Michael
Časopis rímskokatolíckej farnosti Skalica
Veľká noc 2013
Úvodník
Milí priatelia!
Habemus Papam!
Máme pápeža!
Bohu vďaka!
13. marca 2013 vo
večerných hodinách sa nad
Sixtínskou kaplnkou vo Vatikáne objavil biely dym a o
hodinu na to sa na balkóne
požehnania ukázal nový
Svätý Otec – argentínsky
arcibiskup Buenos Aires
Jorge Mario Bergoglio, ktorý si dal meno František.
Práve sv. František Assiský, ktorý bol mužom chudoby a pokoja, sa stal vzorom
pre nového pápeža, ktorý
by si veľmi prial, aby súčasná Cirkev prešla obnovou a
bola blízko pri každom človeku. Svätý Otec je nám
príkladom, ako aj my máme
prijímať každého človeka,
vidieť v ňom tvár trpiaceho
Krista a mať osobný záujem
o ľudí, ktorí sú okolo nás.
Mnohí sme v predchádzajúcich dňoch pristúpili k sv. spovedi. Chcem
všetkým čitateľom popriať,
aby vytrvali v snahe žiť s
Bohom každý deň, chránili
sa najmä ťažkých hriechov
a svojimi skutkami lásky a
milosrdenstva napomáhali
k obnove Cirkvi a takto zviditeľnili jej krásu a dôležitosť.
Číslo 3
Ročník 1.
Vyčistite starý kvas, aby ste boli novým cestom. Ste totiž akoby
nekvasený chlieb. Veď bol obetovaný náš veľkonočný baránok, Kristus.
Preto slávme sviatky nie v starom kvase ani v kvase zloby a neprávosti,
ale s nekvaseným chlebom čistoty a pravdy. (1.Kor 5,7-8)
Láska Zeleného štvrtka, viera Veľkého piatka,
nádej Bielej soboty a víťazstvo Veľkonočnej nedele
nech Vás posilní a naplní pokojom a dôverou v Boha.
Krásne a požehnané prežitie Veľkonočných sviatkov
praje redakcia časopisu Michael
Roman Stachovič,
dekan
STALO SA:
ROZHOVOR:
Pôstne obdobie v
našej farnosti
str. 2-3
Sestra Ružena
LISTÁREŇ
str. 8-9
str. 10
STALO SA
Pôstna duchovná obnova
V dňoch 9. a 10. marca 2013 sa v
našej farnosti z iniciatívy našich kňazov
konala Pôstna farská duchovná obnova.
Otvoril ju pán dekan Roman Stachovič
úvodnou modlitbou a prosbou o Božie
požehnanie pre toto podujatie.
Potom sa začala jeho prednáška
na tému „Božie povolanie a Boží plán s
každým človekom.“ Najskôr poukázal
na dva druhy povolaní, ktoré sa týkajú
každého z nás: povolanie k životu a povolanie do Cirkvi. No a potom nás Boh
volá tieto všeobecné povolania konkrétne realizovať v povolaní do manželstva či v povolaní kňazstva alebo do
zasväteného života. Tým, že na Božie
osobné volanie odpovieme „áno“
vyberáme si cestu povolania k svätosti.
Po prednáške nasledovala prestávka na občerstvenie. V sakristii bol
pripravený čaj, káva a koláčiky. V bočnej
kaplnke bola tiež možnosť zakúpiť si
kresťanskú literatúru a devocionálie.
Potom sa slova ujal pán kaplán
Radoslav Šaškovič. Témou jeho prednášky bolo „Počúvanie Božieho slova“. V úvode vysvetlil základné informácie o Biblii a tiež, aký je rozdiel medzi pojmami Bibila, Sväté Písmo a Božie slovo.
Potom poslucháčom ponúkol návod ako
správne čítať a porozumieť Božiemu slovu, podľa starobylej metódy Lectio Divina
Základným predpokladom je stíšenie sa
– nielen to fyzické, od okolitého hluku, ale
najmä vnútorné, usmernenie svojich
myšlienok. Po stíšení nasleduje fáza čítanie samotného textu Písma, kedy sa
máme zamyslieť nad jeho obsahom, tým
čo hovorí biblický text sám o sebe. Ďalším krokom je meditácia nad prečítaným.
Počas tohto času k nám prehovára Boh.
Potom nasleduje fáza nazeranie, kontemplácie, kedy nechávame v sebe pôsobiť toto zoslané Božie Slovo.
2
Posledným krokom je uskutočňovanie
toho, k čomu nás Boh prostredníctvom
svojho slova pozval. Silu pre toto konanie
čerpáme nielen zo samotného Božieho
slova, ale aj z Eucharistie, ktorá je vtelením Slova.
Po spoločnej modlitbe Anjel Pána bola poludňajšia prestávka, po ktorej
program pokračoval vystavením Sviatosti Oltárnej k tichej adorácii, ktorá bola zavŕšená Korunkou Božieho milosrdenstva.
Potom už nasledovala tretia
prednáška, ktorú viedol pán kaplán Ing.
Mgr. Ivan Barus na tému „Sviatosť
zmierenia – ako sa dobre vyspovedať
a aké sú najčastejšie pokušenia ohľadne tejto sviatosti“.
Vo svojich slovách poukázal na
dôležitosť sviatosti zmierenia, pri ktorej je
nevyhnutné vyvarovať sa jej automatickému konaniu a formalizmu. Prídeme, vyspovedáme sa, dostaneme
rozhrešenie a náš život plynie ďalej. V
spovednici sa stretáme so samotným
Kristom a jemu sa máme vyznať z našich
pokleskov a úprimne ich oľutovať.
Súčasťou dobrej spovede je aj dať si
predsavzatie, na ktorej zo svojich
slabých stránok chcem pracovať, v čom
sa chcem zlepšiť.
Počas celého dňa bol kostol plný
a podľa slov veriacich im takto strávený
deň veľmi prospel. Podujatie hodnotili
pozitívne a každý si tam našiel čosi pre
seba, nad čím sa môže zamyslieť.
Martin Surový
Popolcová streda 2013
Pôstne obdobie sa každoročne začína
Popolcovou
stredou. Je to deň pokánia v celej
Cirkvi, kedy sa veriaci katolíci zdržiavajú mäsitého pokrmu a zachovávajú prísny pôst. Azda najviditeľnejším symbolom tohto dňa
je znak popola, ktorý dostávame
od kňaza pri svätej omši a ktorý
nám pripomína našu pominuteľnosť a potrebu opravdivého pokánia - návratu k Bohu.
V tomto roku mali možnosť zažiť atmosféru svätej omše
na Popolcovú stredu vo Farskom
kostole v Skalici nielen naši farníci, ale vďaka priamemu prenosu
Rozhlasu a televízie Slovenska aj
televízni diváci na celom Slovensku na Dvojke.
Na tento prenos sme sa
niekoľko týždňov poctivo pripravovali. Veľké poďakovanie patrí
každému, kto sa zapojil do generálneho upratovania nášho farského kostola, aké tu už pár rokov
nebolo. Zapojili sa doň najmä Marek Vyskoč, bratia Marek a Ján
Ondrášovci, Jozef Rehák, Ján
Hertl, Martin Surový a iní.
Vďaka patrí aj všetkým,
ktorí prispeli k dôstojnému priebehu samotnej liturgie svätej omše: spevákom z chrámového zboru Cantamus Domino, pod vedením Mariána Mikuša, ďalej p. organistovi Serafínovi Šurinovi, jednotlivým lektorom čítaní a prosieb, našim miništrantom a osobitne p. kaplánovi Radoslavovi
Šaškovičovi, ktorý mal na starosti
celý priebeh svätej omše po liturgickej stránke.
Farnosť Skalica opäť dokázala, že je živá a aktívna farnosť a to nielen pred televíznymi
kamerami, ale aj pri mnohých
iných udalostiach v priebehu
roka.
-red.
STALO SA
Pôstna duchovná obnova
Pôstne kázne v Skalici
V týždni po štvrtej pôstnej
nedeli sa v našom dekanáte z iniciatívy pána dekana i ostatných
kňazov konala séria kázní o základných pravdách katolíckej viery,
ako príspevok k Roku viery, ktorý
vyhlásil pápež Benedikt XVI. Tieto kázne zaznievali počas večerných svätých omší. Pán dekan a
páni kapláni chodievali po okolitých farnostiach a k nám, do Kostola Milosrdných bratov počas
jednotlivých večerov zasa zavítali
kňazi z okolia.
V pondelok dp. Lukáš
Šlosár, poukázal na nesmiernu
lásku, ktorou nás Boh Otec miluje a chce aby sme si vo svojej slobodnej vôli vybrali jeho milosrdenstvo a nenahrádzali ho pozemskými vecami. Povzbudil nás
k prežívaniu osobného vzťahu s
Bohom Otcom.
V utorok nás navštívil dp.
Pavol Póša. Vo svojej kázni sa zameral na rozumové dôvody večného života a potom na to, ako
nám ho ponúka Pán Ježiš v evanjeliu. Poukázal na to, že večný život je naplnením všetkých našich
túžob.
V stredu páter Viktor
poukázal na Cirkev ako na Kristovu nevestu, ktorá je svätá a nepoškvrnená a ktorú pekelné brány nepremôžu. Nie je to organizácia s nejakým nábožným úmyslom. Cirkev je ako obrovská loď,
ktorá ľudí vezie cez oceán a máme na nej všetko, čo potrebujeme
k večnému životu.
Vo štvrtok dp. Tibor
Tasáry hovoril o Ježiš Kristovi,
našom Pánovi, ktorý nás vykúpil
svojou smrťou na kríži, keď položil
za nás svoj život, aby sme my
mohli dosiahnuť život večný.
V piatok svojou kázňou
páter Matúš oslovil aj našich birmovancov. Pripomenul nám
neustále, i keď neviditeľné pôsobenie Ducha Svätého cez Písmo, Tradíciu, Učiteľský úrad Cirkvi, sviatosti či charizmy. Duch
Svätý je niekto, koho sme prijali,
prijímame a neustále s ním máme
v každodennom živote spolupracovať.
Daniel Kremnický
Druhý deň pôstnej duchovnej
obnovy, teda nedeľu, sme strávili v spoločnosti Milosrdných bratov. Zavítali k
nám piati bratia, na čele so svojim
priorom - bratom Jánom Karlíkom.
Popoludňajší program začal
Krížovou cestou, ktorú viedli Milosrdní
bratia. Po nej nasledovala prezentácia o
živote sv. Jána z Boha, zakladateľa
Hospitálskej rehole, ľudovo nazývanej
Milosrdní bratia. Brat Ján a brat Richard
nás oboznámili s mimoriadne pohnutým
životom tohto svätca, ktorý sa po
bohatých a zaujímavých životných
skúsenostiach usadil v Granade, kde
objavil svoje osobné povolenie k
zasvätenému životu so zameraním na
starostlivosť o chorých.
Bratia cez vojnu Skalickú nemocnicu
stavali, dovtedy využívali priestory pôvodného kláštora, ktorý tu stál po
karmelitánoch. Oni tu prakticky nechali
svoje srdce. Boli tu vtedy veľmi dobrí
ľudia a aj stále sú.
Viackrát ste spomínali dôležitosť
prepojenia nemocnice a kostola. Ako
by ste si predstavovali sprístupnenie
kostola pre pacientov nemocnice?
Po prezentácii sa niektorí starší
farníci podelili so svojimi zážitkami a skúsenosťami s Milosrdnými bratmi z obdobia, keď ešte pôsobili vo svojej nemocnici
v Skalici. Potom sa k nám nakrátko prihovorili aj piati slovenskí bratia z tejto rehole
a jeden kandidát, ktorí aktuálne pôsobia v
Bratislave.
Nasledovala krátka prestávka,
po ktorej nám brat Ján premietol dokument o živote a histórii bratov z tejto rehole, ktorí pôsobia v Čechách a na Morave.
Milosrdní bratia zostali na večernej svätej omši, ktorú celebroval pán dekan a po nej prijali pozvanie na večeru na
fare, pri ktorej sme využili príležitosť položiť bratovi Jánovi Karlíkovi niekoľko
otázok:
Brat Ján, ako vnímate spätosť rehole
Milosrdných bratov so Skalicou?
Skalica bola srdcová záležitosť
našich starších spolubratov, hlavne otca
Fabiána a otca Rudolfa, od ktorých som
veľa o Skalici počul. Oni tu prežili svoju
mladosť a mali tu veľa pekných skúseností a zážitkov. Z ich rozprávania je jasné, že tu musela byť veľmi dobrá spolupráca s farnosťou a živé spoločenstvo so
zamestnancami nemocnice.
V zmysle slov sv. Jána z Boha,
teda jeho hesla „cez telo k duši“, je kostol
vrcholným bodom terapie v nemocnici.
Čiže tá starostlivosť je v prvom rade
zameraná na telesnú stránku, ale potom,
keď je pacient taký upokojený a keď aj cíti
ten záujem a láskavú starostlivosť, potom prichádza na rad duchovná služba,
teda rád si dá do poriadku aj svoju dušu.
Hľadáme spôsob, ako by mohli pacienti
suchou nohou prejsť z nemocnice do
kostola a dozvedel som sa, že v podzemí
existuje takáto možnosť. Máme v tomto
prisľúbenú aj podporu od pána primátora
a vedenia nemocnice.
Keby sa niekto chcel stať Milosrdným
bratom, čo by mal pre to urobiť?
Nech príde. Duchovné povolanie
je veľká a pekná vec, dar od Pána Boha.
Ak by chcel prísť niekto k nám, musí mať
v prvom rade rád ľudí ale osobitne pacientov a chorých ľudí, mal by byť v tej
nemocnici ako ryba vo vode, nebáť sa
utrpenia a prostredia nemocnice, lebo
pacienti potrebujú vidieť radostného človeka, nie smutného. A tiež by mal vedieť
spolupracovať s kňazmi vo farnosti, aby
vedel týchto ľudí pripravovať aj na sviatosti, aby si aj svoju dušu mohli dať do
poriadku. Čiže ak má niekto tento dar a
odvahu pracovať s chorými, je u nás
vítaný.
text: Radoslav Šaškovič
zhováral sa: Roman Stachovič
3
VEĽKÁ NOC
Veľký týždeň a Veľkonočné trojdnie
Kvetnou nedeľou začína Veľký,
alebo Svätý týždeň. Je to najvýznamnejšie obdobie liturgického roka.
V liturgii sa táto nedeľa po latinsky nazýva Dominica palmarum, čiže
Palmová nedeľa. Tento názov súvisí s
palmami, ktorými v Jeruzaleme vítali Pána Ježiša ako kráľa. Slovenské pomenovanie Kvetná nedeľa pochádza z tradície
požehnávania jarných kvetov, ktoré sa v
tento deň priväzovali na vysoké palice a
nosili na procesiu. Dnes sa u nás na procesiu zvyknú nosiť bahniatka, ktoré si odnášame domov, kde si ich prekrížené vešiame na steny, aby nám pripomínali našu cestu za Kristom. Tieto ratolesti sa potom odložia a na ďalší rok sa spália, aby
sa ich popol použil na Popolcovú stredu.
Zelený štvrtok je deň, kedy sa v
Cirkvi slávia dve sväté omše: dopoludnia
v katedrálnych chrámoch všetci kňazi
diecézy so svojim biskupom slávia omšu
svätenia olejov a potom títo kňazi so svojimi farníkmi slávia večernú omšu na pamiatku Pánovej večere.
V tento deň, si pripomíname
Poslednú večeru, na ktorej Pán Ježiš ustanovil sviatosť kňazstva a Eucharistiu.
Pomenovanie tohto dňa súvisí s praxou
udeľovania rozhrešenia verejným kajúcnikom, ktorých biskup prijal späť do plného spoločenstva Cirkvi. Obrad bol súčasťou svätej omše, ktorá sa konala v skorých ranných hodinách a biskup ju slúžil v
rúchu zelenej farby, lebo hriešnici – suché ratolesti sa znova stávali ratolesťami
živými – zelenými. Istý súvis je to aj zo
zvykom konzumovať v tento deň zeleninu.
4
Veľký piatok je jediný deň v roku, kedy Cirkev podľa pradávnej tradície
neslávi svätú omšu. Popoludňajšie obrady v kostoloch nás pozývajú rozjímať o
Pánovom umučení u uctiť si kríž, na ktorom zomrel Spasiteľ sveta.
Je to deň, kedy si pripomíname Kristovu
krvavú obetu na kríži a z úcty konáme
pokánie a zachovávame prísny pôst.
Na Bielu sobotu Cirkev zotrváva pri Pánovom hrobe a rozjíma o jeho
utrpení, smrti a zostúpení k zosnulým.
Počas dňa sa neslávi svätá omša, ale nábožne sa očakáva večerná slávnostná
Veľkonočná vigília, ktorou začíname
sláviť Pánovo zmŕtvychvstanie. Je to starobylá slávnosť, ktorá nám ponúka
množstvo hlbokých duchovných zážitkov: obrad požehnania svetla, bohatý
stôl Božieho slova, obnovenie krstných
sľubov, Eucharistiu a slávnostnú procesiu so Vzkrieseným Kristom.
Veľkonočná nedeľa je náš
najväčší a najvýznamnejší sviatok.
Cirkev slávi tajomstvo Krista, ktorý vstal
zmŕtvych, nie iba jeden deň, ale
päťdesiat dní, ktoré sú akoby jeden deň,
jedna nedeľa. Prvých osem dní vytvára
Veľkonočnú oktávu, potom na štyridsiaty
deň slávime Nanebovstúpenie Pána a na
päťdesiaty deň Turíce, čiže slávnosť
zoslania Ducha Svätého, ktorou sa
Veľkonočne obdobie končí.
spracoval Radoslav Šaškovič
Ako sa určuje termín
slávenia Veľkej noci?
Veľkonočná nedeľa, ako
vyplýva z názvu, každoročne pripadá na nedeľu, preto sa jej dátum logicky musí meniť. Ale ako
sa určuje, ktorá nedeľa v roku je
práve tá Veľkonočná? Túto otázku zodpovedali otcovia na Nicejskom koncile v roku 325. Rozhodli, že Veľkonočná nedeľa bude vždy prvá nedeľa po prvom splne
mesiaca po jarnej rovnodennosti,
ktorá je stanovená na 21. marec.
Ak by sa stalo, že spln pripadne
na nedeľu, Veľká noc bude až
nasledujúcu nedeľu. Dátum Veľkej noci sa teda môže odlišovať
medzi jednotlivými rokmi až o
viac ako jeden mesiac (od 22.
marca do 25. apríla).
A čo šibačka?
Veľkonočný pondelok nie
je nejaký osobitný sviatok, je to
druhý deň Veľkonočnej oktávy a u
nás je spojený so zvykom uctiť si
ženské pokolenie šibaním, resp.
v niektorých oblastiach aj polievaním vodou. Tento zvyk nemá nič
spoločné so životom Ježiša
Krista, hoci patrí k veľkonočným
tradíciám. Šibať či oblievať sa v
prvom rade chodilo tam, kde sa
niekomu páčilo dievča – bol to
prejav záujmu, pretože táto činnosť bola doménou mládencov. K
tomu sa viaže aj odmeňovanie
chlapcov: dostávali vajíčko, ako
symbol života, vyzdobené podľa
zvyklostí dediny – mesta, v ktorom mohol byť zašifrovaný ľúbostný odkaz.
HISTÓRIA
Kanonická vizitácia Milosrdného kostola
pokračovanie
Povesti o Milosrdnom
kostole
Svieca jednoho Turka
Táto povesť bola uverejnená v
novinách POKROK, ktoré v Skalici vychádzali v r. 1922.
Za válek tureckých, jednoho dňa
bola vraj nad celou Skalicou veľká
hmla. Takým spôsobom Turci bitvu túto mali prehrať. Za odplatu
poslal jeden z bojovníkov „Čiernej
panne“ sviecu, ktorá keď bola v
chráme Milosrdných bratov zažatá, vypráskala sa od nej stena, len
niektoré malované obrazy tam
zostali a tie tam vidieť dosiaľ. Je to
tzv. „Loretánska“ kapľa, ktorá bola modlitebnou pred tým, než bol
kostol vystavený. Kapľa bola potom do staviska pojmutá a je k nej
vchod od sákristie a od epištolskej strany hlavného oltára.
Sudoměričanka v Loretánskej kaplnke
Niekedy v časoch prvej republiky
sa vraj nejaká Sudoměričanka v
noci tajne skryla v kostole, aby
mohla sošku okradnúť o jej zlaté
ozdoby. Ráno ju našli mŕtvu z vytreštenými očami na drevenej
mriežke, ktorá oddeľovala oltár
od priestoru za ním, kde je soška
a dalo vraj veľmi veľkú námahu ju
od nej odtrhnúť, ako kŕčovite sa
tej mriežky držala.
Za poskytnutie materiálov p.
Antonovi Konečnému ďakuje
Marek Vyskoč.
V Štátnom archíve pobočka Skalica možno nájsť rôzne zaujímavé historické
dokumenty. Podarilo sa nám získať preklad Batthanyiho kanonickej vizitácie z r. 1788,
kedy vizitátor navštívil kostol Najsvätejšej Trojice. V tomto čísle uvádzame jej už druhú
časť v pôvodnom, i keď trochu skrátenom, znení.
Okrem hlavného oltára sú ešte v
našom kostole tri bočné oltáre. Prvý je na
strane evanjeliovej v ambite presbytéria,
zasvätený sv. Šimonovi Štockovi, ako
dostáva z rúk Panny Márie škapuliar.
Tento veľký obraz visí na stene. Pretože
nad tabernákulom je pod sklenenou
schránkou krásne ozdobený obraz sv.
Tekly, - tento oltár ľudovo sa menuje oltárom sv. Tekly. Hore je pekný oválny obraz
sv. Jozefa. Oltár je kamenný, má červené
stĺpy so sochami; vpravo sv. Peter a Tomáš, v ľavo sv. Albert, urobené majstrovskou rukou zo sadrového materiálu. Oltárny stôl je po každej stránke pripravený
k slúženiu sv. omší. Oltárny kameň s relikviami je neporušený.
Druhý oltár, ktorý zaberá priestor
medzi múrom a lavicami, je oltár Panny
Márie Škapuliarskej. Jej socha je drevená, stojí vo výklenku kostolného múru,
ktorý je na to náležite upravený, má príhodné šaty a je chránená sklom. Oltár je
urobený z dreva, ozdobený jemnými
farbami, má pozlátené okresné rezby.
Dve sochy majú zlátené šaty. Socha sv.
Jána Evanjelistu a socha sv. Jána Krstiteľa. Oltár pôsobí pekným dojmom. Nemá
oltárneho kameňa s relikviami.
Na epištolnej strane je len jeden
oltár. Má veľký obraz, ako si Kristus zasnubuje sv. Teréziu, našu matku a reformátorku, prebodnúc jej pravú ruku klincom. Na oltári je pod sklenenou schránkou vosková socha Jezuliatka, podľa
originálu sochy milostného Jezuliatka v
Prahe. Oltár je z kameňa, má dva červené stĺpy, z jednej strany sochu sv. Terézie
a z druhej strany sochu sv. Eufrozíny.
Oltárny stôl je drevený s relikviami a oltárnym kameňom.
Lavice sú v dvoch radoch. Jedna
strana pre mužov a druhá pre ženy.
Medzi lavicami je priestranná ulička, tiež
po obidvoch stranách medzi múrom a
lavicami. Lavice sú z tvrdého dreva tak
urobené, aby sa v nich mohlo pohodlne
sedieť alebo kľačať.
V kostole sú štyri spovedelnice.
Na epištolnej strane sú dve. Jedna je pri
vchode kostola, druha vedľa nej pod chórusom. V súmernom položení proti nim
na strane evanjeliovej tiež dve spovedelnice. Majú mriežkované okienka s dvierkami. Hneď vedľa je kostolná brána, celá
zo železných platní, ktorá sa v určitú hodinu zatvára na veľkú a silnú závoru.
Čo sa týka čistoty, - je to medzi
inými, naša prvá starosť, aby kostol bol
vždy čistý a nič nemohlo urážať pohľad
prichádzajúcich.
Chórus v samom kostole je nad
vchodom, podopretý kamennými stĺpmi.
Je uzavretý a celý oddelený múrom od
chrámovej lodi. Organ je umiestnený v
prostriedku, aby bol dobre počuť jeho
zvuk z každej strany jedno okno. Organ
stojí naproti hlavnému oltáru. Hneď vedľa
organa je náležite pripravený oltár pre
chorľavých kňazov k slúženiu sv. omší.
Chórus má dlážku drevenú, lavice, priame svetlo prichádzajúce oknami, ktorú
sú proti uličke a ho dostatočne osvetľujú.
Dlážka sa každý deň čistí.
Sakristia nachádza sa na bočnej
strane, kde je kazateľnica, smerom na
západ pripojená k múrom kostola. Z nej
sa cez priestor, ktoré je pred Loretkou –
ktorej popis je ďalej pripojený, prichádzajú kňazi k oltáru na vykonávanie služieb
Božích. Sakristia má okná so železnými
mrežami. Má dosť svetla. Ináč nie je v nej
nič umeleckého. Skrine na uschovanie
Bohoslužobných vecí, sú na dvoch stranách. Sú tu aj dve kľačadlá pripravené
pre tých, ktorí si chcú vykonať modlitbu.
Sakristia má len tú starosť a ten cieľ, aby
všetky posvätné veci, patriace k Bohoslužbám boli čisté, nepoškodené, aby
bolo všetko pripravené pre oltár a všetko,
čo si vyžaduje Bohoslužba. Keby snáď
náhodou stal sa tu omyl alebo malá nedbanlivosť, všestranná bedlivosť predstavených, to iste hneď napraví a odstráni.
Martin Surový
5
MLÁDEŽ
Mladí mladým
Ako vidíme našu farnosť
Farnosť je dobrá, máme milých kňazov,
ktorí sú možno od seba rozdielni, ale teší
nás, keď sa s nimi môžeme stretnúť, dobre porozprávať, zabaviť sa a že nám
umožňujú pravidelné mládežnícke či detské stretnutia na našej fare, ktorú sme si
veľmi obľúbili. Vo farnosti pokladáme za
výhodu, že sa často konajú mládežnícke
sv. omše, birmovanecké alebo študentské, no niekedy nás mrzí ich malá účasť
tých, ktorým sú tieto omše určené, pretože sú veľkou možnosťou, kde byť v spoločenstve a kde zdielať radosť z viery s druhými.
Máme krásne kostoly, kde v každý všedný deň sa slúžia sv. omše, spovedá sa,
modlí sv. ruženec alebo že bývajú adorácie vo štvrtky a piatky. Každú druhú sobotu sa konajú detské stretká, pri ktorých
sa môžeme venovať deťom a hrať sa s nimi. Tešíme sa každému maličkému, ktorý
tam príde a radi privítame aj ďalších. Dúfame, že je to skvelá možnosť prinášať
ovocie pre farnosť a budovať novú generáciu aktívnych veriacich.
Ako vidíme našu Cirkev a ako na nás
zapôsobil nový Svätý Otec František
Prázdniny s pánom
dekanom
Naša Cirkev je úžasná tým, že spája ľudí
rôznych národov do jedného spoločenstva. Aj nás - mladých, starých, pekných
či tučných... Dáva nám veľa dobrého a
potrebného k tomu, aby sme milovali Boha a kráčali za ním. No nie sami, uzamknutí do seba. Boh istotne chce, aby sme
kráčali spolu. Ako jedna veľká rodina. Máme dobrých kňazov, rehoľníkov, biskupov. Máme svojho pápeža, ktorý je zástupcom Krista na Zemi. Je to veľký pastier, ktorého život má byť podobný Ježišovmu a inšpirovať každého. Dnes to s
Cirkvou nebude mať ľahké. Určite bude
musieť čeliť mnohým nástrahám a prekážkam sveta, bude niesť ťažký kríž. No
len preto, aby Boží ľud bol naozaj Božím.
Boh je ale úžasný a neprekonateľný v láske. On mu bude určite pomáhať, posilňovať ho vo všetkom, aby svoje povolanie
dobre plnil a vytrval. Veríme, že Boh má s
ním ešte mnoho plánov, ktoré prídu, že
svojím úsmevom a ľudským slovom zmení srdcia mnohých a ukáže svetu Cirkev,
akú Boh skutočne chce. Svätú a čistú,
kde má každý svoje vlastné miesto ako
veľká stavba Božieho kráľovstva. Je však
potrebné, aby sme na svätého otca nezabúdali myslieť v našich modlitbách, dobrých skutkoch či vlastných obetách. Tak
napomáhať jemu i celej Cirkvi. Tešíme sa,
že je zvolený pápež František a že prijal
túto veľkú úlohu. Veríme, že to zvládne a
dobre povedie sv. Cirkev v tomto storočí.
Pre miništrantov, ale aj ostatné
deti a mládež z farnosti pripravil
pán dekan zaujímavý program,
aby sme sa počas jarných prázdnin nenudili doma a nesedeli pri
počítači.
V stredu to bolo korčuľovanie na
zimnom štadióne, na ktorom sa
zúčastnili aj viacerí rodičia s deťmi. Tí starší sme si zahrali aj hokej.
Vo štvrtok pán dekan zorganizoval túru po skalických horách s
miništrantami. „S túrou sme boli
všetci spokojní a môžeme si to
niekedy ešte zopakovať.“
V piatok miništranti mali súťaž na
fare v stolnom tenise a stolnom
futbale. Výhercovia boli odmenení peknými cenami. Do súťaže sa
zapojil aj pán dekan, s ktorým
sme si dobre zahrali.
Animátori farnosti Skalica
Chvíľka na zamyslenie
6
Občas nám život hádže kamene
pod nohy. Teda, skôr myslím, že sú to balvany. Prekážky, ktoré sa nám zdajú na prvýkrát neprekonateľné. Vyzerajú obrovsky, hrdo nám demolujú sebavedomie a
my sa cítime bezradní. Bojíme sa ich a
častokrát radšej utekáme namiesto toho,
aby sme sa ich aspoň pokúsili prekonať...
Ono, nič nie je také zlé ako na prvý pohľad vyzerá. Všetko závisí len od
uhla pohľadu. Od toho, ako pristupujeme
k problémom. Keď sa na problém pozeráme čiernymi okuliarmi, problém sa čiernym aj stane. Čierna predstavuje zúfalstvo, depresie, temnotu, beznádej. Čiernu nechceme. Čierna nás ovládne a stane sa z nej začarovaný kruh, z ktorého
nebude cesty späť...
Radšej myslime veselšími farbami. Ružovou, žltou či kľudne aj zlatou.
Myslime na to, že život pred nás prekladá
prekážky preto, aby sme sa stali silnejšími. Nie preto, aby sme to vzdali hneď na
začiatku. Život nás chce skúšať, chce nás
trénovať, chce z nás vyťažiť čo najviac
dobra. Čo najviac odhodlania, obety.
Chce nás naučiť nestrácať nádej, ani vtedy, keď je šanca na úspech minimálna.
Chce aby sme verili až do poslednej chvíle. Chce z nás spraviť takých statných vojakov, ktorí aj keď padajú, stále sa odznova stavajú na nohy...
Nemôžeme sa báť. Musíme dúfať, a nie zúfať. Pretože cesta je cieľ.
Silvia Javorská
ARCIDIECÉZNE
STRETNUTIE MLÁDEŽE
CLIPTIME
V dňoch 10.-12.5.2013 sa uskutoční v Marianke arcidiecézne
stretnutie mládeže pod názvom
CLIPTIME, na ktoré sú pozvaní
mladí zo všetkých farností našej
arcidiecézy. Jedná sa o 3-dňové
festivalové stretnutie, kde chceme mladým sprostredkovať silu
spoločenstva a najmä dotyk Božej lásky cez rôzne aktivity a ponuky. Príď na program plný hudby, slova, agapé, zaujímavých ľudí a živého Boha. To všetko v príjemnej rodinnej atmosfére mladých, ktorých možno poznáš alebo spoznáš.
Stretnutie organizuje Komisia pre
mládež bratislavskej arcidiecézy.
Je to výborná príležitosť
pre našich birmovancov, kde môžu zacítiť Boží dotyk a silu Ducha
Svätého.
Animátori
DETI
Veľká noc a príchod jari
MILÝ KAMARÁT!
Mesiace zimy ubehli ako nič a
ovzdušie nám začína voňať jarou.
Je tu ďalší môj list. Určite vieš, že
sa blíži Veľká noc, preto sa na ňu
poďme spolu pozrieť.
BÁSNIČKA
JAR
Keď slnce zasvieti,
zima preč odletí.
Už letí, už letí,
radujú sa deti.
Slnko pekne hreje,
na deti sa smeje.
Už si niekedy počul o VEĽKONOČNOM TROJDNÍ?
Sú to tri dni, kedy sa stali tie najväčšie udalosti pre kresťanov.
Na nasledovných obrázkoch sú tieto
udalosti vyobrazené.
Tvojou úlohou bude
pomenovať tieto
dni, napísať dole,
čo sa vtedy stalo
a na záver si ich
môžeš vyfarbiť.
(Mária Ďuríčková)
VTIP
PRE ŠIBAČOV
1. Šibi-ryby, mastné ryby,
kus koláča od korbáča,
ja chcem iba máličko,
maľované vajíčko.
2. Šibi-šibi, šibáky,
išiel otec na raky.
Raky štípu, pichá jež,
moje prúty musia tiež!
3. Šibi-ryby, mastné ryby,
dávaj vajcia od korbáča,
ešte k tomu groš,
aby bolo dosť.
Vylúšti tajničku
a dozvieš sa
názov jedného
MIESTA. Vieš
o ňom niečo
povedať?
DETSKÉ STRETKA
Viktor Žerovnický
1. domček pre auto
2. orgán zraku
3. svetlo v dome
4. zmaže ceruzku
5. nedeľná detská sv. ...
6. skalický koláč s dierou
7. priateľský pozdrav
Vyfarbi a pomenuj SYMBOLY VEĽKEJ NOCI. Poznáš ešte nejaké?
OZNAMOVÉ OKIENKO
Ÿ
príď na detské stretká -
každú druhú sobotu o pol 3
v útulni u františkánov
Ÿ
pripoj sa k detskému
speváckemu zboru Svetielko skúšajú každý piatok o 5 na
fare
7
ROZHOVOR
Sestra Ružena
Počas prvých dvoch mesiacov tohto roka sme mali možnosť v našej farnosti
vídavať jednu novú rehoľnú sestru. Mali sme ju možnosť stretnúť na svätých omšiach v
kostoloch, pri vyučovaní Náboženskej výchovy na školách, pri prechádzkach ulicami
Skalice. A zrazu je fuč...Sestra Ružena, vlastným menom Monika Šoltýsová.
Prečo iba tak krátko – dva mesiace?
Je to taký experiment, ktorý mám počas
noviciátu. Skrátka, každá novicka musí
absolvovať určité množstvo experimentov. A toto bol môj štvrtý.
Teraz ste teda v noviciáte vo vašej
Kongregácii. Ak dlho trvá u vás obdobie noviciátu?
Obvykle dva roky, a môže sa predĺžiť o
pol roka, keď požiada novicka, alebo je jej
to odporučené. Počas toho noviciátu
chodíme po viacerých komunitných domoch.
Skúste nám teda povedať niečo o
sebe, odkiaľ pochádzate?
Pochádzam z Bardejova, narodila som
sa tam, 30 rokov som tam bývala, kým
som nevstúpila do rehole.
Ste teda z ďalekého východu...
Teraz rodičia už nežijú v Bardejove,
presťahovali sa do vedľajšej dediny
Zborov. Je to taká väčšia dedina.
Keby sme chceli prísť do Bardejova,
čo by ste nám tam ukázali?
Predovšetkým radničné námestie,
mestské múzeum, nádhernú gotickú baziliku sv. Egídia, v rekonštrukcii je mestské opevnenie, na ktorom sa daju videť
zrekonštruované bývalé bašty a pod. Bazilika je unikátna, je zapísaná aj v svetovom dedičstve UNESCO.
Ocitli ste sa na opačnom konci republiky. Ako sa vás páči Skalica?
8
Ako mestečko je veľmi podobná Bardejovu, až na to, že my sme gotické mesto a
toto je skôr barokové. Je tu ticho, ako za
mojich mladých čias, keď Bardejov nebol
taký rušný, bývalo to tiché mesto. Čo sa
týka Záhoria, nikdy predtým som tu nebola, takže to pre mňa bolo nové, sú tu
milí ľudia, je to pre mňa nová skúsenosť.
Sú otvorení, dávajú všetko so srdcom na
dlani.
V Bardejove ste sa narodili, vyrastali,
prežili tam detstvo, mladosť, chodili
ste tam do školy. Aká ste boli žiačka?
No, na ZŠ som bola veľmi dobrá, bavilo
ma učiť sa. Nepotrebovala som veľa, aby
som sa naučila a potom na strednej škole
keďže mi vybrali rodičia školu, ja som si
nevyberala, tak tá ma veľmi nebavila, to
už bolo horšie.
Akú školu vám vybrali?
Bola to Obchodná akadémia. Ja som
chcela iné, stavebnú priemyslovku.
(smiech) Veľmi som obdivovala otca,
ktorý je stavebný inžinier, takže aj ja som
chcela byť niečo také. Ale on povedal, že
to nie je pre dievčatá. Máš dobré známky,
tak prečo by si išla na takúto školu? Ale
bolo nás veľmi veľa, zrazu sa objavilo
veľa ekonómov a ekonómiek, ale nemali
sme prácu. Starší ekonómovia si držali
miesta a my sme sa nemali kde uchytiť.
Čo bolo potom? Išli ste na výšku?
Trochu som pracovala, ale keďže ma to
veľmi nebavilo, tak aj tá práca bola taká...
Vnímala som to aj sama, že nie som ešte
dosť zrelá pracovať, že by som sa dokázala uživiť. Pol roka som pracovala v ekonomickej oblasti.
Keď ste zistili, že práce nie je pre vás
to pravé, objavili ste v sebe rehoľné
povolanie. Ako?
Bolo to dosť zdĺhavé. Po škole som si vždy myslela, že moje povolanie bude do
manželstva. Mať dobrého manžela a deti. Až keď som mala 20 rokov, začala som
nad svojim povolaním hlbšie uvažovať.
Tie roky predtým boli také všelijaké. Veľa
času som potom strávila u dedka, viac
som chodila do kostola, lebo on chodieval každý deň. Babka umrela a on potreboval chodiť na cintorín, do kostola. Mal
taký rituál a ja som s ním tento rituál prežívala a chodila s ním do kostola.
ROZHOVOR
Sestra Ružena
Počas váš ho pôsobenia v
Skalici ste mali skúsenosť aj s
vyučovaním náboženstva. Na
Ktorých školách to bolo, ako
vás deti prijali a ako sa vám s
nimi spolupracovalo?
Učila som na vašom Gymnáziu,
na Strážnickej, aj na športovej
škole na Mallého. Na každej
škole to bolo iné. Deti sú tam vždy
iné. 3. ZŠ, to je veľký kolos, tam je
veľa detí rôznorodých. Deti ma
prijali celkom dobre, myslím si, že
sestra Margaréta mi urobila
dobrú pozíciu. Uviedla ma a
povedala deťom, že teda
preberiem na krátko po nej
miesto. Deti si zvykli na mňa a
keď som aj učila, tak som trošku
nadviazala na štýl sestry
Margaréty.
Aký máte pocit z našich detí?
Myslíte, že sú ochotné
spolupracovať na hodinách
náboženstva?
Ako ktorí. Tak na prvom stupni,
ale potom príde puberta a to už je
všade rovnaké. Náboženstvo
musí byť v rodine, aby mali
záujem aj v škole. Keď nemajú
základy z rodiny, keď nechodia s
rodičmi do kostola, nemodlia sa,
je to vidieť. Je to pre nich len
nutné zlo. Tie vyššie ročníky,
napr. na Gymnáziu, tam už je to o
tom, že sú zrelší, vedia čo chcú.
A tam to začalo?
Ako prebiehal váš vstup do rehole?
Boh tu začal na mňa pôsobiť. Prvý krát mi
tam dedko spomenul, či by som nechcela
isť do kláštora. Vtedy to pre mňa bolo
nepredstaviteľné. Vrátila som sa do
Bardejova, do starého prostredia. Kúpila
som si Sväté Písmo. Potom sa mi do rúk
dostala kniha o sv. Terézii z Lisieux. Keď
som ju prečítala, tak som si pomyslela,
toto je ten rehoľný život. Povedala som si,
že to pre mňa asi nie je, lebo nie som taká
dokonalá.
Cez jednu sestru, s ktorou som sa dobre
spoznala, zdôverila som sa jej s mojou
túžbou po povolaní. Zoznámila ma s
provinciálnou predstavenou a potom
som sa stala kandidátkou.
Čo bolo ďalej?
Potom som zbadala jeden inzerát v
Katolíckych novinách, že jezuitskí
dobrovoľníci hľadajú ďalších ľudí na svoj
program. Komunitný život, jednoduchý
životný štýl, sociálna práca. Tak som si to
išla vyskúšať. Vôbec som netušila, do
čoho idem. Bolo to na jeden rok. Keď som
prišla na výberové konanie, bolo tam 20
mladých ľudí, myslela som si, že ma
nevyberú.
Ale vybrali... Prekvapenie?
Bola som veľmi prekvapená. Ocitla som
sa v Ivánke pri Dunaji a robila som
sociálnu prácu. Chodila som po domoch,
k starým ľudom, telesne postihnutým, do
detských domovov. Tu som sa zamilovala do jedného z členov komunity. On
ale chcel ísť za kňaza, takže z toho
žiaden vzťah nebol. Ja som si tam vtedy
uvedomila, že som normálna, že sa viem
aj zamilovať, dovtedy som nemala takú
skúsenosť. Zároveň som pocítila, že mi
Boh ukázal, že ma má rád.
Ako ste sa dostali do Congregatio
Jesu?
Keďže s jezuitmi spolupracujú aj ich
sestry, tak som sa spoznala aj s ich
životom a zistila som, že vo vedľajšom
vchode máme tieto sestry. Mala som
teda sestry stále pod nosom. Začali sme
sa stretávať a nadviazali sme priateľské
vzťahy.
Byť kandidátkou znamená už byť v
niektorom rehoľnom dome?
Závisí to od toho, čo kandidátka robí, či to
môže zanechať hneď alebo nie. Ja som
mala mať vtedy štátnice, takže mi
povedali, aby som dokončila školu a
pridelili mi jednu sestru, ktorá ma mala
viesť. Stretávali sme sa a ona ma viedla
do duchovného života.
Ako vyzerali vaše prvé roky v reholi?
Moje obdobie kandidatúry trvalo 3 roky.
Potom som vstúpila do postulátu. To už
som bola priamo v komunite, pracovala
som podľa toho ako mi povedali. Potom
nasleduje noviciát. A ten sa začína
Obliečkou. Moja bola 28. augusta 2011.
S tým súvisí aj výber rehoľného mena.
Prečo práve Ružena?
V jednej knihe som čítala, že Boh má pre
každého osobitné meno, ktoré pozná len
on. Mne sa páčili ruže, a vnímala som sa
tak, že som ruža pred Pánom Bohom.
Preto som sa dostala k Ružene. Potom
som čítala aj životopis sv. Ruženy, ktorá
vynikala v trpezlivosti, no a tú som ja
veľmi potrebovala. Takže to by bola
dobrá patrónka pre mňa.
Po dvoch mesiacoch teda od nás
odchádzate. Akými slovami by ste sa
chceli s nami rozlúčiť?
Chcela by som sa veľmi pekne poďakovat všetkým, ktorí mi môj pobyt v Skalici spríjemnovali. V prvom rade sestre
Eugénii za jej osobný príklad, všestrannú
pomoc a obetavosť. Ďakujem tiež vašim
kňazom a všetkým farníkom za ich milé
prijatie.
Za rozhovor ďakuje Radoslav Šaškovič
a Marek Vyskoč
9
LISTÁREŇ
Vaše príspevky a spätná väzba
Milovaní bratia a sestry, vážení naši čitatelia,
Chceme Vám všetkým zo srdca poďakovať za toľké pozitívne ohlasy na
adresu nášho časopisu. Myslíme si, že z čísla na číslo sa zlepšujeme a pôstne číslo
bolo naozaj mimoriadne vydarené. Ďakujeme i za viaceré Vaše príspevky a podnety,
budeme ich určite postupne uverejňovať v najbližších číslach. Tu sú aspoň dva:
„Máme dosť ľudí, čo vravia, aké to je – no zišli by sa takí,
čo by povedali, aké to môže byť.“
Poslednou dobou si všímam, že ľudskou obľúbenou vlastnosťou je kritizovať. Najmä
na Slovensku. Kritizuje sa politika, zastúpenie vlády, kritizuje sa výber oblečenia,
nevhodné programy v televízii, Cirkev, kritizujeme vlastne všetko, čo nás obklopuje. Je
to smutné. Stretla som sa už s mnohými ľuďmi a s mnohými charaktermi, či už dobrými
alebo zlými a postupom času, ako rastiem, dokážem v nich viac čítať.
My si nevážime to, čo máme. Bez najmenšieho váhania dokážeme odsúdiť najbližších, dokážeme im vyčítať nechutnú pravdu priamo do očí a ešte sa v tom vyžívať. No
pozeráme sa vôbec popritom aj na seba? Na to, akí sme my? Že ani my nie sme ideálni
a dokonalí? Pravda bolí. A veľa ľudí sa s ňou nedokáže stotožniť. Radšej sa urazia
alebo si svoju nezmierenosť s pravdou vybíjajú na druhých. Žiaľ, často práve na
najbližších.
Ľudia sú tak sebeckí. Kvôli svojmu blahu a náročným požiadavkám na určitý komfort
často zapierajú priateľov i svoju rodinu. Ľudia takto v podstate strácajú ľudskosť.
Namiesto toho ako sa stále len ľutujeme a vzdycháme nad situáciou v krajine, sebou
samými, blízkymi, tak by sme radšej mali zabudnúť na to zlé a mať pozitívny pohľad na
vec, tešiť sa z toho, čo bude. Po každom daždi totiž vyjde Slnko.
Možno máte neposlušné deti, ktoré vám viac ako úsmev na tvári robia vrásky. Nemali
by sme zúfať, mali by sme dúfať. Veriť v pokrok. V lepší život. V lepšiu situáciu. V to, čo
bude.(Veriť v Boha, ktorý nás miluje a stará sa o nás. - pozn. redekcie )
Zoberme si na mušku nejakú ženu v produktívnom veku, ktorá prišla o zamestnanie,
ktoré bolo pre ňu celým jej svetom. Myslí si, že jej život stratil zmysel a ona už nemá
ďalej prečo žiť. Avšak ona nepotrebuje súcit. Nepotrebuje kilogramy čokolády.
Nepotrebuje, aby bola podporovaná v depresii. Ona potrebuje povzbudiť. Potrebuje
zážitky, ktoré by jej spôsobovali na tvári úsmev a nie slzy. Aby zabudla na to zlé,
povzniesla sa nad jej smutným osudom a začala myslieť na to, aké to ešte len môže
byť. Na to, že jedného dňa sa pred ňou môže zjaviť taká pracovná ponuka, o akej sa jej
nikdy ani nesnívalo. A bude oveľa lepšia ako tá predchádzajúca, dokonca ju bude robiť
spokojnou a šťastnou.
Podľa môjho názoru, všetko závisí len od uhla pohľadu. Záleží len na nás, ako sa
postavíme k situácii, či budeme myslieť v pozitívny obrat alebo našu myseľ pohltia
samé negatívne myšlienky. Totiž, nikdy nič nie je také zlé, ako vyzerá.
Silvia Javorská
10
Kríž
V pôstom období sa často skloňuje slovo „kríž“. Čím je pre nás v živote kríž? Kríž je
znakom spásy, zdrojom sily,... Spomenula som si na svoju mamičku, ktorá odpoveď
poznala. Pre ňu bol kríž všetkým. Kedykoľvek sa dozvedela bolestnú, či radostnú
správu, pozrela sa na kríž a potom reagovala. Asi preto bol v každej miestnosti nášho
domu kríž. So smrťou celý život počítala, v starobe na ňu myslela ešte častejšie.
Pravidelná spoveď a každodenné sv. prijímanie boli pre ňu celoživotnou posilou. Moja
mamička zomrela v spánku. Všetci sme vedeli, ktoré šaty si vybrala do truhly, ktorý
krížik i ruženec. Všetky tieto želania sme jej splnili. Za pár týždňov sme sa všetci štyria
súrodenci stretli, aby sme rozhodli o jej osobných veciach. Neboli sme z toho nadšení,
brali sme to ako nepríjemnú nutnosť. Ale mamička nás všetkých prekvapila. V hornej
časti skrine bola papierová škatuľka, ktorú sme nikdy predtým nevideli. Opatrne sme ju
otvorili a našli v nej štyri balíčky zabalené v bielej servítke. V každom bol malý krížik,
každý trocha iný. Ešte dnes cítim to obrovské ticho a silu tohto okamihu. Podala som
škatuľku najstaršiemu bratovi a každý sme si vybrali jeden krížik. Boli sme plní otázok.
Kedy mamička na tento nápad prišla? Kedy a kde krížiky kúpila? Ako sa jej ich podarilo
ukryť? Odpoveď pozná len ona sama a je to tak dobre. Takto sme sa vrátili od mamičky
obdarovaní aj po jej smrti.
M.P.
Knižné okienko
Vittorio Messori: Naozaj vstal z
mŕtvych? (Skúmanie prázdneho Božieho hrobu)
Vittorio Messori je známy
taliansky novinár, publicista a
spisovateľ. Do povedomia
slovenských čitateľov sa dostal
najmä ako editor knihy Jána
Pavla II. Prekročiť prah nádeje,
ktorá vyšla v mnohých krajinách
na celom svete. Kniha Naozaj
vstal z mŕtvych? je konfrontáciou
so samotnou podstatou viery,
snaží sa skúmať vzkriesenie z
rôznych uhlov pohľadu. Autor si
uvedomuje závratnú veľkosť
tajomstva vzkriesenia Ježiša
Krista a tak aj k téme pristupuje…
Kniha vyšla v slovenskom preklade vo vydavateľstve
LÚČ ešte v roku 2002, ale stále je
užitočným sprievodcom pri snahe
o duchovnejšie prežitie Veľkonočného obdobia. Autor ponúka
mimoriadne zaujímavé pohľady
na tie časti evanjelií, ktoré hovoria
o Ježišovom zmŕtvychvstaní. Kniha je vynikajúcou pomôckou pri
obhajobe autentickosti a pravdivosti týchto biblických textov.
Knihu žiadajte v našej predajni
Karner.
Otváracie hodiny:
PO, UT, ŠT, PI:
STREDA:
14:00 – 16:30
7:45 – 10:00
DUCHOVNÁ OBNOVA
Svätý Dismas – prvý v raji
Liturgia v našom živote
Prežehnanie sa nie je
len obyčajné gesto, ktorým (žiaľ
často bezmyšlienkovite) začíname a končíme naše modlitby, vrátane tej najvznešenejšej modlitby
– obety svätej omše. Prežehnanie sa v mene Otca i Syna i Ducha
Svätého vyjadruje samotnú podstatu modlitby, vnútorný postoj,
naladenie duše, ktoré je pri modlitbe potrebné.
Prežehnanie sa na úvod
svätej omše je vlastne už druhým
prežehnaním po príchode do kostola. Prvýkrát sa prežehnávame
svätenou vodou pri vstupe do
kostola na pamiatku nášho krstu.
Prežehnanie je gestom,
pri ktorom sa spája nebo so zemou, je to vstup do modlitby,
vstup do posvätného mystéria
svätej omše, ktorá je sprítomnením neba na zemi.
Slová prežehnania sú
sprevádzané gesto, ktoré naznačuje znamenie kríža, nie odháňanie múch, alebo poškrabkanie
sa na hrudi. Pripomína nám kríž,
na ktorom zomrel Kristus, náš
Pán, aby nám daroval spásu.
Týmto gestom sa verejne hlásime
ku Kristovi. Tak ako On zobral na
svoje plecia svoj kríž za naše
hriechy, aj my takto berieme na
seba a prijímame naše osobné
kríže, ktoré zároveň zjednocujeme s tým Kristovým.
Keď robíme znamenie
kríža tak, ako by sme mali, dotýkame sa prstami najskôr čela, potom hrude a napokon pliec. Dávame sa tým Bohu k dispozícii. Hlava predstavuje naše myšlienky,
vedomosti, plány; hruď naše city,
radosti i sklamania a plecia našu
praktickú činnosť. Dávame Bohu
svoj rozum, city, vôľu, skutky, to
čo robíme čím sme, teda seba.
Ako sa prežehnávame
vypovedá o tom, akí sme kresťania. Či je naša viera len povrchná, naša nábožnosť len zvyková,
alebo či berieme svoj vzťah ku
Kristovi naozaj vážne.
Prežehnávať sa treba
stále učiť. Skúsme to z lásky ku
Kristovi.
Radoslav Šaškovič, kaplán
Kto je to svätý Dismas? Možno ste toto
meno už počuli. Tradícia ho prisúdila lotrovi, ktorý bol po pravej ruke Pána Ježiša
Krista na Kalvárii. Cirkev ho nikdy oficiálne nekanonizovala, teda nevyhlásila za
svätého, pretože tento lotor bol kanonizovaný ústami samotného Pána Ježiša
Krista, keď mu povedal: „Veru hovorím ti,
ešte dnes budeš so mnou v raji“ (porov.
Lk 23, 43). Spomienka na neho sa viaže
práve na sviatky Veľkej noci, pretože mal
tú milosť zomrieť spolu s Pánom Ježišom
Kristom. Inak sa spomienka na neho
spája s 25. marcom, kedy slávime aj
Zvestovanie Pána.
ozbíjal každého, kto mu prišiel do rany.
Sv. Gregor Veľký dokonca hovorí, že bol
vinný aj z bratovraždy.
Pomáha svätej rodine
Je možné, že sa stala aj nasledujúca príhoda. Podľa sv. Augustína, sv. Anzelma
a sv. Petra Damiani stretla sv. rodina tohto lotra pri úteku do Egypta. Sv. Anzelm
uvádza, že Dismas ich mal prepadnúť.
Ale zjav a vyžarovanie z Božieho dieťaťa
ho v momente zmenili tak, že im poskytol
občerstvenie. Panna Mária mu za to prisľúbila odmenu. Podobnú víziu mala aj sv.
Katarína Emerichová.
Nie očistec, ale nebo
Málokto sa zamyslí nad tým, že Dismas
nešiel do očistca, ale rovno do neba po
takých hriechoch. Ako je to možné? Deti
na náboženstve hneď povedali – pretože
veľmi ľutoval. Áno, on veľmi ľutoval. On
si uvedomil a uznal, že má vedľa seba
Boha, uveril, že ho môže zachrániť, a
preto z hĺbky srdca prosil o odpustenie.
Jeho ľútosť musela byť obrovská a veľmi
úprimná. Sv. Peter vo svojom liste uvádza, že láska zakrýva množstvo hriechov (porov. 1 Pt 4, 8). Musel si teda v
srdci vzbudiť veľmi veľkú lásku k Pánovi
Ježišovi.
Kalvária - obraz celého sveta
Cirkevní otcovia v homíliách o ukrižovaní
spomínajú, že na Kalvárii je vyobrazený
celý svet. Po pravej ruke Pána Ježiša sú
v osobe kajúceho lotra vyobrazení tí, ktorí ľutujú svoje hriechy, pokorili sa pred
Bohom a chceli sa k nemu vrátiť. Pán Ježiš im z kríža odpúšťa. Po ľavej ruke, v
osobe lotra, ktorému tradícia dala meno
Gestas, sú vyobrazení tí, ktorí vedome a
dobrovoľne zotrvávajú vo svojej pýche
že sú bezhriešni, vedia že zomrú, ale cez
to všetko Boha neprosia o odpustenie.
Niekedy by prišla otázka – je aj toto možné? Musím povedať, že je. Mnohokrát
som sa v nemocnici stretol s tým, že zomierajúci človek Boha vedome a dobrovoľne odmietol aj na smrteľnej posteli.
Povedal som: „Už k vám nemusím prísť,
možno je to pre vás posledná šanca,
chcete sa vyspovedať?“ Odpoveď: „Vieš,
ani nechcem...“ Potom už nikto nemôže
povedať, že Boh straší s peklom, ale realita je tá, že mnoho ľudí zostáva v zatvrdnutosti srdca vedome a dobrovoľne –
chcem zostať vo svojom hriechu.
Život plný vín
Sv. Ján Zlatoústy spomína, že lotor Dismas bol predtým lúpežníkom na púšti a
Povzbudenie pre nás
Nech nikto nepovie, že taký človek si nebo nezaslúžil, pretože každý z nás má
toľko hriechov a možno ešte viac ako
Dismas, len skrytým spôsobom. Ale
nech nás povzbudí to, že náš Boh je taký
dobrý, že toľko odpúšťa. Nech je to povzbudením i pre tých najväčších hriešnikov, že pre Boha neexistuje hriech, ktorý
by nemohol odpustiť, ak človek skutočne
ľutuje. Tu vidíme, ako veľmi Boh túži, aby
sme sa k nemu dostali do neba. Ale rozhodnúť sa musíme vo svojom srdci my
sami.
Prianie
Nech vás Matka Božia a sv. Dismas
sprevádzajú a povzbudia k obráteniu
srdca a ľútosti.
Ivan Barus, kaplán
11
Kontakt:
Rímskokatolícka cirkev
Farnosť Skalica
Námestie slobody 22
909 01 Skalica
tel.: 034 664 4263
e-mail: [email protected]
web: www.skalica.fara.sk
Úradné hodiny
v kancelárii:
Pondelok, Streda, Piatok
15:00 – 17:00
Nahlásiť zaopatrenia, alebo
pohreb je možné i mimo
úradných hodín.
Spoločné vysluhovanie
Sviatosti pomazania chorých:
Streda 27.3.2013 o 18:00
Farský kostol Skalica
Sviatosť birmovania
Sobota 4.5.2013 o 9:30
Farský kostol Skalica
Veľká noc v našej farnosti
Skalica
Zelený štvrtok: 18:00 sv. omša na pamiatku Pánovej večere – Farský kostol
20:00 ukončenie poklony Najsvätejšej Sviatosti – Farský kostol
Veľký piatok:
9:00 modlitba sv. ruženca – Farský kostol
10:00 pobožnosť Krížovej cesty – Kalvária
15:00 popoludňajšie obrady – Farský kostol
20:00 ukončenie poklony v Božom hrobe – Farský kostol
Biela sobota:
8:00 – 18:00 poklona Najsv. Sviatosti – Farský kostol
8:30 – 17:30 poklona Najsv. Sviatosti – Františkánsky kostol
9:00 – 17:30 poklona Najsv. Sviatosti – kostol Milosrdných
18:30 Veľkonočná vigília – Farský kostol
Veľkonočná nedeľa: 7:00, 10:30 a 18:00 – Farský kostol,
9:00 – Františkánsky kostol a penzión Pod Hájkom
Veľkonočný pondelok: 7:00 – Farský kostol, 9:00 – Františkánsky kostol,
18:00 – kostol Milosrdných bratov
Zelený štvrtok: svätá omša
Veľký piatok: obrady
záver poklony
Biela sobota: začiatok poklony
záver poklony
Veľkonočná vigília
Veľkonočná nedeľa: svätá omša
Veľkonočný pondelok: svätá omša
Prietržka
Vrádište
Mokrý Háj
18:00
17:00
20:00
10:00
16:00
16:30
8:00
8:00
16:30
15:00
19:30
10:30
18:30
19:00
9:30
9:30
18:00
15:00
19:00
10:00
17:30
18:00
11:00
11:00
Sväté omše na území farnosti Skalica v bežnom týždni:
Farská Matrika:
Skalica:
Sviatosť krstu prijali:
Nicolas Nováčik, Skalica (17.2)
Sofia Ivičičová, Skalica (24.2.)
Miriam Anna Galoyan, Vrádište (3.3)
Teodor Štefík, Tobiáš Skalický,
Tomáš a Natália Dvorskí, Skalica (3.3.)
Patrik Lazícius, Natália Janečková,
Skalica (10.3.)
Ema Drábková, Skalica (17.3)
Nedeľa:
7:00 – Farský kostol (sv. Michala archanjela)
9:00 – Františkánsky kostol (Sedembolestnej Panny Márie)
10:30 – Farský kostol (sv. Michala archanjela)
18:00 – Kostol Milosrdných bratov (Najsvätejšej Trojice)
PO-SO:
7:00 – Farský kostol (sv. Michala archanjela)
18:00 – Kostol Milosrdných bratov (Najsvätejšej Trojice)
Sobota
15:30 – Dom seniorov- penzión Skalica (nedeľná svätá omša)
Do večnosti sme vyprevadili:
Alfonz Kabelík, Skalica (7.2.)
Štefan Stašk, Skalica (15.2.)
Prokop Lukianov, Vrádište (15.2.)
Anastázia Rubliková, Vrádište (18.2.)
Cecília Ivičičová, Skalica (22.2.)
Štefánia Hrušecká, Mokrý Háj (26.2.)
Malvína Bečvářova, Skalica (1.3.)
Mária Dohnálová, Skalica (4.3.)
Anna Nejedlíková, Prietržka (4.3.)
Štefan Olšavský, Skalica (11.3.)
Mária Kuklišová, Skalica (18.3.)
Ľudovít Ravas, Skalica (19.3.)
Irena Malíková, Skalica (20.3)
Peter Lalík, Skalcia (20.3)
Prietržka:
Vrádište:
Mokrý Háj:
Nedeľa o 8:00,
Nedeľa o 9:30,
Nedeľa o 11:00,
Utorok o 18:00
Streda o 18:00
Štvrtok o 18:00
Svätá omša pre žiakov a študentov:
Každá streda (okrem prázdnin) o 7:00 – Farský kostol
Svätá omša pre rodiny s deťmi:
Každá nedeľa o 9:00 – Františkánsky kostol
Svätá omša pre mládež:
V piatok 12.4.2013 o 18:00 – Kostol Milosrdných bratov
Svätá omša pre birmovancov:
V piatok 19.4.2013 o 18:00 – Kostol Milosrdných bratov
Michael, časopis rímskokatolíckej farnosti Skalica. Vydáva Rímskokatolícka Cirkev, farnosť Skalica, pre svoju vnútornú potrebu.
S povolením Arcibiskupského úradu v Bratislave zo dňa 10. Decembra 2012 Prot. Nr. 5279/2012. Cenzor: Roman Stachovič, dekan.
Šéfredaktor: Radoslav Šaškovič. Redakcia: Ivan Barus, Marek Vyskoč, Martin Surový, Patrik Kopeček, Samuel Javorský, Marek Ondráš.
Redakcia privíta vaše príspevky, ktoré môžete odovzdať vzadu v kostole do schránky označenej logom časopisu, alebo osobne v sakristii
či kancelárii farského úradu, alebo poslať mailom na adresu: [email protected] Redakcia si vyhradzuje právo na skrátenie a úpravu
článkov. Nevyžiadané rukopisy nevraciame. Uzávierka tohto čísla bola 16. 3. 2013. Uzávierka budúceho čísla bude 27.4.2013
Tlač: Tlačiareň a kníhtlačiarstvo Durlák, Senica. Náklad 1300 ks. Časopis je nepredajný.
Download

Michael - Skalica