Noviny
občanov mesta
Šurany
3. ročník
5. číslo
máj 2012
mesačník
nepredajné!
Nájdete nás aj na webovej stránke www.watson.sk alebo www.izamky.sk
Krátko s dekanom šurianskeho dištriktu a farárom šurianskej
farnosti Rudolfom Daňom
Život veriacich občanov mesta sa obnovuje
Nedávna služobná cesta mestom
nás „zaviedla“ do šurianskej fary,
kde nás privítal súčasný dekan, farár šurianskej farnosti Rudolf Daňo,
ktorý nám poskytol krátky rozhovor.
O Pán Dekan, začneme netradične.
Odkedy pôsobíte v šurianskej farnosti a ako sa vám tu, najmä medzi
veriacimi, páči?
Rudolf Daňo, dekan a farár
šurianskej farnosti
- Do Šurian som bol ustanovený ako farár v roku 2003 arcibiskupom Mons. Jánom Sokolom,
na miesto dovtedajšieho duchovného pána farára Augustína Minaroviča. Po dekanovi Mons. Vojtechovi
Packovi som sa v roku 2005 stal i
dekanom šurianskeho dištriktu a
tak sa úrad dekana vrátil znovu po
niekoľkých rokoch do svojho sídla
mesta Šurany. Môžem úprimne a
s láskou povedať, že sa mi tu páči,
som spokojný.
Z čoho najviac pramení vaša spokojnosť?
- Z toho, že duchovný, náboženský život, vrátane najmä katolíckej
cirkvi sa obnovuje. Mnohí občania
mesta žijú duchovým náboženským životom a to nielen v pekných a obnovených kostoloch, ale
aj mimo nich. Náboženská viera sa
prejavuje aj u mladých ľudí, ktorí
navštevujú nedeľné bohoslužby,
teda sväté omše a zúčastňujú sa na
svätých prijímaniach. Pravidelne
u nás je vysluhovaná sviatosť birmovania. Sväté spovede majú osobitné každodenné miesto v tunajšej
službe kňazov pre veriacich. Rodičia prinášajú na svätý krst novonarodeniatka a malé deti. Asistujeme
pri uzatváraní katolíckych manželstiev. Od roku 1995 sa aj v Šuranoch vo veľkom rozsahu vyučuje
náboženská výchova na základných
i stredných školách. Mimochodom
na nedeľňajších bohoslužbách sa
v našom meste v troch kostoloch
zúčastňuje eucharistických slávení
takmer 900 veriacich.
Dá sa približne určiť, koľko je
v meste veriacich?
- Pravá viera kresťana sa prejavuje v skutkoch a konkrétnych
postojoch v osobnom, cirkevnom
i spoločenskom živote. Osemdesiat percent pokrstených málo
praktizuje katolícku vieru vo sviatostnom, modlitbovom a farskom
živote v našom meste. Podľa posledného sčítania obyvateľov v Šuranoch možno povedať, že v Šuranoch žije približne 70 percent tých,
ktorí sa hlásia ku Katolíckej Cirkvi.
Čo všetko robíte v rámci šurianskej
farnosti, nemyslíme iba na bohoslužby?
- Samozrejme, že sväté omše a
vysluhovanie sviatostí sú začiatkom
a vrcholom všetkej práce kňaza a
života Cirkvi v tunajšej šurianskej
farnosti. Okrem toho sa venujeme farskej i školskej katechéze.
Na náboženskej výchove na všetkých školách vyučujeme vyše šesťdesiat percent detí a mladých ľudí.
V rámci školskej katechéty je to
(dokončenie na str. 2)
Šurianske gymnázium patrí v histórii mesta
medzi významné školské zariadenia
Študovali tu aj viaceré osobnosti
duchovného života
Šurianske gymnázium počas
svojej existencie absolvovalo veľa
významných osobností, ktorí našli
uplatnenie , uznanie i slávu rôznych významných povolaniach, napríklad ako lekári, inžinieri, advokáti, ale i cirkevní hodnostári. Iba
málokto vie, že školu absolvovalo aj
pätnásť mladých adeptov, neskorších duchovných - kňazov.
V lete, v roku 1946 sa konal v Belušských Slatinách kongres slovenských bohoslovcov. Zúčastnili sa na
ňom, aj ako prednášajúci mnohé
známe osobnosti katolíckeho života, z ktorých mnohí boli absolvent-
mi práve gymnázia v Šuranoch a
v druhom vtedajšom slovenskom
gymnáziu v Michalovciach. Títo
bohoslovci boli zároveň pravidelnými účastníkmi rôznych seminárov. Mimochodom Bratislavského
seminára, v roku 1946 sa zúčastnilo
až pätnásť zo šurianskeho gymnázia. Bolo to v čase, keď jeden z nich,
arcibiskup Dominik Hrušovský,
ktorý pochádza z Veľkej Mane odišiel študovať do Ríma.
Podľa ďalších dostupných zdrojov a informácií, počet kňazov by
bol určite vyšší, avšak nie každý
(dokončenie na str. 2)
Členovia občianskeho združenia „Vráťme mestu život“ každoročne, popri ďalších kultúrno
-spoločenských aktivitách, v predvečer sviatku práce 1. mája sa podieľajú aj na tradičnom
stavaní mája. Tento „rituál“, venovaný slobodným dievčatám má svoje miesto na sídlisku
MDŽ, kde organizujú aj oslavy rovnakého názvu - Medzinárodný deň žien. Aj v predvečer
tohoročného stavania mája, sa tu stretli spolu s ďalšími občanmi mesta pri dobrom guláši a
hudbe. Do stavania mája, čo sa týka stužkovej výzdoby, sa zapojili aj tí najmenší - mládež, na
snímke spoločne s predsedom OZ Jánom Štarkom.
OSPRAVEDLNENIE
V ostatnom, aprílovom čísle našich novín, v úvodnom článku
v rozhovore s riaditeľkou Obchodnej akadémie v Šuranoch Ing.
Evou Matejíčkovou, sa nám stala nepríjemná chyba, keď text
v podtitulku mál správne znieť „Školu navštevuje 250 žiakov v 12
triedach“, tak ako je to uvedené v texte. Za chybu sa pani riaditeľke
i čitateľom ospravedlňujeme.
-redakcia-
2
Noviny občanov mesta Šurany
Život veriacich občanov mesta sa obnovuje
(pokračovanie zo str. 1)
1300 žiakov a študentov. Ročne
udelíme sviatosť krstu približne 60
deťom a mesačne navštívime 25 veriacich, ktorí sú starí, chorí alebo
nevládni.
V kom a v čom naberáte toľkú silu
na zvládnutie všetkých týchto činností, ktoré duchovný, cirkevný život prináša?
- Samozrejme, je to vnútorná
sila, vedomosti, skúsenosti a viera v evanjelium Ježiša Krista. Je to
dar od nášho najvyššieho Pána. Nie
som však na to sám. V pastorácii
mi pomáha šuriansky výpomocný
duchovný vdp. Vladimír Jurina.
Spoľahnúť sa možno aj na učiteľov
náboženskej výchovy, ktorí majú
misiu a poverenie Cirkvi. Ďalej sú
to členovia ekonomickej rady farnosti, kostolníci, miništranti, speváci, žalmisti, detský a mládežníc-
ky zbor, liturgický zbor, pomocníci
v kostole a ďalší.
Čo by ste rád odkázal na záver nášho krátkeho rozhovoru veriacim a
vôbec občanom mesta?
- Veľa toho, čo chcem a mám
povedať im odovzdávam počas našich vzájomných stretnutí v rámci
bohoslužieb, v príprave a udeľovaní sviatostí, návštevách, rozhovoroch internetovej komunikácie
i prostredníctvom farskej webovej
stránky. Čiže sme v duchovnom
kontakte. Osobne by ma potešilo,
aby si najmä mladí ľudia vypestovali úprimný vzťah k cirkevnému
životu a aby sa ešte viac zlepšila
vzájomná spolupráca medzi rímskokatolíckou farnosťou a ostanými občanmi mesta.
Ďakujeme za čas, ktorý ste si pre
nás našli...
Zhováral sa: M. Kupecký
Študovali tu aj viaceré osobnosti duchovného života
(pokračovanie zo str. 1)
potencionálny adept a študent sa
neskôr stal kňazom, hoci do seminára pôvodne vstúpil. Zapríčinila
to aj tá skutočnosť, že v roku 1950
sa na Slovensku pozatvárali všetky
diecézne semináre a rehoľné teologické študentáty a prístupný bol iba
jeden seminár a to v Bratislave.
Dovoľte sa trocha zamyslieť nad
tým, prečo toľko početných kňazských povolaní bolo zaregistrovaných práve v šurianskom gymnáziu.
Šurany sú približne ohraničené
riekami Váh a Hron, so strategickou polohou Ponitria a Požitavia.
Mesto leží neďaleko štátnej hranice na juhu Slovenska. Tento kraj je
výlučne katolícky a v tom období
sa ku katolíckej cirkvi hlásilo až 97
percent občanov, Slovákov. Uviedol
to v mnohých dokumentoch aj vtedajší riaditeľ šurianskeho gymnázia
Dr. Jozef Hudec. V rokoch 1938 až
1945 žili Šurany, respektíve jeho
občania ešte tradičným dedinským
životom, v ktorom, okrem iného
hrali významnú úlohu náboženské
udalosti, najmä sviatky. Veď si len
mnohí pamätníci spomeňme ešte
dnes napríklad na vianočný, či veľkonočný liturgický okruh. Všetko
vtedy gravitovalo k biblickým udalostiam, čo takmer všetci občania
spolu slávili a intenzívne prežívali.
Vo svojich básnických zbierkach
to myšlienkami v tvorbe, ale i v
listoch a rozhovoroch v tom čase
prezentoval aj známy literát, básnik
Karol Strmeň -Bekényi. Bol uchvátený južnou slovenskou rovinou,
mravným a náboženským životom
Šurancov a ich okolia. Na život najmä mladých ľudí malo vtedy vplyv
nielen prostredie v ktorom žili a
pracovali, ale najmä rodina.
Vráťme sa však k šurianskemu
gymnáziu. Samotná škola bola
vtedy takpovediac katolíckeho
razenia. Študenti boli viac-menej konzervatívni a zachovávali si
toto dedičstvo po rodičoch, ktorí
pochádzali z najsilnejšej vtedajšej
vrstvy, roľníckej. Samozrejmá bola
účasť na rôznych sviatostiach, nielen čo sa týka samotného pokánia,
ale aj sviatostí ako - krstenie, sväté prijímanie a podobne. Mnohí
aj pred vyučovaním navštevovali
neďaleký kostol a využívali ho na
pravidelnú modlitbu. Napríklad s
príkladnou horlivosťou absolvovali trojdenné cvičenia pred Veľkou
nocou.
Martinská kongregácia, ktorá pôsobila na gymnáziu od roku
1940 ako i samovzdelávací krúžok
Antona Bernoláka, ...
(pokračovanie v budúcom čísle)
O úpravu prostredia okolo sochy Venuše, ktorá je umiestnená
v strede Nitrianskeho Hrádku sa starajú po celý rok najmä členovia
Domu dôchodcov - M. Majerčíková, A. Halásová, M. Šimková, J.
Majerčík, L. Šendula, G. Raučina, O. Malík a niektorí ďalší... vysádzajú
kvety, okopávajú ich, polievajú, proste skrášľujú okolie v parčíku.
Náš postreh
Deťom sa treba venovať odmalička
Detstvo je obdobie, kedy sa najviac formuje psychika detí. Snažia
sa napodobňovať všetko čo vidia,
najčastejšie napodobňujú dospelých, ktorí sú pre nich vzorom.
Dospelí, najmä rodičia spravidla
nemajú na deti veľa času a tie namiesto toho, aby sa išli von hrať so
svojimi rovesníkmi, uchyľujú sa
k veciam, ktoré im prináša televízia
prípadne internet.
Čo bolo kedysi, ani nie tak dávno pre deti neprístupné, dnes si to
môžu pozrieť na televíznych obrazovkách a internete a to takmer
v každom čase.. Keď prídu zo školy
unavené, často psychicky vyčerpané, namiesto aktívneho oddychu si
sadajú za počítač, prípadne televíziu, čiže už od útleho veku si zvykajú na pohodlný, avšak nezdravý
spôsob života. Navyše nemajú tendenciu pozrieť či prečítať si, niečo
poučné, čo ich obohatí, ale snažia
sa dostať k tomu, čo je pre ne v ich
veku neprístupné a tak získavajú
informácie, ktoré by sa mali postupne, primerane k veku dozvedieť od svojich rodičov.
A tak nie div, že sa často stávajú
aj také prípady, že maloleté dievča,
povedzme trinásťročné nečakane
oznámi rodičom, že je tehotné.
Podľa mňa by bolo nevyhnutné
začať s tým niečo robiť. V prvom
rade by sa mala rozvinúť odborná
i verejná diskusia kompetentných
o programoch vysielaných pre deti
v elektronických médiách, aby sa
k deťom nedostávali nevhodné informácie. Napríklad aj prehodnotením vysielacieho času. Treba dbať
zo strany médií, aby sa zabránilo
prostredníctvom rôznych reklám
nevhodnej propagácii alkoholu,
pornografii a dokonca i drogám. Tu
by stačilo striktnejšie dodržiavanie
už existujúcej legislatívy.
V neposlednom rade by mali aj
rodičia prevziať väčšiu zodpovednosť za deti. Mali by sa zaujímať
čo robia ich ratolesti aj počas trávenia času mimo domu. Mali by
kontrolovať aký program sledujú,
čomu sa venujú na internete. Treba
s deťmi zlepšiť komunikáciu a tiež
spolupracovať so školou. Pedagógovia by ich mali informovať ako
žiaci medzi sebou vulgárne komunikujú, ako sa nevhodne správajú a
podobne. Deti sa potrebujú každý
deň rozprávať s rodičmi o svojich
radostiach i starostiach, a niekedy
by sa s nimi možno aj radi pohrali,
pošpásovali...
Je pravda aj to, že v meste možno chýba viac spoločných akcií, na
ktorých by sa stretli rodičia s deťmi.
A preto využívam zároveň príležitosť pozývať vás, rodičov s deťmi,
i učiteľov, ale i dospelých v mene
Občianskeho združenia Vráťme
mestu život, na Farfest 2012, ktorý
sa uskutoční v sobotu 23. júna tohto roku.
Mgr. Dominika Strigáčová
Noviny občanov mesta Šurany
3
Anketa
Jedna zo slovenských riekaniek vraví, že... “na prvého mája
pôjdeme do hája...“ Samozrejme, myslíme na zelený háj...
poľnohospodári sú zasa v očakávaní porekadla... “Studený
máj, v stodole raj...“ Máj je však najmä mesiacom lásky a
jarného prebúdzania sa, prírody i obrazne povedané, ľudí...
Tej vzájomnej lásky je žiaľ akosi pomenej, hoci sa vraví, že...
„láska hory prenáša“ ...dodávame... “ak ich však nestihneme
vyrúbať a zdevastovať.“ S akými očakávaniami vítajú májové dni naši občania, s touto otázkou sme sa obrátili na
niektorých z nich.
vé prechádzky s deťmi, ročnými
dvojičkami Henrietou a Petrou.
V predvečer mája sme boli spolu s manželom a s jeho švagrom
na prechádzke mestom a prizerali
sme sa stavaniu májov. Teší nás, že
táto tradícia ešte existuje.“
Gabriela Bršelová, 64-ročná
„Konečne prišiel mesiac máj a
s ním príchod jari. Ožíva príroda a s ňou aj my, ľudia. A tak ako
v prípade človeka, aj v prírode je to
začiatok nového života. Pre nás nastal čas viac sa venovať nielen sebe,
ale aj svojej záhradke. Manžel môj,
počúvaš ma dobre?“
Miroslava Kozárová, 40-ročná
Ja, ako kultúrna pracovníčka vítam jar a konkrétne mesiac máj s týmito aktivitami: 29. apríla - Národná púť Slovákov na Devín v rámci
osláv Cyrila a Metoda, na hrade
omša pod Devínom, stánky ľudovej
tvorivosti. Na 1. mája - vystúpenie
v šurianskej spoločenskej hale, novej nami založenej kapely SENZI
SEN z úst Hergota a Mrcháň s Gizelou Oňovou, 25. mája - odhalenie
pamätnej dosky Antona Bernoláka
a prehliadka speváckych zborov
OZVENA v šurianskom kostole,
okrem toho každý štvrtok v týždni ČAJ O PIATEJ v Dome MS (1x
Deti a pesničky - 2x Babinec - 3x
Tvorivé dielne detí- 4x Dychovka a
ľudovky.)“
Miloš Košík, 31-ročný
„Konečne s májovým počasím
prichádza aj slnečné, ktoré zaháňa
depresie. Pre niekoho nastáva jarná únava a mnohí sa ešte nestihli
prebudiť zo zimného spánku. Pre
mňa je toto obdobie príležitosťou
na prechádzky so psom a jazdou
na bicykli.“
Karol Zajíček, 72-ročný
„Samozrejme, tak ako každý i ja
sa na máj teším. Ako vidíte, mám
v rukách dva stromky na zasadenie
a aj to je predzvesť jari, príchodu
teplejších dní.“
Zuzana Pastrnáková, 33-ročná
„Konečne prichádza očakávané oteplenie. Teším sa na májo-
Ján Selický, 62-ročný
„Nemal som rád prvé máje, kvôli
povinným sprievodom, ale s radosťou i údivom som sa vydržal dlho
pozerať napríklad na alegorické
vozy, vystúpenia Zväzarmovcov,
hudbu a spev ozývajúci sa ulicami
mesta. To ma vždy fascinovalo.
V máji viac ako po iné dni vnímam
rast trávy a kvitnutie stromov a
rozvíjajúcu sa zeleň. Pritom nostalgicky spomínam na časy, keď sme
počas májových dní ako chlapci
hrávali na zelenej lúke futbal.“
Štefan Štrbák, 65-ročný
„Žiaľ, tohoročná jar i máj prichádzajú oneskorene. Ekológia je akosi
narušená. Zamŕzajú stromy, nie je
teplo ani vo fóliách, prízemné mra-
zy poškodili stromy i viniče. Sucho
by mal čo najskôr vystriedať májový dáždik, hneď by sa nám lepšie
dýchalo.“
Silvia Daneková, 44-ročná
„Žiaľ, tohoročné májové obdobie
vnímam pomenej ako v predchádzajúcich rokoch. Pretože robím
na daňovom úrade a to myslím, že
vraví za všetko. Dúfam však, že ten
zhon postupne upadne a vystrieda
ho teplé počasie., ktoré nám dopraje viac voľna na prácu v záhradke.“
Gustáv Augustín, 85-ročný
„Samozrejme, že sa teším
na teplé a slnečné počasie, na prebúdzajúcu sa prírodu. Človek potom lepšie znáša aj veci okolo seba,
ktoré ho znepokojujú a chcel by ich
zmeniť k lepšiemu. Zostáva mi iba
nostalgicky spomínať si na časy,
keď sa mestom v dvojiciach každý
podvečer prechádzali ľudia, najmä
v týchto májových dňoch.“
Zaznamenal:
Milan Kupecký
4
Noviny občanov mesta Šurany
Slávni umelci, šurianski rodáci...
Zo Šurian pochádzajú a aj vyrástli v meste mnohí významní
rodáci, umelci o ktorých sa najmä
mladá generácia máločo dozvie.
Pritom významných osobností v
súčasnosti v Šuranoch je čoraz pomenej, vrátane ostatných osobností
verejného a najmä kultúrno-spoločenského, ale i športového života.
Tieto skutočné „celebrity“ by sme
si mali častejšie pripomínať a byť
na ne hrdí. Z kultúrnych osobností
to boli najmä bratia Sládkovičoví, Tibor a Anton, bratia Keleovci,
Jozef Šteiner, Ján Štark, Laco Zrubec, Oľga Prekopová, Dezider Németh a mnohí ďalší...Šurancami
sú aj známi maliari Ján Mudroch
a Martin Tvrdoň, ďalej Štefan Bobota, František Kollár, Ján Gubrica,
J. Šimo-Svrček, zabudnutý Karol
Mühlbeck a veľmi významná osobnosť dekan Karol Markovič. O niektorých významných športových
osobnostiach Šurian sme už v našich novinách písali.
Maliar Ján Mudroch pochádza
zo Šurian, presnejšie z Nového
Sveta, kde žili jeho rodičia. Zomrel
A
I
C
K
A
v roku 1968 v Bratislave, kde dlhé
roky pôsobil. Do sŕdc mnohých
Šurancov sa zapísal najmä namaľovaním obrazu s názvom „Letná
krajina zo Šurian.“ Pre zaujímavosť,
majster Mudroch absolvoval Akadémiu Výtvarných umení v Prahe
u profesora Wilema Nowaka, v tom
čase veľmi významnej kultúrnej a
výtvarnej osobnosti u nás. Neskôr,
krátky čas pôsobil aj v Paríži a veľ-
Akademický maliar, šuriansky rodák Karol
Mühlbeck
mi holdoval francúzskemu výtvarnému umeniu. Predovšetkým sa
však venoval, popri pedagogickej
činnosti na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, najmä
maľbe portrétov a zátiší. Vzácne
uchované je aj jeho dielo, portrét
Milana Rastislava Štefánika.
Ďalší šuriansky rodák, maliar
- krajinár Martin Tvrdoň bol pa-
radoxne žiakom už spomínaného
Ján Mudrocha a ďalších vtedajších
umelcov, ako - Fulla, Reichentál,
Galanda, Vydra... Majster Tvrdoň
mal ešte nie tak dávno, pred pár
desaťročiami veľa samostatných
výstav po celej republike. Medzi
ne patrili aj mestá nášho južného
regiónu - Nové Zámky, Nitra, Komárno a samozrejme rodné Šurany.
Jeho obľúbeným miestom na tvorbu boli najmä zákutia rieky Dunaj. Sem chodil často s ceruzkou a
farbičkami v ruke a pri tejto našej
veľrieke vydržal tvoriť celé hodiny.
Gro jeho tvorby predstavuje krajinová maľba a veľa jeho zachovaných obrazov má dnes vysokú hodnotu a cenu.
Jedným z najstarších, možno
povedať zabudnutých Šurancov
bol už dnes veľmi málo známy Karol Mühlbeck. Bol nemanželským
dieťaťom a jeho otec Nemec sa prisťahoval do nášho mesta za lepším
zárobkom, pričom istý čas bol zamestnaný v Šurianskom cukrovare.
Po narodení malého Karola, bolo
to pred vyše 120-timi rokmi opustil
rodinu a odsťahoval sa do Rakúska.
Pre zaujímavosť, jeho bývalým ro-
diskom, kde žila jeho matka po
rozvode bola mestská štvrť Babka, neďaleko starého cintorína, v
mieste, ktoré niečo hovorí už iba
tým skôr narodeným Šurancom.
V starých dokumentoch sa možno
ďalej dočítať, že Karol Mühlbeck
študoval maliarstvo v rokoch 1886
až 1901 v Budapešti, kde získal titul
akademického maliara. V tom čase,
ako mladý umelec sa popri maľbe
venoval aj ilustráciám mnohých
kníh a prispieval tiež do viacerých
maďarských periodík. Hrdo sa však
hlásil k rodným Šuranom, kde vytvoril tiež viacero umeleckých diel.
Kreslil najmä prírodu, ale i zvieratá,
obľuboval akvarely. Dlho žil a pôsobil vo svete, do rodného mesta
sa vrátil iba na skok až na sklonku
svojho života, keď mal 72 rokov,
bolo to presne v roku 1941. Zomrel
v Saslahome, v predmestí Budapešti, kde dlhé roky žil a tvoril. Veľa
jeho obrazov je ešte aj dnes umiestnených v Maďarskej národnej galérii v Budapešti. O jeho šurianskom
pôvode sa možno dočítať v knihe
Művészeti lexikon. Dnešným Šurancom meno tohto slávneho rodáka už takmer nič nevraví.
-kup-
Slovaktual PASIV - HL
viac ako len okno
Vlepované sklo
Stredové tesnenie
Len do 30. 4. 2012
ako bonus všetky tri výhody v oknách
Slovaktual PASIV - HL
štandardne bez príplatku!
w w w.slovaktual.eu
N O V É Z Á M K Y: Ž e l e z n á 2 0 ( V ý p a l i s k o )
Te l . : 0 3 5 / 6 4 0 8 8 4 0 , 0 9 0 8 7 1 3 5 7 6
e-mail: [email protected]
NOVÁKY
0904 634 553
0904 969 235
Š
U R A N Y:SNP
H a 352/16
sičská 29
Námestie
Te
l
.
:
0
3
5
/
6
5
0
1282, 0902 950 841
[email protected]
e-mail: [email protected]
Noviny občanov mesta Šurany
5
Čo trápi Šurancov...
Nikomu z občanov mesta nie
sú jeho rozvoj a napredovanie ľahostajné. Čo by si želal v zmene k
lepšiemu jeden z tých skôr narodených Šurancov, Gustáv Augustín.
o tom sme sa pozhovárali s ním
so zanietením jemu vlastným.
Okrem iného nám povedal: „Vždy
keď prechádzam mestom, všímam
si a zároveň dumám, čo všetko
by prospelo mestu, čo by sa malo
zmeniť k lepšiemu. Napríklad hnevá ma ako vodiči prechádzajúci
námestím nerešpektujú dopravné
Gustáv Augustín
značky umiestnené pred jednotlivými ostrovčekmi s viditeľným
príkazom smeru jazdy. Ich sústavným porušovaním, v snahe skrátiť
si cestu ohrozujú vozidlá idúce
jednosmerne po pravej časti mestskej komunikácie. Pri prechádzaní
hlavnej križovatky pri VÚB mi napadá, prečo sa mesto nevie postarať, aby sa tu vybudoval kruhový
objazd, ktorý by zabezpečil nielen
bezpečnosť, ale i plynulosť premávky? Nechcem útočiť na mestské zastupiteľstvo a primátora, ale podľa
mňa každý primátor počas svojho
volebného obdobia by mal po sebe
zanechať nejaký monument jemu
vlastný, nejaké väčšie dielo, na ktoré by občania dlho spomínali. Veľmi ma trápi i to, čo sa deje v objektoch šurianskeho cukrovaru, ako
a načo sa využívajú jeho priestory.
Podniku, ktorý po dlhé desaťročia
zabezpečoval živobytie občanom
mesta, dokonca aj v časoch vojny.
Mesto stagnuje a na to iba výhovorka, že je celosvetová kríza nestačí. Pre mnohých je to skutočne
iba výhovorka. Veď na rozdiel od
nášho mesta mnohé sa plne rozvíjajú, pribúdajú v nich výrobné
podniky, skrášľujú sa ich námestia
a ulice. Príkladov možno uviesť
veľa. Často sa medzi občanmi hovorí o devastácii a zániku kúpaliska
Tona. Viem, že v týchto miestach sa
uskutočnili termálne vrty. Doteraz
neverím, že všetky plány na využívanie termálnej vody boli správne
vyhodnotené a neboli zohľadnené a
uprednostnené cudzie záujmy. Veď
keď sa kúpalisko stavalo, všetky
kritériá spĺňalo. Veľmi ma to trápi.
Pýtam sa: Čo tu zanecháme pre nasledujúce generácie? Našim deťom,
vnúčatám? Denne sa stretávam s
mnohými občanmi, s ktorými spoločne debatujeme na všetky tieto
témy. Sú z toho nešťastní, pretože
najmä mladí schopní ľudia odchádzajú za prácou mimo mesta. Ak to
takto bude pokračovať, nevyrastie
a neobjaví sa tu žiadna významná
osobnosť, či už z oblasti kultúry,
spoločenského života alebo športu.
A to občanom nášho mesta chýba.“
Zaznamenal:
Milan Kupecký
Slovenský Dan Brown v Šuranoch
Mestská knižnica Michala Matunáka zorganizovala besedu
s autorom bestsellerov Jozefom
Banášom, ktorý je autorom televíznych inscenácií, filmových
scenárov, divadelných komédií.
Napísal osem kníh, pričom Satira
“Idioti v politike” sa stala bestsellerom. Jozef Banáš sa stal neprehliadnuteľnou súčasťou slovenskej
literatúry. Pozoruhodná je jeho
otvorenosť, priamočiarosť a humor. Pri počúvaní jeho zážitkov,
tí čo niektoré jeho knihy čítali, si
mnohé veci objasnili, a tí, ktorí
prišli na besedu iba tak zo zvedavosti, u tých možno vzbudil nutkanie k tomu, aby si aspoň niektoré
z jeho diel prečítali. Je nepochybné,
že autor si v slovenskej literatúre
vydobyl pevné miesto.
-red-
Z análov Šurianskeho cukrovaru
Šurany boli oddávna menším
priemyselným i obchodným strediskom, vďaka dlhoročnej tradícii
mlynov. Prelom v industrializácii
mesta priniesol rok 1852. Vtedy tu
totiž vybudovali českí podnikatelia
Prey-Lippmann-Gerson cukrovar.
Patril k najlepším a najmodernejším podnikom vtedajšieho Uhorska. Jeho technické vybavenie dosahovalo vcelku európsku úroveň.
Majitelia cukrovaru vybudovali
súkromnú železnicu zo Šurian do
Palárikova, nadväzujúcu na hlavnú
trať Viedeň – Bratislava -Budapešť.
Cukrovar mal aj vlastnú plynáreň.
Neskôr pri ňom vznikla pálenica
(1865) a tehelňa. Ročná kapacita
cukrovaru bola 120 ton, čím patril
medzi najväčšie nielen v monarchii, ale aj v Európe. Väčšinu repy si
akciová spoločnosť dorábala sama.
Repná kampaň trvala 3-4 mesiace.
Počas nej cukrovar zamestnával asi
800 robotníkov. Delili sa na dve
skupiny: tzv. “hanáci“ (kvalifikovaní robotníci) a „lopatári“, tj. nekvalifikovaní a sezónni robotníci.
Cukrovar už v tých časoch exportoval cukor do Rumunska, Srbska
i Turecka. Niekoľkokrát v ňom vy-
číňal požiar. V rokoch 1898 a 1916
vyhorela celá rafinéria. Vyhorený
cukrovar obnovili v rokoch 192226. Poskytoval pracovnú príležitosť
obyvateľstvu z blízkeho okolia a stal
sa centrom robotníckeho hnutia.
Už v roku 1868 robotníci založili
svojpomocný spolok a v roku 1890
sa zúčastnili na prvomájových oslavách. Prvýkrát štrajkovali v roku
1881. Pamätný štrajk z 24. marca
1919 organizoval a viedol robotník
Jozef Kopčan. Bol úspešný, mzdy
robotníkov sa zvýšili o 6 korún a o
kg cukru týždenne. Známe sú ešte
štrajkové boje z roku 1926, počas
veľkej hospodárskej krízy a iné.
Donedávna patril šuriansky cukrovar, s najstaršou spracovateľskou
tradíciou v Európe k najväčším
podnikom potravinárskeho priemyslu aj v Novozámockom okrese.
Spracoval asi 2310 ton cukrovej
repy denne, o dve tretiny viac ako
v čase založenia.
Paradoxné je, že prežil obe svetové vojny, socializmus, no padol za
krátky čas pod tlakom demokracie,
pohltil ho konkurenčný trh a dnes
už de facto neexistuje.
(cký)
Pohybovými aktivitami je možné zbaviť sa
tukových vankúšikov
Jednou z možností je aj pravidelná
návšteva fitness centra
Už vyše pol roka je otvorené
v Šuranoch na Jesenského ulici
nové fitness centrum. Presnejšie
Fitness štúdio ALL STARS GYM,
ktorého prevádzkovateľom je ALL
STARS KLUB. Má rozlohu 300
metrov štvorcových. Záujemcom
je k dispozícii posilňovňa, v ktorej
nájdete kvalitné fitness stroje, pre
výbušnejšie povahy je k dispozícii
boxerské vrece zn. Katsudo, nežnejšie pohlavie poteší cardio zóna
vybavená bicyklami, steppermi, či
bežiacim pásom.
Prevádzkovatelia vám ochotne
vysvetlia ako sa na tom - ktorom
náradí dá správne cvičiť. Súčasťou
tohto luxusného fintesscentra (fitness štúdia) je proteínový bar, v
ktorom je možnosť zakúpiť si, či dať
si namiešať výživové doplnky znač-
ky All Stars. Zakúpiť si možno aj
permanentku a objednať vypracovanie individuálneho tréningového
a výživového plánu, prípadne cvičiť
s osobným trénerom.
D. Strigáčová
6
Noviny občanov mesta Šurany
S príchodom jari odštartovali aj záhradkári
V našom meste existuje spoločenská organizácia Slovenského
zväzu záhradkárov, ktorá združuje
približne 150 členov. Jej predsedom
je Peter Malík, členovia výboru
Peter Zajíček, Ľubomír Cvik, Igor
Kozár, Vojtech Červenka, Norbert
Chrobák, Emil Molda, Albín Laho,
Pavol Filaga, Štefan Tekely, Ján Rybár, Vincent Litvák, Anton Haluza
a Pavel Žigo a Karol Kliment. Členovia tejto spoločenskej organizácie organizujú každoročne, popri
tradičnej výstave ovocia a zeleniny
rôzne ďalšie akcie, ako sú – degustácia vín, súťaž v reze drevín,
organizujú samostatný ples i spoločné zájazdy. Veľmi si pochvaľujú
dobrú spoluprácu so záhradkármi
z Nitrianskeho Hrádku, Palárikova,
Úľan nad Žitavou a z Mane, s ktorými si navzájom vymieňajú skúsenosti a pomáhajú si, pričom záhradkári si majú vždy čo povedať.
Medzi tých najaktívnejších patrí
dlhoročný záhradkár Július Košík.
Lásku k záhradke a k záhradkárčeniu vôbec zdedil už ako 12 ročný
ešte po starom otcovi v Kostolnom
Seku, ktorý sa zhodou okolností
volal tiež Július (Ďulo). Július Košík má asi štvorárovú záhradku pri
rodinnom dome v Šuranoch, v ktorej pestuje okrem zeleniny a ovocia
na domácu drobnú spotrebu aj
rôzne druhy ovocných stromov,
vrátane okrasných, ako i drobné
ovocie ako maliny, jahody, ríbezle
ba dokonca pestuje aj zopár cudzokrajných, stredozemných druhov
plodov, ako sú citrusy, figovníky a
hurmikaki. Chodí pomáhať, vrátane cenných rád aj svojej rodine,
respektíve dcére Evke do Kostolného Seku. Profesionálnejšie sa
tomuto koníčku začal venovať pred
dvadsiatimi rokmi, keď vstúpil
do radov záhradkárov a funkcionárči asi desať rokov.
Práve v týchto jarných dňoch,
keď sa prebúdza príroda, nastal čas
prác, v záhradách a to všade, najmä
na vidieku. Okrem výsadby plodín
sú to práce týkajúce sa aj strihania
štepenia rezu, pestovania priesad
a celkovej úpravy záhrady tak, aby
bolo možné očakávať čo najlepšiu
úrodu a napokon zberať plody svojej celoročnej práce. Napokon ich
Dlhoročný záhradkár Július Košík
rozsah pozná každý záhradkár...a
denne sa im venuje s príkladnou
starostlivosťou aj Július Košík, ktorý je absolventom trojročnej akadémie organizovanej Úniou slovenských záhradkárov, a na ktorej sa
oboznámil s celkovým pestovaním,
vrátane hnojenia, chemickej ochrany (postrekovania) a podobne.
Výpestky, zo svojej záhradky, či
už ovocné alebo zeleniny sa snaží viac-menej darovať priateľom a
známym. Pretože ani tento koníček, ako mnohé ďalšie podobné nie
sú žiaden biznis. Navyše, ak treba
pomôže, poučí, tak ako sa na každého dobrého záhradkára patrí.
-kup-
rokoch na to, sa dostal do rúk Kurucov. Od nich ho získal späť v roku
1710 nejaký, dnes nie dobre známy
pán Heister. Hrad bol neustálymi
bojovými útokmi značne poškodený a neskôr zostal bez majiteľa,
pretože oň nemal nik záujem. Rok
jeho definitívneho zániku nevedia
historici presne určiť, no postupne
rokmi chátrania zostali z neho iba
ruiny. Ako sme už uviedli, ešte pred
pár desiatkami rokov, ako pozostatok hradu zostala po ňom na Podzámečku zdevastovaná studňa, no a
dnes sú to už iba hmlisté predstavy
na hradné sídlo, ako na bývalý stavebný monument, veličinu Šurian.
A... samozrejme, zachovala sa tiež
pieseň uvedená v úvode tohto textu.
Zaznamenal -cký-
Výtvarná súťaž detí
V šurianskej synagóge sa konala vernisáž výtvarnej súťaže
detí pod názvom SLOVENSKO
MOJE. Otvoril ju Daniel Brunovský, potomok známeho slovenského umelca, Albína Brunovského,
ktorému súťaž bola venovaná pri
príležitosti jeho 15. výročia úmrtia.
V úvode podujatia sa prítomní
započúvali do tónov hymnickej
piesne v podaní známeho súboru
Mrchane z Bánova, pod názvom
„Ďakujme zemi za zázraky.“ Po
prednese básne „Tu si sa narodil,
túto zem si ucti“ si nejeden z nás
uvedomil krásu a hojnosť slovenskej krajiny, ktorá si zaslúži pozornosť a vďaku všetkých nás, malých
i veľkých. Slová i melódia dokázali
svoju zázračnú, rozprávkovú moc.
Preniesli nás do tých najkrajších
kútov Slovenska, kde je domov,
mama, rodina, rozkvitnutá lúka
či voňavý chlieb. To všetko videl
a cítil v predstavách každý divák,
ktorý sa zúčastnil na výstave prác
detských výtvarníkov. Každé vystavené dielo prinieslo osobitú rozprávkovú výpoveď dieťaťa a jeho
úprimné vyznanie kráse Slovenska.
Po príhovore Daniela Brunovského, mimochodom autora diela
„Srdce Európy“ na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave, vyhlásila
riaditeľka šurianskeho Domu MS
Miroslava Kozárová víťazov v jednotlivých, až piatich kategóriách
žiakov základných, špeciálnych i
umeleckých škôl a spoločne s porotou, ktorú tvorili A. Krištofová,
N. Révayová a A. Havranová im
odovzdala diplomy i ceny, a popriala im veľa úspechov pri ďalšej
umeleckej tvorbe. Záverečnú bodku tomuto vydarenému podujatiu
dalo vystúpenie mladých speváčok
zo ZUŠ Šurany pod vedením učiteľky K. Pobočíkovej. Výstava trvala do konca apríla. potešila širokú
verejnosť, spojila ľudí a priniesla im
aj radostný zážitok.
-mk-
Šuriansky hrad, ktorého už niet
„Ten šuriansky zámeček
je na peknej rovine,
pod ním stojí milá
holubenka sivá,
z vínečkem šenkuje.“
Takto sa spieva ešte aj dnes
v ľudovej piesni o už neexistujúcom
šurianskom hrade, ktorý kedysi zastával významné miesto pri vchode
do Nitrianskej a Žitavskej doliny.
Stál v lokalite prvej šurianskej ulice (na dnešnom Podzámečku), čo
si ešte dnes vedia živo predstaviť
niektorí pamätníci, hoci už iba ako
pozostatky a ruiny hradu, respektí-
ve hradnej studni.
Šuriansky hrad začali stavať
v roku 1382 a dokončili ho v roku
1403, čiže pred vyše 600 rokmi.
Hrad mal tvar romboidu a obkolesovala ho rieka Nitra. Kráľ Žigmund najskôr pridelil hrad beckovskému panstvu. Medzi ďalších,
významných majiteľov hradu patrili Országhovci, Forgáchovci a Illésházyovci. Najslávnejšou osobnosťou hradu bol však Tomáš Bosniak,
ktorý sa staral o jeho zveľaďovanie.
Šuriansky hrad bol aj významnou
ochrannou baštou. Po dvadsiatich
Každoročný prílet bocianov zo severu na juh je zároveň signálom toho, že prichádzajú k nám spolu
s nimi aj teplejšie jarné dni. A zároveň aj dôkazom, že na svoje hniezdenie u nás majú dostatok pokoja a
výborné, nielen klimatické podmienky, ako to dokumentuje aj naša snímka.
Noviny občanov mesta Šurany
7
Zo ságy chodeckého rodu Malíkových dosiahol najviac Štefan
Reprezentovali Slovensko i rodné mesto aj na olympijských hrách
Bratia Jozef, Juraj, Ondrej, Peter, Štefan a dcéra Jožka Malíka,
Zuzana, ktorá iba nedávno skončila
s aktívnou činnosťou, to je výpočet
chodeckej dynastie rodiny Malíkových zo Šurian. Všetci sa upísali
jednej zo zaujímavých atletických
disciplín – chôdzi. Každý nich, či
už ako reprezentant bývalej ČSSR,
Slovenska, šurianskej Lokomotívy,
novozámockého Elektrosvitu, TJ
olympiádach - v Atlante a v Sydney.
Nemenej úspešnou bola aj dcéra najstaršieho z bratov – Jozefa,
Zuzana Malíková, ktorá na dvoch
olympiádach v pretekoch na 10
a 20 km trati, štartovala na OH v
Aténach a v Pekingu, ako i na Majstrovstvách Európy vo švédskom
Goteburgu. A na Majstrovstvách
sveta juniorov v Jamajke získala
pekné 5. miesto.
Najstarší z Malíkovcov Jozef, ktorý má všetko čo sa udialo v ich rodine súvisiace s chodeckým
športom “na svedomí”. Teraz pracuje ako riditeľ šurianskeho Centra voľného času a je naďalej
aktívny aj ako funkcionár tohto druhu športu v rámci Slovenska.
Borského Mikuláša, alebo Slávie
UK Bratislava dosiahol v tomto
druhu športu nejakej méty.
Veľmi úspešný bol najmä Štefan, ktorý už v dorasteneckej a
juniorskej reprezentácii nielen
súperil, ale aj bol členom užšieho
reprezentačného výberu vtedajšieho Československa s Pribilincom
(olympijský víťaz), Blažekom, Kollárom, Mrázekom a ďalšími, vtedy
známymi a úspešnými pretekármi.
zo Slovenska. Štartoval na dvoch
Zo Šurancov sa tomuto športu
venoval aj Dušan Šebeň. a jeho dvaja synovia Tomáš a Peter.
Najstarší z rodu Malíkovcov
- Jozef bol nielen počas aktívnej
činnosti, ale aj po jej skončení trénerom mladších bratov, ktorých
zaúčal do tohto športu už v ich
začiatkoch. Jeho brat Štefan je ešte
stále držiteľom neprekonaného
československého rekordu na 10
kilometrov časom 42:58,2 sekundy.
Štefan bol okrem iného až šesťná-
sobným majstrom ČSSR. Bol účastníkom majstrovstiev Európy, i Majstrovstiev sveta, keď štartoval na
Európskom pohári v Dudinciach
i v Budapešti. V mužskej kategórii
v chôdzi na 20 a 50 km bol držiteľom československého rekordov,
čím dosiahol majstrovskú triedu
v rámci atletickej ligy, rámcových
pretekov a hodinoviek. Ročne
absolvoval až štyridsať štartov.
Z domácich pretekov to boli najmä pravidelné chodecké preteky
v Poděbradoch, Borskom Mikuláši,
v Trnave a v Mladej Boleslavi.
Mnohí Šuranci mali možnosť
občas sa stretávať s Malíkovcami,
ktorí ako rodení Podzámečiari využívali na tréning cestu smerom
na Nitriansky Hrádok. Trénovali
denne až dvojfázovo, pretože tento šport si okrem dobrej kondície
vyžaduje najmä vytrvalosť a pevnú
vôľu. Prípravu, okrem domácej,
absolvoval aj na ďalekej Malorke..
Nechýbalo ani posilňovanie v telocvični.
Všetci bratia, ako nám povedal
Štefan, vďaka tomuto športu spoznali mnoho krajín, ľudí, získali
mnoho priateľov, z ktorých s mnohými ešte aj dnes udržujú styky. A
prečo práve chôdza?
- Je to šport, ak ho raz človek
skúsi, neodolá mu. Nachádza
v ňom nielen uspokojenie, sebarealizáciu, ale je to šport, v ktorom sa
musí každý spoliehať sám na seba.
Zaznamenal (kup)
Rozpis pohotovostných služieb lekární na mesiac máj 2012
Deň
Dátum
Lekáreň
Adresa
Telefón
UT
1.5.
TILIA pharm
SNP 1, Šurany
035-6402 887
SO
5.5.
Zdravie
Družstevná 5, Šurany
035-6503 172
NE
6.5.
Zdravie
Družstevná 5, Šurany
035-6503 172
UT
8.5.
Zdravie
Družstevná 5, Šurany
035-6503 172
SO
12.5.
U milosrdného srdca
SNP 2, Šurany
035-6500 083
NE
13.5.
U milosrdného srdca
SNP 2, Šurany
035-6500 083
SO
19.5.
Laudanum
M.R.Štefánika 7, Šurany
035-6501 522
NE
20.5.
Laudanum
M.R.Štefánika 7, Šurany
035-6501 522
SO
26.5.
TILIA pharm
SNP 1, Šurany
035-6402 887
NE
27.5.
TILIA pharm
SNP 1, Šurany
035-6402 887
Lekárenská pohotovostná služba sa poskytuje v meste Šurany v sobotu, v nedeľu a vo sviatok od 8.00 hod. - 16.00 hod.
Z nostalgických spomienok na
dávne časy šurianskeho futbalu
Pamätníci z toho
obdobia ešte žijú
Vraví sa, že ak nie je súčasnosť
priaznivá, treba načrieť do spomienok. Tak je to aj v prípade šurianskeho futbalu, ktorý v ostatnom
období, už po dlhé roky zažíva
recesiu. Pritom história, najmä čo
sa týka jeho začiatkov je bohatá a
v tom čase bola aj veľmi úspešná.
Veď hráči Šurian hrali najmä v povojnovom období, spred obdobia
šesťdesiatich rokov veľmi dobrý
futbal a ako klub dosiahli v majstrovských súťažiach, aj celoštátne
nejeden významný úspech. V rámci mládežníckeho futbalu vychovali
viacero talentovaných hráčov, ktorí
sa uplatnili v špičkových futbalových kluboch, ba i v reprezentácii.
Takými boli napríklad - Anton
Kopčan, futbalista Dukly Praha a
Žiliny, a tiež reprezentácie bývalého Československa, Ján Danko,
hrajúci za bývalý český klub Tankista Praha, ale aj ďalší prvoligisti
ako boli - Štefan Hradňanský, Štefan Rajbovský, Emil Tekely, Jozef
Buranský, no a zo Šurian pochádzali aj Barmoš, Malík, Mentel,
Gašparík, z ktorých niektorí ešte
donedávna pôsobili v prvoligových
mužstvách., či už ako hráči, alebo
funkcionári
Ak načrieme čo najhlbšie
do historickej studnice vzniku klubu v Šuranoch, dozvieme sa, že
prvé oficiálne stretnutie sa v Šuranoch hralo s mužstvom Sarkušky
- Kajsa (dnešné Lužianky). A keďže
hosťujúci futbalisti prišli do mesta
deň pred nedeľňajším zápasom,
ubytovali sa a prespali u niekoľkých rodín, konkrétne u Alexandra
Hozlára, Ernesta Zeleňáka, Jozefa
Molnára... kde sa samozrejme aj
prestravovali. Bolo to v tom čase
skutočné vzájomné športové priateľstvo. O niekoľko dní na to dostali
šurianski futbalisti ponuku odohrať priateľský zápas do Baťovian
(dnešné Partizánske). A B-mužstvo, ako sa to uvádza v zachovaných dokumentoch, odišlo zohrať
priateľské stretnutie do Dolného
Piala, a....nuž akože, rebriňákom,
ktorý hráčom poskytol súkromný
gazda Holubec. Vo vtedajšom výbore odpracoval aj, nielen v meste
(dokončenie na str. 8)
8
Noviny občanov mesta Šurany
Pamätníci z toho obdobia ešte žijú
(pokračovanie zo str. 7)
dobre známy doktor Ladislav Antalík a treba spomenúť aj dobrovoľných nadšencov ako boli Frei,
J. Kokoš. Š. Petrányi, Hozlár, ktorí
v snahe pomôcť rozvoju futbalu
v meste neodmietli ani také služby ako bolo predávanie lístkov na
futbalové zápasy. Medzi prvých
trénerov sa zaradili A. Takáč a R.
Petrucha, neskôr to boli známejší
tréneri, aj s medzinárodnými skúsenosťami, ako bol napríklad sve-
tobežník Ján Domonkoš (Domi-Báči) z Nových Zámkov.
Hralo sa samozrejme dobrovoľne, bez nároku na odmenu, s chuťou a nadšením, proste s entuziazmom. Hra v bola pre futbalistov i
fanúšikov ozajstným zážitkom.
Sme radi, že sme vám, vážení
čitatelia mohli ponúknuť aj takýto
fragment zo šurianskeho futbalu,
ktorý vlani oslávil 80. výročie od
svojho vzniku.
pripravil: (kup), snímka archív
Snímka je z neskoršieho obdobia, keď žiakov trénoval veľký oduševnenec futbalu v Šuranoch
Michal (Miško) Urban. Na fotografii mnohí už nežijúci, ale ešte aj žijúci hráči, v čase svojej
mladosti, keď sa učili prvé futbalové kroky.
S futbalovými oduševnencami v Kostolnom Seku odišiel aj futbal
Bývalý funkcionár Karol Zajíček spomína...
V priľahlej časti Šurian, kedysi
obce Kostolný Sek snáď nenájdete
človeka, ktorý by nepoznal Karola
Zajíčka, dnes už vyše 70-ročného
dôchodcu, predtým, okrem iného dlhoročného
činovníka pôsobiaceho nielen
v domácom, ale
i v okresnom
futbale. Časy sa
však menia a dnes by ste márne
hľadali futbalové mužstvo Kostolného Seku v nejakej okresnej súťaži, hoci vznik futbalu v Kostolnom
Seku sa datuje od roku 1933, pričom prvý oficiálny zápas odohrali
tamojší futbalisti ako ŠK Kostolný
Sek v roku 1936 v Dolnom Ohaji,
ktorý zdolali 1:3. Futbalový klub
v obci založili Jozef Šutka, strýko
bývalého primátora mesta Šurany, menovca Jozefa Šutku, spolu
s Františkom Kolárikom. Žiaľ,
to je už minulosť, ktorú sa snaží
zdokumentovať v pripravovanej
publikácii práve Karol Zajíček. Po
skončení futbalového nadšenia
a entuziazmu skončil aj futbal v
Kostolnom Seku, v tejto dnes už
priľahlej časti mesta Šurany. Karol
Zajíček rád spomína najmä na časy,
keď sa tu vybudovalo nové trávnaté ihrisko, ktoré im mohli závidieť
mnohé obce. Zopár zápasov, práve kvôli výbornej trávnatej hracej
ploche, ale i aktivít agilného Karola
Zajíčka tu odohrali aj prvoligové
mužstvá. Hráči Kostolného Seku
hrali v tom čase III. triedu okresnej
súťaže s ambíciami postúpiť vyššie.
Boli po jesennej časti na 2. mieste
tabuľky, no malá obec naplniť tieto
ambície, ukryté najmä v mysliach a
srdciach verných fanúšikov, nemala jednoducho na to peniaze. A tak
mnohí vynikajúci hráči prestúpili
už v strede sezóny do vyšších súťaží. Konkrétne bratia Kollárikovci,
Milan a Ľudovít mali namierenie
do Bánova a o Jozefa Filagu (prezývaného Brko) mali záujem Šurany.
Základný káder vtedy tvorili hrá-
či: Vincúr, Močkor, Gábriš, Vida,
Mellen, bratia Kollárikoví, Miloš
Kupecký, M. Kupecký, Hlavatý,
Tóth, V. Lehocký, F.Lehocký, Filaga,
Hruška, pribudol brankár Zoltán
Mucha zo Šurian. Mnohí z nich
mali odohratých niekoľko sezón vo
vyššej súťaži, a tak ich skúsenosti
boli v každom stretnutí veľmi cenné. Darilo sa im najmä v ročníku
1974-75, keď do výboru, ku Karolovi Zajíčkovi pribudli - Vincent
Habaj ako vedúci mužstva a Imrich
Pilek, ako predseda oddielu.
V tom čase, okrem vynikajúcej
trávnatej plochy pribudla na ihrisku betónová ohrada, upravilo
a skrášlilo sa jeho okolie. Vtedy
existoval v obci Miestna národný
výbor a tak jeho predseda Imrich
Bodka sa snažil všemožne pomáhať
futbalovému klubu i mužstvu. Veľkým fanúšikom kostolnoseckého
futbalu bol aj profesor šurianskeho
gymnázia Karol Hlavatý, známa to
osobnosť v okolí. Kostolný Sek vtedy hral výborný futbal, na ktorý sa
chodil pozerať pravidelne húf verných fanúšikov. Oporou mužstva
bolo najmä šurianske trio ostrieľaných hráčov – Viliam Lehocký,
Milan Hozlár a Zoltán Mucha.
Najúspešnejším strelcom bol Jotef
Filaga. V tom čase hrali vynikajúci
futbal aj kostolnoseckí dorastenci,
ktorí postúpili dokonca do krajskej
súťaže a boli pýchou tamojšieho
futbalového oddielu.
Zaznamenal (kup)
Tabuľka –
IV. liga Juhovýchod
Neded-Šurany 3:2 (1:1)
1 Okoličná
23 16
2 Neded
23 15
3 Šurany
23 13
4 V. Meder
23 13
5 ČFK Nitra 23 12
6 Sládkovičovo 23 10
7 Dvory n/Ž 23 10
8 Vrakúň
23 10
9 Nový Život 23 9
10 Kolárovo
23 8
11 ViOn B/V 23 9
12 Váhovce
23 9
13 Štúrovo
23 9
14 V. Lovce
23 6
15 Šahy
23 5
16 H. Kráľová 23 2
Noviny občanov mesta Šurian - Vráťme mestu život. Vydáva vydavateľstvo H+S, ul. SNP č. 42, 940 01 Nové Zámky.
Autorsky zostavili Ján Štark a Milan Kupecký, e-mail: [email protected] alebo [email protected]
Graficky upravila: Erika Cserepesová.
3
3
4
3
2
6
4
1
4
7
4
4
2
6
1
2
4
5
6
7
9
7
9
12
10
8
10
10
12
11
17
19
50:21
40:29
52:23
36:24
36:32
45:35
46:45
41:30
39:34
31:31
41:42
47:52
32:46
35:50
27:61
22:65
51 18
48 12
43 10
42 9
38 2
36 0
34 1
31 -5
31 -5
31 -2
31 -5
31 -2
29 -7
24 -9
16 -20
8 -25
Download

si môžete stiahnuť odtiaľto