ŠOPORNIANSKE
noviny
Apríl 2013 / Číslo 1
Ročník XIV. / Nepredajné
ČASOPIS OBYVATEĽOV OBCE ŠOPORŇA
ŠOPORNIANSKE
noviny
V Šoporni sa aktivizujú a spájajú jej občania s jasným
cieľom – REALIZOVAŤ SĽÚBENÚ A ZAČATÚ ZMENU !
Vážení občania,
s príchodom nového roka, či s príchodom slnečnej jari zvykneme hovoriť - že
bude vo viacerých oblastiach ťažší ako ten predchádzajúci. Čaká nás skutočne
náročný rok? Vždy máme na výber a sú vždy dve cesty. Buď je niečo biele alebo
čierne. Prečo máme očakávať niečo negatívne, keď to môže byť pozitívne? Doteraz sa nám veľmi úspešne darilo plniť nielen základné ciele a úlohy obce, ale
aj zrealizovať viditeľne omnoho viac krásnych obecných aktivít ako v minulosti.
Pri spomienke na hociktorú z nich máme veľa zážitkov. To, čo ľudí na obecných
podujatiach spája, je nielen krásny kultúrno-spoločenský a športový zážitok, ale
aj susedské rozhovory, zábava či posedenie pri občerstvení, ale najmä spokojné
úsmevy na Vašich tvárach.
Prejdime však k aktuálnym faktom, rád by som Vám priblížil súčasný stav
a situáciu v našej obci.
V ostatných komunálnych voľbách pred vyše dvoma rokmi nastala po
16-tich rokoch zmena vo funkcii starostu. Obec Šoporňa mala na prelome rokov
2010/2011 na účte cca 180 000 Eur, avšak záväzky, pokuty, zmluvy, neuhradené
faktúry, odstupné predchádzajúceho starostu a pod. boli vo výške cca 100 000
Eur (v prepočte na koruny to boli 3 milióny Sk), ktoré sme museli uhradiť, aby
sa obec nedostala do súdnych sporov a zbytočných nemalých pokút. Prečo toto
všetko nebolo zapracované tzv. „odborníkmi“ (z radov bývalých i časti súčasných
poslancov OZ) do rozpočtu? Možno dúfali, že vyhrá iný kandidát a bude všetko
v poriadku!?...
Následne bola Obec Šoporňa, resp. OcÚ Šoporňa v roku 2011 a 2012 preverená všetkými možnými kontrolami, napr. Protikorupčné oddelenie, Polícia Galanta,
Okresná prokuratúra, Daňový úrad, Ministerstvo životného prostredia, Najvyšší
kontrolný úrad SR, Ústavný súd SR a mnohé ďalšie. Prostredníctvom krivých obvinení, klamstiev, prekrútených faktov, šírením poplašných správ posielala skupinka
poslancov, podporujúca nezvoleného kandidáta na starostu a neprajníkov obce
kontroly, trestné oznámenia a podania. A výsledok? Všetky tieto podania boli
odmietnuté ako neopodstatnené! Kontroly dopadli dobre, pri osobnej komunikácii skonštatovali výrazné zlepšenie vo všetkých oblastiach oproti stavu, ktorý
bol za predchádzajúceho starostu a ďalších zodpovedných členov vedenia obce
a obecných komisií.
Z �nančného hľadiska je teraz veľmi dôležité, že hospodárenie obce bolo a je
vysoko hospodárne aj napriek tomu, že sme museli vyrovnať záväzky, ktoré nám
zostali po bývalom starostovi. O našom hospodárení svedčí aj fakt, že na prelome
rokov 2012 a 2013 bolo na obecnom účte približne 200 000 Eur bez ďalších záväzkov, pokút a - bez úveru. Môžeme byť skutočne spokojní, pretože podľa vyjadrenia poslancov a občanov na OZ, predchádzajúci starosta túto sumu šetril údajne
16 rokov (na ČOV). A nám sa to podarilo za jeden rok! A navyše s aktivitami, ktoré
sme počas roka v obci zrealizovali – opravy a postupná rekonštrukcia minimálne
10-ročného zanedbaného stavu čističky (ČOV) a kanalizácie, opravy ciest, verejného osvetlenia, údržba verejných priestranstiev a verejnej zelene, úprava hlavného
kanálu v obci so zabezpečením protipovodňových opatrení, opravy v základnej
škole, v materskej škole, v školskej jedálni, odchyt nebezpečných túlavých psov,
zabezpečenie poriadku na zbernom dvore a ďalšie aktivity.
Som však veľmi smutný a sklamaný z negatívneho, protišopornianskeho
a deštruktívneho prístupu skupinky vždy nespokojných poslancov - čo sa v obci
urobilo, robí a plánuje robiť. Okrem kydania špiny na Šoporňu, na jej obecný úrad
a starostu za vyše 2 roky neurobili vôbec nič. Dôveru, ktorú ste im dali vo voľbách,
zneužili na presadzovanie svojich osobných ambícií, často v rozpore so zákonom.
Klamali Vás už pri zbieraní hlasov na petíciu za moje odvolanie, klamali a klamú
Vás, že som niečo porušil. Z výsledkov kontrol, ktoré vždy skonštatujú súlad so
zákonom, sú veľmi sklamaní, hľadajú ďalšie možnosti, ako by krivým obvinením
narobili zle obci a hlavne starostovi. Zle odhadli aj medializovanie obce Šoporňa
a mňa ako starostu obce. Neraz v zaplatených médiách a novinách uvádzajú také
(pokračovanie na strane 4)
3
Obsah
Príhovor (Mgr. Milan Vlček)
3
Veľká noc
v sviatkoch, obradoch
a ľudových zvykoch
4
Elena Ščasná - Básne
Veľkonočné ráno
Tak prichádza k nám láska
5
Páračky
Divadlo bez rozdielu
6
Šopornanský FAŠANEK
7
Zápis detí do ZŠ a MŠ
7
Fašiangy
v Klube dôchodcov
8
Znovuzrodenie DHZ
8
MDŽ
9
Z rozprávky do rozprávky
10
Štrkovecká barónka 2013
10
Jarná oberačka
11
Ďakujeme
11
Za hrsť drobných
12
Pripravované podujatia
12
Zo života
v Klube dôchodcov
12
Výročná členská schôdza
Klubu dôchodcov
12
Čaro slova
13
Spoločenská kronika
13
Večer poézie a hudby
14
Večer s poéziou
15
Dobré rady
15
Múdre myšlienky
15
Rozhovor s M. Ščepkom
16
Záhradkári rokovali
17
Šopornianske čipkárky
18
Naši záhradkári
18
Stolný tenis v Šoporni
18
4
ŠOPORNIANSKE
noviny
(pokračovanie zo strany 3)
klamstvá bez argumentov, že každému je jasné, že pravda je na opačnej
strane - na strane starostu. Neuvedomujú si však, že klamstvami, ktoré neustále šíria, poškodzujú dobré meno
našej obce! Takíto poslanci by mali
zvážiť svoje zotrvanie v Obecnom zastupiteľstve, pretože svojou činnosťou
a prístupom brzdia rozvoj obce Šoporňa.
Ešte mi dovoľte v krátkosti zareagovať na tendenčný článok, ktorý vyšiel koncom marca v týždenníku Plus
7 dní. Viacerí z Vás ho čítali a urobili si
názor sami. Senzáciechtivá redaktorka
vykreslila našu obec horšie ako Severnú Kóreu, písala o akýchsi zmarených
referendách. Zdôrazňujem, že ani polícia či iné orgány činné v trestnom
konaní, ba dokonca ani ústavný súd či
iný orgán štátnej správy nikdy nenazval trápny pokus skupinky poslancov
zmareným referendom. Zákony platia
v tejto krajine pre každého a musíme
sa nimi riadiť všetci. Aj cez vojnu bola
Hitlerova propaganda najsilnejšia práve v čase, keď bolo jasné, že prehral.
Rovnako je to aj s pokusmi skupinky
poslancov o očierňovanie nielen mňa,
ale aj našej obce.
Napriek tomu, ako starosta, zamestnanci OcÚ a väčšina občanov Šoporne zabezpečujeme v obci zákonnosť,
plnenie si občianskych povinností
a obecných služieb, prípravu projektov a pod. Hoci skupinka poslancov
OZ nie je schopná, ani ochotná schváliť riadne a zákonne pripravený návrh
rozpočtu a VZN obce a sú zásadne
proti všetkému, čo väčšina občanov
Šoporne potrebuje, pripravujeme napriek týmto zbytočným vykonštruovaným prekážkam jarné opravy ciest
a výtlkov (vrátane Poštovej ulice), ďalšiu rekonštrukciu havarijného stavu
ČOV. Pripravujeme tiež projekty na
čerpanie eurofondov či iných dotácií
na dokončenie kanalizácie v obci, obnovu pamätníkov, rekonštrukciu hasičskej zbrojnice, budovy OcÚ (z fondov EÚ) a taktiež budeme organizovať
spoločenské, kultúrne a športové akcie
a súťaže. O ďalších pripravovaných aktivitách obce Vás budem, vážení občania, včas a pravidelne informovať.
Pevne verím, že rok 2013 posilní
náš vzájomný pocit spolupatričnosti,
a že sa postupne budeme môcť sústrediť na riešenie podstatných vecí
a problémov v obci, pretože na to
máme možnosti, schopnosti a sily. Preto si treba vážiť jeden druhého, ťahať
za jeden povraz pre rozvoj Šoporne
- nevieme, kedy budeme potrebovať
jeden druhého.
Pamätajme si, že tie najdôležitejšie
veci v živote, zdroj našej sily a moci, čím
je srdečnosť a láska, vzdelanie, ochota
pomáhať občanom, optimizmus, nám
nikto nikdy nemôže vziať.
Váš starosta Milan Vlček
VEĽKÁ NOC
v sviatkoch, obradoch a ľudových zvykoch
Slávenie Veľkého týždňa, sme začali kvetnou nedeľou. Z kresťanského
hľadiska je to najvýznamnejšie obdobie roka. Vrcholí v tzv. posvätnom trojdní Zelený štvrtok, Veľký piatok a Biela
sobota slávnosťou Vzkriesenia (veľkonočná vigília) a Veľkonočnou nedeľou.
Vďačíme s úprimným srdcom etnológom, ktorí sa venujú štúdiu hmotnej
a duchovnej kultúry našich predkov, pri
objavovaní už takmer zaniknutých obradov, zvykov a magických úkonov, životne dôležitých pre ich existenciu.
Prvým z veľkonočného trojdnia bol
Zelený štvrtok. Veriaci si na Zelený
štvrtok pripomenuli Poslednú večeru – Veľkonočnú večeru Ježiša Krista,
ktorú slávil v Jeruzaleme spolu s učeníkmi. Lámal a premieňal na nej chlieb
a spolu s vínom ho podával učeníkom
ako svoje telo a krv, čím ustanovil Eucharistiu-Oltárnu sviatosť. Zelený štvr-
tok symbolizuje i Judášovu zradu bozkom za 3O
strieborných. V tento deň
sa „zväzujú zvony“, to znamená, že v chrámoch umĺkne
organ a namiesto hlaholu zvonov
sa rozhrkocú rapkáče a klopačky. Na
tento deň sa viažu i niektoré zvyky a obrady. Veľký význam sa pripisoval vode pri
najrozličnejších príležitostiach – umývanie, pitie, oblievanie a z tečúcej vody sa
nosilo v hrnčekoch aj starším, ktorí si
ňou umývali tvár, aby boli zdraví. Vykonávalo sa predveľkonočné upratovanie,
okná domov si vyzdobovali zelenými
halúzkami. Strava na Zelený štvrtok tiež
mala byť zelená, najmä špenát s vajcom.
Bezmäsité jedlá ako krúpy, zemiaky
s kapustou, fazuľová kaša, šošovicový
prívarok, tradičné slepé kura a iné.
Veľký piatok je druhý deň posvätného trojdnia, ktorý je preniknutý duchom
kajúcnosti, odriekania a rozjímania. Jadrom pobožnosti je príbeh umučenia
Ježiša Krista. Priblíženie umučenia Ježiša
Krista sa v chrámoch spievajú pašie a na
mnohých miestach sa konajú pašiové
hry. Tieto tradície sú duchovnou súčasťou Veľkého piatku. Na deň Veľkého
piatku sa viaže množstvo duchovných
a ľudových tradícií. V bočných oltároch
sa pripravuje Boží hrob so sochou ležiaceho mŕtveho Krista, ku ktorému sa
veriaci chodia na Bielu sobotu modliť
a rozjímať. Tiež sa zachováva tradícia
stráženia Božieho hrobu a okrem veriacich to patrilo medzi čestné povinnosti
hasičov. Na Veľký piatok sa dodnes dodržiava prísny pôst (v upravenej podobe – raz za deň sa možno do sýta najesť
a dva razy ešte čosi zjesť). V minulosti sa
v ľudovom prostredí bral veľkopiatkový
pôst veľmi prísne ako prejav kajúcnosti.
Na Veľký piatok sa za starých čias dodržiavali rozličné zvyky, vykonávali sa
magické úkony napr. ranné umývanie
v tečúcej vode, považovalo sa za ochranu pred kožnými chorobami. Verilo sa, že
voda práve v ten deň má zázračné účinky. Tiež mládenci brodili v potoku kone,
aby boli mocné a zdravé. Platil nepísaný
zákaz čokoľvek robiť na poli, viaceré úkony vyjadrovali tradičnú vieru v mimoriadnu moc, ktorá všetko uzdravuje a napomáha rast a zdar práce.
Tretím z trojdnia je Biela sobota,
ktorú najmä ráno a dopoludnia rodiny
využívali na drobné práce. Gazdinky
robili posledné úpravy v byte a najmä
chystali slávnostné jedlá, piekli koláče,
ŠOPORNIANSKE
noviny
varilo sa údené mäso, či šunka a vajíčka. Jedlo si chystali
i do košíka, ktoré niesli ráno na Veľkonočnú nedeľu do
kostola na posvätenie. Dievčatá maľovali vajíčka určené
na pondelok pre kúpačov, chlapci zasa dokončievali korbáče (šibáky) na pondelkovú šibačku, alebo si chystali
voňavky. Postupne všetko utíchlo v príprave na nadchádzajúce slávenie veľkonočnej vigílie, na oslavu Kristovho
zmŕtvychvstania, ktoré sa koná po západe slnka a nesie sa
v znamení návratu slnka, stelesneného vo vzkriesenom Ježišovi. Obrady sa dodnes začínajú zapálením a posvätením
ohňa aj pod ľudovým názvom „pálenie Judáša“. Kňaz oheň
posvätí a od neho sa zapáli hlavná veľkonočná svieca – paškál, potom tri razy zvolá Kristus – svetlo sveta. Najskôr si rozsvietia sviece miništranti, potom ostatní veriaci a napokon
sa ožiari celý kostol. Zaznejú všetky zvony a vigília pokračuje v radostnom a slávnostnom ovzduší zmŕtvychvstania
Ježiša Krista. Rozšírená bola pekná tradícia, že na Bielu sobotu sa mäso jedlo až po návrate zo slávnosti Vzkriesenia.
Preto večera bola bohatá, na ktorej nemohli chýbať šunka,
klobása, tlačenka, pečená sliepka, hus, bravčovina a pod.
S vajíčkom sa podelili, aby každý člen rodiny dostal aspoň
kúsok, šlo o to, aby rodina ostala súdržná a jednotná. Zachovávali sa rozličné ochranné rituály, napr. štrnganie
s reťazami, aby týmto zvukom odplašili hady, žaby a všetky
zvieratá, ktoré by mohli škodiť ľuďom a domácim zvieratám. Masťou, vyvarenou zo šunky, liečili po celý rok kožné
choroby dobytka. Gazdinky zasa hodili za hrsť kapusty pod
strom, čo symbolizovalo, že sa končí čas jedenia sudovej kapusty ako hlavnej zložky potravy od jesene do jari.
Pre kresťanov na celom svete je Veľkonočná nedeľa
najväčší sviatok, keďže zmŕtvychvstanie Ježiša Krista vyjadruje víťazstvo života nad smrťou a nádej na večný život.
Ústredným bodom Veľkonočnej nedele bola slávnostná
bohoslužba „veľká“ svätá omša. Na Veľkonočnú nedeľu nosili veriaci posväcovať v košíku uložené jedlá, ako chlieb,
šunku, klobásy, maslo, tvaroh, vajíčka, soľ, chren, koláče,
pečivo, fľašu vína či pálenky, prikryté s krásnym vyšívaným
obrúskom. Po svätej omši sa podával sýty obed – zvyčajne
slepačia polievka a bravčové pečené mäso. Medzi tradičné
chody patrila i teľacina, jahňacina či kozľacina plnená plnkou zo žemlí, vajec, mlieka a vnútorností. Aj z posvätených
jedál mal jesť každý člen rodiny, pričom sa dbalo, aby ani
omrvinka nepadla na zem. Obed uzatvárali rozličné koláče,
domáce víno a drobné pečivo, ktoré nechýbalo po celý čas
veľkonočných sviatkov. Posväteným jedlám sa pripisovali
magické vlastnosti, ktoré sa podávali dobytku i hydine.
Šibi, ryby a bol tu Veľkonočný pondelok. Od dávna to
bol tradičný sviatok mužov, mládencov a chlapcov. Zvyky v tento deň boli rozmanité, niekde sa šibalo, oblievalo
a inde aj šibalo aj oblievalo. Boli miesta, kde sa tešila veľkej obľube oblievačka, mládenci hádzali dievky do potoka
a polievali vedrami. Šibáky sa plietli z rozličného počtu prútov, jednoduchšie šestoráky, osmoráky, desatoráky, dvanástoráky či ešte zložitejšie si trúfol len naozajstný majster. Pri
pohostení a výslužke šibačov a oblievačov sa prihliadalo
k veku obyčajne k uspokojeniu pre každého. Pravda, na oblievačkovú zábavu mali dievčence vstup zdarma. Šibačku
a oblievačku si nedajú ujsť ani početné folklórne súbory
a ich pričinením vládne veselá, často až bujará, nálada. Dnes
sa šibačky a oblievačky zúčastňujú skôr otcovia so synmi,
chlapci sa vracajú s igelitkami plnými dobrôt, peniažkami
a pestrofarebnými stuhami na šibákoch a oteckovia neraz
už na neistých nohách.
Z prameňov etnológie vybral
Dr. Michal Valúšek
ELENA ŠČASNÁ
V E Ľ KO N O Č N É R Á N O
Pod modrou oblohou
vo véčku krásne zoradené
letia divé husi
Ach, môcť tak s nimi letieť za šťastím –
no krídla mám už zlomené.
Okovami lásky pripútaná
neodlepím sa od zeme
Však čo je šťastie? Koľko trvá?
Prchavá vôňa kvetu, či číra voda z prameňa
nabratá do dlane?
No vďaka, Bože, aj za tie krátke chvíle,
veď po každej noci príde svitanie
a po smutnom dni Veľkého piatku
príde Sobota biela, keď rozozvučia sa zvony
a viem, že napriek krížom a bolestiam
žiť zato stálo.
Vďaka Ti, Pane, za Veľkonočné ráno.
TA K P R I C H Á D Z A K N Á M L Á S K A
Jak krištáľový prameň, čo z útrob zeme
či z hlbín srdca vytryskne,
jak slaná slza, ktorou si skyvu chleba posolíš,
jak teplá dlaň, čo na detskú hlávku položíš,
jak čarovný tón hudby,
čo sa ti v srdce vlúdi.
Jak kvapky rosy na kvete,
jak slávik, čo sa chveje v tŕní,
jak meteor, čo tmavou nocou letí,
jak vôňa kvetov, jak smiech detí
tak prichádza k nám láska.
Slnko sa pousmeje
a z kvapiek vody dúhu vytvorí,
rosu na listoch zmení v drahokamy
a slzy teplým lúčom vysuší.
A slávik v tŕní do vysilenia spieva,
že z dreva kríža zostúpila LÁSKA.
5
6
ŠOPORNIANSKE
noviny
Za mnoho vecí ďakujem Ti, Pane.
Vďaka za tvoj kríž i slávne zmŕtvychvstanie.
Na dvere zaklopala jar a snaží sa vyhnať zimu, ktorá sa tohto roku ťažko vzdáva vlády. Oslávili sme Veľkú noc,
najväčšie kresťanské sviatky. Ženy čistili príbytky, umývali a leštili okná a po farskom dni „zmierenia“ sú vyleštené
i naše duše. Spomínam na veľkonočné sviatky môjho detstva bez televízorov a rádií. V týždni pred Veľkou nocou
a najmä svätom trojdní všetko akosi stíchlo. Zelený štvrtok, pamiatka poslednej večere a potom Veľký piatok, vtedy sa
zaviazali zvony a nahradili ich rapkáče. Je to jediný deň v roku, kedy sa neslúži svätá omša, spievajú sa Pašie a poklona
ukrižovanému Ježišovi. V ten deň sa podľa zvyku nemá pracovať s pôdou. Ježišovi v hrobe sa chodia ľudia pokloniť
a bozkať jeho rany, ktoré pretrpel za hriechy sveta.
o trvá?
Čo je to šťastie? Koľk
či čistá voda
Prchavá vôňa kvetu
do dlane?
z prameňa nabratá
íde svitanie
No po každej noci pr
ľkého piatku
a po smutnom dni Ve
príde Sobota biela,
ony
keď rozozvučia sa zv
bolesti
a ja viem, že napriek
a trápeniam
žiť zato stálo
Veľkonočné ráno.
Vďaka Ti, Pane, za
PÁRAČKY
Dňa 15. decembra naše Divadlo
bez rozdielu vystúpilo v kinosále Kultúrneho domu s divadelnou scénkou
„Páračky“. Chceli sme ňou ukázať, ako
sa kedysi na vidieku žilo a pracovalo
a pri páračkách aj zabávalo.
Naši divadelníci sa na tento deň
úprimne tešili. Celé týždne skúšali,
V sobotu, ktorej sa hovorí „biela“
je čas, kedy po západe slnka celý kresťanský svet slávil Vigíliu zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Z detstva pamätám,
ako v závere nočného bdenia zaznelo
radostné Aleluja a ľudia v novom šate
kráčali v sprievode po ulici so Vzkrieseným Kristom.
Veľkonočná nedeľa – najväčší kresťanský sviatok sa trávil po svätej omši
doma v rodinách. No pondelok bol
plný výskotu. Chlapci chodili s korbáčmi a vodou polievať dievčatá. Dievčatá
ich pohostili, darovali im maľované va-
jíčka a na šibák uviazali stužku.
Nech veľkonočná radosť v našich rodinách i v celej našej dedine
stále trvá, nech prenikne do našich sŕdc pokoj a láska. Veď v živote máme iba dve istoty: zrodenie
a smrť; a iba jedinú nádej: Ježiša
Krista. Nuž snažme sa na tej krátkej púti životom tešiť sa z každého dňa, z každého rozkvitnutého
kvietku, z hrejivých lúčov slnka a
rozdávajme lásku, lebo bez nej by
bol život smutný.
Elena Ščasná
Divadlo bez rozdielu
aby sa na vystúpenie poriadne pripravili. Naši malí herci, vlastne herečky,
boli skvelé a ukázali, že niečo v nich
je. V nich máme záruku, že sa vydarí
i budúce vystúpenie. Už teraz sa tešíme na nové scénky, kde si spolu s
nami zahrajú aj tieto detičky. Veľké
poďakovanie za pomoc patrí aj Miro-
vi Gálovi a jeho manželke Katke, ktorá
nám napiekla chutné pagáčiky. Veľmi
chutili i obecenstvu, ktoré nám svojím potleskom dodalo chuti do ďalšej
práce. Všetkým, ktorí sa na predstavení
zúčastnili, a tým našu snahu o oživenie
starých zvykov podporili, srdečne ďakujeme a tešíme sa na ďalšie spoločné
príjemne strávené chvíle.
Magdaléna Švehlová
ŠOPORNIANSKE
noviny
Posledné roky minulého i prvé roky
tohto storočia sa niesli v znamení odsudzovania a znevažovania všetkého,
čo veľa „pamätalo“. Myslenia, zvykov,
ľudí, tradícií. Postupne však prichádzame k poznaniu, že nie všetko staré je zlé. Začína nám chýbať hlavne
ľudskosť, blízkosť človeka, radosť zo
života, veselosť, smiech. Svoje miesto
v našom živote preto opäť nachádzajú aj ľudové tradície, s ktorými sa toto
všetko spája. Obnovovanie zvykov našich predkov začína opäť ľudí zbližovať a prináša do týchto ponurých dní
aspoň trocha svetla.
Medzi prvé tradičné oslavy v roku
patria FAŠIANGY. Pred dlhým pred-
veľkonočným pôstom sa síce i dnes
konajú zábavy a plesy, ale tie pravé
– ľudové – fašiangy sa udržiavajú už
väčšinou iba na Záhorí a na východnom Slovensku. Už predvlani sa vedenie obce rozhodlo i u nás „oprášiť“ túto
krásnu tradíciu a 9. februára v tomto
roku, sme fašiangovali znova. Tentoraz
sa k zorganizovaniu „Šopornanského
fašangu“ pridal i Trnavský samosprávny kraj a Galantské osvetové stredisko
a pomohli nám s propagáciou.
Program začínal veselým sprievodom, v ktorom nechýbali naše ľudové
súbory Važinka, Važina, Muzička, speváci z Klubu dôchodcov, deti i dospelí
v maskách a samozrejme „pani Basa“,
ZÁPIS DETÍ
27. januára 2013 sa v priestoroch základnej školy uskutočnil zápis
budúcich prváčikov do našej školy.
Deti prešli testovaním zameraným na
matematické a priestorové predstavy,
jazykové a výtvarné kompetencie. Za
svoju námahu boli odmenené drobnou sladkosťou.
Súčasne sme v tento deň začali
i zápis do materskej školy, pri ktorom si
rodičia mali možnosť prezrieť priestory
škôlky a deti sa pohrali s hračkami.
V školskom roku 2013/2014 nastúpi
do 1. ročníka v ZŠ 48 detí. O odklad
povinnej školskej dochádzky žiadalo
8 rodičov. V materskej škole bolo do
15. marca zapísaných 48 detí.
Mgr. Elena Holbíková
riaditeľka ZŠ s MŠ
ktorú sprevádzal pohrebný sprievod
na jej tohtoročnej poslednej ceste.
Za veselého spevu, tanca a dobrej
muziky počas sprievodu, masky rozdávali divákom, ktorých neodradila
zima a nepríjemný vietor, šišky, pagáčiky a na zahriatie aj trošku pálenky.
Ich, zo začiatku plné košíky, sa cestou
na Rajčuru celkom vyprázdnili. Na
Rajčure nás milo privítali p. starosta
a p. Milka Lipovská, potom sa roztancovali najmenšie masky, ktoré si porota pozorne prezrela a najoriginálnejších 5 ocenila hodnotnými cenami. Ani
jedno dieťa však neodišlo s prázdnymi
rukami. I tie najmenšie v kočíkoch si
odniesli sladkosti. Kvôli televíznemu
záznamu program pokračoval síce netradične – pochovaním basy, ale už tradične všetkých roztlieskal a vyvolal na
tvárach všetkých prítomných úsmevy.
Hostia z Galanty, Serede, Matúškova,
boli z vystúpení našich ľudových súborov doslova unesení. Páčili sa im naše
kroje, srdečnosť našich ľudí. Chválami
nešetrili a radi by sa zúčastnili i iných
kultúrnych, či spoločenských podujatí,
ktoré naša obec organizuje.
Keď sa slniečko uložilo spať a zimu
už nedokázalo premôcť teplé jedlo,
horúci čaj, ani varené vínko a punč, ľudia sa rozišli do vykúrených domovov
s nádejou, že tradície našich predkov
nezaniknú a my sa pri ich udržiavaní
budeme čoraz častejšie stretávať so
svojimi blízkymi a priateľmi.
Anna Košková
do 1. ročníka ZŠ a MŠ
7
8
ŠOPORNIANSKE
noviny
FAŠIANGY V KLUBE DÔCHODCOV
Fašiangy, ako všetci dobre vieme,
je obdobie od Troch kráľov do Popolcovej stredy. Je to čas veselosti, zábav,
tanca a spevu a najmä posledné 4 dni,
od soboty do stredy, boli už tradične
všade fašiangové zábavy, ktoré končili
v utorok o polnoci pochovaním basy,
ktorá sa mohla prebudiť až po Veľkej
noci. O pochovanie basy sa už postarali členovia nášho spevokolu a Važiny,
pod vedením Dr. Búrana, v sobotu na
Rajčure, kde nám „fašanek” pripravil náš Obecný úrad. Kto tam nebol,
môže ľutovať. Aj keď bola zima, bolo
tam príjemne. No dobrú náladu a pohodu sme mali aj my v KD v pondelok
11. februára. Basu sme už nepochovávali, ale o zábavu nebola núdza. Veselé piesne nám zaspievali naši speváci
a pri harmonike a ozembuchu sme si
ZNOVUZRODENIE DHZ Dňa 15. marca 2013 sa udiala dôležitá udalosť pre našu obec Šoporňa.
V tento deň sa konalo obnovenie
fungovania Dobrovoľného hasičského zboru aj v dámskom prevedení.
Z vlastnej iniciatívy a s neskrývanou
podporou a nadšením pána starostu,
za prítomnosti vážených hostí, sponzorov a partnerov, niekoľkých nadšenkýň
postavilo základný kameň úspešnému
fungovaniu dôležitého obecného záchranného prvku. V hasičskej zbrojnici,
ktorú ženské ruky oživili a z chátrajúcej
budovy vyčarili príjemný priestor, kde
sa členky a členovia DHZ budú môcť
stretávať, o�ciálnym prípitkom bolo
naštartované pôsobenie novovzniknutého Dobrovoľného hasičského zboru.
Svoje schopnosti a kondičku si členky DHZ Šoporňa budú zdokonaľovať
na regionálnych súťažiach v Západoslovenskej Hasičskej Lige a tiež na celoštátnych súťažiach. Obec poskytla
základnú výbavu, nástroje a dresy, čím
výrazne prispela k základným predpo-
kladom úspešného fungovania DHZ-ky.
Kultúrno-spoločenské akcie, ako
bola napríklad brigáda pri čistení brehov Váhu a priehrady sú samozrejmosťou v dobrovoľníckych akciách
DHZ. Venovanie sa deťom a mládeži,
zaspievali všetci. Nechýbali ani tradičné fašiangové šišky a dobrá kávička od našich kuchárok, vínko a niečo
slané si každý priniesol. Tak ako po iné
roky, ,,fašanek“ sme ukončili veselým
spevom. Teší nás, že sa členovia KD
na týchto akciách v hojnom počte zúčastňujú.
Výbor KD
DOBROVOĽNÉHO
HASIČSKÉHO ZBORU
žiacky požiarnický krúžok Plameň
a ďalšie, sú len niektoré z aktivít, ktorým sa budú členky, noví a dlhoroční
členovia venovať v priebehu tohoto
roka.
Alica Václavíková
veliteľka DHZ
9
SLZA ŽENY ...
Slza ženy pre muža je
a navždy ostane tajomné umenie.
Žena je letný vánok,
vianočné sneženie.
Malý sprievodca s veľkou silou
v čase nepohody.
Kvapkou krvi obetavou.
Hlas duše,
v tichu noci padajúci na vankúše.
Kvet rozkvitnutej marhule.
Nevracia sa k tomu čo bolo minule.
Perla šťastia, radosť líc,
v smútku priateľ rozmazaných
mihalníc.
Slza ženy je prameň živej vody z raja,
prezrádza, čo jej pery taja...
Obecný úrad už tradične na
sviatok žien pripravuje pre obyvateľky obce kultúrny program. Ani
tohtoročný marec nie je výnimkou.
Darček k Medzinárodnému dňu
žien tentoraz dostali naše ženy už
v stredu 6. marca, a to v podobe
vystúpenia vynikajúcej speváckej
dvojice Otta Weitera a Andrey Fischer Uhríkovej. Hoci to bol stred
týždňa, sála sa pred 17-ou hodinou
zaplnila do posledného miesta. Na
úvod programu prítomné ženy pozdravil a poďakovanie za nás všetkých vyslovil starosta obce, Mgr. Milan Vlček. Potom už pódium patrilo
umelcom, ktorí vtipnými dialógmi
a známymi piesňami roztlieskali
a rozospievali celú kinosálu. Dobrú
náladu obecenstva prezrádzali roztancované ruky nad ich hlavami.
Spokojnosť a úsmevy na tvárach
žien odchádzajúcich po tomto kultúrnom programe je dôkazom, že
vybraný darček sa im páčil a prijali
ho s vďakou a uznaním.
Anna Košková
Malý chlapec sa spýtal matky:
„Prečo plačeš?“
„Pretože som žena“ - povedala mu.
„Nerozumiem“ - povedal syn.
Mama ho len objala a povedala:
„A nikdy ani neporozumieš.“
Neskôr sa chlapec opýtal svojho
otca:
„Prečo sa mi zdá, že mama plače
bez dôvodu?“
„Všetky ženy plačú bez dôvodu“ - to
bolo všetko čo mohol otec povedať.
Malý chlapec vyrástol a stal sa
mužom, avšak stále nerozumel, prečo ženy plačú. Nakoniec zavolal Bohu
a keď sa dovolal, spýtal sa:
„Bože, prečo sa ženy rozplačú tak
ľahko??“
Boh odpovedal:
„Keď som robil ženu, musela byť
výnimočná.
- Urobil som jej plecia dosť silné na
to, aby uniesla váhu sveta, ale natoľko
jemné, aby poskytovali pohodlie.
- Dal som jej vnútornú silu, aby vydržala pôrod dieťaťa, ale zniesla aj odmietnutie, ktoré veľa raz okúsi od svojich detí.
- Dal som jej tvrdosť, ktorá jej pomôže
stále pokračovať, keď sa všetci ostatní
vzdávajú a starať sa o svoju rodinu napriek chorobám a únave, bez sťažovania sa.
- Dal som jej nekonečnú lásku, aby
mohla milovať svoje deti za všetkých
okolností, dokonca aj vtedy, ak ju jej
dieťa hlboko ranilo.
- Dal som jej silu prijať svojho manžela
napriek jeho chybám a sformoval som
ju z jeho rebra, aby chránila jeho srdce.
- Dal som jej múdrosť, aby chápala, že
dobrý manžel nikdy neraní svoju ženu,
ale niekedy skúša jej silu.
- A nakoniec som jej dal slzu, ktorú vyroní, ktorá je výlučne jej, aby ju použila
kedykoľvek bude potrebovať, aby všetko to, čo prekonala mohla zvládnuť.“
10
ŠOPORNIANSKE
noviny
Z ROZPRÁVKY Štrkovecká BARÓNKA 2013
DO ROZPRÁVKY
Ani sme sa nenazdali a prišiel mesiac marec. Marec – mesiac knihy. Naše
deti siahli po knihách, čítali poéziu, prózu. Veľmi sa tešili na putovanie svetom
rozprávok. 21. marca 2013 prišiel ten
deň. Začala sa cesta rozprávkou Kocúr
v čižmách. Pani učiteľky opäť pripravili
pre deti zaujímavé aktivity. Čítanie rozprávky, výroba kocúrovských záložiek,
masiek, maľovanie plagátov, riešenie
hlavolamov, prešmyčiek a rébusov, skladanie puzzle, edukačné aktivity na PC
a cesta lesom v kocúrových čižmách.
Všetci boli nadšení a veľmi spokojní.
No najvzrušujúcejšie bolo hľadanie pokladu v tme vonku. S veľkou odvahou
a baterkami v ruke sa podarilo každej
pátracej skupine poklad nájsť. Na záver
si všetci pozreli kreslenú rozprávku Kocúr v čižmách.
Spokojní, šťastní, príjemne unavení
a s množstvom zážitkov všetci zaspali.
Už teraz sa tešíme na marec 2014.
PaedDr. Dana Huláková
ZŠ s MŠ
12. marca 2013 sa v priestoroch Mestského kultúrneho strediska v Galante uskutočnil jubilejný 10. ročník
Medzinárodnej prehliadky
umeleckej tvorivosti klientov zariadení sociálnych služieb Štrkovecká barónka. Prehliadku
zorganizoval Domov sociálnych služieb
pre deti a dospelých Šoporňa – Štrkovec
v zriaďovateľskej pôsobnosti Trnavského samosprávneho kraja.
Na prehliadku boli pozvané všetky DSS a DD v pôsobnosti Trnavského
samosprávneho kraja a nakoniec sa jej
zúčastnili tieto:
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
DSS Šoporňa – Štrkovec
DSS a DD Holíč
DSS Skalica
DSS Horný Bar
DSS Veľký Meder
DSS Okoč
DSS Lehnice
DSS Košúty
DD, DSS a DPD Senica
DSS Zavar
DSS Galanta
DSS Šintava
DSS Pastuchov
DSS Moravský Sv. Ján
DD a DSS Sereď
V rámci kultúrneho programu obohatili naše podujatie klienti z Maďarska
– Kem Meri v Tatabányi a CSS Trenčín.
V hľadisku nás povzbudzovali priatelia
z Jugend am Werk vo Viedni a študenti
Trnavskej univerzity.
Každé zariadenie malo 15 minút
na prezentáciu svojho programu. Mali
možnosť divákom predstaviť svoj domov, povedať niečo o aktivitách, ktoré
realizujú a zároveň predviesť svoje vystúpenie v kategóriách – hudobnej, tanečnej a dramatickej.
Porota hodnotila celkový dojem
z vystúpenia a zároveň k hodnoteniu
pripojila aj dojem z výstavky výtvarných prác jednotlivých zariadení, ktoré
boli vystavené vo vstupnom vestibule
kultúrneho domu.
Úroveň prehliadky má stále stúpajúci charakter a porota má čoraz ťažšiu
úlohu rozhodnúť o celkovom víťazovi.
Putovnú sochu Štrkoveckej barónky
si odniesol tento rok DSS pre deti a dospelých Skalica.
Po slávnostnom vyhlásení výsledkov,
kde boli všetci účinkujúci odmenení za
svoje umelecké vystúpenia, nasledovala
veselá zábava. Do tanca nám hral nenapodobiteľný pán Dušan Fóka, ktorý
vykúzlil príjemnú atmosféru, z ktorej
sa nikomu nechcelo odísť domov. Sme
radi, že má naša prehliadka u verejnosti
priaznivý ohlas a všetci účastníci prežívajú krásne okamihy spolupatričnosti
a priateľstva.
Mgr. Slávka Soboňová
DSS Šoporňa - Štrkovec
ŠOPORNIANSKE
noviny
„JARNÁ OBERAČKA“
Pod týmto názvom sa v sobotu
23. marca, uskutočnila brigáda, ktorá
bola zameraná na čistenie pláže a okolia rieky Váh pri obci Šoporňa. Keďže
vodná nádrž Kráľová, je za vhodného
počasia rajom vodných športov, iniciátormi tejto akcie boli práve kitesur�sti
a windsur�sti, ktorí sa rozhodli pred
začiatkom tohtoročnej sezóny skrášliť
si a vyčistiť prostredie, kde strávia najbližších pár mesiacov pri vykonávaní
svojich športových aktivít. Prostredníctvom sociálnej siete sa tento nápad šíril enormnou rýchlosťou, čoho
dôsledkom bolo, že sa k nim pridali
aj iní športovci, ktorí prostredie popri
Kráľovej využívajú na beh, cyklistiku
či relax v prírode, ako napr. tím Dobrovoľných hasičiek obce Šoporňa, či iní
občania a dobrovoľníci.
Jarné čistenie nádrže potrebovalo nielen dobrovoľníkov, ale taktiež
podporu obce, ktorá zabezpečila potrebné vybavenie – rukavice, vrecia
a odvoz vyzbieraného smetia, ktorého
bolo skutočne neúrekom. Nešlo však
len, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať, o naplaveniny či nánosy, ale
zjavné bolo zámerné poškodzovanie
a ničenie okolitej prírody vyhodeným
domácim nábytkom, polorozobratými
automobilmi, plastovými a sklenenými
fľašami, silónmi, injekčnými striekačkami, konzervami, či inými kovovými
a plastovými predmetmi.
Jedna sobota a malá skupinka ľudí
- atribúty, ktoré nie sú schopné vyčistiť
rozlohu 10 km2 brehu Váhu rozprestierajúceho sa pri Šoporni, v priebehu
jedného dňa. Preto by sme radi aj týmto spôsobom oslovili každého občana,
a všetkých návštevníkov, aby popri
všetkých každodenných povinnostiach dbali aj na svoje okolie a na obec,
v ktorej žijeme. Predsa každý z nás sa
cíti komfortnejšie a príjemnejšie, keď
je vôkol nás pekné a čisté prostredie.
Veľká vďaka patrí všetkým zúčastneným, ktorí venovali svoj drahocenný čas, úsilie a námahu pre dobrú vec.
Zozbieralo sa vyše 200 vriec odpadu,
vyčistila sa časť pláže, ktorá sa orientačne nachádza medzi kostolom a chatárskou oblasťou a taktiež sa vyčistila
a rozšírila pláž pri Štrkovci, kde sa kitesti a windsurferi najčastejšie športu
Úprimne ďakujeme všetkým príbuzným, priateľom a známym, ktorí sa dňa 5. 2. 2013 prišli rozlúčiť do Vysokej nad
Kysucou s Jozefom Beňom.
Zároveň ďakujeme za prejavy sústrasti a kvetinové dary.
Smútiaca rodina
venujú. V neposlednom rade by sme
chceli poďakovať miestnej reštaurácii,
a jej zamestnancom, za možnosť zoskupiť sa v jej priestoroch a následne,
po dobre vykonanej práci, si tu vychutnať, len pre nás pripravený, perfektný
gulášik.
Alica Václavíková
Dňa 12. 1. 2013 nás vo veku 55 rokov náhle opustil
drahý manžel, milovaný otec a svokor a najlepší
dedko František Ferenc.
Ďakujeme všetkým príbuzným, priateľom, spolupracovníkom a známym, ktorí sa s ním prišli rozlúčiť. Zároveň ďakujeme za kvetinové dary.
Smútiaca rodina
11
12
ŠOPORNIANSKE
noviny
Za hrsť drobných
O prokuratúre
Na prokuratúre nie je chyba,
ba dokonca ani problém valný,
keď už takmer dva roky tam chýba
prokurátor generálny.
Nastala by možno trýzeň
a aj úradu snáď zánik,
keby čo len jeden týždeň
chýbal na vrátnici vrátnik.
O zločine z biedy
Ruka v ruke s bôľom núdznych
nejde lásky počin.
Núti ale ľudí biednych
páchať z hladu zločin.
O blahobyte
Sliepkam, tým je šťastie dané,
poďme ku nim na radu.
Nielenže sú zazobané,
ešte si aj nahrabú.
O boji k moci
V súboji o vládu,
dobrý každý počin.
Či utopiť pravdu,
či obhájiť zločin.
Dr. Jozef Búran
Kultúrne a spoločenské akcie
v druhom štvrťroku 2013:
30. apríl 2013
Stavanie mája + 1. ročník verejnej ochutnávky šopornianskych
vín - RAJČURA
12. máj 2013
Deň matiek – Kinosála, kultúrny
dom
1. jún 2013
Medzinárodný deň detí – Športový areál ŠK Šoporňa (ihrisko)
Zo života v KLUBE DÔCHODCOV
Koniec roka 2012 oslávili členovia
KD 29. decembra na tradičnom stretnutí za 4.Q, kde súčasne oslávili meniny
a narodeniny členovia, ktorí sa narodili
v posledných 3 mesiacoch roka. Okrúhle
jubileá oslávili 4 členovia, prítomní boli
len 2. Po gratulácii všetkým oslávencom
a odovzdaní darčekov k 65. a 70. narodeninám, sme okrúhlym jubilantom
pripili pohárom vínka a zaspievali Živio.
Hosťom stretnutia bol pán starosta Mgr.
Milan Vlček, ktorý všetkým prítomným
zaželal veselú zábavu, poprial všetkým
prítomným všetko najlepšie do nového
roka a dokonca si spoločne s predsedom klubu Dušanom Andrášikom zatancovali s najstaršími členkami klubu,
a to s p. Jožkou Benedikovičovou a s p.
Irenkou Práznovskou. O zábavu sa ako
vždy postarali naši 2 Ivanovia, Lipovský
a Mikulek, naši speváci a speváčky nám
zaspievali krásne ľudové piesne zo svojho repertoáru a nakoniec sme si zaspie-
vali všetci pri harmonike a ozembuchu.
K pohode stretnutia prispela aj dobrá
večera a výhry v tombole. Zábava končila okolo polnoci a v dobrej nálade sme
sa rozlúčili so želaniami všetkého dobrého do nového roka 2013.
Výbor KD
kronikárka obce
Výročná členská schôdza KD v Šoporni
8. marca 2013 sa v KD v Šoporni
zišlo 103 členov na VČS KD. Schôdzu
otvoril piesňou ,,Zem moja slovenská“
spevokol KD pod vedením p. Milky Lipovskej. Schôdzu viedla p. Kochanová
podľa schváleného programu. Na začiatku privítala všetkých prítomných
členov a osobitne hostí, ktorými boli
p. starosta Mgr. Milan Vlček s manželkou. Správu o činnosti KD za rok 2012
a plán činnosti na rok 2013 prečítal
predseda KD p. Dušan Andrášik. Zo
správy bolo jasne vidieť, že dôchodcovia v Šoporni sú ešte aktívni, činní ľudia
a Obecný úrad a starosta nám pri našich aktivitách vychádzajú v ústrety.
Predseda klubu p. Andrášik na koniec
svojej správy zablahoželal našim ženám
k ich sviatku MDŽ a každá žena dostala malú čokoládku. V diskusii pozdravil
prítomných p. starosta a do ďalšej práce
nám poprial veľa úspechov. Po skončení
programu schôdze nám opäť zaspieval
náš spevokol niekoľko ľudových piesní
zo svojho repertoáru.
Po podaní občerstvenia sme sa ešte
trošku porozprávali, niektorí si aj zaspievali a spokojní sme odchádzali domov s tým, že sa opäť stretneme v apríli
na stretnutí za 1.Q.
Výbor KD
ŠOPORNIANSKE
noviny
Spoločenská
kronika:
V mesiaci marec sa na ZŠ s MŠ konalo školské kolo literárnej súťaže „ČARO
SLOVA“.
1. stupeň
POÉZIA
1. N. Búranová
2. B. Kochanová
3. L. Korcová
PRÓZA
1. A. Hulák
2. P. Kollár
3. S. Kašná
Svoje recitačné schopnosti si mohli
vyskúšať žiaci 1. a 2. stupňa. A tak sa súťažilo s odhodlaním, ale aj s patričnou
trémou. Naši najmenší prednášali najmä
poéziu. Na druhom stupni sa žiaci popasovali aj s ukážkami z prózy. Pochvalu
si zaslúžia všetci zúčastnení, ale prvé tri
miesta porota udelila nasledovne:
(3. ročník)
(4. ročník)
(4. ročník)
(4. ročník)
(4. ročník)
(2. ročník)
2. stupeň
1. kategória
(5. - 7. ročník)
POÉZIA
1. L. Štrpková
(5. ročník)
2. M. Ferenc
(6. ročník)
3. M. Bělčíková
(5. ročník)
PRÓZA
1. M. Andrášiková
(6. ročník)
2. B. Mikéciová
(5. ročník)
3. Ľ. Plocháňová
(5. ročník)
2. kategória
(8.- 9. ročník)
POÉZIA
1. D. Vandáková
(8. ročník)
2. N. Ngo Vanová
(8. ročník)
3. T. Gála
(9. ročník)
PRÓZA
1. K. Vöröšová
(8. ročník)
2. E. Horváth
(8. ročník)
3. M. Gálová
(9. ročník)
Narodili sa:
Lea Ščepková
Dominik Príbela
Juraj Forro
Terézia Póšová
Samuel Betík
Kristína Vöröšová
Ema Hudáková
Erik Práznovský
Stela Práznovská
Opustili nás:
Jozef Túroci
Alexander Holubanský
Ľudovít Žampár
Agneša Haluzová
František Ferenc
Katarína Jašková
Eva Rutová
Jozef Príbela
Jozef Ščípa
Ladislav Kulich
Anna Forrová
Viktória Kováčiková
Ladislav Hájovský
Štefan Jóža
Milan Ščípa
Alexander Štrpka
Veronika Lipovská
55 r.
85 r.
51 r.
70 r.
55 r.
89 r.
48 r.
86 r.
67 r.
75 r.
89 r.
90 r.
62 r.
84 r.
64 r.
72 r.
83 r.
Jubilanti:
80 – roční:
Mária Mináriková
František Kováčik
Hermína Machová
Zlata Čutríková
90 a viac roční:
Mária Zemková
Mária Petrová
Štefan Bízik
90 r.
92 r.
93 r.
Elena Búranová
matrikárka
Všetci žiaci, ktorí obsadili prvé miesta,
reprezentovali našu školu v okresnom
kole v Galante.
Mgr. Katarína Búranová
ZŠ s MŠ
13
14
ŠOPORNIANSKE
noviny
Večer poézie a hudby
Dňa 23. marca 2013 som sa spolu
s p. Ing. Ľudovítom ČUTRÍKOM zúčastnil na večere poézie, prózy a hudby
v kinosále v Šoporni. V úvode privítal
p. starosta Mgr. Milan VLČEK vzácnych
hostí - domácich poétov a spisovateľov
Ich vystúpenia boli prepletané vystúpeniami a recitovaním vlastnej tvorby p. Eleny ŠČASNEJ a Dr. Michala
VALÚŠEKA. Ich prednes bol jedinečný
a emotívny.
Večer poézie a hudby bol podfar-
mladých talentov a hostí na spoločnú
besedu do LONG PUB -u prevádzkovateľa Richarda PIRSCHELA.
Neformálna beseda za účasti mladých talentov, hostí a vedúcich pracovníkov kultúry a knižnice pod vedením
Dr. Jozefa BÚRANA pri OcÚ hodnotila
kladne vystúpenia všetkých účinkujúcich s tým záverom, že v ďalších akciách budú zvyšovať ich kvalitu a pozvú aj ďalších obyvateľov ŠOPORNE.
Som presvedčený, že prítomnosť
a prednes vlastnej tvorby známych
osobností ŠOPORNE zanechá v ich
mysliach a srdiečkach hlbokú brázdu
a určite viacerí z nich budú pokračovať
v diele, ktoré rozvinuli nielen p. Elena
ŠČASNÁ, Dr. Michal VALÚŠEK, ale tiež
Rudolf ČIŽMÁRIK a Ing. Ľudovít ČUTRÍK
vo svojich románoch SÁGY SLOVENSKEJ DEDINY - ŠOPORNE.
Žiada sa, aby mládež bola pokračovateľkou tradícií v ochotníckom divadle, speváckych súboroch a folklóre.
Už bez prítomnosti mládeže pokračovalo toto stretnutie generácií
a zamýšľalo sa nad najbližšími akciami
a prítomní vzácni umelci načrtli svoje
plány a rozpracované Zbierky a príležitostné básne. Ani sme sa nenazdali, že
sa priblížila polnoc a s poďakovaním p.
starostovi sme sa rozišli s dobrým pocitom do svojich domovov.
Rád som sa pozdravil a zvítal so
spolužiakmi zo ZDŠ - Milkou SEKEREŠOVOU - KOCHANOVOU, Pavlom
PIRSCHELOM, Jankom KULICHOM
a Mirom GÁLOM.
S prianím veľa úspechov Šoporňania
žijúci v Nitre.
Ing. Ľudovít ČUTRÍK
a Dr. Antonín ROJKA
p. Elenu ŠČASNÚ, Dr. Michala VALÚŠEKA a Ing. Ľudovíta ČUTRÍKA a vzdal
hold zosnulému Rudovi ČIŽMÁRIKOVI.
Po tomto milom úvode nasledovali
vystúpenia talentovaných žiakov 4.- 6.
ročníkov ZŠ s prednesom poézie, prózy a hudby na klavíri. Boli medzi nimi
už skúsení vystupujúci z vyšších kôl
a súťaží v Galante.
Na všetkých bolo vidieť, že vystúpenia pred učiteľkami, rodičmi a starými
rodičmi im nerobilo žiadne problémy,
ich výkony boli sebavedomé a kultivované. Z väčšej časti zaplnená kinosála
ich za každým odmenila potleskom.
bený príjemnou hudbou. Ešte dlho
znel potlesk a ďakovanie mladým
umelcom a vzácnym hosťom. V závere boli p. starostom ocenení mladí umelci košom sladkostí, vyslovené boli poďakovania
učiteľkám, ktoré zodpovedne pripravili
ich vystúpenia.
Kyticami kvetov
boli uctení milí
hostia.
Po skončení
večera p. starosta pozval časť
ŠOPORNIANSKE
noviny
Večer s poéziou
Motto:
„Nemilovať knihu,
znamená nemilovať múdrosť
a nemilovať múdrosť,
znamená stávať sa hlupákom.“
(Ján Amos Komenský)
Od roku 1955 je mesiac marec venovaný najlepšiemu priateľovi človeka
– knihe. V dnešnom pretechnizovanom
čase však siahame po knihe čoraz sporadickejšie a vyzerá to, že čím viac kníh
nám spisovatelia ponúkajú, tým menej
čítame. Čo sa týka poézie, je to ešte horšie. Že ľudia dnes chodia zachmúrení?
Že sú k sebe nepriateľskí, nedôverčiví,
zlí? Vytráca sa dobro, láska, cit. Krása
v duši, vyjadrená poéziou, nám už pomaly nič nehovorí. Negatívna energia
vysielaná médiami od rána do rána krásne city pomaly, ale iste ubíja. Ak nemáme skončiť chudobní duchom, čítajme,
píšme. Objavujme už dávno objavené,
že texty, verše, dušu človeka pozdvihujú,
čistia, robia ho lepším. Pomáhajú vidieť
svet krajší, farebnejší.
Od dávnych čias ľudia skladali básne.
Na kráľovských či cisárskych dvoroch
sa veršovalo. Bola to výsada bohatých,
lebo nie všetci mali prístup k vzdelaniu. Chvalabohu, my tú možnosť máme.
A v našej obci ju i zúročujeme. Mená
ako – Elena Ščasná, Rudolf Čižmárik,
Ľudovít Čutrík, Michal Valúšek – sú
známe nielen na Slovensku. Ich prozaické a poetické diela sú perlami v literárnej tvorbe. Sme pyšní, že sú našimi rodákmi. A je nádej, že budú mať svojich
nasledovníkov. V sobotu, 23. marca, to
aspoň v kinosále kultúrneho domu naznačili žiaci z našej školy.
V rámci Svetového dňa poézie, ktorý
pripadá na 21. marca, Obecný úrad pripravil kultúrny program, nazvaný „Večer
s poéziou“. Pod taktovkou skúseného
režiséra Dr. Jozefa Búrana, sa obecenstvu predstavili žiaci, ktorí sa v literárnych súťažiach umiestnili na prvých
miestach.
Predniesli úryvky z prozaických diel,
balady i básne. Zahanbiť sa nedali ani šikovné prsty ich spolužiakov navštevujúcich ľudovú školu umenia. Obohatením
programu bola hra našej nádejnej klaviristky Martinky Gálovej. Čerešničkami
na torte tohoto večera však boli hostia
– p. Elena Ščasná a p. Michal Valúšek.
Nádherné verše, prednesené autormi, sa
vrývali do sŕdc obecenstva. Bol to naozaj
nevšedný zážitok. Patrí im naše úprimné poďakovanie. A nielen im. Ďakujeme
všetkým účinkujúcim, i (možno) nádejnej moderátorke Tatiane Košičárovej a
hlavne Dr. Jozefovi Búranovi, ktorý celé
podujatie dokázal zorganizovať vo veľmi krátkom čase. Poďakovanie si však
zaslúžia i tí, ktorí si prišli tento večer
vychutnať. Presvedčili tým naše deti, že
milovať umenie nie je márne.
Po skončení programu som sa rozprávala s účinkujúcimi deťmi. Boli spokojné so svojím vytúpením a hrdé na
to, čo dokážu. Ale aj smutné. Smutné
z toho, že svoje umenie nemajú možnosť
predviesť častejšie. A nemusia mať pritom plnú sálu. Stačí, že tí, ktorí prídu,
budú mať záujem počúvať. Verím, že
ďalšiu príležitosť predstaviť sa, dostanú
čoskoro. A my ich lásku k literatúre svojou účasťou určite podporíme.
Bez dôvery niet priateľstva.
Epikuros
Nedôverovať priateľom zahanbuje
väčšmi, než byť nimi oklamaný.
Rochefoucauld
Ľuďom, s ktorými pracujeme, musíme
dôverovať úplne, alebo vôbec nie.
Hemingway
Umývanie okien
Na čistenie okien skúste COCA COLU.
Okná ostanú čisté a lesklé.
Okná sa budú pekne lesknúť ak do vody
pri ich umývaní pridáme čistiaci prostriedok do umývačiek riadu.
Utieranie prachu
Obrazovka televízora, displeje alebo
stolíky so sklenenou tabuľou priťahujú
množstvo prachu, ktorý vplyvom statickej elektriny drží pevnejšie. Pomôžete
si ľahko. Do teplej vody pridajte trochu
aviváže a takto navlhčenou handričkou
utrite prach.
Škvrny z koberca
skúste odstrániť týmto roztokom. Rozmiešajte 2 lyžice soli v pol šálke bieleho
octu, alebo l lyžicu octu zmiešajte s l lyžicou kukuričného škrobu.
Koberec osviežime,
keď ho pretrieme kefou namočenou
v octovej vode.
Mastný fľak na stene
odstráni kukuričný škrob.
Tričká, blúzky, halenky nebudú
kĺzať z plastových ramienok,
ak konce ramienok oviniete gumičkou
do vlasov.
Ak vám stvrdli kožené rukavice,
nezahadzujte ich! Stačí, keď ich natriete ricínovým olejom.
Záclony a jemnú bielizeň jemne naškrobíme,
keď ich vložíme do vody, v ktorej sme
predtým varili ryžu.
redakcia
Anna Košková
Múdre myšlienky
O dôvere
Dobré rady
O hlúposti
O chybách
Hlúposť je choroba. Ešte šťastie, že túto
chorobu možno pred chorým ľahko zatajiť.
Shaw
Najviac odsudzujeme blížnych za tie
poklesky, ktoré im závidíme.
Růžička
Koľko hlúpostí ľudia narozprávajú len
preto, že chcú povedať niečo nové.
Voltaire
Chyby, ktoré nám bezdôvodne, ale
vytrvalo pripisujú, začneme si po čase
osvojovať.
Cocteau
Najlepšou odpoveďou hlupákovi je mlčanlivosť.
Lucretius
Cudzie chyby máme na očiach, svoje
za chrbtom.
Arabské príslovie
zozbierala Anna Košková
15
16
ŠOPORNIANSKE
noviny
ROZHOVOR s Michalom Ščepkom
Jediný Slovák, ktorý ukončil námorný výcvik legendárnych špeciálnych jednotiek amerického námorníctva
(SEALs), prezývaných TULENE, v Kalifornii. Zvládol výcvik, ktorým neprejde len tak hocikto. Prežil takmer peklo
na zemi. Bojoval vo vode, nespal a niekoľko týždňov prežil v chlade. Michal ŠČEPKO. Asi 2 roky náš občan. Prinášame vám rozhovor s týmto zaujímavým, silným mužom, ktorému sa život v našej obci veľmi páči.
Ako je možné, že ste zavítali do Šoporne? Čo Vás sem priviedlo?
Ešte pred deviatimi rokmi sa mi
podarilo kúpiť pozemok v Šoporni.
Po mojom návrate zo zahraničia sme
s priateľkou potrebovali vyriešiť vlastné bývanie a do podnájmu sa nám už
nechcelo. Postaviť si domček v tejto
peknej obci, obkolesenej prírodou sa
nám veľmi páčilo. Žije tu mnoho výborných ľudí a sme tu spokojní.
Čo alebo kto Vás priviedol k Ozbrojeným silám SR? Bolo to Vaším snom
už odmalička?
Medzi moje sny to nikdy nepatrilo ... Keď som bol pred jedenástimi
rokmi na vojne, tak sa ma jeden vojak
opýtal, či by som to nechcel vyskúšať
v armáde, lebo už v tej dobe som mal
dosť vysoké potápačské oprávnenia
a potrebovali ľudí v Seredskom ženijnom prápore. Nikdy to môj sen nebol,
ale práve v armáde som sa veľa naučil
a som jej za všetko veľmi vďačný.
Ako ste sa dostali k výcviku legendárnych špeciálnych jednotiek amerického námorníctva (SEAL) v Kalifornii?
Spĺňal som určité požiadavky OS
SR, prešiel som vstupným výberom
na Slovensku, úspešne som ukončil
jazykovú školu v USA, prešiel som
vstupnými testami a výbermi v USA
a vstúpil som do tohto výcviku, ktorý
som aj úspešne po siedmich mesiacoch ukončil.
O výcviku US Navy SEAL je všeobecne známe, že práve tento výcvik
patrí k jedným z najťažších vojenských
výcvikov na svete a reálne ho ukončí približne 10 – 15% zúčastnených.
Rovnako to bolo aj v našom prípade,
kde nás začalo 250 a skončilo iba 27...
V Európe je nás, čo sme tento výcvik aj
úspešne ukončili asi 5.
Koľko ponorov máte za sebou? A do
akej hĺbky sa zvyknete potápať?
Už to viac ako 9 rokov, bohužiaľ, nerátam, ale okolo 2000 to určite bude.
Maximálna hĺbka ponoru bola pod 75
metrov a veľmi často sa potápam do
hĺbok pod 30 metrov a každý ponor je
svojim spôsobom veľmi zaujímavý.
v SR, ale záverečné skúšky som mal
v Rakúsku a v jaskyni v Maďarsku.
V akých najhorších podmienkach ste
sa potápali?
Často sa môže stať, že sa potápate
za výborných podmienok, ale ak sa
vyskytne pod vodou problém, ktorý
ohrozuje niekoho život, tak sa to vie
rýchlo zmeniť na ten najhorší ponor
v živote.
Pred pár rokmi som bol s kamarátom potápať pod ľadom. Asi 80 – 100m
od diery, cez ktorú sme vošli do vody,
mu zamrzol dýchací regulátor a musel
som ho pod ľadom zachraňovať a bezpečne ho priviezť až k otvoru, cez ktorý sme do vody vstupovali, lebo to bol
jediný otvor na tom zamrznutom jazere. Vďaka lanku, ktoré sme si za sebou
ťahali sme presne vedeli, kade plávať
späť. Boli to veľmi rušné okamihy, ale
našťastie sme to zvládli a bezpečne sa
vynorili.
Zopár podobných prípadov už
bolo, ale zobral si z toho každý poučenie pre ďalšie ponory.
Kde všade ste absolvovali potápačské výcviky/kurzy?
Všetky svoje výcviky až po inštruktora potápania som absolvoval na Slovensku a tie ďalšie vyššie som mal tiež
Máte svoj nesplnený potápačský sen?
Nejaké vysnívané miesto?
Mnohé potápačské sny som si splnil a potápal som sa v jaskyniach na
Floride, s korytnačkami na Hawaji, na
Je potápanie aj Váš koníček, alebo
ho beriete len ako prácu, respektíve
Vaše zamestnanie?
Potápanie je aj moja práca a aj môj
koníček. Síce vojenské potápanie je
podstatne náročnejšie ako to civilné,
ale mám ho veľmi rád.
ŠOPORNIANSKE
noviny
vrakoch v Atlantiku a Tichom oceáne a samozrejme, že aj v Chorvátsku,
Rakúsku, Maďarsku a aj na našom krásnom Slovensku. Láka ma ešte mnoho
exotických kútov sveta ako sú napr.
Seychely a verím, že sa tam raz určite
dostanem.
Počuli sme, že ste boli pol roka v Afganistane. Čo bolo Vašou úlohou, čo
ste mali na starosti a s čím ste sa tam
stretli?
V Afganistane som bol ako veliteľ
odmínovacieho družstva. Stretli sme
sa tam s odlišnou kultúrou, mali sme
možnosť „ochutnať“ čo znamená vojna a o to som teraz vďačnejší za to, kde
žijem a aké možnosti ľuďom prináša
mier a sloboda.
ZÁHRADKÁRI
v Šoporni rokovali
55 rokov nie je až také okrúhle výročie, ale v živote spoločenskej organizácie Slovenského zväzu záhradkárov, to môže byť dôvod na oslavu. Písal sa rok 1958,
keď v našej obci začali organizovane pracovať záhradkári. S láskou spomíname
a ďakujeme našim otcom, dedom a mamám, ktorí sa dokázali vzájomne stretnúť
a vytvoriť spolok, kde ľudia nachádzajú radosť, hľadajú pokoj a šťastie v prírode,
ktoré sa nedá peniazmi nikde kúpiť.
Chcete svoje skúsenosti a vedomosti
o potápaní rozdávať ďalším ľuďom
prípadne deťom v nejakých krúžkoch?
Áno, veľmi rád sa delím o získané
skúsenosti a aj učím deti, ale častejšie
dospelých potápať a spoznávať krásy
pod vodnou hladinou.
Čo Vám Vaša doterajšia práca v Ozbrojených silách SR dala a vzala?
Moja práca v OS SR je skutočne náročná, či fyzicky alebo psychicky. Avšak
môžem úprimne konštatovať, že mi
dala veľmi veľa a aj tejto práci vďačím
za to, kde som a čo viem. Samozrejme,
že mi aj niečo vzala alebo priniesla so
sebou aj tmavšie chvíle, ale z toho sa
dá poučiť a takéto momenty robia človeka silnejším.
Ako trávite svoj voľný čas?
Počas svojho voľného času sa venujem rodine, učím potápať, kondične
trénujem ľudí, ktorých učím ako sa cítiť
lepšie, zdravšie a zlepšujem im ich telesnú kondíciu.
Ste spokojný s Vašou doterajšou prácou, Vašimi aktivitami alebo ste typ
človeka, ktorý potrebuje zdolávať
stále nové prekážky a vytvárať si
nové ciele?
Moja rodina a moje mimopracovné
aktivity ma robia šťastným. Mám ešte
zopár cieľov, ktoré si chcem v živote
splniť a snažím sa žiť svoj život tak, aby
som si svoje ciele aj splnil...
rozhovor viedla
Michaela Košičárová
Výročná členská schôdza MO SZZ
mala naozaj slávnostný priebeh. Medzi
najváženejších hosťov patril tajomník
RV SZZ pán Korček. Slávnostný príhovor, v ktorom bolo počuť celých 55
rokov záhradkárčenia v Šoporni predniesol predseda MO. Spomenuli sme si
na najstarších občanov, vtedy ešte neorganizovaných záhradkárov, ktorí významným spôsobom prevádzali záhradkárčenie nielen pre seba, ale zásobovali
a pomáhali naším spoluobčanom. Boli
to: Ištván Mičkov, František Kochan, Dukesa, Palčák, Príbela, Piršel, Nemčovič
a tiež JRD. Neskoršie nastúpila mladšia
generácia záhradkárov, ktorá bola oveľa
početnejšia.
Vyvrcholením slávnostnej atmosféry
VČS bolo oceňovanie členov :
Čestné uznanie za aktívnu prácu
v MO SZZ si prevzali 7 členovia.
Čestné uznanie za dlhoročnú prácu si
prevzalo 11 členov.
Ocenili sme 8 jubilantov. Za minuloročnú „Výstavu ovocia, zeleniny
a kvetov” boli ocenení 3 členovia. Odovzdali sme vecné darčeky 3 rodinám,
ktoré uspeli v súťaži o „Najkrajší balkón
a predzáhradku” v r. 2012. Na záver oceňovania bola vyhodnotená degustácia
šopornianskych vín, ktorá mala spolu 22
vzoriek. Vína hodnotila anonymne troj-
členná odborná komisia. Bolo zaujímavé, že popredné miesta obsadili červené
vína.
Pohár starostu „Najlepšie záhradkárske víno v roku 2012“ dostal:
1. Jozef Gavalec za odrodu
Andre 2011 - 88 bodov
2. Miloš Sokol za odrodu
Alibernet 2010 - 86,67 bodov
3. Miroslav Klčo za odrodu
Dolfelder 2012 - 86 bodov
4. Miloš Sokol za odrodu
Vavrinecké 2012 - 84,67 bodov
5. Anton Kochan za odrodu
Vavrinecké 2011 - 84,67 bodov
Už tradične medzi najlepšie vzorky patrili vína p. F. Kováčika, ktoré nie
sú zaradené do poradia. Založenie MO
SZZ v našej obci bude každému členovi pripomínať malý darček. Záver našej
VČS patril laickej degustácii hodnotených vín, ktorú sprevádzala Muzička
s Važinou. Bolo to nádherné spríjemnenie záveru VČS pri melódiách známych
ľudových piesní a niektorých aj o víne.
Na záver chcem poďakovať OcÚ,
hlavne p. starostovi a všetkým členom
výboru za pomoc a dôslednú prípravu
slávnostnej schôdze.
Anton Kochan
predseda MO SZZ
17
18
ŠOPORNIANSKE
noviny
Šopornianske
Č I PKÁ R KY
Mám veľmi rada ručné práce, a preto
už veľmi dlho obdivujem šoporniansku
paličkovanú čipku.
Naše čipkárky: Hermína Homolová,
Hermína Lavková, MUDr. Anna Ščípová, Alena Kušnírová, Mária Nemčovičová, Irena Janicová, Elena Vašková,
Jozefína Vašková, Mária Kušnírová, Irena Šmátralová, Mária Košičárová, Mária
Palesychová, Anna Kubalová, Jozefína
Leváková, sa schádzajú každý pondelok v kultúrnom dome, kde paličkujú,
vymieňajú si svoje námety, radia si navzájom a tešia sa zo svojich prác. Bola
som pozvaná na ich stretnutia a skutočne som tam videla veľa krásnych výtvorov. V poslednej dobe k nim pribudli
ďalšie šikovné ženy, ktoré sa venujú aj
iným ručným prácam: Mária Petrášová,
Gabika Janíčková, Oľga Póšová. Helena
Príbelová sa venuje vytváraniu krojovaných bábik na fľašiach.
Našim čipkárkam želám veľa trpezlivosti v ich náročnej práci a množstvo
krásnych výtvorov na prezentáciu.
Anna Gálová
kronikárka obce
Naši ZÁHRADKÁRI
Naši záhradkári majú práce po celý
rok dosť. Na kvalitnú prípravu VČS si
však našli čas.
Aj v tomto roku som sa ich VČS
zúčastnila a som veľmi rada, že som
tam mohla byť. Ich stretnutia sú nielen priateľské, ale aj užitočné. Vždy tu
dostaneme dobré rady a získame nové
poznatky z pestovania ovocia, zeleniny
a kvetov. V dnešnej uponáhľanej dobe
ľuďom dobre padne slovo uznania,
pozornosť. Svojich šikovných členov
si dokážu oceniť a nezabúdajú ani na
svojich jubilantov. K dobrej nálade pri
degustácii vzoriek vín prispelo spevácke vystúpenie našej Važiny.
Výboru ZO SZZ v Šoporni ďakujem za pozvanie, predsedovi organizácie p. Kochanovi želám veľa
úspechov v práci s našimi deťmi
a všetkým záhradkárom nech sa darí,
aby mali čo najlepšiu úrodu a čo najkrajšie výpestky svojej práce.
Anna Gálová
kronikárka obce
STOLNÝ TENIS
V ŠOPORNI
ŠPORT
Stolný tenis má v Šoporni veľmi
dlhú tradíciu. Určite si aj staršia generácia našich občanov pamätá, že
Šoporňa bola a aj je rešpektovaným
mužstvom v okrese. Stačí si len spomenúť na niektoré mená, ktoré sa na
tejto skutočnosti podieľali a do dnešného dňa vzbudzujú rešpekt u súperov. Medzi tú staršiu generáciu, ktorá
do dnešného dňa aktívne reprezentuje našu obec, sú Štefan Sokol a Anton Tóth. Samozrejme, že nesmieme
zabudnúť aj na tú mladšiu generáciu,
ktorá tiež má veľký podiel na tom, že
sa v obci ešte hrá stolný tenis. A tu by
som spomenul mená ako Marek Petrovský, Stanislav Cicák, dvaja legionári
zo Serede Ľuboš Remenár a Juraj Saidl,
Marcel Karafa, Andrej Cicák, Ivan Sokol, Marek Ščípa, Martin Holubanský,
Andrej Ščípa, Zoltán Rigo.
Sezóna 2012/2013 bola pre nás
veľkým úspechom, ako pre A mužstvo
tak aj pre B mužstvo. Naše predsavzatie
na túto sezónu bolo, aby obidve mužstvá skončili do 5. miesta z 11. mužstiev v okrese. A to sa nám aj podarilo.
Momentálne sa nachádzame na 2. a 3.
mieste, čo je pre nás veľké zadosťučinenie.
Je to šport, ktorý hráme so srdcom a s potešením. A aj preto reprezentujeme obec v najlepšom svetle.
Samozrejme, že to všetko ale k tomu
nestačí. Treba k tomu aj technické zabezpečenie, ktoré by bez podpory ZŠ
s MŠ Šoporňa a OcÚ Šoporňa nebolo.
Tak ako všetky športové kluby, ktoré reprezentujú, majú svoje dresy. My
sme dlho hrali bez nejakých jednotných dresov. Veľakrát, keď sme prišli
na zápas, sme potichu závideli tým
klubom, ktoré mali pekné, zladené
dresy. Dalo by sa povedať, že sme boli
jediní zo všetkých mužstiev v okrese,
ktorí nemali takéto vymoženosti. Ale
túto sezónu sa na nás usmialo šťastie
tak ako vo výsledkoch, aj v dresoch.
Obecný úrad nám ich zakúpil . Preto
by som sa v mene všetkých hráčov rád
poďakoval pánovi starostovi a OcÚ, že
nás podporili a že na nás nezabudli.
Športu zdar
Mgr. Zoltán Rigo
ŠOPORNIANSKE noviny
Redakčná rada si vyhradzuje právo krátiť a upravovať príspevky.
Vydáva:
Obecný úrad ŠOPORŇA ( 925 52 Šoporňa)
Registračné číslo: EV 3584/09
E-mail: [email protected]
Ďalej oznamuje všetkým svojim prispievateľom, že príspevky prijímame napísané rukou, na počítači alebo na hociktorom pamäťovom médiu ako je disketa, CD alebo USB pamäťový kľúč a taktiež e-mailovou poštou na adresu: [email protected] Neuverejnené a nevyžiadané príspevky
nevraciame.
Šéfredaktor: PaedDr. Jozef Búran
Redakčná rada:
Anna Košková, Magdaléna Švehlová,
Mgr. Milan Vlček
Vychádza štvrťročne. Expedícia do domácností po 1 výtlačku ZDARMA.
Gra�cká úprava: Jozef Hasala
Sadzba a tlač: Reklamná agentúra a vydavateľstvo FOREKO s.r.o., Školská 1 Sereď, www.foreko.sk
Apríl 2013
ÚSPEŠNÍ STOLNÍ TENISTI
ŠOPORŇA
Download

číslo 1 rok 2013