30
nn 22.10.2011 – 15:30
nn 12.11.2011 – 15:30
nn 26.11.2011 – 15:30
nn 17.12.2011 – 15:30
Deti treba nahlásiť najneskôr 1 deň
pred plánovanou akciou telefonicky
(0908069643), mailom (kniznicaps@
gmail.com), alebo osobne. Tvorivé
čítane je vhodné pre deti od 4/5-11
rokov, je potrebné, aby boli deti samostatné, pretože táto akcia sa bude
robiť bez prítomnosti rodičov. Deťom
zbaľte so sebou malú desiatu – keksík, nápoj.
TEŠÍME SA NA VÁS!
Jana G.
Vyberáme pre Vás! Jana G.
Pomôžte nám prosím s novou čitárňou!
Vzhľadom nato, že nie sú financie na vybavenie čitárne (miestnosť vedľa
knižnice), novým nábytkom, tak by sme chceli poprosiť všetkých dobrých
ľudí, či by nám nevedeli pomôcť s vybavením čitárne inventárom. Nepožadujeme nový nábytok, stačí aby držal pokope, nebol deravý a nevyzeral ako zo
smetiska J
Potrebovali by sme sedaciu súpravu, kreslá, malé stolíky, taburetky, lampičky, záclony, resp. závesy, vyradený zavadzajúci funkčný DVD prehrávač/
televízor, rádio.
Budeme povďační za každý poskytnutý kus.
ĎAKUJEME knižnica
NOVINKY V KNIŽNICI
P. CoelhoT. K. VasilkováL. J. Smith
Alef
Dva životy
Stefanove denníky
J. Pronská
Zradená ľúbosť
A. VerghesseT. GerritsenM. Connely
Rez do živého
Údolie smrti
Kufrové tango
P. Hoffman: Ľavá ruka Boha
+ Posledné štyri istoty
Činnosť obyvateľstva
po vyhlásení evakuácie
Vážení obyvatelia,
V priebehu života sme svedkami udalostí,
ktorým hovoríme mimoriadne, lebo väčšinou
prichádzajú nečakane a ohrozujú životy a zdravie
obyvateľstva. Spôsobujú veľké materiálne škody
na majetku a životnom prostredí. Môžu vzniknúť
pôsobením prírodných živlov, činnosťou človeka
alebo ich kombináciou.
V tomto roku opakovane postihli naše
územie povodne a to v oveľa väčšom rozsahu,
ako doteraz. Mnoho ľudí muselo opustiť svoje
domovy, niektorí natrvalo. Aj keď naša obec nie
je priamo ohrozená vodou, môže aj tu nastať
mimoriadna situácia, ktorá nás donúti opustiť
svoje domy.
Čo je to evakuácia?
nn Evakuácia je odsun ohrozených osôb, zvierat,
prípadne vecí z ohrozeného územia. Vykonáva sa z dôvodu nevyhnutného časového
obmedzenia pobytu osôb na ohrozenom
území. Evakuácia zvierat a vecí sa plánuje
a vykonáva spravidla po evakuácii obyvateľstva.
nn Evakuáciu riadi a zabezpečuje obec, obvodný
úrad prostredníctvom evakuačných komisií.
Evakuácia bude vyhlásená až po vyhlásení
mimoriadnej situácie. Obyvatelia budú
vyrozumení o vyhlásení evakuácie prostredníctvom hromadných informačných
prostriedkov.
nn Ochranu majetku v priestore, z ktorého bolo
obyvateľstvo evakuované zabezpečujú ozbrojené zložky polície alebo príslušníci armády.
nn Obyvateľstvo, ktoré v dôsledku mimoriadnej
situácie muselo byť evakuované je zabezpečované systémom núdzového ubytovania
a núdzového zásobovania.
V prípade, že musíte rýchlo opustiť priestor
ohrozenia alebo sa nachádzate v uzatvorených
priestoroch, vykonajte nasledovné opatrenia:
nn Uzatvorte prívod plynu, vody, elektriny.
nn Pripravte a vezmite so sebou najnutnejšie veci
(doklady, cenné veci malých rozmerov, lieky
a pod.) Uzamknite byt.
nn Presvedčte sa, či vaši susedia vedia o vzniknutej situácii.
nn V prípade, ak sa vo vašom okolí nachádzajú
deti bez dozoru, starí, alebo bezvládni ľudia –
pomôžte im.
nn Sledujte rozhlas televíziu, miestny rozhlas,
kde sa dozviete informácie o možnom ohrození.
nn Dodržujte pokyny osôb a príslušníkov orgánov, ktoré zabezpečujú evakuáciu.
D. Dán
Žiješ iba dvakrát
nn Použite prostriedky improvizovanej ochrany
dýchacích ciest a povrchu tela. (Informácie
o prostriedkoch improvizovanej ochrany boli
uverejnené v časopise Štvrtčan č. 4/2009)
nn Priestor opúšťajte najkratšou cestou, podľa
možností kolmo na smer vetra.
nn Vždy zachovajte rozvahu!
Každý evakuovaný si môže vziať so sebou iba
obmedzené množstvo vecí na zabezpečenie
nevyhnutných životných potrieb.
Čo má obsahovať evakuačná batožina?
nn Osobné doklady, cennosti, dôležité dokumenty, peniaze, platobné karty
nn Lieky a nevyhnutné zdravotnícke potreby
nn Základné trvanlivé potraviny a nápoje
nn Predmety dennej potreby a osobnej hygieny
nn Náhradná bielizeň, odev, obuv, prikrývka
(spací vak)
nn Vrecková lampa, sviečky, baterka, ďalšie nevyhnutné veci podľa uváženia
nn Odporúčaná hmotnosť evakuačnej batožiny:
nn pre deti
do 25 kg
nn pre dospelých
do 50 kg.
Materiály boli čerpané z príručiek vydaných
Krajským úradom v Bratislave
ISO
Štvrtčan
9
Letokruhy tvorby
Kde bolo, tam bolo, v dedinke Plavecký Štvrtok sa 10. júla 1934 narodilo
milé chlapča, milované, opatrované a vychovávané k slušnosti a poctivosti.
No osud sa s nim nemaznal a v mladom veku postupne prišiel o obidvoch
rodičov. Našli sa však dobrí ľudia, ktorí ho prichýlili. Napriek trpkosti života
nezanevrel na svet a snažil sa žiť tak, ako mu to nebohí rodičia vštepovali.
Roky utekali, vyštudoval a stal sa z neho grafik. Založil si rodinu a zapustil
korene v rodnej dedine. Mal blízky vzťah k maľovaniu. Postupom rokov menil
techniky, no námety čerpal stále z prírody. V jeho obrazoch je zachytená príroda Záhoria, ale aj z rôznych kútov Slovenska a dokonca aj zo sveta… Áno,
nehovorím o nikom inom ako o mojom tatkovi Robertovi Hačkovi.
Mnohí z Vás jeho tvorbu poznáte, boli ste na jeho výstavách obrazov.
Jedna takáto výstava s názvom Robert Haček LETOKRUHY TVORBY bola
otvorená dňa 18. augusta 2011 o 17,00 h v Pálffyho paláci na Zámockej ulici
v Bratislave. V neznesiteľnej horúčave sme sa tu stretli, my všetci pozvaní:
umelci, známi, rodina, obdivovatelia jeho obrazov. Myslím, že všetci boli
unesení z jeho obrazov, z ktorých vyžarovala dobrá energia, optimizmus, elán
a chuť do života. Výstava trvala do 9. septembra 2011.
M á ria Or t – Š n e p o vá
Povedali múdri múdrosť…
„ SLADKOSŤ DOMOVA NIE JE V POHODLÍ,
ANI V HOJNOSTI, ALE V TAJOMNEJ HUDBE
SŔDC, ČO NÁLEŽIA K SEBE“.
Túto múdrosť vyriekol Martin Rázus. Narodil
sa v r. 1887 vo Vrbici pri Liptovskom Mikuláši.
Zomrel v r. 1937 v Brezne. Študoval evanjelickú
teológiu v Edinburgu. Pôsobil
ako evanjelický duchovný v Modre, Pribiline,
Moravskom Lieskovom a v Brezne. Je pochovaný v Banskej Bystrici. Patrí medzi významných
slovenských spisovateľov. Jeho najznámejšie
romány sú dve autobiografické diela „ Maroško“
a „ Maroško študuje“. Vyšli v r. 1932 – 1933.
V politickom živote presadzoval autonómiu Slovenska a postavil sa otvorene proti národnostnej
politike Rakúsko – Uhorska. V r. 1929 – 1937 bol
poslancom NZ v Prahe. Je bratom známej slovenskej spisovateľky Márie Rázusovej Martákovej.
V tejto múdrosti sa naozaj ukrýva pravda,
ktorú si dnes mnohí už ani dostatočne neuvedomujú. Veď o čom je svetobežníctvo? Hľadať
a nachádzať vlastné väčšinou hmotné a materiálne
uspokojenie, často bez získania si vnútorného
vzťahu k novému prostrediu, ktoré mi načas
vyhovuje. A sladkosť domova ako najvnútornejší
cit rodičovskej lásky a puto detstva, mladosti,
priateľstva a hodnôt výchovy je nenávratne preč
a srdcia, ktoré by mali náležať k sebe, nespája
tajomná hudba ale často studená a málo obsažná
disharmónia ako fikcia v nenávratne spomienok.
„ VESELÉ SRDCE A MYSEĽ SLÚŽIA
NA ZDRAVIE, ALE ZRONENÝ DUCH, TEN
LEN KOSTI VYSÚŠA.“
Toto je jedna z múdrostí múdreho Šalamúna. Bol
synom kráľa Dávida a ako kráľ vládol nad Izraelom
asi v rokoch 970 – 931 pred Kr. Podľa biblickej
histórie vynikal svojou múdrosťou, ktorú obdivovala aj kráľovná zo Sáby (I. Kniha Kráľov 10). Je
považovaný za autora starozákonných diel: Knihy
Prísloví, Knihy Kazateľa a Piesne Piesní. Zložil viac
ako tisíc piesní. Zomrel vo veku 60 rokov a pochovali ho v Dávidovom meste na hore Sion
(Jeruzalem). Jeho vládu opisujú starozákonné
knihy: Prvá Kniha Kráľov a Druhá Kniha Kroník.
Múdry Šalamún už dávno dobre vedel, že
spokojné srdce a veselá myseľ sú elixírom života.
Aj keď tieto hodnoty vo svojom živote často
postrádal, vždy si ich však dokázal získať. Vrátil
sa k Hospodinovi, poblúdenia oľutoval a opäť
bol šťastný a vykonal veci, ktoré po ňom zostali
ako odkaz pravdivosti citovaných slov. Nádherný
príklad aj pre každého z nás.
„ ZA VŠETKO MôŽE VEĽKÝ TRESK“
Ako vedeckú pravdu to vyslovil Jiří Grygar. Je
najvýznamnejším českým popularizátorom vedy
v oblasti astronómie, astrofyziky a vzťahu medzi
vedou a vierou. Narodil sa v r. 1936. V roku 1996
bol ocenený cenou UNESCO. V rokoch 1992
– 1998 bol predsedom Českej astronomickej
spoločnosti. Je členom Českej kresťanskej akadémie.
Je autorom veľkého množstva vedeckých prác,
monografií a vzdelávacích programov. Je po ňom
pomenovaná planétka č. 3336 Grygar, objavená
26.10.1971. Preslávil sa televíznymi programami:
Okná vesmíru dokorán, Vesmírne laboratórium
a Zlaté století astronómie. Dnes je podpredsedom
Rady pre popularizáciu vedy Akadémie vied ČR.
Táto jeho veta je vedeckým poznatkom dlhodobého vedeckého bádania. Jiří Grygar je známy aj
vetou, že vo vede si človek nikdy nemôže byť istý
pravdou. Pravdou je iba Boh sám. A k tejto pravde
sa človek nikdy nedopracuje experimentom, ale čosi
z nej môže získať svetlom viery. Okrem toho, autor
tejto vety je významným európskym astronómom
astrofyzikom, v jeho srdci bije aj úprimný vzťah
k Bohu a k hodnotám Evanjelia. A na tieto hodnoty
vo svetle veľkého tresku, ktorý je o rannom vývoji
a tvare vesmíru pri jeho vzniku, teda pri stvorení
sveta, nás upozorňuje.
J.K.
Diela Ivana Schurmanna na Kubánskom veľvyslanectve
Veľvyslanec Kubánskej republiky na Slovensku J. E.
David Paulovich bol iniciátorom výstavy akademického maliara a grafika Ivana Schurmanna, ktorá sa
otvárala dňa 26. júla 2011 v Bratislave.
Na otvorení výstavy sa zúčastnil podpredseda
Národnej rady SR a predseda strany Smer – DS
Robert Fico, poslanci Národnej rady SR Braňo
Ondruš, Róbert Madej, veľvyslanci akreditovaní
v Slovenskej republike, starostovia obcí Ivan Slezák
a Michal Biganič, predstavitelia spoločenského,
verejného a kultúrneho života i ďalší.
Príhovor k výstave mal bývalý veľvyslanec
v Argentíne Dr. Ján Jurišta, ktorý uviedol: „Bol som
pri tom, keď v polovici sedemdesiatych rokoch
Schurmann priletel do Havany a vystavoval svoju
grafiku v reprezentatívnych priestoroch Domu československej kultúry v centre kubánskej metropole.
Tam sa zoznámil s legendou latinskoamerického
maliarstva René Portoccarrerom, ktorého diela
predtým vídaval v Louvri a iných svetoznámych
galériách vedľa velikánov akým bol Picasso. Vzniklo
medzi nimi neformálne priateľstvo.
Ivan Schurman vystavoval vo väčšine európskych krajín. Jeho výstavu v Paríži otvorila osobnosť
Veľkej medzinárodnej pantomímy Marcel Marceau.
V Lyone získal za ilustračné diela striebornú
medailu Veľkej medzinárodnej ceny za umenie.
Na Slovensku mal v ostatnom období dvakrát expozíciu v prezidentskom paláci. Ukážky zo všetkých
výtvarných žánrov majstra Schurmanna si môžeme
pozrieť na kubánskom veľvyslanectve“.
Na záver výstavy usporiadal veľvyslanec Kubánskej republiky David Paulovich koktail venovaný
oslavám Kubánskej republiky. Sponzorsky prispel aj
Jozef Kráľ zo záhoráckej obce Závod.
M á ria U l rich o vá
10
Štvrtčan
Mojim drahým Nezábudkám
Za Milkou
Stará ľudová múdrosť hovorí, že „V núdzi poznáš priateľa“. Núdza však nie
je len fyzická, že napr. nemáš čo jesť a priateľ Ti dá kus chleba. Prípadne, že
súrne potrebuješ peniaze a priateľ Ti požičia. Núdza je aj psychická a tej som
sa pred krátkym časom obávala.
Podstúpila som operačný zákrok na kolene a v ten deň ma i poslali
do domáceho liečenia.
Príkaz lekára bol jasný. Pokoj, nezaťažovať nohu a chladiť.
Po príchode domov ma chytila úzkosť. Tak a teraz tu zostanem niekoľko
dní, možno týždňov bez mojich priateľov. Do klubu ísť nemôžem. Chodenie mi zakázali. Moja úzkosť netrvala dlho. Prišli prvé dve Nezábudky. Vraj
som im v klube chýbala. Drahé moje aj Vy mne. Ešte v ten deň prišli ďalšie
dve a potom ešte jedna. Za dva týždne ma navštívili takmer všetky, ktoré
nemohli prísť, aspoň zavolali. Bol to úžasný pocit spolupatričnosti. Márne
som sa bránila darčekom, ktoré mi prinášali, pretože pre mňa bol najväčší dar
každá jedna, ktorá prišla. Necítila som žiadnu núdzu zo samoty, ale bola som
ohromne bohatá, že mám toľko vzácnych priateľov. Všetkým Vám zo srdca
ďakujem.
Okrem mojich Nezábudok patrí obrovské poďakovanie i mojim dobrým
anjelom:
Janke a Jankovi Tarajovcom a Andrejke Vyšváderovej, Ferkovi Lipárovi,
ktorí v čase, keď som sa horko – ťažko posúvala na barličkách, ma podľa
potreby ochotne prevážali do nemocnice a späť.
V nedeľu 14. augusta 2011 zasiahla všetkých členov senior klubu NEZÁBUDKA pri Občianskom združení ŠTVRTČAN smutná správa. Navždy nás
opustila naša drahá členka pani Milka Chomucká. Bola jednou z nás a i keď jej zdravie
nedovoľovalo chodiť do klubu
2 krát do týždňa, bol pre nás vždy sviatok,
keď prišla. Rozprávala nám svoje spomienky
na život v Plaveckom Štvrtku z čias jej mladosti. Boli nesmierne zaujímavé. Našťastie nám
mnohé zostali zaznamenané v obecných novinách ŠTVRTČAN, kde bola dopisovateľkou.
Svojimi nádhernými výšivkami a bohatou zbierkou historických bábik významne
dopĺňala výstavy, ktoré sme organizovali. Ešte
v sobotu 13. augusta 2011 na výstave štvrteckých majstrov ľudia obdivovali jej maľované
obrazy. Bola všestranným umelcom, ale hlavne človekom s veľkým „Č“.
Vo štvrtok 18. augusta sme sa s ňou navždy rozlúčili na miestnom cintoríne. Každý NEZÁBUDKÁR jej ako poslednú poctu položil k hrobu červený
karafiát so stuhou.
Milka, zostalo tu po Tebe veľa krásneho, čo Ťa bude navždy pripomínať.
Budeš nám chýbať. Česť Tvojej pamiatke.
Vaša Z uzana
Za všetkých NEZÁBUDKÁROV Zuzana a redakcia
Tohtoročný festival
sa vydaril
Tretí ročník detského folklórneho festivalu MRAVENEC, ktorý sa uskutočnil dňa 10. septembra
2011 na Kamennom mlyne sa mimoriadne vydaril.
Organizátori z Občianskeho združenia Štvrtčan vsadili tento rok na zmeny v dramaturgii festivalu a urobili dobre. Celú organizáciu kultúrneho
programu bravúrne zvládli Inka a Peter Saňkovci.
Vystúpenia súborov boli dynamické a prepojené
speváckymi vložkami hosťa festivalu Vila Meška.
Krásne, ešte letné počasie prilákalo
na Kamenný mlyn asi tisíc návštevníkov, ktorí
videli skutočne pekné vystúpenia detských
súborov z Veľkých Levár – Leváranek, Bratislavy
– Klnka a Čečinka, z Maďarska – Lajta, z Českej
republiky – Dubinka a naše domáce súbory –
Štvrtčánek a Štvrtčan.
Otvorenie festivalu Mravenec. Foto: František Lipár
DFS Štvrtčánek. Foto: František Lipár
Celkove sa predstavilo takmer 300 detí
a predviedli ľudové tance a spevy zo svojich
regiónov. Bolo radosť pozerať na krásu pestrofarebných krojov a obdivovať šikovnosť a umenie
detských interpretov. Čas medzi jednotlivými
vystúpeniami mohli tanečníci, ale aj návštevníci
stráviť pri ručných prácach za pomoci prítomných
remeselníkov (výroba šperkov, hračiek, výrobky
z drôtu), ako aj využiť detské atrakcie. Po skončení programu, ktorý trval takmer štyri hodiny,
odchádzali všetci spokojní a s pocitom užitočne
stráveného kultúrneho popoludnia. Predtým
ich však starosta Ing. Ivan Slezák pozval na ďalší
ročník festivalu.
(IS)
A po nás potopa
Prechádzam sa po našej dedine a vidím, že primitivizmus nevymiera. A pozor,
to teraz absolútne nehovorím o našich rómskych spoluobčanoch, pretože
tí sú v tom výnimočne celkom nevinne. Hovorím o našich štvrteckých
deckách a mladých, o VAŠICH deťoch a vnúčatách! Steny domov, tabule
a stĺpy posprejované punk nápismi, veď sme rebeli, prečo by sme to nedali
vedieť všetkým. A prečo by sme si mali ničiť vlastný dom, keď na cudzom
sa to lepšie vyníma? A okrem toho, naši by ma zabili, keby som také niečo
urobil doma. Aaaa, revitalizuje sa obec, sadia sa popri ceste mladé stromy,
takže bude prejavom veľkého hrdinstva nejaký ten stromček alebo ohradu
polámať, nie? A načo nám sú smetné koše pri chodníku? Veď veľa ľudí hádže
aj tak špinu mimo nich! Taakže, vytrhnúť, rozbiť, takisto aj telefónnu búdku,
veď už z nej aj tak nik nevolá…! Prečo by sme mali mať slušnú stanicu, ako
ľudia? Nie, vylomíme informačnú tabuľu, popíšeme steny a dvere, rozbijeme
sklo na búdke. A načo je komu pri vstupe do dediny tabuľa: Víta Vás Plavecký
Štvrtok? Krajšia bude pomaľovaná! Veď z cudzieho krv predsa netečie, že?…
Nehovoriac o tom, že keď v piatok (v sobotu večer idem domov, tak
v debate skupinky násťročných nepočujem nič iné ako pi…, ko…, ku…
a neskutočné množstvo obmien slovesa je…! No tak, ale čo som ja taká
staromódna, veď čím hulvátskejšie sa hovorí, tým je väčší frajer, nehovoriac
o tom, že kočky väčšinou tromfnú chalanov v tomto. Byť za hulváta proste
letí! Donedávna som patrila k teenagerom aj ja, len nechápem tomu veľkému
skoku, ktorý sa medzitým udial. To, že mne, 25 ročnej osobe vadí, ako sa sprá-
vajú dnešné decká, je asi na zamyslenie a to som tiež strávila svoju mladosť vo
štvrteckých uliciach.
Zastávam však názor, že za správanie dieťaťa je do veľkej miery zodpovedný najmä rodič a výchova… Nech mi nikto nehovorí, že ak mám slušne
vychované, rozumné decko, tak že sa aj tak nechá úplne strhnúť k primitívom…
A Vy rodičia, viete, čo práve teraz robí Vaše dieťa vonku?
25-ka
Štvrtčan
11
Národ Slovákov, národ zlodejov…?
K tejto úvahe o Slovákoch, ma nevedie ani tak
každodenné čítanie novín, alebo pozeranie správ
v televízii. Tento krát ani to čo sa deje na Slovensku vo vysokej politike. O tom veľmi pekne
a vtipne napísal raz v SME Fero Guldan: „…tí sú
chránení prezervatívom poslaneckej imunity…“.
Motívom pre mňa niečo napísať na tému
„kradnúť“ ma priviedla celkom banálna osobná
skúsenosť. Na pieskovni, kde sme si boli zaplávať,
počas si užívania vody, krásnej prírody s neodmysliteľnými odpadkami naokolo, niekto zvesil moje
nohavice, kde som mal vo vrecku mobilný telefón.
Manželke bola ukradnutá pekná praktická taška,
v ktorej mala vlastne len ľahký prehoz a nejaké
nie príliš cenné veci. Nebolo to po prvý krát, čo
sme boli okradnutí. Ako si sme pozabudli, že
sme na Slovensku a tu k dobrému bontónu patrí
jeden z príkazov slovenského desatora „Okrádaj
blížneho svojho…“ To, že sme boli okradnutí sa
nestalo samozrejme po prvý raz.
V Bratislave na terase jednej čínskej reštaurácie
ukradli manželke tašku s väčšou sumou peňazí.
Tašku polícia za krátko našla aj s pasom, ale bez
peňazí.
V Piešťanoch na stráženom! parkovisku pred
päťhviezdičkovým hotelom Magnólia bolo nám
ukradnuté auto (Passat). O tom ako sme boli
„odžubávaní“ pri rekonštrukcii nášho domu, som
napísal v knihe Murovaná drevenica. Trvalo to asi
rok, až kontrolu nad prestavbou vzal do svojich
rúk poctivý a schopný majster Záhorák, na ktorého sa dalo a dá vždy aj dnes spoľahnúť a ktorý je
môj najlepší kamarát do dnes. Ale aj tak, keď sme
tu ešte celkom nebývali, náš dom zlodeji viac krát
navštívili a vykradli.
Ako som túto najnovšiu udalosť s ukradnutým
mobilom známym porozprával, niektorí boli rozhorčení, ale dosť mojich známych sa mi vysmialo,
alebo aj vynadalo. „Sám si vinovatý! Musíš si
na svoje veci dávať lepšie a ostražito pozor…“
Ľahko sa to povie, ale čo my chudáci, nám
nie je vždy ľahko sa preorientovať, keďže sme sa
sem vrátili z krajiny, kde sa autá nezamykajú, ani
bicykle a kde môžem si na ulici, alebo pred obchodom nechať stáť tašku s nákupom a aj po hodinách ju tam nájdem stáť a kde sa dá dohoda
uzavrieť podaním si ruky, čo má väčšiu platnosť,
ako tisíce podpísaných zmlúv…
To že nie všetci Slováci na Slovensku sú
zlodeji, vieme chvála pánu Bohu tiež. Poznáme
hodne slušných, čestných a láskavých ľudí. Ale tí,
ktorí patria do kategórie podvodníkov, zločincov,
zlodejov, lumpov a gaunerov kazia imidž tým
slušným. Ja, ktorý som sa vždy hlásil za Slováka
a počas môjho tridsaťročného pobytu v zahraničí, keď bol o Slovensku napísaný v novinách
negatívny článok, alebo v televízii sa vysielala príliš
kritická nevyvážená reportáž o Slovensku, hneď
som sa ozval čitateľským listom, alebo som napísal
protestný list generálnemu riaditeľovi Švajčiarskej
televízie, aby som pomohol zmeniť negatívne
zmýšľanie o Slovensku.
Moje doterajšie skúsenosti na Slovensku ma
ale naučili byť ticho, neozývať sa, nebrániť „Slovákov“, nepriznávať sa príliš ku ním a keď počujem
v zahraničí niekoho po slovensky rozprávať,
nepriznať sa, že rozumiem, alebo dokonca mnoho
krát zostáva mi len hanbiť sa za to, že som Slovák,
keď to situácia, ktorú som zažil vyžaduje.
Konštatujem, že máme teda veľký problém.
My sme boli zvyknutí žiť v krajine, kde etika,
morálka, česť, úcta, poctivosť, zdvorilosť, slušnosť… boli samozrejmé hodnoty spoločnosti. Boli
a sú ešte aj dnes jej súčasťou.
Nuž na Slovensku je to mnoho krát pravý
opak. Najsmutnejšie je, ale sama spoločnosť to tiež
tak chápe a akceptuje. Rezignovala. Postihnutého,
alebo obeť nejakého zločinu sa pokúsia utešiť
poznámkou: „Na Slovensku je to tak…“ Takáto
floskula je pre nás stále nepochopiteľnou samozrejmosťou každodenného života. Škoda. Pre nás
zostáva táto „múdrosť“, že kradnúť je normálne, vo
svojom princípe perverzná a nepochopiteľná, že
vinu nesieme vlastne my, lebo sme nedávali pozor
a nechali sa okradnúť. Toto poznanie stalo sa pre
nás dostatočnou motiváciou zamyslieť sa, či by
nebolo lepšie znova emigrovať…
I van L ehotský
Historické umiestnenie v minulej sezóne a výborný začiatok jesennej časti 2011/2012
Po historicky najlepšom umiestnení
sa nášho seniorského tímu, keď
futbalisti Plaveckého Štvrtka skončili
v sezóne 2010/2011 na treťom
mieste tabuľky tretej ligy a Marek
Zajíc sa stal kráľom strelcov s 21
gólmi, nastal čas zaslúžených
dovoleniek. Funkcionári klubu
však museli v lete poctivo pracovať
na doplnení kádra, organizácii letnej
prípravy i obnove priestorov štadióna, pretože skončiť ako najlepšie
družstvo na Záhorí od Bratislavy
až po Senicu je vec, ktorá nás teší,
ale i zaväzuje k ďalšej práci, aby sme
reprezentovali obec Plavecký Štvrtok
na vysokej úrovni.
Nová sezóna priniesla so sebou
aj organizačné zmeny v rámci
BFZ, tak aj u nás v klube. Preto
vás s nimi chceme aj oboznámiť.
V prvom rade nastala zmena názvu
súťaže, ktorú hrajú naši seniori.
Po novom sa nazýva „Majstrovstvá
regiónu Bratislava“, v skratke MRB.
Táto zmena prebehla vo všetkých
regiónoch Slovenska a je kvôli
zmenám názvov súťaží Slovenského
futbalového zväzu, ktorý má teraz
1. a 2. ligu celoštátnu a 3. ligu západ
a východ. Aby zostali zachované nižšie súťaže pod pôvodnými názvami,
tak vznikli miesto pôvodných tretích
líg majstrovstvá regiónov Bratislava,
Západ, Stred a Východ. Zároveň sa
v tejto sezóne rozšíril počet účastníkov na 16. Súťaž opustila postupujúca Dunajská Lužná a vypadávajúce
Minúta ticha na počesť Pavla Demitru pred zápasom v Limbachu
Čunovo. Pribudli zostupujúca Rača
s Bernolákovom a postupujúci Limbach a Domino Bratislava.
V rámci nášho klubu sa takisto
udialo niekoľko podstatných zmien.
Už ku koncu minulého ročníka
vyvinul starosta obce Vysoká pri
Morave tlak na futbalových funkcionárov, aby prišlo k rozdeleniu spoločného futbalového klubu našich
dvoch obcí. Preto, že futbalové
normy SFZ to nedovolili z dôvodu
nedodržania termínu podania, tak
i v tejto sezóne budeme vystupovať
pod pôvodným názvom „ŠK Pl.
Štvrtok OFK Vysoká“, a k rozdeleniu
príde v budúcej sezóne. Vzhľadom
na tieto snahy sa vedenie klubu
z Plaveckého Štvrtka rozhodlo stiahnuť svojich pôvodných hráčov zo
spoločného družstva dorastu. Týmto
hráčom sa nám podarilo zabezpečiť
kvalitný futbalový rast v 3. lige staršieho dorastu dohodou o hosťovaní
v družstve ŠK Gajary. Toto družstvo
odohrá počas jesene dve majstrovské
stretnutia na našom štadióne, aby sa
mohli chlapci ukázať aj pred našimi
fanúšikmi. O ich majstrovských
zápasoch a výsledkoch všetkých
družstiev vás pravidelne informujeme cestou zápasového spravodaja a aj na nástenných tabuliach
na tribúne štadióna. Problémom
číslo jedna v klube počas letnej prestávky bola potreba doplniť družstvo
prípravky tak, aby malo dostatok
hráčov na majstrovské zápasy. Zatiaľ
sa cez leto prihlásili štyria noví
futbalisti. Preto ešte stále apelujeme
na rodičov alebo starých rodičov,
ktorí by mohli priviesť na náš štadión deti ročníkov narodenia 2001
– 2005, tak vás žiadame o pomoc pri
ich nasmerovaní k futbalu.
Seniorský káder pod vedením
trénera Milana Hricu doznal takisto
niekoľko zmien. Július Ludas pokračuje na hosťovaní v Rohožníku,
na hosťovanie do Malých Levár
odišiel Matej Režný a s Matejom
Lešťanom sme ukončili študentské
hosťovanie. Hosťovanie takisto
skončilo náhradnému brankárovi
Michalovi Polákovi z Devínskej
Novej Vsi. Naopak hosťovanie Petra
Uhrinca z Rohožníka bolo predĺžené
na ďalšiu sezónu, takisto hosťovanie
Jaroslava Zváča z Veľkých Levár.
Na brankársky post pribudol na študentské hosťovanie Ján Šimlaštík,
rodák zo Zavaru, ktorý chytával
v doraste Trenčína. Ďalej prišiel
na hosťovanie Peter Čermák, rodák
z Veľkých Levár, ktorý je hráčom
Slovana Bratislava. Na prestup
z Rakúska prišiel do nášho klubu
Peter Melek, odchovanec Popradu
Štvrtčan
12
a Slovana Bratislava, ktorý študuje v Bratislave. Poslednou, ale
dá sa povedať, že najdôležitejšou
posilou pre naše družstvo je
návrat Miroslava Beňu po dlhodobom zranení na zelený trávnik
i do kabíny.
Momentálny káder seniorov
teda tvoria: Marián Dvoran,
Ján Šimlaštík, Igor Remák, Filip
Kalanka, Mário Ďurica, Róbert
Kain, Jaroslav Zváč, Ján Adamčík, Peter Čermák, Miroslav
Beňa, Tomáš Hájek, Martin
Galajda, Marek Horváth, Peter
Uhrinec, Branislav Juhas, Rastislav Havlík, Peter Melek a Marek
Zajíc. K realizačnému tímu patrí
aj vedúci družstva Róbert Hazlinger a masér Pavol Vanek.
Novú sezónu rozbehli naši
futbalisti excelentne a po šiestich kolách viedli tabuľku so
šestnástimi bodmi a impozantným skóre 25:4, keď streleckými
ťahúňmi sú Tomáš Hájek, Marek
Zajíc a Peter Melek. V siedmom kole nastúpili naši hráči
v nových dresoch od firmy Esko,
preto touto cestou ďakujeme
rodine Sofkovej za sponzorskú
podporu našich futbalistov. Ďalej
sa chcem poďakovať všetkým,
ktorí sa rozhodli aj v tejto sezóne
podporovať náš športový klub
a fanúšikom za ich podporu
pri našich zápasoch. Veríme,
že i tento rok nám budú naši
futbalisti prinášať radosť z hry
i dobrých výsledkov a vy si
budete naďalej nachádzať cestu
na ich zápasy.
Športový riaditeľ ŠK –
I ng . Mi l o š S l á d e č e k
Naši hráči v zápase
proti ŠK Rača
v typických oranžových dresoch,
zľava Peter Melek,
Marek Zajíc
a Martin Galajda.
V pozadí naša
lavička.
Majstrovstvá regiónu (MRB) 2011/2012
Tabuľ ka po 6. kole
1
ŠK Pl. Štvrtok OFK Vysoká
6
5
1
0
25:4
16
2
Tatran Stupava
6
4
2
0
10:3
14
3
ŠFK Prenaks Jablonec
6
4
1
1
7:4
13
4
Slovan Ivanka pri Dunaji
6
4
0
2
12:9
12
5
ŠK Svätý Jur
6
3
2
1
15:7
11
6
LP Domino
6
3
2
1
9:5
11
7
Rovinka
6
2
3
1
10:9
9
8
ŠK Bernolákovo
6
2
3
1
11:11
9
9
ŠK Rača Bratislava
6
2
2
2
8:11
8
10
ŠK Lozorno
6
2
0
4
8:10
6
11
MŠK Iskra Petržalka
6
2
0
4
4:13
6
12
OŠK Slovenský Grob
6
1
2
3
7:10
5
13
MŠK Kráľová pri Senci
6
0
4
2
8:10
4
14
ŠKP Dúbravka Bratislava
6
1
1
4
4:13
4
15
FC Ružinov Bratislava
6
1
0
5
7:16
3
16
Karpaty Limbach
6
0
1
5
5:15
1
VYLOSOVANIE A VÝSLEDKY – JESEŇ 2011
SENIORI „A“ – MRB
VÝZVA:
Športový klub Plavecký
Štvrtok vyzýva rodičov
detí ročníkov narodenia
2001 – 2005, aby prišli
medzi nás a prihlásili svoje
dieťa do družstva prípravky.
Môžu tak urobiť na štadióne cez tréningy v utorok
a v piatok od 16:30 h u trénera p. Beňu, alebo u p. Sylvii Šimkovej. Okrem toho
je možné, kontaktovať sa
kedykoľvek priamo u športového riaditeľa Ing. Miloša
Sládečka doma alebo na t.č.
0905926704. Všetkých vás
radi privítame.
Noviny občanov obce Plavecký Štvrtok
kolo
1.
2.
dátum
13.8.
20.8.
čas
17:00
17:00
domáci
ŠK Pl. Štvrtok
Iskra Petržalka
hostia
Ružinov
ŠK Pl. Štvrtok
výsledok
5:1
0:5
3.
27.8.
17:00
ŠK Pl. Štvrtok
Rača
5:0
4.
5.
6.
7.
8.
9.
10.
11.
12.
13.
14.
15.
1.9.
3.9.
11.9.
15.9.
18.9.
24.9.
2.10.
9.10.
15.10.
22.10.
29.10.
6.11.
16:30
16:30
16:30
16:30
16:00
16:00
15:30
15:30
15:00
15:00
14:00
13:30
Bernolákovo
ŠK Pl. Štvrtok
Limbach
ŠK Pl. Štvrtok
Ivánka pri Dunaji
ŠK Pl. Štvrtok
Jablonec
Rovinka
ŠK Pl. Štvrtok
Svätý Jur
ŠK Pl. Štvrtok
Králová pri Senci
ŠK Pl. Štvrtok
Lozorno
ŠK Pl. Štvrtok
Stupava
ŠK Pl. Štvrtok
ŠKP Inter BA
ŠK Pl. Štvrtok
ŠK Pl. Štvrtok
Slovenský Grob „A“
ŠK Pl. Štvrtok
Domino
ŠK Pl. Štvrtok
1:1
4:1
1:5
4:0
0:4
l Evidenčné číslo: EV 3008/09. Vydavateľ: Obec Plavecký Štvrtok l Šéfredaktor: Ing. Ivan
Slezák l Redakčná rada: Eva Matlovičová, Zuzana Roskopfová, Andrea Vyšvaderová,
Vojtech Zajíček l Tlač a realizácia: FO ART s. r. o., Bratislava l [email protected]
l www.obecplaveckystvrtok.sk
Redakčná rada nezodpovedá za obsah jednotlivých článkov, príspevky neprešli jazykovou úpravou
Download

Štvrtčan September 2011